KoM DIA

a a

Bo ZSKA
PEKLO
a a

DENTE ATIGHIERI

BRATISLAVA 2OO5

Pnrrotrt Viliam Turny a Jozef Felix KourNrn N *s xt Jozef Felix I ru stnovar Marek orrnandk

RnerIzoven s rINaNNoU PoDPoRoU MINlstnnstve rurtny SrovrNsrn; REPUBLIKY

@ SpolonosDante Alighieri Bratislava 2005 Translation @ Viliam Turny a Jozef Felix

1,964,2005

Illustration @ Marek ormandk, 2005 Graphic Design lubomr Krtky, 2oO5

ISBN:80-969566-4-7

Speu

prwj

Sppv pnv

stredu drhyivotnej som vkroil, ke obklopil ma temn priestor lesn pretoe pfv som zptavej cesty zboil.
Ach, preakoaj vyslovi, jak desn a drsn les ma obkolesilvtedy' bo pri spomienke znovu strach ma tiesni.

Len smr ak vrh.do trpkejej biedy! No' pre dobro, o tie som tam bol zhliadol, rozpoviem vetko ako pri spovedi.
Sm neviem rieknu, ako som tavpadol: natolko v spnku tonul som v tom ase,

ke zpravej cesty spustil som sa nadol.

No, na ptie vrchu prduc zase, kde onen dol v rovinu sa nor, pred ktom dosial srdce sa mi trasie,

vzoztel som hor; a vtedy tttej hory odety lmiplanq sa zjavil, tej,ktot priamo vod vetky tvory.

SPeu

Pruj

A hoci strach mi celkom nepolhvil, iazero srdca tinallrladke noc v tak vekej zkosti som strvil.

A ako ten, o bezdychu avldy zvinvryiaz|e, |o ledva tkne sa se, kzlmvodm sp sa obrti aladi,
tak i mj duch, o vzruenvpred klue, jednako sp sa pozrie do dolia, o nevydalo nikdy vejdue.

Ke s telom trocha okriala i vlb, zas pltousm sa pustl bez prieahu, no tak, e nivdy pevn noha bola.
!i:t.

A tu hlb, temef nazaiatku svahu leopard s koou kvrnitou, mer xrin avrtl<y vstal a zahata| mi drhu.
A vrch sa zdal mi zasa nedostin: takzbratoval mi k nemu cestu priamu, e som viac rz savrtilv stranei tzni'

Bo1rann as a slnce na t sam drhu savznieslo s hviezdami jakv dobe, ke lska Boia krsnemu ich plamu

urila navdy polohu aj obeh: take ten as, v om zemu oteplieva, sladk asroku, proti zverskej zlobe
hodinou da mi nov ndejvleva. No, ete des celkom nepohasol, u s nom desom uvidelsom leva.
s

spelpnJi

Ten s hlavou pynou, a som cel asol, ku mne sa hnal s tak rozbesnenm hladom, e, tum'z neho vzduch sa stfachom triasol.

Vtom vlicu som uzrel chud vzhlhdom, no chtivostola archavaravl, o l'udbm ivot strpila rad-radom.
T hrzou, ktot

ptila z

jej zjavu,

tak ztonILa ma v nasledovnej chvli, e som u stratil ndej na val.u.

A ako ten' o zhta z cele| sily, no ke mu manie mrnym ohom zbl, potom sa iba kormti a kvli: takm ma spravil tento dravec vl, o pomaly ma do planiny vhta a zatla a tam, kde slnko ml.
A kym takv pltsptpadm bez prestania, tu ktosi zazu mjmu zraku kynie, no, s hlasom celkom chabm od mlania.

K nemu som vzkrkol v rejpustatine: ,,, zmilujsa!" - ke sm sa neozyval ,,i lovek si, i tie, i dao in!"
,,Iovek u nie, som lovekom len bva|, zroden z prosch Lombardhnov bez kl,
a

v Mantove sj mlad vek som snval.

SubJulio som uzrel sveta neskr aza dobrho Augusta ilv Rme, ke sa kult bohov zdanlchv om leskol.

Spieval som spev' v om statone sa tfme syn Anchzov, o vyiel z pynej Ttje, ke tto stiaY plameni a dyme. Preo vak ty chce sp v tie nepokoie? o od spanilejhory sp tanriedlo, v nej spovaizrod m astie tvoie?" Vergilius, ty si ono "riedlo, z neho sa rieka vrenosti val (ervenelo mi lce vtom i bledlo)?
,,Tys'

, esa svetlo pevcov hodnch chvly!

e s lskou tvoju worbu ulhchtil som prebda$mi pom v mojom iali!

Tyu maaty mivracia silu,

ty iedin si ku cti mjho diela uspsobil ma ku krsnemu lu!
Hl'ad] tto elma ned mi djs cielb.

Pred ou macllLtt,nech zle mi neuin, bo ily mi i tepny rozochvela!"

,,Pitin'tebe nle,smer in (odpovedal, ke slzyuvidel mi), ak sa chce dosta ztejto divoiny.

Bo tamtv ceste prekatakvemi, e ismivotvezme l'udbm biednym a nevryiazne nikto z nstt ah elmy!

Tenmrhl zvet takhladnm je a smdnm, e svoju ravost nikdy neukoj

a

po jedle je lanej ne pred nm.

T,,

I r

11
S

speapruj

mnohmi tvormi spjasa - aspoji i s dhlmi,ne chrt zem oslobod a usmft ho v bolestivom boji.
Ten nebude chcie kovu ani pdy: v lske a cnosti, v mdrosti a krse m. it, a medzi Feltrami sa ztodi.
S nm Itlia skfomnpride k spse, pre u uzhasolivot Euryalov, Camillin, Turnov, Nisovv dvnom ase.

Zo vetkch miest a s vervou neskonalou a do pekla ju zaenie a strest, odkial ju zvistvypustila na lov.

A pfeto sdim' eby so mnou cesta jak so sprievodcom tvojm vhod ti bola: ja prevediemtacez tie venmiesta, kde kriky du'nfalycha bolia; ichtak muka neinslovn mor e druh smr u samakadvol; uzrie v ohn ete dblch,ktor s spokojn, bo chto ndejti e nz len predsa prdu v nebies chry.
a

Ak potom dblej bude stpa kvi' hodnejia dua poskytne ti rady a povedie tapoblaenej ri.
-t

Bo cisr ten, o z rnsosti svet riadi - e jeho zkon obiiel som chladne nechce, by so mnou lo sa v jeho hrady.

12

speu

prui

Vade je pnom, tam vak priamo vldne: tam mesto m i prestolpln kzel; ,b|aen, kto tam ho niekdy zhliadne!" ,,Pfosm a, Bsnik," prevravie som musel, ,,pfe Boha, o bo cudzivojeilutne: tomuto zlu a horiemu bych uiel, zave matam, kam je to nevyhnutn: k Petrovejbrne ve ma zchto plann, i k onm duiam, o s tak smutn!"

Vtom pohol saaia Som stpal zanim.

Sppv DRuH

zbera| sa a obzot temnejci po celejzemi snmaltarchy zo da Iicimtvofom;len ja hrzou mrci,

ja chystal som sa r,yerpaa do

'el

dna

jak zkosti, taktrapy tej pte , ju lryrozpr va pamat vierohodn'

,Mlzy, tu mi n4 pomoci bute! Um vzneen , myse| tu sa lydel zo zstttpov aYznes sa na perute!

Zapoal som: ,,Chcem, Bsnik, abys'videl amIl, i mm silie dos mocn podstpi cestu do osudnch sdel. Silviov rodi iba vnimone, ako sm vrav, s telom smrtelnka v posmrtnom svete skutone sa octne!
I

Ak t esprijal z ruky protivnka vetkho zla _ ke vieme, ebolvodcom, i ak osoh z jeho cestyvznik,

14

speudrurj

nieto tu vlastne uvaovat o om! Ve pre Rm sm i rujeho ru mu v rinebies ufili byt otcom!

Z tohto a z tejto, -vraviac pt avdu ru' malaraz predsa povsta svtbata, o sdlom Petra dobyla si chru.
Ve tam (a ty ho s chvlou posiela ta) vitazswo on vopred sa mu hlsa, v ktorom je podklad ppeskho plta' Tam Vyvol en ndoba la zasa naerpa sfl a upevni t vieru, v nej zaina swrdzuje sa spsa.

Preo vak ja? Kto pama v t sfru? Nie Aeneas, nie Pavol som; a javim sa sotva komu hodnm tej cti veru! Ak vypravm sa k onm miestam tmavm, budem si mono pona jakblzon-. Si mdry, lepie chpe ma, nevLvim." A ako ten, o rozmyslel si razom anech cie[ hoc zanimpfv sa chpa|, a potom v mysli bldi ktiom-kr om
tak som i jav tej temnej strni tpal, ke v duchu som u vzdal sa Bodujatia a celkom zdusil poiatonzpal
,,Ak duch mjteruz dobre ponimata (velkodunhotie mi odpoved),

iewoja dua zbabelosou jat.

15

speudruhi

loveku ona neazstpa ned za estnm cielbm, lebo tak ho schvti iak vylhkan zvien ta bled. Nu uj, nech bze z due vyprch ti, preo som sa taujalv utrpen; i o som ul a o ti vieru vrti. Vstpila tam, kde my sme v rozocnen, blaen pani, krsn a tak, e ja som hne o rozkazju prosil oaren'

Plpolalijej oi hviezdnym jasom,

ke sa mi nene privravela ona anjelsky sladkm, prelahodnm hlasom:
,, Mantuan, , dua bezhonn, jej s|va stle na svete len vzast

i bude rst,a svet km nedokon,

mj priate, ial,enie i priatel astia, na pustei pln s hrzou sp sa wtil,

ke stran zvef mu priamu cestu zastal'

Bazo zprv v nebi tak strach ma schvtil, e prineskoro s celm podujatm

prichdzam sem, bo celkom sa u stratil.
C

o treba, zonchplann pom mu tak, e potem sa nad m!

a so vetkm,

ozdobnm slovom, svojm slovom z|am

Ja, Beatrice, posielam

tazanm;

zdiale sem idem, kam chcem nasp hore; Lska ma pohla, prichodm s jejprianm.

16
73

Pred Pnom zas a zastanem si v zbore, asto a budem chviitzazsluhyJ Tu pokroil som jazas v rozhovore:
, pani cnosti, }torou lovek phy i l'udstvo cel presahova sta

nebeslc svet, o najmenie m kruhy; a natoko tvoj tozkaz sa mi pi, e by sa spln lzdal mi prineskor". Viac nemusmi prianie vravie v plai. Povedz vak, preo medzi biedne tvofy sa neobva zostpi ztej diale, kam chce duch sp, acel tbou hor?
rllj

,Ke u chce vedievetko dokonale, poviem ti teda nakrtko a pfesne' preo strach nemm zteito vaej pte. Len veci tie s zdrojom ht6z a tiesne, znichial abieda na inho lhhne; inakie nie, bo vbec nie s desn.

Bohu bu vd'aka,tak som, e v bahne najtaichbied sa ni ma nedoka a plame chto miest manezasiahne. V nebi je pani spanil, ovzlyk anad m pdom tak jeislzykan,, ezmieruje tym oftier pre vinnka.
T zavolala na Luciu pannu: ,ern tvoj mre, mrie jeho dua sklesl; pote mi ho avezmipod ochranu."

A nepriateka krutosti sa zniesla na on miesto zvestova mi sprvu, kde spolu s dvnou Rchel mme kresl'

Boiu chvlu prav, nezatjimaten, kto z celej sily lbil ju tak,avymanil sa z davu?!
,,i Beatrice,

Nepouje,jak zkostlivo kvli, nevid, ako tonie v nebezpe, v privale prudom ako morskvty?"

Nikto a nikdy nepoznal spech v pre prospech svoj, i aby kode vyhol' ne ja,len o som poula tie rei.

Zblaench sdel duch mj hne sa zdviho zsrerit sa tvoimu ctihodnmu slovu, o teba ctiicl:., o povliho''

Silou ch slv, o na pomoc mazovi, - ke iarnymzrakomv slzchna mavzhliad na cestu bol som povzbuden znovu.

priiel som, jak na srdce mi kldla, azbavil som a nebezpenejelmy' o v priamu cestu k vrchu sa ti vkradla.
I

Preo sa teda obva tak velmi? Preo wojduch sazbzne nevyman? Preo satak pred vetkmi cielmi,
ke troje takch poehnanch pan nad tebou bedl na nebeskom dvore a dobro nka ti aj sl'ub mnou dan?|"

20

speudruh

Tak ako kvety nonm mazom chor sazatvoa, no len ich slnko zbieLi, rozvin sa a cele lystr hore, tak som i ja vstal premenen cel sa mi vliala, atakmunos r, 'd.. ezapoalsom ako lovek smel:

milosrdn,o mi pomhala! Tylska, o hne abezmekania poslchols' pf avdu, ktor znat ti dalat
,,,
136

Re woja v srdce totk smelos vl:rru, eviac ne prv chcem pobera sa dolu a wojich rd sa dtatbez prestania.
Po, bo

my dvajamme jednu

vl'u;

mj uite,mj pn, mj vodca stly!" Tak som hovymal, aby sme sa spolu na cestu taki, osudov dali.

2I

speu treti

Sppv TRETI,

ezo ma schdza k bolestnmu mestu, cezo ma schdza do venhobl'u, cezo mn kon kzattatencom cestu' Spravodlivos tu pohla Boiu Vl'u a s Boou Mocou do hlbn mavsdza najvyia Mdross prvou Lskou spolu'
Len veci venboli;prv. Ahrdza ven som tie: mnou konsa pzemn'. Nedfaj nik: nik neryjde, ktovchdza;'

Predo mnou brna ilasa z temfla, na nej som taltentonpis tmav a riekol: ,,Majstfe, wtd re to pfe ma."

odvetl mi jak lovek prenika: ,,Tu nech tvoj duch sazbavivetkej bzne
azbabelosti vetkej nech sa zbav|

znichdua nevyviazne, kde riekol som, e trp stran muku, kto zmrh poklad fozumu ablaznie."
Sme na miestach,

22

spea tret

Povzbudivo mi potom podal ruku amedziveci taiomn a skryt s smevom si ma uviedolvktajhluku.

Tu vkriky! Tu kvlenie! Tu vytie vo vzduchu bez hviezd chvlku neustane azaplakal soln spfvu kovite'
I

azyky r zie, ht ozn b edovanie, s bolesou hnev a vz|yksa spolu hmri, kvil, temn zvukaruk s m pleskotanie

wor tu huriavk, o savkolri v ovzdu temnom temef do omdletia jak piesok z|,ke vo vchrici vri. H|avami huhrzou obostret, pfeto som riekol: ,,k udto iali, aak i nm takto desne zmieta?"
,,Ten vk-vat neustly prenasleduje biednych pozemanov, o ili hore bez hanyi chvly.
{

odvetilm:

podlm zborom nebeanov, proti o Bohu neli do zpasu, no ani s nm' le sami stli stranou'
S spolu s

Nebes nechc strati pri nich ziasu, apeHa dno unechce o bedai, pri ktorej hriech by zskalistkrsu.',
A ja: ,,No, majstre, oeich taktla, e tok kvil sa vydiera im z htdiel? "

odvetil:,,Krtka odpove tu sta.

Ndeje na smf nemviac ten kdel a slep itie je tak nanihodn, e zvidiaukad in del.

nich sotva koho v svete bodne, nezn' ich svet, je zhdav k ich dal'u. Nevravme o nich, pozrilen a pod'me!"
A pozrc sa, som vzhliadol nazstavu, o tum, preto sa tak chlo krti, len abyvyhla pokojnmu stavu.

BL pre

A za ou talvel dav sa rti, eby som nikdy nebolveril, pte tak obrovsk,epritiahli u k smrti. Ke som pr spoznalztejto perepte, i toho tie som uzrel v mraveniti, o za vinu m velk odrieknutie. Vedel som hne a hne som si bol is e niomnkovvidmtu v tom chvate, ktoch i Boh i Dis m v nenvisti.

Tch niktoov, o iba hnili v blate, pretoe ivot nepreili inne tpetu hmyz a osy jedovat
ryj im r, avbrzdachkrv sa rinie, aby ju u nh spolu so slzami odporn ervy sali v iernej hline. Tu

no hf som uzrel

hnsa hmlami:

vpred sa berie pfeto som: ,,Majstfe," zaals otzklmi,

a k brehu velkej rieky

24
,,ktoe s to a

speatret

al iaich erie, e sataknthlia na protivn stranu, ako sa mi to mav tomto efe?"

odvetil: ,xecizlavn sa ti stan, astane si aj s namidavvdyv nad smutn rieku, Acheronto m

^Ian:."

V strachu, e sa mu zvedavos u priei, sklopil som zrak a zrumenen v lci apo rieku som vystfhal sa rei.

Avtom u,Ita, k nm mieri na lodici nejak stafec, o m bielu bradu a,,beda," kri,,,beda, nomnci,
nedfajte sa nebeskmu hradu: iapteveziem vs k smutnm pustatinm do vench temnt, do oha aladu.
si;r.

No ty tamvzadll, dua iv",inam pohnie sa, a od mwych mi od!" Ale ke videl, e sa nepohnam,
riekol: ,,Ty nem mto miestom schod, po inej ceste, v inej loke malej, spsobom inm prde sa ti brodi."
,,Do toho, Chron, mlo saqr staej,"

riekol m6j pn,,,chc takto tam, kde mu vetko, o chc, a nespytuj saalej!"
Prievoznk stchol, zllladil drsn kou, ktot mu tvor pod oami dvomi ohniv kruhy' s|ajce hrzu.

.#'-

Y' !

'.:.

tl

27

speateti

Ale ten zslu]p, od lbku chrom bledne a krpezubamiasten, ke obsah kruch slov si uvedom. Preklna Boha, l'udsk pokolenia, rodiov, miesto, as i samo sem semena svojho, svojho narodenia.
Na brehu rie$1 na samom jej leme, kam prdu vetky neznabonwory, zhromauj sa zo vetkch stLn zeme

zloduch Chron' ktormu zrakhori, znameniarni ich zlrolva ablcha kadho veslom, kto sa oneskor.
a

Podobne, ako zajesene spcha listza listom, avetvy stle hladie napokon celkom pozbaviasa rcha, Adamovo Fkm zl takplae, ke postupne dol'z brehu odpadva
aj

jak

vtiie kdle lrla zrlameIia daie.

Tak una ich do tmyvlna tmav a sotva jedni k brehu doruzil| unov dav sa dohromady dva.
,,Synku mj," riekol majster ul'achtil
,,l'ud, ktor zmieras Bohom nezmieren, zo vetkch krajn najprv sem sa schl
-t

potom leti cez zlovestn peny, bo spravodlivos Boiaho tak bod, e sa u bzet na tbumu men.
a

28

speutret

Tu dobtch niet,len due zl sem schodia, a pfeto teda, ak ti omral Chron, to nech len novejodvahy tidod." Ke dokonil, jak pred konenm zmafom zatriasla zemou tak stransila, e tozpomienka zalieva ma vafom.
Slzav zem vtom vietor vypustila,

zneho blesk tak ha lhholnadol, e myse sa mi celkomzamt1la

a ja

som ako omren padol.

)g

speutuf

SpEv rvRT

lboky spnok pretrhlo mi vpoly' e ptezrel som za hromovho lomu |ak prebuden proti svojejvli.
Na nohu vstanc, od lbku chrom, s uprem okom ptram dookola, kde ma to zo sna strhol lomoz hromu.

Pravda jet,,le sotva na krok bola bolestn nnm preohromnej jamy, hromadiacej sem venkvbyzdola.
B

ola tak temn, zav alen hmlami, ehociljaksom preniknchcel ku dnu, nijakej veci neodh allla mi.

,f,etaz sem dnu, v t slep, temn studu (hlas blednceho bsnika vtom zaznie) nastpme na purputn a trudn!"

Ke pobadm mu v ri farbu bzne, rieknem: ,,Mm s?- ve teba strach sactry, o vodma, ke vo mne vlaviazne|."

30

speu turJi

odvetil mi: ,,To v tvri sa mi kmit len des tam ch, o skryva hlboina, a v om sa tebe javibzet skryt.
Vykrome vak, bo as sa rychlo mira." I zostpil som so vzneenm duchom v najbliikruh, o priepas obopna.
Tam,

pokial bolo mono zisti sluchom, nevldne pla, len vzdych a vzdych sa pli, zachv iev ajci mto venm vzduchom'

Nie muenie,len stla bolest sili nesmierne davyv tbeneustlej; v nich o.',1'o' s enyv nich i mui'
,,Nespytuje sa," po pfestvke malej riekne mi majster, ,,kto je v tomto kruhu? Chcem, abys'vedel skr, ne pjde alej:

e nie l'ud hrieny! Cnos vak na zsluhu nedosta' ak krst ju nezumva, krst viery tej, v u sklad svoju thu.
Tak pred kresanstvo m iadna dua iv nemohla Bohu sltitnleite. S nimi imojadua tun bva.

Len chyba t, nie azdahriene itie, vrhla ns sem a ibato ns rmti: bez ndeje, vdy titv tomto byte."
T smutn rc a do plau ma nti'

bo vkol ztiem, e udia ctn apekn v pfedpeklie navdy boli uvrhnut'

3I

speu tarj'

,,Riekni, mjpane, uitel mj, riekni (zaal som, tiacpo istote viery nezakalenej dohadmi a priekmi):

vlastnou i cudzou zsluhou ztej sfty dostal sa niekto niekdy k venej slve?" On, pochopiac' kam otzkatmie, riekol: ,,Len som sa octol v tomto stave, vkroil sem Mocn s triumflnym znakom a svatoiarou na vtaznej hlave.

Tie praot ca vzalvtedy naim zrakom; syn bel, Noe s nm li Boha slvi a Moji iel, o dal i slcha|zkon;
iel patriarcha 'ltbtabm, iel Dvid; s rodinouJakub, s Rchel, pre jej krsu premnoh roky v slube musel strvi.

A dhlch ete zp onoho asu stadialto vza|;iznaj, o zna ti slu, e pred nimi nik nezskal si spsu." Cestu mj vodca vbec nepreru, take mi celm lesom znie re drah, lesom' chcem rieknu, nespoetnch du.

Nevelk ete delila ns drha od miesta vrchu, ke som ohe zbadal, ktor" tmu onejpologule zmha.
I

I stadialto som sprvne

predpokladal, nemuc ete presvedisa zb|ia, e ctihodn l'ud stpa mus tadial.

32

speatur

,,W,pre cta k umeniam je vyia, akto estie zaodieva tiene,

e od osudov ostatnch sa lia?"

Na to mi on: ,,Ih meno, u vs cten, ktor tam hore zn'i(udivldca, zskalo imajz nebies vyznaenie."

Vtom zaznie re, re vne hlaholiaca: ,,esbsnikovi vzneenho mena' tie jeho, o nm odiiel, saYacil!"
Ke zmkl a rc a tzas zvldla nem, veltieov woro sa tu zjavilo mi. Ich wr nismtok ani rados nem. mne dobre povedom: ,,Dvaj sa, tamten, ktot" me m v dlani pred dblmi tromi, stakr, okra
sa hlas,

ozval

je Homr sm, ten bsnik ntrchovan.

Za Hotciom, Ovdiom smelo ide i ten, o Luknom jezvan. Pretoe meno, ktor tun.znelo, spolone so mnou nosia tto mui, ke ma si ctia, ctiam i svoje dielo."

Tu teda sa t krsna kola dtui, vel'spevu kolavkol svojho pna, ktor, jak oro1 nad druinou kri.
Po rozhovore vkol vellkna pokyn mi, avodca,tdtej zvesti, s smevom miernym nado mnou sa skla.

..i

r...*

tt,t'\
/, ,

(,/

\l't i

'

'i,iitt! /ll ,1'tll] t"

,lill.

' '} a.
'\'

.'. La: '' '

"_5 t-_' \..- l-.1_

';"

.:
;l .-j

,{
tt

- l'

i1

35

speu

tlr

Cti ete viac mi vzda|i poas Cesty, ve s takmito duchmi, rozochvel v ich spolonosti iel som ako iesty. cel Speli sme k ohu, pohren do re'o nich pomlatublai, jakblailo ch poutam, kde zne|i. Prili sme k hradu, kto nemstri: sedmoro mrov navkol sa vine aptie mu krsna riekav|ai.
Prejdeme po nej ako po pevnine; za siedmou brnou pfestiefa sa lka a sviea zele svieti na line. Pohlhdy takmaj l'udia dnuk, prevekvnost' na vzneenom ele, zaznieva zriedka re ich l'ubozvuk.

Vyli sme ta, kde zo sttarry sa stelie istina jasn, vren trocha, take som vetkch mohol vidie skvele'
Dokola vade zelenie sa plocha a toko velkch duchov na nej stoj, e pohlhdom u srdce sa mi koch. Elektra s mi, ktor padli v Trji; Aeneas, Hektor zda|i sa mi znmils krahulm ztakom Caesar v plnei zbroji. Pentesilea s Camillou tu samy, atamzas sedi Lavnia, o u opre otec Latinus, mu priamy.

36
127

speahfi,

Brutus, o zvrhol Tarquinia zttn:u; Lucretia iJtiiaain; i Sadin, o sm si sad v tu.

Pozdvihnc zrak,,sbm zazr e na vine, v rodine qch, o vedia, sedie mua, ktor, tam ako uiteim kynie.
133

Vetci ho ctia a vetci jemu slia; Sokrates, Platn, hoci vldne len On, k prestolu jeho najbliie sa druia.

Demokritos,pre svet je nhod snemom' Anaxagoras, Diogenes, Thales, Empedokles a s Herakleitom Zenon;
r{?

Dioskorid, o niemu nIez vlastnost mnohch; Orfeus attaja so Senecom, o divaj sa na les; Euklida tam vidno, Ptolemaia, Galena, Avicennu, Hippokrita, Aveffoa, o s textom k|adspja.
ako aj vetlr'ch

pamit vy poita, prctoetakma tiesni dlh nmet a jav si fieraz mrne vtaz pta.

Zas museli sme s druhom poosamie;

po inej ceste v in svet ma vedie mdry mijvldcai mj vlastn znet:

tam, kde je trna, kde bez svetelka svet ie.

37

speupiot))

Sppv PIATY

zostpil som v priehlbinu druht, v nej o to voubolesou sa chr, o o je uiaod prvho kruhu. Tisa Minos hrozivo avti, vyslcha viny pri samotnom vchode, urujcchvostom od trestu trest wrd.

on toti diri, neastnejuv ztode,

vyznai pfesne' len o sa mu lryzn, mhreila, km 1Iana slobode kde ju m tresta priepas hlboizn: chvost tolko rz onvkol tela sto, v kolkom ju kruhu prijm hne atznia. Stpa ich h{ ve jeden kad zloin sem k sdu sri duu previnil: riekne a slchne, skrido hlbon.

o vchdza do prstreia kvil'u," vykrkol Minos, zuby stfane sceril, svoj hrozn ltad zanechajc chvl'u,
,,, ty,

38

szeu7iau)

,,pozri si vchod i komu si sa zveril! Po rejceste potom nezoalej!" ,,Preo ten kfik," mj uitel ho preryl,
,,nezabrn7 mu v ceste nebvalej. Takto chc tam, kde vetky veci mu,

ktor len chc, a nespytuj sa alej|"

Vtom zaal nr ek, vzbudzujci hrzu' dolieha k mjmu sluchu zbolenmu, kdekad krik podobalsa nou. Priiel som v priestra, kadm svetlom nem, ztiacu ako more zabtavy, ke protismern vchry sa nm en.
Pekeln smr,ju nikto nezastavi, zr a tl duchov neastnch a klti, strhvazas avth do krtavy. Ke k zlomisku saprib|iia t kliati, tam kriky a kvlenia awtia, na Boiu moc tam klaj vinovat.

Pochopil som, e v tomto kruhu vta hrienikov tela strastipln ter, v ktorych nie um, levne vldu schytia.
Jak v dobe chladu hus hf by letel, hf korcov, o sa na juh dosta snaia, tak biednych duchov ustavin metel hne vpred, hne spat, ruz v, ruz ni zas zra. Ndeje ani na znienie muky - nie na pokoj - ich nikdy neoblaia.

39

speu pic!,y

lakerialry, o trsia trchle znulql, ke v obzo vwa sa ich d|h' ha, tak videl som tie bedujce pluky,
ako ich metel spomenut dviha, a sptal som sa: ,,Majstfe, kto s on duchovia, ktoch ierny vzduch tak stha?"

,lprv z tebou oznaenchtn,

o nej chce nrediet," odvetil hlas vodcov,

,1ad mnostvom kmeov obsadila trny.

V nerestiach zato bolabez predchodcov, no' by jej ttsa predsa javil ism, chrnila vilnos svojou prvomocou.
T Semiramis krlila

krajinm, o dnes sultnovi patia, i s muom Ninom, ako vieme zlistn.

m ism

Zradllatamt (po nej ztakwoj ptta) prach Sycheov i splila sazlsl<y. T za ou zas je chlipn Kleopatra. Helenu pozri, pre u tal<y talq uplval as a pozrina Achilla, o s lskou tiahol do poslednej zt.
Tam Paris, Tristan, tam je dhlch sila (menu jc, pf stom ukazov al tel), ich zo ivota lska sprevodila."

Ako som poul svojho uitelh menova dvnych fytierov apanie, zkosou dua div mi nezamdlela.

42
'Chcem,

Speu

piat!

majstre mj," som zaal,,,chcem, mj pane, oslovi ch, o id v jednom pte, a lhhie, zd sa, vietor nimi vanie."

odvetil

potom nech duch tvoj snaivo ich pros pre lsku, ktor una ich stle." Len o ich vietor do blzkosti skos, rieknem: ,,, due v muky pohren, pfevfavte knm, ak dovol to ktosi!"
Jak holuby' o krdla fozten k sladkmu hniezdu pevne rozopali, bo jedna vla vo vetre ich enie, tak z toho kdla, v ktorom Dido vel, dvojica tieov k nm sa prlb|iLla. Tak vrcny bol, a tak mj hlas bol vrel.

m|. ,,A bud bliichNte,

dobry wor, , dua ulhchtil, o purpurom temnom stpasmutn k duiam, ich krv svet hore zafarblla ,,,

nech s Pnom svetov priatel'swo ns putn, pokojby sme ti uho lymodlili, e ta tak des muka preukrutn. o rieknu chce, i vypou,wor mil porrjeme i odpovieme tadi, kym mlvietor ako v tejto chvli. Rodisko moje, miesto mojejmladi je nad morom' kam Pd i s ramenami za pokojom a odpoinkom pdi.

?14

tr .,1
l.

.
'\

., --j
ii-r

4>

'\PeJ,iah'

Lska, o srdce lhchetnhne zmmi pvab, o objal on do svojich ramien,

spsobom

krum navdy odala mi.

Lska, okeoptova plame, k nemu zasvo mne takou silotr vzplla, e, ako vid,doposial v om taniem. Lska ns teie smf ti odov zdala. Kto vzal nm ivot, pre Kainu zreje." nona takr odpove mi dala.

Ke poul som tie due bez ndeje, wr sklone n mi zbele|a sa krieda, a zvolalvodca: ,,o Sa s tebou deje?"

odvetiac, takto zaa| som: ,', beda! Mylienka kol'k, koky znet sladh za bolestn ich kroky zodpovedt"
I zaal som, k nim obrtiac sa spiatky: ,,Francesca, k slzm doenie ma iste kru tvoj rdel zaten cit, tak krtky.

Povedz mi vak: hm iba vzdychali ste, ako a v om vm umonila vtedy r ozozna- Lska vae trbyhmlist? "
,,Majster tvojvie, e nieto vejbiedy

ne spomnasi nablaenasy za asov zlch," mi riekla v odpovedi.

.t

zna., kde asi ,'No, e tak vrcne tI t naaLska mala prakorene, rieknem to reou, z nej mi zvlhnr riasy.

46

speDpiab,

Raz, sami len, sme talisi zliene Lancilotta, jaknbili ho vnady... V ns nevzniklo vak ete podozrenie.

Len vrcnejiea stle dlhie hlbd druh na druha a list nm tvre bieli, a jedno miesto zbavllo nsvIdy.

itaic,ako milenec ten skvel polbil pery, ktor sa mu smiali, ten, o sa od ma nikdy neoddel,
bozkal mi sta v nrlivej pli. Autor i spis nm boli Galeottom. Onoho da sme viacej netali." Km jedna z duhovorila o tom, tak skvlila t druh dua mlad, e od zkosti za|ievan potom

padolsom, ako mwe te|o pad.

,7
)t ..

4 /

.!pez'ks|'

Sppv tESTY

K.a
svet

nad milencami sa miuzavrela tak,e som v zmtku zabudol i kde som,

sa mi pam '.vttiIa,o desom

noch bied

a nov biedne tel

dua mi zrie, i stpa vpred, iv bzni sa obzer, i cva rozochvel.

Som v treom kruhu, v ktorom ta,mtazn, zhubn, stly d zl due bod:

vdy rovnak atovnako vdy rzny.

obrovsk krpy, sneh a mtna voda vai sa tmou a okolie tak mor, apod m pchne premoenpda;
Cerberus kru dookola snor: z troch paerkov brech stranzvieru na hrieny l'ud, o v temn prd sa nor.

ervenoi,zbrady brud si stiera; irokbrucho pazlrmi si echr a miera due, zdiera icli. a ziera.

48

speutesty

Tu zavyla, tam ifi^ v dadi brechla: mysliac, e ptival aspo na as prerv, ptevracaji a preasto sa mechria.
Kad d chvel sa tomu veleervu Cerberovi, o cril zublisk, nemajc v tele pokojnho nefvu.
Tu vodca dlane rozovrel, azblizka naberc zeme, kolko len bol vstave, maril ju do tlm dychiaceho psiska'

Lebo iak psisku, ke sa enie drave a nestchne'km koris nevyuch, pretoe bai iba po potrave: splhsli tie hnusn wfuezll'o ducha, o due v chto barinch tak hlu, e kad z niclr by radej bola hluch. stpali sme cez tiene ch du, drvench daorn, cez ich przdne ryry, ku ktorm telo zatia neprslu.
I
B,

Leia u vetky nl zemi, len si tie do sedu sa dvhal v dkom zdani, e pti ns azda muky ulbhsi. ,, W, os' tmto peklom sprevdzan, povedz, ak vie (mi riekol), kto tu sed: skr ne mnevza, bol ti ivotdan."

biedy stieraj tak,emtne by som hdal, i som sa s tebou stfetol vol'akedy.

,,2 pamati rni ta (vravim) woie

--..

\'..

-\\ \\ t/ ,t

,n

51

speuiest!

Ale mi povedz, ktoe si a skadial, bo odpornejej - ak s vieod nej nad tvoju muku darmo by som hlbdal."
,o wojom meste, v om uzvist hodne sa prespa i vfi vakovako, hostil som sa ail si prelahodne.
Vy, obania' ste vraveli mi Ciacco. Pre oberstvo, jak vid'd a psota
s

ostatnmi ma stha narovnako.

Ten

is hriech malkad zaivota;

zatene hriech t ist muka krut ns smutnch tne; tie ist dade krotia..."
Skonil, a ja ,!er,. Ciacco, e ma rmtia a dojimaj k slzm tvoie tfesty; ale, akvie, mi povedz, kam sa rtia
meania mesta, o sa vene tfieti? M spravodlich? Skadial s tie spory? O tom, ak vie, mi, prosm, podaj zvesti!"
,,P

tadv ny spof, " zas Ciacco prehovor,

,,vysti v krv; avtchn, strhnc vldu, k vyhnanstvu doln stfanu upokor.

V ase troch slnc prde vak k iei pdu, ke ten, o dnes sa vkol oboch plavi, pome druhej uskutonizradu.
T dlho bude hrdo nosi hlavy,
a

nech uakzavldne tam skrucha,

t vrchn stranu pod archamizd|vi'

52
7j

speuiesb/

Pr spravodlivch nik tam neposlcha; p cha a zvist, lakomstvo, ch troje iskier tam tle a v duiach poiat dcha."

A tun skonil tozgtvanie svoje. Zas ja:,,Chcem ete viacej pouen; povedz mi, prosm, s ostatnmi o je:
Banata a Teghiaio, tak cten, Rustcucc i s Arigom a Moscom, o s celm mozgom v slubch dobroden cez cel ivot bili sa, a po skon, povedz, kde s, i spovaj spolu
v horkosti mk, i v sladkom lone Boskom."
ltii.

,,llzidehlbie: k trpkejiemu bl'u: k ernejmduiam: k rznym kruhom, spm s rozlinou vinou - tam ich njde dolu.
No v sladkom svete, v ktorom il si predm, a bude zas,mtapripome tam, prosm' Viac nepoviem aviac ti neodvetm." V tom skrti zrakazrakomvdyviac kosm meria si ma, awtounlzemlbhne, tak, jaktu slep leikad zlosyn.
A vodca mj: ,,Viac nezdvihne sa v bahne a do tych ias, km s trbou archanje|a sem nepriatel'sk mocnos nepritiahne'

svoi truchly hrob a svo;'e bedne tell si potom vetci njdu v cintorne, aby im sudba do venostiznela."

53

speui2sty

Stpali sme v tej hnusnejzmieanine tieov a daa, zlronavedc rei o ivote, o nikdy nepominie. spytam sa, i vodca neprisved: ,,Bud tie muky pittak i wedy? ivelcvrok zmierni ich - i
I

^ra?"

odvetil mi: ,,Len dtsa svojejvedy

avedz, mvia dokonalos v dakom, m vmicti radosti i biedy. A hoci nikdy mto boiakom nebude pruv. dokonalost dan, tam ete viac ich bude tepa zkol." Do kruhu cestou li sme bez prestania, vraviac i viac, nenaznaujemtuto; prili sme k bodu, kde u kruh sa skla, kde stoj velkorrepriate - sm Pluto'

54

speustedmy

Sppv

sr EDMY

pap Satnaleppe!" ^peSatn, chraplbm hlasotn Pluto ztazu zvrieska, no vodca, chpuc i tie slov slep,
t'.

D
|

posmelil ma: ,,Len de| stpaj ztezka| Nech hocijak sa temn moci srdia, tie skaly zliezt tinezabtnia dneska!"
A k zdutej wti obttil sa swrda: , sebe sae1no voi nm bu krotm! Prekliaty zver nech do ns nezabda|

Nie bez prinsakra do hlbon: z vin tak chc, kde Michal voje spupn potrestal prsno za ich pyn poin!" Jakvzdutplachta zhfuan sa upne kol stoiara, ke zdrzgan sazrti tak zrazu na zem krut nieta rupn
To v wrt kruh nm brnil zsvlk lty: v bolestn kruh, do hriech jak v mech sa

z celho sveta plniac tieto Lty.

vp4

55

speu sied.my

,boisd!Jak chripia, ako sipia,

ke tu sa musia hna t vel'vyhnanci, o ete nov, tvrdie muky pia! Jak pri Charybde vlnav divnom tanci odrazi t, s ou ponajprv sa snbi, tak kriavkole tto stroskotanci.

Viene inde tun rev hby: opfoti tlaia bremen, k nim prsia prikladaj, bo hriena dla ich svrb. Ke zrazia sa, vdy krut zvada sksa: ,,o rozkotava?"- ,,o stska?"- nazad tskajcarchu, mrzko tva pr sa.
Tak kriavdy, tak vdy sa bud zt at: z obidvoch sttnak opanmumiestu siutliv refrn prdu kzat.

Polkruhom kad ztlovakon cestu na onen turnaj zlt a ostry. A e mi temef lto je ich trestu,
rieknem: ,,Tu, majstre, tu mi clonu rozstri a zra'. to z tdov radia sa tie zraYa, s tonzrami, vpred valiace sa - kostry?" A on: ,,T mali um tak do kulbva, ev dvan i v snahe inch obra nemali miery' nepoznali prva. Brech ich re i svedto ich obrad ch bodoch dvoch, kde v druha druh zas vbuchol aopan hriech spsobil ich obrat.

56

s\eu siectn)'

Patria tie hlaly, zktochvlas u spfchol, kardinlom i ppeom a knzom: v nich lakomstvo vdy dosahuje vrchol."

ch pinavcov,omreli za peniazom, a tu ich zato drvi muka hrozn, iste mi bude znmy dI<yblzon."
,,Z

nedfaj,bo pramIo satznia: ebez poznania ili v tme ich srdcia, ani ich tvr dnes nikto nerozozn.
,,To

A tak jak dnes, ke druh sa s druhom dca, ten zyiera ps. a ten si vlasy trh: protivn pr sa pred Sd prikopca. V tej ruvake, v nei mrhsaizdha, prekrsny svet sa strcal tomu hydu! Krli ti mm, jak aIej sa tu zlha?
Ve vidsm, jak rychlo ani vidu niet po statkoch, o Fortna im vldne a pre ne l'udia do vlasov si id. Ve spod Luny to zlato nedohlhdn, o sa priam vetko na dne tomto zvi, nestiani jedno srdce hladn!"
,,Odpus mi, majstre, ete to matai: t Fortna je kto, e l'ud tak mor
a

vetky statky pod pazrmi stti?"

odvetil mi: ,,, nevedom tvory! , nerozumn ako mal deti! Nu, nech tvojumek sa mi poowor:

{
#

o"

.-i 7)'
t/
{ h

\!

I \)
.-..:1

/'

.1
'rl

t\
)

59

speusb)my

Ten, vedenm o pfesahuie svety,

rozdelil vodcom nebesk svet cel take dielkad nakad diel svieti
nafovnako vetku iaru deli: a podobne i pre skvelost nae vodkyu uril, ktor veciam vel:
a

tu obdar, tu dary zase skme, nain kme ich prenajcz kmea, a nadarmo sa l'udslc um s ou kae! Ten prekvit,aten zas v tieni sten podlb jej sdu, ktor savdy kryje jak zmija v tt ve, to iaca z tiea.

Proti nej fozum celkom bezmocn 1'e; nad vetkm vldnuc podlh svojej chuti, jak in bosw astliv si ije.
Premenami slleprestaine fti, nevyhnutnos ju takou rychlou in, a pfeto mnohch k mnohm zmenmnti'
To ju tak asto kriu je avini, kto by jej priam i pri najhorom rebe chvlu malvzdat, a neprvom ju pin'
S

prmi tvormi sdli vo velebe

onen krik ju vbec nepomli; krutiac sv'oj kruh, je astn sama v sebe.
a

Teruzvak k scne trpkejej sa schli; zapadhviezda, o ma k tebe viedla, azdtovat sa nesmieme tu prli."

60

speu siedm))

Kruh pfejdC ktiom, octli sme sa vedlh mtnovodnhoprameniska, pod nm zrie koryto, o vzniklo z tohto riedla.
Doprevdzan mtnym prdom vodnm do nich mist, v dno hlbie zbetme sa chodnkom, iba zr iedkakedy schodnm.

K ptiu chmrnych' desnch brehov kles presmutn tok a poma|y savnta do vody Styxu, do mtneho plesa. Pozorne som sa dval do moiara, a nahchuduvidel somzbliza, ako sa s tvrou strhanou tu svria
a nielen rukou v ruvake sa sIizia, |etn,sa nohou, prsami i hlavou a so zubmi sok do soka sa vhza.

A majster riekol: ,,Synu, z onch davov semkad dua v hroznom hneve vbdla, jak iste zhliada myslbu predvdavou; no pod vodou s z inakieho kdlh; len k poznaniu si cestu lezatatas, a uzrie stpa bubliny z ich hrdla:
,My, e sme smutn boli,' pei naraz,

ovzdu sladkom, k slnku o sa vinie, dym dusiac vntri, zmrajci maas,

'v

tu rmtime sa v mtnej moarine.' T hymnu iba klokotaj z hrdiel, bo nevldzu ju v mlke spieva plynne."

61

spea

siedny

Tak li sme vkol moara,o smrdel, sledujc l'ud' jak log vody chmrne a ospevuje, pejc,svoj del -

akptittsme prili dkej trne.

62

Speusm))

Sppv sMY'

pokraujc;hovorm, e skorej ne na ptie dorazit sme stihli, zdvihli sme oi kvrchu vee,z ktorej
dva plamene sa na znamenie mihli aztakej diatky dhlhne sazmihal, e ho u oi temef nepostihli.
i,..i

Mrne som k mofu mdrosti ztakdviha| apya|sa: ,,o znaia? A o in im odvetil? A kto ichtozohal?"
,,U skoro nad vlnami uvidto, o vykvasa tun,

on len:

piny

ak neskryj to pafy moariny."

Nikdy pz luku nevystrel struna' aby tak chlo ryl sa do ovzduia, jakv tejto chvli brkanepatrnt cezbariny k nm opreteky ruia, v nej iba jeden kormidelnk sta vyvolva: ,,U mmta, ptchk dua!"

63

spcu sm)/

,,Flegyas, Flegyas, o sa ti mai," vodca mu, ,,teaz mrne vol vera: m ho

- no, m lenzyiezt ho po moiari!"

Ako sa lovek podveden ziera, ke pravdu zlie, no iba v duchu klnie: miera v om jed, i hne ho v sebe Niefa.
Mj vodca

usadil sa v lne, no iba teaz, ke u sedm pri om, zd sa, e ln je ptetaen plne.
Prustar ele iba mto inom ovelh hlbie vnoren sa brod ne inokedy pri nklade inom.

pr

Ako n ln tak bzdi mwe vody' vztyi sa ktosi zbahnen, a,,Ty kam to vnik u' hoc as ti neprichod?"
,,Nezostvam," mtl odvetm, ,,ak vnikm! No, kto si ty, o nevybdne z brudu?" ,yid,e jeden, ktory tun pykm!"

A ja'.,,Len pykaj, hodens' toho trudu, lebo aj tutapoznm v wojej zlobe, i ke wojblud a zmenil na obludu!"
Tu k nmu lnu lrystrel ruky obe, no byst pn nim mrtil v mwe blat: ,,K ostatnm psom!Tam mrv sa po hnusobe!" A bozkal maavzal ma do objatia: ,,, dua hnevn, vzbkai,ca svte! Bu poehnant, o poala a!

64

speotsn))

Ten tam, sc iba nkancomv svete' nezfobil ni, mmeno z'enicbv.Ja, a to ho hnev, to ho tun hnetie.

Kok tam hore visv sebe krlh, no zska si len htozn pohfdanie, a tu jak brav sa po barine vta|"
Aja: ,iaktd,takdbysom ho, paue, videl t brndu pteggatapridne, skorej nepride ln n k druhej strane!" ,,Prvom sa te, bo ete skr, ne zvidnie protivn breh, sa spln tbatto," odvetil mi,,,a onen k dnu sa skydne."
1{r.

Vtom utakhusto dopadna blato od inch du,od ostatnch chudier e dosi Bohu vdhky vzdxamzato. Argentiho Filipa, len uder!" av zmtku prchk Florenan sa to, smhtyzlc sa, sm strpujcsi del.
,,Bi

o om u dos - nechv moiari sa mo! Bo ohluil ma nov kvil e v in stranu som pfeto vytretil hne oi.
,,Blii sa mesto, man Dis, v om, synu, obanov voie nespoi tate. n o dpykn ai tako svo ju vinu. "

A ja:,,Uvidm, a nie neztetene, jak meity mu prenievaj valy: erven kadi, z kovskei|ak dielne

r,WY1
t!
\. *

{'l,

''

rt*'
.*,

'n J
"' ,

$';
l,

67

speu srn),

bv ryla von." A on hne: ,,ohe stly nad vetlcmi, o v dolnom pekle vzia,

do ervena ich rozpek a p|i." Do priekop k mestu smutnmu ln vlieza; nad nimi vkol hroziv niehrdza, a hradby iej s saby zo e|eza. okl'ukou velkou ln ns doprevdza a na miesto, kde mornrov hlas btly -Schdzajte, " zhuhle,,,tadeto sa vchdza!"
Tam sponad brn hne k nm sa s hnevom skrtli tisci, z neba spchnuv a besne prskajci: ,,Kto stpa to, nie mtvy,

mnych bolestn a desn!" Vtom mdryvodca zamval k ich ski

v krlbvstvo

na znak, e sm len podde k nim tesne.

Tm nramn ich odpor trocha sti. fueknu: ,'Ty pod', no ten nech pre sazbet, o odvIl sakrat' v tejto ri.
ialen cestu naspiatky nech meria, sm ako vie, bo krajom onch slatn ty neqwedie ho u z tmy a efa!" Ako som chvel sa nad rokom kliatym, itatel mj, ti ani li nejdem; ga ve neveril som, e ete vrtim.
,,, drah vodca mj, o viacne sedem r z si ma vyrval najhroznejm zverom,
a

vedno s tebou takcestu vediem,

68

speusm,

neopusti ma v tomto kte erom, a v dblej ceste ake Sa mi bfni, pusme sa rychlo pfotichodnm smefom!"
No pn, o viedol maa pred ich btny, mi odvetil: ,,Len nebojsa;nik zpte chrni. nezlrrti ns: ns ktosi ly Pokaj ma tu a srdce ochabnut ndejou dobrou poslni anast: ve nenechmtav tomto hroznom kte."

no a nie i vo mne zantasi me na seba, km sa mjotec sladk obracia k tym, o vchod chczatarasit. Ani len slova neul som zichhd, bo ete s nimi nepobudol velb, a opreteky utekali spiatky.
b r ny nai nepriatelia pred wrol pna, kto ku mne dolu vny sa vracia, nedosiahnuc cielh.

Zav r eli

Sklopen ztak, ajas i dobr vl'u m zdran z rias - a trpko uvauje: ,,Kto mi to brni do prb1tkov bl'u?"
A mne: ,,I ke ma osi roztrpuje, ty neboj sa, bo zsritazimv tom boji, nech akkolVek pikle peklo kuje. Nie pr ruzich nadutos tak broj: vyli s ou u pri menej tljnej brne, o dodnes zato wboen stoj.

69

Speu vn1'

To na nej onen mftry npis planie; od neju ktosi bez sprievodu cez to peklo tam hore schdza strm strne: ktosi, kto iste otvor nm mesto!"

tur
't^; [

l'I 'T

70

speudeaiat!

pEv

EVIAY

tr
I

atba,s nou bzenvon mi vyrazila, ke vodca mj sa vrtil bled v ri, chlejie nov dovntra mu skryla.
Zastal,

e azdastrirrom sa ml zdari obsiahnu dia| kam oko neprenik cez chmrny vzduch a hust vodn pary.
,,Pfedsa my mme premc protivnka," zaal,,,len ak by... nkal sa vak tak!

,kieje tu a mesto odomyk!"

Dobre somzbadal, ako na rozpal<y poiaton hne in slov hladal: bo zmysel ich bol zrejme nerovnak. Ale mj strach u premct neuvldal: tak zdeslla ma neskon en' veta, v ktor som asi horzmysel vkladal.
,V trchlivkebl'u, na dno tohto sveta, u pr stupe lyslal niekdy svedka, pre trestom je len ndej odumret?"

71

speadeoiary

Sptal som sa' a maister mj: ,,Len zriedka stvasanm,e niekto cestu kon, ktorou ma teaz stiha z|oba vetka.

Pravda jet,etazumoja ta tadialto la, ke ako svojho sluhu vyslala ma sem krut Erichthna.

Beztelabol som iba chvl'u phu, ke ntila mavstpi medzimry

a

vyvies ducha zJudovho kruhu.

Najdblejono miesto pln chmry je od neba, o vetko obopna. Nu, poznm p,woj duch sa mrne bri.
Bafina tto, tento smrad a pina ovja toto mesto so vzlykotom, mesto, kde darmo ptekIq nm inia." Nepamttil; o ete vravel potom' pretoevtom uztakmi cele bldi po vekejvei so eravmhrotom, kde odrazu, sa dke velbbludy, skrvaven tfi Frie si stali: vzhlad mali ensh, enskmali dy,
ze|en hydry hru im ovjali, egyptsk zmije zmietali sa v hrive a z desnch slch im ako vence viali.

Ten, o lpoznal slkynevraiv krlbvnej sz apanej nariekania, mi riekol: ,,Pozi, Ernye div!

7f

sPeudeuiat),

Vtom uvonil mi oi opatfne: ,,Zak tetaz uptiam na pfastar penu, kde najprkrej dym sa znakvlne!" Ako sa aby preduovkou enit, ke kaluou ich odpoinok ru, a pi brehu sa zhtia ku koreu,

videl som vye tisc mrzkch du pred kmsi prcha, o iel po moiari ktokzakrokom, jak po dajakej si.
I-avicu asto prikladal si kwti, aby ju pred m talmvzduchom clonil, aibato ho stiesovalo vari.

uvedomil, aj uitemi znamenie mi dva, pred poslomznebaaby som sa sklonil.

I sm som si u dobre

Ach, jeho wfu jakpIIapohdavt K brne sablii, oaju prtkom, a pfoti u t dnu sa nepostavia!

,yhnanci zneba|" v rozhorenprudkom na stranom prahu zane posol Bo,

,,odkial t smelos k mto spupnm skutkom?

Preo sa onejvli nepodlo' ktot svoj ciel vie dosiahnu i z dialbk, a zova iba vae muky zmnoi?|
I

oproti sudbm odkiae ten nrok? V Cerberus, akvm len pamtslli,

dosial m bradu odret i lalok!"

78

spe.]eiar,

Bez slova sp sa vacia po kalui, Llp, pfsny, saby v inom svete, bo jak sazd, ho in staros si

neo toho, o pred nm sa tu mtie; jednako sa nm navrtila viera, ke pouli sme jeho slov svt. Brnu nmviacej nikto nezapieta, aia,u pln odvahy a vle uzrie, o tak pevnos uzaviea,
oami vkol bldim hore-dole: po oboch stranch prestiera sa niva, skiyvajca len trapy a ble.
Jak v Arle s , tam, kde Rhodan s morom splyvaalebo v Ple, na skok od Kvarnera, kto u medze lt|ie zmva, od hrobov zem je sam hrb a diera: takzry je itun pda cel, Ibae spsob krutej ju zviera, pretoe v hroboch saby lvavrcla, e ani kov kov tak nerozpek, ke najeravie elezo sie|'

Nad hrobmi nejzodvihnut vek, z nich tak kvilby srdcelomn prdia, e na svete tak nikto nenarieka.

, tch tfuhlch ak s to l'udia, evzdychy z nich tak bolestn sa ria? ms a preo sa tak hrozne trudia?"
ja:

79

Speu.leuiatJ,

A on: ,,Tu leikacir ukacita, aviac t sttl, ne zd sa lovekovi, i vodcov siekt i sttpencov tu ta. Rovn sa s rovnm nor v tieto ro\T aviac i menej horce s ufny." obtti sa' a vpfavo pri vodcovi
som iiel medzi mukami a mrmi.

];:'::x;'""_r

80

speudesrcu

Sppv

DESI,ATY

tak mavedie medzi mrmi mesta muenm,vdytrpkejm a prudm, mj uitea itzka, tajn cesta.
a

e, ,vtav antbam mojim zados ui!

po

",

vrchol cr46ti, od ktorej

sa

um

slu ne kt at cez b ezb onkr

nikto neuke? Ved', hlb, u vetkyvek po cintori s zdvihnut; a nikde nieto stte."
sa

Zchhrobov tu

A on: ,,A zloia tieto biedne tvory sernzlozaatu svoje tel dolu, naveky sa hrob kad uzatvoti. Tu maj, hl'a, svoj cmiter pln bl'u epikurejci, ktor chc len rados, a duu s telom usmrcuj spolu. Tu wojej tbeuinsa zados a oskoro sa vypln ti dnuk ete aj in, zamlan iadost!'

81

speadesiat))

,,Len pfeto, ote, poslun syn zmka

a svoje tbyneodkrva splna,

lebo woj duch ho tetazk tomu nka."

ke kra mestom, ktor bl, nech sa tipizastavit sa tun!
,,, Tosknec, o hlas

ti znie

jak stfuna,

Zwiaca re tak presvedivo mu, e tie si z onej krsnej vlasti priiel, ku ktorej azdabol som trochu tvrd."
Takto zvuk sa z volbktorej skre odtazu ome; take strach mnou stfiasa a kvodcovi sa preto primknem bliie. A on: ,,o rob?o sa lakzasa? K Farinatovi predsa vpred sa pober: tam,hta, sa icelvye psa|"
A kym mu v o.vbodm svoje obe, on u i hru i hrd elovzpina, akoby peklom.pohdal aj vhrobe.

Vtom mauk nemu stfedom cintorna posva vodca s rozhodnosou vetkou a,,S ctou Yav," mi prsno pripomna.
A tak som stal s pred sochu a pred kov: vebez toho, e by sa ku mne nahol, prevravel zvrchu: ,,Povedz svojich predkov!"
-t

Preztadi| som, ve som len po tom prahol, akajcs tbou ibanarczkazy; nato on brvy zdvihol trochu nahor:

82

speu desiary

,,Predkov i ma tvoj rod hnal v priepas skazr_ a skazu celej mojej stfany iadal: preto som bol ich tozprtil dva azy."
,,Ak boli hnani, vr tIIr sa nadia( i prv i potom," nasp som mu prihol; ,,to umenie v rod vak neovldal."

Tu v odklopenom otvore sa mihol povedlb tohto dky tie akbrade: zdaIo sa,e sa na kolenzdviho|. Dval sa, dval dookola vade, no ke lrzrakmu hasol bezndeje, e so mnou ie ai.1n pohromade,

plackyriekol: ,,Ak tvoj duch sem speje, pre ani v slepej vzbe nenie hrdza, kde je mj syn a preo s tebou nie je?"
A ja: ,,Nie sm mj duch v svet tento schdza: no Guido v bol volil cesty vlastn, nie k tej, k nej tamten ma sn doprevdza'-

Zrdzal druh mk i jeho slov zvltne, o ak tie tu m6e sa o : preto som mohol odveti tak jasne'

Tlvzpriami

sa a do rei mi sko: Skonal ke hovor:,bol volil'? on, ,,o? U sladk svetlo netkne sa mu o?"

Ke s odpovedbu som sa oneskoril akoby sa bol potkol na teku, vboril sa v hrob aviac sa nevynoril.

'*\E

rib

85

spea desiaj

Velkodun vak stl vdy bez nreku, nezmeniac raz, nepohbuc svaly, nezohol iju, nesklonil sa v drieku.
umenie e slabo ov|dali," pokraova|,,,jakvrav,moje deti, ma ete viac ne toto lko pli.
,,To

No pdesi atkt wr sa nerozsvieti tejkrlbvnej, o vldne tun zlostne, a umenie to lbhkm nebude ti!
, kie woj duch sa v sladkom svete octne, povedz, ten l'ud, o mojich vene sdi,

preo sa sprva k nim tak neltostne?"

A ja: ,,Krv onch nespoetnch l'ud, ou Arbiu si sfarbil do ervena, modlitby takv naom chrme bud'"

Potrasc hlavou, z nn$, pozasten'. ,,Nebol som sm, a iste bez priny s ostatnmi som neiel do taenia|

No bol som sm, kde chceli vetci in - nech sm sa vtedy nezasadim o tt Florenciu hne strhnv tozlaliny." ,,,kiev rod ruzziskamier i posta! Plozliate mi vak tento uzol v hlave, z ktorho myse nie a nie sa dosta: Ak rozumiem' vy predvda ste vstave len budcnos,ju n zrak nedohliadne, ale nie veci, o sa dej ptve'"

86
,,Tie

speu desiaty

veru chybne vidme tu na dne"' odpovedal, ,,!7m iba veci v diali d vidie vodca, kto vade vldne.

Ke zb|iasa, i ak by sa u diali, nemme viacej o nich .edomosti, aknmich in inak neodhal.

Ztoho u vie, e budeme azposti

akhokolVek p oznania a svetla, a zawori sa br na budcnosti. "

riekol som mu, bo mavina hnietla: ,,Povedzte tomu, ktory klesol k zemi, e ete smr mu syna nepostretla.
I

Ak bol som predim k odpovedi nem oznmte mu, e premlbl som ete o zhade,ju objasnili ste mi."
A prosil som ho, napoly u v ceste, pretoe vodca volal ma l inam, by riekol mi, kto leiv tomto meste

,Viac ako tisc dunleinm: tam vntri je aj Fridrich Druh skryr', aj Kat dinI; a dhlch nespomnam. " Potom sa skryl a duch mj roztri k bsnikovi sa zber zadumlne, bo v onch slovch nepriatel'swo cti.

on vykro il a zlo1l na ma dlane: ,,oeti je? Svojnepokojmi netaj!" A potom, ke som splnil jeho prianie,

87

speu destab)

mudrc mi riekol: ,,Dobre zapamataj si pfe seba tie neiIiv spfvy! No pozor daj," vtom doloil ahne aj

zodviholpfst,

,,len ljej ligotav,

jej vevidiace oko vo vine

ti cestu itia paYdivo raz zjavi!"

Opustiac hradby, v pustom cintorne dolbva so mnou po chodnku zahol, spajcom sa k dkej priehlbine,

znejhtozn pach k nm prenikala nahor.

.,

88

speuledetuistr

Sppv IEDENSTY

aktajibrehu octli sme slIaaz' kto tu v kruh zbtl, rozrumench splv a skrval ete ukrutnejtaras.

t{Y.

ielz neho pach, iel talc htozn pfival, iak by ho liahla neres nad neresti, e zahtob s velrm vekom som sa skrval

ana om talnpis teito zvesti: Anastzia p p ea tu stf e iem, ktorho Fotin zviedol zptavej cesty.
,,Spoma svojkrok a skr savopred nee, nezmysly na smrad nyknsiazdrav

10

bud mc dblei pokraova cezel!"

13

A ja: ,,Ten as vak strvme pti tozprave, nech naprzdno nm chvle neuplyn!" odvetil mi: ,Ve na to myslmprxe.

16

Zamtobralmvovntri, mj synu,
tfi menie kruhy (vodca prst u dvha) vdy na ni sa stupovito vin.

89

s7eaiederuistY

Prekliatymi sa hemkad,ha. No, by si sm ich spoznal v dblej pti' vedz, preo ak tfest tam koho stha. Zo zla, o nebo k nenvisti nti, nespravodlivos, neprvos vdy vznik ansilm i klamswom inch rmti. e savakklam len smrtelnka k4 viac hnev Boha: preto niiev krtri s klamri, azlkJamvac sa pyke.
Prv kruh cel nsilenstvu patti; to,eto na troch osobch sa pe, ich kruh sa ete dhlej del na tri:
Na blnom,sebe, na Bohu, vdy taie sa hrenm;na nich a na ich malli, jak ete hlbie vnikne v hrechyvae.

Blnemu smrJ sa psob aanyi na statky siaha nsilie, a k biede ptivdzajt ho v ohoch, v rabovan.
Tak mordrov a ch, o rania v jede, drancierov, zhubcov' ohom bude lhha okruie ptv,kadchv inej riede. Na ivot svoj si me lovek siaha a tozmrhanm svojich statkov hrei; aptvompreto bude mrne iaha

zam, o stihol kedy rozpelei ako i ten, o sm sa sveta zbav, narieka tam, kde mal sa vlastne tei.

.t

\la-

/i,

t,

*!e
-

)"r
-',

'.H .r'-'r L 7'fjsbli.\..r'

-l:,1."
.-

*)
"
""

tti :

2."-

?-,

t,
'r,

.\r il
'/ t

ti4 \ 7l l.t
.. N,
\ i'
1',

')-v

93

speuJeden^t!

preo nie mry eravichsttia, ak hrieni s, a preo s v tom kraji, ak ich hriech azdaBohaneura?"
.e sa i woja mysel vykolhj, inakie k pravde vdy takpohotov! i azdanieo in ztie a taii? Nespomna si predsa na tie slov Etiky svoje j, ktor p ojednx a o sklonoch troch, k nim nebo odpor chov: nezdranlivost, zlobatie a drav zverskos? a prv' z niclr e v nebies dvore i menhnev i trest si privolva? Ak uvaovabude o nzote tomto, a tie si ptipamit troka, kto s, o zvonka pykaj tam hore,

pochop,preo,_.inde maj |6ka, aekto iba nemiernosou hre, menej ho tepe spravodlivos bosk!"
slnce, ktor liei zrak a riei mikad tai - , celkom simazajmi: ve pri tebe i pochybova te!
",

Le ete vr sa k tomu medzitaim| kde hovor,e boswo ura sa

aj

ercu-

a
I

uzol ozmotlj m7l."

,Filozofia pouta zasa: vo svojej worbe vetko zBohavzil, apriroda to sama predsa h|sa,

94

s\euiedenatJ)

drsaboskej innosti a mysle. Ve vo Fyzike nie si nedoukom, athne spredu objasuje bystre,
e pritody sa pfidazas kn kadhoz vs (nie s hriechom si ho pople!): take v in je Bohu sabyvnukom.

A o tie dve i l'udia musia oprie len na zaiatokGenezy si spomni iivot svoj a ktat stle vopred.
er nik inam kr a n e obl
o

mn: zhdanie prrodou mu pad na vrub, kee jej prcou sm s.4.neuskromn.

Ale u pod] kym cestu neuzavr; bo Ryby, hlh, sa mihli na obzore aYozu cel doka sa Cauru a tamto

brehom meme zsdole.

t\

95

Speu duansql

Sppv DVAtvsry

iesto, nm mme dolu po bo zs- s m, o skrywa - divoinu tvor tak, e div mi nezamreli oi! Jak pod Tridentom,tam, kde usthory Adlivtrhol takmer do koryta (striasla sazem, i vrch bol bez opory);

kde skaln stena prestiefa sa zyt, odorvan a dolu od temena tak, e len predsa dku cestu skyt:
tak bol zostup v priepas utrpenia, kde k tomu ete, skraja urr,y prve' leala hanb a Kry t ozv alen,
poat' z vne vo falonej krave.

Ke zhliadla ns, si v telo zatla zuby, saby vnej zvteli dvne hnevy rav. Skrkol k nej mudrc: ,,Sm saer a ubi! Bad tu azda atnskeho vldcu, ktory a hore vrhol do zhubv?

96

s\eu duandsb)

Chod] zve; onv tvojej sestre nemal fadcu a chto miest sa iba preto tyka, by uzrel tfest a vau muku vfiacu."
Tak ako vidno odtrhp sabka, prve ke dostal der od msiata, take len skack, sem a tam sa myk: i Minotaurus osi tak swtra. Vtom molalvodca:,,Pfeo nevychvta? Ve prejde len,lcm besnota ho zmra!" Tak sme sa dali spolu preliezat a dolu tie skaly, o sa znova rumia mi pod nohami pre nezvykllzta.

Smutn som iel; tu on: ,,i duch tvoj dum o rumovisku a tom zverskom hneve, kto som zhasil pred chvlbkoutun? Nu vedz, ak duch woj doposia to nevie. e ete pevne nela ttohora, ke prv faz som bol tu na nvteve.

Ak um apamat zlemi nehovoria, nu nieo predm vrch sa pozosval, ne Onen odal hojn koris zhora vldcovi pekiel; vtedy hnusn val zachvel sa tak, sa lsky mocn sila vesmr by zmiatla - podlb mnohch vah
o u viac rz ho v chaos obtti|a. A ltedy tLto obtia velbpacha aitu aj inde tak sa odvalila.

97

spea daansry

Le pozti

sL:

uviaca rieka krvi, v ktorej pie,

kto proti blnymnsilenstvo pcha?" Bezhlav hnev, , pechorenie hlpe, o slepo krtkym ivotom ns en, aven,hla,ns takto pre ne kpe! Bo priekopu som lzrelzaktiven, o obopnacel okruh ialov, v om podlb vodcu nslnci sten. A medzi ou a odrypnutou skalou Kentauri s pmiv tiscoch sa valia, ako sa svetom valievali na lov. Ke zhliadli ns, ich honba poustala: trojica z nich hne siahne k svojim strelm, podde vpred a pohlbdminskla. Jeden z nich_Bkrkol: ,,K akmhrienym telm, do alcch mkzliezt mte skalu hol? Povedzte hned', ak nie, taku ai stfielbm!"

i zdo|a nezapcbra

povieme adolu Avodca mj: 'To Chirnovi, ns hrozby nevydesia' Navlastn kodu vdy m prudk vl'u."
A ma sa dotkol: ,iunvidNessa, o zahynul pre krsnu Dejanru: pomst vak smr, prv ako pominie sa. V strede je Chirn, ktorypodlh chru bol vychovval Achilla jak syna; tretiie Folus, v dui lmfu."

98

speu duansty

Kentaurmi sa a hm i okrhlina: zasyp' duu hne ich pyhust, akvynra sa v, ne smie jej vina. K tym rychlym elmm ili sme po uste. ke vrubom puChirn, svetazna|, poodhrnul si filzy za eluste
.

Ke svoje veksta poodhal, ,Vimli ste si," sa spyta vodca voja, ,,e pod zadnm sa pohybuj skaly'
hm pod mtvymi nepohnut stoja?" Mj pn u stl mu pri hrudi, priam v strede. prirodzenosti dve sa mu poja, .kde

odvetil: ,,Chce vidie, kde v svet je; ivhomm ho previes desnm kotlom: nevyhnutnos, nie zbava ho vedie.
a

Jedna zch du,ktor sm a po Trn, lohu tto nov merllaml Zlodejom nie som, ani on nie lotrom. V mene tei moci, pre u necestami ho tadeto vdy hlbie duch mj vod, |ednho daj nm, nech sa vyd s nami auke nm, kde s tun brody: atam nech tohto nachrbt si zdvihne, bo nie je duch, o vzduchom volne chod.-

Chirn

na Nessa okom:

vpfavo obrti a mihne ,,S nimi sp sa obr ahIa, nech in skupina vm vyhne ."
sa

'il'i
:

'I

'

't';.

,'|t, ;r 'ribaqr,:*#i

\i

"

&.;

101

spevdaan^q)

Tak sme sa teda smelo mohli pobfa hor riekou, ou var erven sa nhli krik varench vy novou krvou oblia.

Kol tieov po zrakvnorench sme tiahli, ke riekol Kentaur: ,,Zch sa tu krv pen, o s krvou hne i na majetky siahli.
Tu odpykva neltostn pleny Alexander - aDionzos div siclske roky bied a utrpen.

Z Azzolina zrie len vrch iernej hrivy, atlm, ten plavv prde po obrvy, obbizzo z Este, dodneska sa div,
e zvrhl syn tie chcel pit z jeho kfvi." Na pohlbd mj mi bsnik shlas dva: ,,Tu druh som' a ten nech ti je pt|" al a dhldvhajsa sprava: imnoia sa i vztyujsa oni tak,e im z krvi nie u celhlava.
stl jeden bokom osamote v toni, a Kentauf riekol: ,,Preklalv boom lone srdce, o dodnes nad Temou krv fon."

Uzrel som l'ud, o nad hladinou stone a s hlavami mvon i cel drieky' A tu som poznal mnoh, mnoh tne.
Klesala krv a brod bol nedblelc., pripekajci iba nohy hriene. A tam sme preli na druh breh rieky.

Io2

speaduan.sry

,Jaktun zem hne pod prdom je tesne,'

vrav mi Kentaur, ,,Yedz, e z dtuhej strany dno v hlboinu priepastn zas klesne,
kde vriaci klokot najkrutejie tani: tamz oboch strn prud prekliaty sa tamtyrani dnes kvlia utan.

sk4

Tam Attilu, bi zeme, bezbonika, lhh trest boi;po krvi o smd, krv pije Pyrrhus so Sextom;tammka azza prival siz, tam cedi naveky slzy z Corneta krvvriaca: zclr, ktor cestyvrhli v tokbiedy."
z Riniera
P
-r5;r

Tovruv mi,

hne i sp savtacia.

103

s4eatnn^4)

SpEv TRINsry

N.rreiel ete Nessus cez t mlku,

u stl tu les a stfomy prealostn, a po cestike nikde aniznakl' Nie zelene - len er sa leskne zlostne' nie rovn snet - len sple a plno frr; nie ovocie - len jedovat ostne!
Tak hust ti, e drsneja tvrd pod sa ani ktai tarn Cecino:u nezd, kde divok zsrer boi od chatr.

Harpye hnusn v korunch tu hniezdia: zo StrodhnaliTrjanov tie Zvey i s vetbou zloq e zI ic}rvedie hviezda. pazrmi, s krdlom, s bruchom skrytym v per ten udn kfdet zkratak udne skrkal i kesa z krku l'udsk wn irn ker!
S

,,Pozti ten keq o tak sarczbedkal: nm sa u druh psmo zapona," riekol mj pn, ,,v om si a bude, zakial

LO4

speutintuty

nevystfieda ho stran piesoina; nu, dobre hIa, a uzfie veci, ktof re inak divn vierohodnou inia!" Lebo som darmo bdalpo/priestore (z neho sa vadia htozn kviby tisli): kto vlastne v tej tu horekuje hore! Myslm, e myslel, e mj duch si mysl, e to u chria l'udia v bezvedom, o pozakry sa niekam ukryt ili, bo riekol: ,,Bliievimni si tie stromy: ak odlomsi konr hocikto mylienka woja taktle sa ti zlomi!'
A kee duch mi zvedavosou hor, ratoles som si zvelkej tfpky strhol a skvlil kme: ,,, o rnazdierazk6ry?'

Len ker ten celv iernej krvi zvlhol, zapoalzas'. ,,o arpe moje dy? i scit v tebe naskrze sa zvrhol?
My, kry, sme taktie mali tel l'ud! No, kto m srdce, ten ns nekali,

o by priam hadov choval sme v hrudi." Jak ersw trieska, odtrhnut v kr, o zozadu,ke zapli sa spredku, i vzduch i miazguvypaa sy, tak som tu videl roni biednu snietku slov i krv; a prelbknc sa kmea, pustil som ju a v bzni stl av zmtku.

104

speu

tintuty

ne\T/stf ieda ho stran piesoina;

nu, dobre bIa, auzrie veci, ktof re inak divn vierohodnou inia!"

Lebo som darmo bda|po,priestore (z neho sa vadial hrozn kvitby tisli): kto vlastne v tej tu horekuje hore! Myslm, e myslel, e m6j duch si mysl, eto tt chria l'udia v bezvedom, o pozakry sa niekam ukryt ili, bo riekol: ,,Bliievimni si tie stromy: ak odlomsi konr hociktory mylienka \roj^ taktie sa ti zlon."

hor, A kee duch mi ^.aurrortou ratoles som si zvekej tfpky strhol a skvlil kme: ,,, o mazdiera zkry?Len ker ten celv iernejkrvi zvlhol, zapoalzas'. ,,o arpe moje dy? i scit v tebe naskrze sazvthol?
My, kry, sme taktie mali te| l'ud! No, kto m srdce, ten ns nekali,

o by priam hadov chovali sme v hrudi.Jak erstv tfieska, odtrhnut v kr, o zozadu,ke zap|i sa spredku, a sy, i vzduch i miazgll vypa tak som tu videlroni biednu snietku slov i ktv;a prelbknc sa kmea, pustil som ju a v bzni stI a v zmtku.

Io4

speu trinsq)

nevystfieda ho stfan piesoina; nu, dobre hta, a uzrie veci, ktor fe inak divn vierohodnou inia!" Lebo som darmo bdaLpo priestore (z neho sa vadial htozn kvilby tisli): kto vlastne v tej tu horekuje hore! Myslm, e myslel, e mij duch si mysl, e to u chria l'udia v bezvedom, o poza kry sa niekam ukry ili, bo riekol: ,,Bliievimni si tie stfomy: ak odlomsi konr hocikto mylienka woja taktie sa ti zlomi." A kee duch mi zvedavosou hor, ratoles som si z vekej tpky strhol a skvlil kme: ,,' o mazdieru zk6ry?Len ker ten cel v iernej krvi zvlhol, zapoalzas'. ,,o arpe moje dy? i scit v tebe naskrze sa zvrhol?
My, kry, sme taktiemali tel l'ud!

No, kto m srdce, ten ns nekali, o by priam hadov chovali sme v hrudi.-

Jak ersw trieska, odtrhnut v kr, o zozadu,ke zapli sa spredku, a sy, i vzduch imiazgu vypa
tak som tu videl roni biednu snietku slov i ktv;aprelhknc sa kmea, pustil som ju avbznist|av zmtku.

105

spez'trins7)

,,Keby bol vedel, duaobtazen," zaalmj pn,,,im tieto vetvy s ti,

o om Sa moie vefe ibazmienia,

nebol by siahol po tak trpkom prt. Len pre zjav divn nechal som ho schvti jeden tvoiprt, aver,e ma to rmti. No zjav' kto si, nech dko me splati woj bl, a sll.u prpadne tiz\rLi tam na svete, kam smie sa ete vrtit|."
A kme: ,,Tak sladko ponka ma k rei, e odpuste mi slov skl'uujce, ak dlhia re sa nhodou vm spriei. Som ten, o pevne miera| oba kle, ktor mi zveril Fridrich ulhchtil; ruky mi nimizvta|i tak re,

vetkm taje srdca jeho skryli; tak horlivo som konal slvny rad, e pre som strcal i svoj sen i sily.
e

Kuttizna, o vene mus mra, smr obecn',ovrh oi mtne v dvor Czarov,by rozbila tam slad:

pfoti mne vetkch vznieti nevyhnutne a roznieten Augusta tak nietia, e rados sa mi v trchle smtky skrtne. , Dua av tolkej hanbe sa mi zmieta, e, spravodlirn neprvos si spravm, mysliac, e smrou ujdem smiechu sveta.

tO6

speunn^,y

Tu pri koreoch prisahm LYavim, e nezruilsom nikdyvefnos pnu, o v lske bol, jak sm bol prelskam.

ocnanu pamiatku moju, ktorej uthai

, kto savrti, vezmipoo

spsobili a

stLle jatr ia ranu ! "

Pokal m6j pn, a,,Pokm mlv plai," riekol, ,,ty ete voln chvle ui aYtav aptaj sa, o sa ti pi!"
A ja: ,,Ty sm vie, po om duch mj ti, ty sa ho ete spytaj na premeny; ja nemem - atakma scit sti."
li:r.

Zaal:'Ak tento o tebe sa zmieni, ak ti m tto slubu prcukzat, povedznm ete, duchu uvaznen,
ako sa mu biedne due viaza do krivch krov, a i je mon kroviam niekedy k telu navrtit sa nazad."

Vtom krovie mocne povzdych1o... a k slovm takmto vetry syiace sa skrtia: ,,Dos mlo u o zjavit ostalo vm.
Ke odorve saztela dua krut, odvrhnc navdy monosti a astie, v paerk siedmy bva uvrhnut. Do lesa padne medzi in chrastie: kam nhoda juzaantro dolu, jak zt no p aldy vyr azi a vzr astie

'l
tl

()
't\

t^'

Y l, \

,:'

09

Speu

tiinst!

na fatoles a horsk chamra hol;

aHapye, hne spsajc list krtky, psobia bl'i robia oblok bl'u. ostatnmi si pjde po ostatky, no neodie sa dua opusten: oho sa zriekla, nenavliekne spiatky.
S

Zneste ho sem, a v lese utrpenia bude to telo povese ntra. na tpke svojho ukrutnho tie:a."

Ahdam skr, ne ker sm dal sa mla (ke akali sme ete dhlie zvesti), uli sme osi lomozi a skua,
jak uje lovec prska. ratolesti, ke sa u kanec k jeho miestu vrh, a cel les sa vkol rozelest.

A hlh, tamnahnahla u druha zdtiapan dua po krov atsti tak urputne, e vetky vetlT stha.
tu sa, smf, tu po mne, Smf' sa mfti," ', vykrkne pv, a ten, o sa skzol, zvoI:', Lano, bystrejsi v ht

nev kolbch toppskch, ke si zbojavfzol|." Ae sa tvan bez dychu priam krt, izkra i seba sprav jeden uzol.
?

Vkol hf sk, sk skuiacich sa vrt, parach, bystrych, chlejchne k lovu z rctazi prve lT/pusten chrty.

10

speutrinsb)

Toho, o skril sa k nzkemu kroviu, rczhza|, a tamtoho zasv|ia, na franforce ho trhajcvdy znovu'

Vedie ma vodca k odreninm kriaia, jemu u runy zaali sa chrasti, nokadslovo ete v krvi ma:

zatit, Giacomo da Sant'Andtea? Mm vinu, e prve sem woj hriech a muselprati?"

,,o z toho m, evzal si si ma

Ke naklonil sa vodca nad krovinu, riekol: ,,Kto si, e sIov tak hmlist a z to|lch rn i s krvou sa ti rin?" A on: due, ktor zastali ste ', nad zneuctenm starym neborkom, jemu i vetlT zorvali i lstie, ulote triesky tie pod smutnm kriakom. Som z mesta, v ktorom pt patrn prsny Krstitelbm sa zamenll; no zkon

prvho ete dhlejmesto tzni; a nech by osi nad vlnami Arna nezostalo po jeho podobizni,
znol'uvstavba mesta, ke sa jarma Attilovho a trosiek nrod zbavll, naskutku bola bvala by mtna'

la z domov krsnych ibe som si spravil._

111

speutm.ist))

SpEv rnNsry

P"r.lska

rodisku matrpi

azoviera,, som zozbieral tie triesky avrti| chrastiu, ktor u len chtapi.

Akrozhtaniu sme dospeli, kde v piesky

tretieho psma s plhvou sa skla spravodlivos a stran met blesky.
Presnejie treba osvetli, jak rn previnilcov pl podivn ahoI, o kad bylku zp6dy odoha. Bolestn les ju vendookola a zast les t trchla priestra zdobi, o pred nami len na krik u bola.
Jej hutn piesok tak dojem rob ako ten z pte,ktorou tiahli voje Catnove za dvnej, dnnej doby.
, pomsta bosk,kotknepokoje zob'dza v tom, kto tatieto biedy,

o uzreli tu biedne oi moje!

I12

speutrnsry

Uztel som tun nespoetnriedy, v nich due nah vetky desne kvlia, no,zdsa,e ich rzny zkon triedi.

Niektor sedia, chlia sa chIia ainleias obliajom nahor a chodiacimi piesky saahmria.
Ale ak stie najva dav tiahol, zasleiacim, o nohy si sn etria, ial pr iamo jazyk r ozv iazal a v hlahol!
Bo sotva vloka oha zvolna zlietla, zvona zas alia zaa|a sa znat, ako ke v horch srueizabezsretria.
Jak v Indii, kde plamene dal zha., ke tiahol cez u, pliacju a rumiac, no z oblakov ke tlo mu zlietlo na at,

Alexander hne vyzval cel juna, nech dupe ohe, po zemi nech cvla, bo lhhie hasol osamote chum:
tak sa i tun zospala pa, a ako prchno pod kresadlom vzbfual piesok, a boles dvojnsobne pla.

Neustval a nikdy neumkal ten dubas rk, ke kad z novej rany si horlhvinu erstvdole fkal. Zaal som: ,,Majstre, ktorho tu ani t banda diablov vlastne neomekla, hoc brnilanmvstup do onejbtny,

LI3

speutms4'

ten velk kto je? Nezd sa, e z pekla zmral by sa - bav dadi tak sa srd, e nezdsa,e dua by muzmkla."

Ke pobadal ten skrten no hrd e naisaptam, skrkol zawrdIl ,Jakzaiva,ipo smrti som wrd! A nech si Zeus kovalen sil, o jeho ostrym bleskom vraj mazdola|, pod Tbami, kde vtedy sme sa bili;

dielni mongibelskej polial znojom i vetky, vetky ierne el, kam ,Pom, pomi, dob Vulkn!'volal
a o by v

z flegerskej bitky; a nech do ma strielh

jedom pstle ostreja prud: bude to vdy len pomsta nevesel!"

s

Jak nikdy dosia, vodca mjr,tom vzbli a vykrkne na toho ivoicha: ,,,Capaneus, najvmia mu

tvoivlastn vzdor, o nikdy neutcha: n1jal<y trest by k strelm tejto ple vhodnej nebol ako w oja p cha'"
A stiachlas, mi povedal: ,,To alie jeden zch siedmich pfotitbskych krlbv: jakpohdal, sazd, e zhda stle Boha ct' sa zd, ctou stle malou; nu k jeho hrudi hrdos za rhania je primeranou ozdobou i chvlou.
a

Il4

spc l,arisl)'

Vak po a dr sa lesa bez prestania, len pozor daj, nech rczplen zrn tej piesiny ti nohy nepofania."

Doli sme ta, kde z chrastiny vztnia vyr a maL, nep atr n r ieka, jeikrv a erve vdy mahrzou zv|nia.
Ako ten tok, o z Bulicame stek, o kto enskeskysa delia: tak klesala dol pieskom dodhleka.
Svahy a dno ikadhrdzacel je zkameta, o hne malpozorni, e tll je priechod pre cestovatea.

,,Zovetkho, o doposial diel doln ti odhalil, |ak preli sme t brnu, iej ptahje predsa prekadho von neuzrel si vec tak nevdan iak tlto rieku, zha|rcu iskry a plamienky, o hore nad ou plan." Ke tieto slov vodcovi z st tryskli, prosil som ho, nechizel odoenie, ju vznietil tak,a troby mi lyschli. ,,Uprostred mofa spustoen zem je a pod jej krlbm - Krtou zemslzovie kedysi istilo l'udsk plem.
Tam zele lrk a vody kritlbv obmwali vrch du, kde sa ia dnes u len hol trosky na ostfove.

ff
,'t

117

spe tnsr),

Tam Rea skryla svoiho krlbvia a prikzala jeho strcom stlym, nech s ukrym tie plartam a kriia.

Vrch skryrya otvof s obrom stam, stam: za chrbtom je mu Damietta kliata, a diva sa jak do zrkadla na Rm.
A hlava jeho zdzeho je zlata, hru s ramenami ism stfiebfom svieti a dblia asje cel z bronzu liata. elezom skvelm v rozkroku |e sp len v pravej nohe plen m hlinu, a o pravr je vmipodopre. Akad asm v sebe prietrhlinu (|en z|at nie) a Cez ne slzy v iali sa hromadia a rinr cez skalinu. Prrd potom ske' preskakuje skaly, Acheron, Styx a vlny Flegetnu wwanie a tu po kan|i

preval av najspodnejiu tou, a v Kokytos, o ku dnu privedie a: preto sa ete nestarajme o u."
sa

odvetil som: ,,Ak ozaj z nho sveta je tto stfllha pod plamemi vrca, nre; ns tu, a na okraji stret?"
,,Nadol svet tento okrhly sa skrca' a hoci dlho iel si rouprer, dolbva stle, ku dnrr sprrajtc sa,

18

spelJtnlsb'

127

ete si cel okruh neobiiel; pfeto ak dka divn vec sa zjavi, nem to mias a desi tvoju mysel." A ja: ,,No, majstre, kde sr dhlie tiavy kam sa ti Leth u iv reiach skryla a kde zch sz sa Flegeton skryl drav?"

t-10

,,otzkawojakad mi je mil," krvou vriaca odvetil mi, 'no riava jednu predsa rozrieila. z nich ti u
t)6

A k Leth bude inde ubera sa, tam' kde sa dua zlmva a vine ol'utovane| naisto sa strca. Le po u aIej od lesa' as plynie, azaiste i sm si porozumel, ehtdza ns, ou cesta sa nm vinie'

1,12

vynesie tam, kde hasne kad chume[."

1L9

Speup.itn^ty

ppv prNsry

jeden wrdchbrehov ns a potok parou clon pred iskrami vodu i htdzem,e ohe uha.

tttrna,

Jak pri Bruggch aW'issante si Flmi vystavali - bo prbojasaboja opfoti moru mocn vlnolamy, jak Padovania pri Brente ich stroja, bo nech by odmk Korutanmizavial, ich hradit ia bez htdz neobstoja: tak sa i tieto ponaj naval]' len vysok a iroktak nie s, nech u ich majster ktor'kolVek staval.

Nohy tak dlho pohrdzi ns nes, eby sa mi u nevynoril zera, o by som priam aj obrtt7 sa k lesu:
ke vtom, hlb, nov due k hrdzi mieria opfoti nm a kad r ozpaite

obzer si ns ako zaveera,

122

speup.jtnsb,

ke zza sa len pri mesanom svite; tak ostria oi, a ich iste bolia jak stareka pri navliekan nite.

Ke si ns prezr kolom dookola, jeden maspozn, ihne sa ma chyt za okraj iat a - ,,Al<y zzrak!" - zsrol.

Vystiera dlai, a zrak mj roztri skma ttwr,wr ako splenite; no nezabtnilvzot ohom zyt
spozna mi ho, _ apoznaj,c ho iste, sklonm sa nad tvr speena chud a odvetm: ,,Ser Bfunetto, to vy ste?"
1!.

synek mj, si nemaj za ostudu, ak Brunetto Latini na kus ma vzdiali sa s tebou od biedneho I'udu."
,,,

,,Ztej due chcem, o sm ste si u prialri," odvetil som, ,'a na chvl'u tu s vami i sadnem si, - ak tamten mi to schvli'" synek mj, kto chvIku v teito p|ni prestane, ten presten sto rokov, s bo leiakysa ohu neubrni.
,,,

Preto len chod', a ja kus pjdem bokom, ne pobeh nem za kdlbm odsdenm, o kvliac kra v iali prehlbokom."
Zssom sabI, blsom sa poplenn

pfeto som len dole sklal hlavu iak pred lovekom venm a ctenm,
a

i.:

.l'* -*":'s

nl

.:'_

ri- ',.!J

-Fi

,'t

l25

spet'p'itn'sl'J'

pfed poslednm dom nik a neodsdil, ktoe je ten, s lm prsm do prstal.u?"

,,Pred naplnenm liet, ke ete pudil ma sladk ivot cestott tott i ololl,

a zaal on: ,,Ak v tlto priepas tmav

hlboko v jednom rdolsom zblrdil.

Ke vera som sa vraca| zlesa stonov, zjavi| sa tamten, kto il len v dvne amto chodom ma vedie domov."

A on: ,,Ty prdev prstavite slvne, len svoju hviezdu nepus zo zteteta akv iti krsnom predvdal som sprvne;
keby smr mi pokabola chcela vidiac' jak nebe k sebe si a trli, bol by som prispel k zdaru tvojho diela.
a

No zlostn l'ud,lud nevdhn o kli, bo ziiel zdvnej Fiesole jakzmatky a dodnes osi z hory m a z lly,
zatvoje dobro zlo tivrti spiatky; a sprvne: trpkm jarabinm tepy nao by dval figovnk woj sladk?
Bo je to lttd a prsloveneslep: lakomswo, zvist, pcha tlie v tom dave; nech na teba ich mfav sa nenalep.

Osud wojvedie si a k takej slve, e obe stfany budr zwojej stfavy chcie jes: no kozolneprde tu k trve'

126

speupcitn.isty

Nech si ten statok fiesolansk spfav krmzo seba a netyka sa byle, akd'ka na ich hnojisku sazjavi,
v nejvzklilo by serr starobyl ch Rimanov, o prili v nae strne uhnies si hniezdo, dnes takz| a hnil."
,,Keby bol osud splnil moje prianie,

neboli by ste medziryhnancami z prirody I'udskej, ani dodneska nie,

bo vryty je a v mysli vyrast mi otcovsk, dobry obraz v,vdy vmi, ete z ch ias, ke ste ma len vy sami

uievali, jak smrtenik sa zyen: a pokm ijem, jak vm za to v aim, chcem zjavit vm svoj obdiv nekonen.

Predpovevau s dhlmisiznaim, nech zjasn mi ju pani vo sln s smevom od hviezd jasnejma sladm.
Len vedzte tie, e nech sa hoco spln ak svedomie ma inak neprinti prijmem ukadvrtoch od Fortny.

Nie prv azsom ul jej ziohkru: nu nech, jak chce, si kolom mtahbito a sedliak svojou motykou nech krti!"
Tu obrtil sa vodca ostraito, no preiel iba s pripomienkou phou: ,,Povadobre, kto si poznaito."

128

speuestn^tJ)

Sppv EsTtrSTY

ukotanie uzaleka sme uli, jaktemnvoda v dblie psmo pad, a bol to zvuk sa velbzukot v li:
ke odrazu sazpiaceho stda, ktor d snch trap trpko test, tri statn tiene vydelia a pdia k nm s vkrikom' s nm kriia aj ich gest: ,,ZastaY sa, ty, o podlb svojho rucha zd sa byt z nho skazenho mesta!" Ach, koko rn - aplame dblej spcha! A tokiany vyiera v ich dy, e ete dnes mi srdce desom bcha! Slcha ich hluk mj uitea bldi mi po wri sta s ltosou: ,f,u zastat, vldne a slune uvitaj ch l'ud!
Ba nebyt oha, ktory tu k ich stfastiam

strielh druh miesta, riekol by som skoro,

e skr ne oni ty by si malzjst tam!"

I29

speu estnsq)

ich stary spev - a na bolestnom poli zo seba spolu utvorili kolo.

Jak zpasnici natret aholi, ner'ediac ete, kto skorej zane
a

Zasta|i sme... azasa poubolo

rhodnejie svojho soka skol:

kr(lia a za mnou pozeraj lane, take ich krk vdy opane Sa stha, nekranoha pri ohnivom mrane. -k sypk pll, p|i boh a d|h a s ou nzor spchnu a ierny v opovrenie nae prosby vrh, nech naa slva wojho ducha mierni: riekni, kto si, e peklom smie tak smelo trie iv nohy v kraj nm nedozierny.
Na tamtom, hoci hol m dnes telo a jeho stopy mojatozomiea, viac stupov slvy dakedy sa skvelo.

Gualdradin vnuk _ vdy znalsa chopi diela, Guidoguerrasazva| a svo1'ho asu umom i meom vedel zv|dnu'.vela. Aldobrandimu Tegghiaiovi tras sa nohy za mnou, ial, e skr ve c sporn nerieila sa podlb jeho hlasu.
'?

A ja, mta s nimi mutto mora, Jacoppo Rusticucci som, a veru nadovetko mi kodenavzdorn."

130

speuestn'isty

Nech plamene mazkoe nezoder (a viem, e pn mj bol by mi len vdhn). vrhnem sa dole zobjat tvr ich er. No, e ma lhkal onen ollak mran z ktorho ohe bez prestania sr, iba som stl, stl po nich stle lan
a zaa| som:',Nie zhdanie sa vfi, |etotk boles v duu sa mi vtla, e ete dlho potrv', ne spr,

bo tuila l z rei lrykladaa a vodcu m|ho dua ubolen, e, ako vy ste, taky l'ud k nm kta.
Som krajan v a s ctou vae men som vravel vdy, a nijal<y v poin nesledoval som nikdy bez vzruenia.

Nechvam |akramdo hlbon: bo iba tak mi slbilsladk plody mj sprievodca, ak do stredu prv vkrom.
,,Nech dua dlho dy woje vod (odvetil ten) a do astnhosklonku, a 6,oja slva nech jak bviezda vzchod, no vfav' i cnos a dobro aspo v zlomku v tom meste s jak za ias naej slry, a iuz neho naisto s vonku bo Guglielmo Borsiere s nami trvi len krtky as - no ak ich nerozpli' umuia n.su smutn jeho sprvy."

{,! \
.il

v\1

'( ,\' ))

r'l

\ ,\

f'
i

#
+

\"
I

ff'

rfr\

,i

\,

!i 1

{
/,

fr

ll

1i.

"

/'-
.Ji 'tt tt tl
I

,4.

'{,
1',
i

1
'

.-.

-'

i*""1'I

I33

speuestnlkty

,,No l'ud z hr azisl<y r"chle prli bezuzdnos v tebe s tolkou pchou ivia, e nad sebou u, Florencia, kvli!"
Tak vykrknem a

ztakmlj ho sa vr'wa

atito taja, ujcslov blne,

divaj sa, jak na pravdu sa diva.

odvetili: ,,Ak stoj a len tolme, aby si vdycky stilinch myse| astlisi' e hovor tak volne.
Pfeto kiez reprernej bys'vyiel auzrelhviezdy trblieta sa v diali avraviac l'udbm: ,Bol som v riprer,'

potom imzjav aj, v akom my sme iali." Rozbili kruh a kad pre sa mihol, a chle nohy krdlami sa zdali.
,,Amel" by sowa vyrieknu kto stihol

skorej, ne oni zmizliv splenisku: pfeto mjvodca na cestu sa zdvihol.

A u sme uli huavodu blzku tak mohutne,e s ou i naa vava prepadala sa kdesi v priepadlisku. Ako t rieka, ktor stekzlava spod Apenn, nie spenen' nie vriaca od Monte Vesa na vchod sa dva

akmjej prde do ninyvlia sa, Acquachetou ju v horch menujete' no vo Forli to meno zraz! sttca;

,,.

134

speaestn^ty

bltcazbtitam pri

San Benedette,

rtiac sa jednm skokom, kde by malo byt rameno pfe tisc tozovejt
tak temn pld cez rozesnutbralo sa fve' e ns a ohla astriasa, saby sa s nm i bralo odorvalo.

lapowaz som mal ovity kol psa a dfal som, e mieta s pestfou srsou e leopard raz doho nalapsa.
Narozkaz som ho sala celou hrsou stoil som ho a ete naznak:cq zvinul avIoil do vodcovch prstov.
{t*

On nieo alej, ako voda sti, postav sa a potom v stfanu pravl ho z pevnejpste do priepasti pust.
,,o ak zasa, ak, nov sprvu (vravm si sm), evodcamjtak plne a sstredene skma trbtu tmavt?"

Ach, ako treba kona opatrne pred m, kto vid nielen nae iny, ale i z mysle hravo zxoj zhtnie!

hlboiny, o vykvam i o sa tebe mari oskoro ziavisatiztmy a piny."

z

odvetil mi: ,,Hne vyide

Pred pravdou, ktor &tylimv ffiri, nech lovek radej zavrie sta z bzne, bo bez viny mu peahanbyvpli,

I35

speu estn'is'y

no tun mlanemem, turzne pri Komdii prisahm avtavim, nechtiac juzbavit dlhej vaej priazne,
e som

videlzjav desn plvat cez priestory, desn i srdciam odvnymapram:

stapotpa, o za kotvou sa nof, ke sa bol powaz zadrho| a zhtt7 bu o tes i o in vec v mori vystiefal ruky, ale nohy kril.

m vzduchom dusim

a tmavm

136

speu sed'emnst)l

Sppv SEDEMNsry

,rI lrn, r.r-a s chvosto mzahtotenmvzadu

o hrady dtizga, hravo zliezahory, ha,t,znej celzem je pln smradu!" Tak o dt azu ffi 1 vodca prehovor a pokynie, nech desn zver si lhhne na kamenie, o okraj htdze tvor. A hnusn obruzli sa nahor nahne: hlavu i trup si na pobreie sHad, iba svoj chvost si hore nevytiahne.

LI

Div poctivec sa vkol netozhliada, bo hladiu wr nik l:rdam nevykzli; no cel telo ostatnmzhada. Chlpat laby saby spredu spzli; chrbt i hru i oba boky hadie zdobiamu leskl kolieska alzly.
Tatt i Turek veru nenakladie tofkoto farieb naltlry at(lcha, Arachn sotva z takej ptiadze pradie.

137

s4eusedenn'^D)

' :: j5

Jak asto ln, o asou dna sa cha o s,a druhou sadnahladinu; iak tam, kde Nemci plnia si len bruch, chyst sa bobor k bojovmu inu: i preohavnmiera priam tak lipne ku kameniu, o zviera piesoinu.

Plieska mu chvost, ve kliete nahor vypne sa korpin, ke obet zrazu' zdrapi a jedovam ihadlom ju tipne. Vtom vodca mj: ,,Tu treba dvhat lbpy atrochu vpfavo stoichdzu rezk' a k oblude, o na skale si lbp."
Tak desa krokov v zkosti a stesku preli sme tesne ponad hbky zhubn, aby sme vyhli plamienkom a piesku.

._]'-

_i{

Pred obludou, obas sebou klbne, uzrel som l'ud, jak v parch z desnej pie na piesku sed, ksok od priehlbne. Riekne mjpn: ,,Nech duch tvoj dokonal poznanie z kruhu siedmeho siziska, cho tam azisti, ak s ich iale. Len krtko vav1^ nevfav prlizblizka; lcm vrti sa' tam s tou sa pozhovrarn, aby ns oboch vzalanaplecisk." A tak zas sm, tak sm sa dhlej tram po samom ele tohto kruhu dole a k m, tak smutnm' utrpenm tam.

_-

':, -l'

138

speusedmns4)

Yonzos hrzou fonia

sa im ble;

ve proti patm, chtiac sa aspo oviat, ve k zemi havej rukyvystr hol:

tak v lete pes sa zvykne oipova

ufkom, noho, smlnevie, pred km, ke s drobnm hmyzom hryzie ho aj ovad.

Hoci som sa i prizrel wtamvetchm, naktot ohe mui sa stfiasa, nepoznal som z nich nikoho; no, vetkm
dol z krku visel meec vye psa: s uritou farbou k uritmuerbu, na om ich oko div sa nepopsa.
A ke som bliie priiel medzi zberbu,

naltommeci|eviawt sa tfiasla s farbou, o zdob nebies jasn klenbu.

Do vozamjho pohlbdu sa vkmasla hne farbakrvi, cel sabyv plame, av nej hus belia od samho masla'
aliemu prasnej svine modr znama na meci celkom belostnom zasplna; a ten mi vrav:,,ochce v tejto jame? No, e si,je tu jedna sptva'. Vitaliano, ktajan mj, sa zbe a oskoro si prisadne semzava'

ohluuje,len sa na nich pozti, jak skrkaj:,U chceme velrytiera,

a

Maz Padoly kruh Florenanov zviera

;],.

Ji*b
.:.

'w
/
',/

" -'-../,/ lr/ '\-<

/

-t$,
tt

/\l

;t

-" ..'"

-ffi4;
z

14I

speusedemnsq)

o prinesie si na mecittikozly'"' Vykrutiac sta, jazykom sa lizne, jakdl<y vl by olizol si nozdry.

V strachu, e prliaku,kto prsne mi naloil, by o chto som zvedel len v krtkosti - som uiel z miesta tzne.
Na hrzostranom zverovi tt zbediet kyval mj pn, o bezpene ma vod, a riekol: ,,HIa, bys'tun smelo sedel!

Len takto u poved ns schody. Predo ma pod] bo chcem ti robi clonu, nech jedovaty chvost ti neukod." Jak ten, o v triake obrya sa skonu zo zimnice, v nej nechet mu u belie a chvie sa cel iba uzrc tu:
tak

pri tych slovchtie som zbledol cele;

no, v stfachu z hanby, v om pred pnom

mocnie i sluha, tvril som sa smele.

dobm

Rozkroen u nad m chrbtom kobrm rieknu som chcel _ no zst hlas nevyiel mi, ako som dtfal:,,Noe si ma objm!"

Vtedyvak ten, o u aj inej elmy ma pozbavll, mj dobry vodca vldny, objal si maapomhal mivemi.
,,Le' Geryon, le pomaly v tej studni,

v irokch kruhoch,"
,,a

riekol pnmj sladk,

na bremeno zvltne nezabudni!"

142

spet' sc.lenns1'

Jak ln, o dlho, dllro crva spiatky' sp od brehtr - kym ja som strachom ziabol. tak odprrtaval sa i netvof hladky'
It)-J

len sa celkom otoil ten diabol' chvost ako thor vytaa kr, ke labou prv vzduch pod seba si zhrabol.
a

Faeton sotva stpol v prudom ki, ke pobadal, e priiel o opraty ae u preto cel nebo bl,

i Ikaros, ke pre vosk rozohriary poctil ztazu perie pfchnu zkrde|, po zle| ttat7|."'. a zvolal otec: ,,Be
ne jasom mrel, ke saby do osdel len tmou a tmou vdy hlbie som sa hril a ni, len desn betiu som videl. Tak pomaly, tak zvolna netvor krril vdy ni a ni, o iba tak som badal, e zdolavietof do wre mi blil.
r18

Naklonil som sa v prav stranu, skadial poul som hukot mohrrtnho toku, o z vekejvyt-y do priepasti padal. asnhr6zy zjavi|i Sa oku' akoby dole ohne ktosi rozsial take hne nohu sp som stlail k boku.

t,21

A uzrel som, o nevidel som dosiaL: krenienae dolrr do krrtavy tak kruch ziel, a chytal sa ma oia.

I43

spc sedeilils!-|'

Ako ke mrne sliedi sokol dta, nevidiac vkol vbidlo nivta, a,,Beda, kles!" sokoliar mu vrav,
ke u v sch krulroch prchk, zl sa sta nie k pnovi, nie k miestu lypustenia' ale mdhlej, akam sily staia: tak i ns tam, kde nela skaln Stena' Geryon z|oi| tesne pri tese, a len o zas sa octol bez bfemena,

zmizol jak p,ke z teti\T sa vznesie.

L44

speaosenn^ty

Sppv oSEMNSTY

Ir***il}'J!',xi]',i1*"'
z

ktorho s'ihrdze dookola.

?f,r

Uprostred poapad do priepasti irok studa s brehom taktieholm, o nej sa zmienim ete v inej ast.

okruhlybreh nie tedanad okolm a okruhla jeit priestra tvtd,

jej dno sa del do desiatich doln.

Jak tam, kde wdze, ktor pn sa zhtda a svoje hradby priekopami chtnia, vincimi sa dokola kol brda,

takcezIaby i tun ktaj sa skla;

a jakz tch hradieb mstky spojujce

vdy k nim valom spahradnbrna:

tak i tu balvan htdze hor'sa pnce ve pretna, by so Iabmiichzobjal, iak jeho studa odtna i hlce.

I45

spe osemruis'y

Tu teda - kde sme z Geryona do brl zostpili - hne popr skalnej stene fILIaYo som sa zabsnikom pobral. A napravo u hlbdm k hroznej scne, kde s novou mukou nov muitelia kde plno duv pfvom abestene.

Hrienici v om sa na dva prdy delia: id proti nm,tiz boku km bli druhho smefom opanm zas trielia;
takto i v Rme v jubilejnom roku mus sa ktat cez most na Tibere, aby sa vyhlo vrom v l'udskom toku,
take prud jeden uber sav smefe khradu aa|ej do Svtho Petra, lcm druh prdzas kvkusp sa berie.

Rohat ertiz ob6ph strn tu vetfia a s vekm biom cielia po obeti; kruto ich tn aiadnl neuetfia.
Ej, ako tie

pty len otaj:

naprv lbh, e ani jedna kptm neiadaprida druh ani tret! Tvr dktlznmucestou stretli sme tam, take som hne i ticho prehovoril: ,,Nie pr fazsa s mto predsa stretm."
-t

Pozastal som a hlbie ztak dolvnoril; a ptrajtrcvdy vmipo otroi, vraciam sa kus, kam sladkvodca zvolil.

speuosenruisry

Biovan vak klop zrak a bo; neskfyl mi predsa hanbu svojho lsu, bo volm Lti ,,, y, o klopoi,
ak neklam, ak woje

Caccianemico Venedico, povie, o voviedlo a do tohoto zsu?"

,,Sce nie td,no,ke ma menom zovie, ke z toho sveta nti ma re musk," odvetil mi,,,flu, ako nevyhovie?!

rtyto s -

Ja som to (a svet prvom po mne prsk) Ghisolabellu nahral Markizovi, nech hocijako znie poves mrzk. 1

ZBologne,pravda, nie som nijak nov, lebo tu so mnou tokspolu chripia, e toko st u dneska nevyslov
od Saveny a k Rnu slovo sipa; m slovm lhhko ptiklad saviera, ak vie, e z ns nik hrsou netozspa|" No wom savteza| vihr do udiera a skrkol ert: ,,'Jber sa spopod brala, tu kupliar mlo zo ien navydieta|'"
Dvo;'ica naatie sa odobrala blik stene skalnej od ch duhnusnch z nej vybieha u vyklenut skala.

Lahko sme voli do tch brzdjej drsnch, avpravo zahnc po mrsnenom svahu vzdialili sme sa od okruhov krunch.

I49

speu osemns4'

Ke sme u boli na rovni pfahu' kde skala prechod oaz dna jamy, riekol mjpn: ,,Tu sklo sa nad zahu

ktorych tvr si dosial nepobadal, pretoe ili jednm smerom s nami."

a

ch druhch du,o sa rtia tmami

Zpradvneho sa mosta dvam na dav, ktory tam dole podobne bi hon akto z druhej stfany priechod htad.
sa ku mne sklon riekne: ten ve[k, o k nm ide 'Hlhd; a napriek bl'u slzy nevyron a

Lska majster sm

ah to

krlYdyete krl v tom

hyde

Json je to, o cez lklady temn predsa len urval rno na Kolchide.
rl-

No tam, kde eny pchli neprjemne avyvradi|i cel nrod musk no ponajprv tam na ostrove Lemne

cezzdobn rei, bozkov sladk dk]' mladuk, nen,klame Hypsipylu, o oklamala predm svoje druky.
Nech ju samu, pozbaven pyl'u: avina t trest tento pririekla mu, nm pyk tuizaMedeu mil.

nm id vetci' ktor takto klam; chto pr slov nech pr Iab tizblii i s mi, ktoch pch si v svoju tlamu."
S

150

s4euosmruis'Y

Prili sme tam, kde zkaprtsakti s tou niou hrdzou, tvofiacou u plece oblku, ktor'v druh Iab sanii.
Jak mnoswom prsiecnapatan vrece ufkmi fun, plieskasaa tiesni tu biedny I'ud, a sem a tam sa mece. Svahy s cel vykladan v plesni z ch pat ov, o vydychu ie kal, bridiv oiam, pfe nos viacne desn.

Dno je tu tak hlbok, ezniki do nevidno,len na samotn chrbt skaly ak by sa lovek vyredikal.
'i{i

A odtiar vidm v hlbine sa klba alcchsi l'ud pohr ench v brude, o jeho vzniku neslu sa hba. Ako tak zrakom bldim po tom l'ude, uzriem tam hlavu skoro cel v lajne (e neviem, i to kazilaik bude!).
T vykrikJa:,,o hladneprestajne

nensytne len na moje muky?" A ja: ,,Bo znm a nielen ztejto stajne
a

ke such hlavu kldol si si v ruky! Nu preto vmiptamaneini, mj Alessio Interminei z Lukky."

Hne zaaltctsapo tej svojej dyni: ,,Lichtky, po nich jazykmjvdy prahol, pohril ma do takejto piny."

15I

speuosennsty

e by si okom

fuekol mi pn: ,,Tak keby si sa nahol, dosiahol a k pl'undre eby si zrakom do wre asiahol

tej pinave j atozcuchanej cundre,

o zalajnen nechty v hru si vsekla; ve klhk' vstvave a stle undre.

Thais to je,tLpobehlica zpekla, o milmu, ke pytal sa, i cti sa povdhnou, ,, prcasne',fiekla. A tym n zrak nech tun je u sty!"

"J
t-,

I55

spe, deu,itnsE/

Nie dvno jednu rozbil som, ke v iame dusil sa vntri lovieik,tvor tly... Ato nech ptavdy peaousa stane!

Zootukadej, akoby ich utli, dohora iba nohy rynievali

a po stehn, a ostatok bol

vntri.

Chodidl oboch nhzl ohe pli a t<by tak sa mec nadzfaIcom, eby ajht-:nry hravo rcztrhali'
Jak nad mastnotou, ako nad chuchvalcom piny i plpol lne len na okraje, tak sa itun od piat klenul k palcom.
,,Kto to tam, majstre, hnev sa a klhje

pod plameom i ervenm i vm od ostatnch, o zte|a krv mu saje?"

odvetil mi: ,,Ak ti zvedie, pred m sa skrva dnu, a znesiem na nrui, nech sm ti povie meno i svojprein." A
,dy to chcem, o woj duch ma u; si pn mj, vie, e drim sa a presne vdy vo vetkom, a vie aj, o sa ml."
ja:

Na wrthtdzu zili sme;v dno desn schdzame dblej dolhva - v dno tzne, rozderaveni tiesniv a tesn. Vodca mj stle k bedru si ma tisne, km neobde okolit hve a k onomu, o kvlil cezlabizne.

156

speadeuatn^O)

,,Nech alckolVek spsal si si zvet, ke dolukoncom ako kl niezdola," riekol som mu' ,,,vLv, ak me vravie!" Tak som sa skll k hrotu tohto ,,kola", jak spovednk sa skla nad vraha,

o oddiali chce ete smr a vol.

horekoncom tun? U horekoncom' Bonfc mj, tu si? Aiv knihe ias je chybka nepltrr?l.
I zav olal:.'U
55

i.utakvas sa bohatswo ti hnus, pre si sa nebl podvodne vziatPaniu, ktor sa v tvoiom objati a dusi?"
,t;'

Tak som tam stl, jak ti stt poostan, ktorch |en zmatie otzka im dan anevedia,jak odpoveda na u.

Vtom Vergilius: ,,odve bez mekania: Janie som ten, janie som ten - tvoi znmy|" I riekol som a splnil prikazpna. ! No, zalamujc nohami,tenz jamy lamentoval, hlas chvel sa mu jak svieca, ke prevravel: ,,o teda chce tu s nami? ptenredie sa, Ak iba o mne li ke si si peklom dalu cestu tak, plmi splval zpleca. nuvedz,evek
A vskutku som mal medvedicu v znaku, no tolko som pchal hore do medviedht, a som sa vopchal do tohoto vaku.

'6
r'

I59

speu deu'itnsty

Tu svtokupcom prichod sa stfieda; koku klesli do kr, do skl na dne, aby mi mohli toto miesto preda!
Rlaz tam

i mojabiedna dua padne, aprdeten, o myslel som, e ty si,

ke som tavtaL mono bezohlbdne.

No as, o hlava dole mi tu vis a hore ohe biednu krv mi pije, dlhje u, ne pre tamtoho mi.
Pretoe pastier ete zvrhlej je kaz od zpadu lyvihne sa lryie vbezprvostiach, a ma i jeho skryje.
:

Bude saJson' o ktorom sa pe v Machabejshch;jak toho chrnil v|adt, i |eho bude krl franczske j re." neohliadal, Mono som sa tie pli ke sorn mu vo wt tieto vere vsekol: pove dze mi, ak zlato iada|
"Ech, od Petra Pn, ke k ceste plnej priekor oddal mu klenaejviery zIatej? Neiadal ni; len ,Nasleduj ma!' riekol.

A iadnym zIatom nepodplcal Matej Petra i inch, ke mal ako nov nastpi miesto due zlej akIiatej, Preto vm prvom patf ia tieto rovy; dobre si str, tu dobre m dar skr1t, o ti dal smelos pfoti Kafolovi.

60

speu deu(itn.isry

Keby ajtu mi nebrnili city cq a lsky pre najvyie kle, ktor si dral vo veselom it,

pouil by som slov ete tvrdie, pretoe vae lakomstvo svet kru, ke dvha zlch a dobrch k zemi tlie.
Evanjelista to uv hriech tu, ke t, o z vd sa hore lynorila, sloi s krmi uzrelv svojej dui.
Sedem h|v maIa, ke sa narodila, z desiatich rohov brala si svoj podiel, km bola cnos manelovi mil.
|ei

Zvskadv zlato bikov

si odel,

bo u len to vs del od modlrov, e miesto jednej vzyvate - sto modiel! , Kontantn, och, matkou kotkch svrov bol nie tvoi krst, leto, es' odprvoti dal Otcovi to veno zemskch dafov!"

AzakiaI som mu hdol totie nty' i svedomie, i iba hnev ho hzol, nohami ako namietal by proti. No dobry pnm6j pokojn malzor: pravdiv' re sa pila mu iste, bo pri nej z st mu smev nevymizol. Yzal si ma v obe svo|e ruky ist a privinc ma vrcne do objatia, tou istou cestou stpal na skalite.

161

speu.1eucitnsb)

Na vrchol mostu lbhko so mnou chvta cez skaly, ak i zver tako zlozi, a za ktomi je u htdza piata' Tam, nen svoje brem nene zloi, aby som ani nohou nezabdol do skl, kam sotvaryli by ajko,ryl Tam sa u no otvofil mi dol.

162

speadaa^aty

Sppv DVADSTATY

a nov trest mm sklada vere trpk a dat tak ltku dvadsiatemu spevu

kancny

p*.,1y.i,

ch, o s v hbke.

U plne a cele bezzchvevu chcem nazrietv dol, kto zkosmy;'e a v ktorom biedni iste v mukch rev. Ale tu l'ud, ach, v akom mlanje ! Slziaci dav som vne tiahnu zhliadol, akoby iiel spieva litnie. Ke po ich wrach zrakmiskzne nadol, hrzostrane sa objav z nich kad skruten medzi prsami a bradou:
k bedrm safi mu odvracia, krk m|i^di, a idc tazad,nazadkad ziza, bo pohlbd vpred - mu upre je navdyl

Mono si ul, e skrtla paralza niekoho niekde na podobn skruchu, no neverm, e videl to kto zb|iza.

163

szeu dua^iutY

Boh ehnaj tvoimu taniu,no v duchu, itatel mj, sm us z tejtolt$, ako som mohol uchova tvr such,
ke zblizkauztiem tu n obraz sladh skrten tak, e nrek okpe bohm l'udbm zfuezy izadl<y! Ech, pel som, iak na skale sa pie, tak ltostne, avodca mj sa zhtozil: )Idy ete patrmedzi daly hlpe?

Tu,len ke zmwie, scit vskutku oil! Ve nad najvm zloincom sa rmti, o na sd Bosvoje ruky vloil.
Yzpriamhlal.u, vzpriam,atam nad m pla ut, o prepadol sa pod zemnenvfatne, a skrkli tbski: ,Kam z boja sa rti,
Amfiaraos? Kam prch tak chvatne?' A zrtil sa a do samho lona Minosovi, o kadobe schmatne.

Chcel predvda,o diaky vpredu clonia: nu, z chrbta hru m, ztylie m z ela a hlhdiac tazad, nazad cestu kon.
Tiresias takkta tie, o zte|a muskhonajprv naenu sazmen, zmeniac si dy plne a scela mus skr, ne zbavi sa teny, palicou udrie spleten dva hady, aby bol zno\,'rr v muskom operen.
a

164

speudua^iaJ'

Aruns mu brucho svoim chrbtom hlad: ten v horch Luni, tam, kde nehostinn zemzoduje Karraran, mrc hlady v mfamofe bielom priiel na jaskyu; tam\rzh\iadaldo vn ako do zrkadla, kde jasn hviezdy zinvone kyn.

A tamt zas, o zak{Wa si adrt rozpletenmi vrkomi z tej stray,

e nevid,kde srs jej ztvoj spriadla: to Manto je, ju po nejednej
a

plni

k mjmu rodisku zaviala psota nu, uj o-to aj o jejputovan.

J'

Ke odde jej otec zo ivota a mesto Bakcha zotroenzmiefa, dlho sa ona svetom sem-tam mot.

Y tejzemikrsnej, tam, kde do jazeru Benaca alpsk pohorie sadiva

a

Tirolskom zem Nemc ov uzavieta;

kde tisc tiav, i hdam viac, ktaj zmva, ke ku Garde, kVal Camonike kles, kde z celch Penn vodswo odpova:
je ostrovv lone zmienenho plesa, zTridentu, z Brescie tamai odVerony pastier smie ehna,ak sem vyberie sa.

Peschiera, pekn, pevn wdza trni a Brescianskym i Bergamslcm tam el, kde u kraj plesa ponie sa klon.

,l
if t

I .:

.!

:i& ,it
it
I

.i

167

speu duadsiatJ)

Izchvd zvyok pln acel,

ov jazereunevldze viac stt, v zelen nivy ako rieka cieli.
No len o zane beat pozdi std, nie Benaco,le Mincio hne savol apo Governo' kde ho akPd.

Nebemoc, a u aj nipolia, rovinu meniac v remoariny, kde najm v lete mnohch nemoc zdol.
Sem krut panna prde v nehostinn

krajbez l'ud a v miesta jednowrne; i usad sa v stfede pustatiny'

Tu pred t'ud'mi sa ukrva, tu stafne, tu so sluhami rob svoje ary. Sem prila itizloittelo mrne.

Azamtvou l'ud p;ejde po moiari

na on bahnom obohnan miesta,

kde lhhko tok nepriatetazma. Nad mtvu Manto zdvihne mry mesta, i Mantovou ho nazyljeho kmeti, bez ohlbdu, o in vetby vetia.

Viac mohlo matu muov, ienideti, nech Casal o di, blzon prihlpnu Pinamonteho lesti nenalet.
I

Nu vedz, akin zvesti prines ti i o vzniku, i dblom jeho rebe, nech iadn a Io ti pravdu neprekrti. "

168

speu duadsiatJ/

tvojim spfvam hodnm vetkej viery, ev inchzriem len popol na pahrebe.

Aja ,,,maistre, takavermtebe

No zjav, kto zch, o skryva dol er'.' je znamn a zmienlry zaslisi: bo iba k takm moja mysel mieri."

odvetil na to: ,,Ten, o z lc mu vis na hned plecia bradaozpestrete v ase, ke v celom Grcku zmlslch zT"i
ponajviac kde-tu pre kolsku diea bol augur, o i s Kalchantom d v ele vAulide prv lodn lano prea.
Euryp-yl Tval sa, vo vzneenom diele, v nektorej asti spievam o tej drme: vie, kde, bo zn ho plne a cele.
Tam, ha, zas Michal kt sa v pse lme: ten dobre znal, o kzelnckaIo je
i vetky taje

bvlli mu znme.

Pri Bonattim je Asdente: i koe i dratvy rdby chytil sa i vihlh, no ltosmu u velmi nepome.
Hlb, biedne, im sa znevidelaihla, vreteno s lnkom - iIi zavetkyne. S bbikou, s blm zv"ila ich ihra.

Ale u pod', bo Kain s tnmkyne a pri Seville ponta sa v more' kde prv s druhou pologulbu splynie.

Ib9

sieudut^iatY

vera spln u iarl| na obzofe, rr bol si rd, ke jeho leblysli ti na pomoc v tej nekonenej hore." Tak hovorilamedzim sme ili.

I70

speuduadsiab.pra.

Sppv DVADSIATY PRV

Trrnosta

na most, hovoriac o nespomina moja Komdia, sme li a k brehu na r.yr"enine,

aj

in,

pod ktorou in puklinasazvja zchZloIabov, v sch kvibch preman z nej lba tma sa do omivpiia.
J

ak v At zenli v ar ia B entania

lepkav smolu, ktorou vymazva sa v zime lod] zlou plavbou dornn,

o viac sa plavi neme; ten stavia si nov lod', ten kdelbu zas riadne upchva boky stare j sptava-zlava;

kormu, ten ele spevuje, ten na dne robi zas vesl' in lan skrca, ten predn plachty, teflzas p|tazadn: takto i tu, nie na ohnisku vr(tca, le zBoej vle vrela hust smola, obidva brehy lepom lemujca.

17 I

speu dua^iary

prti

Zriemju, no nezfiem in ni,len kol miren dvhabubliny jakprival, a klesa zas, a'zas savzdYatzdola.
A kym som dolu uprene sa dval, ,,Pozor!" mj vodca vykrkol dva razy atahalmaa.za seba ma skryval.
Jak ten, o tiuzrie obraz skazy, pred ktorou dua uteka by mala, a hoci strach ho na tom mieste zmrazi,

odchodom predsa prlineotIl'. uzfel som, ako na samotn tem skalnho mostu ierny diabol cvla.
s

Ach, ako divo, ako nazlostene, kruto sa hnal na krdle foztiahnutom, e nohou ledva dotkal sa zeme!
Na ostrom pleci, trorchu vyzdvihnutom, prehoden mal duu hrienikovu: lbchy nh rukou zvienl- mu jak putom. Zavolal:,,Tu som, Zlopazt, a z |ovu kmea to mm, o Svt Zitllzdobi; strte ho dnu, javraciarn sa ta znovu'

kde korupnkov mme do zsoby: krem Bonturu je mesto jednavina, o hravo ,,hej" z,,lie" zapeniaze rcbi. Smaril im ho, a strach, e as sa ma, hne ho hnal spdt;a niet takho psiska, o pusten by rychlejie hnal kmna!

',

t72

speudua^tatlpr

Ke hrienik von sa vynor, hne zvska sto diablov naavidlami ho strk: ,,Tu Svt Tvr u nem toiska! Tu nie jak v Serchir, tu sa plva dnuk. Preto, ak nechce,by ta niekto krabol, nech zo smoly tihlava nevykka!"
A hkom chapol po om kad diabol, skrknuc: ,,Len skry smie tu hopka-hapkat, abys', ak vie, si tajne o-to habol!" Tak pomocnkom kuchr ke liapkat vidlicami nad praiacim sa msom, a na dno kotla,stlai ho a napcha. ,,Nech neuzrie tatun chvie sa desom, akdky dhs by k nm savpred i sp hnal," riekol mj pn,,,nu skry sa za tesom!

Nech zri bes, a o by al jedmal, neboj sa ni, japoznmu ich ahy, ve som sa s nimi takto razu jednal!"
Na koniec mostu preiel pn mj drah a vefu stpinat'htdzu iestu nebolby mohol lovek bez odvahy!
So zrivosou,s akou wrhn v cestu,

psisk rtiana ptnika, o priiel p-ta almunu i kvetu,

s akou sa

tak s hkmitisavrhn spod mostka, z bohhoazneblahho bydla. No on: ,,Nech zvs sa nik ma nedoka!

i:

;r {

li'

'"
,$,,
J

::.,-

t*"k

.'

: 1,.

s i*'#; -#:
".r

't

17 5

s\eu duadsiay'jPrui

Ne nabodne ma tun'vaavidla' po jeden zvs ma\Tpou, i tas prYom v prpot na mla svoje bidl!"
ZvoIaIi:,,Ty chod] Zlochvost zloocas!" A ten, lmvzadu ostatn sa chvasc' podde, rieknuc: ,,To ho azdaspasi?!"

,,Zlochvost, ty asi, ke tu robstrcu, domnieva sa, e mono duu iv previes a sem cez tiscerpascu

bezBoej vle, bez blahho vplyvrr? Nechaj ma s,bo tak chc tomu v nebi: by som tu s niekm preiel cestu div."
Ako ke plame klesne do pahreby, zhasla mu pcha, vidly padli nazem, a druhom riekol: ,ietaz nik ho nebi!"

Av pl

mj pn mizavolal'.,,Strach zaet,

ty' o si sa tam schlil zabalvany,

smelo u po anechajvetku bzet!"

Rchlo som preiel po skalnatej pln| no, len sa ku mne popohli t besi, zlakol som sa' idodtiasl'ub dan' Takz Caprony som videl prpor pe savzdat, no potom zdesi saabeda, e tol dav ich zazx obkoles!

Kvodcovi cel priviniem sa teda, nespajc vak z oi satgu ztadn(y iej z wri sa ni dobr itat ned.

176

sPeuduadsiat))PrrJt

Sklaj lntk, a,,Hdam iastku zadnt," vtavia,,,o bych mu trochu poomakal?" A nato hne: ,,Ba,len mu apni riadnu!"

No ten, o vravel s Vegiliom ,zakial t by ma boli roztrhali radej, sa obrtil:,[en vydt, vydr, Kvkal! "
A riekolnm: ,,Tu nieto mostaviacej, tun je iesty oblk rozborcn a|ei cel na dne smoly vriacej. Ale nech savm pi po hrebeni, ak pokraova v ceste mte vl'u: blzo nie dhlm_gst zo skalnej steny. Vera' p hodn po tejto, sa spolu tisc dvesto a esdesiatesrokov naplnilo, o most sa zrtil dolu. Vysielam hliadku na chto pr krokov, i sa tam niekto nepresa v chldku; vs prevedapo most bez skokov.

Vpred Mtzoap azanmpo poriadku Pertka, Hafaj| iadam Brkobradu, nech po ceste d pozot na desiatku!
Vetro a Drako' pridajte sa k radu; Psopazr' aso nlba aslep, Krvavec blzon s Kanromcho vzadu|. Prezrite vkol vaiace sa lepy alkte tu m most nezvadn, ktory tam ponad pelechy sa sklep!"

I77

s7eadaa*iab)PruJi

,'Ach, pane mj, ach, maistre, noezhliadni," volm, ,,ak vie, ak priechod ti je znmy,

neiadaj sprievod, nechcem veru iadny!

Tyvdy tak mdry, prezrie ich klamy, uj, ako krpu zlbamitikati ahrozby mk jak mec oiskami!"
sa len dua stle neIakti," ',Nech odvetil, ,,rtechaj, neche zuby ceria, ve to len pre ch dolu v smole platit"

A km u spolu k lbvej hrdzi mieria, kad z nich jazykvyplazi,zub k zubu si pritla azdtavi oficiera, nao zas ten si sprav z riti trbu.

178

speuduadtiaq/druhj

Sppv DVADSIATY DRuH

som jazdu, tborom jak dupe, tu na tok, tu zasa na prehladky, tu stasa a pt na stupe,

videl som plen a videl jazdn hliadky, , Arezzania, tiahnu vaou ztou, na turnaje sa hna inaarvtlq
za muku trb a za }l.laholu zvonov' riniacich bubnov, signlov, nech chystal sa kru boju stfanou tou, i onou;

no nevidel som na z:luktalch pal, aby savoje hnali do zpasov, iaby korb vyplnal, i pristl!
13

Sprevdzalo ns dalej desa dbsov: acln, ttpny zbor! No so svmi v chrme, a v krme zasa s vagabundskou chasou! Spolu si s vodcom smolu ptezerme, chtiac prenikncez bublotanie v labe a k l'udbm dnu sa piiacimv tej iame.

L79

sqeudua^iatYdmhi

Jak delfny l na zvlnenie slab oblkmi chrbtov mornrom ve hlsia, nech chrnia lo i veci na korbe:
tak na zIahenie trestu vynta sa

tu i tu chrbt daktorho dra, o ako blesk sa rychlo sktyje zasa.

lakaby skraja priekopyve kvaia len s papulhmi von, km uschovan ostatn telo vo vode sa ma:
tak hrieni kvaia tu po kadej stfane; no, jak sabliBrkobrada spupne' ponraj, sa rychlo pod bublanie.

Zrel som (a srdce ete dnes mi stpne), jak jeden, vidiac, e sa sotva lrydrie a l'upne dolu - strachom cel zdpnie.
Psopazr zbqf,u na hkovejvidle u ho aj m,lrr./xv zasmolen vlasy ml zar az jak v oajakej vydre. Vedel som u, jak volaj sa dhsi, ve ul som vodcu vybera ich oddiel a ul som aj, jaksami hovoria si.

zodel chrbt,Ienzatni, Kfvavec," kol s krikom skkal ten hf, ,,ba plne ho zoder!"
,,Zatni do drp, tak' aby si mu
t

'!r

,,,pfevrav tam s m neastnkom auedz, ak smie, kde ma ho vychovala, ne padol do rk svojim protivnkom."
ja''

180

speu duatsia4) druh

Mjvodca ani chvl'u neotra sprta sa ho, a ten mu riekne spiatky: ,,P o chdzam z ienavarskho kr la.
Do sluieb najprv ilsom zvle matlq, ke spustlk otec, o mal z|ata sp|sty, ivot si vza|, nm nenechaj C zIat$. Ujal sa makrI Thibald, hoden cry no,e som v achroch rrysoko tam rbal, tu musm terazskladatzato ty." Kanr,o z st mv kad'stfanu zubI, i jedinm mu pocti dalzb|izka, ako by asi obidvoma klbal.

Medzi zl rnalqr prila naa myka, no velitel ho v rukch obkoles: ,,Km jaho mm,lry bute pekne stka!"
K vodcovi mjmu hlavu zodvihne si: ,,Potozprvaj sa ete s tvofom biednym, ak chce o znat - kym nezniiaho besi."
,,Povedz mi teda," zastal pn mj pred nm,
,,i dakoho si dole

neuvidel zLatinov?" A on: ,,Prve bol som

jednm,

ktory bol bval v susedstve ich sdel; br by som s nm bol radej ronil slzy, nebl by som sapaziltov a vidiel." Vtom Vetro zsrola|:,,Ten je ale dtz," azasiahne ho do ameflahkom, u cel zdrap mu na vidlici dri.

83

sleu duadsiatY druhi

A na nohy mu siahnu chcel i Drako, no desiatnik, o vetkm hrzu vha, navkol preiel hrzostra nm zrakom.

Ke utchli a slchli svojho pna toho, o hlhdel v miesta svojho bl'u, optal sa mjvodca bez mekania:
,'Ktoe bol ten, s km dole si mal smolu, ke si sa vybral na breh tejto skaly?" ,,ZGaIIury fr.ter Gomita tam dolu, ndoba klamstva vetkho,sa pli: ten s kodcom svojho pnanezmierenm konal tak zle, e ten ho dodnes chvli.

eniaz si vzal, a s krtkym preverenm, jakvravi,vazlov prepal;aj v inom bol platkrom vskutku suvernnym.
P

Aj Michel Zanche z'Logodora pri om vravi tak rd, e neve dia svoj blbol o Sardnii skoniiadnym inom...

No beda mi' jak krpetamten diabol! Nemem dhlejvravie od lhku: joj' i by rd ma po praine krabol!"

No asoovi, o u siahal k hku, e Navarana znovu kruto ran, vojvodca riekol: ,,Ustp tam,zI vtku!"
t

,,Ak chcete vidie," zaal vyakan,

i pouazda Lombardhnov znmy ch, i dakoho, o patr do Toskny,

,,

186

speu dua^nty

druhj

na okamih, by nebli sa, e ich pomsta stihne, a jatu z tohto miesta zavolmich:
103

nechz|opazt sastiahne

namiesto ma icledem prde ihne, lenzahvizdnem, jak to u u ns chod, ke daktoryvon zo smoly sa zdvihne."
,,Poujete, jak vdhne svoiim kod,"

vybrechol Hafaj,,,ten chlap zlomysetn len ak on sm sa pritom oslobod?"

A ten, o l'st mal v hlave viac nevemi, riekot ,,Ak mem svojim pomc zple do vchmk, rd pomiem, to ver mi!"
(ts
112

No Perutka, o staval by sa stle, riekol,,Ma di<y blzon neopant; vedz, ak sa spust, nepobemv cvale,

ve ete to: tak btsamudrlanta!"

118

Io az len mvnem peruou, ammta! Skryme sapekne zasvahdovklenku -

, itate| tu vypouj si scnku: na druh stfanu vetci ztaksvoj skrtia,

apv ten, o prv mal in mienku.

Navaran veru nevelice hta: k skoku saztazur odrazlazsrolal, ve vodcovi u vymanil sazpu|ta. Kadho pot a pocit viny polial, a pfeto ten, o zsrinil skok cel vybehol, skrknuc:,,IJ ai mm ta,smoliar!,,

t87

speudua^ia),druh

No slab pomoc: krdla nevedeli predbehn strach; LWm sa tamten vnoril, ten prsia v letku vzpami| nevesel
jak sokolk, o koris u-uskolil, pokoren vak, bez ikovnej kaky' vncia sa zl, e kus sa oneskoril. MrzoIap klam ten preklna aplal.<y: jednako s jedom za druhom hne schvtal, e aspo s nm sa pust do ruvaky.

Korupnk v hbke smoly zmizol zatial; wk na vtka sa vrhol neakane anad priekopou pazry dotzatal. Nezlbkol sa vak sta jastrab kane: tak drapli sa, e dvojica sa skydla do rozplenej, vaiacej sa plne.
Pla im sice vyrazi|abidl, no nad smolu u hor'sa nepovzniesli, lebo si prlipolepili krdla.

Brkobrad a, i nawan i sklesl na druh breh hne tyrom zletiet ke, a ti aj s hkmi u sa prudko zniesli
k stanovitiam, kde driavajstre, by vylovili priamo na prostriedku upeench z tej hustej kolomae.
I

A my sme zmizli mizerom - v tom zmtku.

88

speu duad'iay/ tret

Sppv DVADSIATY TRET

ez spolonosti, zamknut,sami,

ili sme jeden vpredu, druhvzadu, iak Men bratiarchodia ulicami. Tamnie pfe t ruvaku amadu Ezop s tou bjkou nnrozvm mi priiel, v nei aba myi pripravuje zradu.

Nikdy

jak s onou bjkou prbeh pln zloby, ak porovn ich sstreden mysel.

t:ra ,,tetaz" s,,vu"tak nesvisel,

Jak z mylienkyvak hne sa druh ztob, in i mne sa navjauna t,, _ apv, strach mi iba dvojnsob.

Bo myslm si: ,,T pre ns mali stratu, a oKamani citia sataktttpne, e istotne sa stroja na odplatu. Ak na ich zlobu navlie a, napne sa ete zlos, ns wrdie hnev tej tlupy zdrap, ne pes ke zajaika chapne.

89

speu aua^iaty tret

Ctim, jaksami jeiavetky chlpy strachom, a preto s okom osttaim k majstrovivravim, ak sa neuup
i on i ja zamto brehom zrym... ,,t iste prdu pomsti svoju kodu; takivo myslm na nich, aichctim."

sklom, o olovo m vspodu, A on: ',By nezrkadlil bych lepie rty woje, ne s wojmvntrom teruztvorim zhodu.

Mylienky woje prili medzi moje, podobn zrodom, podobn i vzhlhdom a v jeden plnsa poja obidvoje.
Ak pra svah pod mto skalnm radom miernejie nadol zvauje sa zo skaly, predstavov anm unikneme hadom. "

No skr neptn sypjpln mi celkom odhal, u uvidel som letie ierny prpor, a myslel som, e nsuzasadostali.
Ale l.tom vodca odtazt ma zdraPol iakmat, o sotva lbhla do postele, zbudi sa hne, avidiac dym a plpol,
synka si schyt, prelhkan cele, iba o sa star, abe,be, e neodie sa ani do koele:
t

tak vodca mj, kde breh sa dolu vnra' so mnou sa pustil po tom brale mahom,

o dbldolzboku lzatv^a.

90

speu duadstab) tret

Nebeal takto pfd ceziadennhon toztat kolo pozemskho mlyna, tam, k Iopatmkde pad dolu svahom,
jak vodca mj, ke k hrudi tisne si ma

oddane, nene, bdelo, ostraito, nie ako druha, ale ako syna. Ke jeho noha vhupne na koryto onoho dna,ti stoia na hrebeni priam nad nami, no ns u nedes to. Prozretenosou boli preduren za sluobnkov iba v piatej plni a nemu sa spusti zpkrej steny.
:a{

Dolu sme nalnrod maovan, o kralkruhom krokmi pomalmi, s placoutvrou' tfpky, ukonan.
A plte mal l'ud tejto preliakliny a kapucne atesne nad oami, ako ich dosial nosia mnsi v Cluny'
Zlato ch plov zsronka zr ak a mtmi, no zdnuka tak olovo takvi, e Fridrichove boli zpiftej slamy.

, ak pl to na vek vekov ta! Iteruzvlhvo s I'udom sme sa dali, o mrne zpltov vyplaka sasnai:

pod bremenamikra ten l'ud v iali tak pomaly, e k novm boiakom Sme s kadmhnutm bedier pichdzali.

5
t\

lr

t\
t,,l

l/

Er .\,
\',
{

.U'

,,\
Y

,l

L93

speudua*la'ytret

Nu, riekolsom:,,Tu pozri po neiakom znmomi podlb mena lebo inu, atlkto idc, prejdi vkol ztakom."
Tu jeden znich, o zaul toskninu, nrolal:', due, cez ovzduie tmaY zadtte nohy, priprudko sa in' Ve o chce mono )a ti zjavim prve!" obrtil sa mjvodca: ,,Zastav saty, a jeho krokom potom cho v tom dave!"
Dvaja sa nthlia ku mne,

tibou jat,

javiacju iba tvrou, nie vak krokom, boizkacesta s bremenom ch hat. Ke djdu ku mne, velmi kosm okom obztl si ma - no k rei nie icl:.zlrbit| A potom k sebe prehovoria bokom: podla krnqh Isa i zd byt; le,aksmwi, potom zakejvIe nemusia u ns nosittal habit?
,,Ten

- , Tosknec (mi rieknu), do rehole pokrytcov smutnch o s vstpil smelo, nezhdaj nami, zjav, im bol si hofe."
,,Zrodil som sa a detstvo moje zrelo nad Arnom krsnym, v krsnom vekom meste, a jak som mxal, mm i tun telo.'.

Ale kde vy - vy, due, zroden ste, etoIl bt vm btzdi lca smutn, a v akom'sa to trblietate treste?"

,t

L94

spea duadsta'y tret

odvetil jeden: ,,oranovkutne s z olova, a jak ich tarchabol,

z krpania vh to poznat nevyhnutne.

Radostn bratia z Bologne sme boli: mnCatalana s Loderingom tun ns obidvoch si tvoje mesto zvol
na lohu, jlmiaieden spa:

no, ako sme tam chrnili mier spoln dnes ete svedpri Gardingu kvrna." Zanem:,,,'batia, nad vaimi blmi..."
ale viac nie, bo mylienky mi
!frF

zmtil lktiovan k zemi tfoma kolmi.

Ako ma uzrel, hne sa cel skrtil, do fzov sfuiac, vzdychallen a pel. I Catalano vzdychol, a sa krtil:

,Fafizeiom ten k zemi vbi trupe rudil,e kvli pospolnmu blahu je spravodliv, aby jeden trpel.

Popriekyv ceste vidduu nah,

aby tu kad, kto len prejde vkol, dal pocti jej cel svoju vhu.

Takisto trp tun jeho svokor a dalzrady, semeniska biedy idovslcch pohrm, prkora pokr." Vergilia som uzrel asnitvtedy nadm, o navdyvystte jevkti vo vyhnanstve a pod archou tej riedy.

I95

speu cnua^iaty tret

Vtom k bratovi sa u mjvodca znii: ,,Kienaawr sapozd ti dos hodna, zjav nm, ak smie' i sprava salublii
neja| most a cesta pfe ns schodn, by zasa anjel ierny ako smola nemusel prsa lyzdvihnt ns zo dna."
,,Bliie, ne dfa,"odvetil, 'sem zhora

velkho kruhu skaln mosty zf}'t satahaj a klen cezdolia,

krem tohoto, v om leiana koryte, no poskytne vm cestu rumovisko, o z tohto dna sa visvahovite." Na chvlb vodca hlavu skla nizko a potom riekne: ,,ZIe nmvravel predsa ten, o tam hrienych pich na hisko." , Bologni mnoh"9 diablovi svedia"' na to mu brat,,,a talsom izarchov, e otcom Ii je a e klame zvaa."

Nasrden jak keby do s parchol, vodca sa dlhm krokom vzdiali| do brl, azanim od ch, obtaench archou,
po drahch stopch taktie Som sa pobral.

196

speudaa^tat!furtj

Sppv DVADSIATY rvRT

K."

ledva z plienok zdvihne sa rok mlad ke rastie de a noc u k poldu cva aYodnfu slncu vlasy |emne hlad,
tl:t.

ke srie u tupm pefom odmalva podobu svoiho belostnho btata, take ten obraz ibakttkottv,

sedliaik, o vak bez krmu dnitta, vyide avid kraj sa belie vade: udrie sa v bok, a smutne zavrcvrta, bezradne tpe stavanm, a stade sa potca za;s nx dvor skormtene; no skoro ndejvplnk zas kladie,
ke uzrie svet, jak iariv nh|ei zmene; yttisa sp, by zvby prut si schabol a na pau u oveky si enie... tak zkosou i ja som najprv ziabol, ke videl som, jak majster mj sa mor;

ataki nplas ptiklad mi

na bl]

I97

speu dua^iaty turj

bo tam, kde cestu zborcn most tvof, s tou sladkou tvrou nado ma sa schli jakprvy taz,tam na pthory.

Rozwor nru po malikej chvli, ke prezrel trosky, i sa neodronia, a v nruie ma schvti z celej sily.
Jak ten, o naiprv romi, nekon, ovdysazd, e chce ma prehlhd stly: tak, najednu ke vyloil ma zlona, u druh skma v rozborenom bral avravi:,,Sks, i sa ti neodrtne, a iba potom zachyt sa tej skaly!"

Nie, nebola to ppre tamtie kutne: ve kad,pia, a ete podpieran nm, lhhukm, som zlieza| pfeufputne. A keby nie,ehtdzaztejto strany mkratibreh, jacez t cestu trudn - mono i on - tam klesnem na balvany.

eZloabyvakzvauj sa ku dnu velpaerka ako do kolesa, v dolkadom, po najhlbiu studu

breh jeden dvha sa a druh kles. ako ns skacesta skl'uujca, anawchole predsa octneme sa.
Tak malsom z dychu vymkan plca, e som si sadol, nectiac u seba, na prv skalu, nevldajc hnsa.

98

spea

daa^iat! tv''tj

riekolmj vodca' ,,sotva djdu slvy, o na pef sa mkko uvelebia.

A ten, kto bezhej tntny ivotstrtvi, len tak stopu nech v svete celom jak v diake dym a pena v prude fiavy. A preto vsta a slabos svoju prelom so silou ducha, ktor,vetko zdol, ak neklesne pod svojm takmtelom.

,,Lenivosti sa teaz zbavit treba,"

Dlhmi schodmi bude stpazdola nestaztamchvyjs; ak mojim rudm rozumie, hlbdl nech zmocnie tvojavlb!"
'!f,,

A tak som vstal, a zdalo sa mu hdam, e mmviac dychu, ne som ctil vskutku, kevravm: ,,Pod', mm odvahu - ivldam."
Po moste za nimvydvam sa v smtku, no, most je strm neten, o sa rozboril: pr wor takt, neschodn a prudk. By som sa svieim zdal, som stle hovoril. Vtom dky hlas sa ozlral z hlbokosti, no slov wori nevedel, a neworil.

Neviem, o vravel, hoci na predmost skraia som stl aasolpri tom dive; vak ten, o vravel, saby prchal v zlosti.

Sklonil som sa' no moje oi iv nemohli ttztietdno cez tmav chmry, a preto ,,Majstfe," rieknem iadostive,

\
i*#r t, ,,
atA

**
,1

ftl

'1.5

tS"

2oI
,,z

spea duadstaty

ttftj

tej sany mr by mali sme zlieztvari, bo jak tie aruky bez zmyslu mi plyn, tak, hoci vidm, nepoznvam tvary." ,,Odpove in nedm ti, mj synu' ne e tak spravmi 7^ otlzky ptav savtavi r'lky'iba reou inu."

A tak sme zliezli most a po zIrJavie, o v smy breh sa zaz\ prudko vruzi, kde abu ztdza svoje taje tmav. Hromadia sa v om takhtoznpLazy, tak rznych druhov - cenchra, jakul, slep e spomienka dnes ete krv mizmtazi.

Yiac,Libya, sa svojm pieskom nep: ak s chelindrami v svojom lone chorom amfisbny i s fareami zlepani tak zlch, tak prq.|gzench morom, s Abesniou nem tak kopu, ani s tou zemou nad ervenm morom!

Medzi tou hrzou beia cez priekopu zdesen, hol l'udia, bezhadu na otvor zbied a bez heliotropu.
Ruky im pla'zy pondzuj, vzadtl acezbedt im chvost i s hlavou vklinia a spredu v uzol, do klbka sa sprad.
t

Na jednho, o mizolkrokom kmna, vrhne sa had ahtyzneho nikrka, kde prve onen s plecami sa spna.

2o2

speudaadsiat!tmtj,

nenape ruka, jak v zbikol ten', a'v popol premenen sa rozsypal iakzaietnen mka.
I skr

o ani

Tak rozdrve n|eicna kameni, sm od seba prach zbiera sa, a splynie azastv toho istho sa zmen. Tak Fnix, podlh mudrcov,len zhynie' hne v krse, znovu zroden, sa zardie, ke psto rokov ptxe sa mu minie.

Nie trvu, ztno poiva, uiebt'de: kadidla slzy srkajc i amom, posledn plienky v myrhe m av narde
Jak ten, o pad, dmonovm mamom ztazen f;azem,bez jednho slova, alebo od lupchanch v om samom'
115

ke povstvaazmteno sa chov, hlhdiac kol v strachu, o ho neopa:

talc bol

hrienik, ktor" povstal znoYa;

114

len hl'adel, vzdy chal, owfu ajtc sta' ,boisd! S prsne jeho miery, podl'a nich muky rozsieva tu zhusta! kto je, pn mj k nemu mieri; ,,Nie dvno," fiekol, ,,ako kamev dloch z Tosknska spchol som do tejto diery.
S otzkou,

evo mne prudi krv, jak prdi v muloch, zverck som ivot chcel, som Vanni Fucci, zvetY Pistoji som dstoin mal brloh."

2o3
127

speuda*dsra1'h)r

Riekol som: ,,Maistre, hl'ad', nech neufr, sptaj sa, al zloin ho sem vrhol, on predsa muom krvi bol ali|" Hrienemu hlas savbec nezadrhol, naopak, uprelna ma pohlbd kruty' len farbou mtzkei hanbyv wri zvlhol,
ke riekol: ,,emavid tu, to rmti ma ete viac,baviacej veru stokrt, ne z ivota e bo| som vytrhnu.

130

t36

iadan taiti nesmiem neodoklia: padol som sem' bo ukradol som z chtmu, zo sakristie krsny jeho poklad -

nevinne in odvisol vak zttml. No, abys'nemal zo mtaradosv dui, ak opustil bys'tto temn jamu,
uj, predpovedi mojejtvor ui: ,,Pistoja stfat iernych" - riekol zlostne ,,vo Florenciibezpvie sa zru,

no zYaI di Magra Mars hne mrantoztfie, obkolesen v chmrav kalnch kole, a s chmrnou brkou potom neltostne
prenesie boj a nad Picensk pole, kde mocnm bleskom vetlcch Bielych skol, e kad z kola na zem padne dole!
-t

Avravm to, bo chcem, nech

a to

bol!"

2o4

speduad.siatlpt4b)

Sppv DVADSTATy prATy

Dn.""

z(oiac ich do fig,zdviholako zvet: ,,Na, Boe, na, s tebe nametan|"

rir a

zrod,eiobe dlane,

Tu ehnal som i hnusn hadiu hved', ke had mu ovil krk, saby sahdal: ,,U ml, u nedlm, nedm ti viac vravie!" A dblzas mu spredu ruky skladal, tak sebou samm zanitujc obe, ezaclrvie nmi ten by sotva vldal
, Pistoia, och, Pistoja,ev hrobe

u nehnije, e vha zhofiet do tla, ke svoje sem prevyujev zlobe!

V nijakom kruhu pekelnho kotla neuzrie pfoti Bohu vzdor takdiv, aniv tej dui z Tb, o sotva skrotla. Km uchdza,u idc mlanliv, ujem, jak kentaur jedovato vzadu vrieska: ,,Kde je, kde |e te,nzBrrdliv?"

2o5

speu duadsiet! piaJ'j

Maremma nemtotk zberbu hadiu, kok mu kryla jeho konskbedr, znichprechdza u do l'udskho vzhlhdu. A na chrbte jakz dajakho sedla dviha sa drak a kridla rozprestiera, plamene metc nakadho vedlh.

Riekol mj pn: ,,Cacom sazseto Zvieru; krv, ktor prelialpopri Aventne, nevola by sa ani do jazeru. Nie s bratmi iel' on volil cesty in pre l'stiv krdepri bohatom stde, ktor chceltajne stiahnu do jaskyne. Herkules kyjom odPravil ho stade, ke Cacus de sa rn ak prei| zo sta, zostanc tam hne mft\T na hromade'"

Ajten ttzjde za..gblkom mosta.

Km vodcov hlas sa nesie po priestore, nebadme, jak dnu sal.rajazlostia,
a skrknu na ns:,,Kto ste vy' tam hore?"

Tu upreli sme oi k neastnkom azastalisme v svojom rozhovore.

Nepoznm ich' no, akobva zvykom, e v hlkuvdy sa niekto poohlsi a pritom zradimeno spolonkom,
I

ieden sa ozval:,,Kde je Cianfa asi?" Preto som pfstom prekriovalpery, nech i mjvodca na nich pozor d si.

206

speuduadsiatyptat!

Ak itatesatetaztako zmiei s tym, o tu poviem, nedivm savefu: mne sammuutakosa to vef.

Ako t ttaiadolmeber, had esnohsa vyhod a pripne sa na jednho, cel k jeho telu. Strednmi nohami mu k bruchu lipne, prednmi zasaramen mu chmatne a na obidve lca ho vtom tipne. Do stehien zasazadn nohy zatne a prestriac ho medzi obidvoma, chvostisko vzi ponad bedt patn.
.iir.

Vmi sa bretan neprichyt stfoma, ne dmi had mu dy poprekWal, akoby sa mu vyval do svedomia.
Jak tepl vosk by s teplm voskom splval, zmieajc fatby, dovedna sa stmelia a nie je ani jeden u, imbval,
ako ke hned farba rozostiela

papieri skraja nie ete ierna, ale mrie ubiela'

sa pred plameom po

Dvom ostatnm des hlbd zobliaja: ,,, beda, Agnel, akotatottvi, unie ste ani jeden, anidvaja!"

Uibav jednu splynuli dve hlavy az nej, akad bytos sa v nej stfat,
podoba oboch zmiean' sa zjavi.

..r&:i

);F

"d

r#m

iI

2O9

s\eadaa^tatiqiary'

V dve amen' sa mena tyri hnry drieky a bruch, ruky, stehn,xraly _ vetko sa na d nevidan mtti.
Pvodn

obludn obruz oboch prpomna, a nikoho; a pomaly savzdiali.

Ako ke ibne jaterikaznia pod velkm biom horavyv lete a Cestiky sa bleskom popfetna,
tak k bruchu onch dvoch sa mihne v lete ltkavoiernerozsren ha jak korenie, jakztnko rozomlet.

zot zotte umali;

Jednho bodne v onen bod, nm vkladt potravu plodu lono obakan; a na zem ha r oztiahnut pad.
Na hada hlhd hrien*ik odovzdane abezslova a bez pohyb'tziva, i spanie. saby na ila horka

on

hadaahad sa naho dva a tomu zaIy, tomu ztllmy zdvhne sa hus dym a jeden s druhm splva.
na

Nech Lucanus sa radej zmienke lyhne o Nassidiovi a Sabellovi, a nech dpozor,alqip tu vihne.
I

Nech Arethusu s Cadmom nevyslov Ovidius, ve ak ich zmen v zmijl av studniku, m nijak nie jeno,

zLO

speadua^tauprab,

bo sotva sa dve prrody m!zijtt anatolko by obidve ich formy vymenili si svoju matriu.
r03

Tu zmeny riadiatak prsne normy' e ak svoj chvost had vo dva porozesne, ranen zovrie nohy ako svormi.

Nohy a stehn stmelia sa tak tesne, ezakttko u nikto nerozozn., kde spojili satYay preudesn.
Podobu, tam sa tLtilcul, u chvost m, a tam mknca koa' r zso chatt tlJ zasl tvrdne ohyzdn a hr ozn.

Zriemtamen, jakv pantchch sa ttatia, a nohy elmy, krtke mimoriadne, sadiiao to, o o tie sakttia.
A skrten,u tle nohy zadn menia sa v d, o utajovat m sa, no chudk tu a dva si nataz zhliadne. Dym novou farbou zaha|ichzasa, jednmu encvlasy po temeni a druhho zas pozbavujlcvlsia.
Ten zdvihne sa' ten padrczpleten neodvrtiac vak uhrani okl] pod ktorym kad papul'u si men.
Ten, ktor' stl, ju stiahol k sluchm, pokia

zliczmenench mu ui nevystpli z onoho slizu, ktory zhadamokal.

2I1

speudua^tab,ptab,

Z ostatku nos sa vyostril mu ply,

o nelo ntef v slinch, pfimefane sa pery povylpli.

zas,

aztoho

Leiacienietlamu vpfed, nie inak

na hlave zasazasva si ui,

ako si rol<y zastrkuje slimk.

Azakial jazykce|isw u u
tomuto sa na dve asti tepa, tomu sa scel: mi dym sa zru.
a

Zmenenv elmu potom dua slep hvizdajc, syiac, cestu doI si razi a druh zarcu sliny na zemliepa. obrtiac nov chrbt k dielu skazy, druhovi riekne: ,yidteraz Buosu? Chcem, nech zas on sa wornokytamplazi!"
Tak siedmu zberbu ztkm,takztel som hrzu ich zmien: a novos ltkyvysvetlivm, ak zave jazyk nevie zo zvozu.

No hoci v zmtku na pele sa dvam a tolk divy moje oi muia, nemu tamtiunikn mi inam,
km neroz oznm z nicl:. chromho Puccia: jedin z troch, ke prila tto pele, nezmenil sa dlh ni|akho kla.
.t

Druh bol ten, pre, Gaville, tak elie!

2L2

sp@duadstatytesry

Sppv DVADSIATY Ipsry

Florencia, te sa z vekej slvy, ve krdlom mva po mori i si acel peklo o tebe uvtavi.
,!'

V zlodejskomabe m p talcch du, esaatvfurnifarb do krvava, a tebe za to espriam neprslu. Le akvas na sny nm pravdu javia, zakttko zvie, o ti u nielen in, ale i Prato praje podlb ptva' U dnes by mekal ttestzl tvoie viny! Ak m vak prs- kte mskr by a l'ahol, zaptin. bo starcovi b v

Podili sme' a po bvanoch nahor, o slilinmzaschodite dolu, iel vodca mi a so sebou ma stiahol.

Cezon cestu neschodn a hol,

jak kr a|i sme k skalnm r ozlralinm,

musela ruka s nohou stpaspolu.

2I3

9..'fuaaoia1'ieq'

Tu ialil som, a ke sa fozpomnam, dua vdy znova sa mi roza|osti a ducha viac ne inokedy Spnam,
pri,a sa Cnosti: nech nebe ,|e ak lepia vec i hviezda dobrotiv dali mi dar,kie nestfatm tie skvosty!

Kolko len sedliak, na vfku o bva (v ase, ke t svet zjasujcaiara svoj obliaj nm nieo menej skWa,
ke ustupuje mucha spred komra), ztie svatojtnskych muiek nie strne, kde ober i radlo v pdu vnta, zdalo sa mi, e smy Iab tak planie, ke zastal som v tom mieste povypty' skadial u dno v tmch vidno rczkmitan. A tak, jak tomu, kto z pomsty deti dal medvedbm - ke zbadalBlia, iak so zprahomohnivm hor'let,

priom mu zrak i dovolbvalstaa zrie nieo viac, ne ako iaru ita v podobe mrka k nebesm savzna
zda|o sa mi, e dnom sa ohne hmtia,

znich ani jeden krde neodhal akad kradne hrienika ara.

Tak stl som, e ak nechytm sa skaly, hoci aj nik ma priamo nepostrdo priepasti ma vlastn tar cl:a zvali.

2I4

spedrnds1ary76ty

Ke vodca videl, ako ztakmi bl, riekol: ,,Dnu v ohoch horia zloduchovia o pchali, tu pe ich a mu."
,,Majstre mj,- vfvm, ,,vd'aka zatie slov, utvrdil si ma nimi v mojom zdan,
a u som sm

chcel ptatsataznova:

kohoe skr.fua plame tozoHan, e podobn len z hranice iel leda, na u bol s bratom Eteokles dan?"

Ul1xomvedno pli Diomeda," - odvetil mi - ,,ev zlosti spolu ili, ani tu trest im rozli sa ned.
,,S

!tri

Kruto ich tresce plame starobyl za skok s koom, ktory zrobil brnu, cez u rod Rmavyiel utachtil.

Izat ete nescelen ranu, ou DeidamiazaAchillom iali zaPalladilm v pli spolu plan."
monje, byv ohni rozprvi, "Ak prosm ta,maistr9 prosm bez prestania, by prosby moie za tisc ti stli,
vykami daj, |miararozoHan a celkom k nm sa nepriblizo dna hlhd'' ako tbaponadu ma skla!"

Riekol:,Je tvoia prosba chvly hodna a vodca tvoi iu preto neodmieta. Len iazyk zdt: a prde chvlb vhodn,

il

2L7

spea dal^tab) testy

japtevravim, botviem' o suqje a, akee Grci s to pohdav, na tvoie slov sotva poodvetia." Ke ocitol sa plame plpolav v diake i dobe vodcom odobrenej, ul som, jak touto reou k nemu vtavi:

v iare nemej, ak zsluh o vs ziska som si vldal (ak zsluh o vs mm uviac i menej),
,,,YY, o dvaja ste tu

lcm ete vere vzneensom skladal,

zastavte sa a jeden v l'udskej rei nech riekne mi, kde zbldiac, skon svojhada|." Roh pradvneho plamea, ten v, zaal sa tfias a hua,saby kntom ohromn vchor zmietal v nebezpe,

azboka na bok pohybujc hrotom jakby to jazyk viazo| b ez r azov z-ns,k vyruzil a vpokon riekol:,,Potom,
ke Kirke som savymanil z jejkrov, o pred Gaetou si ns ltzavtela, skr ne tejzemiAeneas da|nzov, ani cit k decku, anictavtel k otcovi, ani povinntpIa, za ou sa mrne Penelope chvela,
a

tenzpalvo mne premc nevlda|a, zpal, m bliie vnikn k l'udshm tvorom, v om je ich hriech i cnos v om dokonal.

218
S

speu daadsiatj iasbl

jedinou lodbu nekonenm mofom vyplavil som sa v pevnom odhodlan i s nevekm' mne vene vernm zborom.
panielsko z jediej,z druhej zrelsom strany i Maroko, zrel ostrov Sardov, kto s ostatnmi sa kpe v morskej plni'

Boli sme star, pomalachot, ke onen tesn priechod sanmzjavil, kde Herkulove ht dze ht ozia v mori,
aby sa za ne lovek nevyplavil.

Sevillavpfavo zotmi u mizne, mizncu Ceutu v dialke som u zdravil.'.

t{-.

,, bratia,ktor,ch sto tisce tzne neodradl, ale alej pudia sna Zpad cez more iroizn,

krtkemu bdeniu, ktor zmyslom zbda, doiteete sksen osti zait, za Slnkom idc, kde u nie s l'udia'

povinn si svoje plem vit: sdennie je itvm ako zveru,

Ste

le za cnosou a zL poznanm bait!'

Tkttka re im vleje totk vieru

nadenie pfe cestu nevdan, e neviem ich u zyrtit z tohto smefu.
a

Le kormu majc obrten k rnu, vesl sa krdla bezhlavo achlo sme dvhali,vdy v.tavu boiac stfanu.

'

2I9

speadaa^tab/tes'y

Druhho plu nado mnou u stchlo hviezdnat nebo, nae do vn ztetlo a nad vodu u viac sa nepozdvihlo.
Zaalo sa i p rzzhaslo svetlo, nm spodok luny na obzore svit, av takej pti ni ns nepostretlo. hora obrovit objavila a v tak sa tmila' e s vyou v itisowakto sazvita.
sa

Av diatave

Jas

zmenilanmv boles dhlachvlh, ke zrodiviasabta od pevniny na predok naej lode naruzilrt Trikrt ns skrtla ponad hlboiny a wr raz,ke kormu dvihla hore,

vrhla ns do vn, ako to chcel In. A nad nami sa u;avrelo more."

220

speu dDa^iaty siedrnt

SpEv DVADSIATY SIEDMY

l t"-.n
a
a

u priamyvracal

sa a hladk,

ke vyrozp rval pribeh do posledku'

dovolil mu odsbsnik sladk -

vtom u in bliiaci sa spredku dvha nm oi k vrcholu, o chli sa sem i tam apritom huv zmtku.
Jak v Siclii bk (v om pr skvli, v om prvom autor pr iaIomzb(lka, bo jeho ruky ho tak vycibrili!)

huiaval hlasom muiacich sa dnuka, take sazdalo, hoci sm bol z medi, akoby jeho prenikala muka:
t,

priam tak i tu, kde alos mrne sliedi po kre v ohni, v jeho jazykmenia sa slov pln alosti a biedy. Ke napokon sa vyrv spod plamea hrotom az sem, taz tam zas fozostretm, s tym kmitanm, nim jazykv ohni sten,

221

s7eu duadsiab/ siedmY

poujeme:,, W,os' vravel pfedtym po lombafdsky k m tieom v ohni, ktorym si riekol: ,Chod', uviac a neroznietim,' hoci som tun hosom prineskorm, neeI, ak strattrochu asu pre ma, ja neelriem' a vidsm, e horm!
Ake si spadol do tohoto temna z tej sladke j zeme latinskej ateraz, z nej pola moja vina neprijemn,

vojna zviera; zjav: Romagnu i mier

pri Urbine som il, pred vrchom onm, spod ktorho sa Tiber odober."
Ete sa nadol upriamen klonm, ke mjho boku vodca mj sa chyt: ,,Ty s Latincom si pfevfav nevidomm!"
Ja, pripraven,na to, o sapta,

hne oslovil som duu nepokojn: ,,, dua, o si v tomto ohni skryt,
v tyfansLch srdciach nikdy kraju wojmu sa neskonila vojna z| a div; no ptve nem otvoren vojnu.

V Ravenne boj sa dvno neozrya, z Polenty orol tak nie na tej skale, ekrid|ami i Cerviu si skrrza.
Mesto, o niekdy znieslo tokia1'e, Franczov v krvi znesc na hromady, podzelenmi labami je stle.

222

speuduadsiarystedmy

Z Verrucchiahafan, so stam im|ad,

o Montagnovi sklenul sudbu iernu, zo zubov ziskat neboiec zashladi|

Na Lamone i mestu naSanternu z bieleho hniezda levk stla iju, ke men stfanu z junej na severn.

Apriam jak mesto IepriSaviu na rovine ahota nad nm vis, tak volnostma m i tyraniu.
Ale u, prosm, povedz nm, kto ty si, anity nebu od inho wrd, nech pretrvaj v svete tvoje rysy!" Spsobom svojm ohe najprv zhu a sem ita,a bez pevnho smeru hrot zakmit a potom takto sfu:
,,Nech viem, e nech tto jamu er

ten, komu tu mj jazykodpoved, nezachvie sa viac tento plame veru!

le e odsodtialto sa ned, ak pravdou je, o ulsom svojho asu, bezbznezhanby odpoviem ti teda.

Prv me a potom poYnzvkolpsu som mala myslel, ke ho zbone nosm, ezmaem hriech, a bol bych ziskal spsu, nech velc knz (kie pyk preto, zlosyn!) ma nenavftinaspat do necnosti: ako a quare, vypoujma, prosm'

'tis-t

;*,-.*-

f/

.t'. fi\].l'

225

s\eudua^tatYsiedmY

Pokm som fofmou msa bol a kost, o ma mi dala - diela nie tak levie..' skr delom bol mojej liiackosti.
Ilsti, tajn cesty' o ktor.ch svet nevie,

poznal som tak, ezmjho podvdzania a po kraj sveta chrov ako pliev je ! Ale ke vidm, e miljvek sa skla u k obdobiu, v om malby jeden kad dolkasa plachry dole zvintlan: o tiahlo prv' ma odrdzaafudi s ltosou vzal som rcho popolav a beda| Mohol somtyt astnnavdy| No kniea novch Barizejov,prxe vedci voj nu blzo Latena (nie kArabom, nie kidom naptave,
bo toilon vdy len'pa kresana, o ani kru nikdy nedob'val a nekupiltam niekde u sultna)'

navek irad pramIo sa dival l nl mj poYtaz tie sa dival zb'otl, pod nm ten, kto ho nosil, chudm byval.
Silvestra Kontant zo Soracte vol, z malomocenstva nech ho po:uzdtavi:tak poslal po ma on jak po doktora,
.t

o ieho pynej horkyho zbav: o radu iadama' no ja|enmlm, bo jeho re sa opitou mi jav!

226

speD duadsiary siedmJ)

on nstoj: ,iybez obv tak ui' vopred tarozhrem,len radu daj mi,
ako a k zemi Palestrinu sklim!

Nebom ja vldnerrt, vldnem jeho tajmi, odomkn,zamkntmu ho dva kle, k nim predchodca mj boltak lahostajn;'
Ke dvod 1l vdy vnejiea prudie, av mlansom videl viace1' tne' riekol som: ,,Ote' kee zole le
na tento tie, ve

duateruzltonie, nu, dlh sl'ub hoc splniba troku,

tf

ziska ti

iumf ra vzneenom

tf ne. "

Frantiek prde potom k mjmu lku, no ierny cherub pred nm zastane si: ,,Nekrivdi mi a neber mi t trosku,
s

mojimi rabmi dolu s4 on zmiesi, pretoe, ako lisndal radu, drmza paesy.

ja odwedy ho

Bez ltosti saned zdvihn zpdu', a l'utova i chcie hriech u hrienika, to vyluuj e ztkon pf otikladu.
, korko ladu do due mi vnik,

ke chyt ma a prehovori: ,Zdsa, nemyslel si, e ttaf.i na logika.'

K Minosovi mavzal: ten vkol psa wrdho osem rzsvoj chvost si skrti azirivo si hryzie ho a kmsa,

227

SPet) dt)a.lsit!4t siedmJ)

vLviac'',Ten v ohe zlodejsk sa zfti.' Preto, kde zrie ma, moja dua planie a v odev kru oden sa fmti." Ke takto skonsvoje rozprvanie, zasay oha kol sa rozk}woc a ostry roh mu sem-tam v ialivanie.

Kamennm mostom kramvedlh vodcu na dbloblk, kto zasa jarmi t priekopu, v nei in nekoloc,
len t, o hreia rozkolmi a svrmi.

228

spevdadstab,sm),

Sppv DVADSIATY svy

to vyjavi, ai v neviazanom slove, a o viac rzby to ajvyrozprval, vetku t krv a vetky rany nov?
Iste by kad jazykzaostval,

bo naa re a vbec l'udsk myse neobjali by ta|htozn nval. Ve nech by sa i cel nrod ziiel z Aplie, o v nekonenom boji (pre jeho straty nieto ani sel)

stretol sa s m, o pvod svoj m vTrji, kde prsteov sa zhrnie tok miera, jak v neomylnom Lviovi stoj, i s l'udom m, o sksil krutos T{ea, ke Rbert Guiscard jeho odpor zmari; i s l'udom, jeho kosti dosia( zbieru Ceperano, kde ztadi|kad vari z Aplanov;i s m, o vojsko chab vTag|iacozze mu pobil lard sta:

229

speu dua^taly smy

vetky ich kpte s oztatiami - slab boli by pfoti nreku a stenu, nm v deviatom sa desne sten abet. V sude, o strat mesiakovstenu, ostatn dkfsa tak netozzevia, jaktam sa jeden, od brady akbzdeniu.

Uprostred nh mu vidm visie rev, srdce mu zriem a ostry pohlhd vnram v ten hnusnvak, v om stavav lajno stlieva. Km hlbdm na, on hlhd na ma k skalm, a rukou hru si rozhrnc priam stredom, riekne: ,,Nu, pozri, ako sa tu klam.
Pozti, o sa tu deje s Mohamedom! A predo mnou, jak roztiepen kl, od brady k tici, kraAli s jedom. Pretoe t, o rozkoJ na rozkol v ivote svojom rozsievali radi, roztati id vetci navkol.

Yzadll ns diabol dvado pardy, epelbu mea neltostn kru kadhoz tohto davu takto zriadi,
ke prde k nemu na bolestnejpti: pretoe rany celkom sa nm zrastl,

km cesta k nemu naspiatky ns skrti.

I

Lekto sity, e obziza si ns tu? Mysl,e dua lbvu takziska,

ak oddhl'uje tfest a ieho nstup?"

23o

Speu duadsiaq) smy

,,Nie smf, nie vina v tieto priepadlisk," riekol mj pn,,,ho vedie k mukm ravm; aby

ich pozna| plne azblizka,

ja, dvno mfiy,trnto peklom tmavm

musm ho previes, oblk po oblku: to ptavda je, jak to, e s tebou vtnvim."
Vye sto dupoustalo v hluku pri tomto zvuku, hlhdiac na ma v ase azabudnc i na asn muku.
,,Fra

Dolcinovi teda povedzzase

ty' o sn skoro uzrie slnce nen, ak nechce zannou sem prsv krtkom ase,

nech zsob sa, by objatia snen pre Novarana tfiumf nezoali, ktory sain v horch lhhko ntene|." U s jednou nohou na odchode,v iali riekol mi to, a jeho slovo stvrdlo, ke pobral sa a stratil sa mi v diali. Tu in zasa - rozok|an hrdlo, nos oda apo vklenok ela a iba ucho jedin mu zbudlo sa zastavi, jak ini trpitelia,
a

trubicu siztazu rozopina,

ktot sa zvonku erveneje cel, rieknuc: ,,ty,o nestha tavina, , Latinec, si spome nakrajana, ve poznvataPiq da Medicina

uf.

233

speadaadstatyilJ'

(ak mi len woje rty necignia); kie tvoje oi sladk plzasvidia, o od Vercelli k Marcabu sa skla! Tam upovedom z Fana messer Guida a Angiolella, popredn dva rody e aksa mrne tun nepredvda,

pri Cattolike, na ich vlastnej lod,

aprve tam, kde si to tyran vyrta, vo vreci zrada do mora ich hod.

od Cypru k Majorke,

tam, kde ich vyvrtia,

neuzrel Neptn nikdy vizloin, spchan rukou Argolca i pirta. Vrah jednook' ktor nezotroil ete ich zem' no on krvou vrbi, ju jeden znsby radej nebolzoil,
k rokovaniu ic**Lpozve do zhuby; zariadi im, e pre focarsk vetry nemusia sklada modlitby a sl'uby."

mi ho akJad podaj svetly, ake m svetom o tebe ssprva, komu to v oi totk trpkos vmietli!"
,,UkL

Tu vloil ruku na iednho spaYa a pootvoril sta bedrovi, skrknuc: ,,Tu tento, kto nerozprva'

V exile tento rcztal Caesarovi pochybnosti, ke riekol mu, e zrni si vykvanm iba mrne tfovy."

234

speadaadsla'ysm!

, v strachu ete od steny bol bled,

s jazykom odam a pfi hltane

ten Curio, ovdymal tolko re!

Vtom in - obe fuky odrezan zal<yve kypom do tmy ako troskou, take mu kvrna krvi na tvr skanie,
ke zvo|:,,Spome si na rnrok Moscov: ,Neme zostat tvec nepomsten' mdo Toskny ja som zasial rozkol." tomu, ,,do vlastnho kmea!" 'A smr," Nao onzlse, hromadiac br na bL
ja k

bez seba celr zber sa a sten.

':i

No ja som dblej prezerul si tbor, a udteIa mahtdza tak prudk, ebez dkazov tu by hlas m;' slabol, nech zo svedomia, z toho due litka azpriatela, v om nieto iadnej piny, nemal bych pancier, o ma k rei nutk.

Videl som tam' a dosia sa mi in, e vidm trup, tfup bez hlavy, a davy, s ktorymi kracelkom ako in,
no sathlavu dtizavrch hlavy, jak lampom ou hompIajttc hrozne' ahadik nm a',,Beda,beda" vruvi.

Zo seba sebe sm si lampu rozne tak jeden v dvoch a dvaja v jednom boli: len kto tak uril, vie, jak je to mon.

235

speu dua^iaty smy

Ke podiie|akmostu po dol, s rukou i hlavu dovysoka zdvihol, aby nmzbliilvetko, o ho bol:

,,Hlb na mj trest a hlh, by si mu vyhol

ty,i, kto brodmtve mofe'

a zjav, i v volbkoho

stihol!

Aby si sprvu podal o mne hore, Bertran de Born, vedz, tto cestu kon, o Krlbvia huckval v zlom vzdore.
Tak otcovi som synavyrval zlona, e Achitofel dvny nepopudil viac naDvida syna Absolna'

e oddelil som takto spch l'ud, oddelen beda, musm tun

nies mozog svoj a oddelene dy!

Taknamne zkoqodplaty

sa spa."

236

s\ev duadstatY deuia,Y

Sppv DVADSIATY DEVIATY

tran druh rn a zstup dlhoizn spili mj ztak, dot totko sz sa enie, e oko priam --p, plai mi izni.

No vodcawom: ,,o hlbdutrpene, o zrak svoj stle ako dl<y slaboch upnana tie zmrzaentiene?

Nerobil si tak pri ostatnch lbboch. Yedz, ak si mysl, e ich ztakwoj sta, dvadsadva mil mlab pti chto raboch.
A mesiac dole pod nohami svit: krtisaas, nm doienkceste, a mnoho divov ete prekvapita."
,,Pfeo som hlbdel, preo na tom mieste tolko som Stl - ak bolo by tiznme, mono by si ma bol tam nechal ete,"

odpovedm' a spolu odchdzame, on popredq ja vzadu zauvza, bo k tomu ete dodvam: ,,V tej jame,

237

sqeuduadsta'Ydeutab'

kam som sa dval v torkom zaujat, zdalo sa mi, e priblzn mijvz|yk za prein svoj, za tam tak hrozne plati."

Riekol mjpn: ,,Lenneia pre hrienika, pre jeho del nevrati si elo, inam u ha, a on nech si tam pyk.
Bo pod mostom som videl ho, jak smelo hrozi| sa ti, hoc v sebe sm sa hzoI, a ulsom' ako vravia mu del Bello'
Teba v tom ase zaljalvakzor toho, o byvalna Hauteforte pnom, a pokrvn woj naist o ti zmizol'"

vodca mj, pre nsiln smr na om, ae z ns nikto nepomstil smr tto, znsastnch na dele tom planom,
,,,

krvn puto, ke ani slova neprevravel s nami: preto mviac mi prichod ho lto."
sa nahneval a zagg.I

Tak prechdzame na most dblejjamy' no na dno pohlhd neprenikne chmrou, vznajcou sa stle nad tami.

Ke zasta|i sme takto nad klauzrou poslednou z cel ch ZloIabov - jej frtti mohli sa nm u ttat pozdimrov predivn kvirby odrazu ma zmiatli, a som si ui zakrval, bo scit ich pomhroty okva a jatr.

238

s\eu duadsieq/ deuiaq)

Nech zlisab pitlov i ku po september hne odzaiatku jila _ zo Sardnie, zMaemmy - i prud
smrad ete, o sa Valchianou tla, na jeden bod - viac nebude tam smradu,
ne ho tu dy hnisajce chrlia.

Poslednm brehom predlhho radu kamennch mostov pn mj vl'avo stpa a jau lepie vidm na hromadu
falovatelbv, ktor dole pia, kam Spravodlivos, sprvca Boej meny' falonmince oznaenpa.
Sotva bol skytal bolestnejie scny tam vAigine i cel nrod chor" -

v nej vetok vzduch bol talc zamorcn,

e stvorenstvo a do
a

ervkazmoti, kde zas po tom veobecnom skone, jak veria pevci, vetky ivwory

zvajiok mravchpovstali v jej lone ne skyt temn dol pln puchu, kde v stranch krioch chradn chor tne.
Ten na chrbte, ten na chrastavom bruchu druhmu lei, aLej zas savleie

wornokykrum chodnkom duch k duchu. Poma ide, slova neprereie mjpn, a ujem ab,jakto v om hrebie, iak tu atam chce povsta telo nieie.

y'' fi#,\ \l /^ -r\ -\ Ao \ *-./' {L\,/<-\-!

.*
^

..,1] w-FrJ*

\r1l

\i

D# 1.
L,

24L

s7eu d.uadsiab) deuiar?

Dvoch chrastavch som videl chrbtom k sebe jak tgliky sa vedno podopiera, ke sa ich nklad kvarna pahrebe, no nevidel som nikdy koruzdierut eskom prudie - ke upn iel k vozu1 a parobok sa s prcou piple nerd _
jak t si tun driapu drsn kou zrm nechtom sta pazrom supm, msvrbeniu vak sotva odpomu;

akad chrasty stha nechtom tupm, jak z pleskanlesklktl<ymett i z vejryby mince klzlcch upn.
,,,W,o kou pra si, bo krie a," ihne mj pn sa k jednmu z nich sta, ,,a pfsty pritom zlriera naKepet,
zjav nm, i dky La1inec tukra; kievdydos prce takejto si njde a nech ti na u nechty vene staia!"

padavky' jakpade, sme Latinci," ztichjeden skvli dole, ,,no kto sity,e otzlqr nm kladie?"
,,My derav jak

A on: ,,Som ten, o schdza z r,yejvle zo ztzunaztz, by som ivej dui ukzalpeklo, vetky jeho ble." Vtom vzjomnich opora sa zru aobrtia sa ku mne vylhkane aj ostltni, im iblo to kol u.

242

speu dua^iab/ deaiaty

Uitet dobry si a ku mne stane: ,,Vrav mu, o chce, on vetko zodpovie ti." Izaal som a splnil jeho prianie:
,,Kie rozpomien ka fravs neodlet zpamtl'udslcch hore v naom svete, le pod mnohmi slnkami nech svieti svoj rodn ktaj nmprezrate,
a

nech zviszmizne vetka nedvera, ak trest v hnusn nhodou vs mtie'"

z Arezza, a hoci pre Albera 'Som zo Sieny," riekol, ,,ohe bol ma zhltol lovek nie preto v pekle je, mzmieta.

ak smiete,

Pruvda je t, e artom som mu krtol: ,Vzniesol by som sa do vzduchu jak baln' no e on blzon, vdycl<y sam vrtoch,

chcel to hne znat, a e jak pred Daidalom som nebol pred nm ochotn apiln, otcovskei moci upli ma dal on. No v tomto abetrpie prisdilmi pre alchmiu, pre t cestu klzkt na onom svete - Minos neomyln'"
,,Hotovch blznov ku kadmuksku m niekto viac," som vykrkol, ,,ne Siena?! Sn ich niet tolko ani vo Franczsku!"

Nato hne dblmardpozastent a pove: ,,Pfedsa z nej mivylStriccu, o zIato s mierou nattaq zmie;a,

243
a

s\ea duadsiatY deuiatJ'

Niccolu, o nkladnmu zvyku, sia klineky, v tom sade oddal zIato, v om vdy sadartakmuto klku, mrhalvrchovato Caccia d'Ascian i vince il:rje a oslepoval umom Abbagliato!
a

kliku

t, v nej

No abys'vedel, kto tak s tebou klhje na Sieanov,len pozri mihom oka na moju tvr,v nej sprvavpsan je,
e

pozesaprve na Capocchia, o alchmiou falovval kovy apritody o opicou bol, pokial - ak spomna - de trvalCapocchiovi."

244

speatri^iat!

Sppv rRrDSrATy

V.,

ke ete stle boskJuno krvTbskych mala prihlboko v li, o om im znakov dala dos a plno,

Athamas talm ialenswom avzb|i namanelku a dietky malolet, ke takala ich pred nmnanrui,
e skrkol: ,,Rchlo rozprestfite siete na levicu ina jejleviat";

Learcha schmatne v fupy ozoYet

a

hne nm mars ukrutnosou kata, matku s druhou archou vlny schvtia.

a o tes sa tfesne dua tla,

a

A Fortna, ke trjskou pchou skrtla (o trfalo ado neba sa vWa), take ikra s rouz dejin krtla,

Hekuba zbit, zajat a cliv', zrc Pol;xenu mtyu blizo moru, a ke sa ete s vm blbm dva

'\r

247
k mwole svojho syna Polydora, ialen iany brechot vy d z hrudi: tak pomiatl a sa zboenstvora.

No ani tbske ani trjske pudy nevystpili v nikom v takej miere, by raliinerat i l'ud'
jak tu dva tiene s podobamimerc hryz l'ud vkol, kad ako svia, ke vypusten z chlieva vetko erie. Zuble j eden Capocchiov i vtina dolzla krku, po bruchu ho vli akadlskalu z dna mu pripomna.

Vtom Aretnec zachvel sa a v plai: ,,To Gianni Schicchi, dbs, sm obettzne, aj ostatnchvdy takto domzai."

fiekol somu,lrrech druh nezahtyzne ti do chrbta,Yay so mnou ete chvl'u azjav, kto je, km nebodaj nmzmizne."
,,, "

odvetil mi: , om viddvnu Myrrhu, zloinku, z ktorej neztiaden pIa otcovi svojmu urobila mil.
Aby sa jeho slonicoustala, prestrojilo sa dieva preohavn na in enu - ako ten, o arla,
.t

(ke kani stda chcel si zska hlavne) prestrojil sa,aY Donatiho mene na lku spravil zyet celkom prvne'"

250
Ke zali tie dva zlrey rozbesnen' na ne som hlhdel zhnusene i smutne, upriem zaszraknain biedne tiene. Jeden by celkom podobal sa lutne, nech tam, kde telo del sa v dva celky, slabiny jeho volhkto mu utne.

Mzohaven dy z vodnatielky, o zle mu avuspracva, mbachor stv x sa k w r i nemerne velc.

Tak rozoviera pery, jak by prahol v suchotinch, km jednu kovite dol stla, drutr vyvracia zas nahor.

,,w, o iadne muky netrpte vo svete bied - no preo, mrne hdam,"

prevravel k nm, ,,sem pozfite
a

vite,

jakbedfui, jaktrpi majster Adam: v ivote pil som vdycky pln dky' tu bez kvapky av izni, beda, strdam.
Riavy, o beia cez zelen vky Casentna, a potopia sa v Arne, airia chlad a vlhkos ako pky'

pred oi sa mi nestavajmrne: viac v predstavch ma vysaich voda, nez choroby wr scvrkva sa v sparne. Spravodlivos m obrazom ma bod, kde konval som svoje hriene diela, msa len prudie vzdychyvo mne plodia.

251

sqeufr.dstarJ/

V Romene som pod peat Krstitelh mieaval striebro s kovom meneicennm, zao ma ohom pozbavIlitela. No mc sa prizriet duiam pokazenm Alessandra abrutas nm i Guida: to za studnicu Brandu nevymenm' Jednho znichten dav tu vraj uvida, ak,pravda' tene pravdu tu u dchli; no sptan kto na cestu savydt?
Keby som ete aspo tak bol chly' e za sto liet by uiel som pol byle, u by sa dy na cestu mi zdvihli

ahIadalby som on tne hnil, hoc bych sa musel jedens mwera po dkeIabl,po rkepolmle.
Pre nich som prilelmedzi tto elb, nauili matairrc do flornov aj neistoty trikarq vmefa." ten pr tieov: A nato ia'' ,,ivid paty saznich jakzmokrej ruky stel zazimnch dn - hne vpfavo popod stenou?" som k nim, k ich nehybnmu telu: 'Spchol u wedy tieto obvalilazy, v nich nepohn sa iste venoscel.
I

To z falon ice, l ozefa o kazi, a Sinna, o klad Trji snoval, od horkysmrad taL stran razi."

? 2)2

S?

speu

ti^iary

Vtom jeden z7icln,eicl:' tak oeroval, uder psou, zhrubnum jej rubom na jeho bachor, nazduten ovl.

Zdunelo brucho, jakyto bol bubon, no majster Adam sp ho udrelv lce a po dere, o ni menejhrubom,
riekol: ,,I ke pod archou dov sce nadarmo by som sa tu pohntsnai| smiem toko pcevdyvziatdo pravice."
Sinn: ,,Ke si iel tam, kde si sapraIl, nemal si iste ruku tak vftk, no vrtke;'iu, ked'pen iaze si t azil." A vodnateln: ,,Pravdu vravvskutku, ale si nebol pravdy ani tieom' ke vTrji svedimals'o svojom skutku."

,,Lokslovm jaaty zas ku flornom si prikladal;km pre jeden hriech stonem' y ich m viac ne hociktor dmon."
,,Krivoprsanik, na koa si spome," odvetil ten, o bruisko mu spuch, ,,a'tp, e vetci znai' skutok onel."
,Jazyk ti pukaj od vekhosucha," odvetil Grk, ,,nech d'alejvoda zhnit pred oi plot ti stavia z brucha!"

Mincmajstef nato: ,,Huba neum}t na tvoiu kodu vdy sa rozokiera: ak iznim ja a talry zl ma stia,

253

sPeDti^iat!

teba krie hlava, p|atozoien, a zrkadielko Narcisovo lza' nrat ta dva razy netreba, ty zri.it'a|"

Bol by som ete zosta| na nich zizat, ke vtom mi majstef: ,,Nech sa nestane ti, eby som ja sa s tebou musel zhzat!" Ke poujem, jak hnev sa z neho nieti, vzhliadnem na s tolkou hanbou, v tokej strasti, e dodnes to mm vryt do pamti.
136

A ako ten, kto snva o neast atrivsne' by sa mu to len zdalo, a to' o je, nech nie je ani sasti,
bez slova stl som' stl a vytrvalo chcell'utova, i ol'utoval to ja, no nevedel som, e u sa tak stalo.
,,I

menia hanba;lako bolatvoja,"

uitel riekol, ,,viuvinu zhlad, a preto zbav sa svojho nepokoja.

No vedz, e duch mj na tebavdyhadi, ak Fortna tav tak hryzovisk privedie zas,kde l'udia maj zvady: bo chcie to u- je ozaj tbalizka|."

254

spea tridsiary

prui

Sppv TRIDSIATY PRV

jazykponajprv mazbodal, a hanbou wr safarbizkadej stfany a hne liek mi na bodnutia podal.

's,;

is

Vraj Achillova kopija tak runi (kopija' ktor po otcovi zdedi),

e darom sladkm nahradi hne plan'

obrtime sa chrbtom k lhbu biedy acezhrdzu, o do kruhu ho hnietla, nik ani slova cestou nepreced. Nebola tmaanebolo tam svetla, a ztak len tako mohol pr ebijat sa; vtom kviba rohu vzduch tak mocne pfetla,
e byv nejzmHabrka romoniaca;
a

proti zvuku, o sa k uiam hbil, zrakm}j sa nahor k jeho riedlu vracia.

Ani v tej bitke, ke u voj Maur ubil, ke priiel Karol o druinu svt tak hrzostrane Roland nezatt(lbiL

255

s4eatiata'Y1rui'

Upieram oi k udesnmu svetu a zd sa mi, e vidm vekvee i rieknem: ,,Maistfe, dke mesto;'e tu?"
anato on mi odvetil: ,,Ach, kdee! Mli sa v tme' a si tak nerozhodn bo zrak sa prlidopredu tirce.
Zbad, a bude pod onmi bodmi, e zrak ti z dial$ klamn sptvy dra, a pfeto nohy lepie k ceste bodni!

Tie obrysy, a zbliasa ti zjavia," za ruku vzal ma nene majster dobry ,,aby saYec ti nezdalataktmav,,
vedz, e to nie s vee, ale obri, atis cel od pupka anadol

ponoren hne odkrajav tej hrobli." Akoby zvojhmly,'sol dole sadol, ke pomaly svet spod pary sart, ou vyhliadku vzduch hus oiam kradol,
tak i mj zrakcez temnvzduch savta a im som bl'm viac sa omyl trat a miesto neho zkosti ma krtia. Jak Montereggion, mrmi obohna sklad si vee vkol do koruny, tak z oktaja, nm kruh je obopiary

bezpoet obrov od pol tela strm nahor jakvee, do nich ustaYine Jupiter eezbrokhrozby hrm.

256

speafrdsrat]pn'

Na jednom, ktory pfedo mnou u vynie, poznevamruky, hru i s dkou stuhou asbrucha, plecia, tvr i kosti lcne.

Prroda sprvne uzda|a sa ch druhov a plne ich vyworilazlona, bo Marsovi rn vzala mocnch sluhov.
Ak dblej wor velrybu a slona, uzn jejkad, kto sa hlbie dva, e mdrejie,e spravodlivo kon, bo kde sa vlb zl a sila divt s nstrojom umu dohromady daj, pred zhubo'}"'" lovek mtne skr..va. Tvr irokatal dlh m ju |ak ukusvtopetersk, a mieru k nej prslun aj dy preberaj.

Mr priepasti mu slizazsteru, odpsahot' zas pripomna batu a na ticu mu nedosiahne veru

trojica Frizov nadmernho vzrastu: na tfidsa dobr,ch piadipripadal mi od miest, kde gombkzapina sa plu.
,,Raphel mai amech zabiaalmi," ston stran zazu vyd stran huba, jej nepristali nikdy sladie a|my.

Vodca na skrkol: ,,Hlpa dua hrub, rohu sa dt a nim si ulhv zasa, ke hnev i ve vovntri ti trbia.

'i|" ,

'll

,!^]i

259
73

speutrtd^'ialpr

Ve vis ti jakz erbovho psa na femeni, , dua pomten,

anie krku na hru pripnasa."

A riekol mne: ,,Sm zrdza sa, ke sten: Nemrod to je' pre jeho hlpy npad spolonej rei ludsky rod u nem'. Nechajme ho len dejtakto ziapat, bo pri omozai, ozaj koda rei: nechpe ju, a jeho taiechpat;' Na dbliu cestu od tohto' o kre, zahli sme vlhvo: navzdialenos kue stl in obor, zrivej,v. No, ak majster ruky tejto ,,due" tak poviazal, to ozai neviem zjavit; lbv vak vpredu, prav ete uie

do eliezvzadu t& mu vedel vprav, e od krku len na odkrytej asti tvor mu rctazpatorak zxit' Riekol mi pn:,,Ten pyn v svojom ast si uzmyslel, e Diovi moc schvatne, tu za odmenu m vak tieto slasti.
Efialtes - rnal ruky vemi zdatn, ke obri bohov napiatilhkom; no sotva viacu balvan do nich chmatne."
I

A nato ja: ,,}lknebrni nmzkon, rdby som zna, o Briareus rob, a jeho vekos zmeratvlastnm zakom'"

260

speufr taryprui

A on: ,,Nie, uzrie Antea, o skoby a eliez nem, blzko je i vravi, a o ns zloi na dno vetke j zloby.

Zatammby si museldb dalbvy abeztakie iak tento ztetazen, iba sa v tvtizviveiim javi;'
vmipri zemetrasen nezdalo, e u-u sa vee zrtia jak Efites chvel sarczzten.

Nikdy

sa

bli rni nezdala smr krut; ve u len strach z neiusmrtitmavldze, nech nevidim,emierai ho put.
Nikdy
sa
JEF{

KAnteovi sme prili pozdlhrdze, a ten pt lakov netaic hlavu,

vynieval ete dovys oka nad zem.

,,w,os'tam, kde Scipio alslvu ke Hanniba|uprehral na bojiti a nepomyslel viacej navpravu tiscky levov hravo ukoristil; a nech satTtoia sila s bratmi spoj vasneivojne - mnoh s si ist,
e deti zeme ntaziav tom boji: neprie sa nm atam ns polo dole, kde Kokyt chladom uzamknuty stoj. i titya i Tyfna zva skorej? Tento ti d, po om mr vntra vae: pfeto sa sklo anedvihai nos hore.

26I

Speu

tridsiatypr

Ete a d'alou slvou poope v ivote dlhom, ak len na nebes Milos ho k sebe nepovol vaie." Tak riekne pna obor naiahne sa' schvatne ho zrazu ako mihom blesku do mocnch rk, v nich nlieru| Herkulesa.

Ke cti pn,e dviha ho jak triesku, riekne: ,,Po sem", ma objme,iakvlda, a zopneme sa v jednom tuhom zvitzku.

Zdsa m, o na Garisendu hlbdia ke tiahne mrak - jak hrot by nabok visel, baeuluivea na nich pad:
tak pred Anteom sa mi chveje myse[

e pad tie, a tak des ma zviera, eby som radejinou cestou iiel.
Vak lhhko dns tan, kde Lucifera sJudom ziera dno, dno vetkch bied; ani sa dole dlhie nepozer,

le sajak lodn saedvihne sp.

262

speufrdJrub,druh

Sppv rRr DSIATY DRuH

ech rmy mm,o krpupriam, o chrapi4 pre dieru vhodn, pre straliv brloh, na archa vetlcch vrchnch btI sasklpa:
ja avupredstv o stave v

wlaimvac; no, e ich nemm, bratia, niebez stfachu sa chytm chto loh.
Ve s to nie unaatpoduiatia; vyobt azit dno sveta nevdan mohla by re, o vol, ,mama', ,tata'?

ch mroch

Kie mjmu veru prispej tie panie, o s Amfionom Tby ohrdzali: nech jav i slovo s si primeran.
, prekliati,vls sttia tieto valy' o nich len vravie sau jazykbti,

kie ste ls kz i oviec radej mi! Ke na dno studne, do asnejchmry spopod nh obra, spod obrovskch hntov ziiel som ni,vdyobzenjcmry,

263

speafr'dstatldruh

vykrkol ktosi: ,,, kto roukliatou kra,daj pozor, noha wojl chod po biednych hlavch zrntzaench bratov!"

obrtim sa a uzriem dke brody i jazero, o z nevekhosklonu skr sa zd sklom, anieu lhdom zvody.
V Raksku Dunaj tak hrub clonu nevyvof,a rub ho ako rub baaniv chladnom podneb prd Donu:
bo Tambernik nech padne sem jak trup, i s celou horou vrchol Piettapany lad ani skraja neurob,,fup"!

A rovnako jakaby priktkani kvm zvdv doch ptavvyzdvhn len huby' ke nica snva u o awe v strni:
tak

v lbde sa chvie tukadjedna ta; v bocianej nte klepoc im zuby.

37

- sinav, a*kde ju rumevrbi -

Avetky stle nadol wre klonia, o zime sta hovoria,ztakvol zas,akble biedne srdce lomia.
Hne pri nohch, jak hlbdm dookola, uzrel som pt, o tak sa k sebe chli, evlasy sa im z\iepaj(l jaksmola.
o k hrudi z celej sily sa tlate,kto ste?"; a ke sazhia, a ke u ku mne oi upriamili,
,,Povedzte
v5r, a

264

speu tri^iatJ) ctruh

ich ponaipfv len zfltaslza zma, hne mz ju zftzi,len o skvapne zbv na pefy; a ou sa ete tuhie stIaia. Nikdy tak skoba neskbila brvn jakslza ich; sa trkaj' sa kozly, tak premh a ich zloba chladnokrvn. Vtom riekol jeden' o pre mrazisko zl o ui priiel, hlal'u kloniac dole: ,,Pfeo sa v ns taknazer? Vak poztl

m dlh poslednejvle kde Bisenzio k svojmu stiu kles zanechal otec Albert repole na tamtych dvoch:

tbfatmi s; a v Kaine nenjde spravodlivejie ani jeden tie

zasaden do lhdovho plesa.

sa

Nie ani ten, o jeho hru i tie odrazu Artu pr erazi a zroni; nie Focaccia,ba ani tento, pre nevidm ale| Sassol Mascheroni' ktorho hlavapredo mnou savzpina; si Tosknec - vie dos o tejto tni'
A o mne vedz,e akmnaCar|ina, bo' iak e bot sonn Canicion Ptzzi' a prde on) Sa scYkne moiaYina."

Sineli tam a tokboiaci, e zimomriavky vdy sa znovu hlsia, ke spomniem lhd, nikdy sa netopiaci.

267

speutridsiatydruh

Km naa cesta k stredu uber sa, o vetka tia sa opiera jak o pl, akm mj duch v tej tme sa cel stfiasa:
i osud chcel, i vzdor sa vo mne vzopol - iakprihlavch sme ili bez prestania ja do jednej som z celej sily kopol.
,,Pfeo ma bije?!" skrkla nldierun; ,,ak neprichdzana zvenietrestu zaMontaperti, preo tto tana?"

A ja'. ,,,majstre, chvl'u zastane tu, nezistim meno tohoto, o tek?

Potom, jak chce, ma sr na dhliu cestu."

A kym mj majste zastal spovzdbleka, riekol som tni toncejv z|omvzdorc'. ,,Kto si, e takto bree na loveka?" kto si q, e kqpe v Antenore tak silne," riekol, ,,moje lce sin, ezhynllbych, i nech som iv hofe?"
,,Ba

,,ivi som ja, a tebe slva kynie," odvetil som, ,,ve sowa bude proti, ak spomeniem a v wojej domovine'"
opanom ja dychtim, al chod] ty 'Po domzajeden," hlavu hlbie Aresi, ,,tu naozaj sa slvou nelichot!"
I

No wom u som ho dralzapaesy a vr avel:,,Mus predstavi sa, luhq bo do chlpa tu sklbem vlasy iesi!"

268

speu tridsiuty druh

A on: ,,o bys'mi ozajvetw strhal, 7epezadm! Nie, nepoviem ti meno, o bys' sto rz sa na hlavu mi vrhal!" Vtom pradeno ufa| som na pradeno mu z vrchhlavy,a on sa divalzboka, oklmi brecnadol obrteno,
ke skrkol ktosi: ,,o to stvra, Bocca! Nestati u el'usamizh'dat, aj teka chce? A na akieho zmoka?"

,leraz u," rieknem' ,,nemussa uda, ohavn zradca; tvoje hnusn skutky nesmie vak ludswo nikdy pozabdat|"
A on: ,,Len cho a pl si svoje chky, no nezamI, e tu jak vo vlinci mzne aj on, o jazyk mal tak vrtk,
za stfiebornch, zahtst franczskych minc:

riekni,,sipela tam zmija, kde v chldku upia tak dobroinci.'

,Z Duety',

Na otzku, kto sa tam ete zvija z Beccherie hne nablizkuje alb, o ohrdlie mu sala Florencia.
So Soldanierim mrzne vytrvalo

Ganelon,atam m Tebaldella: Faenzu vyda|, ke v nej vetko spalo."

aj

Hodn kus dblej zjavlla sa diera, v ktorej tak hlalrr k hlave kldli dvaja, e nad dolnou, sa klobk,hotn nela.

269

speu tri^iaty druh

Jak hladn hryzie chlieb, tak horn skraja zltrual zuby v dolnho a ch|ipal mokz miest, kde mozog s miechou sauspja.

Takhtyzie lebku s ostatkom, jak krpal Tydeus asi,zriac hnevom tam, ke sa bolzatalv sluchy Menalippa.
,, W, o inom zyieracim a dravm ztdza tak stranzttam k tomu tieu, prinuzjav, a ja ti tun vtavm,
1j6

akalobu m naho oprvnen amenzviem i jeho vinu plne e spomeniem a horeza odmenu,
ak mi len to, mvravm, neochfnie."

oo

27o

speutridsiarytret

Sppv rRrDSr ATY TRET

odvihne sta od mieracei pae aotiea ich o vlasy tej hlavy, ju z hladu, hdam,vzadu takto kme
azane:,,Chce mi obnovi b rav, o zoierumau len z pomyslenia a srdce zviera skr, ne peravrav?

No ak sa slov na semen zmenia, z nich vzilhanbu ztadcovi len zvm, uj, jak sa v plai hovor i sten.
Neviem, kto si, a neviem, ak prein vedie a sem, no jasne pripomna mi Florenciu przvuk tvoiei fei. Nu vedz, e vidgtfa Ugolina; poviem ti hned] o takto navdy spch s arcibiskupom Ruggierim ns spna.
e dverivca v pasci hnusnch pletch ma dolapil, e rnedzi mrmi tyrmi som dokonal - to iste znme je ti!

27 I

speutn^iatytret

No prav smf, smr s mukami i kvilmi, ukrutn smr, o nikde nem'svedka, len tun zvie - anl, i ublil mi.
Len mal okno mala on klietka, ju po mne veou hladu n,v u vrhol a vrhne ete mnohch as - nie zriedka

kde ja som bdel, a zvestuj(tc mi muku, zl senmi clonu z budcnosti strhol.

m okienkom viac ln sa blyslo v uhol,

Tento sazjavil ako vodca zhluku, o lty hnal, hnal vatis vlkom k vrchu, pretz Pisy nedovidie Lukku' Cviensuky, psisk s chudm krkom, rod gualandijslc sismondijsl vali sa s lanfranchijskym na straliv kon.
Po krtkom behu,rlstati sa zdali otec aj deti,avichboku zytom od psov, sa blskal zubI nazubli.

Ke zbudil som sa tesne pred svitom, synkov som ul, jak vo sne po rete samijaj', chlieb ptajc si pritom.

ukrutn ak nem des z ch vetieb; ak pri pomysle na smr, nansllia,

Si

tu neplae, vie vbec plaka ete?

I

Zbudili sa abliLla sa chvlb, ke sa nm jedlo podva|o zrna; no pfe sen vetci v stfachu hlavy chlia.

272

speafrdstltytret

Vtom poul som, iak zatkasabrna tej zloYee; no jazyk stle u, i ke wr kwram synkov sa skla. Neplakal som, tak skamenel som v dui; plakali oni a zst Anselmuccia vydral sa ston: ,,o a tak, ote, kru?"
No bez siz alej sta iba mlia ace| de i noc som nezavzlykol, a druh rno dokalo sa la. Ke slab lv ten stran alr vnikol a ke lzhliadol som svoj vlastn zor na tyroch wrach mladch muenkov,
6!

tu od bolesti do ruk som sa hryzol; mysliac, ehlad ma takto strane zjed, kad z nich ku mne zhrozen sa tisol:
,,Ns, ote, zjedz, to bude menia bieda,

ve tys'nm odel due ako jadr do tchto tiel, aj ty ich zodej teda;'

Utchol som a tichos v cele zlrldla: dhlie dva dni u trpeli sme krotie ch, krut zem,e si sa neprepadla|
Ke wrt noc u sadla na oboie, to som uplakal nad vystfem Gaddom, ke zpel: ,,o mi nepome, ote?!"
Tak umrel mi, a jakma vid,radom videl som vethch padat ako muchy na piaty, iesty de; a slep hladom

..i'

i
\

{*

-!

...,|

f,
., i:

275

speufrdsta'yttet

hmatal som po nich, kldolna nich ruky a dva dni reval na tom stfanom fove; napokon hlad bol mocnej ne muky." Hne skruti zrak, jaktieto slov povie, a znoYa zatifla v mizern tem zublisk, o siln s jak psove.
, Pisa, hanbanrodov tejzeme tak krsnej, ou sa ozyvasimonn e k hriechom mest susedn s nem,

kieCaptaia,kie skaly na Gorgone sa zdvihn hof'a htdzu spraviavArne, nech pod vodou t,'roj nodmskr tonie!
Ak Ugolina nevinili mtne, ezradnevyda|mnoh woje hrady preo si deti ralav tom jarme! Nevinnm inil Blsatu vek mlad, , nov Tby,tak jakUguicionu i s ostatnmi dvoma dohromady!
Preli sme dblej, preli sme v ason, kde l'ud, nie nadol sklonen tadputn, Ieudu, o horeznaky ston.
Pla v plai brni im, bo preurputn boles, ke na ztak nataz iak v htdzu, nazad sa w tti znsoben", mtna;

bo prv slry zuzlili sa v piadzu, v prilbu, o z jarniekakokiLr.iai, ju nov slzyprebi neuvldzu.

^t

^-/ /6

s?eu til^iaty

lrel

A hoci zima vetok cit mi Wri, jak mozole ho zoberaj z dlane, a sa mi celkom odsahoval z t.trri, zd sa mi predsa,'e tu osi vanie: ,,Kto, majstfe"' vf avm,,'telto vnok plod, a i tu pary nie s pozhan?"

A nato on: ,,Ne objavia sa schody, zrakwoj sa stretne s odpovedbu skorou, zdroj uzrc, z neho tento vnok vzchod." Vtom jeden zrubov zajach tou krou zakrikolknm: ,,, a tak krut tvofy, e sd vs uril na posledn z dvorov,

snmte mizvoj, bl chcem vyliat, kto mi presiakolanad srdcom rnvldu kmz noch sz sa nov neutvor!"
,,Povedz, kto si, a ja ak z tyojho vzhlhdu

nestrhnem clony, o ti srdce jatria: nech zostpim a na dno tohto lhdu!"

odvetil: ,yidAlberiga frtra; po ovoc zlej zhrady som znmy, no mzdou mi je tu miesto figy datIa." rieknem mu' ,,ty neijeu s nami?" tom," on nato' ,,o v telesnej skt"i ,,O robm u dnes, nik sprr..u nepod mi.
,,,"

Ptolomea mtoti sa tu pi, e dua asto ete skr sem pad, ne Atropos ju pole k tejto ri.

277

s7eu Mdsiatv treti

Nech tvoja dla vak ochotneiie sklad sklovi zvoj, do je ztakm6j vkliary nuvedz, e tomu, v kom takvzk|iizrada,
tak ako vo mne, hne mu duu schvti a potom nimaj vldne zloduch ierny, pokm jej as sa celkom neukrti.

No dua sem sa zrti do cisterny; jak tie, o v lhde hlas si ladiza mnou' je ete hore v tele viditen.
Aby t tvr sanezda|a ti klamnou, je to ser Branca d'Oria, o sa lme u mnoho liet tu zimou prenramnou."
,'Tum," ja nato,,,dakto predsa klame:

eBrunca d'Oria dosia v svojej schrnke pije i je _ a ptlimi je znme."

,,Neml sa," ol rc), ,,v ZloIaboch,v z|ej zhnke sotva o-to si za horca habol, ete sa nemyl v smole Michel Zanctre _ ke tomuto u vldol v tele diabol jak v inom z jeho pribuznch, o spolu

bol pri zrade,by teaz zimou ziabo|.

No \Tstri dlata lhd mi stiahni dolu' odha mizrak!" - A ja som neodhalil: zdvorilosou bol k nemu ptejav vzdoru. ,1anov,Janov, ktory si sa vzdialil od dobch mravov, plem zl ahlpe, e kore wojnik ete neuplil!

278
S

speutridslary/tret

najhorm duchom z Romagne v tej tlupe jeden woi mu pre skutky hodn dbsa uteraz duu v Kokyte si kpe,
r57

km v tele ete orezd sa|

279

speu tridstatJ'} h'tj'

Sppv TRIDSIATY rvRT

oproti nm; nu prenikaj tam ztakom," riekol mj pn, ,,nech uzrie ho v tej erni!"
Tak ako u ns hore pred smrakom len matne z dilal|<y ztiet - i za svitu z redncich hmiel - mlyn, hnan severkom: tak obas zriem z.tlo4Y stavbu obrovit, ke zavodcom u schlen sa trasiem, bo pred vetrom tu inak nieto ttu.

Bol som utam (o s bzou kladiem v bse), kde tiene, ako zo skiel stebl slamy, presvitali k nm spod lbdoch psem. Ten|ei dnu a onen stoj priamy, ten dvha nohy dohora, ten hlavu, ten ako luk ju spna nad nohami.
I

Ke preideme a tolk cestu tmav, eumiti odkryt pn mjbdel stvorenie niekdy prekrsneh o zjavu,

28o

speutrtdslaryfurty

odstpi kus a kus ma poosmel: ,,Hlh, Dis, hlh, tu je onen bod i chvlh, ke chrabrosou sa ozbroii m cel!"
1ak zmkol som, jak lrv mi zmtzIav Ilch,

nespytujsa ma' kto si jasnozr: ve tun re by mlo osoila. Neumrel som, a nebol anii; uv,akmlen byku fantzie, ak sa wedy so mnou diali divy.

Cisr tej rebolestnej sa ryje od poly hrude do lhdu, v om tov m; no skr sa s obrom moja vka kryje,
ne obor jeho ramenu sa rovn:

zsrsiapodla asti sm uzisti,

akto bola vekos nevslovn!
Jak hnusn je, ak dakedy bol ist a na tvofcu akz ozt muvzplla, nie div, e z neho vetok smtok pryti!

Ach, akm divom sa mi hlava zdala, ktorv ttiwre dhlej sa mu len: z tej vpedu erve hrzostra n sla;
z dvoch ostatnch, ktor sa na lebeni

oddeluj, nad ramenami presne, a spjaj sa zasa na hrebeni:

prav m farbu bieloltej plesne aav l'ud od nv prerodnch, kde Nl uzvrchov do dolia klesne.

283

speutri^iat)'tur

Po pre krdel wast mu spod nich, takmu wku v pfimefanej miere plachiet lodnch. bo nevidel som vch Je nie to perie, skorej netopierie blany to mal arozpt ich dral: z iclr mvania vial vietor v tfoiom smefe, a cel Kolryt z neho pozamzal; a po troch bradch s|iz zo siz a zktvi, zo iestich o,v slinch dol sa kzal. A v kadej tlame previnilca drv jaktflica, so zublmi sa noe, take ti dvaia ttpia tie jak pt, o pre hryzenie nepreklna loe, bo navye mu pazry jak kliete zvier aj chrbt, zdierajc ho z koe.
,| dua ho'ne, na najhorom tfeste, Ikariotsk Jud je," pn vavi, ,,hlavu m dnu i nohou trepe ete.

Zostatnch dvoch, o nadol maj hlavy, do iernej tlamy to sa Brutus stelie - jakmija sa, a slova nevyjavil km Cassius je tamten, hrub v tele. No treba s,bo znoYa noc sa pone a mv uj peklo videli sme cel."
Jak chcel, kol krku objal som ho mocne, on v mieste vhodnom, hoci taktie stpa., ke roztvor Dis krdla dostatone,

284

speu tridsiaq, furj

vfep sa Y boky chlpat, a z chlpa

na chlp vdy dolu cez lhdov kry v medzetch medz hustou srsou stpa.

A tam, kde stehno s bedrami zhyb wori, kde s najkrajnejm vbekom sa stla, usta pn sa namha a moti,
a - kde mal nohy

- hlavu zrazusta a saby mu, o neu sa z kody zdalo sa mi, e do pekla spdtkta.
,,Dobre sa dt, Ien ceztakto schody" dchajc ledva,ledva dvhal pery, ,,z takho zla sa l"gy.t vyslobod! "

Otvorom v skale vyiel ztejto diery; zloilmaflakraj,a len kus o zahol, sksenm krokom naspt ku mne mieri.
v stfachu cel krahol, elztiemDitazas v tom istom stave, no uzrel som len nohy tranahor.
a

ZdvihoI som zrak

ozachaos mi wedy vldol v hlave,

nech hta dav amasa nevediaca, cezal bod som tun preielpxe.
,sta," riekol pn, ,,vsta," fiekne mi mj radca, ,,m dlh pa cestu ete aiu i slnce do pol tercie sLYaCia."

Svetlicou hradnou tako nazs, at nal priestra' kde sme: s dnom nerovnm asklirn jaslrya je to,bez svetla a jasu.

285

speu tridstat! tur

ke som ustl, som riekolsvojmu pnu, ,,vyve ma z vahvysvetlenm malm: kdee je ad, a jak, e v tamt stranu ten hlavou nie, av chvli take;'malej e prelo slnce od veera k rnu?"

,,Pv rte sa, majstfe, od priepasti vzdialim,"

predstave si starej, e ztamtej strany stredu sme, kde chpie skytal mi erv, o prer'.fua svet dhlej.
,,Ty ete stle v

Ztej strany bol si iba pri zostupe, no pri obrate bod sme pominuli, nazvetkchstrn sa klad archy tup.
Ateraz si u v druhej pologuli, leiacej tvrou v tvt tejvelpevniny, kde pod jejhrotom nakrimua skuli,
r&,

o zrodil saiiI bez vetkej viny; pod nohami ti lei mal sfra, o rub, o druh wrJudekky in.

Tl

ztnaje , ke tam je zaveera, ten, jeho chlpmi schdzalo sa klzko, stadialto stle do zeme sa vdiera.

Bo z tejto strany spfchol zneba mrzko, azem1o tun predm nahor nela, v stfachu s7zmonurobila rko,
na pologul'u druh ujs mu chcela, a mono prve tto przdna stana

ie zvykom znei;lm tamhor nie u cel'

2s6

spetndsiaryhrj,

od Belzebuba sem satie dol skla,

hlbolc dol, jak tamhof hbka lesa: nevdno ho, no pouzo zutania
jarku, o skalou lev:apredlabe sa a kulinku si swor uzulink pre kri tok, o mierne nadol kles."

vodcom sme teda voli na peinku, sp v jasn sYet sa vrtit z onch planin, anetiacpo iadnom odpoinku,
S

stpame hof', ol popredu, jazanim, a - kde svet krsnych vec v nebi hniezdi zazteI som ichtm kruhom lrydlabanrn, nm vyli sme, byvideli sme hviezdy'

KoMENTn

29I

KoMENTR

pisat' z najrozlinejch hlhdsk. No mono sa postavi aj na stanovisko, e pozia ako tak nijak komentr nepotrebuje, lebo sama hovor dos vrene, a ak dos v.rene

Korn..rt, k

takmu bsnickmu dielu, ako je Danteho Bosk komdia, mono

nehovor, nepatriiej nzov pozie. Spomeme si len na rok Verlaina: ,,Unenie m by absoltne jasn." ]ebo na slov Prospera Mrimeho povedan Delacroixovi, vekmuctitelbvi Danteho pozie: ,'V dokonaloru diele by nemali by nijak pozntnky." Vec vak nie je tak jednoduch - a jednoduch nie je najm v svise s Danteho Boskou komdiou. Pri tomto diele, o sa ka komentra, sme zave svedkami a artovnho paradoxu. Svojho asu napr. Giovanni Papini zahorel takm odporom ku vetlcm druhom danteovskch komentrov, e by bol najradej vrhol vethch komenttorov Boskej komdie (a vbec vetlach danteolgov) do pekelnho kruhu luhrov. o vak neurobil? Yzpti sm napsal knihu i Dante (Dantevivo,1933), a te nie je niminm ne jedinm komentrom Danteho bsnickho diela a Boskej komdie osobitne. A o u ako chcel by Papini ,,originlnym" pri vysvetlbvan samotnho zmyslu Danteho pozie, prost nazretie do jeho knihy ns presved, e tento autor doslovne stl na pleciach mnohch a mnohch predchdzajcich komenttorov

Prpad Papiniho nie je ojedinel, naopak, je priamo typicky'. osi podobn sa prihodilo aj De Sanctisovi a Crocemu, dvom vemiznamnm talianskym literrnym vedcom. obidvaja svojho asu zahoreli podobnm odporom k predchdzajcim komentrom - a obidvaja navidomoi pod tlakom presvedenia, ev pozii je len to pekn, o je jasn, a o vraj nerozumieme, to nestoj za ntmahu, aby sa tomu rozumelo. obidvaja rudili odhodi vetky predchdzajttce komentre, vetky tie dovtedajie ,,vokabulre dt a udalost", ako ich s pohdanm nazvalDe Sanctis, a odporali ta Danteho ,,senz' altra compagnia che di lui solo" - ,,bez inej spolonosti ne spolonosti jeho samotnho" a bez inho zmeru ne zmeru rozjimat nad poziou jednotlivch spevov Boskej komdie a tei sa z nej' (De Sanctis iiel a tak dhleko, e odporalitatelbm zotrvat na prch dojmoch z itania, ktor s vraj najlepie!) obidva|a vak napsali cel rozsiahle tdie o Dantem - De Sanctis nielen cel state v svojich Dejinch talianskej literatry, ale i cel prednko cyklus o Boskej komdii, a Croce nielen viacer tdie,ale i cel knihu La poesia di Dante (|92l) a tieto ich prce nie s niminm ne jedinm, noum komentrom Danteho bsnickho diela' Ich cielbm bolo to ist, o bolo cielbm predchdzajlcich komenttorov: sprstupni, objasni a svetli Danteho poziu. Ani jeden z nich nezotrval pri nejakch svojich prch dojmoch z taniaDanteho diela' Naopak, obidvaja sa snaili na velmi irokej exegetickei bze objasnit aj viaceft tie tzv. nezrozumiteln i temn miesta Boskej komdie, ktor predm radili obsako miesta nestoiace za nmahu, aby sa im rozumelo. A asto ptve v nich sa im podarilo odokry cel nov riedla

Danteho diela.

)(|) HUa

KoMENTR

je dielo l'udom jazykom!) Fakt je vak' e u v svojej dobe nebol zrozumien vetkm a sm si to aj vemi jasne uvedomoval. Vedel, e viacer hrany ;'eho vekobsne saponrajdo era nejasnost' e hntu ietro reflexi arozjimanio loveku
pia", ako sa doslovne vyjadril v Par. XIX, 8J', s nedosiahnuten iny jeho bsnic_ mylienky. Svoju bse prirovnal k vetkej spievajcej lodi plvajcej na ocene a priamo upozoroval svojich itatelbv, uberajcich sa za ou v ,,malom lnku",aby iu hriechu i cnosti atdl atdl me sledova napokon len itatel', ktor Sa dostane na jeho intelektulnu a vzdelanostn rove a e pre rch, ktorch zrak siaha len ,,na
i vesmre,

Boskej komdie, pochdzajcimzperu samho jej autora. Je azdalen nhodn tento pr komentr k Boskej komdii? Istee nie. Dante, kto poal svojou poziou talc najvyzmer - najlyv polohch ideoch i umeleckych - chcel byt dozaistazrozurniten pre vetlcch. (Preto sa aj rozhodol napsa svo-

komunikova itatelbm na samom zaiatku svojej bsnickej drhy' boli pomerne skromn a r,ymedzen okruhom jednej bsnickej koly (koly tzv. sladkho novho lu), postupne Dante svojej pozii ukladal oraz vyie ideov ciele (v tzsr. ftlozoficlcch kancnach) a napokon v Boskej komdii, svojom ivotnom diele, ideov ciele najlyie.Danteho prvotina mala prinies ,,nory ivot" len jemu samotnmu. Bosk komdia opfoti tomu bola a chcela b}'t sumou vetkch dovtedajch vedomost a podlb autorovho zmeru ma prinies ,,no ivot" celmu ltedajiemu l'udstvu. O ni menej nelo Dantemu ako o dielo' ktor by priamo ukazovalo chodisko zo svekhoduchovnho, intelektulneho i spoloenskho chaosu a viedlo l'udswo k Civitas gentium' spolonej obci nrodov - k obci, kde by boli preklenut vntorn i vonkajie protiklady a svry v syntze vnitornho i vonkajieho pokoja. V tom prve spovaloono ,,Verace intendimento" Boskej komdie. ,,Quia non ad speculandum, sed ad opus inuentuffi est totutn" - pretoe nie na rozjimanie, ale na konanie rrymyslen je vetko, napsal Dante doslovne kedysi na samom konci svojho ivota, pred r. 1321, v Liste Can Grandemu, kto je - hodno si vimn- prm komentfom

velkej danteovskejpozie. Po ich prcach nesporne lepie rozumieme Dantemu a sme ovelh citlivejk pozii Boskej komdie. Danteho Boskkomdiu a vbec cel jeho bsnick dielo, pravdae,tteba ta ako poziu, ienaozaj so zmerom rozjimai nad jeho verami, teisa z nich, zasto vatsa na onom ,,afektvnom stave", kto je - ako sdia modern teoretici pozie najvlastnejm cielbm kad,hobsnika. V tomto ofuaae malnaozai pravdu Benedetto Croce, ke nespoetnekrt zdilraznil, e Bosk komdia je predovethm dielo bs nick. Nie je to vak celpravda o tomto Danteho diele. k toti pre poziu modern naozaj plat defincia, e je ,,jazykom afektvnej hodnoty" a e cielbm bsnika je robi ns astnmina ,,afektivnom stave" a len v malej miere komunikova nm idey (Pierre Guiraud)' neplatito o Boskej komdii, bsnickej skladbe, ktorvzn1klakedysi v prch dvoch desaroiach XIV. storoia. Vslovnm cielbm Danteho bolo toti v rovnakej miere robi ns astnmina onom ,,afektvnom stave" ako komunikova nm idey' Ba v tomto poslednom Dante videl hlavn ciet celej svojej bsnickej worby, jej ,,oprav zmysel", jej ,,uerace intendimento', aby sme sa vyjadrili slovami, ktor pouil u v svojom bsnickom debute. (Porov. Vita nova, kap. )o(V, n prektad, Bratislava, svKL 1958' str. 108.) Ak vak fkai hbka ide, ktor chcel mlad Dante

ke1'

293

KoMENTAR

nestratili z dohlhdu a nezabldili na rom mori, ktorym dovtedy nik neplval. (Porov. Par. II, 1 a nasl.) Ba viac: svojich itatelbv priamo vyzval, aby vypli vetky sily, ak ho chc sprevdzat'. ,,Nie s to drhy pre malik lnok... ani pre lodiuoda, kto by chcel seba sarnho etri,"napisal doslovne v Par. )ilIII, 67 - 69. Ta je konene osud vetkch vetkch bsnikov, ktor napokon - mono i proti vlastnej vli - presiahli seba samch' Z dejn eurpskej pozie vieme, e na kadej vetkej pozii spovazkonite peaurithotajomswa a zhadnosti. No na Boskej komdii je ch peato to viac, e Dante - a to ie jeen z vekch paradoxov jeho umenia a jeho worby vbec - ak na jednej strane chcel, aby ho chpali vetci, na druhej strane (z mnohch prin,od neho zvislch i nezvislch) priamo smeroval k pozii hermetickei, v ktorej sa velioutajovalo a ktorej ,,veface intendimento" zostvalo napokon miestami zamknut na sedem zmok, ako on trinsta izba v naich l'udovch rozprvkach. (Figra utaiovania, napsal Dante doslovne v Conv. III' x' 7' je,,bellissima e utilissima" - prekrsna a preuiton.)

Ak niekto - tak ako Dante - Strilhl odrazu troma pmiz tfojtetivovho luku ak niekto zmerne skladal poziu (povedan jeho obrazom z Par. )oflX, 24), e majcu a tti znamy (doslovn alegoric a anagogick)' musel u sm odprvoti dementova nzo\ e pn itanjeho diela mono lystais prmi dojmami. A je len prirodzen, e tak'to Dante - postava spoly v jase a spoly v tieni - odprvoti potreboval komentr a potrebuje ho podnes. Aby sme mohli plno vnmajeho poziu, ktor pfiamo spovana jeho bsnickej mylienke, ie ne\Thnutne potrebn pomoc ch lud, ktor sa usilovali do tejto jeho mylienky vnikn.Takto pomoc potreboval itatel Boskej komdie u v XIV. stofo(Florencia u vtedy zria1la aksi osobitn katedru, z ktorej sa \Tsvetlbvalo Danteho dielo) a modern itateju potrebuje o to

vmi,e tto Danteho bsnick mylienka je mu asto nepomerne menej prstupn, ako bola ludbm predchdzajtcich storo.Nech sa u zmao starych, novch inajnovchkomenttoroch akokolVek'- a treba lznat,eviacerhtay pfoti nim bo|i a aj s oprvnen - bez ich pomoci nevnikneme do Boskej komdie. Meme

vnikn len do jej povrchoch vrstiev

jedine pramen jej velk pozia. Je vak ete ai in dvod, pre kton sa modern itateneme zaobst bez pomoci komentra. E. G. Parodi, jedenzznamnchmodernch danteolgon koncom 19. storoia bol napsal, e pozia Boskej komdie nespovavo veroch av me, ale predovetkm uo Uecicl,Ch. I ke je pravda, e tto pozia spovaaj vo veri a v me, a nielen vo ,,veciach", Parodiho nzor zostva v platnosti, a to hlavne v tom zmysle' e sa Danteho poziaskutoneviaek,,veciam" - k veciam chpanmv ich najiromzname, le k faktom a celej realite Danteho doby' Svoju dobu Dante sce dhleko pre siahol - naozaj o ch ,,tisc mt", o ktorch hovor v Par. XIX, 80 - no zoYejeho Bosk komdia je hlboko zakowenv svoie| dobe".z nej vychdza, na u reaguje a S ou je Spt spoiivami nespoetnch narok. Ak vak itatetto dobu nepozn a ni nevie o chodiskovch bodoch Danteho pozie, ak nepozn cel historick zadie tohto diela, ak si doslovne neodhrnie spod popola vekov danteovsk ,,veci", historick fakty i udalosti stojace v zadi a pfiamo podmieujce sm charakter Danteho bsnickej

nie vak do vrstiev hlbch,z ktorych

294

KoMENTR

celej Danteho doby. Vetky tieto dvody ved ns k tomu, aby sme k svojmu prekladu Boskej komdie pripo''ili komentr. oprieme sa v om' prirodzene, o mnoh a mnoh stafie, novie i najnovie komentre, ako aj o sledky modernej literrnej vedy o Dantem, takej
a

skladby, mnoh partie Boskej komdie, a morro prve tie najpoetickejie, stan sa mu len nezrozumitelnou hluinou. v tomto ohlhde ptedchdzajtce cel genercie komenttorov od najstarchias a po nae dni vykonali nesmierne zslunprcu. Me ju podceni len ten, o vsledky tejto prce pokJadulenzaprirodzen, automaticky disponuje poznatkami starchkomenttorov a nevdhne zabudol, e ich m od kohosi dnes prpadne u len anonymnho. Je fakt, e plnos Danteho pozie me pred nami vystpilen pri presnom poznan Danteho bsnickej mylienky

nesmierne bohatej

vemi skromnou literatrou o tvorcovi Boskej komdie. N komentr v tomto ohlhde chce aspo iastone suplova nedostatok tejto literatry, znamenajce| pre itatelh Danteho diela priamo podmienku na jeho hlbie pochopenie. Nerobme si vak nijak i|zie, e sme vysvetlili vetko. V Danteho diele - ai po niekokostoronom skume - zostvaj miesta temn, nejasn, tak ako podobne temn a nejasn miesta zostvaj' v gotickej katedr|e,ku ktorej sa toto dielo - i sm Dante - neraz prkovnva. Pre tieto miesta, pravdae, platia slov, ktor svo;'ho asu napsal Rainer Maria Rilke v svise so svo;'imi Sonetmi na orfea: ,,Kde zostua temno, to je takho druhu, e neuyaduje objasnenie, ale podrobenie."

spearovskch tdich.k sa nm azda podari niektor veci v Boskej komdii vidie v novom svetle, respektve prinies skromn nov poznatky o jej pozii, zsluha za to patr celm genercim statich i novch komenttorov Danteho diela, a najma modernm danteolgom, ktor ns uili - dlh foky - vnika hlbie do Danteho mylienky i ;'eho slovesnho umenia. S tazom hlbokej valql a cry spomeme tu aspo tieto men: Del Lungo, Barbi, Parodi, Scartazzini. Poletto, Yrtn, Masseron, Porena, Momigliano, Sapegno, Nardi' Renucci,Pzatd, Renaudet ai.Bezich pomoci, a najm bez ich iniciatvy nebol by mon ani n preklad, ani pripojen komentr k nemu' Jeho obsiahlos nech ospravedln skutonos - skutonos trochu smutn e narozdiel od viacech inch (a aj mench) nrodov dosia u ns disponujeme len

rczsiahlej, e 1'ej obdobu mono njst vafi len

shake-

JozEn Frrrx

Hlaun skratk1t, Pouitu texte komentra:

Aen. - Aeneis. Apok. - Apokalypsa. DD/ - Deutsches Dante-Jahrbuch. Dec - Decamerone. De uulg. eloq. - Devulgari eloquentia. GSLI - Giona|e storico della letteatura italiana. Her. - Heroides. Inf. - Infetno (Peklo).
Conu. - IlConvlvio. Iett. dant. - Lettufe dantesche. Met. (Metam.) - Metamorphoses. Par - Paradiso (Rai).

Purg' - Putgatorio (oistec)' JDI - Societ Dantesca Italiana (Vydanie Boskej

komdie starostlivosou Talianskej danteovskej spolonosti; 9. vyd., Milano, Hoepli 1932.). St. dant. - Studi danteschi.

295

KoMENTR

SPEV PRVY

pobldenie.
3

ca cesta pravdy a cnosti (Anonymus), v uom zname Danteho vlastn mravn a intelektulne
_

J. roku svoiho

ivota, iedo roku, ktor Dante poktadal za ptirodzen stred, za vrcholn bod (-lo punto sommo") normlneho l'udskho veku. (Porov Conv. IV, )oo(III, 6 - 10 a biblich rok: -Je poet naich rokov sedemdesiatka." alm 89' l0.) Kee vieme, e sa Dante narodil 18', resp. 3l. mja 1265, ieho fiktivna pt troma zhrobnmi rami spadala by teda - podlh rsudku viacech komenttorov Boskej komdie - do roku 1300, o bol rok slvneho iubilea, lyhlsenho ppeom Bonifcom VIII. Tto skupina danteolgov preskrnala ai in Danteho asovna|<y(poov v tomto speve v. 37 - 43, Inf. xv, 49 - 51 atdl) a spresnila chronolgiu teito cesy: Dante zabldil Y .temnom lese" na Zelen wrtok 7. apti|a l3oo vlastn ieho p l zthrobim sa zaa|a naYe piatok 8. aprla 1300. (Porov. E. Moore, Gli accenni al
a

Do stredu drhy iuotnej som ukroil. _ Do

pretoe pru som z prauej Cesty zboil. - Yet prekladme podlb lekcie ch la diritta via era smarita, iepod|a ch modernch editorov, ktor chpu spojku ,,ch" vo znarne ',pretoe" (SDI, Porena, Momigliano a i.), a nie vo zname ,,take" (ako napr. Sapegno).
11

natol'ko a spnku tonul som u tom ase. - ,,Spnok due" podlb Biblie, ktor inpirovala tento
obraz, znamenal chabos intelektu, neschopnho rozoznat dobro od zla. (Porov Rim. XIII, 11;Efez. Y, 14 a i'') Dante tu mieri na as po smrti Beatrice (po r. 1290), kto pokladal za obdobie svojho

mravnho i duchovnho pobldenia. (Porov Beafficine itLT v Purg. )o(X, 124 _ 132.) _

a utedy tttej hory / odet lmiplanty sa zjauil, / tej, ktor priamo uod uetky tuory. 'Podta zhodnei mienky komenttorov hora (ako protiklad

16-

18

tempo nella Divina Commedia, Florencia 1900.) oproti tomu druh askomenttorov, ktor zno' rr: preskmala nielen asovnarky, a|e i roz|in Danteho ,,astronomick daie", roztrsenv cele| Boskei komdii, dola k nzoru, e zaiatok Dan_ teho cesty treba poloido 25. narca 1300, resp. 1301. (od 25. marca, ieab incarnatione poital sa vo Florencii letopoet, tento dtum sa pokladal za vton dtum ltelenia i smrti Kristovei atd') Z prrc, stavajttcich sa za rok 1301, spomeme aspo: walter a Teresa Parri, Anno del viaggio e giorno iniziale della Commedia, Florencia 1956. (Tam a| prslun bohat literatfa.) Y otzke datovania Danteho zhrobnej pte _ in otzkeflietakbezrznamnej, ako by sa zdalo _ nedospelo sa teda ku ode. Len z praktickch prinpriklonili sme sa }i nzoru prvmu. 2

dolia s ,,temnm lesom") na alegorickom plne

Danteho spel'u znamen ,,winy cnosti a pravdy", slnko' ktor Dante podlh sdobch kozmologickch predstv p okladal za obenicu, kriacuoko_ lo nehybnei zeme, znamen Boha a ieho le milos Boiu. -

jazero srdca tinau hlad. _ obraz inpirovan sdobou lekrskou vedou, ktor si predstavo_ vala srdce ako ,,ndr krvi" (,,1'azero krvi" - ,,jazero srdca") a tepny so ilami ako ,'rieky krvi"' rozbie_ hajce sa celm telom. Scholastick filozoia okrem toho do srdca umiestovala sdlo tzv. ,'duchov ivota", ietzv. senzitvnej asti l'udskej due (,,anima sensitiva") a 1'e| prejavov (vne, strach a pod.). (Porov. Vita nova II, 4.) Obraz upokoju'

20

temnj,priestor lesn' - Povestn Dantgho 'temn' les" (,,selva oscura"), viacznamov symbol: v irom zname podlh zhodnei mienky naistar-

iceho sa ,,jazeru stdca" znamen teda postupn miznutie strachu. - Ako nepravdepodobn treba odmietnu nhlhd niekto'ch komenttorov, ktor
myslia, e v Danteho veri nejde o obrazn pomenovanie a e slovn spojenie ,,lago di cor" nezna_ men ,,iazeto srdca", ale iba ,,miesto srdca" (,,lago"

ch komenttorov ,,nerestn svetsk stav" (Benve' Lana), les nevedomosti a neesti, v ktorom sa str_

nuto da Imola), ,,nerestn ivot" Qacopo della

ie

vra1' odvoden od lat. ,,locus" - miesto). Pozri o tom u Freda Brencea, La Renaissance italienne,

296
Pal1s 7954, lo5. zd sa vak, e tradin klad je sprvny, m skr, e ie v lovom slade s nasle-

KoMENTR

sce lisnom, ale nepomerne krotkeiom ako vel'k

stratil svoju vysok bsnick hodnotu' 30 no tak, e nudy peun noha bola. - o zname vera sa hodne diskutovalo a dospelo sa _ k protichodnm nbIadom' Za naipravdepodobnejmono pokladat nzor, poda ktorho touto peri

dujcimi obfazmi morsch vn a stroskotanca. okem toho pri druhom klade by Danteho ver

frzol Dante naznail, e u vystupova|, pravda,

ete stle vhayo a nerozhodne, ako kra lovek, kto sce u jasne vid cie svoiej cesry ale mus

ete prekona rozlinvntornztbtany.

(Sapegno, Porena 32
a

i.)

krvilan leopard. Hoci vak po upozornen Longnonovom pozn_ me sprvny znam Danteho slova ,'lonza", jedna_ ko sme v svojom preklade dali prednos tradin_ mu leopardovi pred onsou i gepardom. Urobili sme tak pleto, e obe posledn slov s u ns pomene neznme, resp. znme viac-menej len odbornkom a ich mal frekventovanos by neryhnutne znilanielen poetick okruie Danteho verov, ale i cel ich alegoricko-symbolick komplexn znamovos, na ktorej prve na tomto mieste Boskej komdie tak velmi zlei' k alegoricko-symbolick platnos m tto
a

Danteho ,,lonza"?

leopard s koou kurnitou, zuer suin, v otig. unalonza leggiera e pfesta molto. - Danteho sloyo ,,lonza" sa tradine lysvetl'uje a preklad ako panter, pardl, levhart, leopard, sporadicky ako ostrovid (tak napr. Lozinskij), alebo sa vbec nepreklad a ponechva sa v cudzoiazynch textoch v talianskej forme. (Tak napr. v Masseronovom franczskom pfeklade Boskei komdie.) Na sprvny vznam tohto slova naposledy upozornil franczsky danteolg Henri Longnon: podlh neho - a ie to iste nhlhd sprvny - Dafiteho ,,lonza'' znamen onsu i geparda, o ie makovit elma prostrednej velkosti medzi ostrovidom a leopardom, v stredoveku velmi dobre znmaapouivan na polbvakch, tak ako sa ete i dnes pouvana podobn elyv Perzii a Indii. (Pozri v jeho preklade Boskej komdie, Paris, Garnier 1956,pozn. pardu, l'ahko dochdzalo k zmene oboch zvierat v l'udovom pomenovan, a to samozrejme v pro_
na str. 531.) Kee sa onsa i gepard podobaj leo_

spech znmejieho leoparda. (Doklad na to mme i zo Slovenska: J. Martinka v svojej tdiiSokoliarstvo na Slovenskutsvdza,evYL storona Spii gtf Zposk poloval na zaiace s kopardom, o ie, ptavdae, viac ne nepravdepodobn; zrejme vak poloval s onsou i gepardom, ako to bolo v stredoveku benv revroch vehch feudlov. Pozri Slov. pohady 7927, Jl7.) Za sptvnos Longnonovho nzoru - okrem inho - svedkonene i sm text Danteho diela' V Inf. x!1, 106 - 108 Dante spom na, e sa u nz bolpoksil povrazom, ktom sa opasoval, chyti ,,la tonza alla pelle dipinta". Ak si sotva mono predstavi, eby sa bol mohol Dante s obyajnm povrzkom odvit proti,'leopardovi s pestfou srsou", na druhej stane mono celkom dobre pripusti podobn jeho poin pri onse i gepardovi' zvierau, ako sme povedali, pomenom,

ndhera - pcha - iadostivos; zvist - pcha lakomswo; zloba - tup zvierackos - nezdranlivos atdl, respektve, na plne politicko-historic_ kom: Florencia - Franczsko - rmska Kria; u_ dierske demokracie - nsilncke tyfanie - kliazsk
svetctva atd'.

viacech sakrlnych i scholastick'ch textoch, kto r Dante iste dobre poznal a ktomi sa teda mohol inpirova. Nie je to vak rieenie jedin a mnoh neskor komenttofi navrhli viacer in tridy:

otzkou sa zaoberali cel genercie komentto rov Danteho Boskej komdie od najstarchias' a to, ako je prirodzen, v svise s alegoricko_symbolickm znamom ostatnch dvoch zvierat, leva a vlice, ktor vztpdti po onse i gepardovi zame_ dzia Dantemu priamy vstup na'monte dilettoso", uteen, spanil horu. Kee - tak sv zd - alego rictg-symbolich znam poslednch dvoch zve_ fov Dante aspo naznail (leu bo| od nepamti symbolom pchy, o Dante naznailvo v- 46, a ulicuv Purg.W,10 - 12 slovne identifikoval ako symbol parauho lakomstaa), najstar koment_ tori v prvom lene Danteho alegoricko_symbolickej tridy, iev onse, vypozorovali symbol chlip nosti, zt yselnosti, iadosth.)osti tela ako prvej ptekky pi vsupe k cnostnmu a astnmu ivotu. oporu pfe takto rieenie nali rovnako vo

Ako vidme, odpoved na problm alegorickc symbolickho vfunaml Danteho troch eliem je viac ne dos a notabene stle ete zostva otvG ren pole pre nov a novhypotzy'Neradi by sme ich rozmnooval a chceli by sme len prida drobn fakt, tak sa zd, dosia nepovimnu: cezbt* ko sklad Danteho slova ',lonza" (a latinskho pomenovania ,,Felis onca") a napodiv pfesvit hlsko sklad ieho rodnho mesta. Pofovnaite pG zorne: Felis onca - Ionza - Fiorenza (tak Dante p sal v Boskej komdii meno svojho rodnho mest4

)a'7

K()nlEN1'R

pomenovanie Fienze je modefn). Nemyslme, e je to nhodn' Jednou z prch prekok na ceste autora Boskej komdie k symbolickei ,,spanilej hore" bolo prve jeho rodn mesto s nairaznei ou rtou paravosti a nensytr-rosti, ktor tolkokrt bude bilbgova. o tom, e pod Dantelro tromi n'ieracmi symbolmi vrie aj politicko-spoloensk
obsah, nemot-to pochybova a fakt orroho presvi-

preo si zvolil Dante pre svoje prv zviera prve mcno ,,lonza". 1/ - +j Bol rann as... - Dante tu spresuje clrronolgiu svojei cesty: podlh stredoveke| viery, ke Bolr sn'oril nebesk teles a uviedol ich do pohybu, slnko malo tak postavenie, ak m v iarn rovnodennos' ie: ak Dante hovor, e sa slnko prve r_znieslo na t ist drhu, ak malo pri svoren sr'eta, zaiatok ieho pte spad pribline <lo obdobia |arnej rovnodennosti, do ,,sladkei asti r<rku", a to do 6. hodiny rannej. (Porov pozn. k v 1.) -

prvej alegoricko-symbolickej betie je v tomto ohl'ade viac ne t'ren' Zrovei by lrysvetlbval,

tania hlsok rodnej Florencie cez pomenovanie

Dante tu mieri na Vergiliov osud po zniku rmske| rea v stredoveku vbec: Vergiliova s|va zhas|a, taniejeho knh sa obmedzilo na zky kruh kleri. kov, ktor k tomu ete nechpali ,,rysok vznamy"' utaien v jeho diele, a m menej ieho lrysok slovesn umenie, iekedysi iasn Irlas rmskeho bsnika vekmi stemnel a po ,,dllrom mlan",ked' sa Dantemu nhle ozval, bol sprvoti - chab (Tak aj
a |e pozoruhodn ten,

predstal.uje lirdslcy rozum - a tak1no druIr lryznam tejto postary sa dnes a| po mnohch diskusich takmer veobecne pripa- , Dante chcel vraj poveda, e hlas ozumu, ked sa zane orvat v duchu blrdiaceho

Boccaccio.) Zviacech inch kladov nho verkto lrychdza z alegorickl-ro znamu Vergilia v Boske| komdii. Ak rm-

sky bsnik na alegorickom plne

loveka, je sprvoti chab slab zastre, pretoe dlho mlat' iedlho bol udan vami. 70
Stlb

u s noum desom uuidel som leua' pozn.kv.J2. 49 Vtom ulicu som uzel. -

15

Pozri

Julio som uzrel suet a neskr. _ Sub Julio (lat.), za Jlia' rozumej: za Jl'ia Caesaru, v asocl-t prvho rmskelro cisra. da|, pravdae, treba ch' pa irie, lebo roku 70 pfed n. l', ke sa Vergilius narodl, Caesar ete nebol rmsLrym cisrom; mal ete len 3l rokov a ete sa len pripravoval na vojensk a politick drhu. _ V slovch ,'a neskr" vid Paul Renucci melancholick vzdych autora
Aeneidy: Vergilius, bsnik rmskeho impria par excellence, l'utuie, e sa nenarodil zrove s Caesarom, zakladatelbm tohto impria. 71

5i

Pozipozn.kv.J2.
sil_r/.

A ako ten'
60

o zha

z celej

- Lakomec. -

a zatla a tam' kde slnko ml._ Do temnhb

dolia, ,,temnho lesa", kde nesiaha.j lreslnka jeho doslovnom zname (les ie hlboko v doline) i v jeho r"zname alegorickom (kee hrienik odmieta milos Boiu, Bolr ml).S podobnm Danteho postupom peplietania dvoch vznamorj'ch rovn, prpadne i viacech, stretneme sa v Boskej komdii velhkrt. Vsledkom takho postupu budr vdy tzv. smel (no nikdy nie samoelr-

za dobrho Augusta. - Za|Ldy caesara octavia Augusta, caesarovho synovca, kto sa roku Jl pred n. l. stal rmskym cisrom. Vcrgilius, kto umrel roku 1! pred n' I., za ieho vldy preil teda
12

rokov -

1Z

ne) Danteho obrazy.

n|o s hlasrlm celkom chabj,m od mlania' l' pvodine rozren:od dlhho mlania - 'per

lungo silenzio".

r'erov, tie,

kto

Ako \Tsvitne z nasledu|cich

sa Dantemu nhle ziavil, bol

rmskeho bsnika Vergilia.

tie

tomto jelro ,'hlase

clrabom od dlhho mlania" viedli sa dlI diskusie od najstarchias, okrem inho podnieten ete i m, e sa nachdzal rozpor medzi mto verom a In' II, j2 - l 14, kde Dante uvdza dlh rozhovor Vergilia s Beatricou. Niektor star komenttori snaili sa odstrni tento ropor domnienkou, e

ked'sa kult bohou zdanliuych u om leskol. - V orig. al tempo delli dei falsi e bugiardi, doslovne: v ase bohov zdanlich a klamlich. Vergilius umrel roku l pred n. l., ieete v ase kultu pohanskch bohov. Zmysel tohto vera v starch i novclr komentroch lYsvetlbie sa napospol tak, e sa tu Vergilius ly|adruie u ako kresan, kto mahom a prkro odmieta antick nboenstvo. (Porena a i.) A v svetle takhoto tradinhokladu sa ver aj preklad. Porov. napr. esk preklacl Vrtneho z roku 1929: ,,iv byl v as boh p/enj,ch a lhlch" alebo nemeck preklad Hertzov z roku 1960: ,,Zttr Zeit der fakchen, liignerischen Laren." O tom, e sa mto veom Danteho Vergilius ditancuie od pol-ranswa, pravdae, nemono pochybova, no iednako prvlastky, ktor

298
dva anticlcm bohom, maj trochu odlin zmysel: slovo ,,falso" neznamen len ,'falon,,, ale aj

KoMENTn

na antick nboenstvo, svisiacich s cirkevnm uenmo tzv. adventnej dobe l'udswa a u Danteho k tomu ete umocnench humanistickm zpalom za antick kultru, mono pochopi sprvny vznam nielen tohto veta, ale i viacech inch jeho verov a rokov (Napr. povestn prenesenie mena rmskeho boswa na samho Krista v Purg. VI, 118 - 119: ,,o sommo Giove - che fosti in terra per noi crocifisso" - ,' mrchovanJupiter, kto si bol na zemi pre ns ukriovan,,, porov. aj Inf. )ooil' 92. Sowa by bol Dante napsal takto apostrofu kresanskhoBoha, keby bol bval Jupiter v jeho nazerani,,falon' a,,1,,.) /4

juge du monde grco-latin, Pars 1954, 797 a nasl.) Len v svetle talchtoDanteho zsadnch nzorov

zornil na to Paul Renucci, kto znam oboch adjektv preskmal v irokom kontexte Boske| komdie, a najmd v svise s Danteho zlkJardnmi nzomi na starovek nboenswo; dospel k sledku' e antick bohovia neboli pre autora Boskej komdie ,,falon",ale ,,zdanliv",len domnel, mariaci sa, petoe neboli holm vrazomptavho Boha, a neboli ani ,,livi", ale ,,klamliv,,, pretoe ukrvali skutonpovahu pravho Boha, ktor' sa po damovom hriechu - ako Dante veril _ svetu skyl^utajilzaidoly. (Pozri Paul Renucci, Dante et le m1the de Marsyas, Ttavaux de la Societ dantesque, Annales du C. U. M., 2. T{. 1947 - 1948, 187 - 199, a jeho monografiu Dante, disciple et

,'l"' ale aj ,,klamli" - a v Danteho veri ide prve o tieto druh znamy oboch slov Upo-

,,zdanl", a slovo ,,bugiardo" neznamen len

postupova Danteho vzah k Vergiliovi: od vrelho zaiatonho obdivu k synovskej lske. -

83-84

s lskou tuoju tuorbu ul'achtil/ som prebdal''' - Ptedovetm, rozumie sa, eneidu, o ktorej sa neskr lyjai, e ju poznal,,tutta quanta" - ,,plne a &le". (Porov Inf. )o{' l14.) 85
Ty u rna a ty mi uracia silu, v orig. Tu se' lo mio maestro e'l mio autore. _ Doslovne: Si mojm uitelbm a mojm autorom, priom posledn slovo _ podl'a Renucciho wkladu, ktor sme priiali - m ir a silnej znam: nielen autor, ale obroditell preporoditel', darca noch bsniclcch sl a inpi

rcii.

86-87

a jedinj, si ku cti rnjho dielt / ,lspsobil ma ku krsnemu lu - ,,lo belto stilo". Veobecne sa

sdi, e pod ,,krsnym om" Dante myslel

''vysok", ,,vzneen"

giou

Epizdu, v ktofej eneas odna otca na pleciach zhoiacejTrie. pozri ven. II,7o7 anasl. 79 -78 Preo uak 4/ chce spd U tie nepokoje?..' - Yiacer komenttoti nachdzai v teito tercne a krut irniu pevca Aeneidy' kto predsa dobre vie - ako to konene sm o niekolko verov niie povie (porov v. 91 a nasl.) - e cesta, ktorou sa Dante pustil, ie pre neho nemon. Len postupne sa bude rozohrieva jeho vztah k zverencovi, ktorho m previes Peklom a asouoistca, a to a natolko' e v poslednch fzach cesty ho bude (Porov. napr. Purg. \rIII' 88.) Rovnobene bude
nazllat nie(en,,synom"' ale a ,,synkom,, svojm.

syn Anchzou. - Aeneas, syn Trjana Anchiza (nchises), bjny zakladatel rmskeho nroda; podlh neho nazval Vergilius woi epos Aeneidou.

cezza di musica e d'armonia", ie - povedan namslovnkom - na l'uboarunos: nachdzame tu alitercie, vntornszl'r:ky, eufoniclo paralelizmus, eufniu horizontInu i vertiklnu, ba a virtuznu hru s hlskami (slovo ,,toki", ktor je v movei pozcii, hlskovo koreponduie so slovom ,,stilo" v polovici nasleduiceho vera, do slovne je vytvoren z ch isrch htsok). Manifestanprihlsenie sa Danteho pod umeleck egidu Vergiliovu na samom zaiatku Boskei komdie (hovorme manifestan, lebo ide zrejme a o hyperbolu: ,iyjedin siktt cti mjho dieta...,,) m okrem tohto ete i svoihistoickznatn.Zna-

festane prihlasu|e a o pod nm fozumie: ,,Tu se'solo colui, da cui io tolsi lo bello stilo che m'ha fatto onoe..." Oba vere (a vbec cel pasus Danteho rei adresovanej Yergiliovi) s organizo_ van s oividnm anenm drazom na on ,,dol-

len jeho dva vere v pvodine, aby nm bolo zjavn, k akmu ,,krsnemu lu" sa Dante mani

u) Dantemu pribline v tom istom ase' ke psal prv spevy Boskej komdie, bola doslovne rovnoznan s,,dolcezza di musica e d'armonia. - ,,hudobnou a harmonickou lahodnosou,,' ktor priamo pokladal za podmienku jej innosti a vzneenosti. (Porov. Conv. I,Y, 14 a tame \aII, 14 _ 15.) Zd sa, e v naom veri Dante ptve na toto nata. Astasi vimnz tohto hladiska hoci

ptedchdzajce sonety a kancny. Domnievame sa vak, q.D anteh o p r ivlastok kruis ny okt em toho m tu ete pecificlc draz. Krsa pozie (atedaktsa

tzv. tragicL

- povedan |eho terminol , ktom napsal svoje

299
men prihlsenie sa k umeleckmu dedistlrr anti_ kyvbec - k tomu dedistvu, ktor podobne ako

KoMENTR

lekciu, ver aj rozline vywetlbvali' Prvrenci

prvho tania (,,ta Feltro e Feltro") nachdzaivo veri Danteho zemepisn determinciu a lysvetl'uj' e Veltro m pochdza. z kaj^, ozpestienjceho sa v severnom Taliansku medzi bentskym Feltom a Monte Feltfom v Romagni. opoti tomu prvrenci druhho itania (',tta feltro e feltro') slovo ,,Feltro" pokladai za veobecn podstatn meno a nachdzaj v om rozlinvfunamy: poda niektorch slcvo znamen lacn hrub skno (Dante vrai chcel naznai, e Veltro vzide z chudobnho rodu), podlh inch zvltnym sknom pri volbch (Veltro by futrovan urnu, pouvan
teda mal vzs z voby, mal by

lrye Vergiliov tie ,'hovorilo" stredovekmu weblasom". Pribline v tom istom tu ete len 'chabm ase v inom diele Dante napisa|, e mlepie bude pozia napodobova starovekch latinskch bsnikov, m bude sprvneiia (iepresne: ,Idcirco accidit ut, quantun illns proxirnius imitemuri tantu?n rectius poeteffiur." De vulg'

eloq. II, IV, 3.) Ptavdae, Dante bol privek bs' nik, ne by bol svoiu tvorbu obmedzil na princp rehonapodobovania. Vyjs z niekoho znamena_ lo pre neho snahu presiahnu vzor (porov. napr.

jebo zmetn ,,preteky" s Lucanom a Ovidiom v Inf. )o(V, 94 a nas|.), o dozaista neplat o mno hch nasledu|cich humanisticlcch bsnikoch. 101

ne chrt zet, oslabod. - v ofig. ie slovo Veltro, tohto shvezdia' zvan Castor a Pollux, ietakzvavlastne nie chrt, ale druh dogy (z lat. vertragum, nch Dioskurov, ktoch antich svet zobtazoval porov. franc. le vautre), istokrvn velmi ton prve s onmi plstenmi iapokami na hlavch polbvncky pes-honiak, pouivln pri polbva(,,pi[eati fratres"); podlh Danteho toto shvezdie vak oddva kto diviaky vlky, kch na medvede, malo silu nadhviezdnei predestincie (lito sa teda na platil ako ulhchtil zviera v slube dobrej veci. narod ,,tra feltro e feltro", bude ma 'mdros, l* (Porov. strfr. Piese o Rolandovi, kde 5a toto ziera ku a cnos" ievlastnosti predpovedanho pna - ,uns aeltres' - zjavi v sne Karolovi Vekmu, sveta). Napokon podlb inch slovo ,,feltro" znamea tov zpase s medvedbm, ieso zradcom Gan jednu z dvoch dotiiek,obtiahnuch sknom, nelonom, v. 2563 anas]l';nasvis tohto strfr' veltra kto v Danteho asoch slilina uchovvanie hos' s Danteho veltrom u l 1869 upozornil Eduard tie v montfancii (iepodlb tohto kladu Veltro Boehmer 2. zrl' DDJ., stf. 37. K uvedenmu vzde z eucharistie); poslednvklad ie jeden z nai znamu slova veltro porov. aj cit. monogiu novch(Silvio Zavatti), no - napodiv - nnajviac P. Renucciho, str. 89 a nasl.) Kee sme v slo' venine nenali adekvtny taz pre Danteho slo_ .']q9tynch bodov s jednm z najstarch vkladov Danteho zthadnho slova: Danteho syn Petef vo, preloili sme ho tradinm ,,chrtom", vyskytudubizne slov,,tra feltro e feltro" odporual rozu_ icim sa takmer vo vetkch prekladoch Boskei coelum et coelum" - ,,medzi nebom mie: komdie. "inter a nebom". k je vak pomerne l'ahk identifikcia vlastPi takomto rozdilnom vysveovan otzneho nho vznamu Danteho Veltra, o to aieje zis Danteho vera dospelo sa, prirodzene, k rozdiel_ titeln eho znam alegoricko_symbolich na nym a vemi pestf'm identifikcim (i tzv. identiktov tejto asti spelu dal obzvltny d6tazsm fikcim) ztrldnhoDanteho Veltra. V komentautor. Hlavnou prekkou takeito identifikcie je tdich a osobitnch roch i v najrozlineich zreime samotn Danteho text, a to predovetlrm monogrich stetneme sa s celou galriou v' 105, pri ktoro rl je zsadne mon dvojit lekcia: postv, o ktorch sa odvodnene (no i neodvod1. ,,... e la sua nazion sari tta Feltro e Feltro..'', nene, i menej odvodnene) predpokladalo, e 2. ,,... e la sua nazion sat aeltro efeltro...". prve na ne Dante myslel pri svojom veltovi. je napr' pr (Z modernch editorov za variant Spomeme aspo tie najhlavneiie: ghibellinsk Bianchi, Tommaseo, Moore, Del Lungo, SDI a i., velmo Cangrande dell'a Scal'a, pn Verony a Dan_ z modernch danteolgov najmvehementne Paul teho mecn (jeho panswo sa fozkladalo pribline Renucc! za druh variant Poletto, Porena, Sapegmedzi Feltrom a Monte Feltrom a okrem toho jeho no' Momigliano a i.) Pi tomto vefi, ktor'm Dante menom priamo ,,presvital" sm ,'veltro": Can(e) zreime determinlje puod svoiho Veltra (v tomto Grande - Vek Pes); in ghibellinsk velmoi, ako ohlhde, zd sa, vldne zhoda), zastali vetci komen_ Castruccia Castracani i Ugoccione della Faggio ttori, no podlb toho, i prijati prv, alebo druh

dalchzasaplsten iapokui klobk, tzv' pilleus, ktor' nosili starovek rmski obania ako odznak slobody, a v pfnesenom zname shvezdie Blencov,respektve dve najiarivejie hviezdy

bl

''vyvolen')'

po-

300
la; ppe Benedikt

KoMENTR

XL, do ktorho exulant Dante

tiev ka;ii medzi Feltrom a Monte Feltrom a pred zvolenm za ppea bol generlom dominiknov, zobrazovanch - podta znmej stredoveke| vne etymologizujce1' _ ako ,,Domini canes", ie,,Psi Pna"); neskori cisr Henrich VII. Iuxembursk, v ktorho poslanie Dante tak d(lal, e foku 1311 iiel do Milna poklhkn pred nm. okrem toho, ptavdae, vynorilo sa mnostvo fantastichch ',identifikci": Iuther (v mene s tie ist hlsky ako v Danteho slove Veltro, psanom podlh stre-

vkladal veknde|e (narodil sa v Trevise, ietlk-

a m teda a1' k Renucciho wkladu. Sme si vali vedom, e je mon aj in kJad,, a teda aj int identifikcia Danteho Veltra, napr. jeho stotone_ nie s danteovshm vysnvanm a v}tenmcis_ rom vo veobecnosti. (Kto si v pvodine vimne hlsko sklad Danteho tercn, kajcich sa Vel_ tta, zis, e je v nich eufonickm determinantom slovo ,,imperator", ktor tieto tercny doslovne inerluje svoiimi zlrrkomi zlokami.) -

Etlanuel,

dovekho zu Ueltro), Garibaldi, krI Viktor

cisr Napoleon III' a viacer in. (Podob-

doslovne: pokorn, ponien Itlia ako protiklad Trje" zv.74. _ ''pynej

Itlia skromn. - V org. umile ltalia, vlastne

106

n dohady' ptavdae, treba aprirne odmietnu,

lebo Dante bol bsnik, a nie vetec!) Celkove mono povedat,e ottzka Danteho Velt_ L zosty^ i naalej otvofen, hoci jei danteolgovia venovali - a to aj vemi serizne - mnoho silia. (Z poslednch vnych prc hodno tu spomen: Leonardo olschki, The myth of felt, Befkeley 7949; ten is Dante ,,Poeta vlto", Floreflcia 1953; Erich von Richthofen, Veltro und Diana, Tiibingen 195, a naimi u citovan monogriu Paula Renucciho, ktor' sa snail s nkladnm konfrontanm materilom literrnohistorichm doknat, e Danteho Veltro |e ppe Benedikt XI.) Vyslovilo sa sce viac hypotz - Ltohypotzvelmi pravdepodobnch - no ai po vel'mi dmyselnch a dokumentmi podloench tdich v podstate meme bezpene poveda o Danteho zhadnom Veltovi len to, o o om povedal ieho druh syn Jakub, toti e autot Boskei komdie mal na ume ,,alcuno uirtuoso' - ,ftohosi cnostnho", kto

107 - 108 pre u u zhasol iuot Euryalou, / Camillin, Turnou, Nisou' _Camilla, dcta kta Volskot

pfoti volskom. (Porov Ae n. IX, 17 a nasl.) Turnus, kniea Rutulov, zabi Aeneom. (Porov en. XII, 697 _ 952.) - Dante, ako vidme, poklad padlch '.1oboch tborov za,,obete" rovnocenn. 111

ktor padla v boii proti Trjanom. (Porov. Aen. VII, 803 - 817' xI. 532.) Euryalus a Nisus, trjski mlad ci z Aeneovej druiny, ktor zasa spolu padli v boji

odkial'
117

ju zuis t'ypustila na
-

lou.

zvis Pekla.

Rozumej:

vhou svoiej mravnei osobnosti urob prietr patavosti a chamtivosti priam tak v sdobej talianskej spolonosti, ako v sdobej ppeskei krii.

Nemono vak pochybova, e od tohto ,,kohosi neznmeho" ukazu| dve pky: jedna smerom k nejakmu cnostnmu ppeovi a druh smerom k nejakmu cnostnmu cisrovi, a to azda ani nie ku konkrtnym histoickm osobnostiam, ale _ ako sa ryslovil Michele Barbi - k cnostnmu ppeovi i cisrovi vo veobecnosti. Svoje ,,prorocwo" o nich (i o jednom z nich) Dante nirol<y zahali| do rcha tajomnosti a zhadnosti - celkom podob_ nho, s alcm sa ete neraz stretneme v priebehu celei srie obdobne nroky temno a neurito ty_ lizovanch predpoved a ,,pofoctiev", pri ktor'ch podivnm paradoxom ptne zhadnos a neuri_ tos stupu1'e ich bsniclc inok. Pri preklade uvedenho klovho vera priklonili sme sa k ieho prvej lekcii (,,tra Feltro e Feltro"),

name tohto vera, a naim o tei tzv. druhej smrti sa hodne diskutovalo a dosia diskutuje. Za naipravdepodobnej wklad pokladme: zatraten v Pekle trpia tak muky, e si privolvaj druh smr, ie smr due (,,prv smr" bola smrou ich tela). T je , ptavdae' nemon. Neskr franczsky barokov, bsnik Agrippa d'Aubign doslovne nape:,,De l'enfer ne soft / Que l'ternelle soif de l'impossible mofi" - ,,z pekJavychdza len ven smd po nemonej smrti" (Les Tragiques VII,1o2l
118

e druh smr u sama kad uoki. - o z-

7022.)

A uzrie u ohni ete dhlch._ Rozumei: v oist_

ci.

- r23 hodnejia dua poskytne ti ra'dy. _ Beatfice, ktof sa mu zjavi v Purg. )oo( a stane sa jeho
122

sprievodkyou po zhrobnei ri,do ktorej neme vstpi Vergilius. 725

zkon obiiel som chladne. - Vergilius il i umrel pred kresanstvom, iebol kresanstlr: vzdialen, chladn cudz, nepodroben ieho zkonu. 134

e jeho

k Petrouej brne ue ma z tchto plann. - ]e

301
viac kladov tohto vera. Podlb niektoch znamen ,$tnl oistca", podlh 'Petrova btna"

KoMENTR

inch tu ide o metaforu a o vznam,'cel oistec" (porov. biblick ,,dom Bo- brna nebesk", Gen' )orull' l7.). Posledn vklad' kto navrhla Yvonne Batardov, pokladme za pravdepodobnej.(Porov. jei monografiu Dante, Minerve et Apollon, Pari 1952, 43.) -

inpirujceho" (povahy a metazickei) a podlh tretej skupiny Danteho nadanie, |eho chpavos, vlohy i tvorivho ducha, skrtka asi to, o znamenalo latinsk,,ingenium"' alebo o dosi znamen fr. ,,le gnie". Podobne je to s nzom,,mente", ktor sa lysvetl'uje raz ako 'myseL", inokedy ako
,,pam".

Sapegno) klonia sa asi k takmuto kladu uvedo dench verov: Dante si je vedom e sa pa aiehopoduiatia, ne bola jeho predchdzajca
sonty) sily: ,,pamci" (,,rnente"), oktoei s^Yerilo, e ie bezpe_ nou uchovvatelkou ptavdy, ,,uzneen utn" (,,alto

Viacer modern komenttori (medzi nimi

a|

SPEV DRUHY

tvorba do roku 1300 (kancny a

a zl,olanm akosi mobilizuie vetky svoje

De zberal sa a obzor tennejci._ Medzi koncom prvho spelu a zaiatkom tohto spevu prelo

teda

komdie spad do obdobia iarne;'rovnodennosti dvans hodn, iecel^ de, ktorho obsah nm Dante zamlal. Motv teito jeho zmlky nepoznme, no je mon, ako predpoklad A. Momigliano v svoiom komentri, e sa tak stilo ai z isto umeleclcch prin:pomrnu atmosfru podveern Dante potreboval ako,,preldium' k nasleduicim

sdiac podlh toho, e zaiatok Boske|

ingegno"), ie vetky dary svoiej inteligencie, ktorymi si u bol zskal slvu (preto ,,um" nazva ,,vzneenm"), a Mzy ako klasick opory rtorickho umenia' do ktorho sapoitalaai pozia.
s

temnotm pekelnm. Tak

i onak, ver nm

umou|e datova vlastn zaiatok Danteho pte: ie pribline es hodn veer 8. apla 73oo. uyrozprua pa/ni uiefohodn. _ Danteho prv zdruznenie pravdivosti nasleduiceho rozl prvania z celej srie podobnch zdnzneni. (Porov. Inf. )fVl, 127 - 132; )O(V, 46 - 48;)V1il,

ju

ll2 - ll7

at-)

7 , unzy, tu mi na po?noci bud'te! - Yz1vanie Mz podlhvzoru antickch bsnikov, no na rozdiel od nich vkomponovan priamo do epickej zloky, take m hodnotu skr Danteho zkostnhovzdychu ne rtorickei formuly. Kee sa podobn invokcia bude opakova na zaiatku oboch nasleduicich kantk (porov. Purg. I' 8 a nasl. a Pal I, 13 a nasl.), znamen to, e sa Danteho Peklo zana

My uvedenm verom rozumieme podobne, no e vo raze,,alto ingegno", ktor prekladme ako um", vidme priamo ',vzneen synonymum slova,,intelekt" o je ieden 'fozum"' z znamov latinskho slova ,,ingenium"' pfototypu talianskeho slova ,,ingegno". V Danteho veroch ide teda o invokciu prve tei mohutnosti due, ktoru Dante pokladal za je| ,,vzneen as", ako doslovne napsal v Conv. IV, W, 77, ieza as,ktorou |e lovek podlh aristotelovskej filozofie schopn poznva veci nielen v ich relcich, ale ai v ich podstate (,,intellectus" sa odvodzovalo od,,intus legere" - ,,vntri ta"). Pred novou lt_ kou a svojou novou lohou Dante vyzva ptve tto due" - a to vo veobecnosti, in abstrac_ ',as to! - aby prejavila svoju vzneenos, vetku svoju silu poznvaciu i toziimav, ie cel svo! vzlet. Zata|<to vklad hovor niekoko faktov: 1. predovetkm konfrontcia chto verov s inmi, pribline sasnmi textami Danteho. (Porov. naj-

m rozdielom,

xv' 1l.); 2' komentfe viacerch stach komenttoroq ktor ili

m s uvedenm miestom v Conv. IV'

ve ai citlive|k

vlastne mto spevom a e prcdchdzajci spev treba poklada za prolg cele| Boskej komdie. -

8-9

Dantemu a boli, ptitodzene, zav asoch blich znamom odtieom Danteho lexika, ako i k celmu zloitmu svetu jeho b nickho myslenia a citenia (napr. Danteho syn Peter ,,altum ingenium" lysvetlbval doslovne ako
tionem", ieako,,upriamenos l'zrtelektu k poznaniu nepoznanch vec", porov. Scartazzini, Encicl. dant. I, 1035, tam ai in doklady); J. napokon za takyto klad hovor aj cel ,,moment" eurpskej

Um uzneenj,' , rnysel, tu sa uydel

tupou a uznes sa na perute. - Vere sa dosi nepodarilo uspokojivo lysvetli, kee v orig. obsahuj

/zo

ztis-

,,extentio intellectus

ad incognitorum cogni

viauznamov razy ,'alto ingegno" a 'mente". Podlh niektoch komenttorov ,,alto ingegno"
znamen jednoducho fantziu, podlh inch

'ducha

kultry, do ktorho spad sm vznik Danteho diela, ie,,moment"' v ktorom Eurpa - zrejme

3o2
pod vplyvom obiavovanej antiky
obtazne povedan' od
stare1'

KoMENTR

prechdza,
s

pozri vynikaicu tdiuXenje von Erzdorf, Das ,Hetz' in der lateinisch-theologischen und frhen
volkssprachigen religisen Literatur, v as. Beitfge zur Geschichte der deutschen Sprache und Literatuq 8, 3, Halle 1962, 249 a n^sl.) Z takhoto hlbdiska potom lhhko pochopme,emlad Dante nov etapu svoiej pozie, tzl- pozits sladkho novho tlu, zaal verom, v ktorom zmerne pouil slovo ,,intelletto"' a to presne v takom istom zname, v akom pouil raz ,,alto ingegno" na samom zaiatku Boskei komdie. (Porov v ieho Vita Nova kancnu Donne ch'avete intelletto d'amore a nau pozn. k ne| v slov. prekl. tohto
diela, Bratislava, 1958,214 a nasl.) Presn znamov identifikcia Iedinho Danteho slova mohla by sa azda zdat malikosou. Ako vak vidme' tto ,,malikos" vrh svetlo na sm

(K tomuto 'momentu" 'kultre intele ktu".

'kultry

rd

c a "

ku

Tam Vyuolen ndoba la zasa. - Biblick pomenovanie apotola Pavla (Sk. ap. IX' 15) a narka na ieho tzv. uchvtenie (,,raptus") do ,,tetieao neba", ako o om sm hovor v II. Kor. xlrr, l-4.<')

- ttvdza len dve: prv (Aeneovo vazswo)a sledn (pontifikt). 28

po

Vstpila tarn, kde my stne u rozocnen. - Do tzlt. Predpeklia, ieprvho kruhu Danteho Pekla, kde prebyva Vergilius spolu s duami spravodlch, ktor ili pred Ziavenm alebo v nevedomosti o om, a s duami nepokrstench det. vetky tieto
due charakterizuje autor Aeneidy v Danteho texte

Boskej komdie zmetne postavenei pod egidu intelektu - ,,vzneenho umu" ako nstroja poznvania' a oziimania. Ono poznvanie L ozjinlfiie zrove urplov rozlohy celei teito pozie. -

zkladn charakter Danteho pozie, od zaiatku

13-15

Siluiou rodi ... - Aeneas, otec Silvia, ktorho mal s Lavniou, dcrou a dedikou krlb Latna. (Aen' v|' 763 - 764') _ Narka na Aeneov zostup do podsvetia, ako ho podal Vergilius. (Aen. Y7. 263
a nasl.)

obraz.)
)<

16-17 z ruky protitlnka / -

Uetkho zla. _ Boha

(bibl

slovom ,,sospesi"' o ktorho presnom znlme sa dosiaL diskutuje. Ver sme preloili podlb ch komenttorov, ktor myslia, e toto slovo pouva Dante na lyjadrenie pasvneho stavu loveka plne sstredenho na jedin mylienku a cit. Ako lTsvitne z nasledujcich textov Boskej komdie, tak s skutone due v Danteho prvom pekelnom ..'kruhu. ,,Sanza spe me vivemo in disio" _ ,,Bez ndeie iieme v tbe," adr sa neskr o nich (a ai o sebe) Vergilius (In IV, 42), im charakterizuie nielen ich rozpoloenie, ale ai ich trest: z nekonenei, ale bezndeinej tbyvidie Boha qviera u nich nekonen melanchlia, clivota. _ In komenttori - z nich napr. Sapegno - vysvetl'ui trochu in: due s vraj ,,sospese", ievha|ce, rozpolten, rozesnut medzi nekonenou tbou a nekonenou bezndejou. blaen pani. - V orig. donna beata, ieBeatr ce, ako Vergilius v,slovne uvedie vo v 70. Pomenovanie ,,blaen pani" nesporne ns vedie
53

)-7

Ved'tam '.. uazstuo on uopred sa mu hlsa, / U ktorom je podklad p.ipeskhopllia. - Podlh Danteho mylienky' rcmijanej v Boskej komdii ai v inch teoretickch spisoch, naim v Monarchii, podmienkou vzniku kresanskho Rma a univetzlnej rmskei cirkvi bol vznik univerzlneho rmskeho impria. V podsvet Anchises zvestoval synovi Aeneovi, e zvtazi nadTurnom, klbm Rutulov, a to bola teda prv podmienka zaloenia Rma a teda i pr predpoklad, aby sa neskr stal Rm sdlom nielen svetskei moci (cisrswa), ale i moci duchovnei, naznaenej symbolichm prozretelnostnei Ae_ ''ppeskm plom". Z neovej cesty do podsvetia' kde budczakladatel rmskei redostal od otca posmelenie k svo|ej historickei lohe, vyplynul teda cel rad nasleduj_ cichudalost: z nichDante _ ako poznamenal Porena

k Danteho Novmu ivotu (porov v om to ist pomenovanie ,,Beatrice beata", \T{ )OWIII,
I a vbec vetky miesta, kde mlad Dante menuje svoju paniu,,blaenosou",,,svojou blaenosou" a pod.). A k tomu istmu dielku ved ns i viacer

mot\Y i vbec tylistickprvky' ktor Dante

pouil pri nasleduicom letmo nartnutom obraze Beatricinom. Qei oi iaia ako ,,huiezdy"' jei hlas ie,,lahodn a sladk" at. at. - to vetko a prli dobre poznme z Novho ivotal) Viacer modern vykladai Danteho v takomto stilnovistickom habite tohto spe!'u, notabene autorom, tak sa zd, akoby zmetne zdraznenom, vidia aksi Danteho ptiame zdiraznenie kontinu_ ty ieho bsnickho diela' svisu Boskei komdie s Novm ivotom. Dozaista nemono o tom pochy-

3o3
bova, ako nemono pochybova ani o tom, e vonkaj, povedali by sme formlny aspekt Beatrice z nho spe'u a aspekt Beatrice z Novho ivota sa skutone kyj. Jednako vak medzi Beatficou z Novho vota a touto Beatricou zo zaiatku Boskej komdie, anapoko|zBoskej komdie vbec (priamo na jej scnu nastpi a na konci druhej kantiky v Purg. )ooo' je ai podstatn fozdiel. k toti Beatrice v Danteho dielku nladosti len pfefastala v symbol, v aksi veobecn symbol istoty' ulhchtilosti, lsky a pod. (a to skr silou Danteho umenia ne inkom nejakho alegorizanho zmen), ako ie dnes po mnohch tudich tohto problmu zjavn), v Boskej komdii, ktor m pevn a pre_ myslen alegoricko-symbolicl supertruktru, Beatfice ako jeden z hlavnch pilierov te'to supertruktry m celkom iste svoi osobitn alegoricko-symboliclr znam. Ak o takomto,,druhom" vzname nemono pochybova pri Vergiliovi a vbec pri viacech inch postavch, ktor s nositelkami drmy, prebiehajce1' Boskou komdiou, m menei o tom mono pochybova pfi Beatfici, ktor je strednou postavou teito drmy.

KoMENTR

predmet nesporne tej najelnejej Danteho lsky. Niektor toti vbec popreli iej relnu existenciu, a to nielen danteolgovia typu Filelfa' Biscioniho
i povestnho Rossettiho, autofi viac-menej fantas-

tickych vkladov Beatrice, ale

vni literrni

vedci, ako bol napr v poslednom ase E. R. Curtius. (Pozri sta M1'thus und Pfophetie v leho knhe

Europische Litefatur und lateinisches Mittelalter,

iiv odpove danteolgia postaven na vedeck

Bern, 2. rryd. z r. 1954, 376 a nasl.) Na otzku tohto tz. ,,druhho" vznamu Beatrice dya nm azda nej^k iednoznan a uspokozklady?

Ak vezmeme modern prspevky k danmu problmu en bloc, mono v nich, domnievame sa, celkom zretene vybadat dve zMadn tendencie. Predovetlrm v modernej danteolgii zj^ve pevlda sklon nepodceova otzku alegoricko-symbolickho znamu Danteho Beatrice, ako sa to stalo svojho asu takmer nykom pod tlakom takei autoity v danteovsLch ttidich, ako bol Michele Barbi. (Barbi bol radiklnym zstancom tzv. el|istickej teie in puncto Beatfice a hlhdanie jej ,,druhho" znamu kvalifikoval - tak trochu - ako Pozri jeho monografiu zbytonvetenos. Dante , Flofencia 1933, L ajmiiProblemi di cfitica dantesca II' Florencia 1941.)Takto zkladn po* toi modernej danteolgie k danmu problmu (vnzne sa prejal'uje najm u Curtia v cit. stati) je dozaista postoi sprvny: alegoricko-symboliclc nzni| (ai n spev ie toho prkladom!) a v Boskei komdii s prosto mnoh miesta, ktor celkom naisto nemono vysvetlbvat len vo vzahu k tzv. relnej Beatrici. (Napr rok' e Beatfice je pre Danteho ,,svetlom medzi rozumom a pravdou",

otzku tohto alegoricko-symbolickho v'znamu Beatrice poloili si komenttori Boskej komdie vemi dvno, doslovne u v Danteho asoch, no neprestali si ju znol'rr a znovu kls vetky nasledu_ ice genercie danteolgoq a to a po nae dni, o najlepie sved,e jednotliv odpovede na u boli viac-menej neuspokoiujce. Nie je tu Eiosto na to, aby sme sa zaoberali o i len velmi strune, vethmi dohadmi, kaicimi sa alegoicko-symbolickho znamu Danteho Beatrice. No spomeme aspo letmo, o vetko sa v nej videlo: symbol nadpfirodzenej ziaenei pravdy, mdrosti, cirkevnho uenia, ,,svetla Cirkvi", samej Cirkvi, idelne1' cifkvi, mystickej mdrosti, teolgie, lsky k Bohu' duchovnej dokonalosti, fozlinch druhov milosti Boei, milosti Boei v naiirom znarne, ale ai symbol vlastnej Danteho due, templrskei gnzy, mystickej doktrny uritej nboenskei sekty, ba at. Na tle plecia dokonca i symbol cisrstv^ rentskho meana Folca Portinariho, pfiebehom vekov naloilo sa tak akbemeno nairozline!chalegoricko-symboliclcch v7namov, e sa ani
^t' niekda|ej florentskei krsavice, dcry flo-

wznam Beatrice toti samotn Dante viacktt zd-

kto zaznie zYergiliovch st v Purg' VI, 45, sowa by bolo mon vzahova na konkrtne florentsk dieva!) k vak modern danteolgovia v pre-

nemono divi, ak sa obas - pravda, vdy len doasne _ pod vrswami na|rozlinejchexegz
plne strcala Beatice relna, on,,dolcissima" on ,,donna beata" - ,,paniblaen", "presladk",

vanej asti tento alegoricko-symbolick znam Beatrice nepodceuj, na druhej strane - a to nazramedtlhm sklonom modernej vedy o Dantem v svise s danm problmom - zretelne lyhbaj nolym a iroko zaloenm pokusom presne ho definova, prpadne sa vslovne priznvai, e ntm presn vznam Beatrice v celei alegoricko-symbolickej truktfe Boskej komdie dosi unik, tak ako unikal konene u naistarm komenttorom. Tak sa zd, e tento ,,druh" znam svoiei Beatrice sm Dante zapeatil niekol'kmi peaami a mono len kontatova, e sa toto jej taiomstvo nepodarilo bezpene odpeati ani

304
po stovkch rokov, hoci rozsah prc o ,,tajomstve Beatice" rovn sa u dnes rozsahu cele' menei bibliotky'

KoMENTR

presne nepozlme' no pri tom vettom zostva

podnes -,,dolcissima".
61.

n mal s|ova ena. Predbene tento iei

znam

Nelryrieenou taiomnosou a wznamovou

zhadnosou zniuie sa azda sama hodnota teito centrlnej postaly Boske| komdie? Domnievame sa, e vbec nie. Lebo jedno ie ist:
Beatrice, tak ako ju Dante nartol u v tomto speve

tnj priate' ial:, e nie i priate astia. Rozumej: asteny,Fortny. (Danteho meno je zam|ln ozr{e s^ ied|n ruz v celej Boskej _ komdii v ^ Purg' )oo('
67

a ako ns neskr bude sprevdzat vekou asou Boskei komdie, pfi vetkej svojej druhoznamovej taiomnosti a zhadnosti zostva postavou nanajv poetickou, a to poetickou pre ns a pre nau dobu ptve rn, e zostva ztwe idelnou i relnou, ba i na plnoch naivyej ideality zostva b1tosou nanajv relnou, l'udskou par excellence, chvejcou sa najprostejmi l'udskymi citmi a a| rozochvievaicou najprostejie city itatelbv

'5')

ozdobnm slouom., - V orig. con la tua parola ornata, techniclc termn stredoveke| rtoriky: ornatus facilis - slovn a mylienkov igry, tzv. colofes fhetorici' ornatus difficilis _ bsnick trpy. Ynz pravda' ir 'ozdobn slovo" m tu,

znlm:renos vbec. (Porov In I' 79 - 80') 78

Danteho diela. Tou mierou toti, ako ju Dante pfetvral mytom (i viacemi mtmi!) a divinizc val, nevhal ju ztove aj humanizova. A to prve patr, ak tak smieme poveda, medzi naivlastneiie diry Danteho umnia. Na iei presn alegorickosymbolick vznam sme sce zvedav (a to nielen zo vetenosti!)'no tento iei bsnic znam obdivuieme. Ba dovol'ujeme si tvrdi, e i keby sa ob' jektvne a vedecky presne zistil onen iej ,,druh" znam, celkom urite bude Danteho Batrice v srdciach i mysliach itatelbv ipredovetkm onou spomenutou symbizou ideality a reality, sna a skutonosti, akou ijpodnes podobn velk postavy velkych lbostnch lyricch diel, napr. tak Petrarcova Laura, Nervalova Aurlia i - nev_ hame poveda - Sldkoviova Marna. Pri viacech podobnch velcch postavch ien (napr' pri Marne) dnes u dobre, ba a prlidobre poznme ich tzv. druh lyznamy, no iednako prvoradm pre ns zostva ich znam bsnich, ich portrt lyriclc rtan perom, ktor v ruke drala jedine Lska. V naom speve Dante nazval Beatricu ,'Paou cnosti" (v' 76), ktorou dfal presiahnu a zrejme ai presiahol - pozemslc svet. Presiahol ho vak preto, e ieho cnosti" bola zrove
kedy ziavlla v dejinch svetovho bsnicwa. Len tak sa mohlo sta, e nad vetkou taiomnosou a nad vethmi vrstvami tol'kch hypotz, ak sa dosia lyslovili o jej tzr{. druhom zname, vzna
,,Paou pozie"' tei nail'udskejej pozie, ak sa

nebesk suet, o najnenie m kruhy. - Naa zem, ktor podlb svekch kozmogoniclcch predstv bola v tzv. nebi Mesiaca, iev nainiie poloenei sfre, krtiacei sa teda v najuch kruhoch. Podlh chto predstv pod Mesiacom vetky existujce veci boli smrten, nad nim zasa
ven.-

nemus tni prianie urauie u plai. Posledn dve slov s v preklade pridan, pravda, v zmysle Danteho nasledu|ceho textu. (Porov'
^.rEl Viac v. 116.)

93

v prvom kruhu Danteho Pekla niet

ako sme povedali

pla/ne tchto miest ma nezasiahne. - Kee

,,plamea"

(trestom chto duie len ven melanchlia,

ho Pekle trest ohom je vyhraden len pre uritkategrie hrienikot slovo ,,plame" odpo ruainiektor komenttori chpat v irom,
prenesenom znarne'. ako obrazn pomenovanie pekelnch tfestov vo veobecnosti, prpadne o |e menei pravdepodobn - ako ,,plame tby"' spal'ujci due v tomto kruhu. (Porov. pozn.

lyie)a kee i v samom Dante-

kv

'Pani

52.) 94 V nebi je pani spanil. - kiste Panna Mria. Star komenttori videli v ne;' symbol viacech

druhov milosti Boej, novskr symbol milosrdnstva 97

T

Boieho.

sa tto Beatrice i dhlej a astn", ',usmievav ,,ridente e felice", aby sme sa rTjadrili slovami

ska svtica, v stedoveku uctievan ako pomocnica

zauolala na Luciu pafi?ru. - Lucia, syralz-

v ktorom ie alegoricko-symbolic znam ta

z Purg. VI, 48,akovitazn bsniclc zjav _ vitazn zreime preto, e stelesuie aksi venenstvo,

pri onch chorobch' (Dante, kto bol zaas cho na oi, mal |u v obzvltnei cte, porov.
Conv II,
kan prtomnosou slova ,,lux" - ,,svetlo"

prtomn' ako je vo vekom slova ena prtom-

x'

1'.) sta i noYkoment^toi, zl-

mene

3o5
teito svtice, pripai' e na alegoricko-symbo.

KoMENTR

lickom plne predstavu.je tzv. milos osvecuicu

(-gratia illuminans")' otzka jei druhho vznamu
r'ak zostva stle neiasn.

Dante, odvolvaic sa na Aristotelolu Etiku, slovne napsal na inom mieste. (Porov Conv II, XIII' .) Tu v prenesenom zname znamen

kde spotu s dunou Rtichel mme kreslti. _

Rchel' biblick, statozkonn postava, druh ena patriarchuJakuba, ktor oddvna platila za symbol ivota rczjimavho. PredpokladL sa, e tal<ro _druh" rznam m aj na tomto mieste. -

r02

trest s zbaven monosti videnia

Boha: zatraten zmrhali

(porov ,,alto ingegno" vo v. 7 a,,alto effet17) a v akom ho pouil nespoetnekrt r'Boskei komdii (porov len napr. Inf. IV, I: 'alto sonno"!)' Pre Danteho toti tto cesta bola vjac ne len strm a prikta, respektve hrozn a stran,
dva razy to_ vo

cammino alto e silvestro. Slovo ,,alto" sa zvyaine I'svetlbie vo znarne strm prkry' tak a sloo..silvestro" vo vzname div, hrozn stran (Sapegno a i.) My slovo ,,alto" chpeme v ieho irom zname, a to v podobnom, v akom toto slovo pouil sm Dante vyiev naom speve a

r12 na cestu ak, osudoa dali' - Y orig. Per lo

prdavn men s viac ne len poetichmi

tazzini.

ladu potom pochopme, preo Dante posmrtn iYozatatencoy nazyal ,,slepm itim" (pozri niiev' 47) a sarno Peklo - viackrt _ ,,slepm alrom" (napr. v In X' 59)' V oboch prpadoch

,,najlyej pravdy". (Sapegno a i.) _ Na pozad takhoto k_

'poklad rozurnu", ieza

prvlastkami, ako sa domnieval napr. ete Scar_

bola to cesta oszdou, naktotej sa malo rozhodn o ieho ivote a smrti. Ver sme teda preloili podlh

znauie sm zmysel Danteho cesty a ,,lysok",

_vzneent" tmu celej Boskei komdie.

takhoto irieho znamu slova

',alto",

kto

na_

sPEv TRET

1-6
cit pre spravodlivos. Podlh teologickei maximy r'onkaiie veci (,,opera ad extra") s dielom celej
Trojice; jej trojledinos je oznaen slovami ,,Boia Sprauodlitlos tu pohla Boiu vl'u''. - Rozumei:

Tu kulenie! Tu L,ytie'.. - Danteho prv bezprostredn dojem z Pek-la: dojem akustic_ kho chaosu, v ktorom sa o4,vaj slovo i v spl_ vajcei matei bolestn z\.uky nairozlineich kvalt. Viac vak ne tento pr do|em zauime ns v troch nasledujcich tercnach samo Danteho slovesn umenie. Vetky tri tercny s toti prvou ve_ mi raznou ukkou praktickho uplatnenia Danteho teoreticke' zsady o iednote obsahu a for_ my, a i - povedan |eho slovnkom - o primeranosti opisovanho faktu (',fatto") a jeho sloves_ nho lyjadrenia (',il dir"). k tto zsadu Dante verbis expressis 'lryiadti a na konci prvei kantiky (pozri In )ooilI, 10 - 12: nech iav i slovo s si ',''' primeran"), prve nae tri tercny s obzvl ias_ nm dokladom toho, e mu bola zrejm u na zaiatku Boskej komdie' Ba ete o viac 'samom ide v naich tercnach: v nich nielen ,,|av" a'slovo" s si primeran, ale Dante samm ,,slovom", ie samm slovesnm razom ako takm doslovne priamo sugeroval cel ,,jav", t. i. v tomto prpade cel charakter onoho prenikavho i temnho, kv livho i skuivho akustickho chaosu, pravho opaku 'sladkei harmnie", ktor bude ptiznan pre ovzduie i slovesn taz ieho dvoch nasle(Porov. v prvom veri tazn intrumentalizciu prenikavou hlskou i: ,,Qulvi sospiri, pi ',ostrou"' Lnti e alti g)ai,,,hromadenie, ba priame ,,zranie''

22-30 Tu kriky!

\oc" (otec),

''na1'ryia Lska" (Duch Sv.) -

Mdros" (Syn) a ,,prv

dujcich kantk' Tomuto zmeru podriadil r1tmick organizciu i cel zvrrkov stavbu verov.

za _ven" veci Dante pokladal tie, ktor boli dielom priameho a bezprostrednho stvoritef-

Len ueci aenboli pru. _ Podlh svekho uenia

skho konu Boieho (ako nebesia,^niel|tvl. pty alebo ist hmota a i.); vetky ostatn veci, kto

e alti", v.22,
presahy atd:)

slov

s pribline podobnmi hlskami

boli dielom tzv prindruhotnch, boli

te[n". (Porov Par. \rII, 67 a nast.)

kyvo vntri verov, prerwan rytmus, verov

stretneme
Danteho umenia v prvch spevoch Pekla (naposledy napr. u Porenu v svise s niektorymi obrazmi tohto spel'u), prve nae tri tercny ns presvieda|, e

,,parole di dolore", v' 26, najrozlineiie neszvu-

,,cominciar ne lagrimai", v. 24,

,,pianti

,,smr-

ozumu" (''il ben dell' intelletto") je pravda, ako

poklad rozumz. - Mastne doslovne

l8

s urim podceovanm

k sa ete obas v komentroch

,,dobro

3o7
Bella i Veri dei Cerchi. Celkove mono poveda, e sa podnes vne a s viacemi dvodmi disku_ tuje o prch dvoch postavch (naposledy napr. ozku znor'u nastolila Yvonne Batardov v cit. monogrii, str. 480 a nasl., a proti vine modernch danteolgov sa postavila za stotonnie neznrne' ho hrienika - s Piltom.)' No otzka' taksazd, je nerieiteln, m skr' e sm Dante chcel, aby ne_ rieitelnou zostala: o anonymnei mase chto hrienikov sa vyj adti7, e ,,nezn ich svet, ie zhdav k ich davu" (v. 50) a aby teda sm tto postavu neurobil znmol, ryjadril sa o nej len jedinm' nroky vemi neurim verom. (Sme vak tei mienky, e v abdikanom akte starukho, takmer 8O-ronho Piera da Morone Dante _ o u ako horel hnevom proti Bonifcovi \{II. _ sowa mohol vidie akt zbabelosti a l'ahostajnosti k lysokmu radu a in trestuhodn!) 63 D''s _ meno vldcu starovekho m1tologickho podsvetia prenesen na Lucifera' vldcu Danteho Pekla. tpetu hmyz a osy jedoaat... - Trest podlb uve_

KoMENTR

Empyreu, sdle Boom. - Podlh upozornenia Momiglianovho ide tu takmer o ritulnu formulu, ktoru pouije Vergilius viackrt na ceste Peklom ako argument proti nstfahm rozlinch besov

(Porov. Inf. V, 23 - 24:YII,11, - 12 at.) 133 - 135 Slzau zem uto?n aietof u))pustiln... - Slzavptelhhostajnch. - Podlh sdobch meteorologicloch predstv zemetrasenie vznikalo inkomvetra,

to, e bola presiaknut

iatymi

slzami

zne

uzavretho v zemslcch trobch. Ke vietor i podzemn paty lrytazili zo zeme a stretli sa so studenm vzduchom' lylhhol blesk a v tei chvli sa zem zatriasla. (Porov. Inf. IX, 67; Purg. )Oil,
56 a nasl.)

SPEv TvRT

66-69

denho princpu contrapasso, napospol zhodne rywetlbvan: l'ahostain a neutrli necitili zaiva nijak ,,nabdanie'' k inu; po smrti ich teda ,,b_ dai" osy a hmyz; nepreliali sIzy ani krv za nijal v_zneen cie; po smrti teda prelievaj slzy i krv'

a to len preto, aby ich sali v hnilobnej hline odporn erly atd'. -

Htbok spnok pretrhlo mi upoly. - v Danteho slovnom spoien ,,alto sonno" prd. meno ,,alto" znamen, pravdae,,,hlbolc"' podobne ako slovo ,'altus" vo vergiliovskom slovnom spojen ,,sopor altus" (Aen. VLII,27), s ktom sa Danteho vfaz ,,lvdza do svisu. (N Holl prekladal: ',hlbok spt"!) Zfuove sa vak k tomuto vznamu, ako sme na to u upozornili lyie(Porov pozn.
.l&[nf. II, 8

78 nad smutn rieku, Acheronton zuan. - Meno podsvetnei rieky prevzal Dante z Vergiliovej Aeneidy (ako i viacer detaily v tomto speve). A za ou

Ten dodva nielen ahsi slvnostn nadnesen ptedznak celmu spelrr, ako sa v komentroch
neraz spomenu|o, ale aj draz uritej taiomnosti, zhadnosti, mysteriznosti sammu mot}'u spnku i sna, kto Dante na tomto mieste pouil pr raz akto bude ma viac nevznamn funkciu v samej kompozcii Boskei komdie. (A funkciu sakrlnu: motv sna poui|e Dante v prvej kantike 3-krt,v druhei kantike 3-k^t a ak pripustme, e tretia kantika ie jedinm snom, dostaneme danteovsk ,,sakrlne" slo7!) ko z nasledujceho textu vysvitne' Dante sa prve v takomto 'hlbokom" sne tajomnmazhadnm spsobom dostal cez rieku smfti - rovno do prvho kruhu Pekla. Domnievame sa, e toto podanie Danteho ,,zostupu do pekiel" _ zosnrpu u sne A cez sen - je dos renv kadom smere, aby nepotrebovalo ni_ jalo osobitn komentr. Tento Dantho ,,taiomn sen", tak sa zd1t, l'va len vemi krtky as: od zablysnutia, spomenutho

- 9),viaevznam ,,lysok", ,,vzneen".

sa zaina vlastn Danteho Peklo, iejeho

pr

kruh, ktof tto rieka obtek, a cez u teda musia pre|s vetci zatfatenci (okrem vnimiek, o ktoch sa na prslunom mieste zmienime). nej akj, starec, o rn bielu bmdu' - Yeryiliovs Chron, grcko-rmskymytologiclc prievoznk

83

ducez podsvetn rieku smrti.

po inej ceste, u inej lodke malej, /

more

92-93

spsobottt.

in!,m prde sa ti brodi. - eobecne sa kontatuje' e Chron nata na loku, ktor preva due cez

oistcovei. (Porov. Pufg. II' 10l Nevysvetlitenm vak zosta, ako mohol vedie' e Dante raz poputuje do reoisovania. a nasl.)

k Hore

chc takto tam, kde mu

95-96

uetko, o chc..' -

308
na konci pedchdzaiceho spel'u, po zahrmenie, iepo ten ,,hromov lom" (,,un greve tuono"),

KoMENTR

o ktorom Dante hovor na zaiatktl tohto spelrr. Qestvuje, pravdae, viac kladov tohto trvania Danteho sna, ako i viac kladov samho Danteho

slovnho spojenia

v tomto raze vidia oznaenie ,,druhho zahrmenia", ktor vraj po dlhom ase zobudilo Danteho,

'un greve truono": niektor

pekel_

in ,,lomoz kvilieb", doliehajci z blzkeho

nho oworu, ba svojho asu Scartazzini ryslovil dohad, e tu ide o zvr:k rohu, na ktorom zattbil
zatraten obor Nemrod v pekelnch hlbinch, aby vtaj oznmil celmu Peklu nvtevu ivho Dante_ ho. (Porov. In )oo(I, 12.) No uveden vklad, ku

k naim bsnikom' ako v ich vziomnom pomereJ tu v tomto kruhu niet po nieom podobnom ani stopy. Vetky tieto du sce trpia nekonenm smtkom, no v spolonom utrpen si zachovali poct uritej drunosti a vzjomnej cty takmer v takej istej miere ako oisu|cesa due v Dante_ ho Purgatoriu. A okrem toho _ a tym sa tento pr kruh ete rnraznejie odliuje od kruhov ostatnch - sm Dante (notabene nielen ako persona dramatis, ale i ako autor Boskej komdie|) na smtok zav' 43

ktormu sa klonia viace z modernch koment_ totov, zd sa nm nai1'ednoduch, a teda najprijatenej.)24 u najbli kruh, o priepas obopna' - Do ptvho kruhu Pekla. Danteho Peklo si treba predZeme, postupne sa zuujci,ktorho dno v podobe zkej achty dosahuje zemslc stred. Cel tento

bude tiahnu celou Boskou komdiou: lnok uenia o krste ako podmienke spasenia diktoval
mu uvrhn tieto due do zatatenia, no poznanie (i poznvanie) starovekej kultry, ktorei vrcholy astychto du priamo lepfezentuie (medzi nimi aj Vergilius!)' diktovalo mu ich oslvenie. Vchodisko z tohto ozporu naiel Dante v tom, e pre tieto due v}'voril osobitn kruh, odliujci sa, ako

razom Danteho hlbokho rozpofu, kto

tratench natepuje svoj vlastn smtok. (Porov - 45.) Ten ie tu vetmi ren a je nesporne

sa

stavi ako obrovslc lievik lydlaban do vntra

pekeln priestor Dante rozdelil na dev tzv. kfu_ hov, o s aksi koncentfick, horizontlneleiace terasy, oddelen od seba strmmi ustmi. A jednotliv kruhy prisdil duiam rozlinch kategri hrienikov. Kee teda Danteho Peklo m takto podobu, prl" kruh, do ktorho prv vstpili nai bsnici, ie, rozumie sa, najir. Tento pr kruh prisdil Dante duiam l'ud, ktor sa sce neprevinili, neili hrienym ivotom, ba dokonca li ivotom cnostnm (Porov v 34: ,,nie l'ud hrieny...", v.40: ,,ludia ctn a pekn..."), no |ednako nemohli bl spasen, pretoe neboli pokrsten. Ich trest ie isto duchovn: spovav ,,mukch bez_ ndeie", vo venom, no nesplritel'nom ten po Bohu. (Porov pozn. k In II, 52.) Hoci vak celkove ide o jednu kategriu zattatench, mono v nei tozoznat dve skupiny. Jedna skupina tvi tfest v re: to ie anonymn masa, ktor sa na svete nimnevyznamenala. opoti tomu druh skupina preva svoje duchovn trapy v |ase: to s due l'ud' ktor sa preslvili jednak inmi vo|enslcmi a iednak vedenm (filozofiou, poziou atd'.), a to rovnako v asoch staroveLch, ako v asoch novch.Medzi tieto posledn due patr ai Danteho sprievodca Vergilius. U pre sm tento fakt Danteho pr kruh Pekla sa musel odliova od vetch ostatnch kruhov pekelnch. A skutone, ak v ostatnch kruhoch Danteho Pekla vldne atmosfra vne, zloby a ne_ nvisti - a to ovnako v pomere zatratench du

sme povedali, od vethch ostatnch kruhov, rniesto, ktor je sce u v Pekle, ale s pekelnou atmosfrou nem ni spolona ktor sm autor zddraznene nazval Predpeklm - Limbom. (Porov. v' 45') Aznamn postavy starovekho sveta, ku ktom sa pojil jeho obdv i jeho lska, podal nielen v svetle tohto obdi\'u a lsky (porov. hromadenie razov cty!), ale doslovne vo svetelne1' iare. Vieme, e ten ,,ohe.'' i ,,iara",v ktorej d r.7stpi t'mto postavm v polovike spelr: (Porov. v. 67 a nasl.), me znamenl aj symbol ich svetske|
slly, ako to veobecne }Tsvetl'ui komenttofi. k si vak vimneme , e Dante ani nenaznail prame tejto iafy, nememe si nespomen na starofran_ czsky romn Hlhdanie sv Grla, kde sa viackrt stetneme s motvom iarenia isthoa spravodlivho loveka v temnotch noci. Tzv' vlastn iarenie du velhch starovekch hrdinov a uitelbv cnosti a mdosti nie ie ni in neraz Danteho najvej cty k nim - cty idcej a k apoteze. Sveteln aura nad ich hlavami s^ toti a npadne

podob svetelnej aureole, ako ju malbvali nad

hlavami svch stredovek maliari. Me b1t nieo

,,humanistickejie" ne tto,,humanita" velkch

starovelcch postv, iai^caalastnm svetlom na samom prahu Danteho Pekla? 57

on, pochopiac, karn otzka t mieri''. - Na zo_ stpenie Kfista do Predpeklia po jeho zmtrychvstan. 52

Len som sa ool O tomto staue...

Vergilius

3o9
zomrel

KoMENTR

19 pred narodenm Kristovm' ie

prvom kruhu Pekla len

Y ase Kristovej smti bol v

osi vye 50 rokov

53

spokojnos uitelh nad m, e najvbsnici staroveku vldne a dsto|ne prijali Ieho iaka. 102 u ich spolonosti iel sorn ako ies|l' - Homr, Horacius, ovidius, Lucanus, Vergilius _ a iesty v teito ,'krsnei kole": Dante. Nie div, e viace komenttori v tomto veri videli Danteho manifes' tanprihlsenie sa k veLkmu bsnickmu dedistvu antiky a prejav |eho odstupu od svekei

ukroil sem Mocn s triurnInyrn znakom' _ Kristus. Nevedno vak, o presne znamen ,,triumlny znak" - ,,segno di vittofia". Podlh niektoch svtoiaru v podobe kra,podlh inch kr'krlbvsk korunu, palmu i koruhl'u. Tie praotca...

55-60

- Adam, bel, Noe' Mo|i,Abra_

literatry. Dante sa tu priamo definoval ako manista. (A. Momigliano.) 106

htr-

Podlh dogmatil1y Raj po vyhnan prch rodiov a do lykpenia zostal zaworen a due starozkonnch spravodlich museli akav Predpekl na hodinu svojho lyslobodenia. 67 - 6tl Rozumej: od vrcholu kruhu, od ieho nai rr'ieho okrajl, z ktorho sa zaal zostup oboch t,rchu

hm, Dvd,Jaktrb, Rclrel' vetko biblick postavy.

Neuel'k ete delila ns drha

/ od

rniesta

bsnikov Ver sme takto preloili podlh tania _...di qua dal sommo", ku ktormu sa piklonili z modernch editorov Sapegno, Momigliano a i. \iektor in tajl ,,di qua dal sonno" (Porena),
resp. ,,di qua dal sozo" a lysvetl'ujr: od miesta Danteho sna, resp. od miesta zaburcania hromu. -

68-69

zmha. _ Dante videl iaru (',ohe"), ktor lychdzala odspodu a rilasa od zeme na vetky - teda iarivei pologule - zaha|a. prekonvala' premhala t dr_t h pologulit, iepologul'u tmy. Zatlto klad z modernch komenttorov sa prihovra napr Sapegno, Porena a i. (odlin klad pozri u Mostrany, take v podobe pologule

ke som ohe zbadal, /

kto tmu onej pologule

migliana, Masserona

je Homr sm...

88-90

i.)

Homt, Horatius, ovidius,

Lucanus, woica poprednch bsnikov grckolatinskho staroveku. Nie ie nhodn, e ako prrch Dante v tomto kruhu uvdza prve bsnikov Svisto s jeho lysohm ponmanmcivilizanei a spoloensky oganiz^nej funkcie pozie ako take|, ktormu Dante - ako predchodca humanizmu - dal viackrt vraz aj v svojich teoretickch dielach. (Porov napr. Conv II' I' 5.) Homra, ktorho dielo in poznal len z cicii latinskch bsnikov, predstavil s meorn v ruke azda' peto, e bol voien". _

kho i historickho staroveku, ktor nepriamo i pfiamo (nepriamo ako svetl vzory lfrdskch cnost, priamo vo.jenskmi inmi) a neraz i vo vzjomnom boii pfoti sebe prispeli prve navznik

',preli po pevnine' (porov. v. 109). r27 - r28 Elektra.'. atdl - Medzi prvmi ,,veLlcmi duchmi" Dante menuie hrdinov a hrdinky tr|sko-rmske' a to od ias bjnych a po Caesara, zakladatelh svetovho rmskeho impria. Nie ie iste nhodn, ak Dante po bsnikoch, ktor boli podlh neho prv,mi uitel'mi l'udske| civilizcie' ako sme povedali vyie, uvdza na scnu prve tie vekpostavy mtic-

goricko-symbolick hodnotu, no mienky o nei sa rozchdzaj. V hrade, kto si treba zrejme predstavi skr ako katieL i palc (alebo ako rmske ,,castrum" s vekm priestranswom vntri) ne ako stredovek pevnos, niektor vidia symbol fi_ lozofie, in symbol l'udsklro vedenia vbec, l'udskel dobrory duchovnosti a pod. V siedmich nrroch zasa symbol siedmich astfilozofie i siedmich slobodnch umen alebo siedmich cnos_ t. A v ksnei rieke napokon symbol dispozcie lirdskho intelektu na vedu, i ,,bsnickej sksenosti" (Porov' Par. II.95 - 96') alebo renosti a pod. Z hlhdiska tohto ,,druhho" v'znamu sa po_ tom lTsvetl'uie, e bsnici tou riekou ako

i ,'krsna rieka" v tejto tercne ma.j dozaista ale-

Prili sme k hradu... - ,,Hrad", ',sedmoro mrov"

108

a uodca, rd tej zuesti, / s smeuom miernym ttado mnou sa skla. - ledinYefgiliov smev za celej cesty zhrobnmi rami. Vyiadruie akiste

98-99

''pevcom

rmskeho ntodaa rmskei re.Obnova rmskeho a cisrskeho ,,ordo in lege" (poriadku v zkone) bola Danteho velkm snom (nezriekol sa ho ani v ase, ke mu pfotireila cel sdob situcia Itlie), a to snom ustavine roznecovanm jeho pre_ svedenm, e ono rmske a cisrske ,'ordo in lege" je !ednou z prch podmienok politickho' a teda i mravnho poriadku na svete. Tento jeho

teda priamo diktoval cel sriu naich postv:

',sen"

E l e ktr a, matka D ar dana, zakladatea T r ie; Ae

zak|adatel rmskeho ntoda; Hektor, hrdinsk obranc a T t ie; C aes ar, zakladateL rmske-

Trjan

n e a s,

310
ho imptia; Pentesilea, ktovn Amazoniek, ktor pomhali brni Tritr; Camilla, dcra krlh Volskoi ktor na pde |tlle pad|a v boi proti eneovi (porov pozn. k In I, 107 - lo8); Iaunia, dcta ktla Latina a druh Aeneova ena; Brutus, nie Marcus Junius Brutus, kto zabil Caesara, ale LuciusJunius Brutus, kto zvrhol z trnu poslednho rmskeho krlh Tarquinia Superba a stal sa za_ kladatelbm rmskej republiky (onoho prvho Bruta Dante uvrhol a na dno Pekla, pozri Ifl )ooilV, 65 a nasl.!); Iucretia, Cnostn rmska matrna' ktot sivzala ivot, pretoe iu zneuctil Sextus Tar-

KoMENTR

lbm mylienok veLkho grckeho fi|ozofa zpadoeurpskemu stredoveku, ktory po grcky nevedel. Je pozoruhodn, e Dante Aistotela a s nm cel ,,rodinu ch, o vedia" pfedstavil na v}'venom mieste. Kee kad detall v Boskej komdii m svoiu fut1kciu, mnoh komenttori videli v tom nznak Danteho presvedenia o nadradenosti rozjmavho ivota nad ivotom innm. Je to iste mon. Rozhodne je vak prznan,e u Danteho Caesaf stoi niieako Aristoteles.

k Aristotelom spisom a m aj sprstupovate-

quinius, syn poslednho rmskeho krla; Jlia,

dcra Caesarova a ena Pompeiova. 129

Saladin, o sm si sad u tiu.

egyptsk sultn (11]7 - 1193), energick odporca kriiakov, no pritom vldca, kto mal v stredoveku poves loveka lhchetnho, velkomyselnho a tedrho. Asi pre tto poves ho Dante umiestnil - i ke ako mohamedna bokom a osamelho _ medzi,'velcch duchov". (Niektor danteolgovia, ako P Renucci, vidia v tom echo Danteho nbo_ enskej znanlivosti. Pozri k nei Conv II, uII, 5. Samho Mohameda, pravdae, Dante odsdil do hlbokho Pekla medzi ,'rozsievaov schizmy
a kandlu". Porov. Inf. )O(VIII, 30 a nasl.)

Saladin,

SPEV PIATY

vj4k poloen niie, podlh zkona Danteho Pekla

Tak zostpil som u priehlbinu druh. - Do druhho kruhrr. Ten je v porovnan s prr"m (Pozri pozn. k Inf. Iv,24'); kee ie kruhom u

ie v om trest a.
4 Ti sa Minos hroziuo el ur._ Minos, mticlc krL krtsky, povestn prsny zkonodarca a tradin sudca v stafovekom podsvet. (Porov. Aen. VI, 43| - 433') Takto funkcir.r m i v Danteho Pekle:

130

Pozduihnc zrak, som zazrel na tj,ine..' _ Aristotela, vekho uitelh scholastickej filozofie, ktorho Dante poklad'al za na1vieho filozofa vbec. Iste preto ho menoval zmene na pfvom mieste v nasledujcom ade ,,Fch, o vedia"' V prevanej miere s to zasaznamn postaly antickho sve_ t^; f1lozofi rozlinch smefov a kil: Sokrates, Platn, Denxokritos z Abdery (otec matefializmu, kto h|sa|, e svet povstal nhodnm zhluknutm atmov; preto o om Dante doloil: ,'pre svet je nhod snemom"|), Anaxagoas z Klazomen, Diogenes, Thles Miletsk, Empedokles z Aqriqenta, Herakleitos z Efezu, Zenn z Eley, Seneca; alej grcki uenci rozlinlrozameranla: Dioskorides,
grcky lekr
a

144

rastln a nefastov, o jedoch a protiiedoch (preto ver: ,,nlemu nlez vlastnost mnohch"!), geo\ete Euklides, zemepisec a kozmograf Ptolemaiog ktorho svetov ssta\.u prijmal ai Dante, lek-

botanik, ktor, psal o ,,vlastnostiach"

iitom chaaktere pozri u Renucciho, op.

st.22I - 222.
_

\Tetruie viny dua uruje im miesto v jednotlich krrrhoch. No okrem toho je ete i strcom druhho kruhu a ako tak - podobne ako ini stLcovia pekelnch kruhov' s ktomi sa ete stetneme (Cerberus, Pluto, Miflotaurus, Geryon atdl) symbolizuje samu vinu, trestan v tomto kruhrr, ie do istel' miery ie| plastickym obftzom.Tr'to dyojit funkcia potom uflie ieho charaktef: ak ie na iednei stane akmsi predstavitelbm boskej spravod_ livosti, a teda si ai uchoval osi z dstoinosti vef_ giliovho Minosa (ie inteligentn neomyln jasnoziv, absoltne spravodli at.), na dfuhej strane m rry obludnosti - a medzi nimi nfoky zdtaznen rty animlnosti - zverskosti (vrako pes, cer zuby, m chvost a pod.). o Minosovch dvoch lohch a z toho \Tpl'vaicom ieho dvo_
cit.

ri Galenus

vedy, ale aj m1ticky grcky bsnik orfeus,ba napo-

Hippokrates, zak]adate|ia lekrskej

kon aj dvaia velaznamni arabsk uenci, lekri a ilozoi Auicenna (Ibn_Sina, umrel f. 1036) a Auerroes (Ibn-Rod, umrel r. ||98), z ktoch posledn bol autorom povestnch komentrov

kruhmi. - Viacer z modernch komenttorov si

peto, e 1ej Cesta povedie kfrtiacimi sa pekelnmi

l5 riekne a slchne, skrido hlbon.- Skri

povimli npadn Danteho strunos v celei prvej asti nho spelrr. V srii ,,strunch" verov n

311
ve tvor azda vrchol: \Tiaduie skutone bleskom spsobom cel Minosovu procedru, pi ktorei vyznanie viny, rozsudok i kon trestu splwa|r v |edin moment' Okrem toho cel ttto prv as nho spel.u ie pozoruhodn samotnm Danteho slovesnm umenm (ztmern ,,chraplbv" my, snaha zl'ukovou vstavbou verov poda i naznaisamu atmosfru tohto kruhu, v ktorom, ako sa o tom Dante dhlei zmieni, fia sy,resp. dun a burca pekeln povchrica). Pri preklade sme

Ko M

N'I

ust,ktorho pvod Dante lTsvetl stami Vefgilia v Infl X||,37 _ 45'resp. stami zloducha v In XxI, ll2 - ll5. Za takto lysvetlenie s napr. Sapegno, Porena, Pagliaro a i., ktor potom celkove

zhodne lysvetlirit n ver a prslun pasus: Kee due po Minosovom verdikte ''skria" po

toto vetko brali do rvahy. (Porov ,,chraplhv" _ wd,zmern disonancie, my: chr- v k sdu sri duu asonancie, alitercie typtl:
previnilz" a pod.) 'sem

zfalswo lybuchne v preklnanie Boej moci. (Porov ver: ,,na Boiu moc tam klhj vinovat", v 36.) Pe nzornos si teba predstavi, e nai
bsnici stoia na tomto ustea z neho
sa

takeito ,,zrcanine", ie prirodzen, e v nasleduicom pekelnom lete prve na tom mieste si znol'u uvedomia venossvoiho trestu a ich priostren

dvaina

23-24

vr du,letiaci okolo nich. Znma Dorho ilustr-

Takto chc tam, kde uetky ueci mu, / ktor len chc. - Vergilius opakuie to ist, o povedal Chronovi. (Porov pozn. k Int III,95 - 9.) A pred ritulnou formulou Minos kapituluie. _
28

Priiel som O priestra, kadm suetlom nem. - Mastnou atmosfrou tohto kruhu je vchrica vi riaca v uzavretom priestore. Akustich fakt neprestainho huania, podobnho hukotu mora, ktorym brka zmieta, natoLko dominu|e, e Dante ai vizulny dojem vyiadru|e akustic: toto miesto ie ..d'ogni luce mtlto" - ,,kadm svetlom nem"' (Na pozri jeho Il canto V dell' Inferno, Roma 152.)

tto tuDanteho umenia upozornil Pagliaro,

no tto obyaine preklad ako 'ierny", ,'temn", farbu Dante vslovne definoval ako er zmiean s purpurom, priom er prevlda. Pozri Con' IV' xx' 2.) v podstate tak si treba predstavi aj ovzduie jeho nasleduircich krrrhov, pravda, s vnimkou ch, kde blohe a kde sa teda purpur dostva do rovnovhy s erou. t ktiati. -v oig' ie Le k zlomisku sa piblia ,,la ruina", o ktorho zname sa hodne diskutovalo. Za naipr av depodobneiie pokladme vysvetlenie, podlh ktorho toto slovo synonymom

Danteho vrok, pravdae, nemono bra doslovne: kruhy jeho Pekla - zre|me z umeleckch prinnie s kruhy plne temn a sm autor vo'v] 89 nazval atmosfru tohto krulru ako ,,aet perso", ie ako ovzduie 7ulpurouotemn ". (Slovo ,,pe rso" sa

cialrychdzapresne z Danteho vzie. 37 -39 Pochopil som, e U tornto kruhu Uta / hrienikou tela strastipw ter. - Pochopl| to podlh nm uznmeho zkona tzv. contrapasso. (Porov. pozn. k Inf. III, 52.) V tomto kruhu st trestan due l'ud chlipnch a smilnch, ktor hreili iadostivosou tela, tzv. ,,peccatori carnali": zaiva nevedeli ovld_ nu ve rozumom, teaz po smrti ich vleie, una, strhva, mua tzni pekeln vchrica,ktot ie ob'ektivciotl ich viny. Dante ako persona dramatis mohol tym skr na prv pohlhd pochopi, o alc druh hrienikov tu ide, e Dante-bsnik v svojei predchdzaicei pozii pve obrazom,,vchrice", ,'brky" la|adril silu vlastnei vne. (Porov jeho kancnu Amor, dacch convien pur ch'io mi doglia, ktor napsal u v exile o svoiej vnivei lske kn casentinskei horalke, a v nei vo v.27 obruz. _ ,,... kde tak ,,.'' ove tanta tempesta in me gira"

brkavo mnevri".) -

Jak u dobe chladu... Vere sme preloili podlh itania a interpunkcie, ako iu navrhol M. Barbi a ako iu z modernch editorov priial Sapegno.
(Porov' in tanieu Momigliana a i.) _

43-43

slovo

pru z tebou oznaench z''' - Semiramis, asrska krlbvn' manelka krlh Nina, ktor mala v stredoveku poves beztrzdne chlipne| eny' nevhajcej sa dopusti incestu s vlastnm synom. Aby zahladila hanbu, lrydala vra1'zkon, kto povoT

52-60

lbval akkolVek telesn obcovanie. Na to prve

nara Danteho ver: ,,chrnila vilnos vlastnou prvomocou". -

slov ,,la ripa", ,,la rocca", ,,la 'e roccia", resp. ,,il balzo",

ktor Dante striedavo polliv na oznaenie

strmho skalnho brehu, skalne| steny, uzavierajcej iednotliv kruhy. (Za tento vklad bol u Del Lungo, Poletto a i.) Modern komenttori, prav-

zradiln tatnt... - Dido, kartginsk krlbvn, vdova po Sychaeovi, ktormu slbila venvernos; zalbila sa vak ialenou lskou do Aenea
a

61-62

znam spresnili v tom zmysle' e tu ide o stenu rozrumen, zlomen, o ahsi skaln
dae, tento

,,ztadl|a" prach svoiho nebohho rnla; na-

3l2
pokon, Aeneom zavfhnut' zhanby, bolesti i hnevu si sama siahllnaivot. (Porov. Aen. IV.) 63 chlipn Kleopatra' - Egyptsk krlbvn, postupne milenka Caesarova a Antoniova; po Antoniovej porke spchala samovradu. -

KoMENTR

iv

Pekle, i ke ako prame

noch

Viacer in vklady, zd sa, s mo pravdepodob n. (Napr. nvrh eskhoprekladatelh a in.

novch trap.

()4-ot

znamnho komenttora K. Vrtneho, kto svo1'ho asu odporalchpa slovo ,,lska" vo zname Boh a pod.) -

Trji.
a

Helenu pozri... _ Manelka spartskho krlh Menelaa, pre ktor rypukla trjska voina; zawadila ju grcka ena z pomsty, e iei mu padol pri

ak douol to ktosi. _ Boh. (Porov. Inf.

141.-)

81

)o(VI,

65-66

hrdinov pri dobjaniTrie; napokon sa zalbil do Polyxeny, dcry poslednho trjskeho krIa Priama' no vo chvli zsnub ho zabil1'ej brat Paris. -

pozri na Achilla.'' _ Naislvnei z grckych

muselo pripusti protireenie s v 31, v ktorom sa slovne hovor, e 'pekeln smr"je nezasta-

z milosti, prve vyprosenej Dantem, lebo in by sa

km mluietor ako u tejto chuli. - Azda

96

Tarn Paris, Tristan. - Paris, pravdepodobne prve spomenu syn Priamov a nosca spartskej Heleny. - Tristan, milenec krlbvnej lzoldy, slvny legendrny hrdina viacer'ch stredovekch r1tier_
skych romnov. _ 73 -75

67

viten' S, pravdae, aj in vysvetlenia' _ 97 Rodisko moie,. - Ravenna, leiaca v Danteho a_ soch ,,nad morom", iebliiek moru ne dnes. _

Iska, o srdce lhchetn hne zmrni.'. _

r00 - 108

Chcem', majstre mj.'' osloui j,ch, o id' u jednon pre''. - S to Francesca da fumini a jej vagor

Paolo Malatesta' Francesca bola dcra Guida Polentu Starieho, pna Ravenny (a teda stryn Guida Polentu Mladieho, u ktorho Dante naiel tulok v poslednch rokoch ivota). Skoro po r.1'275 sa vydala za Gianciotta Malatestu, pna mesta Rimini,

om. Tto prhoda, ktor v}.volala ohlas, stala sa kedysi v rozmedz rokov 1283 - 1286,tedapribline v ase, ke mal Dante okolo dvadsa rokov a psal No ivot. Na obe tragick postavy mohol si na tomto mieste Boskei komdie spomen m skr, e pravdepodobne osobne (alebo aspo z vi denia) poznal Paola Malatestu, kto bol v rokoch

yelmoa sce udatnho, no nepeknho zoru a chromho. Po niekolkch rokoch sa zalbila do ieho brata Paola, krsavca prjemnhovzhlhdu. Gianciotto objavil ich lbostn pomer, pristihol ich in flagranti a oboch milencov pfebodol me-

1282

vatelbm pokoia" vo Florencii. - Niektor kronikri

|283 tzv. ,,kapitnom l'udu" a ,,uchov_

a aj Danteho komenttofi - medzi nimi ai Boccaccio _ vniesli neskr do tragickej lbostnei historky viacer tomaneskn prvky, ktor sa ukzali historicky nepravdirymi. 7a pre lsku, ktor una ich stle. - V mene lsky. Na rozdiel toti od ostatnch dutieto dve due ,,letia" v pekelnei povchrici v pre (porov v. 84, l05): ich lska ztejme ptei|a i smr a trv ,,vene"

tercny, patriace medzi naislvnejie tercny Bo_ skej komdie vbec. obsahuj odpove na Dante_ hq..pelysloven otzku po prinecelej tragdie dvoch milencov. Francesca ju zhrnuje fakricky do jedinho slova ,,amore" - ,,lska" - slova nielen trikrt opakovanho na zaiatku kade| tercny. ale i svojimi hlskami doslovne prenikajceho cel zvukov vstavbu vetkch troch tercn. Nie div, e jeden z modernch komenttorov (M. Porena) chafaktefizoval toto troinsobn opakovanie slova ,,amore" - ,,lska" ako dotvrdenie a muziktilny taz neodolatenej moci lsky ako takej, ktor vraj v tejto tragdii bola jedinm vskutku innm potagonistom. Viac vak ne tento ,,muziklny" taz neodt> latenei moci lsky zaujme ns v chto tercnach niekol'ko pozoruhodnch faktov: Predovetkm: Slovo ,,amore" _ ,,lska" opakuje sa v nich sce tikrt, no jedinm jeho kontrapunktom je slovo - ,,morte" _ ,,smf"' Lskaasmrtznamenaj tu dva body jednej tragdie, priom druh bod je v priamomkalzinomvzahu k bodu prvmu. Ak si nito slovn sponu pfemietneme na pozadie Danteho ptedchdzajcei poze, vidme, e je msicelkom nowm. Francesca tu lyslovuje osi celkom opan,ne vyslovoval mlad Dante v celej svojei predchdzaitcej lyrike; Dante v ob_ dob,'sladkho novho lu" spieval o lske, ktor mala vies k ivotu, k ,,novmu ivotu", no Francesca hovor o lske, ktor viedla - k smrti: ,,Lska
ns teje smf ti odovzdala."

Ti

Druh fakt - spomnan in mnohmi komen_ ttofmi, ale pre ns pozoruhodn v smere, kto

313
hne nazname- je ten, e sa v prvch dvoch tercnach rysky'tui pfiamo ozueny nie|en hlaunch ide, na'ktoch stl ,'sladkry noly tl", a teda sama

K()MENTR

Danteho ptedchdzajca pozia, ale priamo a| ech konkrtnych uerou' iednak verov samotnho Danteho a jednak verov bsnickei skupiny,
do ktore| Dante zamladi patril. (Idea, e lska prin_ cipilne sdli v lhchetnom srdci, e lhclretn

srdce a lska iedno s, e moc lsky ie

odolatel'na
a

ne-

sklonen mi zbelela sa krieda" a vzpt Vergilioltr otzku: ,,o sa s tebou deje?") Slov Franceskine pocioval tak trochu ako v'itku a ked sa napokon

sme sa u zmienili, a to i t lska' ktor principilne sdli v srdci lhchetnom, ielska, ako iu ponmali bsnici ,,sladkho novho u", lebo vslovne o takejto lske Francesca hovor, je a prlipochopiteln, e ho to muselo naplni hlbokym a otrasnm znepokojenm. (Porov' v 110: ,,wr

pod': v prvom veri prvej terciny. zncjcom v pvodine ch'al cor gentil ratto ',Amoq s'apprende", nachdza sa priama ozvena Danteho )netu ..Amore e'l cor gentil sono una cosa_ - ..lhchetn srdce s Lskou v jedno splva", pozri Vita

nora )G, respektve Guinzellilro kancr-ry ,'Al cor gentil ripara sempre Amore.")
\

dozvedel, e ,,prakoreom" ich hriechtr, smrti i zatratenia bola kniha - omdlel Ako vidme, Dante do tohto spelu, a najm do slvnej epizdy o Franceske a Paolovi premietol svoi naivlastnej osobn problm, svoi hlboky v Novom ivote, ako sme na to svojho asrr (Porov. nae poznmky k slovenskmu upozornili 'eho prekladu tohto diela.) Rozhodne nejde o spev ho slcit k Franceske, ako svoiho asu wrdil De Sanctis (na inom mieste napsal, e ''Mzou ie tu scit"), ale o spev prinajmenei ,,viacstrunn", v ktorom vvdzan sponu ,,Lska - Smr" treba chpa v svise s danteovskou dvojicou ,,Lska _
ivot", woriacou samu os celho Ieho bsnickho diela. Uvedenm v'kladom zmyslu Danteho troch klolych tefcn - kladom, pre kto sme nali
s ,,jedinou a

osobn rozpor, ktorho stopy mono rybada u

lahko: ak skutone r. naich trocl-r tercnach ide

vod z clrto dvoch faktov mono urobi velmi

o dotvrdenie a ,,muziklny" vraz neodolatene|

moci lsky, tak sa toto deje akoby priamo na poza-

vemocnou strunou", ktoou ie Dante_

di samei Danteho predchdzajce| pozie, respektir'e na pozad hlavnclr ide, na ktoch ona stla, l to notabene s nepriamym ich popretm: Lska r'poat mladho Danteho mala vies k ivotrr, no tu Ffancesca (slovnkom mladho Danteho!) kon_ itatuie, e viedla _ k smrti.

Ltoq'z nich ryplynul, potom celkom dobre

\a

pozad uvedench dvoch faktov i vywodu,

po-

iaston oporu jedine u Theophila Spoerriho

chopme reagovanie Danteho ako personae dramatis na Franceskine lyroka o lske. Svojho asu Francesco De Sanctis, zveden na|m slovom
-

p i e t a " v o v. 7 2,

ko lysvetlbval vo

cl". doslovne zahalil cel tento spev do atmosfry

zname,,-

(Pozri ieho Einfhrung in die Gttliche Komdie, Speer_Verlag Z rich 1946, str. 78.) - n spev, pravdae, trochu sca z omantickei arrreoly' ktor mu nasadil kedysi De Sanctis a ktor sa dosial

tradujc, no nesporne zisklva na hbkc svojhcl

107

Danteho scitnho postoia k dvom milencom, zatratenm pre lsku. (Pozri ieho tdiuo 5. speve

l'udskho obsalru. _

Pekla
(

l9i2.) Viac vak ne o srcit k obom milencom

v diele Saggi critici, vol 2, Bari, Laterza,

hoci ai ten ie \"razne prtomn) ide tu o Danteho nepokoj, rozruenie, zmdtok a .zkosv pomere k nim, ieo to, o je skutonm vznamom Danteho slova ,,pieti", ako naposledy dkladnm filologichm tdiomdokzal N. Sapegno. (Pozri jeho komcntr.) Sm Dante v predchdzaicej pozii bol pevcom lsky - lsky, pravdae, zidealizovanej, no jednako len lsLry. o lske psal vetk-v svoie -.irdk r'ere ", k lske sa vinuli vetl7 jelrc ,,sladk 1z$_ch_ i.'neiasn tby".(Hodno si vimn,ako * prr-e ieto azy, rypick pre stilnovizmus, :nrmo lynraj v texte tohto sperr:: 'dolci sos::r-i_. r_. ll8; ,,i dubbiosi desiri", v l20!) Ak vak ::zu - ako persona dramatis - poul, e prve |s doviedla Francesku k smrti, notabene k smrti ' onom irokom znarne tohto slova, o ktorom

uril pre vrahov prbuznclr (Porov. Inf' )ilXII), nazvan tak po<llh Kaina, vraha brata bcla. 127

pr

Kto uzal nm iuot, pre Kainu zreje. - Kaina,

oddiel deviateho kruhu Pekla, kto Dante

mn dobrodrun a l'bostn v ktorom

132

tich hfdinov_rytierov okrhleho stola. Ide o

Raz, sami len, sme talisi z liene / Lancilotta. Starofianczsky tomnz XIII. storoia o Lancelotovi Jazernom (Lancelot du Lac) jednom z dvansro_

- rza

sa

rozprva o Lancelotovej lske ku krlbvnej Guenivre. -

zbauilo ns uldy. - Rozumej: zbavilo ns odolnosti k vni. - Ide o miesto, kde sa opisuie, ako krlbvn Guenivre, ena krlb Artua, na sprostredkovanie Gallehaulta, jednho z Lan_ celotoch priatelbv, a na dkaz, e je Lancelotovi

a jedno rniesto

314
naklonen, bozk nho 'liela fl^ sta. V strfr. texte sa hovor, e krlbvn pozrie na plachho Lancelota, pristpi k nemu, ,,vezme ho za bradu a bozk ho pred Gallehaultom dos dlhm bozkom". Ako dblej uvedie Ffancesca, prve tento pasus romnu stal sa obom milencom osudnm. r37

KoMENTR

bera svisia s nm u znmou dvojitou funkciou m1tologickch postv' vystupu1'cich vo funkcii

strcov v Danteho Pekle, no zrove predstar.u|cich obraz samej viny, testanej v tom i onom

kruhu.

V tomto

ohlhde

je

Danteho Cerberus

Autor i spis nm boli Galeottom - vlastne lyie spomenum Gallehaultom, kto sprostredkoval neveru krlbvnej Guenivry. V Taliansku toto meno zobecnelo a nadobudlo pejorativnyznam: kupliar' Okrem tohto znamu, myslme, e Danteho slovo ,,Ga|eotto" m ete i tret' skr1 znan'. prieuoznk' (Potov. slovo v takomto vzna_ me v In VIII' 17; Pufg. II, 27.) Autor i spis boli
pre

Tu uodca dlane rozourel, a.'' naberc zerne... tnaril ju do tlm d1lchiaceho psiska. - Gesto Danteho sprievodcu, pochopitelne, pripomenulo komenttorom u v najstarch asoch podobn
gesto Sibyly Kmskej, Aeneovej sprievodkyne podsvetm, ktor hodila do troch Cerberovch paetkov ,,llspuac kol" z medu a arodejnej mky. (Porov Aen. w' 419 - 425.) t\kvak gesto postavy v latinskom epose malo jednoznan a logiclc znam (ko| Cerbera uspal!), podobn gesto v Danteho epizde prichodilo viacem kome nttorom len ako mechanick napodobenina Vergilia,

postavou a - prkladnou. 25 -27 '

i,,prievoznkom" - do zatratenia. -

oboch milencov nielen ,,kupliarom",

ale

a k tomu ete napodobenina celkom nesrod

a ,,nelogick": ak sa toiDanteho Cerberus
do_

SPEv IEsTY
7 Sorn u treorn kruhu ... - V kruhu lyhradenom pre due l'ud, ktor hreili oberswom a nens1t_ nosou v irokom zmysle slova. (Porov v' 53 - 54') Ich trest je koncipovan na princpe contfapasso: kedysi boli ,,pohren" do radovnok, v ktoch hoveli vetlcm zmyslom, te^z s] ponoren do odpornho, zapchajceho bahna, v ktorom vet_ ky ich zmysly trpia. -

Cerberus krut dookola snor. - V starovekei mytolgii (Pozri Aen. vI,417 - 418) obrovs troi hla pes' strca podsvetia. Na rozdiel od antick_
ho Cerbera, ktorho

73

tento Danteho Cerberus m niektor znaky l'ud_ sk: Dante o om slovne hovor, e mal ,,ruky", a nie laby (Pozri v pvodine ,,unghiate le mani", v' l7), e mal ,,hnusn ture zlho ducha" (porov. v. ]1). V ponman Danteho ide teda o aksi obludn antropoidn psisko, ktor m asi v tej miere l'udsk zna, v akej mai zieacie znaky due trestan v tomto kfuhu. (Porov v 19, v ktorom sa hovor, e tie due ,,zavjljl" a ,,bre".) okrem toho - na rozdiel od antickho Cerbera - Danteho Cerberus je nielen strcom svoiho kruhu, ale i piamo znitelbm duv om uzavrech, iedmonom, zloduchom. (Porov. pomenovanie,,veleerv" vo v'22 ato ist pomenovanie samho Lucifera v In )ooilv' 108.) Vetky pecifickznaky tohto Cer-

zor

bol

une len

zverslc

slovne ,,iv"telami i duami zatratencov, ktor ,,zdiu?" a ,,zieta" (Potov. v 18.), preo by sa potom mal uspokoiii pfiehftiami zeme, ktot mu do rozdhvench paerkov hod Vergilius? odpove na tto otzku, nerieen a zdanlivo nerieiten, naiel v poslednom ase Paul Renucci. Tento obludn pekeln pes je mu opakom Vel tra, uvdzanhoDantem na zaiatku Boskei komdie: Pohm Veltro, aksi Pes Bo(,'Domini Canis")' kto m prinies spsu Itlii aj svetu' ,,nebude sa iuizemou ani kouom", ako Dante doslovne napsal (Porov In I, l03.), tento pekeln Pes, aksi Pes Satanov, symbol l'udskej paravosti a nensytnosti, za nailepiu potraw poklad prve ,,zern", ie- premietnut na pln alegoricko-sym_ bolicky - svetsk ma1'etky, pdu,latifundie. (Porov. cit. dielo, s.90,222 a nasl.) Renucciho rieenie je ztove dobrou ukkou, ako treba vnma Danteho postar,y asto na viacech vznamoch ro vinch a ako je samo Danteho umenie neobyajne zloit. okrem toho takto Tsvetlenie zdanlivo bemznamnho detailu - zd s^ nm - lepie ob1'asuje i samu povahu hrienikov v treom kruhu Danteho Pekla. Autor tch namal ,,golosi", no (kee ich sttcaje zrovet obrazom ich viny) zrejme tu ide nielen o due l'ud, ktor hreili ober_ stvom, ale paravosou v najirom zmysle slova (paravosou po majetkoch, po pde a pod.), ie o nairozlinejie druhy koristnkov _
Vy, obania, ste UraOeli ni Ciacco. - Slovo Ciac_ co me znamenat pohdavprezyvku nens1t_

52

315
nho paravca vo veobecnosti (asi ako nae
.,prasa", ,,svia"), ben vo Florencii Danteho ias. No me znamena jednoducho aj meno bez pejo_

K()MEN]'R

ratvneho r"znamovho odtienku (zdrobneninu mena Giacomo, prpadne potalianenznenie franc' mena Jacques). U komenttorov dnes pre_ vauje mienka, e Dane mal na ume konkrtnu postaw zo sdobej Florencie, no dosial sa ju ne_ podarilo bezpene identifikova. Podlh Boccaccia Ciacco bol Florenan, kto sa rd priivoval na hostinch u bohov, povestn labunka rut,

(Porov Dekameron IX, 8.) Z textu tohto spen: wp|ya, e Dante mal
a v spolonosti oblben

nopritom lovek dobrych spsobot

-

zbavn

prvrencov cisrswa, a guelfov, obrancov slobd a autonmnei politiky talianskych miest. Tento ,,spor" prebiehal veLkou asou XIII. storoia a skonil sa porkou ghibellinov (26. ebruLra t266 v povestne| bitke pri Benevente) a prevzatm moci vo Florencii guelfskou stranou. Vldnuca guelfsk strana zaala sa vak oskoro tiepi na dve frakcie, na tzv. iernych guelfov, vedench rodom Donatiovcov, a Bielych guelfov, vedench rodom Cerchiovcov (K poslednej strane sa hlsil aj Dante.) ,,Pradvny spor", qruolan oraz ostre|mi rozpormi hospodrskei i socilnej povahy (mono
ho pribline redukova na'spor" zujmov bohatei

bvozie s drobnm metianswom), pokraoval

v teito novei podobe fakticky d'alej, a |. mja

k nemu uritosobn sympatie.

o sa uene trieti'.. - Obania mesta Florencie. _ Zaaenci v Pekle, ako to neskr Dante wslovne povie stami Farinatomi, s
mesta,

ak uie, mi pouedz, kam sa rtia / meania

60-61

|3oo

dia ni o prtomnosti. (Porov In X' 97 - 108.) Tto ich umonila Dantemu vsun do ''vlastnos" prve| kantiky Boskei komdie cel sriu tzv. pro_ roctiev (Porov. proroctvo Farinatovo v Inf. X,79
Brunetta Latiniho v Inf. XV, 55 - 78, Vanniho Fucciho v Inf. )o(IV, 74o - |57 at.). Rozumie sa, napospol vetky tieto tzv. proroctv ka.i sa r-ec minulch (ide o ,,vaticinatio ex eventu"): -budcimi" s len z hlhdiska dtumu Danteho fiktvnei cesty zhrobm. Tak je to i v prpade Ciaca. Vnimon pri om |e len to, e na rozdiel od ostatnch zatfatench Ciacco pozn ai prtomnos. (Porov ieho slov: ,,Pr spravodlch nik tam neposlcha.'." v.73 - 75.) Vec sa lysvetl'uje rozline, medziinm i ^k, e Dante pri psan tohto spel'u nema| ete dos jasn koncepciu predr'davosti a slepoty svoiich zatratencov. a nasl.,

schopn vidie vzdialene|iu budcnos,no neve_

b4-

/>

Praduny spo... - Ciaccovo tzv. prorocwo, ako r-bec predpovede ostatnch zatratench' s ktomi sa ete stretneme, je hodne neurit,jednak preto, e zatatenci,,vidia" budcnos len hmlisto,
_chybne" (Porov. Inf. X, 100.),

umeleclcch ( proroctiev bva| zsadne nejasn). Nov rozbor tohto prorocwa naposledy podnikol Paul Renucci a zisti|, e obsahuie veLmi

to

jednak z prinis-

dce udalosti javia sa nm asi takto: Pod "pradunym sporom" Ciacco myslel skutone starodvny spor dvoch politichch strn, ghibellinov,

presn ,,predvdanie" udalost, ktor sa stali vo Florencii po roku 1300. Ke sa oprieme o Renucciho analzu' jednotliv Ciaccove nana tzv. bu-

,,uystil u kru", ako hovor Ciacco, ie v krvavr bitku na Trojinom nmest vo Florencii. Mesto sa definitvne rozeslo na dva nezmieriteln a proti sebe stoiace tbory. Po mrnych pacifikanch pokusoch mestskch priorov a po odhalen sprisahania iernych guelfov v jni 1301 prevzala moc ,,urchn strana" (Ciacco hovor ',parte selvaggia", iestrana ,'vrchrska", ,,vidiecka", narl,an tak preto, e Bielych guelfov viedli Cerchiovci, ktor nepatrili medzi starousadlkov, ale zili dolu do Florencie z hr, z vidieka a a v meste zbohatli); to malo, prirodzene, za nsledok lyhnanie vodcov a hlavnch predstavite|bv iernych guelfov (Na to naaj Ciaccove slov'. ''... a urchn, strhnc ultidu, _ k u1hnanstuu, doln stranu upokor"') Y7b da Bielych guelfov netrvala vak dlho, lebo sktrto_ ne ,,u ase troch slnc', ie skr ne uplynuli tri roky (potan,ptavdae od chvle, ke Ciacco lYslo!.uje svoie'pfooctvo", ieod 8. aprla 13o0) dolo k jei plnmupdu. Stalo sa tak priinenm ppea Bonica VIII.' kto sa roku 1300 ete len ete len obratne ,,ukol oboch strn plauil", ie diplomaticky manvroval, ale kto v ieseni l301 lyslal do Florencie Karola z valois pod zmienkou pacifikova mesto, no v skutonosti s lohou zrazi vldu Bielych guelfov. Franczsky princ tak skutone aj urobil a nastolil vo Florencii vldu iernych guelfov, naklonench ppeskej politike. Vodcovia Bielych guelfov - medzi nimi aj Dante a mnoh prvrencitejto strany - museli ods do lyhnanstva, alebo sa stali obeami krtrtho prena_ sledovania. Politick protivnici ich dos|ovne ,'zdluili",ako savyiadril Ciacco, uvalili na nich najaie tresty (konfikcie ma|etkov, kontumanhrdeln tresty a pod.) a zbavili ich akhokolVek vplprr na politick ivot. V samotnom meste - podlb po_ mrnych slov Ciaccorch - zostalo len ,,pr sprauodlittch" (Ciacco hovor o ,,dvoch"' no s via-

316
cerymi komenttormi sa domnievame, e tu ide o slovkuneurita e s teda bezpredmetn vetky identifikanpokusy), no ani ch ,,pr

KoMENTR

spravodlch" nik neposlchal: Florencia

)ovIID.

sodomitmi v 7 kruhu (I. xu)' Moscu de'Lamberti medzi rozsievami rozkolu v 8. kruhu (I.

sa zme_

nila na aksi pahrebll pchy, ztvisti a lakomstva! Tahto vklad Ciaccovho tzv. proroctva, ozumie sa, vrh svetlo na dtovanie tohto spevu Danteho pekla' iena ieden z vemi nejasnch a akorieitench problmov danteolgie. Kee Ciaccomi slovami - pri vetkej ich ne|asnosti - napokon celkom jasne a v pesnei historickej postupnosti pfenikaj dejinn udalosti, Paul Renucci z toho usdil, e tento spev napsal Dante kedysi po marci 1306, v ase, ke vitazn sttana iernych guelfov u naozaj, ako hovor Ciacco, (teda pln tyi roky) a ,,hfdo" niesla hlalu, ''dlho" ieu v ase plnei tpkosti }Thnaneckho ivota. - oproti tomu napospol vetci modern komenttori tohto spevu pridriavai sa starieho kladu G. Ferrettiho, kto myslel, e sa Ciaccovo tzv. prorocwo lzahuie len na obdobie od mja 1300 do jna 1301' e odta len nerozhodn politick si tuciu vo Florencii bezprostredne pred Danteho exilom - a e teda Dante tento spev napsal ete domavo Florencii. (Porov' komentf Sapegnov' cit. dielo Spoerriho, stf. 80 a i.) Renucciho klad (porov. cit. dielo, st.95 a nasl') je vak celkom presvedi a mono oprvnene dfa,e sa nm skon,,pradvny spor" o znam Ciaccov'ch neurit'ch slog za ktomi vak stoia celkom uf t historick fakty. okfem toho Renucciho vklad m ete t prednos, e nepota s Dantem prorokom, ale iba s Dantem bsnikom, kto vloil do Ciaccovch st ztetene aposterime protocFro. poaedz mi, prosm, s ostatnj,mi o je''. - vetci, na ktorch je Dantezveda - Fafinata degli Ubeti, Tegghiaio ldobrandi' Jacopo Rusticucci, Afri go (de'Fifanti?), Mosca de'Lambeti - patrili medzi markantn a velmi znme postavy verejnho ivota Florencie v XIII. storo.Niektor z nich boli ghi_ bellini, in guelfi, no zachovala sa o nich poves _ o niekol'kch aspo celkom urite - e pri vetkej stranckej nekompromisnosti kldli blaho vlasti nad zujem svojej strany. Porena predpoklad, e Dante ich tu spomna ptYe pe kontrast, ktor, tvofia so svekou florentskou ,,stranckou nzkosou". Podlh inch komentrov je vak Danteho otzkaviac-menej ironick. 87

No u sladkotn saete, u ktorom il si predm,. Tn clivenia po ,,sladkom svete" bude sa ozr,at

u Danteho zatrfiencov sstavne a okrem vnimiek v najhlbom Pekle vetci bud bsnika iadat, aby svetu pripomenul ich meno: parniatka na svete ie to jedin, o im okrem trap ete zostalo. -

88-89

Florenanom Arigom sa nestfetne.

96

nepriatelk mocnos.
nho sdu. 106

Kristus v de Posled_

- Svoiej doktrny filozofickej a teologickej' t. i. scholastiky, ktor uila, e im je nejak vec dokonalejia, m vmi cti dobro a zlo. z takho uenia sa dalo vyvodi, e spojenm due a tela pri Poslednom sde stane sa lovek dokonalejm, no m inom
oduetil rni: .Len dr sa suojej uedy..'"
sa teda

111

miianielen tresty zatratench' ale i stavy

blaenosti spasench, ako Dante vslovne nape v Par. X{V,43 - 51. (Sapegno.)
114

prili srne k Boh4 kde u kruh sa skla. - Akiste k podobnmu ustu, skalnmu zlomisku,
s alm sme sa stfetli
(Porov. pozn.

tt5

kln.v,34.) -

v prcdchdzajcom kruhu.

78-84

- Sttca nasledujceho kruhu, podlh niektoch Pluto, starovelc boh podsvetia' bfat Jupitera a Neptna, podlh inch Plutos, starovelc boh bohatstiev. Yruz ,,ve!k nepriatel" naznauje, e zo staovekho boha Dante urobil diabla, zloducha. kde stoj uelk"j, nepriatel: - srn Pluto.

SPEV SIBDMY
t

v 6' kruhu Pekla medzi heretikmi (In X),

ghiaa Aldobrandiho
a

tam ich rujd'e dolu.

Farinau Dante stretne

Teg-

Jacopa Rusticucciho medzi

Pap Satn' pap satn aleppe! - Modern komenttor A. Momigliano vyslovil domnienku, e tieto Plutnove sovv zmercDanteho nemai nijak zmysel, okrem toho, e chc b nznakom imbecility, do ktorei privdza loveka tuba po bohatstvch. (Pluto ie toti, ako hne uvidme, strcom kuhu, v ktorom s trestan due lakomcov!) Preto ten is komenttof - a v tomto ohlhde nie je ojedinel - ironizuje vetky snahy njst nejal<
rrznam tohto vera.

3I7
Kee vak u z 3' vera wp|T a' e Vergilius pochopil ,,i tie sloa slep", komenttori sa predsa sa a len pokali od najstarch ias - a pokaj podnes - vyluskn ich zmysel. Robia tak pomocou rozlinch jazykov: hebrejiny, grtiny, latininy, arabiny, ale'i talianiny, ba i ffancztiny. (Povestn zostal nap. ,,klad" Benvenuta Celliniho: ide vrai o fonetich prepis franczskeho textu, ktom sa Pluto dovolva Satanovei pomoci proti ruitelbm pokoja:' ,,Paix, paix, satan! Paix' pai)c, Satan! Allez!" - v preklade: ,,Pokoj, pokoj, Satan! Poko', pokoi, Satan! Pote!", respektve ete presneiie ,, Pas p aix, s ataf, ! Pas p aix, s atan ! A l' p e ! ", ievo voneiom preklade: ,,Ruia tu pokoi, Satan! Ruia tu pokoj, Satan! Chy sa mea|") Zthadn Yer notabene o to vmilkal komenttorov' e v om tuili - naim v prvom slove ,'pap", ktor sa zave pokladalo za2'pdlat'. slova,,papa" ppe -

KoMENTR

napr. Del Lungo, z nainovch napr. Sapegno, ktor ho pokladai za naiodvodnenei. Pfi om sa toti potas tahm znamom Danteho ,,zthadnch" slov, v akom sa tie slov bene lryskytovali v stredovekch vokabulroch a etymologicch trakttoch, a ber sa pritom do ohlhdu klady asove najbliie sammu Dantemu, a teda spova|cena

bze benei jazykovei erudcie. Tato zsadn

prstup k danmu problmu (zdraznil ho najm

v svo1'om komentri Sapegno) iste treba poklada

zasptvny,ike _ zd sa nm _ nemono celkom z vera narku na ppea Bonifca VIII.: lyli Slovo ,,pap" l'e toti na prvom mieste nielen
46

samho vera, ale celho spevu, majceho vemi ost' protikleiklny hrot. (Porov len napr. vere _

48.)

au!')

nairozlineiie lt^ien .p;lkyna ppeaBonif' ca VIII., politickho pfotivnka Danteho. (Napr. povestn romantick lryklada Danteho diela Dante Gabriel Rossetti myslel, e slov Plutnove s zmieaninou latininy a hebrejiny a znlmefla' i: .Ppeoui Satanoui, ppeoai Satanoai knieDo konca minulho storoia, ako zistil sclt^zzi' ni (Pozri jeho Enc. dant., sff' 7424 - 1429.)' iesto-

(z nich niektor s celmi kninmi monografiami)' a odltedy pribudlo ete niekoko desiatok. (Z najnovchkomenttorov pokusil sa o nov vklad nap. M. Porena, podlh ktorho Pluto neaps strofuie satana, ale samho Danteho, a ieho zvolanie vral' znamen'' ,'Nepfiatel' ppea, nepl^iakr ppea slojedna!", o ie vraj raz zhtozenia pekelnho strcu, e sa v Satanovej riziavuje Dante, najvnepfiate ppea Bonifca \7Il.' ktorho Peklo poklad - za svoiho spoienca.) Za naiptavdepodobnej vklad mono poklada
asi tento: sLoYo ,,pap" ie latinsk citoslovce dil,'u ,,papae", slovo ,,Safuin' nben znam Satana a slovo ,,aleppe", o je potalianen forma hebrejskho

valo do sto rozlinch vkladov nho

vera

Chraplhlrym od hnel'rr a zrivosti. - Veobecne sa kontatovalo, e postava tohto strcu wrtho kruhu - na rozdiel od inch pekelnch strcov je ledva nartnut. Jeho zor si nevieme predstavi a z Vergiliovho pomenovania vo v. 8 (v naom preklade je presunut do v. 16) meme azda|en to vytui, e mal naozaj - popri l'udslcch znakoch - vlzor. Tento nedostatok presneie| Plutnove! kresby niektor danteolgovia rysvetl'u;' uritou Danteho umeleckou krzou pri psanprvej astPekla, no my sme skr nchyln vidie tu cel_ kom uvedomel autorov zmer: Ak toti stcovia iednotlch pekelnch kruhov, ako sme u pripomenuli, s ztove ai obrazom viny a vinnkov, ktoch sttia, nedostatok Plutnoch ft priamo koreponduje s nedostatkom t,ba priamo s bezwrnosou hrienikov trestanch vo tvrtom kruhu: Dante o nich slovne povie,e ,,ptam|o sa rznia" a s len pinavou masou s nerozoznatelnmi |ednotlivcami' (Porov' v. 49 _ J1.) Ich strca Pluto zfel'me v samom Danteho zmere musel byt O tom, e sotva mono hovori o nejakom Danteho ,,krzovom bode" v svise s nam spevom, dozaista svedvysok slovesn umenie, ktor je v om neobyajne razl. Plutnov ,,chraplhv" hlas, ak tak smieme poveda, akoby sa niesol vetkmi verami, kajcimi sa hrienikov vo tvrtom kruhu. okrem samej zvukovej organizcie verov, zmerne,,chraplbvch" a,,drsnch", dokumentui to najm my, priamnryadn zdvoienmi i,,drsno" zoskupenmi spoluhlskami. (Porov v pvodine my: +ppe, -occia, -seppe, -abbia, -acca, 'iddi,

chraplhuj,m hlasom Pluto zrazu zurieska. -

ta,aky

je.

slova 'alef', znamen prv literu hebrejskei abecedy a v pfenesenom znarne ,,pr", ,,kniea", Ver by teda znamenal:,, Satan, ' Satan, "boh". kniea!" - a vyjadroval by Plutnov div nad pri

Mzinillo Enc. dant.) No k takmuto vkladu sa vracaj viacer modern komenttori: zo starch

- vysvetlbvali tento ver vetci najstar komenttori. (Porov doklady v cit. Scara napodiv zhodne!

chdzajcimm do remtvych. / Nie je to klad nov, naopak, v podstate takto -

oppa, -urli, -etro, -ostra atd'. atd'.)

Sammi

iazykomi postiedkami Dante natolko priamo

318
sugeroval drsn atmosfru tohto spevu - zdrsovan k tomu ete raznou irniou autorovou - e A. Momigliano, komenttor obzvl citli prve na slovesn umenie Boskej komdie, hovor tu a
ne prvom. V preklade, pokial nm to len dovolbvali prostriedky nho iazyka, snaili sme sa zachova tento charakter nho spelu' (Porov napr. v. 13 - 75 a ich zvukov vstavbu s drazom na sykavky' likvidy' guturly a,,temn" ,Jak uzdut ',u":

KoM!NTR

vbec gruntovne preen cel tento spev. 29

tanenom". Danteho irniou

sarkazmom je

o Danteho ,,fnickei deskripcii". A dozaista viac

,,o rczkott'auaT' _ ,,o stska?" - Ide o slovn hru s dvoma slovesami, ktor sa v svojej dvojv,-

plachta zhuan sa upne / kol stoiara, ked'' zdrzgan sa zrti: / tak zrazu na zem krut zuiera rupne." Porov. aj cel systm tzv. 'chraplhvch" mov: zurieska, zrezka, dneska, sturda, krotm,nezabda, zrti' hby' surb, sksa, pr
sa, dca, pfikopca at. at. Rovnako sme sa snaili

odlilovo cel epizdu o Fortne (v 70

podobne ako ie odlenai v pvodine.

in tak chc, kde Michal uoje spupn / potrestal prsno za ich pyn poin. - Narka na bibz

tt-12

- 96)'

lick vzburu anjelov' strestan archanjelom

Michalom.

rc To u tart kruh^ - Miesto tfestu lakomcov a mrnotratnkov' ktor v Danteho ponmanvoscholastickho uenia spovala v zachovan strednei cesty: prv prlitilipo majetkoch, druh maietky prlirozhadzovali. Kee hrienikov tohto druhu je na svete n^ji^c, ai Danteho kruh je nimi preplnen. (Potov v. 25: ,,Vriie ne inde tun
ret'l hby...")

rili ;'ednu kategriu hrienikov. Cnos toti podlh

Iak pfi Charybde'.. tak kriau kole tto stroskotanci' - Tzv. kreniechto hrienikov treba si
predstavi pribline asi tak, e zjednei strany, zlbva (Porov v 38.)' hrnie sa prd lakomcov, a z druhei strany, sprava' zasa prd mrnotratnkov. Ide teda o dva protismern prdy, ktor sa na uritom bode potom sa obtia, aby sa na proknlhll zraj'

22-24

me, e sloveso 'burlare", pouitDantem, zname n nielen ,,odhadzovat", ,,tozhadzovat", ako jeho znarn uril svojho asu Parodi a ako sa dosia taduie aj v modernch komentroch, ale aj 'kotlb", ako na to iedin upozornil Momigliano.) oba druhy jednej kategrie hrienikov sa eda navziom posmievai, no ich vziornn smech _ Dante povedal ironicky ich ,,urliv' refrn" (Pozri stavu' v ktorom _ v.33) -lryka sa ich sasnho podlh znmeho princpu contfapasso _ je obsiahnu a| ich predchdza1'ci stav S princpom contrapasso mono svisaj samo kotlbnie bremien, ktor sa stalo posmrtnm delom tohto druhu hrienikov Samotn bremen symbolizui azda mrne bremen bohatstiev a ich kotlhnie |e azda obrazom mrneho silia, ktor lynaloili lakomci na zhnnie majetkov, respektve mrnotratnci na ich,,rozkotlhnie". -

znamovosti vzahui na dva rozlindeie: Lakomci sa lysmieva| rrnotratnkom, e,,rozkotavaj" bremen, no pritom sarkasticky naraj(t n^ to' e kedysi v ivote ,,rozkotlhvali" peniaze, maietky. oproti tomu mrnotratnci ironizu| lakomcov, e n^ to, e ,'stskai" bremen, no pritom naai kedysi v ivote ,,stskali" peniaze. (cel tto iemn, no vefmi sarkastick slovn hra, ktor in prekladatelbm nho spelu unik, jasne \Tstpi, ke vie-

tilbhlom bode kruhu znovlu zazili. Tieto zr hrienikov pripomenuli Dantemu povestn vr medzi Skyllou a Charybdou v Messinskei ine, obvan miesto pri pobrenej plavbe, kde sa zrali vlny prichdz^jce zTyhenskhoa Jnskeho mora. Obraz tzl,. ,,ktenia v kole", ie krenia podobnho zvltnemu kolovmu tancu, ie, pfavdae, viac ne ironick: t hrienici toti pred se-

z rdou radia sa tie zlhua, / s tonzfani... Danteho slovn hru ,,cherci chercuti" (dosl. 'tonzurovani klerkovia"), ironicky nadnesen mom poksili sme sa aspo iasto'querci" - ,,kulhv", ne }Tstihn slovnou hrou ,,z rdov radia sa". (Porov aj niie nau slovn hru: ,,obrad" - ,,obrat", v. 43' 45') Danteho protikleriklny akcnt v tomto speve'e talsiln (Pozri len v 40 - 42' 46 _ 51.)' e zdalo - napr' Del Lunsa niektom komnttoom govi - akoby Dante lyhradil vo valiacom sa prde lakomcov jedine miesto lakomm prslunkom klru, notabene s lrypichnutou dolokou nielen o kazoch, ale ai o lysokch cirkevnch hodnostroch, kardinloch i ppeoch. to To nedfaj... - Mono v tom vidie - s viacemi komenttormi _ prehbenie trestu podl'a princpu contrapasso: v ivote boli zapinen hriechom lakomstva, teraz ich po smti pe t pinu nerozozna. Prpadne: ivotbez poznania pruvho dobta

38-39

52-54

bou kot|h|ak bremen

pravdepodobne skaly, ak pripustme Danteho inpirciu Vergiliom (Porov. An. \'I' 16.) - take neme b1t ani rei o nejakom ,,kruen", a u tob nie o ,,kren

3I9
(,,Itt sconoscente

K()

11 I]

uita") ich natoko popinil, e s

teraz po smrti ll epoznatel'n (,,ad ogni conoscenzet

Boha, s vetLa hmotn, ale vzduna priesvitn. Boh (,,ten, vedenm o presahuje svety") kadmu

bruni").

zlIto nedohlhdn'.. - Vetko zlato na svete. (Porov. pozn. k In II' 78.) - Tercna preloen podla tania i rykladu Barbiho, prijatIro vinou modernch editorov. ve spod Lul|y to

64-66

68-69

ky pod pazt'mi stri? - Ytazy' ktor v stvise

t Fortrul je kto, e lud tak mor / a t|etk! stat-

s Fortnou pouil Dante

ctiv" (Fortrna lird

- nie

Dante-autor, ale

Dante-pe rsona dramatis! - s dozaista viac ne ,,ne-

m Ncpre',mor"; ',pazry"). kvapuje teda, e prve ony lyprovokovali Vergilia iednak k miernemu pokarhaniu Danteho, a jednak k tomu, aby obsiahlejie korigoval ltrlgrny a v stredoveku asto opakovan nzot na Fortnu
ako na vrtkav
a

an|elsk chry, ktorych lohou ie ttvdzat 1erJnotliv nebesia clo pohybu, ievies ich. Pritom kad anielsky cl-rr na iednotliv niiepoloen nebo odra bosksvetlo (''diel kad na kad diel iari") a rozclel'uie ho ,,narovnako", t. j. V spravodlivej proporcii. 77 -78 a podobne i pre skuelosti nae / uodkyu u'ril, ktor tleciam tel. - ms pre jednotliv ne besia nae", anielsk chry, m ie Forttna pre ''skvelosti iepre pozemsk statky, maietLT, pocry slvu
at., ktor woria na naei zemi aksi obrazrr a rozdeltr_ ,,iariv nebo": Anjelsk chry odraj jr duclrovn svtlo, ona .,vel veciam" a rozdelirje v spravodIivei proporcii pozemsl,,hmotn ias". 87 jak in bostu thstliu s ije. _ V predchdza-

z devaticlr nebies uril ,,vodcov", ieosobitn

slep bohyu, ktor sr'oivol'ne, n-

hodne a nespravo<llivo rozdel'uie pozemsk dary. Nasledujci pasus o Fortne (v. 7o - 96) viacer stari nov komentttrri pokladali za nesrodt digresiu v naom speve a zapochybovali aj o jei poetickei hodnote. Pri je| starostlivejonr rozbore, prizerajcom k zloitosti Danteho umenia, sa vak ukazuje, e m zkonit miesto v truktre tohtcl spel.u a priamo srviss jeho ltkou: Dante, svedok bezohlhdnho lakomswa svekeI spolonosti, ktorho bsnick aspekt sa kryje s ulmprofilom strcu tohto kruhu, no ztove i svedok - v teito bsnickei vidine - trestov za toto lakomstvo, celkom prirodzene prve na tomto mieste Pekla sa dostva k rvahe, k meditcii. A v nej celkorr-r prirodzene lTrastie pred ieho oami vzia Forttny ako kdesi vo ryinch, nad lirdskm hu-

irciclr veroch Dantelro Vergilus lcn prirovnal Forttnu k an|elom; tu iu priamo stavia na ich rove, pouijc pre anielov pomenovanie ,,bostv". Tak toti pohania, ako Dante poznamenal na inom mieste, nazvali ,,nebesk inteligcncie", ieanielov (Porov Conv II' IV' 6.)' no tak i sm Dante nazval prv tri anielsk chry (Porov Par.

xxvIII, 121.) -

zapad huiezda, o ma k tebe uiedla.

o dos neiasrr narku: po

98

rrsdilo, e tento aso moment pte naich bs_ nikov spad do polnoci medzi 8. a 9. aprlom 1300. Cesta prl"mi tyrmi kruhmi Pekla trvala im teda

viacech diskusiclr sa

Ide

nespravodlivosti - spravodliv regulatv pozemskho diania. Z takhoto aspektu potom viacer modern danteolgovia lrysoko lrodnotia digresiu o Forttne (napr. Renucci iu rrazval ''naioriginlnei ou" epizdorr Boskej komdie) a nielene v nei nevidia as, ktor poziu sper'rr odmocuje, ale naopak, vidia v nej organick sas spelr: a umocu|celro initelh |eho pozie. (Momigliano) /J - /O Ten, uedenm o presahuje suety.'. - PodlaDanteho kozmogoniclach predstv, ktor s, pravdae, predstavami svekho scholastickho uenia, ''nebesk svet" (Paradiso) del sa na desa nebies, tzv. ,,vench kruhov" ('eterne rote"), ako ich nazval vPar.l,61. Tieto nebesia, okrem desiateho neba, tzv. Empyrea, ktor ie sdlom samho

riavkom, pokoine krtiacel-ro,,koleso l'udskho astia"a predstaltriceho - pri vetkej zdan|ivej

',bostva"

pribline
LO4

do nichmiest, t) dno hlbie zberme sa / chodttkom, iba zriedkakedy schodnm' - Do pia_ teho kruhu bsnici zre|me zostpili podobnou neschodnou suou, ako do kruhov predchdza|cich, len s m rozdielom, e dolu mto skalnm lustom stek ,,presmutn tok" drr.rhej pekelnei rieky' zvane| podla tradinej rieky antickho podsvetia Sqx. Tento piaty kruh si treba predstavi ako hlbok dolie, do ktorho lsti St}x ^v'tva v om rovnomenn moar.Ten obkolesuje tzv (Luciferovo) mesto", tvoriace vak u 'Ditovo
110

es hodn. -

tO5

nasledu|rci krulr. (Porov' Inf. VIII, 68.)

a nahch lfutl uuidel som zblza. _ Ide o nov druh hrienikov, o ktorych sa Dante slovne lryIadril, e s to 'due ch' ktoch hnev premohol" (''l'anime di color cui vinse l'ira", v 116), ie

320
o due hnevnkov a zlostnkov Ich trest - podlh princpu Contapasso - je zhmotnenm obrazom ich viny: v ivote sa dali premha hnevom, teraz po smrti, premoen hnevom, navz1om sa blj
div zvery (doslovne ako psy, ku ktom Dante prirovn zlostn due v nasleduitcom
a rujr ako

KoMENTB

vrchu st}xu. Ide vmj o iednu a t ist kategriu

speve, pozri In.VII,42')

118

no

ruzy, pouitna ich

kdli" hrienikov - inakom, no nespofne patriacom do jednej kategrie, kee si odpykvai trest v tom istom kruhu a v tei istei pekelnej moarine - rozvinuli sa mnoh diskusie. Danteho
',inakom charakterizovante'. ,,Tristi

pod uodou s z inakieho kdlh. - o tomto

hrienikov, len s m rozdielom, e na hladine moktor v ivote doli a k ialenej iara s ',accidiosi", zrivosti, pokm hlboko v bahne s melancholici pasvni. okrem takhoto vkladu, ktor' sa nm zd nai pradepodobnejm, s aj in pozoruhodn hypozy. z nicll' hodno spomenr aspo jednu: podlh

fummo" (,,sme smutn boli", v 121), ,,potando defio a.ccidioso fummo" (,,dym dusiac vntri",

v. 12J)' a r.ajmn posledn prdavnmeno ,,accidio' so", priviedli viacech starch i novch koment_

klad Summy Toma Akvinskho' II' II' 35''

a smtok, o uridruh melanchLie a zatrpknutosti, v ktorei sa lovek stva nielen pasvnym a lhhostajnm ku kadej duchovnej hodnote (osi ako modern existencialistick,'nause"!), ale naopak pociuie odpor k alcmkolVek duchovnm hodnotm, sa" hnevom vo vntri a vyrisu'3oieta _ |e Cez prpadn viacer fzy - a do plnej otupenosti. Tmto druhom hriechu, benrn na1m' v kltoroch, stredovek sa hodne zaoberal av rozlinch morlnych trakttoch aj definoval viacer ieho aspekty i nsledky, majce fozptie od zloby cez nevraivos, malomysenost, zalswo at. a po ialenzrivos. (Pozri o tom u Spoerriho, cit. dielo, str.82 a nasl.) obraz trestu, ktorho je Dante prve svedkom, ako i uveden vrazy, ktor sme lTie citovali (Sapegno upozornil, e slov ,,tristizia" a ,,accidia" boli v Danteho asoch a synonymick), by nasvedovali, e tll naozaj ide prve o tento druh pasvnych melancholikov: v ivote sa
,,zoieruli" vntornou zlobou do moiara,
a1'r sa

torov k tomu, aby v tomto druhu hrienikov poz_ na|i tzv' ,,accidiosi", iedue l'ud' ktor hreili hriechom po latinsky zvanm ,,acedia"' Toto slovo sa preklad ako ,,nechu" (Pozri napr. esk prestr. 316.), ale rn iriznam: ide o melancholick

Porenu tu ide o rub a lce jednho hriechu, hnev' a oba druhy hrienikov s asi v takom pomere, ako sme to videli lyiepri lakomcoch a mrnotratn koch: prv hrienici, ktoch Dante videl v zrivei bitke. s vraj zlostnici. ktor v ivote vzbikalt ztm hnevom, a t druh predstal'uj l'ud, ktor v ivote neboli schopn vzbknu afli hnevom dobm onm spravodlivm hnevom, doloili by sme, kto_ Biblia naz'va ,,ostrohou cnosti" a ktom sm Dante priebehom svol'ei pekelnej cesty fleaz zLhor - napr. hne v nasledujcom speve, pozri In YIII, 37 a nasl. - a to na velk spoko1'nos Vergilia a s jeho vslovnm odobrenm. Pre nejasnos Danteho textu ako rozhodn, ktot hypotza je sprvna, ako nemono bezpene rozhodn ani o tom, i hrienici v tomto kruhu' ako sa s nimi stetneme dhlel'' wofia viacer lyhra-

nen pododdiely.

od ias Danteho
-

syna Petra

tento problm zostva otvoren

SPEv sMY
I

ako diktuie ukon contfapasso, s ponoren

'rmtia sa v mtnei moarine", zadrpovedan slovami modefnho bsni ka-viernych vodch melanchlie a svoj hnev try a1len v przdnych bublinch. Komenttori, ktof takto identifikuj naich hrienikov - z nich hodno spomen najm Spoerriho! - id a tak dhleko, e za ,,accidiosi" pokladai' Lj tie zfiace a navzjom sabice due na po-

a teraz, po smrti,

niekoko rokov po Danteho ntenom odchode z rodnho mesta _ Boccaccio hovor o ''dobch piatich rokoch, alebo i viac" - Danteho synovec ndrea, resp. florentsk notr ser Dino Periri naiel vrai medzi bsnikovymi psomnosami vo Flofencii rukopis prvch siedmich spevov Pekla. Tie sa dajne takzapili florentskmu bsnikovi Dinovi Frescoba|dimu, e ich poslal do Lunigiany markzovi Moroellovi Malaspinovi, na dvore ktofho sa prve Dante zdriaval. Markiz Malaspina, priatel bsnikov aznalec pozie, napokon vraj prehovoril Danteho, aby pokraoval v zaatom diele msa d prve vysvetli nezvyal'n zaiatok tohto spevu. (Pozri 33. lekciu Boccacciovho komentra, ako i 26. kap. |eho diela Vita di Dante, kde tto

A pokraujc,houorm... - V svise s takmto nemyainm zaiatkom spel'u Boccaccio v svoiom komentri Pekla uviedol zaujimav anekdotu:

32I
anekdotu opaku.ie, pravda, s m rozdielom, e iu poklad bezhradne za vierohodnr.) Podlh teito anekdoty Dante teda zloil prch sedem spevov Pekla ete za pobytu vo Florencii, ieokolo r' 1301 _ 1302, a do smeho spe!.rr sa pustil a okolo r. l3o7, resp' neskr. ' Anekdotou o niden prvch siedmich spevov Pekla _ in priimanviacemi starmi i novmidanteolgm (G' Frretti, Siro A. Chimenz, Th. Spoerri a i.) - v poslednom ase podrobil kritike Paul Renucci a tdiom rozlinch aso{ch narok vo veroch Boskei komdie dospel k nzoru' e Dante prch sedem spevov Pekla napsal a v exile, a to naisto ete pfed prchodom k Malaspinovcom, iepred oktbrom 13o6' Z rozlinch prinprcu preruil, no k smemu spe\'u pristpil kedysi oskoro po oktbri lJ06 a najneskr zaiatkom roku l310 dopsal celt prlu kanti_ ku' Po uvedenom preruen pfce, pra\.dae, nadr'iazal na pvodn koncepciu diela, no zrove ju aj rozril pod tlakom novch ivotnch sksenost a novch poznatkov o loveku i svete. (Porov. Renrrcciho cit. dilo, str. 88 a nasl.; tam ai bohat
liteatra k otzke genzy Boskej komdie.) Argumenty franczskeho danteolga s natolko presr'ediv,e po nich - zdsa, e definitvne - pad

K()MEN1'R

',strieborn"!) obzvl drsn tn celei teito epizcly, v ktofei sa plne stratil Danteho scit
(aky ete aspo iastone pre|avil v predchdza|rcom speve, porov Inf. vII, 36)' priviedol u nai_ starch komenttorov k domnienke' e tento Filippo Agenti, in ierny guelf, a teda bsnikov politick odporca, Dantemu osobne ubli1|. Danteho clrsnos k nemu je potom vfaj istou formou

r'ierohodnos Boccacciovej anekdoty a m aj hypotza o zloenptch siedmich spevov Pekla ete v ase Danteho pobytu vo Florencii. Ide tu o slovnt htu:. .mare" - ,'more" / Maro (meno autora eneidy: Publius Vergilius Maro)' -

noru tndrosti, v oig. al mar di tutto

'l

se

nno.

l8

prchk d'ua, v orig. anima fella. - Preloentak

podlh Porenovho
19

jeho odplary Ak vak '1 neja| osobn moment skutone podmienil drsnos tejto epizdy, Dante_ ho hnev m ovelh iriua nadosobn platnost: roziruie sa, ako to dobre pobadal Sapegno, vbec na pohdanie nafkanmi, ale przdnymi bohmi. Nailepie o tom svedia vere 46 - JL Niektor stari nov komenttori predpokladai' e Flippo Argenti je vbec predstavitelbm osobitnho - a teda tfetieho druhu hrienikov, trestan'ch v naom kruhu, ielud pynch. Sdi sa tak podlh vera 46' (wrmdruhom sr vrai zvistlirci, v bahne hlboko ponoren pod pynmi, podobne ako boli ponoren v iernych vodch st}aru ,,accidiosi" pod besneicimi zlostnkmi' Tohto tvrthodruhu hrienikov ka| sa vraj vere 52 - 6r' Z vznamnch modernch komenttorov prvrencom teito terie bol na'm Del Lungo. (Pozri |eho komentr.) Pri takomto ''doplnen" potu, resp. druhov hrienikov, trestanch v tzv. ,,hornom Pekle", dostali by sme schmu siedmich tzv. hlavnch hriechov, ktor urila rozdelenie a umiestnenie hrienikov v prvei asti Danteho Pek]a:' oberstuo, chlipnost:, lakomstuo (a mrnotratnost), hneu, ,,acedia", pcha a zuis. Tato nzor, pravdae, nepriima sa veobecne. (Zo sasnchkomenttorov lro odmieta napr. Sa_
pegno.)

kladu prd. mena.,fello". -

Lapitov, ktor, v hneve podplil chrm Apollna Delfskho, pretoe mu zviedol dcru. Za to ho tento bol-r uvrhol do podsvetia. V Danteho Pekle m ftlnkcir.r strcu piateho kruhu a prievoznka po St}xe. Ako strca je obrazom dulrybuchujcich slepm hnevom i hnevom sa vnttorne spal'uicich. To urrrje cel ieho sprvanie. (Porov
t'.22 - 24.)

Flepglas. - StaroveL mytologick krl teslskych

,,Vid, e jeden' kto tun p!km!" / A ja: ,,Ien p?kaj..." _ Preloen podlh vkladu slova ',piango", ako ho podal Umberto Bosco v tdiiIl canto VIII dell' Inferno, Roma, Signorelli 1950. -

36-37

45-4>

4)

zti sa ktosi zbahnen... _ Dante ho menrtie a dale| vo v 6l: ie to Filippo Agenti degli Adimari, Danteho sasnk, boha Florenan a povestn
nafkanec, ktory si vra| z pchy' ako uvdza Danteho sr'n Peter, dal podku koa _ striebornmi pod-

kovami. (Z toho prezvka rgenti

',argento"

A bozkal ma a uzal ma do objatia... - Porov. zver pozn. k Inf. VII' 118. _ Tzv. odobrenie a schvlenie Danteho hnel'u bolo potrebn a' zo truk_ turlnych dvodov tohto sper'u: Dante vzbkol hnevom v kruhu, v ktorom st trestan prve hnevnci, a bolo teda potrebn zc]raznit odlinos, ba oprvnenos a,,svtos" tohto ieho hnel'u. Podob_ nm ''dobm" a,,spravodlim" hnevom konene zahor Dante, ,,dua vsostne hnevn", viackrt v priebehu Boskej komdie, rovnako v temnch tlach Pekla, ako na sln oistca a v jasnch lryinch Ra|a' - Ve r 45 je v celom Danteho die le

7))

KoMFNTR

jedinm verom, kajcim sa jeho /natky' Ak vak

asbezprostredne za htadbami, ako vysvitne

z

uvime, e text tohto vera ie vo wraznom saru-

ku s biblicm vrokom o samej Matke Boej (Porov. Luk, XI, 27: ,,Blahoslaven ivot, kto ta
nosil..'"), letm zmienka o Danteho matke nadobudne aspekt nailryejcry ak vbec mohol matke vzda stfdovek bsnik' 67

tornom, podlb nemeckho danteolga ide tu

nasleduiceho spevu -

je vlastne

ohromnm cin-

,,Blisa mesto, zuan Dzs''"'- osobitn oddiel Danteho Pekla, nazl,an tak podlh Dita, o je latinsk meno Plutna, starovekho boswa podsvetia. U Danteho ie vak slovo Dis rovnoznan so slovom Lucife, take Mesto Dis, resp. Mesto Ditovo ztamen Mesto Luciferovo. Toto ,,mesto" zaha iesty a deviaty kruh Pekla a s v om trestan dote,,aie" hriechy: ak tzv. ,,horn Peklo", ie ra|ch prvch p kruhov, obsahovalo hrienikov, ktor zhreili len z krehkosti (Porov ryiepozn. k v. 32.)' toto tzv. ,,doln Peklo", ako ho Dant nazval vo v.74, obsahuje hrienikov, ktorych viny vyptili zo zloby' obrazom i predzYesou teito zloby |e cel nasleduica scna, odohrvajca sa pred brnou pekelnho,'mesta". _
A ja: ,,U uidm, a nie ,xezretel'ne, / jak meity mu prenieaajualy..." - Vere preloen podlh Porenovho itania ,,nello uallo" (za valmi, vntri

o aksi thlevee, podobn minaretom (nie teda o vee hradobn), ak sa skutone v stredoveku stavali na cintornoch, resp. pri nich, a ak sa dosial zachovali v rsku. Dlho sa nepoznal el tahchto stavieb, no napokon sa zistilo, e ide o aksi ,,lanternes des morts", o vee s lampmi' rozsvecovanmi asi pre podobn symbolick hodnotu, pre ak sa dosia u ns zapal'uj sviece na hroboch nebotkov. (Porov. ieho tdiuDie ,Meschite' der Hllenstadt on Dite, DDJ. l9l' '8 a nasl.) - Reggov klad ie iste velmi pozoruhodn i ke sa obmedzuje len na monos danteovskei inpircie sdobmi reliami. Tnt. rozplen
,,meiy" Mesta Ditovho by mali potom lysoko ironick zrnysel'. Znamenali by osi ako naruby obrten znam znrne'i cirkevnei modlitby za mtvych: svetlo vennech im svieti!" 83
',A

70-77

''boli zrazen do Pekla. -

tisci, z neba spfchnuu..' - Diabli, niekdaj anieli, ktor sa podlh Biblie vzbrili proti Bohu
125 - 726 t'yli ou u pri menej tajnej brne, / o dodnes

valov), namiesto tradinhoitania ,,nella ualle" (v dol).Textov korektru Porenovu prijali sme preto, e si skutone nemono predstavi Mesto
Ditovo kdesi hlbie v dol, ie niie (Dante dblej

zato uyboren stoj. - Pi vonkaiej' ateda,,ziav-

vslovne hovor' e le bezprostredne na brehu Stynt)' a najm preto, e pri tradinom itani zostva nepfedstaviteln a nelTsvetliteln niektor podrobnosti nasleduiceho opisu cesty naich bsnikov k mrom tohto pekelnho mesta. Podlb Porenovho nvrhu cel nasledujcu
scnu si treba predstavi asi takto: Dante najskr zazrie mohutn valy, ktor mesto obkolesu|, a nad nimi vid isa hradobn vee

nej" brne Pekla. Podlh stredovekei legendy diabli sa pokalizabtnit Kristovmu vstupu do Predpeklia, odkial chcel v}'vies _ po ukriovan - due starozkonnch spravodlirch. Kristus vraj musel brnu lybori. 127 To na nej onen mtuy npis planie-

IrI,1-9.-

- Potov.In.

SPEV DEVIATY

v podobe loch orientlnych stavieb ('meity")' Kee valy s rysok, z onch ,,met" vid len vrcholy. (Inch stavieb v meste niet!) Medzi valmi a vlastnmi hradbami s ete hlbok priekopy' ak bali pri opevnench stredovekch mestch. Do iednei takei priekopy vplva ln s bsnikmi (v 7), no kee brna mesta - zrejme z obrannch prin - nie je rovno oproti otvoru medzi valmi, ln sa mus plavi ete hodn kus priekopou a len okl'ukou (v 79) sa dostane pred u.

chlejie nou dotlntra tnu skryla. - Pri potrlhde na bledho Danteho Vergilius prekonal
v sebe rozpaky a m sa mu stratila z tvi ,goy" arba - azda u neho nezuyajn v^z zn^tk\, ako odporarozumie Del Lungo. ,,len ak by ... nkal sa aak takj!''." - Pochybnos, vyiadren v prvei vete eliptickej a kajcu sa

o nolyklad danteovskch tzv. 'met" v Meste Ditovom poksil sa naposledy August Regg.
Kee toto pekeln ,,mesto"

alebo aspo ieho

samho prozretenostnho zmeru tejto cesry Vergilius vzpt prekon rozpomienkou na prisbenist pomoc. obe vety s vak nejasn:

323
prv, petoeie nedokonen a druh pre slovko ,,tal"- ,,tal". V poslednom ase ie sklon vzahova tto neiasn nakvna samu Beatrice - i ke |e
slovo v muskom rode.

KoMENTB

mus. Tak sa zd, e si toto vetko Dante o nieo neskorie jasne uvedomil: o 1'edens spevov dhlej

16-18

na neprekonaten odpor, moment vergiliovho za-

''V

trchliukeblu'.." _ Kee bsnici narazili

- v Inf. )O( - podnikne priamo i nepriamo pokus odstrni zo svoiho ,,sladkho vodcu" akkolVek podozrenie z mgie, doslovne Vergilia fehabilituie a postav ho do prkreho plotikladu k starovelcm
i novovekm,,mgom".

pochybovania

v Dantem, i jeho vodca skutone dobre pozn

qvolal oprvnen pochybnos

cestu zhrobnou rou. Neodvil sa ho vak na to op)ta priamo a otzk! formuluie len veobecne, i u konal cestu Peklom (,,tnichliuou kebl|ou",

Najdhlej ono rniesto pln chmry / je od' neba' o uetko obopna. - Judekka je na samom dne Danteho pekla, ietakmer v strede Zeme,
a teda najdhle| od Empyrea, desiateho neba, ktor vetko

2a-29

ktorei sa Danteho Peklo svo1'ou formou podob)

niekto z,praho stupa", iez prvho pekelnho

kruhu, kde iedinm tfestom dui ie ,,ndej odu' mret", t. j. ven bezndein tba vidie Boha. (Porov Inf. Y, 42.) Tento skry zmysel Dante_ ho otzky Vergilius dobre pochop. (Porov v.30 a|eho odpove: ,,Nu poznm p'tvo' duch sa mrne bri.") -

Posledn slovo je preloen podlb Porenovho vkladu Danteho slovesa ,,girare", znamena|ceho tu ,,okruova", ,,obopna", a nie ,,rozkrca": zem toti podlh sdobch predstv bola - nehybn. 'obopna".
38

)) -'r1

Prauda

Ia... - Poda zhodnei mienky komenttorov Dan-

je t, e raz u moja ta / tadialto

skroauen tri Frie... _ Frie, zv^n Einye ^j (v. 45), v starovekej mytolgii dcry Noci, stran bohyne kliatby a pomsty' pomstiteky hfiechu, ale a| bohyne vrady, ktor podnecovali bo| zo vzduchu, ako sa napr. wslovne hovor vo Vergiliovej
Aeneide. (Porov. VIII, 700 - 701.) od ias samho Danteho navrhovali sa nairozlinejie vklady ich alegoricko-symbolickho vznamu, a to m sstavnejie, e na podobn laklad svojich itatelbv sm Dante vslovne nab'dal' (Pozri v. 61 - 63.) Uvedme tu aspo niekolko pt kladov na to, o vetko sa v nich videlo: personi-

reho invenciu prvei Vergiliovef cesty Peklom podmienili predovetlcm _ a vari iedine! - kompozin dvody: Tak sa mali ospravedlni 1'eho znalosti topografie Pekla. Nie je teda nhodn, e Vergilius -musel" zostpit a do ,Judotlho kruhu"' tzv. Judekky (pomenovanei tak podlhJuda)' iea do |ednei zo tyroch zn deviateho a najhlbieho kruhu Danteho Pekla. (Porov Inf. )oo(N') Ztakhoto hladiska sa potom poklad za pseudoproblm orzka onoho neznmeho ,,ducha", ktorho vraj rredy - krtko po svo|ej smrti, t. i. krtko po r' 19 pred n. l. - v}'viedol z pekelnch hlbn. Viacer chceli v lomzistitBruta. Napr. Friedrich von FalLenhausen, Offene Fragen, DDJ 1939,131 - 163. Podlh veobecne znmeho kontatovania cho_ diskor{m bodom tejto Danteho invencie prvej \egiliovej cesty Peklom bol Lucanov epos Farzalsko. v ktorom sa spomna, e teslska arodejnica Erichtho zaklinaniami privolala na zem mtveho soiaka z podsvetia, aby predpovedal Sextovi Pompeiovi vsledok bitky pfi Fafzale (48 pred n. l.). Ak rak na tomto miest Dante urobil z Vergilia naridomoi poslun nstroj mgie, znamenalo to, e takto spojenie antickej arodeinice a antickho bsnika bolo sce v plryom slade so stredove\=m nazeranm na Vergilia (Pozri o tom, ako stredor'ek chpal Vergilia u Comparettiho, Vergilio nl \tedio Evo, Firenze, Nuova Italia 1937 - 1941), no r menom slade s nzorom, ktor' si o tomto bsnitovi zanalvye no, rodiaci sa humaniz_

fikcia hnel'u (Lana), nesptanosti, zveskosti

a zloby (Anonymus), symbol pchy' resp. hnevu
v ich trojitom aspekte mylienky, slova a inu (Pie-

tro di Dante, Boccaccio), obraz kacrswa, nsilia

pod sugesciou starovehch intefpretci - obaz vitiek svedomia (Sapegno a viaceti in star i modern komenttori). Viacer modern danteolgovia sa poksili tento problm riei v osobitnch tudich, no o ako sa ho snaili prenies
z polh

a klamstva (Landino), obraz svedomia hrienikov (Scaftazzini), symbol zvisti, poatei ako smrteln nenvis (Fornaciari) atd'. atd'., a najm, pravdae -

nhodnch hypotz na bzu vedeckho skv podstate oworen. (Porov len napf. tdiuRaffaella Fornaciariho Il mito delle Furie in Dante, v knihe Studi su Dante, Firenze
n^nia, zostYal'

V poslednom ase do tohto ,,naineiste|ieho" a,,naizthadnejieho" pasusu celho Danteho Pekla zno!'u sa pustil franczsky danteolg Paul Renucci a dospel - podlh naej mienky - k rieeniu viac ne uspokojivmu. Hodno ho tu strune uvies. Renucci vyiel z evidentnho faktu: Kad kruh

1901' st. 59 a nasl.)

324
Danteho pekla m svoiho stfcu,kto je ztove, ako sme vyievideli, obrazom viny 1'eho kruhu. Z takho hlhdiska sa mu potom jav plne samozreimm, e Frie v tomto ohlbde nemu wori wnimku. (T by znamenala naruenie samotnei truktry Danteho prvei kantiky.) Kee vak

KoMENTR

sa

v svise s ou lyslovili nairozlinejie dohad1'.

ako sa lryslovili rozlinhypotzy aj v svise so samou jej funkciou v kompozinom plne Danteho Pekla. (Napr. Porena, jeden z poslednch komenttorov, ju poklad za strl<y tl iesteho kruhu, hoci vslovne zisuie , e je mon iej korelcia len s epikejcami, a nie s heretikmi!) Koncom minulho

neuraimi krlbunej sz a panej nariekania"

(v.43

Dante wslovne hovor, e Frie s ,,slkami

vlastn strkyu nasledujceho kruhu poklad lto Proserpinu a Frie len za iei pomocnice, podobne ako s v In XII ,,pomocnkmi" Minotaurornmi Kentauri. Dowrd to konene v nasleduj_ com speve Fainata priamou zmienkou o Prosefpine ako ,,vldkyni" iesteho kruhu. (Porov. In X' 80 a nau pozn.) k sa vak jaYi tako,'evidentne" sama funkcia Fri,ete ,'evidentne1'" |e ich svis s vinou, tfestanou v iestom kruhu. Tam, ako uvidme, odpykva| si trest,,epikue|ci" a,,heretici", ie_ presne podlb slov Danteho - t, ,,o duu spolu s telom nxtuou inia" (,,che l'anima col corpo

44), ie Proserpiny, eny Plutnovej' za

morta fanno")' to znarnen - zasapodlh ponmania Danteho - e tam ide o akchsi vrahov vlastnho tela (upieali mu predenie ivota vo venosti!)

storoia sc^tazzlni rryslovil mienku, e Danteho Medza symbolizujepochybnos. (Pozri jeho ko mentr, ako i 1'eho Enc. dant., str. 1'226.) Tento klad prijma vinamodernch exegtov Dante_ ho diela, medzi nimi aj Paul Renucci, pre ktorho je Medza ako symbol pochybnosti v plnom sla_ de s jeho lryieuvedenm alegoricko-symbolic_ lcm znamom Fri:Gorgna ako symbol po chybnosti je zbraou v rukch Fri,boh vradv v irokom znarne slova. Je1' lohou 1'e ochromi duu loveka, ufobi ju necitelnou ako kame, po chybnosou dohna k neviere _ a tak napokon k onei vrade vlastnho tela i due, ktorei sa podla Danteho ponmania dopustili rovnako epikure1'ci ako heretici. - V takejto interpretcii Medza dopa obraz viny, trestanei v iestom kruhu: rov_
nako toti u epikure|cov ako u heretikov na samom zaiatkll ich hriechu stla pochybnos, skepsa. -

contrapasso - odpykvaj si tfest v oworench hroboch. Kee vak Proserpina u v staroveku p|atila za,,krovn smrti", ba za sm symbol smrti,
a

nos!). Preto aj _ podlh

vrahov vlastnej due (neverili v iei nesmtel'_ nm l znmeho princpu

i za

>4

Theseou tok nepomsten.

kruhu spolu so svo1'imi ,,slkami" 1'e potom dokonalm obrazom viny iesteho kruhu, m skr, e alegorick hodnotu Friako ,,boh vrady" sm Dante naznail ich,,skrvavenm" obfazom. Tak1to Renucciho klad (pozri jeho cit. dielo, stt. 223 a nasl') je podlh nho nzoru adekvtny textu celej epizdy a je v slade nielen so sammi princpmi, na ktoch stoi \"stavba cele1' prvej kantiky Boskej komdie, ale i s Danteho sveton_ zotom. Ztove znamen objasnenie celho komplxu otzok, nerozlune sptych s motvom Ffi a ich alegoricko-symbolickm zflamom. 52 ,,Prd', Medza, nech na ka/ne sa zmen'''" Jedna z troch Gorgn, dcr morskho boha For-

vek videl ,,bohyne urady", sttkya iesteho

vo Frich, ako sme vyiepoznameflali, u staro_

a do nuky..' _ Tercna patr do srie Danteho

tolgie Theseus spolu s Pirithoom vnikol do pod_ svetia, aby uniesol Proserpinu. nos sa nepodaril a Theseus zostal Plutnomzaiatcom, pokm ho z podsvetia neryslobodil Herkules. 61, - 63 , uetci ty, o mte rozum zdraa,, / prenikajte

Podta rny-

priamych apelov na itatela, aby nezotrval len pri prvom, doslovnom zname tei i onej asti jeho bsnicke| skladby, ale snail sa vnikn do jei hlb_ ich znamoch vrstiev, ktor sa skryvaj pod
,,clonou" verov, ako
sa

lryjadril na tomto mieste, i

cysa, niekdajia krsavica premenen bohyou Minervou na tak obludu, e pri pohlhde na jej
stran wr l'udia skameneli.

lyhranen ani v staroveku,

Alegoricko-symbolic znam Medzy nebol

a

je teda prirodzen, e

pod ,,zvo|om" fabuly, ako sa vyiadril v Purg. VIII, 20. (Porov. podobn mry v Putg. wII' 19 - 27, Pufg. IX, 70 - 72, Par. I], l a nasl. a i.) Takto digresie nesporne svisia s celm |eho ponmanm pozie ako takej, ktof viackrt formuloval aj teofticky. (Pozri v Conv II' I jeho teriu o tyroch vznamoch pozie: doslovnom' alegorickom' morlnom a duchovnom.) Ak vak v samom texte Boske| komdie Dante pokladal za potrebn priamo apelova na itatelh' znamen to, e mu prve na ch miestach obmlt zIealo, aby sa ,,pod plom tchto btijok"' ,pod krsnou lou" _ ,,sotto bella menzogna"' ktorou je pozia, ako l"slovne

325
napsal v Conv II, I,3, hlhdala,,s&rJJtprauda", on _uta|en nuka", obsahu|ca ieho poznanie o ivo_ te a loveku. T ,,nuku" u za mladi poKadal za _prav zmysel" svoje1' pozie, ba priamo za taison d'tre pozie vbec' (Porov jeho Now ivot )o(V,

Ko

ME

N't

preklad str. 108.) Podmienkou sprvneho vniknutia do Danteho skntei ',nuky", utajene.i na naom mieste pod _clonou divnch verov", ie nesporne odokr1tie al9goricko-symbolickho znamu Fria Medzy, o ktorom sme hovorili vyie. kee sme prijali Renucciho klad, ,,nuka" tohto spevu spolu s franczskym danteolgom (Porov jeho cit' dielo,
slor-.

si len napr. na vrok Jeana Cocteaua: ,,Som lo, ktor vdy hovor pravdu.") Ne tre ba tu nairoko tomdzal znmy akt, e tzl,' ptavda, ie ten 'hbko' trojr"znam pfemnohch Danteho verov ie asto natoko uta'en ba miestami Dantem a natofko zapeaten, e sa ho nepodarilo odokr1t a ani po mnohora',odpeati" kom a vestrannom ich vskume. Ak sme na tomto mieste pouili Renucciho vklad ako na|pravdepodobne.i' neznamen to, prirodzene, e sa nedai odokr1t ete i viacer in aspekty teito epizdy.
Domnievame sa vak, e sotva mu protirei zkladnmu kladu, ako ho podal Renucci. /+

Frie, sluobnice smrti, s bohyne naihore.j z srd,vrady mieriacei na l'udsk duu. Tvori_ rm princpom tejto vrady ie pochybnos, sym_ bolizovan Medzou. Tei mono doasne odola

str. 225.) iav sa nm celkove asi takto:

naprastarpenz. - Na zvlnen a spene n hladinu starodvneho St}xu.

pomocou rozumu (symbolizuie ho Vergilius, kto Dantemu pred Medzou zakryje o1)' no vazswo lol'eka je ist, a ke mu na pomoc prde milos. T hoci bsnici o nej zapochybovali, skutone pr de v podobe ,,nebeskho posla", kto lhhuko, prosm,,prtikom" preme odpor Ernya| hrozbu Vedzy. A potom _ a tu u domlhme Renucciho vklad - bsnici mu pokraova v svoiei

pti. ktor je pouza poznanirn dobta a

a Dantemu, po predchdza1'cich

z|a,

pochybnostiach' kor zanalib1t v ieho untri asi tak prtomn' z};o zanala byt nauonok prtomn Medza, znor-u sa vrti viera . Slov ,,... jednako sa nm naurtiIa t'iera.'"'(v' 1o4\ znamenaizver celej dramati:

\e| epizdy a nielen

Ditovho), ale i Danteho vazstvo ''untorn" premoenie vlastnch pochybnost|. ko z uvedenho lypla' tzl. ,'nuka" teito epizd1'ka sa nielen iednho tzY kritickho mo_ mentu na pti naich bsnikov fiktvnou zhrobt

,,aonkajie" vazstvo bsnikov (prekonanie prekok pred brnou Mes-

grcke slovo ''anghelos" znamen ,,posol". (Sapegno, Porena, Momigliano a i. Pozri naim Romano Guardini, De Engel in Dantes Gt_ tlicher Komdie' Ksel, Mnchov' 2. vyd,., 195l.) Neprotire tomu ani fakt, e tento Danteho ''posol z neba" m sktttone niektor a zarajcezna antickho Merkra. (Porov len 1'eho raz,sudby" vo v. 97, dhle! jeho,,pohansk" reminiscenciu na Cerbera vo v.98 - 99.) No podobn synkretizmus mytologiclcch a kresanslcch prvkov nielene nie je u Danteho a vbec v nastupujcom humanizme rynimon ale je celkom pravideln. S alegoricko-

pred kmsi prcha'.. _ Tohto ,'kohosi" nazval dhlej Dante (Porov. v 87.) ,,poslom z neba" - ,,da ciel messo". Vyskynrje sa viac dohadov o ieho identite, v rozpt od anjela cez Merkra, Mo|ia' Aenea, Caesaa, cisra Henricha \rIl. a po - Jeia' V poslednom ase sa takmer za ist poklad, e ide

80

o anjela -

vlastnej Danteho duchovnej a intelektulnej drmy, o ktoni _ a to si treba jasne uvedomi - v Boskej kom_

nou rou,ale ai iednho momentu

symboliclcm zmyslom celej epizdy, ako sme ho nartli lyie, nesporne sviscelkov vzneen i pohdav sprvanie teito postavy k naim dvom bsnikom' ktor na chvl'u podlhhli pokueniu
otura ju prtkom. - y oig. je slovo,,verghetta". Dos sa diskutovalo o tom, i si pod m treba pfedstavi tzv. caduceum, Merkrol'u paliku-berlu (odznak |eho moci), alebo zlat vetviku, ktor kresansk ikonogria vkladala zave do rrk anielov. Slovo ,,prtik" v preklade volili sme hlavne preto, e najlepie zapad do alegoricko_symbolic_ kho zmyslu celei scny: proti reblii zlo_ ''novei" duchov stail skutone aniel - s ,,prtikom"! -

nevery a skepsy. 89

dii predovethm ide. ona wor os tohto diela

e prve s

ou s bezprostredne spt tie tri 'podtestov" znamy, ktor Dante pokladal za prvorade a ktor vo vziomnej shre a navz.iom neoddeliteln dodvaj hbku i ptos prvmu, ie doslovnmu l"znamu. Ten wznam pokladal Dante za -krsnu lo", no, ptavdae, celkom v takom L{om zmysle, ako sa to podnes - od neho naskrze

nevisle _ opakuie

a|

v nainovei pozii, kto

este apiuie b1t skutonou poziou. (Spomeme

98-99

Vi Cerberus... - Posmen narka na podsvet-

326
nho psa, ktor, sa podlh mtu poksil zabrni Herkulovmu vstupu do Plutnove1' re.(Porov pozn' k v 54') Doplatil na to ,,odreninami", ktol s, pravdae, Danteho myslom. -

KoMENTR

lbvan, stotoovalo sa vbec s ateistickm materializmom. Za jeho ptivtencov sa teda pokladali

trz

Narka na starodvny, hrdinshmi povesami

oprade n cintorn Alyscamps pri meste Arle
s

lak

Arles, tarn, kde Rhodan s moron splua.

nom Franczsku a obdale zainajcejsa delty rieky Rhne. Jeho zvyky sa zachoyali podnes. (Posledn YetL preloen podlh Sapegnovho vkladu slova,,stagna".) r13

v iu-

alebo u Ple, na skok od Kuamera.

sa podlh Danteho ,,konilo" talianske zemie. V blzkosti tohto mesta bol da1'ne sta rmsky cintorn. Dnes u po om niet ani stopy. -

dnenchorvtske mesto Pula naJadranskom po_ bre,v susedstve Kvarnerskho zli!'u, pfi ktofom

nielen ,,filozofi", ktor skutone vychdzali z ieho nuky, ale i naifozlineiie druhy volnomylienkarov a materialistov XII. a XIII. storoia, ktor pr padne mali len veLmi mlo spolonhos Ieho uenm, ale fdrobovali acionlnej kritike rozlin nboenskdogmy i lnky viery' najm scholastick uenie o dui, a skutone pochybovali o nesmrtenosti indivdulych l'udskych du- aspo secundum rationem, ako napr. averroisti. Je zauj mav, no celkom pochopiteLn, e sa tto facionalistick kfitici cirkevnho uenia regrutovali pre-

P|a,

z ghibellinov, strany nepriatel'skei rmskej krii, a to a v takei miere, e v XIII. storo netaz sm poiem ghibellinstva _ rozumie sa, zhladiska guelfov - splval s po1'mom ,,epikureizmu".
dovetkm
(Porov. o tom Paul Renucci, Ilaventure de I'humanisme europen au Moyen-ge, Pari 7953,
str. 153 a nasl.)

SPEV DESIATY

,,A zloia tieto biedne taor sem z Jozaatu suoje tel..." - V hroboch iesteho kruhu pred_ bene s ete len due. Po Poslednom sde, kto m by podlh stach hebrejskch ttadcii v Jozafatskom dolpriJeruzaleme (asi dolie Kedronu,

to-12

Zd sa, eDanteho pojem ,,epikurejca" m prve takto ir obsah a aj politich aspekt (autor Boskei komdie, ako sme povedali, bol Biely guelf!) a e mu skutone ilo sk o ten druh talianskych a predovethm ghibellinslcch,,prvrencov Epi kuroch" ne o vlastnch a skutonch nsled-

nkov Epikurove1'filozofie. Spoerri videl vec iste

sprvne' ke napsal, e sa nad Danteho hrobom mestom vzna duch cisra Fridricha II.' na|vieho ghibellina. (Porov. cit. dielo, str.96.) Hodno doloi, e sa tento duch nad spevom nielen,,vzna", ale ho i priamo reprezentui, ako hne uvidme, okrem samho Fridricha II. ete dvaia zatatenci: z nich jeden - F^iata - predstavoval v Danteho

pozri Joel l||' 12)' dostan sa sem

hrienikov. Pri tomto novom spoien tiel a du tfest sa stane ,,dokonalm" (Porov. pozn. k In M, 106 _ lll.) - a hroby sa tedauzavt. '

a1' tel

pW blu / epikurejci'.. - Y iestom kruhu Danteho Pekla, ako sme povedali lryie, s trestan heretici, nboensk sektri. (o ich treste podlh princpu contrapasso pozri pozn. k In IX, 38.) Z textu predchdzaiceho spel.u lrypa, e tento pekeln cintorn si treba predstavi podelen na ,,oblasti", na zny hrobov, v ktoch spovajjednotliv heretick sekty. (Porov v. l27 - |31.)zchto,,siekt" Dantevakslovne menuje len ,,epikureicov", ie,ako napsal doslovne,,prvrencov Epikuroch"' Epikuros, atnsky filozof, ko il'v r.34l - 270 pred n. l., rozumie sa, nebol zakladatelbm nijakej nboen_ skej sekty, no v stfedoveku sa tradine pokladal za filozofa ,,popierajceho venosdu" (Porov Boccaccio, Dec. I, 6) a jeho uenie, in mylne lysvetTu rnaj, ha, suoj clniter

73-15

mysleni priam stelesnenie, ba a symbol florentskho ghbellnstva. Logika veci diktovala, aby sa pfe nich _ a domnievame sa, e iedine pre nich do iesteho kruhu dostal aj atnsky filozof, pre ktorho mal in Dante _ a to mono namat jeho najvou odchlkou od oficilneho scholastickho uenia - pln sympatie. (Porov Conv III, XIV, 15 a IV, )OilI, 15.)

17-18

lan iados. - Vergilius v1'tuil' e z^ ot'zkol]

a oskoro sa Lypln ti dnuk

ete aj in, zaru-

jeho zverenca, formulovanou lyie len veobecne (porov. v 7), taji sa otzka celkom pecitna, ,,za-

mlan iados": Dante bol skutone neda, i azd,a neuztie v hrobovom meste Farinatu, o ktorom sa bol dozvedel od Ciacca' e |e v Pekle. (Porov. Inf. vI' 77 a nasl.) Farinata bol toti l'eden

z velkch ghibellinov tohto

razenia, ako sme

o om hovoili ryie, a Dante teda odvodnene

?'r-7

KoMENT^R

predpokladal, e by ho mohol uzfie prve tu. Stane sa tak hne vzpti. 2t Iebo tuoj duch ho neraz k tomu nka. - Porov. napr' Inf. |II,76 - 8l, ieVergiliovu miernu r{itku Dantemu pre 1'eho prlinzvedavos. -

uri repekt. Ten,

trochu politick idel samho Danteho a ^k^to osobnos nerryhnutne musela v om vzbudi
ptavdae, nemono stotoo-

va s neiakou Danteho zmernou oslavou ,,velkho

hrienika", ako ho zave stotonili viacer stara aj

velmi vznamn exegti tohto spe}'rr (De Sanctis,

ve|ie o Farinatovei ,,sonej postave", ku ktorei Dante mal a ako sme povedali, aj musel ma urit sympatie' Tie mu vak neprekali zatrati - pre ,,epikureistvo" _ starho ghibellinskho vodcu a stretnsa s nm v jednom z najslvne|ch ,,sbo_ |ov" Boskej komdie, ako tto epizdtt nazlal A. Masseron. o sbo| v ne| skutone a| ide. Len s tou dolokou, e z neho chcel Dante r'yvodi pre suojl Florenciu i saoju ltliu lekciu opravdivho a skutonho vlastenectva. Je obzvl priznan, ak tto lekciu Dante pre svoju dobu \Yniesol - zo
samho stredu Pekla. 32 Parodi, Croce, Barbi a i.). V poslednom ase _ naim zsluhou Sapegnovou - zmla sa ovelh triez-

jak struna,. - Zatratenec porllh Danteho vslovnosti a przlr:ku poznal v om Tosknca, ob1watelh Toskny, florent, Tosknec, o hlas ti znie

skho kraja, a priamo vpadol do rozhovoru naich dvoch bsnikov Takto bezprostredne zane sa,,farinatovsk epizda", jedna z najslvnejich a aj n4komentovanejch epizd Danteho Pekla. Aby sme ju sprvne pochopili, tteba ma na pamti dve veci: l. V epizde sa stretn prsluncidvoch nezmie_

ritelnch a proti sebe oddvna stojacich politickch strn: Dant, Biely guelf s dlhou guelfskou tradciou v svoiei rodine, a Farinata, niekda|
r'odca a na|vznamnej predstavitel florentskch

ghibellinov. Takto stretnutie, prirodzene, vywol

britk dramatic dialg, prekypuici irniou

a sarkazmom na oboch stranch. obidvaia protiv-

otvoren priepas, na dne ktorej ie - preliata krv t predovethm uru|e moment, ktory oboch
|e

nici stoia pevne na svoiich pozcich. Medzi nimi

upred sa pober. - Jacopo Farinata, patri medzi naimarkantnejie postavy politickho ivota Florencie v XIII. stoo. od r. 1239 bol vodcom florentslach ghibellinov a ako ta r' 1248 aktivne prispel na

K Fain..toui predsa
z-,ran

degli Uberti,

rozdeluje.
2.Je tu vak ete in arovnako zvan moment. Hoci tto dvaia politick odporcovia stoia neochveine na pozici'ch svoiich politiclcch strn, obidva1'a rovnako vnivo milu1' vlas' Farinatovi stailo len zauakcent Danteho sloq aby s }red

R. 725l (po smrti cisra vak guelfi vrtili do rodnho mestl a z noch zpasov, ktor sa vz^pii ozpitt^li medzi dvoma stranami, vyli ako vitazi: r. 7258 wryhnanie guelfov
Fridricha II.)
sa

nm lynorila predstava ,,krsne1' vlasti" a s ou i trpk lyitka' e kedysi v ivote bol k nej ,,azda trochu wrd".k si uvedomme, e Dante prve

hnali z Florencie Farinatu i s ieho prvrencami. Fainata sa uchlil do Sieny, kde s pomocou Manfreda, Fridrichovho nemanelskhosyna, zeorga-

takou istou trpkou lskou miloval Florenciu, a to i navzdory tomu, e bola k ne mu nielen ,,azda tochu wrdia", ale skutone nesmierne wrd (exil, odsdenie na smr in contumatiam atd:) a e rodn mesto pi tom vetkom mu zostalo a do smrti _krsnym velhm mestom" (In )o(III, 95), ba viac: _najkra|ou a naislvnejou dcrou Rma" (Conv. I, III' 4), pochopme, e taket'o rovnak lska k vlasti musela wori moment, ktory oboch protagonistov
tejto epizdy spjal. dzen, e pod politickou vou, ktor dikuje dfamatick britkos celei epizdy' je tle prtomn urit Danteho cta k Farinatovi. Stary ghibellin-

nizoval tosknske ghibellinsk sily a oskoro' 4. septembra 1260, porazil florentsloch guelfov v povestnei bitke pri Montaperti. Po tomto
vazswe u|ali

Na pozad chto dvoch faktov ie potom priro-

sla'vodca, kto kedysi dvno postavil zuiem vlasti nad zuiem strany a uprostred rozptanch politickch vn doslovne zachtn1l Florenciu (Porov. v. 9l - 93 a pozn. k nim), predstavoval tak

februra 1266) - vo Florencii prevzati moc znovu guelfi: vtedy florentsk domy Ubertiovcov lhhli popolom, vetci prslunciFarinatovho rodu museli ods do vyhnanstva a sila ghibellinske| strany bola definitvne podlomen. o Farinatovi ako o ghibellinskom predkovi, prirodzene, rilasa poves, e bol ,,epikurejcom", kto vraj veril len v tento svet a kee nedfal v in lep'snail sa vemonelynikn v tomto, krtkom ivote. (Porov komentr Boccacciov, Benvenutov a i.) Jeho politick protivnci v guelfskej Florencii zali a tak daleko, e r1rri|i ai tto vec: hoci bol Farinatadvno mtvy,zaviedli proti nemu proces pre kacrstvo. Devtns rokov po jeho

(rok pred Danteho narodenm) Farinata umrel. o dva roky nato - po bitke pri Benevente (2.

sa v meste

moci ghibellini, no

r. 124

328
smrti (1283) na inkviztorov ozkLz kat lYkopal z hobu ieho kosti, ako i kosti jeho manelky, guelfsk mestsk sprva dala skonfikova vetky majetky Ubertiovcov a cel rodinu vyhlsila za
,.vench" nepriatelbv Obce. 39 ,,S ctou urau"''' - Y orig. Le parole tue sien conte. Na zname poslednho slova sa dosia nedosiahla zhoda. Veta me waj znamenat. Nech s tvoie slov odmeran, strun, ale aj iasn, oworen, respektve vhodn, patrin,dstojn, ctiv. Posledn vznam zdal sa nm najpravdepodobnei mv stach ospevovatelh rmskei rev pomere

KoMENTR

vlastnho syna ho nezaujma ni. V samom strede posta!'rr maximlne l'udsk, ktor pati nedzi opravdiv triumfy rodiaceho sa eurpskeho humanizmu' V samei epizde tto postava - pfi vet_ kej kontrastnosti - m aj lohu komplementrnu: nepiamo dodva ete ostrej relif Farinatovi' Pekla predstal-uje aksi stelesnen otcovsk lsku,

osobe, ktorej obnova rmskeho impria bola

politiclm idelom. Je to, pravdae , len dohad. 42

je mj syn a preo s tebou nie je? - Guido Cavalcanti, florentsh bsnik, asi o ptns rokov star od Danteho, kto ho v asoch mladosti pokladal za svojho uitelh, ,,taiomnka", ba ako svoi mu ,,prvmu priatelbvi" venoval mu aj No ivot' (Porov No ivot )oo( a nae pozn. v slov preklade tohto diela, str. 183 a nasl. 244.) vo chvli, ke
kde
sa

60

Farinata ,;ozptll'' guelfov r. 7248, dtuh raz r. 120 v bitke pri Montaperti. (Porov lyiepozn. kv.32.) -

,,Pouedz suojich predkou!" - Farinata, ghibellin ajv zhrobi, na|skr chce vedie, i m pred sebou politickho priatelh, alebo odporcu. 48 preto sorn bol ich rozpr,il dua razjl. - Pt ruz
'*.,.

odohrva tento moment Danteho zthrobnei

cesty, Guido ete il (umrel a o niekoko mesiacov r. 1300)' ptavda, v ase, ke Dante psal tto as

blzkej synovej smrti. Tto zatatefiCi toti mai uritschopnos,,predvda" budcnos.(Porov.

v.97 a nasl.) -

Boskej komdie, jeho ,,prv priatel" bol u dvno mftvy. otcova otzka je akoby preniknut tuenm

49-50

6t-63

Pt ruz v |anuri 1251 po porke ghibellinov pri Fegghine a po smrti cisra Fridricha II.' druh raz roku 1266, resp. 1267 po Manfredovei smrti, ie po bitke pri Benevente. (Porov lyiepozn. kv' 32.) tom.."' _
tohto dk? tie..' - Je to Cavalcante dei Cavalcanti,

.Ak boli hnan, urtili sa zuad'ia,/ i pru i po-

no Guido u bol aolil ces|t ulastn, / nie k tej, k nej tamten ma snd'' dopreudza." - Text teito Danteho terciny patri azda k naidiskutovaneim
a stle ete diskutabilnm miestam Boske| komdie. Nie je dosi ustlen ani iei taniea nie je Iasn, na koho salzta!;ruje Danteho narka. Preloili sme ju podlh lekcie i vkladu Natalina Sapegna, resp. podlh r"kladu celei tej skupiny koment_

ja: ,,Nie s.m mj duch

a suet tento schdza;

Tu u odklopenom oh)ore sa mihol / pouedlh

52-53

Florenan zo stafodvneho lhchtickho fodu, otec bsnika a Danteho pfiatelh Guida Cavalcan_ tiho. Politiclm presvedenm bol guelf, a teda
Fafinatov odpofca, no neskr - pre garanciu poko|a vo Florencii - privolil, aby sa jeho syn Guido oenil s Farinatovou dcrou Beatricou. Spolu so svatom ocitol sa v 1'ednom ohnivom hrobe preto,
a

tofov, ktor myslia, e sa natka vzahuje na Beatficu. Tercnu treba teda rozumie asi v takomto zmysle: telbm", ,,taiomnkom" i ,,prm priatelbm", ukazoval sce svoimu mladiemu druhovi cesy novej

Guido Cavalcanti bol sce spvoti Danteho ,,ui

v nesmftenos due. Tto ieho poves

e aj on mal poves ,,epikurejca", neveraceho

jeho nasle_

pozie, no oskoro _ po ,,rokoch uovskch" medzi oboma bsnikmi vznik|i vne rozpoty, ka1'ce sa naoko len koncepcie lsky, no v skuto-

dujca zmienka o synovi Guidovi staila, aby ho Dante (ako pefsona dramatis) hne poznal.

vych' Pokm Dante oraz vmismeroval

k platnske'' doktrne lsky, k uritmuplatonizujcemu i neoplatonizujcemu mysticizmu lsky, kto viedol k zloitmualegoricko-symbolickmu obazu Beatrice, Guido Cavalcanti ,,volil vlastn. cesty" a oraz uritejie smeroval k averroizmu, iek doktrne, ktor medziinm uila, e formou a dokonalosou loveka je nie intelekt, ale tzv. senzitvna dua, t. j. osi, o s lovekom umiera. (Ca-

nosti koreniace a v difercncich svetonzoro-

(Porovv64-66.)

ghibellinov, kto sa i v Pekle zaujma jedine o svoiu stranu a svoj ghibellinsh rod, druhje skutone iba klbiaci ,,tie" a okrem otzky ivota i smrti

V porovnan s Farinatom, ako sa viackrt povedalo, Cavalcante dei Cavalcanti tvoposta!'u kontrastn. Pokm pr ie vojak, hrdo vzen vodca

329
rJcantiho averoizmus bezpene dokna| v rozsirhlei rudii Bruno Nardi, porov. |eho sta l]aver_ :oismo del ,,primo amico" di Dante, Studi dan-

KoMENt'R

a nasl.) Niekedy sa stavai priatelbm pomnky aj

tak. e sa s nimi polemizuie. _

:eschi )o(V, 43 a nasl') Kee sa v svekei ilorencii, ako ie znme, averroizmus a epikureiz-

79-81

No peidesiatkrt tur sa nerozsuieti

ounej, o uldne tun zlostne'.. _ Proserpiny, eny

tej kr-

-u5 do istei miery stotooval, Guido Cavalcanti,

_cpiliurejca",

Plutnove|, strkyne iesteho kruhu' (Porov

kto sa wai snai|, ako slovne na_ stary komenttor Benvenuto da Imola, obr::i -uene. blud, v ktorom bol ieho otec ,,z neve:'rtmosti-. (Porov ai Boccacciovo svedectvo v Dec. \]_ 9: taliuto poves si Guido uchoval a do naich

:rrodzene, zskal si, ak azda aj nie poves heretika, :ii celkom iste poves nboensklro skeptika,

:.*l

pozri novelu Anatola Francea Messer Guido '_:r'elcant v knihe Studa svtei Klry.) Tak1to

-r:

_-:rdo

- bsnik

_;r<tn cesty"

a myslitel',

kto si skutone zvolil ditancoval sa, prirodzene' sm

lyhnanca ..umcnie" nvratu do vlasti. as' kto udva Farinata, privdza ns teda do mja I3o4, ke Dante _ po niekollcch nepodarench vojenskch akcich Bielych guelfov - zaa| sttcat
akkolVek ndei na nvrat do Florencie. Farinatova predpoved', rozumie sa, predpove ex post, bola teda pravdiv. -

pozn. k Inf. IX' 38.) Podlh mytolgie toti Proserpina mala tri podoby: v podsvet podobu Hekat, na zemi podobu Diany a na nebi podobn Luny. Obrazn re Farinatovho proroctva treba teda rozumie: Ani pdesiatkrt sa nevrti spln mesiaca, ie neprejde ani pdesiat mesiacov (tyri roky pre a dva mesiace) a sm sa presved'ak ie ak

: z topudu ktorel - a notabene smerom ku nej! ]'_i::te kon cestu zhrobnou rou,ako sa ditan_ :':ril ai od celho alegoricko-symbolickho ,'ob\a'J_ teito postaly Boskei komdie. Nemohol by _.j r niiakom ppadeDanteho spolonkom. ,_-}3roti tomu stoi skupina komenttorov a dan_
_!=]i.}go\.

ktor tvrdia, e sa Danteho narka lt+ztrhu|e na Beatricu, ale na samho Vergilia. (napospol hypote_ _;lo r'rai z rozlinch pin :rr'ch] ) pohrdol Vergiliovou poziou' podobne .u': Llu pohrdol ai Brunetto Latini, in Danteho }:.c. s kton'm sa ete stretneme. Dal vra| pred l:r_ Drednos filozofii - a Vergilius ho teda nemo_ r:t :orel'dza zhrobm. i':r_r za druh teriu ie prevanasmoder_

,,Kru onch nespoetnch lud, / ou Arbiu si sfarbil do eruena." - Nakana krvav bitku pri Montaperti (4. septembra 1260), v ktorej vraj padlo tofko florentslcj'ch guelfov, e od ich krvi sa sfar_ bili na erveno vody nedblekej rieky Arbie. a7

85-86

modlitby tak u naoru chruitne bud. - Pobitke Florencie bolo vrai tak, e sa v litnich pridvala prosba: ,,Aby si dom Ubertiovcov r.rykoreni ril! Teba pro'me,vysly ns!" - Mono vak ide len o obrazn

pri Montapeti roztrpenie guelfskej

\omenttorov a literrnych vedcov (medzi um: er mt autoriry ako E. G. Parodi, Del Lungo, iL:r:r Porena. Spoerri, Momigliano a i.), iednako -m< ::Ji prednos terii prvej, a to hlavne preto, e
=

r':

a slovo chrm, ako dokazoval M. Barbi, treba chpa len vo r"zname sent, miesto, kde sa lydvali zkony a nariadenia. No, tak i onak, ver ie

raz

kruto ironick.

N:ft*e

:': priemo hovoria vecn argumenty

literrno_

doklad1'. Naim po uvedenej tdiiNar-

na schdztr vaznch ghibellinov v Empoli po bitsa ve tci ke pi Montaperti. Na tomto zhomaden

No bol som scm, kde chceli uetci in... - Narka

9r -93

.ciil: < celliom evidentn charakter Guidovei po-' i5:, i l-dit. e Dante u skr viackrt zahalene l :;rr *i zL e v slvnej kancne Io sento s d'Anr:r i gnn possanza i celkom zjavne - polemizorz' :,-_sdcantim. Ak oboch bsnikov nieo rozderil. 'li to bola prve - Beatrice. To mu, pravda, Eri:r]o. abv i nadhlej nectil uritzavia;!m:! i' trlnos k svojmu ,,prvmu priatelbvi". utlis: i<n sh'lasi s Barbiho mienkou, e z<elej r-; v_zodr'rr'aruie Danteho tbada svoimu ,.rrz-: priatelovi" v Boske| komdii _ ,,grazioso r'.- _ .:n-mn miesto". (Poov ieho tdiu Il canri .u affi-n3ta. Studi danteschi WII, 1924, 106

postavili za nvth, aby bola Florencia ako mesto

nenapravitene guelfsk zroynln so zemou. Fari_ nata iedin bol proti tomu a svoiou autoritou ghibellinskho vodcu zabrnil znieniu rodnho
mesta. 95

Rozuiate mi uak tento uzol u hlaue. - ,,Uzo|", ie Danteho pochybnos spovalav tom, e nemohol pochopi zhadu: Cavalcante dei Caval_ canti nevedel, e |eho syn ete iie, no na druhej strane Farinata mu predpovedal budcnos. _

33o
tarn untri je aj Fridrich Drul, skry. _ Cist Fridrich II. Hohenstaufovec (1194 - 1250), poves Fra San odporca ppeskej moci' Jeho sasnk limbene kronikrsky o om zaznamenal, e bol ,,epikurejec" avyhladval v Psme vetko, o tam len mohol n|s, aby dokzal, e po tomto ivote niet inho ivota. Podobn ,,svedecwo" lydali o om viacer. Podlh nalnovch vskumov pod ieho,,epikureizmom" treba rozumie averroizmus. (Porov lryiepozn. k v 13 - |5.) 120

KoMENTR

rrg

Kardinl' - ottaviano degli Ubaldini, v r' 1240 1244 biskup v Bologni a od r. 1'245 kardinl a apotolslc legt v Lombardii. Umrel r. 1273. Hoci bojoval proti cisrovi Fridrichovi II.' zmlbnm bol vn ghibellin a svetk. cituje sa pre dain vrok: dua, stratil som iu''eho ''Ak iestvuje ghibellinsk stfanu." -

aj

to pohorenie v rmskom klre. (Bliiepozri u Scatazziniho, Enc. dant., str. 85 - 86, a naim v tdiiBruna Nardiho, Il canto XI dell'Inferno,
Letture dant. I, Firenze 1955, str. 195 a nasl.)

muto vsledku: Ide o nastzia II.' ktory bol ppeom v rokoch 496 - 498. Podlh legendy, zrejme ivej ete i v Danteho asoch, tohto ppea,,z,liedol z pravej cesty" Fotin, solnsky diakon a prvrenec carihradskho patriarchu Akcia, kto sa klonil k tzv. monoryzitizmu, iek ueniu o iedinei, a to boskej prirodzenosti Kristovei. Legenda o nastziovej hereskrsla z toho, e tento zmierliv, a po_ ko|amilovn ppe v snahe odstrni rozkol medzi chodnou azpadnou cirkvou, prijal vldne Fotina, pripustil ho na pri|manie, ba vra| mu ai prislbil niektor menie a formlne stupky. Vyvolalo

ligota, / jej ueoidiace oko uo ine / ti cestu itia prauditlo raz zjatl..'" - Naka

130 - 732 ,,len Ijej

t7 tri tnenie kruhy. - Menie od predchdzajcich kruhov pre kuelbvit formu Pekla. Ide o siedmy, smy a deviaty kruh. uedz, preo ak trest tarn koho stha' - Nasledu|ce Vergiliovo expoz o charaktere i druhoch
21

na Beatricu, ktor na konci cesty m jedin ziavit skuton budcnos Dantemu. Porena mysl, e

hriechov v siedmom, smom a deviatom kruhu

Dante tto mylienku priebehom psania Boskei komdie zmenil, lebo napokon nie Beatrice, ale pradedo Cacciaguida a/estuje Dantemu, o ho v budcnosti ak. (Par. XVII.) Vergiliove slov
mono vak chpa ai v irom vzn^ne.

sPEv JEDENsTY
3

vlastnejiu klasifikciu hriechog svoj,,penlny

Pekla m iste praktick el,lryiadren ptxe namverom: Pouen Dante nebude sa musie pri kadom novom ave rypytova svojho vodcu na druh hrienikov Zrovevakznam tohto expo z dhleko presahuje talcto une len praktich ciell Na zaiatku druhej tretiny Pekla Dante zrejme pocioval potrebu Ysvetli itatelbm svoju nai

brehu, strmo spadajceho hne za Mestom Ditobsnici uzreli pod sebou v hbke siedmy kruh. Mnoswo du v om nakopench pripomenulo Dantemu ,,taras", iemzlry rudia a chrapae, ktor'mi sa pri dob|an stredovehch miest zapinli mestsk priekopy. Takto vklad Danpopi viacech inch - zd sa teho slova "stipa" najprirodzene|m. Prvlastok,,ukrutnei" svis s faktom' e v siedmom kruhu musia due podstupova krutejie muky ne v kruhoch predchdzaicich. -

a skual ete ukratnej taras' - Z vysokho

m,

kdex"' podlh ktorho rozdelil hrienikov a ktor' notabene podmienil truktru prvei kantiky Boskej komdie . (Pre znmu strunos jeho umenia pre povestn jeho mohlo sa zda "breuitas" umiestnenie toho i onoho druhu hrienikov na to i ono miesto Pekla nepochopitenm!) Zmysel tohto expoz spova teda v pfiamom odokr1't trukturlnej schmy celho Pekla a ako tak nespofne prispieva na sprvne chpanie cele1'Danteho prvej kantiky.

Viacer modern komenttori, danteolgovia

niektor ho nazvali spevom

a literrni vedci zapochybova|i o bthnickej hodnote tohto vyslovene teoretickho spevu (napr.
Salv. BregJia), ba

dychom" (napr. Karl Vossler). Takto pochybdy, ak ho

,,od-

Anastrizia ppea tu stfeie/n, / ktorho Fotin zuiedol z prauej cesty. - Po viacerch diskusich, hypotzach a a| protikladnch nzoroch dospelo sa pri identifikcii tohto ppea celkove asi k tak-

8-9

nosti pfi om s dozaista mon,pravda, len vtehodnotme z hlhdiska ie ',istejpozie", z hlbdiska poiadaviek, ak sa na poziu kldli v uritom ,,modernom" obdob ie| vwinu' (To bol jeden z omylov Croceho a premnohch jeho nasle_ dovnkov a po nae dni.) Treba vak poznamena,

331
e akaiDante na premnohch miestach dosahoval a najkritne'ievky ozajstnei ,,istei" pozie, niomu nebol vmivzdialen ako zmeru pisat nejak ,,ist"'r'dzu, autonmn poziu, majcu ciel v samej sebe, iestlrrjtcu jedine pre krsu a pre krsu jedine tvoren. Nad ciele estetick - alebo

KoMENTR

)< - )-7 e sa uak klam len smrtenka ka.'. _ Kee klamstvo je vlastn loveku (ka sa len smrteln-

v liste Can Grandemu, ktormu venoval tetiu kan-

aspo rovnobene s nimi - Dante kldol etick ciele svoje;' worby. (Porov. ieho povestn vrok

tiku Boskej komdie: ,,... non ad speculandurn, sed ad opus inuentun est toturn.") A aby tieto ciele dosiahol, pri skladan svojho diela nevhal poui vetky spsoby, nepohrdnc ani zveror'anm teoretickm trakttom, resp. mnohmi zverovanmi digresiami teoretickho charakteru. Pritom ie vak pozoruhodn, e ai mto didaktickm astiam Dante venoval nl.eitl, ba priam zenumeleck a estetick pozornos. (Poukzala na to naim Yvonne Batardov a pri naom spcv si to vimol v svojom komentri A. Momigliano.) Z uvedenho teda lyplva, e tai. didaktick partie Boskej komdie nemono nijako podceova, na|m nie vtedy, ak Danteho dielo hodnotme historicky a kritriami, ktor nesie samo v sebe. Prve uritpodcenenie nho spel'u a s m svisiaca nevmavos k Danteho sttbtlne| a zloitej diferencicii hriechov napokon viedli k nepochopenitr niektoch nasleduicich postv Pekla a k ich mylnmu vkladu, kto sa tradoval v komentroch a do naich dn. (Poukeme na to konkrtne niie.) Pre pochopenie truktry.-. Danteho Pekla Vergiliovo expoz ie minentne dleit.-

ka)' ie 1'e evidentne vecou l'udskho intelektu, Dante ho pokladza 'volby", v hriech ako ,,nsilie". A uruie mu miesto v nich kruhoch, konkrtne v smom, resp. i v deviatom kruhu (v tomto je ete kontaminovan s ,,dravou zverskosou"). Jeho symbolom
vle, rozhodovania a

obrazom bude obludn drak Geryon. (Porov

Inf. XVII, I a nasl.)

v celkovom porad siedmy kruh. Qemu

Dante Inf. XII - XV'I.)

Pr ktuh cel nsilenstuu patr... _ Rozume'': pr z troch uvedench ,'mench kruhov", ie

venuje

2A

29-33

22-24

Zo zla, o nebo k nenaisti nti''. - Mono rozuaj: zo zloby. (Na presnom znlme Danteho slova,,malizia" komenttori sa dosiaL nezhodli.) k toti spolonm menovatelbm vetkch hriechov prch piatich kruhov bola ,,nemiernos" - ,,incontinenza" (,,nezdranlivos"), spolonm menova-

miet

padoch postavia komenttorov pred interpretanproblmy. 37 -39

chizovanei stupnici nsilia proti blnemu, sebe a Bohu. Podlh tohto kitia s hrienici fozdeler do troch oddelen, tzv. okrtr.Zrovel vak k tomuto hlavnmu kfitriu pristupuje ete kritrium druh: nsilnkov del Dante na dve skupiny, podlh toho, i sa nsilie pcha na osobe ako takei (resp. na ,,troch osobch" ako takch), alebo na iman osoby. (Porov v. 32.) S takmto distingvovanm, typickym pre scholastick myslenie, bud potom svisie jednotliv a diferencovan skupiny hrienikov, ktor - hodno poznamena - pri svojom asto len naznaenom charaktere v niektoch pr
vne

- Rozdelenie siedmeho kruhu |e dan scholastickou ditinkciou nsilia proti osobm" - v hierar'trom
no, e to na troch osobch sa pe'..

slen, veden vlbu, rozhodovanm loveka, ie -

telom hriechov iesteho a deviateho kruhu ie _zloba" (a ,,drav zverskos"), a to zloba premy-

por'edan termnom scholastickej filozofie, zl konanie ,,ex electione" - z volby loveka (ako passione" - z vne). protiklad zlho konania ',ex \sledkom takeito zloby ie hriech' kto Dante
chpe ako ,,neprvos', ie ako narueniporiad-

zraui so zlobnm rozmyslom, nie nhodou ani nie v nvale hnel'u alebo v sebaobrane, dhlei ,,drancieri" a 'zhubci" (v irokom zname slova: pustoitelia, lpenci,koristnci atdl), t vetci s, pravdae, typmi nsi|nkov poti blnemu a tvoria osadenstvo prvho okntia siedmeho kruhu Pekla. o nich je In XII. Na iuot suoj si me louek siaha... - Do dnhho okruia siedmeho kruhu Dante zaradil samoa mrnotratnkov (kritrium: nsilie proti vlastnmu ma;'etku). Oba hriechy zreime pokladal za rovnako ak. o nich ie Inf. XIII. -

Tak mordrou a ch' o rania u jede... - Motdri, ievrahovia' ,,t, o rania v iede"' iet' o

40-45

ku

sveta danho Bohom. (Baudelaire neskr povie, e hriech je priestupkom proti ,,r}tmu sveta-!) Toto naruenie sa me sta dvojakm spsobom: 1. nsilm, alebo 2. klamstvom. Ditinkcia rol'e uru|e dve kategrie hrienikov. -

vrahov (kritrium: nsilie proti sebe sammu)

Nsilie bostuu inia p))nhlauy'.. - v tetom

46-5r

332
okru siedmeho kruhu s tri druhy nsilnkov proti Bohu: I. t, o Boha popieraj skryto, pota-

KoMENTR

i skupinm nsilnkov proti Bohu venoval Inf. XIV - XV. Takto subtlne delenie ,,nsilnkov proti Bohu" treba si u na tomto mieste velmi presne uvedomi, aby sme vbec mohli sprvne pochopi nasledu1'ce asti Danteho Pel<la, a najrn I. XV' spev o Bfunettovi Latinim. Donedvna sa veobecne myslelo, e tohto svojho uitelh Dante zaadil medzi sodomitov, a teda odhalenm neresti, o ktorei nevedeli ni jeho sasnci, aj verejne bil'agoval. Videl sa v tom vraz Danteho ,,ierneho nevdhku" voi uitelbvi a Danteho nevdbn indiskrtnos. No po monogtafickej prci franczskeho danteolga Andr Pzarda (Daflte sous la pluie du feu, Enfer, Chant xv, Pafis, Vrin 1950), kto si povimol iemn triedenie ,,nsilnkov proti Bohu" (n klad' rozumie sa, je v mnohom zayiazan Pz^dovi!)' je celkom zjavn, e Dante svojho uitelh zarudil do druhej skupiny, nie medzi sodomitoi ale medzi ch' o pchajt proti Bohu nsilie ,,in
Vetkm mto druhom
ore", jazykom, o sa Bohu otvorene rhaj.Brunet-

51: ,,Sodoma, Cahors" - jedna skupina a ,,kto v srdci u i v rei Bohom zhda" - druh skupina.

czske mesto, v stredoveku znme ako hniezdo ernkov)- ieti, o sa dopaj nsilia proti prrode ako dielu Boiemu. (Problm tz. ns:Jia pfoti Bohu, ktor pcha| ernici,Dante osobitne Tsvetl vo v.97 a nasl., porov najm v. 109 11l.) Tieto dve skupiny Dante jasne odlil vo v. 49

druhei skupiny by patili sodomiti a etnciDante ich naznail menami miest:' Sodoma (biblick mesto, podl|a Genzy XIX povestn chlipnk_ mi hreiacimi poti prrode) 7 Cahors (juhofran-

jomky (''o popr ho"), 2. t, o ho popieraj otvorene, rhanma preklnanm (,,t, o na sa srdia") a 3. t, o pohdaj zlkonmi a dielami prrody, pochdzajcej od Boha (,,o s k jeho worbe pohfdav'). Takto delenie koreponduie s teologickm delenm nsilia proti Bohu, ktor me b1t povedan svelcm slovnkom - ,,in corde" -v stdci, .in ore" - v (lstach a,,in opere" - v ine. Zrove vak Dante del chto hrienikov na dve skupiny, podlh kritria uvedenho vo v' 32, a to na nsilnkov proti Bohu ako osobe a na nsilnkov proti jeho veciam, t. j. pfoti prod. Do prvej skupiny by teda patrili prv dva vyieuveden druhy: t, o Boha popieraj, corde" a ,,in ore"' ie utajen ',in a zjayni ruhai v najirom zmysle slova. A do

rozkvetu talianskej literatry, hriech rovnajci sa nsiliu proti sammu Bohu. (Porov. nae poznm ky k Inf. xV.) Takto zistenie potom, ptavdaestavia do celkom inho svetla Brunetta Latiniho_
samho Danteho i cel jeden spev Pekla. _

kdsa klanstaoln, ktor duu hlodli..' Rozumej: klamstvom, konanm zmerne, pri plnom vedom zla (Porov pozn. k v. 22 - 24.). a teda napokon spm s ,,hlodami" itkami
svedomia.

52-66

Danteho rozdelenie nasledujcich hrienikor

spovana scholasticke' ditinkcii dvoch druhot lsky: tzv. anore natufale, o je lska prirodzen dan prrodou, vldnuca v prrode a celom stvorenstve (,,medzi celou pfodol sa jry",v.56). tN' anxore d'animo", o je lska ,,duchovn", r-o ^ liten, veden l'udskou vlbu a l'udsk'm rozhodc vanm. (Teriu chto dvoch druhov lsky Dante rcmedie - a to zasa stamiYergilia - v Putg. XYII, 85 - 139.) Prichto dvoch druhoch lsky vznkaj rozdielne vztahy _ Dante hovor ,,put", spojiv,

q,Zv'zky

nom, deviatom kruhu - v ,,kruhu, o sa celkom zli",kee tvor vrchol obrtenho pekelnho kuelh - v samom susedstye Lucifera' prototypu najvej ztady, a v samom strede Zeme, kto je ztove - podlh predstv svekei kozmolgie ,,stredom vesmru". venoval im posledn spelry: Inf. )OO(II - )OO(V.

ako bsnikovi, obanovi i politikovi navidomoi najodpornei. Dostalo sa im peto miesto a v posled-

name slova, druh hrienikov Dantemu

swom rozruujvztahy medzi l'udmi, dan prm druhom tzv. prirodzenej lsky (pokr1tcov, zbojcov, kupliarov, mgov, svtokupcov atdl)' Dante umiestnil do smeho kruhu svojho Pekla. Kee vak tu ide o rozlin druhy klamswa, tento kruh tozde|il a na desa oddelen, nazvanch abmi (,,bolgie"). Venoval mu lye tretiny Pekla: Inf. XVII _ )oo(. oproti tomu hrienikov, ktor klamstvom rozruuj nielen prirodze n mzky medzi l'udmi, ale popri nich a s nimi ai ,,spoiiv" dan onou druhou, ,,duchovnou" lskou - v speve sa hovor, e pri tejto lske vznik medzi l'udmi ,,osobitn dvera", mtreba zrejme rozumie vzahy rodinn, obianske a pod. - Dante pokladal za najvichhrienikov. s to zfadcoia v najirom z-

medzi l'udmi. Hrienikov, ktor klam_

to Latini' znameni Danteho uitel', odvil sa

toti ako Talian psapo franczsky - a ieho iak v tom videl, v asoch samho vzniku a prvho

i azda nieo in zrie a taj? - Nieo in, rozumei: ne|ak in bludn uenie. Danteho otz_ ka toti (uveden vo v' 70 - 7 5) - tak sa zd - vyla

78

predpokladu' e vetky hriechy s rovnako

333
odizne Bohu' Takto nzot rnalivtaj stoici a niektor stredovek nboensksekry s ktomi polemizoval Tom kvinslc. - Nasledu1'lce Vergiliovo expoz spovana mylienke, e taie hriechy si zasluhuj a trest. Hlavnm argumentom ie tu Aristoteles. 79 -90 Nespomna si predsa na tie slaa / Etiky suoJeJ:.. - Etika Aristotelova, tzv. Etika nikomachovsk, podlh ktorei (porov vII, I) tromi sklonmi due hrei skutone s: z/oba, nezdranliuos a zuerskos. (Porov' a1'Tom Akvinsh; In Ethicorum Expositio VII, lec. I, 1294 - 1296.) z nich ,,nezdranlivos"' spova;'rcav tom, e lovek popust uzdtt svojim vam' ktor sa upriamia na veci in dovolen, je sama osebe menmhriechom _ ie to len onen hriech 'ex passione", o ktorom sme hovorili lryie!- a zasluhuje si teda aj mentrest: Danteho tepe Vergilius hovor, e takho hrienika ',menei spravodlivos bosk" (v 90). oproti tomu 'zloba", ktor m za ciel vedom naruenie spravodlivosti, zasluhu|e si trest v.Pod poimom ,,dtavej z,,ter skosti" - ,,la matta bestialitade" treba rozumie zlobu natoko zvrten' e sa lovekptineivzdva rozumu a stva sa podobnm zvierau' Na takomto aristotelovskom (resp. aristotelovtroch sklonov lovesko-scholastickom) rozlen ka hrei,ako sme naznaili lyie v pozn. kv.22 24, Dante zaloil svo|e rozdelenie Pekla. (Pravda, u neho ie poradie'troch sklonov'trochu in|)Zd sa vak, e ho neozdelil na ti, ale iba na dve asti, na tzv. ,,horn Peklo", v ktorom s trestan hriei! ci, patiaci do kategrie ,,nez<lranlivost' (tyri
kruhy, prw |e Danteho nimkou),

KoMENTR

kruhu zostva ete plno l'udskym' s Vannim Fuc-

kto v 8. kruhu u o sebe slovne povie, e zuer (presne tak sa predstav'. ,,son Varni Fucci, bestia.'." - ,,som Vanni Fucci, zaer..." porov. In )O(IV, f25 - 126),a napokon s postavou Ugolina, kto v 9. kruhu zostva lovekom u len vo vlast_ nel spomienke, no na mieste svoiho trestu je zmenen na zvera, hryzceho - lebku svo|ho niekdaj_ ieho protivnka. (Porov. vere o om: ,,Zodvihne st^ od zuieracej pae - a otiera ich o vlasy te| Navy..." Inf. )OO(lll, I a nasl.) cim,
je

Le ete or sa k tomu''. - Dantemu nie ie iasn' preo Vergilius uviedol vyie(porov v 50) ernsilia nkov medzi hrienikmi, ktor sa dopaj

94-96

proti Bohu. ea by sa predsa zdala na

pohlhd skr nsilm prot blnemu, krivdou spchanou na blnom.iada preto svojho uitelh' aby mu tento,,uzol" (pochybnos) rozmotal. -

pr

Filozofia poua zasa..

telovsk, ktor
u

97

100

v|e v sworench veciach", a teda je'

ila' e ptitoda ie ,,tea|izcia Boej

- Filozofia

aristo_

konom. 10r

doslovne: ,,boskm umenm", iev irom zname Danteho slova ,,arte": boskou prcou' worbou, dielom,

Danteho slovnkom, ,,arte

di Dio",

adren

vimnslo4, naktororn stoi organizan schma Danteho Pekla: v stredovekei numerolgii sa verilo, e slo4 ie od diabla. o takeito,,mgii sel" pozi C. G. Jtrng, Le problme du quatime,La Table ronde, dec. 1957, ' 120, str. l91.)Tm. ',zverskos" Dante pouil,zdit sa nm, len ako gradan princp svo|ho Inferna, resp' ako ilustrciu jedn-

'doln Peklo", kde spolonm menovatelbm vetlcch hriechov ie ,,zloba" (z^s^ tyri krtrhy; hodno si

a na tzv.

v svise s l'udskym konanm vo veobecnosti, s

priamym ,,konom Bom"'l'udsk kon (',arte") ievo svoiom silnapodobni prrodu akoby ,,Bohu vnukom". - Tieto vere, rysloven tu

- Rozumej: vo Fyzike Afistotelove|, kde sa skutone spre'hne du" (II' 2) pe:,,Umenie napodobuie prrodu' nakolko len me." (Ai tu m slovo ,,umenie" ir znam, ako sme ho uviedli vyie.) Vergilius vlastne parafrzuje tento citt: ,,prrody sa prida zas kon kadho z vs"' Kee vak prroda ie
Ve uo Fyzike nie si nedoukom...

105

nie vbec. Vyslolrri ieden zo

princpov Ieho terie umenia.
106
_

znamn ai v kontexte Danteho nzorov na umezkladnch

ho zkona, tazne platiaceho v celei prvei kantike: Ako sa postupuje Danteho Peklom smerom
nadol' tak oraz vmi pfibda zverslch znakov na samch zatratencoch a intenzvne i extenzvne sa mno zvieaci^ symbolika. (Vec mono dokumentova a matematicky.) Stupovanie hriechu v Danteho nazetani znamen postupn zozverovanie loveka. Rozptie tohto zozverovania Danteho zatratench mono zmera porovnanm Francesky a Paola Malatestu, ktoch obtaz v 2.

onch 'dvoch vec", o ktor sa mai l'udia oprie, ie,ako Dante hovor doslovne, z ktoch maj vywodzova,,nofmy ivota a napredovania". S prevanou asou starch i modernch komenttorov
sa domnievame

A o tie dae i lfudia rrunia oprie... - o zname tejto tercny sa dos diskutovalo - pre neiasnos

108

, e Dlnte tu mal na mysli prrodu (v tom aspekte, ako sme hovorili vyie) aludsk

pruicu, ptikzan samm Bohom. Podlh Genzy' ktor Vergilius (napodiv!) vzpti cituie, lovek si

334
m ,,v potu tve", prcou *ryhladvat svoj chlieb. (Kap. II.) ie:jedine prroda a prca poslqtuje a m poskytova lovekovi obivu' (S aj in lysvetlenia, no toto sa nm zd najptavdepodobnejie v kontexte nho spew.) 109

KoMENTR

metre od Rovereta, medzi Tridentom a Veronou od podmolbv ('vrch bol bez opory", v 6) v ch miestach sa kedysi dvno odvalla cel asvrchu a ztil^sa smefom k lhvmu brehu rieky Adie. Zmienka o tejto prfodnej katastrofe, pri ktorej zahynuli iuaia, sa vyskytu.je aj u inch stre_
dovelcch autorov.
12

v severnom Taliansku. Bu od zemetrasenia, alebo

vlastnej prce, netai ani z ptitody, ani z ptce, a|e iba z poiiavaniapeazi: jeho zisk je teda pro_ tipiodzen. A kee postupu.ie proti prrode, cez u ako cez ,,realizciu Boej vle" dopasa nsi lia proti sammu Bohu, resp. poti jeho veci, proti jeho dielu. Je iste viac ne pozoruhodn, e Dante pokladal prve eruza tal<no obzlLt ta htiech a e ptve na nej - v obsiahle.jom expoz - stami Vergiliovmi demontroval sm veobecn zkon svojho Pekla. Theophil Spoerri, domnievame sa, prvom v takomto ,,hodnoten" eryvidel nielen priamu Danteho prezenciu na tomto mieste (Dantemu prilo dozaista velh trpie od florentshch ernkov), ale i odtaz svehch hospodrskych pomerov: v ase nastupujceho kapitalizmu v talianskych mestch stala sa takmer kontantnou postava,,neoblomnho" ernka,ktorho innos nespofne znamenala hlbolc tlak a pokorovanie l'ud. (Porov. Spoerriho cit. dielo, str. 91 a nasl.) Nie nhodou Dante neskr predstav cel galriu ernkov s obzvl ostm sarkazmom. (Porov.
az

ernk inatn kra neoblomn... - Rozumej: nevyvodzuje normy svoiho ivota z ptrody

111

I'eala hanba Krty rozualen...

grckej m1tolgii obluda

lbdslcm telom

Minotaurus,

Inf. XVII,
1.13

bo Ryby, hl:a, sa pohli na obzore / a Voz u cel doka sa Cauru... - Ryby, shvezdie Rb prve za-

J4 anasl.) -

114

alo lychdza; Voz, shvezdie Vekho voza

sa

po-

sunulo v smete Cauru, o ie latinslc nzov severo_ zpadnho vetra, iezaalo zapadat. Kee sme pribline v obdob iarnej rovnodennosti' z tohto astronomickho (ldaja sa vypotalo,e je osi lye dvoch hodn pred chodom slnka, ie 9.ap|a 1300, medzi treou a tvftou hodinou fannou. -

zo spojenia Pasifae, eny krtskeho krlh Minosa, s bkom, a to tak, e sa Pasifae dala zaworit do ,,falonej", iedrevenej kralry. Aby kr Minos utajil tak ,,hanbu" svojho krlbvstva, dal zawori Minotaura do povestnho krtskeho Labyrintu' kde sa obluda (ldajne ivila nielen zloincami, ale i mladkmi a dievatam, ktor |ej ako povinn da museli odvdza tny. Minotaura napokon zabil Theseus, syn atnskeho ktla, a to - ako mu to Danteho Vergilius r"slovne pripomenie vo v. 19 sr'epriamou pomocou nevlastnej Minotaurovei sestry Ariadny, ktor grckemu hrdinovi poradila spsob lybdnu z Labyrintu. (Bj o riadninej niti.) Pripomienka smrti i sestry rozbesn Minotaura a do nepretnosti. Donedvna sa pri|mal ako celkom samozre1'm a nediskutabiln fakt, e tento Minotaurus je str_ com siedmeho kruhu, a teda - podobne ako ostatni strcovia - aj obrazom, symbolom samotnho hriechu trestanho v tomto kruhu. Tako nzor v svojom komentri naposledy uviedol do pochybnosti Natalino Sapegno. obsiahlejm rozborom dospel k presvedeniu, e Minotaurus 1'e len strcom skalnho ustu, a nie strcom celho siedmeho kruhu, kde sa vysky'tui in strcovia (ako napr. Kentauri v jeho prvom okru),ktor vraj symbolizuj vinu ovelb v'raznejie ne neurit, Domnievame sa, e Sapegnowt mienku treba odmietnu z viacech prin,ktor tu aspo
strune nazname:
,,tup" postava krtske| obludy.

a s hlavou bou, ,,hanba Krty" preto, e sa

ztodil

SPEV DVANASTY
4

mienky pravdepodobne tu ide o mohutn skaln ustzvan Slavini di Marco, vzdialen asi ti kilo-

Jak pod Tridentom, tarn, kde usthor?''. _ Podlb dnes u takmer veobecne prijmane|

mefiovatel viny (Porov nae pozn. k In XI, 22 - 24')' M azda nieo spolons m Danteho Minotaurus? Nielene m, ale Dante ho priamo

Do siedmeho kruhu Dante sce zaradil hrienikov hodne diferencovanch (preto ich ai rozdelil do troch okru),no pi tom vetkom patfiacich do jedinej kategrie, ktor charakteizuje nsilenstao ako |eden spolon menovate (porov. Inf. XI, 28, kde Dante wslovne napisal,e siedrny kruh,,cel nsilenstuu patr") a zloba ako druh spolon

335
predstavil v iedinom a unom aspekte ,,zlobnho nsilenswa", a to hne vo viacer'ch stupoch: od zrivho, zlobnho a zlostnho hnevu a po tup, bezmocn, zversk zrivos,zhzajcu sa vo vlastnom vntri. (Porov citty: ,,hanba Krty... si v telo zatla zuby", v' 14; ,,saby v nei nteli dune hneuy rau",v 15; sa er..." v. 16; 'Sm 'Chod] zuer..."' y' 19; ,,besnota ho zrnra", v. 27; ,,i duch tvoi dum... o tom zuerskom hneue..." v. 32.) Tento Minotaurov aspekt zlostnho hnelr:, kto nie je niminm ne hmotnm vrazom ,,nsilenstva" v tomto prpade nsilenstva u bezmocnho - ie dokonalm obrazom viny trestanej v celom siedmom kruhu. Hrienici jednotlivch ieho okru, napr vrahovia a nsilnci prvho okruia v naom speve, dopustili sa nsilia dozaista na|skr veden rozvahou, no napokon konali v zaslepen, v zrivom hneve. (Nie nhodou Dante pri pohlhde na nich zvol:,, Be z h lau h n e u, , p e ch ore ni e hlpe ! " v. 49.) v podobnom hneve, ibae tupom a vo ^ zhzaicom, spchali nsilie proti sebe vntri sa samm samovrahovia v druhom okru.(Porov. prpad Piera della Vigna v nasl. speve.) Tento hnevaici sa, zlobn azlostn Minotaurus zdanlivo azda najmenei koreponduje s vinou trestanou v treom okru. k vak uvime' e ie plodom zvttenej vne, neprirodzenho spojenia eny
s

KoMENTR

vanie arodejnice Erichtho, ako uvdzl Danteho Vergilius v l|.|X,22 a nasl. (Pozri pozn. k I. IX, ')) _ )-7\ _

nu nieo predm arch sa pozosual...

38

pri Kristovej smrti (Mat. )oaul' 51)' ie 'nieo

zemetrasen, ktor podlh Novho zkona nlstalo

- Pri

ch. (Porov

predm", ne Kristus zostpil do Predpeklia, aby odtial vyviedol due starozkonnch spravodli

bkom, musme uzna, e od neho ako od samho

typu pololoveka a polozllera ukazuie pkapria_ mo ku skupine sodomitoi ktor sa dopalin_ silia proti prirodzenmu poriadku vec na tomto
svete.

Podrobnejia analza Danteho Minotaura by iste ukzala ete iemneiie afinity medzi nm a hrie-

nikmi siedmeho kruhu. (Napr. mytologicky M notauus sa ivil zloincami a vrahmi: Danteho

Minotaurus Ie strcom zloincov-vrahov! M}toloDanteho Minotaurus je strcom ernkoq pre ktoch obete" s msicelkom benm! ''l'udsk Atd:) Vetko nasveduie, e obraz Danteho Minotaura Ie sp nielen svo.im hlavnm aspektom, ale i aspektmi vedlajmi s vinou, trestanou v celom siedmom kruhu. Jeho lytadenie z lohy strcu i symbolu tohto kruhu znamenalo by neuznanie faktu, e Danteho Peklo m svoju vemi precznu kontrukciu, v ktorej sa sce mu ryskytn vnimkyproti danm stavebnm princpom, no ak sr

gickmu netvorovi sa prinali l'udsk obete

utedy hnusn aal / zachuel sa tak, sa lsky mocn sila / aesmr by zrniatla... - Komenttori i danteolgovia, zaoberaici sa tdiom Danteho humanistickho vzdelania (Pozri napr. ugustin Renaudet, Dante humaniste, Paris 1952, st. l4o)' s napospol tei mienky, e tu ide o narku na ue_ nie Empedokla z Agrigentu. Podlh tohto grckeho filozofa rovnovha a slad vo vesmre sa udriava.j nesvrom prvkov, z ktoch sa vesmr sklad. Ke v om prevldne vziornn pritalivos chto prvkov, ie,povedan s Dantem, ,'ke lska prenikne vesmr", Kozmos, ako sa to u viackrt stalo, zmen sa na Chaos: tyri prvky znow splyn v pvodn beztvrnu magmu. Predpoklad sa, e toto uenie Dante poznal nepriamo, cez Aristotelom Metafyziku, ktor s Empedoklom polemizu|e. _ okrem toho - ako na to poukza| Paul Renucci - nae vere priamo svisia s celou danteovskou koncepciou lsky ako takej: v Danteho ponman toti lska ie princpom vetkho'rovnako vesmrneho ptiadku (porov zveren ver Boskej komdie: ,,I'atnor che moue il sole e l'altre stelle" - ,,lska, ktor hbe slnkom a ostatnmi hviezdami") ako vesmrneho zmtku' rovnako silou organizujcou ako silou dezorganizuicou poriadok vec". (Pozri o tom obrne|ie Paul Renucci, Dante, Paris 1958, str.44

40-43

Inf. IV' 52 a nasl.)

- 149.) 47-48

vyskytn' vdy s vysoko funkn.o ne|ake| podobnej vnmke vak sowa mono hovori
v svise s Minotaurom.

ariaca rieka krui, u ktorej pie' / kto proti blnym nsilenstao p.Cha. - Flegetn, tretia pekeln rieka. Jei meno uvedie D^nte a v Inf. XIV, 116. (V tome speve, v 13o a nasl. pozri o je| vzniku.) _ val s'vriacou riekou krvi" predstavuje prv okru_ ie siedmeho kruhu, miesto trestu nsilnkov proti ivotu a majetku blnych'vrahov, lpenkov a tyranov, ie,ako v nasledujcom texte slovne povie jeden z kentaurov, vetlcch ch' ,,o s kruou hned'i na majetky siahli. "(Porov. v. 103 105.)

36
ke

pr

raz som bol tu na nuteue. _ Na lyz-

Kentauri s pmi u tiscoch sa ualia' 'Myto|ogick bytosti, podlh starovekch predstv polo-

56

336
zvery
a a od psa

KoMENTB

a nsilnci, maici radi bitky a polbvaky. Ich funkciu v tomto okru chpeme podobne, ako

polol'udia, od psa nadol s telami konslmi nahor s telami l'udsLmi, povestn zrivci

v vrahovia (medzi nimi hlavne vldcovia,

tyrani) s plne ponoren do krvi, take ich vbec nevidno (v. 106 - r08), in a po temeno (v 109), in ,,po obrvy" (v. 11o)' in len po krk (v 117), in len do psa (v. 727 _ |22) a napokon inm wiaca krv pripek len nohy (v. 125). Alexander Vel'k (3'6 - 323 pred n. l.), macedn_ sky krL a povestn dob1wate Grcka a Vchodu, kto mal v stredoveku poves ukrutnka. Podlh inch lexander, yan v grckom meste Pherae (il v IV. storopred n. l.), kto vraj predhadzoval psom svojich nepriatelbv odench vo zvieracch koiach. - Druh |e akiste Dionzos Star, ktorho krut tyrania v Syrakrizach na Siclii trvala plnch 38 rokov Umrel r. 307 pred n. l. 109

sme chpali funkciu Friv iestom kruhu: s Minotauromi,,sluobnkmi". -

a dolu / Chirnoui''. - Vodcovi Kentauov (porov v 80), ktorho Dante pred_

To pouieme stal'uie ako nal'fozumneiieho a najrozvne|ieho z celho ,,voja". Podlh bje bol lekrom, vetcom, astronnom, hudobnkom, ba ai - porov. v. 71 _ lry_

64-65

Alexander a Dionzos diq,...

ft7

Prv je akiste

chovvatelbm slvneho hrdinu Tr1'ske1' vojny

chilla.

Tun uid Nessa... - Bjen Kentaur Nessus (Nessos) bol takei nsilnckei povahy, e sa ne_ vedel ovldnu - ato naoz^j,,na vlastn kodu" _ ani pi takom slvnom silkovi, ako bol Herkules. Poksil sa unies a znsilni jeho enu Dejanru (Deianeiru), no Herkules ho zasiahol pom otr_ venm krvou hydty z Lemnu. Umierajci Nessus daroval Dejanre svoju krvou presiaknut tunikut; a presvedil j\, e m^ silu drdidla rryvolvaiceho lsku. Ke sa neskr Herkules zalbil do Joly, Dejanita, aby si sp ziskala jeho lsku, prihodila mu Nessol'u tuniku. Je| ied tak silne zainkoval, e Herkules napokon v stranch bolestiach umrel. Tak Nessus pomstil svoju smr. (Porov' ovitret je Folus, u dui l m ru.- Jeden z obzvl nsilniclrych azfuch Kentaurov, ktor na svadbe Pirithoa a Hippodamie v podnapitosti chceli uniest nevestu a znsilni eny Lapitov, m lryvolali neslchan vraedn bitku. (Porov. ovi_
dius, Met. XII, 2\p a nasl.) dius, Met. IX,98 72
a

67,69

Z Azzolina zrie len Urch iernei hriuy.. - Ezzelino III. da Romano, jeden z ghibellinskch vodcov, vikr cisra Ftidrcha II' v Trevzskej marke, podlh guelfskch legiend ukrutn tyran, pyn a neskrotn do poslednch chvivota. Po tridsatyrifone| yfanii umte| r. 1259 vo vizeni. a tam, ten plauj a prde po obruy'.. _ obizzo IL d'Este, markz apnFetrary, z ppeskho povere_ nia vikr nconskej marky, na rozdiel od predchdzajceho wrd a neltostn predk guelfskej strany' Umrel l 1293' dajne zavtaden ,,synom

ll0 -

112

nasl.)

zvrhlkom" (Dante pouil viac{znamov slovo

pi hrudi, priam u strede, / prirodzenosti due kde sa mu poja... - Od konskej hrudi nahor bol Kentaur lovekom, iepfi tejto hrudi sa sp|ala jeho,,prirodzenos" zvieracia s,,prirodzenosou"
I'udskou.

83-84

,,figliastro", ktor me znamena a| nemanelsk_ ho syna!). Ten po om ako Azzo \IIII. nastpil vldu vo Ferrare. Viacem komenttorom sazd,e Dante t'mito veram priamo dowrdil poves o ob izzov o m zav t adeni. -

v chrme cez omu (,,v Boom lone") Henricha,

Temou kru ron. - Je to Guy de Monforq tosknsky vikr Karola I. z Aniou; r.7272 preklal dkou

Preklal u Boom lone / srdce, o dodnes nad'

tt9 - 120

Beatrice. (Porov. lnf. 11,52.) 104 - 705 Z ch sa tu kru pen, / o s kruou hne i na ma' jetky siahli' - Trest poa vemirazne na princpe contrapasso: vrahovia, lpenci a tyrani v i-

Iedna z jch du' ktor srn a po Trn.. -

88

synovca anglickho krlb Eduarda I. Stalo sa tak vo Viterbe, kde bolo prve prleitostn zhtomadenie eurpskych knieaq a vradu spchal preto, aby pomstil smr i zneuctenie mwoly svojho otca Simona de Montfort. Jeho in r'yvolal kedysi ohlas v celei Eurpe. Ver 120 - v pvodine nie dos iasn aviacsznamo - preloili sme podlh tej asti komenttorov (Tommaseo, Casini' Parodi, Porena

vote prelievali krv, teraz s ponoren do vriacej krvi. Ako wsYit z nasledujceho textu, ich trest jepritom odstupovan podlh velkosti viny: naj-

ho

a i.), ktor lysvetl'u|: prebodnut srdce Henrichovo

podnes ,,nad Temou", iev Londne, ,,krv ron", t. i. podfles vol o pomstu. (In vysvetluj: ktor sa

337
na Temi podnes ,'uctieva": Danteho vraz ,,si cola"

KoMENTR

odvodzui toti od slovesa 'colere"

a nie od slovesa,,colare"

foni kfv.) Za pr |dad' zd sa nm' hovoria dvody filologick a poetick. - Guy de Monfort' krvi" hodno si vimn,je umiestnen v

uctieva, prelieva krv, kvapka,

sahujcich zdvoien spoluhlsky i spoluhlskov zhluky s nzrtm drazom na spoluhlsky r a g esp. na ,,ostro" zneice, pfenikav i. (Porov nodosl, v pvodine: fronda, verde, fosco, sciei, stecchi con tosco, porov aj v.7: ... si aspri sterpi

bokom, osamote .Zrejmepreto,e vrada, ktorei sa dopustil, zdala sa Dantemu obzvl odpornou. 133

'rieke

at.) v tomto ohl'ade je naatetcinaamsi nzlakom celej nasledujcej atmosfry tohto spelrr,

'biom

Tam Atilu... - Slvny vodca Hunov, narfi'an Bom"'_

135 kru pije Pynhols so sextom.'. - Prv akiste Pyrfhus, epirslc krI (318 - 272 pred n. l.), slvny svo_ Iimi voinami proti Rimanom. (Podlh inch Achillov syn Pyfrhus, kto pfi dobyt Trie zavr^dil Piama a jeho deti.) - Dfuh akiste Sextus Pompeius,

syn slvneho Pompeia Velkho: po otcovei smrti sa vfai stal obvanm nmornm lpenkom v stredozmnom mori; r. 35 pred n. l. ho dal Augustus popravi. Corneta... - Dvaja lpencipovestn v asoch Danteho: pr Nnier Pazzo, pvodom lachtic, asto pod kepienkom zljrnov ghibellinskej saflyzbijal najm vo florentskom kraji. Druh Rinier da Corneto, zbjal
v okol Rma. -

z Riniera Pazza... slzy z

136

- r38

ktor sa bude doslovne oaiva sycanm slov samo_ wahov, zadhaicichsa v prdoch vlastne| krvi. (Demontroval to rozborom Danteho iazykav tomto speve Leo Spitzer, ktor' v tejto svislosti hovor a o Danteho ,,fnickom symbolizme"; porov. jeho tdiuv talianskom preklade, odtlaen pod nzvom Il canto XIII dell'Ierno v cit. sbonku Lett. da.I,22l a nasl.) Takto tylistickznaky tercny - znaky sostne funkn_ boli pre ns, prirodze_ ne,zvinn av naom preklade priamo podmienili obdobne ,,drsn" vere s analogichm druzomna sykavky, spoluhlskov zhluky i ,,ostr", prenikav /: ,,Nie ze le ne - lefl ef saleskne; / nie rcvn snet - lefi sple a plno hr;,/ nie ovoci - len je_ dovat os'ne..." Poov. aj v' 7: ,:ak husttj t.l'e drsnei a turd'.."atd'. Pritom, ako je to zjavn z prve uvedench cittov, snaili sme sa v preklade poda aj ono - pre tento spev priam typick _ zvukov ,,splietanie" dvoch vedlb seba poloench slov (Potov. ',zelene - len"; ',snet - sp|e';
,,hust hu);tahmto umeleclcm postupom, ako na to poukzal citovan spitzer, Dante priamo su-

SPEV TRINSTY

geroval svojim itatelbm sm aspekt spletench a pokrtench pekelnch kriakov. '

:!.i

Nie zel'ene - len er sa leskne zlostne... - Danteho p doiem z pkelnho lsa ie ptiznane vyiadren trojnsobnm zporom'' ,,nie zelene'.. nie rovn sne... nie ovocje'" Ide tu o star rtorick figru, ktor vak svojou pozciou, na zaiatku spe!'u zfejme nroky zdraznenou, m osobitn vznam v truktre celho spelrr. N spev, ako sa dalei uke, ie spevom o samovrahoch a ak samovtada znamen negciu ivota, trojnsobn neg'' cia na samom zaiatku ie akoby zpornm prcdznakom celho spel'u, alcmsi jeho mottom, ktor anticipuje cel jeho atmosfu. okrem toho tto tercna (9 to plat ai o tefcnach msiinm: susednch) ie pozoruhodn ete ^j svoiou pecifickou rytmickou a zvukovou orga_ nizciou. Na prv pohlhd ie zjavn, e si Dante pri jej komponovani dal obnlt z|eai naberc tnt. ,,parole aspre", slov drsnch, nel'ubozlrrnch, ob_

4-6

mesteka Ceciny, leiacich iune od Livorna, tiahne sa iuhochodnm smerom pozdi po'
breia Tyrrhenskho mora takmet a k civitavecchii ps nerodnei' barinatej zeme s divmi krovinat'mi pofastmi, t^r' Maremmy. V Danteho asoch to bol povestn d, nez&a a takmef
neob'van kraj.

kraj taru pod Cecinou... - od rieky, esp.

Harple hnusn'.. - Starovek mytologick obluiram| ktor svoiou prkro kontrastnou kombinciou zierucich a l'udslcch zloiek (mali oklivwie telo, ale prekrsne dievensk wre) vzbudzovali obzvltnu hrzu v predstavch antichch l'ud. V tercne sa nata
dy, vtky s l'udshmi na jednu epizdu z vrgiliovei

to-12

Aeneidy: Ke

sa

Ae-

neas so svojou trjskou druinou zastavil na Stfof-

dach, ostrovekoch v Jnskom mori (dnen Strivali), Harpye im qtrhvali jedlo a tak zahnusili
stoly, e Triania - po mrnom boji s nimi - museli z ostrovov ods. vtedy iedna z nich, Celno, pred_

338
povedala Aeneovi a jeho druine rozlinneastia a hlad, kto ich vraj donti iest stoly. (Porov. Aen. III, 209 a nasl.) - v Danteho poat tieto Harpye s nstrojmi trestu: vene trhaj a lmu konre stromov a krov, na ktor s premenen samovrahovia. (Porov dblej pozn.kv.37.) -

KoMENTR

/ tak Jak erstuti tieska, odtfhnut u kr''. son tu uidel rofri biednu snietku / slou i kru..' Rozumej: ztovet slov i krv, ieoba deie, o kto

40-44

okruie siedmeho kruhu, miesto trestu nsilnkov proti sebe samm, iejednak ch, o siahli na vlastn ivot, samovrahov (o nich v. 22 - lo8), a iednak tch' o siahli na vlastn ma|etok, rozha_ dzovaov a mrnotratnkov (o nich v 109 - lzD. -

nm sa u druh pfumo zapona. - Druh

t7

ch sa tu hovor (kvapkanie a hovorenie), splvai v |edin akt akhosi fantasticky obludnho ,,hovorenia krvcanm" i,,krvcania hovorenm". (Tto simultnnos, ako si vimol Spitzef, Dante v originli zdraznil m, e sloveso ponechal v jednotnom sle,hoci sa k nemu viau dva prednety:,,rlsciua insietne parole e sangue"!) ie:v1tekanm, syanm krvi Dante vysvetl'uie sm vznik
i spsob rei samovrahov,
a kry, a lrysvetl'uie

premenench na strom-v

vmi aryuj fantastinossamho avu. No vajcu v opakovan hlsok rovnakho slovnho nebol by Dante Dantem, keby sa nebol ztoveai poksil cel tento syiaci a zadhajcisaziaryka kmea a nryaine ete kombinovan aliterciou. Tto figru v naom speve pouil Dante viackrt' samovrahov priamo sugerova samou zvukovou (Porov v. 67 - 68: ,,proti mne vetkch uznieti stavbou svojich verov. Na|lepie o tom sved nevyhnutne - a roznieten Augusta tak nietia.'"' fakt zmernho hromadenia zdvo|ench spoluhl_ alebo v. 7l, kde sa figra kombinuje s aliterciou: .'o-'sok a na|m saviek: ,,stizzo... ch'arso sia... sclre3" gia ofta usciva insieme parole e sangue..." Pozna ,,e, spraaodliu, nepruos si spfaum''.'). Dnes n^m to figra prichod viac-menei ako raa es. tok takhoto nespornho Danteho umeleckho zmeru viedol ns v preklade k verom teticky ninn slovn hra, no v Danteho asoch patrila medzi figry pouvanvo ,,vysokom" le. komponovanm s obdobnm hlskovym sledom: Na tomto mieste - okrem funkcie ,,ozdobnei" - jej ,,jak ersw trieska, odtrhnutv krii, / o zozadu poslanm ie psychologick charakterizovanie Danke zapli sa spredku, / i vzduch i miazgu lypa asyi..;' teho zmtku, o ktorom sa hovor vo v. 22 - 24.
(Pofov. L. spitzer cit. tdia' stf. 23'.) 30

V orig. Cred'io ch'ei credette ch'io credesse... - Ide o tzv. etymologick figru sdobe| rtori' spo

Myslm' e rnyslel, e mj duch si mysl... -

25

vec vemi presne, s realistickmi podrobnosami, ktor vak - podlh jednho zo z_ konov Danteho umenia v Boskej komdii - ete

mylienka tuoja taktie sa ti zlon. - Rozumei: vetky tvoie predpoklady sa uku neodvodnenmi. Ide o slovn hru: ,,akodlotn konr... mylienkawojasazlom", podobne ako o slovn hru ide ai v pvodine: t!tronchi..' li pensier... si faran tut-

ti ffionchi'" _ Hodno doloit' e tento Danteho

''Se

48 o om sa tnoje uere iba zmienia',. - Rozumei: zmieui, a to konkrtne v Aeneide, v tzv. pol.vdc rovskei epizde. Podlh tejto epizdy eneas v Tr cii lmal kry' aby ich vewikami ozdobil obetn'o} tr, ke wom z jednei ratoliestky lrystrekla krv a od koreov rastliny ozval sa hlas Polydora, Priamor_ho

syna' zavradenhovagrom Polymestorom

av

spev sa vbec vyznauje mnohmi slovnmi i aru_ kovmi hrami, hrami vak len zdanlimi, pretoe nie s samoeln,ale mai hlbiu motivciu a aj hlbzmysel, ako na to poukeme niie. -

My, kry' sme taktie mali tel lfud! - ltko in tresty aj tento trest je osnovan na princpe contrapasso: T' o odvrhli iuot, musia te^z uegetc ua v najniej forme organickho ivota. Nenali v sebe silu odolattokorn slmovradench mylienok, preto te^z na nich toiaHarpye (aksi alegorick obtazy chto ich mylienok), nepresta|ne a naveky im jatria rany a ntia ich vyiadrova utrpenie stranm spsobom rei, zvukmi syiacej krvi. (Porov. L. Spitzer, cit' tdia,str.2]0.) -

37

ch miestach pochovanho. Ke toti v}'rastd Polydorovej mfwoly. (Porov. Aen.II,22anasl.) Sdi sa, e prve toto miesto Aeneidy inpiroralo danteovsk motv krvou hovoracich krov' Dante. pravdae, anticlmotv hlboko pretvoril a dodd mu celkom in znaenie, ne m u Vergilia_ z

58-59

sorn ten,

o peune

zueril Fridrich uachtil:j..' - Pier della vi8n2 (2si ll9o - 124D, Talian pochdzajci z chudobnei rodiny, kto sa nadanm, vzdelanosou aj silm zaslene lyvihol a na kancelta, potonorr a dvernka cisra Fridricha II. a plnch dvadsa rokov bol najvplyvnejou a naimocnejou osob nosou na siclskom cisrskom dvore. skutofu

zuieral oba kle,/ ktor ni

339
,,pevne zviefal oba k(te",ktor mu zveril cisr II.' iebol nielen cisrovm naidvernejmtajomnkom' ale na dvofe fozltodova|(naka na klesvtopetersk!) rovnako o veciach svet_ shch ako duchovnch. Pre neznme priny,historicky dosi neob|asnen, vo februri 1249 daI

KoMENTR

Fridrich

ho stredovekho klerka, dva mu Dante hovori v celej epizde . Jeho jazyk podrobili rozboru via-

ho cisr

uvzni a vzpt oslepi. Napokon niekdajmocn,,iudex Magnae Curiae" vo yzeni San Miniata (podlh inch vo vzen v Pise) spchal
samovradu. Po tragickei smrti Piera della Vigna vo verejnosti

zreime kolovali rozlin dohady o princhjeho pl a o jeho vine. (Povesti o sprenevere, platkrswe, chamtivosti, zrade, spoienectve s ppe' skou kriou a pod') Dante, kto tto asPekla psal asi esdesiat rokov po smti Fridfichovho kancelra' zrejme tahmto povestiam neveril. Podlh M. Porenu (Pozfi jeho komentr.) i podlh znamnho nemeckho historika a danteolga Friedricha Schneidera (pozri ieho tdiuKaiser Friedrich II. und Petrus von vinea im Urteil Dantes, DDJ 27, l948,stt.23o anasl.) cel tto epizdu Pekla treba chpa ako rehabilitan akt Piera della Vigna zo strany bsnika' ktormu ako ,,vekmu hlhdaovi pravdy" (tak nazval Danteho prve uveden Schneidet) ziealo na oistenpamiatky tragickei posta}T cisrskeho kancelfua. Za h|avnho vinnka celei tragdie Dante oznail ,,dvorslr zvis" (porov. v. 64 - 69),priom - a to ie viac ne prirodzen u tohto bsnika oduevnenho za cisrsku ideu - odstrnil ai akkolVek bilhg z postalry samho cisra. Fridrich II. z celej afry (hoci drl svojho kancelra oslepi!) lychdzanevinn av plnom lesku svojho mena: v spomienkach neastnho Piera della Vi gna zost\ra,,Fridrichom utachti-

cer komenttori a zistili, e s v om vetky jemnosti svkei rtorickej elegancie, plne zodpovedaice charakteru, spoloenskmu postaveniu i vzdelaniu historickho Piera della Vigna. (oplyva p efif r zami, replikciami, metaforami' ^ntitzam| aliterciami at.) Mono poveda, e v tomto ohl'a_ de Dante v maximlnej miere uplatnil princp priameho charakterizovania posta\,T iazykom - princp, kto zostane 1'ednm z kontantnch princpov Danteho slovesnho umenia v Boskej komdii. Pri celkovom rylizovankancelrovho jazyka Dante vak iiel ete dhlej: v teito epizde toti sce hovor bal cisrsky pfotonotr a kancelr, no

nehovor svojm niekdajmvolnm ,,lrysokm" lom ex cathedra, ale spsobom rei samovra-

hov siedmeho pekelnho kruhu' ako ho Dante vysvetlil }Tie, iespsobom syiacej krvi. k pr

lm" (v. 59), ,,Czarom' (v. 66), ,,Augustotn"

karn" (v.74 - 7 j). -Yiacerimodem historici
(v. 68), ,,Pnotn, o u kiske bol,

jak sm bol prels-

za-

pochybovali o historickej vierohodnosti takhoto Danteho vkladu tragdie' ktorej posledn akt sa odohral v sanminiatskom vzeni. Po citovanei Schneiderovej tdiisa vak zdt, e danteovsk rehabilitcia slvneho cisrskeho kance|ra zakla' d sa na historicke| ptavde. Za preexponovan mono pokladat azda |en prliiarivaureolu okolo cisrovej hlavy.

moment (charakter postaly) ntil Danteho iazyk Piera della Vigna nadna do ,,lysohch" polh svekho ars dictandi, tento druh moment (spsob vyiadrovania) zroue ho ntil pecificky intrumentalizova cel jeho re' aby tak priamo sugeroval sm zvukov dojem z nej. (Porov. vyie pozn. k v. 40 - 44'') A teda, ak sa iazyk cisrskeho kancelfuana jednej strane r,ryznaule ,,rtorickou eleganciou", na druhej strane ieho taznm znakom ie syanie a zadhauos efekt, kto Dante dosahu;'e hromadenm spoluhlsok, a najm sykaviek spojench s ,,ostm" l'. (Porov. v originli vere 55 a nasl.:,,S1 col dolce dir m'adeschi, ch'l non posso tacere... m'lnveschi... e che le vols{ serrando e d/serrando, s/ soavt', che dal secreto suo quasi ong'uom tolsi... li sonnl' e'polsi...") Danteovsku lhhkos a nensilnos, s akou dosiahol fziu dvoch lovch princpov, v svojom zkladevlastne protichodnch, nemono dos naobdivova a v tomto ohlhde epizda o Pieovi della Vigna patti medzi

opravdiv triumfy slovesnho umenia Boskej komdie. _ Pozotn itateiste zbad, e sme sa urili celkov 1 iazyka cisrskeho kancelra.
63
_

v preklade snaili repektova oba momenty' ktor

Epizda

o Pierovi della Vigna je vak po-

zoruhodn ete ai svoim umeleckm asBpktom. Cisrsky kancelr svojho asu platil zavynikaj' ceho spisovatelh a tylistu, ovlda1'ceho majstrovsky vetky finesy stredovekei toriky a jej rczlinch figr. Talcmto ,,rysokm" lom' na ktorom od prvej vey poz]rrte, e mte pred sebou uen-

e pre som strcal i suoj sen i sily. _ Preloen podlh lekcie ,,tanto ch'i'perde' /i sonni e'polsi", pri' jmanej vinou modernch editorov (SDI, Pore-

ciu - okrem inch dvodov - hovor i rozbor zvukovej vstavby celei epizdy o Pierovi della Vigna. -

namiesto ,,li sonni",,/e na' Sapegno a i.). In taj uene" (De| Lungo, Momigliano atd'.). Za prv Lek'

340
64-66
Kurtizna, o aene mus mra,/ stnr obecn, o orh oi tntne... - Veobecne sa kontatuje, e tu ide o perifrzu ztvisti. - Prv astejto petifrzy (,,kurtizna, o vene mus mra") sviss etymolgiou podstatnho mena zvis
a

KoMENTR

Princp contrapasso' na ktorom spovaich tfest, rczhdzali majetky, teraz po smrti ,,ierne suky" (v stredoveke1' obraznosti
je celkom zjavn:v ivote

rindo Camilli, pozri Momiglianov komentr) -

slovesa zvidiet:' zvidiet, iealej vidie, hlhdie

,,, Lano, bystrej si u ht / ne u kolbch toppskjch, ke si z boja arzol!" - le to Lano Maco ni zo sieny, pochldzajci z vemi bohate fodin kto podlb Boccacciovho komentra premrnil okrem toho, ako na to upozornili starkomentcel majetok ako len veselej a zbalej druiny tori, slovn spojenie ,,smr obecn" - ,'norte cosienskch mladkov, zyafiei Bigat^ Spendereccia mune" rne ma aj ifiurezonanciu, a to n^ (a spomnanej Dantem v Inf. )o(X, l3o - |32). pozad biblickho cittu: ,,Zvistou vak diabla Napokon sa mu vrai - podlb toho istho Boccaccia _ tak sprkrila bieda,e sm dobrovolne lyblhdal prila na wet smr." (Mdr. II, 24.) Potom by tu ilo oznam'. zvst' _ zhuba l'udswa, prinaduchovsmf v bitke pri mesteku Pieve delToppo (-kolby nei smrti l'udskho rodu. - ndr Pzard v tejto toppsk'), kde Arenci zytaz|li nad Sieanmi (1287). Histofickptavda ie vak tak, e saLano ,,kurtizne, o vrh oi mtne v dvot Czarov",vid nakl na rmsku lriu. (Porov |eho tdiu Du .*-"dobrovo[ne nepustil medzi nepriatelbv, ale padol Policraticus la Divine Commdie, Romania lJo(, na teku. (Pozri o tom: Ireneo Sanesi, Dante 1948.) Hoci sa jeho mienka nstretla so shlasom e siena, v zbornku Dante, Milano 7921', st. 166.) (pozri Adalberto diRosa, St. dant. )OO(, 1951, Na tto okolnos prve s vsmechom nata dtuh str. 250)' tak'to protikleriklny podtn nemono zltateflec. Je to Jacopo (Giacomo) da Sant'n_ celkom vyli. Smr Piera della Vigna spad do drea, in povestn mrnotratnk v pfvej polovici ias, ke rmska kria vitazila nad Fridrichom II. XIII. stooia, o ktorho inoch sa ete v Dantea nevhala uchlbva rozklad cisrskej moci ho asoch tozprvali mnoh anekdoty. (Napr. e najrozlineimidiplomaticlcmi pfostfiedkami. dal na poes svojich host podpli dom a pod.) okrem toho Ia taktr na^kvby poukazoval i sm dajne ho dal zabitr. l}39Ezzelino IV. _ Danteho slovnk v chto veroch. Pozoruhodn je vsmen tn tohto poslednho 103 - 105 zatratenca: o slovo, to irnia, a to na et,,druha", S ostatnjni si pjde po ostatky''. - V de Posledkto n rovnako neastn del, rovnako chlo nho sdu, kto sa odohr v dolJozatu, prea aj rovnako mfne utek pfed ,,iernymi sukami". vezme sp svoje telo (porov pozn. k I. XI, 10 Svisto s jednm zo zkonov Danteho Pekla, l2)' no - na rozdiel od ostatnch zatratencov - si s postupnm oraz vmpribdanm vzjomnej ho ,'neodeje". Samovrahovia nsilne rozruili |edzloby a nenvisti medzi zatatencami. v tomto notu due a tela, a teda - podlh princpu contraokru,ako na to poukzal Porena, ubliuj zatrapasso - obe ich zloky zostan oddelen naveky. tencom nielen Harpye a,,ierne suky", ale ubliuj 115 - 1,1,6 si ai sami navzjom: kry samovrahov prichliami A hl:a, tam nah naha u druha. / zdriapanri driapu mrnotratnkov a mrnotratnci zasa y beduapo krou.'' - Ide o druh kategriu nsilnkov hu klbich vetvy. Sme v druhei asti Danteho poti sebe samm, o due l'ud, ktor siahli na vlastPekla, kde vldne zkon vzjomnei a stupujcei n majetok, ieo mrnotratnkov a oztradzosa zloby a nenvisti. vaov. Kee tomuto typu hrienikov Dante uril 143 - 15r miesto u lyie,vo tvrtom kruhu (porov Inf. Sonz nesta, u ktoronpfujpatrnprsny/ Krs\1I)' zd sa, e tu ide o osobitn druh mrnotrattitelbm sa zarnenil.'' - ZFlorencie, ktor v kresannkov, o ch' o ,,rozpeleil svoje majetky, ako slcch asoch zamenila svoiho prvho ochrancu, Dante slovne napsal v Inf' xI (poov. v. 40 - 4r' boha Marsa, za *,' Jna Kfstitelh. Anonymn ieo ch, o ich premrnili v rozlinch Florenan s krutou a trpkou irniou poznamenva, hrskych brlohoch. (Takto nzor vyslovil Amee svekvntornrozbroje v meste i neprestaj

Boskej komdie, v Purg. XIII, trest zvistlivcov' ktor zrejme podlh princpu contrapasso mai zoitmihalnice!) _ V druhej asti peifrzy (zvist - 'smr obecn") kvalifikuje sa tto neres nielen ako pliaga krlbvsk'ch dvorov, ale ako veobecn zlo, ako pliaga I'udstva. (Sapegno, Spitzer a i.)

za veci, sliedi, ,,mtat".(Porov. v druhej kantike

',odierali", liae pekelnej flry. 120 - 721

zloduchovia) trhaj im na franforce a rozmetvaj(l na vetky strany |edin, o im ete ostalo: ich tel. Kedyv ivote pri hazardnch hrch sa navzjom teraz ich zdieai pekeln betie a pich-

34L
vojny s vsledkom pomsty zhodenho boha voi_ ny. A stupuie svoju irniu (domnievame sa'e a na etvtedaiieho florentskho pseudokresanst_ va!): keby vrai ,,osi nad vlnami Arna nebolo zostalo po jeho podobizni", iekeby sa nebola uchovala dokalien socha' ktor v Danteho asoch ete stlla na Starom moste vo Florencii a o ktorej sa verilo, e je to socha Marsova (strhla ju a l 1333 povode), Flofencia by bola bala u dvno znien. A mrnabybolabvala prca jej predkov' ktor ju po zrcan Atilom (v skutonosti to bol Totila), znonr postavili. Hoci Dante - zteime celkom zmerne - zamla| meno i postavenie tohto Florenana_samovraha, hovoriaceho naitpkeiie slov o rodnom meste, komenttori sa pokralia aj dosi sa polniaj odhali jeho anonymitu. (Podlh niektoch je to Rocco de'Mozzi, niekdai boh' kto sa napo_ kon, ke schudobnel, obesil vo vlastnom dome, podlh inch ie to Lotto degli Agli, jufista, ktor vyniesol nespravodli rozsudok a potom sa doma obesil: naposledy za tohto poslednho Porena v svoiom komentri naiel a tyri argumenty!) vetky podobn pokusy s vak navidomoi
mrne

KoMENTR

rozlohy celho mesta. otzka tedl zost^va

fla'

dalej oworen a tak sa zd, e nech u je akokolVek lkav Spitzerova hypotza, trebapred ou predsa

v anonymnom samovrahovi videl taktie symbol,

len da prednos kladu starho Boccaccia. Ten

ale symbol skutonej samovraednei mnie vo Flo_

rencii Danteho ias a nespofne svisiacei s tvrdm hospodrskym i politiclcm zpasom v meste vn_ torne rozesnutom. Ten prve dohal Florenanov, ,,velcch" i ,,malch", no napokon rovnako bohch ako ten Danteho ker, - k samovradtm. Jav ben v rodnej Florencii mohol napokon Danteho hlboko rozcti. -

SPEv TRNSTY

Hodno tu vak spomen neobyajne lkav hy_ potzu, ktof v svise s t'mto Danteho anonymnm samovrahom vyslovil Leo Spitzer: podlh neho tu neide o ni|akho konkrtneho samovraha, ale o postavu' ktor v sebe zhn, rcptezentuie a sym_ bolizuje vetlcch Florenanov-samovrahov, ba samu Florenciu' mesto v ch asoch ustavid&;sa paice do vojen a samo seba vntone ozwajce a wadiace. Posledn ver spevu chpe Spitzer ako stranevokciu autodetrukcie a padku Danteho rodnho mesta, holdujceho wadm svoiich obanov - vradm, ktor ako celok znamenaj samovradu mesta. (Porov. cit.
tdiu, str 236 - 239') z^ takto v'klad hovor viac argumentov a viac faktov, medzi nimi plurl v poslednom veti (Ja z dornou kruisnych ibe som si sprauil'")' anaj-

- aajzbyton'

(tazn r kombinovan s viacemi samohlskami!) naposledy zaznie,,dtsn",,,chtapt" jazyk

samovrahov-krov,
v poznmkach.

spevu o samovrahoch: v jej zvukovei otganizcii

k rodisku ma trpi... - Porov. zryetenepizdu predchdzajceho spevu' Tercina zrovet predstavu|e ai umeleck,,doznenie"
Pretoe kiska

1.

-3

o ktorom sme hovorili lyie

m Danteho ozajstn rozctenie, v znamen kto_ rho je zaiatok nasledujceho spevu. (Porov Inf. x[v, 1 - 3.) Podobn rozctenie iezreime nepred-

staviten v svise s nejakou bezv'znamnou postavou. Oproti vkladu vak' domnievame sa' hovor fakt, e Dante tohto anonymnho samqyraha predstavIl ako rnal,,,nzkekrovie" (v. I27), nad ktom

sa mohol Vergilius ,,nakloni'(v. 13). Symbol takhoto nepatrnho kra - nepatrnho u v pomere k Pierovi della Vigna, kto v speve figuruie ako ,uek tpka" - sowa mohol itatelbvi naznaovat

- Naka na Lbyjsk p,ktorou Marcus Porcius Cato, Caesarov odporca, previedol zvyky Pompejovej armdy k numidskmu krlbvi Jubo_ vi I. (Lucanus, Pharsalia IX, 382 a nasl.) 2t no, zd. sa, e ich rzny zkon triedi. - Y tretom okrusiedmeho kruhu s trestan nsilnci proti Bohu, a to vetky ich tri kategie, ktor Dante vetci tto hrienici poduviedol v Inf' XI, 4 '1. (na vetlcch padaj postupuj sce rovnalc trest malm tempom ohniv chume), no podstupuj ho rozlinm spsobom: niektor pfitom sedia, irl leia a napokon ostatni chodia. Podlh toho Dante hne spoznal, e ,,ich rzny ztkon ttiedi" - a ko' menttoi nho spel'u, beruc do wahy zntmy princp contrapasso, hne aj identifikovali tieto rozlinkategrie iednej viny: sedaci s zrejme ernci(v ivote len sedeli a potalipeniaze); leiac| sl rhai(v ivote s rhanmobracali wre k nebesiam); a chodiaci s sodorniti (v ich neprestajnom choden mono vidie azda obtaz ich nepokojnch a vami zmietanch ivotov). Tto posledn kategriu tzv. sodomitov, pnvdae, treue''.

ako ten z pte, ktorou tiahli uoje,/ Catno-

t4-15

342
ba chpa v irokom zname slova

KoMENTR

nich potalztejme aj intelektulnych' duchovnch ,,sodomitov" a vbec pohdaovBoimi zkonmi v iromvzname slova, ktor sa tfiedia na oddelen skupiny. (Porov. Inf. Xv' 118' kde Brunetto Latni slovne povie, e s tou i onou skupinou ,,sodomitov" sa nesmie stretn.) Konene o tom, e tu ide o sodomitov chpanch v takomto irokom zname slova, svedaj v. 25,

- Dante medzi

u Indii, kde plnmene dal zfuia.'. - Ide o narkls na legendu o ohnivom dadi,kto vtaj na vprave do Indie zalapvali voiaci lexandra Velkho. Legendu v stredoveku rozrilnajm l-

lak

3r-36

bert Velk svoim spisom De Meteoris (I, rv' 8).

43-41

v ktorom sa kontatu|e, e hrienikov tohto druhu bolo v treom okrunaiviac ('Ale ak stle najv dav tiahol..."), o by sowa mohlo b1't predstaviteln, keby bol mal Dante na ume len sodomitov v zkom zmysle slova.

Zaal som: ,,Majstfe, ktorho tu ani / t banda diablou ulastne neornekla..." - Nakana epizdu pred brnou Mesta Ditovho. (Porov. In VIII'
82 a nasl.) 46 ten uel'kj kto jel - Capaneus (ieho meno uvedie Dante dalei vo v. 63), ieden zo siedmich grckych krlbv (porov. v' 68), ktor sa zastniliako spojenv. 54). Podlh

} |e takto evidentn sm charakter troch druhov nsilnkov proti Bohu' menei evidentn a ovelh zloitej|e svis ich viny so samm spsobom trestu, ie s onmi ohnivmi chumelmi, zvona dopadajcimi na tl zatfatencov. Star komenttori' prirodzene' Danteho inpirciu pre tento 'ohn d" nali v povestnom biblickom ,,sirkovom dadi"' ktor zniil Sodomu a Gomoru.
dozaista viac ne pravdepodobn, no nijako neYsvetl'uie svis s vinou vetkch troch kategrii chto zatratencov Domnievame sa, e plauzibln vklad takhoto svisu podal v posled-

ci Polyneikovi na prave poti Tbam (porov

rmskym poetom Statiom (Porov. jeho Bse o Tbach X, 845 a nasl.) Capaneus, ktormu sa
sa v svo|ej

bsnickho spracovania teito legendy

-

ako prvmu podarilo vyliez na hradby Tb' ruhal

To

to

;'e

pche a nadutosti Bakchovi a Herkulovi, ochrancom Tb, a napokon i Jupiterovi; zato ho Jggriter zrazil a zabil bleskom. -

nom ase franczsky danteolg Andr Pzard. Podl'a neho v Danteho ponmantroch aspektov
jedinho nsilia proti Bohu s iemn inity a

A nech si Zels koua len sil..' - Vulkna, kto podlb anticlcch bi koval preJupitera blesky. -

52

den spolon styn bod: sodomia a etasit v podstate variantmi rhania poti Bohu a iedi
nho hriechu proti Duchu. Na pozad takhoto zis-

|e-

a o by u dielni mongibekkej... - Mongibello' stredovek nzov sopky Etny, v ktorei trobch bola podlb mytolgie kovska diela Vulkna
a

5t-56

jeho pomocnkov Kyklopov. _ 58

z Jlegerskej bitky...

tenia nie je potom nhodn' ak na zatratencov tohto okruia zostupuj aksi ohniv jazyky (Dante v pvodine ich vslovne charakterizoval

v.29), ktor a prlipripomnaj ohriv jazylry' znme z biblickei svtodunei epizdy. Pokm vak na apotolovo sviatok svtodun zostpil ,,ohe osvecujci", na tchto rhaov,ktor sa do

me pri pde preden chume oha, porov.

ako ,,di lloco dilatate a|de", ie ako iroka zre|'-

pustili hriechu proti Duchu, zostupu|e

,,ohe trestaici", ako vbec bude ,,zostupova" podobn

- Podlh starovekch bj vo flegerskom dolv Teslii (sev. Grcko) Giganti nakopili na seba vrchy a poksili sa dobyt olymp. (Povestn Gigantomachia.) Medzi nimi a bohmi sa rozptala bitka, v ktore| napokon Jupiter blskami pozral a pozabja| vzbrench titanov. (Porov. Inf. )OO(I, ll9 - l2l.) Danteho Capaneus, pravdae, totoJupiterovo vazswo ironizuie a sammu Jupiterovi sa vysmieva ako bojazlivmu zastraencovi, kto v kriticke'' chvli len volal o pomoc
kVulknovi. -

ohe ai na niektoch nasledujcich miestach

hriech proti Duchu. Danteho invencia

Danteho Pekla, vdy tam, kde pjde o podobn

63-64

trestu

ohnivm dadbm' ako na to Pzatdpoukzalv obsiahlych rozboroch, nie fe teda mechanicky preyzat z biblickho rozprvania o Sodome a Go-

more, ale

contrapasso. (Porov Pzardovu cit. monografiu Dante sous la pluie de feu' Paris l95o' naim stt,294 a nasl.\ -

je priamo

osnovan

na

princpe

- Trest podlb princpu contrapasso: Za iva sa Capaneus v pche a vzdore rhalJupiterovi, teaz po smfti pcha a vzdor ho naivmimuia, doslovne sa v nich zoiera: vntorn ,,pava" ie pre neho ete vmttestom ako plhva vonkajia.
azdor..." Vergiliove slov o Capaneovei ,,hdosti", ktor ie mu za rhanie ,,primeranou ozdobou i chvlou" (v-71 - 72), s vrazom krutei nie' - V celej

,, Capaneus, najucimia mu/ tuoj ulastn

343
epizde je pozoruhodn, ako Dantemu pfiamo

KoMENTR

covi", patriacei medzi monumentlne epizdy

Boskei komdie. _

spa

antick boswo s boswom kresanskm: Capaneus sa rhalJupiterovi, no trest ho boswo kresansk. (Porov. k teito problematike nau poznmku k Inf 'I'72-) '77

getnu, pretekaice piesonou plou tretieho okruia' -

mal, nepatrn rieka.

- Jedno

rameno

Fle_

96 kedysi istilo ludsk plemci. - Za v|dy kta Saturna, prvho mtickho krlh Krty, ke l'udswo podlb starovehch bji preivalo ,,z|a vek", bolo nevinn a astn,,,ist",iebezhriene, ako hovor Danteho Vergilius. (Porov Aen. \{II' roo - 102 Tam Rea skryla saojho krlbuia..' - Rea (Kybele) bola manelka saturflova a rnatka Jupitera, Neptna a Plutna. Podla bii na hore ida dala ukrl syneka Jupitera, aby ho uchrnila pred otcom Saturnom, ktormu predpovedali' e ho z trnu zvrhne vlastn syn. Chlapeka zverila Korybantom, svo1'im kazom a ctitelbm, ktor na hore krikom, nrekmi i hrou na hudobnch n' stro|och sa snaili prehlui pla Jupitera, aby
ho nepoul |eho otec Saturnus.
103

324

- 325.) -

Ako ten tok, o z Bulicame stek, ,/ o kto :msk eskysa delia..' -Yere preloenpodlh del Bulicame esce ruscello / che lekcie: 'Quale parton poi tra|or le pettatrici.'." Dante ptirovnva rameno Flegetnu k rieke, lTtekaicej z jazietka Bulicame (slovo znamen pribline nae Vary),

79-80

ktor lepri Viterbe (v strednom Taliansku) a obsahuie horcu srnatvodu; z dejin je znrne, e mesto z hygieniclcch dvodov ptikza|o

-eskam"moit lbn a konope na jednotlch sekoch teito rieky, resp. v moidlch' v1'tvo_ rench z iei vody. oklivo ervenvoda, ktor sznik pri moenlhnu a konop, ie zre1'me podobn ervenej vode pekelnej ieky.okrem takeito lekcie (a kladu) jestvuie ete ita'flie ,,peccatrici"

- ,,hrienice", o sa lysvetl'u1'e ako narka na pros_ tittky, ktor si vrai medzi sebou rozdelili bulicamslru rieku po sekoch a v nei sa kpali, prali a| lieili si svoje choroby. Prv lekciu z modetnch editorov priial jedin N. Sapegno, no ie o to

pravdepodobnejia, e rn oporu a| v archvnych dokumentoch. (Porov Sapegnov komentr.)'l'' Sual4l a dno i kad'ti hrdza cel,/ je z kamea... - Pte|oen podlh lekcie ,,... fatt' era'n pietra", pri|manei vinoumodernch komenttorov (Porena, Sapegno, Rossi, Steinet Varese a i.). prosit som ho, nech zeodoenie... - Smd po poznan vzniku a pvodu tejto ieky. 94 Llpostred' /nora spustoen zem je... - Upro_ stred Stredozemnho mora, pokladanho v staro_ veku i stredoveku za more par excellence. Podlh stach bi Krta, leiaca nielen v stfede tohto mora, ale i v strede dovtedy znmeho sveta, bola kols-

82-83

92-93

Vrch skua otuor s obrom stam, stam..' Epizda o,,krtskom starcovi" patri medzi nais|vneiie a najkomentovanejie epizdy Boskei komdie vbec. Hoci vak o nej iestlui bohat literatra, pri vklade iej znamu, resp' znamov jednotlch |ei detailov, nedosiahla sa vdy zhoda, a prve preto, e ide o epizdu zrnerne viaclznamov, neprestva a do naich dn podnecova stle nov - no viac-mene1' aj neist exegetick hy_ potz-y. (Tak v poslednom ase navrhol napr. Robert L. John, autor diela Dante, Viede, spingef-Verlag 194.) Svojho asu pred iej lykladom doslovne kapituloval Benedetto Croce, kto napsal, e Dante tu osi hovor, no pritom len ,,epk naei dui". (Pozri jeho La poesia di Dante, str. 96.) I ke naa epizda skutone m tahto charakter - viac sa v nej napoved, ne hovor, jednako sa poksme, aspo strune, vyznai tie body, v ktoch sa pri vklade dospelo k relatvnei zhode a ktof odolvaj aj na1'prsnei ej kritike. Niekoko vec pri nej je toti celkom

isch.

kou I'udswa. Porov Vergiliolu Aeneidu III, 7O4

a nasl.; v preklade Jna

stret niekoko stach m'tov: o soche' 1'' mtus o tza' Danielouej soche, ie ktor sa podlh biblickho rozprxlniaziavilav sne va teito sochy," tametam doslovne, ,,bola z jern' nho zlata, jei prsia a tamen zo striebra, iej bfu-

Predovethm |e ist, e sa v Danteho epizde

Hollho: ,,Stre{ mora Krta le,vetkho Jupitera ostrov... kde hora dejsk, a naho ie fodstva kolska..." Piame a iste zmern prekr,vanie tohto Danteho vera s verami antickho bsnika dodva slvnostn zalaton tn cele| nasleduicei epizde o ,,krtskom star-

babylonskmu krlbvi Nabuchodonozorovi.,,Hla-

cho a boky z kor'u, jej stehn zo eleza' jei nohy iastonezo e|eza, iastonez hliny..." (Pozri
Daniel
II, 31 a nasl.);

344
2. ntus o obroOi, }ysokom tyfidsap stp, ktorho vrai nali na Krte v trobch vrchu

KoMENTR

rozesnutho zemetrasenm. (Mtus spomna Plinius, Hist. nat. VIII, 76, a najm Augustn' de Civ.
Dei XV, 9);

3' rntlls o ,,|lroch l:udskch uekoch", zlatom, striebonom' bronzovom a eleznorn, ako ho Dante poznal z I. knihy ovidioch Metamorfz, ie mtus o postupnei degradcii ludskho pokolenia a o jeho postupnom prechode zo stal'u pvodne| nevinnosti do stavu permanentn ej voiny a vzjomnej nenvisti.

Nemono pochybova o tom, e Danteho epizda je vslednicou sylrtzy uvedench troch mtov,

posledn anticl mtus. (Nasveduj tomu najm antick motlT, zmetne poloen a zdruznen
na jej zaiatku.) Na pozad takchto faktov javi sa samozrejmm, e Danteho postava koloslneho ,'krtskeho starca" symbolizuje ludswo a jeho postupn degtadciu, presne1'ie povedan, l'udstvo Danteho ias.

bzou Danteho novho mtu, z ktoej wrust alegoricko-symbolic vznam celej epizdy, ie

ako nemono pochybova ani o tom, e vlastnou

linveky

(Dante to konene vslovne naznail, ke tento symbol lokalizoval nie do minulho, ale do prtornnho asu: ,rch skua owot..:') Rozlin asti Danteho symbolickej sochy naznaujrozl'udstva: zla strieborn brcnzo, elezn, respektve, ako lrysvetl'uj in, zlato pred-

v skazenom a zbldilom l'udswe, pohm ostatn kolry symbolizu| postupn padok loveka.

stavuje pvodn dokonalos, ktor ete preila

v tomto ohlhde medzi komenttormi vldne

da. (Renucci, Porena a mnoh in.)

zho-

k sa vak veobecne prijma takto zHadn alegoricko-symboliclc znam Danteho,,krtskeho starca", ovelh menia zhoda (ievia neisto_ ta) vldne pri lysvetlbvan znamu samej pozcie tejto symbolickej sochy. Danteho ,,krtsky starec" je obtten chrbtom k Damiette, mestu v nlske| delte, iena chod, no ,,dva sajak do zrkadla na
teovskho symbolu l'udstva ako natka na tn. tfanslatio impeii, iena prenesenie cisrstva za Karola Velkho z chodu na zp^d a v pohlbde ,,krtskeho stafca" na Rm vid sa ndejepln pohlhd l'udswa na ieho ,,asn a duchovn stred", sdlo dvoch prozretel'nostnch moc, cisrswa a ppestva, ktor mu jedine - v jeho chorobe a padku - mu prinies lylieenie i spsu. (Pozri
Rm" (v. 1o5), Lena zpad. od ias Danteho syna lakuba a podnes rysvetl'uje sa takto postoj dan_

opanom vzname, ne ich chpali lryieuveden rykladai. Rm toti v Danteho asoch a podlh nai hlbieho Danteho presvedenia preiva| hlbok padok mocensk i mravn Prestal by sdlom cisrstva a ppeswo z neho vyarovalo natolko slabm svetlom _ Damietta bola toho dkazom! e tento ppesk Rm, Rm konkrtny a svek, v Boskei komdii nepestal bilbgova a obviova zo ztady velch kresanskch idelov. k sa teda starec" dva na takto Rm ,,|ak do zrkad''krtsky ta", me to znamena i to, e ptve tam vid ,,ako v ztkadle" svoju naivlastne.iiu podobu' e Rm je vernm obrazom jeho vlastnej bezmocnosti, pad_ ku a choroby. (Pozfi tak/to klad u Johna, cit.

)oavll' 85 - 90.) ak Dante vslovne napsal, e sa ''krtsky starec" dva na fum ,,jak do zrkadla" (v. lo4)' tie slov mono chpa a| v celkom

enie smeru, ale natkuna svekludstvo' obften clhrbtom k stam r}'tieskym, kriackotemplrskym idelom, ktor stroskotali - rovnako priinenmppestva ako cisrstva _ 5. novembra 7279 pdom kriiacke| baty Damietry im sa zaal koniec kresanskho panstva vo svtei zemi. Takto idely, zd sa Dante vrelo vyznval. (Stasi len spomen, ako prudko lytalBonifcovi VIII. a vbec svem ppeom a kardinom' e im vmina srdci lezla florn ne miesta vo Svtej zemi a e sa vmi staraj o vojny proti kresanom ne o pomoc Akre, poslednmu toisku kriiakov Porov Par' lX, 137 - 138, Inf.

tol. v pozicii Danteho,,krtskeho starca", obrtenho chrbtom k Damiette, mono vidie nielen ozna-

Renucci, cit. dielo, str. 200 a nasl., Renaudet, cit. dielo, str. 4o7 a nasl', Porenov komentr at.) Ztove je vak mon aj in kJad, napr. talc_

klade jednotlich podrobnost naei epizdy

dielo, str. 117 a nasl.) Z uvedenej lk je zrejm, ako mono pri

podrobnosti ma1' tak i onak znamov odtiene, je ist, e ich alegoricko-symbolick hodnobolickou hodnotou celei epizdy, ako sme o nei hovoril vyie. A tou zostva Danteho pomrna projekcia svekho l'udswa, vntorne rozesnutho,,,thlinou" rozruenho' padkovho, opierajceho sa o ,,hlinen" nohu i u moci ppeskej, alebo cisrskej. Je ist, e tento danty musia b1t v slade so zkladnou alegoricko-sym-

djs a k protikladnm nzorom. No, nech u tie

teovslo alegoricko-symboliclc obraz l'udstva m niekoko aspektov' (okrem politickho aspektu, ktof' sme prve spomenuli, dozaista ete aspekt

etich nboensh atdl) Shra vetkch chto

345
'spektov nid'm: z l'udskch sz sa woria pekeln rieky| Ten nd itatelbv k meditcii a k snovaniu noch
prr_e to sviss najvlastnejm zmyslom kadei rtej pozie, per definitionem mnohoznamo_

KoMENTR

ie umocnen aspektom lryslovene

bs_

dnen Korutnsko' ale aj Tirolsko a susedn zemia, blzko ktoch pramen Benta. Proti jarnm zplavtm sa Padovania chrnili rienymi
htdzami. 29

(Chiarentana). Tento nzov mal, pravdae, v Dan. teho asoch iriznamarozumelo sa nm nielen

rei. a prve preto nescej na sebe pea uritei

tai)mnosti.

r[.

-lcheron, sU)x a L,lnJ) Flegetnu... - cheron pre\roili bsnici v Inf. III, St}D( v Inf. VII, Flegetn
X.

ll

sII.

l19 a Kokytos.-. - Kokytos, tvoriaci lhdov pl' je -nzispodneiou tou" Danteho Pekla. Pozri Inf.
_

komentr' kde sa irie odvoduie, preo by bolo Danteho gesto rukou menej prirodzen.) 30
,,Ser Brunetto, to uy ste?"

sklonm sa nad tur... _ Ver preloen podlh lekcie: ,,e chinando la m i a alla sua faccia" (Sapegno, Porena a i.)' I1i iajt:,,echinando l a m a n o ..." _ ,,a sklonac ruku k 1'eho wri". (Porov. Porenov

zabudnutie). v Danteho ''lth"Fe\le. kde ide o venprezenciu hriechu, takto rieka prirodzene, nemala miesta a Dante ju preni=ol do oistca. (Porov Inf. )ooilV, 129 a nasl. e Purg' )O|III, l21 a nasl.) l_{ckeslovo

rieM pohanskho podsvetia, je rieka zabudnutia

kan sa ti

l3l

Leth u i u reiach skryla...

- Leth'

stredoveku dval kiazom a notrom, prpadne vbec vzdelanm klerkom. Tahmto klerkom, vzdelanm laikom bol skutone tento ser Brunetto, ieBrunet_ to Latini, ktorho prve Dante poznal. Zhtuba ie
,,signore" - pn, estn titul,
sa v

kto

Ser, to ist o

',sire",

o om znme toto:

g rozieila." - Dante mal vedie z vergiliovei -leneidy (vI' 5'l)' e Flegetn je grcke slovo
,*nr a mal
ju teda hne pozna.

r31 - r35 -no riaua kruou uaca/ ujednuz nich tipred-

Narodil sa vo Florencii okolo r 1220. Ako obratn prvnik, vynika1'ci tylista, znameni renk a dob diplomat hral pomerne znamn lohu

todsoden od,,phlgo" - horie) a znamen,,horiecu-. vriacu rieku. T rieku u videl v prvom

a.!

storoia; bol notrom, kancelrom i tajomnkom mestskei republiky' Roku 1260 vedol posolswo ku kastlskemu krlbvi Alfonzovi X, s prosbou o pomoc pre guelfsk Florenciu poti Manfredovi, siclskemu krlbvi, kto na popud ppea Urbana [v. ohrozoval mesto. Ke sa na spiatonei ceste

guelfskel Florencii

v druhel polovici

XIII.

z Kastlie dozvedel, e Manfred porazil

florentslcch guelfov v bitke pri Montaperti (4. sept.

726o) a vo Flofencii sa ujala vldy ghibellinsk

SPEV PATNASTY
I

-| jeden z h.lrjch brehou ns u una... Dante akoby personifikoval hrdzu Flegetnu' po korune ktorei sa prve pustil s Vergiliom. _
-l

mocensk apircie ghibellinov. Po nvrate do vlasti sa znovu u1'al svojich funkci v sprve
mestskej republiky' ba

strana, zostal vo Franczsku. Do fodnej Florencie sa vrtil l po vitazswe guelfov v bitke pri Ben_ evente (22. ebr.7266), kd sa definitvne skonili

pri Brltggch a wissante... - Dve flmske lokali rr. z ktoch mesto Bruggy lyznauje severn r mesteko wissant (juhochodne od Calais r dnnom Franczsku) |unmedzu Flmska. Fozdflmskeho pobreia boli u v D/nteho
crso'ch povestn morsk hrdze. _

mal Dante dvadsadva rokov - bot ai iednm z mestslcch priorov. Popfi politickej innosti neprestval by inn aj literrne. Za ntenho pobytu vo Franczsku, kde sa in nectil ako
v cudzine' natolko sa zdokonalil vo francztine, e mto jazykom (kedysi v tokoch 7262 - 1266) napsal a'' svoie hlavn dielo li Liures dou Trsor
(Poklad)' aksi encyklopdiu svekch vedomost
a

1287 - iev asoch' ke

z nairozlineich odborov, od histrie cez etiku

rtoriku a po prrodopis. Vslovne v tomto diele poznarnenal, e ho napsal po franczsky preto, lebo francztinaje podlh ieho nzoru jazyklahodnej,kra! a aj rozrenej ne talianina. o |eho

cl s

,r

i Padouania
ser-.

Taliansku) pretek rieka Brenta, pramenia-

pri Bfente ich stroja..' - Padovou

asti ,lp, ktor Dante nazva Korutanmi

346
sympatich

KoMENTR

svedai ieho po taliansky napsan verovan dielo Tesoretto (Mal poklad)' alegoricko-didaktick skladba, v ktorei priamo napodoboval slvny franczsky Romn o Rui. okrem toho ete
napsal verovan dielo menieho rozsahu Fauolel/o (Bsnick rozprruanie) a preloil tri, v tom ase

ku francrzske| kultre a literatre

nho spel.u dozatsta sa mnohm pozd'mltne, starho uitelh, uvrhol ho do ,,dolnho Pekla", a k tomu ete - o sa me zda ete zvltnejie - medzi sodomitov, hoci o Brunettovej neresti tohto druhu jeho sasncini nevedeli' (V stvekch prame-

e Dante, kto mal takto rd svoiho

ete mlo znme rei Cicernove' Umrel r. 1294

a ie pochovan vo florentskei Santa Maria Maggiore.

kronikr Florencie Giovanni Villani ho nazval uomo", svetslm lovekom a slovne 'mondano o om doloil, e ho vmizaujmali svetsk

Bunetto Latini patril nespofne medzi znamnch vzdelancov svekej Florencie, a to vzdelancov zvltneho, no v ch asoch pre toto mesto, ako vbec pre vteda|ie mest strednho a severnho Talianska, celkom prznanhotypu. Svek

oc nezachovala 5a ani naimenia narka na ieho sodomiu a keby ho Dante nebol uviedol v tomto speve, podnes by nik nebol ani tuil, e slvny florentslc,,magnus notarius" podliehal podobne| neresti.) Modern danteolg Spoerri _ a v tomto ohlhde ieho nzor nie je osamel _ v takomto Dan_ teho poine vid ,,otriasajce svedectvo ieho objektvnosti". (Pozri cit. dielo, str. 11J.) Rozumeime: Danteho objektvnosti ako ,,sudcu", kto v mene samho princpu spravodlivosti nevhal uvrhnt do Pekla al'postaru jemu sammu l'udsky i osobne

ne duchovn veci. (Kronika VIII' l0.) Ide zreime o typ vzdelanca predhumanistickho, }yrastaice_ ho sce z celej stredovekei kultry (jei pozitvne vedomosti sa pokalsumova v svojom hlavnom diele,) ale u aj orientovanho k dedistvu antickej .

kultry (prekladal Cicerna) a oraz vmisa

zaujmajcehoo staovek filozofiu. Sdiac podlh textu nho spe!'u, Dante mal k nemu cttr predovetkm ako k takmuto vzdelanostnmu typu, ieako k lovekovi ,,venmla ctenmu" (v' 45), kto v om - kedysi v asoch |eho mladosti vzbudzoval z^)ien o svetsk vedenie doza'ist'a ^ ^i mocne vplwal na jeho intelektulne utvranie. A. Momigliano v svoiom komentri napisa|, e cel nasledujci rozhovot Danteho s Brunettom odohr sa v ,,luce famigliare", vo svetle uiteifamilirnosti, dvernosti oboch protagonistov No zd sa nm' e tu mono hovori skr o ovzdu hlbokei cty Danteho k Brunettovi a naopak, ba o takej hlbokej a vziomnej rcte a lske, e D^nte nazve Brunetta nielen svojm ,,uitelbm" (porov. v.84 - 85), ale priamo svo.im ,'otcom" (porov v.82 - 83 ,,bo vry |e a v mysli wastmi otcousk' dob obraz v..."), ako zasa na druhei strane - zreime s pocitmi na.jvei sympatie - nazve kom". (Celkove a trikrt, pozri v. 31, 37, 106') V Danteho Pe kle - a najmv tzv. dolnom Pekle , ako sme ryiepovedali - vldne zloba. V naom speve vldne doslovne lska: lska ,,uitelh" k ,,iakovi"
a,,iaka" k ,,uitelbvi". v tomto ohlhde spev m

viac ne sympatickl' Naozaj vak Dante odsdil Brunetta Latiniho pre sodomiu? Z textov Danteho Pekla (porov Inf. XI, 46 - 51 a Inf. XIV, 19 - 27) sa zd' e to celkom |ednoznanelryp|vaatato nzot rnali a dosiaL aj ma| vetci znamn sta i modern danteolgovia a komenttori. (Parodi, Sapegno, Momigliano, Porena, Masseron a i.) k niektor z dvnejch i novchkomenttorov o sodomii Brunetta Latiniho zapochybovali, ich pochybnosti sa viac-menei obmedzili na poznmku, e sa nevie, preo Dante

poloil svoiho uitelh medzi sodomitov (Porov.

napr. komentr nho K. Vrtneho.)

Cel problm Brunettovei sodomie v poslednom ase znovu nastolil franczsky danteolg
Andr Pzard a venoval mu obsiahlu monografick prcu (Dante sous la pluie de feu, Paris, Vrin 1950). Jej sledlq'
a profesor lyonskej univerzity

sta 'uitel" mladho Danteho svoim ,,syn-

Rozborom Danteho textov (In xI' xIV' xv)' preskmanm celho literrneho diela Bunetta Latiniho, ako i vethch dobot{ch dokumentov nielen o om, ale a| o jeho druhoch, tvoriacich spolu s nm v treom psme siedmeho pekelnho kruhu |ednrr ,,druinu", dhle! preskmanm cele| kultrrnoJiterrnej situcie Talianska v asoch Danteho franczsky literrny historik dospel
k presvedeniu, e autor Boske;'komdie nezatra-

s viac ne pozoruhodn:

Dante nepovedal - a ani nepovie! _ e prechovva k nemu obdiv a _ ,,nekonen"! Na pozad takhoto kontatovania o atmosfre

nimon charakter. Ani o iednom zatratencovi

u_

til svoiho uitelh pre sodomiu v uom zmysle slo va (chpan ako telesn hriech), ale pre aksi, ak tak mono povedat, duchoun sodomiu. Bunetto Latini toti, ako sme lyie spomenuli, napsal svo_

v om dal prednos francztine pred

skmjazykom,
a to v

ie hlavn dielo Poklad po franczsky, vslovne

materin_ asoch, ke Dante svojm die_

54 /
lom zakladal a kodifikoval taliansky spisovn iazyk, \rory mal $'t iednm zo spojv vetlcch Talianov e mostom vedcim k ich nrodnmu uvedomeniu. Podfa Pzarda toto vetko muselo prichodi Dantemu ako naivia blasfmia, ktorej sa dopustil ieho ucitel, priamo ako ,,hriech proti Duchu" a jeho prrei milosti - iazyku. Brunetto Latini teda vskutku

KoMENTR

odporasvojmu ,,iakovi" do pozornosti prve to dielo, pre ktor mu prichod trpie muky na ven veky a ktom sa dopustil hriechu proti Duchu' A kee prve to dielo spsobilo ieho ,,duchovn srnr", sots,a by bol mohol o om poveda, e nm a v om ete st|e ije. Takto nmietka |e iste ve-

zhreil m, e pohrdol Bohom nielen ,,u srdci" t pohrdol ieho darom)' ale aj ptiamo ,,a rei" (pisal po franczsky) a dopustil sa akejsi sodomie duchovnei, intelektulnej' no rovnako kandalznej,
elio |e telesn sodomia, za ktor v tom istom psme pr*ai slutonsodomiti. Ak s mito poslednmi

mi vna, i

Pzardovo zisteni,

ked', pravdae, niiako neoslabuie e Brunetto patr do osobitnej

skupiny,,intelektulnych" a',duchovnch" sodomitov. v tomto ohlhde ptecizna agumentcia

P

zar dov a zo stv a neochve j nou.

svo|ho ,,uitelh" preto, e pisal po franczsky

francztine dal ai teoreticky prednos pred materinskm jlzykom, preo sa potom dostal tento Danteho ,,uitel" medzi hrienikov, ktor sa dopustili,,duchovnej" sodomie? odpove ie, zd sa, |ednoduchia, ne sa mysl, a naznaili sme ju u vlastne lryie.Sveh kroni kr, ako sme uviedli' nazval Brunetta Latiniho ,,uomo mondano", no ak v Danteho asoch naozai
a

k vak mono zapochybovat, e Dante zatatil

princp viny, zrove je od nich oddelen o Dante al' priamo a vslovne naznail: ke sa

Brunetto Latini a cel ieho druina m spolon

rloi do st charakteistickslov: S trni ja

Brunettovi bliaskutonsodomiti, Dante mu

nsrniem stpa na piesinu.'." (v 118). Pritom trest Brunetta Latiniho a celei leho skupiny,,inrelektulnych sodomitov" spovana raznorn princpe contrapasso: vetci hreili ,,v rei", a teda podla tohto princpu dopadai na nich za trest _ohniv jazyky". (Porov vyienau poznmku \ I. x[v' 21.) Takto klad nho spel'u, podloen velmi ifokou i hlbokou erudciou franczskeho vedcamedievalistu, vidiaceho veci v zloich svislostiach, stavia cel problm Brunettovei tar'. sodomie do celkom novho svetla a nsporne patmedzi
naivanejiedanteologick prspevky posledn1'ch ias. Jednako vak - pri vetke| cte, ktor mme k takmuto Pzardovmu kladu _ mono proti nemu namietnu jeden argument: na konci

nikto ni nevedel o jeho telesnej sodomii, na

celho rozhovoru Brunetto Latini

hrdosou, naskrze nie pekelnou, ale celkom l'ud:liou. odpora Dantemu za vernho spolonka na ivotnei cese svoi Poklad. Doslovne mu povie: Jech Poklad mj ti bude spolonkorn,/ u om -it som _ a netnm iados in." (' l19 - l20.) Cie: odporua mu prve to dielo, pre ktor ho podla Pzardoveihypotry - Dante uvrhol do toh-

uritou

druhei strane bolo a pridobre znme nielen to, e florentslo ,,magnus notarius' mal men zujem e ,,eo duchovn" ne o,,veci svetsk", ',veci ^|e cami duchovnmi" doslovne - pohdal. A bolo to znme nie z neiakch ohovraslcch re,na ktor svek Florencia nebola ni|ako skpa, ale priamo z |eho literrneho diela. V Tesorette Brunetto slovne napsal' e bol 'omo reo peccatoe" - ,,vinn hrienik", ktory sa nestaral o svojho Stvoritelh ' nielene nemal ,,nijak ctu k Svte| Cirkvi". ale iu len doural slouatni a skutkom"' (,,al mio Crcatore non ebbi provedenza, - ne nulla reverenza pur ofesa di paroportai a santa chiesa, ^nzi|'o
,,

le e di a'tto. " Porov. v. 2522

Cel tento citt, v danteovslcch tdich in

- 2529.)

dobre znmy, privdza

to pekelnho psmaa medzi sodomitov Myslme, e ptne v tomto bode je zraniteln Pzaov \lzd. Zatratenci v Danteho Pekle toti vemi dobre r_edia, preo a pre alc hriech s na tom i na onom mieste pekelnej priepasti. (Spomeme si len na iar_ pri pekelnom vchode, kde due vyznvaj wo|e hriechy a kde im Minos presne ,,vyznauje", m hreili' Porov Inf .Y,4 - 12.) Mono teda pfvom

ns, zd sa, priamo k same| do prine , pre ktoru Dante uvrhol svojho ''uitelh" tohto psma Pekla. Tento Brunetto Latini, kto o sebe povedal, e sa nestaral o svojho Spasitelh (ztejme nim u srdci pohdal!), a kto len,,sloaami i skutkom" ural ,,svt Cirkev" (zrejme teda nie-

nplv4 e sotva by bol mohol sta

predpoklada, e nieo podobn vie ai Brunetto Latini. k to vak pripustme, z toho potom logicky

',uite"

ktoch Dante napsal (a to bola ich defincia), e pohdali Bohom ,,u srdci u i u rei"? (Porov. Inf. xI, 51. Tento ver v pvodine znie'. ,,e chi, spregiando Dio col co, aaella". Poslednm slovom nenaral azda Dante u tam na Bunetta, autora kniky Fauolel' lo) Dante mal dozaista itc:ru a a synovsk lsku k Bunettovi ako k svojmu uitelbvi rtorickho umenia, majstrovi,,ars scribendi", predhumanisprve do te| kategrie hrienikov, o

len klrus!), mohol azda patri niekde inde ne

348
me' e v jednom obdob svojho duchovnho a intelektulneho v,winu sm Dante - podobne ako zuiem o veci wetsk ne ieho uite- mal v

KoMENTR

tovi a stredovekmu ,,encyklopedstovi". Qe zn-

o veci duchovn!) Ak si vak takto ctu i lsku Dante zachoval k tomuto Bunettovi aj v ase psania tohto spel'u, ke sa jeho zuiem o ,,veci svetsk" i ,,veci duchovn" dostal do rovnovhy, ba d vzjomnej podmienenosti, na druhei strane bsnik' kto zmetne nastpil pzhrobnmi rami, a to smefom k Batici a vetkmu tomu, o ona symbolizovala, jednoducho nemohol mat ni spolons mto druhm Brunettom, florentslcm notrom' ktor sa ostentatvne ptiznval, e mal nectu k duchovnm". Danteovsk za'veciam tratenie Brunetta Latiniho' nazetan z takhoto
hlhdiska, nie ie zrejme niialcm aktom jeho 'obiek-

,,svch vec", pokasa tu o horh, tragich l'tip - ako o kadom zatratencovi Danteho Pekla - plat, e ie po smrti ta is alc bol v ivote. (Porov. Capaneov tok: ,Jak za iva, i po smrti som tvrd!" Inf. XIV' 51.) 49
na vlastn et.Ai o om 35. roku. Porov. pozn. k Inf. I, 1.

Pred naplnenrn liet... - Pred dosiahnutm 1r

hlboko )4

nom lese". Porov' I. I,

jednon dolsom zbld'il. - Y

l
a nasl. a pozn. k

In I, 2. -

,,tem-

tvnosti" ako sudcu, ale naopak, razom jeho

lom Boskej komdie. Nie je nhodn, e beza v priamom svise s Brunettom ziavuie sa motv'temnho lesa", ten is motv, kto sa ziavil na samom zaiatku Boskej komdie a kto symbolizoval Danteho pobldenie, iepri(vg to obdobie Danteho ivota, v ktofom bsnik - podlh vlastnho priznania - dval prednosveciam svetskm pred vecami duchovnmi. Qe pozoruhodn, e ai Brunetto v svojom Tesorette bol napsal, e zabldil v ,,selva diversa"' v'divnom lese"!) A ete mene| nhodn ie, e Dante hne v prvej replike

na|hlbei subjektvnosti a svis so samm zmys-

prostredne

a mto chodom ma uedie dornou - Rozumei: do sdla blaenosti' k Beatfici, do Ra|a. - Brunetto Latini' fozumie sa, tento znam Danteho slova ,,domov" (Masseron v Danteho raze ,,a ca"' naiel obzvlt nen a arovno familirny tn!) nechpe, ako svednasledujci text. Hne vzpt hovor o ,,prstaviti slvnom"' ieo svetskei slve svoiho iaka, zeime m stle na ume nie Dante^ ho ale Danteho sllrr. (Porov v. 70.) Aj po 'spsu",

smrti zostva' ako sme povedali, predovetkm

,,uomo mondano", ktorho vmizaujmaj 'veci svetsk" ne duchovn". -

6t-63

',veci

wo|ei ivotnej cesy a naznail mu, e na u v.49 - 54.) v tomto bode osobnho, duchovnho i intelektulneho vvinu _ a Bosk komdia je almsi itinrrom tohto v}vinu - prilo Dantemu li sa so vethm, o tento ,,uite"na druhej
strane predstavoval (stalo sa tak nana|v taktne).

preztadll svojmu balmu ,,uitelbvi"

no

smer

nastpil s novm ,,uitelbm" - Vergiliom. (Porov.

vzda hold vetkmu,o ho nauil jeho niekdaj ,,uitel" (stalo sa tak a do|emne), a|e zroveli roz-

Rozlkus onm druhm Brunettom, libertnskym klerkom a skeptikom, urobil Dante na plne svoiej hlbokei l'udskosti, ktorou ie presvieten cel n spev Boskkomdiu toti treba chpa predovetkm ako,,danteidu", ktoei centrom zostva - sm Dante. ,,, synek mj, kto chuku a tejto plni / s pfestane, ten pesten sto rokoo'.. - Ide o slovn hru: prestane-presten (kompenzcia slovnej hry v pvodine: ,,arTostarsi" - s'artesta'). Jej funkcia |e dozaista charukterizan: Bunetto Latini, vtipkt aj na et ,,uomo mondano', svetk ^

No zlostn'j l:ud' lud neudian, o kli,/ bo zi- Podlb starej legendy Florenciu, ke ju v staroveku zniili Rimania pre jej dajnas na Catilinovom sprisahan, znovu osdlili jednak potomkovia Rimanov a jednak nov kolonisti, ktor prili z Fiesole, leiacei vo vrchoch sevrne od Florencie. Brunetto Latini, ktor' pochdzal z mestskei nobility, pokladal s^ zteime z^ potomka pvodnho rmskeho obyvatel'stva a vi_ dieckymi prisahovalcami hlboko pohfdal: pokm sa o prvej vrstve Florenanov lryiadril s naivou ctou ako o rmskom ,,staobylom semene" (presneiie ako o rmskom ,,svtom semene" 'la se_ menta santa", pofov. v 76 - 77), druh vrsMr nazval,,fiesolanslcm statkom", hnoiiskom Florencie, hniezdom nerest a na lej vrub pripsal aj vinu za vetky neastia, ktor mali Danteho v budcnosti

iel z dunej Fiesole ...

V takomto flzoe na florentsk ,,l'ud" (pod l'udom sa tu mysl obl/atel'stvo) dozaista mono
vidie stanovisko florentskho klerka, hrdo sa hI_ siaceho k mestskej nobilite a tak trochu aizatrpknutho pe esronexil' kto mu pripravili flo_ rentsk ghibellini. (Hodno si vimn:ghibellini, iestrana veden a podporovan predovetlcm feudlnou lhchtou' ktorej florentsk prvrenci sa pokladali skr za potomkov onoho rmskeho ,,svtho semena" ne za potomkov''fiesolanskho

aka.(Porov. v. 64

69.)

37

-38

349
statku"!) No v Brunettovom nzote ete vo vej

KoMENTR

miere mono vidie stanovisko samho Danteho a priamu narku na iernych guelfov, vldnucich vo Florencii v ase' ke Dante psal tento spev. T prve boli k nemu nevdhna t ho odsdili do 1Thnanstva a napokon kontumane i na smr. To bol prve ten ,,zlostn l'ud, l'ud nevdhn". Do Brunettovho pohdania metianskymi zbohatlckymi par-

K zmerne| slovnei hre (,,straly" ryiepozn. kv-37 - 38- -

vo veroch prtomnvetky tri znarny. ,,strany")

o ktorei essa bud uchdzat - mrne - |eho niekda|prvrencii odporcovia. Mono vak s pozri

l:udskej...

venu vmieal Dante priamo vlastn pohdanie

(stretneme sa s nm ete v nasledu|cich spevoch, a to vo vemi nznei forme), priam ako do |eho

neboli by ste tnedzi tryhnancami / z prrody - Mimo l'udstva, mtvy. (sDI' sapegno, Momigliano a i.) In vysvetl'ui in, sce zloitejie, ale mene| pravdepodobne'

80-8r

ditancovania sa od nich vmieal vlastn odpor k nim. Sm Dante nebol lhchtic - ba oficilne sa potalk l'udoveivrswe, medzi tzv. popolani (pozri o tom N. Zingarelll I tempi, la vita e le opere di Dante, Milano, Vallardi, 1939' I, str. p). No prve statku" viedlo ho k uritmuvywraniu mtu o svojom pvode: pokladal sa jednak za potomka star'ch Rimanov (to akoby tu Brunetto powrdzoval) a jednak i priamo naznai| svoj lhchticL pvod. (Porov. Par. XV, 139 - |4o, kde vslovne uviedol, e ieho pradedo Cacciaguida, astnk II. kiovei pruw, bot pasovan rytie.) lhchtictvo in nepokladal za atfibt, kto sa ded, ale sto tonil ho so lhchetnosou, ktor si lovek mus zska vlastnm silm.V tomto ohlbde bol Dante rovnako nemilosrdnm kritikom lhchty ako zbohatlckeho metianstva. -

toto ieho ditancovanie sa od ,,fiesolanskho

uieuali, jak srnftel'nk sa zaen.- Za naiptirodzenej vklad pokladme: uili ste ma, alcm spsobom si l'udia zskava|vedenm ,,ven" literrnu sllr:. (Del Lungo' Paodi, Renucci a i.) Navrhovan vklad . Pzarda: uili ste m4 ako sa zska_ va ven ivot, nebesk slva (potov. cit. dielo, str.82) treba odmietnu. Tak znam Danteho slov by bol priam smechom Brunetta Latiniho, ktorho v teito chvli vid jeho iak zatratenho na
venveky.

85

predpove Danteho exilu,

(Porov. Ciaccol'u v Inf. VI, 64 a nasl. a Farinatolrr

za tuoje dobro zlo ti urti spiatky. - Zaha|en v porad u tretia. ''$

7t -72

64

,,zjasn", lrysvetl, spolu aj predpovedhmi, - Beatrice. 94

Nie pru raz

PredpoOe uau s dhgmi si znam..- Rozupamti". mej: Zaznaujem, zapisuiem do ''knihy (Porov nau pozn. vo lrydan slov prekladu Danteho Novho ivota, Bratislava, svKL 1958' str. 157 158.) - Kee predpove je neurit, Dante ak a to Bnrnettovi vslovne pripomenie - e mu ju

88-90

predchdzaicimi

vIn'X,79 anasl.) -

sotl ulJej zloh kruj... - Naka na spomenut dve predchdzajce predpovede,

Ciaccovu a Fainatovu' ktor s akoby ',zlohmi", ,,zvdavkami" (v orig. ,,arra"), iev prenesenom zname prsl'ubmi' predzvesami budcnosti. In vklady s menej pravdepodobn. (Porov. v Sapegnovom komentri.) -

obe strany bud z tuoje| strauy / chcie jes... Vere rnznamovo nroky zahmlen v le pro_ roctiev - a preto a| rozline vysvetlbvan' Star komenttori vysvetlbvali, e obe politick strany' na ktor bola Florencia rozesnut, raz bud po Dan_ tem ti, o' pravda, nijako neodvoduj historick udalosti. Modern komenttori (Porena' Mimigliano, Sapegno a i.) nachdzaiprve opan vznam: obe strany, Bieli a ierni guelfi' napokon Danteho' kto kldol zujem vlasti nad uiem svoiej strany, znenvidia a bud mu siaha na ivot. Takto klad nachdza oporu v histrii: ierni guelfi odsdili Danteho na smr a s Bielymi guelfmi sa Dante v exile roziiel; napokon hrdo lyhlsil, e zostva ,,parte per se

a sedliak suojou tnofitkou nech

nu nech' jak chce, si kolom zuta hbito /

kniti!" - Rozurnei:

95-96

sesso" -

xvII' 9.) Konen vo veroch mono vidie aj

predpove skutonei budcej sllry Danteho,

'stranou

pre seba samho". (Porov Par.

Nech si len Fortna hociiako kruti svoim kolesom l'udsloch osudov, ja som pripraven vetko zna; som lhhostain k jej premenm, tak ako mi |e jedno, o si rob sedliak na poli. - Niektor komenttori vyciuj tu aksi Danteho rezignciu pred Fornou a vere o nej pokladaj za d6kaz, e dobre pochopil Vergiliolu lekciu o Fortne v In VII, 73 - 96. Skrvak mono da za pravdu Sapegnovi, kto vo veroch vybadva vemi energiclc tn s odtieom a plebejskei prudkosti: Dante sce hodl prija vetky ,,vrtochy" Fortny (porov. v.93), a|e obtak so vzdorom a na jedin krit-

35o
povyu|e
109

KoMENTR

rium sprvnosti i nesprvnosti svojho konania _ vlastn svedomie. (Porov v 92.) -

sPEv EsTNsTY
7

Priscian.. - Magister Priscianus Caesariensis (ilv VI. storo|, slvny gramatik a litert, autor
nch knh stredoveke1' wuby. Podlh P zarda Dante ho uvrhol medzi ,,duchovnch" sodomitov pre-

diela Instiutiones gramaticae, jednej zo zHad-

to, lebo lyzdvihoval grtinuna kor latininy

a chvlil byzantskch cisrov. (Porov. o tom obrnejie v ieho cit. diele, str. l33 - |5o.) -

Hukotanie u zdakka sme uli... - Rozumej: Hukt Flegetnu, pozdktorho sa pribliovali k okraiu siedmeho kfuhu; tam sa toti pekeln
pl prelamovala a Flegetn padal ako vodopd do priepasti, tvoriacej ,,dhlie psmo", ie smy kruh Pekla. 6 sodomitov, akiste o ten hf, kto v predchdzair com speve spozoroval Bfunetto Latini a s ktof'm sa nechcel stretn. (Porov In XV, 116 a nasl') ko sa vzpt uke, s to due florentskch poli_ tikov a vojakov zo starej genercie, ku ktom mal Dante uritsympatie. (Porov. Vergiliove slov vo v. 14 - |5 a Danteho slov vo v. 58 - 60.) -

-2

oxfordskej univefzity. Poda Pzarda zatraten

Francesco d'Accorso (1225 - 1294)' vztamn stredovelc prvnik, profesor bolognske| a neskr

110

tri statn tiene uyde!ia''. - lde o nolri skupinu

medzi,,duchovnmi" sodomitmi preto, lebo pokla_ dal prvo za jedin opravdiv filozofiu, obsahujcu cel teolgiu. (Porov o tom obrnejie v jeho
cir. diele, str
772

zi, kto bol do r. 1295 biskupom vo Florencii

(teda na rieke Arne); wedy ho preloil ppe

aj ten,

- tt4

ul

- 200.) sluhu sluhou...

_

o z ule

Andrea de'Moz-

Bon

.o:";

fc \IIII., ,,sluha sluobnkov boch"(ppesk po-

nasledujceho roku umrel, ie ,,nechal nerly", ako hovor obrazne Dante. Podla Pzatda jeho ,,duchovn sodomia" spovalav zmetne1 a povestnej vulgrnosti ieho kzn. (Poov o tom obrnejie v jeho cit. diele, str. 201 - 219.)
119

menovanie, pouvanod ias Gregora Velkho), do Vicenze, leiacej na rieke Bacchiglione; tam

by z nho skazenho mesta!" - Z Florencie, ktor sa spsobom obliekania, ako lvdzaj stati komenttori, v malikostiach lilaod inch talian_ skych miest, take niekdaj florentsk rodci me hli hne v Dantem pozna Florenana. _ Pre nzornos si treba predstavi e Dante mal na sebe ' tm. lucco, dlh spav rucho s kapucou (porov.
narku na v Inf. , 23 - 24) , pteviazan v pse ^rv tomto speve v. 106), a na ,,povrazom" (porov. hlave mal baret s dvoma na bokoch splvaicimi chlopami, tnr' ocale. Tak je in tradin obraz Danteho na ieho ceste zhrobnmi rami. -

,,Zastau sa ty' o podlh suojho rcha / zdti sa

8_9

Nech Poklad mj ti bude spolonkom' - Kfliha Brunetta Latiniho. Pozri lyie pozn. k v. 30. 121

Beasa dal a zdal sa zuodnkorn.'' - V prv nedel'u pstnu konvali sa v Danteho asoch vo Verone preteky v behu, ktoch trofe;'ou bolo ze_ len skno' tzv. zelenpaliurn. K astnkom chto pretekov prirovnva Dante svo1'ho starho uitelh, kto sa pustil do takho r,chleho behu zreime pfto' aby ho nestihol ,'storon trest", spomenu vo v. 38. Spoerri vid v tomto Brunet_ tovom behu aksi ,'vazoslvne ryznenie" celho spevu (porov jeho cit. dielo, str. ll7). Skr vak mono v om vidie chmrnu _ a halucinane chmrnu - grotesku, ako podobn grotesku mono vidie v ,,kolovom tanci" ctihodnch a vench muov_sodomitov v nasledujcom speve . -

124

jcom speve personifikoval hrdzu Flegetnu

t7 striela druh miesta..-

- AkoDante

v predchdza_

Dante ho pouil zrejme pre ,,zv.enie" u, ktom sa dvavyjadrova Vergiliovi. 20

(porov' Inf. XV, 1), tak tu personifikoval cel toto okruie, ktor vrai ,,lystreluje" (akoby z luku) ohe. obraz ,,saettafe fuoco", ako poznamenal Sapegno, patti in do fepertofu svekej lyriky.

chvl'u preruili, ke sa Dantemu prihovrali. Tak tento ver vysvetl'uje vina modernch koment_

ironicky: ich predchdzajce kvlenie, ktor na

ich

sta

speu...

- v orig. antico verso. Rozumej

Momigliano
27

torov (Sapegno, Porena a i.). Podlh inch slovo znamen rytmus chdze (Del Lungo, ''verso"
a i.).

zo seba spolu utaorili kolo. - Zrejme preto, aby

35l
mohli zhovrat s Dantem: zkon tohto okruia toti nedovolbval zaaefiCompost na jednom mieste. (Porov Inf .W ,37 _ 39 ') - obtaz chto zatratencov' ,,kriacich" do kola a lrykrcajrcich krkyk Dantemu 'aklvime,e ide o niekdajch znamnch a,,slvnych" funkcionrov republiky - ie rovnako pomrne groteskn ako obraz Bru_ netta Latiniho, slvneho florentskho notra
sa

KoMENTx

uenca, beiaceho pretekrskym behom na

konci predchdza1'ceho spel'u. -

26-27

take ich krk udy opane sa stha' / ne kra - Vere preloen podlb Porenovej lekcie, ktor pri1'al ai Sapegno: ,,s che'n contrario il collo faceva ai pie continuo viaggo". situciu si teda _ s Pofenom - predsta'r.'ujeme asi takto: Dante stoi hore na hrdzi a dole sa krtia zatratenci; ak chc upiera oi na Danteho, ich krky (a teda ai hlavy) sa musia obraca, pokial |e to len mon,stle opanm smefom, ne postupui ich nohy. - In editori navrhuj in tanie in, zd sa, e ^ ^i menej pravdepodobn klad. noha... 37 okolo . 1 2 20, um rcl t 727 2), zo slvnej rodiny grfov Guidiovcov, znamn vodca florentslcch guelfov a astnk mnohclr vojenskch prav (preto prezlvka Guerra-Vojna!). Tradovalo sa, e jeho zsluhou zvitazili florentsk guelfi v bitke pfi Benevente (126). Bol vnukom Gualdrady, dcry Bellincioneho Bertiho, ktor bola v Danteho asoch por'estn prsnymi mravmi a skromnosou. V spev

70 -72 bo Guglielmo Borsiere s nami trui / len krtky as. - Nevie sa presne' kto bol tento Guglielmo Borsiere (anekdotu o jeho vtipnosti uvdza Bocca-

ten), ktor napokon tak znenvidel, e sa od ne1' odlila v nenvisti k enm vbec - upadol do sodomie. _ Narkou na tto enu ie uren i sm typ chto zattatencov. _ 63 ak do stredu pru ukrom.- Do stfedu zeme, sveta a vesmfu, kde |e sdlo Lucifera. ie: ,,sladk plody" Dante obsiahne' ake pozn vetky hriechy a tresty za ne. -

Gualdradin unuk.- - Guido Guerra (narodil sa

-39

ccio v Dec. I' 8). Podlh starchkomenttorov bol to ,,igric" (,,joculator"), kto zabval host na knieacch dvoroch; podlh novchkomenttorov a to je pravdepodobnejie - bol dvoranom, kto konal dleit kancelrske' resp. aj diplomatick prce, lhchtic veLkosvetslcch spsobov a arbiter elegantiarum vo Florencii koncom XIII. storoia. Kee umrel len nedvno pred r. 1300 (pozri v.70 - 71':,,... s nami trvi len krtky as"), priniesol do Danteho Pekla ,,ersw", no pre niekdaich pfedstavitelbv,,starej" Florencie m skl'uujcei ie sprly o mravnom padku ich rodnho mesta. Zaffaenci zfeime pistavili Danteho preto, aby si |eho'sprlry" _ overili. -

''Nouj lud z hr..." - Ten is kto v predchdzaicom speve nazval Brunetto Latini l'udom
Danteho invektva proti tomuto ,,l'udu" _ v naej tercne obzvl patetick a sprevdzan a posto_ jom starozkonnho roztrpenho proroka (,,zrak mi sa hor vrwa",v.76) - tvor teda priamo akord s wrokom Brunetta Latiniho a ovefuie nae kon_ tatovanie, e do nzotu svojho ',uitelb" Dante vlial vlastn nzor - a vlastn wpad pfoti ,'novmu" zbohatlckemu metianst!'u. (Porov pozn' k Inf' XV, 61' - 63') _ Invektl'u poti nemu Dante vystupuie v nasleduicom speve priamym obra,,zlostnm",,'nevdhnm"',,fiesolanshm statkom".

73-75

o starei ,,cnostnej" Florencii Dante ju lyzdvihuje ako vzor niekdajch florentskch matrn. (Pozri par. XV, 112 - 114.) -

10-42

brandi (umrel

Aldobrandimu Tegghiaioai... - Tegghiaio ldo-

1266), na ktorho osud

- podob-

rozhovore Ciaccom (porov Inf. \1,79 - 80), bol znarnn florentsk guelf, politik a vojak, povestn svoiou rozvnosou. Dante nata na fakt, e mrne odrdzal spoluobanov od pravy proti siene' ktor sa skonila ich katastroflnou porkou v bitke pri \ontaperti (1260). s

ciho _ Dante bo| meda u v

ne ako na osud dhlej uvedenho Jacoppa Rusticuc-

zom doslovne,,zozvertench" ernkov' Naa tercna in patr medzi slvne miesta Boskei

komdie. 94 - 100

13-45

a ja... Jacoppo Rusticucci sorri... - O romto bohatom florentskom obanovi guelfovi (il ete r.1266) vie sa vemi mlo a v podstate len to, o E'taliu star komenttori z tohto Danteho tex_ ru: mal vraj ,,enu vzdorn", iespurn, odmi_ etav, neochotn, vrtoiv (podla inch: mr-

Benedette... - Rieka Montone, ktor pramen pod Monte Veso, pribline v ch koninch severozpadnho Talianska, kde pramen Pd.Jej horn tok sanazvalv Danteho asoch Aquacheta a doln tok

Ako t rieka... burca z brl tam pri

San

_ Dante hovor, e od mesta Forli _ Montone' (Dnes sa Aquacheta poklad' za ptitok Montone .) Asi es kilometrov od obce San Benedetto, leia_

352
cej v apeninskom dol,rieka Montone tvor vodopd' ku ktormu Dante prirovnal kaskdu pekel-

KoMENTR

nho Flegetnu.
101

rtiac sa jednrn skokom, kde by malo / by ran eno pfe tisc rozouret' - Vere preloenpodl'a vkladu prijatho Sapegnom i Momiglianom: za iancb' zplav rieka Montone pad pti San Bene-

102

povrazom. Predbene sa dozaista mono uspokojit a to jednak v pomere k ,,leopardovi" a lednak v pomere ku Geryonovi, strcovi smeho pekelnho kruhu: ak leopard symbolizuje zmyselnos (porov pozn.

mono pochybovat, e podobn znarn m ,,leopard", ktorho sau raz poksil Dante chyti

urim vymedzenm tohto znamu,

dette jedinm

polcm in, v lete, schdza dolu brehom zo stupa na stupe, ,,tiscom" skokov Zd sa, e v Danteho texte nemono nis rozlinnarky (napr. na boha kltor sv Benedikta a i.)' ak tam nali niektor starkomenttori (Boccaccio a i') 106

',skokom",

jedinm vodopdom,

k I. I. 32)' Danteho ,,povraz" ie potom symbolom cudnosti' a ak je Geryon,,hnusnm obnzomli", klamstva (,,sozza imagine di froda'), ako Dante vslovne povie v nasledu.|com speve (porov. Inf.

XVII' 7)' potom je ,'pov^z" symbolom spravodlivosti a pavdy' Tak aspo riei tto otzku modern franczsky komenttor Henri Longnon. (Pozri
cit. komentr, str. 553.)

124 - 726 Ja pouraz som rnal oui kol prisa... - o tomto 'eho Pred praudou, ktor rty li m u turi'.. - Ro,,povaze", ktom bol Dante prepsan a kto zume|: rty fikcie, klamu, vmyslu; tal znam m odovzd Vergiliovi, aby ho hodil do priepasti a nm Danteho slovo ,,menzogna": to, o m Dante dalej vylkal obludnho strcu smeho kruhu, jeswu1'e podva, |e natoko irelne a neuveriten, e mno prebohat literatra. Disponuieme niekotlcmi desiatkami rozlinch kladov, mnohmi zauj hm me prichodi len ako mysel. Jeho pravdimami tdiami, no mono poveda, e sa dosi vos - pravdivos, rozumie sa, bsnick - Dante nepodarilo uspokoiivo }Ysvetli 1'eho alegoricko- ,o.-'. dilej dotvfd aktom slvnostnej prsahy na vlastn dielo. symbolick znam' ako ani zmysel celho tajom128 nho ritulu, spojenho s nm. Len prc zaujimapri Komdii prisah.im-.. - Pi teito bsnickei vos uvdzame, e v asoch blzkych Dantemu skladbe, ktof Dante na tomto mieste (podobne Ffancesco da Buti v tomto povfaze videlfrantiako aj v Ini )o(, 2) podta svekej terminolgie knsky powaz a podlh neho usdil, e autor Bonarva,omdiou". (Prvlastok,,bosk" dostala a skej komdie bol tzv. tercirom, ieprslunkom neskr v XVI. storoa tak sa aj zauival jei nnov.) tretieho (laickho) frantiknskeho rdu; podlh Tmto termnom sa v stredoveku oznaovali skladButiho teda tajomn Danteho povraz symbolizuie pokoru a frantiknske cnosti' oproti tomu v naby' ktor sa zainali smutno, ale mali radostn znet abo|i psan om. opfoti tomu ich asoch modern danteolg Robert L. John do'nzkym" kazuje, e neme so frantiknsky povraz, kto Vergiliovu Aeneidu - podlh tei istej terminolgie nazve ,,tragdiou", kee ju pokladal za skladbu sa vraj nikdy nenazval ,,corda"' ako ho slovne psan,,vysolcm" om. (Pozi I. )o( 113). nazvaDante, ale vdy len ,,capestro"; podlb neho tu me slen o poaraz templdrsky, svediaci K otzke nalu Boske1' komdie porov. tdiu o prslunosti Danteho k laickej templrskej elite' O. F. Bablera Dantes ,,Divina Commedia". Ihr Titel o, pravda, autor Boske| komdie v asoch zrueund ihre literatische Gattung, uvereinen v pol'skom asop ise Zagadnienia Rodzajw Litef acnia templrskej rehole a iej krutho prenasledovakich IV, 2 (7),Lod 1962,str.77 - 82. nia musel prsne taii. v takeito svislosti sa potom Johnovi nasledujca epizda javi ako natka na templrskeho zradcu Noffa Dei, kto r. 1313 skonil na ibenici: vo vrhnut templrskeho povfazu do hlbn vid tento raksky danteolg pohdav akt Danteho - utajenho templta pre templrsPEV sEDEMNSTY

108

skeho zradcu plat jedine templrsky povraz!

(Porov. ieho cit. dielo, str. 140 a nasl.)

To vetko' fozumie sa' s len dohady, ktor vzbudzuj pochybnosti. 0 Johnovom prpade viac ne pochybnosti!) o tom vak, e ,,povtaz"

i nasledujci ,,ritul" maj uri alegoricko-symbolick znam, pochybova nemono, ako ne-

n najrozlinejie druhy klamrov, a ako tl symbol klamswa a zloby svojho kruhu' ,,hnusn

I Ha, elrna s chuostom zahrotenm uzadu-.. Geryon, strca smeho kruhu, v ktorom s tresta-

353
obtaz |i", povedan slovami samho Danteho.
(Pozri

KoMENTR

- s jeho menom stretneme sa a daleivov.97 - Dante ptevzilzklav. 7.) Postavu tohto strcu

onej ,,matta bestialitade", ktof ako prznanpre smy kruh Pekla uviedol Dante v In XI' 82 - 83.

sickei m1tolgie' kde bjny obor s troma hlavami a oma telami, povestn ,,tergerlrinus Geryon", invladfu na ktoromsi ostrve v zpadnom ocene, ktorho napokon zabil Herkules, platil taktie za symbol klamswa a podliacwa. Tohto klasickho Geryona - podobne ako in mytologick posta}Y - Dante vak plne preworil: polcm klasicl Geyon, hoci troihlav a s troma telami, jedtribus nako len m jednu ,,prirodzenos" (je ',in unus",ako napsal ovidius v Her, [X, 92), Danteho Geryon ie hybrid s viacemi ,,prirodzenosami"; niektor komenttoti mys\ia, e m,,prirodzenosti" tfi (lovek, had, korpin), in, e tyri (lovek' had, elma, korpin), ba mono sa domnieva, e a p (plus vtk - vie a| lieta!). Takto premena klasickho vzoru dozaista nie je nhodn a diktovali ju, myslme, dva nm u znit
me

a adekvtnym pred_ Geryon je jei ''dstojnm" stavitelbm a nie ie div, e sa pred jeho labami hemcel zverinec. Z kategrie mieracich
motvovlTmyk sa, pravdae, posledn ,,wa"' no obraz, v ktorom motv vtaa Dante pouil, |e viac ne ptiznan vzhlbdom k nasledujcemu kruhu: toto danteovsk va z konca nho spelrr prenasleduje dra atycuierr - sokol. 2

o hrady drzga, hrauo zlieza hory... - Yer vzahujci sa zrejme na alegoricko-symbolickznam Geryona, kee v Danteho Pekle niet ani hradov, ani hr: tie s vak na zemi. Yer, ako vbec cel vstupn tercna, v pvodine vynik obzvl raznou zvukovou organizciou. V preklade je na to poloen obdobn dtaz.

IJ

zkony Danteho Pekla:

kolieska a uzly... - Y otig. nodi e rotelle. ,,Ozdob'na Geryonovei koi (porov. aj nasleduicu tercnu|) maj zrejme symboliclr charakter: komen-

predstavuj pletichy, kto'mi klamstvo dosahuje kruh so svojimi desiatimi tnt' Zloabmi je dantesvoje ciele. (Podlb Porenu slovo ,,rotelle" znamen ovskou desansobnou demontrciou, ako klamaj take vai me saj o narku na tostvo znetvouie loveka, Danteho Geryon je ver''ttky'' liare' ktomi sa klamstvo chrni a utaiuie.) nm obrazom tohto klamstva: je to obluda t6-r7 znets,oren do podoby a apokaptickej- Zfuwei Tatr i Turek... - Nrody v Danteho asoch vak - podlb druhho zkona, platnho v Danteho pekle - je plasticlcm znzotnenim postupnho i neskr povestn vzcnyrni pestrofarebnmi kobercami a tkaninami. zdegtadovania l'udskej prirodzenosti hriechom, zozvertenia loveka, ktor - ako sme povedali - r1b, 18 prejal'uje sa tn razneiie' mniie sa zostuArachn sotua z takej priadze pradie. - Mytick pu|e do Danteho Pekla. Predchdzajci MinotautkLka zo starovekej Ldie, ktor sa odvila preteka s bohyou Minervou; t jn za test narus bol pololovekom a polozverom. Geryon, spokon premenilanapavitka. (Ovidius, Met. W,5 dliaci o kruh niie, ie u hybridom, v ktorom prevldaj zversk prvky a ktor si uchovva 145,porov. aj Purg. XII, 43 - 45.) 2t z loveka u len ,,Nadlni", no nem tvf. Tento jak tan' kde Nemci plnia si len bruch. - Rozttnov, povedali by sme atmosferich moment svoi mej: v severnch krajinch' obanch Nemcami, ho Pekla Dante lyiadril aj umelecky, a to a npadktor boli v Taliansku Danteho ias povestn a a nm zmnoenm zvieracich motvov v naom speprsloven ako iedci a pijani. (Porov franc. pr ve, pouih iednak v priamych pomenovaniach slovie ,'pi ako Nemec" a iednak v prirovnaniach a bsniclcch obrazoch. 'boire comme un llemand".) Ver preloen podlh tradinhokladu. Hodno si vimn, koko zviefat sa vyslqtuje (Niektor myslia' e Danteho prd. meno ,,lurchi" v tomto speve: elrza (v.1), ,,desn zuer" (v' 5),had (v. 72), pauk (Arachn, v. l8), bobor (v.22), znamen ,,hundroi" a potom by teda ilo nie ',preo ,,Nemcov", ktor si plnia len bruch, ale o Nemohavn zuiera" (v.23), korpin (v.26),pes (. 49)' cov hundroov, omravcov.) ouad (v. 57), lea (v' ,9), hus (v. 63), prasn swa (v. 64), kozol (v. 73)' ul (v. 75), ,,hrzostran 22 chyst sa bobor k bojoumu inu' - Podlh ludozue' (v.79), kobra (v. 91), elma (v. 94), hor (v.104)' ,,desn betia" (v. ll4), ,sokot' (v' 127)' vho rozptvania, uvdzanho komenttormi, bobor sa tak chyst k ,,bojovmu inu", ie tak|ap uuia (v. 128). Sme na prahu novho kruhu ryby, e sa priupk brehu rieky alebo potoka a novho ovzduia divej' dravej a zverskej zloby,

viny a hrienikov svojho kruhu. k nasledujci

Danteho Geryon, ako sme povedali, je obrazom

ttori od najstarch ias sa domnievaji,

354
a spust chvost do vody; ke ryby zacitia o|eioyity zpach jeho chvosta a priblia sa k nemu, bobor sa

KoMENTR

va v tejto skupine jednotlivcov

nhle zvrtne a ch1t ich. Stynm bodom prifovnania Geryona k bobrovi je teda bobrie klamsfvo, biafstvo, tik. 35

sprvne poznamenal Porena - s teda nielen mfune,aleajzbyton. o tomvak, e Dante mieril navelmi konkrtne a znme rody' pochybovat nemono. Nroky ich naznail rozlinmi erbami.

ako naposledy

uzrel som ud...

hrienikov tretieho okruia siedmeho pekelnho Vo fakte, e si odpykvaj trest kruhu: ernci. posediaky, vidi sa narka na ich predchdzajci ivot a aplikciaprincpu contrapasso: ako v ivote sedeli za stolmi, kde nadobdali bezprcne zisky' tak sedia i po smrti. Myslme, e nie je nhodn ani ich umiestnenie: Dante im pridelil miesto nielen na samom okraii tretieho okruia (zre1'me ako nai vm hrienikom siedmeho kruhu), ale ai v bezprostrednei blzkosti samho Geryola. zoze' savak, e treba da prednos modernm komenttorom' ktor myslia, e tento obraz nerytenho obrazu l'udskho klamstva a podliacwa. bouje zo systmu Danteho obrazov. (Porov ,,la Nie 1'e div potom, e v ich vonkaie| podobe navicella del mio ingegno" - ,'loka m|ho umu", n|deme niektor ,,zversk" rty: oipuj sa a&o psy (v' 46 - 51), oblizu| sa ako uoly (v.74 _ 75), Purg. I,2.) 63 oi si na mecoch - ,,popsaj" (o treba bra v doslovnom, hodne ironickom vzn^me| - porov. .i) a u nej hus belia od samho masla. - Biela hus v ervenom poli - znak florentske1' rodiny ghibelv 57). Giovanni Getto, autor osobitnei tudie linslcch Ubriachiovcov (obriachi). o tomto speve, charakterizuje ich stav ako ,,neg64-65 ciu I'udskosti". (Pozri jeho Il canto XVII dell' Inferprasnej suine modr znarn... - Modr prasnica no v cit. Lett. dant. I, str. 327.)Ynzomobzvltnev striebornom poli - znak padovnskych Scrovegho pohdania nimi je Vergiliovo upozornenie, aby niovcov. sa pri nich Dante len ,,krtko" zdta|. Priporna 68 ono ieho slvne ,,guarda e passa" _ ,,pozri a po" Vitaliano, krajan mj'.. - Vitaliano del Dente, z Inf. III, 51. o ktorom sa vie, e bol r' 1307 v Padove lysokm 43 funkcionrom republiky, tzv. podestom. (Podlh A tak zas stn, tak srn sa alej tram' - Mono inch Vitaliano di Jacopo Vitaliani, erncky poveda, jedin lyriclc ver v celom speve, pln boh na dvore Scrovegniovcov') melanchlie, danteovskei l'udskei clivoty v samot70 nch hlbinch Pekla - ver' kto tak obdivoval pre Ma z Padoty kruh Florenanou zuiera... - Dan' |eho lyrick tonalitu vek znalec nesmierne teho irnia na etrodnho mesta: vetci ernci zloithoDanteho slovesnho umenia A. Momigliano. Uprostred celkovej brutlnej atmosfry s z Florencie a ak sa medzi nimi vyskytne niekto z inho mesta, ie len vnimkou. tohto spelu (drsn obrazy, arukovo drsno kom72-73 ponovan vere, ,,plebejsk" tn, ktory do istej miery nti lTiadrova sa aj samho Vergilia ,,plebej,,U chcerne uetrytiera, / o prinesie si na rneci tri kozly." - Podlb zhodnej mienky stach komensky", porov v 28 - 30!) ver wor osamel ostrovttorov (overenei nanovo Barbim) mto ,,veLrytieek ,,istej" pozie. V preklade je nroky intrurom", netrpezlivo oakvanm v Pekle florentslcmentalizovan irokou hlskou a. mi ernkmi,|e Gianni Buiamonte z florentskei >4 rodiny Becchiovcov, ktof mali v erbe tri kozly nepoznal som z nich nikoho... - Nepoznal prev zlatom poli. Zaas zastYa| yeeifl funkcie vo to, e mali tvre znetvofen ohom, ale aj preto, ako postihol cit. Getto' e ide o ich redukciu na ru,,hmotu v pohybe". (Tame.) V nichpekel' nch kruhoch sa oraz vmi strca l'udskos a individualizcia: lovek sa stva kategriou. vetky pokusy stach i novch komenttoov identifiko-

Nov a posledn skupina

59* 60 na ltotn meci leuia tar sa triasla... - Blanlrytn lev v ltom (zlatom) poli - znak rodiny Gianigliazzi, florentshch iernych guelfov. 6t Do uozu njho pohl:ad'u''. - v orig. di mio sguardo il carro. _ Viacer starkomenttori (napr. ete aj Del Lungo) chpali tento Danteho obraz ako ,,bizarn" a slovo ,,il curro" rade| }Tsvetlbvali vo vzname ,'beh": ,,beh mjho pohlhdu". Zd

Florencii a bol spolonkom vo velkom zmentnickom podniku na prelome XIII. a x[v. storoia. okolo r' 1297 bo| poen do l'achtickho stal'u, no r. 1308 bol odsden prc krde a podvody. Umrel r. l3l0 v chudobe, zavinene| vrai hrskou

355
nruivosou. - Y nzye ,,ver1'tier" (,,il cavalier sovrano") sa dozaista taj Danteho krut irnia: podlh Porenu florentsk erncichc poveda, e a k nim prde Gianni Buiamonte, ako ieden z nai vchernkov stane sa ich hlavou, amsi ',vel'maistrom" ich ,,rytierskeho" rdu. Ete pravdepo_ dobnejorr sa zd mienka Barbiho, e tu ide

KoIENT^R

SPEV OSEMNASTY
I

Len takto tt poued ns schody' - Povedan ironicLT, lebo nasledtrjce dva krulry Pekla s oddelen hlboktni priepasami a nevedie do nich schodn cesta: do smeho krtrhrr ich znesie na cl.rrbte Geryon a do deviateho kruhu, na samo dno Pekla, ich z|oobor Anteus. (Pozri In X)fiI,
110 a nasl.) 106

ticklro staru. _ a2

Florencie, ktor takch lud polyovala do lhch-

sarkazmus (''pekn rytier"!) na et same.i

Je u Pekle miesto, Zlolhby sa uol... - smy kruh Danteho Pekla, miesto trestu klamrov
hriech na svete, za zlo ,,vlastn loveku" (porov In XI, 25: sa vak klam len smrtelnka ka'''"), 'e
Ked'e klamswo pokladal Dante za najrozrenej

Faeton sotua stpol U prudom ki..._ Faeton, syn Heliov (Slnka), podl'a grckei bie si raz vyprosil od otca dovolenie vies slnen voz; nezvldol vak slnenkone, opraty mu }Tpadli z rk, voz lyboil zo mryainei drhy a splil asneba; v kritickei chvli neobratnho vozataia zrazil bleskom
Jupiter. (Poroy Ovidius, Met.II,47 - 324.)
109

108

i Ikaros... - Syn Daidalov, kto unikol z krtske_ ho Labyrintu na krdlach, zostrojench jelro ot-

110

po zlei tati!") a vzlietol pri\Tsoko, ,,Be vosk na krdlaclr sa mu roztopil a Ikaros padol do mora. (Porov Ovidius, Met. VIII, 2O3 - 233.) 127

v lll:

com; ked'e vak neposlchol otcovu fadu (porov

Ako ked'nrne sliedi sokol drat... _ opis fantastickho letu Geryonovho Dante zakontrje obazom zo stredovekho polbvnckeho ivota: ked' sokoliar clrcel privola lycvienhosokola, rozkrtil tzv. ,,logoro" (',vbidlo", v 128), o boli dve spo_ jen krdla, piviazanna povrzku, aksi napodo_
benina vtka. Neraz
sa vak stalo, e sokol,

- r32

unaven

dlhm' a naime bezslednm letom, spalsa ai sm. Vtedy sokoliaf zvolal: ,'Beda, kles!" (v. 129). sokol, ctiac, e rlolru nesplnil, zosadol daleko od pna, rozhnevan e mrne tak dlho lietal. (Po_ rena' Sapegno a i.) - K takmuto dravmu rozhne- vanmu sokolovi Dante prirovnal Geryona, kto sce svoju lohu splnil, ale s hnevom a zlosou _ hoci je zahalen do nepreniknr.rteLnho mlania. _

tento kruh ie, prirodzene, najv:Dante mu venoval viac ne tretinu svoiei prvej kantiky (Inf. xvrrr - xxx). Rozsah i diferencovanost tejto jednej kategrie hrienikov printil Dantelro rozde|iktuh na desa koncentrickch okru i psem, ktor nazva| Zlolhbrni _ Malebolge (vlastne doslovne Zlmi vakmi' z|fli kapsami, ako predpokladair talianski komenttori). Podlh autoroch da|ov v tomto speve (a naim podlh rozlinch nznakov, roztrlsench v nasledujrcich spevoch) cel tento smy kruh si treba predstavi ako naklonen rovi_ nu, zvaujcusa k stfedu Zeme a nadol postupne oraz vmi sa zuujtcu,horizorrtlne poprev^lZ|olabni. Posledn desiary Zloab ie v bezpfostfednei blzkosti akeisi mohutnej centrlnej achty (Dante jv nazva ai ',irokou studou", pofov v 5)' hlbokej priepasti, spada|cei do samho stredu Zeme l svojm dnom woriacei poledn'' deviaty krulr Danteho Pekla. Samotn Zlolaby podla Danteho predstalT s aksi lrlbok a mohutn priekopy, kotliny i rokliny s mierne naklone nmi, no neschodnmi stenami, a kee sa cel ,,wrd priestra" smeho krul-ru, ako sme povedali, Zv^u|e a pitom zulje, ai koncentfick Zloabymaj postupne oraz men piemer: najviije Zlolab pr{ a naimenje posledn Pre sprvne pochopenie cell-ro spsobu Danteho putovania (ako i rozlinclr podrobnost, ktor sa v texte nasleduicich spevov lryskytn a ktor by zostali ne!asnmi bez presnho poznania danteovskei topografie tohto kruhu) ie nelyhnutn rriasni si ,,komunikanspoie", vedce touto mohutnou pekelnou ptou. V poslednom ase sa touto otzkou zaoberal vo svo.iom komentri M. Porena: o ieho vskum sa opfieme v nasleduicich riadkoch. (Ilo skutone o r"skum, pretoe Dante sce myslel,' geometricky", ale lry jadrov al sa b s ni ckJ,mnohmi synonymami, ktoch rnznam nebol vdy predchdzajrcim komenttorom jasn) geometricry systm koncentrickch lhbov pret nai odhora nado| mostn psy, ktor sa tiahnu od
Podlh Danteho predsta\ry cel \Yie spomenu

356
hornej mohutnei okrunej hradby, iacei sa na hornom obvode kruhu (to ie ten ,,okrhly breh", nejcinad okolm, kto Dante spomna vo v 7!), a smeruj k stfednei achte. V pomyselnom stre_ de tejto achty sazbiehai. Tieto mostn psy zrej_ me nie s irok, lebo Dante v tomto speve hovor pfti" (v 107) l z Danteho txtu pfiamo o ''zkei i nepriamo vypa len to, e ich bolo viac (Porena mysl, e tolko, kolko je Gigantov na obvode ,,studne") a e s vetky zlomen' rozboren nad
istym labom. (Porov. Inf. )oil a )oilIl.) vlastn tzv. mosry preklenujce iednotliv lhby, nesmieme si vak predstavi ako nae dnen ploch mosty. Dante ich asteiienaz.va slovom

KoMENTR

inho, iekupliare; druh skupinu, idcu v

ta' porov.

sme_

f cesty bsnikov (Dante sa iej lepie pizrie z mosseba, ie zvodcovia. Kee ide o jednu kategriu

v.73 - 8o), woria klamri na prospech

doslovne znamen,,skalisk",,,balva',scogli", (porov. v. t6), iesm si ich predstany"' ',skalia" voval ako mohutn vyklenut skaln hroble. (Porov. v. 69; pozi aj Inf. XIX, 9, kde ich prirovnal

hriechu, obe skupiny podstupuj rovnah trest: jednch i druhch ib,'rohat erti". Svis medzi vinu a trestom nie je celkom jasn. (Cituje sa sce zo stach mestshch tattog e pre kupliarov bol predpsan test biovania, no v tomto lhbe s takto trestan aj zvodcovia.) F. T. Gallarati scotti' autor osobitnho komentra k nmu spevu' nachdza ,,zky svis medzi hriechom a tfstom" v tom, e tu ide v oboch prpadoch o najhlbiu podlos a nzkos, a nie o ve, ktotby sibo|a zaslila trest pekelnej vchrice, ah podstupuj ,ynivci" v Inf. V. (Pozri jeho tdiuIl canto xvIII dell'Ierno v cit. Lett' dant. I, st. 338.) takto i a Rtne u jubilejnorn roku... - Dva protismern prudy hrienikov v prvom lhbe pripomenuli Dantemu obraz' kto akiste videl v Rme v ju\|III.

k tzv. tumbm' ie ku chrimom katalkom:

28-33

oblky v naom zmysle slova, ale iba o lyklenut balvany, tvoriace most. Pri zthlaviach s tieto'e; mosty niie,pokm v postriedku s oblkovito vn"enna spsob sta'ch mskych mostov. A kee sa cel priestranstvo smeho kruhu zvauje' ai sklony chto mostov spadai nadol oraz

,,kde skaln most sa ako tumba vzpna".) k Dante hovor o mostnch oblkoch, zasa nejde o mostn

bilejnom roku 1300, lyhlsenom ppeom

Bonifcom

- vid v tom znam alegoricko-symbolich: zdrsovanie povrchu mostov je rovnobenso stupujcou sa vinou hrienikov Napokon treba ete doloi: medzi |ednotlivmi lhbmi s hrdze' a to tak stavan, e vdy dve strany jednei htdze wotia vntorn svah predchdzajceho a vonkaj svah nasledujceho lhbu. Vade na hrdzachje schodn ploina. 6

drsneja rozpukanei, take putovanie bsnikov je otaz obtaneiie. Poena _ myslme, e prvom

prkrejie,tou mierou, ako sa bsnici bliia k strednej achte, o Dante na viacech miestach naznauje. (Porov. napf. Inf. xlx, 35 a i.) Zrove povrch iednotliv'ch mostov je otaz

regulovali premvku tak, e ptnici, poberaici sa do Svtopeteskho chrmu, museli spo jednei stane mosta, piom boli wrou obrten k n1'elskmu hradu, polom zasa vracajci sa ptnici museli spo druhei strane, opanm smefom' a teda wrou obrten k,yku",iek Monte Giordano. (Bol to menkopec vyworen zo staroveloch zrcann,na ktoch stl katie Giordana Orsiniho.) 49

privbilo do Rma velk mnostvo ptnikov Naj_ v ruch bol, pravdae, na njelskom moste, kto bol v tom ase |edinm mostom vedcim k Svtopeterskmu chrmu. (Dante ho nazva jednoducho ,,most", v 29, podobne ako Anjelsk htad' nlzla jednoducho ,,hrad", v. ]2.) Rimania

Jubileum, spojen s odpustkami,

o nej sa zmienim ete u inej asti. - Porov.Inf )oo(I - )oo(N. -

veka. 50

ak neklam' ak tuoje r{l to s... - Danteho itnia' na ktor upozornil Porena: sme v riklamstva, kde vetko me bl klamliv - aj sm zor lo-

u" personifikuje. Porov. podobn personifikcie

v Inf. XV, l; XVI, 17, v naom speve vo

jak jeho studa odtna a hlce. _ Dante

v 99
25

18

',stud-

z mocnei

Caccianernico Venedico...

a i. _

t' 7228);v Danteho asoch kolovala o om poves, e zo zitnch prin- mono osobnch a mono

guelfskej rodiny (narodil sa okolo

Bolognstc lhchtic

Hrienici u orn sa na dua pni,"dy delia... - oba prudy tchto klamrov prvho lhbu s klamri ien: t, o id proti smeru cesty bsnikov a s v ich
bezprostrednei blzkosti, s klamri na prospech

lu' aby bola po vli ,,Markzovi" (akiste matkizovi obizovi d'Este' spomnanmuv Inf. XII, 1l1). Tto
poves namspevom Dante akosi dowrdzuie, no

stranckych - nahovoril vlastn sestru Ghisolabel_

samho Venedica Caccianemica umiestuje do

357
Pekla predasne: zomrel a r. I3o2, pokm Danteho cesta zhrobnou rouspad do r. l30o. -

KoMENTR

zvykom, e odsden na smr lykonal pred

popavou aksi,'okrunr cestu" mestom; zd sa, e prve na nieo podobn nata Dante.) Priklonili sme sa k tomuto poslednmu vkladu: ide _ ironicky povedan - o ven,''krun" krenie.76 tch druhch du..'- Druhho prdu zatratencov v prvom lhbe, iezvodcov. -

:e tol'ko st u dneska neuyslou / od Saueql a k Rnu s|ovo sipa... - V prvom lhbe smeho
kruhu ie viac Bolognanov, ne ich ter az 1ie na ze-

0-l

bolognskej republiky, ohranienej riekami

.l]gnsl' nreov tva'r ,,sipa" namiesto tosknskeho n'aru ,,sia", resp.,,s" _ ,,tno". (Porov Danteho :herakteristiku Tosknska ako'krsnej zeme", rorou sa ozva,,s zuonn"v In )O(XIII' 80.) ()1

Slvenou a Rnom: na iei teritiu pouval sa bo-

ns nik hrsou nerozspa. _ Rozu::re|: e my Bolognania sme lakomci a chamtivci. _ \iektor komenttori v chto Venedicovch slo_ i _rch vidia aksi jeho snahrr zmeni svoiu vinu a as-

ak

ue, e z

v Kolchide (kdesi v severovchodnei zii. azda v dnenom Gruznsku). Okrem tolro aj povestn zvodca ien:. za svoje1 rpraw do kra|iny Kolchov
zastavil sa na ostrove Lemnos,

Json je to... _ Mticky krl', stavitel' prve| lode, rozirovate obzorov starovekho loveka, vodca binych Afgonautov a dob1watel tzv. Z|atho tna

86-96

1.l aszodpovednosti za u prenies na

velkho zloinu: kee tamo|ie eny zanedba|i

kto bol deiiskom

smu povahu Bolognanoq v Danteho asoch 5vestnch lakomstvom a skvranosou. (sDI' P rrana a i.) ('

kult Venue, bohya ich potrestala ,,kozlhcm zpa-

tu ktlpliar mlo zo ien nauydiera''. _

v orig'

:'.:i non son femmine da conio. Je viac kladov : lhto r'era podlh toho, i sa slovo ,,conio" chpe

' '' rj'zname ',peniaze", alebo vo zname 'klam-

:l'o_. ako svojho asu navrhoval Del Lungo. (Pozri <ho komcntr.)Je vak mon - a to ie n nzor :t Dante toto slovo pouil v jeho prvotnom etymo' ' uckom vzname ..klin_. ..vl'tkadlo minc", ..razid_ ( Lat. cuneus.) Potom by lo o '.. znam: tu niet :en na rr'tkanie peaz (s obscnnym podtnom, iir sa tak asto viazal napr. vo franc' stredovekej ,]-rzii k slow ,,coing": porov vo Villonovom Lais:
-::-lpper en ung autre coing", v. 32.). o9

ktore| zskal Zatrno (Porov ovidius, Met. VII, 1 a nasl.) Z textu lryplva, e Dante prechovval obzvltnu ctu k te'to mytologickej postave, ktor zobrama|esttnosti, ako krla zostvaiceho krlbm ai v samch hlbinch Pekla. (,'... ah to krl! Vdy ete krl' v tom hyde!" v 85.)

chom", pre kto sa im vetci clrlapi lyhbali a nimi opovrhovali. eny zato z pomsty lyvradili nrod musk" (v 89), neuetriac bratot 'cel otcov ani vlastnch muov Jedinei Hypsipyl, podarilo sa klamstvom za',mladukei", ,,nene|", chrni krlh Tlroanta, a t prve zviedol a napokon opustil Json' Neskr ete zviedol i opustil Medeu, dcru krlh Kolchov, pomocou

zil a sone, v celej

: nej -l

t1,bieha

:.,:,x'. pozn. k

u uyklenut skala... _
-

most.

1.

Renucci mysl, e Danteho cta k Jsonovi |e celkom podobn ako cta k Ul1xovi (porov Inf. )owl) - a aj motivovan mi ismi prinami: obidve hrdinsk postaly patrili medzi veLkch starovekch dobr/atelbv noch obzorov sveta;
Json sa ako prv odvil preis Hellespontom do neznmych konnierneho mora a Ulyxes ako prv presiel za Herkulove stpy do brlivych vd

:=dialili sme sa od okruhou krunch... -Y orig. :: quelle cerchie ettene, vlastne doslovne: od .=::vch okruhov Nie |e jasn, o m Dante

:rsiel: niektor komenttori predpokladaj' e

.-:Lr-predchdzaice kruhy Pekla, in, e skaln

-rJbu

:r i

:.-na* ktor' preto

'-:_ namiesto
,,ette

okruu|cusmy kruh, in, e skaln hradhrdzu. po ktorei dosial bsnici krali (tak
rne"),

tlantiku, doslovne hnan tboupo poznan. Dante, kto poznanie vec fyzickch i meta$zickch, loveka, sveta i kozmu - slovom ,,vedu" (,,scienza") - pokladal za ,,poslednr dokonalos naei due" (Conv I, I, 1 a nasl.), nemohol neobdiniesol on sm. Ba tak sa snahami svo|imi (Dansrstavnm prekraovanm Hellea

navrhuje ta ,,cerchie esa napokon in' e ven . r-jenie dr-och spomenuch prdov zatratencov Z.:. stln'ch komenttorov takyto vyklad navrhol 1:_: .] r novom ase Bianchi a Barbi zniesli viac .:,:i]do\' zo svekei litefatry na takto znam a,:a: _cerchie": v Danteho asoch i neskr bolo

vova tak postalry klasickej mytolgie, kto niesli v hrudi podobn zpal,
zdiL, e rnedzi

alelu. (Porov cit. Renucciho dielo, str. 243 - 244.) V jeho obdiveJsona i Ul1xa mono teda dozaista

teho pozia je sponfu i Herkulovch stpov!) ctil priamu par-

ich snahami

359
mnievai, e znamen kame, kontrukciu lynievajcunad hrobom' ie sm ,/ros, (D'ovidio a i.). N nzot je, e znamen pesne to, o latinpouivanv cirkevnei termisk slovo

KoMENTR

lrydan SDI)' ba doklad' e sm videl iednu z ch ,,kstitenc," ktor Dante ,,rozbil", aby zachrnil akhosi topiacho sa chlapeka. Z modernch edi_

nolgii podnes: katafalk (nan

'tumba',

doloris" alebo ,,maiestt")' kto movei lodi pri bohoslubch za mftvych. Nie

,,castrum sa vykladv chr|e

torov niektor tento ottimov klad priimai (SDI' Momigliano a i.), in ho odmietaj (napr. Sapegno) a napokon in cel otzku nechvai otvoren. Pri preklade' prirodzene, bolo nevyh_
nutn prikloni sa k niektormu kladu. k sme sa priklonili k interpretcii navrhnutej ottimom, urobili sme tak preto, e nemme prinuneveri oitmusvedkovi Danteho ias a iednmu zo spolhblich a relatvne najlepchstar'ch znalcov Danteho diela. (Preto ai dostal tento komentr _ Lottimo Commento meno

nthodn, e prve tento symboliclo sakrlny pred-

met lTvstane v Danteho predstavivosti v spojen s kamennm mostom' preklenuicim lbb' v ktorom s ,,pochovan" simoniacke cirkevn osoby.

v jeho spomienke pri pohlhde na samotn ich

krstitenice! V. 16 - 18.) Pri takomto vkla'iamy": de slova ,,tumba" lTstpi v plnej sile krut irnia, kto je incharakteristick, ako na to ete upozornme, pre cel tento spev: len takto ,,tumba", takyto katafalk vo forme pekelnho mosta sa i

(Porov len, ako in sakrlny predmet lTvstane

nad nehodnmi kazmi' ktom Dante doslovne ,,lyspieva" (porov v 89) svoie ironicko-sarkastick
,'ofici".

Do dna a kadej skalnej sinej steny''. - Tento teti tab, na rczdiel od ostatnch lbbov' je cel miestom trap, ienielen jeho dno, ale i jeho strm steny. Ide o aksi bizarn pekeln ,,mesto"
imt'

13-r5

iestvuicom podnes. ( prvlastku ,,krsny" nali mnoh komenttori echo rozcitlivenho Danteho exulanta. Porov' podobn vrel zmienku Danteho o tomto kostole v Par. )ory' 8 - !). - ver 18. patr vak medzi naidiskutabilnejie vere Boskej komdie pre sporn vznam Danteho slova 'battezzatori", ktor me znamena ,,krstitenice', ale ai ako aj pre neiasn znam slovn'krstiacich",
ho

ne jaflry U mojom krsnom SucitomJne, / ktor tam sliaza krstitelnice... - Vo florentskom baptistriu, krstnom chrme sv. Jna Krstitelh,

17-18

Nie fuiuno jednu rozbil som... - O Danteho prhode nevie sa ni urit,i ke niektor komenttoi zaznamenali aj meno zachtnenho ,,lovieika": ntonio di Baldinaccio dei Cavicciuli. Zreime vak o nej kolovali rozlinpovesti, k Dante pokladal v teito tercne za potrebn slv_ nostne dowrdi pravdu, tak ako sa peaou zhodnoverovali v stredoveku listiny.
je zaloen na princpe contrapasso. Jeho spoiitos s vinou stari nov

'ottimo" ''najlep": della D. C. edito daA. Torri, Pisa 1827 - 1829,3'T.) Okrem toho za hovor sm kontext nho spevu. (Porov. lryie pozn. k v 8 - 9.) ottimov vklad' ptavdae' nemono poklada za is no z navrhovanch vkladov je na|pravdepodobne!. 19 -27

Z otuoru kadej, ako by ich utli... _ Trest

22-30

sv-

."_*tokupcov, ako in tresty,

miesto", ale ai ,,namiesto". (Naposledy vec ete vmiskomplikoval taliansky lit' historik Giogio Varanini, kto dokazoval, e slovo ,,battezzatotio" me znamena ai ,,krst". Porov. ieho tdiuUn discusso passo dantesco v GSLI, OO(VII, 1950, str.434 _ 435.) - Ver sme preloili podlb vkladu starho komentta, ntanho ottimo, kto chpe Danteho slovo vo znlme ,,kstitelnice". {{ko oi svedok Danteho ias dosveduje, e v uve-

spojenia ,,per luogo", znamenajceho ,,pre

komenttori zhodne rywetl'uj asi takto: Simoniaci, predstavuici dozaista uri druh lakomcov, na zemi ustavine len hlhdeli na pozemsk bohatstv' na z|ato a striebro' ktor sa doluj z hlbin zeme, miesto toho, aby boli - ako osoby duchovn - upierali ztak hore k nebesiam. Teraz po smti s za trest ,,zasadeni" v jamch dolu hlavou a skutone pozerai len do trob zeme. Za iva iedinm ich cielbm bolo ,,napcha si" mece. Tetaz po smfti s sami ,,napchan" do akchsi kamennch uakou. (Potov. v.70 - 72') V ivote sa dopalihriechu proti Duchu Svtmu. (Simnia |e toti vsostne tahmto hriechom: v uvedenom biblickom rozprxani sa slovne hovor, e si
imon mg chcel kpi od apotolov moc udelbva milos Ducha Svtho, porov. vyie pozn. k v. 1.) Teraz po smrti s trestan plamemi: tie koment-

denom florentskom kostole bolo p alcchsi zkych jm' v ktorych kazi krstili (ponorenm dovody). Pre nzornos stary komenttor zanechal aj pdorysn nrt chto ,,jm" (pozri vo

torom celkom prvom prichodia ako protiklad ,,ohnich jazykov"' ktor podlh biblickho rozprvania zostpili na apotolov (SDI)' ako
Ducha Svtho" (spoei,cit. dielo, str. 125)
',kontfast
a

pria-

360
my nstroj tfestu tretei boskej osoby. (Andr Pzard, cit. monografia, porov. nau pozn. k Inf.

KoMENTR

xrv,21.)

Takto vysvetlenie pincpu contfapasso je iste prijateln a postihuje vlastn Danteho mylienku.

pod plameom i eruenm i utim...- Podla farby i velkosti plamea Dante usdil, e v tei iame bude podism v hrienik. A skutone: uke sa, e ide o jamu simoniackych ppeov. _
4>

32-33

viac ne ironicky. Je vak prekvapen e Bonifc MII. priiel skr, ne mal prs: Danteho cesta toti spad do jari 1300 a Bonifc VIII. umrel a 11. novembra 1303' Vec si lysvetl'uie m' e jeho ,,predvdanie" nebolo dos presn: v ,,knihe ias" bola
,,chybka nepatrn". _
>(f

a k onomu, o kalil cez labizne' - Rozumej: vyjadroval boles metanm nh. obraz iste gromi drsno sarkastick a ironicl pln hlbokho pohdania: zatraten ppe v jame m len ,,labizne"! (Dante tu pouil korenist l'udov slovo 'zanca"' ktor ie iste v kontraste s onm ,,gran manto" - ppeshm ,,vekm plom,, zv.69.) -

teskn ako sa tolkokrt kontatovalo, no ete v_

pre si sa nebl poduodne Ozia Paniu, / ktor sa u tuojom objat a dus? - Rozumej: Cirkev, kto_ rje podlb biblickho prirovnania ,,nevesta Kristova" (Efez. Y, 25 a nasl.) a v transpozcii teda aj ,,nevesta" ppea ako Kristovho vikra. - Slovom ,,podvodne" nara Mikul III. na poves, e Bonifc VIII. z chamtivosti klamstvom i nsilm dontil rezignovat ppea Celestna v' Dante, jeden z najrozhodnejch odporcov Bonifcove1' politiky' rozumie sa, takto poves pokladal za pravdiv. 69

>/

49-51

Tak sorn sa sklal k hrotu tohto ,,kota".'' - Svoj postoj pfirovnva Dante k postoju frtra minoritu, spovednka,

zione" (slovo odvoden z lat' propaginare - zasadit ratoles stromu do zeme): zketnch vrahov vs-

druhu stredovelcch poprv, pri tzv. ,,propagina-

kto nyajne asistoval pri zvltnom

silu

n", chcel si ete aspo na chvl'u prediivot a pod zmienkou, e chce ete doloi nejak' hriech, na kto pri ptedctdzaicej spovedi po_ zabudol, vyzval spovednka, aby ho lrypoul' Vtedy vraj spovednk musel nakloni ucho k zemi, aby poul hlas neastnka.Nieo podobn urobil teraz Dante. k si uvedomme, e v jame ie ppe a v pozcii spovednka laik Dante, pochopme, cel

dzali dolu hlavou do jamy, ktor pototnzahdzati. Zave vak odsdenec, ke u bol v |ame ,,zasade-

d(ateito flalcy mohli u star komenttofi identifikova v simoniackom ppeovi Mikula III., pochdzajceho z rmskej lbchtickej rodiny orsi niovcov, ktor mali v znaku medvedicu' Pod ,,med_ viedhtami", ptavdae, treba rozumie prbuznch

nu uedz, e aek pkirni splual z pleca' Ppeslc pl. _ 70 -72 A uskutku som mal rneduedicu u znaku... - po-

orsiniovcov, ktoch moc sa snail Mikul III'

zvipeniazmi

vanm cirkevnch benefci(povestn ppesky

nepotizmus). Sebairnia, ba tak trochu i sm trest tohto ppea (a spolu s nm potom aj ostatnch simoniackych ppeov) s(l zaloen a na slovnej

z ppeskei pokladnice

a udelb-

danteovskho sarkazmu

diovu tdiuIl canto XIX dell'Inferno sbornku Lett. dant. I, str- 347 a nasl.) -

Francesco D'ovidio poznamenal, e vetko je prewten v tomto speve - a ptevtten |e aj hierarchia hodnt: laik je spovednkom a uvidme, e tento laik bude aj ,,kzat" ako kaz. (Pozri D'ovi

v teito

tercne.

hru, zasahujcu svtokupcov, na zaiatku nho spelu: simoniaci by mali b.,,neba iaci", ale sl len ,,nebaiaci po inotn ako po striebre a zlate.' v.3 - 4.) -

hre' (Porov podobn Danteho ironicku slovn

79-81

cit.

52-J4

z nasledujceho textu, je ppe Mikul III., ktor umrel v auguste 1280. Kee zattatenci, ako vie_ me, maj uritschopnos predvda blzku budcnos, Mikul III. vedel, e budcim jeho ,,spolonkom"Y jame simoniackych ppeov m b1't Bonifc \rIII. a v domnen, e u ai piiel,vta ho

cotl, Bonifc rnj, tu si?... - v jame, ako lTsvitne

zauolal: ,,U horekoncorn tun?

U horekon-

No as, o hlaua dole rni tu uis... _ Ide o Mikulovu predpove: kee Mikul III. umrel' ako sme uviedli lyie,v auguste 1280 a Danteho cesta spad do |ari 1300, v takeito pozcii je u takmer dvadsa rokov ,,Tamten" ppe, ie jeho nstupca Bonifc VIII., ptavdae, bude z jamy trakrat as: len jedens rokov, ieod svoiej smfti (1 1. no_ vembra 1303) do smrti svojho nstupcu Klementa Y' (2o. aprila 1314), ktormu Mikul III. mto spsobom (nepriamo) taktie ptedzvest(lya zaatenie. (Hodno poznatnenai', e tieto riadky - tak sa aspozdpo Renucciho skumoch - Dante nap sal v ase, ke ete il posledne menovan ppe

36L
Klement V.) k sa splnila ,,predpove" Mikulova (kaica sa, pravdae, chronolgie jeho pontifiktu, a nie chronolgie jeho ,,zattatenia-, ktor bolo len Danteho ,,zbonm e|anim"), stalo sa tak len nhodou: je znrne, e Klement V. chorlhvel a autor Boske| komdie mohol teda,,predvda" jeho skor smr. (Pozri o tom bliie u Renucciho, cit.
dielo, str. 102

KoMENTR

Karolovi

I. z

An|ou, krlbvi Siclie. Niektor komen-

a2

Pretoe pastier ete zurhlejje... - Uveden u Klement V., vlastnm menom Bertrand de Got'

-47

103.)

ttoi tu vidia natku fla peiaze, ktot ppe Mikul III. da|ne priial od byzantskho cistaza as v siclskom sprsahanproti franczsLym Anjouovcom. spfisahanie viedlo k tzv. Siclskym neporm (1282), iek hromadnmu vywadeniu Franczov v Palerme, a m k definitvnemu

pvodom Francz z Gaskonska: pteto ,,ktaz od zt padu". (Franczsko sa toti pokladalo v Danteho asoch za krajinu leiacu nazpade') Z trojice menovanch ppeovDante mal k nemu zrejme najYiu antipatiu: prirovnal ho priamo kJsonovi, kto si vrai - podlh biblickho rozprvania - od klh ntiocha srskeho kpil za 360 talentov hodnos idovskho veknza a platil za sm prototyp korupnka a bezbonka' (Porov Kniha Machab. II, 4,7 - 26.) Tamto pfirovnanm Dante zreime naralna poves, e si podobne lnipil Klement V. ppesk hodnos od franczskeho krlh Filipa Peknho. (Prislbil mu vraj vetky cirkevn desiatky franczskeho krlbvswa na p rokov) - Danteho antipatia k tomuto ppeovi, prirodzene, sa ete vmipfiostrila neskr, ke Klement V. preniesol sdlo ppeskej stolice do franczskeho Avignonu. (Stalo sa tak 9. marca 1309: Klement V. bol pr tzv. avignonslc pirye') Tak poin Dante pokladal za najviu politick ztadu, akei sa ppeswo dopustilo nielen na Taliansku, ale vbec na mylienke obnovy rmskej re, ktor bola nai vmidelom autora Boskej komdie. Je len prirodzen, e tohto prvho avignonskho ppea (a k tomu ete Francza: Franc(tza na rrnskom prestole!) Dante bude stha hlbokm pohdanm. (Porov. Purg. )OOilI, 148 a nasl., Par. XVII, 82 a nasl., Par. )o'II, 5' a nasl', Par. )oo(, 141
a nasl.)

zrteniu franczskeho panstva na Siclii. In monos takejto narodmietai (fakt je, e v ase Siclskych nepor Mikul III' bol u dva roky mtry) a myslia, e ide o narku a pei^ze zskan simoniou, ktor ppea posmelili v ieho ostr,ch zkrokoch proti Kaolovi I. z njou. Tak i onak, ide o Danteho krut irniu. Euanjelista to u uli hiech tu''.- o zname chto dvoch tercn sa hodne diskutovalo a dospelo sa asi k takmto pozitvnym vsledkom:
Evanjelista Jn, autor Apokalypsy, vziou 'vekej rozkonice", ktor sdli ,,na mnohch vodch"
10

111

a s ktorou ,,smilnili krli zeme", podal obraz antickho cisrskeho fuma. (Apok' XuI' l - 2.) Dante tento pasus Apokalypsy apliku|e na Rm svehch simoniackych ppeov, no pritom sa od biblickho textu podstatne odchyl'uje a upfavuie si ho podla svoiich potieb: v Apokalypse sa rozliuie ,,neviestka" a ,,elma", priom sa poslednej ako osi obludn pripisuie sedem hlv a desa rohov. oproti tomu u Danteho obe predstalry akoby splali a atribty apokalyptickei 'elmy" maj zretene nielen in ale celkom opan alegoricko-symbo' ,'[ck vznam. Tu sa' pravda, komenttori rozchdzaj: ti, ktor myslia, e Danteho ensk postava symbolizu1'e ppes| Rm, predpokladaj, e iej ,,sedem hlv" znamen sedem rmskych pahorkov a ,,desa rohov" mnohch krlbv a mnoh nrody, ktor si ppesk fum ctili a poslchali ho' pokm bola ppeovi mil cnost. In oproti tomu wrdia,

e Danteho ensk postava symbolizuie

samu

Pn.'."

.Ech, pouedze mi, ak zlato iadal / od Petra

90-93

Mat. IV, 18

A iadnym zlaton nepodpkical Matej''. - alia naka nabib|iclc text: Po smrti Judovej (,,due zlej a kliatei") apotoli zvolili lsom jeho nstup5:u Mate|a, no ten za to nikomu ni nezaplatil. (Porov.
Sk. apot'

94-96

narka na biblick epizdu. (Porov - 20; Marek I, 16 - l8;a.) -

dobre si str, tu dobre tn dar skryrj,, / o ti dal smelos proti Karoloui... - Rozumej: proti

98-99

I,13 - 26')

rmsku Cirkev, a t potom vysvetl'uj ,,sedem hlv" vo zname ,,siedmich sviatost" a ,,desa rohov" vo zname ,,desiatich ptikzani": z nich kedysi Cirkev erpala silu a ony boli nstro|om iei opfavdivej duchounej moc| pokm si ppeswo nelTtvorilo modly zo zlat^ v sieba' - Danteho text ie iste mnohovznamov a jeho symbolika je neiasn. Pod jeho vznamomi hladinami vak jasne burca Danteho hlas volaici po nprave v radoch nailyej cirkevnej hierarchie. 775
,

Kontantn... - V Danteho asoch sa verilo, e cis Kontantn(vldol v r. 30 - 337) daroval ppeovi Silvestrovi Rm z vdbky za vylieenie

- tt7

362
z malomocenstva. (Porov I. )oa'III, 94 _ 9J.) Tm sa stal zakladatelbm svetskei moci ppeov. Humanista Lorenzo Valla neskr v XV' storo dokza|, e tzv. Kontantnova doncia ie len legenda. Dante v iei autentinos sce veril' ale popieral |ej platnos z viacech hlhdsk' najm v spise Monarchia, a pokladal iu za praprinu
na svete.
zverenei tercne Danteho slvnei rei tragick bolestn tn. (D'ovidio hovor o ,,chiusa tragicamente lirica" - zvete tragicky lyrickom, Porena o roztrpen, ktor sa zmenilo na boles a pod.) Je ist, e takto vyznieva cel Danteho re - re s velmi silnm protikleriklnym akcentom, no napokon sa prelamujca do hlbokho smtku'
skazy ppeswa a za ieden z koreov vetkhozla - Viacer komenttori vyciuj v te|to

KoMENTB

SPEV DVADSIATY

kancny praej... - Kancnou na4aDante ist druh lyricke| bsne. (Porov' De vulg. eloq. II' V' 8 - l4.) Tu' pravda, toto slovo pouil vo vzname prenesenom' ienaoznaenie prvej asti Boskei komdie, Pekla. (Dnes ie zuivan termn ,,kan-

tika".) 7 Ale tu lud, ach, u akommlanje! - wrlbb smeho kruhu je vyhradenvetcom, mgom a astfolgom' iem, ktor chceli vidie prili do-

Ve nad' najutimzloincom sa r1nti,/ o na sd Bosuoje ruky uloil' - V orig. Chi piu scellerato di colui / cbe al giudicio divin passion comporta. - Je viac rozpornch, ba a ptotikladnch vysvetlen chto dvoch verov: ete i Sapegno a Momigliano v naich asoch pripaliich dvo;'vznamovos. Preloili sme ich podlb novho kladu Paula Renucciho, odlinho od vetkch ptedchdzajcich starchi modernch komentrov. Uveden franczsky danteolg naiel v nich celkove tak}to iednoznan znam'. ve ktoe je v zloinec od toho, o upriamu|e svoju ve na boslc sd, ieod toho, o chce bezoivo vnikndo boslcch rozhodnut, resp' o ti lyna o budcnosti sdy, ktor s sadou |edinho Boha. (Pozri jeho cit. dielo' str. 354 - 3'5') Takto vklad naich dvoch verov opiera sa nielen o presn filologick rozboq ale |e a| v plne| zhode so zsadnm nnotom Danteho a ieho ias na vetcov, mgov a astrolgov. Nie j oti payda, e sa vetectvo a mgia pokladali v Danteho asoch 4r'hriech nepatrn (ako tvrdil ete aj Porena), ale naopak, vetci a mgovia boli pre Danteho ak hrienici, vinn a ism druhom titanizmu (ai ke titanizmu na1'niej kategrie), vzdorom proti sa' mmu Bohu, ba snahou a vou rovna sa Bohu. Konene na|lepie svedo tom fakt, e ich autor Boskei komdie umiestnil a do wrtholbbu * meho kruhu - hlboko pod vrahov a lpenkov Okrem toho Renucciho klad |e a| v plnei zhode s celkovou ideovou stavbou nho spel'u: hne na

29-30

predu a hovorili rozplesane o veciach loveku uta''ench: e^z za trest maj hlalry prekrten,
musia sa dva len dozadu, krajlen pospiatky a s plaom sa mlky inpo dne prisdenho lhbu. ko vidme, princp contrapasso je fi ^ prlizreten. Na rozdiel od inch spevov cel nasledujci viaY si teba predstavi v atmosfre plnhoticha.

zaiatku Vergilius zahriakne Danteho pre |eho rozctenie - toho Danteho' kto ete nevedel,

o ah druh hrienikov ide! _ avzpti mu vysvetl,

e ide o mlt

takch hrienikov, ktor sa opovilisiahata na - ,,sd Bo". - Sm Renucci pokladal svoj v'klad len za hypoteticlc. Domnievame sa vak, e mu treba da prednos pred
vetkmi ostatnmi vkladmi - bez ohlhdu na autority, ktof za nimi stoja. Je toti celkom jasn a a|
evidentn.

znrtuie' scit uskutku oil! -Y otig. Qui vive la piet quand' ben morta. - Povestn danteovsk paradox, o ktorho vzname sa dos diskutovalo. Dnes sa takmer veobecne prijma takto vywetlenie: tu ie scitn milosrdn kto sa ukazuje nemilosrdnm. Milosrdenswo je rvyaine dobr vec, no tu ie dobr vec nema nijak milosrdenstvo. (SDI, Porena, Sapegno, Momigliano a i.) Podobn paradox porov. v Inf. )oo(III' 150. Tu, len ke

28

3r-36

mich krlbv, ktor sa zastnilina vojne proti Tbam (pozri In'xN'67 - 68), aby znorrr dosadili

ut,/ o prepadol sa...

Vzprian hlauu, uzpriarn, a tarn nad m pla

Amiaruos, ieden zo sied-

na trn Polyneika. ko vetec predvdal, e v boii zattynie, a preto sa na|skr ukryl. No jeho ena Eti|a za nhrdelnk ptezradila jeho kr1t' take Amfiaraos napokon predsa len musel sdo vojny. Predpove sa splnila: ke sa nitil na svojom voze,

363
blesk rozesol zem a Amfiaraos padol ovno do podsvetia - k sammu Minosovi. _

KoMENTR

40-45

Trjskej vo1'ny (Teiresias), otec vetkyne Manto. Podlh bje premenil sa na enu, pretoe derom palice oddelil od seba dvoch spletench hadov; muskpodobu (Dante hovor ironicky: ,,musk operenie") nadobudol a po siedmich rokoch, ke znol'u palicou udrel ch isch hadov. (ovidius, Me'|||,324 - 33l.) Afuns... - Etrusk vetec-haruspex, kto dajne il za ias Caesara; vyvetil mu vazstvo nad Pom_ peiom. - Lunibolo starodvne mesto pri strieky Magry (v Danteho asoch lealo v rumoch); podlh neho s pomenovan Lunigianske vrchy, asApuanskych p. V blzkosti boli a dosia s slvne karrarsk mramorov bane. _

Tiresias tak kr.ia tie''' - Gtclry vetec za

to bola ,,krutpanna"! Danteovsk rcanie vergiliovskho veteckho mu m vak okrem toho aj historich zmysel: doweduje nov, predhumanistick postoi k dedistvu antickei kultuy. -

V tej zemi krsnej... - V severnom Taliansku. Danteho zemepisn da|e ka| sa Gardskho iazera (Lago di Garda), manho po latinsky aj Benacus a leiaceho na patVchodnch p.
Mesteko Gatda |ei na chodnom brehu tohto jazea Val Camonica !e dolie poloen severozpadne od neho.
^

61-66

46-51

67 -69 je ostfoa

u lone

zmienenho plesa... - Usudzu|e

sa, e Dante tu myslel na Isola dei Frati' ostrov zva-

vraj napokon usadila v talianskej Lombardii,

je ... - Tbska vetica, dcra Teiresiova; pre krutu Kreonto}'u tyraniu po otcovei smrti ula z rodnch Tb, mesta zasvtenho Bakchovi (pre_ to: Bakcha", v. 59), a Po dlhom putovan sa
to Manto

5'

'mesto

v miestach' kde neskr vzniklo vergiliovo rodisko - Mantova.

n dnes Lechi a leiaci uprostfed vd Gardskho jazera.Na tomto ostfove je kostolk sv Margarry, kto leal na ozhLni troch diecz, tfidentskej, brescijskei a veronskej, a teda skutone podliehal jurisdikcii troch biskupov: traia ,,pastieri" mohli tam,,ehna", svti a pod' Sapegno (spolu s Ba* sermannom) pripa' e posledn ver naei ter_ ciny m znam konick - na adresu lysoloch preltov, ktor vrai v Danteho asoch a pliasto - zo ziskuchtivosti - robili vizitcie vo svojich
dieczach. 70 -72 Peschiera...

vemi rezoltne dementuje poves rozren

v stredoveku, e Mantovu zaloila vetica Manto. (Porov. iej zverentercnu, v. 97 - 99.) Po tdich D'ouidia (Dante e la magia v knihe Studi sul_ la Divina Commedia, Palermo l90l) a Rambaldi/ro (Il canto )o( del'Inferno. Dante

Cel nasleduica asdlhej Vergiliovei rei

scaligerovci, ktom patrilo, urobili z neho pev_ nos proti prpadnm tokom Brscie a Bergama, 'Yhiest poloench zpadne na pti Jp. No len o zane beapozd stl''. - Rieka Min-

Gardskho jazea. v Danteho asoch veronsk

- Mesto leiace na iunom v'beku

76-78

contro la magia,

Mantova l9o4) zmysel celei tejto obzvl rozsia_ hle| digresie sa vid v tom, e Dante chcel svojho _sladkho vodcu'' zbavi akhokolVek podozrenia z mgie a arodjnctva, anulova m1tus Vergiliamga, v kto stredovek veril' Ak mal toti Vergilius v Boske1'komdiipredstavova (okrem inho) ai wmbol l'udskho rozumu' nemohol a nesmel vrha
niiaI tie mga, musel by ,,is", ba zbaven ete

cio, vyworen prebytonmi vodami Gardskho

j^ze^, naiskt teie po

vinch" (be,,pozdi std"); obec Governo 1'e dnen Governolo, pri ktorom sa Mincio vlieva
do Pdu. 82 Sem krut panna... -

veronskch ,,zelench

past_

li

podoztenia, e pochdza z msta

zaloentrc

Y otig. la vergine cruda. Manto. Prvlastok sa dosia ysvetl'uie ro_ 'cruda" zline: ,,krut" (Sapegno)' ,,drsn", ,,surov" (Paro-

starovekou veticou. Preto ho Dante nroky a pri_ amo ditancoval odrazu a od tytoch starouekch r-etcov, ba nevhal s_ ako sa viackrt kontato_ r'alo _ ai proti textu samho historickho Vergilia, kto predsa v eneide slovne a s hrdosou nap
sal, e Mantove ,,dal matkino meno a hadby" ok-

di)'''div" (MomigJiano)'''plach"',,vzdorovit
k sobu" (Porena
a

i.) atdl Kee je viac prznakov

na to, e sa Dante v teito asti spevu inpiroval skr

rmskym bsnikom Statiom ne Vergiliom

naozaj
47),

(poukzal na to A. Renaudet v cit. diele str. 158)

a statius opisuie skutone ,,krut pannu", kaku

nus, syn vetic Manto. (Porov Aen. x, 200.) osi podobn Danteho Vergilius zre|me vbec nepripa:podlh neho Manto}'u zaloil in a Man_
',l'ud"

volili sme vznampr ako najpravdepodob-

',krutho"

kultu (porov. |ehoTheb.N '464

nei. -

364
8
tu so sluhani rob suoje ary... - Niektor rozumei: s duchmi, ktoch mala vo svojich slubch ako vetica. -

KoMENTR

94-96

Viac mohlo ma u muou, ien i det''' Narka

na historick udalos: lberto da Casalodi, pn

Mantovy a guelf, vo svo|ej hlposti podlhhol nahovraniu meana Pinamonteho dei Bonacolsi, aby z mesta vyhnal viacer lhchtick rodiny, orientovan ghibellinsky a neoblben v l'udoch vrst_ vch. Ke to urobil, vldy v meste sa zmocnil sm Pinamonte a lThnal nielen Casalodiho, ale mnohv rokoch 1272
71,O

,,Kainom s tnm" preto, e taliansky l'ud videl v mesanch kvrnch podobu Kaina, dvhajceho otep rudia, doka sL tozh^nia naich dvoch hemisfr a ponta sa do mora pri Seville, iezapad. obrnyklad tejto Danteho periftzy _ s viacemi menmi korektrami predchdzajc
ch kladov _ podal vo svojom komentri Porena. Podlh neho z nejvyplva, e v teito chvli Danteho csty zhrobm je asi pol siedmej rno. (Biela sobota,9. aplll^ 1300.) Nai bsnici teda preputovali
u plnch dvans hodn. Ns, pravdae, viac ne tento presn aso dai zaujme vlastn poetick hodnota ,,mesanho zveru" nho spevu. Iste nie ie nhodn (ako vbec v Danteho umen niet nhody)' ale ie v plnom s_ lade so samou tmou tohto spel'u - spevu o vet_ coch a astrolgoch, ieo ludbch, ktor mali kedysi velh spolonho s hviezdami, a ete viac s lunou. E. G. Parodiho (pozri ieho tudiu Il canto )o( dell'Inferno v cit. sbofnku Lett. dant. |,377 a nasl.) kedysi priam uchvacoval tento zveren svit luny, vrha.jcej ,,magick" svetlo do temnt Danteho Inferna, ako ho uchvacovala aj celL tt vek ,,pozia hory", ktor lystupuje v tomto speve. Kdesi v hlb

mi proskripciami mesto takmer ryl'udnil. \4dol - 129I. -

iev Aeneide sa sce spomnaj obidvaia grcki kazi (porov en. II, 1 14, 1'oo, |23 atdl), no ako sa viackrt pripomenulo, niet tam zmienky o tom, e bybol bval Eurypyl dal znamenie Grkom _ spolu s Kalchantom _ na ,,preatie prvho lodnho lznr". 775

vanie grckych lod do vojny pfoti Tfii. Grci lykvali na augursk znamenie v bojtskom pr stavnom meste Aulide. - Vo ,,vzneenom diele",

bol auguti o i s Kalchantom fui u ek... - Eutypyl' grcky kaz a vetec, kto spolu s Kalchantom, inm vetcom, uril vhodn chvl'u na rypl-

174

dvore cisra Fridricha II'' znamn

Tarn ha, zas

Michal kt... - Astrolg alekfu na

nch Pekla odrazu pred nami zasvietia biele kar_ rarsk mramory, Lago dt Gatda, Mincio, AIpy, zaligoc sa bariny okolo Mantovy. Nie je div,eprve jeden ver z dlhei Vergiliovej rei v Taliansku zl'udovel: ,y tei zemi krsnej, tam, kde do jazeru.."
(v.61).
To vetko sved,e ide o spev rovnocenn o do bsnickei hodnoty s inmi spevmi Boskej komdie a e ho vbec nemono oznait za,,naimenej zaljimav asz celej Boskei komdie", ako ho oznail ktosi star danteolg, zrejme neciten k jeho pozii. -

h1ozo a uenec XIII. storoia. Umrel okolo t' 29o. _

ll8

Pri Bonattim je Asdente... - Guido Bonatti z Forli' yzik' lekr a ieden z najslvneich astrolgov XIII. storoia. Star komenttori spomnaj, e svojm veteclcm umenm pomhal Guidovi da Montefeltro, v ktorho slubch zotrval dlhie, vyhtvat mnoh bitky. - Asdente oproti tomu bol skromn obuvnik z Parmy, kto zanechal remeslo a dal sa na vetenie. (Dante ho cituje s pohfdanm aj v Conv. IV, XVI,6.) 123 S bbikou, s Lrj,lm na ary s bylinnmi odvafmi, ktor'm sa

SPEV DVADSIATY PRVY

2

zubila ich ihra' - Narka pripisovali

k

rozlinmagick inky,a s voskol"mi figrkami: verilo sa, e vetko, o sa urob voskovej soke, prejavi sa aj na osobe, ktor soka predstavuje. 1,24

In XVI, l28. 4

o nespomna moja Komdia...

Pozri pozn.

tnm k)/nie / a pri seuille ponra sa U ?nore., - Astronomick petiftza,ktorej zmysel ie asi tako: Mesiac, nazvan obrazne Ale u pod] bo Kain
s

729

- Na rozdiel od predchdzajcich spevov svis medzi vinou a trestom - princp contrapasso _ ie

miesto vyhraden platkrom a korupnkom, ktor s za trest ponoren do vriacej bublajcej smoly.

pod ktorou in puklina sa zutja... - Piaq, Iab,

365
tu menei iasn a komenttori sa obmedzu| len na dohady. Napr Porena v ponoren chto hrienikov do vriacei smoly vid narku na dobre zakvan ,,prcu" korupnkov a platkrov, ktor vraj v ivote,,pracovali" - podlh slov starho talianske_ ho slovia - ,,sott'acqua" -'pod vodou": smola by vraj mohla b1.t sarkastickou transformciou tei (Ilo by teda o trest zaloen a na slovnei ',vody". hre: ,,pod-vodne" _ ,,pod-smolne"!) Podobne, s vou i menou antzioll,tento trest vysvetl'uj aj in' no napospol sa pripa, e v tomto prpade

KoMENTR

u|ali moci ierni guelfi, ieod r. 1300. Lukknsky ,,kme", ktorho pfve prina na pleci do piateho podlh teito intelhbu 'ierny diabol"' by mal pretcie hodnotu i rozmery symbolu. Taky"to nzotvyslovili Del Lungo a po om Porena, Sapegno a ini - a domnievame sa, e je iste sprvnei ne mechanick stotonenie anonym-

iestvuie len velmi veobecn svis medzi vinou

a trestom.

Jak u Arzenli... - Svelc nzov preslvench bentskych lodenc. _

- Z)opazlry (v orig. Malebranche, slovo zre|me vyworen poZauolal: ,,Tu som, Zlopazr..."
dobne ako Malebolge-Zloaby), generick pomen_ ovanie diablov, striacich tento pekeln lbb. CV mene je mono natka na ich ,,zl p^zy", porov Inf. )O(II, 40 - 42.) Okrem toho, ako uvidime,kad Zlopazr m ete individulne meno: Zlochvost (Mala codl, v. 7 6), Kvkal (Scarmiglione' v 105) atd'. K ich menm pozri dhle| pozn.

37

nho lukknskeho ,,kmea" s Martinom Bottaiom, mal len to neastie, e nhodou umrel pve vtedy, ke sa Dante dostal na svoiei pti nad lhb korupnkov.Zat hovoti nielen kontext celei epizdy (vyplyva z neho, e Dante mal na ume stle cel Lukku), ale aj historick udalosti, ktor sa stali v tom meste r. 1300 a v rokoch nasleduicich a pre ktof Dante ako Biely guelf musel prechovva hlbok pohdanie k obanom mesta sv zity:7.i^n!a 1300 prevzali moc v Lukke ierni guelfi; r. l]01 id lukknski ierni guelfi holdova

kto

do Florencie

z valois, tomu princovi, kto sa priinil o lyhnanie Danteho sttany z Florencie a m nielen
smr; od r. 1300 lukknski ierni guelfi marili vetky pacifikansnahy vo Florencii a napokon ai
o exil samho Danteho, ale aj o ieho odsdenie na

franczskemu princovi Karolovi

kv.178
38

126.

kmea to mm, o Sacit Zitu zdob... - Svt Zita pochdza|a z Lukky (mesta poloenho severozpadne od Florencie) a stala sa predmetom kul_

zovala. (Preto sa, ptavdae' in mest Lukke posmievali: urit' odraz takhoto posmechu mono vidie aj v teito zmienke ,,ierneho diabla", ako na to poukzal F. P Luiso v tdiiDante e Lucca, pozri cit. zbornk Dante, 7927, st. l77 a nasl.) V tom istom meste nazyvali,,kmemi" (,,anziani") lenov mestskei signorie. ,,ierny diabol" teda hovor, e

tu v tomto meste radom - et skr,

akosi navzdory cirkevn

ne ju ppesk kria kanoni-

Hoci Dante neuviedol meno ,,lukknskeho kmea", niektor star(Buti) i novkomenttori (Barbi) rozpoznali v om Martina Bottaia, ktorho
smr spad prve do tohto ,'momentu" Danteho zhrobnei cesty. Umrel toti v noci na vel'k piatok r. lJ00. oproti tomu viacer modern kornanttori s tei mienky, e Dantemu tu nelo o niiak konkrtnu osobu, L|e o p^d proti samej Lukke ako takej, resp. proti platkrswu a korupnicwu, vldncemu v tomto meste v ase, ke sa v om

prve prina duu |ednho lena lukknskeho nailyieho magistrtu.

dan ironicky, a teda s opanm znamom: v Lukke s vetci platkri a korupnci,no naj_ z nich ie Bonturo Dati, znamn politicky v
inite| len vldy a neskr len dikttorskho triumvirtu, kto vldol v Lukke obzvl bezohLdne. il ee .1324. 48

zmierovacie pokusy medzi Bielymi a iernymi guelfmi vbec; zavldy iernych guelfov Lukka sa skutone stala hniezdom korupnch afr a mes_ tom politickch zmov atd'. at Dante mohol naozai napislt s najvmpohdanm, e toto mesto je ,,1'edna vina". (|e mon,e pe pi tLkomto Danteho pohdavom postoii k lukknskym iernym guelfom _ a popfi nich, rozumie sa, aj k iernym glelfom florentslcm - vynoril sa v |eho predstavivosti obnz ,,ierneho diabla" a vbec ,,ierneho" smolnho lhbu. Keby tomu tak bolo mono to, pravda, predpoklada len s nleitou tezervou! - mali by sme princp contrapasso v piatom lhbe tak trochu postaven na Danteho ironickom arte: ierni guelski korupncipatria na p|ecia ,,iemeho diabla" - a do smol_ ',ierneho" nho lhbu| Hypotza viac nelka,l.) 4t krem Bonturu je rnesto jedna uina ... - Pove-

rou (,,Santo Volto") nazvali v Lukke starodvny

" 'Iu Sutit Tar u nem toiska! -

Svtou Tv-

366
krucifix z ierneho dreva, o ktorom sa verilo, e
pochdza z apotolshch ias a e Kristolu podobu na om vytezala nebesk ruka. (Dosi sa zachoval v lukknskom kostole sv. Maftina.) Z viacech kJadov tejto natl<y za naiptavde-

KoMENTR

podobneiie mono poklada vysvetlenie, ktor

navrhol Del Lungo, rozviedol Barbi a dosiaL zastva Porena: ke sa z vriacei smoly lynoril lukknsky korupnk, ktorho bol z mosta zhodil ,,ierny diabol"' na iei povrchu sa zjavtla najskr jeho hlava, cel ierna, pretoe oblepen smolou. T pripomenula diablom, skrvajcim sa pod mostom, lukknsku 'iernu" Svt Tvr. Z toho ich posmen sarkazmus: Nevytaj sa zo smoly, nelytai z nei svoju ,,iernu wr"' lebo tu sa nevysta}'uie' tak ako

pred florentskmi guelfmi, medzi ktorymi - ako mono usdi z teito nalq - bol a| dvadsatyriron Dante. (Porov. v nasl. speve, I' )oilI' v bitke pfi Campal4 - 5, narkw na jeho as dine, ktor bola l1. jna tohoe roku') -

v Lukke, niiak SvtTvt, tu vetci zatraten plat-

rhanie sa kru,ale vbec Danteho ',nectiv" a ,,nepatrin"narku na kri v hlbinch Pekla. Zd sa vak, e tu ide o nieo podobn ako p6i,, lyie uvedenej nakena sv Zitu: o uri s mech obyvatelbv Lukky, ktor zboovali ierny byzantsk krucifix s poverivou idolatriou, nie ako
obraz Ukriovanho,ale vraj akoby to bol sm Boh. Tak aspo vysvetlbval zmysel tejto naky sta karmelitn Guido da Pisa, kto il v Danteho asoch a dobre poznal myslenie, ctenie i nboensk a pseudonboensk praktiky v Lukke. (Pozri o tom bliiev cit. tdiiF. P. Luisa, st. 17.) 49
Tu

kri a korupncimusia plva pod povrchom smoly! - Takto natka na lukknsku devocionliu iste viac ne nectiv v stach diablovych a 'e mnoh v nej videli nielen diabokk

mei: dalmost z onei srie ,,mostnch psov", ktor sa tiahnu ako ,'komunikanspoje' odhora nadol celm smym kruhom' (Pozri o tom bliie v pozn. k Inf. XVIII, l.) - Danteho Zlochvost, pravdae, luh, lebo ako je ,,rozboren" mostn ps, ktom sa uberai nai bsnici, podobne s rozboren nad iestym lhbom vetlry ostatn mostn psy. Za uhladenmi, ba a nadneseno zdvorilmi slovami diabolskho ,,oficiera" (,lLle nech sa um pi po hrebeni..;'' v' 109), zaruujceho bezpenos bsnikom (,,utis preued a po tnost bez skokou",v. 117), taii salo, zloba a zkernos. neskr Vergilius trpko ol'utuje svo|u l'ahkovernos' (Porov In )O(III, l40 - l4|') -

,blzo nie al most zo skalnej

111

steny.

Rozn-

niejak

a Serchiz...

Lukke.

>5->4
skrknuc: ,,Len skryt snie tu hopka-hapka,/ abys', ak aie, sl tajne o-to habot!" - alsarkazmus diabloi teItotaz zoen na slovnej hre: haba - hapka - hopka. Narka na tajn praktiky korupnkovv ivote: o robili na wete, bud potaiomky ,,haba', pravda, mc robi ai tu, ie v celkom inej ,,situcii"! ( pvodine ide o podobn hru s dvoma znamami slovesa,'accaffate".) 63

- Serchio' rieka tecapri

- Podlh evanieli pri Kristovej smrti nastalo zemetrasenie a ako uviedol Danteho Vergilius v Inf. XII, 34 a nasl, otriaslo sa cel Peklo. Vtedy sa ztejme nsti|i mosty nad iestym lhbom, podobne ako sa odvalil a! cel breh nad dolm Kentaurov Dante, sledu|c nesprvny vklad Lukovho textu o Kristovei smrti (XXIII, 44), vell, e Kristus umrel r. 34 nho letopotu, a to nie o hodine Z:anei,,flon^", ienie o tetei popoludn, ako zhodne napsali in dvaia evanielisti, Mata Marek, ale na poludnie. (Lukov dai ,,o iestej hodine" - ,,hora sexta' chpal Dante totiozname,,vrchol da" - ,,lo colmo del die", a nie ako priblin'ale ako presn datovanie KrisVera, pci hodn po telto... tovej smrti: poov. Conv. IV, )oilIl, 10 - 1l.) Ak teda od Kristovei smrti ubehlo 1266 rokov plus ieden de mnus p hodn' dostaneme presn asov moment Danteho zhrobnej cesty: Biela sobota r.1300, sedem hodn rno. - Takyto vklad Danteho asovhodaiu (kedysi hodne diskuto-

ttz - tt4

vanho!) dnes sa u ptiiima veobecne.

118

ujednal! - Ztejrne ke podnikol na rvl Erichthny" prv 'kutej cestu zhrobnou rou. (Porov. Inf. Ix' 22 - 3o; xrr,34 - 35.) ue som sa s nirni takto raz

Caprony som aidel prpor pe / sa uzda... - Caprona bol pisnsky hrad na pavom brehu rieky Arna; v auguste 1289 kapituloval Tak

94-96

Vpred Mrzol:ap a za nm po poiadku / Pertka, Haaj! iadam Brkobradu... - Ide o vojenslc apel velitelb diabolskej ary vysielajceho oddiel (,,desiatku") na prieskum. Dant v om napodobnil svek voiensk apely, ptavdae, so zmerom

- 126

komickm. Smienos celho

umocuj groteskn men lenov diabolskej

inpeknejjednotky' V svise s grotesknou nomenklatrou Danteho

al'u

ete vmi

367
- '' :' .J \ iac d()h1(l()\''. Niekt()r kolnell'" ''i - -':. ' ,g{]\'il Za r'lrrito tnenanri hladali _:*: n)l'I'] j [)rio()v 1l sr lltl:tkov icr. --: .:, rn boli pri moci vo Flore ncii _ l:-h tLrilianagramr' lnin prslun, ' _: _'_:L-, sh (.icrnr'cI-t gtlclfov z r' l30J' ic - ,:- -: - ': Dinte vr vlhnansNc; napokon _ _ _ ]: ,znlrlli cleftlrnto\'an florelrtsk -a resp' sktlmolcn melr:i Dalrtel]() ''__'_ : \::: r'Zloclrl'ost()visacelkomvnc . _' ::'rncrtzsk\' pilrc Karol z Valrlis i r'Jc.r tlortntskvch ()ielnych guel. . -' : - ., rbnr'nepriatel a pod.) _ _ _ _ ] ]trZor()\_ za ist. Cl()mnieYanlc sa. _. .::: :ri \ci: ' | :-__ :'i diablor' Dalrte urite l1e\a't\'oril l,. _ " : :. : ,JIa clrr'l'kovIro rtlzmartt' alc dtl_ ___ ' ::.: zretcl'mi k mcnnr svojich sas:. i men:m tlsb. ktor mtl boli ob'i' _ -' -:-]:ick. Poclobrr nrenli sa toti -J::]rch() astlcl-t, l;a niektor presa| .:' :, .- :c lk ur'dza n spcr': lrapr"lbrra' .-:'_: \:irbrarrcu. ktory btll karclintlonr: { _' ] ':._: :1l)me]()\'al diabloY. striliacich pia_
:._.''_:.:jnchc-Zlol)azl[Y. Y' 37), nentln<l - : :: .'-:.()du. nm skr l]ie, Latino M'lla.. - :, .- - .:z:l z roclu Orsinirtr.cot'. ktorvmi ar.r]c

K() rl r

]'

htl Malcllolgc _ Zlo|ttby.'frclla vak cl<lloi' c nac peklacl)' tchto nliclr - pfe n]onos viaceryclr skr1'clr naralok - nrolrli b}, len aproximatvne' Pri niektorch z lrich sa k)ti Closial'nepodarilrl odkr1' iclr rznamov \'rstY\'' (Napr' pri rrrene

Calcablina, ktor prckladtnrc lrt'ptltcticlq' ako

Mrzolhp.) A napokotr ie ist cte jedna r'ec. nkajca sa. pfavdac' rt niclen san]ch nielr' ale \.hstnei konrik1'' s ninri spoienci. Viackrtt sa povedal<l' e
ani tzv' trajkomickcjc r'erc v Dlurteho I}oskcj kornclii rrcwvolvai srr-reclr. Ntl ak o niektorci ici asti plat Dc Sanctisorrl ktlntattlvanie, c .'DanteIro srniecl-t jc lrork", e sptlcl jcl-rrl artor.rr.nicva pohdanie a e sa ast<l v jcho rukc .,bi rnerr na d'ku'' (pozri esk prcklad |ehtl Djn italsk literattlr'v, PraI]ll 1959' str. 12()). plat to lcsp()rne o Dantcho smiechtl v t()fi]t(l speve, kto notallene chccl b1' znlcrnc korrrck'm. Cel ttl lrork jadrtl

:l

Danteho kornikr'a aj ten ustavin preclrocl od smicchu k rklabku,ktclry ic clrarakteristick pre telrt() spc\', tlobrc vak pochopme' ked' si r-tve(platkrstva, korrrpcic), kttlrou D:rtlteht) - navidonl()ai n(sprilvotlliro - bilrrgovali llorentskr (-.icrni guelfi. Nicktor kolrrentittori sr tcj mierrkr'. c tent() spcv - ako i spcv rrasledr.rjlci - st vrazom bsIrikol'cj .,r.eselej bezstar()stt]()sti" r'oi oIror'traotrr a prcnaslcdovatelt)ln' l)okvn vraj rra vetkch nriestacl-t Boskej komdie tragick ttclalrlsti I)atrtel]() i\()ta st't pranretitlm smtkr.t a nesrniernej :roll1.' y ob<lcl-r tclrto spc\'oclr tc ist udal()sti podnietili v tlm len snrieclr :r buin aftovanie' rclzrr zbavrr l rr'fantastick ltrt - ,,punl spttsscl .Llnl1sti(r', ako closltlvt-tc na1lsal v klmetrtri Monrigliatro' ( prcd nnr viacer in: pozri napr. ct. tdiuLttisovtt' str' 185 - 1t6.) Nic smc tei traozaj letl ptlvrchtr konrino a p<lrJ rrn osi celk<lrrr trpk, lltllestn a tragick' Dozaista trenrtlno vclicr' naiclr dr.och spevoclr rreiak 1lranrlt l)atrtclro trans1lozcitt ccle| jclro ivotrrej tregclie' tak ako iu svtliho aslt videl rra1rr. Llrigi l)iratrrlello, atttor intq'nikajcej tcle.(Il canto
micIrkY a skr dvarne za prltvdtt tm skrnrateltlm l)atrtcl-tcl dicla, kt()r viclia r' naiclr dvoclr spev<lcl-t

\' 5ti\'ekch

archvoclr v-vsk\'ttlic

donrme'

c sa

tematickY n'ka tcj istei vin'Y

1|:l:_.t.rlr'i III'. ktor bol orsnior'ec. :'_'] :: - ] . ::hilclttc1 ani to' c sIslovo Ldtino _: -_i:.l()sti - lr'sls'tttje \. llasleduiCon-l --'- .i,i t slolll '][alebrttllche' pYyo _ :__'-: ] ] \ l0()' Fakt closial'ncpovirnr-rr.r!) - :_-_-. r,rtlobIlclr tlzinlim vlk closial'

:-_

-:

-1:- i_ ::cLjie t;bzl'I:i ltltloktl polrdal' Pri-: .cn cpizdu () svaitoktlpeckom

'

- ' :-- -.::cho cliablor's .,prvkanri ch por- : ::iu iigLtratr'nu a chaaktcrotv()rn 1lpr' Dal]te lrazvxl icdnh() z triclr

: ;hrliros". znamenajlcit1l prasa. l)rav' :, :: :cdr tl cliabla s Yel'kmi Zul),ll'mi, ako _ . .: :):nt i naslecltlicon spel'e v'sl()vne ' .: _l'.:.-uf. o Z st n]at v kaclstranu 'i \'rricktoryclr lnelra'tch tak-:.: ]:\II. _ -_:: :c prvkr'" '5') s celkon iasn. v inclr. J: -.:i iasne. - :-rlr mi menami cliablov l)antc nespor' : - _ ::cf rrr'ola konrick efekt. Kctl'e r-rrali - ]1:lo\T charaktcr, bolo potrcbn iclr ]] ]1\ ]k0 5me preloili l-ta'lzo\' sn]cl]o krlt_
_

- r irirrro. \' salllom me nc ie obsiahltll_ ]. .::.: :lrlrtl crr_nrtllclgic$' sr,iss grc-

XXI
e

str' 39]

trbiacelro vltstnm zadkom, vide l groteskr-rt 1larcliu zrtlktt hcrolclovei trll1', ktorr kedysi \' mcne floreIltsklro iertlelro potlestu citor'ala l)antclro pred std!) Ncsporrrm vak zosttva' e cez cel komino tol-tto i nasletlu;'cel-ro spevrt

.14; Pirar-rdcllo 7'xicl a tak clhlcko' zvcrcnej ..farrfrc" cliebolskhtl ..oflciera".

clell'Ir-rferr-ro

v ct. zbornku Lett' dant'

I.

368
presvitaj momenty Danteho osobnei tragdie, ktor krivia jeho smiech do kl'abku viac ne
sarkastickho. Tie momenty s, rozumie sa' hlboko utajen, ako je vbec velioutaien v Danteho Boskei komdii.

KoMENTR

Chiappelliho tdii,stf. 4l8.) mhlbie zostupu_ jeme s Dantem do pekelnej priepasti, m zjavney ie lovek_zatratenec stfca l'udskri wr a nadob_ da znaky zvefskosti. Nasledujce asti Pekla ns o tom presvedia: ak sa v tomto speve zatratenci
ete lenjauia ako aby,vydty atdl, v nasledujcich sevoch u bud hadmi a zvermi. (Porov. I.

)oilv-)ory.) -

sPEv DVADsIATY DRUH

1-12

4)

protiunkon.., - Rozumej: diablom. (Podlh biblickho pomenovania diabla, svisiaceho s etymolgiou hebrejskho
slova Satan - protivnk, nepriatell)

ne padol do rk sutljim

Videl som jazdu, tbororn jak dupe... - Pionanie ,,bizarnej", a ''grotesknej' ,'obscnnej" zvercnej ,,fanry" z predchdzajilceho spel'u k nai rozlinejmsvelom voinovm i nevojnom signlom m vetky znaky,,vysokho" lu. Dante tu maximlne v3ril prostriedky ,,slvnostnej" syn_ taxe a osobitn druz poloil na vber slov a na arukov i ytmick usporiadanie verov (Fredi Chiappelli, autof osobitnej tdieo tomto speve, hovor a o ',ritni di grande and'atura" - o '''14''. moch velkho chodu", pozri jeho Il canb )rxII dell'Inferno v cit. zbornku Lett' dant. l, stt. 42o.) Tento velkolep l naich verov je vak 'vysok" v prkrom kontraste s ,,nzkou" ltkou a sledkom toho je celko komic inok.Vyiesme pove-

48-54

tomto hrienikovi, rodkovi z Navarskho krlbvswa (v Danteho asoch sa rozk7adalo po oboch stanch Pyrenej), star komenttori hovoria, e sa menoval Ciampolo, sp. Giampolo (franc. Jean_

,,Pochdzarn

z renauarskho krla.." -

partii mono njs - vari len jedine v nej - is

Danteho smev. -

dali' e Danteho komika je v jadre trpk' No v tejto

dozvedeli z Danteho textu. Kr Thibatd, kto sa - azda v tom zmysle, e ho prijal do sluieb na svoj dvor - bol Thibaut II. (ako grf zo Champagne Thibaut v.), navash kf v t' 1253 l27o, za. fuanclzskeho krlh tudovta D(. Svtho, ktorho sptevdzalna tzv. smei ktiovej ptave do Tunisu. Krt]<o po smti ffanczskeho krlb, pri nvrate do vlasti, aj on umrel na mor. -

Paul). Nevedia vak o om viac, ne o sa

ho ,,ujal'

59

+->

uidel som plen a uideljazdn hliadky, / , Arezzania... - Danteho reminiscencia na vojnu florentslrch guelfov pfoti ghibellinskmu Arezzu v ase po bitke pri Campaldine (11. jna l2a9). Podlh sta-

no aelitet ho u rukch obkoles. - V orig. ... il chiuse con le braccia. - Ver preloen podlh novei intefpfetcie slovesa,,chiudere", ktor navrhol Porena. 66

ch komenttorov Dante
19

sa na tejto bitke zastnil ako jazdec. (Porov. pozn. k inf. )Oil, 94 - 96.) -

vyskytuicich sa v Danteho obrazoch a pionaniach. Ku ,,psom" z ptedchdzajceho spel'u (pozri I. W|,67 - 69) pribudn ete .delfny", (v.25), (v.36), .zl maky" (v. 58)' ',aby" "uydta" .tny" (tame),,,sokolk" (v. |30),,'kaka" (v. 131'), jastrab' (v' 739),,,kaa" (tame) a,,zhj, atk" ako piame pomenovanie diabla (v. 9' l37). vetky tieto motvy, podobne ako sme to videli v Inf. X\TI

mnostvo zvieracch motvo

Jak delfny... - Hodno si vimna npadn

vatelbv ,,latinskej" krajiny par excellence. 67 kto bol bjual u sIse^tae ich sdel' - Nie pfiamo v Taliansku, ale v krajinch s nm susediacich.

z Latinou.. -

Rozumej:

Talianov, ie oby_

v tomto

speve'

ko }ysvitne z nasledujceho textu, pjde o Sardniu. -

81-87

voval zaas v mene pisnskeho guelfa Nina Viscon_ tiho a za jeho neprtomnosti tzv. gallurslo judikt, o bol jeden zo tyroch sprvnych ditriktov sad

Z Gallury frter Gomita... - Ftef Gomita spra-

nie, leiaci v severnej asti tohto ostrova.

jeho

lom Danteho prvej kantiky, demontujcej ai

plasticky postupn degradovanie ltrdskho obrazu n^ zviet^cie atibtlty a gestl. (Pozi o tom ai v cit.

(porov. nau pozn. k v. 1), svisia so samm zmys-

platkrswe, ako ani o jeho tzv. ,,krtkych prevere_ niach", iekrtkych a viac-menej len formlnych

sumrnych procesoch, ktor mali naoko leglnu formu, no pfi ktoch za peniaze postupoval celkom svojvone a na prospech obalovanho, nevie sa bliieni. Vieme len to, e ke sa Nino pre_

369
wedil o skorumpovanosti a zbohatnut svoiho
kancelra _ stalo sa tak okolo t.1'293 - urobil s nm skutone ,,krtky proces": dal ho jednoducho obe-

KoMENTR

si. O celom prpade frtra Gomitu Dante sa

pravdepodobne dozvedel priamo od Nina Viscontiho' kto' bol jeho osobnm a dvnym priatelbm (hovor sa, e bol Danteho druhom v zbrani pri obliehan Caprony) a ktorho si Dante obzvl vt|' ( Purg. VIII, 53 ho nazve,,lbchetnm sudcom Ninom".) Pozoruhodn ie ironick zloba, s akou hovol
klamstva vetkho"- o svoiich druhoch _ taktie korupnkoch a taktie ,,ndobch klamstva vetkho".Jeho re iskr irniou a sarkazmom.

tdiu Il canto )O(III dell'Inferno v cit. sbornku Lett. dant. I, 434') Takto charakter skutone m cel tento spev, v ktorom ete aj Danteho irnia nesie na sebe uritpeasmtku, dokonca tak ,,hrub", e niektor komenttori o iei prtomnosti vbec zapochybovali. okrem toho - hodno si

ovskei clivoty. Nie nhodou tento spev naz:talznamn taliansky medievalista a danteolg Giu|io Bertoni, ,,spevom naly a melanchlie" 'canto della stanchezza e della malinconia". (Porov. ieho

Ciampolo

sm korupnk, iesm ,,ndoba

vimn - motv Mench bratou predmest(sva

tomto ohlhde je Ciampolo akousi ivou de-

montrciou nielen l'stivosti a zlomyselnosti hrienikov svo|ho typu (sme v kruhu klamrov!), ale i samho iednho zkona Danteho Pekla. V om, ako sme napokon u ai lryie pripomenuli, nevldne vziomn drunos v utrpen, ale iba vziornn, spolon a veobecn nenvis. T napokon Dante vzpti demontruje ai na nasledujcej ,,scnke" krutei vziomnej zloby medzi samotnmi okrdlenmi strcami tohto lbbu. -

cel komplex kltornch motvov v naom speve asamo s|ovo,'brat'' (voYzname rehonom a mo_ no i laickom!) zjavi sa v om viackrt: ,,Radostn bratia z Bologne sme boli..." (v 1o3), ,,' bratia, nad vaimi blmi..." (v 109)' , tornk bratoai sau mj vodca znii..;' (v. l27). Danteho obrazy, ako vidme, neraz maj dhlek rezonanciu a s nielen v slade s atmosfrou |ednotlivch spevov, ale asto ozrejmui aj sm ich zmysel. Ezop s tou bjkou na fozu?n mi

5-9

povei

ktorr Dante nara,hovoti sa o abe' ktor nastro-

lepie povedan ezopovskei _ b|ke' na

piiel.. -y Ezo-

Aj Michel Zafiche z Logodora...

88

vincie v severozpadnej asti Sardnie, ktor mu

sprvca tzv. logodorskho iudiktu, najvei pro-

Nestaton

zveril sardnsky ktl Enzo' nemanelsla syn cisra Fridricha II. R. 1275 ho kladne zavtadl| jeho zat Branca d'oria' s ktom sa stretneme v trom

psme deviateho kruhu, iev najhlbej asti

Danteho Pekla. (Porov Inf. )OO(III, 136

147.)

SPEv DVADSIATY TRET

3

iila les myi: ponkla 1'ei' e 1'u prevezie cez vodu, ale tak, e sa my priviae k jej nohe; ke sa uprostred vody aba chcela spusti na dno, aby my uto' pila, medzi dvoma zvieratami sa rozptal zri zpas;tenzbadal jastrab, spustil sa nad vodu a abu i my zoral. Nie ie in celkom iasn, v om spovapln zhoda, ako Dante zdrazuje, diabolskej epizdy z prcdchdzaiceho spevu s tzv. Ezopovou bjkou' zda v tom, e MrzoIap lybehol naoko preto, aby pomohol Pertkovi, no v skutonosti mu chcel ubli:podobne aba naoko ponkla myi pomoc, no v skutonosti ju chcela utopi. Napokon obidvaia diabli padli do smoly' podobne ako aba i my do jastrabieho paetka.
(Sapegno
a

i.)

A
jak Men bratia chodia ulicami. - Frantikni,
ktorym dain tak odporalchodievaf sm ich za-

25

on: ,,By sklom, o olouo m Ospodu..''

Rozumet: Ztakadlo.

kladatel sv Frantiek z Assisi. Takm spsobom in vbec putovali nai bsnici Peklom (porov
napr. I. I, 1]6), no prirovnanie okrem toho sugeruje ete ich mditovanie, rozjimanie n3d m' o prve zaIli. v tomto ohlhde vodn tercna wor asi nlado predznak celho sper'u, kto. na rozdiel od dvoch predchdzajcich spevov prebehne v atmosfre mkvoty' zapovania do ,,smut_ nei kvilby" zattatench, akeisi nesmiernei dante-

ie:svahhtdze, woriaci u |ednu stenu nasledujceho, iesteho lhbu. Ten sa, pravdae, nentaoval niiako ,,mierne|ie"' ale prve naopak, ete prudkejie ako svah lhv spada|ci do piateho lhbu, kee cel priestranswo smeho kruhu podlb Danteho presnch predstv _ je naklonen smerom k stredne| pekelnei achte. (Porov o topografii Z|oabov pozn k Inf. XVIII, l, ako i Danteho text v In )o(V, 37 - 42.)Yeryi|iove slov s

Ak prau sOah pod jmto skaln"m radom..' -

31-33

37o
teda len slovami chvlkovei techy a ke nastane

KoMENTR

kriticl moment, ,,sladh vodca" nhlivo schyt svojho chrnenca a mahom sa s nm spust po prkro spadajcom pfavom svahu, po ,,pendente roccia", ako Dante slovne napsal v pvodine vov.44. 58

protikladom medzi ,,zlarn" povfchom a ,,olove-

na princpe contfapasso: Protiklad medzi zdanim a skutonosou, prznanpre nich, Dante vyiadfil

Dolu sme nali nrod malbuan... - iestylhb, do ktorho sa nai bsnici prve dostali, je lyhraden pokr1'tcom' Prvlastok ,,malbvan", ako ly_ svitne z nasledujceho textu, ka sa vonkajieho ,,trbletu" tohto l'udu, majceho na sebe irok oloven' no zvonku pozl ten, a teda aj v pekelnei tme sa iagajce plite.Danteho obraz je nanaj sugestvny' no nie je bez irnie (porov biblick vrok o farizeioch, tradinch prototypoch pokr1tcov, ako o ,,obielench hroboch"), podobne ako nie s bez irnie jeho slov' ktomi sa dale1' pokr1.tcom priamo prihovor: ,,.'' v akom sa to trblietate treste?" (v.99). Pravdae' ide o irniu vemi skryt _ takmer len o aksi ,,pod-irniu", ak tak smieme poveda, takho druhu, ako sme o tom hovorili vyiev pozn. k v. J. '6"i 62 - 63 a kapume a tesne nad oami, / ako ich d'osia nosia mnsi u Cluny. - Y slvnom benediktnskom optswe v Cluny vo Franczsku. Namiesto cluny stareditori taliColonia, Cologna (ale aj Crugni, Coligni a pod.) a potom, rozumie sa, lokalitu vysvetlbvali jednak ako Koln nad Rnom a jednakako obec Colognu pri Verone v severnom Taliansku. Lekciu Cluny navrhol ete v 19. storo nemec danteolg Karl witte a zaiatkom 20. sto_ roia ju mnohmi argumentmi podoprel Felice Delfino. (Porov. jeho tdiuLa bolgia degl'ipocriti v Rivista d'Italia' aprl 1905.) Dnes ju prijmaj vetci znamnej editori Danteho diela (Porena' Sapegno, Momigliano a i.). Je o to pravdepodobnejia, e do systmu Danteho spodnej irnie, tiahncej sa celm t!mto spevom, nesporne lepie zapad natkana pouestn benediktnske optstvo, znme v Danteho asoch sklonmi k ndhere v obliekan (clunyackm mnchom osi podobn lytalu sv. Bernard z Clairvaux), neby zapada|a natka na menej znmu, prpadne vbec neznmu mnsku komunitu. (Za tanieCluny sa naposledy postavil a| franczsky danteolg . Mas_ seron v knihe Dante et Saint Bernard, Paris 1953, stt.64,27J.) -

e na takto osnovan tfest sa Dante inpiroval v ieho asoch benou etymolgiou slova ,,ypocria " (pokr1tec)' ktor sa odvodzovalo z dvoch grcch slov: 'J)pe' (flad) a ,prkis", resp. ,,chrysos" (zlato). Takto rozloen slovo - podlh teito etymolgie - by teda vlastne znamenalo ,,poz|ten" a tento jeho znarn Dante pfemietol do samho obrazu trestu. - Mono vak predpoklada, e k sammu zlatu, ktom s obtiahnut oloven plte pokr}'tcor viau sa ete ai Ln ntky: napr. naka fla ofio ,,zlato", z ktorho si rysoh klrus narobil,,bikov", ako to Dante osto vytalsvtokupcom v Inf. xlx' 112 - 114. Pokytci v iestom lbbe maj na sebe plte s tnnskymi kapucami a je teda nesporn, e ich ironich zla trblet m protimnsky podtn. Ten sa priamo men na ,,tn", ke Dante slovne pomenuje dvoch prslunkovv jeho asoch vemi dobre znmej mnskei rehole. 66
e Fridrichoue boli z phej slarny. - Naka na legendu o cisrovi Fridrichovi II., kto vaj za urku majesttu dval odieva previnilcov do olo_ vench plov a v nich potom upalbva: oloven plte sa ozt^pali v ohni priamo na telch odsdench, ktof umiefali v hroznch mukch. _
, Tosknec (mi rieknu), do rehole / pokrytcoa smutnch... - Yvonne Batardov sa domnieva, e ie to iedin skrentn u zatratencov v celom Danteho Pekle. (Pozri jej cit. monografiu, str. 140.) Je to iste mon. No monje i to, e pfve tento ,,tn" je nzom ich pokrytecwa, ktor sa ziavne uke na konci nho spevu. (Porov v. 142 - 144 a nau pozn. k nim.) -

nm" vntrom ich plov. Veobecne sa pripa,

9r-93

,,Zrodil som s.. a detstuo moje zrelo Arnom kruisnyrn..'' - Vo Florencii. 100

94-95

nad

- Hodno si vimn:Zatratenec nepovie,,pozlten", a|e ,,orunov",iepokr1tecky zamluje - z|^to' (Porov. laie pozn. k v 64 - 65.) oduetil jeden: ,,oranou kutne..."
102 z krpania uh to pozna neuyhnutne. -yelmi expresvny a ozaj typicky danteovslc obraz, kto sa prve pre svoj skratkovi charakter fozline

64-65

Zlato ch ploa zuonka zrak a mrni, / no zdnuka akolouo tak ui''' - Trest pokry'tcov

lysvetl'uje. Najjednoduch vklad je asi tak}to:

37 1
Zltretenci prirovnvai seba _ nie bez uritei sepreaenm vham; ako vhy krpu, ic sa na ne poloia privel'k bremen, tak zat^:<nci ston pod nesmiernou archou olovench ;.r:ior': oni sami s akoby vhami ch podivnch

KoMDNTn

lilrnie - k

zv. P^lazzo Vecchio), boli lryplen a zrovnln so zemou' Zostah po nich len pzdna' ''kvrna" (na u narka v. 108)' ironick dkaz ,,pacifi_ podestov kanch" sildvoch

ii

Ako

t:rmien. -

_.::tia
_'_:ani

Radostn bratia z Bologne sme boll... - Radostn - Frati Godenti bola reholh, zaloenyBo-

l')l -

108

r. 126l a uznan ppeom Urbanom

[V.

;:-l s urtymimysticko-nboenskmi

|rdo Fratrum Gaudentum). Mala charakter n:r_,ensko'rytiersky a.iej cielbm, okrem marinske| -.-:r'. bolo urovnva obianske i rodinn spory, _:_:_eni slabch proti tlaku mocnch a pod. Ich ::'izor'- ako na to poukzal v cit. tdii Bertoni, s'
'

ia Radostn bratia sr sami k sebe ironick. k si vak uvedomme' e cel ovzduie tohto lhbu je nanajlry smu!n (porov' len: ... Tosknec... do rehole pokr1tcov smutnch o si vstpil...", v.91 -92' alebo Danteho slov: ',tolc bI vm brzdi lica smutn", v. 98 atd:), sm fakt, e Dante tu uviedol menovite Radostnch bratov, nesie na sebe pea- tentoraz u celkom otvorenei a krutei Danteho irnie. 109

lypla

z textu naich dvoch tercn, tto dva-

',bratov"

cieLmi -:hto rehoLnkov, ktor chceli dobmi skutkami ::ricipova na,,mystickch marinskych radostii;_ (chceli by ,,radostn" vo svtosti viery, v se--.i:'betol'an, v dobch skutkoch a pod.). Z pvod_ :<i,1 nf,21-11' majceho tak}'to nboensk obsah, ::s\oro sa vak stala prezvka, ako sa z pvodnej :**:,lle oskoro stala pseudoreholh Veselch bra: ". i'cich vskutku len svetskm, ,,veselm" ivo:

Zanem: ,,, bratia, nad uaimi bl'mi..." _ Citovan Giulio Bertoni Danteho nedokonen vetu lysvetl'uie v spoiia dvoir"znamov slovo ',bratia" tosti s celkovou melancholickou atmosfrou tohto spelu, ktorei riedlom je vrai hlbok reflexia auto-

ra Boskei komdie nad samou prirodzenosou

loveka. Podlh talanskeho medievalistu Dante vraj v tomto speve akoby bol dospel k poznaniu, e sama lo a pokrytecwo s almsi ..smutnm privilgiom" loveka, pred ktom mu zostva len re_ zignova. V takomto duevnom rozpoloen Dante-

1_=

:rrinrci: Catalano, ieden z iel zakladatelbv,

].] Ieito rehole patrili obidvaia Dantem uveden

po-

_:<:

z bolognskej 6rrefskej rodiny Malavoltiov: '"; , il asi od r. 1210 do r. 1285) a Loderingo, tak-

::;lz

ieden z je1 zakladateov, pochdza| zasl :rrlognskel ghibellinskej rodiny Andaldvcov

r- 1293)' Kee

;':: rbianske spory, r. |266 (po porke i smrti

-rel

cielbm rehole bolo urovn-

r-i \lanfreda

v bitke pri Benevente) oboch 'bra_ '':'.' pozr'ala Florencia, aby v ne' lyworili koalin g-<_:skoghibellinsk vldu a sami aby sa stali :=r-,m rnmone - nailymisprvnymi rad_

-]i:j

':i.!csJ ieden spin", narasavo v l04 - 105.) Ich :::::elna politick orientcia mala by otiz!!''- }]koia a spravodlivosti, ,,mieru spolnho", ako * :-,:,l'ori l'o r'. 107. oskoro sa vak ukzalo, e na * '. _ pj6ifi}2fn lohu nestaili, m skr, e ako -:.: ]rrci stali sa voLky-nevoLky politiclcm nstro|'-- ]1pe5na. Pota'omky vrai podporovali gueli'r -.:' ma'lo za nsledok, e v meste znol'u lypukli {i- rpr)n'. ghibellini bo|i vyhnan a obidvaja,,bra:rl niekolK'ch mesiacoch za veobecnej nen_ =' ''s: :useli opusti Florenciu. V politickch br_ i".a:: raihorie obila florentsk ghibellinsk -:{::_i L'benior.cov: ich domy, leiace vo Florencii :;i Zr_anom Gardingo (nedhleko podnes sto=:<!t

mesta. tzv. podestami. (Na tento rad' kto

prichodia ako - bratia. S vraj jeho l'udskmi bratmi, a to nie azda v zmysle scitu s nimi, ale v zmysle ieho hlbokho, bolestnho chpania teito 'eho neresti, vziacej v samei ludskei prirodzenosti. '(Kto by si pri takomto Bertoniho vklade nespomenul na posledn ver Baudelairovej vodnei bsne ku Kvetom zla: ,,Hypocrite lecteur - mon semblable - mon frre!" - ',itatel' pokrytec _ blny m| - brat mj|") Je iste nesmierne lkav takto chpa znam
vak myslme _ pri Danteho slova ',bfatia".Jednako vetkei cte, ktor mme k Bertonimu _ e v otz-

mu vraj obidva|a 'smutn pokrytci" skutone

nom Danteho slove |e ovelh silnej nboj irnie

ne aura scitu, a to presne tej irnie, na ktor sme

narali takmer sstavne pri komentovan tohto

spel'tr. Domnievame sa, e niomu nebol Dante

tak vzdialen ako tzv brataniu sa s pokrytcami, predstaviteLmi spoloenskej neresti, ktor obzvl nenvidel. Je iste rnon' e Danteho irnia v tomto speve m na sebe ''oloven plt'',no zd sa nm, e sa rovnako silne ,,trblie ce", ako sa trblietai v pekelnom ere pozlten plte samch pokrytcov Danteho nedokonent vetu i otzne slovo radej teda lrysvetl'ujeme vo vzname ironickom: Pekn ste ly mi boli ,,bratia", ako pekn bola cel

z'7)

KoMENTR

vaa reholb' ktoste nazvali eholbu,'adostnch

bratov", aby ste teraz boli medzi ,,smutnmi pokr}tcami"! Vae ble s plne zaslen!- Ide iste o irniu skr1t, no skr1t irnia niekedy me silneiie pli ne otvoren, plamenist slov hne_ vu. (Porov. podobn irniu v slove ,,ver}tie", Inf. XVII,72.) -

sPEv DVADsITY TvRT

1-15

ukriouan k zemi trorna kolmi. - Kaif, idovslo velkaz' kto v Kfistovom procese zastval nnor, e pre blaho ntoda je nevyhnutn obetova iednho, i ke je nevinn. Qn XI, 50, x\rIII, l4.) Kaif podlh tejto zsady obetoval Krista, kto umrel na krii' a teaz ie sm priku klinmi na zem. Bol pokytcom, inch naviedol na pokrytectvo, a teraz mus zna archu vetlcch pokrytcov sveta, ktor s povinn po om liapa. Trest zfejme na princpe contrapasso. 127

ul

Takisto

sk vekaz, kto priial Kaifov nzor. 124

W tun

jeho saokor..' - nn, idov_

Vergilia som uzrel asn utedy.'' - Tohtohtie nika Vergilius nevidel pri svojom prvom zostupe do Pekla a asne teda nad zvltnym tfestom pri-

sdenm hlavnmu stfojcovi Kistovej smti.

(Sapegno.)
140

141

pich na hisko." - Zochvost, kto v predchdzljcom lhbe tvfdil, e susedn mostn psy
142

"Zle

nm oraael pred'sa,/ ten' o tam hrienych

zostali neporuen. (Porov. Inf.

,,V Bolagni mnoh o diabloui sued'ia..." - Jeden z Radostnch bratov slvnostnm tnom a odvol-

)fiI, r09 - l11') -

144

vaic sa k tomu ete na svoje filozofick tdi na bolognskej univezite vyslov naibanlneiiu,,prav_ du' o diablovi. Podlh modernch komenttorov, Porenu i sapegna, zjauje sa v teito chvli prav tvf pokr}tcova. Vergiliov hnev, ptavdae, m6e sa rka tejto ,,lekcie" (ide prdsa o bsnika, kto je ,,moom vetkej mdrosti", no neuvedomil si nai primitvnejiu 'pravdu" o diablovi!)' no me sa ka i samho Zlochvosta, kto sa mu v predchdzajcom speve opovil tak bezoivo luha. le_ bo najskr toho i onoho.

Ke kdua z plienok zdaihne sa rok mlad... o tortorozsiahlom ,,prrodnom obrzku" sa hod_ ne diskutovalo a takmer veobecne sa kontatova_ lo, e len velmi vone sviss nasledujcou epiz dou, ba e je celkom neorganiclc na zaiatku tohto spevu. Sapegno vid v om len rudekorciu, alosi prlepok podlh vzofov starej trubadr_ skej lyriky' osi len vonkajie a vyrrmelkovan, o nem ni spolons nasledujcou situciou a s obustnm realizmom nasledu|cich Danteho obrazov. Momigliano je zasa sice ochotn prizna vet_ ku krsu tomuto ,,fragmentu", no poklad ho za ,,la pi impropria fra le similitudini diDante", za ,'nainevhodnejie z Danteho prirovnan". Podobne i Porena. Zd savak, e skutonhodnotu i zmysel tchto tercn postihla Yvonne Batardov. Podlh nej tento svieo nartnu obrzok vidieckej prro'.q,'.dy s predtuchami jari je podobn ,'koziemu listu" i,,ozkvitnuteiruike",ktor by niekto poloil na brnu koncentranho tboa smrti: uprostred hlbokho Pekla a na prahu jednho z najstrane|chlhbov prve svojou svieosou stupuie nasledujcu hrzu. (Pozri iei cit. monogafiu, str.69.) Ide teda predsa len o obraz funkn. o tom, e m Yvonne Batardov pravdu, okrem inho svedaj fakt, e v nasledujcich tercnach (hlavne v nasledujcom speve, woriacom s mto spevom tematicL celok) ryslqtuje sa viac podobnch a a idyliclcch prrodnch obrzkov v svise s hrzostranmi premenami zatfatencov. (Porov. motv bretanu v I. )o(V, 58 a nasl., motv jateriky, tame v. 79 a nasl. atd'.)
3

,,tempare"' ktor neznamen,,zaka(oval",,,zocelb_ va', ako sa v doterajchkomentroch veobecne

loili podlh novho kladu Danteho

a Vodnr slncu ul'aql jemne hlad..' _ Ide o ob_ dobie ,,mladho roku" od 21. janura do 21. februra, ke je slnce v znameniYodnfua. Ver sme preslovesa

vysvetluje, ale ptve osi opan:zmierova, zjemnova. (Pozfi Renucci, cit. monogfafia, str.180.) V uvedenom ase slnenle- Dante ich nazqra podlh starovekej obraznosti 'vlasmi" s u teplejie: Vodnr mu ich,,zjemnil". -

peron odmaaa / podobu suojho belastnho brata*,,Belostnm bratom'

ke srie u tupjn

4-6

373
srieu (inovati) je zreime'sneh". Pefsoniikovan sie odmal'va podobu snehu v danom ase naozai len ,'tupm" perom, ieperom, ktorho 'zaostrenie" trv len krtko, ako krtko trv srieov imitcia snehu v talianskom predjar. - Niektom komenttorom sa tento Danteho obraz nepi. Napr. Pofenovi' kto ho poklad za nestod a ne' logick: nemono vraj perom malbvat. Zd savak, e v starom spsobe vy1adrovania fuza ,,maova perom" bola ben vo viacech eurpskych
iazykoch. (Porov. u ns nzov Seleckho barokove| bsne obraz panei krsnej perem malovan Bratislava, SVKL 1958.) -

KoMENTR

pnrch dvoch prpadoch k motvu Kristovho ukriovania, ,,najvieho zloinu' na zemi, ako bol Dante presveden a v poslednom prpade k motvu zilkenei vrady dvoch fanskch me
anov,

zloin" na non? Nevedno.) -

kto slovne kvalifikoval ako

,,najv

69 uak tery o urauel, saby prchal u zlos'i. - vr

A keby nk, e hrdza z tejto stran?,/ ni kfag

34-40

breh-.

k Inf. XUII, l.

- Porov k topogfafi Z)oIabw pozn'

-

Dlltrnischodtni bude stpazd'ola. - Podta stup bsniektor'ch natka na budci al nikov zo stredu Zeme na ostfovek tzv' Hory oistcovej. (Porov' I. )ooilv, l27 - I39.) Podlb inch nnkana stup bomsamej Hory oistcovei. Zd sa, e pt nzor je sprvnej. o prvorn stupe sa neskr vyjadr Vergilius ako o najaom, v porovnan s ktom ie vraj stup na Horu oist_ cov len,,hrou'. (Pozri Purg. II,65 - 66.) 62

,5

patr medzi tie miesta Boskej komdie' ktorch lekcia nie je dosi ustlen. Niektor taj:,,ma chi parlava ad ife parcL mosso", o by doslovne znamenalo: ,,vak ten, o vravel, akoby bol musel bea";in oprotitomu itajr,,ad ira" avysveuj: akoby sa bol musel zlosti, hneva, hnevom dusi a pod. obe lekcie mai dosi svoiich zstncov. (Za prv tanies napf. sDI' Sapegno, Momigliano a .; za drutr Del Lungo' Chiarini, Casella, Porena a i.) N preklad, ako je zrejm, mzabnu - celkom nimone - obe lekcie. Argumenty oboch strn s toti, o do zvalosti a prewedivosti, v plnej rovnovhe.

- ie: zliez druhou stfanou mosta' spadajcou nadol prkro ako skaln stena, aby sa dostali na korunu nasledujcej a niiepoloenejhtdze, odki bol prve preto zrejme lephlhd do siedmeho
lhbu. -

73 z tej strany mrby mali sme zliez uari...

Pekeln mosty smerom nadol s oraz hrbolhte|ie

no, t.ost je strmne ten, o sa rozboil' -

a neschodnejie a aj onz prkrejie' kee sa

priestfanstvo wauje k stfednej achte. Bsnici, ako vieme, nepreli iestym mostom (bol zrcan) a Dante si teda vimol zhorenie tohto mosta o cel dva stupne. Je tah stfm e sa o om ryjadr ako o skalnej stene. (Porov. v. 73.) Hodno si vimn,e v tomto veri, ako i v dvoch

sledujce plazy s viac-menej b|ne. (Napr. tzv. amiibny z v. 87 boli vra! dvojhlav hady, s druhou hlavou na chvoste a pod.) ko zistili u star ko-

Hronadin sa u om tak hrozn plazy... -

82

-90

N^-

veroch s nm koreponduicich (64 a 66)' namiesto jedensslabinka, tzv. endekasylabu, kto-

menttori, icln nrvy Dante prcvzal z Lucanovho Farzalska. (Porov. X, 7o8 - 721.) Uveden kra|e, rick besnia a flLjmi Lbyjsk p'boli u v staroveku povestn ako ,,krajiny zamoren had_ nad ervenm morom" (v 90) je Arabni".
sk p' bez heliatropu' - Druh zelenho smaragdu s ervenmi bodkami, ktormu sa prpisova|a zztan moc proti jedom,anaimproti jedu hadiemu, ako i magick sila urobi loveka neviditelnm. (Porov. slvnu Boccacciovu novelu v Dec. MII' 3.) -

',Zem

u, je z|oen cel Bosk komdia, Dante pouil ver dvansslabin (To ist urobil aj v pedchdzajcom speve: porov In )QilI, 32,34' 36, ako ai v I. xv, 1, 3 a v Inf. )oo/III, 80, 82' 84')

93

Danteho zmenu verovho rozmeru, prirodzene, repektovali sme ai v preklade, lebo sme tei mienky, e tu nejde o ,,chybu", ale o autorov zmer.Jeho zmysel, pravdae, dosi nm unik. (Mono si Hs len otzl<y: viae sa azda tto zmena ytpu k motvu zlomench mostov? Takmto naruenm r}tmu chcel azda Dante naznait rozruenie geometricky presnej kontrukcie svojho Pekla? Iebo

Ruky itn plazy pozudzuj uzadu...

94

105

hb, na kto' sa bsnici prve dva|, je rezervcia zlodejov, kmnov Svis medzi ich tfestom a vinou podlh princpu contfapasso nie je dos zjavn take v tomto ohlbde sme skr na

Siedmy

g azda tto

zmena viae k mot!'rr vrady?

pde dmyselnch hypotz ne nejakho presnho poznania Dante-

5 /4
ho zmeru' Veobecne sa prijma nzo1 e hady
a pIazy t|J symbolizuj kmn5ku zlobu a zlode|sk pletichy: zlodeji sa v ivote nedali ,,uazat" njakmi vzadu, ako ie to prve pfi tomto zatratencovi' kto sa premiea na vlastn popol, aby sa napokon vdy a stle znovu pemenil na loveka. (Popol a prach, domnievame sa, me symbolizova sstavne premrovan zlodejskri koris alebo cel ich premrnen ivot.) ko vak uvidme vzpt, tresty t'chto zlodejov nie s rovnak: niektorm hady vbec ,,neviau" ruky, ale s testan ohom (napr' hne

KoMENTR

zkonmi, tetaz po smrti im hady zuntj rulry

n na zem.' - Epilepsiou, ktof si l'ud vywetoval ako posadnutie diablom (',dmonov mam") a svek lekrswo - poda Danteho slov uvedench vz_ pt - ako tzv. opilciu, ieupchanie l husmi

' p5-ti9

parami, ktor vraj znemoovali prechdzat duchom do ch asttela, kde boli potrebn. -

menovan Yanni Fucci), a in podstupuj vemi zloitpfemeny na jedovat zlrery (porov. prpady
v nasledujcom speve). Z toho sa usdilo, e v tom-

na) predbene mdro kapituluj. (Pozri napr.

dopustili rozlinch druhov zlodejswa, teda aj ^ podstupuj ozlintresty' Kee vak po dlhom asovom odstupe o jednotlch Dantem uvedench zlodejoch vieme vel'mi mlo - napr' tekme ni o zlodejoch, podstupujcich premeny v nasledujcom speve - nejalc presn svis medzi ich v nou a trestom je akouriten - a teda v tqtto ohlbde komenttori (i aspo ich prevan vi

to abe ide o rozlinkategrie zlodejov, ktor sa

som Vanni Fucci, / zuer... - Mono pteloit aj: som vanni Fucci Zver, ak pripustme, ako predpo(resp. klad askomentrov' e slovo ',bestia" znamen prezvku i druh meno mes',Bestia") sera Fuccia (alebo Fucciho) de'Lazzai z Pistoje, kto umrel krt}o pred marcom i aprlom 1300. Dante ho nazval ,,muom krvi a ili"(v. 129) a his torick dokumenty svedia' e tento pistojsk nie nevznamn ierny guelf sa naozaj dopustil viace_ rch nsilnost' zbo'stiev a mono i vrd, naim v ase politickho ozesnutiaPistoje na iernych

jeho ztkona: postupnho zozverovania loveka hriechom' vanni Fucci o sebe rrslovne povie, e v om prudi krv ako .u muloch",e chcelit' ,guerskm iuotom", ba predstav sa - nie bez istei pchy:,Som Vanni Fucci, zaer/!" (Porov. v. 124 - 126.) k sa hrienici jeho kategrie menia na zuery, i Lzda rcmonov tom vidie celkom jasn nz
danteovskho princpu contrapasso?
106

a kmnov jedno vak, myslme, zostva nesponm faktom: vetky tie premeny s v priamei spojitosti s ideom a kompozinm plnom Danteho Pekla, ba mono v nich vidie priamu ilustrciu jednho

Porenovo stanovisko v jeho komentfi.) vnimkou je vari len franczsky danteolg ndr Pzard, kto sa pokrisil njs princp contrapasso v pf pade Vanniho Fucciho. (Porov' dalej poznmku kv.125 - 138.) Pri nasledujcich tzv. premench zlodejov

skr vak pravda vyla najao a notr Vanni della Monna' ieden zo spoluvinnkov Vanniho Fucciho, odvisol na ibenici (126') Porena poznamenal, e ak Vannimu Fuccimu tak ako pad ptiznanie k tomuto zloinu - ete aieako smrt! - znamen to, e v ase Dantero fi}cvne| cesty Peklom, ie na jar 1300' ho ete nik neupodozrieval zktdee, alebo aspo nik v Pistoii nebol o tom presveden.

Florencii a malo ai podobn dsledky. (Zachoval sadokument o ieho kontumanom odsden z r'1295.) o krdei ,,krsneho chrmovho pokladu", pre ktor sa Vanni Fucci dostal medi zlodejov do siedmeho bbu, svek historick pramene a poa nich aj star komenttori podvaj dos nejasn a miestami si a| protireiacb sprvy. o celej udalosti nsto vieme len to, e r.1293 skupina zlodejov odcudzila zo svetojakubskej kaplnky pistojskho dmu vzcne relikvie a chfmov ndoby. Z krdee bol falone obvi_ nen is Rampino di Ranuccio Foresi (alebo Vergellesi), ktormu za to l7ozil trest stnti' Ne-

a Bielych guelfov, ktor bolo podobn a.ko vo

oproti tomu, ke Dante tento spev psal, vina Van_

niho Fucciho bolauvercjneznma a Dante akoby iu tu vrzdvihoval: m priamo a verejne bilfuoval jednho zo nitch iernych guelfov pistojskch - ako zlodeja, kto sa dopustil wtok^dee' Na takomto znmom pozad pohisil sa rywetli franczsky danteolg ndr Pzard trest tohto hrienika: kee Vanni Fucci odcudzil posvetn ildoby a relikvie vzcne skr ,,duchovnmi mohutnosami" ne zlatom a drahokamami, dopustil

Tak Fnix, podl:a tludrcou, len zhynte''' - Bjny wk starovekej m1tolgie, umieraici a ztove,sa

r11

- domnievame sa irnie. -

rodiaci kadch psto rokov' Prirovnanie zatfatencov k nemu je rovnako inkoherentn ako vodn pttodn obtzok, a stupe tejto inkoherencie

- lyznalje stupe Danteho

tt2 - tt4 Jak teq o pad4 dmonom nlannom/ zraze-

sa wtokrdee, priamo hriechu proti Duchu

svtmu

a pfichod mu preto - ako vbec vetlcm zlodejomjeho kategrie - znat trest od hadov,

375
akysi .'zkladn" trest vetkch zlodeiov' ale okrem toho ai test ohom, ako sme videli, obligtny trest r.ch, ktor hreili proti Duchu Svtmrr vbec' Dvojnsobn trest vanniho Fttccil-ro je teda ziavne

KoMrN-1'R

osnovan na princpe contrapasso. (Porov. cit' monografitt, str. 289.) Pzardova hypotza ie iste zavjimav a nie nepravdepodobn. 142 uj, predpouedi mojej otl|or

bolil'" v' til) ,'predpoved" Bielemu guelfovi porkrt jeho strany. Hovor sa, e sa Dante v exile postupne ditancoval rovnako od jedne| ako od druhei strany. Epizda vak sved, e v ase psa_ nia tohto spevlt ete v om prudko horela poli
tick nenvis-

r51

predchdzaitce predpovede zatratencov aj to je napsan nrok1 temnm, obraznm lom profci.A ako inde ai tu ide o tzv vaticinatio ex evntu, ieo predpoved'udalost, ktor sa u stali. Veobecne sa prijma asi takto lysvetlenie narok na konkrtne historick udalosti: v mii 1301 v Pstoii prili k moci Bieli grrelfi' ie Danteho strana, a mesto sklltone srral'7o ierrylch" (v' I4il, ktor museli ods do Whnansrva. Zatiaf vo Floencii stalo sa nieo opan:moc

ai.'' - Ako vetky

SPEV DVADSIATY PIATY

2

zloiac ich dofg... - ,,Ukza figu" (presne v tom

vzname, ak je dosial'ben rr ns) pokladalo sa v stredoveku za obscnne a obzvl vsmeno vlivgesto - a ak sa kalo sakrlnych vec, za preiav rtlrania. (Masseron v svojom komer-rtri trvdza rdai zo srvekej Villaniho Kroniky, e na

prevzali ierni gr"relfi, a Bieli guelfi' medzi nim aj Dante, mttseli mesto optlsti, o Vanrri Fucci, orientovan na stranu iernych' zrejme pok|adza akt spravodlivosti, z^ ,,zruenie bezpruia" (v. 14,i) r.meste nad Arnom.Zpas dvoch politickch strr-t r'ak pokraoval a Vanni Frrcci ho rry|adrrrie obraz_ mi zo srvckei meteorolgie: ak si v stredoveku blesk preclstavovali ako ohniv paru, obkoleserrr hrozi{mi mranami, pod bleskom Vanni Fucci oztlmie markiza Moroella Malaspinu, pna vo Val di Magra' iev Lunigiane' kapitna lukkanskch a s nimi spojench florentslch iernych guelfov r.o vojne pfoti Pistoii, ktor zostvala Citadelou Bielvch guelfov a ghibellinov Podlh Vanniho Fucprudko rozrazi,,chmraly", ie cilro tento ',blesk" prtrdko udrie na Bielych guelfov, tak prudko, e za_ siahne kadlro z nich (.e kad z koa na zent pldne dole!" v 150). A cel ten boj sa vraj odolrr na ..Picenskom poli", ie na zem samej Pistoje (podlh mylnej aplikcie Sallrrstiovlro razu .,Ager Picenus" nie na Picenum' ale na zemie Pistoie)' \- rokoch 1305 - 1306 pistojsk Bieli gtrelfi sktrtone podlhl-tli svoiim protivnkom a iclr porka mala dhlekosiahle dsledka pre vetkch Bielyclr guelfov - tecla pre celr stranu, ktorei prvrencom
bol Dante.

Carmignanskom hrade, patriacom Pistoji, bola lysok vea a na nei dr'e mramorov ru\i ktor
ukazovali .,figu" Florencii.)

Tu eltnal sottl i httusn hadiu hued'... _ V pvodine v tejto i v nasledujcej tercne Dante akob'v zvtrkov1'm usporiadanm niektoch verov priamo sugeroval sm ''had akt" (opakovanie celch hlskorych skupn, splvanie slov elziami
a pod.)' Hodno si vimnr: ,,perch'una gli s'awolse allora al collo... " (u. 5) ,,e un' altra alle braccia,

4-6

pottili v preklade alitercir.r (,,lznusnr /zaclitr hved"') i pserrdoetymologick figrru (.,had - lr_ clal", v. 5) 10-12
,

rilegollo..."

(v 7). s podobnm

zmerom sme

Pisx,ia,

Och, Pistoja...,/ kecl' sur|e sem preu1r

uje u zbbe! -

Za celou epizdou cti priam burcanie

sve_

Florencii v Inf' XXVI, 1 - 12, proti Pise v In xxxIII' 79 - 90, protiJano}'u tarne 751 - 153 atdl) Na Pisto|u Dante obzvl tvrdo zanevrel ako na

v Danteho asoch sa verilo, e ''semenom" iezakladatel'mi Pistoie boli zlonn drrrlrovia rmskeho patrcia Ltlcia Sergia Catilinrr, hlavnho osnovatel'a sprisahania proti rmskei reprtblike v polovici 1. storoia pred n. l. Invektva proti Pistoii patr do celej srcDanteho invektv proti talianskTm mestm. (Porov invektl'u proti

}n'ch politiclcch vrr a nevraivosti: Dante, Biely

guelf' bilhgtrie ierneho guelfa (tak hlboko nm. pohda, e lro nepoklad arri za l-rodnlro priamej otzl$'' porov v. 127 - 729) - a na druhej strane zasa ierny guelf so vetkou kodoradosou a zlomr'selnosort (porov ,'... abys' nemal zo ma ra_ dos". r'. 140; .'A vravm to, bo chcem. neclr a to

mesto, ktor vo velkei miere prispelo na vntorn politick rozesnutie talanskych miest vbec. -

l5

tl tej dui z Tb, o sotuct skrotlt. na Capanea. (Porov. Inf. XIV, 46 a nasl.)
19

ani

- Narka -

Maremma nem tol'k zberbu hadiu... - Tos-

376
d pobren kraj, v Danteho asoch hniezdo zbojnkov, malie a hadov. (Vo
knska Maremma,

KoMENTR

Vade, leiacej v tomto kraji, bol

Herkules priiel na podvod, vnikol do jaskyne a Caca - podlh ovidiovho spfacovania, ktorho sa tu Dante prida- zabil kyjakom' (Porov ironick slovn hru v pvodine: ,gliene di cento' e non senti k diece",v' 33, a v naom preklade: ,,ak pteil zo sta - zosta.nc tamhne rntly na hromade,,.)
Prve preto, e Cacus nebol len obyajn nsilnk,

l'stivo ukradol tyri bky a tyri jalovice: jeho les spovalav tom, e ukradnuty statok tiahol do jaskyneza chvosry take sa podlh stp zda|o,akoby bol bval z j^skyne lyiel, a nie do nej voiel.

na Aventnskom pahorku, odki podnikal lotrovsk a vraedn ptavy' Ke sa nedbleko jeho bydliska zastavil Hefkules so stdom, Cacus mu

Riekol rnj pn: ,,Cacom sa zue to zuiera...,, _ Podlh starovekej m}tolgie Cacus bol krvilan obor (skr vak satyr ne kentaur), kto obval jaskyu

hadov.) 25 -33

vrajznamn kl to' kto' museli mnsi opusti pe mnoswo

ako

(.28), ',uolil cesty in" ienedostal sazasttcu do prvho psma siedmeho kruhu (porov. In XI[., 55 a nasl')' ale do lbbu l'stich zlodejov, i u ako odsdenec, alebo

zrejme kentauri), po smtti

boli ieho ,,bratia" (podlh Danteho predstv

sttca, alebo priam ako stelesnenie hriechu

trestanho na tomto mieste Danteho Pekla. V teito otzke sa komenttoti a diametrne rczchdzajtt a sm Danteho text zostva nejasn - Zaujimav je, e Cacus bol zattaten nie pre krv, ktofej vraj

nasledujcom texte ide o zf,oitpfemeny hrienikov, pri ktoch lhhko me dis k z_ menm jednotlich postv, pre lepie pochopenie uved'me u tu men vetkch troch hrienikov, ako aj v schme ich nasledujce pemeny: Naskr sa zjavia v l'udskei podobe traia hfienici: Agnelt Bruneleschi' Buoso dei Donati a Puccio Sciancato. leden z nich sa op'ta: Cianfa ',Kde |e asi?" (v' 43). vzpt skutone ptide Cianfa Donati, ale v zmenenej podobe: ako esnoh had (v 50)' Vrhne sa na Agnella a splynie s nm v jednu obludn b1tos (v 51 - 78). _ Nato prde ,,hdh,, (v 83)' o je Francesco Caualcanti (identifiko_ vateln podlh penrzy vo v. 151). Ten zatoina Buosa dei Donati a prevezme jeho l'udsl podobu' pok'm sm Buoso sa premen na hada. - Jedin kto premenu nepodstpil' je Puccio sciancato. Dante ho pozn a v posledn chvl'u. o chto piatich zlodejoch vieme vemi mlo a v podstate len to, e napospol vetci boli Florentania zo znmych rodn: niektor z nich (ako Ag_ nello Bruneleschi) zastvali aj znamn funkcie lq mestskej sprve a niektor boli guelfi (ako Ciana) a ini ghibellini (ako Puccio Sciancato z rodiny Galigaiovcov: sciancato bola jeho prezvka: kroka chrom s rykbenmi dmi). Pri Buosovi nie je ani ist' i ide o Buosa z rodiny Donatiovcov' ale_ bo o Buosa z rodiny Abatiovcov o nieo viac sa vie o Francescovi Cavalcantim, zvanom Guercio; natkavo v' 15| ka sa historickho faktu: zabili ho ob}Tatelia obce Gaville (v dolArna a na floentskom zemr), ke tade prechdzal; prbuzn

videli v mytologickom obrovi Herkulovi ,,mudrca,, poslunhopkazov neba, ktorho prirovnvali k biblickmu Samsonovi, ba a ku Kristovi. (Porov. M. Simon, Hercule et le Christianisme, Paris 1956.) Za,,stiviskrde" spchan na takto videnei mytologickei postave Cacus zaplatil ivotom zatate^ nm, podobne ako v nasledu|com komplementrnom speve Ul1xes zaplat ivotom a z^tatenim zato, e sa odvi prekroi tzv. Herkulove stpy' Epizdka o Cacovi a Herkulovi vthi tak - podlh nho presvedenia - vemi ostr svetlo na sm
zmysel nasledujceho spevu. 36 nebadme, jak d'nu sa trqja zlostia.. _ Kee

ke si pripomenieme' e stredovek interpreti

tolko pelial, e by sa nevola ani do iazen (v' 26 27), ale pte krde", ktorej sa dopustil na ''l'stivu Herkulovi, ie nie pfe zloiny, ale pre men'ba anepatrn prein' Vec je lrysvetliteln len tak,

jeho smr kfuto pomstili viacemi wadami,

take Gavilania skutone mali dos prin,aby svoj in nielen,,oeleli'', ale aj oplakali. Pre osobitn charakteristiku tohto spevu iada
doloi aspo to, e premeny hrienikov,

sa

prstom prekri pery, porov

bsnici asistuj, odohrvaj sa v plnom tichu. MlVergilius, mlDante (na znamenie ticha si
v. 44.),

ktom

zlodeji' vlastn objekty obludnch metamorfz. staf komenttori sm zmysel chto premien videli v Danteho snahe bsnicky aj umelecky vyrovna sa latinshm starovekm bsnikom, najm slovne uvedie. (Porov v. 94 a 98.) Modern danteolgia vid tu vak osi hlbie. Momigliano, ktory

no mlia i sami

ovidiovi a Lucanovi, ktoch men Dante aj

venoval fozboru tohto spelu cel tdiu(pozri jeho Il canto )O(V dell'Inferno v cit. Lett. danr. I, stt' 467 - 488) poznamenal, e v celom speve ide o ilustrovanie drmy loveka v procese jeho po stupnho a otaz ruznejieho,,zozverovania,,

377
hriechom. Polcm
zaaten.ci

KoMENTR

,,zvermi" stvaj fakticky' priom plne mizne ich l'udsk osobnos, stvaj sa anonymnmi a neurimi, natoko a, e samotn ich men sa strcaj

boli ,,zvermi" len metaforicky, tu

predchdzajcich spevoch
sa

SPEv DVADsIATY IESTY

ako ,,dychy". ,,Silenziosa morte dello spirito" ,,Mkva smr ducha" - tala je podlh Momigliana zmysel chto premien a tak je ai prinavekho mlania cttto zatratencov. Mono sa prvom domnieva, e skutone to bol zmer Danteho pri psantohto spevu. v nasledu;'com, poslednom kruhu Pekla sa stretneme s plnm mlanmzatratencov a s absoltnou mkvotou Satana, mpertora teito resmfti. aj s rrystupovanm akcentom
zverskosti.

na npis na skale, zamurovanej do florentskho Palazzo de| Podest r. l2J5' pyne hlsa|ci, e mesto vldne na mori, n^ zemi i na celom svete (,,quae mare quae terram quae totum possidet
orbem").

z uekej sluy... - Kru Danteho sarkazmus: k slve Florencie na mori i na siako sveke| obchodnej velmoci pribda ete ,,slva" - v Pekle. Porena tu vid ironick narku
Te, Florencia, te sa

7-3

Nech Lucanus sa radej zmienke uyhne-. Narka na iedno miesto v ieho Farzalsku (IX, 761 a nasl.)' kde sa hovor, ako v Lbyiskei ptizahynuli dva|a vojaci Catnovei atmdy: Nassidius, ktorho utipol had Prester, nesmierne opuchol, take celkom stratil l'udsk podobu a napokon na om pukol a' pancier; Sabellus zasa od utipnutia hadom Sepsom naskutku z}rorel a premenil sa na

94-96

popol. 97 -99 Nech Arethusu s Cadmom neuyslou ouiditts... Podlb bie' spracovanei ovidiom, nymfa Arethusa premenila sa na studniku (porov. Metam. V' 572 a nasl.) a Cadmus, zakladatel Tb, sa zasa premenil na hada (Porov tame Iv, !63 - 603.). 101

Domnievame sa, e nie ie nhodn takto sarkastick apostofa Florencie prve v zhlav tohto spel'u: ak v tomto speve pide o zaffatenca, kto l'stivo a z pchy prekraoval vetky medze, aby za to napokon naiel smr, a ak Dante pfiamo apostrofuie svoie rodn mesto, ktor podobne prekraovalo vetky limity na mori aj na si,nemono v tom nevidie svis. Meno Florencie v pfvei tercne akoby priamo naznaova|o, e nasleduici ptipad zatratenca bude pre u lekciou. 7 -9 Le ak uas rna sny nm praudujaaia.-.

/ uymenili si suoju matriu. - Dante tu pouil scholastick terminolgiu, v ktorei slovo 'forma' (forma substantialis) znamen determinujci princp, ieduu' a slovo,,matria" (materia secunda) ltku determinovan uritou formou. Treba teda rozumie: obe due (ie obe ,,formy") zostali talomi ismi ako predm, nezmenili sa' ale - napodiv! - lTmenili si ,,ltku", determinovan u inou ,,formou". Konkrtne: had pri|al podobu l'udsk, ale tento 'no lovek" mal duu hada, a lovek prijal podobu hada, ale tento ,,nohad" mal duu loveka. - o niiakej podobnei pravdae, nehovor Lucanus ani Ovi'premene", (Porov. dius: tam ie pemna len 'jednostrann". obrnejie v komentri vrtneho.) -

b7 obidue ichformy

102

dlh veobecnei viery v Danteho asoch sny mali hodnotu ,,viden", naim sny nad rnom, ke je vraj naa mysel, ako Dante vslovne napsal, v_ mi oddiale n od tela, myslenm menejzaujatavo ,,videniach" takmer veteck. (Porov. Purg. IX, ' ''t6 - t8.; Pravdae, Danteho vetba blzkych neFlorencie - hoci podloen tamto snom na ast svite _ ie velmi neurit, a to asi v takej miere, ako ie neuri znam slova Pato vo v. 9: Niektor

- Po-

komenttori

v om

zisujrovnomenn obec,

ltl

Duh bol

ten,

pre, Gauille' tak elie!- Pozti

vyiepozn. k v. 3.

leiacu nedhleko Florencie, a v zmienke o ni vidia narku na vzburu jei obanov proti rodnmu mestu Danteho, ktor vypukla 6. aprla 1309, no hne bola kruto potlaen. Ini zasa v mene vidia natku na kardinla Nicolu degli Alberti da Prato, kto sa poksil zaiatkom r' lJo4 na ptikaz ppea Benedikta xI. pacifikova politicky rozes nut Florenciu, ale ke sa presvedil, e vetky ieho snahy s mrne, v spravodlivom hneve jej elal vetko z| anad mestom lyslovil intefdikt. t7 jak krali sme k skaln'jm rozualinm'.. _ K nasleduicemu mostu, preklenuicemu smy lhb: mostn ps, ako sme povedali, smerom k strednei achte ie oraz neschodnej'(Porov. pozn' K in XuII' r.) -

378
2t-24
tohto spew je to digresia navidomoi nesrod a trukturlnymi dvodmi zrejme vbec nemoti vovan. (Dante predsa horko-ako kra pekelnou cestikou a v takei situcii s viac ne nepravdepodobn meditcie o ,,rozletoch ducha" a o ich ,,kroten", naopak, prirodzen by boli meditcie opanei povahy!) Mono sa vak domnieva, e toto odboenie nie je vbec nhodn, ale m svo1'u hlbiu prinu: Dante sa blik smemu labu, iek miestu, kde si odpykvaj tresty tzv. zli radcovia' t. j. b}tosti obdaren sostnou inteligenciou, naozai vetmi ,,darmi ducha", no pri tom _ kedysi v ivote _ neveden normami ,,cnos_ ti". ce| tento spev, ako i spev nasleduici, kto s nm wor tematicL celok' ie iedinou demontrciou faktu, ako ,,inteligencia", hoci obdiluhodn a velkolep, ale bez regulatvneho princpu ,,cnosti", eflie sa voslep - jej nailyie ,,uzkty" sa meflia na ,,blznio lety" - napokon stroskotva a kon tragicky v plameoch smeho lhbu. Ke sa takto dvame na nae vere, nememe v nich nevidie
a ducha Uiac ne inokedy spnam, / nech nebe,le prida sa Cnosti... - v samom kontexte

KoMENTR

det' (Porov IV. Krll II,23 _ 24.) - o nieo lyie v tom istom rozptvani (v. 1 1 - 12) sa spomna, ako

bol ten is prorok svedkom Eliovho uchvtenia do neba na,,ohnivom voze". -

47-48
u

ohoch horia zloduchouia - / o pchali, ab, ako sme u lyie povedali, je lyhraden,,zlm radcom". Nstoiom

Dnu

tu

p&e ich a rnu._ smy

nimi pchanho zlabo|jazyk (perfdne, lisnslo_ vo), a teda podlh princpu contrapasso nali svoj jazykoch". Vrchol Danteho irtest v 'phniuch
nie na etchto zatratencov mono vidie v jeho invencii samho spsobu ich rei: nehovoria pria_

na to, aby zle radili, dopustili sa hriechu proti Duchu Svtmu, a s teda a1'podobne trestan plamemi ako vetci zlatenci tejto irei ka_ tegrie, napr. ako Brunetto Latin| L in tzv' ,,du_ r '; chovn sodomiti"' (Pozri Pzatdolu cit. mono_
grafiu, str. 29O a nasl.)
e podobn len z hranice iel leda, / na u bol s bratorn Eteokles dan. _Yo voine o tbsky trn

jazykmi. (Porov v. 85 - 89 a Inf. XXVII, 7 - 15.) Tento spsob ich trestu Andr Pzatdk tomu ete spia s vlastnm charakterom ich viny: ,,perfdni radcovia", ktor pouili svoiu mdros a dar slova

mo, ale doslovne rozvibrovanmi plamennmi

Danteho zsadn stanouisko, a k tomu ete stanovisko zdraznen. (Akoby bol Dante tuil,
e nasleduica epizda o

53-54

Ul}xovi me sa chpa

nesprvne, o sa skutone aj stalo: pred oujasne a iednoznane ryslovil svoj nzor!) V takejto perspektve pokladme tieto vere priamo za klovvere pre pochopenie celho spevu. S zre.ime bodom,

mylienku. -

z ktorho mus s kad kJad spevu' pokajci sa postihnsamu Danteho

podlh grckych povest zabili sa navziom dvaja bfatia, Eteokles a Polyneikes; ke ich tel poloili na spolon hranicu, aby ich splili, rozdvojil sa plame akoby na znamenie ich nezmieitenei
nenvisti ete i po smrti.
_

26-28

u ase, ke t soet zjasujca iara...

- Y ase,

ho" prirovnania, s alcm sme sa stretli na zaiatku Inf. )o(IV a astejiesa stetvame ai v nasle-

jcich hrienikov, k svtoinskym mukm, poletujcim za letnho idylickho veera, patr, ptavdae, k tomu istmu typu tzv. ,,nevhodn_ dujcich spevoch. (Porov. pozn'

veer. - Prirovnanie

ke |e slnko dlhie viditeln, iev letnom obdob, a v ase , ke u miesto mch poletui komre, ie

muich plameoq

ovja_

S Ulyxom uedno pli Diomeda''' - Ul1xes (grcky odyseus) a Diomedes boli grcki krli, ktom sa pripisovali ako spolondielo viacel'stiv a skon poduiatia v asoch Tr|skei vojny. Z nich Danteho Vergilius uvdza hne tri: povestn ,,skok" s drevenm koom ako in obzvl trestuhodn pretoe spsobil katastrofu Trje, od ktorei Rimania odvodzovali svoi pvod: podlabii trisky uteenec Aeneas zaloi| Rim a pd Trie bol teda ,,brnou", ktorou lyiel ,,rod Rma

55-63

1-15.)-

k In )fiIV,

A tak' jak tonu, kto z pomsry) deti / dal meduedbtn... - Narka na biblick tozprvanie o prorokovi Elizeovi: preklial chlapcov z mesta Betel, ktor sa vysmievali jeho pleine, nao vraj ryli z hory dve medvedice a roztrhali tyridsadva

34-39

povestnm skokom bolo jeho objavenie Achilla, ukr'lwaiceho sa podlh matkinho pkazl v en-

ulhchtil" (v' 59

60.)

Druhm Ulpom

skom preobleenna dvore skyrskho krth

jej syn zahynie pri dob1'an Trje, a chcela ho

Lykomeda. (Matka sa toti z vetieb dozvedela, e

uchrni od astina ne|') Rafinovanm skokom - pomocou voienske1' trby, mea a ttu- Ul1xes zistil Achilla a printil ho odsdo vo'ny. Spsobil

379
tak nielen |eho smr, ale smr Deidamie, dcry sL7rskho krlh, ktor Achilles potajomky lbil a s ktorou mal a| syna. Deidamia - umiesten Dan_ tem do Predpeklia (porov Purg. )o(II, |14) - a po smrti neprestala ialit za Achillom. - Tfet skonin Ulyxov mal charakter svtokrdee: spolu s Diomedom osnoval a aj uskutonil nos
bohyne Pallady Atny, ktorr Ttjania zkostlivo strili ako zruku nedob1'tnosti svoiho mesta. v svise s mto i_ nom autor Aeneidy nevhal namll U|yxa ,,strojCorn zloinou" ,, sceleruttl inuentor" (Aen. II, 164). - Kee obidvaja grcki hrdinovia, platiaci priamo za aksi prototypy lisnosti v celei latinskei posthomrovskei literatre, boli spojen v konan zla, s spo|en ai po smrti a ,'v pl.i spolu p|an" tr|skeho
tz\. Pal|adia', ie sochy

KoMENTR

om sa Vergilius zreime nemusel obva, e si

vimne iuhoDanteho.

79-84

,,, uy, o duaja ste tu u iare nemej''." - Vergiliova apostrofa dvoch Grkov, tvoiaca notabene vod k iednej z naislvnejch epizd Danteho

Pekla, a rm aj akosi udvajcajei zk|ad,n ',ladenie", na prv pohlhd m vetky znaky maximl_ nei zdvoilosti a uhladenosti, lu

a slvnostnho tnu. Zrejme toto vetko viedlo napospol vetkch komenttorov tohto spel'u Vergiliovei (a m, ptavdae' aj Danteho) cty k svetu a civilizcii, ku ktom patrili obidvaia
Grci. Mario Fubini, autor osobitnei tdie o tom_ to spev, doslovne napisal, e sa Vergilius obracia na oboch Grkov nie ako na zaraencov, ale ako naosoby hodn obzvltnej cty. (Pozri |eho Il canto )OOy'I dell'Inferno v cit. Lett. dant. l, stt. 499|' tento nzor v plnei miere si osvoiil v komentri
Sapegno a i.)

',lrysokho"

k tomu' aby videli v naich dvoch tercnach raz

(v.63), ieov|a ich iedin ohnivy jazyk. Ich dverazn individuality naznauje rozesnu vrchol plamea, ktorho lyia as,pt*dae, reprezenfuj vieho lisnka - Ulyxa. sotua pooduetia. _ Tradina komenttormi veo-

a ked'e Grci s to pohfdaa, / na fuoje sloa

74-75

becne pri|at vysvetlenie je asi takto: Grci mali

v staroveku poves nroda pynho, pohda|ceho

nan najirchliterrno-historickch svislost

ul1xovskei problematiky a schopn ptenikat a
k danteovskmu autentickmu jadru iednotliwch spevov Boskei komdie, zistilo prav opak. (Mys-

Nov skmanie tohto spel'u, za|oen na poz-

barbarmi, a mohlo by sa teda sta, e by vbec neodpovedali ,,barbarovi" Dantmu. k ich vak oslov Vergilius, prslunk inho slvneho starovekho nroda a k tomu ete autor Aeneidy' v ktorej ,'zvenil" iny Ul1xove a Diomdove' iste

bud na otzky poYolnej. (Del Lungo,

Porena, Sapegno
a

SDI,

i.)

Trochu in klad navrhol naposledy taliansky danteolg Giorgio Padoan: Grci mali poves l'ud pohdach' no najm falonch a prefkanch L ito dvaja v nazetani latinskho staroveku boli priamo stelesnem vetkej lisnosti a pfefkanosti: mohli by teda zbada', e ie Dante iu a potom by vbec neodpovedali na jeho otzku. Ak sa im vak prihovor vgilius' ktormu ied'nodlcho rnusia odpoveda vetci zatratenci (ako mu napr. nulsel odpoveda Vanni Fucci, porov. Inf. )o(N, 736)'ba pred ktom kapitulu1' aj ,,mocnosti pekeln", potom je ch odpove zaruen. (Pozri jeho tdiu Ulisse ,,fandi fictor" e le vie della sapienza, St. dant. )ooffIl, 1960, str. 49.) - Padoanov no vklad akoby dotvrdzoval nasleduici spev: v om sa zjav in ,,perfdny radca", tentoraz nie Grk, ale Talin (Guido da Montefeltro), a prve preto, e ani zaleka nedosahuje stupe Ul1xovej prefkanosti, vel'mi ochotne _ hoci m sm sebe pred svetom lypal'uie bilhg - odpovie na Danteho otzku. Pri

lme tu predovetkm na lyiecitovan tdiu Padoana.) Nielene v tejto apostrofe nenalo niial<y nz Vergiliovei (i Danteho) cty k svetu, kto predstalui dvaia Grci, ale zistilo, e tzv. zdvorilos, ,,\Tsok" tn teito peam". Jhladenos, buly s len maskami pre irniu a ,,evidentn antipatiu" Danteho Vergilia k Ullxovi a Diomedovi. Ak sa Vergilius prihovra slovami akosi zdrazuicimi, e si u oboch grckych'hrdinov" zskal ist
oi, e tak ,,zsluhy" o ich ,,sll'u" nielene si nezskal, ale e v celei svo|ei Aeneide a prikadei prleitosti oboch doslovne hanil, tupil, bilbgoval, ba Ul1xa, ako sme konene u spomenuli lyie, nevhal nazvat aj piamo ,gloincorn": ,,strojcom zloinou" (,,scelerum inventor", en. II, 164; ,,hor,,zsluhy", |e v tom celkom iste skr}t inia. Vieme

ja4lnkom" ('fandi fictor", Aen, IX, 6o2) at'

ironicky mysl svo1'e ,,zsluhy" o ich najlepie svedia |eho nasleduice slov' ktomi sa opral'uje: ,'ak zsluh o vs mmu uiac i menej" (v. 8l), priom uvedenie predchdzajceho wrdenia do roviny pravdy premiea irniu
e takto

tator scelerum" Aen. VI, 529)'

o tom,

,,poduodnm

''sllu"'

,,sll'u" zrejme skr,,menej" ne,,viac" - aak,,viac'', tak v tom zmysle, ako sme naznaili lyie' ie

na sarkazmus: Vergilius mal ch ,'zsluh" o ich

380
v zmysle negcie ich ,,hrdinstva". Je to konene celkom logick. Ve ako vbec mohol ma

KoMENTR

Vergiliovou alokciou prenik irnia, sarkazmus

Vergilius nejak sympatie k predstavitelbm grcke| prefikanosti a l'sti' ktofei piamym i nepriamym dielom bolo znienie Trje, pokladanej za matku fuma? A ak sympatie mohol ma Dante k m ism Grkom, a naim k Ul1xovi, o ktorom z vergiliovej Aeneidy vedel' e sa zastnilna masakrovan Rifea a ieho druiny (porov. Aen. II, 339 a nasl.) - toho tjskeho Rifea, ktofho Dante ako |edinho pohana, navzdory vethm teologictm zbranm, umiestil do svojho Raia? Giorgio Padoan m skutone pravdu, ke hovor' e celou

cel nasledujca epizd^ o ,,skone" grckeho hr. dinu je Danteho invenciou. d'ecku, ani cta urel... - Ani lska otcovsk (k synovi Telemachovi), ani lska synovsk (k starukmuotcovi Laertovi), ani lska rlane|skit (k cudne| Penelope) nevedeli premc

ani cit k

94-99

Ulyxov zpatatbu po ,,poznani".

103

panielsko z jednej' z druhej zrel sofn stran? / i Maroko,. - Od Gaety viedla teda Ullxova cesta
nazpad.

105

hho rozkazu: ,,Zastavte sa!" (Porov' v.82.) Tm. prosebn tn Danteho Vergilius naozaj len fingoval. (Porov cit. tdiu, str. 48.) Nie je to ostatne postreh celkom nov. Fakt, e sa Danteho Vergilius zoi_voinaiperfdneim klamrom staroveku sprva sm tak trochu perfdne a klamrsky, vimol si u v XVI. storo{!1 Torquato Tasso. Vergiliolrr tzv. pretvrku, pravdae, meliil (predpokladal' e si autor eneidy
prirodzene, neme b re a o iste prvom odmieta napr. Sapegno vo svojom komentri), no
sprvne.

a antipatia k obom Grkom a e napokon cel ieho maskovan uhladenos vnisuje a do prkro stro-

to7 - to9 ke onen tesn priechod sa nm zjauil... - Gibraltarsk ina,znamenajca pre starovekho loveka limit obvanho sveta, aksi anticl,,finis teae" - koniec sveta. Podlh starovelcch bj obor Herkules tam postavil stpy s npisom ,,Non plus ulta- _ ,,Nie viac dhlej", kto mal hodnotu boskhozkazu. _
110

trochu zahral na autora odysey' o

om,

iemoment, kto dosi ako nesporn predpoklad vina modernch komenttorov i celkom seriznych danteolgov, ako sa o tom zmienime
niie. _

ho aprirny zmet

Modern vedeck analza celho tohto spel'u mu dvaneprian o za pravdu. Takto definovan zmysel Vergiliovei apostrofy m ieden vny dsledok cel nasledujce Ulyxovo rozprvanie stavia do inho svetla' ne v akom sa dosi tradine (od ias de Sanctisovch) vid' Presnejie povedan: eliminuje ahkolvek Dante_
Ltetoizova grckeho Ul1xa,

v podstate zmysel jeho slov videl

,, bratia, ktoch sto tisce trjzne...' - Povestn a slvna e'z ktorej sa nam posledn tercna stala okrdlnm trojvermo ,,cnosti" a,,poznan"'

v junom panielsku, pravda, hodne daleko vo vntrozem. ttz - 720

samom vstupe

Seuilla uprauo z otni u mizne, / rnizncu Ceutu... - Mesto Ceutalei na arickom pobrepri

111

do

Gibraltarskej iny,Sevilla

citovanm pti kadej prleitosti- ako vrok

ludske| aktivity (videli sme, e tto aximu poloil takmer ako motto na zaiatok tohto spel'u, porov. v. 2l - 24) a kee cel jeho dielo priamo bl zpalom za ,,vedenie" a ,,poznanie'' ('veda" je mu

tone zdrazoval ,,cnos" ako vedci princp

a stanovisko samho Danteho. Kee Dante sku'

conv I' I,

,,poslednou dokonalosou naej due", porov 1), prve v tomto bode skoro vetlcm

Kampnii, nazvan tak neskr - iea po odchode Ul;xovom - trojskym eneom na poes jeho pestn Caiety, ktor tam umrela aj nala hrob. (Porov. Aen. \rII, 1 a nasl.) ko vidme, chodiskom danteovskho mtu o Ul1xovi s
klasick pramene; pravda, len v'chodiskom, lebo

ke Kirke sotn sa uymanil z jej krou... - Povestn arodejnica, ktor premieala l'ud na zvie_ at: Ul}xes musel u nej zotrva lye roka. (Porov Aen. VII, 10 a nasl.) - Gaeta, mesto v talianskej

9r-93

te ,,hriechu" a ,,cnosti" - o je dozaista motv nramne ulachtil. (Porov. text v pvodine:

vizi umani e del valore"'
,,ch'i'ebbi a divenir del mondo esperto, - e delli v 98 _ 99.) No hne

Na zaiatku Danteho Ul1xes motivuie svoiu cestu za Herkulove stpy tboupo poznan sve_ t a a u d : preto sa vraj pustil na dalek,,oworen more", aby mbliie vnikolk udskm taorom", aby ziskil poznanie loueka v jeho dvojitom aspek_

doterajm komenttorom doslovne splynul Dan_ teho profil s profilom Ul1xom. Hodno si vak vimnjednuvec, ktor sa dosia - napodiv| - nebrala do vahy pri lysvetlbvan Ul;xovej epizdy:

381
natov,,krtkej rei", ktoru mal k svoiim druhom bezprostredne predm, ne prenikli za Herkulove stpy, l"slovne povie, e ich cesta povedie v srnete zapadajceho slnka do ko nin, ,,kde u nie s ludia", do sveta ,,bez lfud" - ,,sanza gente".
(Porov.

KoMENTR

Ide azd,a o rozpor v Ul1xovei rei? Nesporne. Hrdina' kto slovne povie, e cielbm |eho cesty |e poznanie sveta a loveka, ale kto si je vedom e putuje do konn podnik naisto 'bez loveka", cestu absurdn, ak len, pravdae, nem nieo in za lubom. A nebol by Ulyxes Ullxom, keby toto ,,nieo in" nebol mal za lubom. Tomuto ,,perfdnemu" Grkovi v skutonosti nelo o nijak tzv. objavitel'sk cesty _ nie ie to Kolumbus ani kondotier! - ale naozai o poznanie onoho sveta, ,,kde u nie s l'udia", o preniknutie do onch ,,ultima regna" r",ktor sa podlh sve''posldnch kch danteovslrch predstv nesporTre rozkladali kdesi za symbolichmi Herkulomi stpmi a do ktoch prstup bol loveku zakzan. Druh strana zemegule podlh danteovskei kozmogrie plati|a za zhrobn". k Danteho Ulyxes ho_ ',ru vor, e chce byt,,del mondo esperto"' t. i. e chce pozna s v e t, ani tak celkom neluhal, lebo mu v skutonosti lo o poznanie tohto sveta, naozaj .,sveta bez l'ud" _ ako napokon ai slovne priznal - o vniknutie do resmrti a preniknutie do ',taiomstiev Boch". (Raffaello Fornaciari m pravdu, ke pod sugesciou nzorov Pia Rainu kvali fikuje Ul1xol'u cestu ako cestu do hlbn ivota a smfti a vid v nej - i ke vzdialen analgiu odyseovskho zostupu do,,podsvetia". Porov jeho tdiu Ulisse nella Divina Commedia v knihe Studi su Dante, Firenze 1901, st ll0.) Do tohto .,sveta" Ulyxes skutone ai vnikne, ale njde v om smr nelen on sm, ale i vetci jeho druhovia. Naoko sa plavil pod zstavou vysoloch idelov poznania a ,,cnosti", no v skutonosti pod starou a Dantemu tak dverne znmou vlajkou titanskej pchy. Ako ,,perfdny radca''' ba sm prototyp tohto druhu hrienikov plamennmi slovami

117.)

znamen to, e sa plavila |uhovchodnm sme' rom. 133 A u dial'atle sa hora obrouit''. _ Hora oistcov, ktor sa podlh Danteho geograficlcch pred_ stv dvhala do obrovskei ky na druhej strane zemegule, na vrchole iei funej hemisfry a an_ tipodicky kJeruzalemu. (Porov Purg. II, 1 - 3; III, 14 - 15,40,85 - 87.) 141

ako to chcel In. - Boh. -

A nad nani sa uzaurelo rnore. - Porenavo sttojom komentri poznamenal, e tento posledn ver ul1xovskej epizdy vyznieva slvnostnm tnom, nema.jcim pru' Za*oren a upokojen ocen je hrobom, kto stiera kadstopu po stroskotancoch a ticho, ktor nasleduje na konci spelrr, akoby vraj bolo tichom' ktor nasta|o nad mi pusmi vodami. Je to iste pravda. k sa vak vriace vody nad Ulyxom napokon tak pokoine
zatvorili v tichu, ktor chaaktefizuie zver spel'u o tomto grckom hrdinovi' rozvrili sa v nevdanej hojnosti na|rozlinejie meditcie komenttorov a vbec danteolgov Takmer vetci z nich - ak tak smieme poveda - dali sa vak danteovshm Ulyxom asi podobne oklama, ako sa mu dali oklama jeho ,'star", ,,pomal" a ,,chor" druhovia. Jednoducho uverili, e Ul1xes, reniaci strhuicim spsobom o tom, e lovek nem^ it ako me\ ,,le za ctt'osou l za poznanm bai",hovor pravdu. 'V perspektve takhoto renenia Danteho

142

Ul1xes potom prirodzene lyrstol na samho predchodcu Kritofa Kolumba, na modernho Fausta, kto si vol ,,vedenie" aj za iziko zahynutia, priamo na titana moderne| l'udskej tby

oduevnil svojich druhov (zamaskuic pritom

vlastn zmet cesty najulhchtile1'mi argument_ ml) _ aterazzato pyk v plameni. Domnievame sa, e toto - a jedine toto - i autentichm mylienkom iadrom celej Danteho epizdy ! o Ulyxovom,,skone" a treste. 124

Le kormu majc obrten k rnu... - Na chod, ie predok lode smeroval na zpad. Ak

126

triezlY vedec' hovor a o ,,hrdinskom diamantouom kaleni" Danteho Ulyxa. Pozri ieho tdiu Lat^gedi^ d'Ulisse z . 1937, uverejnen v knihe Dante e la cultura medievale, Bari, 1942, str. 89 a nasl.) Ba lyrstol a na dvojnika samho Dante_ ho. V komentroch i rozlinch tdich sa nespoetnekrt stretneme s mylienkou, e v Ulyxovi ie ,,osi zo samho Danteho", e Dante do tejto postavy vdchol ak u nie cel, tak aspo poloviku svojej due a pod. (Pozri napr. v Masseronovom komentri.) kosi takmer veobecne
zviznm stal sa De Sanctisov sd o tomto speve: sa tu vraj stva ,,cnosou", Ul1xes sa vraj

po plnom rozvinut l'udskho intelektu bez ohlhdu na akkolVek..Herkulove stpy", ie na lnsostne hrdinu. (Napr. Bruno Nardi, in vemi ''kladnho"

potom Ul;xova lo boila ,,vdy v lhv stranu",

'hriech"

382
i ako pynmida
a

KoMBNTR

uprostred bahna 7-loIabov poziatuvraj postavila sochu tomuto Kolumbov-

moriam a nom svetom. (Pozri ieho cit' Djiny

italsk lit.' str. 1l9.) Vetky takto nzory svedia len o tom, e tto

mu predchodcovi'

kto

ukazu|e rukou

k nom

epizda z Danteho Boskej komdie zaala it

svojm autonmnym ivotom, no mbol tento jei ivot autonmnei' t. j. mvmi sa dostvala

mimo kontextu a mimo ideovho plnu Danteho diela' m vmi sa deformoval jej zmysel. od konca 19. storoia a po nae dni trv diskusia o vzname tejto epizdy. Zd sa, e po tdich H' Friedicha (odysseus in der Hlle, Geistige berlieferung, Bet|in |)42), M. Rossiho (Gnsto filologico e gusto poetico,Bari 1942'), Th. Spoeni/ro (cit. Eihung z r' 1946), A. Pzarda (cit. monogria z l l95o), a naim po lyie uvedenej prci Giorgia Padoana z . 1960 mono bezpene
tvrdi niekoko vec: Niomu nebol Dante vzdialene| ako mylienke heroizova Ulyxa a stava mu poziu - pomnk (ako ob|avitelbvi ,,noch svetov": vyieS1 videli' o alc'svet" ieho Ulrxovi lo!). Naopak, jeho

nemon, ak nie pfiamo absurdn, vies stotoujcu paralelu medzi autorom a ieho postavou. Ak je tu neiak paralela mon, tak rozhodne nie v tom zmysle, e ptof oboch splvaj, ale e Danteho Ulyxes je - ak tak smieme poveda - ntidante, i obrtene: e Dante je Antiul}xes. Takto kontatovanie, ptavdae, ni neuber na bsnicke| sile teito ulyxovskej epizdy: nespofne je v nei prtomn |eden z strednch probl&nou samho Danteho a vbec celej svekej spolonosti, javia_ cisa v jej nepokojnch tbachpo prekraovan vetkch limitov, vetloch,,Herkuloch sdpov" vo vethch oblastiach duchovnho ivota - Lto ai ch ,,Herkutoch stpov-' ktor pred svekl'ud_ stvo stavalo cel gotick univerzum. -

sPEv DVADsITY SIEDMY 7-12

14_,1

snahou bolo na tomto mieste Boskej komdie a v plnom slade s jej ideovm plnom predstavi sm protoryp ,,zlho radcu"' loveka, kto sce vldne velkou inteligenciou a dozaista i odvahou, ale kto konbez regulatvneho princpu 'cnos ti", i ke neraz v mene samej ,,cnosti" afgumentuie' a kto napokon vedie seba samho ai inch do zhuby. V takejto koncepcii - ilnie celkom to_ tonej s koncepciou homrovskho odysea - il Ul1xes v celej starovekej' latinsky psanej literatre, a v takeito koncepcii, ako irokou ana.lzol) doknalprreGiorgio Padoan' preiel Ul1xes ai do Danteho diela: ako l'stiv, prefkan podvodn lisn no najm nesmierne vren Grk, ako opravdiv' ,'fandi fictor" - ,,poduodn jazynk", povedan s Yergiliom (porov. Aen. Ix,602). (za jeho slvnou reou, ktorej uverili vetci exegti tohto spevu, naiel Padoan len ,,presladlr smev Geryonov"; my sme upozornili |^ zi^vn rozpo v nej.) I ke Dante azda obdivoval Ul1xovu neskrotn tbupo bezhraninom poznani, nevhal ho prve ako prototyp perfdnosti a prve ako prklad l'udskej tby, vedenei jedine pchou odsdi.Na samom zaiatku spevrr, ako sme pripomenuli, jasne sa od neho ditancoval a neskr' o je ete prznanejie,nazval Ul1xolrr Io ,,bkizniuou brkou" - ,'il varco folle d'Ulisse" (Par. )o(VII, 82 - 8r. Takto jednoznanst}novisko samho Danteho na|lepie sved,e ie

vovho bka, ktorho ponkol ako rinovan1.

u Siclii bj,k.. - Podlh legendy, hodne roz renei v staroveku a Dantemu zreime znmei z latinshch pfameov, tnanPefillos zostojil kG

Jak

nstroi muenia siclskemu tyfanovi Phalaridovi: neastnk,zaworen do vntra tohto postupne rozpalbvanho bka, v lttoznch mukch rydval stony, ktor sa v bej tlame menili na buanie.
Siclsky tyran dajne - a Dante hovor, e prvom kovovho bka vyskal na jeho autorovi. (Hodno si vimntento motv,,perfdneho Grka' a |eho svis s predchdzajcim spevom!) 28

zjau: Rornagnu i mier i Uojna zuiera.

mestom Ravennou.

rnagna, stat seveotalianska provincia s hlavnm

- RG

29-30 pri Urbire

om, / spd

som il' pred urchom

ktorho sa Tiber odober' - V Montefeltre, t. i. v tei asti Romagne, ktof je medzi Urbinom a prame

mi rieky Tiber na ptvchu Coronaro. - Hovo riaci duch je Guido da Montefeltro, jeden z n^

slvnejch kapitnov XIII. storoia, rezolmy a energic ghibellin' kto v boii proti guelfom a ppestlrr viart triumfoval a preslvil sa nie_
len svojou udatnosou, ale i l'stivosou'

kronikr Villani ho nazval ,,najbystrejm a nzi dmyselnejm vojakom, alc bol wojho asr v Taliansku", porov. jeho Kron. \{I, 8O.) Za svoiq runej volenskej kariry viackrt sa s Cirksou zmieril a zasa roziiel (zaas bol aj exkomrrnikc

(Florents$

383
van), no na sklonku ivota, r' 1'296' zrnieril sa

KoMENTR

s ou definitvne a vstpil do
kltore v Assisi. 39

frantiknske|

rehole. Umrel r.1298' akiste vo frantiknskom

no, prue nem otaoren uojrxu. - Prve' iena iar 130o. v tom ase vldol v Romagni naozaj ete pokoi' lebo v l'seni predchdzaiceho roku romagnolsk vemoina popud ppea Bonifca VIII. odprisahali veobecn mier' -

z^ piamym mieracim pomenovanm mocnho rodu ie prtomn Danteho odpor k drarnm rodom a ,,tyranom", na.jastejieai nelhchtickho pvodu, ktor sa na prelome XIII' a XIV. storoia zmocovali vldy v talianskych mestch. k dnes chpeme takto Danteho pomenovania ako slovn hry, vjeho asoch sa chpali ako nesmierne krut urky. (Dante, ptavdae z inch prin,nevhal

4t ,42

podobn zyietacie pomenovania pouiaj na oznaenie obanov talianskych miest. Porov.

Purg. XlV, 40 a nasl.)

tam tak is stav, aky bol r. I27o' ke mesto fakticky ovldl pni z Polenty, ktor si dali do

z Polenty orol... - V Ravenn

sa

ni nezmenilo, ie

z Polen_ lhchtickho znaku orla' R' 1300 ',orlom ty" bol Guido Star (otec Francesky da Rimini, porol'. Inf. V)' ktor k zemiu Ravenny pripo1'il Cerviu, mesteko na Adriatickom pobre,hospodrsky dleit svoiimi solivarmi. Mesto, o niekdy znieslo tol'k iale... - Ide o mesto Forli a o narkuna udalosti z r. 728I 1283' ke z popudu ppea Mattina IV. vojsko, zloenz talianskych guelfov a franczskych od_ dielov, obliehalo tto ghibellinsk batu. Jednm z velitelbv mestskei obrany bol prve Guido da Montefeltro, kto l. nLja |282 podniko| vitazn pad, ba napokon spsobil povestn krvav porku franczskei jazde,ktor vnikla do mesta (',Franczov v krvi znesc na hromady"). - Krtko pred r. 1300 zmocnil sa v mest vldy rod orde_ laffiovcov, kto mal v erbe zelenho leva v zlatom poli. da Verrucchio (otec Paola a Gianciotta, znmych nm z Inf. \D a leho prvoroden syn Malatestino, od lyhnania ghibellinov l 1295 pni mesta Rimini, povestn nemilosrdnmi postupmi voi nepriatelbm. (Ro-

43-45

Na lamone i mestu na Santernu... - Na rieke Lamone lemesto Faenza a na rieke Santerno mesto Imola. R. 1300 obom mestm vldol Maghinardo Pagani da Susinana, kto mal v erbe modrho leva v bielom poli. V ieho menen strany ,,z junej na severn" vidi sa narka na jeho poli tick vrtkavos, resp. na ieho politick taktizovanie: Maghinardo vrai v severne poloenej Ro_ magni, ovldanej ghibellinmi (,,severn strana"), predstieral ghibellinsk zmlhnie, polcm v iu_ nom Tosknsku' kde vldli guelfi (''iun strana"), zasazmlanie guelfsk. (Del Lungo a i.) _ A priam jak mesto lepri Sauiu... - Cesena, |eiaca na rieke Savio. Akje poloha tohto mesta,
rozkladajceho sa medzi rovinou
a

49-5r

52-54

.ieho politick situcia. Niektor tu vidia narku na

vrchmi, tak ie

Z Verucchia hafan... - Malatesta

46-48

Galassa da Montefeltro, kto bol u tyri roky podestom v Cesene, hoci sa mal podesti meni kadm rokom, no pritom sa formlne nelryhlsil za vldcu, iemesto nemalo ani tyraniu ani slobodn vldu. (Barbi.) Podlh inch Dante tu mieri na fakt, e Galassova vlda bola obzvl mierna a ani zaleka neprirovnaten k vldam inch
tyranov. (Sapegno.)

64-66

bia si ,,neboiec" zo ztlbov, aby ronltali a rozniesli svojich odporcov!) Vo v 47 ide o narku na krut Montagnu dei Parcitadi' (o kladnej vrade, ktorej sa dopustil Malatestino na dvoch obanoch mesta Fana, zmieni sa Dante s obzvl silnm odporom

zlvrad'enie uvznenho ghibellinskho vodcu

nasleduicom speve. Porov. Inf. )o(VIII, 7

Je iste pozoruhodn, e pri predchdza|_

a nasl.)

cich rodoch Dante pouil heraldicku symboliku,'

no tu pre iel k ptiamemu zuieraciemu pomenouarll'z. Niektor myslia, e sa tak stalo pod vpl1vom

v tomto veri Danteho krut irniu: tento duch, kto bol v ivote tak obozret_ n logicky presne mysliaci, prcikan ailsnozri, nezbad, e m pred seboLt iuhoDanteho, kto me svetu prezradi ieho ,,taiomstvo", a zrazu cel svoju argumentciu postav na zlom zkJade.Tak ieden z naiprefkane.jch zatratencov Danteho Pekla, kto sa tak obva bilbgu na svete, napokon si tento bilbg sm lypal'uie. (Pozri jeho tdiu
racini nachdza
Il

Ale e ods odtialto sa ned... - Benvenuto Ter_

canto XXVII dell'Inferno

v cit.

Lett. dant.

I,

slovnej hry: z mna Malatsti - Malatestini skr_ tenm vznikla pre4vka,,Mastini", doslovne znamenajca: hafani. Je to iste mon, no nesporn je, e

str. 530.)

Hodne sa diskutuie o tom, akej hanby sa vlastne Guido obval? Hanby ztoho, e ie zatraten? Alebo hanby z printohto zaatenia? Z jeho slov by vy-

384
plva|o' e Danteho sasnci ani nepredpokladali monos zatratenia kajcnika Guida, kto na kon_ ci ivota vstpil do kltora, a e teda ni nevedeli o nejakej jeho ,,lisnei rade",ktot ho podlh |eho

KoMENTR

pizn^fiia priviedla

do tohto kruhu. Zaiatkom

jcu epizdu o Guidovej ,,lisne| rade" si Dante

nho storoia vznamn taliansky literrny vedec Francesco D'Ovidio z toho usdil, e cel nasledu-

uojnu blzo Laterna... - Ppe Bonifc VIII. Narka na vojnu, ktor r 1297 viedol proti Colonnovcom, mocnej rmskej rodine' ktor malasvoie palce nedaleko rmskeho Laternu, vtedaiei ppeskei rezidencie. Prsluncite1'to rodiny toti odmietli uzna platnos abdikcie
ppea;pe|estina V., ako i platnos voby Bonifca

jednoducho vymyslel a e teda cel tento spev ie alamsi aktom Danteho politicke' pomsry skr ne'

VIII. colonnovci vzdorovali ppeovi poldruha roka, nie v samom fume, ale najmi v nedalekej
Palestrine, opevnenom meste s nedob}tnm hradom.

milosrdnm bilhgovanm ppea ne Guida da Montefeltro' toho ppeaBonifca \IIII., ktomu autof Boskei komdie pritalvetky svoie osobn neastia'(Pozri jeho tdiu Guido da Montefeltro v knihe Stud sulla Divina Commedia, Sandon 1901.) Kee sa vak neskr nali historick doklady o tom, e poves o Guidovej ,,lisnej rade" nebo|a neznma v Danteho asoch (nali sa zmienky o ne| u kronikra Fancesca Pipina a u Riccobalda

tarnniekde u sultna.

o ani Akru nikdy nedobual

89-90

Stupovanie sarkazmu:

/ a

nekupil

z Ferrary), dnes sa modern komenttori klonia

k nhlbdu' e v Danteho epizde ide o historick skutonos, pravda, s hradou, e je v nej vedlh historickho iadru ai velk ast bsnickej invencie. (Pozri napr. Porenov komentr.) 67 a potom pouraz ukol psu... _ Fruntlkns|ry powaz'Natka na Guidov vstup do rehole. (Pozri vyie pozn. kv.29 - 3o.) 70 uek kaz' - Ppe Bonifc VIII. _
1)

prina po boku muzulmanov - na dobyt kry, poslednej kriiacke| pevnosti na Blzkom vchode (7291'), ani na tahch, o navzdory vetlcm zkazorn vyvali zbane a in materii do saracnskych krajn. -

nie na talcch, ktor sa zastnili- zo zitnch

Bonifc VIII. ,,toil"na ,,bezhonnch" kresanov,

pod nm ten, kto ho nosil, chudm bual ov. Frantiek z ssisi. Narka na padok rehole. Siluestra Konta'nt zo Soracte uolti... _ Podlh legendy rmsky cisr Kontantn, postihnu malomocenstom, poslal po ppea Silvestra I.' ktory

93

94-95

vpustovni na hore Soracte, severne od Rma.

Ppevraj cisra rylieil i pokrstil.
102

sav asoch pfenasledovania kresanov ukrval -

postiedkov, ktomi Dante charakterizuie Guidafrantikna. (Pofov. scholasticl termn ,,forma" vo

(lat.)' preo. Slovo patr do systmu iazykoch

ako aquare, oypouj ma, prosm. _ Quare

pozn.

ako a k zemi Palestrinu sklim.- Pozri l'vie kv 85 - 86. 105

.73, kazatelsk obraz vo

v.

Terfacini tylisticlrm rozborom Guidovej rei

zistil, e sav nej odra cel jeho charakter diplomata, obozretnho lypotavca, ale ztove i voiaka a mncha. Umenie charakterizova dan po_

79 -

8l

at.) Uveden

nim. pred'chodca rnj bol tak lahostaj?j,- Celestn V.' kto sa r. 1294 zriekol pontifiktu. Ver zasa nabi irniou na etBonifca VIII., o ktorom Dante veril, e sa ,,podvodne" zmocnil ppeskho prestolu a nsilne printil rezignova

nov Danteho asoch bolo msiiedinenm

a

stavu samm jazykom patr vbec medzi vek Danteho ob|avy. Dnes sa ntm zd prirodzenm, plne nimonm.
73

svojho predchodcu. (Porov. pozn. J6 - 57.) 110

k I. xx'

Pokm som formou rncisa bol a kost''. - Slovo ,,forma" pouitvo zname scholastickho termnu: dua. (Pozri pozn. k Inf. )o(V, 101 - 102.) Treba teda rozumie: polcm som bol duou tela, ktor mi dala matka, pohm som il na svete. _

No, kniea noch Farizejo, prue

85-86

vate de promissis" - ,,Mnoho slbte, mlo splte zo

nu' duj,slub' hoc spln iba troku, / zska ti triumf na uzneenom trne. - ie:prislb velh a spl mlo - v tom spovala Guidova tzv. ,,tllisn rada'' zredukovan na schematicl sentenciu bez konkrtneho obsahu. (Celkom podobn ju uvdza, ako cituj viacer, lyie uveden Riccobaldo z Feffary:. ,,Multa promittite, pauca sersl'ubov".) V takejto forme

r11

uedci

- poznamenal Porena -

385
ilo by o radu najvedneiiu, naielementrneiiu
a aj naizbyonejiu pre takho obratnho diplomatickho ppea, ako bol prve Bonifc VIII. o ,,konkrtnom" obsahu tejto ,,rady" hovoria vak deiiny: pri rokovan Bonifc VIII. prislbil Colon_ novcom vetko, o si elali (vrtenie maietkov, hodnost, beztrestnos atd'.); ale ke mu lada|i hrady, dal Palestrinu zrcat (1298) - sl'uby nedodral a mocn rod pokoril do prachu. 1.12

KoMENTR

sPEV DVADSIATY sMY

7 -21

Frantiek prde pototn k mjmu lku, / no ierny cherub pred nrn zastane s/... - V motve sporu svtca a dmona (,,ierneho cheruba") o duu loveka vid sa iste sprvne odraz pras_ tach l'udoch legiend. U Danteho je vak pozoruhodn premena ,,rohatho diabla"' ako si ho l'ud predstavoval, na ,,ierneho cheruba", ovldajceho logiku ako bakalr bolognskei univerziry (Vere o ,,diablovi-logikovi" patia medzi najcitovaneiie vere z Boske| komdie.) Nemono ani odmera krutos sarkazmu, adresovanho ppeovi Bonifcovi VIII.: proti ppeovei sofistike preventvneho rozhreenia ie postaven s urim humorom - Yclav ern napsal, e s ,,iernym humorom" (pozri Slov pohlhdy 7964,2, str. 30 31) - diablova logika, a t napokon lyhrva. Ete ho Talianska, aby ho dobyli od Byzantncov a inch ostfeiie lTstpi cel zmysel te|to epizdy, ke ju porovnme s epizdou v piatom speve Purgatoria, domcichvldcov(vr. 1059 - 1084). kde sa ziavi Buonconte da Montefeltro, syn nho 4.Yo v. 15 - 17 na vo;'nu Karola I. z Aniou s neapolskm krlbm Manfredom, nemanelslcm syGuida: ai o ieho duu bude zpasi ,,aiel bo" z pekiel", no jedin opravdivej .'" nom cisra Friddcha II.: v tejto voine sa dopustili ''slzika" ^ ',^njel zrady aplski bani, kto pri ceperane, strategica hlboke| ltosti - |edin danteovsk povestn ky dleitei rovinke na tozhrani Ppeskhottu ,,lagimetta" _ ztchrni tohto voiaka, umieraice_
ho na bo|isku s prebodnum hrdlom. Guidov syn

123

Ved' nech by sa i ceb nrod ziiel / z Aplie..' Rozumei: keby sa zhromadili vetci ranen aj mt_ vi z boiov, ktor sa zviedli dvno i nedvno v |u_ nom Taliansku (nzov Aplia m u Danteho takyto r znam), pohlhd na nich by nebol talhrozn ako pohlhd na zatatenco v deviatom lhbe. nata na niekolko povestne krva^Danevzp^i ch vojen a bitiek: l. Vo v 8 - 10 na voinu Rimanov (nroda, ,,o pvod svoi m v Trji") bu so samnitmi, ale bo na Aeneow vojnu v Latiu: v tomto ohlhde sa komenttoi tozchdz^j. 2. Vo u. 1 I - 12 na druh pnsku uojnu (2l8 202 pred n. l.), resp. na ie| vrcholn bod, ktom bola povestn a pre Rimanov nespen bitka pri Kannch (v lete r. 216): podla rmskeho histotika Tita Livia vo1'sko kartginskho Han1bala zozbieralo na bo1'isku za mericu prsteov, stiahnurch z prstov padlch rmskych sentorov a jazdcov. 3. Vo v. 13 - 14 na dlh vojny s Normanmi' kto pod vedenm Rberta Guiscarda vpadli do jun-

s rozhreenm ppeslom - sa dostva do hlbokho Pekla! Nie Ie div, e Voltaie, ktory si in Danteho dielo vemi mlo vi| (pretoe mu nerozumel), z celej Boske| komdie lznval jedine tento spev - a ai ho do francztinyprloil. -

rozhreenia - dostva sa do nruia anielovho, polmsm Guido - s rozhreenm,

- aj bez

a Neapolskho krlbvstva prepustili anjouovsk

dokonca

124

K Minosoui ma uzal... - K pekelnmu ,,sudcovi" zattatench'. osem ,,zvitov" |eho chvosta znailo smy pekeln kruh. (Pozri Inf. V,9 - 12.) _ t27

125

urauiac: ,Ten u ohe zlodejsk sa zniti.' Rozumei: v ohe, kto hrienikov ,,kradhe" (porov. Inf. )o(VI,42)' ie celch ovia. -

a tak vraj nepiamo zavinili Manfredovu porku i smr v bitke pri Benevente (26. februra 1266). _ Pri samom Ceperane, ktor Danteuvdza ako bo|isko, nebola vak - podl'a zistenia historikov - nijak bitka, take tam nik nemohol ,,zbietat kosti" padlch voiakov Tento tzv. omyl autora Boskej komdie stal sa predmetom diskusie a dnes sa veobecne lTsvetl'uie m, e Dante tu spoiil dve veci: prinu(zradu pri Ceperane) a nsledok (bitku pri Benevente). (V zworkch dovol'u|eme si upozorni na zaujimav vec: V celom tomto pasuse _ myslme tu na originl! - nemono si nevimn nielen Danteho tzv' ale vbec |eho l"razn snahu po 'drsn my", zlrrkovej organizcii |ednotlivch verov. 'drsnej" Preiavuie sa to najm vberom slov, obsahujcich spoluh|sku /. Cituime aspo r1wkovite: po,.ia parole - dicer - ora - per narrar - per certover'ria

vojsko

356
- nostro sefinone - comp/ende/ - ancor - forttnata terra - per li Troiani - e per la lunga guern scrive - non efra - pe contastare a Ruberto Guisardo - e l'alva ancor - bugiardo - senz' arrne -

KoMENTR

lardo atd'' So vet}ou opatrnosou odvaujeme sa lTslovi dohad, e v takto zvukovo ver',ladench" och Dante pouil slovo ,,Ceperano" pre samo jeho zvukov uspsobenie, nevhajc priamo nadfadi sm umeleclc (alukov) inokpresnosti histo_ rickho faktu: sotva toti mono predpoklada, e by si bol mohol Dante zmli Benevento s ceperanom, a sdiac podlh jeho textu, ie vylen aj zmena a ,,nsledku". Naa hypotza, "piil ozumie sa, me nadobudnhodnotu faktu len
po dkladnomskume Danteho slovesnho umenia' kto je v danteolgii ete len v zaiatkoch. -

nlom a vrai preto, e sa nestal ppeom, zalLotl nov nboenstvo, mdo kresanstva vniesol hlbolc a zhubn rozko|' zDanteho textu, pravdae, nemono usdi'e Dante tejto legende veril. 4\{odern komenttori klonia sa skr k nzoru, e ho Dante zattatjl ako loveka, kto spsobil rozdelenie fudstva na zemi. (Sapegno
a .) 33 od brady k tici' kra Ali s jedotn' - li, vlasme

vefil legende, e Mohamed, zakladatel islamu (il v t.560 - 633), pvodne bol kresanom, ba kardi_

AIi Ebn Abi Talid (597

islame.

a jeho nasledovnk, neskr rozkolnk v samom

660), Mohamedov za

34-36

v nom prpade. -

prirovnanm' Poki vieme, vec zostala dosi nepovimnut, no ie viac ne priznanpfe samu povahu Danteho prirovnan a obrazov. asto evokuj viac, ne sa na prv pohad zd. Pnvda, ono 'viac" sa ned vdy tak l'rko odokqr ako
3r Pozri, o sa tu deje
s

Ak si uvedomme, e m hrienikom bol Mohatned, zakJadxet vlLdy polmesiaca, nememe ezbadai Danteho krut irniu - ozajstn'ierny humor", kto sa taji za zdafrlio ,,nevinnm"

22 -24 V sude, o strat tnesiakou stenu... - ie:bon dotikuna dne' segmentovho waru v podobe polmesiaca. (Dante tu pouil debnrsky technick termn,lulla", vlastne,,lunula"' slovo odvoden oh mesiac.) Ke z dienka suda vypadne tdo ',luna" as, napokon vypadn aj ostatn asti a sud sa rozzevi, otvoti: podobne bol ,,prederaven", 'otvofen a,;ozzanen" hrienik, ktorho Dante Yidel. -

verov na ,,drsn" "ladenie" r snaii sme sa, pravdae, vystihn aj v peklade. Porov. aspo vere: Guiscard jeho od"ke.Rbert por zrnati; - i s ludom' jeho kosti dosi zbiera Ceperano, kde z radil kad va...") 5. Konene vo v' 17 - 18 Dante nata na bitku Karola z njou s Konradinom, poslednm Hohlnstaufom, ktor sa odohrala nedaleko hradu Tagliacozzo Abtuzzch (23. augusta 1268): bitka sa ukazovala najprv piazfliv pe Konradina, flo ke sa ieho vojsko v domnen, e zvitazilo, rozpchlo po bojisku za korisou, vtedy vrai na radu Alarda de Valery Karolovho radcu, zasialtla zloha a Konradinoch vojakov takmer bez nmahy dobila. Sm Konradino padol do zajatia a 29. oktbta 1268 ho dal Karol z niou v Neapole popravi' -

Zkhdn danteovsk

Pretoe t, o rozkol na rozkol / u iuote saojom rozsieuali radi.'' - Princp contrapasso, vyjadren verbis expessis tak iasne ako v mloktorom speve. (Porov. aj zveren vere 139 - l42.) -

Gherarda Segarelliho z Pamy (12)6), zakladatela tzv' potolslch bratov, hlavou teito sekty sa stal Dolcino Tornielli z Novary v severnom Taliansku, man fuaDolcino (hoci nebol pvodne ani neskr mnchom!)' Bola to radiklna sekta, ktor vyla z ueniaJoachima da Flora o nastvajcom prchode krbvstva Ducha Svtho a hlsala nvrat k prvotnej apotolskej cirkvi, spoloenstvo majetku i ien, zruenie cirkevnej hierarchi a pod' sekta sa rozitila najm v horskch doliach severnho Talianska' Ke ppe Klement V. vyhlsil proti nej krov pravu, veden novafskm biskupom ("Novaran" vo v. 59), fra Dolcino ustupil s velkou

.Fra DoMnoui teda pouedz zese..." - Po smrti

55-60

skupinou svojich prvrencov vysoko do hr

a

opevnil sa na Monte Rebello pri Vercelli (nieZe-

bello, ako mylne pu viacer komenttori: opravil M. Porena). Z toho vrchu dlh as vzdoroval kri iakom' No v zime . 1306 - 1307 napadlo vea snehu' kto obliehanch zovel (' obiatia snen"vo v' 58), znemonil im zsobovae, t2ke v horskom tbore potolskch bratov napokon vypukol hlad a koncom marca l3o7 sa ra Do|cino vzdal. 2. |na 1307 ho uplili v Novare spolu s krsnou Margheritou z Tridentu a viacemi jeho prvrencami'

Momigliano aviaceti stafi novkomenttori

s tej mienky' e v Mohamedovej vstrahe je ironick oste: kedevajzatatenci' ako vieme, maj

Mohatnedom! - Stredovek

schopnos predvda blzku budcnos,ie to Ystfaha mrna a len prejav Mohamedovej zlomyselhosti' oproti tomu sa stavia Sapegno. Dvod n, e ce| Mohamedov odkaz sa nesie vn1'rn tnom a e pi tTr' pfedvdan budcnosti nie s

387
u zatatencov lYlenai pochybnosti (ako o tom svedaj v 78, ale ai in miesta Danteho Pekla, napr. Inf. xIX, 54)' Podlh tohto modernho komenttora a danteolga tn Mohamedovei rei na tomto mieste ie ,,vny a zkostli, bez tieu zloby". ako rozhodn, kto m pravdu. _

KoMENTR

a trubicu si razu rozopna'. _ Trubicu hrdla, iehovor. poznua a Pier da Medicina.. _ z texil] teda vypa' e sa osobne poznali, no bliiesa
ue

68

Medicina len preto, aby zdruznil intrignske a rozkolncke sklony ete i v Pekle:'eho ke u vra| tento rozkolnk in neme, tak aspo chce zo zhrobia zasia nenvis do sfdc dvoch fanslcch obanov pfoti Malatestinovi. (Pozri 1'eho Saggi e discofsi su Dante, Firenze 1930.) Proti nhlhdu Rossiho sa stavaj modern komenttori, Porena i Sapegno. Tvrdia, e ide o historick fakt, o ktorho hodnovernosti svedia najm Danteho vemi
presn daje.

72

nevie ni o tomto zatratencovi' iba to, e podnecoval roztrky medzi bolognskmi a romagnolskmi pnmi. (Medicina je krai chodne od Bologne.) -

/4 - /) kie tuoje oi sladk pl zas uidia, / o od. Vercelti k Marcabu sa sk!a! - dolie Pdu v irokom rozpt od mesta Vercelli a po jeho stie (podlb svekch predstv!), kde stl bentsky hrad Marcabd' kto r. 1309 dali zbori pni z Ravenny.

Pozoruhodn ie, e v tomto pasuse Dante tfikrt pouil dvansslabin ver namiesto benho en_ dekasylabu. Ponechali sme ho aj v preklade, podobne ako sme ponechali dvansslabinkaj v In XV, 1, 3, v Inf. )O(III, 32, 34,36 av Inf .XXll, 62,64,66. Porov. nau pozn. k Inf. )o(IV, 62. -

Tam upooedorn z Fana messer Guida / a Angiolella... - o celei histrii zady a politickejvtady vie sa v podstate len to, o napsal v chto veroch

76-90

da del Cassero a Angiolella di Carignano. dvoc'h* naiwznamneich fanslcch obanov, na rokovanie do Cattoliky, osady na adriatickom pobre medzi mestami Rimini a Pesaro. No na jeho rozkaz oboch obanov, cestuicich lodbu, hodili nmornci vo vreciach do mofa, o bol vrai neslchan zloin, na1'v v celom Stredozemnom mori (,,od Cypru k Maiorke", v.82, ieod wchodu na zpad)' al nespchali ani najhorgfcki pifti (,,Argolci", v 84). Uveden popredn meania- doklad kodoradostne a viac ne ironicky Pief da Medici na - nebud u musie,,pre focarsk vetry" sklada sl'uby a modli sa, ako robievali nmornci a cestu|ci' ktor sa plavili pri pobreokolo Focary, pahorkatho kta medzi Cattolikou a Pesarom, odkial duli prsloven a pfe lode nebezpenvetfy, lebo sa u nedostan do ch konn:utppia ich hne pri Cattolike. Kee sa v svekch kronikch ani v archvoch nenali nijak zmienky o teito politickej vrade, znamn danteolg V. Rossi vyslovil dohad, e ide len o mysel, kto Dante vloil do st Piera da

a povestne kru pn mesta Rimini (porov. In )offIl, 46 _ 48 a nae pozn. k mto verom), apiroval na vldu v meste Fano, leiacom la ldriatickom pobre' Aby dosiahol svoj ciel', pozval Gui

sm Dante: Malatestino Malatesta' jednook (v. 85)

rtora naviedol, aby prestal vhat a prekroil riekuRubico ('rozal Caesarovi pochybnosti", v.97 - 98). Znamenalo to zaiatok obianskei vojny a rozesnutie rmskeho nroda, no zrovel i zaiatok rmskeho impria. Podlh princpu contrapasso za trest je nieln roztnan ale k tomu ete m,,iazyk odta aprihltane" (v l01). _ Problmy okolo zalraenia Curina a viacer Danteho kontradikcie s m spoien s in predmetom irch diskusi danteolgov. (Porov. k tomu Renucciho cit. monogfafiu, st. 299 - 3oo,392;
tam a1'prslun litefatfa.)
103

kto nerozpruiua.'." - Caius Curio, rmsky tribn ludu' kto podlh rmskeho bsnika Lucana (Farz' |, 268 a nasl.) zo zitnch prin preelzo strany Pompeiovej na stranu Caesarovu. Ke ho rmsky sent vyobcoval z Rma, ponhlhl sa za Caesarom do Rimini, kde vra| budceho impe_

96 - 1o2 ,,Tu tento,

Vto/n in... - Mosca dei Lamberti, ten is na ktorho posmrtn del sa Dante sp}toval u Ciacca'' (Pozri In \{I, 80.) Tradovalo sa o om, e svojou radou (,,Neme zosta t vec nepomsten", v. l07)

111

podnietil prslunkov florentske| rodiny Amideiovcov zavtadi Buondelmonteho dei Buondel' monti' pretoe nedodral sl'ub manelswa, kto
dal |edne1'z Amideioviek. Vrada sa stala na Vekononnedel'u l2l5 av Danteho asoch sa verilo, e bola zaiatkom rozdelenia Florencie na guelfov a ghibellinov, a teda,,pfapfinou" krutch obianskych zpasov v celom Tosknsku. (Netreba tu rozvdza veobecne znmu vec, e tm. fozesnutie Florencie malo ovelh hlbie priny povahy predovetkm hospodrske|: v skutonosti nelo len o konflikty florentslcch rodn.) Na ,,zasiatie rozkolu", pravdae, neskr trpko doplatila sama ghibel-

387
ai pochybnosti (ako o tom en svedaj v.18, ale a| in miesta Danteho Pekla, napr. Inf. xlx' Podlh tohto modernho ko'4)' menttora a danteolga tn Mohamedove| rei na tomto mieste ie ,,vny a zkostliv', bez tieu zlo-

KoMENTR

u zatratencov

by". ako rozhodn, kto m pravdu.

68 ie hovor. 72
t)e

a trubicu si zrazu fozopna... - Trubicu hrdla,

Medicina len preto, aby zdtaznil ieho intrignske a rozkolncke sklony ete i v Pekle: ke u vra| ten_ to rozkolnk in neme, tak aspo chce zo zhrobia zasia nenvis do sdc dvoch fanshch obanov proti Malatestinovi. (Pozri jeho Saggi e discorsi su Dante' Firenze 1930.) Proti nhlhdu Rossiho sa stavaj modern komenttori, Porena i Sapegno' Tvrdia, e ide o historiclc fakt' o ktorho hodnovernosti svedia naim Danteho velmi
presn da|e'

pozn.iua a Pier da Medicina... _ Z textu teda vypa' e sa osobne poznali, no bliiesa

nevie ni o tomto zatratencovi, iba to, e podnecoval roztrky medzi bolognslcmi a romagnolslcmi pnmi. (Medicina ie kraj chodne od Bologne.) -

/4- /\ kie tuoje oi sladkplti zas tlidia' / o od Vercelli k Marcabu sa skkia! - dolie Pdu v irokom rozpt od mesta Vercelli a po |eho stie (podlh svekch predstv!), kde stl bentsky hrad Marcabd, kto r. 1309 dali zbori pni z Raven_
ny.

Pozoruhodn je, e v tomto pasuse Dante trikrt pouil dvansslabin ver namiesto benhoen_ dekasylabu. Ponechali sme ho ai v peklade, podobne ako sme ponechali dvansslabinkai v Inf. XV, l, 3, v Inl W11I,32,34,36 avlnf .l1'N, 62' 64,66. Porov nau pozn. k Inf. )oilV, 62. -

Tan upouedom z Fana messer Guida / a Angiolella... - o celej histrii zrady a politickeivrady vie sa v podstate len to, o napsal v chto veroch
a povestne kru pn mesta Rimini (porov. Inf. )offIl' 46 - 48 a nae pozn. k mto verom),
sm Dante: Malatstino

76-90

Malatesta, Iednooky (v.85)

tickom pobre.Aby dosiahol svoi ciel'' pozval Gui da del Cassero a Angiolella di Carignano, dvoch najznamne|ch fanshch obanov, na rokovanie do cattoliky, osady na adriatickom pobre medzi mestami Rimini a Pesaro. No na jeho rozkaz oboch obanov, cestujcich lodbu, hodili nmornci vo vreciach do mora, o bol vrai neslchan zloin, najvv celom Stredozemnom mori (,,od Cypru k Majorke"' v. 82, ieod vchodu na zpad), ak nespchali ani najhorgrcki pirti ('Argolci", v.84). Uveden popredn meania _ doklad kodoradostne aviac ne ironicky Pier da Medici_ na - nebud u musie ,,pre focarsk vetry" sklada sl'uby a modli sa, ako robievali nmornci a cestu_ ici, ktor sa plavili pri pobreokolo Focary, pa_ horkatho ktaja medzi Cattolikou a Pesafom, odki duli prslovena pre lode nebezpenvetry, lebo sa u nedostan do ch konn:utopia ich/ hne pri Cattolike. Kee sa v svelach kronikch ani v archvoch nenali ni|ak zmienky o teito politickei vrade, znarnn danteolg V. Rossi lyslovil dohad, e ide len o mysel, kto Dante vloil do st Piera da

apiroval na vldu v meste Fano' leiacom na adria-

rtota naviedol, aby prestal vhat a prekroil riekuRubico ('rozal Caesarovi pochybnosti", v.97 - 98). Znlmenalo to zaiatok obianskei vojny a rozesnutie rmskeho nroda, no zove| i zaiatok rmskeho impria' Podlh princpu con_ trapasso za trest je nielen roztnan ale k tomu ete m ,,iazyk odta apihltane" (v 101). - Prob_ l.41y okolo zatatenia Curina a viacer Danteho kontradikcie s m spojen s in predmetom irch diskusi danteolgov. (Porov. k tomu Renucciho cit. monogiu' str. 299 - 3oo,392
tam aj prslun literatra.)
103

kto nerozproa..." - Caius Curio, rmsky tribn l'udu, kto podlh rmskeho bsnika Lucana (Farz. I, 268 a nasl.) zo zitnch prin preiel zo strany Pompeiovei na stranu Caesarovu. Ke ho rmsky sentlyobcoval z Rma, ponhlhl sa za Caesarom do fumini, kde vrai budceho impe_

96 - toz ,,Tu tento,

Vtom in"^ - Mosca dei Lamberti, ten is na kto rho posmrtn del sa Dante spnoval u Ciacca. (Pozri Inf. VI, 80.) Tradovalo sa o om, e svoiou adou (,,Neme zosta
t

- rrr

vec nepomsten",

podnietil prslunkov florentske1' rodiny Amideiovcov zlvtad,i Buondelmonteho dei Buondel-

v 107)

monti, prtoe ndodral sl'ub manelswa, kto dal |ednej z mideioviek. Vrada sa stala na Velkononnedel'u 121J a v Danteho asoch sa verilo, e bola zaiatkom rozdelenia Florencie na guelfov a ghibellinov, a teda,,praprinou" kruch obianskych zpasov v celom Tosknsku. (Netreba tu rozvdza veobecne znmu vec, e tm. rozesnutie Florencie malo ovelh hlbie prinypovahy predovethm hospodrskei: v skutonosti nelo len o konflikty florentshch rodn.) Na,,zasiatie rozko_ lu", pravdae, neskr trpko doplatila sama ghibel_

388
linsky orientovan rodina Lambertiovcov: doila sa exilu a po r. 1280, ako lvdzaj viacer komenttori, plne sa stratila z dein. Na to prve narai Danteho ironick slov o tom, e Mosca zasiatm rozkolu zasial zrove,,smr do vlastnho kmea"
(v. 109).

KoMENTR

125

Bertran de Born, uedz, tto cestu kon, / o Krouiahuckual u zlom uzdore' - Bertran de Born (umrel krtko pted' t' 1215), prigors barn a pn hradu Hautefoft, patr medzi slvnych provensalslcch trubadrov Politiclmi motvmi i cel kom tnom ieho bsnick skladby iastone pre'+; sahovali rmec prevane lyrickei trubadrskei pozie. ,,Spieval o vo|nch" _ ,,ama poetasse"' napsal o om na inom mieste Dante. (Porov De Vulg. eloq. II, 2' 9') to ie skutone pravda. Povestn je napr. |eho kancna Be'm platz lo gais temps de Pascor - Rd mm vesel as vekonon v ktorej - na rozdiel od inch trubadrov ospieval nastvajcu jar nie ako obdobie lsky, ale ako najvhodnejas na vedenie voiny, a vyspieval vetku svoiu ,,rados" z fiastNaicich pohlbdov na bitky' boiisk' zrajce sa kyi odffkajce hlalry. Podobn charakter m 1'eho ,,sirventes", ,,Mei sirventes volh far dels reis amdos" - ,,Napsa chcem polovicu sirventes o dvoch krlbch," kde vslovne povedal, e niet krajieho pohlhdu, ako je pohlhd
na ,,nebotkov roztach a po tzpotok". (N itate m monostzoznm|tsa s niekollcmi bsami tohto trubadra v eskom preklade: pozri er_ nho ber z pozie trubadrov, kto lyiel pod nTom Yzdlen slavkvzpv, Praha, SNKLU |963, str. l49 a nasl.) Ak tohto bsnika zbran a voien Dante odsdil do pekelnho lbbu, kde sa mu prichod naveky divat na,,nebotkou roztnanch

vahu celej scny. r34 - 135

tak jeden a duoch a duaja u jednorn boli. Dante zdrazuje rozdelenie, no zrove predivn iednotu tohto hrienika. Hoci mal hlavu oddelen od trupu, predsa obe asti ieho tela ili iednm ,,ivotom": v tom bola nesmierna zvltnos tohto ia-u. (Del Lungo, Porena a i.) - Sapegno upo_ zornil na such scholasticlc ,,kvzi-vedecL" tn tohto vera, kto len zvuie halucinanpo-

nu'frredzi nimi. okrem toho, ako sa spomna v 1'eho biografich, znepriatelil neskr i samotnho ,,mla_ dho krlb" Henricha III. s jeho bratom Richardom Levm Srdcom, snail sa znesvri a proti sebe postavi franczskeho a anglickho kra a pod.

shch ivotopisoch Bertrana de Born' tzv. vidas o tom' e slvny trubadr zasial semeno nesvru medzi synom a otcom' iemedzi krlbviom, budcim anglicm krlbm Henrichom III.' v tom ase ete vojvodom z kitnie, a anglickm krlbm Henrichom II. Plantagenetom. Vywolal tak voi

(Pozri Chabaneau, Les biogr. des Troub., p.16.) Ilo teda o velkho ,,rozkolnka"' v ieho prpade Danteho,,halucinan realizmus", priznan pre
lenlo spev. dosahuje vrchol.
137

e Achitofel duny nepopudil / uiac na Duida syna Absolna. - Narka na biblick rozprvanie

138

o perfdnom radcovi krlh Dvida Achitofelovi. kto naviedol Absolna, syna Dvidovho, na lzbu_ u pfoti otcovi. (Pozri Ii. Krll XV _ XuI.) -

SPEV DVADSIATY DEVIATY

9

daadsadua mm lhb pri chto raboch. Podlh tohto daia (9. abn obvod 22 mf) a podta daja v In )oo(, 86 (l0. lhb m obsod 11 ml) niektor stari komenttori vypotali rozmey Danteho Pekla: Pr Iab by mal )60o mi| dtlt lab 2800 ml atd'. Modern danteolgiu podobn pory prirodzene, odmieta. nad junou asouzemegule, iepoda Dantebo kozmografichch predstv antipodicky k Jeruzzte_ mu, presne nad Horou oistcovou. Kee pre Dan_ teho Peklo plat as severnej asti zemegule. @r tohto daja - pomerne zloitou kalkulciou sa 1s_ potalo'e v tomto momente Danteho cest. ie 2si wrna dve popoludn. -

A rnesiac dok pod nohami suitti. - Je v nedie

t0

a po rzporok", iste v tom nemono nevidie

nesmierne kru sarkazmus. Svoi trest vak nepodstupuie Betan de Born preto, e v ivote tak velmi lbil podobn scny, ale preto, e mal poves rozkolnka. V naich veroch Dante nata na|egendu - zachovan in vo viacech provensal-

maj lykona cestu Peklom do smraku. de ze dvadsatyri hodn. Dotera1'ia ich cesta trralz ad osemns hodn a zostva im teda ete asi p - ts hodn. 27

krti sa as, nm doien k ceste.

l1

- Rsnici

a ul som, ako urauia rnu del BeI]o. - c'eri dd

389
Bello, bratanec Danteho otca lighiera, ieDan. teho druhostupo stk. Z dokumentovlypla, e il ete r. 1276.Podlastach komenttorov bol (,,magnus seminato vek podnecovate oztiek

KoMENTR

pochybova, e aj tto epizda sved,ako sa Dante morlky".

,,pozdvihol do oblasti isthorozumu a prsnej

scandalorum"), za o napokon doplatil ivotom: dajne ho zabil is Brodaio z florentskei rodiny sacchettiovcov Neskr vraj podlb zkona krvnei pomsty - v asoch Danteho a aj dlho potom pokladanei za mravn povinnos a legalizovanej (povestn talianska,,vendetta"!) - Geriho synovci za-

bili ktorhosi pslunka rodiny Sacchettiovcov.

r.|342,ke na popud vojvodu z Atn, v tom ase

fl orentskho podestu, obe rodiny uzavreli miet Za Alighieriovcov ho podpsal Danteho brat Francesco, msa skonila histria teito krvnej pomsry (Pozri listinu z l0. oktbra 1342 v Piattoliho Codi ce diplomatico dantesco, Firenze, 1940, st:,.25O 251.) - v ase Danteho cesty Gefi del Bello nebol ete pomsten a zrejme pfeto preiavil pohdanie svojm prbuznm (v 35)' ba i hnev (v. 26). -

Hnev medzi obidvoma rodinami trval dlho, a do

28-29

Porov. predchdzaici spev. 36

Teba u torn ase zaujal uak zor / toho, o bual na Hauteorte pnom... _ Betrana de Born.

kto

dy", ako sa sm o sebe

no rozoznai tyri kategrie, podstupuice zfetelne odlin tresty podlh povahy svo|e1'viny: falo' vatelbv kovov, osb, peaz a slova. (N spev sa ka prvej kategrie a nasledu1'ci spev ostatnch troch kategri.) Viacer komentrtoti sL pozastaili nad m, e Dante tak h-lboko do Pekla - a do |eho predposlednho kruhu - umiestnil tento druh hrienikov, ktoti sa zdaj a nepomerne men_ mihrienikmi v porovnan s pfevinilcami trestanmi vo kruhoch. Vec 1'e vak lhhko lry''lrych" svetliteln, ak sa na u podvame z hlhdiska jeho nzorov na hriech: V Danteho ponman ,,prroda" bola dielom bom,akousi ,,dcrou Boha" (porov Inf. XI, 97 a nasl.) a ak sa tto hrienici dopali ,,falovania prrody", ieak boli ,,opicami pro-

riacich smy kruh Danteho Pekla. Toto miesto Dante lyhadil falovatelbm' medzi ktomi mo-

37 Tak prechdzame na most d'hej jany,. - Na most, klenci sa nad desiatym lbbom, ieposlednm a najniie poloennzo srie Zlolbbov, wo-

vera mnoh usdili, e Dante,

preto t/n uiac mi prichod' ho to'sa tak

nikov (Capocchio, pozri v. 138), ipso facto sa potohto nepriamo

adr jeden z chto

hrie_

nad delom svojho nepomstenho stka, akosi priamo schval'uje akt krvnej pomsty' ie skutok, kto je v rozpore s kresanslcm prkazom odp_ ania a milosrdenstva. Modefn komenttori tako vklad vera odmieta|: sapegno napisal' e ani z |edinho slova v tejto epizde nepfesvit Dante_ ho ,,ltospre nespchan pomstu" a ak vrai autor Boskei komdie na chvl'u podlhhol svoiim isto l'udslcm citom a naozai stka pol'utoval, hne vzepilti ieho citov vznety eliminovalo Vergiliovo energick zahriaknutie: ,,Inam u bla|" (v. 24.) (Pozri jeho komentr, ako ai jeho tdiu Il canto )o(IX dell'Inferno v cit' Lett dant .I, st' 577 - 572.) Podobn nzor vyslovil aj Porena, ktory vak ide ete dalei: v celei epizde vid priamo Danteho snahu vysvetli, preo nebol dobm lykonvatelbm krvnej pomsty. Podlh neho stanovisko Danteho_autora stotouje sa tu nie so stanoviskom Danteho-osoby Boskei komdie, ale so stanoviskom Vergilia, predstal'ujceho is ro_ zum. v mene tohto fozumu sa krvn pomsta pria_ mo zavrhuje a na adresu Geriho del Bello odznei prkre slov: ,, - a on nech si tam pyk|" (v.24.) Takto r.7svetlenie je iste sprvne a nemono

rozctil

ruhali nielen priamo prrode, ale rhalsa

"''
.

zrejme pokladal zavelmitak,m skr, e mu pri om v svise s viacemi ,,falovatemi" - najmi falovatel'mi |udskei osobnosti a slova - oslro !ystpili ai ieho spoloenskdsledky, ako na to poukeme v poznmkach k nasledujcemu spe\'rr, a teda miesto, ktor prisdil tomuto druhu hrienikov, nie je nijako nhodn. -

sammu Bohu. Tak}to hriech Dante

46-j1

dolie Chiany), tosknsky kraj medzi Aezzom,

cotonou, chiusim a Montepulcianom - dnes in jeden z najrodnejch krajov strednho Talianska. V tomto kraji - podobne ako po celom Taliansku Danteho ias - boli poetnmal pitliky, sliace za tulky ptnikom a chom. V naich veroch Dante, zd sa, nara prve na ne. >4->>
a

Nech zlisa br pitlbO i ku..'- Tosknska Maremma (porov. pozn. k In XIII, 8) a ostrov saf_ dnia boli v Danteho asoch zamorovan malriou, zriacou hlavne v lete a podjese (,,po september hne od zaiatku jla", v. 47). Podobne povestne nezdtavbola Valdichiana (vlastne Val di Chiana,

ja u lepie uidm na hromad'u/faloaatelbu,

ktor dole pia... - ko lTsvitne z nasledujceho

39o
textu, Dante naiskr uzrie pfv kategfiu $chto hrienikov: falovatelbv kovov, iealchymistov, ktor alchmiu zneuva]i na kazenie a falovanie kovov. (Dante tedatezaacuje alchmiu ako tal, a]e ibatzv.'sofistick chmiu', ako na to upozonili u starkomenttori.) Ich trest spovav tom, e s postihnut malomocenstvom, zasvtabeni, zachrastaven a posiati nesmierne snblami vyrkami, ktof si musia naveky kraba' Princp contapasso tohto trestu vysvetl'uie sa zvyajne tak, e

KoMENTR

maj neistotou rozruen krv, pretoe sami ne_ istotou rozruovali koly. (Porena a i.) Yfunamn danteolg Bruno Nardi naiel vak ete hlbsvis medzi ich vinou a testom. Podlh neho malomocenswo chto falovatelbv kovov priamo svis

nachdzarne v om toti nalkllna ,,panvice" (Dante pouil slovo alchymistov, na ich ''tgliky" v ktoch sa kvarili rozlinkovy i ''tegghia")' rudy. obidvaja alchymisti' ktor kedysi alchmiu zneuivali, po smfti sa o seba opierai v podobne| polohe, ako sa kedysi o seba opierali ich alchymi ctick ndoby. obtaz v takeito pefspektve nadobda ostf, ifonick a sarkastick akceng kto je v slade s celm systmom tak'chto akcentovv naom speve a zove s celm systmom podobnch danteovskch,,erbovch" obrazov. Na

spsob ich istenia' V ponmanalchymistov tzv. niiekovy platili len za zneistel,,'chor"' ,,malomocn" kovy vyiehostupa: napr. olovo sa pokladalo za ,,malomocn zlato" - ,,aurum lepro_ sum", priom sa verilo, e sa ziska istzlato, ke sa podar olovo ,,ryliei". Nardi predpoklad,;pe takto nzory Dantemu priamo sugerovali si spsob trestu v tomto pekelnom lhbe. (Porov. ieho tdiuNote al Convivio, La ,,materia digesta" v Studi danteschi, zv. )O(V, 1940, str. 141.) Ak pri jmeme Nardiho vywtlenie princpu contrapasso, potom, pravdae, nememe nevidie uritu Danteho irniu ai na etsamej alchmie ako takej. Sotua bol s4)tal bolestnejie scny / tam O Aigi- Aigina je ostrov nedaleko Atn, naman tak poa nymfy Aigin5 ktor tanbva|a. Podlh grckei bje zalbil sa do nejJupiter, no jeho manelka
ne...

alchymisticlmi doktrnami, ktor hovorili o ,'chorobch- (,,aegritudines") kovov a urovali

katalku v I. XIX, 8 - 9, obraz 'mesiakovei' stienky v I. )o(uII' 22 - 24 atd:, ako i nae

poznmky k tmto miestam.) 88 zJau n.irn, i dkjl latinec tu kra.'. - Talian' fesp' Tosknec. (Porov. nau pozn. k I. )oil'
66.)

nenhodnos takchto obrazov sme viackrt vyie upozornili' (Porov' obraz skalnho mosta ako

to9

.Sotn z Arezza, a hoci pre Albera / zo Sieny-! Veobecne sa mysl, e tento Atezzart sa laz,val Griffolino, o ktoom sa vie len to, e bol alchymis tom a falovatelbm peazi a e umrel kedysi pred r.1272.Naasa tu na anekdotu, podlb ktorej tento Griffolino ruz zo aftll povedal istmu lberovi zo Sieny, akiste svojmu pnovi (vie sa o om len to, e i asi do r. 1294), e by vedel vzlietnu, keby

- r20

58-66

chcel. Pochab Sienan Griffolinovu poznmku

vz^lvLne aiadal ho' aby aj jeho nauil lieta. Grif_

ktor vyhubil vetkch ivochov i obyvatelbv okrem jaka, synaJupitefovho a nymfy iginy. Na ieho iadosna|vyboh znovu zudnil ostrov, a to tak, e z ,,vajiok mravch" povstali l'udia' Nov obyvatelia potom dosti meno Myrmidoni (od gt slova murmex - mravec). Bj spracoval Ovidius v Metam .WI,523 - 600. 73

Hra, rozhnevan na nymfu, zoslala na ostrov mor,

pykva trest ako kacr a afodejnk, ale ako

folino, pravdae, lieta nevedel (zo svoiho pna sa mu nepodarilo urobi Daidala, o ie poznmkr viac-menej zlomysen!) a lbero zo Sieny ho n* pokon tak znenvidel, e ho obalov z kacrstva a arodejnctvau sienskho inkvi zitot a patafinsk$ sekty' kto dal Griffolina napokon upli. (Poda nat|<yvov' 117 - in nejasnej - niektor komenttofi usdili, e lbero bol syn sienskho bishr pa.) - V tomto Iabe, ptavdae, Griffolino si neo

jak

Duoch chrastach sottl uidel chrbtom k

tgliky sa uedno podopieraf''.

-75

sebe

ttorov ide tu o obraz ,,realistick', presne odpozotovan z vidieckeho ivota: ako sa na dedinch kli na pahrebu panvice iedna vedlh druhei a opfet o seba, aby saziskalo m viac miesta, tak sa o seba opieraj dvaja ,,chtastavi" falovatelia kovov' Zd sa nm vak, e okrem wojho ,,realizmu" m tento Danteho ob^z hlbzmysel:
^j

- Podlh komen_

falovate kovov' (Porov. jeho slov nie pre_ 'lovek to v pekle je, mzmiera", v 11l, ako i natku nl Minosa, ktor' ako sudca" bezpene re 'neomyln zoznal druh jeho viny' v. l20') - Epizdu o Griffoli

ttovi

v tdiif,episodio di Griffolino d'rezzo, uveretesche, Firenze, Felice Le Monnier 1939.

123

z Atezza dkladne obiasnil lberto Chiari -

jnenej v tti dell'Accad. Petrarca a v Letnlre daoSn ich niet tolko ani uo Franczsku! - b chabos a l'ahkomysenos Dante vbec vyte Sienanom (lorov. Purg. XIII, |48 - |54').Fnncpi

39|
sa sem dostali asociciou: podlh legendy Sienu

KoMENTR

vfaj

zaloili F^|czi,resp. Galovia. (Sapegno.)

124

meno. (Porov. v 136.) dajne bol Danteho spoluiakom a vedel vra| vborne napodobova l'ud. Kee sa dal na ,,sofistick alchmiu" a faloval kovy, uplili ho 5. augusta 1293 v Siene. r25 - 126 ,,Predsa z nej rni uylStriccu..' '' - Asi Stricca di Giovanni dei Salimbeni, ktory bol bolognshm po_ destom v r. 1276 a 2a6. star komenttori hovoria o om ako o velkom mrnotratnkovi (toho by sa potom kala irnia vo v |26: ,,o z|ato s mierou n^ trapy zmiea"). Podlh inch ide o Striccu dei To|emei. - Capocchiove slov ,,Predsa z nei mi vyl..."treba chpa, prirodzene, v zmysle ironickei antiftLz!: vetky men' ktor uvdza, nielene neboli nimkami, ale priamo stelesovali siensk
,,pochabos". 127 - 129

Nato hne d|a mard pozasten,. - Capocchio z Florencie, ako,rzpe sm prezrad svoie

zteito ,,dtuiny" Capocchio spomna Cacciu d'As cian (resp. d'Asciano), pochdzaiceho z rodiny Scialenghiovcov, a Abbagliata, o bola ptezyvka Bartolommea dei Folcacchieri, kto svojho asu zastva,lvzn^mn funkcie v sprve rodnho mes ta. Poslednver - ako tolk vere pred nm - treba chpat ironicky: sm bol ,,zaslepen" (tak znarn m jeho prezyvka ,,Abbagliato") a nemohol teda inch umom ''oslepova"! - Do teito ,,druiny" okrem menovanch patfil aj L^17o zo
Sieny, ktorho prenasledui ,,ierne suky" v siedmom kruhu Danteho Pekla. (Porov Inf. XIII,

to9 - 129.)

SPEV TRIDSIATY

1-27
V ase, ke ete stle boskJuroo...

Niccold dei Salimbeni, Striccov brat, o ktorom sa vie len to, e il ete r 1311. (Podlh inch: Niccold dei Bonsignori.) - Z textu vyp|ya' e tento Niccold prv rozrilv Siene pouvanieklinekov, v tom ase vemi drahho orientlneho korenia' pokladanho za najluxusnei kuchynsk artikel. Capocchio ironicky prrovnva Sienu k zhrade, v ktofei sa pri povestne| pochabosti Sienanov kad ,,semeno" podobnch luxusnch arykov
a md vdy lhhko ujme.

a Niccolu, o nkladnmu zuyku., -

Asi

riaci s predchdza|cim spevom tematicl celok,

- spev,

tvo-

nch osb, iedruhej kategrie hrienikov v desiatom lhbe' pouil ltku z dvoch grckych bii'
Prv bj sa ka grckeho mesta Tb. Kee Jupiter udriaval lbostn pomer so Semele, dcrou tbslro krlh Kadma, .,bosk Juno", ieHta' Jupitefova manelka, zanevrela na mesto (,,krv Tbskych mala prihlboko v li"'v. 2) a svoi hnev pre.javila viacnsobne: spsobila Semelinu smr, dala psami roztrha Atena, iedinho syna Semelinej sestry, dosiahla, aby Agave, druh Semelina sestra, zabila s dcrarniaj syna - v domneni,e ide o elmu. Ke potomJupiter zvefil svoiho syna Bakcha na staros druhej Semeline| sestfe Ino' manel-

zanasa slvnostnm vodom, v ktorom Dante na ilustrovanie zrivosti a besnoty falovatelbv vlast-

a kliku t, u nej rnrhal urchouato / Caccia d'Ascian.'' - Ide o povestn tzv. ,,Brigata spendereccia" (alebo: ,,godereccia"), mrnotratn a vesel dru nu dvanstich sienslcch mldencoq pochdzaicich z bohach sienskch rodn. Vznikla kedysi v druhej polovici XIII. storoia, v ase veke| hospodrskej prosperity Sieny po iej vazstve pri Montaperti, iepo r' 126o'Zanecel dva roky tto ,,druina" tozmrhala v radovnkach vye 200.000 flornov, ktor mala v spolonej pokladnici, o bola v ch asoch suma zvratn' (Na niekdaiom palci tejto druiny, Tl^nom La Consuma, z ktorho sa podnes uchovali nYky' ie mramorov tabulh s vdavkami hto mrnotratnkov prepotanmi na niekoLko milinov talianskych lit. Pozti o tom v komentri A. Masserona a naim v ieho tdiiAutour de ,,la Consuma" uvereinenei v Mlanges de philologie, d'histoire et de littrature offerts Henri Hauvette, Paris, 7934, stt' 1 a nasl.) -

r30 - 132

ke tbskeho krlh Athamanta' Juno obrtila hnev poti nei: tbsky kr m iei zsah zoalel a v do_ mnen, e ieho manelka ie levica a jeho dva|a synovia levat,jednho zo synov, Learcha, zabil, nao sa Ino aj s druhm synkom Melikertom utopi_ la. (Porov Ovidius, Metam. IV, 512 - 562.) Druh b| sa ka Trie, ktorej pd bol pre Danteho prkladom potestanei pchy. Po dob1t mes_ ta Grci spolu s ostatnmi trjskymi enami odied|i do zaja:tia Hekubu, manelku tr|skeho krlh Priama. Pred nvratom domov obetovali na Achillovom hrobe jei dcru Polyxenu a na dovenie neastia trcky krl Polymestor zabil ete aj jej syna Polydora. Rozzren matka lTkrabala oi

392
vrahovi svo|ho syna a napokon v ialenstve stratila l'udsk re - vydva|a z hrudi len 'ialny brechot" (v. 20). (Porov. Ovidius, Metam.XnI,545 - 575.) Zrenie a ialenstvo falovatelbv osb, ktor Dante prirovnva ku klasiclcm pfkladom' povst_ nm rovnanko v stafoveku ako v stredoveku, je vlastne utitou formou ich tfestu: sami s ,,obea: mi tzne" , no zrove vo vlastnei tzni ostatnch tnia. (Porov. v. 32 - 33.) Presnej svis ich viny a trestu _ princp contrapasso - nm predbene unik a jednotlM komenttoti sa v tomto ohlhde obmedzili na dohady. Z nich za najpozoruhodnei mono poklada dohad Porenov: kee tto htienici v ivote brali na seba podvodne podoby inch l'ud' ie,,vychdzali" z vlastnch osobnost' po smrti s ,,bez osobnost", ie,ako Dante v pvodine doslovne napsal, s len ,,bledmi a nahmi tiemi". CV. 25: ,,ombre smofte e nude".) B}{ bez osobnosti znamen vak bl ialencom. S teda za test postihnut chorobou ialenswa, ktor ich nti ustavine beha po lbbe a ustavine mui seba aj inch. Ako vidme, ide o tfest zaloen takmer na slovnej hre - podobne ako sme vjlpli pri falovatelbch kovov v ptedctdzaicom speve. 28

KoMENTR

dii M. Barbi. (Pozri jeho knihu Problemi di critica dantesca, prima serie, Firenze, Sansoni 1934, str. 3o5 - 322.) - Hodno pripomen,e Danteho text podnietil Giacoma Pucciriho zloirozkonjed_ noaktov operu, nazvan Gianni Schicchi. (Text: Forzano; premin |4. dec. 1918 v New Yorku.)
37 ,,V om uid dunu

Zuble jeden Capocchioui atna... - Falovatelbvi kovov, patfiacemu do prvei kategrie hrienikov tohto l'abu. (Porov. o om v ptedchdzaicom speve.)

298 - 5o2.) Myrrha, pravdae, je v tomto Iabe za falovanie vlastnej osoby' nie za incest, a je rov_ nakm,,dhsom" ako Gianni Schicchi. 48 upriem zas zrak na in biedne tiene _ Na tretiu kategriu hrienikov tohto lhbu, ie na falo vatelov peazi. ko lysvitne z nasledu.jceho tex_ tu, trpi ich vodnatieka, pre ktor mai obludn podoby. Princp contapasso ich trestu vysvetl'uje sa zvyajne tak, e tto hrienici v ivote vedeli ,,sformova" tazbu na falovanom flotne' a tetaz teda s sami ,,zdeformovan". (Porena a i.) Znovl
ide o trest zaloen a na slovne1'hre.

otca a v prestrojen za inil enu podarilo sa jej v tme ryhovie svojej tbe.Napokon ju bohovia premenili na myrhu. (Porov. Ovidius, Metam. X,

folinom' - Myrrha, dcra kyperskho krlh Kinyru. podlh grckej bje savnivo zbila do vlastnho

e dajne ilaveastoro pred hovoriacim Grif_

Mynhu,." - Dvnu preto.

3r
Vtonx Aretnec zachuel sa a u plai... - Gtifo|ino z Aezza, znmy nitm z predchdzajceho spevu. (Pozri o om pozn. k I. )oilx, l09 - 120.)

podlh zistenia danteolgog magister Adam de

nglia, resp. Adam Anglicus' zrejme klerik cudzieho pvodu, o ktorom - s menmi doplnkami - vie

jak bedri' jak trp ?najster Adam... - Ylastne,

6t

32
,'To Gianni Schicchi, des..." _ as preto' e ialene beh po lhbe a v zrivosti vetko driape. Florenan z rodu Cavalcantiovcoq kto umrel kedysi pred r. 1280. Pai medzi falovatelbv vlastnej osobnosti. Na jeho podvod, ktof' zostal akiste dlho povestn vo Florencii, nata sa vo v' 42 - 45: tento Gianni Schicchi na iadosSimoneho de'Donati, ktormu prve umrel st'k Buoso di Vinciguefa, nestihnc urobi testament, podvolil sa zahra cel fraku: preobliekol sa za nebotlka, vliezol do postele, z ktorej odpratali mtvolu, a nadiktoval notrovi testament, ktor' mal zdanlivo celkom leglnu formu (,,na lku spravil zNet celkom prvne"). Simonemu de'Donati, inpirtorovi celej scnky, ,,poruil" vel'k asBuosovho majet-

ku a sebe ,,kanstda" (v. 43), t. j. najkra|iu mu_ licu i kobylu z Buosovho stda.Jednotliv postavy teito phody presne identifikoval v osobitnej t_

rna), a na ich iadosrazil falon florentsk florny. (Na ich razbe bol obraz sv.Jna Krstitelb: preto ieho slov: ,,v Romene pod peaKrstitelh _ mieaval stiebro s kovom menejcennm..." v.73 74.)Ke ruzdtval do obehu falon mince v samei Florencii, prichytili ho, uvznili a napokon uplili. Sdi sa, e sa tak stalo r. t281. Historickos tejto po_ stavy je doloen niekolcmi zmienkami v sdobch listinch a kronikch. _ Kee grfi Guidiovci boli bezprostrednou prinoujeho krutej smrti i zattatenta, nie je div' e ptechovva k nim totk nenvis, ako Dante uvdza v nasledujcom texte' V nm slovne uvedench lenoch tejto odiny komenttori indentifikovali: Iessandra I. (il ete r. 131), |eho brata Aghinolfa (umrel pred r' 1348), resp. Ildebrandina' biskupa v a jeho brata ^ezze, Guida II. (v januri l292bolu mtry') _

sa v podstate len to, o o om napsal Dante: Bol vra1'v slubch grfov Gudiovcov da Modigliana, pnov hradu Romenyv Casentine (v hornom dol

393
to za studnicu Brandu netymenm. - Podlh starch i niektoch novchkomenttorov po_
78

KoMENTR

datn prame Branda v Siene' Podlb Bas. semanna prame Branda, kto kedysi vytekal pod hradbami Romeny, dnes vyschnu azasypan zrcaninami hradu. Porena i Momigliano sa prikl_ aj k Bassermannovi hlavne preto, e ie maister Adam skutone pln casentinskch spomienok. vestn 79

Jednho z nich ten dao tu uraj u uda.'. - Zrey me Guida II., grfa z Romeny, kto umrel, ako sme pfipomenuli vyie,kedysi zaiatkomr. 1292. 9r ,,d uuten pr tieou..." - wrt kategia hrienikov tohto lhbu: falovatelia slova. Kee v ivote ,,blznili" slovami, po smrti blznia v horuke, s bemldni a bezmocni. Znovu teda trest
osnovan takmer na slovnej hre. (Porena a .) 97

To z falonice, lozefa o kaz... - Znma Putiftova ena, ktor falone obvinila biblickho Jozefa. (Porov Genezu)OO(X,7 - 18.) a l Gtk,,,krivoprsank" (v 118)' ktory pre_ svedil Trjanoq aby do mesta wiahli drevenho koa, obsahujceho vojensk elitu Grkov. (Porov Vergilius. Aen. 11,57
109

a Sinna, o klad Ti snoual''. - Perfdny

98

Mincmajster nato: ,,Huba neurnyfu,/ na tuoju kodu udy sa rozokiera,.." - Rozumej: hovor,
ako obya1'ne, na svoju kodu, ieke takto hovori, vdy nieo uti. Preloen podlh Momiglia-

Sinn: ,,Ke si iel tam, kde si sa prail, / nemal si iste ruku tak urtk..." - Z|omysetnnatkana zviazan rulq majstra Adama, ke ho upalbvali. _ r24 - 1.25

194.)

110

mm lom jeho rei, ale i samm ieho zoom, ke ho prirovnal k lutne (porov v. 4)), nsttoiu zrejme preulhchtilmu, no v tomto prpade nadiatemu zhnitou vodou! Danteho obazy a prirovna_ na' ako uvieme, nie s nhodnanaznaujilviac, ne sa na prv poilrd zd: v prpade majstra Adama Danteho pfifovnanie, domnievame sa, poukazuje nielen na obskrnho fatovateta peazi z tomenskho hradu, ale vbec na sm typ svekho vzdelanca, majstra a doktora, kto svoie vedomo* ti pouil na ciele podvodn a tak sa dopustil, povedan modefnm slovnkom, zrady na svoiom ivotnom a spoloenskom poslan. Danteho idelom zostval vzdelanec, kto by bol ,,saggio" ,,mdry", a to nielen pre seba samho, ale ,,saggio" v slubch vysoLch mravnch idelov (Pozri napr. Purg. )oilI 67 - 69.) Obrazne povedan: kto_ ' by bol ,,lutnou", rydva|cou tny schopn or_ ganizovat spolonos. (Nie nhodou sa v Danteho diele vyskytuje tak asto motv orfea!) vzdelanec, kto takto svoje poslanie,,zradi|",stal sa po smti - pri Danteho pochmrnei irnii _ ale ',lutnou", nadiatou hnilobnou vodou! o me b1t renejie ako tento Danteho majster dam s obrovsky vydum bruchorn, ale s ma|ou hlauoz, umiesten na samom dne smeho pekelnho kruhu? Mono prve to, o sme prve povedali, dostatone lysvetl'uie doteraz tak asto diskutovan a nerieen ,,zhadu", preo Dante nevhal akmusi obskrn_ mu falovatelbvi peaz venova takmet sto verov .s6tojei Boskej komdi! 148 bo chcie to u- je ozaj tbanzka! - Momigliano uvdza tento posledn ver nho spelr: do svisu s povestnm verom ,,non ragioniam di lor, ma guarda e passa!" o nich, pozri len
a podme!" (I.

novho

azda nailepie charakterizuje posta!'u majstfa dama: je v om zmieanina ,,1'ulgrnosti" a ,,noblesnosti", o konene Dante naznail nielen

hladina studniky, voda. Metonymick pomenova_ nie podlh znmej bje o Narcissovi, kto sa zahlhdel do studniky a zalbil do vlastnho obrazu. (Porov Ovidius, Metam. IIl,407 - 510.) Spoienie trivilne znjceho slovesa,,lza" s perifrzou, ptriacol a k bsnickmu spsobu lyjadrovania,

a zrkad'ielko Narcisouo lza, / zaa a dua razynetreba, ty zuiera! - ,,Zrkadielko Narcisovo",

In vysvetl'uj in. _ 128 - 129

kladu slovnho spojenia

,,per tuo mal".

nad celm spevom' kto je poslednm spevom ka'cimsa Zloabov a v kontexte zkonov Danteho Pekla ilustruie vemi wrazne rozpad i zomet tenie l'udskej osobnosti ako takej' Nie nhodou posledn kategriu hrienikov tohto lhbu prirovnal - k sviniam a dim zverom.

gilia qjafuld svoje najhlbie pohdanie l'ahostainmi v prvej pekelnej rgii. Podobn pohdanie naozaj'+ryjadruje ai n ver. Yzna sa ono konene

ilI' 51)' ktom Dante stami Ver-

'nevravme

sa-

394
SPEV TRIDSIATY PRV

KoMENTR

Vraj Achillaaa kopija tak ran--. - Podlh starovekej bje chilles, naislvnej grcky hrdina v tr1'skei vojne, zdedil po otcovi Peleovi kopiju, ktor
vala. (Porov. Ovidius, Metam. XIII, 171 a nasl.)

4-6

|ednm bodnutim zratovala a druhm uzdravo_

kto sa nezastnilnz Flegerskej bitke.) Kedysi predstavovali silu spo |en s inteligenciou - intelgencia hnala ich silu teraz je ich inteligencia otupen: s sce mocn. ale bez inteligencie' s nehybn, nem a hlpi. (Z nich hovor len Nemrod, ale zasa ,,i^zykom'' poda pri} cpu contrapasso: inpirtor Babylonskej vee sp sobil zmtenie jarykov, teraz je zmten ieho
sputnan. (okrem ntea,

t6-18

i)

Ani

U tej bitke..' - R.778 porazi|i Saracni (Mauzadn voj Karola Vekho v pyrenejskom prie-

smyku Roncevaux. Podlh starofranczskej Piesne o Rolandovi - aaj poda niektof'ch kronk - ke vdel Roland, synovec Karola Velkho a velite tohto vo|a, zfalsituciu, zatrtbil na roh tak silne, e mu pukli ily na krku. Na ieho signl vrtil sa s vojskom Karo|Yelk, aby zadnmu voju pomohol, ale na bojisku naiel u len mtvr: cel ,,druinu svt". (Dante ju naz,va 'svtou" preto, e bojovala poti,,neveriacim'.) Porov. Piese
o Rolandovi,v 1753

ponoren hne od kraja a tQ hrobli. - V strednej pekelnej achte, iev onej ,,studni", ako Dante nanla|y Inf. XWII' 5, neschodn owor do posled_ nho, deviateho kruhu svojho Pekla. (Porov. pozn. k Inf. XVIII, 1.) 40 Jak Montereggion... - Montereggion, resp. Montereggioni, sienslc hrad vo Valdelse (Val d'Elsa)' postayen zaiatkom XIII. storoia na obranu proti Florencii. Mal okruhly pdorys a na ieho obvode bolo trns mocnch \Tsokch ve(z nich as retaurovali v 20. storo).-

JJ

1795.

.1t)

k s vak tto Danteho obri nehybn, nemi hlpi, neznamen to, e s len akousi pasvnou necitenou masou bez ,,vntornho ivota"' eko tvrdili starexegti tohto spevu' ktor v nich videli len aksi symboly loveka degradovanho a re_ dukovanho na ruhmotu. Yznamn modern danteolg Alberto Chiari si dobre povimol tento ,,vntorn ivot" obrov pri Efialtovi: Vergiliove o v (porov v. !1 a nasl.) ho zrejme hlboko urazia v jeho nesmiernej pche, tentoaz celkom bez_ mocnei, a Efialtes sa klbne. vetci tto obri tfpil vo vntri, trpia vlastnou bezmocnosou, doslorne sa vntorne zoienj(naim' v tom s raznm obrazom hrienikov deviateho kruhu!), a zoerei sa m vmi,e oni, ktor kedysi pozdvihli bc{ poti sammu Jupitefovi' teraz s bezmocn ri proti jemnmu smechu dvoch nepatrnch pr_ nikov' Kto by popieral ,,vntorn ivot" obrot zddtazni| uveden Chiari - ten by poprel samo poetick jadro tohto spevu. (Porov. ieho tu
a

jazyk|) At.

Il

canto

)ooil

dell'Inferno

str.595 - 610.)

5l

v cit.

Lett. dant. L

Marsotli rn uzala mocnch sluhoa. - Brrrbovi vojny mocnch rykonvatelbv jeho rozka'61_. 59
bo

11-4>

zov uka,asi tyri metre vysok a pochdzairicl

jak ukusutitopetersk.'' - Starodvna broo-

pred nami rynrai, s v Danteho poat predstavitemi titanizmu, ievzbury proti Bohu, zady spchanej na Bohu. Dante ich umiestnil pred sm vchod do najhlbieho Pekla, kde ie trestan ztada vo vethch stupoch, a na svoiom poste tto obri s nielen alomisi symbolmi zrady ako takej (a teda obrazmi viny deviatho kruhu), ale zrove si tam aj odpykvaj vlastn hriech. (Porov. podobn symbolick hodnotu Geryona i Minotaura!) A tento hriech si odpykvaj, prirodzene, presne

do nich ustauine /Jupiter ete z brok hrozby hrm. - Nakana blesky, ktomi Jupiter pozral obrov:Titanov vo Flegerskej bitke. (Porov. pozn. k Inf. xtv, 58.) - obri, ktorch kontry sa

pravdepodobne z antickej fontny. v Danteho asoch bola umiestnen na ndvor wtopeter_

jednom z vatiknskych ndvor, zvanom podra oei Cortile della Pigna.Je vraj o nieo meni4 ne bole
kedysi. skho chrmu (preto ,,svtopetersk'!)
a

dnes je na

a na ticu mu nedosiahne ueru / trojica Frn nadrnernho uzrastu. - Frizovia, obyvatelia Frzie (dnenej provincie Friesland v sevenom Holun sku), boli povestn svoiou vkou. Rozume| tedl keby si boli ttaja Frzovia stali jeden na druhbo_ neboli by dosiahli obrol'u ticu. na tridsa dobchpiadpripadal ni/ od mie. kde gombk zapna sa pkiu. _ ie:od psa po

63-64

podlh princpu contrapasso: kedysi vo svojei

6t-66

pche pozdvihli ruky proti Bohu, teraz maj ruky

395
,i[n],,

K() il L

]'

'urr:r : -ir:
]i

,.

il!]ll]]lLil

- :-:| t::::: \1'ku obrovej postalry. Vylo -r - -< : --: riektonm presne: 26 m 8 cm. Mm:::u ]r;i je . ako zdraznili mode rn kolllill:]-J. - :'n . l nejak presn rozmery' skr : b l_ :. 'c- rgllici rr'k}.]]illiiillu: run

{}I

iii

2-+

:-:' r

ircer - medzi nimi ai Galileo

cm. podl'a tohto Danteho

den ocl subst. ,'doga" - ,,heraldick prulr", ,,ps"). ie ilo by o vznam: Roh sa tialrne kromcez Nen-rroclove pfsia ako lreraldick ps na erbovom tte.Porenov klad sa zd o to pravdepodobrrei m,e je v srlade s celkom rzorr-r Vergiliovej
a ironickclr narok: v tomto pfpade by konkrtne loo ironickr narku na Nemrocla' povestnlro polbunka, ako ho clrarakterizuje biblick rozprvanie. (Porov Geneza X, 8 - 10.) Kedysi rd polbval, tefaz si me rYlieva lrnev iecline polbvnckym rolrom, kto zostva akmsi .iclro erbovm poznvacm znakom.

rei, plrrej sarkazmu

ttt

l _ ;_ i\':

il* u.'r rr,;: -;,tteclt :abi aalmi".

- (Prepisujei'c;korektrrr', ktorr ako rytmicky

-rlmi-.) NezrozumiteLn slov

iliil:;i :

r : It' ,-1.:.\ah editorov priial Momigliano:

{ii :_': \' Biblii. pravdae, niet zmienky r rr rr :, .:n'rl te nto Nemrotl - Obrom. Hor r n {;i : ::, r biblicld'ch tzv. nekanonizova[ ' l::L .::: \..i Dante v nasledtrjrciclr vertl ]|| __' l :': :_:]::J. e pre nelro ie kad jazyk ]ilul{]' ]]T ,:|1:.'::\. xko ie nezrozllmiteln ielro ]lNilt]:: !=r i :]\ \'' 80 - 81)' jedrrakosaviacer il ili4t_] :.:J\: :_i :el crchto jeho slov _ na btze ja]1'q[J]i :tr-r:\..:: ci starobab'vlonskho. (Nali '.-.::].im}': -.Len mladk, zbav ma ]liL]iiffi JA.. ] lLl ] -!a .-' : z_obu krin-rzle!" ,Som staviteL ]lil:"' -T'!. l::<]- _'l'.lio jele kripo ersrvei Lul ' :J':: _::__cchlite r'e[k prcu!" atd.) I ke rL rr ric :. \:::rodo\ o n-olanie Dante naozai lilr ,' L 1- 1:(:,.Om Staroyekom iazyku, ie oncl ilLlll' .-lffir:.l :i : \ tom prve, e nem niiak
]lil]iL||il
_-11

|'Tli {:flr .:j :sp. \imrda), biblicklro zakla_' i:;'ic' ltl]]lLuLl:ll ],-l"' ne a inpirtora povestne'

"iil]]il]]i]:

TJ::'-i

z nasledujrcel-ro textu (v' 94), tsfialtes, syrr Neptrna a lfimedie, jeden z naimoct-rejch titarrov v zvo pase protiJupiterovi a najenergickej astnk

tlti. stl in obor, riuej' - Ako rysvitne

81

flegerskei bitke. (Pozri Vergilius, Aen. VI, 580 \u1+ ) -

rd by son zna, o Briaret'ts rob... _ Pod^ starovekch bj syn Urna a Zeme, obor, ktory mal sto rtk a pdesiat lrlv. Darrte je ze|me 7jeclarry, i bol naozai ta'W, ako o om lrovorili legendy - a ai sm Vefgilius. (Pozri Aen' yl,287.) _
,,Nie, turie Antea..." _ Podla stafovekch bj syn Neptrna a Zeme, obor, ktorlro zaclusil Herkules, ked sa mu poclarilo rradvilrrrr lro a odtrlrnr od zeme, dodvajrcej mu stle nocl't sl. Je nai rnenej virrn z titanizmll a zreime preto ,,vrav" a rra rozdiel ocl ostatrrch nie ie sputnan Porov lyie pozn. kY. 44 - 15. 100

9;

]']:[:_ r:l '{:]i

l nt_]_t=:a \-on na\_rhol nov,'rieet-rie" n]|l 1?:_ }: = 'cio sta sprachforschung it-r die . lu. , t-: -*=1. str. -9 - 85). Nemrodova'nell_ l:l_::lrr' :'-::' _:'ko sme povedali lryie,ie toti ___]-ru. i]]illu'.::iil'N - Hodno in doloi, e cu'r r. ]||i]j:lx i TL_:-: __-::'ieln .r'eq"' neboli zriedkav
]n!* 'l
|i, ]]

ilffr:r{:.Jr-

:i::.r-,)g Falkenhausen v diskusii

i -crrl r'znam (ako stine napsal

i:'l-! 1 :'r- ::' :erroch. kde ch autori pouvali 'j]i-:l: _:c_r. nx|6x pre iazykov komiklr'

ete douysoka nad zem. - Rozumej: p germno je - podLa skrych lakov (v orig. je slovo ',alla"), starch komenttorov - asi tolko ako tridsa piad, uvedenclr

rr3 ten

pii klktou, nertajtic

),r4

hlctutt,

tlynieual

ll :'_]f -: - ]+: -Skorbrr's braham azbynuky

il "

Tj:r :

:r__:j_lrskei skladbe Serrno

paschalis

7m50cm.l1t - r29

pri Nemrodovi vo v 5, ieasi

"_

1.]'.' 'r:- ': \ Cern_. Staroesk mastik, ]i'' lr":l 's :_.lre nsk akademie vd, ro. 65, tl lltll - !*L:j _.<- str. r8.) Komick ftrnkcirr m ]il ,jlj:LsJ :E: I::]ite[n lrok Nemrodov - od]'''..-:J- ::;''-ic' od faktu. e ie ai zroztt1nil:l
*

ako hovofia starovek bje' b1wal v rclolrieky Bagradas v africkei Numdii (dnen Tunis), ie
tam, kde rmsky voivodca Scipio Africanus r. 202

kde Scipio al slzlrl.'. ',,4), os'tam,

Anteus,

pred n. l. slvne porazil Hannibala (v bitke pri

Zame). Podlh rmskeho bsnika Lucana, ktorlro Dante dobre poznal, Anteus sa v Afrike ivil - levmi. (Pozri ieho Farz. IV, 590 a nasl.) Cel tto Vergiliova apostrofa nesie sa slvnostrrm a liclrotim tnom, priam chvlou na Antea. Jej lrlbrn rozborom sa vak ukazuje, e vade orr prenik Vergiliova skryt irnia, ktor je tym ry-

]:: _ -r: - -_g:]o nair-lastneiielro tresttl.

''

::1 u \

tl. :; : _r :
.! ..j_t_

lll

,l il

'l:: -\

erbot'ho psa / na remenL.. _ :::l::.rbiln'' Preloli sme ho podlh - i_n:: \. Porenu. kto chpe Dantelro

\ heraldickom vzrrame

(odvo-

396
aznejil, ms jeho slov slvnostnejie. (k
napr. Vergilius povie, e by bohovia boli prehrali, keby sa bol Anteus zastnil na Flegerskej bitke, treba to chpa ako ironick antiflz!|) Na takto

KoMENTR

Dante

charakter Vergiliovei rei upozornil citovan Ibto chiai a mono len shlasi s jeho kontato_ vanim, e sa tu autor eneidy tak trochu ,,bavi" na ettohto obra. V celej rei - okrem zverench slov - je naozaj ptitomn Yergiliov,,ledva badatel'_ n smev"'Ten je v slade so samm zmyslom tohto spevu' kto je Danteho sdom nad titanizmom. -

a v plnej miefe splnil zsadu svojho umenia, j av i s l ovo s si primelysloven vo v. 12: ''nech ran". N spev ie azda n^jvLzfiejolJ ukkou rcalizcie teoretickej poiadavky o slade bsnic_ kltky s bsnichm lom. Na,,drsnos" mov i ,,drsnos" celch verov pri preklade dali sme, prirodzene, obmltnydtaz. 8

,,drsnmi

navzdory pochybnostiam

a chriplhvymi mami"

talmito

disponoval

kde Kokyt chladon uzamknuy sto'j. - Do deviateho kruhu, kde sa od zimy pekeln rieka
Kokytos zmenila na lhdov pl.
124 t Tttya

123

uyobrazi dno sueta neudan..' - Rozumej: dno celho vesmru, ,,il fondo a tutto l'universo"' ako napsal Dante doslovne. Jeho pedstava deviateho kruhu ako ,,dna weta" svisela, prirodzene, s ptole_ maiovskou, geocentrickou teriou vesmru: tento kruh lokalizoval do stredu Zeme - a stred Zeme
bol pre Danteho zrove stredom vesmru. (Porov

nu. (Pozri vegilius, Aen. VI, 595 a nasl.; ovidius'

a ryfna zua skorej? - Tit''us' titan zrazen bleskom Apolnom, pretoe zviedol Lat-

nrzsrcv. /4.) -

10-11

Metam. Iv, 457 a nasl.) Tyfeus' obor zrazen bleskomJupiterom do ktefa Etny. Zfui sa rn, o na Garisendu hadia.'. - Jedna z dvoch najvych a slvnych vev Bologni' postaven Filipom a odom dei Garisendi a podlh
tohto rodu ai pomenovan. stoj podnes, je naklonen a vrai ovelh niiane v Danteho asoch. (Dnes m len osi lye 47 m ky.) - Dante tu svoje pfifovnanie zaloil na znmom optickom klame: ke stojme pod veou - a k tomu ete pod veou naklonenou - apozerme na oblak incisa proti
nej, zd sa nrn, akoby vea na
n

136

Kie rnjmu ueruprispej tie panie, / o s Amfionorn Tby ohnidzali. - Mzy. Amfion, synJupit_ efa a ntipe, bol bjnym zakladatelbm grckych
Tb. Vedel vaj tak uteene hra na e, e ke k jeho umeniu pristpila ete inpircia Mz, samy

,4:,,

kamene sa pohli z vrchu Cytheronu a vytvorili mestsk hradby. (porov. statius, Theb' x, 873
a nasl.)

ijazero,

23 28

- Zmrznu Kokytos. -

s padala.

SPEv TRIDSITY DRUHY

I

bo Tatnbernik nech padne sern jak trup... - Navrhlo sa viac identifikci tohto neznmeho vrchu: balknske vrchyJavornik, Fruka Gora pri Tovarni ku, vrch v Uhorsku, Armnii atdl Modenkomenttori klonia sa k Torracovmu nzoru, e Dante nemal na ume nijah ,,exotich" vrch, ale horu Tamburu v puanskch lpch, oznaovan v svelch zpisoch ako Stamberlicche. (Sapegno

ai.)29

Nech rny mm, o krpu priam, o chrapia... - Stwo (v originli povestn danteov''my"

i s celou horou urchol Pietrapany.''

- PietraPa-

nia, esp. Pietra Apuana, dnen Pania della Croce,

jeden z koniarovApuanslcch 35

sk ,,le rime aspre e chiocce") m tu ir vznam: vbec ,,zvuk bsne" - ,,il suono de lo dittato", ie zvukov organizcia verov. (Porov. Conv' rv, II, 10 a nasl.) T by mala b1.,,najdrsnejia" a,,naichraplh-

p. -

vejia"' kee Dantemu prichod poda obraz

poslednho a najhroznejieho pekelnho kruhu, samho ,,dna sveta" zLovel ,,dna vetlrch bied"' ^ ako sa o om vyjadril v predchdzaicom speve. (Pozri Inf. )ooil' 143.) Nasledujci text sved,e

u l:ade sa chuie tu kad jedna ta..' - Deviaty kruh Danteho Pekla je vyhraden zt ad c o m a podlh rozlinch druhov chto hrienikov rozdelen na tyfi psma: v pfuoll,. pstne, v tzv. Raine, do ktorej Dante prve vstpil, s trestan zradcovia prbuznch. (Nzov poh biblickho Kaina, kto zavradil brata bela') Y druhom pfuffie, v tz. Antenore,

398
Dta o jeho ivote nie s znme, no iste il v asoch

KoMENTR

Danteho. 64 Sassol Mascheroni... - Z florentskej rodiny Toschiovcov. Pre dediswo zavradil ktorhosi svoiho prbuznho, dajne mladukhosyna svo|ho st-

bertiovcoch' e sa ttkali kozly"!) oproti tomu ''sa z celkovho opisu zradcov druhho psma vypl va, e ich pohyb je obmedzen na minimum, v lhde s teda ponoren hlbie a lhd ich pevnejie zuiefa. (Zreim je to najm pri biskupovi Ruggierim v nasledujcom speve: je celkom neschopn pohy_

zloin vyvolal vekpohorenie v celom Tosknsku. (Preto ver: ,,si Tosknec - vie dos o teito tni.") Za Sassol podstpil krut muky: kotlhli ho ulicami Florencie v sude, kto bol zntra lybi klincami, a napokon sali. Presneiie dta
ka. Jeho

tu.) Toto

jcich dvoch psmach bude sa stupova' - oso-

,,zovretie" lhdom, ako uvidme, v nasledu-

bitn odpor k tejto kategrii zradcov Dante

com veri napokonprcztadi ai svoie meno' ie teda lberto Camicione dei Pazzi z yaldtna. vie sa o om len to, e kladne - noom od chrbta

67 -69 A o rnne aedz, e aktn na Carlina..' - Hovotiaci denunciant, kto Dantemu preochotne prezradil totonos bratov lbertiovcor ako aj inch zatatencov v tomto kruhu, kde sa men a porne zamlu| (porov v. 94 a nasl.), a kto v nasleduj-

o ieho ivote nie s znme.

prejavil nielen slovami, ale i inmi: nroky kopol do iednei hlavy, triacej zadu,ba nevhal zradcu pfiamo ticova. (Porov. v 78 a 103 - lo5.) Zrada vlasti, kto mu z pochopitench prinsplvala so zradou politickej stfan feprezentuicei v ieho asoch obec i samu vlas, bola pre neho obzvl odpornm zloinom a mal dos aj osobnch dvodov, aby ju bilhgoval v najhlbom Pekle: jeho vlastn exil bol vsledkom politickej zrady. -

80-81

vradil ktorhosi svoiho prbuznho.Aby akosi zmenil svo|u vinu, pfedzvestva Dantemu rnfchod istho Carlina, ovelb vieho hrienika, ne kto sa vraj dostane ako politich zfadca do Antenory, ie do druhho psma deviateho kruhu. O tomto Carlinovi, pochdzaicom notaben z tej istei odiny Pazziovcov ako Iberto Cam cione, ie znme len to, e ' l3o2 - ieo dva roky po Danteho zhtobnej pti _ Tdal ztadne zapeniaze htad Piantravigne florentslom iernym guelfom, ktor ho obliehali, a zavini| tak smr mnohch Bielych guelfov, ku ktom sa hlsil ^iDaflte' Autor Boskej komdie tu teda nepfiamo bilbguje zradcu vlastnej politickej strany. - Hodno sa osobitne zmieni o le iazyka tohto denuncianta: Momigliano o om napsal, e hovor drsno' bezo_ ivo, uvzato od zaiatku do konca, asymetricLmi vetami, ktor waj vyzetai ako cel |eho wr bez u,verami zave ,,cblymi" azne pteyvanmi. Cel.ieho re sa nesie tnom cynickho denuncianta. Ai tu Dante, ako obyajne, charakterizu|e postavu lom jej jaz-yka. je on sm,

za-

,,ak neprichdza na n)ienietrestu/ za ]onfuperti, preo tto rana?" - Zmienka o bitke pri Montaperti (3. sept. 1260) ryvolala v Dantem zvedavost, i azda zatratenec, kto sa prve omat, nie je onm zradcom, o ktorom sa tradovalo, e pri Montapefti nepriamo zavinil krvav porku guelfskei strany. Hovorilo sa toti , e na zaiatku' tejto

bitky florentsh zradn guelf Bocca degli Abati

odal meom rukuJacopovi dei Pazzi'

guelfskch kocha napokon ai ich porku. Nebolo vak ist, i to Bocca naoza| urobil. Tetaz sa Dantemu na_ skytla prleitos presvedisa o tom na vlastn oi' Jeho zvedavos je takvelk' e pt raz nelyk na Vergiliovo dovolenie a sm sl zastavi, aby sa ozhovorom ,,zbavil pochybnosti". (Porena a i.) _ Z nasledujceho textu vyplynie' e zradcom pri Montaperti bol naozaj tento Bocca degli Abati. (Porov v 106 a nasl.) no nezarnli e tu jak uo ulinci / mrzne aj on... - Buoso da Duera (i Dovara)' predk ghibelinske| strany v Cremone a jeden z kapitnov ghibellinskei ligy. R. 1265 dopustil sa zrady na svoiej strane: bez boja a da|ne za fuanczske peniaze prepustil cez
113

tandardu, o spsobilo zmtok

kto niesol

717

Sineli tatn a tolk boiaci..' - od tohto vera sa zaina druh psmo deviateho kruhu, tzv.
Antenora, v ktorej s umiestnen zradcovia vlasti. o sa ka trestu, rozdiel medzi prm a druhm psmom je mlo badaten. Zd sa, e spovaiba v tomto: ztad,covia, prvho psma vizia (en uol]ne

70

- Dante o nich napsal len to, e s v lade, poov. v. 35 - take sa ete mu relatvne pohybova. (Pofov. v 50 - 51' kde sa hovor o bratoch Iv lbde

priesmyk pri Parme voisko Karola z n|ou' - ko vidme, Bocca degli Abati je rovnako ochotn denunciant ako vyiehovoriaci lbefto camicione dei Pazzi. Sme v kruhu, kde vldne z|oba, v ozaistnom ,,vlinci" s naskrze odl'udtenou atmosfrou, kde niet miesta pe ,,drunos" - ani pre 'dru_ nos" v utrpen. Vetci zatratenci tohto kruhu sa navzljom absoltne nenvidia, a preto sa aj navzjom pri kadej prleitosti udvaj. -

399
rr9 - 720 z Beccherie hne nablzku je alb' / o ohrd'lie nu sala Florencia. _Tesauto di Beccaria i Bec_ cheria z Pvie, opt vo Vallombrose a ppeslr |egt v Tosknsku . Zd sa, e po lryhnan ghibel|inov z Florencie (1258) paktoval s nimi, za o bol obvinen' zo ztady abez ohlhdu na |eho duchovn hodnost verejne sta na' nmest sv. Apollinara vo Florencii. (Bocca hovor ironicky, e mu Florencia _sala ohrdlie"; ,,ohrdlie", v orig. la gorgiera: as panciera chrniaceho hrdlo!) _
127

KoMENTR

133

predchdzaicich poznmkach mali sme viac prleitost upozorni na ieden zo zl<ladnch zLkonov Danteho Pekla' kaici sa postupnho zozvetovania zatratencov m hlbie sa zostupuie do Danteho prve| resmrti, tym zrejmeiie iei ,,ob}'vatelia" nadobdajatribty zverskosti _ v atmosfre krutej zloby a nenvisti. V naom speve, ako i v speve nasledujcom, kto s nm wor tematicl celok, tento proces zozverovania zatratencov, prirodzene' vrchol' Deviaty kruh by sa
dal azda najlepie charakterizova slovami samho Danteho (lTslovenmi, pruvdae,v inej svislosti):

,,, t7,

to

ino?n n)ieracm

a draum''''

Soldanierirn.. - Gianni de'Soldanieri, florentghibellin, kto za revolty r' 1266 zradll svoju s{anu a postavil sa na elo guelfov; napokon vak
So skr"

musel sm z mesta ujs. _ 122

aj Ganelon... - Prototyp zradcu v stredovehch franczskych rytierskych romnoch. Podlh Piesne o Rolandovi zradil Karola Vekho vo voine proti saracnom a bol vlastnm stfoicom porky jeho zadnho vo|a v pyrene|skom priesmyku Ronceraux. (Porov pozn. k Inf. )oo(I' - l8') r22 - 123 a tam m Tebaldella: / Faenzu oydal, ke u nej etko spalo. - Tebaldello dei Zambrasi, faenzslc Shibellin' kto na svite 13. novembra 1280 lrydal mesto bo|ognskm guelfom a spsobil hrozn krfipreliatie. Urobil tak z pomsty za urku, spchan na om niektomi bolognskmi ghibellinmi z rodiny Lambertazziovcov, ktor nali tulok vo Faenze. O dva roky nato padol v bitke pri Forli. hlauu k hlaue kldli duaja, / e nad dolttou, sa klobk, horn nela. - Jedno z dlnte ktoej tak

rzt -

morto uomo e rimaso bestia!" -,Je mny lo_ vek a zostala betia!" (Conv. Iv' uI' 14.) Dante to konene piamo nazntil viacemi obruzmi v tomto speve: bratia Albertiovci sa v zverskej nenvisti trkaj ,'sa kozlyl" (v 50), Bocca v svoje1' zrivosti nehovor, ale ,'tek" (v 87' l05' l08)' a iste nie nhodou Dante chto zatratencov pri_ rovnal k abm, psorn, bocianovi at. No lTiadril to priamo nasledujcou scnou maximlnei zverskosti, v ktorei jeden ztadca obhza|ebku druh_ mu zradcovi. Sme skutone v bode vrcholnho zozvertenia loveka, na samom dne zvefskei nenvisti, na dne vetkej odl'udtenei zloby - pred ,,inom zvietacm a dravm", keie lovek naozaj mtvy a zosala len _ betia. Uvedomi si tento fakt znamen. zskasprvnu, danteousk perspeftl'u na nasleduicu preslvnu epizdu o grfovi Ugolinovi' -

,'i

126

.Ieho prav zmysel

- zd sa, dosia nepovimnu danteolgmi _ pochopme, ak si uvedomme, e zratenec' spovajci dole, bol biskupom: nad ieho hlavou v hlbokom Pekle hlava druhho zatratenca tvor akoby biskupsk iapku - infulu. Niet lzda sarkastickeiieho obrazu v cele| Boskej komdii. ako |e prve tento obraz, poloen nazaiatok nasledu.jcej avari nais|vnejei epizdy Dan_
teho Pekla.

SPEv TRIDsIATY TRET 13-r5

Nu aedz, e uidgrfa Ugolina..' s arcibiskupom Ruggierim... - O oboch protagonistoch tejto epizdy je vemi bohat literatra. Dta o nich i cel historick pozadie Ugolinovej osobnej tragdie mono strune zhrn asi takto: Ugolino della Gherardesca, grf z Donoratica, narodil sa v prvej polovici XIII. storoia. \rlastnil
a na Sard-

r30

Tak hryzie lebkz.'. _ Tydeus bol |eden z binych siedmich krlbv, ktor obliehali Tby. V Statiove| Thebaide (\IIII' 732 anlsl') satozptva, e ho smr_

- r3z

'rozsiahle majetky v pisnskej Maremme

telne poranil Tban Menalippos, ktory bol v boji s nm taktie smrtene zranen. Pred smrou dal si T1_deus prinies odat lebku svojho nepriatelh a v hneve iu dohrzol. -

nii, kde bol zaas ai viktom kta Enza. sprvoti, podobne ako cel jeho rodina, bol prvrencom ghibellinskei strany, ba hlavou pisnskych ghibellinov. Ke vak videl, e v Tosknsku oraz vmi ptichdzai k moci guelfi, spolu so zaom Giovan-

4oo
nim viscontim v . Iz74 - 1275 poksil sa o guelfsk prevrat v Pise' Po rrezdarerrom sprisahan a po doasnom uvznen rrrrrsel odsdo lyhnanstva.
No vdbka vojenskej akcii grrelfov u rrasleduiceho roku sa mohol vrti do Pisy - spolu a| s vnukom

KoMENTB

Ninom Viscontim' synom uvedenlro Giovanniho Viscontilro, kto medzim umrel. Zakrtky as si vedel Ugolino zska v Pise tak lctu a autoritu, e sa r. 1281 stal velitelbm pisn_ skeho lod'stva vo voine protiJarrovu. Hoci pisnska flota v allguste t. r. utrpela katastroflnu porku v bitke pri Melorii a Pisa vojnu sJanovom prehrala, Ugolino si svo1'e vedce postavenie v meste nielen udral, ale ho ete i upevnil: spolu s Nirrom Viscontim prakticky prevzal vetku moc v obci. Medzim vakJanov, rrespokojn s poloviatm vazstvom nad Pisou, ryworil nebezper-r spojenectvo s Lukkou a Florenciou, stami nepriatel'mi Pisy' Aby trto ligu troch rniest rozbil, Ugolino odstlpil

nble zavolal grfa Ugolirra, ktory sa medzitym uchlil na svoi hrad settimo a odmietol akkolVek pomoc lrylrnanmu Ninovi' Arcibiskup predstie_ ra|, e sa chce s Ugolinom zmieril a priatel'sky dohodnr, no ke sa Ugolino do Pisy vrtil, podnietil proti nemu ltdov revoltu pod zmienkou, e svoi ho asu zradne lydal nepriatelbm pisnske lrrady, Ugolino bol uvznen spolu ai so synmi Gaddom a Uguccionem a vnukmi Ninom, zvanm Brigata, a Anselmucciom. Po sedemmesanom vznen, na.iskr v pisnskom Palazzo degli Arrziani a napokon vo Yei Gualandiovcov, vetci zai atkom febfura 7289 zahynuli l-rladom. Natalino Sapegrro v svojom komentri predpok'

misnm guelfom zo starej guelfskei rodiny, zaal sa znor.u prikla ku glribellinskej strane. Arcibiskup Ruggieri mu vak neveril a pouil proti nemu tskon taktiku. Naiskr sa postaral, aby bol Nirro Visconti z Pisy\.yobcovan (v jrni 1288), a potom

strili ieho spory s Ninom Viscontim, nekompro-

be.) Ked' Ugolno videl, e ghibellinsk strana v Pise mocnie a e sa rnu stva nebezpenm protivnkom arcibiskup Ruggieri, spojen s mocnmi ghibellinskmi odinami Gualandiovcov, Sismondiovcov a Lanfranchiovcov, a r]aim ke sa prio-

mc dhle.i vies vojnu. Vojna vak nelypukla, naopak, rnedzi aprlom a rn.iom 1288 Pisa uzavrela sJanovom mier. v novei politickei situcii oivla v Pise irrrros glribellinskej strany, ktorr podporoval na|rn pi snskry arcibiskttp Ruggier degli Ubaldini' (Arci_ biskupom bol od r. 1278, umrel r. 1295 vo Viter-

Florencii a Lukke niekotko pisnskych hraclo1 dfa.irc, e tak proti oslabenmu Janor'rt bude

lar], e Dante uvrhol Ugolina do Antenorv prc jeho zradu ghibellinov v r. 7274 - 1275, ako smc o nej psali lryie. No uveden rdaie dostatonc iasne svedia o tom, e Ugolino bol niekofkon:_ sobrrm zradcorn: na.iskr zradil ghibellinor.. p+ tom bol ochotn zradi guelfov a napokon zadil aj Nirra iscorrtiho. A o ni menm zradcom nebo_ ani arcibiskup Ruggieri, kto z nenvisti k Lgoli' novi - ako o totrr svedia arclrvne dokumenn nevhal potaiomka ryjednva s Janovom' Irlar_ nrn nepriatelbm Pisy, len aby odstrrril svojho pc litickho protivnka: bol oclrotn prija protek_ toftJanova nad Pisou na desa rokov a do zlohu odovzda klemesta, ostroly Elbu a Gorgonu ako i prstavnbary Z historickch faktov nemo_ no qwodi irr, ne e zradcami boli v rovnake, miere ieden i druh a e tak Ugolino, ako i jeh, protivnk boli v rovnakej miere,,uolpi pieni di f.rda' - ,,lk1t pln ilisnosti", aby sme sa lryiadrili slr' vami samho Dantelro, kto tak nazval vbec rer' kch Pisnanov ch ias. (Porov Purg. XIII. i_]' obidvaia - Ugolino i Ruggieri - rovnako kldi: lrmotn zrr1'rny svoie a svojich rocln nad blah, obce a v rovrrakei miere boli ochotn dopt:: sanairozlinejch zrLd. Ne nhodou icl-t oboc: priam ako prototypy zradcov Dante uvrhol do -{r, tenory a zd sa, e taktie nie nlrodou pecilnc Ugolina predstavil v tomto psme zfadco\', ako d'' zaclu (,di retro", v. J) chniape lebku Rr-rggierih,_ (Na vznam tohto detailu, v ktorom Skutone mo_ no vidie odplc anie zrady zrad'ou, upozornil l p,'slednom ase Andr Pzard. Pozri jelro tdiu Lc drame d'Hugolin v Annales dll Centre Univers: taire Mditeranrr,. IX - X, Nice 1961. str. 9. t Zdrazriujeme tieto veci hlavne preto. e r- rr:_ dinclr kladoch tohto spevu _ od ias De San-_ tisa a po nae dni - prevlda sklon nazera n:' grfa Ugolirra nie ako na zradcu, ale iba ako n.: zrar|enho. Pod sugesciott hlbokej lirdskosti. kt rei dal Dante zaiar|na samom dne sr.ojho Pel'. doslovne sa zabda, e ete pred clrvlbu jeho L'g.lino v dvei zverskosti oblrzal lebkrr Ruggierih A tento nenvistn grf _ nenvistn v i\-ote i .' smrti rovnako, ako s nenvistn vetci zatrat.:!: tohto psma _ polyuje sa na po stavl,, n e i n' ]:, . tragickho hrdinu, ba vac: na posta!-rr ,,sl'(it,i' majrcelro nad lrlavou aureolu - i ked' ..aurec.: temna", ako vslovne napsal De Sanctis' (PoZ:: jelro tdiuIl canto XXXIII dell'Inferno \.Cit' L-:: dant. I, str. 629 _ 619.) o ni tak, prar'clae. D.:_ temu nelo a ak je v teito epizde naozai prton:__: v na.|vei rniere jelro Y 'lrumanitas", t skui.]._ nosti pamen z inch riedel, ako o tom konei::

4o1
text tohto spevu zretene hovor: predovetm
z ieho hlbokho sci]s neuinnmi obeami ugolinovskej tfagdie - a napokon v nemalei miere ai

KoMINTR

z hlbohch osobnch prin.(Akt 5tlanei politick. ej pomsty, ktor v jeho asoch mala tak irok oh]as, zrove ma|a a ptivea tnonch dotykon'ch odov s nm samm a s |eho vlastnmi synmi! Ci Dante, politicky vyhnanec a rodnou Flo^zda renciou odsden na smr, nemusel saz^chyieta do hbky due pred tragdiou Ugolina a ieho po' tomkov?) Takto momenty vak nemu ni zmeni na prave1' podstate Ugolina zradcu. ko sme poredali, na samom dne Danteho Pekla vldne u Ien nenvis a zloba a Ugolino, i u chceme, alebo oechceme' ie predovetlcm prkladom takejto zlo_ s'a nenvisti' lastupovanej _ podlh zkonov Denteho Pekla - a do zverskosti. Pri vetkom jeho urpen mono ma k nemu len tak scit' ak meme ma ku kr:lbvi Macbethovi. -

synovia teraz naho tak pozreli, ako on pozrel na nich predolho da. Stara in veobecne prij man lyklad zd sa vak prirodzene|m. 75

ju po mne ueou hladu zu... _ Yea Gualansrlieri. Dlho

dior'cov v Pise, ktor kedysi stla na nmest dei Ca|u skutone nazvali Veou hladu a a do r. l 3l8, ako zistil Torraca, slila zavzenie. -

2-1

2i

okienkom uiac ln sa blyslo... - Viac me:anr'ch splnov' ie konkrtne: prelo sedem aesiacov (Pozri lyie pozn. k v 13 _ l.) _
q*tn

napokon hlad bol mocnej ne mukJ/. - Hoci sa o zname tohto vera hodne diskutovalo, ba venovali sa mu cel osobitn tdie (pozi napr. t_ diu Francesca D'Ovidio Le ultime parole di Ugoli no zo zv. Ugolino, Milano, Hoepli 1907), iednako sa vetci modern komenttori zhoduj, e zostva temn De Sanctis sa o om ryjadril, eje ,,fitto di tenebre e pieno di sottintesi" - nepreniknutene temn a pln npoved (v cit. tdii,str' 645), Re_ ntlccimu ie tto posledn Ugolinova veta ,,abrupte et nigmatique" - prkra a hadnkovit (v cit. mo_ nografii Dante, Paris 1958, str. 188) a Th. Sperri hovor o tomto veri ako o ,,der dunkle vers" - temnom veri (v cit. Einfhrung' str. 139) atdl Tak sa zd, e bol'o piamo v Danteho umeleckom zmerc, aby cel zver epizdy o Ugolinovi zostal zhadn a neuri ako s zhadn a neuritviacer miesta v Boskei komdii. Nie je potom div, e pri tomto nroky temnom veri lyroiilo sa viac vkladov, a medzi nimi ai hypotza, e ver znamen Ugolinovo zahalen priznanie k antropofgii: hlad vrai premohol boles, dohnal Ugolina k tomu, aby sa nas}'til telami svoiich mtych synov, a preto vraj

k
}i

_ 33 rod gualand'ijsk, sismondijsk ual,/ sa s lan-rlanchijsknl.'. - Tri pisnske mocn ghibellinsk :rrdinr'. (Pozri ryiepozn. k v' 13 _ l5.) _12

r Lutkou. -

trchu, pre z Pisy nedouidie Lukku. rrchu San Giuliano, kto sa lapna medzi Pisou

l0

po smfti mus za test obhza lebku svo|ho hlavnho nepriatelh. - Tak1to klad sa priimal

naim v XVIII. storoa opiefal sa o daj v ktore|si starei.kronike , kde sa slovne kontatovalo v svise s vzami vo Vei Gualandiovcov, e ,,|eden z|edol telo druhho". No u v dvadsiatych rokoch mi_

nulho sotoroia postavil sa proti nemu taliansky literrny historik Giouanni Rosini a viacer in (pozri o tom vo Flaminiho tdiiDante e Pisa v cit. zbornku Dante, Milano 7921' st.201), neskr Francesco De Sanctis (Nuovi saggi critici, str. 5l a nasl.), Ralfaello Fornaciari (cit. kniha Studj su Dante , str. 7I9 a nasl.), Francesco D'ouidio (*yie cit. tdia) a i. Naposledy zno\'rr argumeny po i conta prebral Falkenhausen (Offene Fragen

*l'ek kronikri, veril, e s Ugolinom boli

lttkou som ul.'' -

_i8

Dante, podobne ako viacer

1'eho

$_ria q'novia. V skutonosti boli len dvaja synovia r dr'aia vnuci, ako sme povedali lryie. (Pozri pozn. k r_. lJ - |5.) Zfuove' ich Dante rob ovelh mlad ri ne v skutonosti boli, o tie sviss doboli vrobecnmi predstavami o Ugolinovei tra3edii. (SDI a i.)

vDDJ 1939'

st. l3l

- 163)ataksazd,eteiu

a ked'u zhliadol som suoj ulastnj ujzor... Lgolino na ach synov videl ako v zrkadle svo|
rlasdni'1zo (,,aspetto")
podlh tohto si uvedomil' rto sm ryzer: hlad a hrza strhali vetkm wre. Tr\' ie tradin wklad chto verov. Oproti tomu hxena predpoklad, e Danteho slovo ,,aspetto" tu n'men A potom rysvetl'uje: Ugolinovi "pohlhd".
a

i6-t1

'

tvne odbavn. - Z vtacech kladov tohto veta za naipravdepodobnei mono vari poklada tento: o sa nepodarilo bolesti, to sa napokon podarilo hladu - ten Ugolina usmrtil. (SDI, Renucci, Sapegno a i.)

o Ugolinovei antropofgii treba poklada za defini-

79-90

vektv z cele1' Boskej komdie. S bibliclcm ,,furore " Dante zvolva na mesto tfest samei

, pisa...

- ledna z Danteho naiprudke|ch in-

4o2
(Spoerri a i.) 80 tak krsnej, ou sa ozua s zuonn' - Ce(ei Itlie, kde sa pritakva slovkom ,,s"' Podlh tohto spsobu pitakvania Dante rozlioval romnske nrody. (Porov De lrrlg. eloq, I, \IIII,6.) -

KoMENTR

pfody,ktor bola v tomto prpade znsilnen.

m' e iu lykonali podlb predchdzajceho do hovoru vo chvli, ke na hostine odznel tozkaz: ,,Nech prde ovocie!" Toto ,,ovocie frtta Albeiga" - ovocie zo zhtady zla _ prelo v Taliansku a do prslovia. fni je tu niesto i7y d.atla. - Yet sa zva vysvetl'uje: zatak z|oin mm tu ete a

120

82-84

nnzdou

kie Capraia, kie skaly na Gorqone / sa zduihn hor'.'. - Dva ostroveky v Tyrrhenskom mori,
nedaleko stia Ana, v Danteho asoch patriace
Pise. 89 ' nou Tby... - Tby boli v staroveku povestn

na|rozlinejmi atocitami. (Porov I. )oo(, 1 a nasl') - Podlh Sapegna v Danteho prirovnan Pisy k Tbam (''nov Tby") je sktyt narka na legen_ du' podlh ktolej toto mesto zaloil syn tbskeho
ktaTantala.

tresu datlh sladia avzrcneiia ako figa. (Porena' Sapegno a i.) ''e 127 ,,"'rieknern mu, ,, neije u s nami?" - Danteho div vypa z toho, e v ase ieho zhrobnej cesty (1300) frter Iberigo bol ete medzi ilrmi. No podlh tohto psma dua v om mohla ''vsady' pyka u v ase, ke lovek na zemi ete neumrel. -

126 ne Atropos ju pole k tqjto ri.- Jedna zo sudiiek, ktor prestrihovala ni ivota. _

9r r37 Preli sme dialej'.. - Do tretieho psma,zvanho je to ser Bfanca d'oria.'' _ lhchticz Janova, zat Ptolomea (ako feho meno Dante uvedie dhlej vo Michela Zancheho, nestatonhosptvcu tzv. v.724), miesta vyhradenho zradam host. Ak lq';'logodorskho iudiktu na Sardnii. (Pozri o om zradcoviaprch dvoch psem mobli 5i aspo troI. )oilI' 88 a nau pozn. k tomu miestu.) R. l27' chu ,,ulhvi" plaom, takto ,,lava"je zrejme odo - podlh inch a okolo t' 1290 - pozval svokra na pret zradcom teito kategrie: lhd ich hostinu a dal ho tozsekat aj s celou jeho druinou. 'putn", Podlb starej tfadcie Dante vaj tieto vere napsal, ,,rugidamente fascia" - kruto zie,a, ako Dante doslovne napsal vo v.92 (v om mono vidie aby sa pomstil za uriku, ktorej sa na om dopustil zvenie tfestu v porovnan s prvmi dvoma psBranca d'oria. Ten il ete r. 132J - ieprctl mami)' a vetci maj hlar'y qvrten, take im aj Danteho - take ete za ivota mohol ta zmznut slzy zabtaltitt plaka: ich boles sa teda o vlastnom zatfaten. vracia sp do vntra a ete vmi stupuie ich t42 - 145 utrpenie. (Porov. v 94 - 99.) sa," on zas... - Rozumej: duu Brancu "Nemj, 105 d'oria odniesol diabol do Pekla ete skr, ne sa a i tu pary nie s pozhan? - Podlh svelrch dostala dua zavadenho Michela Zancheho do meteorologickch predstvvznikvetra sa rysvetl'o piateho Zloabu. (Porov. I. )oil, 88 - 89.) _ val z vlhkch patov, spsobovanch slnench 154 teplom; kee tu niet slnka, Dante sa divi, e ie S najhortn duchottl z Ronagne''. - S vyie tu vetristo- uvedenm frtrom lberigom. 111

tohto kruhu, do tzv. Judekky. Hrienik sa adLva, e bsnici tu kraiako zattatenci. -

naposled z duorou,. - Do poslednho psma

118

odaetil: Alberiga frtra; po ouoc zlej ',Vid zhrady som znmy..,' - Iberigo di Ugolino dei Maredi, len rehole tTI' Fruti Godenti - Bratov radostnch (pozti o nich pozn. k Inf. )oilIl, r03 - 108) a vodca faenzslrch gvelov' 2' mia
12aJ d^l zavradit na hostine dvoch prbuznch, Manfreda de'Maredi a ieho syna Iberghetta, ktorch si pozval do domu pod zmienkou, e sa chce s nimi pomeri. Ynda sa stala povestnou

119

sPEv TRIDsITY TVRT

t

koruhly krlh peklaptichdzai. Prv tri slov s prevzat z incipitu cirkevnho hymnu od Vene:

,,Vexilla regis prodeunt infemi..."

Lat. Doslov-

nantia Foftunata, kto sa spieva Vo vekom dni a na wiatok Poenia sv. kra. V latinskom hymne, pravdae, krlh" znamenaj kti, pc ',koruhvy

4o3
k'r'm tu - Luciferove krdla. Stara aj niektor nov-

KoMENTR

komenttori videli v tomto vemi smelom

obraze Danteho parodiclc a ironick zrner (na rrub Lucifera!). Sapegno v om vid len slvnostn podiarkntrtie zaiatku tohto spevu azd sa' e rn prar'du: nasleduirci obraz Lucifera, ,,cisra re bolestnej", ie skutone slvnostne hrzostran. 10

(De Sanctis) a ,,hora msa" (Rossi) - je nielen bez inteligencie, ale ibez akhokolVek vntornho ivota, nevldne intelektom ani vlbu a je len akousi ,,mechanickou" obludou, Rossi hovor:,,mechanickm ventiltoom" na samom pekelnom dne. Je to

.ich psem tito zatatenci s plne pochovan r [ade a v om rozline pokrten, take z neho
presr'itaj len ako neistoy,ako ,,stebl slamy" ,r_. 1t). Mono v tom dozaista vidie maximlne rr'srupor.anie,,zk|adnho trestu" v deviatom
kruhu:
.je

Bol som u tam... - Vo wrtom psme deviateho kfuhtl, v tzv' Judekke, vyhradenej zradcom boske1' autority. (Medzi nich Dante potalrovnako vlastnch a priamych zradcov Boha, ktoch prototypom bol pre neho Jud' ako zradcov cisrstva, predstaluiceho v ieho oiach boskautoritu na zemi.) Na rozdiel od zradcov troch prcdctdzaj-

im odo p etr kad,,lhva": lhva gestom,

slor-om i slzami.

r'era.
e

storenie niekdy prekrsneho zjaau... - Luci\trilo sa, e ped biblickou vzburou anielov

l8

Momigliano: slzy u neho nema| niialc znam a ak aj plae, tak ieho pla ie len ,,pla mechanick", podobne ako mechanic ie kad jeho pohyb, i u krdlami, rukami alebo |stami. Podlh svojej vonkajei kresby takto sa skutone Danteho Lucifer iav. Keby vak skutone Danteho poatie Lucifera bolo len takto' sotva by sme pochopili vetku tr jeho hrzu pred mto ,,cisrom bolestnej re"- hrzu, od ktofej Dante ako persona dramatis takmer umrel (,,Neumrel som, a nebol ani ",v.25) - a najm nepochopili by sme Vergiliove slov, ktomi tohto L\cifea, bytos, ako sme povedali, pasvnu par excelleflce, prirovnva k 'erl'r:, o preua svet dhlei" - ''vermo reo notu maj aj Danteho slov vo v 36: ,'nie div, e z neho vetok smtokpti", piomslovo ,,lutto" znamen - ako 1'e znme - nielen smtok, ale vbec zlo a boles!) Podlh svojej vonkajei kresby Danteho Lucifer by zreime nebol',,cisroln bolestnej re", ale skr jei rabom - a o u ako ie mohutn (Galileo Galilei raz vo vonej chvli vypotal,e podlb Danteho da|ov by meral do vkl 2'230 metrov!), lrysoko by ho prewili vetci t ,,ierni
piera1'ci tzv' Luciferol'u pasvnos. (Podobn hod-

bytos skrz-naskrz pasivna _ len alcsi ,,mtlry a okli nstroi", ako sa lryjadril vo svojom komentri

che'l mondofora" (v. 108)' o |e

rok

zreime po-

pred zr.rhnutm do pekelnei priepasti Lucifer bol naikrajserafn a nad ostatn tvory vzneenej.
Poror'. Purg.

XII,25 - 26.) -

-HIa' Dis..." _ Meno Plutna, mytologickho rldcu podsvetia, aplikovan tentotaz priamo na Lucifera. vldcu podsvetia kresanskho. (Porov. pozn. k In VII, 7.) 28

20

Cisr tej rebolestnej..' - V orig. Lo'mperador del doloroso egno, ieprotiklad Boha, ktorho Dante nazval ,,cisrom, o z wsosti svet riadi" -quell imperador che la su regna" (Inf.I,124). Danteho koncepcia Lucifera bola a ete stle je predmetom mnohch vah, o dokazuje, e ete stle v nej zostva velioneiasn. Celkove mono poveda, e modern komentIori tohto spevu lrychdzli z ntzofo a poznatkov dr'och znamnch talianskych literrnych historikov, Francesca de Sanctis a Vittoria Rossiho. r Pozri ich dve tdiev cit. Lett. dant. I, str. 629 ;r nasl., str. 51 a nasl.) Veobecne sa kontatuje, e . Danteho poatie Lucifera je nanai originlne e akosi pochopitefl z hlhdiska zkonoi vldnucich r. jeho Pekle. V slade s nimi l'e Daflteho Lucifer s1'mbolom rei,,pozemskosti",,,mateiality", obrazom samho Pekla, 1e,,z|av |eho poslednej degradcii". Ako tak]to - ako ,,nesmierne telisko"

chetubni", striehnuci s diabolskou logikou na due Guidov z Montefeltfa. (Z takhoto hlhdiska potom, prirodzene, viacer v dvnejei i nedvne| minulosti lryjldtili sa o om Yiac fle s posmechom,

Anglicky bsnik T.

kto zasiahol i samo Danteho umenie.) S. Eliot svoiho asu bol nap
pochopme len vtedy' ke

sal, e Danteho Lucifera

naho nazerme z in DantehoParudisa.Ztakeito perspektly _ okrem Eliota - tudovali Lucifera yiaceri a mono poveda, e sa tak podarilo za Danteho kresbou postihnhlb zmysel tejto najvejpostalT jeho Inferna. Ako sa jav Danteho Lucifer v teito novei per-

Naznaili sme to u lyie: ako diarnetrlny protiklad samho Boha.

Kontatovalo sa viackrt, e opfoti boskei triplicite Dante tu postavil triplicitu ,,knieata temnt", a to odrazu v niekohch klach: ak je Boh podlh kresanskhouenia trojjedin, Lucifer je obluda s troma wrami na jednej hlave. ak je Boh v Dan-

spektve?

404
eho izi d'uch' suetlo a teplo, jeho Luciet je httlo-

KoMENTR

s podlh Danteho viery vlastnosami Boimi oemohcnos, najociia rndros anekonen lska (porov. Inf. III, ! _ ), vlastnosami ieho Lucifera s(t nemohcnos (vzi
v tade), neued'ornos(ani si nevimne dvoch

ta, tet nota a zirna.

lk

38

r). k je Boh podlh kresanskei dogmy plnos krsy a dobra, Danteho Lucifer ie plnos kare-

kov) anenuis (niektor myslia, e tieto ieho vlast_ nosti Dante vyiadril troma farbami jeho troch w-

ptni

v ponmanstredovehch filozofov pram obsahom Satana a satanizmu a o je ztove nepomer_ ne viac ne ,,nenvis". (Pozri: Guido Monacorda, Poesia e contemplazione, Firenze 1944; Auguste Valensin, Satan, Paris, ,,tudes carmlitaines" 1948; Yvonne Batardov, cit. monografia, str. 90 a nasl.; C. G. Jung, Le problme du quatrime, La Table ronde, dec. 1957, str. 189 - 190 atd'.) Na takomto protiklade spovacel koncepcia Danteho Lucifera a s m svis,pravdae, aj cel jeho zot
a zmysel.

d'osti (potov.:,Jak hnusn je..'" v. 34), metayzick a etnick przdno, ie absoltne,priuatio entis et boni", povedan termnmi scholastiky, o je prve

ktor a tri tu.ire dhlej sa mu len...- S viacer klady alegorickho znamu farieb troch Luci_ ferovch tvr. Star komenttori napospol a mo dern v prevanej asti rysvetl'ui tieto farby ako symboly Luciferoch atribtov: erven - nen vis; 6elolt - nemohcnos; ierna - nevedo mos. Nachdzali sa vak aj in ich symbolick hodnoty: lakomstvo - zvis. - nevedomos; para_ vos - nevedomos - nemohcnos; Eurpa _ tizia - Afrika; Rm _ Florencia - Franczsko atd'. _

65-67

Takto poa Lucifer _ i ke ho Dante nespofne rtal podlh svehch l'udoch predstv (karedos, obludnos, netopierie kdla,zvierac hrebe na hlave at.) - rozumie sa, svojm zmyslom je hod-

do iernej tlamy to sa Butus stelie.'. kj,m Cassius... - Marcus Junius Brutus a Caius Cassius Longinus, dvaja zradcovia a vrahovia Caesara, zakladatelh rmskeho cisrstva. Ako vidme, stihol ich rovnalc trest ako Juda lkariotskho, zradcu Kfistovho. cisfstvo toti Dante pokladal za intitciu pochdzajcu od samho Boha a cisrov ptiarno za predstavitelbv boskei autority na zemi vo veciach svetskch. (Tmto tzlm venoval cel spis, nazvan Monarchia.) Ztada na nich, a najm \-ztada na samom prvom cisrovi, rovnala sa v jeho oiach zrade na samom Bohu. _
68

ne vzdialen stredovehm konvennm diablom s rohmi a chvostami, ako si ich udovantziavybina' ale aj stredovehm diablom, ako ich poznme z literaty. (Napr. v starofranc. Hre o Adamovi a Ee satan pi zardzan,,ptamatky'' _ podta stinch slov Gustava Cohena - a npadne pripomna DonaJuana v plti s ervenou podvkou!) A je

No treba s'bo znoua noc sa pone... - ieu druh noc od zaiatku ich cesty Peklom. Kee prv noc nastala pri ich vstupe do Pekla (porov Inf. II' 1 - 3)' ich cesta dosia trvala plnch dvadsatyrihodn. Je teda Biela sobota, 9. apla !3oo, asi es hodn veer. 93

vzdia|en ai modernm koncepcim diabla ako ,,ducha zla", ako sa s nm stretneme od Miltona cez Goetheho a po Yaltyho. M vak velb spolonho so shakespearovskm chpanm satanizmu, ba dokonca (polkzala na to prve Yvonne Batardo_ v) - s najnovm chpanm satanizmu u existencialistov. (Prldadom je Camusov Cudzinec, kto na vrchole negcie a zfalstva nevie u ani nenv die a predstal'uje vskutku ono lyiespomenut ,,pfivatio entis et boni". Viac prkladov na nieo podobn by sme nali u Kafku.) A takto poa Lucifer m zove| fozmey naozaj kozmick: je uvznenv lhde, drven celm vesmrom v samom jeho strede - ako protiklad Boha v svojej metaffzickej a etickej przdnote. Nie je ,,duchom zla", je obrazom samho zla' obrazom, ktorho viacer rty Dante len - nazna1l' -

- Cez stted Zeme. Na tom mieste sa Vergilius obrtil: s nesmiernou nmahou (v. 78)' kee v tom bode musel prekona _ podlh Danteho predstv - najviu silu centipetlnu. od tei chvle mali bsnici vy_ stupova na povrch iunej hemisfry. cez ak bod sorn tun peiel prue'

96 i slnce do pol tercie sa uracia... - Potan,prav_ da, podlh asu junej pologule. Ke sa na severnej pologuli zveefilo (v. 68), na junej sa rozvidnilo; asov daj o nvrate slnka pol tercie" (po ''do tan podlh tzv. kanoniclchhodiniek) znamen, e bolo asi pol smej rno. 772 - 1.15 A teraz si u D druhej pologuli.'' _ Podlh sve-

hch zemepisnch predstv, zlloench na biblic_ kch dajoch, such zem, on,,velpevnina", ako iu nazvl Dante (v 113)' bola len na severnej polo-

guli' pokm cel j!n pologulh (okrem ostroveka s Horou oistcovou) bola pokryt mofom.

4o5
\_

KoMENTR

stede tejto suchej zeme, iena vrchole pozemskho zaklenutia, bol Jeruzalem, kde ukriovali Krista (v.114 - 115). Slovo ,,pologulh", ako upozoruj viacer (Poena, Sapegno a i.), Dante tu sak pouil v irom vzname nebeskej hemisfry, a nie hemisfry pozemskej. Len tak mono lry_
slretli, e hovor: ,,pod je| hrotom..." 127

k povrchu |une1'pologule, a k ostroveku Hory oistcovej. (Yrtn. Porov. 1'eho komentf.) 29 - 13o neuidno ho, no pouzo zuaniajarku... - Asi vody Lth,ktoodoberai oistenm duiam a1'spomienky na hriechy. (Pozri Purg. )O(VIII, 121 a nasl.) Tie nemu zre|me nikde odplyn
ne do Inferna.
137

il;'hl je tie pttzdne miesto od stredu zemskho a

Bo z tejto strany spChol z neba rnrzko''. - Podla Danteho predstv sdlo Boha ie v tzv. Empyreu' kiacom vetiklnym smerom od Purgatoria, ie nad iunou pologulbu. Lucifer sa teda ztil,,z teito stany"' ie zo strany june.j pologule, pod Lrorou s prve bsnici. -

Slnko a hviezdy v ich relnom i symbolickom zname. (Porov. In |,37 anasl.)'

139
hvie zdy zjavovali pod

a - kde suet krsnych uec u nebi hniezdi... -

a zem, o tun predm nahor nela... - Podla {l_eke| kozmolgie a kozmografie,'velpevnina" bola pvodne na iunej pologuli. Ke vak videla r f}ante Zem zreime personifikuje) z neba pada bcifera, zachvti| ju tak strach, e ,,utiekla" na proahl pologulu, resp. utiahla sa pod more: _s strachu si z mora urobila rko", v. 123. (Porena a i.) Tak zrove Vergilius \Tsvetl'uie vznik esli\_ne, v ktorei s bsnici, i vznik samej Hory

122

- 726

mnmi pekelnmi klenbaa tbe,na konci svov skale, ako prv vydlabanm pte, otvorom |ei zazrie Venuu, hviezdu kisky (,,ktsnll hviezdu, ktof lbinabda"), hviezdu,'rozosmievajcu cel chod" (Prrrg. I, |9 - 2o)' yzpti hlre
te

nrn uyli sme, by uideli sme huiezdy. _ Ak sa

mi len v Danteho spomienke

rologuli. _ Ide o Danteho invenciu: Oistec sa

,brted1' umiestoval kdesi do susedswa pekla,
pod Zem alebo na in plantu.

covei,

ktor sa

i ako iedin -

,,zem"

nailnei

tyrihviezdy, symbolizujce tyri hlavn cnosti: opatrnos, spravodlivos, udatnos a miernos. (Purg. I' 22 - 24.) Pod ich iarou a napokon pod lmiSlnka, ktor prestalo ,,mla",zane nov p - stup na Horu oistcov,kto |e vak u
predmetom ieho druhei kantiky. T - podobne ako kantika prv tei^'posledn _ skonsa m

Od Belzebuba seln sa tie dol skla, / hlbok ... - /'J<o sa Peklo od stredu Zeme rozprestieta 'tr'l :rhor a pod povrch zemslc na sevefe, tak tu na

t2- -728

ism slovom se I le

hu

iez

dy.

JozEF FELrx

406

KoMENTR

PoZNMKA PREBsovernre

|964' Prcto absoltnu vinu prav v tomto vydan si vyntil no pravopis (napt.
',sbor" a komentra sme inak takmer nezasahovali. Iba v niekol'hch prpadoch sme museli odstrni tlaovi in chyby alebo nepre* n2miesto vtedaiieho
a

Prv lydanie Danteho Pekla v mojom prebsnen, podlh doslovnho prekladu a poznmokJ. Felixa i s jeho komentrom, rylo pred Vianoca m i roku

pod').

"zbot"

Do bsnickho textu

van vye stostranov kniha ial] nedokonen, mala mat nzov,,o Danteho krsnom le"' Na inch miestach som u viac rz spomita|, e tento komentf predstavuje iba asz mnostva poztmok (asi 20 strn k jednmu speru), ktor mi dvalJ. Felix k doslovnmu prekladu. on zas poukazuje na rieenia prebsovatelh - pouenho najm jeho poznmkami o vlastnostiach originlu, ktor som sa uil naspam - v tomto komentri'

napsan jeho Aeneida' tu vlastne i!!T'Krsny" ie minus technicus", ako o tom v.stine peJ. Fiili v komentri a za zmenku stoj, e i jeho pfipavo_

nosti z vydania prvho. Naprklad, v bsnickom texte som v 87. veri I. spevu vymenil epiteton (,,uspsobil ma k lahod.nmu ht") ''lahodn' za epiteton (,'uspsobil ma ku knkne"krsny" tnu Iu"). Dante sa toa vyznva Yetgtliw i, e a on ho priviedol k ,'lysokmu 1u", akm je

KomentrJ. Felixa je skutonou kolou pozie predklad i vynikajci materil pre teriu bsnic_ kho prekladu. Je to nielen dkladn a prffiadn klad zmyslu jednotlich spevov: ie to sbor minitdi' ba niekedy a rczsiablych tudi,opre_ cle o lajznamneiie vsledky bdania wetovej danteolgie, rozvinucch o nov, Felixove vlasm pozorovania. Nie nhodou Vclav ern v recenzii tohto Felixovho diela napsal, e i eskpreklady Danteho prvej kantiky by malo sptevdzat p.||.e toto Felixovo dielo. Vskutku, Felixov vedecky presn pevn priam spevn klad, napfklad 15. spevu Danteho Pekla (o Brunettovi Latinim) mono poklada za "perlu perI" interpretanho umenia, a to nielen v slovenskei esejistike i v literrnej vede. Mono poveda, e podobne ako Dante v spoloa

nosti antichch bsnikov, Homra, Vergilia, ovidia, Horatia, Lucna ako ies (pozri IV. spev), je 'iel sprevidzan jeho dielo i skvelmi jeho vykladatel'_ mi na celom svete: a medzi poprednmi z nich kra i n Jozef Felix. itater jeho Komentra me sa o tom prewedi i sm'

vILIM TURNY

ii

'i

{
"!

Bosrc' KoMpIn Pnrro

Le Drvrxe Couunon. A cune u NeteuNo SeprcNo. Vor. I. INrnnNo. ,,LA NuovA Irerre" Eorrnlce, FrnnNzn 1955 PRELoILI Vtrteu TunNy ll' lozsr Fnux' KourNrn Nepser Joznr Frrx. KoMENTR DoPLNIL Vltnu TunNy. Irustnover Mennr onueNox' GnenIcxy UPRAVIL f,,uso,In Knrrv. Vyoere sPoloNos DeNtr Aucrurru Bnertsreve 2oo5. ZoopovroN nroerTonre MtRosreve vALLov. Konrcovere SIrvu Sruerov. VyrreIu TreIe,nNr BB, s. n. o., Bensx BystnIce Z ternnsrnHo onIclNru Dentn AucHIrnI:

Dexrn ArrcHrERr

ISBN: 80-969566-4-7