VEDA VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIED BRATISLAVA

2000

Schma na vysvetlenie hlavnch prvkov stavby hesla

1 hda 11. intuitvne zisova, myslie si nieo bez overenia so skutonosou dohadova sa domal sa: iba hdal, dohadoval sa. o sa rob doma odhadova: odhadovali mu 50 rokov Ituil: mohol iba tui. ktor z. chlapcov bude prv tipova (hda portov vsledok, vsledok v stvke a pod.): tipova vaza pretekov 2. p veti 1 sanatrium| zdravotncka intitcia, stav na lieenie] jistch chorb al. na dolieenie pacientov|* lieeba: sanatrium, lieeba pre choroby pc ozdravovna Rzotavova: detsk ozdravovna, zotavova v Tatrch obiansky ktor je uren pre obana, ktor svis s obanom radn hovor \ ih\:\obiansky, civiln] | sob |(op cirkevn); radn, civiln meno (op. umeleck al. krycie) * vedn * be n y |7Tp oficilny) | hovor normlny: predseda spolku je vo svojom vednom. benom, v normlnom ivote lekrom reva l.|(o zvieratch) |vydva rev rua rya : lev reve. jelene ruia; dobytok ry expr. : vyrevva vyrevova (neprestajne, nstojivo): zver vyrevvala kria 1. vrieska 2 3. p. plaka 4. p hua 1 kvas 1. zmes obsahujca kvasinky pouvan na podporu kvasenia /:k\asfc)pekrsky kvas. zkvas kvsok * zkvasok zkvaska [2. p Inepokoj 2 stri dra str, ochranu pri nieom, pri niekom, aby sa nestalo nieo kodliv, aby sa nieo nestratilo a pod. dvat pozor ma str by na stri: v lete stri vinohrad, m str, je na stri vo vinohrade: na kpalisku dva pozor na svoje veci varova * hovor f] vartova merkova: ostala doma varova, vartova deti; merkuje (na) husi, aby neuli dozera dohliada: dozera, dohliada na istotu, na poriadok, na chorho ^asiarv striehnu *|kni.|striez: striehne si svoj pozemok; streie si tajomstvo, majetok bdie bedli (trvalo sa stara, aby nieo prebiehalo elatenm spsobom): bdie, bedl nad spravodlivosou rozsudku, nad vchovou det p. aj chrni usadenina vrstva, ktor vznikla usadenm nieoho: usadenina vo vne /astur: usadlina (Kukun) sadlina |(jesensk.i)|* geol. sediment uloenina (usaden hornina) kal (usadenina roztoku): saturan kal kame (usadenina podobn kameu): vodn kame -uh<i.|zoc| suiak jednoduch kontrukcia, oby. z dreva, sliaca na suenie: hrach sa su na suiakoch ostrva |(suiak na seno):]zarazi ostrvy do zeme viacpodlan ktor m viacej podla (op jednopodlan) niekokopodlan: viacpodlan, niekolkopodlan byt viacposchodov niekolkoposchodo-

Zhlavie ie dominanta

Clen synonymickho radu

Veobecn vklad synonymickho radu Znak vyznaujci alie synonymum radu

Prklad na pouitie synonyma v kontexte Slovo opanho vznamu (antonymum)

Smantizand poznmka obmedzujca vznam slova

slica vyznaujca osobitn synonymick rad Dvojbodka uvdzajca prklady na synonym predchdzajce

Odkaz, na synonymick rad. v ktorom sa heslov slovo vyskytuje v alom vzname

Dvojbodka naznaujca, e kvaliftktor sa vzahuje na viacer synonym

Funkn (tylistick)

kvalifiktor

Citovanie autora pri menej bench slovch Obyajn typ psma signalizujci nespisovnost synonyma Poznmka dominante spresujca vyznm synonyma oproti

Bodkoiarka naznauje, e alie synonymum je vznamovo vzdialenejie a e vklad sa netka' predchdzajcic h lenov radu Uvdzanie rovnocennch variantov v zhlav

v (ktor m viacej poschod, t. j. podla nad przemm; op jednoposchodov): viacposchodov, niekolkoposchodov budova /astar viacetov niekokoetovljj vkov (ktor m vea poschod: op. przemn, nzky): vkov dom Ikerova, karova] 1 . hovor, meni priamy smer; pivn. meni smerovanie v rei zahna zahba: auto keruje. zahna doava odboova zaboova zata: voz. zabouje, zata k mostu; keruje. odbouje od hlavnej tmy manvrova: vie dobre manvrovat volantom, slovami 2. p. vies 2. ofrova Iierno. siar. i ierne 11. majc iernu arbu, arbu ako sadza, na iernu arbu. iernou farbou (op. bielo) |naierno,| | ps, i na ierno[(op nabielo) d o i e m a , ps i do ierna (op. dobiela): ierna, doiema sfarben oboie; natriet lavicu naierno t m a v o n a t m a v o dotmava,ps i na tmavo, do t m a v a : tmavo, natmavo natret polika
prov, aj i e r n y I

Uvdzanie tylisticky nerovnocennch Uvdzanie pravopisnch variantov

variantov

2. z tej horej strnky (op ruovo) c h m u r n o c h m r ne p o c h m r n e temno temne: vetko vid ierna, chmrne, temne bezndejne pesimisticky (op. optimisticky) skepticky: vyzer to s nami ierno. bezndejne; na vetko sa pozer pesimisticky, skepticky Naznaenie slova variantnosti zvrat neho a nezvratnho_ [achova (sa)lhovor hra so achovmi figrkami poda istch pravidiel h r a (sa) v achy h r a ach [l sprv. iastkov I s p r e d u z prednej strany, prednou asou (op zozadu) s p r e d k u o d p r e d u (op odzadu) o d p r e d k u : spredu, spredku vyzer celkom dobre; odpredu, odpredku sa ozval smiech en face|[vy>i anas; ra"]t odfotografoval ju en face hovor p r e d k o m : uiel mu predkom strviFI p. prei I prJ i a b k o m j j ] r c h 1 o nateraz teraz[Ij. zatia|4|

Upozornenie na nesprvne slovo

Oznaenie vslovnosti a pvodu Index oznaujci hononymum

slova

Odkazuje na heslov slovo, kde je rozpracovan slun synonymick rad slo radu. na ktor sa odkazuje

Odkazuje na blzky rad. ktorho lenom je slovo (intolerancia)

heslov

intolerancia neschopnos dobre sa zna s umi, repektova nzory inch (op. tolerancia) netolerantnos neznanlivos: nrodnostn, nboensk intolerancia, neznanlivos |p. aj|neznanlivos z a b r a ' |porov.|zabori p a r a v o p hltavo. |prov. aj|nensytn umrie presta i (o loveku) zomrie: umrel, zomrel vo vysokom veku zastarav, o d u m r i e (o najblich osobch. oby. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec * km?..: skonat dokonat': skonat , dokonat po dlhom trpen * fra/.. /jemn usn |zosn| |(naveky)[ zaspat naveky/na venos dodcha * zavrie/zatvori oi naveky ods navdy/naveky * usn venm s p n k o m * ods podobra sa na ve[nos/na pokoj/na ven o d p o i n o k . . . [ ~

Upozoruje sa, e heslov slovo, na ktor sa odkazuje. m gramaticky odlin podobu (napr. vid) Upozoruje na vznamovo blzky, ale resp. slovnodruhovo odlin synonymick gramaticky, rad

V ztvorch sa uvdza fakultatvny synonymickho spojenia

(mon)

len

z
v

Lomkou sa uvdza variantn len frazeologickej notky

jed-

VEDA VYDAVATESTVO SLOVENSKEJ AKADMIE VIED

Hlavn

redaktorka

MRIA PISRIKOV

Autori
ALENA ANETTOV INGRD HRUBANIOV TEEAN M I C H A L U S EMIL PCHA MRIA PISRIKOV

M A T E J P O V A AJ EVA TIBENSK

Hlavn Autori

redaktorka

P H D R . M R I A PISARCIKOV

- sloves: D , L - N . R , vbi - vta; prdavn men: Z, ; podstatn men: ornament - stie (spoluautorstvo) P H D R . INGRD H R U B A N I O V - prdavn men: A - K . P - L; podstatn men: ochabnuios- orloj (spoluatorstvo) M G R . T E F A N M I C H A L U S - podstatn men: A . - K . P - Z; N, odklon - ohyzdnk (spoluautorstvo); prdavn men: V P H D R . E M I L P C H A , C S C . - podstatn men: B . C , L , M ; N . O . (spoluautorstvo) P H D R . M R I A P I S R I K O V - sloves: A - , E - K . O, P , S - U, vrtie - vra sa. Z. podstatn men: oza - odklep, (spoluautorstvo); Zsady spracovania Synonymickho slovnka sloveniny P A E D D R . M A T E J P O V A A J . C S C . - pslovky, predloky, spojky, astice, eitoslovcia D(x\ P H D R . E V A T I B E N S K , C S C . - prdavn men: L - O
P H D R . ALENA ANETTOV

Recenzenti
P H D R . GEJZA HORK, C S C . PROF. P H D R . JOZEF MLACEK, C S C .

Sprava lexiklnej bzy t, potaov redakcia a potaov

ING. VLADIMR BENKO

spracovanie

Prprava tlaovch

podkladov

M G R . VLADIMR RADIK

Spoluprca pri prepise textov do potaa

M A R T A H O N Z O V A , ING. M I L O S L A V PISRCIK, C S C .

Nvrh oblky a grafick

PETER RALA

prava

Zodpo vedn

redaktorka

P H D R . JITKA M A D A R S O V

Druh, opraven vydanie. Vydala Veda. vydavatestvo Slovenskej akadmie vied. v Bratislave roku 2000 ako svoju 3269. publikciu. 998 strn. Zo sadzby Jazykovednho stavu udovta tra SAV vytlaila Svornos, a. s.. Bratislava. Prv vydanie vylo s finannm prspevkom ttneho fondu kultry Pro Slovakia. Prpravu slovnka iastone financovala Grantov agentra pre vedu (granty 999106/93. 999113/93, 1219/94 a 1274/94).

PhDr. Mria Pisrikov, PaedDr. Matej Povaaj, CSc., a kol. 2000 ISBN 80-224-0585-X

Obsah

Slovo na vod Zsady spracovania Synonymickho slovnka sloveniny 1. Predmet a cie slovnka 2. Pramene k slovnku 3. Vber synonm a vber heslovch slov 4. Stavba heslovej state 4. 1. Synonymick rad ako heslov sta (heslo) slovnka 4 . 2 . Dominanta 4. 3. Poradie lenov synonymickho radu 4. 4. Zamenitenos lenov radu 4. 5. Vklad vznamu dominanty, objasujce poznmky pri lenoch synonymickho radu, smantizcia 4 . 6 . Exemplifikcia 4 . 7 . Antonym 4. 8. Viacvznamovos (polysmia) heslovho slova 4. 9. Homonym 4. 10. Frazeologick a viacslovn synonym 4. 11. Varianty 4. 12. Hodnotenie synonm funknmi kvalifiktormi 4. 13. Odkazy 5. Grafick prostriedky 5 . 1 . Znaky, slice, interpunkcia 5. 2. Typy psma 6. Zoznam pouitch skratiek Slovnkov as

9 11 11 11 11 12 13 13 13 13 14 15 15 16 17 17 17 18 19 19 20 21 23

Slovo na vod

Lexiklna synonymia v kadom jazyku tvor praliv oblas nielen z vskumnho hadiska, ale aj z hadiska pouvateov jazyka. Ve umenie vyjadrova sa je asto umenm njs ten prav vraz v danej komunikanej situcii. Dobr ovldanie synonm znsobuje vyjadrovaciu pohotovos a umouje doda textu elaten presnos, vstinos a zrove aj vrazov pestros. Je znme, e m je jazyk rozvinutej, tm s synonymick vzahy medzi jednotkami slovnej zsoby zloitejie a bohatie. Predkladan Synonymick slovnk sloveniny prina lexikografick spracovanie tejto zaujmavej strnky slovnej zsoby. Jednou z jeho loh je pripomna a oivova v pamti tak pomenovania, ktor m pouvate uloen v pasvnej slovnej zsobe. Ide o prv rozsiahlejie dielo tohto druhu v slovenine. Ako predchodcov mono uvies Prrun slovnk diferencilny a synonymick J. Garaja z r. 1937 a Mal synonymick slovnk autorov M. Pisrikovej a S. Michalusa z r. 1973, ktor ako kolsk prruka vyiel v iestich vydaniach. Obidva slovnky vzhadom na svoj cie a rozsah zachytvaj slovensk lexiklnu synonymiu iba vemi vberovo a bez blich osvetlen vzahov medzi synonymickmi jednotkami. Prve preto sa u dvnejie stala aktulna poiadavka podrobnho slovnkovho opisu slovenskch synonm. Za synonym sa v slovnku pokladaj nielen slov vznamovo toton, ktor sa svojm vznamom celkom kryj, ale aj slov vznamovo blzke, t. j. tak, ktor popri vznamovej zhode vykazuj aj ist rozdiely. Tieto rozdiely sa bene nazvaj vznamovmi odtienkami. A hoci toto tradin pomenovanie nie je vedecky celkom presn, predsa dobre postihuje fakt, e pri synonymch sa vnma, skma a opisuje nielen zhoda, le aj ist rozdiely. To, o synonym s uritmi vznamovmi odlinosami spja, je toton pojem. To zna, e pre jeden pojem jestvuje v jazyku viacero oznaen, viacero slov, ktor plnia rozlin funkcie: vyjadruj rozlin stupne expresivity (citovho zafarbenia), prslunos k rozmanitm tlovm vrstvm alebo vyjadruj jemn vznamov odtienky toho istho pojmu. S ohadom na pouvatea, ktormu sa slovnk usiluje prinies o najir zber vznamovo blzkych slov, niekedy sa chpanie synonymie ete roziruje o prvky iastonej synonymie. Prve so zreteom na pouvatea sa teoretick hranice synonymie miestami prekrauj a v synonymickch radoch sa uvdzaj aj slov majce rodovo-druhov vzah. Mnoh

teoretick otzky takho zloitho a mnohorozmernho javu, ako je lexiklna synonymia, sa v slovnkovej podobe len ako daj rozriei, preto autori predkladaj slovnk irokej verejnosti s vedomm, e jestvuj aj in, alternatvne rieenia. Synonymick slovnk sloveniny obsahuje okolo 40 000 heslovch stat, z oho je 30000 odkazovch hesiel. Vetky hesl s usporiadan v abecednom porad, o uahuje orientciu v slovnku. Na vypracovan koncepcie diela maj vek podiel aj doc. PhDr. Frantiek Koi, CSc., a prof. PhDr. Jn Dorua, DrSc. Na skvalitnen diela pomocou potaovej techniky v poslednch fzach tvorby slovnka vekou pomocou prispel Ing. Vladimr Benko. Cel dielo starostlivo pretali, v mnohom doplnili a pri zlepen diela pomohli recenzenti PhDr. Gejza Hork, CSc., a prof. PhDr. Jozef Mlacek, CSc. Im vetkm patr primn vaka autorov. elanm tvorcov slovnka je, aby dielo prispelo k hlbiemu poznaniu sloveniny a aby sa stalo vdatnou oporou pri pestovan kultry nho jazyka. Kolektv autorov bude van za kad nmet na zlepenie a doplnenie slovnka, za tvoriv pripomienky, ktor by v budcnosti mohli dielo zdokonali.
M R I A PISRIKOV

Zsady spracovania Synonymickho slovnka sloveniny

1. Predmet a cie slovnka

Predmetom Synonymickho slovnka sloveniny (alej SSS) je systematick opis tej asti slovnej zsoby, ktor sa oznauje ako lexiklne synonym ie slov zo zvukovej strnky odlin, ale majce zhodn, resp. blzky vznam. Hoci sa pri tomto opise vychdza zo stavu v sasnom spisovnom jazyku, v zberoch synonymickch radov sa hranica spisovnho jazyka neraz prekrauje, pretoe aj v oblasti synonymie psob dynamika jazyka a oscilcia prvkov medzi jednotlivmi tvarmi spisovnho a nespisovnho jazyka je vemi iv. Cieom SSS je jednak vedeck spracovanie lexiklnej synonymie sloveniny lexikografickmi postupmi na rovni sasnho poznania a jednak sprstupnenie jednej z najbohatch a komunikatvne najdleitejch zloiek slovnej zsoby sloveniny irokej kultrnej verejnosti. Slovnk chce poskytn monos vberu tylisticky, funkne i vznamovo najvhodnejch vrazov vetkm pouvateom sloveniny, predovetkm publicistom, prekladateom, tlmonkom, spisovateom, vydavatestvm, redakcim at. Osobitne je uren kolm vetkch stupov pri vube a spoznvan materinskho jazyka, resp. aj pri poznvan sloveniny ako cudzieho jazyka. SSS by sa mal sta neodmyslitenm pomocnkom pri pestovan jazykovej kultry.

2. Pramene k slovnku
Materilovm vchodiskom SSS boli jestvujce lexikografick diela, najm Slovnk slovenskho jazyka (1959-1968), Krtky slovnk slovenskho jazyka (1987), Mal synonymick slovnk M. Pisrikovej a S. Michalusa (1973), esko-slovensk slovnk (1979) a niektor alie slovnky terminologickho a prekladovho typu. Doplnkovo sa vyuili starie lexikografick diela - Slovensk slovnk z literatry aj nre K. Klala a M. Klala z r. 1923 a Prrun slovnk diferencilny a synonymick J. Garaja z r. 1937. Na zachytenie novej lexiky slila excerpcia sasnej umeleckej literatry, publicistiky a odbornej literatry.

3. Vber synonm a vber heslovch slov

Vber synonm v SSS vychdza zo stavu v sasnom spisovnom jazyku v jeho bohatej diferencovanosti z hadiska asu, frekvencie, funknosti, tylistickho a citovho prznaku. Obohaten je vak aj o prvky, ktor stoja u za okrajom spisovnho jazyka. Je to v prpadoch niektorch nreovch slov, ktor sa dostali do umeleckej literatry alebo s znme na irom zem, alej v prpadoch vrazov zo slangovej vrstvy slovnej zsoby, ktor sa pre ast frekvenciu pribliuj k hovorovej vrstve spisovnej sloveniny. Slovnk zaha aj okruh subtandardnej lexiky tvoriaci sce pomerne nehomognnu, ale dos agresvnu vrstvu lexiklnych prostriedkov. Pre nesystmov rz a zvyajne duplicitu pri preberan z inch jazykov (najm z etiny) upozoruje sa na

nespisovnost' tchto slov graficky (obyajnm typom psma). V primeranej miere, ktor podmieuje frekvencia a veobecn rozrenos, sa zachytva aj okruh cudzch slov a odbornch termnov. Vychdzajc v strety jazykovej praxi, upozoruje sa i na niektor nesprvne slov. Vetky uvdzan slov, ktor nepatria do centra slovnej zsoby, nie s heslovmi slovami, ale s iba sasou synonymickch radov. Slov vemi zriedkav, vemi zastaran, poetizmy, zko nreov vrazy a pod., pouit v literatre, uvdzaj sa spravidla s citovanm autora. V SSS sa zachytvaj vetky slovnodruhov jednotky, t. j. nielen plnovznamov slov, ale aj neplnovznamov a gramatick slov, teda zmen, predloky, spojky, astice i niektor citoslovcia. Do slovnka sa ako heslov slov spravidla nezarauj slov majce zhodn smantick truktru so slovami, cxl ktorch s utvoren. Heslovmi slovami slovnka teda nebvaj 1. vzahov prdavn men (najm ak sa zachytva rad prslunch podstatnch mien), 2. pslovky na -o, -e, -sky/-cky (ak sa spracvaj rady paralelnch prdavnch mien. pri ktorch si pouvate me prslun podoby pritvori), 3. prastia (ak tvoria rovnak synonymick rady ako sloves), 4. podstatn men na -os, -stvo (ak tvoria zhodn synonymick rady ako prslun prdavn men), 5. slovesn podstatn men na -nie, -tie (ak ide o zhodu s radmi prslunch slovies), 6. prechlen ensk podstatn men, 7. zdrobnen a zvelien podstatn men (ak maj zdrobovac, prp. zveliujci vznam); ak zdrobnen slov strcaj svoj zdrobovac vznam, prp. nadobdaj in, obyajne vrazne expresvny vznam, stvaj sa lenmi synonymickch radov, napr. oetrovateka - sestra - sestrika. Kee pri slovesch, prdavnch mench a pslovkch je zdrobovanie predovetkm vrazom expresivity, prp. zmenenej intenzity, zdrobnen sloves, adjektva a pslovky sa spravidla uplatuj ako leny synonymickch radov (spa - spinka, chud - chudulink, chuduk; krtko - kratuko, kratunko, kratulinko). To sa tka aj zveliujcich adjektiv ( dlh - dlhoknsky, dlhoizn, dlizn). 8. heslovmi slovami nebvaj pedponov sloves s isto vidovm vznamom. Osobitn problematiku predstavuj vidov pry slovies a zvratn sloves s nezvratnmi nprotivkami. Pri smanticky zhodnch proch sa ako heslov slovo uvdza to sloveso, v ktorom sa jeho vznam prejavuje najvraznejie, ktor je v jazykovom ze benejie a ktor k sebe viae viac synonm. Druh len vidovho pru sa neuvdza, prp. sa vhodne odkazuje. Ak sa pri slovch odvodench od toho istho zkladu, alej pri vidovch proch alebo pri dvojiciach zvratnch a nezvratnch slovies vyskytuj ist osobitosti v ich synonymickch vzahoch k inm slovm, vtedy sa zkladov i odvoden slov, obidva vidov pry a zvratn i nezvratn sloves zarauj do slovnka ako heslov slov, napr. zl - zle, pta sa - spta sa, ochladi - ochladi sa a pod.

4. Stavba heslovej state

Heslov sta (heslo) obsahuje: zhlavie (je nm dominanta radu), veobecn vklad dominanty, poda potreby smantizan poznmku, antonymum (ak jestvuje), leny synonymickho radu, vysvetujce poznmky pri synonymch vo vzahu k dominante, prklady (exemplifikciu) na pouitie synonyma v rei, hodnotiace kvalifiktory (z hadiska tlu, frekvencie a pod.), napokon odkazy. Ak je potrebn, pri niektorch slovch sa uvdza vslovnos, a to bezprostredne za danm slovom. Pri viacvznamovom (polysmickom) slove heslo me obsahova viac radov alebo odkazov na in rady. alie rady alebo alie odkazy sa uvdzaj arabskmi slicami.

4.1. Synonymick rad ako heslov sta (heslo) slovnka

Synonym sa v slovnku uvdzaj v synonymickch radoch, a preto zostavenie synonymickho r a d u j e zkladom slovnka. Synonymick rad je vlastne iastkovm systmom (mikrosystmom) slovnej zsoby; tvor ho skupina slov na zklade vznamovej totonosti alebo blzkosti. Zo slovnodruhovho hadiska je to homognny tvar, lebo vstupuj do iba slov toho istho slovnho druhu. Istou vnimkou v slovnku s synonymick rady, ktor obsahuj leny ahko prechdzajce k inm slovnm druhom (napr. pslovky a astice, zmen a spojky). Kee hodnotenie lexiklnych jednotiek - lenov radu - sa uplatuje z hadiska sasnho spisovnho jazyka, synonymick rad m povahu synchrnneho javu.

4.2. Dominanta
Na ele synonymickho radu stoj jeho zkladn len, tzv. dominanta. Dominanta v slovnku zrove tvor zhlavie hesla. Je to slovo, ktor zvyajne patr do jadra slovnej zsoby a pouva sa najbenejie. Spravidla ide o neutrlne, tylisticky bezprznakov slovo, ktor najpresnejie i najpriamejie vyjadruje vznam spolon vetkm lenom radu. Ak synonymick rad neobsahuje neutrlny len, dominantou sa stva i prznakov slovo. Napr. sloveso babra sa s prznakom hovorovosti a expresvnosti v dvoch svojich vznamoch nem neutrlny nprotivok, a preto sa stva dominantou celho radu alch prznakovch synonm. Vznam dominanty zrove uruje aj hranice radu: kad len radu je s dominantou vznamovo (nie tylisticky) zameniten.

4.3. Poradie lenov synonymickho radu

Poradie lenov v synonymickom rade uruje vznamov blzkos s dominantou: vznamovo najbliie synonymum stoj za dominantou na prvom mieste zvyajne bez ohadu na jeho tylistick alebo in prznakovos, napr. v hesle obetova vznamovo najbliie synonymum je sloveso ertvova, hoci m archaick prznak; a za nm nasleduj tylisticky sce neutrlne, ale vznamovo vzdialenejie sloves odovzda, odda, zriec sa. Naopak, vznamovo, prp. i tylisticky najvzdialenejie synonymum je na konci radu. Rad vak neuzatvra, lebo synonymick rad je otvoren systm a potencilne mu do vstupova alie leny. Jednotliv synonym v synonymickom rade s oddelen plnm krkom. Vnimone sa oddeuj bodkoiarkou vtedy, ke sa m naznai via vznamov vzdialenos od ostatnch lenov alebo okolnos, e vkladov poznmky uvdzan v ztvorkch sa tkaj iba lenov po bodkoiarke.

4.4. Zamenitenos lenov radu

Naju synonymick vzah sa uplatuje medzi dominantou a jednotlivmi lenmi radu. Tu plat vzjomn zamenitenos. leny radu medzi sebou vak nie s vdy zviazan takmto vzahom. Ak napr. dominanta oznauje ist veobecn pojem, v rade synonm sa mu ocitn leny a s protikladnm vznamom. Zamenitenos lenov tu, prirodzene, neplat. Napr. v hesle pra sa vyskytuj sloves oznaujce rozlin intenzitu deja: lia (silno pra) i mrholi (slabo pra). Alebo synonymick rad s dominantou sklon obsahuje leny: spd, klesanie (zostupn lnia sklonu), ako aj stpanie (vzostupn lnia sklonu). Vzah synonymie v rade mono preverova iba medzi dominantou a jednotlivmi lenmi synonymickho radu.

4.5. Vklad vznamu dominanty, objasujce poznmky pri lenoch synonymickho radu, smantizcia
Zkladn slovo heslovej state (dominanta) m vdy pri sebe vklad, ktor je formulovan zo smantickho hadiska celho radu, t. j. obsahuje tie vznamov komponenty, ktor s pre cel rad spolon. Ak s alie leny radu s dominantou vznamovo zhodn, vklad sa pri nich neuvdza. astejie sa vak leny radu od dominanty odliuj istmi sekundrnymi komponentmi. V takch prpadoch sa za nimi v ztvorkch uvdzaj objasujce poznmky, ktor spresuj synonymick vzah medzi nimi a dominantou, prp. poukazuj na vznamov osobitosti jednotlivch lenov. Tieto vysvetujce poznmky sa vzahuj na vetky predchdzajce leny radu a po prklad, ktor sa tka predtm uvdzanch synonm, prp. po bodkoiarku alebo in oddeujci znak: hrz zubami drobi na ksky, oby. potravu rozhrza rozhryzova: hryzie ovocie, chlieb; rozhrza trpk plnku chrma chrpa expr. chrsta (nieo krehk, tvrd): kone chrmali ovos expr.: chrumka chrupka chrustka (jemne hrz): chrumk erstv emu expr.: hryzka* pohryzkva (pomaly, jemne hrz) expr.: rumzga rumdzga rumca (hlasno hrz): kone rwnzgali seno u, uva (roztla zubami na kau): uje tvrd mso Na objasnenie vznamovch odtienkov radu alebo aj na spresnenie vkladu vznamu dominanty sa vyuva tzv. smantizcia, t. j. poznmka, ktor zuuje okruh pouvania prslunho lena (prslunch lenov) radu alebo vymedzuje platnos dominanty, napr. do radu hesla hrz patr ete expresvne synonymum murcka so smantizciou (o zajacoch). lohu doplujcich poznmok plnia aj niektor gramatick daje, ktor sa inak neuvdzaj. Ak m napr. len radu oproti dominante rz pomnonho substantiva, uvdza sa za prslunm slovom v ztvorkch skratka pomn., ak je sloveso neosobn, ozna sa skratkou neos., ak je prdavn meno nesklonn, uvdza sa pri om ako spresujca poznmka skratka neskl., ak sa predloka viae s viacermi pdmi alebo ak sa synonymn predloka viae s inm pdom ako dominanta, uvdza sa pri nej prslun pd zmen kto. o; ak sa synonymn sloveso viae s inm pdom ako dominanta, nazna sa to bu v prklade, alebo poznmkou o prslunej vzbe. Funkciu objasujcich a doplujcich poznmok o synonymch v heslovej stati maj aj antonym (p. 4.7.) a funkn kvalifiktory (p. 4.12.).

4.6. Exemplifikcia
Pouvanie synonm v kontexte sa spresuje pomocou prkladov (exemplifikcie). Prkladmi s typick spojenia alebo irie kontexty uvdzan bez autorov. Prklad s citovanm autora sa uvdza celkom vnimone v prpade, ke ide o vemi prznakov, istm spsobom vlun synonymum, napr. nreov, zriedkav. Exempliikciou sa ilustruje a dopa vznam alebo vznamov odtienok prslunho synonyma, doklad sa jeho pouvanie v rei, v najbenejch kontextoch. Prklady maj zrove demontrova jestvujci synonymick vzah medzi lenmi radu a dominantou. Exemplifikcia sa uvdza za prvm najblim synonymom v rade a potom za kadm alm lenom radu, prp. za skupinkou synonm zviazanch zhodnm vznamom. Ak sa prklad za synonymami v rade neuvdza, prpadne nie za kadm lenom radu, zna to, e oblas pouvania tchto synonm sa pribline zhoduje s oblasou pouvania heslovho slova.

Prklady: pust 1. ktor je bez ivota, bez ud, pln przdna, opustenosti przdny: pust, przdny star katie spustnut opusten: spustnut, opusten dvor... brecha 1. vyra krtke zvuky charakteristick najm pre psa teka: pes, lka bree, tek pobrechva potekva (chvami) expr.: brechota tekota: tule tekoce expr.: havka haka davka davka havat (iba o psovi)... Ak nejestvuje synonymum s dominantou vznamovo a tylisticky zhodn alebo vemi blzke, ilustran prklad sa uvdza hne za vkladom heslovho slova. Pri vej skupine rovnoznanch synonm sa v prklade vetky leny zvyajne neuvdzaj. Prklad: oslavova ... 2. prejavova vrcholn uznanie, zaha slvou: vera ho zatracovali, dnes ho oslavuj kni.: velebi zvelebova glorifikova apotezova: vr; svojom diele veleb, glorifikuje minulos nroda... Z koncepcie SSS vyplva, e pri lenoch radu plat zamenitenos s dominantou, preto sa v prkladoch heslov slovo (dominanta) neopakuje. Rob sa to vnimone iba pri vznamovo vzdialenejom lene radu. Jednotliv prklady sa v exempliikcii oddeuj iarkami, pri nakopen spojen alebo pri syntakticky nerovnorodch prkladoch sa pre prehadnos a jednoznanos pouva bodkoiarka.

4.7. Antonym
Sasou vkladu vznamu heslovho slova a sasou vznamovho osvetlenia jednotlivch lenov synonymickho radu s aj antonym. Antonym svojm protikladnm obsahom zvrazuj a spresuj vznam celho synonymickho radu alebo jeho jednotlivch lenov. Poda toho s aj umiesten: dvaj sa v ztvorkch po skratke op. a) za vkladom dominanty, b) za vkladom lena radu (v rmci ztvorky po bodkoiarke), c) namiesto vkladu pri jednotlivch lenoch radu, d) za jednotlivmi prkladmi. Prklady: doln ktor le, ktor je umiestnen niie, dolu (op. horn): doln tok, doln konatina nin (op. vyn): bva na dolnom, ninom konci dediny spodn (ktor je umiestnen niie pod niem; op. horn, vrchn): spodn pera, spodn eus; spodn hranica (najniia) hlbok 2. majci vek intenzitu, mieru siln mocn (op. slab) . . . i n t e n zvny expr. poriadny: intenzvny, poriadny spnok (op. ahk ...)

4.8. Viacvznamovos (polysmia) heslovho slova

Ak m slovo viacero vznamov, na zklade tchto vznamov (lexi) me tvori viacero synonymickch radov. To za predpokladu, e tieto vznamov jednotky mu by dominantami, t. j. e s neutrlnymi, bezprznakovmi jednotkami jadra slovnej zsoby. Jednotliv rady sa oznauj arabskmi slicami. Prv rad nasleduje hne za heslovm slovom, ostatn sa uvdzaj ako samostatn odseky. Ich spracovanie je rovnak ako pri jednovznamovom heslovom slove:

erpa 1 . bra erpadlom pumpova: erpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice nabera: naberal naftu do motora oderpva (erpanm odobera): oderpva plyn preerpva (erpanm premiestova) 2. nadobda nieo odniekia zskava ai bra: rastliny erpaj, ber vlahu z pdy; nmety zskava, erp zo ivota; ai vhodu zo situcie dostva pobera: dostva, pober od spolku podporu... Ak s vznamov jednotky viacvznamovho (polysmickho) slova takej povahy, e netvoria dominanty, ale s sasou inch synonymickch radov, upozoruje sa na to slovanmi odkazmi: spsob 1. premyslen postup pri prci na dosiahnutie nieoho: spsob vroby; robi nieo novm spsobom metda: modern metdy riadenia. hovor, systm: takmto systmom to nebude nikdy dokonen hovor, fortie 2. p. charakter 2 3. p. sprvanie koncertova 1. p. hra 2. p. plaka Ak je heslov slovo, na ktor sa odkazuje, viacvznamov, uvdza sa pri om zvyajne aj seln index prslunho synonymickho radu, ktorho lenom je odkazovan synonymum: slad 1. p. harmnia 1 2. p. zhoda I Poet synonymickch radov spravidla nie je toton s potom vznamov (s vznamovm lenenm) heslovho slova vo vkladovch slovnkoch, lebo a) nie pri kadom vzname vznik synonymick rad, b) jednovznamov slovo me by sasou dvoch rozlinch synonymickch radov. napr. astronomick 1. p. hvezdrsky 2. p. obrovsk, c) v jednom rade mu by spracovan i dva vznamy (alebo aj viac), ak s leny radov celkom zhodn (porov. heslo crka, cka). Viacvznamov slovo niekedy tvor synonymick rad alebo je sasou synonymickho radu iba vo svojom druhom, resp. alom vzname, km zkladn vznam synonymum nem. Je prirodzen, e takto slovo sa vyskytuje v SSS iba v tom vzname, pri ktorom jestvuj synonymick vzahy. Napr. slovo vizita v neutrlnom vzname pravideln nvteva lekrov v izbch pacientov" synonymum nem, ale druh vznam tohto slova (zastarvajci, resp. expresvny) je synonymn so slovom nvteva a figuruje pri om ako len radu. Synonymick rad neodra skuton vznamov truktru slova. Rozlenenie hesla na synonymick rady sa podriauje synonymickm vzahom jednotlivch vznamov slova.

4.9. Homonym
Za homonym sa v slovnku pokladaj 1. slov bez zjavnej smantickej svislosti, napr. statok (= dobytok), statok (= vie hospodrstvo); 2. slov, pri ktorch sa ist vznam natoko odlenil, e vznik u nov slovo, napr. svi' (= hvizd), svi : (= horsk hlodavec); 3. rovnako znejce slov patriace k rozlinm slovnm druhom, medzi ktormi nie je nijak vznamov svislos, napr. ma (= vlastni), ma 2 (= matka); 4. slov so zretenou vznamovou svislosou, ale s rozdielnou slovnodruhovou platnosou typu zlato' (podstatn meno), zlato 1 (pslovka), mtvy 1 (prdavn meno), mtvy 2 (podstatn meno); slovnodruhov homonym sa spracvaj v rmci jednho hesla vtedy, ak ide o neplnovznamov slovn

druhy, napr. vak (1. spojka, 2. astica), blzko (1. pslovka, 2. predloka), alebo pri odkazovan prdavnch mien a prsloviek, napr. lajdcky 1 . p. neporiadny 1, 2, nedbanliv 2. p. nedbanlivo, povrchne 2. Homonym sa oznauj indexom arabskmi slicami, ale iba pri abecednom zoraden dominnt a v odkazovch heslch. Homonym ako sas synonymickch radov (ako leny radu) sa osobitne nevyznauj.

4.10. Frazeologick a viacslovn synonym

Frazeologick jednotky s lenmi synonymickch radov vtedy, ke jestvuje v jazyku ich jednoslovn nprotivok, ktor je heslovm slovom. Bva to najm pri slovesch, zriedkavejie pri inch slovnch druhoch, napr. predchyti fraz. vzia/zobra spred nosa uchyti/uchmatn spred/spopod nosa; sledova fraz. nespusti z o niekoho, nespusti oi z niekoho; stiv fraz. vetkmi masami masten/mazan; samostatn fraz. na vlastnch krdlach; rchlo fraz. o milch p, o duu spasen. Neuvdzaj sa prirovnania a ani tak frazeologizmy, ktorch jednoslovn synonymum si vyaduje doplnenie so sponou (ako sneh - biely; mat zlot ruky - by ikovn). Viacslovn synonym sa uvdzaj v prpadoch, ke ide o zdruen pomenovania, o ustlen, lexikalizovan spojenia s doslovnm (nie prenesenm) vznamom, o pedlokov spojenia a pod.: forztia bot. zlatovka previsnut hovor, zlat d; kamuflova robi kamufl; shlasi dva shlas vyjadrova shlas; prihovori sa da sa do rei nadviaza rozhovor; pri v blzkosti; proti na rozdiel od v protiklade s. Frazeologick jednotky sa v synonymickom rade oznauj skratkou fraz., ostatn viacslovn synonym sa osobitne nevyznauj.

4.11. Varianty
Hlskov varianty typu kerova/karova, chuchma/chucha, chrapa/chrapa, chrchlat'/chrchlat' sa uvdzaj v zhlav hesla popri sebe, km slovotvorn synonym typu oslabn, zoslabn sa spravidla pokladaj za osobitn slov a uvdzaj sa v dvoch osobitnch heslch. V prkladoch (exemplifikcii) sa varianty vetkch typov skracuj poda benho lexikografickho spsobu: oslabn sta sa slabm (op. zosilnie) zoslabn: vietor (z)oslabol.

4.12. Hodnotenie synonm funknmi kvalifiktormi

Synonym popri tom, e sa navzjom asto odliuj svojimi vznamami, ete npadnejie sa lia prslunosou k rozmanitm tlom, prslunosou k rozlinm asovm obdobiam, maj v jazyku rozlin frekvenciu, obsahuj rozdielny citov prznak at. Na vetky tieto okolnosti sa poukazuje osobitnmi funknmi kvalifiktormi, ktor s umiestnen pred danm synonymom. Pri heslovom slove (dominante), ktor je spravidla neutrlne, sa vo vnimonom prpade prtomnosti nejakho prznaku kvalifiktor umiestuje za prslun dominantu, t. j. pred vklad vznamu heslovho slova. V zhode s lexikografickou tradciou sa funkne nekvalifikuj citoslovcia (napr. prepnajna, pnabeka, up. hoj), pretoe tie s svojou podstatou vdy expresvne. Podobne sa pri frazeologickch spojeniach neuvdza oznaenie hovor., kee frazeologizmy s sasou hovorovho tlu.

Z hadiska prslunosti k istm tlom a tlovm vrstvm sa leny synonymickch radov oznauj ako hovorov (typick pre hovorov tl jazyka svojou spontnnosou, uvonenosou, skromnosou), knin (charakteristick pre psomn prejavy verejnho styku), publicistick (prznan pre jazyk tlae, rozhlasu a televzie), odborn (typick pre nun tl: niekedy sa uvdza priamo skratka prslunho odboru, napr. prv., lek., fyz. at.), administratvne (spt s verejnou sprvou, s organizciou spoloenskho a politickho ivota a pod.), poetick (charakteristick pre jazyk umeleckej przy a osobitne pozie), biblick a nboensk (majce pvod v biblickch textoch, resp. dotkajce sa nboenskho okruhu). Z hadiska emocilneho hodnotenia sa synonym oznauj ako expresvne. V rmci expresvneho (citovho prznaku) sa bliie vydeuj ako pejoratvne (zdrazujce zporn, odsudzujci postoj ku skutonosti), zjemnen (usilujce sa zjemni dan realitu), hypokoristick a familirne (naznaujce dvern, blzky, kamartsky alebo familirny vzah), ironick a artovn (vyjadrujce ironick, resp. artovn postoj k nieomu), hrub a vulgrne (stavajce sa ku skutonosti spsobom, ktor sa vnma ako spoloensky neprijaten, nemiestny, neslun a pod.). Z asovho hadiska sa synonym (popri bezprznakovch) kvalifikuj ako zastaran alebo zastarvajce, ktor zo slovnka benho povatea vypadli, resp. vypadvaj, no pozn ich najm staria genercia a vyskytuj sa v krsnej literatre. In sa oznauj ako archaick (vyuvaj sa na charakterizovanie doby) a historick, ktor pomenvaj dnes u nejestvujce relie. Poda astosti (rekvencie) vskytu sa osobitne vyznauj zriedkav slov, ktor - ako u oznaenie naznauje - sa vyskytuj v rei pomerne zriedkavo. astosti vskytu sa tka aj oznaenie pren. (= prenesen vznam). Pouva sa vtedy, ke synonymum pouit v istom rade nem v jazyku ete prslun vznam pevne ustlen (lexikalizovan), napr. uchyti... pren. zried. urirupi: dko si udrapme as (Jesensk). leny synonymickch radov, ktor s iba prenesenmi vznamami, zvyajne sa v abecednom porad neuvdzaj ani ako odkazy (nejestvuje odkaz udrapi p. uchyti). Z hadiska prslunosti k mimospisovnej sfre jazyka sa synonym oznauj ako nreov (uvdzaj sa obmedzene iba v prpade ich irieho pouvania a v prpade ich vskytu v umeleckej literatre) a slangov (typick pre ist socilne, resp. zujmov skupiny alebo pre jednotliv profesie). Osobitn skupinu v okruhu nespisovnch synonm tvoria subtandardn vrazy, ktor charakterizuje pomerne vysok frekvencia v rei, asto cudz pvod (nefunkn preberanie z inch jazykov), netruktrnos at. Na subtandardn synonym ako na slov citliv z hadiska normy sa v SSS poukazuje inm typom psma: namiesto polotunho psma sa pouva obyajn typ, a to rovnako v rmci synonymickho radu, ako aj pri odkazovan. Obyajn typ psma sa vyuva aj na oznaenie nesprvnych a inch nespisovnch slov.

4.13. Odkazy
a) Ak slovo alebo niektor z vznamov slova nie je dominantou, odkazuje sa skratkou p. (= pozri) na heslov slovo, pri ktorom je rozpracovan prslun synonymick rad, napr.: prospen p. uiton; svtostnok 1. cirk. oltrna schrnka na schovu hosti tabernkulum 2. p. kostol. ast je prpad, e sa odkazuje aj na viacer hesl, v ktorch sa vyskytuje prslun odkazovan slovo: svzanos p. svislos, korelcia; pubertlny p. nedospel, nerozumn.

Poznmka: Neodkazuje sa plne na vetky rady, v ktorch sa odkazovan heslo vyskytuje, pretoe by vznikali dlh reazce odkazujcich slov. slovanie pri slovch, na ktor sa odkazuje, poukazuje na slo radu v polysmickom hesle: kynka p. kva 1, strka 2. Uvdzanie sel radu pri odkazoch nie je dsledn, kee pouvate me ahko njs hadan vraz aj bez nich. b) Heslov sta, t. j. synonymick rad v niektorch prpadoch dokresuje odkzanie na in synonymick rad pomocou skratky p. aj (= pozri aj). Tto skratka odkazuje na to, e prslun heslov slovo (prslun dominanta) je zrove aj lenom inho heslovho slova, v ktorom sa rozvjaj blzke synonymick vzahy s almi synonymami. Skratka p. aj sa uvdza na konci prslunho synonymickho radu. c) Skratka porov. (= porovnaj) sa uvdza v tch prpadoch, ke heslov slovo, na ktor sa odkazuje, nem toton podobu s odkazovanm slovom. Tto skratka sa uplatuje napr. pri slovesch rozlinch vidov, pri odkazovan zvratnch slovies na nezvratn (a naopak), pri pedponovch slovesch, pri odkazovan na in slovn druh, napr.: trkn 1. porov. strka 2. p. ozva sa 2: pekne 1 . porov. pekn 2. p. prjemne. d) Skratka porov. aj sa vyuva na to, aby sa upozornilo na blzky synonymick rad, v ktorom sa sce dan slovo nevyskytuje, ale prbuzn vznamov okruh me pouvateovi posli pri hadan synonm. Pri pslovkch sa odkazuje na synonymick rad prdavnch mien, poda ktorho si pouvate me prslun synonymick rad prsloviek doplni. Odkazov skratka porov. aj je tak ako skratka p. aj na konci synonymickho radu. e) Ak odkazov hesl (odkazy) maj povahu hlskovch, pravopisnch, prp. slovotvornch variantov alebo maj rz vznamovo zhodnch a formlne iba mlo odlinch slov a pritom abecedne nasleduj za sebou, uvdzaj sa spravidla v jednom hesle, napr. emoni, eniotip. hundra; bodkast, bodkav p. bodkovan.

5. Grafick prostriedky
5.1. Znaky, slice, interpunkcia
1., 2., 3 . . . . 2 3 - ... I, 2, 3, ... [ ] () znak pred alm synonymom v synonymickom rade slice na oznaovanie jednotlivch synonymickch radov v rmci hesla slicov indexy na vyznaenie homonm (napr. zabra 1 , zabra) slice pri odkazoch poukazujce na slo radu v polysmickom hesle (napr. oivn p. oi 1, 3) hranat ztvorky na uvdzanie vslovnosti okrhle ztvorky a) na uvdzanie doplujcich vkladov, smantickch poznmok, gramatickch odlinost (napr. vzieb) pri lenoch synonymickch radov, b) na oznaenie dubliet (dvojtvarov) synonm alebo na uvdzanie tchto dvojtvarov, prp. slovotvornch variantov v prkladovej asti hesla, napr.: kakn (si); (z)cidaptova star budovu, c) na uvdzanie antonm ie slov s opanm vznamom (op.), d) na citovanie autorov pri vemi zriedkavch, niektorch nreovch, poetickch a inch menej znmych slov iarka na a) oddelenie variantov v heslovom slove, napr. okrabat", okriaba,

b) na oddeovanie rovnorodch dokladov v prkladovej asti hesla bodkoiarka a) na oddelenie jednotlivch lenov synonymickho radu vtedy, ke ide o viu vznamov vzdialenos od dominanty, resp. od predchdzajcich lenov radu, b) na signalizciu toho. e vkladov poznmky v ztvorkch, resp. prklady sa tkaj iba lenov po bodkoiarke, c) na oddelenie syntakticky nerovnorodch dokladov v prkladovej asti hesla : dvojbodka a) signalizuje uvdzanie prkladov na predchdzajce synonym, b) dvojbodka umiesten za tylistickm alebo inm kvalifiktorom naznauje, e sa tento kvalifiktor vzahuje na vetky alie leny a po najbliie synonymum s inm tylistickm alebo vznamovm prznakom, napr. fuka ... expr.: rnka mrna mra mrkota mraua (in sa kvalifiktor vzahuje iba na prv len, napr. pri hesle vyzveda sa ... hovor. expr. zried. zvedai bv zvedav) / lomka na uvdzanie variantnch komponentov pri viacslovnch synonymickch slovnch spojeniach a frazeologizmoch, napr. dva radu/rady, by vhod/vhodn vek psmen - pu sa vo vetnch dokladoch iba v dialgoch, v opytovacch a rozkazovacch vetch; pri ostatnch prkladoch sa prv slovo pe s malm psmenom ;

5.2. Typy psma

a) Polotunm typom psma je vysdzan heslov slovo, jednotliv synonym v synonymickch radoch, sprvne nprotivky pri uvdzanch nesprvnych vrazoch (napr. kra sprv, karha) a slice oznaujce jednotliv synonymick rady. Heslov slovo nie je polotun vysdzan v prpadoch, ak ide o nesprvny vraz alebo vraz patriaci do subtandardnej vrstvy slovnej zsoby. b) Obyajnm typom psma (petitom) je vysdzan text vkladu heslovho slova, vetky objasujce a smantizan poznmky uvdzan v ztvorkch pri lenoch synonymickch radov, ako aj vslovnos. Obyajn typ psma sa vyuva aj pri uvdzan nesprvnych a subtandardnch slov. c) Kurzvou s vysdzan prklady na konkrtne pouitie jednotlivch synonm, napr. cel ... hovor, rovn: nebol doma rovnch p rokov. d) Najmen typ psma (nonpareille) sli na oznaenie funknch kvalifiktorov (napr. hovor., astron.), niektorch gramatickch dajov (napr. vzieb pri predlokch, napr. koho, o), na oznaenie autorov vemi zriedkavch, zko nreovch alebo poetickch slov (napr. Vajansk). Tmto typom psma s vysdzan odkazujce skratky p. (pozri), p. aj (pozri aj), porov. (porovnaj), porov. aj (porovnaj aj) a skratka op. (slovo opanho vznamu).

6. Zoznam pouitch skratiek

admin. a i. al. anat. angl. a pod. arch. archeol. archit. astron. at. ban. bibl. biol. bot. cirk. cit. det. dipl. div. dok. dopr. ekon. elektrotech. expr. fam. farm. fi loz. fin. fon. fot. franc. fraz. fyz. garb.

termn, vraz z administratvy a in alebo termn z anatmie slovo anglickho pvodu a podobne archaizmus; archaick termn z archeolgie termn, vraz z architektry termn, vraz z astronmie a tak alej termn z banctva biblick vraz termn z biolgie termn z botaniky cirkevn vraz, termn citoslovce vraz z detske j rei termn, vraz z'diplomacie termn, vraz z divadelnctva sloveso dokonavho vidu termn, vraz z dopravy termn, vraz z ekonmie termn, vraz z elektrotechniky expresvny vraz; expresvny familirny vraz termn z farmakolgie termn z filozofie termn z finannctva termn z fonetiky termn z oblasti fotografie slovo franczskeho pvodu frazeologick jednotka, frazeologizmus termn z fyziky termn z garbiarstva

geod. geogr. geol. geoni. gram. hist. hosp. hovor. hromad. hrub. hud. hypok. chem. iron. j-. kart. knih. kni. kraj. kraj. kres. kuch. lat. lek. les. lingv. lit. ud. ma. mat. metr. min. . miner. mn. . motor. mytol. nb.

termn z geodzie termn z geografie termn z geolgie termn z geometrie termn z gramatiky historizmus termn, vraz z hospodrstva hovorov vraz; hovorov hromadn podstatn meno hrub vraz; hrub termn, vraz z hudby hypokoristikon (domcky, dvern vraz) termn z chmie ironick vraz jednotn slo kartrsky vraz termn z knihovnctva knin vraz; knin krajov slovo termn, vraz z krajrstva kresansk termn, vraz z kuchrstva slovo latinskho pvodu termn, vraz z lekrstva termn z lesnctva termn z lingvistiky termn z literrnej vedy udov slovo; udov slovo maarskho pvodu termn z matematiky termn z metriky minul as termn z mineralgie mnon slo termn, vraz z motorizmu vraz z mytolgie termn, vraz z nboenstva

napr. nr. nedok. neodb. neos. neskl. nespis. nesprav. ni. hovor. obeh. oby. odb. op. opt. os. oslab. Ppejor. pea. ps. poet. polit. ponohosp. poov. polygr. pornn. porov. pot. potrav. pv. prv. pren. prp. psych. publ. r. resp.

naprklad nreov slovo sloveso nedokonavho vidu neodborne: neodborn vraz neosobn sloveso nesklonn slovo nespisovn vraz nesprvny vraz slovo z niej hovorovej vrstvy termn, vraz z oblasti obchodu obyajne odborn termn opozitum (slovo opanho vznamu) termn z optiky osoba; osobn sloveso slovo s oslabenm vznamom pozri pejoratvny (zhorujci) vraz; pejoratvny termn z peanctva psan vraz z oblasti pozie, umeleckho tlu; poetick vraz, termn z politiky termn, vraz z ponohospodrstva termn, vraz z poovnctva termn z polygrafie pomnon podstatn meno porovnaj termn z potovnctva termn z potravinrstva pvodne termn z prva prenesen pouitie slova; prenesen prpadne termn z psycholgie termn, vraz z publicistiky rok respektve

rozprv. rus. skr. slang. spoj. sprv. st. star. stav. subt. kol. port. tud. tyl. tal. tech. tel. telev. text. t-jtyp. t. vel. veter. vin. vodohosp. voj. vulg. vysl. zhr. zastar. zastarv. zdrob. zjem n. zn. zool. zried. zvel. art. el. iv.

vraz z oblasti rozprvok slovo ruskho pvodu skratka slangov vraz; slangov spojka; spojenie sprvne stupe starie termn, vraz zo stavebnctva subtandardn vraz vraz, termn zo kolstva vraz, termn z oblasti portu tudentsk termn zo tylistiky slovo talianskeho pvodu vraz, termn z techniky vraz, termn z telovchovy termn, vraz z oblasti televzie termn z textilnctva to jest termn z typografie termn, vraz z ovnctva termn zo velrstva termn z veterinrstva termn z vinrstva termn z vodohospodrstva vraz, termn z vojenskej oblasti vulgrne slovo; slovo z oblasti spoloenskho tabu vyslov vraz, termn zo zhradnctva zastaran vraz; zastaran zastarvajci vraz zdrobnen podstatn meno, zdrobnenina zjemnen vraz, eufemizmus znaka termn zo zoolgie zriedkav vraz; zriedkav; zriedkavo zvelien slovo artovn vraz termn z oblasti eleznc ivotn podstatn meno

23

absolvova

a
a 1. vyjadruje priraovac zluovac vzah i a j : brat a sestra; drevo porbal a uloil v drevami; povye dediny dobehli ostatnch i pridali sa k nim; ponkal syr, mlieko aj slaninu j e d n a k (v rmci dvojlennej spojky jednak - jednak, jednak - a jednak): poruchy ttnej azy lieia jednak v stavnom oetren, jednak ambulantne ako a j ako i (vyjadruje zdraznen zluovac vzah): otec, ako aj matka mu pomhali pri lohch plus (pri spotavan; op. mnus): dva plus tri 2. p. ale 1 3. p. ach 1 4. p. aha 1 aha p. nie I abatia p. optka abb p. kaz abdikova zriec sa funkcie, hodnosti, vldy, radu a pod. odstpi* vzda sa: minister abdikoval, odstpil, vzdal sa rezignova: rezignoval z funkcie predsedu * hovor, poakova (sa): predseda vldy sa poakoval zastarv zaakova: minister mieni zaakova abecedr p . labikr abercia p. odchlka abiturient p. maturant ablcia p. denudcia ablegt p. zstupca 2 abnormalita vymykanie sa norme abnormlnos nenormlnos: abnormalita, abnormlnos, nenormlnos pomerov kni. abnormita nepravidelnos: nepravidelnos pulzu chylnos chylka (npadn odchlka od normlneho stavu): duevn, psychick chylnos, chylka zvrtenos perverzita perverznos zvrhlos abnormlne 1. porov. abnormlny 2. p. nadmieru, vemi abnormlnos p. abnormalita, pomatenost' abnormlny ktor sa vymyk z normy; odlin od normlneho, prirodzenho, zvyajnho stavu, tvaru a pod. (op. normlny) nenormlny neprirodzen (op. prirodzen): abnormlne, nenormlne sprvanie; abnormlny. neprirodzen rast. vvin deformovan: lovek abnormlneho, deformovanho vzrastu nepravideln (op. pravideln): abnormlny, nepravideln cyklus nezdrav chor chorobn chyln (oby. o telesnej schrnke al. o duevnch stavoch loveka): nezdrav, chor iarlivos; chorobn tunota; chor, chorobn sprvanie: chorobn, chyln prejavy nevedn nezvyajn mimoriadny: nevedn, nezvyajn, mimoriadne sucho; mimoriadna situcia neprimeran neuskutoniten nerealizovaten: neprimeran, neuskutoniten, nerealizovaten nroky, poiadavky /ried abnormn abnormita p. abnormalita abnormn p. abnormlny abo p. alebo 1 abonent p. predplatite, zkaznk abonentka p. vstupenka

abonentn ktor je vopred zaplaten predplatn: abonentn koncert; abonentn. predplatn lstok abonmn p. predplatn abonova p. predplati, objedna 1 abortova p. potratit' I abortus p. potrat aboe p. alebo 1 abrahmoviny p. pdesiatka a b r a k a d a b r a k a p. ry-mry absencia 1. nezastovanie sa na nieom, chbanie (op. prezencia) neprtomnos* neas: absencia, neprtomnos. neas na zasadaniach 2. p. nedostatok 1 absentovat' p. chba 2 absolutista p. dikttor absolutistick ktor m neobmedzen moc, neobmedzen rozhodovanie; zaloen na neobmedzenej vlde jednej osoby (oby. panovnka) autokratick: absolutistick, autokratick monarchia samovld ny: samovldny reim neobmedzen absoltny: neobmedzen vldca: neobmedzen, absoltna moc zastar. /.ried.: samoderavn samodavn porov. aj dikttorsk absolutizmus forma vldy, v ktorej vladrovi patr neobmedzen moc samovlda: zvrhn absolutizmus, samovldu despotizmus (neobmedzen nsiln vldnutie) krutovlda hrzovlda tyrania tyranstvo tyranizmus diktatra (neobmedzen moc jednotlivca al. skupiny) kni. samoderavie (absoltna vlda v crskom Rusku) absoltne 1. p. celkom 1, plne 2. p. doslova 2 absoltny vyskytujci sa v plnej al. neobmedzenej miere pln: absoltna, pln zhoda nzorov (op. nepln, iaston); pacient potrebuje absoltny, pln pokoj totlny (vetko zahajci): totlny krach, totlna tma expr. stopercentn: potrebujem ma stopercentn istotu dokonal (absoltny v dokonalosti): ma absoltny, dokonal sluch bezvhradn bezpodmienen (bez akchkovek vhrad, podmienok): bezvhradn, bezpodmienen poslunos bezhranin (nepoznajci hranice): mal moju bezhranin dveru neohranien neobmedzen absolutistick (oby. o zleitostiach moci, vldnutia): ma absoltne, neohranien, neobmedzen prvomoci; absolutistick moc maximlny (dosahujci maximum miery): absoltna. maximlna koncentrcia diametrlny: diametrlny protiklad jednoznan suvernny: absoltny, jednoznan vaz pretekov; v kole je absoltna, suvernna jednotka drviv: drviv vina zried. zvrchovan: poctila zvrchovan astie hlbok: zavldlo hlbok ticho expr. svt: vetko je absoltna, svt pravda absolvova 1. dokoni tdium na nejakej kole vytudova vychodit' skoni: absolvoval, vychodil, skonil univerzitu popri zamestnaru-s vyznamenanm 2. by prtomn od zaiatku do konca (a urobi, o treba) vykona zastni sa: iaci absolvovali, vykonali vetky predpsan cviky; zastnil sa na kurze, absolvoval kurz u minul rok odbavi si: odbavili sme si, vykonali sme nvtevu u prbuznch

absorbova
absorbova ma schopnos nieo do seba dosta a spotrebova vstreba prija pohlti vpi vsa: zem absorbovala, vstrebala, pohltila vlahu; pokoka dobre absorbuje, vpije, vsaje krm * neprepusti (o svetle a zvuku): stena absorbuje, neprepust hluk adsorbovat' ehem. (absorbova nejak ltku povrchovou vrstvou inej ltky) povpja (postupne) absorbova sa p. vsiaknu abstinencia zdranie sa nieoho, najm pitia liehovn: zachovval pln abstinenciu striedmos zdranlivos: pohlavn striedmos, zdranlivos zastar. striezlivos: spolky striezlivosti odriekanie expr pst kni. frugalita (zachovvanie miery) abstinent kto sa zdriava telesnch pitkov, najm pitia liehovn: sta sa abstinentom nepijan nefajiar (kto nepije, nefaj): s tu sam nepijani, nefajiari expr mnch (striedmy lovek) abstinentn p. zdranliv abstinentsk p zdranliv, nealkoholick abstrahova p zoveobecni, nevimn si abstrakcia p. idealizcia abstraktn 1. zaloen na abstrakcii, zskan abstrakciou (op. konkrtny) mylienkov idelny: abstraktn, mylienkov svet; abstraktn, mylienkov, idelna kontrukcia, schma nekonkrtny: nekonkrtny dkaz pojmov (realizovan v pojmoch): pojmov myslenie, kategrie teoretick (op. praktick): teoretick vaha kni. odait: odait problm 2. p. neskuton 1 absurdita, absurdnos p. nezmysel absurdn p. nezmyseln absurdum p. nezmysel aby 1. uvdza vedajiu vetu prslovkov elov a vedajiu vetu predmetov eby: deti sa tuhie k sebe primkli, aby, eby premohli strach; oznmili nm. aby. eby sme ich akali na stanici; nedopust, eby jeho ena ako robila * poet. by: Ohnek iiel spa. by mohol rno vsta. (J. Kr) nech expr. neche: zasvie, nech lepie vid, aby si lepie videl; silne ho dr, neche ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace * e: zobrala krhlu, e poleje kvety, aby poliala kvety 2. uvdza vedajiu vetu prvlastkov, podmetov. doplnkov (po zpornch slovesch zmyslovho vnmania), dsledkov (nadraden veta je zporn) a prslovkov prinn (so zporom; v nadradenej vete s sloves typu b sa) eby poet. by: predloil nvrh, aby sa zaalo rokova: dao sa u njde, aby, eby nemusel rukov; ete som ho nepoul, eby prosil: nie je mal diea, aby, eby si ho stle poal; boj sa. eby, by nespadol 3. uvdza vetu, v ktorej sa vyjadruje elanie, vstraha, iados a pod. eby expr. abye: Aby ste nm hanbu neurobili! Aby a ert vzal! eby si sa nm astne vrtil! Abye si tam nezahal! nech expr. neche: Nech, neche to parom vezme! abye p. aby 3 acyklick p. nepravideln 3 a p hoci aida, aidali p. no, naozaj

24
akovek p. hoci aprve p. hoci adagiov p. pomal 1 adamita p. nah adaptabiln p. prispsobiv adaptcia p. prava 1 adapttor p. upravovate adaptova uspsobi na in podmienky zadaptova prispsobi: (zjadaptovali star budovu na mzeum upravi prerobi: upravil, prerobil romn na televznu hru zvykn privykn navykn (zrak, organizmus): adaptova, zvykn oko na tmu adaptova sa p aklimatizova sa. prispsobi sa, asimilova sa adekvtne 1. porov. primeran, zodpovedajci 2. p vhodne 1 adekvtny p. primeran, zodpovedajci adept p. zaiatonk adhzia p prinavos adieu, adi p. dovidenia adjektivum lingv. ohybn slovn druh. ktor vyjadruje vlastnosti predmetov, javov prdavn meno adjustcia p. prava 2 adjusttor p. upravovate adjutant p. pobonk administratva p. sprva2 2 administratvny ktor' sa tka sprvy, riadenia, vybavovania verejnch vec sprvny: administratvna, sprvna agenda, budova kancelrsky: administratvny, kancelrsky tl radn (oficilne poadovan, predpsan): typick radn postup pejor.: radncky byrokratick (zkoprso sa pridriavajci administratvnych formalt, predpisov): radncky, byrokratick spsob; byrokratick apart administrova p . spravova adoleseentn p. dospievajci adoptant p. osvojite adoptvny p. nevlastn adoptovanec p. osvojenec adoptova vzia niekoho do rodiny a poklada za vlastnho osvoji zastar. prisvoji si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotu prija za vlastn: po smrti rodiov prijali diea za vlastn adorova p. vzva 1. 2. klaa sa 2 adresn ktor m adresta; uren niekomu s uritm zmerom mieren (presne): adresn, mieren slov, poznmky konkrtny: adresn, konkrtna kritika (op. veobecn) adresova 1. p. posla 2 2. p. uri 2 adsorbovat' p. absorbova adut p. tromf 1 adventn p predvianon adverbium p. pslovka advokcia advoktske povolanie advoktstvo zastarv. advokatra hovor. expr. fiklstvo zastar. pravotrstvo advokt prvny zstupca: vzia si advokta prvnik: poradi sa s prvnikom hovor, expr fikl zastar. pravotr obhajca (advokt, ktor zastupuje obalovanho)

25
advoktstvo. advokatra p. advokcia aeropln p lietadlo afekcia p. afekt afekt prudk hnutie mysle pri sasnej strate kontroly vle: kona v afekte afekcia vzruenie rozlenie: povedal to v afekcii, vo vzrueni, v rozlen zchvat (nhly prudk prejav citov): zchvat smiechu afektcia neprirodzen, strojen sprvanie, hovorenie afektovanos: hovori bez afektcie, afektovanosti: afektovanos v obliekan neprirodzenos strojenos* ntenos* pza: odpoveda s pzou pozrstvo pretvrka: spoloensk pretvrka afektvny p. citov 1 afektovanos p afektcia afektovan p. strojen, neprirodzen 2 afektovat" p. predstiera, tvri sa afektov p. citov 1 aflium p. odslnie afra p. prhoda afinita p. prbuznos 1 afirmatvny p. shlasn 1 afrmova p. prisviedat, tvrdi1 afi p. vveska I. plagt agie, agina p. agtina agtina agtov les. porast nr. agie agina agens p. inite 2, pvodca 1 agent 1. obchodn zstupca: poisovac agent sprostredkovate: sprostredkovate kpy prostrednk ponka zastar. akvizitr 2. p. vyzveda 3. p. policajt agentra p zastupitestvo agilita p. aktivita I agilne 1. porov. aktvny I, horliv 2. p usilovne agilnos p. aktivita I agiln p aktvny 1. horliv agittor kto presviedanm zskava pre ist cie: volebn agittori hovor.: korte verbova agitova vystupova (oby. verejne) za nejak mylienku al. proti nej robit agitciu presvieda zskava: agituj, presviedaj, zskavaj ud, aby volili ich stranu horli: agitova, horli za dobr vec korteova (zskava voliov, expr. horlivo sa za nieo zasadzova) prehovra nahovra navrva (na nieo) aglomert p. zhluk aglomerova p. hromadi agnusok, agnutek p talizman a g r r , agrrnik p. statkr agrrnick zastar. svisiaci so stranou agrrnikov zastar. agrrny: agrrnick, agrrny snem pejor. zastar argalsky: argalsky poslanec agrrny 1. p ponohospodrsky 2. p. agrrnick agresia p. tok I agresvny p ton, dobyvan agresor p. tonk 1 agresorsk p ton, dobyvan agrikultra p. ponohospodrstvo agrikultrny p. ponohospodrsky aha 1, vyjadruje dovtpenie, pochopenie ah ah: aha. ah. teda tak sa to stalo; ah. u rozumiem a a

ak
: ! - svitalo mu v hlave. ach. tak ach, tk: Ach. tak! Teda aj ty si tam bol. 2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie ah ha:
aha. ah. ha. tam ide e h e : ehe. u s tu h a kni

ajha: ha. ajha, ak je zrazu mdry a aa nr ad' aad aat ae aade: a, aa, aj oni s tu; aad'ho. ako by si vyberal. (Podjavorinsk); luidze ti ho, ak fajnov pni. (F. Kr) pozri pozrite had hate expr. pozrie pozritee hade hadtee: pozri(e), kto to tam ie: hate(e), u sa vracaj nr. ny n ni: Ny, vyahuje z vrecka n. (F. Heko); Ni. ..ni... udia bo. (F. Kr) ahasversk, ahasverovsk p. nespokojn a h j a j p. nie 1 ahm p. no ahoj, ahojek, ahojko p dovidenia, servus I ahojte p. dovidenia, servus I ach 1. vyjadruje prjemn al. neprjemn prekvapenie ch ch: ach, pozrime sa. ako sa tu vetko zmenilo a : A, to ste vy? bc: bc, to som si mohol myslie ejha: ejha. to je prekvapenie fha fha f f: f(ha), to sa ti podarilo ha h hah hach h a j h j huh huch: hah. i som sa zakol * h h h j a j h j j : h. hjaj. ale ich tu je i : , ve ten ns vypri ha: ha. tak osi ete nevidel j j e j j j * j o j jojoj j j j u j : jej, jj, i si vyrstol oh h och oj ojej ojj ojoj ojj: och. oj, ojj. o sa toho tam nazbieralo 2. vyjadruje tbu, elanie ch: Ach, ch, kedy tam u budeme'.'' eh ech ej: ech, ej, ale by som sa rd povozil och oj j o j juj: oj, juj. i by som si dal z tej okoldy 3. vyjadruje boles ch: ach. ch, kedy ma to prestane pli au: au, to bol ih h oh och ho: ih. oh. zasrkol pri kadom a hnut biom j a j j j j o j * j j ' j u j jj: jaj, bol; juj. vetko ma tpe j a j a j j o j o j j u j u j j u j j : jojoj, nebi ma. u budem dobr 4. p. eh I achka p. narieka 1 a j 1. vyjadruje priraovac stupovac al. odstupvac vzah i: pozdravili sa, aj sa chvu porozprvali; prijm ho na veeru, aj, i prenocuj * ba ba a j ba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohlad ho po ruke ba ete ba ete a j ba ete i: hnev pomti rozum, ba ete ho (aj) odoberie a ete a ete a j i ete: vyhral sa mu. a ete ho (aj) udrel * ale a j ale i: rno mrzlo v horch, ale aj v ninch ba a ba dokonca ba dokonca a j ba priam (vyjadruje zdraznen stupovac vzah): zaiel do pol. ba vyiel a na kopec: upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal 2. zdrazuje pripojen vraz i: vrtil sa aj druh raz: i brata tam stretol tie (stoj za zdraznenm vrazom): ty to urob tie? takisto kni taktie rov nako: ty takisto, taktie nesie zodpovednos; rovnako tto informcia je nepravdiv 3. p a 1 4. p. no a j a j . a j j l . P . ej I 2. P nie I ajha p. aha 2 ak 1. uvdza vedajiu vetu prslovkov podmienkov ke: mlo m jes a pi. ak. ked chce dlho iv by:

akadmia
ak, ke dub spadne, i pes ho presko pokia a: kva nekod, pokia sa pije s mierou; al mu neurobia po vli, odde nech expr neche: bol by spadol, nech(e) sa nechyt stola expr. ake: ake sa boj, necho ta 2. p. asi I akadmia p. kola I akademick 1. tkajci sa najvyej vzdelvacej intitcie (vysokej koly, univerzity) vysokokolsk univerzitn: akademick, vysokokolsk pda; ma akademick, univerzitn vzdelanie; akademick, vysokokolsk titul; akademick, vysokokolsk prva a slobody 2. zameran isto teoreticky, odborne nron; i pejor. nemajci praktick vznam teoretick abstraktn kabinetn: akademick, teoretick debata; akademick. abstraktn, kabinetn problm pejor.: uen vedeck: je to vemi akademick, uen, vedeck przdny bezobsan neobsan pejor jalov (neprinajci ni zvan, kontruktvne, podstatn): schdzky maj charakter akademickch, przdnych, bezobsanch, neobsanch, jalovch diskusi pejor. priakademick (prehnane akademick) akcelercia p zrchlenie akcelertor p. urchova akcent 1. p przvuk 1,2 2. p. rz akcentova vyslovova s przvukom dva przvuk przvukova: akcentoval, przvukoval prv slabik}', dval przvuk na prv slabiky zdrazova podiarkova vyzdvihova podahova vypichova hovor, duplikova (opakovane dva przvuk, draz na zmysel povedanho): akcentoval, zdrazoval, podiarkoval zkladn mylienku expr priklincva
hovor, p r i t l a

26
2. uvdza porovnvac vraz al. porovnvaciu vetu ani: oi ako, ani o; robota mu ide ako. ani po masle akoby: oblaky s akoby namaovan poet.: sa saby: rovn sa jeda; Stroia saby zbrojnoi stoja. (Plvka) ne (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prdavnch mien al. prsloviek a po slovch in, inak, opan, opane): lep ako, ne ja; je in, ne sme my; bolo to inak, ako, ne som si myslel; skonilo sa to opane, ne sme predpokladali /.ried o: zje toko o otec nr. ai. poet. j a k nr. j a k o : Slnko jak korb v krvavch vodch pl pod oblohou. (Krasko) nr. le: Lepie je dievatku le neveste, (oltsov) 3. uvdza vedajiu vetu doplnkov e: poul ho, ako sa vyhra; videl som brata, e odchdza 4. hovor, uvdza vraz pri vhan, rozpakoch a pod.
hovor, expr a k o e : ty si ho ako vyhodil; on sa akoe br-

akceptabiln p prijaten akceptant p. prjemca akceptova p. prija 3 akceptovaten p. prijaten akces p. prrastok akcesorick p. vedaj 3 akcia 1 1. p. podujatie, in 2. p. zbava 2 akcia 2 p. astina akcidentlne p. nhodne akcieschopn p. schopn akcionr p. astinr akciovka p spolonos 2 akiste p isto 3. pravdepodobne I aklamovat' p shlasi 1 aklimatizova sa prija nov prostredie, podnebie, podmienky a naui sa v nich i prispsobi sa adaptova sa: ako sa v novom prostred aklimatizuje, adaptuje, prispsob akomodova sa: akomodova sa novmu prostrediu zvykn si privykn navykn: zvykn si, privykn, navykn na teplejie podnebie * zdomcnie udomcni sa: niektor stredomorsk rastliny zdomcnli, udomcnili sa aj u ns akn p. vyrka ako 1. vyjadruje otzku vzahujcu sa na spsob al. kvantitu expr akoe: Ako(e) sa m? Ako dlho zostane? Ako(e) to sprav? nr. al. poet.: j a k : Jak si to predstavuje? nr jako

nil 5. p. ke 1 6. p. ledva 2 akoby 1. vyjadruje prirovnvac vzah ako keby: reval, akoby ho z koe drali: chvu postl, akoby, ako keby rozmal, o spravi * poet. saby: slab, saby trpk' smev sa jej zjavil na tvri kni?.. kvzi: uplatnil kvzi vedeck postup ani keby ani o by ako o by: vchdzal pomaly, ani keby sa bl; beal tak pomaly, ani o by nevldal; vonku fkalo, ako o by sa tam vetci erti enili nr. al. poet. j a k b y : uvy jakby vihol dych naptej struny. (Plvka) nr eboe 2. p. ako 2 akokovek 1. p. hocijako 1 2. p. hoci akomodova sa p. aklimatizova sa akonhle p. sotva 3 akord 1 p. harmnia 1 akord 2 p. kol akorden p. harmonika akosi p. nejako akos p. kvalita akostn I. tkajci sa akosti, kvality kvalitatvny: akostn, kvalitatvna trieda; akostn, kvalitatvny rozdiel (op. kvantitatvny) odb. bonitn 2. ktor m dobr akos (oby. o veciach materilnej povahy) kvalitn (op. nekvalitn): akostn, kvalitn tovar * prvotriedny (ktor m 1. akostn triedu): akostn, prvotriedne vrobky (op. druhotriedne) dobr: akostn, dobr potraviny ako-tak 1. p. nejako 2. p trocha1 2, zhruba 1 akoe 1. p. ako 1.4 2. p. no akreditovat' p. poveri akrobat p. artista akropola p. hrad aksamiet p. zamat aksamietka p. zamatka akt 1. p. in 2. p. dejstvo 3. p. spis 1 aktv p. schdzka 1 aktivita 1. intenzvna innos (op. pasivita, inaktivita) aktivnost': politick, umeleck aktivita, aktivnost' agilita agilnos ulos: ulos v obchodnch stykoch inorodos: prznanou rtou jeho povahy bola inorodos ivos: v kuchyni vldla ivos ruch: pracovn ruch 2. p. ivot 2 3. p. innos 1

27
aktivizova uvdza do (vej) innosti mobilizova podnecova povzbudzova: aktivizoval, podnecoval mlde, aby portovala /ried. aktivova: aktivovanie trlm stimulova (dva k innosti prv podnet): stimulova. aktivizova tvorivos ud b u r c o v a (s vekou intenzitou) motivova (dva popud na nieo): spech ich motivoval na vyie vkony kni. provokova: provokova zujem o podnikanie pobda expr. badri b a d u r k a podra: zvedavos badrila, buurkala mysle; podrat do roboty aktivnost' p. aktivita I aktvny 1. prejavujci aktivitu, zaloen 11a aktivite (op. pasvny) inn (vyvjajci innos): by aktvny, inn v nejakej oblasti; by verejne aktvny, inn; inn vojensk sluba iniciatvny kni. inorod: ma iniciatvny, inorod prstup k prci prinliv (aktvny, oby. v prci): prinliv pracovnk agiln horliv (prejavujci zven aktivitu): agiln, horliv organiztor podnikav neleniv (ktor mus stle nieo robi, ktor neme by neinn): od mladosti si ju pamtal ako aktvnu, podnikav, neleniv osobu vkonn (o pracovnej al. portovej oblasti): vkonn portovec; vkonn zamestnanec (op. penzionovan) 2. ktor vykazuje zisk v ekonomike (op. pasvny): aktvna bilancia ziskov: aktvny, ziskov podnik (op. stratov) aktovka 1 p. taka aktovka 2 divadeln hra s jednm dejstvom jednoaktovka: aktovka, jednoaktovka pre ochotnkov aktualizova p. oivi 2 aktulny zodpovedajci asu. asovo vhodn (op. neaktulny) asov (op. neasov): aktulna, asov tma; aktulny, asov film iv (stle psobiaci, stle trvajci): aktulny, iv okaz; iv problematika erstv nov (o ase): zdroj aktulnych, erstvch, najnovch sprv, informci naliehav (asovo dleit, neodkladn): prili s aktulnym, naliehavm problmom akumulcia sstreovanie, zhromaovanie istch prostriedkov, oby. vo vekom mnostve kni. kumulcia: akumulcia, kumulcia kapitlu, zsob, majetku akumultor p. batria akumulova p. hromadi akumulova sa p. hromadi sa akurt I. p prve 1, 2, priam 2, 3. u 2 2. p. naas 1 3. p. nie 1 akurtne 1. porov. presn, primeran, ikovn 2. p. prve
1.2

alee
ake p. ak 1 akiv p. nikdy la p. poda 1 alabaster p. belos alabastrovo p. bielo alabastrov p biely alarm p. poplach 1 alarmova vyvolva poplach robi alarni robi poplach: alarmova, robi poplach pri poiari expr.: burcova buntoi huntovat balui (vyvolva znepokojenie, aktivitu): zbytone buntote, balute plai: sprva ns plaila do obozretnosti alarmujci p. poplan 1 album p. sbor 1 ale 1. vyjadruje odporovac vzah no: poula hlasy, ale, no nevenovala im pozornos a: zveerilo sa, ale. a matere nikde le: zbadal ju, le nedal to najavo vak (vo vete sa kladie za prv przvukovan vraz): nadvihol sa, vsta vak nevldal kni avak: sbil, avak nepriiel predsa a predsa ale predsa predsa vak no predsa (s odtienkom prpustky): deti s ete mal, (a) predsa pomhali; zveerilo sa, ale predsa priiel, predsa vak priiel j e d n a k o a jednako ale j e d n a k o no j e d n a k o jednako vak (s odtienkom prpustky): bolo u neskoro, (a) jednako sa neponhal; asto chbal, no jednako sa dobre uil iba ibae len lene (odporovac vzah s odtienkom obmedzenia): brna nebola zamknut, ale. iba sa ako otvrala; aj ja by som iiel, ale, lene ma bol zub km naproti tomu zatia o (pri uvdzan nepravej vedajej asovej vety): vonku je teplo, km v byte je chladno; jemu sa darilo, zatia o ostatn zpasili s problmami 2. uvdza zvolaciu vetu so silnm citovm zafarbenm expr. alee: Ale(e) i sa to smie? Alee ho u nehrete toko! i hovor. expr. ie: i(e) je to krsne! 3. zdrazuje platnos vrazu veru: vy ste ale. veru dobr; veru, ale si mu poriadne dal ozaj naozaj skutone: vs by bola ozaj, naozaj koda; nepovedal ni, skutone celkom ni fakticky hovor, fakt 4. p. asi 1 5. p. ba 1 aleba p. nie 1 alebo 1. vyjadruje vyluovac vzah asto s prznakom eventuality i a i: teraz alebo nikdy; tak alebo, i onak; by i neby: nevie, i m s do kina. i, alebo do divadla; bolo ns es a i sedem bu buto: bu sa pridaj, bu cho pre; bu(to) sa vrti, bu(to) sa rozdeme: poei. al. hovor, abo poel. al. hovor. expr. aboe: Alwe mi zahy, abo bu slobodn. (S. Chalpka) nr. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrh (Hronsk) 2. p. ie 1 3. p. prpadne 1 alegria symbolick vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrtnym obrazom kni. inotaj: vyjadrova nieo v alegrich, inotajoch podobenstvo alegorick p. obrazn aleja cesta vysaden stromami stromoradie: lipov aleja, lipov stromoradie, s stromoradm zried. stroniovie (Kukun) alee p. ale 2

akurtny p. presn 1, primeran, svdn 1, ikovn 1 akustick p. zvukov aktne 1. p nhle, prudko 1 2. p. naliehavo 2 aktny 1. p naliehav 2 2. p prudk 1, siln 2 akv amarnov p. zelen akvizcia p. prrastok akvizitr p. agent 1 ak p. kok akkovek p. hocijak 1, nejak, ubovon aksi p. nejak ak-tak p. mal 1, nejak ake p kok

aliancia
aliancia 1. p. spoloenstvo 1 2. p. zmluva alikvotn p pomerne I alkalick p. zsadit alkohol 1. p. lieh 2. p. liehovina alkoholik lovek, ktor nemierne pova alkoholick npoje pijan: notorick alkoholik, pijan opilec hovor. expr. logaj hovor, pijak: opilcov, pijakov tam holo dos hovor, notorik (notorick alkoholik) hovor, pejor. korhe pejor. oran hrub. chasto pejor. zried. oranec (Vajansk) expr. zried.: glg (Hviezdoslav) glga (Letz) expr.: lump lumpk alkoholizmus nemierne pitie alkoholickch npojov pijanstvo: prepadn alkoholizmu, pijanstvu opilstvo hovor, pejor. korhestvo pejor OranstVO hrub. chast: da sa na chast allegrov p. rchly almanach p. zbornk almara p. skria almzia dobr, siln npoj, pvodne siln sladk vno malvzia: sladk ako almzia, malvzia almuna p. milodar alobal p. staniol alogick p. nezmyseln alon p. prvesok 1 alotria p. vtrnos alpa p. francovka alpinista p. horolezec alpinistika p. horolezectvo alpnium osobitn miesto v zhrade na pestovanie vysokohorskch rastln skalka hovor, alpnka alpinizmus p horolezectvo alpnka 1. vysokohorsk rastlina pestovan v alpniu skalnika 2. p. alpnium alpnsky p. vysokohorsk altn, altnok p besiedka I alternatva p. monos 1 alternatvny p. nhradn, in I alternova p. strieda sa altruista kto kon v prospech inch (op. egoista, sebec) filantrop (lovek prejavujci starostlivos o dobro ud) kni. udomil: lekr hol znmy udomil dobrodinec (kto kon dobro) altruistick p. nezitn altruizmus nezitn spsob konania v prospech inch (op. egoizmus, sebectvo): vyznaoval sa hlbokm altruizmom filantropia flantropizmus (prejavovanie starostlivosti o dobro ud, op. mizantropia) dobroinnos* kni. udomilnos alumint p. hlinitan alumnium p. hlink alvium p. holocn amant p. milenec amatr kto rob nieo zo zuby, nie z povolania (op. profesionl): amatr v hudbe neodbornk laik (kto nem v nieom odborn vedomosti): to zvldne i neodbornk, laik ochotnk (herec zo zuby): v mladosti bval ochotnkom samouk (kto sa u, nauil nieo sm): dielo vytvoren samoukom kni. autodidakt nturista: rezbr nturista hovor, expr.: babrk bab-

28
ro pejor. diletant (kto nem na vykonvanie istej innosti odborn prpravu) pejor. nedouk hovor, pejor. fuer (neikovn odbornk): to nieje maliar, to jefuer pejor. prtipkr (kto neodborne, povrchne pracuje): prtipkr v umen amaterizmus pestovanie nieoho zo zuby (op. profesionalizmus) amatrstvo: amaterizmus, amatrstvo v lieen neodbornos (nezodpovedme odbornm poznatkom): neodbornos zkroku ochotnctvo (herectvo zo zuby) laickos nturizmus p e j o r :
d i l e t a n t s t v o d i l e t a n t i z m u s hovor, pejor. f u e r s t v o

amatrsky 1. vykonvan, pestovan zo zuby, nie z povolania (op. profesionlny) neprofesionlny: amatrski, neprofesionlni vtvarnci ochotncky (oby. v divadle, divadelnctve): ochotncky krok: tradcia amatrskeho, ochotnckeho divadla 2. p. nekvalitn, povrchn, neodborn amatrstvo p. amaterizmus ambasda p. zastupitestvo ambcia tba po vyniknut, uplatnen ambiciznos: ma vysok vedeck ambcie ctiiados ctiiadostivos: lovek bez ctiiadosti kni. apircia: umeleck apircie ambiciznos p. ambcia ambicizny p. ctiiadostiv ambit p. stporadie, chodba ambivalentn p. dvojstrann: protikladn, neurit ambre, ambrela p. ddnik ambulancia 1. miestnos na lekrske oetrenie v zdravotnckom zariaden, u lekra ordincia: zubn ambulancia, ordincia ambulatrium oetrova: vojensk oetrova hovor, ordinaka 2. p. sanitka ambulantn p pohybliv I, pojazdn ambulatrium p. ambulancia I amba p. meavka amen p. koniec 1. zver 1 amerika p. cigareta amerikanizova sa prispsobi sa americkmu spsobu ivota poameriti sa hovor poamerikni sa: po dvoch rokoch v USA sa celkom amerikanizoval. poameriknil, poameritil ametystov p. fialov amfbia p. obojivelnk 1 amfiteter p. sla amfora p. krah amnestia p. milos 1 amnestova udeli, da amnestiu da milos omilosti: po troch rokoch vzenia ho amnestovali, omilostili, dali mu milos amoniak p. pavok amoralizmus, amorlnos p. nemravnos amorlny p. nemravn amorfn p. beztvar amortizcia odb. splatenie pravidelnmi spltkami mor: amortizcia, mor dlhu amortizr, amortiztor p. tlmi amortizova splati pravidelnmi spltkami umori: amortizova, umori dlh amplin p. reproduktor

29
amplitda p. odchlka amulet p. talizman anabza p. nvrat I anachort, anachorta p. pustovnk I anachronick p. zastaran1 1 analfabet p. nevzdelanec analfabetick p. negramotn analfabetizmus p. negramotnos analista p . kronikr analgia p. paralela, podoba 3 analogick p. podobn anly p. kronika analza p. rozbor analyzova podrobova analze robi analzu: analyzoval zleniny, robi analzu zlenn rozobera rozvdza: rozobera, rozvdza spoloensk vzahy rozkladal : rozklada, analyzova celok na asti hovor, pitvat zried. anatomizova (dkladne skma): pitve, anatomizuje svoje vntro anarchia 1. neprtomnos organizovanej vldy bezvldie: v tte vznikla anarchia, vzniklo bezvldie 2. p. zmtok 2 anatma p. kliatba I anatomizova p. analyzova anci 1. p. ert 2. p. nanihodnk ancia p. doparoma I ancikrist p. ert ancug p. aty anekdota p. art, prhoda anekdotick p. artovn 1 anektova vojensky zauja cudzie zemie pripoji obsadi: anektova, pripoji, obsadi as susednho ttu okupova zabra: okupovan, zabrat zemie anmia lek nedostatok ervench krviniek a krvnho farbiva mlokrvnos nespis. chudokrvnos anemick p. mlokrvn 1 anemometer p. vtromr anemonka p. sasanka anestzia lek. zbavenie citlivosti: loklna anestzia znecitlivenie angaova uzavrie angamn s niekm prija zamestna (v svislosti s umelcami): angaovali ho, prijali ho do opery na jednu seznu; zamestnali ho, angaovali ho vo filharmnii angaova sa aktvne sa zastova na nieom, o m obyajne spoloensk, politick rz zasadzova sa vystupova: angauje sa, zasadzuje sa, vystupuje za vetko nov exponova sa (horlivo pracova v zujme niekoho, nieoho): exponuje sa. angauje sa za prijatie zkona; exponuje sa v boji proti drogm hovor.: pli sa pli si prsty (bra na seba nieo neprjemn): nebudem sa u za nich pli, nebudem si za nich prsty pli zap ja sa (pridva sa k spolonej asti na nieom, pri nieom): treba, aby ste sa zapjali do rieenia spolonch vec p. aj horli angn p. priesyp ani 1. vyjadruje zluovac vzah v zpornch vetch a ani ako ani: nevie po nemecky ani po anglicky, a ani po anglicky; nepriniesol si ceruzku ani ostatne' pomcky, ako ani ostatn pomcky

anorganick
2. vyjadruje stupovac vzah v zpornch vetch ale ani: nepriiel ani nez.atelefonoval, ale ani nezatelefonoval ba ani ba ani len: matku u cel mesiac nenavtvil, ba ani (len) jej nenapsal 3. pri zpore zdrazuje pripojen vraz poet. ni: nepovedal ani slovo; Nech nemm ni, ni zem, ni dom. (Smrek) ani len (zosilnene zdrazuje pripojen vraz): ani len polievku nezjedol 4. p. ako 2 animlny p ivony, pudov animova p. povzbudi animozita p. antipatia anjel nadprirodzen bytos stelesujca dobro zobrazovan ako okrdlen postava (op. ert): anjel strca nb. al. poet.: cherubn cherub serafn /.ried. seraf: cherubni a serafni oslavuj Boha * archanjel (anjel vyieho stupa): archanjel Gabriel anjelsk p. dobr 4, pekn 1, krsny 1 no vyjadruje shlas, prisviedanie, kladn odpove na zisovaciu otzku hej (op nie): no, hej, to je pravda; Urob to? - no, hej. rd vane: Pjde s nami? R, vane. dobre: Stretneme sa o piatej. - Dobre.
hovor, expr n o : Zaspal si? - No. a h m h m m h m h m

uhm: Chce jes? - Uhm. pravdae prirodzene (drazn prisviedanie): Pjdete na vlet? - Pravdae, prirodzene! samozrejme pochopitene: Spravil si, o bolo treba? - Samozrejme, pochopitene! iste istee zaiste: Vyhrme? - Iste(e)! veru hej veru no hejveru ale no (zosilnen shlas): A to chcete od neho pta? - Veru hej. hejveru! ako by nie bodaj by nie: Zahrme sa? - Ako by nie. preo nie preo by nie: Pome nm? - Preo (by) nie. hovor, expr.: akoe akoe by nie: A ty prde? - Akoe! Prdem. hovor.: tak tak tk: tak, veru tak, prikvol starec hovor, expr.: to to-to to-to-to tototo (drazn prisviedanie, drazn shlas): to, tak to treba robi; Mali by si zameta pred vlastnm prahom. - To-to-to hovor, jasn fraz. estn slovo zastarv. samosebou nr. a j aida aidali ida idali (Hviezdoslav. Kukun. Stodola) idae (Jaro) fraz. to sa rozumie subt. jasnaka nesprv. ovem anomlia p. odchlka anomlny p. neprirodzen 1, nenormlny I anonsa p. sprva' anonymita neuvedenie mena. pvodu diela a pod. anonymnos: redakn anonymita, anonymnos bezmennos: bemennos hrdinov boja inkognito (vystupovanie pod cudzm menom): odhali svoje inkognito anonymne p. nepoznane anonymnos p. anonymita anonymn bez uvedenia, zverejnenia mena nepodpsan (oby. myselne): dosta anonymn, nepodpsan list neznmy (ktor nie je znmy; op. znmy): neznmy autor z 18. storoia; anonymn, neznmy zchranca nepoznan: zostal navdy anonymn, nepoznan bezmenn: bezmenn hrdina anorganick ktor nie je organickho pvodu (op. organick) nestrojn (op. strojn) neorganick: anorganick, ne st rojn, neorganick ltky neiv: anorganick, neiv prroda (op. iv)

anormlny
anormlny p. nenormlny 1. neprirodzen I ansmbl p. zbor 2, sbor 2 antagonick p antagonistick antagonistick zaloen na antagonizme, svediaci o antagonizme antagonick protireiv protikladn protichodn: antagonistick, antagonick, protireiv sily; protireiv javy; protikladn, protichodn nzory. postoje * nepriatesk: nepriatesk triedy, tbory nezmieriten (nezmieritene protireiv): nezmieriten protiklady, rozpory antagonizmus p protireenie anticipova zachyti, zachytva dopredu (vvin) predbehn preds: spisovate anticipoval, predbehol, prediiel budcnos predvda: anticipoval, predvdal vvin techniky antick p. klasick I antika p. starovek antikoncepcia p ochrana 2 antikrist p. ert antikvr p. staroitnk antikvrny p. starobyl, star1 3 antinmia p. protireenie antinomick p protireiv, protikladn antipatia zporn citov postoj k niekomu, nieomu (op. sympatia): cti antipatiu voi niekomu nechu: vzbudzova nechu neva neva: potlai nevu, nevu odpor (siln antipatia): premc odpor k chormu kni. animozita averzia (siln antipatia): ma averziu k niekomu nebos neochota: prejavi nebos, neochotu antipatick p. nesympatick antipd 1. p. protinoec 2. p. protivnk 1 antipl p. protipl 1

30
apatickos p. apatia apaticky p. slepo 2, porov. aj apatick apatick prejavujci ahostajnos, necitlivos voi okoliu a podnetom z neho; pociujci nechu reagova na dojmy z okolia (o loveku a jeho prejavoch) ahostajn nevmav: apatick, ahostajn pohad; dieva je apatick, ahostajn, nevmav tup otupen: tup vraz; otupen, apatick myse sklesnut sklesl (duevne ochabnut): dlh as chodila apatick, sklesnut, sklesl rezignovan (svediaci o rezigncii): apatick, rezignovan tvr apatieka 1. p. lekre 2. p. liek 3. p. lekrnika apel, apelcia p. vzva apelova p. odvola sa apendix 1. p. prvesok 2 2. p. dodatok apercipova p. vnma aperiodick p. nepravideln 3 apetit p. chu 1 apk, apko p. otec 1 aplaudova p. tlieska 1 aplauz p. potlesk aplikcia p. nivka aplikova p. poui, uplatni aplikov aten p. pouiten apo p. otec I

apodiktick p. ist 1, nepochybn apokalypsa p. katastrofa, tragdia 2 apokalyptick p. stran 1, hrozn 1 apolitick p nepolitick apologta p. obhajca apologetick, apologick p obhajobn apostata p. odpadlk a posteriori, aposterirne p. sksenostne antonymum slovo majce opan vznam ako dan apostrof znamienko oznaujce vypustenie hlsky slovo opozitum: de a noc s antonym, opozit odsuvnk: slovo tys' napsal s apostrofom, osuvnkom opak: opakom dobra je zlo apostrofa p. oslovenie antracit p uhlie apostrofova p. oslovi 1.4 antropog p. udort apotol p. rozirovate apotolsk p. ppesk antropoid p. udoopica anulovan p. neplatn apoteza p. chvlospev anulova p. odvola apotezova p. oslavova 2 apozcia p. prstavok 1 aorta anat. hlavn tepna odvdzajca krv zo srdca do aprehendova p. ura sa vekho krvnho obehu anai. srdcovnica apretcia p. prava 2 apa p. otec I aprettor, apretor p. upravovate apa p. tulk apart 1. p. prstroj, zariadenie 1, stroj 2. p. orgn 2. apretura p. prava 2 aprl 1. p. art 2. p. pochbe sprva2 2 aprlov p. nestly 1, 2. premenliv apartnik p. hodnostr, radnk a priori, aprirne 1. porov. bezdvodn 2. p. vopred 1 apartn p. vkusn, svdn 1 aprirny p. bezdvodn apatka 1. p. lekre 2. p. liek 3. p. lekrnika apropo p. mimochodom 2 apatekr p. lekrnik 1,2 aproviztor p. zsobovate apatia nechu reagova na dojmy z prostredia apatica r a b p. k 1 kos: zmocnila sa ho hlbok apatia, apatickos ahoaranr p. upravovate stajnos: veobecn ahostajnos k spoloenskmu aranmn p. prava 1 dianiu nevmavos nezujem: prejavova nezujem otupenos* letargia (pln duevn ochabnutie): aranova 1. pripravova, chysta nejak spoloensk upadn do letargie tlm (prechodne oslaben sstreudalos organizov a usporadov a usporadva: denos): by v tlme pasivita pasvnos (trpn podaranova, organizova na konci roka ples; aranuje, dajnos): prekona pasivitu, pasvnos neinnos usporauje vstavu psov trpnos kni.: inak t i vita inaktvnos mrtvota 2. dva nieomu pekn, prjemn vzhad upravo-

31
vat ozdobova zdobi: treba novo aranova, upravova vklad; vtipne aranuje, upravuje pesniky; aranova, zdobi kyticu stuhou arbitrrny, arbitrrny p. ubovon arcikan p . achtin arcikniea p. achtic 1 arcivojvoda p. achtic 1 arcivojvodkya p. achtin arel p. priestor, oblas 1 arna p. zpasisko

asketik

artista cirkusov al. varietn umelec: televzne vystpenie artistov onglr (artista, ktor ongluje): varietn onglr ekvilibrista (artista ovldajci ekvilibristiku) klaun (artista predvdzajci komick slo, oby. v cirkuse): klaun rozosmial divkov voltir (artista, ktor rob akrobatick cviky na neosedlanom koni) akrobat: akrobat na hrazde * cirkusant (cirkusov artista) povrazolezec (artista cviiaci na povrazoch natiahnutch nad zemou) hovor, cirkusk zastar. komediant (koujci artista): do dediny prili komedianti renda 1. p. prenjom, njom 1 2. p. njomn artistick, artistn p. vyumelkovan rendtor p. njomnk arytmick p. nepravideln 3 rendovn p. njomn arzenl p. sklad 1, zsobre ret p. vznica as p. asi 1 retant p. vze ascendentn p. stpajci retova p. vzni asekurant p. poisovate argalsky p. agrrnick asekurova p. poisti 1 argot p. slang asentrka p. odvod argotick, argotov p. tajn' argument p. dvod, dkaz 1 asexulny p. bezpohlavn 1 argumentova potvrdzova pravdivos dkazmi uvasi 1. vyjadruje priblinos selnch a inch vrazov, dza argumenty podva argumenty dvodi: pred ktormi tento vraz stoj pribline: nazbierala slabo, zle argumentoval, dvodil; uvdzal, podval asi dve kil jahd; kolm kry musia by asi, priblislab, zl argumenty operova dokazova: operone tak irok ako vodorovn; asi, pribline o piatej va faktmi, slami; dokazova nieo vsledkami zhruba hovor asi tak tak: vrtili sa zhruba pred v priuxi podopiera: tvrdenie podopiera sksenosou hodinou; vzdal sa asi tak p kilometrov pred cieom; archaick, archaistick p starobyl, star1 3 mohol ma tak esdesiat kl okolo zo zastar. ajsi: . anjel archanjel p bolo tam okolo dvadsa posluchov; za cel as strearchetyplny p pvodn 1, starobyl tol zo desa turistov hovor, cirka, ps. i circa: prihlsiarchipel p. sostrovie lo sa ich cirka desa okrhlo okrhle: Okrhlo po architekt odbornk navrhujci stavbu nieoho stavite: tdni zaal pravidelne vykonva slubu. (/Lry) poet. architekt, stavite divadla as: v pravici as kaiek zlatch kytiku (Hviezdoslav) ak architektra p. stavitestvo (vyjadruje priblinos s prznakom obmedzenia): mala aristokracia p. achta ak estns rokov nr.: ale jedno: daj mi ale dvadsa aristokrat p. achtic 1, 2 korn; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) fraz. aristokratick 1. p. urodzen 2. p . privilegovan 3. p. poda vetkho vyberan I, vzneen 1, 3 2. p. mono 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2 aristokratka p. achtin a sce p. sprv, ie 1 arkebza p. hkovnica asignant p. poukazca armda 1. ozbrojen sily ttu vojsko: hlavn velite asignt p. poukzanec armdy; sli v armde, vo vojsku brann moc asignatr p. poukaznk pejor. soldateska (oldnierske vojsko) asimilcia lingv. vzjomn pripodobnenie dvoch podob2. p. dav, zstup 2 nch hlsok poda znelosti, miesta artikulcie a pod. armara p. skria spodobovanie: asimilcia, spodobovanie poda znearmatra 1. p. vstroji 2. p. vstu losti spodobenie spodobnenie zastar. spodoba arogancia p. povenectvo asimilova sa zmeni sa tak, e sa nov podmienky stan arogantne 1. porov. bezoiv 2. p. povene, pyne I vyhovujce; splyn s novm, inm prispsobi sa arogantn p. bezoiv adaptova sa: rastliny sa v novom prostred rchlo arogova si p. privlastova si asimilovali, prispsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa arma p. va adaptuje na tmu splyn (pripoji sa k celku): prisaaromatick p. voav hovalci sa asimilovali, splynuli s domcim obyvatearondova p. sceli stvom spodobi sa (o hlskch; pipodobit" sa inej artefakt p. dielo hlske, napr. v znelosti) artria p. tepna I asistencia p. pomoc' 1 artikel p. tovar asistent p. pomocnk artikul 1. p. as 2. p. poriadok 1 asistova p. pomc 1 artikulcia p. vslovnos askta p asketik artikulovan p. lnkovan I asketick 1. p. zdranliv 2. p. chud artilria p. delostrelectvo asketik kto ije v askze, kto hlsa asketizmus askta: artilerista p. delostrelec vies ivot asketika, asktu

asketizmus
asketizmus prsny spsob ivota s odriekanm sa vetkho ivotnho pohodlia, vetkch ivotnch radost: oddva sa asketizmu askza: askzxi mnchov zdranlivos (miernenie prejavov svojich iadostivost) askza p. asketizmus asocicia p. spolonos 2 asocil p privnk I asocilny p protispoloensk aspekt p hadisko 1 aspik p. rsol aspikovit p. rsolovit apircia p. prdych I apirova p vdychova aspo 1. vyjadruje elanie podvatea, pobdanie prijmatea z hadiska krajnej miery, situcie a pod. expr. aspoe: aspo(e) nm napsal; aspoe sa vrtil o len o i len: keby mi o (i) len kvety priniesol prinajmenej prinajmenom: mus sa o to prinajmenej, prinajmenom poksi minimlne najmenej: mal by sa jej minimlne ospravedlni: na to mus ma najmenej stredn kolu nr balen 2. vyjadruje spodn hranicu priblinosti selnch a inch vrazov, pred ktormi stoj najmenej prinajmenej prinajmenom: vrhli sa na neho aspo, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenom p kl eren minimlne hovor, minimum: na tto prcu potrebuje minimlne, minimum tde 3. p. toti aspoe p. aspo I astenick p slab I, chud astma choroba prejavujca sa zchvatmi spojenmi s dchacmi akosami: priedukov astma zduch: trpie na zuch dchavica dchavinos astmatick p dchavin astrlny p. hviezdny 1 astronaut p. kozmonaut astronautika p. kozmonautika astronm odbornk v astronmii hvezdr astronmia nuka o hviezdach hvezdrstvo hovor, hvezdrina asymetria nedostatok symetrie nesmernos nesymetrickos asymetrickos: asymetria, nesmernos, nesymetrickos, asymetrickos tvre nerovnakos nepravidelnos: nepravidelnos zhonov asymetrickos p. asymetria asymetrick p. nesmern. nepravideln 2 apircia p. silie, ambcia apirant p. uchdza apirova vynaklada silie nieo zska (najm miesto, funkciu) uchdza sa: apiruje na miesto profesora, uchdza sa o miesto profesora reflektova (ma zujem nieo dosta): nereflektuje na ponkan miesto tajomnka kni. pretendova (ma poiadavky zska nieo): preienduje docentru robi si nrok nrokova si: rob si nrok na lepie postavenie, nrokuje si lepie postavenie aka: ak na funkciu zstupcu usilova sa: usiluje sa o miesto vedceho atak p. tok 1, 2 atakova p. toi, napadn 2

32
ataman p. vodca ata p pridelenec ateista stpenec ateizmu neverec neveriaci bezverec: by presvedenm ateistom; poet neveriacich kles obye. pejor bezbonk (z hadiska veriaceho) expr. pohan expr. hohaprzdnik (Timrava) hovor, expr.: neznaboh neznajboh ateistick vychdzajci z ateizmu, zaloen na ateizme popierajcom nboensk uenie o existencii Boha (op. teistick): ateistick presvedenie nevereck neveriaci (v nboenskom zmysle; op. veriaci): nevereck knihy; neveriaci, ateistick lovek nenboensk (op. nboensk) expr. bezbon: nenboensk, bezbon vchova pejor. neznabosk neznajbosk: neznabosk, neznajbosk mlde materialistick (zdrazujci hmotn podstatu sveta a druhotnos vedomia: op. idealistick): ateistick, materialistick svetonzor; ateistick, materialistick videnie ateizmus mylienkov smer popierajci existenciu Boha neverectvo: hlsanie ateizmu; komunizmus ri neverectvo oby. pejor b e z b o n o s expr b o h a p r z d n o s hovor, expr.: n e z n a b o s t v o n e z n a j b o s t v o

atentt p. tok 2 atest, atestt p. vysvedenie I atestovat' p potvrdi 2 atlas anat. prv krn stavec nosi atlt p. silk atletick typick pre atlta, svediaci o portovan portov vyportovan: atletick, portov postava; vyportovan telo atmosfra 1. p. vzduch 2. p. situcia 1. prostredie 1. nlada 3, duch 6 a to p. ie I atomizova p. trieti 2, porov. rozdeli atmov p. jadrov atrakcia praliv, ptav predstavenie, vystpenie: pov atrakcie expr magnet hovor. expr. ahk (nieo, o vyvolva neobyajn zujem verejnosti): film bol ahk hovor. expr. trhk (o filme, knihe, divadelnom predstaven) atraktvny p. praliv atrament farebn tekutina na psanie: ierny, erven atrament zastarav, tinta zastar. ernidlo (Hviezdoslav) atrapa p. napodobnenina atribt l .p. znak 1 2. p. prvlastok 1 atrofova p. zmeni sa atypick ktor sa vymyk z bench, zauvanch typov (op. typick) netypick: atypick, netypick sprvanie; atypick, netypick vstavba (op. radov) netypizovan (op. typizovan, sriov): atypick, netypizovan fae, vrobky netradin nezvyajn osobit zvltny: netradin, nezvyajn, zvltny jav, prpad nekonvenn (mimo konvenci): nekonvenn spsob, pohad na vec au p. ach 3 audiometer prstroj na urovanie ostrosti sluchu sluchomer auditvny p. sluchov auditrium p. posluchre augur p. pokrytec

33
august p. pajc 3 aukcia p. draba aukcionr p. draobnk aula p. sla aureola p. svtoiara auus p. nepodarok 1 auusov p. nekvalitn, podradn 2 autentick p. prav 1, pvodn 1, hodnovern autentifikova, autentizova p. overi autiak p. automobil auto p. automobil autobus vek motorov vozidlo na dopravu osb: diakov autobus, cestova autobusom autokar (turistick autobus s prslunm vybavenm): zjazd autokarom subt. bus autodidakt p. amatr autochtn p. praobyvatel autochtnny p. pvodn 1, domci 2 autokar p. autobus autokelia p. samostatnos autokemping 1. tborenie motoristov v prrode kemping: v poslednch rokoch sa u ns rozril autokemping 2. priestor na tborenie motoristov kemping hovor, kemp: ubytova sa v autokempingu, v kempingu, v kempe autokinetick p. samohybn autokratick p. dikttorsk, absolutistick autokritika p. sebakritika automat 1. p. prstroj 2. p. samopal automaticky 1. porov. automatick 1 2. p. mimovone automatick 1. vykonvajci nejak innos al. kony vlastnou silou, vlastnm mechanizmom, bez asti, zsahu loveka; zaloen na tomto princpe plnoautomatick plnoautomatizovan: automatick, plnoautomatick, plnoautomatizovan vrobn linka samoinn samochodn samohybn: automatick, samoinn kontrola vrobkov; samoinn vypnanie magnetofnu; samochodn, samohybn stroj automatizovan (vykonvan automaticky): automatizovan zariadenie, automatizovan ovldanie prevdzky 2. konan automaticky, u loveka bez asti vle, vedomia (o prejavoch loveka al. inho ivho tvora) mimovon samovon: automatick, mirnovon, samovon pohyb, reflex neuvedomen nevedom (bez asti udskho vedomia; op. uvedomen, vedom): neuvedomen, nevedom reakcia podvedom pudov intinktvny: podvedom, pudov, intinktvna obrana reflexn reflexvny: reflexn, reflexvne prejavy organizmu zmechanizovan mechanick zautomatizovan (roben bez rozmania, automaticky, ako stroj; oby. o pohyboch pri manulnej prci) bezmylienkovit: bezmylienkovit prca, bezmylienkovit kony p. aj bezduch I automatizovan p. automatick 1 automobil dvojstopov cestn motorov vozidlo na prepravu osb al. nkladov auto: osobn, nklan automobil, osobn, nkladn auto hovor.: autiak voz: sa-

avak
hovac VOZ * hovor, zastar. motor oby. pejor. k r a subt.: fro, brak (vek elegantn automobil) hovor, limuzna (auto s uzavretou karosriou al. prepychov automobil): kpil si limuznu hovor, dodvka (dodvkov automobil): chodi s dodvkou elektromobil (automobil na elektrick pohon) kup (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosriou, oby. s pevnou strechou): typ koda kup karavan (obytn automobil): s do cudziny karavanom kamin (ak kryt nkladn automobil, oby. diakov) hovor.: nkladiak nkladniak subt. nklak (nkladn automobil) hovor, gazk (ternny automobil zn. GAZ) dp (vojensk ternny osobn automobil) subt. tirk (vek kamin so znakou TIR) hovor, sanitka (sanitn automobil): zavola sanitku hovor, razovka (razov automobil) hovor, zchranka (zchrann automobil) autonmia p. samostatnos autonmne p. samostatne 1, porov. aj nezvisl autonmnos p. samostatnos autonmny p. nezvisl, samostatn 1 autopsia 1. p. pitva 2. p. sksenos autor kto nieo vytvoril, najm umeleck al. vedeck dielo: autor romnu, tdie pvodca: pvodca objavu, bsne tvorca: tvorca piesne kni. stvorite: stvoritelia dejn pisate (autor nieoho napsanho): pisate vyhlsenia kni. tvorite (vajansk) autorita 1. p. cta. vnos 1, vplyv 2 2. p. odbornk, znalec, profesionl autoritsk p. prsny 1, panovan autoritatvny p. prsny 1; totalitn, dikttorsk, panovan autostop spsob cestovania, pri ktorom sa vyuva zastaven auto hovor, stop: priiel domov (auto)stopom autostrda diakov cesta s mimorovovmi kriovatkami pre niekoko prdov motorovch vozidiel dianica: s po autostrde, po dianici autotaxi p. taxk avantgarda skupina priekopnkov predvoj: literrna avantgarda, umeleck predvoj avantgardista p. priekopnk a v a n t g a r d n , avantgardistick p. priekopncky, modern 1, 2, nov 2 a van tra p. dobrodrustvo avanturista p. dobrodruh avanturistick p. dobrodrun averzia 1. p. antipatia 2. p. odpor 2 aviatik p. letec aviatika p. letectvo avin p. lietadlo avzo p. sprva1, oznam avizova da sprvu niekomu o nieom, o sa uskuton da avzo ohlsi oznmi: avizoval, ohlsil, oznmil som mu svoju nvtevu; avizovali nm potov zsielku upovedomi (radne oznmi): upovedomi cestujcich o zmene dopravy da na vedomie: dali nm na vedomie rozhodnutie radu upozorni (vyzva na vimnutie si nieoho): upozorni na splatnos tu avak p. ale 1

azda
azda p. mono 2. pravdepodobne 1, prpadne 2. vari 1, 2 azdae p. mono 2 zijsk p. orientlny azr kni. belas farba jasnho neba lazr kni. blankyt: azr, blankyt mora azrovo p modro' azrov p. modr azyl p. toisko a I. uvdza vedajiu vetu prslovkov inkov e: vyskakoval, a sa mu hlava zakrtila; bolo tam dymu. a, e zadalo 2 . zdrazuje pripojen vraz z hadiska vekej miery dokonca: prilo ich a, dokonca tridsa 3. zdrazuje pripojen vraz z hadiska krajnej hranice, miery a pod. iba len: a, iba dnes si ho vimli; Z dovolenky sa vrtil iba, len vera 4. p. km I 5. p. ke I 6. p. ak I a-a, aa p. vea, privea ar p. mrieka arov p. mriekovan

34
babona p. povera babonrsky p. poveriv babrcky 1. p. nekvalitn; neikovn 1 2. porov. nekvalitn; neikovn 3. p pomal 1 babraka hovor. expr. zdhav, neprjemn, piplav, asto aj pinav robota: plenic buriny nie je hraka, ale babraka hovor, expr.: papraka prplaka piplaka iplaka hovor. expr. zried. babranica babrk p. neikovnk babranica l.p. babraka 2. p. jedlo 1 3. p. babranina 1 habranina 1. hovor. expr. nepodaren, zbabran vec: to nie je obraz, to je babranina hovor, expr.: babranica gebuzina 2. p. jedlo 1 babra l.p. pini 1 2. p. kazi 1 3. p. dotka sa 1 babra sa 1. hovor. expr. manipulova, robi s niem neistm al. robi tak, e sa pritom lovek zapin hovor, expr. papra sa pini sa: diea sa babre, papre, pin v blate expr.: rpa sa ry sa hraba sa prehrabva sa nr. bs(v zemi, v odpadkoch) vta sa (v nose) expr.: gebri sa fafra sa ira sa ba sa: decko sa pri jedle cel gebr.fafre; ira sa v zemi, v prachu 2. hovor. expr. pomaly, zdhavo a oby. neikovne nieo robi hovor, expr.: papra sa pipla sa prpla sa: s montovanm siastky sa babre, piple u pot da hovor, expr.: ipla sa uma sa uchta sa titla sa fafra sa: iple. Sume sa s prpadom dlho expr.: motka sa motla sa expr. zried. matla sa rpa sa: neviem, o sa s robotou toko motk, matle, rpe hra sa ihrasa (pomaly, ale dkladne robi): hlsa, ihr sa s istenm obloka do veera zdriava sa (dlho a oby. neefektvne robi): nezdriavajte sa, nebabrite sa s prezliekanm expr. cifrovat' sa: o sa s tm toko cifruje hrob.: kala sa kaa sa vulg. sra sa 3. p. zaobera sa babravo p. pomaly I, zdhavo 1 babrav p. zdhav, pomal 1 babro p. neikovnk babsk 1. p. bojazliv, zbabel 2. p. domci I haburence, baburiatka, baburky p. jahady babuiexpr. privemi, teplo oblieka hovor, bali: babuia, balia deti do periniek zakrca zamotva: babui, zakrca diea nie je zdrav baby p. diea I babylon l.p. zmtok 2 2. p. bludisko bac p. cap bc 1. napodobuje (siln) zvuk pri pde, dere, nraze, vstrele a pod.; naznauje pd. der, vstrel a pod. bum pc: Bc! Dvere sa zavreli s vekm buchotom.; Zvesil puku z pleca. Bum! Bc! zahrm cel hora. (teinhbel); bum, pc. bolo pou z vedajej miestnosti rach tresk: rach, tresk, hrom udrel do blzkeho stromu cap cp (slab zvuk pri pde, dere): cap, rozpleskla sa kaa na dlke ap aps ap (napodobuje, naznauje udretie dlaou al. plochm predmetom): ap, ap diea po zadoku chus chust (naznauje udretie): A chus mu druh, take mu a krv Z nosa vystrekla. (Urban) p. aj buch, vc, prask 2. p. ach 1

b
ba 1. zdrazuje kladn odpove (najm po zpornej otzke), zdrazuje popieranie predchdzajcej vpovede ale: Nestretli ste ho? - Ba. ale no. Nepjde? - Ba pjdem. Vak to neurob?! - Ale urobm. 2. p. aj 1 3. p. dokonca 1 baba 1 l.p. ena 1 2. p. starena 3. p. dieva I 4. p. zbabelec, bojazlivec 5. p. stark 1 6. p. babica baba 2 p. harua bba p. bbika bba p. diea I hubnka p. stark 1 babica hovor, ena, ktor pomha pri prode prodn asistentka hovor, (prodn) baba: treba zavola babicu, babu zried. babka babika l.p. stark 1 2.p. starena bbika detsk hraka znzorujca loveka dei. bba: dcra sa najradej hr s bbikami, bbami babina p pazderie babisko. babiza p starena babka l.p. stark I 2.p. starena 3.p. dieva 1 4.p. babica bbka 1. figrka predstavujca postavu v bbkovom divadle marioneta marionetka (ovldan drtmi, niami al. tyami) mauka mikulka (ovldan rukou, prstami): hraj s dvojakmi bbkami - marionet(k)ami i maukami /.asiar.: pimpra pimpera 2. p. figurna 3. p. vazal 1 bbkar herec, ktor vod bbky a hovor za ne bbkoherec: ikovn prsty bbkoherca bravrne ovldali vodiace lank m a u k r mikulkr (kto hr s maukami) bhkoherec p. bbkar bbo p. diea I

35
baca p bi 2 bacn l . p . udrie I 2.p. hodi 3. p. spadn 1 baculat p. sprv, tun 1 baa p. pastier bi, bik, bino, binko p. ujo 1, dedo 2 bakory p. topnky baovat' 1. vykonva baovsk zamestnanie by baom: bauje, je baom u dva roky 2. pejor. svojvone, oby. zle gazdova expr. baova pejor. afri: v drustve baovali, baovali, afaili neobmedzene bada p. pozorova 2, vidie I bda' p. skma 1, tudova 2 bda' p. boda I bdate p. vedec badatene p. zretene 1 badaten p. viditen, zjavn, vrazn 2 bdatesk, hdav p. vedeck, hbav badka p. s I badri, b a d u r k a 1 . porov. podnieti 2. p. podpichva badzga, badzgova p. strekova I hafat , bafka p. faji bagate p. malikos 3 bagaten p. nzky 2, mal 1 bag l.p. banda 1 2. p. batoina bager p. rpadlo bagrova p. ai1 I bahnat p. bahnit bahniatka p. jahady bahnica plemenn ovca jahnica: chov bahnc, jahnc bahnisko p. moiar bahnist p. bahnit hahni si p hovie si bahnit pln vody, bahna, blata bahnist bahnat zried. bahniv zahahnen: bahnit, bahnist, bahnat, bahniv, zabahnen dno jazera zbahnaten /.bahnn: zbahnaten moiar, zbahnen rybnk rozbahnen rozmoknut rozmoen: rozbahnen, rozmoena pda (op. such) blatist blatnat bltiv zried.: blatniv blatnav (pln riedkeho bahna, blata): blatistd, blatnat voda; bltiv, blatniv, blatnav zem barinat barinast moarist moiarnat moiarovit (pln bahnitch moiarov): barinat, barinast. moarist, moiarnat, moiarovit lky, oblasti bahniv p. bahnit bahno 1. p. blato 2. p. kal 1 3. p nnos bahurina p. moiar bach 1. p. buch, vc 2. p. buc bacha p. pozor' bachant p. kniha 1 bcha p. bi I bachn l.p. buchn I. narazi I, udrie I 2. p. vystreli 1 bachn sa p. zabi sa 1 bachnut p. zaben 1 bachor 1. p. brucho 2. p. aldok bchorka p. vmysel I bachr, bachr p bruch bachratie p. tunie, zaokrhova sa

baletnk
bachratos p. tunota bachrat l.p. bruchat 1, tun 1 2.p. baat; objemn b j p. mtus b a j a d r a p. tanenica 1 bjene p. vborne 1, 2 bjen 1. p. ndhern 1 2. p. dobr 2-4, vborn bjka p. vmysel 1 b j k a r p. rozprvkar bjkovit p. fantastick I bjny 1. tak, ak bva v bjach, mtoch, rozprvkach mtick: bjny, mtick hrdina; bjny, mtick svet bjoslovn mytologick (pochdzajci z bjoslovia, mytolgie): bjoslovn, mytologick postava rozprvkov: vo sne sa ocitn bjnej, rozprvkovej krajine fantastick vysnvan neskuton (ktor je vsledkom predstavivosti, fantzie; op. skuton): bjne, fantastick bytosti; akala bjneho, vysnvanho rytiera; vysnvan diaky; neskuton krsa 2. p. ndhern I bajoko p. odoka bajonet p. bodk bjoslovie p. mytolgia bjoslovn p bjny 1 bajz p. fz 1 bajzoni p. spolu 2 bak p. kozlk bakan p. pinav I bakchanlie p. zbava 2 bakchantsk, bakchick p. samopan, hriv I baki l.p. obslun 2. p. platok bakua p. palica bl p. zbava 2 baladick p. smutn balcha 1. p. tra, blzni 1 2. p. balamuti balamuta 1. p. zmtok 2 2. p. vmysel I balamuti expr. psobi na niekoho prostrednctvom nepravdy, klamstva expr. balcha: zbytone balamut, balcha ud zavdza mias mmi: vedome zavdzaj, mt mlde kraj. galamuti (Jg) ohlupova: frzy na ohlupovanie ms klama fraz. vodi
za n o s hovor. expr. l a k o v a : neklamem, nelakujem a, je

to pravda; cel as ju vodil za nos hovor. expr. vali hlzni iali (oby. v bostnch vzahoch): blzni, iali, balamut dievence mystifikova (ri nepravdiv sprvu): vetko je to re mystifikovanie demagogizova (balamuti demaggiou) hovor, filmova: iba to na ns filmovali, iba ns tak balamutili expr. zried. treti: Ale netretite ns! balans p. rovnovha balansova p. knsat sa balast p. pra 1 baldachn ozdobn ploch strieka nad oltrmi, trnmi a starodvnymi posteami zastar.: nebes nebesia podnebie: poste s baldachnom, nebesami, podnebm baldrin p. valerina balen p. aspo 1 balerna p. tanenica 1 balek p. tanenk baletka p. tanenica 1 baletnk p. tanenk

balkovat
balkovat' p. vreckova balk zabalen veci, tovar a pod. hovor, zastar. pake: na teku stratil cel balk, pake vec sbor komplex (viac vec tvoriacich celok): sbor nvrhov bali 1. dva do obalu: chysta (si) batoinu na cestu hovor, zasiarv pakova: bali (si), pakova veci, kufre zahaova zakrca (dva do obalu): ovocie bal, zahauje o vreck 2. p. babui balustrda p. zbradlie balui 1. p. blzni 1 2. p bri 1, znepokojova 3. p strai 2 baluiv p. blzniv I balvan p. kame 1 balzam 1. p. liek 2. p. techa ham p. bim bambuch l.p. brucho 2.p hlupk bampe p. brucho bn, b 1 p. istina b 2 p. klenba banlny p vedn, ben baat majci tvar bane, gule guat expr.: bruchat bachrat: baat, guat lampa; bruchat, bachrat faa, karafa vydut vypukl: pohr s baatou, vydutou, vypuklou spodnou asou banda 1. pejor. skupina ud, ktor je prznakov vzorom, sprvanm, nzormi, majetkovmi pomermi a pod.: priekupnci s drogami sa spjaj do bandy pejor.: hve chska zberba varga perep chamra zlezba zleze hranda chrapa hyd obrota expr. eliadka pliaga pejor. zgerba hovor, pejor.. bag svolo: tak bandu, hve, chsku, zberbu, vargu, perep, chamra, zlezbu, zleze, branu, chrapa, eliaku. pliagu, bag, svolo, ako sa zila v dome, len tak skoro neuvid pejor.: horda svorka pejor. tlupa subt. parta (ke sa zdrazuje mnostvo lenov skupiny): vrhla sa naho cel banda, horda, svorka, tlupa, parta chulignov gang (zloineck organizcia): premestia s ovldan gangmi, tlupami z podsvetia mafia (tajn spolok) pejor.: leda obra viva holota (chudobn udia): Neprivedie sem nikoho viac z tej bandy, bedae, obrae! pejor. luza (deklasovan spoloensk vrstvy) 2. p kapela hand p. obvz bandita p. zbojnk 1 banditizmus, handitstvo p. zbojstvo I bank robotnk v bani haviar (bank pracujci pod zemou): nebol on hocijak bank, bol skuton haviar bankr p. finannk banket p. hostina bankrot p. padok bankrotova p. skrachova, upadn I banova p. utova 2 hantova p. znepokojova bar p. retaurcia' br l.p. hoci 2.p. kie barak p. dom I brako p. hocijako 1 brak p hocijak 1, 2. ubovon

36
baran 1. samec ovce kop kopec (vykastrovan baran) 2. p. hlupk baranina p jahacina baranica p. iapka barnok p. jaha bra p. rca bra sa p. bori sa 2 b a r b a r l .p. surovec 2. p. nevzdelanec 3. p. niite barbarsk p. primitvny 1, hrub 2. nevzdelan barbier p. holi barbora p. kontrabas bro p hocio 1 bard p. bsnik barel p. sud baretka okrhla ploch iapka bez ttka baret hovor. zastar rdiovka rdionka barira p ohrada 1, zbradlie barikda p ztarasa barina p. mlka barinat, harinast p. moarist, bahnit brka p. ln brkade, hrkadia p. hocikadia b r k a m p. hocikde 2 brkde l .p. hocikde 1,2 2. p. vade brkedy p. hocikedy brkolko p. hocikoko brkto p. hocikto barnavo p. hnedo barnav p. hned barometer l .p. tlakomer 2.p. ukazovate I barn p. achtic 1 baronesa p. achtin baronet p. achtic I baronetka p. achtin barnka p. achtin brs l .p, hoci 2. p. kie brsako p. hocijako I brsak p. hocijak 1, 2, ubovon brso p. hocio 1 brskade. brskadia p. hocikadia brskam p. hocikde 2 brskde l .p hocikde 1.2 2. p. vade brskedy p. hocikedy brskoko p hocikoko brskto p. hocikto hrsktor p. hociktor, ubovon barn p. zamat basa 1. p. kontrabas 2. p. vznica bse slovesn umeleck vtvor psan oby. vo viazanej rei, vo veroch: lyrick bse vere: vere venovan matke pejor.: rmovaka verovanka verovaka (bse bez umeleckej hodnoty): nosieval o reakcie medzi dobrmi bsami aj obyajn rmovaky basista' p. kontrabasista basista 2 p. vze bsnictvo p. pozia 1 bsnikr p. bsnik bsnik slovesn umelec, ktor sklad bsne kni.: poet

37
poeta: bsnici, poeti minulho storoia bard (bsnik vznamn pe nrod): Hviezoslav sa stal slovenskm bardom kni. al. poet.: pvec spevec: niet u skutonch (s)pevcov /.astar. verovec: lyrick umenie verovcov pejor. verotepec pejor. zastar. VCrOVnk hovor, pejor.: verikr bsnikr: myslel si, e je ktovieak verotepec, ale bol obyajn verikr, bsnikr kni. verzifiktor bsnit' 1. sklada, tvori bsne verova: bsnit', verovat o rodnom kraji hovor, pejor. verkova: przne verkovanie 2. hovor expr. nadene rozprva spieva ospevova nadchna sa: bsnit, spieva o cudzine; ospevova vkon herca, nadchna sa hudbou vychvaova zvelebova velebi oslavova (prejavova vrcholn uznanie): vychvauje, zvelebuje nov projekt; velebi, oslavova zal asy 3. p. vyma basov p. hlbok 4 bata p. hotovo bastard 1. p. krenec 2. p diea 1 bastila p. vznica bastriguli p. bisu 1 bastvi p. vbi baova l .p. hospodri2 2. p. panova 1 bata l .p. opora 2 2.p. vea batrngova p. dotka sa 1 b sa 1. preva pocity strachu ma strach desi sa aka sa hrozi sa: m strach zo samoty, z tmy; boj sa, des sa, ak sa, hroz sa samoty, tmy strachova sa st rchat sa strai sa: o sa mm vopred strai? ma obavu obva sa trias sa expr dpnie(ma pocity strachu pred niem neelanm): strachuje sa, obva sa, e nepochod; trasie sa, i urob skku expr by pokakan fraz. expr.: ma pln nohavice/gate pa do nohavc/do gat 2. ma pocit starosti, zkosti o nieo, na om zle, pociova naptie, nervozitu starosti sa ma staros obva sa ma obavu by ustarosten chvie sa trias sa kni. trn t p n u stpa: b sa, ma staros, chvie sa o diea; trnie, str'pa, trpne, aby neochorel strachova sa strcha sa: isto sa o ns u rodiia strachuj hovor, expr upie: neos. up mu z nesplnenej povinnosti batalin p. prpor batria (such) galvanick lnok al. sstava takchto lnkov: batria do tranzistora hovor, baterka: baterka sa vybila akumultor (akumultorov batria): musm dobi akumultor, batriu, baterku v aute monolnok (jeden galvanick lnok): o baterky potrebuje tri monolnky baterka 1. p. batria 2. p. svietidlo batko p. ujo 1 batoh zviazan veci (nesen na chrbte): batoh starch iat noa uzol: urobil z vec uzol, nou hovor. expr. pinke: hodil si pinke na chrbt batoa p. diea 1 batolit' sa p. s I batoina zabalen potreby cestujcich: kufor, balky aj in batoinu uloili o nkladnho priestoru zastarav, bag: bag si neste sami, nosiov niet

bea
bauch p. buch bavi 1. poskytova zbavu zabva rozveselovat' obveseova: bavi, zabva, rozveselovat' spolonos rozptyova (zbavova zlej nlady): rozptyoval ns vymyslenmi prbehmi 2. poskytova poteenie, vzbudzova zujem tei zaujma: ni ho nebav, nete, nezaujma; bav, te ho spieva 3. odvdza od (dleitej) innosti zabva zdriava: bavi, zabva, zdriava pri prci obera o as: Nebavte >us, neoberajte ns o as zbytone! bavi sa 1. trvi as zbavou, hrou, artovnmi rozhovormi, oddva sa veselosti: ma z nieoho poteenie zabva sa veselit' sa: bavi sa, zabva sa s priatemi; jedli, pili, tancovali a veselili sa hodova (pri jedle a pit) svadbi sa hovor svadbova sa (na svadbe): svadbili sa do rna hovor.: mulatova Hamova (oby. pri nemiernom pit): mulatova, flmovat' cel noc hri (neviazane) nr. harova (Dobinsk) zried. hua (rus.): Iiuanie do rna rozptyova sa (zbavova sa zlej nlady al. sstredenia nejakou prijemnou innosou): rozptyuje sa pri mori; iaci nepovaj, rozptyuj sa expr lakova (robi samopan ksky): lakuje s ievatami 2 . privemi sa niem zaobera, venova privea asu nieomu namiesto inej (potrebnej) innosti zabva sa zdriava sa strca as: zbytone sa tu toko bavme, zabvame, zdriavame; nebudem u s tebou strca as zaobera sa: nemm as zaobera sa s tm viac expr. bavka sa 3. p. hra sa 1 bavka sa l .p. hra sa 1 2. p. bavi sa 2 bavlnka p. ni baza lieiv krovit rastlina s bohatmi ltkastmi kvetmi a tmavmi drobnmi plodmi chabzda: aj z bazy, z chabzdy bza 1. p. vchodisko 2. p. zklad 3 3. p. zklada 1 bazlny p. zkladn bazalt p. adi bazrov p. lacn 1, nekvalitn bazn p. ndr 1 bze p. strach bzick p. zsadit bazilika p. kostol bazrova p. zaklada si baant p. zaiatonk bae p. veru baina p. moiar bai p. ti baiv, ban p. dychtiv, iadostiv bdel p. pozorn 2, ostrait, opatrn bdie 1. v noci by bez spnku nespa by hore: bdela, nespala, bola hore cel noc 2. prejavova konkrtnu starostlivos o niekoho, nieo bedli dva pozor: bdej, bedlia nad istotou parku; dva pozor na svoje zdravie, biena svojm zdravm stara sa dba: stara sa, dba o to, aby vetko bolo v poriadku dozera dohliada: dozer, dohliada na pracovnkov stri: stri hranice bea p. mea 1

beeova
beeova p. vi si beda vyjadruje bedkanie. zfalstvo, strach, hrzu, zdesenie a pod. beda. prebeda: beda/beda, prebeda, o len s nami bude boe/boe preboe: boe/boe. preboe, ve ns tu skntria boemj boenku hoiku: boemj, boenku. ako to vyzer kriste kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme j a j och: Jaj, och, o si to spravil? beda p. chudoba 2 bedai p. ivori bedka hlasno (slovami, plaom) vyjadrova pocity iau, bu, zkosti a pod. (nad niem, niekm) lamentova* lamenti* narieka* hoekovat * bdovat' bolestit' expr fuka ochka boeka: lamentuje nad neastm; stle oclik, boek, e nem as kvli (pocity iau prejavova vysokm plalivm hlasom) km/., pie: kvli, pie. nad stratou blzkeho loveka j a j k a jaja jojka joja j u j k a stena stona (oby. od fyzickej bolesti): jaj, sten, e ho od roboty vetko bol p. aj saova sa. plaka bedr p. chudk 1, 2 bedri p. ivori hedrsky p. biedny 1, chudobn 1 bedeker p. sprievodca 2 bedli p. bdie 2 bedlivos p. streh bedliv p. starostliv, pozorn 2. opatrn, ostrait beh p. chod 2. innos 2 behaka 1. p. zhon 2. p. hnaka beha rchlo sa pohybova z miesta na miesto al. asto pobieha pobehova pobehva pobehv a: deti behaj, pobiehaj, pobehuj po dvore expr. lieta: lieta po radoch od rna expr. naha sa: cel de sa naha a ni nevybavi expr. brnka (prudko, asto): taxky brnkaj sem a ta expr.: vinga virga: prsty vingali po stole expr. bzka prebzikova (o hmyze, zvieratch): muchy bzkaj; pre nami prebzikuj jateriky strekova (splaene beha): rebce, ovce zaali strekova bldi kni. teka (o rchlom pohybe o) prebehov a prebieha prebehva prebehva (z miesta na miesto): prebehuje, prebehva z izby do izby beha sa p. pari sa 1 behom 1. (o loveku) rchlo sa pohybujc na nohch, v behu, beiac hovor, beiaky beky: behom, beiaky zahol do vedajej ulice; beky sa pustili hore dedinou expr. bekom: behom, bekom voiel do triedy klusom poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali a na sam vrchol cvalom hovor, trapom expr. galopom (zrchlenm behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave 2. p. rchlo, narchlo, letmo 1 3. p. sprv, cez 5. za 1 beh p. beec I be p. belos bel lovek s belavmi vlasmi: zviera s belavou srsou: on je bel i koa m bela belko belo: v brunetovi nikto nehadal malho belko blondn hovor, blondiak zried plavovlsok hielohlvok (iba o loveku) belu (iba o zvierati)

38
belaa zviera bielej al. belavej srsti (oby. krava, koza al. ovca): ovce mal sam belane belica belua zastar. zried. ima (kobyla belavej farby) belasast p modrast belasie p. modrie belasie sa p. modrie sa belasisto p. modro' belasist p. modrast belasi p. svetli belskavo p. modro1 belskav, belaskav p. modrast belaso p. modro1 belasos p. modrota belasozelen p. zelen belast p. modrast belas p. modr belav p. biely, siv 1 belov p. kolska 1 beli p. haju belica p. belaa belie stva sa belm, bielym ohelieva zbelieva: pltno na slnku belie, obelieva edivie sivie (najm o vlasoch, hlave; nadobda ediv, neurit farbu): vlasy mu belej, edivej; ltka na slnku edivie, obelieva pobelieva poedivieva (trocha, postupne): fzy mu pobelievaj, poedivievaj belie sa p. blska sa I belie p. haju belko p. bel bemo p. zkal belo p. bel belos, bielos biele zafarbenie: belos tela bieloba poet.: belota bielota: blota snehu oslepuje oi poet.: be be: be vyakanej tvre pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti belostnosiv p. siv I belostn p. biely belota p. belos belu p. bel belua p. belaa belzebub p. ert benefcium p. prebenda benefin p. dobroinn benevolentn p. zhovievav, povoln bengl p. zmtok 2, lomoz bengny p. nekodn benzn zkladn druh uhovodka z kamennho dechtu benzol (surov technick benzn) benzol p. benzn berla p. ezlo 1 bes' p. ert bes2 p. hnev 1 beseda 1. drun posedenie s debatou; stretnutie s nejakou osobnosou: beseda so spisovateom besiedka posiedka: chodieval na posiedky k starostovi 2. p. rozhovor 3. p. spolonos 2 besednica p. rta 2 besedova neoficilne, nentene sa rozprva (oby. v irom kruhu) debatova zhovra sa konverzova hovor, dikurova (sa): besedovali, debatovali.

39
zhovrali sa, dikurovali (sa) o novom filme expr. bavi sa (nezvzne): O om sa bavte, besedujete? * zasiar.: disputovat' rkoi nr. koendova p. aj diskutova besiedka 1. zhradn domek altn altnok filagria: po obede si v lete chodievali sadn do besiedky, do altnku zastar. letnk (Kukun) 2. p. beseda 1 besnica p. liehovina besnie (sa), besni (sa) expr. nesptano sa prejavova (v konan nieoho zlho, v hneve a pod.) alie (sa): udia vo vojne besneli, aleli zri divie vya vystrja hovor. expr. arapati (aj o ivelnch pohromch): uragn zril, divel, vyal, vystrjal; povode arapat hlzni (sa) vyvdza (nerozumne sa sprva): o toko besnte, blznite, vyvdzate! besn 1. p. div 2, zriv I 2. p. krikav 1 bestseller p. ahk betia I. p. zviera I 2, p. surovec 3. p. netvor 1 betialita pejor. vlastnos nsilnch, bezcitnch ud; ukrutn in al. jeho prznak betilnos: betialita, betilnos androv sa prejavila v zkroku surovost neudskos ukrutnos krutos brutalita brutlnos: z o mu pozerala aksi surovos a neudskos bezcitnos nsilnctvo nsilenstvo: nemohol prekona svoje nsilnctvo, nsilenstvo krvilanos (najm o vlastnosti) expr.: zverskos obludnos: popchali obludnosti pln krvilanosti drastickos prernos ohav nos (o charaktere inu): drastickos jeho konania nemono ani opsa expr. zverstvo (o ine samotnom): dos u popchal zverstiev betilnos p betialita betilny p. surov 2 beah 1. p. ert 2. p. epilepsia betlne p. vborne 1 ber p. vtipkr, ibal beri p. vystrja' bersky p. ibalsk berstvo p. ibalstvo betlehem p. jasle betnovo p. isto 3. rozhodne 2 betnov p. ist 1
bez (koho, oho) 1. v y j a d r u j e neprtomnos nieoho s vy-

bezdvodne
pohansk svet bohapust bohaprzdny: pcha bohapust, bohaprzdne skutky rhav rhask bohorhav bohorhask (urajci Boha): rhav, rhask, bohorhav, bohorhaskrei hrieny nemravn nehanebn (poruujci mravn zsady): viest hrieny, nemravn, nehanebn ivot skazen (mravne): skazen svet svtokrden bezbrann p. bezmocn 2 bezbreh p. nekonen, nesmierny, neurit bezcennos p. lanota bezcenn nemajci nijak cenu (materilnu, umeleck, mylienkov a pod.: op. cenn) nehodnotn (op. hodnotn) niotn: bezcenn, nehodnotnd, niotn vec * brakov iatrov (bez umeleckej hodnoty, oby. o literatre) pejor.: gov govit (zaloen na lacnom eekte) lacn jarmon (ako z jarmoku nekvalitn a prehnane vyzdoben): gov, govit obrzky; lacn, jarmon aky; lacn spech expr. nanihodn: nanihodn haraburdy bezvznamn nedleit nezvan (op. vznamn, dleit, zvan): bezcenn, bezvznamn rada; nedleit, nezvan daj przdny pominuten expr.: m r n y mizern: przdna, pominuten slva; mrne, mizerne' peniaze zbyton (ktor ni neprina): zbyton honba, zbyton celoivotn tvanie sa bezciene bez konkrtneho ciea bezelne neelne naplano jalovo: i bezciene, bezelne, naplano iba tak len tak: iba tak, len tak sa tlal po meste hore-dolu krom-krom sem a tam: cel predpoludnie chodil bezciene, liore-dolu, krom-krom, sem a tam expr. l r o m - f r o m hovor. expr. hrom-from: neme i lrom-from hovor. expr. navermboha: iba tak navermboha vystrelil z.o vzduchovky p. aj zbytone bezcieny p. przdny 2, bezeln bezcitne p. tvrdo 3 bezcitnk p. cynik bezcitnos p. cynizmus, betialita bezcitn nemajci cit; svediaci o tom (op. citliv) krut nemilosrdn: bezcitn, krut udia; bezcitn, krut, nemilosrdn zaobchdzanie s lovekom ukrutn surov: je voi matke ukrutn, surov kni.: necitn kamenn: necitn, kamenn srdce necitliv (op. citliv) neciteln: necitliv lovek, neciteln konanie * tvrd (op. mkk) drsn hrub: tvrd, drsn, hrub vojak cynick (ahostajne, opovrhujco bezcitn): venoval svoj cynick pohad odsdenm chladnokrvn: chladnokrvn vrah brutlny pren. expr. sadistick: brutlny, sadistick postup neudsk nehumnny (odporujci udskosti; op. humnny): neudsk, nehumnny prstup k vzom bezohadn neetrn nevyberan (neberci na ni ohad): bezohadn, neetrn, nevyberan spsob netostn (nemajci tosti); netostn despota tyransk katansk pren.expr.: gestapcky hyen* zastar. hyensk bezdadiv p. such 1 bezdn, bezodn p. hlbok 1, 2 bezdvodne 1. p. neodvodnene 1 2. p. nadarmo 2, zbytone

lenm: zpas odohraj bez divkov, s vylenm divkov 2. vyjadruje odpotavanie (op. a) mnus (op. plus): p bez dvoch, p mnus dva bezalkoholick p. nealkoholick bezbolestn ktor nespsobuje boles nebolestiv (op. bolestiv): bezbolestn, nebolestiv oetrenie /.ried. nebolav: nebolav zranenie, nebolav pd bezbonk 1. p. ateista 2. p. nanihodnk bezbonos p. ateizmus bezbon ktor never v Boha al. ktor sa prejavuje, sprva tak, ako keby neveril; bez mravnch zbran: svediaci o tom (op. zbon) neveriaci nevereck (op. veriaci): bezbon, neveriaci lovek; bezbon, nevereck knihy ateistick (op. teistick): ateistick vchova pejor.: neznabosk neznajbosk expr. pohansk: neznabosk, neznajbosk rei; bezbon.

bezdvodn

40

bezdvodn ktor nem dvod, prinu (op. odvodnen) charakter, pevn zsady): bezzsadov lovek, lovek neodvodnen: bezdvodn, neodvodnen podozriebez chrbtovej kosti fraz kam vietor, tam pl pren. vanie neopodstatnen (op. opodstatnen): neopodpejor. chamelensky (meniaci nzory poda okolnost): statnen hnev aprirny nepodloen nepodoprechamelenske sprvanie nestaton (op staton) t (ktor je bez dkazov, nezdvodnen; op. podloen, nepoctiv (op. poctiv): vystrhali ho pred nestatonou, podopret): aprirne tvrdenie; nepodloen, nepodonepoctivou osobou predajn hrub. sprostituovan pret obvinenie neoprvnen (op. oprvnen) bez(meniaci zsady, postoje poda materilnych vhod): podstatn: neoprvnen, bezpodstatn iados, obava predajn, sprostituovan umelci, politici nzky bezprinn: bezprinn smiech bezpredmetn: podl (mravne zl): nzke, podl konanie pejor.: bezpredmetn nmietka expr.: plan jalov: plan, niomn nanihodn podliacky puhav: jalov poplach zbyton (ktor' nemusel by. pretoe niom/l, namhodn, podliacka, puhav dua hovor, nemal dvod): narobili zbyton rozruch zried. bezzpejor. g a u n e r s k kladn bezchybne p. vborne I, porov aj bezchybn P aj nezaslen, nespravodliv bezchybn ktor nem ani jednu chybu, ktor je plne bez chb (op. chybn) dokonal (op. nedokonal): bezduch 1. (i pejor.) duevne, intelektulne nerozvinut; konan, uskutoovan bez (tvorivej) rozumovej inbezchybn, dokonal prca perfektn: perfektn nosti: nemajci mylienkov npl, hbku bezobsapreklad bezporuchov: bezporuchov motor, chod n przdny neobsan: bezduch, bezobsan, stroja presn (vyznaujci sa presnosou; op. nepresprzdny lovek; bezduch, bezobsan, przdne, neobn): presn vpoet, presn meranie sprvny dobr san tranie zned.: duchaprzdny duchapust nleit: bezchybn, sprvna, obr, nleit opo(Hurhan, /.borsk) bezmylienkov: bezmylienkov ved vzorn (ktor je v bezchybnosti prkladom) dielo obmedzen hlpy: obmedzen byrokrat, hovor na jednotku: vzorn sprvanie, odpove na jedhlpe poznmky netvoiv (op. tvoriv): netvoiv notku subt. bezvadn nespis. nezvadn napodobovanie, netvoiv prca bezmylienkovit bezkonen p nekonen automatick zautomatizovan mechanick bezkonfliktn p. pokojn 3 pren. pejor. papagjsky (roben mechanicky, bez hlbiebezkoristn p. nezitn ho uvedomenia, rozmania): bezmylienkovit, autobezkrvne p. bledo I matick memorovanie; automatick, zautomatizovan, bezkrvn p. bled I mechanick innos; papagjske opakovanie bezlist p. hol 2 p. aj schematick bezmajetn p. chudobn 1 2. p. mtvy' 1 bezmla p. pomaly 4, takmer bezfarebn, bezfarh 1. p. bled 1 2. p. neurit, jed- bezmsit neobsahujci mso (op. msit) bezms: notvrny bezmsit, bezms pokrm v egetarinsky (prznan bezforemn p. neforemn pre vegetarinov): bezmsit, vegetarinska strava pstny (zachovvajci pst od msa): po stroia bol bezhlasne p. ticho' I bezhlasn, bezhlas p. tich 1 piatok bezmsit, pstny de bezms p. bezmsit, pstny bezhlavo p. splaene 1, porov. aj bezhlav bezhlav konan prudko, zmtene, bez rozmania; bezmedzn p. nesmierny, nekonen svediaci o takom konan zmten chaotick: bezbezmennos p. anonymita hlav. zmten, chaotick ponanie neuven bezmenn p. anonymn, neznmy nepremyslen nedomyslen (bez dslednho uvebezmern p. nekonen, nesmierny nia, zvenia prpadnch dsledkov a pod.; op. uvebezmocnos p. slabos 1 n. premyslen, domyslen): neuven, nepremyslebezmocn 1. nemajci fyzick silu. neschopn postara n, nedomyslen krok v jeho ivote nerozmlen sa o seba, odkzan na pomoc inch; svediaci o tom bezmylienkovit: nerozmlen, bezmylienkovit slab (op. siln) kni. nemohci: bezmocn, slab stasprvanie ahkomysen ahkovny (konan rec; le u tri mesiace bezmocn, nemohci bezvlds bezhlavou ahostajnosou): ahkomysen, ahkovny nevldny (neschopn pohybu, neovldajci svoje ne konanie * panick splaen: panick balenie kuftelo): prila staroba a telo sa stalo bezvldnym, rov, splaen tek expr strmhlav: strmhlav vrhanie nevldnym; bezvldne, nevldne dy sa do riskantnch vec 2. nemajci monos kona, brni sa, zabrni nieobezhlune p. ticho' 1 mu; svediaci o tom bezradn knii. nemohci: polibezhlun p . neujn I cajti boli bezmocn, bezradn; bezmocn, nemohca bezhranin p. nesmierny, nekonen, pln 2, slep1 2 zrivos bezbrann slab (op. siln): bezbrann, bezhrmotne p. ticho' 1 slab ena; voi ivlu boli udia bezbrann, slab expr.: bezhrmotn p. tich 1 krehk hrieny biedny boh mal (nedokonal. oby. v nboenskom chpan); sme len krehk, bezcharaktern nemajci charakter; svediaci o tom (op. hrieni, biedni, mal udia charaktern) necharaktern neestn (op. estn): bezcharaktern, necharaktern klamr: necharakterbezmran p. jasn 1 n, neestn spsob bezzsadov (nemajci nijak bezmylienkovite 1. p. slepo 3 , mimovone 2. porov. zsady) fraz. bez chrbtovej kosti (ktor nem pevn przdny 2, bezduch 1

41
bezmylienkovit p. przdny 2, bezduch 1, automatick 2; bezhlav bezmylienkov p. przdny 2, bezduch 1 bezndej p. zfalstvo bezndejne p. ierno 2, porov. aj bezndejn bezndejnos p. zfalstvo bezndejn pri ktorom niet ndeje (na zlepenie, zmenu a pod.) zfal: bezndejn, zfal situcia bezvhadn bezten: bezvhadn, bezten stav bezvchodiskov bezvchodn nerieiten (z ktorho niet vchodiska): ocitn sa v bezvchodiskovom. bezvchodnom poloen zastar. depertny: depertny stav straten prehrat prehran: pacientov zpas s chorobou bol vopred straten, prehrat mrny: mrny boj expr.: stroskotan skrachovan: stroskotan, skrachovan prpad expr. odpsan beznron p. skromn I bezoblan p. jasn 1 bezobsan p. przdny 2, jalov 3, bezduch 1. akademick 2 bezoivec urlivo smel, asto aj dotierav lovek: dnes sa maj najlepie bezoiv opovlivec dotieravec trfalec trfanlivec: neviem, i je tak trfalec, opovlivec, alebo sa iba tak rob hovor., drz drzk: takho drzda si ete nevidel nevychovanec expr.: neokresanec neotesanec grobian hovor, expr.: neogabanec neokrehanec pejor.: odro chrap (ak sa zdrazuje nedostatok vchovy) nehanebnk nehanblivec hovor, expr nemresnk (ak sa zdrazuje nedostatok hanblivosti) subt. hulvt bezoivos p. impertinencia bezoiv urlivo smel opovliv trfal expr. prismel: bezoiv, opovliv mladk; bezoiv, trfal, prismel sprvanie voi autorite arogantn (bezoivo poven) hovor, drz (bezoivo vyzvav): zabolela ju synova arogantn odpove; premeriaval si enu drzm pohadom kni. impertinentn nemiestny: impertinentnd, nemiestna poznmka * netaktn nevychovan (op. taktn, vychovan) pejor. c h r a p n s k y : netaktn, nevychovan, chrapnske sprvanie dotierav dobiedzav (bezoivo neodbytn): dotierav, dobiedzav novinri odporn: odporn fagan nehanebn kni. bezostyn (nepoznajci hranice hanby): nehanebn, bezostyn ohovranie neslchan subt. nehorzny expr.: pust bohapust bohaprzdny (bezoivosou vzbudzujci pohorenie): neslchan, nehorzna, pust, bohapust lo; bohaprzdny rehot nr. priezoiv subt. sprost bezodkladne p. hne 1, naliehavo 2, rovno 7, srne. zaerstva bezodkladn p. naliehav 2, srny bezodplatne p. zadarmo bezohadne p. tvrdo 3, porov. aj bezohadn bezohadn ktor v svojom konan al. pri presadzovan svojich zujmov neberie ohad na nikoho a na ni krut tvrd surov pren. expr. vl: bezohadn, krut, tvrd, surov, vl zkon dungle; bezohadn, krut, tvrd presadzovanie vlastnej vle nevyberan

bezpredmetn
neetrn: nevyberan, neetrn spsob (op. etrn, ohadupln) drav (o loveku, ktor sa bezohadne derie dopredu): drav karierista egoistick sebeck (hadiaci iba na seba): egoistick, sebeck sprvanie vandalsk (svediaci o vandalizme): vandalsk prstup k prrode p. aj bezcitn bezostyn p. bezoiv, nehanebn 1 bezpartajn 1 p nestrancky bezpartajn 2 P. nestrank bezpek p. policajt bezpene p. isto 2, 3 bezpenos p. polcia bezpenostn p. poistn bezpen 1. majci pocit bezpeia; poskytujci ochranu pred nebezpeenstvom ist: ctila sa doma bezpen, ist neohrozen: uteenci boli v lese bezpen, neohrozen spoahliv zaruen (z hadiska bezpeia): schova vec na spoahlivom, zaruenom mieste zabezpeen zaisten: zabezpeen, zaisten kryt 2. p. ist 1 bezperspektvny p. bezvhadn bezplatne p. zadarmo bezplatn za ktor sa neplat neplaten nehonorovan: bezplatn, neplaten, nehonorovan funkcia von kni. grtis: von lstok na koncert, grtis pohostenie dobrovon (zaloen na dobrovonosti): dobrovon darcovstvo krvi bezpoetn p. nespotaten, obrovsk bezpodmienen ktor plat bez podmienok, vhrad; ktor nepripa in rieenie odb. nepodmienen: dosta bezpodmienen, nepodmienen trest pln: pln kapitulcia kategorick (vyluujci in monos): kategorick prkaz, zkaz bezvhradn absoltny (ktor nem nijak nroky, vhrady, oby. v citovej oblasti): bezvhradn, absoltna oddanos, vrnost ' expr. otrock: vyadova otrock poslunos * nevyhnutn okamit (ktor neznesie odklad): iada bezpodmienen, nevyhnutn npravu; okamit splnenie lohy bezpodstatne p. neodvodnene 1 bezpodstatn p. bezdvodn, neodvodnen bezpohlavn 1. pohlavne nevyvinut; neprejavujci zujem o pohlavn ivot asexulny: bezpohlavn, asexulna bytos 2. p. neurit bezpochyby p. isto 3, rozhodne 2 bezporuchov p. bezchybn, plynul bezpovedome p. mimovone bezprvie p. krivda bezprvny 1. p. neslobodn 2. p. nespravodliv 1; nezkonn bezpredmetn ktor stratil opodstatnenos, aktulnos neodvodnen neopodstatnen bezdvodn: bezpredmetn, neodvodnen, neopodstatnen spor; bezpredmetn, bezdvodn poiadavky neoprvnen nezmyseln: neoprvnen, nezmyseln nroky neaktulny hovor, pas (neskl.): problm je u neaktulny, pas zbyton: s to bezpredmetn, zbyton pripomienky

bezprinn
bezprinn p. neodvodnen, bezdvodn bezprkladn p. neobyajn bezprstren p. bezprizorn bezprznakov ktor nem charakteristick prznak (op. prznakov) neutrlny: bezpr(znakov, neutrlna vlastnos; bezprznakov, neutrlne slovo ben zvyajn obvykl pravideln (nim nie vnimon): ben, obvykl lexika; ben, zvyajn, obvykl sprvanie; pravideln skloovanie nevrazn nevyhranen neurit (bez vraznho znaku, vlastnosti): nevrazn, nevyhranen tl; neurit vraz tvre bezprizorne p. osamote bezprizorn nemajci domov, rodinu, prstreie bezprstren: bezprizorn, bezprstren eti opusten: tlal sa bezprizorn, opusten p. aj opusten, potuln 2 bezprostredne l .p. blzko 1, 2, rovno 8, priamo 3, tesne 1 2. p. hne 3, vzpt 3. p. domcky 2 2 bezprostednost p. blzkos bezprostredn I. ktor nie je sprostredkovan priamy (op nepriamy) nesprostredkovan osobn: bezprostedn, priamy astnk bojov; ma bezprostredn, priamy, nesprostredkovan, osobn kontakt s niekm; bezprostredn, osobn prtomnos prezidenta kni. direktn 2. vyznaujci sa vekou priestorovou al. asovou blzkosou, tesnosou blzky najbli: bezprostredn, blzke, najbliie okolie tesn: v bezprostrednej, tesnej blzkosti priamy: priamy dotyk momentlny: momentlny dojem, momentlna potreba 3. prejavujci sa prirodzene, nentene, priamo (o loveku); svediaci o tom priamy primn: bezprostredn, priamy, primn lovek prirodzen nenten nestrojen: prirodzen, nenten sprvanie; nenten, nestrojen smev uvonen (oby. o sprvan) srden zastar. prostosrden domcky (ako doma): domcke ovzduie bezradnos p. rozpaky bezradn nevcdiaci si rady, pln neistoty, rozpakov (o loveku): svediaci o tom bezmocn: by v istej veci bezradn, bezmocn; bezradn, bezmocn dvala sa na trpiace zviera rozpait nerozhodn: zostal st rozpait, nerozhodn; rozpait, nerozhodn gesto neist zmten: neist, zmten sprvanie dezorientovan (zbaven orientcie, zaskoen): dezorientovan vodi stl bez pohnutia zfal (z bezradnosti): zfal zlos, zfal pla bezroh ktor nem rohy (o zvierati) ut zned. utav: bezroh, ut, utav kozy; utav samice sobov bezsenn ktor je bez spnku, bez snov prebden: bezsenn, prebden noc bezslovn p. nem bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za nieo, bez akchkovek starost ahko pohodlne astne: ije si bezstarostne, ahko pokojne: pokojne, bezstarostne oiiel z domu veselo hovor, dnom-dnom expr. lrom-from: peniaze len tak veselo, dnom-dnom rozdval; chodia len tak lrom-from po uliciach zastar. fidlne p. aj ahko

42
bezstarostn ktor je bez starosti ahk pohodln astn: bezstarostn, ahk, pohodln ivot; astn detsno pokojn bezpen: pokojn, bezpen spnok trocha pejor. pansk (finanne zabezpeen; o ivote) kni f i d l n y

beztak hovor. 1. vyjadruje priraovac vysvtlovai vzah a j tak i tak: pome domov, beztak, aj tak u. ni neurobme; nechaj ho. beztak, i tak si urob po svojom ani tak (iba v zpornch vetch): vrte sa, beztak, ani tak u tam ni neuvidte 2. dopa vpove a modifikuje pripojen vraz s cieom poda ist vysvetlenie a j tak i tak tak i tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporad; odte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak i tak mu nik neuver jednako j e d n a k : ale vy mu jednak(o) nepomete hovor, beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. fraz. napriek tomu napriek vetkmu napriek tomu vetkmu 3. p . predsa 2 beztelesn p. nehmotn beztoho p. beztak 2 beztriedny p. predtriedny, prvotn 1 beztvrny p. beztvar beztvar ktor nem urit, pevn tvar beztvrny: beztvar, bezt\'rna hmota odb a m o r f n : amorfn nerast * neurit: neurit umeleck vtvor bezelne 1. p bezciene 2. p. nadarmo 1. zbytone bezeln ktor nem el, cie, zmysel a pod. neeln nepraktick: bezeln, neeln prca; bezeln. neeln, nepraktick nbytok, premet bezcieny: bezeln, bezciene tlanie nezmyseln zbyton mrny daromn: nezmyseln, zbyton smr; mrne, daromn obete bezinne p naprzdno, porov. aj neinn bezinn p. neinn bezhonnos p. istota 2 bezhonn ktor je bez (morlnej) ujmy, pokodenia; svediaci o tom poestn cnostn nostn: bezhonn, poestn, cnostn, nostn obania staton estn poctiv (vyznaujci sa statonosou, estnosou): staton, estn, poctiv konanie * mrav n kni. mravopoestn: vies mravn, mravopoestn ivot ist kni..: zachovan zachoval (mravne): ist, mravne zachovan, zachoval udia nevinn nepokvrnen (pohlavne ist): nevinn, nepokvrnen dieva * dobr: ma dobr poves bez hany: lovek bez hany expr. svt: Nikto nie je svt! bezsmevn p. smutn bezspene p. nadarmo bezspen p.nespen bezten p. bezndejn, zfal 2, smutn, neradostn bezuzdn p. neviazan, bujn 2 bezva, bezvadne p. vborne 1, 2 bezvadn p bezchybn, vborn, dokonal I bezvedomie p. mdloba bezverec p. ateista bezvldie p. anarchia 1 bezvldnos p. slabos 1 bezvldny p. bezmocn 1, nevldny1

43
bezvlas p. pleiv, hol 2 bezvhadn ktor nem (dobr) vyhliadky, perspektvy bezperspektvny: bezvhadn, bezperspektvny zajtrajok bezndejn bezten: bezndejn, bezten situcia bezvhradn p. bezpodmienen, pln 2. absoltny bezvchodiskov, bezvchodn p. bezndejn bezvrazn p. neurit bezvsledne p. nadarmo 1, naprzdno, zbytone bezvsledn p. nespen, mrny 1 bezvznamnos p. niota I bezvznamn ktor nem vznam, vhu, dosah a pod. nevznamn nedleit (op vznamn, dleit): bezvznamn, nevznamn, nedleit udlost nezvan nepodstatn (op. zvan, podstatn): nezvzne', nepodstatn argumenty kni.: irelevantn indiferentn (bezvznamn z danho al. istho hadiska): vsledok je pre ns irelevantn; nie je to pre ma indiferentn zanedbaten (ktor mono zanedba, prehliadnu; op. nezanedbaten): zanedbaten chyba * bezcenn (op. cenn): bezcenn rada kni. efemrny /ried. eemerick kni podenkov (trvajci iba krtko, majci mal hodnotu): efemrne, efemerick zsluhy; podenkov autor vedn banlny (bezvznamn vo svojej vednosti): vedn udalos, banlne rei malichern: malichern spor hovor, expr.: hlpy sprost subt. blb: hlpe, sprost malikosti drobn nepatrn mal niotn: drobn starosti, nepatrn figrka (o loveku); mal rola, niotn veci przdny zbyton: przdne gest, zbyton starosti expr. mizern: trpi sa pre mizern gro expr. smieny: smiena hdka expr.: trokrsky trochrsky blchrsky trpasli: trokrske, trochrske, blchrske podnikanie; trpasli majetok expr.: nanihodn nani (neskl.) hezzkladne p. neodvodnene I bezzkladn p.bezdvodn, neodvodnen bezzkonn p. nezkonn bezzsadovec p. kompromisnk bezzsadov p. bezcharaktern bezzitn p. nezitn bezzmyseln p. nezmyseln bezzub p. trbav 1 bezzvune p. ticho' 1 bezzvun, bezzvuk p. neujn 1, tich 1 bezivotn p. schematick 2 bea 1. rchlo sa pohybova na nohch (o uoch i zvieratch); vbec sa rchlo pohybova (najm o dopravnch prostriedkoch) uteka: deti beia, utekaj, o im sily staia expr. beka: dievatko bek oproti expr.: hnt sa uha upaova upna trieii: enie sa, upauje pre, aby ho nechytili: ktosi upna, trieli za nami expr fujazdi: snky fujazdici dolu kopcom cvla: kone cvlaj opreteky kni. al. expr. jacha: vlak, rue, auto jach expr.: letie pli pri fra fia M a frnda frnga rafa hafri: let, pli za kamartmi, len sa mu tak pty blskaj; pri, fr na kpalisko hne po vyuovan; rafe, hafr ostoest expr. rti sa (o nieom velkom, poetnom): rchlik sa rti oproti; Kto sa to rti za nami? * hovor, expr: masti maza vi-

bicyklista
ha iba: mast, mae, vih od ns o najalej slang, kmita: kmit, a sa mu tak hlava natriasa hovor, expr.: sypa sa pada (oby. v rozkaze): Sypte sa u! Padajte! hovor, zastar. pakova sa (oby. v rozkaze): Pakujte sa odtiato! kni/. rua (sa): Kam sa to vetci ruaj? kni. prcha (uteka pred niekm, pred niem) printova (bea print; pren. expr. bea vbec) nr.: pea uvj a trta trtli f r a p. aj ponha sa 2. p. ma sa 2, plyn 2 3. p. pracova 2 beec 1. kto al. o (rchlo) be: as je neprosn beec b e h : tento k je dobr beh 2. p. strelec 2 beiaky p. behom 1 beka p. cupota 2 bekom p. behom 1 beky l.p. behom I 2. p. narchlo bene p. zvyajne, porov. aj ben ben vemi rozren, veobecne znmy, nim nie vnimon zvyajn kni. obvykl (op. nezvyajn, neobvykl): ben, zvyajn, obvykl postup kni. uzulny: uzulny spsob * obyajn kadodenn vedn prozaick (asto sa vyskytujci, pouvan): obyajn, kadodenn, vedn, prozaick starosti, potreby obligtny konvenn (spoloensky ben): obligtny prpa; obligtny, konvenn nzor banlny trivilny (ben svojou astosou a jednoduchosou): nepozn' tak banlne, trivilne veci casty expr. tuctov: ast, tuctov zjav n o r m l n y prirodzen: niekdajie labu je dnes normlnym, prirodzenm javom pravideln (ben vzhadom na svoje pravideln opakovanie): pravideln prznak choroby vit zauvan tradin zabehan zabehnut: vit, zauvan zus: tradin, zabehan, zabehnut postup bezprznakov neutrlny (bez charakteristickho prznaku; op. prznakov): bezprznakov, neutrlna lexika j e d n o d u c h prost drobn mal (o loveku) bov svetlohned s odtieom do lta emlov (farby emle) telov (farby tela): bov, emov farba: telov panuchy pieskov (farby piesku): pieskov odtie hovor, drapov svetlobov (s jemnm, bledm odtieom) p. aj hned bianko p. przdny 1. ist 2 bibas p. hlupk biblia p. kniha 1 bibliofil zberate bibliofli (krsnych al. vzcnych knh)
zastar. k n i h o m i l

bibliografia spis bibliografickch dajov literatra: k tdii chba bibliografia, literatra zastar. zried. knihopis bibliolgia p. knihoveda bibliotka p. kninica 1 bibliotekr p. knihovnk bica p. bi 2 bicykel dvojkolesov vozidlo na non pohon zastar. velocipd hovor, zastar. koleso bicyklista jazdec na bicykli cyklista: vodi zrazil dvoch bicyklistov, cyklistov zastar. velocipedista

biak
biak p. n biova 1. p. aha I 2. p. trpi 3. p. kritizova 4. p. drdi 2 bidlo p. pnt 2 bieda l.p. chudoba! 2. p. staros'1 hiedi p. ivoril biedne 1. porov biedny 1 2. p. mlo 2, slabo 1, 2, porov. aj biedny 2 biedny I. ijci v biede (materilnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zavajci trapy; svediaci o tom: biedny tvor chudobn (op. bohat) ndzny nemajetn (op. majetn) bezniajetn bedrskv: s vemi biedni, chudobn, ndzni: nemajetn, bezmajetn, beddrske pomery ubieden vybieden zastar. ubedovan: ubieden, ubedovan deti boh expr. nebork expr zastarv. nevoln: boh, nebork, nevoln sirota zboen zbedaen (biedny telesne i duevne): zboen, zbedaen uteenci poutovaniahodn (vzbudzujci scit): poutovaniahodn mrzk expr. zbedren zbdovan zbieden zried zabieden expr. zried. ivoriv (Tatarka) expr.: prabiedny pramizern prebiedny hohuk 2. expr. nevyhovujci kvalitou, mnostvom a pod. chudobn (op. bohat): biedna, chudobn strava; biedna. chudobn roda chatrn (opotrebovan): chatrn obleenie chab vetch nedostaton: chab, vetch zdravie: chab, nedostaton vedomosti slab expr boh mizern pramizern obrcky
p r a b i e d n y kni. zastar.: m i z e r c k y m i z e r b l pejor.:

44
bieloskvci p biely bielos, bielota p. belos bielovlska p blondna bielovlas p. ediv 1 bieluko, bielunko, bielulinko, bieluko p. bielo bieluk, bieluik, bielunk, bielulink p. biely biely ktor m farbu ako mlieko, sneh, alia a pod.: biele zuby, biele aty snehobiely mlienobiely: biele, snehobiele aty nevesty; biela, mlienobiela pokoka jasnobiely kni.: bieloskvci belostn (krsne, iarivo biely): bieloskvce plecia, belostn mramor cnovobiely (biely ako cn): cnovobiela farba kriedov (biely ako krieda): kriedov tvr pren. alabastrov mramorov (oby. o pokoke, tvri a pod.) porcelnovobielv porcelnov (biely ako porceln; oby. o tvri) perleov (biely a leskl ako perle) platinov (biely ako platina) mlieny (arbou podobn mlieku): mliene sklo ltobiely (biely so ltm ndychom): ltobiele vlasy modrobiely (biely s modrm ndychom): modrobiely dym sivohiely belav edivobiely popolavobiely pinavobiely (biely s ndychom do siva): sivobiele. edivobiele mraky; popolavobiele vlasy; pinavobiele mry domov striebrobiely: striebrobiely kov pren. srienist: srienist
hlava Starca pren. s n e n (Kaliniak) expr.: b i e l u k

vivav vivcky: slab, boh, mizern, pramizern plat: obrcky, vivav ivot expr tenk (biedny o do mnostva): tenk zrobok kni dezoltny expr.: alostn prebiedny hohuk: dezoltny stav, alostn vsledok expr.: ps psovsk psotn p. aj slab, zl 3. p. chud 4. p. bezmocn 2 bieli l.p. pa 2. p. li 1 3.p. pra1 bieliznk p. skria bielkovina zloit organick zlenina, najdleitejia sas ivej hmoty protein: bez bielkovn, protenov nie je ivot bielo majc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. ierno) nabielo, ps. i na bielo (op. naierno) dobiela, ps. > do biela (op. doiema): bielo, nabielo natret dvere: lastovika m na bruku bielo, dobiela sfarben perie snehobielo: snehobielo prestret stl alabastrovo poet. beovo: katiealabastrovo, beovo iari v slnench loch poei snene: Snene sa v slnci smial mj dom. (Mihlik) expr: bieluko hielunko bielulinko bieluko: bieluko, bielunko vyprat bielize nabieluko nabielunko nabielulinko nahieluko, ps. i na bieluko at.: na bieluko natret zbradlie dobieluka dobielunka dobielulinka * dobieluka, ps. i do bieluka at.: do bielunka, dobielulinka vyediven vlasy porov. aj biely bieloba p. belos hielohlvok p. bel bielohlav p. ediv I bielokrvnos p. leukmia

bieluik bielunk bielulink: bielu(i)k, bielu(li)nk koea zabielen zabelen (ktor sa stal bielym): zabielen, zabelen ruky od vpna * pribiely (prli, npadne biely): pribiela tvr bifliar p. bifo bifl'o hovor, pejor. iak. tudent, ktor sa vea mechanicky u: hovor sa, e je vek bifo hovor, pejor. bifliar stud. slang prtk: nem r bifliarov, prtkov biflovat sa p. ui sa 1 bigamia manelstvo mua s dvoma enami naraz dvojenstvo: nae prvne predpisy zakazuj bigamiu, dvojenstvo bigotnos p. pobonos bigotn p. siln 4 biag p znak 2 biagova verejne obviova oznaova: biagovali, oznaovali ho za zradcu obviova oierova (z nieoho) pranierova: pranierovali ho za chyby bilancia p. svaha bilancova p. hodnoti bilateralita vlastnos vzahu medzi dvoma objektmi al. astnkmi bilaterlnos: bilateralita. bilaterlnos nrodnho parku zavzuje obe krajiny * obojstrannos: obojstrannos zmluvy sa prestala dodriaval bilaterlny p. dvojstrann bilet, biietka p. vstupenka bilingvlny, bilingv istick p. dvojjazyn bilingvizmus aktvne pouvanie dvoch jazykov dvojjazynos: bilingvizmus je ben na nrodnostne zmieanch zemiach bim napodobuje hlas zvona, odbjanie bicch hodn, zvuk vznikajci pri dere na zvon al. in, oby. kovov predmet ham bom: bim. bim, hodiny odbili dve; bim, bam, bom, ozvalo sa z vee kostola: bim, bom, rozliehalo sa v celom dome po kadom dere na radi-

45
ator bim-bam bim-bom: bim-bam, bim-bom, ozvalo sa po celej doline himanulny p. obojrun bim-bam, bim-bom p. bim binrny p dvojlenn binokulr p. mikroskop binm p. dvojlen biografia p. ivotopis 1 biotick p ivotn 1 bipolrny p. dvojplov 1 bre p. hofier bisexulny p. obojpohlavn biskup p. kostr biskupsk ktor sa vzahuje na biskupa, biskupstvo kni. episkoplny: biskupsk, episkoplny rad; biskupsk. episkoplna sprva dieczny (ktor sa vzahuje na dieczu): dieczna rada biskupstvo p. diecza bistro p. kaviare, bufet bisu 1. vyjadruje mierne zahreenie, zakliatie bisubohu bisu dade bisue: ej. bisu, ako je to mon; bisubohu, o si to za loveka; a to, bisu dade. nie je zl ponuka bodaj bodaje bodaj a bodaj ho bodaje a bodaje ho: bisu, bodaj a, ale som sa zakol; bodaj (e) ho, ozval sa mi lnk abye a hastriguli hasordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu? 2. p veru bisubohu p. bisu I bisue p bisu 1 bi 1. prudko, dermi nara do nieoho, na nieo udiera tc mlti bcha: bi, udiera, tc do stola; bije, mlti, bcha kladivom trepa hcha bi: trepa, bchapsou na dvere expr.: trieska cpa dr/gat rafa: trieska palicou o mr; cpa piestom; rafa krdlom o zem expr.: seka rba (oby. senmi zbraami): seka, rba meom, palicou okolo seba expr. pra rchat : hromy per, rchaj o stromov bubnova (bitm spsobova dut zvuky): bubnuje mu palikou po chrbte expr. lupka (jemne
bi) expr. r u m p o t a (ikula)
expr.:

babota
tantui tentui: zvalili ho na zem a tantuili baca hica: nesmie baca pska expr lipka lupcova fraz. kraj. psa na chrbte 3. pri deroch vydva temn zvuk odbja: hodiny bij, odbjaj klopa bcha bi buchota tc tlkota trepota (o srdci) skka (hlasno bi; o srdci) pulzova kni.: tepa tepota: v ilch mu silno pulzuje, tepe krv; srce mu splaene tepe 4. spsobova smr zabja usmrcova: bi. zabja muchy expr.: hlui kntri: hlu, kntri potkany masakrova (hromadne bi) bi sa 1. rozdva si navzjom dery ruva sa ru sa: od zlosti sa zaali bi, ruva, ru mlti sa tc sa otka sa expr. seka sa hlui sa klbi sa chlpi sa pra sa hovor, pasova sa: deti sa na lke pasuj hovor boxova sa (bi sa psami) nr. klkova sa zried. marasi sa (Tatarka) expr. lomi sa (niem): palicami sa lomia 2. hovor, netvori sladn celok nehodit' sa (k sebe) hovor, nepasova: predloen koncepcie sa bij, nehodia sa k sebe, nepasuj (navzjom) kria (pri farbch): farebne doplnky kriia 3. p. bojova 1, 2 bitang p. nanihodnk bitka 1. fyzick konflikt dvoch al. viacerch ud: hka prerstla do bitky zpas zpolenie: zpas, bitka dvoch chlapov; zpolenie psami boj (vek, asto ozbrojen konflikt): boj troch cisrov sa odohral na tomto mieste arvtka potka (men konflikt): slovn potky expr.: ruvaka rbaka praka draka kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal t ruvaku. rbaku hovor, pasovaka expr. zried.: ruvanica rbanica hovor, expr.: harmatanec mela mela: rozbit okn krmy sveili o riadnom harmatanci 2. trest dermi: bitku ctil ete tri dni expr: vprask vplata: me sa tei na vprask hovor. expr. zastar.: virgas virg vilgo: budee to doma virgas subt. nakladaka fraz.: dvadsap padvadsa (na zadok): dostane padvadsa palicou bitkr kto sa rd bije: aby nebol bit, stal sa sm bitkrom nsilnk expr. zurvalec: s takm nsilnkom a zurvalcom si ni nezanaj zastar. dr pejor rabit rabitnik bitnok miesto, kde sa zabja dobytok na mso: z bitnka sa ahal zpach ponad cel mesteko j a t k a jatky: mso vo vekom kupoval priamo v jatke zastar. zbitok bivakova p. tbori bizarn p. udn, zvltny 1 biznis p. obchod 1 biznismen p. obchodnk, podnikate babot 1. expr. nesvisl al. nezrozumiten re brbot: babot, brbot opilcov; dolieha sem brbot z ulice expr.: lalot apot: detsk lalot expr. abdanina: ich re mu znela ako nezrozumiten abdanina
zjemn. al. det.:

2. dermi zasahova a spsobova telesn boles, tresta bitkou udiera expr. mlti tc: bije. udiera, mlti, tlie diea hlava-nehlava expr.: trieska cpa drzga rafa: trieska, cpa, rzga niekoho po kroch expr. lta dra drvi degvi tt lomi seka reza: nemilosrdne chlapca lta, derie, lom, ree expr.: hlui obva maova masti mydli esa mangova hasi: hlu, obv psa metlou aha iba viha plieska prskat korbova (bi korbom al. niem prunm) palicova (bi palicou) expr. boxova (bi psami) zaukova hovor.: facka fackovat' expr.: oflinkova pcka apcova iapa fliaska flieska (bi rukou po tvri): surovo mldenca zaukuje, fack, apcuje. fliaska hovor.: buchntova buchtovat' (bi psou do chrbta) expr chniapa chlomadi sta (vemi, silno bit) pra (oby. pri povzbudzovan do innosti): perie do koni hovor. expr. obrba: obrba chlapca psami expr tasa (Tatarka)

2. p. tranina babota 1. expr. nezrozumitene a nesvisle hovori, chybne artikulova expr. brbla: baboce, brble si osi pre seba brbta brbota hatla (ma oby. vroden arti-

babotav
kulami chybu): odpove iba neisto brbce zried. baboti pejor mrkota apota apta lalota lolota: apoce, laloce, hoci ho nik nerozumie blzni(v horke. v agnii) davota(o deoch uiacich sa artikulova) p. aj mrmla 2 2. p. tra babotav l.p. brblav I 2. p. trav baboti p. babota 1 baa 1. vydva zvuky ako ovca, tea. krava a pod. hliakat bakota bua: dobytok idci na pau ba, bliaka, bu mea mka mekota (oby. o koze, ovci) rua mua expr hka (o ronom statku) expr.: vybakova vybakva (stle, hojne, s prestvkami) 2. p. spieva I 3. p. kria 1 baiak p. uplakanec bafka p brecha 1 blha si p. pochvaova si blaho 1. o je prospen, uiton udom prospech dobro (op. zlo): podvody neprinaj blaho, prospech, dobro zdar osoh itok dobrodenie: urobila to na osoh. itok spolonosti expr chose 2. p pitok, astie 1 blahobyt ahk dostupnos ivotnch potrieb (op. bieda): vetci chc it v blahobyte dostatok hojnos bohatstvo: tba po dostatku, hojnosti dobrota kni?. dohrohyt: nevedia, o robi od dobroty nadbytok prepych (nadmern blahobyt): detsno strvil priam v prepychu luxus komfort: z kaho kta domu hadel neuveriten luxus fraz r a j na zemi: komunizmus suboval vybudova raj na zemi pre kadho hlahoinn p. dobroinn; blahodarn hlahodajn p. blahodarn blahodarn majci pozitvny inok: prinajci blaho, dobro, itok a pod. priazniv: blahodarn, priazniv vplyv pohybu na zdravie loveka kladn pozitvny dobr: kladn, pozitvny, dobr inok lieku expr. poehnan: poehnan d uiton oson: pobyt v horch bol pre deti uiton, oson zastar.: blahodejn dobrodejn blahonosn hlahoinn poci. zastar blahodajn kni. zastar blahodatn blahodatn p. blahodarn blahodejn p. blahodarn blahonosn p. blahodarn blahoprajn obsahujci, vyslovujci blahoelanie gratulun: dosta blahoprajn, gratulan telegram pozdravn (vyslovujci pozdrav pri istej prleitosti): prednies pozdravn prejav vinovn vinovncky hlahoprianie p. blahoelanie hlahopria p. blahoela blahorei p. chvli 2, ehna 2 blahosklonnos p. sympatia blahosklonn p. zhovievav, lskav hlahoslavenstvo p. astie 1 blahoslaven 1. p. posvtn 2 2. p astn blahoslavi p. chvli 2, velebi, ehna 2 blahovink p. eukalyptus / blaho volnost p sympatia blahovoln p zhovievav, lskav hlahova p sympatia

46
blahoelanie vyslovenie elania vetkho dobrho pri ivotnom vro al. sviatku, pri vznamnom spechu a pod.: dostal blahoelanie k promcii hlahoprianie gratulcia: nestail prijma gratulcie hovor, vin: povedal novoron vin hovor, vinovaka (vyslovovanie blahoelania) pozdrav: u prili vetky vianon pozdravy blahoela vyjadrova elanie dobra a pritom prejavova uznanie, ocenenie nieoho gratulova hlahopria: blahoela, gratulova, hlahopria k spechu, k ivotnmu jubileu, k meninm hovor, vinova: s niekomu vinova blah p. astn, prjemn bak, bakot l.p. pla 2. p. spev I bakota p. baa I blam 1. p. hanba 1 2. p. nespech blamova p. zosmieova blamova sa hovor, zaprini si neprjemn situciu zblamova sa zosmieni sa strpni sa ma blam: ni som nevedel, blamoval som sa pred celou spolonosou nepochodit' fraz. expr. streli capa expr.: pohorie zhorie (nema spech): s nvrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sa hovor, expr zhodi sa: svojou poznmkou sa pred vetkmi zhodil kompromitova sa (pokodi si dobr poves, vnos): blamova sa, kompromitova sa pred verejnosou expr. vybuchn: na skke som naisto vybuchol blanr p. kounk blanketa p. tlaivo blankyt p. azr blankytne p. modro' blankytn p. modr blatist pln blata bltiv hlatnat zablaten: blatist. bltiv, hlatnat. zablaten chodnk rozblaten rozmoknut rozmoen: rozblaten, rozmoknut tern /ried.: hlatnav blatniv p. aj bahnit, moarist bltiv p. bahnit, blatist hlatnat, blatnav, blatniv p. blatist blato rozmoen zem. hlina al. prach: na ceste ostalo po daoch blato bahno (riedke blato): spadol do bahna expr maras: ulice boli po dadi pln marasu blazeovan p. unuden, vyit, tup 4 blzinec 1. p. zmtok 2 2. p. psychiatria blzninec p. psychiatria blznit' p. balamuti blznit (sa), blaznie (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa sprva al. sa tak prejavova; prejavova tbu (oby. bostn) za niekm, niem expr.: alie (sa) iali sa poehabie sa pochabi sa: blaznie (sa), alie (sa), pochab sa od radosti; blzni sa. pochab sa za chlapcami; poasie sa blzni, alie, pocliabie expr.: besnie (sa) divie besni (sa) (vemi sa blzni) expr.: jai sa jani sa treti: jai sa za dievencami; tretia za idelmi slobody tratit rozum mat vrtochy expr. pochybova na rozume/na rozum: o trat rozum?; na staros m vrtochy hovor. expr. ra pl ovat'(o loveku al. mechanizme): stroj rapuje vystrja anti vyvdza divoie (blaznie sa pri hre. zbave) fraz nezmesti sa do koe samopai (sa)

47
(sprva sa samopane, nesptane, bujaro a pod.) subt. blbn expr. neos.: ibe mu vito mu (strca rozum) fraz. pejor. kvapk mu na karbid (je nenormlny) blznivos l.p. blznovstvo 1 2.p. samopa blzniv 1. duevne chor pomten nenormlny choromysen: na staros ostala blzniv, pomten, nenormlna, choromysen ialen zblznen fraz. chor na rozum fraz.expr padnut na hlavu: ialen, zblznen lovek; osoba chor na rozum, padnut na hlavu hovor, pochab expr.: spochuhen pojaen: nevedel, o me aka od pochabho, spochabenho mozgu nepretn posadnut hovor, expr.: ibnut uknut dugnut dubnut abnut hovor, pejor trafen strelen vihnut stihnut slang, ahnut neskl. hovor, pejor. pren. frcnut subt.: m e U ge miuge cvoknut 2. expr. zbaven rozvahy, nekontrolujci svoje prejavy, sprvanie (o loveku): svediaci o tom nerozumn nerozvny poblznn: blzniv, nerozvne, nerozumn, poblznn ieva; blzniv, nerozumn, nerozvny pln nemdry nezmyseln: nemdry, nezmyseln npad blznovsk expr.: ialen zblznen pochab spochaben pochbesk: mal svoje blznovsk obdobie: ialen roky; zblznen, pochab, spochaben. pochhesk mlados expr.: poplaen splaen pojaen zjaen rozjaen strelen trafen pobesnen: poplaen, splaen, pojaen, zjaen chalan; vplody strelenho, trafenho mozgu expr potran (Timrava, Podjavorinsk) samopan antiv rozblznen: samopane, antiv, rozblznen tea 3. p. siln 2, prudk 1.2 4. p. vstredn 1 blznovsk p. blzniv 2 blznovstvo 1. stav duevnej nerovnovhy prejavujci sa v znenej miere zodpovednosti za svoje iny; in, ktor sved o takomto stave blznivos: ke ho zasa chyt blznovstvo, blznivos, velio postvra ialenstvo ialenos pomtenie pomatenost: obchdza ho ialenstvo; netreba sa b. e narobme pomtenosti hlupota hlupstvo expr. ibnutos: podozrieval ho zo ibnutosti hlpos sprostos (iba o ine): nevmal si. ak sprostosti rob expr. idiotstvo hovor, expr: trafenos rape: nerozprvaj sa s nm. dr Ito rape subt.: magor (iba choroba) magorstvo magoina 2. p samopa blzon 1. duevne chor, pomten lovek pomtenec ialenec ialen hovor, expr ibnut subt.: cvok magor meuge debil (lovek postihnut debilitou) idiot (lovek postihnut idiotizmom) imbecil (lovek postihnut imbecilitou) 2. p. hlupk 3. p pajc 1 blaenos p. astie 1, pitok blaen p. astn, slastn, prjemn blai p. tei I blaiv p. astn, slastn, prjemn blb. blb. blbec p. hlupk blbina l.p. tranina, sprostos 2 2. p. daromnica 1 blbn p. blzni (sa) blbos 1. p. tranina, sprostos 1.2 2. p daromnica 1

hlenov
blbota p. klokotat' 1, blnka blbotav p. klokotav, blnkotav blb 1. p. sprost 1, hlpy 1 2. p. bezvznamn, nezmyseln 3. p. zl 2 bla p. horie 1 bledaa p. bledua bledast, bledav, bledist p. bled 1 bledn p edivie bledo 1. majc bled, svetl, nevrazn farbu; na bled farbu, bledou farbou (op. tmavo) nabledo, ps. i na bledo (op. natmavo) dobleda, ps. i do bieda (op. dotmava): bledo, nabledo natret stena; bleo, dobleda sfarben zore svetlo nasvetlo dosvetla, ps i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekan auto nevrazne mdlo: vo svetle lampy jeho t\'r psobila nevrazne, mlo bezkrvne priesvitne: po akej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitne expr. bleduko bledunko bledulinko bleduko nahleduko nabledunko nabledulinko * nableduko dohleduka * dobledunka dobledulinka dobleduka, ps. i na bleduko. do bleduka at.: bleduko, bledu(li)nko, nableunko zafarben ltka porov. aj bled 1 2. p. zle 5 bledobelas p modr bledoervene p. erveno bledoerven p. erven bledofialov p. fialov bledohned p. hned bledokrvnos p. leukmia bledolilav p. fialov bledomodr p. modr bledoruov p ruov bledosiv p. siv 1 bledozelen p. zelen bledolt p. lt bleduko, bleduko, bledunko. bledulinko p. bledo 1 bleduk, bleduk, bledunk, bledulink p bled I bledua expr. ena al. dieva bledej tvre: po chorobe sa Z nej stala ozajstn bledua expr bledaa: jedz. lebo bude ako t suseovie bledaa bled 1. majci slabiu farebn intenzitu al. majci odtie s prevldajcou bielou farbou (op. tmav) svetl: obraz maovan bledmi, svetlmi farbami; bled, svetl vlasy nevrazn mdl: nevrazn, mdl odtie bezfarebn bezfarb kni bezkrvn priesvitn (o tele loveka): bezfarebn, bezkrvne'pery; cel je bled, priesvitn biely: ma bled, bielu ple poblednut pobledl zblednut pehlednut (ktor stratil stos farby) zried.: prebelen prebielen (prestpen, preniknut bielou farbou): prebelen, prebielen ruky zried. ublednut (Jg) bledast bledav bledist (trocha bled, s ndychom do bieda) pihldnut pribled (privemi bled) vyblednut vyltnut: vyblednut, vyltnut katule vo vklade expr.: bleduk bleduk bledunk bledulink 2. p. slab 2, 3 3. p. kritick-' blen p. trpkos blenov p. hork' 1

blesk
blesk p. oko 1 bleskmo p. bleskovo, rchlo blesknut', hlesn p. zablyskn sa bleskn p. trblietav bleskom p. bleskovo, rchlo bleskorchly p. bleskov, rchly bleskot p. lesk I bleskota (sa) p. leskn sa, blska sa 1 bleskotav, bleskotn P. trblietav bleskovo za vemi krtky as, vemi rchlo, rchlo ako blesk bleskove v okamihu okamite v momente bleskurchlo bleskurchle: bleskovo, v okamihu. v momente so rozhodol, e odde; bleskove, bleskurchlo sa vrtil domov bleskom: sprva sa bleskom, bleskovo rozniesla po okol expr. ozlomkrky expr. /.ried. ozlomkrk (pri slovesch pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicu poet. bleskmo: bleskmo be (Hviezdoslav) poet. strelmo (rchlo ako strela): kovrnok sa spust strelmo z vky (Fabry) p. aj rchlo bleskov vemi rchly a oby. krtko trvajci; rchly ako blesk: bleskov zsah zried.: bleskorchly bleskurchly: bleskov, bleskorchla, bleskurchla reakcia, odpove okamit (nastvajci hne, v okamihu): okamit inok, okamit plnenie rozkazu nhly (vemi rchly a oby. neoakvan) rchly: nhly tok, rchle rozhodnutie p. aj prudk bleskozvod zariadenie na odvdzanie, znekodnenie blesku hromozvod: urobi revziu bleskozvodov, hromozvodov bleskurchle, bleskurchlo p. bleskovo, rchlo bleskurchly p. bleskov, rchly blch, hlchr p. pedant blchrsky p bezvznamn blchav p. zablchaven bliaka p. baa 1 blicr p. zkolk blika preruovane a oby. slabo svieti hlinka blikota hlinkota: semafor blik, blink; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televznych obrazoviek poblikvat' (blika s vmi prestvkami) miha sa mihotat sa mriha sa: v diake sa mih, mihoce slab svetlo kmita (sa): na stene kmit mal olejov lampa murka pomurkva pomurkova pomurova klipka poklipkva: hviezdy na oblohe murkaj, klipkaj chvie sa zried. mrka: v kte sa chveje slab plamienok svieky poskakova (o svetle, plamienku) expr.: sliepa kamra kamri (slabo horie, slabo svieti; o svetelnch zdrojoch): svieka, iarovka sliepa, kamre nr. lipka (Klal) tlie (slabo, bez plamea horie): uhlie, drevo tlie p. aj trblieta sa blikav ktor svieti, hor preruovane al. slabo blikotav: blikav, blikotav majk mihotav kmitav (svietiaci v rchlych, preruovanch intervaloch): mihotav, kmitav svetlo hviezd sliepav expr.: murkav klipkav (slabo blikav): sliepav, murkav, klipkav svetlo lampy expr. kamrav:

48
kamrav iarovka zried.: blinkotav blinkav blikot p. mihot blikota p. blika blikotav p. blikav blinka, blinkota p. blika blinkav p. blikav blinkot p. mihot blinkotav p. blikav blirrova p. chvli sa blzko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na mal vzdialenos, v blzkosti (op. aleko) blzo: necho tak blzko, blzo; pristpil celkom blzko, blzo nablzku (v blzkosti): zosta blzko, nablzku nablzko: nablzko nevideli nikoho znmeho (v blzkosti); necho tak blzko, nablzko (do blzkosti) nealeko (v nevekej vzdialenosti): bva nealeko napordzi poruke (iba v spojen so slovesami by, mat): schytil, o mal napordzi, poruke, a hodil o zem hne tesne bezprostredne (vo vemi malej vzdialenosti): hne, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutn lipa ksok: ksok pod vrcholom je chata expr.: blzuko blzunko blzulinko: m blzuko, blzunko do koly expr.: ksoek ktik ktiek: ksoek, ktik za zhradou teie potok fraz.: na dohodenie kameom na skok 2. v malej asovej vzdialenosti (op. aleko) blzo: Vianoce s u celkom blzko, blzo nablzku nealeko: zima je u blzko, nablzku, nealeko fraz. predo dvemi: faiangy s predo dvermi tesne bezprostredne (v malej asovej vzdialenosti pred niem): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozili expr.: blzuko blzunko blzulinko: przdniny s u blzuko, blzunko 3. (koho, oho) vyjadruje mal priestorov vzdialenos od niekoho, nieoho blzo nealeko (koho. oho): blzko, blzo domu vyrstol vek orech; sadol si blzko, nealeko ma v blzkosti (koho, oho): v blzkosti

hotela je vek park pri (kom. om): blzko jazera, pri jazere postavili chatu kni. pobl (koho, oho): usadili
sa v horch pobl mesta zried. n a b l z k u (koho. oho):

nablzku potoka vyrstol vek tbor expr.: blzuko blzunko blzulinko (koho. oho): bol u blzuko, blzulinko ciea blzkos mal priestorov al. asov vzdialenos susedstvo: v blzkosti, v susedstve nho domu je kola bezprostrednos (asov): bezprostrednos, blzkos nastvajceho sviatku blzkoznan p. synonymn blzky 1. priestorovo al. asovo mlo vzdialen (op. alek) bezprostredn nealek neirok (op. irok): blzke, bezprostredn, neirok okolie; blzky, nealek les skor (asovo blzky): blzka, skor budcnos dohadn (asovo blzky): v blzkom, dohadnom ase expr.: blzuk blzunk 2. spojen rodinnmi, priateskmi vzahmi, spolonm pvodom, spolonmi vlastnosami a pod. (op. vzdialen) nealek pokrvn: blzka, nedalek rodina; blzky, pokrvn prbuzn dvern: dvern priate * sympatick (vyvolvajci nklonnos): je mi sympatick od prvej chvle prbuzn spriaznen

49
sprbuznen: prbuzn kultry; prbuzn, spriaznen povahy; spriavien, sprbuznen due sestersk bratsk: sestersk organizcia, bratsk nrod * podobn: nae nzory s si blzke, podobn (op. rozdielne, odlin) bezprostredn tesn zky priamy (vemi blzky): bezprostredn, lesn, zky, priamy vzah, kontakt expr. bizuk blzunkv blzulink blizat p. dvojat blzo l.p. blzko 1-3 2. p. pri 1 blzuko, blzunko, blzulinko p. blzko 1-3 bizuk, blzunk, blzulink p. blzky 2 blence p. dvojat bli p. ubliova bli sa dostva sa do blzkosti (priestorovej al. asovej) pribliova sa prichdza: vojsk sa blia, pribliuj k mestu: jar sa u bli, prichdza nadchdza nadchod i (bli sa v ase): nachza, nadchodpstne obdobie prikrda sa vkrda sa (opatrne, ticho sa bli): prikrdaj sa spoza humna; veer sa k nm u vkrda pistupovat kra (bli sa krokom, chdzou): pristupuje, kra k nm s rozosmiatou tvrou bli p. podrobn blk p. plame, blkot hka, hka p. horie I blkot horenie v podobe ohnivch stpcov, plameov blk: blk. blkot oha videli z daleka plame: plame svieky blkota p. horie 1 blnka. blnkota p. horie 1 blok p. zpisnk blokova znemoni prstup niekde, styk s niekm, niem uzavrie uzatvori zavrie zatvori zablokova: blokova, zablokova, (u)zavrie. (u)zat\'ori letisko, cestu zabarikdova (barikdou zabrni prstup): vstup do arelu zabarikovali prehradi (blokova priehradou): cestu nm prehradili brvnom obkolesi (znemoni prstup protivnkovi): obkolesil zemie obsadi: telefnne linky boli obsaden pren. hovor, torpdova (znemoni nejak innos): torpdova diskusiu blond, blondav p. svtlovlas, svetl I blondiak. blondn p. bel blondna ena al. dieva s plavmi vlasmi blondnka plavovlska svtlovlska: nie je prirodzen plavovlska. blondna bielovlska expr zlatovlska blondnka p. blondna blac, bl p. mal 1 blkr p pedant blud 1. nuka protiviaca sa oficilnemu (pvodne cirkevnmu) ueniu, oficilnej ideolgii kacrstvo: kacri neradi odvolvali svoje bludy, kacrstva herza bludrstvo 2. p. chyba 1 bludr l . p tulk 2.p. odpadlk, kacr hludri p. tla sa I bludrstvo p. blud 1. herza bludika p. svetlonos bludisko miesto, kde mono ahko zabldi labyrint: stratili sa v bludisku, labyrinte schodsk splet pren.

blska sa
katakomby (podzemn bludisko): pod mestom s hotov katakomby rozlinch komunikanch siet expr. babylon: trh nebol prehadnm miestom, bol to babylon bldi 1. meni smer (pohadu, mylienok a pod.) beha pobieha kni. zastar teka: oi mu bldili, behali; myse bldi, beh; spomienky bldili, pobiehali tpa (by v neistote): bldi, tpa v pochybnostiach 2. p. tla sa I 3. p. mli sa bldiv 1. p. tlav, potuln 1,2 2. p. nepokojn 2 bludn l.p. tlav, potuln 1.2 2. p. klamn, chybn 2, nesprvny bluf p. klam 2 blufovan p. predstieran hlufova p. klama 2 buskaexpr. preruovane a oby. so zubou al. nesmelo sa pozera na niekoho, na nieo hovor.: pokukva pokukova* pokuova* kli: buska,pokukva. pokuova na dievence mrka murka (dva pritom znamenie) miha: mrka, murka, miha oami na niekoho flbcha (bokom) blska (ostro, ptravo a pod.): foclui. blska oami iskri (prenikavo): zrivo iskr oami huskn, busn porov. buska blza p. blzka blzka ahk horn as enskho obleenia blza: biela blzka, blza enm sved blznina p. tranina, vmysel I hlzni 1. bez zmyslu a nezrozumitene hovori, najm v spnku, v horke al. v agnii expr. balui: m zimnicu a blzni; nevie o sebe, iba balu expr babota zried. baboti expr. balcha hovor, fantazrova: o hladu u fantazruje halucinova (nezmyselne hovori oby. pri psychickej poruche) 2. p. roji, snva blznivec p. rojko blznivos p. romantika 2 blzniv 1. ktor nevedome, nepretne hovor (v spnku al. v chorobe); svediaci o tom expr.: baluiv: blzniv, baluiv chor; blzniv, baluiv ston odb.: delirick delriov: delirick, delriov stav; delirick, delriov vkriky 2. p. rojiv bluzn p. vetrovka blska p. trasochvost blska p. blska sa 1, hra 3 blska sa 1. vydva jas, javi sa lesklm (preruovane al. bez preruenia) blska blya sa leskn sa ligota sa expr.: blyskotat' (sa) bleskota (sa): perky sa na ruke blskaj, blytia; oi blskaj radosou. v oku sa ligoce, leskne slza iari (nepreruovane): mesiac slabo iari zried. jasa sa (Timrava. Rzus) trblieta sa jaga sa jagota sa (kmitavo, preruovane): hviezdy sa trblietaj, jagaj skvie sa svieti svieti sa (prejavova sa svetlom, istotou a pod.): vetko sa blska, skvie, svieti istotou striebri sa (javi sa ako striebro): v diake sa striebri jazero perli sa (javi sa ako drobn perly): vno sa v pohri perli belie sa prebelieva sa (javi sa bielym, svetlm):

blskavica
v trve sa belej semokrsky vynma sa (javi sa npadnm) iskri (sa) (vydva svetlo v podobe iskier): pohri (sa) iskr vno horie (o oiach): oi mu horia radosou p. aj hra 3 2. p . chvli sa blskavica p. brka I blskav I. p. leskl, trblietav 2. p. ndhern I. prepychov blyskn sa, blysn sa l.p. zablyskn sa 2. p. ukza sa 1. 3 blyskot p. lesk 1 blyskotat' (sa) p. blska sa I blya sa p. blska sa 1, leskn sa blyav p. trblietav, leskl bo p. lebo I, e 2 bubk p. straidlo I hohka p. opekanec boho p. straidlo I bobok p. vkal bohonrsky p. poveriv boby p sane hocnian p. lodmajster boi p. vyhba (sa) 2 boka p. sud bonk p pobonica bon 1. ktor sa miestom, polohou nachdza na boku. po strane, veda nieoho postrann pobon: bon, postrann osvetlenie; bon, postrann dvere vedaj: vedajia ulica odb. laterlny: laterlna lokalizcia, laterlne vhonky zastar strann: strann pozorovate (Kukun) port, krdeln: kreln tonk 2. p. vedaj 2, 3. druhorad 3. p. tajn1 bod 1. as. zloka celku zastar. punkt: aj tento punkt rokovania prebehol bez problmov 2. p. bodka bodaj 1. p. kie 2. p. bisu I bodaje p. bisu I bodk krtka bodn zbra nasadzovan na hlave strelnch zbran bajonet bodlo: ke sa minuli nboje, prili k slovu bodky dka (krtka rezn a bodn zbra) boda I. zasahova konitm, ostrm predmetom picha: boda, picha koa ostrohou kla (rohmi) kraj bda (Kukun): bda ho do boka tucha: tuchol. picha palicou do pahreby tpa (o hmyze): vely, osy tpu, bodaj hovor, zastar stsa (Dobinsk): stsa zviera do boka nr. zabda: zaba pysk do zeme (Kukun) 2. spsobova ostr, bodav boles picha: ostr svetlo bod. pich do o kla: neos. kole ho v boku 3. p. podpichva bodav spsobujci ostr, krtku boles, bodnutie, pichnutie pichav tpav: bodav, pichav, tpav srne, komre tipav pichav ostr: tipav mrz; pichav boles v oiach; pichav, ostr svetlo; pichav, ostr severk bodav: bodav strnisko doralo nohy bodka najmen grafick prvok zobrazovacch, najm psmovch sstav: urobil bodku nad i zastar punkt

50
(najm v prenesenom vzname): pochopil prkazy do poslednho punktu zastar. bod (interpunkn znamienko): urobi nad psmenom j bod hodkast. bodkav p. bodkovan bodkoiarka interpunkn znamienko skladajce sa z bodky a iarky zastarv. stednk zastar semikoln bodkovan majci bodky, pokryt bodkami bodkast bodkav: bodkovan, bokast, bodkov aty hrkovan zried. hrkav (posiaty bodkami v podobe hrachu): hrkovan atka: hrkav tmav runk (Rzus) kropenat kropen krpkav krpkat (drobno bodkovan, oby. o srsti, koi. per a. pod.): kropenat, kropen perie jarabice; krpkav, krpkat krupina vajka boda, bodaie p. stie 2 bodav p. pichav, bodav bodlo p bodk bodn 1. porov. boda 2. p hodi sa 1 bodova p. hodnoti bodro p bystro 1 bodr p. iv 3, vesel I, rezk 1 boh v nboenskom chpan bytos s nadprirodzenmi schopnosami bostvo: bohovia, bostv primitvnych nrodov bik (v polyteizme bostvo niieho stupa): pohania maj cel plejdu bohov i bikov
poet. h r o m o v l d c a

Boh v kresanskom nboenstve najvyia bytos ako pvodca vetkho Stvorite Pn Pn Boh Najvy Vemohci Otec nebesk Hospodin hovor. Pnboko (synonym pre jeho prv osobu) boha p. doparoma I bohabojn p. nbon 1, cnostn boh bohat, majetn lovek (op. bedr) magnt: olejov boh, magnt milionr: milionri bohatli a mal akcionri strcali kni.: magn krzus pejor. nabob kapitalista buruj: vid v kapitalistoch iba pupkov so zlatmi retiazkami subt. prach: vraj ni nem, a pozri, ak prach sa z neho vykul zbohatlk hovor, expr.: zaperenec zazobanec (kto rchlo a oby. neestne zbohatol): c chudka sa podfukmi stal zazobanec pejor. pupk bohaprzdnik p. ateista bohaprzdnos p. ateizmus bohaprzdny p. bezbon, nehanebn 1. hrieny I; bezoiv bohapust p. bezbon, nehanebn 1. hrieny 1: bezoiv; neviazan bohatier p. hrdina bohatiersky p. hrdinsk bohatierstvo p heroizmus bohatn p. vzmha sa I bohatstvo l.p. majetok 2. p. blahobyt 3.p. mnostvo 2 bohat 1. vyznaujci sa dostatkom materilnych prostriedkov. ijci v hmotnom blahobyte (o loveku; op. chudobn) majetn (op. nemajetn, bezmajetn): by bohat, majetn; bohat, majetn predkovia zmon: letn sdla zmonch ud hovor, dobre situovan: dobre situovan rodina solventn (majci dostatok peaz, schopn plati): solventn rodiia hovor, expr.: zapeen operen zazoban: by dobre zape-

51
ren, operen, zazoban subt. prachat: ponuka iba pre prachatch zujemcov zastar. peait: peait nevesta nr. zagazdovan: zagazdovan mlynr pren. nr. hrub: hrub gazda (Kukun. Hviezdoslav) expr. pebohat (vemi, nesmierne bohat) expr. pribohat (privemi bohat, oby. pejor.) 2. vyznaujci sa dostatkom, hojnosou, oplvajci niem kladnm (v materilnom i duchovnom zmysle) hojn: bohat, hojn roda: bohat, hojn prrastok rodn kni. poehnan (bohat na rodu): rodn kraj, poehnan rok * tedr vdatn: tedr odmena, vdatn zrky * lukulsk: lukulsk hody, hostiny poetn (bohat o sa tka potu): poetn as divkov kni. opulentn (vyznaujci sa nadbytkom): opulentn hostina * kni. neprebern (vemi bohat): neprebern zsoby vek pestr (bohat rozsahom a pestrosou): vek, pestr vber, atnk, sortiment plodn (bohat na vsledky): prei bohat, plodn ivot plnotvrny mnohotvrny rozmanit obsan pln (bohat na zmeny, zitky; intenzvne prevan; o ivote) rozsiahly obsiahly (majci vek rozsah): rozsiahle zdroje surovn: bohat, rozsiahla, obsiahla slovn zsoba vysok expr. krovsk: dosta vysok, krovsk odmenu bujn: bujn porast, bujn vlasy, bujn fantzia nkladn (bohat a oby. nron): nkladn toaleta expr.: pebohat pehojn (vemi bohat): v prebohatej, prehojnej miere expr pribohat (prli bohat) bohd p. pravdepodobne 1 bohdaj p. kie bohemizmus esk jazykov prvok v cudzom jazykovom prostred echizmus: re dstojnkov je presten boliemizmami, echizmami bohemizova sa p. poeovat' sa bohmsky p svetcky I bohhovie p. ktovie hohhovieako p. ktovieako 1 bohchr 1. p. boechr 1 2, p. nedajboe 2 3. p. nie bohorovn p. pyne 1 bohorovn p. pyn I, poven bohorhask, bohorhav p. hrieny 1, bezbon bohoslovec p. teolg bohoslovie p. teolgia bohoslovn p. nboensk bohosluba p oma bohosluobn p. obradn I, nboensk bohova p. klia, hrei 1 bohov, bohovo, bohovsky l.p. vborne 1,2 2.p. vemi bohovsk p vborn, vynikajci 1 bohuchovaj l.p. boechr 1 2.p. nedajboe 2 3.p. nie I bohuchvla p. chvalabohu bohumil p. dobr 1, 4; cnostn bohuotcu, bohuotcuprisahni, bohuotcuprism p. naozaj, veru bohuprisahm, bohuprism p. naozaj, veru bohuia p. ia2 bohvie p. ktovie bohvieako p. ktovieako 1, 2, mimoriadne 2 bohvieak p ktovieak

bojova
bohvieo p. ktovieo bohviedokedy, bohviedokia p. ktoviedokedy bohviekade, bohviekadia p. ktoviekade bohviekam p. ktoviekde 2 bohviekde p. ktoviekde 1, 2 bohviekedy p. ktoviekedy bohviekolko 1. p. ktoviekoko 1 2. p. vea bohviekto p. ktoviekto bohviektor p. ktovieak bohvieodkia p. ktovieodkia bohviepreo p. ktoviepreo bohvieskade, bohvieskadia p ktovieodkia bohya p. arodejnica bohzn p. ktovie bochnk p. pece boj p. bitka I, zpas 1, 2 bojachtiv p. bojovn, ton bojar p. achtic 1 bojarka p. achtin bojazlivec nesmel, bojazliv lovek ustrehanec ustraenec uakanec: toho bojazlivca, ustraenca vyak kad ramot opatrnk opatrnostkr (kto nesmelo kon): tak opatrnostkr nikdy nezbohatne zbabelec (kto sa zakne v rozhodujcich situcich): ked dolo na lmanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec expr.. bojko strachopud strako stracho trasortka pejor baba hrob: posran posranec zasran srao: je to baba, ned sa s nm rta; vetci sraovia uli ete pre bitkou bojazliv ktorho ahko preme strach, neistota; mlo odvny; svediaci o strachu (op. odvny, smel) nesmel: bojazliv, nesmel diea, mla; ozval sa bojazlivm, nesmelm hlasom * nialodun malovern malomysen kni. defetistick (majci mlo sebadvery) pren. chab: ma malodun, defetistick mylienky; malodun, malovern, malomysen lovek; chab dua akav (ktor podlieha nhlemu pocitu strachu; majci sklon b sa): chorobne akav I ena. lkav vta plach: plach zviera okav ostchav neist (prejavujci strach, obavy vhanm): okuiv, ostchav, neist sprvanie ustraen ustrchan ustrachovan vystraen zried. uplaen (ktor m sklon b sa; ktor odra momentlny strach): ustrchan, ustraen oi; ustrachovan, vystraen, uplaen matky expr. strachopudsk pejor. babsk: m strachopudsk, babsk povahu, boj
sa skky ni. hovor.: p o o n d i a t y p o o n d e n hrub.: p o -

srat posran zjemn pokakan; prestraen expr.: rozklepan vyklepan /ried.: strachupln strachostliv strachostiv zastarv.: strachovliv strachotliv; pribojazliv (prli bojazliv) bojisko miesto boja front: sprvy z. bojiska, z frontu zpasisko (miesto zpasu) p. aj zpasisko bojko p. bojazlivec, zbabelec bojkotova p. nevimn si bojler p ohrieva bojova 1. zvdza boj, bitku (najm vo vojenskom, prp. portovom zmysle) bi sa: nai otcovia bojovali, bili sa za vlas zpasi: zpasi, bi sa s presilou

bojovncky
kni. zpolit": zpolit v tvrdom boji kni. broji (stava sa na odpor): broji proti nsiliu, proti zradcom seka sa rba sa (bojova so senmi zbraami): sekali sa. rbali sa do krvi zastarav, potka sa: potka sa s nepriateom zastar. probova sa: dvaja sa s nm probuj zried. pora sa: kmene sa medzi sebou poraj fraz. mera si sily: na ihrisku si meraj sily dve najlepie mustv expr.: ruva sa ru sa: ruj sa mezi sebou ako dva kohty 2. usilova sa nieo vydoby, nieo dosiahnu vies boj bi sa: bojuj, ved boj, bij sa za lepie miesta zpasi bori sa kni. borcova sa: zpasi, bori sa s prekkami kni. harcova (za nieo) hovor, pasova sa expr.: ruva sa ru sa bojovncky p. bojovn bojovn pln odhodlania bojova, toi, nevzdva sa, presadi sa a pod. (o loveku); svediaci o tom bojovncky bojov: ma bojovnho, bojovnckeho ducha; vade vldne bojovn, bojov nlada kni. militantn bojachtiv ton vbojn (vyhadvajci al. vyvolvajci boj, konflikt; op. pokojamilovn, mierny): militantn, bojachtiv skupiny; ton, vbojn povaha odvny smel odhodlan (oby. o prejavoch loveka vyjadrujcich odhodlanie): odvny, smel, odhodlan pohad: odvna, smel, odhodlan re revolun burcujci: revolun piese; burcujce pokriky, hesl

52
bolerz p. krupn boles p. smtok bolestnsky p. precitliven, bolestn 1 bolestipln p. bolestn 1, smutn bolestit p. narieka 1, bedka bolestivo 1. porov. bolestiv 2. p. ako 3 bolestiv 1. ktor bol. ktor spsobu je telesn, zried. aj duevn boles; svediaci o bolesti boav: bolestiv, boav miesto po operanom zkroku; bolestiv, boav injekcia * ubolen rozbolen rozboaven: ubolen, rozbolen, rozboaven dy, kni. i (pren.) rozjatren, nezahojen: rozjatren, nezahojen rana bolestn (astejie o duevnej, zried. aj o telesnej bolesti): bolestn strata; bolestn vytrhnutie zuba (op. bezbolestn) citliv (na boles): rana je ete boav, citliv kni. bny (svediaci o duevnej bolesti): bl'ny vzdych 2. p. neprjemn bolestne 1. porov. bolestn 2. p. ako 3 bolestn 1. prezrdzajci, spsobujci duevn, zried. i telesn boles; svediaci o bolesti bolestiv: bolestn, bolestiv lenie, precitnutie; bolestn, bolestiv zkrok, prod (op. bezbolestn) boav: boav divok, boav rana kni. bny trpk hork smutn (naplnen trpkosou, smtkom): bny polilad; trpk, hork sklamanie; smutn smev kni.: strastipln strastn zried. bolestipln: strastipln, strastn obdobie; bolestipln vzdychy alostn kni.: alostiv ianv (pln bolesti, iau): alostn, alostiv, iane nariekanie kni.: srdcervci srdcelomn: srdcervci, srdcelomn vjav, prbeh, pla expr.. asto pejor.: bolestnsky trpitesk: pozera s bolestnskym, trpiteskm vrazom v tvri zraujci kni. jatriv: zraujci pohad na chor diea, jatriv spomienka na neastn detswo * kni. sebatrzniv: seba trzniv smtok poet. golgotsk: golgotsk kr (Hviezdoslav) sedembolestn (i poet., ktor vea trpel): Sedembolestnd Matka Boia, sedembolestnd zem (Kostra) expr. prebolestn: prebolestn matka pren.: trnit tnist: trnit, tnist ivotn cesta 2. p. neprjemn bolie 1. spsobova fyzick boles pobolieva (v menej miere al. preruovane): bol, pobolieva ma hlava expr. bolka(v styku s demi) expr. tresta (vemi, prenikavo bolie): hlava, koleno mu tret * lomi (silno, ako pri lmke): lom ma cel telo pli (plivo bolie): oi plia od dymu det. bibie: bib ma to 2. spsobova duevn boles, nepokoj zarmucova: rodiov bol, zarmucuje nevak si suova u m r a kruit (spsobova b. ia): s i, umdra, kru ju vedomie, e udia zbytone umieraj pli mrzie: pli, mrz ho nespech p. aj trpi bom p. bim bombardova p. toi bombastick ktor chce ohri, oby. iba vonkajkom efektn ohurujci: bombastick, efektn, ohurujci zaiatok; bombastick, ohurujce prognzy frzovit frzistick (pekn, zvun, ale przdny; o slovch, rei): frzovit rei o pravde a spravodlivosti zvelie-

porov. aj ton

bojov p. bojovn bok 1. p. strana 1 2. p. plt 3. p. breh 1 boka p. zliv bokom 1. v nevekej vzdialenosti, resp. v nevekej vzdialenosti od zkladnho, priameho smeru naboku: zahanben zostal st bokom, naboku poveda: poveda prefrali chlapci na motorkch * nedaleko obale: bokom, nedaleko, obale sa psla rieda oviec veda stranou: star knihy leali veda, stranou mimo: vetci stli bokom, mimo zastar. vbok (Hviezdoslav. Kukun) nr. obok 2. do nevekej vzdialenosti odchlenej od priameho smeru nabok doboka: uskoil bokom, nabok, doboka: pren. vetko in muselo s bokom, nabok (stratilo dleitos) stranou: daj vetko bokom, stranou veda: nepotrebn veci kldol bokom, veda 3. odchlene od priameho smeru, nie rovno ikmo: do lavice si sadol bokom, ikmo nabok krivo nakrivo naikmo hovor, rgoni: apicu m posaden krivo, nabok, naikmo; klobk nos nakrivo, bokom koso kosmo kosom: bokom, koso hadel na prichdzajcich; kosmo, kosom pozrel na dieva zried. kosom p. aj ikmo bokombrada /urasten miesta medzi lcami a uami kotleta: nechal si zastrihva bokombrady, kotlety zastarav, pajes: ortodoxn Ziia nosia pajesy subt. pajchle boavie p. choravie boav 1. p. bolestiv 1, bolestn 1 2. p. neprjemn holenga l.p. kva 1 2. p knsasa bolenga sa p. knsa sa

53
n pren. expr. nafknut: zvelien, nafknut sprvy pejor. vekohub: vekohub rei prehnan (v miere): prehnan pln velkolep grandizny pompzny zastar. okzal (zakladajci si na vonkajej ndhere, hojnosti, pompznosti a pod.): vekolep oslava, grandizna stavba, okzal prijatie p. aj vekolep bon p. poukaz bonbn p. cukrk bonitn p. akostn 1 bonitova p. zlepi, zrodni I bonvivn p. pitkr bonvivnsky p. pitkrsky, svetcky 1 bonzk p udava bonzn p. oznmi 3 bonzova p. alova 2 boom p vbuch 2 bor l.p. borovica 2. p. borina bora p. vietor 1 bor ba p. zpas 2 borcova sa p. bojova 2 bord p. paluba bordel 1. p. nevestinec 2. p. zmtok 2, neporiadok I bordelr p. nedbanlivec bordelrka p. neporiadnica bordelrsky p. neporiadny 1, 2, nezodpovedn hord, bordov p. erven bordra p. obruba 1 borelny p. seversk borec p. pretekr borg p. ver borieva p. borievka borievie borievkov porast borievina: aty sa potrhali v horiev, v borievine borievina p. borievie borievka pichav ihlinat ker s modroiernymi plodmi borieva: popichal sa na borievke, borievati borina borovicov porast bor br boroviie: zhorsk lesy tvor predovetkm borina, boroviie bori p. rca bori sa 1. rozpadva sa na asti bra sa rca sa: hrdza sa bor. bra, rca: pren. plny sa boria, braj va sa prevaova sa prekacovasa: murovan ohrada sa va. prevauje zosva sa: breh sa zosva prepadva sa prepadva sa prepada sa prebra sa (rozpadva sa a klesa dolu): hrob sa prepad(va), prebra; ad sa prebra kni. rumi sa: dom sa rum 2. vnika do nieoho mkkho, kyprho zabra sa hpa: nohy sa boria v snehu, zabraj sa, hpu o snehu /ried. bra sa zapada prebra sa prepada sa prepadv a sa prepadva sa: koles sa boria, zapadaj, prebraj sa o blata nr. hriaznu (bori sa do snehu) 3. p. bojova 2 borite p. niite boriv p. niiv bornrovan p. sprost I borovica ihlinat strom s dlhm ihlim rastci v piesonatch a horskch oblastiach bor br: na Zho-

boe
r rast vysok bory sosna (borovica lesn) limba (borovica limbov) horsuk p. jazvec borti sa 1. sprv, bori sa 2. sprv, veri sa bos 1. p. vedci2, riadite 2. p. pn 3 3. p. vodca bosky, boso p. naboso bosonoh p. bos bosorctvo p. ary bosori p. ari bosork p. arodejnk I bosorka p. arodejnica bosorova p. ari bos ktor je bez topnok al. bez akhokovek pokrytia chodidiel neobut: chod po izbe bos, neobut bosonoh: dvere otvoril bosonoh chlapec nepodkut (o koovi) botanika veda o rastlinnej ri prrody zastar. rastlinopis bouprism p. naozaj, veru box1 p. pstiarstvo box 2 p. oddelenie 1 box 3 p. krm 1 boxer p. pstiar boxing p. pstiarstvo boxova' p. krmovat boxova 2 p. bi 2 boxova sa p. bi sa 1 bozk dotyk perami, stami ako prejav lsky, nenosti, cty, priatestva a pod., pobozkanie expr. botek: dala synovi bozk, botek na cestu poet. pocel: adov pocel smrti hovor.: pytek pusa: poslal jej vzdun pusu bozka dotkn sa perami niekoho, nieoho pri prejave lsky, nenosti, cty a pod. pobozka da bozk expr. da botek: bozkal, pobozkal ene ruku; da niekomu bozk, botek na sta, na elo, na lce hovor, da pusu: na rozlku si dali pusu poet. pocelova det. boka* kni. pobi (Tajovsk, kultty) vulg. boza (iba vo vrazoch typu me ma boza...) expr., oby. pejor.: pocucka pocma: ete sa na rozlku pocmlali /.bozkva vybozkva zastar. zba (pokry bozkami): od radosti ju cel zbozkval, vybozkval expr.: vyoblizov a pooblizova (pokry bozkami) bozkva dotka sa perami niekoho, nieoho pri prejave lsky, nenosti, cty a pod. dva bozk/bozky expr. dva botek/boteky: vrcne sa bozkvali; bozkva diea, dva bozk, botek dieau na elo hovor.: dva pusu/pusinku pusinkova poet. celova zastar. ba expr.: lza oblizova cukrovat' hrdlikova expr.. oby. pejor.: cma cmulka cucka: stle sa lu, oblizuj, cmaj zaspa/zasypva bozkami obspa/obsypva bozkami (vea bozkva) boe vyjadruje obavu, staros, b, alos, strach, hrzu, zfalstvo, prekvapenie, div a pod. boemj paneboe: boe, boemj, ve sa odtia nedostaneme; Paneboe, kde sa tu berie? preboha kriste kristepane: Preboha, kristepane, o ns ete ak? boenku boiku: boenku, boiku, ale som sa zakol prekristapna p r e p n a j n a : Prepnajna, ako si tam vyliezol? jeimaria jeimria jeim-

boechr
riajozef mriajozef mriajozef: jeimria, mriajozef, ve sa me zabi prepnakra p. aj beda boechr l.cxpr, vyjadruje zporn hodnotiaci postoj expr.: bohchr boeuchovaj bohuchovaj: ni od teba nechcem, boechr, bohchr; boechr, boeuchovaj, aby mu odporovali; neprieim sa, boeuchovaj, bohuchovaj
zried.

54
hji obhajova zastva sa (oby. argumentmi): hji, brni svoje stanovisko, presvedenie: zastva sa, brni slabch chrni ochraova bra do ochrany (nedovoli nepriaznivo zasahova): chrni, brni prrodu, ochraova svoju es 2. znemoova uskutonenie nieoho zabraova nedovoova: brni, zabraova niekomu v lske: brni mu, nedovouje mu vrti sa domov preka: preka v hre (napr. v hokeji a pod.) zamedzova hati zahatva: zamedzuj, zahatvaj nm prstup, brnia nm v prstupe mari: mar kad iniciatvu, brni v kadej iniciatve hovor, hamova f brzdi (brni v nieom spomaovanm): hamuje, brzd jeho rozlet brni sa stava sa na odpor (zbraou, silou al. inmi prostriedkami) a tak chrni svoju bezpenos, postavenie a pod. hji sa obraova sa: brnil sa, obraoval sa, hjil sa protidermi obhajova sa: obhajova sa pred sdom chrni sa vystrha sa vyhba sa (dva si pozor pred niem): chrni sa pred nkazou, vystrha sa, vyhba sa nkaze vzpiera sa odporova kls odpor vzdorova: odvne odporova, vzdorova presile zdrha sa zried. obha sa (vhavo sa brnit): zdrha sa zastni na akcii oponova protirei protestova (brni sa reou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivmu rozhodnutiu brnka p. brna 2 brann tkajci sa obrany (ttu), vojenskej sluby vojensk: brann, vojensk povinnos; brann, vojensk pohotovos ozbrojen (s cieom brni, oby. tt): ozbrojen sily, zloky brat 1. srodenec muskho pohlavia expr braek: mj mlad brat, braek poet. bratec 2. p. priate 1 bra 1. uchopovat' rukami, nstrojom (a ist as dra) chyta lapa schytva: bral, chytal klobk do ruky expr: haba chabra chmta chvtat' (bra s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmce, chvce vetko, o mu prde pod ruku hovor, expr: kraba kriaba driapa (nsilm bra): kr(i)abe, driape mu knihu z ruky hovor, brakovat' (vo vekom mnostve): brakovali vetko do poslednho kusa 2. dva odniekia pre, zbavova vlastnctva (op. dva) odobera odbera odnma: bra, odobera krv pacientovi, velm med: odnma rodiom diea odcudzova kradn (protiprvne bra): kradn z cudzieho p. aj habat 3. nadobda ako vlastnctvo prijma dostva pobera: bral. dostval, poberal vysok plat; berie, prijma platky hovor, fasova: vera sme fasovali prmie 4. prichdza na zmysel nieoho chpa rozumie: nevie, ako m bra. chpa zlomysen narku vysvetova si vyklada si: vyklada si nieo doslova; vysvetuje si to v nesprvnom zmysle kni. ponma 5. p. dvori 6. p. fotografova bra sa 1. uskutoova odchod pobera sa zbera sa odchdza: berie sa, pober sa, zber sa, odch-

expr c h r b o e c h r b o h expr.

c h r p a n e : nechcem ohovra, chrboe, chrboh, ale nesprval sa pekne expr.: pnbohchr pnbochr: nechce mu ubli, pnbohchr veru nie: nem prinu ponosova sa, veru nie, boechr 2. p. nedajboe 2 3. p. nie 1 boeka p. bedka, narieka 1 boemj l .p. beda 2.p. boe boenku 1. p. beda 2. p. boe boeuchovaj 1. p. boechr 1 2. p. nedajboe 2 3. p. nie 1 bo 1. p. bosk 2. p. dobr 4 boiku l .p. beda 2.p. boe boi sa p. prisaha sa bosky p . vborne I bosk 1. tkajci sa Boha Bo: bosk. Boie zkony; bosk. Boia va 2. p. vzneen 1, ndhern 1, vborn bostvo p. boh botek p. bozk b p smtok bny p. bolestn I. bolestiv 1 br 1. p. borina 2. p. borovica bik p. modla 1, 2 br, b p. fuj braek 1. p. brat 1 2. p. priate 1 braekova sa p. priateli sa, spolova sa bradavka kueovit vyvenina na niektorch telesnch orgnoch odb. papila: papily na jazyku bradlo p bralo brachilny P. nsiln 1, surov 2 brajgel l . p hluk 2.p. neporiadok 1 brak p. nepodarok 1 brakovat' p. drancova, bra I brakov p. bezcenn, nekvalitn, pochybn bralist, bralnat, braln p. skalnat bralo svisl kamenn masv skala: nad dedinou sa ti skala, bralo skalisko (vek, mohutn bralo): skalisk hr vidno zdaleka tes (oby. morsk bralo v podobe ostrho vbeku): lo narazila na tesy zasiar. bradlo: bradl Tatier skalie skalina (najm podvodn bralo): lo sa preplavila pomedzi skaliny brna 1. kontrukcia, ktor uzatvra vchod do nejakho priestoru vrta: vietor vyvrtil brnu, vrta do dvora dvercia dvierka dverce (menia brna): zhradn dvercia expr. vrzgt 2. pri portovch hrch priestor, na ktor sa to brnka: brna, brnka mala oividne roztrhnut sie brandy p . koak branda p. banda 1 brni I. stava sa na obranu nieoho (najm zbraami, silou) obraova: brni, obraova vlas, ivot

55
dza domov, lebo je u neskoro odobera sa odbera sa (na ist miesto): odober sa na spnok s (pre) expr.: pakova sa prata sa sypa sa: chote pre, pakujte sa, practe sa odtiato, sypte sa u p. aj s I 2. zana nejak innos dva sa pribera sa pa sa chysta sa pripravova sa: brali sa, dvali sa, priberali sa s chuou o roboty; o uenia sa berie, pa hne zrna: chyst sa, pripravuje sa na cestu zbera sa hovor.: hotovi sa hotova sa vybera sa: hotuj sa, vyberaj sa na dovolenku, k vode hovor, zastarv. richtova sa: do vetkho sa dlho riclituje chyta sa hovor, lapat sa: ochotne sa chyt, lap o kadej roboty 3. cirkevne al. radne potvrdzova vzjomn spoluitie uzatvra/uzaviera manelstvo ma sob uzatvra/uzaviera sob sobi sa: brali sa, mali sob v mji; ber sa, uzatvraj manelstvo na radnici. v Dme sv. Martina ma svadbu svadbisa (ma svadobn obrad a svadobn hostinu) fraz. s pred oltr: zajtra id pred oltr km/, vstupova do stavu manelskho bratanica p. neter hrata sa, hrati sa p. priateli sa bratec l.p. brat 1 2. p. priate 1 bratikova sa p. spolova sa bratkova sa p. priateli sa. spolova sa bratovraedn (i pren. expr.) vradiaci, niiaci brata, blzkeho al. prslunka toho istho nroda kni. kainovsk zried kainsk: bratovraedn, kainsk mysly p. aj krut I bratsk p. blzky 2, prbuzn 2. priatesk brav p. svia I bravo 1. p. bruch 2. p. svia 1 bravovina bravov mso prasacina: bravovinu. prasacinu poklad za ak jelo expr. sviacina bravov p. tun 1 bravec p svia I bravo, brav p. vborne 2 bravra 1. mimoriadne dokonal ovldanie nieoho bravrnos brilantnos majstrovstvo: bravra, bravrnos jazdcovi priniesla prv miesto umenie zrunos obratnos (najm manulna) hovor, expr kumt: jeho umenie zska si ud je nenapodobiten virtuozita virtuznos (najm v hudbe): klavirista s nebvalou virtuozitou predniesol vetky skladby 2. p. odvaha bravrnos p. bravra 1. odvaha bravrny p. dokonal I, vynikajci I brzda p liabok 1 brzdit p. chodi I, plva brazoleta. brazoleta p. nramok brbla hovor. expr. 1. nezretene, chybne vyslovova: v rozlen si nieo brble pod nos expr.: huha chuchma fufna (s nosovm prdychom) expr.: brbta brbota* hatla (robi chyby pri artikulcii; o vrodenej vlastnosti) expr. babota (nezrozumitene a nesvisle): baboce osi o svojich nrokoch expr. brua dudla d u d r a mrmla mrmota mumra: bru, dudre, mrmoce si osi popod nos expr: amoti

brekota
amoni emoti (nezrozumitene a ticho) expr. huhla (tlmene) 2. rchlo a oby. nezretene hovori mlie* rapota trkota: rchlo brble, melie, rapoce svoju lohu pejor.: apota upta lalota 3. p. hundra 1. 2 brblavo 1. porov. brblav 2. p. mrmlavo brblav 1. ktor chybne, nezrozumitene hovor; ktor je chybne, nezrozumitene vyslovovan brbtav brbotav: brblav, brbtav chlapec; hovori brblavou, brbtavou, brbotavou reou hatlav babotav lalotav apotav nezrozumiten: babotav, lalotav, nezrozumiten slov zadhav zdrhliv zdrhav zajakav jachtav hovor, koktav (ktor trp vrodenou zajakavosou al. ktor jachce pod vplyvom strachu, pomykova, rozpakov, silnch emci a pod.): prehovoril zadhavm, zrhlivm, zdrhavm hlasom; zajakav, jachtav, koktav lovek 2. p. hundrav 2 brblo p. mrmlo I. 2 brblot, brbot p. mrmlot I, 2 brbotav p. brblav 1 brbta robi chyby, mli sa pri artikulovan niektorch hlsok expr. brbota: chce naraz poveda vetko a potom brbce, brboce potkna sa zadha sa fraz. liapa si/stpa si na jazyk: pri kadom cudzom slove sa potkna, zadr'ha, liape si, stpa si na jazyk expr: hatla* brbla* babota (nezrozumitene, nesvisle hovori): nik mu nerozumie, o brble, baboce p. aj zajaka sa, brbla I brbtav p. brblav I. jachtav brkavie sa p. kueravie brkavi p. kueravi brkav p. kuerav brky p. kuery I b r d r p. korytr hdnu 1. p. brodi (sa) 2. porov. zapadn 2 brdo p. kopec I breka 1. riedke blato, riedky rozmoen sneh: po odmku zostala na uliciach iba breka expr.: apkanica apkavina liapkavica liapkanina pakanica pakanina pachtanica apkanica: brodili sa vye hodiny v pinavej breke, pakanici 2. p. jedlo 1, kaa 1 breh 1. ps pevnej zeme pri okraji vodnej plochy pobreie (najm pri velkch vodnch plochch): plavili sa u tri dni, no breh, pobreie nevideli strana bok: av strana, av bok, breh rieky 2. p. svah brehovit p. kopcovit 1 brecha 1. vyra krtke zvuky charakteristick najm pre psa teka: pes, lka bree, tek pobrechva potekva (chvami) expr.: brechota tekota: tule tekoce expr. havka hafka dvka davka hava (iba o psovi) nr. bafka: kdesi bafk pes vybrechva vybrechva vytekva (ustavine, vea): u susedov cel de vybrechva vliak 2. p. kria 1 brechot p. tekot brekota p. kka

bremeno
bremeno, b r e m p. za 2 breziv odb. (iba v enskom rode breziv; oplodnen, akajca mla; o samiciach zvierat): breziv ovca ten (o krave) kotn (o ovci, make) pran (o svini) rebn (o kobyle) nr. n a h k a n nabehan nalman n a b r a n brhla p. kala I brhli p drhn 1, trie I. kraba 2 brika p. vozk brid, bri p. pinav 1, odporn 1, hnusn bridi p. hani bridi sa p. protivi sa2 bridiv p. odporn 1, hnusn bridk p. odporn 1, hnusn, pinav I brido p. pinavec 1 briedenie p. svit 1 briedi sa p. svita hriekat, briekovit p. kopcovit I brfing p. tlaovka brigadrka p. iapka brigdnick p. doasn brilantnos p. bravra I brilantn p. dokonal I. vynikajci 1 brla p tla sa 1,2 briliant p. diamant brina p. trnga brink' p. cing hrink 2 , brinkot p. cengot briskn p prudk I; ostr 9 britko p. strmo 3. ostro 6 britk p. stroh 1. ostr 9 brza p. vietor I hrizant n p trhav I, vbun 1 bk p. frng bka p. lieta 1 brko p. pero 1 ba sa p preha sa 1 brloh I. (chrnen) miesto odpoinku zveri, jej obydlie leisko leovisko: veer dravce opaj svoje brlohy, letovisk diera nora (podzemn brloh): lka je u v nore pelech kni>. d p : pes snoril v dpti skra (kryt vbec): njs skru medvea 2. pejor. kryt antisocilnych al. asocilnych ivlov pejor.: hniezdo pelech pele d p : polcia obkila brloh podvodnkov; priekupnci maj svoje hniezdo, dp v strede mesta 3. p. poste 4. p obydlie brloi ma niekde kryt, leovisko ma brloh peleit mat pelech: tu brloia, maj brloh, tu peleia lky pren. pejor: rozvaova sa rozahova sa: na lavikch sa rozvauj, rozahuj bezdomovci brm l .p. b r n k l 2. p. b r u m l brnasto p. hnedo hrnast p. hned hra p brnie1 brnavo p hnedo brnav p. hned brna p. bzua I brnenie p. pancier 1, 2 b r n i e ma pocit chvenia al. vyvolva takto pocit

56
b r a tpnu: brn. trpne mi v nohe; brn, trpne tni koleno * meravie tuhn drevenie (stva sa pritom nehybnm; o astiach tela): meravej, tuhn mu dy; drevenie mi ruka zunie (so zvukovm efektom): brn, zun mi v hlave; slov mu brnia, zunia v uiach brnie 2 p. tmavn b r n k 1. napodobuje zvuk struny pri brnknut b n k d r n k : zabrnkal na strunch, brnk, bnk; brnk, rnk, bolo pou z vedajej miestnosti b r m b r u m (zvuk hrubej struny): hral na base. brm, brum 2. p. frng 3. p. cing b r n k a 1. p. trnga 2. p. hra 1 3. p. beha b r n k o t a p. trnga brodi (sa) namhavo s cez ak tern (cez vodu. blato, sneh) plahoisa zapada: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu: brodili sme sa, plahoili sme sa po ps v blate expr.: vachtat' sa paka sa mochta sa miesi sa miagat sa marasi sa poet.: hrdn u t bs (Hviezdoslav) cpa (v blate, vo vode) expr krcha sa krcha sa: krcha sa hromadami snehu prediera sa (cez hust porast) broji p. bojova 1 brok p nboj b r o k e r p. maklr bro 1 p. erve I bro 2 p pancier 1 bronie 1. p. tmavn 2. p. ervena sa 2 bronzovo p. hnedo bronzov p. hned broa p. spona I b r o r a p kniha 1 bs l .p, babra sa I 2. p. brodi (sa) b r p. he brua vydva hlbok zvuky (o medveovi, o hudobnch nstrojoch) mrua m r m l a m u m r a mumlat : basa do taktu bruala, mrmlala, mumlala h m k a nti bzua (ticho, so zatvorenmi stami spieva): hmk, nti, bru, bzu si meldiu bruavo, hruivo p. mrmlavo. porov. aj hlbok 4 bruiv p, hlbok 4; hundrav 2 brud p. pina 1 hrudn p pinav 1 b r u c h expr. tun, bruchat lovek expr.: b r u c h b r u e h a j bachr b a c h r : u v tyridsiatke sa Z neho stal bruch, bachr expr.: tuko bucko tuniak vypasenec: pod tm vypasencom sa isto lavika zlom pejor.: p u p k opuche bravo zried. megero b r u e h a j , b r u c h p. bruch bruchatie p. tunie bruchatos p. tunota bruchat expr. 1. ktor m velk brucho expr. bachrat: bruchat, bachrat lovek pejor. pupkat nr. p u c h r a t : pupkat, puchrat kuchr p. aj tun 1 2. p. baat, guat 1 b r u c h o doln predn as trupu: plosk, nadut brucho zjemn. ivot: ivot sa jej dvha novm ivotom hovor, expr.: pupok kotol: pupok m ako sud hovor, pejor.

57
bachor bambuch bampe: bachor mu vis cez opasok pejor. vantrub (Hviezdoslav) pen. expr. pivn mo/ol bruchopasnk p. poitk hruchoplaz p. prisluhova brum 1. napodobuje hlbok mrnilav zvuky brn mrm m r u m : brum. brum, bolo pou z malinia; mrum, mrum. spokojne si mrmlal 2. p. brnk I brumendo p mrmlavo brunasto p. hnedo brunast p. hned bruntn p. erven bruneta, brunetka p. tmavovlska brusi kto odborne brsi hovor, zastarav, lajfiar (najm podomov brusi domcich nstrojov): claj brusiovi, lajfiarovi nabrsi noe brsi 1. robi ostrm ostri naostrova: brsi, ostri, naostrova n, nonice kova ku: kova, ku kosu * hovor, zastarv. lajfova 2. hladenm opracva obrusova vybrusova: brsi, obrusova kovov siastky, diamanty pilova (pilnkom): pilova hrany rapova (rapou): rapova dosku pejor.: midlikova pidlikova (neikovne. na tupo brsi) 3. p. cibri 4. p. tla sa I brusliak p vesta brutalita, brutlnos p. betialita brutlny p. surov 2 brutto p. celkov brva p. mihalnica 2 brvno p. klada brvy p. oboie brzga 1. p. nadva 1, hani 2. p. fka 1 bryzgot, bryzg p. nadvka brzda o spomauje, zastavuje pohyb hovor, hamovka: potiahol brzdu, hamovku a auto zastalo brzdr pracovnk obsluhujci brzdu hovor.: hamova hamovkr hamovnk: brzdr. hamovkr vykkal zo svojej bdky brzdi 1. zmierova rchlos brzdou hovor, hamova: vodi nestail brzdi, hamova 2. preka v innosti zdriava mierni hovor, hamova: mus deti brzdi, zdriava, mierni. hamova. aby nerobili zle hati znemoova preka (v napredovan): brzdi, hati, znemoova al vvin; preka v pokroku hovor, krti (brzdi rozvoj nieoho): krtenie privatizcie brzdite!' kto nieo hat hovor.: hamovatel hamovnk hamova: brzdite. hamovnk pokroku brzn p. kvasi (sa) 1 b napodobuje zvuk, ktor vydva hovdz dobytok m: b, m, ozvalo sa z matale bubk p. straidlo 1 bublat p. klokotat' I, blnka bublav p. klokotav buhlinat, hublinkast p. umiv, perliv bublinkat p perliv bublinkov p umiv, perliv bubnova p. bi 1 buc naznauje drgnutie, buchnutie hlavou, hlavami.

budovatel
rohmi, guatm predmetom a pod. drc d u r k : baran, baran, buc; baran, drc buch bum bums bach: buc, buch, bum hlavikou o zem p. aj buch bucko hypok. 1. buclat mal diea expr.: buca bucl: len aby sa z bucaa nestal pretunen mldenec det. al. expr. tuibomba: spoluiaci volali mamikinho bucka tuibomba 2. p. bruch buca. bucl p. bucko 1 bucatie p. tunie buclat p tun 1 bucn p. drgn I, stri 2 bucn si p. ahn si 1 bua p. baa 1, mka, rua 1 bie p buina buina bukov porast, les zried.: bie bukovina: strne porosten buinou, bukovinou bun p. bujn 2 bu p. alebo 1 bda p. budova, dom 1 b u d r p. zchod budi 1. privdza zo spnku do stavu bdenia, vytrha zo spnku zobdza prebdza: bud, zobdza, prebdza ich rachot elektriiek expr.: duri d u r k a b r i burcova* buntoi* buntova: durili, burcovali, buntoili ns u o polnoci; ma ho durkala zavasu; brili ns ete pred svitanm nr. btori 2. by prinou nieoho, spsobova vznik nieoho vzbudzova prebdza vyvolva podnecova vznecova: budil, vzbudzoval, vyvolval vade zujem, obdiv; budili, podnecovali v ns nenvis; svojm sprvanm budili, vznecovali podozrenie odb. generova: budi, vzbudzova, generova elektrick kmitanie budi sa prechdza zo spnku do stavu bdenia zobdza sa prebdza sa: v lete sa bud, zobdza, prebdza zavasu precita prebera sa (zo spnku al. zo straty vedomia): precit, preber sa zo spnku, z mdlb bdka p. stnok 1 budova vsledok stavebnej innosti uren na bvanie, skladovanie a pod. stavba stavisko dom zried. stavanie: budova, stavba je pred dokonenm expr. barak pejor. bda: kpil star bdu a urobil z nej
palc
p. aj

zastar. b u d n o k

dom budova 1. vytvra rozsiahlejie stavby, tvori stavby vo vom rozsahu stava: buova, stava metro, sdlisko 2. utvra nieo nov, zastova sa pri tvorbe nieoho novho tvori organizova: budujeme, tvorme, organizujeme modern spolonos, rozvinut priemysel zaklada zriaova: zakladaj, zriauj u ns cirkevn koly kontituova (prvnym postupom): kontituuj sa nov spolky 3. vychdza z istho predpokladu a tvori na jeho zklade stava: budujeme, staviame na pracovitosti naich ud zaklada (bra nieo za zklad): svoj vzah k rodine zaklad na dvere vychdza (z nieoho): jeho svetonzor vychdza z lsky k blnemu budovate p. zakladate

buto
buto p. alebo I budci ktor ete len nastane, ktor sa ete len uskuton (op minul) nasledujci nastvajci (ktor nastane, nasleduje v budcnosti): na budci, nasledujci kolsk rok; budca, nastvajca manelka druh al (nie tento, ale in po om): vyriei sa to na druh tde; u teraz mysl na druh, alie przniny, Vianoce nov (op. star): tei sa na nov, budci ivot, domov pren. zajtraj (op. dnen, teraj): ndeje, vhady zajtrajch dn zried. prduci: prduci pondelok budcne p. nabudce, inokedy budcno p. budcnos budcnos as, ktor prde zajtrajok: na nau budcnos. na n zajtrajok sa pozerm s optimizmom kni. budcno zastar. zajtrok: vetko trov, na zajtrok nemysl budnok p. budova, dom 1 budzog p. kyjak bufet obchodn miestnos, v ktorej sa podva rchle oberstvenie kantna: v staninom bufete, v kantne mali iba vysuen chlebky bistro voj. slang, a r m a : v arme potajomky apovali buch napodobuje tup zvuk pri vbuchu, vstrele, nraze, pde. dere a pod.: naznauje buchnutie, vstrel, nraz, pd, der a pod. bum bums bumst: buch, buch, ozvalo sa z vedajej miestnosti; bum, bum, bolo pou kad chvu zo strelnice; pomykol sa a bums(t) na zem bach hauch: bach, bauch, brna sa zavrela bc: bc, roztiahol sa na chodnku, ak bol dlh lup puk: lup mu jednu po lci buc (naznauje slab nraz, pd dieaa): diea zrazu buc na zem p. aj bc beha p tra bchaka p. puka bchanec p. der 1 bcha 1. nrazmi, dermi a pod. spsobova siln tup zvuk al. vydva tak zvuk robi buchot buchota expr.: trieska trepa: vrta bchaj, robia buchot, buchoc, trieskaj plieska (niem ohybnm, plochm): plieska dlaou hrmota hrmoti: z kuchyne sa ozvalo hrmotanie riadu rachota rachotit": lirom rachot expr. huchka (slabo bcha) bubnova (prstami, palikami): bubnova prstami po lavici; bcha, bubnova na bubne 2. P. bi 1 , 3 3 . p. tra huchka p. bcha 1 buchnt p der 1 buchntova hovor, dva dery psou do chrbta hovor, buchtovat": chlapci sa buclintovali, buchtovali p. aj bi 2 buchn 1. nrazom, pdom a pod. spsobi temn zvuk al. vyda tak zvuk expr.: treskn tresn trepn: nahnevane buchn, tres(k)n vermi praskn: osi vonku prasklo plesknut plesn pfaskn pasn (nrazom ohybnch al. plochch predmetov): ples(k)n biom, dlaami expr.: capn vacn rachn bachn: tanier capol, rachot, vacol, a sa tak ozvalo; v diake nieo rachlo * expr.: d u r k n zdurkn: vstrel zdurkol zarachotit' zrachoti

58
udrie (buchn s rachotenm): blzko z(a)rachotil, udrel hrom expr. chlopn: dvere hlasno chlopli 2. p. udrie 1 3. p. prepadn 5 buchn sa p zabi sa I buchnut p. zaben 1 buchot p. lomoz, tlkot buchota p. bcha 1, hrmota buchotav p. hrmotn I buchta p. der 1 buchtovat' p. buchntova bujak p. bk bujar p. bujn 2. samopan, vesel I bja p. hri 1 bujdo p. ibal bujdosk p. bujn 2, samopan bujnie p. mohutnie, rs 1, 3, ri sa 1 bujnost p. samopa bujn 1. dobre, husto, rchlo rastci: bujn tropick vegetcia rozbujnen: bujn, rozbujnen trva, burina hust bohat: strati sa v hustom poraste; ma hust, bohat vlasy * prebujnen (vemi bujn): prebujnen zele 2. ktor spontnne, nekontrolovane prejavuje silu. energiu, temperament a pod. (o loveku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujci sa. prejavujci sa v neobmedzenej miere bujar rozjaren r u j n : vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nlade; bujn, bujar skupina chlapcov expr.: rozbujdoen bujdosk hovor. expr. rozkokoen zried.: rozbujdaen rozbjan rozpasen: rozbujoen deti; bujdosk ivot (Jesensk) poet. bun: plll bunch sl (Hviezdoslav) samopan roztopan zastar. prostopn (nerepektujci obmedzenia, spoloensk normy a pod.): samopane', roztopan non vyanie brliv brlivcky rozpusten bezuzdn nesptan neviazan: brliv, rozpusten, bezuzdn zbava; brlivcky, nesptan, neviazan ivot; nesptan obrazotvornos bohat nevyspytaten prebujnen rozbujnen (vemi rozvinut, asto prekvapujci): bujn, bohat, nevyspytaten, prebujnen fantzia div divok iveln: div, divok rebec; div, divok, iveln povaha p. aj div 2 b u j o p. ibal bujn p. vvar 1 hka p rua 1 buket p. va bukolick p. idylick 2 bukovina p. buina bukrta p. kytica buksa 1. p. peaenka 2. p. schrnka, pokladnica 1 bulletin p. vestnk, asopis bulvr p. ulica bulvrny p. pochybn bum 1. p. buch 2. p. buc 3. p. bc 1, paf bumka p. listina, doklad I b u m b a j p. hlupk bum-bum-bum p. tra-ta-ta bums 1. p. buch 2. p. buc bumst p. buch

59
humtarasa-hum p. tra-ta-ta bunda l.p. vetrovka 2. p. kouch I bund p pes hundat p. chlpat bungalov p. dom 1 buniina p. celulza bunka zkladn stavebn jednotka ivho organizmu odb ceiula bunker p. kryt hunt p. vzbura bunto p. buri huntoi 1. p bri 1, alarmova 2. p. budi I huntosk p. burisk huntovat' 1. p bril 1, alarmova 2. p budi I buntovnk p. buri burca 1. p. hua 1, hrmie 1 2. p. bri sa 2 hurcav p. hrmotn I, brliv 2 braka p. zrka I brak p. automobil bra p. rca bra sa p bori sa 1 burav p. siv 1 burcova 1. p. budi I 2. p. alarmova, bri 1 burcujci p. bojovn buri kto sa bri proti spoloenskm poriadkom al. kto poburuje inch vzbrenec rebel rebelant: vystupoval v lohe buria, rehelanta; potrestanie buriov, vzbrencov odbojnk zastar. odbojca disident (odporca oficilnej politiky) expr. buntovnk hovor, expr. bunto: nechal poveal vetkch odbojnkov, buntovnkov poburovate poburova expr.: podpichova nahuckva pejor. tv: nedajte sa ovplyvni platenmi poburovami podvratnk rozvratnk zried rozvraca (komu ide o rozvrtenie spoloenskch pomerov): as verejnosti podahla rozvratnkom a neuznvala zkony p. aj vzbrenec, rozvratnk burisk ktor m sklon bri sa a podnecova k vzbure aj inch; svediaci o odbojnosti, nespokojnosti rebelantsk rebelsk hovor. expr. buntosk: burisk, rebelantsk, rebelsk, buntosk duch vzhreneck odhojncky odbojn: vzbreneck. obojncka skupina; odbojne slov; odbojn nrod disidentsk (ktor je proti oficilnej politike) pren revolun: revolun nlada zried.: rozbrojn rozbrojncky burina neuiton rastlina, ktor dus pestovan rastliny zelina: cel de pleli burinu, zelinu expr chamra chamradie chaniradina: zhrada zarslla chamradm bri 1. dva podnet na vzburu al. povzbudzova vbec do innosti poburova* znepokojova: bri, znepokojuje verejnos mobilizova: brili, mobilizovali mlde, aby sa zdvihla na opor hovor, expr.: huntoi huntovat expr surmova (zvoni na poplach) expr.: balui burcova: buntoi, burcuje svedomie rodiov; baluju zl tuenie 2. p. budi 1 3. p. bri sa 2 bri sa I. stava sa na odpor (proti vrchnosti) rebelova revoltova povstvat vzpiera sa: proti nespravolivosti sa brili, rebelovali, revoltovali.

butea
povstvali cel dediny; brila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu 2. prudko, brlivo sa prejavova (o citoch, ivloch) bri burca kypie (o citoch): zlos (sa) om bri, burca, kyp kni. jatri sa: dua sa mu jatr bolesou dvha sa vzdva sa: more sa bri, dvha, vzdva besnie (sa) zri vya: uragn besnie, zri, vya brka 1. atmosfrick jav prejavujci sa blsknm, hrmenm, prudkm vetrom a daom expr.: blskavica hrmavica: pri brke nepala ani kvapka daa, bola to ist blskavica, hrmavica hromobitie p. aj vietor 2. p. hdka, zrka 3 burleskn p. smieny 1 brlivcky p brliv 3, bujn 2 brlivk p. nespokojenec brliv 1. ktor sa vyznauje vekou silou, prudkosou; ktor je v prudkom pohybe; sprevdzan brkami rozbren: vyplva na brliv, rozbren more rozburcan expr.: rozbesnen besn: rozburcan, rozbesnen vchor; rozbesnen, besn ivly nedali udom spa cel noc expr.: zvchren rozvchren rozvren (vetrom al. inm ivlom uveden do prudkho pohybu): zvchren vlny a ierne mraky predznamenvali brku nepokojn (op. pokojn, tich): nepokojn hlaina jazera prudk turbulentn: prudk, turbulentn tok kni brny (J. Kr. Vajansk) 2. prejavovan brlivo, hlune, s vekm nadenm burcav: brliv, burcav ovcie naden kni. frenetick: naden, frenetick potlesk hrmotn: ozval sa hrmotn smiech; hrmotn zakonenie symfnie mohutn obrovsk: renk opal miestnos za mohutnho, obrovskho nadenia davu kni. brny 3. rchlo, prudko prebiehajci; pln zvratov, naptia, nepokoja prudk rchly (op. pozvon, pomal): brliv, prudk, rchly rozmach ekonomiky: prudk, rchly vvoj udalost run iv (pln ruchu, hluku, pohybu): run, iv diskusia nepokojn brlivcky kni. pohnut dramatick: nepokojn, pohnut asy, rok}'; umelcov brlivcky, pohnut, dramatick
ivot expr r o z k v a s e n kni. b r n y

p. aj prudk, bujn 2 brny p. brliv 1-3 burikzny p. nedbanliv bur p. siv 1 burza p. trh 1 buroa p. metiak 1 burozia pvodne vrstva bohatho mestskho obyvatestva vo feudlnej spolonosti; neskr bohat vrstva spolonosti metianstvo metiactvo: holandsk metiactvo uskutonilo prv buroznu revolciu panstvo: novodob panstvo sa zabva na jachtch kapitalisti (prslunci vrstvy vlastniacej kapitl) b u r u j p. boh busta plastick zobrazenie hlavy s asou pliec poprsie: chodbu zdobili bronzov bust}', poprsia bi' p. udrie 1 b i p bi 1. 3 butea, butelka p. faa

btavie
btavie p. prchnivie htavina sprchniven, btav drevo prchnivina: les bol sam btavina, prchnivina a chytro zhorel btav ktor sa zvntra rozpadva, prchnivie (oby. o dreve) prchniv sprchniven: btav, prdchniv, sprchniven stromy /.ried. btiy: btly pe zhnit nahnit (rozpadvajci sa hnilobou): zhnit, nahnit drevo zotlet: zotlet hruka kni. zastar. spuchren nr: dutav dpnat dpny; dut (po sprchniven): dut pe btly p. btav, prchniv btori p. budi I hva p. spa 1 huvi-buvi p. haju buvika, buvinka, buvika p. spa 1 buxus p. krupn buzerant p homosexul buzerantsk p. homosexulny buzerantstvo p homosexualita buzerova p. preha 2 huzog p. kyjak by p. aby 1, 2 bydlisko miesto stleho pobytu, bvanie kni. domicil: vo vetkch dokumentoch treba uvies bydlisko, domicil arch. bydl) (Felix. Heko) bydlo p bydlisko bk samec hovdzieho dobytka hu jak: kpil plemennho bka, bujaka hypok. byko byko p. bk bkovec p. korb by, bya 1. p. stopka 2. p. steblo bylina, bylinka p. rastlina bylinkr znalec, zberate lieivch rastln, udov lieite zelinkr korienkar: radej ako k lekrom sa utiekal k bylinkdrom, ku korienkarom p. aj mastikr byka p. mlo 1, trocha2 byku 1. p. mlo 1, 2, trocha1 1.2 2. p. chvu byro p. kancelria byrokracia 1. zkoprs lipnutie na radnch predpisoch byrokratizmus hovor, radn ime: byrokratizmus. radn ime znemonil vetky reformy 2. p. sprva2 2 byrokrat p. radnk byrokratick p. administratvny, radn 1 byrokratizmus p. byrokracia 1 bystrina, bystrica p. potok bystri p. cibri bystro 1. s obratnosou a za (vemi) krtky as (op. nemotorne, arbavo) rchlo sviko svine: bystro, sviko, svine prejs cez cestu vrtko rezko hybko: vrtko. rezko kral za otcom bod r o ulo: boro, ulo sa pohybova po zadovatenej ploche prune zahka: prune, zahka zoskoi z voza expr. ibko: ibko liez po skalch expr.: dupkom hupkom hupky: dupkom, hupkom vyskoi na rovn nohy
porov. aj bystr 1

60
zrako (s bystrm postrehom): bystrozrako si prezera prichdzajcich * dvtipne ostrovtipne (s dvtipom): dvtipne, ostrovtipne odpoveda na otzky dmyselne: dmyselne kona na prospech podniku duchaprtomne: duchaprtomne sa pohybova spolonosti vnmavo: vnmavo sledova vklad rozumne m d r o inteligentne (prcjavujc rozumov schopnosti): rozumne, mdro uvaova o svojich monostiach; inteligentne rozma hovor, ikovne: ikovne riei lohy
porov. aj bystr 2

bystrohlav p. bystr 2. dvtipn bystronoh p. rchly bystrook p. bystrozrak I bystrost', bystrota p. dvtip bystroum, bystroumnos p. dvtip bystroumn p bystr 2, dvtipn bystrozrak p. dvtip bystrozrako p bystro 2 bystrozrak I. dobre, ostro vidiaci bystrook: kreslen hdanka pre bystrozrakch, bystrookch * ostrozrak kni ostrov idn: ostrozrak, ostrovidn zviera
poet. zried.: j a S t r a b o z r a k j a s t r a b o z r i v (Hviezdoslav)

2. reagujc, vnmajc, uvaujc rchlo a dobre: prejavujic tieto schopnosti pohotovo pohotov: bystro, pohotovo posudzova vzniknut situciu bvstro-

2. p. prezierav, bystr 2 bystr 1. ktor m dobr tempo a ahkos (o pohybe); vyznaujci sa rchlosou, prudkosou rchly rezk svin svik: kra bystrmi, rchlymi, rezkmi krokmi (op. pomalmi); svin, svik skok jelea; svin tempo prudk (oby. o vodnom toku) obratn vrtk iv pohybliv (op. neobratn, arbav): obratn, vrtk, iv pohyby; je to iv, pohybliv diea ahkonoh: ahkonoh chlapci preskakovali vatru nesprv. ipern 2. ktor dobre a rchlo vnma, reaguje (o loveku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) vnmav chpav: bystr, vnmav, chpav iak uenliv (ktor sa ahko u): uenliv stvorenie citliv: citliv pozorovate, itate vtipn dvtipn premav: vtipn, vtipn, premav hlava inteligentn zried.: bystrohlav bystroumn ostrovtipn kni zastarv. ostroumn: inteligentn, bystrohlav, bystroumn, ostrovtipne', ostroumn dieva pohotov duchaprtomn (ktor vie vas sprvne reagova): je pohotov, duchaprtomn predvdav prezierav kni. bystrozrak (majci bystr postreh): predvdav, prezierav, bystrozrak politik ikovn chytr mdry: ikovn, chytr, mdre diea samo objavilo chybu prenikav ostr: prenikav sudok, ostr zrak pren.: blskav iskriv: blskav, iskriv um p. aj mdry, jemn 5 by p. obydlie byt 2 p. ivot 1 by 1. nachdza sa v priestore al. ase jestvova existova vyskytova sa: s, jestvuj aj dobr udia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby i (o ivch tvoroch): bol, il raz jeden kr kni. prebva: tu je miesto, kde prebvaj dobr udia rs (o rastlinch): rastie, je tu vea buriny by napordzi (bezprostredne o veciach): jesto.je napordzi v domcnosti vetko trva (by. pokraova v ase): sneh ete trv pano-

61
va vldnut kraova: vade panuje, vldne, krauje pokoj 2. byt ptomn zdriava sa zdrova sa kni. prebva (o ivch tvoroch) nachdza sa nachodit sa: boli sme, zdriavali sme sa prve v zhrade; s, nachdzaj sa v polovici cesty expr.: tra tvrdn (neinne, nadarmo): trali sme tam do rna figurova (by uveden): v zozname pchate nefiguruje, nie je 3. by poloen (o veciach), aivo dolieha (na ud) lea* st* kni. spova: pero je, le na stole; auto je. stoj v gari; vetka zodpovednos je, spova, le, stoj na ns 4. p. kona sa 5. p. pochdza 6. p. znai 2 bytie p. ivot 1, existencia I bytn p. njomn bytos 1. o je samostatn iv al. za iv povaovan scno tvor stvorenie existencia: never v mimozemsk bytosti, t\'ory, existencie expr.: stvor stvora (ensk bytos): rusalka je pekn mlad stvora oby. pejor. kreatra: moria ho nadzemsk kreatry 2. p. lovek 1 bytostn p. vntorn 1, podstatn 1 bval ktor bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dvnejie (op. teraj, dnen, sasn) niekdaj voakedaj dakedaj: stretn bvalho, niekdajieho priatea: nespozna niekdajch, voakedajch, dakedajch spoluiakov predchdzajci predol (ktor' predchdzal terajiemu, dnenmu): vrti sa na svoje prechzajce, preol pracovisko star: prela popri svojom bvalom, starom byte p. aj minul bvanie p obydlie bva ma trval bydlisko: bva v iniaku kni. sdli mat sdlo (o vznamnejch uoch, intitcich): v tejto tvrti sdlia, maj sdlo bohi; vy; vedajom palci sli vlda i (by usaden): chce i iba v meste; Laponci ij na severe obva (zabera ist obydlia, sdlisko, zemie): toto zemie obvaj Slovci, na tomto zem bvaj Slovci kni prebva: tu prebva cel roina bzdie p. smradi bzdocha p. pinavec 1 bzduch p. pinavec 1 bzik p. rng hzkat p. beha, lieta 1 hzikn p. ujs 1 bzua 1. vydva trasav (niekedy zvoniv) zvuk podobn citoslovcu bzz (o lietajcom hmyze, prstrojoch a pod.); ozva sa takmto zvukom bzukota brna: muchy, meliaky bzuia, bzukoc; osi mi bzu za uchom: mesto ticho bzu zried bzukat brnka (o tenkch kovovch a sklench predmetoch): pohriky brnkaj drna (o veciach): ventiltory. Struny drilia expr. /.ried. bua buila (Hviezdoslav) 2. p. brua hzuk p. bzukot bzukat p. bzua 1 bzukot slab nzky trasav zvuk vydvan letiacim hmyzom al. strojmi a pod. bzuanie poet. zried. bzuk expr zunot zun: z a sa ozva zunot bzukota p. bzua 1

cedu a

C
cabaj, capaj p. mldenec caban, caga p. mldenec cabra sa p . s 1 cafrang l.p. trok I 2.p. strapec I cajchova p. znai I cakompak, cakomprsk, cakumpak, cakumprsk 1. p. spolu 2 2. p. celkom 1, plne clova p. plati 1 calta p. pletenica camforec p. trok 1 candrbl p . zbava 2 cap napodobuje zvuk slabho deru, zvuk pdu drobnho predmetu a pod.; naznauje slab der, pd drobnho predmetu a pod. pac bac: cap, pac. bolo pou pri kadom plesknut po zadoku; bac diea po ruike ap: ke tleskla rkami, zaznelo slab ap cup: cap, cup, zouchol sa orieok na zem plesk tlesk (pri silnejom dere): plesk, tlesk mu po lci cp p. bc 1 capart p. trok 1 cpa 1. p. bi 1,2 2. p. hdza 1 3. p. brodi (sa) cpav p. neobratn, arbav 1 cap-cap p. cupi-dupi capina 1. cap zpach capovina: v chlieve pchne capina, capovina 2. p. sprostos 2 capi, capn 1. p. udrie 1, plesn 1.2 2. p. hodi 3. p. spadn 1 capka 1. p. tapka I 2. p. drobi, cupota 2 capov ina p. capina 1 cr p. panovnk crach p. daromnica I crok p. kutica arova p. panova 1 causerie p. rta 2 cc p. cic ceca p. cica ceckat, cecnat p. prsnat cecok p. prsnk cedk p. cedidlo cedi p. filter cedidlo ninie na cedenie cedk: cedidlo, cedk m privek diery sitko (cedidlo s drobnmi dierkami): derav ako sitko cedi 1. lia cez cedidlo, sitko a pod., aby sa pevn asti zachytili; takmto spsobom zbavova pevn ltky tekutiny preciedza sciedza zlieva: cedi, preciedza aj; cedi, sciedza, zlieva zemiaky prelieva (lia tekutinu cez nieo): prelieva bylinky cez sitko; pren. prelieva, cedi slzy, krv filtrova (robi dan kon cez filter): filtrova olej, kvu 2 . p. pra 1 cedi sa l.p. tiec 1 2. p. pra 1 cedua p. listina

cech
cech p. vdavok cechti (sa), cechta p. cika cekn p. ozva sa 2 cela mal tmav obytn miestnos so skromnm zariadenm: mnska, vzensk cela izbica komrka: opl zaiel do svojej izbice /.astar. temnica kobka (tmav klenut cela): kobky pre odsdench cele p. celkom 1, plne celebrova p. sli 6 celemba, celenga p. kva 1 celemba sa, celenga sa p. opla sa. knsa sa celie p. hoji sa, liei sa celistvo 1. porov. celistv 1 2. p. shrnne celistvos p. integrita celistv 1. ktor nieje poruen, rozdelen a pod.; tvoriaci celok, vyskytujci sa v celku kompaktn sdrn: celistv, kompaktn, sdrn hmota svisl neporuen jednoliaty (op. nesvisl, poruen): svisl, neporuen ochrann obal; svisl, jednoliata vrstva integrlny zried. celostn (Jesensk) p. aj sdrn 2. p. celkov, ucelen, pln I eli sa p. hoji sa. liei sa celkom 1. vyjadruje okolnos krajnej miery, plnosti nieoho (deja. stavu, vlastnosti a pod.) plne plne: celkom, plne sa zotmelo; plne sa sstredili na prcu naplno splna kni. /pln: naplno, splna rozkvitnut rua; zplna popretr'lui roinn zvzky hovor.: doista naisto nadobro: svojm sprvanm ho doista priprav o rozum; vlasy m u naisto ediv hovor.: naskrz naskrze expr skrz-naskrz: km priiel domov, naskrze), skrz-naskrz premokol kompletne hovor, komplet: ete to nie je kompletne, komplet hotov hovor, zgruntu: zgruntu preroben dom /ried. nacelkom (Bodenek) zastar.: cele celky celkovite fraz.: na celej iare so vetkm inom nespis.: zbrusu docela: cele vne poviem (Matuka); dar sa mu celky, celkovite dobre dokonale hovor.: absoltne totlne expr. stopercentne (so zdraznenou okolnosou krajnej miery): je dokonale astn; vrtil sa absoltne, totlne vyerpan: je u stopercentne zdrav * diametrlne (celkom opane): diametrlne sa odliuj hovor, navlas nachlp, ps. i na chlp (zo vetkch strnok): s si navlas poobn; spravil to nachlp rovnako nairoko doiroka dokorn (pri otvran a pod.): celkom, dokorn roztvori okno: nairoko, doiroka otvori dvere subt.-. cakompak cakomprsk cakumpak cakumprsk durch durchomdurch fungl 2. p. vbec I celkove, celkovo 1. p spolu 2. shrnne 2. p. vcelku 1, veobecne I celkovite p. celkom I celkov tkajci sa celku; zameran na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. iastkov, iaston) shrnn hrnn: celkov, shrnn trba; celkov, hrnn hodnota, suma sumrny hrub (op. ist) neskl. brutto (op. netto): sumrny zisk; hrub, brutto vha; hrub, brutto prjem vsledn konen (ktor vyplynul, oby. z iastkovho ako vsledok): vsledn, konen znmka; vsledn, konen hodno-

62
tenie portovca ucelen celistv kni. celostn: mal o veci ucelen, celistv, celostn predstavu pln kompletn komplexn: utvoril si pln, kompletn, komplexn obraz o ivote v krajine veobecn globlny: vetko nasvedovalo veobecnej spokojnosti; globlny rozpoet, charakter panoramatick (i pren.): panoramatick pohad na mesto, na udsk dejiny celky p. celkom 1 celoafrick ktor' sa tka celej Afriky panafrick: celoafrick, panajick ciele, idey celoamerick tkajci sa celej Ameriky panamerick: celoamerick, panamerick konferencia celozijsk tkajci sa celej zie panzijsk: celozijsk. panzijsk priemyseln spolonos celodenn trvajci cel de, tkajci sa celho da /.ried. eelodov dvadsatyrihodinov: celodenn, celodov. dvadsatyrihodinov sluba, zmena, pohotovost celoeurpsky ktor sa tka celej Eurpy paneurpsky: celoeurpsky, paneurpsky problm; paneurpska organizcia celok p. skupina 2 celoplon p. veobecn 1 celoron p. ron celostne p. shrnne, porov. aj celkov, ucelen celostn p. celkov, pln 1, ucelen; celistv 1 celosvetov p. svetov 1 celova p. bozkva celoivotn tkajci sa celho ivota ivotn: ocenenie za celoivotn, ivotn dielo celtovina nepremokav stanov ltka stanovina: ak kabt z celtoviny celuk, celuik, celunk, celulink p. cel I celula p. bunka celulza surovina zskavan najm z dreva a pouvan na vrobu papiera, ltok a pod. buniina: tovre na celulzu, buniinu cel 1. zahajci vetko v plnosti, vzahujci sa na vetko: vyskytujci sa v celku, v plnosti zastarav, vetok (iba v jedn. sle): cel, vetok svet: cel, vetok nrod kompletn neskl. komplet (ktormu ni nechba): sprava je cel, kompletn, komplet pln (op. nepln, iaston): nebol schopn vypoveda pln pravdu pln (op. iaston) neskrten (op. skrten): v celej, plnej miere; pln. neskrten znenie hovor, rovn: nebol doma rovnch p rokov sborn shrnn: vyda sborn, shrnn autorovo dielo expr.: celuk celuik celunk celulink 2. p. skuton 2, dokonal 1 cena 1. meradlo potrebnosti, uitonosti a ocenenia hodnota vznam: cenu. hodnotu, vznam tohto inu zatia nevieme odhadn zvanos dleitos: uber to na zvanosti, dleitosti skutku cennos vzcnos: cennos, vzcnos osobnosti uitea 2. odplata za prcu mimoriadneho vznamu ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivm ocenenm vyznamenanie odmena: dosta vyznamenanie za statonos; finann odmena za preklad cenc kvapovit adov tvar zo zamzajcej stekajcej vody ciage: zo strechy visia cencle, ciagle

63
ceng1 p. cing ceng2 p. cengot ceng p. zvonec 2 cengik p . cenglka cenglka mal zvonek al. zvoniv ozdoba cengik z r i e d . cengrka: luster s cenglkami, cengikmi cengrka p. cenglka cenga vydva jasn, zvoniv zvuk pri nraze kovovch al. sklench predmetov; spsobova takto zvuk cengota cinka cinkota cingota cinga: zvonce, spieovce cengaj, cengoc; cenga, cinka, cinkota zvonekom na bicykli expr.: cilinga zvonka (jemne cenga): ovce cilingaj zvonekmi; hrklky zvonkaj klinga klinka: zvonec v diake kling cvenda trnga trngota: kosa cvend, ostrohy cvendiia, trngaj; cvenda. trnga prborom zvoni* vyzva (najm o zvoneku al. zvonci ako sasti nieoho): telefn dlho zvonil, vyzval, cengal; zvonili sme, cengali, vyzvali, ale nikto neotvral znie: zvonek neprestval znie p. aj trnga cengav p. zvoniv cengot zvoniv zvuk cvengot ceng cveng: cengot, cvengot peaz; cveng pohrov cingot brinkot brink: cingot, brinkot riau zvonenie cilingot trngot trng cengotav p. zvoniv ceni urova cenu. hodnotu, vznam nieoho oceova hodnotit ohodnocova: cenili, hodnotili, oceovali, ohodnocovali majetok vemi vysoko; cenili, hodnotili pracovnkov poda vkonu hovor, acova odhadova (odhadom urova cenu): auto acovali na sto tisc posudzova zvaova: vedel spravodlivo posudzova. zvaoval , ceni kad vec ceni si p. vi si cennos 1, cenn vec drahocennos: historick cennos, drahocennos 2. p. cena 1 cenn ktor m vek materilnu al. duchovn hodnotu hodnotn drah: cenn, hodnotn, drah dar (op. nehodnotn, lacn); cenn, hodnotn umeleck dielo; drah kovy drahocenn vzcny (vemi cenn): drahocenn, vzcny perk, as. priate vznamn dleit: archvy ukrvaj vznamn, dleit materily neoceniten nedoceniteln nezaplatiten na nezaplatenie (majci tak cenu, ktor ani nemono vyjadri, uhradi, zaplati): neoceniten, neoceniten ivotn sksenosti; nezaplatiten pomoc; rada na nezaplatenie pren. zlat: zlat rada. zlat ruky expr. skvostn: skvostn duch. skvostn nbytok cent hmotnos sto kilogramov: vi u skoro cent hovor metrk meter: kpi metrk, meter zemiakov center p. tonk 2 centrla p. stredie centralizova zhromadi najedno miesto, da vetko do centra (oby. vedenie, sprvu) sstredi koncentrovat skoncentrova: centralizovanie, sstredenie ttnej sprvy; centralizova, (skoncentrova moc v tte centrlny 1. p. stredn 1 2. p. stredn, hlavn 1

cez
centricita odb. vlastnos toho. o je presne vystreden odb.: dostrednos dostredovos: koleso m dobr centricitu, dostrednos centrifga p. odstredivka centrifuglny p. odstrediv centrifugova p. odstreova centripetlny p. dostrediv centrum l.p. stred 1 2. p. stredisko 1, stredie cep p. dlh cerberovsk p. nevdny 1. prsny I ceremnia p. obrad ceremonil p. obrad ceremonilny p. strojen, obradn I ceremonir kto m na starosti nejak obrady ohradnk: cirkevn ceremonir; obranik na civilnom pohrebe ceremnie p. okolky ceremnny p. strojen eri otvranm st robi viditenm (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby) ukazova expr.: vyciera keri vykiera vyta: vliak na ns er zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naho ker, vykiera, vyciera zuby eri sa l.p. smia sa I 2. p. zva certifikt p. doklad 1 certifikova p. potvrdi 2 ceruza nstroj na psanie vo forme kolika s grafitovou al. inou vlokou ceruzka: farebn ceruza, ceruzka hovor, tuka zastar. plajbas: zastrhaplajbas ceruzka p. ceruza cesta 1. premiestovanie sa za istm cieom: vyda sa na cestu p: dlh p nehostinnou krajinou * tra (dlhia turistick cesta, hovor. expr. namhav cesta): s na celodenn tru turn (cesta s organizovanm verejnm vystpenm): koncertn turn 2. u ps zeme upraven na premvku zasiarv. hradsk: s po ceste, po hradskej hovor, asfaltka (asfaltov cesta) hovor, betnka (betnov cesta) autostrda dianica (diakov cesta) vozovka (cesta oddelen od krajnice iarou) 3. p. metda cestika p. chodnk I cestn p. dopravn cestou p. idcky cestova kona cestu, by na cestch putova: rd cestuje, putuje po svete expr. vandrovat' subt. rajzova: stle vandruje, rajzuje, neobsed doma s (viez sa na dopravnom prostriedku): s vlakom, autom, lietadlom cestovatesk p. svetobencky cestujci kto cestuje: cestujci u sedia vo vlaku hovor, pasaier: ierny pasaier zastarv. pocestn (kto kon cestu peo) kni* ptnik (kto putu je, kto kon p) cez 1. (o) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druh, prenikanie ohranienm priestorom zaplnenm niem pomedzi (O): slnen le sa predieraj cez, pomedzi oblaky zastarv.: skrz skrze (o): pozera sa cez, skrz oblik nr prez (o) 2. (O) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu nieoho po (om): prebehol cez laviku, po lavike na druh stranu naprie (m): cesta viedla naprie lkou * nr. prez (o)

czar 3. (o) vyjadruje smerovanie nad niekm, niem ponad (o): most cez. ponad rieku sa pokodil; nevedel sa prenies ponad sklamania nr. prez (o) 4. (o) vyjadruje spsob, prostriedok, prostrednctvo
a prostrednka p r o s t r e d n c t v o m (koho. oho): na verej-

64
ceerkom tenkm prdom ccerky: krv z neho teie ccerkom. ccerky expr.: ckom cckom ckoin eky: pot sa mu z ela leje ckom, cckom; voda teie iba erekom, cirky z n e d : crkom ckom ( a j a k ) ccerok p. prd 1 ciciak 1 p. sopliak I ciciak 1 p. cuciak cicka p. maka cicka p. cica, pi 1 cckom, ckom p. ccerkom cek p. prd 1 cie 1. zmysel, ku ktormu smeruje ist innos; idelny stav, ktor sa m dosiahnu el: cie. el nho silia; cie, el naej cesty mysel zmer: ma pevn zmer predsavzatie: ma ivotn predsavzatia kni. mta: kls si vysok mty idel (cie ako predmet tby): cestovanie je mj nesplniten idel zacielenie 2. predmet, ktor sa m zasiahnu ter: pohybliv cie, ter cieavedom 1. ktor m presn smerovanie, uren cie premyslen uven (ktor sa uskutouje, rob, napa a pod. na zklade rozmania, vahy; op. nepremyslen. neuven, nhodn): cieavedom, premyslen, uven krok, postup systematick (systematicky smerujci k cieu; op. nesystematick): systematick prca, prprava usmerovan: cieavedom, usmerovan vchova (op spontnna, neusmerovan) plnovit plnovan programov programovit (konan poda vopred pripravenho plnu): plnovit, plnovan, programov, programovit innos vedom zmern myseln schvlny (uskutoovan so zmerom, vedome): vedom, zmern konanie; myseln, schvlne vyrbanie kandlov eln elov (ktor m el): eln, elov lo 2. p. ctiiadostiv cieli 1. zameriava (zbra) na nejak cie, urova smer suely zacieova zalcovat mieri: cieli, mieri o tera: cieli, zacieuje na holuby triafa (zasahova cie strieanm, hdzanm a pod.): loptou triafa do brny 2. p. smerova 3 cieuprimeran p. vhodn, eln cie, ciea p. opa ciepa p. pia 1 ciepka 1. p. pia I 2. p drobi, cupota 2 cieva rrka v ivonom al. rastlinnom organizme rozvdzajca krv al. vivn ltky: systm ciev ila: podreza si ily; listov ily anat.: vna tepna artria (cieva odvdzajca zo srdca okyslien krv) kanlik: kanliky v stonke cievka dut valcov predmet na navjanie priadze, drtu a pod. hovor kotlka (cievka na nite): nakrticverny na cievku, kotku subt. pulka cievkova p. katetrizova cifernk p. selnk cifra 1 p. slica cifra 2 p. ozdoba cifr, cifr p. pardnik cifraa, cifrena p. pardnica

n mienku mono inne psobil aj cez tla, prostrednctvom tlae s pomocou za pomoci pomocou (koho. oho): dosta sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvnho strka nr. prez (o) 5. (o) vyjadruje asov sek v (o): cez sobotu, v sobotu bol na vlete za (oho) v ase (oho): za vojny, v ase vojny bol nedostatok chleba poas (oho) v priebehu (oho): poas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmova od (oho): rozpovedal, o od tda sksil nr. prez (o) nesprv. behom (oho) 6. p. napriek 2 7. p. vye 2 czar p. dikttor cezpon p. vidiecky cez poly p napoly 1 cezra odb. prestvka vo veri spsoben nezhodou hranc slova a stopy odb. prervka: ver bez cezry, prervky ciage p. cenc ciacha radn znaka potvrdzujca sprvnos mier, vh a meradiel vbec al. akos drahch kovov hovor, punc: ciacha, punc na zva; prste bez punu ciachovaka nstroj na ciachovanie * ciachovadlo ciachovadlo p. ciachovaka ciachova p. znai 1 ciapa p. pia 1 cbik expr. chud lovek (oby. diea) expr. va: nechce jes. je z neho cbik, vla hovor, expr.: cverna slamk a pejor. hlsta

cibri cvienm, starostlivosou robi dokonalejm kultivovat zoaehova: deti treba vchovou od malika cibri, kultivova; cibrenie, zoachovanie spsobov, sprvania zdokonaova zlepov a kresa: prednes si ete musia dlho zdokonaova, zlepova, kresa brsi cizelova pilova (cibri prepracvanm v detailoch): brsi, pilova jazykov prejav; cizelova vere bystri (pam, pozornos) zjemovat pestova (vestranne rozvja kladn vlastnosti): zjemova, pestova svoj tl. vkus, hudobn nadanie
nespis tbit

cic vyjadruje volanie na maku cc ci ci-ci-ci: cc, cic, volala kad chvu na kocra cica p. maka cicadlo p. cuciak cica vyahova jazykom mlieko z materskch liaz nr. ceca: diea cicia matersk mlieko; teliatko cicia, cecia kravu vyciciava cuca (vyahova jazykom tekutinu vbec): vely vyciciavaj, cucaj, cicaj nektr z kvetov erna cum a (poahova jazykom ako pri cican): m zlozvyk cma, cuma, cuca, cica si prsty expr.: cicka cucka: cicka, cucka si palec expr. nioga: diea si mog prst nr.: mlga mlz /ried mogli (Figuli) nr. ulka (Klal) poahova (cica s prestvkami): potahuje z prsnka pi subt. sa p. aj pi ccerka l.p. tiec I 2. p lia 1

65
cifrikr p. pardnk cifrovan p. pekn I, ozdobn 1 cifrovat' hovor. 1. dva ozdoby na nieo, najm pri obliekan, prave nieoho pardit': cifruj, pardia nevestu ozdobova zdobi: ozdobuje, zdob tortu ciframi krlit : rada sa krli expr.: finti frndi (npadne upravova): fint,frnd dcry bi utriou strojit hovor, tafrova: stroji, tafruje sleny na ples perkova (ozdobova perkami) 2. robi drobn rchle pohyby (pri hre, v tanci) hovor, prebera hra: cifruje, preber, hr na fujare expr.: kresa kreska pokreskva prepleta (nohami): rezko kresk, pokreskva. preplet nkami cifrovat' sa p. babra sa 2 cifrua, cifrua p. pardnica cig p. luhr cignina p. lo cigni p klama 1 cigni sa p. zaliea sa, tli sa 1 cignsky l.p. falon 1. 2, stiv 2.p. koovn, potuln 1 3. p. prudk 2 cignstvo p. lo cigareta druh faji va z jemne pokrjanho tabaku v rirkovitom papierovom obale sub.t. cigareta: ua si cigaretu, cigaretu hovor.: amerika papirosa papiroska subt.: cigoka ciga: zapli si cigoku cigareta, cigoka p. cigareta cika p. moi 2 cikcak, cik-cak, cikcakovito, cikcakovit p. kukato cikcakov, cikcakovit p. kukat ckoni p. ccerkom ciling, cililing p. cing cilinga p. cenga. zvoni 2 cilingav p. zvoniv cmer p. erb cimra p. izba cin, cn p. cing cinfrlina p pardnica cing napodobuje (vy) zvuk vznikajci pri nraze kovovch al. sklench predmetov; naznauje nraz kovovch al. sklench predmetov cink cin cn: cing, cink, cin, ozval sa zvonek pri dverch ciling cing-ciling cililing cingi-lingi cingi-ling: ciling, cingi-lingi, zazvonila malm zvonekom v ruke kling: klin g. ozvalo sa pri kadom dere po koajnike brnk brink: brink, zazvonil mal kamienok o oblon tabuu trng: po prpitku trng pohrom o pohr ceng cveng cvrnk (napodobuje hlb zvuk): ceng. cveng, cvrnk, ozvalo sa z automatu, ke vhodil mincu cing-cing cin-cin cin-cn (napodobuje opakovan zvuk): cing-cing, cin-cn, netrpezlivo vyzval zvonek cingav, cinkav p. zvoniv cingi-lingi, cingi-ling p. cing cingot p. cengot cink p. cing cinka, cinga p. cenga, zvoni 2 cinkota, cingota p. cenga cnovobiely p. biely cintavka expr. krehk, slab, chlostiv bytos: hledotvra cintavka expr. pavuinka: zvan vetra zlo t

cti
pavuinku do postele s horkou expr. bledua (bled ena, bled dieva) art. slamkahusr (o cintavom muovi) mandravec mandro (slab, mandrav mu, chlapec) subt. slabinger cintav p. slab I. chlostiv 1, krehk 2 cintorn miesto na pochovvanie mtvych zastar. cmiter: mestsk cintorn kni. nekropola nr. cinter cip 1. vyjadruje volanie na kurat, sliepky cip-cip pi-pi p-p pipi-n pipi-n-n na pipi: zobrala zrno do hrsti, rozspala ho a volala: cip, cip, pipi-n-n 2. p. ip cp p. roh 2. vbeok cipa p pia 1 cipka 1. p. sliepka. kura2 2. p. dieva 1 cirda p. ozdoba cirka, circa p. asi 1, pribline 2 cirkevn tkajci sa cirkvi; cirkvou ustanoven, uznan, v cirkvi platn nboensk: cirkevn, nboensk obrad (op. svetsk); cirkevn, nboensk rozkol kleriklny (svisiaci s klrom): kleriklne kruhy, zujmy kanonick: kanonick prvo, knonick knihy chrmov: chrmov hudba p. aj nboensk cirkulcia p. obeh cirkulan p. oben cirkulr 1 p. cirkulrka cirkulr 2 p. obenk cirkulrka strojov pla kruhovho tvaru cirkulr: pli drevo na cirkulrke, na cirkulri cirkulova p. kolova cirkus p. zmtok 2 cirkuscky p. koovn, potuln 1 cirkusk p. cirkusant cirkusant zamestnanec cirkusu hovor, cirkusk: tlav ivot cirkuska * artista komediant (vkonn cirkusov umelec): predvdza sa ako cirkusov artista, komediant p. aj artista cirkusantsk p. koovn, potuln 1 cisr p. panovnk cisrstvo p. tt cisterna 1. zatvoren ndr na tekut paliv, pohonn ltky a pod. tank: cisteriui, tank s naftou; vodu vozia v cisternch 2. otvoren ndr na vodu kaa diea sud: cisterna, ka a na daov vodu ci 1. prevanie kladnho al. zpornho vzahu k rozmanitm javom: cit radosti emcia: kladn emcie 2. schopnos nieo duevne pochopi al. vycti zmysel: cit pre krsu, zmysel pre poriadok pochopenie porozumenie: porozumenie pre sarkastick druh humoru srdce cit 2 p. pst citcia p. citt citadela p. pevnos citt doslovne uveden cudz vrok citcia: prca pln cittov, citci citen p. vrazn 2 cti 1. vnma zmyslami, preva cit pociova: ctil, pocioval v hlave boles; pociuje vek ia

cit li vec
2. ma pocit, e sa nieo stane tui predvda predpoklada: ctil, tuil, predvdal, e sa vec neskon dobre expr pi: pil neastie expr.: ucha* vetri: michal, vetril zradu poov. isti (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpeenstvo zastar.: predvidie pedctit: pedctit nieo zle aka oakva (ma pocit, e sa nieo stane): v podvedom ak. oakva zradu 3. p. spolueti 4. p. zma I 5. p. pchnut' citlivec p citlivka 1 citlivku 1. expr. precitliven osoba: nebu citlivka, nevmaj si K) expr.: citlivec citlivkr citlivukr expr.
/ried. c i t l i v o s t k r

66
ny: citov, expresvne zafarbenie slova: expresvny vznam lyrick (vyjadrujci city, nlady): lyrick pase bsne hovor. pren. srdcov (tkajci sa bostnho citu): srdcov zleitos 2. p. citliv 2 citronda p. malinovka citrnovolt p. lt citrnov p. lt citupln p. citliv 2 civie I. p. zza 2 2. p. chradn, hyn I civil p. civilista civilista neuniformovan lovek nevojak hovor civil: v kasrach s okrem vojakov i civilisti, civili civ ilizcia p. kultra 1 civilizovan p. vyspel civiln 1. p. obiansky 2. p. jednoduch 2, triezvy 3 cizelova p. cibri divie p. smti divie sa p. nie sa clivos p. clivota clivota smutn tba po nieom clivos: pochytila ho clivota. clivos melanchlia nostalgia cnenie: nostalgia, cnenie po domove kni.. tklivos spln (pv. ps. spleen) cliv vyjadrujci smtok a tbu melancholick: cliv, melancholick piese nostalgick (vyjadrujci tbu po nieom minulom al. vzdialenom): nostalgick nlada; nostalgick spomienky zdumiv sentimentlny kni. sladkobnv: zdumiv pohad: sentimentlne , sladkobne vere kni. tkliv kni zastar.: teskn teskliv: tkliv, teskn hlas husl smutn otupn (pln clivoty, neinnosti): smutn, otupn odpoludnie expr. rozcliven p. aj smutn eloni (myselne) kry pred svetlom zacla pricla zatieova: clon, zacla si tvr; clon, pricla si oi zakrva zastiera (spsobova, e niekoho, nieo nevidie): zakrvate, zastierate nm vhad tieni tni: hust stromy tienia, tnia, clonia dom hdza/vrha tie cmiter p. cintorn cmuga p. mlaskat cmuka l.p. maska 2.p. cuma cmukn p. zamlaskat cma l.p. cuma 2.p. bozkva cmlik p. cume cmulka l .p. cuma 2.p. bozkva cnenie p. clivota nie sa neos. pociova clivotu, smtok, tbu za niem neos. divie sa: nie sa. divie sa mu za demi by clivo by otupno by smutno: veer mi je clivo, otupilo, smutno ti: v cudzine ti za domovom, nie sa mu po domove cnostn vyznaujci sa cnosami, mravnosou: zaloen na cnosti, mravnosti nostn mravn (op. nemravn): cnostn, nostn, mravn lovek poestn kni. mravopoestn: poestn, mravopoestn obania bezhonn bez hany (ktor je bez mravnej ujmy): bezhonn osoba, osoba bez hony ist kni zachovan zachoval (mravne): vies ist, mravne zacho-

2. p. mimza citlivkr p. citlivka I citlivkrsky p. precitliven, sentimentlny citlivostkr, citlivukr p. citlivka I citliv ukrsky p. precitliven, sentimentlny citliv 1. schopn vnma (i jemn) vonkajie podnety a reagova na ne vnmav: citliv, vnmav zmysly; citliv, vnmav itate; je citliv, vnmav na chlad km;.: senzibiln senzitvny: senzibiln, senzitvne orgny, bunky, nervy j e m n (rozoznvajci podrobnosti: oby. o zmysloch): jemn sluch, hmat ujn (o citlivom sluchu, uiach) bolestiv boav (citliv na boles): rana je ete citliv, bolestiv, boav drdiv precitliven (ktor sa ahko podrdi) podrden rozdrdn (ktor reaguje na momentlne podrdenie): podrden, rozdrdn oi; rozdrdn pokoka pricitliv (prli citliv) p. aj bystr 2 2. ktor m vyvinut citlivos, ktor m cit: podliehajci citom, dojmom (o loveku); svediaci o dostatku citu, jemnocitu (op necitliv) vnmav: citliv, vnmav lovek kni.: senzitvny senzibiln: senzitvny. senzibiln typ expr ujn citn (op. bezcitn): ujn, citn srdce kni citupln citov: cituplnd, citov bytos emocionlny (riadiaci sa citmi; o loveku) jemn jemnocitn taktn opatrn ohadupln kni. subtlny (ktor vie jemne vnma, rozliova a tomu primerane reagova; op. hrub): je jemn, jemnocitn; taktn spsob; opatrn, ohadupln, subtlny prstup zraniten zried. raniten (citovo): (z)raniten dua dieaa chlostiv hkliv precitliven kni. tlocitn pricitliv (prli citliv): je chlostiv, hkliv, precitliven na dvojzmyseln narky: precitliven, tlocitn dievina 3. p. neprjemn, chlostiv 2 citn p. citliv 2 citoslovce nesklonn slovo vyjadrujce city, stavy al. napodobujce zvuky: slovo joj je citoslovce lingv. interjekcia: interjekcia je cudzie pomenovanie pre citoslovce citova p. pedvolat' citovos p. lyrizmus citov I. tkajci sa citu. svisiaci s citom emocionlny emon emotvny: citov, emocionlny, emotvny svet, zitok; emon sila, lnia romnu odb.: senzitvny senzibiln: senzibiln reakcia; senzitvny, senzibiln lovek odb.: afektvny afektov: afektvna pam; afektvny, afektov prejav lingv. expresv-

67
van, zachoval ivot bohabojn nbon (cnostn v duchu kresanskej morlky) kni. bohumil: bohabojn. nbon, bohumil udia cudn nevinn (cnostn v pohlavnom ivote): cun, nevinn lska; nevinn deva p. aj mravn, bezhonn cofa, cofka p. cva I coltok p. meter 1 comba p. kva 1 comba sa p. knsa sa conquistadorsk p. dobyvan corgo p. mldenec cr napodobuje (tup) zvuk elektrickho zvoneka, budka a pod. c crn cn: cr, c, chlapec dobiedzavo vyzval pri dverch; cn, cn, poul v polospnku zvonenie budka d/.in: din, zaznel zvonek cra. cka p. crkat ckom, ckv p. ccerkom crk" p.cvrk' 1.2 crk 2 p. cvrkot crk' p. prd I crka, cka tiec tenkm, hlasnm, oby. preruovanm prdom: expr. lia tekutm prdom cra cvra cvrka cvka: mlieko crk, cr, cvr, cvka do echtra; crk. cvrk si smotanu do kvy expr.: crkota eura eurka ura cka: pramienok crkoce, eur, eurk; cka mlieko z konviky tenkm prdom nr. ceehti (sa) cechta (tiec ccerkom): krv sa len tak cecht, len tak cecht z rany ska srka (vypa slinu cez zuby): crk, ska, srk slinu na zem crkn p. cvrkn crkom p. ccerkom crkot p. cvrkot crkota p. crka crn, cn p. cr cten p. ven, dstojn 1 ctihank p. ctiiadostivec ctihan p. ctiiadostiv ctihodn 1. p. dstojn 1. 2 . ven 2 . p vysok 2 . vek 1 cti 1. pociova al. prejavova ctu, vnos k niekomu, nieomu cti si ma v cte ma vo vnosti vi si: ct (si), vi si starch ud; ct (si), m v cte, vo vnosti nzory inch uctieva (preukazova ctu ako k bostvu, k svtm a pod.): uctievaj ho ako Pna Boha vzdva ctu: vzdvali ctu padlm za slobodu cirk. deifikova* zboova (pociova prepiatu ctu) ceni si (prisudzova niekomu, nieomu vek vnos): cen si priateov nr beeova (Kukun) uznvat 2. vyvolva ctu robi es: ten in vs nect, nerob vm es ctite kto nieo ct. uctieva, obdivuje obdivovate: ctite, obdivovate klasickej hudby, krsnych ien uctieva uctievate!': uctievate!' dobrch mravov zhoovate: dieva m vea zboovateov ctiiados p. ambcia ctiiadostiv ec kto ti po slve, vnosti: vysok ciele ctiiadostivca ctihank (kto nadmieru ti po spechu) ctiiadostivos p. ambcia

cudzopasi
ctiiadostiv tiaci uplatni sa, vynikn; tiaci po cti, uznan (o loveku); svediaci o ctiiadosti ambicizny: by zdravo ctiiadostiv, ambicizny; ctiiadostiv, ambicizne plny cieavedom (idci za istm cieom): patrila k cieavedomm uom priebojn (idci dopredu, presadzujci sa; op. nepriebojn): priebojn tudent, duch drav (bezohadne ctiiadostiv; o loveku) ctiban (baiaci po slve, cti): by chorobne ctiban cuca p . cica, cuma cucflek p modrina cuciak stroj hmyzu na cucanie avy z kvetov ciciak: ponori cuciak, ciciak do kalicha kvetu cicadlo cucka, cuca p. cuma cdi p. osieva, previeva 2 cudn p. hanbliv, zdranliv, cnostn cudz 1. patriaci inmu, inm; pochdzajci od inho, inch (op. vlastn, svoj) nevlastn: stara sa o cudzie, nevlastn diea; vystupova pod cudzm, nevlastnm menom /ried nesvoj (kultty) cudzozemsk cudzok r a j n zahranin dovozov dovozn importn (pochdzajci z inej krajiny, zo zahraniia; op. domci, vntorn): dosta sa na cudzozemsk trhy; cudzokrajn tovar; zahranin, dovozov, importn vrobky importovan dovezen prebrat prebran (op. pvodn, domci): importovan, dovezen kultra; prebrat mylienky implantovan (prenesen z cudzieho prostredia, miesta): implantovan nzory nenask pejor. cudzinsk (ktor nieje prznan pre rodn, domce prostredie; op. nask, rodn, n): nenask, cuzinsk zvyky zried. cudzoduch: cudzoduch vchova (oltsov) poei. cudzotn (Hviezdoslav) zried. inonrodn cudzonrodn (vlastn inmu nrodu): inonrodn, cudzonron men p. aj zahranin 2. p. neznmy, vzdialen 1 3. p. zvltny 1, neprirodzen 1 4. p. odlin cudziar p. cudzinec 2 cudzina p. zahraniie cudzinec 1. prslunk cudzieho ttu cudzozemec: turistick centr zaplavili cudzinci, cudzozemci 2. neznmy, cudz lovek (op. tunaj) cudz zastarv. cudziar: stoj bokom ako cudzinec, cudz, cudziar cudzinsk p. cudz I cudzoban p. lakom I cudzoduch p. cudz I cudzojazyn ktor svis s cudzm, nie domcim jazykom al. s viacermi cudzmi jazykmi inojazyn: cudzojazyn, inojazyn literatra: cudzojazyn, inojazyn prostredie inoreov zried. cudzoreov p. aj zahranin cudzokrajn p. exotick, cudz 1. zahranin 1 cudzoloi p. sloi cudzolonk p. nevemk cudzolon p. nevern, nemravn cudzolostvo p. nevera cudzonrodn p. cudz 1 cudzopas, cudzopasec p. cudzopasnk 2 cudzopasi ivi sa na inom organizme (o rastlinch a ivochoch); by privnkom (o uoch) parazito-

cudzopasncky
vat: huby cudzopasia, parazituj na strome: ervy cudzopasia, parazituj v koi', pejor. parazituje na rodine privni by privnkom cudzopasni (o uoch iviacich sa z prce inch): tch, oprivnia, cudzopasia. je ete stle dos cudzopasncky p. cudzopasn 1. privncky. parazitn cudzopasnci! p. cudzopasi cudzopasnk 1. ivoch al. rastlina ijci (ijca) z inho organizmu parazit: revn cudzopasnk, parazit 2. pejor. kto nevytvra nijak (nov) hodnoty: cudzopasnci na tele spolonosti pejor. privnk kto ije z prce inch: had si prcu, nechce by privnkom; pejor. pask kto sa priivuje na prostittkach pejor.: parazit cudzopas cudzopasec: zbavi sa cudzopasca zastarv. t r d

68 cuma prehadzova al. dra v stach, poahova pritom jazykom a pritom vydva zvuk expr. cma: rd cumle, cma cukrky expr.: cmulka cmuka: cmuka cumlk; dedko cmuk fajku expr.: cuca cucka cuca: cuca, cucka si prst oma moli (v stach): stle oma, mol nieo v stach ova (utm znehodnocova): ova ceruzku nr. omlza (Figuli) nr.: mlza m/. (Klal) eundra p. prostittka eundra p. pini 1 cup p. cap cupajdova p. drobi cup-cup p. cupi-dupi cupi-dupi napodobuje opakujci sa zvuk pri mlten cepmi, pri (zrchlenej) chdzi a pod. cupi-lupi cupi-cupi cupi-rupi, ps. i eupy-dupy, cupy-lupy, cupy-rupy zried. cupu-rupu: pochytili cepy a u bolo pou iba cupi-dupi, cupi-lupi cap-cap cup-cup ap-ap: cap-cap, cup-cup. bos nky cupkali po holej dlke cupka 1 p. cupota I, 2 cupka 2 nara okraj nejakej tkaniny uvoovanm nit* strapka strapi rozpleta: nervzne cupk, strapk nov obrus; strap okraj deky; cupk, rozplet okraj zclony cupot zvuk vznikajci pri drobnom rchlom kroku al. pri dopadan nieoho drobnho apot: cupot, apot detskch nh; apot dlan po stole lupot: lupol padajcich orechov cupota expr. 1. pri dopadnut vydva krtke ostr zvuky expr cupka: zrel gatany cupoc, cupkaj na zem 2. kra, bea drobnmi krokmi expr.: drobi cupka apka: ktosi za nami rchlo cupoce, drob, cupk * expr.: capka ciepka upka apuka apui dupka dupi stupka beka dipka lupkat: deti cupkaj, upkaj. upkajpo trve bosmi nohami nr. cupajdova (oltsov) nr.: drmoli drholi dzepka d u b k a (Klal) eurga, euriga p. cva I eurka p. crka curriculum vitae p. ivotopis 2 euruka p. cva 1 cva 1. pohybova sa smerom dozadu ustupova: auto cvalo, ustupovalo, aby kolna mohla prejs; vojsk museli ustupova, cva hovor.: eurga euriga euruka (o kooch, o voze) expr.: cofa coka: k splaene eurig, cofk expr pti sptkova (najm o uoch): chlapec sptkuje, pt. lebo sa boj bitky expr. rakova (s dozadu ako rak) hovor, zastar. reterova (oltsov) 2. neuskutoova nieo zaman (a tm oby. vyhovie inmu) ustupova* upa: zbabelo cval, ustupoval; cva, upa zo svojho presvedenia robi stupky cvak p. klop cvaka I. p. uka, drkota 1 2. p. fotografoval cvakn p. klapn. klepn 1 cvakot p. hrkot cvakota p. drkota I cval beh koa dlhmi skokmi galop: jazdili cvalom.

cudzopasn I. ktor sa iv z organizmu inho druhu cudzopasncky: cudzopasn, cudzopasncky hmyz parazitn parazitick: parazitn, parazitick rastlina: parazitn ivoch 2. p. privncky cudzoreov p. cudzojazyn, zahranin I cudzorodo 1. porov. cudzorod 2. p. nevhodne 1 cudzorod narajci rovnorodos, jednotnos, usporiadanos cudz neorganick: cudzorod, cudz, neorganick prvok v systme p. aj odlin cudzos p. cudzota 1. 2 cudzota 1. o m cudz rz. o pochdza z inho celku: cudzota przvuku hovoriaceho cudzos odlinos: odlinos zvykov osobitos osobitnos zvltnos nezvyajnos neobyajnos: nezvyajnos sprvania 2. nedostatok citovho vzahu: cudzota v rodine cudzos chlad chladnos studenos ahostajnos: ahostajnos medzi manelmi odmeranos neprveti vos nevdnos: nevdnos nadriadenho strohost': strohost'prkazov odcudzenie odeudzenos: vzjomn ocuzenos zastar. chladnota cudzotn p. cudz 1 cudzozemec p. cudzinec 1 cudzozemsko p. zahraniie cudzozemsk p. cudz 1. exotick, zahranin 1 cukornat p. sladk I cukrk drobn vrobok z cukru a inch prsad: ovocn cukrk bonbn (plnen cukrk): okoldov bonbn s koakovou nplou zastarv cukrov dra (okrhly plosk cukrk) cukrkov p. ruov cukri p. sladil' cukrovat' 1. p. sladit 2. p hrkta 1, bozkva cukrovat' sa p. mazna sa I. lska sa cukrovka choroba ltkovej premeny prejavujca sa vyluovanm cukru v moi lek diabetes: trp na cukrovku, na diabetes cukrovkr p diabetik cukrov 1. p. sladk 1 2. p. prjemn cume predmet pre deti prispsoben na utiujce cumanie al. cucanie z fae cumlk: gumov cume. cumlk expr cmlik: primitvny ltkov cmlik s cukrom

69
galopom kni/. trysk (prudk cval) expr. vcval: rozbehol sa vcvalom cvla bea dlhmi skokmi (o koovi, o jazdcovi na koni) zastarv. galopova hovor. expr. trapova: kone cvlaj, galopuj, trapuj klusat poklusva (miernym tempom): jazdec u necvla, pokojne klus domov nr expr siai: siai dlhmi skokmi p. aj bea cvalom zrchlene sa pohybujc na nohch (o behu zvierat. najm koni) galopom expr. vcvalom: cvalom, galopom preli cel lku klusom hovor, trapom (miernym cvalom): klusom, trapom priiel k druhej prekke hovor.: sepkavo sepkom (Kukun. Rzusov-Martkov) kni tryskom (zrchlenm cvalom): kone sa tryskom dostali do ciea p. aj behom I cvancigova sa p hda sa cvenda p. cenga, trnga. zvoni 2 cvendav, cvendiv p zvoniv cveng 1 p. cing cveng2 p. cengot cvenga p. trnga, zvoni 2 cvengav p. zvoniv cvengot p. cengot c vern p. ni cviebnica p. kniha 1 cviebn p. cvin, skobn cvien ktor ist vlastnosti, schopnosti nadobudol cvienm. trningom; svediaci o tom vycvien: cvien, vycvien cirkusov zvierat trnovan vytrnovan: trnovan parautista, letec, skokan; vytrnovan telo kolen (op nekolen): kolen hlas drezrovan (cvien drezrou): drezrovan tigre, kone cvii 1. opakova nieo s cieom nadobudn zrunos, schopnos, vedomos nacviova precviova: cvi, nacviuje, precviuje strebu do ciea, prednes bsne: cvi hru na husliach * trnova (najm pri portovch vkonoch): trnuje skok do diaky ui sa zdokonaova sa: musme sa ui trpezlivosti, musme sa zdokonaova sebaovldan, musme cvii svoje sebaovldanie 2. vies niekoho k zskaniu zrunosti, schopnosti, vedomosti nacviova precviova: cvii, nacviova piese so spevkmi drezrova (tvrdo pritom zaobchdza) trnova (pri porte): drezruje, trnuje, cvi so zverencami kad pohyb ui vychovvat: uia, cviia ns zachova poriadok hovor, mutrova: matka stle cvi, u, mutruje svoje deti cvin ktor je uren na cvienie cviebn: cvin, cviebnpriestory; cvin, cviebn bor skobn pokusn: skobn, pokusn let P aj skobn, pokusn cvik remeseln dokonalos v nejakej duevnej al. telesnej innosti zrunos obratnos: zska, ma v nieom cvik. zrunos, obratnos zbehlos prax: trnujte, km nenadobudnete potrebn zbehlos, prax hovor, fortie: robil to s fortieom rutina: rutinu nenadobudne ninerobenm cvikaky p tikaky cvikat p dierkova

abrak
cviker p. okuliare cvikla kultrna rastlina s fialovoervenm koreom pouvan ako zelenina erven repa: alt z cvikly, z ervenej repy cviklovoerven p. erven cviklov p. erven cvikn 1. p. presekn 1 2. p. predierkova cvok p. blzon I cvokre p. psychiatria cvoknut p. choromysen, blzniv I cvra p. crka cvrek p. svrek 1 cvrk' 1. napodobuje zvuk svrka cvk svrk: z trvy bolo pou tich cvrk, svrk crk 2. napodobuje zvuk vznikajci pri vyteen malho mnostva vody crk: cvrk, crk, voa vytekala z kohtika cvrk 2 p. cvrkot cvrka, cvka 1. vydva zvuk cvrk, cvk, svrk (ako svrek) cvrlika svrka svrlika: svrky cvrkaj, svrkaj vrka vka vrlika: voa mu v topnke vka, vrlik expr. cvrkotat' zried.: cvrka svrka p. aj kka 2. p. crka cvrkn expr. nalia mal mnostvo expr: crkn rpn: cvrkni, rpni mi trocha mlieka do kvy expr.: apn apn ulia: apne, uleje mu trocha vna do pohra cvrkot jasn prervan zvuk ako vydva svrek; zvuk tenkho prdu vody crkot: nocou znie cvrkot, crkot svrkov; cvrkot, crkot potika cvrk crk: z trvy sa ozvalo monotnne cvrk, crk cvrkotat' p. cvrka 1 cvrlika 1. P. cvrka 1 2. p. hra 1, fidlika 1 cvrnk p. cing cyklmenov p. fialov cyklick p. periodick cyklista p. bicyklista cykln p. vr I cyklostylovat' robi kpie na cyklostyle rozmnoova: vetky uebn pomcky sme cyklostylovali, rozmnoovali cynick p. bezcitn cynik kto pohda morlnymi normami, lovek bez citu bezcitnk necitlivec: duou je cynik, necitlivec cynizmus pohdanie udskmi morlnymi normami, nedostatok citlivosti: vrahov cynizmus necitlivos necit bezcitnos: bezcitnos dikttora

c
\s
abrak ozdobn prikrvka na kone a b r a k a zried abrak a b r a k a : kone mali farbist abrakv, abraky

abrasa
abra sa p. apka sa aa,aan p pekn I aina p. eina aka p. ozdoba akav p. pestr I, kvetovan ad p. dym adi sivoierna vyvret hornina bazalt adi p. dymi adi sa p. dymi sa achraninv p. arbanice, krabanec 2 achrr p. intrign aehrrskv p, neestn, pochybn achre p. klady achri p. achrova 1 achrova pejor. 1. neestne kona, robi podvody pejor.: achri ach r o vat robi achre robi machle: vbor achroval, achroval. robil achre, machle, pokm mu na to neprili hovor, pejor. machova: machuje, osi zakrva pejor.: pekulova podvodni robi pekulcie: pekuloval, podvodni s pozemkami, s peniazmi 2. p. obchodova ajov p. slab 2. 4 ajsi 1. p. takmer, pomaly 4 2. p. asi I. mono 2. pravdepodobne 1 akan nstroj s plochm ostrm a hrotom na kopanie tvrdej zeminy kromp: kopa jamu akanom, krompom aka 1. ostva na mieste, km sa neuskuton elan vec vykva: akme, vykvame na autobus vyakva vyakva obakva obakva (dlhie, netrpezlivo a pod.): vyakvala, obakvala mua cel de 2. predpoklada, e nieo nastane oakva: akala na list, oakvala list; akali sme, oakvali sme skor svadbu striehnu (ostraito, dychtivo a asto s cieom vyui situciu vo svoj prospech): akali, striehli na dedistvo 3. (s niem) nerobi s niem ni. ale preklada dan innos, vec na neskor as st odsva odklada: aka, st so sejbou, s termnom; sejbu, termn odklada odaova: rozhodnutie stle odauje ota vha (pona si nerozhodne): s pomocou ete akali, otali, vhali akate p. uchdza kov p. iapka ambaa p. aptaa ambav p. aptav; chrom 1 ambo p. apt amrva p. drobizg I anka p. lska, ti 1 ankav p. upokojujci ao p. dovidenia, servus 1 ap 1 l .p. ztka 2. p. pnt I, zves 2 ap 2 1. p. chmat 2. p. bc 1 3. p. ap 1. kvap apat l.p. plosk 2. p. aptav; chrom 1 apcova p. zaukova apica p. iapka apk anat. vbeok mkkho podnebia jazek odb. uvula expr dzindzk

70
api l.p. udrie 1 2. P . hodi apka 1. p. kvapka 1, apka 1 2. p. tlieska 1 3. p. tapka 1, 2. plieska 3 apn 1. p. udrie 1. plesn 2 2. p chyti 2 3. p. cvrkn 4. p. hodi apova p. toi 1 aps l.p. bc 1 2. p. ap 1 aptk p. apt apt expr. lovek, ktor nerovnomerne dostupuje pri chdzi expr. apto aptk matliak matlo ambo matlav ambav aptaa expr. ena. ktor nerovnomerne dostupuje pri chdzi expr.: apta ambaa matlaa apta expr. pri chdzi kls nohy krivo, nepekne matla matla sa: diea zaalo apta, matla /ried. apta sa zaka zahadzova (nohou) (robi nohou polkruhov oblk): pravou nohou zakal. -ohadzoval krva expr. chrma (napda na jednu nohu) aptav ktor zle, nemotorne, neprirodzene chod (o loveku al. zvierati); ktor je deformovan al. inak postihnut (o nohe): svediaci o tom kivonoh expr. kriv (o nohe) expr.: ambav apat matlav: aptav. kivonoh, ambav ena; aptav, copat, matlav noha, chdza nr. antav: antav jalovica p. aj chrom 1 apto p. apt apurda p. iapka ar p. aro ara p. vmena ara p. meni 3 , porov. zameni, vymeni I arbk p. spisovate arbance p. arbanice, krabanec 2 arbanice nieo nehadne napsan al. nakreslen arbaniny: arbanice, arbaniny po stench arbance expr.: mranice mraniny krahaniny achraniny mazaniny mazanice: tie jeho arbance, mranice, mraniny, krabaniny, achraniny sa nedaj tal pejor. krabance haky-baky hky-bky (oby. ako itaten psmo) arbaniny p. arbanice, krabanec 2 arba nehadne. neitatene. nedbanlivo psa al. kresli expr.: m r a m a r i g a expr. /ried. a r b i k a

kriaba kraba: deti arbali, mrali po lavici; iak arbe. kr(i)abe ako kocr iara iarka (o psan): arbe, iara, iarka do psanky nezrozumiten vety * hovor. expr. machli (rozmazano psa, zle maova): iak osi machl rda p. hostinec, retaurcia1
hovor, expr.:

ari, arova' robi iny, ktor sa zdanlivo vymykaj rozumovmu chpaniu robi ary bosorova: star cignka vedela veti, ari, arova, bosorova expr. bosori kni. kzli: kzelnk aruje, kzli z klobka zajaca eskamotova (robi kzla, robi eskamot) zarieka zariekava (spsobova urieknutie): arodejnica zarieka, zariekava (chorobu) aro praliv psobenie, praliv krsa: aro severskej prrody pvab pralivos: pvab, pralivos mladej eny arovnos: arovnos hr arm: by bez armu armantnos: armantnos smevu milo-

71
ta: milota dieaa grcia graciozita graciznost": dievensk grcia, graciozita kni. kzlo: kzlo domova kni preles: panenskpreles poet ar pozia: pozia zasneenej krajiny vnada: ensk vnady subt. raje (drdiv aro): i ena m raje arodej p. arodejnk I arodejka p. arodejnica arodejnica ena, ktor rob ary bosorka: rozprvky o arodejniciach, bosorkch jeibaba: jeibaba z medovnkovej chalpky striga (zl arodejnica) kni/ arodejka zastar.: vedma vidma vedomkya: babka mala chr vedomkyne vetkya kni. zried. vedomica /.ried. bohya pejor. harpya (o zlostnej ene) arodejnctvo p ary arodejnk I. lovek, ktor rob ary, oby. v rozprvkach: rozprvky o arodejnkoch bosork jeibbe strig (zl arodejnk) ernokank kni. arodej mg zastar.: vedomec vedomkr 2. p kzelnk arodejn p. zzran I arokrsny p. arovn I. ndhern I arotajn p. arovn i u a-" h r , oarova 1 p. ari < iXotn/vC t/Uoo, ,.f arova 1 p. meni 3, porov. zameni, vymeni I arovnos p. aro arovn 1. oplvajci neobyajnou krsou, pvabom, pralivosou oarujci: arovn, oarujca prroda, ena pvabn kni. kzeln okzujci: pvabn tvr: kzeln, okzujci letn veer * malebn: malebn tny krsny kni arokrsny: krsny, arokrsny vhad na more podmaniv podmaujci neodolaten pren. magick (ktor si kadho zska svojou krsou, svojm arom): podmaniv, podmaujci zjav: neodolaten, magick hlas romantick poetick (arovn ako v pozii; pln snivosti, romantiky): poetick, romantick mesan noc prekrsny kni. prelestn: prekrsne, prelestn rno oslujci oslniv (psobiaci silnm dojmom): oslujci, oslniv smev dievaa omamn omamujci opojn: omamn, omamujci zitok: opojn chvle pren. expr. rozprvkov: rozprvkov krajina
poet. a r o t a j n (Hviezdoslav)

as
etapa: etapa ivota fza tdium: fza, tdium, as dozrievania ra: kresansk ra epocha: nov historick epocha vek (obdobie niem typick): atmov vek kapitola: kapitola dejn ivota lehota (uren as): akacia lehota termn (vymedzen as, v ktorom treba nieo splni): dodra termn hodina: hodina odchodu zastar. zrok: bli sa zrok voby 2. spsob ivota prznan pre ist dobu: za dvnych ias pomery: pominuli ak pomery okolnosti: mimoriadne okolnosti situcia: ivotn situcia rok: tudentsk roky de: vojnov dni 3. p. poasie asi sa neos (o poas) stva sa slnenm, prestva by chmrnym, mranm neos.: jasnisa vyjasnieva sa vyjasova sa: od rna sa as, jasn, vyjasnieva, vyjasuje rozjasnieva sa rozjasova sa neos. vybera sa: zaalo sa vybera zlepovat sa lepi sa: poasie sa zlepuje
porov. aj vyasi sa

p. aj krsny, ndhern 2. p. zzran 1 ary konanie, iny, ktor sa zdanlivo vymykaj rozumovmu chpaniu: veri v ary arodejnctvo strignstvo bosorctvo mgia (tajomn moc): modern mgia zastar. vraba (Felix) ry-mrv zaklnacia ormulka pri arovan ary-marv ry-mrv 'uk: vyriekol ry-mry (fuk) a hodinky zmizli a b r a k a d a b r a k a hkus-pkus: palikou trikrt zakrtil nad klobkom, zamrmlal abrakadabraka, hkus-pkus a vybral z neho zajaca simsalabim as i. ist vymedzen al. bliie nevymedzen asov sek. asov rozptie: poslednom ase doba (dlh asov sek obmedzen dvoma krajnmi bodmi bez presnho urenia): naa, adov doba obdobie (krat. oby. ohranien asov sek): volebn obdobie

asne p. zavasu asn p. pominuten, doasn asom I. p chvami, niekedy 1. zave 2. p. niekedy 4 asomer p. chronometer asomiera p. letopoet asopis periodicky vychdzajca tlaovina periodikum: odborn, obrzkov asopis urnl (oby. ilustrovan asopis): mdny urnl revue (asopis s nronejm obsahom): literrna revue vestnk bulletin [vysl. biiltnj spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydvan tlaou): radn vestnk, bulletin magazn (oby. ilustrovan asopis) asovanie tvorenie slovesnch tvarov; sbor tchto tvarov konjugcia asov 1. tkajci sa asu temporlny: asov, temporlna svislos; asov, temporlne spojky chronologick: asov, chronologick postupnos 2. prznan pre ist dobu dobov aktulny: asov, dobov otzky, tmy as nieo z celku: horn as dediny, rozdeli nieo na tri asti diel: prv diel filmu dielec (zloitejia, via as nieoho): stanov dielec zvzok (samostatn as vieho sboru): prv zvzok slovnka iastka: iastky roka podiel (as celku pripadajca na jednotlivca al. skupinu): dosta svoj podiel kvta (pomern as): finann kvta sas siastka: sas, siastka obleenia kus: kus chleba lnok: lnok retaze ohnivo ohnivko (as retaze): elezn ohnivko' etapa: vvinov etapa oddiel: oddiel knihy kapitola zastar artikul (as nieoho, napr. zkona) arch hlava (samostatn as knihy, spisu a pod.): zveren kapitola. hlava pas kni pasus (as slovesnho al. hudobnho diela): zaujmav pas poviedky partia: partia symfnie sta (ucelen as vieho textovho celku): vodn sta knihy epocha (obsiahla ucelen as umeleckho diela): film vo voch epochch vatok (as vybrat z textu, z hudobnho diela): vatky z opery hud. veta (samostatn as cyklickej hudobnej skladby) zlomok fragment (mal as celku, nepln as umeleckho diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu trok:

astica
trky rozhovoru kni. lomok: lomky viet ukka: prednies ukky z dielo kni. vsek (vymedzen as): vseky zo ivota kni vrez: vrez zo skutonosti zastar. vlomok: vlomky z Jnoka ryvok: ryvky z listu zloka (jedna z ast tvoriacich celok): chemick zloka pdy prvok element (najjednoduchia as celku): stavebn prvky, rozloi nieo na elementy odb. komponent: komponenty zlenn sek: sek cesty rajn kni regin (as priestoru, zemia): potr obiiel svoj rajn sektor (as hospodrskeho, zemnho a pod. celku): drustevn sektor, rozdeli zemie na sektory tvr (as mesta): vilov tvr hovor, zastar t (as role) odb segment: textov segment astica 1. nepatrn as: astica pdy iastoka: mal iastoky hmoty odb partikula: tukov partikuly 2. lingv. druh neohybnch slov. ktormi hovoriaci nadvzuje na kontext, situciu a vyjadruje rozlin vznamov a hodnotiace odtienky partikula asto vyjadruje (nepravideln) opakovanost' deja, stavu a pod. vyskytujcu sa vo vekom mnostve (op. zriedka) neraz: asto, neraz zostal dlhie v robote ochva podchvou kad chvu zried.: podchvlkou podchvu: ochva, podchvou sa obzer, i niekto nejde za nm vea rz veakrt mnoho rz mnohokrt expr nespoetnekrt: vea rz, mnoho rz si spomenula na otca; svojm sprvanm veakrt, mnohokrt nahneval rodiov; nespoetnekrt pri cvan narazil o plota hojne zhusta hovor, husto: hojne navtevuje svoju star matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizuj predvan tovar zried. zaasto: zaasto sli zlej veci expr.: astuko astuko: asto, astuko sa vybral sm do hory nr vasto: mva vasto prekvapujce npady (Kaliniak) nespis. astokrt nezriedka nejeden raz nejedenkrt fraz. neraz-nedva (pomerne asto): nezriedka, nejeden raz sa stalo, e priiel domov a rno priasto (prli asto): priasto sa tvri urazene expr preasto asto preasto (vemi asto): preasto, asto preasto zabda, o sa patr astokrt p. asto astova dva niekomu nieo v hojnej miere hosti (dva niekomu jedlo al. npoj): astovali, hostili ns cel as dobrmi kolmi a pivom zaha obspa obsypva zaspat zasypva: astovali ho, zahali, zaspali otzkami hovor, traktova: traktovali ns nevyberanmi slovami; traktuje host vnom astova sa p. hosti sa astuko, astuko p. asto ast vyskytujci sa. opakujci sa veakrt, nie zriedkavo (op. zriedkav, vzcny): ast zchvaty, ast mekanie frekventovan: frekventovan vraz hojn: hojn vskyt cudzch slov v texte rozren: rozren ochorenie (op. ojedinel): rozren prpady vlmania ben vedn: ben, vedn zjav kadodenn (vyskytujci sa kad de): kadodenn hos, zkaznk priast prihojn (prli ast, hojn) asy p. situcia 1 aa p. kalich, pohr I anica p. anka

72
anka ena, ktor obsluhuje host vo verejnch pohostinstvch anica servrka zastar. kelnerka ank pracovnk, ktor obsluhuje host vo verejnch pohostinskch zariadeniach zastar kelner garsn au, auko p. dovidenia, servus 1 aute p. dovidenia, servus 1 avargo p. tulk ee p. pekn I eina zelen konre z ihlinatch stromov aina: zakry kvety na zimu einou, ainou einie (Urbnek) chvojina: jedov chvojina chvoja ihliie (konre al. lstie ihlinatch stromov): va ihliia nr omelina einie p. eina echizmus p. bohemizmus echizova sa p poeovat' sa echrat", echri p. uchra echrisa p. vri 2 ea 1. p. sluobnctvo 2. p. mlde 3. p. skupina 1 4. p. rodina 1 eadinec p. eadnk 1 eadn p. eadnk 1 eadnica P. slka eadnk 1. v minulosti miestnos na spolon ubytovanie sluobnctva zastar eadinec eadn 2. p. mldenec 3. p. sluha elenka ozdobn predmet nosen na ele al. vloen do vlasov: zlat elenka diadm (drahocenn elenka): drahokamy diadme korunka (vo vlasoch): krovn krsy s korunkou eliadka 1. p. sluobnctvo 2. p. banda I 3. p. rodina 1 elista p violonelista eli stava sa na odpor (proti nieomu neelatenmu, nebezpenmu a pod.) vzdorova: elili, vzorovali tokom odolva protivi sa vzpiera sa: statone odolva chorobe; protiv sa, vzpiera sa nsiliu eln 1. p. predn I 2. p. popredn, hlavn 1 elo1 p. predok2 elo2 p. violonelo eus i . prov lebkov kos. v ktorej s zasaden zuby snka (doln eus): tvr s vystpenmi eusami, snkami expr. kraa 2. p. eustie eustie otvor do pece. sporka, kachie eus (oby. mn. .): eustie, euste kachie embalo strunov brnkac hudobn nstroj s klaviatrou klaviembalo emer p. ochvat end p. vmena eperisa l .p. jei sa 1 2. p. vri2 ereovo p erveno ereovoerven p. erven ereov P erven erieslo as pluhu krjadlo radlica eri p. vri I, isti 2 eri sa p. vri 2 er 1. ierna arba, ierne sarbenie: er vlasov uho o: oi ako uho, o poet. eben 2. p. tma 1 ernast,ernav p. tmav 1. ierny 1 ernica p. ostruina

73
ernidlo
zastar.

erveno
1. ierny krm na natieranie topnok erti p. hneva erti sa p. hneva sa ertovica p liehovina ertovina l . p samopa 2. p. liehovina ertovsky 1. porov. preiban; smel 2. p. vemi ertovsk 1. p. preiban; smel 2. p. velk I. tuh 3 ertvie p. ktovie ertvieako p. ktovieako 1. 2, mimoriadne 2 ertvieak p. ktovieak ertvieo p. ktovieo ertviedokedy, ertviedokia p. ktoviedokedy ertv iekade, ertviekadia p. ktoviekade ertviekam p ktoviekde 2 ertviekde p. ktoviekde 1. 2 ertviekedy p. ktoviekedy ertviekolko 1. p. ktoviekoko 1 2. p. vea ertviekto p. ktoviekto ertviektor p. ktovieak ertvieodkia p. ktovieodkia ertviepreo p. ktoviepreo ertvieskade, ertvieskadia p. ktovieodkia erv drobn ivoch s lnkovitm mkkm telom erv k: chyta ryby na ervy, ervky hromad.: erva rva rvo: ervaou, rvaou rozorat hrada
expr. e r v i a k

hovor, zastar.: U V k s bOX

2. p. atrament ernie p. tmavn ernist p. tmav 1, ierny I ernoch prslunk ierneho plemena: americk ernosi obv. pejoi lieger zastar. imirll ernokank p. arodejnk 1 erpadlr pracovnk obsluhujci erpaciu stanicu pumpr erpadlo prstroj na erpanie kvapaln pumpa: erpadlo, pumpa na vodu: benznov pumpa erpa 1. bra erpadlom pumpova: erpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice nabera: naberal naftu do motora oderpvat (erpanm odobera): oderpvat plyn preerpva (erpanm premiestova) 2. nadobda nieo odniekia zskava ai bra: rastliny erpaj, ber vlahu z pdy; nmety zskava, erp zo ivota: ai vhodu zo situcie dostva pobera: pober, dostva od spolku podporu erstvo p. rezko 3 erstvos p novota 1 erstvuk, erstvulink, erstvunk, erstvuk p. erstv I erstv 1. ktor nedvno vznikol, ktor bol vyroben, zskan a pod. pred krtkym asom sviei: erstv, sviea zelenina: erstv, sviee sily pramenit pramenist (o vode vytekajcej priamo z pramea) avnat: erstv, avnat zele, trva nov (op. star): prinies najnovie sprvy; vrstva novho snehu mkk (o chlebe; op tvrd) surov (o dreve; op. vysuen. such): surov dosky hovor. expr. novopeen: novopeen doktor, vodi poet. stvy (J. Kr) hovor, zastar rin frik: frin peienka, frikpik kraj. mlad: mlad chlieb expr.: erstvuk erstvulink erstvunk erstvuk 2. p. sviei 1,2 3. p. rchly ert nadprirodzen bytos ako stelesnenie zla diabol (op. anjel): preobliec sa za erta, pokuenie diabla satan satan: pekeln satan Antikrist (diabol ako protivnk Krista) pren antikrist (zl lovek) zl duch zloduch pekelnk dmon lucifer bes as (oby. v nadvkach): k d'as a sem dovliekol expr rohat hovor, expr.: parom ak fras (oby. v kliatbach): nech ho parom uchyt: ak to vzal: bodaj ho fras vzal hovor.: anci ancikrist (v kliatbach a nadvkach): ancia, ancikrista tvojho hovor, expr helement (v nadvkach) hovor. expr. beah t v kliatbach a nadvkach) zastar : priepastnk (Vansov) rarach (Hurban) kni. zastar zloboh (Dobinsk) bibi. belzebub nb. pokuite: premc pokuitea art krampus (Leu) erta p. nie I erthovie p. ktovie erthovieako p ktovieako I ertica expr. vemi priebojn ena s vraznmi zpornmi al. kladnmi vlastnosami diablica: vzal si enu hotov erticu, diablicu; volali ju krsna ertica, diablica draica arkanica pejor. potvora striga bosorka ' j e i b a b a (oby. v nadvkach) nr.: sotoa sotona (zlostn ena)

erva p. erv ervav p. erviv erve 1. erven sfarbenie, erven farba ervenos: erve jahd, ervenos lc kni. rume rumenec: rume, rumenec na tvri kni. pr: pr hanby poet.: zbron (Hviezdoslav) bro (Roy) kni. zried. zpyr (Figuli)

2. jedna zo tyroch farieb v kartch srdce ervenk p. ryavec ervenasto p. erveno ervenast p. erven ervena sa 1. ma na tvri rumenec od citovho pohnutia ervenie sa: ctila, e sa od hanby erven, ervenie kni. pri sa rumeni sa rumenie sa: od zlosti sa cel pril, rumenil expr. pli sa poet rdie sa expr. horie (vemi sa ervena): tvr jej hor ako faka p. aj hanbi sa 2. javi sa ervenm ervenie sa by erven: diake sa ervenej strechy; v zhrade sa ervenaj. ervenej jahody poet. bronie ervenavo p. erveno ervenav p. erven ervenie stva sa ervenm oervenieva: jahody zanaj ervenie, oervenieva poet krvavie: svit krvavie ervenie sa p. ervena sa 1.2 ervenkasto, ervenkavo p. erveno ervenkast, ervenkav p erven erveno, star. i ervene majc erven arbu. na erven arbu, ervenou farbou naerveno doervena, ps. i na erveno, do ervena: erveno, naerveno namaovan pery; pri vode sa oplili doervena ereovo doereova viovo doviova malinovo domalinova, ps. i do ereov at. (erveno, doer-

ervenofialov
vena ako erea, ako via, ako malina): ereovo, malinovo, dornalinova sfarben lca krvavo krvavoerveno dokrvava, ps. i do krvava (erveno, doervena ako krv): krvavo, dokrvava zaplen zore karmnovo rubnovo vnovo dokarmnova dorubnova dovnova, ps. i do karmnova at. (erveno, doervena ako karmn, ako rubn, ako erven vno): karmnovo. rubnovo zaplen lca purpurovo arltovo dopurpurova napurpurovo doarltova naarltovo, ps. i do purpurov at. kni. nachovo donachova, ps. i do nachova (erveno, doervena ako purpur, ako arlt, erveno s fialovm odtieom): purpurovo, arltovo, donachova zafarben ltka hrdzavo dohrdzava nahrdzavo ryavo doryava naryavo, ps. i do hrdzava, na hrdzavo at. (erveno ako hrdza): da si zafarbi vlasy nahrdzavo. dohrdzava. naryavo; hrdzavo, ryavo zafarben vlasy tehlovo dotehlova natehlovo, ps. i do tehlov, na tehlovo (erveno ako tehla): tehlovo, dotehlova natret plot * bledoervene slaboervene ervenasto ervenavo ervenkav ervenkasto doervenasta doervenava doervenkava doervenkasta naervenkavo naervenkasto, ps. i do ervenast, na ervenkavo at. (trocha erveno, s odtieom doervena): ervenkavo upeen mso. oplit sa doervenkasta expr.: ervenuko ervenunko ervenuko: ervenuko zaplen pokoka
porov. aj e r v e n

74
hrub hrdzavoerven, hnedoerven, gatanovoerven, hrzav, ryav vrkoe msovoerven msov (erven ako erstv mso) meden (erven ako me): meden vlasy stoerven ivoerven tuhoerven tmavoerven kni. temnoerven (s vraznm tmavm odtieom) cviklovoerven cviklov (s tmavm fialovm odtieom): cviklovoerven, cviklov atka grantov (erven ako polodrahokam grant) rubnov (erven ako drahokam rubn) pivokov (erven ako pivoka) arltov purpurov purpurovoerven kni nachov (erven ako purpur): pl cirltovej, purpurovej, nachovej farby vnovoerven vnov hovor, bordov neskl. bord (erven a do ierna) ervenast ervenkast ervenav ervenkav (trocha erven) naervenast naervenkast naervenav naervenkav: ervenast, ervenkav, naervenkav lstie kni. al. poet.: zabronen zaplen: zabrnen lupienky kvetov (Fisuli). zaplen puky (vantner) kni..: bruntn rumenn expr.: ervenuk ervenuk ervenunk (plne al. prjemne, pekne erven) p. aj servenen erviak p. erv ervienka p. dyzentria ervk p. erv, dovka 1 erviv napadnut ervami, larvami, hmyzom ervav: erviv, ervav ovocie nr.: rvav (Kukun) chrobav chroban: chrobav, chroban jablk, slivky prederaven expr. prerat (od hmyzu): prederaven, prerat drevo, vlnen materily ervotoiv rvotoiv (napadnut ervotoou; o dreve) ervoto erv ijci v dreve rvoto: v skrini hlod ervoto, rvoto ervotoina ervotoiv drevo rvotoina ervotoiv p. erviv esaka p. esadlo I esadlo I. nstroj na esanie anu. konop, vlny esaka esk 2. nstroj na esanie zvierat esk esk p. esadlo 1, 2 esa 1. p. kmsa 2 2. p. bi 2 esn p. udrie I es l.p. cta 2.p. vyznamenanie I 3.p. panenstvo estnos p. statonos 1 estn 1. konajci v slade so svojm svedomm, presvedenm (o loveku); svediaci o tom: estn udia, estn prstup (op. neestn) staton charaktern (op. bezcharaktern): by staton, charaktern; charaktern konanie poctiv (konajci v slade so cou): ma poctiv mysel; poctiv nlezca hovor, frov neskl. fr, ps. i fair: To nie je od teba fr, frov!; frov hr ist rdzi poestn (bez akchkovek morlnych prehrekov): ist, rdzi lovek; i ist, poestn ivot kni. zried. honetn (Kukun) p. aj bezhonn 2. udelen ako pocta, na znak cty, ocenenia titulrnv: estn, titulrna hodnos; estn lenstvo honorrny (neplaten): honorrny konzul, profesor eti sa p. poeovat" sa etnk p. policajt

ervenofialov p. fialov ervenohned p hned ervenooranov p. oranov ervenos p. erve 1 ervenovlas p. ryav ervenuko, ervenunko, ervenuko p. erveno ervenuk, ervenunk, ervenuk p. erven erven ktor m farbu krvi: erven rue, erven pery krvavoerven krvav jasnoerven (s jasnm odtieom): krvavoerven, krvav veern zore; jasnoerven suka bledoerven svetloerven slaboerven (s bledm odtieom): bledoerven, svetloerven, slaboerven r' ohnivoerven ohniv (ako plame): ohnivoerven, ohniv vlasy ltoerven (erven do lta): iltoerven jablk zlatoerven (erven do zlata): zlatoerven iara pomaranovoerven oranovoerven (s oranovm odtieom): pomaranovoerven, oranovoerven poulin svetl tehlovoerven tehlov (erven ako tehla): tehlovoerven, tehlov sfarbenie paradajkov rajinov rajiakov (erven ako paradajky) mrkvov mrkvovoerven (erven ako mrkva) rumelkovoerven rumlkov (erven ako rumelka): rukavice rumelkovoervenej, rumelkovej farby koralovoerven koralov (erven ako koral): koralovoerven, koralov sklo karmnovoerven karmnov (erven ako karmn) malinovoerven malinov (erven ako malina): malinovoerven, malinov pery jahodov (erven ako jahoda) ereovoerven ereov (erven ako erene) viov (erven ako vine) hrdzavoerven hnedoerven gatanovoerven hrdzav ryav (erven do hneda):

75
i l.p. alebo I 2. p. ale 2 3. p. prpadne 1 4. p. vari 1 5. p. e 7 iaha p. siaha 1, 2 iap p. ip iapa p. bi 2 iapka rozline tvarovan pokrvka hlavy v mkom vyhotoven apica: portov, kouinov iapka, apica baretka baret zastar. rdiovka rdionka (ploch iapka bez strieky) brigadrka (ploch vojensk iapka) lodika (iapka podobn lodke) baranica (vyia iapka oby. z baranej kouiny) uianka (iapka s kouinovmi zlokami na ui) papacha (vysok baranica ruskho typu) furka (druh ruskej vojenskej iapky) fez (orientlna iapka tvaru zrezanho kuea) hovor, iltovka (iapka so iltom) expr iak zastar. kov (pokrvka hlavy, najm
v o j e n s k ) art. a p u r d a (Rzus)

ha
napolo omren zostal lea na zemi; hovor to napoly artom, napoly vne n a h r u b o z h r u b a : drevo treba najprv iastone, nahrubo opracova; repa sa mus zhruba oisti od blata p. aj napoly 2 iaston uroben, vykonan len sasti, nie celkom; tkajci sa iba asti, nie celku (op. celkov, pln) nepln nekompletn: iaston, nepln splnenie lohy; iaston, nekompletn automatizcia kni. parcilny iastkov: parcilne, iastkov vsledky polovin poloviat (len spolovice uroben, vykonan, naplnen a pod.): spech je len polovin, poloviat; polovin, poloviat plnenie subov p. aj iastkov ibuk p. fajka i-i, i-, -i p. haju, ika p. ti I ikav p. chlcholiv ira sa p. babra sa 1 ida, idali, idae p. no, veru iepa p. pia 1 ierava p mrkava ierno. star. i ierne 1. majc iernu farbu, farbu ako sadza, na iernu arbu, iernou farbou (op. bielo) naierno, ps. i na ierno (op. nabielo) doiema, ps. i do ierna (op. dobiela): ierno, doiema sfarben oboie; natrie lavicu naierno tmavo natmavo dotmava, ps. i na tmavo, do tniava: tmavo, natmavo natret polika
porov. aj i e r n y I

iara 1. svisl rad bodov: preruovan iara, postrann iara na ihrisku lnia: rovn lnia rta (vrazn iara): nakreslit nieo niekokmi rtami * linajka linka (rovn, oby. vodorovn iara): linajky, linky v zoite iarka (krtka iara): robi si iarky krt (iara uroben krtnutm): krty v rukopise obrys kontra (iara ohraniujca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontry pohoria na obzore ray rafovanie (iary pokrvajce al. vyznaujce ist plochu): hust rafovanie na mape priamka (priama svisl iara) kolmica (priamka kolm na priamku al. rovinu): spusti kolmicu expr. mra (nehadn iara): mry na stene hovor, zastar. trich (Kukun)

2. myslen rad bodov: vzdun iara lnia: demarkan lnia 3. p. hranica 1 iara, iarka robi iary, iarky hovor, trajcha: iak iara, iarka, trajch po papieri preiarkova (s cieom robi nieo neplatnm): iara, preiarkuje, o napsal rastrovat' (robi raster) linkova linajkova (vies rovn iary) iarkova (robi trhan iaru) rafova (vyznaova rafami): rafova plochu na mape iarka l.p. iaral 2. p. de iarkova p. iara iarov port, ktor je na iarach ihriska port postrann: iarov, postrann rozhodca nespis. pomedzn iastka 1. p. as, zloka 2. p. suma 1 iastkov ktor sa tka iba istej asti celku (op. celkov): iastkov lohy, ciele kni. parcilny: parcilne otzky, tmy, skky kni. partikulrny: partikulrn zujmy lingv. partitvny: partitvny, iastkov genitv p. aj iaston iastoka p. astica 1, ksok 1, zlomok 1 iastone vyjadruje okolnos iastonosti. neplnosti, z jednej asti, nie plne (op. plne, celkom) sasti siastky nepln: iastone, sasti sa podarilo dobehn zamekan; siastky m pravdu; pracova v iastone, neplne osvetlenej miestnosti spola spoly spolovice: iastone, spola usuen trvu naloili na vleku; spolovice udusen mso dopiekla rre napolo napoly odpoly zastar. odpol: iastone.

2. z tej horej strnky (op. ruovo) c h m r n o chmrne pochmrne temno temne: vetko vid ierno, chmrne, temne bezndejne pesimisticky (op. optimisticky) skepticky: vyzer to s nami ierno, bezndejne; na vetko sa pozer pesimisticky, skepticky iernook p. tmavook iernovlas p. tmavovlas iernozem p. zem 4, pda I iernuk, iernuk, iernulink p. ierny 1 ierny 1. ktor m farbu ako uhlie, sadza, o a pod. (op. biely): ierna farba, ierna noc ebenov havran (o farbe o. vlasov) vran: vran k tuhoiernv uhovoierny: tuhoierny, uhovoierny rahokam pren.: uhlov uhon zried. uhlist; tmav: tmav oi, vlasy edivoierny (ierny so edivm odtienkom) ernast naernast ernav zried. ernist (bliaci sa k iernej farbe): ernast, naernast, ernav bral; ernist mach (J. Kr) zaernet oernet sernet (ktor stmavol, sernel): zaernet, oernet, sernet mry, perky priierny (prli ierny) expr.: iernuk iernuk iernulink p. aj oplen, tmav 2. p. smutn, neastn 3 3. p. zl 1, neist 2 4. p. nedovolen iera p. hranica 1 ha 1. pozorne aka na vhodn prleitos (na zatoenie a pod.) striehnu kni. striez: elma ha, striehne, streie na koris vykva sledova:

hav
s naptm vykvaj, sleduj, ako sa vec vyvinie hovor, ps: pasie za kam jeho slovom, ha na kad jeho slovo expr. snori poova: snor za korisou, pouje na zver 2.p pozorova I hav p sliediv im p. ip m p km I imara napodobuje zvuk. ktor vydvaj drobn vtky, napodobuje virikanie vtikov, najm vrabcov imarara inarara: imara. imarara, vyspevovali vrabce pod oblokom kad rno imar a r a , im: imarara, im, ozval sa vrabec zo strechy virik vrli-vrli: virik, virik, vrli-vrli, ozvalo sa z klbka vtikov na dvore imarara p. imara in nieo vykonan, uskutonen skutok: nerozvny in, hrdinsk skutok akt: akt pomsty krok: nerozmlen krok kni/ poin: vznamn poin akcia (zmern innos): bojov akcia * opercia (in pozostvajci zo zloitejch konov): obrann opercia kon (as svislej innosti): prvny kon dielo: dielo odvahy inarara p. imara inidlo chem. ltka, ktorou sa zisuj in ltky reagens reagencia ini l .p. kona 1. robi 2. 5 2. p. predstavova 1 ini sa p usilova sa 2 inite 1. kto sa na nieom aktvne zastuje, kto m na nieo vplyv: politick inite kni dejate: kultrny dejate 2. psobiaca, hybn sila: asov inite faktor: hospodrsky faktor pvodca agens: lingv. pvodca, agens deja kni subjekt: vystupova ako subjekt dejn 3. p. orgn 3 innos I. vykonvanie nieoho: vedeck,podnikatesk innos prca robota: telesn, namhav prca, da sa do roboty: tei sa z vsledkov roboty zamestnanie: zamestnanie predavaky; pripravi iakom nhradn zamestnanie prax (innos v istom odbore s cieom pripravi sa na prcu: innos v istom odbore vbec): pedagogick prax posluchov, lekrska prax aktivita (zven innos): umeleck aktivita dielo: pokraova v diele kni var (intenzvna innos): mylienkov var 2. fungovanie nieoho chod: innos, chod stroja beh: zabezpei beh podniku prevdzka: uvies elektrre do prevdzky prca: prca nh funkcia: dobr funkcia obliiek pohyb: uvies motor do pohybu inn p aktvny 1 inohra l . p h r a l 2. p divadlo 1 inorodos l.p. aktivita 1, iniciatva 1 2. p. sila 1 inorod p. aktvny 1, tvoriv inovnk p. hodnostr ina p. njomn iniak p. dom 1 ip napodobuje zvuk, ktor vydvaj drobn vtky, hydina; napodobuje tebotanie drobnch vtkov, kuriat a pod. ip iv im: ip, ip, iv, iv, ozvali sa

76
vtiky zo stromu cip iap pi: cip. cip. iap, iap, pi. p. pitoli mal kuriatka hadajce matku zried.
U-U (Hviezdoslav)

ipa p pia I ipern p. sprv, iv 3, svin: bystr I ipkast, ipkav p. ipkovan 2 ipkovan 1. ktor je z ipiek ipkov: ipkovan ltka; ipkovan, ipkov aty 2 . ktor je ozdoben ipkami ipkast ipkav: ipkovan, ipkast, ipkav zstera ipkov p. ipkovan I ipota p. pia 1 ri p. isti 2 rory p. ry I. 2. ist 3 roist p ry 1, 2. ist 3 ry 1. ktor je rdzej kvality, ktor neobsahuje prmesi, neistoty, cudzie prvky rdzi: re, ldze zlato ist neskalen: ist roztok, vzduch priezran priehadn: priezran voda, priehadn sklo prav (o zlate, drahokamoch) expr.: roist rory: roist, rory diamant stopercentn: stopercentn lieh 2. ku ktormu sa ni nepridruuje, ktor je tm sm osebe pln: ra, pln tma; stalo sa to rou, plnou nhodou ist skuton naozajstn ozajstn opravdiv: ist, skuton, naozajstn pravda; ozajstn, opravdiv nemonos prav expr.: rory roist: prav rados; rore, roist blznovstvo prost sam (za ktorm netreba hada ni in): oholala sa na to z prostej, zo samej lsky neskalen: neskalen cit hol: opiera sa o hol fakty selnk okrhla plocha s slicami a ruikami, ktor slia na meranie asu. rchlosti a pod. cifernk: selnk, cifernk na hodinch seln ktor sa tka sla, vyjadren, uren pomocou sel odb numerick: seln, numerick vraz; seln. numerick hodnota si p. nie slica psomn znak pre slo cifra: arabsk, rmska slica, cifra hovor, slo slo 1. presn vyjadrenie potu, mnostva, poradia; vtlaok periodickej publikcie; seln oznaenia velkosti asti obleenia al. obuvi: telefnne slo, slo domu; prv slo novho asopisu; slo topnok zastar. al. expr numero: vrobn numero auta: numero dnench novn; numero koele 2. p. ibal, 3. p. slica slova p. slovaka slovaka prstroj na slovanie slova hovor, paginovaka (strojek na slovanie strnok) slova p. strnkova istina von trvnat priestranstvo v hore: usadili sa na istine holina (miesto bez porastu): zalesovat' holiny rhanisko rha (vyrban lesn plocha): rbanisko pln jahd bn b: vyuva bny. bne polianka (horsk lka) nr.: lg lg lga lga zried. vyrbailisko (Vajansk) nesprv. mtina isti 1. zbavova neistoty, piny d r h n (isti kefou, silnm trenm): ist, drhne zanedban byt subt pucovat pulrova: put ova si topnky, pulrova auto

77
subt. ikova (dkladne umva): rovachodbu expr.: lza oblizova (povrchne isti) hovor, sidolova leti subt.: glancova glani (istenm robi hladkm a lesklm): sidoluje, let kuky oisova /.ried. oa 2. zbavova neelatench prvkov, prmes eri ri: isti, eri vno, ovocn avu preisova prea: preisova osivo chem. rafinovat'(isti rafinciou): rajinovanie cukru chem. rektifikova (isti destilciou): rektifikova olej oisova /.ried. oa p. uj osieva 3. zbavova vrchnej vrstvy, kry, upy. neistoty: odstraova z povrchu kru, upu a pod. pa lpa bieli: nerd ist, pe, bieli zemiaky; ist, lpe, bieli koku z jablka * hli: hli si hruku; hli upku z hruky olupova: ovocie si najskr olupuje kriaba kraba okrabova zokrabova (ostrm predmetom, krabanm): kr(i)abe zeleninu do polievky; kriabe, (z)okrabuje zaschnut pinu z nbytku subt. pucovat' oisova /.ried. oa isto 1. do istej podoby; tak aby nieo neobsahovalo pinu doista naisto, ps i do ist, na isto: isto, doista vypraly obrus zavesila na nru; deti museli doista, naisto vyzameta dlku; mus lohu prepsa isto, naisto (bez chb) 2. p. iba 2 istokrvn ktor pochdza z istho plemena (oby. o zvierati) plnokrvn: istokrvn, plnokrvn k, vliak plemenn /ried.: rasov rasovit (chovan na rozirovanie istho rodu, druhu): plemenn, rasov dobytok ist: ist rasa achten (ktor m dobr vlastnosti zskan vhodnm krenm istej rasy): staju so achtenmi komi odb. homozygotn (ktor vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedinch vlh) istota 1. stav nieoho bez cudzch prmes zachovanos neporuenos* rdzos: istota, rdzos jazyka pvodnos: pvodnos folklru originalita originlnos: originalita tlu 2. stav vyhovujci poiadavkm mravnosti poestnos bezhonnos: istota, bezhonnos charakteru: panensk istota, poestnos nevinnos nepokvrnenos istotn p. ist I. poriadny 1 istotymilovn p. ist I, poriadny 1 istuk, istunk, istulink p. ist 1,2 ist 1. ktor db o istotu; svediaci o istote, istotnosti (op. pinav) nezapinen neupinen nezamazan neumazan: jes istmi, nezapinenmi, neupinenmi rukami; ma ist, nezamazan, neumazan koeu expr.: nezafan neufan: vrti sa z. ihriska nezafan, neufan umyt (ktor zskal istotu umytm): umyt riad u p r a t a n vyisten expr. vyleten subt vyglancovan: upratan, vyisten, vyglancovan byt istotn zried. istotymilovn (dbajci o istotu a poriadok): istotn, istotymilovn ena * dezinfikovan vydezinfikovan hygienick odb. steriln (zbaven choroboplodnch zrodkov): dezinfikovan bielize; vydezinfikovan rana; hygienick. steriln prostredie; steriln injekn striekaka nezamoren nezneisten: nezamoren. nezneis-

lnok
ten ovzduie pramenit pramenist (o istej vode) expr.: istuk istunk istulink 2. ktor nenesie stopy zsahu, poruenia prvotnho stavu (o veciach) nepopsan nepomaovan expr.: n e p o m r a n nepoarban (bez stp po psan, maovan): ist, nepopsan zoit; ist, nepomaovan, nepomron, nepoarban mry neskl. bianko: bianko list * hol: hol steny nepokvrnen: nepokvrnen sneh expr.: istuk istunk istulink 3. s nim nepomiean, nim nezneisten, neznehodnoten ry rdzi: ist, re, rdze zlato priezran priehadn neskalen nezakalen pren. kritov (o istej vode) prav stopercentn: prav, stopercentn vlna .jasn (o oblohe, farbe) neskl. netto (op. hrub, brutto): netto vha rafinovan: rafinovan cukor, tuk chem. intaktn (chemicky ist): intaktn ltka expr.: roist rory zastarv. kern neskl. ker (pvodne pripraven poda idovskch ritulnych predpisov; o jedle a npojoch) 4. p. estn 1. bezhonn, cnostn, primn 2 5. p. sam 1 6. p. ry 2, hol 4, skuton 2 7. p. dkladn it p pst. ticho1 4 tankov p. typick ta p. pozorova 2 itate p. vnmate!" itaten 1. zretene napsan, ktor sa d ta rozltiten: itaten, rozltiten rukopis, podpis pekn: itaten, pekn psmo 2. p. jasn 4 iv p. ip iva, ivika, ivka p. pia 1 p. ik ie 1. vyjadruje priraovac vzah, vzah totonosti medzi dvoma lenmi, z ktorch druh istm spsobom vysvetuje, objasuje vznam prvho lena to jest (skr. t. j.): nastva znehodnotenie papierovch peaz, ie, t. j. inflcia teda toti totito: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v obdob mezi dvoma vojnami; cez vkend, toti, totito v sobotu pjdeme na vlet a to nesprv. a sce: zdrav lovek m vyvinutch p zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, uch a chu alebo: import alebo dovoz by mal by ni ako vvoz 2. P. ale 2 ik drobn spevav vtk ka vydva z st mimovone trhan zvuky tikta: diea po najeden kalo, tiktalo; neos. k sa mi, tikta sa mi kavka vydvanie mimovonch trhavch zvukov tiktavka: ma kavku, tiktavku lnkovan 1. tvoren artikulciou fon artikulovan: lnkovan, artikulovan udsk re 2. p. lenit 1 lnkovat' p. leni lnok 1. krat slovesn tvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakn lnok; ma lnok v asopise * sta (v odborn lnok): vodn. novinov sta tdia (odborn, vedeck lnok): teoretick, analytick tdia prspevok (krat lnok): v novinch mu uverejnili prv prspevok poznmka (vemi krtky lnok) 2. p. zloka, as. ohnivo 1

iap ap 1. napodobuje zvuk. ktor vznik nrazom vody. vypachnutm vody al. tekutiny, spadnutm nieoho do vody, blata a pod.: naznauje pachnutie, vypachnutie aps up ups: ap, aps, nieo spadlo do jazera: up, ups, a u bol vo vode ap aps: ap, aps do blata pach plech: pach, plech mu vodu za golier chus chust chrst (naznauje vyplachnutie): clius, chrst hrnekom vody medzi oi vach: vach, vacli, ozvalo sa spod iiem v riedkom blate 2. p. bc 1 apat p plosk apa p. apka 1 apkanica expr. riedke rozmoknut blato al. mokr sneh. asto s daom liapkanica apkanina liapkanina: sneh sa zmenil na apkanicu, apkaninu, liapkanicu, liapkaninu pu: jesenn pute * breka (riedky rozmoen sneh): bahnila breka pakanina pliakanina pakanica * pliakanica pachtanica vachtanica apkanica plieskanica (Moric) kaa (roztpajci sa sneh) apkanina p. apkanica apka, liapka expr. I. (o vode al. inej tekutine) nara na nieo a pritom vydva prznan zvuky expr: upka apota liapa: voda iapka, upk, apoce vo fai expr.: pachta plechta pliecha pachota plechota: vonku plechce, pachoce d; fontna veselo pliecha expr.: apka apa (o kvapkch daa; s apotom pada): vonku apkal, apal d expr.: vachtat' vrka vka loka lologa: blato vachtalo, vrkalo pod nohami; voda vrkalo. lokala, lologala v topnkach 2. expr. po troche sa vylieva al. po troche vylieva liapa: voda apk, liape z hrnca; diea apk, liape okolo seba fka fska 'rcka (v kvapkch): mas f ka, f ska expr rozapkva rozapkva rpka rozrpkva (po troche vylieva): chlapek rozapkval z taniera polievku pliecha vyplechova (vo vch prdoch): voda pliecha, vyplechuje :. koryta; nezbednk pliecha na opaujcich sa 3. p. vlhi apka sa, liapka sa expr. ma sa vo vode (oby. s radosou) a rozstrekova pritom okolo seba vodu liapa sa paka sa: deti sa upkaj, liapu. pakaj v jarku expr pachota sa pachta sa plechota sa plechta sa (pliecha pritom) trocha pejor.; vachtat' sa abra sa: husi sa vachc, abr
mlke expr. /ried u p k a s a nr. expr. p i i a g a s a expr.

78
apotavo, vachtavo chodil po blate expr. zried.: iapky liapkv aps p. ap 1 len p. prslunk 1 leni rozdeova na seky, odseky deli rozleova rozdeova: autor lenil, rozleoval romn na tri samostatn asti; intonan, rytmicky nesprvne lenil, delil vety frzovat' (o hudbe, rei) lnkovat' (deli na lnky, asti) lingv. artikulova (leni hlsky) lenit 1. rozdelen na iastky, lnky, vetvy rozvetven: lenit, rozvetven vroba lnkovan: lenit, lnkovan steblo, telo ivochov 2. geogr. majci mnostvo vbekov, zlivov a pod. (o zem) rozlenen: lenit, rozlenen tern; lenit, rozlenen pobreie liapa 1. p. apka 1 . 2 2 . p. vlhi 3. p. liapa I liapa sa p. apka sa liapkanica. liapkanina p. apkanica liapka p. apka liapka sa p. apka sa liapkavica p. breka 1 liapkavo, liapky p. apotavo ln druh menieho plavidla lnok: rybrsky ln. lnok lodka: plavi sa na loke brka (ln s veslami al. plachtami): veslica (ln s veslami) gondola (bentsky ln) hovor, lep (vlen ln) nr. hjov (Rzus. Jg) lnok p. ln loveensk p. udsk I loveenstvo I. p. udstvo I 2. p. udskos lov p. udsk 1 loveinec p. vkal lovek 1. nm. . udia najvyspelejia bytos schopn myslie. hovori a kona: mlad, vzdelan lovek; bolo tam vea ud osoba osobnos individualita: je to vznamn osoba udsk tvor: ivoch pripomnajci udskho tvora udsk bytos: smiech je vlastn iba udskm bytostiam ivot: straty na ivotoch boli vek hlava: vkon, spotreba na hlavu tvr: nevidie ani jednu znmu tvr postava: z tmy sa vynorila neznma postava diea (lovek ako produkt prostredia. doby): je dieaom niny expr. stvora (ensk bytos): jeho ena bola pekn stvora oby. expr. stvorenie: diea je mil stvorenie zastar. stvor (Kukun. Kaliniak) expr smrtenk (lovek z hadiska smrtelnosti): to ak kadho smrtenka hovor, dua: suseda je dobra dua hovor, pejor. straten existencia (lovek bez perspektvy) jedinec jednotlivec oby. pejor indivduum: podozriv indivduum oby. pejor: kreatra persona 2. p. chlap 1 up, ups p. ap 1 upka p. apka 1 upn expr. padn al. (mimovone) stpi do vody. prp. do nieoho riedkeho expr. apn: nieo uplo, aplo do potoka blnkn: kame blnkol do studne mra p. iara I mranice, mraniny p. arbanice, krabanec 2 mra, mariga p. arba me p. meliak

plahoi sa: rd sa plaho vo vani; v rybnku sa plahoia kaky apkavo p apotavo apkot p. pachot iapky p. apotavo apn l.p. lupn 2. p. pachn 3. p. cvrkn 4. p. plesn 2 apot p. pachot apota p apka I apotavo expr. vydvajc apotav zvuk. apotajc, s apotom expr apkavo liapkavo: kaky apotavo, apkavo pili vodu z vloveka expr. vachtavo:

79
meliak chlpat zamatovoierny bzuiaci hmyz nie: bzuanie meliakov, inelov mud p dym mudi p. dymi mudisa p. dymi sa mri sa p hmri sa I nie prevyova svojou vkou okolie vynieva til' sa: komn nie, vynieva nad strechami * tra (osamelo): na zhorenisku tria u len steny prenieva (siaha z plochy von): kl prenieva z ohrady dvha sa vypna sa pnie sa pn sa vyi sa vi sa kni vei sa (o nieom mohutnom, npadnom): diake sa dvhaj, vypnaj vrchy: hrdo sa tu vi, ve zmok dominova (psobi ako markantn znak): nad mestom dominuje hrad kni strmie (sa) strmi sa (by vysoko na strmom mieste): hrad sa strm na skale klen sa (by poloen vysoko oblkovitm spsobom): nad riekou sa klenul, nel nov most hovor, expr trni nostn p. cnostn, mravn I. bezhonn o I. vyjadruje otzku vzahujcu sa na vec. zviera, jav, stav. mnostvo, prinu expr oe: o je to? Coe si zasa porobil? Co, oe to m v ruke? m. me je tvoja matka? hovor, expr.: k er k parom: k ert, k parom a sem doniesol 2. p. ako 2 3. p. ke I 4. p koko 2 5. p. e 3. 4 6. p. hocio 2 7. p. vari I o nevidie p. sprv, oskoro oby p. kdee 1, nie 1 ochva l . p oskoro 2.p.asto okoldovo p. hnedo okoldovohned p. hned okoldov P hned, tmav 1 okovek p hocio 1. 2 ong p noha oraz s pribdanm asu, kadm okamihom m ale j stle: dieva sa mu oraz, m alej viac pi; rob stle lepie a presnejie vdy: po kadom trningu je vdy lep nr. kamdia fraz.: de o de zo da na de osi 1. p. nieo 1 2. p. mlo 1. niekoko, trocha' 1 3. p. vea 4. p chvu osi-kanisi p. oskoro osi-kdesi l . p oskoro 2.p. nieo 1 oskoro po malom asovom seku, v dohadnom ase, o krtky as ochva o chvu: oskoro, ochva, o chvu bude polnoc skoro: svadba bude u skoro onedlho zanedlho nezadlho: oskoro, onedlho bude zima; syn sa zanedlho vrti z vojny; nezadlho polom mu umrela matka zakrtko /ried. okrtko cxpi z a k r a t u k o * z a k r a t u n k o z a k r a t u l i n k o : zakrtko, zakratunko sa vyd na alek cestu; pjdu okrtko na bojov polia (Figuli) osi-kdesi osi-kamsi: osi-kdesi. osi-kamsi je tu zima nezavea zastar: naskore naskoro: povrva sa. e ti vraj nezavea pjdeme na sob; I bez pravdy oslobodm a naskore. (Vajansk) hned hovor.: u-u raz-dva (o vemi krtky as): vrtim sa hne; u-u, raz-dva prde jar fraz. dnes-zajtra nespis. o nevidie o-to p nieo 1

udcky
oe p. o I oeby 1. p. kdee 1 2. p. nie 1 pavok neprjemne zapchajca zlenina duska s vodkom amoniak pav p. ostr 5 pie p pchnut remcha strom al. ker so strapcami bielych voavch kvetov t p k a : remcha, ir'pka pri potoku rep l.p lomok 1 2.p. kvetin repina p. lomok 1 repnk p. kvetin rchn p. plesn 2 rieda I. via skupina zvierat, oby. kopytnkov ijcich zva spolu stdo: rieda, sto hovzielto dobytka 2. p. skupina 2 rienka p dradlo rievice p. topnky rpka p. apka 2 rpn l . p narie I 2.p. nalia 3. p. pachn stvy p. erstv 1 rta 1. charakteristick vlastnos loveka, veci. javu: povahov rty loveka strnka: zl, dobr strnky iakov znak: dedin znaky; hlavn znaky doby kni. rys: kad mesto m svoje rysy expr punc (vrazn rta): esejistick punc knihy charakter rz (iaston): dedina m charakter, rz podhorskho mesteka 2. men prozaick literrny tvar: ivotopisn rta skica hovor, skica: cestopisn skica, kica lit. causerie [vysl. kzri] (vtipn vahov rta) fejtn besednica (krtky publicistick tvar psan vtipnm spsobom): psa fejtny, besednice zastar. zbavnica 3. p. iara 1 rta psa al. hovori o nieom v hlavnch rtch nartva: situciu rt. nartva v tmavch farbch vykresova kresli (oby. umeleckmi prostriedkami): vykresuje, kresl v romne povojnov pomery opisova podva: udalos opisova. podva v hlavnch rtch naznaova (rta v nznakoch) rta sa by viditen v zkladnch rtch rysova sa ukazova sa zrai sa: na horizonte sa rtaj, ukazuj vrchy; rt sa, rysuje sa mu subn karira; na tvri sa zra, rt naptie * javi sa prejavova sa zrkadli sa odzrkadova sa odra sa (na tvri, v oiach): na tvri so jov, prejavuje nava: v oiach sa zrkadl, odra hnev konturovat sa: vsledok sa u kontruje rva p. erv rvav p. erviv rvo 1. p erv 2. p. chroba rvoto p. ervoto rvotoina p. ervotoina rvotoiv p. erviv t p. pst, ticho' 4 ubra p. pini 1 uky p mlky, ticho' 2 uo p. pes u-u p. ip uuka l.p. pia I 2. p. hladka udcky p udn

udk
udk lovek, ktorho sprvanie, prejavy sa vymykaj norme: v mladosti bol udk hovor. expr. p a t r n : je to udn patrn, nechod do spolonosti expr.: odud udo (J. Hork) zastar. podivn udesn p. udn udeso p. zzrak udn ktor sa vyznauje mimoriadnosou. zriedkavosou: ktor je mlo znmy, ktor sa ned presne pomenova. uri neobyajn nezvyajn nevedn zvltny (op. obyajn, ben, vedn): udn, neobyajn prbeh; udn, nezvyajn sprvanie; nezvyajn, nevedn, zvltny strom divn podivn podivuhodn podozriv znepokojujci (vzbudzujci div, poudovanie, znepokojenie): zau divn, podivn, podivuhodn zvuky; podozriv, znepokojujce ticho udcky (typick pre udka): vedie udcky ivot kni.: bizarn pitoreskn: bizarn, pitoreskn tvary expr.: udesn preudesn preudn pedivn prepodivn prapodivn prazvltny expr. zried. praudn (vemi udn): udesn, preudesn, preudn krajina; prepodivn, praudn pocit nepochopiten zhadn tajomn (pln tajomstva, nepoznan, nepreskman): nepochopiten, zhadn osoba; tajomn symboly nevysvetliten: nevysvetliten zhada, nevysvetliten kaz udo l.p. zzrak 2. p. straidlo 1 3. p. udk udova sa pociova a prejavova prekvapenie, div divi sa by prekvapen: divci sa uduj, divia, s prekvapen, e sa predstavenie ete nezaalo asn by ohromen (udova sa vo velkej miere): asli sme nad vkonmi portovcov expr.: vyvaova oi otvra oi hka ochka achka: udujem sa tokej odvahe, otvram oi nad tokou odvahou; uduje sa. hka. achk nad tokou krsou prekvapuje ma (iba v 3.
os.): udujem sa tomu. prekvapuje ma to fraz. expr. oi

80
ul p. iv 3, 5, sviei 1, svin, pohybliv 2 umie p. sprv, zza 2 under p. vychdzka 1, vlet undrk p. vletnk ung p. noha upiaky p. skrene upie 1. by v nzkej polohe so skrenmi nohami kvoa: diea ustrchan up, kvo kte expr.: upi sa upka si kla kvaa drepie: diea sa up. upksi trve; kuiac zbiera omrvinky by uupen (asto pren.): domeky s uupen, upia sa v zeleni chli sa prika sa expr krepi sa zried. uka sa 2. expr. by stle na jednom mieste kvoa tra drepie dua sedie: stle iba doma up. kvo, tr upi sa p upie 1 upka sa p. apka sa upn si zau ja postoj so skrenmi nohami kvokn si kukn si d r e p n si podrepmi! (si) nr. kvakn si: deti si upli, kvokli, kttkli k ohnisku; upni si, drepni si ku mne! u p r a v , uprat p. strapat upina p. tica, vlasy I uprinat p. strapat upry p tica, vlasy I ra p. moi 2 urbes p. zbava 2 ura p. tiec 1. crka urkota p. tiec I urkotav p. blnkotav ua p. mla uky p. mlky, ticho1 2 upajz p. prloha I u p. pou 1 uten p. pouten utora 1. plosk faa: utora pln rumu kula: vojensk kula hovor, ploskaka expr. tl apa 2. dlh nsadka na fajku t r b e l k a : fajka s krsnou utorou, trbekou hovor, pipasr uv p. zmysel 4 vach p. ap 1 vachtanica p. apkanica vachtat' p. apka 1 vachtat' sa p. apka sa. brodi (sa) vachtavo p. apotavo varga p. banda 1 vikota p. tebota virik 1 p. imara virik 2 p. tebot virika vydva hlas podobn citoslovcu virik (o vrabcoch) expr. vrlika: vrabce na strome veselo virikaj, vrlikaj p. aj tebota cvrka, vka 1. vydva zvuk, ak vznik pri stlan nieoho riedkeho, pri brodn a pod. cvrka cvrka: voda mu vrk, cvka v topnke 2. p. kka vrli-vrli p. imara vrlika l.p. virika 2.p.cvrka I 3.p. kka 4.p. hra 1

mu vyliezaj z jamiek/jamk (pri vekom prekvapen) uga a p. palica uch jeden z piatich zmyslov sliaci na vnmanie vne a zpachu: ma dobr uch uch (u zvierat, expr. i u ud) ucha vnma uchom, zisova uchom ouchvat voa ovoniava: uchala, ovoniavala, i mso ete nepchne ucha ouchva (o zvieratch): pes uch nebezpeenstvo; vliak ouchva stopu vetri (zisova, ptra uchom): zver vetr stopu uchn' p. privoa 1. ochutna 2 uchn : p. ozva sa 2 uchra natriasanm, nadvihovanm uvoova echra nauchrva naechrvat' uchori uori: kaka si zobkom uchre, echr, uchor perie zried. echri natriasa: natriasa, uclirc vanke rozuchrva rozcuchva strapati rozkutrva kudli chlpi (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasanm poruova poriadok, uvoovanm zamotva): uchre, strapat, rozkutrva, kudl mu vlasy; uchre, chlppradeno vlny jei (srs, chlpy. vlasy) uchrat, uchrav p. strapat ujn 1. p. pouten 2. p. citliv 1. 2. vnmav 1 ulo p. bystro 1. rezko 1 ulos p aktivita 1

81

da

van vai: akova, vai niekomu z.a zchranu ivota kni.: blahorei dobrorei: budem vm blahorei do smrti kni.: ehna velebi zvelebova (akova a chvli): ehnal nhode, e sa vyhol neastiu zastar. blahodari akovn ktor vyjadruje poakovanie poakovac zried. akovac: akovn, poakovac, dkovac list, dabova p. tlmoi 2 prejav * kni. vakypln: vakypln almy, vere kni. da p. nieo 1 votvny daa p. dom 1 dakto p. niekto da p nie dao 1. p. nieo 1 2. p. mlo 1, niekolko, trocha1 1 3. p. daktor p. niektor, ubovon vea 4. p. chvu dky p. nejak, ubovon daosi p. nieo 1 dkysi p. nejak da p. hav daleizn p. alek dagerotyp p. fotografia alej 1. vo vej vzdialenosti, do vej vzdialenosti (op. ah p. smer 2 bliie): postav sa alej, aby si nezavdzal zastar. dia dahom p. niekde 3 2. vyjadruje pokraovanie, trvanie deja, stavu, vlastdach p. strecha 1 nosti a pod. nadlej a j potom: me alej, naadajako, da jak p. nejako lej chodi s nami; naalej, aj potom zostali dobrmi dajak p. nejak priatemi ete stle: voda ete, stle kvapk z kohdajeden p. niektor tika zastar. (lial (Podjavorinsk) dajsamiboe vyjadruje zahovanie, pohdanie dajsa3. p. ete 1.2 4. p. potom 2 5. p. viac 3 6. p. vono1 misvete: dajsamiboe, ajsamisvete, trocha vody ti aleko 1 vo vekej priestorovej vzdialenosti, v dialke; do neubli nevdali je tam toho: nevdali, trocha vekej priestorovej vzdialenosti, do diaky (op. blzko) odret koleno a toko kriku; je tam toho, takd choroba doaleka naaleko: bvaj aleko od centra mesta; no boe 110 veru: no boe, ve ti z nosa neodhryzZ televznej vee vidie daleko, doaleka; naaleko sa ne; no veru, tok hrdinstvo lry-fry trci-frci: rila va kapustovej polievky * hovor, odruky: do Idry-fry, trci-frci, ve ma nepoznaj hja h j a j mesta je to odruky expr. za horami za dolami: u je za ejha: hja(j), ejha, ve sa u odtia dajako dostane horami za dolami det.: p pp: ocinoje p, pp dajsamisvete p. dajsamiboe prialeko (prli aleko): do mesta je peo prialeko dakade, dakadia p. niekade expr. prealeko (vemi aleko): aleko, prealeko, dakam p. niekde 2 niet ivej due fraz. na kraji sveta dakde p. niekde 1-3 aleko 2 p. diaka 1 dakedaj p. bval, niekdaj alekohad optick prstroj na zvovanie vzdialench dakedy 1. p. niekedy 1, chvami 2. p. niekedy 3, prv 2 predmetov: vojensk alekohad hovor, zastar. kuker: v divadle pozera kukerom astron. reflektor (zrkadlov 3. p. niekedy 2, 4 alekohad) lyz. teleskop (hvezdrsky alekohad) dko p. nejako opt. trider (dvojit alekohad) dakolko l.p. niekoko 2.p. chvu alekosiahly p zvan 1 dakolkolenn p. niekokolenn aleko-iroko p. iroko-aleko dakolkokrt p niekokokrt alek ktor je vo velkej vzdialenosti (priestorovej al. dakokomilinov p. niekokomilinov asovej; op. blzky) vzdialen: alek, vzdialen bod; dakolkonsobn p. niekokonsobn I alek, vzdialen budcnos; alek, vzdialen prbuzdakolkopodlan p niekokopodlan n hovor, al: alia rodina dlh (zasahujci do dakolkoposchodov p. niekokoposchodov diaky): vyda sa na dlh cestu dvny (asovo vzdiadakolkorak p. rozmanit 1 len v minulosti): detstvo bolo preho u dvnou minudakolko rz p. niekokokrt losou expr.: daleizn prealek (vemi al. prli dakolkoriadkov p. niekokoriadkov alek): dleizn kopce, prealek hviezdy dakolkoron p. niekokoron dlia p. georgna dakolkostranov p niekokostranov dakokotiscov p. niekokotiscov al l .p. nasledujci 1,budci, in I 2.p. alek, vzdiadkosi p. nejako len 1 dkovac p akovn daltonizmus p. farboslepos akova 1. vyslovova, preukazova vaku: akova zo dma 1. achov figra s najvou monosou pohybu dary, za pomoc vzdva vaku (s hlbokou ctou): krovn: da sperovi ach dmou, krovnou vzdva vaku Bohu kni.: blahorei dobrorei 2. p. ena 1. pani 1 (akova za spsoben dobro): blahoreil, dobroreil dmsky p. ensk osudu za svoje zdravie zastar. vai sa: i sa mi tak da 1. povinn platba odovzdvan ttu na krytie verejvate za moju dobrotu? (Urban) zastar. blahodari nch potrieb zastar. porcia: plati dane, porcie kni. (Vansov) tribt 2. by zaviazan vanosou by van by po2. p. zvzok, dlh 2

dandv
dalidy p. vihk danos 1. p. skutonos 2. p predpoklad I daovnk p. platite dan 1. ktor prve jestvuje jestvu jci existujci: za danch, jestvujcich okolnost: v danch, existujcich podmienkach nie je mon konal inak tento teraj prtomn sasn momentlny: tento, teraj, prtomn stav vec tak: za danej, takej situcie 2. p. urit 2 dar vec dan al. zskan be/ protihodnoty darek (niekedy zdrob. al. expr.): dosial dar, darek na narodeniny pozornos (vec darovan ako prejav nklonnosti, vanosti): odovzdal niekomu pozornos expr podarnok: mil podarnok kni. prezent: kupova drah
prezenty /ried p o d a r o k (Vajansk) n d i e l k a (o j e

82
daromn 1. p mrny 1. zbyton 2. p. leniv 1. neporiadny I darovac p venovac darova poskytn do vlastnctva bez protihodnoty, da ako dar obdarova obdari (niekoho): daroval ene perk; obdaroval, obdaril enu perkom podarova da venova: podarova, da, venova niekomu knihu na pamiatku ohastni (potei darom): obastnil priateku kvetmi * zahrn expr. zasypa (obdarova mnohmi darmi al. priazou): zahrnula deti lskou, darekmi expr.: nadeli utedri: zem nm uterila vea plodov hovor, oferovat (oby. peniaze): oferoval viu sumu na stavbu koly zried. rozdarova (darova viacerm uom): rozdarovala star rodinn perky poehna (poskytn duchovn dary; o Bohu): Kie a Boh poehn! zastar. obeca ds p. ert dat 1. odovzda na uvanie, do vlastnctva a pod. poskytn doda: dali. poskytli, dodali nm potrebn informcie * pidlit udlit: prideli byt: udeli vyznamenanie poda: poda chormu liek prispie (da finann al. in pomoc): prispel vou sumou na konto pre postihnutch prida popridva (da navye): prida soli do polievky darova venova (da ako dar): darovali, venovali deom hraky poastova pohosti ponknu: poastoval, pohostil priateov vnom: pren. poastoval ho buchntom zveri poveri (niekoho niem: da za lohu, do zodpovednosti a pod.): zveri niekomu dleit funkciu: poveri niekoho funkciou nadeli: nadeli jedlo, expr . ivot mu nadelil niekoko derov utedri (tedro da): prroda nm uterila hojnos plodov: expr. utedril mu zaucho vynaloi vyda (da prostriedky v prospech nieoho): vynaloi, vyda vea peaz na opravu; vynaloi vetku nmahu na tdi nanies expr. nahodi (da na povrch nieoho): nanies r na pery; nahodi farby na pltno namiea (da do nieoho): namiea sirup do npoja expr. vrhn (da rchlo al. vo velkom mnostve): vrhn tovar na trh kni vdchnu (zahka da): i -dchol jej bozk na elo zastarv zavdat (da prinu, podnet) 2. p. dba 3. p. prikza I 4. p. necha I da sa 1. zaa nieo robi pusti sa pribra sa: dal sa, pustiI sa, pribral sa o roboty chyti sa pichytit sa chopi sa: chlapi sa chytili, chopili rba drevo prikroi pristpi (v radnom styku): pristpi k hlasovaniu odhodla sa podobra sa poduja sa (s vedomm zodpovednosti): poduja sa na ak lohu priprie sa (s pemhnm nevle): priprela sa do uenia a pred skkami kni. prepoia sa (da sa zska na nieo, oby. zl): prepoial sa na spreneveru peaz* hovor, spusti (da sa do kriku, plau a pod.): spustila krik expr schyti sa vychyti sa (prudko): pr sa vychytil do tanca * expr. lapi sa: naim nm lapi sa roboty zastarv odda sa kni. j a sa: jal sa snva, oddal sa snvaniu expr zahryzn sa hovor, expr. zarat sa (intenzvne sa zaa s niem zaobera): pohrila sa, zaralo sa do tania fraz. vyhrn si rukvy kraj prisoisa (Fehx) popasa poprib e r a s a pozahrzasa (postupne)

darovan): ndielka bola vek suvenr (spomienkov dar): prinies niekomu suvenr z dovolenky ofera (dar na cirkevn ciele) daraz p niekedy 4 darek p. dar darehcky p nanihodn I darebctvo 1. p. zhaka 2. p. nanihodnos 1. podlos darebi p. leoi darebk 1. p. lenivec 2. p. nanihodnk, podliak darebn p. leniv 1, neporiadny 1 dari sa 1. spene al. bez problmov sa vyvja ma spech by spen: prca sa mu dar, neos. dar sa mu v prci: m spech, je spen v podnikan* napredova robi pokroky (kvalitatvne sa rozvja): napreduje, rob pokroky uen rozvja sa vzmhat sa: zahranin obchod sa rozvja, vzmha * s fungova hovor, klapat: nemina mu ide: v podniku vetko funguje, klape prosperova prospieva (oby. hospodrsky): firma prosperuje, prospieva u. roky rozkv itat prekvita kvitn (vrazne sa dari v nejakej oblasti): kultra tu kvitne, prekvit 2. p. vodi sa 1 darmo 1. p nadarmo 1. 2. zbytone 2. p. zadarmo darmojed p. privnk I darmolap p. lenivec darmor, darmort p privnk I darobn 1. p. leniv 1. neporiadny 1 2. p. zbyton, mrny 1 daromn p. nadarmo I, zbytone daromnica 1. bezvznamn vec zbytonos daromnos: kupova daromnice, zbytonosti, aromnosti nein zried.: daromnina hlpota hovor, pletka: vyhodi peniaze za pletky expr.: taaatka epleta sprostos hlpos nanihodnos: nikdy nevenoval ene ni poriadne, iba sam taafatky, eplety, hlposti expr.: chamra ( Kukun) chamradie hovor., oby. pejor.: haraburda haraburdie rroh rroha krm (star, opotrebovan vec): vyhodi z. bytu haraburdy, rrohy: izba je pln krmov hovor. expr. crach subt.: blbos blbina nr. expr Oprta (Zhorsk) 2. p. neporiadnica daromni p. leoi daromnk p lenivec daromnikova p. leoi daromnina, daromnos p. daromnica I

83
2. zaa sa pohybova istm smerom pobra sa zobra sa vybra sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela pustit sa: sprievod sa pustil ulicami podat sa: podat sa alej vykroi vyda sa s zamieri: vykroili, zamierili sprvnym smerom vypravi sa vystroji sa vychysta sa (s predchdzajcou prpravou): vypravil sa na dllni cestu expr.: vychytil' sa schyti sa (rchlo) zried. uhra sa 3. p. rozhodn sa 4. p. podvolit' sa da si p. objedna 1 dta p. daj dav vek mnostvo ud v neusporiadanom tvare zstup: nedozern davy, zstupy hf: hfy divkov na tadine masa: masy obyvatestva p r d (mnostvo ud pohybujcich sa jednm smerom): prd demontrantov expr h r o m a d a kopa hba kde: hromada, kopa. hba. kde det zaha zplava: zaha, zplava vojakov procesia (mnostvo ud idcich za sebou): procesia vletnkov a r m d a : armda trajkujcich pred brnami zvodu hovor, expr.: rko: rko iakov na kolskom dvore h r z a : hrza ud* expr., oby. pejor. tlupa hovor, f r a : fra ud subt.: spsta kopec dva porov. dat d vi' p vracat" d v i p dusi I dvka 1. vymeran, vymedzen mnostvo: dvka jedla, dvka zo samopalu porcia: porcia zemiakov * odb. dza (dvka lieku) 2. p poplatok dvk p pes avka p brecha I dvkova p deli I dvnejie p. prv 2 dvno I. pred dlhm asom, pred mnohmi rokmi zadvna: u dvno sa rozhodol tudova medicnu; zadvna chodili spolu za dievatami kedysi voakedy za dvnych ias za starch ias: to bolo kedysi, voakedy, za dvnych ias p r a d v n o d v n o - p r a d v n o expr. d v n o - p r e d v n o (vemi dvno): udia tu bvali pradvno; lovek sa dvno-pradvno nauil sm ovlda ohe 2. od dvnych ias. dlh as dlho: poznaj sa u dvno, dlho oddv na: oddvna chodievali spolu na ryby o d p r a d v n a odjakiva odnepamti (od vemi dvnych ias): odpradvna, odjakiva, odnepamti sa tadiato prechdzalo na druh stranu vrchov poet. zdvna (Fabry. Hviezdoslav) Iraz.: O svet svetom stoj roky rokce dvno-pradvno, dvno-predvno p. dvno I dv novek p. dvny, starobyl, star' 3 dvny jestvujci v alekej minulosti, pochdzajci z alekej minulosti: ktor u pominul, uplynul dvnovek: pozostatky dvnych, dvnovekch kultr star prastar p r a d v n y : star, prastar prbeh o boji dobra a zla: odohralo sa to v pradvnych asoch pravek hovor, i pren. predpotopn (pochdzajci z praveku): pravek, predpotopn tvory starobyl starodvny (majci dlh vek): postavy starobylej, sta-

debna
rodvnej mytolgie minul kni zal: pripomen minul, zal asy arch. drievny (Kukun) dalek vzdialen (asovo v minulosti): korene rodu siahaj do alekej, vzdialenej minulosti odvek (trvajci oddvna): odvek silie, odvek tba udstva dlhoron mnohoron (ktor sa zrodil, vznikol dvno a dlho pretrval): dlhoron, mnohoron priatestvo p. aj niekdaj davov p masov 2. hromadn daxlk p jazvek d atmosfrick zrky padajce v kvapkch na zem: drobn, tepl d; spustil sa d spka (prudk krtky d) pka (krtky, prechodn d): jarn pka prehnky (nhly d): zajtra bud prehnky lejak (prudk hust d): tropick lejak expr leja lejavica sprcha dadiv sprevdzan daom, bohat na d zadaden: dadiv, zadaden veer puav putiv: pluav, putiv as expr. uplakan usmoklen: uplakan, usmoklen de hovor.: zapran rozpran pren. expr. uvaii (Rfus) m o k r : mokr leto pren. zamokren (F. Heko) expr. kaln: kaln rno sychrav (dadiv a studen, neprjemn): sychrav poasie, sychrav jese nr. prav ddnik roztvrac ochrann prostriedok proti dau: roztiahnu ddnik zastar. al. hovor, parazl: skladac parazl * zastar.: a m b r e ambrela parape (Kukun) domer p. zrkomer daovica daov voda daov nica: umva si vlasy v daovici, daovnici dovka dovka 1. dlh ervenkast erv ijci v zemi hovor, ervk: po dadi vyliezaj dovky, ervky 2. p. daovica daovnica p. daovica d b a n k a p. maselnica dhanliv p. starostliv dba dva si zlea, venova starostlivos stara sa: dbaj, staraj sa o istotu da potrpie si: d, potrp si na dobr jedlo v idie hadie: vid len seba; had len na svoj prospech dra: dr na obleenie priiova sa usilova sa snai sa (dba s vynaloenm silia): priiuje sa. sna sa o poriaok byte bedli bdie (starostlivo dba): bdie nad vchovou det vma si bra ohad dva pozor (dba s venovanm pozornosti): vma si nzory inch zachovva repektova uznva (dba na dan poriadok): zachovva, repektova predpisy, pravidl hry; uznva pracovn disciplnu dealer p predajca debakel p nespech, porka I debata p. rozhovor debatr p diskutr debatova p. diskutova, besedova debil l.p. blzon 1 2.p. hlupk debilina p sprostos 2, tranina debilita l.p. idiotizmus 2.p. sprostos 1, 2, tranina debilnos p. slabomysenos. sprostos I, 2, tranina debiln l.p. slabomysen 2. p. hlpy 1, sprost 1 deblokova p uvoni 3 debna obal (oby. dreven) v podobe hranola
subt.

debnenie
kisa: debna, kisa na ovocie hovor, zastar. lda nesprav, bedna debnenie obal al. stena z dosk, do ktorej sa pln a ubja betn stav. slang.: alovanie salinit*: rozkladacie debnenie, rozkladac alung debni obklada nieo doskami, robi debnenie stav. slang. alova: debnili, alovali u. druh poschodie debo p. hlupk debrecnka p. fajka debutant p. zaiatonk debutantsk p prv 2 decnium p. desaroie decentn sprvajci sa, psobiaci slune, jemne, vkusne slun uhladen: decentn, slun sprvanie; decentn, slun, uhladen bankov radnk nevtierav jemn (so zmyslom pre sprvnu mieru): nevtierav spolonk; kombincia jemnch farieb nenpadn vkusn: decentn, nenpadn, vkusn prava tvre * pridecentn (prli decentn) p. aj jemn deci p. deciliter decidova p. rozhodova 1 deck p deciliter deciliter jedna desatina litra hovor, deci: vypi dve deci vna lam. deck ( U r b a n ) decimlny p. desatinn decimova p. nii I decko p. diea 1 ded l.p. dedo 1 2. p. predok1 3. p. starec dedi p. pokraovate dedin 1. klor sa ded po predkoch (oby. o materilnych veciach) zdeden otcovsk: dedin, zdeden, otcovsk majetok 2. ktor prechdza z pokolenia na pokolenie, zakdovan v gnoch genetick: dedin, genetick choroba rodov: rodov predpoklady kni hereditrnv dedistvo 1. zdeden majetok pozostalos: dedistvo, pozostalos po rodioch kni. dedovize: otcovsk dedistvo, otcovsk dedovize 2 . vsledky prce doterajch generci kni. dedovize: zveaova dedistvo, dedovize kni.: odkaz posolstvo: mylienkov, kultrny odkaz dedikcia p. venovanie dedikan p. venovac dedikovat' p. venova 1, pripsa 2 dedina sdeln tvar spojen s ponohospodrstvom: podhorsk dedina obec (zemnosprvna jednotka): rodn obec zastar ves (J. H o r k ) nr. valal: zemplnske valaly dedinan obyvate dediny: mnoh dedinania sa presahovali do mesta vidiean (obyvate oblasti mimo vekho mesta): m vzor vidieana zastarav, sedliak: jeho predkovia boli sedliaci dedinsk typick pre dedinu, svisiaci s dedinou, vidiekom vidiecky: dedinsk, vidiecky ivot; dedinsk, vidiecke obyvatestvo kni rustiklny ruralistick: umenie s rustiklnou, ruralistickou tematikou zastarv. sedliacky: sedliacky chlapec obecn (patriaci obci, tkajci sa obce): budova dedinskej, obecnej koly; obecn pastier nr. valalsk

84
dedi sa p. ri sa 3 dedko 1. p. dedo 1,2 2. p. starec dedkovsk p. stareck dedo 1. otcov al. matkin otec star otec: mj dedo. star otec pochdza z Liptova kni. ded hypok.: dedko deduko hovor, stark: stark sa hr s vnukom subt. papa 2. h y p o k . oslovenie starho al. starieho mua: dedo Jano hovor, ujo svko strc strko hypok.: dedko deduko ujko svko strko zastarv.: bik bi bino binko 3. p. starec 4. p. tlaenka dedovize p dedistvo 1, 2 dedovsk 1. p. starootcovsk 2. p. stareck 3. p. staromdny, zastaran' I dedukcia p. zver 2 dedukova p. dokza I deduko 1. p. dedo 1.2 2. p. starec de facto p. vlastne 2, skutone 2, doslova 2 defekt p. porucha 1, chyba 2 defektn p. chybn 1: nenormlny 1, postihnut defenzva p. obrana 1 defenzvny p. obrann defetista kto podlieha defetizmu porazenec defetistick p. bojazliv, malodun defetizmus chbanie sebadvery malovernos porazenectvo malodunos deficit 1. prevenie vdavkov nad prjmami schodok: deficit, schodok v ttnom rozpote manko (zisten chbajci rozdiel medzi skutonm a tovnm stavom): pokladnin manko 2. p. nedostatok 1 deficitn p. stratov defil p. pochod I defilrka p. pochod 1 defilova p. pochodova definitvne p natrvalo, trvalo 2 definitvny p. konen 3, trval definova p. uri 1 deformcia zmena, poruenie tvaru, podoby: deformcia dov znetvorenina expr. spotvorenina pokrivenina: vyrovna pokriveniny * zried. skrivenina ( F i g u l i ) popletenina hovor, skomolenina (jazyka, rei. mylienok a pod.): nzov je aksi popletenina, skomolenina nemeckho a slovenskho slova deformovan zbaven svojej normlnej, prirodzenej podoby, vlastnosti, svojho prirodzenho, normlneho charakteru zdeformovan: (zdeformovan postava * neprirodzen: neprirodzen tvar hlavy degenerovan zdegenerovan (svediaci o vvinovej deformcii. padku): degenerovan rast; degenerovan, zdegenerovan plemeno znetvoren expr. spotvoren: znetvoren, spotvorene konatiny pokriven skreslen (podvajci nieo odchodn od skutonosti): pokriven vzahy, skreslen informcia nenormlny abnormlny anomlny (vymykajci sa norme, normlu): nenormlny, abnormlny, anomlny vvin p. aj zmrzaen deformova p. meni 1 deformovat sa p. krivi sa

85
defraudcia p sprenevera 1 defraudova p. spreneveri degeneran p. padkov degenerovan p. neprirodzen 1. deformovan: padkov degenerova p zvrhn sa I degradova p. podceova, znehodnoti degresvny p zostupn degustcia zisovanie chuti: degustcia vn ochutnvka: ochutnvka denn hovor, kotovka ochutnanie ochutnvanie zried. okus: zohra si z taniera iba na okus degusttor p. ochutnva degustova 1. p. ochutna I 2. p. odradi degvi l.p. utla2 2.p. dlvil dehonestova p. zneucti I dehumanizova sa p. odudti sa decht tmav kvapalina zskan z organickch ltok a pouvan na impregnciu, lepenie a pod. hovor, tr: kainenoulion echt, tr deifikova p. zboti deiktick p nzorn dej jestvujce, prerozprvan al. inak stvrnen udalosti, ktor s. boli al. bud prbeh: dej, prbeh filmu je zaujmav fabula (asov a kauzlne podanie deja): prerozprvadejtfabulu romnu sujet (vysl. siie] (dej realizovan v rmci uritej, oby. literrnej umeleckej kompozcie) p. aj priebeh dejate p. inite I dejepis p. histria 1 dejepisec p historik dejepisectvo p histria I dejepisn p. historick I dejinn p historick 1. 2. prevratn dejiny shrn minulch dejov, udalost; vvin nieoho histria: dejiny, histria jazyka, literatry, vedy minulos: kultrna minulos nroda dejisko priestor, v ktorom sa odohrva nejak vznamn dej miesto: dejisko, miesto vznamnch udalost km? javisko: javisko bojov dejov p. epick dejstvo as dramatickho diela akt: lira v tyroch dejstvch. aktoch dejstvova p. inkova 2, psobi 4 deka 1 p. prikrvka deka : p. dekagram dekadencia p padok dekadentn p. padkov dekadick p. desiatkov dekagram desa gramov hovor.: deka deko: kpi si desa dekagramov, desa deka, dekov salmy dekel p. pokrievka, vrchnk deklamcia I . p. recitcia 2. p. krasorenctvo deklamtor l . p recittor 2.p. krasorenk deklamova p recitova deklarcia p. vyhlsenie deklarova p vyhlsi I deklasova p porazi I deklincia p skloovanie deklinova p. skloova deko p. dekagram dekdova p. rozlti dekolt, dekolt, dekolt p. vstrih dekomponova p. rozloi 3. deli 1 dekompozcia p rozklad I dekorcia p. ozdoba, vzdoba dekoran, dekoratvny p. ozdobn 1 dekorova p. ozdobi, vyznamenat dekrum 1, p. ozdoba 2. p. vnos 1 dekova sprv, skrva; porov. skry dekrt p. rozhodnutie 1 dekrtova porov. prikza 1

deltapln

delegcia vyslan zstupcovia: delegcia pracovnkov zvodu deputcia: vysla deputciu na rad misia: vojensk misia zastar. vyslanstvo arch posolstvo delegt p. zstupca 2 delegova p. splnomocni delikatesa p. pochka delikatesn p. deliktny I deliktny 1. vemi dobrej akosti: svediaci o tom vyberan j e m n : deliktne, vyberan jedl; deliktna, jemn chu lahodn lahdkov delikatesn pochkov dezertn (ktor je lahdkou): lahodn franczske vna; lahdkov, delikatesn syry; pochkov, dezertn okolda prvotriedny kvalitn akostn: prvotriedne, kvalitn, akostn potraviny p. aj jemn 2, 6 2. p. vyberan 1. 2, jemn 3. p. chlostiv 3 delikt p. priestupok, vina delikvent p. vinnk, pchate delimitova p. ohranii 1. uri I delirick. delriov p blzniv I deli 1. rozobera na diely, asti rozdeova leni rozleova: deli, leni zemie republiky na kraje poli polti rozpoova dvojit rozdvojova (deli na dve polovice, dve asti): poli marhule tvrti (deli na tyri asti): tvrti jabko tiepi kskova hovor, kusova (deli na viac kskov): tiepi moc v tte, kusova chlieb porciova (deli na porcie): porciovan syr dvkova dzova (deli na dvky): dvkova, dzova lieky drobi rozdrobova (deli na mal iastky): drobi majetok rozklada dekomponova (deli na zloky): ekomponoval atmov jadr parcelovat (deli pozemky na parcely) ud. tova: tovapolia 2. p. triedi 3. porov. rozda 1 4.porov. oddeli delo zbra na strieanie na velk vzdialenosti kann: protilietadlov delo, protitankov kann hfnica (delo s krtkou hlavou) tarasnica (stredovek delo) delostreba stelba z diel kanonda: z diaky pou elostrebu, kanondu delostrelec prslunk delostrelectva hovor kanonier: delostrelci, kanonieri ostreuj most zastar artilerista delostrelectvo delostreleck vojsko: sli pri delostrelectve zastar. artilria deloova p. vysahova delta p. stie 1 deltapln zvesn klzk s krdlom tvaru trojuholnka Rogallovo krdlo hovor, rogallo

deltovit
deltovit p. trojuholnkovit demagogick p. zavdzajci, klamn demagogizova p. mli 1 demarkan p. hranin I demaskova p. odhali 3 demencia p. slabomysenos dementn p. slabomysen dementova radne vyhlsi nieo za nepravdiv poprie: dementoval, poprel vyhlsenie publikovan v tlai vyvrti (s pouitm argumentov): vyvrti obvinenie partnera demilitarizovat p. odzbroji deminutvum p zdrobnenina demokratickos p. demokratizmus demokratick p. slobodn 1 demokratizmus demokratick princpy, demokratick orientcia demokratickos: demokratizmus, demokratickos spolonosti demolova p. znii I. nii 1 dmon p. ert dmonick 1. p. stran 1. zl 1 2. p. praliv demontran p. nzorn demontratvny p. npadn 2 demontrova p. predvies 2, dokza I demontova p. rozobra l demoralizcia p. rozklad 3 demoralizovan p. skazen 3 demoralizova spsobi padok mravov, morlny rozklad /demoralizova skazi pokazi: zbehovia demoralizovali, pokazili vojensk disciplnu * znemravni (urobi nemravnm): pornografia znemravnila mnohch mladch ud expr. zmrzai (duchovne): zmrzai charakter hovor, expr.: /humpova popsu* zopsu: alkohol mu zopsul cel ivot p. aj pokazi 1 de p. as 2 denaturk p. lieh denervova sa p. znervznie dengavie p. choravie, slabn dengav p. slab 1, tly 1, chorav denn p. zmena 2 denne kad de dennodenne kadodenne: denne, dennodenne cvi pri otvorenom obloku; kadodenne dochdza do prce autom de o de: de o de prichdza neskoro domov dennica p. zornica 1 dennk 1. p. dir, zpisnk 2. p. noviny dennodenne p. denne dennodenn p. kadodenn 1.2 denn 1. p. kadodenn 1 2. p. vedn, obyajn 1, kadodenn 2 denominova p. pomenova I dentista kto odborne oetruje zuby hovor.: zubr zubn denudcia geol. obnaovanie nezvetranch hornn rozruovanm a odnanm povrchovch hornn odnos ablcia (postupn odnanie zemskho povrchu psobenm adu. vody a vetra) denuncicia p. udavastvo denunciant p udava

86
denuncova p. obviova depi 1. p. nii 1,2 2. p. dlvi 1 depea p. sprva1 depilova odstrni chlpy odchlpi: depilova, odchlpi si nohy depilanm krmom oholi vyholi (holenm): oholila, vyholila si podpazuie depo p. sklad 1 deponent p. ukladate deponova p. uloi 3 deportova p. vysahova depresia 1. citov stav prejavujci sa smutnou nladou, stratou istoty, zujmov, pocitom menejcennosti, spomalenm myslenm depresvnos skenos stiesnenos: podahn depresii, skenosti, stiesnenosti ochahnutos akomvsenos zdumivos skormtenos sklesnutos tiese: zmocuje sa ho tiese zkos (pocit neistoty z nieoho neznmeho) melanchlia (duevn stav depresie) melancholickos znechutenos kni.: trudnomysenos skleslos spln (melanchlia spojen s nudou): ma spln svetob: trpie svetobom 2. geol. zemie leiace niie ako hladina mora preliaina depresvnos p. depresia I depresvny p. aiv, skuujci, sken deprimovan p. sken deprimova p. skuova deprimujci p. aiv, skuujci depsi 1. p. nii 1,2 2. p. dlvi 1 depta p. nii 2 deputcia p. delegcia deputt p. plat derav 1. ktor m dieru, diery; pokoden dierami prederaven: derav, prederaven hrniec expr.: rozderaven rozdrapen: rozderaven, rozdrapen liandry roztrhan expr. zried. rozdieren: roztrhan vrece nr. expr. randav: rondov suka zodrat znien (ktor sa pouvanm prederavil, zniil): nosi derav, zodrat, znien topnky btav (o strome al. zube) 2. p. slab 2 derivt p. odvodenina des p. strach desahaliernik desahalierov minca hovor, zastar. al. expr. ptk gro (drobn minca vbec): nemal ani ptk desatinn zaloen na delen na desa dielov decimlny: desatinn, decimlna klasifikcia; desatinn, decimlna vha (na ktorej sa vha predmetov vyznauje desakrt ahm zvam) desatkorunka p. desakorunk desakorunk desakorunov minca desatkorunka (desakorunov bankovka): plati desakorunkmi, desakorunkami desatorako p rozline desaroie desaron obdobie kni. decnium: v druhom desaro, decniu nho storoia descendentn p. zostupn desiata jedenie medzi raajkami a obedom: prslun jedlo: ma na desiatu chlieb s maslom; mliene desiate pre deti zastar. gblik zried. predobed (Kukun)

87
desiatka nieo oznaen slom desa; nieo vyjadrujce slom desa ist hodnotu hovor, desina: cestova desiatkou, desi nou; pi pivo desiatku, desinu desiatkov svisiaci s slom desa, rozdelen po desiatkach dekadick: desiatkov, dekadick sstava mier a vh desiatnik druh stupe poddstojnckej hodnosti /astar. kaprl: dosiahol iba hodnos desiatnika, kaprla desiatok hist. desatina ponohospodrskych produktov odvdzan za feudalizmu ako cirkevn da hist. dema: vymha od poddanch desiatok, demu design p. vzhad desina p. desiatka desi p. strai 2 desi sa p. b sa 1, aka sa desiv p. stran I, hrozn 1 deskriptvny p. opisn desn 1. p. stran 1. hrozn I 2. p. vek I despota p. dikttor despotick p. dikttorsk, panovan, krut 1 despotizmus p. absolutizmus destilt p. liehovina deifrova p. rozlti depekt p. necta, opovrhnutie depertny p. bezndejn, zfal 2 detrukcia p. rozklad 3 detrukn, detruktivistick, detruktvny p. rozkladn. rozvratn, niiv detruova p. nii 1 detail jednotliv, asto drobn vec, as: zachdza do detailov jednotlivos podrobnos: nevma si jednotlivosti, podrobnosti kni jednotlivina malikos drobnos (drobn vec nemajca vek zvanos): zaobera sa malikosami, drobnosami detailizova p. rozobra 3 detailne p. podrobne, obrne detailn p. podrobn, dkladn detektv civiln vyetrovate kriminlnych prpadov policajt (tajn) hovor, tajn hovor, pejor. fzel determinovan p. vymedzen determinova p. uri 1 deti nedospel udia asi do 15. roku odkzan na opateru dospelch: film pre deti expr.: detiky derence detvky: sused m dve pekn detiky, derence /vel. detisk (oby. trocha pejor. o neposlunch a pod. deoch): detisk vykrikuj na chodcov hypok. deuky (Vajansk) expr. drobizg: opatrova drobizg pren. expr. ratolesti: dva svojim ratolestiam vetko detiky p. deti detinskos p. inantilizmus 1,2. prostota detinsk p. naivn 1, nedospel, nerozumn dtinstvo p. inantilizmus 2 detisk p. deti detoncia p. vbuch I detontor p. rozbuka detonova p. vybuchn 1 detronizova p. zosadi 1. zvrhn 2 detsk p. nedospel, naivn 1, nerozumn detto p. rovnako 1 derence p. deti

dial 2
deuky p. deti detva p. mlde detvky p. deti deva p. dieva 1 devalvova p. znehodnoti devastova p. nii I, znii 1. spustoi dever p. vagor deviatka nieo oznaen slom dev: nieo vyjadru jce slom dev ist hodnotu hovor, devina: s do prce deviatkou, devinou; vyhra kartch s deviatkou, s devinou devica p. dieva I devina p. deviatka devza 1. platobn prostriedok v zahraninej mene a splatn v zahrani: hospodri s devzami valuta (bankovka, minca cudzej meny): plati vo valutch 2. p. zsada devla p. k 1. kobyla devtny p. ponen, pokorn devucha, devuka p. dieva I dezn p. vzor 4 dezercia p. tek dezert p. zkusok dezertr p. zbeh dezertn p. deliktny 1, stolov dezertova p. u js 1 dezidrium p. tba dezignova p. uri 1 dezilzia p. sklamanie dezinfikovan p. ist 1, hygienick dezinformcia p. sprva 1 dezinformova p. klama 2 dezinsekn p. odhmyzovac dezintegrcia p. rozklad 3 dezintegran p rozkladn dezoltny p. zfal 2. biedny 2. zl 2 de/organizcia p. zmtok 2 dezorganiztor p rozvratnk dezorganizova p. rozloi 4 dezorientcia p. zmtok 2 dezorientovan p. zmten I. popleten dezorientova p. mli 1, pomli, mias dema p. desiatok demr p. vberca d p. hij diabetes p. cukrovka diabetik chor na cukrovku hovor, cukrovkr diablica p. ertica diabol p. ert diabolsky 1. porov. stran I. zl 2. porov. nanihodn, prekliaty 3. p. vemi diabolsk l . p . stran I, zl 1 2. p. nanihodn 1, prekliaty 3. p. vek 1 diadm p. elenka diagonla p. uhloprieka diagonlny p. prieny 2 diagram p. graf diakritick p. rozliovac dia' p. dialka 1. 2 d i a P P. alej 1, 2

diaava
diaava p. diaka I dialekt p. nreie dialka 1. vek dka priestoru medzi dvoma predmetmi al. miestami (op. blzko, blzkos) aleko: pou ho z diaky, hadie do daleka diaava (velk dialka): zmizn v diaave poet. dia: nekonen dial vzdialenos (ohranien dialka): doprava tovaru na krtku vzdialenos 2. alek kraj: vrti sa z diaky poet dia dialkomer p. telemeter dianica p. autostrda dialg p. rozhovor diamant najtvrd nerast pouvan v rom stave ako drahokam: lesk diamantu briliant (brsen diamant) diametrlne p. celkom 1 diametrlny 1. p. protikladn, opan 2 2. p. absoltny dir zpisnk s kalendrom na denn zznamy dennk: vies si dir, dennk dirium kni. itinerr (cestovn dennk) p. aj zpisnk dirium p. dir, zpisnk dia sa (iba v 3. os.) vyskytova sa v istom stave, procese v uritom ase robi sa: o sa to tam deje, rob? stva sa: uom sa stva velio kona sa by uskutoova sa realizova sa (oby. o konkrtnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo: uskutouj sa, realizuj sa vne zmeny odohrva sa prebieha (v dlhom asovom seku): manifestcie sa odohrvali, prebiehali pokojne expr.: vari sa mlie sa: nikto nevie, o sa tam var, melie hovor, /.ried.: triafa sa prihadzova sa: v ivote sa triafaj, prihadzuj velijak veci didaktick p. poun didaktizova p. napomna diecza jednotka zemnej sprvy katolckej cirkvi biskupstvo: obsadenie diecz biskupmi; nitrianske biskupstvo dieczny p. biskupsk diel p as, kus 1 diel sprv, iastkov dielec 1. as stupnice rozdelenej na rovnak jednotky dielik: posun ruiku o jeden dielec, dielik nahor 2. p. as dielektrikum p. izolant dielik p. dielec 1. ksok I diela miestnos, v ktorej sa kon remeselncka al. vrobn innos vroba: krajrska diela, montna diela, vroba panelov hovor, /astar.: varktat vartat varta vartak verktat vertat zastar. oficna dielo vsledok pracovnej innosti vtvor: umeleck dielo, umeleck vtvor * kni. tvor produkt: to s produkty podnikateovej dlhoronej prce spis (nun al. umeleck literrne dielo): vedec vo svojom spise predklad nov hypotzu: bsnick zohran spisy kus (dramatick al. hudobn dielo): klasick' kus prca: na vstave boli jeho najnovie prce robota: doktorsk robota tvorba (vsledky umeleckej al. vedeckej innosti): vybra nieo z Hviezdoslavovej tvorby artefakt (umel vtvor): artefakty udovho umenia kni.

88
opus (oby. hudobn dielo): Beethovenove opusy prvotina kni. juvenlie (prv dielo umelca): romnov prvotina kni. plod: literrne plody krecia: mdna krecia oby. pejor. al. iron. vplod: bsnick vplody diera 1. przdne miesto v nieom vzniknut poruenm celistvosti otvor: diera, otvor v plote; vyvta diery, otvory dutina: dutina v strome 2. p. kryt, brloh 1 3. p. medzera 2, kra dierka p. kra dierkast, dierkat, dierkav p. dierkovan dierkova dierkovac stroj, strojek dierkovaka: stihn si lstok na dierkovai, dierkovake perfortor perforovaka: perforovakou urobi dierky na hrku dierkovaka p. dierkova dierkovan ktor je opatren, vyzdoben dierkami, dierami dierkat dierkast dierkav dierkovan: dierkovan, dierkat topnky; dierkovan, dierkast papier* dierovan: dierovan zclona perforovan: perforovan materil, plech predierkovan dierkovit dierkova presekva diery, dierky dierova perforova: dierkova, perforova cestovn lstky na dierkovai prepichova prepichva (pichanm dierkova): prepichovo kou, ltku ihlou hovor.: tika* prelka pretikva pretikova pretipva pretipova subt. cvika: asto si zabdal tika. pretikva lstky dierkovit p dierkovan dierova pracovnk pracujci pri dierkovan perforova dierovan p. dierkovan dierova p. dierkova diea 1. nedospel lovek do 15. roku hovor, decko: te sa ako diea, decko expr. drobec: vzia drobi a na ruky expr.: punt tope tupe (mal diea): pron punt, tope, tupe expr.: fafrnok prnd prnde ratoles: najmladia ratoles rodiny expr. neviniatko (mal diea) expr.: ubrienka abec: mal
abec expr. S t v o r e n i a t k o hovor. expr. k v a expr.:

svrek cvrek (mal diea) kni pachoa (mal diea) hovor, expr.: pimpra pimpera pimprlk novorodenec expr. novonarodeniatko novorodeniatko (prve, nedvno naroden diea) zried. novonarodenec (Timrava) zastar novorodea (Krmry) doja (diea v prvch mesiacoch po naroden) njdenec expr. najdch (njden diea) kni. nemluva hovor.: bb bbo (novonaroden diea) subt. kojenec batoa (diea medzi 1. a 3. rokom ivota) subt. baby [vysl. bejbi] hrub bastard (o dieati ako o mieancovi) hrab.: panghart p a n k h a r t (diea nemanelskho pvodu) pren. pejor: tea tenec 2. p. lovek 1 ditny p. ahk 4 dieva 1. nedospel al. dospievajca osoba enskho pohlavia dievka: driene dieva, driena dievka * expr.: dievica dievina devucha: vrna dievica, dievina, devucha expr. mladica (svin mlad dieva) expr.: aba abka abec aba ubrienka (mladie dieva) trocha pejor. pipka hovor. expr. hepa

89
(starie dieva al. psobiace u ako dospel) kni. al. deva devica hypok. devuka (Tajovsk) zastarv. panenka zastar. p a n n a slang.: baba b a b k a : baby. babky z naej triedy slang.: pipka kos cipka: fajn pipka subt. koka 2. p. mil 3. p. ena 1 dievina, dievica p. dieva 1 dievka p. dieva 1
expr.:

diskrepantn d n o m - d n o m p. veselo 3, bezstarostne d i n o s a u r u s vymret obrovsk jater druhohr vejater diogenovsk p. skromn 1. jednoduch 2 dionzovsk p zmyseln d i p k a p. drobi diplomacia p. taktika diplomat p. taktik diplomatick p. opatrn, vyhbav diplomatizova p. taktizova d i p l o m a t k a p. taka direkcia p. sprva' 2 direkt p. prve 1, priam 3 direktva p smernica direktn p. bezprostredn 1 d i r e k t o r p riadite dirigent kto vedie hudobn teleso pri interpretcii hudobnho diela: dirigent symfonickho orchestra kapelnk (dirigent kapely) dirigo p. riadite dirigova 1. p. spravova 2. p. vies 1 , 4 disciplna p. oblas 2 disciplinrny tkajci sa disciplny; zaoberajci sa poruovanm disciplny p o r i a d k o v : disciplinrny, poriadkov predpis, priestupok nespis. krny disciplinovan p. poslun disciplinovat' sa p. podrobi sa I disent p. ilegalita d i s f u n k n p. nefunkn d i s h a r m n i a 1. nedostatok sladu, ucelenosti (op. harmnia) neslad: disharmnia, neslad medzi ponukou a dopytom nezhoda: nezhoda medzi slovami a inmi neszvuk: disharmnia, neslad zvukov * nevyvenos: nevyvenos umeleckho prejavu kakofnia (op. eufnia) neubozvuk neubozvunos (neszvun zoskupenie hlasov al. tnov) disonancia (neszvuk tnov) 2. p. rozkol disharmonick 1. p. neubozvun 2. p. neusporiadan disidencia p. vzbura disident p. odpadlk, buri disidentsk p. burisk disk 1. tanierovit sas strojov, prstrojov kot: disky kolies, brsny kot 2. p. kot 1 diskant p soprn diskdokej p. diskotekr diskontinuita kni. preruen svislos, spojitos nesvislos (op. kontinuita): historick diskontinuita, nesvislos diskontinuitn p nesvisl I diskotka p. zbava 2 d i s k o t e k r kto vedie diskotku slang d i s k d o k e j diskovit p. okrhly 1, plosk diskrcia zachovvanie dvernch sprv a informci v tajnosti diskrtnos mlanlivos taktnos zdranlivos (op. indiskrcia, indiskrtnos) diskreditova p. zneucti 1 diskrepancia p. nezhoda d i s k r e p a n t n 1. p. odlin, rozdielny 2. p. nepomern

diea dreven ndoba, oby. via: rozsuen diea d b e r : dber na vodu kaa: kad'a sliviek afe (diea s dvoma dradlami): nalia vodu do afa kop kopk kopok kopec (menia diea) diferencia l.p.rozdiel 2.p. nezhoda diferencovan p. odlin diferencova poznva, urova rozdielnos v porovnan s inm; robi odlinm, rozdielnym odliova* rozliova: diferencova dobro a zlo; odliova, rozliova vznamov odtienky slov; autor odliuje postavy hry jazykovmi prostriedkami rozoznva rozpoznva: diea nevie rozoznva farby kni. rozrzova (diferencova poda istch kritri): veda rozrzuje svoj vskum pecifikova (zrove spresova): pecifikova vrobn innos diftria p. zkrt diftong p. dvojhlska difzia odb. pohyb atmov al. molekl ltok z miesta vyej koncentrcie do miest s niou koncentrciou rozptyl: rozptyl svetla, magnetickho toku difzny 1. p. rozptlen 1 2. p nejasn 2 dichotmia delenie na dvoje dvojdielnos: dichotmia jazykov dichotomick p. dvojlenn dijo, dij p. hij diktt diktovanie, nanucovanie nieoho niekomu, najm v politike n t l a k : politick diktt, ntlak dikttor neobmedzen, nsilncky vldca: krvav dikttor t y r a n : revolta proti tyranovi samovldca k r u tovldca absolutista despota: samozvan espota utlate* utlaovate: boj proti utlateom u k r u t nk muite trznitel' zotroovate (kto zotrouje): zotroovate nroov pren. kat pejor. k a t a n kni. czar pejor. dingischn dikttorsk (i expr.) zaloen na neobmedzenej moci jednotlivca al. jednho (oby. politickho) subjektu; svediaci o diktatre, diktte a u t o k r a t i c k : dikttorsk, autokratick tt s a m o v l d n y : samovldny systm, vodca * despotick: despotick vlda, moc panovan autoritatvny: panovan otec; panovan, autoritatvne sprvanie diktatra p. absolutizmus diktova p. predrieka, porov. prikza I dilatova p. rozri 1 dler p. predajca diletant p. amatr diletantizmus p. amaterizmus diletantsky 1. porov. neodborn 2. p. povrchne I diletantsky p. povrchn, neodborn diletantstvo p. amaterizmus dimenzia p. rozmer I. 2 dimorn p. dvojtvar

diskrtnos
diskrtnos p diskrcia diskrtny 1. zachovvajci mlanlivos, takt. ohaduplnos; svediaci o tom (op indiskrtny) mlanliv: zveri sa diskrtnej, mlanlivej osobe; diskrtny, mlanliv tajomnk taktn nevtierav: taktn, nevtierav sprvanie; poloi taktn, nevtierav otzku etrn ohadupln: postihnut sa pohyboval v etrnom, ohaduplnom prostred zdranliv: zdranliv smev 2. p. nenpadn I 3. p. chlostiv 3 4. p oddelen diskurzvnv p. rozumov 1,2 diskusia p rozhovor diskutabiln p. sporn diskutr kto diskutuje diskutujci: zaujmav prspevky diskutrov, diskutujcich debatr besednk
zastar. d i p u t a n t

90
ditinkcia p rozdiel ditinktvny p rozliovac ditrikt p. obvod 2 div l .p, zzrak 2.p. div divadelncky p. divadeln I divadeln 1. svisiaci s divadlom, dramatickm umenm divadelncky (svisiaci s divadelnctvom, s divadelnkmi): divadeln, divadelncka innos hereck (tkajci sa hercov, herectva): hereck prostredie, hereck ansmbl javiskov scnick (uren, pripraven pre javisko; realizovan na scne): javiskov re, scnick stvrnenie romnu dramatick: dramatick krok expr. al. pejor. komediantsk 2. p. strojen divadlo 1. intitcia na predvdzanie dramatickch diel: budova, miesto na ich predvdzanie: Slovensk nrodn divadlo; stretli sme sa pri divadle zastar. teter: chodili spolu do tetra scna: bbkov scna tdio (tudijn a experimentlne divadlo): tdio Novej scny inohra (na predvdzanie slovesnch dramatickch diel): v inolire uvdzaj echova opera (na predvdzanie hudobnodramatickch diel): v opere je premira Aidy opereta (na predvdzanie hudobno-slovnch diel) variet (na predvdzanie taneno-spevckych vstupov) kabaret (na predvdzanie taneno-hudobnch, humoristickch al. artistickch programov) 2. p prhoda 3. p. falo divk p. nvtevnk divn p pohovka dva sa p pozera (sa) 1. 4 divergencia p. odchlka divergentn p rozbiehav: odlin divergovat' p. rozchdza sa 1 diverzant p. kodca I diverzantsk p podvratn diverzia p sabot, kodcovstvo diverzn p. podvratn divie 1. p vystrja 2. p. blznit' (sa) divina div zver: mso z nej zverina: predaj diviny, zveriny hovor divoina (mso z diviny) divi sa p. udova sa divzia p. sa divn p. udn, tajomn divoie p. blznit' (sa) divoina I. p. divina 2. p. dunga I divoch p samotr divokrsny p. krsny 1 divok l.p. div 1,2 2.p. primitvny 1 3.p. krikav 1. vstredn 1 divosk p. primitvny 1 divotvorn p zzran 1 div 1. ktor rastie, ije vone v prrode: ktor je dan prrodou menej vhodn divok: div zver; div, divok strmina plan nekultrny (op. kultrny, achten, tepen): plan jablone, nekultrne rastliny neachten (op. achten) zastar. samorastl nepestovan (nevysaden): nelachten druhy, stromy; samorastl rue nedomestikovan (op. domestikovan, domci; o zvieratch) plach neskroten nr. durn (oby.

diskutova vymiea si nzory na problmy (oby. v irom kruhu): poslanci diskutovali o nvrhu zkona rokova* prerokva* prerokovva* kni. pertraktova (oficilne diskutova): rokova o stanovch spolku; budeme prerokva, pertraktova vec na ministerstve radi sa (diskutova s myslom dva si rady): radi sa o novom plne konzultova (diskutova s odbornkom): konzultova s lekrom o zdravotnom stave besedova debatova konverzova (neoficilne, nentene diskutova): besedovali, debatovali o novom filme rozprva sa zhovra sa hovor, dikurova (sa): zhovrali sa. dikurovali o dovolenke expi bavi sa (veselo, nezvzne diskutova): bavili sa pri pive /asiar disputovat rkoi nr koendova diskutujci p diskutr diskvalifikova p vyli I dislokovat p. rozmiesti disociova p. rozloi 3 disonancia 1. p. disharmnia 1 2. p. nezhoda disonann, dlsonantn p. neubozvun dispartne p rozdielne, rozline dispartny p. rozdielny, rznorod disponova p. narba, ma2 1 dispozcia 1. p. schopnos, nadanie 2. p tendencia 2, sklon 2 3. p. smernica, pln 3 disproporcia nenleit pomer nepomernos nepomer: disproporcie, nepomernosti medzi vrobou a spotrebou nemernos: nemernos vzrastu disproporcionlny, disproporn p nemern, nepomern distingovan p jemn 6. kultivovan, vyberan I distingvova p rozozna 1 distribuova 1. p. rozdeli I 2. p. dopravi 1 dikrcia p. obslun dikurova (sa) p. besedova, diskutova dikurz p. rozhovor diputa, diputcia p. rozhovor diputant p. diskutr diputova p besedova, diskutova ditanc, ditancia p. odstup I ditancova sa vedome sa nezastni na istej innosti, nema spoluas pri nieom zachova odstup: ditancova sa, zachova odstup od politiky * odtiahnu sa odpta sa: odtiahol sa, optal sa opochybnej spolonosti

91
o zvieratch, ktorch sa nedotkla udsk ruka; utekajci pred lovekom; op. krotk, skroten, prtuln): teniatka zostali plach, neskroten; durn k, statok nedotknut necivilizovan (bez zsahu loveka, civilizcie): nedotknut prales, necivilizovan krajina
pren. expr. p a n e n s k : panensk prroda

dlh
dlhnskv p dlh 1, 2 dlho 1. dlh as (op. krtko) hlboko hovor, zavea: dlho, hlboko do noci akala na syna; dlho, zavea i u nebude zastar. d r a h n e (Vajansk) dlhodobo (dlh asov interval): dlhodobo bol v zahrani pridlho kni. siahodlho expr. predlho (prli, vemi dlho): pridlho panovalo naptie medzi otcom a synom: siahodlho vykladal svoje nzory; predlho sa esala pred zrkadlom expr.: dlho-dlho dlho-predlho (vemi dlho): dlho-dlho sa pozer o oha, dlho-predlho nechcela ni vidie fraz.: cel venos (a) do sdneho da porov. aj dlh 2 2. p. dvno 2 3. p. nadlho 4. p. ako 4 dlhoizn p. dlh 1,2 dlho-dlho p. dlho 1 dlhodobo p. dlho 1. porov. aj dlhodob dlhodob ktor trv, plat dlh as (op. krtkodob): dlhodob zmluva perspektvny vhadov (zameran na dlh as do budcnosti): perspektvne, vhladovplny dlh dlhotrvajci (op. krtky): vsledok dlhej, dlhotrvajcej prpravy dlhoron mnohoron (trvajci vea rokov): dlhoron, mnohoron silie dlhoknsky p. dlh 1,2 dlhonoh majci dlh nohy expr nohat: vysok a dlhonoh, nohat dieva dlhopis fin. dlobn pis obligcia dlho-predlho p. dlho 1 dlhoprst p. zlodejsk dlhoron ktor trv. jestvuje vea rokov mnohoron: dlhoron, mnohoron prca; dlhoron, mnohoron sprvca dlhodob (op. krtkodob) dlh (op. krtky): dlhodob innos; dlhodob, dlh vvin dlhotrvajci dlhovek: dlhotrvajce priatestvo; dlhotrvajce, dlhovek silie dvny star: dvny, star kamart p. aj dlhodob, dlh 2 dlhotrvajci p. dlhoron, dlhodob, dlh 2 dlhova by niekomu niem povinn (peane, morlne a pod.) by dln by dlen: dlhujem, som dln bratovi tisc korn; dlhuje mi odpove ma dlh ma dlobu (u niekoho i voi niekomu): m vek dlhy, dloby u svojich rodiov kni. ma podlnos slang, visie: vis mi stovku dlhovek p. dlhoron, dlh 2 dlhie dlh asov sek: rozmal dlhie ako zvyajne nr.: dl dlej (Tajovsk. Kaliniak) dlh 1. majci velk rozmer v dke (op. krtky): dlh rad ud vysok (dlh vo vertiklnom smere; op. nzky): vysok chlapisko velk (dlh v horizontlnom smere; op. mal): vek zstup, vek vzdialenos kni. siahodlh expr nekonen: namhav a siahodlh, nekonen cesta expr. zried. siaiv: siaiv krok (Tatarka) hovor, neskl. maxi (op. mil): maxi suka expr.: dlhnsky dlhoknsky dlhoizn dlizn predlh (vemi dlh): dlhnska, dlhoizn ni expr. pridlh (prli dlh): pridlh kabt * pren. expr.: polmov sedemmov: polmov, sedemmov kroky pren. expr. osl (O Uiach)

2. ktor nekontroluje, neovlda, neusmeruje svoje sprvanie, prejavy (o loveku); svediaci o tom: majci vek silu, intenzitu, prudkos menej vhodn divok: div, divok lovek; vola doho div, divok sila iveln neskrotn bujn neovldaten (podobn ivlom): iveln ntura; neskrotn, neovldaten rozprvkov bytos; neskrotn, neovldaten pudy nesptan expr besn rozbesnen: nesptan, besn, rozbesnen ivly: pren. pejor. besn lovek zdiven zdivoen: zdiven, zdivoen pohad tvanca expr.: rozdiven rozdivoen: je rozdiven ako bk prudk zriv kni ty expr.: ialen diabolsk: prudk, zriv nenvis: ialen, diabolsk tempo expr. zurvalsk nr. durn: durn cval 3. p. primitvny I 4. p. krikav 1, vstredn 1 dizajn p. vzhad d a p. poda I dlaha p. laba 1, paprka 1 dlabat p. pra I dlapa p. laba 1, paprka 1 dlvi I. vhou a tlakom psobi na nieo a tm rozruova tlai pui dusi: dlvi, pui zemiaky vidlikou; tlai, dusi kapustu do suda rozpa roztla: rozpa, roztla deom uvaren zeleninu gniavi drvi mliadi va (dlvi s vekou silou): vinri gniavili, drvili hrozno; d val obilie expr.: miaga madga mangova depsi depi degvi: rmigala, degvila nasilu veci do kufra * liapa poliapava udupva dlahi dlapi (dlvi nohami): liapa kapustu; deti liapu, udupvaj, dlabia trvu v parku 2. p. krti 1 3. p. trpi dlaba 1. tvrd pokrvka povrchu cesty, priestranstva a pod.: asfaltov, betnov dlaba dldenie: dldenie pivnice 2. p. dlka dldenie p dlaba I dladica p. obkladaka dlka rovn spodn plocha miestnosti; krytina tejto plochy podlaha: hlinen, linoleov dlka, podlaha zem: papier spadol na zem zastarv. dlaba dlba p. tucha dlh 1. nevyplaten pean zvzok dloba podlnos: zaplati dlh, dlobu, podlnos 2. nieo, o sa mus vykona a o je potvrden subom al. zmluvou: ma dlhy voi rodine zvzok: nepi ni svoje zvzky da: da mladosti povinnos: poklada nieo za svoju povinnos kni. podlnos: morlna podlnost 3. p. ver dlh expr. dobre urasten vysok lovek expr.: dlava rava (vysok lovek) vava expr. stonoha (dlh. oby. chud lovek) expr. tanga (vysok chud lovek) expr. irafa hovor expr. Cep hovor. tiap

d liet
2. majci vek asov rozmer (op krtky): dlh akanie dlhotrvajci (trvajci dlh as): dllui. dlhotrvajca opercia; dlhotrvajci potlesk dlhodob (op. krtkodob) dlhoron mnohoron dlhovek (trvajci dlh asov sek, vea rokov): dlhodob pobyt v cudzine; svedkovia dlhoronho, mnohoronho. dlhoveklio vvoja ivota expr.: stron stovek poet stvek: stron, stvek silie alek: vydal sa na alek cestu kni siahodlh (dlh a oby. aj navn, obrny): siahodlh rozprvanie expr nekonen: nekonen pribelr expr dlhnsky dlhoknsky dlhoizn dlizn predlh: dlizn rok expr. pridlh (prli dlh): pridlh as kni. zastar. drahn dlie p. spova I dl p. dlhie dlava l.p. dlh 2.p.dka I dlej p dlhie de diakritick znamienko na oznaenie dky neodb. iarka dlina p dka 1 di sa stva sa dlhm (op. krti sa) predlova sa: dni sa u dia. predluj; samohlsky sa d.ia, predluj zdlova sa dlizn p dlh 1,2 dka l . linerny rozmer nieoho (najm v horizontlnom smere): dka priamky, nry zried. dlina (Ondrejov) expr dlava (vek dka): dfava kanla (Gabaj) zried. zdlina: dva rady dosk po celej zline siene (Figuli) zastar. zdl/.ka (Vajansk) 2. trvanie v ase odb. kvantita: slabin dka, kvantita dloba p. dlh I d m s a porov nadu sa 1 dna p lmka I dnes 1. v de, ktor prve je, v tento de hovor dneska: dnes, dneska je nedea 2. p. teraz 1 dneska 1. p. dnes I 2. p. teraz I dneskaj p dnen 1. 2 dneska jok p. dneok 1. 2 dnen 1. z da, ktor prve je hovor, dneskaj erstv: dnen, dneskajie, erstv sprvy; peivo je dnen, dneskajie, erstv 2. tkajci sa sasnosti, dneka sasn teraj: dnen, sasn dobu; dnen, sasn, terajia genercia hovor dneskaj: dneskaj svet kni prtomn: prtomn lovek p. aj sasn dneok 1. dnen de hovor dneskajok: kpi mlieko no dneok, na dneskajok 2. asy. v ktorch ijeme sasnos prtomnos: nestar sa o dneok, sasnos, ptomnost terajok: terajok rozhoduje o budcnosti hovor, dneskajok
kni p t o m n o

92
voli dnu, dovntra; po dontra hovor.: dnuka dnuk: chod dnuka, nuk. aby si neprechlaol hovor tamdnu (Timrava) tadnu ( R / u s ) 2. vo vntornom priestore, vo vntornej asti (op. vonku) vntri: dnu, vntri je teplejie hovor dnuka dnuk: chlapci sa hraj dnuka hovor, tamdnu: tamdnu nie je nikto dnuka, dnuk I. p. dnu I 2. p. vntri I, dnu 2 dnukaj p. vntorn 1 dnukajok p. vntro 1 do (oho) 1. vyjadruje smerovanie do vntornho priestoru. do vntornej asti, do vntrajka (op. z. zo) dovntra dontra (oho): spolu voli do domu. dovntra domu 2. vyjadruje el. cie* pod ( k o h o . o ) : chlapca dostala do opatery, pod opateru 3. p. po 1 d o b naznauje pichanie, udieranie zobkom, prstom, nechtom a pod. s cieom obyajne narui povrch predmetu d u b : ate ob. ob do kry; ub a u bola v omietke ieroka zob (s cieom zora, zjes z nieoho): zob. zob do jablka doba P. as 1. epocha 1 dobahran l.p. pinav 1 2. p zl 2. nepodaren, pokazen 2 dobabra p. pokazi I dobaova p. skoni 2 dobadka (sa) p. prs 1. dovliec sa dobarnava p hnedo doba 1. udiera zobkom uba: ate obe. ube do stromu zoba kuva ku: kvoka ho zobala do nohy; hsky kuvaj, kuj do ohrady expr.: obka d u b k a upka (jemne oba) 2. expr. udiera nejakm ostrm predmetom picha boda: oba, picha palikou do zeme expr uba uga expr. zried. upa: ubal sa do ela; Neugaj, neupaj ma lakom! strka expr tucha: strkal, tuchol doho palicou expr obka d u b k a upka (slabo udiera): nesmelo ma ubkala po pleci oba sa p. ku sa I dobehn 1. behom al. vemi rchlo prs pribehn: dobehol, pribehol do koly naas kni al expr dojacha prijacha: vlak dojacimi do stanice expr.: doplit' dotrieli pritrieli: deti dotrielili do jedlne expr.: dorti sa prirti sa dohna sa prilma sa dovalit' sa privali sa dohrn sa prihrn sa dosypa sa domlie sa (rchlo a vo vom mnostve): skupina sa dortila do vlaku docvlat pricvla doklusa priklusa priharcova hovot dorajtova prirajtova (dobehn cvalom, klusom: o kooch al. o jazdcoch: expr rchlo dobehn, o uoch): kone docvlali celkom spoten; dorajtova na koni; skupina docvlala. priliarcovala so smiechom expr: doletie priletie (rchlo dobehn, oby. na dopravnom prostriedku): oleteli na aute. ale hne zasa odili expr dolla prilla dofra prifra d o f r a prifra dofrnkn prirnkn dobrnkn prihrnkn (neakane, nhle, rchlo, nevtane a pod.) expr. dofua prifua dofukota priukota doua prifua dopachti sa pri-

dni sa p. svita dno spodn plocha nieoho: dno pohra, suda spodok (spodn vonkajia al. vntorn as nieoho): spodok, dno jazera dnu 1. do vntornho priestoru, do vntornej asti, do vntrajka (op. von) dovntra dontra: chlapci

93
pachti (pribehn s nmahou): pes dofual, prifual, dopchtil sa s vyplazenm jazykom expr.: dokri prikri: dokril k nm cel napajeden expr. prib z i k n (Hviezdoslav) expr.: d o h r m i e p r i h r m i e

dobrodrustvo
osoba; zaprav slovo expr.: podpichovan trav: podpichovan susedka prekrav (ktor dobiedza zo artu): prekrav dievat p. aj bezoiv dobiela, dobieluka, dobielulinka, dobielunka, dobieluka p. bielo dobi 1. p. zbi 3 2. p. zabi 1 dobi sa p. vojs 1, vnikn 1 dobit p. unaven, vyerpan obka p oba 1. 2 dobleda, d o b l e d u k a , d o b l e d u l i n k a , d o b l e d u n k a , dobleduka p. bledo 1 d'obn p nahovori 3 doboda p. potpa 1 doboha l.p. pre 1 2. p. doparoma I dobojova p umrie dobojova sa p. dosiahnu 5 do boka p. bokom 2 dobov p historick 1 dobrcky p. dobrosrden, dobr 4 dobra sa p. dospie 1, dosiahnu 5 dobda p. dobiedza dobre 1. porov. 1-4 dobr 2. p. vborne 2 3. p. prjemne 4. p no dobr p. dobro dobro o je v slade s udskosou, o spa mravn normy (op. zlo) dobr: preukazova uom dobro, dobr prospech: veobecn prospech blaho: verejn blaho dobrodenie (prejav dobra): poakova sa za dobrodenie poehnanie: prca je preho poehnanm lskavos (prospen in): akujem za lskavos dobrobyt p. blahobyt dobroinnos p. charita, filantropia, altruizmus dobroinn zameran na dobroinnos; poskytujci, robiaci dobroinnos charitatvny: dobroinn, charitatvna organizcia benefin: benefin koncert, benefin podujatie h u m n n y h u m a n i t r n y (zameran na loveka, sledujci jeho dobro): humnne, humanitrne ciele udomiln udomilsk filantropick: robi udomiln skutky zastar.: hlahoinn dobrodejn dobrodejn p. blahodarn; dobroinn dobrodenie p dobro, blaho 1 dobrodinec p filantrop d o b r o d r u h kto rd al. ahkomysene vyhadva vzruujce situcie, nebezpeenstv zastar. avanturista: politick dobrodruh, avanturista expr. vtroplach pejor.: pobehaj vagabund: je iba tak pobehaj, vagabund podvodnk subt. hochtapler dobrodrun ktor m rd. ktor vyhadva dobrodrustvo (o loveku); pln naptia, vzruenia, zmien a neakanch zvratov avanturistick: dobrodrun, avanturistick lovek; dobrodrun, avanturistick politika vzruujci (prinajci vzruenie): rozprval zitky zo svojej vzruujcej cesty p. aj ahkomysen dobrodrustvo zaujmav, vzruujca prhoda skrvajca nebezpeenstvo: neobyajn, asto neuven in: dobrodrustv lovcov divch zvierat zastar. avantra: bostn avantra romantika: zbojncka romantika

dorapa dohra prihra dohrkota prihrkota dohrmota prihrmota dohrmoti prihrmoti dohuca dorachoti zried. prihartusi (dobehn s hrmotom): vocy dohnali, dorachotili do dvora dorazi (dobehn al. prs): dorazil do ciea posledn expr.: pribrnie pribeka (o dieati) 2. nahradi nieo zamekan dohonit dohna: dobehol, dohonil cel uivo; dohnal straten as nadbehn: mus nadbehn, o zamekala 3. behom prs vas dostihn: dobehol, dostihol kamarta na ulici dohna dohonit dochyti: nedohonila, nedochytila posledn autobus hovor, chyti: len tak-tak chytili vlak nadbehn (dobehn kratou cestou): nadbehli skupinu skratkou 4. p. oklama 3 dobelasa p. modro dobera, d o b e r a s i robi si z niekoho arty (oby. priatesky) artova: chlapci (si) doberali dievence, artovali s dievencami: So mnou neartuj! prekra podpichova (s cieom poveda nieo neprjemn): kolegovia sa navzjom prekrali, podpichovali nabera (tone dobera): dcra naberala otca za ahostajnos hovor, uahova si expr. naahova (ironicky dobera): uahoval si z. priatea: naahovala manela pre zbudlivos expr. harka sa (navzjom sa dobera): deti sa v izbe luirkali nr. fakova subt.: tengrova hecova dobiedi p. umrie dobiedza neda pokoj niekomu dotiera by dotierav: vytrvalo dobiedzal, dotieral do ns; k sestre bol vdy dotierav dora dobera dobera si: poznmkami dorala do svojej kolegyne: doberal (si) vetkch spoluiakov poka drdit picha podpichva podpichova (s silm vyprovokova reakciu): toko pokal, podpichoval, a som sa nahneval nabera expr.: zadrapova zadrapkva zabda zapra zadiera (tone dobiedza): rada naberala svojho mua: rada zaprala, zadrapovala do svojho mua expr.: boda podkuova podkuiava dopalovat dojeda dodiera dodieva doka domza doiera dolpa doskakova drapka: o toko dopaluje. domrza, doskakuje? expr.: zana pra tra tipka vta rpa ry bagrova hovor, expr.: vyrva tucha: Nevyrvaj! * hovor, ora (do niekoho)
hovor, expr.: d o b d a d o p e k a nr. expr. n a d a (Tajov-

prellra napeka (Timrava) kraj. dostupova (Rzus. oltsov) subt.: tengrova hecova dobiedzav ktor dobiedza, ned pokoj, drdi, podpichuje niekoho; svediaci o tom domzav dojedav: dobiedzav, domr'zav deti; dobiedzav, dojedav bzuanie dotierav neodbytn expr. dolpav (ktor sa vnucuje, ktorho nemono odbyt): dotierav, neodbytn fanikovia: dotierav, neodbytn, dolpav luny:. * expr.: zdrapiv zderiv zadrapovan zdrapkrsky zaprav zadierav zabdav (ktor dobiedza oby. reami): zdrapiv, zabdav
sk) nr.:

dobrodun
dobrodun p. dobrosrden, iliv 1 dobromysen p. dobrosrden, iliv 1 dobronzova p. hnedo dobroprajnk p priaznivec I dobroprajn p. dobrosrden, iliv 1 dobrorei p. akova 1, 2, ehna 2 dobrosrden dobrho srdca; pln primnej ilivosti; svediaci o tom dobrcky dobr (op. zl): dobrosrden, dobrcka, dobr opatrovateka dobromysen dobroprajn dobrodun (op. zlomysen): dobromysen, dobroprajn, dobrodun lovek; dobromysen, dobroprajn slov ovilny (zrove i blahosklonn): ovilna povaha, ovilny smev vdny lskav prvetiv (prezrdzajci dobr, iliv duu. myse): vdny, lskav, prvetiv smev; prvetiv tvr p. aj iliv , dobr 4 dobrota 1. udsk dobro vo vzahu k inm dobrotivos lskavos (op. zloba): rodiovsk dobrota, dobrotivos. lskavos vdnos prvetivos ilivos 2. dobr stav vec blahobyt: nevie, o m od dobroty. blahobytu robi * roztopa samopa (prlin dobrota) 3. p. pochka dobrotivos p dobrota 1 dobrotiv p. dobr 4. lskav, vdny I dobrovone z vlastnej vle, bez ntenia (op. ntene, povinne) sm: dobrovone, sm odstpil z funkcie podobrotky podobrom podobrote (op. pozlotky. pozlom): podobrotky, podobrom to s nm nejde * nentene nevyntene porov. aj dobrovon dobrovon zaloen na dobrovonosti; uskutoovan, konan slobodne, bez printenia (op. nten, povinn) nenten: dobrovon, nenten emigrantstvo; dobrovon, nenten pobyt slobodn: slobodn rozhodnutie nepovinn: nepovinn predmet, nepovinn lenstvo v organizcii dobrozdanie p. posudok, kritika dobruk, dobruik, dobrulink, dobruk p. dobr 3.4 dobr I. spajci mravn normy (o loveku a jeho prejavoch: op. zl) staton poctiv estn: chce sa sta dobrm, statonm, poctivm lovekom; je to dobr, estn charakter bezhonn poriadny poestn mravn (op. nemravn): ma bezhonn poves; i poriadny, poestn, mravn ivot slun vychovan (svediaci o dobrej vchove: op. neslun, nevychovan): lovek slunch mravov; slun sprvanie; slun, vychovan dieva pozitv ny kladn (op. negatvny, zporn): ma pozitvny, kladn prstup k nieomu * pekn (vyznaujci sa mravnou krsou) achetn uachtil kni. bohumil: pekn charakter; pekn, achetn, uachtil, bohumil skutok pridobr (prli dobr) expr. predobr (vemi dobr) 2. spajci odborn, pracovn, spoloensk a pod. poiadavky (o loveku; op. zl) kvalitn: dobr, kvalitn odbornk; dobr, kvalitn lekr sci schopn ikovn (prejavujci schopnos, ikovnos): sci, schopn, ikovn remeselnk, pracovnk onakv (iba

94
v 2. stupni): njde si lepiu, onakvejiu enu hovor. expr. neren dokonal (ktor m vetky nleit vlastnosti): dokonal manel, dokonal matka skvel perfektn: skvel, perfektn uite, f prvotriedny elitn vborn vynikajci znamenit pikov (vemi dobr, najlep): prvotriedni, elitn iaci koly; vborn, vynikajci, znamenit rodiia; pikov vedec hovor, neskl.: prma f a j n neskl. hovor. expr. Super hovor, expr. bjen subt.: bezvadn bezva 3. ktor m vlastnosti zodpovedajce uritm poiadavkm. kritrim, nrokom, hodnotm a pod. (oby. o veciach, javoch: op. zl) kvalitn (op. nekvalitn) akostn: dobr, kvalitn, akostn vrobok; kvalitn prca vyhovujci (op. nevyhovujci): vyhovujce miesto na sedenie, vyhovujci vsledok hodnotn (spajci poiadavky duchovnej, mylienkovej hodnoty; op. nehodnotn, brakov): vidie hodnotn film. ta hodnotn knihu * pekn krsny: ma pekn znmky na vysveden; poasie je pekn, krsne, slnen hovor, fajnov fajn hovor, neskl. fajn prma: fajnov, fajn va;fajn, prma veera vhodn sci akurtny neskl. akurt (ktor sa prve najlepie hod. ktor sed): vhodn, sci, akurtny darek pre oslvenca; aty s akurtne, akurt chutn (t) dobrom jedle, npoji) rodn hojn bohat (prinajci rodu, hojnos): rodn, hojn, bohat rok
hovor.:

v y d a r e n p o d a r e n kni. z d a r n hovor. expr. n e -

ren: vydaren, podaren akcia, zbava; zdarn priebeh podujatia; neren rast, zisk neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba presn bezchybn dokonal (zodpovedajci kritrim presnosti, dokonalosti): presn, bezchybn vpoet, odhad; presn, bezchybn, dokonal slucli absoltny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) zdrav (oby. o dobre vyvinutch a fungujcich telesnch strojoch): ma zdrav aldok, zdrav oi * vborn skvel znamenit pikov vynikajci prvotriedny (vemi dobr, vemi kvalitn): vborn, skvel okuliare; skvel, znamenit, vynikajci prhovor; znamenit, pikov prstroj: vynikajce, prvotriedne umenie pohodln bezstar o s t n expr. p a n s k (o ivote) hovor, expr.: b j e n

senzan super vhodn (op. nevhodn): uzavrie vhodn obchod zvideniahodn: zvideniohodn miesto uiton prospen oson: uiton, prospen, oson rady, pripomienky expr dobruk dobruik dobrulink dobruk subt.: bezvadn bezva hovdsk hovdsk bohovsk 4. riaci dobro, vyarujci dobro, presadzujci dobro (o loveku a jeho prejavoch); svediaci o tom (op. zl) dobrcky kni. dobrotiv: dobr, dobrotiv udia: dobr, dobrcka tvr * dobrosrden dobr o p r a j n dobromysen dobrodun (svediaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrden, dobroprajn osoba lskav vdny prvetiv: lskav, vdna ena; ma vdny, prvetiv pohad hovor, neskl.: fajn prma: ma fajn, prma sestru * hovor, expr.: bjen senzan super pekn mil (o rei. slove): nemal pre nich peknho, milho slova pozitvny kladn (op. negatvny, zporn): pozitvny, kladn hrdina; pozitvne, kladn sily kni. bohumil: bohumil lo-

95
vek, skutok
expr.:

dodatok
anjelsk bo/ (o loveku, jeho
predobrotiv

povahe) expr. p r e d o b r expr. /ried.

(vemi dobr) pridobr (prli dobr) expr dobruk dobruk dobruik dobrulink subSt.: hovdsk, hovdsk, bezvadn, bezva senzi 5. p. kladn 1 6. p. priazniv 2, prjemn 7. p. vek 1 dobudova p dokoni doby p zmocni sa I dobytok p statok' dobyva, dobva p. dobyvate dobyvanos p expanzia 1 dobyvan ktor to s cieom zska, podmani, ovlda: svediaci o tom dobyvatesk podmanitesk: dobyvan, dobyvatesk vojensk vprava uchvatitesk kni. uzurptorsk koristncky koristn (typick pre uchvatitea, uzurptora. koristnka): uchvatitelsk. uzurptorsk, koristncke chky, ciele vbojn ton tonky agresvny militantn (zaloen na toku, agresii): vbojn, ton, agresvna vojna (op. obrann) agresorsk: agresorsk pln svetovldny rozpnav expanzvny expanzn (sledujci rozirovanie svojho zemia al. ekonomickho, politickho a pod. vplyvu): svetovldne ambcie; svetovldna, rozpnan, expanzvna politika *
pren c o n q u i s t a d o r s k [vyst. konkistadorsk] (podobn

chvilkov krtky prchav kni podenkov efemrny /ried efemerick: chvkov, krtky, prchav inok: podenkov, efemrna slva provizrny improvizovan (op definitvny, stly): provizrne, improvizovan rieenie; improvizovan bvanie nestly (op. stly) seznny brigdnick (trvajci, platn iba v uritom obdob, v istej sezne): nestle, seznne, brigdnick zamestnanie prv. interimlny: intcrimlny predpis, interimlna vlda doasu p doasne doereova p. erveno doerta l.p. pre I 2.p. doparoma I doervena, doervenasta, doervenava, doervenkasta, doervenkava p. erveno doiahnu p dosiahnu I. 3 doierna p. ierno I doista l .p. isto 1 2. p. celkom 1. plne dota sa p. dozvedie sa doka p. poka 1. 2 doka sa akanm strvi dlh as do konca nieoho vyka poka: asi sa ich nvratu neokm, asi ich nvrat nevykm, nepokm preka: prekali roky biedy v pokore doi sa (zaiva sa doka): doil sa synovej promcie zried. doaka sa dookoldova p. hnedo dodleka p. aleko' dodsa p doparoma 1 doda 1. pomocou novch prvkov urobi kompletnm da prida: doda, da. prida k textu tabuky doloi priloi pilenit pripoji: doloila, pripojila k iadosti potvrdenie * zapoji: zapojili siastky do stroja doplni vnies vleni: doplnil, vlenil do vskumu merania kni. inkorporova: inkorporova nov prvky do projektu namiea (doda mieanm): namiea sirup do npoja /ried. nadloi (Kukun) 2. poveda navye, na zver doloi: oal, doloil pr viet pripoji priloi: na dvaok pripojil otzku pripomen poznamena podotkn (so zdraznenm nieoho): pripomenul, podotkol vek vznam tdia kni. dotui: Nie", dotuila drazne. 3. p. dopravi 1 4. p. poskytn dodatkov p doplnkov, dodaton dodatone po uritej lehote, po skonen nieoho, po ase ex post: zmluvu schvlili dodatone, ex post neskr neskorie potom: vysvetlm mu to neskr, neskorie; dodatone, polom to podpem dodaton uroben a po dokonen, uzavret nieoho neskor: dodaton, neskorie rozhodnutie dodatkov: dodatkov trest postskriptov: postskriptov poznmka dodatok nieo dodatone pripojen, pridan doplnok dodavok: dodatok k zpisnici, doplnok k smernici doloka (dopajci doklad): overovacia doloka klauzula: klauzula k zmluve prpisok (psomn dodatok k textu) prloha (tlaovina pripojen ako dodatok): beletristick prloha asopisu postskriptum (dodatok pripojen v liste) dvetok (dodaton poznmka) doslov (zveren text knihy): doslov k novmu vydaniu epilg: epilg k bsnickej zbierke dospv (zver bsnickho diela) prdavok (o sa

conquistadorom - panielskym dobyvateom Ameriky) dobva zskava abou ai dolova: na severe dobvaj, aia, doluj uhlie exploatova: exploatova lesy kopa: kopa rudu vta (dobva pomocou vtaky): vta loisko rudy ban. rba: rba uhlie dobyvate kto nieo dobva podnianite podmaovali! (kto si niekoho al. nieo podmanil): dobyvatelia, podmanitelia, podmaovatelia Ameriky /asiur.: dobyv a d o b v a (Kuliniak. Hviezdoslav)

dobyvatesk p dobyvan, ton docapka p prs I docela p. celkom I docengan p opit I docengasa p. opi sa doceni p. uzna 4 docestova p prs 1 docieli p dosiahnu 4. 5 docitova p pedvolat docupka p prs I docvla p prs I. dobehn 1 doahova p. siaha 1, 2 doaka sa p. doka sa doasne obmedzen as, na obmedzen as, na ist as, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) naas prechodne: doasne, naas, prechodne bude robi v sklade doasu: naa rados trvala iba doasne, doasu * zaas: doasne, zaas sa me stravova retaurcii predbene provizrne: doasne, predbene, provizrne bude bva u ns zatia (do istho asu): doasne, zatia postavte nbytok o predizby
porov. aj d o a s n

doasn trvajci, platn iba ist (oby. krtky) as (op. trval) prechodn: doasn, prechodn uzatvorenie objektu: prechodn pobyt v inom meste pominuten km/ asn (op. ven): pominuten, asn ivot

dodavatel
pridva): mydlo s prdavkom glycernu p r s a d a (ltka, ktor sa do nieoho pridva): peniv prsada do kpea ingrediencia km/ apendix expr.: prvesok prilepok: gar je lam ako prlepok dodvate kto al. o niekomu nieo dodva: dodvate surovn, energie subdodvate (dodvate zaviazan dodva inmu dodvateovi ist vrobky al. prce) subt. liferant dodvka 1. dopravovanic nieoho objednanho na uren miesto: dodvka ulilia, zemiakov p r s u n : prsun materilu na stavbu d o n k a : donka mlieka 2. p. automobil dodiera p. dobiedza dodieva p dobiedza dodlvi p. poliapa I dodnes do dnenho da podnes: stratil re, dodnes, podnes sa mu nevrtila hovor, d o d n e k a : dodnes, dodneka som na to nezabudol doteraz (do tohto asu): dodnes, doteraz mi nevrtil peniaze dosia posia doposia: a dosia, posia, doposia sa mu darilo dodneka p dodnes, doteraz dodola p. dolu 1 d o d r a t p. zodra I d o d r g a sa p. prs 1. dovliec sa d o d r i a p a p. dokraba dodrzgan p. zmrzaen d o d r z g a p. rozbi 1 d o d r z g a sa p. rozpadn sa 2 dodrvi p. rozbi I dodra uskutoni nieo sben, uren a pod. zachova: dodra slovo; dodra, zachova pravidl hry. prsahu splni vyplni: lehotu spln, vypln zakadm neporui: neporu prsny reim vyhovie (dodra poiadavky): vyhovie iadosti fraz. kni: dost v slove dostt si slovu (dodra sub. slovo) podriadi sa podrobi sa (dodra nieo a prispsobi sa): treba sa podriadi zmluvnm podmienkam nr d o t r m a (J. Kr) dodcha p umrie dofialova, doialkasta p. fialovo dofrasa l.p. pre 1 2. p. doparoma I dofra p. prs 1, dobehn 1 d o g a b a s a p. dooblieka sa dogatanova p. hnedo dogazdova p. skoni 2 dogmatrsky p. obmedzen I. jednostrann dogmatickos p. dogmatizmus dogmatick p. obmedzen I, jednostrann, slep 1 2 dogmatik kto stoj na pozcich dogmatizmu dok trinr (kto sa zko pridriava nejakej doktrny, nejakho uenia) pejor lalmudista dogmatika p. vierouka dogmatizmus merav, nedialektick aplikovanie istch mylienok, pouiek dogmatickos ortodoxia ortodoxnost' (pridanie sa istej viery) dogmatizova p. myslie 1 dogniavi p. rozmliadi doga p dopravi 2 doguata p. galo

96
dohad p. domnienka d o h d a sa p uhdnu 1 d o h a d o v a sa p. hda sa dohadzova p. sprostredkovate d o h j a p. pre 1 dohn p. tabak dohad p. dozor, kontrola 1 d o h l a d k a p. hladko 1 dohadn p. blzky I dohlhoka p. hlboko 1 dohliada p. dozorca dohliada p. dozera dohliadka p. dozor, kontrola I d o h n a 1. p. prihna 2. p. dostihn I. 2, dobehn 2, 3 3. p. vohna 2 d o h n a sa p. prihna sa, prs 1. dobehn 1 dohneda, dohnedasta, dohnedkasta dohneduka, d o h n e d u l i n k a , d o h n e d u n k a p. hnedo dohneva p. nahneva dohoda 1. dorozumenie sa, dohovorenie sa oby. stnou ormou dohovor: uzavrie dohodu, dohovor, riei spor dohodou, dohovorom zmierenie (odstrnenie rozporov, sporov): poda si ruky na zmierenie kni. zmier konvencia (oby. medzinrodn dohoda): enevsk konvencia p o k o n v k a (dohoda o odstrnen sporu): sdna pokonvka konsenzus: ospie ku konsenzu 2. p. zmluva dohodca p. sprostredkovate dohodi p. sprostredkova d o h o d n p. dohovori 1 dohodn.sa dosiahnu dohodu, slad: dohodli so na termne schdzky dohovori sa dovravie sa (oby. reou ): dohovorili sa. e pjdu do kina z h o d n sa dorozumie sa porozumie si (zrove sa stotoni): zhodli sa na postupe prc; dorozumeli sa, porozumeli si vo vetkom zs sa s t r e t n sa (dohodn sa v nzore): otzke stravovania sa nestretli d o j e d n a sa pojedna sa zjedna sa pokona sa pohodn u t ' s a (oby. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hdky uznies sa pouzna sa (kolektvne, zvzne sa dohodn): uzniesli sa na priebehu volieb publ. d o s i a h n u konsens/konsenzus (dohodn sa po dlhom sil): poslanci dosiahli konsens pri schvaovan zkona u z h o d n sa u z h o v o r i s a u z r o z u m i e s a : vetci sa uzhodli, uzhovorili, e oddu by uzrozumen /astar by z r o z u m e n : mlad s uzrozumen so vetkm hovor, zastarv. spravi sa /.astar.: ujcdiiostajiii sa zrieknu sa uzriec sa /.rozumie sa nr. d o p r a vi sa p o k o n i s a (Kukun)

dohola 1. bez ponechania akejkovek pokrvky, akhokovek porastu naholo: ostrihan dohola, naholo celkom plne: dohola, celkom vykosen lka psobila otupne; kme plne, dohola opali 2. do plnej nahoty d o n a h a : vyzliekli sa dohola, donaha a skoili do vody plne celkom: pred odvodov komisiu predstpil plne, celkom vyzleen dohoni p. dostihn 1, 2. dobehn 2. 3 d o h o r a 1. smerom k vyie poloenmu miestu, smerom

97
k nebu. smerom do vky (op. dolu. nadol) hore nahor: vah pomaly stpal dohora, hore; vetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrtil dozadu a hadel dohora, nahor dovrchu: rchlo kral dovrchu navrch: vystrila ruku dlaou navrch dovysoka (do vky): obhoren kmene neli dovysoka expr.: stpom stlpkom (rovno dohora): z komna sa stpom, stpkom valil hust dym dupkom (rovno dohora, v svislosti s vlasmi, s oami): vlasy mu stli dupkom; hadela oami dupkom obrtenmi 2. p. hore 2. 3 dohotoven p. hotov 1 dohotovi p. dokoni dohovra pripomna nieo s vitkou dovrva: mrne mu dohovrali, dovrvali za neskor prchody * vyta vvitova menej vhodn vytka (prsnejie dohovra): vytali jej nevanos * mentorovat poa (nevhodnm, poveneckm spsobom dohovra): mentorovnm ni nedosiahne napomnat hovor predhadzova: napomnali ho z.a klamstvo; predhadzovali jej, e sa nestar o deti karha hrei (prsne dohovra za nesprvne konanie): karhala syna za bitkrstvo expr krsti mvdli harui harusi fiaz prehovra/hovori do due ra/. expr.: vyhadzova na oi isti aldok (niekomu) subt pucova dohovrka p. vitka dohovor p. dohoda 1, zmluva dohovoit 1. stne dosiahnu dohodu (z hadiska jednotlivca) dohodn vyjednat': dohovoril, vyjednal zjazd dojedna zjedna (oby. v obchodnom styku): dojednali kpu domu; zjedna cenu za obraz
2 . porov. hovori

dokza
dochyta p. zapini dochyti 1. chyti oby. pri nejakom nedovolenom ine pichytit' pristihn: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krdei dosta dostihn dolapi zastarv dopadn: dostali, dostihli, dopadli podpaaov na teku lapi zlapat polapi expr d r a p n zdrapi dochrapi: lapili, ziapali, zdrapili vtrnkov hne za dverami hovor, expr nachyta: uite nachytal iaku s ahkom dostriehnu (po dlhom akan): konene dostriehol zloinca nr dopi (Dobinsk) subt.: apn naapa 2. p. dostihn 1. dobehn 3 dojacha p. prs 1. dobehn I doja 1. silno citovo zapsobi rozochvie rozrui: divkov dojal, rozochvel precten prednes pozie rozcitlivie rozcti pohn hn: mua pohla prosbami; ni ho nehne nadchn uchvti vzrui (vo vekej miere doja): krsa mora turistov uchvtila expr. chyti kni ja: chytilo, jalo ju to k slzm 2. p. nahneva dojatie p. vzruenie 1 dojat citovo hlboko zasiahnut; svediaci o tom: byt dojat primnosou vzruen kni. pohnut: akoval dojatm, vzruenm, pohnutm hlasom rozcten rozcitliven: rozlen, rozcitliven povala hudbu doja p. diea I doji ivi diea vlastnm materskm mliekom pridja nadja: dojila es mesiacov; pridjala syna do roka zastarv. pleka (aj zvieracie mla): kobyla plekala riebtko subt. koji dojeda p. hneva dojedav p. dobiedzav dojedna p. dohovori 1, uzatvori 4 dojedna sa p. dohodn sa, zjedna sa dojedova p. nahneva dojem vsledok psobenia vonkajch popudov na zmysly, na myse: by pod dojmom zitkov z koncertu zdanie (klamliv predstava): bolo to iba zdanie kni impresia: impresie z cesty efekt (vonkaj dojem): vypota nieo na efekt dojemn p. dojmav dojes sa p. najes sa dojmav psobiaci na cit dojemn: dojmav, dojemn stretnutie, lenie kni.. oby. iron.: srdcervci srdcelomn: herci predviedli srdcervcu, srdcelomn scnu zastar pohliutliv (Hruovsk) dojnk p. hrotok dokakaova p. hnedo dokaiien p. zmrzaen dokalii p dolma, zmrzai 1, rani, znii I dokntren p. pokazen 1 dokntri p. znii 1 dokatovan p. zmrzaen, znien 2; unaven dokatova p. zmrzai 1, rani dokvova p. hnedo dokzan p. ist I dokza 1. doloi dkazmi poda dkaz (o nieom): dokzal svoju nevinu; poal kaz o svojej nevine potvrdi dotvrdit dosvedi (dokza svedectvom): potvrdil, dotvrdil, e vraha videl; osveii pred sdom

dohovori sa l . p dohodn sa 2. p. dorozumie sa 1 dohra I. zver hudobnho diela hud. postldium 2. p. dsledok, nsledok dohraha sa p. prs I, dovliec sa dohra p. prs I. dobehn 1 dohrdzava p. erveno dohrkota p prs I. dobehn I dohrmie p prs 1, dobehn 1 dohrmota p prs 1, dobehn I d o h r n s a p prs 1, dobehn 1 dohroma p. doparoma I dohromady p. spolu 1,2, shrnne dohua p. prs I, dobehn 1 dohda p. domza dohusta p nahusto dohta sa p. dovtpit' sa dohva p. dokri dochdza, dochodi porov prs dochn p. hyn 1 dochova p. vychova 2 dochova sa p. zachova sa 1 dochovva p. chova I dochovvate P. chovate dochrman p. zmrzaen dochrma p. dolma dochuti p. dosta dochvne p. naas 1 dochvny p. presn 1

dokzaten
jeho totonost kni/ osvedi zastar. stvrdit': pravdivost vyhlsenia osvedili, stvrdili vetci prtomn dokumentova (dokza pomocou psomnch dokladov): dokumentovat rast ivotnej rovne grafmi preukza demontrova * manifestova (ukzanm na nieo): u dvno preukzal, demontroval svoju odvahu vyvodi dedukova (dokza dedukciou): vwodil. dedukoval pravdivos vroku 2. p vedie 3, vlda1 dokzaten ktor mono dokza preukzaten preukazn: dokzaten, preukzaten chyha: dokzaten, preukzaten totonos dokazova p. tvrdi' dokedy 1. vyjadruje otzku tkajcu sa koncovej asovej hranice, ako dlho dokia pokia: Dokedy, dokia sa zdr v prci'.' Dokia, pokia vydr so silami? e\pr. dokedye dokiae: Dokeye. okiae budete vyruova? 2. uvdza vedajiu predmetov, prslovkov asov al. prvlastkov vetu dokia* pokia: uvidme, dokedy. dokia vydr beha: rob, dokia, pokia vldze; termn, dokedy, dokia bolo treba zaplati poistku, u uplynul km dokm pokm: ruje, km, dokm vid; bude maova, dokm. pokm mu bude stai farba dokedye p dokedy I dokelu 1. p. pre 1 2. p doparoma I dokia l.p. dokedy I 2.p. km 1, dokedy 2. pokia2 dokialkovek 1. vyjadruje ubovonos asovej hranice, hocijako dlho. akokovek dlho pokialkovek: nech to trv dokialkovek, pokialkovek. zostanem do samho konca zastarv. kmkovek: kmkovek len bud i. bud sa hrz (Vansov) 2. p. km 1 dokiae p dokedy 1 doklad 1. preukazn listina: osobn doklady dokument: predloi dokumenty osvedenie (psomn doklad s radnm potvrdenm nieoho): osvedenie o ttnom obianstve potvrdenie: vystavi potvrdenie o zaplaten potvrdenka: preukza sa potvrdenkou preukaz (doklad obsahujci dleit daje): vodisk preukaz preukka (doklad, ktor o nieom sved, na nieo oprvuje): preukka na zavu cestovnho legitimcia (doklad, ktorm sa preukazuje totonos, lenstvo a pod.): obianska legitimcia vysvedenie (doklad potvrdzujci ist skutonos): lekrske vysvedenie * certifikt: zdravotn certifikt zastarv. psmo: ma psma v poriadku hovor, papier: osobn papiere
kni. zastar svedectvo zastar. k v i t a n c i a hovor, pejor

98
expr. priknsa sa: doknsal sa, priknsal sa domov zroben expr dokva sa dokyvka sa prikyvka dokolsa sa prikolsa sa: stark sa dokyvkala domov; obrk prikyvkal k domu expr dotacka sa dokucka sa dobadka dohadka sa nr. dokyna sa: podguren chlapi sa dotackali, dokynali domov expr dokrivka dokrivka sa prikrivka dokrva (doknsa sa krvanm): s nmahou sa dokrivkal k posteli dokola p okolo 1. 3 dokolsa sa p. prs 1. doknsa sa dokonale l . p vborne 1. porov. aj dokonal I 2. p. celkom 1. plne dokonal I. ktor je bez chb, nedostatkov: svediaci o dokonalosti (op. nedokonal) bezchybn perfektn: dokonal, bezchybn produkt; dokonal, bezchybn, perfektn anglick vslovnos * dkladn (op. povrchn): dkladn prca, dkladn kontrola vzorn ukkov vstavn (ktor dokonalosou sli ako vzor): vzorn, ukkov poriadok; vstavn exemplr dobr idelny (ak m by, ak je idelom): dobr, idelne manelstvo vynikajci znamenit majstrovsk (hodn majstra) virtuzny: vynikajce, znamenit ovldanie nstroja; majstrovsk, virtuzne herectvo * bravrny brilantn: bravrna, brilantn interpretcia, analza prvotriedny suvernny: prvotriedny, suvernny odbornk * prav naozajstn skuton (ak naozaj m by): prav, naozajstn, skuton dentlmen hovor.: cel hotov (ktor u dosiahol nleit vlastnosti ): - chlapca je u cel. hotov mu uachtil (esteticky dokonal): uachtil tvary expr. stopercentn suht. bezvadn slang klasa 2. p absoltny, pln 2 dokonat' l . p dokoni 2.p. umrie dokonca 1. zdrazuje vraz, pred ktorm stoj: k tomu vetkmu dokonca a j dokonca i ete ete a j ete i: dokonca sa loj) vyhral: ete sa mu (aj)posmieval ba ba a j ba ete ba ete a j : ba (aj) do plau sa pustila * u a j : u aj navari vie sm: priiel sm predseda hovor, notabene: ale o so starcami, ktorch m notabene poda zkona na starosti (Zelinov) 2. p. a 2 dokonen p hotov I dokonista p. ostro 2. picato dokoni dovies do konca (op. zaa) skoni ukoni zakoni: dokonili, skonili nakrcanie jilmu: ukoni, zakoni zaat prcu kni..; dokonat zaki: dokonal, zakil prhovor cittom presta (s niem): prestal s robotou a neskoro veer dotiahnu* dovi* zavi* zvi(na najvyiu mieru): autor nedotiahol scnu do detailov; umelec dovil, zavil svoje dielo korunova (s spechom): prca korunovan spechom, odmenou uzavrie uzatvori (urobi definitvny koniec, zver nieomu): uzavrel diskusiu absolvova (dokoni tdium): absolvoval st v zahrani dohotov i dorobi dobudova dotvori (dokoni run al. intelektulnu prcu): dohotovilo, dorobila obed; dobudova sdlisko; dotvori esej. obraz skoncova (dokoni nieo neprjemn): rzne skoncoval s hdkou * slang.: odkrti (si)

humka 2. o ukazuje pravdivos istej skutonosti dkaz: ten in je dokladom, dkazom jeho vernosti, oddanosti potvrdenie prejav: prejav lsky dokument: dokument priatestva ilustrcia: uvies ako ilustrciu kni svedectvo: svedectvo pracovitosti dokaven p. chrom 1. zmrzaen dokuckasa p. prs I. doknsa sa doklusa p. prs I. dobehn I dokmsa p. dolma doknsa sa expr. prs knsavm, kvavm pohybom

99
(loknili (si): chlapci si odkrtili, dokrtili vojeninu nr. pokoni (Kukun) dokonila p. ostro 2, picato dokopa p. pokazi 1 dokopy p. spolu 1,2, shrnne dokorn do najvyej monej miery (pri otvran a pod.) nairoko doiroka iroko: dokorn, nairoko otvorila oblok; doiroka, iroko roztvorila nru celkom plne: dokorn, celkom otvori oi: plne roztvoril dvere p. aj celkom 1, plne dokrha sa p prs 1. dovliec sa dokri tlakom al. skrtenm zdeformova pokri skri: dokri, pokri si aty zhva zhvi dohva pohva (dokri do hvy, hre): zhval a odhodil noviny poska (na viacerch miestach dokri): vytiahla z kufra poskan atstvo expr.: domiaga dokrkva pokrkva skrkva ukrkva /ried. ukri: sedenm si dokrkvala cel suku expr.: schumla schalba zmkui (dokri chumlnm, mkuenm) zried.: domdli zmdli pomdli (mdlenm) dokria sa p dosiahnu 5 dokrva p. doknsa sa dokrivi p skrivi dokrivka, dokrivka sa p prs 1, doknsa sa dokrkva p. dokri. pokri I dokrvava p. erveno dokrvavi p rani doktor p. lekr doktrinr p. dogmatik doka p. domza dokument p. doklad 1.2 dokumentova p dokza I dokri p prs 1. dobehn 1 dokvitn p. prs 1 dokm p. km I. dokedy 2 dokyna sa p doknsa sa dokva sa, dokyvka sa p prs 1, doknsa sa dol p . dolu 1 doahn p. postihn I dolma lmanm znii al. pokodi polmat /.lma rozlma: dolmal, zlmal si kosti pri pde; rozlma lavice r parku expr. dodrzga dochrma pochrma doranta: dodrtzgali, dochrmali auto pri nehode; dorantalo mu ruky * dokalii zmrzai expr skalii okalii (oby. telo): dokaliili ho pri bitke; skaliili mu dy rozbi expr : roztrieska dotrieska (na drobn kusy): od zlosti roztrieskalci, dotrieskala husle hovor.: pokrui domrvi (dolma mrvenm na mal ksky): pikty som take pokruila, domrvila expr dokmsa (dolma konre a pod.): deti dokmsali cel krk dolapi p. chyti 2. dochyti 1 doava p. vavo 2, naavo 1 dole p dolu 1-3 doleniie p. dolu 1-3 doletie p. priletie, dobehn I, prs 1 dolia liatm prida tekutinu prilia: dolial vodu do pohra doplnil (zrove urobi plnm): doplnil sud vnom

dom
dolin p. sprv, usvedujci dolieha 1. p. pada 4. trpi 2. p. nalieha 3. porov. prenikn 1 doliehav p. naliehav 1.2 dolie p. stai 2, vlda1 doliez 1. lezenm sa niekam dosta priliez: vojak doliezol k ohrade 2. p. prs 1 doliez sa p. ujs sa dolifrova p. doviez 1 dolilava p. fialovo dolina as zemskho povrchu medzi kopcami dolie: irok dolina, irok dolie kotlina (dolina obkolesen vrchmi): Turianska kotlina poet. dolina (Krasko) zried. dol geogr. val (irok plytk dolina) dolpa p. dobiedza, domza dolpav p dobiedzav, dotierav, neodbytn doln ktor le, ktor je umiestnen niie, dolu (op. horn): doln tok, doln konatina nin (op. vyn): bva na dolnom, ninom konci dediny spodn (ktor je umiestnen niie pod niem: op. horn, vrchn): spodn pera, spodn eus; spodn hranica (najniia) dolomn p kabt dolova p. dobva doloi 1. p. doda 1. 2, priloi 2 2. p. dosvedi doloka p. dodatok dolu 1. smerom na miesto poloen niie, nzko (op hore. dohora, nahor) dole nadol: dolu, nadol ili vemi rchle; po lane sa spal dole. nadol poet dol vdol (Vajansk, Lenko) zried. dodola: AlltO SO valilo doola. (F. Heko) zastarv. doluniie doleniie nr doluk: nemohla zjs doluk o mesta (Ballek) tadolu tamdolu (tamtm smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri 2. do spodnej asti (op. hore. navrch) dole dospodu dospodku naspodok: dolu. dole, dospodu nahdzali kamene; cenn veci uloil dospodku, naspodok zastarv.: doluniie doleniie: zostp doluniie zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady 3. na niie, nzko poloenom mieste, v spodnej asti (op hore. navrchu) dole naspodku: v skrini dolu. naspodku s iba sam haraburdy; dolu, dole nebolo vidie nikoho tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnika zastarv.: doluniie doleniie: Doluniie na doline je zky most. (Chudoba) doluk p. dolu 1 doluniie p. dolu 1-3 doluznaky prednou asou tela dolu. k zemi (op. horeznaky) doluznak: zostal lea doluznaky, doluznak dolu tvrou dolu bruchom: musel si ahn dolu tvrou, dolu bruchom dom 1. stavba uren najm na bvanie: rodinn dom. stava dom * stavanie stavisko: hospodrske stavania, stavisk zried. stavenisko: reven stavenisko kni prbytok: udsk prbytky budova (v dom): stanin buova zastar. budnok m r a k o d r a p (dom s vekm potom poschod): trisaposchodov mrakodrap hovor, veiak (vkov dom): panelov veiak hovor panelk (panelov dom) hovor iniak (njom-

dni n doni): majite iniaka mranica murovanica (murovan dom) drevenica (dreven dom) chalupa (jednoduch dedinsk dom): murovan chalupy zastarv. chya: m pekn cliyu vila (stavebne nronej rodinn dom. oby. so zhradou) bungalov (ahk rozoberaten domek, pren dreven rodinn domek na rekreciu) daa (vila na vidieku ako letn sdlo v ruskom prostred) chatr (chatrn dom) bda (jednoduch nzky, oby. dreven dom) expr. b a r a k : kpil si rozostavan barak asto expr. domec (men, jednoduch dom): zhradn domec expr.. oby. pejor. katua: na sdlisku s sam katule pejor. chajda (nevzhadn, neudriavan dom): cignska chajda kni. obydlie: ma pohodln obydlie kni. strecha: rodn strecha subsi tokovec (poschodov dom) 2. p. domov 1 3. p. rodina 1. domcnos dm p kostol domci 1. doma pripraven, zhotoven, pouvan a pod.; typick pre domcnos domcky: produkty domcej, domckej vroby; obliec si domce, domcke aty zastar domny nr doinaj: domna, domajia strava * udov trocha pejor. babsk: udov, babsk lieky rodinn: rodinn scny, rodinn lekr skromn: skromn uite domestikovan (o zvieratch. ktor sa prispsobili ivotu s lovekom) 2. vzahujci sa na rodisko, krajinu, nrod a pod. (op. cudz, zahranin) miestny domorod autochtnny (op prisahovan): domci, miestni, domorod. autochtnni obyvatelia tuzemsk: tuzemsk tovar, tuzemsk mena tunaj nr.: tuaj tutej: tunajie zvyky vntorn (op. vonkaj): vntorn pomery; vntorn trh (op. zahranin) p. aj pvodn domcky' l .p. domci 1 2. p. prjemn, bezprostredn 3 domcky' 1. spsobom typickm pre domcnos (op. tovrensk) podomcky, ps. i po domcky: domcky, podomcky vyroben skno 2. spsobom typickm pre domov podomcky, ps i po domcky ako doma: cti sa v kouchu domcky, podomcky: cte sa ako doma * /astar. domne (Vajansk) bezprostredne uvonene familirne (bez obmedzenia, bez naptia): sprva sa bezprostredne, uvonene, familirne domcnos prostredie domceho, skromnho ivota a vetko, o k nemu patr dom rodina: stara sa o domcnos, o dom, o rodinu; zaloi si vlastn rodinu skromie: prs do skromia domha sa s silm chcie nieo dosiahnu doadova sa: domha sa, doadova sa spravodlivosti nalieha vymha: naliehal, aby ho povili; vymhal povenie hlsi sa uchdza sa: hlsila sa o svoje prva: uchdza sa o prcu iada poadovat (vrazne sa domha): iada prvne zruky dotiera (dotieravo sa domha) hovor, tlai (vyvja ntlak): tlail na riaditea, aby zmenil projekt expr. domza dolpa (neodbytne sa domha) doprosov a sa expr ptka proska proska modlika (domha sa
prosbami): doprosoval sa a na ministerstve fraz. expr.

100
domachli p. zapini domaj p domci I domaka sa p dosiahnu 5 domalinova p. erveno domr p. domased domased expr kto je rd iba doma expr.: pecch pecivl expr. /.ried. zpecnk (Min) pejor. domr (Kukun) domasti p. zapini domne p. domcky' 2 domny p domci I domaza p. zapini domkka, domkuka, domkulinka, d o m k u n k a , domkuka p. mkko 1 domec p. dom I domcli p. rozmliadi domestikovan p. krotk 1. domci 1 domestikova p. udomcni 1 domestikova sa p. udomcni sa I domiaga p dokri domicil p. bydlisko, domov I dominantn p hlavn 1, zkladn, stredn dominium l .p. statok' 2. p. kolnia dominova 1. p. panova 2. vldnu 2. prevaova 2. p nie domkrsky p. chudobn 1 domliadi p rozmliadi domliesa p dobehn 1. prs 1 domnele, domnelo p zdanlivo domnel p predpokladan, zdanliv domnenie p domnienka domnienka nepotvrden mienka dohad predpoklad: vychdza z mylnej domnienky, z mylnho dohadu, predpokladu domnenie: il v domnn, e... oakvanie: urobi nieo nad oakvanie postult (zdvodnen domnienka): filozofick postult hypotza (vedecky podloen, ale ete definitvne nedokzan domnienka) pekulcia kombincia vmysel domnieva sa ma ist predstavu o nieom nazdva sa nazda sa: domnievam sa, nazdvam sa, e prdu ma domnienku by v domnienke i v domnienke ma dojem: il v domnienke, mal dojem, e m dobrho priatea, ale sklamal sa myslie myslie si (po rozumovej vahe): myslela (si), e u je neskoro na nvtevu km/ mieni: mienil, e prde vas usudzova* uzatvra* uzaviera* kni konkludova(robi zvery): z toho mono uzatvra, e ivotn rove stpla km/ sdi: sdil, e stavba stojina zlch zkladoch pota rta: potal s tm. e mu pomu predpoklada tui doma si doma sa (predpoklada vsledok): predpokladal, domal si, e zvaz expr.: hta S pi kraj mva si (Kukun) nr. predklada si (Kukun) poet. zastar. mnie (Hviezdoslav)

pli niekomu ui/hlavu

doniodra p modro1 domordova sa p. unavi sa domorod p. domci 2, pvodn I, miestny domotan p popleten domota sa p. prs 1, dovliec sa domov 1. miesto, kde sa lovek narodil, kde ije. bva.

101
rodn krajina domovina rodn k r a j : krsy domova, domoviny, rodnho kraja dom: i aleko od domu vlas: slobodn vlas kni.: otina otcovize rodn hruda: milova otinu; by vern rodnej hrude
kni d o m i c i l pren. expr h n i e / d o : rodn hniezdo

doparoma
priniesli dobr sprvu prida vnies (donies nieo nov): pridal, vniesol do prejavu zaujmav postrehy uverejni (donies v tlai): dennky uverejnili vsledky volieb 3. p. spsobi, prinies 3 4. p. pripravi 3. prinies 4 donies sa p. dosta sa 1 donivoi p. znii 1 donkichot p. rojko donkichotsk, donkichotovsk p. rojiv, nerelny donosi nosi plod v tele a do konca archavosti vynosi: donosila, vynosila diea s akosami donucovac sliaci na donucovanie prinucovac ntlakov: donucovacie, prinucovacie, ntlakov metdy, prostriedky donti ntlakom spsobi, aby niekto nieo urobil printi: dontil, printil syna zosla na gazdovstve priprie prisili /ned vsili: pripreli diea do uenia; vsilila tvr do smevu dohna (oby. bez cieavedomho silia): okolnosti ho dohnali k teku pohn expr. popchn (privies k nieomu, by pohntkou k nieomu): udalosti ich pohli, popelili k odporu prima privies: k takmu konaniu ma nik neme primt , privies dosta: nie a nie Iw dostal na prechdzku hovor, primusie: primusela sa ui expr.
d o p i k a hovor, expr privrzn prisekn pri-

2. miesto zrodu, pvodu vlas: domovom, vlasou rye je India pravlas kni. kolska: kolska Slovanov bola za Karpatmi domovina p domov 1, vlas 1 domc sa p. dosiahnu 5 domrvi p dolma, pokazi 1 domza expr. sstavne neda pokoj a tm spsobova podrdenie dobiedza: domr'zal. dobiedzal, aby mu kpili bicykel drdi expr.: podpichva podpichova dopichova: drdilo, dopichovala kolegyu tonmi poznmkami hovor, omza: deti omrzali otca otzkami expr: dopaova dojeda doiera doskakova dolpa dohda doka: toko dojedala, dohdala, a tresol vermi by dotierav dotiera dora poka expr. odha (neodbytne domza): sstavne dora do suseda; poka, odr'ha ns s hocim nalieha vymha hovor tlai (zrove iada): naliehal, tlail na vedceho, aby mu zvil plat dobera dobera si nabera (mierne domza): rada doberala, naberala svojho mua expr zabda zapra zadiera zana tra tipka drapka vta rpa ry hovor, ora (do niekoho) hovor, expr vyrva tucha fraz. expr. pli niekomu ui/hlavu suhi.: hecova tengrova domzav p. dobiedzav, dotierav, neodbytn domui p. utrpi domyslie p. uvi 1 domyslie sa p dovtpit' sa doma p prema doma sa p. domnieva sa, hda I, nazdva sa, tui domav p. samoby donan p venovac donaha p dohola 2 donachova p. erveno dona p. udava dona l .p, alova2 2.porov. donies donka p. dodvka 1 donedvna p nedvno donekonena p. ustavine donchun p. zletnk donchuansk p. zletn donchuanstvo p zletnctvo donies 1. nesenm dopravi niekam prinies: doniesli, priniesli potu v nies (donies dnu): vnies stl do izby roznies (na rozlin miesta): roznies hosom raajky * expr. dovliec privliec vovliec (donies s nmahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvora hovor, doikova: doikovali nm z poty balk expr.: doprata dotrepa pritrepa doteperi doteriga doterui doutrova (s nmahou: nieo ak): doteperil ak' batoh podona poprina expr. dovli (postupne, viac vec): deti podonali, dovlili kadejak rrohy dovia (donies vetrom): vietor dovial vu 2. prs s nejakou informciou prinies: doniesli,

vrie: ke zlodejov privrzli. privreli, priznali sa hovor, expr.: pripriahnu zapriahnu (donti do usilovnej innosti): brigdnikovpripriahli, zapriahli o atvy dontra p. dnu 1 doobeda p. predpoludnm doobedie p. predpoludnie doobjedna p. objedna 1 dooblieka sa pejor. nevkusne sa obliec expr.: dogaba sa doriadi sa dorichtova sa: T sa ale doobliekala, dogabala, dorichtovala! domdi sa (s silm obliec sa poda mdy): na promcie sa cel domdila dooceova p. sivo dookola p. okolo 1, 3 dookrhla p. guato doondie p. pokazi I dooranova p. oranovo doorat" p pokazi 1 doostra l . p. ostro 1,2 2. p. dotuha 3 dootka p otfc 1 dopi p dochyti 1 dopad p. inok, vplyv I, dosah 1, efekt I, psobnos 1 dopada p. pada 1, 4 dopadn l . p . spadn 1 2. p. skoni sa 2 3. p dochyti 1, pichytit' 3 dopachti sa p. dobehn 1 dopajedi p. nahneva doplen p. nahnevan doplit' 1. p. nahneva 2. p. prs 1, dobehn 1 dopari sa p. spoti sa 1 doparoma, ps. i do paroma 1. vyjadruje zahreenie, zakliatie doerta dofrasa doaka dod'asa, ps. i do erta, do frasa, do aka. do asa: o ete, doparoma. doerta, dofrasa chce; doaka, doasa. musme sa vrti aka: aka, zase som sa pomlil dopekla dohroma dokelu, ps. i do pekla, do hroma, do

dopaseny
kelu: dopekla, dohroma, kde toko tr ancia ancia tvojho paroma tvojho paroma paromskho: ancia, paroma paromskho. preo mi ned
pokoj k h o / k i e h o e l e m e n t a / h e l e m e n t a fraz expr. j a

102
dopleten p. popleten doplna p vrchovato, dovrchu I doplni p. dolia doplnkov pridan k nieomu, dopajci nieo: doplnkov asti obleenia doplac doplovac: dopacie, doplovacie tdium, skky * postgradulny (o tdiu po skonen oby. vysokej koly na doplnenie, rozrenie vzdelania) odb. komplementrny (ktor je doplnkom k inmu): komplementrne farby: doplnkov, komplementrny uhol odb supletvny suplementrny: supletfvne, suplementrne prvky dodatkov (neskr doplnen): dodatkov text pomocn vedaj (sliaci ako doplnok k hlavnmu): pomocn literatra, pomocn vedy. vedajia vroba doplnok p. dodatok dopli sa p prs 1 dopou sa p. dozvedie sa dopodrobna p. podrobne dopochodova p prs 1 dopola p. napoly 1 dopoludnia p. predpoludnm dopoludnie p. predpoludnie dopoly p. napoly 1. 2 dopomaranova p. oranovo dopomc p. pomc I dopopolava, dopopolavkasta, dopopolavkava, dopopolkava p sivo doporuene spsobom, pri ktorom sa zsielka podva al. prijma na potvrdenie rekomando: list bol podan doporuene. rekomando doposavd p doteraz doposia p. doteraz, dodnes dopoti sa p spoti sa 1 dopotkna sa p prs 1 dopoveda porov. poveda dopracova sa l.p. dosiahnu 5 2. p. doptra sa dopraska (sa) p. praskn I doprata p. donies 1 doprata sa p. prs 1. dovliec sa doprava 1 premiestovanie osb a nkladov dopravnmi prostriedkami preprava transport: cestn, leteck, eleznin doprava, preprava: cestn, leteck, eleznin transport prevoz: prevoz chorho do nemocnice prevka: prevka vletnkov cez rieku dovoz (privezenie nieoho): zaplati za dovoz nbytku tranzit (doprava cez cudzie zemie) doprava 2 p vpravo 2. napravo I dopravk p. policajt dopvat sa p. hda sa dopravi 1. premiestni nieo dopravnm prostriedkom niekam prepravi: tovar dopravili, prepravili letecky doviez priviez: doviez, priviez chorch do nemocnice doda: suroviny dodali v stanovenej lehote dorui: balk doruili vas distribuova (na viacero miest): distribuova materil do skladov doplavi (plavenm): doplavi drevo na uren miesto 2. premiestni nieo na in miesto donies* prinies: dopravil, doniesol mi kufre dotisn dotlai (tlaenm): dotisol skriu do bytu dotiahnu (ahanm):

(vojho elementa/helementa kvho/kieho erta kvho/kieho paroma kvho/kieho frasa art. firnajz fraz sto striel okovanch tisc striel okovanch tristo hrmench sto hromov hrom a peklo bodaj (by) to ert vzal bodaj (by) to parom uchytil/vzal bodaj (by) to fras vzal mrnos ediv fraz. expr : hrom (aby) to pobil boh (aby) to pobil hrub otca tvojho otca jeho boha boha tvojho boha jeho doboha doriti fraz. hrub do psej matere subt.: kurnk kurnk opa
porov. aj blStU

2. p. pre I dopasen p tun I doptra sa ptranm sa dozvedie vyptra zisti: doptral sa pravdy: vyptral, zistil pravdu prs djs (na nieo; doptra sa rozumovou vahou): priiel, doiel na to, v om je prina nespechu dopracova sa dospie (po dlhom ase): dopracovali sa, dospeli k vsledku vypozorova vybada (pozorovanm): vypozoroval. vybaal podstatn rty sasnej kultry vyskma vyhda (vedeckm skmanm): vyskmal inky Horenia vyetri (skmanm podrobnost): treba vyetri, i hovor pravdu expr.: vyhraba vykuta kni. vyhriebs (systematickm hadanm): vyhrabal zaujmav informcie * vystopovat vysliedit : postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to stalo expr vysnori vypehovat' vypi (Dobinsk)

dopeka 1. p hneva 2. p. dobiedza dopekla l.p. pre I 2. p. doparoma I dopestova pestovanm zaisti spen vvin plodn vypestova dorobi: dopestova, vypestova dobr ovocie: dorobil si vina expr.: vypipla vyprpla (s nmahou dopestova) vyachti (dopestova achtenm): vvacliti nov odrody zoachti (zrove zlepi vlastnosti): zoachtili osivo kraj. doriadi (Kukun) dopicha p potpa I dopsa p napsa I dopisova si p psa si dopisovate p. spravodajca 1 dopit p. vypi 1 doplantasa p prs I. dovliec sa doplati 1. dodatone zaplati chbajcu as priplati: doplatili, piplatili synovi na auto vyrovna: ja to za teba vyrovnm 2. ma z nieoho kodu, stratu a pod. zaplati: doplatil na svoju tvrdohlavos: doplatil, zaplatil za svoju odvahu ivotom odnies odnies si odpyka: odvrvanie si odniesol, odpykal bitkou kodovat (ma finann kodu): na kpe kodoval tisc korn prerta sa c*pi popli sa oplit.sa (zle pochodi): oplil sa pri obchode doplavi p dopravi 1 doplavi sa p priplavi sa doplazi sa p. prs 1. piplazit sa

103
dotiahnu sane pred clom dova dovalit doga (slanm): dovaali. dogali sudy k hrane dovliec (vleenm) /.vliec (dopravi vleenm zhora nadol): zvliec drevo z hr hovor, doikova expr.: doutrova doupov a doteperi doredika doteriga doterui dotrepa (dopravi s nmahou): doteperili kamene na stavbu prepaov a (dopravi ileglne): prepaova hodinky, cigarety, drogy cez hranice dopravi sa p. dohodn sa dopravnk dopravn zariadenie premiestujce materil transportr: psov dopravnk, transportr elevtor (dopravnk so ikmou plochou): elevtor na uhlie dopravn svisiaci s dopravou (v irom zmysle): dopravn uzly, dopravn podnik komunikan (svisiaci s komunikciami, t. j. dopravnmi cestami, s verejnou dopravou): dopravn, komunikan sie cestn (tkajci sa cestnej dopravy): cestn nehodovos. cestn spoje preprav n transportn (tkajci sa prevania osb. nkladov): prepravn prostriedky, predpisy; transportn tarify dopredaj p. vpredaj dopredku l.p, dopredu 1 2.p. dopredu 2, vopred I dopredu 1. smerom do priestoru pred seba, do prednej asti (op. dozadu) napred (op. nazad) vpred (op. vzad): prv rad urobil krok dopredu, napred; bez akost postupovali napred, vpred hovor.: dopredku napredok: netrpezlivo sa tlaia dopredku, napredok /astar. vopred: Zuzu osi hnalo vopred. (Kukun) 2. v asovom predstihu vopred: nemem dopredu, vopred vetko vedie napred: napred sa s nm mus dohodn hovor.: dopredku popredu popredku: dopredku, popredu, popredku sa vetkho boj dopria p. doii dopria si p. doii si dopriava p. ii 1 doprosi sa p. dosiahnu 5 doprosta p. rovno 6 doprostred I. na miesto v strede, do stredu, do centra, do prostriedku naprostred: postavila sa doprostred, naprostred, aby kadho videla doprostriedka naprostriedok: ahol si doprostriedka, naprostriedok 2. (koho. oho) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie, umiestovanie na miesto uprostred nieoho naprostred doprostriedka naprostriedok (koho.oho): vzu s kvetmi postavila doprostred, naprostred stola; ke prili doprostred, doprostriedka dediny, zaboili doava; auto odstavil doprostriedka. naprostriedok chodnka do stredu do prostriedku na prostriedok (oho): lopatu hodil do stredu, do prostriedku rieky: postavil sa na prostriedok ihriska a akal doprostriedka p. doprostred 1. 2 dopuka (sa) p. praskn 1 dopustenie 1. p katastrofa, tragdia 2 2. p. neporiadok I dopusti 1. neurobi ni proti nieomu pripusti: dopustil, pripustil, aby starcovi ublili nezabrnit': nezabrnisporu. hdke strpie* znies (s pemhnm odporu): strpel, zniesol aj urky dovoli pivolit' prista pristpi shlasi 2. spsobi, aby sa nieo stalo (o Bohu) posla zosla: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslal i trest

dosadn
dopusti sa urobi nieo zl. nedovolen spcha vykona: dopusti sa zloinu, spcha zloin: vykona trestn in podopa sa popcha napcha (dopusti sa viacerch inov): za cel ivot sa podopal mnohch krde; popchal tolw dost dopyt 1. p. zujem 2, zhaka 2. p. otzka 1 dopytov a sa p. pta sa 2 dorba l . p koni 2.p. pestova I dorbate!' p pestovate dorachoti p. prs 1, dobehn I dora p. rani dorani p rani dorantan p. zmrzaen doranta p. rani dorapa p. prs 1. dobehn 1 dorast p. mlde dors p. dospie 2 dorasten p zrel 2 dorazi 1. p. zabi 1 2. p. utrpi 3. p. prs 1. dobehn I dora 1. p. dobiedza 2. p. nii 3 doredika p. dopravi 2 doredika sa p. prs 1. dovliec sa dorepeti sa p. prs 1. dovliec sa doriaden l.p. pinav! 2. p. zmrzaen 3. p opit 1 doriadi 1. p. pokodi 1 2. p. dopestova 3. p. zbi 3 doriadi sa 1. p dooblieka sa 2. p. opi sa 3. p. posra sa I doriei p. vyriei dorichtovan 1. p. pinav 1 2. p. zmrzaen 3. p. opit 1 dorichtova l.p. pokazi 1. pokodi I 2. p. zbi 3 dorichtova sa 1. p. dooblieka sa 2. p. opi sa doroben p. hotov 1 dorobi l . p dopestova 2.p. dokoni dorovn p rovno 1. 3, 6. priamo 4 dorozprva porov. hovori dorozumenie p zhoda I. porozumenie 2 dorozumie sa 1. vymeni si mylienky cudzm jazykom dohovori sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglicky komunikova: komunikoval s cudzincom celkom dobre 2. p. dohodn sa dorozumievac uren na dorozumievanie, umoujci dorozumievanie, komunikciu komunikan: dorozumievac, komunikan prostriedok; komunikan kanl lingv. komunikatv ny: komunikatvna funkcia jazyka dorozumieva sa p. komunikova 1 dorban p. opit 1 dorui p. dopravi I doruovate kto doruuje potov a in zsielky potr: vyzera doruovatea, potra zastarav listr dorti sa p. prs 1, dobehn 1 doruova, doruovkasta. doruov kava p ruovo 1 dorpa p. rozry 1 doryava p. erveno dory 1. p. rozry I 2. p. pokazi I dosadi 1. p. nahradi 2 2. p. nastoli 1 dosadn p. sadn (si) 5

dosah
dosah I. sfra psobenia: vymani sa z dosahu kodlivn innost psobnos: okruh innosti, psobnosti vysielaky vplyv (trvalejie psobenie): ruiv vplyv prostredia inok (vsledok psobenia): blahodarn inok lieku subt. dopad 2. p. vznam 2 dosav p. doteraz doseka l.p. poseka 2. p. zbi 3 dosiahnu 1. dosta sa rukou al. nejakm predmetom a po nieo doiahnu: na dno rieky nedosiahne, nedoiahne; diea u dosiahne, doiahne na kuku 2. chdzou sa dostavi na urit miesto dosta sa dostihn: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec djs prs: doli, prili na koniec dediny 3. zauja priestor po ist hranicu ma dosah doiahnu: rebrk dosiahne, doiahne pod okno; nov mylienky maj dosah a k nm 4. prirodzenm vvinom postpi na vyiu rove docieli: nae umenie dosiahlo, docielilo vysok rove dosta sa dospie: po rokoch sa dostal, dospel k mdrosti djs prs: doiel, priiel na prah dospelosti dozrie (dosiahnu zrelos): situcia dozrela na rieenie vyvin sa (dlhodobm procesom): jednoduch prrodn truktry sa vyvinuli na vy stupe zloitosti 5. silm zska nieo docieli: dosiahol, docielil dobr vsledky v prci dopracova sa subt. domaka sa (dosiahnu prcou): dopracoval sa k uznaniu domc sa dovola sa dokria sa (dosiahnu s nmahou): pravdy sa nedovol; domohol sa, dokrial sa spravodlivosti doprosi sa zried doiada sa expr. zried. doobra sa (dosiahnu prosbami): napokon sa doprosil, doiadal prijatia u ministra dobojova sa (bojom): dobojoval sa k vazstvu kni.: zoa djs dohra sa (dosiahnu nieo pozitvne): zoal spech; doiel, dobral sa uznania dosiahnuten p primeran, mon, relny I. prstupn 4 dosia 1. p doteraz, dodnes 2. p. zatia I dosiva, dosivasta, dosivkasta p. sivo doska kus opracovanho dreva zskan rozplenm kmea po dke: dubov dosky foa fora (hrub dreven doska) lopr (doska na krjanie, miesenie) tabla tahlica (doska na miesenie): miesi cesto na table, tablici doskka p skoni 2 doskakova p. toi, dobiedza doskok p. skok I doslov p. dodatok doslova 1. bez vynechania slova doslovne: lohu doslova, doslovne odpsal od spoluiaka presne verne expr otrocky: presne, verne zopakoval kad prednesen nvrh slovo po slove: slovo po slove zopakoval, o mu vraveli od slov a do slova: znova o slova o slova porozprval, o sa mu stalo fraz.: do bodky do (poslednho) psmena do (poslednho) psmenka do (poslednej) litery 2. zdrazuje platnos vrazu, v pravom zmysle slova doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem priam: doslova, priam sa roztriasol od stra-

104
chu naozaj skutone: auto kpil naozaj, skutone za babku vbec vonkoncom absoltne: doslova, vbec na ni sa nezmohol; vonkoncom, absoltne ni nepovedal fakticky hovor, fakt kni. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol vslovne: vslovne lio ahal, len aby prili vas doslovne 1. p. doslova 1 2. p. doslova 2. vslovne 2. priam 3 doslovn ktor je podan presne, doslovne, plne tak ako pvodn (oby. o psanom al. hovorenom prejave: op. von) presn vern: doslovn, presn citt; doslovn, vern pretlmoenie odkazu expr. otrock (neodboujci ani minimlne od originlu) kalkov (utvoren ako kalk, t. j. doslovnm preloenm): ta otrock preklad romnu; kalkov preklad anglickch slov dosli p. opotrebova sa dosmrtn p. doivotn dospelcky p. dospel dospel ktor1 dokonil fyzick vvin; svediaci o dospelosti zrel (fyzicky i psychicky): dospel, zrel mu; dospel, zrel ena plnolet (ktor dosiahol plnoletos; op. neplnolet): syn je u plnolet odrasten (ktor sa u priblil dospelosti): m odrasten deti hovor velk (op. mal): te sa na obdobie, ke bude vek pridospel (prli dospel): priospel no hranie slang, dospelcky: dospelcky vzor, spsob pren dozret dospev p. dodatok dospie 1. vvinom sa dosta k nieomu al. na vyiu rove djs prs: dospie, djs k nzoru; prs k poznaniu dosiahnu docieli dostihn (aj vlastnm silm): ocielili vyiu rove vyuovania; dostihn cie dopracova sa subt. domaka sa (prcou dospie): dopracoval sa k novm poznatkom kni dohra sa: dohra sa pravdy, uznania 2. dosiahnu telesn al. duevn zrelos vyspie dozrie: dospel, vyspel, dozrel na mua kni. vyzrie: dieva zavasu vyzrelo vyrs dors nars: u vyrstol fraz vyrs z detskch nohavc/topnok 3. p. dosta sa 1 dospievajci ktor je vo veku dospievania dorastajci: dospievajce, dorastajce deti ick. adolescentn: adolescentn vek pubertlny pubescentn (svisiaci s pubertou) dospieva 1. p. rs 2 2. p. smerova 2 dospodku, dospodu p. dolu 2 dos 1. vyjadruje dostaujcu mieru nieoho, v dostaujcej miere dostatone dostaujco postaujco: dos, dostatone sa zama nad tm, o rob; jeho vedomosti nie s dos, dostatone presvediv; motor je dostaujco, postaujco vkonn * hodne znane: je to hodne, znane rozren nzor nadosta: dos, nadosta sa zaujma o synove spechy pomerne relatvne: mal dos, pomerne, relatvne vek spech U obecenstva zastar. zdosta (Hviezdoslav) nr. dosti 2. vyjadruje dostaujci poet, dostaujce mnostvo nieoho dostaujco postaujco nadosta: m vetkho dos. dostaujco; Zobrali ste si na cestu postaujco, nadosta jedla? nr dosti 3. p. hotovo

105
dostait 1. p. stai 1 2. p. vedie 3, vlda' dostaujci p. dostaton, uspokojiv dostaujco p. dos 1. 2 dostanovi sa p. prs 1 dosta 1. sta sa vlastnkom nieoho dvanho, poskytovanho, posielanho a pod. prija: dosta, prija dar zska: zskal niekoko platni od priatea hovor.: vyfasova fasova (dosta ako prdel): vyfasovali pracovn odev inkasova (dosta peniaze): podnik inkasoval za pohadvky nadobudn: dom sme nadobudli dedistvom 2. dosiahnu ako vsledok silia zska zadovi zaobstara: dosta, zska odmenu; zadovi, zaobstara povolenie na export uti sti (dosta peniaze oby. predajom): util dobr zisk djs* prs: doiel k majetku podvodmi vysli si (dosta za zsluhy): vyslil si vyznamenanie expr ulovi: ulovil hotov majetok kni. zoa: zoa potlesk kni. zastar.: obsiahnu ohiahnu: obsiahli milos 3. by postihnut utrpie: dosta, utrpie infarkt hovor, chyti: chyti chrpku odnies odnies si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie hovor, vyfasova inkasova uti sti: vyfasovali, inkasovali gl; utili, strili len posmech hovor. expr. zlizn /lza: zlizol zaucho m>n. vysli si: vyslila si sam vitky 4. p. dochyti 1, chyti 2 5. p. oklama 2, 3 6, p. donti 7. p. pripravi 3 dosta sa 1. pohybom al. inak sa premiestni djs prs: dostali sa, doli, prili do dediny dosiahnu dospie dostihn: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu donies sa zanies sa (oby. o informcich): sprva sa doniesla, zaniesla a k nemu vnikn prenikn vojs (smerom dnu): vnikn, prenikn do budovy nsilm vkota sa (dosta sa dnu kotanm): lopta sa vkotala do brnky vyjs ods opusti (dosta sa von): vyiel, odiiel z mesta; opustil mesto 2. ocitn sa mimo neelatenho poloenia vyviaznu: dosia sa, vyviaznu z neprjemnej situcie vyslobodi sa vymani sa unikn: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpeenstvu * expr. vykcha sa nr. vykcha sa (F. Heko): vykchal sa z dlb expr.: vychrma sa vylza sa vyseka sa vyrba sa (z nieoho neprjemnho): vychrnuili sa, vysekali sa z neastia hovor, expr vysomri sa (dosta sa z akej situcie): konene sa z toho vysomril 3. p. zska I 4. p. ujs sa dostatone p. dos 1 dostaton ktor sta, ktor vyhovuje z hadiska poiadaviek, kvality, kvantity a pod. (op. nedostaton) dostaujci: dostaton, dostaujca prprava na skku; dostaton, dostaujci dkaz viny postaujci: postaujce argumenty, zsoby vyhovujci uspokojiv uspokojujci: vyhovujca, uspokojiv, uspokojujca odpoved dostatok p. blahobyt dostva p bra 3 , porov. dosta dostavba p. prstavba dostavi sa 1. p. prs 1 2. p nasta

dokraba
dostavnk p. povoz dosti p. dos 1.2 dostihn 1. behom al. dopravnm prostriedkom dosiahnu cie dobehn: dostihol, dobehol sprievod na nmest dohoni dohna dochyti: dohonil, dohnal vlak autom hovor, chyti: ete chytila posledn spoj nadbehn (kratou cestou al. rchlejie): taxkom nadbehol autobus 2. vyrovna sa niekomu v nieom dobehn dohoni dohna: dostihol, dobehol kolegov v prci; v zrunosti ho nikto nedohon, nedoenie hovor, dotiahnu: dotiahol nskok spera 3. p. pichytit' 3. dochyti 1 dostrakata p strakato dostrediv ktor psob, smeruje do stredu (op. odstrediv) odb. centripetlny (op. centriuglny): dostrediv, centripetlna sila; centripetlny pohyb /.astar. sstrediv dostrieborna, dostriebrista p. strieborne dostriehnu p. pichytit' 3, dochyti I dostriel p. rani dostpi p. stpi 1 dostupn 1. p. prstupn 1, 3, 4 2. p. zrozumiten 3. p. prijaten dostupovat' l.p. nalapovat' 2. p. dobiedza dosucha, dosuchuka, dosuchunka, dosuchulinka p. nasucho 2 dosvadbi sa p. zosobi sa dosvedi svedectvom podoprie ist tvrdenie dotvrdit' potvrdi: dosvedil, dotvrdil, potvrdil, e kolega m pravdu kni. osvedi zastar. stvrdit': listinu osvedil, stvrdil podpisom * dokza (poda dkaz): dokzali jeho nevinu doloi dokumentova (psomne preukza dokladmi): doloil, dokumentoval analzu tatistickmi dajmi vykza (doloi vkazom): vykza vzrast spotreby mlieka dosvetla p. bledo 1 dosypa sa p. dobehn I dosta do plnho uspokojenia svojich potrieb, tob a pod., do nastenia do stosti dochut, ps. i do chuti: najes sa osia, dochuti; dosta, dochuti sa napoval udovej hudby * do vle: dosta, do vle sa vyspal fraz. do dobrej vle fraz. expr. kolko dua ri dosti p. nakmi dosti sa p. najes sa doeda p. sivo doediva, doedivkasta p. sivo doikova 1. p. privies 1 2. p. donies 1, dopravi 2 doiroka 1. p. iroko 1, iroko-d'aleko 2. p. celkom 1, plne, dokorn 3. p. obrne doklba p. roztrha dokoricova p. hnedo dokraba, dokriaba ostrm predmetom pokodi povrch nieoho rozkrabat' rozkriaba: okr(i)abala, rozkr(i)abala si nechtami tvr rozdriapa dodriapa expr.: dory dorpa rozry rozrpa (silno, na viacerch miestach dokraba): konre mu rozdriapali kou; dorpal, rozrpal si vetky vyrky * rozkrie rozodrie rozdrie rozodra rozdra odra odrie okrie expr. okli

doaka (krabanm porani): ukzal do krvi roz(o)dral ruky nr. doka doaka l.p. pre 1 2. p. doparoma 1 doapova p. nalapovat' doliapa p. poliapa 1 doliapnu p. stpi I domatla sa p. prs 1 domochta sa p prs I domotka sa p. prs I dopicata p ostro 2, picato dopini p. zapini dopiiecha p. ostrieka dotenk p. voz 1 dotpa p. potpa 1 dostudovan p. hotov 1 dotv era sa p. prs 1 docha sa p. prs I douchnsa p. prs 1 douchta sa p prs I doupova p dopravi 2 doutrova p. donies I. dopravi 2 dotcia p. podpora 2 dolacka sa p. prs I, doknsa sa dotade, dotadeto, dotadiato p. potia I doaha sa 1. p. unavi sa 2. p. opi sa dotancova p prs 1 doapka (sa) p. prs 1 dotra sa p prs 1 doa sa p. opi sa doat p. opit 1 dotaz p. otzka 1 dotehlova p. erveno doteperi p. donies 1. dopravi 2 doteperi sa p. prs I. dovliec sa doteraj p predchdzajci roz.(o)dret,

106

dotieravos p. indiskrtnos dotierav ktor sa (bezohadne) vnucuje, ktor (bezohadne) obauje vtierav: dotierav, vtierav lovek neodbytn expr. /.astar.: dkun dkuliv (F. Heko; ktorho sa nemono zbavi): neodbytn obdivovatelia, neodbytn mylienky expr.: dolpav lepkav nr.: lipn ulipav: dolpav, lipn, ulipav ako mucha dobiedzav domzav dojedav: dobiedzav, domzav, dojedav komre bezoiv hovor. drz (bezoivo, nevyberanm spsobom dotierav): bezoiv, drz obaovanie kine; nemohla sa zbavi bezoivho, drzho npadnka netaktn indiskrtny (nemajci cit pre takt. mieru v sprvan): netaktn, indiskrtne otzky nutkav naliehav (ktor sa stle vracia, natska): nutkav, naliehav mylienky dotisn p. dopravi 2 dotkn sa 1. uskutoni bezprostredn spojenie dotykom zachyti: dotkn sa plecom steny: zachyti rukou operadlo stoliky zavadit" zasiahnu zaiahnu obtrie sa (mimovone sa dotkn): zavadit lakom o skriu; zaiahlo, zasiahlo ho padajce sklie hmatn: hmatol si rukou vlasy spon teovat": hr teoval loptou brnku kni. tkn sa: kola sa ani netkol nr. tknu sa 2. strune, letmo poveda, napsa osi o nieom spomen zmieni sa: niektorch otzok sa len dotkli, in prediskutovali: spomen vznam kongresu, zmieni sa o vzname kongresu narazi: v prednke narazil na viacero problmov * urobi zmienku/narku: o potrebe ochrany ivota urobil len mal zmienku 3. p. zasiahnu 1. urazi dotknut p. urazen dotkna sa p. dotka sa 1 dotlai 1. p. dopravi 2 2. p natlai 2 doteraz oznauje prtomnos ako koncov hranicu dotlc l.p. zbi 3 2. p rozbi 1 (deja): do tejto chvle, do tohto asu. do sasnosti (op. dotlc sa p prs 1. dovliec sa odteraz) dosia posia: a doteraz, dosia bol medzi dotmava p tmavo nimi pokoj; dosia, posia sa nevrtil z prce doposia /ried. poteraz: doposia, poteraz sa im nepodarilo dotmoli sa p. prs 1 vyhral /astar potiato (Timrava. Vajansk) zatia (ukadotrpi p utrpi zuje. odkazuje na koncov asov hranicu): zatia dotrpi sa p. umrie robila u v troch podnikoch dodnes podnes hovor dotrepal' l.p. rozbit 2. p dopravi 2 dodneka (do dnenho da. do sasnosti): dodnes, dotrepa sa p. prs 1. dovliec sa podnes sme ho ete nevideli; dodneka nevrtil kniliy dotrha p. roztrha nr. dovu dovulka dosavd posav dopodotrieli p. prs 1. dobehn 1 savd dotrieska p. rozbi 1 dotrma p dodra doteriga p. donies 1. dopravi 2 doterigasa p. prs 1, dovliec sa dotrmca sa p. dovliec sa doterui p. donies I. dopravi 2 dolrpie p. umrie dotiahnu I. p. dopravi 2 2. p. dokoni 3. p. dostih- dotrunden p. opit 1 n 2 dotrundi sa p. opi sa dotiahnu sa p. dovliec sa dotrza p. napomna dotia 1. p. dovtedy, zatia 2 2. p. potia 2. 3 dotuha, ps. i do tuha 1. odolvajc mechanickm inkom al. s cieom odolva mechanickm inkom: dotiato p. potia i s vekou intenzitou natuho, ps. i na tuho tuho, dotiera p. dobiedza stuha: dotuha, natuho stiahnut ps; tuho. stuha pridotiera sa p. vnucova sa skrutkovan vrchnk pevne napevno: pevne, napevdotieravec dotierav lovek pejor vtieravec (Figuli) no spoji jednotliv asti * hovor. expr. fest b e z o i v e c (bezoiv lovek) pren. expr. plotica hovor, 2. tak, e sa nieo stane tuhm, tvrdm natuho, ps i na expr d r z

107
tuho tuho: domini, natuho vyahan sneh tvrdo natvrdo, piv i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracovan cesto 3. do vekho rozporu, do zrky doostra, ps. i do ostr do tuhho do ostrho: tu to u ide dotuha, doostra dotvori p. dokoni dotvrda p. natvrdo dotvrdit' p. dosvedi dotvrdzova p. prisvieda dotynica geom. priamka dotkajca sa krunice v jednom bode tangenta dotyk p. styk 2 dotka sa 1. uskutoova tesn spojenie dotykom dotkua sa tka sa: dotkala sa, dotknala sa rukou stola: Netkaj sa, nedotkaj sa ma! chyta (dotka sa rukou): chytala latky a vyberala t najjemnejiu hovor. expr. babra: babra si chrastu hovor. expr. batrngova: Nebatrngujte okolo varia! 2. p. tka sa I 3. porov. zasiahnu 1 dotra p. utrpi double p. dvojit doui sa p naui sa 1 douran p urazen doura p. urazi dova l.p. dopravi2 2. p. zapini dovalit' p dopravi 2 dovalit' sa p. prs 1. dobehn 1 dovandrova p. prs 1 dovate!' p. dovozca dovera do verajieho, predchdzajceho da do verajka: vstava tr\ ala dovera. do verajka dovu, dovulka p doteraz doveda sa p dozveda sa 1 dovedie sa p. dozvedie sa dovedna p. spolu 1,2, shrnne dovezen p. cudz 1 dovi p. dovidenia dovia p donies 1 dovidenia, ps. do videnia pozdrav pri len, na rozlku zbohom spnonibohom: odiiel a pritom nepovedal ani dovidenia, ani zbohom; spnombohom, zostate zdrav subt dovi hovor.: m a j sa majte sa: tak u idem. maj(te) sa servus subt. sevas (priatesk, familirny pozdrav): povedala servus a odila ahoj ao au expr. ahojek ahojko auko subt: ahojte aute (pozdravy oby. mladch ud): zakrial alwj, au a u. ho nebolo adieu Ivysi. ad'ij adi (franc.) good-bye |vysl. gudbaj: angl.]: lime sa, adieu, good-bye p pp (dvern al. maznav pozdrav oby. pri rozlke s demi): p, pp, moja mal dovidie zrakom dosiahnu po ist hranicu dozrie dohliadnu: c okna dovidel, dozrel a na rieku; rovina, kam oko dovid, dohliadne dovies p privies 1, 2 doviez 1. dopravnm prostriedkom niekam presun dopravi priviez: doviezli, priviezli tovar: dopravi potu doda prisun: dodali, prisunuli nov stroje voviez (doviez dovntra): voviezli prstroje a do dvora subt dolifrova podova popriva (postupne, viac vec)

dovolovat
2. zska a prija tovar zo zahraniia (op. vyviez, exportova) importova* priviez: dovezen, importovan, privezen potae prepaova (doviez protizkonne): prepaoval cigarety, hodinky podova popriva (postupne, viac vec) dovnova p. erveno doviova p. erveno dovli p. donies I dovladova p. vlda' dovliec p dopravi 2. prinies 1 dovliec sa expr. s nmahou a pomaly prs expr. privliec sa: dovliekol, privliekol sa na sam vrch expr.: dotiahnu sa doteriga sa priteriga sa doterui sa doteperi sa dotrepa sa pritrepa sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domov expr: dotrmca sa docha sa douchta sa dotvera sa nr dotveriga sa: stark sa ouchtal do obchodu expr.: doplanta sa domota sa doplahoi sa dopli sa dotmoli sa (vemi pomaly sa dovliec): unaven doplantali sa na koniec dediny expr.: dotlc sa dohraba sa dopika sa doprata sa dorepeti sa doredika sa d o d r g a s a : dopratali, dorepetili sa poslednm autobusom expr dokvasa dokyvka sa doknsa sa dokrba sa nr. dokyna sa (dovliec sa knsavm krokom): dokyvkala sa pomaly k posteli dobadka (sa) doapka sa (oby. o starch uoch al. o deoch): diea sa doapkalo k mame dotackasa dopotca sa pritackasa (dovliec sa tackavm krokom) dovntra l.p. dnu I 2.p. do 1 dovola sa p dosiahnu 5 dovolva sa p. iada I dovolenie p. shlas I dovolenka doasn uvonenie zo zamestnania al. zo sluby: riadna, zdravotn dovolenka vono (von as
vbec): zoberiem si na dva dni vono hovor, zastar

urlaub urlb (oby. dovolenka vojakov) dovolenkova trvi dovolenku przdninova: dovolenkovali, przdninovali sme v horch letovat (v lete): letovat pri mori rekreova sa: rekreova sa u starch rodiov dovolenkov' p. letn1, przdninov dovolen p prpustn dovoli da povolenie na nieo povoli: nedovolili, nepovolili im odklad cvienia dopusti pripusti: nedopustm, nepripustm, aby jej ublili umoni: nakoniec mu umonili tdium v zahrani shlasi pivolit pristpi prista (dovoli so shlasom): otec shlasil, privolil, pristal, aby deti li o kina strpie znies (s pemhnm odporu): nestrp, neznesie nadvanie kni. zastar. pozvolit : prdem, ak pozvolte dovoli si 1. doda si odvahy, smelosti odvi sa osmelil sa: dovolil si zvi hlas; odvil sa, osmelil so odporova opovit sa t r f n u si (neprimerane situcii): privea sa opovil, privea si trfol subt. lajsn si 2. mc si ui nieo dobr, prjemn dopria si doii si: mohli si dovoli, dopria, doiil dovolenku pri mori; mu si dovoli kupova drah veci dovoova p. tolerova

dovonka
dovonka, dovonkii p. von I dovoz 1. zskavanie tovaru zo zahraniia (op. vvoz) import (op. export): dovoz, import surovn, kvy 2. p doprava' dovozca kto dova tovar zo zahraniia (op. vvozca) importr: dovozca, importr junho ovocia zried dovate! dovozn tkajci sa dovozu (oby. z cudziny, z inej krajiny: op. vvozn) importn (op. exportn): dovozn, importn cl, ceny dovozov zahranin (op. domci. tuzemsk): dovozov, zahranin artikel p. aj cudz I dovozov p dovozn, cudz I do vkol, dovkola p. okolo 1 dovrva p. dohovra dovrva sa p. rozprva sa dovravie sa p dohodn sa dovrchu 1. a po sam vrch. po sam okraj: nad rovinu okraja doplna plno plne: vo vedre holo vody dovrchu, doplna; kone aJiO tahali plno naloen voz ' vrchom vrchovato hovor, kopcom: vrchom, vrchovato naloen auto sa prevrtilo do priekopy; haluiek nm naloila kopcom nr trichom 2. smerom k vyie poloenmu miestu dohora: cesta vedie dovrchu, dohora hore nahor: vyplhali sa hore. nahor doven p. uzavret 4. hotov 1 dovi p. dokoni dovrova p. koni dovtedy ukazuje al. odkazuje na koncov asov hranicu konania nejakho deja. trvania nejakho stavu a pod.: do toho asu. do tch ias dotia potia tak dlho: neboj sa. dovtedy, dotia sa vrtia; potia, tak dlho vyskakoval, km si nezlomil nohu zatia hovor, za ten as: mono sa vojna zatia, za ten as skon nr. atm (Jg) dovtpit sa intuitvne al. premanm postrehn domyslie si domyslie sa: dovtpil sa, domyslel si, e sa nieo stalo vytui vycti vybada: vetko vytuila, vybadala pochopi postihn uhdnu: pochopil, uhdol hlavn mylienku diela djs* prs (na nieo): nemohol djs na to, kto zvonil hovor, dohda sa dohta sa (po dlhom preman): nedohtal sa, o m robi dovysoka p vysoko 2. dohora 1 dza' p. katua I dza' p dvka 1. schrnka dozadu smerom do zadnej asti, smerom za seba (op. dopredu) nazad (op napred) vzad (op. vpred): stle sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa elom vzad, dozadu /ried. nazadok (Rzus) sp nasp spiatky: stle sa obzeral sp. dozadu; svojimi nzormi sa vrtil o sto rokov nasp, spiatky (do stavu pred sto rokmi) dozaista 1. p isto 3. rozhodne 2 2. p. pravda2 1 dozajtra do zajtrajieho, nasledujceho da do zajtrajka: muste to spravi dozajtra, do zajtrajka dozelena, dozelenasta, dozelenava, dozelenkasta, dozelenkava p. zeleno dozera p. dozorca

108
dozera sledova, aby sa nieo zl, neelaten nestalo dohliada: uite dozeral, dohliadal na iakov dva pozor ma/vykonva dozor: strnik dval pozor, aby bola zamknut brna; kolnk mal dozor v atni * prizera bdie bedli: prizerala na vnuku (Timrava): bdela, bedlila nad sprvnou vivou svojich det hovor, merkova: starie deti merkovali mladie varova opatrova (deti al. starch ud): opatrovala starkch chorobe kontrolova robi kontrolu robi inpekciu (dozera sstavne al. pravidelne): kontrolova, robi kontrolu potravn hovor zastar. inpicrova: jeho povinnosou bolo inpicrova chrni ochraova stri (poskytova aj ochranu): chrni deti pred razom; stri materil hovor, zastar. vartova kni. striez zastarv. striehnu: poslali ho vartova. striehnu zhradu dzick p. pecilny I dozlata, dozlatista p. zlatisto dozlosti p. nahneva dozna p. prizna 1 doznoji sa p. spoti sa 1 dozor pozorovanie zaisujce dodriavanie predpisov, prkazov, noriem a pod. dohad zastar. dohliadka (Vajansk) kontrola: lekrsky, stavebn dozor, dohad; vykonva kontrolu revzia (skmanie sprvnosti): revzia tov inpekcia (radn dozor): obchodn inpekcia dozorca kto dozer: vzensk dozorca dohliada ban. slang tajger (bansk dozorca) dozorn (kto m dozorn slubu): dozorn pri brne zried. dozera
(Tajovsk)

dozorn p. dozorca dzova p. deli 1 dozret p zrel 1 dozrie 1 l.p. vyzrie 1 2.p. dosiahnu4 dozrie 2 1. porov. dozera 2. p. dovidie dozveda sa 1. zskava sprvy, informcie oboznamova sa informova sa: postupne sa dozvedal o problmoch pracoviska; oboznamoval sa s novmi lohami, informoval sa o novch lohch dopova sa pova (dozveda sa sluchom): dopovam sa. povam o tebe sam chvly zoznamova sa (bliie sa dozveda): so svojimi prvami sa obalovan zoznamoval prostrednctvom advokta hovor.: doveda sa dovedova sa dovedva sa 2. p. pta sa 2 dozvedie sa zska sprvu, informciu zvedie: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa vetko dozvedel dopou sa pou (sluchom sa dozvedie): dopouli sa. pouli, o sa stalo dota sa (tanm): dotala sa o novej knihe zastar. dov edie sa: dovdli sa to nhodou podozveda sa (postupne, viac vec): pomaly sa podozvedal, o bolo za tm dozv uk p. dsledok, nsledok doadova sa p iada I. domha sa doiada sa p. dosiahnu 5 doii rd umoni niekomu vlastnenie, uitie nieoho al. citovo kladne prija spech inho dopria: kadmu doi, dopraje spech popria: popria koom oddychu povoli vyhovie: povolili, vyhoveli mu vo vetkom zried. pohovie: stark deom pohovla

109
doii si rd si ui nieo dobr dopria si dovoli si: doi si, dopraje si, dovol si drali dovolenku; me si vea dovoli popria si: deti si popriali dostatok spnku pohovie si expr: povoli si povoka si (doii si oddych): pohovla si pri kve doiera p. hneva, dobiedza doinky slvnos po skonen atvy zastar. obinky: v nedeu sme holi na doinkoch, doinkch, obinkoch, obinkdch doi p. umrie doi sa p. doka sa doivori p. umrie doivotn ktor trv do konca ivota: doivotn vzenie, byt doivotnm mrzkom zastar. dosmrtn: odsdi niekoho na dosmrtn trest, alr doita, doltasta, doltkasta, doltkava p. lto doobra sa p. dosiahnu 5 dorat p. nahneva dorat p. nahnevan dchodca kto dostva starobn, invalidn a pod. dchodok hovor, penzista (kto dostva starobn dchodok): u dva roky je dchodca, penzista * zastar. rentier dchodkov ktor svis s postavenm dchodcu starobn: dchodkov, starobn poistenie: dchodkov, starobn da hovor, penzijn: by v dchodkovom, penzijnom veku dchodok 1. pravideln prjem osb, ktor nemu hradi nklady na ivobytie z pracovnho prjmu: starobn, vdovsk dchodok * hovor.: penzia penzijn zastar. renta: pobera penziu, rentu starobn (starobn dchodok) invalidn (invalidn dchodok) vdovsk (vdovsk d c h o d o k ) admin. zastar. v s l u n

dsledok
obsiahly vyerpvajci (zahajci vetko, idci do rky; op. strun, krtky): obrna, obsiahla, vyerpvajca sprva, dokumentcia * dobr vborn dokonal (op. zl, slab, nedokonal): dobr, vborn, dokonal znalos jazyka sprvny presn: sprvna, presn vslovnos expr.: poriadny (op. zben, letm): poriadne skanie, poriadna kontrola hovor, gruntovn: gruntovn zmena expr. ist (o dkladnej prci) dkun, dkuliv p. dotierav dleitkrsky p. dleit 2 dleitos p. vznam 2 dleit 1. ktor m velk vznam, vek zvanos vznamn: dleit, vznamn zmena v ivote; dleit, vznamn osoba podstatn zvan vny (v ktorom spova podstata; op. nepodstatn, nezvan): vma si iba podstatn veci; zvan dielo, vna vec strategick (dleit oby. z vojenskho, politickho hadiska): strategick bod, strategick suroviny exponovan (spoloensky, politicky dleit): exponovan miesto, exponovan funkcia rozhodn rozhodujci kni. relevantn (ktor vea znamen, od ktorho vea zvis) zlomov (predstavujci zlom, zmenu): zohra nieom rozhodn, rozhodujcu lohu; relevantn prvok; zlomov okamih ivotn (ivotne dleit): urobi ivotn krok predn: s aj prednejie veci zastar. znan: znan lovek (Vajansk) mnohovznamn expr. predleit (vemi dleit) p. aj cenn 2. iron. prehnane na seba upozorujci, sm sebe pripisujci dleitos, nenahraditenos; svediaci
o takch vlastnostiach iron. al. pejor. d l e i t k r s k y :

2. situcia dchodcu: by na dchodku hovor penzia: ods do penzie * zastarav odpoinok vsluba: profesor na odpoinku, vo vslub 3. p. prjem I, zisk 2 dchov p. chov djs I. p. prs 1 2. p dosiahnu 2, 4, 5 3. p. min sa 2 4. p. nasta dkaz 1. fakt potvrdzujci ist mienku: prinies dkaz o nieom argument: presvediv argument dvod: uvies dvody kni. svedectvo: svedectvo padku indcia (nepriamy dkaz) corpus delicti (usvedujci dkaz) expr. tromf (presvediv dkaz) 2. P. doklad 2 dkazn, dkazov p. usvedujci dkladne 1. porov. dkladn 2. p. obrne, podrobne, iroko 2 3. p. pevne 1 dkladn idci do lilbky, do dsledkov; svediaci o takom prstupe (op. povrchn) preczny pedantn: dkladn, preczny, pedantn lovek pedantsk (vzahujci sa na pedanta): pedantsk prca dsledn kni konzekventn (dodriavajci zsady): dsledn, konzekventn pracovnk, prstup asto pejor.: puntikrsky punktikrsky (prepiato, a malicherne dsledn): pun(k)tikrsky radnk svedomit starostliv: svedomit, starostliv prprava na skky podrobn detailn kni. subtlny (idci do podrobnosti. detailov): podrobn, detailn analza; subtlne hdanie kniz minucizny: minucizny opis obrny

dleit, dleitkrsky lovek; leitkrske sprvanie hovor, expr., asto iron. ak: stal sa z neho ak f * expr. predleit (vemi dleit) dmysel p. dvtip dmyselne p. bystro 2, porov. aj dvtipn, vynachdzav dmyselnos p. dvtip dmyseln p. dvtipn, vynachdzav dnovie, dnovok p. prednovok draz 1. rzne, rozhodn, energick konanie: iada nieo s drazom rozhodnos* rznos* rezoltnos: chba mu rozhodnos, rznos, rezoltnos energickos 2. p. przvuk 1 drazne 1. p. rzne, rezko 2 2. p. naliehavo 1 3. p. silno 1 drazn p. rzny dsledne p. prsne 2, porov. aj dsledn dsledn ktor kon do dsledkov, ktor neupa od zsad, poiadaviek, povinnost a pod.; svediaci o dslednosti kni. konzekventn: dsledn, konzekventn lovek; dsledn, konzekventn postup * nekompromisn prsny (nepripajci kompromis, nedovoujci vnimku): nekompromisn poadovanie plnenia zvzkov; prsna dita, kontrola * zsadov zsadn: zsadov, zsadn postoj poriadny dkladn (op. povrchn, zben): poriadne, dkladn tdium p. aj nekompromisn, dkladn dsledok o z danho logicky vyplva kni. konzek-

dstojnk
venia: vyvodil dsledky, konzekvencie z nieoho dozvuk (oslaben dsledok): dozvuky choroby d o h r a (neprjemn dsledok): vylenie hra bude nti dohru nsledok (o prinn nasleduje po nieom): zodpovedal za nsledky konania dstojnk nosite vyej vojenskej hodnosti zastar. a), hovor, oficier: vy, ni dstojnk, oficier voj. slang, lampask (vysok dstojnk) dstojnos p. vnos 1 dstojn 1. ktor m vnos, ctu (o loveku) cten ven: dstojn, cten, ven uenec kni. ctihodn: ctihodn lovek km velebn (v osloven kaza): dstojn, velebn pane, ote 2. svediaci o dstojnosti, vnosti, vzneenosti vny serizny (i o loveku): je tak dstojn, vny, serizny; dstojn, vny, serizny vzor vzneen c\pi krovsk: vzneen, krovsk zjav ctyhodn kni. ctihodn: ctyhodn. ctihodn vek; ctihodn staroba slvnostn: prehovoril slvnostnm hlasom km/ patriarchlny (starecky dstojn): patriarchlna postava 3. p. primeran, zodpovedajci dvera nklonnos veri viera: stratil dveru, vieru k niekomu, niekoho kni. kredit: morlny kredit dveriv ktor ahko dveruje; svediaci o tejto vlastnosti (op. nedveriv, opatrn) ahkovern: je dveriv, ahkovern z.ned. dveriv zastar. dverliv n e o p a t r n : vsledok dverivho, neopatrnho sprvania, prstupu naivn detinsk detsk: zlka naivn deti; ma detinsk, detsk pohad; detinsk, detsk povaha dveriv, dverliv p dveriv dverne 1. porov. dvern 1, 2 2. p. zblzka 2 dvernos p. intimita 1. tajomstvo 3 dvern 1. ktor m dveru: vzbudzujci dveru; svediaci o dvere blzky zned dverypln: dvern, blzky priate: dvern, dverypln osoba * intmny skromn osobn (tkajci sa intimity, skromia): intmne prostredie; intmne, skromn, osobn veci familirny rodinn (bezprostredn, ako doma. v rodine): familirna, rodinn atmosfra; familirne oslovenie odb. hypokoristick (o slovch) 2. na verejnosti nerozren, prstupn iba zasvtencom tajn neverejn (op verejn): dvern, tajn informcie; dvern, neverejn spis diskrtny: diskrtny rozhovor dverova cti nklonnos a dveru k nieomu, k niekomu. v nieo ma dveru: dveroval synovi; mal dveru spechy veri spolieha sa: veril kolektvu. spoliehal sa na vlastn sily kni. lia (sa): fal sa v deoch dveryhodn p. spoahliv, hodnovern dverypln p. dvern I dvetok p. dodatok dvod to, o o opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobit nieo bez dvodu prina (jav. ktor' podmieuje vznik inho javu): ma prinu na smtok odvodnenie: chbal bez odvodnenia opodstatnenie oprvnenie: jeho hnev m svoje opodstatnenie, oprvnenie a r g u m e n t dkaz: uvies argumenty

110 zmysel (dvod konania, existencia): zmysel ivota zmienka (vymyslen dvod): njs si zmienku na odchod p o h n t k a motv: ma dobr pohntku, dobr motv na vstup do koalcie hovor, titul: nem na lo titul z d r a p k a (dvod na spor): hadazdrapku zried z d e r k a (Kukun) podklad: prvny podklad aloby dvodi p. argumentova, porov odvodni dvodne p. oprvnene 2 dvodn p. opodstatnen dvtip schopnos rchlo, pohotovo uvaova a uvlivo kona: prejavi dvtip ostrov tip: vynika ostrovtipom dvtipnos: nikdy mu nechbala dvtipnos dmyselnos dmysel (Kukun) duchaplnos: duchaplnos odpovede vtipnos: vtipnos postrehu vtip: ukzal vi ip pri rieen problmu bystrost': bol znmy svojou bystrosou kni bystrozrak poet.: bystroumnos b y s t r o u m ostroum bystrota pohotovos: rozprvask pohotovos * vynachdzavos vynaliezavos: jeho vynachdzavos bola znma hovor fige : pomha si J'gom hovor, fortie: robi nieo s fortieom hovor, expr c h o c h m e s : ma chochmes hovor, expr

fifik: s na nieo s fifikom esprit: franczsky iskra kni. invencia: umeleck invencia dvtipne p. bystro 2 dvtipnos p dvtip

esprit

dvtipn prejavujci bystrost", originlnos myslenia (o loveku): svediaci o takch vlastnostiach bystr: vtipn, bystr iak vynachdzav vynaliezav invenn (ktor sa vie vdy vynjs, njs rieenie, prs s niem novm): vynaliezav, vynachdzav remeselnk; invenn rieenie dmyseln: dmyseln kontrukcia ostrovtipn kni ostroumn menej ast: bystrohlav b y s t r o u m n : ostrovtipn, bystroumn spolonk na diskusiu inteligentn d u c h a p l n (prejavujci inteligenciu, vtip): inteligentn, duchapln odpove; duchapln rozhovor chytr vtipn ikovn (rozumovo): chytr, vtipn, ikovn hlava expr a l a m n s k y : alamnske rieenie hovor, npadit p. aj bystr d r b prslunk ozbrojenej poriadkovej a bezpenostnej sluby v Uhorsku p a n d r (ozbrojen radn al. pansk sluha v Uhorsku) h a j d c h (ozbrojen radn sluha v Uhorsku) d r a b i n a p. rebrina 1 d r a h i n k , d r b i no vec p voz 1 d r l . p ernk 2 . p bitkr draica p. ertica d r a k a l . p zhon 2. p bitka 1 d r a g n l.p.jazdec I 2 . p . p s l d r h a 1. vyten smer pohybu: drha strely t r a s a : trasa plynovodu 2. p. tra 1, 3 d r a h n l.p. vea 2. p dlho I d r a h n 1. p. dlh 2 2. p. velk 1 d r a h o c e n n o s p vzcnos d r a h o c e n n p. drah 2. 3, vzcny 1 d r a h o k a m p. perk drahomilovan p drah 3

111 drahota vysok ceny ivotnch nkladov hovor draoha: cez vojnu sa ri drahotu, draoha drahuk, d r a h u n k , drahuk, d r a h u l k , drahulink p. drah 3 drah 1. ktor stoj vea peaz (op. lacn) nkladn (vyadujci velk nklady): drah, nkladn zbava; drah, nkladn dary prepychov luxusn: prepychov servis, luxusn bvanie pridrah (prli drah): pridrah darek expr. p r e d r a h (vemi drah) 2. majci vek (duchovn al. materilnu) hodnotu (op. bezcenn) vzcny: drah, cenn, vzcna zbierka: drah, vzcne kovy drahocenn: strca drah, drahocenn as posvtn expr. svt: Ni mu nie je posvtn, svt! 3. obben al. ku ktormu sa pociuje lska (asto v osloven): drah rodiia milovan: drah, milovan bytos* mil zlat expr. premil milen premilen radostn: syn mj mil, premil, milen, premilen, radostn drahocenn: drahocenn mama /.isiar drahomilovan poet by (v osloven) expr drahuk drahunk drnhuk drahuk drahulink predrah (vemi drah) expr. /.ried rodn rodnuk (v osloven) drak p arkan drakonicky p. prsne I drakonick p krut l, prsny 1 draknsky 1. p. krut 1. prsny I 2. p. prsne 1 drma I. p. hra I 2. p tragdia 2, katastrofa dramatick 1. vyznaujci sa naptm, ruchom, prudkm spdom a pod.: dramatick zpas, boj napnav vzruujci: dramatick, napnav, vzruujce zitky z ciest run (bohat na udalosti): run priebeh schdzky, run asy napt (hroziaci konfliktom): napt situcia 2. p. smutn 3. p divadeln 1 dramatizova p. preha 3 drancovaka p. lpe drancova spsobova skazu a nsilm pripravova o majetok plieni pustoi: vojsk drancovali, plienili nae dediny nii expr nivoi (vo velkej miere): krajina nivoen cudzmi njazdmi okrda vykoisovat' (spsobom, ktor umouje spoloensk systm): pni okrdali chudobu lpi* zbja (lpene): bandy zbjali na cestch hovor brakovat' expr: dra zdiera rabova hovor, expr plundrovat': vojaci rabovali po domoch drana. dranka p. pta 1. prosi drapcovasa p. liez 1 drapria p zves 1 d rapka I. p. kraba I. driapal I 2. p. domza drapav l.p. drsn 1, 3, rapav 2. p. chraplav drapn p. dochytil 1 drapov p bov, hned draps I. p chnial 2. p. krk I draslk alkalickokovov chemick prvok klium drastick p. surov 2. tvrd 3 dra 1. astm pouvanm znehodnocova zodiera opotrebva nii: rchlo dral, zodieral aty, obuv; opotrebval. niil nov kosu

draitel
2. zbavova zvierat koe odiera zdieral sahova: dral. sahoval krlika 3. p. bi 2 4. p. drancova dravec p zviera I drav l.p. prudk I, niiv 2.p. bezohadn, ctiiadostiv draba verejn predaj, pri ktorom sa majiteom veci stane ten. kto d najviac licitcia aukcia: kpil som to lacno na drabe, na licitcii; draba, aukcia obrazov drdec anat. as vonkajch enskch pohlavnch orgn o v anat. k l i t o r i s

drdidlo prostriedok spsobujci drdenie: pokoka nereaguje na drdidl lek. stimulans drdi 1. vyvolva v niekom citov nepokoj, podrdenie popudzova: drdi, popuzuje ju synova neporiadnos * rozuova rozhorova: riaditea rozuuje, rozhoruje pasivita spolupracovnkov znepokojova znervzova kni iritova (vyvolva nervozitu): znervzova niekoho svojim sprvanm hneva (vyvolva negatvny postoj): hnevali ho przdne rei poburova (vyvolva odpor): rodiov poburuje renie narkomnie bodal picha podpichova podpichva dodiera expr dopalovat' podkuova podkuiava* podkat subt hecova tengrova (chcie vyprovokova reakciu): toko ho podpichovali, dopalovali, a zatoil * hucka tva: huckal, tval ud proti vlde pohuckva (obas) km/ jatri poet.: jazvi rozrva (drdi bolesou ): jatria ho pochybnosti; duu mu rozrva nepokoj p. aj dobiedza 2. dva podnet na reakciu, na nejak innos podnecova: va jedla drdi, podnecuje chu nutkat nti: nieo ho nutkalo, ntilo do spevu hovor, reza (bolestivo drdi): dym ree oi biova (intenzvne drdi): biova nervy, fantziu povzbudzova* kni stimulova (drdi v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornos kni. provokova: agresvny prejav provokuje rovnak odpove vzruova (drdi zmysly): vzruovali ho
dobrodrustv nr. expr. p a m a subt hecova raj-

cova (eroticky drdi) drdiv 1. ktor nutk na nieo, ktor nti reagova nutkav: drdiv farba, drdiv, nutkav pocity v hrdle tekliv nr.: laskotn laskotiv (drdiaci jemnm teklenm): tekliv va, laskotiv vzruenie vzruujci (vyvolvajci vzruenie): drdiv, vzruujca hudba; vzruujce obrazy ostr pikantn: ostr svetlo; ostr, pikantn chu; pikantn historky neprjemn: neprjemn zpach, dym provokatvny podkav pokav (drdiv s myslom vyprovokova): provokatvny smiech; provokatvne, podkav rei rafinovan: rafinovan elegancia subt. rajcovn (eroticky drdiv): rajcovn ena nr. drliv 2. ktor sa ahko podrdi (oby. o pokoke) citliv precitliven: drdiv, citliv, precitliven koa, ple 3. p. hnevliv 1 dra p. cukrk draite p. draobnk

drka
drka p. liabok 1, zrez drliv p. drdiv I draoba p. drahota draobnk kto dra, licituje draite* aukcionr drboli l.p. drobi 2.p. tancova drc p. buc drcn p. drgn 1 drcnsi p. vypi si drdla p hundra 1. 2 drdol p. uzol 2 dre 1. zkladn pletivo tvoriace vntorn as rastlinnej stonky a duiny plodov bot. stre (jadro rastlinnej osi) 2. tkanivo vypajce niektor orgny: zubn dre hovor, pik (kostn dre) dren, drn p. kanl 1 drenova p. rrkova drepi p. tancova drepenie p. meravie drepie p. kvoa 2 drepn si p. upn si dressing p omka drevr p. drevoruba drevenica p. dom I drevenie p. meravie dreven l.p. merav 1 2. p. neikovn 1 drevina p. rastlina devit p. drevnat drevnat majci rz dreva devit: drevnat, devit kore; drevnat, devit ltka * zdrevnaten (ktor sa stal drevnatm): zdrevnaten rekovka zrebn zrebnat: zrebn, zrebnat pltno, huzy drevo p. neikovnk, arbk drevoruba kto pracuje pri abe a pribliovan dreva ruba r u b r drevr nr. logr (Rzus) drevoryt odtlaok obrazu vyrytho do dreva drevorytina drevorytina p. drevoryt drez p. vlevka drezrova p. cvii 2, porov. vychova 1 drezra p. vcvik, ncvik, vchova drezrovan p. cvien drga sa p. s I drgaa p. hlava 1 drga sa p. s 1 drganec p. der 1 drga 1. p. strka 2 2. p. natriasa 2 3. p. myka drgav, drgav p. hrboat drgova 1. p. natriasa 2 2. p. myka 3. p. hrmota drgn 1. prudkm pohybom narazi vrazi stri: drgol, vrazil, .stril plecom do kolegu expr. dugn d'ugn tuchn dl hn d u r k n drcn drli trkn bucn dobn uchn stopn rypn (mierne drgn): dlugla, tuchla kamartku lakom; obol, rypol spoluiaku pod lopatku 2. porov. myka drgn si p vypi si drgnut 1. p. podnapit 2. p. nasprostast drgoli l.p. drkotal 2. p. natriasa2 3.p. myka

112
drgota p. drkota 1 drhli p. trie I, drhn 1 d r h n 1. silnm trenm zbavova neistoty hovor, r a j b a expr.; drhli* brhli: drhla, rajbala dlku kefou; brhlil si tvr mydlom expr. kohli: kohli pongiou nbytok umva isti: umva parkety 2. p. dusi 1, krti 1 3. p. robi 1. drie sa 1 4. p. kraba 2 driapaka p. praka driapaky p. praky driapal 1. rozruova povrch nieoho ostrm predmetom kraba kriaba: elmy driapu; trne rue ho krab, kriabu hovor, expr.: krabcova drapcova: chlapci krabcovali klincom po stene expr.: krabka d r a p k a driapka zadrapkva (jemne): maa drapk. zadrapkva do zclony 2. prudko odstraova (oby. z povrchu nieoho) strhat strhva strhva trha: vietor driape, strhva lstie z.o stromov expr.: kmsa rafa klba arpa: kmsala, arpala z. nej aty 3. p. bra 1 driapat sa 1. p. liez 1 2. p. pachti sa driapav p. ostr 5 driapka p. driapat 1 drieny p pekn 1, urasten driek 1. telo okrem hlavy a konatn t r u p : ma dlh driek, trup 2. zen as trupu nad bokmi; as obleenia obopnajca toto miesto ps: chyti niekoho okolo drieku, psa; aty naheran v drieku, v pse /astar. taille (objem tela v pse) driema p. spa 1 driemav p. ospanliv I driemka p. spa I driemoty p. spnok1 drie ker al. nzky strom so strapcami ltch kvietkov a podlhovastmi ervenmi plodmi svb drienka (najm plod driea) drienka p. drie drie sa 1. expr. ako a namhavo pracova expr.; drie d r h n hrdlai hrdlovat' lopotit lopotit' sa chlopoti chlopoti sa klopotit' klopotit' sa: nai otcovia dreli, hrdlaili na poli od svitu do mrku expr.: otroi mozolit hluit mori sa mordova sa plahoi sa robotit' ndenni expr. al. hist. robotovat' hovor. expr. koova: otro, lilu, morduje sa kad de pri stroji hovor. expr. aha (pracova za niekoho): ah za troch expr.: katovat' sa strha sa expr. zried. vajata (sa): strha sa v bani subt. maka 2. p. cha sa 3. p. ui sa 1 drievko p. paja drievny p. dvny drichm p. sp drichma p. spa I dril p. vcvik, ncvik, vchova drina p. prca 1, nmaha drisn 1. p. spadn 1 2. p. poveda' 3. p. udrie 1 drst p. tranina drsta p. tra drsto p. tra

113
drkot p hrkot drkota 1. vydva al. spsobova krtke tup zvuky hrkota hrka: voz. cestou drkoce, hrkoce, hrk expr.: drgova drgota drgoli hrgova hrkova: drgoval, drgotal zubami; hrgova zvzkom kov strka trkota trnga cvaka cvakota uka (o zvuku znejcom ostrejie a nepravidelne): strka reazami; cvaka, uka zmkou klepotat' klopota (o pravidelnom zvuku): voz na dlabe klopotal hrmota hrmoti buchota lomozit' (o intenzvnom zvuku): prka lirmoce, lomoz 2. p. rapota 1 drkotav p. trav drmancova p. trias I. myka drma p. trias 1. myka drmoli p. mrmla 2 drmota p. myka
drn p. sprv, m a i n a

drsn
drobnokresba kresba malch rozmerov; podrobn umeleck spracovanie miniatra drobnomaba: vzdoba drobnokresbami, miniatrami; hudobn drobnokresby, miniatry drobnomaba p. drobnokresba drobnos 1. p. malikos 1 2. p. sprva' drobnstka p. malikos 1 drobnuko, drobnulinko, drohnunko, drobnuko p drobno drobnuk, drobnuk, drobnuk p. drobn 1 drobn 1. ktor m mal rozmery mal (op. velk): drobn, mal zvieratko nepatrn expr. malik (vemi mal): vysypa na zem drobn, nepatrn, malik zrnk miniatrny: miniatrne obrzky, miniatrne rozmery * filigrnsky (drobn a krehk, jemne vypracovan): filigrnske ornamenty v starch knihch perlikov: perlikov psmo, kraje, perlikov steh tly subtlny t'ply expr.: tpluk pluk (mal a tenk): tla knioka verov; tla, subtlna, pla postava liliputnsky (i pren.) expr. trpasli pren. expr., asto pejor. piadimucky: ena liliputnskeho, trpasliieho vzrastu; liliputnsky tt mikroskopick expr. drohnohadn: mikroskopick, drobnohadn ivochy pren.: my myac (oby. o zuboch): m drobn, myacie zbky drobiv (o kroku) expr.: drobnuk drobnulink drobulink drobunk drobuk drobuk drobnuk drobnuk (vemi al. milo drobn) zakrpaten krpat: mla je zakrpaten, krpat p. aj mal I 2. p. bezvznamn, mal, obyajn I, ben drobuko, drobulinko, drobunko, drobuko p. drobno drobuk, drobulink, drobunk, drobuk p . drobn 1 droby p. drobky dromedr p. ava drodie prpravok spsobujci kysnutie (cesta, vna) kvasnice: lisovan drodie, kvasnice odmlad droka p povoz drsnat p. drsn 1 drsne, drsno 1. porov. drsn \-4 2. p. hrubo 2 3. p. tvrdo 2 drsn 1. ktor na povrchu nie je rovn, hladk, ktor m jemne naruen povrch (op. hladk) nerovn (op. rovn): drsn, nerovn plocha hrboat (pokryt drobnmi hrbomi) hrub (op. jemn) drsnat: drsn, hrboat papier; hrub, drsnat pokoka rapav (i pren. majci na povrchu drobn jamky) expr. pooban: rapav ovocie; rapav, pooban ple po kiahach drapav krabav krabav kriabav pichav pichav (neprjemn na dotyk): drapav, krabav materil; kr(i)abav bielize; pichav, pichav vlna zrnit: zrnit povrch rapkav expr. rapav (Karva) hrkovit hrkav nr. expr. krapat (vantner) pridrsn (prli drsn) 2. ktormu chba jemnocit, jemnos, ohaduplnos (o loveku a jeho prejavoch); svediaci o nedostatku jemnosti, ohaduplnosti a pod. (op. jemn) hrub: drsn, hrub ena * necitliv nevyberan neetrn: necitliv, nevyberan spsoby; neetrn zaobchdzanie s pacientom tvrd bezcitn: tvrd, bezcitn tvr cynick drastick surov (svediaci o bez-

drna p. rina drnk p. brnk 1 drnkat 1. p. rina 2. p. hra 1 drobi expr. kra drobnmi krokmi expr.: cupka cupota apka: deti drobia, cupkaj, rapkaj po chodnku * expr.: capka eiepka upka tapka tpuka apui dupka dupi dipka dubka: tapka, dipka po trve bosmi nohami expr.: stupka beka lupkat: dievatko bekalo po koberci nr.: drholi cupajdova (oltsov) drobiv p. drobn 1 drobec p. diea I drobi 1. trenm v rukch deli na mal ksky mrvi meli: drobi, mrvi chlieb; meli v dlani klas 2. deli na vea malch ast rozdrobova: drobili, rozdrobovali pozemky, pdu tiepi kskova hovor, kusova: tiepi moc tte drobi sa p. mrvi sa 1 drobiv ktor sa drob, lme, rozpadva na drobn asti lmav mrviv: drobiv, lmav kame; mrviv chlieb krehk (ktor sa ahko lme): drobiv, krehk peivo drobizg 1. expr mal, drobn tvory expr. amrva 2. p. deti drobky jedl vntornosti, konatiny a hlavy vtkov al. mench zvierat droby: husacie, zajaie drobky, droby drobnika p. sprva' drobnie porov. zmeni sa drobno dosahujc, dosiahnuc vemi mal. drobn rozmery; na vemi mal, drobn ksky nadrobno, ps. i na drobno: drobno, nadrobno pokrjan mso expr.: drobnuko drohnunko drobnulinko drobnuko drobuko drobunko drobulinko drobuko: vonku drob(n)uko, drob(n)ulinko sne; drob(n)unko, drob(n)uko nastrhan mrkvu poliala citrnom expr.: nadrobnuko nadrobnunko nadrobnulinko nadrobnuko nadrobuko nadrobunko nadrobulinko nadrobuko, ps. i na drobnuko at.: cibuu zaala krja nadrobf n fulinko, nadrob n )unko
porov. aj d r o b n 1

drobnohad p mikroskop drohnohadn p. mal 1. drobn 1

druh1
citnosti): cynick, drastick, krut, surov vchovn metdy neuhladen (spoloensky) expr. neokresan neotesan neokrehan (v sprvan) gadovsk chrapnsky: neuhladen sprvanie; neokresan, neotesan, neokrehan horal expr. grobiansky subt. hulvtsky expr. krmov hovor, avnat: krmov vtipy ordinrny vulgrny: orinrne, vulgrne rei 3. (o hlase) ktor nie je jasn, jemn, prjemn chraplav chriplav drapav: drsn, chraplav, chripav hlas, smiech chraptiv zachrpnut zdrhav zdrhliv zadhav expr. krabav
pren. pejor. k r k a v pren. expr. p l e c h o v : spevk s ple-

114
druhotriedny p. druhorad, podradn 2 druh 1. p. nasledujci 1. budci 2. p. in 1. opan 1 d r u h k r t , druh raz p. inokedy, nabudce d r k p. konr drukova p. nadra dra p. pi 1 drli p drgn 1, narazi I drumbova p plaka drusa p. priate I druzg p. prask drzga 1. p. lma 1 2. porov. spadn I 3. p. bi 1, 2 druzgn 1. p. spadn I 2. p. udrie I druzgot p. praskot druzgota p. praska 2 druba p. priatestvo drua p. praska 2 druica 1. dieva v slvnostnom obleen pri svadobnom. pohrebnom a pod. obrade druika 2. teleso kriace okolo vieho kozmickho telesa satelit: druica, satelit Zeme; umel satelity obenica planta (nebesk teleso obiehajce okolo Slnka): Zem je obenicou, plantou Slnka sputnik (sovietska umel druica Zeme) druika p. druica 1 druina 1. p. sprievod 2 2. p. skupina 2 druit sa p. spja sa 1 druka ena ijca s muom v spolonej domcnosti bez soba konkubna drunos p. kolegialita, priatestvo drun p. priatesk, spoloensk 3 drustvo 1. organizcia na spolon, oby. ekonomick innos: potravinrske, bytov drustvo zastarv. kooperativ hovor, zastar. konzum (nkupn a spotrebn drustvo) 2. organizovan skupina jednotlivcov, oby. v porte mustvo: futbalov drustvo, mustvo; reprezentan mustvo vyhralo tm kolektv (portov): hokejov tm vdska prehral; n kolektv bol spen subt. manaft drvi 1. dermi, tlakom a pod. deli na ksky tc roztka rozbja: drvil, tkol lieskovce trieti (na kusy): trieti ad rozmiea mlie (na prach: v mlyneku, mlyne): mlie korenie * rotovat' (nahrubo): rotovat' kukuricu, star elezo puit rozpa mliadi dlvi gniavi expr degvi (oby. nieo mkk): mliadi, dlvi hrozno na mut nr. drvoli 2. p. nii 2 3. i drvi sa p. ui sa 1 drviv I. p. niiv 2. p. absoltny, prevan drvoli p. drvi I drz p dotieravec drzos p. impertinencia drz p. bezoiv, dotierav dradlo prostriedok, siastka na dranie driak: kovov dradlo, kovov driak lampy rka: rka kufra rukov: rukov mea ucho: hrniec s uchami rienka: vykladan rienka noa porisko toporisko (dlhie dradlo pracovnho ninia): porisko, toporisko sekery, lopaty zried. topor: topor sa dolmal kosisko (dradlo kosy): nabi kosu na kosisko odb.: nsada nsadka (rd. dka na dranie nstroja)

chovm hlasom chriv zried. chrav hrub chroehtav 4. ako znesiten nevdny neprvetiv: drsn, nevdny, neprvetiv kraj * kni. nehostinn: nehostinn hory surov: surov zima chladn studen: chladn, studen podnebie neprjemn druh 1 1. shrn predmetov al. javov s rovnakmi podstatnmi znakmi: viacer druhy penice sorta: tri sorty vna odroda (shrn pestovanch rastlinnch jednotlivcov): uachtil odrody zemiakov rasa (shrn jednotlivcov s tou istou stlou odchlkou od druhu): rasa psov plemeno (skupina zvierat vyznaujcich sa v rmci druhu osobitnmi spolonmi vlastnosami): istokrvn plemeno hovor, fajta: je z. dobrej fajty trieda (skupina jednotlivcov al. vec so spolonmi znakmi): trieda automobilov kategria (skupina ud, vec al. javov so spolonmi vlastnosami): kategria portovcov 2. charakteristick rty veci ako sasti istho celku: tak druh ud mm rd; nov druh pracieho prku typ: je typom vedeckho pracovnka kni. prototyp (prvotn typ) kni. /astar. typus hovor, fajta d r u h ' 1. mu, ktor ije so enou v spolonej domcnosti bez. soba konkubn 2. p. priate I druhk iak druhej triedy, druhho ronka sekundn (iak druhej triedy osemronho gymnzia) druhoroiak (posluch druhho ronka vysokej koly) druhohory geologick obdobie a tvary nasledujce po prvohorch odb. mezozoikum druhorad ktor je z hadiska vznamu, dleitosti, hodnoty a na druhom, resp. alom mieste (op. prvorad) vedaj podrun (op hlavn): druhorad, vedaj, podrun problm, inite druhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herec bon sekundrny /.ried. druhotn: bon, druhotn zleitos zastarv. pobon: zaobera sa pobonmi vecami menejcenn menejhodnotn podradn (ktor m niiu rove, meniu hodnotu): menejcenn, menejhodnotn, podradn prca zried. d r u h o s t u p o v (Mrz)

p. aj vedaj, podradn druhoroiak p druhk druhostupov p. druhorad druhotn 1. podmienen inm (op. prvotn) kni. sekundrny (op. primrny): druhotn, sekundrne znaky, suroviny, zdroje odvoden nepvodn (op. pvodn): odvoden, nepvodn vznam vedaj: vedajia prina 2. p. druhorad, vedaj 3

115
dra 1. ma v ruke. v zuboch a pod. a nepusti zviera (vemi pevne dra): clra, zviera predmet klieami nr. al. expr. trma: tmal v ruke star album 2. zachovva v istom stave, polohe a pod. udriava ma: drala, udriavala, mala aty, domcnos v poriadku nr. al. expr. trma: trmal hlavu hore 3. ma uloen, uschovan prechovva ma: cennosti dria, prechovvaj, maj r trezore uschovva opatrova: uschovva, opatrova nieo na tajnom mieste skrva ukrva schovva prekrva (tajne): uteenca skrvali, prebvali v pivnici chova: vetky star listy chov v bieliznku nr. al. expr. trma: spomienky stle trmal srdci 4. uskutoova nieo sben dodriava: vie dra, dodriava dan slovo zachovva plni spa: zachovva, pln dohodnut podmienky 5. p. chova I 6. p. poklada 7. p. dba, stara sa 1 8. p. nadra dra sa 1. rukami by prichyten prida sa pridriava sa pridrova sa: dral sa, pridral sa zbradlia zviera (pevne sa nieoho dra): zviera kuku nr. al. expr. trma sa: unaven sa trmal dver 2. sprva sa poda nieoho prida sa pridriava sa pridrova sa: v ivote sa dral, pridal istch zsad spravova sa riadi sa: riadi sa svojim presvedenm nespa sa nezrieka sa: ani zfalstve sa nezriekal svojej viery zachovvat (dra sa pravidiel): zachovva presn postup 3. nepreruene pokraova v ase trva pretrvva i: tradcie sa dria, trvaj, ij v horskch dedinkch jestvova existova by: problmy stle existuj, s udriava sa kni.: dlie tlie: ete sa ndej udriava, tlie; stle v om dlie tba zachovva sa: zvyky osdlenia sa zachovvali dlho po odchode obyvateov 4. p. sprva sa' 1 5. p. nachdza sa 1 6. p. spolieha sa dava p. kolnia drgro 1. p. lakomec 2. p. sporite drgroi p. etri 2 drgrosk p. skpy 1, lakom 2 driak p. dradlo drite p vlastnk dritesk p. vlastncky drky aldok prevavcov upraven ako potrava hovor. zastarv klltle dualizmus systm zaloen na dvoch samostatnch princpoch podvojnos dvojitos (op. monizmus) d u b p. ob dubasi p. tancova, dupa 1 uba p. oba 1, 2 uba sa p ku sa 1 dubina dubov porast d b r a v a dbravina: mlad dubina, dbrava; zabldi v dubine, v dbrave, v dbrav i ne dubi p. tancova ubka 1. p. oba 1,2 2. p. drobi dubleta hlskovo al. tvarovo odlin dve podoby toho istho slova al. tvaru dvojtvar: pslovky trochu/trocha s dubletami dubletn p dvojit

duchovenstvo
dublovat" p. opakova 2 d b r a v a , dbravina p dubina dua p. kvoa 2 dea, de 1. p. pala 1,2 2. p. stopka duda p. mrmla 2 dudky p. peniaze dudla l.p. klokotat' 1 2.p. mrmla2 dudlav p. klokotav dudnie p. dunie dudra p. hundral' 1. 2. hovori 1 dudravo p. mrmlavo dudrav p. hundrav 1, 2 dudro p. hundro duel p. sboj I. zpas 1 dueto p. duo 1, 2 dfanliv p. ndejn dfa oakva s ndejou, e sa nieo uskuton ma ndej: dfal, mal ndej, e sa vec podar subova si: vea si od toho subuje trfa: u netrfala, e prde km ndeja sa fa (sa): ndejali sa, fali (sa), e sa skoro uzdrav spolieha sa veri (s presvedenm): spolieha sa na tvoju pomoc, ver v tvoju pomoc nr. trfa uga p. tucha ugn p. udrie I ugnsi p vypi si duch 1. nadprirodzen netelesn bytos: dobr duch din (zl al. dobr duch v orientlnych nboenstvch) mtoha straidlo (v poverch duch, ktor stra) 2. mylienkov svet. duchovn sfra loveka: smia sa v duchu myse mylienky: predstavi si nieo v mysli, mylienkach dua: nepokojn dua vntro: uchovva si dojmy vo svojom vntri kni. psycha kni. zried. psych 3. duevn schopnosti na nejak innos: by obdaren duchom nadanie vlohy talent: ma bsnick talent, bsnickho ducha 4. duevn vlastnosti: by veselho ducha * zaloenie: svojm zaloenm je pesimista povaha: mierna povaha * letora: flegmatick letora 5. duevn stav nlada: nestrca pokojnho ducha, pokojn nladu 6. celkov shrn prznanch vlastnost nieoho: revolun duch doby rz charakter: romantick rz, charakter opery ovzduie atmosfra: medzi nimi vldne ovzduie, atmosfra priatestva nlada: nlada neznanlivosti na pracovisku 7. p. osobnos 1 duchaplnos p. dvtip duchapln p dvtipn duchaprzdny p. hlpy 1, bezduch 1 duchaprtomne p. bystro 2. porov. aj pohotov duchaprtomnos p rozvaha 1 duchaprtomn p. pohotov, bystr 2 duchapust p. hlpy (.bezduch I d u c h r p. piritisti! duchrstvo p. piritizmus dcha p. fka 1. 2 duchna p. perina, prikrvka duchovenstvo p klrus

duchovn 1
duchovn 1 1. svisiaci s vedomm, myslenm, psychikou loveka (op telesn); tkajci sa produktov a prejavov vedomia loveka (op. hmotn, materilny) duevn: duchovn, duevn rast; duchovn, duevn aktivita morlny mravn (op. materilny): morlna, mravn pomoc, sila nehmotn nematerilny: nehmotn, nematerilne investcie nevrobn (op. vrobn) neproduktvny (op. produktvny): nevrobn. neproduktvna sfra, oblas p. aj duevn 2. zameran na duchovn oblas, duchovnos spiritulny spiritualistick mystick: duchovn, spirituln. spiritualistick stretnutia; spiritulna, mystick hudba nboensk (op. svetsk): stredovek nboensk pozia; duchovn, nboensk piesne idealistick (op. materialistick): idealistick zaloenie autora, idealistick princp 3. tkajci sa cirkevnej duchovnej oblasti kazsk: duchovn, kazsk stav pastoran pastorlny: pastoran, pastorlna innos: pastoran psobenie duchovn 2 p. kaz dukt p. zlat2 dulova p. hada duma p parlament duma p. myslie 1, prema dumav p. hbav, rozjmav umbier suen podzemok tropickej aromatickej byliny pouvan ako korenie zzvor diunbiernik peivo s prchuou umbiera zzvornk zzvorovnk dumne, dumno p. mlky duna p. presyp duno p. pes dunie ozva sa svislm hlbokm zvukom hua hukotat hra: diake dun, hu vodopd * nr.: dua (Graf) dudnie (Kukun) expr. huhla (tlmene dunie): potok Iwhle expr. romoni: horch romonili hromy expr.: burca bri: vchor burcal duniv p. hrmotn 1 duo 1. spev dvoch spevkov zrove: skladba pre takto spev dueto dvojspev 2. hra dvoch nstrojov zrove: skladba pre takto hru dueto dvojhra 3. p. dvojica dup napodobuje al. naznauje dupnutie, dupot dupi, ps. i dupy zried.: dups dupsu: dup, dup, dupi, dupi, dupotala nohami po holej dlke cupi-dupi cupi-cupi cupi-lupi cupi-rupi, ps. i cupy-dupy at. (napodobuje opakujci sa zvuk): cupi-dupi, ozvalo sa z chodby dupancova p. dupa 1 dupa 1. prudko nalapovat' a pritom vydva tup zvuk dupotat': kone dupali, dupotali po dlabe vydupva vydupkva podupva podupkva (chvami): podupval v akrni expr.: dupka dupi cupka cupota capka lupkat (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbe expr. dubasi (dupa pri tanci) nr expr. dupancova dupsi 2. p. liapa I dp p brloh I, 2

116
dupi p dupa 1 dupi p. dup dupka p. dupa 1, cupota 2 dupkom 1. p. dohora I 2. p. bystro 1 duplexn, duplexov p dvojit duplicita znsobenos al. opakovanost' dva razy: duplicita v rieen lohy dvojitos zdvojenos dvojnsobnos duplicitne p. dvojnsobne duplicitn p. dvojit duplikovan p. opakovan duplikova porov. pripomen 2 dupom, dupovane p. dvojnsobne dupovan p. dvojit dupova 1. porov. zdvojnsobi 2. p. opakova 2 dupovka p. podrka dpnat p. btav dpnie p. meravie dupn (si) p. vzoprie sa 1 dpny p. btav dupot p. lomoz dupotat' p. dupa 1 dups, dupsa p. dup dupsi p. dupa 1 dupv p. dup durdi sa p hneva sa durdiv p. hnevliv 1 durch, durchomdurch p. celkom 1, plne duri 1. nti opusti ist prostredie hna tva: otec duril, hnal deti domov; tva zver vyha odha: matka vyhala deti z izby vha zaha (do inho prostredia): baa zahal ovce do koiara expr.: prata badri badurka buntoi hovor. expr. kri: veer ho badrila, kri la z. kuchyne 2. p. naha 2, sri 1 3. p. budi 1 duri sa l .p. hneva sa 2. p. aka sa d u r k p. buc d u r k a I. p. hrmota 2. p. tucha 3. p. naha 2 d u r k n p. udrie 1 durkota p. hrmota d u r n l.p. div 1.2 2. p. zlostn 1 d'uro p. hlupk dusen p. tlmen, potlan dusinan p. nitrt dusi 1. neumoova dcha al. usmrcova zovretm hrdla krti dlvi dvi d r h n hrdsi: dusil, krtil, dlvil ho kae; lasica drhne, hrdsi kurence uda zada zadha zadrhvat' pikrcovat' (sasti): burina uda, zada an expr.: tantui tentui: chlapci sa v bitke tantuili nr. expr. krti 2. psobi tlakom a silou na nieo dlvi tlai pui: dusila, dlvila zemiaky vidlikou gniavi mliadi rozpa roztla drvi va: gniavi such hrudy zeme; d.d val obilie expr.: miaga madga mangova depsi depi degvi: madgala, degvila nasilu veci do kufra potla utla premha (psobi proti loveku): potla, premha slobodn prejav loveka 3. postihova trpenm, bolesou mori si suova: dusia, moria, sia ju starosti trpi tlai

117
ai: tla, a ho zodpovednos expr.: gniavi dlvi hrdsi kvri: choroba starkho u dlho dlvi, kvri 4. vou psobi proti citom, telesnm stavom a pod. premha potla tlmi: dusila, premhala v sebe zvedavos zadriava zdriava utajova expr. tutla (usilova sa skry): utajova, tutlat smiech 5. zabraova horeniu hasi: dusi, hasi poiar zha zaha uha: zaha zvyky pahreby dusi sa I. nemc dcha zada sa drhn sa dvi sa zadha sa krti sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dvi sa, krti sa kaom hovor.: zachdza sa zachodi sa kni. zastar zalyka sa: zachdzala sa, zalykala sa od plau * kucka (zrove kaa): diea kuck 2. p. tlai sa 2 dusiv 1. p. zadav 1, krtiv 2. p. aiv, skuujci dusno p. spara dusn 1. horci a vlhk sparn: dusn, sparn veer; dusn, sparn poasie expr. zried. znojn (Vajansk, Hviezdoslav) nevetran vydchan (bez prvodu erstvho vzduchu): nevetran, vydchan trieda, miestnos zafajen zadymen (pln oby. cigaretovho dymu): vstpi do zafajenej, zadymenej kaviarne 2. p. aiv, skuujci dua I. vntorn, duchovn, mylienkov svet loveka vntro: rozhran dua, rozhran vntro duch: povea si nieo duchu myse: v mysli m nepokoj
kni. p s y c h a kni. zried p s y c h

dvojit
duie, dunie p. silnie duina p. dunina dunat, duinat majci (bohat) duinu (o plodoch, rastlinch): du(i)nat ovocie msit msnat: duinat, msit, msnatpaprika; msit hrb avnat (s duinou bohatou na avu): avnat jablk, pomarane dunina mkk, avnat npl rastlinnch plodov duina: dunina, duina broskyne hovor, mso: avnat mso slivky dvadsahaliernik minca s hodnotou dvadsa halierov hovor, zastar. al. expr estk (drobn minca vbec) dvadsaproie p. tvrstoroie dvadsatyrihodinov p. celodenn dvakrt p. dvojnsobne dvansmesan p. ron dva razy p. dvojnsobne dveraje p. veraje dvierka p. brna I dvhadlo p. zdvhadlo dvihk p. zdvhadlo dvha porov. zdvihn 1, 2 dv ha sa 1 . porov. zdvihn sa 2. p. nie dvihn p. zdvihn 1, 2 dvihn sa p. zdvihn sa 1, 2 dvojaist p. dvojit dvojak 1. jeden i druh obojak: dvojak, obojak smer; dvojak, obojak monos; obojak rieenie je sprvne 2. p. alon 1, neprimn dvojat, dvojence spolu naroden deti jednej matky hovor, dvojiky: narodili sa im dvojat, dvojence, dvojiky blence blizat: podobaj sa na seba ako blence, blizat dvojlen mat. algebraick sin dvoch velin binm dvojlenn pozostvajci z dvoch lenov odb. binrny: dvojlenn, binrna mnoina; dvojlenn, binrny protiklad odb. dichotomick (delen na dvoje): dichotomick systm dvojdielnos p. dichotmia dvojgarsonira p. dvojgarsnka dvojgarsnka dvojit garsnka zastarv. dvojgarsonira dvojhlska spojenie dvoch samohlskovch prvkov v jednej slabike fungujce ako jedna dlh samohlska diftong: v slovenine s najastejie dvojhlsky, diftongy ia, ie dvojhra p. duo 2 dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateov, s v dvojici pr (dvojica k sebe patriacich ud, zvierat, vec): manelsk pr, tri pry topnok dvojka: dvojka koni hovor.: duo tandem: riadite a jeho nmestnk tvoria vynikajci tandem dvojiky p. dvojat dvoji p. deli 1, poli dvojito p. dvojnsobne dvojitos p. dualizmus, duplicita dvojit jestvujci, vyskytujci sa, opakujci sa dvakrt, dvojmo; pozostvajci z dvoch dvojnsobn: dvojit. dvojnsobn odplata; dvojit, dvojnsobn der zdvojen duplicitn: zdvojen obraz; zdvojen

2. p. zklad 2 3. p. lovek 1 4. p. obyvate duevn tkajci sa psychiky, mysle, vntra loveka psychick: duevn, psychick otrasy, stavy psychologick (svisiaci so psycholgiou ako myslenm, duevnm zaloenm loveka): psychologick vlastnosti mentlny rozumov intelektulny intelektulsky mylienkov: mentlne poruchy; rozumov, intelektulna, intelektulska prca; mentlne, rozumov, mylienkov schopnosti vntorn: vntorn svet, ivot, nepokoj loveka duchovn (op. telesn): duevn, duchovn rast, vvin dui sa p. tvrdi1, prisaha sa dkom p. naraz 2 dun p. dchavin dok mnostvo npoja vypit bez preruenia dtek: vypi pohr najeden dok, dtek * glg hit: potiahnu z kraha dobr glg, hit expr. log: log piva dupastier p. kaz dtek p dok, hit du svisl a jednosmerne sa pohybova (o vetre) fka fua dcha: vietor duje, fka od severu fia svia hvzda (vydva pritom vysok tn): vzduch svial okolo ns via van (s menou intenzitou): veje tepl vetrk podva pofukova povieva (chvami): od rieky povieval chlad vchori vchri (s velkou intenzitou): brka vichila z.a noci burca hua (vydva aj duniv zvuky): vietor burca, hu du sa l . p rozpna sa 1 2. p. hneva sa dutina p. diera 1 dutav p. btav, prchniv dut 1. p. btav, przdny 1,2 2. p. tup 3 de p. vea di p. siln 1, mocn 2

dvojjazynos
okn; odovzdal dvojit, duplicitn sprvu hovor, dupovan: upovanporcia odb. dubletn: dubletn forma tech. duplexn duplexov: duplexn, duplexov erpadlo neskl. kni> double [vysl. dub] /asiar dvojm dvojn dvojaist dvojjazynos p bilingvizmus dvojjazyn svisiaci s dvojjazynosou, t. j. s uplatovanm, ovldanm, pouvanm dvoch jazykov dvojjazvkov: dvojjazyn, dvojjazykov kultra dvojreov: dvojreov prostredie bilingvlny bilingvistick (hovoriaci, puci dvoma jazykmi): bilingvlne, bilingvistick obyvatestvo prekladov (tlmoiaci z jednho jazyka do druhho): prekladov slovnky dvojjazykov p. dvojjazyn dvojka p. dvojica dvojklan p rozdvojen 2 dvojkoajn p. nejednotn dvojmo p dvojnsobne dvojm p dvojit dvojnsobne vyjadruje nsobenosdeja. stavu, prznaku, vlastnosti a pod. slom dva dvojilo dvojmo zdvojene: plech sa mus na kraji dvojnsobne, dvojito zahnili: bez okuliarov vid dvojmo, zdvojene dvakrt dva razy: je dvakrt, dva razy silnej ako jeho bral duplicitne hovoi dupom dupovane: vrtil mu to vetko dupom. dupovane zastai dvojno dvojne
(Sldkovi, Vajansk)

118
akm sa vyznaovala vetkya Ptia): ptick odpove p. aj zhadn 2 dvor 1. nezastavan, oby. ohraden priestor pri dome. budove: po dvore behaj husi expr dvorec (men dvor): dom s dvorcom 2. p. gazdovstvo dvorana p. hala 1 dvorec 1. p. dvor I 2. p kurt dvori usilova sa zska nklonnos dievaa, eny uchdza sa ma sa: dvoril jej u dlho; o dieva sa vytrvalo uchdzal; mal sa k nej, okolo nej cel veer zaliea sa lichotit' lka sa expr. hrkta (dvori reami): zalieal sa, hrktal kolegyniam hovor.: nahovra si kurizova bra (na niekoho): nahovral si kamartku; kurizoval tudentkm; bral na blondny flirtova (ahkomysene, nezvzne dvori): flirtuje s kadou enou zvdza (navdza na bostn vzah): zvdzal tanenicu * hovor, krti sa toi sa expr obletova (upozorova na seba stlou prtomnosou): krti sa okolo mladch dievat hovor.expr.: pli* opaova aha (za km): pli za poernmi brunetami: opauje kad suku subt. bali dvormajster sprvca krovskho al. achtickho dvora dvornk dvornk p. dvormajster dvornos p. zdvorilos dvorn I. pestovan v stredoveku na knieacch dvoroch galantn rytiersky kni. kurtozny: dvorn, galantn, rytierska pozia; kurtozne umenie 2. p. galantn 1. zdvoril dyar p. hnaka dyha lenk. oby. dreven dotika pouvan na obkladanie nbytku zastar furnier f u r n r fornier: leten dyha, leten furnier, fornier dych vydychovan vzduch para: dychom, parou si ohrieva skrehnut prsty dcha 1. nabera vzduch do pc a vypa ho odb. respirova: dcha, respirova zhlboka vdychova odb inpirova (nabera vzduch) vydychova odb. exspirova (vypa vzduch z pc) dcha fka (dcha so zdraznenm vdychu): dcha, fka si do dlan dycha fua odfukova supie (prudko a rchlo dcha): dychali od nmahy expr.: fua funie fu kota zdma (ako, namhavo dcha): tla vozk a ako fun, zdma expr. zried dychota 2. p. i 1 3. p. vyarova 2 dchavinos, dchavica p. astma dchavin trpiaci zduchom, ako dchajci (o loveku, zvierati): charakteristick pre zduch astmatick dusiv: dchavin, astmatick pacient; dchavin, astmatick, dusiv kae * zadav zried. zduiv zdulivv dun expr zduchav hovor /.dchavin dycha p. dcha 1 dychota p. dcha 1 dychti p. ti dychtiv vnivo, nedokavo tiaci: svediaci o dychtivosti chtiv iadostiv: dychtiv po poznan, chtiv poznania: dychtiv, iadostiv pohad tiaci baiaci baiv ban hladn lan smdn (po duchovnch al. materilnych veciach): tiaci, baiaci, hladn.

dvojnsobnos p duplicita dvojnsobn p. dvojit dvojne, dvojno p. dvojnsobne dvojn p. dvojit dvojpohlavnos p hermafroditizmus dvojpohlavn p. obojpohlavn dvojpolrny p rozdvojen I dvojplov odb. 1. majci dva ply odb. bipolrny: dvojplov, bipolrny magnet; dvojplov, bipolrne premietanie 2. p. rozdvojen I dvojreov p dvojjazyn dvojrozmern majci dva rozmery plon: dvojrozmern. plon obrazec; plon zobrazenie, videnie dvojrun p. obojrune dvojspev p. duo 1 dvojstrann ktor sa vzahuje na dve strany, plat pre obidve strany bilaterlny: dvojstrann, bilaterlne zmluvy obojstrann kni. obapoln: obojstrann, obapoln dohoda; obojstrann zvzky odb ambivalentn (zahrnujci aj protiklad) p. aj vzjomn dvojtvar p dubleta dvojtvrny p. falon 1. neprimn dvojtvar odb vyskytujci sa v dvoch rozlinch tvaroch odb dimorfn: dvojtvar, dimorfn prvok dvojzmyseln p dvojznan, neslun dvojznan ktor m dvojak vznam, vklad, dvojak hodnotenie (op. jednoznan) dvojzmyseln: dvojznan, dvojzmyseln vraz; dvojznan, dvojzmyseln smev nejednoznan nejasn neurit (op. jasn, konkrtny): nejednoznan, nejasn vyjadrenie; nejasn, neurit narky kni ptick (podobn.

119
lan, smdn po lske, bohatstve tobn: tobn oakvanie nedokav (ktor sa nevie doka): nedokav mlados, nedokav zvedavos expr rozdychten: cel je dychtiv, rozychten zried. pachtiv dka p. bodk dym plyny a iastoky popola vznikajce pri horen: tabakov dym mud (hust ierny dym): tiplav mud splensk ad: zpach adu k r (Timrava) smud (ierny tipav dym): smud napal izby dymi vypa dym adi kadi mudi: lampa dym, ad; komn mud, kad kraj. expr. smudi nr. expr kundrit: tovre smud. kundr dymi sa neos. vychdza ako dym adi sa kadi sa mudi sa: z tovrne sa dym kdolisa kundoli sa expr. kudli sa (v kdoloch): z komna sa kol
kraj. expr. S i n i l d i Sa nr. expr. k u n d r i t Sa

editor
din p. cr dzindzk p. tlaidlo

d
davot l . p . rozhovor 2.p. tebot davota expr. ivo, prjemnm hlasom hovori (oby. o deoch, ench) expr.: tebota vitori: deti na dvore davotali. tebotali expr.: veholi eveli hlaholit hrkta: dievence hrktali o przdninovch zitkoch expr. ibtka (Botto; o hsatch) dbn, dhnok p. krah dber p. diea dem p. lekvr I demova p tancova dentlmen p. gavalier I dentlmensk p galantn 1, zdvoril dentrk p. achtic I dentry p. achta dga p. pcha 1 dgasa 1. p. tlai sa 1 2. p. jes 1 din p. duch 1 dingischn p. dikttor dnsy p. texasky dp p. automobil dob l.p. obchod 2. p. zrobok 3. p. prca 2 duga p. strka 2. tucha dugn p. stri 2 dugn si p. vypi si duchn p. spadn 1 dunga 1. hust, ako prstupn tropick les: africk dunga divoina (div prroda): nepreniknuten divoina prales (les nedotknut udskm zsahom) 2. p. zmtok 2 durda p. blnka ds p. ava 1

dymnk p. komn dymov p. siv 1 dya 1. rastlina prbuzn tekvici rodiaca velk guat plody s ervenou sladkou duninou (bot. dya erven): rastlina prbuzn tekvici so sladkmi ltozelenmi plodmi (bot. meln cukrov) meln: jes (erven) dyu, (erven) meln; m rd sladk lt dyu, sladk lt meln dynka (oby. meln cukrov) 2. p. tekvica I dynamickos p. dynamika dynamick ktor zaha, prejavuje pohyb, zmenu, silu hybn (spsobujci pohyb, vvin: op. statick): dynamick, hybn faktor; dynamick, hybn sily pohybliv rchly (op. pomal): pohybliv, rchla hra; pohybliv, rchly hr temperamentn energick iv (prejavujci temperament, energickos): temperamentn, energick osobnos; temperamentn, iv hudba; iv tanec, iv rozprvanie * rezk vrtk dynamika ustavin zmena, pohyb, vvin nieoho dynamickos* kni dynamizmus (op. statickos): dynamika, dynamizmus jazyka; spoloensk dynamika, dynamickos ivos dynamit p. vbunina dynamizmus p. dynamika dynamizova porov. zrchli dynasta p. panovnk dynastia p. rod I dynastick p. rodinn 1 dza technick zariadenie na regulciu prtoku kvapaliny al. plynu hubica: vstrekovacia dza, hubica hovor, dza tech. slang, tryska: tryska karburtora dyzentria infekn revn choroba ervienka zastarv. plavica dza p. dza

ee
e, p. eh 1 eben p. er 1 ebenov p. ierny 1 ebonit p. kauuk ebur p. slonovina eden p. raj, nebo 1 edcia rad diel s jednotnou pravou: edcia Klub milovnkov pozie kninica: Hviezdoslavova kninica sria: romn vyiel v srii bestsellerov edikt p. rozhodnutie I editor p. vydavate

dz
dzgn p. kus 1 dzign p. spadn I

edukcia
edukcia p. vchova edukan p. vchovn edukovan p. vychovan efekt 1. to, o vzchdza ako iadan z istej innosti: lieenie nemalo nijak efekt * inok vsledok: pobyt v kpeoch mal blahodarn inky, vsledky efektivita efektvnos innos: efektivita, efektvnos, innos preventvnych opatren je mala subt. dopad zastar. in (Karva) 2. vsledok psobenia vonkajch popudov na zmysly. na myse: vypota nieo na efekt d o j e m : robi dobr dojem zdanie: sdi poda zdania * kni. impresia efektivita, efektvnos p. efekt i efektvny 1. p. inn, sporn 2. p. skuton 1 efektn ktor vyvolva siln dojem (najm vonkajkom, navonok) psobiv inn: efektn, psobiv vzdoba; efektn, inn osvetlenie r a f i n o v a n (vypotan na efekt): rafinovan aty, rafinovan elegancia vyumelkovan: vyumelkovan es p. aj bombastick efemra p. podenka efemrny, efemerick p. doasn, pominuten: bezvznamn egalita p. rovnos egalizova p. vyrovna 2 egida p. ochrana 2 ego p. ja egocentrick p. sebeck egocentrizmus p. egoizmus egoista kto sa star iba o seba. o svoj vlastn prospech bez ohadu na inch (op. altruista) sebec: na staros sa z neho stal egoista, sebec egoistick p. sebeck egoizmus princp konania a sprvania loveka sledu jceho predovetkm vlastn prospech a upravujceho poda toho svoj vzah k ostatnm uom (op. altruizmus) sebectvo: vo vzahu k udom prevlda uho egoizmus, sebectvo egocentrizmus (zameranie na vlastn osobu) egre tnist zhradn ker; duinat plod tohto kra hovor, polka eh 1. vyjadruje nezujem, ahostajnos, odmietanie a pod. ech e ej: eh, e, ej, o tam po tom ach och: Ach, och, daj u konene pokoj! 2. p. ej 1 3. p. ach 2 ehe p. aha 2. hop 2 ech l . p . eh I 2. p. ej 1 3 . p . ach 2 echo p. ozvena 1. ohlas I ej 1. vyjadruje rados, veselos, obdiv, spokojnos, uspokojenie a pod. eh ech: ej, ech, to sa mi pi a j a j a j j aj t a j a j a j a j j : ajaj, aj, aleje tu veselo hej: ej, hej, lo je ivot h a j h j hoj h o j o j hojj hohj oj ojoj ojj: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nm tu dobre j a j j j j a j a j j o j j j j o j o j j u j j u j j u j u j j u j j : jaj, joj, juj, i som rd juch j u c h j u c h a c h h u r slva (vyjadruje brliv rados): juch, hur, slva, vyhrali sme 2. p. eh 1 3. p. ach 2 ejha l.p. ach 1. fha 2. p dajsamiboe

120
eklatantne 1 . p. zretene 1, porov. aj presvediv 2. porov. vborne eklatantn 1. p. zjavn, presvediv 2. p. vborn eklektick p. netvoiv 1 ekonm 1. odbornk v ekonmii n r o d o h o s p o d r 2. p. hospodr ekonmia, ekonomickos p ekonomika 2 ekonomick 1. ktor sa tka ekonomiky, vrobnej innosti hospodrsky: ekonomick systm, hospodrsky vvin vrobn: vrobn vzahy * n r o d o h o s p o d r sky 2. p. sporn ekonomika 1. spsob organizovania vroby, obchodu, sluieb a pod. v spolonosti hospodrstvo: trhov ekonomika, trhov hospodrstvo 2. zameranos na zisk a elnos hospodrnos: ekonomika, hospodrnos vo vrobe ekonmia ekonomickos spornos ekrazit p. vbunina ektognny p. vonkaj ekvtor p. rovnk ekvilibrista p. artista ekvip p. ko ekvipolentn p. rovnocenn ekvivalentn p. rovnocenn ekzm ick. druh konej choroby liaj: ma na nohe ekzm, liaj vyrka (vo veobecnosti) eln sstreden, hlbok zujem: vonkajie prejavy tohto zujmu zaujatie oduevnenie nadenie: robi nieo s vekm elnom, oduevnenm, zaujatm, nadenm entuziazmus: pracovn entuziazmus idealizmus: mlad s naplnen idealizmom vehemencia: obhajova nieo s neakanou vehemenciou verva: pusti sa s vervou do hry horlivos zpal zaplenie: strati zpal kni. vzlet expr. miazga: ctil, ako sa doho vlieva nov miazga elasticita schopnos vrti sa po ohnut, stlaen do pvodnej polohy elastickos prunos ohybnos: elasticita, elastickos tkaniva; prunos, ohybnos gumy elastickos p. elasticita elastick p prun 1, 2 eldordo p. raj elefant p. slon elegn p. vihk, krsavec elegancia vyberan vkusnos v obliekan, sprvan, v prave nieoho elegantnos: vdy sa vyznaoval eleganciou, elegantnosou uhladenos: prepiata uhlaenos ladnos grcia graciozita graciznos: pohybova sa s ladnosou, grciou vkus vkusnos: jej vkus v obliekan je znmy vihctvo (vypnav elegancia) hovor, vih: robi nieo so vihom hovor. ik (Vajansk) hovor. expr. m m c : chbal jej mrnc elegantnos p elegancia elegantn p. vkusn, ladn, pekn 1 elgia literrne al. hudobn dielo smutnho charakteru alospev elegick p. smutn, alostn I elektrika p. elektrina

121
elektrina energia vyvolan vzjomnm psobenm a pohybom astc hmoty hovor, elektrika: prstroj pohan elektrinou, elektrikou hovor, p r d : vypn prd slang, ava elektrizova p. uchvti 2 elektromobil p. automobil element 1. p. as, zloka 2. p. ivel 1 elementrny p. zkladn: jednoduch I elv p. zaiatonk elevtor p. dopravnk eliminan p. vyluovac eliminova p. vyli 1. odstrni 2 elipsa lngv. vypustenie asti vety, vrazu bez naruenia zmyslu vpustka spora elipsovit ktor m tvar elipsy eliptick: ihrisko elipsovitho, eliptickho tvaru ovlny: obraz v ovlnom rme; obrus na ovlnom, elipsovitom stole vajcovit (majci tvar vajca): vajcovit kamene, vajcovit obrysy p. aj podlhovast elipsov p. ovlny, podlhovast eliptick 1. p. elipsovit, vajcovit 2. p. nepln elita p. vkvet elitn p. vyberan 1, vborn elixr zzran lieiv al. omladzujci npoj ivotobudi elokventn p. vren 1 elyzejsk p. krsny 1, ndhern 1 email l.p. smalt 2. p. sklovina I emancipovan p. nezvisl, rovnoprvny, slobodn I emancipova sa p. osamostatni sa emblm p. znak 3 embryo p. zrodok I embryonlny p. zkladn, zaiaton emeritn p. penzionovan; zaslil emeritovan p. penzionovan emfatick p. vzruen 1 emigrcia 1. sahovanie sa na zemie inho ttu, oby. s cieom trvalo sa tam usadi (op. imigrcia) vysahovalectvo 2. p. vyhnanstvo emigrant kto sa vysahoval z vlasti (op. imigrant) vysahovalec emigrantstvo p. vyhnanstvo emigrova ods natrvalo do cudziny (op. imigrova) vysahova sa: pred vojnou emigrovali, vysahovali sa do Ameriky fraz. ods za chlebom (emigrova z hospodrskych prin) expr. vyvandrova eminentn l.p. vborn 2. p. prvorad, hlavn 1 emisr p. vyslanec emisia 1. danie do obehu vydanie: emisia, vydanie peaz, znmok 2. fvz trval vydvanie energie navonok radicia vyarovanie iarenie: rdioaktvne iarenie emitovat' p. iari 1. vyarova I, sla emcia p. vzruenie I emocionalita schopnos vyvolva emcie; podliehanie emcim emocionlnos emotvnos emonos citovos: emocionalita, emocionlnos, emotvnos vrazu; kladn udsk emocionalita, emocionlnos, emotvnos. citovos emocionlnos p. emocionalita emocionlny p. citov 1; citliv 2 emonos p. emocionalita emon p. citov 1 emotvnos p. emocionalita emotvny p citov 1 empria p. sksenos empiricky p. sksenostne en bloc p. spolu 2, hromadne encin p. horec encyklopdia p. slovnk I encyklopedick p. nun; vestrann endemick p. miestny

epiderma

endlova niami robi obrubu na ltke obrubovat': endlovanie, obrubovanie zclon lemova (dva na okraj ltky obrubu, ps a pod.) endognny p. vntorn 1 energia p. sila 1, 2 energickos p. draz 1 energicky p. rzne, rezko 2, rozhodne 1, strmo 3, silno I energick schopn rzne kona (o loveku); svediaci o rznosti rzny rezoltny: energick, rzna, rezoltna ena kni. razantn: razantn povaha rozhodn (prejavujci rozhodnos): rozhodn krok * radiklny (prejavujci radiklnos): radiklny zsah drazn: drazn prejav, drazn gesto generlsky velitesk (typick pre generla, velitea): generlske, velitesk pohyby * priebojn kni. ivotapln (pln priebojnosti, ivotnej energie) siln (op. slab): priebojn hr; ivotapln, siln osobnos pevn ist: pevn, ist hlas rezk prudk: dostal rezk, prudk odpove en face p. spredu enharmonick p. rovnozvun enigmatick p. zhadn 2 enjambement p. presah enormne p. vemi enormn p. obrovsk, nesmierny, velk 1 ensemble p. zbor 2, sbor 2 entuziast p. nadenec entuziastick p. naden 2. zpalist entuziazmus p. eln, zpal 2 enumercia p. spis, zoznam enumeran, enumeratvnv p numeratvny enzm bielkovinov ltka urchujca chemick reakcie v ivom organizme chem. ferment eolsk p. jemn 3 epentetick p. vkladn epicentrum p. stred 1 epick zaloen na deji, rozprvan; typick pre epiku dejov fabulrny fabulov: epick, dejov, fabulmy, fabulov princp odb. vpravn: epick, vpravn bse pbhov (ktor m prbeh): pbhov literatra prozaick (op. poetick): prozaick charakter textu rozprvask rozprvai naran naratvny: rozprvask, naran umenie, nre
zastar. r o z p r a v n

epidmia p. nkaza epidemick p. hromadn epiderma p. pokoka

epign
epign p. napodobovate epignsky p. nepvodn epika literrny druh, ktorho zkladom je rozprvanie, dej prza epikurejec p. poitk epiku re jsk p. pitkrsky epikurejstvo p pitkrstvo epilepsia nervov choroba prejavujca sa zchvatmi, kmi padcnica hovor zrdnik psotnk mrcha choroba zl choroba hovor. expr. beah nr.: vraobnk vred epilg p dodatok, zver 1 epilogizova p zakoni episkoplny p biskupsk epitola p. list 1 epitel a n a t tkanivo z buniek priradench tesne k sebe. ktor pokrvaj von povrch al. vystielaj dutiny vstelka epiteton p. prvlastok 2 epizda p. prhoda epizdny, epizodick p vedaj 3 epocha I. ohranien dlh asov sek: nov historick epocha ra: prekresanskra obdobie: volebn obdobie etapa: vvinov etapa doba: v naej dobe prevlda technika 2. p. as epochlny p. prevratn, vznamn I epoleta p. vloka epopeja p. epos epos rozsiahla epick bse epopeja: romantick epos, romantick epopeja ra 1. p. epocha 1, as 1 2. p letopoet errny p. ttny erb znak vyjadrujci prslunos k nieomu: achtick, rodov erb cmer: zemiansky cmer tt: tt mesta Bratislavy erbova p zdedi erda vydva zvuk typick pre koa expr mihaha: k spokojne erdz, mihah expr. /.ried. mihotat' nr.: hra pohrieva (chvami) eremita p. pustovnk I eremit p. pustova ergo p. teda 1 erika rastlina podobn vresu hot. vresovec erodova p. podmva erotick sexulne zaloen, sexulne silno psobiaci (o loveku): svediaci o tom: tkajci sa telesnej lsky sexulny zmyseln: erotick, sexulna, zmyseln ena: erotick, sexulne gesto; zmyseln pohady drdiv vzruujci (eroticky) subt. rajcovn: drdiv, vzruujca bytost, chdza bostn kni. milostn: bostn, milostn vztahy intmny: intmny partner pornografick (hrubo erotick): pornografick literatra, pornografick film erotika pohlavn lska zmyselnos sexualita sexulnos erotomansk p. chlipn erudovan p vzdelan erupcia p vyrka eruptvne p prudko 3

122
eruptvny p. vbun 2. prudk 2 esenbk p. policajt esencia p. vaok 1 esencilny, esencionlny p podstatn 1 eskalova p. stupova eskamot p kzlo 1 eskamotr l . p kzelnk 2. p klamr eskamotova p. ari eskortova p. odvies 1 eso 1. karta najvyej hodnoty tz: erven eso, erven t: 2. p. znalec, odbornk, profesionl espreso,espresso l.p. kvovar 2. p. kaviare 3. p kva esprit p. dvtip estetick p. pekn 1. vkusn estrda p pdium estrdny p. zbavn 1 ete 1. vyjadruje rozmnoovanie, zvovanie potu nieoho. zvyovanie miery deja a pod. okrem toho alej potom: nazbierali dubky, masliaky a ete, okrem toho. alej kuriatka a rdziky; zostal tam Jano. Joo, Fero, potom Juro a Mio viac viacej: o chce viac, viacej'.' navye: navye si zlomil nohu
kni. /.astar. t e m

2. vyjadruje trvanie deja stle alej nad alej: ete, stle je zima; alej, nad alej tuduje /astar dia 3. v zpornej vete vyjadruje nezaatie de ja doteraz dosia posia doposia: ete, doteraz nm nezaplatili; dosia, posia, doposia nevedia psal 4. p. dokonca I 5. p mono 2 6. p. navye 2 7. p vbec 1 etebk p. policajt etablovat' sa p usadi sa 1 etapa 1. p. as 2. p. as I. epocha 1 3. p. stupe I etapovite p. postupne 1 etapovit p postupn etapovo p. postupne 1 etapov p. postupn et p. poschodie etar p. polica terick 1. p. prchav 1 2. p. krehk 3, jemn 6 etick p. mravn 1, morlny I etika 1. filozofick disciplna zaoberajca sa morlnymi javmi mravouka (uenie o mravnosti): kresansk etika, mravouka zastar. mravoveda 2. sstava mravnch noriem morlka mravnos: ohrozova etiku, morlku, mravnos etiketa p. nlepka etnick p. nrodnostn, nrodn I etnikum p. nrod 1 etnograf odbornk v etnografii nrodopisec etnolg etnografia veda zaoberajca sa hmotnou a duchovnou udovou kultrou nrodopis etnolgia etnografick p. folklrny etnolg p. etnograf etnolgia p. etnografia etui p puzdro etylalkohol p. lieh eufemistick p jemn 6 eufemizmus vraz pomenvajci neprjemn jav jemnejm spsobom zjemnenie

123
eufnia odb. szvun zoskupenie tnov al. hlsok (op. kakofnia) ubozvunos ubozvuk euforick p. ubozvun euforick p. povznesen 1 eukalyptus teplomiln strom, ktorho listy obsahuj aromatick olej boi blahovink eunuch vykastrovan mu kastrt expr klietenec vyklietenec vymikovanec evakuova premiestni obyvateov (oby. z ohrozenej oblasti) a tm uvoni obydlia, mest, oblasti vysahova: pred povodou museli cel dediny evakuoval, vysluhoval vysdlit': vysdlit' obyvateov zo zamorenho zemia deloova (radne premiestni, oby. proti vli) evanjelik prslunk kresanskej cirkvi vychdzajcej z uenia M. Luthera hovor, lutern eventualita p monos 1, prpad 1 eventulne p prpadne 1, 2. mono 2 eventulny p. mon evidencia p. prehad 2, zoznam evidentne p zretene 1 evidentn p. jasn 2, zjavn evidova admin. ma. robi zznam, prehad, evidenciu o nieom zaznamenva zaznaova zachy tva: evidoval, zaznamenval, zachytval vetky zmeny registrova (dva do zoznamu): registrova, evidova vetkch kandidtov * zapisova (psomne evidova) protokolova (zapisova do radnho zznamu) evokova p. vyvola 2 evolcia p. vvin evolun p. vvinov ex porov. naraz ex abrupto p. nepripravene exaktn p. presn 5 exaltcia p. vzruenie I. nadenie exaltov an p. vzruen 1. naden 1 exaltovat' p. vzrui exmen p. skka 2 examinova porov. vyska exantm p. vyrka excelentne p. vborne 1 excelentn p. vborn excelova predstavi sa vynikajcimi vsledkami (a predstihn ostatnch) vynikn* vyznamenat'sa: na skkach exceloval, vynikol, vyznamenal sa hovor, blysn sa ukza sa expr zaiari: blysol sa, ukzal sa svojou uenosou; exceloval, zaiaril hereckm vkonom kni zaskvie sa: zaskvie sa vedomosami p. aj vynika excenter p. vstrednk excentricita, excentrickos p. extravagancia excentrick p. vstredn 1, 2 excerpt p. vpis exces p. vtrnos execrova p. preha 2 exekvova p. skonfikova exemplr p. kus 2 exemplrne 1. porov. vzorov 2. p. prsne 1 exemplrny p. vzorov exil p. vyhnanstvo

experimenttorsk
existencia I. shrn javov charakterizujcich iv organizmus ivot: boj o existenciu, o ivot jestvovanie: jestvovanie hmoty * kni. bytie: spoloensk bytie kni.: scno scnos: zkony scna, formy scnosti 2. p. zamestnanie 1. prca 2 3. p. lovek 1, bytos 1 4. p. vskyt existenn p. ivotn 1 existova p by 1, jestvova, trva 1. panova 2 existujci p. dan 1 exitova p. umrie exitus p. smrt 1 exkavtor p rpadlo exkluzivita, exkluzvnos p. extravagancia exkluzvny l . p mimoriadny 1, prznakov, vlun 1 2. p. prepychov exkurz p. odboka 1. odchlka exkurzia p. vychdzka 1, vlet exkuzova sa p. ospravedlni sa exkvizitn p. vyberan 2. vzcny 2 exn p. umrie exognny p vonkaj exoterick p. verejn I, vonkaj exotickos l . p exotika 1 2. p. romantika 1 exotick pochdzajci z alekch tropickch al. zmorskch krajn, netypick pre domce prostredie cudzok r a j n : exotick, cudzokrajn zjav; exotick, cudzokrajn men cudzozemsk: cudzozemsk rastliny, ivochy zvltny neobyajn nezvyajn: zvltna, neobyajn, nezvyajn krsa; zvltny, neobyajn strom p. aj neobyajn, zaujmav exotika 1. shrn charakteristickch prznakov zmorskch. tropickch krajn, ich obyvateov, v nich sa vyskytujcich vec exotickos: exotika, exotickost junch mor cudzokrajnos: v sprvan prisahovalca bada cudzokrajnos 2. p. romantika I expanzia 1. rozirovanie zemia, vplyvu, oby. nsiln expanzivita expanzvnos: hospodrska, vojensk expanzia, expanzivita, expanzvnos rozpnavos: rozpnavos vemoc vbojnos dobvvanos: nrod bol znmy svojou vbojnosou, dobyvanosou 2. rozirovanie, zvovanie objemu expanzivita expanzvnos rozpnavos: expanzia, rozpnavos plynov expanzivita, expanzvnos p. expanzia 1.2 expanzvny, expanzn 1. p. rozpnav 1 2. p. dobyvan expedcia 1. miesto, odkia sa nieo vypravuje: expedcia balkov, listov vprava: vpravna batoiny 2. p. vprava expedova admin. al. poi. posiela adrestovi vypravova rozosiela: kad de expedova, rozosiela ersn tovar odosiela: expedova, odosiela radn spisy, potu experiment p. pokus experimentlne p. skusmo experimentlny p pokusn experimenttor kto rob pokusy (najm vo vede) zastarav. pokusu k: vynikajci experimenttor, pokusnk experimenttorsk p. pokusn

experimentova
experimentova pokusmi zisova nieo robi pokusy ska: neboj so v umen experimentova, ska; experimentuje, rob pokusy s novmi ltkami expert p. odbornk, znalec, poradca, profesionl expertza p. posudok, kritika expertn, expertzny p. odborn explicitne, explicite p. vslovne I, priamo 4 explicitn p vslovn explikcia p, vklad explikova p. vysvetli, objasni exploattor p. vykoisovatel' exploatova 1. p. vykoisovat' 2. p. ai1 I explodova p. vybuchn 1, 2 explzia p. vbuch 1, 2 explozvne 1. porov. vbun 1, 2 2. p. prudko 3 explozvny p. vbun 1, 2: prudk 2 exponent 1. p. predstavite 2. p. odmocnite exponovan p. dleit 1 exponova sa p. angaova sa export p. vvoz exportr p. vvozca exportne p. vborne 1 exportn p. vvozn exportova predva a dopravova do cudziny (op. importova) vyva (op. dova): exportujeme, vyvame stroje za mnoho milinov korn ex post p. dodatone expoz p. prejav 1 expozcia 1. sbor vystavovanch predmetov: expozcia obrazov vstava: vstava perkov vstavka: vstavka knlt saln (expozcia umeleckch diel al. priemyselnch vrobkov): jarn saln 2. osvetlenie fotografickho materilu osvit 3. p. vod expozimeter fot. prstroj na urenie trvania expozcie osvitomer expozitra p. poboka expres 1. p. rchly, srny 2. p. rchlo expresivita vyjadrenie citovho al. vovho vzahu, citov zafarbenie expresvnos: expresivita, expresvnos slova, prejavu citovos: hereck prednes bol pln citovosti expresvnos p. expresivita expresvny p. citov 1 expresne p. rchlo expresn p. rchly, srny expressis verbis p. vslovne 1 exspircia p. vdych exspirova p. dcha I exsudt p sekrt extatick p. naden 1, vzruen 1 extza p. vzruenie I extenzvne 1. porov. kvantitatvny 2. p. obrne extenzvny p. obrny 1, kvantitatvny exterir p. vonkajok 1 extern p. vonkaj extra 1 1. p. samostatn 2, osobitn 1. 3 , 4 . oddelen 2. p. mimoriadny I, vnimon extra : 1. p. mimoriadne 2, osobitne 3, vemi 2. p. oddelene. osobitne I. samostatne 2 3. p. osobitne 2 extrahova 1. p. vylhova 2. p. trha 3

124
extrakt p. vaok 1 e x t r a o r d i n r n v p. mimoriadny 1 extravagancia nieo mimoriadne, zvltne, oby. prepiate. zvelien, vstredn in extravagantnos vstednost": extravagancia, extravagantnos, vstednost' sprvan, v obliekan exkluzvnos exkluzivita (odchylnost' od priemeru) prepiatos excentricita excentrickos* n p a d n o s * prestrelok: mdne prestrelky vstrelok: vstrelky mladosti extrm extrmnos: extrmnos v jazykovch prejavoch extravagantnos p. extravagancia e x t r a v a g a n t n p. vstredn I, npadn 2. prznakov extrm 1. posledn hranica extrmnos krajnos: s, zachdza do extrmov protipl (opan pl): ich nzory s dva extrmy, protiply 2. p. extravagancia extrmistick p. krajn 1, vstredn 1 extrmnos l . p . e x t r m 1 2.p.extravagancia extrmny p. krajn 1. vstredn I extrovn p. mimoriadny 1 exulant p vyhnanec 1 ezoterick p. tajn'

f
fabrick p. sriov 1 f a b r i k a p. tovre fabrikcia p. vroba f a b r i k a n t p. tovrnik f a b r i k t p vrobok fabrikova p. vyrba I, tvori 1 fabula l . p . dej 2.p.rozprvka 1, poves 1 f a b u l r n y p. epick fabulista p. rozprvkar fabulova p. vyma fabulov p. epick fc naznauje zvuk pri (nhlom) dere dlaou, pri plesknut najm po tvri; naznauje takto der ask: fc, flsk, bolo pou z izby po kaom zauchu plesk pask: matka zrazu plesk, pask synovi po lci llink f u k (naznauje udretie): fc, flink, fuk jej jednu po hlave pc bc (naznauje silnejie, siln udretie): zrazu pc, bc mu po ruke chus chust: chus, chust mu po papuli vc: vc ho po chrbte ap (naznauje slab udretie): ap decku po zadoku facka p. zaucho facka p. zaukova facn p. udrie 1 f p. obvz fakova p. artova I faova porov. obviaza fdnos p. suchoprnost", stereotypnos, nuda 1. 2 fdny p. jednotvrny, stereotypn, nezaujmav f a f r a p. pini 1 f a f r a sa p. babra sa 1. 2

fafrnok p. diea 1, chlapec 1 fafrnsk p. ibalsk fagan p. chlapec 1 fach p. oblas 2 fachman p. odbornk, znalec, profesionl fachmansk p odborn fair p. estn 1 fajansa p. keramika faji vdychova a vydychova dym z tlejceho tabaku expr : smokli smoli dra cmfa: ustavine faj, smokl, cml'a lacn cigarety expr. /.ried. bagova (Sloboda) trocha expr. pofajieva (chvami spokojne faji) expr. aha poahova: ah u desiatu cigaretu pejor.: kadi mudi dymi smradi: kadia, smraia tu, e sa ned dcha * expr.: bafa bafka pufka pipka (faji z fajky a vydva pritom charakteristick zvuk): spokojne bafk, pufk, pipk zo zapekaky expr. pobafkva (si) /.ried. fajka pren. puka (faji z fajky): puk si z. fajoky expr posipkva (faji z fajky a vydva pritom sipav zvuk) hovor, lukova (faji a pritom prehlta dym) fajivo p. tabak fajka ninie, z ktorho sa faj: napcha si fajku zapekaka (fajka s hlinenou hlavikou) ibuk (krtka tureck fajka) porcelnka (fajka z porcelnu) debrecnka (star druh fajky) hovor, gypsovka (fajka z gypsu) penovka (fajka z morskej peny) /astar. ppa (Vajansk) hovor, ulka fajka p. faji fajn . p. dobr 2-4. prjemn 2. p. vborne 1. 2; prjemne fajne p. prjemne ajnota l.p. finesa 2.p. pochka fajnovka p nedotklivec fajnovos 1. p. finesa 2. p. pochka fajnov,fajn l.p.dobr3,kvalitn,jemn 2.p.jemn, uhladen 1, vyberan 1. 2 ajnmeker p. makrtnk, pitkr ajnmekerstvo p. pitkrstvo fajront p. vono2 fajta p druh' I, 2, typ I fajzom p. spolu 2 fka l.p. pini 2 2. p. nadva 1 fakr p. kzelnk faka ty na svietenie opatren na jednom konci zpalnou hmotou: zapli faku kni. pochode: nies pochode * smolenica smolnica (faka namoen do smoly): svetlo smolenice, smolnice fakli 1. p. reza 1 2. p. kri 1 faksimilc vern reprodukcia: faksimile podpisu, listu odtlaok snmka fakt 1 p. skutonos fakt 2 p. naozaj, skutone 2, doslova 2. ale 3 fakticky p. vlastne 2, naozaj, skutone 1, 2, doslova 2, ale 3 faktick p. skuton 1, pravdiv; vecn 3 faktor p inite 2 faktra p et 1 fakturovat' faktrou iada zaplatenie nieoho tova: fakturovali, tovali nm za tovar tisc Sk zastarv.: pota rta (poadova ist sumu)

fakultatvny p. mon, nepovinn falangova p. tla sa 2 falat p. kus 1 falc p. liabok 1 falcovat' p. sklada 3 fald, falda p. zhyb I faldovan p skladan faldova p. riasi, sklada 3 falo predstieranie nieoho, o nezodpoved vntornmu presvedeniu falonos pretvrka pokrytectvo neprimnos: spoloensk falo, by pln falonosti, neprimnosti obojakos: obojakos politikov klam lstivost' zkernos skonos lisnos (vlastnos toho, kto spsobuje neakan zlo) pejor. farizejstvo pren. expr. divadlo: jej mil oi s iba divadlo falone 1. porov. falon 1 - 3 2. p. neodvodnene I falonk neprimn, falon lovek pokrytec: netreba mu veri, je to falonk, pokrytec expr potmehd pejor. farizej expr.: potrimiskr potutenk oemetnk pren. expr had: never tomu hadovi skonk lisnk zkernk (kto spsobuje neakan zlo) falonos p. falo falon 1. ktor sa pretvaruje, ktor nezma ani nekon primne (o loveku); svediaci o takchto vlastnostiach (op. primn) neprimn pokryteck: b sa falonch, neprimnch, pokryteckch ud; falon, neprimn, pokryteck ilivos dvojak dvojtvrny kni. jnusovsk (ktor m dve tvre): dvojak, dvojtvrne sprvanie; jnusovsk tvr expr. obojak pren. pejor: obojiveln obojivelncky: obojak, obojiveln, obojivelncky lovek judsky: judsky bozk pejor farizejsk: farizejsk lska skon stiv preiban expr prefkan (pouvajci skoky, les, falo, vypotavos): vidno jej v oiach skon. stiv, preiban, prefkan povahu pren. expr. cignsky (o falonch oiach) expr.: potmehdsky zastar. potmehdly: potmehdsky smev neprav pejor. takzvan: neprav, takzvan priatelia lisn (vtieravo mil a pritom neprimn) pejor. potuteln: lisn smev p. aj nevern 2. dopajci sa podvodu, zaloen na podvode, nepravde, klame (op. pravdiv) podvodn klamn: falon, podvon posol; povon, klamn aje, fakty podvodncky klamliv pren expr cignsky: naletie na podvodncke, klamliv, cignske suby neprav (op. prav) fingovan: neprav prorok, fingovan adresa kni. liv: liv demokracia pejor. takzvan: takzvan sloboda kriv nepravdiv krivoprsan (tkajci sa oby. prvnych, sdnych zleitost): kriv prsaha, nepravdiv obvinenie, krivoprsan svedectvo falovan sfalovan (zskan falovanm): falovan peniaze, sfalovan podpis 3. vyvolvajci zdanie pravosti (op. prav) neprav: falon, neprav vrecko; falon, neprav zlato slep (bez pravho urenia): slep nboj, slep chodba umel: umel zuby, mihalnice * karovan (zhotoven ako napodobenina oby. z papiera): karovan rekvizity pren. zastar. talmov 4. p. chybn 2. nesprvny

falova vyrba napodobneniny a vydva ich za prav veci kni. falzifikova: faloval peniaze, falzifikoval podpisy skresova (falone, nesprvne interpretova a pod.): vedome skresova, falova dejiny falovate kto nieo faluje: falovatebankoviek, dokladov falzifiktor (napodobovate originlu): J'alziJiktor obrazu odb. falztor (kto rob falzifikty) peazokazec peazokaz (falovate peaz) falztor p. falovate falzet p. fistula falzifikt nieo vydvan za pvodinu, originl podvrh: podvrh dokumentu napodobnenina napodobenina imitcia: napodob n )enina soky odb. falzum falzifiktor p. falovate falzitikova p. falova falzum p. falzifikt fma p. sprva1, chr 1 famlia 1. p. rodina I 2. p. prbuzenstvo I, 2 familirne 1. porov familirny 2. p. domcky" 2 familirnos p. intimita I familirny odrajci blzky al. prbuzensk vzah, charakteristick pre tak vzah rodinn domcky: vytvori familirne, rodinn prostredie; familirne, domcke oslovenie dvern: dvern sprvanie priatesk nenten uvonen (op. odmeran, kontrolovan. oficilny): priatesk, nenten, uvonen atmosfra; priatesk, nenten rozhovor, prejav lingv. hypokoristick (o slove pouvanom v dvernom styku): hypokoristick vraz famzny p. slvny 1; vynikajci 1 fanatick p naden 2, slep1 2. horliv fanatik p. nadenec fanatizmus p. nadenie fanfarn p. chvast, pochbe fanga p. zstava nka p. ika 2 fanta p. chka fantasta p. rojko fantasticky 1 . porov. fantastick 1 2. p. vborne 1,2 fantastick 1. vytvoren fantziou, predstavivosou (op. skuton) neskuton: fantastick, neskuton postava vymyslen vybjen vysnvan: vymyslen prbeh; i vo vyhjenom, vysnvanom svete nerelny fiktvny (nezodpovedajci skutonosti; op. relny): nerelne, fiktvne prostredie divadelnej hry rozprvkov bjkovit (ako v rozprvke, bjke): rozprvkov bytosti; bjkovit dej chimrick (ako chimra, vidina): chimrick cie 2. p. obrovsk, vynikajci 1 fantzia 1. schopnos predstavova si veci a deje v mylienkach obrazotvornos predstavivos: detsk fantzia, bujn obrazotvornos, predstavivos obrazivost' obraznos: ma iv obraznos kni. imagincia: umeleck imagincia kni. vzlet: bsnick vzlet 2. p. vmysel 1 3. p. utpia fantazrova 1. p. vyma, snva 2. p. blzni I fantazma p. zdanie l, halucincia fantazmagria p. zdanie 1, halucincia fantm l.p.zdanie I. halucincia 2.p. straidlo 1

fanik p. stpenec fanikova hovor, elanm spechu podporova niekoho v nieom hovor, drukova: fant/ikovali sme, drukovali sme domcemu mustvu, expedcii vskumnkov fraz. dra palce: dria nm palce, aby sme vyhrali subt. fandi expr. kmotrovat' (Tatarka) fara p. farnos f a r r p. kaz farri hovor, psobi ako farr, ako kaz bv f a r r o m hovor, farrova: far ri, farruje, je farrom kdesi na dedine zastar. kazova (Dobinsk. Vajansk) by kazom fra p. ponha sa 1 farba 1. vlastnos hmoty vnman zrakom, zaloen na pohlcovan svetla rozlinej vlnovej dky zafarbenie sfarbenie: jasn, sta Jarba, jasn, ste zafarbenie, sfarbenie kni. prsvit: skaly dostali belas prsvit
kni. k o l o r

2. smerovanie k istmu druhu zvukovho prejavu, vrazu zafarbenie sfarbenie: prjemn farba hlasu, prjemn zafarbenie, sfarbenie hlasu * odb. timbre 3. p. farbivo, nter I farbiky p. lidlo farbist l.p. farebn I, pestr 1 2. p. pestr 2, zaujmav farbi natiera farbou, dva na nieo farbu sfarbova hovor. expr. trajcha: farb, sfarbuje, trajch steny, vajka veselmi farbami maova (asti udskho tela): farb, mauje si lca, nechty li hovor, minkova (maskova v divadle a pod.): Ii, minkuje hercov pred vystpenm v televzii farbitos p. kolorit 1 farbivo farbiaca ltka f a r b a : tovre na umel farbiv, farby; krvn farbivo p. aj nter 1 farboslepos neschopnos rozoznva farby lek. daltonizmus farebnos p kolorit I farebn 1. majci ist farbu al. viac farieb: natrie drevo farebnm lakom (op. bezfarebnm); farebn televzor (op. iernobiely) viacfarebn rznofarebn: viacfarebn tla, rznofarebn ozdoby farbist: farbist ltka pestr pestrofarebn: pestr ilustrcie, pestrofarebn tkaniny 2. p. pestr 1, 2, zaujmav farizej p. pokrytec, falonk farizejsk p. falon 1. pokryteck farizejstvo p. pretvrka, falo farma p. gazdovstvo farmaceut odbornk vo farmcii lekrnik farmaceutika p. farmcia farmcia odbor zaoberajci sa vskumom, vrobou, kontrolou a distribciou liekov farmaceutika lekrnictvo: tudova farmciu, lekrnictvo; naej krajine je rozvinut farmaceutika f a r m r p. ronk farnk len cirkevnej obce, farnosti crkevnk farnos najmenia cirkevn sprvna jednotka f a r a : bohat farnos, fara fro p. automobil

fasda 1. p predok2 2. p. vonkajok 2 fascikel p. obal fascinovan p. oaren fascinova vemi psobi na zmysly a tm pta pozornos uptava priahova strhva lka: stle ho fascinuje, priahuje, lka predstava vazstva; uptava. fascinuje ma mylienka na odplatu kni. pta: na vstave ho pta elektronika oarva oslova omamova kni okzova (v dotyku s niem krsnym. prjemnm): fascinuje, oarva ma pohad na Tatry; osluje ho krsa dievaa uchvacova: prtomnch uchvacuje vchod slnka fascinujci p neodolaten fasova p. dosta I farka kuchynsk vrobok z pomletho al. posekanho msa: jemn farka * kuch. karhontka potrav sekan /astar. sekanina (msiarsky vrobok z posekanho msa) fatalita osudn nhoda osudnos osudovos fatlnos fatlnos p. fatalita fatlny p. osudn I fatamorgna p. zdanie I, halucincia atamorganick p. neskuton I fatinova sa, fatinkova sa p. lka sa. zaliea sa ftum p. osud 1 faul p. surovos faun p. pitkr fauna shrn ivonych druhov istho zemia al. prostredia ivostvo zvieraLstvo: stepn, polrna fauna: stepn, polrne ivostvo, zvieratstvo favorit p obbenec favorizova p. uprednostova fza p. as 1, interval, stupe 1 fazna l.p. strih 1. tvar, podoba 1 2.p. golier, chlopa federcia p spolonos 2 federatvny zaloen na federcii spolkov: federatvny, spolkov tt fedrova p. podporova feria p. komdia 1 fechtova p oha sa I fejtn p. rta 2 feklie p. vkal feliar 1. neodborn lieite rnhoji mastikr: stredovek mastikri oby. pejor. arlatn 2. p. lekr feliari p. liei I fn elektrick prstroj na suenie vlasov star. folin sui: vysui si vlasy fnom, suiom fnix p ohnivk fenomn 1. p. jav, zjav I 2. p. osobnos 1 fenomenlne p. vborne 1 fenomenlny p. vynikajci 1, neobyajn, vnimon fr p estn 1 ferc p. steh fercova p. stehova ferilny p. von 2 fermta hud. znamienko predenia tnu korunka ferment p. enzm ferme nterov ochrann ltka z rastlinnch olejov
hovor, /.astarv. firnajz

frov p. estn 1 fertiln p rodn, plodn I fertucha p. zstera ferua p palica, prt fest 1. p. pevne 1, tuho, silno 1 2. p. vemi festival p. slvnos fe p. pekn 1. vkusn fek l.p. krsavec, vihk 2. p. milenec, gavalier 2 feanda p. krsavica fen p. pekn 1. vkusn feti p. modla 2 fetiizova p. zboti feudl majite pdy v lnnom zriaden hist. zemepn lnnik (majite lna) feudum p. lno fez p. iapka f p. ach 1, fha fiaker p. povoz fialkasto, fialkovasto p. fialovo fialkast, fialkovast p. fialov fialkavo p. fialovo fialovo majc fialov farbu, arbu ako fialka, na fialov farbu, fialovou farbou nafialovo dofialova, ps i na fialovo, do fialov a: fialovo, nafialovo zafarben vekonon vajka; m ofialova prefarben vlasy hovor lilavo nalilavo dolilava, ps. i na lilavo, do lilava: prila lilavo obleen slena; neho bolo nalilavo. dolilava sfarben fialkasto fialkavo fialkovasto (trocha, jemne fialovo): fialkasto, fialkavo namaovan oi nafialkasto dofialkasta, ps. i na fialkasto, do fialkasta (trochu, jemne fialovo): nafialkasto, dofialkasta natret pery
porov. aj fialov

fialov majci farbu fialiek, modroerven hovor, lilav: smton fialov stuhy; fialov, Hlav hlavy kosatcov svetlofialov hledoflalov slabollalov hovor, bledolilav svetlolilav (fialov so svetlm odtienkom) ametystov (bledofialov ako ametyst): ametystov farba skla orgovnov (fialov ako orgovn) ruovofialov (fialov do ruov) ervenofialov cyklmenov cviklov cviklovoerven (fialov do erven): ervenofialov, cyklmenov klobk; cviklovoerven nos tmavofialov (fialov s tmavm odtienkom) zlatoiialov (so zlatm odtienkom) fialkast fialkovast hovor.: lilavkav lilavkast (sfarben do fialova) /.astar. violetov fiasko p. nespech, porka 1 fia silno via a vydval pritom vysok tn: expr prudko, s piskotom sa pohybova hvid hvzda: vietor fi, hvid, hvzda v korunch stromov; guky fiia, hvidia okolo u sv ia pia: vo vzduchu svit bi; v krach pit meluzna fua expr zavja: vietor zavja, fu* expr.: fra rnda frnga frnka funda letie (pohybova sa prudko, s piskotom. ako vietor): triesky fria, frndia na vetky strany; kyjak fundal povetrm; lietadlo fi, let na vchod p. aj bea fir p. vihk fidlne p bezstarostne fidlny p. bezstarostn, zbavn 1

fidlikr p. hudobnk fidlika pejor. 1. zle, neumelo hra (oby. na husliach) pejor.: fidlikova* pidlika* pidlikova* pihlika: cel cle fidlik, pilik, pidlikuje, ned sa to poval pejor.: hudlika hudlikova cvrlika: suseovie chlapec hudlik, cvrlik kad de pejor.: vzga vza vrzka pli (na husliach) 2. nezrune, neobratne strha, reza al. krja pejor.: fidlikova pidlika pidlikova: Jilik, pidlik do dreva, aby vyrezal hraku strulika strulikova (pomaly, s chuou, zo zbavy a pod.): stle osi strulik iik, fifk 1. p prefkanec iba fifik 2. p. rozum, hlava 2, dvtip illeiia p. pardnica fifi-fifi,fify-fifty l.p. napoly I 2.p. nerozhodne I 3. p. vyrovnan 3 fge l . p art 2.p.dvtip 3.p. skok figliar l.p. vtipkr 2. p. ibal 3. p. prefkanec figliarsky I. p. ibalsk 2. p. artovne figliarstvo 1. p. art 2. p. ibalstvo figova 1. p artova 1 2. p. vyma figu 1. p. ni1 2. p. nie I ligra l.p. socha 2.p, postava 1 3.p. obrazec 4.p. vazal 1 figurant p. tatista figuratvny p. obrazn figurna umelo zhotoven udsk postava bbka: voskov figurny, bbky v panoptika panna maneknka manekn pank (figurna predstavujca modely iat al. sliaca ako pomcka pri it iat): panny, maneknky vo vkladnch skriniach; krajrsky pank figurova p. by 2, fungova 2. predstavova 1 fha vyjadruje obdiv, prekvapenie, div, zhrozenie a pod. filia f 11 h h hba: fiha.fi. to je vkon; hha, ale si vyrstol i iha ha: I, ha, u si sa vrtil? ejha ha: ejha. ha, ten je rchly oh h ha och: , ha, och, vsak je to krsne oj ojej ojej ojoj ojj: oj, ojej, to je vka th th t tha: th, t, lha, pozri, kok id fijok p zsuvka fik I. p. mik 1,2 2. p. up I fika p. fuka fikcia 1. p. zdanie 1, halucincia 2. p. vmysel 1 fikot p. pla fiktvne I. porov. neskuton 1. fantastick 2. p. zdanlivo fiktvny 1. p. neskuton 1, fantastick I 2. p. zdanliv fiktus p. ibal filagria p. besiedka 1 filantrop lovek prejavujci starostlivos o dobro ud (op mizantrop) kni. udomil: lekr bol znmy ako filantrop altruista (kto kon v prospech inch; op. egoista) dobrodinec (kto kon dobro) filantropia prejavovanie starostlivosti o dobro ud (op. mizantropia) filantropizmus dobroinnos kni. udomilnos: ensk spolok sa zameral na filantropiu, dobroinnost altruizmus (nezitn spsob konania v prospech inch; op. egoizmus): hlboko v dui mal zakorenen altruizmus filantropick p. humnny, dobroinn

filantropizmus p. filantropia filatelista zberate, znalec potovch znmok /.ried. znmkar filc p. pls filcka p. prostittka, pobehlica flia p. poboka filicia p. vzah fililka p poboka fililny p. vedaj 2 fllier p halier filigrnsky p. drobn 1 ilister p. malometiak filistersk p. obmedzen 1, zaostal filitnsky p. preiban film 1. sfilmovan dielo .film sa mi vemi pil snmka: premietnu reportnu snmku 2. filmov umenie, filmov produkcia: americk jilm kinematografia: slovensk kinematografia filmovan p predstieran filmova p. predstiera filozof 1. p. myslite 1 2. p mudrk filozofia p. svetonzor filozofick svisiaci s filozofiou, filozofovanm; zaloen na filozofii, myslen, poznan myslitesk premav hbav pekulatvny: filozofick, myslitesk typ loveka; premav, hbav, pekulatvna dua mylienkov ideov (zaloen na istch idech. nzoroch): mylienkov, ideov smery, hnutia filozofova p. prema filter mechanizmus na zadriavanie niektorej zloky zmesi cedi: kvov filter, cedi sitko filtrova p. cedi I finlny p. konen 1, zveren 1, posledn I finlov p. posledn I, rozhodujci I. zveren 1 financie p. peniaze financova p. plati I finannk kto sa zaober peanctvom peank b a n k r (majite banky i kto pracuje v bankovnctve) finann p. pean finesa jemn a dvtipn podrobnos jemnos: prvnick fines}', jemnosti hovor.: ajnovos fjnota: vychutna vetky fajnovosti hereckho prejavu jemnstka odtienok fingovan p. predstieran, falon 2 fingovat p. predstiera finiova 1. p. purtova 2. p. koni finiov p. zveren 1 finitn p. zveren I finta p. skok, les fintit' p. cifrovat' I firma l.p, podnikl 2. p. tabua 2 firmament p. obloha firnajz p. ferme fistula druh hlasovho tnu, ktor umouje tenoristom dosiahnu neobyajn vky falzet: spieva fistulou, falzetom fistulovo p. tenko 2 fikl p. advokt fiklina p. vypotavos fiklsky 1. p. preiban; mdry 2. p. mdro fiklstvo p. advokcia

ftrn p. rozum, hlava 2 fit p. zdrav I fifiri p. pochbe flxatv p. ustaova fixr p. ustaova fixrova p. fixova I fixfova p. klama 3, vykrca sa 2 fixne 1. porov. stly 1 2. p. pevne 1 fixn p. stly 1, trval, pevn 4, 5 fixova 1. hovor, sstredene niekomu hadie do tvre hovor, fixrova: fixoval, fixroval oproti sediacu dievinu upiera zrak pozorova: ktosi z kta na ma upiera zrak, ktosi ma pozoruje 2 . p. upevni 2 , zachyti 2 fzel p. detektv, policajt fjord p. zliv flagrantne p. zretene 1 flagrantn p. zjavn llajster p. nplas I fak l.p. kvrna 1, 2 2.p. kus 1, ksok 1 3.p. zplata tlka p. lenivec flka sa p. ulieva sa, tla sa 2 fakat, fakav, fakovit p. kvrnit flakn p. faa fakova p. plta flm p. zbava 2 flamender p. pitkr flamenderstvo p . pitkrstvo flmovat p. bavi sa 1. hri 1 liane p . prepych I flandra p . pobehlica fask p. fc Hasn, faskn p udrie 1 faa valcovit ndoba s hrdlom, oby. sklen; jej obsah faka: faa, faka od vna, od oleja: vypi fau piva hovor.: butea buteka: butea, buteka koaku flakn (faka na voavku): flakn kolnskej vody pohr (faa na zavranie): zavari p pohrov marh karafa: karafa na vno fakova p. plni 1 fakovozelen p. zelen legma 1. p. flegmatizmus 2. p. flegmatik legmatickos p flegmatizmus flegmatick p. nevmav, ahostajn, pokojn 2 flegmatik lovek vyznaujci sa krajne pokojnmi reakciami hovor, flegma ahostajnk (Vajansk) zried. nevmavec flegmatizmus udsk vlastnos prejavujca sa krajne pokojnmi, nevzruenmi reakciami flegmatickos flegma: vyznaova sa flegmatizmom, flegmatickosou, flegmou ahostajnos nevmavos chladnokrvnos leuret p aba fieuretista p . ermiar lexia lingv. skloovanie a asovanie ohbanie: slovansk jazyky vyznauje bohat flexia flexibiln 1. p. prun 1-3 2. p. nestly 2, pohybliv 1 fliaska, flieska p. zaukova flingmi, flinkn p. udrie 1 flink p. fc

flinta p. puka flirtova p. dvori, koketova foi p. gni foch p. oko 1 focha p. gni fochn 1. p pozrie (sa) 1 2. p. odvrkn flra p. rastlinstvo floskula p frza 1 floskulovit, floskulov P. przdny 2 oi p. gni fluoreskova p. svetielkova fluorit p. kazivec fska p. fka 1 fusn, (luskn 1. p. pachn 2. p. udrie I fuk p. pla fuk p. uplakanec fukaa p plaka 2 fuka 1. trhno, pervno plaka fika vzlyka: u neplakala, iba ticho fukala, vzlykala poplakva: v kte ticho poplakvala expr.: frnka mrna mra mrkota* mraua (vydva oby. tich plaliv zvuky): diea v kolske nespokojne mrn, mrau expr.: mrnka pomrnkva (vydva vemi slab, oby. plaliv zvuky) kua skua (vydva tichie. pisklav a alostn zvuky): kua, skua od bolesti sopli (sa) (fuka za sprievodu vyluovania sz a hlienu): Nesopli sa u toko! 2. p. bedka fukv p. plaliv 1 fukot p. pla fbia 1. p. strach 2. p. nenvis, odpor 2 ofrova p. ponha sa I fohn 1. p. vietor I 2. p. fn fkus p. ohnisko 2 foliant p. kniha 1 folkloristick p. folklrny folklrny tkajci sa folklru udov: zachovanie J'olklrnych tradci: folklrne, udov umenie udovoumeleck: udovoumeleck sbor, udovoumeleck tvorivos * krojov krojovan (pre ktor je prznan folklrny, udov odev): krojov kultra: krojovan skupina prechdzala mestom folkloristick nrodopisn etnografick etnologick (zameran na folklr): folkloristick, nrodopisn vskum fond 1. shrn materilovch a finannch prostriedkov urench na nieo: fond rozvoja kultry zkladina nadcia: zaloi zkladinu, nadciu pre mladch vedcov zastar. fundcia 2. p. zsoba fonma p. hlska fonick p. zvukov fr 1. p. art 2. p. skok 3. p. predstih 1, vhoda 4. p. npad 1 foreking p. obrana 1 forma l.p. podoba 1. tvar, charakter 2, vzhad, verzia 2. p. formalita 1 3. p. stav1 1 formcia p. tvar formalita 1. ustlen vonkajia podoba konu: pasov formality forma: to je len forma bez akhokovek obsahu formlnos konvencia (ustlen spsob

nieoho): spoloensk konvencie zvyklos nvyk zvyaj obyaj 2. p. formalizmus formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohadu na jej funkciu formalita: urobit nieo bez formalizmu, formalit formlnos obradnos strojenos formlne 1. porov. formlny 2. p. navonok 1 formlnos p. formalizmus, formalita 1 formlny 1. vyhovujci iba forme, nie podstate vonkaj vonkajkov (zameran iba na vonkajok): formlne, vonkajie, vonkajkov efekty zdvorilostn (vyplvajci z formlnej zdvorilosti): zdvorilostn frzy, zdvorilostn slunos konvenn konvencionlny (vyplvajci z konvencie): konvenn pozdrav, rozhovor; konvencionlny predpis oficilny trocha pejor oficizny neosobn (bez osobnej zainteresovanosti): oficilne, oficizne. neosobn prijatie odmeran chladn stroh: odmeran, chladn, stroh tn rei nekonkrtny (formlny a vemi veobecn) platonick: nekonkrtne vyhlsenie ttnika; prejavi len platonick zujem o nieo (op. naozajstn, skuton) 2. p. vonkaj formt 1. p. rozmer I. tvar. podoba I 2. p. rove 2, vznam 2 formova 1. dva nieomu vonkajiu podobu, vzhad stvrova: v ateliri formuje, stvruje z kamea sochu tvrni (najm technicky): tvrni kovy, sklo miesi: miesi z hliny figrky upravova tvori utvra: upravuje, tvor ene zloit es 2. ovplyvova spsob prejavu, utvra charakter nieoho vychovva: formuje, vychovva mlde, osobnos formova sa p. tvori sa formovate kni kto nieo formuje, stvruje kni. stvrovate: formovote, stvrovate novej epochy formovaten p. tvrny, plastick 1 formovka p. tvarovka formula p. pouenie I formulcia p. znenie I formulr p. tlaivo formulova da nieomu slovn podobu sformulova* vyjadri: otzku (s)formuloval, vyjadril vemi jasne zostavi* postavi: dobre zostaven text; vedie problm dobre postavi tylizova zotylizova (jazykovo vhodne, primerane poda): ( zotylizova lnok, prspevok, pozvanie uri kni. vyti (vopred formulova): uri, vyti program, poiadavky fornier p. dyha forota p. zsoba orsrovat p. podporova, uprednostova fora p. doska forus p. preddavok forte p. hlasno fortie p. dvtip, obratnos 1 fortifkcia p. opevnenie fortiikova p. opevni fortuna p. astena frum p. spoloenstvo I fry p okolky forztia ozdobn zhradn ker so zlatoltmi kvetmi

zlatovka previsnut (Forsythia) hovor, zlat dd (in je tedrec) fosft p. fosforenan fosforenan chem. so kyseliny fosforenej fosft fosforeskova p. svetielkova fosforov p zelen foslie p. skamenelina foslny 1. p. skamenen 1 2. p. zastaran1 I foa p. doska fotel, fotelka p. stolika 1 foter p. otec 1 foti p. fotografova fotka p. fotografia fotograf p fotografista fotografia obraz vzniknut psobenm svetla na film al. dosku vo fotografickom aparte snmka: iernobiela, farebn fotografia, snmka hovor, fotka: urobi fotku dagerotyp (najstar druh fotografie) fotografista kto sa (oby. odborne) zaober fotografovanm f o t o g r a f fotografova robi fotografie hovor foti: fotografova, foti rodinu pri slvnostnom stole snmal hovor, bra: berie, snma nevestu z profilu expr. zveova (na fotografii): zveuje svoje diea pri kadej prleitosti hovor, cvaka fotometer p. svetlomer fototla p. tla 1 fototypia p. tla 1 fotrk. fotrisko p. otec 1 lotrovsk p. zastaran 1 1. staromdny fox p. foxtrot
boi.

foxtrot druh spoloenskho tanca v rchlejom tempe ox: tancova foxtrot, fox foyer p. predsie f p. frng fragiln p. krehk 1 fragment 1. p. zlomok 2, ryvok, as 2. p. lomok I. zlomok I fragmentrny p. trkovit, neucelen, nepln f r a j c i m e r k a p. chyn f r a j e r l.p. milenec 2.p. zletnk 3. p. vihk frajerina hovor. expr. vyzvav sprvanie hovor. expr. fraj e r i n a : strha frajerinu, frajerinu hovor, recesia (protikonvenn, vyzvav sprvanie): urobi nieo Z recesie frajerina p. frajerina f r a j e r k a p. milenka f r a j e r k r p. zletnk f r a j e r k r s k y p. zletn f r a j e r k r s t v o p. zletnctvo f r a j e r s k p. sebavedom, vystatovan frajla p slena f r a j m a i , frajmoi p. obchodova, meni 3 f r a j t e r p. slobodnk f r a k p. sako frakcia p. skupina 2 f r a k t r a p. zlomenina franca p. strapec 1 francovka prpravok z liehu a mentolu s osvieujcim a lieivm inkom alpa: natrie sa francovkou, alpou

franforec, f r a n f o r p. trok 1 frankom milovnk a obdivovate Franczska a vetkho franczskeho galofil frapantn p. npadn 1. vrazn 2 frapova p prekvapi L zarazi 2 fras p. ert fraka p. komdia 1, 2 frakovit, frakov p. smieny 1. tragikomick frter p rehonk frza 1. mylienkovo chudobn al. ochan slov, prp. vrazy: ohuroval ud frzami floskula (kvetnat frza): jeho re holo plnfloskl 2. p. frazeologizmus, zvrat 1 frazma p. frazeologizmus, zvrat I frazeolgia vedn odbor, ktor skma frazeologizmy idiomatika (frazeolgia skmajca idiomatizmy) frazeologizmus ustlen slovn spojenie, ktor sa vyznauje obraznosou a nerozloitenosou svojho vznamu a expresvnosou frazma frazeologick jednotka frza (frazeologizmus s vetnou a svetnou stavbou) frazeologick zvrat (frazeologizmus so slovesnou stavbou) frazeologick vraz (frazeologizmus bez slovesa) idiomatizmus idim (ustlen, oby. doslovne nepeloiteln slovn spojenie prznan pre dan jazyk) frzista p tra rzistick p. przdny 2. bombastick frzovat' p leni frzovit p. przdny 2. bombastick freka p. prska I. strieka 2 fren si p. vypi si frenut p podnapit fra 1. p. fia, bea 1 2. p. fka 3 frkr l.p. vihk 2. p. pochbe frkova p. artova I frekvencia l.p. premvka 2.p. kmitoet frekventant p. nvtevnk frekventovan l.p. ast 2.p. run frenetick p. brliv 2. naden I frzovat' p. obrba 2 frfla l . p hundra I 2. p. klokotat' 1 rlav p. hundrav I frflo p. hundro. mrmlo 1, 2 frfot l.p. klokot 2.p. mrmlot 1. 2 rfota l . p hundra 1 2. p. tra 3.p. klokotat' I rfotav p. klokotav frfrav p hundrav 1 frigidita pohlavn chladnos (u eny) frigidnos frigidnos p frigidita frigidn p. chladn 3 friko p. rchlo frik,frin l . p rchly 2. p. erstv 1 fritik, frituk p. raajky fritikova, fritukova p. raajkova frivoln p. necudn, neviazan frizr p. holi frizra p. es frk' p. art frk : p. I'rng frkan p chlapec I

fkanec p. kvrna 1 frkan ktor je pokryt drobnmi farebnmi a nepravidelne rozmiestnenmi Skvrnami, bodkami striekan: frkan, striekan sako; mkk, striekan plet prskan: ruh prskanch tulipnov kropen kropenat krpkav krpkat: kropen, kropenat, krpkav krupina prepelich vajok j a r a b j a r a b a t jarabist (o per vtkov): jarab, jarabat, jarabist sliepka p. aj strakat fka 1. v kvapkch prudko vychdza odniekia prska strieka: horca mas Jrka, prsk, strieka z panvice expr freka (po troche) /ried. fska: spod kolies fr'ska voda pliecha vyplechova vystrekova liapa (fka vo vom mnostve): vlny pliechaj, liapu dovysoka expr flska brzga: voda fska, brzga na vetky strany 2. pokrva kvapkami, tenkmi prdmi tekutiny kropit pokropovat: fr'ka, krop bielize vodou strieka ostrekova postrekova postriekava (po povrchu): strieka, ostrekova. postrekova zeleninu proti kodcom zried. fska polieva (jemne): polieva jej vlasy voavkou subt.: pricova pricka 3. v malch pevnch iastokch sa prudko rozptyova odfrkvat' odfrkovat': triesky, iskry fr'kaj, ofrkvajt odskakova odletova odletva: ksky dreva odskakuj, odletuj od sekery expr fra: lomky fria na vetky strany 4. nozdrami, nosom vydva hlasn zvuk (oby. o koovi) odfrkvat' odfrkovat": k Jrka. odfrkuje oska fua: rebec nespokojne osr'ka, fu frkn 1. porov. fka 2. p. hodi 3. p ujs I frkot p. pachot fl'a p. bea 1 frmol p. ruch 1, zhon fra p. bea 1 frnda p. pardnica frndi p. cifrovat' 1 frndua p. pardnica frnda p. fia frng naznauje rchly pohyb, vzlietnutie, odletenie, let a pod. frnk b r n k : korce, frng. brnk a u boli na druhej eren frk bk: kame frk, br'k spod kolies auta f f : vrabce zrazu f, rozleteli sa na vetky strany bzik: vtik bzik a u ho nebolo f r u n g frnga p. fia, bea I frngn p. ujs I frniak p. nos 1 frnk p. frng f r n k a 1. p. fuka 2. p. fia frz p nos 1 front l.p. bojisko 2. p. predok : 3. p. rad' 1. zstup I frontlny p. predn 1 frontov svisiaci s bojiskom, zemm vojny, s vojnou kni. pon: frontov, pon nemocnica vojnov: frontov, vojnov invalidi; vojnov trapy vojensk bojov: vojensk, bojov lnia frot text. tkanina so slukovm al. uzlkovm povrchom hovor, frotr: aty z frot, z frotru frotr p. frot

fska p. fka 1. 2 frskn p. pachn frugalita p. abstinencia fruktifikova p. zrodni 1 fruktza chem. ovocn cukor levulza f r u n g p frng frutik p. raajky frutikova p. raajkova f p. ach 1 fu p. pre 2 fua 1. p. fka 1 2. p. dcha I 3. p. fia fua sa p. hneva sa fuka p. kaa 1 fufna expr. hovori nosom expr.: huha chuchma chucha: m ndchu, fufne, huhne, chuchme expr. huhla (vbec nezrozumitene artikulova): huhle. fufne s plnmi stami fufnav p. nosov fuga l.p. liabok 1 2. p. kra f u j vyjadruje rozlin neprjemn pocity, napr. pocit odporu, hnusu, oklivosti, hrzy, zdesenia, strachu, navy, zimy a pod. f u j h a p f u j : fuj, fujha, pfuj, to je odporn;fujha, ale sme sa nadreli br b r r b b : h, ale je tu zima hu h huh huch: h, huch, to je hork h u j cliu.j: fuj, huj, ale som sa zakla ujai p. chumelit'sa, fka 1 f u j a k p. fujavica f u j a r p ujarista fujarista kto hr na fujare hovor, f u j a r fujavica vchrica spojen so sneenm metelica chumelica chumel' krava: prihnala sa fujavica, metelica expr.: fujak mete: vonku zri fujak, mete nr.: chujava chujavica ibavica fujazdi p bea 1 fujha p. fuj, ph uk 1. p. mik 2, up 1 2. p. c fukr p. vejaka fka 1. intenzvne sa pohybova v prde (o vetre, vzduchu) dcha* prdi: od severu fka, dcha chladn vietor via van (s menou intenzitou): veje, vanie tepl vnok du fua fia (s vou intenzitou): severk duje, fu cel noc expr.: ujai fukota (silne) pofukova podva poduchova povieva (chvami, s menou intenzitou): u od rna zaalo pofukoval , podva aha poahova prefukova predva previeva (oby. menej intenzvne a cez nieo): cez. kry oblokov prefukuje, ah, potahuje 2. pa vzduch oby. zenmi perami dcha: fka. dcha do polievky nafukova (napa vzduchom): fka do lopty, nafukuje loptu 3. hovor, prudko vypa vzduch z nosa (a tm uvoova hlien) siaka: fka, siaka do vreckovky odfukova: ustavine odfukuje, miera si nos fka sa l.p. pi sa 1 2. p. hneva sa fukn 1. p. vylepi 2 2. p ujs 1 fukota l.p. fka I 2.p. dcha 1 fukso p k 1 fuky p. peniaze fa p. pini 1 fulminantn 1. p. vynikajci 1 2. p vbun 1

fumigova p. obchdza 4 fua 1. p. dcha I 2. p. spa I fundcia p fond 1 fundament p. zklad 1, 3, vchodisko, podstata fundamentalistick p. pravovern fundamentlny p. zkladn, hlavn I f u n d t o r p. zakladate fundovan majci spoahliv zklad (materilny al. mylienkov): dobre faulovan organizcia; vypou si fundovan prednku zabezpeen zaisten (hmotne, finanne): podnik je dobre zabezpeen, zaisten podloen (zabezpeen dkazmi, spajci kritrium pravdivosti, odbornosti): vedecky podloen teria funda p. fia fungl p. celkom 1, plne fungova 1. by v nleitej innosti, by v chode by v poriadku s: televzor funguje, ide bea (najm o strojoch): motor dobre be * hovor, klapat: spojenie nefunguje, nejde, neklape sli: prstroj ete (dobre) sli 2. by vo funkcii figurova predstavova ma platnos plati: sloveso funguje, figuruje, plat ako prsudok vety; funguje ako vedci, predstavuje vedceho * reprezentova (by v istej oficilnej funkcii): na konferencii ns reprezentuje ako historik funie l.p. dcha I 2.p. spa I funkcia 1. hodnos spojen s povinnosami: ttna funkcia, zastva funkciu riaditea rad: vzda sa svojho radu postavenie: ma vysok postavenie loha: ma vedcu lohu miesto: dostal zodpovedn miesto kni. post: post ministra 2. odbor psobnosti nieoho, zacielenos innosti na nejak cie: nov funkcia bnk. spoloensk funkcia umenia loha poslanie: vchovno-vzdehvacia loha, vcliovno-vzdelvacie poslanie koly vznam: vznam tvorivej prce pre spolonos platnos: ekonomick platnos mzdy kni. zstoj: zstoj cirkvi v dejinch 3. p. chod 2, innos 2 funkcionr p. hodnostr funt p. libra fnus p. pohreb fra 1 p. kopa 2. kus 3, zstup 2, dav fra 2 p. vea furka p. iapka fria p. ena 1 furiant p. namyslenec frik p. vozk f u r m a n p. povoznk f u r m a n k a p. povoznctvo furnier, f u r n r p dyha f u r t p. ustavine, vdy furtcky l.p. ibalsk 2. p. artovne f u r t k p. ibal, vtipkr furtom p. ustavine, vdy f u r u n k e l p. vred 1 fusak p nnonk fusaka p. ponoka fuer p. amatr, neikovnk

fuersky p. povrchne 2 uersk p. nekvalitn, povrchn, zl 2 fuerstvo p. amaterizmus fuka p. prca 1, nmaha fuova 1. p. kazi 1 2. p . miea sa 1 futrl p puzdro futr p. krmivo futro l .p. podvka 2,p. veraje 3.p. krmivo futrova 1. porov. podi 2. p. kmi fz 1, (oby. mn. .) chlpy nad hornou perou mua. oby. upraven: nosi fzy expr. hajz: vykrca si ba jzy 2. p. chlp 1 3. p . stie 1 fuzionova p. spja sa 1 fyzick l.p. telesn I 2.p. hmotn 1 fyzikus p. lekr fyzkultra p. telovchova

galeje p. prca 1. nmaha galejncky, galejn p. ak 3 galria 1. zbierka obrazov, sch al. inch umeleckch predmetov; budova, v ktorej je takto zbierka: Mestsk galria v Bratislave obrazren pinakotka: mnchovsk pinakotka 2. p. ochodza galgan 1. p. samopank 2. p. nanihodnk galgansk 1. p. nanihodn 1 2. p . ibalsk galiba p. neprjemnos galimati p. zmtok 2 galofil p. frankofil galop p. cval galopom l.p. cvalom 2. p. behom 1 galopova p. cvla galoe p. prezuvky 1 galn.galn p. stuha galuska p. pneumatika gamba 1. p. pera 2. p sta gamb pejor. lovek s hrubmi perami pejor. gambo gambo p. gamb ga sa p. vliec sa 2 gang p. banda 1 gangrna p. sne1 gangster p. zloinec gni pejor. neprvetivo, zlostne, oby. zboku na niekoho pozera zazera: nemaj sa radi, gnia, zazeraj na seba expr.: focha foi foi: nahnevano fl'ochala.fl'oila na protivnka nr. boi zasiar. zahliada* expr. kli: zlostne na ma kli, ako by som mu bol obed zjedol mraisa karedit'sa mratisa (celkove prejavova nevu) kni. nevrazi nr. murgoti sa (Chrobk) gniv p. zamraen 2 gnok p. chodba gard p. priekopa garancia p. zruka 1. 2 garant p. ruite garantovan p. ist I garantova p. zarui sa garazda p. vtrnos garazdi, garazdova p. vystrja1 garbiar odbornk na spracvanie surovch ko koiar (odbornk na vrobu ko a koench vrobkov) garbiarina p. garbiarstvo garbiarstvo odbor zaoberajci sa spracvanm surovch ko hovor, garbiarina koiarstvo (odbor zaoberajci sa vrobou ko a koench vrobkov) garda 1. p. str 1 2. p. skupina 2 garde p. sprievod 2 gardedma p. sprievodkya 2 garderba l.p. ata 2. p. atnk i garderobier p. atniar gargarizova p. klokta garnr p. voln garnrova p. obloi 2, ozdobi garnitra l.p. sbor 1 2. p. zostava garnizna p. posdka 1 garsn p. sluha, ank garsonira p. garsnka

g
gaba 1. p. klama 1,3 2. p. spa I ghlik p . desiata gado p . nevychovanec gadovsk p . drsn 2 gag p. npad I gagaka p. hus gga vydva zvuk g-g (o husi) gagota: husi ggaj, gagoc * nr. utori (slabo, jemne): hsence utoria ggor, ggorec p. hltan gagot p. rozhovor gagota l.p. gga 2. p. rapota 1 gajdence P. gajdy gajdovat' p. plaka gajdy udov hudobn nstroj pozostvajci z piskora a koenho mecha expr. gajdence: hra na gajdch, zvuky gajeniec gajst p. lieh gala'.gla' p. aty gala 2 , gla2 p. slvnostn galamuta p. zmtok 2 galamuti p. balamuti galantnost' p. zdvorilos galantn 1. (oby. o muovi) ktor k enm prejavuje mimoriadnu zdvorilos, pozornos; svediaci o tom pozorn zdvoril: galantn, pozorn, zdvoril mu; galantn, pozorn, zdvoril sprvanie dvorn gavaliersky dentlmensk, ps. i gentlemansk (charakteristick pre pravho gavaliera, dentlmena): oceni partnerov dvorn, gavaliersky, gentlemansk prejav expr. rytiersky: rytierske spsoby kni. kurtozny: kurtozna poklona 2. p. bostn, dvorn 1 galaxia astron. sstava obrovskho mnostva hviezd mliena cesta kni. svety: neobjaven vesmrne svety galbav P. neikovn 1

garsnka samostatn obytn miestnos s prsluenstvom: bva v garsnke /.astarv. garsonira gastronom p. makrtnk gapar p. pajc 2 gatan 1. vek hned leskl semeno listnatho koatho stromu marn (vekoplod jedl gatan) 2. p. k I gatanovo p. hnedo gatanovoerven p. hrdzav 2 , erven gatanovohned p. hned gatanov p. hned gate p. nohavice, spodky gau p pohovka gauo p. pastier gaudium p. zbava 2 gaudn l.p. skua 2. p. plaka gauner p. nanihodnk, podliak, zloinec gaunersk p. podl, bezcharaktern gaunerstvo p. podlos gavalec p. poste gavalier 1. mu uachtilch vlastnost a uhladenho sprvania najm k enm: je gavalier, akch je mdlo expr. rytier: sprva sa ako rytier dentlmen, ps. i gentleman 2. mu uchdzajci sa o nklonnos eny npadnk hovor.: kurizant fek: za mladi mala vea gavalierov, npadnkov, kurizantov, fekov 3. vekodun, tedr lovek platiaci oby. za inch hovor, grand: robi gavaliera, granda gavalierskos p. zdvorilos gavaliersky 1. p. galantn I. zdvoril 2. p. tedr 1 gavalierstvo p. zdvorilos gavda 1. p. skua 2. p. plaka gza p. obvz gazda 1. p. ronk 2. p. hospodr, sprvca 3. p. majite gazdova p. hospodri 1-3 gazdovliv p. spoiv gazdovstvo majetok ronka hospodrstvo: zdedi vek gazdovstvo, hospodrstvo zastar dvor (rozsiahle gazdovstvo): pansk dvor /astarv grunt: pracova na grunte kni/.: usadlos osadlos: roncka usadlos farma (gazdovstvo oby. v anglosaskch krajinch): americk farma ran (dobytksk gazdovstvo v Amerike) hacienda (gazdovstvo v Junej al. Strednej Amerike) gazk p. automobil ga p. plat. zrobok gebri p. pini 1, slinit" I gebro p. pinavec 1 gehua p. hlava 1 gebuzina l.p,jedlo 1 2.p.tranina gecka p. krva gegya p. hlava I geja p. tanenica I glov p. rsolovit gm p. hra 2 genealgia p rodokme genercia 1. biologicky a asom zrodenia prbuzn skupina jednotlivcov pokolenie: genercie, pokolenia viel potomstvo: vychovva potomstvo zastar. al. expr. koleno: rodina z deviateho kolena

2. potomci jednej dvojice rodiov pokolenie: v dome bvaj dve genercie, pokolenia rod (spoloenstvo potomkov pochdzajcich z jednch prarodiov): je to star rod 3. vrstva ud spojench vekom, zmanm, innosou pokolenie: mlad genercia, povojnov pokolenie generalizova p. zoveobecni generlka 1. p. oprava 2. p. skka 3 generlne p. veobecne 1 generlny 1. tkajci sa vetkch, vetkho: generlne upratovanie, generlna oprava veobecn pln: zaa generlny, veobecn, pln trajk; je to pln rekontrukcia stavby celkov: vsledky celkovej revzie, kontroly 2. p. hlavn 1 generlsky p. energick, rozkazovan generatvny p pohlavn generova p. budi 2 generzny p. vekodun genetick p. dedin 2 genza p. vznik, pvod 1. zaiatok genialita najvy stupe tvorivch schopnost genilnos: genialita, genilnos vedca, bsnika, skladatea gnius: tvoriv gnius udstva genilnos p. genialita genilny p. nadan, vnimon, vynikajci 1 genitlie p. rodidl genitli} p. pohlavn gnius 1. genilny lovek, lovek vnimonch intelektulnych a duchovnch kvalt gigant: gniovia, giganti vedy kni. titan: titan hudby velikn: velikni umenia veduch: veduch svetovej literatry * obor: duchovn obor (Vajansk) kni. zastar. velik
(Alexy)

2. p. genialita gentleman p. gavalier 1 gentlemansk p. galantn 1. zdvoril, pozorn 3 geodet odbornk v geodzii zememera zastar. geometer geodzia vedn odbor zaoberajci sa meranm a zobrazovanm zemskho povrchu zememerastvo geograf odbornk v geografii /ried zemepisec geografia veda o prrodnch, hospodrskych a spoloenskch pomeroch v rozlinch oblastiach zemskho povrchu: prslun vyuovac predmet zemepis geometer p. geodet georgna zhradn jesenn kvet rozlinch farieb dlia germanista p nmin germanizovat' p. ponemova gera p. krpy 1 gesta pky p. krut 1, surov 2 gestapk p. policajt gestikulova robi gest, posunky (pri dorozumievan) posunkovat': ivo gestikuluje, posunkuje rukami gesto p. posunok gigaa p. hlava 1 gigant 1. p. gnius 1 2. p. obor gigantick, gigantsk p. obrovsk git p. tmel

gitova p. tmeli gladitor p. zpasnk gladiola zhradn rastlina s jednostrannm strapcom kvetov a s dlhmi zkymi listami bot. mek: kytica gladiol, mekov glajchaltova p. vyrovna 2 glanc p. lesk 1, 2 glancova, glani p. leti glazovat" tech. robi glazru na keramickch vrobkoch glazurovat' gliedi: glazovat', glazurovat', gliedi kachliky, krahy glazra 1. povrchov sklovit leskl vrstva na keramickom vrobku sklovina glieda: popraskan glazra, sklovina email (leskl nterov farba) hovor.: oblievka poleva p. aj povlak 2. p. poleva 1 glejovit p. lepkav I. rsolovit glejovka glejovit mso z prednej, prp. i zadnej nohy nad kolenom ni. hovor, ming glg p. hit, dok glga, glg p. alkoholik glga p pi I glg-g!g p. gloglo glgn si p. upi si, vypi si glieda p. glazra 1 gliedi p. glazovat glinga p ivica globlny p. celkov, veobecn I glbus 1. gua znzorujca zemsk povrch al. postavenie hviezd zemegua kni. /.astar. zemevid (Zhorsk) 2. p. zem I. svet 2 gloglo, glogloglo, ps. i glo-glo napodobuje zvuk vznikajci pri hlasnom pit glg-glg log-log: ke priloil Jluu k stam, holo poul iba gloglo, glg-glg, log-log glria p. ndhera 1 glorifikcia p. oslava 2 glorifikova p. oslavova 2, velebi glorifikujci p. oslavn gloriola p. svtoiara glosa p. poznmka 2, vklad glosr p. slovnk 1 glostor p. komenttor glycidy p. sacharidy gniavi 1. p. dlvi l 2. p. trpi 3. p. utla 2 gniaviv p. aiv gnm p. trpaslk 1 gnma p. vpove I gnmick p. nadasov gnozeolgia filoz. teria poznania noetika golf p. zliv golgotsk p. bolestn 1 golisky p. mohutn, velk I golier as iat okolo krku: tvrd, stojat golier fazna (chlopa na kabte, saku, blzke a pod.): zka fazna okruie (tvrd ipkov golier) subt. krge: chyti niekoho za krge nesprv. lmec gova p. struma gombika p. gombk I gombk 1. okrhly predmet sliaci na zapnanie gom-

bika: sklen, ozdobn gombk, sklen, ozdobn gombika; prii gombk, gombiku 2. sas mechanizmu ovldan stlanm tlaidlo: stisn gombk, tlaidlo klapka: telefnna klapka gondola p. ln gonionieter p. uhlomer good-bye p. dovidenia gr p. najm goral p. vrchr gorgnsky p. stran 1 gorila p. strca gotika p. vabach grcia, graciozita, graciznos p elegancia, aro gracizny p. pekn 1, ladn gracka p. tacka sa grd p. stupe 2 grdus p. hodnos graf zachytenie dajov a priebehu procesu, javu kresbou diagram: rysova grafy, diagramy grafikon (grafick znzornenie nadvzujcich postupov a pod.): grafikon dopravy grafma p. psmeno grafikon p. graf. pln 2 grafit p. tuha grajciar p peniaz I. halier grajfn p. ukradn grambav l.p merav 1 2. p. neikovn I gramordio gramofn s rdiom v jednej skrinke rdiogramofn gramotn p. vzdelan grantky p. korle grantov p. erven grand 1. p. achtic 1 2. p. gavalier 3 grandizny p. velkolep, mohutn granit p. ula granula p. hrudka granulcia p. zrnitos granulovan p. zrnit 1 grapa p. pole 1 grapefruit [vysl. grejprt] velk lt plod subtropickho stromu podobn pomaranu hovor, grep: pi avu Z grepov grtis 1. p. bezplatn 2. p. zadarmo gratulcia p. blahoelanie gratulan p. blahoprajn gratulant kto gratuluje hovor, vinovnk gratulova p blahoela gravr p. rytec gravidita, gravidnos p archavos gravidn p. archav gravrova p. ry 3 gravitcia p. pralivos 1 gravitova p. smerova 3. klonit" sa 2 gravra p. rytina grzel p. vtrnk grcanee p. vvratok grca, grcka p. vraca2 gremilka p. schdzka 1 grmium p. spoloenstvo 1. zbor 1 grep p. grapefruit

grgn (si) expr. stami nahlas vypusti aldkov plyny rihn (si) odgrgn (si) griedi p. miea 1 gri 1. p . pohyb 1, hmat 2. p. ah 2 gril p. retaurcia1 grimasa p. kabok I gria p. hlava I grsa, grska p. krupica gra p. hlava 1 gro p. jadro 2 grobian p. surovec, bezoivec, nevychovanec grobiani p. nadva I grobiansky p. hrub 2 grobianstvo p. surovos grf p. achtic 1 grfka p. achtin groggy p. nevldny 1 , unaven, vyerpan, znien 2 gros p. jadro 2 gro p peniaz I groe p. peniaze groovan (o koovi) bledej farby s tmavmi okrhlymi kvrnami jablast: groovan, jablast rebec groov p. lacn I groteskn p. smieny I grua p. zemiak grli vydva chriv zvuk (o opanej) krochka chrochta /ried. rochta: svine netrpezlivo grlia, krochkaj, chrochc pokrochkva pochrochtvat' (chvami) gr p. svah grunt l.p. zklad I 2. p. gazdovstvo 3. p. pole I gruntova p. riadil" gruntovn p. dkladn grupa p. skupina 1. 2 grupova porov. zoskupi grupova sa p. pochdza grznr p. kounk grzno p. kouina guba 1. p. pokrovec 1 2. p. halena gua 1. p. hra 1 , 3 2 . p. chum guav p. uzlovit 1 gua 1. jedna z arieb v kartch kari. slang.: holba zvon 2. p. strela 1. nboj 3. p. knedle 4. p. pka 1 5. p. vajce 2 gulag p. koncentrk ga dva do pohybu nieo guat, valcovit kota: chlapci gali, kotali loptu expr.: krba kopca valka: krba, kopr'ca pred sebou skalku expr. gulka (Botto) va vali (ga nieo vie): chlapi vali, valili kmene stromov a (nieo drobnejie): ali, gali sme guky do jamky ga sa p. vali sa 1, va sa 1 guatie, guati sa p zaokrhova sa guato do tvaru gule doguata naguato, ps. i do gala, na guato: guato, doguata vystrhan hlavica; naguato opracova konce tye okrhlo okrhle naokrhlo d o o k r h l a , ps. i na okrhlo, do okrhla: guato, okrhlo zakonen as pky; naokrhlo, dookrhla opracovan siastka porov. aj gulat

guatuk 1. p. guat 1 2. p. tun 1 guat 1. majci tvar gule (o veciach) baat: guat, baat amfory, dbny guovit: guovit teles * zaguaten zaokrhlen: zaguaten, zaokrhlen tvar expr. bruchat (pripomnajci brucho): bruchat fae, skmavky nr. puchrat (oltsov) expr. guatuk p. aj okrhly 1 2. p. tun i gulka p. strela 1 guomet automatick rchlopaln zbra: striea z guometu subt. maingver guovit p. guat 1 guovnica p. puka guma p. pneumatika gumen p prun 2 gumipuka p. prak gumovat' /.otiera gumou hovor, zastarv. radrova: iak stle zoite gumuje, radruje gunda l.p. hra 1,3 2. p. chum gundav, gundovit p. uzlovit 1 gur p. odvaha gurny p. smel gurglova p. klokta g u r m n p. makrtnk. poitk g u r m n s k y p. pitkrsky gurmnstvo p pitkrstvo gurta p. popruh gustiz.ny p. chutn 1. vkusn gustrova si hovor, vopred sa tei na nieo (oby. na jedlo) robi si chu/chute hovor, gustova si: gustruje si, rob si chut(e), e si v jazere zaplva fraz. expr.: sliny mu te sliny sa mu zbiehaj (m velk chu na jedlo): sliny mu te na dobr veeru; sliny sa mu zbiehaj na peienku gusto l.p. vkus 2. p. chu I. pitok guvernantka p. vychovvateka, uitelka guvernr p. riadite gvaltom p. rchlo gver p. puka g pejor. umelecky bezcenn vtvor s lacnm efektom pejor. limonda (sentimentlne dielo): Jilmov g, filmov limondu subt. slad'k govit, gov p. bezcenn; nevkusn gymnastika p. telocvik gyps p. sadra gypsova p. sdrovat" gvpsovka p fajka

h
ha, h 1. pripja sa k otzke na zdraznenie he h: Kde si bol. ha, he? * no: o to m, no? 2. p. ach I h b p. aty

habadej p. vela habarka druh vareky s lovitmi vbekami na roztrepvanie nr.: tepaka treprka haharkovat p. miea I haba 1. radne odnma (v prospech ttu) konfikova: po vojne habali, konfiskovali pdu rekvirova: rekvirovanie potravn brat exekvova: ber, exekvuj im zhradu, majetok; bra priekupnkom paovan tovar 2. pejor. usilova sa zska pre seba (oby. majetok, peniaze) zhromaova hromadi zha: po cel ivot iba zhromauje, zha majetky pejor.: chamti (sa) pachti (sa) hraba honobi zhrabva: chamlsu, pacht sa za peniazmi; hrabe vetko pre seba 3. p. bra 1 habit p. kuta habitulny p. stly I: opakovan habitus p. vzhad hahka expr. 1. neisto, trhno hovori (bez organickej poruchy rei) zadha sa z a d r h v a t sa jachta zajachtva sa hovor, kokta: luibk, zar'ha sa.jachce, nevie, o m v rozpakoch poveda: od strachu sa zajachtva, kokce P aj zajaka sa, hovori 2. p. tpa 1 3. p. hmata hahkav p. neist 1 habkom p. rchlo habn p. chmatn hby 1. p. aty 2. p. atnk 1 hacienda p gazdovstvo haa p. sedie I hik 1. men. oby. kovov predmet so zahnutm koncom na veanie, zachytvanie hovor, kvaka: drten hik, drten kvoka 2. p. mke 3. p. problm I hi sa p zdrha sa haka p. sedie I hakasi p. sadn (si) I hkova hikom z nit rune zhotovova zastarv. hekova: star mama vedela krsne hkovat , hekova hansi p. sadn (si) I had l .p. alonk 2.p. ra 1 hda p vetec hdam p. vari 1, 2, mono 2, pravdepodobne I hdanka 1. slovn hra vyadujca pri hadan naznaenho rieenia dvtip hlavolam: lti hdanku, hlavolam 2. p. zhada 2, tajomstvo 2, problm 1 hda 1. intuitvne zisova, myslie si nieo bez overenia so skutonosou dohadova sa doma sa: iba hdal, dohadoval sa, o sa rob doma odhadova: odhadovali mu 50 rokov tui: mohol iba tui, ktor z chlapcov bude prv tipova (hda portov vsledok. vsledok v stvke a pod.): tipova vaza pretekov 2. p. veti I hda sa hnevlivo si vymiea nzory s nekritickm presadzovanm svojej mienky dohadov a sa kriepi sa prie sa: susedia sa jednostaj hdaj, kriepia; chlapci sa hdaj, dohaduj, pr. ktor z nich je ikovnej

potka sa: s kadm sa hne potkal vadi sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu expr.: hrz sa ra sa: hryz sa, er sa pre majetok nr. chlpi sa: chlpili sa o dom hateri sa expr. naahova sa aha sa pejor handrkova sa (hda sa pre malichernosti. bezvznamn veci): hateri sa, naahova sa pre kad malikos kni. zastar. rzni sa: rzni sa medzi sebou (Zhorsk) fraz. expr. aha sa za prsty (s niekm): nebudem sa u s ou preto aha za prsty pren. expr. kosi sa expr. harka sa (dobromysene): deti sa pri obee harkali mat spor spori sa kni svri sa (zrove si nieo vymha): maj spor, svria sa o peniaze priei sa fraz. vymiea si nzory polemizova (ostro stava proti sebe opan nzory) subt. cvancigova sa (kls odpor): Nepriete sa u s nami!
zastarv

nr p r e j e d a sa (Timrava) nr. d o p v a t sa (Kukun)

nr: dova sa doha sa dokarova sa hdavec p kriepnik hdavos p. kriepnos hdav ktor m sklon asto sa hda, kriepi, vyvolva naptie, spory; svediaci o hdavosti hateriv: hav, hateriv lovek zvadliv kni. svrliv: zvadliv, svrliv sused kriepny kriepiv kriepliv (asto pre malichernosti): kriepna, kri^j^iv ena; kriep(l)iv tn v hlase p. aj neznanliv Hdes p. zhrobie hadica prun rrka na vedenie kvapaliny al. plynu: gumov hadica subt. lauch hadi sa p. vin sa 3. kukati sa. krti sa 2 hadito p. kukato, porov kukat hadit, hadist. hadiv p. kukat hdka netolerantn slovn vyjadrenie nejednotnosti nzorov kriepka zvada: rodinn hdky, kriepky, zvady spor: vyvola spor priek: nekonen prieky v rodine * vstup: robi vstupy * nedorozumenie (neslad v nzoroch) arvtka: slovn arvtky potka: syn sa dostal do potky s matkou hovor, scna: hysterick scna na ulici hovor.: vada nesvr: zavini nesvry expr. vojna: domca vojna expr. brka (prudk hdka): manelsk brka expr. zrka (prudk vmena nzorov): ostr zrka v polemike expr. zried. v adenica (Novomesk) kni. svr: vyvola svr na pracovisku incident (menie, neprjemn stretnutie nzorov): incident medzi srodencami konflikt (zvanejie stretnutie protichodnch nzorov): mali sme medzi sebou konflikt kontroverzia hadovito, hadovit p. kukato, porov. aj kukat hadovit p. kukat hdza 1. prudkm pohybom spsobova pd. let nieoho vrha (prudko): hdza, vrha kamene do vody expr: kyda sta trieska plieska cpa trepa: kyd, trepe vetko na kopu; v zlosti Ssta, trieska, plieska, cpe taniere o zem expr. pri: pri o sliepok kameom zahadzova odhadzova (hdza pre ako zbyton, nepotrebn): zahazuje, odhadzuje smeti do koa meta mies aha (nieo sypk): melie mi piesok, sneh do tvre cha piga (gulky do jamky) expr. iba: iba oami, iba blesky p. aj sdza I

2. prudkmi pohybmi spsobova vkyvy nieoho myka trias: k hdzal, triasol chvostom t r e p a trepota klba: trepa, klba ritkou otriasa potriasa* natriasa* zmieta: loou otriasalo, zmietalo soca: v zchvate ho socolo expr. Iiega: elektrikou heg hdza sa 1. prudkm pohybom tela sa niekde dostva vrhat sa expr. plieska sa: jeden zo druhm sa hdu, vrhaj, plieskaj do vody expr. trieska sa: diea sa v zlosti trieska, hde o zem 2. robi celm telom prudk pohyby m y k a sa meta sa zmieta sa: v horke sa hde, myk, zmieta expr.: t r e p a sa trepota sa klba sa: ryba so trepe, trepoce na suchu n a t r i a s a sa n a d h a d z o v a sa (v tanci) prehadzova sa (na posteli) zvja sa skrca sa (dva sa do oblkovitej polohy: pri fyzickej al. duevnej bolesti): zvja sa v koch; skrca sa o iau porov. aj knsa sa haf p. hav hafri p bea 1, ponha sa 1 hah p. ach I ha-ha, haha p cha-cha h - h a , h-lt p. haju, hah 1. p. hej I 2. p. uj h a h o j p. hej 1 hahot p. smiech 1 hahota sa p. smia sa 1 h ahou p. hej 1 hach p. ach 1 h a j , hj 1 l . p ach 1 2.p. ej I h j ' men svisl porast listnatch al. ihlinatch stromov horika lesk h r k a : dubov, brezov hj, lesk; riedka horika. hrka h a j a p. haju, h a j a p. spa I hajcova p. kri 1 h a j i a r p. poha ha jda p. hybaj 1, 2 h a j d k a p mrni 1 ha jde p. hybaj 1, 2 h a j d c h p. drb ha jdsi, hajdi p. tla sa 2 hajdy p. hybaj 1, 2 hajenka, h a j i n k a p. spa I hji 1. chrni pred vstupom, pred odcudzenm a pod. (ako hjnik) stri: hji, stri vinicu, sad hovor, expr. vartova: vartuje hrozno dohliada dozera chrni: dohliada na zver v lese, chrni ju d r a str m a s t r : dr str na revrom, m str v revre hovor, hjnii (by hjnikom) 2. p. brni 1, st1 4 hji sa p. brni sa hjite p. zstanca 1 ha j ka p. spa 1 hjov p. ln hajs slovko na pohanie ronho statku hejsa liejk: hajs, hejsa, volky k a j h o (Klal) h a j t m a n l . p . velite 1. vodca 2. p. strca haju pouva sa pri uspvan dieaa h a j a h a j u k v

h a j u e n k y h a j : haju, haju. hajuky, ili maky na hruky (riekanka); ulom a o postieky, haja, haja, haj; zamr ok. zdriemni byu, hajuenky, haj (Rzusov-Maitkov) h-ha h - h -i i- i-i: tich matkin hlas stle opakoval; h-ha, -i buvi-buvi beli belie hali: Na prstoch pote, buvi-buvi (Rzus); Belie mi, beli, mj anjelik biely (udov piese) : , , kolsala zaspvajce diea h a j u e n k y p haju, h a j u k a p. spa 1 h a j u k y p. haju. hajze l . p . zchod 2.p. neporiadok 1 hkli sa p. okolkova hkliv p. chlostiv 1 - 3 hkovit p. ohnut hkovnica stredovek streln zbra a r k e b z a h a k v - b a k y , h k y - b k y p. arbanice, krabanec 2 hala 1. priestrann miestnos, sie. oby. vo verejnch budovch al. budove d v o r a n a : portov, stanin, tovrensk, montna hala; dvorana palca vestibul (vstupn hala): vestibul divadla, hotela 2. p. predsie halabala p. nedbanlivo, povrchne 2 halai, hulka p. spieva I halakova p. leoi, tla sa 2 halda 1. p. odval 2. p. kopa 2 halena von musk skenn kabt ako sas udovho odevu h u a irica: chlap v halene, huni, irici po pty nr guba zaslar.: SUrovica (Dobinsk) SUI'ka (Vajansk) halenga p. kva 1 half p. zlonk hali p. haju halier st diel koruny: mal peniaz vbec hovor. expr. g r a j c i a r : nemm ani halier, grajciar zastar. filier (ma.) halierov p. mal 1 halifaxky p korule hali porov. zakry hlka p. veternk hal 1. p. hej 1 2. p. rozruch haltova p. mierni 2 halucincia klam zmyslov: sluchov halucincie vidin a : bola to iba vidina zdanie: pokladal zdanie za skutonos p r e l u d : prenasledovali ju preludy mmenie kni. m a m : mam a klam kni. m m o r (Vajansk) videnie: ma videnie kni. vzia: bsnick vzie fikcia ilzia (klamn obraz o skutonosti): stratil vetky ilzie f a t a m o r g n a (sveteln kaz na pti. pren. klamn predstava): fatamorgna bohatstva f a n t m : fantm slvy kni.: c h i m r a f a n t a z m a g r i a f a n t a z m a (Vajansk) kni.: o m a m (Podjavorinsk) o m a r
(Figuli)

halucinan p. neskuton 1. omamn I halucinognny p omamn 1 halucinova p. blzni I haluky varen mne jedlo v podobe drobnch kskov: bryndzov haluky s t r a p a k y (haluky zo zemiakovho cesta) haluz p. konr

haluzie, haluzna p. radie h a m b l o k , h a m b a l o k dka pre sliepky v kurne bidlo: sliepky sedia na hamblku, na bidle p n t : zletie z pnta hamek p. zjedka hanika p. jes I hamova kto nieomu preka, kto nieo hamuje hamovnk brzdi brzdite!': hamova, brzdite ekonomickej reformy dopr. b r z d r h a m o v k r (pracovnk obsluhujci brzdu) hamova 1. p. brzdi 1 , 2 2. p. mierni 2 h a m o v k a p brzda h a m o v k r , hamovnk p. hamova hinrik p kladivo hana pohdav, znevaujce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho p o h a n a p o t u p a : vystavi niekoho hone, pohane; -.my hanu. potupu u r k a (ublenie na cti vrokom al. inom): surov urka kni. poskvrna: zbavi sa pokvrny kni. infmia (najm na cti) h a n b a 1. stav al. pocit toho, kto je potupen, zneucten, pohann: urobi niekomu hanbu p o t u p a : je to pre ns potupa blam: skonilo sa to blamou zl m e n o : urobi rodine zl meno 2. trpny pocit, ktor vznikol vykonanm nieoho nenleitho al. potupenm: ma pocit hanby hanblivos: ervena sa od hanbiivosti kni. s t u d : kona bez studu ostych: urobil to bez ostychu 3. p. ohanbie hanbi porov. pokori hanbi sa ma pocit hanby, zahanbenia: hanbi sa, lebo klamal ostcha sa (ma pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbi): ostcha sa prija jedlo ervena sa pri sa: mu sa ervena za ten in zastarv. enr o v a s a : enrovala sa o tom hovori9zastarv. stiesa sa (ajovsk) by v rozpakoch/v pomykove rozpakova sa o k a sa: pred verejnosou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okala sa vyzna z citov pohanhieva sa (trocha sa hanbi) ni. hovor.: ondie (sa) ondia (sa) t e n t o v a s a : Zoberte si, neondejte sa! hanblivos I. nedostatok smelosti nesmelos ostchavos ostych: prekona hanblivos. ostych okavos plachost': plachost' jej prekala njs si partnera kni. p r u d r i a (prepiata hanblivos) 2. p. hanba 2 hanbliv ktor je mlo smel; ktor sa vyznauje hanblivosou. plachosou: svediaci o takej vlastnosti ostc h a v : hanbliv, ostchav mldenec; ostchav smevy, slov okav z d r h a v (hanblivo vhav): okav, zdrhav nvtevnci c u d n (hanbliv, zdranliv v intmnom ivote): cudn dieva, cudn pohad kni. p r u d r n y (prepiato hanbliv): prurni udia pricudn (prli cudn) plach nesmel (ktor m mlo sebaistoty): plach, nesmel osoba; plach, nesmel sprvanie handel p. obchod 1 handicap p. nevhoda handicapovan p. postihnut handliar p. priekupnk

handliari p. obchodova handlovat' p. obchodova h a n d l o v a t sa p. jedna sa I h a n d r a 1. kus tkaniny pouvan na utieranie, umvanie, letenie a pod.: handra na dlku veche (na umvanie riadu): utiera stl vechom * p r a c h o v k a (na utieranie prachu) hovor. expr. p u n d r a (Kukun) z d r a p (ltky): ruka obviazan dajakm zdrapom pren. expr. onuca 2. p. aty 3. p. atnk 4, p. slaboch h a n d r r p. trhan 1 h a n d r b o l i p hovori 1 h a n d r k o v a p. hovori 1 h a n d r k o v a sa p. hda sa h a n d r o p. trhan 1 hanebn 1. hodn hanby, odsdenia n e h a n e b n : hanebn, nehanebn skutok podl nzky m r z k (bez mravnosti, cti): podl, nzky lovek; to je podl, mrzk z a h a n b u j c i nepstojn zastar. h a n o h n : zahanbujce, neprstojne, hanobn sprvanie kandlny kandalzny (vzbudzujci verejn pohorenie) pohorliv pohorujci p o b u r u j c i : kandlne, kandalzne vyhlsenia.pohorliv, pohorujci, poburujci lnok kni p r o f n n y znesvcujci zneucujci: profnny, znesvcujci, zneucujci in. smiech neslchan o p o v r h n u t i a h o d n subt. nehorzny: neslchan, nehorzny vmysel kni. i n f m n y p. aj podl, nehanebn 2. p. potupn hani znevaujco sa o niekom, nieom vyjadrova, ubera niekomu vnos, es znevaova: hani, znevaova prcu niekoho t u p i * ura: tupila, urala jej ochotu pomc hanobi zneucova (hrubo hani): hanobi meno niekoho, zneucova presvedenie niekoho zried. pakvilova (Hurban) u t h a na cti (niekomu) kni przni expr. puhavi: verejne ma puhav fraz hdza k a m e n m (po niekom) ohovr a oierova osoova hovor, expr.: rozna rozvla bridi hnusit pini hovor. expr. pinta (myselne hovori nepravdu o niekom): ohovraj, oieruj ns, e sme nepomohli; bri moju robotu; pin, pince naho, kde len me hovor. Skandalizovat' (verejne hani): Skandalizovat zasadnutie parlamentu nr. hudi expr.: p r i h a brzga: prih na ich odrodilstvo, hon ich odrodilstvo h n k a p. klb hanliv ktor je prejavom pohdania, znevaovania, zpornho postoja k niekomu al. nieomu hanobliv h a n o b n : hanliv, hanobliv, hanobn spis, lnok u r a j c i urliv p o t u p n (ktor ura): urajce, urliv, potupn rei, poznmky, klebety znevaujci u t h a s k u t h a n (na cti); z h o r u j c i lingv. p e j o r a t v n y : zhorujci, pejoratvny vznam slova: pejoratvne slov k a r e d nepekn nelichotiv: vychrlil zo seba rad karedch, nepeknch vrazov na jej adresu zried. prhanliv hanobi p hani hanobite kto niekoho, nieo hanob, tup: hanobite rasy tupite (tuiick) osoovate kni.: profaniztor prznite!"

hanobliv p. hanliv hanobn l . p . hanliv 2.p. hanebn 1 hanopis ostr ton, hanobn spis al. lnok pakvil: je to obyajn politick hanopis, pakvil lit. pamflet: psa pamflety hanopisee kto pe hanopisy kni. pamfletista h a p a p. spadn I happy end p koniec 1 h a p r o v a p. viaznu 2 ha ptk p. p o z o r 1 h a r a b u r d a p. daromnica I , v e c 2 h a r a b u r d i e p daromnica I h a r a b u r d i p. tra harait', harait p. strka, hrmota. hrkota 1 hra p. horie 1 h a r a v a r a p krik, zhon, zmtok 2 harcova l . p . bojova2 2.p. skka 1 haring p. sled' h a r k a sa p. hda sa harlekn p. pajc 1 h a r m a n e k p. rumanek h a r m a n t i p. kria I h a r m a t a n e c I. p zhon 2. p. zrka 3. bitka 1 harmnia 1. vzjomn ucelenos, vyvenos ast istho celku, diela a pod. (op. disharmnia) slad sladnos: harmnia, slad, sladnos farieb, pohybov * szvuk szvunos: szvuk, szvunos tnov s h r a : shra tvarov ladnos kni. lad smernos: smernos tvre /.astar. s m e r (Kukun) kni. symfnia: symfnia farieb * hud.: konsonancia spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie hud a k o r d (szvuk troch al. viacerch tnov) /ried. sznenie: sznenie rmov 2. p. zhoda 1. porozumenie 2 harmonick ktor sa vyznauje sladom, shrou, vyvenosou (op. disharmonick): harmonick vzahy * idylick pokojn: harmonick, idylick, pokojn ivot u s p o r i a d a n : usporiadan rodina vyrovnan: vyrovnan osobnos vyven s m e r n : vyven, smern celok sladn zladen splvav ladn: sladn, zladen, splvavJrby; ladn pohyby, tvary hud.: szvun konsonann k o n s o n a n t n (op. neszvun, disonantn) ubozvun spevn (o zvuku): szvun tny; ubozvun, spevn meldia h a r m o n i k a hudobn nstroj, v ktorom vznikaj tny kmitanm jazkov v prde vzduchu: hra na ahacej harmonike hud. a k o r d e n (chromatick ahacia harmonika s klvesnicou) hovor, c h r o m a t i k a (chromatick harmonika) harmonizova p. ladi 2 h a r m o n o g r a m p. pln 2 h r o m - f r o m p. bezciene harova p. bavi sa I h a r p y a p. arodejnica hartusi, hartui l . p . hundra 1 2.p. znepokojova harua peen jedlo z postrhanch zemiakov v tvare poschov (zemiakov) b a b a : piec haruu, (zemiakov) babu placka harusi, harui 1. p. hrei 1, 2, karha 2. p. hundra 1 hasi prslunk protipoiarneho tvaru poiarnik

hasi 1, zabraova horeniu dusi: hasi, dusi poiar zha zaha uha: zha, zaha, uha zvyky pahreby 2. p. ti 2 3. p. bi 2 h a s p r a p. zvora 2 hastro l.p. straidlo 2 2. p. pochbe hai narkotick ltka z indickch konop: faji hai m a r i h u a n a (suen indick konope) hateri sa p. hda sa, vadi sa haterivec p. kriepnik haterivos p. kriepnos hateriv p. hdav, neznanliv h a p hrdza 1 hati stava nieomu prekky m a r i z a b r a o v a p r e k a robi p r e k k y : hatia, maria nae plny; zabrauj, prekaj nm, hatia ns v sil pomc potla znemoova hovor, torpdova: predseda potla, znemouje, torpduje diskusiu hovor, h a m o va brzdi zdriava (spomaova tempo innosti): hamuj, brzdia, zdriavaj ns pri robote; traktory hatia, brzdia premvku rui kazi nii n a r a (ruivo zasahova do priebehu nieoho): kazia, niia nau radov ruia nladu hovor, krti (robi prekky rozvoju, existencii nieoho): krti obchod hatla p. brbta. brbla 1 hatlav p. brblav 1 hav napodobuje brechanie psa hav-hav haf haf-ha: hav. hav-hav, haf-haf, roztekali sa psy v celej dedine d'af af-df vuf vuf-vuf: daf, vuf, mal pes vytekol na okoloidceho chlapca hv p aty h a v a j p. zchod havria p. zrka 1, nehoda h a v a r i j n p kritick 3 h a v a r o v a utrpie havriu (o dopravnch prostriedkoch) hovor, n a b r a (havarova nrazom do nieoho): auto havarovalo, nabralo hve 1. p. banda 1 2. p. chamra 1 h a v i a r p. bank h a v k l.p. pes 2. p. kritik h a v k a p. brecha 1 havo p. pes h a v r a n p. k 1 h a v r a n p. ierny 1 h a z a r d neuven in, postoj h a z a r d r s t v o : realizcia jeho plnu by bol hazard, by bolo hazardrstvo * hovor, risk: podnikanie je dnes risk h a z a r d r s k y p riskantn, ahkomysen h a z a r d r s t v o p. hazard h a z a r d n p. nerozmyslene h a z a r d n p. riskantn, ahkomysen h a z a r d o v a p. zahrva sa, riskova he, h p. ha 1 hebedo p. arbk hebko 1. porov. jemn 1. poddajn 1 2. p. mkko 2, aj mkk hebk p. jemn 1. poddajn 1, mkk 1 h e b u k o , h e b u n k o 1. porov. jemn 1 2. p. mkko 2. aj mkk h e b u k , h e b u n k p jemn I, mkk 1
porov.

porov.

141
hec p. art hecova p. podpichva hedonick, hedonistick p. pitkrsky hedonista p. poitk hedonizmus p. pitkrstvo heftovat p. stehova hega p. natriasa 2, trias 1 hegemnia p. nadvlda hegemnny p. hlavn 1 hegova p. natriasa 2 hegn p. zarazi 2 he-he p. cha-cha hehej p. hej 1 hehejka p. prisvieda hej 1. vyjadruje zavolanie s cieom upozorni niekoho na nieo. oby. volan osobu na seba heje hal: hej, heje, pokajte na ns; hal, zastavte, prosm hehej hoho hoh: hehej, hoh, zavolal na priatea hola hol hoiah: Hej! Hola. hol, zamva lampom. (J. Hork) hou houe (Hviezdoslav, Jesensk) h a h h a h o u h a h o j (zavolanie oby. do dialky): hah. hahou, hahoj, aj my sme tu 2. p. no 3. p. ej I 4. p. prjemne hejk, hejsa p. hajs hejveru 1. p. no 2. p. naozaj heje 1. p. hej 1 2. p. pravda 2 2 hek p. policajt heka p. stena heklbva p. hkova hektick p. prudk I helement p. ert helenizova p. pogrti heln p. pomc 1 helikoptra lietadlo udrujce sa vo vzduchu innosou vodorovne umiestnench vrt* vrtunk helma p. prilba 1, 2 helmica p. prilba 1 helmint p. hlsta helvt p kalvn hematit min. leskl elezn ruda krve hemisfra p pologua hemoroidy lek. chorobn rozrenie ily v oblasti konenka * hovor, zlat ila hemit sa p. hmrisa I, 2 hen p. tam 1, 2 heno p. tam I hentam p. tam 1, 2 hentamten, h e n t a m t , h e n t a m t o p. tamten henten, h e n t , hento p. tamten hepa p. dieva 1 herbeova p. hrmota herberg p. neporiadok 1 herec dramatick umelec: filmov herec expr. al. pejor. komediant: je to roden komediant hereck p. divadeln 1 hereditrny p. dedin 2 heretik p kacr, odpadlk herza zsadnejia odchlka od oficilnej vierouky kresanskej cirkvi kacrstvo b l u d r s t v o blud herkules p. silk

hij
herkulesovsk, herkulovsk p. mohutn, siln 1, obrovsk h e r m a f r o d i c k p. obojpohlavn h e r m a f r o d i t i z m u s vyvinutie samch a samich rozmnoovacch orgnov na jednom organizme dvojpohlavnos h e r m a f r o d i t n p. obojpohlavn hermeln biela kouina z hranostaja h r a n o s t a j : kouch z hermelnu, hranostaja hermetick p. nepriepustn, vzduchotsn, tesn 2 h e r a miestnos, budova zariaden na hranie rulety, kart a pod. kasno heroick p hrdinsk h e r o i z m u s prejav uachtilej odvahy, vykonanie velkho inu heroickos h r d i n s t v o hrdinskos kni. bohatierstvo: bezprkladn heroizmus. bezprkladn hrdinstvo h e r o j p. hrdina hros p. hrdina h e r p e s lek. vrusov ochorenie koe al. sliznice v podobe puzgierikov o p a r : ma herpes, opar na stach k t i k : dosta ktiky hersk p. pekn 1; siln 1 heslo 1. dohovoren slovn poznvac znak z n a m e n i e : heslo muselo by utajen; tajn heslo, znamenie kni. p a r o l a : vojensk parola slogan (vtipn nborov heslo): reklamn slogan 2. p. zsada heslovit majci charakter hesla, strune vystihujci podstatu tzovit: pripravil si heslovit, tzovit prejav; heslovit, tzovit konspekt skratkovit strun (podan v skratke): skratkovit, strun poznmky Z prednky; strun vpisky nznakovit nznakov (vyjadren len v nznakoch, nie podrobn, nie vyerpvaj c i): nznakovtformulcie p. aj strun he vyjadruje odhanie, plaenie zvierat, oby. vtkov, hydiny heta hi hita, ps. i hy, hyta h u , huta: he, heta, hy, odhala sliepky od seba ic c: ic, c. hnal maku od kuriat k k zried. b r (Hviezdoslav) heta p. he het p. pre 1, 2 hetra p. prostittka heterognne 1. porov. rznorod 2. p. rozline heterognny p. rznorod h e t e r o m o r f i a p. polymorfia 1 hever 1. p. zdvhadlo 2. p. nsoska heverova p. zaha hexagn p. esuholnk h, h p. ach 1, fha hic p. horava 1 hierarchia l.p. postupnos I 2.p. klrus hierarchizova p. odstupova hieratick p. posvtn I hha p. fha hi-hi p. cha-cha hij vyjadruje pohanie anch zvierat, oby. koni hij hio hi: hij, hij, konky d d i j o dij vijo vij: d, dijo, vijo, konek

hka p. udova sa hintov p. ko histria 1. vedn odbor skmajci dejiny dejepis: predna na univerzite histriu, dejepis dejepisectvo historiografia 2. shrn minulch dejov, udalost, vvin nieoho dejiny: histria, dejiny ttu, jazyka minulos: dvna minulos nroda 3. p. prhoda historick 1. svisiaci s histriou, dejinami: zameran na histriu dejinn: historick, dejinn etapa; historick. dejinn zmena dejepisn (svisiaci s dejepisom): dejepisn literatra dobov (odkazujci na urit historick dobu): dobov materily, dobov kostmy star starobyl (pochdzajci z histrie, / minulosti): star pamiatky, dokumenty; starobyl asti miest /ried minulostn 2. vznamn z hadiska historickho vvinu dejinn: historick, dejinn objav epochlny p r e v r a t n (prinajci zsadn /.menu, prevrat): epochlne, prevratn dielo; epochlny, prevratn in kni. svetodejinn zastarv svtodjn /astar svetohybn: svetodejinn. svtodjn, svet ohybn udalos historik odbornk v histrii dejepisec historiograf (odbornk v histrii s istou pecializciou) historiograf p historik historiografia p histria 1 historka p. prhoda hi, hita p he hit p. piese 1. novinka I. ahk hja vyjadruje povzdychnutie pri rozpakoch, rezigncii, zahovan, irnii, pochybnostiach a pod. h j a j h j j c h j a c h j j : hja. hjj. chja, to si si mala vopred rozmyslie hm c h m mh m h m : hm, mhm. keby som hol ja na tvojom mieste ach eh ech: ach. ech, o som mal robil h j a j . h j j p ach 1, hja ha p. aha 2 hl P. hlav 1 hlad I. pocit potreby jes lanost lanota: umiera od hladu, od lanoty 2. veobecn nedostatok potravn bieda n d z a : vypukol hlad, vypukla bieda 3. p. tba hlad , hate p. aha 2 hadik optick zariadenie na pozorovanie fotografovanho objektu hovor, vizr hadan ktorho al. ktor chce kad zska, zaobstara si (pre dobr vlastnosti, vnimonos a pod.) vyhadvan: hadan, vyhadvan odbornk iadan (po ktorom je dopyt): iadan tovar, iadan vrobky obben (ktor sa te obbenosti): obben literatra. hraka p. aj vzcny hada usilova sa nieo njs zhadva zhadva: ktovie, o tu v noci polcia hadala, zhlavala, zhadvala vyhadva (ma nieo v obube a hada to): vyhadvaj tajn skre expr.: dulova k u t r a (sa) kuta (sa) prehadva p r e k u t v a prezera (prehanm sa v nieom usilova sa dao njs): dulu-

je, kutre (sa), klice (sa) po zsuvkch; prehadva, prekuiva, prezer muove vreck maca omaciava (hada hmatanm): potme nucia po kuke; omaciava, ke je vypna p o h a d v a t : tu nemaj deti o pohadva hovor zha ohha: zhali dalch dobrovonkov expr.: laova r a n r a (na viacerch miestach, asto tajne): lauje, ra, o by zjedol expr. lovi (hada a vybera): lov v pamti men* ska (prehrabvanm vlasov usilova sa njs vi: oby. v rozprvkach): princezn ska drakovi v hlave nr uka; sliedi snori (neprestajne, usilovne): sliedi oami po izbe stopova p t r a (nepozorovane sledova. oby. podl stp): stopova zlodeja, ptra po zlodejovi admin. zastar. ku rentova (radne hada) hladiare diela, podnik, kde sa ehl, hlad ehliare: liladiare, ehliare koie hladi kto nieo hlad, ehl ehliar ehli: hlai, ehliar, ehli nohavc hladika nstroj na hladenie. ehlenie ehlika: elektrick hladika, ehlika subt pigajz hadie l.p. pozera (sa) 1 2. p. prizera I. pozera (sa) 4 3. p poklada 4. p, dba. stara sa 1 5. p. usilova sa I hadie si p. stara sa 1 hladina p rove I, 2 hadisko 1. zklad posudzovania aspekt: posudzova vec z rozlinch hadsk, aspektov stanovisko: - tvojho stanoviska je to pravda zrete: bra do vahy politick zrete ohad: v istom ohade je to pravda zorn uhol: pod tmto zornm uhlom sa problm jav celkom inak prstup: vedeck prstup k rieeniu otzky s t r n k a (vlastnos niekoho, nieoho z istho hadiska): vyhovova zo velkcli strnok vchodisko: spoahliv vchodisko pri rozhodovan perspektva: pozera sa na vec z perspektvy budcnosti 2. miesto, priestor pre divkov, posluchov: hadisko v divadle t r i b n a (stupovito vyven hadisko na portoviskch): sedie na tribne hladi 1. p hladka 2. p. leti 3. p. ehli 1 hladka jemne pechodit dlaou po nieom hladi pohldza pohladkva: hladkala, hladila, pohldzala jemn zamat iat lska expr. mo jka anka (s lskou, s citom hladka): matka lskala diea po tvri; mojkala, ankala ho, aby neplakalo expr m a n ka nr uulka hladko 1. na povrchu bez drsnosti, be/. hrboov; be/. hrubch zn. nie hrubozrnne (oP. drsno, hrubo) n a h l a d k o d o h l a d k a , pis. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovan doska: nahladko, dohladka vymiea tky s cukrom j e m n e n a j e m n o , ps. i na j e m n o (op nahrubo): jemne, najemno mlet kva expr.: hladuko * h l a d u n k o * hladulinko hladuko nahlad uko n a h l a d u n k o nahladulinko nahladuko.pts i na hladuko at. prihladko (prli hladko) 2. p. ahko I 3. porov. hladk 2, 3 4. porov. vypracovan 5. porov. lisn hladk 1. ktorho povrch al. truktra neobsahuje drsnosti. nerovnosti, hrbole. zrnk (op. drsn, drapav) rovn: hladk, rovn povrch; hladk, rovn adov plocha j e m n (op. hrub): jemn pokoka, jemn krm vymkan (mkanm vyhladen) expr hla-

duk hladulinky hladunk hladuk prihladk (prli hladk) 2. vyznaujci sa tvarovou jednoduchosou: bez ozdb j e d n o d u c h : hladk, jednoduch es; hladk, jednoduch sadzba rovn (oby. o atch jednoduchho strihu); uhladen expr.: ulzan ulizkan (o vlasoch) 3. ktor je bez prekok, akost: hladk tart lietadla ahk (bez zdrhov; op. ak): ahk chod motora, stroja n e k o m p l i k o v a n (bez komplikci): nekomplikovan priebeh opercie, choroby neruen (plynci be/. preruovania): neruen priebeh akcie, generlky 4. p. vypracovan 5. p. lisn hladn 1. pociujci hlad (o loveku, zvierati): ktor je nenaplnen potravou (op sty) lan: by hladn, lan: hladn, lan psy zactili potravu p r z d n y (o aldku, bruchu, revch) nenajeden nenastenenasten n (op. najeden, nasten): nenajeden, deti vyhladnut vyhladovan: vyhladnut, vyhladovan ako vlk * expr. hladosk: hlaosk krky nedojeden: chlapec je stle nedojeden nensytn pejor.: nenaran n e n a r a t (ktor sa nevie nasti, stle hladn): nensytn, nenaran elmu zried. vyposten 2. p. dychtiv, iadostiv 3. p. chamtiv hladoniora p. vznica hlado 1. p. nensytnk 2. p. chudk 2 3. p. lakomec hladosk p. hladn I hladova p. posti sa hladuko, hladunko, hladuko. hladulinko p. hladko I hladuk, h l a d u n k , Idaduk. hladulinky p hladk 1 hae, hlad tee p. aha 2 hlaholit' p. zvua hlaholiv p. zvoniv hlas p. nzor hlsa verejne dva na vedomie ohlasova ohla: hlsa, ohlasova Evanjelium ri* rozirova: rili, rozirovali mylienky sloboy ui (nuku, uenie, poznatky a pod.): kresanstvo u, e lska k blnemu je najdleitejia kza apotolovat (v svislosti s nboenskm uenm): kza Boie slovo; dva roky apotoloval v Afrike propagova (zrove i odpora): propagova boj proti fajeniu hlsate 1. kto nieo hlsa rite: hlsate, rite pravdy rozirovate: rozirovate novch mylienok * kni zvstovatel' 2. kto nieo hlsi, zahlasuje: rozhlasov hlsate spker (pov. ps. speaker): televzny spker hlsenie p sprva 1 hlsi dva na vedomie, na znmos ohlasova zahlasova: hlsia, ohlasuj, zahlasuj, e vlak mek ohla: kad zmenu nm ohlaj oznamova: v rdiu oznamuj najnovie sprvy /astar. meldova: vetko mus meldova rodiom kni zvestova (oby. slvnostnm spsobom): zvestovali nm radostn novinu predpoveda (hlsi ako predpove): v televzii predpovedaj poasie na sobotu a nedeu * avizova signalizova (vopred hlsi): pota nm avizovala. e balk si treba vyzdvihn /.astar r a p o r t o v a

(podva radn, oby. vojensk hlsenie) referova (podva sprvu o nieom): pravidelne referuje o vetkom hlsi sa 1. oznamova nieo o sebe (asto radne) prihlasova sa zahlasov a sa oznamova sa: hlsil sa, prihlasoval sa na polcii ako svedok; mnoh sa hlsili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu ohlasova sa ozva sa (oznamova svoju prtomnos): nik sa nehlsil. neozval 2. prejavova svoju prslunos, svoj vzah k nieomu poklada sa povaova sa: hlsi sa. poklad sa, povauje sa za Slovka mat sa: m sa za rozvneho r t a sa potat sa: rta sa, pota sa medzi odvlivcov p r i z n v a sa: u sa k svojim ani nepriznva pozna (oby. v zpore): u ani vlastnch nepozn, u sa ani k vlastnm nehlsi 3. stva sa viditenm p r e j a v o v a sa zjavova sa objavova sa: jar sa tohto roku hlsi, prejavuje skoro; hlsia sa, zjavuj sa, objavuj sa prznaky chrpky ohlasova sa ohla sa: ohlasuje sa. ohla sa zujem medzi podnikatemi ukazova sa prichdza: ukazovali sa prv sneienky; lska prichdza nenpadne 4. p. domha sa hlasito, hlasit p. hlasno hlasit p. hlasn hlska najmenia jednotka zvukovej strnky jazyka lingv. f o n m a (hlska s rozliovacou schopnosou) hlasne p. hlasno hlsnik p. strca hlasno s vou, velkou intenzitou hlasu al. zvuku: znejco vrazne (op. ticho) hlasne hlasito hlasit nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby a poula zastar hlasom (Sldkovia. F. Heko) hluno hlune h r m o t n e expr. h u r n s k y hulkavo (vemi hlasno): hlune, hrmotne sa zabvali do noci o h l u u j c o prihlsilo prihlsilo (prli hlasno): rdio mal zapnut prihlsilo, prihlsilo prihlune prihluno (prli hlune): prihluno sa vracali domov hud. forte fra/. z plnho hrdla hlasn ktor dobre pou, ktor dobre, jasne znie (op tich) hlasit: viedli hlasn, hlasit rozhovor; hlasn, hlasit- spev h r m o t n expr. h u r n s k y (vemi hlasn): hrmotn pochod vojakov, hurnsky smiech hlun expr hulkav (vemi, neprjemne hlasn): hlun hudba, hulkavmlde ohluujci (ktor ohluuje): ohluujci zvuk motorov prihlasn prihlun (prli hlasn, hlun) hlasom p. hlasno hlasova p. voli 2 hlka p. sprva 1 hlava 1. as udskho al. zvieracieho tela, kde je mozog: udsk, psia hlava; krti, kva hlavou expr.: k o t r b a makovica: tvrd kotrba, makovica lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbi niekomu lebku hovor, pejor.: gebua gigaa gegya d r g a a gria g r a : da niekomu po gebuli, po gigani. po grini pejor.: tekvica lebe lebea: dosia po lebeni 2. udsk schopnos myslie, rozma, uvaova, usudzova: rta z hlavy, ma dobr hlavu rozum

um: ma bystr rozum; nieo mi prilo na um intelekt (mylienkov schopnos): jeho intelekt je podpriemern myse: bystra myse mozog (rozumov schopnosti): mul dobr mozog sdnos (schopnos sprvne uvaova): strati sdnos hovor, expr fifik chochmes fitrn: ten m fifika 3. p jednotlivec 4. p. as 5. p. vedci 2 hlav 1. sladkovodn ryba s vekou hlavou a zenm telom hl 2. p hodnostr hlavaj p tvrdohlavec hlavajsk p. spurn hlav p. tvrdohlavec hlavat p. tvrdohlav, spurn hlavika p. zhlavie 1 hlv ik p hlavnica hlavne p. najm hlavnica mkk podloka pod hlavu naplnen oby. perm vank poduka: ozdobn, pperov hlavnica; ozdobn, pperov vank; zabori hlavu do poduky podhlavnica podhlavnk podhlavec: oprie si hlavu o podhlavnicu nr. hlvik (vantner) hlav n 1. v ktorom spova dleitos, zklad, podstata (op. vedaj) zkladn f u n d a m e n t l n y rozhodujci: hlavn, zxikladn, rozhodujci inite; hlavne', zkladn pravidl, principy; fundamentlny prvok podstatn (op. nepodstatn) zsadn: podstatn dvod, zsadn otzka p r v o r a d (op. druhorad) prv p r i m r n y (op. sekundrny) prvotn (op. druhotn): prvorad loha; tto vec je na prvom mieste: primrna, prvotn funkcia najdleitej najvznamnej: najdleitejie je zdravie; najdleitejia, najvznamnejia mylienka kni. eminentn: eminentn zujem stredn centrlny tituln (hlavn vzhadom na postavenie medzi inmi): centrlny systm; stredn, tituln postava romnu /astar.: sdeln stolin (oby. o meste, ktor bolo v minulosti sdlom panovnka al. centrom uritej zemno-prvnej jednotky) dominantn (vrazn, prevldajci): dominantn vlastnosti druhu kov nosn o p o r n : kov, nosn motv poviedky; oporn body kni. kardinlny zastarv kapitlov: kardinlny, kapitlnyproblm generlny najvy: generlny, najvy tb; najvyia vhra, intancia: eln, p r e d n : eln, predn predstavite; zauja eln, predn pozcie, miesta vedci hegemnny (hlavn v zmysle nadriadenosti): vedci redaktor; vedca, hegemnna sila k o r u n n (o jedinom svedkovi vrady, trestnho inu a pod.): hlavn, korunn svedok 2. p. predn I hlavolam 1. p. hdanka I 2. p problm I hba p. prema hlbava p. hlbina hbav ktor m zubu v hban, sklon k hbaniu, premaniu, rozjmaniu; svediaci o tom premav rozmav hlhokomysen: hbav, premav, rozmav, hlhokomysen lovek, tudent kni. zried. zamav (Rzus) poet d u m a v : dumav deva rozjmav meditatvny kni kontemplatvny (zameran na meditciu, kontemplciu; majci charakter rozj-

mania. kontemplcie): rozjmav, meditatvny, kontem plativny umelec vahov reflexvny (majci charakter vahy, odrajci vntorn, duchovn svet): vahov, reflexvna pozia, tvorba pekulatvny filozofick (majci zmysel pre filozofovanie): ma pekulatvneho, filozofickho ducha; pekulatvna veda bdav bdatesk skmav s k m a t e l s k (zameran na bdanie, skmanie): hdav, bdatesk, skmatel sk prca p. aj vedeck hlbina hlbok miesto al. priestor dolu, vntri hbka hlboina: hlbina, hbka mora, jazera; spadn do hlboiny poet. hlbava priepas (hlbok jama, ktorej hbka je via ako rka): zrti sa do priepasti vntro: vntro zeme hlbinn p podzemn 1 hbi robi hlbm vyhlbova kopa: hbi, vylilbova. kopa jamu, studu dlaba(oby. dltom robi dieru): dlabat otvor hbka p. hlbina hbkotla p. tla 1 hbkov p podzemn 1 hlboina p. hlbina hlboizno p. hlboko 1 hlboizn, hlboknsky p. hlbok 1, 2 , 4 hlboko 1. do (vekej) hbky, vo (vekej) hbke (op. plytko) dohlboka: hlboko, dohlhoka vykopa zklady domu nahlhoko: zemiaky sadila nahlboko zhlboka (z hbky): pred kadm slovom sa hlboko, zhlboka nadchol nr. zhbe (Jesensk) prihlboko (prli hlboko): zali prihlboko do lesa expr.: hlboizno hlboknskv prehiboko (vemi hlboko): smtok v om zostal prelilboko 2. porov. hlbok 2-A 3. p. dlho 1 hlbokocten p. ven hlhokomysen p. hlbok 3. hbav, mdry hlbok I. ktor m velk hbku (op. plytk): hlbok jazero, hlbok tanier hovor, velk: b sa vekej vody, nosi aly s vekm vstrihom * bezodn be/.dn (nemajci dna) priepastn: bez(o)dn, priepastn jama, achta expr : hlboizn hlboknsky prehlbok (vemi hlbok) prihlhok (privemi hlbok) poet. zried hlby hlby (Hviezdoslav. Vajansk) 2. majci velk intenzitu, mieru siln mocn (op slab): hlbok, siln, mocn dojem velk bezhranin bezodn bezdn: upadn do vekho, bezhraninho, bezodnho smtku intenzvny expr p o r i a d n y : intenzvny, poriadny spnok (op. ahk) pln absoltny pren hrobov: pln, absoltne, hrobov ticho; hrobov tma expr.: hlboizn hlboknsky (vemi hlbok) prihlhok (privemi hlbok) 3. idci do hbky, sledujci dkladnos; odrajci hbku (mylienkov, duchovn: op. povrchn) hlhokomysen m d r y : hlbok, hlhokomysen, mdry lovek; hlbok, hlbokomysen, mdre vahy dokonal d k l a d n : presvedil o dokonalej, dkladnej znalosti veci. pomerov obsan (ktor m obsahov hodnotu, hbku): obsan mvlienka vny serizny opravdiv: jeho zujem je hlbok, vny, serizny, opravdiv

4. (o zvuku) ktor znie v nzkej polohe (op. vysok, tenk) nzky spodn pren. h r u b : hlbok, nzke, spodn tny; hlbok, nzky, hrub hlas tmav temn (o hlase; op. jasn) pren. zamatov bruiv basov (o zvuku, hlase) expr.: hlboizn hlboknsky prehlbok prihlhok (prli hlbok) hlb, hlby p. hlbok 1 hlesn p. ozva sa 2 hliadka osoba al. skupina osb vykonvajcich prieskum. dozor v terne p a t r o l a : policajn hliadka, patrola str (ozbrojen strcovia objektu a pod.): non str hliadkova ma hliadkov slubu m a hliadku patrolova: nedaleko hliadkovala, patrolovala skupina vojakov hlien 1. slizovit vluok organizmu hovor, liam: vykaliava hlien, liam sliz (lepkav tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnut slizom puvanec (vyput hlien) expr.: chrche chriak (vykalan hlien): vypva chrchle, chriaky trocha hrub. sope (nosov hlien): utiera si sope * hovor, art.: svieca svieka (nosov hlien visiaci pod nosom): vis mu svieca. svieka lek. s p t u m /.ried. vpuvok (oltsov) 2. p kal 1 hlina p. zem 4 hlink ahk striebrobiely nehrdzavejci kov alumnium hlinitan chem. so hydroxidu hlinitho a l u m i n t hlsta cudzopasn erv najm v udskom al. zvieracom organizme odb helmint k r k a v k a krkavica (zool. Ascaris) mra (zool. Oxyuris) hlivie p. zaha, ulieva sa hiobi 1. tlenm vra do nieoho zatka vtka zabja vbja: hlobi. zatka, vbja kl o zeme. klin do steny 2. zatkanm klincov spja a tak zhotovova stka zbja: hlob. stka, zbja z dosk bdu hlobn p. udrie I hloda 1. p obhrza 2. p. trpi hlohya jedl kstkovit plod okrasnho kra (hlohyne) al. plod tnistho kra (hlohu) s bielymi al. ruovmi kvetmi hlka hloie p. hloina hloina hlohov porast hloie hlka p. hlohya hit mnostvo, ktor sa naraz prehltne: hit kae glg dok dtek (o tekutine): glg, dok mlieka, vna * expr. log subt. ssto (o potrave) hltan as zavacej rry sliaca aj ako dchacia cesta ggor ggorec (zvierac hltan, pejor. hltan u ud): napchva hus do ggoru; pejor. ggor mu vyschol paerk (as zavacej rry spjajca hltan so aldkom) hlta pohybom hltana posva (oby. potravu) z st do aldka prehlta prehltva: nhlivo hlce, prehta kusy torty; pilulky len ako prehltva preiera: naprzdno preiera preglgat preglgva glga (tekutinu): preglga. preglgva sliny hltavec p. nensytnk, jedk hltavo rchlo a velkmi hitmi pejor.: pahltne pahltno

p a r a v o : hltavo. pahltne zjedol polievku; paravo pustil do haluiek zried. hltkom (Hviezdoslav)
porov. aj n e n s y t n 1

sa

hltav p. nensytn 1 hltkom p hltavo hlto, hlto p. nensytnk, jedk hluno, hlune 1. p. hlasno 2. porov run hlun l.p. hlasn 2. p. run hluch p. nepoujci hluchost' p. hluchota 1 hluchota 1. neschopnos pou hluchost': vroden hluchota, hluchost' 2. stav bez mylienkovej nplne: duchovn hluchota p r z d n o t a bezobsanos: przdnota, bezobsanos slov pustota hluina hluch 1. ktor nepouje; ktor m pokoden al. oslaben sluch nepoujci: by hluch, nepoujci ohluen (hlukom, silnm zvukom a pod.): z rockovho koncertu sa vracal plne hluch, ohluen nahluchl (majci slab sluch) slabo poujci: nahluchl, slabo poujci starec prihluchl polohluch zastarv. nedoslchav menej ast nahluchast zastar n e d o u j n 2. p. przdny I. pust I, 2: jalov 1 3. p. nepoujci 3 hluk zmieanina nezladench zvukov: deti robia hluk huk h u k o t : huk. hukot strojov h r m o t : hrmot vlakov lomoz: lomoz ulice buchot: z izby sa ozval buchot r a c h o t : rachot padajceho leenia r a m o t : ramot kov treskot j a k o t : rieka sa val s jakotom h u r h a j expr h u r i a v k hovor, exp: t a b a r c hovor, h u r t r u c h (hlasn pohyb ud, vozidiel a pod.): poulin ruch krik (hluk spsoben udskmi hlasmi): z izby sa ozval krik vresk (hlasn hovor al. pla): vresk zabvajcich sa subt. brajgel hlupcky p. hlpy 1 h l u p k hlpy al. nerozvny lovek (pouva sa asto v nadvkach) s p r o s t k : to me urobi len hlupk; ten chlap je vek sprostk expr.: c h u m a j chmuo c h r u o t r p k truo t r k v a s tupec t u p k t u p k u b o t r b a pejor. k r p i a r (lovek bez rozhadu) expr. zried tupohlavec expr.: d'uro oo zadebnenec z a d u b e n e c tik m u n i k o m u m o t n u m a j m u m k hlb (Rzusov-Martkov) hovor. expr. blzon expr. dilino hovor. expr. ibnut expr.: d u b o v hlava z a d e b n e n hlava p r z d n a makovica expr. zried. t r d (Zgurika) expr.: debil idiot k r e t n imbecil pejor. s o m r : Nebu somr! pejor.: osol h u m b a j t r u b i r o h b a m b u c h t r p ao primitv obmedzenec ignorant niamas chren ozembuch m a m e l u k hovor, pejor.: trdlo trio ulpas bibas hotentot ii hrub.: liovdo k vl b a r a n subt.: blbec blb blb chup magor cvok m e U g e m i U g e debo expr.: tepis (Jesensk) alug a (Jesensk)

h l u p a a hlpa al. nerozvna ena (pouva sa asto v nadvkach) s p r o s t a a expr.: t u p a a (Tallo) p r z d n a makovica hovor. expr. i b n u t pejor.: primitvka trlica (Kukun) i g n o r a n t k a o b m e d z e n k y a kaa c h u c h m a (Jesensk) hrub: k r a v a koza hus soniarica subt. blbaa

hlpnu porov. osprostie hlpos 1. p. sprostos I. 2. blznovstvo I 2. p. daromnica 1 3. p. tranina hlpota l.p.sprostos 1. blznovstvo 1 2.p. daromnica 1 hlupstvo p sprostos 1. blznovstvo 1 hlpuk p hlpy 1 hlpy 1. ktor m slab rozumov schopnosti: prezrdzajci hlpos, obmedzenos (op. mdry) sprost: je hlpy, sprost oko poleno; viest hlpe, sprost rei nechpav tup arbav akopdny (pomaly, arbavo mysliaci; ako chpajci, uiaci sa: op. chpav, bystr): nechpav, tup, arbav, akopdny iak; tup tvre expr. tupohlav obmedzen primitvny kn/. stupdny pejoi bezduch: obmedzen', primitvni udia; stupdny, bezduch prejav zried d u c h a p r z d n y duchapust expr zaduben zadebnen idiotsk imbeciln debiln kretnsky: idiotsk, kretnsky vraz v tvri retardovan zaostal (mentlne) hlupcky subt. blb przdny (duevne) expr.: vykradnut dut: przdna, vykranut, dut hlava nr. krepy prcn. tvrd d p n y ; nasprostast prihlply prisprost nahlply subt.: pripeen prihoret prihoren (trocha sprost, hlpy) neinteligentn nemdry (ktormu chba inteligencia; op. inteligentn, mdry) nelogick (ktormu chba opodstatnenie, nemdre, logika; op. logick): neinteligentn sprvanie; nelogick kroky * nevzdelan (bez vzdelania) nedvtipn nedmyseln (op. dvtipn, dmyseln) hovor expr veraj: nie som veraj nesksen mlad: si ete hlpy, nesksen, mlad nezmyseln nerozumn expr. c h u m a j s k somrsky lajosk sprostcky: nezmyseln, nerozumn, somrsky npad * expr. hlpuk prihlpy (prli hlpy) expr. trulkovsk (PUk)

ne hnik, pohmkva b r u a (vydva /.vuky so zatvorenmi stami) 2. spieva bez slov (brumendo) b r u a p o h m k va (si): hmksi, bru si znmu meldiu nti bzua: dieva si pri robote veselo nti, bzu* expr. m r m la si (meldiu): potichu si mrmle obben meldiu hmla zhusten vodn pary vznajce sa nzko nad zemou p a r a : hmla, para nad riekou o p a r (jemn hmla): nad krajinou visel opar hmlist 1. zatiahnut hmlou, ponoren v hmle zahmlen: hmlist, zahmlen horsk dolie hmlovit hmlov: hmlovit, hmlov svetlo; hmlovit-, hmlov opar kaln: kaln rno pren p o m t e n 2. p. nejasn 2 hmlovina astron. kozmick tvar javiaci sa ako hmla astron. nebula hmota 1. vetko, o m hmotnos, o zaber priestor, o je zkladom prrody m a t r i a : iv, neiv hmota, matria 2. to. z oho sa nieo vyrba, o sa na nieo pouva ltka materil: izolan hmota, ltka; pohonn ltky, stavebn materil stavebnina stavivo (stavebn materil) m a s a : okoldov masa surovina (nespracovan, surov hmota): drevn surovina h m o t r pejor. kto uprednostuje hmotn zujmy pejor materialista * m a m o n r hmotnos p. vha I h m o t n 1. tkajci sa hmoty, matrie; pozostvajci z hmoty (op. nehmotn, duchovn) materilny fyzick: hmotn, materilna kultra; hmotn, fyzick prostredie hmataten viditen poznaten (ktor mono nahmata, vidie, pozna): hmataten vec, viditen objekt, poznaten svet relny skuton (op. nerelny, neskuton) objektvny (i filoz.; op. subjektvny; o svete) 2. tkajci sa hmotnej, materilnej strnky vec al. javov materilny: hmotn, materilna rove; hmotn. materilny osoh majetkov (tkajci sa majetku, vlastnctva): majetkov kody pri poiari finann pean peait (vo forme peaz; op. morlny, duchovn): finann, pean, peait odmena, podpora hmri sa 1. rchle sa pohybova z miesta na miesto na malom priestore a vo vekom mnostve hemi sa mrvit sa: ervky sa hmria, mrvia v syre: udia sa hmria, hemia ako mravce expt p r t i s a mri sa: vi sa prtia, mria vo vlasoch expr. mechrit sa (o uoch) roji sa (o hmyze): komre, muky sa roja okolo lampy 2. by pln nieoho (o veciach) hemi sa: loha sa hmri, hem chybami h n a k a ast riedka stolica hovor, d y a r art. behaka hrub s r a k a kolika (prudk boles v bruchu spojen oby. s hnakou) hna 1. nti do pohybu al. do zvenej innosti (oby. iv bytosti) duri: hna, duri husi na pau: enie, dur vza pred sebou n a d h a (hna zver k poovnkovi): nadha koris p o b d a sri tva n h l i t n a h a (naliehavo): pobdaj, sria. nahaj ns do roboty nti (nsilm hna): do vetkho

2. p. naivn I 3. p. neprjemn 4. p. such 2 hluina p. przdnota 2. hluchota 2 hlui l .p bi 2, 4 2. p. drie s a l hlui sa p bi sa 1 hza p. hra 1 huzav, huzovit p. uzlovit 1 hm l.p. no 2.p. hja hmat uchopenie nieoho rukou hovor. expr. gri: chyti nieo jednm hmatom, grifom h m a t a dotka sa rukou a tm vnma hmatom expr niaca m t r a : tme hmatme, maciame. mtrame okolo seba expr h m a t k a m a c k a h a b k a : hmatk, macka, habk po vypnai nr.: matat m a t k a (Dobinsk) n a h n i a t v a o h m a t v a expr. o h m a t k va (hmatom zisova, skma): nahrnaiva si tep; ohmatva ovocie a vyber mkk kusy hmatatene I. p zretene I, porov aj zjavn 2. porov. hrmotn I hmataten 1. p hmotn 1, skuton 1 2. p zjavn h m a t k o m p. hmatom h m a t n p. dotkn sa 1 h m a t o m pomocou hmatu, poda hmatu, rukami hmatajc: hmatom spoznval veci okolo seba /.ried. h m a t k o m (Tatarka)

hmka (si) 1. vyslovova citoslovce hm ako prejav rozlinch pocitov p o h m k v a (si): shlasne, prekvape-

ho treba ntil kni pudi n u t k a (o cite. pocite): osi ho pud k nej; nutk lio do plau p o h a (tka sa i neivch vec): voda poha mlyn; poha koa do cvalu, deti do uenia p r e h a (hna z miesta na miesto) 2. nti ods o d h a vyha (odniekia): ten, odhaj, vyhaj ma z domu zahal (odniekia niekam): zaha psa do bdy v h a (niekam): vha ovce do koiara expr.: duri prata: prace deti z kuchyne hovor, expi kri: kria ns odvadia kni. pudi 3. p. ponha sa 1 4. p. rs 3 hna sa 1. expr rchlo postupova (oby. v mnostve) rti sa vali sa: oproti sa ien, rtia ak mraky: enie sa. val sa na ns voa h r n sa: po autostrde sa hrn kaminy uha: kone uhaj opreteky 2. expr. vemi sa usilova dosiahnu nieo, horlivo sa pa do nieoho expr. n a h a sa zha sa: en sa, nahaj sa. zhaj sa iba za majetkom expr.: pachti sa honi sa: pacht sa, hon sa za slvou, za uznanm n a h a l : stle osi naha, sm nevie, o hovor. expr. tva sa: tve sa za karirou expr pechori sa (hna sa za niem, na o sily nestaia): pechoria sa za bohatstvom lakomit sa: lakomit sa za peniazmi 3. p. bea I. ponha sa 1. 2 hnt p konatina hned 1. takmer v tom istom asovom okamihu, v tejto chvli, v tto chvu i h n e * okamite zaraz: hne, ilined napravil svoju chybu; okamite, zaraz sa mus vrti teraz momentlne zastarv. m o m e n t n n e : teraz, momentlne urob, o ti kzali u u a j : hne, u, u. aj sa vrte zaerstva z a h o r c a , ps. i za erzahorca stva, za horca zried. z h o r c a : zaerstva, vyrozprval svoje zitky bezodkladne neodkladne: bezodkladne. neodkladne to mus vybavi obratom mihom n a s k u t k u razom expr. v mihu-okamihu hovor m a h o m : obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, mahom sa pustil do roboty hovor, andopede expr. hnedky: tandopede. hnedky prili domov hovor, expr nailakti, ps. i na Hku nr.: pord (Dobinsk) pospolu (Kukun) Stojme (Dobinsk) fraz hne a z a r a z o b r a t o m ruky na prv pohad 2. v krtkom ase. o chvu, o krtky as ihned skoro oskoro ochva: pokajte chvu, hne, skoro sa vrti; ochva, oskoro sa zveer rchlo: mal to rchlo hotov z a k r t k o zanedlho onedlho zried. o k r t k o : zakrtko, zanedlho, onedlho bude vetko v poriadku priam hovor.: osi-kdesi osi-kamsi u-u: priam, osi-kamsi, u-u bude tma expr.: zamlo zamliko (Plvka. Rzus) fraz. k a d chvu 3. v tesnej miestnej al. asovej blzkosti, v nasledujcom okamihu ihned bezprostredne: hne, ihne za rohom je liolel; bezprostredne po skonen tdia zaal podnika tesne rovno: priiel tesne, rovno po zaiatku blzko: blzko pri ceste je odpoivalo okamite vzapt kni. vzp: okamite, vzpt za uiteom vybehli aj iaci 4. p. rovno 9 hnedk p. k I hnedasto p. hnedo

hnedast, hndav p. hned hnede p. limonit hnedkasto p. hnedo h n e d k a s t . hnedkav p. hned hnedky p. hned I hnedo majc hned arbu, arbu ako kva, na hned arbu. hnedou farbou na hnedo d o h n e d a , ps. i na hnedo, d o h n e d a : hnedo, nahnedo, dohneda namaovan nbytok kvo vo nakvovo d o k v o v a , ps i na kvovo, do kvov hovor, b a r n a v o b r n a v o d o b a r n a v a n a b a r n a v o , ps. i do b a r n a v a , n a b a r n a vo: kvovo, barnavo sfarben vlasy expr.: h n e d u k o h n e d u n k o hnedulinko n a h n e d u k o n a h n e d u n ko * n a h n e d u l i n k o d o h n e d u k a d o h n e d u n k a d o h n e d u l i n k a , ps. i na h n e d u k o , do h n e d u k a at.: hneduko, nahneduko upraen cibuka hnedasto hnedkasto n a h n e d a s t o n a h n e d k a s t o dohnedasta d o h n e d k a s t a , ps. i na hnedasto at. (trocha hnedo): hnedk)asto, dohned(k)asta upeen chlieb okoldovo naokoldovo dookoldova (hnedo s tmavm odtieom): okoldovo, naokoldovo, dookoldova nafarben ltka gatanov o nagatanovo dogatanova kakaovo n a k a k a o v o d o k a kaova koricovo nakoricovo dokoricova (hnedo s ervenm odtieom): gatanovo, kakaovo, nakoricovo natret brna bronzovo n a b r o n z o v o dobronzova (hnedo so zlatm odtieom): bronzovo, dobronzova oplen dieva t a b a k o v o (hnedo ako usuen tabak) nr.: b r u n a s t o b r n a s t o porov. aj hned hnedoerven p erven hnedook p. tmavook hnedovlas p. tmavovlas hnedolt p. okrov hneduko p. hnedo hneduk p. hned hnedulinko, h n e d u n k o p hnedo hned ktor m farbu zeme. farbu zrelch gatanov, kvy, okoldy hovor.: b a r n a v b r n a v : hned vlasy; pekn hned, barnav oi zlatohned bronzov (hned do zlata): zlatohned, bronzov farba bledohned svetlohned plav svetlogatanov (hned so svetlm odtienkom) orechov orechovohned oriekov oriekov ohned (bledohned ako orech): nbytok orechovej, orechovohnedej, oriekovej farby bov hovor, d r a p o v (hnedolt) okrov (ltohned): bov, drapov zves; okrov nter neskl kaki (zelenohned): kaki koea gatanov gatanovohned (hned ako gatany) kakaov k a k a o v o h n e d (hned ako kakao) t a b a k o v tabakov ohned (hned ako tabak) olivovohned (hned do zelena) okoldov okoldovohned kvov kvovohned (tmavohned ako okolda, kva) koricov koricovohned (ako korica) hrdzav hrdzavohned ervenohned ti/.ianov (vysl. ticinov; hned do ervena) kreolsk: kreolsk farba pleti sivohned edivohned (hned so sivm odtienkom): sivohned, eivohne pda tmavohned (hned s tmavm odtienkom) zhnednut (ktor zhnedol) nr brunast brnast expr hneduk

hnedast hndav h n e d k a v h n e d k a s t n a h n e d a s t (trocha hned) hnev 1. pocit a prejav prudkho rozlenia, pobrenia, rozhorenia: zbledn od hnevu zlos (prudk hnev): vybi si na niekom zlos hovor, j e d : dusi v sebe jed expr. s r d : zmocnil sa ho srd zrivos (agresvny hnev): pochytila ho zrivos bes (Jg) pren. i: rastie v nej i 2. p. nenvis hneva vzbudzova hnev, rozlenie a pod. pocity zlosti rozuova: hnev, zlost, rozuuje ju neporiadok expr.: jedova srdi erti pajedi: jeuje, erti, pajedho, e vetko nie je poda neho expr.: dopaova d o m z a doiera ra zhrza d o j e d a dopeka dohrza: dopaluje, erie ma synova neposlunost expr. papri: papr ho krik pod oblokmi hovor. expr. tva: tve ho nespravodliv obvinenie mrzie trpi picha expr. krie (vzbudzova mrzutos, trpenie, duevn boles): mrz, krie ho jej nedslednos poka: deti pokaj u od rna vuig. sra: to ma serie hneva sa cti hnev, rozlenie a pod. pocity zlostisa ma zlos rozuova sa: hnev sa, zlost sa, e zpas prehrali; rozuuje sa nad malikosami expr.: jedova sa jedoi sa srdi sa d u r d i sa d u r i sa pajedi sa papri sa erti sa sri sa: jeduje sa, srd sa pri kadom dcrinom odvrvan expr.: pui sa jei sa kohti sa kokoi sa uori sa zubi sa kati sa peni zastarv. hori sa nr jedi sa (Urban) pren. expr eperi sa (F. Kr) zried. SOi sa (jarunkov) hovor. expr. tva sa: kamartka sa na ma tve mrzie sa (pociova mrzutos) fraz.: s p u k n od zlosti/jedu/hnevu i m u puk od jedu/zlosti/hnevu (vemi sa hneva) fraz.: ide ho roztrhn/rozhodi/rozsadi od hnevu zried lovatie (Ferko) expr.: f k a sa fua sa d u sa n a d v a sa (oby. dlh as): Jka sa na ma, vbec sa so mnou nerozprva expr.: zri sopti (pociova al. prejavova vek hnev): otec zri, sopt nad synovmi vinmi hovor. expr. p r s k a (prejavova zlos) expr. pohnevkvasa (hneva sa v menej miere) fraz. pozera sa krivm okom (pociova nevu, slab hnev) expr. hnevka sa (trocha sa hneva) hnevka sa p. hneva sa hnevlivec p. zlostnk hnevliv 1. ktor sa ahko nahnev (o loveku) popudliv prchk: vyhbala sa hnevlivm, popudlivm, prchkm udom drdiv (ktor sa ahko podrdi) srdit zried. s r d n a t s r d n expr. zried. srdovit: srdit. srdnat, srdovit mu expr. d u r d i v : durdiv povaha p. aj zlostn 1 2. p. nahnevan hnevn p. nahnevan, zlostn 1 hnida p privnk I hnies p. miea 1 hniezdi sa p. vrtie sa 2 hniezdo 1. p. obydlie, domov 1 2. p. stredisko 1 3. p. brloh 2 hnia p. lenivec

hniliak p. lenivec hnilika p. slaboch hnilobn p. rozkladn hnilo p. lenivec hnil l . p . zhnit 2. p leniv 1 hnisa tvori a vyluova hnis zbiera sa: prst hnis, zbiera sa j a t r i s a j a z v i s a (asto pren.): star rana sa jatr, jazv kvasi (sa) (o rane) hovor, hnoji sa mokva tiec hnisav tvoriaci, obsahujci hnis zahnisan /.hnisan kni. jariv: hnisav, zahnisan, zhnisan, jatriv rana hovor.: n a z b i e r a n zozbieran: nazbieran vyrky m o k v a v teci (ktor mokv, z ktorho teie hnis; oby. o rane) expr zahnojen nr. z h n o j a ven hni 1. podlieha rozkladu psobenm mikroorganizmov (o organickch ltkach) r o z k l a d a sa zahnva: ovocie hnije; mso sa u rozklad; korene v zemi hnij, zahnvaj r o z p a d v a sa r o z p a d a sa: telo v zemi hnije, rozpad(va) sa t u c h n prie (kazi sa vlhkosou): lstie tuchne, prie 2. p. zaha h n o j 1. p. hnojivo 2. p. hnojisko 3. p. pina 1 hnojisko miesto na uskladovanie hnoja hovor, h n o j : vyhodi nieo na hnojisko, na hnoj hnoji dodva pde hnojivo: hnoji fosftom moovkova hnojovicova (hnoji moovkou) kompostova (hnoji kompostom) hnojval chrobk iviaci sa lajnom ronho statku zool. lajniak hovor, hovnival hnojivo ltka dodvajca pde potrebn iviny: priemyseln hnojivo h n o j (organick hnojivo od domcich zvierat): kravsk linoj t r u s (vkaly zvierat): hnoji slepam trusom hnojovica (skvasen, zrieden zmes dobytch vkalov na hnojenie) kompost (hnojivo z organickch ltok a zeminy) p. aj hnojovka hnojnica p. hnojovka hnojovica p. hnojivo, hnojovka h n o j o v k a tekutina vytekajca z matanho hnoja hnojnica moovka zried. moovica hnojovica (skvasen, zrieden zmes dobytch vkalov na hnojenie) h n u s 1. krajne neprjemn pocit vyvolan niem odpornm. protivnm oklivos zhnusenie: vyvola v niekom hnus, zhnusenie; pociova hnus, oklivos o d p o r : premc odpor nechu (pocit zpornho postoja): vzbudzova nechu k nieomu 2. p. podlos hnuscky p. hnusn h n u s k p. podliak hnusit" p. hani hnusi sa p. protivi sa' hnusnk p. podliak h n u s n vyvolvajci hnus, odpor o d p o r n : hnusn, oporn tvr; ma hnusn, odporn sprvanie expr.: bridiv bridk (ktor sa protiv, brid): bridiv, bridk ivoch, hmyz 9 nr.: b r i d b r i (neskl.) protivn okliv kared o d p u d z u j c i : protivn, odpudzujci vjav; okliv, kared rany ohavn ohyzd-

ny: ohavn, ohyzdn tvor m r z k n e c h u t n : mrzk, nechutn rei, prbehy pejor h n u s c k y : je tu hnuscky neporiadok zahnusen pinav s m r a d a v (pln piny, smradu): zahnusen, pinav, smradav handry; zahnusen, pinav, smradav byt p. aj neprjemn h n u s o b a , hnusota p. podliak hnusobstvo p. podlos hn 1. p. pohn 1 2. p doja 1 hn sa p. poponha sa, pousilova sa 1 hnutie l.p. pohyb 1 2.p. vzruenie 1 3.p.spoloenstvo 1 ho, h p. p hobby p. zuba 1 hoblica hobovacia stolica slang, ponk hoblina tenk, oby. skrten odrezok pri hoblovan, rezan strulina: dreven hobliny, struliny * /ried. s t r h a n e c (Gabaj) hobovanec hoc p. hoci hocako 1. p. hocijako 1 2. p. hoci hoco p. hocio 1, 2 hoci uvdza prpustkov vedajiu vetu; vyjadruje prpustku al. krajn podmienku hoc hoci a j hoc a j : hoci, hoc prde neskoro, vdy sa zastav na slovko; me prs hoc aj zajtra a j ke i ked ke a j : aj ke sa usiluje, nedar sa mu n a p r i e k tomu e kni. navzdor tomu e zastar vzdor tomu e: napriek tomu, e sa ponhal, priiel neskoro o a j o i o hned o p r i a m a o nech a j : o aj, o hne, nech aj vetko urob, nepustm a; budem ju aka o aj, o priam do rna b r b r a j b r s b r s a j t r e b r s t r e b r s a j : zbadali ho, br, brs aj, trebrs sa skrval medzi umi hocijako hocako akokovek: hocijako, akokovek bol dobrm renkom, v tej chvli nepovedal ani slova nech: njdu ho, nech sa aj pod zem skryje zastar.: a a p r v e (Kaliniak. Sldkovi, Jesensk) nr.: h o d liods (oltsov. Hviezdoslav) nespis. akovek hocio 1. vyjadruje ubovonos. rozmanitos pri vbere veci al. javu; expr. oznauje nieo bezcenn, mlo hodnotn, zl, nepriazniv al. zporn hoco okovek: zje hocio, okovek, o mu daj; hoco mu me kpil velio ledao kadeo kdeo: velim sa mu me zavai; postavi dom nie je hocio; ledao, kdeo vie opravi hovor.: h r o brso: mysl si, e si hro, brso me dovoli to i ono to alebo ono to i ono: to i ono ho rozuuje; nech rob to i ono, nikdy nie s spokojn zastar. velinieo (Kukun) 2. uvdza vzan vedajiu vetu predmetov hoco o okovek: urob, hocio, hoco bud od neho iada; napem, o, okovek bude chcie hocijak 1. p. hocijako I 2. p. nedbanlivo hocijako 1. vyjadruje ubovonos al. rozmanitos pri vbere spsobu; akmkovek spsobom, tak al. inak: nezle na tom, ako hocako hovor, hocijak: knihy mu pouklada hocijako, hocako akokovek velij a k o hovor, velijak: me sa rozhodn akokovek, velijako, vdy na to doplat ubovone rozline tak i onak tak i o n a k : me to ubovone, rozline, tak i onak upravi expr. k a d e j a k o hovor, expr.: k a d e j a k hovor : b r s a k o b r a k o : do divadla

neme s kadejako, brsako obleen l e d a j a k o hovor, l e d a j a k : takto prcu nemono urobi hocijako, ledajako expr. l r o m - f r o m : ije si lrom-from 2. p. nedbanlivo 3. p. hoci hocijak, hocak 1. nezle na tom, ak (o kvalite vec, 0 vlastnostiach al. javov) akkovek velijak kad fraz. tak i o n a k : dosiahnu cie hocijakm, hocakm, akmkovek spsobom; prija akkovek prcu; s na vlet za kadho, takho i onakho poasia hovor.: b r a k b r s a k nr. t r e b r s a k : uveri br akm, brsakm klebetm hociktor hocktor (jeden z viacerch, nezle vak. ktor; o osobe al. veci): Vyber si hociktor, hocktor predmet! ktorkovek ubovon hovor, b r s k t o r : vedel odpoveda na ktorkovek, ubovon, brsktor otzku 2. (s odtienkom podceovania, zahovania) hovor.: b r a k b r s a k : to sprav hocijak, brak, brsak amatr o b y a j n : nie je to len tak obyajn knika hociktor hocijak hovor.: b r s k t o r b r z k t o r 3. vyjadrujci negatvne hodnotenie velijak ledajak pejor.: k a d e j a k k d e j a k (ktor je pochybn. podozriv, neznmy a pod.): d sa do rei s hocijakmi, velijakmi umi; nalet ledajakmu podvodnkovi; kpa sa v kadejakej, kdejakej mlke zried. onakv hocikade p. hocikadia hocikadia vyjadruje ubovonos al. rozmanitos pri volbe smeru, ktormkovek smerom, ktormkovek miestom, ktoroukovek cestou, tadia al. inokadia hockadia kadialkovek: na vrchol sa mono dosia hocikadia, hockadia. kadiakovek * hocikade hock a d e kadekovek: hocikade, kadekovek prejd na druh stranu velikadia* velikade (vyjadruje mnohost' rozlinch smerov): velikadia, velikade prechdzali cez cestu hovor.: b r k a d e b r s k a d e b r kadia b r s k a d i a : cez rieku sa mohli brkade, brskaia prebrodi hocikam p. hocikde 2 hocikde 1. vyjadruje ubovonos al. rozmanitos miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. innos hockde kdekovek: hocikde, kdekovek ho me stretn; vysp sa hockde, kdekovek expr.: k a d e k d e k d e k a d e : kadekde, kdekade boli postrkan papiere velikde (vyjadruje mnohost' rozlinch miest): velikde v skrini mal pinav ponoky hovor.: b r k d e brsk d e : brke, brske njde jeho veci k a d e - t a d e tu i t a m tu a j t a m (na rozlinch miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi leali rozhdzan knihy expr. l r o m - f r o m nr. sakde 2. vyjadruje ubovonos al. rozmanitos miesta, ktor je cieom smerovania innosti al. deja; uvdza vedajiu vetu s vznamom miesta hockde hocikam h o c k a m : pjde s ou hocikde, hockam; vade si ho obbili, hockde, hocikam priiel kdekovek k a m kovek: hocikde, kdekovek, kamkovek sa obrtil, vade bola voda tu i o n a m : ahn si meme tu 1 onam velikde velikani (vyjadruje mnohost" rozlinch miest): kpa sa d s velike, velikom hovor, b r k d e b r s k d e b r k a m b r s k a m : me s robi brke, brskam k d e k a m (uvdza vedaj-

iu vetu): kde, kam. hocikde prde, tam iba neporiadok zanech z.a sebou 3. p. vade hocikedy vyjadruje ubovonos al. rozmanitos pri vobe asu, v ubovonom ase. v ktoromkovek ase; uvdza vzan vedajiu vetu s vznamom asu hockedy kedykovek: napem to hocikedy, kedykovek; mem to hockedy zopakova; kedykovek priiel, doniesol kvety hovor.: b r k e d y b r s k e d y : neme brkedy, brskedy ods z roboty nr. sakedy (Jcg) hocikoko vyjadruje ubovon al. rozmanit neurit poet, v ubovonom mnostve al. pote; nezle na tom, koko; uvdza vzan vedajiu vetu s vznamom miery hockolko kolkokovek: pomocnkov si njde hocikoko, hockolko; zober si, kokokovek bude potrebova hovor.: b r k o l k o b r s k o l k o : kamartov me ma brkolko, brskolko expr. kolko: nedostane ni, o by si hocikoko, koko prosil hocikto vyjadruje ubovonos al. rozmanitos pri vobe osoby, ktorkovek lovek: nezle na tom, kto; expr. niekto bezvznamn hockto ktokovek: prihlsi sa me hocikto, ktokovek; on nie je hockto kad ktorkovek: na sai sa m.e zastni hocikto, kad; ktorkovek z. vs to mohol by expr. kdekto kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane velikto (vyjadruje mnohos rozlinch osb): velikto k nm priiel gratulova * hovor.: b r k t o b r s k t o : brkto, brskto by chcel o tom rozhodova * ten alebo onen ten i onen: pomc me ten i onen /ried.: ledakto ktolenkovek nr.: lecikto t r e b r s k t o fra/..: ert alebo diabol ert-diahol hociktor, hocktor jeden z viacerch (o osobe al. veci), nezle vak na tom, ktor; poda ubovonho vberu ktorkovek: urob to hociktor, hocktor z ns; nap ktormkovek perom hovor.: b r s k t o r kdektor: pretaj brsktor z. knh p. aj hocijak 1, 2. ubovon hockade, hockadia p. hocikadia h o c k a m p. hocikde 2 hockde l.p. hocikde 1,2 2. p. vade hockedy p. hocikedy hockolko p. hocikoko hockto p hocikto hod spsobovanie letu al. pdu nieoho prudkm pohybom: hod otepom v r h : vrh guou hod'a, hod'as p. hoci hodina p. as I hodinky nramkov al. vreckov hodiny: kpi si zlat hodinky hovor. expr. cibule: mm nov cibule stopky (hodinky s osobitnm zariadenm na presn meranie krtkych asovch sekov) hovor, digitlky hodiny prstroj (oby. vch rozmerov) na meranie asu: veov, stanin hodiny o r l o j (veov hodiny ukazu jce viacer astronomick daje) hovor, k u k u k y (s umelou kukukou oznamujcou asov daj) hovor, pondusovky (hodiny s pondusmi) hovor, digitlky hodi prudkm pohybom spsobi let al. pd nieoho: hodi loptu do obloka v r h n (oby. prudko): vrhn laso, guu expr.: mari z a m a r i tresn treskn plesn pleskn ahn t r e p n capi

c a p n api a p n u vacn: maril, tresol taku do kta; v zlosti ahla, capla, vacla kabt na gau expr.: pleti pati (oby. tak. e sa nieo rozpadne, rozpasne): pletil tanier o zem nr. mrli (ikula) expr. soti (prudko posun): vrece sotil do auta expr.: p r a s k n prati mrti b u c h n d u c h n b a c n (hodi o nieo): praskol, buchol knihu o stl expr. k y d n (vo vom mnostve): kydn jedlo na tanier expr. f r k n (mal mnostvo): frkn soli do hrnca s polievkou hovor, expr.: ibn (prudko) mykn (tajne): ibla, mykla mu stovku do taky hovor, expr. s t r u h n : chytil Jau a struhol ju do ns hovor, pohodit' (hodi oby. menie mnostvo): pohodit husiam zrno nahodi (oby. na dopravn prostriedok): nahodili trk na voz * pohdza expr. p o t r e p a (postupne, viac predmetov) hodi sa 1. by primeran, dobr, prhodn by vhod by vhodn by sci: hod sa mi to, je mi to vhod; mso sa hod. je vhodn, sce na peenie; je sci, hod sa za uitea vyhovova: termn mi nevyhovuje zodpoveda: toto miesto mu najlepie zodpoved prilieha: aty jej dobre priliehaj hovor., iknsa ikova sa pasova: ikne sa k nemu; pasuj spolu hovor, timova /.astar. trafi sa: to sa traf do mjho plnu zapada (presne sa hodi): k do dver zapad * konvenova (o vzahu osb k nieomu): ten spsob mi nekonvenuje, nehod sa mi zs sa prida sa prs vhod (o nieom potrebnom, elatenom): peniaze sa vdy zdu, prdu vhod expr. reza: to mi ree subi. bodn 2. tvori slad, by v slade sveda p r i s t a slua: aty sa jej (dobre) hodia, aty jej svedia, sluia; obaja pristan k sebe hovor.: pasova s sedie: klobk mu pasuje, sed h a r m o n i z o v a ladi: farby dobre harmonizuj, laia (k sebe) h o d l a t ma predsavzatie nieo uskutoni m a v mysle ma mysel zama: hodl, m v mysle venova sa portu chysta sa mieni chcie: chyst sa. mieni s tudova; chcie sa polepi * strojit'* strojit' sa: stroja dcre postavi dom; stroja sa vycestova plnova m a pln m a v plne: plnuj, maj v plne presahova sa poma /.astar obma: poma zmeni zamestnanie hovor. s: ide sa zapsal na vysok kolu h o d n e 1. p. vea, dos I 2. p. vemi, ovea, mimoriadne 2, vysoko 3, silno 1 hodnos stupe v sstave postavenia: akademick hodnos; zskal hodnos plukovnka titul (akademick, radn, stavovsk a pod. hodnos): ininiersky, achtick titul hovor, a r a (vojensk hodnos): vysli si aru kapitna hovor, r a n g : pracovnk vysokho rangu kni. stolec: knieac stolec areh. g r d u s : doktorsk grdus h o d n o s t r osoba, ktor m ist hodnos, funkciu: cirkevn hodnostri f u n k c i o n r : olympijsk funkcionri p r e d k : odborov predci p r o m i n e n t : vojensk prominenti hovor. expr. a r a pejor.: potentt potenttnik: miestni potentti pejor : m o c n r m o c i p n : politick mocnri, mocipni pejor. p o h l a v r : bval komunistick pohlavri hovor, pejor.: p a p a l hlav areh. inovnk: inovnci drustva pejor. a p a r t n i k

hodnota 1. schopnos poskytova itok itkovos: kalorick hodnota, itkovos stravy osonos prospnost: osonos, prospenos telesnho cvienia 2. nieo cenn, hodnotn: zachova materilne a kultrne hodnoty m a j e t o k : hromada peaz a inho majetku kapitl: dom je vekou hodnotou, vekm kapitlom zastar. veliina 3. p. cena 1 4. p. vznam 2 hodnotiaci ktor hodnot, posudzuje schopnosti, spsobilos a pod. kvalifikan: hodnotiaca, kvalifikan komisia klasifikan z n m k o v a c (zaloen na znmkovom hodnoten): klasifikan, znmkovacia kla atestan hodnoti zisova hodnotu, vznam a pod. niekoho, nieoho posudzova zhodnocova: honotili, posudzovali sasn situciu na trhu * kvalifikova (oby. odborne): kvalifikova prcu uitea oceova (kladne hodnoti): oceovali jeho vkon mera: svoj spech meria vynaloenou nmahou vi zvaova (dkladne): vili, zvaovali ka umelcovo slovo hovor, acovat o d h a d o v a (hodnoti odhadom): acovat. odhadova hodnotu obrazu bilancova (shrnne): bilancovali vsledky prce kritizova (hodnoti poukzanm na chyby, nedostatky): kritizova stav hospodrenia klasifikova (o kolskom prospechu, vkone a pod.): iaka klasifikovali na jednotku hodova (hodnoti potom bodov): bodova saiacich pozera (sa) hadie dva sa: Ako sa pozer, ako had na t vec? zastar. taxovat' oceohodnotitel' kto nieo hodnot: hodnotitel'pozie vate: oceovale pozemku hovor, acovate (Zelinka) p. aj posudzovatef hodnotn p. cenn, kvalitn hodnoverne 1. porov. hodnovern 2. p pravdepodobne 2 hodnovernos p objektvnos hodnovern ktormu mono veri: ktor je hodn dvery vierohodn zastar. vieryhodn: hodnovern, vierohodn osoba; hodnovern, vierohodn dkazy ' autentick (ktormu mono veri pre jeho pvodnos, pravos): ponknu divkom autentick zbery; autentick dokumenty dveryhodn spoahliv: dveryhodn, spoahliv svedectvo hodn 1. p. vek 1, znan 1 2. p. urasten hodokvas p. hostina hodovanie p. hostina hodova p. hosti sa hodovnk kto sa zastuje al. hoduje na hostine al. na hodoch h o d r kni. stolovnk hodvb p. ni hodvbny p. jemn I. mkk I hody 1. tradin vron slvnos na pamiatku posvtenia miestneho kostola hovor o d p u s t : v nedeu s u ns hoy.je u ns odpust 2. p. hostina 3. ps. Hody p. Vianoce hofier v dvnejej minulosti prslunk dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pdu eliar bre hoh p. nie 1 hoho, hoh 1, p hej I 2. p. nie 1 3. p p ho-ho p. cha-cha hoh j p. ej 1

hochtapler p podvodnk 1, vihk ho j P. ej 1 hojd p kolska 1 h o j d a k a prostriedok na hojdanie: detsk hojdaky v parku * hovor, kolem baka h o j d a p. kolsa 1 hojda sa p. knsa sa hojdv p. kolsav 1 hoji p. liei 2 hoji sa stva sa zdravm (oby. o vonkajom poranen, o rane) liei sa: jazva sa pekne hoj, liei eli sa celie zacelovat sa zacelieva sa: jazva sa cel. jazva sa celie; poplenina sa zaceluje, zacelieva expr. strbi sa: rany sa u strbia hojiv p. lieiv hojne 1. porov. hojn 2. p. asto 3. p. vea hojnos p. prebytok hojn kypiaci hojnosou, vyskytujci sa vo vekej miere, vo vekom mnostve (op. zriedkav, ojedinel) bohat ast: hojn, bohat, ast vskyt, prpad velk (op. mal): vek poet, vek mnostvo poetn kni. n e p r e b e r n expr prepoetn: poetn, neprebern, prepoetn zsoby vdatn (hojn a akostn) tedr s p o r : vdatn, tedr rodu; spor d* rodn kni. poehnan: rodn, poehnan rok; poehnan zem expr p r e m n o h p e h o j n (vemi hojn) prihojn (privemi hojn) h o j o j , ho jj P. ej 1 hokerlk p. stolek 1 hkus-pkus p. ry-mry hola, hol, holah p. hej 1 hol 1. p. nah 2. p. holia holnik p. holia holba p gua 1 hold p. cta holdova 1. hovor, vemi, nruivo, dychtivo ma nieo rd a venova sa tomu oddva sa: holduje, oddva sa portu, pitiu obubova bi: obubuje, bi slak jedl hovor. expr. zboova (nieo) kni. hovie (robi nieo zo zuby): hovie svojej zube - maovaniu 2. kni. prejavova ctu, uznanie a pod. vzdva hold: holdova oslvencovi holenga p. kolsa 1, kva 1 holenga sa p. knsa sa, kltit" sa holi odbornk na strihanie a pravu vlasov a na holenie: s k holiovi k a d e r n k (odbornk na pravu enskch esov) zastar.: b a r b i e r (Rzus) frizr holia expr. nah al. nedostatone obleen diea expr: hol holnik * holiatko holina p. istina holohriadok l . p . mldenec 2.p. zaiatonk holoen geol. mlad tvar tvrtohr alvium holohlav 1. ktor m nepokryt, obnaen hlavu kni. prostovlas: chodi v zime bez iapky, holohlav, prostovlas kni zried. prostohlav (Karva) zried holovlas (Kukun) 2. p. pleiv holohumnica 1. miesto v humne, kde sa mlti obilie mlat: na holohumnici, mlate mltili ra 2. p. stodola

holota
holota 1. p przdnota 1 2. p. chudoba 2 holovlas p. holohlav I holub p zaiatonk holub p. siv I holubi p. mierny 2. mierumilovn holubinec p. holubnk h o l b k o v a s a p maznasa 1 holubnk priestor, oby. bdka na chov holubov holubinec holuk, holuik, holunk, holulink p. hol 1 hol 1. ktor na sebe nem aty. neobleen (o loveku): ktor' nie je zakryt odevom (op. obleen) n a h : by celkom liol, nah; kpa sa hol, nah obnaen odkryt rozhalen vyzleen: ma obnaen plecia; odkryla, rozhalena hru; sut do pasa obnaen, vyzleen nepokryt: chodi s nepokrytou hlavou expr holuk * holuik holunk holulink (celkom hol): holuk, holuik, holunk, holulink deti e x p r . asto pejor. n a h a t : nahat eny 2. ktor je bez porastu, nim nepokryt: hol skaly lys expr. Ivsat pleiv pleat plechat plechav bezvlas (bez vlasov: i pren.): lys, lysat,pleiv, pleat, plechov, plechat hlava; pleiv, plechat temen kopcov neoperen (bez peria): hol, neoperen vtat ut pust pren.: nah obnaen (bez trvnatho al. inho porastu): ut kraj (Vajansk). pust kopce, nah polia, obnaen konre stromov opchnut opran oklban (zbaven lstia, peria a pod.): opchnut, opran strom; opchnut sliepku bezlist (o holej rastline, strome a pod.) kopn (bez snehu; o zemi) 3. gram. bez rozvijacch vetnch lenov nerozvit (op. rozvit): hol. nerozvit veta; hol, nerozvit podmet 4. sm osebe, bez vedajch, sprievodnch znakov, prvkov a pod. ry ist: hol, re. ist fakty nah skuton relny (bez prkras): tak je nah, skuton, relna pravda prost: bojova o prost preitie stroh: stroh daje 5. p. przdny I 6. p. such 2 homofonick, homofnny p jednohlasn 1 homognny p. rovnorod, jednoliaty homologick, homolgny p. rovnak, zhodn homoovit p. kueovit homonymn p. rovnozvun, rovnak homosexul homosexulny lovek pederast hrub buzerant tepl teplo homosexualita pohlavn nklonnos k osobm toho istho pohlavia homosexulnos odb pederastia hrub. buzerantstvo; lesbizmus (homosexualita u ien) homosexulnos p homosexualita homosexulny sexulne zameran na osoby toho istho pohlavia; svediaci o takej nklonnosti: homosexulne osoby: homosexulne vzahy, kluby lesbick (o enskej homosexualite): homosexulny, lesbick pr hrub tepl buzerantsk slang, teplosk: tepl chlap; buzerantsk, teplosk hlas hrub. iron. prihriaty slang, nasladl (psobiaci dojmom homosexula) homozygotn p. istokrvn hompa p. kolsa 1, kva 1

152
hompa sa p. knsa sa h o m r a p. hundra 1 hon' p. lov 1 hon 2 p. pole 1 honba 1. asto opakovan silie dosiahnu nieo, zhanie: honba za ziskom, za slvou * hovor.: z h n k a zhaka (vek dopyt): zhnka, zhaka za stavebnmi pozemkami 2. sledovanie niekoho s myslom chyti ho; vystupovanie proti niekomu, nieomu mocou prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politickch protivnkov pubi pohon: policajn pohon expr. tvanica: politick tvanice p. aj chytaka honcova sa p. pari sa I honec l . p poha 2. p. nadha 1 honelnk p. pastier honetn p. estn 1 honi usilova sa dostihn niekoho, nieo n a h a : honili, nahali zlodeja a po dom prenasledova sthat : prenasleduj ho, sthaj ho za vradu n a d h a (honi pri poovake): nahunie zveri chyta lapa: be, lebo ho chytaj, lapaj honi sa l . p hna sa 2. pachti sa 2. p pri sa 1 honobi p. etri 2, haba 2 honor p. cta, vnos 1 honorcia kni. al. iron. najvznamnejie osobnosti poda majetku, postavenia asto pejor panstvo pni prominenti: mestsk honorcia, mestsk pni; panstvo prilo na mercedesoch p. aj pn 2 h o n o r r p zrobok h o n o r r n y p. estn 2 honosi sa p. pi sa 2, chvli sa honosnos p. ndhera I honosn p vekolep, prepychov honta p. kolsa 1 honta sa p. knsa sa hop 1. vyjadruje pobdanie do skoku; naznauje skok hops hopsa: neboj sa, sko, hop. hopsa; hop, hopsa cez kalu * hopa (pobdanie dieaa): vysko, hopa h u p hups (oby. pri skoku smerom dolu): hup. hups. a u bol v jame 2. vyjadruje nhle uvedomenie si nieoho, upozornenie a pod. hops hopsa: hop, hopsa. u to mm a h a ehe oho oho: ulici, olio, nu to som zabudol hopa p. hop I hopa-hop p. hop-hop hop-hop, pis. hop, hop naznauje poskakovanie, natriasame sa a pod.: vyjadruje pobdanie do poskakovania hopsasa hopa-hop: Iwp-hop. poskakovala lopta po ceste; hopsasa. natriasali sa v prudkom tanci; posadila si vnuka na koleno a volala: hopa-hop hopi-hopi hopi-hop,pis. i hopi, hopi; hopy-hopy, hopy-hop: be konk po ceste, hopi-hopi /ried. h u p i - c u p i , ps. i hupy-cupy hopi-hopi, hopi-hop p. hop-hop hopka 1. p. skka I 2. p. kolsa 1 3. p. tancova hopkova p. skka 1 hops, hopsa p hop 1. 2

hopsasa p. hop-hop hopsat' 1. p. skka 1 2. p. tancova hopy-hopy, hopy-hop p. hop-hop hora l . p . les 1 2. p. vrch 1 3.p. kopa 2 horal p. vrchr h o r r lesn zamestnanec vykonvajci technick a ochrann slubu hovor, zastarv. j g e r lesnk slang, lesk (pracovnk v lesnom hospodrstve) horicov p. lt horiiak p. pohr I hoina hork ltka al. hork chu horkos: ma hoinu, horkos v stach expr.: hori blen: ostala mu na jazyku hori h o r d a p. banda I hore 1. na vysoko, vyie poloenom mieste, na vrchnej asti (op. dolu) n a v r c h u (op. naspodku): mas zostala plva hore, navrchu vysoko (op. nzko): hore, vysoko vo vrchoch hol pln pokoj t a m h o r e (na tamtom mieste hore): tamhore s poloen vetky doklady /.astar. tnmllO (Laskomersk) 2. na vyie poloen miesto, na vrchn as. na povrch nieoho (op. dolu) n a v r c h (op. naspodok): koele daj hore, navrch d o h o r a t a h o r e t a m h o r e : pohre ulo dohora, tahore na sam vrch poet. v h o r (Plvka) 3. smerom k vyie poloenmu miestu, smerom do vky (op. dolu) d o h o r a n a h o r (op. nadol) d o v r c h u (op. dospodu): ke ide okolo, vdy had hore, dohora; ako krali nahor, dovrchu t a h o r e t a m h o r e (tamtm smerom hore): pozri sa tahore, tamhore poet.: VOZVySOk (P'iguli. Chrobk) vozv (ry) Vhor (R/.us) h o r e b r u k y p. horeznaky horec modrofialovo kvitnca horsk rastlina s lieivm koreom encin: horcami, encinmi posiate tatransk lky hore-dolu l . p bezciene 2. p. krom-krom horedran p. pyn I. namyslen hoekovat' p. narieka I. bedka, saova sa horenos p. namyslenec horenos p namyslen, pyn 1 horentn p obrovsk horeznaky tvrou a bruchom hore a zadnou asou tela dolu (op. doluznaky) horeznak (op. doluznak) n a z n a k : ahol si horeznaky, horeznak do trvy; spadla naznak na dlku hore b r u c h o m na c h r b t n a c h r b t e /.ried. h o r e b r u k y h o r e z n a k o m h o r e z n a k , horeznakom p horeznaky horibiln p obrovsk hori p. hoina horika p. hj 1 horie 1. by nien, stravovan ohom spaova sa pli sa: drevo hor, spauje sa,pli sa bla blkota nr. d u d o t a (Klal) expr.: blka hka blnka blnkota kni. plan plpolat' poet.: h r a zhra pl (horie plameom): vatra bl, blkoce, planie, plpol; (z)hra tbou 2. p. svieti 1 3. p. ervena sa 1 4. p. iari 2. blska sa 1 5. p. sra 2 6. p. ti horizont 1. p. obzor 1 2. p. rozhad 1 horizontlne 1. porov. vodorovn 2. p. rovno 3. leato

horizontlny p. vodorovn horkast p. hork 1 1 h o r k p. liehovina horkokrvn p. sprv, prudk 2, temperamentn horkos p. hoina horko-ako 1. p. ako 2 2. p. sotva 1. ledva 1 hork 1 1. ktor m chu ako palina, blen, i: hork aj, liek h o r k a s t n a h o r k a s t (trochu hork) p r i h o r k (prli hork) expr. p r e h o r k (vemi hork): je to hork, prehork hlenov 2. p. bolestn 1, ak 3 hork 2 , h o r k y , h o r k e , h o r k e t a m p. kdee 1, nie 1 horav p. zpaln I horli horlivo sa usilova o uskutonenie nieoho, horlivo zastva nieo, niekoho oduevova sa: horl, oduevuje sa z.a spravodlivos zasadzova sa angaova sa: zasadzuje sa, angauje sa za n pln rozoh o v a s a n a d c h n a sa (oby. slovami): rozohuje sa, nadchna sa nad mylienkami rovnosti, slobody p. aj usilova sa 1 horlite!' p. nadenec horlivec p. nadenec horlivos p. nadenie, eln, zpal 2 horliv prehnane usilovn, zaujat niem; pln nadenia; svediaci o horlivosti agiln prinliv: horliv, agiln, prinliv duch; horliv, agiln, prinliv povaha oduevnen naden: oduevnen, naden organiztor zaplen zpalist kni. zanieten rozhorlen r o z o h n e n : zaplen, zpalist prejav; zanieten, rozhorlen, rozohnen diskutr h o r k o vit (roben, konan nhlivo a s velkm zaujatm): horkovit upratovanie * velk expr.: siln tuh t v r d : vek, siln, tuh vlastenec f a n a t i c k prepiaty expr. posadnut (prehnane, vnivo a slepo horliv): fanatick, prepiate, posadnut stpenkyne feminizmu prihorliv (prli horliv): prihorliv agittor expr. prehorliv (vemi horliv) h o r n a t i n a p. vysoina h o r n a t p kopcovit 1 horn leiaci, umiestnen hore, vyie, nad niem (op. doln) v r c h n : horn, vrchn pera: horn, vrchn zuby vyn (op. nin): na hornom, vynom konci dediny anat. k r a m i l n y : kramilna stehnov tepna horolezec portovec lezci v prrodnom skalnom, adovom, snehovom al. kombinovanom terne s istm stupom obanosti alpinista (horolezec na strednch vrchoch s adovcami) skalolezec (portovec lezci po cvinch skalch na as) horolezectvo lezenie v prrodnom skalnom, adovom, snehovom al. kombinovanom terne s istm stupom obanosti alpinizmus alpinistika (horolezectvo na strednch vrchoch s adovcami) skalolezectvo (lezenie po cvinch skalch na as) h o r o r p napink 1 horovat' sa p. pari sa I horsk vyskytujci sa, nachdzajci sa v hore, v lese h r n y : horsk vzduch, prame; hrne kvety (Timrava); hrne cesty (Tajovsk) vinn vinov: vinn vzduch v r c h r s k y (nachdzajci sa vo vrchoch): vrchrska osada lesn: lesn chodnek

horstvo svisl psmo vrchov pohorie: vpencov, sopen horstvo, pohorie vysoina vrchovina (mierne horsk psmo al. krajina takto poloen): Ondavsk vrchovina; dedinka le na vysoine hori sa 1. porov. zhori sa 2. p. hneva sa horci 1. vemi tepl: horci kpe, horce jedlo * rozhoren rozplen rozohriaty zohriat: diea je horce, rozhoren, rozplen ani piecka; rozohriaty, rozplen asfalt vriaci hovor, vrel (ktor dosiahol bod varu, ktor vrie: oby. o tekutinch): vriaca, vrel polievka pliv pliv (ktor pli): pliv, pliv slnko tropick (horci ako v trpoch): tropick de expr.: ohniv erav: ohniv, erav pery, leto kni. /astar.: ark (Hviezdoslav) ihav (Kukun) 2. p vrcny 3. naliehav 2: neprjemn horava 1. vemi horce poasie horos pava: letn horava, horos, pava s p a r a s p a r n o (dusiv horava): v spare, sparne sa ako pracuje * expr, pa: na poludnie bola vek pa s u c h o p r (slnen horava) pek (poludajia horava) iar: iar slnka pal: letn pal eh (Plvka) znoj (Hviezdoslav) /.ried. z p a r a (ajak) expr. /ried. ZVara (ry)
subt hic

2. pocit velkho tepla na tele horos: tvr jej bl horavou, horosou expr.: vara v a r : obliala ma vara, obiiel ju var expr. ohe horka 1. telesn teplota nad 38 C hovor, teplota: ma horku, teplotu: vysok horka, teplota expr. ohe 2. p. nervozita horkovito l . p . rchlo 2. porov. horliv horkovit p. prudk I. rchly, horliv horos p. horava 1. 2 hory-doly l . p velio 1 2. p. vea hosana, hosanna 1. p. slva 2 2. p. chvlospev hospitcia as niekoho pri vyuovan nuv (tudijn hospitcia) inpekcia (kontroln hospitcia) hospodr kto m na starosti hospodrske prostriedky, kto nieo hmotne spravuje; kto vie hospodri: podnikov hospodr gazda: gazda na majeri; otec je dobr hospodr, gazda a f r : starostliv afr sprvca (kto m na starosti spravovanie z hospodrskej strnky): sprvca vekostatku e k o n m : v podniku potrebuj dobrho ekonma hospodri 1. ma na starosti hmotn, finann zleitosti gazdova: v naej rodine hospodri, gazduje moja ena spravova (vies, riadi z finannej strnky): zle ste spravovali spolon majetok, zle ste s nm hospodrili 2. elne, sporne zaobchdza s hmotnmi prostriedkami al. s niem inm gazdova: minister vie dobre hospodri, gazdova hovor, afri (asto pejor. zle. svojvone hospodri): v podniku nezodpovedne afaili pejor.: baova baova (hospodri svojvone, v prospech seba) 3. obrba pdu gazdova: poas vojny hospodril, gazdoval na rodinnom majetku hovor, roni (pracova ako ronk) o b h o s p o d a r o v a (pdu, pozemky): strko obhospodaroval vrten pu, ronil, hospodril na nej

hospodrnos p. ekonomika 2 h o s p o d r n y p. sporn, eln h o s p o d r s k y l.p. ekonomick 1 2.p. ponohospodrsky hospodrstvo 1. p. ekonomika 1 2. p. gazdovstvo Hospodin p. Boh hos osoba, ktor prila na nvtevu, oby. na pozvanie nvtevnk nvteva: privta hosa; by niekde astm hosom, nvtevnkom: prila k nm nvteva nvtev ovate (ast nvtevnk): navtevovate vstav subt. tamgast (pravideln hos v pohostinskom zariaden) hostina bohat al. slvnostn stolovanie hodovanie hody: urobi si hostinu, hody banket (oficilna slvnostn hostina): dva banket * recepcia (oficilne slvnostn pohostenie): recepcia na poes ttneho sviatku k a r (pohrebn hostina): pozva na kar svadba (svadobn hostina): vystrojili dievke bohat svadbu krstiny krstenie (hostina pri oslave krstu) hovor, zastar.: t r a c h t a t r a k t a hrub. r a n i c a (nemierne jedenie a pitie) poet hodokvas hostinec jednoduchie pohostinsk zariadenie, kde sa podvaj npoje a prp. i strava pohostinstvo: stanin hostinec, stanin pohostinstvo vap (miestnos, kde sa apu je): sedie vo vape hovor. al. expr. k r m a : zafajen krma hovor, pejor. putika (podradn hostinec) hovor, enk hrub. pajzel (hostinec nzkej rovne)
zastar.: eilkre (Kukun) enkOVa (Vajansk)

t a v e r n a t r a t r i a (hostinec v juhoeurpskych krajinch) r d a (pvodne hostinec v maarskej puste) hostinsk majite al. njomca hostinca hovor, k r m r vapnk (kto apu je npoje) hovor, e n k r hosti p. astova hosti sa bohato jes a pi, oby. vo vej spolonosti hodova: hostili sa, hodovali cel de astova sa hovor, t r a k t o v a sa: sedeli pri stole a astovali sa, traktovali sa vnom kni. stolova: stolovali do rna hosova p. inkova 3 hotentot p. hlupk, talian hotentotsk p. popleten hotova, hotovi p. chysta hotova sa, hotovi sa p. chysta sa, pobera sa 1, 2 hotov p. hotovos hotovize p. hotovos hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti vroku dos koniec: nepoviem u ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dost bata bata fidli lus zastarv. p u n k t u m : ostane doma a bata, a lus: povedal som a punktum hotovos peniaze pripraven na platenie hovor, hotov: plati hotovosti, hotovmi /astar. hotovize hotov 1. ktorho vyhotovenie, prprava a pod. sa u skonili, zavili skonen dokonen (op. nedokonen): hotov, skonen, dokonen prca; dom je u. hotov, skonen, dokonen ukonen zakonen doven zaven: dielo je ukonen, doven, zaven uroben d o r o b e n dohotoven vyhotoven (oby. o predmetoch): uroben, doroben sveter; dohotoven, vyhotoven stolika prichystan p r i p r a v e n n a c h y s t a n : obed je u prichystan, nachystan dostudovan vytudovan

(ktor skonil tdium): dostudovan, vytudovan lekr, ininier 2. ktor dokonil prpravu (na nieo: o loveku) pripraven prichystan n a c h y s t a n : otec je hotov. pripraven ods; Si u hotov, prichystan, nachystan na veierok? 3. p. konfekn 4. p odhodlan 1 5. p. skuton 2, dokonal I hou, houe p. hej 1 hovadina l . p . sprostos2 2.p. tranina hovdsk, hovdsk 1. porov. dobr 3, vynikajci 2. porov. vulgrny, zl 3. p. vemi hovdsk, hovdsk 1. p. dobr 3, 4. vynikajci 1: velk I 2. p. vulgrny I; zl I hovdo p. hlupk hovdzina I. p. sprostos 2 2. p. tranina hovie 1. p. rozmaznva 2. p. vyhovova 3. p. holdova 1 hovie si oddva sa pohodliu, neinnosti expr.: voka si hovka si lehedi si povolkva si: hovej si, vokaj si pri kvike; ni nerob, iba si hovie, lebedi expr. bahlli si (Andruka) expr. dvori S (Kukun) dopriava si ii si (pohodlie) povoova si: narobil sa dos, teraz si povouje odpova oddychova (po robote, nmahe) hovka si p. hovie si hovnival p. hnojval hovno 1. p. vkal 2. p. ni' 3. p. nie I hovor 1. p. rozhovor 2. p. telefont hovorca kto hovor za niekoho, za ist skupinu a jej vec: hovorca vldy tlmonk: tlmonk politickej strany zstupca predstavite tlaov t a j o m n k tlaov p o r a d c a : tlaov tajomnk prezidenta hovoren p. stny hovori I. vyjadrova mylienky reou; reou dva na vedomie (op. mla) vravie: hovori, vravie nahlas, rozumne; hovori, vravie o deoch r o z p r v a * hovor, vyprva (hovori v dlhom asovom rozpt): rozprva o svojich zitkoch vyklada rozklada (zoiroka. vysvetliljco): vyklad, rozklad svoje plny expr.: roztriasa pretriasa premiea rozvlaova (zdhavo, podrobne) hovor, rozirova sa ri sa (obrne): netreba sa o veci u viac rozirova; je zbyton viac sa o tom ri kraj. poveda: udia poveaj velio povrva (si): mnoh povrvaj, e bude zle nr. trizni (Hviezdoslav) expr. Illtori (oby. vea) hovor, art. hutori (vchodoslovenskm nrem) kni. /astar. slovi (kultty) kni. zastar. veti odrieka (mechanicky. monotnne) oznamova (dva na vedomie ist sprvu) komunikova (by v spojen reou): nekomunikujem s kolegyou u tde reni* expr. /ried. reinkova (ma, dra re al. expr. piano hovori): ren u pol hodiny; iba sa pilo a piano reinkovalo hrub. p a p u ova: papuuje, hoci sa ho nik nespytuje expr hs hovor, expr: husti trbi vtka (nieo do niekoho; neprestajne, nstojivo hovori): cel veer hudie svoje; husti, vtka iakom pouku expr.: vra sipie sya (zlostne, sipavo hovori) expr.: teka brecha prska (zlostne, jedovato hovori) expr. seka (ostro, trhane hovori) expr.: mlie r a p o t a r a p k a sypa ska mrvi (rchlo, vea a oby. aj hlasno hovori):

melie, rapoce, sype jedno cez druh; rchlo mrv slov expr.: t r k o t a d r k o t a m r k o t a t gagota (hovori vea. rchlo, asto o zbytonostiach) jazyi (vea rozprva) rozahova slabikova (pomaly hovori): rozahova odpove, slabikova slov expr.: hlaholit' veholi h r k t a eveli tebota vitoit' davota (hovori jemnm, prjemnm hlasom): hlaholit', hrkta nenm hlasom; na ulici teboc, davoc deti spieva (spevavo hovori) epka eptat uka expr. epotat' hovor. expr. U O t a expr.: Uka epoli ipoli(hovori potichu, poepky al. tajnostkrsky): dievence si osi epkaj, uoc, epolia do ucha expr.: o m r a amoti emoti emoni (potichu a nezrozumitene hovori) expr: h u n d r a m r m l a mrmota m u m r a brbla brua dudra dudla (nezretene hovori): nevieme, o si dedko stle hundre, mrmle, dudre expr.: huhla hu h u f u f n a c h u c h m a * chucha (hovori nosom): huhle, chuchme osi ndchovm hlasom d r m o l i (nezrozumitene. zmtene hovori) expr. h a b k a j a c h t a hovor, kokta (neisto, trhavo. zajakavo hovori): habk, jachte, kokce nieo o svojej nevine expr.: b r b t a b r b o t a hatla babota (chybne, nezretene, nesvisle hovori) expr t r a t r e p a tliapa trieska plieska b a l c h a b c h a k v k a (nepremyslene, nemdro a oby. vea al. zbytone hovori): stle iba tra, trepe, kvka, ale nepome hrub. drsta subt.: keca vali: o to drstate, keciate, valte, ve to nieje pravda expr.: plies mota (hovori bez zmyslu) expr.: repetit'* repenti: o repet t star? * hovor, expr.: remzi r e m z a (nejasne hovori) hovor, expr.: apota apta (hovori nezmysly) hovor, expr.: epleti taafatkova pejor. h a r a b u r d i (hovori daromnice) hovor, expr.: h a n d r k o v a handrboli (hovori nezrozumitene. asto cudzm jazykom) porov. aj kriat 1 2. p. svedi 2 2 3. p. nazva hovorn p zhovoriv hovorov lingv. typick pre ben vyjadrovanie, prejavy; tkajci sa tej vrstvy spisovnho jazyka, ktor sa pouva pri benom, nie oficilnom dorozumievan: hovorov re ben neoficilny: hovorov, ben slov; neoficilne prostriedky k o n v e r z a n : hovorov, konverzan tl (tl skromnho styku charakteristick stnosou) pren. k u c h y n s k : kuchynsk re h p. p holi p. isti 3, kraba 3, pa h r k a p. hj' hrny p. horsk he p. p h r a 1. dramatick literrny tvar: televzna hra d r m a (hra s vnym koncom): historick drma inohra (divadeln hra) kus: klasick kus komdia veseloh r a (hra s humornm zameranm) f r a k a (hra s prehnanou a drsnou komikou): antick fraky vaudeville [vysl. vdvil] (veselohra al. fraka so spevmi a tancami) tragdia (hra koniaca sa oby. pdom hlavnho hrdinu): modern tragdia zastar. t r c h l o h r a 2. port, sek setu v tenise gm 3. p. zbava 1

h r a b p. lakomec hrabanice p. ohrabky h r a b a 1. hrn (oby. hrabami) a dva na kopu zhrabova* z h r a b v a * zastarv. hriebs: lrabe seno, zhrabva lstie clo koa expr h r a b k a (zahka hraba) 2. nohami rozhrabva zastarv. hriebs rozrva ry: pes hrabal, rozrval zem: k hrabal, hriebol kopytami k u l a (sa) k u t r a (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemi p r e h r a b v a * p r e h r a b o v a p r e h r a b v a : diviak prelirabva lstie expr h r a b k a (zahka hraba) p. aj preha sa 3. pejor usilova sa bra pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe m viac pre svoju rodinu z h a zhrabva: zha, zhrabva majetky, zlato zhromaova h r o m a d i t : nevedno, pre koho toko zhromauje, hromad
porov. aj p a c h t i sa I

h r a b a sa p. pachti sa hrabivec p. lakomec, ziskuchtivec, vypotavec hrabiv p. chamtiv, zitn, lakom 1 h r a b k a p. hraba 1, 2 hrabo p. lakomec hraka 1. predmet, vec na hranie: obchod s hrakami zried zbavka nr. baveka 2. p. malikos 2 hrad opevnen sdlo panovnkov ai. achticov v stredoveku umiestnen oby. na menej prstupnom mieste: hrad Beckov, zrcaniny hradu zmok (m funkciu obytnho objektu, rodinnho sdla): poovncky zmok, zmok erven kame zastar akropola (vyie poloen hrad) h r a d a ' otesan brvno, oby. v povale stavby t r m : povalov hrady, trmy t r m e c (menia hrada) krokva krokvica (hrada, na ktorej je uloen kontrukcia strechy) z r u b (otesan brvno. oby. ako sas drevenej kontrukcie): drevo na zruby hrada 2 vymedzen a obroben as pdy zhon h r i a d k a : kvetinov hrada, kvetinov zhon v parku; vyplie zhon, hriadku h r a d b a stavebn komplex na ochranu, oby. proti vojenskm tokom opevnenie: stredovek hradby, opevnenia val (ochrann hrdza): valy zmku ianec anec (hrdza s priekopou): postavi iance, ance m r (murovan ohrada): katie obohnan mrom hradi p. plati 1 hradsk p cesta 2 hrdza 1. stavba na zadranie vody: voda pretrhla hrzu ha (hrdza, oby. z prtia, na pravu vodnho toku): mlynsk ha p r i e h r a d a (hrdza na rieke utvrajca umel vodn ndr): Oravsk priehrada 2. p. priekopa 3. p prekka h r a n a p roh 2 hranat 1. ktor m hrany, vrazn vnelky (op. obl; pren. i o loveku) ostr: hranat, ostr skaly, kamene kostnat (ktor m vrazn kosti): hranat, kostnat, postava zried. uhlast: uhlast elo (Figuli) neforemn (zle tvarovan, mlo harmonick, ladn): neforemn telo 2. p neuhladen 2. neikovn I. arbav I

hranica 1. myslen rad bodov rozdeujci ist administratvne celky, zemia: prekroi hranice r o z h r a n i e rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma ttmi kni pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedz lnia: demarkan lnia areh. iera voj slang, i a r a : sli na iare 2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, sekmi: vekov hranica rozhranie rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dom a nocou medznk kni mnik: medznk vo vvine spolonosti kni pomedzie: by na pomedz ivota a smrti predel priedel: predel storoia, spoloensk priedel psych, p r a h : prali vedomia 3. krajn vymedzenie nieoho: prekraova hranice slunosti m e d z a : vetko m svoje medze 4. p. sts h r a n i i a r p. pohranink, policajt hraniit' p. susedi hranin 1. ktor predstavuje hranicu (v zemnom zmysle) p o h r a n i n : hranin, pohranin psmo, pohranin zna d e m a r k a n : demarkan iara, lnia medzn kni. pomedzn (oddeujci zemie, pozemky): medzn, pomedzn kame, stp coln: coln priechod 2. ktor predstavuje hranicu (javov, oblast, hodnt a pod.) limitn limitov: hranin, limitn, limitov hodnoty prahov: prahov veliiny stropn stropov (tkajci sa najvyej hranice): stropn, stropov ukazovatele predelov zlomov (predstavujci predel, zlom): zlyha v predelovch, zlomovch situcich kritick k r a j n medzn medznkov: kritick, krajn bod p. aj krajn hranie p. prchnivie h r a n o s t a j p. hermeln h r a n t p. vlov h r a n p. neprimn, strojen, predstieran h r k a v , hrkovan p bodkovan hrkovozelen p. zelen hrkov p. zelen h r a 1. vyludzova tny na hudobnom nstroji hs: pekne hr na klavri, na fujare: hudci hrali, hdli o rna hovor, muzicrova: r doma muzicruje zastarv. muzikovat': veda ktosi muzikuje v y h r v a expr: v y h d a vyhudova (dlho a s chuou): vyhrva cel e b r n k a v y b r n k v a d r n k a t (hra oby. na gitare, na klavri al. zle hra): potichu brnk na klavri obben meldiu hovor p r e b e r a : preber na fujare, na pale, prstami po klvesoch pejor.: fidlika idlikova * pidlika * pidlikova * pihlika hudlika hudlikova cvrlika vrlika (neumelo, zle hra, oby. na husliach) pejor. vzga vza v r z k a hovor, expr.: k r p a * pli (neprjemne, zle hra. oby. na husliach): bol ma hlava o stleho vrzkania expr.: tudlika tulika (hra oby. na dychovch nstrojoch) koncertova (hra na koncerte, dva koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase 2. znzorova nieo ako herec predvdza: hra. predvdza divadlo interpretova: vynikajco interpretuje postavu lakomca

3. prejavova ivos (vo vraze, farbch, svetle a pod.) trocha poet. ihra: na tvri mu hr, ihr rados pohrva poihrva: na perch jej pohrva smev blska blska sa blva sa leskn sa: na ele sa mu ligoc, leskn kvapky potu; slzy (sa) mu blskaj v oiach horie (o oiach): oi horia nadenm * iskri sa: zrak mu iskr radosou 4. p. shlasi 2 5. p. predstiera hra sa 1. zamestnva sa hrou ihra sa: deti sa hraj, ihraj s legom, na vojakov zabva sa bavi sa (nachdza poteenie v nieom): rd sa zabva, bav s demi p o h r v a sa poihrva sa: po(i)hrvala sa s prstencom vlasov expr. al. det. bavka sa: dievatko sa bavks bbou * expr i h r a k a sa ihra jka sa ihruk a s a h r a j k a s a (oby. v styku s demi) 2. zdhavo al. dkladne nieo robi, niem sa zaobera ihra sa: hra sa, ihra sa s vysvanm izby hovor, expr.: pipla sa ipla sa b a b r a sa p a p r a sa prpla sa titla sa: s opravou strojeku sa piple, iple, prple u od rna zdriava sa: netreba sa toko zdriava s robotou expr. m a z n a sa p o h r v a sa (zdhavo sa s niem zaobera): mazn sa s lkavou predstavou 3. p. zahrva sa hravo p. ahko 1 hrav 1, ktor sa rd hr, ktor je asto v ivom pohybe (o loveku, zvieratch): psobiaci hravo, ivo ihrav: hrav, ihrav deti, maiatka; hrav, ihrav vietor antiv expr. lakovn (nesptan, samopane hrav) pohybliv iv: pohybliv, iv morsk vlnky 2. p. ahk 2 h r b okrhla vyvenina hrbo hrbolec (menia okrhla vyvenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste * kopec kopek (v terne): potkn sa o kopec, kopek hliny, zeme h b a 1. p. kopa 1, 2, dav, zstup 2 2. p. vea h r b expr hrbat lovek expr. h r h h r b p. hrb hrbatit' sa p. kri sa 2. ohba sa I h r b a t l . p . zhrben 2.p. hrboat hrbi sa p. kri sa 2, ohba sa 1 hrbav, hrbovat p. hrboat hrbo p. hrb hrboat majci hrbole (op. rovn) n e r o v n : hrboat, nerovn povrch; hrboat, nerovn dlka d r s n (majci drobn vyveniny, hrbole): drsn materil hrav hrovit h r k a v : hrav, hrovit, hrkav doska expr. h r b a t : hrbat dvor, chodnk expr. zried.: hrbovat hrbonat hrobav hrbav: hrbonat, hrbav polia expr.: drgav drgav (hrbomi spsobujci drganie): drgav, drgav cesta hrbolec p. hra 1, hrb hrbonat p. hrboat hra 1. navret spuchlina: ma hru na hlave hrbolec: naveli mu hrbolce na tele hza expr.: gua gunda 2. uzlovit tvar (oby. v dreve) uzol: hra, uzol v dlke nr. suk 3. nieo skrten do gule, do uzla expr. gua gunda: hra, gua, gunda papiera, cesta hva: atku

skrtila do hvy expr. vache: vytiahol vache bankoviek 4. ryba s msitmi vrastkami pri stach sumec 5. p. kopa 2 h r a 1. p. hrmota 2. p. tiec 1 hrav p. uzlovit 1, hrboat hri sa p. hromadi sa. porov. zhromadi sa I hrkav p. uzlovit 1. hrudkovit, drsn 1. hrboat hrkovit p. hrudkovit, drsn 1, uzlovit 1 h r n a t p. uzlovit 1 hrovit p. hrboat, uzlovit 1 h r d p. namyslenec h r d i n a kto vynik odvahou, smelosou, rozhodnosou uplatnenou v rozhodujcich situcich: hrdinovia revolcie, povstania kni.: bohatier j u n k : nrodn bohatieri poet.: hros h e r o j rek (Rzus) iron. viz h r d i n n p. hrdinsk hrdinskos p. heroizmus hrdinsk vyznaujci sa odvahou kona uachtil, asto ivot ohrozujce skutky (o loveku); svediaci o hrdinstve u d a t n : hrdinsk, udatn vojaci; hrdinsk, udathrdinn n boj * kni..: c h r a b r h r d i n n : chrabr, armda kni.: heroick bohatiersky j u n c k y : heroick, bohatiersky. juncky duch staton odvny smel: staton, odvny, smel zchranca,
in expr. al. pejor.: f r a j e r s k v i z s k y expr g e r o i c k
(A. Bednr)

hrdinstvo p. heroizmus h r d i sa p. pi sa 2, zaklada si h r d k o p. hrdo I, pyne 2 hrdlaina p. prca 1, nmaha hrdlai p. drie sa 1, robi 1 hrdlikova p. bozkva hrdlikova sa p. mazna sa I h r d l o 1. p. hrtan 2. p. krk 1,2 hrdlorez p. vrah 1, zloinec hrdlovat' p. drie sa 1, robi 1 h r d o 1. uvedomujc si vlastn hodnotu al. hodnotu niekoho al. nieoho, prvom si zakladajc na nieom; svediac o tom pyne pyno sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyne, sebavedome krala hore ulicou vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a zaal hovori poet. z h r d a (Rzus) expr. zried. h r d k o porov. aj hrd 1 2. porov. velkolep, ndhern 1 hrdohlav p. sebavedom, pyn 1 h r d o k r s n y p. ndhern 1 h r d o p y e h p. namyslenec h r d o p y s k p. namyslenec hrdopyn p. hrd 1. pyn 1 hrdos 1. p pcha 2 2. p. sebavedomie lirdo p. namyslenec h r d s i 1. p. dusi, krti 1 2. p. trpi 3. p. dusi 1 hrdsiv p. zadav 1, krtiv hrd 1. zakladajci si na nieom, niekom; vyvolvajci, vzbudzujci hrdos pyn: by hrd, pyn na spechy svojich det; uite hrd, pyn na svojich iakov poven poet. hrdopyn: vazka sa stala poven, hrdopyn* sebavedom (poznajci vlastn hodnotu a zakladajci si na nej): sebavedom lovek, sebavedom spr-

vanie nepokoren (ktor si zachoval hrdos): zostala hrd, nepokoren nepodplatn (ktormu hrdos nedovol poruova svoje zsady): nepodplatn charakter kni. honosn: je nositeom honosnch titulov expr. zried. zhdav (Hviezdoslav) prihrd (prli hrd) 2. p. vekolep, ndhern i hrdzavec p. ryavec hrdzavie 1. podlieha hrdzi. korzii korodova: koles od vlhkosti hrdzaveli, korodovali 2. dostva farbu hrdze ryavie: vlasy jej hrdzaveli, ryavli hrdzavo 1 . porov. hrdzav 2. p. erveno hrdzavoerven p. erven hrdzavohned p. hned hrdzav 1. pokryt hrdzou zahrdzaven zhrdzaven: hrdzav, zahrdzaven rry * odb korzny: korzny kov 2. ktor m arbu hrdze (oby. o vlasoch, srsti a pod.) ryav kni. rysav: hrdzav, ryav, rysav hlava, krava meden (s ndychom do ervena): meden vlasy gatanovoerven erven ohniv: erven, ohniv tica hebek p. klinek hrejivo 1 . porov. tepl I 2. p. prjemne hrejiv 1. p. tepl' I 2. p. prjemn, radostn 1 hrei 1. vyslovova ostr, urajce slov (v zlosti, rozlen) n a d v a * hromi: lire, nadva, hrom na vetkch a na vetko expr. hromovat' zastar h r i e m a (Krmry) expr.: brzga harusi harui cifrovat' hovor, expr.: lakovat' bohova stobohova: lakuje, hohuje ako koi klia preklna kni. zlorei (hrei a vyslovova kliatby): kaje, preklna syna, zlore na syna; karedo kaje expr. zastar. teremtetova 2. drazne vyjadrova nespokojnos s niekm, hovori vitky niekomu k a r h a : hre, karh syna. e nepova n a p o m n a vyta d o h o v r a (miernejm spsobom): napomna iakov, dohovra im, aby boli ticho p r e k r a : ena ho tresce a prekra expr.: krsti mydlit kresa harusi harui zvta hovor, zastar trfa hrub.: kefova oba u b a subt. pucovat' zried. h r i a k a 3. robi priestupky proti nieomu prehreova sa pevinovat' sa: hre, prehreuje sa proti gramatike * prestupova: prestupuje predpisy, zkon hrgova p. hrkota I. hrmota h r i a d k a p. hrada 2 , zhon 1 h r i a k a p. hrei 2 hria 1. vydva teplo: raditor hreje pli expr piec pripeka (silno): slnko pli, peie, pripek 2. robi teplm, teplejm zohrieva ohrieva: zohrieva, ohrieva, hreje si veeru prihrieva (trocha): prihrieva vychladnut polievku prehrieva (naskrze al. nad normlnu mieru) rozohrieva: cvienie ho rozohrievalo vyhrieva temperovat' (na ist. oby. potrebn teplotu): temperovanie vzduchu vykurova (hria krenm): vykurova izbu hriate, hriata p. liehovina hriaznu p. bori sa 2. zapadn 3 hrb P. huba' I h r b a r p. hubr hriebs p. hraba I, 2

hriebs sa p. preha sa 1 hriech l . p . vina 2.p. neprjemnos hriechupln p. hrieny I h r i e m a p. hrei 1 hrienik p. vinnk hrieny 1. pchajci hriechy, pln hriechu (z hadiska nboenskej morlky) bezbon b o h a p r z d n y b o h a p u s t : hrieni, bezbon udia; bohaprzdny, bohapust svet n e m r a v n skazen zl (bez mravnosti): vies nemravn, zl ivot; by skazen nehanebn n a n i h o d n n e h o d n : nehanebn, nanihodn skutok; nehodn lovek zried. hriechupln (Hviezdoslav) r h a s k r h a v b o h o r h a s k b o h o r h a v : rhask. rhav, bohorhask rei 2. p. velk 1, vysok 2; trestuhodn 3. p. bezmocn 2 hriva p. vlasy 1 hrivko p. k I hrivnat p. vlasat hrklka 1. hrkajca hraka pre dojat trk (Hviezdoslav) 2. p. zvonec 1 h r k a p. hrkota I. strka hrkova p hrkota 1 h r k n si p. vypi si h r k n u t p. podnapit h r k o t vydvanie krtkych tupch zvukov pri nraze: hrkot kolies na dlabe lrkot d r k o t : trkot, drkot zubov poet.: hrk trk (Hviezdoslav) klepot klopot: klepot, klopot motora, zubov trngot cvakot (ostrejie zvuky): trngot pohrov, cvakol noniiek r a m o t (slabie zvuky): zobudil sa na ramot buchot h r m o t (intenzvnejie zvuky): dvere sa otvorili s buchotom; hrmot strojov h r k o t a 1. pri nraze spsobova al. vydva krtky tup a oby. pravidelne opakovan zvuk d r k o t a h r k a expr.: hrkova hrgova drgova: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrk hra (o stroji, motore) klepotat' klopota: zuby mu klepoc; voz klepoce, klopoce t r k a t r k o t a t r n g a cvaka cvakota (o zvuku znejcom ostrejie a nepravidelne): trk, trng reazami; cvak, cvakoce zubami r a m o t a ramotit expr harait harait (pri vydvan slabieho zvuku): ramotil, harail kom buchota h r m o t a (intenzvnejie): nieo veda buchoce, hrmote 2. p. tiec I h r k t a 1. vydva zvuk ako holub al. hrdlika vka: holuby hrktaj, vkaj * cukrovat': hrdliky cukruj, hrktaj 2. p. dvori h r m a v i c a l.p. brka 1 2. p. zrka 3 h r m a v p. siln 2, hrmotn 1 hrmie 1. znie silnm, ohluujcim zvukom (pri blskan); spsobova takto zvuk: v diake hrmelo b u r ca dunie: za mestom hrmeli, burcali, duneli vstrely hua: nad nami hualo lietadlo expr.: rachotit' r a c h o t a romoni: vlaky rachotia, romonia * h r m o t i h r m o t a : vozy hrmotia, hrmoc. hrmia po ceste podunieva p o h r m i e v a (slabo, chvami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva 2. p. kria 1 hrmova p. hrmota

h r m o t p. lomoz, hluk, hrkot h r m o t a , hrmoti pri nraze tvrdch predmetov vydva al. spsobova tup preruovan a oby. nepravidelne znejci zvuk lomozit buchota b c h a : hrmoce, buchare dvemi; nieo v komore lomoz, hmot expr. trepota: pou trepotanie bubnov expr.: r a c h o t a rachotit' (o silne znejcom zvuku) hrmova: vlaky na moste rachotu, hrmuj expr.: d u r k a d u r k o t a : osi na dvore durkoce expr.: runcova runtova: runcuje s hrncami hrub. expr: tabarcova hurtova: na dvore tabarcuj deti; na ceste hurtuje, hrmoce ko r a m o t a ramotit' expr.: harait' h a r a i t (o slabie znejcom zvuku): hrmoce, ramot riadom v kuchyni h r k o t a h r k a hra d r k o t a expr.: hrkova hrgova drgova (o pravidelne znejcom zvuku): nieo vonku hrkoce, drkoce: voz hrkuje, drguje expr.: d u r k a d u r k o t a : hromy durkaj, durkoc expr. surmova: ktosi surmuje na pjde nr. expr herbeova: koles herheovali po hrboatej ceste h r m o t n e 1. porov. hrmotn I 2. p. hlasno h r m o t n 1. ktor rob hrmot, lomoz: sprevdzan hrmotom; vemi hlun, siln (o zvuku) duniv: lirmotn, duniv vstrely; duniv vbuchy kameolome b u r cav: burcav vlny h r m o t a v buchotav lomoziv lomozn: buchotav, hrmotav, lomoziv, lomozn zvuky na povale expr.: rachotiv rachotav zried. r a c h o t n : rachotiv, rachotn tart prdovch lietadiel hukotav /ried. treskotav: hukotav, treskotav zvuk vlakov expr. h r o m o v : hromov potlesk, hromov burcanie /.ried lirmav hovor. expr. hurtovn nr. h u r t c k v : liurtovn zaklopanie (Timrava), hurtcka re (Grf) hlun hlasn siln brliv: hlun, hlasn, siln, brliv smiech 2. p. rzny hrnek p. lka h r n sa 1. vo vom mnostve sa posva (o neivch veciach) vali sa rti sa: sklie sa hrnulo, valilo, rtilo na ns; voda sa hrnula, valila: pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rtili * expr. kyda sa sypa sa (o nieom sypkom): sneh sa sype: mka sa hrnie, sype z vreca: pren. expr. otzky sa sypali chrli sa: ohe sa chrl zo sopky, krv sa chrl z rany h n a sa (o vode) 2. expr. vo vekom mnostve al. nhlivo s (o ivch tvoroch) expr.: vali sa rti sa sypa sa roji sa: udia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina hna sa ponha sa (o dave): vetci sa kamsi ien, ponhaj tlai sa tisn sa pcha sa d r a sa: tlai sa do dver; dra sa. pcha sa k vchodu, pomedzi dav h r o b vykopan jama na pochovanie mtveho: vyvenina nad pochovanm: kopa, zasypa, ozdobova hrob kni. rov; mohyla (nsyp nad hrobom z predhistrie; pamtnk nad hrobom) hrobka murovan hrob k r y p t a : kltorn hrobky, krypty; rodinn hrobka, krypta m a u z l e u m (hrobka v podobe monumentlnej stavby) archit. k a r n e r (kaplnka, pod ktorou je kostnica) hroha i . jama na uskladnenie niektorch ponohospodrskych plodn prikryt zeminou: zemiakov hroble
nespis. k r e c h t

hrobav p. hrboat hrbova uskladova do hrobl nespis. krechtova h r o m a d a 1. p. kopa 1, 2, kus 3, zstup 2, dav 2. p. vea h r o m a d i dva vo vom mnostve na jedno miesto kopi n a k o p o v a vi navrova (na kopu): hromai, kopi zeminu; vi, navrova knihy zhromaova: zhromauje dkazy kni.: k u m u l o v a a k u m u l o v a : kumulova funkcie, akumulova kapitl vrstvi (uklada vrstvovito): vrstvi spisy odb. aglomerova: aglomerova priemysel sstreova koncentrova: sstreovanie, koncentrovanie vroby do hlavnho mesta h r o m a d i sa dostva sa vo vom mnostve na jedno miesto kopi sa n a k o p o v a sa: problmy sa hromadia; mran sa kopia, nakopuj vi sa vrstvi sa navrova sa navrstvova sa u k l a d a sa (v hromadch, vrstvch): nevybaven spisy sa via, vrstvia na stole expr. hri sa: vyakan deti sa hrili v kte zhromaova sa zbieha sa (v rchlosti): sliny sa mu zbiehaj, zhromauj v stach zbiera sa sstreova sa koncentrova sa: chmry sa zbieraj nad vrchmi; sily sa ns sstreuj, koncentruj na odplatu hovor, g r u p o v a sa: astnci sa u grupuj a k u m u l o v a sa: energia sa akumuluje h r o m a d n e vo vom, vekom pote, vo vom, vekom mnostve (op. jednotlivo) h f n e h f o m masovo: hromadne, hfne opali svoje domovy; hfom, masovo zaali odchza z predstavenia spolone kolektvne (vo vom mnostve naraz; op. individulne): spolone, kolektvne prispievali na pomoc hladujcej krajine en bloc [vysl. anblok; frane.]: schvaova zkony hromadne, en bloc * zastar. h r n o m porov. aj hromadn h r o m a d n obsahujci v poet, tkajci sa vieho potu (ud, predmetov, javov a pod.): hromadn doprava, hromadn akcie spolon kolektvny (op. individulny): hromadn, spolon, kolektvny zjazd masov davov pejor.: stdov stdovit (tkajci sa masy, davu, stda): masov informan prostriedky; davov psychza; stdov, stdovit napodobovanie cudzieho tlu kni. k o r p o r a t v n y : korporatvny odchod h f n y (uskutoovan v hfoch) lavinov lavnovit zried. lavinzny: hfne, lavnovit vysahovalectvo sriov (vzahujci sa na sriu, nie jednotliv): sriov pokusy epidemick: epidemick nkaza hromobitie 1. p. brka 1 2. p. streba hromotlk p. t'arbk hromovat' p. hrei I. klia hromovldca p. boh hromov p. siln 2, hrmotn I hromozvod p. bleskozvod h r o m s k y 1. porov. nanihodn 2. p. vemi h r o m s k p. nanihodn 1 hromi p. hrei 1. klia hrot ostr zakonenie nieoho: hrot ceruzky, ihly pica pic pika: pica, pic lye, vee, pika topnky; pica, pic na vianonom stromeku (ozdoba) konek: konek jazyka zried. hrotec hrotec p. hrot hrotist, hrotit p. picat, ostr 2, pichav

2. p. kopa 1 3. p. priekopa

hrotito hrotito, hrotisto p. ostro 2 lirotok ndoba, do ktorej sa doj mlieko; jej obsah echt r : dreven, plechov hrotok, echtdr; nadoji za hrotok, echtdr mlieka /ried. dojnk hrozba 1. vstran napomnanie v y h r k a : neb sa hrozieb, vyhrok; donucovanie hrozbami, vyhrkami kni. zried. zhroz zhroza (Hviezdoslav) 2, blzkos nebezpeenstva: hrozba hladu expr straidlo straiak: straidlo, straiak komunizmu kni. c h m r a c h m r a m r a k m r a n o : rozohna chmry, chmry, mraky, mran nad krajinou hrozi p. vyhra sa hrozi sa l.p vyhra sa 2. p. aka sa hrozitnsky l.p.hrozn 1,stran 1 2.p.velk 1.obrovsk hrozitnsky p. vemi hroziv p. hrozn I, stran 1 hrozne 1. porov hrozn 2. p. vemi hrozno p. vini hrozn 1. ktor vyvolva hrzu, strach al. zrove aj odpor stran hroziv: hrozn, stran, hroziv krik; strane, hroziv zavjanie desiv desn: desiv, desn non zitok straideln hrzostran kni. hrzypln: straideln, hrzostran, hrzypln prbehy m t o n (vytvoren bujnou fantziou, podobn mtohe, straidlu): mton tiene pren. apokalyptick (tak ako v apokalypse): apokalyptick vidiny prern ohavn obludn m o n t r u z n y : vykona prern, ohavn, obludn in: obludn, montruzny netvor expr.: hrozitnsky straliv: mvala hrozitnsk, straliv sny zversk: zversk hrza, zversk rev expr. pekeln kni. infernlny: vynlezca pekelnej zbrane niiacej vetko iv diabolsk dmonick (podobn diablovi, dmonovi): diabolsk, dmonick tvr poet hrzonosn (Vajansk) 2. p. velk 1, obrovsk 3. p. zl 2 hrza 1. p. strach 2. p. kopa 2 3. p. vea hrzostran p. hrozn 1, stran I hrzovlda p. nsilie 2, absolutizmus hrzovldny p. krut 1 hrzypln p. hrozn 1. stran 1 hrs miskovito ohnut dla poet. me: za hrs, za zrne

160
2. s hrboatm povrchom, na hrboat povrch; obsahujc vie ksky, iastoky, na hrubie ksky (op. hladko, jemne) n a h r u b o drsno drsne: hrubo, nahrubo, drsno opracova siastky; hrubo, nahrubo zomlet kva z h r u b a : hrubo, zhruba ohoblovan doska 3. v hlavnch, hrubch rtch (op. detailne) n a h r u bo z h r u b a veobecne: hrubo, nahrubo nartn ciele vzdelvania; zhruba, veobecne predstavi lohy zkladnho vskumu pribline (nie celkom presne): pribline zopakoval, o povedal predtm 4. p. tvrdo 3 5. p. ako 2 porov. aj hrub 2 hruboizne p. hrubo I hruboizn p. hrub 1 h r u b o s p. surovos, impertinencia h r u b o z r n n p. zrnit 1 h r u b 1. ktor m pomerne velk hrbku (op. tenk): hrub ltka masvny (hrub a pevn): hrub, masvne mry, dvere tun hovor, siln: tun psmen; tun, siln nohy, ruky expr.: h r u b n s k y hrubizn hruboizn (vemi hrub) p r i h r u b (prli hrub) 2. vyznau jci sa drsnosou, bezohadnosou, nedostatkom citu, taktu, slunosti a pod. (o loveku a jeho prejavoch; op. jemn) d r s n : hrub, drsn mu surov bezohadn hovor k o m i s n : surov, bezohadn. komisn spsoby bezcitn neetrn nevyb e r a n : bezcitn, neetrn zaobchdzanie; nevyberan slovnk neslun n e t a k t n : ura niekoho neslunmi. netaktnmi poznmkami neuhladen expr neokresan neotesan neokrehan pejor m a m e luck pren. pejor. paholsk koisk: neotesan, mameluck, koisk sprvanie nekultivovan primitvny b a r b a r s k (na nzkej rovni); expr. grobiansky, c h r a p n s k y subt. hulvtsky pren krmov: grobianske. Iiulvtske, krmov rei, slov vulgrny o r d i n r n y hovor k a r e d expr.: mykav klzk hovor, expr.: avnat mastn pren. h r u b o z r n n (oby. o rei, vyjadrovan): vulgrne, avnat, mykav vtipy bezoiv: bezoiv lo 3. p drsn I; zrnit 1 4. p drsn 3, hlbok 4 5. p podradn 2 6. p. celkov, veobecn 1.2 7. p. velk 1 8. p. archav h r u predn as hrudnka prsia: vy p hru. prsia: privin diea na hru. na prsia poprsie (ensk hru) poet. pomn. a d r vulg oby. mn. . cecky (ensk hru) h r u d k a okrhly ksok nejakej hmoty z r n k o (o formou pripomna mal plod obilnn): hrudka, zrnko zlata odb g r a n u l a : granuly hnojiva h r u d k o v i t obsahujci hrudky (op hladk, jemn): hrudkovit krm hrkav hrkovit: lirkav, lirkovit kaa granulovan zrnit (majci truktru v podobe pravidelnch hrudiek): granulovan, zrnit zmes h r u d n a t p. hrudovit hrudovit obsahujci hrudy (oby. o pde) zned. h r u d nat: hrudovit, hrunat zem; lirudovit, hrudnat pole tvrd (op. ahk, sypk: o pde) h r u k a p. iarovka h r z a l . p . kopa 2 2. p. vea hri sa p. ponra sa 1. 2

zeme
hstka p. trocha* hrtan anat horn as dchacieho stroja, kde sa tvor hlas expr. hrdlo hr u bnsky p. hrub 1 h r b p. hrubo 1 hrubec, h r u b i n p. surovec hrubizn p hrub 1 h r b k a rozmer priemeru geologickej vrstvy odb mocnos: hrbka, mocnos vrstvy pdy h r u h n p. tunie h r u b o 1. s pomerne velkm prierezom (telesa), s velkou hrbkou (op. tenko) n a h r u b o (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrjan salma: hrubo, nahrubo nana farbu z h r u b a zried. z h r b e z h r b k y : kry boli hrubo, zhruba zahdzan maltou; chlieb si natrel lekvrom na palec zhrbe, zhrbky hovor.: silno silne: silno napadlo snehu ni h r b z h r b (Vansov. oltsov) expr. hruboizne (vemi hrubo)

hrvo p. struma, krk 1 hryzk p. zub hrzav p. muiv hryzka p. hrz 1 h r y z o b a , hryzota p. trpenie hryzovisko p. staros 1 1, trpenie hrz 1. zubami drobi na ksky, oby. potravu rozhrza rozhryzova: hryzie ovocie, chlieb; rozhrza trpk plnku c h r m a c h r p a (nieo krehk, tvrd): kone chrmali ovos expr.: c h r u m k a c h r u p ka (jemne): chrumk erstv emu expr.: h r y z k a p o h r y z k v a p o c h r u m k v a (pomaly, jemne hrz) expr.: r u m d z g a r u m z g a r u ma (hlasno hrz): kone rumzgali trvu expr. m u r c k a (o zajacoch) u uva (roztla zubami na kau): uje tvrd mso 2. zatna do nieoho zubami, hryzadlami: hrz si pery o b h r z a o h r z a (dookola): obhrza si nechty obiera (o zvieratch, pejor. i o uoch): zajace obieraj mlad stromeky hovor, r a (o hmyze): vi ho er tpa: blchy ma tpu 3. p. kraba 4 4. p. trpi hrz sa l.p. hda sa 2. p. trpi sa 1 hra p. erda hrdi p. hva h r d i s a p. kri sa I hu, h p. fuj huba 1 1, dunat rastlinn tvar vyrastajci z vlknitho podhubia: jedl, jedovat huby hovor, h r b : s na huby, na hrby; zbiera huby, hrby 2. mkk provit hmota (umel al. zo schrnok niektorch morskch ivochov) pouvan na umvanie pongia: utrie tabuu hubou, pongiou huba 2 p. sta, papua I hub, h u b p. papun, odvrva h u b r kto zbiera a dobre pozn huby hovor, h r b a r h u ba t p papunat h u b e r t u s p kabt hubica p. dza hubi p. nii 3 h u bi te p. kodca 1 hucka p. drdi I. podpichva hucul p. k I hua 1. ozva sa svislm hlbokm zvukom h u k o tat' hra: voda hu. hukoce, hri dunie: v diake duneli del nr d u n a (Dobinsk) expr. romoni: horch romonili hromy expr huhla (tlmene hua): potok huhle expr.: b u r c a bri (silno hua): vchor burcal, bril cel noc h k a (ahavo hua): sirny hkali expr. reva: rozvodnen potok reve expr.: vchori vchri: vichrenie vln p. aj hrmie I 2. p. kria 1 3. porov. nahovori 2 huka p. kolsa 1 h u k a s a p. knsa sa h u d b a 1. umenie vyjadrovan tnmi; hudobn skladby; hra na hudobnch nstrojoch hovor, m u z i k a : vna, zbavn, tanen hudba, muzika; pestova hudbu, muziku 2. p. orchester, kapela

hudec p. hudobnk hudi p. hani hudi sa p. protivi sa2, priei sa 1 h u d l i a r p. hudobnk hudlika, hudlikova p. fidlika 1. hra I h u d o b n k kto sa zaober hudbou, kto hr na hudobnom nstroji hovor, m u z i k a n t : je to rodina hudobnkov, muzikantov hudec (hrajci oby. udov hudbu): oovsk, terchovsk hudci zastar. m u z i k u s pejor.: Fidlik r idlikant (kto zle hr na hudobnom nstroji, oby. na husliach) expr. zried h u d l i a r (Hviezdoslav) h u d o b n p. melodick 1, spevn 1 hf p. kopa 2, dav, zstup 2 h f n e p. hromadne hfnica p. delo h f n y p hromadn h f o m p. hromadne h u h p. fuj. ach I huhla l . p . ufna 2. p. hua 1 h u h a p. fufna h u h a v P. nosov h u h u , h u h p. uj h u h k a p. hka I huch p. fuj, ach 1 h u j p. fuj h u j u j , h u j b u j p. uj huk p. hluk h k a k a hovor, zariadenie na vydvanie vstranho signlu zvukom sirna (signalizan zariadenie s prenikavm zvukom): lodn sirna klaksn (na motorovch vozidlch): klaksny ut zastar. t r b a : automobilov trba h k a 1. vydva mocn, ahav zvuk expr.: u h k a h u h k a : sova hka. (h)uhka expr.: t k a t u t k a uka (o dychovch hudobnch nstrojoch al. o podobnom zvuku): helign tutkal; auto lkalo na chodcov zavja: sirny hkali, zavjali hua: basa hu, motor hu expr.: vyhukova v y h u k v a (opakovane, asto hka) 2. p. kria 1 h k a sa p. pari sa 1 h k n u p. zakria h u k o t p. lomoz, hluk hukotat' p. hua 1 hukotav p. klokotav, hrmotn I h u l k a 1. p. spieva 1 2. p. kria 1 h u l k a v o p. hlasno hulkav p. hlasn huln p. jazdec 1 hava p. mrkava hulvt p. surovec, bezoivec hulvtsky p. drsn 2, hrub 2 hulvtstvo p. surovos h u m a n i t a cit pre blneho udskos h u m n n o s : kona v mene humanity, udskosti; bol znmy svojou humnnosou h u m a n i t r n y p. dobroinn, humnny h u m a n i t n l . p . humnny 2. p. spoloensk I humanizovat' p. poudti humanizovat' sa p. zudtie

humnnos p. humanita, charita humnny zameran na loveka, sledujci jeho dobro; zodpovedajci udskosti, vyplvajci z udskosti (op. nehumnny) udomiln udomilsk filantropick: humnne, udomiln, udomilsk, filantropick silie. mylienky, nzory udsk (op neudsk) kni. loveensk: humnna, udsk povinnos: nie je to humnne, udsk humanitn h u m a n i t r n y (svisiaci s humanitou): humanitn ciele, humanitrna pomoc p. aj dobroinn h u m b u g p podvod humdny p. vlhk h u m n o 1. p. stodola 2. p. zhumenica h u m o r dobr nlada, veselos so zmyslom pre komickos a vtip vtipnos artovnos artovanie: ma zmysel pre humor, artovnos recesia (humor, artovanie oby. zaloen na protikonvennom postoji): pre mlde je prznan recesia humorista p. vtipkr humoristicky p. artovne, porov. aj vesel, artovn 1 humoristick p vesel 2. artovn 1 humorne p. artovne, porov. aj artovn 1, vesel, smieny humorn p. artovn 1, 2. vesel 2, smieny 1 humpo p niite, kodca I humpova p. kazi 1, nii 1, 2 humpova sa p. kazi sa h u m u s p. zem 4. pda 1 humuscky p. pinav I hua p halena huat p. chlpat hunct p. samopank, vtipkr hunctsky l . p ibalsk 2.p. artovne hunctstvo p. ibalstvo h u n d r u j . h u n d r k p. hundro, nespokojenec h u n d r a expr. 1. slovami prejavova nespokojnos expr.: omra brhla d u d r a frfla f r f o t a kanira kamrit kemrat' m r m l a nr. u n d r a : hundra na robotu; omra, brbla na vetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu expr d r d l a (Ferko) arch.: ehra zried. uhra: ehra na cel svet repta (intenzvne, verejne a pod.): je nespokojn, stle repce hromi expr.: hartusi harusi hartui harui (hnevlivo): hrom na neporiadky expr. zried. h o m r a nr. ompri (Timrava) p o h u n d r v a (trochu, chvami hundra) 2. nezrozumitene, nezretene hovori expr. brhla brua dudla d r d l a d u d r a m r m l a m r m o ta mumlat' m u m r a : hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, o mrmle expr: o m r a amoti emoti enioni (nezrozumitene a ticho hovori): neviem, o stle omre, emoti, emon expr. huhlat (tlmene) h u h a funa c h u c h m a (s nosovm przvukom) h u n d r a v o p. mrmlavo hundrav 1. ktor slovami (asto nie dos vrazne, rzne) prejavuje nespokojnos; ktor m charakter hundrania u h u n d r a n reptav: hundrav, uliundran, reptav starec expr omrav d u d r a v rllav ni expr rrav: omrav, urav, frflav, frfrav ena; omrav. dudrav hlas expr.: k a m r a v kemrav mrmlav areh. zried. ehrav

2. nezrozumitene, nejasne, nedsledne hovoriaci, hovoren (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) expr.: brblav bruiv dudlav d u d r a v nr. u n d r a v: hundrav, brblav diea; hundrav, bruiv, dudlav potok; dudrav husle nezrozumiten: nezrozumiten re expr.: omrav mrmlav mumlav m u m r a v : omrav, mrmlav, mumlav, mumrav zvuky expr amotiv emotiv emoniv (nezrozumiten a tich) expr.: huhav bublav f u f n a v chuchrnav (nosovo hovoriaci, hovoren) h u n d r o expr. lovek, ktor stle prejavuje nespokojnos hundranm expr. h u n d r a j h u n d r k d u d r o : rokmi sa z neho stval nespokojn hundro, hundrk, dudro hovor, expr brblo pejor. frflo pejor. zried.: omr o m r k omro hungarista odbornk v hungaristike m a d r i n r hungarizova p. pomaarova h u p p. hop 1 h p a k a sprv hojdaka h p a p bori sa 2 hpav sprx kolsav, hojdav hupi-cupi p. hop-hop h u p k a p. skka 1. s 1 h u p k o m , h u p k y l.p.rchlo,bystro 1.zrazu 1 2.p prudko 1 h u p n 1. p. vojs 1 2. p. zapadn 3 hups p. hop 1 hupy-cupy p hop-hop h u r vyjadruje (brliv) rados slva: hur, slva, u to mme za sebou j u c h j u c h j u c h a c h : juch, jucliach. nm sa to podarilo h u r h a j p. lomoz. hluk. zmtok 2 h u r i a v k p. lomoz, hluk, zmtok 2 h u r i k n p. vietor 1 h u r k a p. jaternica hurnsky l.p. hlasn 2.p. hlasno h u r t p. lomoz, hluk h u r t c k y p. hrmotn I: prudk 2. rzny h u r t o m p. rzne, prudko 1, 3; porov. aj hrmotn hurtova l . p . hrmota 2.p. vrieska 2 hurtovne p. rzne, prudko 1.3; porov. aj hrmotn hurtovn p hrmotn 1: prudk 2. rzny hus itkov vtk chovan ako hydina na mso a perie art gagaka husacinec p. vkal h u s r p jazdec 1 hser p. sad husiar p. pastier husle slikov hudobn nstroj so tyrmi strunami ladenmi v kvintch: hra na husliach expr. s t r a d i v r k y (husle s vemi kvalitnm zvukom) zastar. kripky (Vajansk) huspenina stuhnut rsolovit pokrm z varenho msa, ko a pod. studeno: trasie sa ako huspenina. ako studeno subt. Slllc p. aj rsol huspeninovatie p. tuhn huspeninovit p. rsolovit

hs 1. p. hra I 2. p. hovori 1 hustilka p. pumpa 1 husto 1. porov. hust 1, 2 2. p. nahusto 3. p. asto hustosrst p. chlpat hustota p. koncentrcia 1 hust 1. majci dobr hustotu, tuhiu konzistenciu (op. riedky) tuh: hust, tuh hmota; zamiesi hust, tuh cesto sdrn odb konzistentn: sdrn, konzistentn masa: konzistentn roztok kni. h u t n : hutn dym nevzdun (op. ahk, vzdun): nevzun tkanina prihust (prli hust): nterov farba je prihust expr. prehust (vemi hust) 2. vyskytujci sa vemi tesne veda seba vo vekom pote (op. riedky) b u j n bohat: ma hust, bujn, bohat vlasy; hust, bujn trva hojn poetn v e l k : hojn, poetn sie prispievateov; vek dopravn sie nepriechodn nepreniknuten (pre velk hustotu): nepriechodn prales hu p he h u k a t p. pocfpichva li p. htina, krovie h uta p he hta p. kolsa 1 hava, havina, htie p. htina, krovie htina hust mlad porast (oby. stromov al. krkov) hava htie h /.ried. hav ina: prediera sa htinou, havou, htm, hou * c h r a s chrastie c h r a s t i n a (hust nzky porast krov. bodaia, buriny a pod.): cesta zarosten chrastm expr.: c h r a p a c h r a p a i n a krovie (krky tvoriace svisl porast): vtky hniezdiace v krov krovina: kroviny na medzi'
kraj. k r i a i l i a (Hviezdoslav) kraj. k r u i l i a (Ondrejov) expr.

hva, hvi skrca do hvy; tlakom, skrcanm deformova kri k r k v a : hva, krkva v ruke vreckovku; hvi, kri si aty nr k r c m a (Klal) e x p r : vacha miaga n r : m k a madga: sed a vachle, m iaga. madg si suku * mrati mrti vrati nr. hrdi (sahova do vrsok): od hnevu mrat elom; mrti, vrati tvr mdli mrvi moli expr. mkui (prstami, dlaami opakovane stla): v pomykove mdl, mku, mol iapku veri (skrca na okrajoch): ver list, papier expr. chalba hva sa, hvi sa p kri sa 1 hvea p. kria 1 hvezdr p astronm hvezdrstvo, hvezdrina p. astronmia hviezda 1. iariace nebesk teleso viditen najm na nonej oblohe: jasn hviezda, hviezdy sa trblietaj astron stlica (hviezda, o ktorej sa predpoklad, e nemen miesto) 2. o sa tvarom podob hviezde hviezdica: snehov hviezdy, hviezdice hviezdica p. hviezda 2 hviezdicovit majci podobu hviezdice. hviezdy hviezdicov: hviezdicovit, hviezdicov tvar hviezdovit hviezdov: hviezdovit, hviezdovprierez hviezdikovit (majci podobu, tvar hviezdiky): hviezdikovit ozdoby, plody hviezdicov p. hviezdicovit hviezdikovit p hviezdicovit hviezdnat pln hviezd, posiaty hviezdami hviezdny: hviezdnat, hviezdne nebo poet. zahviezden (o oblohe) hviezdny 1. tkajci sa hviezd kni a s t r l n y : hviezdne, astrln svety; hviezdny, astrlny prach 2. p. hviezdnat hviezdovit, hviezdov p. hviezdicovit hvizd vydanie vysokho prenikavho zvuku zahvizdnutie: hvizd rua svist svi: svist, svi kosy expr. pisk (Hviezdoslav) hvizdk p. svi 2 hvzda vydva al. spsobova vysok prenikav zvuk: vietor hvzda v korunch stromov; hvzda na prstoch hvia svia fia pia (pri prudkom pohybe): guky hvidli, sviali, fiali, piali pri uchu; bi svit, severk fi* pska expr. piskota pohvizdovat' pohvizdva (spsobova prenikav zvuk fkanm do trbiny): vlak pska; pska (si), pohvizdovat (si), pohvizva (si) pesniku expr.: vyhvizdova vyhvizdva vypiskovat vypiskva (optovne, ustavine hvzda): drozdy vyhvizduj od rna zried.: prehvizdva si prehvizdova si: skack a veselo si prehvizdva hvzdav vydvajci vysok, prenikav zvuk; podobn hvzdaniu (oby. o zvuku) hviav: hvzdav, hvid'av metelica sviav svitiv: sviov, svitiv vietor pisklav pskav piskotav: pisklav, pskav, pikotov zvuk ajnku p. aj prenikav hvzdnut p. zahvzdat' hvizdot p. piskot

kovisko zried. krie huta zvod na vrobu kovov z rd a na ich alie spracvanie al. na vrobu surovho skla: elezn huta hovor, zastar. maa hta 1. p. prema, myslie 1 , 4 2. p. zama hutiur p. hutnk hutnctvo priemyseln odvetvie zaoberajce sa vrobou kovov, zliatin a ich alm spracvanm metalurgia
zastar k o v o h u t l l c t v o

hutnk odbornk v hutnctve m e t a l u r g

(Kukun)

zastar.

hutiar

hutn 1. p. hust 1, tuh 1 2. p. obsan 1 hutori, htori p. hovori I hevnato p. tuho hevnat 1. neprestvajci v sil, zotrvvajci v innosti (napriek prekkam, nespechu a pod.: o loveku); svediaci o takch vlastnostiach: hevnat osoba vytrval (s dobrou trpezlivosou, pevnou vou): hevnat, vytrval uen; hevnat, vytrval portovec n e m o r n nenavn (nepoznajci navu): nemorn silie, nenavn pracovnk n e p o d d a j n neoblomn (ktor dobre odolva): nepoddajn, neoblomn presveden; nepoddajn organizmus tvrdoijn porn (vykonvan navzdory velkej nmahe): tvrdoijn, porn boj n e p r e s t a j n : neprestajn silie expr. u r p u t n : urputn mlanie 2. p pevn 1, 3. tuh 1, 2 hva l . p . prt 2. p. hra 3

hvia p. hvzda, fia hviav p hvzdav hhadlo p. podnet h y b a j 1. naznauje oby. rzny, rchly pohyb pre h y b j p o podlio: a on hybaj, poho dolu vkom na saniach h a j d e h a j d y /ried. h a j d a : nasadol na bicykel a hajdy u p ups: up, ups, a u jej nebolo 2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakho miesta, pokyn na priblenie, pokyn na zaatie nieoho hajde hajdy med. h a j d a : hybaj, hajde, nech a tu u nevidm poho pome: poho, pome, tam nem o robi h y b a j m e h y b a j t e : hybajme, hybaje do roboty up ups up-up: up. ups, to nie je pre vs hba robi pohyb pohybova (oby. asou tela): hba, pohybova hlavou, rukou pohna (uvdza nieo do pohybu): hbe, pohna stoliku; vietor pohna. pohybuje zclonou miha (rchlo): mih biom expr. eveli (jemne, mierne hba a spsobova pritom slab zvuk): vietor evel lstm hba sa 1. meni svoju polohu, prejavova pohyb pohy bova sa: vade je ticho, ni sa nehbe, nepohybuje kva sa: vo vetre sa hbu, kvu konre miha sa m i h o t a t sa (rchlo): za oblokom sa osi mih, mihoce pohna sa (zaa sa hba): vlak sa u pohna rua (sa): Je u as rua! 2. p. s 1 3. p. prospieva 2 hbav p. pohybliv 2 hybko 1. porov. prun 1 2. porov. svin 3. p. bystro 1. rezko 1, zahka 4 hybk 1. p. prun 1,2 2. p. svin hybn ktor hbe (niem), spsobuje pohyb, poha dynamick: hybn sila; dynamick impulz, faktor pren. d e r n : dern sila hybrid p. krenec hybridova p. kri I hyd l.p. hydina 2. p. banda 1 3. p. c h a m r a d i hydina zdomcnn, hospodrsky uiton vtctvo (sliepky, husi a pod.) hyd: chova hydinu, hyd hydra p netvor I hydroavin p. hydropln hydrocentrla p. hydroelektrre h y d r o e l e k t r r e vodn elektrre h y d r o c e n t r l a hydrogn p. vodk hydrografia opis vodstva vodopis h y d r o m e r p. vodomer hydropln lietadlo, ktor me tartova a pristva na vode zastar. hydroavin hydroterapia p vodolieba hyena p. surovec hyenizmus p. surovos hygienick zameran na hygienu, zodpovedajci hygiene sanitan: hygienick, sanitan de toaletn: hygienick, toaletn potreby ist dezinfikovan vydezinfikovan odb. steriln (bez piny, choroboplodnch zrodkov): ist prostredie sanatori; dezinfikovan, vydezinfikovan, steriln lekrske prstroje istotn (udrujci hygienu): by hygienick, istotn socilny: ple s nevyhovujcim socilnym zariadenm hvgroskopick p. navlhav hvmn p. chvlospev

hymnick p oslavn h y m n u s p. chvlospev h y n 1. prestva jestvova (o ivch organizmoch) u m i e r a zomiera m r i e kni. z m i e r a (o uoch): udia hynuli, umierali na mor d o c h n zdochna expr.: k a p a skapna k r e p r o v a (o zvieratch; pejor. al. hrub. aj o uoch): dobytok dochne, kape, krepruje p a d a (hromadne; o uoch i o zvieratch): udia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu c h r a d n s l a b n civie u p a d a (strca zdravie, zdrav vzrast a pod.): diea chradne, upad; rastliny suchom chradn o d u m i e r a (telesne i duevne): such haluz, odumiera 2. prestva sa vyskytova (o veciach a javoch) zanik a * trafi sa strca sa o d u m i e r a * mizn: star zvyky hyn, zanikaj, odumieraj s navnivo upada (strca dobr stav): gazdovstvo upad, ide navnivo h y p e r b o l a p. zvelienie hyperbolick p. zvelien hyperbolizova p. zvelii hy p e r m o d e r n p. vstredn 1, modern 1,2 hypertrofick p. nadmern hypnotick p. neodolaten hypnotizova p. ommi I hypokoristick p. dvern 1 hypostazova p zvecni hypotka p. pohadvka hypotetick p. predpokladan, neoveren hypotza p. domnienka hri 1. trvi as zbavou a oby. pritom ma peniaze: hri po nociach hovor.: flmovat' lumpovat' hovor expr. luinpi (nestriedmo, pri pijatike): flmovali, lumpovali do rna hovor, zastarv. al. expr. mulatova expr.: b j a bujdoi (samopane): pili, bujdoili, hrali karty nr. hua (Klal; pi a veselit' sa) 2. ma nieo vo velkej miere m a hojnos oplva: jese hri, oplva farbami, m hojnos farieb p r e k y p o v a * kypie (nejakou vlastnosou): prekypuje, kyp zdravm, radosou iskri expr. sra: iskr, sr humorom hrivec p. poitk hrivos p. pitkrstvo hriv 1. majci zubu v nemiernej zbave, v troven, rozhadzovan peaz: ktor sved o hen: hriv povaha, hriv veer m r n o t r a t n (ahkovne utrcajci peniaze al. in hodnoty): mrnotratn deti bu jn nesptan neviazan s a m o p a n roztopan (pln vstednost, samopae, ubovle): vies bujn, nesptan ivot; zastni sa na nesptanej, samopanej zbave * bakchick bakchantsk (pripomnajci bakchanlie): bakchick. bakchantsk oslavy p. aj ahkomysen, samopan 2. p. pestr 1, vesel 2 hystria stav podobn duevnej chorobe, ktor sa prejavuje neprimerane zvenou reakciou na vonkajie popudy p r e d r d e n o s popudlivos; psychza (hromadn hystria): rila sa psychza strachu hysterick p. vbun 2 hy, hvta p. he hyzdi p. pati

chabec p. slaboch chabie p. slabn chabina 1. p konr 2. p. palica chabn p. slabn chabo p. slabo 1. 2, trocha' 2 c h a b r a p. bra 1 c h a b r a s a p. pachti sa chab 1. p. slab 1 - 4 2. p. mal 1 chabzda p. baza cha-cha napodobuje smiech, posmech, vsmech ha-ha che-che he-he cha-cha-cha ha-ha-ha che-che-che he-he-he, ps. c h a c h a , c h a c h a c h a , h a h a . h a h a h a at.: cha-cha. che-che-che, rozosmial sa takmer po kadom slove; he-he, che-che-che, ale si sa vyznamenal cho-cho ho-ho e h u - c h u cho-cho-cho ho-ho-ho chu-chu-chu, ps. i chocho, chochocho at. (napodobuje oby. hlb smiech): cho-cho-cho, zasmial sa nahlas chi-chi hi-hi chi-chi-chi hi-hi-hi,ps i chichi,chichichi at. (napodobuje oby. vysokoznejci ensk al. detsk smiech): chi-chi-chi, hi-hi-hi. rozchichotali sa dievence chachot p. smiech I chachota sa, c h a c h t a sa p. chechota sa, smia sa 1 c h a j d a p. dom 1 chalan p. chlapec I chalt p. upan', kabt chalkografia p medirytectvo chaluha p riasa 2 chalupa p dom I chamelen p. pokrytec chamelensky p bezcharaktern, premenliv c h a m r a 1. expr drobn ivochy expr. hve: blchy a ind chamra, hdve hovor, hyd: v noci ho ral velijak hyd 2. p. burina 3. p. daromnica 1 4. p. banda 1 c h a m r a d i e l.p. burina 2. p. daromnica 1 c h a m r a d i n a p. burina chamri sa, c h a m r a sa p. namha sa. pachti sa c h a m t a s a l.p. ponha sa 2 2.p. pachti sa chamti (sa) p. pachti sa, haba 2 chamtivec p. lakomec, ziskuchtivec, vypotavec chamtiv zhajci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svediaci o chamtivosti ziskuchtiv: chamtiv, ziskuchtiv lovek pejor. hrabiv expr pachtiv: hrabiv, pachtiv ruky lakom nensytn (poadujci stle viac): nensytn, lakom ernk expr. hladn: hladn za peniazmi pren. expr parav rav: by parav. rav za majetkami pejor m a m o n r s k y chaos p. zmtok 2 chaotick p. neusporiadan, zmten 1. rozhran, popleten chpadlo p. chytadlo 1 c h p a j c i p chpav 2. uznanliv 1 chpanie utvranie predstv o objektvnej skutonosti na zklade poznania kni. ponmanie: sprvne chpanie, ponmanie demokracie kni. poatie: nenleit poatie javu nazeranie: modern nazeranie na ivot chpanliv p. chpav I chpa 1. prichdza na zmysel nieoho kni. ponma: dobre chpal, ponmal vznam slova rozumie: nero-

zumiem, o tm mysl uvedomova si (prichdza k poznaniu): uvedomoval si, e prehral bra vyklada si vysvetova si (zisova prinu): nevedel, ako m bra, ako si m vyklada, vysvetova jeho in; berie to osobne /astar. pochopovat' (oltsov, Kukun) vidie nazera: Ako problm vidte vy? Ako na problm nazerte vy? p. aj koncipova 2. prejavova uznanliv postoj voi niekomu, nieomu ma pochopenie ma porozumenie: chpe jeho akosti; m s nm pochopenie, porozumenie * rozumie: rodiia nerozumeli synovi, nechpali ho vyzna sa (v niekom): nevyznm sa vo vlastnom synovi chpa sa 1. porov. chopi sa 1, 2 2. p. usilova sa 1, pachti sa chpav 1. ktor ahko pochop, vnma nieo; svediaci o tom (op nechpav) vnmav: chpav, vnmav iaci * odb receptvny: diea je vemi receptvne bystr (ktor m dobr rozumov schopnosti; op. arbav): bystr iak. bystr hlava inteligentn (op. neinteligentn): je inteligentn, lined pochopil princp uenliv (ktor sa ahko u): uenliv lovek /ned. chpanliv 2. ktor m porozumenie pre inch; svediaci o pochopen, porozumen chpajci uznanliv: chpav, chpajca, uznanliv osoba; chpav, uznanliv postoj pln porozumenia /.astar. astn: rodiia s chpav, pln porozumenia; astn pohad, pohad pln porozumenia scitn (majci scit, vediaci sa vi do situcie inho): scitn srdce chapkasa p pachti sa chapori sa p pachti sa charakter 1. shrn psychickch vlastnost, ktor utvraj osobnos a s zkladom jej konania povaha: ma dobr, zl charakter, dobr, zl povahu letora: vesel letora hovor, ntura: chlapsk ntura kni. naturel: umeleck naturel profil: profil vedca 2. shrn prznanch vlastnost veci. javu rz: revolun charakter, rz diela povaha: povaha choroby spsob: kresansk spsob myslenia kni kolorit: lyrick kolorit drmy kni. tvr: prav tvr komunizmu kni. razenie: ironick ahy shawovskho razenia tvrnos: tvrnos spolonosti rmec forma: prijatie u riaitela malo slvnostn rmec, slvnostn formu charakteristick ktor predstavuje zkladn al. vrazn vonkajie al. vntorn vlastnosti, znaky; ktor nieo charakterizuje typick prznan: charakteristick, typick prznak choroby; zasmiala sa svojm charakteristickm, prznanm smiechom kni. symptomatick: symptomatick rta svojsk svojrzny: ma svojsk, svojrzne prejavy, sprvanie vrazn npadn markantn pecifick kni. frapantn (vystupujci do popredia): vrazn, npadn, markantn, pecifick, frapantn vlastnos charakteristika vystihnutie podstatnch vlastnost: charakteristika osoby, doby charakterizcia (podvanie charakteristiky): charakterizcia politickej situcie povahopis povahokresba (vykreslenie postavy v literrnom diele): povahopis romnovej postavy

charakterizcia p. charakteristika charakterizan p opisn charakterizova 1. vstine zachytva podstatn, vznan rty, vlastnosti osoby al. veci vystihova postihova: autor v romne dobre charakterizuje, vystihuje pomery z.a socializmu; zmer postihovat skutonos zo vetkch strnok 2. by charakteristick pre niekoho, nieo vyznaova: charakterizuje ho, vyznauje ho pracovitost c h a r a k t e r n p. staton, estn 1 charg d'afaires p. zstupca 2 charita sledovanie dobra h u m n n o s dobroinnos charitatvny p dobroinn chasa p. mlde chska p. banda 1 chasni p mldenit chasnk p. mldenec chassis l . p podvozok 2. p. podstavec chata men, oby. dreven dom na rekreciu z r u b (chata z otesanch brvien): poovncka chata, turistick zrub tula (jednoduch chata): vysokohorsk tulna c h t r a p pustn chatr p. dom 1 c h a t r n e p. slabo 2 chatrn 1. vyznaujci sa opotrebovanosou, nekvalitou. nedostatonm al. zlm stavom a pod. opotrebovan zodrat z o d r a n : chatrn, opotrebovan technika; chatrn, zodrat obleenie vetch chab nedostaton: vetch zariadenie; chab, nedostaton prjem chudobn expr.: biedny mizern boh: chudobn, biedna strava; mizern, boh roda, zhradka slab mal: slab, mal rast kraj lahodn: aty mala iba tak lahodn p. aj biedny 2, obnosen 2. p. slab 1, 2 chcen p. myseln chcie 1. ma vu. chu, mysel nieo robi hodlal mieni: chce, hodl zvazi: o teraz, chce, mieni robi'.' zama poma m a v mysle (zdrazuje sa mysel nieo robi): Kedy zamate, pomate ods? plnova ma pln (ma mysel uskutoni nieo v neskorej budcnosti): plnujeme, mme pln s na dovolenku do hr chy sta sa hotovi sa stroji sa p r i b e r a sa (ma mysel nieo bezprostredne uskutoni): chystm sa. hotovm sa osta; priberal sa, strojil sa napsa list z a s t r j a sa (vystatovane prejavova mysel nieo uskutoni): zastrjal sa presta faji 2. ma pocit potreby nieoho ela si pria si: chcem, elm si, prajem si, aby hol v dome pokoj zastarav ri: Rite ete nieo? iada* iada si vyadova poadova (zdrazuje sa nstojivos al. nevyhnutnos potreby nieoho): iadam, vyadujem poriadok na pracovisku ti (ma pocit potreby prejavovan tbou): ti. chce sa zveri matke pi sa bi sa (oby. v rozkazovacej. opytovacej al. podmieovacej vete. asto s neuritkom): keby sa ti pilo, bilo, me prs; Bude sa vm pi vna? 3. porov. ela

chcie sa pociova chu. potrebu nieo uskutoni m a chu m a vu iada sa: chce sa mu, iada sa mu jes; nem chu. nem vu osta pit sa bi sa zastarv. ri sa: Ak sa vm bude pi, bi, prte! Rite sa zdra dlhie? hovor, sladit sa (neos. oby. v zpore): nesla sa jej i neleni sa: nelen sa jej cestova p. aj ti che-che p. cha-cha chechli sa p. chechota sa. smia sa 1 chechot p. smiech I chechota sa, chechta sa expr hlasno, samopane. asto i zlomysene sa smia expr.: chachota sa c h a c h t a sa chechli sa hahota sa: chechoce sa. chachoce sa na jeho rozpakoch expr ehotat sa r e h a sa
hovor, expr.: r e h l i s a r e h n i s a r e h o n i s a r e h t a s a

(hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipe expr: chichotal' sa chichtat sa chicha sa chichta sa chichli sa (samopane a oby. vysoko znejcim drobnm smiechom: oby. o ench a deoch): v kte sa chichotali, chichali dievence zachdzal sa/zachodi sa od smiechu * zada sa/dusi sa od smiechu z a d h a sa od smiechu (pri smiechu vyrajcom dych) p. aj smia sa chechotav expr. ktor sa hlasno, asto samopane smeje (o loveku); pripomnajci chechot expr chachotav hahotav: chechotav, chachotav, hahotav dievence; chechotav, chachotav zvuk expr.: chechtav (o hlasnom a zlomysenom smiechu) rehotav
r e h a v hovor, expr r e h l i v r e h n i v r e h o n i v

rechtav (smejci sa hlasno a neviazane): rehotav smiech; rehav, rehliv chlapci expr.: chichotav c h i c h a v (smejci sa samopanm, drobnm a vysoko znejcim smiechom: oby. o ench a deoch) chechtav p. chechotav c h e r u b , c h e r u b n p. anjel chi-chi, chichi p. cha-cha chichli sa p. chechota sa. smia sa 1 chichot p. smiech I chichotat sa, chichtat sa p. chechota sa, smia sa 1 chichotav p. chechotav chichav p. chechotav chichta sa, chicha sa p chechota sa, smia sa 1 chimra 1. p. netvor 1 2. p. zdanie 1, halucincia chimrick p. neskuton 1. fantastick 1 c h i r u r g lekr, ktor operuje o p e r a t r chirurgick p. operan I c h j a , chj j p hja chlad 1. nzka teplota (op. teplo) chladno zima: non chlad, pociova chladno, tvr vytpan zimou stud e n o s t u d e n o s zried c h l a d n o s (Kukun) zastar.

chladnota (Horal) m r z (chlad ni ako 0 C): mrz pokoil stromy 2. nedostatok citu ahostajnos: z jej sprvania vyctil chlad, ahostajnos o d m e r a n o s neprvetivos nevmavos: bol znmy svojou odmeranosou, neprvetivosou, nevmavosou chladnos studen o s zastar. l ' h l a d I l O t a (kultty)

chladiarensk p mraziaci 1

chladi chladiaci mechanizmus ochladzova refrigertor chladi 1. zbavova tepla ochldza ochladzova schladzova: chlad, ochldza si horci aj mrazi zmrazova (chladi pod bod mrazu): na zimu si mrazia, zmrazuj ovocie a zeleninu 2. vyvolval chladiv pocit studeni: obklad ho na ele chlad, studen mrazi (pri pocite vekho chladu): mraz ho v celom tele expr. zned. znobi: znobenie na chrbte (Jesensk) 3. p. ti 2 chladne p. tvrdo 2. prsne 3, porov. chladn 2. 3 chladnika skria s chladiaci m mechanizmom na uchovvanie potravn a pod. zastarv. adnika (pvodne priestor chladiaci pomocou prrodnho adu): plynov, elektrick chladnika, adnika; dat mso do chladniky. adniky chladno' p. chlad 1 chladno 2 l.p. zima 2.p. tvrdo 2, prsne 3, porov. chladn 2, 3 chladnokrv nos p legmatizmus, rozvaha 1 chladnokrvn I. ktor triezvo uvauje, ktor sa prida rozumu; ktor neprejavuje navonok citov rozpoloenie. vzruenie, pohntky (o loveku); svediaci o tom chladn: chladnokrvn, chlan vypotavos; chladnokrvn, chladn sudok, rozum triezvy rozvny (presn, objektvny a opatrn): triezvy, rozvny politik; triezva, rozvna vaha pokojn vyrovnan stoick (ktor sa dokonale ovlda, ktorho ni nevyvedie z miery): chladnokrvn, pokojn prizeranie sa na poulin hdku; jeho vyrovnan povaha nahala a. strach; pozerala naho so stoickm pokojom nevbun zdranliv: nevbun, zdranliv prejav 2. p. bezcitn, surov 2 chladnos, ehladnota p. chlad 1. 2 chladn porov. ochladi sa 1,2 chladn 1. ktor vyvolva pocit chladu (op. tepl, horci) studen: chladn, studen kov; pi chladn, studen mlieko chladen (udriavan v chlade; o npojoch): ponka chladen vno vychladnut (ktor vychladol): vychladnut piecka erstv sviei osvieujci (ktor trocha, prjemne chlad): brodi sa erstvou, svieou rannou rosou; oplchnu sa v osvieujcej horskej bystrine adov mraziv (studen ako ad): dcha adov, mraziv vzduch d r s n nevdny neprvetiv kni nehostinn surov ostr (ktor chladom neprjemne psob na zmysly): drsn, nevdne podnebie; neprvetiv, nehostinn kraj; surov, ostr severk sychrav (chladn a zrove vlhk, dadiv): sychrav poasie pren zubat: slnko je u zubat prichladn (privemi chladn) 2. ktor sa riadi rozumom, ktor nepodlieha citu. ktormu s cudzie citov prejavy, reakcie; svediaci o takch vlastnostiach: v kadej situcii si zachoval chladn hlavu rozumov racionlny: rozumov, racionlny typ loveka c h l a d n o k r v n : pomhala mu chladn, chladnokrvn vypotavos triezvy rozvny: triezvy, rozvny um pokojn stoick (ktor sa vie ovlda, ktorho ni nevyvedie z miery): pokojn. stoick rozvaha

3. ktor sa citovo neprejavuje, resp. tm naznauje svoje odmietanie, nezujem, ahostajnos voi niekomu, nieomu; ktor o tom sved* nevmav ahost a j n vlan: k deom je chladn, nevmav, ahostajn; preh'apilo ju vlan privtanie (op. horce); ich city boli stle vlan zdranliv rezervovan neutrlny: dvernos vymenili za zdranliv, rezervovan, neutrlny vzah adov m r a m o r o v : nepraliv, adov, mramorov krsa, tvr stroh: stroh elegancia; prehodil pr strohch slov o d m e r a n n e p r s t u p n : by k niekomu odmeran studen: vyarovala z nej pcha a studen dstojnos nevdny neprvetiv: nevdne, neprvetiv prijatie; nevdny, neprvetiv pohad hovor, kroben (ntene, neprirodzene odmeran): by kroben sen: v jeho rei bolo cti sen tn a nelsku rigidn (pohlavne chladn; o ene) oficilny f o r m l n y r a d n (bez osobnej asti, bez osobnho zujmu; op. srden, priatesk, dvern): vymenili si len oficilny, formlny pozrav; radn tn v hlase chldok l.p. tie 1 2.p. vznica chlcholi p. ti 1 chlcholiv ktor ti, upokojuje u p o k o j u j c i utiujci: chlcholiv, upokojujci lilas; chlcholiv, utiujce slov, pohladkanie expr. ikav: matkina chlcholiv, ikav nru, piese /ried. tiv: tiiv ruka uteujci (prinajci techu) chamta l . p . jes 1 2.p. pi 1 chlap 1. dospel osoba muskho pohlavia mu: pekn chlap, mu p n : program pre pnov expr chlapk: urasten chlapk expr. c h l a p i n a (siln, urasten chlap): vysok chlapina expr. chlapk hovor chlapec: nai chlapci vyhrali lovek: bol to star lovek zastarav musk 2. nosite typickch kladnch muskch vlastnost m u : stal sa z neho chlap, mu expr.: chlapk chlap k : odvny chlapk hovor. expr. p a k : To s paci! 3. p. manel chlapk p. chlap 1. 2 chlp, chlapa p. chlapec 1 chapa p. blnka chlapisko p. chlapec 1 chlapec 1. nedospel al. dospievajca osoba muskho pohlavia: je to slun chlapec chlapisko (v chlapec): ptnsron chlapisko u h a j : vesel uhaj expr. u h a j e c poet. u h a j i n a (j. Kr) expr. lagan arvanec: smel arvanec poet. arvan (Hviezdoslav) expr. chlapa (mal chlapec): preiban chlapa expr chlp (oby. mal chlapec): esron chlp * expr. chasnk (odrasten chlapec) expr f a f r n o k (mal chlapec) hovor. expr. chalan (oby. star chlapec): chova dvoch chalanov hovor. expr. corgo (odrasten chlapec) syn (potomok muskho pohlavia): prvoroden syn expr. synak (asto v osloven) oby. pejor. vrastok (dospievajci chlapec): bezoiv vrastkovia oby. pejor fagan (oby. nezbedn chlapec) oby. pejor. f r k a n zastar. podrastok (Vajansk) nr. k a m a s (J. Hork) 2. p. mldenec 3. p. mil 5 4. p. chlap 1 chlapk p. chlap 1. 2 chlapina p. chlap 1

chlapi sa
chlapi sa l .p. usilova sa 1, 2 2. p chvli sa chlapsk p. musk', smel, mocn 2. priamy 2. ak 3 chast 1. p. pijatika 1. alkoholizmus 2. p liehovina chastaka p. pijatika I chlastat 1. p. chlpa. ska 1. pi 1 2. p pi 2 chasto p. alkoholik chlebre p. sta chlebrsky p. zitn chlebikrsky p. zitn chlebodarca p. ivite, zamestnvate, pn 3 chlebodarkya p. pani 2 chlepta p. chlpa. pi I chlieb p. ivobytie I. zamestnanie 1, prca 2 chliev hospodrske stavanie oby. pre opan: v chlieve kvikotu prasce prasank prasainec (chliev na chov prasiec vo vekom) k r m n k (miesto pre kmne opan al. hydinu): zahna brava do knnnka oipre (stavba pre opan, oby. pre vie mnostvo) chlpa skavo, nahlas pi al. jes tekut jedlo: hrub. pi al. jes tekut jedlo vbec s r k a ska: chlpe, ska horci aj chlepta chlamta streba chlastat (hltavo; o uoch pejor.): psy chlepc. chasc vodu: strebe, chlaste vno od rna
p. aj pi chlipka expr. po troche pi al. jes tekut jedlo expr.: pochlipkva uchlipkva (si): chlipk, pochlipkva horcu polievku; uchlipkva si kvy expr upja (si) popja (si): upjame si, popjame si vnko s k a srka: pomaly ska polievku p. aj pi 1 chlipnk pejor chlipn lovek kni. smilnk hrub.: sviniar svia prasa chlipn si p. upi si chlipn chorobne al. necudne zmyseln; svediaci o takej zmyselnosti chtiv iadostiv povan pitkrsky (v zmyselnch rozkoiach): uprie na enu chlipn, chtiv, iadostiv pohad e r o t o m a n s k (svediaci o erotomnii) n y m f o m a n s k (svediaci o nymomnii): erotomansk, nymfomansk chky * necudn nehanbiiv: necudn, nehanbliv zrak; necudn, nehanbliv gest p. aj zmyseln, nemravn chlipot p. srkot chlm p. kopec 1 chlonta p. pi 1 chlopa rozren predn as goliera na kabte al. na atch faznu: zka chlopa, fazna hovor, rever: narovna si rever na kabte chlopn 1. p. udrie 1 2. p. buchn I. klepn 1.2 3. p. uvzni chlopoti sa p. drie sa 1. pracova 1 chlp 1. pevn tenk tvar vyrastajci z pokoky al. koe: chlpy na tvri, na nohch fz expr h a j z (chlp na hornej pere mua): vytrhn si fz: maac bajz srs (porast chlpov na tele zvieracch cicavcov): pes m riedku srs, riedke chlpy vlas: njs vlas v polievke ochlpenie (chlpov porast) 2. p. zvzok 1 chlp expr. chlpat, zarasten tvor. oby. pes al. lovek expr chlp chlpatec

168
c h l p , chlpatec p. chlp chlpatuk p. chlpat chlpat pokryt chlpmi, vlasmi; ktor m oby. velk a hust chlpy ochlpen zarasten: chlpat, ochlpen, zarasten nohy. prsia srstnat hustosrst: srstnat zviera; hustosrst medved h u a t /ried. bundat (s hustou a mkkou srsou): huat, butuiat pes nr. kosmat keav klkovat klkovit nr. expr konopat: klkovat, klkovit priadzu chpkat chlpkav (pokryt, porasten drobnmi, jemnmi chpkami): chlpkat, chpkav hsenica, tkanina expr. al /.drob. chlpatuk expr. /.ried. c h u c h m a t chlpi sa p. bi sa 1 chlpi tvori chume, uzlky expr.: chumli kudlit: chlp, chumli vlnu, nite zamotva zauzlova: zamotva, zauzuje si nrky na topnkach s t r a p a t i k u t r a u c h r a uchori (nara usporiadanos vlasov a pod.): strapat, uchre si vlasy chlpi sa 1. (jorov. chlpi 2. p hda sa chpkat, chpkav p. chlpat chus, chust 1. p bc I 2. p. ap 1 chusn, chustn p. plchn, vylia 1 c h m p. hja c h m r a 1. p. mrkava 2. p. nebezpeenstvo c h m r a v a p. mrkava c h m r i sa p mrai sa 1 chmat naznauje rchle, nhle uchopenie, chmatnutie c h a p chvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice: maka chap, chmat po myi d r a p s laps ap: rozbehol sa za nm a draps, laps ho za kabt; otec ap syna za plece c h m t a p bra 1 c h m a t k a 1. p. chyta I 2. p. siaha 1 c h m a t n expr. v rchlosti siahnu za niem a podra al. vzia expr.: s c h m a t n schvatn chvatn: chmatn, schvatn protivnka za krk: chvatol kus kola a beal expr. schvti (rzne) schyti uchopi lapi schopi: schyti. uchopi diea za ruku; lapi zlodeja za kabt expr.: zdrapi z d r a p n d r a p n : zdrapila dieva za vlasy expr: rant c h a p n schapn: pes ho chapol za nohu; schapol kus chleba a beal von expr. u c h m a t n : uchmatol koris a uiel expr pochyti p o p a d n (prudko chyti, oby. nhodne): popadn niekoho za golier expr habn: habne po lyike subt,: grajn zgrajn p. aj chyti chmuo p. hlupk c h m r a 1. p. nebezpeenstvo, hrozba 2 2. p. smtok 3. p. mrkava c h m r a v a p. mrkava c h m r i p. mrati c h m r i s a p. mrai sa 1, 2 c h m r n e , c h m r n o 1. porov. zamraen 1, 2, nevdny 1 , 2 2 . porov. smutn, aiv 3. p. ierno 2 c h m r n y l.p. zamraen 1, 2, nevdny 1.2 2.p. smutn, aiv c h a p p. chmat c h a p k a p. chyta 1 c h a p n 1. p chmatn, chyti 1 2. p udrie 1

chniapa 1. p. siaha 1 2. p. bi 2 chup p. hlupk chod 1. pohyb krokmi chdza: spomali chod, chdzu 2. fungovanie nieoho innos: chod, innos prstroja * beh: zabezpeit beh stavu p r e v d z k a : uvies podnik do prevdzky p r c a funkcia: dobr funkcia aldka pohyb: uvies motor do pohybu 3. p. priebeh chodba pozdny priestor uren na priechod v budovch al. pod zemou: tmav zka choba zastar. gnok koridor (priestrann dlh chodba): koridor palca stav. ambit (otvoren stpov chodba) predsie predizba (vstupn miestnos do bytu) tla (vodorovn bansk chodba) chodec lovek idci, chodiaci peo: osamel chodec pe: priechod pre chodcov, pre pech okoloidci (kto ide okolo): nevma si okoloidcich /ried. pasant
(Vajansk)

3. pravidelne robi cestu s nejakm cieom dochdza: chod, dochdza do prce autom navtevova: navtevuje zdravotn kolu chodieva (opakovane): chodieva k nm na nvtevu 4. priateli sa na zklade bostnho vzahu m a znmos: chodi, ma znmos s chlapcom hovor, vodi sa expr vli sa nr. vodcka sa (Kukun) stka sa m a priatea (o ene) m a p r i a t e l k u (o muovi) 5. p. patri 1 chodnk 1. u pruh zeme upraven na chodenie: pon, turistick chodnk cestika: lesn cestiky p r (chodnk vyliapan zverou, dobytkom): kamziia pr
zried. c e s t i c a (ikula)

chodiaky p idcky chodidlo 1. as nohy, na ktor sa nalapuje s t p a j lpa apaj: porani si chodidlo, apaj, stpaj; st na choidlch, na lapch: ma vek chodidl, apy podova: imch ma plia podovy 2. as ponoky al. panuchy obvan na as nohy, na ktor sa nalapuje apa: derav chodidl, apy chodi 1. pohybova sa neurenm smerom robenm krokov (o uoch a zvieratch) k r a : diea sa u chodi, kra vykraova (si) (ahko, svine sa pohybova): vykrauje si po prostriedku cesty s (pohybova sa urenm smerom): ide kad de na omu hovor, expr.: peova pechri (s peo): peovali sme do kopca chodieva (opakovane chodi): chodieva s palicou expr. p r e m v a sa (chodi z miesta na miesto) expr lozi: loz za dievatami, po meste vli sa expr. cohni sa ( i k u l a ; chodi vytrvalo, neodbytne al. ako, namhavo): vl i sa za mumi; ledva sa vli expr. beha lieta (chodi rchlo, na mnoh miesta): beh. lieta po obchodoch hovor, pendlova expr. vandrovat' (chodi sem a tam) subt. trdlova hovor. expr. prepleta/preplieta nohami (rezko chodi) hovor, expr.: prevla sa prevlaova sa (chodi a nosi veci so sebou): prevla sa s takami kni. brzdit'(chodi rozlinmi smermi): brzdi horou expr. t r s i s a (chodi po jednom, chvami): udia sa trsia po ulici potulova sa poneviera sa potka sa bldi hovor, bludri (chodi bez ciea) expr.: t r a sa tc sa hovor, expr.: z a r a sa zatka sa lma sa: tra sa, zara sa cel de po dedine expr.: mota sa m o t k a s a t m o l i s a t m o k a s a plies sa popltat' sa planta sa panta sa (chodi a asto pritom zavadza): motaj sa, panc sa v malej kuchynke expr.: p r e s a s a v y s a s a (neinne chodi): presa sa po korze * hovor. expr. brsi (chodi s istm zmerom) expr. obja sa ( T a j o v s k ) nr. obalkova ( R z u s )
expr.:

2. pohybova sa. oby. na kolesch (o dopravnch prostriedkoch); by v innosti p r e m v a : po koajniciach chodia, premvaj elektriky expr. beha: bicykle behaj po chodnkoch; prsty chodia, behaj po klavri

2. vyven priestor po okrajoch ulice vyhraden pre chodcov: irok asfaltov chodnk zaslar. toto chod dreven podpera, na ktorej mono chodi vysoko od zeme hovor, tua: kra na chodoch, na tuliach chochlat p. chocholat chochmes p. rozum, hlava 2, dvtip cho-cho, chocho p. cha-cha chochol p. chum chocholat majci chochol chochlat: chocholat, chochlat vtk cholera p. choroba 1 cholerick p. prudk 2, vbun 2 c h o m t p. za 2 chopi p. chyti 1 chopi sa 1. vzia do ruky a podra; vyui vo svoj prospech chyti sa trocha expr. lapi sa: chopila sa, chytila sa jeho rk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa prleitosti zmocni sa: zmocnili sa zbran; chopili sa, zmocnili sa moci 2. zaa nejak innos chyti sa pusti sa da sa zaa: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, zaal ta u j a sa (moci, vldy, funkcie a pod.): ujali sa. chopili sa vedenia p r i b r a sa p o d o b r a sa p o b r a sa pichytit' sa p o d u j a sa: pribral sa, podobral sa robi poriadok; podobral sa, podujal sa na ak lohu p r i p r i e sa (donti sa zaa nieo robi): priprel sa do roboty prikroi pristpi (oby. v radnom styku): konene prikroili k veci kni. j a sa: jal sa hlsa, e...* hovor. expr. skoit (osvoji si): skoili na n nvrh chopok p. kopec 1 chorl p. piese 1 choreografia p. ncvik chorie p. choravie christa p. spevk christka p. spevka choravie ma asto naruen zdravotn stav chorie z n e d . pochorieva: choravel, chorel, pochorieval cel rok by chor (stle): je chor na prieduky by postihnut trpie: je postihnut, trp na aldok zned. boavie (Rzus): mrzutiem a boaviem * polihova polihva (chvami lea pri chorobe): polihuje od jari expr. zried. dengavie expr.: postenva postonva postenkva postonkva p. aj chradn

chorav ktor m slabie zdravie, ktor bva asto chor neduiv: chorav, neduiv diea expr.: chudorav dengav cintav: by chudorav, dengav, cintav kni nezdravist: chorav, nezdravist chlapec nr. c h y m r a n p. aj neduiv choroba 1. porucha zdravia: nevylieiten choroba ochorenie (oby. kratia choroba): ahie ochorenie neduh (oby. dlhotrvajca choroba): trpie onm neduhom kni. nemoc: nkazliv nemoc expr.: cholera pliaga: aksi cholera prila na ma; aksi pliaga ma mor 2. p. ve 2 chorobnos p. morbidita chorobn 1. svisiaci s chorobou, vyplvajci z ochorenia. z poruchy zdravia nezdrav (op. zdrav): chorobn. nezdrav bledos zvisl chronick notorick (o alkoholizme, alkoholikovi) 2. svediaci o poruche psychiky, prevania; vymykajci sa z normy, normlnosti, prirodzenosti nezdrav nenormlny (op. zdrav, normlny): chorobn, nezdrav zvislos od niekoho; chorobn, nenormlny rast abnormlny neprirodzen (op. normlny, prirodzen): abnormlne, neprirodzen prejavy chyln (predstavujci chylku): chyln ve patologick maniacky manick kni/ maniaklny (svediaci o mnii, prehnanom vzruen, zaujat): maniacke, manick prejavy kni. morbdny: hovori otvorene o patologickch, morbdnych javoch zvrten zvrhl hovor, chor: -.vrten vzah: zvrten, zvrhl, chor tby prepiaty p r e h n a n : prepiata, prehnan ctiiados, iarlivos choroboplodn spsobujci, vyvolvajci chorobu odb. patognny: choroboplodn, patognne baktrie choromysenos p. idiotizmus, pomatenost choromysen ktor je duevne chor pomten blzniv ialen: sprvanie choromysenho, pomtenho, blznivho, ialenho loveka * nenormlny iraz chor n a rozum iraz. expr p a d n u t na hlavu hovor, chor: je nenormlny, chor na rozum, padnut na hlavu; choromysen, chor osoba expr.: pojaen zjaen zoalen: vya ako pojaen, Zjaen hovor, pochab expr spochaben: trhala si vlasy ako pochab, spochaben hovor, expr.: ibnut ahnut uknut ugnut d b n u t d b n u t hovor, pejor.: trafen strelen: sprval sa ako ibnut, uknut, ugnut, ubnut, dbnut; vmysly trafenho, Strelenho mozgu neskl. hovor, pejor.: ii plem-plem subt. cvoknut porov. aj slabomysen chor 1 I. postihnut chorobou (op. zdrav) n e z d r a v kni. nemocn: cti sa chor, nezdrav, nemocn; asto bva chor, nemocn prceneschopn (neschopn pracova pre chorobu; oby. v zamestnaneckom vzahu): by tde prceneschopn invalidn (natrvalo vyraden z prce pre chorobu): invalidn mlde indisponovan (neschopn zvyajnho vkonu pre chorobu): indisponovan spevk hovor.: prechoret prechoren (ctiaci sa nie celkom zdrav) hovor. expr. skapat (unaven z choroby): je nejak prechoret, prechoren, skapat 2. p. choromysen 3. p. chorobn 2

chor- chor lovek: starostlivos o chorch kni. nemocn hovor, m a r d : hlsi sa ako mard pacient chose, chosen p. itok 1 chosnova porov. vyui c h o t r shrn pozemkov patriacich k jednej obci kataster: chotr, kataster obce pole (zemie mimo obce): s do poa chov starostlivos o zvierat zacielen na ich praktick vyuitie: chov hydiny, rb odchov: odchov telial dehov: dchov plemennch zvierat * prchov (chov mladho dobytka, oby. na plemeno) chova: vzia na chovu tea chova 1. p. strava 1. jedlo 1.2 2. p. chov chovanec p zverenec 1 c h o v a n k a p. zverenica 1 chovanie p. sprvanie c h o v a n k a , c h o v a n k y a p. zverenica I chova 1. venova sa chovu zvierat dochovva: chova, dochovvadobytok vo vekom pestova (vely) hovor d r a : u nedrme ovce, vely expr. pipla sa nr. expr. kubla: piple sa s hydinou, kuble kuriatka expr. peha (zkostlivo, s nmahou; aj o deoch) 2. podva potravu (zvieratm al. uom) k m i : chov, kmi husi kukuricou; chov, kmi na rukch diea ivi: ivi mla mliekom * doji p r i d j a n a d j a (dva dieau matersk mlieko): dojila, pridjala diea cel rok pleka nr. paga (dva zvieraciemu mldu matersk mlieko): pleka tea hovor, f u t r o v a (zvierat, expr. i ud) obroi (kmi oblokom) nr. topa (napchva kukuricu do zobka hydiny) expr.: pcha n a p c h v a (podva vea jedla, potravy niekomu) kni.: sti nasycova (robi stym): deti sti chlebom 3. p ivi I chova sa 1 p. jes 2 chova sa : p. sprva sa' 1 chovate kto chov zvierat, kto sa star o zvierat: dochovvate: chovate, dochovvate dobytka, opanch chovn p. plemenn chdza innos toho, kto ide. chod: ustal od dlhej chdze k r o k : ma neist krok c h r a b r i s a p. chvli sa c h r a b r p. staton, hrdinsk, smel c h r a d n strca dobr zdravotn stav: starec chradne choravie chorie: od jari choravie, chorie chudn slabn expr. trati sa (stva sa chud, slab): v ostatnom ase chudne, slabne u p a d a (strca dobr stav vbec; aj o veciach): po synovej smrti zaala upada; domcnos upad * civie: chudla a civela h y n (o ivch organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hyn v d n u v d a schn u s y c h a t vyschna (najm o rastlinch): listy na slnku rchlo vdli, usychali; starenka navidomoi schne poet. marie (Hviezdoslav) opa sa (prestva sa stara o dobr fyzick a duevn stav): na staros sa opa c h r a c h o t i n a p. chrchel" c h r m p. kostol c h r m a p. krva c h r b o h , c h r b o e 1. p. boechr 1 2. p. nedajboe 2 3. p. nie 1

chrnenec lovek, ktor je pod ochranou niekoho kni. proteant prv. o p a t r o v a n e c (osoba, ktor je v opatere opatrovnka) c h r n e n p. nedotknuten chrni predmet na ochranu pred nrazom, chladom a pod. c h r n i d l o : koen chrnie, chrnidl; chrnie, chrnidl pre futbalistov chrnidlo p. chrni chrni poskytova ochranu o c h r a o v a b r a d o ochrany: deti treba chrnit , ochraoval pred razom stri by na stri d r a str (chrni pred vstupom, odcudzenm a pod.): stri svoje zemie brni o b r a o v a (nedovoli kodlivo zasahovat): prrodu treba brni pred vandalmi nr. verestova: verestuje rodinu h j i o b h a j o v a (chrni argumentmi): hji, obhajuje slabch kni. /ried. tti (Kukun) kry: zkopy kryj vojakov hovor, dekova (odvdza do bezpeia): dekuje deti pred rozhnevanm otcom

chrastav ktor je pokryt chrastami (na pokoke, na listoch, plodoch a pod.) chrastovit: chrastav, clirastovit tvr; chrastav, chrastovit jablk vyrkovit (ktor je pokryt zaschnutmi vyrkami) s c h r a staven: vyrkovit, schrastaven chrbt * nr. expr. chrontav chrastie, c h r a s t i n a p. htina, krovie chra vydva chraplav zvuk e h r a p o t a : chr, chrapoce od bolesti c h r a p a chrapa kvra: rdio chrap, kvr * expr. kra: z pokazenho apartu kral hlas p. aj chripie chrav p. drsn 4, chraplav chrek 1. pon hlodavec podobn myi kreok

2. p. krp chriv p. chraplav chren p. hlupk chrchel' expr. vykalan hlien expr.: c h r i a k chrachotin a : vypva chrchle, chriaky p. aj etri 3 chrchlat , chrchlat' p. chripie chrchlav, chrchav p. chraplav c h r n i sa dva si pozor pred niem kodlivm strchrchliak expr. kto ustavine chrchle chrchlo ni sa vystrha sa varova sa: chrni sa pred chrchlo p. chrchliak nkazou; strni sa, vystrha sa zlch kamartov; treba chriak p. chrchel' sa varova pred nebezpeenstvom zried. striez sa: c h r i a k a p. pu I strie:/ sa viny vyhba sa: vyhbajte sa prechladnuc h r i a p a p. nozdra tiu * kry sa zabezpeova sa (chrni sa pred niem chriate p. krp konkrktnym opatrenm): kryje sa, zabezpeuje sa podpisom; vojaci sa kryj ttom chripie vydva zachrpnut hlas. chriplv zvuk; hovochrnite!' p. ochranca ri takm hlasom chrapti c h r a p t a : od stleho kriku chrip, chropt chrchlat' c h r c h l a t chrapa c h r p a n e 1. p. boechr 1 2. p. nedajboe 2 3. p. nie I e h r a p o t a : rdio chrchle, clirapoce; chraple, chrapoce c h r a p a 1. p. htina, krovie 2. p. banda 1 nezrozumitenm hlasom expr.: c h r a p a chrapa chrapaina p. htina, krovie c h r u p a chrupa chra: hlas mu chrap, chr chrpat' 1. pri span vydva hlasit hrdeln zvuky fraz. ako star hrniec; v telefne nieo chrap, clirup expr. pli drevo: chrpe, pli drevo, len sa lak ozva chriplv p. chraplav, drsn 3, zastret I expr. c h r a p k a (mierne chrpat") expr p o c h r a p k v a chripot p. chrapot (preruovane mierne chrpat) 2. p. spa 1 chrli vydva zo seba vo velkom mnostve; expr. brlivo chrapa, chrapa p. chrpa 1, chripie, chra, vzprejavova sypa: stroj chrl, sype piesok; expr. chrli, ga 1 sypa chvly, urky na niekoho sopti: sopka sopt plyny a lvu; expr. sopti nadvky, sopti hnevom c h r a p k a 1. p. chrpat' 1 2. p. spa 1 vali: sopka val zo seba lvu chrapa p. chripie chrli sa p. hrn sa 1 c h r a p l a v ktor znie nejasne, s pazvukmi (oby. o zvuku, hlase) c h r i p l v 4 z a c h r p n u t chrchlav c h r o b a hmyz s krovkami: chyta chroba rvo chrchav: ma chraplav, chriplv, zachrpnut c h r o b k y pejor. zlezba hlas; z rdia sa ozval chrchlav, chrchav zvuk c h r o b a n p. erviv chraptiv chriv zried chrav: chraptiv, chriv c h r o b k y p. chroba dchanie drapav d r s n : drapav, drsn hlas, c h r o b a v p. erviv smiech expr.: krabav (o hlase) c h r o c h t a v c h r o c h t a p. grli c h r o c h t a v p. chraplav, drsn 3 p. aj drsn 3, zastret 1 c h r o m a t i k a p. harmonika chrapot vydvanie chraplavch zvukov c h r i p o t : hlasn chrapot spiacich vojakov; chripot reproduktora c h r o m 1. ktor m chor, pokoden doln konatinu; e h r a p o t a p. chra, chripie ktor krva, ako, nemotorne sa pohybuje kriv: chrapta, chrapti p. chripie chrom, postrelen pes; chrom, kriv vojnov vetern chraptiv p. chraplav, drsn 3 krivkav (trochu krvajci): krivkov starec * n a p c h r a p p. nevychovanec, bezoivec d a j c i : napdajci na prav nohu zakav (oblc h r a p n s k y p. bezoiv, nevychovan, drsn 2, hrub 2 kovit, ako pri kosen; o pohybe al. o loveku, ktor sa chras p. htina, krovie takto pohybuje): zakav mrzk, zakav chdza pejor.: aptav apat ambav matlav (neprichrastavie stva sa chrastavm pravie: rana, rodzene chodiaci, s deformovanmi chodidlami; svedovocie chrastavie, pravie vyrkavie (dostva iaci o tom): aptav, apat mldenec; ambav, vyrky; o pokoke)

matlav nohy expr. zried. dokaven (na nohch): dokaven tvor 2. p. ochrnut 1 chronick p. opakovan, zdhav chronologicky p. postupne 1, zaradom, porov. aj chronologick chronologick odrajci asov postupnos, zaznamenvajci veci, javy v asovej postupnosti, nslednosti asov: uplatnit pri vklade dejn chronologick, asov princp; chronologick, asov poradie kronikrsky: kronikrska postupnos, kronikrske zznamy postupn (v ase): postupn sled udalost chronometer vemi presn prstroj na meranie asu asomer chrst p. ap I chrstn p. pachn, vylia I c h r u m napodobuje zvuk pri hryzen, chrman nieoho krehkho, tvrdho c h r u p c h r u p s : chrum, chrup, holo pou pri jeden jablku: chrup, chrups, a za chvu bolo po oriekoch c h r m a , c h r u m k a 1. p. hrz 1 2. p. chrpa 1 c h r u m k a v ktor pri jeden jemne prask pod zubami c h r u p k a v nr. t r u s k a v : chrumkav, chrupkav, truskav erene, jahody k r e h k (dobre upeen a jemn; o peive): krehk kol p. aj krehk 1 c h r u o l.p, hlupk 2.p. nevychovanec c h r u p p. chrum c h r p a I, vydva krtke zvuky ako pri hryzen nieoho tvrdho, pri drven nieoho krehkho c h r m a : sneh chrupe, chrme pod nohami expr.: c h r u p k a c h r u m k a (jemne chrpa) vzga expr.: vra c h r u p a c h r a p a chrupa chrapa expr rupa r u p k a trea truti trua d r u d (vydva temn chrpav zvuky): ad chrup, trut, drud p. aj praska 2 2. p. hrz 1 c h r u p a v k a p. chrupka c h r u p a p. chrpa 1, praska 2 c h r u p k a tuh prun tkanivo zastupujce al. dopajce kosti; odroda eren s velkmi msitmi plodmi c h r u p a v k a : nosov chrupka, chrupavka; kpil som si kilo chrupiek, chrupaviek c h r u p k a l . p . hrz 1 2.p. chrpa 1 c h r u p k a v p. chrumkav, krehk I c h r u p n expr. vyda zvuk ako pri lman, puknut z a p r a s k a zapraa zachrapa z a c h r u p a z a c h r a p a z a c h r u p a : nieo mu mezi zubami chruplo, zachrapalo p u k n r u p n : puklo, ruplo mi v kolene expr. lupn: luplo mu kdesi v kroch c h r u p o t p. praskot c h r u p s p. chrum chrupa p. chrpa 1. praska 2 chtiac-nechtiac p. voky-nevolky chtivos p. zmysel 6. ve 1, pud chtiv l.p.dychtiv,iadostiv 2.p.chlipn, nruiv 2 cha slab, boh, bezbrann tvor: ochorelo, cha expr.: c h d a t k o c h u d i a t k o c h u d i k : nebu smutn, cha, chdatko, chudiatko moje expr.: boiatko

neboiatko: boiatka, neboiatka zostali samy expr. neboa boa (Urban) chudik p cha c h u d k 1. boh, poutovaniahodn tvor: chudk, je vemi chor boiak: boiakovi treba pomc n e b o r k n e b o r k : nebork sused mal trpenie * neastnk neastlivec (lovek postihnut neastm): topiaci sa neastnk expr. b e d r : bedr na nohy expr. zmok 2. chudobn lovek: zobrala si chudka b e d r : dedinsk bedri expr. o b r k : je to u obrk, vetko mu vzali expr. hlado expr.: t r o c h r t r o k r hovor, pejor.: ilikr u f i i k r pejor.: t r h a n klban hand r r : trhani bez majetku pejor. vivk (nemajetn a podl lovek): biedni vivci pejor.: nikto: nem ni, je to nikto * proletr iron. sedmoslivkr zastar.: c h u d o b r (Kaliniak) mizerk (J. Kr) hiednik (Van
zried.: sov)

c h d a t k o p. cha c h u d e r a poutovaniahodn ena c h u d i n a boiaka: chuderu, chudinu, od vera ni nejedl n e b o r k a n e h o r k : neborka matka sa sila pre deti c h u d i a t k o p. cha c h u d i n a p. chudera c h u d n p. chradn c h u d o b a 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) bieda ndza nedostatok: trpie chudobou, biedou, ndzou, nedostatkom hovor, mizria: vojnov mizriu expr.: psota: i v psote obrota obrctvo (pln chudoba) bohos zastar. mi/.erctVO (Sldkovi) 2. nemajetn vrstva obyvatestva: dedinsk chudobu plebs p r o l e t a r i t : mestsk proletarit beda pejor.: o b r a obrota holota viva: poddansk obra ' 3. p. przdnota 2 c h u d o b r p. chudk 2 chudobinec stav pre starch chudobnch ud starobinec: i f mestskom chudobinci, starobinci tulok c h u d o b n 1. ktor nem majetok: svediaci o tom (op. bohat) biedny n d z n y : chudobn, biedny, ndzny lovek n e m a j e t n b e z m a j e t n n e b o h a t (op. majetn) iron. sedmoslivkrsky: nemajetn, sedmoslivkrska rodina bedrsky plebejsk expr. obrcky: bersky, plebejsk, obrcky pvod d o m k r s k y (tkajci sa chudobnch majiteov dedinskch domov v minulosti) p r i c h u d o b n (prli chudobn; dos chu oby. expr.: expr.

d o b n ) expr. zried. ivOiv (Tatarka)

2. ktor trp veobecnm nedostatkom nieoho (op. bohat) n e r o d n (ktor nie je schopn prinies rodu: op. rodn): chudobn, nerodn kraj c h a t r n c h a b : chatrn, chab bvanie; chatrn, chab odev slab nedostaton: slab, nedostaton poznatky, vedomosti biedny mizern zl n e h o d n o t n ; nekalorick (nevyhovujci z hadiska sprvnej vivy): biednu, mizern, zl strava, nehodnotn, nekalorick obed e x p r . boh nekvalitn: boh, nekvalitn kultrny program * expr.: ps psotn psovsk: psie, psotn pomery p r i c h u d o b n (prli chudobn, dos chudobn) chudokrvnos p. sprv, anmia

chudokrvn p sprv, mlokrvn 1 chudorav p. chorav, neduiv; chud chuduk, c h u d u n k , chuduiink p. chud chud ktor je bez tuku al. m mlo tuku (op. tun): chud lovek, chud k asketick (svediaci o striedmosti v jeden): asketick postava * odb. asteniek (oby. aj telesne slab): asteniek typ thly (tenk, oby. aj dlh, vysok): thly mldenec, thle nohy expr. tenk (chud a zky; op hrub) such (iba kos a koa): tenk ruky; je such ako trieska * slab (telesne) schudnut pochudnut stenknut (ktor schudol): schunut, pochudnut, stenknutpo chorobe chudast (mierne chud) expr chudorav: chudast, chuoravdiea vychudnut expr : vyciven prepadnut o p a d n u t vpadnut (chud a unaven. zbaven sl, svieosti): od starost je cel vyciven; m chud, prepadnut, vpadnutu tvr expr.: c h u d u k c h u d u n k chuduiink (vemi chud): slab a chuduk, chudunk, chuduiink tvor expr. kostnat zned kostliv (ktormu od chudosti tria kosti): kostnat, kostliv telo expr.: zoschnut zosuen vysuen scvrknut sciven: zoschnut, scvrknut, sciven starenka podvyiven (chud v dsledku nedostatonej vivy, oby. aj chor): chud, podvyiven udia expr. biedny prichud pritenk (prli chud) expr: vvbieden vykuten chuchma p hlupaa chuchma, c h u c h a p. una chuchmat p. chlpat: strapat c h u c h m a v , chuchav p. nosov chu-chu p. cha-cha chuchvalec p. chum c h u j p. fuj c h u j a v a , chujavica p. fujavica chulign p. vtrnk chulignstvo p. vtrnctvo chli sa p. tli sa 1 chlostiv 1. vyznaujci sa malou odolnosou, vyadujci si zven starostlivos, ochranu hovor, hkliv: chlostiv, hkliv diea; chlostiv, hkliv odroda vinia mlo odoln neodoln (op. odoln): mlo odoln, neodoln voi zime, mrazu citliv precitliven slab: by citliv, precitliven, slab na aldok; precitliven pokoka krehk expr. cintav: krehk, cintav rastlina (pren. i o loveku) kni. zmkil expr pricintav (prli chlostiv) 2. prli citliv (o loveku) hovor, hkliv precitliven: je chlostiv, hkliv, precitliven na hrub rei nedotkliv (ktor sa ahko uraz, ktor precitlivene reaguje): nedotkliv lovek citliv zraniten (s vemi jemnou citlivosou): citliv, zraniten dua p. aj precitliven 3. privdzajci do pomykova hovor, hkliv citliv deliktny: otvorene hovori o chlostivej, hklivej, citlivej, deliktnej tme diskrtny: rozirova o ruhch diskrtne veci n e p r j e m n t r p n y kn. prekrny expr oemetn: neprjemn, trpna, prekrna, oemetn situcia chum nieo zmotan dohromady: chum niti, vaty hra: zhvapapier do hre * chuchvalec: chuchvalec

vlny klk: klky priadze expr gua gunda chumel': gua snehu, chumel vlasov * strapec: strapec srsti odb. trs: trs trvy chochol (odstvajci chum vlasov, srsti, peria): na hlave mu tr chochol veche (chum slamy, oby. na podpaovanie al. istenie): vydrhn sud vechom (slamy) expr. vache: vache slamy viecha (chum slamy): zapli viechu r o j (vie spoloenstvo lietavho hmyzu): na ovoc sa pasie roj s
expr. snop: snopy slnench lov (F. Heko) c h u m a j p. hlupk c h u m a j s k p. sprost 1. hlpy I c h u m e l ' , chumel' 2 p fujavica chunielica p. fujavica chumelit'sa husto, v chumoch sa vali: vonku sa chumel; hmla sa chumel f u j a i ( o snehu): v nocifujailo vri sa: prach sa vri kdoli sa kundoli sa (vali sa v kdoloch) hovor, expr kri sa: prach na ceste sa kdol, kundol, kri chumli p. chlpi chu 1. jeden zo zmyslov, ktormi sa vnma sladkos, kyslos, horkos a pod.: orgny chuti hovor, apetit (chu do jedla): jes s apettom hovor gusto: s gustom sa dal do jedenia 2. vlastnos ltok vnman chuovm zmyslom: polievka m udn chu hovor, zastar. m a k : slan mak prchu (vedajia chu): slakasl prchu vna pachu (neprjemn chu po nieom): pachu po plesni chuti 1. psobi prjemne na orgny by pochuti hovor makova: obed mu chutil, hol pochuti, makoval 2. p. pi sa 2 c h t k a chvkov zaujatie pre nieo, chvkov tba za niem, oby. zmyseln: poddva sa telesnm chkam, dobyvan chky vrtoch r o z m a r : ensk vrtochy, rozmary hovor k a p r i e : to je iba detsk kaprie hovor. expr. f a n t a : pochytila ju fanta hovor, expr m u c h a : ma muchy c h u t n a zisova chu nieoho o c h u t n v a hovor kotova: chutn, ochutnva vno, kol; kotuje z torty, tortu odb. degustova c h u t n e , c h u t n o 1. porov. chutn 2. p. schuti c h u t n u k o , c h u t n u n k o , c h u t n u l i n k o p. schuti c h u t n u k , c h u t n u l i n k 1. p. chutn 1 2. p. mil 3, prjemn, pekn 1 chutn 1. ktor m dobr chu hovor gustizny nr.: sman m a n : chutn, gustizne, sman, man jedlo d o b r lahodn: dobr, lahodn syr, kol expr.: c h u t n u k chutnulink (vemi chutn) expr m a m - m a m (neskl.) 2. p. prjemn, mil 3, pekn 1 chuovka p. zjedka

chvla prejav kladnho hodnotenia, spokojnosti (op. hana) pochvala: chvla starch ias; by hodn chvly, pochvaly uznanie ocenenie: slov uznania chvalabohu vyjadruje uspokojenie, rados nad niem c h v l a p n u b o h u v d k a b o h u naastie, ps. i na astie: chvalabohu, chvlapnubohu, vakabohu, ni sa nestalo; naastie sme nikoho nestretli akova Rohu: akova Rohu. prili ste vas zried bohuehvl a (Rzus)

c h v l a p n u b o h u p. chvalabohu

chvlenkr p. chvast chvlenkrsky p vysiatovan chvli 1. prejavova, vyslovova uznanie, kladn ocenenie vychvaova (vemi chvli): chvli pracovnka za dobr robotu: vychvauje jeho zsluhy vynal vyvyova (vemi, asto nekriticky al. neprvom chvli): vyna syna do neha; vyvyuje, vyna ho nad vetkch kvitova (s uznanm hodnoti): kvituje vkon portovca prichvaova si pochvaova si (vyjadrova pochvalu): prichvauje si. pochvauje si dovolenku expr ospevova hovor, expr.: spieva bsni: ospevuje dovolenku pri mori; spieva, bsni o ronej krajine kni/. velebi zvelebova glorifikova: velebi, glorifikova svojich prekov okiadza (zitn chvli): okiadza pred vetkmi svojho predstavenho stava na obdiv svetu (vemi chvli nieo svoje) hovor, s t r h a poklonu: strha poklonu dobrmu vkonu * kni ehna: ehna nhode 2. n.ih. vzdva chvlu, slvu, najvyiu ctu oslavova: chvli, oslavova Boha kni.: velebi blahoslavi* blahorei* dobrorei: velebi, blahoslavi Najvyieho; blahoreme, dobroreme Ti. Kriste kni zastar. chvlorei chvli sa hovori o svojich kladnch vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. pi sa by pyn: oprvnene sa chvlia, pia pracovnmi vsledkami; je pyn na svoje deti by hrd hrdi sa kni. honosi sa (zdrazova pocit hrdosti na nieo): je hrd na svoj titul: honos sa majetkom expr. ukazova sa (prejavova sa navonok): rd sa ukazuje so svojimi znmosami vychvaova sa vystatova sa hovor expr. vyahova sa vypna sa vyvyova sa vyna sa expr. chlapi sa blska sa (vystatovane ukazova svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvauje sa, vystatuje sa postavenm; vypna sa, vyvyuje sa na vetkch; blska sa vtipmi; chlapi sa, e zvaz zried. c h r a b r i s a (robi sa chrabrm) hovor, zastar. hlirrova (Kukun. Jg) chvasta sa (nekriticky priaznivo hovori o svojej osobe): rd sa chvast zastar. veliit sa (oltsov) kasa sa (chysta sa ukza svoju prevahu a pod.): kasal sa, e bue prv expr.: nafukova sa n a p a r o v a sa prtoi sa hrub prdska sa: nafukovali sa. naparovali sa, e ns dostihn expr.: rozdrapova sa n a d r a p o v a sa rozhadzova sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval zried. pechori sa chvlitebn p zslun chvlorei p. chvli 2 chvlospev bse, skladba vzneenho, oslavnho rzu da: chvlospev, da na vlas apoteza: apoteza domova k a n t t a (hudobn skladba oslavnho rzu pre zbor. sla a orchester) kni. h y m n u s : hymnus na prrodu poet hynin (Kuzmny) hihi. hosana hosanna: spieva hosan(n)a poet. slvospev (Hviezdoslav) chvlospevn p oslavn chvlyhodn p zslun chvasta sa p. chvli sa chvastav p. vystatovan chvasto, chvasto p. chvast chvast pejor kto sa rd chvli pejor.: chvasto chvas-

t o hovor c h v l e n k r expr. zried r o z d r a p e n e c kni.

fanfarn chvastnsky p. vystatovan chvastnstvo p samochvla c h v a p. zhon c h v a p. chmat chvtat" 1. p. bra 1 2. p ponha sa 1 chvtavo p nhlivo, rchlo chvatka p. chyta 1 chvatn p nhlivo, narchlo, rchlo chvatn p. chyti 1 chvatn sa p. chyti sa 1 chvatn p. rchly, nhly I chvaloni p. nhlivo, rchlo chvejiv, chvejn p. trasav I chvie sa 1. pohybova jemnmi trhavmi pohybmi vibrova trias sa zachvieva sa: ruky sa mu chvej, tras; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva expr klepat" sa drgova sa (o loveku pri pocitoch chladu, vzruenia a pod.) fyz.: k m i t a oscilova: prun teleso kmit, osciluje vlni sa hdza vlny (tvori drobn vlny): more, obilie sa vln blika blikota miha sa mihotat' sa m u r k a trblieta sa (o svetle): hviezdy blikaj, mihoc sa. murkaj; v diake sa mihoce, trbliece svetlo expr zried, mrholi sa
(J. Hork)

2. p. b sa 2, tpnu 1 chv a krat asov sek chvilka: o chvu, o chvku to bude hotov okamih moment (vemi krtky asov sek): rozhodujca chva, rozhodujci okamih. moment; prs v poslednej chvli, v poslednom okamihu, momente hovor.: s e k u n d a minta mintka mintoka: o sekundu prdem chvami opakovane v rozlinch asovch intervaloch chvilkami: chvami, chvkami je mu lepie podchvou zried.: podchvlkou podchvu: podchvou, pochvkou bolo pou hlasy zave hovor, ve: zave, ve sa obrti obas kedy-tedy: obas, kedy-tedy si nieo pozna do zoita tu a tam tu i tam sem-tam kde-tu: tu a tam. sem-tam si zxmti; tu i tam, kde-tu ete kvapne z asu na as asom niekedy dakedy (oby. v dlhch asovch intervaloch): z asu na as, asom mu oi ibalsky zasvietia; niekedy, akey sa obzrie, i niekto neje za nm zastar. niekdy kedy-netedv: nieky, key-netey povstala zvada chvilinku p. chvu, krtko 2 chvilka p. chva chvilkami p. chvami, niekedy 1. zave chvilkov 1. p. krtky 1, doasn, nestly 2 2. p. nestly 1. nladov 1 chvilku, chvoku p. chvu, krtko 2. trocha 1 3 chvu s malm asovm rozsahom, mal asov sek, krtky as chvilku nachvu n a c h v l k u , ps. i na chvu, na c h v i l k u : chvu, chvku si zaplvali; nachvu. nachvku mal zavret oi expr: chv oku chvilinku nachvoku nachvlinku, ps. i na chvoku, na chvilinku: chvoku, nachvoku si pospal trocha trochu mlo hovor, nezavea expr troka troku troika troiku troika tro-

ku * troinka * troinku * troilinka troilinku mliko mliiko malinko malilinko byku tipku: museli sme trocha, troku aka; troi(li)nku dlhie zostal vonku expr. voao osi dao nieo: voao, osi postl a iel; dao pokal, ale mlo k r t k o (op. dlho) expr.: k r a t u k o k r a t u n k o k r a t u linko k r a t u k o : krtko, kratuko sa rozprvali pred vchodom /.astar. schvu (Hviezdoslav, oltsov) nedlho (pomerne krtko): nedlho po polnoci sa rozili hovor, d a k o l k o : vydr dakolko, hne ti pomem fraz. na skok: holi tu iba na skok chvistn p. plchn chvoja, chvojina p. eina chvost p. koniec 1 chyba 1. nieo nesprvne: pisrska chyba, vystrha sa chb omyl: omyl v rtan mlka: to bola osudn mlka nedostatok: bojova proti nedostatkom z p o r : prca m vea zporov blud: zriec sa bludov nedopatrenie (drobn chyba): stalo sa to nedopatrenm nenleitos hriech: bolo by hriechom neurobit to prechmat (nesprvne konanie): dopusti sa prechmatu * prestrelok: odpuste mi mj prestrelok * expr kotrmelec: urobi v nieom kotrmelec hovor. expr. kopanec km/ lapsus (drobn chyba) kni faux pas suMt. kiks: kiks obrancu 2. poruenie nieoho, chylka od normy kaz: chyba, kaz materilu defekt: opravi defekt p o r u cha (chyba v innosti nejakho mechanizmu): porucha motora nedostatok: tento nedostatok sa ned odstrni nespis.: vada zvada 3. p. slabina chba 1. pociova nedostatok, stratu niekoho, nieoho chy biet chy bova nedostva sa n e m a nedochodit nedochdza: chbaj, chybia, chybuj nm peniaze, nedostva sa nm uznania za prcu: nem ovahu. chba mu odvaha; nedochod im benzn, nemaj benzn * nespis. postrda 2. neby na urenom mieste by n e p r t o m n : chba. by neprtomn v kole zamekva vymekva* vynechva (chba pri pravidelnom vykonvan nieoho): asto vymekva hodiny hudby absentovat' chybie p. chba I chybit' l .p pomli sa 2. p. min 3 chybne p. zle 1. porov. aj chybn 1,2 chybn 1. ktor m chybu al. chyby, ktor nie je celkom funkn (op bezchy bn) pokoden: chybn, pokoden motor; chybn, pokoden noha defektn: efektn chrup nepodarkov kazov: nepodarkov, kazov tovar: kazov ltka poruchov (ktor mva poruchy): poruchov stroj nefunkn: nefunkn zariadenie nekvalitn zl (nespajci poiadavky kvality): nekvalitn, zl vrobok nespis vadn zvadn 2. nezodpovedajci sprvnosti, zaloen na omyle, chybe (op bezchybn) nesprvny (op. sprvny): chybn, nesprvny vpoet; chybn, nesprvny postup * falon (o tne) nenleit n e k o r e k t n : vsledok nenleitej vchovy; nenleit, nekorektn vslovnos myln pomlen zmlen: myln, pomlen nzory nepravdiv: dosta chybn, nepravdiv daje pochyben: pochyben zvery bludn: bludn te-

rie skreslen p o k r i v e n p o p r e k r c a n (v dsledku chyby, omylu): skreslen, pokriven pohad na vec; poprekrcan fakty zl nepresn: zl, nepresn vsledok chybova p. chba I chli sa p. kloni sa I c h y m r a n p. slab 1, neduiv, chorav chr 1. informcia riaca sa stnym podanm zves: nepravdiv chr, nepravdiv zves poves: la o om poves, e... rei (nepodloen, nepravdiv chry): ri rei o niekom novina novinka: mm pre vs novinu, novinku s p r v a : sprvy sa ria klebeta (ohovrajci chr): babsk klebety hovor, f m a : fma hovor, e... 2. p. poves 2 chren p. chrny, povestn, slvny 1 chri p. ri 2 chrny o ktorom sa ri chr, sprva (oby. dobr) hovor vychren chren: chrny, vychren, chren lekr * znmy povestn: znme, povestn mesto svetoznmy svetochrny (o ktorom ide chr po celom svete): svetoznmy, svetochrny huslista slv ny preslven legendrny : slvna, preslven, legendrna postava, osoba expr rozhlen rozrozchren c h r e n : rozhlen, rozchen meno; majster hovor, expr vychyten: vychyten romn p. aj povestn, slvny chyrova ma vedomos, zves o niekom al. nieom (asto v zpore) pou kni. slchat: o takch veciach som ete nechyroval, nepoul; Kto to kedy chyroval. slchal? chystaka p. prprava chystan p. plnovan, zaman chysta dva nieo do stavu vhodnho na uskutonenie, pouitie nieoho p r i p r a v o v a strojit": chyst, pripravuje, stroji slvnostn veeru p r i p r v a vystrj a : priprva, vystrja deti na vlet hovor.: hotovi hotova: hotov synovi svadbu * hovor, zastarv richtovat subsi telovat: richtovat nevestu; telovat hobovaku organizova plnova m a pln kni proponov a t (zama nieo uskutoni a oby. robi v tom smere ist kroky): organizuj, plnuj odvetu; proponovat' jazykov kurzy snova snu osnva (tajne chysta): snuje, osnva plny, intrigy kni s p r i a d a (tajne chysta nieo zl): spriadaj proti nm klady expr.: vari piec kuti (tajne chysta): ktovie, o tam varia, pe, kutia chysta sa robi prpravu na uskutonenie nieoho prip r a v o v a sa strojit" sa: chyst sa. pripravuje sa. stroji sa na svadbu v y s t r j a sa hovor, hotovi sa hotova sa: vystrja sa, hotov sa na cestu hovor, zastarv. richtovat' sa suhst. telovat' sa: p r i b e r a sa b r a sa zbera sa dva sa (zana nieo robi): priber sa, zber sa do upratovania; eny sa veselo dvaj do roboty z a s t r j a sa (vystatovane prejavova svoj mysel nieo urobi): zastrja sa presta faji m a sa: mali sa u na odchod p o b e r a sa vybera sa vydva sa (chysta sa na cestu) chyta zariadenie na chytanie, zachytvanie nieoho chytadlo c h y t k : magnetov chyta, chytk; chyta.

chytadlo, chytk zn lapa: chyta, lapa prachu zachytva zachycova: zachytva, zachycova daovej vody chytaka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na nahanie, chytanie n a h a k a : deti sa hraj na chytaka, na nahaku lapaka h o n b a : lapaka, honba zlodejov chytadlo I. orgn niektorch nich ivochov sliaci na uchopenie potravy chpadlo: chytadlo, chpadlo chobotnice 2. p. chyta chytk p. chyta chyta 1. bra oby. do ruky al. rk uchopovat": chyt, uchopuje lku do obidvoch rk dotka sa: dotka sa pece siaha iaha (naahova ruku s myslom chyti): siaha za peaenkou; iaha za knihou zmocova sa (mocou, silou, ikovnosou a pod. chyta): zmocuje sa mikrofnu schytva expr. c h m t a schvta p o p a d a (prudko, nhle chyta): climce dieva okolo psa; schytva, popad diea za ruky expr.: chvtka pochytkva c h m a t k a c h v a t k a c h a p k a (jemne chyta): diea chytk okraj stola; psk cliapk ufikom po ruke ochytva o h m a tva oblpa expr.: obchytkva o h m a t k v a o b l a p k v a (chyta dookola): zvedavo obchytva, obchytkva nov hraku; oblapkva dieva; ohmatkva nov aty 2. s, bea za niekm s myslom zadra ho naha: chyta, naha zlodeja lapa honi (usilova sa dostihn niekoho, nieo): lapa, honi zver prenasledova stha: prenasledovanie, sthanie vinnkov 3. porov. chyti, zmocni sa 2 chyti 1. vzia, zobra do ruky, do rk uchopi chopi chopi sa: chytil diea za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery lapi ulapi kni.: poja ja: (u)lapil n, do rk schyti schopi pochyti (nhlivo, prudko): schytil, schopil enu do nruia; pochytil palicu a udrel z o b r a vzia: Zobra, vzia kabelku do ruky, diea za ruku expr.: c h m a t n s c h m a t n c h v a t n schvatn c h a p n k m a s n (prudko, v rchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chapol za kosou (labami, papuou) expr.: zdrapi z d r a p n p o p a d n /ried s p o p a d n polapi r a f n subt.: grajn zgrajfn (prudko): zdrapi, popadn, rafn niekoho za ruku pochyta (postupne, viac vec) 2. pre kodliv innos obmedzi pohyb, nedovoli v pokraovan takej innosti z a d r a dosta dochyti lapi polapi dolapi: chyti, zadra, dosta, dochyti. dolapi zlodeja expr. a p n : u ho apli zaisti z a t k n (da do vyetrovacej vzby): vraha zaistili, zatkli ulapi (dosta do svojej moci) zastarv d o p a d n nr. dosalpi (Klal) 3. lovom zska ulovi: chyti, ulovi rybu * zlapat" lapi: ziapali, lapili vtika zried ulapi vychyta vylapa (vetko, do jednho) 4. prudko postihn (o citovom al. telesnom hnut) zmocni sa zachvti: chytil ho, zmocnil sa ho ia. strach; zachvtil ho kae kni..: j a poja: jal ho odpor zauja: hra ho hned zaujala zasiahnu

(prudko sa rozri; o nieom ivelnom): ohe zasiahol vedajie domy n a p a d n : choroba ho celho napadla vychyti pochyti: vychytil ho kae; pochytila ju prudk boles 5. p. dosta 3 6. p. stihn 2 7. p. prilepi sa 1 chyti sa 1. rukami sa oprie o nieo al. vzia do rk nieo na zskanie stability chopi sa lapi sa pichytit" sa zachyti sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana. lapil sa zbradlia expr.: c h m a t n sa chvatn sa: diea sa chmatlo, chvtlo matky p r i d r a sa: jednou rukou sa pridr sedla 2. prudko sa rozri (o citoch, stavoch, ivloch a pod.): chytila sa jej rados; ohe sa chytil vetkho zmocni sa zachvti zasiahnu: zmocnil sa ich. zachvtil ich strach; ovocie zachvtila, zasiahla piese p o s a d n (o citoch): chytila sa ho, posadla ho ve 3. zapusti korene u j a sa prija sa uchyti sa: stromeky sa rchlo chytili, ujali, prijali, uchytili zakoenit' sa vkoenit' sa: v suchej zemi sa priesady nezakoren I i * pichytit'sa: na mre sa prichytila burina 4. zaa horie zapli sa rozhorie sa: plyn sa chytil, zaplil; drevo sa rozhorelo vzblknu zblknu zbla kni..: vzplan s p l a n (zaa horie plameom): vatra vzblkla, vzplanula kni.: vznieti sa vza sa: uhon prach sa vznietil, vzal rozplameni sa (zaa horie vysokm plameom) 5. p. chopi sa 1.2. pusti sa 1, pobra sa 2 6. p. zareagova c h v t k a p. chyta I chytav l . p . z p a l n I 2.p. nkazliv c h y t r c k y p. preiban chytri hovor, pejor. prefkane, chytrcky kona hovor, ikovni: rd chytril; ikovnil, ako mohol, ale ni nepomohlo c h y t r k p. prefkanec c h y t r o 1. p. rchlo, nhlivo, narchlo 2. p. zaerstva 3.
porov. d v t i p n

chytr 1. p. rchly, rezk 1 2. p. dvtipn, bystr 2 chya 1. p. izba 2. p. dom I chyn zamestnankya, ktor m na starosti poriadok v izbch (v ubytovacch zariadeniach i v domcnostiach): nov hotel zamestn chyn * hovor, zastar. frajcinierka (Kukun)

11

i 1. p. a 1 2. p. aj 1,2 3. p. teda 3, tak 2 4. p. ach 1 , p. ach I, fha iba 1. vyjadruje priraovac odporovac vzah obmedzenm platnosti predchdzajcej vety len ibae lene iba o: vetci sa zasmiali, iba, len on ostal vny; vedel, kto to spravil, ibae, lene sa to bl poveda; ticho bolo. iba o d klopal na oblok leda expr. ledae: mal vetko, leda, ledae zdravie mu chbalo 2. zdrazuje platnos vrazu vyjadrenm jeho vlu-

nosti, obmedzenm jeho platnosti len jedine: v prvej chvli ctil iba, len navu; jedine otca sa hdl leda expr ledae: slnko cel de leda, ledae raz zasvietilo napospol vlune: v tom ase sa stavali napospol tak domy; na vlet ili vlune chlapci isto jednoducho expr len a len zastarv. prosto: pustil sa doho, isto, jednoducho, prosto preto, e bol namrzen 3. p. ale 1 4. p a 3 5. p. ledva 2 ibae l . p . iba 1 2. p ale 1 ihidem p. tame idea 1. myslen obraz o nieom, vsledok myslenia mylienka: to je vborn idea, mylienka n p a d (nhla idea): mat dobr npad pln z m e r mysel: uskutoni svoj pln, zmer, mysel cie: svoj cie opsal niekokmi slovami p r e d s t a v a : utopickpredstavy 2. produkt myslenia odrajci vzah ud k vonkajiemu svetu mylienka: idey, mylienky slobody zsada: zsady demokracie pojem: pojem nekonena presvedenie (idea, ktor lovek poklad za nesporn): dr sa svojho presvedenia 3. obsahov zacielenie umeleckho al. vedeckho diela mylienka tma: hlavn iea. mylienka, tma filmu n m e t : nmet skladby idel I. p. vzor I 2. p utpia 3. p. idol ideli p roji idealista p. rojko idealisticky 1. porov. idealistick 2. p. ruovo 2 idealistick 1. zaujat za idely, pln nadenia, nepoznajci skepsu: svediaci o takom zaloen zried. idelny: idealistick, idelna dua; idealistick, idelny postoj k ivotu (op materialistick) naden zaplen (op. chladn, zdranliv): naen, zaplen mlde nezitn (op. zitn, ziskuchtiv): vdy sa njde pr idealistickch, nezitnch nadencov za dobr vec romantick naivn (vnmajci svet, veci, vzahy a pod. lepie, ako s v skutonosti; op. pragmatick, realistick, skeptick) expr ruov: romantick, naivn videnie skutonosti; naivn, ruov predstavy 2. p. duchovn 1 2 idealizcia filoz tvorenie idelneho pri zobrazovan sveta, idealizovanie a b s t r a k c i a : bod je idealizcia, abstrakcia idealizmus p eln. zpal 2 idealizova robi lepm, krajm, ne nieo v skutonosti je prikrova: idealizuje, prikruje Jakty, skutonos romantizovat' (prisudzova nieomu vysnvan podobu): romantizuje si manelstvo idylizova (robi idylickm, harmonickm, bezproblmovm): idylizova skutonos idealizujci ktor nieo idealizuje, rob lepm, idelnym prikrlen: autor vytvoril idealizujci, pikrlen obraz ivota r o m a n t i z u j c i (smerujci k romantizmu): idealizujce, romantizujce tendencie idelne 1. porov. idelny 1.2 2. p. vborne 1 3. p. ruovo 2 idelny I. toton s idelom; tak. ak by mal by; zodpovedajci tbam, predstavm o ideli bezchybn dokonal: idelna, bezchybn manelka; idelny, dokonal hrdina vzorn ukkov (sliaci ako

vzor, ukka idelnosti): vzorn, ukkov otec; ukkov rodinn vzahy najlep n a j v h o d n e j : najlep, najvhodnej postup, spsob; najvhodnejie prostredie na oddych perfektn skvel: preili perfektn, skvel dovolenku; perfektn, skvel poasie vydaren h a r m o n i c k : vydaren, harmonick manelstvo 2. ktor jestvuje iba vo vedom, v predstavch, nezodpovedajci skutonosti a b s t r a k t n (zaloen na abstrakcii): idelna, abstraktn kontrukcia; idelne. abstraktn zobrazenie neskuton fiktvny (op. skuton): idelne, neskuton, fiktvne svety, objekty nerelny nerealistick (bez monosti realizcie; op. relny, realistick): nerelne, nerealistick predstavy platonick (bez naplnenia v skutonosti, bez zmyselnosti: oby. o lske, vzahoch a pod.) 3. p. idealistick 1 identickos p. zhoda 1 identicky p. rovnako I identick p. zhodn, rovnak identifikova zisti totonos /.identifikova: mtvolu treba (z)identiftkova stotoni (urobi totonm, identickm): stotoni si sen so skutonosou identita p. zhoda 1 ideolgia p. svetonzor ideologick p. ideov, svetonzorov ideov tkajci sa ide, mylienok al. vch mylienkovch celkov, nzorov (filozofickch, estetickch, politickch a pod.) mylienkov: ideov, mylienkov prdy v stredoveku: ideov, mylienkov charakter diela nzorov svetonzorov zastarv. svetonhadov: nzorov, svetonzorov prejavy, rozdiely ideologick (tkajci sa ideolgie ako ucelenej ideovej sstavy): ideologick rozpor idim p. frazeologizmus, zvrat 1 idiomatika p frazeolgia idiomatizmus p. frazeologizmus, zvrat 1 idiot p. hlupk idiotia p idiotizmus idiotizmus odb. najvy stupe duevnej choroby choromysenos slabomysenos odb.: idiotia imbecilita (stredn stupe duevnej choroby) debilita debilnos (najah stupe duevnej choroby) oligofrnia idiotsk 1. p. slabomysen 2. p. hlpy 1, sprost 1 idol predmet zboovania modla: herec sa stal idolom, modlou divkov idel: by niekomu idelom expr.: bik boh: ena bola jeho bikom, bohom idcky poas chdze, poas cesty, idc cestou: idcky, cestou sa rozprvali hovor, chodiaky: idcky. choiaky spal idyla 1. prost, harmonick, pokojn ivot: veern idyla pohoda: rodinn pohoa h a r m n i a : v spolonosti vldne harmnia pren selanka: doterajie roky boli preho selankou 2. p. selanka 1 idylick 1. majci charakter idyly, harmnie, pokoja pokojn h a r m o n i c k (op. run, brliv, neharmonick): idylick, pokojn, harmonick ivot na vidieku * tich mierny: tich, mierny veer; tich, mierne spoluitie poetick arovn r o z p r v k o v (pln

pozie, krsy, dobra a pod.): poetick, arovn, rozprvkov dovolenka * pren.: selankov selankovit: selankov, selankovit atmosfra 2. oby. o umeleckch tvaroch erpajcich nmet z pastierskeho ivota al. ivota na vidieku, v prrode selankov selankovit: idylick, selankov, selankovit obrazy Jilmu Inikolick pastiersky pastorlny: bukolick, pastierska pozia idyli/.ova p. idealizova ignorant p. nevzdelanec, hlupk ignorantsk p nevmav, ahostajn ignorova myselne dva na vedomie nezujem, predstiera neznalos nevma si nedba n e b r a na vedomie: ignoruje napomenutie; nevma si, neberie na veomie svojich znmych; nedb na obr ray kni? negova: zdrazoval nevhody a celkom negoval vhody zaznva neuznva (dostatone neoceova): mladho pracovnka zaznvaj, neuznvaj i h , h l . p . a c h 3 2.p. uj iba p. uj ha 1. p. ach I. fha 2. p. uj ihaha napodobuje zvuk vydvan koom ihah ihi ihih: ihaha. ihili, ozvalo sa zo stajne mihi mihihi mihah: rebec ske, er; ihi. mihihi ihj, ha j p uj ihi, ihih p. ihaha ihlan mnohostn, ktorho zkladou je mnohouholnk a bonmi stenami s trojuholnky so spolonm vrcholom p y r a m d a : mat podobu ihlana, pyramdy; do pyramd nakopen sudy ihliie p. eina ihned 1. p. hne 1. teraz 1. zaerstva 2. p hne 2. rchlo. priam I 3. p hne 3, tesne 1, rovno 7, vzpt 4. p. naliehavo 2 ilioh p. uj ihop p. uj ihraka sa, ihra jka sa p. hra sa 1 ihra p. hra 3 ihra sa l. p. hra sa 1. 2 2. p koketova 3. p. babra sa 2 ihravo 1. porov. hrav I 2. p veselo 2 ihrav p. hrav 1 ihrisko vymedzen a upraven miesto na hry. port: volejbalov, detsk ihrisko tadin (vek portov ihrisko s hadiskom): futbalov tadin ihruka sa p. hra sa 1 i In. ihuh, ich, ichuch p uj ika p zajaka sa ikern p. ikemaka ikernaka odb. ryba. ktor m ikry. rybia samica ikern * ikr ikr p ikernaka l p. zem 4. pda 1 ilegalita tajen, existujcim zkonom nedovolen innos osb, skupn a organizci; stav spojen s touto innosou podzemie: pracova v ilegalite, v podzem; vyjs z ilegality, z podzemia disent ileglne p. tajne ileglny skrvan pred zkonom, zkonom nedovolen (op leglny) neleglny t a j n : ileglna, neleglna tla podzemn: podzemn organizcia protiz-

konn nezkonn: protizkonn, nezkonn prekroenie hranc ilegitmny p. nezkonn lovina p. zem 4. pda I ilumincia p. svetlo' 1 iluminovan p podnapit iluminovat p. oiari ilustrcia 1. p. kresba i 2. p doklad 2 ilustratvny ktor je uren na ilustrovanie, osvetlenie: objasujci ilustran: ilustratvny, ilustran prklad ilustrova p. objasni ilzia vnem nezhodujci sa so skutonosou vidina prelud: chorobn ilzie, vidiny; oddva sa ilzim, preluom * sen: ma vek sny klam: optick klam * zdanie: bolo to iba zdanie halucincia: vetko je to iba halucincia utpia: socilna utpia p r e d s t a v a (fantziou v mysli vytvoren obraz): predstavy o budcnosti f a n t m : fantm slvy iluzionista l.p. rojko 2. p. kzelnk iluzvne 1. porov neskuton 1. klamn 2. p. zdanlivo iluzvny p. neskuton 1, klamn iluzrne 1. porov neskuton 1, klamn 2. p. zdanlivo iluzrny p. neskuton 1. klamn imagincia p fantzia I imaginan vyznaujci sa bohatou obrazotvornosou, predstavivosou imaginatvny: imaginan, imaginatvny svet; imaginatvny typ o b r a z o t v o r n : imaginan, obrazotvorn schopnos imaginrne 1. porov. neskuton 1 2. p. zdanlivo imaginrny p. neskuton 1 imaginatvny p. imaginan imanencia km/, jestvovanie v samej podstate nieoho imanentnos: princp imanencie, imanentnosti imanentnos p. imanencia imanentn p. vntorn 1, vlastn 4 imanie p. majetok imaterilny p. nehmotn imbecil p. hlupk imbecilita p idiotizmus imbeciln 1. p. slabomysen 2. p hlpy 1. sprost 1 imid p. obraz 2. podoba 2 imigrcia p prisahovalectvo imigrant p. prisahovalec imigrova p prisahova sa imitcia p. napodobnenina, falzifikt imittor p. napodobovate imitovan p. predstieran imitova 1. p. napodobova 2. p. predstiera imoblie p. nehnutenos imobiln p. nehybn imoralita, imorlnos p nemravnos imperatv p. rozkaz, poiadavka 1 imperatvny p. rozkazovan i m p e r t o r p. panovnk impertorsk p. panovan imperilny p mocensk imprium p. tt impertinencia kni. urliv al. nemiestna smelos impertinentnos bezoivos opovlivos: opus-

ti sa impertinencie, imperiinentnosti hrubos trfalos doieravos hovor, drzos impertinentnos p. impertinencia impertinentn p. bezoiv, neslun, opovliv implantovan p. cudz 1. nepvodn implicitn p. skryt implikova p. obsahova imponova vzbudzova obdiv, ctu, uznanie, repekt a pod. robi dojem pi sa bi sa: imponuje nm svojm vystupovanm; iak odpoveou rob dobr dojem; pi sa. bi sa nm, e sa nemieate do cudzch vec psobi (pri kladnom hodnoten): jeho precten prednes na vetkch psobil import p. dovoz 1 importr p. dovozca importn p cudz I. dovozn importovan p. cudz 1 importova p. doviez 2 impotencia kni. nedostatok vlastnost potrebnch na vykonanie nieoho neschopnos nescos nemohcnos nespsobilos impotentnos: duevn impotencia, neschopnos, nescos impotentnos p impotencia impotentn p. neschopn impozantn p vekolep impregnovat' p. mori . napusti 3 impresia p dojem, efekt 2 improvizovan p. nepripravene improvizovan uroben, vytvoren a pod. bez prpravy al. narchlo nepripraven (op. pripraven): prednies improvizovan, nepripraven prejav nedokonal nehotov: vetko je aksi improvizovan, nedokonal doasn: doasn bvanie impulz p. podnet, npad 1 impulzvne p prudko 3. porov. aj temperamentn impulzvny p prudk 2, vbun 2, temperamentn imputova p. pripsa 1 imunita I. prv. vyatie z osobnej psobnosti trestnho prva imnnos* nedotknutenos: poslaneck imunita, nedotknutenos 2. p. odolnos imunitn p. obrann imnnos p. imunita I imnny l.p. odoln 2.p. nedotknuten in 1. oznauje vlastnos deja al. stavu ako odlin od predpokladanej, pvodne oakvanej vlastnosti, inm spsobom (op. rovnako) inak inakie /ried. inej zastar. ine: vyzer in, inak. ako som si ju prestavoval; musme to urobi in, inakie onak hovor, onakvo: jeden to rob tak. druh onak; onakvo natrel brnu odline odchylne odchodn: ku kadmu problmu pristupuje odline, odchylne, odchodn nr. netakie 2. expr. oznauje vlastnos deja al. stavu, ktor v porovnan s oakvanou, predpokladanou vlastnosou dosahuje vyiu mieru expr.: inak inakie hovor, onakvejie: sprva sa in, onakvejie ako ostatn lepie scejie dokonalejie odchodnejie: u ns by sa mu in. lepie darilo; on to vie dokonalejie natrie: psob scejie. ako sme si mysleli zned. inej zastar. ille

3. vyjadruje priraovac vzah s vysvetovacm vznamom; pripja dodaton vpove al. uvdza vraz s vysvetovacm vznamom inak inakie: potrebuj pomoc, in by po ns neboli poslali: je to inak dobr lovek zried. inej zastar. ine 4. p. rozdielne, rozline 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2 i n e j , i n e l . p . in 1 - 3 2. p vcelku 2 inadia p inokade inak l . p . in 1 - 3 2.p. opane 2 3.p. rozdielne, rozline 4. p. vcelku 2 5. p. vlastne 2 i n a k a d e , inakadia p. inokade i n a k a m p. inam inakedv p. inokedy inak p. in 1, 2. odlin inakie 1. p. in 1 - 3 2. p. rozdielne, rozline inaktivita, inaktvnos p. apatia inam oznauje smer deja ako odlin od pvodnho, oakvanho smeru, inm smerom, na in miesto inde: re obrtil inam, ine; saol si celkom inde inak a m : hlaie inakam o n a m (oby. v spojeniach tam i onom, sem i onom): me s tam i onom i n a u g u r c i a kni. slvnostn uvedenie do radu, do funkcie a pod. intalcia: inaugurcia, intalcia rektora incest p. krvismilstvo incident l . p . vtrnos 2. p hdka, zrka 2. 3 inde p inam independentn p. nezvisl index p. zoznam indcia p dkaz I indiferencia neprejavovanie zujmu, stanoviska indiferentnos ahostajnos vlanos nevmavos: iniferencia, ahostajnos udskch vzahoch; jeho povahu vyznaovala indiferentnos, vlanos, nevmavos indolencia indolentnos indiferentnos p indiferencia indiferentn 1. p. ahostajn, nevmav 2. p. bezvznamn indigov l.p, modr 2. p. koprovac indiktor p ukazovate 1, oznamova 1 indikova p. uri 1 indirektn p. nepriamy indiskrcia p. indiskrtnos indiskrtnos nedodranie taktu, mlanlivosti (op. diskrtnos. diskrcia) zried. indiskrcia netaktnos: dopusti sa indiskrtnosti, netaktnosti dotieravos (vnucovanie sa, naliehanie na niekoho a pod.) indiskrtny p. netaktn, dotierav indisponovanos p. indispozcia, neschopnos indisponov an p. neschopn, chor' 1, strmovan indispozcia momentlna neschopnos zvyajnho konania indisponovanos: ahk telesn indispozcia, indisponovanos; stihla ma duevn indispozcia individualistick 1. p. sebeck 2. p svojsk I individualita l.p. svojrz, zvltnos 1 2. p. osobnos 1 individulne 1. porov. osobn 1. subjektvny 2. p. jednotlivo. osobitne 1 individulny 1. p. osobn 1. subjektvny 2. p. svojsk 1. osobitn 1 indivduum 1. p. jednotlivec 2. p. lovek 1 indolencia, indolentnos p indiferencia

indoleiitn indolentn p ahostajn, nevmav indosant odb. osoba postupujca zmenku rubopisec rant indosatr odb osoba, na ktor sa zmenka prepisuje rubopisnk industria p. priemysel industrializova p spriemyselni indy p. inokedy inercia odb. zotrvvanie v pvodnom stave inertnos: inercia, inertnos plynov inertnos p inercia inertn p neinn, ahostajn infmia p. hana infmny p hanebn 1, potupn infant p princ infantria p pechota infanterista p. peiak 1 inantilizmus l.odb. ustrnutie na nzkom stupni vvinu infantilnos * detinskos: prinou jeho infantilizmu, infuntilnosti hola rodiovsk vchova 2. nerozvny in infantilnos dtinstvo detinskos: to bolo od neho dtinstvo infantilnos p. inantilizmus I. 2, sprostos 1 infantiln p. naivn 1. nedospel infarkt p porka 2 infarktov p napt 2 infekcia p nkaza infekn p. nkazliv inferirny p. podradn 1 infernlny p. hrozn 1, stran 1 inferno p peklo 1 infertiln p neplodn 1, jalov 1 infikova prenies infekciu nakazi: infikova, nakazi niekoho chrpkou; infikova ranu kontaminova: kontaminovonie vody. krmivo infiltrova odb. prenika cez nieo al. do nieoho ako cudz prvok (o tekutine) presakova presiaka vnika: infiltrovanie, presakovanie hnojnice do spodnch vd infinitiv p. neuritok informcia l . p sprva' 2 . p daj 3.p. poznatok informan ktor informuje, prina informcie, sprvy informatvny: informan, informatvny kalendr; informan sluba s p r a v o d a j s k : spravodajsk stredisko. spravodajsk relcia oboznamovac s t r u n krtky zben prehadn orientan (prinajci iba zkladn informcie, uren iba na orientciu): ohoznamovacia, strun, krtka, zben, orientan, prehlan prednka, schdzka informatvny p. informan i n f o r m t o r l.p. sprievodca 2 2. p. vrtnik informovan ktor m o nieom informcie, sprvy, poznatky, vedomosti oboznmen pouen: je informovan o udalosti; je oboznmen s udalosou; by informovan, pouen o rozhodnut, o zmench zasvten (dobre oboznmen s niem): politik je zasvten do finannej problematiky orientovan zorientovan informova poda informciu, sprvu o nieom poinformova da s p r v u oboznmi zoznmi:

180
informova obyvatestvo o stave hospodrenia; oboznmi itateov s novinkami; zoznmil ns s predpismi, poinformoval ns o predpisoch upovedomi (radne oznmit) kni. vyrozumie (oby. o radnej sprve): psomne ns upovedomili, vyrozumeli o rozhodnuli sdu dat na vedomie: zmenu pracovnho asu treba da na vedomie vetkm pracovnkom poui (da pouenie o nejakom fakte): iakov ete raz pouili o odchode vlakov zasvti (podrobne, dverne): zasvti niekoho do vetkch podrobnost pozoznamova pooboznamova (postupne, viacerch informova): dkladne pozoznamova niekoho s predpismi i n f o r m o v a sa p. zoznmi sa 2 ingrediencia p. dodatok inhalova p. vdychova inherentn p. vntorn 1 inhibcia p. prekka inicila p. inicilka inicilka vek. oby. zaiaton psmeno slova inicila: vyry inicilky, inicily o dreva inicilny p. zaiaton iniciatva 1. prejavovanie sa skutkami, schopnos vykonva hodnotn skutky iniciatvnos: podporova, potla iniciatvu, iniciatvnos; vyznaoval sa iniciatvnosou kni inorodos 2. p. podnet iniciatvnos p. iniciatva 1 iniciatvny p podnetn, aktvny 1 inicitor 1. p. pvodca I 2. p. rozbuka iniciova p. podnieti I inkasant p. vberca inkaso p. poplatok inkasova p. dosta 1. 3 inklincia p. sklon 2 inklinova kni. ma nchylnos na nieo m a sklon: dedine inklinuje, m sklon k vtvarnm prejavom kloni sa pridva sa: klon sa, pridva sa k nzoru opozcie m a tendenciu hovor tendova: m tendenciu, tenuje k chorobm, k tunote inkluzve p. vrtane 1 inkognito' p. nepoznane, tajne inkognito 2 p. anonymita i n k o m o d o v a p obaova I inkompatibiln p. nezluiten i n k o r p o r o v a kni. nieo niekam prida ako (oby. rovnocenn) sas kni. vteli: inkorporova. vteli daj do textu vleni (prija za lena): mladch vlenili o organizcie pripoji p r i d r u i i n k r i m i n o v a p. obviova, alova 1 i n k u n b u l a p. prvotla inkvirova p. vyetri inojazyn p cudzojazyn, zahranin I inokade oznauje smerovanie priebehu deja ako odlin od pvodnho, oakvanho smerovania, inm smerom, inou cestou inokadia: inokade. inokadiaprili, ako sme akali hovor.: inakade inakadia /ried inadia: cesta je rozkopan, muste s inakade, inakadia inokadia p. inokade inokedy oznauje as deja al. stavu ako odlin od pvodnho, oakvanho a pod., v inom ase; za inch

okolnost, pri inej prleitosti d r u h raz d r u h k r t : prte inokedy, druh raz n a b u d c e (inokedy v budcnosti): pokraova budeme inokedy, nabudce /.astar. budcne (Tajovsk. Timrava) nr.: inakedy indy napodruh inonrodn p. zahranin 1. cudz 1 inoreov p cudzojazyn, zahranin 1 inorod p. odlin inotaj p alegria inovan p. obnovn inova zmrznut vodn para skladajca sa z adovch krytlikov v tvare ihliiek inovatka srie: stromy, konre s pokryt inovaou, srieom osuhe: zo stromov visela osuhe m r z : na pole padol mrz zried osuhlina nr. h a v a inovatka p inova inscenovan p predstieran inscenova 1. realizova na scne uvies predvies (na scne): inscenova, uvies, predvies pvodn slovensk operu z a h r a predstavi: ochotnci zahrali, predstavili dramatizovan poviedku 2. usporiada nieo s myslom predstiera nieo zinscenova nastrojit' organizova zorganizova kni. zosnova: inscenova proces, zosnova sprisahanie pripravi expr. spska: Co ste to na ns spskali? insinuova p. ohovra insitn p. naivn 2 insol venia odb. neschopnos plni finann zvzky insolventnos insolventnos p. insolvencia inpirova p. vdychova instantn p rozpustn inpekcia p. dozor, hospitcia inpektor kto vykonva radn dozor, radn kontrolu: inpektor hygieny prce dozorca (kto dozer): vzensk- dozorca kontrolr (kto kontroluje): technick kontrolr zastar. kldozorca (kolsk inpektor) inpicrova p dozera inpircia p. podnet inpiratvny p. tvoriv, podnetn inpirtor p podnecovate inpirova p. podnieti 1 intalcia p inaugurcia intalova l.p. zavies2 2. p. uvies 7 3. p. umiesti 1 intancia p. orgn 2 intinkt p pud intinktvne p. mimovone, porov. aj pudov intinktvny p. mimovon, pudov, spontnny intitcia p. orgn 2 intitt l.p. s t a v ! 2. p. kola 1 intrukciu p. smernica intrukt p. rada 1 intruktvny, intrukn p. poun, nzorn intruktor p. poradca intrument p. nstroj 1. 2 intrumentlny ktor sa tka nstrojov, oby. hudobnch nstrojov: intrumentlna skladba (op. voklna), nstrojov huba i n t r u m e n t r , i n t r u m e n t r i u m p. sbor 1 intruova p. poui

intaktn p. nedotknut; ist 3 integrlny p. neoddeliten; celistv I integrita kni. stav, do ktorho nemono zasiahnu, ktor nemono poruil, zmeni celistvos: integrita, celistvos osoby * neporuitelnost' nedotknutenos: zemn integrita, neporuitelnost', nedotknutenos: integrita, nedotknutenos ttu integrova p. sceli intelekt p. rozum, hlava 2 intelektul lovek s vym vzdelanm, oby. duevne pracujci vzdelanec: vrstva intelektulov, vzdelancov inteligent (prslunk spoloenskej vrstvy duevne pracujcich ud al. vbec duevne vyspel, sdny lovek) intelektulny, intelektulsky p. rozumov 1, duevn inteligent p. intelektul inteligentne p. bystro 2, porov. aj rozumn inteligentn p. rozumn, bystr 2; kultivovan intencia p. zmer intenzifikova p. zosilni intenzita I. p. sila 3 2. p. rozmer 2. rka 2 intenzvne p. silno 1. tuho, naplno, ostro 5 intenzvnie p. vzmha sa 2 intenzvny p. siln 2, velk I interes p. zujem 1 interesant, interesent p. zujemca interesantn p. zaujmav interesova p. tei 1 interesova sa p zaujma sa interferova odb. vzjomne sa prestupova kri sa: zvuk interferuje prenika: svetlo tu prenik, interferuje * ovplyvova sa: blzke jazyky interferuj, ovplyvuj sa interir p. vntro 1 interimlny p. doasn interjekcia p. citoslovce interkontinentlny p. medzikontinentlny intermezzo p. vloka 2 internacionlny p medzinrodn internt ustanovize na ubytovanie, stravovanie a prpadne i vchovu iakov, tudentov: vysokokolsk internt zastar. konvikt (tudentsk vchovn stav) slang, intrk internova p. zaisti 1, vzni intern p. vntorn 1, 2, riadny 1 i n t e r p r e t 1. p. interprettor 2. p. recittor interpretcia p. vklad i n t e r p r e t t o r kto nieo interpretuje, vyklad, vysvetuje i n t e r p r e t vyklada tlmonk: interprettor, vyklada histrie, zkona vysvetovate: vysvetovate baroka interpretova 1. uvdzanm blich okolnost robi zrozumitenm. pochopitenm vyklada vysvetova: interpretova, vyklada dielo autora osvetova objasova: osvetova, objasova pravidl hry tlmoi vyjadrova (v mene niekoho oznamova): tlmoia, vyjadruj cudz nzor podva vklad podva vysvetlenie: podva vklad o umelcovom diele 2. predvdza umeleck dielo h r a r e p r o d u k o va: vborne interpretoval, hral husov part stvrova: spene stvroval charakterov lohy

interregnum obdobie, v ktorom nikto nevldne medzivldie interrupcia p. potrat interval asov al. miestny sek medzi dvoma javmi, bodmi medzera: vlaky chodia v hodinovch intervaloch. medzerch prestvka pauza (asov sek): prestvka v divadle vzdialenos (miestny sek): vzdialenos medzi autami sa skracovala fza: Jzy vrobnho procesu intervencia p zkrok, zsah 2 intervenova podnika nieo na prospech niekoho, nieoho. robi intervenciu s p r o s t r e d k v a : intervenuje, sprostredkva u riaditea prijatie pracovnka zakroova zasahova (v prospech niekoho, nieoho) interview p rozhovor intimita 1. okolnosti svisiace so skromm jednotlivca, tkajce sa jeho skromia intmnos s k r o m n o s familirnos: intimita, intmnos, skromnos rodinnho ivota dvernos: dvernos vzahov 2. p. tajomstvo 3 intmnos l.p. intimita I 2. p. tajomstvo 3 intmny p. dvern 1. skromn 2, pohlavn; komorn 1.2 intolerancia neschopnos dobre sa zna s umi, repektova nzory inch (p. tolerancia) netolerantnos neznanlivos: nrodnostn, nboensk intolerancia. neznanlivos p. aj neznanlivos intolerantn p neznanliv intonovat p. spieva 1 intrign kto intriguje: bezohadn politick intrigni hovor, pletkr pejor a c h r r pejor.: n a e p k v a naeptvat - (kto so zlm myslom ovplyvuje niekoh o ) hovor, pejor. m a c h l i a r

ron, kontroln inventarizcia, inventra; obcho je pre inventru zatvoren inventra p. inventarizcia inverzne p. naopak, opane 1 investova p. vklada 3 invitova p. pozva invokova p oslovi 2, vzva 1 in 1. nie ten. nie tak (op. ten. tento, tak) d r u h : vyber si inho, druhho spoluhra; priniesol in, druh pohr al (v porad nasledujci): po ns prdu al inak odlin o d c h o d n : chce by inak, odlin, odchodn rozlin rozdielny n e r o v n a k rzny rozmanit odchyln (pri porovnvan): to s in, nerovnak, rozlin, rozmanit vekosti, sla onak (vo dvojici tak - onak): jeden chce tak, druh zas onak klobk alternatvny (popri tom aj in): alternatvna monos rieenia 2. expr. z istho hadiska vyhovujcej, dobr' inak lep scej: vybrali mu in, inakiu, lepiu, scejiu enu; stal sa z neho in. lep lovek hovor onakv (iba v 2. st.): navarm onakvejie jedlo ako ty inzert p oznam inzerova p oznmi 1 inzultcia p. tok 2 inzultova p. napadn 2, urazi1 iracionlny ktor nemono postihn, pochopi rozumom; ktor sa ned rozumovo vysvetli (op. racionlny): iracionlny svet nepochopiten nevysvetliten: nepochopiten, nevysvetliten jav; nevysvetliten pocity neodv odniten nezdvodniten (rozumovo): rozumovo neovoniten, nezdvoniten sprvanie. pohn tky irelny p neskuton 1 reit ktor si zachoval svoj prirodzen, pvodn charakter, rz rzovit: reit, rzovit kraj rdzi ist: rdza, ist slovenina * svojsk s v o j r z n y : svojsk, svojrzny lovek pvodn originlny: pouval pvodn, originlne vrazy udov: udov kultra, piese irelevantn p. nepodstatn, bezvznamn iris p. kosatec iritova p. drdi 1, popudi 1 irnia p. vsmech ironick ktor rd ironizuje; ktor je zaloen na irnii: ktor vyjadruje irniu, vsmech posmen posmievan vsmen: ironick, posmen, posmievan lovek; ironick, vsmen slov utipan tipav pren.: pichav bodav: bola zvyknut na utipan, tipav, pichav poznmky okolia sarkastick (kruto vsmen): sarkastick humor ironik p. zlomysenk ironizova p. zosmieova, posmieva sa ska p. hada iskern p. trblietav iskra 1. p dvtip 2. p. nznak iskrenn p. srden iskri 1. tvori iskry sra: rue iskr, sr (iskrami); oi mu iskria, sria (hnevom) prska: prskavky prskaj 2. javi sa, svieti ako iskry, preruovane intenzvne

intrigy p. klady introdukcia p. vod introspekcia psych, pozorovanie vlastnch psychickch prejavov kni. sebapozorovanie s e b a s k m a n i e sebapit vanie introvertn p. uzavret 3 intuitvny p. pocitov inundova p. zaplavi 1 invalid lovek neschopn plnohodnotnej prce (oby. fyzickej) pre nsledky choroby, razu a pod.: vojnov invalid * m r z k (lovek s trvalou telesnou chybou): je mrzk na nohy kalika: po havrii ostal kolikou expr.: obrk b e d r hovor, vozikr (invalid, ktor mus pouva invalidn vozidlo) hovor, pejor. kripel invalidn p dchodok I invariabiln p. stly 1. nemenn invariantn p stly I. nemenn invzia p tok 1 invektva p tok 2 invektvny p ton invencia p. dvtip invenn p dvtipn, vynachdzav, tvoriv inventr p. zoznam inventarizcia innos, ktorou sa k istmu dtumu zisuje skuton stav hospodrskych prostriedkov v porovnan so stavom v tovnch zpisoch inventra: pol-

iari iskri sa j a g a sa j a g o t a sa trblieta sa: v oiach (sa) mu iskr, jag. trbliece smiech striebri sa blya sa blska sa expr. blyskotat sa ligota sa: v kvetoch sa striebri, blyt, blyskoce, ligoce rosa mihota sa miha sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihaj hviezdy * prebleskova prebleskova (prenika cez nieo jasom): osi za oblokom prebleskuje 3. hojne sa niem prejavova oplva: iskri, oplva dobrmi ideami hri expr. sra p r e k y p o v a kypie: hri, sr vtipmi; prekypuje, kyp radosou iskriv 1. p. trblietav 2. p. bystr 2. vtipn 2 3. p. radostn 1 islam uenie a svetov nboensk hnutie proroka Mohameda m o h a m e d n s t v o m o h a m e d a n i z m u s moslinistvo zastar. m u s u l m a n s t v o s I. presva sa istm urenm smerom robenm krokov (o uoch a zvieratch): pohybova sa vbec (najm o dopravnch prostriedkoch): s domov, s zo koly priamo na vlak k r a (irokm, odmeranm, oby. pravidelnm krokom): pred nami krali turisti * zried. zakraova (Jg. F. Heko) u b e r a sa (nenhlivo, s vnosou): pln smtku uber sa za pohrebnm sprievodom; pomaly sa uberali k deine vykraova expr. vykraova (si) (ahko, svine al. hrdo): sebavedome si vykrauje zabera (rezko): zaber dolu vrkom zried. peova (s peo): peovali sme do kopca stpa (expr. al. smerom dohora): u a stpaj za mnou hba sa: o sa nehbete? vystupova (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou * hovor, liapa hovor. expr. apcova: deti liapu, apcuj za nami expr. apcgova (ikula): chlapci museli apcgova za nami expr. /.ried. v y l a p o v a t si (spokojne, vne s) pochodova hovor, /.astar. marovat' (rovnomerne, pravidelnm krokom): vojaci pochoduj po meste', pren expr. pochodujeme, marujeme z budovy rchlo pre * smerova m a n a m i e r e n (aj in ako robenm krokov): vojsko smeruje na sever; Kam m namieren? hovor. expr. liez: radej ste ta nemali liez mera/vi cestu (oby. zbytone al. opakovane): musel som znova mera cestu domov * fra/.: zovat cestu r o v a t cestu (opito s) odchdza o d o b e r a sa b r a sa pobera sa expr. p r a t a sa p a k o v a sa (s z istho miesta pre): Preo odchdzate, odoberte sa, beriete sa, poberte sa od ns tak zavasu? Practe sa, pakujte sa odtiato! expr. p a d a (oby. v rozkaze): Padajte! expr.: vliec sa aha (sa) hovor. expr.. t r a c h a sa tralka sa t r a l g a s a (pomaly a oby. s nmahou): vliekli sa. ahali sa z roboty ustat; trachali sme sa, tralgali sme sa o vrchu expr.: arba sa k a r b a ampa motka sa a b r a sa (pomaly, namhavo a arbavo): arbali sa, karbali sa za nami expr.: teperi sa teriga sa redika sa nr. terui sa (pomaly, namhavo, oby. s bremenom): teper sa, terig sa s takami a po dom nr. g r a e k a (pomaly, akm, neistm krokom) expr. h r a b a sa (s nmahou, cez prekky) expr.: cha sa uchta sa (pomaly a chavm krokom): v papuiach sa chal, uchtal k stolu expr. in sa (pomaly, rovnomerne): dav sa inul k stanici expr.: t r m c a sa t r m z g a sa t r m d z g a sa

d r g a sa drga sa (nepohodlne, navn, na dopravnom prostriedku): trmzga sa, drga sa a na druh koniec mesta hovor., trocha pejor.: t r e p a sa trieska sa: trepe sa, trieska sa ta zbytone expr.: drobi c u p k a cupota (drobnmi rchlymi krokmi): diea drob, cupk za matkou expr. b a d k a hovor. expr. backa sa (drobnmi pomalmi krokmi): stark vyerpan badkala za nami expr. batoli sa (s kolsavm, neistm krokom ako batoa) expr. k r i v k a (krvajc s): dedko krivka domov expr.-. c a p k a t p ka tapka (bosmi nohami al. po nieom mkkom, mokrom): capk, apkpo koberci, po blate expr. tiap a (hlune): chlapa tiape bosmi nohami do zhrady expr.: h o p k a h u p k a (skackavo s) pren. expr. nies sa (s hrdo, povznesene) 2. p. fungova I 3. p. smerova 2 4. p. plyn 2 5. p. dari sa 1 6. p. hodi sa 2 iste p. isto 1-3, rozhodne 2, skutone 2, pravda 2 I, veru, no istee 1. p. isto 3 2. p. pravda' 1, veru, no istina p. peniaze isti 1. porov. uisti 2. porov. zabezpei 2 3. p. cti 2 isto 1. s pocitom viery vo vlastn sily, s istotou iste smelo: isto, smelo prekonval vetky prekky pevne neomylne: pevne, neomylne iiel za svojm cieom spoahlivo: isto, spoahlivo urobil vetky skky 2. zaruujc ochranu pred nebezpeenstvom, bez pocitu ohrozenia: nevyvolvajc pocit ohrozenia; nevyvolvajc pocit nebezpeenstva iste bezpene neohrozene: medzi priatemi sa ctil isto, bezpene * spoahlivo: stroj pracuje isto, spoahlivo 3. vyjadruje presvedenie o sprvnosti predpokladu, o splnen vyslovenej skutonosti, vyjadruje istotu iste istotne zaiste: isto, istotne sa do veera vrti; zaiste sa mu podar zvazi dozaista naisto urite: dozaista, naisto zvldnu vetky povinnosti; urite sa polep zaruene bezpene: v sobotu ns zaruene, bezpene navtvi bezpochyby n e p o c h y b n e n e s p o r n e : bezpochyby, nepochybne mu daj ruku do sadry; nesporne vyhr vetky zpasy z r e j m e : isto, zrejme sa poksia o lep vsledok presne: viem to celkom isto, presne, e prdu expr.: istee isto-iste: istee, isto-iste mu pomu pevne skalopevn expr. svto-svte: (skalo)pevne, svoto-svte veri v spech * expr.: istuko istuiko isto-istuko isto-istuiko: istuko, isto-istuiko ho m rd podistm akiste (s mierne oslabenou istotou): podistm, akiste prdu a rno celkom isto celkom iste celkom urite rozhodne napevno expr. stopercentne hovor, expr.: nabetn betnovo (s draznm presvedenm o istote): celkom isto, rozhodne, napevno me s nami rta; stopercentne, nabetn, betnovo sa mu to podar subt.: stopro nastopro fraz.: bez debaty stoj o stoj o by o bolo za k a d cenu za kadch okolnost nech sa deje okovek fraz. expr.: a j keby h r o m y bili a j keby t r a g a e padali 4. p. pravda 3 1. veru, skutone 2 isto-iste p. isto 3 istota 1. ist. nepochybn pravda uritos: vedeck istota: s uritosou nieo tvrdi nespornos: nespor-

nos faktu presvedenie: s istotou, presvedenm nieo oakva bezpenos: tvrdilo so stopercentnou bezpenosou 2. prejav viery vo vlastn sily vo vzahu k prci, k innosti a pod.: istota v dran tela obratnos zrunos: zska obratnos, zrunos v nieom spoahlivos: spoahlivos v konan sebavedomie sebadvera sebaistota (viera vo vlastn sily): nem dostatok sebavedomia, sebadvery, sebaistoty nebojazlivos kni. nebojcnos* o d v a h a : strati odvahu smelos 3. p. zruka 2 istotne p. isto 3, skutone 2, rozhodne 2, veru istotn p. ist 1 istuko, istuiko p. isto 3 isluk p. ist 1 ist 1. ktor sa zhoduje so skutonosou, v ktorom sa nemono mli; urite tak skuton pravdiv pozitvny dokzan: to s ist, skuton, pravdiv, pozitvne fakty; ist. dokzan vina zaruen g a r a n tovan (ktor m zruky, garancie): zaruen, garantovan spech nepochybn neklamn nezvratn kni. apodiktick: nepochybn, neklamn, nezvratn dkaz; apoiktick tvrenie bezpen /astar. istotn: ide o bezpen omyl; vystrha niekoho pred istotnm nebezpeenstvom n e p o d v r a t n nepopieraten nevyvratiteln nesporn hovor, neodkriepiten: podoba syna a otca je nepopieraten, nesporn, neodkriepiten spoahliv (ktormu mono dverova): informcia zo spoahlivho zdroja skalopevn expr. svto-svt: skalopevn, svto-svt pravda hovor, tutov slang.: zichrov betnov: vhra je tutov, zichrov; betnov tip expr istuk

jednotliv zloky odreza odli osamotit osihoti (zabrni spojenie s niekm, niem): odreza dedinu od sveta; odli diea od matky izraelita p. id 1

j a oznaenie samho seba. subjektu kni. ego: vyzdvihn svoje ja, svoje ego jablast p. groovan jablist p. tun 1 j a a p. kria 1, plaka jaav p. prenikav 1. krekav j a m e obilnina s dlhm stm; zrno tejto obilniny j a r e c : zimn jame, jarec j a d e r n i c a p. jaternica j a d i e r k o p. zrno 1 j a d r n e p skrtka 1. krtko 3 j a d r n 1. p. vstin, strun 2. p. zdrav I, siln I, pevn 2 j a d r o 1. stredn, vntorn as nieoho: bytov jadro, jadro bunky stred c e n t r u m : stred, centrum mesta * v n t r o : vntro domu bot. stre (jadro rastlinnej osi) 2. hlavn zloka nieoho: jadro obyvatestva * zklad: zklady odporu p o d s t a t a : podstata prednky kni. gros, ps. i gro (hlavn as): gros, gro spolonosti kni. vlupok (nieo vylpen): abstraktn vlupok kni. s t r e : stre myslenia (Kukun) 2. veriaci svojim schopnostiam, zrunostiam: majci sebavedomie, istotu v seba; svediaci o tom (op. neist) 3. p. zrno 1. semeno 1 sebavedom smel (op. bojazliv, nesmel): ist, j a d r o v zaloen na fyziklnych procesoch v jadre sebavedom, smel renk, chirurg pevn: pevn atmu; vyuvajci tieto procesy odb. n u k l e r n y : jadkrok, pevn ruka odhodlan: pevn, odhodlan hlas rov reakcia; jadrov, nuklerna energia; jadrov, nuklerne zbrane atmov (svisiaci s atmom): at spoahliv presn: ma spoahliv, presn oko mov elektrre 3. p. bezpen I 4. p. urit 2 5. p. urit 3, nejak, j a g a sa p leskn sa, blska sa 1 niektor j a g a v p. leskl, trblietav, iariv 1 istsi p. nejak j g e r l . p . horr 2. p. lovec item l . p . ete 1 2. p. takisto 2 jagot p lesk 1 itinerr l.p. dir 2.p. poriadok 1 j a g o t a sa p. leskn sa ver p. trieska ixkrt, ix rz p. veakrt j a g o t a v , j a g o t n p. leskl, trblietav, iariv 1 jaha mla ovce: sused m dve jahnence b a r a n a izba obytn miestnos: obvacia izba, hotelov izba zastarv. al. expr. izbica saln (izba na prijmanie b a r n o k b a r a n e k oveka zried. oviatko nvtev): hudobn saln zastarv. chya alanda j a h a c i n a mso z jahat baranina (mso z baranaa) (v minulosti velk izba pre seznnych robotnkov, expr. j a h a d y strapcovit skvetie: na Vek noc dal do vzy velk netuln izba): bva v alande kni. k o m n a t a jaliady b a h n i a t k a (kvety al. puky rakyty al. osiky) (velk izba, oby. v palci): krovsk komnata zastar. h a b u r i a t k a b a b u r e n c e b a b u r k y hovor, m a u k y svetlica (lepie zariaden izba): hosovsk svetlica j a h n i c a p. bahnica (Zbek) subt. cimra: kasrensk cimra j a h n i sa p. koli sa 1 p. aj cela j a h o d a plaziv rastlina s ervenmi jedlmi avnatmi plodmi: plod tejto rastliny: pestova jahody trvnica izbica p. izba (jahoda rastca v trve) izolant izolan ltka, izolan materil d i e l e k t r i k u m j a h o d o v p. erven izolovane p. oddelene, osamote j a c h a p. bea 1 izolovan p. oddelen, osamel I jachi p. zajaka sa izolova zamedzi styk, da do izolcie oddeli odleni: chorch izolovali, oddelili separova: separova j a c h t r s t v o portov plavba na plachetniciach j a c h t i n g

j a c h t a p. zajaka sa jachtavos p. zajakavos jachtav ktor jachce, zajakva sa pre vroden reov chybu al. ktor trhane, nezrozumitene hovor od strachu al. od inch emci; ktor sved o jachtavosti zadhav z a j a k a v : jachtav, zadhav. zajakav diea; vydal zo seba pr jachtavch, zadhavch, zajakavch slov expr.: zdrhliv zdrhav hovor, koktav: je zdrhliv, koktav od narodenia brblav b r b t a v : brblav, brblav re j a c h t i n g p. jachtrstvo j a j 1, p. ach 3 2. p. beda 3. p. ej 1 j j j a j a j p. ach 3 j a j a expr. vydva stony od bolesti, strachu a pod. a oby. pritom vyslovova citoslovcia jaj, joj, juj expr.: j a j k a j o j a j u j k a : jaj, jajk, joj, ako keby ho na noe brali; jujk od hrzy expr.: j o j k a a c h k a ochka (aj pri vyjadren obdivu, prekvapenia): jojk nad tou krsou; achk, ochk nad svojm osudom * stona stena n a r i e k a bedka lamentova hoekovat' kvli vzdycha expr.: s t u k a boeka: ston, narieka, bedka nad svojm neastm expr. ufka (pri nespokojnosti s niem): ufk, e mu je zle j a j k a p. jaja j a k p. ako 1, 2 j a k b y p. akoby I j a k o p. ako 1, 2 j a k o b n p. radikalista j a k o t p. hluk j a k s i , jaksi-taksi p. nejako jakiv p. nikdy jalovo p. bezciene, nadarmo 1, zbytone jalovos 1. p. sterilnos 2 2. p. przdnota 2 jalov 1. ktor nie je schopn reprodukcie, neschopn ma potomstvo (o zvieratch, hrub. i o loveku), plody (o rastlinch, pde a pod.) neplodn (op. plodn) odb.: steriln infertiln (op. ertiln): jalov, neplodn, steriln samice dobytka; infertiln pa plan nerodn (op. rodn): plan kvet jablone; nerodn zem hluch (i hosp.): hluch klas 2. ktor nie je oplodnen (o zvieratch) neoplodnen: jalov, neoplonen samice 3. pejor. ktor nem vntorn (oby. mylienkov) hodnotu p r z d n y : jalov, przdne rei (rozprvanie o niom) bezobsan neobsan povrchn plytk: bezobsan, neobsan ivot; povrchn, plytk myslenie samoeln pejor. a k a d e m i c k (bez praktickho vznamu): jalov, samoeln, akaemick debata bezcieny bezeln zbyton neuiton d a r o m n m r n y : bezciene, bezeln, zbyton roky; neuiton, daromn, mrna prca nezmyseln (ktor neprina vsledok): nezmyseln boj j a m a 1. vie prirodzen al. umelo uroben, vyhben miesto: vykopal jamu j a m i n a (plytia jama): roa je pln jamn priehlbe p r e h l b e n i n a priehlbina vyhlbenina preliaina (menie prehben miesto): priehlbe, prehlbenina, priehlbina v rieke; vyhlbenina. preliaina v terne vhlbenina (Kukun) zried. vhlbe (Figuli) prepadlina prepadlisko priepadlisko: spadn do prepadliny vtlk rigol (jama na ceste

spsoben dopravnmi prostriedkami a vplyvmi poasia): po zime bvaj na cestch jamy, vtlky, rigoly vmo (vodou vymlet jama): cesty s pln vmoov * priepas (hlbok jama, ktorej hbka je via ako rka): zrti sa do priepasti roka roklina (prirodzen hlbok zka jama): doln roka, roklina str (vodou vymyt strm miesto): spadn do stre spust (Laskomersk) vkop (vykopnm vzniknut priestor): zavalen vkop achta (zvisl, hlboko pod zemou vyhben jama): hbi achtu 2. p. dolie 1 j a m i n a l . p . jama 1 2. p tiesava j a m k a v p. rapav; nerovn 1 j a m k o v i t p. rapav, nerovn 1 jamovit p. nerovn I j a n i t sa p blznit'(sa) janiiar p. zradca, odrodilec j a n i i a r s k y p. odnrodnen j n u s o v s k p. falon 1, pokryteck j a r ron obdobie od 21. marca do 20. jna: jar sa bli
kni. al. poei. v e s n a

j a r a b a t i e sa p. pestrie sa j a r a b a t o p. strakato j a r a b a t p. strakat 1. pestr 1 j a r a b i e sa p. pestrie sa j a r a b i s t p. strakat 1 j a r a b i sa p. pestrie sa j a r a b p. strakat 1, pestr 1 j a r e c p. jame j a r i c a p. mldka j a r m o l . p . tlak 2. p. za 2 j a r m o i p. obchodova j a r m o n p. lacn 1, krikav 1, bezcenn j a r m o k p. trh 1 j a r n k p. kabt j a r o k 1. p. priekopa 2. p. potok j a r p. sviei 1 j a s l . p . svetlo 1 I 2. p. lesk I j a s a expr. nadene prejavova rados by naden kni. al. expr. plesat: futbalisti jasaj, plesaj nad vazstvom; deti s naden predstavenm tei sa r a d o v a sa zried. radosti sa: tei sa, radova sa z. neakanho spechu pren. iari: cel iari astm expr. t r i u m f o va (oby. zo kodoradosti) slvi oslavova (preva ako spech): slvia, oslavuj vazstvo j a s a sa p. blska sa 1 jasav l.p. iariv I. jasn 1 2.p. naden 1. radostn 1 j a s k p. tunel jaskyniar odbornk v jaskyniarstve speleolog j a s k y n i a r s t v o odbor geomorfologie zaoberajci sa vskumom jask speleolgia jasle plastick znzornenie Jeiovho narodenia betleh e m : da pod stromek jasle, betlehem expr. jasliky jasliky p. jasle jasnaka p. pravda- 1, no j a s n e p. zretene 1, ostro 4, 7, vslovne I j a s n p. pravda : 1, no jasnie p. jasnit" sa jasnit" sa stva sa jasnejm, jasnm jasnie vyjasnieva sa vyjasova sa zjasnieva zjasova sa:

obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc z jas nie vala, zjasiovala sa rozjasnieva sa rozjasova sa: tvar sa rozjasnieva, rozjasuje asi sa (o poas, o oblohe): neos. as sa vybera sa: neos. u sa vyber porov. aj vyjasni sa jasnobelaso p. modro 1 jasnobelas p. modr jasnobiely p. biely jasnoerven p. erven j a s n o m o d r o p. modro 1 j a s n o m o d r p. modr j a s n o u m n p. rozumn jasnovidec p. vetec jasnovideck p. predvdav, prezierav jasnovidka p. vetkya 1 jasnovidn p. predvdav, prezierav jasnozelen p. zelen jasnozrak p. prezierav jasnozriv p prezierav jasnolt p. lt jasn 1. vyznaujci sa jasom, jasnosou, iarivosou iariv jasav: jasne', iariv slnko, farby; jasne', jasav hviezdy * svetl bled (o jasnej farbe): svetl, bled odtie zelenej zlatojasn (sidkovie) zried. list (Jesensk) bezoblan b e z m r a n (bez oblakov, nezamraen): jasn, bezoblan, bezmran obloha slnen: slnen de hviezdnat mesan (pln jasnch hviezd; s viditenm, jasnm mesiacom): hviezdnat, mesan noc rozjasnen vyjasnen (ktor sa stal jasnm: op. zatiahnut, nejasn, zahmlen; oby. o oblohe) viditen: viditen koniare; jasn, viditen horizont ist nezakalen (op. mtny, zakalen, kaln: o oiach) expr p r e j a s n 2. ktor mono hne zbada, rozozna zjavn zrejm: jasn, zjavn, zrejm rozdiel viditen badaten oividn expr. o k a t : viditen, badaten prevaha; oividn mysel zreten priehadn priezran expr.: obyajn p r a o b y a j n : zreten, priehadn, priezran, obyajn, praobyajn lo preukzaten p r e u k a z n evidentn: ide o preukzaten. preukazn, evidentn podvod* r u k o l a p n : rukolapn dkaz. hovor, vysloven: vysloven lo

j a s t r a b o z r i v p bystrozrak I j a s t r i p. pozera (sa) 1 jastriv p. prenikav 2 j a s u p l n p. radostn 1 jai sa l . p. aka sa 2. p. blznit" (sa) j a o p. pochbe j a 1. p. chyti 1, 4, zmocni sa 2 2. p. doja 1 j a sa p. da sa 1. chopi sa 2 j a t e r n i c a kus reva naplnen zmesou mletho msa, vntornost, rye, krp al. peiva j a d e r n i c a hovor.: jelito h u r k a j a t k a l.p. msiarstvo 2 2.p. rzporok j a t k y p. bitnok j a t r i p drdi I j a t r i sa 1. p. hnisa 2. p. bri sa 2 j a t r i v l.p. hnisav 2.p. bolestn 1 j a v o mono zmyslami pozorova kaz zjav: prrodn jav, kaz, zjav kni. fenomn: to je zvltny fenomn skutonos* fakt realita (objektvne jestvujci jav) znamenie (jav vykladan ako oznmenie budcnosti): na oblohe sa ukzali znamenia zastar. zjavisk o (Sldkovi)

j a v e r u p. veru j a v i s k o I. vyven miesto v divadle, kde herci predvdzaj hru scna: vystupova na javisku, na scne; otav javisko, otav scna 2. p. dejisko javiskov p. scnick, divadeln I j a v i ukazova na prtomnos nieoho d v a n a j a v o ma: javi, dval najavo nespokojnos; ma sklon k pesimizmu p r e j a v o v a p r e z r d z a : u, neprejavuje znmky ivota; jeho oi prezrdzaj iv zdujem j a v i , s a 1. by istm spsobom vnman, viditen, vyznaova sa niem p r e j a v o v a sa zda sa by zjavn ukazova sa: vetko sa jav, zd, prejavuje in; s tu zjavn nedostatky; ukazuje sa prebytok ovocia zrai sa zrkadli sa odzrkadova sa o d r a sa: na tvri sa mu zra, zrkadl, odra hnev r t a sa rysova sa: rtaj sa nznaky zlepenia

2. vyvolva ist dojem vidie sa zda sa: elanie sa mu jav, vid, zd nesplniten p r i p a d a prichodi ukazova sa: jeho konanie mu pripad, prichod nevhodn; ukazuje sa mi to ako sprvne pozdva sa 3. ktor je (vopred) uren, vymedzen, stanoven (pri neuritej predstave): pozdvalo sa mu, e mua (op. nejasn, matn, hmlist) presn urit (op. pozn* zried. osvedova sa: osveduje sa pravm Slonepresn, neurit): jasn, presn predstava; jasn, vkom urit cie u j a s n e n : problm je ujasnen 4. ktor mono ahko chpa, ktormu mono dobre j a v o r i e , j a v o r i e p. javorina porozumie (op. nejasn) zrozumiten pochopitej a v o r i n a javorov porast javorie j a v o r i e n: jasn, zrozumiten. pochopiten vklad zretejavov p. skuton 1 n ist: zreten, ist vslovnos j e d n o z n a n j a z d a oddiel jazdcov: policajn jazda jazdectvo zastar. (op. nejednoznan, mnohoznan): jednoznan odpokavalria ve nedvojzmyseln (bez narky, skrytho vznajazdec 1. kto jazd na koni: oddiel jazdcov h u s r (jazmu): nedvojztnyseln re* itaten: itaten politika, dec pri vojsku) hist. d r a g n (v minulosti prslunk strana kolsk: kolsk prklad jazdeckej pechoty) hist huln (jazdec s dlhou kopijou) zastar. uln (Zhorsk) zastar. kavalerista 5. p. rozumn, triezvy 1 6. p. vdny 1, vesel 1 7. p. 2. jedna z figrok v achovej hre k zvun I jazdectvo p. jazda jasot p. rados jasotn p. radostn 1, naden 1 j a z d i pohybova sa po zemi s pouitm zvierat, dopravj a s t r a b i e sa p. pestrie sa nch al. portovch prostriedkov: jazdi na koni, na j a s t r a b o z r a k p. bystrozrak I aute. na lyiach nies sa/nosi sa na koni hovor, zastar.

rajtovat' (na koni) s chodi vozi sa (na dopravnch al. portovch prostriedkoch): rd ide, cliod autom; do koly sa voz, chod na bicykli; dobre chod, jazd na koruliach premva (o dopravnch prostriedkoch): aut premvaj v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremvaj spa sa (na lyiach. na saniach) jazero via prirodzen stojat vodn plocha: kpa sa v jazere * pleso (bezodtokov jazero): tatransk ples morsk oko (tatransk jazero) lagna (pobren jazero oddelen piesonm valom od mora): bentska lagna jazva stopa po zacelenej rane: na nohch m jazvy hovor, rm (jazva v podobe ryhy): rm jej hyzd tvr zastar. SVOr (Laskontersk) jazvec lesn elma s valcovitm telom ijca v norch
kraj. b o r s u k

jazvek poovn pes s krtkymi nohami a pretiahnutm telom daxlk jazvi p. drdi 1 jazvisa p. hnisa jazvovit p. rapav jazek p. apk jazyi p. tra, klebeti 2 jazynat p. klebetn, papunat jazynica p. klebetnica jazyn p. klebetn, papunat jazyk sstava vyjadrovacch znakovch prostriedkov istho spoloenstva, ktor sli ako nstroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej iastkov tvar re: slovensk jazyk, slovensk re; ui sa cudzie jazyky, rei; odborn jazyk, odborn re; jazyk, re Hviezdoslava jazykoveda veda o jazyku lingvistika zastar. jazykospyt jazykovedec odbornk v jazykovede lingvista zastar. jazykr j p. ach I jed 1. ltka schopn spsobi u v malom mnostve vne ochorenie a znik organizmu otrava: smrtiaci jed. smrtiaca otrava: jed. otrava na myi 2. p. hnev I. zloba jedk kto rd a vea je: od malika bol vek jedk hovor, expr.: papk pap: je dobr papk * pejor: paravec pahltnk: nensytn paravec, pahltnk pejor.: rt r expr.. asto pejor.: hltavec hlto hlto jedle p retaurcia' jeden 1. p. rovnak, spolon 2 2. p. jedin, posledn 2 jedenstka p. penalta jedenie p. jedlo 1, 2 jedine p. iba 2 jedinec p. jednotlivec jedinenos p. unikt, zvltnos 1. svojrz jedinen 1. vyskytujci sa ako jedin svojho druhu; vyskytujci sa vemi zriedkavo originlny svojsk svojrzny: jedinen, originlne mylienky; jeinen, originlne, svojsk, svojrzne videnie vec, sveta osobit osobitn: ma osobit, osobitn aro osamoten ojedinel: osamoten, ojedinel jav, kaz jedin uniktny vzcny: jedin, uniktny, vzcny

umeleck kus neopakovaten (ktor nemono opakova) nenapodobiten nenapodobniten (ktor nemono napodobi): neopakovaten zitok; nenapodob(n)iten vkon; nenapodobiten majstrovstvo, gesto mimoriadny nevdan: ma mimoriadny, nevdan talent zriedkav vnimon nezvyajn neobyajn nevedn: zriedkav, vnimon prleitos; nezvyajn, neobyajn, nevedn monosti zvltny odb. singulrny 2. p. vborn jedink p. jedin jedin vyjadruje minimlny poet jeden sm: priiel jedin, jeden, sm (op. kad, mnoh, vetci); matke zoslal len jedin, jeden syn; zachrnila sa len ona jedin, sama ojedinel osamoten osihoten: jedin, ojedinel, osamoten, osihoten druh uniktny jedinen (jedin svojho druhu): uniktna, jedinen rastlina zastarv. samojedin expr. zastarv. samojedink: samojedin obvan domek monopoln (ktor m vlun monopol): monopoln vrobca tohto tovaru ostatn zvyn zvyujci posledn (jedin, ktor ete zvil): poial aj ostatn, posledn, zvyujce peniaze; jedin, posledn cel topnky expr. jedink
porov. aj s m 1

jedi sa p. hneva sa jedivo p. jedlo 1 jedliie p. jedlina jedlina jedov porast jedliie jedovina: zjedliny, Z jedliia, zjedovinv vyskoil srnec jedliv p. zlostn 1 jedlo 1. potraviny pripraven na jedenie p o k r m : tepl, studen jedlo, tepl, studen pokrm * strava (jedlo s istm zloenm a pravou): vdatn strava potrava (ltky, ktor prijmaj organizmy na svoju vivu): ditna potrava zried. jedza (Kukun) expr. ohjedza (oby. dobr, hojn jedlo) obiva: obiva na cel de viva: dojensk viva jedenie: jedenia bolo mlo zjedka (menie mnostvo jedla na zajedenie): pripravi si na zjeku chlebky * pren. stl: bohat stl hovor, strova: biedna strova hovor.: vra varivo (varen jedlo): va dobrej vry, dobrho varivo hovor, ivobytie: zobral si so sebou ivobytie na cel tde hovor, proviant: vzia si proviant do batoha expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva det.: papa papka zastarv. poive: zha poive zastarv. chova: biedna chova * zastar. kost: z toho kostu nestunie zastar. syt (Sldkovi) zastarv. ivnos zastarv.: men min (spolon vojensk al. vzensk jedlo) expr. al. hrub. rdlo: nemm doma nijak rdlo hrub.: ranica ranie: mysl iba na ranicu, na ranie pejor.: breka brnda (nechutn riedke jedlo): jes protivn breku, brndu * hovor, pejor.: gebuzina babranina babranica (nechutn jedlo) hovor, pejor. lichta (nechutn jedlo) pejor. zastar.: mikulancie mipulancie subt. magajz (nechutn jedlo) 2. povanie potravy jedenie: vyruili ho pri jedle, pri jeden * stravovanie: ditne stravovanie zastarv. chova: prija tudentov na chovu zastar. kost: by u niekoho na koste

jedovina p. jedlina plexn; prirodzen civiln (jednoduch v prejave: jedl vhodn na jedenie povaten (ktor mono op. strojen, neprirodzen): prirodzen, civiln prednes pova): jedl, povateln druhy hrbov (op. jedovat) primitvny nedokonal (odrajci jednoduchos stolov: jedl, stolov olej konzumn konzumona najniom stupni vvoja): primitvne jaskynn kresvaten pouvaten (ktor mono konzumova, by; primitvne, nedokonal nstroje pralovka prospouva na prpravu jedla): konzumn, pouvaten toduch prostodun prostomysen (vyznaujci suroviny, potraviny pokrmov: pokrmov tuk. olej sa jednoduchm myslenm; o loveku) expr.: prostukuchynsk: kuchynsk so k prostunk prostulink jednoduchuk jednak l.p. predsa 2 2. p. beztak 2 3. p. a 1 jednohlasne 1. znejc jednm hlasom, rovnakm hlajednako 1. p. rovnako 1-3 2. p. predsa 2 3. p. beztak 2 som (op. m n o h o h l a s n e ) u n i s o n o [vysl. -iz-j zried. u n i snne [vysl. -iz-j: jednohlasne, unisono spievali 4. P. ale 1 nrodn piesne jednak p. rovnak, spolon 2 2. p. jednomysene jedna 1. sprv, kona, robi, pona si jednohlasn 1. jednm hlasom spievan; znejci ako 2. sprv, rokova, prerokva, diskutova jeden, ako rovnak hlas (op. viachlasn) hud. jedno3. sprv, zaobchdza, vychdza hlasov: jednohlasn, jednohlasov part (uren pre jedna sa 1. dohovra sa o cene pri kpe al. pri predaji jeden hlas); jednohlasn, jednohlasov slo hud.: hovor handlovat' sa: jenaj sa, handluj sa ako na homofnny homofonick (op. polynny, polyfonictrlw hovor, handrkova sa expr naahova sa: handrk): homofnna skladba unisono zried. unisnny kovala sa. nat ahovala sa, aby jej tovar dali lacnejie (vysl. -iz]: unisono, unisnny spev dohadova sa (o cene) zastar. trhovat' sa (Timrava) 2. p. jednomysen vyjednva (dohovra sa s niekm o nieom) jednohlasov p. jednohlasn 1 2. neos. jedn sa o nieo sprv, ide o nieo 3. neos. jedn sa sprv rokuje sa, hovor sa, vrav sa, jednojazyn ktor pouva jeden jazyk jednoreov: je re o nieom jednojazyn obyvatestvo; jednojazyn, jednoreov jedno p. asi 1 tt jednoaktovka p aktovka jednoliatos p. totalita 1 jednoaktov p. jednodejstvov jednoliaty pozostvajci z ast, prvkov jednho druhu; jednobostvo p. monoteizmus majci jednotn rz rovnorod (op. rznorod) odb. jednolen matematick vraz s jednm lenom (op. mnohomognny (op. heterognny): jednoliaty, rovnorod, holen) monm (op. polynm) homognny celok kni. srod: srod spolonos jednodejstvov ktor m len jedno dejstvo jednoaktocelistv kni. celostn ucelen (ktormu ni nechv: jednodejstvov, jednoaktov komdia ba): celistv, celostn, ucelen truktra kni. monojednoducho 1. porov. jednoduch 1,2 2. p. skrtka 1. 2. litn: monolitn tvar, celok jednotn sdrn kni. zomknut (tvoriaci jednotu, driaci spolu, pokoiba 2 3. p. teda 1 pe): jednotn, sdrn, zomknut kolektv jednoduchos p. prostota jednolkov majci jedno lko jednoposteov: jedjednoduch 1. ahko, bez nmahy rieiten, zvldnuten a pod. (op. zloit) ahk (op ak) nekomplinolkov, jenoposteov nemocnin izba kovan (op. komplikovan): jednoduch, ahk hra; jednomysene vychdzajc z rovnakho zmania, jednoduch, ahk, nekomplikovan vzorec nenroopierajc sa o rovnak nzor jednohlasne: predsedu n (op. nron): nenron gramatika zkladn zvolili jednomysene, jednohlasne j e d n o t n e svorne elementrny trivilny primitvny (samozrejm shlasne: svorne, shlasne vystpili proti nzorom pre svoju jednoduchos): nevedie zkladn, elemenprednajceho rovnako zhodne hovor, unisono trne. trivilne veci expr. klkarsk kolsk pren. [vysl. -iz-] zried. u n i s n n e [vysl. -iz-]: rovnako, z hoduebnicov: klkarsk poty; kolsk, uebnicov ne, unisono reagovali na vzvu odborov prklad jednomysenos p. zhoda 1, jednota 2 p. aj pohodln 2 jednomysen ktor je vsledkom, prejavom rovnakho 2. ktor ije, zma jednoducho (o loveku): svediazmania, nzorovej jednoty jednohlasn: jednomyci o jednoduchosti; zaloen na jednoduchosti prost sen. jednohlasn shlas; jednomysen, jednohlasn voba jednotn svorn: jednotn, svorn skando obyajn: prost, obyajn lovek; prost re vanie hovor.: unisono zried. unisnny [vysl. -iz]: uniradov kni. pospolit (ktor je sasou spoloenskej sono, unisnne odmietanie; vyslovi unisnne no viny, bez vnimonho postavenia): radov oban, jednonomo na jednej nohe, jednou nohou jednono: pospolit ud skromn nenron (op. neskromn, nron): skromn pomery; skromn, jednoduch straskka jednonomo, jednono va diogenovsk (akm sa vyznaoval starovek grcjednoposteov p. jednolkov ky filozof Diogenes): diogenovsk spsob ivota hovor, jednoreov p. jednojazyn udov (nenronosou, jednoduchosou dostupn pre jednoroiak jednoron mla niektorch zvierat roiak vinu; typick pre vinu ud ): jednoduch, udov jednoron p. ron bvanie; udov re stroh triezvy (bez ozdb, jednorozmern majci iba jeden rozmer (op. viacrozprehnanej zloitosti): jednoduch, stroh, triezve tvary mern) linerny: jednorozmern, linerny tvar (op zloit, komplikovan) kni.: simplicitn simjednosmern p. jednostrann

189
j e d n o s t a j n e , j e d n o s t a j p. ustavine, vdy j e d n o s t a j n p. ustavin, neprestajn, stly 1 jednostrannos p. subjektvnos jednostrann zameran, vzahujci sa iba na jednu strnku veci (oby. v zpornom zmysle; op. mnohostrann, vestrann) j e d n o s m e r n : jednostrann, jednosmern zameranie pren. jednokoajn: jednokoajn myslenie * odb. unilaterlny: unilaterlne chpanie nieoho priamoiary: priamoiare videnie, priamoiary prstup obmedzen: obmedzen lovek subjektvny neobjektvny (op. objektvny): subjektvne, neobjektvne hodnotenie dogmatick dogmatrsky (slepo al. myselne jednostrann): dogmatick sdy. nzory pejor. odbornky (obmedzujci sa iba na hadisko jednho odboru): odbornka kritika nepln nekompletn (pre jednostrannos): ma nepln, nekompletn pohad na vec stereotypn monotnny j e d n o t v r n y (opakovane jednostrann: op. pestr): stereotypn, monotnna strava; stereotypn, monotnna, jednotvrna innos j e d n o t a 1. vlastnos toho, o je spojen do jednho celku: eurpska jednota ' j e d n o t n o s : jednotnos kolskho vzdelvania /.ried. j e d n o s t (Stodola) celistvos ucelenos kompaktnos: zemn celistvos; ucelenos vkladu, kompaktnos horniny kni. celostnos 2. harmonick spojenie jednotnos: jednota, jednotnos v postojoch zhoda zhodnos: nzorov jednota, zhoda, zhodnos slad: slad na pracovisku svornos shlas (zhoda v nzore): kona v shlase s manelom jednomysenos: jednomysenos pri
rozhodovan publ al. polit k o n s e n z u s : dosiahnu kon-

jedovit
jednotnos 1. p. sdrnos, totalita 1 2. p. zhoda 1, jednota 1. 2 jednotn 1. ktor tvor jednotu, celok; ktor je spojen, zlen do jednho celku zjednoten: jednotn, zjednoten nrody celistv kni. celostn (nedelen): jednotn, celistv tt; celistv, celostn tvar jednoliaty kni. srod rovnorod homognny unif o r m n (nie rozmanit, nie rozdielny; v ktorom s vetci ako jeden): jednoliata, srod, rovnorod, homognna spolonos: uniformn skupina * sdrn stmelen (driaci spolu, pokope): natrbi sdrn, stmelen kolektv nerozdielny nedeliten nerozlun nerozluiten (utvrajci siln, pevn jednotu): nerozdielne, nedeliten, nerozlun, nerozluiten spoloenstvo 2. ktor sved o jednotnosti, ktor je vyjadrenm jednoty, rovnakosti rovnak zhodn toton: ma na nieo jednotn, rovnak nzor; zhodn, toton stanovisko uniformn (stroho jednotn): uniformn osobnosti, uniformn vvin k o n f o r m n konformistick (jednotn na zklade vlastnej prispsobivosti; svediaci o neschopnosti zachova si individualitu): konformn prejavy, spsoby spolon (rovnak pre vetkch): jednotn, spolon kandidtka svorn jednohlasn jednomysen (vyjadrujci jednotu, zaloen na jednote v zman, konan): s svorn ako bratia; ozval sa svorn, jednohlasn, jednomysen shlas solidrny (ktor je prejavom solidarity) jednotvrnost' p. stereotypnos, suchoprnost' jednotvrny stle rovnak, bez zmien (op. rozmanit, mnohotvrny) rovnak stereotypn: jednotvrna, rovnak krajina; jednotvrna, stereotypn prca monotnny (i pren.) j e d n o s t r a n n : monotnna meldia; monotnna, jednostrann strava (op. pestr) fdny n u d n s u c h o p r n y (bez oivenia): fdna dovolenka; nudn, suchoprny vklad: suchoprny lovek nezaujmav vedn: nezaujmav, vedn ivot nevrazn bezfarb bezfarebn: nevrazn, bezfarb, bezfarebn tl otupn expr.. tup ediv siv subt. ed: otupn dni, przdniny; ediv, siv, ed kadodennos j e d n o z n a n e p. vslovne 1. porov. aj jednoznan j e d n o z n a n majci iba jeden zmysel, vznam (op. nejednoznan, neurit) j a s n : jednoznan, jasn odpove kategorick rozhodn: kategorick, rozhodn neshlas vyhranen striktn: vyhranen, striktn stanovisko; striktn zkaz jednoenstvo p. monogamia j e d n c p. niekedy 3 jedo p. zlostnk jedoi sa p. hneva sa jedova p. hneva jedova sa p. hneva sa jedovat 1. obsahujci jed. spsobujci otravu otravn: jedovat plody, rastliny; jedovat, otravn plyny odb. toxick: toxick ltky, inky odb. virulentn: virulentn baktrie p. aj kodliv 2. p. zlostn 1, zlomysen jedovit, jedovliv p. zlostn 1

senzus 3. p. spolonos 2 jednotenie p. pretrhvka jednotit' 1 /.ried. robi jednotnm zjednocova* zomkna kni. stmeova: spolon zujem ns jednot, zjednocuje, stmeuje s p j a zdruova integrova: spjal, zdruoval ich spolon nepriate jednotit' 2 ponohosp. trhanm riedi husto vysaden rastliny pretrhva: jednotit', pretrhva repu jednotka l.p. tvar 2.p.odbornk jednotlivec jednotliv lovek jedinec indivduum: ivotaschopn jednotlivec, jedinec, ivotaschopn indivduum; siln jedinec, siln indivduum kni. s u b j e k t : kad subjekt m na to prvo hlava: spotreba na hlavu jednotlivina p detail jednotlivo po jednom, nie v skupinch, nie s ostatnmi (op. spolone) oddelene individulne (op. kolektvne): astnci konferencie prichdzali jednotlivo, oddelene; stredn ronci hospodrili individulne osobitne osve zvl: osobitne, osve predstupovali pred velitea; kad jednotlivo, zvl odovzdal darek oslvencovi samostatne: jednotlivo, samostatne zabalen vrobky odb.: solitrne solitrn: niektor stromy rast solitrne zastar. pojedine (Kukun) jednotlivos p. detail jednotliv p. osobitn 1
j e d n o t n e 1. porov. j e d n o t n 1 2 . porov. j e d n o t n 2, p. j e d -

nomysene

jedza
jedza p jedlo I jedzka p jes 1 j e j . j j p ach I jele vek parohat lesn prevavec: zostreli jelea expr p a r o h (samec) jelenica p. la jelito p. jaternica j e m n e 1. porov jemn 1-6 2. p. zahka I. 2, slabo 1. mkko 2. trocha' 2 3. p. hladko 1 4. p. natenko jemnocit, jemnocitnos p. tak jemnocitn p. citliv 2. jemn 6. taktn j e m n o m r a v n p. uhladen 1 jemnos l . p . t a k 2.p. finesa j e m n s t k a p. finesa j e m n u k o , j e m n u k o , j e m n u l i n k o , j e m n u n k o 1. porov. jemn 1 - 6 2. p mkko 2. zahka 1. 2 j e m n u k , j e m n u k , j e m n u n k , j e m n u l i n k p. jemn 1-6 j e m n 1. prjemn, poddajn na dotyk (op. drsn, hrub) mkk (op. tvrd): jemn, mkk vlna; jemn, mkk tkaniny hebk (jemn a prun): hebk pokoka, hebk vlasy ahk pavuinkov pavuinkovit pavuinovit (jemn ako pavuina): ahk, pavuinkov. pavuinkovit zvoj pperist pperov (jemn a ahk ako pperie): pperist semen ppavy hladk (op drsn): hladk ruky. hladk tvr pren. zamatov (obv. o jemnej pokoke) hodvbny (i pren.): jemn, hodvbny papier; hodvbne vlasy expr j e m nuk j e m n u k j e m n u n k j e m n u l i n k (vemi jemn) expr.: hebuk hebunk hebulink (vemi hebk) expr. ahuk ahunk ahulink (vemi ahk) 2. ktor m vemi dobr akos, kvalitu (oby. o pecilnych vrobkoch): svediaci o tom: jemn sklo, jemn porceln deliktny: jemn, deliktne vno; jemn, deliktna chu hovor, vberov: vberov maslo vyberan hovor fajnov f a j n : vyberan, fajnov, fajn potraviny, korenie lahdkov pochtkov: lahkov, pochkov syry expr j e m n u k j e m n u k j e m n u n k j e m n u l i n k 3. ktor m slab intenzitu, mal mieru nejakej vlastnosti (op. siln, vrazn) slab n e p a t r n nebadaten ahk: jemn, slab chvenie; jemn, nepatrn, nebadaten nznak, smev; ahk vnok, dotyk svetl bled pastelov (o jemnch farbch) nevtierav decentn: nevtierav, decentn va nevrazn nenpadn mierny: jemn, nevrazn, nenpan, mierny vzor. ornament diskrtny tlmen: diskrtne. tlmen svetlo m k k nen: mkk tny. nen hlas prjemn lahodn poet. eolsk (jemnosou lahodiaci zmyslom; op. neprjemn): prjemn, lahodn. eolsk zvuk harfy p r e j e m n e n rafinovan (jemn, ale inn): prejemnen, rafinovan pitkrstvo expr j e m n u k jemnuk j e m n u n k j e m nulink (vemi jemn) 4. oby. o runej prci, o vrobkoch vyadujcich tak prcu presn preczny: jemn, presn, preczna robota filigrnsky detailn d r o b n krehk minucizny (jemne vypracovan, malch rozmerov): filigrnska, detailn prca zlatnka; drobn, krehk

190
perk kni. subtlny: subtlna mrea, subtlne vypracovanie expr. j e m n u k j e m n u k j e m n u n k j e m nulink (vemi jemn) 5. schopn presne, do detailov rozliova: prispsoben na presn rozliovanie citliv d o b r : jemn, citliv sluch; jemn, dobr uch; jemn, citliv prstroj presn: jemn, presn mechanika; presn rozliovanie bystr: bystr pozorovac talent vycibren vybrsen: vycibren vkus, vybrsen cit pre nieo expr.: j e m n u k j e m n u k j e m n u n k jemnulink 6. ktor sa vyznauje citlivosou, miernosou, slunosou (o loveku); svediaci o jemnosti (op hrub, drsn) citliv j e m n o c i t n (op. necitliv): jemn, citliv, jemnocitn ena tlocitn p r e j e m n e n (vemi jemn): tlocitn, prejemnen dua; prejemnen vkus tly k r e h k (jemn oby. svojm vzorom): tle. krehk dieva kni subtlny: subtlna tvr, subtlne rty nen (prejavujci, vyjadrujci nehu): nen bytos, ruka pren. expr. al. pejor. sklenkov: sklenkov krsa uhladen kultivovan distingvovan: uhladen, kultivovan, distingvovan sprvanie vyberan deliktny hovor : fajnov f a j n ; noblesn hovor., oby. iron. nbl (neskl.): vyberan, deliktny, fajnov lovek; nbl dma /.duchovnn kni p r e d u c h o v n e n (s jemnou duou, zameran na duchovn oblas) terick (jemn ako vzduch: oby. o loveku) zjemnen odb. eufemick eufemisticky: zjemnen, eufemistick vraz expr. j e m n u k j e m n u k j e m n u n k jemnulink (vemi jemn) 7. p. slab, ahk 8. p. komorn 1 jese p. staroba jes 1. hrz a prehlta potravu (o loveku) po jeda: na veeru jedli, pojedali zemiaky pova (najm tekutiny): rd pova horce jedl expr.: u uva: o uje? expr. zjemn.: p a p a p a p k a h a m k a j e d z k a h r y z k a (oby. o deoch): rd pap(k),jedzk koic k expr l u p k a t : lupk kole jeden za druhm expi u j e d a u h r z a (pomaly, po troche jes): ujed, uhrza chlieb so syrom za jeda si u j e d a si pochutnva si (pomaly, s chuou jes) hrub. ra expr.: hlta chamta (hltavo, hlune jes) hovor, expr.: n a p c h v a sa pcha sa dga sa nadgva sa (vea jes) expr. chvta (hltavo jes) subsi.: ldova sa ldova do seba (vea. oby. s chuou jes): napchva sa, lduje sa sladkosami pejor. rotovat" (rchlo, paravo jes) hovor, expr ska (hltavo jes): ska do seba haluky expr. gniavi (nasilu, s nechuou jes): obed gniavi do seba s nechuou expr p r e h a sa (v j e d l e ! (s nechuou jes) konzumova (jedenm al. pitm spotrebva): konzumuj vea zeleniny, alkoholu fraz. expr masti si pupok (dobre jes) sti sa nasycova sa ivit sa (prijma ako potravu): sti sa. iv sa vetkm, o prde pod ruku stolova (jes pri stole s dodriavanm vitch pravidiel): v nedeu stolovali v prednej izbe 2. chodi na stravu, by na strave stravova sa: zamestnanci jedia, stravuj sa doma hovor, chova sa zastarav by na chve/chove: chov sa. je na chve u starch rodiov jestvovanie p. existencia I

191
jestvova by prtomn v ase a priestore existova by: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je ivot vyskytova sa: mnoh rastliny sa u nevyskytuj nachdza sa nachodit' sa njs sa: nachodia sa, njdu sa aj tak, o neveria trva pretrvva (v ase): problmy stle trvaj, pretrvvaj, vyskytuj sa i (o tvoroch): na severe ij medvede zastarv. st: v hre stoja vetci; stl v jeho priazni p. aj panova 2 jestvujci p dan 1 jeitn p. sprv, mrnomysen, samoby jeat 1. p. ostnat 2. p. vzpriamen jeibaba p. arodejnica, ertica jeibbe p. arodejnk 1 jeimaria, jeimria, jeimriajozef p boe jei p. uchra jei sa 1. vzpriamova sa do kolmej polohy vstva dupkom (o vlasoch, chlpoch, srsti a pod.): vlasy sa mu od hrzy jeia, vstvaj dupkom expr. eperi sa (o per vtkov): vrabce sa eperia uchorisa 2. p. hneva sa jeovit 1. p. ostnat 2. p. vzpriamen joga indick ortodoxn filozofick systm; sstava telesnch cvien utvorench na zklade uvedenho systmu, ktor maj za cie duevn sstredenie a upokojenie jogizmus jogn stpenec jogy ako indickho ortodoxnho filozofickho systmu jogista (stpenec jogy ako filozofickho smeru al. pestovate jogy ako sstavy cvien) jogista p. jogn jogizmus P. joga joj 1. p ach 1-3 2. p. ej 1 jj P. ach 1, 3 joja, jojka P. jaja jojoj p ach 1, 3 jubilant kto slvi jubileum oslvenec: pripi na zdravie jubilantovi, oslvencovi jubilrny p. jubilejn jubilejn svisiaci s jubileom, vrom vron: jubilejn, vron rok; jubilejn, vron oslavy pamtn (roben na pamiatku, spomienku): pamtn mince zastar. jubilrny: jubilrne slvnosti (F. Kr) jubileum p. vroie jubilova p. oslavova I jud p. zradca judsky p. falon I, zradn I juh svetov strana, v ktorej smere je poludajie slnko: by obrten na juh zastar. poludnie j u c h , j u c h , j u c h a c h p ej 1, uj j u j p. ach 1-3, ej 1, uj j u j k a p. jaja j u j u j , j u j j 1. p. ach 3 2. p. ej 1, uj juncky p hrdinsk juna p mlde junk 1. p. mldenec 2. p. hrdina juniles p. zbava 2 jupka p. kacabajka jurista p. prvnik 1, 2 juristika p. prvnictvo jury p porota

kabna
just p. prve 2 justcia p. sdnictvo justiiikova p. overi justova p. nastavi 1, zaostri 3 jutren p. rann juvenlie p. dielo jun typick pre juh: pochdzajci z juhu juansk: jun, juansk naturel; jun, juansk kultra tropick (pochdzajci z trpov) teplomiln (uspsoben zna tepl podnebie): tropick, teplomiln plody, rastliny zastar.: poludaj poludn: poludajia as mesta (Kaliniak)

k
k p. o 1 k a b a a , kabanica p. kabt kabanos p. klobsa kabaret p. zbava 1 kabaretn p. zbavn I kabt sas vrchnho odevu, ktor kryje driek a ruky pl: tritvrov kabt, pl: pl do daa zvrchnk (vrchn dlh kabt): obliec si zvrchnk j a r n k (kabt nosen na jar a v jeseni) zimnk (kabt nosen v zime) redingot (dlh musk kabt) trenkot (nepremokav kabt) pelerna (vone splvajci kabt bez rukvov): potrska pelerna pltenka (kabt z tenkej, oby. nepremokavej ltky): igelitov pltenka kepe (dlh kabt bez rukvov): lekrsky kepe kaftan (dlh orientlny kabt) chalt (dlh von kabt): broktov chalt uba ubica (dlh von. oby. kouinov kabt bez rukvov): ovia uba, ubica hubertus (kabt z chlpatej vlnenej ltky) kazajka (ahk kabt do psa) paleto (von tritvrov kabt) /astar. prevlenk (dlh musk vrchn kabt): jarn prevlenk (Rysua) dolomn (pvodne vojensk kabt zdoben nrami, v minulosti pnsky kabt) zastar. mantef (oby. vojensk kabt) zastar kaput (starodvny dlh vrchn kabt): kaput zapt a po bradu (Vajansk) sako (kabt z muskho obleku): portov sako f r a k (musk kabt, ktor m predn asti vykrojen a zadn preden): dirigent vo fraku smoking (musk kabt, musk sako s lesklmi klopami) kabtec (krtky kabt): vojensk kabtec (Plvka) kabanica kabaa (irok krat kabt ako sas muskho udovho obleenia) kamizol kamizola (krtky kabt ako sas udovho obleenia, rovnoaty): pracovn kamizola hovor, pripl (nepremokav kabt do dad'a) subt. kok (koen kabt) kabtec p. kabt kabela p. taka kabelka p. taka kabna mal uzavret priestor pre obmedzen poet osb: kabna lanovky k a j u t a (lodn al. lietadlov

kabinet
kabna) kja (oddelen mal priestor): spla vystaven v kji kabinet 1. p. vlda 1 2. p. pracova kabinetn 1. odtrhnut od ivota, nesvisiaci s praxou (o loveku al. jave, veci) kni. salnny: kabinetn, salnny vedec, revolucionr abstraktn teoretick: zaobera sa kabinetnmi, abstraktnmi, teoretickmi problmami akademick: vies przdnu akademick debatu 2. p. vzorov kabonisa p. mrai sa I, 2 kacahajka krtky priliehav kabtik, siastka ludovho odevu jupka (ahk ensk kacabajka) kacr prvrenec al. hlsate nzorov, ktor sa odchyuj od oficilnej cirkevnej, umeleckej a inej doktrny, ideolgie al. praxe heretik bludr: stredovek kacri, heretici, bludri pejor. chylkr odpadlk (kto sa zriekol prslunosti k istej idei) zabldenec pobldenec kacrstvo p herza, blud 1 kaa p. hlupaa kaica vodn vtk s krtkymi nohami ijci divo al. chovan ako hydina na mso kaka: let divej kaice, kaky; peen kaica, kaka kaiiare p. kan kan stavisko na chov kac kaiiare kaka p. kaica kaka p. tka kad p sud, diea kade 1. vyjadruje otzku zacielen na smer al. na miesto, ktorm prechdza dej; ktorm smerom, ktorou cestou kadia: Kade, kadia pjete do mesta? expr.: kadee kadiae: Kaee, kaiae sa vrti? expr. ktorm dhom 2. uvdza vzan vedajiu vetu predmetov, privlastkov al. prslovkov miestnu kadia: uvidme, kade prejd; cesta. kade. kadia prili, bola pod vodou; liezli, kadia mohli kadeo p. hocio I. velio I kadejako, kadejak p. hocijako I kadejak p. hocijak 3. rozmanit 1. ubovon kadekde p. hocikde 1 kadekovek p. hocikadia kadekto p. hocikto kadenhle p sotva 3 kadeav p. sprv, kuerav kadere p. sprv, vlasy I, kuery 1 kaderi p. sprv, kueravi kadernk p. holi kadesi p. niekade kade-tade p. hocikde I kadee p. kade I kadia p. kade 1, 2 kadialkovek p. hocikadia kadiasi p. niekade kadiae p. kade 1 kadidlo tropick ivica riaca pri spaovan voav dym tymian temian: od oltra sa rila va kaidla. tymianu kadi 1. p. dymi 2. p. faji

192
kadi sa p. dymi sa k a d l u b , k a d l u b a l . p ab 1 2.p. prieruba kara p. starie sa kaftan p. kabt kahan jednoduch zariadenie na svietenie al. ohrievanie s nekrytm plameom kahanec (men kahan): olejov, liehov kahan, kahanec; zapli kahan, kahanec kahanec p. kahan kaha p. kala 1 kach p. kchavka kachla keramikov vrobok z plenej hliny pouvan na stavbu kachie, kozubov, na obkladanie stien, podlh a pod. kachlica kachlika: na podlahe chba kachla, kachlika: kpea vyloen ruovmi kachlicami, kachlikami * obkladaka: keramikov obkladaky kachle zariadenie na vykurovanie miestnost pec: liatinov kachle, liatinov pec; priklada do kachie, do pece piecka: kachov piecka kachlica, kachlika p. kacha kainovsk, kainsk p. bratovraedn kaja sa prejavova tos nad svojimi (zlmi) inmi elie utova: kaj sa za svoj skutok; elie, utuje svoj zl in nb. robi/ini poknie fraz. expr. sypa si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, u to nenaprav k a j ho p. hajs k a j u t a p. kabna kakaovo p hnedo kakaovohned p. hned kakaov p. hned kaka p. pini 2, sra 1 kaki p. zelen kakofnia p. disharmnia I kakofonick p. neubozvun kal 1. drobn iastoky zeme, neistoty a pod. vo vode, usaden na jej dne: kal v rieke m: koryto potoka zanesen mom bahno (nnos na dne moiarov): brodi sa v bahne hlien (usadenina na dne vodnch tokov al. plch) 2. p. usadenina kalamajka p. neprjemnos kalamita nepriazniv stav spsoben neakanm nedostatkom al. prebytkom nieoho pohroma: snehov kalamita, pohroma neastie: pomha uom v neast zmtok chaos: spsobi zmtok, chaos v zsobovan p. aj katastrofa kalamitn p. kritick2 kalap p klobk kla p. tiepa 1. 2, rba 2 kalvn p. ikovn 1, sci 1 kalcifikova p. krnatie kalcit p. vpenec kalcium p. vpnik kaliber p. odbornk, znalec, osobnos 1, profesionl kalii p. mrzai kaligraf kto ovlda kaligrafiu krasopisec kaligrafia hadn psanie, hadn psmo krasopis: ovlda kaligrafiu, krasopis

193
kalich kovov ndoba tulipnovitho tvaru so stopkou km aa: pi zo striebornho kalicha, zo striebornej ae kalika p. invalid kaiok. kaltek ndobka na pitie liehovn podobn oby. malmu kalichu pohrik: vypi kaiok, kaltek, pohrik voky hovor.: tamperlk tamprlk: naliali do tamperlkov, tamprlkov kali 1. robi kalnm, mtnym zakaova mti: kal i. mti vodu v studnike zneisova pini (spsobova neistotu nieoho tekutho): potok zneisuj, pinia odpadky 2. tech. zahrievanm a ochladzovanm zvyova tvrdos kovu zakaova: kali, zakaova oce /.ried. hartova pren. zoceova (robi pevnm): v boji zoceovali svoju vu 3. zabraova oby. nieomu pozitvnemu kazi nii: nespech kal. kaz nau rados* mari* hati* nara rui: mar, hat nae priatestvo; ni neru astie mladch klium p. draslk kalkov p. doslovn kalkulcia p. vpoet I kalkulovat uvaova poda okolnost (oby. vypotavo) rtat pota: kalkuloval, rtal, potal, i sa mu to vyplat vypotava: v duchu vypotava, ak s vhody pejor. pekulova: kalkulova, pekulova s dverou ud kaln I. zneisten kalom, usadeninou mtny: kaln, mtne vno; kaln, mtne jazero mlist (obsahujci m) zakalen skalen zamten pomten zmten: zakalen, skolen, zamten, pomten voda v rieke nepriehadn (cez ktor nevidie): nepriehadn tekutina pinav neist (obsahujci pinu, neistotu; o vode) 2. ktormu chba zdrav, normlna jasnos, prirodzen lesk (oby. o zraku; op. jasn) mtny zakalen skalen zamten pomten zmten: ma kaln, mtne, zakalen, skolen, zamten, pomten oi o choroby, alkoholu zahmlen zastret: od plau zahmlen, zastret zrak nejasn: nejasn pohad 3. p. hmlist 1. dadiv kalorick p. vivn kalu, kaiua. kaluina p. mlka kalvria p. staros' 1, trpenie kalvn stpenec uenia reformtora Jna Kalvna kalvinista belvt hovor, reformovan kalvinista p. kalvn kam 1. p. kde 2. 3 2. p hocikde 2 kamart p. priate I kamarti sa p priateli sa kamartsky p. priatesk kamartstvo p priatestvo kamdia p. oraz kame I. tvrd hornina al. lomok z nej skala: kopn do kamea, do skaly na ceste; tvrd ani kame, ani skala balvan (velk kame): ulov balvan /.poa (velk kame) okruhliak okruliak obliak (okrhly, oby. rieny kame): zbiera pri potoku

kancelria
okruhliaky, okruliaky, obliaky zvariak (okrhly, oby. velk kame): skka po zvariakoch abica (ploch rieny kame): hdza abice do vody kvder (velk opracovan kame): ulov kvre arnov (mlynsk kame) subt. uter: kra po utroch 2. kamenn materil na stavbu kamenivo kamenina 3. p. usadenina kamenie p kamenie. trk1 kamenec p. adovec kamenie drobnejie kamene kamenie sklie: hby kamenia, kamenia, sklia na ceste p. aj trk' kamenie p meravie kamenina p. kame 2 kamenit, kamenist obsahujci kamenie. skaly skalnat: kamenit, kamenist chodnk; skalnat cesta trkovit: trkovitpl kamenivo p kame 2 kamenn l.p. bezcitn, tvrd 3 2.p merav 1, nehybn kameolom miesto na povrchov dobvanie kamea lom kameoryt odtlaok obrazu vyrytho do litografickho kamea kameorytina kameorytina p. kameoryt kameotla p. litografia kamilky p. rumanek kamin p. automobil kamizol, kamizola p. kabt kamkovek p hocikde 2 kamo p. priate 1 kamoi sa p. priateli sa kamosk p priatesk kamrlk p. kutica kamsi p. niekde 2 kamuflovan p. predstieran kamuflova zakrva nieo maskou, expr. predstiera nieo so zmerom neprezradi skuton stav robi kamufl maskova: kamuflova, maskova vojensk vozidlo; kamuflova, maskova svoje nedostatky; pri svojom vystupovan rabi iba kamufl zastiera zatajova utajova: zastiera, zatajuje, utajuje strach fra/ robi nieo oistom: vetko to rob iba oistom kame p. kde 2 kaa p. myiak kanada p. zbava 1 kanadky, kanady p. korule kanl 1. vedenie na odvdzanie odpadovch al. zneistench vd stoka: poulin kanl, poulin stoka kni kloaka odb. trativod (kryt odvodovac kanl) tech. drn (odvodovac podzemn kanl) tech. dren (sstava drnov) 2. p. prieplav kanapa p. pohovka kanrikovo p. lto kanrikov p. lt kanava riedka, do pravidelnch tvorekov tkan ltka pouvan na vyvanie text. stramn kancef p. kazatenica kancelria miestnos na radovanie: kancelria riaite-

kancelrsky

194

kapitn p velite 1, vodca, vedci2 a adovna /astar. byro pracova (miestnos na kapitola l.p. as 2. p. as 1 duevn prcu vbec): pracova referenta je oproti kapitulova p. podda sa 1, ustpi 2 kancelrsky p. administratvny, radn 1 kaplni p. kaplnova kancionl p. spevnk kandidcia p. kandidatra kaplnov a hovor, psobi ako kapln by kaplnom: rok kaplnoval, bol kaplnom v Pezinku hovor, kandidan svisiaci s kandidovanm (oby. pri kaplni volbch) kandidtsky volebn: kandidan lehota; kaplnka, kaplica p. kostol kandidan, kandidtska, volebn listina kaprl p desiatnik kandidt p uchdza kaprie 1. p. chka 2. p. vzdor' kandidtsky p kandidan kapricizny p. vrtoiv, tvrdohlav kandidatra uchdzanie sa o ist rad. funkciu, hodkapsa 1. p. taka, plecniak 2. p. vaok 1, vrecko 3 nos: navrhovanie za kandidta kandidcia: kandidakapsa l.p. zpalka 2, rozbuka 2. p kapsula tra. kandidcia na funkciu predsedu vldy; podporokapsula fami. obal na liek hovor, kapsa: elatnov kapval nieia kandidatru, kanidciu sula, kapsa kandidova p. uchdza sa1 kapucner p kva kanibal p. udort kapuca prikrvka hlavy oby. spojen s odevom kanibalizmus jedenie udskho msa kanibalstvo kukla: vetrovka s kapucou, kuklou udortstvo udojedstvo kaput p kabt kanibalstvo p. kanibalizmus kann 1. p. delo 2. p. odbornk, znalec, profesionl kra l.p. vozk 2.p. automobil karafa p. faa kaon p. dolie I, tiesava knon p. pravidlo I karafit p klinek kanonda p. delostreba karambol p. zrka I. nraz, katastrofa, nehoda kanonick 1. p normatvny 2. p. cirkevn kra sprv karha kanonier p. delostrelec karavan l.p. automobil 2. p. prves 1. zves 3 kanonizova 1. p. svtorei 2. p. uzkoni karbn p. uhlk 1 kantabiln p. spevn I karbontka p. farka kantr p. ohlvka k a r b u r t o r as spaovacieho motora, kde sa tvor kantta p. chvlospev vbun zmes splynova kantna p. bufet, retaurcia1 karcer p. vznica kantor 1. p. organista 2. p. uite karcinognny p rakovinotvorn kntri p. nii 2, 3 karcinom p. ndor, rakovina kan p. tiec I karcinomatick, karcinomatznv, karcinmov P. kanva ndoba s bonm lievikovitm hrdlom a uchom rakovinov krhla: polieva kvety kanvou, krhlou kanvica (menkardiak lek. lovek so srdcovou chorobou hovor, srdbiar ia kanva): kanvica na aj kardinlny p hlavn I, zkladn, podstatn I kanvica p. kanva kardiolg odbornk v kardiolgii hovor, srdciar kapacita 1. p. potencil 2. p. odbornk, znalec, osobnos karha prsne napomna niekoho za nesprvne konanie hrei: rodiia karhaj, hreia syna vyta dohoI. profesionl vra (karha miernejm spsobom): vyta mu ahoskapacitova p. presvedi tajnos: dohovra mu, e nesplnil sub napomna kapa 1.p mizn 2 2.p hyn 1 (mierne karha) expr.: krsti mydlit harui harukapce vysok skenn obuv: hrub kapce kraj bakory si hovor, zastar t r f a /ried h r i a k a subt pucova: papue (tepl plsten obuv s prevanou podovou): krst, mydl deti, e narobili neporiadok mentorova v zime chod v papuiach kapela men hudobn sbor hudba: dychov kapela, poa (asto nevhodnm spsobom nabda k dobhudba hovor, m u z i k a : muzika spustila pocho hovor, rmu sprvaniu) tresta (napomnanm uloi trest): banda (udov kapela): cignska bana skupina: folkarh, trest ho za neposlunost * pranierova (verejkov skupina orchester (poetnej hudobn sbor): ne karha): pranieruj ich za chyby fraz. expr.: hovoit dychov kapela, dychov orchester do due isti niekomu hlavu fraz. kni ta niekokapelnk p. dirigent mu levity nespis. kra kapilra 1. p vlsonica 1 2. p. rrka karhav vyjadrujci vitku, napomenutie vytav kapilarita .Klb. shrnn nzov javov spsobench povr/.ried. napomnav: uprie na niekoho karhav, vytachovm naptm kvapaln odb vzlnavos v, napomnav pohad mentorsk kazatesk: kapin p. klobk ma v hlase mentorsk, kazatesk tn karika p prste 1 kapitl p peniaze, majetok, hodnota 2 kapitalista p. boh karierista kto bezohadne rob kariru pejor.: plh kapitlne p. plne plhavec trber: bezcharaktern plh, trber karika p. krok 1 kapitlnv 1. p. hlavn 1. zkladn, podstatn 1 2. p. karikaturistick p. zosmieujci vynikajci I karikatrny 1. p. zosmieujci 2. p. smieny 1 kapitlov p. pean

195
karikova p. zosmieova karisblok p. zpisnk karmnovo p. erveno karmnovoerven p. erven karmnov p. erven karner p. hrobka karneval p. zbava 2 krny p. sprav, disciplinrny krovan p kockovan karova p. kerova. smerova I, ofrova, vies 2. zahba I karpav ktor m karpiny; zalepen karpinami hovor. kamrav: karpavmla; mat karpav, kamravoi karpina on maz usaden v ktikoch o: vytrie si z oka karpinu hovor kanira karta p. pohadnica kartri p kartovat' (sa) kartn tvrd hrub papier lepenka (hrub zlisovan tvrd papier) hovor, /astar papendekel kartovat (sa) pouva pri hre karty hra (v) karty (oby. asto a za peniaze) hovor, kartri: pije a vea kartuje, hr (v karty) kasa p pokladnica I. 2 kasa sa 1. p. chvli sa 2. p. zastrja sa kasno p. hera kasrovat' p. rui I kaskda p. vodopd kaskdovit p. stupovit 1 kasa p. skria kasteln p sprvca kastrt p. eunuch kastrl p. rajnica kastrova zbavova samch pohlavnch liaz (oby. zvierat): kastrova bka mikova zried. klieti (domce zvierat) kopi (barana) kapnova (kohta) vetcr. al. lek. sterilizova (umelo vyvolva neplodnos: pri obidvoch pohlaviach) ^ kaa 1. varen polotuh jedlo, oby. s mliekom: krupicov kaa * l'uka (hust kaa zo zemiakov a mky) pyr (jemn kaa): zemiakov pyr breka (riedka kaa): hruky sa rozvarili na breku 2. p. apkanica karovan p. falon 3 kala, kaa 1. hlasno vyra vzduch pri podrden al. chorobe dchacch ciest ma kae: m chrpku a kale, m kae expr kaha koha koha kohla (silno kala): kahal, kohal cel noc expi brhlat (stle): od fajenia stle brhle hovor. drhn (oby. nasucho): neos. drhne ho cel hodinu e x p r : odha oddha (prudko, sucho) odkalva odkaliava (vydva krtke zvuky ako pri kali: oby. v rozpakoch, pri uvoovan hrtana a pod.) pokalvat'* pokaliava (chvami): pokaliavala cel jar
2 . porov. vykalat' sa

kaviare
kat p. dikttor kataklizma p. katastrofa katalg p. zoznam katan p. dikttor katansk p. krut 1, bezcitn katar p. zpal 1 katarzn p. oistn, povznajci kataster l .p. chotr 2. p. nkres 1 katastrofa neoakvan udalos so zlm zakonenm pohroma: iveln katastrofa, pohroma neastie: eleznin neastie d r m a : prei drmu tragdia: roinn tragia rana der: strata matky bola preho vek rana kalamita (nepriazniv situcia vyvolan ivelnm al. inm zsahom): snehov kalamita karambol (zrka dopravnch prostriedkov): na ceste sa stal vek karambol sp: hurikn spsobil sp hovor dopustenie: zail hotov dopustenie expr. pliaga kni navtvenie: stihlo ich vek navtvenie kni apokaly psa: apokalypsa vojny kni kataklizma katastroflny p. obrovsk; zl 2 katedra vedecko-pedagogick tvar pracovnkov poda odboru na vysokej kole: zasadnutie katery zastar. stolica: stolica matematiky katedrla p. kostol kategria p. trieda 1, druh1 1 kategoricky 1. porov. jednoznan, bezpodmienen, rzny 2. p. rozhodne 1, vslovne 1 kategorick p. jednoznan, bezpodmienen, rzny kategorizova p. rozdeli 1 katetrizova lek. zavdza katter do dutch orgnov cievkova kati sa p. hneva sa katovat' p. mui 1. 2, trpi katovat sa l.p. drie sa 1 2. p trpi sa 1 kaucia p. zruka 2 kauuk prun ltka zskan zo avy niektorch tropickch stromov al. vyroben umelo: prrodn, syntetick kauuk ebonit (ierny vulkanizovan kauuk) kaukliar p kzelnk kaukliarstvo p. kzlo 1 kauza p. vec 3 kauzalita kni. svislos poda zkona priny a nslednosti kauzlnos prinnos: zkon kauzality, prinnosti kauzlnos p. kauzalita kauzlny p. prinn kva osvieujci aromatick npoj pripraven z praench semien kvovnka: vari (iernu) kvu expr. kvika: rno vypije kviku espreso, preso, pis. i espresso, presso (kva pripraven v prstroji na varenie kvy) mokka (siln ierna kva) hovor, turek (kva pripraven zaliatm al. povaenm zomletch zn) hovor, kapuener (kva s trokou mlieka al. smotany) kavalria p jazda kavalerista p. jazdec 1 kaviare pohostinsk zariadenie na podvanie npojov, lahdok a pod.: kad de chod do kaviarne espreso, pis. i espresso (mal kaviare) bistro snackbar denn bar (pohostinsk podnik na rchle oberstvenie)

kamrov ktor je uit, vyroben z kamru zastar. folov: kamrov suka; folov atky starch ien (Zelinov) katie via stavba vybudovan v minulosti ako sdlo achty: barokov katie kria: zemianska kria zmok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytnho objektu, rodinnho sdla): zmok Topoianky

kvika
kvika p kva kvovar zariadenie na varenie kvy espreso, preso, ps. i espresso, presso kvovo p. hnedo kvovohned p hned kvov p. hned kaz l.p. chyba 2, porucha 1 2. p. slabina kazajka p kabt kza 1. dva pokyn na vykonanie nieoho uklada zastarv. nara pora: kzali, ukladali nm prs naas; pora mi vzia si veci so sebou rozkazovat prikazova nakazova dva rozkaz dva prkaz (autoritatvnym spsobom): Nebudete nm tu rozkazova, prikazova! nariaova (autoritatvne, oby. radne) kni. veli: kona, ako ke, vel es 2. p. hlsa kazatelna p. kazatenica kazatenica vyven miesto v kostole, odkia sa ke kazatelna hovor kance: vystpi na kance kazatesk p poav, karhav kze p. prejav 1 kazeta p. schrnka kazisvt p. kodca 1 kazi 1. spsobova kodu na nieom, robi menej hodnotnm pokodzova nii nivoi znehodnocova: neodbornm zaobchdzanm kaz, pokodzuje, ni stroj; vfuky kazia, znehodnocuj vzduch expr. humpova (i morlne): humpuje nbytok, humpuje si ivot
hovor expr.: h a h r a d e g v i p a c k a t hovor, f u o v a

196
kad 1. p. hocijak 1 2. p hocikto kde 1. vyjadruje otzku zameran na miesto: na ktorom mieste expr kdee: Kde si to naiel? Kdee to le? expr v ktorch dhoch 2. vyjadruje otzku zameran na miesto, ktor je cieom smerovania kam: Kde si odloil knihu? Kam utek? expr.: kdee kame: Kdee sa ponhate? Kame si sa vybral? 3. uvdza vedajiu vetu predmetov, prvlastkov al. prslovkov miestnu kam: neviem, kde mm poloi nkup; miesto, ke prili, bolo takmer przdne; kam si sadol, tam zaspal kdeby p. kdee 1, nie 1 kdeo p. hocio 1. velio 1 kdejak p. hocijak 3. rozmanit 1, ubovon kdekade p. hocikde 1 kdekovek 1. p. hocikde 1.2 2. p. vade kdekto p. hocikto kdektor p hociktor kdesi p. niekde 1. 2 kde-tu 1. p mlokde, niekde 3. zriedkavo, riedko 2 2. p. zave kdee expr. 1. vyjadruje rzne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostr' zpor (asto v replike) expr.: kdeby kdeeby: kdee, kdeby, ja som to nespravil; Prde? - Kdeeby! expr ale ba ale o ale oby ale kde ale kdee ale kdeeby: ale ba, on to nedoke; ale o(by), ns sa to netka; ale kde(e), my sme to neboli expr.. ete o etee o: Pust ho na vlet? - Ete(e) o! hovor oby hovor expr. oeby: Nali ste ju? - o(e)by! hovor, expr.: hork borky horke horketam zried. horktam: hork(e) ten prde; Dos si dnes u urobil. - Horketam dos! veru nie vbec nie ani myslie ani pomyslie: Mte u. s nimi pokoj? - Veru nie.'; Mem sa s kpa? - Ani (po)myslie! 2. p.'kde 1, 2 kdeeby p. kdee 1, nie 1 keby 1. uvdza vedajiu vetu s vznamom neistej al. neuskutonenej podmienky ak by: nespravil by to. keby mu nepomohli; ak by sa do veera nevrtil, pjeme ho hada 2. uvdza elacie vety expr kebve: keby(e) si u prestal tra kieby br by brs by: kieby, br(s) by radej nebol priiel nech by bodaj by: nech by u konene zaali: bodaj by si u radej bol ticho kebve p. keby 2 kec p. tranina keca p. hovori 1, tra kecn p. poveda' keco p. tra keka p. tica, vlasy 1 kekova p. ticova ke 1. uvdza vedajiu vetu prslovkov asov ako: ked horka klesne, bude u dobre; ako sa blili k dedine, psy zaali brecha a: robotu dokonme, ked. a sa vrtime kedykovek: kedykovek priiel, zakadm nieo doniesol zried. o: o toto budete ta, u budem v meste

(neodborne, zle vykonva nejak robotu): vetko babre, degv; fuuje aty hovor, expt psu (zle vykonva robotu al. robi mravne horm): psu robotu; psuje mlde hovor expr kopa (robi s chybami): kope psomku expr. potvori: cel dojem potvor neporiadok izbe 2. p. hati. mari 1, kali 3. sabotova kazi sa stva sa neupotrebitenm, bezcennm, strca hodnotu bra skazu nii sa nivoi sa znehodnocova sa: nbytok sa v pivnici kaz, ni vychdza nazmar/na skazu: tovar vychdza nazmar expr. humpova sa: astm pouvanm sa veci humpuj hovor, expr rapova(zle ungova): prstroj zaal rapova kazite p. kodca 1 kazivec nerast pouvan na vrobu zlenn fluru a na vrobu ooviek fluorit kazov p. nekvalitn kadodenne p denne, porov. aj kadodenn 1. 2 kadodenn I. opakujci sa. vyskytujci sa kad de denn: kadodenn, denn tla; kadodenn, denn trning expr. dennodenn: dennodenn cestovanie ho vyerpvalo pravideln stly: bol pravidelnm nvtevnkom znmej kaviarne 2. ktor nie je zriedkav, vnimon denn expr. dennodenn: kadodenn, denn povinnosti, problmy ben obyajn vedn: ben, obyajn, vedn zjav zvyajn normlny: to je zvyajn, normlna prax; zvyajn, normlny jav kadoron opakujci sa, vyskytujci sa kad rok vron: nikdy nechbala na kadoronch, vronch oslavch; dedirut bola znma kadoronou, vronou pou arch. vroit: vroit sviatok

197 2. uvdza vedajiu vetu prslovkov prinn kee: ke(e) vak vetci zostali ticho, odila lebo pretoe: nedostane ni, lebo si priiel neskoro 3. uvdza prvlastkov vedajiu vetu s asovm vznamom nesprav, kedy: v tom roku, ke sa narodil, presahovali sa na dedinu 4. P. ak 1 kedy 1. vyjadruje otzku zameran na asov sek al. asov bod expr. kedye: Kedy(e) sa to stalo? 2. p. niekedy 4 3. p. ke 3 kedykovek l.p. hocikedy 2. p. ke 1 kedy-nekedy p neskoro kedy-netedy p. chvami, niekedy 1, zriedkavo kedysi p. predtm 1. niekedy 2, 3, prv 2, skr 2, dvno 1 kedy-tedy p. chvami, niekedy 1, zriedkavo, zave kedye p. kedy 1 kee 1. p. ke 2 2. p. lebo 1, e 2 kefova p. hrei 2 keks drobn trvanliv peivo suienka: detsk keksy, suienky; suienky k vnu kelmok p. sprv tglik kelner p. ank kelnerka p. anka kemp p. autokemping 2 kemping p. autokemping 1, 2 kengura austrlsky cicavec majci silno vyvinut zadn konatiny a nosiaci mlat v brunom vaku zastar. klokan kepe p. kabt ker drevina bez kmea rozvetvujca sa od korea krk kriak: malinov, ozdobn ker, krk, kriak keramika vrobky z plenej hliny al. inch plastickch zemn: itkov keramika fajansa majolika (keramick vrobok z jemnej pecilnej hliny s osobitnou pravou, s glazrou a maliarskou vzdobou): modransk majolika kerova, karova 1. hovor, meni priamy smer; pren. meni smerovanie v rei zahna zahba: auto keruje, zahna doava odboova zaboova zata: voz zabouje, zata k mostu: keruje, odbouje od hlavnej tmy manvrova: vie dobre manvrova volantom, slovami 2. p. vies 2, ofrova keea p. vrecko 2 keas p. ernk kiahne nkazliv vrusov ochorenie prejavujce sa hnisavmi vyrkami al. puzgierikmi zastar. sypanice
(Kukun)

klam
kiks p. chyba 1 kiksn p. pomli sa, zlyha kiksova p. mli sa kilo p. kilogram kilogram zkladn fyziklna jednotka hmotnosti hovor. kilo: dva kilogramy, dve kil msa expr. kileko kinematografia filmov umenie, filmov produkcia nim kinetick p. pohybov kiosk p. stnok 1, predaja kisa p. debna kiasonka p. slena kaadlo zariadenie na kaanie pri modlitbe kakadlo kaiaky v polohe na kolench, kaiac pokaiaky: klaiaky, pokaiaky sa modlila ruenec kolenaky pokolenaky: kolenaky, pokolenaky pleli burinu tel.: kamo v kaku: poloha kamo, v kaku zried. pokakaky (Rzus) kamo p. kaiaky klad kladn strnka nieoho (op. zpor): vetko m svoje klady prednos: prednosti strednho krenia * vhoda: vhody vodnej dopravy hovor, plus (op. mnus): toto rieenie m ist plus kni?.. pozitvum (op. negatvum): zvi pozitva a negatva navrhovanho rieenia klada krat, hrubo okresan kme stromu brvno: tesa klady, brvn; sedie na klade, na brvne z r u b (otesan brvno, oby. ako sas drevenej kontrukcie): drevo na zruby h r a d a trm trmec (okresan hranat kme, oby. v povalovej kontrukcii domu): spojn hraa, spojn trm p. aj hrada1 kladivo nstroj v podobe upravenho kovu na rke pouvan na bchanie: zatka klince kladivom mlat (oby. ak kladivo): kovsky mlat mlatok (kladivo s dvoma plkami) hovor hmrik kladka koleso vone sa otajce okolo osi pouvan ako jednoduch stroj: oton kladka * hovor, kripec kladn 1. ktor je vyjadrenm shlasu, stotonenia sa s niem; ktor mono hodnoti ako vyhovujci, elaten (op. zporn, negatvny) pozitvny: vyvola kladn, pozitvny dojem; prejavi kladn, pozitvne vlastnosti * dobr (op. zl): ma k nieomu dobr vzah priazniv: priazniv vplyv, inok shlasn: vyjadri kladn, shlasn stanovisko 2. odb. ktor m v porovnan s inou hodnotou viu hodnotu (op. zporn) pozitvny: kladn slo; kladn, pozitvny elektrick nboj hovor, plusov (op. mnusov): namera plusov honoty kaga p. syri kakadlo p. kaadlo kakn (si) spusti sa na kolen pokakn (si): kakli si, pokakli na zem prikakn (k niekomu, nieomu): priklakla k dieau a pohladila ho pokaka (si) (postupne si kakn) klaksn p. hkaka klam 1. obraz nezodpovedajci skutonosti: Je to skutonos a i klam? zdanie (o sa iba na pohad jav ako skutonos): vetko bolo iba zdanie predstava (fantziou utvoren obraz): fantastick predstavy

kiar p. zkruta kibic p. poradca kibicovat' p. prizera sa kie uvdza elaciu vetu kieby br brs nech nech len: kie, br(s) sa ti to podar; kieby, br(s) by sme robotu skonili u dnes: nech (len) sa vm bude astne i keby keby len: kieby, keby aspo nezavdzal; keby len na to neprili bodaj zastar. bohdaj: bodaj by sa vrtili vazne e: e sa zdrav vrti! kieby p. keby 2, kie kikirka p. spieva 1 kikoli sa p. mota sa 1

klamr
o vesmre vidina: bola to len vidina ilzia: i v ilzich prelud: vo sne ho prenasledovali preludy mmenie kni m a m : mam a klam kni. vzia videnie: ma videnie kni/ m m o r (Vajansk) halucincia: zrakov halucincie fikcia (klamn obraz o skutonosti): vetko, omu doteraz, veril, sa ukzalo ako fikcia fantm: fantm moci f a t a m o r g n a (klamn predstava): fatamorgna astia kni/ chimra fantazmagria antazma (Vajansk) Omam (Podjavorinsk) o m a r (Figuli) alba 2. predstieranie nieoho klamstvo podvod: pristihn niekoho pri klame, klamstve, podvode lo: ri lo luhrstvo hovor, clgnstvo: .s tm cignstvom sa daleko nedostane les* skok (predstieran konanie na oklamanie niekoho): dosiahnu svoj zmer sou, skokom pretvrka neprimnos pokrytectvo pejor. farizejstvo (predstieranie nieoho, o nezodpoved vntornmu presvedeniu): spoloensk pretvrka, neprimnos hovor, vindef: to je obyajn vinde hovor, bluf: je to obyajn bluf falo: lovek bez fale hovor, expr podfuk expr lllhunilia hovor, pejor.: udiarstvo udierstvo pejor.: arlatnstvo eskamot
kni a b a

198 klamav oklamn: klamn, klamliv zdanie; klamn, klamliv, klamav zvuky zdanliv neskuton (ktor sa len zd. ktor v skutonosti nie je): zdanliv, neskuton vidiny iluzvny iluzrny skreslen (zaloen na ilzii): ma o ivote iluzvne, iluzrne, skreslen predstavy pren. kriv: kriv zrkadlo mrniv fatamorganick /ried. alebn poet. m a m n (ktor mrni, zavdza): mrniv, alebn hra na lsku
p r e l u d n : prelun rados (oltsov) expr. zastarv.:

klamr kto klame luhr: oznai niekoho za klamra, luhra * skonk (kto pouva skoky) pokrytec falonk pejor. farizej (falon lovek): politick pokrytci pejor arlatn: vyhlsi niekoho za arlatna podvodnk (kto sa dopa podvodu): sobny podvodnk hovor, cig: tvrdil, e to neurobil, cig aksi hovor.: villdler villdliar hovor, expr podllkr expr
a f h i a r hovor, pejor u d i a r u d i e r /ried z a v d z a
(Bodenek) /.ried.

abiarskv (Plvka) ialiv (Jesensk) kni. lich: lich ndeje nepravdiv neprav pejor takzvan: uveril nepravdivej, nepravej primnosti; dokali sa takzvanej slobody podvodn kni liv (zaloen na myselnom klamstve) demagogick (opierajci sa o falon argumenty, przdne suby; oby. v politike) zavdzajci: podvodn, liv dkazy; liv, demagogick propagana: demagogick, zavdzajca politika falon nesprvny bludn: falon, nesprvne, bludn terie o rovnosti myln mystifikujci: myln, mystifikujce informcie menej ast mliv (ktor mli) nestly premenliv hovor aprlov (o poas) expr. zned. vyluhan: vyluhan lska (Figuli) kampa p. neporiadnica klampiar odbornk na vrobu al. opravu rozlinch
predmetov z plechu hovor, p l e e h r (Vajansk)

zavdzatel

(Kukun) hovor, pejor. /.ried.

O n i e k (Urbnek) hovor, pejor. /.ried. O l I l k r pren. pejor.

eskamotr (obratn klamr) klama 1. vedome hovori nepravdu luha hovor, cigni: klamal, luhal mu do o; chlapec cignil, e ni nevidel * hovor iali hovor, expr afbiari lakova gaba: Neiate, nelakujte ns! fra/.expr. vodi za nos: po cel as chlapca vodili za nos fraz expr sypa niekomu piesok do o hovor. expr.. /.ohba zohna (nehovori pravdu) 2. vyvolva nesprvnu predstavu o nieom zavdza mli: klamalo, mlilo ns zdanie pokoja; zavdza verejnos submi plies mias mmi hovor iali: zbytone ma pletie svojimi vmyslami; mt, ialia ho zmysly hovor, blufovat : blufuje, aby pravda nevyla najavo dezinformova (chybne informova) mystifikova (zastiera pravdu) by klamn: poasie je klamn fraz. expr maova straky na kole p. aj balamuti 3. dopa sa podvodu voi niekomu podvdza: klame, podvdza rady; klama, podvdza manelku hovor, pejor. viiidfova ixfova (oby. pri hre): pri kartch vindluje, fixuje hovor, expr udi udiari: kde me, ud pejor omekva (klamanm okrda)
expr g a b a

klamliv, klamav p. klamn klamn 1. porov klamn 2. p neodvodnene I klamn zaloen na klame, vyvolvajci nesprvnu predstavu al. mienku (op neklamn) klamliv /ried.:

klampiarstvo klampiarsky odbor: klampiarska diela hovor, plechrstvo klamstvo p. lo. klam 2. podvod klan p. spolonos 2 klaa sa 1. klonom niekoho pozdravova, robi poklonu uklal sa: klania sa. ukla sa ctivo vetkm prtomnm p o z d r a v o v a menej vhodn z d r a v i (s klonom): .v klonom pozdravuje prichzajceho /.astar llkloilkova sa (Vansov) 2. prejavova mimoriadnu ctu kori sa: klaaj sa mu. koria sa mu ako bostvu ucti (si) vzdva ctu: ucti si krsu, vzva ctu krse cirk. adorova vzva: aorovanie, vzvanie Boha ohba sa o h n a s a z o h b a s a zohna sa (poddva sa vli niekoho): (z)ohba sa pred vrchnosou fraz. zohna c h r b t (servilne al. povone prejavova pokoru) pejor. plazi sa (privemi ctivo, ponene sa k niekomu sprva): plaz sa pred fom expr. podkiadza: podkiadza vrchnosti klan p. rozdvojen 2 klap l . p . klop 2. p. kvap k l a p a t p. dari sa I. fungova I klapka p. tlaidlo, gombk 2 klapnul vyda tup zvuk pri miernom dere, pri zatvran a pod. klepn klopn: telefne klaplo, kleplo expr. chlopn: dvere chlopli cvakn ukn expr. ukn (pri nraze tvrdho predmetu vyda krtky. trochu ostrejie znejci zvuk): zmka cvakla, ukla, ukla klapotat' p. klepal I klas vrchn, semenn as stebla obilnn al. trv: jamenn klas ok (klas. ktorho hlavn os je zhrubnut): kukurin ok, klas oklasok (olpan kukurin klas) klsok (klas obilia): zbiera klsky klasa p. trieda 1. 2. ronk

199 klasicistick p klasick 2 klasick 1. vzahujci sa na kultru starch Grkov a Rimanov antick: klasick, antick spisovate; klasick. antick tvr zried. staroklasick: staroklasick literatra 2. vzahujci sa na klasicizmus ako umeleck smer klasicistick: klasick, klasicistick sloh, tl; klasicistick strohost 3. majci trval hodnotu, nepodliehajci asu trval hodnotn: klasick, trval, hodnotn diela vny (o hudbe) opern (o speve) osveden: osveden materil zauvan: pripravova vno zauvanm spsobom 4. p. typick, vzorov klasifikan p. hodnotiaci klasifikova 1. p triedi 2. p. znmkova, hodnoti kls umiestova nieo niekam (oby. do leiacej polohy) dva (na nejak miesto): klaie, dva jelo na stl stava: stavia pred neho pohr uklada (na svoje miesto al. v istom poriadku): uklad bielize o skrine naklada (v istom mnostve al. s cieom prepravi): nakla drevo do pece, uhlie do vagna podklada (kls pod nieo): tanier podklad pod lku priklada (umiestova, pridva k nieomu): priklad k tanieru prbor; priklaa k iadosti doklady zaklada (do uritej polohy): zaklad si ruky za chrbt odklada (nabok al. na svoje miesto): odklad klobk a sad si vyklada (zntra von al. na vyven al. prstupn miesto): vyklad tovar na pult sdza (kls prudkm pohybom): se chlieb o pece expr. kyda (vo vekom mnostve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kyd jedlo na tanier zna nies (o vtkoch a niektorch inch ivochoch): kls, zna, nies vajcia kls sa p. uklada sa 2 kltorncky p. zdranliv, prsny 1 kltornk p. rehonk kltorn p zdranliv, prsny 1 kla 1. vra do nieoho rohmi trka drga: baran kole. trk, drg ku oba uba (vra zobkom) 2. spsobova bodav boles boda picha: neos. kole, bod, pich ho v boku klt 1. kus hrubho kmea stromu pouvan oby. na klanie dreva, sekanie msa a pod. nto: rba drevo na klte, na ntoni penka (klt. oby. na rbanie dreva) nr. palok
2 . p.

klenba
klauzula p. dodatok klvesnica sstava klvesov rozlinch mechanizmov klaviatra: klvesnica, klaviatra klavra klaviatra p. klvesnica klav iembalo p. embalo kavie p. meravie klavr klvesov strunov hudobn nstroj krdlo: hra na klavri, na koncertnom krdle pianno (men klavr so zvislo uloenmi strunami) hovor piano (klavr al. pianno): c izby sa ozvali zvuky piana klavirista kto hr na klavri pianista kav 1. p. merav 1 2. p. neikovn 1 klb ohybn spoj dvoch al. viacerch kost zhyb: lakov klb, zhyb; zpal kbov, zhybov hnka (vynievajci klb na prste): opuchnut linky hovor, stavec: spuchnut Stavce prstov zasiar. sstav (Vajansk) klbi sa p bi sa I klkova sa p. bi sa 1 klova p. rba 1 klebeta ohovrajca, osoujca sprva: ensk klebety hovor.: ohovraka ohovrka osoovaka: ohovraky sa rili hovor pletka: nezodpovedn pletky p. aj sprva1 klebetrsky p . klebetn klebeti 1. rozirova o niekom hanliv, indiskrtne (asto nepravdiv) sprvy robi klebety: chod po susedkch a klebet, rob klebety expr.: rozna rozvla: roznali, rozvlali ju po dedine hovor, pletkri (rozirova malichern veci o niekom) vyna (klebeti o domcich veciach) epota epka epta uka (tajne): epkali, ukali o om velio fraz expr. otiera si jazyk (o niekoho) ohovra osoova expr oierova hovor, expr omafva (rozirova nepravdiv veci o niekom): ohovrali, osoovali ho pred rodinou 2. vea rozprva, asto z dlhej chvle a oby. o nedleitch veciach: veda v izbe klebetili nae manelky expr.: tra trepa trkota drkota krkori subt. traova: eny trali, trkotali cel noc expr.: rapota apota lalota tliapa klekoti (vea, rchlo) pejor. jazyi (vea. oby. zle rozprva o niekom) klebetnica klebetn ena: naa suseda je znma klebetnica * hovor, pletkrka pejor. jazynica: star dedinsk jazynice klebetncky p. klebetn klebetnk klebetn lovek hovor pletkr ohovra klebetn ktor rd klebet: ktor rob klebety, myselne niekoho oieruje: svediaci o tom klebetncky: klebetn, klebetncky chlap zned. klebetrsky (Sldkovi, F. Kra) ohovrask hovor, zasiar ohovran: ohovrask, ohovran kampa hovor, pletkrsky pejor.: jazynat jazyn: pletkrske, jazynat, jazyn dedinanky pejor. nactiuthask zried uthask uthan (pokodzujci es): nactiuthask intrigni; nactiuthask, uthask, utthan rei klekota p. klepat' I klekoti p. klebeti 2 klenba nosn oblkov stavebn kontrukcia prenajca tlaky z velkch plch na podpery: klenba mosta

kltik p kolk klti p. kva 1 kltit sa zosva sa pod archou nieoho, pri nraze nieoho a pod. pada: klti sa, pad pod akm bremenom; hlava sa mu klti, pad zohna sa ohna sa (vo vetre): stromy sa kltia knsa sa kolsa sa kva sa hojda sa (pri chdzi) expr holenga sa: nohy sa mu holengaj expr. strcka sa: strck sa ako ommen p. aj knsa sa kltiv p. kolsav I klaun l.p. artista 2.p. pajc 3

klenbov
sklepcnie: gotick sklepenie chrmu poet. b (klenba oblohy): nebesk b klenbov p. oblkov klenot 1. p perk 2. p. vzcnos klenotnica schrnka al. miestnos na uschovvanie klenotov: krovsk klenotnica perkovnica perkovnika (schrnka na klenoty): domca perkovnica klenotnk p. zlatnk I klen sa p nie, vypna sa 2 klenut p. oblkov klep p. klop klepa 1. vydva al. spsobova tup zvuky (plynule v krtkych intervaloch) pri udieran, naran a pod. klopa: ate klepe, klope zobkom; podpatky klepi, klop klepotat klapotat klopota: mlyn klepoce, klapoce; srdce klopoce expr. klepka klopka uka klekota (jemne, mierne): klepk, klopk, uk na oblok cvaka cvakota drkota (o zuboch): zuby mu cvakali, drkotali 2. mierne udiera (oby. prstami) klopa: klepa. klopa na dvere expr.: klepka klopka uka: klepk na oblok poklepvat poklopva expr.: poklepkva poklopkava poukvat (preruovane, opakovane jemne klopa) 3. miernym udieranm nieo robi vyklepvat': klepe, vyklepv na stroji; klepa. vyklepvat plecli, kosu expr klepka klopka vyukva klepa sa p. trias sa I, chvie sa I klepec p. pasca 1 klepka p. klepa 1-3 klepn 1. vyda al. spsobi tup zvuk pri miernom dere, nraze a pod. klopn: dvere klepli, klopli klapnut expr. chlopn (pri zatvran): zmka klopla cvakn (o ostrejom zvuku): zuby cvakli, k cvakol expr. ukn: v prstroji uklo: ukn na oblok 2. mierne udrie (oby. prstami) klopn: klepn si na elo; klopn klaivom expr chlopn: chlopol ho po prstoch zaklepat' zaklopa (viac rz): zaklepat', zaklopa na dvere poklepat poklopa (viac rz a zahka): poklepal ho po pleci klepot p. hrkot klepotat p. klepa 1 klerika p. reverenda kleriklny p. cirkevn klrus kazi ako celok duchovenstvo kastvo: katolcky klrus, katolcke duchovenstvo hierarchia (cirkevn hodnostri) klesajci p. zostupn klesa 1. dostva sa do niej polohy (op. stpa) pada: ln kles, pana dno expr.: kvacka kvacka kvicka kucka klonka klinka (o hlave) ovsa: konre ovsali pod archou snehu; ruky mu ovsali dolu poei. zvisa (Rzus): hlava pomaly zvis * opadat opadva (o hladine) zvaova sa expr. rti sa (prudko pada) ma spd spada spadva: cesta sa zvauje, rti nadol; domy spadaj k ceste ni sa skla sa (mierne klesa): chodnk sa skla k rieke 2. strca na intenzite, hodnote, vzname a pod. (op. stpa) zniova sa: teplota kles, zniuje sa; ceny klesaj, zniuj sa * ubda: zo slvy mu ubda
zasiar.

200
klesav p. zostupn klesn 1. dosta sa do niej polohy padn: vtk klesol, padol na zem poklesn sadn usadn usadi sa kakn uahn (klesnutm iastoiek sta sa pevnejm, tvrdm): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uahla, kakla prepadn sa (klesn do przdneho priestoru): hrob sa prepadol zahn ahn zosadn: zem zahla, zosadla zni sa opadn (o vode): rieka opadla ovisn kni. zvisn sklesnut spusti sa: krla ovisli, spustili sa * expr odkvcn odkvcn odkvicn spadn (od bezvldnosti, archy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fzy mu ete viac zvisli; konre ovisli od bohatej rody zviez sa zloi sa (pri strate rovnovhy, vedomia a pod.) skltit sa (celm telom): k sa bezvldne skltil na zem zried. zvesi sa (Timrava) 2. strati na intenzite, hodnote, vzname a pod. zni sa: jeho odvaha klesla: cena msa sa znila ubudn: poet zujemcov ubudol 3. p. upadn 1 klia vyslovova kliatby, nadvky, hrub slov kni zloreil preklna nadva: ni sa mu nedar, kaje, zlore, preklna, nadva hrei (hrubo): hre ako paholok hromi expr. hromovat' (na niekoho, nieo): hrom na neporiadky kni kln hovor, expr bohova stobohova lakovat' expr. zasiar.: ri (J. Kr) teremtetova; rha sa (hrubo ura niekoho vzneenho, nieo posvtn): rha sa Bohu, nebu fraz bra meno Boie nadarmo klia sa p. prisaha sa kliatba 1. elanie nieoho zlho zloreenie: chrli kliatby, zloreenia na niekoho expr zastar.: zlore (Timrava) zloreenstvo (Hviezdoslav) anatma (cirkevn kliatba) 2. p. neastie 2 kliaty p. prekliaty klek zrodok novej rastliny, oby. v semene, al. jeho prv vhonok klk: obiln klky; kliky na zemiakoch klit" tvori klky a oby. vyrasta zo zeme: pren. vznika vzchdza vzchodit' hovor.: schdza schodi: zrno u. kli, vzchdza, scho; ndej v ns znova kli, vzchdza ku sa pua: semeno sa u kuje, pu vyha vyra (pa vhonky): zemiaky na jar vyhaj expr iba: trva u. ibe pren rodi sa narasta: kli, ro sa, narast v om nepokoj nespi v rai klient p. zkaznk klietenec p. eunuch klieti p. kastrova klietka mreami ohraden priestor na chov vtkov al. zveri: drten klietka volira (vek klietka na chov vtkov): voliry v zoologickej zhrade klk p. klek klma 1. p. podnebie I 2. p. prostredie I klimaktrium p. prechod klimatick vzahujci sa na klmu, podnebie podnebn: vhodn klimatick, podnebn podmienky klincovky p. tretry klinek ozdobn voav kvet klinec: venova niekomu kyticu klinekov, klincov nr hebek subt. karafit

201
klinec 1. tenk, picat a oby. kovov predmet s hlavikou na pribjanie nieoho: zatka klinec do steny nr prnge* prnl (velk klinec) 2. p. klinek kling p. cing klinga p. cenga klingav, klinkav p. zvoniv klinick p. nemocnin klinika p. nemocnica klinka l . p cenga 2.p. klesa 1 klipka p. murka 1 klipkav p. blikav klip-klop p. klop klipsa, klipsa p. nunica, spona 1 kliovit p. ochan 2 klk p. chum klkn p. udrie 1 klkovat, klkovit p. chlpat klma p tucha kln p. klia kloaka p kanl 1 klobsa denrsky vrobok z pomletho al. posekanho msa naplnenho do tench riev klobska: den, varen klobsa, klobska * nr klbsa pekik (krtka klobsa s kskami slaniny): opeka pekiky kabanos (menej kvalitn klobsa) klobska p. klobsa klobk pokrvka hlavy z pevnejieho materilu, oby. so striekou: plsten klobk, zloi si klobk z hlavy hovor irk: nasadi si irk expr.: iak kalap hovor, tvrdiak (tvrd pnsky klobk) hovor. expr. t a j f k (R/us) hovor, tirolk (klobk s farebnou stuhou, pvodne z Tirolsk) zasiar kapin (starodvny ensk klobk): na hlave mala kapin (Kukun) cylinder (valcovit tvrd pnsky klobk) pin (polguovit tvrd ierny pnsky klobk) slamenk (slamen klobk) s o m b r e r o (klobk so irokou strechou) klofnsi p. sadn (si) I klochnif, klochti p. vari 1 klokan p. kengura klokoi (sa) p vrie 1 klokot vydvanie blnkavho zvuku pri tvoren bubln a pohybe hladiny: klokot vriacej vody; klokot potoka zurkot blnkot: zurkot, blnkot horskej bystriny * expr. f r f o t : J'rfot kae v hrnci pri varen expr. blbot: blbot riavy poet. zurk (Hviezdoslav) klokotat' I. vydva blnkav zvuk typick pri tvoren bubln, pri prden vody bubla dudla: voda v hrnci klokoe, buble, dule expr blbota blnka blnkota zura zurkota (o prde vody): potok blnk, zuri expr. ura urkota (o tenkom prde vody): z Jiae uri voda hukotat (o silnejom zvuku): vodopd hukoce * vrie klokoi (o vriacej vode) expr frfla frfota (o vriacej hustej tekutine): kaa J'rfle, frfoce 2. p. trilkova klokotav ktor klokoe, vydva zvuk ako teca al. vriaca voda bublav expr dudlav: klokotav, bublav, dudlav lieiv bahno zuriv zurkotav zried zurkotn expr blbotav: zuriv, zurkotav, zurkot-

kukati sa
mi bystrina: blbotav prd vody blnkav blnkotav expr urkotav (pravidelne a jemne klokotajci; blnkotajci): blnkav. blnkotav, urkotav jarek expr: pfachotav plechotav; hukotav: hukotav vodopd vriaci expr. f r f o t a v : stiahla zo sporka vriacu, frfotav kau klokta isti si. dezinfikova si sta a hrdlo pri optovnom vypan vzduchu z pc gargarizova hovor, gurglova vyplachova si vyplakova si (hrdlo): pri angne musel viac rz. denne klokta, gargarizova, vyplachova si sta kloktadlom klonit p. klopi kloni sa 1. vychy ova sa zo zkladnej polohy smerom dole nakla sa skla sa: obilie sa klon, nakla. skla k zemi zohna sa ohna sa /.ohba sa ohba sa (do oblka): zohna sa, aby vetko pozbieral n a h n a sa (nad niem): nahna sa nad kolskou zvaova sa zniova sa: tern sa zvauje, zniuje k moru chlit sa schyova sa (bli sa k istej hranici): slnko sa chli k zpadu; neos schyuje sa k veeru 2. pridva sa na stranu niekoho (v nzoroch a pod.) prikla sa: klon sa, prikla sa na protivnkovu stranu kni gravitova: gravitova k pravici klonka p klesa 1 klop napodobuje tup zvuk vznikajci pri nraze tvrdch predmetov, pri klopan; naznauje klopanie klap klep: klop. klop. klap. klap, podkoviky klopali o dlku: klep, klep, uieral klaivom po doske uk (napodobuje al. naznauje jemn klopanie): uk, uk. zaklopal na oblik cvak (napodobuje al. naznauje klopanie kovovch predmetov, zubov a pod.): cvak, zmka zapadla klap-klap klep-klep klop-klop klip-klop (napodobuje al. naznauje opakovan klopanie) klopa 1. p klepa 1.2 2. p. pulzova klopi obraca smerom dole kloni skla nakla (o oiach, o hlave): klop, skla hlavu (pri pomykove! skl p a t (o predmetoch): klop, sklpa sealo. vrchnk vea (o hlave): smutne veia hlavu klopka p klepa 1 - 3 klopn p. klepn 1. 2 klopot p. hrkot klopota p. staros' 1. nmaha kiopota p. klepa 1 klopotit', klopotit' sa p. drie sa 1 klub 1. p. spolonos 2 2. p. klubova klubovka p. stolika 1 klubova spoloensk miestnos na pestovanie zujmovej innosti al. spoloenskch stykov klub: s o klubovne, o klubu kucka p. klesa 1 kua p. kvoa 1 kuka l.p. skok 2.p. zkruta kukova p. vykrca sa 2 kov p rozhodujci 1. hlavn I kud p. sprv, ticho' 4 kukast p. kukat kukati sa kukato. so zkrutami sa rozprestiera po dke hadi sa krti sa: cesta, chodnk sa kukat.

kukato
hadi, krti pred nami vin sa ahal sa (so zkrutami): rieka sa v diake kukato vinie; cestika sa t ah medzi skalami p. aj krti sa 2 Mukalo tvoriac kuky, zkruty hadito hadovito hadovit: cesta sa kukato, hadito, hadovito vinie popri potoku hovor.: cikcak cik-cak cikcakovito cikcakovit expr. krivolako: steh veden cikcak, cikcakovito nadol; znakovan chodnk cikcakovito. krivolako stpal k vrcholu porov. aj kukat kukat utvrajci kuky, zkruty (op. rovn) /.ned. kukast expr krivolak: kukat, kukast, krivolak Iwrske chodnky hadit hadistv hadovit zhaden v Inovit /ried. krtav hadiv (krtiaci sa, vinci sa ako had): hadi t. vlnovit, krtlav pon cesta hovor cikcakov cikcakovit: cikcakov. cikcakovit iara serpentinov (s ostrmi zkrutami): serpentinov trasa meandrovitv (s meandrami, oby. o rieke): preli vysuenm meandrovitrn korytom potoka nerovn kriv: kriv ulica kukn si p upn si klus mierny cval, beh: bea klusom poklus hovor trap: pohnat koa do trapu klusat p. cvla klusom l . p behom I 2.p. cvalom ku, kuva p oba I ku sa, kuva sa 1. zobkom prera krupinu a tak sa dostva von (o vtkoch) vykva sa: kura sa kuje, vykva z vajca oba sa uba sa vyobva sa vydubva sa: vta sa dobe. dhe z vajca preobva sa predubva sa expr predobkva sa pred ubkv a sa prezobv a prezobkva sa pren expr vykka: mlad vykka z vajca 2. p. kli klzaka 1. vyhladen miesto, na ktorom sa d kza; kzanie (po ade a pod.) mkaka mykavka mykavica klzavica: urobili sme si kzaku, mkaku. mykavku: zamrzlo, bude dobr klzaka. mkaka, mykavka, mykavica 2. kontrukcia liabkovitho tvaru s hladkou plochou na spanie mkaka mykavka: klzaka, mkaka, mykavka na ihrisku, na kpalisku tobogan (klzaka v zbavnch parkoch) klzaky p. mkaky kl/.adlo p mkadlo klzk p vetro kza sa ahko sa pohybova po hladkom povrchu mka sa: kzat sa na koruliach: kza sa, mka sa po ade, na kzake sklza (sa) skzava (sa) zomykova sa zomykva sa (vyboova pritom z drhy, dostva sa na nenleit miesto): koles sa v blate ku, skzaj: l mu sklzaval. zomykoval sa mu z krku viez sa: vezie sa na chrbte dolu svahom * vozi sa: voz sa po zadku pomykova sa (pomaly, postupne sa kza): obru sa pomykuje niie klzavica p klzaka 1 klzav p klzk 1 klzisko adov plocha na koruovanie hovor ad: boj mustiev na ade

202
klzk 1. ktor m hladk, oby. aj vlhk povrch; spsobujci kzanie mykav klzav: klzk, mykav blatist chodnk: klzk, kzav plocha slizk (vlhk a klzk od slizu): slizk rybie telo 2. ktor je prehnane, ale neprimne mil, zdvoril (o loveku a jeho prejavoch) lisn pejor. slizk: tvr prezrdzala klzkho, lisnho loveka vtierav podlzav (ktor sa nasilu vnucuje, podlizuje): podlzav, vtierav povaha pejor serviln: seniln pochlebova 3. p neslun, hrub 2 kmsa expr. 1. prudko niem pohybova lomcova: vchrica kme, lomcuje stromami mykat klbal trhat expr. drma: myk, klbe, drme ho za kabt, za rukv expr kvka (aha za vlasy): kve dievau vlasy 2. prudkm pohybom odstraova nieo odniekia klba (oby. v chumoch): kmsa, klba ovocie zo stromu; klba trvu stha strhva trha driapat': strh, strhva, irh. driape aty z ranenho expr esat oesva (o vetre): vietor ee. oesva ihliie, uky z borovc * expr stat (trha, kosi vo velkom mnostve): Ssta trvu kmasn 1. porov. kmsa 2. p chyti 1 kme 1. (nerozvetven) as stromu, ktor nesie korunu: btav kme pe: doska z dubovho pa 2. p spoloenstvo 1 kmeov p zkladn kmet p starec kmn p zlodej, zbojnk 1 kmni p kradn kmit p zblesk 1 kmita (sa) 1. prudko sa pohybova v striedavom smere f>/ oscilova: zvaie na hodinch kmitalo vibrova chvie sa (v drobnch rchlych kmitoch): struna vibruje. chveje sa vlni sa (tvori drobn vlny): vzduch sa vlni 2. p blika 3. p miha sa 1 kmitav p. blikav, trasav 1 kmitoet poet kmitov za sekundu frekvencia kmotor p priate 1 kmotit sa, kmotrkova sa p priateli sa, spolova sa kmotrovat p anikova kaz lovek vykonvajci z povolania nboensk kony duchovn hovor, f a r r : katolcky kaz. uchovn; evanjelick farr cirk: duchov n pastier duchov n otec otec (oby. v osloven) kni. dupastier hovor zastar pnko: velebn pnko km; abb (katolcky duchovn bez kazskho radu. oby. vo franczskom, talianskom a pod. prostred) pter (rehon kaz) kurt (vojensk kaz): pon kurt pastor (protestantsk kaz) pop (pravoslvny kaz) rabn (idovsk duchovn) reverend (titul kaza v niektorch cirkvch) rec (kaz u pohanskch Slovanov) kazite p presbytrium kazova p. farri kazsk p duchovn 1 3 kastvo p klrus kan p achtin

203
knedle mne jedlo v guovitch tvaroch hovor, gule: slivkov, tvarohov knedle, gule expr. al. /drob. knedliky kniea l . p panovnk 2. p achtic 1 kniha 1. slovesn al. obrazov dielo vydan tlaou v samostatnom zvzku knika: vedeck, zbavn, detsk kniha, knika publikcia: nboensk publikcie brora (menia broovan kniha) monografia (vedeck kniha spracvajca jeden problm al. venovan jednej osobnosti) foliant (kniha velkho formtu) uebnica (kniha, z ktorej sa u): uebnica matematiky cviebnica (kniha s cvieniami): cviebnica hry na klavri pren. expr biblia (kniha vekej vnosti: objemn kniha): Sldkoviova Marna sa stala bibliou mldee hovor, expr bachant (vemi objemn kniha) hovor, expr alabachter (star, oby. pokoden kniha) 2.p zvzok 2 knihopis p. bibliografia knihoveda veda o knihch, kniniciach a bibliografii bibliolgia knihova p. kninica 2 knihovnika p. kninica 2 knihov nk pracovnk v kninici zastarv. hihliotekr knhtla p. tla I knhtlaiar p. tlaiar knhtlaiarstvo p. polygrafia knsa p. kva 1, kolsa I knsa sa pohybov a sa z boka na bok kolsa sa kva sa: na vlnch sa kne, kole, kve ln expr. kyvota sa: vo vetre sa kyvoc konre hojda sa expr kolemba sa (pri chdzi, na hojdake a pod.): ena sa hojd, kolemh v bokoch expr.: kyvka sa pokyvova sa pokvvkvasa (slabo sa knsa z boka na bok) pohojdva sa pokolenibva sa (mierne sa hojda) expr zivka: lavika sa zaala zivka expr. honta sa huka sa (na hojdake): eti sa v parku hontr'aj, hukaj opla sa expr. hompa sa comba sa combasa (ikula) holenga sa lengasa holenga holenga sa celemba sa celenga sa (o nieom visiacom): na pleci sa mu oplal, hompal plecniak; ruky sa mu combali, holengali pri tele; dlh suka sa jej bolen gala, celengala okolo nh: kosa mu bolengala na pleci kltil" sa (pri pohybe z boka na bok pada pod archou): stromy vo vetre sa kltili nr. kyna sa (Timrava) pren balansova: ruky mu balansovali pozd tela prehna sa: v bokoch sa pvabne prehna /ried prekyvova sa: v chdzi sa prekyvuje z boka na bok nesprv. kymca sa knsav p. kolsav 1 knika p kniha I kninica I. zbierka knh al. miestnos uren na tto zbierku: ustanovize na zhromaovanie a poiiavanie knh; budova al. priestory tejto ustanovizne kni?.. bibliotka: dopal si svoju kninicu, bibliotku; pozva niekoho do kninice, do bibliotky; mestsk, kltorn kninica, bibliotka hovor, prruka (prrun kninica) 2. skria na knihy /astar. knihova: uloi knihu do kninice, do knihovne knihovnika (polica na knihy) 3. p. edcia knokautovat" p porazi 1

koeficient
kua p. skua knuta p. korb koagulov a p. zrazi sa 3 kobaltov p. modr koberec p. pokrovec 1 kobka p. cela kobra tropick jedovat had okuliarnik koba sa p pada 1 kobyla samica koa: plemenn kobyla pejor. devla (chud al. star kobyla) kobylinec p vkal kockav P. kockovan kockovan ktor m vzorku s kockami, tvorekmi kockov zned kockav: kockovan, kockov, kockav l; kockov mantila (Timrava) krovan: krovan pnske sako pepitov hovor, neskl. pepita (majci vzorku s drobnmi kockami al. kosotvorcami): pepitov dmsky kostm, pepita aty tvorekovan tvorekov: kresli na tvorekovan, tvorekov papier hovor, zastarv.: tahlikov an tablikav tabl i k o v (F. Kr)

kockov p. kockovan kocr samec maky hypok. murko zned. mik (Kukun) kocrkovina p. zaostalos kocrkovsk p. obmedzen 1, malometiacky ko tvorkolesov vozidlo na dopravu osb ahan komi koiar: kryt ko. koiar zastar. hintov: dovies sa na hintove ekvip (prepychov ko so zprahom) kolimaha (v rozprvkach pardny ko) koendova p. besedova koiar l.p ko 2. p. kok kok vozk na prevanie malch det zastarv koiar: skladac kok, koiar korova p. vies 2 koi kto poha zprah pohoni koniar (kto poha konsk zprah) hist postilin (koi potovch vozov)
zastar. v o z a t a j (A. Bednr) zastar. V O / . n k ( j . Kr)

koka p. dieva 1 koovat" p. sahova sa : koovncky p. koovn koovnk kto men svoje sdlo, kto nem pevn obydlie nomd: njazdy koovnkov, nomdov koovn ktor prechdza z miesta na miesto, ktor asto men svoje sdlo: svediaci o tom (op. usadl) koovncky nomdsky sahovav: koovn, koovncke, nomske, sahovav kmene putovn: putovn tbor tlav tulcky (bez domova, bez trvalho obydlia) potuln hovor. expr. vandrovn (meniaci miesto psobenia, pobytu): tlav, potuln, vandrovn muzikant; potuln, vandrovn divadeln spolonos pren. expr.. asto pejor.: cignsky komediantsk cirkusantsk cirkuscky (koovn a nezvzn, neporiadny): viest cignsky, komediantsk. cirkuscky ivot p. aj pojazdn kdex p. zkonnk kodifikova p. uzkoni kdova zostavova poda kdu. prevdza do kdu ifrova (psa v ifrch): kdova, ifrova sprvy koeficient odb. spolon inite sinite: koeficient, sinite trenia

koexistencia
koexistencia p spoluitie kola p trhovkya koherentn p svisl 2 kohzny p sdrn koha p kala 1 koht p kohtik kohtik uzver vvodu kvapaliny al. plynu v potrub koht: vodovodn, plynov kohtik, koht: otvoril kohtik toka (kohtik, oby. na sude): pivo pretek tokou nr pi pa kohti sa p. hneva sa koch' p komn koclr p. nkyp kocha sa nachdza zubu, poteenie v nieom (oby. pri pohade na nieo) expr ps sa popsat sa fraz pst sa oami/pohadom: koch so v krse ievoa; pasie sa, popsa sa na jeho rozpakoch; pasie sa oami, pohadom na panorme mesta fraz. expr ps si/popsa si oi/pohad/zrak (na nieom, niekom) tei sa vychutnva (pri pohade, mylienke a pod. na nieo pekn, prjemn): teit sa pri pohade na zpad slnka, vychutnva zpad slnka: vychutnva pocit vazstva kni /astai luhovat sa ( Vajansk) koincidenn p /hodn kja p kabna kojenec spr\ doja koji l . p doji 2.p ti 1 koketa pejor. koketn ena koketka koketria snaha upta pozornos (oby. o ench) koketnos koketka p koketa koketnos p. koketria koketn p. vbiv, zvodn koketova npadne sa sprva s cieom vzbudi pozornos, obdiv (oby. druhho pohlavia): dieva koketuje s chlapcom flirtova (prejavova bostn zujem, oby. zo zbavy): r flirtuje s cudzinkami ihra sa pohrva sa hra sa (pri nezvznom vzbudzovan citov): ihr sa. pohrva sa s nm, ale nemysl to vne; hra sa. pohrva sa s prestavou krsnej dovolenky pri mori kokoi sa p. hneva sa kokta p zajaka sa koktavost' p. zajakavos koktav p jachtav kol 1. p okolo 1. 4. 5 2. p pri 3 kolaborcia p spoluprca kolaborant p. spolupracovnk kolaborovat p . spolupracova kolacionova p odshlasi I koaj p. tra I koajnica oceov ps prispsoben na nesenie a vedenie kolies vozidiel hovor, zastarv. na: kls koajnice, ny kolbit p zpasisko koldokola p. okolo 1. 3 koledova (si) p. iada 3 kolega p spolupracovnk kolegialita vzah a vedomie sdrnosti medzi kolegami kolegilnos: urobi nieo z kolegiality, z kolegilnos-

204
ti priateskos drunos sdrnos spolupatinost: pocit sdrnosti, spolupatrinosti kolegilnos p kolegialita kolegilny p priatesk kolgium p zbor 1. rada 2 kolekcia p. sbor I kolektv p skupina 2. drustvo 2 kolek ti vizova p. zospoloenti kolektvne 1. porov. kolektvny 2. p hromadne, spolu 1 kolektvny ktor sa tka kolektvu, ktor patr kolektvu (op individulny) spolon: kolektvne, spolon rieenie lohy; kolektvne, spolon zujmy (op. osobn, skromn) hromadn: hromadn ubytovanie, hromadn zjazd tmov skupinov: tmov, skupinov prca spoloensk (uren pre viac ud): spoloensk hry veobecn (tkajci sa viny al. vetkch): veobecn shlas kolembaka p kolska I. hojdaka kolemba p kolsa 1. kva 1 kolemba sa p knsa sa kolembav P kolsav 1 kolenaky p kaiaky kolenkova p prosi koleno 1 p ohyb I koleno : p genercia 1 koleso p kruh 1. 2 koliba p retaurcia' kolibri p mal 1 kolek p tipec I kolidova vzjomne si by na prekku (asovo) by v kolzii kri sa preka si: schdzka koliduje s prednkou; termny sa kria, prekaj si odporova si (by v rozpore): termny si oporuj koliesko p. krok 1 kolk pozdny rdovit predmet s rozlinm vyuitm: stanov kolk nr tek |vysi -t-| (kolk najm k viniom) tech slang tift: kltik kotva t prchytka (dut pomcka na upevovanie zvesnch skrutiek do steny) kolika p hnaka kolimaha p. ko kolnska p voavka kolsa I. pohybova z boka na bok al. zhora nadol hojda: kolsa iea v kolske, hojda syna na hojdake e*pr kolemba nar hta: kolemb, hta iea v nru uspvat expr ika bea (kolsa s cieom uspa) nr.expr honta* huka* hunkat (na hojdake) kvat knsa: vietor kva, knie konrmi stromov pohojdva (mierne hojda) expr hopka (zhora nadol): hopk na kolench iea oplat expr hompa holenga holenga comba celemba celen gat (niem, o vis"): opla nohami: hompa, holeng takou v ruke; iea utekalo a comblalo, celembalo rukami 2. by medzi dvoma krajnmi monosami, bodmi a pod., by nerozhodn vha tpa: kole, vhu. tpa medzi povinnosou a lskou km/.. v ajata 3. robi vkyvy pri pohybe; by menliv balansova: zvaie kole. balansuje; ceny kolu, balansuj pohybova sa (kolsa v istom rozpt): teploty sa pohybuj okolo nuly

205
kolsa sa p. knsa sa kolsav 1. ktor je sprevdzan kolsanm (o pohybe) hojdav knsav expr kolembav: kolsav, hojdav, knsav, kolembav plavba loou po rozbrenom mori kvav kltiv: kvav, kllivd chdza tackav potcav potkav (oby. o pohybe opitho al. maltneho, chorho loveka): priblioval sa laikovm. potcavm krokom tpav neist: preiel po lane tpavm, neistm krokom 2. ktor nem stlos, podlieha zmenm nestly: kolsav, nestla vkonnos portovca menliv premenliv vrtkav: menliv, premenliv poasie; vrtkav povaha vratk labiln neist (ahko zmeniten): vratk astie; vratk, labiln, neist vazstvo nepevn (op. pevn, stabiln): nepevn ceny potravn 3. ktor kole v nzoroch, presveden: nie ist, nevediaci sa rozhodn (o loveku); ktor o tom sved vhav nerozhodn: kolsav, nerozhodn vedci neist nepevn menliv premenliv: neist, nepevn, menliv nzor kolska 1. lko pre doja upraven na kolsanie: vyrezvan kolska zastarv. belov (dreven kolska): uloi iea o belova hojd (visiaca kolska, oby. uroben z plachty) hovor, kolembaka 2. p. domov 2, vlas 2 kolzia l . p rozpor, nezhoda 2.p. zrka I kolzny p kritick-' kolkty p kolk kolko 1. vyjadruje otzku zacielen na poet al. mnostvo: ako vea. ako mnoho expr kolkoe: Koko(e) vs pjde na vlet? kolk expr. kolke (ivotn muskho rodu): Kolk(e) sa prihlsili na zjazd? kolk expr kolke (neivotn muskho rodu. enskho a strednho rodu): Kok(e) z dievat boli na zbave? nr. kome 2. expr vo zvolacch vetch ukazuje na velk poet, na velk mnostvo expr.: kolkoe o oe: koko(e) sa len naakala; o(e) len toho u narozprval expi ako vea ako mnoho: koko, ako vea krvi u stratil expr. kolkoro (ukazuje na velk mnostvo a zrove na rozmanitos): kolkoro iat m doma nr kome 3. uvdza vedajiu prslovkov vetu miery nakoko: kad utekal, koko, nakoko vldal 4. p. hocikoko kolkokovek p. hocikoko kolkokrt vyjadruje otzku zacielen na poet (opakovanch) dejov: uvdza vzan vedajiu vetu kolko rz: Kokokrt ti to mm poveda?; uvidme, koko rz sa mu podar zvazi kolko rz p kolkokrt kolkoro p. kolko 2 kolkosi p. niekolko kolko-tolko p niekolko. mlo 1.2. trocha1 1.2 kolkoe p kolko 1. 2 kolk vyjadruje otzku zacielen na miesto v porad ktor ak: Kokho, ktorho je dnes? Kok, ak to m cenu? expr kolke ake ktore (zdraznen): Kolke, ake, ktore si skonil v sai? subt. kolkty

kombinova
kolke p. kolk kome p. kolko 1, 2 kolmica p. iara 1 kolmo 1. porov. zvisl, prieny 2. p. prudko 2, rovno 2 kolm p. zvisl, prieny 2 kolo 1 p. okolo 4, 5. pri 3 kolo : p kruh 1 kolobeh p. obeh kolokv ium p. schdzka 1 kolna 1. pochodov tvar vojska prd: kolny, prdy vojenskch ut 2. p. ra 1 kolonda p. stporadie kolnia krajina s politickou a hospodrskou zvislosou od istej mocnosti: zmorsk kolnie zastarv dava: niekdajie franczske davy dominium (v minulosti samosprvna as Britskho spoloenstva nrodov) kolonista kto osdlil ist neobvan miesta osadnk: panielski kolonisti, osadnci z Junej Ameriky osdlenec kolonizcia p. osdovanie kolonizova zauja neobvan miesto osdlit: obyvatestvo kolonizovalo, osdlilo spustnut zemie obsadit osadi: po vojne bolo treba o(b)sadi, kolonizova pohraniie zaudni /ried. zaudnati: zemie zaudnen iba v minulom storo kolnka p. rubrika I kolor p. arba 1 kolorit 1. vlastnos hmoty prejavujca sa prtomnosou viacerch arieb; arebn vypracovanie umeleckho diela farebnos farbitos pestroarebnos viacfarebnos rznoarebnos: kolorit, Jarbiios, pestrofarebnos rozkvitnutej lky; kolorit, farbitos. farebnos obrazu, skladby iv os svieos 2. p. charakter 2 kolos p. obor koloslne 1. porov. obrovsk, velkolep 2. porov. vynikajci 3. p. vemi koloslny 1. p. obrovsk, velkolep 2. p. vynikajci I kolota p. vri 2 koloto 1. zbavn zariadenie v podobe kruhovej kontrukcie so sedadlami, ktor sa to: povozi sa na kolotoi sub.it. ringlpl 2. p. zhon kolova pohybova sa v okruhu, v kruhu obiehal cirkulova: tlaivo koluje, obieha po vetkch redakcich; v tele koluje, cirkuluje krv bv v obehu (o peniazoch): v obehu s falon bankovky prdi (o krvi): prdi v om slovensk krv kolozub p. zub kolt p revolver koniandant. k o m a n d r , komandr p. velite I komando 1. p. velitestvo 2. p rozkaz komandovat' p. rozkazova kombincia p domnienka kombinaka p. kombin kombin sas enskej bielizne nosen pod atami hovor, kombinaka: hodvbne kombin, hodvbna kombinaka kombinova l.p. spojit 2.p. prema

komdia
komdia 1. humorn dramatick tvar veselohra: situan komdia, veselohra raka (hra s drsnou komikou): antick fraky vaudeville [vysl. vdvil] (komdia so spevmi a tancami) feria (vpravn komdia) 2. expr. nedstojn, nevne, falon konanie, smieny vjav expr. fraka: cel zpas bol komdiou, frakou expr.: cirkus divadlo teter komediant 1. p. herec 2. p pajc 2 komediantsk 1. p. divadeln 1 2. p. koovn komentr p. vklad, poznmka 2 komenttor kto nieo komentuje: televzny komenttor glostor komern, komercilny p. obchodn komta nebesk teleso s plynnm chvostom /astar. vlasatica komfort 1. p pohodlie, prepych 1 2. p. blahobyt komfortn p prepychov komickos p komika komick p. smieny I komik p vtipkr komika umenie vzbudzova smiech komickos smienos artovnos (op. tragika): komika, smienos situcie komn murovan thla kontrukcia na odvdzanie dymu al. spaln: tovrensk komn tech. dymnk kraj koch komisarit nzov radu vedenho komisrom: budova tohto radu komisrstvo: policajn komisarit, policajn komisrstvo komisrstvo p komisarit komisn l . p ttny 2. p stroh I, hrub 2 komitt p. upa komitt p. vbor I komnata p. izba komoda p skria komolil p plies 4 komora menia vedajia miestnos v dome. v byte, oby. na odkladanie potravn pajza: chladn, tmav komora, pajza; hromait zsoby v komore, v pajze komorn 1. ktor sa vyznauje jemnosou, citlivosou vo vraze, spracovan a pod. (oby. o umeleckej tvorbe): komorn povieka jemn intmny: jemn, intmne ladenie prbehu poetick lyrick: poetick, lyrick poviedkov film tich zvntornen (o umeleckom pednese a pod.): recittorov tich, zvntornen monolg; tich, zvntornen interpretcia 2. nie velk, nie npadn intmny prjemn: komorn, intmne, prijemn prostredie mal uzavret (nie verejn, obmedzen na ist okruh ud): mal, uzavret spolonos komtne 1. porov pohodln 1 . 2 2. p. vone 4 komtny p. pohodln 1,2 kompa ploch plavidlo na prevanie cez rieku prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze kompaktn p celistv I, sdrn, pevn 1 kompn p. priate I. partner kompnia p. skupina 2 k o m p a r a n , k o m p a r a t i s t i c k , k o m p a r a t v n y p. porovnvac komparzista p tatista kompatibiln p. zluiten

206
kompenzcia p. nhrada 1 kompenzova dva ako nhradu nieo tak, o m rovnak al. podobn hodnotu vyvaova: neikovnost kompenzuje, vyvauje vtipom vyrovnva nahrdza: kodu vyrovnvame, nahrdzame peniazmi kompetencia p. psobnos 2 kompetentne 1. porov. kompetentn 2. p. oprvnene 1 kompetentnos p. psobnos 2 kompetentn ktor m kompetenciu, prvomoc oprvnen: kompetentn pracovnk; je kompetentn, oprvnen rozhodovat o nieom prslun povolan (oprvnen, povinn al. spsobil vykonva ist innos): vec posdia prslun orgny, povolan osoby zodpovedn (ktor z hadiska svojej kompetencie dva zruku, ru za nieo): saova sa na zodpovednch miestach komplementrny p doplnkov komplet' p sbor 1, zostava komple l.p. cel 1. pln I 2. p. celkom 1, plne kompletizova urobi kompletnm, urobi z nieoho celok skompletizova doplni: (s)kompletizova, doplni obedov spravu kompletne 1. porov. cel, pln 2. p. celkom 1, plne kompletn p cel 1. pln I komplex 1. sbor pocitov ovplyvujcich sprvanie loveka: komplex menejcennosti subt mindrk: mal mindrky 2. p. sbor I komplexne 1. porov celkov, pln 2. p shrnne komplexn p celkov, pln 1 komplic p. partner komplikovan p zloit, ak 3 komplikova porov. zaplies 4 kompliment p lichtka komplot p. vzbura komponent p. zloka, as komponista p skladate komponova dva vznik dielu, najm umeleckmu sklada (oby. hudobn diela): komponuje, sklad opery a symfnie tvori: postavu tvoril, komponoval ako tragick zostavova: vstavu zostavoval z diel sasnch grafikov kni/ osnva (mylienkovo rozvrhova): romn osnval f polstoronom zbere kompost p. hnojivo kompostova p hnoji kompt p. zavranina kompozcia 1. p. skladba I 2. p. zloenie kompozitum p. zloenina koniprdova p podlizova sa komprimova porov stlai kompromisncky p. stupiv kompromisnk pejor. kto upa od svojich zsad, kto ahko pristupuje na kompromis zried slupivec bezzsadovec: znmy politick kompromisnk. slupivec. bezzsadovec oportunista (oby. politik) kompromisn p stupiv kompromitova sa p blamova sa komputer p pota 2 komunlny ktor je v prvomoci obc al. miest obecn miestny mestsk: komunlne, obecn, miestne,

207
mestsk voby; komunlne, obecn, miestne, mestsk sluby komunikan l . p dopravn 2. p dorozumievac komunikatvny 1. p dorozumievac 2. p zhovoriv, spoloensk 3. prstupn 3 komunik p sprva1 komunikova 1. nadvzova s niekm spojenie, oby. prostrednctvom rei dorozumieva sa by v spojen: komunikujeme, dorozumievame sa. sme v spojen telefonicky P aj hovori 2. p. oznmi I komunita p. spoloenstvo I komutan, komutatvny p. zameniten I koacina konsk mso hovor konina koacinec p vkal koak liehov npoj vyroben destilciou vna vnovica brandy: gruznsky koak, gruznske brandy konanie spsob vykonvania nieoho a vystupovania pri tom ponanie: mdre, rozvne konanie, ponanie sprvanie: jeho sprvanie nebolo prve najvhodnejie hovor, podnik: je to nebezpen podnik konr vrastok kmea, ktor je sasou koruny stromu vetva haluz: spodn konre, vetvy, haluze stromu; odrezot such vetvy, haluze drk (odlomen konr zbaven vetviiek a lstia): bukov drk rzga (such konr) expr chahina (odlomen konr): ohnat sa chabinou km; ratoles (men konr): ratolest z brezy expr vetvica ( Podjavonnsk) nr Sne (Timrava) konrist p koat kona 1. spsobova, e sa ist zmer spa, zaobera sa innosou vykonva robi: kon, vykonva, rob iba svoju povinnost; kon, rob bez rozumu uskutooval realizova (napa skutkom): o si zaumienil, zaal uskutoova, realizoval arch. ini: in dobr skutky postupova pokraova pona si (pri uvdzan spsobu konania istej innosti): postupovali, ponali si rozvne, no energicky; postupovali, konali poda plnu; pokraova podlo stanovench princpov 2. stara sa o zskanie, uskutonenie nieoho radnm postupom vybavova si vykonva si: vybavuje, kon, vykonva si pas zariaova si: vetko si zariauje, kon osobne konat sa stva sa skutkom by uskutoova sa realizovat sa: preteky sa konaj, s, uskutouj sa za dadivho poasia: predstavenie sa nerealizovalo * robi sa dia sa (iba v 3. os.): deje sa, roh sa im krivda prebiehal (v ase): rozhovor prebiehal pokojne odbavovat sa zasiar odbvat sa (o istom kone): svadba sa konala, odbavovala na radnici expr. mlie sa: o sa tam melie? koncentrcia 1. mnostvo jednotlivin v istej meranej jednotke hustota: koncentrcia, hustota roztoku 2. p. sstredenie koncentrk hovor koncentran tbor Mjht. lger (najm v nemeckom prostred) gulag (v sovietskom prostred) koncentrick p sstredn koncentrovanos p sstredenie koncentrovan 1. p pozorn I. sstreden 1, 2, napt 1 2. p zhusten 1

koni sa
koncentrova p sstredi 1.2, zhusti koncepcia 1. ucelen sstava nzorov, spsob nazerania chpanie: koncepcia, chpanie slovenskch dejn kni.: ponmanie poatie: mat jednotn ponmanie, poatie 2. spsob chpania nieoho osnova: reijn koncepcia. osnova * pln rozvrh: urbanistick pln, rozvrh kni; koncept: ma vlastn koncept rieenia 3. p. poatie koncept 1. prv spracovanie istho textu nrt: koncept. nrt prednky, sanosti 2. p. koncepcia 2. pln 2 konceptulny p. pojmov koncertova l.p. hra I 2.p. plaka koncesia p oprvnenie I koncil p schdzka I konciliantn p znanliv, zmierliv koncipient p uchdza koncipova vychdza z istej zkladnej mylienky (napr. pri realizcii umeleckho al. vedeckho diela) osnovat': autor koncipoval, osnoval svoj romn realisticky kni ponma chpa: nvrh sdliska koncipovan, ponman, chpan v slade s prrodnm okolm konczny p. strun, zhusten 2 koncom vyjadruje as pri konci istho asovho seku na konci ku koncu: koncom tda pjdu do Tatier; na konci vyuovania rozdala zoity; ku koncu mesiaca sa otepl koncovka p koniec I koncov p. posledn 1 kona vyjadruje priestor nachdzajci sa v blzkosti konca nejakho priestoru al. predmetu pri konci: kona dvora rstla star lipa: pri konci poa tiekol mal potik popri konci: prebehol popri konci lesa
zned. p o k o n a (vanmer, Krmry)

konatina odb. provit vbeky tela lnkonocov a stavovcov sliace na pohyb d expi hnt: povystiera si hnty konek 1. p hrot 2. p odrezok koniar p vrchol 1 konina p kraj' 2 konisto p ostro 2. picato konist p ostr 2. picat koni privdza nieo do konca, robi nieomu koniec dokonieva dokonovat ukonova: tdium konil, okonoval, ukonoval tohto roku; prcu sme dokonievali s vyptm sl zakonova zavrova: prednku zakonoval, zavroval vzvou vetkm prtomnm dov rova (dosahova koniec nieoho): tohto roku dovruje pdesiatku uzatvra uzavieral km zakuova: uzatvra, zakuova diskusiu, prejav. re; uzaviera ty hovor finiova (usilova sa so zvenm silm urobi nieo naas): finiuj so stavbou dorbal (koni robotu): stavbu u dorbaj koni sa bli sa ku koncu ma koniec prestva: zbava sa kon, m koniec o polnoci; kvasenie sa kon, pomaly prestva zakonieva sa zavrovat sa dokonieva sa dokonova sa: vvin sa zakonuje, dokonieva uzatvra sa uzaviera sa kni zakuova sa: ivotn kapitola sa uzatvra, zakuu-

konito
je prechdza zanika mizn: hnevy u prechdzaj. zanikaj, mizn ustvat utchal povoova (o poveternostnch javoch): brka prestva, utcha: dd povouje konito p ostro 2, Spicato konit p ostr 2. picat kondenzova 1. zvi hustotu /.hustit : kondenzovan mlieko koncentrova zahusti: koncentroval. zahusti avu 2. urobi kvapalnm skvapalni kondcia p stav' I kondolenn p sstrastn kondolova da niekomu najavo spoluas pri umret blzkeho loveka vyslovi sstras prejavi sstras kondukt p sprievod I konduktor p sprievodca I konduktorka p sprievodkya I konene 1. p nakoniec 2 2. p teda 1 3. p. u 5 konenk vvod hrubho reva odb rektum zadok hrub rit: najradej by sa mu stril do zadku, do riti konen 1. ktor je na konci (op. zaiaton, poiaton): konen cie. vsledok vsledn ekon finlny: konen, vsledn hodnota; vsledn, finlny produkt celkov: konen, celkov hodnotenie portovca * posledn ostatn (ktor ete zostva na koniec, po ktorom u nieje dal): vystpi na poslednej zastvke: posledn, ostatn fza procesu 2. ktor je vopred ohranien v trvan, pote, rozmeroch a pod.. ktor m koniec ohranien obmedzen km/ limitov an: konen, ohranien priestor (op. nekonen); obmedzen, limitovan poet lenov radu 3. ktor' u nemono zmeni, posledn platn definitvny (op predben): to je konen, definitvne stanovisko. rozhodnutie trval stly (op doasn, provizrny): trval, stla platnos neodvolaten nemenn: neodvolaten, nemenn rozsudok konfedercia p spolonos 2 konfekn hromadne vyroben v tovrni (o obleen) hovor, hotov: konfekn, hotov aty sriov: sriov vrobky konferencia l.p. schdzka 1 2. p. spolonos 2 konfesia p viera 2 konfesijn, konfesionlny p. nboensk konfident p udava konfikcia zobratie v prospech ttu, radn odatie zhabanie: konfikcia, zhabanie majetku, pdy rekv ircia: rekvircia potravn, obytka hovor rekviraka konfiskovat p haba 1; skonfikova konflikt p spor I, zrka 2. 3 konfliktn, konfliktov p napt 2 konformistick p. jednotn 2 konformn p jednotn 2. rovnak konfrontcia p spor I. zrka 2. 3 konfrontova p porovna konfundova p. mias konfzia p. zmtok 2 konf/ny p zmten I konglomert p zmes, zlepenina 1 kongregcia p spolonos 2

208
kongres 1. p. schdzka I 2. p spolonos 2 kongruencia p zhoda 1 kongruenn, kongruentn p zhodn koniar 1. p koi, povoznk 2. p pastier koniare p staja knick p. kueovit kona p rieb konek p. zuba 1 konidr p n koniec 1. posledn priestorov al. asov fza nieoho (op zaiatok): horn koniec dediny, koniec prestvky k r a j : na kraji sveta zver: zver bsne: bolo to v zvere przdnin zakonenie skonenie: do skonenia sveta sklonok /.ned sklon: na sklonku tda: na sklone svojich dn koncovka (koncov fza al. as nieoho): koncovka achovej lry: koncovka kbla posledok: vydra do posledku ostatok: prs na ostatok expr chvost: chvost radu /astar pokon (Jese sk) /astar ukonenie: ukonenie slov (tr) happy end (angl.) (astn koniec): film sa kon happy endom hovor expr amen: prs na amen 2. p smr I. znik, skaza 3. p. hotovo koniec koncom, koniec koncov p nakoniec 2 konina l . p koacina 2.p sprostos 2, tranina konjugcia p asovanie konkva p vypuklina konkludova p domnieva sa konklzia p zver 2 konkretizova p uskutoni, zvecni konkrtno p. skutonos konkrtny p . skuton 1. urit I. adresn konkubn p druh I konkubna p druka konkurencia l . p sa 2.p konkurent konkurent kto niekomu konkuruje hovor konkurencia: ma v niekom konkurenta, konkurenciu konkurovat p. speri konkurz 1. p . sa 2. p. padok koov a p. pracova I. robi 1. drie konsenzus p zhoda 1. dohoda 1 konsk p vemi konsolidova uvies do poriadku (pomery, vzahy a pod.) stabilizova upevni ustlit: situciu sa usiluj konsolidova, stabilizova: politick moc treba upevni konsonancia p. harmnia I konsonann p ubozvun, harmonick konsonant p. spoluhlska konsonantn p. ubozvun, harmonick konspekt p prehad 2 konkolr p spoluiak konpircia p vzbura konpiran, konpiratvne 1. porov sprisahaneck, podvratn 2. p. tajne konpiran, konpiratvny p. sprisahaneck I. podvratn konpirtor p vzbrenec kontantn p stly 1 kontatova poznvacm procesom si uvedomi: poznan oznmi zisti: na mieste kontatoval, zistil smrt spozorova zbada pobada (nadobudn vedo-

209
most o nieom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobodala. e sa zmenil vimn si prs na nieo postrehn objavi (asto mimochodom spozna): vimol si, objavil sirotu peaz zastarv ustlit : usdlil, e jedlo je vborn poveda kni riec (poznan slovne vyjadri): na zaver kontatoval, povedal, e zmer konferencie sa splnil p. aj zisti konsternovat' p mias kontitcia 1. p stava 2. p. kontrukcia, zloenie kontituova p. ustanovi 2 kontituoval sa p utvori sa. tvori sa kontitutvny p. zkladn, podstatn 1 kontrukcia nosn as. nosn sstava nieoho kostra: kontrukcia, kostra mosta skelet: betnov skelet stavby kontitcia (stavba tela): lovek slabej kontrukcie. kontitcie rm (kontrukcia, do ktorej sa nieo vsdza, ktor nieo upevuje, napna): rm bicykla zastat sstav (Vajansk) kontruktvny p tvoriv, podnetn kontruova 1. porov zostroji, zloi 2 2. p vyma kont p uzol 2 kontakt p styk 1 kontaktovat sa p spja sa 2 kontaminova I. lingv. al. in. spoji dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov skril zmiea: kontaminovan. skren vzby; zmiea vznamy slov 2. p . infikova kontemplatvny p hbav, rozjmav kontemplova p rozjma, prema kontes;i p. achtin kontext p. svislos kontinent p. svetadiel kontinentlny p. vntrozemsk kontinulny p neprestajn, plynul, svisl I kontinuita p. svislos kontinuitn p neprestajn, plynul, svisl I konto p. et 2 kontrabas najv slikov hudobn nstroj s hlbokm tnovm rozsahom basa: hrot na kontrabase, base hovor, zasiar bar hora IKaliniak) kontrabasista hudobnk hrajci na kontrabase basista kontradikcia p protireenie kontrahovat' sa p. zmrati sa 2 kontrakt p. zmluva kontrarevolun p. spiatoncky kontrast pln nepodobnost, odlinos vlastnost protiklad: povahov kontrast, protikla opak: opak pravdy je lo protikladnos protichodnos: protikladnos. protichodnos zujmov zasiar protiva (Let/) pren protipl: je protiplom svojho brata P aj protireenie kontrastne 1. porot protikladn 2. p opane 2 kontrastn p protikladn kontrastovat psobi protikladne by v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ou v protiklade odra sa (ako protiklad): na tmavom pozad sa odra bled tvr kontrapion innos zacielen proti cudzej pioni protipion

konzervatvny
kontrola 1. zisovanie nleitost: kontrola akosti vrobkov revzia: revzia tov previerka: previerka pracoviska inpekcia: vykona inpekciu prehliadka (dkladn prezretie): coln preliliaka inventra (innos, ktorou sa k istmu dtumu zisuje skuton stav hospodrskych prostriedkov v porovnan so stavom v tovnch zpisoch): mesan inventra dozor dohad (pozorovanie zaisujce dodriavanie predpisov, noriem a pod.): stavebn dozor, prsny lekrsky oha zastar vizita v izitcia vizitrka
(Kukun) d o h l i a d k a (Vajansk)

2. hovor kontroln orgn rev zia: zajtra pre kontrola. revzia inpekcia: aka inpekciu zasiar vizita kontrolr p inpektor kontrolova vykonva kontrolu, dozor nad niem robi kontrolu: kontroloval dochzku zamestnancov; rob kontrolu tov dozera robil dozor dohliadal (dva pozor na innos niekoho, stav nieoho): dozer na poriadok, dohliada na deti rev idova prehliada (dkladne prezera, robi revziu): revidova faktry; na hranici nm prehliadali, kontrolovali batoinu preverova (dkladne skma): preverovali vetky daje; treba preveril akosi vrobkov hovor, zasiar vizitova (Bodick) monitorova (kontrolova monitorom): monitorova ovzduie kontrova 1. p prisvieda 2. p protirei 1 kontroverzia p. spor 1 kontroverzn p protireiv, protikladn kontra p iara I, obrys I kontrova sa p. rta sa konvencia l.p. zvyk, formalita 1 2.p zmluva, dohoda I konv encionlny p tradin, formlny 1, vit konvenn 1. porov. tradin, formlny, vit 2. p. zvyajne konvenn p tradin, formlny I. vit konvenova p vyhovova konvergencia odb postupn zbliovanie (op divergencia) zbiehavos konvergentn odb. smerujci k sebe. vzjomne sa pribliujci. zbliujci (op divergentn) zbiehav (op rozbiehav): konvergentn, zbiehav iary; konvergentn, zbiehav smer. vvoj konvertita p obrtenec konvertova p obrti sa 3 konverzcia p rozhovor konverzan p hovorov konverzia p zmena I konverzova p. rozprva sa. besedova konvexn p. vypukl konvikt p internt konvoj p. rad I konzekv encia p. dsledok, nsledok konzekventne 1. porov dsledn, nekompromisn, dkladn 2. p. prsne 2 konzekventn p dsledn, nekompromisn, dkladn konzerva p plechovica konzervatvny 1. ktor sa pridriava tradcie, repektuje overen, zauvan zsady, spsoby, poriadky a pod.: svediaci o tom tradicionalistick: konzenatvna. tradicionalistick koncepcia, orientcia prav i-

konzervovat
cov prav iiarsky prav (o politickom smere): pravicov, praviiarska struna: pruv chylku hnutiu 2. ktor je mlo prstupn zmenm, asto aj zaujat proti pokroku, vetkmu novmu, modernmu: svediaci o tom tradin tradicionalistick nemodern: konzervatvny, tradin, nemodern postoj zastaran staromdny oby. pejor staromilsk (ktor vyiel / nu'xly): zastaran, staromdne nzory na manelstvo: staromdni, staromilski rodiia merav neprun nedvin stpnut kni; ustrnut strnul skostnaten expr fapkovsk (ktor nie je schopn alieho vvinu, neprijmajci zmeny, ni nov): merav, neprun, nedvin, stpnut myslenie: byt obklopen ustrnutm, strnulm, skostntenm prostredm nepokrokov (op. pokrokov) neprogresvny (op progresvny) spiatoncky reakn reakcionrsky (odmietajci nov. presadzujci nvrat k starm, prekonanm poriadkom, oby. v politickej, nzorovej a |xxl. oblasti): nepokrokov, neprogresvne, spiatonicke. reakn sily. vrstvy konzervova rozlinou pravou udra sviee, neporuen. pouiteln a pod.: konzervovanie krvi zavra (konzervova sterilizovanm. varenm): zavra erene, mso naklada (konzervova v roztoku): naklau zeleninu do octu kvasi (konzervova psobenm mikroorganizmov): kvasi kapustu p r e p a r o v a (odborne trvalo upravova): preparova drevo, kou konzlium p rada 2, zbor 1 konzistencia p sdrnos konzistentn p. sdrn, tuh I. pevn I konzola p nosnk konzul p zstupca 2 konzult p zastupitestvo konzultant p poradca konzultova p diskutova konzum l.p. spotreba 2.p drustvo 1 konzument p zkaznk konzumentsk p spotrebitesk konzumn p. spotrebn, jedl konzumova p jes 1, pi 1 konzumpcia p spotreba koopercia p spoluprca kooperativ p drustvo I kooperova p. spolupracova koordinta p sradnica koordinova p. zladi kop uvedenie (lopty) do pohybu al. usmernenie dermi nohy: pokutov kop odkop (odrazenie kopnutm): odkop lopty vkop (uvedenie lopty do hry): vkop od brny kopa I . naven mnostvo nieoho hromada: kopa, hromada piesku, hnoja hba kopec hroba: lir'ba kamenia sts hovor ts ts expr stoh (nieo naukladan do vkv): sts polien, ts, ts knh 2. expr velk mnostvo nieoho expr hromada hba: kopa. hromadu, hbu peaz; kopa. hromadu, hbu det hf (neusporiadan via skupina ud al. zvierat): hf iakov, hf rb masa: masy itateov dav: davy ud na uliciach zstup: zstupy emontruntov kde: kde vtkov, del hovor, halda: haldy

210 smet hovor more: more ludi, more sz hovor regiment: regimenty divkov hovor. expr. f r a : fru nvtevnkov hovor, expr : hrza hrza: hrzu, hrzu vojakov; hrza, hrza papieru hovor. expr. sila: sila ud hovor, expr rko: rko kac expr hora: hora starost subt. kopec: kopec trpenia expr. zplava zaha: zplava, zahu uteencov expr vagn: vagn rei expr milin: miliny nezamestnanch expr. roj: roj kolkov expr stoh: stoh spisov expr hra: hra chulanov (Kuel) expr vodopd: vodopd slov expr vrch: vrch knh (Tatarka) expr.. oby . pejor tlupa: tlupa tudentov phi inflcia: inflcia sluhov subt. spsta: spsia uteencov 3. p. vea kopaniiar p laznk kopat 1. motykou al. inm nstrojom obraca pdu a tak ju spracva rova (rom): kope, ruje zhradu kypri skyprovt (robi zem kyprou): kypr, skvpruje zem pred vsadbou stromekov ryt: stle ryje v zhrade okopva (kypri pdu okolo rastln a zrove zbavova kultrne rastliny buriny): okopva zemiaky, repu 2. p. hbi 3. p dobva 4. p kazi 1 kopcom p. vrchovato, dovrchu I kopcova ponohosp naha zem okolo rastln kopit ohha: kopcuje, obhu kukuricu, zemiaky kopcovito p vrchovato kopcovit 1. pokryt kopcami, vyveninami, horami (op. rovinat, ninat) vrchovit vrchovat: kopcovit, vrchovit, vrchovat kraj pahorkovit pahorkat (s malmi vyveninami, pahorkami): prechzali pahorkovit. pahorkat sek cesty briekat briekov it zned brehovit: briekat, briekovit. brehovit pozemky hornat zvlnen vlnit: hornat, zvlnen, vlnit tern (op rovn) 2. p. vrchovat 1. 2 kopek p kopec 1 kopec 1. vyven miesto v terne: diake vidie kopce vyvenina: vyvenina s rozhadom vok vftek kopek: vyjs na vok, vtek, kopek pahorok (nzky kopec) pahrbok (Vajansk) nvrie: na nvr stoj zmok vrie: vystpi na vrie (Tatarka) vyvenisko (Figuli) chopok: chopok zarasten materinou dkou h r b (Ondrejov) zastar. brdo (skalnat kopec) km vina: na vine sa belie sneh kni. chlm (Jesensk) 2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3 kpia 1. nieo nepvodn vytvoren napodobnenm originlu: kpiu obrazu napodobnenina napodobenina: napodobneninu, napodobenina drahokamov falzifikt (napodobnenina vydvan za originl): falzifikt listiny plagit (napodobnenina al. doslovn odpis cudzieho diela bez udania predlohy: dielo, ktor takto vzniklo): vedeck plagit; plagit obrazu imitcia: imitcia koe reprodukcia: jeho romny s iba reproduk iou skutonosti 2. al exemplr pvodnho textu, obrazu a pod. zskan mechanicky al. rozmnoovacou technikou: kpia dokladu odpis druhopis (kpia pvodnho textu): odpis, druhopis lnku prieklep (kpia na psacom

211 stroji): napsal list s prieklepom priepis (kpia uroben na psacom stroji al. rukou) fotokpia (fotograficky zhotoven kpia) reprodukcia (kpia obrazu): Bazovskho kpia, reprodukcia kopija star bodn zbra v podobe bodka na dlhej rke hist. pika koprovac uren, sliaci na koprovanie: koprovacie prace rozmnoovac (uren na strojov koprovanie. rozmnoovanie tlav a pod.): nov typy koprovacch. rozmnoovacch strojov hovor, indigov: koprovac. indigov papier xeroxov (o papieri, stroji) koprova 1. zhotovova kpiu robi kpiu: koprujeme plny; robia kpiu mapy prekresova (znova poda predlohy, cez indigo a pod. kresli): prekresuj obrazy xeroxova (zhotovova kpiu xeroxom) 2. robi poda vzoru niekoho, nieoho napodobova: kopruje, napodobuje znmeho spevka expr opiit sa (bezducho): opi sa po nej v obliekan plagi/ova (robi poda predlohy, ale ju neuvies): plagizuje obrazy imitovat (vedome zdrazova podobnos s niem): imitova hlas, podpis niekoho prebera (prispsobova sa vzoru, aby vznikla podobnos): preber uiteove spsoby kopisto p vrchovato kopi p hromadi kopi sa p hromadi sa kopito p vrchovato kopit, kopisty p vrchovat 2 kopn l .p streli2 2.p. vyhna I, vyhodi2 kopn p hol 2 kopov p vyzveda, udava kopca sa p va sa I kopcnu. koprcn sa p spadn I kopa sa p va sa I kopulovat' p spja sa I kopulovit p pologuovit korb p lo 1. 2 korle nhrdelnk / korlov hovor, grantky: kad de m in korle, graiutky koralovoerven p erven koralov P erven korb nstroj na bitie upleten z remienkov al. prtov s rukovou al. na krtkom dradle: zbi psa korbom ila: dosia ilou ibk ibaka (ozdoben korb ibaov) nr bkovec (remenn korb): zasvial bkovec (R/us) nr Vhr (Krasko) hovor expr. zastarv: virgas virg (Kukun. Hviezdoslav) zastai nahajka nagajka (Jesensk. Jgc) kni knuta (korb na vykonvanie telesnch trestov) korhova p bi 2 korule portov ninie na kzanie po ade: naostril zatupen korule hovor, zastarv kanadkv kanady halifaxky kord p aba kordista p ermiar korekcia p oprava korektn l . p sprvny 2. p. slun 1 korektra p oprava korelcia kni. v zjomn vzah svzanos: korelcia, svzanos medzi jednotlivcom a spolonosou

kormti
korelovanos usv ztnenos: korelcia, korelovanos. usvzanenos pojmov korelan, korelatvny p. svzan korelovanos p korelcia kore p zklad 2 korenat p korenist korenen P korenist korenie p korenina korenina prsada dodvajca jedlu vrazn chu a vu korenie: korenina, korenie o omok korenisto 1. porov. korenist 2. P. ostro 3 korenist ktor vou, chuou a pod. pripomna korenie koenit korenat zned korenn: korenist, koenit lesn vzduch; korea t, korenn va zeme * korenen (ktor obsahuje vea korenia): korenen jedlo ostr tipav (drdiaci uch. chu. zrak): ostr va chrenu; ostr, tipav gul pikantn (iba o chuti): pikantn omka koenit' 1 1. ma zapusten korene ma korene: strom koren, m korene hlboko v zemi 2. km; ma svoj zaiatok ma pvod pochdza pochodit: jeho zlozvyk koren, m pvo v etstve, pochod ete z detstva kni tkvie spov a v zie (by nsledkom nieoho): nevedomos tkvie, vz v ich biede pramenit : neistota pramen z chudoby pa-n kotvi (ma zklad v nieom): kad jeho in kotvil v domcej tradcii koenit' 2 pridvanm korenia upravova chu nieoho okoreova: koren, okoreuje jedlo pren osa soli prisa (oivova, spestrova prejav a pod. niem): osla svoju re vtipmi korenito I . porov. korenist 2. p. ostro 3 koenit p korenist korenn p. korenist korepetcia p. ncvik korepondenn p. psomn korepondent p. spravodajca I korepondova l . p psa si 2.p. zodpoveda 2 korepondujci p. zhodn korhe p. alkoholik, opilec korhei p pi 2 korhestvo p alkoholizmus koridor p. chodba korienkar p zelinkr, bylinkr korigova p. opravi 2 koris dobyt al. ulpen vec. uloven zviera: vojnov koris trofej (vazn koris zskan v boji al. na poovake): poovncka trofej lovok (uloven zviera) lov kni lup (Jg) pren expr skalp (v minulosti trolej Indinov) obe: sup sa vrhol na svoju obe koistit l . p ai'2 2. p kradn koristncky, koristn p vbojn, dobyvan, lpen korit sa p klaa sa 2 kormidelnk p. vodca kormidlo mechanizmus, ktorm sa uruje smer vozidla: lodn kormidlo volant (kormidlo na niektorch motorovch vozidlch): otoi volant subt riadidl (na bicykli, motocykli) kormidlova p. vies 2 kormti p skuova, porov. zarmti

kormti sa
kormti sa p smti kormtliv P smutn, alostn 1 korodova p hrdza viet 1 korzny p hrdzav 1 korporcia p spoloenstvo 1 korporatvne p spolu I korporatvny p hromadn, spolon I korpuleneia, korpulentnos p. tunota korpulentn p tun 1 korpus 1. p telo 2. p zbor 2. sbor 1. 2 korte p. agittor korteova p agitova koruna I. ozdoba hlavy ako odznak hodnosti: krovsk koruna tiara (slvnostn pokrvka hlavy ppea v podobe trojitej koruny) 2. p. tt korunka l.p. fermta 2. p elenka korunn p hlavn 1 korunova p. dokoni, zakoni korupciu p platkrstvo korupnicky p korupn korupnctvo p platkrstvo korupnk p platkr korupn svisiaci s korupciou, podplcanm, platkami a pod. oplatkov: korupn, plakovafra platkorupnick krsky korupnicky: platkrske, spsoby koryfej p vodca korytr vrobca kort b r d r koryto 1. prirodzene vyhben tvar v terne, ktorm pretek vodn tok: rieka zmenila koryto rieisko (koryto rieky): vymlet rieisko 2 . via podlhovast dreven ndoba pouvan v domcnosti: koryto na obranie svine ab (kontrukcia tvaru koryta sliaca na odvdzanie al. privdzanie kvapaln al. inho materilu): odtokov, nsypov ab korzr p zbojnk 1 korzet ltka upraven na stiahnutie tela v drieku a cez bokv: nosit korzet nurovaka /astar mder (sas dmskej bielizne na stiahnutie drieku) korzo miesto prechdzok promenda: kpen korzo. kpen promenda korzova p prechdza sa koskovit. koskov p polmesiacovit koat p smr 2 kosatec zhradn rastlina s fialovmi al. ltmi kvetmi iris kosec lovek, ktor' kos. oby. rune nec: zrna vyli kosci, enci na pole kosienok p mldza kosli p viaza I koslka p uzol 1 kosisko p dradlo kosi kosou oddeova nadzemn asti rastliny; takto nieo zbavova porastu: kosi trvu, jame; kosi lku a (tka sa najm obilnn): a penicu; kombajny vyli na pole a vyka vyna (oby. koskom): vynali, vykali vetky medze; vyka trvu pri plote ohka obna (kosi dookola): obkali lku una (po astiach, po troche): uinamedze

212
kosmat p chlpat kosmo, koso p ikmo, bokom 3 kosodlnik geom. nepravideln kosohl rovnobenk, ktor m dva ostr a dva tup uhly romboid kosom p. ikmo, bokom 3 kosotvorec geom. pravideln kosohl rovnobenk s rovnako dlhmi stranami rombus kost p. strava 1. jedlo 1. 2 kos 1. pevn tkanivo sliace ako nosn as tela stavovcov al. ako ochrann kryt dleitch orgnov expr kotia: ohrza kosti, kotiale 2. p. dieva 1 kostliv p kostnat, chud kostnat ktor m vrazn, siln kosti zned. kostliv: kostnat lovek; ma kostnat, kostliv ruky pren hranat: hranat tvr nr. expr sukovit p aj chud kostol sakrlna budova: farsk kostol chrm (v kostol): gotick chrm dm (biskupsk sdeln kostol): koick dm katedrla (biskupsk sdeln kostol): barokov katerla bazilika (kostol s neprnym potom lod): Bazilika sv. Petra v Rme svtya (budova uren na nboensk obrady): kresansk svtya kaplnka (men kostol bez vlastnej farskej sprvy): kaplnka v poli zned kaplica: zmock kapiica (Jg) modlitebnica modliteba (budova al. miestnos na vykonvanie modlitieb) Bo dom dom modlitby svtostnok (Figuli) sobor (pravoslvny kostol) synagga (idovsk kostol) meita damija (mohamednsky kostol) kostoln p. sviaton kostra 1. sbor vetkch kost v tele stavovcov tvoriaci zklad telesnej stavby skelet: udsk, zvieracia kostra; udsk, zvierac skelet 2. p. kontrukcia 3. p. osnova kostrbat 1. z ktorho nepravidelne vynievaj rozlin asti, ktor psob neusporiadane (oby. o poraste, vlasoch a pod.): kra po kostrbatom strnisku nerovn kriv (krivo upraven, pokosen a pod.): nerovn, kriv trvnik nr kostrubat (Hviezdoslav) expr kutrav (o vlasoch) zjeen strapat neuesan rozstrapaten postrapaten rozchlpen: zjeen vlasy; strapat oboie; neuesan, rozstrapaten hlava; postrapaten, rozchlpen braa neuhladen: neuhladen es 2. psobiaci dojmom nedokonalosti, rozkolsanosti, nevyvenosti a pod. nevybrsen nevycibren: kostrbat, nevybrsen, nevycibren tl expr arbav akopdny: arbav, akopdny preklad (op hladk) nedokonal neforemn: rozprval nedokonalou. neforemnou anglitinou expr trbav km> toporn pren. hranat: trbav vere, rmy; toporn, hranat vety nehfadn nevypsan (o psme, oby. pri nerozvinutej, malej zrunosti) kriv (op rovn): v zoite mu poletovali kriv psmenk kostr zakonenie chrbtice trt (kostr zvierat, najm hydiny) hovor.expr. biskup (kostr hydiny) kostrnka p stopka kostrubat p kostrbat 1 kostm p aty

213
kos p. ikm koat ktor m bohato a iroko rozbiehajce vetvy (oby. o drevinch, rastlinch a pod.); bohato lenen rozvetven rozkonren rozkoaten rozrasten: park s koatmi, rozvetvenmi stromami; rozkonren, rozkoaten koruny konrist: konrist lipa vetevnat vetvist ramenit ranienist ker, kern p ist 3 kok p k kotia p. kos 1 kotova porov. ochutna kotova 2 p. st2 kotovka p degustcia koterec p kutica koti sa 1. privdza na svet mlat (o samiciach niektorch cicavcov): maka, suka sa kot rodi: potkme samiky asto rodia vrha (o samiciach niektorch cicavcov) bahnit sa nr. jahni sa (o ovci): ovca sa kot, bahn p. aj rodi 1 2. prichdza na svet (o niektorch mlatch): maence, myi sa kotia liahnu sa: ovce, tece sa kotia, liahnu rodi.sa: kadorone sa nm rodia tence kotkodka p. rapota 1 kotleta 1. reze z kar al. krkoviky rebierko: bravov kotleta, bravov rebierko 2. p. bokom brada kotlina P. dolina kotn p breziv kotol 1. vek kovov ndoba na varenie, oby. priamo nad ohom: meden kotol; kotol strednho krenia vark (varn kotol) 2. p . brucho kotrba p hlava I kotrhanec p kot kotrbnat p. tvrdohlav kotrmelec p. kot kot 1. pravideln okrhly tvar: kot syra disk (portov ninie v tvare kota al. tanierovit sas strojov): hod diskom; brsny disk puk (tvrd ploch kot pouvan v adovom hokeji): vhodi puk medzi hokejky hrov 2. p. kdol kouha p samopank kot cvik. pri ktorom sa otajce sa telo dotka podloky plecami kotrmelec: robi kotle, kotrmelce
expr. k o t r b a n e c

k
rozeraven elezo ostri (kovanm robi ostrm): ostri, ku kosu pokva: klaivom pokva kosk tepa(oby. ozdobne vytka): tepat'kov, mree 2. pripevova podkovu na kopyto koa podkva: kova. ku. podkva koa kovohutnctvo p. hutnctvo kovovoleskl p. leskl koza p. stojan kozacina kozie mso kozina kozacina (kozacie mso) kozina p kozacina kozacina p. kozacina kozlk vyven sedadlo na voze pre pohonia /astar bak: vysadn na kozlk, bak kozmick p. vesmrny kozmonaut astnk kozmickho letu (pomenovanie sa pouva poda rutiny) astronaut (pomenovanie sa pouva poda anglitiny): prv sovietski kozmonauti; americk astronauti vystpili na mesiaci kozmonautika odbor zaoberajci sa vskumom kozmickch letov, vvojom a stavbou kozmickch telies astronautika kozmopolita prvrenec kozmopolitizmu svetooban kozmopolitizmus mylienkov smer preferujci nadnrodn a nadttne hodnoty a zujmy svetoobianstvo kozmos P. svet I, vesmr kozol p. stoh 1 kozub otvoren ohnisko stavebne upraven na vykurovanie miestnost subt. krb: zakri v kozube, v krbe koa 1. spracovan povrchov pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej koe; kniha viazan v koi /.astar. reme: reme na imy use (vyroben surov koa) agrn hovor agrn (jemne spracovan koa s hrboatm povrchom) evr (kozacia koa) 2. p. povlak I kok p kabt koen p odmeran 1, neprirodzen 2 koiar p garbiar koiarstvo p. garbiarstvo koka l.p. povlak 1 2.p. upa1 koova porov. omietnu koovit p pevn 1 koovka p. omietka kouch 1. kouinov al. kouinou podit kabt: bizamov kouch hua guba (v udovom odeve kabt z kouiny) uba (dlh von kouinov kabt bez rukvov): ovia uba zastarv. bunda: zababui sa do bundy 2. p kouina, srs kouina koa s porastom chlpov vypracovan iba na spodnej strane: golier z kouiny kouch srs: meved m hust kouch, hust srs zastar. grzno kounk odbornk na spracovanie koun a na zhotovovanie kouchov zastar.: hlun kunier grznr kl hrubia r na jednom konci zahroten: zatlc kl do zeme nr. tek [vysl. -t-] (kl najm k viniom) kla p opa k 1. domce zviera pouvan na ahanie al. jazdenie: an, dostihov k tto (k v rozprvkach, pren. bujn k) expr paripa (bujn, pekn k): kone ako

kota p. ga kotlka p. cievka kotva p. kolk kotvi p. koreni 2 kov nepriehadn, oby. pevn a leskl, dobre tvrna ltka vodiaca teplo a elektrinu odb metl: tavi kov, metl; oliatky z kovu, z metlu kova p. vyha kovanie kovan sas nieoho okovanie okutie: kovanie, okovanie. okutie na dvere kova, ku 1. dermi spracva kov: kova, ku elezo, oce* vyklepvat klepa: klaivom vyklepv, klepe

kra
paripy ah (an k) pejo pejko (k hnedej srsti, cxpi k vbec) ime (k bielej srsti, expr k vbec) belko (k belavej srsti) hnedk (k hnedej srsti) havran (k iernej srsti) gatan (k gatanovej srsti) sivko sivk (k sivej srsti) ako (k plavej srsti) vrank vranec vranko (k iernej srsti): pr bujnch vrankov, vrancov fukso (k ltej al. tehlovej farby) hovor, plavk plavko (k plavej srsti) hovor, grok (k bledej srsti s tmavmi okrhlymi Skvrnami) expr hrivko (k s peknou hrivou) hucul (horsk k) lipican (plemeno teplokrvnho koa) a r a b (arabsk k) hovor, tajerk (an k pochdzajci zo tajerska) kalika (k s telesnou chybou) pejor.: mrina mrcina mitrha devla (star, chud k) 2. p stojan 3. p jazdec 2 4. p hlupk kra, krka p. upa1 krkovit P stvrdnut krnatie pokrva sa krou, stva sa tvrdm ako kra kravie krkavie: pda na slnku krnatela, kravela * tvrdn: chlieb zaal tvrdn, kravie lek vpenatie* kaicifikova: tepny vpenatej.krnatej kamenie petrifikova (stva sa tvrdm ako kame) krnat. krovit p stvrdnut k ndoba upleten z prtia al. inho materilu kok: nkupn k. kok oplka (prten, oby. ovlny k na nosenie krmu a pod.): oplka zemiakov kroa (k. ktor' na chrbte nosili vandrovn remeselnci a podomov obchodnci): sklenrska kroa k r . k, k r r p kr kr napodobuje zvuk. ktor- vydvaj vrany, sliepky a pod. kr-kr kr k k r r : nad poom bolo pou sam kr. kr. kr. krr kv (zvuk. ktor' vydvaj vrany, aby a pod.): vrany kvkali: kv. kv krabica p. katua I kra p s 1. smerova I Kran p Vianoce krde neoprvnen privlastnenie si cudzieho majetku: dopusti sa krdee lpe (nsiln odatie cudzej veci): trestn in lpee kni*. lup (Jesensk) oslab, odcudzenie zlodejstvo hovor, expr zlodejina rozkrdanie: rozmohla sa zlodejina svtokrde (krde al. znesvtenie posvtnej veci) hovor expr zbojstvo: jeho neestn postup mono poklada za zbojstvo kradmo p ukradomky. tajne, nepozorovane, porov. aj kradm kradm roben ukradomky, nenpadne, potajme zakrdav prikrdav: zaula iesi kradm, zakrdav. prikrav kroky nenpadn nepozorovan: priblioval sa nenpadnmi, nepozorovanmi pohybmi tajn: pozoroval ju kradmm, tajnm pohadom skrvan utajovan zastarv pokradm: skrvan, utajovan bozky; skrvan, utajovan, pokradm hra kradn neoprvnene si prisvojova, dopa sa krdee odcudzova: kradn, odcudzuj z poa rodu okrda expr odiera zdiera (krdeou pripravova niekoho o peniaze, o majetok): okrda kupujcich pren expr klba: klbal zkaznkov rozkrda (postupne si prisvojova z cudzieho majetku): podni-

214
ku rozkrdali siastky hovor kmni expr. potahovat': potahuje, o me zbja lpi lpei hovor, zbojniit (prepada a nsilm bra): zbja, lpi po nociach kni? koistit: vo vojne mnoh lpili, koistili kradn sa expr potichu, ukradomky. nebadane sa pohybova expr zakrda sa: kradne sa, zakrda sa poza domy expr prikrda sa (ukradomky sa pribliova): prikra sa k nm potme expr. odkrda sa (ukradomky odchdza): potichu sa okra pre expr plazi sa (prikren k zemi): plaz sa ku dverm kni. ldi sa: ldi sa za dievaom krado p zlodej krge p golier krahn p. mrzn 2 krach 1 p. padok, pd I krach 2 p. prask krachn p. stroskota 2. upadn I kraj 1 1. miesto najviac vzdialen od stredu o k r a j pokraj: zastavi sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa koniec: na kraji, na konci mesta * zaiatok: preberieme to pekne od kraja, od zaiatku krajnica (ps tvoriaci okraj cesty): spevnen krajnice vozovky 2. ohranien as zemskho povrchu: lesnat kraj krajina: rodn krajina * prroda (von kraj mimo udskch obydl): s na prechdzku o prrody zemie: chrnen zemie oblas: vinrska oblast okolie nr okolica: v celom kraji, okol, v celej okolie i nenjde lepiu nevestu pda: rodn pa konina: neobvan koniny kt: odahl kt kni. regin vidiek (kraj mimo mesta. oby. hlavnho): bva na vidieku 3. p. vlas kraj 2 l . p nakraj I 2.p skraja 2 krjadlo p. erieslo k r a j a n lovek pochdzajci z toho istho mesta, kraja, ttu rodk: krajania, rodci c Ameriky, rok zo iliny * zastarv spolllodk zastar. zemko (Jesensk) zasiar srodk (Hurban) km skmeovec (prslunk kmea, nroda vo vzahu k ostatnm prslunkom) zastar. Splemeiink kultty) k r j a ostrm nstrojom oddeova asti z nieoho (oby. pri potrav inch): krja zemiaky na kocky, krja chlieb reza (oby. tvrdiu ltku, zriedkavejie potraviny): reza drevo, slamu, plech; salmu ree, krja na tenk kolieska odkrajova ukrajova odezvat (ksok z nieoho): okrajuje si z chleba, ukrajuje si kol, orezva si z msa. (zo) slaninky kra (krja na kolieska): kria zeleninu hovor, expr fakli: fakli krajec za krajcom krajrka odbornka na zhotovovanie odevov zastar evkya (Timrava) ika (ena. ktor ije. zova. oby. v sriovej vrobe) krajec ploch ksok odkrojenho chleba okruch: natrie krajec, okruch chleba maslom vrec: vrec chleba (Rzusov-Mait&ov) expr oval (velk krajec) nr falat * smida smidka expr. okrutek (tenk ksok chleba) kni skyva (kus chleba): s do sveta za skyvou chleba (za zrobkom) krajina l . p kraj'2 2. p tt 3. p krajinka krajinka obraz, malba istho kraja krajina: vstava krajiniek, krajn krajinomalba

215
krajnica p. kraj' I krajnos p. extrm 1 krajn 1. ktor sa vymyk normlnym, benm okolnostiam. stavom, prejavom: svediaci o krajnosti extrmny extrmistick: krajn, extrmne, extrmistick nzory, poiadavky prehnan prepiaty (krajn v miere, intenzite): prehnan cit. prepiata zkost hranin medzn medznkov zlomov (ktor je na hranici, rozmedz, oby. benho, normlneho stavu): hranin, medzn situcia prahov: prahov ho 2. p maximlny krajov p oblastn krka vydva zvuky kr. kr: vrany hlasno krkali * krkoit (o sliepkach): sliepky na vore krkorili, krkali krkav p krekav kr p panovnk krlik 1 p. zajac 1 krlik' p margarta kraova p panova 1, vldnu I krovi p. princ krovn p. dma 1 krovsk 1. P vynikajci I. vysok 2. bohat 2 2. p. dstojn 2 krovstvo p tt krm l . p obchod 2 2. p daromnica I kramri p obchodova krama p. skoba kranipus p ert krmy p mentrucia krpat p. kropi krsa vlastnos toho. o je pekn, krsne: ensk krsa pnci krsota peknota: dcra krsoty (Sldkovu*) ndhera (nezvyajn krsa): nhera prrody velkolepost: vekolepos chrmu malebnos: malebnos krajiny roztomilos ladnos: ladnos tvarov pvab pvabnos: pvab dievaa: pvabnos dedinskch domekov pralivos kni? chvatnos velebnos: chvatnos obrazu, velebnos hr umnos drienos kni.: vzhadnos arokrsnos krsavec pekn, krsny mu: vychren krsavec hovor.: fek tramk: za mlaa bol velk fek hovor.: elegn vihk (npadne obleen mu) pardnik (mu, ktor sa rd pardi) krsavica pekn, krsna ena krska: zvodn, pyn krsavica, krska hovor.: feanda tramanda poei. krsota (Figuli) expr krsotinka (Urbnek) pardnica (npadne upraven ena) krska P. krsavica krsny 1. udskmi zmyslami al. intelektom vnman ako vemi pekn ndhern: krsne, nhern vlasy; to s vetko len krsne, nhern iely velkolep ohromujci (krsny na pohad, ptajci zrak): uvidel vekolep, ohromujcu prron scenriu; velkolep, ohromujce divadlo prekrsny prendhern kni. arokrsny (nevslovne krsny) poet.: divokrsny sedmokrsiiv: dostvala prekrsne, prendhern listy; prekrsny, prendhern. arokrsny perk pvabn km spanil (vyznaujci sa jemnou krsou): pvabn,

krtko
spanil zjav pekn: pekn dua, pekn spomienky roztomil expr /astar. rozmil rozkon expr uteen preuteen (krsny svojou milotou, pvabom a bezprostrednosou): roztomil, rozmil diea; rozkon starenka, uteen pr bezn poet lep by: bezn, by zvuk harfy malebn (vyvolvajci pocit krsna harmniou zvukov, farieb al. tvarov): malebn prroda oarujci expr arovn kni. okzujci kzeln (ktor- oar svojou krsou): oarujci, arovn veer; okzujca, kzeln meldia expr rajsk nebesk anjelsk (oby. o zvuku, speve, hudbe) poet elyzejsk det al. expr aan: aami bbika podmaniv podmaujci (neodolatene krsny): podmaniv, podmaujci hlas spevka iariv oslniv oslujci (iarivo krsny): iariv, oslniv smev: oslujca tvr skvel asn km. chvatn (krsou vzbudzujci as): asn, chvatn obraz expr. perozkon: prerozkon vhad pren expr. rozprv kov prikrsny (prli krsny) 2. p. vynikajci 1. vysok 2, velk 1. dobr 3 krasokoruliarstvo koruovanie so portovmi a umeleckmi prvkami krasokoruovanie krasokoruov anie p krasokoruliarstvo krasopis p. kaligrafia krasopisec p kaligra krasorenenie p krasorenctvo krasorenctvo hovorenie kvetnatou, ale oby. bezobsanou reou: nemal r krasorenctvo hovor., oby. pejor. krasorenenie pren. pejor deklamcia krasorenk kto m zubu v krasorenctve pren. pejor. deklamtor krsota l.p. krsa 2.p krsavica krsotinka p. krsavica krlit robi peknm, krsnym, krajm skrova okralovat: krli, skruje si tvr rom: vnuci skruj. okruj ivot starm rodiom zdobi ozdobova (robi peknm pomocou ozdoby: robi vznamnm): zdobi obrus vivkou, ozdobova byt kvetmi: zdobia, ozdobuj ho vyznamenania pikrlovat prizdobova (menmi pravami): prikruje izbu zvesmi p a r d i t cifrovat strojit" expr. fintit" frndi frndoli (pekne upravova, najm obleenie): pardi. stroji nevestu perlovm nhrdelnkom; cifruje, fint si aty vivkou kni ornamentalizova krt p nsobilka krti robi kratm skracova: krti, skracuje synovi kabt; pri vslovnosti skracuje lh hlsky zmenova (robi menm o do dky al. menm vbec): zmenuje rukvy; zmenili nm prmie zostruova (robi kratm, strunejm): pre nedostatok asu prednate! vklad zostruuje krtko 1. s malm dkovm rozmerom, na mal dku (op. dlho) nakrtko (op. nadlho): m krtko, nakrtko ostrihan vlasy expr.: kratuko kratunko kratulinko kratuko: kratuko, kratu(li)nko zastihla do ltky expr.: nakratuko nakratulinko n a k r a t u n k o nakratuko: nakratuko uit suka prikrtko (prli, vemi krtko): prikrtko narezan dosky 2. na krtky asov sek. krtky as. na krtky as (op. dlho) nakrtko (op nadlho): krtko, nakrtko si

krtkodob
zdriemol tesne: priiel krtko, tesne pred smou chvu chvku nachvu nachvflku,ps . na chvu, na chvilku: chvu, nachvku ns zdral expr kratuko kratunko kratulinko kratuko: kratuko sa ponoril pod hladinu expr.: nakratuko nakratunko nakratulinko nakratuko: nakratunko vyla z miestnosti expr: chvoku chvilinku nachvoku nachvlinku: chvoku, nachvoku sa jej zdalo, e vid matku nedlho (pomerne krtko): uite zaal skal nedlho po zvonen* prikrtko (prli, vemi krtko): do zimy je prikrtko, aby stihol postavit strechu fraz na skok: zastavili sa tu iba na skok 3, obsahujc iba podstatn asti, sporne v slovnom vyjadren (op obrne) nakrtko skrtka: krtko, nakrtko, skrtka opsal cel situciu strune: strune porozprvala, o sa jej stalo lakonicky sene: lakonicky, sene odpovedal na otzky expr. kratuko kratunko kratulinko * kratuko: kratuko vyrozprvala svoj prbeh fraz. v kocke: v kocke nartol svoje predstavy j a d r n e (krtko a vstine): jadrne podan uivo stroho sucho (krtko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky krtkodob p krtky I krtkozrak p nepredvdav krtky 1. ktor m mal rozmer v dke, ase, rozsahu (op. dlh): krtke vlasy, krtke nohavice nedlh (priestorovo al. asovo krtky): nedlh stl. nedlh chva mal: mal prestvka hovor, neskl. mini (oby. o dke enskch iat; op. maxi): mda je opt mini krtkodob (ktor trv krtko): krtkodob pobyt cudzine * prikrtky (prli krtky): dostal prikrtky as na rozmyslenie dohadn: spln sa to v dohadnom ase chvilkov momentlny momentn zasiar. momentnny (trvajci vemi krtko): bola to len chv kov znmos; momentlna, momentmi rozpomienka letm poet. plach: bol to len letm, plach sen pren. expr. ibenin: dostali ibenin termn na splnenie lohy jadrn (krtky a vstin): jadrn re lakonick sen (krtky a stroh): lakonick, sen vety strun (op. podrobn): strun slovnk, prehad
expr zastar o b k r a t n expr kratuk kratuk

216
s vbekom uahujcim liatie dbn dbnok: hlinen krah, dbn, dbnok; s s dbnom po vno amfora (antick krah s dvoma uchami) krpa k r p k a : krpa, krpka kyslho mlieka kri p hva kri sa 1. ma sklon tvori nepravideln zhyby expr krkva sa hva sa hvi sa: ltka sa kr, hve. krkve v rati sa mrati sa mrti sa nr hrdi sa (sahova sa do vrsok): tvr sa mu vrat, mrat, mrti o nevle veri sa skrca sa krivi sa (dostva sa do polohy ako pri krten, zvjan): papier, dyha sa veri, kriv; kr sa od bolesti 2. (o polohe tela) by ohnut hrbi sa hrbatit sa: kr sa. hrb sa nad knihami; hrbat sa pri robote nahrbova sa prihrbova sa (trocha sa hrbi) ohna sa ohbat sa /.ohbat sa /.hba sa: ohnal sa pod akm bremenom skla sa 3. by. sedie v prikrenej polohe prika sa: od strachu sa pred otcom kr expr krepisa (Rzus) by uupen chli sa kvoa upie expr upi sa kvaa kua drepie (by v polohe s plne zohnutmi kolenami): up, kvo pri zbieran pendlkov zried.: ukasa tlisa: pren domce sa ukrcaj, tlia k sebe krma p hostinec k r m r p hostinsk krmov p. hrub 2. drsn 2 kovit p silen, neprirodzen 2 kde p. kopa 2. zstup 2. dav krecia p. dielo krean, kreatvny p tvoriv kreatra p. bytos I, lovek 1 kredenc p. skria kredit l.p. ver 2. p dvera, viera I krdo p presvedenie, zsada krehk 1. ktor sa ahko lme. rozbja; ktor je mlo odoln voi fyzickej sile: mlo pevn nepevn (op. pevn) rozbitn (op. nerozbitn): krehk, nepevn materil: krehk, rozbitn sklo lmav odb fragiln: lmav nechty, fragiln kosti drobiv (ktor sa drob): drobiv peivo jemn: sprava z jemnho porcelnu chrumkav chrupkav (o peive): chrumkav, chrupkav kol expr. krehuk krehunk krehulink 2. ktor je telesne slab (o loveku) neodoln chlostiv hkliv: krehk, neodoln, chlostiv, hkliv organizmus slab (op. siln): slab starec expr. cintav: cintav iea expr. krehuk krehunk krehulink (plne, vemi krehk) 3. vyznaujci sa jemnosou j e m n : krehk, jemn prca; krehk, jemn kvietok tly km subtlny terick: tla, subtlna tvr; subtlny perk; terick bytos pren expr. sklenkov: krehk, sklenkov krska citliv tlocitn jemnocitn: citliv, tlocitn, jemnocitn dua zraniten zried. raniten expr.: krehuk krehunk krehulink krehn p. mrzn 2 krehuk, krehunk, krehulink p krehk 1-3 krecht sprv, hroba krechtova sprv hrohova

kratunk kratulink (vemi krtky) 2. p slab 2. zl 2 kratochva p zbava I kratuko, kratunko, kratulinko, kratuko p krtko 1-3 kratuk, kratunk. kratulink, kratuk p. krtky I kravl p. lomoz kravata ozdobn stuha nosen ako doplnok ku koeli zastarv viazanku: hodvbna kravata, viazanka; uviaza si kravatu, viazanku kraviar p pastier kravn, krav iare p. staja kravina p tranina, sprostos 2 kravinec p. vkal krb p. kozub krba p ga, va I krbasa p pada 1, va sa 1 krah ndoba s uchom, so zenm hrdlom a oby.

217
krm p. okrem 1, 2 krm 1. polotuh ltka na istenie, roztierame a pod. pasta: krm, pasia na istenie zubnej protzy; vyleti topnky krmom, pastou hovor zasiar. box (krm na topnky) 2. npl do peiva plnka: okoldov krm, okoldov plnka o torty kreme p. okrem 1. 2 kreme nerast vynikajci tvrdosou odh. kvarc krme p krmovnk kremiitan chem. anorganick zlenina kyslinka kremiitho silikt kremobyajn p neobyajn krmovat' hovor, dva na nieo krm s cieom udriavania v dobrom stave natiera: po pran si krmuje, natiera ruky zastarv. boxova (dva krm na topnky): boxuje si imy hovor, zastar. v i x o v a

krikl
vyvreskova vyvreskva vrea: reval, vrieskal na ns z plnho hrla; opice vreali expr.: krieka krea (krekavo kria) expr. ziapa (zlostne, nahnevane) pejor.: jaa baa bliakat vybakova vybakva (neprjemne al. ako zviera): jaal o hrzy; Nebliakaj na ma! expr.: zavja ujkat rya rua (ahavo): ryala o bolesti expr. teka brecha (zlostne): ustavine na seba tekali expr.: hulka hua hka (neprjemne): hulka, hka na eli expr. hrmie (kria hromovm hlasom) expr.: hartusi hartui (znepokojova krikom) nr.: harmanti hveat hriaka herbeova 2. p bi sa 2 krie p htina, krovie krdeln p. bon 1 krdlo I. lietac stroj vtkov al. hmyzu poet. al. kni. peru (oby. pren.): vzna sa na krlach, perutiach tby 2. bon as vej budovy trakt: zadn krdlo zmku, zan trakt zmku 3. p. zves 4. p. tonk 2 5. p klavr kriedov p biely kriesi privdza k ivotu oivova: kriesia, oivuj utopenho budi prebdza (nieo zanedban, zabudnut): buia, prebdzaj u mladch estetick, nrodn ctenie aktualizova (robi aktulnym): kriesi, aktualizuje zabudnut hru krge p pohr 1 krik siln, prenikav, ostr zvuk vydvan ivmi tvormi: krik det, ranench vresk vreskot (prenikav zvierac hlas. expr. udsk krik): vresk opc; vresk, vreskot zabvajcich sa rev (mohutn zvierac hlas, expr udsk krik): rev levov; rev pijanov krek krekot (ostr, prenikav hrdeln zvuk. expr. udsk krik): krek, krekot iab; krek dieaa ryk rykot (hlasn ahav zvuky. expr. udsk krik): ryk, rykot zveri; vazn ryk, rykot expr. j a k o t : jakot iakov na kolskom
dvore hovor, expr t a r t a s (Vajansk) expr. v s k o t (preni-

krmovnk lstkov krmov peivo hovor krme krmov p lt krenkova sa p. trpi sa 1 kreolsk p. tmav 1. hned kreovat' p. utvori 1, tvori I krepi p. tancova kreprova p. hyn 1 krepi sa p. kri sa 3 krepko 1. porov. ikovn, iv, svin 2. p. rezko 1 krepk p ikovn 1, iv 3, svin krep p. hlpy 1, sprost 1 kresa 1. sekerou al. dltom opracva tesa otesva okresva: kresa, tesa, okresva, otesva drevo, mramor cxpi kreska (jemne kresa) vykresva vytesva (opracvanm pomocou dlta, sekery zhotovova): vykresdva, vytesva sochu z kamea; vytesva, kree meno o kamea 2. trenm vyvolva iskry vykresva roznecova: kresa, vykresva. roznecova (ociekou) ohe 3. p. cifrovat' 2 4. p. hrei 2 5. p. cibri kresba 1. nieo zobrazen iarami: kresba ceruzou ilustrcia (kresba svisiaca s textom): ilustrcia etskej knihy obrzok (menia kresba) perokresba (kresba uroben perom) 2. p opis' kreska p. cifrovat' 2, kresa 1 kresli p rta kreslo p. stolika 1 kretn p hlupk kretnsky p. hlpy I. sprost 1 krhla p. kanva krchav 1. p. zmrzaen 2. p neikovn I kriaina p krovie, htina kriak p ker kriata sa p. liez 1 kria 1. vydva hlasn, prenikav hlas. zvuk (o ivch tvoroch, najm o uoch) vola (nieo pritom oznamova): ; diaky na ns kriia, volaj krka (Tatarka. Timrava) robi krik: deti na dvore kriia, robia krik vykrikova vy krka vyvolva (s prestvkami): ete dlho za nami vykrikovali, vyvolvali pokrikova zried pokikat (preruovane): pokrikova na hrov expr reva vyrevova vyrevva vrieska

kav vysok zvuky): z dvora sa ozval vskot poet. vysk expr.: h a r a v a r a h u r h a j huriavk (prelnajce sa zvuky): bolo pou haravaru, prenikav hurhaj pokrik (preruovan, slab krik): radostn pokrik divkov na tadine p. aj lomoz krk p ker krka p. kria 1 krikav 1. ktor upta pozornos, zrak svojou vraznosou, kontrastom, netradinosou a pod., ktor si nemono nevimn npadn ostr: krikav, npadn obleenie; krikav, npan, ostr rozdiely expr.: div divok blzniv ialen pren. e x p r : besn zriv revav (oby. o farbch): mala na sebe kostm divch, divokch, blznivch, zrivch, rvovch farieb; klobk krikavej, revavej ervenej farby fraz. expr. do o bijci privek prlin (vemi npadn): o o bijce, privek, prlin neostatky pejor. jarmon (krikav a bezcenn): jarmon aky 2. p prenikav 1 krikl p. krekfi

kriminl
kriminl p vznica kriminalita pchanie trestnch inov zloinnos: zloinnost mladistvch stpa kriminlnik p. zloinec kriminlny p trestn kripel p mrzk, invalid kriste, kristepane 1. p. beda 2. p. boe. preboha kritov p. ist 3, priezran 1 kritrium miera, poda ktorej sa nieo posudzuje meradlo: kritrium, meradlo vkonnosti, krsy: subjektvne kritrium, meradlo hadisko (vchodisko posudzovania): oborn hadisko zrete: uplatni estetick zrete kritick' ktor sa vyznauje objektvnosou, triezvym uvaovanm; ktor poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. nieoho (o loveku a jeho prejavoch; op. nekritick) sdny: naastie je to kritick, sdny lovek objektvny (op neobjektvny): kritick, objektvny pozorovate, postoj nepriazniv zporn negatvny (op. priazniv, kladn, pozitvny): kritick, nepriazniv ohlas na knihu: zporn, negatvna recenzia polemick (majci charakter ostrej kritiky): polemick re, polemick charakter diskurzvny: diskurzvne tanie, diskurzvny itate (op. naivn) neshlasn odmietav: ozwli sa aj neshlasn, odmietav hlasy kritick 2 ktor o nieom rozhodne; v ktorom o nieo ide: ktor sa vyznauje zvanosou, dleitosou rozhodujci osudn: kritick, rozhodujci okamih: bola to preho osudn chva kalamit n v havarijn kolzny krzov (signalizujci akosti, ohrozenie, zhorenie nieoho): kalamitn. havarijn situcia: krzov pomery neprjemn: dosta sa do neprjemnho postavenia nebezpen hroziv hovor, expr bled (kritick s nznakom zlho konca, ohrozenia ivota a pod.): stav pacienta je kritick, nebezpen, hroziv: je to s nm bled ak vny zl: prekona ak, vne obdobie: i v zlch asoch hovor, expr.: naklonen nahnut: je to nahnut kritik kto nieo odborne posudzuje, hodnot posudzovate: nestrann kritik, posuzovate recenzent (oby. kritik umeleckho al. vedeckho diela): divadeln kritik, recenzent lektor: lektor uebnice oponent (kto posudzuje vedeck al. odborn prcu) /.ned. hodnotitel': honotite bsne pren. expr havk (nekodn al. zlomysen kritik) kritika odborn, znaleck zhodnotenie nieoho posudok: napsa kritiku, posudok * recenzia (oby. kritika umeleckho al. vedeckho diela): vypracova recenziu romnu, monografie vyjadrenie: vyjadrenie pecialistu expertza kni/. dobrozdanie (odborn posdenie): expertza o projekte stavby, vypracova dobroz,danie kritizova hodnoti poukazovanm na chyby, nedostatky odsudzova: kritizova nzory niekoho: odsudzuj postup pri prijman uchdzaov zavrhova (odmieta ako nevhodn): zavrhuje pokrytectvo pranierova (vere jne): pranierovanie administratvy fraz. stava na pranier (verejne kritizova): nevhali bsnika stava na pranier sdi (vyna posudok o niekom, o nie-

218
om): jeho nedostatky prsne sdi expr. biagoval (verejne obviova, negatvne oznaova) posudzova (neoprvnene kritizova): Neposudzuj inch! vyta: vyta autorovi nedslednos, kritizova autora z.a nedslednos expr. biova (nemilosrdne kritizova): nevyberane bioval jeho slabosti pren. expr. reza (ostro kritizova): novinr ostro ree do pomerov hovor expr podva si (vybera si za predmet kritiky): teraz si kritici podvaj najnoviu inscenciu v divadle pejor. kritikri (neodborne kritizova) krva pri chdzi nerovnomerne dostupovat' (asto pri skrten jednej nohy) napda: krva, napda na prav nohu nr napadva zried. chrma: chrme na jednu nohu expr krivka pokrivkva pokrivova pokriv kova expr pochromkva hadka nr. gecka (mierne krva; s mierne krvajc): pomaly krivk, pokrivkva, hak k domu zaka zahad z o v a ( n o h o u ) pren. hovor, expr z a m e t a (pri chdzi

robi nohou oblkov pohyb): zaka. zahazuje, zamet avou nohou expr.: apta matla matla sa (krva al. pri chdzi vykrivova nohy. nepekne chodit i nespis. kulha krivda in al. stav. ktor je v rozpore s prvom a ktorho dsledkom je pokodenie niekoho bezprvie neprvos: pcha krivdu, bezprvie, neprvos: socilna krivda, neprvos prkorie: robi niekomu prkorie nespravodlivos: dopusti sa nespravodlivosti strk: zna strky zlo: bojova proti spoloenskmu zlu zasiar protivenstvo neprvo: zpasi s protivenstvami, s neprvom krivdi p. ubliova krivica choroba prejavujca sa kivenm kost, najm u det lek rachitda krivie p krivi sa krivi sa stva sa krivm krivie: prsty mu od choro by krivej, krivia sa ohba sa ohnasa zohba sa zohna sa hrbi sa nahrbova sa (o chrbte, chrbtici): iakovi sa pri seden ohba chrbt; iak sa pri seden kriv, hrb, nahrbuje skrca sa krti sa toi sa veri sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriv, skrca; dyha sa ver prehba sa prehybova sa prehna sa (krivi sa do vydutho tvaru): doska sa pod archou knh preliba. prehna deformova sa krivka p krva, viaznu 2 krivkav p. chrom I. kriv 2 krivo 1. odklonene od priameho, vodorovnho al. zvislho smeru (op. rovno) nakrivo: krivo, nakrivo zavesen obraz. nerovno ikmo: krivo, nerovno, ikmo vyit dierka na klope kabta bokom nabok: klobk nos bokom, nabok pokrivene pokiveno skrivene: kme jablone pokrivene. skrivene vyrast zo zeme expr krivolako: cestika krivolako prelna lku nr. rom (Kukun) porov. aj kriv 1 2. nezodpovedajc pravde, skutonosti, dopajc sa podvodu falone: krivo, falone prisahal pred sdom nepravdivo klamn skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priatea; klamn, skreslene vysvetuje priny porky krivoprsane

219
krivolako p. kukato, krivo I krivolak p. kukat, kriv 1 kivonoh p kriv 2, aptav krivook p. kuav krivoprsane p krivo 2, porov. aj falon 2 krivoprsan p. falon 2, kriv 3 krivua 1. ndoba so zahnutm hrdlom na destilovanie kvapaln retorta 2. p. palica kriv 1. ktor je (nepravidelne) odklonen od priameho, rovnho smeru (op rovn) nerovn: kriv, nerovn ah tetcom, ceruzou; kriv, nerovn povrch nieoho ohnut zahnut zakriven skriven (v tvare oblka al. uhla): ohnuta', zahnuta, zakriven, skriven ty poprehban sprehban pokriven kraj. /.uveren (viac rz ohnut): poprehban, sprehban, pokriven plech lomen (prudko odklonen od priameho smeru): lomen oblk kukat expr krivolak (so zkrutami): kukat, krivolak uliky starch miest 2. ktor m chor al. deformovan doln konatiny, ktor krva na jednu al. na obidve nohy chrom: kriv, chrom osoba napdajci: napdajci na prav nohu krivkav: krivkov starec /ried kivonoh (Timrava) expr. /ried dokaven (na nohch): dokaven tvor p aj aptav 3. zaloen na nepravde, podvode krivoprsan: kriv, krivoprisain svedectvo nepravdiv falon: nepravdiv obvinenie, falon prsaha nespravodliv: nespravodliv sd 4. p. zl 1,3 krzov p kritick2 kr 1. pravouhl tvorramenn tvar ako symbol kresanstva: kr v poli krucifix (kr s podobou ukriovanho Krista) umuenie (kr s telom Krista) 2. p trpenie kralka ksok jablka, zemiaka a pod. prekrojenho do kra po zvislej osi: kralky suenho ovocia tiepka (suen kralka) krenec jedinec v rastlinnej al. ivonej ri, ktor vznikol krenm hybrid (krenec najm v rastlinnej ri): znme krence, hybridy jahd mieanec (jedinec. ktor' vznikol mieanm plemien) bastard (o zvieratch. pejor. o uoch, /ried. o rastlinch): psk bol obyajnm bastardom kit 1. spja pri rozmnoovan zvierat (al. rastliny) nerovnakch plemien (al. druhov): kit dobytok, kri penicu s raou biol. hyhridova (o rastlinch) miea pari (o ivochoch) 2. znemoova nejak zmer oby. neakanm spsobom kriova mari nii: zmer kri, kriuje. mar, ni nae plny * rui nara: ruili, narali sme predsavzatia protivnka kri sa 1. by na protichodnom stanovisku, nezluova sa by v rozpore kriova sa rozchdza sa: ich zujmy sa kria, kriuj, rozchdzaj 2. p interferova krmo p. krom, naprie 1 krny p. prieny 2 krom odchlene od priameho smeru, v prienom

kroi
smere: v prienom smere cez seba (oby. v podobe kra) naprie priene priekom: cez cestu preiel krom, priene; cez horu sa pustili naprie, priekom ikmo: dosku poloili krom, ikmo nakr hovor, rgom: nohy mal preloen krom, nakr; podpsala sa rgom hovor.: popriek poprieky poprieky: lku preli poprieky, poprieky /ned.: krmo napriek priemo nr prieky krom cez p naprie 2 krom-krom rozlinmi smermi, vetkmi smermi hore-dolu: preiel skoro cel svet krom-krom, hore-olu sem a tam sem i tam sem a ta sem-tam seni-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi krkmi sem a ta; prevali sa na aute sem-tam po meste expr.: inou lrom-from: ovce sa mu rozliezli iinou, lrom-from kriova 1. p. kri 2 2. p. trpi kriova sa l.p. ehna sa I 2. p. kri sa I kriovatka miesto, kde sa kriuj, delia cesty, trate a pod.: mimorovov kriovatka rzcestie: ukazovate smeru na rzcest uzol (miesto, kde sa pretnaj komunikcie): eleznin uzol /astat krne cesty: zasia na krnych cestch krk 1. as tela spjajca hlavu s trupom hrdlo: ma thly krk, thle hrlo; chytil niekoho okolo krku, hrdla ggor: m ggor ako hus pren. pejor.: hrvo lalok (tun al. ovisnut predn as krku) 2. nieo podobn krku; osoba, ktor treba ivi hrdlo: krk, hrlo fae, hovor. expr. mal doma tyri hladn krky. hrdl kka vydva zvuk podobn hlskm k (o abch) brekota: aby v rybnku krkali, blekotali krkolomn p. nebezpen, strm 1 krkva p hva krkva sa p. kri sa I k r m p krmivo krmeli sa p. mrvi sa 2 kmi podva potravu (zvieratm al. uom) chova: kmi, chov prasce kukuricou; kmi, chov iea kaou hovor, futrova (zvierat, expr. i ud): futruje deti kolmi kni/. sti nasycova (robi stym): hlan spolonos sti, nasycuje chlebkami expr.: pcha napchva (podva oby. mnostvo jedla): pch, napchva sa cukrkmi nr. topa (napchva kukuricu do zobka): topa hus ivi: m ivte rybky v akvriu? obroi (kmi obrokom): obroikone * doji prid j a nadja (dva dieau matersk mlieko): dojila, pridjala syna iba mesiac pleka nr. paga (dva zvieraciemu mlau matersk mlieko) expr. peha (dobre kmi): peha brava krmivo potrava pre zvierat k r m ranie hovor.: rdlo ranica: krmivo, krm, ranie, ranica, rlo pre prasce, pre psa obrok (krmivo pre an zvierat): nasypa koom obroku zob (krmivo pre vtky) hovor f u t r o hovor, zastar. f u t r hovor, zried. ranV'0
expr. (Zhorsk)

krmnk p. chliev kmnik p. svia 1 k r o a j l.p. krok I 2.p. stopa 1 kroi p. stpi 2

krochka
krochkaf p grlit krochme p. krob 1 krochmi'li p krobi krojovan, krojov p folklrny krok 1. vzdialenos, ktor sa prekon jednm pohybom nohy pri chdzi: robil drobn, vek kroky; pri kadom kroku clil bolest km/ kroaj: nesmel kroaje /ried stpaj (Figuli) krok (krok smerom nabok) 2. p. chdza 3. p in. ah 2. opatrenie krokov p. pomal 1 krkus p afran krokva, krokvica p hrada' krom. krome P okrem I. 2 kromp p akan kronika podrobn opis historickch udalost poda asovho sledu letopis: rodinn kronika, rodinn leiopis km/ anly: psal letopis, anly: obecn anly kronikr autor kroniky letopisec kni/ analista krop p kropenika 1 kropaj p. kvapka I kropenat p bodkovan, strakat 1, frkan kropenika 1. nstroj na kropenie krop: vysvti truhlu kropenickou. kropom 2. p. svtenica kropen p bodkovan, strakat 1. fkan kropit pokrva kvapkami skrpat k r p a t : d krop, skrpa vyprahnut zem polieva (z krhly): polieva kvety vlhit navlhova (rozstrekovanm kvapiek robi vlhkm): kropi, vlhit bielize na ehlenie fka fska prska pokropovat poprskva(chvami) strieka(rozstrekova tekutinu na niekoho): fr'ka, pokropuje ju voavkou, strieka na u voavku krosna stroj na vrobu tkann tcch. slang stav kroa p. k kroti p mierni 2, ti 2 krotk 1. ktor' sa neboj loveka (o zvieratch: op. plach. div): krotk labute, holuby prtuln (ktor sa k loveku tli): prtuln maka skroten domestikovan (ktorho lovek zbavil divosti): skroten elmy, domestikovan zvierat 2. vyznaujci sa miernosou, nevbojnosou v povahe. v sprvan (o loveku a jeho prejavoch) mierny pokojn: poznali ju ako krotk, miernu, pokojn osobu; dvala sa naho krotkm, miernym, pokojnm pohadom nevbojn tich: nevbojn charakter; dieta lealo schlen, krotk, tich pren. ov krov nosn kontrukcia strechy: poloit krov /ned
p o k r o v (Kukun) /ned V / b a (Kukun)

220
krcha sa P brodi (sa) krpkav, krpkat p. bodkovan, strakat 1. frkan krpa p krah krp expr nevyvinut, zakrpaten lovek expr.: trpaslk (lovek malej postavy) zmok (slab lovek) kreok (vzrastom mal lovek) chrek (mal, oby. zlostn lovek) skrek skrok pejor.: zakrpatenec krpec chriate (slab, neduiv lovek) kriatok (mal lovek) nr gvor kpa p zava 1 krpatie stva sa krpatm, zaostva v raste zakrpatieva: strom krpatie, zakrpaiieva krpat p. mal I. zakrpaten 1 krpec p krp krpka p krah krstiny rodinn oslava krstu krstenie: pozva roinu na krstiny, krtenie zastarv radostnk krsti 1. p panova 2. p karha, hrei 2 krstn p. rodn 2 krtenie p krstiny krt hmyzorav cicavec ijci pod zemou krtica krtica p krt krtui p. krti 1 krucifix p kr I krua p. kka kruh 1. tvar podobn ploche ohranienej krunice: sadn si do kruhu koleso: kruhy, koles na vode kolo (tanec v pravidelnom kruhu: kruh tancujcich): tancova kolo: vzia ieva do kola veniec (tvar podobn knihu): na stole veniec pohrikov (Figuli) 2. krivka, ktorej body maj rovnak vzdialenos od stredu krunica: nakresli kruh. krunicu koleso (predmet pripomnajci krunicu): vystrihova kruhy, koles z papiera obru: cvii s kruhom, kolesom, obruou 3. p. skupina 2 kruhovit pripomnajci kruh. podobn kruhu kruhov: kruhovit, kruhov obvod rotundovit: kruhovit, rotundovit pdorys prstencovit prstencov prstienkovit (podobn prstencu, prstienku): prstencovit, prstencov tvary p. aj okrhly I kruhov p okrhly 1. kruhovit k r u m p e l . krumpa p zemiak krumpovit p neforemn krupica nahrubo zomlet penica: kaa z krupice zasiar grs grska /ned grsa krupicovit, krupikovit p. zrnit 1 krpky p krpy I krpnat p zrnit 1 krupobitie 1. p adovec 2. p mnostvo 2 krpovit p zrnit 1 krpy 1. nadrobno pomlet zrn krpky: pohnkov krpy, krpky hovor gera 2. p. adovec krui 1. p trpi 2. p lma I kruit sa p namha sa krun p. ak 3, smutn krupn zhradn ker s drobnmi stle zelenmi lstkami buxus bolerz

krovie krky tvoriace svisl porast krovina: vtky hniezdia v krov; kroviny na medzi expr kovisko: hust krovisk /.ned krie kraj kruina (Ondrejov) kraj kriaina (Hviezdoslav) htina hava htie h /.ried havina (hust mlad porast, oby. stromov al. krikov): preiera sa htinou, havou. him, hiou chras chrastic chrastina (hust nzky porast krov. bodaia. buriny a pod.): cesta zarosten chrastm expr chrapa chrapaina krovina, kovisko p krovie, htina kroz p prostrednctvom, pre 1

221
krtichvostikova p podlizova sa krti 1. uvdza do kruhovho pohybu toi ota: krti, to, ota kolesom, kukou pokrca zastarav, pokrucova: pokrca, pokrucuje hlavou, iapkou vrtie (robi niem rchle kruhov pohyby): vrt habarkou; pes vrt chvostom expr. zvja: zvja valakou ponad hlavu zvrtat obraca (robi polkruhov, oblkov pohyby): zvta kom; zvta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz expr preniva (nieo drobn): premva zrnk ruenca motor, slang kurbova (krti kukou): kurbluje motor 2. oblkovm pohybom dva ist smer toi skrca sta zvta zakrca zata: krti, to, skrca, zakrca volant doprava * vykrca vykrucova vyta (smerom von): vykrca, vyta si fzy dohora 3. p. nakrca 4. p. a I krti sa 1. robi kruhov pohyb toi sa ota sa: koloto sa krti, to; zem sa krti, to, ota pokrca sa zastarv. pokrucova sa: ctil, ako sa mu hlava pokrcala vrtie sa (robi rchle kruhov pohyby): papierov veternk sa vrt * tancova vykrca sa zvta sa (krti sa pri tanci) obieha (okolo nieoho): Mesiac obieha okolo Zeme zvja sa (od bolesti) prekrca sa: dieva sa pred zrkadlom velijako prekrca 2. meni smer do oblka skrca sa sta sa zakrca sa zata sa: chodnk sa stal, zakrcal doava zaboova zahba (meni smer): auto zaboovalo, zahbalo doprava hadi sa kukati sa ohba sa (vo viacerch oblkoch): cesta sa dolu kopcom haila, kukatila * ota sa toi sa obraca sa: slnenica sa ota za svetlom zvta sa: k sa zvtal kruhu 3. hovor, usilovne, oby. ikovne pracova zvta sa toit sa: krti sa, zvta sa, to sa okolo domcnosti cel de * expr obraca sa: v prci sa ikovne obracia 4. p. obmieta sa I 5. p. krivi sa 6. p. obsluhova 1 krtiv p. otav 2 krtlv p kukat krtava p. vr 1 kruto 1. porov krut I 2. p. tvrdo 3 krutohlav p tvrdohlav krutovlda p absolutizmus, nsilie 2 krutovldca p. dikttor krutovldny p krut I krut 1. ktor nem cit, scit, zutovanie: svediaci o tom bezcitn ukrutn: bol krutm, bezcitnm, ukrutnm lovekom: vykonat krut, ukrutn in nemilosrdn neudsk (ktormu chba milosrdenstvo, udskos): nemilosrdn, neudsk zaobchdzanie neprosn netostn kni. ty: neprosn, netostn otec: neprosn, netostn smr; ty nepriate tuh tvrd expr. urputn pren. expr. bratovraedn: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovraednom, urputnom boji bezohadn surov drastick expr. zversk pren. expr.: esescky gestapcky: bezohadn postup; surov, drastick metdy vyetrovania; zversk, esescke vyanie tyransk despotick krutovldny hrzovldny (riaci strach, hrzu:

ktohovieo
vynucujci si tm poslunos): tyransk, despotick vldca; krutovldny, hrzovldny systm drakonick zned draknsky (poda starogrckeho tyrana Drakonta): drakonick zsahy, zkony krvilan (tiaci po krvi. zabjan): nebol to lovek, ale krvilan netvor pejor katansk kni. sveep pren katovsk herodesovsk 2. p. tuh 3, vek 1 kruina p. krovie, htina kri pohybova sa v kruhu obieha: druica kri, obieha okolo Zeme krkovica p. zbava 2 kra p krja, strha I krunica p kruh 2 krok 1. men predmet v podobe kruhu al. krunice: krky na zclony koliesko: koliesko drtu obrka (kruhov psik na upevovanie nieoho): obrka na ke expr. karika karika: hk so eleznou karikou 2. p. skupina 2 krv p. rod 1 krvavie p. ervenie krv avo 1. porov surov 2. p erveno krvavoerveno p. erveno krvavoerven p. erven krvav 1. ktor je od krvi. krvou zman, zneisten, zaliaty skrvaven zakrvaven: mat krvav, skrvaven ruky; zakrvaven odev, obvz 2. p. surov 2 3. p. erven krve p hematit krvilan ktor lanie. ba po krvi; svediaci o tom kni. zastar.: krvizniv krvozniv krvosmdn: krvilan mylienky: krvilan, krvizniv elmy; krvosmdnruka (kultty) poet. zastar. krvoban expr zned. krvorav krvoern: krvoban striga ( v a j a n sk), krvorav. krvoern zberba (J Kr) pren uprsky vamprsky: upirske chky p. aj krut 1 krvismilstvo pohlavn obcovanie medzi blzkymi prbuznmi: dopusti sa krvismilstv a prav incest krvizniv, krvozniv p. krvilan krvoban p. krvilan krvopotne p. ako 2, porov. aj ak 3 krv opotn p. ak 3 krvosmdn p. krvilan krvorav, krvoern p krvilan krypta p. hrobka kryt p kryt kry 1. porov. zakry 1.2 2. p. chrni kry sa 1. porov. skry 2. p. chrni sa 3. p. zhodova sa 2 ksicht p. tvr I k, k p. he keft p. obchod 1, predaja keftr p. priekupnk, obchodnk keftova, keftri p. obchodoval kto vyjadruje otzku vzahujcu sa na osobu expr. ktoe: Kto(e) to k nm ide? hovor, expr k ert k ds k parom: K ert a sem poslal? ktohovie p ktovie ktohovieako p. ktovieako 1 ktohovieo p. ktovieo

ktohoviedokedy
ktohoviedokedy, ktohoviedokia p ktovicdokcdy ktohov iekade. ktohov iekadia p. ktoviekade klohovikam p. ktoviekde 2 ktohoviekde p. ktoviekde 1. 2 ktohoviekedv p. ktoviekedy ktohoviekolko 1. p. ktoviekoko 1 2. p vela ktohoviekto p. ktoviekto ktohov ieodkia p. ktovieodkia ktohov iepreo p. ktov iepreo ktohovieskade, ktohovieskadia p. ktovieodkia ktoho/.n p. ktovie ktokovek, ktolenkovek p hocikto ktorkovek 1. p. hociktor, ubovon 2. p hocikto ktorsi p. niektor, ubovon ktosi p niekto ktovie vyjadruje pochybnos o uskutonen deja, o platnosti stavu, vlastnosti nevedno: ktovie, nevedno, i prde nevie sa nie je znme nik nevie: nevie sa. nie je znme, nik nevie, kedy prdu hovor, ktohovie hovor. e\pr ktoevie ktoehovie ktoehotamvie: kto(ie)hovie, ktoehotamvie, kedy sa to skon hovor, expi hohvie hohhovie pnhohvie * pnbohhovie: hoh(ho)vie, pnhohvie, i sa vrti hovor. expr. ertvie erthovie: ert(ho)vie, o chcel hovor, expr paromvie paromhovie paromehovie: paromvie, parom( e )hovie, o tm myslel nr ktozn nr. expr.: ktoho/.n ktoezn ktoehozn boh/mi: kto(e)zn. ako to holo ktov ieako 1. pis i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neuritos spsobu so zpornm citovm hodnotenm expr nevedno ako hovor, expi ktohovieako ktoehov ieako, ps i ktohovie ako, ktoehovie ako: ktovieako, kto(e)hovieako to urohil hovor.expr. bohvieako bohhovieako ertvieako erthovieako, ps. i bohvie ako. hohhovie ako, ertv ie ako, erthov ie ako: bohvie ako sa dostal na vysok kolu; erthovie ako priiel k tokm peniazom 2. hovor. expr. v zpornch vetch vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. vemi osobitne mimoriadne: nie je ktovieako krsna; nechcem, aby ho tam vemi, osobitne prehali hovor e x pi bohvieako ertvieako: nebue ktovieako, bohvieako vysok (vemi) ktovieak hovor expr vyjadruje neuritos vlastnosti so zpornm citovm hodnotenm hovor, expr.: bohv ieak hohviektorv: nebolo lo ktovieak vazstvo; neostalo sa mu bohvieakej vaky hovor, expr neviemak neviemktor ertvieak ertviektor ktovieo, ps i ktovie o hovor expr vyjadruje neuritos veci so zpornm citovm hodnotenm hovor, expr ktohovieo ktoehovieo bohvieo ertvieo, ps i ktohovie o, bohvie o at.: mysl si, e ktovieo, bohvieo priniesol (nieo vzcne); nama si o sebe ktovieo, ertvieo (neoprvnene vea) ktoviedokedv, ps. i ktovie dokedy vyjadruje neuritos koncovej asovej hranice ktoviedokia, ps i ktovie dokia: ktoviedokedv, ktoviedokia bud pre nevedno dokedy nev edno dokia: nevedno dokedy opravia cestu hovor ktohoviedokedy ktohoviedokia, ps i ktohovie dokedy, ktohovie dokia hovor, expr.: kto-

222
ehoviedokedy ktoehov iedokia bohv iedokedv hohviedokia ertviedokedy ertviedokia. pis i ktoehovie dokedy, bohvie dokedy at. (oby. so zpornm citovm hodnotenm): bohviedokedy, ertviedokedy tam zostan; hohviedokia, ertviedokia to spravia ktoviedokia p ktoviedokedy ktoviekade, ps i ktovie kade vyjadruje neuritos smeru al. miesta, ktorm prechdza dej ktoviekadia, ps i ktovie kadia nevedno kade nevedno kadia: dosial sa sem ktoviekade, ktoviekadia, nevedno kade hovor klohov iekade * ktohov iekadia, ps > ktohovie kade, ktohovie kadia hovor expr ktoehov iekade ktoehov iekadia bohv iekade ertv iekade bohv iekadia ertv iekadia. ps ktoehov ie kade, bohvie kade. ertvie kade at. (oby. so zpornm citovm hodnotenm): tla sa boliviekade, ertviekade; bohviekadia, ertviekadia ta preliezol ktoviekadia p ktoviekade ktoviekam p ktoviekde 2 ktoviekde, ps. i ktovie kde 1. vyjadruje neuritos miesta nevedno kde: ktoviekde. nevedno kde si zabudol kabt hovor, ktohov iekde, ps i ktohovie kde hovor expr: ktoehoviekde bohviekde ertviekde, pii ktoehovie kde, bohvie kde, ertvie kde (oby. so zpornm citovm hodnotenm): ktoviekde. bohviekde. ertviekde teraz tr 2. vyjadruje neuritos miesta, ktor je cieom smerovania ktoviekam, ps > ktovie kam nevedno kde nevedno kam: ktoviekde, ktoviekam. nevedno kam sa vybral hovor ktohoviekde ktohoviekam, ps. i ktohovie kde, ktohov ie kam hovor, expr.: ktoehov iekde ktoehoviekam bohviekde bohv iekam ertviekde ertviekam, ps i ktoehovie kde, bohvie kde at. (oby. so zpornm citovm hodnotenm): takto sa bohviekde, ertviekam dostaneme ktoviekedy, ps i ktovie kedy vyjadruje neuritos asovho seku al. asovho bodu nevedno kedy: ktoviekedy, nevedno kedy sa sem znova dostaneme hovor, ktohoviekedy, pis i ktohovie kedy hovor expr ktoehoviekedy bohviekedy ertv iekedy, ps. i ktoehovie kedy, bohvie kedy, ertvie kedy (oby. so zpornm citovm hodnotenm): bohviekedy, ertviekedy sa ten vrti ktov iekolko. pi- ktov ie kolko I. vyjadruje neuritos potu al. mnostva nevedno kolko: ktoviekolko. nevedno koko korn za to dostaneme hovor ktohoviekolko, ps i ktohov ie kolko hovor, expr ktoehov iekolko hohvickolko ertviekolko, ps i ktoehovie kolko, bohvie kolko, ertvie kolko (oby. so zpornm citovm hodnotenm): bohviekoko, ertviekolko toho za ten as nahrabal; nem toho bohviekoko, ertviekolko (vea) 2. p. vea ktoviekto, ps i ktovie kto vyjadruje neuritos osoby nevedno kto: ktoviekto. nevedno kto mu stle pomha
hovor, k t o h o v i e k t o , ps i k t o h o v i e k t o hovor expr kto-

ehoviekto bohvickto ertviekto, ps. i ktoehovie kto. bohvie kto, ertvie kto (oby. so zpornm citovm hodnotenm): ktoehoviekto, bohvickto, ertviekto

223
sa sem mohol dostal ; mysl si o sebe, e je hohviekto, ktoviekto (niekto vznamn) ktovieodkia, ps i ktovie odkia vyjadruje neuritos vchodiska al. pvodu ktovieskade ktovieskadia. ps. i ktovie skade, ktovie skadia nevedno odkia: ktovieodkia. ktovieskade. ktovieskadia to sem priniesol; nevedno odkia sa s nm pozn hovor.: ktohovieodkia ktohovieskade ktohov ieskadia, ps. i ktohovie odkia atd. hovor. expr. ktoehov ieodkia ktoehovieskade * ktoehov ieskadia bohv ieodkia bohvieskade bohv ieskadia ertvieodkia ertvieskade ertv ieskadia, ps. i ktoehov ie odkia, bohvie odkia at. (oby. so zpornm citovm hodnotenm): bohvieodkia. bohvieskade prili; bohvieskadia, ertvieskade to m ktoviepreo, ps i ktovie preo vyjadruje neuritos priny al. dvodu nevedno preo: ktoviepreo, nevedno preo neprili hovor ktohoviepreo, ps. i ktohov ie preo hovor, expr.: ktoehoviepreo bohviepreo ertviepreo, ps i ktoehovie preo, bohvie preo, ertvie preo (oby. so zpornm citovm hodnotenm): ktoehoviepreo, bohviepreo, ertviepreo zasa mek ktovieskade, ktovieskadia p. ktovieodkia ktozn p. ktovie ktoe p. kto ktoehovie, ktoehotamvie p. ktovie ktoehov ieako p. ktovieako 1 ktoehovieo p. ktovieo ktoehov iedokedv, ktoehov iedokia p. ktoviedokedy ktoehov iekade, ktoehov iekadia p. ktoviekade ktoehoviekam p. ktoviekde 2 ktoehov iekde p. ktoviekde 1.2 ktoehoviekedy p. ktoviekedy ktoehoviekolko p. ktoviekolko 1 ktoehoviekto p. ktoviekto ktoehovieodkia p. ktovieodkia ktoehoviepreo p. ktoviepreo ktoehovieskade. ktoehov ieskadia p. ktovieodkia ktoevie, ktoezn, ktoehozn p ktovie kuhla p. chova 1 kubo p hlupk kucapaca i. p. bitka I 2. p. zmtok 2, tlaenica kucka p dusi sa I kueravie stva sa kueravm kueravi sa expr. brkavie: vlasy mu od vlhkosti kueravej, brkavej, kueravia sa kueravie sa expr. brkavie sa: nad elom sa mu kueravie svetl tica vlni sa (by zvlnen; o vlasoch): na pleciach sa jej vlnili dlh vlasy
nes prv. kaderi sa

kultivovan
kav tica expr hrkav vybrkaven vybrkan kudlat: brkav, kudlat hlavy Afrianov prstienkovit prstencovit (iba o vlasoch, srsti a pod.) poet. zried. kuerovlas (Timrava) skueraven nakueraven (ktor sa stal kueravm): es zo skueravench, nakueravench vlasov nesprav.: kadeav kudrnat kuerkav p. kuerav kuerovlas p. kuerav kuery 1. pramienky zvlnench vlasov: odhrn kuery z ela expr brky: detsk brky zried skrutky (Kukun) nesprv kadere 2. p. vlasy 1 kudlat p kuerav, strapat kudii p. chlpi. strapati kudlit sa p. kdoli sa kdol zvren tvar drobnch iastoiek oblak mrano m r a k : kdol, oblak dymu; mrano, mrak sadz * kot: rozvren kot prachu k r expr. kundol krava: kundol, krava piesku kdoli sa, kundoli sa vali sa v kdoloch kudii sa: nad mestom sa kol, kudl dym, hmla chumelit sa: sneh sa chumel vri sa: prach sa vri v kdoloch pari sa (o pare): - kotlov sa husto par nr expr. kundrit sa: dym. para sa kunr hovor. expr. kri sa (o prachu): rieda utek, a sa za ou kri kudrnat p. sprv, kuerav kufor p zadok 1 kuchtit p. vari 1 kuchynsk p jedl kujon p. ibal kujonsk p. ibalsk kuk p kukuk 2 kuka (sa) p. pozera (sa) 1 kuker p. alekohad kukla p. kapuca. maska 1 kukn (sa) p. pozrie (sa) I k u k u . k u k p kukuk 1 kukuky p hodiny kukuk 1. napodobuje hlas kukuky kuku kuk: Z hory sa tri razy ozvalo kukuk, kuku 2. naznauje nazretie, pozeranie, nakkanie kuk: Kuk, kukuk - povedala, ke vystrila hlvku. kula p utora I kulantn p. zdvoril kuha sprv, krva kulma p. ondulovaka kulmincia p. vrchol 2 kulminan kni v ktorom nastva kulmincia najvy: kulminan, najvy bod, stupe kulminova p. vrcholi kulor p. zkulisie kulorov, kulorny p. neoficilny kultivar p. achtenec kultivovanos p kultra 2 kultivovan ktor je zdokonalen pestovanm, rozvjanm. cibrenm (o loveku a jeho vlastnostiach, schopnostiach. prejavoch a pod.): kultivovan lovek vycibren vybrsen: vycibren jazyk, vybrsen tl jemn zoachten uhladen distingvovan (op. hrub, drsn): jemn, zoachten sprvanie; uhladen.

kueravi robi kueravm expr brkavi: kuerav si, brkavfsi vlasy ondulova (robi kueravm ondulovacm eliezkom, chemicky a pod.) robi ondulciu nesprv kaderi kuerav vlnovito poprehban, stoen do tvaru prstenca, pirly a pod. (oby. o vlasoch: op. rovn); ktor m tak vlasy al. srs (o loveku, zvierati): kuerav chlapec, chor' strom s kueravmi listami vlnit vlnist zvlnen expr kuerkav (trochu, mierne kuerav): dlh vlnit, vlnist, zvlnen vlasy; kuer -

kultivova
distingvovan vystupovanie kolen (vycvien, vytrnovan): zaspievala svojm kolenm hlasom decentn: decentn pohyby, gest nevtierav (ktor sa nevnucuje): nevtierav prejav vzdelan vyspel kultrny fraz. na rovni (svediaci o kultivovanosti ducha, vysokej kultre): vzdelan, vyspel, kultrne publikum; posluchi na rovni inteligentn (zaloen na inteligencii): inteligentn hra, inteligentn spsob kultivova l . p pestova 1 2. p cibri, pestova2 kultov p posvtn 1. obradn I kultra 1. shrn duchovnch a materilnych hodnt vytvorench lovekom v procese historickho vvinu civilizcia (najm technick pokrok): antick, eurpska kultra, civilizcia; ril kultru, civilizciu vzdelanos (vedomosti zskan vzdelvanm): vzdelanos nroda 2. ist stupe dokonalosti kultivovanos: kultra, kultivovanost bvania, sprvania vycibrenos vybrsenos: hlasov vycibrenos. vybrsenos kultrno-vzdelvac P. osvetov kultrny I. p vzdelan, kultivovan 2. p pestovan kumbl p. kutica kumpn p priate I, partner kumt 1. p. umenie 1 2. p bravra 1 kumtova p prema, vyma kumulcia p akumulcia kumulova p hromadi kunat p zkaznk kundol p kdol kundoli sa p kdoli sa kundrit p. dymi kundrit sa p kdol i sa. dymi sa kpa p oblieva kpaka p obi ie vaka kpalisko miesto upraven na kpanie, opaovanie, port: letn kpalisko plavre (miesto, budova s ndrou na kpanie): mestsk plavre bazn (umel vodn ndr na kpanie) hovor, /astar trand: chodi na trand pl (piesonat pobreie vyuvan pri kpan na slnenie, port): morsk pl lido (pobren plytk as mora al. rieky vyuvan pri kpan) subt. kupko kpa 1. p moi 1 2. porov. oblia 1 kupi p obchodova kup 1. p oddelenie 1 2. p. automobil kupec l.p. zkaznk 2.p obchodnk kpe p kpele kpele verejn budova zariaden na umvanie, kpanie, regenerciu a pod. kpe: parn kpele, parn kpe; chodi do mestskch kpeov, do mestskho kpea kpi porov. kupova, p. podplati kuplet p. piese I kupolovit p pologuovit kupon p. striok 2 kupova zskaval kpou: kupuje dom za vhodn cenu admm. zakupova nakupova (oby. vo vom mnostve): zakupuj lstky hromadne; nakupujem na cel tde bra (pravidelne za peniaze odobera): berieme u nich mlieko odkupova: obchod odkupuje ovocie od skromnkov licitova (kupova na drabe)

224
kupujci p zkaznk k r l.p. kdol, oblak 2 2. p dym kura' p. sliepka k u r a : mla kury kura: chova kurence, kurat; vypran kura expr: cipka pipka kuracinec p. vkal, kurnec I kurt p kaz kuratela p. opatera k u r t o r P. opatrovnk kurbova p krti I kura P kura kurentova p. hada kria p katie kurir p. posol 1 kurn stavanie pre sliepky kurnk kurnec (men kurn) kurnec 1. vkal sliepky kuracinec 2. p. kurn kuriozita neobyajn, kurizna vec zvltnos kuriznos: literrna kuriozita, zvltnos, kuriznos kni> kurizum: poklada nieo za kurizum vzcnos (o sa vyskytuje vzcne, zriedkavo): opatrova vzcnosti zriedkavos* nevednos: nevednospanormy hr rarita: park je svetov rarita kuriznos p kuriozita kurizny p. neobyajn kurizum p kuriozita kurrova p. liei 1. 2 kurrova sa p liei sa kri 1. palivom udriava ohe: pouva ako palivo klst ohe: v peci ete kria, kla ohe hovor, expr.; hajcova fakli (intenzvne): kachliach hajcuj uhlm; faklme o rna 2. p. duri 1 kri sa p. kdol i sa kurivo p palivo kurizant p. gavalier 2 kurizova p. dvori, zaliea sa krava p. kdol kurnik p doparoma I kurnk p kurn kurmidova p. liei 1 kurt menie ihrisko, najm tenisov dvorec: trvnat, antukov kurt, dvorec kurtav 1. p. zmrzaen 2. p. neikovn 1 kurtizna p prostittka kurtozny p galantn 1. zdvoril: dvorn 1 kurva l . P pobehlica, prostittka 2.p nanihodnk, podliak kurz 1. krtkodob cyklus lekci v istom odbore: jazykov kurzy kolenie: odborn kolenie seminr (cvienie dopajce prednky): ma refert na seminri /asiar nukohh (uebn kurz): jednoron nu kobeh 2. p. smer 1, 2 kus 1. nieo z celku diel: vek kus, diel polo as: rozlomi nieo na dva kusy. na dve asti hovor, flk: flk zeme nr f a l a t x f a l a t chleba zastar\ zvn (velk kus): zvn soli: expr dzgn (Plvka. Zelinov): zgny skl 2. samostatn jednotka vieho mnostva: kusy

225
nbytku predmet (jednotliv kus istho druhu): muzelne predmety exemplr (jeden zo skupiny rovnorodch predmetov): okla vo viacerch exemplroch vtlaok (vytlaen exemplr knihy, asopisu a pod.): kontrolovat prv vtlaky vyhotovenie: vypracovat faktru v dvoch vyhotoveniach 3. vek mnostvo expr kopa hromada kopec hora: vykonal kus, kopu. hromadu, kopec prce; hora problmov hovor, expr f r a : fra starost, neprjemnosti'* Mibsi spsta 4. p. dielo kskova, kusova P. deli I ksoek l . p ksok 1 2.p. trocha' 1 - 3 3.p. nealeko 1, blzko I ksok 1. men kus ksoek * ktik * ktiek: ksok, ktik chleba iastoka: iastoky hmoty dielik: rozkrjal nieo na dva dieliky hovor flak: jak poa expi kvarka kvrok tipka (mal ksok): kvarka, kvarok, tipka zeme hovor omrdok 2. P. trocha 1-3 3. p nealeko I, blzko 1 kus p nepln, neucelen, trkovit ku, kute p ticho' 4 kua p mla kunier P kounk ktik.ktiek l.p ksok 1 2.p. trocha 1-3 3.p. nealeko 1. blzko 1 kutra p chlpi kutrav p. strapat, kostrbat 1 kutri p. strapati ku p. kova kt I. miesto ohranien dvoma zbiehajcimi sa mrmi, stenami roh: kt, roh izby: v kte, v rohu zhrady; skryl sa v rohu dvora uhol: v jednom uhle stl, v druhom pec hovor, zastar V inkel 2. P. kraj1 2 kuta (sa) p preha sa 1. hraba 2. hada kutera p. kutica kutica hovor expr mal. oby. tmav netuln miestnos: bvat kulici expr. koterec hovor, kamrlk: kamrlk veda kuchyne expr crok expr zried kutera (Vajansk) subt. kumbl ktik l . p herpes 2. p rubrika 2 kutil expr 1. robi nejak drobn (domcu) prcu robi porba: kutila osi v kuchyni; o porbate? (oby. ako kontaktov ormula) mota sa: mot sa okolo domu od rna 2. p chysta kuti sa p mota sa I kutle p drky kuta rehoncke, oby. dlh rcho: mnch v kutni habit: mnsky liahii kulo p. pes kutra (sa) l . p preha sa, hraba 2 2. p. hada kuvik p. pesimista kuvika 1, vydva zvuk podobn slovu kuvik (o kuvikovi) hovor ptikat: kuvik kuvikal, ptikal cel noc 2. p strai 2 kzelnk artista predvdzajci kzla, oby. v cirkuse: vrcholn slo kzelnka arodejnk (kto rob ary): je : neho hotov arodejnk eskamotr kaukliar

kvalitn
(artistick kzelnk) iluzionista (estrdny umelec predvdzajci ilzie) fakr (kzelnk mimoriadne ovldajci svoje telo a pocity) kni mg kzeln p. zzran 1, arovn 1, pekn 1. krsny 1 kzli p. ari kzlo 1. ikovn vkon kzelnka eskamot kaukliarstvo: divci tlieskali predvdzanmu kzlu, predvdzanej eskamotii ilzia (kzelncka produkcia) 2. p. aro kueovit majci podobu kuea odb knick: kueovit, knick tvar homoovit: homoovit vrch kv napodobuje zvuk. ktor vydvaj aby, vrany a pod. kva: c moiara sa ozvalo kv. kva kvak kvk (zvuk. ktor vydvaj aby) kvak-kvak kv-kv kvaky-kvak kvaky-kvk (napodobuje opakovan zvuky) kr kra (zvuk. ktor vydvaj vrany, sliepky a pod.) kvacka, k vcka expr. 1. odpadva vo vch kvapkch. kusoch: rozlieva takmto spsobom a spsobova zneistenie expr kvicka hovor. expr. kycka: med kvack, kvack, kyck na zem; iea si kvackalo, kvickalo, kyckalo kau na aty kvapka (pada v kvapkch a zneisova nieo): kva jej kvack na aty expr. gebri (zneisova tekutinou): gebrii po stole p. aj pini 1 2. p. klesa 1 kvaa p. kvoa 1. 2 kvaka p hik 1 kvaka p. vea 1 kvakova p. ticova kvder p. kame I kvadrt p. tvorec kvadrila p tvorylka kvak, kvk p. kv kvka' 1. p hovori 1. tra 2. p tka kvkat" p ticova kvaknsi p upn si kvaky-kvak p kv kvalifikcia priznan schopnos vykonva ist prcu al. funkciu: odborn, mravn kvalifikcia kni spsobilos: vedeck spsobilost kvalifikan p hodnotiaci kvalifikovan p. kolen, odborn kvalifikova p hodnoti, posdi, vyhlsi 2 kvalifikova sa P postpi 2 kvalita shrn vlastnost, ktor m ma vrobok, ak m uspokojova konkrtne potreby spolonosti akos: vrobky mimoriadnej kvality, akosti; zl akos, kvalita vna kvalitatvny p akostn I kvalitn ktor m dobr kvalitu: dobre uroben, vykonan (op. nekvalitn, zl) akostn: kvalitn, akostn vlna; kvalitn, akostn uhlie * prvotriedny (ktor m 1. akostn triedu, vemi dobr kvalitu): dodva len kvalitn, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotn); kvalitn, prvotriedni pracovnci hodnotn cenn (oby. o veciach, ktor maj duchovn kvalitu: op. nehodnotn. bezcenn): hodnotn, cenn literatra; hodnotn, cenn prenka dobr soldny: kvalitn, dobr prca; obr vkon uachtil (kva-

kvantita
litn a vzcny): uachtil plemeno, uachtil oce deliktny j e m n hovor, vberov (oby. o povatinch vemi dobrej akosti): deliktne, jemn vno; jemn cigarety; vberov tovar; vberov tuky znakov (ktorho znaka je zrukou kvality) hovor fajnov fajn: kvalitn, fajnov voavka; fajnov, fajn obe * plnohodnotn /astar plnocenn (ktor m pln hodnotu; op neplnohodnotn): plnohodnotn, plnocenn strava je dleit pre rast kni?.. plnokrvn (ktor m dobr vlastnosti v plnej miere): plnokrvn umeleck dielo hovor expr spravodliv: fla spravodlivej slivovice rny: kvalitn, rna pda kvantita 1. p mnostvo I 2. p dka 2 kvantitatvny zaloen na kvantite, spovajci v mnostve (op kvalitatvny) odb extenzvny (op intenzvny): kvantitatvny, extenzvny rast seln (vyjadren slami): seln ukazovatele, seln daj kvantum p. mnostvo 1. 2 kvap napodobuje kvapkanie vody al. tekutiny klap ap ap: d kvapkal na oblan rmsu: kvap. kvap, klap, klap, ap, ap kv apalina ltka, ktor m stly objem, ale ktorej tvar sa prispsobuje tvaru ndoby tekutina: hust, rieka kvapalina, tekutina kvapaln p tekut kvpaf p kvapka I kvapavka nkazliv pohlavn choroba sub$t tripe kvapa p. kvapka I kvape tenk kueovit tvar vznikajci vo vpencovch jaskyniach zranm nerastnch ltok geoi stalagmit (kvape zvujci sa zdola nahor) geol. stalaktit (kvape zvujci sa zhora nadol) cenc ciage (kvapovit adov tvar zo zamzajcej stekajcej vody): zo strechy visia cencle, ciagle kvapka I. vemi mal sdrn mnostvo tekutiny: daov kvapky km? k r o p a j : kropaj krvi. potu rosa (kvapky vznikajce zrazenm vodnej pary): na elo mu vystpila rosa * expr slza: slza plenky 2. p. mlo 1. trocha I kvapka I. pada v kvapkch: spsobova padanie kvapiek expr kvapa (oby. husto, prudko): z vlasov jej kvapk, kvap voa; z nosa kvapk, kvapi krv kvpa (vo vekch kvapkch): atrament kvpe na zem odkvapkva pokvapkva (v dlhch intervaloch, obas steka po kvapkch): z kohtika odkvapkva, pokvapkva voda slzi (popa kvapky): tesnenie slz * cxpi apka liapka apa apka (s apotom dopada: oby. o kvapkch dada): d apk na oblok crka crka cvrka cvrka (tiec slabm, pervanm prdom): crk o pohra trocha mlieka expi kvacka kvacka kvickat hovor, expr kycka (vmi kvapkami spsobova zneistenie): polievka mu kvack na obrus; z lyice kyck lekvr 2. lia po kvapkch nakvapkva: kvapk, nakvapkva si liek do nosa kvapku p mlo 1. 2, trocha' 1. 2 kvapka p trocha ; 1 kvapku p mlo 1. 2. trocha' 2 kvarc p kreme kvarga p arbk

226
kvri 1. p trpi 2. p. nii 2, 3 3. p. makrti kvartl p. tvrrok kvartn p. tvrtk kvartr p tvrtohory kvartie p obydlie kvas 1. zmes obsahujca kvasinky pouvan na podporu kvasenia zkvas: pekrsky kvas, zkvas kvsok zkvasok zkvaska 2. p. nepokoj 2 kvasen p kysl 1 kvasit (sa) I. psobenm mikroorganizmov meni svoje vlastnosti: kapusta, vno sa kvas v sue kysn (o ceste): kol kysne ki sa (stva sa kyslm): mlieko sa ki octovatie (stva sa kyslm ako ocot): vno octovatie brzn (o mlieku) 2. p hnisa 3. p. vrie 2 4. iba kvasi p konzervova kvasnice p drodie kvsok p kvas 1 kvzi p. takmer, pribline 1. akoby 1 kvziodhornk p tieodbornk kvziumelec p tieumelec kvziumenie p pseudoumenie kvziveda p pseudoveda kvcka p kvacka kver p puka kverulant p nespokojenec kvetova p. obra I kvet kvitnca as rastliny; rastlina pestovan na ozdobu kvetina: zhradn, pon, lesn, izbov kvety, kvetiny; polieva kvety, kvetiny kvetav, kvetast p kvetovan kvetena p rastlinstvo kvetina p. kvet kvetin ndoba, oby. z plenej hliny na pestovanie kvetov repnk kv etnk rep: zasadi kvet do kvetina. repnka, kvetnika ardinira (iria ndoba na pestovanie kvetov) kvetist l . p kvetnat 1.2 2.p kvetovan kvetnat 1. ktor m velk mnostvo kvetov poet. kvetist: letn kvetnat, kvetist lka zakv itnut rozkvitnut: zakvitnut, rozkvitnut strne, stromy 2. ktor m vea prkras, ozdb, nadnesenosti. tylizovanosti (oby. o rei) poet kvetist: kvetnat, kvetist re bsnika ozdobn vyumelkovan vyperkovan expr vyakan: ozdobn, vyumelkovan tl tylizovan patetick: kvetnat, patetick re diskutujcej kvetnk p kvetin kv etov an ktor je pokryt v zorkou kvetov kvietkovan kvietkav: kvetovan, kvietkovan suka: kvietkovan lky kvetav kvetast poet kvetist: k veta v. kvetast ltka; kvetist porceln (Podjavonnsk)
expr a k a v

kv napodobuje zvuk. ktor' vydva prasa pri nespokojnosti al. v nebezpeenstve kvik kvik: prasa beh po dvore a kvi: kv, kvik kvieka 1. p. kvacka 1 2. p klesa 1 kvia vydva pisklav zvuk kv. kvik (o svini) kvikat: prasa o strachu kvialo, kvkalo p. aj pia

227
kvietkav, kvietkovan p kvetovan kvik, kvik p kv kvkat p. kvia kvikot p piskot kviha p. pla kvli p narieka I. plaka kvliv p alostn I kvintn p piatak kvintesencia p podstata kvisling p. /.radca kvit p. liehovina kvitancia p doklad I kvitn 1. ma kvety, by pln kvetov prekvita (vemi intenzvne, naplno): na balkne kvitn, prekvitaj mukty * rozkvita vykvita (dostva sa do kvetu): v lese rozkvitaj, vykvitaj prv sneienky km skvita: V dol rua skvit. (Boito) 2. v danej oblasti dosahova znan spechy, prosperitu prekvita* rozkvita* rozvja sa: umenie, veda kvitne, prekvit, rozvja sa km zasiar. skvita prospieval prosperovat dari sa rozmha sa vzmha sa vzrasta (oby. hospodrsky): obchodu sa ari; podnik prospieva, prosperuje: rodina sa dobre vzmha kvitova l.p. potvrdi2 2. p. prija3 kvo napodobuje zvuk. ktor vydva kvoka prejavujca pud hniezdenia kvok kvo-kvo kvok-kvok: kvo, kvok, ozvalo sa z kurna kvoa 1. by v nzkej polohe so skrenmi nohami upie: diea kvo, up na chodnku a kresl expr.: kvaa kua upi sa upka si: ustrchan kvo, up sa v kte 2. expr zdriava sa na jednom mieste (neinne, nadarmo) sedie: stle iba doma kvo, sed expr: upie drepie tra dua duna: Kde toko upte, depte, trte, dute? expr. tvrdn: nebudem tu viac tvrdn a oddem kni vzie pejor. kvaa: jednostaj kva u susedov kvoiaky p. skrene kvok p kvo kvokn si p upn si kvo-kvo. kvok-kvok p kvo kvta p. as kvli p pre 2 k be p. vedro kycka p kvacka I kycn 1 . porov. kvacka 2. p spadn I kydal p hdza 1. kls kydal sa l.p pada I. hrn sa 1 2. p. snei kydn l . p hodi 2.p udrie 1 kchavka choroba koni prejavujca sa kchanm hovor. kach kyj p kyjak kyjak hrub palica rozren na jednom konci kyj: udrie niekoho kyjakom, kyjom budzog huzog (ak kyjak. oby. v rozprvkach) obuch tik (nstroj na roztkame) p. aj palica kyklop p obor kylav p. neikovn 1

ksi
km 1. uvdza vedajiu asov vetu s vznamom okolnosti, poas ktorej al. pre ktor trv dej nadradenej vety: uvdza vedajiu vetu prslovkov miery pokm dokm km len: km, pokm prdeme domov, bude rno: pije, dokm, km len vid ne: km, ne to spravme, bude tma a: pokm, km, a zasp dokedy dokia pokia zakia: robil dovtedy. dokedy, dokia vldal; utekal, pokia, zakia mu sily staili za len as o zatia o medzitm o: za ten as o tal, mama dovarila obed: zatia o sa on uil. sestra nakpila: medzitm o som roval. deti pohrabali lstie zastai kmkovek dokialkovek
(Vansov) p o k l l l k o v e k (Hviezdoslav) m (S Chalpka)

le pom (F. IleCko. oltsov) 2. p ale 1 ky ma sa sprv, knsa sa kmkovek 1. p. dokialkovek 1 2. p km 1 kynasa p. knsa sa kynka p kva I. strka 2 kynoi p nii 3, mrni 1 kynoite, kyno.nk p. kodca I kyn l . p kva 2 2. p vyplva kpe vynievajca as konra pah: kpe, pah starho duba kypie 1. zvovanm objemu (oby. pri vare) presahova okraj ndoby: mlieko,polievka kyp prekypova* preteka: ampansk kyp, prekypuje: umienka pretek (z pohra) 2. by v pohybe, vrazne sa prejavova expr vrie pekypovat: na uliciach kyp, vrie ivot: hnev v om vrie kvasi sa bri sa: vetko sa v om kvas, bri burca (o mori) 3. ma hojnos prekypova oplva: mldenec kyp, prekypuje, oplva zdravm expr sra (tka sa duevnch vlastnost, citov): sr optimizmom, radosou hri iskri: hri, iskri vtipmi vyznaova sa (ma ako charakteristick znak): vyznaova sa inorodosou kypi nradie na kyprenie pdy kypridlo kypridlo p. kypri kypri robi kyprejm, kyprm skyprova prekyprova: kypri cesto prkom o peiva: skyprova, prekyprova hriadku uchori nadahova (robi vzdunjm, ahm): lopatou uchor, nalahuje zem kopa (kypri motykou) rova (kypri rom) kypr 1. pozostvajci z iastoiek, ktor nedria pevne pokope: ktor sa ahko sype. oddeuje sypk zned sypkav: pozorova liru vetra s kyprm, sypkm snehom: sypkav snehov pperie ahk: sadi do ahkej pdy (prevzdunenej, drobivej); opatrne spracva ahk cesto (riedke a dobre vykysnut) jemn mkk: zahryzn do jemnho, mkkho kola 2. p. tun I kyptav l . p zmrzaen 2. p. neikovn 1 kypti porov okypti kyret, kyret p. vkrab kyselka p. minerlka kyselkavo p. kyslo 1. porov. aj kysl I kyselkav p. kysl 1 ksi, ks' p nejak
nr

kyslast
kyslasto, kyslavo p kyslo 1 .2, porov. aj kysl 1. nevdny kyslast, kyslav p kysl I kyslink zlenina prvku s kyslkom oxid kyslk plynn chemick prvok bez arby a zpachu obsiahnut vo vzduchu, potrebn na ivot oxygn kysli robi kyslm, kyslastm okysova: kysl, okysuje omku citrnom prikysova (v malej miere): prikysova si alt kyslo 1. s chuou podobnou octu al. citrnu (op. sladko) nakyslo, ps. > na kyslo: kyslo, nakyslo prichulen omka kyslasto kyslavo kyselkavo (trocha kyslo): ovocn polievka chut kyslasto, kyselkavo 2. expr. vyjadrujc roztrpenie spsoben krivdou, nepochopenm, posmechom a pod.; s trpkosou, s roztrpenm zatrpknuto: tvrila sa kyslo, zatrpknut neprvetivo nevdne: vyzer neprvetivo, nevdne expi kyslasto kyslavo (trocha kyslo): kyslasto sa ukrnul kyslos p kyslota kyslo t a kysl chu kyslos: kyslota, kyslos vina zastar. kysla ha kysl 1. majci tipav, ostr, zvyajne aj zvierav chu ako napr. ocot (op sladk): kysl citrn trpkokysl trpk (o vne a o ovoc): trpkokysl vno, trpk vine nezrel nedozret (ktor ete nem sladkos zrelho plodu: o ovoc): jedla rohn, kysl, nezrel, nedozret jabka skysnut sken sadnut (o mlieku) kvasen sudov (upraven, konzervovan kvasenm: o niektorch druhoch zeleniny): kvasen uhorky; kysl, sudov kapusta kyslast kyslav kvselkav nakyslast nakysl (trocha kysl): kyslast, kyslav, kyselkav, nakyslast ovocn cukrky trpkast (trocha trpk) 2. p. nevdny I kysn p kvasi (sa) I kvstka p strapec 1 k vil" sa p kvasi (sa) 1 kytica upraven zvzok kvetov: kytica rui kytka (menia kytica): kytka fialiek * zastarv. hukrta kytka p kytica kyvadlov zaloen na princpe kyvadla hovor, zastar pendlov: kyvadlov, pendlov hodiny * pondusov (o hodinch) kva I. uvdza do pohybu neupevnen as nieoho: opakovane vykonva pohyb zhora nadol al. zboka nabok (asou tela): kva zvon knsa kolsa: vietor kne, kole vetvami stromu; knsa. kolsa nohami expr kyvka nr. kynka: kyvka hlavou kltit (o arbavom pohybe): kltit rukami vykvvova (kvanm uvolovat"): vykvvova si zub my ka tepat trepota (prudko potrhva): myka hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepa, trepota krlami trocha expr kyvota: kyvoce kom expr.: minga opla hompal kolemba holenga comba celenga celemba holenga nr halenga (kva nohami, rukami) zned ovieva vrtie mrdka pomrdkva (o drobnch pohyboch): pes ovieva, mrdkd, pomrkva chvostom pokyvova expr pokyv kv a (chvami kva) 2. pohybom ruky, hlavy a pod. dva znamenie mva: kvaj, mvaj nm na pozdrav; kva klob-

228
kom na rozlku expr kyvka km. ky n: kyn hlavou na shlas * trepota (prudkm pohybom): trepoce atkou na brehu kva sa p. knsa sa kvav p kolsav I kyvka p kva 1. 2. prisvieda kyvka sa p knsa sa kvnu urobi p o h y b (oby. asou tela) na vyjadrenie nieoho pokva pokvnut zakva zneti zakvnu: kvla, prikvla, zakvala hlavou na pozdrav expr zakvvkat mvnu: ustalo mvol rukou pohodit hodi (prudko): vzorne pohoila, hodila hlavou, plecom expr mahn: do przna mahol rukou ex pi zalenga (niem zavesenm) zatepat zamva: zatepala, zamvala atkou na privtanie trocha expr zakyvota: vetrk zakyvotal belasmi zvonekmi expr zaermovat' (urobi pohyb ako pri ermovan): zaermovat rukami km? pokyn (da pokyn): pokynul im, aby vstpili prikva pikvnut (kvnutm vyjadri shlas): na vetko shlasne kvol, prikvol kyvota p kva 1 kyvota sa p knsa sa ken p. vyten

11
a p. aha 2 laba 1. spodn as konatn niektorch zvierat dlaha: medvedia laba, dlaha dlapa tlapa hovor expr tpa 2. p. ruka 1 3. p. noha abdanina l . p tranina 2.p babot I abdo P. tra lahila ton pern spoluhlska pernica: hlsky b, p, m s labily, pernice labilita 1. neschopnos udra pevn polohu (op stabilita) labilnos* nestabilita nestabilnos* vratkos: labilita, labilnos. vratkos chdze 2. neschopnos rozhodn sa pre jeden cie (op stabilita) labilnos kolsavos nestlost vratkos vrtkavos: citov labilnos. kolsavos, nestlost , vratkos, vrtkavos 3. vntorn nesrodos (op stabilita) labilnos nepevnost slabost: politick labilnos. nepevnos, slabos labilnos p labilita 1-3 labiln l.p. neist I, nestly 1.2 2 . P slab I laborovat' p. namha sa labuncky P pitkrsky labunk p. makrtnk, poitk labyrint p. bludisko, sple 1 lanost p lanota lanota nzka finann al. morlna a pod. hodnota nieoho lanost: lanota, lanost dovezenho tovaru bezcennos pov rchnos: bezcennos gesta przdnota przdnost': przdnost' mylienok

229
lacn 1. ktor stoj relatvne mlo peaz (op drah): lacn oblek hovor, expr.: groov estkov: nakpil pre deti lacn', groov, estkov pletky zlacnen partiov (so znenou cenou. oby. v dsledku znenej kvality): obchod s partiovm, so zlacnenm tovarom bazrov j a r m o n (predvan v bazri, na jarmoku za niiu cenu): bazrov, jarmon ltky nzky (o cene): kpi nieo za nzku cenu 2. p. bezcenn, przdny 2 lacnie p. ti lanota p hlad I lan 1. p hladn 1 2. p tobn, iadostiv lad p harmnia 1 ll p. klzisko l ad' p aha 2 lda p debna ladi 1. nastavova na vydvanie sprvnych tnov vylaova nalaova: ladil, vylaoval klavr hovor, timova: timoval si hlas 2. by vo vzjomnej shre, harmnii harmonizovat by v szv u k u : farby ladia, harmonizuj hodi sa: ti dvaja sa k sebe hodia, t dvaja spolu ladia hovor.: timova ikova sa h r a zasiar szvua: blzka sa ikuje k sukni; vetko spolu timuje, hr, szvu ladne p prjemne adnika p. chladnika ad nik p. vika ladn harmonicky psobiaci svojou uhladenosou a jemnosou pvabn: lan, pvabn pohyby tanenkov (op. drsn) m k k : mkk krivky tela elegantn gracizny (spojen s eleganciou): elegantn, gracizna chdza sladn h a r m o n i c k vkusn (navzjom /harmonizovan, zladen): aty s ou tvoria jeden sladn. harmonick, vkusn celok a r m a n t n (spojen so armom): armantn chdza hovor ik zastarv strojn: cvienci stli v strojnch radoch p. aj pekn ladom p horom ldova p. naklada I ldova sa P. jes I adovatie p. mrzn 1. 2 adovec ksky adu padajce ako zrky k r p y : poda predpovede poasia mono aka adovec, krpy * krupobitie kamenec: krupobitie zniilo rodu adovica p poadovica adovie p. mrzn 2 adov l.p. studen 1 2. p nevdny 1, odmeran 1 advina p. oblika lady p. ena 1 ad e p. aha 2 lagan l.p. chlapec 1 2 . p samopank 3.p. nanihodnk lagansk p ibalsk laganstvo p samopa lger p tbor 1 . jazero lagna p aha p. leadlo ahina p ahkomysenk ahko 1. nevyadujc nmahu al. nespsobujc akosti. bez nmahy, bez akost (op. ako) poahky: ahko, poahky vyliezol na strom pohodlne h r a v o

ahkovern
h l a d k o : pohodlne, hravo zvldol vetky lohy hovor, v pohode: v pohode sme vetko stihli zaahko: nebolo mu zaahko odpoveda na otzky zahka: ahko, zahka sa prehupol cez plot hovor, expr s p a k r u k y : spakruky urobil vetko, o od neho iadali expr.: ahuko ahunko ahulinko poahuky poah u n k y : ahuko. ahunko, poahuky pribehol do ciea zried spolhkv (vantner) zried. n a a h k o (Kukun) nespis snadno priahko (prli, vemi ahko) porov. aj ahk 2 2. bez starost bezstarostne: ije sa mu ahko, bezstarostne d o b r e p r j e m n e : ahko, dobre, prjemne mu je na dui expr. ahuko a h u n k o ahulinko 3. v obleen urenom na teplejie al. teple dni; spsobom prznanm pre takto obleenie n a a h k o expr: ahuko a h u n k o ahulinko: ahko, naahko vystrojen odili na tru; prilo mlad, ahuko obleen dieva tenko letno: tenko, letno sa obliekla a vyla na ulicu vzdun: vzdun obleen ena vola o obchodu nedostatone slabo: do vrchov prili nedostatone, slabo obleen priahko (prli, vemi ahko) 4. s malou intenzitou (op. silno, drazne) zahka: ahko, zahka sa otkol matkinej ruky slabo mierne trocha t r o c h u : slabo, mierne zaplen rana ho bolela expr. ahuko a h u n k o ahulinko zahuka zahunka zahulinka: ahuko, zahunka ju pohlakal po vlasoch porov. aj ahk 3 5. prejavujc ahkos v pohyboch, s ahkosou sviko svine lahodne: ahko, sviko, svine krala po chodbe; lahodne, ahko sa vykrcala v tanci expr.: ahuko a h u n k o ahulinko 6 . porov. ahk 4 ahkomysene 1. porov. ahkomysen 2. p. nerozmyslene ahkomy senk nezodpovedn, povrchn, ahkomysen lovek expr a h t i k r : ahkomyselnka, ahtikra si neber za mua expr. vtroplach pejor. p o b e h a j ahina: je to vtroplach, ahina, ned sa naho spoahn ahkomysen ktor kon bez rozvahy al. zodpovednosti; svediaci o nedostatku rozvahy al. zodpovednosti (op uvliv) ahkovny: si ahkomysen, ahkovny, nestar sa o budcnos; ahkovny skutok nerozvny neuven neuvliv (bez uvenia, rozvahy; op. rozvny): nerozvny mladk; neuven, neuvliv risk nezodpov edn (op. zodpovedn): ma ahkomysen, nezodpovedn prstup k rodiovstvu expr. ahtikrsky (bezstarostne ahkomysen): vies ahtikrsky ivot h a z a r d n h a z a r d r s k y riskantn (spojen s istm rizikom): hazardn, hazardrske, riskantn zahrvanie sa so zdravm hriv m r n o t r a t n (ahkomysene utrcajci): hriv, mrnotratn mlak zastar. nevny: nevne ponanie (Timrava) d o b r o d r u n

ahkonoh p. rchly ahkovne 1. porov. ahkomysen 2. ahkovny p ahkomysen ahkovern p. dveriv

p.

nerozmyslene

ahk
ahk 1. klor m relatvne mal hmotnos (op ak): ahk taka nzky mal mu (o hmotnosti): ahk. mal. nzka hmotnost ; pstiari v ahkej, muej vhe pperov (ahk ako pper): pad pdperov sneh vzdun (ahk a priesvitn): vzdun tkanina nadchan nadchnut (ahk a jemn): nadchnut oblik: vznala sa v nadchanch atch kypr provit riedky (ktor prepa vzduch): kypr, riedka pda: provit betn tenk jemn (op hrub): aty z jemnho, tenkho materilu; tenk kabt cxpt ahuk ahunk ahulink (vemi ahk) priahk (prli ahk) 2. ktor nie je zloit, ktor nevyaduje velk nmahu. sstredenie a pod. (op ak) jednoduch prost nekomplikovan: rieil ahk, jednoduch prpad (op. zloit): zvolil si prost, nekomplikovan spsob obivy; nekomplikovan prod pohodln bezstarostn pren schodn (bez prekok, starost): vyhral si pohodlnejiu, schodnejiu cestu ivotom; bezstarostn konverzcia pokojn tich (bez trpenia, oby. o smrti) zbavn nenron salnny (nevyadujci sstredenie): ahk, zbavn hudba; nenron. salnna skladba hladk neruen (bez prekok. komplikci): hladk priebeh choroby hrav (ako hra): hravm spsobom prekonal prekku expr ahuk ahunk ahulink (vemi ahk) priahk (prli ahk) 3. ktor m mal dosah, inok, vplyv a pod. mierny slab: ahk, mierny, slab mrz (op siln, tuh); s miernym poklusom: ahk, slab zpal pc (op ak); ahk, slab spnok (op hlbok, tuh) mal nepatrn /rii nevny: hr utrpel mal, nepatrn, nevne zranenie (op ak): s cestou menieho odporu (op vieho) *jemn: jemn vnok, dotyk * neprzvun nedrazn (v hudbe): neprzvun, nedrazn doba 4. bez akost strviten: menej vdatn ditny nemastn (op ak): ahk, ditne, nemastn jel nekalorick: pri reduknej dite je najlepia nekatolick strava 5. vyrbajci na suroviny a energiu menej nron vrobky (op ak): ahk strojrstvo spotrebn (vyrbajci vrobky dennej spotreby): spotrebn priemysel 6. p svin, prun 2 7. p nemravn ahn si I. poloi si telo na lko s cieom spa alebo odpoin si uloi sa ahn zaahn: ahol si do postele, uloil sa. zaahol zavasu poloit sa: ustat sa poloil do postele hovor, natiahnu sa expr vystrie sa (na chvu): po prchode domov sa natiahol, vystrel na gau priahn priahn si (k niekomu): prialtla si k svojmu muovi poci poahn (Sldkovi?) hovor prehodi sa * pevalit sa * /.valit sa hovor c x pi hacnsa (oby. obleen): iba tak sa zvalil, prevalil na poste; bacol sa na pohovku expr vyvalit sa: 5 avou sa vyvalil na lavicu fam: a/kat si ainka si bucn si: ainkaj si. synik expr usalai sa uvelebi sa (zauja pritom pohodln polohu): spokojne sa uvelebil, usalail v irokej posteli expr. upeleisa (o zvieratch): mlat sa upeleili k matke

230
expi uahn (nhle) zastarv. obahn (pre chorobu): uahol a viac nevstal; na jese matka obahla polbat (si) expr povyvaova sa (o viacerch osobch. postupne): povyvaovali sa na trvu 2. iba ahnt p poahn lahoda 1. o v/budzuje prjemn pocit lahodnos beznos: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnos, beznos zvukov lutny 2. prjemn pocit polahoda lahodnos: bola to len lahoda, polahoda, lahodnos myslie na bliacu sa svadbu pohoda: pohoda dovolenkovch dni poteenie: pociova poteenie z krsnej chvle lahodit p tei I. pi sa 1. lichotit 1 lahodivo p prjemne lahodne 1. p. prjemne, ahko 5, mkko 2 2. porov chutn 1 3. porov. pekn I lahodnos p lahoda 1. 2 lahodn 1. p prjemn; chutn 1 2. p pekn 1 3. p. chatrn I ahostajne 1. porov ahostajn 2. p. nedbanlivo, slepo 2 ahostajnos p cudzota 2. apatia ahostajn ktor nem o ni zujem: ktor neprejavuje navonok zujem, citov pohnutie a pod.; ktor sved o nezujme nevmav apatick flegmatick: ahostajn, nevmav lovek; pacient je ku vetkmu nevmav, apatick; nevmav, flegmatick vraz tvre neastn nezastnen (ktor nepociuje, neprejavuje as): vrhol na smtiacich neastn, nezastnen pohad ochabnut otupen zatupen (ktor stratil o vetko zujem): ochabnut, otupen myse: otupen vze letargick rezignovan (plne, a chorobne ahostajn): letargick sprvanie pacienta kni. indolentn odb inertn (neschopn reagova) nepohnut (bez citovho pohnutia): pri sprve o jeho smrti zostala nepohnut chladn studen (bez citovho vzplanutia): citovo chladn, studen lovek; pohlavne chladn mu cudz odcudzen (ktor nem al. ktor stratil citov vzah): boli si odrazu (citovo) cudz, odcudzen (op. blzki) indiferentn (nezaujmajci ani jeden z protikladnch postojov): by indiferentn k nrodnostnej otzke ignorantsk (svediaci o ignorancii) vlan (majci al. prejavujci voi nieomu vemi mal zujem: svediaci o malom zujme): ma vlan vzah k politike pasvny (plne bez zujmu; op. aktvny) apolitick (ahostajn vo vzahu k politike): pasvny astnk prebiehajcich udalosti; prezident zaujal apolitick postoj hluch slep (myselne ahostajn k veciam, javom a pod.): by hluch, slep voi cudziemu neastiu pohodln pubi pejor pohodlncky (ktor sa nenamha pre javi zujem, zauja postoj): pohodln, pohodlncka reakcia na problm laxn nedbanliv nedbal nedbajsk nezodpovedn (ktor berie na ahk vhu zodpovednos, dslednos): ma laxn, nedbanliv, nedbal prstup k prci; nedbajsk, nezodpovedn vchova lahdka P makrta, pochka lahdkov ktor m vlastnosti lahdky, ktor chut ako lahdka pochkov: lahdkov, pochkov bryndza jemn vyberan deliktny delikatesn:

231
jemn prky: vyberan, delikatesn syr; deliktne, delikatesn jedl dezertn (o vne): dezertn vna dobr kvalitn prvotriedny hovor, fajn fajnov (ktor m vborn kvalitu): dobr, kvalitn salma; kvalitn, prvotriedny npoj; fajn. fajnov alty ahie p. skr 3 ahtikr p. ahkomysenk ahtikrsky p ahkomysen, nezodpovedn, povrchn ahuko, ahulinko, ahunko p ahko 1-5. zahka I. 2 ahuk, ahulink, ahunk p ahk 1.2 laicizova vymaova spod vplyvu cirkvi zosvetova: nastalo laicizovanie, zosvetovanie kolstva, morlky km? profanova profanizova sekularizovat': postupne sa umenie projanovalo, profanizovalo laick p naivn 2, neodborn, svetsk 1 laik p. amatr lajblk P. vesta lajdcky 1. p neporiadny 1, 2. nedbanliv 2. p nedbanlivo, povrchne 2 lajdctvo pejor. nedobre uroben, povrchn prca; produkt. vsledok takejto prce pejor lajdina hovor, pejor. lendrinstvo: za lajdctvo, lajinu, lendrinstvo mu platit nebudeme expr. nedbajstvo: poiar z nedbajstvo lajdina p lajdctvo lajdi p leoi lajdk p. lenivec, nedbanlivec lajniak p. hnojval lajno dobyt vkal kravinec: na ceste leali lajn, kravince lajsn si p. dovoli si 1 lajster, lajstro l.p. listina 2. p list 2 lak nhly pocit strachu ak: lak, akjej zobral re zaknutie preaknutie: nevie, o m o zaknutia, preaknutia robil lkadlo o lka. priahuje vhidlo: lkadl, vbidl vekomesta vbnika vnadidlo: netreba skoi na kad vnadidlo zvod: zvody mesto ma nelkaj zned vbnik: ensk vbnik nvnada nstraha (obyajne nieo zmerne nastraen): da pozor na nstrahy expr udica zried. zvodidlo (Kukun) poet vb (Hviezdoslav)

lalok
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerd o nieo del expr grlo: len lakomec, igrlo nepust ani gro grl expr hlado kreok nr grgo (Urbnek) expr.: ujo (Hronsk) pejor.: skup d r g O skuhro skuhrk skuhravec skuhro paravec vlkolak pejor. zried.: skv rank krhliak skrblo skrbec skuhr hovor, expr kt krob: nebu kt a oferuj osi ziskuchtivec (kto sa zameriava na zskanie majetku) expr hrabivec chamtivec m a m o n r : ziskuchtivec, mamonr v obchode nepozn brala expr : vy driduch vydrigro hrab hrabo pachtivec lakomit' sa silno ti po hmotnch veciach, vhodch bai dychti: lakom sa na cudzie; dycht po vnosnom obchode expr.: pachti sa zha sa pejor. mamonri (zskava bohatstvo): pacht sa, zha sa za peniazmi; cel ivot len mamonri byt lakom lipn (by priptan k nieomu): lakom sa na peniaze; lipne na ziskoch lakom 1. ktormu zle iba na hromaden majetku, ktor lipne na majetku chamtiv: lakom, chamtiv starec chtiv nensytn zaiadan: chtiv, nensytn panovnk: by zaiadan za peniazmi ziskuchtiv prospchsky hmotrsky zitn (ktor chce zska hmotn prospech): ziskuchtiv, prospechrsky podnikate: hmotrski, zitn udia expr pachtiv pejor hrabiv mamonrsky (prli tiaci po majetku): pachtiv, hrabiv, mamonrsky obchodnk pejor vydridusk erncky (bezohadne idci za ziskom): vydridusk, erncky krmr expr hladn pren. parav (ktor' nem nikdy dos): by hladn, parav za majetkom zastarv cudzoban (baiaci po cudzom) expr. krekovsk (ktor zha ako kreok) 2. ktor sa nechce (po)deli o svoj majetok (op. tedr) skpy: lakom, skpy boh expr. grlosk drgrosk pejor. skuhrav skvraiv skvran: grlosk. drgrosk statkr; skuhrav, skvraiv gazda nr. expr. krhav lakonickos p. lakonizmus lakonicky p. krtko 3. porov aj strun, stroh 2 lakonick p. strun, stroh 2 lakonizmus neobyajn strunos oby. spojen s vstinosou lakonickos: lakonizmus, lakonickos jeho vyjadrovania odradzuje jadrnos senos: senos nie je chyba lakota p. makrta. pochka lakotit p. makrti lakotnk p. makrtnk lakotn p makrtn, pitkrsky lakova kto lakuje lakovnk: lakova, lakovnk nalakoval a vyletil nbytok lakova p klama 1. balamuti lakov nk p. lakova laksr p prehadlo aa. aad, aade. a a p aha 2 aatak p tak 1. takto 1 ao p hlupk lalok okrhly al. ovlny tvar na organizmoch al. orgnoch: brada s lalokom podbradok ( tukov lalok pod bradou): dvojit podbradok podhrdlina (tun mso z podhrdlia opanej)

lka l.p. vbi 2.p. mmi2 aka p strai 2 aka sa preva pocit strachu b sa ma strach: nioho sa neak; m strach z akost; boj sa akost plai sa jai sa expr duri sa hovor. expr. myi sa (oby. o zvieratch, pren. o uoch): kone sa plaia: o sa pla?; dobytok sa jaf, dur; neja sa a pod desi sa hrozi sa (vo vekej miere): es sa, hroz sa vojny obva sa ma obavu trias sa strachov a sa (aka sa s obavami): obva sa budcnosti; m obavu zo skky; trasie sa o syna; strachuje sa o budcnos expr strcha sa: netrachaj sa toko fraz. hovor, expr ma pln nohavice/gate lkav p. praliv: vbiv lkav p. bojazliv, plach I. 2 lake hisi jednotka starej dkovej miery ( 0 . 7 7 9 m) hist rf: dva lakte, rfy ltky akn sa p naaka sa

lalot
lalot p hlahol 1 lalota p. babota 1 lalotav p brblav l.trav lma p metr lmaka p. trlica 1 lma 1. nsilnm ohnutm al. tlakom deli * rozlamova prelamova: lmal drevo, prelamoval okoldu deom * odlamova (as z celku): odlamoval ksky chleba drobi drvi mrvi (na mal ksky): drobil. mrvil chlieb holubom expr drzga (nsilm): drzgali ad kladivom zastar k rui: kruil obltky 2. spsobova zmenu smeru lomi: hranol lme. lom svetlo 3. p. tiepa 2 lmavica p. reumatizmus lmav p krehk 1 lamentcia p pla. sanos lamenti, lamentova p. narieka I. bedka lamenty P pla. sanos lmka 1. lek metabolick ochorenie klbov pakostnica
d n a zastai p o d a g r a

232
pil polapi zlapat : dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polcia subt. apn: konene ho apli pristihn pichytit dochyti (oby. pri nedovolenom ine): pristihli ho pri krdei; dochytil i ich na mieste inu zatkn zaisti zajat uvzni zavrie (zrove da do vzenia): polcia zatkla, zaistila zlodeja; uvznili, zavreli cel bandu subt zbali: zbalili ho na nmest 2. trocha expr. rzne chyti do ruky, do rk ulapi uchopit popadn: lapil, popaol ho za golier cxpi polapit zlapit schyti pochyti: polapil, schytil sekeru expr: drapn zdrapn zdrapi chmatn schmatn chvatn schvatn chapn schapn rafn (prudkm pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v nhlivosti palicu km/ chopi nar lapiui: chopil, lapol ho za plece 3. p. ulovi lapi sa 1. p. chyti sa I 2. p. pobra sa 2 lapka p. lapa 1 lapiui p lapi 2 apn p spadn 1 apti si p. sadn (si) 1 apot p. babot 1 apota p tra, babota I, hovori I apotav p brblav I, trav laps p. chmat lapsn p udrie I lapsus p chyba I apt p tranina aptk p tra apta p tra, babota I, hovori I apto p tra lrom-from l.p bezciene 2.p bezstarostne 3.p.hocijako I 4. p hocikde 1, krom-krom larva p maska I lry-fry p. dajsamiboe lascivita, lascvnos p obscnnost lascvny p. necudn, neslun lska 1. nklonnos jednho pohlavia k druhmu, bostn cit bos: by zaslepen lskou, bosou milovanie poet. al arvh milos: byt hodn lsky, milosti 2. p. obuba 1 3. p. zuba 1 lska hladkanm. maznanm prejavova nklonnos hladka: matka lskala, hlakala svoje iea mazna tli tulka: maznala syna; tulkal maiatko prituova privat pritska vin (nene tisn k sebe): otec privial, vinul k sebe deti * expr.: mojka anka: mojkal teniatka lska sa prejavova si lsku, nklonnos nenosou mazna sa: milenci sa lskali, maznali tli sa tulka sa vin sa privat sa prituovasa pritskal sa (nene sa k niekomu, nieomu tisn): vinuli sa, pritskali sa k sebe expr.: mojka sa cukrovat sa hrdlikova sa: stle sa cukruj nr ulka sa (Klal)
oby. pejor m i l k o v a t sa m i l i s k o v a t sa (v p o v r c h n o m

2. p. reumatizmus lampa p. svietidlo lampre p. lampovna lamp p svietidlo lampin p svietidlo lampova miesto, miestnos na uskladnenie, drbu a vdaj svietidiel lampre la samica jelea jelenica: la.jelenica vetr nebezpeenstvo laaj p vlaaj lanri p vbi lanfri p. tla sa 2 lngo p podplamennk lano p povraz anov p zrebn I lansk p vlaaj lapa p chyta lapaka p chytaka lapaj 1. p. samopank 2. p nanihodnk lapajsk p. ibalsk, samopan. neposlun lapajstvo p samopa, ibalstvo lapk l . p pascal 2. p. vznica laplia p. neprjemnos lapa 1. tn*ha expr bra do ruky chyta: pri hre lapal, chytal loptu chpa uchopovat': chpal, uchopoval ju za ruku cxpt lapka (jemne) expr. chniapa (prudkm pohybom): chniapal priatea za plece 2. usilova sa zmocni nieoho al. niekoho lovi chyta: maka lap myi; lovili zver expr chniapa (prudko siaha za niem): pes chniapal po make naha* honi* prenasledova* stha (behom, prenasledovanm): nahali, sthali bandu zlodejov lapa sa 1. porov. chyti sa 1 2. p. pobera sa 2 lapidrny p vstin, strun apie p. sedie I lapikurkr p nanihodnk, pochbe lapikurkrsky 1. p. zlodejsk 2. p ibalsk lapi I. zmocni sa niekoho po dlhom nahan chyti: lapili, chytili vraha dohonit dostihn dola-

bostnom vzahu): milkoval sa s dievatami expr oblizova sa (lska sa bozkami) lskavo l.porox lskav 2. p. mkko 3 lskavos l . p dobrota I 2. p. neha lskav naplnen lskou, prejavujci lsku; svediaci

233
o vntornej dobrote tm lskypln: laskav, lskypln matka; lskav, lskypln pohad dobr dobrosrden dobromysen km dobrotiv (op. zl): lskav, dobr uite; dobrosrden, dobromysen, dobrotiv tvr expr predohrotiv; mil vdny prvetiv prjemn (naplnen milotou): mil, vdny hostite; vdne, prvetiv slov; vade vldlo prjemn ovzduie srden tepl priatesk kamartsky (op. nepriatesk): dostalo sa nm srdenho, teplho. priateskho privtania; byt priatesk, kamartsky k inm udom nen jemn (pln pozitvneho citu. priazne; op drsn): nen, jemn pohladenie * milostiv milosrdn kni. milostipln milostn (pln milosti, milosrdenstva): Boe, bud milostiv, milosrdn k biednym!; mat milosrdn srdce; milostipln Panna Mria; Panna milostn! (J KrT) blahosklonn blahovoln (naplnen priazou): vypoul ns s blahosklonnou, blahovolnou trpezlivosou; urobi blahosklonn, blahovoln gesto pren.. otcovsk materinsk: vychovvate m ma k deom otcovsk, materinsk prstup laskota, laskoti p tekli laskotiv, laskotn p drdiv I lskypln p. lskav, nen 2. ohadupln lastovica p. lastovika lastovika sahovav spevav vtk hniezdiaci na budovch poei lastovica: prileteli lastoviky, lastovice lastra krupinovit schrnka mkkov muia: zbiera pri mori lastry, mule ulita: ulita s prekrsnym prrodnm vzorom kabka kortko: prliv vyplavil kabky, kortka zastar. kebl lakova 1. p bavi sa 1 2. p. artova 1 lakovne I. porov samopan. zbavn 1 2. p. artovne lakovn p samopan. zbavn I laova p sliedi, hada lata tenia dreven doska: napli laty lita (zka kratia latka): obloi stenu litami ltanina p. zltanina lta l . p plta. zava I 2.p bi2 latentn p. skryt laterlny p. bon 1 latifundista p. statkr latifundium p. statok ltka 1. zklad vec pozorovaten zmyslami hmota: nehorav ltka, hmota matria materil: izolan matria, izolan materil kni; substancia: rastlinn substancie 2. kolsk vedomosti uivo: zopakovat si nov ltku, nov uivo 3. vrobok, ktor' vznikol tkanm tkanina: aty s uit z lesklej ltky, tkaniny hovor zastar tof: zplaty na lakoch boli z rovnakho tofu 4. p nmet 1 lavica 1. dlhie obdnikov sedadlo lav ika: sedie na lavici, lavike 2. zky mostk cez potok a pod. lvka lavika: lavica, lvka cez potok sa prevrtila avicov p av 2 lavika p lavica I. 2 lavnovit, lavinzny p lavinov, hromadn

ledabolo
lavinov vyznaujci sa astmi lavnami; pren expr pribdajci vo vekom mnostve: lavinov olie; lavinov zujem lavnovit km. lavinzny (i podobn lavne): lavnovit, lavinzny svah; lavnovit odchod za hranice p aj hromadn lavrova p vykrca 3, vykrca sa 2 lvka p lavica 2 lavr p. umvadlo lavrovica p liehovina avostrann p av 1 av 1. nachdzajci sa vo vzahu k loveku na tej strane jeho tela. kde m srdce (op. prav) avostrann (op pravostrann): av, lavostrann srdcov komora sedlov (o koovi; zapriahnut na avej strane): av, selov k 2. zastupujci (v politike, kultre) avicu; hlsajci, prebojvajci socilne orientovan nzory (op prav) avicov (op. pravicov): av krdlo strany; av. avicov politick orientcia 3. p neikovn 1 laxatv p prehadlo laxn 1. porov. ahostajn 2. p nedbanlivo laxn p ahostajn lazr p. mrzk lazaret p nemocnica lazina p. svah lazi p. liez 1 laznk obyvate lazov kopaniiar (obyvate kopanc): laznci, kopaniiari s tvrd ntury lazr p azr lazy odahl horsk osada s roztrsenmi obydliami kopanice (rozdiel v nzvoch je poda krajov): nie je ahko i na lazoch, kopaniciach zastar. zried folvark larova p leoi aka si p ahn si 1 lo-plo 1. p pohodln 2, pomal I 2. p. pomaly 1, ledabolo leben p. lebkov lebedi si p hovie si lebe. lebea l.p. lebka 1 2.p hlava 1 lebka 1. as kostry tvoriaca zklad hlavy stavovcov: njs hrob s lebkami pravekch u hovor. expr. lebe lebea: rozpavajca sa konsk lebe 2. p. hlava 1 lebkov tkajci sa lebky leben: lebkov, leben kos anat hlavov: lebkov, hlavov dutina lebo 1. uvdza prinn vedajiu vetu pretoe: nenavtvil ns, lebo nemal as; stretnutie sa neoohralo, pretoe sper nepriiel ked e ked (stoj zvyajne na zaiatku svetia): ked si nm pomohol, pomeme aj my tebe; kede bol mal. nevzali ho so sebou hovor i poet bo: odiiel z domu, bo sa pohal so enou zastar sce (Dobinsk) nespis.: nakolko ponev 2. p. alebo 1 3. p. e 2 lecikto p hocikto leda 1. p. sotva 1 2. p. iba 1.2 ledabolo nedbajc v potrebnej miere na poriadok, na ist zsady, pravidl, poiadavky a pod. nedbanlivo nedbalo neporiadne: ledabolo, nedbanlivo si preho-

ledabol
dil kabal a odiiel; nedbalo, neporiadne nanesen omietka odpadla povrchne expr nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonan oprava expr spakruky: ledabolo, spakruky napsan loha hovor.: iba tak len tak: peniaze si iba tak, len tak stril do vrecka subi lo-plo ledabol p nedbanliv, neporiadny I, 2. povrchn leda p. banda I ledaina l . p nikto I 2. p malikos 2 3. p nanihodnk ledao' P. hocio 1. velio 1 ledao : l . p nikto I 2.p malikos2 3.p nanihodnk ledajako, ledajak 1. p hocijako I 2. p nedbanlivo. povrchne 2 ledajak p hocijak 3. obyajn I ledakde p niekde 3 ledakedy p zriedkavo ledakto p hocikto ledae P sotva I. iba 1.2 ledva I. vyjadruje krajn stupe situcie: vyjadruje, e sa dej uskutonil al. uskutouje s prekkami sotva: v tme ho ledva, sotva vid hovor, len-len len-len e tak-lak t ak-1 ak e: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujs; len-len ie, tak-lak ie sa vykriabal z jamy expr ledvae sotvae: od navy ledvaie, sotvaie vid* expr ledvuiko (Hviezdoslav) expr horko-ako: ledva, horko-ako sa ubrnili presile /astar. ledvy arch. ledvvm inom (Tajovsk. Figuli) nr ledvaj 2. uvdza asov vedajiu vetu s rchlou nslednosou dejov vyjadrench v svet sotva: ledva, sotva dokonili robotu, zaalo pra9 ako iba iba o iba tolko o len len o len tolko o hned ako: ako, iba si sadol, u zaal rozprva: iba o, len toko o sa rozbrieidilo. odili do poa; ledva, hned ako priiel domov, sadol si pred televzor expr ledvae sotvae: ledvaie. sotvaie zazvonilo, u ich nebolo zastar ledvy nr ledvaj ledvaj p ledva 1. 2 ledvae p ledva 1, 2. sotva 1, 3 ledvuiko p ledva I, sotva I ledvy p ledva 1. 2. sotva I lga p obruba I legalizova p overi, uzkoni leglne p oprvnene I leglny l . p zkonn, prvoplatn 2.p. oprvnen 1 legtka p. stolika I legenda p mtus legendrny 1. p neskuton 1 2. p. slvny 1 legisian, legislatvny p zkonodarn legitimcia p preukaz legitmne 1 . porov zkonn, prvoplatn 2. p. oprvnene 1 legitmny 1. p. zkonn, prvoplatn 2. p. oprvnen 1 legitimova sa p preukza sa 1 lehtko sprv leadlo lehni p lea 1 lehota p as I leja p lejak lejak prudk hust dd lejavica: lejak, lejavica nie a nie presta lejavec expr leja p. aj d

234
lejavec, lejavica p lejak lekr kto je odborne pripraven a oprvnen liei hovor doktor: s s dieaom k lekrovi, doktorovi hovor. asto pejor feliar hovor, pejor. mastikr (zl lekr): je to obyajn mastikr, feliar zastar medikus zried lieite: je to dobr lieite zastar fyzikus Jg) odh terapeut lekrina p. medicna I lekre zdravotncka intitcia na prpravu, uskladovanie a vydvanie al. predaj liekov a lieiv zastar apatieka apatka: pach lekrne, apaticky lekrnictvo p farmcia lekrnika prrun sbor zkladnch liekov, schrnka na ne zastar. apatieka apatka: v jeho lekrnike, apatieke nikdy nechbala flaka bylinkovho likru lekrnik 1. kvalifikovan odbornk na prpravu a vdaj al. predaj liekov farmaceut: nedostatok lekrnikov, farmaceutov zastar apatekr 2. majite lekrne zastar. apatekr lekrstvo l . p medicna I 2. p lieitestvo lekcia p pouenie 1 lektor p kritik, posudzovate lektort povolanie, innos lektora lektorstvo: zobral lektort, lektorstvo sloveniny na zahraninej univerzite lektorstvo p lektort lekvr 1. hust ovocn zavaenina na natieranie a plnenie dem (jemn lekvr s kskami ovocia): slivkov lekvr, jahodov dem zastarv. marmelda (priemyselne vyrban lekvr z mieanho ovocia) 2. p arbk lem p. obruba 1 lemovanie p. obruba I lemova 1. dva na okraj nieoho lem. obrubu (najm na tkaniny) obrubovat' vrbi: golier lemovan koiuinou; obrubovala, vrbila aty hodvbom obvat' endlova (upravova okraj tkaniny itm na stroji): obvala atku ipkou 2. tvori lem, obrubu o b r u b o v a t rmovat': deina lemovan, rmovan reazou hr; tvr jej obrubovali kuery v rbi: smreky vrbili horre expr veni km?, zastar rhi: hlavu jej venia stuhy; lka rben stromami * obkuova obkolesova (do kruhu): mesto obkuuj, obkolesuj mry len 1. p iba 1. 2 2. p ale 1 3. p. a 3 4. p ledva 2 5. p naprklad 6. p tam 3 lenga sa p knsa sa lengav P mihotav leni sa p ai sa lenivec kto sa vyhba prci, kto rd zaha leoch: lenivca, leocha ako prevychova daromnk zned leonk (Tajovsk) povaa zaha zhalkr hliviak expr darebk trd postva pejor darmolap hniliak hnilo hnia: hniliaci, hniloi sa povauj na lavikch pejor lajdk (kto je leniv a neporiadny): zo iaka sa stal lajdk pejor darmor (kto sa z lenivosti priivuje) pejor. pecch pecivl (kto iba doma sed, kto nie je aktvny) pejor zdochliak zdochlina hovor, pejor ulieva ulievak suht flka expr vysedva

235
lenivo l. porov. leniv 1 2. p. pomaly 1 leniv 1. ktor m nechu k prci; pracujci s nechuou: vyhbajci sa prci (op. usilovn) darebn darobn daromn: leniv, darebn udia: darebn, darobn aj myslie; darobnd, daromn gazdin zhaiv zahav (ktor sa venuje zhake): zhaiv mlde pohodln (ktormu sa nechce vynaklada nmahu): leniv, pohodln zahai; iea je prli leniv, pohodln do uenia menej ast nerobotn hovor, pejor hnil: neroboin dievky sa nevydaj; by hnil do akejkovek roboty pejor pov aask 2. p. pomal 1 len-len 1. p. ledva 1, sotva 1 2. p. takmer lno za feudalizmu majetok, vsady dan do dedinho uvania feudum leoch p. lenivec leoi oddva sa neinnosti a lenivosti zaha: cel dni leo, zaha; netreba zaha hovor daromni larova: daromni, laruje kad nedeu expt darehi hlivie halakova: od rna darebci; hlivie, hcdakuje bez robeny pejor hni lajdait nr daromnikova: iak lajdc i /.ried. faiangova fraz. pozera/hadie pnubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty f ianguje; cel tdne had pnubohu clo okien va sa povaova sa polihova /ried povalkvasa pejor. peleisa (leoi leiaky): nerob ni. len polilutje fra/. expr lea hore bruchom/pupkom ohrasta tukom vvpekasi pupok: cel dni le hore bruchom; cel dni si vypek pupok poneviera sa subt flka sa (trvi as v nedleitej innosti): na stavbe sa len poneviera postva ohstva (leoi stojaky): neupratuje, len postva nudi sa (leoi s neprjemnm pocitom) hovor, expr.: vegetova* vegeti(leoi. oby. prijemne): vegetuje pri videu fra/ ma dlh chvu: pom mi, ak m dlh chviu fraz. expr.: ruky si pleka uhly podopiera
/ried

leskl
ka sa (slabo, mierne sa lepi): cukor su lipk na obrus 2. expr. dotieravo sa domha pozornosti expr vea sa: diea sa stle lep, veia na matku fraz. expr lepit sa na pty: lep sa mu na pty u oddvna lepivo p. lep lepiv p lepkav I lepkav 1. ktor' pripomna lepidlo tm. e sa ah a pri dotyku sa lep na povrch lepiv lipkav prilpav: lepkav, lepiv cesto; od lekvru m lepiv, lipkavprsty nr. lepk lipk; glejovit (ako glej): lepkav. glejovit roztok slizk (ktor je pokryt slizom al. pripomna sliz): lepkav, slizk klobk masliaka mazlav expr mandrav /astar. vzk (ktor sa ah. kle a lep na povrch): brodi sa lepkavm, mazlavm blatom; mazlav, vzkhlina nr.: miazgav mazgav mliazgav mliadzgav 2. p. dotierav lepk p lepkav 1 lepra p. malomocenstvo lep 1. p slvnostn 2. p vyberan I 3. p. in 2 lepie 1. porov. slvnostn 2. porov vyberan 3. p. in 2 lepit' sa stva sa lepm zlepova sa: poasie sa lep, zlepuje polepova sa naprva sa: chlapec su v kole pomaly polepuje, naprva poprva sa lepta rozruova povrch nieoho ieravinou (oby. chemikliou) rozleptva: kyselinu lept, rozleptva kou rozoiera roziera: ieraviny roz(o)ieraj kov leptav p. ierav 1 lep p. krsny 1. ndhern I les 1. via plocha svisl porasten stromami hora: jedov les, jedov hora h j (les malej rozlohy): brezov hj luh (vlhk listnat ninn les): dunajsk luhy tajga (hust sibrsky les) 2. p mnostvo 2 lesa p ohrada 1 lesk p. horr lesbick p. homosexulny lesica, lesina p. ohrada I lesk 1. odrazom svetla vznikajci sveteln efekt na nieom hladkom ligot jas: lesk, ligot epele expr. blyskot jagot poet bleskot trblot trblet subt. glanc 2. psobiv, oslujci inok ndhera velkolepost' slva: vstpil v plnom lesku, plnej ndhere, vekoleposti a slve subt. glanc: frzy stratili svoj lesk, glanc pren kni? nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy p. aj ndhera, slva, monumentalita 3. vyjadrenie silnho citu. pocitu v oiach zblesk ohe: lesk. ohe v oiach pohasol svetlo iara leskl ktor m lesk (op. matn) ligotav: leskl, ligotav kov blskav blyav: blskav, blyav lak trblietav jagav jagotav (ktor vydva mihotav lesk): trblietav, jagav perla; jagav, jagotav ltka svietiv iariv (op. mdl): svietiv, iariv farby; ma leskl, iariv oi striebrist striebristoleskl striebroleskl striebornast zried. striebornat (leskl ako striebro): striebrist, striebroleskl vodn plocha; striebristoleskl, striebornast rosa kovovoleskl (majci ostr lesk ako kov): kovovoleskl konsk srs zrkadlovit (leskl ako zrkadlo):

leoka p pohovka lene 1. p iba I 2. p. ale 1. vak 1 leopard cudzokrajn kvrnit makovit elma: leopard v Amerike neije zried.: panter pardl lep prostriedok na lepenie lepidlo: ma ruky od lepu, lepidla /ried lepivo (Kukun) lepenka hrub tvrd lisovan papier hovor, papundekel: katua z lepenky, papundeklu lepidlo p. lep lepit 1. spja, pripevova lepom al. inou hmotou zliepa zaliepa zalepovat' zlepova: lepil, zliepal rozbit vzu; zlepoval papiere nalit pat nalepovat priliepa pilepovat' (lepi nieo na nieo): nalepovali plagty; priliepal znmky na listy 2. p robi I lepit sa 1. dra sa na nieom ako lep al. sa tesne spja s niem prichytva sa: cesto sa lep, prichytva na prsty chyta sa: prach sa chyt na zclony; blato sa chyt na topnky lipn priliepa sa pilepovat' sa: sneh lipne na imch; koka sa mu pri liepa na fzy naliepa sa nalepova sa: med sa jej naliepa na prsty /liepa sa zlepova sa (lepi sa navzjom): vlasy sa mi zlepuj; hlina sa zliepu do hrd expr lip-

leskn sa
zrkadlovit a pren plamenn plamenist plamenit (leskl od vntornho nadenia): plamenn, plamenist, plamenit zrak poet ligotn poet zned
j a g o t n expr zned. vy l i g o t a n

236
3. p ponha sa 1, bea I 4. p ma sa 2 5. p. ti letkom 1. p narchlo, rchlo, letmo 1 2. p. letmo 2 letky p. narchlo, letmo 1 letmo 1. v rchlosti, v nhlivosti, v krtkosti letkom chytkom: letmo, letkom pohladila syna; chytkom si dohovoril schdzku rchlo v letku behom: rchlo, v letku sa pozdravil; behom vysypal zo seba vetko, o vedel narchlo nachytro napochytro napochytre: narchlo, na(po)chytro sa zmienil o problmoch krtko: letmo, krtko sa pozrela na otca zned nachytkv (Alexy. F. Kr) zastar. letky (Kukun) zbene povrchne (rchlo a menej dkladne): zbene, povrchne prezrel vyloen veci 2. pohybujc sa vo vzduchu oby. pomocou krdel, letiac letkom v letku: vtk letmo, v letku chyt muchy; ravec prefr'kol letkom pona poovnkov letm 1. trvajci krtko prchav: letm, prchav smev chvilkov (rchlo zanikajci): letm, chvkov dojem rchly krtky nhliv: vrhol na ma rchly, krtky, nhliv pohla poet plach: plach sen 2. uroben, prejaven a pod. chytkom, a preto mlo dsledn (op. dkladn) zben: u letm, zben analza ukzala, e text je nekvalitn povrchn nedsledn hrub: letm, povrchn opis udalost; letm, nedsledn odha ceny; povrchn, hrub nrt plnu nevrazn (bez pevnho vrazu): zostala mu iba letm, nevrazn spomienka na detstvo mimovon (op zmern, cieavedom): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovolnou poznmkou expr jemn plach: letm, plach bozk; jemn stisk ruky (op. pevn) letnk p besiedka 1 letno 1 . porov. letn 2. p. ahko 3 letn 1 svisiaci s letom, typick pre leto przdninov dovolenkov (tkajci sa letnch przdnin a dovoleniek): letn, przdninov detsk tbor; letn, dovolenkov byt ahk (oby. o letnom obleen): letn, ahk aty, blzy letn 2 p vlan 1. tepl' I leto p. rok 1 letok p let 1. 2 letokruh vrstva dreva, ktor vyrstla za rok rok letopis p. kronika letopisec p. kronikr letopoet sstava potania rokov od istho asovho rozhrania ra: na zaiatku kresanskho letopotu, kresanskej ry zastar asomiera letora p povaha 1 letorast p. vhonok letovaka p spjkovaka letova' p dovolenkova, rekreova sa letovat' 2 p. spjkova letn l . p lietadlo 2. p letec letuka sprievodkya v lietadle starajca sa o cestujcich stewardka: pvabn letuka, stewarka letun p. vlan 1 leukmia ndorov bujnenie bielych krviniek zried.: bielokrvnos bledokrvnos: leukmia, hielokrvnos je zkern choroba

leskn sa vydva lesk liskn sa lisn sa: okna sa leskn, liskn na slnku blya sa blska (sa) ligota sa jaga sa jagota sa: hviezdy sa hlytia, ligoc; v uiach sa jej jagaj, jagoc diamanty jasa sa (Rzus) trblieta sa (leskn sa v zbleskoch): na krku sa jej trblieta perk striebri sa striebornatie sa (leskn sa ako striebro): v dialke sa striebri rieka poblyskva poblyskova poblyskva (chvami sa leskn): rosa poblyskva na slnku expr bleskota (sa) nr. lia sa: zlato sa bleskotalo zrkadli sa (leskn sa v odraze svetla): kalue sa zrkadlia na ceste hra meni sa poet ihra (oby. o farbch): hodvb hr proti svetlu; farby ihraj na slnku km. skvie sa (najm od istoty): auto sa skvelo na slnku lesnat pokryt lesmi zalesnen: lesnat, zalesnen kraj lesnk p horr les predstieran, vedome neprimn konanie s cieom zska nejak vhodu skok trik hovor, finta: vyui star zlodejsk les, fintu, star zlodejsk skok, trik podvod klam (myseln oklamanie): zska nieo klamorn, podvodom okuka (nepriamy spsob konania): s takou sou, okukou iiel na vec leti hladenm, nterom, istenm a pod. dodva hladkos a lesk hladi: letili nbytok; hladili parkety hovor, blska pulrova subt.: glancova glani: polroval, glancoval kuky: blskal si imy hovor, politrova (leti politrou): politroval stoly hovor, krmovat' zastarv boxova (leti krmom topnky, kou): krmovala, boxovala imy hovor zastar viksova let 1. pohyb, vznanie sa vo vzduchu letok (iba v predlokovom pde): hus sa za letu. za letku dotkala vody , 2. rchly pohyb, nhlenie letok (iba v predlokovom pde): v lete, v- letku uchytil len ksok chleba nhlivos chvat zhon: nerobi vne rozhodnutia v chvate, zhone letik p vtk 1 letalita p. mrtnos letlny p smrten I letargia p. apatia letargick p. tup 4. ahostajn letec kto sa venuje lietaniu aviatik zastar. i poet vzduchoplavec: mlad letci, budci aviatici zastar. letn
(Ondrejov)

letectvo teria a prax lietania aviatika: letectvo, aviatika je nron disciplna letie 1. pohybova sa vo vzduchu urenm smerom: vela let z kvetu na kvet expr fra: triesky frali na vetky strany expr fia frnda hvia hvzda svia (vydva pritom ostr, prenikav zvuk): guky sviali okolo hlavy; sthaky hvidli vzduchom 2. expr. v sasnosti by modern, obben by v mode: teraz letia, s v mde klobky so irokou striekou s nosi sa: dnes id, nosia sa pestr farby hovor, expr.: fra* fia

237
leukocyt krvn bunka s obrannou funkciou biela krvinka: nadbytok leukocytov, bielych krviniek leukoplast p nplas 1 lev, levsk p. obrovsk, podstatn 1 levulza p. fruktza lexika p. slovnk 2 lexiklny p. slovn

lieitestvo

2. vpanm roztavenej hmoty do formy formova odlieva zlieva: lial i. odlievali elezo; zlievali zvon 3. expr. neos. vemi silno pra lia sa: lialo (sa) cel de expr cedi cedi sa: ced ako z krhly hovor, expr.: pua sta: zaalo pua, sta na mesto nr.: rida sa cechti sa lia sa l.p. tiec 1 2. p. lia 3, pra 1 lexikograf odbornk na tvorbu slovnkov slovnikr: liatovec p. zvonec 1 liaty p. tekut renomovan lexikograf, slovnikr libela p. vodovha lexikografia odbor zaoberajci sa spracovanm slov liberl lovek liberlnych nzorov, znanliv lovek v slovnkoch slovnikrstvo: lexikografia, slovnikrvonomylienkar: politick liberl, vonomylienkar stvo si vyaduje vytrvalos zhovievavec znanlivec: by privek zhovievavec lexikn p. slovnk 1 liberlny p znanliv, slobodomysen le 1. p. ale I, vak 1 2. p. ako 2 3. p. km 1 libra zkladn pean jednotka a platidlo terlingovej leadlo ahk kus nbytku na odpovame, leanie meny; vhov jednotka v anglickej sstave mier a vh odpovadlo: siesta na leadle, opovale zried. Ihadlo zasiar. zried. aha: hodi sa na ahu, nesprav, zastarv funt: plati p libier, funtov; p libier, funlehtko tov masla leadlov p. spac libreto slovesn podklad umeleckho diela predloha: lea 1. by vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: Urbanova prza Za vynm mlynom sa stala libretom, leal na gaui polihova polihva (obas, chvapredlohou Suchoovej Krtavy mi lea): na laviciach v parku polihuj, polihvaj licencia p. oprvnenie 1 turisti kni>. spova: chor spoval na lku expr.: licitcia p. draba lohni lehni: lohnila, lehnila cel dopoludnie lidlo kozmetick prpravok na pravu tvre farbenm, 2. by priptan na poste pre chorobu by chor na maskovanie hovor, farbiky (kozmetick krliace prostriedky): farbiky na oi hovor, minka: divadeln chorie choravie: le, chorie, choravie od marca minky 3. by uloen v hrobe odpova kni. spova: tam leia, odpovaj, spovaj nai otcovia li 1. natiera farbou, vpnom maova: lili, mao4. p. rozprestiera sa 1 5. p. spa 1 6. p. povaova sa vali kuchyu olejovmi farbami bieli (oby. nabielo): bieli cel dom 2 2. p. maova 2 3. porov. opsa leato rovnobene s vodnou hladinou, vo vodorovnej lder p. vedci2 polohe, do vodorovnej polohy naleato, ps. i na leato, lemo: Jae daj do taky leato, naleato; chladlieba odstraovanie choroby, neduhu lieenie: poraniku nie je vhodn prepravova lemo leiaky nenie si vyaduje dlh liebu, lh lieenie terapia poleiaky: skriu museli prena leiaky, poleiaodb medikcia ky vodorovne horizontlne: vodorovne, horizonlieenie p lieba tlne pripevnen siastka liei 1. zbavova niekoho choroby uzdravova: liei, leat p. naklonen 1, ikm uzdravuje chorch akupunktrou hovor, kurrova: kurruje syna bylinkami hovor, feliari hovor, pejor. lerne 1. porov. nenten, uvonen 2. p. nedbanlivo, mastikri ud. zastar. kurmidova (neodborne, zahka 3 oby. bylinkami): feliari, mastikri na edine; lerny 1. p nenten, uvonen 2. p. nedbanliv treba presta kurmidova leiaky 1. (o uoch, zvieratch) spovajc vo vodo2. liekmi odstraova chorobu al. nsledky poranenia rovnej polohe poleiaky lemo: rd sa u leiaky. poleiaky; lemo vykonva rozlin posilovacie hoji: liei, hoj rany masami hovor, kurrova: cviky v ahu: streba (po)leiaky, v ahu na ter liei, kurruje si zpal aldka ajom eli (ranu) nesprv. V lee liei sa by v lekrskom al. domcom oetren a tak sa 2. p. leato stva zdravm uzdravova sa: liei sa v sanatriu, leisko p. brloh I rchlo sa uzdravuje vyzdravieva ozdravieva: lemo 1. p. leato 2. p. leiaky 1 pomaly vyzdravieva, ozdravieva zotavova sa (po leovisko p brloh 1 dlhej chorobe): zotavuje sa z tuberkulzy hovor.: kurliace p. opraty rova sa retaurova sa: kurroval sa v teplej izbe expr strbi sa lza sa: rchlo sa strbi z choroby; liahnusa l . p rodi s a l 2. porov. vznikn le sa z rn hoji sa zacelovat' sa sceova sa lia 1. spsobova, aby nieo tieklo: liala vodu na hriadcelie, eli sa (o rane): zlomenina sa nehoj; rany sa u ky vlieva nalieva (dovntra): nalieval, vlieval vno elia do pohrov vylieva* vypa* zlieva (von z ndolieite p. lekr by): vypal vodu zo suda. zlievala polievku prelieva (zjednej ndoby do druhej): prelievali vno do flia lieitestvo sbor lieebnch metd lekrstvo: udov cedi (cez cedidlo): cedila polievku apova lieitestvo, lekrstvo oby. pejor.: feliarstvo masti(apom): apovali pivo o pohrov expr. ccerka (lia krstvo: chor sa na vprave spoliehali iba na feliartenkm prdom): ccerka vno o ae stvo a mastikrstvo

lieivo
lieivo p. liek lieiv ktor pomha liebe, ktor uzdravuje hojiv: lieiv, hojiv mas; ppava m lieiv, hojiv inok uzdravujci: uzdravujci prostriedok medicinlny: medicinlne vino, mydlo lieh horav tekutina vyroben kvasenm sacharidov al. synteticky alkohol: ist lieh, alkohol chem. etylalkohol hovor, piritus zastar. kvit hovor, denaturk (denaturovan lieh) subt.: gajst pirk liehovar zvod na vrobu liehu, plenky plenica (mal liehovar): vozi slivky do liehovaru, plenice liehovarnk majite liehovaru; pracovnk v liehovare plenk hovor.: pleniar plenkr liehovina alkoholick npoj vyroben destilciou alkohol plenka destilt: popja liehoviny, estilty piritus (%-percentn alkohol) hovor.: plen tuh ostr tvrd tava tuina (tuh plenka) hriata hriate (liehovina varen s prsadami) hovor.: samohonka lavrovica (doma vyroben liehovina) hovor expr. strcua hovor, pejor. Smradlavica hovor, zastarv. al. expr. naps expr. ertovica (Vajansk) expr. ertovina (Urban) pijatika sladk (sladk liehovina) hork (hork liehovina) expr.: trnok toba besnica (siln liehovina) ostrica zastar.: okovitka kvit hrub. chast liek lieiv prostriedok lieivo: lieky, lieiv po zruke hovor.: medecna medicna medikament: dm ti zaruen medikament * zastar.: apatka apatieka
hovor, b a l z a m

238
2. s dolu (o koi) zlieza lpa sa: koa na rukch mu lezie, zlieza; lpe sa mu chrbt lieni sa olupova sa pa sa: pu sa mu dlane vypadva pada (o vlasoch): vlasy mu padaj 3. p. plazi sa 1 4. p. vliec sa 2, s I liferant p. dodvate lirova p. posiela lift p. vah1 liga 1. p. spolonos 2 2. p. sa ligot p. lesk 1 ligota sa p. leskn sa ligotav, ligotn p leskl, trblietav lhadlo p. leadlo lha si p. uklada sa 2 lichobnk tvoruholnk s dvoma rovnobenmi a dvoma rznobenmi stranami trapz: obraz v podobe lichobnka, trapza lichota p. lichtka lichotit' 1. spsobova prjemn pocit lahodit' robi dobre: spech mu lichot, lahod: pochvala mu lahod, rob dobre pi sa: pi sa mu, ked ho oslavuj 2. p. lka sa lichotiv 1. obsahujci lichtky, asto prehnan chvlu a pod.: hovoril o mne sam lichotiv slov lkav zalieav lichotncky (majci oby. cie prehnanmi lichtkami vyvola priaze): lkav, zalieav tn rei; iak si chcel zalieavm, lichotnckym sprvanm zska uitea * podlzav pejor.: pochlebovan pochlebovask pochlebncky pochlebn poklonkrsky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieom zska priaze): hovori fovi sam podlzav, pochlebovan, poklonkrske frzy pejor. serviln (ponene lichotiaci): serviln ctivos kni. lichotn pren. expr. medov: medov rei 2. p. prjemn lichotncky p lichotiv 1 lichotnk zalieav, lichotiv lovek zalieavec: za dievaom chodili cel zstupy lichotnkov, zalieavcov expr. I k a v e c hovor, expr.: m a j c h l o v n k

lieni sa p. pa sa lienka chrobk s iernymi bodkami na ervench krovkch hovor, pnbokova kravika liepa sa p. liez 1 lieskovec p lieskovica lieskovica palica, prt z liesky lieskovec: vihn lieska vicou. liesko vcom lieskovina p. lietina lietie p. lietina lietina lieskov porast, lieskov krovie lietie: skry sa v lietine, liet zried. lieskovina lietadlo dopravn prostriedok uspsoben na let zried. aeropln: cestova lietadlom, aeroplnom hovor, letn zastar. avin lieta 1. pohybova sa vo vzduchu neurenm, rozlinm smerom poletova poletva: vtky lietaj, poletuj nad polom vzna sa nadua sa (ahkm pohybom): baln sa vzna v oblakoch expr. brnka zried.: IVnka rnga (vemi rchlo): vtence brnkali, frngali nad lkou- expr. bzka (o hmyze): muchy bzkaj okolo hlavy expr bka zried. obletova (splaene): vrabce bkaj, vtik obletoval hoe-dolu 2. p. beha 3. p. via 2 4. p. nasledova 2 lietavica p. meteor liez 1. pohybova sa smerom dohora, oby. s nmahou plha (sa): deti lez po stromoch; turisti sa plhaj do vok expr.: kraba sa kriaba sa tvera sa tveriga sa drapcova sa driapat sa liepa sa: kriabal sa. t vera I sa na plot: driapal sa do kopca
zried l a z i kraj. expr. k r i a t a s a

majchliar majchlo pejor.: podlzavec podliza podlizova pochlebnk pochlebova ptoliza poklonkr potrimiskr (najm o tom, kto si zalieanm chce zska priaze nadriadenho, vyie postavenho): dvere riaditea boli pre lichotnkov, zalieavcov, lkavcov zatvoren expr. okiadza pejor.: sluobnk vrtichvost kni pejor. pritakva lichotn p lichotiv 1 lichtka zalieav slovn prejav poklona: neda sa opantal lichtkami, poklonami zried. lichota hovor, kompliment: list pln komplimentov lichva p. statok1 lich p. przdny 2. klamn liknavo p. pomaly 1 likvidcia spsobenie neexistencie nieoho likvidovanie odstrnenie odstraovanie: likvidcia, odstrnenie. ostraovanie trosiek ruenie zruenie: ruenie, zruenie prevdzkarne usmrtenie zabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozcie nienie znienie: nienie, znienie nepriatea likvidtor kto zisuje sprvnos a splatnos nejakej

239
pohadvky a poukazuje ju na vplatu zned. ztovate vplatca likvidova p. rui 1 lilavkav, lilavkast p. fialov lilavo p. fialovo, porov. aj fialov lilav p. fialov liliputn p. trpaslk 2 liliputnsky p. mal 1, drobn 1 limba p. borovica limit o ohraniuje nejak mnostvo al. proces hranica: prekroil limit, hranicu nosnosti obmedzenie kvta: vvozn obmedzenie, vvozn kvta * medza: fantzia nem medze limitn p. hranin 2 limitovan p. konen 2 limitova p. obmedzi 1 limitov p. hranin 2 limonda 1. p. malinovka 2, p. g limonil hned elezn ruda hnedef: lomok limonitu, hnedea limuzna p. automobil linajka rovn, oby. vodorovn iara linka: linajka. linka zoite linajkovan p. linkovan linajkova p linkova linajkov p. linkovan liner p pravtko linerne p. priamo I linerny l.p. priamy 1, rovn 1 2.p. priamoiary 1 3. p. jednorozmern lingvista p jazykovedec lingvistika p. jazykoveda lnia l.p. iara 1.2 2. p. obrys I 3. p. hranica I linka l.p. linajka 2. p. spoj 2 linkovan obsahujci rovn, oby. vodorovn iary ako riadky linajkov linajkovan: linkovan, linajkov zoil i.: rastrov rastrovan (linkovan a rozdelen na stpce): rastrov papier linkova kresli rovn iary na papier linajkova: linkoval. linajkoval papier pre diea iara iarkova: iarkovali hrky na zpisy zastar. trahova linonr p pravtko lipie p. lipn I lipka l.p. plieska I 2.p. bi2 lipka sa p. lepi sa 1 lipkav, lipky p. lepkav 1 lipn 1. by silno priptan k niekomu, nieomu: lipne na svojich deoch expr. visie: lipne, vis na svojom majetku kni. zastar.: pie n kni. zried. lipie: lipel na svojej matke bi ma rd (lipn s lskou): bi. m rd nov knihy ti bai dychti (lipn s tbou): ti. ba po peniazoch 2. p. lepi sa 1 lis nstroj, stroj na lisovanie hovor, pre: lis, pre na ovocie liskav p trblietav liskn sa, lisn sa p. leskn sa lisova tlakom oddeova od tuhch ltok tekutinu hovor, presovat": lisovali, presovali hrozno pretla pasrova* vytla: pretla, pasrova zeleninu; vytla olej zo semien pretiera (cez sito): pretierala paradajky

literatra
lisova diela, v ktorej sa lisuje hovor, preova: lisovna, preova ovocia list 1. psomn sprva zastarv psmo: priiel list, prilo psmo z rau prpis (radn list) epitola (list apotola k veriacim; bsnick list) p. aj listina 2. papier obdnikovho tvaru (oby. popsan) lajster: strkal predsedovi popsan listy, lajstre pod nos hovor. pren. lajstro listr p. doruovate listina radne zhotoven, resp. oficilna psomnos
hovor. pren.

hovor.: l a j s t e r l a j s t r o hovor, pejor. b u m k a :

bumky zo vetkch radov list (radn): zmluvn, poverovac list hovor cedua b'stok 1. nieo tenk ako list pltok: pokry nieo lstkami. pltkami zlata 2. papier malho (pohadnicovho) formtu sliaci na rozlin zznamy karta kartika: c kartotky zmizli dajak lstky, karty, kartiky; syn poslal lstok, kartu z vojny korepondenn lstok hovor, korepondentka (lstok s natlaenou znmkou) tiket (stvkov lstok) listovn p. potovn listov, listovn p. psomn liaj p. ekzm liiacky p. preiban, ibalsk liiak p. prefkanec li sa p. odliova sa lka p. prefkanec lka sa usilova sa zska nieiu priaze vychvaovanm al. inmi prejavmi zaliea sa: lkaj sa, zalieaj sa vedcemu lichotit' robi poklony hovor, robi komplimenty: nelicho mi toko: rob enm komplimenty hovor, cigni sa (niekomu): diea sa cigni, aby dostalo darek predchdza si nadbieha (lka sa s cieom ma z toho itok): predchdzal si vedceho; nadbieha vedcemu podlizoval sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeovi hovor, kurizova expr.: okiadza obkiadza (niekoho) pritierasa (niekomu) hovor. expr. majchlova sa nr. podkiadza: okiadza majstra s myslom zska vhody; pritiera Sa, majchluje sa majstrovi pejor.: pochlebovat podklada sa poklonkova (sa) slubikova prisluhova fraz. natiera/maza niekomu med okolo st fraz. lza pty (niekomu; servilne sa lka): podklad sa, poklonkuje fovi; le pty vetkm nadriadenm zried. lza: hoc ma le, predsa ty nebude vicipnom (Kaiiniak) nr. expr.: fatiiikova sa fatinova sa: fatinkoval sa dievau pejor. krtichvostikova (Hviezdoslav) kskavec p. lichotnk lkav p. lichotiv 1, podlzav, serviln, zalieav lita p. lata lia sa p. leskn sa litnie p. vitka litera p. psmeno literrny tkajci sa (umeleckej) literatry slovesn: literrna, slovesn tvorba mladho autora: rozvoj literrneho, slovesnho umenia nroda zastar. litern (vo vzahu k psanej podobe umeleckej literatry) literatra 1. shrn slovesnch prc slovesnos: litera-

litografia
tra, slovesnos stredoveku kni.: psomnctvo spisba: vedeck spisba 2. p. bibliografia litografia technika tlae z plochy litografickho kamea: takto vzniknut odtlaok kameotla: farebn litografia, karneotla liturgia nuka o cirkevnch (bohosluobnch) obradoch obradoslovie: pravoslvna liturgia, pravoslvne obradoslovie liturgick ktor svis s nboenskmi obradmi, ktor je uren na nboensk obrady bohosluobn: staroslovienina bola liturgickm, bohosluobnm jazykom Slovanov * omov (svisiaci s omou ako nboenskm obradom): liturgick, omov piesne knonick (ustlen a presne uren na ist nboensk obrady): prepisova liturgick, knonick text kni. sakrlny: sakrlne obrady lza 1. prechdza jazykom po nieom olizovat' oblizova: pes si le, oblizuje rany expr. lizka: diea lizkalo zmrzlinu 2. p. bozkva 3. p. lka sa lza sa p. liei sa lizka p. lza 1 lizn p. udrie I liznsi p. upi si lka p. narieka 1, smti n p. lipn 1, bi 1 loka p. apka I loprda, loprdina p. npoj lo
1.

240
loj p. tuk lojlny 1. p. vern 1. oddan 2. p. znanliv, zmierliv lokaj 1. p. prisluhova 2. p. sluha lokajsk p. ponen lokalita l.p. miesto1 1 2.p. loisko 1, nlezisko lokalitn p. miestny lokalizova p umiesti 1 loklny p. miestny lokomotva p. rue oo p. hlupk lologa p. apka 1 lolota p. babota 1 lom' p. kameolom lonr p. lomoz lomcova prudkmi pohybmi vychyova z pokojnej polohy trias otriasa striasa: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol nm, aby ho zobuil; striasal nm odpor zmieta klti: vchor zmieta, klti loou; zmieta nm kae mrvi: triaka ho mrv expr.: drvi drgova hrgova hrkova lomi: drv, drguje, hrguje ma zima, horka; hnev nm lom myka klba trha (opakovane al. nepravidelne): pes myk, trh, klbe reazou expr.: kmsa drma: kmsal, drrnal ho za plece nr drvoli lomen p. kriv 1, ohnut lomi l.p. lma 2 2. p. bolie 1 3. P. lomcova 4. p. bi 2 lomi sa p. bi sa 1 lomoz mieanina ruivch zvukov (oby. mechanizmov, strojov) huk: lomoz, huk z dielne hluk hukot: hukot strojov hrmot buchot: buchot kladv trkot ramot (menej intenzvny lomoz): trkot, ramot kov, retaz tresk plesk treskot rachot (siln lomoz): treskot, rachot puiek trepot: trepot bubnov hrkot: hrkot nenastavenho motora expr.: h u r h a j h a r a v a r a bengl huriavk lom (oby. s primieanm udskch hlasov): haravaru z ulice u nepou dupot: dupot koni rapot hovor, h u r t : prs s hurtom expr. rev hovor, expr.: tabarc rmus tartas: deti od rna robia tabarc subt.: kravl randl lomozit' p. hrmota lono p. rodidl lopr p. doska lopn p. udrie 1 lopn si p. sadn (si) 1 lopota 1. expr. ak, morn prca expr. drina: celodenn lopota, drina expr.: hrdlaina hrdlovisko mordovisko mordovaka otroina: otroina vo vinici 2. p. nmaha lopotit' sa p. drie sa 1 lopotn 1. porov. namhav, navn 2. p. ako 2 3. porov. aj ak 3 lopotn p. ak 3, namhav, navn lopto p. samopank loptosk p. ibalsk loptostvo p. nanihodnos 1 lopie p. lopuina lopuina lopchov porast lopie: deti sa skrvaj v lopuine, lop

dut plavidlo pozdneho tvaru korb

hovor,

zastar. f

2. kontrukcia na let do kozmu korb (iba v spoj. kozmick lo, kozmick korb) lodka p. ln lomajster ni lodn dstojnk zodpovedn za zadelenie kadodennej sluby, prevdzkovch prc na lodi zastar. bocman: zvuk palky lomajstra, bocmana lodnctvo zamestnanie lodnka hovor, lodnina: lodnctvo, lodnina je remeslo pln odriekania lodnina p. lodnctvo lodnk len posdky lode. najm rienej hovor, nmornk zastar. zried. plavec: dunajsk lodnci, nmornci, plavci p. aj nmornk 1 lofnsi p. sadn (si) 1 log p. hit logaj p. alkoholik loga hltavo, plnmi dkami, nahlas pi (o zvieratch, pren. expr., oby. pejor. aj o uoch) slopa chlastat': prasa log, slope voic, expr. rozhoren chlapec log ds: pejor. slopa, chlastat plenku trocha hrub.: chlepta streba: pes strebe vodu z potoka; ete je len rno a u strebe pivo expr.: glga chlpa chlamta trocha hrub: lcha lcha: krava lcha, lcha z vlov logick 1. p. sprvny : . opodstatnen, rozumn, rozumov 1 2. p. zkonit 1 log-log p. gloglo logn si p. upi si lohni p lea 1

241
lord p. achtic 1 ls 1. p. reb 2. p. osud 1 lososovoruov p. ruov lososov p. ruov losova p. rebova lotria druh hry. v ktorej vyhrvaj majitelia vytiahnutch rebov /.astar. lutria: vyhra v lotrii, luirii tombola (zbavn lotria s vecnmi vhrami) lotor 1. p zloinec 2. p. nanihodnk 3. p. samopank lotrovina p nanihodnos I lotrovsk l . p zl 1 2.p. ibalsk lotrovstvo p. nanihodnos 1 lov 1. chytanie, strieanie, lapanie zveri a vtctva poovaka hon honba hovor, poovka: lov. poovaka na medvede', pren. expr lov, poovaka na eny 2. p. koris lovec kto lov poovnk (lovec zveri): povolanie lovca, poovnka * hovor, nimrd hovor, zastarv. jger loveck p poovncky lovi 1. sthanm, strieanm, osdlami a pod. zskava zver poova: lovi ryby, kaice; poova na zver, na vtky, pren expr lovi encha, poova na encha chyta (oby. do osdel, do siet): chyta zajace, pstruhy trocha expr. lapa (nahanm): maka lap myi 2. p. hada 3. p. aha 3 lozi p. chodi 1 lo myselne nepravdiv, zavdzajci vrok (op. pravda) klamstvo: ri li. klamstv cignstvo nepravda nepravdivos* vmysel expr.: luhanina cignina hovor blu km.: aba mystiflkcia kni. zned. oklam loisko 1. miesto vskytu nerastov lokalita: bohat run lokalita nlezisko: nlezisko soli 2. p. poste lcha p pi I. loga ln p plat. zrobok lnik elezn klin pridriavajci koleso na osi zkolesnk: vypadnut lnik, zkolesnk lko p. poste lkov p spac pie p. lipn 1. bi 1 stiv ktor asto pouva les. skok, podvod a pod.; ktor je zaloen na lesti, skokoch a pod. al. ktor sved o tchto udskch vlastnostiach (op. primn, estn) falon neprimn neestn: stiv, falon. neestn lovek; falon, neprimn slov skon lisn pokryteck pejor farizejsk (ktor pouva les predstieranm dobrho): skon, lisn priate; lisn, pokryteck, farizejsk sprvanie pod vodnky expr klamrsky hovor.: cignsky vindlersk vindliarsky (pouvajci drobn les al. podvod): vymha nieo podvodnckym, klamrskym spsobom; cignska, vindlersk hra v karty zkern kladn rafinovan (ktor skryto a premyslene pripravuje, spsobuje neakan zlo): zkern tok; kladn, rafinovan in expr prefkan preiban prebit vybit vybjan (ktor sa vie vynjs v kadej situcii a kona vo svoj prospech): je to prefkan, preiban obchodnk, neradno mu dverova; prebit, vybit, vybjan prvnik (raz. vetkmi masami masten/mazan subt. mazan

ubova
ba p. bozkva benica p. mil beznos p. lahoda 1 bezn svojm vzhadom al. inmi vlastnosami vyvolvajci pocit krsy a sasne miloty rozkon roztomil oarujci expr. zastarv. rozmil: bezn, rozkon. roztomil diea; usmiala sa na neho oarujcim, rozmilm smevom * prjemn ubozvun lahodn (najm o zvuku): dieva malo prjemn, ubozvun, lahodn hlas pvabn mil (oby. v prejave): bezn, pvabn tanec; ma pvabn, mil sprvanie zried. ubn poet. by ubica p. mil ubimec p. mil 5 bi 1. pociova k niekomu hlbok kladn cit. lsku (op. nenvidie) milova: bi, miluje svoju enu; poda prikzania treba milova blneho ma r d : m rd svoje deti, priateov rd vidie vta: rd viden, vtan hos zboova (zrove obdivova): zbouje svoju matku lipn expr visie km. zastar.: pie n (by citovo prli priptan k niekomu): lipne, vis na svojich deoch zried. nvidie (Dobinsk,
Jg)

2. ma zubu v nieom ma rd: bi, m rd dobr jedl obubova ma v obube: obubuje cestovanie; m v obube pestova kvety vta: vta zmenu potrpie si (zrove vyadova): potrp si na istotu vyhadva: vyhadva samotu bi sa p. pi sa 1,2 bos p. lska 1 bostn ktor sa dotka citovho vzahu lsky mileneck: rodiia nevedeli ni o ich bostnom, mileneckom pomere kni. milostn: film obsahuje milostn prbeh zaben zamilovan kni. galantn: recitoval milej zaben, zamilovan, galantn vere citov: ma k dievau citov vzah hovor srdcov: zdverova sa so svojimi srcovmi zleitosami ubova sa p. kocha sa ubov one p. vone 2, hocijako 1 ubovonos p. ubova ubovon vybrat, uskutonen, uren a pod. nie poda presnch pravidiel, kritri, ale vberom poda ubovle akkovek hocijak hovor.: hocak brsak brak: prijal by ubovon, akkovek, hocijak prcu; richtrom nemohol by hocak, brsak, brak chlap hociktor ktorkovek hovor.: hocktor brsktor (nezle na tom, ak): hociktor, ktorkovek, hocktor, brsktor z ns to vie nejak voajak (nie je uren, ak): vyber si nejak, voajak hraku niektor daktor voaktor ktorsi hovor dky (nie je uren, ktor z viacerch monch): ak niektor, daktor z vs o i len mukne, bude zle; voaktor, ktor-si z vs mus os kad expr. kadejak kdejak hovor. ledajak (rozmanitej kvality): aty na kad prleitos; uver kadejakej, kdejakej hlposti kni.: arbitrrny a r b i t r r n y : arbitrrny, arbitrrny vber mat ent: ent len radu fraz. tak i onak: prijmem takho i onakho pomocnka
zried. S v o j v o n

ubova neobmedzen vlastn va svojva: zvisie

ubozvunos
od ubovle, svojvle pna ubovonos samova: vybral si poda ubovonosli ubozvunos p. eufnia ubozvun prjemn na vnmanie sluchom (op. neubozvun. kakofonick, disonantn) zvun odb. eufonick: ubozvun, zvun rm; harfa vydva ubozvun, eufonick tny lahodn (vemi prjemne psobiaci): znie lahodn huba bezn poet by milozvun (vemi krsny a mil): bezn, by zvuk husl harmonick sladn szvun zladen odb konsonantn konsonann (tvoriaci vzjomne vyven a pekne znejci celok): harmonick, szvun, zladen duo; sladn, konsonantn vyznenie skladby melodick spevav (zaloen na meldii; podobn spevu): slovenina je melodick, spevav re p. aj prjemn uhozvuk p. eufnia by l . p mil I, drah 3 2. p prjemn, bezn, ubozvun lucerka p. lucerna lucerna lna rastlina pestovan ako krmivo hovor. lucerka: kosi lucernu, lucerku lucifer p ert la p. vrha I lenie p. rozlka lina p. lka linat p. lnat list p. jasn 1, svetl 2 li sa s pozdravom sa rozchdza s niekm odobera sa odbera sa odpora sa: lil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny: po chvli sa odporal rozluova sa (oby. dlhie): rozluovala sa s nami skoro hodinu zastarv pora sa: Poram sa! * zasiar. ehna sa: ehnali sa na rzcest lnat pokryt lkami: bohat na lky linat: lnat. linat kraj mjho detstva trvnat (bohat na trvu): trvnat kopce lovit rozvetvujci sa ako le. pripomnajci le odb radilny: lovit, radilna doprava vejrovit (ako vejr): vejrovit vrsky okolo o ud 1. najirie vrstvy obyvatestva hovor, nrod: styk s udom, nrodom 2. p. udia udia dav, zhromadenie ud ud hovor.: udstvo nrod svet: bolo tam ud, udstva, udu, sveta, e sme ani ni nevideli ldi p pta I, prosi ldi sa p. kradn sa udnat husto obvan; preplnen umi (op. udoprzdny. vyudnen) zaudnen: jun Slovensko je udnat, zaudnen kraj; prechdzali sme sa udnatou, zaudnenou ulicou udojed p udort udomil l.p. filantrop 2.p. altruista udomilnos p. filantropia, altruizmus udomiln, udomilsk P humnny, dobroinn udoop p udoopica udoopica opica vvinovo najbliia loveku udoop: gorila je udoopica, udoop antropoid odb pitekantrop (vzpriamene chodiaca udoopica)

242
udoprzdny v ktorom sa nenachdzaj udia (op zaudnen. udnat): udoprzdny kraj vyudnen (z ktorho odili udia): prechzali sme udoprznymi, vyudnenmi ulicami neobvan neosdlen (oby. o vch zemnch celkoch: ktor je bez obyvateov): neobvan, neosdlen ostrov opusten osamel spustnut (zanechan pvodnmi obyvatemi): opusten, osamel dom; opusten, spustnut dediny pust przdny (op pln, zaplnen): pust, przdne nmestia; pust, przdne byty pren. mtvy fraz. (ako) vymret: mtva planta; mesto je ako vymret udovoumeleck p folklrny udov 1. p. folklrny 2. p. jednoduch 2; prijaten udort kto je udsk mso udojed: kme uortov, udojedov kanibal odb antropofg udskos cit pre ud humnnos humanita: vyznaova sa udskosou, humnnosou, humanitou kni?. loveenstvo: prekypuje loveenstvom udsk 1. ktor svis s lovekom ako fyziologickou bytosou: charakteristick pre loveka: udsk ruky; udsk prvu expr lov (asto v rozprvkach): drak iadal loveie mso kni loveensk (tkajci sa loveenstva): chrni prrodu je loveensk povinnos veudsk 2. p. humnny 3. p. zrozumiten udstvo 1. udsk pokolenie loveenstvo: dejiny udstva. loveenstva 2. p. udia lues p. syfilis luft p vzduch luftova p. vetra 1 luh p. les 1 luhanina p lo luhr kto vedome hovor nepravdu, klame klamr: nenapraviten luhr. klamr expr abiar hovor, cig hovor, pejor.: udiar udier: podvodnk luha p. klama 1 lcha p. pi 1, loga lka via prrodn plocha zarasten trvou lina: horsk lka. lina kni. niva (oby. v blzkosti rieky ): rodn nivy poana polianka (horsk lka) lukulsk p. bohat 2 ulka p. fajka ulka p. cica uka sa p. mazna sa 1 lulota p. blnka I um bago p. sad lmen p. mudrk luminiscencia sveteln iarenie bez sprievodnej teploty svetielkovanie: luminiscencia, svetielkovanie ltky lump 1. p. nanihodnk 2. p. alkoholik lumpekv p. podl lumpi p. lumpovat lumpaka p. zbava 2 lumpk 1. p. nanihodnk 2. p alkoholik lumpovaka p. zbava 2 lumpovat' hovor, nestriedmo sa zabva, oby. pri pijatike hovor, expr lumpi: lumpuj, lumpia kad sobotu hovor, flmovat': flmuj po nociach hri opja

243
sa expr. spja sa (trvi vea asu pri alkohole): hria, spjaj sa u roky luna p. mesiac lup' l . p koris 2. p. lpe lup2 p. buch lpa' p. pa lpa 2 neos. bodavo bolie (pri reumatizme) lma lomi: hpe ho v kboch; lme, lom ho v kroch * picha (ostro): pich ma v kolene kla: kla ma v kostiach lpa sa p. pa sa lupcova p bi 2 lpe nsiln odatie cudzej veci zbojstvo: pchat llpee, zbojstv zastar. zboj hovor, pejor. lup: zboj, lup nazvali hrdinstvom hovor, expr.: rabovaka rabovka (hromadn lpenie) hovor, drancovaka lpei p lpi. kradn lpencky p. lpen lpenk p. zbojnk I lpen tkajci sa nsilnho odnmania cudzieho majetku koristncky koristn: lpen, koristncke, koristne vpravy potulnch rytierov zhojsk zbojncky: zbojsk, zbojncky prepad lupisk zasiar. lpencky: lupisk zmer; lupisk, lpencka banda lupi kto okrda s pouitm nsilia hovor, pejor. r a u b r : maskovan lupi, raubr lupisk p. lpen lupienka kon choroba vyznaujca sa osupovanm pokoky psoriza: trpie lupienkou, psorizou lupina 1 oby. mn. . drobn ksky pokoky odlupujce sa z hlavy upina: vlasy pln lupn, upn lupina 2 kmna olejnat rastlina vl bb lpi bra majetok s pouitm nsilia zbja: zbojnci lpili, zbjali lese lpei hovor, zbojniit': lpei, zbojniit' na cestch prepadva: noci prepadva chodcov drancova plieni pustoi expr. rabova (oby. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch * k r a d n okrda (lpi potajomky): zlodeji kradn vo vlakoch; lupii okrdaj pocestnch expr. zdiera (vo vekej miere): bezohadne zdieral svoje obete lupka 1. p. plieska 1 2. p. murka I 3. p. cupota 2 4. p. bi 1 lupn 1. p. plesn 1.2 2. p. udrie I 3. p. spadn 1 lska 1. tlakom vybera jadr z obalu lti: lskal, ltil tekvicov jadierka rozbja (lska z tvrdho obalu): lska, rozbja orechy, lieskovce lpa vylupova (lska z mkieho obalu): lpala, vylupovala fazuu 2. vydva lupkav. pukav zvuk nrazmi prstov lupka* puka: lska, puka prstami 3. p. riei luster p. svietidlo lti l.p lska 1 2. p. riei ta si p. utova 2 lutern p. evanjelik ti p smti, utova 2 tos l.p. scit 2. p. smtok tosti p. smti, utova 2

lidemokracia
tostiv 1. ktor ahko podlieha pocitu tosti nad niem; svediaci o takejto vlastnosti: chlapec bol vemi tostiv, za vetko sa hned rozplakal scitn samaritnsky (prejavujci scit voi niekomu trpiacemu): matka m scitn, samaritnske srdce kni. trpn: pozrela sa na chorho trpnm pohadom 2. vyjadrujci tos, smtok, ia: naplnen tosou, smtkom tostn roztosten rozelen: by lutostn, roztosten. rozelen nad vlastnm neastm uialen ualosten bolestn kni/.: bny srdcelomn: vyprevdzal syna uialenm. ualostenm pohadom; z hrdla sa mu vydral bolestn, bny, srdcelomn vzdych zarmten alostn kni..: alostiv iany: zarmten tvr vdovy; diea spustilo alostn, alostiv, iany nrek utova 1. pociova scit, ma citov as s niekm (v trpen) ma tos* ma scit: utoval trpiacich; mal scit s trpiacimi cti kni.: spolucti! sciti (s niekm): ctil, spolucti! s kadm ukrivdenm hovor.: iana anova: ianal, anoval deti bez matiek 2. pociova ia a nespokojnos s niem banova: utoval, banoval svoj in; banoval, e neprila mrzie (neos.): mrz ma to expr. kaja sa kni. elie (utova svoje iny): kajal sa za prein; elel svoju minulost ti t tosti* iali (zrove sa trpi): tostila, ialila nad synovm nespechom kni. alosti nr. expr. ta si (Tatarka) 3. p. etri 1 lutria p lotria ty p. div 2, zriv 1, krut I lux p. vysva luxcia lek. vysunutie z klbu, preruenie kbovho spojenia vykbenie: luxcia, vykbenie lenka luxova porov. vysa 2 luxus p. prepych 1, blahobyt luxusn p. prepychov luza p. banda 1 luzn p. udrie 1 lun vzahujci sa na vlhk listnat ninn les v zaplavovanch oblastiach luhov: navtvili sme lun, luhov hj pri Dunaji lycelny tkajci sa lcea ako jednho typu strednej koly lcejn: v strede mesta stla lycelna, lcejn budova lymfa p. miazga lynovat 1. p. zabi 1 2. p. tra lyrick p. citov 1, komorn 1 lyrika p. lyrizmus lyrizmus lyrick rz lyrika: lyrizmus, lyrika niny pri zpade slnka citovos poetickos nladovos lysat p. pleiv lysina 1. farebne odlin miesto v srsti zvierat lyska: lysina, lyska na hlave koa kvrna hovor, flk: pes s bielou kvrnou, bielym fakom na krku 2. p. pleina lyska p. lysina I lys l.p. pleiv 2.p. hol 2 lyica p. obuvk lidemokracia pejor. neprav, falon demokracia pejor. pseudodemokracia: odli demokraciu od li demokrat-ie . pseudodemokracie

lihumaniznius
Iihumanizmus pejor. neprav, falon humanizmus pejor pseudohumnniznius: Iihumanizmus, pseuohumaniztnus rieenia limorlka pejor. neprav, predstieran morlka pejor. pseudomorlka: limorlka, pseudomorlka spolonosti liv P. klamn, neprav I, falon 2

244
magorstvo p. blznovstvo 1 macher l.p. odbornk 2. p. podvodnk I machincia pejor.. oby. mn. podvodn, skon konanie s cieom zska, resp. upevni si pozciu achre m a c h r e machle: politick machincie, achre, machre, machle skok podvod (stiv, zkern konanie): ohali skoky, podvody protivnka subt. techtle-mechtle machle p. klady, machincia niachliar p. intrign machli 1. p. psa 1 2. p maova 1, 2 machova p achrova 1 machorka p. tabak machre p. klady, machincia machrova p. ukazova sa 3 machua p. kvrna 1 machuli p. psa 1 majles p. zbava 2 m a j e r p statok2 majeran obyvate majera, pracovnk na majeri zastar. majernk majernk p majeran majestt 1. hodnos al. titul panovnka velienstvo vsos: jeho krovsk majestt, krovsk velienstvo, krovsk vsos 2. p. vzneenos majesttny p. vzneen 1, mohutn majetkov p hmotn 2, vecn 1 majetncky p. vlastncky majetnk p. majite majetn p. bohat 1 majetok shrn vetkch vec, ktor niekomu patria vlastnctvo: je to skromn majetok, skromn vlastnctvo bohatstvo (najm velk majetok, asto iron.) kni. imanie: prs o svoje bohatstvo, imanie kapitl (velk majetok v peniazoch) panstvo (feudlny majetok X svoje (vlastn majetok): pracuje na svojom pejor. mamona zried mnie majite kto nieo vlastn vlastnk zastar. majetnk: majite, vlastnk omu hovor, gazda: t vec nem gazu p. aj vlastnk majolika p keramika majorn voav rastlina, ktorej vetviky sa pouvaj ako korenie: toto korenie hovor, m a j o r n o k : va majornu, majornka majornok p majorn majorita p. vina majster 1. vedci pracovnej skupiny predk 2. vynikajci umelec, najm hudobnk: pren. ikovn lovek virtuz: klavrny majster, virtuz; majster, virtuz svojho remesla km. maestro 3. mustvo al. jednotlivec, ktor zvazil v portovej sai ampin: svetov majster, ampin 4. p. odbornk 5. p. magister majstrova hovor. 1. rune zhotovova, vykonva amatrsky nejak run prcu hovor. expr. mutrova: .stle osi majstruje, mutruje; mutroval nov rebrk hovor porba: oe to porba'.' expr kuti: kut okolo omu zastar kremesli: kremesl osi v ope sklada

m
maca l . p hmatat 2.p. hada maeka p. hmatat maco l . p medve 1 2. p arbk macosk I. p nepriazniv, zl 1 2. p. skpy 1 ma l . p moi I 2.p vlhi maina kus trvnika s vrstvou zeme plata nespis. dm maka elma chovan ako domce zviera hypok.: cica cicka mica micka madam p pani 1 madarinr p. hungarista maari p. pomaarova maarizcia nsiln zavdzanie maariny ako jedinho jazyka pomadrovanie hungarizcia: maarizcia, hungarizcia negatvne poznaila slovensk inteligenciu madrizova p. pomadrova madrofil obdiv ovate Maarov a vetkho maarskho hungarofil madga 1. p dlvi I 2. p hva, mdli maestro p. majster 2 mafia p spolonos 2 mg p arodejnk 1 magazn l . p asopis 2.p. sklad I mgia rozmanit slov a kony mga vyvolvajce ilziu neskutonho al. nadprirodzenho arodejnctvo: prca s potaom nieje mgia, arodejnctvo * kzelnctvo ary magick p arovn I, neodolaten, praliv magister v stredoveku najvyia akademick hodnos na filozofickej fakulte majster magajz p. zmtok 2 magn p. boh magnt 1. p. achtic 1 2. p. boh magnet p. atrakcia magnetick p praliv magnetit p. magnetovec magnetka podlhovast, okolo osi otav magnet pouvan v kompasoch a buzolch strelka: magnetka, strelka ukazuje na sever magnetoskop p. videorekordr magnetovec ruda s najvym obsahom eleza magnetit magor l . p blzon I 2.p. blznovstvo 1 magoina p. blznovstvo 1 magorka p psychiatria

245
zostavova montova (z ast do celku): sklad, montuje police 2. p. napomna majstrovsky 1. p. vborne 1, porov. aj vborn 2. porov. vynikajci, dokonal majstrovsk p vynikajci 1, vborn, dokonal 1 majstrovstv vrcholn portov sa ampiont: majstrovstv sveta v hokeji majstrovstvo p. bravra 1 maka p. robi 1, drie sa 1 makatene, makavo p. zretene 1 maketa p. model 3 maklr lovek, ktor sprostredkva obchodn a finann opercie sprostredkovate: stvkov sprostredkovate, maklr broker (maklr na burze): burza u m stabilnch maklrov, brokerov makovica p. hlava 1 makoviie uschnut stebl maku a such makovice makovisko: praskot v makovi, makovisku makovisko p. makoviie malachitov p. zelen maltne 1. porov. maltny 1 2. porov. omamn 3. p. pomalyl maltnie p. slabn maltny 1. fyzicky al. duevne oslaben; svediaci o nedostatku fyzickch al. duevnch sl (op. svin, rezk) ochabnut: dvhal z postele svoje maltne, ochabnut telo zoslabnut chab mdl: ranen sa ozval chabm, mdlm hlasom slab matn nevrazn: slab, nevrazn tempo; slab, matn vkon unaven vysilen zmoren hovor. expr. zvdnut (maltny od navy): unaven, vysilen zrak; unaven, zmoren, zvdnut myse sken sklesnut skormten kni. sklesl (svediaci o nedostatku duevnch sl; op. bodr): pozrel na ns skenm, sklesnutm, skormtenm pohadom expr. mton (bez pohybovej koordincie): mton pohyby slepca * expr. mandrav (svediaci o istej neikovnosti, neschopnosti): od horosti je cel mandrav p. aj pomal 2. p. omamn I malba 1. vtvarn innos tetcom a farbami maovanie: technika maby, maovania hovor, maovaka: as trvila malovakou 2. p. nter I malebn (oby. o neivch veciach) prjemne psobiaci na zmysly svojou upravenosou, harmniou, krsou pvabn hadn kni. vzhadn: malebn, pvabn kt Slovenska; hadn, vzhadn pieansk kroj pekn krsny ndhern: pekn, krsny, ndhern vhad mil expr.: uteen rozkon arovn: malebn, uteen, mil, rozkon dedinka; chrmom sa rozahl uteen, arovn tny romantick idylick (javiaci sa ako neskuton, vysnvan): romantick, idylick kraj detstva kni. pitoreskn (hriaci farbami): pitoreskn kresby malr 1. p. neprjemnos 2. p. nehoda mliiko 1. p mlo 1, 2. trocha1 1.2 2. p. chvu mliko l.p. mlo 1, 2, trocha1 1, 2, zahka 2 2.p. chvu 3. p. zriedkavo

mlo
malikos 1. drobn vec bez velkej ceny al. zvanosti drobnos: donies dieau malikos, drobnos* drobnstka hovor, pletka: ma drobnstku, pletku pre kadho expr.: hlpos sprostos daromnica haraburda epleta taafatka: nosi si z dovolenky hlposti, daromnice malichernos 2. bezvznamn, ahko uskutoniten vec hovor, detail: hdka u nich je malikos, detail ni: bolo to iba tak ni expr. daromnica hlpos sprostos taafatka hraka pletka ledao ledaina pejor. hovdzina: hneva sa pre pletky, pre ledao subt. hovadina 3. relatvne mal suma peaz bagate: milin je preho malikos, bagate malik, maliik p. mal 1 malgny p. zhubn 1 malicherni p. podceova malichernos p. malikos 1 malichern 1. pripisujci prli velk vznam nepodstatnm veciam, malikostiam; svediaci o preceovan malikost (op. velkorys): malichern lovek sa nevie povznies nad nespech; malichern postup radnka * zkoprs (pozerajci sa na veci z zkeho hadiska): ma zkoprs postoj k sprvaniu sa mldee zkostliv prepiaty pedantn menej ast pedantsk pejor.: punktikrsky puntikrsky (zkostlivo presn, lipnci na malikostiach): zkostliv, prepiaty byrokrat; pedantn, pedantsk, puntikrsky prstup uitea k iakom krupulzny krupulantsk (zkostlivo lipnci na nepodstatnch malikostiach): ma malichern, krupulzny, krupulantsk vzah k prepisom kni. abomy (o malichernom spore): abomyie naahovaky expr.: trokrsky trochrsky 2. p. bezvznamn malina ker so sladkmi a voavmi ervenmi plodmi rastci najm na rbaniskch malin nialiniak malink malin, nialiniak, malink p. malina mlinko, malilinko 1. p. mlo 1, 2, trocha1 1, 2, zahka 2 2. p. chvu 3. p. zriedkavo malink, malilink p. mal 1 malinovka sladk npoj z ovocnej avy a vody al. sdy limonda: napi sa malinovky, limondy citronda (npoj z citrnovej avy) oranda (npoj z pomaranovej avy) malinovo p. erveno malinovoerven p. erven malinov p. erven mli p. podceova mlo 1. vyjadruje neurit mal mnostvo, nzky poet, rozsah a pod. (oP. vea, mnoho) trocha trochu: zatia m iba mlo, trocha starost nevea nemnoho: na predstavenie prilo nevea, nemnoho divkov kolko-tolko riedko hovor poriedko zried. nedos: jedla bolo riedko, poriedko skromne poskromne skpo kni. sporo: snehu napadlo skromne, poskromne, skpo nieo dao voao osi: zostalo nm iba nieo, osi chleba niekolko hovor, pr: iba niekoko, pr iakov vedelo odpoveda na otzku expr.:

mloo
mliko mliiko malinku malilinko niluko mluiko mlunko * mlulinko: m mliko, malinko priateov expr. troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku skromnuko skromnunko skromnulinko tipka tipku bylka bylku kvapka kvapku kvapku: nazbieral troka, troika, troinku jah; z kolov si zobrala skromnuko; ziedol tipku, byku zemiakov; vypil kvapku mlieka minimlne hovor, minimum expr. pramlo (vemi mlo): na to nm zostane minimum, pramlo korn primlo (prli mlo): prilo primlo zujemcov fraz /.a nprstok ako kvapka v mori 2. vyjadruje okolnos malej miery, malho rozsahu, malej intenzity a pod. (op. vea. mnoho, vemi) trocha trochu: mlo, trocha si pospal nevea nemnoho: roky akej driny ho poznaili len nevea, nemnoho kolko-tolko: ulo sa mi iba koko-toko nevemi nepli /ried nedost: je to nevemi, nepli znma skladba skromne poskromne skpo kni? sporo: skromne, poskromne, skpo osvetlen izba zahka: zahka sa usmiala slabo expr. biedne boho mizerne: tto prcu platia slabo, biene; cel ivot boho, mizerne zarbal expr.: mliko mliiko malinko malilinko mluko mluiko mlunko mlulinko: mliko, malinko, mlulinko sa zamrail expr.: troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku tipku bylku kvapku kvapku: troka, troika, troinku si oddchol; tipku, byku sa mu uavilo expr, skromnuko s k r o m n u n k o skromnulinko: skromnuko sa najedol nepatrne mizivo minimlne hovor minimum expr. pramlo (vemi mlo): nepatrne, mizivo sa staral o rodinu; minimlne, pramlo ho to zaujmalo primlo (prli mlo): primlo sa star o rodinu chvu hovor, nezavea (krtky as): chvu, nezavea si pospal 3. p zriedkavo mloo vyjadruje neuritos s odtienkom minimlneho mnostva (vec) al. minimlnej miery; iba mlo. len mlo. takmer ni sotvao: mloo, sotvao ho vie uspokoji mlo trocha trochu: je o mloo, mlo, trocha mladia od priateky malodunos p defetizmus malodun ktor sa vyznauje malosou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svediaci o malosti ducha (op. vekodun) km/ malomysen zastarv. slaboduch: malodun, malomysen, slaboduch udia nemaj odvahu podnika: vies malodun, slaboduch rei neveriaci malovern (ktor never v nieo pozitvne, prejavuje sa nedverivosou): ostal neveriacim, malovernm pesimistom km/, deetistick pejor. poraeneck (ktor never vo vlastn sily. schopnosti): zaujal defetistick, poraeneck postoj bojazliv ustrchan ustraen: maloun. bojazliv mldenec; ustrchan, ustraen pohad sken skormten kni/. sklesl (op. radostn): malodun, sken odsdenci; sken, sklesl nlada zfal bezndejn bezten (ktor si zfa, ktor stratil ndej: svediaci o nedostatku ndeje): po prvom nespechu sa

246
stal malounm, zfalm; oddal sa bezndejnmu, beztenmu smtku mlokde vyjadruje neuritos s odtienkom minimlneho mnostva (miest), iba na niektorch miestach; iba niekde, len niekde zriedkakde sotvakde: mloke, zredkakde rastie toko rozlinch kvetov ako na Kobyle; sotvake si lepie oddchne ako pri rieke kde-tu miestami sem-tam (na niektorch miestach): u len kde-tu. miestami, sem-tam zostal fliaik snehu mlokedy p. zriedkavo mlokrvnosf p. anmia mlokrvn 1. ktor m nedostatok ervench krviniek al. krvnho farbiva; svediaci o tomto nedostatku lek. anemick: vivnou stravou zniujeme poet mlokrvnch, anemickch det; anemick tvr chorej eny nespis. chudokrvn 2. p. nezaujmav, schematick 2 mlokto vyjadruje neuritos s odtienkom minimlneho mnostva (ud), mal poet (ud); iba niekto, len niekto. takmer nikto zriedkakto sotvakto: na neho si u mlokto, zriedkakto spomenie; sotvakto mu bude chcie pomc mloktor neurit, zva minimlne mnostvo, iba niektor jednotlivci z mnostva (op. vetci, mnoh) zriedkaktor: mloktor, zriekaktor film je tak dobr; mloktor, zriekakior neprili * nemnoh nepoetn (mal potom): vnimka nastva v nemnohch. nepoetnch prpadoch sotvaktor (skoro nijak nie): mloktor, sotvaktor s tm bud shlasi malolet p. nedospel, mal 2 malomestsk p. provinn malometiacky ktor sa vyznauje malm rozhadom, plytkm ivotnm cieom, obmedzenmi nzormi, zvykmi, predsudkami: svediaci o takchto vlastnostiach filistersk: malometiacky, filislersk spiatonk; malometiacke, ftlistersk nzory na morlku snobsk snobistick pejor metiacky (typick pre snoba, malometiaka): snobsk, metiacke sprvanie spiatoncky konzerv atvny (op. pokrokov): spiatoncky, konzervatvny spsob ivota obmedzen (rozumovo ohranien) expr. kocrkovsk: malometiacke, obmedzen, kocrkovsk chpanie sveta malometiak lovek s plytkm ivotnm cieom, s obmedzenm rozhadom, spiatonckymi nzormi filister metiak: stal sa z neho malometiak, metiak pejor.: obinedzenec zpecnk malomocenstvo (sub)tropick infekn choroba spsobujca rozpad tkaniva lepra: trpie malomocenstvom, leprou malomysen p. malodun, sken maloobchodn p. spotrebitesk mloren p. mlovravn I malos p. niota I maovaka. maovanie p malba I maovan p. pekn I maova 1. zobrazova nieo pomocou farieb kresli: maova, kresli jesenn krajinu hovor, trajcha (nedbanlivo maova, oby. rovn iary): trajchaltetcom po papieri hovor. expr. machli (karedo, nehadne maova): machl i I nov nepodarok

247
2. farbami ozdobova (oby. tvr) farbi: eny sa rady mauj; vrazne si farbila oi hovor, minkova: minkovala sa pred zrkadlom hovor. expr. machli (nevkusne maova): machlila si oi krikavmi farbami li maskova (maovanm vytvra nov vzhad, oby. v divadle): maskr lil, maskoval hercov 3. p. li 1 4. p. psa 1 5. p. bi 2 maloverne p. nedverivo malovernos p. defetizmus malovern p. nedveriv, malodun maovka vrstva arby na stene malba: na stene bola erstv maovka, maba n t e r : latexov nter zoschol mlovravn 1. ktor mlo al. nerd hovor (op. vren, zhovoriv) nevravn nezhovoriv zried. mloren: chlapec je mlovravn, nezhovoriv, nevravn, nedostane z neho slova mlanliv zamlknut /.ried. zamlkly (ktor zriedka prehovor, rozprva): po rokoch sa zmenil na mlanlivho, zamlknutho, zamlklho starca tich (ktor mlo hovor, m sa prejavuje jeho mierna, ne vbojn povaha): matka bola tich, utiahnut ena mlkvy (ktorho mlovravnos ukazuje na sklon k depresii al. na uzavret, neprstupn povahu): po smrti manela sa stala mlkvou, zlou spolonkou fraz. skpy na slovo 2. ktor obsahuje mlo dajov: ktor obsahuje daje s nzkou informanou hodnotou (op. mnohovravn, veavravn) neinformatvny przdny: renk predniesol mlovravn, neinformatvny, przny prejav; jeho re obsahovala mlovravn, neinformatvne daje expr jalov: mlovravn, jalov gest maltovnica ndr s nzkymi stenami na mieanie malty stav. slang, kalfas: dolia vody do maltovnice. kalfasa mluko, mluiko p. mlo 1,2, trocha1 1,2 maluk, nialuik, maluenk, maluk p. mal 1 mlunko, mlulinko p. mlo 1, 2, trocha1 1. 2 malunk, malulink p. mal 1 malvzia p. almzia, npoj mal 1. nedosahujci priemern, zvyajn rozmerov al. in veliiny, nedosahujci priemern oakvan al. prijaten mieru, intenzitu (op. velk): mal strom; mal rchlos drobn: mal, nevek lovek; mal, drobn slzy nzky (ktor m mal vku, hodnotu, mieru; op. vysok): mal, nzky lovek; nzky tlak pneumatikch; namera nzke hodnoty nevelk nevysok (pomerne mal): nevek, nevysok dom; nevek plat * nezreten nebadan nebadaten nevrazn neviditen miniatrny mikroskopick hovor, mini (nie dostatone velk na vnmanie, uvedomenie si: op. zreten, oividn): nepatrn, nezreten pohyb; nebadan, nebadaten, nevrazn, neviditen zmena; miniatrny model auta; mikroskopick baktrie; mini vlik zky (mal al. nevyhovujci o do rky; op. irok, von): mal, zky otvor; zka blzka krtky (mal o do dky al. asovho seku; op. dlh): krtka vzdialenos; mal, krtke trvanie brky plytk (mal o do hbky; op. hlbok): mal, plytk jama nedostaujci nedostaton slab chab expr. bled (nie dostatone velk, dos mal): nedostaujca, nedostaton intenzita; mal, slab

mamas
vkonnos hrov; slab bolesti (op. siln); to je chab, bled techa zakrpaten nedorasten texpi krpat pren. expr.: t r p a s l i p i a d i m u c k y k r i a t k o v s k

kolibic liliputnsky: zakrpaten, nedorasten javor; krpat, trpasli druh psa; kolibriie, liliputnske vydanie knihy skromn (mal o do potu al. mnostva): mal, skromn plat tesn obmedzen stiesnen (nevyhovujci o do rozmeru, priestoru; op. von, priestrann): aty s mi u tesn; vojs do obmedzench, stiesnench priestorov pivnice tply expr.: tpluk pluk kni. subtlny (mal a chud): ply, subtlny mldenec; m plu postavu zanedbaten (zanedbatene mal): zanedbaten suma expr. smieny: mal, smiena porcia msa miziv nepatrn: zaznamena len miziv, nepatrn zlepenie nepoetn: mal, nepoetn skupinka bagatelv blac bl expr. halierov: bagaten, blac, halierov zisk hovor, pomen: pomenia izba kolk-tolk ak-tak (aspo nejak): mal aspo kok-tok spech; vidie ak-tak silie expr. drohnohadn: drobnohadn ivochy expr.: pramal primal (prli mal): ma pramal, primal zujem o nieo expr.: malik maliik malink malilink malunk malulink maluk nialuik zried nialuenk nr. maluk 2. ktor ete nedosiahol dospelos (biologick; o loveku, zvieratch; op. velk, dospel) nedospel prv. malolet: deti m ete mal, nedospel; zloiny malch, maloletch det mlad: mlad vliak hrub. zasran: Tak zasran fagan, a u faj! p. aj nedospel 3. p. nepoetn 4. p. bezvznamn mam p. halucincia, zdanie 1 mama l . p . matka 1 2.p. manelka 3.p. svokra mameluck p. hrub 2 mameluk p. hlupk mmenie p halucincia mami p. matka I mamika 1. p. matka 1 2. p. manelka 3. p. svokra mamina 1. p. matka 1 2. p. manelka maminka p. matka I mmi 1. zbavova jasnho vedomia silnm psobenm na zmysly omamova: jar mmi, omamuje opja opantva: les ho opantval opojnou vou hovor, iali: vno iali hlavu expr.: omraova omra: omrauje ho krsa prrody; mozog mu omra sladk opojnost' 2. usilova sa dosta nieo od niekoho lka: stle mmi. lka od otca peniaze vbi (lka ptanm pozornosti): vbi ho k sebe aha: ahal informcie od kolegov expr d r a n k a drana ptka vyahova hovor. expr. pumpova (nstojivo pta): drankala na nov aty; postupne z nej vyahoval vetky tajomstv; pumpova peniaze od niekoho kni..: ldi vyludzova 3. p. klama 2 mrniv 1. p. omamn 1 2. p. klamn 3. p. praliv, vbiv, zvodn m a m k a l.p. matka 1 2. p. manelka 3. p. svokra mamas 1. p. hlupk 2. p. nanihodnk

mamn
m a m n p. klamn m a m o n a p majetok m a m o n r p. /.iskuchtivec, vypotavec, hmotr mamonri p lakomi sa m a m o n r s k y p chamtiv m m o r p. halucincia, oia mamuka, mamulienka, mamuka, mamuenka, manuinka l . p . matka 1 2. p. manelka m a m u t p. obrovsk manaft 1. p. mustvo, drustvo 2 2. p. skupina 2 m a n d a n t p prkazca mandt p. splnomocnenie m a n d a t r p. splnomocnenec mandel p pank 2 manda 1. subtropick strom s ruovoervenmi kvetmi a jedlmi jadrami plodov mandovnk zastarv. mandlo 2. lymfatick tkanivo na prechode stnej dutiny a hltanu odb ton/.ila mandovnk p. manda I manekn p. figurna m a n e k n k a p figurna manvrova p vykrca sa 2 mangova l.p. ehli I 2. p bi2 mnia p. zuba 1 maniacky, maniaklny, manick p. chorobn 2; vniv 2 manier expr. shrn vlastnost a innost charakterizujcich loveka (oby mn . maniere) m a n i e r a (oby. mn.. maniery): ma udn maniere, maniery spsoby zvyklosti obyaje sprvanie vystupovanie: jeho spsoby, zvyklosti, obyaje okolie nezna maniera p. manier manifestcia p. prznak manifestan prejavovan, prejaven na verejnosti, neskrvane (asto aj npadne) verejn: manifestan, verejn prejav radosti zjavn neskrvan otvoren (op. skryt, tajn): zjavn, neskrvan, otvoren spsob vyjadrenia neshlasu n p a d n vytav vonkajkov zasiar okzal (op. skromn, nenpadn): manifestan, vytr'av nadradenos; npan prchod host; vonkajkov frzy * p r o k l a m a n proklamatvny (verejne vyhlsen, vyhlasovan): manifestan. proklaman vyhlsenie; proklaman, proklamatvny prejav politika manifestova l . p prejavi 2. p.dokza 1 manifestova sa p. prejavi sa manipulova p narba m a n k a p. hladka m a n k o 1. p. deficit 1 2. p. nedostatok 1 mante p. kabt manulny p. run, telesn 1 manuskript p rukopis mauka p. bbka I m a u k r p. bbkar mauky p. jahady manel enat mu vo vzahu k svojej ene m u hovor, chlap: nem manela, mua, chlapa fam. mj: sptam sa mjho hovor. expr. star fam. stark (v osloven, najm v rodine) hypok. otec ocko ocino tato

248
tatko tatko tata oci tati z hadiska manelky: n tato, otec, tatko, tata, tatko si rd zaportuje hovor, svoj: neopust toho svojho manelka vydat ena vo vzahu k svojmu muovi ena: m obr manelku, enu hovor, pani: Ako sa m tvoja pani? fam m o j a : moja mi to povedala hypok.: enika enuka ienka hovor, expr s t a r fam s t a r k (v osloven, najm v rodine): moja star, stark nie je doma hypok.. m a m a m a m i k a mamina m a m k a m a m u l i e n k a m a m u l k a m a m u k a m a m u e n k a m a m u i n k a mami (z hadiska manela) hovor, svoja fam iea m a p a 1. p. obal 2. p. kvrna 1 mapova porov zisti m a r a s p. blato, pina 1 marasi sa l . p . brodi (sa) 2. p. bi sa 1 m a r g a r t a lna i pestovan rastlina s bielymi kvetmi so ltm stredom krlik: lka pln margart, krlikov marginlny p okrajov 1 m a r g r o v a p. predstiera m a r g o p. okraj 2 m a r h a p. mrni 1 mriajozef p. boe marie p. chradn m a r n a p nmornctvo m a r i o n e t a , m a r i o n e t k a p. bbka 1 mari 1. robi prekky a tak brni v nieom hati: maril, hatil silie celho kolektvu kazi: kazi dcre astie znemoova zamedzova: znemoovali, zamedzovali prstup k vode z a b r a o v a (nieomu): mari vhru, zabraova vhre rui n a r a kri kriova: ruil, kil jeho zmery hovor torpdova: torpdoval diskusiu brzdi zdriava (marenm spomaova): brzdili rozvoj vedy hovor, hamova: hamova vvin hubi nii (marenm kazi): hubil, niil ich rados expr nivoi: nivoil ich astie 2. p mrni 1 mari sa p. zda sa 4. vidie sa I m a r i v o p. zdanie 1 m a r k a n t n e 1. porov. charakteristick 2. p. zretene I.
porov. aj viditen

m a r k a n t n 1. p. viditen 2. p. charakteristick m a r k z a p. prstreok, achtin m a r m e l d a p. lekvr 1 m r n e p. zbytone, nadarmo I, naprzdno m r n i k p mrnotratnk m r n i 1. nehospodrne zaobchdza s niem mrha: zbytone mrni, mrh as; mrh sily na nesprvnom mieste * plytva (niem): plytva materilom prem r o v a p r e m r h v a mari: premruje, premrhva svoj talent expr: h a j d k a p r e h a j d k a vat (ahkomysene): hajdkal. prehajdkaval as i vetky peniaze s t r c a * expr zabja: len o tu s tebou strcam, zabjam as hovor kynoi: nerd kyno potraviny u t r c a ma vydva (mrni peniaze): utrca, ma vea peaz hovor trov i rozhadzova: pomaly rozhadzuje spory hovor, expr mrnotratni kni. zried m r n o t r a t i (Hviezdoslav) nr m a r h a (Rysula) 2. p. nii 3 m r n i v e c p mrnotratnk. namyslenec

249
mrniv l .p.mrnomysen,samoby 2.p.mrnotratn nirnomysenk p. namyslenec mrnomysen zbytone preceujci svoje prednosti mrniv: mrnomysenc, marniv krsavica samoby (nekriticky mrnomysen): mrnomysen, samoba povaha pyn namyslen expr.: n a f k a n nadut: pyn, namyslen mldenec; by nafkan, nadut na svoju krsu nesprv. jeitn mrnos p niota 1 mrnotrati, mrnotratni p. mrni 1 mrnotratnk kto ahkomysene utrca majetok m r nivec: mrnotratnk. mrnivec pomohol roine k bankrotu m r h a /astar. /ried. m r n i k ahkomysenk (vo veciach peaz, majetku) expr rozhadzova m r n o t r a t n zbytone, ahkomysene majci peniaze al. in hodnoty: svediaci o takomto prstupe k majetku (op spoiv) neetrn mrniv: mrnotratn, neetrn syn premrnil cel otcovsk majetok; vies mrnotratn, mrniv ivot rozafn hovor rozhadzovan (ktor' rd a ahkomysene ma. oby. peniaze): rozafn, rozliaz.ovan manelka hriv (ktor ahkomysene utrca, oby. na zbavu): mrnotratn. hriv dcry hovor, zastar. t rovn mrny 1. vynaloen bez oakvanho inku zbyton d a r o m n : mrne, zbyton silie; Nao bola potrebn t mrna, daromn obe? neeln bezeln bezcieny (bez elu): neeln, bezeln, bezcieny boj bezvsledn nespen nevydaren (bez vsledku): bezvsledn, nespen, nevydaren pokus o rekord bezcenn neuiton przdny (bez itku): bezcenn, neuiton, przdne suby nezmyseln (bez zmyslu): mrna, nezmyseln robota zried darobn ( K r f m r y ) 2. p. pominuten mard p chor 2 , pacient mardka hovor, obdobie prceneschopnosti hovor, penka: je na mardke, penke mardova hovor, neby v zamestnan z dvodu choroby hovor byt na m a r d k e mardi: marduje, mardi u tri tdne by prceneschopn by chor: u dvno je prceneschopn, chor hovor, by na penke penkova: je na penke druh de robi sa chor (mardova s predstieranou chorobou): nepracuje, rob sa chor marn p. gatan I mar' p pochod 1 mar 2 vyjadruje siln a oby. hrub vzvu na odchod; od. odte pre ber sa berte sa expr.: p r a c sa practe sa: Mar! Ber(te) sa odtiato! Pre z leenia! Prac(te) sa mi z domu! zmizni zmiznite hovor, expr.: vypadni v y p a d n i t e : Zmizni(te)! Vypadni(te).'
Nem/Nemte tu o robi! hovor, expr.: k u k u t e :

mastenica
m a r t r i u m 1. tragick smr. ktorej predchdza dlh trznenie m a r t r s t v o muenctvo: martrium, muenctvo svtch 2. p. muky masa 1. p. hmota 2 2. p. kopa 2 3. p dav masaker p. masakra m a s a k r a hromadn zabjanie bezbrannch al. slabch m a s a k e r krviprelievanie vradenie: nebol to boj. bola to masakra, bol to masaker expr. msiarina masakrova porov. zabi 1 maselnica ndoba na mtenie masla d b a n k a : dreven maselnica. dbanka sa rozsuila zried.: mtovnica mtovnk masrova oetrova telo a svaly masou robi mas: masr masroval hrov; robila si mas tvre masvny 1. ktor tvor masv ako zemsk tvar al. vemi velk celok (op. mal) mohutn obrovsk: masvne. mohutn, obrovsk bralo velk: masvna, vek stavba h r u b (masvny do hrbky): masvna, hrub vrstva snehu 2. ktor je velk a zrove zhotoven z odolnho materilu (op. slab, krehk) pevn mocn siln: masvny, pevn, mocn nbytok; mocn, siln poste h r u b (op. tenk): masvna, hrub reaz ak (op. ahk): masvna, ak brna maska 1. umel tvr kukla (ochrann maska): ermiarska maska, kukla zastar larva kni. k r a b o k a 2. prestrojenie za niekoho inho m a k a r a : faiangov masky, makary zastar m a k a r d a 3. posmrtn sadrov snmka odliatok 4. p. potvora m a s k r kto maskuje hercov slang.: m i n k r m i n k r maskot p. talizman maskovan p. skryt, tajn' maskova 1. p. maova 2 2. powv. skry 2 maslov p. lt masovo p. hromadne masov 1. zahajci vinu z istho spoloenstva ud udov celospoloensk: hnutie m masov, udov, celospoloensk zkladu; futbal je u ns masov, udov port 2. zahajci velk mnostvo (oby. ud) h r o m a d n mnohopoetn: masov, hromadn hrob; masov, mnohopoetn vrada velk obrovsk poetn irok (s velkm potom): masov, vek, obrovsk, irok as voliov davov pejor stdovit: masov, davov scny (vo filme); masov, stdovit reakcia avu kolektvny (op. individulny) spolon (op jednotliv): masov, kolektvna prca: masov, spolon tek mas 1. ivona ltka zskan kvaenm a pouvan do pokrmov al. priamo ako potravina tuk (ivony): prida do jedla mas, luk zastarv.: omasta omastok: omasta na panvici mastnota: na polievke plva mastnota nr. malec 2. prpravok na roztieranie pouvan ako zdravotn al. kozmetick prostriedok k r m : hojiv mas, hojiv krm el: el na ruky mastenica zariadenie na mastenie strojovch siastok maznica: ihlov mastenica, maznica

Deti, ku domov! fraz. stra(te) sa mi z o von (vzva na odchod z miestnosti): Von! Nech a u tu nevidm! fra/ cho/chote do erta cho/chote v erty cho/chote do pekla cho/chote do frasa chod/chote mi z o tam s dvere marruta p. smernica martr p. muenk

masten
masten p mastn 2 masti p. olejova mastikr l . p feliari 2. p. lekr 3. p. olejkr mastikri p. liei 1 mastidlo p. mastivo masti 1. nana vrstvu mastnej al. ma/avej hmoty natiera potiera: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvr krmom rozma (masti roztieranm na ploche): rozmala tuk na plech olejovat' (masti olejom): olejovat siastky maza (masti mazivom): mazat stroj, lye 2. p. pini I 3. p. bea I 4. p. bi 2 5. porov. podplati mastivo technick prostriedok na odstraovanie trenia v rozlinch mechanizmoch mazadlo: tuh mastivo, mazalo zned mastidlo mazivo (na odstrnenie suchho trenia) mastnost" p mastnota 1 mastnota 1. vlastnos mastnch vec mastnost 2. p. tuk. mas I 3. p. tunota mastn 1. obsahujci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) tun (op. chud): mastn, tun reze je nechutn tukov: mastn, tukov kvrna na vode primastn (prli mastn) 2. natret al. napusten masou, mastnotou (op. such) namasten omasten pomasten hovor, masten: mastn, namasten chlieb; omasten, pomasten. masten zemiaky primastn (prli mastn) 3. zapinen nejakou mastnotou (op. ist) zamatn umasten: mastn, zamatn, umasten obrus premasten (preniknut mastnotou): montrky s cel premosten o oleja 4. p. velk 1 5. p. hrub 2, neslun masturbcia, masturbovanie p. onnia masturbova p. onanova maa p. huta maina l.p. stroj 2. p. vlak mainria p. mechanizmus 1 marovat' p. s 1 makara p. maska 2 makarda p. maska 2 makrta chutn jedlo lahdka: stl pln makr't, lahok pochtka expr. lakota sladkos dezert (sladk makrta) hovor, podslinka makrti jes sladkosti, pochky: po obee rd makrt expr lakotit' kvri: lakot osi v chladnike; kvril smotanu nr. pakrti: my pakrtila v komore makrtnk kto rd vychutnva dobr jedlo al. in povatiny lakotnk: znmy makrtnk, lakotnfk vychutnva * labunk * g u r m n , ps. i gurniand (kto sa aj vyzn v dobrom jedle) kni. gastronom subt. fajnmeker makrtn ktor m rd makrty, makrtenie; svediaci o tejto vlastnosti makrtncky expr.: lakotn lakotncky nr pakrtn: makrtn, makrtncke, lakotn deti vyjedli vetok lekvr: m makrtn, lakotncky, pakrtn jazyk labuncky gurmnsky (ktor m rd dobr jedlo): labuncky, gurmnsky vychutndva(jedla) pitkrskv povan povancky (ktor sa oddva pitkom z dobrho jedla): makrtn, pitkrsky starec; makrtn, povan, povancke sta

250
maa 1. uzol s dvoma protiahlmi slukami a dvoma vonmi koncami viazaka: nrku uviaza na mai u, viazaku 2. ozdobn ps tkaniny uviazan ako maa stuha stuka viazaka: vo vlasoch mala rnau, stuku, stuhu, viazaku mao p. svia 1 mata p. staja maura p. svia 1 ma 1 p. matka 1 ma 1 1. by vlastnkom (stle al. na ist' as) vlastni: m. vlastn pekn dom disponova (zrove narba niem): tt disponuje peniazmi pova (ma a uva): pova slobodu, ctu 2. doasne necha nieo umiestnen dra: mal, dral v ruke hrnek uschovva prechovva (ma nieo schovan): uschovvali zbrane v pivnici 3. p. obsahova 4. p. poklada 5. p. nabda ma sa l.p. i 2, vodi sa I 2. p. chysta sa 3. p. dvori matador zpasnk s bkmi toreador zried. torero mata p. hmatat" mta 1. p strai 1,2 2. p. znepokojova m a t e m a t i k a vyuovac predmet sprostredkvajci poznatky o priestorovch a kvantitatvnych vzahoch relneho sveta stud. slang, matika /.asiar\ poty (niia matematika): my sme mali ete poty, nes u deti maj matematiku, ale hovoria jej matika mater p. matka 1 materina p. materinina matria l.p. hmota 1 2. p. ltka 1 materil 1. p. ltka 1 2. p. daj materialista p hmotr materializmus pejor. uprednostovanie hmotnch strnok vec, tba po hmotnch prostriedkoch hmotrstvo materilny p. hmotn 1. 2 materinina prv nauen jazyk, ku ktormu si lovek vytvra ist citov vzah m a t e r i n a : naou materf injinou je slovenina materinsk re materinsk jazyk materinsk 1. p. matersk 1,2 2. p. rodn 2 matersk 1. svisiaci s materstvom, s matkou materinsk: pre diea je najlepie pi matersk, materinsk mlieko hovor tehotensk (svisiaci s obdobm archavosti): nosi matersk, tehotensk aty 2. pripomnajci matku materinsk lskav nen: ma matersk, materinsk, lskav, nen vzah k udom starostliv: starostliv opatera 3. ktor' tvor zaiaton bod. zdroj, podklad, zkladu: n matersk zvo sa rozpadol pvodn zkladn: to bol mj matersk, pvodn portov klub: matersk, zkladn bunka sa del na dcrske bunky vchodiskov pren. rodn: lod sa vrtila o vchoiskovho, rodnho prstavu mati p. matka 1 matica von as skrutky s vntornm zvitom hovor. matka: matica, matka spadla dovntra stroja matika p matka 2 matka 1. ena vo vzahu k svojmu dieau ma mater mama rodika (ena, ktor porodila diea): viacnsobn matka, rodika hypok.: mamka mamika

251
maminka * mamua * mamuka mamulienka mamuenka niamuinka * mamuka * mamienka mami (oby. v osloven) hovor.: mati mamina 2. nieo, k omu m lovek citov vzah ako k matke matika poet roditelka: zem, naa matka, matika, roditeka 3. p. matica matka p. hmata matn 1. ktor m mlo lesku (op. leskl): ktor m mal intenzitu iarenia, zvuku (op. intenzvny) mdl: matn, mdl nter; matn, mdl svetielko (op. jasn) nevrazn nejasn slab: nbytok mal nevrazn, slab lesk (op. siln), nejasn, slab z.vuk (op. ostr, prenikav) nepriehadn mlieny (o skle upravenom pecilnou technikou) neleten (o povrchovej prave nbytku): neleten prbornk zahmlen zastret vodnat vodav expr. vodov (pripomnajci hmlu. vodu): uprel na u zahmlen, zastret, vodnat, vodav poha 2. ktor nem prsnu al. viditen podobu nejasn nezreten nevrazn hmlist neurit: ma matn, nejasn, nezreten dojem; vynrali sa mi nejasn, hmlist spomienky na detstvo; na tvri mal neurit, nezreten, nevrazn nznak smevu neostr rozmazan (oby. o filme a pod.): neostr, rozmazan fotografia 3. p . slab 2 mtoha p. straidlo 1 mtoi 1. p. strai 1,2 2. p znepokojova mton 1. porov. hrozn 1, stran 1 2. porov. maltny 1 3. p. pomaly 1 mton 1. p. hrozn 1, stran 1 2. p. maltny 1 matrna p. ena 1 matrz p. nmornk matra p. maturita maturant lovek s plnm stredokolskm vzdelanm ahiturient maturita zveren skka na strednej kole m a t r a : zloi maturitu, matru kni;.. skka dospelosti matuzaiemsk p. stareck; vysok 2 mau p. mau mauzleum p. hrobka mvaka palika s pestrofarebnmi strapcami mvadlo mvadlo p. mvaka mva p kva 2 mvnu p. kvnu maxi p. dlh 1 maximlne 1. p. najviac 1. nanajv 1. 2. prinajhorom. prinajlepom 2 2. p nadmieru maximlny ktor dosahuje horn (mon) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimlny) najv najvy: vedci zhromadili maximlny, najv, najvy poet dajov; auto dosahuje najviu, najvyiu rchlos 160 km za hodinu najrozsiahlej: je to doteraz najrozsiahlej program maximalistick (prekraujci nosn mieru): ma maximalistick poiadavky na iakov pln absoltny (ktor m pln al. neobmedzen mieru): maximlne, pln vyuitie rezerv; iadal od nej pln, absoltnu poslunos krajn

mazno
vrcholn hranin limitn limitov prahov stropn stropov medzn pikov (ktor je neprekonan, neprekonaten): krajn naptie; vrcholn, limitn, limitov, hranin hodnoty, ktor s ete prpustn; prahov, stropn, stropov intenzita poutenho zvuku; krajn, medzn vyptie sl; vrcholn, pikov vkon portovca zvrchovan (vyskytujci sa vo zvl vekom mnostve a pod.): zvrchovan miera astia maximum 1. p. najviac 1 2. p. vrchol 2 maz p. olejova mazadlo p mastivo mazanica 1. p. mazanina 1 2.p. arbanice mazanina 1. stav. pecilne upraven hlina na vymazvanie kr, dlky a pod. mazanica: cementov mazanina, mazanica 2. p. arbanice mazan p. preiban maza 1. p. masti 1 2. p. pini 1 3. p. bea 1 4. porov. zotrie mazivo p. mastivo mazlav p. lepkav 1 mazlena p. mazna m a / n a expr. rozmaznan ena al. rozmaznan dieva zried. mazlena: zobra si ntaznu, mazlenu za enu mazua maznik p. maznk maznk rozmaznan lovek, najm diea rozmaznan e c zried m a z n a v e c expr.: m a z n o m a z n i k

mazniatko mazna 1. privemi sa o niekoho stara a by k nemu prli zhovievav rozmaznva: ivot ho nemazn; rozmaznvaj jedinika expr. mazlinka kni. zastar. mazli: mazlili syna expr peha (zkostlivo sa stara): pehali svoje deti 2. prejavova niekomu, prejavova si navzjom lsku nenosou, lsknm lska: snbenci sa maznali, lskali; matka maznala, lskala iea v perinke expr : anka mojka mazlinka: ankali. mazlinkali sa; mojkal mal maa mazna sa 1. prejavova niekomu lsku slovami, nenosou. lsknm lska sa: maznal sa, lskal sa s dievaom expr.: ulka sa mazlinka sa: iba s nm sa ulkala (Dobinsk) expr. zried mazulka Sa (Jesensk) niir. ma/nit sa: deti sa maznili s maiatkami expr.: cukrovat sa hrdlikova sa hovor, expr holbkova sa (navzjom): pred svadbou sa cukrovali, holbkovali 2. p. hra sa 2 maznavec p. maznk maznav 1. prejavujci kladn city slovami, nenosami, lsknm mil nen lskav: maznav. mil. lskav tn rei; nen, lskav pohladkanie familirny dvern: familirne, dvern oslovenie 2. podobn rei malch det strojen afektov an neprirodzen: maznav, strojen, afektovan vslovnos: maznav, neprirodzen tn prhovoru mazniatko p. maznk maznica p. mastenica mazni sa p. mazna sa 1 mazno p. maznk

mazua
mazua p. mazna mazuka sa p mazna sa 1 makat p. hva. mdli mdli prstami al. dlaami opakovane pritska moli: mdlil, molil v rukch iapku mrvi expr. premva: mrvil, premr'val lstky mezi prstami stla stska mka (mdli tlakom, silou): stskala, mkala rukch vreckovku expr.: mkui miaga zried oma: mkuil, omal klobk o nervozity * hva hvi krkva kri (zrove robi zhyby): hvala, krkvala zsterku skrca (mdli otavm pohybom): skrcal noviny nr mka mdi madga mke diakritick znamienko na oznaenie mkkosti hlsky hovor, hik: mke, hik nad psmenom mkidlo p. zmkovadlo mki robi mkkm, mkm zmkova: mkila, zmkovala vodu pecilnym prpravkom lingv palatalizova (artikulova hlsky na mkkom podneb): palatalizovan spoluhlsky mkko 1. na mkk spsob (op tvrdo) namkko, ps. i na mkko (op natvrdo) d o m k k a , ps. i do mkka: mkko, namkko vystlan hniezdo; namkko, domkka uvari mso expr.: mkuko mkunko mkulinko mkuko namkuko n a m k u n k o * namkulinko namkuko domkuka domkunka domkulinka domkuka, ps. i na mkuko, do mkuka at.: mkuko, namkunko, domkuka udusen zelenina 2. psobiac na zmysly dojmom mkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) hebko jemne poddajn: po vypldknut v avivnom prostriedku bielize psob mkko, hebko; mkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poajne odovzdva spnku prjemne lahodne: je mu prjemne, lahodne na dui e x p r : mkuko mkunko mkulinko mkuko hebuko hehunko jeninuko j e m n u n k o jemnulinko jemnuko 3. podliehajc citom, dojmom (op. tvrdo) lskavo nene: mkko, lskavo sa pozrela na iea; nene ho pohlaila po vlasoch prvetivo vdne: prvetivo, vdne sa usmial na dieva stupivo povone: neme k nemu pristupova tak stupivo, povone porov. aj mkk 3 mkkos p neha mkk 1. ktor sa pod vonkajm mechanickm tlakom ahko podd al. zmen svoj tvar (op tvrd): mkk vank poddajn ohybn (op. pevn, tuh): mkk, poddajn drevo; mkk, ohybn kov formovaten tvrny: formovaten, tvrna hlina vlny (op. hust, tuh): vln cesto jemn hebk hodvbny (prjemn na dotyk: op. drsn): mkk, jemn, hebk pery; jemn, hebk trvnik; jemn, hodvbny povrch katuky na perky sypk kypr ahk (bez pevnej konzistencie): sypk, kypr, ahk pa riedky kaovit (majci vlastnosti polotuhej ltky): riedka, kaovit stolica expr.: mkuk mkuk mkunk mkulink hebuk hebunk (vemi al. prjemne mkk) 2. ktor pozitvne psob na zmysly svojou jemnos-

252
ou. harmniou a pod. (op. ostr, drsn) prjemn lahodn: mkk, prjemn hlas hlsatea; prjemn, lahodn tny valka jemn tlmen: maliar pouil tlmen, jemn farby (op. vrazn, krikav); jemn, tlmen kroky (op prudk, strm) vlny prun plynul h a r m o n i c k (psobiaci vyvenm dojmom: pren. uskutonen postupne, bez prudkch vkyvov; op. prudk, strm): vlne, prun, plynul pohyby baletky; plynul, harmonick prechod spolonosti na nov systm obl nevrazn (bez viditench nepravidelnost a pod.): mkk, obl, nevrazn rty tvre hud molov (op. durov): mkk, molov stupnica expr.: mkuk mkuk mkunk mkulink 3. ktor je naplnen citom, scitom, toleranciou al. ktor ahko podlieha cudzej vli; svediaci o tchto vlastnostiach (op. tvrd): otec je mkk lovek citliv dobr (op. bezcitn, nemilosrdn, zl): m mkk, obr srce; je to citliv, dobr ena scitn (op. bezcitn, krut, surov): mkk, scitn ua; scitn slov techy poddajn povoln stupiv (op. neoblomn, nekompromisn): by mkk, stupiv voi inm; mapovon, poddajn povahu prstupn zhovievav blahosklonn znanliv tolerantn kni. benevolentn (op. neprstupn, neoblomn): uite je prstupn, zhovievav, blahosklonn voi iakom: znanliv, tolerantn, benevolentn politik nen mil lskav (oby. o prejavoch loveka): uprel na u mkk, nen, mil, lskav poha (op. prsny, stroh); mkk, lskav pohlaenie mkk p. slaboch mkn stva sa mkm, oby. psobenm tepla (op. tuhn, tvrdn) topi sa: maslo v teple mkne; syr sa top tavi sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa tav roztpa sa rozpa sa: torta sa roztpa; krm sa rozpa po tanieri mkuko, mkunko, mkulinko, mkako p. mkko 1,2 mkuk expr. vemi al. prjemne mkk expr.: mkuk mkunk mkulink mkuik: mkuk, mkuk mach; mkunk, mkulink, mkuik uterk mkui p. hva. mdli msiarina 1. p msiarstvo 1 2. p. masakra msiari p. nii 3 msiare p. msiarstvo 2 msiarstvo 1. msiarsky odbor hovor msiarina: iiel sa ui msiarstvu, msiarine 2. predaja msa zried. msiare zasiarv. j a t k a : kpi mso v msiarstve, v jatke vsek msit 1. obsahujci mso v hojnej miere msnat: msit, msnat tvr tun pln: msit, tun ztylok (op. chud), tun, pln pery (op. zke, tenk) hrub (op. tenk): msit, hrub nos 2. majci bohat duinu dunat duinat: msit, unat, uinat huby; dunat, duinat listy aloy msnat p. dunat, msit 1, tun 1 mso p. dunina msovoerven p. erven msov p. erven msorav ktor sa iv msom (op. bylinorav): zool. msorav ivoch hmyzorav (ktor sa iv hmy-

253
zom): je je h myzo rav cicavec; msorav, bot. hmyzorav rastlina m p. trie 1 mta lna rastlina s fialovmi kvetmi a vraznou mentolovou vou hovor, promincfa: va mty, prominete mtenica, mtenina, mte p. zmtok 2 mtei p. zmatkovat' mten p. zmten 1 mdi p. mdli mdlo 1. porov. omamn 1 2. porov. maltny 1 3. porov. matn 1 4. p. bledo 1 mdloba strata vedomia bezvedomie: prebra sa z mdloby, z bezvedomia mrkota (oby. mn. .): ete vdy je v mrkotch aoba mdl l.p. omamn 1 2. p. maltny 1 3. p. matn 1 meandrovat' p. vin sa 3 meandrovit p. kukat mecn, mecen p. priaznivec 1 me p. aba, zpas 3 mea 1. (o koze a ovci) vydva zvuk m mka: koza me, mka na dvore expr. mekota: ovce mekoc bea baa bakota bliaka (o ovci) 2. p. spieva 1 mek p. gladiola medaila razen kovov plastika podobn minci, odovzdvan ako vyznamenanie hovor. expr. metl: dosta medailu, metl za ovahu pubi. slang.: zlato striebro bronz (zlat, strieborn, bronzov medaila za portov vkon) medecna p liek medenka p. patina meden p. erven inedializova p. uverejni medicna 1. lekrska veda lekrstvo: tudova medicnu, lekrstvo hovor.: lekrina doktorina 2. p. liek medicinlny p. lieiv, zdravotn medievlny p stredovek medikcia p. lieba medikament p. liek medikus p. lekr medirez p. mediryt medirezba p. mediryt mediryt grafick technika, pri ktorej sa obraz vyrva do medi; odtlaok takhoto obrazu medirytina: steny zdoben medirytmi, medirytinami zried.: medirez medirezba mediryectvo run al. strojov rytie do medench platn na tla z hbky chalkografia medirytina p. mediryt meditcia sstavn hlbok uvaovanie; pejor. plan mudrovanie rozjmanie hbanie: zastni sa na nboenskej meditcii, na rozjman; filozofick meditcia, filozofick hbanie: pejor. je to sam meditcia, sam hbanie, ale inu niet kni. zried zduma (Krmry) meditatvny p. rozjmav, hbav mediternny p. stredomorsk meditova p. prema mdium 1. p. prostredie 1 2. p. sprostredkovate

medziobdobie
medok p. minerlka medovica p. medovina 1 medovina 1. alkoholick npoj z kvasenho medovho
r o z t o k u hovor, zried. m e d o v i c a

2. p. nektr medovnk voav peivo s prsadou medu: piec medovnky pernk (medovnk z rozriedenho medu al. cukru, oby. ozdobne tvarovan): donies si z pte pernk medov, medovolt p. lt medve 1. elma s velkm zavalitm telom a hustou srsou hypok: maco mrml mrmlo: huat medve, maco 2. p. arbk medza p. hranica 3 medzera 1. von priestor medzi dvoma predmetmi kra trbina: medzera, kra, trbina medzi tehlami tech. va 2. hovor, myslen przdne miesto v duchovnej oblasti hovor.: okno diera: medzera, okno, diera v pamti; ma medzery, diery vo vedomostiach 3. p. odstup 1 medzerovit 1. p. nepln, trkovit 2. p. riedky 2 medzi 1. (niem) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerch ud, predmetov, strn a pod. uprostred (nieoho) naprostred (nieoho) naprostriedku (nieoho): sedel medzi priatemi, uprostred priateov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dver * pomedzi (o): prechdzal mezi stromami, pomedzi stromy 2. (o) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerch ud, predmetov, strn a pod. pomedzi (o): postavil sa medzi, pomedzi inkujcich doprostred naprostred naprostriedok (oho): lopta dopadla medzi hrajce sa deti, doprostred, naprostre, naprostriedok hrajcich sa det medzias p. medziobdobie medziasom p. zatia 3 medzim p. zatia 3 medzihra p. vloka 2 medziinm p. mimochodom 1 medzikontinentlny prechdzajci z jednho kontinentu na in al. in interkontinentlny: medzikontinentlny, interkontinentlny let medzipevninov (spjajci dve al. viacer pevniny): medzipevninov leteck styk transkontinentlny: mezikontinenilna, transkontinentlna raketa medzinrodn ktor sa tka viacerch nrodov, ttov; ktor sa uplatuje, vyskytuje medzi nrodmi, ttmi; ktor je spolon viacerm nrodom, ttom internacionlny: uskutoova mierov medzinrodn, internacionlnu politiku; rozirova internacionlne styky pracoviska medzittny: medzinrodn, medzittne zmluvy o netoen; medzinrodn, medzittny obchod (op. vntrottny, vntorn); zohra medzittny futbalov zpas (op. domci) zahranin (prekraujci hranice ttu: op. domci): konferencia s medzinrodnou, zahraninou asou; zahranin kontakty firmy medziobdobie krat, prechodn sek medzi dvoma obdobiami zried. medzias: vetci verili, e oskoro pominie to dusn medziobdobie, ten dusn medzias interval: interval medzi vojnami

medziposchodie
medziposchodie 1. priestor medzi dvoma poschodiami polposchodie: vklenok no medziposchod, polposchodi odpovadlo 2. zven przemie mezann medzittny p. medzinrodn medzitm p. zatia 3 medzivldie p interregnum medznk p. hranica 2 medznkov p. hranin 2. krajn I medzn 1. p. hranin 1 2. p hranin 2. krajn 1 mefistofelovsk, mefistovsk l . p . stran 1 2. p posmen megaloman p. velik 1 megalomnia chorobn preceovanie vlastnej dleitosti velikstvo: jeho megalomnia, velikstvo nem hranc slvybanos (chorobn tba po slve) megalomansk p veliksky. slvyban megera p ena 1 megero p bruch mech p. vrece mechanicky 1. porov. mechanick 1,2 2. p. mimovone mechanick I. vzahujci sa na hmotn, fyzick strnku fyzick: mechanick, fyzick podrdenie vonkaj (op vntorn): mechanick, vonkaj vplyv 2. zaloen na mechanizme: vykonvan mechanizmom (op run, manulny): mechanick hraky mechanizovan zmechanizovan (vybaven mechanizmom): (zmechanizovan vroba strojov (vykonvan pomocou strojov): strojov obrbanie pdy automatizovan zautomatizovan automatick (vybaven automatom): mechanick, (z)automatizovan riadenie: automatick vrobn linka 3. uskutonen bez asti vedomia, vle neuvedomen mimo von samovon: robi mechanick, neuvedomen, mimovone pohyby: mimovon, samovon reakcia na ponet zmechanizovan zautomatizovan automatick samoinn (oby. ako vsledok astho opakovania): zmechanizovan, zautomatizovan. automatick innos: zmechanizovan, samoinn postup prce spontnny podvedom: spontnne, podvedom konanie reflexvny intinktvny (zaloen na reflexe, intinkte): reflexvna, intinktvna obrana bezduch netvoiv (bez uplatnenia rozumu): mechanick, bezduch, netvoiv dril pejor. remeselncky remeseln rutinn rutinovan rutinrsky ahlnovit ablnov: remeselncky. rutinn, ahlnovit spsob prce mechanika p mechanizmus 1 mechanizmus 1. zariadenie, pomocou ktorho sa nieo uvdza do innosti al. sa nastavuje mechanika: mechanizmus, mechanika klavra pejor. mainria strojenstvo (pohonn mechanizmus) 2. p. stroj mechri sa, mechori sa p. mrvi sa 2 mechy p pca niejdn p zbava 2 mekat , mekota 1. p mea I 2. p. spieva 1 mela. mela 1. p. zmtok 2 2. p. bitka 1 melanchlia p. clivota. depresia I melancholick ktor m povahu melancholika al. pod-

254
lieha melanchlii; svediaci o melanchlii: vzbudzujci melanchliu zdumiv akomysen kni?. trudnomysen poet. trchlodunin (Horov): melancholick, zdumiv, akomysen lovek: zdumiv, trunomysen povaha cliv smutn trchliv (op. vesel, bujar): cliv, smutn, trchliv mylienky, piesne nostalgick (naplnen clivou tbou za niem nesplnitenm, vzdialenm): nostalgick spomienky na mlados kni. sladkobny (naplnen prjemnm pocitom smtku): sladkobne vere; slakobne tby po domove sken depresvny (naplnen hlbokm iaom): melancholick, sken, depresvny pohad pacienta kni. splnov (naplnen melanchliou spojenou s nudou): ma splnov dni melancholizova p. smti melan p. zmes meldova p hlsi niehuba p tra melinka p. omrvina 1 meli p. drobi 1 meli sa p mrvi sa 1 melivo obilie na mletie /ried. mletivo mletie: tretina pjde na melivo, na mletie, tretina na krmivo meldia ucelen, rytmicky usporiadan rad tnov npev nta: zapamtal si iba meldiu, npev, ntu, ale slov zabudol melodickos p. melodika melodick 1. ktor tvor meldiu ako npev al. vkov pohyb hlasu v rei; obsahujci meldiu: melodick hudba hudobn: pova melodick, hudobn nokturno: meni melodick, hudobn przvuk vo vete 2. ktor obsahuje meldiu, spev al. pripomna prjemn meldiu, spev spevn: melodick, spevn rm spevav ubozvun: slovenina je melodick, spevav. ubozvun re melodika melodick, spevn rz piesne, prejavu melodickos: hymna m vzneen melodiku, melodickos spevnos hudobnos: spevnos, hudobnos rei nieln I. tekvicovit rastlina so sladkmi ltozelenmi plodmi (bot. meln cukrov) dya dynka: m rd sladk lt meln, sladk lt yu, ynku 2. tekvicovit rastlina s velkmi zelenmi plodmi a ervenou duinou (bot. dya erven) dya: na poliach dozrievaj melny, (erven) dyne meluzna p. vietor I memento p. vstraha memore p. pamti memorandum p. vyhlsenie memorovat' p. ui sa 1 meast p. meav meavka jednobunkov ivoch zool amba meav ktor men arbu. farebn odtienky, ktor vytvra sveteln efekty (o farbe, intenzite svetla a pod.) meast meniv menist: meav, meast brokt blikav: blikav svetlo lmp premenliv menliv trblietav: premenliv, menliv farby; premenliv, trblietav mihol hviezd menaria p. zoo menejcenn ktor m meniu hodnotu, kvalitu, zvanos a pod. menejhodnotn neplnohodnotn:

255
duevne menejcenn, neplnohodnotn lovek; menejhodnotn, neplnohodnotn portov vkon * podradn druhorad druhotriedny (menej vznamn, kvalitn; op prvotriedny): podradn umelec; druhorad, druhotriedna kvalita tovaru * nekvalitn hor slab (op dobr, kvalitn): menejcenn, nekvalitn, hor tovar; hor, slab pracovn vsledok hovor, po/adn (o obil): pozadn zrno treorad treotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treorad vznam; treotriedny hotel pochybn poktny pejor. brakov kni/ obskrny (ktor m mal, podozriv hodnotu): pridelili mu pochybn, poktnu prcu; brakov, obskrna literatra nezvan (menej vznamn): nezvan problm menejhodnotn p. druhorad, menejcenn, nekvalitn, podradn 2 meniny sviatok osobnho mena meno: Jozef m meniny. m meno 19. marca meni 1. robi z nieoho nieo in premiea: meni, premiea p na rodn pdu * pozmeov a obmiea kni? modifikova (iastone meni): lovek postupne pozmeoval, moiftkoval prrodu; obmiea text deformova (so zmenou k horiemu): deformoval povahu dieaa zlou vchovou odb.: metamorfova* mutova* permutovat': metamorfovanhorniny; permutovan prrodn rezervcie 2. nahrdza niem inm toho istho druhu strieda: menila, strieala aty obmiea varrova variova (meni s nvratmi k pvodnmu): obmieal, varroval hudobn tmu modulovat' (meni zvuk): modulovat hlas tech konvertova: konvertovan prd 3. dva jednu vec za in vymiea: menil, vymieal poistky zamiea: zamieal byt za v, zamieal koruny za marky pejor. achrova machova veksova (neestne, poktne meni): achrovali, muchlovali s devzami hovor., ara arova: deti arali hraky ud zastar frajmai frajmoi: trhovnci frajmoili meni sa 1. postupne sa stva niem inm premiea sa: prrodu sa men, premiea prechdza: jese plynulo prechdza o zimy 2. nastupova na miesto niekoho, nieoho inho strieda sa: prezidenti sa menia, striedaj vymiea sa: lohy sa vymieaj obmiea sa variova varrova: tny varruj jeden za druhm 3. p. leskn sa mniv, menist p. premenliv, meav menliv p premenliv, nestly 2, meav meno 1. slovo, ktor veobecne al. jedinene pomenva nejak jav oznaenie pomenovanie nzov: ak meno, pomenovanie, ak nzov ut novmu mostu; huby maj pekn men, nzvy zastar nazvanie nzvisko 2. p poves 2 3. p. meniny menom p. namiesto menova 1. p nazva 2. p. vymenova 1. 2 menova sa p. vola sa menovite p. najm menovit ktor je konkrtne vyjadren; odb. ktor zodpoved uvedenm selnm dajom odb. nominlny:

merav
menovit, nominlna hodnota bankoviek; menovit, nominlne naptie (na elektrickom zariaden) normlny ben: normlny, ben vkon motora menovka p. ttok 1 menina menia as nejakho celku. napr. obyvatestva, ttu (op vina) kni. minorita (op. majorita): nronostn meniny; nboensk minorita menit sa porov. zmeni sa mentrucia cyklick fyziologick dej odohrvajci sa v tele eny hovor, menzes hovor, zastarv. perida n. hovor, krmy mentlny p. rozumov 1. duevn mentolka hovor mentolov cukrk prominca: cma mentolky, promincle mentor kto rd, asto a najm nevhodne poa inch pouovate: stal sa z neho nezivn mentor, pouovatel p. aj moralista mentorova p. karha, napomna mentorsk ktor rd poa, napomna; obsahujci poame. napomnanie poav: zauja mentorsk, poav postoj karhav (ktor s vitkou napomna): mentorsk. karhav tn rei moraliztorsk moralistick kni. mravokrny (ktor poa z hadiska prsnej morlky): moraliztorsk, moralistick kze; mravokrne ponauenia menzes p. mentrucia merac uren na meranie mern merask: meracie, mern prstroje; meracia, merask technika nivelan (uren na meranie vkovch rozdielov na zemskom povrchu): nivelan zariadenie mera kto vymeriava rzne plochy geometer vymeriava: na pole prili merai, vymeriavai, geometri meradlo 1. prstroj al. technick pomcka na urovanie rozmerov miera mierka: kontroln meradlo, kontroln miera, mierka zastar meruk: meramerukom 2. prostriedok na hodnotenie miera: nem na kadho vkon rovnak meradlo, rovnak mieru kritrium hovor, meter: ma sprvny meter na posdenie vkonov mera 1. zisova mieru, rozmery a pod. vymeriava: merala, vymeriavala ltku na aty rozmeriava premeriava: rozmeriaval, premeriaval zhradu * hovor stopova (mera as na stopkch al. na hodinkch): stopova as becovi 2. mera cestu p. s 3. p. obzera 4. p. hodnoti 5. p. toi 1 meravie stva sa meravm, nehybnm (z fyziologickch al. duevnch prin) tpnu: nohy mu meravej, tpnu o sttiu kni. trn: trn hrzou tuhn drevenie: prsty mi tuhn, drevenej expr drepenie brnie bra (vyvolva pritom pocit chvenia): brn mu v kolench expr mrie: mrie strachom kamenie expr. dpnie (meravie od silnch pocitov): kamenel o divu; dpnel od strachu krehn kavie mrzn kni stydn (meravie od zimy): cel klavel na mraze; ruky mu mrzli, stydli zried. hluchnt: kultrny ivot meravie, hluchne merav 1. ktor je bez pohybu al. bez nznaku ivota nehybn: merav, nehybn telo mtveho nepohybliv kni nedvin odb imobiln (zbaven monosti

merica
pohybu): nepohybliv, imobiln konatina; nedvin telo zmeraven zdrevenen stpnut stuhnut (doasne /.baven schopnosti pohybu, oby. vplyvom fyziologickch al. psychickch procesov): je cel zmeraven, zdrevenen, stpnut od strachu; ruky m stpnut, stuhnut od zimy skaven kl'av (merav od zimy al. choroby): skaven, klav prsty od lmky skrehnut (merav od zimy): ma skrehnut nohy tuh expr dreven (plne merav): by tuh o zimy; ruky po ochrnut ostali dreven neohybn neprun (bez ohybnosti, prunosti): neohybn, neprun telo nepohnut expr.: sklen sklenen kni.: strnul ustrnut toporn (bez pohybu): zauja nepohnutu, strnul, ustrnut pzu; strnul, ustrnut, toporn dranie tela; sklen, sklenen pohad upiera do przna necitliv znecitliven (bez pohybovej a inej reakcie): umrtven as tela je necitliv, znecitliven expr. grambav (merav oby. od zimy) pren kamenn 2. ktor' v myslen stratil schopnos zmeny, vvinu, pohotovej reakcie neprun: merav, neprun myslenie; zaujma merav, neprun postoj stpnut kni.: nedvin ustrnut strnul (ktor sa nerozvja): nedvin nzory; stpnut, ustrnut, strnul dogmy merica 1. hist. star zvykov dut miera v rozpt od 50 do 100 I na sypk potraviny a obilie zastar. korec: merica, korec obilia 2. hist. star plon miera; plocha, na ktor bolo mono zasia mericu obilia zastar.: korec miera expr. merika: kto sa ulakom na tie jeho dve merice poa
hist. l u k n o

256
metiactvo p burozia metiak 1. prslunk vyej vrstvy mestskho obyvatestva v minulosti mean: v mestskej rade sedeli metiaci, meania kni buroa 2. p. malometiak metianstvo p burozia meuge 1. p. blzniv 1 2. p. blzon 1 mta p. cie 1 metafora prenanie pomenovania jednho javu, predmetu na in jav i predmet na zklade podobnosti niektorch znakov; takto pomenovanie obraznos: bsnik asto vyuva metaforu, obraznos obraz (metaforick pomenovanie): zvoniv metafory, obrazy bsne
* zastar. zried. p e n k a

meridin p. poludnk meridza p. preva 2 meritrny p. zkladn, vecn 3 meritum p. podstata merkova 1. p. dozera 2. p. pozorova 1 merkova si p. pamta 1 mern l .p. merac 2.p. pecifick 1 meruk p meradlo 1 mesiac druica Zeme, ktor mono dobre pozorova v noci poet. luna: mesiac, luna plva po nonej oblohe mesi p. vyslobodite mestsk ktor pochdza z mesta; typick pre mestsk prostredie (op. dedinsk, vidiecky, udov): mestsk architektra trocha pejor. pansk: mestsk, pansk lovek hisi partikulrnv: partikulrna kola (mestsk kola v stredoveku) meec 1. p vrecko 1 2. p. peaenka meka 1, s neskoro, robi nieo s oneskorenm omekva sa: meka, omekva sa o koly; mekme s plnenm plnu oneskorova sa oneskorieva sa: vlaky sa oneskoruj zastar.: pozdi sa opozdieva sa: nerd sa pozdil 2. ostva za niekm, niem omekva sa zaostva: vroba mek, zaostva oneskorova sa oneskorieva sa by pozadu: stavebn prce sa oneskoruj, s pozadu expr. krivka pokrivkva: stavba u dlho pokrivkva za plnom 3. p. vha mean p. metiak 1 meanosta p. starosta

metaforick p. obrazn metl p. vyznamenanie 2. medaila metalizova p. pokovova metalurgia p. hutnctvo metamorfova p. meni 1 metamorfza p zmena 1 meta p. hdza 1 meta sa p. hdza sa 2 mete, metelica p. fujavica meteor optick kaz vyvolan dotykom kozmickch astc s atmosfrou poet lietavica zastar. povetro: obloha priam horela od meteorov, lietavc, povetroov meter 1. nstroj na meranie dky hovor, coltok (dreven skladac meter): odmera mrik metrom, coltokom 2. hovor, kubick meter kubk: dva metre, kubky dreva 3. hmotnos sto kilogramov cent: vi u skoro meter, cent hovor, metrk 4. prostriedok na hodnotenie miera meradlo: nem na kadho rovnak meter, meradlo kritrium metr sadza upravujci stpcov sadzbu na strnky lma metla nstroj na zametanie zmetk (metla s vlknami vsadenmi do dotiky): zamet izbu metlou, zmetkom zastar.: omelo ometlo (metla pouvan oby. na vymetanie pece) zried. onietaka (oltsov) subt. portvi (zmetk na dlhej rke) metda plnovit konanie na dosiahnutie ciea postup spsob: nepi sa mi jeho metda, postup, spsob vkladu cesta: dosiahnu nieo pokojnou cestou p. aj spsob metrk p. meter 3, cent metronm prstroj na urovanie taktu taktomer: pravideln pohyb metronmu, taktomeru metrovica polen drevo asi s metrovou dkou siahovica metrov predvan na metre (o ltke) zastar. strin: metrov, strin tovar mezann p. medziposchodie 2 mh, mhm l .p. no 2. p. hja miaga. miagadlo p. mliadi miaga l.p. dlvi 1 2. p. hva miaga sa l.p. brodi (sa) 2. p. tlai sa 2 mias spsobova zmtok v mysli plies: o ma mtie, pletie? Neple ma!; tvoja otzka ma mtie privdza do rozpakov/do pomykova/do z m t k u

257
(spsobova bezradnost): tak arty ma privdzaj do rozpakov expr. mota mtori: Nemota j ma pri tan! expr. mta: osi mu mta hlavu mli zavdza (mias niem nepravdivm): mlil, zavdzal kolegov vmyslami dezorientova expr: balamuti balcha: ezorientova verejn mienku; balchali ns peknmi reami konsternovat' kni. konfundova (zrove prekvapova, udivova): v neakanej situcii bol konsternovan mias sa p. mli sa miau p. mau miazga bezfarebn tkanivov tekutina lymfa iniazgav p. lepkav 1 miazma p. nkazliv na mica, micka p. maka mder p. korzet midlikova 1. p. reza 1 2. p. brsi 2 mieni 1. p. myslie 2-4, domnieva sa, pota 3 2. p. zama mienka p nzor mier 1. stav bez vojny, bez sporov pokoj: medzi znepriatelenmi krajinami zavldol mier. pokoj zhoda: zhoda celej irokej rodine 2. p, ticho2 miera 1. p. meradlo 1 2, p. meradlo 2 3. p. rozmer 1 mieren p. adresn mieri 1, p. ciel i 1 2. p. smerova 1,3 3. p. myslie 2 mierka p. meradlo I mierne 1. p. vone 4, ahko 4, porov. aj mierny I 2. porov. mierny 2, 3 mierni 1. robi miernejm, miernym zmierova: miernil, zmieroval nedorozumenie zmenova: zmenova rchlos oslabova zoslabova (zrove robi slabm): oslabovali odpor vzbrencov zniova: zniova naptie * tlmi* ti* stiova: liek tlm, ti boles expr. hasi: hasil smd pivom 2. robi pokojnejm, pokojnm upokojova uspokojova: miernil, upokojoval nahnevanho kolegu chlcholi ti uteova utiova (mierni lskavmi slovami): matka chlcholila, tiila place diea kroti: kroti ve expr.: anka ika: ikal ho submi krsti hati brzdi chladi (zrove brni v innosti, v prejave negatvnych emci): krotil, liatil. brzdil priatea v hneve; chlail horce hlavy rozumnm uvaovanm hovor, hamova expr. hasit: hamoval sa prejavoch; hasil svoju kartrsku ve subt. haltova mierny 1. ktor nepresahuje stredn mieru, hodnotu, intenzitu nevysok nevelk nzky: mierne, nevysok, nevek kopce (op. strm, prkre); dosta nzky trest ahk slab (s niou intenzitou): mierny, ahk, slab zpal (op. ak, siln): mierny, slab mrz (op. siln, ostr) nepatrn nenpadn nevrazn zanedbaten (ako vnmaten): nepatrn, zanedbaten zvenie cien (op. vrazn); mierny, nenpan, nevrazn zklon hlavy tich jemn (s miernymi prejavmi; op. siln, prudk): mierne, tich, jemn mrholenie znesiten (oby. o nieom neprjemnom, o sa d vydra): mierna, znesiten boles (op. prkra) pomal pozvon von (op. rchly, prudk): beci

miestny
nasadili pomal, pozvon tempo (op. ostr); pomal, pozvon stpanie nenhliv nenhly (o tempe) nevtierav diskrtny (zachovvajci prstupn mieru, intenzitu): mierne, diskrtne napomenutie; nevtierav, diskrtne svetlo nr.: lon loit loist (s miernym sklonom; op. prkry, strm): lon, loit, loist strne zastar. temperovan 2. ktor zachovva mieru v prejavovan citov, nlad a pod.; svediaci o umiernenosti (op. vbun, prudk) umiernen pokojn krotk tich nevbojn nebojovn: mierny, umiernen, pokojn lovek; krotk, pokojn, tich, nevbojn povaha; by umiernen, nevbojn vo svojich prejavoch pren. holubi: holubi nrod j e m n (vyznaujci sa jemnosou; op. drsn): mierne, jemn sprvanie dmy mierumilovn zmierliv: ma mierumilovn prejavy; zvoli mierny, zmierliv tn rei 3. ktor zachovva mieru v istom neiaducom konan; svediaci o tom striedmy zdranliv: by mierny, striedmy, zdranliv v jedenia v pit* pren. expr. sviaton (konajci nieo iba zriedka): je sviaton fajiar (op. tuh, siln) mierov tkajci sa mieru ako stavu bez vojen (op. vojnov) bezvojnov: mierov, bezvojnov obdobie nevojensk (in ako vojensk): riei konflikt mierovm. nevojenskm spsobom protivojnov (namieren proti vojne): mierov, protivojnov iniciatvy politikov mierotvorn (zamieren na utvorenie mieru): mierov, mierotvorn proces nekonfliktn nekonfliktov nekonfrontan pokojn (bez navodenia konfliktu): hada nekonfliktn, nekonfliktov, nekonfrontan, pokojn rieenie nezhd pacifistick (odsudzujci vojnu): pacifistick hnutie mierumilovn ktor sa usiluje o udranie mieru, o mierov, pokojn rieenie problmov; ktor nevyvolva hdky, spory; svediaci o tom pokojamilovn: mierumilovn, pokojamilovn udia; ma mierumilovn, pokojamilovn povahu znanliv zmierliv tolerantn (op. neznanliv, kriepny): znanliv susedia; zmierliv, tolerantn politik * pokojn mierny umiernen tich krotk (op. prudk, vbun, prchk): mierumilovn, pokojn rieenie konfliktu; mierne, umiernen slov; m poves tichho, krotkho loveka nevbojn nebojovn pren. holubi (ktor neohrozuje vbojmi inch): nevbojn, nebojovn kme; ma nevbojn, holubiie srce nevojensk mierov pacifistick (zameran na zachovanie mieru, na odvrtenie vojny; op. vojensk, vojnov): riei spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistick postoje zried pacifick miesi p. miea 1 miesi sa l.p. brodi (sa) 2. p. tlai sa 2 3. p. vrtie sa 2 4. p. miea sa 2 miesielezo p. silk mies p. hdza I miestami p. niekde 3, mlokde miestny ktor je obmedzen na ist bod, na ist oblas; ktor" sa tka iba asti vieho priestorovho celku loklny regionlny: miestny, loklny kolorit obce bol nenapodobiten; miestna, loklna boles hlavy; lokl-

miesto1
ne, regionlne pomery pomiestny menej ast lokalitn: pomiesine men, lokalitn nzvy domci domorod (op. cudz): domce, omoro obyvatestvo tunaj (tkajci sa miesta, o ktorom sa hovor, kde sa prve nachdzame): rozprval o miestnych, tunajch problmoch tamoj (tkajci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme holi predtm): nepoznm tamojie pomery nr tutej tuaj; odb topick: topick nzvy zastarv. vicinlny: vicinlnu tra obecn (tkajci sa obce: patriaci obci): toto je miestny, obecn starosta; miestna, obecn samosprva prv. partikulm v (ktor plat len na istom zem; op. veobecn): partikulrn zkony * ixib. endemick (vyskytujci sa iba na istom zem): endemick rastliny, endemick nkaza miesto1 1. vymedzen priestor, kde nieo je al. nieo sa deje lokalita: v naom kraji je niekoko peknch miest, lokalt 2. priestor, ktor me niekto zauja hovor, pac: nemm dos miesta, pacu kni post: toto miesto, tento post treba stri 3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgn 2 miesto2 p. namiesto, za 4 miestopis geografick opis udskch sdel: veda o takomto opise topografia miesty p niekde 3 miea I. typograf, druh sdzacieho stroja mixr 2. stroj na mieanie mieaka: miea. mieaka krmiva, mieaka betnu mixr (kuchynsk miea): majonzu vymiea v mixri mieaka l . p miea 2 2. p varecha I mieanec p. krenec mieanica p. mieanina mieanina o vzniklo zmieanm rozlinch prvkov zmes mieanica: mieanina, zmes hlasov expr.. molanina molanica: motanina jazykov zried. ple-mle | vysl. pelmelj: ple-mle meldi hovor. expr. mima: mima motvov subt. miung miean p.rozmanit I, pestr 2 miea 1. krivmi pohybmi spja rozlin prvky tak. e utvoria zmes zmieava: mieala, zmieavala aj s rumom mixova (miea mixrom): mixovala polievku pre diea vymieavat (dkladne): vymieavala krm do torty miesi (miea tuhiu hmotu): miesila cesto trie: trie maslo s cukrom tech. hnies: remeselnk hnetie hlinu kuch ha ba r koval (miea habarkou): hubarkova ztrepku primieava vmieava zamieava (mieanm postupne pridva): primieaval vpno do malty trepa aha (prudko miea): tepala, ahala bielok s cukrom nr. griedi: griedili sneh so zemou nr expr trba 2. p plies 4 3. porov. zaplies 3 miea sa 1. aktvne prejavova zujem o nieo stara sa starie sa zamieava sa: do toho sa nemieajte, nestarajte, nestarie hovor.expr.: plies sa montova sa: pletie sa, montuje sa do cudzch vec hovor, expr fuova: nem r, ked mu do roboty niekto fuuje zasahova zakroova zapja sa angaova sa (so zsahom v prospech nieoho, niekoho): vade sa zapja, angauje; zakrouje tam, ke ho potrebuj hovor, kibicovat' (oby. pri hre v karty): Presta kibicovat!

258
2. navzjom sa prestupova splva: hlasy sa mieali, splvali kni. zlieva sa: udia sa zlievali do zstupu prelna sa: erven sa prelna s fialovou
/ried m i e s i s a

niieok p. vrecko 1 miganc p. prefkanec migrcia presun z jednho miesta na in premiesovanie (sa) premiestovanie (sa) pohyb: migrcia pracovnch sl, pohyb udskch ms sahovanie presdovanie: sahovanie, presovanie pvodom zijskch nrodov do Eurpy migrifi p prefkanec migrovat p. sahova sa mih 1. rchly pohyb (oby. mihalnicou) murknutie: jeden mih. jedno murknutie na suseda mihnutie: bol to iba mih, bolo to iba mihnutie rukou, okom 2. p. okamih mihah p. ihaha mihaha p erda mihalnica 1. pohybliv kon kryt na oku vieko: mihalnice, vieka mu od navy padaj 2. chpok na onom vieku riasa: m krsne dlh mihalnice, riasy obrva kni. brv a miha 1. robi rchle pohyby sem a tam kmita: mihal, kmital biom, prstami expr. prepleta preplieta: prepletal prstami pri hre na klavri, preplietal nohami pri tanci 2. p. murka 1 miha sa 1. v rchlosti sa pohybova, ukazova mihotat' sa: vetko sa mu mihalo, mihotalo pred oami kmita (sa): nohy sa mu mihali, kmitali pri behu 2. p. trblieta sa mihav p. mihotav mihi. mihihi p. ihaha mihn sa p. ukza sa 1 mihnutie p mih I mihom p. hned I. rchlo mihot krtke prebleskovanie svetla blikot hlinkot mihotanie blikotanie: mihol, blikol hviezd; diake pozoruje mihotanie, blikotanie svetla majka trblietanie poet. trblet trblot: trblot diamantu kmit kmitanie: kmitanie plamea svieky zblesk: zblesky svetla p. aj jagot mihotat' p. erda mihotat'sa p. trblieta sa. miha sa 1 mihotav ktor sa striedavo zjavuje a mizne, rchlo sa pohybuje sem a tam (oby. o pohyboch a svetelnch efektoch) kmitav mihav: mihotav, kmitav pohyb nli (pri tanci); kmitav, mihav tiene blikotav blikav chvejiv trasav (ktor' preruovane svieti): blikotav. blikav svetielko; trasav, chvejiv plame sviec trblietav ligotav jagav jagotav blskav blyav blyskotav iskriv (ktor vydva preruovan sveteln efekty) expr. lengav: mihotav, trblietav svetlo hviezd; jagav, jagotav, ligotav, iskriv sneh; blskav, blyav vodn hladina; trblietav, blskav rybka p. aj meav michalka p. podpovka

259
mikrb p. mikroorganizmus mikrokozmos svet viditen pod mikroskopom; svet v malom (op. makrokozmos) mikrosvet (op. makrosvet): il vo svojom mikrokozme. mikrosvete ohranienom tyrmi ulicami mikrometer tiscina milimetra mikrn (starie pomenovanie nepouvan v sstave SI) mikroorganizmus najmen, jednobunkov iv organizmus mikrb mikroskop prstroj na pozorovanie nepatrnch, vonm okom neviditench organizmov drobnohad: vkonn mikroskop, drobnohad binokulr (na obe oi) mikroskopick p. mal 1, drobn 1 mikrosvet p. mikrokozmos mikulka p bbka I mikulkr p bbkar mil ena v bostnom vzahu oby. k slobodnmu muovi hovor, f r a j e r k a : z vojny psal milej, frajerke priatelka dieva (zdrazuje mlados, bezzvzkovos) hovor, baba: priiel aj so svojou babou hovor, svoja /.astar.: benica ubica subt. koka
porov. aj m i l e n k a

mil
milodar mal (pean) dar al. prspevok na podporu niekoho, nieoho almuna: to nie je dotcia, to je milodar, almuna kni. obolus milosrdenstvo p. scit milosrdn prejavujci scit, pochopenie, lsku, zutovanie voi inm, oby. trpiacim, biednym (op nemilosrdn, krut): milosrdn Boh * dobroinn samaritnsky (ktor nezitne pomha inm): kona milosrdn, dobroinn, samaritnske skutky scitn zhovievav (op. bezcitn, krut): ma milosrn, scitn srdce; milosrdn, zhovievav sudca dobr lskav: milosrdn, dobr, lskav vldca milos 1. zabudnutie na priestupok omilostenie odpustenie: mrne prosili o milos, omilostenie, odpustenie prepenie pardon: potresc vetkch bez milosti, prepenia, bez pardonu amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident m prvo udeli amnestiu 2. p. obuba 1 3. p. scit 4. p. lska I milostipln p. lskav milostiv 1. prejavujci milos, dobrotu, odpustenie, zutovanie, oby. voi niekomu slabiemu, spoloensky niie postavenmu (asto aj iron.); svediaci o tom blahosklonn blahovoln: svoje pohdanie slabmi zakrval milostivm, blahosklonnm, blahovolnm sprvanm; blahosklonne, blahovoln gesto odpustenia dobr lskav kni dobrotiv: milostiv, dobrotiv Boli; lskav, dobrotiv ochranca biednych zhovievav tolerantn kni. benevolentn: k deom bud zhovievav, tolerantn, benevolentn 2. hist. v osloven al. pomenovan ako prejav cty a pokory voi vysokopostavenm osobm: v ctivom a vemi zdvorilom osloven (oby. ien): n milostiv kr; milostiv pani. dovote, aby... cten (v ctivom osloven): cten publikum, pni a dmy; milostiv, cten panstvo ven (v ctivom osloven osoby, ktor dverne nepoznme): milostiv, ven pani mil milovan drah (v ctivom osloven citovo blzkej osoby): mil, milovan, drah rodiia milostnica p. milenka milostn l.p, bostn 2.p. mil 3 milospn p. pn 3, 4 milostpan p pani 1,2 milota p. neha milovanie p. lska I milovan p. mil 1 milova 1. p. bi I 2. p. obubova milova sa p. sloi milozvun p. ubozvun miluk expr vemi mil expr.: milunk miluk milenk: miluk, milunk, miluk drobizg; na teba myslm, miluk, milenk moja expr. premil: syn mj premil expr. miluik milulink: miluik, milulink kuriatka mil 1. ktor je predmetom citovej nklonnosti; v osloven citovo blzkej osoby: je to mjmu srdcu mil lovek; Mil rodiia! drah milovan (ktor je predmetom vrcnej nklonnosti): nadovetko milujem svoju dralui, milovan vlas; Drah, milovan mamika! expr: milen premil premilen bezn pre-

milik I. dvern oslovenie partnera drah d r a h : zavolaj veer, milik hypok.: mucko mucinko macko macinko chrobik zajaik lska (moja): Kedy sa stretneme, lska moja? * expr.: abka maika (o ene) 2. p. obbenec milec p. obbenec milenec mu v bostnom vzahu oby. k vydatej ene hovor. f r a j e r : milenec, frajer ju bohato obdarva priate (zjemujco) expr.: fek tramk zastar. galn kni amant subt. amster mileneck p. bostn mileuica p. milenka milnium tisce vroie zned. tiscronica milenka ena v bostnom vzahu oby. k enatmu muovi hovor, f r a j e r k a priatelka (zjemujco): u. rok m priateku kni. zried. milostnica milenica: mamilostnicu kurtizna (v minulosti mimomanelsk druka vysokopostavench osb): krove milenky, kurtizny milenky p. mil 1-3 milen p. mil 1 miliar p. uhliar miliardov p. vek I, obrovsk milcia p. polcia milieu p prostredie 1 milionr p boh milinkrt p. veakrt milinov p. velk 1, obrovsk milin rz p. veakrt miliskovat' sa p. lska sa militantn p. doby van, vbojn militarizova p. zbrojit milkovat' sa p. lska sa mnik 1. kame, stp pri ceste oznaujci vzdialenosti ptnk: kamenn mnik, ptnk 2. p. hranica 2 milo 1. porov. mil I. 2 2 . p o r o v , mil 3, p. prjemne

mm
ben zlat prezlat sladk presladk poet. by (v osloven citovo vemi blzkej osoby): syn mj milen, premil, premilen, zlat; domovina moja bezn, prebezn, ba; mama presladk expr. radostn expr. /.astarv. primn: Brat mj radostn, primn! vzcny cenn (ktor je predmetom obdivu. uznania): je mi milia, vzcnejia, cennejia pochvala ako pocty obben (ktor je predmetom oby. trvalejej priazne): toto je moja najmilia, najobbenejia piese vtan vhodn (ktor je predmetom radostnho uspokojenia): si u ns milm, vtanm hosom; je to pre ma vtan, vhodn zmena expr miluk milunk milenk miluik milulink (vemi mil) 2. naplnen milotou, prejavujci milotu: svediaci o milote (op. protivn): mil lovek; mil pohad lskav vdny prvetiv: mil, lskav uite; vdne, prvetiv privtanie dobrotiv dobr: bute tak dobr, otvorte okno; dobrotiv, dobr pohad priatesk srden primn (otvoren, kontaktov voi inm): priatesk, sren sused; srden, primn slov nen prtuln (op. drsn, chladn): nen, prtuln iea; nen smev tepl hrejiv oblauj ci: tepl, hrejiv, oblaujce pohladenie sladk: prihovori sa niekomu sladkm hlasom; sladk sny expr miluk milunk milenk mi 1 n linky miluik premil presladk (vemi mil) 3. ktor svojimi kladnmi vlastnosami vzbudzuje citov nklonnos: Ak mil teniatko!; je to od teba mil. e si priiel prjemn sympatick (op. odporn): mil, prjemn, sympatick dieva pvabn bezn lahodn (krsou vyvolvajci citov nklonnos): deti predviedli mil, pvabn tanek; zavwli bezn, lahodn zvuky harfy pekn krsny expr. uteen (op. kared, mrzk): akujeme za mil, pekn, krsne privtanie; strvi krsny, uteen veer rozkon roztomil expr zastarv. rozmil hovor, chutn (vemi mil): rozkon, roztomil, chutn deti; rozmil, chutn scnka vdny prvetiv (ktor psob milo na zmysly; op. nepriatesk): utvoril pre nich vdne, prvetiv prostredie expr.: miluk milunk milenk miluik chutnuk chutnulink milulink premil prebezn (vemi, prjemne mil) zastar. milostn: milostn tvr (Vajansk) 4. expr. ktor u bol v rozhovore spomenut; o ktorom u vieme expr n: a vtom mil, n chlapec poho uteka 5. mu v bostnom vzahu oby. k slobodnej ene chlapec priate: naa Katka m zasa novho milho, chlapca hovor, f r a j e r chalan tramk fek gav alier hovor, svoj zastar. zried.: ubimec galn subt. amster mm herec hrajci v pantomme pantomm pantomimista zried pantoniimik mimo 1. p. veda 2. 4, bokom I 2. p. okolo 5 mmodrma p. pantomma mimochodom 1. bez osobitnho myslu medziinm: iba tak mimochodom, medziinm povedal, e sa vrti neskoro 2. nadvzuje na kontext s vznamom novej inform-

260
cie; o sa toho tka. aby som nezabudol km. apropo; p \ . ps. propos [vysl. apropo]: mimochodom, apropo, u sa asi budeme musie vrti mimojazykov ktor nepatr do oblasti jazyka extrajazykov odb.: extralingvlny mimolingvlny: mirnojazykov, extrajazykov, mimolingvlne vyjadrovacie prostriedky nejazykov nelingvlnv (in ako jazykov): stvrovan skutonos patr k nejazykovm, nel ing vlnym javom mimomanelsk uskutoovan mimo manelstva; ktor nieje sasou manelskho zvzku nemanelsk: i v mimomanelskom, nemanelskom zvzku cudzolon: mimomanelsk, cudzolon styk nezkonn nezkonit (na ktor sa nevzahuje zkon o manelstve): nezkonn, nezkonit iea mimoriadne 1. vymknajc sa z ustlenho poriadku, z bench pravidiel (op riadne) vnimone: dnes ma me mimoriadne, vnimone navtvi nepravidelne neplnovane netradine 2. vyjadruje nie zvyajn, ale oby. podstatne zven mieru, intenzitu a pod. osobitne vnimone: dosahuj mimoriadne, osobitne dobr vsledky; je vnimone ikovn vemi znane hodne: mezi nimi bol vemi, znane, hone vek vekov rozdiel nezvyajne neobyajne kni.: neobvykle nezvykle: do mesta sa dostali nezvyajne, neobyajne rchlo; cie zasiahol neobvykle, nezvykle presne nevdane nevslovne neopsatene neuveritene neslchan: je nevdane, nevslovne, neopsatene krsna; za neuveritene, neslchane krtky as postavili nov kolu nevedne zriedkavo: chytil nevedne, zriedkavo vzcny exemplr mota nadmieru nanajv privemi prli: s omenou bol mimoriane, nadmieru, nanajv spokojn; tto hornina je privemi, prli tvrd nadpriemerne hovor, extra: o miestnosti vstpil nadpriemerne, extra vysok mu zvl obzvl zastar.: obzvlt obzvltn: podarilo sa mu zvl, obzvl rchlo zbohatn hovor. expr. ktovieako bohvieako ertvieako (v zpornch vetch vyjadruje obmedzenie miery): vystpenie sboru naozaj nebolo mimoriane, ktovieako, bohvieako spen porov. aj mimoriadny 1 mimoriadny 1. ktor poruuje ustlen poriadok, ustlen pravidl, normy; ktor prevyuje ustlen, oakvan mieru (op. riadny, ben) neobyajn nezvyajn nevedn kni.: neobvykl nezvykl: bol zaskoen mimoriadnymi. neobyajnmi, nezvyajnmi udalosami; je to mimoriadna, nevedn ena; ma neobvykl, nezvykl poiadavky zvltny vnimon vzcny extraordinrny hovor : extra (neskl.) extrovn (ktor prevyuje priemer; ktor sa nevyskytuje asto): jeho knihy obsahovali mimoriane, zvltne, vnimon mylienky; lovek mimoriadnych, vzcnych kvalt; to nie je ni vnimon, ni extra zriedkav ojedinel jedinen osamoten osihoten (ktor sa nevyskytuje asto al. pravidelne): ma zriedkav, ojedinel astie; tento bsnik je v naej literatre jedinen, osamoten, osihoten zjav nenormlny netypick km.: abnormlny atypick (ktor sa odchyuje od normlu): tento rok bolo nenormlne,

261
abnormlne sucho; ma netypick, atypick vlastnosti vlun osobit exkluzvny (in ako ben; iba jeden svojho druhu): zaujma v histrii vlun, osobit miesto; poskytn novinm exkluzvny rozhovor neoakvan p r e k v a p u j c i kni. prekvapiv (ktor nebol oakvan; ktor previl oakvanie): neoakvan, prekvapujci, prekvapiv zvrat udalost osobitn pecilny (zvl zameran a prevyujci ben normu): priklada nieomu mimoriadny, osobitn, pecilny vznam; vyui osobitn prleitos vynikajci nadpriemern (ktor prevyuje ustlen priemer): mimoriadny, vynikajci, nadpriemern umelec pozoruhodn udivujci zarajci (ktor vzbudzuje pozornos, div): pozoruhodn, udivujci talent; mimoriadna, zarajca bloba pleti velk obrovsk (prevyujci priemer): vek, obrovsk utrpenie nroda nevdan nebval neslchan neopsaten neuveriten (mlo sa vyskytujci; vemi prevyujci priemer): dosiahnu nevdan, neslchan, neuveriten spech; tvr nevdanej, neopsatenej krsy zven (vy ako ben): venova nieomu mimoriadnu, zven pozornos prvorad kni. eminentn (stojaci v hierarchii hodnt najvyie): ma na nieom prvorad, eminentn zujem bezprkladn (ktor nem obdobu): mimoriadna, bezprkladn starostlivos o diea vstavn (ako na vstave): mimoriadny, vstavn exemplr mota extrmny (ktor m krajn vlastnosti al. krajn mieru vlastnost): vo vrchoch sme ili v mimoriadnych, extrmnych podmienkach 2. ktor sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (<>p. riadny, pravideln) osobitn pecilny: vypravi mimoriadny, osobitn, pecilny rchlik; pecilna leteck linka; osobitn, pecilna forma tdia nepravideln: nepravideln vskyt hmyzu neplnovan zvltny: neplnovan, zvltne zasadanie vldy * netradin (poruujci tradciu): netradin stretnutie mimovldny publ. ktor nie je na rovni vldy, nepatr do psobnosti vldy publ. nevldny: koalcia mimovldnych, nevldnych politickch strn; mimovldne, nevldne organizcie mimo volky p. mimovone mimovone bez vlastnej vle. bez myslu, bez uvaovania, bez rozmania (op myselne, vedome, zmerne) nevdojak: mimovone, nevdojak sa obrtil k dverm nevolky zned. mimovoky zastar.: nevone nevono: nevoky, mimovoky zastal uprostred cesty nechtiac nechtiaky nechcene: pohad mu nechtiac, nechtictky padol na otvoren knihu; nechcene siahol rukou na boav miesto bezmylienkovite: bezmylienkovite si pretrel elo nevedomky nevedome podvedome neuvedomene zastar.: neuvedomele nepovedome bezpovedome (neuvedomiac si, bez asti vedomia): mimovone, nevedomky, nevedome si prela rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene stril ruku do vrecka nemyselne intinktvne reflexvne reflexne: mimovone, nemyselne sa zamieal do rozhovoru; intinktvne, reflexvne, reflexne zdvihol ruku na obranu samovone spontnne:

minerlka
samovone, spontnne z neho vyletelo, o sa mu nepi automaticky mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol run brzdu nenroky nezmerne zried. neschvlte (bez osobitnho zmeru): mimovone, nenroky. nezmerne zamieril do lesa
porov. aj m i m o v o n

mimovon ktor' nie je usmerovan vou, vedomm (op. myseln, vedom, zmern) nemyseln nezmern nechcen: spsobi mimovon, nemyseln, nezmern ublenie na tele; nemyseln, nezmern, nechcen pohyb neuvedomen nevedom zastar. nepovedom: neuvedomen, nevedom in; nepovedome' konanie samovon spontnny automatick mechanick samoinn (uskutoovan bez vonkajieho al. vntornho myselnho psobenia): tlak vyvolal mimovon, samovon, spontnnu nenvis; urobi automatick, mechanick gesto; samoinn obrann reflex podvedom (iba nejasne uvdomovan): ovlol ho podvedom pocit zkosti pudov intinktvny reflexvny reflexn (podvedome usmerovan pudom, intinktom al. reflexom): poctil k nemu pudov, intinktvny odpor; na teplo reagujeme reflexvnym, reflexnm myknutm iveln (uskutoovan rchlo, bez asti vedomia, oby. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvolva iveln konanie nhodn zastar. nhodil (ktor sa uskutouje nhodou): na tvri sa jej objavil nhodn, nhodil smev nevdojak zastar. nezradn (uskutonen nevdojak, znezrady): ovldla ho nevdojak tba po domove mimza cudzokrajn rastlina citliv na dotyk bot. citlivka mimozkonn p. nezkonn ma 1. postupne vydva utrca: ma, utrca vea peaz hovor, trovi: rchlo trov vplatu spotrebva spotrebovva (pouvanm): spotrebvame zsoby energie mrni mrha plytva hovor rozhadzova (nehospodrne): mrni as, majetok; plytv talentom, silami 2. p ma sa 2 ma sa 1. postupne sa stva menm (v mnostve, v rozsahu) zmenova sa: zsoby sa maj, zmenuj ubda odbda: majetok sa ma, majetku uba strca sa tratit sa mizn zanika (ma sa do vyerpania): vekom sa sila strca; mizn nerastn bohatstv zastar.: poma poma sa (tr,
Kukun)

2. postupova v ase ubieha: dni sa maj, ubiehaj jeden za druhm expr. tiec kni. plyn: dni, roky te ako voda; v neinnosti as plynie pomaly * bea uteka letie (rchlo sa ma): as be; roky utekaj, letia expr.: aha sa vliec sa (pomaly sa ma): zima sa vleie poet. zried.: pomja (Hviezdoslav) ma: sedem rkov ma (Botto) minca p peniaz 1 m i n d r e , mindre porov. navnivo mindrk p. komplex I mner odborn robotnk pracujci s vbuninami a trhavinami pri odstrele strelmajster minerl p. nerast minerlka hovor, minerlna voda kyselka (s vym obsahom vonho kyslinka uhliitho): pi chutn

minerlny
minerlku, kyselku * hovor, medok: povye obce vyvieral medok hovor.: avica kysl kysl voda: polur kyslej voy minerlny, minerlov p. nerastn mineralgia veda o nerastoch /astar /.ned nerastopis minga p. kva 1 mini p mal 1. krtky 1 miniatra p. drobnokresba miniatrny p. drobn 1, mal I minimalizova p. obmedzi 2 minimlne l.p, aspo I. 2. prinajlepom 1. prinajmenej I 2. p zriedkavo 3. p. mlo 1, 2 minimlny ktor dosahuje doln (mon) hranicu istej hodnoty, miery (op. maximlny) najmen najni: uril minimlnu, najniiu da; minimlna, najniia, najmenia ron teplota je tu -30 C najkrat (o sa tka vzdialenosti al. asovho intervalu): najkratia vzdialenos; najkratie obdobie daov minimum l.p. aspo 2 2. p. mlo 1.2 ministersk svisiaci s ministrom, s ministrami: zastva ministersk rad vldny (svisiaci s vldou ako zborom ministrov): je potrebn obsadil ministersk, vldne kresl /.astar. ministerilny minitrova p. prisluhova minorita p. menina minucizne p. podrobne, porov. aj dkladn, jemn 4 minucizny p. podrobn, dkladn, jemn 4 minule v predchdzajcom prpade, v ase nie tak dvno minul raz minuly krt: minule, minul raz sa mu podarilo ujs * naposledy naostatok posledn raz poslednkrt ostatn raz ostatnkrt: naposledy. posledn raz, ostatn raz, ked bol tu, museli ho pre vtrnos vyhodi nedvno hovor, onehdy: nevno, onehdy, ked mu bolo zle, volali pohotovos /astar.: posledne predole nr onehda onehd oahdy minuloron p vlaaj minulos p dejiny minulostn p historick I minul ktor jestvoval, konal sa v minulosti, pochdzajci z minulosti (op. budci) bval: minul, bval minister; minul, bval reim skor predchdzajci predol (op. sasn, teraj): predchdzajci, predol rok bol rodn; nsledky skorch rozhodnut niekdaj dakedaj voakedaj hovor, onehda j (ktor bol, skonil sa v presne neurenom uplynutom asovom obdob): stopy niekdajej, dakedajej, voakedajej slvy; niekdaj, onelulaj priate dvny /astar. drievny (ktor jestvoval, konal sa v alekej minulosti: op. teraj): spomienky na minul, dvne chvle astia star (vyskytujci sa pred mnohmi rokmi: pochdzajci z minulosti; op. nov): vyuva minul, star sksenosti starodvny starobyl zabudnut zapadnut kni. zal (ktor jestvoval, konal sa vo vemi alekej minulosti: op. sasn, nedvny): zachovva starodvne, starobyl zvyky; spomna na zabudnut, zapadnut asy; iali nad zalou krsou kni/ uplynul (ktor u uplynul, skonil sa: op. sasn): uplynul vkend bol slnen * posledn veraj (nedvno minul): prekona posledn, verajie nespechy; rozhodnutie poslednej.

262
verajej vldy hovor, tamten (ktor bol. konal sa v bliie neurenom minulom ase: op. tento): stalo sa to tamt nedeu kni pominul minulkrt. minul raz p. minule, naposledy 1. nedvno mnus 1 p. slabina mnus : p. bez 2 mnusov 1. p zporn 3 2. p. zl 2 min 1. da pre (oby. peniaze), spotrebova zsoby, as a pod. utrati: minula, utratila cel vplatu; min vea asu; utrati vea energie vyda zaplati: vea vydala, zaplatila za aty vy plytva (nehospodrne min): vyplytva vetky spory hovor strovi pretrovi zried. utrovi: rchlo strovila muov plat, vetky zsoby vyerpa (celkom min): vyerpa zsoby uhlia expr. vyhodi (min rchlo a zbytone): vyhodila velk sumu za haraburdy vyda sa (z nieoho): vyda sa z peaz * vyma poma* pomrni poutrca povydva hovor, potrovi porozhadzova (postupne min): potrovila vetky spory premrni premrha vynirha z m m i (ahkomysene, neuitone min): premrnil, premrhal cel dedistvo hovor, rozhdza expr.: oplieska otrieska (oby. vea peaz): rozhdzal, oplieskal vetko, o mal expr. pregazdova prebaova prehajdka preustrova rozfrnadi rozgazdova: prehajdka, rozfrna cel vplatu hovor, expr.: roztatri odtatri zaantroi: otatril, zaantroil cel majetok hovor, expr prelumpova prelmova prehua (pri zbave, alkohole): preflmoval vea peaz fraz pusti gro/peniaze 2. nhodou sa nestretn s niekm, niem obs sa: boli budove, a predsa sa minuli, obili vyhn (sa) (zmerne min): zdaleka (sa) mu vyhol, zaleka ho minul 3. pohybujcim sa predmetom nedosiahnu cie netrafi: guka ho minula, netrafila chybit nezasiahnu: chybil, nezasiahol cie 4. p. opusti 2, min sa 2 min sa 1. nhodou sa nestretn obs sa: minul sa. obiiel sa s kamartom 2. postupne sa strati min pomin pomin sa: zkos ju u minula; hnev (sa) pominul prejs pestat skoni sa: brka prela; de sa skonil padn: zbrany pali zmizn zanikn zjs: mlados zmizla, zala ubehn ujs utiec uplyn prebehn (o ase): przdniny ubehli rchlo; cesta prebehla pokojne spotrebova sa vyerpa sa zuitkova sa vyjs (erpanm sa min): zsoby sa spotrebovali, zuitkovali hovor, djs: cukor nm doiel vypra (o platnosti nieoho): platnos pasu vyprala hovor zs: u mu dovolenka zde minta, mintka, mintoka p. chva misia 1. p. loha 1 2. p. delegcia mikova p. kastrova, sterilizova 2 mikulancie l.p. jedlo 1 2. p. s p o r mima l.p. mieanina 2. p. zmtok 2 niipulancie 1. p. jedlo 1 2. p. s p o r miuge p. blzniv 1 miung p. mieanina mting p. schdzka 1

263
mlori p mias, mti 2. mlil 1 mtoris p. mli sa mitra bohosluobn prikrvka hlavy nosen ako odznak biskupskej hodnosti infula niitrha p. k 1, mrina 1 mva (si) p. myslie 4 mixr 1. (kuchynsk) prstroj na vrobu mieanch jedl a npojov miea 2. p. miea 1, 2 mixova p. miea 1 niizantrop lovek, ktor nem rd ud, ktor sa uom vyhba (op filantrop) odud odudnk: pokladali ho za oduda, mizantropa * samotr (kto je rd sm) p. aj nenvistnk mizantropia p. nenvis mizerbl p mizern 1, biedny 2 mizercky l . p zl 1 2.p. biedny 2 mizerctvo p. chudoba 1 mizerk l . p chudk 2 2. p. nanihodnk mizria p. chudoba 1 mizerne l.p. slabo 1,2, mlo 2 2.p. zle I, porov.aj mizern I 3. p. zle 5 mizern 1. ktor' nem potrebn, vyhovujce vlastnosti (op dobr, vborn) zl nedobr plan: iakova odpove bola mizern, zl; zl, neobr, plan jelo nevyhovujci nekvalitn nedostaton: nevyhovujci, neostaton efekt z podnikania; nevyhovujci, nekvalitn vrobok neschopn nesci nani (ktor nem potrebn vlastnosti na vykonvanie istho povolania a pod.): do toku postavili neschopnch, nescich. nani hrov slab mal nzky (ktor nedosahuje potrebn poet, mnostvo a in hodnoty): mizern. slab, nzka roa; slab, nzky, mal zrobok expr : biedny boh chatrn chab obrcky (ktor nedosahuje potrebn mnostvo al. kvalitu: ktor sved o nedostatku): dosiahnu biedny, boh, chab vsledok: ma na sebe biene. chatrn, obrcke obleenie; mizern, obrcky ivot expr.: mizercky pramizern mrcha (neskl.) zastar. mizerbl (vemi mizern): ma mizercku, pramizern nladu: mrcha, mizerbl poasie hovor, expr.: mrchav indigu fraz. expr na star belu subt. na mil kedve: mrchav, nafigu cesta; zbava na star belu, na mil kedve pejor.: vivav vivcky puhav subt. blb ni. hovor, poondiaty poonden: vivav, puhav ivot; blb. pooniata, poonen robota vulg.: posrat na hovno na ri 2. p. bezvznamn, bezcenn 3. p. zl 1.2 mizivo p. mlo 2, porov. aj nepatrn 1 miziv p. nepatrn 1. mal 1 mizn 1. stva sa menej viditenm strca sa trafi sa: mizli, strcali sa v dave zanika stieral sa: rozdiely zanikali; hranice sa stierali 2. pomaly prestva jestvova strca sa trafi sa: hmla mizne, strca sa, trat sa zanika podieva sa: zsoby mizn, zanikaj: Kam sa to vetko podieva? expr.: kapa prata sa: sneh na slnku kape; nevedno, ke sa toko jedla prace zastar. dieva sa (Kukun) mizogn nepriate ien expr.: enort modrolz mla 1. p. mlde 2. p. mlados

mladoench
mla nedospel ivoch mlad: prvkrt vyvies mlat, mlad mlad p mla mladec p. mldenec mldenit' hovor, preva mldeneck vek hovor, chasni parobi: mldenil, chasnil, parobil na dedine mldenec slobodn mlad mu mladk: urasten mldenec, mladk chlapec uhaj: na diskotke boli chlapci, uhaji z chemickej fakulty hovor, parobok hovor, zried paholok (najm v dedinskom prostred) hovor. expr. c a b a j caban caga capaj corgo expr. uhajee poet. uhajina zastarv.: eadnk chasnk oby. pejor. holobriadok (nesksen mldenec)
kni. j u n k : odvny junk bojoval ako lev kni. al. expr.

mlado
sk)

kni. zastar.:

mladec

(Timrava)

mladoch ( Vajan-

mlde mlad udia veobecne hovor, mlad: stretnutia mldee, mladch trocha expr mla kniz omladina juna expr. chasa: dedinsk mlde, chasa zastar.: ea podrast arch. detva dorast (dorastajca mlde.) mlad p mlde mladica p. dieva 1, ena I mladcky l . p mladistv 2. p nedospel mladk p. mldenec mladina 1. mlad lesn porast mldnik: priupi sa v mladine, v mldniku 2. medziprodukt pri varen piva. mlad pivo mladinka mladinka p. mladina 2 mladistv prznan pre mladho loveka: psobiaci dojmom mladosti (op. stareck) mlad: prekky sa ahie prekonvaj v mladistvom, mladom veku; mladistv, mlad tvr mladcky chlapensk kni. zastar mladonsk (o osobe muskho pohlavia): mladcke roky preil na dedine; mladcka, chlapensk nerozvnos dievensk dievock (o osobe enskho pohlavia): aj po troch deoch m dievensk, dievock vzhad sviei svin rezk ul erstv prun (o vzore, o fyzickch a psychickch prejavoch loveka): /' v neskorom veku m sviei, svin, rezk krok; zachova si ul, erstv, prun myslenie bodr kni. j a r : vyznaoval sa bodrm, jarm duchom; prehovoril bodrm hlasom nestarnci (nepodliehajci starnutiu, stle mladistv): mladistv, nestarnci vzhad mldka mlad dospel samica sliepky jarica mldnik l.p. mladina I 2. p. vhonok mladoch p. mldenec mladomanel mu v de svojho soba a krtko po om novomanel: roziaren mladomanel, novomanel hovor, mladoen mlado p. mldenec mladonsk p mladistv mlados mlad vek. doba vvinu (najm v udskom ivote) mla (v spoj.: za mladi, od mladi): naui sa nieo ete za mladi, za mladosti mladoen p. mladomanel mladoench p ench

mladuk
mladuk expr. vemi mlad (op. staruk) expr. mladuk mladunk: mladuk, mladuk nevesta; mladuk, mladunktvr expr. primlad (prli mlad): si ete primlad, nerozumie tomu expr: mladulink mladuik (vemi mladuk) mladucha p. nevesta mlad' 1. ktor je v zaiatonom, prvom obdob svojho ivota, vvinu: vzahujci sa na toto obdobie (op. star) nedospel: mlad, nedospel lovek; mlad, nedospel hlas mal detsk (zhruba do 15. roku ivota) ne vyspel: si ete prli mal na tak problmy; m ete detsk vzor pejor.: sopav usmrkan pren. expr. holobrad: vade za mnou chodil mj sopav, usmrkan brat; je to ete tak holobrad mldenek km. tly (vemi mlad): zomrel v tlom veku nestar hovor, pomlad (pomerne mlad): enil sa s nestarou, pomladou susedou nestarnci (stle mlad): zachovat si mlad, nestarnci zpal nesksen zaiatoncky (bez sksenost dospelho veku): nesksen, zaiatoncky pracovn kolektv expr.: mladuk mladuk mladunk mladulink mladuik (vemi mlad): mladuk, mladuk, mladunk pr; mladulink, mladuik teniatka expr primlad (prli mlad): na lsku si ete primlad 2. ktor je prznan pre mlados (op. stareck) mladistv mladcky (o prslunkovi muskho pohlavia): mlad, mladistv tvr; mladcka postava; mladcka nerozvnos sviei rezk prun: m ete stle sviei, rezk krok; mlad, prun myslenie 3. ktor vznikol pred krtkym asom (op. star) nov: mlad, nov vno; nov vhonok nezrel (ktor nem znaky zrelosti): mlad, nezrel drevo mlad : p. zaiatonk mldza trva, ktor rastie po prvej kosbe otava nr. kosienok mlka menie mnostvo plytkej stojatej vody; nieo rozliate kalu kalua kaluina: liapnu do mlk}-, do kalue barina: vta pilo z bariny mandravec expr. 1. fyzicky slab, neduiv lovek expr: dengavec neduivec chudoravec choravec: s takm mandravcom, dengavcom, neduivcom si ahko poradme expr.: mandro dengo cintavka hrub.: mrcina zdochlina 2. p. slaboch mandravie p. slabn mandrav p ochabnut 2, slab I, maltny 1, neduiv mandro p mandravec 1 mlan p. pchnut" mlask, maskanie p. maskot mlaskat , mliaska vydva zvuk odtrhnutm jazyka od podnebia expr. toska tloska: mlaskal, toskal pri jedle pomlaskvat pomaskva (v istch asovch intervaloch): pomlaskval na kone /.ried. mask o t i (Tajovsk) expr cmuka cmuga cmoka

264
ozval maskot, mlask; taskot, task krokov v blate maskanie mliaskanie taskanie tliaskanie mlat 1. p. holohumnica 1 2. p. kladivo mlatba mltenie obilia vmlat mlti p. bi 1, 2 mlti sa p. bi sa 1 mlatok p kladivo mazgav p. lepkav 1 mlanlivec mlanliv, nezhovoriv lovek expr zried.
m l o c h (Vajansk)

mlanlivo p. mlky, ticho1 2 mlanlivos p. diskrcia mlanliv 1. p mlovravn I. tich 2, 3 2. p. diskrtny 1 3. p nem mla nevydva nijak zvuky, nehovori (op. hovori) ua: rozpaito mlal, ual by ticho by mlkvy: medzi dospelmi bol vdy licho pejor. kua (pri okiknut): Ku! neozva sa neohla sa (mla na verejnosti): na schdzach sa neozval /ried. mlkvie
(Vajansk)

cmoga (vydva zvuk odtrhnutm zovretch pier): cmukal pri bozkvan; cmukal na kone maskot zvuk. ktor vznik pri odtrhnut jazyka od podnebia al. pri nraze tvrdho predmetu do riedkeho prostredia (blata) mlask taskot task: pri jedle sa

mlky bez vyjadrovania mylienok reou, bez hovorenia mlanlivo: mlky, mlanlivo si vypoul otcove slov mlkvo nevravne /ried. pomlky: mkvo, nevravne krali hore schodmi * nemo zamlknuto zastar. zamlklo: zamlknuto sa pozerala za odchdzajcimi ticho bez slova potichu expr tichuko tichunko tichulinko potichuky potichunky potichulinkv: ticho, bez slova, potichu, tichuko zastali nad otvorenm hrobom expr. uky nr. expr. uky (Mihlik): mlky, uky sed v kte izby zadumane zadumano poei.: dumne dumno (mlky a premavo): zadumane. dumno had na obraz pred sebou mloch p. mlanlivec mletie, mletivo p. melivo mlet p. prkov mlga p. cica mliadzgav, mliazgav p. lepkav 1 mliaga p. stska 1 mliaskanie p. maskot mliaska p. mlaskat nliadi nstroj na mliadenie, puenie puidlo: mliadi, puidlo na zemiaky expr.: miaga miagadlo mliadi p. drvi 1, dlvi 1 mlienobiely p biely mlieny p. biely, nepriehadn, matn 1 mlie 1. drvi v mlyne, mlyneku na prach /.omiea rozomiea rozmiea: mlie, zomiea mku; rozmiea korenie rotovat'(mlie nahrubo): rotovat kukuricu 2. p. hovori 1, rapota 1 mlie sa 1. p. mota sa 1 2. p dia sa mlk p. ticho : mlknu p. tchnu mkvie p. mla mlkvo p. mlky, ticho1 2 mkvos, mkvota p. ticho : mkvy 1. p. tich 2, 3, nem 2. p. mlovravn 1 mlsn sprv, makrtn mlza p. cuma mlz p. cica

265
mau napodobuje hlas maky miau m r a u m r a u mau: maka pre dverami ticho maukala: mau, miau, mrau maua, mauka p mrauaf 1 mnie p. myslie 1,4 mnch p. rehonk mnka p. rehonka mno p. no 2 mnoho l.p. vea 2.p. vemi mnoho rz 1. p. veakrt, viackrt 1, asto 2. p. ovea mnohobostvo p. polyteizmus mnoholenn p. viaclenn mnohodielny p. mnohozvzkov mnohofarebn p. strakato mnohofarebn p. pestr 1 mnohohlas, mnohohlasnos, ninohohlasovos p polyfnia mnohohlasn pozostvajci z mnohch, v hudobnej produkcii rovnocennch a samostatne znejcich hlasov viachlasn: z chra zaznel mnohohlasn, viachlasn spev mnohohlasov viachlasov (aj uren pre viacer hlasy): mnohohlasov, viachlasov skladba * /.ried.: mnohohlas viachlas: ni nepochopil z. mnohohlasho, viachlasho hovoru hud. polyfnny polvfonick (zaloen na harmonickom szvuku dvoch al. viacerch lni): polyfnna, polyfonick voklna kompozcia * expr. tischlas: tischlas ozvena mnohojazyn v ktorom sa hovor mnohmi jazykmi: ktor sa sklad z mnohch jazykov mnohojazykov mnohoreov: mnohojazyn, mnohojazykov tt; mnohojazykov, mnohoreov text k fotografim viacjazyn viacjazykov viacreov niekolkojazyn (ak ide najmenej o dva rzne jazyky): viacjazyn, viacjazykov, viacreov kolektv kni.: polyglotick polyglot n: polyglotick, polyglotn slovnk rznojazyn rznojazykov rznoreov (ak sa zdrazuje, e ide o odlin jazyky): kniha obsahuje rznojazyn, rznojazykov, rznoreov text mnohokrt l . p veakrt, viackrt 1. asto 2. p. ovea mnohonsobne p. veakrt mnohonsobn p. viacnsobn 1 mnohorako l.p, rozline 2.porov. mnohostrann, pestr 2 mnohorakos p. mnohost mnohorak 1. p. rozmanit I. mnohostrann, pestr 2 2. p. mnoh I mnohoreov p mnohojazyn mnohoron p. viacron mnohosubn p. ndejn, subn mnohos vskyt nieoho v rozlinch podobch mnohorakos: mnohost, mnohorakos tvarov rozmanitos rozlinos rznos mnohotvrnost' kni. pluralita: rozmanitos, rozlinos, rznos, pluralita nzorov ns neme prekvapova mnohostrannos vlastnos vyjadrujca, e nieo sa tka viacerch objektov al. astnkov multilateralita: mnohostrannos, multilateralita rokovania mnohostrann tkajci sa mnohch, viacerch strn, strnok, astnkov a pod. (op. jednostrann) viacstrann niekolkostrann: vies mnohostrann, viacstrann, niekokostrann rozhovory publ. multilaterl-

mnohozvzkov
ny: uzavrie mnohostrann, multilaterlne dohody vestrann: vestrann portovec mnohorak niekolkorak: liek m mnohorak, niekokorak inok mnohonsobn niekokonsobn viacnsobn: z lesa je mnohonsobn, niekokonsobn, viacnsobn itok mnohotvrne p. rozline, porov. aj mnohotvrny mnohotvrnost' p. mnohos mnohotvrny prejavujci sa v mnohch tvaroch, podobch (op. jednotvrny, stereotypn) rznotvrny zastarv.: mnohotvar rznotvar: zanecha mnohotvrne, rznon'rne, mnohotvar, rznotvar ielo; venova sa rznotvmej prci (op. monotnnej, dnej)
menej ast v i a c t v r n y : viactvrna skutonos biol.

polymorfn (vrazne sa odliujci v rmci jednho druhu rastln, ivochov, nerastov): vekovo polymorfn ivochy; nerasty s polymorfnou truktrou plnotvrny (ktor vyerpva vetky monosti tvarov, podb): preil plnotvrny ivot pestr rozmanit bohat: mnohotvrna, pestr, rozmanit prroa; mnohotvrna, bohat tvorba spisovatea rznorod rozlin rzny (op. rovnorod): rznoro, rozlin, rzne premeny sveta mnohotvaros p. polymorfia 1 mnohouhlov ktor m mnoho (oby. viac ako tri) geometrickch uhlov: mnohouhlov porys buovy mnohouholn zastar ninohouhl odb. polygonlny: mnohouholn, mnohouhl, polygonlny tvar mnohouholnk rovina obmedzen niekokmi stranami geom. polygn: narysova mnohouholnk, polygn mnohovek p. starobyl mnohovravn p. veavravn 1, 2 ninohovznamn 1. p. dleit 1 2. p. mnohoznan 1, veavravn 2 mnohovznamovos p. polysmia mnohovznamov 1. lingv. (o jazykovom prostriedku) majci viac ako jeden vznam (op. jednovznamov) viacvznamov lingv.: polysmick zastar. polysmantick: sloveso s patr medzi mnohovznamov, viacvznamov, polysmick slov neodb.: mnohoznan mnohovznamn 2. p. mnohoznan 1, veavravn 2 mnohoznan 1. ktor mnoh naznauje, subuje (op. jednoznan) viacznan mnohovznamn mnohovznamov: nevyznal sa v jej viacznanej, mnohovznamnej odpovedi; vrhn na niekoho mnohoznan, mnohovznamn pohad * veavznamn veavravn mnohovravn vren: urobil veavznamne, veavravn, mnohovravn, vren gesto nejednoznan neurit nejasn nepresn (ktor nem presn vznam): sprva obsahuje vea nejenoznanch, neuritch, nejasnch dajov; vyjadroval sa v neuritch, nepresnch pojmoch dvojznan dvojzmyseln (ktorho vznam sa d dvojako chpa): dvojznan, vojzmyseln vtipy 2. p. mnohovznamov 1 mnohozvzkov pozostvajci z viacerch samostatne vydvanch ast (slovanho) kninho sboru viaczvzkov: mnohozvzkov, viaczvzkov slovnk mnohodielny v iacdielny (iba o slovanch astiach

mnohoenstvo
kninho sboru): mnohodielne, viacdielne zohran spisy autora niekokozvzkov mnohoenstvo (manelsk) spoluitie mua s viacermi enami (op jednoenstvo) polygamia (op. monogamia): islam povouje mnohoenstvo, polygamiu /.ried. polygnia mnoh 1. (oby. mn. e. mnoh, mnoh) vyskytujci sa vo vom, vo vekom mnostve (op. ani jeden, nikto): niektor u prili, ale mnoh ete vhaj viacer viacer neski. viacero (aspo dvaja): na mnohch, viacerch miestach sa vyskytli problmy hojn poetn bohat velk (op. zriedkav, ojedinel): v hojnch, poetnch prpadoch sa nepostupovalo sprvne; m bohat, vek sksenosti (op. mal, slab) mnohorak expr. premnoh (vemi mnoh): prili premnoh nvtevnci /ried mnon (Hviezdoslav) 2. viac ako jeden nejeden: mnoh z nich tu u boli. nejeden z nich tu u bol niektor daktor voaktor (v bliie neurenom mnostve, pote): niektor, daktor udia neprili; daktor, voaktor scny z filmu vystrihli velikto (mnoina rozlinch osb): zili sa tam mnoh, ziiel sa tam velikto mnoit porov. rozmnoi mnoi sa 1. stva sa poetnejm, vm hromadit sa: starosti sa mnoia, hromadia kopi sa visa: prca sa kop * pribdal rs: otzok pribda; rast nov mest znsobova sa zmnohonsobova sa zmnohonsobova sa (mnohonsobne sa zvova): ich rados sa znsobovala, zmnohonsob!)ovala kni/ zmnoova sa: monosti, vedomosti sa postupne zmnoovali rozmha sa rozmnoova sa rozhojovat sa zvova sa (mnoi sa s vm objemom): burina sa rozmha; jeho majetok sa zvuje expr.: sypa sa rozplodzova sa: peniaze sa syp; poznatky sa stle rozplodzuj 2 . biol. privdza na svet potomstvo, biologicky vznika rozmnoovat sa: bunky sa mnoia, rozmnouj delenm plodi sa rozplodzova sa plemenit' sa rozplemeova sa: myi sa rchlo plodia; krliky sa rozplemeuj * kotisa (o samiciach niektorch cicavcov): maky sa kotia expr.: plienisa rozplieova sa (vo vekom mnostve): potkany sa plienia, rozplieuj mnostvo 1. selne vyjditeln zastpenie nejakch jednotiek kvantita kvantum: neprimeran mnostvo, kvantum poet: Ak poet, ak mnostvo flia je v debnike? objem rozsah vekos: objem, rozsah kd, vdavkov 2. vek, ako presne vyjditeln poet vea kvantum: mnostvo, kvantum ud bohatstvo hojnos: hojnos npadov myriada hovor, expr milin vagn: vagn mylienok hf masa more hromada kopa hba hovor, expr.: fra halda nval zaha zplava les tucet paleta km/, krupobitie: krupobitie slov (Alexy) rad: rad rokov p. aj kopa 2 mobilita schopnos pohybova sa pohyblivos: vysok mobilita, pohyblivos armdy mobilizova p. podnieti 1 mobiln p. pohybliv I moc' 1. spravovanie nejakho spoloenskho celku

266
vlda (ak ide o vrazn podriadenos ovldanho celku): prevzia moc, vldu pren.: trn berla ezlo (najm v prpade monarchie): revolcie zvrhli ezlo, trn Habsburgovcov 2. schopnos na nieo psobi, nieo ovplyvni vplyv inok: liek stratil svoju moc. svoj vplyv, inok sila: moc, sila prrody ho uzdravila posobnost : strati svoju psobnos 3. schopnos nieo dosiahnu sila: to nie je v mojej moci, v mojich silch m o c p. vea mocensk majci moc: opierajci sa al. usilujci sa o moc: vies rokovanie z mocenskej pozcie; uplatova mocensk politiku voi inm ttom * vplyvn (opierajci sa o vplyv): zska mocensk, vplyvn postavenie dikttorsk (opierajci sa o neobmedzen moc): uplatova dikttorsk metdy vldychtiv vldyban mocichtiv (usilu jci sa o moc. o vldu): presadzova vldychtiv, vldyban, mocichtiv zujmy politickch strn svetovldny (usilujci sa ovldnu svet): svetovldne plny vemocensk imperilny: mocensk, vemocensk, imperilna politika ttov vldny (majci vldu): pracova v mocenskch, vldnych orgnoch mocenstvo chem. slo udvajce, s kokmi atmami vodka sa me ist atm zluova al. ich nahrdza valencia mocichtiv p vldychtiv, mocensk mocipn p. panovnk mocnr 1. p. panovnk 2. p. hodnostr mocne 1. p. silno I. tuho, pevne 1. porov. aj mocn 2 2. p. vemi 3. porov. mocn 3 mocnenec mat. slo, ktor sa umocuje zklad mocnie p. silnie mocnitel' mat. slo, ktorm sa umocuje exponent mocnos 1. p. tt 2. p hrbka mocn 1. ktor m vek moc (op. slab) siln vek: mocn, siln, velk panovnk despotick (ktor m neobmedzen moc): mocn, despotick vldca vplyvn (ktor m velk vplyv): vplyvn politick inite 2. ktor m vek fyzick silu. odolnos; ktor m velk rozmery, hodnoty, vek intenzitu (op. slab) siln: narodilo sa im mocn, siln diea; prehovoril mocnm, silnm hlasom mohutn (ktor m vek rozmery, vek intenzitu): mocn, mohutn chlap; mohutn prd vody statn robustn hodn urasten svalovit svalnat (s dobre vyvinutmi, mocnmi svalmi) pren. b (op. tly): m statn, robustn postavu; robustn, bia ija; mocn, hodn, urasten dievka chlapsk (typick pre riadneho chlapa): zactil chlapsk ruku na svojej tvri zdatn hovor, di (zdrav a mocn; op. cintav, dengav) nr. sukovit: potrebujeme zdatn, du mlde pevn (ktor dobre odolva mechanickm al. inm inkom): ukzal pevn zuby; mocn, pevn mry hradu vek (ktorho rozmery, intenzita, miera presahuj priemer): vek ruky; kls vek odpor hrub (ktorho hrbka presahuje priemer): mocn, hrub prsty; hrub nohy prudk intenzvny vdatn (ktor m vek intenzitu, mieru): prudk, intenzvny, vdatn lejak; prudk.

267
intenzvny kae * rchly (ktor dosahuje vek rchlos: op. pomal): mocn, rchly k expr. hromov (mocn ako hrom): hromov zvuk nezdoln nepremoiten nezdolaten neochvejn nezlomn (ktor m vek, niomu nepodliehajcu fyzick al. duevn silu: svediaci o tom): nezdoln, nepremoiten nepriate; nezdolaten, neochvejn, nezlomn va expr mocnuk (oby. o vlastnostiach dieaa): mocnukpastiky expr premocn (vemi mocn) 3. ktor m vek inok (op. slab) inn psobiv siln: mocn, siln oarenie niekm; inn, psobiv, siln slova neodolaten (ktormu nemono odola): poctit mocn, neodolaten tbu vek: ma na niekoho vek vplyv mocova sa p. namha sa mo tekutina vyluovan oblikami expr.: cikanina pianina vulg. ance anky undy tiak moarina, moarisko p. moiar moarist pokryt moiarmi al. vlhkmi a bahnistmi plochami moiarnat nioiarovit: moarist, moiarovit kraj harinat harinast (pokryt barinami): barinat, barinast lka slatinn raelinist (pokryt slatinami): slatinnd. raelinistd pda mokrav mokrast mokr vlhk (op. such): mokrav, mokrast. mokr, vlhk polia * bahnit (pokryt bahnom): bahnit okolie potoka moiar miesto trvale pokryt vodou a porasten vlhkomilnou vegetciou moarisko: c nealekch moiarov, moarsk sa ozva kkanie iab moarina subt. baina expr.: bahnisko hahurina (bahnist miesto) expr.: abinec aburina (stojat voda) trasovisko (moarist pda) nr. miazdro p. aj mokra rning p glejovka moit 1. dva na ist as do nejakej tekutiny ma: moil, mal si nohy vo vode nama: namali an kpa (moi v lieivom roztoku): kpala si oi v harmanekovom odvare 2. vyluova mo vyprzdova sa (o tekutch vlukoch) dct. cika: diea moilo, vyprzdovalo sa. cikalo do nonka s na mal potrebu expr.: pia ska mochta hruh. a nr.: ra cra iud. slang, odmocovat' sa 3. p. rosi 1, vlhi moovica, moovka p. hnojovka modalita iingv. spsob vyjadrovania vzahu hovoriaceho k deju lingv modlnos modlnos p. modalita model 1. vec al. osoba, poda ktorej vznikaj v istom zmysle rovnorod veci al. napodobneniny predloha: maova poda ivho modelu, ivej predlohy 2. vec al. idelny obraz veci, ktor (ktor) je prvm (materilne) stvrnenm al. vyabstrahovanm lenom v rade rovnorodch objektov typ vzor prototyp: model, typ, vzor. prototyp kladnho hrdinu 3. zmenen detailn znzornenie predmetu, ktor sli ako pln al. vzor maketa: model, maketa lietadla prototyp modelova plasticky upravova do istho tvaru tvarova: modelova, tvarova figrky z hliny; tvarovanie

modrast
odliatkov stvrova formova: vchovou stvrova, formova loveka tvori utvra vytvra: veda tvor, modeluje obraz sveta; utvra, vytvral nov tt modernizova p zosasni modern 1. vyhovu jci poiadavkm dneka: prve prebiehajci (op. zastaran) sasn: zloitos modernho, sasnho sveta (op. minulho); vstava modernho, sasnho umenia (op. starho, starobylho); vybavenos pracoviska sasnou technikou dnen teraj (op. veraj, minul): rd pova dnen hudbu; dnen, terajia podoba kolstva nov (op. star): modern, nov vek novodob novovek (tkajci sa sasnosti): nroky novodobho loveka stpaj; modern, novovek dejiny hypermodern supermodern ultramodern (zdrazujci modernos. sasnos): hypermodern, supermodern stroje; supermodern, ultramodern umenie priekopncky pokrokov progresvny avantgardn avantgardistick kni/.. pioniersky (ktor predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakn, spiatoncky): pokrokov, priekopncke nzory; progresvne, pionierske metdy prce; pokrokov, avantgardn smer r umen hovor novotn zastat, novosvetsk 2. vyhovu jci poiadavkm panu jceho vkusu, dobovo obben, pouvan (op. zastaran) mdny: kpil si modern, mdny klobk sasn: obleen sasnom tle teraj dnen: terajie, dnen smery v hudbe hypermodern supermodern ultramodern (prepiato modern): hypermodern, supermodern, ultramodern esy avantgardn avantgardistick (predbiehajci svoju dobu): avantgardn obrazy modifikcia 1, p. obmena 1 2. p. prava 2 modifikova p. zmeni 1, meni I, upravi 2 modistka vrobkya al. predavaka dmskych klobkov klohunka modla 1. plastick podoba objektu nboenskho uctievania, najm u primitvnych nrodov bik: chrm bol pln modiel, bikov 2. zboovan osoba, zried. i vec idol: sia sa modlou, idolom mlde.e feti bik: z bytu si urobila feti; hraka sa stala pre diea bikom modlr p modlosluobnk modlstvo p. modlosluba modlikant p. prosebnk modlika p. prosi modlikavo p. prosebne modlikav p. prosebn modlitebnica, modliteba p. kostol modlosluba uctievanie modiel modlstvo odb idolatria modlosluobnk uctieva modiel modlr modlosluobn svediaci o uctievan niekoho ako modly, idolu modlosluohncky: prejavoval ene modlosluobn, modlosluobncku ctu a oddanos prepiaty zried. idolatrick: prepiate zboovanie det mdny p. modern 2 modrasto 1. porov. modrast 2. p. modro' modrast mierne sfarben do modra, s odtienkom mod-

modravo
rej farby modrav namodrast namodrav: oko na prsteni m modrast, modrav ndych; namorast, namodrav nechty mtvoly belast belskav belaskav belasist belasast: helskav, belaskav obloha; belast, belasist, belasast plamienok sinav sinast kni/. sin (asto pri sfarben udskej pokoky, oby. ako chorobn prznak): sinav, sin more; pery mala od zimy cel sinast, sinav, sin osinen osinut zasiar osinel (ktor nadobudol modr ndych, oby. od zimy): osinen, osinutpokoka modravo 1. porov. modrast 2. p. modro' modrav p modrast modridlo modr farbivo dvnejie pouvan na zjasnenie farby bielizne svellika: prida do vody modrilo, svetliku modrie stva sa modrm, belasm belasie sinie: slivky u modrej, belasej poet sinavie: sinavel od zlosti modrie sa javi sa modrm belasie sa sinie sa: obloha sa modrie, vrchy sa v iake belasej modrina krvn podliatina javiaca sa na povrchu tela ako kvrna modrastej farby sinka: modrina, sinka pod okom subt cuclek (modrina od bozkvania) modri p svetli modro' majc modr farbu: na modr arbu. modrou farbou belaso: modro, belaso sfarben ltka namodro nabelaso, ps. i na modro, na belaso: natrie plot namodro, nabelaso domodra dobelasa. ps. i do modra, do helasa: uret miesto sa sfarbilo domodra. dobelasa bledomodro bledobelaso dobledomodra dobledobelasa nabledomodro nabledobelaso, ps. i do bledomodr, na bledomodro at. nezbudkovo (so svetlm odtieom modrej farby): bledomodro, nezbudkovo vymaovan izba jasnomodro ' j a s nobelaso nebovo nevdzovo kni. azrovo blankytne (stou modrou farbou): jasnomodro, nebovo, nevdzovo sfarben zvesy; azrovo, blankytne iariace kvety modrasto modravo belasisto belskavo (trochu modro): morasto, belasisto namaovan vieka; plamienok horel moravo, blskovo porov. aj modr modro 2 p modrota modrofz p. mizogn modrost p. modrota modrota modr farba modros belasos: modrota, modrost. belasos jasnej oblohy /.ried modro modrv modruk, modrulink, modrunk p modr modr ktor m arbu ako jasn obloha belas kni. sin: aty modrej, belasej farby; plavi sa po sinom mori; od zimy m belas, sin pery jasnomodr jasnobelas kni..: blankytn azrov (s jasnm odtieom): jasnomodr, jasnobelas kvety nezbudky; blankytn, azrov obloha bledomodr bledobelas svetlomodr svetlobelas slabomodr slabobelas (s bledm odtieom): bledomodr, svetlomodr oi; bledobelas, svetlobelas dym; slabomodr, slabobelas on liene nehov nebovomodr nebovobelas (so svetlm a jasnm odtieom ako farba neba): prste s nebovm, nebovomodrm, nebo-

268
vobelasm okom nevdzov nevdzovomodr nevdzovobelas poet nevdz (s farbou nevdze): nevdzov, nevzovobelas ltka tmavomodr tmavobelas kni?..: temnomodr temnobelas (s tmavm odtieom): tmavomor, tmavobelas oblek tuhomodr tuhobelas stomodr stobelas ultramarnov (s vraznm, intenzvnym odtieom): maliar namieal tuhomor, tuhobelas, stomodr farbu; ultramarnov steny indigov (s vemi tmavm odtieom ako indigo): indigov nohavice oceov oceovomodr oceovobelas kobaltov (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavm a sivm odtieom): pred brkou s na oblohe oceov, oceovomor mraky; kov s oceovomorm, oceovobelasm. kobaltovm leskom slivkov slivkovomodr (s farbou slivky): slivkov, slivkovomodr kostm sivomodr sivobelas edivomodr (so sivm odtieom) striebrobelas (so striebornm odtienkom) nezbudkov (farby nezbudky) zafirov zafrovomodr (s farbou zafru): zafirov, zafrovomor perk modrast modrav namodrast namodrav belast (mierne sfarben do modra, s odtienkom modrej farby): rann opar m morast, modrav, namodrast ndych expr.: modruk modrunk modrulink belasuk p. aj modrast modulovat P. meni 2 nioga p. cica mohamedn p. moslim mohamednstvo p. islam mohutnie stva sa mohutnejm, mohutnm (vekosou, intenzitou a pod.) mocnie: chlapec mohutnie, mocnie silnie (stva sa silnejm): vietor, vchrica silnie pevnie tuie duie dunie (stva sa pevnejm): stromeky pevnej, dunej hrubn (stva sa hrubm): hlas mu lirubne rs narasta zvova sa (postupne): zstup rastie, narast; nezamestnanos sa zvuje bujnie* rozmha sa rozrasta sa (vrazne mohutnie): kriminalita bujnie, rozmha sa; sdlisko sa rozrast lek. hypertrofovat (nadmerne mohutnie): svalstvo hypertrofuje mohutnos p. monumentalita mohutn ktor m nezvyajne vek rozmery, menej asto aj intenzitu, hodnotu a pod. (op. mal) velk mocn siln: mohutn, vek stavba; mocn, siln ija; mocn, siln prd vody; zapsobil na ma mocnm, silnm dojmom * obrovsk ohromn nesmierny: obrovsk stpy; obrovsk, ohromn sila prboja; ctil obrovsk, nesmierne nutkanie ods (op. slab) statn robustn hovor. di (mohutn o sa tka vzrastu; op tly): vyrstol na statnho, robustnho, deho mldenca masvny pevn hrub (mohutn o sa tka rozmerov): masvne steny kltora; masvna, pevn reaz; pevn, hrub mry objemn rozloit (mohutn o sa tka objemu, rozlohy): objemn kniha; rozloit hrad gigantick koloslny monumentlny (ohromujco mohutn rozmermi, hodnotou; op. nepatrn): gigantick, koloslne ssoie; gigantick, monumentlna pyramda velkolep impozantn grandizny majesttny (svojou

269
mohutnosou vzbudzujci pocit asu, obdivu, cty): vekolep, impozantn, majesttny krovsk palc; grandizny, impozantn nstup olympionikov expr.: ozrutn ozrutnsky obrovit veliknsky veliizn prevek: mohutn, ozrutn, obrovit chlapisko; ozrutnsky, veliknsky, veliizn gatan; je v om mohutn, veliknska, prevek tba po poznan expr. obludn (svojou mohutnosou vzbudzujci hrzu): mohutn, obludn rozmery stavby expr.: herkulovsk herkulesovsk golisky: herkulovsk, goliska postava expr: hromov duniv (o zvuku, ktor m vek intenzitu; op. slab, tich): ozval sa mohutn, hromov, duniv hlas zvona mohyla 1. p. pomnk 2. p hrob 3. p. nsyp mojka p lska mojka sa p. lska sa. tli sa 1 mok p. npoj mokn 1. p. vlhn 2. p. pra 1 mokrad vlhk, nevyschnajci pozemok mokina mokradina: pripadla mu lka na mokradi, mokrine, mokradine zried mokravina sihlina mokradina p. mokrad mokrast p mokr 1. vlhk, moarist mokravina p mokra mokrav P mokr 1. vlhk, moarist mokina p. mokra mokri p. vlhi mokri sa p. poti sa 2 mokro, mokrost, mokrota p. vlaha mokruk, mokrulink, mokrunk p. mokr I mokr 1. obliaty al. nasiaknut tekutinou, oby. vodou (op. such): sme cel mokr od dad; z mokrch vlasov kvapk voda vlhk (trocha, iastone mokr): triko je mokr, vlhk od potu: bval vo vlhkom byte vlan (pokryt vlahou): vlan pery zmoknut (mokr od daa): mokr, zmoknut kabt spoten upoten (mokr od potu): spoten, upoten telo zarosen orosen zrosen zried rosav rosnat rosn (mokr od rosy; pokryt drobnmi kvapkami vody): zarosen, orosen trva; orosen, zrosen pohr * namoknut zamokren mokrast mokrav vlhkast (trocha mokr): namoknut, zamokren, mokrast uterk; mokrast, mokrav, vlhkast obvz premoen premoknut rozmoen prepoten (plne mokr, oby. od daa al. potu): by premoen. premoknut do nitky; premoen, rozmoen imy; prepoten teplky pocikan ocikan popsan opian expr dovordan (ikula) hrub.: pot'an otn (mokr od mou): pocikan, popian diea; pocikan, ocikan, opianplienka expr.: mokruk mokrunk mokrulink: mokruk, mokrunk, mokrulink vlsky expr. primokr (prli mokr) 2. bohat na vodn zrky (op. such) dadiv vlhk: mokr, dadiv, vlhk jese sychrav (mokr' a chladn): sychrav zima vlah (mierne, prjemne mokr): vlah vzduch prichdza od mora sparn (mokr a horci): sparn letn noci expr uplakan usmoklen zried. uapkan: uplakan, usmoklen dni; uapkan pondelok mokva p. vlhn

moralista
mokvav p. hnisav molestova p. obaova 1, trpi molestova sa p. namha sa molet, moletn p. tun 1 moment 1. p. chva 2. p. strnka 1 3. p. okamih momentlne, momentnne p hne 1, teraz 1 momentlny, momentnny p. krtky 1, sasn 1 momentn p. krtky 1 monarcha p. panovnk mondnny p. svetcky 2 monitorova p. kontrolova monolnok p. batria monofnia jednohlasov spev (op. polyfnia) jednohlasnos jednohlasovos monogamia spoluitie jednho mua s jednou enou (op. polygamia) jednoenstvo (op. mnohoenstvo): eurpska tradcia prikazuje monogamiu, jednoenstvo zried. monognia monografia p. kniha I monognia p. monogamia monochromatickos, monochromatizmus p. monochrom i a monochrmia kvalita veci al. javu prejavujca sa v jeho zafarben jednou farbou (op polychrmia) jednofarebnos monochromatickos* monochromatizmus monokracia vlda jednho loveka (op. demokracia) monarchia (vlda monarchu) jedinovlda monolitn p. jednoliaty monm p. jednolen monopoln p. vhradn, jedin monoteizmus viera v jedinho boha jednobostvo: civilizcie dospievali k monoteizmu, jednobosnu monotnny p. jednotvrny montrum p. netvor 1 montruozita vek negatvna odchlka od normlnej podoby al. velkosti vzbudzujca div, ale najm odpor montruznos: montruozita, montruznos stavby obludnos netvornos ohavnos (zdrazuje karedos) montruznos p montruozita montruzny p. stran 1, hrozn 1, obrovsk montova p. sklada 2, majstrova 1 monument p. pomnk monumentalita kvalita veci al. javu prejavujca sa v schopnosti psobi rozmermi, tvarom al. dleitosou monumentlnos: monumentalita, monumentlnos kostola mohutnos velkolepost' velkost' lesk: lesk panovnckeho trnu p. aj lesk 2 monumentlnos P. monumentalita monumentlny p. mohutn, velkolep monzn p. vietor 1 mopse p. mopslk mopslk plemeno malch psov vyachtench z dogy, pren. bezvznamn serviln lovek hovor, mopse mor p. nkaza mora poda povery dmonick bytos trpiaca ud v spnku; non mot m u r a : mora, mura ho dlvi; okolo lampy lieta mora, mura moralista lovek, ktor hlsa prsnu mravnos, ktor rd

moralistick
moralizuje moraliztor: moralisti, moraliztori nie s obben kni.: m r a v o k r c a mentor (kto asto a nevhodne poa vo veciach morlky) moralistick p. mentorsk, mravoun moralitn p. morlny 1 moraliztor p moralista inoraliztorsk p. mentorsk, mravoun moralizova p. napomna morlka sstava (neprvnych, oby. nboenskch) noriem upravujca sprvanie sa ud v spolonosti mravnos: morlka, mravnos asto prevyuje platnos zkonov etika (najm ak ide o uiu skupinu ud): etika lekrov zastar. mresy p. aj etika morlny 1. tkajci sa morlky, zodpovedajci morlke (op. amorlny, nemorlny) etick (op. neetick): morlne, etick prvo; morlne, etick princpy mravn (op. nemravn): morlny, mravn prehreok;
by morlny, mravn zastar m o r a l i t n (tr)

270
pa ltkami zvyujcimi odolnos proti vode, ohu a pod.): impregnovan drevo mori sa l . p . trpi sa 1 2. p. drie sa 1. pracova ! morkac sprv, morac m o r n r p. nmornk m o r n r s t v o p. nmornctvo morozita kni. vlastnos loveka prejavujca sa v negatvnom. odmietavom vzahu k uom kni. morznos mrzutos: nevedel zakry mor ozitu, mrzutos* neprvetivos namrzenos namosrenos nevdnos nevrlos morznos p. morozita morzny p. mrzut 1, nevdny 1 m o r s k p. zelen mortalita p. mrtnos m o r u a listnat strom s bielymi al. tmavobelasmi plodmi podobnmi maline m o r u o v n k : pri ceste rast morue, moruovnky moruovnk p. morua morova p. odzrova mosadzovolt p. lt moslim vyznva islamu m o h a m e d n : moslimovia, mohamedni ij aj Eurpe zastar.: musulnian muzulman mostina p. mostnica mostnica hrada v dldn napr. matale, mosta mostina: barikda z mostnc, mostn mosri sa p. mrai sa 2 m o t a j p popletenec motanica 1. nieo zmotan, spleten m o t a n i n a : motnica, motanina drtov, mylienok zm sple spletenina / m o t a n i n a /ried. motanisko expr. mtor
(Jesensk)

p. aj mravn I 2. p. duchovn 1 I moratrium p odklad morbidita poet ochoren za urit obdobie; seln pomer chorch k zdravm chorobnos morbdny p. chorobn 2 morcova sa p. namha sa morac 1 tkajci sa morky m o r 1 : moracie, morie mso, krdlo nesprv. morkac morac 2 tkajci sa morata (hlodavca) mor 2 : moracia. moria srs mor 1 p. morac 1 mor 2 p. morac 2 m o r d r p. vrah I mordovaka p. lopota I mordova 1. p. mori1, trpi 2. porov. zabi 1 mordova sa p. namha sa. trpi sa 1 mordovisko l.p, lopota I 2. p. trpenie m o r e p. mnostvo 2 morna p. nnos moreplavectvo p. nautika mres 1. p. sprvanie 2. p. zvyk mresn p. slun 1 morfolgia stavba a tvarov usporiadanie nejakho objektu; nuka o tom tvaroslovie: morfolgia, tvaroslovie vtvarnho diela; morfolgia, tvaroslovie slovenskho jazyka morfondrova. morfondova p prema, vyma mori 1 spsobova velk duevn al. telesn utrpenie trpi si suova: mor, trpi, szi ho nespavos; moria, suuj ho vitky sveomia krui u m r a (vo velkej miere): kru ho ia; horava ns umrala expr.: zoiera ra hrz zhrza spalovat kni/.: uiera ziera: zoiera, zhrza, spauje ho iarlivos; hryzie ho svedomie depta expr.: gniavi dusi dlvi: depce, gniavi ho neistota expr.: mui ubja nivoi zabja: choroba ho ubja, nivo hovor.expr. m o r d o v a * nr vadi mori 2 namanm v nejakom roztoku upravova konzervova: morili drevo, konzervovali kou hovor, pacova: pcovala mso v nleve impregnovat' (na-

2. p. zmtok 2 3. p. tlaenica motanina l.p. mieanina 2.p. motanica 1 3.p. zmtok2 motanisko 1. p motanica I 2. p. zmtok 2 mota 1. okrcanm upravova al. umiestova vin: motala, vinula priadzu; mota, vin ni na cievku ska: stkalpovrzok n a m o t v a * n a v j a * n a k r ca n a t a (mota na nieo): namotval, nakrcal lano na bubon zamotva panta (motnm spleta): zamotval, pantal dva povrazy spolu 2. p. mias 3. p. tra mota sa 1. expr. chodi bezciene z miesta na miesto potulova sa poneviera sa: mot sa po byte; poneviera sa po meste tla sa bldi (v dlhom asovom rozpt): tla sa po horch expr.: tra sa potka sa popleta sa vli sa: tra sa. potka sa. vli sa po uliciach hovor. expr. zara sa: zara sa po svete expr.: tmoli sa tmolka sa m o t k a sa matla (sa) (oby. na malom priestore): motk sa. matle okolo domu expr.: uchta sa ipla sa iplikasa p l a n t a s a p a n t a s a panta sa k u t i s a (pomaly, oby. zavadzajc. sa mota): uchce sa po kuchyni; iplik sa v zhrade obchdza obchodit' (mota sa v blzkosti, okolo niekoho, nieoho): stle obchdza, obchod okolo zmku expr.: obmieta sa opleta sa: obmietali sa mame okolo nh expr.: vrzdi sa vrazi sa (chodi hore-dolu cez dvere): vradili sa sem-tam cez dvere hovor, expr.: obchendova

271
obsmda: Neobsmdaj tu! nr. expr. omda (sa) oplenta sa emoti emoti sa: emot v klni e\pr.: mrvi sa mlie sa (vo vom mnostve): udia sa v obchode mel; mrvi sa v tlaenici, v zstupe nr. uka nr expr kikoli sa (mota sa na jednom mieste) 2. p. tacka sa 3. p. plies sa 1. 2 4. p. zavadza motv p. podnet, npad I motivova 1. p podnieti I 2. p odvodni niotka sa p. mota sa 1 motocykel jednostopov motorov vozidlo hovor, motorka: vozi sa na motocykli, na motorke skter (motocykel s malmi kolesami a s karosriou) motocyklista kto vlastn, obubuje motocykel al. na om jazd hovor motorkr: je vniv motocyklista, motorkr motok p. zvzok 1 motor p. automobil motora k p motorka 1 motorest p. retaurcia' motorka 1. hovor, motorov vlak hovor motork 2. p. motocykel motorkr p. motocyklista motovidlo 1. p popletenec 2. p. arbk motz ten povraz povrzok povrtek: balk previaza motzom. povrzkom pagt nra movit sprv hnuten mozog p. rozum mozolit p. drie sa 1 mozonat 1. pokryt mozomi mozoov it: mozonat. mozoovit dlane zastarav, mozoln zried mozolovat: chytil pluli do mozolnch, mozolovatch rk 2. p. ak 3. namhav mozone p ako 2 mozoln p. mozonat 1 mozolovat p mozonat mono 1. vyjadruje monos uskutoni nejak dej je mon d sa: mono, je mon sa o to poksi; d sa o tom ete uvaova 2. vyjadruje monos, pravdepodobnos, neistotu azda hdam vari poet var, ps. i var': mono, azda si d poveda; neboli sme tu hdam, vari desa rokov asi pravdepodobne zasiar. ajsi: odili asi. pravdepodobne pred hodinou nebodaj: mono, nebodaj mu u bude lepie hovor, mby hovor expr. mbye: mby(e) sa ete vrti expr. monoe azdae varie: monoe. azdae sa mu podar prs vas menej vhodn sn ete: mono, ete mu nakoniec pomu na jskr najskorej: vzdal sa mono, najskr, najskorej pre poruchu bicykla prpadne poprpade eventulne (vyjadruje monos alej alternatvy): vrtim sa dnes. mono, prpadne, eventulne a zajtra monos 1. mon prpad eventualita: rta s kadou monosou, eventualitou alternatva (monos volby medzi dvoma rieeniami): st pred alternatvou 2. p. prleitos monoe p. mono 2. pravdepodobne 1 mon pri ktorom jestvuje monos uskutonenia, splnenia. vskytu a pod. uskutoniten realizovaten: mon, uskutoniten zmeny; mon, realizovaten rieenie splniten dosiahnuten: splniten.

mrav
dosiahnuten cie mysliten (op nemon, vylen): to je ako mon, mysliten prpustn dovolen (ktor sa pripa ako monos): obmena je prpustn. dovolen pravdepodobn: uskutonenie plnu je pravdepodobn nezv zn km/ fakultatvny (mon v zvislosti od volby: op obligtny): nezvzn, fakultatvny len, prvok prpadn eventulny potencilny: zabrni prpadnm, eventulnym, potencilnym stratm myslen odb v irtulny: myslen, virtulny systm mc 1. p. smie 2. p zodpoveda1 1 3. p. vedie 3 mj p. manel mby, mbye p. mono 2, pravdepodobne 1 mraist p. zamraen 1 mrai P mrati inrai sa 1. (os. t neos.) pokrva sa oblakmi oblai sa: od rna sa mra; nebo sa mra, obla pomra sa: od severu sa pomra chniri sa chmri sa (pokrva sa temnmi chmrami): obloha sa chmri. chmri zaahova sa zaoblaova sa (postupne sa pokrva oblakmi): pomaly sa zaahuje; obloha sa zaoblauje * kni/. kaboni sa: nebo sa kabon iba os. potahovat' sa: nebo sa potahuje mranami 2. sahova tvr do vrsok (oby. ako vraz nevle) mrati sa: Ivan sa stle mra, mrat mrti sa vrati sa chmri sa: mrtil sa. vratil sa nad obrazom; nechmr sa toko expr.: kri sa mosri sa karedit'sa km/ kaboni sa: o sa mosri?; kabonil sa od rna zazera nevrai pejor gni expr flchat (nevdne pozera): zazeraj, nevrazia na seba; zlostne gnil, fochal na suseda nr murgotisa nr. expr.: foi (Jg) floi (Gabaj) subst ksichti sa mrano p. oblak 1. 2 mran p. zamraen 1, 2 mrak l.p. oblak 1.2 2. p. smrak mrkava svisl ak mraky ierava: sahuje sa mrkava, ierava chmrava chmrava chmra chmra /.ned krava zastar mrkota poet sava expr hava (brkov oblak) m r a k o d r a p p. dom 1 mrkota 1. p. mdloba 2. p. mrkava mramorov p. biely, chladn 3 mrati sahova tvr do vrsok mrti v rati: mratil, mrtil, vratil tvr od bolesti mrai chmri (do zachmrenho vrazu): poval a mrail, chmril elo * zmraova zmrova zmrova zvraova: zapjal tabletky a pritom zmraoval tvr kri hva: kril nos nad niem; hrza mu hvala tvr expr.: krkva v rska: krkval, vrskal elo od zlosti kivit (sta): kivila sta od plau expr. osmdza: osmdza tvr nad jedlom mrati sa p. mrai sa 2 m r a u p. mau mraua 1. (o make) vydva zvuk mrau, mau a pod. mrava maua mauka 2. p. plaka, fuka mrauiak p. uplakanec mraukn p. poveda1 mrav p. zvyk mrav p vytrval 1

mravnos
mravnos l.p. morlka 2.p. etika 2 mravn 1. zodpovedajci mravnosti; tkajci sa mravnosti. morlky (op. nemravn) bezhonn ist (mravne): mravn, bezhonn lovek; mravn, ist ivot cnostn nostn kni mravopoestn: cnostn, mravopoestn dieva expr. svt: i svtm ivotom mravnostn: mravnostn delikty morlny (op. amorlny) etick (op. neetick): morlny, etick zkon; morlny poklesok p. aj morlny 1 2. p. duchovn' 1 mravokrca p moralista mravokrny, mravokrsky p. mravoun mravopoestn p. mravn 1 mravoun pouujci o mravoch, o mravnosti: mravoun literatra inoraliztorsk moralistick /astar. moralitn kni/,: mravokrny mravokrsky (poajci al. posudzujci z hadiska prsnej a prepiatej morlky): vies moralistick, mravokrne rei mravouka p. etika I mravoveda p. etika 1 mravy p. sprvanie mrz p. inova mraziaci 1. uren na mrazenie (potravn, npojov a pod.) chladiaci: mraziaci, chlaiaci pult mraziarensk chladiarensk (svisiaci s mraziarenstvom, chladiarenstvom): mraziace, mraziarensk, chladiarensk zariadenie 2. p. studen 1 mraziarensk p. mraziaci 1 mrazi p. chladi 1, 2 mraziv l.p, studen 1 2. p. nevdny I mrcina 1. p. zdochlina 1 2. p. mrina 1 3. p. mandravec I mra p. fuka mrda 1. p. myka 2. p. sloi mrdka p. myka mreovan, mreov p mriekovan mrha p. mrnotratnk mrha p mrni 1, ma 1 mrholi p. pra 1 mrholi sa p. chvie sa I mrcha' p. zl I. 2, mizern 1, nanihodn 1 mrcha 2 1. p. zdochlina 1 2. p. nanihodnk mrchavec p. nanihodnk mrchavo p. zle 1. porov. aj mizern, nanihodn 1 mrchav p. zl 1, 2. mizern 1, nanihodn 1 mrie 1. porov. umrie 2. p. trpi sa 1 3. p. ti mrieka vyvacia technika ar mrieka p. topka mriekav p. mriekovan mriekovan uroben z mrieok, opatren mriekami, mreami mreovan: mriekovan, mreovan kontrukcia; mriekovan, mreovan oblok mreov /ned. mriekav: mreov, mriekav zbradlie * arov (o vivke v podobe mree): arov vzor mriekovit mreovit: mriekovit dno hrnca mriekova p. topka mriekovit p. mriekovan mriha p. murka 1 mrihasa p. blika

272
mrika P. murka 1 m r k ' p. smrak mrk 2 p. murk mrkanie p. smrak m r k a p. murka 1 mrka (sa) p. stmieva sa m r k n (sa) p. pozrie (sa) 1 mrkota l.p. fuka 2.p. hovori 1 mrkotn 1. p. neprjemn 2. p. slab 3 mrkvovoerven p. erven mrkvov p. erven mrin p. brum 1 m r m k a p. mrmla 2 m r m k o m p. mrmlavo mrml p. medve 1 mrmla 1. vydva hlbok tlmen zvuky (o zvieratch, o hudobnch nstrojoch) mumlat: medve mrmle, mumle; mumlanie basy, hromu m r m r a m u m r a mrua brua: mumranie mora 2. expr nezrozumitene a ticho hovori expr.: brbla babota hundra: stle si osi mrmle, brble, hundre popod nos brua mrua: bru, mru pri robote expr. pomrmlva (si) pohundrva (si) (chvami mrmla): pred skkou si pomrmlval expr.: mumlat' m u m r a m r m r a mrmota: mumlal mu osi o ucha; eny mrmotali na priedom expr.: d u d r a dudla dudat d r moli omra kamra: dudre, omre popod fzy expr.: emoti emoni amoti (vemi ticho): dievat si emotili tajomstv expr.: huhla huha f u f n a chuchma chucha (tlmene, s nosovm przvukom): opilec huhlal, fufnal expr.: mrna m r n k a (tenkm hlasom): mrnkal si pesniku expr. zjemn. m r m k a (o deoch): diea mrmkalo pri hre nr. undra 3. p hundra 1, 2 mrmlavo vydvajc hlbok tlmen zvuky, nezretene hovoriac, mrmlajc mumlavo expr. mumravo: mrmlavo, mumlavo si osi stle opakoval bruavo bruivo expr.: hundravo d u d r a v o hovor. expr. brblavo: bruavo, hundravo sa prihovoril hosom; dudravo, brblavo odpovedal na nae otzky zried. m r m k o m : mrmkom potal peniaze hud. brumendo (mrmlavo so zatvorenmi stami): brumendo spievali aksi meldiu mrmlav p hundrav 1, 2 mrmlo 1. expr. uhundran, nespokojn lovek expr. hundro: je to znmy mrmlo, hundro expr.: brblo frflo omro dudro 2. expr. lovek, ktor nezrozumitene, mumlavo rozprva expr.: brblo hundro liuhlo muinlo mumlk omro frflo dudro chuchmk 3. p. medve 1 mrmlot 1. expr. nezrozumiten tich re s temnm zvukovm zafarbenm expr.: brblot: nerozumie mrmlotu, brblotu expr.: hundranie omranie frfot frflanie frfotanie mumlot mumlanie m r m o t brbot brbotanie dudranie huhlanie 2. expr. prejavovanie nespokojnosti takmto spsobom expr.: brblot m r m o t mrmlanie hrblanie hundranie omranie frfot frflanie frfotanie dudranie brbot: z radu sa ozval nespokojn mrm-

273
lot.frfot, br bot mrmot p. mrmlot 1, 2 mrmota p. mrmla 2 m r m r a p. mrmla I, 2 mrau p. mau mrav sprv, mal mrna 1. p. fuka 2. p. mrmla 2 mrnka p. mrmla 2 mrska p. aha 1 mrina I. expr star, vychudnut, neuiton zviera, najm k mrcina mitrha (o koovi): predal mu star mrinu, mrcinu. mitrhu, o ledva pletie nohami 2. p. zdochlina I 3. p. nanihodnk mrti p. mrati mrti sa p mrai sa 2 mrtn sprv, svin mtvica p. porka 2 mtvie p. slabn mtvola mtve udsk telo /astar. umrlec: mrtvoly, umrlci v marnici mrtvost" p. mrtvota I mrtvota kni. 1 . stav bez ivota mrtvost': mrtvota, mrtvost' jeho o ns zarazila 2. p. apatia mtvy 1 1. ktor prestal i (o loveku, tvoroch), ktor nejav znaky ivota (op. iv) zomret umret: hroby mtvych, zomretch, umelch prbuznch kni. zastarv. zomrel umrel umrl (Kukun. Timrava) zahynut (ktor zahynul) kni. zastar. zahynul: zahynut vojaci zdochnut (o zvieratch, hrub. i o loveku): zdochnut
expr

mrzut
3. p. hmri sa 1 4. p. mota sa 1 5. p. preha sa I mrzai spsobova trval telesn chybu, deformciu; pren. spsobova mravn ujmu kalii: vojna mrza, kalii ud expr. oobraova: telo oobraovan namhavou prcou * znetvorova (zbavova prirodzenej podoby): chemiklie znetvoruj ruky nii kazi krivi: kazi, krivi, mrzai charakter det mrzk lovek s trvalou telesnou chybou kalika: narodi sa ako mrzk, kalika * invalid (mrzk nsledkom razu, choroby) hovor. lazr hovor, pejor. kripel mrzie spsobova pocit nespokojnosti a tosti: mrz ma, e neprde stiesova skuova: stiesovala, skuovala ho mamina choroba tlai: povedz, o a tla trpi si suova (mrzie vo vej miere): hdka s otcom ho trpila, suovala expr.: pomrzieva pomza (mrzie v malej miere al. chvami): problmy v prci ho potnrzievali, pomzali bolie zarmucova (mrzie so zrmutkom): urka ho bolela hovor tangovat' expr.: krie omna: to ma netanguje, nekrie; omna ho pocit viny znepokojova (mrzie s obavami): nespech ho znepokojoval * hovor. expr. tva vulg. sra mrzie sa p. hneva sa mrzk p. ohava mrzko 1. porov. kared 1 2. p. zle 2 mrzkost' p. necnos mrzk 1. p. kared 1 2. p. zl 1, podl mrzn 1. tuhn od mrazu zamza: voda mrzne, zamza pri nula stupov adovatie premza zmza: sneh adovatie; pda u dlho premr'za, zmza trea (o intenzvnom mraze): vonku mrzne, iret praa: mrzne, len lak prat 2. trpie zimou premza: vonku akal a mrzol; premzal v studenej izbe zimomravie zmza: nohy mu zmrzali vo vode krehn* ziabnu: ruky mu krehli, ziabli od chladu vymza: vymr'zaj nevykrenej iz.be nr k r a h n (Sldkovie) expr. adovatie zried. ldovie: telo mu adovatelo, adovelo zimi sa (o loveku): cel de sa zimila na poli drevenie klvie tuhn (stva sa nepohyblivm): prsty mu kaveli, tuhli od zimy inrzch, mrzt, mrz p. mrzutec mrzutec expr. lovek, ktor m al. prejavuje zl nladu expr.: namosrenec namrzenec mrzt mrz mrzch mosr zazro zried. zablenec mrzutos l.p. morozita 2. p. neprjemnos mrzut 1. ktor m, ktor pociuje (momentlne al. trvalo) zl nladu (o loveku): svediaci o tom namrzen rozmrzen expr. namosren: stle je mrzut, namrzen; namosren tvr podrden nevrl kni. morzny: podrden, nevrl, morzny starec rozladen nespokojn (majci zl nladu, prejavujci nespokojnos): od rna je aksi rozladen, nespokojn neprvetiv (op. prvetiv, mil) nevdny (op. vdny): f je dnes neprvetiv, nevdny; neprvetiv, nevdny pohad expr.: ufrflan ofrflan uhundran ohundran ududran odudran uomran oomran (ktor frfle, hundre, dudre, omre): Nebu tak mrzut, ufrflan, uhundran, uomran! omrnan umrnan (oby. o mrzu-

pes kni. z o s n u l trocha zjcmn. n e b o h

nebok: dom zosnulho, nebohho starho otca neiv nehybn bezduch: mtve, neiv, nehybn, bezduch telo merav stuhnut expr. tuh pren vystret vyvrten vyvalen: merav oi; nali ho stuhnutho, tuhho, vystretho na dlke * pren.: studen vychladnut: u je studen pren. vyhasnut (o oiach) odumret odb. nekrotick: odumret tel morskch ivochov; odumret, nekrotick tkanivo 2. p. pust, przdny 3. p. neplodn mtvy 2 zomret lovek neboh: poloil mtveho, nebohho na mry zomret kni.: zomrel zosnul: modlitba z.a zomretch expr. nebok hovor, nebotk mrua p. mrmla 1, 2, brua mrum p. brum 1 mruka p. murka I mrvenica 1. p. zmtok 2 2. p. tlaenica mrvi 1. p. drobi 1 2. p. mdli 3. p lomcova mrvi sa 1. rozklada sa na drobn ksky drobi sa: chlieb sa mrv, drob meli sa: such kol sa mel lma sa: skala sa lme rozpadat sa rozpadva sa rozpadva sa: pristaven mata sa rozpad odmva sa odmrvova sa (mrvenm sa postupne oddeova): murivo sa odmr'va 2. hovor, nepokojne sa pohybova, sedie al. lea expr. mechri sa: diea sa mrv perinke; iaci sa mechrili na stolikch expr vrtie sa hniezdi sa: nespokojne sa vrtel posteli; o sa toko hniezdi? expr. zried.
m e c h o r i s a nr expr k r m e l i s a (oltsov)

tom. plalivom dieati) omrzen nr. omrden expr. ohidn (Kaliniak) 2. p. nepjemn mstiv p pomstiv ni p. h niucinko, muko p. milik 1 niua p. mka muenctvo p. martrium I muenk lovek umuen za nejak mylienku (a preto uctievan) martr: mnoh svt boli muenci, martri trpite (kto vemi trp za ist ideu al. pre chorobu): muenci, trpitelia v koncentrkoch muit 1. spsobova vek bolesti ubliovanm na tele tra trzni: muili, trali ho bitm trpi mori (nedostatkom nieoho): vzov morili hladom expr. katovat hovor, expr mordova: zloinci katovali, mordovali svoje obete 2. expr. spsobova duevn muky, trpenie trpi: muil, trpil ho otzkami mori si suova: mor, suuje ho pocit viny * trznit tra ra zoiera (vo vekej miere): zaali ho tra obavy: zoiera ho iarlivos expr.: /hryzat uiera* rozrva* katova: vitky mu zhrzali, katovali duu hovor. expr. mordova kriova: mordoval, krioval syna heenm mui sa expr podstupova duevn muky. trpenie trpi sa trpie: muil sa, trpil sa pochybnosami; trpel lskou si sa suova sa mori sa: sil sa vo vzen tra sa trzni sa zoiera sa (vo vekej miere): trzni sa, zoiera sa pre nespech expr.: katova sa zhrza sa uiera sa: katuje sa, utiera sa akmi mylienkami hovor. expr. mordova sa: mordoval sa iarlivosou muite kto druhmu spsobuje telesn al. duevn utrpenie trznitel': muite. trznitel' enskho srdca pejor. katan: po chvke trania jeho katani oili kat trpi zried trpite muiv ktor- spsobuje telesn al. duevn muky, utrpenie trzniv trav: pocioval muiv, trzniv smd: prval muivch, trznivch, travch spomienok expr: /.hrzav zhrzajci hrzav: zhrzav, liryzave mylienky, pochybnosti expr. erav rav kni ierav: erav, rav boles kni srdcelomn srdcerv ci: srdcelomn. srdcervci pla desiv stran: desiv, stran sny kni. zned.: samotrzniv sebatrzniv (muiaci samho seba): opantala ju samotrzniv zvedavos ninat p. sypk niudrcky p przdny 2 mudrctvo asto iron. jalov rozmanie, pekulovanie mudrovanie: zapodieval sa przdnym mudrctvom. mudrovnm hovor, pejor mudrovaka mudrk expr kto rd mudruje al. kto jalovo rozma expr.: mudrlant mudrc: dedka pokladali za znmeho mudrka, mudrca expr: rozumkr filozof* myslite: dedinsk filozof, myslite expr., oby. iron. lmen (kto vynik bystrosou): nie je nijak lmen hovor, pekulant mudrc 1. p. myslite 1 2. p mudrk mudrkova p prema mudrlant p mudrk mudrlantsk p przdny 2
zastar.

mdro uplatujc rozum, vedomosti, rozvahu; psobiac takto (op. sprosto, hlpo) rozumne: v kadej situcii kon mdro, rozumne bystro: bystro odpoveal na otzky vzdlan osvietene: ke bolo treba, vedel hovori vzdlan, osvietene alamnsky hovor. expr. iklsky: mdro, alamnsky, fiklsky rozrieil kad spor expr. vevedcky (vetko vediac): vdy sa tvri tak vevecky porov. aj mdry mudrovaka. mudrovanie p. mudrctvo mudrova p. prema, myslie 1 mdry rozumovo nadan; majci bohat vedomosti, ivotn sksenosti; svediaci o tom (op. sprost, hlpy) rozumn umn: mdry, rozumn, umn lovek; mdre, rozumn kroky inteligentn (majci inteligenciu): inteligentn osoba osvieten: mdry, osvieten panovnk v zdelan uen: vzdelan hlava bystr chytr chpav (rchlo a ahko vnmajci, chpajci): to je mdra, bystr, chytr, chpav hlavika triezvy rozvny (vetko zvaujci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvny politik sprvny zdrav (zodpovedajci zdravmu rozumu): sprvne, zdrav nzory hlhokomysen (premajci do hbky, obsahujci hlbok mylienku): hlbokomysen vety vevediaci (ktor vetko vie): veveiaci Boh priinteligentn (aj iron., privemi inteligentn): priinteligentn ena aj iron alamnsky expr. fiklsky (mdry s istou dvkou vypotavosti, chytrctva): alamnske. fiklske rieenie sporu iron.: rozumrsky rozumkrsky: Nechaj si tie rozumkrske rei! expr.: premdrv premdren (vemi mdry) zastar. vedom p. aj vzdelan, bystr 2 muf p rukvnik mucha 1. p. chka 2. p. slabina muk p. ticho' 4 mka (o niektorch zvieratch), vydva charakteristick zvuky mua bua: mkanie. buanie dobytka rua rya: kravy ruia: jelene, avy ryia niukn p. poveda' muky velk duevn al. telesn boles trpenie utrpenie trapy trze: ete nevedel, ak muky, utrpenie, trapy ho akaj; muky, trze koncentrkov kni.: muenctvo martrium martrstvo (velk muky): mnoh svtci podstpili muenctvo, martrium senie poet. sba: sba lsky ni p. kal 1 mula p. mulica mulatova p. bavi sa I mulica krenec koa a oslice mula miist p. kaln 1 multikra p vozk multilateralita p mnohostrannos multilaterlny p. mnohostrann multiplikova p. rozmnoi 1 m u m a j , m u m k p. hlupk mumkova p pozera (sa) 1 mumifikova sa p. vyschn 1 mumko p. hlupk niumlk p. mrmlo 2 mumlanie p mrmlot 1

275
mumlat' p mrmla 1, 2, hundrat'2 mumlavo p mrmlavo mumlo p mrmlo 2 mumlot p. mrmlot 1 mumo p. hlupk n i u m r a j p. ruch I mumra p. mrmla 1, 2 niumravo p. mrmlavo mundr p. uniforma muncia p. strelivo mr 1. zvisl plon (murovan) as nejakej stavby, najm zvonka stena: kopa loptu do mru, steny 2. p. opevnenie mura p mora niurrina p. murrstvo murrstvo murrsky odbor, murrske remeslo hovor. niurrina: syn sa dal na murrstvo, murrinu murcka p. hrz 1 murgoti sa p. mrai sa 2 . podstienok mrik p murn p. ernoch murova p. stava I muskulatra p. sval mustra p. vzor 2. 4 musulman p. moslim muacinec mu trus muinec mu p. ahk 1 muinec p. muacinec mukt rastlina s ervenmi, ruovmi al. bielymi kvetmi pestovan v repnkoch v exteriroch al. v oblokoch pelargnia m ul p. lastra mutra p. vzor 2, 4 mutrova 1. p. majstrova I 2. p. cvii 2. porov. vychova mutcia p. obmena 1 mtit 1. mieanm robi mtnym kali zakaova: dd mti. kal vodu; zakaoval mlad vno pini zneisova (mti neistotou): pinil, zneisoval studniku sapontom 2. expr. vyvolva nesprvnu, zmten predstavu mias: hnev mu mtil, miatol rozum plies mli: plietli, mlili ho nejasn rei expr balamuti mtori mota: dievence mu balamutili, motali hlavu zavdza klama ohlupova podvdza (myselne): zavdzal, ohlupoval cel verejnos mti sa p plies sa I mtny p kaln I. 2 mutova p. meni I mtovnica, mtovnk p maselnica muzelny 1. p. mzejn 2. p. starobyl, zastaran' I mzejn svisiaci s mzeom, patriaci mzeu muzelny: mzejn, muzelna budova; hodnotn mzejn, muzelne zbierky muzicrova p. hra 1 muzika 1. p hudba I 2. p. zbava 2 3. p. kapela muzikalita hudobn charakter; hudobn nadanie muziklnos hudobnos muziklnos p. muzikalita muzikant p hudobnk muzikovat' 1. p hra 1 2. p. plaka

mli sa
muzikus p hudobnk muzulman p. moslim mu 1. p. chlap 1.2 2. p manel munie p silnie mun p musk1 musk 1 prznan pre mua (op. ensk) chlapsk: musk, chlapsk zleitos; musk, chlapsk uvaovanie mun tvrd: mun, tvrd port pnsky: pnske obleenie neensk: m musk, neensk pohyby musk 2 p. chlap I mustv o skupina osb s jednotnm poslanm sub*t. manat: zchrann mustvo prilo vas; mj manaft vm pome drustvo (v porte): volejbalov mustvo, drustvo, volejbalov manaft mydli p hrei 2, karha myka prudko a krtko opakovane aha klba trha: pes mykal, klbal reazou; trhal ho za rukv expr : d r m a trma drmota drmancova drga virga: drmal. trmal, virgal dverami expr. h ega m r d a kmsa ometat : rnrdal plecom; kmsal chlapca za ruku; liegal kukou; voly ometaj hlavami hovor, expr mvksova myksova mykeova expr. /.ned drgoli expr. /jemn. mnlka: mykcoval nrou od zvonca; nevmavo mrdkal plecom nr. omyka (J. Chalpka) epka (Dobinsk) trepa seka (robi trhan pohyb): pes trepal chvostom; rozlen sekal rukami potrha potrhva potrhova pomykva pohadzova potahovat poklbva (chvami al. opakovane): k potrhval, pohadzoval hlavou; potahoval, poklbval ho za ucho expr. poklbkva nr poepkva: chvami poklbkval, poepkval uzdou lomcova trias natriasa otriasa (rchlo a prudko myka): vchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala diea v koku * expr. drgova nr. expr nada: zimnica nm drgovala; pri tanci sa nadala
nr. n a m y k v a (Timrava)

myka sa porov myka mykeova, myksova, myksova p. myka mykn 1, porov. myka 2. P naaka 3. p. ujs 1 mykn sa p strhn sa 1 mli 1. uvdza do omylu mias plies: mlil ho rtan; miatol dievatm hlavy; Neple ma! zavdza mmi (mli vmyslami, reami): zavdzal kolegov; mmil kadho submi expr.: mtori balamuti balcha: balamutil cel triedu klama podvdza (mli vedome): dlh roky ns podvdzali dezorientova demagogizova kni mystifikova (odvdza od sprvneho nzoru): dezorientovan verejnos; demagogizova spolonos 2. p. rui 3 mli sa nevedome robi chyby, nesprvne iny al. sudky mias sa: mlil sa, miatol sa v rei, pri potan robi omyly by na omyle dopa sa omylu/omylov: asto rob omyly; si na omyle plies sa expr. mtori sa: plietol sa v malikostiach bldi expr potkna sa (mli sa pri hadan): nzorov bldenie; v ivote sa asto potknal * fraz. expr. striea veda (mli sa v rei): striea veda, kamart sub.i kiksova robi kiksy: herci kiksovali v replikch

mli si
mli si povaova niekoho za niekoho inho, nieo za nieo in zamiea si plies si: mli si ud, zamiea si otca so synom, pletie si men dvojeniec mliv p. klamn myln p. chybn 2, nesprvny mym p. ndor myriada p. mnostvo 2 myse 1. p. presvedenie 2. p. nlada 1 3. p. rozum myslie 1. rozumom postihova javy a dva ich do vzahov uvaova: myslel na problmy v kole; uvaoval o prci expr. hta: htal o priateoch * prema rozma zama sa (dkladne posudzova vetky okolnosti): premal o tom, o bue robi; zamal sa na rieenm problmu expr.: rozdumova rozhutova prehutova kni/.. duma: rozdumoval, dumal o zmysle ivota hovor. expr. pli: dobre mu to pli * hba filozofova rozjma (zoiroka al. do hbky): filozofoval o lske asto expr. meditova (v tichosti) asto iron. mudrova (pritom rozprva): przdne mudrovanie pejor. dogmatizova (dogmaticky, nekriticky myslie) hovor, pejor. piritizova: zbytone piritizuje poet. zastar. mnie (Hviezdoslav) 2. ma vo vedom ma na mysli: mysl na deti, m na mysli deti ma na zreteli ma na pamti pamta (zrove udriava v pamti): m na zreteli vskumn program; na to sme nepamtali kni. tan na mysli/na rozume (by predmetom rozmania): stle mu osi tanie na mysli expr. vta: nieo mu vta v hlave * mieri zameriava sa (s istm cieom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu rozumie chpa mieni (ma vo vedom zmysel nieoho): o pod tm rozumie?; mienil o tom inak kni. ponma: ponmal to inak predpoklada pota rta (myslie s istm oakvanm): pota, e sa to d 3. uvaova o budcnosti zama poma: mysl na odchod zo zamestnania, zama, poma ods mieni ma v mysle: mieni, m v mysle preda dom chcie (s vou uskutoni to): chce pracova zahrani kalkulova (vypotavo): kalkuloval, e na tom zarob 4. ma ist mienku, nzor, sudok myslie si mieni: myslel (si), e prdu; mienil, e m pravdu usudzova zma: usudzoval, e neodde; zmal o uoch dobre expr. hta (si) expr. zried. htka (si) kni. sdi: htal (si), e mu zavolaj; o o tom sdi? domnieva sa ma domnienku bv v domnienke nazda sa nazdva sa predpoklada (myslie si osi, o nie je overen): domnieval sa, nazdval sa, e ju pozn, ale mlil sa kraj. mva (si) (Kukun) obma Sa (oltsov) poet. zastar. miliet (Hviezdoslav) myslite 1. lovek hlboko a tvorivo premajci o dleitch otzkach mudrc veduch (lovek ako nosite mdrosti): mudrci, velduchovia poznajcipravdu osvietenec Fdozof: osvietenci udstva; starovek filozofi p. aj gnius 2. p. mudrk mysliten p. mon myslitesk p. filozofick mystriov p. zhadn 1. tajomn mysteriozita, mysteriznos p. mystika 2

276
mysterizny p. tajomn, zhadn 1 mystrium 1, p. zhada 1 2. p. mystika 2 mystici ta p. mystika 2 mysticizmus p. mystika 1 mystickos p. mystika 2 mystick l.p. tajomn, zhadn 1 2. p. duchovn 1 2 mystifikcia p. lo mystifikova p. klama 2. mli I mystifikujci p. klamn, zavdzajci mystika 1. nboensk svetonzor uznvajci monos priameho spojenia s bostvom mysticizmus 2. vlastnos nieoho al. niekoho navodzujca atmosfru iracionlnosti mystrium mysteriozita mysteriznos mysticita mystickos: mystika, mystrium, mysteriozita smrti tajomnos tajuplnos zhadnos tajomstvo zhada: tajomnos, tajuplnos, tajomstvo, zhadnos, zhach pohanskch obradov myac p. siv 1 myacmi p myina myiak drav vtk iviaci sa drobnmi hlodavcami kaa: po oblohe kri myiak, kaa nr.: mvilov myilovka myilov, myilov ka p. myiak myina my ac zpach myacina myi sa p. aka sa mylienka 1. produkt udskho myslenia kni idea: vyjadrova mylienky, idey prostrednctvom rei 2. obsahov zameranie umeleckho diela idea: kniha nem mylienku, ieu nmet tma: nmetom, tmou sym fnie je boj dobra a zla 3. p. npad 1 4. p. mysel 5. p. zsada mylienkov svisiaci s mylienkou, tkajci sa myslenia ideov filozofick: mylienkov, ideov, filozofick prdy, smery duchovn: mylienkov, duchovn svet pojmov abstraktn p. aj abstraktn mtick p. neskuton 1, bjny 1 mtne p. mto mto poplatok za pouvanie ciest a mostov zastar. mtne: vybera mto, mtne mytolgia shrn bj kni bjoslovie: grcka mytolgia, grcke bjoslovie mytologick p. bjny 1 mtus tradciou prenan predstava al. prbeh o vzniku sveta, o prrodnch javoch, o hrdinoch a pod.; pren. nepodloen sprva vyzdvihujca ist jav al. loveka b j legenda: slovansk mty, bje, legendy; mtus, legenda, bj o jeho neomylnosti sa rozplynul(a) mzda p. plat, zrobok

n
na 1. (koho, o) vyjadruje smerovanie vbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkovek strany (op. z, zo)
s m e r o m n a (koho, o) s m e r o m d o (koho, oho) s m e -

277
ron k ku (komu. omu): odili na sever, smerom na sever: odleteli smerom do Bratislavy: rozbehol sa smerom k hrane o (koho. o; vyjadruje miesto dotyku): pritlail sa o stenu, na stenu 2. (o) vyjadruje cie. el: aty na slvnostn prleitos. pripravi sa na tart po (o): iiel po vodu. na vodu od (oho; pred nzvami chorb, neelatench stavov): prok od bolenia hlavy proti (omu): liek proti chrpke pri (om): potrebujem to pri skke, na skku 3. (o) vyjadruje mieru oby. vo forme inku do (oho): uvari na mkko, do mkka 4. (o) vyjadruje asov okolnosti cez (o) poas (oho): stretn sa na Vianoce, cez Vianoce: na budci tde, poas budceho tda pjdu na vlet * v (om): v budcom roku. na budci rok sa situcia zlep 5. (o) vyjadruje prinu s, so (m): lea na zpal pc. so zpalom pc z, zo (oho): priiel iba z prkazu, na prkaz 6. (om) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie nav rchu (oho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhadmi po (om): po bokoch, na bokoch viseli farebn strapce 7. (om) vyjadruje nstroj, prostriedok o (o): porezal sa na skle, o sklo naagitova p. zska 2 naaplikova p. nai naaranova p. pripravi I nababra p. namaova 1, 2 nabda dva podnet, popud na nejak innos pobda: nabdal mladch na opatrnos: pobdal iakov do uenia ponka nka: ponkala, nkala host sadn si podnecova (nieo): podnecoval vzburu povzbudzova (zrove dodva odvahu): povzbudzoval ho. aby vydral do konca vyvolva prebdza vzbudzova (zrove spsobova vznik nieoho): otec prebdzal v deoch lsku k nrodu nutkat kni pudi (oby. o pocitoch): osi ho nutkalo, pudilo ods naepkva epka nahovra (nabda na nejak nov innos): osi mu naepkvalo, epkalo, aby prestal pi: nahovrali ho, aby prijal funkciu navdza* lka* vbi (zrove presvieda): navdzal Iw na krde: vbil ho na vlet vyzva (drazne nabda): vyzval ho, aby prehovoril hovor.: aha priahova: ahal, priahoval kolegu k robote ma vies (zrove ukazova smer): mali. viedli ns k tomu, aby sme nikomu neubliovali poha naha hna nhli sri (nabda na intenzvnejiu, rchlejiu innos): musel syna naha, hna do uenia; pote u. sri otec expr.: hadri duri: duril vetkch do prce nti donucovat pinucovat' (nabda prkazom): ntil syna tudova nabdav p. podnetn, povzbudiv nabadren p. nahnevan nabadri p. nahneva nabadurka p. navies I nabji p. narozprva nabalcha 1. p. pobalamuti 2. p. narozprva 3. p navies 1 nabali p. vloi 1

nablbl
nabarnavo p. hnedo na bsnit p. narozprva nabastvi p. navies 1. nalka nabai sa expr uspokoji tbu po nieom nasti sa ma dos: u sa nabail, nastil vonosti; m dos cestovania presti sa prejes sa (prli sa nasti): lovek sa nikdy nepresti, nepreje dobrho vzduchu hrub.: narat sa prera sa: nevie sa naraprepychu; u sa preral zbav nbeh p. nznak nabehlina p. podliatina, opuchlina nabehn 1. naplni sa nejakou tekutinou a tak zvi svoj objem navrie nalia sa: na ele mu nabehla, navela ila; pupence sa naliali nadu sa nafknu sa nafka sa: udretpera sa mu nadula, nafkala zapuchn napuchn opuchn spuchn zduri sa oduri sa zdurie (v dsledku chorobnho procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos expr.: olia sa odu sa: tvr sa mu od liekov oliala. aduta * napua nabubrie (prirodzenm procesom al. od vlhkosti): na jar napuali vhonky; drevo v dadi nabubelo expr nabrzn: stromy nabrzji miazgou podbehn podlia sa (zvntra): oi mu podbehli krvou; krvou podliata tvr 2. nhle vznikn naskoi naskka: nabehla, naskoila jej husia koa; deom naskkali zimomriavky zjavi sa objavi sa urobi sa spravi sa utvori sa vytvori sa: na tvri sa jej objavili, spravili vyrky 3. p. narazi 1 4. p. vnikn 1 5. p. zaa 1 nabelaso p modro' nber p zhyb 1 nabera prstroj al. nstroj na naberanie hovor, naberk naberaka hlbok, oby. okrhla lyica s dlhou rkou na naberanie tekutch pokrmov; jej obsah hovor, ufaa: naberakou, ufaou ponaberala polievku nr. varecha: za varechu omky naberk p. nabera naberan (o ltke) poskladan do zhybov (o sukni, volne a pod.); majci zhyby, pozostvajci zo zhybov nazberan nazberkan: naberan, nazberan, nazherkan rukvy riasen zriasen nariasen (oby. do drobnch zhybov): ku kroju patrila riasen, nariasen suka; tvr mala zriasen do drobnch vrsok ahan naahan (oby. nrkou stiahnut do drobnch zhybov): ahan, naahan ltka riasnat nr. riasav zried riasny nabera p podpichva. dobera, dobiedza iiahetn p isto 3, rozhodne 2 nabielo, nabieluko, nabielulinko, nabielunko, nabieluko p. bielo nabiflovat' sa p. naui sa 1 nabja sa p. vnucova sa nabi 1. dermi vpravi do nieoho vbi: nabil, vbil klince do steny vtc natc zatc (tlenm): vtkli, zatkli kl do zeme povbjat ponabja pov tika pozatlka navtlka (postupne, vie mnostvo): pov tkal svorfa do dreva; navtkal tam vea klincov 2. p. zbi 3 3. p. nanti 4. p. natlai 1 5. p premc 1 nablbl p. nasprostast

nabledo
nabledo, n a b l e d u k o , nabledulinko, n a b l e d u n k o . nableduko p. bledo I nablind p. naslepo 1 nabi/.ko p. blzko I nablzku 1. p. blzko 1,2 2. p. blzko 3. pri I nabli sa p. pribli sa nabob p. boh nabodn p. napichn 1, 2 nabohova p. vynadat nboj strela s nbojnicou a ostatnm prsluenstvom hovor, patrn: ostr, slep nboj, patrn brok (drobn guat nboj) gua: delov gula nbojnica puzdro nboja s rozbukou hovor, patrn nabok p. bokom 2, 3. krivo 1 naboku p bokom 1 nborova p. verbova 2 naboso, pv i na boso s bosmi nohami boso bosky: naboso, boso chodil cel de po trve; bosky sa mu najlepie beh nboenskos p. religiozita 1 nboensk ktor svis s nboenstvom al. s cirkevnou nukou: nboensk presvedenie, nboensk extza, nboensk neznanlivos duchovn (op. svetsk): nboensk, duchovn pozia kni. religizny: religizna vchova, religizny motv bsne kni.: konfesionlny zried konfesijn: konfesionlna prslunos; konfesionlne, konfesijn spory cirkevn (svisiaci s cirkvou): cirkevn rozkol, obrad * bohoslovn bohosluobn teologick: bohoslovn, bohosluobn. teologick literatra kni sakrlny: sakrlny charakter vtvarnho umenia nboenstvo presvedenie o existencii Boha. bohov; formlne prejavy tohto presvedenia viera vierovyznanie: kresansk nboenstvo, kresansk viera; prestpi na in vierovyznanie vyznanie: sloboda
vyznania kni. k o n f e s i a kni. zastar. r e l g i a

278
nabuhrie p. nabehn I nabudce pri nasledujcej prleitosti, v budcnosti najbliie zastar najhl: nabudce, najbliie si u d v pozor druh raz d r u h k r t inokedy: povie mi o tom druh raz, druhkrt, inokedy zastar. budcne (Tajovsk. Timrava) na neskorie na neskr hovor, napotom (na neskor as): toto si nechme nabudce, napotom nr napodruh nabumba sa p. napi sa 1 nabra 1. p. narui 2. p. havarova nabri sa p. nahneva sa nbytok p. zariadenie 2 nabzdren p. nahnevan nacpa 1. p. zbi 3 2. P. naloi 2 nacedi p. nalia nacelkom p. celkom 1 nacengan p opit 1 nacenga p. vynada nacenga sa p. opi sa ncia p. nrod 1 nacican p opit I nacica sa p. opi sa, napi sa 1 nacieli nastavi nejak predmet smerom na nejak cie zacieli: nadelil, zacielil alekohad na vzdialen hviezdu namieri zamieri (oby. zbra): namieril, zamieril naho pukou nasmerova napravi: nasmeroval, napravil kameru na herca zastar nameri
(kultty)

nbonos p. pobonos nbon 1. vyznvajci vieru v Boha. riadiaci sa zsadami viery, nboenstva (op. bezbon) pobon zbon: rodiia boli vemi nbon, zbon, pobon bohabojn (riadiaci sa zsadami kresanskej morlky): viedol nbon, bohabojn ivot veriaci (majci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nbon, veriaci ud si svojpomocne postavil kostol kni religizny: religizny lovek hovor, bo pejor.: svtukrsky pobonostkrsky pobonstkarsk (prepiato al. pokrytecky nbon) 2. p. posvtn 2 nabran p. breziv nabra 1. p. narie 1 2. p. napichn 1 3. p. zska nadobudn 4. p. zriasi 5. p. stunie nahra sa p. objavi sa nabdnu p. natrafi I nabrecha p. vynada nabronzovo p. hnedo nabrsen 1. p. ostr 1 2. p. ostr 9 nabrsi p. zaostri 1 nabrsi sa p. nahneva sa nahrzga p. vynada nahrzn 1. p. skysn 2. p nabehn 1

nacigni p. nakiama nacionalistick 1. prezrdzajci prslunos k ideolgii nacionalizmu zastarv. nrodniarsky: vykrikova nacionalistick, nrodniarske hesl 2. p. vlasteneck nacionalita, nacionlnos p nrodnos nacionlny p. nrodn 1, nrodnostn nacka p. nalia nactiutha p. ohovra nactiuthask p. ohovrask nacvien p. profesionlny 2 nacvii p. naui 1 nacvii sa p-, naui sa I ncvik uenie (sa) cvienm: ncvik tanca korepetcia (ncvik spevu, baletu a pod. opakovanm) dril (mechanick ncvik) pejor. drezra (prsny ncvik) choreografia (tvorba a ncvik tanenej al. baletnej kompozcie) nacvrka p nalia na p. nao 1 naakan p. vyzdoben 1, naahova sa p. siaha 1 naapova p. nalia naarha p. napsa 1 naas 1. vo vhodnom al. urenom ase vas vasn: autobus priiel naas, vas; vasn som mu povedal, o m urobi presne hovor, a k u r t : priiel si presne, akurt, predstavenie sa prve zana kni. dochvne: kad prcu urob naas, dochvne 2. p. doasne, zatia 4 naasova 1. p. nastrojit 1 2. p. rozvrhn naa 1. p. zaa 1 2. p rozkrojit'

279
nelnk p. vodca, vedci 2 , starina naernast p. ierny I naerpa p. narie 1 naerti p. pohneva naerti sa p. nahneva sa

nadarmo
sprvny postup * hovor. expr. nahodi: nahodil mylienky na papier zried.: narysova naskicova: v rchlosti naskicoval vvinov tendencie opsa poda (strune): strune opsal, podal pln vroby nrtok kresba v zkladnch rtch nrt nkres: nrtok, nrt, nkres plnu, mapy skica hovor, kica: skica, kica krajiny schma: zhotovi schmu budovy

naervenast, naervenkast, naervenav, naervenkav p. erven naerveno, naervenkasto, naervenkavo p erveno naiahnu (o pohybe ruky) ahom narovna smerom nrtovit, nrtkovit p. nznakov dopredu al. hore vystrie: naiahol, vystrel ruky nauchn p. napchnu k ohu natiahnu napriami (aj o inch astiach nauchran p. nadchnut tela): natiahol si nohy; napriamil chrbt napn nuv p. hospitcia napi (zosilni ah): napol, napl krk nava p. pova 1 naierno 1. p. ierno I 2. p. nedovolene nad 1. (km. m) pri pohybe, smerovan niekam vyjadrunaim p. treba je miesto al. polohu, ktor je vyie od niekoho al. nieoho (op. pod) ponad (koho, o; op. popod): lietadlo preninie pomcky na prcu al. in innos nradie letelo nad mestom, ponad mesto nstroje: stolrske, zhradncke ninie, nradie, nstroje riad: dra si riad v poriadku * hovor, intru2. (m) vyjadruje prinu na (om): smiali sa nad menty: murrske intrumenty hovor sprava: tak jeho vhovorkami, na jeho vhovorkch vtaka je uiton sprava servis (ninie na podva3. p. vye 2, 3, navye 3 nie jedl a npojov): kvov servis slang, sersm nadbi p. natrafi I. narazi 2 subi.: vercajg vercajk verkcajg verkcajk nadbi sa p. vyskytn sa naisto l.p. isto 1 2. p. celkom I, plne 3. p. vbec 1 nadcia p. fond 1 natan 1. p. natudovan 2. p. vzdelan nadja p doji namra p. napsa 1 n a d j a sa p. pi 1 namudn p. napchnu nadle j l.p. alej 2 2. p. viac 3 nadleko p. aleko1 nao 1 . vyjadruje otzku zameran na cie. el expr. nadanie vlastnosti potrebn na nejak innos vloha uaoe: Nao, naoe si berie so sebou toko vec? poei. na (Botto, Smrek) hovor, expr.: na kho/kieho erta (oby. mn. .) talent: hudobn nadanie, vlohy; talent na kho/kieho ancikrista na kho/kieho svtho na rei schopnos: rozvja svoje schopnosti dispona kho/kieho frasa na kho/kieho elementa na zcia (oby. mn. .): dispozcie na funkciu duch: ma kho/kieho beaha bsnickho ducha zastar. pochop kni?. mza: hudob2. p. preo n mza naokoldovo p. hnedo nadan majci prirodzen vlohy na nejak innos naoe 1. p. nao 1 2. p. preo talentovan: je to nadan, talentovan bsnik, matenarie 1. odobra, vzia ist mnostvo (oby. tekutiny) . matik ikovn schopn (v istom odbore udskej innosti): chlapec je ikovn v porte; by mimoriadne z nieoho nabra naerpa: narel, nabral, naerschopnm pedaggom genilny (mimoriadne, vnipal voy zo studne; narel z fazule * rpn (narie mone nadan): genilne diea roden: roden trocha tekutiny): r pne dlaou vody ponaiera obchodnk zastar.: obdaren obdarovan (Vajansk) ponabera (postupne narie): ponaierala, ponaberanadpi p. natrafi 1, narazi 2 la aj pre vetkch nadari sa p. vyskytn sa 2. hlboko siahnu s cieom nabra zarie: zarel, narel rukou do studniky; zarel do vreca so zrnom n a d a r m o 1. bez hmotnho al. inho prospechu ako narpka p. nalia vsledku istho silia, innosti a pod.; bez itku darmo zby tone mrne: nadarmo, darmo sa ponhnrt 1. strun rozvrhnutie postupu, strun podanie: al, vlak mu aj tak uiel; zbytone, mrne mu dohovnrt prednky kostra: mylienkov kostra deja rali. ani tak neposlchol daromn podaromne prehad (krtke zhrnutie umoujce ahk orienthovor, podaromky zried. nadaromne: daromn, podaciu): prehad dejn literatry sumr (krtky nrt) romne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si koncept (prv psomn spracovanie): hrub koncept budeme podrky v cudzom meste dra hovor, nadalnku osnova (mylienkov rozvrhnutie): osnova romnicu expr.: podaromnici nemilobohu: nadarhry obrys (hlavn rty nieoho): poda pln v obrymo, nadaromnicu strca as podrobnm vysvetovasoch nm; podaromnici, nemilobohu ma peniaze na reby 2. p. nrtok bezelne neelne neuitone jalovo: dnen narta p. nartn 1. 2 de sme nepreili bezelne, neelne, neuitone nrtnk p. skicr bezvsledne nespene bezspene (bez dosiahnunartn 1. v zkladnch rtch nakresli naskicova tia vsledku): nadarmo, bezvsledne, nespene ho narta: maliar nartol, naskicoval, nartol obrysy hadali po celom okol portrtu hovor. expr. nahodi: nahodil kontry na pltno 2. v strunosti poveda al. napsa narta naznai: vedci nartol, nartol pln zjazdu; naznail 2. bez priny, bez dvodu d a r m o bezdvodne neodvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde

nadaronine
je otec; nie bezdvodne, neodvodnene ukazovali na u prstom nadaromne p. nadarmo I nadaromnicu p. nadarmo 1. zbytone nada p vynada nadva 1. hovori ostr, urajce slov (niekomu al. na adresu niekoho, nieoho) hromi (na niekoho, na nieo): nadval kolegovi, na kolegu; hromil na neporiadky expr papuova grobiani! priha lakovat brzga hromovat' (na niekoho, na nieo): kadmu papuuje, grobiani; prihal. brzgal mu do o jedovat slov; hromoval na nespravodlivos hovor, inifova: imfoval na vedcu hovor, expr pyskova: ni sa mu nepi, jednostaj pyskuje pejor.: brecha teka havka (na niekoho): brechali, Utekali na seba expr fka (Vajansk) hani hanobi tupi ohovra (nadva na niekoho v jeho neprtomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca expr.: pini oierova: pinil cel rodinu rha sa (komu, omu; hrubo nadva na nieo posvtn): rhal sa Bohu, nebu 2. v nespokojnosti pouva hrub vrazy hrei: nadva, hre ako pohan hromi h r o m o v a t zlorei: stle len hrom, zlore klia preklna (nadva s kliatbami): preklna nebo i zem; kaje ako koi hovor expr bohova: bohoval, a sa hory zelenali nadvka urajce pomenovanie, hrub vraz zahreenie zakliatie: mrzk nadvka; mrzk zahreenie. zakliatie kni.: bryzg bryzgot (Hviezdoslav) prezvk a (Jesensk)

280
na dobr rodu perspektva: nem vek perspektvu do budcnosti hovor, anca (ndej na spech): ma ancu sai ndeja sa p. dfa ndejepln p ndejn ndejn vzbudzujci al. prejavujci ndej, prsub do budcnosti subn mnohosuhn /ried. veasubn: v syn m talent, je to ndejn, subn muzikant; ndejn, subn zaiatok hospodrskej reformy perspektvny (ndejn do budcnosti): povauj ho za perspektvneho pracovnka kni. ndejepln: uprel na ma ndejepln pohad veriaci zried dfanliv (ktor m ndej, vieru v nieo): zauja dfanliv, veriaci postoj k nieomu nadekrtova p. nadiktova nadeli p. da 1, udeli I ndenni p drie sa 1. robi 1 ndennk pomocn robotnk pracujci za denn mzdu hovor, /astar ichnk (Timrava) zastar. tovarichr (Zbek) nadha 1. kto nadha strelcovi zver honec 2. p. prisluhova ndhera 1. neobyajn krsa velkolepost": ndhera, velkolepost prrody lesk: lesk slvnosti kni.: pompa pompznos honosnos (honosn ndhera): korunovan pompa, pompznos slva: mesto v plnej slve poet. glria (Smrek) hovor, p a r d a : to bola parda kni. preles: ensk preles (kultty) zastar. okzalost' kni. zastar veliie (Kukun) veliavie
(Hviezdoslav)

nadhe p. treba nadbehn 1. p dostihn 1 2. p dobehn 2, 3 nadbieha p. vnucova sa, lka sa nadbiehav P. zalieav nadbytonos presahovanie normlnej al. potrebnej miery prebytonos: nadbytonos, prebytonos zsob odb. redundancia nadbyton presahujci normlnu al. potrebn mieru, normlny al. potrebn poet prebyton: hromadi nadbyton, prebyton zsoby zvyn nadpoetn (o do potu): v tovrni mme nadpoetn stavy zamestnancov; nao si priiel, si tu zvyn, nadpoetn odb redundantn: tieto daje s u pri posudzovan javu redundantn nadbytok 1. p blahobyt 2. p. prebytok nadceni p. precenil' nadasov nepodliehajci zmenm v ase, zachovvajci si pvodn aktulnos, mylienkov silu, stle platn stly nemenn: bos je nadasovou, stlou, nemennou hodnotou pretrvvajci: nadasov, pretrvvajci odkaz bsnika trval ven (asovo neobmedzen): trval, ven pravdy: udsk diela s trvalou, venou platnosou odb gnmick kni. atemporlny nadlovek nadraden lovek (poda Nietzscheho) pubi.
oby. pejor s u p e r m a n b e r m e n pejor p o l o b o h (kto

si vea nama o svojej moci, schopnosti) naddvihn p. podvihn 1 ndej viera, e sa spln nieo oakvan, elan: ndej na vazstvo zastarav, fnos: je slab fnos na zchranu vhad vyhliadka: s vhady, vyhliadky

2. p. prepych 1 ndhern 1. vemi, nezvyajne, obdivuhodne krsny (op. ohyzdn, ohavn, kared) prekrsny: z vrcholu bol ndhern, prekrsny vhad; mm ndhern, prekrsny pocit skvel: skvel hotel obdivuhodn asn kni/ chvatn (nesmierne, strhujco krsny): zpad slnka bol obdivuhodn, asn; predvdzala chvatn tanec * rozkon roztomil expr. /.astar. rozmil (milo. prjemne krsny): daroval jej rozkon, roztomil prstienok oarujci oslujci oslniv podmaujci podmaniv (nesmierne, neodolatene krsny): jej pohad bol oarujci, oslujci, oslniv; oddva sa podmaujcim, podmanivm tnom hudby expr.: arovn anjelsk kni.: arokrsny prelestn (neskutone krsny) poet. lep: psal arovn, arokrsne vere; anjelsk, prelestn zjav expr.: nebesk rajsk elyzejsk (povznajco, blaene krsny): z rdia znie nebesk, rajsk meldia hovor, expr bosk: m bosk hlas expr.: rozprvkov rozprvkovokrsny (krsny ako v rozprvke) expr. bjny hovor, expr bjen: na pobre m rozprvkov, rozprvkovokrsnu vilu; ndhern, bjny zjav; rozprvkov, bjen ivot iariv (prenikavo krsny): iariv smev velkolep skvostn (nezvyajne krsny: nesci znaky bohatstva, moci): vekolep scenria; vekolep, skvostn stavba * prepychov luxusn blskav (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychov, luxusn veern toaleta pardny pompzny kni. pyn expr. hrd poet hrdokrsny: pyn, hrd bral kni. honosn zastar. okzal (nie kadodenne krsny, vyrtan na efekt): pardny ko;

281
pompzny, honosn, okzal krovsk sprievod expr. prendhern p. aj pekn I, krsny 1 2. p. vborn nadhlavnk p. zenit 1 nadhn p. nakloni I nadhodil' p naznai, pripomen 2 nadhodit' sa p. vyskytn sa nadhodnotit' p pecenit' nadhrobn p. smton nadhvezdny p. vesmrny nadchdzajci p. nov 2 nadchdza l.p. bli sa 2. p. vnucova sa nadchdza si p vnucova sa nadchn vzbudi v niekom nadenie, zpal oduevni: svojm spevom nadchla, oduevnila cel publikum rozohni* rozplit"* rozvnit'(vo vekej miere): nov idey ich rozohnili, rozvnili kni.: zapli roznieti rozplameni zried. zanieti: zaplil, z.anielil masy za nro oari oarova exaltovat' (vyvola siln kladn citov zitok): prednes ho oaril, exaltoval unies strhn ovldnu opanovat' chyti (nadenm vzia do svojej moci): krsa hr ho celkom uniesla, oponovala, strhla expr. opanta* kni. uchvti: more ho opantalo, uchvtilo svojou krsou vzrui rozrui rozochvie rozohria pohn doja (vyvola citov pohnutie): vere ju rozochveli, dojali nadchn sa dosta sa do nadenia oduevni sa zaplit sa: nadchol sa krsou rna; zaplil sa za dobr mylienku rozohni sa rozplil" sa rozvnit sa (vo velkej miere): rozplil sa, rozvnil sa za nrodn pokrok km. roznieti sa zanieti sa rozplameni sa rozhorlit' sa: pri pednese sa celkom rozplamenil kni.: vzplan vzhlknu (prudko a rchlo sa nadchn): vzplanul mylienkou boja rozohria sa (v menej miere sa nadchn): srdce sa mu rozohrialo ndejou expr rozplyn sa (necha sa ovldnu citmi): pri povan hudby sa cel rozplynul
expr. zried UVelii s a

nadnes
nti vnti natisn naoktrojova (nsilm nadiktova): nantil, naoktrojoval mu svoju vu * oby. pejor. nadekrtova (administratvne nadiktova): vedenie podniku nadekrtovalo zvenie vroby zried. v diktova nadindividulny p. nadosobn nadir myslen bod na oblohe kolmo pod pozorovateom (op. zenit, nadhlavnk) podnonk nads 1. p. nasta 2. p. ovldnu 1 nadva sa p. vynadva sa nadjazd p. prejazd nadahi p podvihn 1 nadahi sa p. oahie nadletova p. vzna sa 2 nadlho na dlh al. dlh asov sek. na dlh as. na dlh as (op. nakrtko) dlho: zamyslel sa a nadlho, dlho sa odmlal nadlomi p. ohn nadloi 1. p. nastavi I 2. p. doda I nadudsk p. vek 1, obrovsk, nadivotn nadmerne 1. p vea 2. p. vemi 3. porov nadmern nadmern presahujci normlne, elaten al. prpustn hodnoty: aty nadmernch vekost prlin prehnan: nadmern, prlin spotreba elektriny; mat nadmern, prlin, prehnan poiadavky odb.: hypertrofick nadnormatvny (presahujci hodnoty normou uren ako prpustn): nahromadi nadmern, nadnormativn zsoby materilu * privelk (prli velk) p. aj velk, neprimeran 1 nadmier p. nadmieru, nanajv 1, prli, privea nadmiera mnostvo presahujce ben mieru presila: nadmiera, presila loh, smtku nadmierny p. nemierny nadmieru viac, ako je zvyajn miera, nad zvyajn mieru vemi mimoriadne zried. nadmier: s vsledkom boli nadmieru, vemi spokojn; vedel mimoriadne zaujmavo rozprva * nanajv: film bol namieru, nanajv poun neobyajne nezvyajne nesmierne nevedne kni.: nezvykle neobvykle: k prci pristupoval neobyajne, nezvyajne zodpovedne; bol nesmierne, nevedne iliv voi druhm nadpriemerne nadnormln abnormlne: v prci bol namieru, napriemerne spen; tento stroj je nadnormln, abnormlne hlun vysoko maximlne: vysoko, maximlne inn liek proti chrpke prli privemi expr. prevemi: na takito funkciu je namieru, prli mla; privemi, prevemi sa ho boja nemierne: namieru, nemierne pije pri kadej prleitosti vea privea expr. prevea: m vea, privea, prevea monost, ako sa vyhn povinnostiam * hovor, expr nerekom: fantzie m nadmieru, nerekom expr. vye prva: starost m vye prva nr. pevelice nespis. nazbyt nadmieta p. namieta n a d m s a p. nadu sa 1 nadna sa p. lieta I nadnka p. zvelienie nadnes na dnen de na dneok: o ste sa mali nanes, na neok naui? dnes hovor dneska (v dne-

nadchnutec p. nadenec nadchnutie, nadchnutos p. nadenie nadchnut p naden 1, 2 nadchod p. priechod nadchodi 1. p bli sa 2. p. vnucova sa ndchov chor na ndchu: asto trpiaci ndchou; svediaci o tom prechladnut: huhal ndchovm, prechladnutm hlasom hovor, ndchav nachladnut nachladen: asto bva nchav, nachlanut, nachladen zahlienen usmrkan trocha hrub. al expr.: sopav usoplen zasoplen (majci nosn hlieny ako prznak ndchy): v zime bvaj eti sopav, usoplen, usmrkan; ma stle zahlienen, zasoplen nos p. aj nosov ndielka p. dar nadie 1. p. natlai 1 2. p. obliec 1 nadiktova mocensky predloi ako prkaz nariadi prikza: koloniztori nadiktovali krajine nov zkony predpsa (psomne): predpsa nov pravidl na-

nadnesen
n de): nadnes, dnes, dneska je to vetko * nesprav.: pre dneok pre dnes nadnesen p. zvelien, patetick nadnies p. podvihn 1 nadnormln p nadmieru, velmi nadnorminy v ako normlny, priemern, ben (<p. podnormlny) nadnormlov (v ako je norml): nadnorminy. nadnormlov stav vody (v riekach) n a d p r i e m e r n (v ako je priemer): nadpriemerne' teploty na toto ron obdobie nenormlny abnormlny (prekroenm normy poruujci normlny, prpustn stav): nenormlna, abnormlna spotreba energie nadnormatvny p. nadmern nadohari p zska I nadobarisi p. nadobudn nadoblan p. neskuton I nadobno p. treba ndobn p. pekn I nadobro p. celkom 1 nadobudn sta sa majiteom, nositeom nieoho zska: nadobudol, zskal vzdelanie dosta (nadobudn ako vsledok nieoho): dostal vyznamenanie zaobstara si obstara si zaopatri si zadovi si (po predchdzajcom sil): obstarala si ltku na aty;
zadovil si diplom hovor, z o h n a hovor. expr. s p l a i :

282
nadpoetn presahujci normlny al. elaten poet: odui nadpoetn hodiny preby ton nadbyton (presahujci elaten poet): nadbyton, prebyton stav pracovnkov zvyn (ktor zvyuje): ty si tu u zvyn nadpolovin p prevan nadpozemsk p. nadprirodzen, neskuton 1. nesmierny nadpracova p. odpracova nadprias p. nadviaza 1 nadpriemerne p. mimoriadne 2, nadmieru, osobitne 3, vemi nadpriemern p. vek 1, nadnorminy, mimoriadny 1, vnimon nadprirodzen ktor sa vymyk rozumovmu a zmyslovmu poznaniu (op. skuton, normlny): viera v nadprirodzen sily nerelny nadskuton fantastick idelny (existujci iba vo fantzii, v predstavch): v hre vystupovali nadprirodzen, fantastick bytosti; idelny, nerelny, nadskuton svet nadpozemsk
kni. n a d z e m s k /astar. n e z e m s k (nepochdzajci

z tohto sveta; op. pozemsk, svetsk): nadpozemsk, nadzemsk pokoj; nezemsk krsa * nadzmyslov kni.: transcendentlny transcendentn (zmyslami neuchopiteln): nadzmyslov sksenos; transcendentlna, transcendentn sfra kni.: okultistick okultn (zakladajci sa na mgii): okultistick, okultn javy zzran arovn (spojen so zzrakom, arami): jeibabin prtik mal zzran, arovn moc; kona nadprirodzen, zzran skutky tajomn (spojen s tajomstvom): nadprirodzen, tajomn mocnosti p. aj neskuton, neobyajn n a d p r o d u k c i a vroba presahujca bezprostredne potrebn vrobu al. dopyt nadvroba nadprodukt produkt nadvroby nadvrobok adr p. hru nadraden 1. zaujmajci v porad, v systme vyie, dleitejie miesto (op. podraden): ma nadraden postavenie vy nadriaden vyie postaven kni. superirny (z hadiska pracovnho, prvneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyieho, nadriadenho, vyie postavenho pracovnho orgnu veobecnej ir stren (majci v rozsah a men obsah): veobecnej, ir, stren pojem (v logike) zkladn hlavn dominantn (z hadiska dleitosti, zvislosti): zkladn, hlavn vetn len (op. vedaj): otec m dominantn postavenie v naej rodine p. aj privilegovan 2. p. poven n a d r n o m , ps. i nad rnom pred zaiatkom da, skoro rno na svite na svitan hovor, predodom: vrti sa a nadrnom, na svite; na svitan, predodom odiiel z domu nadrapi . p. natiahnu 2 2. p. roztrhn nadrapova p namha 2 nadrapova sa p. chvli sa, rozhadzova sa nadra sa p. opi sa nadratvi sa p. opi sa nadrat p. opit 1 ndraie p. stanica nadda p. natriasa 2

zohnal, splail nov kabt * vzia zobra prs djs (nadobudn bez osobitnho silia): Kde si vzal toko peaz?; ahko priiel k titulu dosiahnu domc sa (nadobudn s nmahou): dosiahol dobr vsledky; domohol sa uznania nahromadi nabra (nadobudn velk mnostvo): nahromadil si cel majetok expr: nahonobi nazhonobi hovor, zhonobi: nahonobil, zhonobil vea peaz zdedi (nadobudn dedistvom) nr. nadobarisi nadojisa p. napi sa 1 nadol p. dolu 1 nadona p. nahromadi ndor chorobn tvar vzniknut nadmernm rastom tkaniva novotvar: zhubn ndor, novotvar odb t u m o r lek.: karcinom sarkm (zhubn rakovinov ndor) lek. mym (nezhubn ndor) ndorov svisiaci s utvranm sa novotvarov nsledkom chorobnho bujnenia tkaniva odb. tumorov: ndorov, tumorov nlez * rakovinov zhubn (pri zdraviu kodlivch novotvaroch): rakovinov, zhubn ochorenie nadosobn ir, vy ako osobn nadindividulny: sledova nadosobn, nadindividulne zujmy veobecn spoloensk (tkajci sa vetkch, spolonosti): ma zmysel pre veobecn, spoloensk dobro nadosta p. dos 1, 2 nadova p. nahromadi nadovetko 1. v najvyej miere; nad vetko ostatn vemi: nadovetko, vemi sa boj svojho otca najvmi najviac najviacej: najvmi, najviac, najviacej m rada svoje vna 2. p. najm nadpis p. nzov nadpsa p. napsa 1

283
nadda sa p. ukazova sa 3 nadrealista p. surrealista nadrealizmus p. surrealizmus nadrhn sa p narobi sa nadriaden 1 p nadraden 1 nadriaden 2 funkne vyie postaven pracovnk riadiaci inch pracovnkov (op. podriaden) vedci: poslchal prkazy nadriadenho, vedceho predstaven: repektova predstavenho vrchnos (nadriaden osobnosti): nariadenie vrchnosti hovor. expr. star hovor, f expr. fko slang, erif nadriec p. naznai nadrie sa l.p. narobi sa 2. p. naui sa 1 nadrilova (sa) p. naui sa 1 nada l.p. myka 2.p. dobiedza adro p prsnk nadrobit' p. polma 1 nadrobno, n a d r o b n u k o , nadrobnulinko, nadrobnunko, nadrobnuko, nadrobuko, nadrobulinko, nadrobunko, nadrobuko p. drobno nadrasa p. opi sa nadrvisa p naui sa 1 ndr 1. vek ndoba, priestor na uschovvanie tekutn al. plynov: benznov nr * zbera: zbera odpadovch vd bazn (mal vodn ndr): termlny bazn vaa (via pozdna ndr): chrmovacia vaa cisterna (zatvoren ndr na kvapaliny): cisterna s naftou tank (ndr na kvapaliny): tank na mlieko * vodojem (ndr na vodu): vorensk vodojem plynojem (velk ndr na plyn) zsobnk rezervor rezervr (ndr na kvapaliny al. plyny): zsobnkpropn-buttui, rezervor oleja umpa (ndr na vkaly a tekut odpad): betnov umpa 2. prirodzen al. umelo utvoren priestor na zachytvanie al. uschovvanie vody: vodn ndr * priehrada (umel vodn ndr utvoren prehradenm vodnho toku): kpa sa v priehrade jazero (umel vodn ndr): Povalsk jazero rybnk (umel vodn ndr na chov rb) nadran p. vzruen 1 nadra prejavova shlas s niekm, s niem nadriava nadrovat': f spore nadral, nadroval priateovi dra sympatizova ma sympatie: dral, sympatizoval s uiteom; mal sympatie k uiteovi ii prial by naklonen (aj o okolnostiach): poasie im iilo, prialo by na strane dra stranu kni. stranit (ak je viac odlinch postojov): bol na strane prva; stranil pravde podporova napomha (koho, o) pomha (komu. omu: prejavova oby. morlnu pomoc): podporoval priatea v neast; napomhal dobr vec; pomhal blzkym hovor, drukova fraz. dra palce (ela spech): drukoval domcim hrom by fanikom hovor, fanikova subt. fandi: je fanikom Slovana nadsaden p. zvelien nadsadit' p. zvelii, prehna 2 nadsdzka p. zvelienie nadskuton 1. p. nadprirodzen 2. p. nadivotn nadstavi 1. p. nastavi 1 2. p. nastrojit'I nadstrancky prekraujci hadisko stranckej prslu-

naden
nosti, stojaci nad politickmi stranami al. mimo nich (op. strancky) nestrancky bezpartajn: nadstrancky, nestrancky uhol pohadu; nadstrancky, bezpartajn zstupca nezvisl (nezastupujci ist stranu a jej ciele): zaujal (politicky) nezvisl postoj; (politicky) nezvisl kandidti na predsedu nadstri p. nastavi 1 nadenec lovek naden, nadchnut za nieo nadchnutec: portov nadenec, nadchnutec zaplenec oduevnenec kni. zanietenec (Figuli) horlivec: nrodn horlivec zastarv. horlite kni. entuziast zastar. zasvtenec: zasvtenec vedy (Kukun) fanatik (nruiv, oby. neznanliv nadenec): nboensk fanatik idealista fanik expr. skaln (nruiv nadenec istho klubu, portu a pod.): futbalov fanik expr. z r i v e c

nadenie sstreden zujem vyvolan vntornm stotonenm sa s nejakou mylienkou nadenos: prbeh nm vyrozprval s nadenm, s nadenosou zaujatie eln oduevnenie oduevnenos: robi nieo s vekm zaujatm, elnom, oduevnenm * nadchnutie nadchnutos: nadchnutie, nachnutos ducha horlivos: jeho horlivos v prci bola znma zpal zaplenie zaplenos: umeleck zpal, umeleck zaplenie entuziazmus: tvoriv entuziazmus idealizmus: mlad s naplnen idealizmom vehemencia: obhajoval nieo s neakanou vehemenciou verva: pusti sa s vervou do prce vytrenie extza (mimoriadne nadenie): stav vytrenia, nboensk extza exaltcia (vek nadenie) fanatizmus (nruiv, oby. netolerantn nadenie): portov fanatizmus * expr. uvelienie: je vo vekom u velien (Tatarka) kni: zanietenie zanietenos: besedova so zanietenm, so zanietenosou expr. miazga: ctil, ako sa doho vlieva nov miazga kni.: vzlet vznet (tvoriv nadenie): bsnick vzlet, vznty mladosti (Kukun)
kni. v a r

nadenos p. nadenie naden 1. naplnen silnm kladnm pocitom (obdivu, shlasu a pod.) vyvolanm oby. zmyslovm zitkom; svediaci o silnom kladnom pocite nadchnut pln nadenia: som naden, nadchnut vaimi spechmi; som pln nadenia z milho prijatia; nespal z nej pohad pln nadenia oaren oarovan kni. oslnen (ktorho nadenie je spojen s bezhraninm obdivom: op. sklaman): je oaren, oarovan, oslnen tatranskou prrodou; oaren dua uchvten unesen uvelien zastar. uveleben (vo vekej miere ovldnut nadenm): hadel na obraz cel uchvten, unesen; by unesen, uvelien, uveleben krsou ien kni.: exaltovan extatick (prepiato naden): exaltovan sprvanie hereky vzletn kni. vznosn: vzletn, vznosn slov brliv prudk kni. frenetick expr.: jasav jasotn (prezrdzajci intenzvne nadenie): odmenili herca nadenm, brlivm, frenetickm potleskom; naden, prudk ovcie 2. naplnen hlbokm zaujatm, svediaci o hlbokom zaujat nadchnut pln nadenia oduevnen: bol nadenm, oduevnenm zstancom reformy; som

nadkrtn
nadchnut, pln nadenia zo sprvnu vec; bojoval s oduevnenm zpalom zaplen rozohnen horliv rozhorlen kni. zanieten pren.: ohniv plamenn (plne, vo vekej miere ovldnut nadenm): je znmy ako zaplen, zanieten diskutr; ostal nadenm, horlivm fanikom Interu; predniesol zaplen, zanieten, ohniv prejav zpalist entuziastick fanatick (ktor sa prudko al. vemi nadchne): naden, zpalist, fanatick obranca nroda; zpalist, entuziastick re v parlamente nadkrtn, nadtrkn p. naznai nadtrhn p. roztrhn nadudran, nadudren p. nahnevan nadcha p. nadu 1 nadcha sa p. napi sa 1 nadurden p nahnevan nadurdi p. nahneva nadurdi sa p. nahneva sa naduren p. nahnevan naduri sa 1. p. nahneva sa 2. p. nadu sa 1 nadusi p. natlai 1 nadu 1. kanm, dutm zvi objem; urobi vypuklm vydu odu: nadul lca; vydula, odula pery vzdu rozdu rozfka (o vetre): vietor rozdul. vzdul plachty nafka nafknu nadcha (fkanm zvi objem): nafkal baln; nadchal mech ponadva povydva (postupne, viac vec) vypuit' vystri* vypn: vypuit' brucho; vypn hru 2. spsobi plynatos riev nafknu zdu: fazua ho nadula, zdula nadu sa 1. sta sa vypuklm vydu sa vzdu sa: zclony, plachty sa vzduli nafknu sa nafka sa odu sa (zvi objem): lca sa mu naduli; brucho sa mu nafklo, odulo expr.: napui sa zdu sa kni.: zdm sa nadnu sa: napuil sa a zaal reni; zdmut, nadmut hru /ried.: naduri sa rozdu sa rozdmsa: rieky sa rozduli, rozdmuli ponadva sa povydva sa (postupne, viac vec) 2. p. nahneva sa 3. p. spynie nadutec p povenec naduto 1. p. pyne 1, povene 2. porov. nahnevan nadutos p. pcha I. povenectvo nadut 1. p namyslen, pyn 1 2. p. nahnevan nadva sa p pi sa 1. rozhadzova sa nadui p. vyui nadvzova p. pokraova 1. radi2 nadviaza 1. predi pepletenm koncov oby. nit nadprias: nadviazala ni; nadpriadol jeden povraz na druh zried. naprias: napriadla motz ' ponadvzova (postupne) 2. p. zaa 2 nadvihn p. podvihn 1 nadvlda mocensk prevaha, politick a hospodrske ovldanie, rozhodujci vplyv panstvo: vyslobodi sa spod cudzej nadvldy, spod cudzieho panstva hegemnia: hegemnia hlavnho mesta vlda: vlda hstky mocnch kni. supremcia: boja sa o svoju supremciu nadvroba p. nadprodukcia nadvrobok p. nadprodukt

284
ndych 1. p. nznak 2. p. odtie I nadchan p. ahk 1, nadchnut nadcha sa porov. vdychova nadchnut ahkosou, jemnosou pripomnajci vzduch al. nieo naplnen vzduchom nadchan: aty s nadchnutmi, nadchanmi rukvmi vzdun: nadchnut, vzdun suka; vlasy vyesan do vzdunho esu ahk jemn (op. ak): nadchnut, ahk, jemn zclony * expr.: nauchoren nauoren nauchran (trasenm prevzdunen): poste s nauchorenmi. nauorenmi perinami; nauchran perie nadzemsk 1. p. vesmrny 2. p. neskuton 1. nadprirodzen: nesmierny nadzmyslov p nadprirodzen nadzvukov svojou frekvenciou vydvajci zvuk, ktor presahuje hranicu poutenosti odb. ultrazvukov: nadzvukov, ultrazvukov prstroj nadga p. natlai 1 nadga sa p. najes sa, prejes sa 1 nadgva sa p. jes 1 nadivotn v ako v skutonosti, v ivote (op. ivotn) nadskuton (op. skuton, relny): socha v nadivotnej. nadskutonej vekosti nadudsk obrovsk ohromn (presahujci udsk miery): busta bsnika v nadudskch, obrovskch, ohromnch rozmeroch p. aj neskuton nafacka p. zbi 3 nafarbi p. namaova 2 nafialovo, nafialkasto p. fialovo nafigu 1. p. zl 2, nepodaren, neschopn 2. p. zle 5 nafilmova p. nakrti 2 nafintn p. vyobliekan nafaku p. hned 1 nafliaska p. zbi 3 naftovod p. potrubie nafuan p. nahnevan n a f k a n 1. p. pyne 1 2. porov. nahnevan nafkanec p. povenec, namyslenec nafkanos p. pcha 1. povenectvo nafkan 1. p. namyslen, pyn I 2. p. nahnevan nafka p. nadu 1 nafka sa, nafknu sa p nahneva sa nafknut p. zdut I nafukova sa 1. p. pi sa 1, rozhadzova sa 2. nadu sa 1 nafutrova p. nakmi nafutrova sa p. najes sa nagatanovo p. hnedo nagazdova p naspori naglga sa p. napi sa 1 nagniavi p. natlai I nagrobiani p. vynada naguato p. guato nahaba p naspori

porov.

nah hovor, nah lovek expr hol nudista (vyznva nahoty) adamita (len nboenskej sekty nahov) nahstvo p. nudizmus nahdza p. nahromadi

285
nahaka p. chytaka. zhon naha 1. behom chcie dostihn chyta prenasledova: nahali, prenasledovali zloincov stha trocha expr. lapa: sthali, lapali zlodejov tva (vo vekej miere): tvali ud ako zver honi (iba o zveri): poovnci honili zajace 2. nti do rchleho pohybu, do zvenej innosti poha pobda: nahal vetkch do prce nhlit sri: nhlil, sril ns do rchlejieho tempa expr.: hna duri hucka durka: netreba ho hna. duri do roboty preha hovor.: ikanova sekrova (s prejavmi nespokojnosti): zbytone prehal, ikanoval svojich podriadench hovor. expr. execrova: stle e.xecruje svoje deti 3. p. hna sa 2 4. porov. vyvola naha sa 1. p. beha 2. p. hna sa 2 nahat p. nah 1, hol 1 nhad p nzor nahada p. njs 3 nahladko p hladko I nhadn p. nzorn nahladuko, nahladulinko, nahladunko, nahladuko p. hladko I nahlas p hlasno nhlavok p. ohlvka nahlboko p hlboko 1 nhle v krtkom ase a oby. nertajc s tm nhlo rchlo: vetko sa zbehlo tak nhle, rchlo zrazu odrazu naraz razom: zrazu, odrazu vyskoil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal prudko hovor, mahom: poasie sa prudko, mahom zmenilo znezrady nenazdajky znenazdania znenazdajky: znezrady. nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto neakane neoakvane nepredvdane: neakane, neoakvane zaboil doprava lek. aktne: jej zdravotn stav sa aktne zhoril * zastar. vraz (Botto. Lenko) fraz.: obratom ruky ani sa nenazd porov. aj nhly 1 nahliadnu l.p. nazrie 1 2. p. pochopi 1 nhlit p. sri 1 nhlit (sa) 1. kona rchlo ponha sa: nhlil sa s robotou; nhlil, ponhal sa s odpoveou expr.: sri hnt sa naha sa: mu sri so enbou, enie sa do enenia doha (pri zamekan prc): dohali uivo hovor, turmova expr.: pretrhva sa pretha sa hovor. expr. tva sa (pri dokonovan prc): turmovali na stavbe; tval sa s dokonenm diplomovej prce 2. nhlivo s ponha sa: nhlil (sa) do koly; ponhal sa na pomoc priateovi expr.: utrovat' (sa) utaova: rchlo utroval, futaoval domov bea uteka (nhli sa behom): beal do prce expr. letie uha hna sa trieli upaova pli hovor. expr. fra: hnal sa, trielil, fral na schdzku 3. vyadova srne vybavenie (o veciach) sri by srny: tto vec nhli, sri, je srna ponhal (sa): m as, to (sa) neponha nhlivo ponhajc sa, s nhlenm chytro rchlo: nhlivo, chytro sa vrtila po ke; rchlo sa obrtila

nahnedo
dozadu v nhlosti v nhlivosti chvtkom: v nhlosti, v nhlivosti, chvtkom si zbalil veci chvatn chvtavo chvatom: chvatn, chvtavo odpratala vetko zo stola; nhlivo, chvatom si potiahol z cigarety s chvatom v chvate s velkm chvatom: s chvatom, v chvate si natiahol topnky a odiiel narchlo nachytro napochytro napochytre: nhlivo, narchlo sa rozlila s rodimi; nachytro, napochytro vyrozprval, o sa mu stalo
porov. aj r c h l o

nhlivos p. zhon nhliv l.p. rchly 2.p. nhly 1, neuven nhlo 1. p. nhle 2. p. naponhlo 1 nahlodan p. pokoden 2 nahloda p. narui nahlta sa p. najes sa nahluchast p. nahluchl nahluchl ktor trp poruchami sluchu, ktor m oslaben sluch p r i h l u c h l menej ast nahluchast:

nahluchl, prihluchl, nahluchast starec slabo poujci: po raze zostal slabo poujci polohluch nedoujn zastarv. nedoslchav nahlucho p. naprzdno nahlply p. nasprostast nhly 1. ktor sa uskutouje bez predchdzajcej prpravy. bez oakvania a pritom vemi rchlo (op. pomal) prudk (op. pozvon): nastala nhla, prudk zmena poasia neoakvan neakan nepredvdan (op. oakvan, akan, predvdan): nhla, neoakvan smr; zaskoila ich neakan, nepredvdan sprva rchly nhliv chvatn (uskutonen narchlo, v zhone): rchly, nhliv, chvatn odchod host urchlen (uskutonen bezodkladne): nhla, urchlen vmena vedenia nepripraven neplnovan: nhly, nepripraven, neplnovan prchod rodiov prekvapujci kni. prekvapiv (vyvolvajci prekvapenie, as; op. ben, zvyajn): prekvapujce, prekvapiv zhorenie zdravotnho stavu pacienta rapdny (vemi zreten a rchly): rapdny pokles vroby revolun (s nhlymi zvratmi; op. postupn, evolun): vo vvine nastal revolun zlom bleskov (rchly a neoakvan ako blesk): nhly, bleskov tok momentlny okamit (uskutonen v okamihu, naraz, bez dlhej prpravy, uvaovania a pod.): konal na okamit, momentlny popud; v jeho sprvan nastala nhla, okamit premena unhlen (dopredu nepremyslen): oskoro outoval vtedajie nhle, unhlen rozhodnutie 2. p. rchly nahmata hmatom njs (rukou) vyhmata: nahmatal, vyhmatal si pulz expr.: nahmatka namaca namtrat' pohabka: nahmatkal, namacal zpalky na polike; namtral, pohabkal potme klobk hovor. expr. namaka nahmatka p. nahmata nahnat' l.p. prihna, vohna 1 2. porov. naha 2 nahnedasto, nahnedkasto p. hnedo nahnedast p. hned nahnedo, nahneduko, nahnedulinko. nahnedunko p. hnedo

nahnevan
nahnevan pociujci hnev; svediaci o pocite hnevu nazlosten namrzen: nahnevan, nazlosten uite; skrkol nazlostenm, namrzenm hlasom rozhnevan rozlen pohnevan: a sa triasol, tak bol rozhnevan, rozlen; nahnevan, pohnevan oi expr.: najedovan rozjedovan nasrden rozsrden nasren rozsren namosren /ried naosen: vedci je dnes na ns najedovan, nasrden, nasren; namosren, naosen tvr hovor, expr.: napapren rozpapren napajeden rozpajeden: napapren, napajeden, rozpajeden preavaka nazren hovor.: rozerten rozzren hovor, expr.: naplen doplen natvan expr. dorat hrub. nasran (vemi nahnevan): nedrdi nazrenho, rozzrenho bka; som naplen, natvan na tvoje sprvanie rozhoren pobren kni/.. rozhorlen (pociujci hnev spsoben oby. istou krivdou): sanosti rozhorenho, pobrenho zkaznka; rozhoren, rozhorlen protest kni/.. rozten podrden rozdrdn popuden (hnevlivo reagujci na neprjemn podnet): som rozdrdn, popuden ich nezodpovednosou; podrden opoved zlostn hnevliv mrzut rozmrzen zamosren (dlh as pociujci a prejavujci hnev): od vera je otec zlostn, hnevliv; premeral si ma mrzutm, zamosrenm pohadom zastar. hnevn zriv expr. jedovat pren.: zjeen najeen (dlh as pociujci nepretn, velk hnev; svediaci o tom): zviera je u zriv, najeen od ustavinho drdenia; trsil jedovat rei expr.: nafkan nafuan ofuan (prejavujci hnev, urazenos navonok, oby. vrazom tvre): o si dnes tak nafkan, nafuan, ofuan? expr zduren nadurden nadudran nadudren naduren (prejavujci hnev, urazenos navonok, oby. hundranm al. vrazom tvre): nadurden gazind; od rna choil nauran, nadudren, naduren expr.: nadut /.dut odut (prejavujci hnev, urazenos navonok, oby. odmietavm sprvanm al. vrazom tvre): po hdke zostala ena nadut, zdut, out; ohrnula naut pery expr.: nakokoen rozkohten rozkaten (s ochotou pobi sa): stli proti sebe poriadne nakokoen, rozkohten nr. expr nahadren nabzdren nahneva vyvola hnev rozhneva nazlosti rozzlosti: svojm sprvanm nahneval, rozhneval svojich rodiov; nazlostil, rozzlostil uitea namrzie domrzie* rozmrzie* podrdi* pohneva* pobri (nahneva v malej miere): nespech ho namrzel, rozmrzel, podrdil; pohneval lio jej nezujem rozli rozdrdit' (vyvola prudk citov podrdenie) expr.: najedova dojedova rozjedova nasrdil rozsrdi nnsri rozsri napajedi rozpajedi napapri rozpapri napli nabadri nadurdi dohneva dozlosti dora doplit' dopajedi: napapr I10 kad malikos expr.: nazri rozzri (privies do zrivosti): nazril ho tak postoj expr rozerti* rozdivoi* hovor.expr.: rozkati rozkatova (nahneva vo vekej miere): rozzril ho o nepretnosti expr doja: Ty si ma ale dojal!
hovor expr.: n a t v a r o z h d z a expr.: r o z o t v a r o z -

286
bami): rozhuckal susedov proti sebe /ned. rozbabra kni. rozti kraj. nakllStri (Hviezdoslav) nr. expr.
r o z p l i (Kaliniak) ni. hovor.: n a o n d i a n a o n d i e vulg n a s r a

nahneva sa podahn hnevu rozhneva sa nazlosti sa rozzlosti sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti namrzie sa rozmrzie sa (v malej miere): namrzel sa na enu pre zl veeru rozli sa rozdrdit' sa (podahn rozleniu) expr.: najedova sa rozjedova sa nasrdi sa rozsrdi sa nasri sa rozsri sa napajedi sa rozpajedi sa naerti sa rozerti sa napapri sa rozpapri sa n a d u r i s a nadurdi sa r o z d u r d i s a rozpnit' sa natva sa napli sa namosri sa nabrsi sa nabadri sa nauchori sa nauori sa najei sa rozjei sa zjei sa: ahko sa napajed: rozpapril sa pre hlpos expr.: nazri sa rozzri sa rozkohti sa rozkokoi sa rozkati sa rozkatova sa expr zried. rozapri sa kni. rozhorlit' sa (nahneva sa vo velkej miere) nr. expr.: rozp c h l i sa r o z p l i sa nr. r o z k v s a sa expr. zried.

zajes sa (J. Kr) kni. rozti sa expr. zried.: rozozli sa n a b r i s a nr. expr. narroisa ni. hovor, naondia sa naondie sa vulg. nasra sa expr.: rozotva sa rozsvri sa rozvadit' sa rozpra sa (nahneva sa jeden na druhho): cel nrod sa rozotval expr.: nafka sa nafknu sa nadu sa odu sa zdu sa (zrove sa urazi): odul sa ako moriak; nadul sa pre urku nahnisa p. zapli sa 2, /.hnisa nahnit ktor iastone, oby. na menom ksku zaal hni: nahnit ovocie pren.: naat, chyten: pomaran bol u naat, chyten nahn p. nakloni I, skloni
nahnuto l . p ikmo, porov. aj n a k l o n e n 1 2. porov. kri-

tick nahnut 1. p. naklonen 1 2. p. kritick2 nahoden p. vyobliekan nhodilo, nhodil p nhodne nhodil p. nhodn I nahodi p hodi nhodne bez akchkovek prinnch svislost, bez oakvania, bez zmeru (op. myselne, zmerne) nhodou zastar.: nhodilo nhodil: toto miesto si vybrali nhodne, nhodou neakane neoakvane nepredvdane: vo vlaku sa stretli neakane, neoakvane; vetko sa to stalo nepredvdane nemyselne nezmerne omylom: e puky vystrelil nemyselne, nezmerne, omylom neplnovane neplnovite (bez predchdzajceho plnu): na konferenciu sa dostal neplnovane; pri prci postupuje nhodne, neplnovite odb. akcidentlne
porov. aj n h o d n 1

hucka rozvadit (vyvola hnev medzi viacermi oso-

nhodn 1. ktor sa uskutouje bez predchdzajcich prprav, ktor nevyplva z nijakch vopred viditench prin, predpokladov a pod. neoakvan nepredvdan: dozvedela som sa o tom nhodnou, neoakvanou, neprevanou zhodou okolnost neakan neplnovan: neakan, neplnovan stretnutie n e p r e d p o k l a d a n : na zklae pokusov dospel

287
k nhodnmu, nepredpokladanmu vsledku mimovon nemyseln nechcen: mimovon vvin udalost; nechcen, nemyseln in nevypotaten nepredvdaten nevyspytaten (ktor sa ned vopred uri, naplnova): nevypotaten, nepredvdaten spech; nhodn, nevyspytaten reakcia
zastar. n h o d i l

nahromadi
nhrada konatn, zubov a pod.) kni. surogt (nhrada nieoho hodnotnejieho): medov surogt odb. al. kni. substitcia (nhrada nieoho niem inm): substitcia hlsok 3. p. zstupca 1 n a h r a d i 1. da nhradu vynahradi: straten as sa ned nahradi, vynahradi kompenzova r e k o m penzova vyvi (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvil odvahou; vetky vdavky mu rekompenzovali o d k o d n i (nahradi spsoben kodu): odkodnili ho za straty peniazmi 2. da nieo za nieo in. ustanovi niekoho za niekoho inho: nahradil zl siastku dosadi: dosadi premenn do rovnice zastpi hovor, zaskoi: zastpil, zaskoil kolegu v prci zastarav, zasta* kni. suplova: zastala matku v domcnosti; kola neme suplova rodinu odb. al. kni. substituovat': kyselinu treba substituoval roztokom * vystrieda vymeni zameni (nahradi vmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek n a h r a d i t e l n ktor sa d, me nahradi (op. nenahraditen) zastupiteln: nahraditeln, zastupiteln pracovnk vymeniten zameniten: to je ahko vymeniten, zameniten siastka n h r a d k a p. nhrada 2 n h r a d n k p. zstupca 1 n h r a d n ktor je uren ako nhrada na zastpenie, vymenenie, vystriedanie nieoho oby. nefungujceho rezervn: v prpade straty mm ete nhradn, rezervn k alternatvny zastar. zstupn (predstavujci in monos ako rovnocenn nhradu): ak prv pokus zlyh, mme tu ete nhradn, alternatvne rieenie; alternatvne, zstupn hereck obsadenie kni al. odb. substitun: nhradn, substitun palivo; substitun dedi zlon (pouiten ako nhrada v prpade zlyhania): nhradn, zlon hr mustva zsobn n a h r a p. nakrti 3 n a h r v k a p. prihrvka n a h r b e n p. zhrben, naklonen 1 nahrbit" p. ohn n a h r b i t ' s a p nahromadi sa n h r d e l n k reazovit ozdoba hrdla k o r l e (nhrdelnk z korlov): nhrdelnk sa roztrhol, roztrhli sa jej korle n a h r d l a i sa, n a h r d l o v a sa p. narobi sa n a h r d z a v o p. erveno n a h r i a p. zohria nahriebs p. nahromadi n a h r n p. nahromadi n a h r n sa 1. vo vekom mnostve prs, objavi sa expr.: navali sa nava sa: udia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa navalo n a p a d n expr. n a k y d a (sa): napadlo, nakydalo sa vea snehu expr. zosypa sa: vetko sa na u zosypalo expr. n a r t i sa p o h r n Sa (Kukun) 2. p. nahromadi sa n h r o b n k , n h r o b o k p. pomnk n a h r o m a d i vo vekom mnostve zozbiera z h r o m a di n a z h r o m a d i : nahromadil vek zsoby; zhro expr. zried.

2. p. obasn nhodou 1. p. nhodne, neoakvane 2. p. omylom naholo p. dohola 1 nhon 1. prevod hnacej sily pohon: predn nhon, pohon auta 2. p. ab 2 nahonobi p. naspori n a h o r p dohora I, hore 3 nahorkast p. hork 1 1 nahospodri p. naspori nahos p. nahota nahosti p. nakmi nahota obnaenos tela nahos: skrval svoju nahotu. nahost /ried. naoba (Hviezdoslav) nahotova, nahotovi p. pripravi I nahotov p napordzi nahovra 1. kto nahovra, navdza na nieo prv. navdza (kto niekoho navdza na trestn in) prv.
zastar. n v o d c a

2. p. sprostredkovate n a h o v r a si p dvori nahovno p. zle 5 nahovori 1. reou, presviedanm zska niekoho na nieo navravie navies: nahovoril, navravel ho na vlet; naviedol ho na ibalstvo n a v n a d i n a l k a navda (lkanm): navnadila, nalkala ho, aby odili prehovori (uvedenm dvodov): prehovoril syna, aby sa uil hovor n a k r i a t n u expr. n a b a d u r k a : nakriatol, nabadttrkal dievat na tancovaku hovor, expr zlanri: zlanaili ho do krmy 2. nanti mienku n a v r a v i e * n a r o z p r v a : nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprval mu, aby zmenil zamestnanie expr.: n a h t a nahs nahua n a h k a n a t r b i n a t k a : nahdol, natrbil jej, aby shlasila expr.: vtlc natlc nahusti (nstojivo): vtkla dieau do hlavy, e to zvldne 3. hovor, nadviaza znmos s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu subt.: nabali zbali slanc d o b il : zbali babu, ohn pipku 4. p. narozprva nahrabat' 1. p. nahromadi 2. p. naspori n h r a d a I. vyrovnanie, odinenie, zaplatenie kody, straty o d k o d n e n i e : pean nhrada, pean odkodnenie odkodn (finann nhrada za spsoben kodu): razov odkodn kompenzcia (vzjomn nhrada): kompenzcia kd h r a d a (nhrada vdavkov al. hmotnej kody): hrada cestovnch trov dity (nhrada vdavkov pri pracovnej ceste): vyplati dity hovor, zaokrvtie: ma v banke zaokrytie na vplaty r e p a r c i a (nhrada za kody, oby. vojnov, spsoben pokodenej krajine) 2. o nahrdza nieo in n h r a d k a (menej hodnotn nhrada): nhrada, nhradka kvy protza (umel

nahromadi sa
madil vetky fakty nakopi navi navei (nahromadi najedno miesto, na kopu): nakopil, naveil na dvore vea dreva schrnit' naschraova poschraova: hrabami schrnili, naschraovali such lstie, obilie * nazha pozha nahrn zhrn (nahromadi zhanm): nazhali piesok na kopu; zhrnuli odpadky nazbiera nazbera (zbieranm) nahrabat' nr. nahriebs (hrabanm): nahrabali lstia, nahriebol si zemiakov nahdza pohdza (hdzanm): nahdzali drevo do klne navrstvi (nahromadi vo vrstvch): navrstvi zem nanosi ponosi nazna * pozna * nadona (nahromadi nosenm): nanosili, naznali, poznali dosky za dom nadova podova navozi (vozenm): navozili cement k plotu hovor, nahusti (nahromadi nahusto): nahusti informcie na malej ploche nakradn pokradm expr. nazbja nakmni nakvri(nahromadi kradnutm): nakradol, nahromadil cel majetok; pokradol, nazbjal vea peaz nahromadi sa vo vom mnostve sa sstredi na jednom mieste nazhromadi sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromadili odpadky nazbiera sa nazha sa (postupne sa nahromadi): nazbierali sa pred nm sam prekky; nazhalo sa tu vea zbytonost nahrn sa v h r n s a (rchlo sa sstredi na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izby nakopi sa navi sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navilo sa pred nm vea problmov navrstvi sa (vo vrstvch): navrstven piesok expr. zried. nahrbit sa expr udrie uderi: krv mu udrela do tvre nahromi p. vynada nahrubo l.p hrubo 1-3 2. p. iastone nahryzn p. zaa 2 nhubok p. nustok nahucka p. popudi 1 nahuckva p. buri nahua p. narozprva nahuk, nahunk, nahuik, nahulink p. nah I nahka p. narozprva nahs p narozprva nahusti 1. p. nahromadi 2. p. narozprva nahusto v malch vzdialenostiach, intervaloch a pod.: do vej hustoty (op. nariedko) husto (op. riedko) dohusta: stromy okolo cesty s vysaden nahusto, husto; nahusto, dohusta vyahan sneh zhusta: vlasy m zhusta preediven nahta p narozprva nahta si p. namyslie si nahvat p pokri I nah 1. ktor' nie je pokryt atami (op. obleen, zahalen) hol: deti behali po pli nah, hol; vystavoval slnku svoje nah. hol telo vyzleen neobleen neodet: po vykpan neostvaj dlho vyzleen, neobleen, neodet nezahalen: spod krtkych sukie vytali nezahalen kolen odhalen obnaen: maliar rd maoval odhalen, obnaen ensk telo expr nahat: Nepobehuj tu nahat! zjemn.: nahuk nahunk nahuik nahulink 2. p hol 2 3. p hol 4, skuton I nach p purpur

288
nachdza sa kni. 1. jestvova na istom mieste by vyskytova sa nachodit'sa: jeho dom sa nachdza, je v druhom obvode; u ns sa nachdzaj, nachodia. vyskytuj vzcne druhy rastln * lea rozprestiera sa by poloen (o veciach): obec le v dol st (vzpriamene): na stole stoj vza dra sa (o zvieratch): pivnici sa dria myi 2. jestvova v istom stave by nachodit' sa: nachdza sa, je v kritickej situcii 3. by obsiahnut by vyskytova sa: dva v tyroch sa nachdza, vyskytuje dvakrt by prtomn jestvova: vo vode je prtomn kyslk nachladit" sa. nachladn p. prechladn nachastan p. opit 1 nachlepta sa p. napi sa I nachlpasa p. napi sa 1 nachlp p. plne nachmelen p. opit 1 nachmeli sa p. opi sa nchodisko p. nlezisko nachodit' sa p. nachdza sa 1.2 nachovan p. sty 1 nachovat' p. nakmi nachovo p. erveno nachov p. erven nachvat p. narchlo nachvlinku p. chvu, krtko 2 nachvku p. chvu, krtko 2, trocha' 3 nachvloku p. chvu, krtko 2 nachvu p. chvu, krtko 2, trocha1 3 nachlen p naklonen 1, zhrben nachli p. nakloni I, skloni nchylnos 1. p. sklon 2, tendencia 2 2. p. sympatia nchyln 1. ktor m v sebe vetky predpoklady, sklony, dispozcie na nieo (oby. neelaten) nklonn: by nchyln, nklonn na choroby; je nklonn kona zlo 2. ktor m sklon, tendenciu, ochotu na nieo nklonn ochotn: bol nchyln, nklonn prija nae vysvetlenie; nie je nklonn, ochotn prispsobi sa pripraven hotov (ktor m vu uskutoni nieo v blzkej budcnosti): som pripraven, hotov uveri vm. ak uvediete dkazy naklonen (ktor m ochotu oby. na nieo dobr): by nchyln, naklonen shlasi nachystan p. hotov 1. 2, zaman nachysta p. pripravi 1 nachyta 1. chytanm zska ist mnostvo n a l a p a t nalovi: nachytali, nalovili rb; maka nalapala vea my 2. p. nalka
n a c h y t a s a 1. hovor, da sa o k l a m a hovor, expr n a l e t i e :

nachytal sa, naletel na pekn rei nalka sa: nalkala sa na vhodn kpu 2. p. prilipn 1 nachytro p. narchlo, rchlo, letmo 1, nhlivo naimpulova p. nanti nainfikovan p. nakazen nainfikova p. nakazi nainscenovan p. predstieran nainscenova p. pripravi 1

289
naisto p. isto 3. rozhodne 2 naivita, naivnos p. prostota naivn 1. ktor prli zjednoduujco a dverivo pristupuje ku skutonosti, ktor ju nevie relne odhadn a zvi; svediaci o takomto prstupe (op. relny, vecn, triezvy) prostomysen prostoduch prostodun: nesmie by tak naivn, prostoduch a kadmu uveri; kldol nm prostomysen, prostodun otzky detinsk detsk kni infantiln (na rovni dieaa): m naivn, detinsk predstavy o svete: vyznaoval sa detinskou, detskou prostotou; detinsk, infantiln in pejor. hlpy: naivn, hlpa dverivos p. aj dveriv; prost 1 2. ktor tvor al. je tvoren na zklade prirodzenho talentu, bez osobitnej odbornej prpravy nekolen neuen laick: naivn, nekolen, neuen maliarstvo; naivn, laick umenie insitn: vstava insitnch maliarov nturistick (ktor sa uil sm: ktor vytvoril samouk): nturistick sochr najda p. vla najai p. naaka najai sa p. naaka sa naja 1. dohovori sa za dohodnut odmenu o vykonan nejakej prce naja si zjedna: najal, zjednal murrov na stavbu; najal si pomocnka vzia: vzia do prce, do sluby 2. naja si p prenaja si njazd p. tok 1 najbliie, n a j bl p. nabudce najastejie p. najviac 1, zva I njdenec njden diea, diea neznmych rodiov expr. najdch: uja sa njenca, najdcha najdch p. njdenec na jeden p. sty 1 najednako p rovnako I najedno p. rovnako 1 najedovan p. nahnevan najedova p. nahneva najedova sa p. nahneva sa najemno l.p. hladko 1 2.p. natenko najes sa zjes potravu a tak zahna hlad nasti sa: najedol sa polievky; nastil sa obedom dojes sa dosti sa zasti sa (najes sa do stosti): nevedel sa dojes kolov; ostil sa syrom * expr. nahlta sa (v rchlosti sa najes): naliltal sa a beal pre expr.: nakmi sa naska sa nareza sa napuka sa napcka sa (zjes potravu vo vom mnostve): naskal sa, napukal sa rezancov expr.: naprata sa naprska sa natrieska sa hovor. expr. nafutrova sa nadgasa n a p r a t sa napcha sa: napratal sa, nadgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia narat sa (o zvieratch, pejor. o uoch): prasa sa dobre naralo; naral sa ako prasa priivi sa (njs obivu pri niekom): priivil sa u znmych det.: n a p a p a s a napapka sa subt. naldova sa najeen p. nahnevan najei sa 1. (o vlasoch, srsti a pod.) postavi sa do kolmej polohy zjei sa rozjei sa: najeili, zjeili sa mu obrvy; rozjeen vlasy fra/ dupkom st (nedok.) 2. p. nahneva sa

njs
najhorie p. najaie najma p. verbova 1 n a j m zdrazuje platnos vrazu, priom ho oznauje ako najdleitej predovetkm hlavne: teraz mus najm, predovetkm pokojne lea; chcel sa stretn hlavne s otcom nadovetko: m rd architektru, sochy, no nadovetko obrazy osobitne kni. v prvom rade zvl kni. obzvl zastar.: zvlt obzvlt: zaujmali sa v prvom rade, zvl, obzvl O teba zastar. menovite subt. gr (Hrz, Johanides) najmenej p prinajmenej 1. prinajlepom 1, aspo 1,2 najneskorie p. najneskr najneskr vyjadruje, e uveden asov hranica sa poklad za posledn mon, prpustn a pod. na uskutonenie deja (op. najskr) najneskorie (op. najskorej): vrtim sa najneskr, najneskorie o desiatej
zastar n a j p o z d e j i e

najnov p. posledn 3 njom 1. doasn uvanie nieoho za poplatok vlastnkovi: ma v njme zhradu zastarv. renda: vzia si nieo do rendy zastar. pacht: da rou do pachtu 2. p. njomn njomca p njomnk njomn poplatok za njom, za prenajatie hovor, njom: platme vysok njomn, vysok njom hovor, bytn (njomn za byt) hovor, zastar. ina (njomn za byt) zastarv: renda rendovn njomnk kto m nieo v njme njomca: njomnk, njomca bytu zastar rendtor najpozdejie p najneskr najprv v prvej laze, pred vetkm ostatnm najskr najskorej ponajprv: najprv, najskr sme sa s nm porozprvali; najskorej, ponajprv nm mus pomc kni. v prvom rade: v prvom rae sa mus ospravedlni prv hovor najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepi sprvu sprvoti pvodne: sprvu, sprvoti, pvodne si o om nemysleli ni zl nazaiatku zozaiatku, ps. i na zaiatku, zo zaiatku spoiatku: nazaiatku, zozaiatku. spoiatku sa im arilo predovetkm: rozma, o by mal najprv, predovetkm urobi vopred: vopred, najprv si rozmysli, o povie zried. n a j s a m n a j p r v zastar.: samoprv prvej napred nr. n a j prvej n a j p r v e j p. najprv n a j s a m n a j p r v p. najprv najsamprv p. najprv, prv 3, zozaiatku najskorej 1. p najprv, prv 3, vopred 1, zozaiatku 2. p. mono 2. pravdepodobne 1 najskorie p. prv 3 najskr 1. p najprv, prv 3, vopred 1, zozaiatku 2. p. mono 2, pravdepodobne 1 njs 1. odhali doteraz neznmu vec objavi: naiel, objavil prinu svojho nespechu zisti odkryt prs (na nieo) djs (na nieo): zistil chyby v te; priiel na chyby v te natrafi (nhodou njs): natrafil na dobr knihu vyhada vyptra vysliedi* vystopova (njs po dlhom hadan): vyhadal si vhodn miesto; vyptral kryt zloejov expr.: vyhraba vvkuta vykutra vykuti (prehrabovanm njs): ktovie, ke to vyhrabal, vykutal expr.: vysnori

njs sa
vyucha: konene vysnoril jeho adresu expr.: vypra vyparcha vytucha v y r a (s nmahou njs): vytuchal kdesi pdr drobnch ponachodi ponachdza (postupne njs): ponachdzal zaujmav fakty hovor, zastarv uhadie si: ak si uhladte as, prte nahmata vyhmata (hmatom njs): potme nahmatal, vyhmatal kuku 2. objavi niekoho niekde zastihn stihn: naiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v prci 3. silm dosiahnu zska: konene si naiel prcu; zskal sebavedomie nnhada: nahlodal pr korn njs sa 1. p. ocitn sa 2. p. vyskytn sa 3. p rozumie 3 najaie vyjadruje monos al. schopnos uskutoni nieo najtia expr. najhorie: najaie, najtia, najhorie je zaa, potom to u ide najtia l . p najaie 2.p. nanajv 2 najvmi l .p, najviac I 2. p. nadovetko I najviac 1. vyjadruje najv poet, najvie mnostvo, resp. najviu mieru (op. najmenej) najviacej: najviac, najviacej zujemcov bolo z vidieka maximlne (op. minimlne) hovor, maximum (vyjadruje najviu mon mieru, najv mon poet; op. minimum): dostane maximlne, maximum ptisc korn najvmi (vyjadruje najviu mieru): najviac, najvmi sa jej pia rue najastejie (vemi asto): najviac, najastejie chodieva do kina 2. p. nadovetko 1 3. p. nanajv 2 4. p. zva 1 najviacej 1. p. najviac 1 2. p. nadovetko 1 3. p. nanajv 2 4. p prinajhorom najv l.p. najvyie 2. p. nanajv 2 Najvy p Boh najvyie do najvej vky, v najvej vke poet. najv: orol vyletel najvyie, najv nakakaovo p hnedo nakatova sa p narobi sa nakvovo p. hnedo nkaza vniknutie choroboplodnch zrodkov do ivho organizmu infekcia: chrnit sa pred nkazou, infekciou epidmia (hromadn nkaza): chrpkov epidmia mor (v minulosti epidemick choroba vbec) nakza p. prikza 1 nakazen postihnut nkazou, pren smiechom, nladou inho a pod.: obsahujci nkazu, prenosn choroboplodn zrodky infikovan nainfikovan: pacient je nakazen, nainfikovan nevylieitenou chorobou; nakazen, nainfikovan voda; infikovan miesto na tele; ovocie infikovan plesou; pren. som nakazen, nainfikovan tvojm smiechom hovor, chyten nakazi prenies nkazu na zdravho loveka infikova hovor, nainfikova: otec nakazil eti chrpkou naokova (nakazi okovanm): lekr naokoval morau zkrt nkazlivina nkazliv ltka lek. miazma nkazliv ahko prenosn (oby. z chorho organizmu na zdrav) infekn: ltaka je nkazliv, infekn choroba hovor, chytav: chytav kae; smial sa nkazlivm, chytavm smiechom nakladaka p. uhorka nklak p automobil naklada 1. umiestova s cieom prepravi kls

290
dva: nakladali, klli tovar do kontajnerov vyklada (hore): vyklada debny na nkladn aulo subt. ldova: ldovali uhlie do vagnov 2. umiestova niekde v istom mnostve dva kls: nakladal drevo do pece napchva tlai (pchanm): napchval knihy do taky expr.: kyda va (vo vekom mnostve): kydala, vala vetko na kopu 3. pecilnou pravou chrni pred skazenm konzervovat: nakladan, konzervovan uhorky zavra 4. porov. prikza 5. p zaobchdza nakladatel' p. vydavate nakladatestvo p. vydavatestvo nkladiak p. automobil nkladisko miesto, kde sa nieo naklad nkladite nakldka: nkladisko. nkladite, nakldka uhlia nkladite p. nkladisko nakldka p. nkladisko nkladniak p. automobil nkladn 1. p. drah 1 2. p. bohat 2 nklady p. vdavok naklama narozprva nepravdy, klamstv naluha: naklamal, naluhal mu o nej sam nepravdy hovor, nacigni: o si mi to nacignil? expr.: natra potra nahs naplies namlie nahta nahka nahua nahalcha natrepa potrepa natrbi napska natliapa natka nadudk a expr. zried. n a t u l k a subt. n a k e c a hrub n a d r s -

ta (narozprva nepravdy, vmysly al. przdne historky) expr.: nahji nabsni (narozprva vmysly) nakla p. klopi nakla sa p. kloni sa 1 nakls p naloi 1. 2 naklebeti p. narozprva naklepat', naklepka p napsa I naklia p. vynada naklochni, naklochti p. uvari I naklonene 1. porov naklonen 2. p. ikmo naklonen 1. trocha vysunut zo zkladnej (oby. zvislej) polohy (op. rovn, priamy, vzpriamen) nachlen nahnut: hlavu mal naklonen, nachlen nabok; stl nahnut- nad iea ikm zoikmen nerovn: kostol so ikmou veou; ikm, nerovn strecha-, neodb ikm rovina vyklonn vychlen hovor, vyinut (smerom von): nestoj vyklonn, vychlen z okna; brna bola cel vychlen, vyinut naven navalen prechlen pochlen zried. zven (na ist stranu): chalupa je naven, navalen dopredu; strom je prechlen, zven na jeden bok sklonen schlen (nadol): sklonen, schlen chrbt o namhavej roboty prihrben nahrben (o postave): u chod prihrben, nahrben zohnut ohnut (do oblka): naklonen, ohnut, zohnut vetva (po archou ovocia) nakiven (do kriv): naklonen. nakiven vrchovec stromu leat: leat psmo 2. p. iliv 1 3. p. kritick2 nakloni 1. trochu vysun zo zkladnej polohy nachli* nahn: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepie videl navit' zvi (s presunutm vhy): navil batoh dozadu prechli /ried.: nadhn prekloni

291
(oby. z jednej strany na druh): prechlil hlavu k pletu navalit': brka navalila strom sklonit" schli (smerom dolu): sklonil, schlil postavu k zemi ohn zohn (do oblka): ohol iju dopredu vyklonit' vychli vyin (smerom von): vyklonil hlavu z okna; nraz vyinul vozk z koaj* prikloni prichli (smerom k nieomu): priklonila hlavu k dieau * p o n a k l a (postupne) nr. n a k r i a n i 2. vzbudi iliv postoj nakloni si zska: naklonil, zskal otca na svoju stranu: naklonil si spolupracovnkov hovor, n a k r i a t n u : nakriatol ju, aby shlasila navies zlka (prehovranm): naviedol priateov, aby ili na futbal /astar. zvi: zvi nieiu priaze nklonnos 1. p. sklon 2. tendencia 2 2. p. sympatia nklonn p. nchyln 1,2 nakmni p. nahromadi nakokoen p. nahnevan nakoko 1. uvdza vedajiu prslovkov vetu zretea pokia: nakoko, pokia sa pamtm, tak tuh zima tu ete nebola 2. p. koko 3 3. p. lebo 1 nakonisto, nakonito p. ostro 2, picato nakoniec 1. v poslednej fze, na konci naostatok n a p o k o n : nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustpi pred presilou zverom na zver naposledy hovor, naposledok: naposledy, naposledok prili domci zastar.: vposled pokonne nr. pOOStatkll 2, pripja aktulny vraz s vznamom uspokojenia, rezigncie a pod. naostatok n a p o k o n : nakoniec, naostatok, je to jedno: A napokon, kam by sme teraz li? konene koniec koncov koniec k o n c o m : konene, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu navea ostatne vlastne: nakoniec, naveta, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vbec nezle naposledy hovor, naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol nakopa p. zbi 3 nakope p. spolu 1 nakopi p. nahromadi nakopi sa p. nahromadi sa nakoti sa p. rozmnoi sa 2 lakova p. vyklepat' 2 n a k r a d n p. nahromadi n a k r a j , ps. i na k r a j (oho) 1. vyjadruje, e dej smeruje k miestu najviac vzdialenmu od stredu na o k r a j na p o k r a j k r a j (oho): vyli nakraj, na okraj lesa. odkia videli do dediny; s nm by mohla na pokraj, kraj sveta s 2. p. skraja 2 n a k r t k o p. krtko 1 - 3 nakratuko, nakratulinko, nakratunko, nakratuko p. krtko 1, 2 nakrit' p pokri 1 nkres 1. technick zobrazenie: nkres kontrukcie tech. nrys (nkres priemetu) k a t a s t e r (podrobn nkres pozemkov poda obc) strih (nkres, poda ktorho sa strih ltka na obleenie): k modelom boli priloen i strihy 2. p. nrtok

nakysnut
nakresli p. namaova 1 n a k r i a n i p. nakloni 1 n a k r i a t n u p. navies n a k r i a p. vynada nakrivi p. skrivi n a k r i v o p. krivo 1, ikmo, bokom 3 n a k r p. krom, naprie 1 n a k m i da niekomu jes, aby bol sty nachovat' nasti: nakmila diea polievkou; nachovala hydinu zasti (plne nasti): zasti sa syrom kni. obivi (vo veobecnosti poskytn jedlo, obivu): ako obivil poetn rodinu nahosti poastova (da jes nvteve): nahostila vetkch buchtami pohosti expr.: n a p c h a nadga: kad de mus nadga hladn krky prichova (oby. mlat): kobyla pricliovala riebtko dosti (da viac jedla): dostila deti ovocm n a p s (nakmi pasenm): napsol dobytok vyobroi n a o b r o i hovor, n a f u t r o v a (nakmi kone) n a k m i sa p najes sa n a k r o p i p. pofka n a k r c a zachytva na zznamov ps nata toi k r t i filmova: nakrcaj, krtia film o Vekej Morave; filmuj v Tatrch snma: svadbu snmali na video porov. nakrti n a k r t i 1. okrcanm umiestni na nieo natoi: nakrtila ni na cievku; natoila si vlasy * navin navi* n a m o t a (vinutm): navinula, namotala vlnu do klbka n a s k a (skanm) 2. zachyti na filmov ps al. video natoi nafilmova sfilmova: nakrtili dobr Jilm; sfilmovan romn nasnma: nasnma nieo na video 3. zachyti na zvukov ps al. platu natoi n a h r a : nakrtili, nahrali nov platu naspieva (o piesach): naspievala u viac piesn n a k u e r i sa p. skueravie n a k u c h t i p. uvari 1 n a k u k n p. nazrie I. 2, pozrie (sa) 1 n k u p nakupovanie: nkup potravn v k u p (organizovan a pecilny nkup): vkup ojazdench pneumatk n k u p c a kto je poveren nakupovanm n a k u p o v a : nkupca. nakupova surovn v k u p c a v y k u p o v a (kto vykupuje): vkupca, vykupovaelezhho rotu n a k p i p. pokpi n k u p n tkajci sa nkupu: nkupn horka; nkupn sila obyvatestva v k u p n (tkajci sa organizovanho a pecializovanho nkupu, oby. od jednotlivcov): nkupn, vkupn cena obilia; vkupn podnik n a k u p o v a p. nkupca n a k u p o v a p. kupova n a k u s t r i p. nahneva n a k v r i p. nahromadi n a k v a r t r o v a sa p ubytova sa n a k y d a p. naloi 2 n a k y d a (sa) p. napadn 1, nahrn sa 1 n k y p ahk, kypr upeen jedlo: ryov nkyp zastar.: koch vbeh (Vansov) nakyslo p. kyslo I nakysl p. kysl 1 n a k y s n p. vykysn 1

nlada
nlada 1. celkov psychick stav: ma smutn nladu rozpoloenie: by t' nedobrom rozpoloen va: je celkom bez. vle duch: nestrca pokojnho ducha hovor, myse: ma vesel myse kni. naladenie: rozmarn naladenie (Timrava) 2. kladn psychick rozpoloenie dobr va: strati nladu, dobr vu veselos rozjarenos: od rna ho neopa veselos, rozjarenos expr pika (dobr nlada vyvolan alkoholom): ma piku 3. celkov stav. okolnosti, v ktorch niekto ije, nieo sa deje: atmosfra, ovzduie: priatesk nlada, atmosfra, priatesk ovzduie pomery: vldli tam prjemn pomery prostredie: dobr rodinn prostredie postoj: postoj verejnosti 4. p. rz naladenie p. nlada 1 naladi 1. p nastrojit' 2 2. p vyladit' 1 naladova p. ladi 1 naldova p naloi 1, 2 nladov I. ktor podlieha nladm a rchlym zmenm nlad: svediaci o tejto vlastnosti (op. vyrovnan): dievence bvaj nladov; jej konanie je zva nlaov vrtkav vrtoiv rozmarn (podliehajci chvkovm nladm, chkam): neznam vrtkav, vrtoiv eny; m vrtoiv, rozmarn sprvanie nestly
p r e m e n l i v c h v k o v pren. expr. a p r l o v (bez st-

292
nalka lkanm zska prilka: nalkal, prilkal kupca a do domu privbi zvbi zlka zvies (nalka niem psobivm): privbil ho peknmi reami; al sa zvbi, zlka o krmy navnadi (nalka na nieo prjemn): navnadil ho na cestovanie expi nahastvi napama napama rozpama hovor: namakrtil' nalakomi: nabastvili, namakrtili ho na zbavu hovor.: nalapat' nachyta (nalka sou): nachytal ju na suby vlka vovbi zried vldi (nalka dnu): vlkal ho do bytu kni. prildi
zried. n a v b i

nalka sa p nachyta sa 1 naaka vyvola zaknutie vyaka poaka: krik det ho naakal, vyakal, poakal nahnat strach preakn: boles ho preakla; boles mu nahnala strach podesi predesi vydesi zdesi (naaka vo velkej miere, vyvola zdesenie): vbuch ho vydesil vyplai naplai poplai znepokojit' (naaka v menej miere): znepokojilo ho, e pjde na sd vystrai nastrai postrai prestrai (spsobi dlhodobej strach): nastrail deti. e ich potrest
expr.: p o m t a n a j a i expr. zned n a m t a : pomtal,

najail cel rodinu hovor, strmova (naaka oby. pred verejnm vystpenm): strmovali ho pred skkou hovor. expr. z b a l u i nr. v y n i (Rzusov-Martko-

losti v nlade, v rozhodnutiach a pod.; op. stly): nladov, nestly politik; nlaov, premenliv rozhodnutia: chvkov, aprlov lovek 2. ktor psob na nladu, vyvolva ist nladu: nladov hudba intmny dvern (vyvolvajci uvonen nladu, pocit skromia): nlaov, intmne osvetlenie; nlaov. vern tny huby naahko p. ahko 1, 3, slabo 2 naahn p. pritisn sa naakan pociujci nhle zaknutie, ak al. dlhie trvajci strach; svediaci o pocitoch zaknutia al. strachu vyakan zaknut preaknut prestraen: krik naakanch, vyakanch, preaknutch ud; triasol sa ako zaknut, prestraen zviera; uprel na ns naakan, vyakan pohad poakan poplaen p o s t r a e n n a s t r a e n n a p l a e n menej ast

nastrchan: - lesa vybehol poakan, nastraen zajac; naplaen, nastrchan oi ustraen ustrchan menej ast ustrachovan prestrchan zried. uakan uaknut (pri dlhom al. trvalom pocite strachu): detstve som bol ustraen, ustrchan, ustrachovan diea splaen vyplaen zduren zjaen (pri silnom a nhlom zaknut; neutrlne o zvieratch, expr o loveku): po ceste uhal splaen, vyplaen, zduren k; Neutekaj ako zjaen! zdesen vydesen zhrozen (vemi naakan) expr. predesen: bol zdesen, vydesen zlou sprvou; vyal zo seba zhrozen, vydesen vkrik expr.: roztrasen rozklepan rozakan slang vyklepan: pred kadou skkou je roztrasen, rozklepan, vyklepan strmovan (pociujci strach spsoben trmou): strmovan tudent, strmovan opoved zried. zostraen n. hovor, poondiaty poonden hrub.: pokakan posran posrat

v) splai (naaka zvierat): brka splaila kone pren. expr. mykn (neprjemne prekvapi a naaka): myklo ho, e sa tajnos vyzradila naaka sa by zachvten strachom dosta strach zakn sa aknsa: naakal sa, (z)akol sa vbuchu; vetci dostali strach vyaka sa poaka sa: pred odchodom sa vyakal, poakal preakn sa (celkom sa naaka): pri pohade na havriu sa preakol podesi sa predesi sa vydesi sa zdesi sa zhrozi sa (naaka sa vo velkej miere): vydesil sa pri mylienke na smr; zhroz.il sa pri sprve o vypuknut poiaru vyplai sa naplai sa poplai sa splai sa (naaka sa v menej miere): naplail sa, e ho ena opust nastrachova sa nastrai sa postrai sa prestrai sa vystrai sa (naaka sa s dlhodobejm inkom): prestrail sa nad jej odchodom expr. vyjai sa najai sa nastrcha sa /.duri sa zried.: zaakn sa zaaka sa nr. zakriatnu sa (Kukun) strhn sa zmeravie stpnu (prudko sa naaka): strhol sa zo sna; zmeravel hrzou; stpol od strachu expr. zamrie: zomrie od laku podahn panike hovor, spanikova sa subt.: spanikri spanikri (naaka sa pod vplyvom masovho strachu): spanikovan dav hovor, strmova sa (naaka sa oby. pred verejnm vystpenm): strmovan tudent ni. hovor poondia sa poondie sa potentova sa potentokova sa hmb pokaka sa posra sa fraz., hrub. pusti do nohavc/do gat nalakomi p. nalka nalapat' l .p. nalka 2. p. nachyta 1 nalta p. zbi 3 naavo 1. na av stranu (op. napravo) doava (op. doprava) vavo (op. vpravo): auto zaboilo naavo, doava; cesta vedie vavo o kostola 2. na avej strane (op. napravo) vavo (op. vpravo): naavo, vavo o dver vis obraz

293
nalepi p. polepi 1 nalepi sa p. prilepi sa I nlepka lstok (s textom, oznaenm) na naliepanie: batoinov nlepky etiketa vineta (nlepka s udanm obsahu): etiketa, vineta na fai ttok (nlepka s menom, npisom a pod.): ttok na dverch, na zoite samolepka (nlepka s lepidlom na rube) naletie l.p. narazi I 2. p. vletie I 3. p. nachyta sa 1 nlez p. objav nlezisko miesto, kde sa nieo nachdza al. nalo loisko (prirodzene nahromaden nerasty, horniny a pod.): nlezisko uhlia, zlata; naftov loisko zried. nchodisko (Kukun) lokalita: archeologick lokalita nlea p. patri 1, 2 naleato p. leato nlete p. vhodne 1 nleit tak. ak m by z hadiska potrieb al. vhodnosti p r i m e r a n vhodn: za prcu dostva nleit, primeran odmenu: ako volili primeran, vhodn slov prslun p o t r e b n : hosa privtali s prslunou, potrebnou zdvorilosou: M na t prcu nleit, potrebn vzdelanie'.' sprvny riadny trocha zastar. prhodn km; patrin: pri zchrane ranench pouili nleit, sprvny, riadny, patrin postup; starej predniesol prhodn vin * zodpovedajci adekvtny svoj: prekladate mus hada zodpovedajce, adekvtne vrazy; da aktovku na svoje miesto nalia vonm prdom vypusti tekutinu do nejakej ndoby; liatm naplni ndobu (op. vylia): nalial mu vna; nalial mu pohrik expr.: r p n n a r p k a nacvrka n a c k a (nalia mal mnostvo): rpol mu plenky: stark narpkala aj do lok nacedi (nalia cez cedidlo al. slabm prdom): nacedil za pohr hroznovej avy naapova (nalia cez ap): naapoval pivo zkaznkom poalieva (nalia postupne): vetkm ponalieval ampansk naliaty p. opit 1 nali p. namaova 2 nalieha drazne iada vymha: naliehal na rodiov, aby mu dali peniaze; vymhal peniaze od rodiov dolieha: vetci doho doliehali, aby shlasil hovor, tlai (vyvja ntlak): tlail na veriteov sri urgova u p o m n a (nalieha po predchdzajcom upozornen): podnik sril, urgoval zaplatenie dodvky dotiera (dotieravo, neodbytne nalieha): deti dotierali otzkami expr d o m z a dopichova dolpa o m z a o d h a d o h d a doka: Nedomr'zaj. nedokaj toko! naliehavo 1. prejavujc sa drazom nstojivo neodbytne nestupne: hlad sa u naliehavo, nstojivo ohlal: neodbytne, nestupne iadal splnenie dohodnutch podmienok d r a z n e p o r n : drazne, porn sa domhal vstupu do budovy expr plivo eravo: plivo. eravo pocioval krzu v rodinnch vzahoch penlivo (prosebne naliehavo): penlivo prosila o pomoc /.astar silne stuha kni. zastar. snane
porov. aj naliehav 1

naloi
s r n e neodkladne bezodkladne: naliehavo, srne zabezpeia npravu; neodkladne, bezodkladne potrebuj pomoc pri zbere n e v y h n u t n e n u t n e : nevyhnutne, nutne musia zasiahnu do vvoja situcie n a s k u t k u r a z o m : naskutku, razom sa pustili do odpratvania trosiek hned ihne (naliehavo z asovho hadiska): hne, ihne sa mus vrti nesprav pilne naliehavos p. potreba 1 naliehav 1. drazne a vytrvalo prejavovan al. ntiaci na nieo nstojiv: obraciam sa na vs s naliehavou, nstojivou prosbou; svoju iados predniesol naliehavm, nstojivm tnom penliv poet. zastar. p n y (spojen s prosbou): penliv volanie o pomoc; pny ston (Krasko) neodbytn (ktorho nemono odmietnu, odby a pod.) zried. doliehav: prenasleoval ns naliehavmi, neodbytnmi, doliehavmi otzkami n u t k a v (neprestajne ntiaci): pocioval nutkav tbu ods 2. nevyhnutne vyadujci uskutonenie al. rchle rieenie, rchly zsah a pod. s r n y a k t n y urgentn: nemem prs, mm naliehav, srnu robotu; do nemocnice priviezli aktny, srny, urgentn prpad neodkladn bezodkladn: akaj ma neodkladn, bezodkladn povinnosti nstojiv (neodbytne, sstavne vyadujci uskutonenie al. rieenie): nedostatok bytov je naliehav, nstojiv problm naej spolonosti pliv (ktorho nerieenos m zl dsledky): pliv otzky medziudskch vzahov nevyhnutn nutn (ktor nestrp odklad): opercia je vo vaom prpade naliehav, nevyhnutn expr.: horci erav: erav tma zned. doliehav p. aj aktulny nalieva spsobova, aby tekutina tiekla do nejakej ndoby vlieva lia: nalieval, vlieval, lial vno do pohrov cedi (lia cez cedidlo): cedila polievku do tanierov apov a (lia cez ap): apova pivo do pohrov expr. c v r k a t r p k a c k a (nalieva mal mnostvo) nalieva sa p. puchn nalilavo p. fialovo naloga sa l.p. napi sa 1 2. p. opi sa nalomen p. pokoden 2 nalomi p. ohn nalopoti sa p. narobi sa nalovi p. nachyta 1 nlo trhavinov npl na spsobenie vbuchu tech. p a t r n a : dynamitov nlo, patrna naloi 1. umiestni s cieom prepravi: naloili tovar na auto da: dali debny do vagnov nakls (naloi vo vom mnostve): nakldli knihy na police subst. naldova 2. umiestni niekde v istom mnostve d a nakls: naloila, nakldla mu pln tanier polievky navi nakopi (naloi vrchovato): navila kok ovocm n a h d z a (naloi hdzanm): nahdzal si veci do taky n a p c h a natlai (naloi vea nieoho al. tesne): napcha papier do vreca hovor, n a p a k o vat' (oby. pri balen): napakovala mu veci do kufra
expr. n a t r e p a hovor, expr n a c p a pejor.: n a k y d a t

2. vyadujc rieenie, ktor nemono odloi nstojivo a k t n e : naliehavo, nstojivo potrebuje peniaze: aktne treba opravi pokoden vodovod

naluha
nava (naloi bez poriadku): natrepal, naval vetko na kopu subsi. naldova 3. pecilnou pravou chrni pred skazenm konzervova zakonzervova: naloen, zakonzervovan uhorky zavari: zavaren ovocie 4. p. prikza 1 5. porov. zaobchdza naluha p naklama namaca p nahmata nama p moi I nmaha velk vynaloenie sl: zska nieo s vekou nmahou silie snaha (vyptie sl na dosiahnutie al. prekonanie nieoho): na to treba vynaloi obrovsk silie, obrovsk snahu vyptie naptie (vystupovanie nmahy): duevn vyptie, naptie hovor, zastar. unuvcia: za unuvciu neptam ni * prca robota: dalo mi to vea prce, roboty hovor, fuka (vek nmaha) hovor: trapa trapcia (sstavn fyzick nmaha): cestova kad de je trapa, trapcia expr hrdlaina drina lopota klopota galeje (vek nmaha) namha 1. spsobova nmahu unavova vyerpvat: namha, unavuje si oi pri tan; ak prca ho unavuje, vyerpva vysilova zaaova oslabova zoslabova (zrove zbavova sily): chdza ho vysiluje: sedav prca (z)oslabuje telo expr. strha (nmahou vysilova): Nestrhaj sa toko! 2. privdza do intenzvnej innosti napna: namha si, napna si sluch, mozog expr. nadrapova
hovor, t r o v a hovor. expr. t u r b o v a : nadrapuje si

294
morn zastar siln (ktor spsobuje navu): horolezci uskutonili morn, navn vstup: kad pohyb je unavujci; siln jazda (oltsov) porn (pri dlhodobom vynakladan sl): lekri zviedli namhav, porn boj o ivot zranenho prcny expr.: lopotn krvopotn mozonat (vyadujci velk. oby. pracovn silie): prcne zbieranie minerlov; kopanie studne bola lopotn, krvopotnprca km. al. expr. sizyfovsk (vemi namhav a oby. bez oakvanho vsledku): vies sizyfovsk zpas o slobodu expr. zried.: znojn potn zried. potutvrny namaka p nahmata namaka sa p. narobi sa namaova 1. umelecky zobrazi arbami nakresli: namaoval obraz, nakreslil ornament nartn naskicova hovor nakicova (namaova v hrubch rtch): naskicoval nmestie vmaova (namaova do nieoho): vmaova inicilky do diela pejor nababra: nababra osi do zoita hovor, expr namachli 2. natrie arbou nafarbi: namaoval nbytok nabielo vymaova* vyfarbi (vo vej miere al. na viu plochu): npadne sa vymaovala; vyfarbil vetky steny pejor nababra: nababrala si cel tvr nali namaskova hovor, naminkova (oby. hercov a pod.): naminkovali ich tesne pred vystpenm * hovor,
expr n a m a c h l i

pca; trova motor; turboval si hlavu pred skkou hovor, aha: ostr farby ahaj oi namha sa vynaklada nmahu (fyzick al. duevn) napna sa vyerpva sa vysilova sa: namhala sa, napnala sa umvanm okien; vysiloval sa prcou na stavbe prepna sa presiova sa (nadmieru sa namha): vdy sa prepnal v prci * expr.: trha sa aha sa naahova sa: v prci sa vemi netrh; ah sa s akm kufrom hovor.: pasova sa turbova sa: pasoval sa s prpravou prednky; zbytone sa turboval laborovat' (trpi sa s niem, namhavo nieo robi): laborujem s tm textom u tde expr pechori sa mocova sa molestova sa chamrisa c h a m r a s a chmori sa (oby. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovskm balkom trpi sa mori sa umrasa suov a sa (psychicky sa namha): suoval sa. moril sa pri tdiu expr katovat' sa lopotit sa strha sa krui sa otarovat sa otra sa hovor, expr.: mordova sa avi sa: Stavil sa pred skkou unva sa ustva sa expr. obaova sa (namha sa v malej miere): neunval sa s odpoveou * nr.: morcova sa vrsova sa drcoli sa: vrsoval sa s akou frou h rub. prdska sa namhavo 1. porov namhav 2. p. ako 2 namhav vyadujci vynaloenie vekch (oby. fyzickch) sl (op ahk) ak neahk oban: cvienci robia namhav, ak, oban cviky; box je namhav, ak port; vazstvo bolo vsledkom akho, neahkho zpasu vyerpvajci vysilujci (ktor vedie k strate, oslabeniu sl): vyerpvajca, vysilujca prca banka navn unavujci

namaskova p. namaova 2 namakrti p nalka namta p. naaka nmatkov sprv nhodn, obasn namaza p potrie namkko, namkuko, namkulinko, nanikunko, namkuko p mkko 1 nmel p. nnos namemorovat' p. naui sa 1 nameri p. nadelil' nmesanctvo choroba prejavujca sa chodenm v spnku nmesanos somnanibulizmus: trpie nmesanctvom, somnambulizmom nmesank lovek postihnut nmesanctvom somnambulista nmesanos p. nmesanctvo nmestie nezastavan priestranstvo medzi prieeliami v meste: tvorcov nmestie hovor, zastarav, rnok (nmestie oby. s trhom) hovor, zastar. pac nmestnk p. zstupca I nmet 1. okruh javov, skutonost, ktor ist autor tvorivo spracva tma: nmet, tma skladby, bsne ltka (slovesn materil): ltka na novelu mylienka idea: objavn umeleck mylienky, idey 2. p. nvrh namieri 1. p. zamieri 1, nacieli 2. p. zamieri 2 3. p. zamera 2 namiesto (koho. oho) vyjadru je vzah zstupnosti miesto: priiel namiesto, miesto brata za (koho. o): nastpil za zranenho spoluhra v mene zastar. menom (koho, oho): hovor v mene vetkch odb. v zastpen (koho. oho): vystupuje v zastpen alovanej strnky namiea p. da 1, doda I namieta uvdza dvody, vhrady proti niekomu, nie-

295
omu ma n m i e t k y : ni nenamietal, nemal nijak nmietky; mal nmietky proti vedeniu zvodu pripomna (upozorova na nieo): pripomnal, e opravu neme platil sm protirei odporova oponovat (zrove ma opan nzor): kadmu zsadne oponoval; vdy protireil rodiom o h r d z a sa ohradzova sa protestova (namieta s vyslovenm neshlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu hovor. predhadzova: prehadzovali jej, e sa nestar o eti protivi sa priei sa stava sa (namieta s odporom): staval sa proti novej koncepcii; prieil sa uiteovi zastar Iiadmieta (Timrava) nmietka dvod uvdzan proti v h r a d a : shlasi s niem bez nmietok, bez vhrad p. aj protest n a m l t i t p. zbi 3 namlie p narozprva namnoi p rozmnoi I namoi p. navlhi namodrast p modrast n a m o d r o p modro 1 namojduu p. naozaj, veru nuniojpravdu p naozaj, veru n a m o j v e r u p naozaj, veru n a m o k n p navlhn n a m o k r o , ps. i na m o k r o v stave s istm mnostvom vlahy, vlhkosti (op nasucho) zamokra,ps. i za m o k r a (op. zasucha): namokro, zamokra ostrihala synovi vlasy navlhko zavlhka, ps. i na vlhko, za vlhka (s menm mnostvom vlahy): navlhko. zavlhka vyehlila koeu namontova p pripevni namordova sa p. narobi sa namori p. napusti 3 namori sa p. narobi sa nmornctvo shrn plavidiel a ich posdok hovor, zastar m a r n a zastar. m o r n r s t v o n m o r n k len posdky nmornej lode zastar.: m a t r z mornr namosrenec p. mrzutec namosrenos p morozita namosren p nahnevan namosri sa p nahneva sa namota p. nakrti I n m r a z a p. poadovica namrzenec p mrzutec namrzenos p. morozita namrzen p. nahnevan, mrzut 1 namrzie p. nahneva namrzie sa p nahneva sa naniykva p myka namyslene p. pyne 1, povene namyslenec namyslen lovek expr.: nakanec nadutec n a p u c h r e n e c h r d h r d o pejor.: horenos hrdopych h r d o p y s k mrnomysenk zried mrnivec (lovek preceujci vlastn prednosti) pejor p r i m a d o n a kni? f u r i a n t p. aj povenec namyslenos p. pcha 1, povenectvo namyslen pociujci a prejavujci prlin sebavedo-

nanihodnos
mie, povenos, vystatovanos (op. skromn) pyn: nevmaj si t namyslen, pyn dievku samoby: samoby mu expr h o r e d r a n n a f k a n n a d u t pejor. zried. horenos zried. n a p u c h r e n : si iba nafkan, nadut nikto; viedol napuchren rei hovor, expr. rohat zried. namlv: namlav krska * poveneck poven (vo vzahu k inm dvajci najavo pocit vlastnej prevahy): nezna poveneck, poven sprvanie fa vystatovan vypnav (prli sachvliaci, vyzdvihujci seba): nedm sa poniova takm vystatovanm, vypnavm chvastom pejor. p r i m a d o n s k zastar vysokomysen namy slie sa p. rozhodn sa namyslie si utvori si skutonosou nepodloen predstavy vsugerova si: namyslel si, e ho klam navravie si nahovori si navyma si (po dlhom preman): navravel si. navymal si velijak hlposti expr. n a h t a s i namlv p. namyslen a a p. otec I n a n a j v 1. viac. ako je zvyajn miera n a d m i e r u zried. n a d m i e r : nanajv, namieru vyaren predstavenie vemi m i m o r i a d n e : m vemi, mimoriane presn informcie neobyajne nezvyajne nevedne nesmierne kni: nezvykle neobvykle: bol to neobyajne, nezvyajne zaujmav Jilm; m nevedne, nesmierne vyvinut zmysel pre krsu maxim l n e (v najvyej monej miere: op. minimlne): maximlne inn prostriedok 2. vyjadruje hodnotiaci postoj (krajn mieru, obmedzenie a pod.) k vrazu, nie viac ako najviac najviacej: rozprval sa s ou nanajv, najviac(ej) pr mint n a j v i a c ak n a j v i a c e j ak n a j t i a : zoenie najviac(ej). najtia ve-tri tiscky m a x i m l n e : ty me nanajv, maximlne prosi, nie iaa zastar. najv 3. p. prinajhorom n a n a p. nosi naneastie p. ia 2 nani 1. p. zl 2. nepodaren, neschopn 2. p bezvznamn. przdny 2 3. p. zle 5 nanihodne 1. porov. nanihodn 1 2. p. zle 1,2, 5 nanihodnctvo p nanihodnos 1 nanihodnk pejor. nanihodn lovek (asto v nadvkach) pejor. niomnk podliak pejor. zried podlina (Jesensk) oplan expr. l u m p l u m p k d a r e b k mizerk p a s k u d a p a s k u d n k lotor m r c h a m r e h a v e c mrina neosonk o b r k bezbonk pina pinavec ledaina ledao l a p i k u r k r pohan planina pliaga pekn vtk zgerba hovor, expr anci trocha pejor.: l a p a j lagan pejor.: nikto m a m a s obivkr klban puha puhk puhavec puhavnk vivk galgan bitang s m r a d hnusoha h n u s k hnusota hnusnk hovor, pejor.: v a g a b u n d pnpuh g a u n e r n e p o d a r e n e c nevyd a r e n e c n e p o d a r o k nezd r nik pejor. zried neztlarenee kni. nehodnk hrub.: svia k u r v a nanihodnos 1. expr. nanihodn in pejor.: niomnos niomnci vo expr. nanihodnctvo: vystrja nanihodnosti, niomnosti, nanihodnctvo podlos hanebnost'* nehanebnos* mrzkost': dopusti sa pod-

nanihodn
losti, hanebnosti, mrzkosti /ried. nein (Vajansk) subt. nehorznos expr.: lotrovstvo lotrovina darebctvo * paskudnctvo mizerctvo hovor, pejor gaunerstvo pejor. oplanstvo puhavstvo: vykona vek oplanstvo, puhavstvo * trocha pejor.: lapajstvo loptostvo hrub. svinstvo 2. p. daromnica 1 nanihodn 1. expr. vyznaujci sa zlmi charakterovmi. morlnymi a pod. vlastnosami (o loveku a jeho prejavoch); asto v nadvkach vyjadrujcich negatvny vzah k niekomu al. nieomu niomn bezcharaktern neestn podl nzky zl: nanihodn, niomn, bezcharaktern, neestn lovek; nanihodn, podl, nzky in * nepodaren nevydaren: nepodaren, nevydaren syn expr prekliaty mizern: prekliaty, mizern zlodej * hovor. expr. mrchav expr. mrcha (neskl.): mrchav, mrcha chlap; mrcha robota * expr.: potvorsk hromsk paromsk paromovsk ertovsk diabolsk: potvorsk, hromsk arvanec * darebn darobn expr.: darebcky galgansk akovit sprepaden pejor.: potrimiskrsky praiv vivav obrcky: praiv, vivav potvora * pejor.: puhav puhavsk panghartsk pankhartsk svinsk: puhav, panghartsk lump ni. hovor.: poondiaty poonden hrub. posrat posran: poondiata, posran ndcha,
vec subst. s a k r a m e n t s k

296
naobed p. napoludnie naobedova sa nasti sa poludajm jedlom zjes obed: naobedoval sa, zjedol obed doma * poobedova (oby. v rchlosti): sotva poobedoval, u utekal znovu do koly expr zaobedova si (zjes mal obed al. zjes obed s chuou): Pome si zaobedova do retaurcie! naoblieka p. obliec I naobroi p. nakmi naoceovo p. sivo naokova p. nakazi naoko p. navonok 1, zdanlivo naokolo p. okolo 1, 3 naokrhlo p. guato naoktrojova p nanti naopak opanm smerom al. spsobom, na opan stranu opane: vetko robil naopak, opane * obrtene prevrtene: kartu poloil na stl obrtene, prevrtene * inverzne: inverzne prehodnoti vzah medzi lovekom a prrodou naruby (na opan stranu): pred pranm prevrtila oblieku naopak, naruby * raz.: dolu hlavou hore nohami naoranovo p oranovo naosen p. nahnevan naoslep p. naslepo 1 naostatok 1. p. nakoniec 1, zverom 2. p nakoniec 2, u 3 naostren p. ostr 1, 9 naostri p. zaostri 1 naostro p. ostro 1, 2, 5. picato naozaj vyjadruje potvrdenie oby. znmej skutonosti, vyjadruje istotu o platnosti vpovede al. vrazu skutone vskutku: naozaj, skutone m pravdu; vskutku bol dobr * rozhodne: rozhodne to nem ahk * ale: t s ale dobr * naozajstn hovor naozajsky: vyzer naozajstn, naozajsky ako jeho otec ozaj ozajstne hovor, ozajsky nr.: ozajst naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobr prca veru expr.: verue veruboe
v e r a b o e v e r a b o h u zried. h e j v e r u poet. v e r ' nr.

2. p. bezvznamn, zbyton nanies 1. p. nanosi 2. p. predloi 1 ao p. otec 1 nanominova sa p. votrie sa nnos mnostvo vzniknut nanesenm: nnos prachu * naplavenina nplav nplava (nieo naplaven): riena naplavenina, nplava /astar nmel: piesonat nmel (Jesensk) morna (adovcov nnos) bahno (nnos na dne moiarov) zmet (Hviezdoslav) nanosi nosenm nahromadi ponosi: nanosil, ponosil veci na stl * pozna podona poprina nazna* nadona(postupne viac vec): naznali im dary * expr.: povli navli pozvla nazvla expr. zried. podovla: navlil vetko na kopu * nanies (nanosi jednorazovo): voda naniesla vea piesku nanosi sa l.p. vnikn 1 2. p. osopi sa nanovo p. znova nnonk kouinov vak pre deti na ochranu nh a tela pred zimou subst. fusak nanucova sa p. ponka sa I. vnucova sa nanten p nedobrovon nanti ntenm spsobi prijatie al. vykonanie nieoho vnti: nantil, vntil podriadenm nov lohu * natisn vtisn: natisla synovi obed * nariadi nadiktovat vdiktova (nanti prkazom): nariadili iakom prinies star papier; nadiktovali vodiom nov predpisy naimputova naoktrojova pejor. nadekrtova (nanti nieo, o vzbudzuje odpor): chceli udom naoktrojova vlastn nzor * nasugerova vsugerova (nanti sugesciou): vsugeroval mu mylienku, e mus ods* frz. expr.: nabi natlc do hlavy (niekomu nieo)

vera: veru, verue, veraboe, hejveru, nem sa m chvli fakticky hovor, fakt: fakticky, fakt, u dvno sme ho nevideli * vbec (pri zpore): naozaj, vbec sa mu neudujem * expr.: namojpravdu namojveru namojduu raz na moj hrienu (duu): namojpravdu, namojveru, namojduu, bolo ich tam zo desa* e\pr. prismbohu prismboh prismfakt prismvaku prism bohuprisahm bohuprism bohuotcuprisahm hohuotcuprism bohuotcu otcuprisahm otcuprism otcu-materi expr. zried. bouprism: prismbohu, bohuprisahm, u je vetko v poriadku; to nm otcu-materi sta * nr.: aida aidali naozajsky p. naozaj, skutone 1 naozajsk p. skuton 1, 2 naozajstn p naozaj, skutone I naozajstn p. skuton 1, 2, prav 1 naozajsto p. naozaj napcka p. natlai 1 napama p. nalka npad 1. o nhle vyvolva, zapriuje innos mylienka idea: dosta dobr npad, dobr mylienku, ideu * podnet popud impulz: tvoriv podnet,

297
popud, impulz motv: erpal motvy v prrode vnuknutie: mat vnuknutie gag (komick npad vo filme, v divadle a pod.) subSt. fr (artovn npad): to bol hlpy fr p. aj podnet 2. p. tok 1 napdajci p. chrom 1. kriv 2 napada p. napadn 1 n a p d a p. krva napda 2 p. toi npadit p. vynachdzav. dvtipn npadnk kto sa o nieo, o niekoho uchdza uchdza: npadnk trnu, uchdza o trn pyta (uchdza o ruku dievaa): mala vea pytaov, a nevydala sa ench: njs si encha hovor, t r a m k subt. amster
hovor./astar. V O h a (Timrava) v o h a d l l k (Zhorsk)

naptie
vlastnosami (op. nenpadn, obyajn, ben) zvltny nezvyajn neobyajn nevedn: kad sa obzrel za npadnm, zvltnym dievaom; bola obdaren neobyajnou, nevednou krsou mimoriadny vnimon (prevyujci priemern, ben hodnoty, vlastnosti): v porovnan s vlaajkom sme dosiahli mimoriadny, vnimon pokrok vstredn extravagantn provokan provokatvny drdiv zastar. okzal (majci zmer vzbudi pozornos, drdi): vstredn, extravagantn, provokan, drdiv obleenie; provokatvne, drdiv sprvanie: okzal frzy krikav (oby. vo vzahu k farbm; priahujci pozornos svojou intenzitou, vzjomnm zladenm a pod.): npadn, krikav farba klobka vyzvav vytav d e m o n t r a t v n y kni. ostentatvny (nevhodne, nasilu upozorujci na seba): ia zakrvala vyzvavou, vytr'avou veselosou; hlaovka je demontratvna, ostentatvna forma protestu expr pochab blzniv (s prvkami neprimeranej, a komickej npadnosti): pochab, blzniv obleenie podozriv (svojou nepravdepodobnosou. zriedkavosou vzbudzujci podozrenie): npadn, poozriv zhoda okolnost n a p a d v a p. krva n a p c h n u prija do seba pach expr nauchn: aty jej napclili voavkou; oblek nauchnut cigaretovm dymom n a s m r a d n z a s m r a d n (prija do seba zpach): v krme cel nasmradol zried n a m u d n (napchnu dymom) n a p j a tech. zariadenie na prvod tekutiny hovor, napjaka n a p j a k a 1. p. napja 2. p. napjadlo n a p j a d l o zariadenie al. miesto na (spolon) napjanie zvierat hovor, n a p j a k a n a p j a sa p. pi 1 n a p a j e d e n p. nahnevan n a p a j e d i p nahneva n a p a j e d i sa p. nahneva sa n a p a k o v a t 1. p. naloi 2 2. p. vloi 1 naplen p. nahnevan napli p nahneva napli sa p. nahneva sa n a p a p a n , n a p a p k a n p. sty 1 n a p a p a s a , n a p a p k a sa p. najes sa n a p a p r e n p. nahnevan n a p a p r i p. nahneva n a p a p r i sa p. nahneva sa n a p a p u l o v a p. vynada n a p a r d i p. vystroji 4 n a p a r d i sa p. vyoblieka sa n a p a r f u m o v a p. navoavkova n a p a r i p. uloi 5 n a p a r o v a sa p. vypna sa I, pi sa 1, rozhadzova sa n a p s t p. nakmi n a p a m a p. nalka nap p. natiahnu 2 naptie 1. zven psychick za vyptie: preva naptie, vyptie stres (nadmern naptie): stres organizmu t r m a (naptie pred vystpenm na verejnosti a pod.): ma trmu pre skkou 2. P. tlak 1

npaditos p. extravagancia n a p a d n 1. nahromadi sa padanm (oby. neos.) s p a d n : napadol, spaol prv sneh n a p a d a (postupne): napaalo lstia expr. nakyda (sa) navasa navalit sa: nakydalo (sa) vea snehu nasypa sa nasnei (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier p r i p a d n (ete trocha napadn): do rna pripalo snehu expr /ried. narti sa n a r c a sa: na strechu sa nartilo, narcalo snehu 2. urobi tok na niekoho, na nieo p r e p a d n zatoi: nepriate napadol, prepadol krajinu; zatoili na chodca skoi v r h n sa (vemi prudko napadn): skoil, vrhol sa na spera * naskoi (napadn skokom): pes naho naskoil expr. udrie (vojensky): jednotka udrela v noci kni.: a t a k o v a inzultova: atakovan nhlou chorobou; inzultoval ho za urku osopi sa expr. obori sa (napadn niekoho slovne): rozhorene sa osopil, oboril na kolegu 3. hovor, nhle si uvedomi v mysli prs/djs/zs na uni/na rozum/na myse/na pam: napalo mu, e sa to zle skon; zila mu na um dobr mylienka pomyslie si rozpome sa r o z p a m t a sa spomen si: pomyslel si, e stav o hry nejak peniaze; rozpomenul sa, e mal s na rad kni z a m a n sa: zamanulo sa mu. e to u poul expr. v h u p n do hlavy pren. svitn (v hlave/v mysli) fraz. prs na nieo streli do hlavy/do u m u : svitla mu spsiui mylienka; priiel na obr ieu; strelilo mu o hlavy, e sa pomst hned blysn b l y s k n hlavou/mysou/umom: blys(k)la mu hlavou nov mylienka nr. expr. c h l p n dl) hlavy (Hviezdoslav) napadnuten p trestn npadn 1. ktor pre mimoriadne vonkajie vlastnosti nemono prehliadnu, nevimn si (op. nenpadn) vrazn: diake sme videli npadn, vrazn stavbu viditen zreten zjavn oividn (op. nepatrn. nebadaten): v jeho zdravotnom stave nastala viditen, zreten zmena; upozoroval ns zjavnmi, oividnmi gestami velk m a r k a n t n (npadn o sa tka rozmerov): npadn, velk nos; markantn rozdiel v sprvan evidentn kni. f r a p a n t n expr.: okat fra/. do o bijci (op. zanedbaten): evidentn nepomer sl; okat, do o bijce neostatky 2. ktor uptava pozornos oby. svojimi nie benmi

napt
napt 1. ktor m zven intenzitu (oby. o duevnej nmahe); prezrdzajci zven duevn nmahu al. zven silie pri istej innosti (op oslaben, uvonen) napnut: napt, napnut nervy; napt, napnut vraz tvre vypt vystupovan: preteky sledoval s naptou, vyptou, vystupovanou pozornosou sstreden pozorn (upriamen na nieo): jej sstreden. pozorn pohad prezrdzal zujem koncentrovan: hr m zmysly vrcholne napt, koncentrovan vybiovan vzruen (vemi napt; op. ochabnut): film ns do konca udral v naptom, vybiovanom, vzruenom oakvan 2. hroziaci konfliktom, neprjemnm vyvrcholenm konfliktn konlliktov: medzi manelmi sa utvoril napt, konfliktn, konfliktov vzah vypt vystupovan: nastala vypt, vystupovan medzinrodn situcia vyostren vyhroten zostren (smerujci k zlmu koncu): vyostren, vyhroten, zostren spor o zemie vybiovan (vo vej miere): napt, vybiovan pracovn atmosfra hovor.: naponovan napanovan vyponovan vypanovan hovor, expr infarktov 3. p. napnut 1 napeka p. dobiedza npev p. meldia napevno 1. p pevne 1. tuho 2. p isto 3 napcha p. natlai I napcha sa 1. porov. natlai 1 2. p. najes sa napchat l.p. pln I 2.p. sty 1 napichn 1. pichnutm zachyti al. navliec na ostr predmet nastokn nabodn: napichn, nastokn slaninu na rae stykn nastykn: stykn jedlo na vidliku nabra: nosoroec ho nabral na roh nastka ponapichova (postupne, viac vec): ponapichovala kolky do zeme zastar.: stoknt natkn: stokol bajonet na puku 2. pichnutm prederavi nabodn prepichn: napichol si puzgier; prepichol si kou noom napna p napnadlo napnadlo predmet, zariadenie na napnanie * napna: napnadlo, napna drtov hovor napink: napink na topnky napink 1. hovor, napnav, vzruujci prbeh; jeho umeleck spracovanie hovor, nervk subt. drask horor: zai horor odb al. pubi thriller (umeleck spracovanie napnavho prbehu) 2. p. napnadlo napna podrobova psobeniu sily ahom do vyrovnania naahova: napnali, naahovali struny vystiera napriamova naahova: vystierala pltno dorovn; z. celej sily napriamoval, naahoval ruku kni napruova hovor.: ponova panova napna sa p. namha sa napnav vzbudzujci napt sstredenie pozornosti a oakvanie rozuzlenia nebezpench situci: zpas bol napnav a do konca vzruujci (vzbudzujci vzruenie z oakvania rozuzlenia): ta napnav, vzruujcu detektvku ptav strhujci (vzbudzujci oby. sstavn pozornos; op. nudn): napnav, ptav dramatick prbeh; kniha m strhujci dej

298
napsa 1. psanm vyjadri zapsa: napsal, zapsal si adresu do zoita zaznai poznai zaznamena (napsa na zapamtanie): zaznamenali udalos do kroniky * nadpsa (napsa nad nieo): nadpsal nzov prce hovor.: naklepat naklepka odklepat odklepka (napsa strojom): naklepala, odklepala cel text expr. n a k r a b a t nakriaba naarba namra (napsa nehadne): naarbal oznam na zdrap papiera popsa (vo vom mnostve napsa): velio v liste popsal dopsa (napsa do konca): dopsala list. lohu 2. sta sa autorom textu spsa: napsal, spsal list skoncipova (urobi koncept textu): skoncipoval nov lnok zostavi (z viacerch ast): zostavili protokol vytvori (napsa pvodn, nov text): bsnik vynoril hodnotn dielo zloi: zloi bse * prispie: prispie do asopisu lnkom napska p. narozprva napi sa 1. poi nejak tekutinu na zahasenie smdu vypi: napil sa vody; vypil kvu expr napoji sa naglga sa * naloga sa nalcha sa nalcha sa nachleptat sa nachlpa sa nastreba sa: napojil sa vnom; naglgal sa vna expr.: vyloga vychlepta vychlopta vychlastat' (nieo): vylogal pohr vna na ex * nr. expr. nadcha sa: hltavo sa nadchal vody ponapja sa (postupne sa napi): vetci sa ponapjali odpi upi upi si (napi sa malho mnostva tekutiny): odpil si piva expr: glgnsi logn si nr. expr. lukn si: lukol si z pohra det. nabumha sa: Nabumbaj sa mlieka! expr. vyzunkn (naraz vypi): vyzunkol koak z pohrika nacica sa nadojil sa (o zvieratch, pren. expr o loveku): teliatko sa nacicalo porov. aj vypit 1 2. p. opi sa 3. p. nasiaknu npitok p. npoj napit p. opit 1 naplano l . p . zbytone 2.p. bezciene naplnova p. pripravi I nplas 1. mal obvz, ktor sa priliepa na ranu leukoplast hovor flajster: prilepi nplas, flajster na poranen nohu 2. p. techa naplaen p. naakan naplai p. naaka naplai sa p. naaka sa nplav, nplava, naplavenina p. nnos nplecnk p. vloka naplieska p. vyzaukova naplies p. narozprva npl l .p. vpl 2.p. zmysel 1, vznam 1 napa p plni I naplnen 1. p. pln 1 2. p. sty 1 naplni 1. p. zaplni, napusti 2 2. p uskutoni naplniten p. uskutoniten naplno v plnej miere plne plne plno: naplno, plne otvoril vodovodn kohtiky; plne sa sstredila na prcu; ivot chce prei plno splna: ohe sa splna rozhorel celkom: kvety sa celkom rozvili intenzvne: spore sa naplno, intenzvne prejavili emcie frz. kni plnm dkom: ije si plnm dkom fraz. na

299
pln obrtky na pln plyn p. aj celkom naplodi sa p. rozmnoi sa 2 naplocho p. plocho 1. 2 naplosko p. plocho 1. 2 napn p. natiahnu 2 napnut 1. psobenm sily (oby. ahom) vyrovnan na najvyiu mon mieru (op. uvonen, von) napt: napnut, napt svaly; napt luk natiahnut vystret rovn: plval s napnutmi, vystretmi plachtami; struna natiahnut do prasknutia; napnut, rovn posten plachta hovor.: naponovan napanovan vyponovan vypanovan: naponovan, vyponovan lano; naponovan, vyponovan volejbalov sie kni? napruen 2. p. napt I npone p myselne npon p. myseln napoudovanie, ps. i na poudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete. k vrazu, ktorm sa naznauje, e nieo vyvolva poudovanie, prekvapenie napodiv na prekvapenie: napoudovanie, napodiv, podarilo sa jej prs vas: na prekvapenie, vbec sa nezmenil fraz.. u d u j sa svete napodiv p. napoudovanie npodoba, napodobenina p napodobnenina napodobite p. napodobovate napodobnenina nieo napodobnen napodobenina imitcia: napodobnenina, napoobenina, imitcia koe. hodvbu npodoba: npodoba rozprvky falzifikt (napodobnenina vydvan za originl): falzifikt listiny odb. falzum reprodukcia: jeho romny s iba reprodukciou skutonosti plagit (napodobnenie cudzieho diela): plagit znmeho obrazu kpia (vern napodobnenina umeleckho diela): kpia obrazu atrapa (napodobnenina uren na reklamu): vo vklade s iba atrapy pakvil (nepodaren napodobnenina nieoho) pren. pejor odvar (slab napodobnenina): odvar romnu napodobnil p. odpozorova napodobnite!' p. napodobovate napodobova, napodobova robi tak. aby vznikla podobnos imitova: napoob()oval, imitoval hlas spevka koprova (bezducho napodobova): koproval cudziu tvorbu expr opii sa: opiila sa po znmej hereke plagizova (napodobova diela bez udania predlohy): neestne plagizoval bsnika predstiera (napodobova ako pravdiv): prestieral, e je chor nasledova (poda istho prkladu): nasledovali otcov prklad hovor, odkukva (napodobova pozorovanm): odkukval spsoby od starch odb simulova zobrazova: napodobova, zobrazova situciu v inch podmienkach; simulova nieo potaom napodobovate kto napodobuje napodobovate napodobnite!' napodobite: napodobovate. napodobovate, napodobite vtieho spevu imittor: imittor hercov falovate falzifiktor odb. falztor (napodobovate originlu): falovate, falzifiktor podpisu: falztor obrazu epign (napodobovate v umen, vo vede)

napomna
napodobova p. napodobova napodobovate p. napodobovate napodruh p. inokedy, nabudce napohotove p. napordzi napochytro, napochytre p. rchlo, narchlo, letmo 1. nhlivo, srne npoj tekutina na pitie: alkoholick, osvieujci npoj zasiar. npitok: bosk npilok almzia malvzia (siln sladk npoj): to vno sa pije ako almzia, malvzia oberstvenie (npoj na osvieenie): pohr s oberstvenm hovor.: pijatika pitie (oby. liehov npoj): minula sa nm pijatika expr mok (v bsnickom, nadnesenom vyjadren): z. ae pije zlat mok nektr (v grckej mytolgii npoj bohov: expr. lahodn npoj): pezinsk sa pilo ako nektr hovor, expr loprda loprdina (zl npoj) pejor.: breka brnda (nechutn npoj): t breka, brna sa nepi napoji sa p. napi sa I napokon l.p nakoniec, zverom 2. p. nakoniec 2. vlastne 2 3. p. u 3 npoky p. myselne napolo p. napoly 2. iastone napoludnie v polovici da, cez poludnie hovor, naobed: Z mesta sa vrti a napoludnie, naobed napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice dopoly dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohr vna bol dopola vypit spolovice spola spoly: oi mal napoly, spolovice privret; u to m spola, spoly hotov v poly, ps. i v poly cez poly na dve poly vo dve poly: vpoly, cez poly prehnut papier poloila pre ns polo: na otzky odpovedal napoly, polo artom, napoly, polo vne odpoly odpola zastar odpol nr. naspoly: zhradu kpil odpoly, odpola zadarmo rovnako hovor fifty-fiftv, ps. i fifti-fiti (rovnakm dielom): rozdelme sa napoly, rovnako, fifty-fifty 2. do istej miery, nie celkom, nie plne napolo dopoly: star otec je u napoly, napolo slep; stl m dopoly zaloen novinami spolovice spola spoly: domce boli spolovice. spola, spoly zapadnut snehom odpoly odpola zastar. odpol: zemiaky boli odpoly. odpola zhnit polo: blili sa k napoly, polo rozbitmu autu iastone sasti: sud bol od slnka iastone, sasti rozsuen neplne: bez zaervenania odovzdal napoly, neplne dokonen prcu napomha p. podporova napomhate!' p. priaznivec 1 napomaranovo p. oranovo napomenutie p. vitka, trest napomna drazne niekoho vyzva, aby si uvedomil nieo pripomna upozorova: napomnal syna, aby sa uil; pripomnal ene, aby navarila; upozorova eti, aby si neublili dohovra dovrva (napomna s vitkou): prsne dohovral iakom za ich nepozornos varova (napomna pred nebezpeenstvom): varoval ho, ale neposlchol poa pouova naat (zrove dva rady): poal, pouoval eti. ako sa maj sprva didaktizova: diaktizujca staria spisba moralizova mentorova (poa z pozcie autority): uite asto mentoruje

napomnav
hovor, /astar

300
nr

majstrova: doma ju stle majstruj

nprava 2 as vozidla, ktor spja karosriu a motor

s k o l e s a m i hovor, o s

d o t r z a (Kukun)

napomnav p. karhav napomoenie p. pomoc1 1 napomc p. pomc 1 naponhlo 1. mlo asu, v asovej tiesni (iba v spojeniach so slovesami mat a byt) naponhle nhio: nechc zosta, maj akosi naponhlo, nhlo; mm naponhlo, nhlo, musm u s /.astar. ponhlo nesprv pilne /.ried. priponlilo (vemi, prli naponhlo) 2. p. rchlo, narchlo, srne napopolavo, napopolavkasto, napopolavkavo, napopolkavo p. sivo npor 1. p. tlak 1, nraz 2. p. tok 1, 2 naporad p. zaradom napordzi na dosah ruky, pri ruke. v blzkosti, k dispozcii (oby. v spojen so slovesami by a mat) poruke blzko: mus by vdy naporzi, poruke, blzko; vhovorku mala vdy napordzi, poruke (pripraven) pohotov pohotovo: mal pohotovo velijak vhovorky zastarv. napohotov zastar nahotov fraz. na dosah nr. spodrune (Jesensk) naposledok 1. p. naposledy 1 2. p nakoniec 1, 2 naposledy 1. vyjadruje okolnos poradia na konci istho radu dejov, innost, stavov a pod., za ktorm sa u prslun dej a pod. neopakoval al. nebude opakova naostatok hovor naposledok: u sa nepamtm, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s nm stretne naposledok posledn raz posledn krt ostatn raz ostatnkrt: poslen raz, poslenkrt sme boli v divadle pred mesiacom; vidme sa spolu ostatn raz, ostatnkrt minule minul raz minulkrt (v predchdzajcom prpade): naposledy, minule, minul raz si priiel neskoro zastar posledne predole 2. p. nakoniec 1. 2 napospol 1. p veobecne 1 2. p iba 2 napotom p potom 1. nabudce, neskorie I npov p. nznak napoveda 1 1. p. naznai 2. p poepka napoveda' nznakom dva najavo naznaova signalizova: napoved, naznauje iakovi odpove; vsledok osi napoved, signalizuje ohlaovat oznamova (vopred napoveda nieo): intinkt mu oznamuje, e by mal os napozajtra, napozajtre p pozajtra napozatm p. potom 1 napozera sa p. vynadva sa napracova sa p. narobi sa naprasi sa p. rozmnoi sa 2 naprska sa p. najes sa napra 1. p natlai I 2. p. zbi 3 naprat sa p. najes sa naprata p. natlai 1 naprata sa p. najes sa nprava 1 odstrnenie prin zlho stavu, obrat k lepiemu: nprava chb zlepenie: zajtra oakvame zlepenie poasia zadosuinenie kni. satisfakcia (nprava krivdy a pod.): iada zadosuinenie, satisfakciu

naprva sa p. lepi sa napravi 1. uvies do pvodnho stavu, do sprvnej polohy upravi: napravila, upravila si suku, klobk ponaprva (postupne): ponaprvala vetky postele obnovi retaurova zretaurova: retaurova star maby opravi hovor reparova zreparova (napravi nieo pokazen): opravil rchlo star plot; zreparoval strechu korigova skorigova (napravi nieo pokoden, pochyben): skorigova asov odchlku hodn, chyby texte nastavi (napravi hodiny): nastavila hodiny na letn as 2. uvies do lepieho stavu polepi zlepi: napravil si nladu; zlepili mu plat hovor, vylepi: vylepil star rukopis korigova skorigova (opravenm chb): skorigoval svoje sprvanie, vzahy medzi kolegami 3. morlne pozdvihn na vyiu rove polepi: napravili, polepili previnilca 4. zariadi, aby nieo zl, chybn prestalo jestvova opravi korigova skorigova: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu zmy (napravi vinu): nezmyl svoj hriech kni/. odini: odinil vetky krivdy odstrni zlikvidova (v plnosti): odstrnili, zlikvidovali nedostatky v hospodren ponaprva (postupne) 5. p. usmerni 1 napravi sa p. polepi sa, porov. zlepova sa npravnovchovn tkajci sa npravnej vchovy: npravnovchovn stav hovor.: npravn polepovac npravn p. npravnovchovn; rehabilitan 1 napravo 1. na prav stranu (op. naavo) doprava (op. doava) vpravo (op. vavo): na konci ulice zaboili napravo, doprava; chodnk vedie vpravo 2. na pravej strane (op naavo) vpravo (op. vavo): napravo, vpravo s dvere do pivnice naprzdno bez dosiahnutia ciea, bez dosiahnutia konkrtneho inku n a d a r m o bezvsledne: jeho nmaha vyla naprzdno, nadarmo, bezvsledne mrne zbytone: mrne, zbytone mu ohovrali neinne /ried. bezinne nahlucho, ps. i na hlucho: jeho slov vyznievali neinne, nahlucho n a p r d p. zle 5 napred 1. p. dopredu 1, vopred 2. vpredu 2. p. dopredu 2, vopred 1. najprv napredku p. vpredu napredok l.p. dopredu 1 2.p. vopred 1 napredovanie p. pokrok napredova 1. p. zlepova sa 2. p. pokraova 2 napreteky p. opreteky naprezrek, naprezrok p. zdanlivo napriahnu p. natiahnu 2 napriamene p. vzpriamene napriami 1. p. narovna 1 2. p. natiahnu 2 naprias 1. p. nadviaza 1 2. p zaa 2 naprie 1. odchlene od priameho smeru, v prienom smere; v prienom smere cez seba priene priekom: zvalil sa naprie, priene na poste: cez pole pre-

301
iel priekom krom nakr: preloila si ruky krom. nakr ikmo hovor, rgom: auto zostalo st ikmo, rgom hovor, popriek poprieky poprieky: jazero preplval popriek, poprieky, poprieky zried.: krmo napriek priemo nr. prieky 2. (m) vyjadruje smerovanie v uhloprieke; (koho. oho) vyjadruje umiestnenie v uhloprieke krom cez
p r i e k o m cez hovor, r g o m cez (koho. o): vykroil

naradovan
rovanie k nieomu): vybrali sa naproti, v strety neistej budcnosti * nr.: prosto n a p r o s t o (koho. oho;
Rzusov-Martkov. Gabaj. Hviezdoslav)

naprie dolinou, krom cez dolinu, priekom cez les; naprie chodnka, krom cez chodnk leala doska napriek 1. proti elaniu, oakvaniu, vli, poiadavkm naprieky navzdor navzdory: urobil to vetkm napriek, naprieky; iiel za msiara otcovi navzdor, navzdory naprotive proti hovor natruc: stle nm rob nieo naprotive, proti, natruc zastar.: naproti napriekor napriekory
2. (komu. omu) v y j a d r u j e prpustku n a v z d o r n a v z d o r y zried. n a p r i e k y (komu, omu): napriek,

navzdor otcovmu zkazu iiel von; navzdory intenzvnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrni naprotive hovor, natruc (komu, omu): naprotive, natruc rodiom sa oenil s Evou zastar napriekor napriekory nespis vzdor (komu. omu): vzdor tomu sa nevrtil proti (komu. omu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zastnil na sai cez (o): aj cez vek hurhaj poul, e ho niekto vol pri (om): aj pri vetkej opatrnosti neastiu nezabrnil 3. p. krom, naprie I napriekor, napriekory, naprieky p. napriek 1, 2 naprklad nadvzuje na kontext a pripja aktulny vraz: uvdza vysvetlenie k znmemu textu alebo vypotavame povedzme d a j m e tomu: iiel by som naprklad, povedzme do kina; zaneme dajme tomu o piatej; z ihlinatch stromov u ns rastie naprklad, povedzme smrek, jeda, borovica teda: venujme sa teda tomuto problmu len hovor.: tak takto: vimnime si naprklad, len vsledky volieb; A tak. takto sto korn by ti nestailo? zastar. prkladn) naprostit p. narovna 1 naprosto p naproti 3 naprostred p uprostred 1-3, doprostred 1,2. medzi 1,2 naprostriedku p. uprostred 1, 2, medzi I naprostriedok p. doprostred 1. 2, medzi 2 naprost sprv, pln naproti 1. na protiahlej strane, na protiahl stranu oproti: naproti, oproti postavili nov hotel hovor, zastarav vis--vis [vyi. vizavi; franc.]: sedeli vis--vis a ticho sa rozprvali zoi-voi (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoi-voi 2. vyjadruje smerovanie k prichdzajcej al. pribliujcej sa osobe, veci a pod. oproti zried. proti: ila na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nm vybehol proti v strety zried v stretky: deti jej ili v strety, v stretky 3. (komu, omu) vyjadruje umiestnenie na protiahlej strane, na protiahl stranu oproti proti (komu. omu): naproti, oproti kole je vek park; oblok proti dverm zostal zatvoren zoi-voi (komu, omu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti nieomu): mlky stl zoi-voi otcovi v strety (komu. omu; vyjadruje sme-

4. p. napriek I naprotive p. napriek 1. 2 nprotivn p. opane 1. porov. aj protiahl nprotivn p. protiahl, opan 1 nprotivok rovnak jav al. predmet (v inch okolnostiach) kni. pendant: v naej literatre romnu nemono njs nprotivok, pendant nesprav proajok napruen p. napnut 1 napruit p. natiahnu 2 napsoti sa p. vytrpie napua p. nabehn 1 napui sa p nadu sa 1 napuchlina p. opuchlina napuchn l . p . opuchn 2. p. nabehn 1 napuchrenec p. namyslenec napuchren l.p. objemn 2.p. namyslen napukan p sty l napuka sa p. najes sa napusti 1. umoni vniknutie tekutiny al. plynu do nejakho priestoru vpusti pusti: napustili vodu do hazna; vpustil erstv vzduch do izby 2. urobi plnm (tekutinou a pod.) naplni: napustila, naplnila vau vodou; naplnili ndr odpadom ponapna ponapa (postupne, viac vec) 3. necha vsiaknu ltku, ktor zvyuje odolnos proti vode, ohu a pod. impregnovat : napustili kou proti plesni; impregnovan tkanina namori (namanm): namorili drevo v pecilnom roztoku n a r b a odborne robi ist kony s niem manipulova: vie narba, manipulova so sekerou zaobchdza zaobchodi zachdza naklada (oby. istm spsobom): zaobchdza, naklad s peniazmi bez rozmyslu pona si sprva sa (o postoji k udom): vie narba s umi; zle si pona so iakmi; zle sa sprva k iakom disponova (zrove ma k dispozcii) narba sa p. ukazova sa 3 naran p. epick narad p. navye 1 nradie p. ninie naradi p. poradi naradosten, naradostnen p. naradovan naradovan pociujci rados, radujci sa; svediaci o prevanej radosti (op. smutn) nateen naradosten naradostnen: naraovan, nateen deti vtali host; bol cel naradost(n)en neakanm spechom rozradosten rozradostnn rozradovan rozjaren (pri pocite nesptanej radosti): vskot rozradostnnch, rozradovanch tanenkov zned.: uradosten uradovan: uradosien, uradovan srdce rozveselen expr.: rozteen poteen vyteen vyraovan: rozveselen, poteen publikum; rozveselen, vyteen tvr vesel astn: tudenti odchdzali na vlet naradovan, vesel, astn; pozera sa veselmi, astnmi oami radostn rozjasnen kni. rozjasan (oby. o prejavoch radosti): radostn vraz tvre (op. neastn) uvelien blaen (v radosti prechdzajci do uvelienia, blaenos-

naradovasa
ti): bol jej prchodom cel uvelien; obdari niekoho blaenm smevom polichoten (radujci sa z lichotenia. pochvaly) naradova sa p. potei sa nardza p radi' naralii p. nastrojit 1 nramne 1. porov. obrovsk, nesmierny 2. p. vemi nramnica p nramok nramn 1. p. obrovsk, nesmierny, vek 1 2. p prdk 2 nramok ozdoba, ktor sa nos na zpst al. predlakt ruky zastarav, nramnica: zlat nramok, zlat nramnica zastar. brazoleta hovor, zastar. brazoleta narno p rno narroi sa p. nahneva sa nars 1. p vyrs I 2. p vzrs 1, 2 nrast p. prrastok narasta p. rs I naratvny p. epick nartor p. rozprva naraz I. v tom istom ase, v tej istej chvli sasne zrove: neme by naraz, sasne, zrove no dvoch miestach odrazu razom: na dvor vybehli odrazu, razom /.astar. vraz (Hviezdoslav, Jesensk) nr. na raze (vantner) fra/ ako na povel 2. bez preruenia, na jeden raz razom: naraz, razom vypil cel pohr vody dkom fraz. jednm dkom na dok na jeden dok jednm dychom j e d n m vrzom n a j e d e n vrz: dkom. jednm dkom vybehol a na tvrt poschodie: na dok, na jeden dok povedal, o sa mu stalo: vetko vybavil jednm vrzom * hovor, na ex (o pit): fau piva vypil na ok. na ex fraz. na (jedno) posedenie 3. v krtkom ase a oby. nertajc s tm zrazu odrazu razom: naraz, zrazu sa otoil: odrazu, razom sa schladilo znezrady nenazdajky znenazdajky znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z. krkov vybehol zajac nhle nhlo: nhle sa zastavil 4. nadvzuje na situciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu irniu a pod.) odrazu zrazu: naraz, zrazu, odrazu, ak je rnry nraz prudk dotyk predmetov, z ktorch sa aspo jeden pohybuje: poctil som siln nraz npor: nraz, npor vetra zrka (prudk nraz pohybujcich sa telies do seba): zvuk pri zrke vozov karambol (pri biliarde nraz gule na dve ostatn) der hovor, r a n a : prudk der, prudk rana o tvre p. aj der 1 naraze p. naraz I narazi 1. pri pohybe sa prudko dotkn (mimovonm nrazom) v razi: aut narazili, vrazili o seba udrie udeit buchn: ln urel o breh: buchol hlavou do steny expr.: bachn tresn treskn trepn hovor, expr vacn: opit ofr bachol do stpa drgn Stri expr t u c h n u c h n hovor, expr.: b a c -

302
be): lyiar nabehol na kamene, na prekku nr. expr. klmn 2. neakane, nhodou stretn niekoho al. sa stretn s niem natrali trafi: pri prechzke narazil na znmych; trafil na dobr knihu zrazi sa (s niekm, niem) prs djs objavi njs: priiel k dobrej knihe; doiel na chybu v te expr.: nadbi nadpi: naabil na prekku 3. nrazom umiestni nasadi: narazil, nasadil si klobk nastokn nabodn napichn (na nieo ostr): nastokla mso na rae nabi natlc (do nieoho): nabil klince o steny 4. p. dotkn sa 2 5. p. usmerni 1 nrazovit ktor sa uskutouje v nrazoch; ktorho charakterizuje nerovnomern, nepravideln priebeh nrazov: fka bude siln, nrazovit, nrazov vietor; niektor prce maj nrazovit, nrazov charakter hovor, nvalov: neznam ndvalov robotu prleitostn (oby. o prci, ktor m krtkodob trvanie): zohnal iba nrazovit, prleitostn prcu nrazov p nrazovit narka p. zmienka nreie nespisovn, historickm vvinom utvoren forma nrodnho jazyka pouvan ako dorozumievac prostriedok na menom zem dialekt: stredoslovensk nreie, stredoslovensk dialekt /astar podreie nareni p. narozprva naregulova p. nastavi I nrek 1. p. pla 2. p. sanos nareza p. zbi 3 nareza sa l.p. najes sa 2. p. opi sa nariadenie p. rozhodnutie 1. rozkaz nariadi p. prikza 1 nariasen p. naberan nariasi p. zriasi nariedko p. riedko 1. 2 nariekaka p. plaka 1 narieka 1. nahlas prejavova ia. boles (aj fyzick) bedka: narieka, bedka na svojm osudom expr.: hoekovat' lamentova lamenti boeka: hoekovala cel noc kni?..: alosti bolestit: dlho alostila nad stratou mua plaka slzi (prejavova ia plaom): srcervco plakala; Neslz toko! expr.: revat ziapa vrea joja jaja jojka j a j k a (plaka vemi nahlas): revala, jojala o bolesti vzlyka fika (preruovane plaka): rozprvala a neprestajne vzlykala, fikala expr. fuka kni. roni slzy poet. lka (Sldkovi. Krasko) stona stena kvli (narieka a bolestne vzdycha): stonal na hrobom expr.: achka ochka skuva skua kua zavja vy (narieka prenikavmi zvukmi): zavja, skua o iau kni. pie (alostne plaka): pie za sloboou 2. p. saova sa nariekav p. plaliv I narichtova 1. p. pripravi 1 2. p. nastavi 1 n a r k o m a n osoba postihnut narkomniou narkotik toxikoman narkomnia chorobn nvykov tba po narkotikch a ich nadmern uvanie narkotizmus toxikomnia

n* bucn (trochu narazi): drgol lakom o nbytku expr. zried drli trkn: v tme drlil do stromu soti (zrove vychli z polohy): sotil do protihra tak, e spaol zrazi sa (narazi navzjom): zrazili sa elami nabehn naletie (narazi v rchlom pohy-

303
narkotick spsobujci znecitlivenie, zoslabenie bolesti al. hlbok, necitliv spnok o m a m u j c i o m a m n : podva pacientovi narkotick, omamujce, omamn prostriedky utiujci (ktor zoslabuje bolesti al. upokojuje): utiujce lieky uspvac (ktor spsobuje narkzu): pred operciou dvaj pacientovi narkotick, uspvacie ltky n a r k o t i k p narkoman n a r k o t i z m u s p. narkomnia narkotizova p. ommi I narobi sa s nmahou urobi vea prce n a p r a c o v a s a : v ivote sa vea narobil, napracoval expr. nadrie sa nalopotisa n a m o r d o v a sa n a m o r i sa n a d r h n sa nahrdlai sa n a h r d l o v a sa n a k a t o v a sa: nadrel sa, nahrdlail sa na stavbe domu subt. namaka sa nroky p. myselne nron 1. ktor m vek nroky, elania, poiadavky; svediaci o vekch nrokoch (op. nenron, skromn) n e s k r o m n : je nron voi sebe aj ostatnm; nron, neskromn publikum; ma neskromn predstavy o ivote poadovan (majci vek nroky v prospech seba): poadovan diea 2. vyadujci vea nmahy, silia, zrunosti, asu, peaz a pod. (op. nenron, jednoduch) ak neahk: podarilo sa vyriei nron, ak problm; ak, neahk prca zloit komplikovan: vari zloit, komplikovan jedl; zloit, komplikovan loha nevan (prinajci spech a po vekej nmahe): nron, nevan prca /ried.: nroiv
I l r o i t (oltsov. Rysula)

narui
n r o d o p i s p etnografia nrodopisec p. etnograf nrodovec p. vlastenec nrodovectvo p. vlastenectvo n r o k 1. p. prvo I 2. p. poiadavka 1 n r o k o m p. myselne n r o k o v a si p vyadova 1, 2 nrokovate p. iadate n a r o v n a k o p. rovnako 1 n a r o v n a n p. priamo 2. vzpriamene n a r o v n a 1. urobi rovnm vyrovna vystrie n a p r i a m i : narovnal, vyrovnal drty, vystrel pokren papier, napriamil ruku vzpriami (smerom nahor): vzpriamil chrbt zarovnat' (narovna povrch): zarovnali jamy p o n a r o v n v a povyrovnva povystier a (postupne narovna): ponarovnvali plech, povystierali pltno nr. naprosti 2. odstrni nepravidelnosti povrchu urovna vyrovna: narovnala, urovnala si zhyby na sukni u p r a v i (narovna a uprata): upravili tern n a r o v n o p. rovno 1, 3 na rozdiel od p. proti 2 n a r o z p r v a podrobne al. zoiroka velio poveda navravie nahovori: vea jej o om narozprvali, navraveli, nahovorili povravie pohovori: povravel vea zbytonho navyklada hovor.: navy p r v a n a p r e d k l a d a expr. nareni: udia velio navyprvaj, narenia expr.: n a t r a n a k v k a nahs n a h t a n a h k a nahua naplies namlie napska nabalcha n a t r e p a n a t r b i natliapa n a t k a n a d u d k a natulka n a k k a potra potrepa hmb. nadrsta subt nakecat (narozprva nepravdy al. przdne rei): natral vea hlpost; nabalchal im sam nezmysly naklebeti (narozprva klebety): naklebetili na u expr n a b j i nabsni(narozprva nedleit al. nerelne veci): vea jej nabsnil o ivote expr.: vtc natlc nahusti (narozprva s cieom ovplyvni): vtkol jej do hlavy, e sa m rozvies; nahustil doho, aby z podniku odiiel nroie p. roh I n r o n p. ron 1 n a r u b y p. naopak n r u p. nruie n r u i e priestor medzi roztiahnutmi rukami; jeho obsah kni. n r u : vzia diea do nruia, do nrue; nruie, nru sena objatie: vymani sa z objatia narui p. prikza 1 n a r a t e p. ruite narui iastone nepriaznivo zmeni normlny stav porui: pla naruil ticho; iaci poruili disciplnu natrbi podkopat' podvrtit' podry: mal natrben zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrtil chybn nzory kolegov expr.: n a b r a nahloda: nahlodali jeho dveru pokodi pokazi p o r c h a (narui mechanicky): pokoden obal; pokazil, porchal fungovanie stroja podlomi oslabi otrias (zrove spsobi zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zl rei otriasli jeho dverou rozvrti rozloi rozrui vyvrti (narui celistvos): rozvrten vroba; vyvrti vetko do zkladov

nrod 1. historicky vzniknut spoloenstvo ud so spolonm jazykom, zemm, hospodrstvom, histriou, kultrou, psychikou odb. e t n i k u m (nrodn spoloenstvo): eurpske nrody, etnik kni. plemeno: slovansk plemen poet. rod /.astar. al. expr llcia 2. p. ud 1 3. p. udia narodi sa by poroden (o loveku) zrodi sa: narodili sa jej dvojat; z manelstva sa zrodil syn prs na svet kni. uzrie svetlo sveta: priiel na svet v malej dedinke n r o d n i a r s k y l.p. nrodn 1 2.p. nacionalistick 1 nrodnos prslunos k nrodu: obania slovenskej nrodnosti /.ned. nacionalita zastar. zried. nacionlnos nrodnostn ktor sa tka nrodnosti: nrodnostiumenina nacionlny: nrodnostn, nacionlny tlak etnick (tka jci sa uritho etnika): etnick boje, konflikty n r o d n 1. tkajci sa nroda ako historicky vzniknutho spoloenstva ud al. pocitu prslunosti k tomuto spoloenstvu: nrodn jazyk, nrodn kultra nacionlny: nrodn, nacionlny tlak; pestova nrodn, nacionlne povedomie vlasteneck kni. patriotick nrodoveck (tkajci sa pocitu prslunosti k nrodu, oby. pri jeho obrane): nrodn, vlasteneck hnutie; vlasteneck, patriotick zpal n r o d n i a r s k y (ktor sa tka obrany nrodnch zujmov): nrodniarska politika etnick: etnick skupina 2. p. nask n r o d o h o s p o d r p. ekonm I n r o d o h o s p o d r s k y p. ekonomick I
zastar.

naruovatel
naruovatel' p. ruite narti sa p. napadn 1. nahrn sa 1 nruivos p. ve 1, 2 nruiv 1. silno citovo zaujat za nieo, privemi oddan nieomu; svediaci o silnom zaujat vniv: otec bol nruiv, vniv hubr (op. sviaton); vrhol sa do prce s nruivm, vnivm zaujatm naden oduevnen (pri sstredenom zaujat, ktor prina rados, uspokojenie): herca obliehal dav nadench, oduevnench obdivovateliek; odmenili ho nadenm, oduevnenm potleskom (op. vlanm) horliv (vemi aktvne podporujci nieo): horliv propagtor novch mylienok siln tuh (vo vekej miere a vytrvalo zaujat al. oddan; op. slab): patril k silnm vlastencom: tuh, siln fajiari sa nedoij vysokho veku kni?..: zaplen zanieten: zaplen, zanieten bojovnci za udsk prva; zapoji sa do nruivej, zanietenej diskusie fanatick prepiaty (neznanlivo al. nekriticky zaujat): nruiv, fanatick odporca pokroku; fanatick, prepiata viera expr. posadnut (neovldaten silno zaujat): nruiv, posadnut poovnk 2. hlboko prevajci bostn city; prudk v bostnch prejavoch, zitkoch: svediaci o bostnej vni vniv: nruiv, vniv milenec; nruivpohla iadostiv chtiv (spojen so silnou pohlavnou tbou): upieral na dieva iadostiv oi ohniv plamenn horci (oby. o prejavoch nruivosti): ohniv, plamenn pohad; obsypal ju horcimi, ohnivmi bozkami rozohnen rozplen rozvnen (na ist, oby. krat as): by rozohnen, rozplen, rozvnen lskou p. aj vniv I naruovkasto, naruovkavo p. ruovo I naruovo p. ruovo 1. 2 narchlo s malou spotrebou asu, oby. v asovej tiesni nachytro napochytro napochytre naponhlo naponhle: narchlo, nachytro rozloil ohe v sporku; napochytro, naponhlo uvarila zpraemi polievku rchlo chytro behom hovor, beky: rchlo, chytro si pobalili veci a oili * v rchlosti v nhlosti: narchlo, v rchlosti, v nhlosti sa pozrel, i nieo nezabuol nhlivo chytkom letmo letkom zried. nachytky /astar letky: nhlivo, chytkom sa zmienil o svojich akostiach; letmo, letkom si pretal noviny chvatn s chvatom zastarv. nachvat: chvatn, s chvatom zobral, o sa mu ostalo po ruku; nachvat opustili kryt srne nhle (bez akhokovek asovho odkladu): srne, nhle musel ods nrys p. nkres 1 narysova p nartn 2 naryavo p. erveno nsada p. dradlo nsadec odb. predmet, ktor sa d nasadi na in predmet nstavec pika (nsadec na cigarety) n a s a d i 1. uloi na prslun miesto da umiestni: nasadil, dal si klobk; okn dal, umiestnil na jun stranu vloi vsadi zasadi (da do nieoho): vsadil, zasadil obraz do rmu natiahnu navliec nasun (nasadi ahom): navliekol, nasunul jej prste nastri nastokn (nasadi prudm pohybom):

304
nastril, nastokol sekeru na porisko 2. odb. uloi s istm cieom: nasaili pstruhy do potoka podsadit' podsypa: podsypali vajcia pod sliepku * ponasdza (postupne nasadi): ponasdzali zuby o hrablsk 3. p. poui 4. p. zaa nasadi 2 p. posadi 2, 3 nsadka p dradlo nasadn p. nastpi 1, sadn (si) 2 nasadzova p. zaklada I nasa p. nasiaknu nasva c p. sac nasva 1. p. vdychova 2. p. pi 2 naseka l.p. poseka 2. p. zbi 3 naschdza sa, naschodi sa p. zhromadi sa 1 naschvl p myselne nasiaknu prija do seba tekutinu al. pach vpi vsa nasa vstreba: zem nasiakla voou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnen ltka vpije, vstrebe pot, nasiakne potom absorbova pohlti (zrove spotrebova): chemick ltky mu pohlti zpach * napchnu (iba o pachu): aty napchli cigaretovm ymom namokn (iba o vode): bielize na dadi namokla * hovor.: napi sa vypi: pongia napit vodou; pda vypila vetku vlahu nasti sa (by preniknut niem): vzduch nasten vou nasia p. zasadi 1 nsilenstvo 1. p. nsilie 1, 2 2. p. betialita nsilie 1. pouitie donucovacch prostriedkov (oby. fyzickch) proti niekomu nsilenstvo nsilnos: ak nepome presviedanie, pouijeme fyzick nsilie, nsilenstvo teror (najostrejia forma nsilia): vldnu terorom terorizmus 2. vbuch agresvneho sprvania, najm v svislosti s negatvnou spoloenskou zmenou nsilenstvo nsilnctvo: ulice tch dn boli pln nsilia, nsilenstv, nsilnctvo hrzovlda krutovlda teror terorizmus (vlda nsilia): v krajine panovala hrzovlda, krutovlda; vldol tam teror nsilm, nsilkv p. nasilu I nsilne 1. porov. nsiln 2. p. nasilu I, 2 nsilncky 1. asto pouvajci nsilie (oby. fyzick silu) ako donucovac, ntlakov prostriedok; svediaci o takej vlastnosti nsiln: trpela pri nsilnckom manelovi; mal nsilncku, nsiln povahu hrub tvrd (vyznaujci sa bezcitnosou: op. citliv, jemn): diea privyklo na nsilncke, hrub, tvrd zaobchdzanie surov krut brutlny (pouvajci neudsk formu nsilia): nsilncky, surov, krut vldca; brutlne sprvanie ozorcu pejor.: rabitny zried. rabitsky: rabitny. rabitsky egoista 2. p. nsiln 1 nsilnctvo l.p. betialita 2.p. nsilie 2 nsilnk kto sa dopa nsilia: prejavil sa ako nsilnk a pijan surovec ukrutnk kni. hrubec (Tatarka) expr. grobian: sprva sa ako grobian expr. zried. suro ( K m o ) pejor. pitonk (ozbrojen nsilnk) terorista (osoba uskutoujca teror) pejor.: b a r b a r rabit rabitnik subt. hulvt nsilnos p. nsilie I

305
nsiln 1. spsoben al. uskutonen pouitm oby. fyzickej sily al. inho donucovacieho prostriedku nsilncky: zomrel nsilnou smrou (op. prirodzenou): lpen prepadnutie sa povauje za nsiln, nsilncky in nten nedobrovon vynten (op. dobrovon): nsiln, vynten spoloensk zmeny; nten, nedobrovon odnrodovanie krut surov neudsk (pri fyzickom nsil spojenom s krutosou, bezcitnosou): nsiln, krut, surov potlaenie vzbury; neudsk zsah polcie expr.: zversk betilny brutlny brachilny: zversk, betilne zaobchdzanie s vzami; brutlny prepad; bracliilna moc 2. p. nsilncky I 3. p. silen, neprirodzen 1, 2 nasilu 1. s pouitm sily, s pouitm ntlaku, z dontenia nsilne nsilm /ried nsilkv (J. Hork): nasilu, nsilne ich dovliekli pred velitea; nsilm ho vysahovali z. bytu nedobrovone ntene: nedobrovone, ntene si musel zobra Marku za enu hovor, pozlotky: ak nepojdete podobrotky, pjdete pozlotky hovor, zastar. zlotky (Kukun, J. Hork) 2. v rozpore s presvedenm al. pocitmi, proti vli nsilne silene: nasilu, nsilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala tos ntene nedobrovone: vetko robil ntene, nedobrovone neprirodzene strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na mua 3. s pouitm vetkch monch prostriedkov nstojivo vemone: nasilu, nstojivo, vemone sa domhal vstupu do budovy silou-mocou za kad cenu stoj o stoj: nasilu, silou-mocou ho zdriavali; za kad cenu, stoj o stoj sa chcel dosta Z domu nasivo, nasivasto, nasivkasto p. sivo naskka p. nabehn 2 naskicova p. nartn 1. 2 nasklada p. zriasi nasklada sa p. zloi sa I naskoi 1. p. vyskoi 1 2. p. napadn 2 nskok p. predstih 1 naskore, naskoro l.p. zavasu 2.p. oskoro naskrbli p uetril 1 naskrz, naskrze p. celkom 1, plne naskupni p naspori naskusova p. sksi 2 naskutku p. hned 1. naliehavo 2, srne, rovno 7 naskytn sa nhodou, neakane sa objavi ukza sa vyskytn sa: pri rieen lohy sa naskytli, ukzali komplikcie prs* djs: bol spokojn so vetkm, o prilo trafi sa natrafi sa hovor pritrafi sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobr zamestnanie ponknu sa (oby. nieo kladn): ponkla sa mu prleitos expr: nadbi sa nadpi sa poapi sa: naabil sa mu dobr zrobok zastarav nadari sa prida sa: v meste sa jej naarila prca zastar poskytn sa (kultty) naskvrai p naspori nasladnut p. sladk I nsledkom p pre 1 nsledne 1. p. potom 1 2. p. postupne 1 nslednk p nstupca nslednos p postupnos 1 nsledn p. nasledujci 1

nasubova
nsledok o prinn nasleduje po nieom: zodpoveda za nsledky konania dsledok kni. konzekvencia (o z danho logicky vyplva): vyvodi z nieoho dsledky, konzekvencie dohra (neprjemn nsledok): vylenie hra bue ma dohru dozvuk (oslaben nsledok): dozvuky choroby nasledovaniahodn p. prkladn nasledova 1. s za niekm, niem sledova: nasledovali. sledovali ho na kadom kroku; nasledovala, sledovala matku vo vetkom ako svoj vzor pokraova nadvzova: syn nasledoval otca. pokraoval v otcovom diele, nadvzoval na otca fraz. s/kra v apajach/v stopch niekoho: uenci ili Kristovch apajach sprevdza (s s niekm ako spolonk): nasledovala, sprevdzala mua na reprezentan udalosti 2. objavova sa po nieom predchdzajcom nastva: po prci nasleduje, nastva odpoinok nadchdza nadchodi prichdza: nadchdzaj, nadchodia lepie asy zana sa nastupova (s drazom na zaiatok): po zime sa zana, nastupuje jar bli sa pribliova sa (objavova sa vo vej blzkosti): po krtkom dni sa bli veer expr lieta (rchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhm expr. stha (nasledova bezprostredne jedno za druhm): jedno neastie stha druh 3. p. napodobova 4. p. vyplva nasledovate p. pokraovate, kola 2 nasledovne p. takto 1 nasledovnk p. pokraovate, kola 2 nasledujci 1. ktor nasleduje oby. v porad al. v asovej postupnosti (op. predchdzajci) al: me vstpi nasledujci, al pacient: tieto lohy splnme v nasledujcom, alom roku druh (nasledujci po prvom): na druh de sa mal vrti budci nastvajci (v ase: op. minul): zanecha odkaz budcim genercim; v budcom, nastvajcom mesiaci prde oteplenie kni. nsledn: prejavili sa nsledn dsledky choroby chem. al. pren. reazov (ktor je vyvolan predchdzajcim javom): reazov reakcia 2. kni ktor m ist podobu, uveden v alej asti vkladu, vpotu, prkladu a pod. takto tento: postup zchrannch prc bude nasledujci, takto: najskr...; sprvny vsledok je takto, tento: 638 Sk naslepo 1. bez predchdzajceho uvaovania slepo voslep: naslepo, slepo, voslep sa rozbehla po ulici bez rozmyslu bez uvenia: bez rozmyslu, bez uvenia vystrelil na sperovu brnu /astarv. vospust (iba v spojen vospust sveta): vyiel z domu a pustil sa vospust sveta hovor, expr i i a v e r m b o h a /.astarv. n a z d a r -

boh: povedal to len tak navermboha, nazarboh nr.

n a o s l e p (Hviezdoslav) slang, n a h l i n d

2. nevidiac okolo seba slepo voslep: naslepo, slepo, voslep mtrala rukami za pohrom poslepiaky slepiaky: skal s poslepiaky, slepiaky nr.: poslepakv slepaky naslopan p. opit 1 naslopa sa p opi sa naslovovzat p. skuton 2, vynikajci 1 nasubova p. sbi

naslcha
naslcha p. pova 1 nasmradn p. napchnu nasnei p. napadn I nasnma p. nakrti 2 nsobilka shrn sinov celch sel hovor, zastar k r t : ui sci nsobilku, ui sa krl nsobi porov rozmnoi 1. znsobi nasolit p. zbi 3 nsoska nstroj na premiestovanie kvapaliny nasvanm vin. hever (nsoska na ahanie vna zo suda) naspak p. nasp 1 naspam bez pouitia predlohy pri reprodukovan spamti: vea bsn sa nauila naspam, spamti nasptek p nasp 1 nasp 1. na pvodn miesto al. do pvodnho stavu sp* nazad kni/.. spiatky: cesta ta a nasp, sp mu trvala vemi dlho; veer sa vrtila naza, spiatky nr.: naspiatok (Tatarka) nasptek (Ferko) naspak (Baiick) naspk 2. p. dozadu naspiatok p. nasp I naspieva p. nakrti 3 naspodku p. dolu 3 naspodok p. dolu 2 naspoly p. napoly 1 naspori sporenm nahromadi (oby. peniaze) naetri uetri uspori: nasporili, naetrili na auto hovor.: napori naporova uspori uporova expr.: nahonobi zhonobi: naporil si na dom, nahonobila si perkov nahospodri nagazdova zgazdova (naspori dobrm hospodrenm): nagazoval si slun majetok expr nastska nakriaba (naspori s akosami): horko-ako nastfskal trochu peaz ' kni>. nastdat: za ivot nastdal pekn spory pejor.: n a h r a b a t * nahaba * nazha nazhrabva nazhrabova (nahromadi oby. neestne): nahrabali vek bohatstvo * pejor.: naskvrai naskupni nadrgroi nagrli nagrloi (naspori pre lakomstvo, pre skpos): za ivota naskvrail. nagrloil vek majetok nasprostast ktor m trochu obmedzen rozumov schopnosti, ktor m nedostatok inteligencie; svediaci o tomto nedostatku prisprost prihlplv nahlply: tvri sa ako nasprostast. nahlply; v tvri mal prisprost, nahlply vraz zried.: sprostast nasprost: zmohol sa na sprostostii, nasprost odpove* polodehiln: pripad mi ako poloebiln hovor, expr drgnut subt.: prihoret prihoren pripeen nablbl priblbl: na tvri mu ostal nablbl, priblbl smev p. aj sprost I nasprost p. nasprostast nasran p. nahnevan nasra p. nahneva nasra sa p. nahneva sa nasrden p. nahnevan nasrdi p. nahneva nasrdi sa p. nahneva sa nasren p. nahnevan nasri p. nahneva

306
nasri sa p. nahneva sa nasahova sa p. ubytova sa nastlo p. natrvalo, trvalo 2 nasta zaa by (oby. o udalostiach, o ase) nads prs djs: nastala zima: nadiiel as, aby sme rieili problmy; dolo k zhoreniu nastpi zavldnu: nastpili ak asy; zavldlo ticho zaa sa vznikn zastar zapoa sa (s drazom na zaiatok): vznikli otzky; zapoala sa staroba expr.: udrie uderi padn: ureli chladn noci. padla tma kni/..: dostavi sa rozhosti sa povsta: dostavili sa prv mrazy; vade sa rozhostil pokoj * vysta: o velio z toho me vysta km/, rozpta sa (o negatvnych udalostiach): rozptala sa bitka, vojna nastvajci p. budci, nasledujci 1 nastva p. nasledova 2 nstavec p. nsadec nastavi 1. da do vhodnej polohy (oby. smerom hore) nadstavi nadloi: nastavila tvr slnku; nadstavil, nadloil ndobu po vodovod nadstri nastri natri otri (smerom dopredu): natril tanier, aby mu naloili * hovor, narichtova: narichtoval dla a zaal obra ponastavova (postupne): ponastavova vetky hodinky odb justova (nastavi na predpsan optimlne hodnoty): justova technick zariadenie tech. naregulova: naregulovali vetky stroje hovor, natimova subt. natelovat 2. p. nastrojit' 1 nstenn uren na zavesenie (na stenu): nstenn mapa zvesn (prispsoben na zavesenie): zvesn kalendr nastska p. naspori nast la p. vystlat nastojato p. stojato nstojivo 1. p. naliehavo 1.2 2. p. nasilu 3, vemone nstojiv p. naliehav 1, 2, neodbytn nstoji p trva 2 nastokn 1. priloenm, posunutm da na prslun miesto nasadi nastri: nastokol jej prste; nastril si na ruku mauku * navliec nasun natiahnu (nastokn ahom): navliekol, nasunul haicu na vodovod 2. p. napichn 1 3. p. navliec I nastokrt p. veakrt nastoli 1. uvies do funkcie, platnosti zavies: nastolili nov vldu; zaviedli prsny poriadok dosadit (mocensky nastoli): dosadili ministrov, vevyslancov do radov 2. p. predloi 1 nastopro p. isto 3, rozhodne 2 nastdat' p. naspori nstraha 1. p. klady 2. p. nvnada nastrchan p. naakan nastrcha sa, nastrachova sa p naaka sa nastrakato p. strakato nastraen p. naakan nastrai p. naaka nastrai sa p. naaka sa nastrai, nastri p. nastrojit 1 nastri 1. p. nasadi' 1 2. p. nastrojit'1

307
nastreba sa l.p. napi sa I 2. p opi sa nastrli p. trafi I nastrieborno, nastriebristo p. strieborne nastrka p. vopcha, stri 1 nastrmi p. natiahnu 2 nstroj 1. pomcka pri manulnej prci hovor, intrument: stavbrske nstroje, intrumenty hovor, sprava: vrtaka je uiton sprava prostriedok (nstroj na uskutonenie nieoho): pracovn prostriedky pejor.: verk verke verge (star, asto nefunkn nstroj)
slang, s e r s m

nakiera sa
nasuchunko nasuchulinko dosuchuka dosuc h u n k a dosuchulinka, ps. na suchuko, do suchuka at: nasuchunko. dosuchunka poutiera ruky nasuchuko, nasuchulinko, nasuchunko p. nasucho 2 naska p. nakrti 1 naska sa p. najes sa nasun p navliec 1 nasva p. zaklada I nasvedova, nasvieda poskytova svedectvo o nieom pravdepodobnom svedi: vetko nasveduje, e urobil chybu ukazova poukazova naznaova (nasvedova nznakmi): jeho sprvanie poukazovalo na to, e nie je poriadku dosvedova dosvieda potvrdzova dokazova (svedi o pravdivosti nieoho): prpravy dosvedovali, e odcestuj prezrdza (svedi o nieom oby. utajovanom): jeho smev prezrdzal, e sa nehnev nasvetlo p. bledo 1 nasycova sa p. jes 1 nsyp umel vyvenina z nasypanej zeminy hrdza (nsyp na zadranie vody): ochrann nsyp, ochrann hrdza val (umel nsyp, oby. s obrannou funkciou) ianec anec (hradba s priekopou): postavi li )anec mohyla (nsyp nad hrobom z predhistrie): slovansk mohyly nasten 1. do dostaujcej al. znanej miery naplnen niem preniknut: by nasten hudbou; izba je nasten, preniknut prjemnou vou prestpen (iastone naplnen): vzduch prestpen vparmi nasiaknut presiaknut napit (naplnen tekutou ltkou): pda nasiaknut, presiaknut, napit vlahou presten (nadmerne nasten): vzduch presten vlhkosou; u je presten kultrou ehem. saturovan: nasten, saturovan roztok 2. p. sty 1 nasti p nakmi nasti sa l . p najes sa 2. p. nasiaknu naedivast, naedivel p. ediv 1 naedivo, naediv kasto p. sivo naedo p. sivo naepka p. poepka naepkva p. intrign naepn p. poradi naepta p. poepka naeptva p. intrign naetri p naspori naikmo p. ikmo, bokom 3 nairoko 1. p. iroko 1, iroko-daleko, celkom I. dokorn 2. p. iroko 2, obrne nairoko-daleko, nairoko-nadleko p iroko-daleko nai itm pripevni na povrch prii: naila, priila na suku vreck naaplikova (nai aplikciu): na aty naaplikovala mdnu ipku nivka tvarovan ksok ltky, koe a pod. nait na niektor miesta odevu aplikcia: mdne nivky, aplikcie nakeri p. otvori 1 naskicova p. namaova 1 nakiera sa p. posmieva sa

2. prostriedok na tvorenie tnov, hudby intrument: hudobn nstroje, intrumenty nastrojen p. vyobliekan nastrojit' I. upravi tak. aby sa nieo uskutonilo pripravi: nastrojil, pripravil mu sam prekky prichysta nachysta nastavi nadstavi hovor. narichtova(na vykonvanie istej innosti): nachystal, nastavil, narichtoval budk na zvonenie naasova (na urit as): naasovan akcia, nlo * nastrait nastrai nastri (nastrojit tajne): nastrail, nastril mu pascu expr navliec narafiit spska (nastrojit' nieo neprjemn): narafiil to rak, aby mu uverili; vetko to spskal on kni>: osnovat zosnova: zosnoval intrigy na pracovisku hovor, expr natimova: natimovali mu pascu inscenova zinscenova (nastrojit s myslom predstiera nieo): inscenoval hdku, aby rozvadil kolegov 2. doda ist rz naladi: bol nepriatesky nastrojen; sviatone naladil rodinu km/., uspsobi: uspsobil tvr do smevu hovor. expr. natimova 3. p. usmerni I nstrojov p. intrumentlny nstup p. zaiatok nstupca kto po niekom nastupuje vo funkcii: nstupca doterajieho ministra nslednk (kto nasleduje al. m nasledova po niekom ako panovnk, funkcionr a pod.): nslednk trnu /asiar. nstupnk (kultty) nstupit, nstupisko miesto, kde sa nastupuje do hromadnho dopravnho prostriedku: autobus odchdza z tretieho nstupia, nstupiska hovor, pern (eleznin nstupit): aka niekoho na perne nastpi 1. chdzou sa dosta do dopravnho prostriedku vojs vstpi nasadn: nastpil do elektriky, nasadol na vlak; vstpil, voiel do auta pristpi prisadn (nastpi ako al): pristpil, prisadol na alej zastvke 2. zauja miesto v tvare zoradi sa zoskupi sa: iaci nastpili o radu; cvienci sa zoskupili poda vky 3. p. nasta nstupnk p. nstupca nastupova 1. porov. nastpi 1,2 2. p. nalapovat' nastka p. navliec I nasugerova p. nanti nasucho, ps. i na sucho 1. bez prtomnosti vlhkosti sucho: nasucho, sucho oprai mku expr. suchuko * suchunko * suchulinko 2. do suchho stavu dosucha, ps. i do sucha: nasucho, dosucha vymiera pohre * expr.: nasuchuko

nakoricovo
nakoricovo p. hnedo nakrabat', nakriaba p napsa 1 nakrkn p. naznai nalapovat' kls chodidlo nohy na zem nastupova: ako nalapoval, nastupoval na prav nolni doapova dostupovat naliapnu p. stpi I namtrat' p. nahmata naminkova p. namaova 2 napicato p. ostro 2, picato napinta p vynada napori p. naspori napriha p. vynada nask prznan pre ns ako prslunkov istho nroda, istej spoloenskej vrstvy, ako obyvateov istho zemia; prznan pre kraj, nrod, z ktorho pochdzame (op. cudz) domci tunaj: sami si vyrieime nask, domce problmy; zdaleka sme rozoznali domce, tunajie kroje; Pozn dobre tunajie pomery? n: najlepie s nask, nae odrody vinica blzky (oby. o loveku): to pochopia iba nask, blzki India rodn (tkajci sa miesta nho narodenia): krsa rodnho kraja nrodn (tkajci sa nho nroda; op. inonrodn): pecifick vlastnosti naskej, nrodnej kultry svojsk svoj: udia v dedine najlepie rozumej svojskm, svojim mravom, zvykom natartova p. spusti 2. zaa 1 naastie p. chvalabohu nateka p. vynada natimova 1. p. nastrojit' 1,2 2. p. vyladit' I natrbi p narui natrkn p. naznai, pripomen 2 natudovan tdiom zvldnut: divadeln hra natuovan v novom obsaden slang, natan: natan literatra Ina skku) natudova p naui sa 1 natvan p nahnevan natva l .p. nahneva 2. p popudi 1 natva sa p. nahneva sa nauka l .p. poepka 2. p. poradi naahan p. naberan naaha sa p. opi sa naahovaka p. prieah naahova 1. porov. natiahnu 2. p. dobera natalita p. prodnos natankovan p. opit 1 naapi p natrafi 1 natra p. narozprva naa sa p. opi sa natehlovo p. erveno natenko, ps i na tenko na tenk ksky; na mal hrbku (op. nahrubo) tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrjan rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekvrom jemne najemno, ps. i na jemno: jemne, najemno pokrjan unka expr natenuko natenunko natenulinko natenuko, ps. na tenuko at.: natenuko, natenunko nastrhan syr natenuko, natenulinko, natenunko, natenuko p. tenko 1, natenko nter 1. materil na natieranie; jeho vrstva na predme-

308
toch malba maovka: erstv nter; erstv maba, maovka zried. nterivo farba farbivo (farbiaca ltka): latexov farba, latexov farbivo oriezka (farebn nter na ploche orezanej knihy): zlat oriezka 2. p. vzhad nateraz p. teraz 1. zatia 4 nterivo p. nter 1 natesno, natesnuko, natesnulinko, natesnunko p tesne 2 nateen p. naradovan, astn, radostn I natiahnu 1. ahom zvi dku pretiahnu predi: natiahla gumu; zlostne pretiahol sta prekroi (zvi dku asu): prekroili termn, schdzu o hodinu ponaahova (postupne, viac vec) 2. ahom narovna smerom dopredu, do dky al. hore vystrie naiahnu napriami: natiahol, vystrel nohy pred seba; naiahol, napriamil ruky k ohu vztiahnu (iba o rukch): vztiahol ruky k zchrancovi expr. nadrapi: narapil krk a naval hovor, naponovat kni.: napriahnu napruit nastrmit: napriahnu ruku; napruit tetivu * vypn vy p napn nap (psobi silou): vypl pltno na rm; napl strunu ponapna (postupne, viac vec) 3. p. navliec 1 4. p. obliec 1 natska p. vnucova natska sa p. tlai sa 1. ponka sa I, vnucova sa natisn l . p . natlai 1 2.p. nanti natkn p. napichn 1 natla sa p. ponka sa 1 natlai 1. tlaenm umiestni * natisn napcha: natlaila veci do kufra; natisla knihy na police nadie nadia (vemi natlai): nadet perina vtlai vtisn vprata vopcha (natlai dovntra): vpratal vetky veci o vreck expr.: naprata n a p r a t natrieska natlc nadusi napcka nabi nagniavi* hovor. expr. nadga: nabila, natrieskala atstvo do skrine; nagniavil do jm vetok odpad; natkol mu hlposti o hlavy ponatla povtla ponapchva ponadieva ponabja hovor. expr. ponadgvat (postupne, viac vec) 2. tlaou rozmnoi vytlai: natlaili, vytlaili nov plagty dotlai (dodatone natlai): dotlaili viac exemplrov ntlak p. diktt, tlak 2 ntlakov p donucovac natlc 1. p. nabi I 2. p. zbi 3 natmavo p. tmavo nato I. p. potom 1,2 2. p. preto 1 natoi 1. apovanm napusti naapova nalia: natoil, naapoval pivo do pohra namera: nameral vno zo suda nabra: krmr nabral plenky o dbna hovor, naen kova 2. p. nakrti 1-3 natolko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, oby. vyjadren vedajou vetou tak tak vemi hovor, tome: natoko, tak sa zakla, e nevedela poveda ani slovo; tak vemi, tome sa bl otca, e radej neiel domov 2. p. potia 3 nto p. klt 1

309
natrafi 1. neakane, nhodou njs al. zbada trafi narazi: natrafil na velk prekky; trafil na znmeho, na vodu stretn sa objavi prs djs: stretol sa so znmym; priiel na stopu zloinu; objavil chyby v prepise expr nadbi nadpi nabdnu potkn sa: nabr'dol na jeho meno v zozname; potkol sa o udn prpad nr. expr.: naapi napopcka
(Kukun)

nustok
nauenie p. pouenie 1 naui 1. poskytn vedomosti, uenm vtepi do pamti: nauili ho poriadku vzdela (poskytn vestrann vzdelanie): vzdlala ho najlepia univerzita nacvii (naui opakovanm): reisr nacviil hercov text vycvii (cvienm zdokonali): vycviit poiarnick drustvo vykoli (kolenm naui): vykolit odbornkov zakoli zaui (iastone naui): zauili ho do lyovania frz. expr natc/vtlc/nahus-

2. vhodne prs trafi: zle (na)trafil, nikto nebol doma natrafi sa p. naskytn sa natri p. nastavi I na trepa 1. p. narozprva 2. p zbi 3 3. p. naloi 2 natriasaka p. neprjemnos natriasa 1. trasenm upravova uchra nauchrvat: natriasala, uchrala poduky expr.: echrat naechrvat' uchori: uchorila an, aby sa presuil 2. prudko pohybova niem sem a tam myka klbal : natriasal dieta v koku: mykal, klbal plecami od rozlenia nadhadzova pohadzova (myka smerom hore): nadhadzoval dieta na rukch trias striasa lomcova (vemi silno natriasa): horka nm trasie, lomcuje: zimnica ho striasa expr.: drga drma hega drgova: star auto lieg, drguje; drmal hlavou expr drgoli strga trlinga: briku drgolilo, trlingalo expr nadda epka nr.: heglbva honta natriasa sa 1. porov. natriasa 2 2. p. tancova natrieska 1. p. natlai 1 2. p. zbi 3 natrieska sa p. najes sa natrie p. potrie natrbi p. narozprva ntrubok p. nustok natruc p. napriek 1, 2 natrsi p. rozsypa 2 natrvalo na vetok budci as trvalo trvale: natrvalo. trvalo sa usadil na vidieku nastlo navdy hovor navdycky: nastlo, navdy, navdycky odiiel od rodiov naveky: naveky zostane mrzkom definitvne nenvratne: natrvalo, definitvne sa rozili; lepie asy sa nenvratne pominuli tra/, raz (a) navdy: rozhodol sa raz a navdy ra/. (a) do sdneho da natuho p tuho. pevne 1, tvrdo I. natvrdo natka p. narozprva ntura p. povaha 1, charakter I naturaiizova p. udomcni 1 naturalizova sa p. udomcni sa I naturlny p. prrodn: prirodzen 2 naturel p povaha I, charakter I nturista p. amatr nturistick p. nekolen 1 nturizmus p. amaterizmus natvrdo, ps. i na tvrdo na tvrd spsob (op. namkko) tvrdo (op. mkko) dotvrda, ps. i do tvrd (op. domkka): natvrdo, tvrdo uvaren vajcia nakrjala do altu; zem okolo stromu bola dotvrda udupan tuho natuho, ps i na tuho: tuho. natuho vymiesen hlina naubliova (sa) p. ubli naa p. napomna

ti/nabi/natrepa niekomu do hlavy: nalkli nm pouky do hlavy 2. vchovou upevni nieo (v prejavoch, v pamti) navykn zvykn: nauili, navykli ju trpezlivosti: zvykli ju na poriadok privy kn priui: priuila, privykla deti domcim prcam vtepi (hlboko upevni): vtepili mu ctu k starm naui sa 1. uenm zska vedomosti al. zrunos osvoji si: nauil sa. osvojil si matematiku natudova (naui sa tdiom): natudoval ltku na skku vzdela sa (zska vzdelanie): v tomto odbore sa vzdlat sm nacvii sa nacvii si (naui sa opakovanm, cvienm): iaci si nacviili pohyby namemorovat' (naui sa naspam): namemorovat bse doui sa (dodatone sa nauit): douil sa fyziku priui sa zaui sa zakoli sa (naui sa iastone): priuil sa chmii; zakolil sa za zvraa expr.: pochyti pochyta (nhodou sa naui): pochytila meldiu od starkej; pochytal vetky vtipy vtepi si do pamti (naui sa s cieom zapamta si): vtepil si do pamti ak vzorce hovor, expr.: nabifova sa nadrilova (sa) nadrie sa stud. slang.: nadrvi sa naprta sa natukova sa naroti sa (oby. netvorivo sa nauit): nabifloval sa, nadrvil sa na skky 2. uenm zska nvyk, vlastnos navykn (si): nauil sa, navykol si systematicky cvii na klavri privykn (si) zvykn (si): privykla si na ak prcu vycvii sa vykoli sa: vykolil sa v radnch veciach vycibri sa expr o k r c h a s a : vycibril sa, okrchal sa v spoloenskom sprvan nun poskytujci pouenie, uren na zskanie poznatkov, vedomost: nun literatra poun (poskytujci pouenie aj ponauenie; op. zbavn): poun film didaktick (pouujci aj vychovvajci, pouvan najm v kolskej praxi): nun, didaktick diela encyklopedick (poskytujci ucelen sbor vedomost, poznatkov o nieom): archeologick encyklopedick slovnk vedeck (svisiaci s poskytovanm vedeckch poznatkov): kniha je psan nunm, vedeckm tlom (op. populrnym) asto pejor. uen (poskytujci pouenie nronm spsobom): uen prednka zastar nukov: nukov materil nachytky p. narchlo, letmo 1 nuka shrn nzorov uenie: kresansk nuka, kresansk uenie teria (zoveobecnen, vntorne usporiadan sbor poznatkov): fyziklna teria, nuka nukobeh p. kurz 1 nustok as predmetu, ktor sa priklad do st, na sta: nustok cigarety, nustok paly hud. ntrubok (as dychovho nstroja, na ktor sa prikladaj pery) nhubok (ochrann kok na papuu psa): da psovi nhubok

nunica
nunica ozdoba, ktor sa pripevuje na un lalik: briliantov nunice zasiar. al nr zunica: dlh nunice zo striebra klipsa klipsna (stlacia nunica)
hovor, /astar. o r i l l g l

310
zverbova (navies na nieo s naliehanm): naverboval kamartov na vlet 2. p. usmerni I navigovat' p. vies 1 navja, navjaka p. navijak navjaky zariadenie na navjanie pradien pouvan pri spracvan konop al. anu zvjaky zvjadl koza navjadlo p. navijak navijak zariadenie na navjanie so zdvhacou a anou silou navja navjaka navjadlo: motorov navijak, navja rumpl (run navijak) motk (prstroj na navjanie nit) navin zvjanm dookola umiestni na nieo navi namota* nakrti* natoi: navinula, namotala vlnu o klbko naska nasnova nasnu: naskala, nasnovola ni na cievku navi p. navin. nakrti 1 navli p nanosi navli sa p. prs 1 navlas p. celkom 1, plne navlai p. navlhi nvlek podkolienka al. panucha bez chodidla spor slang, tulpa navlhav pohlcujci vlhkos, rchlo vlhnci odh. hygroskopick: navlhav, hygroskopick betn premokav (o textlich: prepajci vlhkos, vodu): navlliav, premokav vetrovka navlhi urobi trocha v Ihkm /.vlhi zavlhi: pred hlaenm navlhila bielize; zvlhila si vlasy ovlhi orosi porosit': letn ik orosil zem zv lai ovlai povlai (zrove osviei): zvlail si sta vodou, elo obkladom namoi omoi zamoi znioi (ponorenm do tekutiny): navlhil, omoil si pery vo vne poma* zma* pokropi: pomala. pokropila koele: slzy jej zmali lca ponama ponavlhova (postupne) zried. navlai navlhko p. namokro navlhn sta sa vlhkm nasiaknutm tekutinou zvlhn zavlhn: atstvo navlhlo; so zvlhla ovlhn odvlhn odmokn: steny od daov ovlhli; odmoknut zem namokn (navlhn daom): na ai cel namokol prevlhn (celkom navlhn): oblek mu prevlhol spari sa zapari sa (navlhn v dsledku vlhka a vyej teploty): slama sa sparila, zaparila zahmli sa zarosi sa zmokn: skl sa zahmlili; vlasy jej zmokli o potu hovor.: spoti sa zapotit' sa (navlhn potom): koea sa mu zapotila expr. oslznt: oslznut trvnik (vantner) zried.: zvlaie zvlai sa: oi sa zvlaia slzami nav liec 1. posvanm umiestni na nieo natiahnu: navliekla si. natiahla si rukavice nasun nasadi: nasunul haicu na vodovod; nasadil si masku nastokn stokn stykn narazi (prudm pohybom navliec): nastokol jej obrku; narazil si iapku * postka ponavlieka ponastka nastka nr. postba* nastba (postupne, viac vec): ponavliekala si vetky prstienky obliec (navliec na telo): obliekla si suku obu (navliec na nohy): obul si papue 2. p. nastrojit' I nvlieka p. oblieka

nautika nuka o veden lode na mori moreplavectvo plavectvo nazko na mal rku: tesne pri sebe (op. nairoko) zko (op iroko): nazko, zko poskladan papierik jej vypadol z kniky: roztvorila nazko. zko privret vieka nva p. zhrobie navbi p. nalka navdza p nahovra 1 navdza p vbi. porov. navies 1 nval I. p. tlaenica 2. p. mnostvo 2 nava I. p naloi 2 2. p. uloi 4 na val sa p. napadn 1 navalit p nakloni 1 na vali sa 1 . porov. nakloni 2. p. nahrn sa 1 nvalov p. nrazovit navari 1. p uvari 1 2. p. zaprini navi p nakloni I navka to. o sa nava nvoz: navka, nvoz piesku. zeminy navda p. navies I naveer l.p. veer 2.p. zveera, predveerom naveky l.p. trvalo 1, 2. natrvalo 2.p. ustavine, vdy na vea p. nakoniec 2 navea-navea p. ako 2 naverbova p. zska 1. 2, navies 1 navermboha 1. p bezciene, naslepo 1 2. p nerozmyslene nves p. znak 4 nvestidlo *el. zariadenie, ktorm sa dva znamenie semafor nvetern vystaven (astm) nporom vetra (op. zvetern) vetern vetrist: nvetern svah; vetern, vetrist strana omu nvetrie miesto vystaven vetru (op. zvetrie) vetrie: dom stoji na nvetr, vetr navei p nahromadi naviac p. navye I na via 1. viatm nahromadi nafka nadu: vietor navial. nafkal snehu do izby nanies nanosi nazna (o dadi): voda naniesla piesok do okien v miest: vietor vmietol sneh o vora 2. neos viatm vnikn nafka nadu: navialo snehu o vora nvidie p bi 1 navidomoi p . zretene 1 naviera p. puchn navies 1. usilova sa zska niekoho na nieo (presviedanm a pod.) nahovori navravie: navieol, nahovoril ho na port navnadi nalka navda (lkanm navies): navnadil ju na cestovanie prehovori prevravie (navies uvedenm dvodov): prehovoril ho. aby sa vrtil zlkat zvies zvbi (oby. na nieo zl): dal sa zvies na kre hovor, nakriatnu expr.: n a b a d u r k a nabastvi na balcha: nabadurkal syna na vlet hovor.: naverbova

311
nvnada potrava na chytanie zveri, rb vnadidlo nstraha: olrrvau nvnadu, nstraha na myi jes: jes na pstruhy navnadi p. nalka navnivo v spojen so slovesami prs, prichdza, s, vyjs, vychodit', obrti sa, obraca sa a pod. m vznam znii sa, nii sa. pokazi sa. kazi sa. by bez itku nazmar vnivo: vetka jeho nmaha vyla navnivo, nazmar; po takom dadi sa vetka roda obrti vnivo na skazu na ni na mizinu: zle uloen potraviny sa obrtia na skazu; enormn silie vylo na ni, na mizinu
hovor, art n a m i n d r e n a n i i n d r e fraz. n a p s t r i -

nvyk
navrelina p. opuchlina nvrh produkt myslenia, ktor sa predklad na schvlenie al. prerokovanie: predloi nvrh zkona nmet (nvrh na alie spracovanie): o tomto nmete budeme uvaova mylienka idea: to je vborn mylienka, idea npad (nhla mylienka): ide o originlny npad * propozcia: technick propozcie protinvrh (nvrh podan proti inmu nvrhu): zamietnu protinvrh navrhn predloi nejak mylienku na schvlenie al. na uskutonenie da/poda nvrh urobi n v r h : navrhol mu. aby priiel; podal nvrh na odmeny proponovat: proponovan pln sme neprijali odporui poradi (s priateskou radou): poradil mu. aby zostal; odporuil knihu na vydanie zastarv. rekomandovat (psomne odporui): rekomandovali mu lieenie nav rch 1. p. dohora 1 2. p. hore 2 3. p. navye I navrchu p. hore 1 navrie 1. naplni sa a zvi svoj objem nabehn: po pde mu navela hra na ele; nabehli mu uzliny na krku napuchn opuchn spuchn (puchnutm navrie): napuchla mu tvr od plau /hnisa hovor.: nazbiera sa zozbiera sa (hnisnm navrie): rana sa nazbierala ponaviera (postupne, viac vec): ponavierali mu ily 2. vznikn na koi utvori sa vytvori sa objavi sa: po prci mu naveli mozole; objavili sa mu pruhy po bitke urobi sa spravi sa: spravil sa mu vred ponaviera (postupne): ponavierali mu vredy navrstvi p. nahromadi navrstvi sa p nahromadi sa nvrie p. kopec 1 navi p. naloi 2, nahromadi navi sa p. nahromadi sa navrova p. hromadi nvteva 1. prchod k niekomu, niekam, oby. s cieom osta tam ist as: iiel na nvtevu k rodine hovor zastarv. al. expr. vizita: chodi po vizitch kraj.: opka opky (pomn.): s k niekomu na opky 2. p. hos nvtevnk kto sa na nieom zainteresovane zastuje hos: nvtevnci divadla, hostia festivalu nvtvovate (ast nvtevnk): navtevovate vstav divk (kto sa zastuje na umeleckom programe, na portovom podujat a pod.): divci odmenili hercov potleskom frekventant (nvtevnk kurzu, koly): frekventanti maj zajtra vono navtevova p. chodi 3 navtevovate 1. p. nvtevnk 2. p. hos navtvenie p. neastie 1, tragdia 2 navtvenka lstok s menom, prpadne inmi dajmi pouvan v spoloenskom styku vizitka: da niekomu svoju navtvenku, vizitku navtvi vykona nvtevu s/prs na nvtevu: navtvil ns otcov priate; s/prs na nvtevu k susedom, navtvi susedov pozrie (sa) hovor, opi (krtko navtvi): priiel ns pozrie, opi ponavtevova (postupne, viac ud): cez sviatky vetkch ponavtevoval zastar. prividie (navtvi trpenm a pod.: o Bohu): Boh ns prividel nvyk p. zvyk, formalita 1

dsiatok (iba so slovesom vy j st): celodenn robota vyla na mindre. na ps tridsiatok nvod postup, ako nieo robi al. pouva intrukcia: kona poda nvodu, intrukci pokyn: pridriava sa pokynov pouenie ponauenie: priloi pouenie, ponauenie smernica (zsady urujce ist innos): smernice na hospodrsku innos direktva: plni direktvy rada: poiada niekoho o radu predpis recept zastar. recepis (nvod na prpravu nieoho): lekrsky, kuchrsky predpis, recept p. aj smernica nvodca p. nahovra 1 navodi p. spsobi, vnukn navodzova p. psobi 1 navon p. von 1 navoa p. navoavkova navoavkova pokropi voavkou naparfumova: navoavkovala si aty; naparfumovala sa do spolonosti navoa: navoan ija hovor, zastarv. naparfnova zastarv napomdova(navoavkova pomdou) navonok 1. z vonkajej strany, z vonkajej strnky. vyvolvajc zdanie: nie naozaj naoko zvonka zvonku nr. zvonky: skromn podnikanie je navonok, naoko vemi lkav; zvonka sa nim nelil od ostatnch zdanlivo oistom zried. oistomok (Rzus) nr. naprezrek (Min): zdanlivo, oistom shlasil s kadm otcovm slovom na pohad na prv pohad: na (prv) pohad sa mu vetko zdalo poriadku vonkajkovo: navonok, vonkajkovo psob vemi dobre formlne fraz.: pre formu len pre formu kni al. hovor, pro forma: .v nvrhom u shlasil, no navonok, formlne ete oporoval; vetko robil iba tak pre formu fraz len aby sa nepov edalo 2. p. von 1 nvoz p. navka navozi p. nahromadi navkol p. okolo I nvrat 1. prchod na pvodn miesto: nvrat domov reemigrcia (nvrat emigrantov do vlasti) anabza (dlh a namhav nvrat vojska) 2. obnovenie, nastolenie nieoho predchdzajceho, minulho: nvrat starch ias znovuzrodenie: preva znovuzrodenie kni. renesancia: renesancia demokracie kni vzkriesenie: vzkriesenie antiky recidva (nvrat nieoho zpornho): recidva chrpky navrtenec, navrtilec p reemigrant navravie l.p. navies I. prehovori I 2.p. narozprva navravie si p. namyslie si

navyklada
navyklada p. narozprva navykn (si) p. zvykn (si), naui sa 2, prispsobi sa. spriateli sa 2, vi sa I navykonva p. vykona 2 navylomkrky p. opreteky navyma p vymyslie navyprva p narozprva navvsoko p. vysoko 2 navystrja p. vykona 2 navye 1. nad normlnu, zvyajn, predpokladan al. potrebn mieru nazvy hovor, nazvyok: peaz nikdy nemal navye, nazvy; asu m teraz nazvyok * na dvaok hovor narad: trhovnk jej pridal na dvaok, narad dve jablk nespis.: naviac navrch nazbyt zbytkom 2. pripja aktulny vraz pritom popritom okrem toho: ni sa nenauil a navye, pritom stle vyruuje; priiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol ke ete k tomu ete k tomu: je bezoiv a ete, a k tomu, a ete k tomu klame zastar nadto (Matuka. Smrek) fraz na dvaok: spustil sa siln lejak a na dvaok zaali pada krpy 3. (oho) vyjadruje vyiu mieru vye (oho) nad (koho. o): navye, vye plnu, na pln vyrobili pdesiat prok navyvdza p. vykona 2 navyvra p. uvari 1 navzjom p vzjomne, spolu I nav zdor, navzdory p napriek 1, 2, pri 6, proti 4 navdy, navdycky p. trvalo 2. natrvalo nazaiatku p zozaiatku, pvodne, najprv, sprvu nazad 1. p. dozadu 2. p. nasp 1. sp nazadku p. vzadu nazadok p. dozadu nazlny p. nosov nazberan, nazberkan p. naberan nazbera I. urobi zhyby nazberka nariasit zriasi nabra: nazberala suku do gumy; dala si zriasi ltku nasklada naskladka (pravidelne): naskladan ltka, suka kraj. vrapova (nedok.): v rapovan kasanice na udovom kroji 2. p nahromadi nazbiera p. nahromadi nazbiera sa l.p. nahromadi sa 2. p. zhnisa nazbja p. nahromadi nazbyt l.p. nadmieru 2. p. navye 1 nazdar p. servus 1 nazdabh p. naslepo I nazda sa1 p. pomyslie si I nazda sa 1 p. nazdva sa nazdva sa oakva, e sa nieo stane nazda sa domnieva sa ma domnienku by v domnienke: nazdval sa, nazdal sa, e naho zabudli; nie je tak, ako sa vetci nazdvaj, domnievaj pota rta: potal, rtal, e dediom bue sm myslie (si) predpoklada usudzova predvda kni. mieni (zrove o tom uvaova): myslel si, usudzoval, e zvazia tui doma si doma sa expr.: hta si pi (predpoklada vsledok): tuil, domal si. e to nezvldne; pil, e sa osi stane

312
nazelenasto, nazelenavo p. zeleno nazelenast, nazelenkast p. zelen nazeleno, nazelenkasto, nazelenkavo p. zeleno nazeranie p. chpanie, nzor nazera p. pozera nazhonobi p. nadobudn nazha 1. p. nahromadi 2. p. naspori nazha sa p. nahromadi sa nazhromadi p. nahromadi nazhromadi sa p nahromadi sa nazza p. pozera (sa) 1 nazizn p. nazrie 1 nazlatisto, nazlato p. zlatisto nazlosten p. nahnevan nazlosti p nahneva nazlosti sa p. nahneva sa nazmar p. navnivo naznai iastone al. nepriamo da najavo (oby. v rei) napoveda nadhodit zried. nadriec: vzor vea nazna, napovie o charaktere loveka; naznail, nadhodil nov otzky nartn (v hrubch rtch naznai): nartol postup prc signalizova (naznai, o sa m sta): v novinch signalizovali rast cien pripomen poznamena podotkn (vyslovi poznmku): poznamenal, e je as os expr.: nadkrtn natrkn nadtrkn podtrkn: natrkol jej velio o priateovi expr. zned. nakrkn naznak p. horeznaky nznak iaston prejavenie sa nieoho prznak: nznaky, prznaky brky znak: znaky strachu znmka: ukzali sa prv znmky odporu znamenie: horka je znamenm choroby kni, symptm: symptmy hystrie lek. syndrm (shrn prznakov charakterizujcich ist chorobu): syndrm mongoliz.mil zblesk: na tvri sa zjavil zblesk smevu tie: v oiach m tie smtku prdych: prdych irnie v hlase prchu: v jeho slovch bola prchu trpkosti zvan: zvan vne lesa iskra l (nznak nieoho pozitvneho): iskra, l neje ndych: nych nevery * odtie odtienok: odtie, odtienok vitky przvuk: velitesk przvuk v hlase zafarbenie ladenie rz: lyrick zafarbenie, ladenie bsne tn: artovn tn nbeh tendencia: nbeh na rieenie km. zsvit zastar zdvch (Kukun) zastar. zried : npov ( Hviezdoslav) nzvuk (Chorvt) nznakovit p. nznakov nznakov nesci iba zkladn znaky, prznaky, prejavy nieoho (op. vyerpvajci, pln) nznakovit: nznakov, nznakovitformulcie menej ast: nrtovit nrtkovit: predloil iba nrt(k)ovit rieenie skratkovit obrysovit rmcovit rmcov heslovit strun (op. obsiahly): skratkovit, obrysovit, rmcovit predstavenie projektu: heslovit, strun vod p. aj nepln nazna postupnm znanm nahromadi nanosi pozna podona: naznal domov kopu knh; nanosil zsoby expr navli nazvla nazvlaova: deti navlili blata o bytu; nazvla dreva na dvor

313
nzor chpanie skutonosti nhad: vyjadril svoj nzor, nhad mienka: dra sa svojej mienky * sudok (vsledok uvaovania): urobi si vlastn sudok o veci presvedenie (nzor, ktorho sprvnos lovek poklad za nesporn): brni svoje presvedenie zmanie (shrn nzorov): kona poda svojho zmania hovor, teria: m na to svoju teriu kni. nazeranie (oltsov) predstava (obraz utvoren rozumovou innosou, sksenosou): ma o nieom jasn predstavu stanovisko postoj (vchodisko posudzovania): Ak je vae stanovisko, v postoj k celej veci? pohad: realistick pohad na udalosti hlas (nzor a jeho prejav): vypou si al hlas obraz: utvori si obraz o svete zsada (ustlen nzor na konanie, sprvanie): pevn ivotn zsady hypotza (vedecky podloen, ale ete definitvne nedokzan nzor) nzorn uahujci vnmanie a pochopenie oby. uvedenm obrzkov, prkladov, pomcok a pod.: zloen z obrzkov a pod. urench ako ukka, vzor, prklad zastar nhadn: ui nzornou, nhladnou metdou: vysvetova uivo uvedenm nzornho prkladu intrukn intruktvny (zaloen na nvode): intruktvny spsob vyuovania obrazn (zaloen na obrazoch): audiovizulna technika umouje obrazn vklad prstupn zreten presvediv: nkres urobil vysvetovanie prstupnm, zretenm; poui nzorn, presvediv argumentciu ukkov vzorov iv (vyuvajci nieo ako vzor. dkaz a pod.): toto je ukkov, vzorov, iv prklad sprvneho postupu ilustran ilustratvny (majci charakter ilustrcie): ilustran, ilustratvny materil na vyuovanie demontran: demontran sprievod prednky odb. deiktick: deiktick vyuovacia metda nzov slovn oznaenie nieoho pomenovanie: nzov, pomenovanie ulice, mesta meno: miestne meno zastar nzvisko (Kaliniak) oznaenie nazvanie: oviaenie vn nadpis (krtky nzov lnku, kapitoly, bsne a pod.): nadpis m by ptav titul: kniha vyla pod titulom Pamti titulok (nzov lnku, oby. v novinch): palcov titulok nazra p. rno nazrie 1. krtko uprie zrak na nieo, do nieoho pozrie (sa) podva sa: nazrel do novn, podval sa do obloka expr.: nakukn nazizn kni nahliadnu: nakukol do spisov, nahliadol cez kru ponazera (postupne) zalistova (v knihe) hovor. expr. uchn: do izby ani neuchol 2. prs na krtku nvtevu zastavi sa stavi sa pristavi sa: cestou domov nazrel k rodiom; (zastavil sa. pristavil sa u susedov hovor, ohlsi sa expr. nakukn: dvno sa neohlsil: zajtra k vm nakuknem nazri p nahneva nazri sa p. nahneva sa nazvanie p meno I, nzov nazva p. pomenova 1, 2 nzvisko p. meno 1, nzov nazvla, nazvlaova p. nazna nzvoslovie p. terminolgia nzvuk p. nznak nazvy, nazvyok p navye I

nebrs
nazva pouva meno niekoho, nieoho vola: tieto rastliny nazvame teplomiln; volali ho star hovori: hovorili jej babka pomenva titulova (oby. ako oslovenie): pomenvali ho po mene; titulovali ho pn docent kni..: menova zva: vrch zvan Stoh; vedel menova veci pravm menom prezval (pouva prezvku): prezvali ho Uchom nazva sa p. vola sa nava p. i 2 naltasto p lto naltast p. lt naltkasto, naltkavo p. lto naltkast, naltkav p. lt naito p lto naoba p nahota nara sa p. najes sa, nabai sa neadekvtne 1. porov. nevstin, neprimeran 2. p. nevhodne 1 neadekvtny p. nevstin, neprimeran I neakceptovaten p. neprijaten neaktvny p. neinn, pasvny 1 neaktulny ktor z hadiska prtomnosti stratil novos, ivos, naliehavos (op. aktulny, sasn) neasov: neaktulne, neasov sprvy zastaran preit: zastaran, preit tma lnku staromdny nemodern (o javoch podliehajcich mde): staromdne, nemodern filmy bval (ktor bol v minulosti): neaktulne, bval lsky nealkoholick ktor neobsahuje alkohol: ktor je bez podvania a konzumcie alkoholu bezalkoholick: nealkoholick npoje (op. alkoholick): bezalkoholick pivo: zila sa u ns nealkoholick, bezalkoholick spolonos abstinentsk: abstinentsk veierok * slang, nealko nebadane 1. p. nepozorovane, porov. aj 2. p. tajne, ukradomky nebadan ktor ako meme zbada, vimn si (op. viditen, zreten) nezbadan nepozorovan nespozorovan nestren: ne(z)badan, nepozorovan prchod; odiiel v ne(s)pozorovanej, nestrenej chvli nebadaten nezbadaten nepozorovateln nespozorovaten neviditen (ktor sa ned vidie, zbada): ne(z)badaten, ne(s)pozorovateln nstup choroby; neviditen pokodenie organizmu
nepostehnuteln kni. n e p o s t i h n u t e n poet.

nevidn (Vajansk, Hviezdoslav) zastar. nevidom (ktor nepostehnuteln sa ned postrehn, spozorova): zlepenie vzahov; vedie ho aksi nepostihnuten, nevidom sila nenpadn nezreten (op. npadn): nenpadn, nezreten nznak zlepenia situcie neciteln (ako vnmaten zmyslami): nebadan, neciteln zvan vetra nepatrn nepoznaten (pre mal poet, vekos, intenzitu mlo vnmaten): nepatrn, nepoznaten odklon od pvodnho ciea pozvon pomal (pre mal intenzitu, rchlos mlo vnmaten): pozvon, pomal nik tepla; nebadan, pozvon zmena p. aj mal nebadaten p. nebadan nebrs l.p. nevemi 2.p. zle 5

nebce
nebce p. podnebie 2 nebes, nebesia 1. p. nebo 1. raj 2. p. baldachn nebesk l.p. vesmrny 2.p. krsny 1. ndhern 1; slastn nebezpeenstvo monos nieoho zlho kni. nebezpeie: nebezpeenstvo, nebezpeie razu, vbuchu hrozba (blzkos nebezpeenstva): hrozba hladu riziko (nebezpeenstvo straty, nespechu): robi nieo na vlastne' riziko kni.: c h m r a c h m r a : rozohna chmry, chmry nad krajinou nebezpeie p. nebezpeenstvo nebezpen predstavujci hrozbu nieoho zlho, ohrozujci niekoho alebo nieo riskantn ohrozujci pren. krkolomn (ohrozujci zdravie; i pren.): krkolomn cvik; krkolomn pln hroziv: nebezpen, hroziv vvin udalost kritick krzov (pri hrozbe zlho konca, zavenia): nebezpen, kritick zhorenie situcie; kritick, krzov zdravotn stav rizikov (spojen s rizikom): rizikov pracovisko stran hrozn zl (oby. ohrozujci inch): stran, hrozn zviera; daj si pozor, je to nebezpen, zl lovek neblah p. nepriazniv, neastn 3 nebo 1. sdlo Pna Boha, svtch; miesto posmrtnej blaenosti nebes nebesia: prosi nebo, nebes, nebesia o pomoc; prs do neba. na nebes, nebesia r a j kni. eden (miesto venej blaenosti) 2. p. obloha nebodaj 1. p. mono 2. vari 2 2. p. nedajboe 2 nebohat p. chudobn 1 neboh 1 (o loveku) ktor prestal i, ktor umrel (op. iv) mtvy zomret: mj neboh, mrtvy manel: modli sa za zomretho priatea zastarv. zomrel kni. zosnul: spomna na zomrelho, zosnulho loveka expr. nebok: hrob nebokej starej mamy fraz. zjenin.: venej pamti blahej pamti (aj v postaven po podstatnom mene): venej pamti naa ma; otec mj blahej pamti hovorievali... p. aj mtvy1 neboh 2 p. mtvy2 nebojcnos p. odvaha nebojcny p. smel nebojazlivos p. odvaha nebojazliv p. smel nebojovn p. mierny 2, mierumilovn, pasvny 1 nebojsa p. odvlivec nebolav 1. p. bezbolestn 2. p. zdrav 1 nebolestiv p. bezbolestn nebork p. chudk I neborka, neborka p. chudera nehork' p. boh I nehork 2 p. chudk 1 nebosklon, nebasklon p. obzor I nebotyn p. vysok 1, obrovsk nebovo p. modro1 nebovobelas p modr nebovomodr p. modr nebov p. modr neboiatko, neboa p cha neboiec p. vrtk I nebok 1 p. neboh', mtvy

314
nebok 2 p. mtvy nebotk p. mtvy 2 nebula p. hmlovina nebval p. neobyajn, mimoriadny 1 necel ktor z hadiska uvedenho mnostva, potu, asovho daja a pod. nie je cel, pln (op. cel) nepln: do druhej hodiny ostva necelch, neplnch 5 mint; je to necelch, neplnch 12 kilogramov necit p. cynizmus neciteln 1. p. nebadan 2. p. necitliv 2, bezcitn necitlivec p. cynik necitlivos p. cynizmus necitliv 1. ktor nem (dostaujcu) citlivos pri pocitovch al. mechanickch reakcich (op. citliv): necitliv film odumret mtvy znecitliven umrtven (o ivom organizme al. o jeho asti): odumret, mtvy zub; znecitliven, umrtven miesto (na tele) nepresn (o stroji, prstroji): necitliv, nepresn vhy 2. ktor nem (dostaujcu) citlivos voi inm, ktor m mlo pochopenia, citovosti; svediaci o tom
(op. citliv, citov) menej ast n e c i t e l n expr. n e u j n

kni. necitn: necitliv, neciteln lovek; ma neujn srdce; necitn prstup k pacientom chladn (ktor nepociuje al. neprejavuje kladn city; op. vrcny): necitliv, chlan odpoved ju urazila; zostvaI voi deom chladn bezcitn (ktor nie je schopn kladnch citov): necitliv, bezcitn sprvanie tvrd drsn krut (oby. o prejavoch, o sprvan): tvrd, drsn slov; drsn, krut zaobchdzanie s vzami ahostajn tup otupen zastar. neul (ktor stratil citlivos, cit): bol necitliv, ahostajn, neul voi cudzej biede; neastie ho spravilo tupm, otupenm necitn p. necitliv 2. bezcitn necivilizovan p. primitvny l.nevyspel necnos zporn udsk vlastnos (op. cnos) kni/.. neres: udsk necnosti, neresti mrzkost zried.
n e c n o t a (Hviezdoslav)

p. aj zlozvyk necnota p. necnos necudnk p. nemravnk neeudnos p. obscnnost", nemravnos necudn bez primeranej mravnej zdranlivosti, istoty; zmyselne vyzvav; svediaci o nedostatku mravnej zdranlivosti (op. cudn, zdranliv) nemravn: necudn, nemravn ena nemorlny amorlny: nemorlne, amorlne iny nehanebn nepstojn (spoloensky neprimeran z hadiska mravnosti): nehanebn, nepstojn obnaovanie enskho tela nehanbliv neslun frivoln kni. bezostyn (bez hanby, bez mravnch zbran): necudn, neslun, frivoln tanec; nehanbliv, neslun, bezostyn dievka zvrhl zvrten chlipn pejor. zhral kni. smiln (bez akejkovek mravnosti, mravnej zdranlivosti): zvrhl, zvrten, chlipn lovek; zvrhl, zhral sprvanie: necudn, smiln pohady lascvny pejor.: bezbon bohapust oplzl obscnny (svediaci o nedostatku mravnej zdranlivosti; op. slun): lascvne Jilmov scny; oplzl, bezbon nahota; oplzl, obscnne, bohapust arty, rei necvien p. nekolen 1, prirodzen 1

315
neakane l . p neoakvane, nhle, zrazu 1 2.p. nhodne neakan p. neoakvan, nhly 1; neobyajn neas zl poasie nepohoda: skry sa pred neasom, pred nepohodou * pu (sychrav, dadiv poasie): jesenn pute slota: za suchom prila slota neasov p. neaktulny neestne p. zle 2 neestnos p. podlos

nedvno
nelenenos p. totalita 1 nelovek p. netvor 1 neudno p. neudo neudo nemono sa udova, niet sa o udova nie div: neudo, nie div, e sa vrtil, ke si zabudol vzia peniaze zried. neudno
neujne 1. porov. n e u j n I 2. porov. necitliv 2 3 . p.

neestn ktor poruu je morlne zsady spolonosti tm. e klame, podvdza, zrdza a pod. (op. estn, staton) ncstaton nepoctiv: never mu, je to neestn, nestaton lovek; neestn, nepoctiv konanie nesvedomit neserizny: holo to od neho nesvedomit; neestn, neserizny prstup bezcharaktern necharaktern bezzsadov: bezcharaktern, necharaktern dona; neestn, bezzsadov obchodnk * zl podl niomn nanihodn zastar. niomncky (vemi poruujci morlne zsady): neestn, zl, podl mysel; vies niomn, nanihodn ivot podvodn podvodncky (ktor podvdza): vymmi nieo podvodnm, podvodnckym spsobom nzky zried. nepoestn kni. nekal expr pinav: nzky, pinav charakter; m s ou nepoestn, nekal plny; pinav obchod, nedajboe expr. 1. vyjadruje nemonos al. saen moboj hovor: nefrov unr, ps. i unfair: nefrov hra; nos realizova dej oby. pomenovan neuritkom je to od teba unfr pejor. achrrsky expr. nedajboh: dvere nedajboe, nedajboh otvori, tak nein 1. p. pina 1. neporiadok I 2. p. daromnica 1 3. p. boli zaseknut hovor, expr.: zaboemj ani za boemj: vyli do polovice kopca a alej ani za boemj nanihodnos 1 expr. nie a nie: v tomto roku nedajboe, nie a nie vyhra neinnos p. apatia zpas neinn ktor nevykonva (nijak) innos, prcu: ktor 2. vyjadruje obavu pred uskutonenm deja expr : nevyvja silie, nerob kroky v prospech al. neprospech nedajboh nebodaj: nedajboe, nedajboh, aby teraz nieoho; svediaci o tom (op. inn, inorod) pasvpriiel otec; keby ns tu nebodaj nali, bude zle expr.: ny neaktvny kni. nedvin: neinn, pasvny len boechr bohchr chrboh chrboe hnutia; zauja neaktvny, nedvin postoj k problmu c h r p a n e p n b o h c h r : boechr, bohchr, trpn (plne bez zujmu, silia): trpn prijmanie rozchrboh, aby ns tu niekto videl; chrboe, chrkazov; trpn oddanos osudu nepodnikav (op. podpane, pnbohchr. aby sa mu nieo stalo expr.: boenikav): nepodnikav obchodnk pejor. zpecnckv uchovaj bohuchovaj hovor, ete to by chbalo: kni: oblomovsk oblomovovsk: vies zpecncky, boeuchovaj, bohuchovaj pozrie sa mu rovno do o; oblomovsk spsob ivota expr. apkovsk kni. al. Ete to by chbalo, aby nezmaturoval! odb inertn (neschopn reagova) nealeko 1. v nevekej priestorovej vzdialenosti (op. neistost' p. neistota 1 aleko) obale opodia zried. obdia: nealeko, neistota 1. vlastnos nieoho neistho neistost': obale postavili vek obchodn dom; zasrali oponeistota, neistost'pleti; neistost', neistota tnu dia, obdia a odtia sa pozerali veda poveda: 2. p. pina I leia veda, poveda v trve hovor, to: to za rohom je neist 1. obsahujci neelaten zloky (op. ist, kino * bokom stranou: zostali st bokom, stranou, rdzi): neist kov, neist ple zakalen: zakalen aby sa im ni nesralo pozale zobdle: sadli si roztok; neist, zakalen zrak (od alkoholu) falon neprav (oby. o zvuku): zahra falon, neprav tny 2. poruujci ist pravidl, normy, oby. tkajce sa mravnosti (op. ist, estn, staton) neestn zl expr.: ierny pinav: hra s niekm neist, neestn hru; ma ierne, pinav svedomie nestaton nepoctiv: ma nestaton, nepoctiv mysly * pochybn niomn: lovek s pochybnou, niomnou minulosou hrieny (oby. v pohlavnom ivote): neist, hriene telo 3. p. pinav 1 netan ktorho poet je vek, ale nie presne uren nertan: vyplatil synovi pr netanch, nertanch (zach) p. aj nespotaten
pozale,
zastar.:

ticho' 1 neujn 1. ktor sa (skoro) ned zachyti sluchom (op. hlasn) nepouten nezvun: neujn, nezvun pohyb vesiel; neujn, nepouten epot nehlasn bezhlasn zastarav, bezhlas (ktor je bez hlasu): nehlasn, bezhlasn hovor; bezhlasn, bezhlas pla nehlun odb. bezhlun (op. hlun) zried.: bezzvun bezzvuk: nehlun, bezhlun chod motora tich: neujn, tich kroky slab (so slabou intenzitou: o zvuku: op. siln): neujn, slab d; slab krabot zried. neuten 2. p. necitliv 2 3. p. pokojn 1. tich 1 neul p necitliv 2 neuten p. neujn I nedajboh p. nedajboe 1. 2

zobdle

od ns zried. s p o z d l e (Topolsk)

podlej podlie (Kukun. Vajansk) blzko nablzku (v malej vzdialenosti): bva tu blzko, nablzku ksok expr.: ktik ksoek ktiek: ksok, ktik, ktiek odtia je vodopd 2. (koho. oho) vyjadruje nevek priestorov vzdialenos od niekoho, od nieoho blzko obdle (koho, oho): auto ho zrazilo nealeko, blzko domu; zastal obale dver veda poveda (koho, oho): sprievod preiel veda, poveda ns pri (kom, om): pri stanici je hotel nealek p. blzky 1. 2, nedvny nedarmo p nenadarmo nedvno v nealekej minulosti, nie tak dvno predne-

nedvny
dvnom: nedvno, prednedvnom tu boli ete zhrady donedvna: nedvno, donedvna mali ete spor minule minul raz minulkrt: minule, minul raz sa pohdali pre dieva hovor, to: iba to sa zoznmili hovor onehdy nr.: onehda onehd: onehdy, ked sedel v krme, prili vaja cudzinci nr. oaluly (Johamdes) nr. v o a h d y (Rzus)

316
kni/ nonalantn (vedome al. povene nedbanliv): nonalantn spsoby * hovor, pejor. ilkask (vyhbajci sa povinnostiam) kni? zastar hurikzny (mladcky, vstredne nedbanliv) nedefinovaten p. neurit, zvltny 1 nedeliten ktor sa ned, nem rozdeli, deli na (menie) zloky: semika je nedeli ten trojkou nerozloiten: prvoslo je alej nerozloiten slo nerozdeliten: dediom poruil nedeliten, nerozdeliten majetok neoddeliten neodluiten neodleniten zried. neodlun (z hadiska vzjomnho oddelenia dvoch zloiek al. istej zloky od celku): teria a prax s navzjom neoddeliten, neodluiten; neodleniten, neodlun as celku nerozluiten nerozlun publ. nerozborn pren. nerozbitn (tvoriaci nenaruiten, vzjomn vzah): nerozluiten, nerozlun priatestv; nerozborn jednota nrodov; nerozbitn bratstvo zried. nerozdvojn (o celku zloenom z dvoch zloiek): nerozdvojn dvojica jednotn celistv kni. celostn (tvoriaci ustlen celok): jednotn, celistv tt; nedeliten, celostn suma ucelen kompaktn (tvoriaci uzavret celok al. celok s vekou sdrnosou zloiek): dielo tvor ucelen, kompaktn celok pevn stly (tvoriaci nemenn vzah, stav istch zloiek: op. nestly): nedeliten, pevn spojenectvo; stle, pevn bratstvo nedeaj p neden neden tkajci sa nedele; uskutoovan v nedeu; uren na nedeu nedeaj: neden, nedeajie popoludnie; neden, neeajie kzne sviaton hovor kostoln (op. vedn): obliec si neden, sviaton, kostoln aty; sviaton nlada nedemokratick vyznaujci sa nedostatkom demokracie (op. demokratick): nedemokratick spoloensk pomery neslobodn (o sa tka vberu): nedemokratick. neslobodn voby totalitn (plne bez demokracie): totalitn reim v krajine nsilncky despotick (bez obmedzenia moci): nsilncky, despotick spsob vldnutia nedisciplinovan p. neposlun nedlho p. chvu, krtko 2 nedlh nie prli dlh (priestorovo al. asovo: op. dlh) krtky: pri pokladnici stl nedlh rad: predniesol nelh, krtky prhovor (op. rozvlny) nedobize p. samopa nedobre p. zle 1-5 nedobrovone p. nasilu 1,2 nedobrovon uskutonen proti vlastnej vli. z dontenia (op. dobrovon) nten vynten nanten vnten: neobrovon, vynten shlas: (vy)nten kpe nsiln (donten silou): nedobrovon, nsiln smr (op. prirodzen) nedobr p. zl 1, 2. nepodaren, nevhodn, nepriazniv nedobytn p. nepremoiten, pevn 3, nezlomn nedoceniteln p. neoceniten nedokavec nedokav, netrpezliv lovek netrpezlivec nedokav p. netrpezliv nedoujn p. nahluchl nedohadn ktor m zrakovo neobsiahnuten rozme-

nedvny vyskytujci sa v nevekej asovej vzdialenosti, nie (prli) dvny (op dvny, vzdialen, dalek) blzky nedalek: spomnam na nedvnu, blzku minulos: oivi si nedvne, nedalek udalosti veraj nedbaj, nedbajnk p. nedbanlivec nedbajsky 1. p. ledabolo, nedbanlivo, porov. aj nedbanliv 2. p. povrchne 2 nedbajsk p. nedbanliv nedbajstvo p. neporiadnos ned hk, nedbalec p. nedbanlivec nedbalo 1. p ledabolo, nedbanlivo, porov. aj nedbanliv 2. p povrchne 2 3. p zahka 3 nedbal p nedbanliv nedbanlivec nedbanliv, neporiadny lovek *expr.: neporiadnik nedbaj: c chlapca vyrstol obyajn nebanlivec, nedbaj, neporiadnik zried. nedbajnk ( A. Bednr) expr zried nedbk (F. Heko) zastar. nedbalec (Podjavorinsk) /ried nevmavec (kto si ni nevma) pejor. lajd k hovor pejor l e n d r i n subt b o r d e l r

nedbanlivo nedbajc na nieo v potrebnej miere; svediac o tom nedbalo neporiadne povrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odiiel: neporiadne, povrchne utrela prach na polike ledabolo hocijako hocijak ledajako ledajak: ledabolo zavesila kabt na veiak: zhrada bola pokopan len tak hocijako, leajako kni/. neriadne: neriadne zabalen zsielka hovor, expi halabala: halabala poukladan knihy popadali na zem expr nedbajsky pejor. lajdcky hovor, expr lendrinsky: auto bolo nedbajsky, lajdcky opraven; odovzdal lendrinsky uroben robotu ra/. na pol st (o rei): nedbanlivo, na pol st odpovedal na otzky zahka nentene lerne (nedbanlivo s cieom dosiahnu kladn eekt): zlalika si pehodila atku cez plecia; nentene, lerne si sadol do kresla ahostajne laxn (neprejavujc dostaton zujem): nedbanlivo, ahostajne, laxn pristupuje k plneniu povinnost porov. aj nedbanliv nedbanlivos p. neporiadnos nedbanliv ktor nevenuje dostaton starostlivos nieomu. niekomu; ktor si nedva dostatone zlea na nieom: svediaci o tom (op. poriadny) nedbajsk nedbal: k vlastnm rodiom m nebanliv, nedbajsk postoj; si nedbajsk, nebal v prci neporiadny: neporiadna vslovnos (op. starostliv) pejor.: lajdcky ahtikrsky hovor, ledabol slang, upcky: by nebanliv, lajdcky, upcky v obliekan; lajdcka, ledabolo robota (op. pedantn); ahtikrska povaha povrchn vlan (op. dkladn; oby. vo vzahu k prci, k pov innostiam): m povrchn, vlan prstup k prci ahostajn nevmav laxn (vyplvajci / nedostatonho zujmu): je nedbanliv, ahostajn, nevmav voi deom; laxn vchova lerny

317
ry; nepredstavitene vek (oby. o sa tka mnostva al. rozsahu) nedozern: dom sa strcal v nedohadnej, nedozernej diake; nedozern lilbka plies (op. mal) kni. nezmern zastar. nedovidn: havria bude mat nezmern, nedovidn nsledky (op. nepatrn, zanedbaten) rozsiahly nekonen: vade sa rozprestierali rozsiahle, nekonen plne; neopatrnosou boli zaprinen rozsiahle kody nesmierny obrovsk: v zstupe kralo nedohadn, nesmierne mnostvo iul neobmedzen bezmedzn bezhranin (nemajci koniec, ohranienie): bezmedzn, bezhranin vesmr; otvraj sa pred nami neobmedzen, bezhranin monosti rozahl kni. bezbreh (o vzdialenosti): rozahl, bezbreh more alekosiahly (oby. o hodnotch, javoch nie presne uritelnch): kls si nedohadn, alekosiahle ciele (op. konkrtne, krtkodob) nepredstaviten nepredvdan (ktorho hodnoty si nemono predstavi, predvda): poasie zaprinilo ponohospodrom nepredstaviten, nepredvdan straty p. aj velk nedochda p. neduivec nedojeden p. hladn 1 nedokonale,nedokonalo l . p . povrchne I, porov.aj nedokonal 2. p. zle 1 nedokonal ktormu nieo chba do (plnej) dokonalosti (op. dokonal): nedokonal portov vkon chybn poruchov (o strojoch, vrobkoch a pod.: op. bezchybn. prvotriedny, perfektn): vyrobi nedokonal, chybn vrobok; reklamova chybn, poruchov televzor nedostaton (ktor neuspokojuje potreby): rodiia boli preho nedokonal, nedostaton vzor povrchn nedkladn zben hrub pren. surov (ktormu chba presnos a pod.): povrchn, nedkladn, hrub kontrola; nedkladn, zben lekrske vyetrenie neodborn nekolen diletantsky (ktormu chba odbornos): obraz bol namaovan nedokonalou, neodbornou, diletantskou technikou; zaspieva nekolenm hlasom nepln (ktormu chba ist tdium al. zakonenie; op. pln): nedokonal, nepln ltkov premena; otrava spsoben neplnm spaovanm * nevybrsen nevycibren nedoroben nedonosen: nevybrsen, nevycibren literrny tl; vetko to bolo aksi nedoroben. nedonosen kostrbat expr.: arbav akopdny kni. toporn (svediaci o malej zrelosti, zrunosti): kostrbat, arbav rencky prejav; akopdny, toporn preklad expr.: hranat pren. trbav (bez dkladnej vypracovanosti): hranat, trbav rm nedomykav sprv, nedovierav nedomyleno p. nerozmyslene nedomyslen p. neuven, nerozvny nedonosen ktor sa vntromaternicovo nevyvjal dostatone dlh as (o dieati, mlati; op. donosen) predasne naroden: nedonosen, predasne naroden deti ij v inkubtore nedopatrenie p. chyba 1 nedopatrenm p. omylom nedorastenec, nedorastok p. neduivec nedorobok p. neduivec

nedostaton
nedorozumenie p. spor 1, hdka, nezhoda nedosiahnuten ktor nemono (ahko) dosiahnu, uskutoni nedostihnuten: nedosiahnuten, nedost i hnuten vzor kni. nedostin: nedostin vsledok neuskutoniten nerealizovaten: neuskutoniten, nerealizovaten pln neuchopiteln nepolapiten: neuchopiteln, nepolapiten astie nedostupn vzdialen (op. blzky): darmo sa usiluje dosiahnu nedostupn, vzdialen cie; ma nedostupn, vzdialen idel nedoslchav p. nahluchl nedospel ktor ete nem skonen (fyzick) vvin; svediaci o tom (op. dospel) nevyspel nezrel: nedospel, nezrel mladk; pohlavne nevyspel, nezrel mlde detsk detinsk polodetsk; chlapensk mladcky (o prslunkovi muskho pohlavia) dievensk (o prslunke enskho pohlavia): ete stle m detsk, chlapensk, dievensk postavu; detsk chpanie sveta nedorasten nevyvinut (o sa tka vekosti, tvarov a pod.): presdza nedorosten, nevyvinut rastlinky; nedorosten, nevyvinut asti tela nevvzret infantiln (oby. o mentlnej nedospelosti): nedospel, nevyzret, infantiln nzory pubertlny slang, pubertcky (charakteristick pre pubertu): pubertlne sprvanie prv. neplnolet zastarv. malolet (o neplnoprvnom loveku vo veku do 18 rokov; op. plnolet): trestn innos neplnoletch, maloletch obanov mal mlad kni.: tly ran (nachdzajci sa v asovom obdob detstva; tkajci sa tohto obdobia): stara sa o malch srodencov; zomrel v mladom, tlom, ranom veku neoperen (o vtati, pren. expr. aj o loveku): neoperen vrabec pejor.: sopav usoplen usmrkan: si ete sopav, usoplen, usmrkan decko vulg.: zasran zasrat p. aj mlad, mal nedos p. trocha1 1, 2, mlo 1, 2 nedostaujco p. slabo I, 2 nedostatkov (o tovare) ktor nie je na trhu v poadovanom mnostve (op. dostatkov) zkoprofilov: nedostatkov, zkoprofilov vrobok hovor. expr. podpultov: predaj podpultovho tovaru nedostaton p. pka 1 nedostatone p. slabo 1, 2. porov. aj nedostaton nedostaton nedostaujci, nevyhovujci oby. z hadiska potreby al. oakvania (op. dostaton): nedostaton prospech (v kole); nedostaton zsoby uhlia slab (oby. o sa tka mnostva, kvality al. rovne): slab as mldee na zhromaden; slab kultra predaja nzky mal (oby. o sa tka mnostva al. rovne): na tto funkciu m nedostaton, nzky stupe vzdelania; ma nedostaton, mal vplyv; prejavoval o u iba mal zujem neuspokojiv (nespajci oakvania, potreby): neuspokojiv odpove sotva badaten nepatrn (o sa tka mnostva, inku: op. znan): injekcia mala sotva badaten, nepatrn inok nevdatn (o sa tka mnostva, intenzity): tento nevdatn prame studu nenapln * neinn (o sa tka inku): neinn vchovn psobenie; neinn tlak verejnosti na politikov pejor.: mizern chatrn chab: do dadivho poasia je to mizern.

nedostatok
chatrn obleenie; hokejisti dosiahli na majstrovstvch mizern, chab vsledky hovor, mnusov: mnusov rieenie nrodnostnej otzky nedostatok 1. nedostaujce mnostvo (op dostatok): nedostatok pitnej vody deficit (chbanie nieoho): deficit surovn hovor, manko: umeleck manko kni. absencia: absencia dkazov 2. chbanie ivotnch potrieb bieda ndza chudoba: i v nedostatku, v biede, v ndzi, v chudobe expr psota: trpie psotu hovor, mizria: vojnov mizria tiese tvdza: by v tiesni, v tvr'dzi 3. p. chyba i, 2 nedostva sa p. chba I nedostihnuten. nedostin p. nedosiahnuten nedostupn ktor nie je (dos dobre) dostupn yzicky, citovo al. rozumovo (op. dostupn) neprstupn: koniar je nedostupn, neprstupn z avej strany; zostval neprstupn hrozbm; tvoje vysvetlenie je pre iea neprstupn nedosiahnuten (oby. ako potreba, nesplniten elanie al. vzor): uite je pre iakov nedosiahnuten idel; zahranin literatra je pre ns nedosiahnuten zloit nezrozumiten nepochopiten (rozumovo nron): nepochopili sme jeho zloit, nezrozumiten vklad; tvoja argumentcia je pre ma nepochopiten privysok prehnan (o sa tka cenovej prstupnosti): pre benho obana je cena tohto auta privysok, prehnan odmeran uzavret upt chladn (o loveku a jeho prejavoch; ktorho si ako mono citovo zska al. nakloni: op. otvoren, srden): nedostupn, odmeran, uzavret f; m odmeran, upt povahu: je chladn voi kolegom nedotklivec nedotkliv lovek expr netkavka hovor,
expr f a j n o v k a

318
n zried. netknut (ktorho sa nik nedotkol ): netknut poste odh intaktn zachovan pvodn (bez zmeny oproti predchdzajcemu al. zaiatonmu stavu): za'hrada ostala zachovan, pvodn nenaat (o jedle a pit): obed ostal nedotknut, nenaat kni panensk nepokvrnen: mlokde sa zachovala tak panensk, nepokvrnen prroda expr. zried. peist ( pohlavne nedotknut): peist panna p. aj poctiv nedouk p. amatr nedovidn p nedohadn nedovolene bez oprvnenia, bez povolenia, bez dovolenia, napriek zkazu neprpustne: neovolene, neprpustn zasahovali o veci inch poktne naierno: poktne, naierno plil slivovicu nezkonne (v rozpore so zkonom): nedovolene, nezkonne postupovali proti svojim odporcom porov. aj nedovolen, tajne, ukradomky nedovolen ktor zkony, predpisy, normy a pod. nedovouj, zakazuj (op dovolen) nepovolen neprpustn: s nedovolenou, neprpustnou rchlosou; zpasnk pouil neovolen, nepovolen hmat zakzan (na ktor- je vydan zkaz): priekupnctvo je zakzan spsob obivy nezkonn protizkonn protiprvny (neobsiahnut v zkonoch, poruujci zkony; op. zkonn): nezkonn, protizkonn radn postup; protizkonn odatie majetku neleglny ileglny (bez povolenia zkonom): nedovolen, neleglne prekroenie hranc; neleglna, ileglna politick organizcia tajn hovor poktny pren ierny (poruujci zkony, predpisy, a preto konan neverejne): tajn, poktny predaj drog; poktne preruenie archavosti; pristihli ho pri nedovolenej, iernej jazde zasiar.: zabrnen zapovedan: zabrnen prstup nedovoova p. brni 2 nedozern p nedohadn nedozret p. nezrel nedkladn p. povrchn, zben 1. nepln nedleitos p. niota I nedmyseln p. hlpy 1. arbav 2 nedsledne p povrchne I. porov. a j zben, nepln nedsledn p. povrchn, zben 1, nepln nedstojne 1 . porov. nedstojn 1.2 2. p. zle 2 nedstojn 1. ktor je bez potrebnej dstojnosti, vnosti. vzneenosti al. primeranosti (op. dstojn): nestojn vystupovanie renka nev hodn nenleit neprimeran nehodn (nezodpovedajci istmu postaveniu al. istej situcii; op. primeran, vhodn): m vzhadom na svoj vek nedstojn, neprimeran sprvanie; vies nevhon, nenleit rei; zvolili si nevhodnho, neprimeranho nstupcu 2. pokorenm, znevenm, zosmienenm a pod. spsobujci stratu udskej dstojnosti, vnosti (op. dstojn) poniujci: urazil ho svojou nedslednou, poniujcou poznmkou hovor, expr zhadzujci: ocitol sa v nedstojnom, zhadzujcom postaven potupn hanebn (spsobujci potupu, hanbu): museli sa zmieri s potupnou, hanebnou prehrou; zskal to nedstojnm, hanebnm spsobom nedvera nedostatok dvery (op. dvera) kni. neviera:

nedotkliv podrdene reagujci na vetko, o sa negatvne dotka jeho osoby; svediaci o tom urliv precitliven: nebu tak nedotkliv, precitliven; m nedotkliv, urliv povahu * vztahovan hovor, hkliv: radej mu ni nehovor, je na seba prli hkliv expr. citlivkrsky: citlivkrske reakcie * menej ast netkav nedotknutenos p. imunita I. integrita nedotknuten ktorho neslobodno nejakm zsahom znii, porui, zmeni a pod. neporuiteln nenaruiten: nedotknuten, nenaruiten prvo na osobn slobodu; zkony s neporuiteln, nenaruiten chrnen (ktorho chrnia ist opatrenia pred naruenm, poruenm): zkonom chrnen prrodn oblas nemenn (ktorho neslobodno zmeni): nedotknuten. nemenn kolsk poriadok prv imnny (na ktorho sa nevzahuje zkon): diplomat je imnny posvtn tabuov tabuizovan neskl tabu (vplyvom kultov, nboenstva, tradcie a pod. uctievan ako nieo zakzan, o neslobodno narui, znii): posvtn, tabuov knihy; je to pre ma nedotknuten, je to pre ma tabu nedotknuto 1. porov nedotknut 2. p. horom nedotknut ktor je zachovan v pvodnom stave neporuen nenaruen: na stole leali nedotknut veci; aj po rokoch s ich vzahy neporuen, nenarue-

319
nedvera, neviera vo vlastn sily nedverivos (prejavenie nedvery): z jeho pohadu sa zra nedverivos kni.: skepsa skepticizmus: intelektulska skepsa. intelektulsky skepticizmus pochvbovanos: bol znmy svojou pochybovanosou pochyba pochybnos (nedostatok istoty): odstrni pochyby, pochybnosti nedverivec nedveriv lovek /ried. nedverivec (Alexy) pochybova pochyhovank (kto pochybuje): presvedi pochybovaov, pochybovankov kni. skeptik nedverivo s pocitom nedvery, pochybnost a pod.: prejavujc nedveru, pochybnosti s nedverou zried. nedverivo: nedverivo, s nedverou pristpila k sediacemu chlapcovi neveriacky neveriaco kni. skepticky: pri muovch slovch sa tvrila vemi neveriacky. neveriaco pochybovan zried. pochybujco: nedverivo, pochybovan krtil hlavou nad tm. o sa stalo podozrievavo upodozrievavo: podozrievavo, upodozrievavo sa pozerala na prichdzajcich maloverne (vemi nedverivo): maloverne hadela na svoju budcnos nr.: neveriacne neveriacno nedverivos p. nedvera nedveriv ktor len vemi ako nieomu ver, uver; asto pociujci al. vyjadrujci nedveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dveriv) pochybovan: nedveriv, pochybovan lovek; v odpovedi zaznel pochybovan tn * neveriaci malovern kni. skeptick (ktor skoro niomu never; op. aj naivn): mamin neveriaci pohad; ma skeptick nzory na budcnos podozrievav upodozrievav (pociujci al. vyjadrujci podozrenie): kls podozrievav, upodozrievav otzky nedverivec p. nedverivec nedverivo p. nedverivo nedverova p. pochybova nedvtipn p. hlpy 1, sprost I, arbav 2 nedrun p. nespoloensk I neduh l.p. choroba 1 2. p. ve 2 neduivec neduiv lovek expr. nedorastok expr. zried. nedorastenec (nedostatone vyvinut tvor) expr.: denglvec mandravec (telesne mlo zdatn lovek) pejor.: krp krpec zkrpok zakrpatenec nedorobok (J. Hork) pejor. iiedochda (neduiv diea,

nehanebn
neefektvny p. neinn neestetick p. kared 1. nevkusn nefalovan p. prav 1, skuton 1, primn 2 nefrov p. neestn, zl 1 neforemn ktor nem elaten, pekn tvar: potr mi odovzdal neforemn balk neuhladen nehadn (tvarovo nepekne upraven: op. uhladen, hadn): neforemn, nehadn budovy; iak m neuhladen, neh ladn psmo hranat (oby. o tele al. jeho asti: op. zaoblen): neforemn, hranat postava, tvr beztvar odh. amorfn (plne bez tvaru): neforemn, beztvar, amorfn masa krumpovit zried. bezforemn nefortieny p neodborn nefunkn ktor nespa ten cie. na ktor je uren (op. funkn): nefunkn prstroj; nefunkn parlament odb.: afunkn disfunkn; samoeln (ktor nem okrem vlastnej existencie ist pozitvny cie. zmysel): nefunkn, samoeln veda; samoeln kritika negcia p. zpor 2 negan p. zporn 2 negalantn p. neslun, nepozorn negativistick p. odmietav 1, zporn 2 negatvny l.p. zporn 1, 2. odmietav 1 2. p. nepriazniv negatvum p. tie 2, zpor 1 neger p.ernoch negova p. ignorova negramotnos neschopnos psa a ta analfabetizmus negramotn ktor nevie psa a ta (op. gramotn) analfabetick: negramotn, analfabetick udia p. aj nevzdelan negustizny p. nechutn 2, nevkusn neha kni. citov plnos nenos: matkina tvr pln nehy, nenosti milota: predstiera milotu mkkos: hlase mal mkkos teplota: teplota smevu prtulnos: detsk prtulnos lskavos nehanblivec p. podliak, bezoivec, nemravnk nehanbliv p. necudn nehanebnk p. podliak, bezoivec, nemravnk nehanebnos p. podlos, nanihodnos 1. nemravnos nehanebn 1. konajci, vykonan bez akejkovek hanby, bez psychickch al. morlnych zbran hanebn: nehanebn, hanebn klamstvo nepstojn (prekraujci nosn mieru): nehanebn, nepstojn vyanie opilcov odsdeniahodn (ktor treba odsdi): odsdeniahodn zradca; odsdeniahodn zrada kared okliv ohyzdn mrzk (s negatvnymi nsledkami): kared, okliv, mrzk in podl expr.: pinav hnusn (vyuvajci neestn postupy): nehanebn, podl skok; pinav, hnusn lo * bezoiv kni. bezostyn hovor, drz (vyznaujci sa bezoivosou, hrubosou): vyvrti nehanebn, bezoiv obvinenie; bezoiv. bezostyn. drz klamr pejor. ohavn hovor, puhav: nehanebn, ohavn zrada; ohavn, puhav skutok expr.: bohaprzdny bohapust p. aj Zl 2. p. necudn

mlda)
p. aj krp neduiv trpiaci (dlhodobejou) chorobou, nchyln na choroby; fyzicky slabo vyvinut; svediaci o tom chorav chudorav: neduiv, chorav, chiulorav diea; neduiv, chorav vraz tvre; bez slnka vyrast iba chudorav rastlinky expr.: denglv mandrav: neduiv, dengav, mandrav telo kni. nezdravist: ma nezdravist vzor slab tly tenk expr. cintav (z hadiska fyzickej stavby): neduiv, slab jedince v prrode zahyn; chmia spsobuje, e porast v lese je tly, tenk, cintav nr. chymran nedvin 1. p. neinn, pasvny 1 2. p. nehybn, merav I, 2 3. p. neprun 2, arbav 2 nedvojzmyselne p vslovne 1 nedvojzmyseln p. jasn 4

neharmonick
neharmonick 1. p. neubozvun 2. p. neusporiadan nehatene 1. porov. neobmedzen 2. p. vone 2 nehaten p. neobmedzen, von 3. slobodn I nehiasne 1. porov. neujn, tlmen 2. p. ticho' 1 nehlasn p. neujn 1. tlmen, tich 1 nehlbok p. plytk 1 nehlune I. porov. neujne 2. p. ticho' 1 nehlun p. neujn I, tich 1 nehmataten p. nehmotn nehmotn ktor nepozostva z hmoty: vytvoren duevnou innosou (myslenm a pod.); tkajci sa vedomia (op hmotn, materilny, fyzick) nematerilny idelny: nehmotn, nematerilny svet udskch predstv; prinies nematerilne, idelne kazy * imaterilny netelesn (op. telesn) zned. beztelesn terick: beztelesn, terick bytos nadzmyslov (ktor nemono vnma zmyslami): nazmyslov javy nehmataten (ktor nemono chyti; op. hmataten, rukolapn): mm nehmatatemi istotu, ie sa nemlim * neskuton nerelny kni/. fiktvny (jestvujci iba vo vedom; op. skuton, relny): Lomidrevo je neskuton, nerelna, fiktvna postava * duchovn (patriaci do oblasti udskho vedomia): nehmotn, duchovn kultra nroda nehnutenos nehnuten majetok, nehnuten veci zasiar. realita: majite nehnutenost, realt kni imobflie: sprostredkova predaj imobli nehoda neastn, neprjemn udalos neastie: dopravn nehoda, dopravn neastie havria: zahyn pri havrii zrka (prudk nraz pohybujcich sa telies do seba): zrka vlakov hovor, karambol (zrka dopravnch prostriedkov): by svedkom karambolu hovor, malr: zai malr p. aj neastie I nehodne 1. porov. neprimeran, nedstojn 1 2. p. zle I nehodnk p nanihodnk nehodno p. koda 2, neradno nehodnotne 1 . porov. nekvalitn, bezcenn 2. p. zle 1 nehodnotn p nekvalitn, zl 2. bezcenn nehodnovern p. nespoahliv, pochybn nehodn I. p. neprimeran I, nedstojn I 2. p. zl I nehomognny p. rznorod nehorzne p. vemi nehorznos p. nanihodnos 1 nehorzny p poburujci, bezoiv nehorav ktor nem schopnos horie, zapli sa (op. horav): nehorav plyn neodb.: ohovzdorn ohuvzdorn iaruvzdorn: nehorav, ohovzdorn, iaruvzdorn materil nehostinn p nevdny 2, drsn 4 nehotov p. neskonen, nezrel nehumnny p bezcitn, surov 2, zl I nehybnos p. pokoj 1 nehybn ktor je (doasne al. trvalo) neschopn pohybu al. vvinu merav zmeraven: zaujal nehybn, merav postoj; po raze mu ruka zostala nehybn, merav; nehybn, merav stav v spolonosti * nepohnut stpnut stuhnut tuh expr. zmrazen (momentlne neschopn pohybu, oby. vplyvom fyziologickch al. psychickch stavov): poval cel stp-

320
nut, stuhnut, tuh od hrzy: vykval nepohnut; po osudnej sprve ostal zmrazen pren.: kamenn skamenen (bez pohybu): jeho tvr ostala nehybn, kamenn, skamenen maska kni.: ustrnut strnul nedvin: nehybn, nedvin, strnul telo; hadel na u ustrnutm, strnulm pohaom; ustrnut dogmy nepohybliv imobiln (trvalo neschopn pohybu): po raze ostal nepohybliv, imobiln chrom ochromen ochrnut (trvalo neschopn pohybu vplyvom fyziologickch zmien): vlil za sebou nehybn, chrom, ochrnut nohu; po porke mu polovica tvre ostala ochromen, ochrnut pevn stabiln statick (nemeniaci svoje miesto al. polohu: op pohybliv): upieral poha na pevn, stabiln bod v diake; zaujal nehybn, statick pzu stojat (oby. o vode) mtvy (i pren.; bez ivota): nehybn, mtve oi; mtve rameno rieky ak (oby. o vzduchu) expr. oloven: ak, nehybn vzduch pred brkou; ak, oloven jazyk p. aj stly nehynci p. stly 1, trval, nesmrten nech l . p aby 1 2. p kie, aby 3, e 6 2 3. p. hoci 4. p e 4 nechpav 1. p. sprost 1. arbav 2 2. p. zaudovan necharaktern p. bezcharaktern necha 1. nezmeni dan stav, nezasiahnu do deja, situcie nezabrnit': nechal vetko tak, ako bolo; nezabrnil jej ods ponechat : ponechal dom v obrom stave da (asto v zpore): nedal jej dopoveda; Daj sa u konene presvedi! 2. ods od niekoho, nieoho zanecha ponecha zried. znecha: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma opusti odli sa (oby. od rodiny): opustil enu, olil sa o det expr. zochabi: manelka ho zochabila trocha hrub.: okaat okala: okalal vetkch a odiiel slang, dat kopaky (necha mil, milho) 3. nevzia so sebou uloi odloi uschova: kabt nechal, uschoval v atni; odloila deom z kola; uschovala peniaze na bezpenom mieste 4. presta sa s niem zaobera zanecha: nechal, zanechal pitie prerui (doasne necha): preruil tdium vzda sa zriec sa zrieknu sa odriec sa odrieknu sa (dobrovone necha): vzdal sa vetkch funkci; odriekol sa fajenia odoprie si (nieo lkav): ooprel si zbavu kni. opusti: opustil svoj pvodn nzor 5. nechtiac odloi niekde zabudn: nechal, zabudol taku vo vlaku 6. spsobi, e nieo po odchode zostane zanecha: nechal, zanechal po sebe siroty porui odkza (necha ako dedistvo): poruil majetok svojmu synovi 7. p. prenecha necha sa p. zveri sa 2 necha si udra si nieo v pvodnom, neporuenom stave ponechat si podra si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj nzor uchova si zachova si: zachova si nzor, es, uchova si svoju mienku zastarv. zadra si nechva sa p. spolieha sa

321
nechcene 1. porov. nevtan 2. p. mimovone nechcen p. nemyseln, nevtan, nhodn 1, mimovon nechcie sa p. ai sa necht ploch zrohovaten tvar na vrchnej strane poslednho lnku prsta: farbi si nechty pejor.: paznecht pazr (dlh necht na udskej ruke) nechtiac, nechtiaky p. mimovone nechu 1. odpor k jedlu (op. chu) nechutenstvo: trpie nechuou, nechutenstvom 2, p. antipatia, odpor 2 nechutenstvo p. nechu 1 nechutn 1. (o jedle) ktor nem dobr, prjemn chu (op. chutn) nedobr: nechutn, nedobr prvarok zl pejor.: hnusn odporn (ktor m vemi neprjemn chu): jedlo bolo na druh de u zl, hnusn, odporn 2. ktor vzbudzuje odpor, nevu, pohorenie neprjemn nemil (op. prjemn, mil): nechutn, neprjemn, nemil vystupovanie na verejnosti trpny mrzut (vzbudzujci rozpaky, nevu): mus riei tto trpnu, mrzut afru nevkusn negustizny (svediaci o nedostatku vkusu): negustizny vzor; nevkusn, negustizne aty nesympatick antipatick pejor odporn hnusn protivn prern: nesympatick, antipatick spolonk; vies opom, hnusn, protivn rei; odporn, protivn, prern zpach mrzk kared okliv pejor. ohavn (vzbudzujci nebos: op. pekn, prjemn): nechutn, mrzk, kared in; snval sa mi okliv, ohavn sen neslun hrub (vzbudzujci nevu vulgrnosou a pod.): rozprva nechutn, neslun, hrub arty nechrne p. zle 1 neche l.p. aby 1,3 2. p. ak 1 3. p. e 4 nein, neinak p. takisto I, rovnako 2 neinteligentn p. sprost 1 neinvenn p. netvoiv 1 neistota nedostatok istoty: i v stlej neistote pochyba pochybnos: ma pochyby, pochybnosti o spechu trma (neistota pred vystpenm na verejnosti): pociova trmu zmtok nepokoj (strata duevnho pokoja): privies niekoho o zmtku; pociova nepokoj rozpaky pomykov (duevn stav prejavujci sa nepokojom): premc rozpaky; prs o pomykova nerozhodnos ostchavos hanblivos rozpaitos: trpie nerozhodnosou, ostchavosou, hanblivos ou neist I. ktor nem istotu pri istch innostiach, prejavoch; ktor nem vieru vo svoje schopnosti, zrunosti a pod: svediaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. ist) nepevn vratk (op. pevn): po chorobe m ete stle neist, nepevn, vratk krok labiln (op. stabiln): neist, labiln poloha na rebrku nerozhodn bezradn rozpait (op. rozhodn, rzny): nerozhodn, bezradn odpove; bezradn pohad prenasledovanho vhav tpav expr. habkav (pln vhania, nerozhodnosti; op. rozhodn, pevn): diea urobilo prv vhav, tpav kriky; tpav, habkav hadanie vhodnch slov expr.: tackav knsav kolsav potknav (nemajci istotu, oby. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevn): kral

nejasn
tackavou, knsavou, kolsavou, potknavou chdzou trasav roztrasen (nemajci istotu oby. vplyvom staroby, rozruenia a pod.): trasav, roztrasen psmo; trasav ruky * hovor, strmovan (nemajci istotu vplyvom trmy): strmovan renk 2. ktor nie je bezpodmienene pravdiv, zaruen, vopred dan al. zaisten (op. ist, zamen) pochybn sporn nespoahliv nezaruen: dospie k neistm, pochybnm, spornm vedeckm vsledkom (op. nepochybnm, spoahlivm, zaruenm); da niekomu neist, nespoahliv zruky expr.: nepevn vratk vrtkav: ma vratk, nepevn politick pozciu (op. pevn); by vrtkav v nzoroch problematick kni. otzny: naa budcnos je zatia neist, problematick; i sa to uskuton, to je ete otzne * premenliv nestly rozhran (op. stly, ustlen): ijeme neist, nestle, rozhran asy; dnes to vyzer na premenliv, nestle poasie nebezpen riskantn (ktor sa me zle skoni): pustila sa o neistho, riskantnho ponikania; je to prli nebezpen, riskantn obcho ohrozen (ktormu hroz nebezpeenstvo; op. bezpen): jeho ivot je neist, ohrozen
expr.:

nejak p. nejako nejako vyjadruje neuritos spsobu, nejakm spsobom; vyjadruje ist pochybnos d a j a k o voajako akosi: robotu do veera u nejako, dajako dokonme; voajako, akosi sa mi to nepi hovor, dko dkosi voko: dko, voko sa u tam ostaneme hovor.: nejak d a j a k voajak: nejak, dajak, volajak si u poradme ako-tak tak a tak: do leta u ako-tak vydr poei. al. nr. jaksi nr.: Vokosi (Krno) jaksi-taksi fraz nejakm inom
porov. aj h o c i j a k o

nejak ktor nie je bliie uren; ktor nem presne uren vlastnosti, presne uren mieru al. poet dajak voajak hovor.: dky dkysi volky: Prive so sebou aj nejakho, ajakho, voajakho priatea!; nes neprdem, mm dajak, dke, voke povinnosti; U si mu vyplatil dajak, dke peniaze? aksi ktorsi poet.: ksi ks' (neznmy, a preto bliie neuren): hadal a tu aksi lovek; trp na nejak, aksi zhadn chorobu; aksi, ktotsi spisovate raz napsal, e...; dmon ks' kared (Krasko) ist urit jeden hovor, istsi (znmy, ale bliie neuren): dovolenku strvila s istm, jednm pnom; oholi sa na istch, uritch kompromisoch; bol raz jeden kr hocijak akkov ek hovor, brsak hocak (nie je dleit, ak): Nevie o nejakom, hocakom, akomkovek privte?; zaspievaj nejak, brsak, hocak piese hovor, tak (ktor m priblin mieru al. poet): pr o tak tde expr.: ak-tak kolk-tolk (vyskytujci sa v presne neurenom menom mnostve): zostala mi aspo ak-tak ndej; mm z poa aspo kok-tolk itok nejapne p. nevhodne 1 nejasn 1. ktor nie je (dos) dobre vnmaten, najm zrakom a sluchom (op. jasn, zreten) temn tmav pinav (o nejasnch farbch, ich odtieoch; op. iariv, svetl) nezreten rozplvav: v diake vidno

nejeden
nejasn, nezreten obrysy hr; vydval nejasn, nezreten zvuky nevrazn mdl (ktor nem vyhranen, presn podobu: op vrazn): bbtko m ete nejasn, nevrazn rty tvre; usmieval sa na ma mdlm smevom rozmazan (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazan zrnit (o televznej obrazovke) zastret: spievala nejasnm, zastretm hlasom zamraen zatiahnut (o oblohe) 2. nie dos jednoznan, vznamovo nie presne uren (op jasn, zreten) nezreten: hovor vdy v nejasnch, nezretench nznakoch nepresn neurit hmlist matn: na detstvo mi zostali iba nepresn, neurit, hmlist spomienky; o budcnosti mm iba hmlist, matn predstavy nevyhranen (bez presnch ohranien): zauja nevyhranen postoj nezrozumiten (op. zrozumiten): nepochopil som tvoj nezrozumiten vklad * difzny rozptlen (o myslen) neartikulovan (nezretene lenen na hlsky): vydva neartikulovan zvuky nejednoznan vgny dvojznan dvojzmyseln (ktor sa d rozline, dvojako chpa, vysvetova): defincia nesmie by nejasn, nejednoznan; slovo m nejasn, dvojznan, dvojzmyseln vznam popleten pomotan zmotan prekrten hovor, skomolen (bez logickej nslednosti): skomolen, popleten vysvetlenie neujasnen (nie do konca, plne premyslen): ma neujasnen plny o budcnosti nevyjasnen nevyrieen (bez konenho rozhodnutia): nevyjasnen, nevyrieen situcia nejeden p. niektor nejedenkrt, nejeden raz p. veakrt, viackrt 1, asto nejednako p. rozline nejednak p. rozmanit 1. odlin, nesmern nejednotne p rozline, porov. aj nejednotn nejednotn ktormu chba jednota, jednomysenos, jednotnos (op jednotn) ne/laden: nedohodli sa. preto bol ich postup nejednotn, nezladen roztrieten rozdroben rozkskovan rozbit hovor expr. rozglejen: nepriate ahko porazil nejednotn, roztrieten armdu; rozdroben, rozkskovan zemia nesvorn nesdrn (bez svornosti, sdrnosti): bratia s nejednotn, nesvorn v nzoroch; nesdrn spoloenstvo nrodov rozlin rzny odlin rozdielny odchyln odchodn in: mali sme o tom rozlin, rznu, odlin mienku; rozdielne, odchyln, odchodn nzory d voj koaj n rozdvojen (pozostvajci z dvoch protichodnch zloiek): ak sa rodiia nezhodn, diea trp dvojkoajnou vchovou: po rozdelen prvomoci dolo k rozdvojenmu vedeniu spolonosti nepevn rozkolsan nestly neustlen (ktor m naruen potrebn jednotu): nejednotn, nestle, nepevn pouvanie normy; treba odstrni rozkolsan, neustlen vslovnos nejednoznan p nejasn 2. dvojznan nckalvnk 1. p. neikovnk 2. p. arbk nekalvn p. neikovn 1 nekal p. neestn, zl 1 neklamn p. nepochybn, ist I nekudn sprav nepokojn nekdny p. pinav 1. neporiadny 2

322
nekompaktn ktor netvor jednoliaty, pevn celok (op. kompaktn, celistv) nesdrn nepevn: nekompaktn, nesdrn ltka; nesdrn, nepevn hmota nekompletn p nepln nekomplikovan p. jednoduch 1 nekompromisne 1. porov. nekompromisn 2. p rozhodne 1. prsne 1, 2 nekompromisn nepripajci kompromis: svediaci o tom nestupiv nestupn neoblomn: nekompromisn, nestupiv, neoblomn lovek; zaujal nekompromisn, nestupn stanovisko zsadov zsadn principilny (nepripajci stupok od svojich zsad): zsadov, principilny vedci; pridal sa svojho zsadovho, zsadnho postoja dsledn kni. konzekventn (nepripajci odklon od pvodnho rozhodnutia a pod.): k vsledku sa dopracoval dslednm, konzekventnm postupom pevn nemenn zried. neodklonn (nepripajci zmenu): urobi nekompromisn, pevn, nemenn rozhodnutie tvrd prsny kni rigorzny (nepripajci vnimku. odpustenie, oby. pri nieom negatvnom): dra sa nekompromisnho, tvrdho rozsudku; musel sa zmieri s prsnym, rigorznym trestom (op. zmierlivm) p. aj radiklny nekonen ktor nem koniec v priestore, v ase. v mnostve, v intenzite (op. konen) neobmedzen neohranien (op. obmedzen, ohranien): nekonen. neohranien priestor; mlde m neobmedzen monosti sebarealizcie bezhranin bezmedzn kni.: bezbreh bezmern kni. zastar. bezkonen (oby. o sa tka intenzity al. priestoru): vnocnilo sa ho bezmedzn, bezbreh zfalstvo; vdy til po bezhraninch, bezkonench diaavch nedozern nedohadn (o sa tka priestoru): oami bldiI po nedozernch, nedohadnch ravch nesmierny (o sa tka mnostva a intenzity): poas ivota nazbieral nesmierne mnostvo umeleckch predmetov; ovldla ho nesmierna tos* zdhav rozsiahly rozvlny (o sa tka asu: op. krtky, krtkodob): viedli medzi sebou zdhav vojnu; ma spolu zdhav, rozsiahle rozhovory; treba skoni zdhav, rozvlne spory ven (o sa tka asu al. mnostva): vade sa stretval s venm nepochopenm; mtvi tu spia svoj ven sen expr. absoltny pln (o sa tka intenzity): pociovala voi nemu absoltnu, pln oddanos: vo svojich rukch sstredil absoltnu, pln moc mat. ent (presne neuren vo vemi vekom mnostve): len entho radu sel p. aj dlh, vek nekonkrtny p. neskuton I nekontrolovan p. neobmedzen, spontnny nekonvennos p. svojrz nekonvenn p. atypick nekonzekvcntne p povrchne 1 nekonzekventn p. povrchn nekorektne p. nevhodne 1 nekorektn p. nesprvny, chybn 2. nevhodn, neprimeran 1 nekresansk p velk 1, neuveriten nekrikav p. tlmen

323
nekropola p. cintorn nekrotick p. mtvy1 1 nekryt p. otvoren 1 nektr hot. sladk ava v kvetoch niektorch rastln medovina nekultivovan p. nekolen 1, nevzdelan, hrub 2 nekultrnos p. primitivizmus nekultrny 1. p. nevyspel, primitvny 1, nespoloensk 2 2. P. div 1 nekvalifikovan p. neodborn nekvalitne 1 . porov. nekvalitn 2. p. zle 1 nekvalitn ktor nem vyadovan kvalitu (op. kvalitn) nehodnotn nehodnotn: odovzda nekvalitn, vrobky nedobr zl plan (o sa tka kvality): odov-.da nekvalitn, nedobr, zl robotu; nedobr', zl. plan povrchov prava menejcenn menejhodnotn neplnohodnotn (bez potrebnej hodnoty, rovne): menejcenn, menejhodnotn, neplnohodnotn literrne dielo podradn (s niou ako prvotriednou kvalitou): podradn tabak nepodaren chybn hovor, kazov subt. auusov nesprv. zvadn (ktor je s chybami): nepodaren, chybn ltka; kazov, auusov tovar bazrov partiov (menej kvalitn, a preto zlacnen): bazrov, partiov hodiny poktny brakov (ktor m pochybn hodnotu al. nezaruen kvalitu): poktne, brakov umenie pejor.: amatrsky diletantsky babrcky lajdcky hovor, pejor. fuersk (oby. o prci) nelad p. nezhoda neahko 1. p. ako 2 2. porov. nron 2, namhav, zloit neahk p. ak 3, nron 2. namhav, zloit nelska p. nenvis nelskav p. nevdny I neleglne 1. porov. nezkonn, ileglny 2. p. tajne neleglny p. nezkonn, ileglny nelegitmny p. nezkonn nelenit neodklada nejak innos nevha neota nemeka: nelenil a pustil sa do prce; neotal s odpoveou; Nemekaj a cho! nelenit sa p. chcie sa neleniv p. rezk 1. usilovn neleten p matn 1 nelieiten p. nevylieiten nelichotiv p. hanliv nelogick p. hlpy I. nezmyseln nelojlny p. odmietav I nebos p. antipatia, odpor 2 neubozvunos p. disharmnia 1 neubozvun neprjemne znejci (op. ubozvun) odb. kakofonick: vyldi neubozvun. kakofonick tn neharmonick nesladn disharmonick (neznejci v shre, v harmnii a vyvenosti; op. harmonick, sladn): nenaladen husle vydvali neharmonick, nesladn, disharmonick zvuky neszvun odb.: disonann disonantn (neznejci v szvuku; op. szvun): skladba bola pln neszvunch. disonannch, disonantnch akordov neubozvuk p. disharmnia I neudskos p. betialita

nemierny
neudsk 1. p. bezcitn, krut 1, surov 2, zl 2. p. velk I, obrovsk 3. p. zl. ak 3 netostn p. krut 1, nemilosrdn nelza, nelz, nez p. nemono nemajetn p. chudobn 1 nemlo p. vea, vemi nemal p. vek 1. znan 1 nemanelsk p. nezkonn nemastno-neslano p. slabo 2 nemastn-neslan p neurit, nezaujmav nema p. chba 1 nmin odbornk v nemine; posluch al. uite neminy germanista nemi p. ponemova nemehlo p. arbk, neikovnk nemenej p. rovnako 1 nemenitenos p. stabilita nemeniten, nemenliv p. stly 1. nemenn nemenne 1. porov. nemenn 2. p. trvalo 2 nemennos p. stabilita nemenn ktor nepodlieha zmenm (op. premenliv, nestly) nemeniten stly: udriavali sme nemenn, stle priatesk vzahy; nemenn, nemeniten, stle zkony prrody ustlen (ktor postupne zskaval svoju podobu): starm uom vyhovuje ustlen spsob ivota rovnak (zachovvajci si stle svoju podobu: op. in, zmenen): odkedy ho poznm, m rovnak nzory trval (nepodliehajci zmenm v ase): spja ns nemenn, trval spojenectvo; pociuje voi uiteovi trval obdiv pevn fixn stabiln (odolvajci zmenm: dohodou, predpismi a pod. presne uren; op. labiln): je to lovek s pevnmi zsadami; bol uren pevn, fixn, stabiln poplatok za dopravu; hodiny vydral sedie v nemennej, stabilnej polohe zastarv. nemenliv (ktor nemono meni): vo vetkom dodriaval nemenliv poriadok nepremenn odb.: invariabiln in variantn: nepremenn, invariantmi veliina zauvan vit (podmienen dlhodobm zvykom, obyajom, opakovanosou; op. nov): ivot v malom meste iel zauvanm, vitm spsobom; ako sa daj vykoreni zauvan, vit zvyklosti tradin (podmienen tradciou; tak ako v minulosti; op. netradin, nov): poas sviatkov dodriavaj nemenn. tradin zvyky nezmeniten nezvratn poet. nezmenn (raz navdy dan): nezmeniten, nezvratn rozhodnutie; neztnenn astie (Hviezdoslav) neodvolaten (oby. v slovnom prejave): neodvolaten rozsudok pren. nehasnci: nehasnce astie nemenovan p. tajn 1 nemeka p. nelenit nemierne 1. porov nemierny 2. p. nadmieru nemierny pri klorom sa nezachovva potrebn miera, miernos: prekraujci prpustn hranicu (op. mierny): nemierne uvanie liekov; je nemierny v jeden* prlin nadmern nadmierny (znane prevyujci potrebn mieru: oby. o javoch kodiacich zdraviu): holdova prlinmu, nadmernmu, nadmiernemu fajeniu nestriedmy (v povan alkoholu: op. striedmy): je nestriedmy v pit neviazan bezuzdn nesptan (bez hranc, bez zbran, bez obmedzen): rozpr-

nemiestne
clila sa neviazan, nesptan zbava; ud bol vystaven bezuzdnmu vykorisovaniu bujn b u j a r (bez obmedzenia prejavujci ivotn silu. veselos: svediaci o tom): venova sa bujnm, bujarm radovnkam prudk expr blzniv (neschopn rozumovej kontroly pri dodriavan istch hranc: svediaci o tom; op. umiernen): zmietali nm nemierne, prudk vne; vies nemierny, blzniv ivot nemiestne 1. p. nevhodne 1. porov. aj neprimeran 2.
porov. neslun

324
nemdn p. staromdny nemohra p pantomma nemohci p. nevldny 1 , bezmocn 1. 2, slab 1 nemohcnos p. neschopnos, slabos 1. impotencia nemorlne 1. porov nemravn 2. p. zle 2 nemorlnos p. nemravnos nemorlny p. nemravn
nemresne 1. porov. n e v y c h o v a n , neslun 2 . porov.

nemiestny p. nevhodn, neprimeran 1. neslun

n e m i l o 1. porov. nevdny 2. porov. nevtan 3 . p. zle 3

nemilobohu p. nadarmo 1, zbytone nemilosrdne 1. porov. nemilosrdn 2. p. tvrdo 3 nemilosrdnk p. surovec nemilosrdn ktor nem milosrdenstvo, scit, zutovanie i pochopenie; svediaci o tom (op. milosrdn, scitn, lskav) krut ukrutn menej ast nescitn: nemilosrdn, krut, nescitn vldca; musel podstpi nemilosrdn, ukrutn muenie neprosn netostn expr. urputn kni. ty (neetriaci ni a nikoho): jeho dielo podrobili neprosnej, netostnej kritike; zvies spolu neprosn, urputn, ty boj bezcitn (op. citliv) tvrd (op. mkk): vie by nemilosrdn, bezcitn k slabm; ivot je nm bezcitnm, tvrdm sudcom * surov bezohadn kni. kamenn (bez zmilovania): bol vystaven surovmu, bezohadnmu zaobchdzaniu; m nemilosrdn, kamenn srdce * neoblomn (ktor sa ned obmki): otec zostal k synovi neoblomn ostr stroh prsny prkry (bez zutovania; op. mierny, jemn): nemilosrdn, ostr, prsny trest; stroh, prkre odsdenie cudzch nzorov nemilos p. nepriaze

nepodaren 3. p. nevhodne I, zle 2 nemresnk p. nevychovanec, bezoivec nemresn l.p. nevychovan, neslun 2.p. nepodaren nemos p. nemota 1 nemota 1. neschopnos hovori zried. nemos 2. p. ticho2 nemotornk p. arbk nemotorn p. neobratn, neikovn 1 nemovitos sprv, nehnutenos nemovit sprv, nehnuten nemono vyjadruje nemonos uskutoni pripojen dej ned sa nesmie sa nie je mon nie je dovolen: nemono, ned sa zabudn na preit hrzy; tu nie je mon, nie je dovolen vstpi na trvnik * poet. nem (Smrek) neslobodno: pri takejto prci nemono, neslobodno oslabi pozornos nr. nesloboda (Hviezdoslav) kni. zastar. nel/.a nelz nez (Hviezdoslav. Jesensk)

nemonos p. neschopnos nemon 1. ktor neme by. ktor sa neme uskutoni (op. mon, relny) neuskutoniten nerelny nerealizovaten: nedva si nemon, neuskutoniten ciele; ma neuskutoniten, nerealizovaten, nerelne poiadavky; je to nerelne, aby ste vyhrali vylen (nemon za nijakch okolnost): takto vec sa neme sta, je to vylen nepredstaviten nemysliten (ktor neme nasta ani v predstanemil 1. p. nevdny 1 2. p. neobben 3. p. nevtan vch): nertam s rozchodom, je to pre ma nepredsta4. p. neprjemn, zl 4 viten, nemysliten situcia nemlad u nie mlad, vekovo star hovor, postar: 2. p. nevhodn, nepodaren, zl 2 3. p. neikovn I, vydala sa za takho nemladho, postarieho mua neschopn 4. p. kared 1 expr.: obstamej obstaron obstarn: zvrskavenem p nemono n tvr obstarnejieho, obstaronho, obstarnho lonemrav p. nemravnos veka p. aj star nemravnk nemravn lovek zvrhlk zried.: zvrhlec nemluva p. diea 1 zvrhe (Hviezdoslav) kni. spustlk (Figuli) zried. SpUStlec (Hviezdoslav) nehanebnk nehanblivec pejor.: zhranemnoho p. mlo I. 2, trocha1 1, 2, niekoko lec chlipnk kni.: smilnk necudnk nerestnk nemnoh p. nepoetn, mloktor, zriedkav hruh.: svia sviniar prasa nemo p. ticho' 2, mlky nemravnos poruovanie mravnch zsad; nemravn in nemoc p. choroba 1 (op. mravnost) nemorlnos kni.: amorlnos nemocnica stav na dlhodob lieenie chorch hovor, amoralizmus imorlnos imoralita: dopa sa pitl: zaviez chorho do nemocnice, clo pitlu nemravnost, nemorlnost, amorlnost kni. nemrav lazaret (pon vojensk nemocnica) klinika (nemoc(Dobinsk) neslunos hanebnost' nehanebnos nica pri lekrskej fakulte): intern klinika neprstojnos: nehanebnos, neprstojnos sprvania nemocnin ktor patr k nemocnici, ktor sa nachdza hrienos pejor.: bezbonos bohapustos (poruoal. uskutouje v nemocnici: nemocnin izba * stavvanie kresanskej morlky): bohapustos re skazen (ktor je, uskutouje sa v zdravotnom stave): nos spustnutos pren. prehnitos (mravn padok): nemocnin, stavn zariadenie; nemocnin, stavn skazenos, prehnitos spolonosti zvrtenos perlieba klinick (svisiaci s klinikou): klinick vyetverznos perverzita pejor.: zvrhlos zhralos: renie zastar. pitlsky vetky jeho iny s poznamenan zvrtenosou, zvrhnemocn 1 p. chor' losou chlipnos kni. smilstvo (o pohlavnom ivonemocn 2 p. chor3 te): chlipnos pohadu pejor.: oplzlos obscnnost' nemodern p. staromdny, starobyl, zastaran' 1

325
obscenita: obscnnost filmovho zberu necudnos* km/, neres predajnos (oddvanie sa nzkym vam) expr. pina pinavos prasacina hrob.: sviacina svinstvo nemravn poruujci mravn zsady, odporujci mravnm zsadm (op mravn) nemorlny amorlny neetick (nedodrujci zklady morlky, etiky): nemravn, nemorlny lovek: je to nemorlny, neetick, amorlny skutok necudn kni. nerestn cudzolon predajn (oddvajci sa nzkym vam. pudom. oby. v sexulnej oblasti): necudn, nerestn, predajn eny: necudn sprvanie ahk (o ene) neslun nehanebn nepstojn (bez mravnej bezhonnosti): robi dievau neslun nvrhy; vies nehanebn, nepstojn ivot hrieny pejor.: bezbon bohapust (poruujci kresansk morlku) expr /.ned. zosodomen zastar. sodomitsk: hrieny, bezbon in; vies nemravn, bohapust rei pokazen skazen spustnut kni. padl pren. prehnit (mravne upadnut): syn je pokazen, skazen vplyvom zlho prostredia; nechcem i v takejto (mravne) skazenej. prehnitej spolonosti; padl dieva; skazen, spustnut opilec zvrten perverzn pejor.: zvrhl zhral (chorobne nemravn): zvrten, perverzn chky; zvrhl, zhral mladk chlipn kni smiln (nemravn o sa tka pohlavnho ivota): nemravn, chlipn pohady: chlipn, smiln tby pejor.: oplzl obscnny (oby. o reiach): rozprva oplzl, obscnne arty; nemravn, oplzl, obscnne zbery vo filme p. aj skazen 3 nemdry p. nerozumn, sprost 1 nem ktor nevydva zvuk. ktor je bez zvuku mlanliv rnlkvy: ryba je nem, mkvy tvor; stromy boli mlanlivmi, mkvymi svedkami naich stretnut tich bezslovn (neprejavovan zvukovo): tich, nem shlas: sledovala ho s nemm, lichm obdivom zamlknut onemen (doasne nevydvajci zvuky): od prekvapenia ostal zamlknut, onemen neozvuen (o filme; op zvukov): ra nemho, neozvuenho filmu nemysliten p. nemon 1 nenaim p. neradno nenadle p. zrazu 1 nenadarmo majc dvod, opodstatnenie, konkrtny cie al. itok nedarmo nepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vrav, e zvyk je elezn koea; nepredarmo sa pustili do opravy domu nie n a d a r m o nie darmo nie zbytone nie bezdvodne nie neodvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytone ili na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdvodne upozoroval na nebezpeenstvo nenadganec p. nensytnk nenhlivo p. pomaly I nenhliv p. pomal 1. mierny 1 nemihlo p pomaly 1. 2 nenhly p pomal I. mierny 1 nenahraditen ktor, ktorho nemono nim nahradi: nenahraditen priate jedinen (jedin svojho druhu): v cudzine zskal nenahraditen, jedinen sksenosti: strcame tebe jedinenho odbornka

nensytn
velk obrovsk ohromn nesmierny (oby. o nieom vyslitenom, o m negatvny dosah): napcha vek, obrovsk kody; utrpie ohromn, nesmiernu stratu nenajedenec p. nensytnk nenajeden p nensytn 1 nenlete p. nevhodne 1, zle I, porov. aj nesprvny, neprimeran 1 nenleit p nesprvny, nevhodn, neprimeran 1. nepomern nenpadne 1. p nepozorovane, tajne, ukradomky 2.
porov. n e n p a d n 1

nenpadn 1. ktor neuptava. nevzbudzuje pozornos (op npadn) vedn nevrazn: nenpadn, vedn typ dievaa: nenpadn, nevrazn rty tvre kradm utajen (myselne skrvan): pozoroval ju nenpadnm, kradmm pohadom; prs dnu nenpadnm, utajenm spsobom jednoduch jemn diskrtny nevtierav: jednoduch obleenie; jemn, diskrtne, nevtierav farby (op. krikav) p. aj skromn 1 2. p. nebadan nenapodobiten, nenapodobniten ktor nemono napodobi: kad musel podahn jeho nenapodob(n)itenmu smevu jedinen uniktny (jedin svojho druhu): Hviezdoslav bol jedinen majster slova; dosiahnu uniktny portov vkon neopakovaten (ktor nemono zopakova): komik si zskal divkov neopakovatenm humorom svojsk svojrzny osobit (prznan pre niekoho): svojsk, svojrzny spsob spracovania tmy; svojrzny, osobit huobn prejav originlny (patriaci iba pvodcovi): originlne mylienky neobyajn nezvyajn zvltny hovor, extra (op. ben, vedn): zai neobyajn, nezvyajn pocit; zvltne, extra obleenie mimoriadny vnimon (s kvalitou, ktor sa ned napodobi): mimoriadny, vnimon hereck vkon p. aj jedinen I nenapraviten ktor' sa ned napravi, zlepi, odini nepolepiten: mal poves nenapravitenho, nepolepitenho alkoholika; nepolepiten recidivista notorick (trvalo znmy niem negatvnym): je to notorick povaa expr. ven: znovu sa ozvali t ist. ven nespokojenci pren. expr. bezndejn: ned si poradi, je to beznejnpipadl * pren. nevylieiten: nevylieiten optimista nenroky p. mimovone nenron p. skromn 1. jednoduch 1, 2; oddychov nenaruiten p. nedotknuten nensilne 1. porov. nenten, prirodzen 2. p. zahka 1 nensiln p. nenten, prirodzen 3 nenastenec p. nensytnk nenasten p. hladn I nensytnk kto sa nevie niem (najm jedlom) nasti; kto chce stle viac nenajedenec nenastenec expr. hlado pejor.: nenaranec nenadganec pahltnk paravec r rt hltavec hlto hlto nensytn 1. ktor sa nevie (dos) nasti (op. sty. nasten) nenajeden: o si nes tak nensytn, nenajeen? stle hladn hovor nedojeden: stle hlad-

nenasky
n, nedojeden deti pejor. nenaraly nenaran: Nebu tak nenarat, nenaran, nechaj aj inm! pejor.: pahltn parav: pahltn, parav kukuie mla hltav pejor rav (rchlo, vekmi hitmi jediaci): hltav kaice hladn (neprestajne): vene hladn kurence behali za mnou 2. ktor sa nevie uspokoji s tm, o m a poaduje stle viac chtiv: nemohol potlail svoje nensytn, chtiv tby pren chamtiv (vo vzahu k majetku): nensytn, chamtiv lakomec pejor.: nenarat nenaran pren. parav: nenarat, nenaran vberca dan nenask p. cudz I nenvidie cti k niekomu, k nieomu nenvis, nelsku, odpor nema rd nebi: nenvid nespravodlivos: nem rd svojich susedov ma odpor (k nieomu): m odpor k alkoholu nezna: nezna klamstvo km/., nevrai: nevraz na vedceho nenvis siln citov odpor spojen s neprajnosou (op. lska) hnev zloba: robil to s nenvisou, s hnevom, so zlobou v srdci kni. z: vzbudzova z nepriatestvo: i v nepriatestve nevraivos (nepriatesk naladenie): pociova nevraivos voi niekomu nelska (opak lsky): bol obklopen nelskou bia (chorobn odpor voi niekomu, nieomu): fbia voi cudzincom mizantropia (nelska voi uom; op. filantropia) p. aj zloba nenvistnk kto pociuje nenvis nevraivec mizantrop (kto pociuje odpor voi uom: op. filantrop) nenvistn naplnen nenvisou, silnm nepriatestvom (op. priatesk, mil) nevraiv nepriatesk: k svojim kolegom mal nenvistn, nevraiv postoj expr. vraedn pren. adov: premeral si ns vraednmi, adovmi oami expr.: satansk satansky diabolsk (naplnen vekou nenvisou): spriadal nenvistn, satansk, diabolsk plny; vysmieval sa mu satanskm, satansky smiechom pren.: pichav bodav: nemohol znies ich pichav, bodav rei pren. sup: sup pohad nenvratne p. natrvalo nenvratn ktor sa nevracia na optovn pouitie (op. nvratn) jednorazov: nenvratn, jednorazov fae, obaly odb. slang, nekolujci (o obaloch) nenazdajky p. nhle, neoakvane, zrazu I, naraz 3 nenaranec p nensytnk nenaran, nenarat p. nensytn 1, 2, hladn 1 nenormlne 1 . porov nenormlny 1 2. porov. choromysen 3. p. vemi nenormlnos p. pomtenos, abnormalita nenormlny 1. odlin od normy, od pravidelnho, zvyajnho stavu (op. normlny, ben, zvyajn) abnormlny anormlny defektn: rastliny sa tu vyznaovali nenormlnym, abnormlnym rastom; anormlny stav. defektne sprvanie neprirodzen anomlnv: neprirodzen vvin, anomlny jav * mimoriadny nezvyajn nevedn: tento rok ns trpi mimoriadne, nezvyajn sucho; zail nevedn udalosti chorobn nezdrav (prekraujci prpustn normu, typick pre /.dravho jedinca): trpila ho chorobn,

326
nezdrav iarlivos; pohala ho nezdrav ctiiaostivos chyln psychopatick (s duevnou chylkou) hovor chor (op. zdrav): nemem shlasi s jeho nenormlnymi, chormi nzormi expr.: vykoajen vyinut ii p. aj nerozumn 2. p. choromysen nentene 1. porov. nenten 2. p. dobrovone 3. p. nedbanlivo, zahka 3 nentenos p. prostota nenten ktor nieje vynten; ktor je bez obmedzen, bez uptosti. strohosti (op. silen: nsiln) nensiln: uite zvolil nenten, nensiln spsob presviedania prirodzen nesrojen bezprostredn (bez vyntenej pretvrky): reagoval prirodzenm, nestrojenm smiechom; oarovala ns svojm nestrojenm, bezprostrednm sprvanm spontnny: divci prejavovali nenten, spontnne nadenie dvern familirny domcky (op. oficilny, kroben): nadpriadol s nami dvern, familirny rozhovor; utvorili mu domcke prostredie uvonen lerny nedbanliv kni nonalantn (op. upt): neskr sa rozprdila uvonen zbava; imponoval mi jeho lerny, nedbanliv, nonalantn spsob vyjadrovania; ma uvonen, lerny vraz tvre * neviazan von slobodn (bez obmedzen): neviazan debata; rozhodol sa pre von, slobodn umenie; ili vo vonom, slobodnom zvzku neobjektvnos p. subjektvnos neobjektvny p. zaujat 2, subjektvny neobligtny 1. p nepovinn 2. p. neobyajn, zriedkav neoblomn ktor trv na svojom, ktor sa ned presvedi, obmki (op stupiv, poddajn, mkk) nestupn nestupiv: neoblomn, nestupiv lovek; m nestupn, nestupiv povahu tv rdohlav zaat tvrdoijn hlavat: tvrdohlav, tvrdoijn presadzovanie vlastnch zujmov; zaat, hlavat pridame sa dogiem nezlomn nezdoln nepoddajn zastar. nepovoln (odolvajci ntlaku): zostal nezlomnm, nezdolnm, nepovolnm buriom; zachovval si svoj nepoddajn postoj nezmeniten nezvratn pevn: je to lovek nezmenitench, pevnch zsad: jeho rozhodnutie je nezmeniten, nezvratn * neprosn netostn (o nieom negatvnom, omu sa ned zabrni, vyhn): neoblomn, netostn osud; neprosn, netostn smr nezmieriten zaryt (oby. nerozumne trvajci na nieom; op. zmierliv): stal sa z neho nezmieriten, zaryt odporca novch poriadkov tvrd pren kamenn ulov (spojen s bezcitnosou): m tvrd, kamenn srdce; kamenn, ulov viera p. aj pevn, tvrd neobben ktor sa nete obube (op. obben) nemil: neobben, nemil host * nepopulrny: nepopulrny zkon, politik nevyhadvan neobubova P. nepozna neobmedzene 1 . porov. neobmedzen 2. p. vone 2 neobmedzen ktor je bez obmedzen, bez hranc, bez prekok (op. obmedzen) neohranien nekonen: neobmedzen, neohranien finann prostriedky

327
nehaten: nehaten rozvoj nesptan nesputnan: nesptan, ne sputnan fantzia nepodmienen kni/ indeterminovan (bez obmedzujcich podmienok: op podmienen, determinovan): (nim) nepodmienen, ineternnovan zmluva irok: mat irok' monosti uplatnenia pln absoltny absolutistick (do krajnosti): mat k nieomu pln, absoltnu dveru; stal sa z neho absoltny, absolutistick vldca; vo svojich rukch sstredil absoltnu moc nekontrolovan (bez regulujcej kontroly): neobmedzen, nekontrolovan zbrojenie nevyerpaten pren.: nevyschav nevysychav (bez obmedzen oby. o do mnostva): nevyerpaten zsoby plynu; nevysychav zdroj inpircie p. aj nekonen, pln, velk neobozretn p neopatrn neobratn ktor nem dostaujcu obratnos v pohyboch al. v konan; svediaci o tejto vlastnosti (op. obratn) neohybn neprun: neobratn, neohybn cvienec; ma neohybn, neprun kosti; by neprun r obchodovan expr. dreven: by dreven vo vyjadrovan neikovn nemotorn (op. ikovn): vystrhal neobratn, neikovn poklonu; neikovn, nemotorn predava; nemotorn vhovorky (op. vynachdzav) arbav expr cpav (bez potrebnho tempa, bez pohotovosti; op. rchly, pohotov): neobratn, arbav, cpav chdza dieaa akopdny (neobratn v myslen): dva akopdne odpovede (op pohotov) nedvin (neobratn v konan, rozhodovan): nedvin manament neuhladen expr. hranat (bez ladnosti, bez kultivovanho, hladkho plynutia): hranat pohyby tanenka; neuhladen. hranat spsob vyjednvania nezrun (oby. ak ide o mal sksenos): nezrun kosec expr galbav kyptav grambav kav (oby. o sa tka rune vykonvanch pracovnch konov): galbav, kyptav pomocnk; grambav, kavkuchrku hovor, expi neohraban neokresan neotesan neogaban (v spolonosti: op. uhladen): m neohraban. neokresan vystupovanie; neotesan, neogaban sprvanie neumel pren ak (mlo vycvien, vykolen; svediaci o tom): list napsan neumelou, akou rukou p. aj neikovn neobriaden p. neupraven 2 neobsan p. przdny 2. bezduch I neobvykle 1. p mimoriadne 2, osobitne 3 2. p. nadmieru. nanajv 1. vemi 3. p. zriedkavo neobvykl p. neobyajn neobyajne 1. p. mimoriadne 2, osobitne 3, porov. aj neobyajn 2. p nadmieru, nanajv 1, vemi, prli 3. p. zriedkavo neobyajn ktor sa nevyskytuje asto al. pravidelne: ktor prevyuje zvyajn al. priemern mieru vskytu, vlastnosti a pod. (op. zvyajn, ben) nezvyajn km neobvykl nezvykl (op. vedn, kadodenn): ma z nieoho neobyajn, nezvyajn pocit; prejavoval neobvykl, nezvykl nadenie zvltny (nie kadodenn): m zvltny hlas exotick (neobyajn v naom prostred): je obdaren exotickou krsou * kurizny (neobyajn a vemi pozoruhodn): krimina-

neoakvan
listi vyrieili aj tento kurizny prpad mimoriadny pozoruhodn vnimon nevedn zastar kremobyajn (viac ako je ben): pacientovi venovali mimoriadnu, nevedn starostlivos; je obdaren mimoriadnym, vnimonm talentom: nie je na tom ni mimoriadne, kremobyajn nadpriemern genilny fenomenlny (viac ako je priemer): dosahuje neobyajn, nadpriemern vsledky; ma genilnu, fenomenlnu pam bezprkladn nevdan neslchan (ktor nem obdobu): starala sa o neho s bezprkladnou, nevdanou obetavosou; stretlo ns nevdan, neslchan astie zriedkav ojedinel vzcny neobligtny (op. ast): stelesuje zriedkav, ojedinel, vzcny typ krsy; to je zriekav, neobligtny prpad * jedinen uniktny (jeden jedin): naiel jedinen, uniktny exemplr rastliny nebval (doteraz sa nevyskytujci): stretli sa s nebvalm zujmom neakan nepredvdan trocha kni netuen (ktorho vskyt al. miera s prekvapujce): zaznamenali sme neakan, nepredvdan rozvoj; okryli sa nm netuen monosti * nadzemsk nadprirodzen neopsaten (vemi prevyujci zvyajn mieru): nadzemsk, neopsaten zjav zzran (hraniiaci so zzrakom, vemi prevyujci priemer): m zzran pam p. aj vek neobvan p. pust 1. przdny I neoceniten ktor m vemi velk cenu, hodnotu nedocenitel n: urobil pre ns vetko, je to neoceniten, nedoceniteln pomocnk cenn drahocenn: poskytol nm cenn, drahocenn rudy * vznamn: umelec zanechal po sebe neoceniten, vznamn dielo vzcny expr. skvostn: strcame v om vzcneho, skvostnho loveka neoakvane nertajc s niem, nepredvdajc nieo neakane: rodiia sa neoakvane, neakane skoro vrtili z nvtevy prekvapujco nepredvdane nepredpokladan*: narazili na prekvapujco, nepredvdane siln odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho neplnovane nhodne nhodou: pri vkopoch nhodne, nhodou nali zvyky nejakho obydlia znezrady znenazdania znenazdajky nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brny vyrtil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrtila dozadu sista-jasna z nioho ni: sista-jasnu, z nioho ni zaalo pra zrazu nhle razom (neoakvane a oby. rchlo): zrazu, nhle sa otvorili dvere; razom sa rozlil a odiiel vtom (prve vtedy): vtom zhaslo svetlo nr. nezradky (Vansov) fraz.: ako blesk z jasnho neba ako hrom z istho/z jasnho neba (len tak) mne ni, tebe ni porov. aj neoakvan neoakvan s ktorm sa nertalo, ktor nebol plnovan (op. oakvan) neakan nepredvdan: je to neoakvan, neakan stretnutie; nepredvdan vsledok pokusu nepredpokladan neplnovan n h o d n : nepredpokladan spech; neplnovan, nhon objav nevypotaten nepredvdaten nevyspytaten (ktor sa vopred ned uri): me nasta nevypotaten, nevyspytaten, nepedvdte!-

neodborne
n reakcia organizmu prekvapujci kni. prekvapiv (spojen s prekvapenm): neoakvan, prekvapujca sprvu; dolo k prekvapujcej, prekvapivej mene vo veden nhly (prli rchly na to, aby sa dal vopred oakva): nastala nhla zmena zdravotnho stavu; nhla smrt okujci (vyvolvajci ok): okujce zistenie trocha kni. netuen (ktor nik ani netuil): odkryli sa pred nimi netuen monosti neodborne 1. porov. neodborn 2. p. povrchne 1 neodbornk p. amatr neodbornos p. amaterizmus neodborn ktor sa nezaklad na odbornch poznatkoch. na odbornom vykolen (op. odborn) nekvalifikovan laick: mm na tto vec iba neodborn, laick nzor; vyuil svoje laick vedomosti z medicny i pejor. diletantsky (odborne nepripraven, a preto oby. nesprvny): diletantsk tdia, diletantsky postup nekolen neuen (op. kolen): nekolen publikum, neuen praktik asto pejor amatrsky neprofesionlny (zaloen na poznatkoch vyplvajcich zo zuby, nie z profesie: svediaci o nedostatonch vedomostiach, zrunostiach v danom odbore; op. profesionlny): amatrsky posudok, amatrsky zkrok lekra neumel (bez odbornho kolenia, cvienia): diea ukzalo svoje neumel kresby hovor, nefortieny
pren pejor p r t i p k r s k y

328
va praliv (oby. vo vzahu k fyzickmu al. psychickmu aru osobnosti): neodolaten, praliv ena arovn oarujci fascinujci kni.: okzujci kzeln pren: magick hypnotick (pri rozumovo neodvodnenom psoben): uite m na iakov arovn, magick vplyv; podahol jej oarujcemu, magickmu smevu; hypnotick oi o m a m u j ci omamn opojn (privdzajci do vytrenia): omamujca, omamn, opojn va oslujci oslniv (vyvolvajci nekontrolovan obdiv): oslujci zjav (o ene) zvodn (oby. pri erotickom psoben): zvodn postava neodvodnene 1. nemajc nijak odvodnenie, opodstatnenie, nezakladajc sa na nejakom podklade, na dvodoch bezdvodne zried. bezpodstatne bezzkladne: neodvodnene, bezdvodne sa na ns rozkrial neopodstatnene nepodloene: neopodstatnene, nepodloen tvrd, e sme nieo zobrali neoprvnene neprvom nezaslene: neodvodnene, neoprvnene sa sauje na vedceho; neprvom, nezaslene zskal ist vhody zbytone: neodvodnene, zbytone sa na ma hnev, ja som to neurobil nepravdivo klamn falone (nezhodujc sa s pravdou): nepravdivo, klamn, falone ho obvinili z podvodu fraz. ni po ni pre ni za ni (len tak) mne ni, tebe ni
porov. aj n e o d v o d n e n

neodbytne 1. porov. neodbytn 2. p. naliehavo 1 neodbytn ktorho sa ned zbavi, ktorho nemono odohna dotierav dobiedzav dolpav domzav: neodbytn, dotierav zletnk; dobiedzav, domzav mucha bezoiv hovor drz (vytrvalo a pritom nevyberane sa domhajci nieoho, presadzujci nieo a pod.): neodbytn, bezoiv zkaznk nstojiv nutkav naliehav (drazne, nestupivo trvajci na nieom: nestupivo sa natskajci): prednies nstojiv, naliehav prosby; prenasleduj ho nstojiv mylienky; ctil nstojiv, nutkav tbu ods neodcudziten ktor sa ned niekomu odobra, vzia prv neodaten: na to mte neodcudziten, neodaten prvo prv. zastar nezadateln neodleniten p neoddeliten neoddeliten ktor sa ned, nem oddeli od danho celku (op oddeliten) neodluiten neodleniten (aj od seba navzjom: op. odluiten): neoddeliten, neodluiten zloka umeleckho diela; neodleniten. neodluiten svislos; gram. neodluiten predpona slova kni integrlny: integrlna sas diela nerozlun nerozluiten zried. neodlun pevn (ktor sa ned oddeli, rozdeli): nerozlun, neodlun dvojica; tvori nerozluiten pevn celok neodkladne 1. p. hne 1, zaerstva 2. p. naliehavo 2, srne neodkladn p. naliehav 2, srny neodluiten, neodlun p. neoddeliten neodmysliten p. trval, stly 1, nevyhnutn 1 neodaten p. neodcudziten neodolaten ktormu sa ned odola (op. odpudzujci, odpudiv) lkav vbiv ptav: neodolaten, lkav, vbiv ponuka: neodolaten, ptav rozpr-

2. p. nadarmo 2 neodvodnen ktor nie je podopret (dostaujcimi) dvodmi (op. odvodnen) bezdvodn: niet prin na neodvodnen, bezdvodn obavy neoprvnen neopodstatnen (op. oprvnen, opodstatnen): neoprvnen, neopostatnen obvinenie nepodopret nepodloen (bez uvedenia dkazov a pod.): preloi nim nepodopret, nepodloen nvrh bezpredmetn bezprinn bezpodstatn zried. bezzkladn (plne bez odvodnenia): ma bezpredmetn poiadavky bezeln nezmyseln (bez elu, bez zmyslu): bezeln, nezmyseln mrhanie; bezeln vdavky zbyton m r n y daromn (vyvolan nezvanmi dvodmi): zbyton hdka; Nao bol tvoj mrny, daromn strach'.'; trpil ju zbytonm, daromnm podozrievanm * jalov expr. plan: plan, jalov poplach p. aj nespravodliv 2, nezaslen neodpustiteln p. velk 1 neodstrniten p. trval, stly 1 neodkriepiten p. nepochybn, ist 1 neodtajiten p. zjavn neodvoden p. zkladn, pvodn 3 neodvolaten p. konen 3, nemenn neodvrtiten, neodvratn p. nevyhnutn 2 neoficilny ktor nem radn rz. ktor je bez radnho overenia (op. oficilny, radn) neradn: neoficilna, nerodn sprva; neradn inite domcky (pouvan v rodinnom prostred): domcka podoba mena nenten dvern skromn familirny (ktor nie je uren pre irok verejnos al. na zverejnenie): nenten, dvern rozhovor; poui dvern, familirny tn neverejn kulorov kulorny (konan bez asti verejnosti): neverejn, kulorn

329
rokovania nezkonn svojvon (radne, zkonom nepovolen): nezkonn, svojvon predaj neleglny ileglny (zkonom zakzan): neleglna, ileglna innost poktny tajn skryt ierny pren. pejor. partiznsky (oficilne nepovolen, a preto zatajovan): tajn organizcia; skryt formy obohacovania sa: poktny, ierny obchod; skryt, partiznsky spsob odboja neogabanec 1. p nevychovanec 2. p. arbk neogaban 1. p. neupraven 2 2. p neohraban 1. neobratn neohnuto p. rovno 1 neohrahanec l.p, nevychovanec 2.p. arbk neohraban 1. hovor, expr mlo ikovn, oby. v spoloenskom vystupovan* hovor.expr.: neotesan neokresan neogaban: m neohraban, neotesan sprvanie; lovek s neogabanmi, neokresanmi spsobmi hovor, pejor. neokrehan p. aj neobratn, neuhladen 2. p. neupraven 2 neohranien p. neobmedzen, nekonen, pln 2, velk 1 neohrozene p isto 2 neohrozen p. smel neohybn l.p neprun I 2. p neobratn, neikovn I neochota p antipatia neochotne nemajc dostatok snahy, chuti, vle vyhovie, posli niekomu al. urobi nieo; prejavujc nechu s neochotou nerd neslune zastar. nevone (Tajovsk): neochotne, s neochotou sa zohol po spanut list; nerd pomha slabm; neslune obsluhuje zkaznkov neochotn neprejavujci dostatok chuti, vle urobi nieo pre niekoho (op. ochotn) neslun: neochotn, neslun preava neochvejn p. pevn 3, nezlomn neokresane p. nevhodne 1 neokresanec 1.p nevychovanec 2. p arbk neokresan p neohraban I, neobratn, hrub 2 neokrchane p. nevhodne I neokrchanec 1. p. nevychovanec 2. p arbk neokrehan p. nevychovan, neohraban 1, hrub 2 neologizmus p. novotvar 1 neomalene p sprv, nevhodne I neomasten p. such 2 neomylne p. isto 1 neopakovatenos p svojrz, zvltnos I neopakovaten p. nenapodobiten, jedinen I neopatrn ktor nem, neprejavuje dos opatrnosti; svediaci o nedostatku opatrnosti (op. opatrn) neobozretn nepozorn neostrait: neopatrn, nepozorn vodi; neobozretn, neostrait strca; neopatrn pohyb neprezierav (ktor nepredvda zl nsledky; svediaci o tom; op. prezierav): neprezierav in netaktick (nevyuvajci les. taktiku): netaktick postup riskantn hazardn (hroziaci nebezpeenstvom): riskantn, hazardn zahrvanie si so zdravm trfal opovliv (bezoivo neopatrn): trfal, opovliv lnok neopsatene p mimoriadne 2. vemi

nepatrn
neopsaten p. nesmierny, velk 1. neobyajn, mimoriadny 1 neopodstatnene p. neodvodnene 1, zbytone neopodstatnen p neodvodnen neoprvnene 1. p neodvodnene 1 2. porov. nezkonn neoprvnen p neodvodnen, nezkonn neorganicky p. nevhodne 1 neorganick p. anorganick, cudzorod neorganizovan p. neusporiadan, iveln 3 neoriaden p. neupraven 2 neosdlen p udoprzdny neosobn 1. ktor nie je zaaen osobnm postojom, ale sa opiera o skutonos (op. osobn) objektvny (op. subjektvny) vecn: neosobn, objektvny nzor; objektvna, vecn kritika nezaujat nestrann (oby. v zujme spravodlivosti; op. zaujat, neobjektvny): zachova si nezaujat, nestrann postoj voi opozcii; nezaujat, nestrann hodnotenie neutrlny indiferentn hovor, nezaaen (nie jednostranne kladn al. zporn): k sporu inch zaujmal neutrlne, indiferentn stanovisko; hovoril to indiferentnm tnom: aj voi neprajnkom zostal nezaaen odosobnen (zbaven osobnch zujmov al. zaujatia): zosta v spore neosobn, odosobnen veobecn (nie vlastn, ale vyjadrujci nzory, postoje a pod. mnohch): jeho kritika mala neosobn, veobecn rz; tlmoil veobecn mienku 2. p, stroh 3. odmeran 1 neosone p. zbytone neosonk p. nanihodnk neospravedlniten p. velk 1 neostriean p. nesksen neostr 1. p. matn 2 2. p. tup 1, 2 neochanos p. svojrz neota p. neleni neotesane 1. porov. neobratn, neohraban 2. p. nevhodne 1 neotesanec 1. p nevychovanec 2. p. arbk neotesan p. neohraban 1, neobratn, hrub 2 neotrasiten p pevn 3, nezlomn neoveren bez overenia, potvrdenia o pravdivosti, relnosti (op. overen) nepotvrden (op. potvrden): neoveren, nepotvren vhra hy potetick: hypotetick tvrenia predben: toto s len predben informcie neovldaten p. siln 2, nezadraten 1 neplen p. surov 1 nepatrin p nevhodne 1, porov. aj neprimeran I nepatrin p. nevhodn, neprimeran 1 nepatrne p. slabo 1, trocha1 2, mlo 2, zahka 2, porov. aj nepatrn 1 nepatrn 1. sotva zbadaten, vemi mal mnostvom, vekosou, intenzitou a pod. (op. viditen, zreten) nebadan nebadaten: umlal ho nepatrnm, nebadanm gestom; vimli si nebadaten zmenu nenpadn nepozorovan (op. oividn): nastalo nenpan, nepozorovan zlepenie zdravotnho stavu nevelk (op. velk): nepatrn, nevek zvenie platu nevrazn (op. vrazn): nevrazn, nzorov posun zanedbaten miziv (ktor nestoj za povimnutie): dosiahnu zanedbaten, miziv percento zisku mal

nepekne
slab (op. vek, citen): dostat mal, slab podporu; nastalo slab ochladenie (op. siln) ahk mierny: pofukoval ahk, mierny vetrk (op. siln) p. aj drobn 2. p. bezvznamn, nepodstatn nepekne 1. porov. kared 2. p. zle 2 nepekn 1. p. kared 1 2. p. zl 1 neperiodick p. nepravideln 3 nepestovan p. div 1 nepevn 1. p. neist 1, vratk 1. 2, nerozhodn 1 2. p. nestly I, 2. neist 2 3. p. nekompaktn nepijan p. abstinent nepsan p. stny neplnovane p. nhodne, neoakvane, porov. aj iveln neplnovan 1. p. neoakvan, nhodn 1. nhly 1 2. p. iveln 3 neplnovite p. nhodne, porov. aj iveln neplnovit p. iveln 3 neplati p. neplatite neplatite kto sstavne neplat poplatky aitmin. al. publ. neplati: neplatitelia, neplatii dan, njomnho neplatnos strata platnosti: neplatnos cestovnho pasu * neinnos (neplatnos bez prvnych nsledkov): neinnos rozsudku kni. al. prv. nulita (neplatnos prvneho konu): nulita dohody neplatn ktor stratil platnos, innos (op. platn) prepadnut: neplatn, prepadnut cestovn lstok star zastaran (v minulosti platn: op. nov): mm iba star, zastaran cestovn poriadok neinn (op. inn): to je u dvno neinn nariadenie zruen kni. anulovan prv. al. kni nulitn (vyhlsen za neplatn): zruen, anulovan, nulitn zmluva prv. zasiar. zmton neplecha l.p. samopa 2. p. neprjemnos neplnohodnotn p. menejcenn, nekvalitn neplnolet p. nedospel neplnoprvny ktor nem ist prva v porovnan s inmi (op. plnoprvny): neplnoprvne eny nemohli voli nesvojprvny (ktor je v prvnej oblasti nesamostatn: op. svojprvny): duevne chor lovek sa stal nesvojprvnym neplodne p. zbytone, porov. aj neplodn 2 neplodnos 1. p. sterilnos 2 2. p. przdnota 2 neplodn 1. zbaven plodnosti, rodivosti (op. plodn) odb steriln inertiln (o tvoroch al. o pde: op. ertiln): neplodn, steriln ena, zem jalov (o zvieratch al. o pde): jalov ovca, pda nerodn plan pren. mtvy (op. rodn): nerodn, plan, mtva zem (op. rna); nerodn, plan strom 2. ktor neprina (dostaton) vsledky (op. plodn) neuiton zbyton mrny daromn (op uiton): neplodn, neuiton prca; zbyton, mrne silie; zbyton, daromn ivot netvoiv neproduktvny (op. tvoriv, produktvny): netvoiv, neproduktvna metda vskumu * przdny bezobsan pren pejor. jalov (bez vntornej hodnoty, obsahu al. smerovania): vies neplodn, jalov rozhovory; pouva przdne, bezobsan slov; to s len jalov, przdne suby nepoctivos p. podvod

330
nepoctiv 1. ktor priiel o svoju pohlavn nedotknutos (op. poctiv) nepoestn: nepoctiv, nepoestn dievina 2. p. neestn nepoestn 1. p. nepoctiv 1 2. p. neestn nepoetn potom nevek (op. poetn) mal nepatrn (op. vek): zostala ns nepoetn, mal, nepatrn skupinka nemnoh (op. mnoh): stalo sa tak iba v nemnohch prpadoch zriedkav ojedinel vzcny (op. ast): nepoetn, zriedkav vskyt ochorenia; ojedinel, vzcne exemplre rastln p. aj mal 1 nepoujci 1 p. hluch 1 nepoujci 2 lovek, ktor (dobre) nepouje hluch: vysielanie pre nepoujcich, hluchch pejor. hluch nepoutene p. ticho1 1, porov. aj nepodaren nepouten p. tich 1, neujn 1 nepovnik p. neposlunk nepovny p. neposlun nepodarene p. zle 1 nepodarenec p. nanihodnk, nikto 1 nepodaren ktor neuspokojuje svojimi vsledkami, vlastnosami a pod. (op. podaren) nevydaren nespen bezspen zastarv. nezdaren: nepodaren, nevydaren zjazd; nevydaren, nespen, bezspen portov pokus; nezdaren plny skazen pokazen chybn (s chybou, s nedostatkom; op. kvalitn): ma skazen, pokazen de; pokazen, chybn vrobok nedobr nekvalitn (op. dobr, kvalitn): dosta nedobr vysvedenie; kpi nekvalitn televzor * hovor, expr.: suovan zbabran dobabran: sfuovan, zbabran jedlo, aty hovor, kazov subt. auusov nesprav, zvadn (s trvalmi nedostatkami, oby. z vroby): nepodaren vrobok; kazov, auusov stroj nani expr nafigu, ps. i na figu hrub.: nahovno, ps. i na hovno: nani auto nevychovan zastar nezdrn (o deoch): nevychovan, nezdrn syn expr.: nemon neforemn hovor, zastar. nemresn (oby. tvarovo nevzhadn): nemon, neforemn suka; nepodaren, nemresn krah p. aj zl. nanihodn nepodari sa p stroskota 2 nepodarkov p. chybn 1 nepodarok 1. chybn vrobok: zni percento nepodarkov brak (chybn tovar): predva brak subt. auus 2. p. nanihodnk nepoddajn 1. ktor vzdoruje mechanickmu psobeniu; ako spracovaten (op. poddajn, tvrny) neohybn neprun: nepoddajn, neohybn vlasy; neohybn, neprun telo tvrd pevn tuh (o kove a inch tvrdch ltkach; op. mkk, vlny): spracva tvrd, tuh materil: nepoddajn, pevn obuv; tvrd, tuh tkanina 2. p. neoblomn, pevn 1. 3. tvrd 1.3 3. p. odoln nepodda sa p. odola nepodkupn p. nepodplatiten nepodkut p. nesksen nepodloene p. neodvodnene 1 nepodloen p. neodvodnen

331
nepodmienen p neobmedzen nepodnikav p. neinn nepodplatiten ktor sa ned podplati, ktor neprijma platky (op. podplatiten) nepodplatn zastarv. nepodkupn zried. n e p l a t n : nepodplatiten, nepodkupn, neplatn prvnik: lovek s nepodplatnrn, nepodkupnm charakterom expr. nepredajn nepodplatn p. nepodplatiten nepodstatn nie prli dleit; nie hlavn, nie zkladn (op. podstatn, dleit) nezvan: nepodstatn, nezvan dokument: nezvazn pripomienka zanedbaten (ktor mono zanedba, prehliadnu: op. nezanedbaten): urobili iba zanedbaten stupky; zanedbaten daje bezvznamn kni. irelevantn (op. vznamn, relevantn): pre sd bezvznamn, irelevantn fakty kni. indiferentn (nie rozhodujci ): je to vo vztahu k danej veci indiferentn * nepatrn mal (op. velk): uskutonili iba nepatrn, mal zmeny; zohral v tom iba nepatrn, mal lohu vedaj (op. hlavn): to je teraz vedajia vec expr. smieny: nezaauj ma smienymi podrobnosami nepodvratn p. pevn 3, stly I, ist I nepohnut 1. p. nehybn, merav 1 2. p. neporuen nepohoda p. neas nepohodln p. neprjemn nepohybliv p. nehybn, pevn 4 nepochopiten p. udn nepochybne p. isto 3 , rozhodne 2 , porov. aj nepochybn nepochybn ktor vyluuje pochybnos (op. pochybn) nesporn ist (op. sporn, neist): zven teplota je nepochybn, nesporn dkaz choroby; nepochybn, ist diagnza neklamn bezpen: predloi neklamn, bezpen dkazy viny zaruen spoahliv (s istou zrukou) /astar. zabezpeen (Vajansk): zaruen, spoahliv sprvy; bol to zaruen omyl hovor, neodkriepiten nepopieraten nevyvrtiten (ktor sa ned odkriepi, poprie, vyvrtit): neodkriepiten, nepopieraten pravda; nevyvrtiten tvrdenie * nezvratn presvediv kni. apodiktick (celkom vyluujci pochybnos): nezvratn, presvediv argument; apodiktick usvedujci materil zreten zrejm jasn (vrazne vyluujci pochybnos: op. nejasn): zreten, zrejm prznak ochorenia; ide o jasn prpad besnoty zjavn oividn evidentn (viditene vyluujci pochybnos; op. nejasn): zjavn, oividn prznak padku; ma evidentn akosti hovor. expr. SV'tOSVt

neporiadnos
nepokojnos p. zmtok 1, nepokoj I nepokojn 1. ktor je v stave duevnho nepokoja, nerovnovhy; svediaci o tom (op. pokojn, vyrovnan) nevyrovnan: nepokojn, nevyrovnan lovek znepokojen rozruen vzruen: hovori znepokojenm, rozruenm hlasom; znepokojen, vzruen pobiehanie z miesta na miesto nervzny znervznen (naplnen nervozitou): nervzni, znervznen kupujci; robi nervzne pohyby podrden rozdrdn splaen (oby. o zvierati; naplnen neovldatenm nepokojom): podren, rozdren organizmus: splaen k netrpezliv (oby. pri akan: op. trpezliv): netrpezliv obecenstvo napt (hroziaci konfliktom): napt spoloensk situcia; napt atmosfra * rozhran rozvrten rozbren rozvren kni. rozorvan (bez sstredenosti): rozvrten pohad; rozhran, rozorvan myse (op. sstreden) 2. stle sa pohybujci (op. pokojn) pohybliv: nepokojn, pohybliv nohy neposedn (oby. o deoch) nepostojn: neposedn chlapa, nepostojn kone rozbehan bldiv (pohybujci sa z miesta na miesto): rozbehan oi, bldiv pohad * iv: ma nepokojnho, ivho ducha 3. p. run, brliv 1, 3 nepokrokov p. zastaran1 1, konzervatvny 2 nepokryte p priamo 4 nepolepiten p. nenapraviten nepolitick ktor nem politick charakter, cie; ktor je nevmav k politike (op. politick) publ. apolitick: nepolitick, apolitick hesl; apolitick spolok nezvisl slobodomysen: (politicky) nezvisl dennk; nepolitick, slobodomysen nzory nepomer p. disproporcia nepomerne 1. porov. nepomern 2. p. ovea 3. p. vemi nepomernos p disproporcia nepomern ktor nie je v nleitom, zodpovedajcom pomere (op. pomern) nemern kni. al. publ.: neproporcionlny disproporn disproporcionlnv: nepomern, nemern rast nkladov vo vzahu k zisku; nepomern, disproporn zastpenie nrodnost (v parlamente); disproporn vzah medzi ponukou a dopytom neprimeran nenleit kni diskrepantn: by v neprimeranej, nenleitej prevahe; neprimeran, nenleit podiel na zisku nadmern kni. hypertrofick (v ako je nleit): nadmern, hypertrofick vskyt cudzch slov v texte nepominuten p. stly 1, trval nepopieraten p. nepochybn, ist 1 nepopulrny p. neobben neporaziten p. nepremoiten neporiadne 1. porov. neporiadny 1, 2 2. p. ledabolo, nedbanlivo, povrchne 2 neporiadnica expr. neporiadna ena hovor, pejor.: ampa kampa uchta daromnica lendrinka subt. bordelrka neporiadnictvo p. neporiadnos neporiadnik p. nedbanlivec neporiadnos nedbanie na poriadok neporiadnictvo: je znmy svojou neporiadnos ou n e d b a j s t v o nedbanlivos nedbalos daromnos darebnos

p. aj skuton nepojazdn p. pokazen 1 nepokoj 1. stav naptia, nedostatok pokoja nepokojnos znepokojenie: pociovat nepokoj, nepokojnos, znepokojenie nervozita podrdenos: prejavova nervozitu, podrdenos neistota (nedostatok istoty): i v stlej neistote tiese: zmocuje sa ho tiese zmtok (strata duevnho pokoja) p. aj zmtok 1 2. prejav nespokojnosti kni. rozbroj: vypukli nepokoje, socilne rozbroje rozruch: v miestnosti nastal rozruch vrenie: spoloensk vrenie expr. hrmav ica: strhla sa hrmavica kni. kvas: revolun kvas

neporiadny
darobnos: pre jeho nedhajstvo, daromnos vznikla koda pejor.: lajdctvo lajdckos hovor, pejor.: lendrinstvo lendrinskos subt. bordelrstvo neporiadny 1. ktor nedb na poriadok, disciplnu, ktor si nepln svoje povinnosti; svediaci o tom (op. poriadny) nestaton nesvedomit nezodpovedn (oby. vo vzahu k prci): neporiadny, nestaton pracovnk; ma nesvedomit, nezodpovedn prstup k povinnostiam nedbanliv nedbal nedbajsk ledabol (spojen s ahostajnosou) nr. bujdosk: neporiadna, nedbanlivo gazdin; nedbal, nedbajsk vchova darebn darobn menej ast daromn (spojen s odsdeniahodnou nedbanlivosou): darebn. darobn pomocnk; oenil sa s darobnou. daromnou enou zastarv. nezriaden (nedodriavajci oby. mravn normy): vies nezriaden ivot pejor. lajdcky
hovor, pejor. t l k a s k l e n d r i n s k y : lajdcky, fl-

332
poslun) nepovny: neposlun, nepovne deti samopan nezbedn nezbedncky nedisciplinovan (odmietajci podriadi sa vchovnmu psobeniu. disciplne): samopan, nezbedn, nezbedncky syn; nedisciplinovan iaci neviazan nesptan nespratn roztopan rozpusten (bez zbran, nemiestne nerepektujci predpisy, spoloensk normy a pod.): neviazan, nesptan, roztopan mlde; roztopan. nespratn, rozpusten iaci * nevychovan zastar. nespsobn (ktor nepln pravidl slunho sprvania; op. vychovan): od mala bol nevychovan, nespsobn nanihodn zl (trestuhodne neplniaci vchovn poiadavky): neposlun, zl dcra expr.: lapajsk ulincky p. aj svojvon 1 nepostaujco p. slabo 2 nepostihnuten p. nebadan nepostrdaten sprv, nenahraditen nepostehnuteln p. nebadan nepokvrnenos p. istota 2 nepokvrnen p nedotknut, bezhonn nepotrebne p. zbytone nepotrebn p zbyton nepouiteln ktor sa ned (na ni) poui neupotrebiten: nakpil plno nepouitelnch, neupotrebitench vec p. aj nesci 1, zbyton nepovedome p mimovone nepovedom p. mimovon nepovinn ktor nie je uren ako povinnos, ktor nie je uskutoovan povinne (op. povinn) dobrovon: nepovinn, dobrovon vojensk sluba voliten vberov kni. fakultatvny (pri ktorom je monos volby; op. zvzn, obligtny, obligatrny): voliten vyuovac predmet; voliten, vberov prednka nezvzn mon (ktor sa neriadi zvznou normou. zvzkom a pod.; op. zvzn): prija jedno z nezvznch, monch rieen neobligtny nepovolan 1. ktor nem oprvnenie, poverenie niekde by al. vykonva ist innos (op. povolan) neoprvnen nespsobil kni. nekompetentn: zveri robotu nepovolanm, neoprvnenm udom; je nespsobil, nekompetentn vykonva tto innos neprav (in ako je potrebn, elaten): obrti sa so iadosou na nepravho; dokumenty sa dostali do nepovolanch, nepravch rk nezamestnan (bez pracovnho povolenia): nepovolanm, tu nezamestnanm osobm je vstup zakzan 2. p. nevtan nepovoln p. neoblomn nepoznane tak, aby niekto nebol poznan: pod cudzm menom zatajene: po dvadsiatich rokoch sa nepoznane, zatajene vrtil do rodnej obce inkognito anonymne: kad sobotu sa inkognito zabval na druhom konci mesta: v spolonosti vystupoval anonymne nepoznan p. neznmy nepozna nenachdza repekt, poteenie v nieom nepripa nema rd neobubova nezna: nepozn, nepripa kompromisy; nezna, nem rd in nzory ako svoje vlastn

kask, lendrinsky prstup k ueniu t bordelrsky P . aj zl

subt.:

odflknu-

2. ktor nedb na poriadok, na svoj vzhad, upravenos; svediaci o tom (op. poriadny) neupraven expr. rozgajdan hovor. expr. neogaban: neporiadny, neupraven vzor; ma neupraven, neogaban zovajok nedbanliv nedbal nedbajsk ledabol (spojen s ahostajnosou): nedbanliv, nedbal, nedbajsk obleenie pejor. lajdcky subt. bordelrsky: neporiadna, lajdcka domcnos nr. nekdny neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je vek neporiadok nein: m v byte nein * expr. chliev hovor dopustenie hovor. expr. babylon hrub.: hajze svinstvo subt.: bordel brajgel herberg svink 2. p. zmtok 2 neporovnatene p. ovea neporuenos p. istota I neporuen ktor nie je (nepriaznivo) zmenen oproti pvodnmu stavu nedotknut: neporuen, nedotknut zmok zachovan: zachovan nbytok (op. znien, pokoden); udra si neporuen, zachovan zdravie pvodn (rovnak ako na zaiatku): pvodn, neporuen stavba; rukopis v pvodnom stave nepohnut (s ktorm sa ni nerobilo): nepohnut vklad na vkladnej knike kni. panensk (oby. o nezmenenej prrode): panensk kraj mjho detstva * cel celistv (ktor si napriek nepriaznivmu psobeniu zachoval pvodn celistvost): pohr zostal po pde cel neporui p. dodra neporuitelnost' p. integrita neporuiteln p. nedotknuten neposednk p. samopank neposedn ktor nevydr pokojne, bez pohybu (sedie) na jednom mieste (op. pokojn, vyrovnan) iv ul vrtk: neposedn, iv diea; ul, vrtk medvied nepostojn: nepostojn kone nepokojn hovor, expr.: rozbehan rozlietan (pln energie, aktivity): nepokojn, rozbehan, rozlietan pomocnk nezbedn antiv (o deoch a mlatch) neposlunk neposlun lovek nepovnik expr. neskrotnk neposlun ktor nepln cudzie prkazy, pokyny (op.

333
nepoznaten p. nebadan nepozornos p. necta nepozorn ktor nedva pozor, ktor nevenuje nieomu pozornos: svediaci o tom (op. pozorn) nesstreden: nepozorn, nesstreden iak: nesstreden tanie roztrit (ktor m rozptlen pozornos): nepozorn. roztrit hlasatel nevmav (ktor oby. z ahostajnosti nevenuje nieomu pozornos): hol nepozorn, nevmav voi rodiom: nevmav vodi negalantn (mlo pozorn, vmav voi enm): negalantn tanenk nepozorovane nevzbudzujc al. nevzbudiac pozornos, v skrytosti nebadane nenpadne: nepozorovane, nebadane vybral ke z aktovky; nenapadne sa pozrela na hodinky nespozorovane nepozorovatene nespozorovatene nezbadan nezbadatene: nespozorovane, nespozorovatene, nezbadane sa odzadu priblil k chlapcovi nevidene neviditene skryte skryto skrvan: nevidene, neviditene, skryto sa priplaz.il ku skupinke; nepozorovane, skrvan sa dostal a do domu tajne potajomky potajm e /ried p o t a j m o /asiar p o t a j o i i i n e : nepozorovane,

nepedstaviteln
nepravdiv p. klamn, chybn 2, falon 2 nepravidelne 1. porov. nepravideln 1-3 2. p mimoriadne I nepravidelnos p. abnormalita nepravideln 1. ktor neprebieha poda pravidiel, zkonitost a pod. (op. pravideln): slov s nepravidelnm skloovanm nesystmov neregulrny: nesystmov, ne regulrna hlskov zmena 2. ktor nem rovnak, vyven usporiadanie ast (op. pravideln, smern) nerovnak nesmern: nepravieln, nesmern geometrick obrazec: nerovnak asti tvre nesladn nesymetrick asymetrick (op. sladn, symetrick): nesladn, nesymetrick tvr; nesymetrick, asymetrick zaloenie kolies nerovnomern neproporcionlny (nie rovnako velk): nerovnomern, neproporcionlne rozloenie sl 3. ktor nem vyrovnan priebeh: uskutoujci sa v rozlinch asovch intervaloch, v rozlinej intenzite a pod. (op. pravideln) nerovnomern prervan trhan: nepravideln, nerovnomern, prervan dchanie; robit nepravideln, trhan pohyby necyklick acyklick neperiodick aperiodick: acyklick vskyt, aperiodick priebeh funkcie arytmick (s nepravidelnm rytmom): arytmick pulzy srdca nerovnak rozlin rzny rozmanit: vyskytoval sa v nerovnakch, rozlinch intervaloch; ma rznu, rozmanit vkonnos ubovon hocijak: zvoli si ubovon, hocijak as * nesystematick (neuskutoujci sa v plnovanch rovnakch intervaloch): nesystematick prprava portovca chytkov (roben nepravidelne, rchlo, chytkom): chytkov stravovanie kni. rapsodick: rapsodick innos krku neprvo p krivda neprvom p. neodvodnene I neprvos p. krivda neprav 1. ktor' nem (vetky) zodpovedajce vlastnosti; in ako ten, ktor je skuton, ozajstn, pravdiv (op. prav) falon: neprav, falon zlato; neprav, falon srenos klamn nepravdiv podvrhnut kni. liv: uviedol klamn, nepravdiv dvod; klamn liv svedectvo; nepravdiv, liv, podvrhnut dkaz viny umel strojen (op skuton, naozajstn): prejavoval umel, strojen zujem; neprav. umel zuby slep (ktor je iba istou nhradou: oby. o vrobkoch, produktoch): slep nboj (op. ostr); slep gul, slep oblok iron. takzvan (op. skuton, naozajstn): neprav, takzvan sloboa nevlastn (op. vlastn): vystupoval po nevlastnm menom 2. p. nesprvny, nevhodn neprebern p. bohat 2, velk I, obrovsk nepredajn p nepodplatiten nepredarmo p nenadarmo nepredpojat p. nestrann nepredpokladane p neoakvane nepredstavitene p. vemi nepredstaviten 1. ktor sa ned predstavi, o sa tka mnostva, velkosti, intenzity a pod. neuveriten obrovsk ohromn nesmierny: naa armda utrpela nepredstaviten, obrovsk straty; prei nesmier-

tajne si obzeral prichdzajce dieva; potajomky, potajme vypil pohrik vna kradmo ukradomky kradkom * kradmo pokradomky pokradmo kradky: kradmo, ukradomky, kradkom si zotrel slzu z oka: pokradomky, pokradmo, kradky pokuoval po sladkostiach zakrdavo: nepozorovane, zakravo preiel llwu chodbou nr. expr.: potatme potutme poume fra/ po oku nepozorovan p. nebadan, tajn1, kradm nepozorovatene p. nepozorovane, ukradomky nepozorovateln p. nebadan nepvodn ktor nie je prvotn, originlny, vlastn od pvodu (op pvodn) nevlastn: nepvodn, nevlastn nzory epignsky (ktor je len napodobenm): epignska pozia odvoden druhotn kni/.. sekundrny (pvodom in al. prevzat): odvoden terie; lingv druhotn, sekundrne predloky druh in (zmenen oproti prvmu, pvodnmu): to je u druh, in majite importovan cudz (presaden z inho prostredia: op. domci): importovan, cudzie umenie kni implantovan: implantovan nzor nepracujci p. neproduktvny 1 neprajnctvo p zvis neprajnk p. neilivec. zvistlivec neprajnos p. zvis, nepriaze neprajn p neiliv 1, nepriazniv nepraktick p. neikovn 1; zbyton nepravda p lo, podvod nepravdepodobn presahujci hranice pravdepodobnosti; mlo pravdepodobn (op. pravdepodobn, predpokladan): nepravdepodobn vvin udalost neuveriten (ktor sa sotva mohol uskutoni): neuveriten prbeh nevierohodn (ktormu sa d ako uveri): nevierohodn dej filmu neoakvan (op. oakvan): neoakvan vsleok pokusu mimoriadny zriedkav (op zvyajn, ben): mimoriadna, zriedkav nhoa nepravdivo 1. porov. klamn, chybn, falon 2. p. neodvodnene I

nepredvdane
ne utrpenie; mat obrovsk, ohromn spech kni. neprebern (o do mnostva): neprebern bohatstvo expr fantastick: zaznamena fantastick spech p. aj velk 2. ktor sa ned predstavi, o sa tka kvality nevyhovujci zl: i v nepredstavitench, zlch pomeroch; nevyhovujce, zl ivotn podmienky nepredvdane 1. p. nhodne 2. p. neoakvane, nhle nepredvdan l.p, neoakvan, nhodn 1, nhly I 2, p. neobyajn nepredvdaten p. neoakvan nepredvdav ktor nevie predvda budce udalosti (op predvdav) neprezierav kni. neprozreten: nepredvdav, neprezierav politik; neprozeteln konanie pejor krtkozrak: krtkozrak plnovanie; krtkozrak politika neprehadn 1. v ktorom niet prehadu, v ktorom pre zloitos nieje mon (ahk) orientcia (op. prehadn) neusporiadan chaotick: neprehadn, neusporiadan vklad: neusporiadan, chaotick vvin udalost nejasn zmten expr. zamotan: nejasn, zmten pomery v spolonosti; zmten, zamotan re zloit komplikovan (op. jednoduch): neprehadn, zloit mapa; zloit, komplikovan spoloensk situcia kni spletit: spletit udalosti 2. o ktorom si nemono urobi prehad, oby. pre jeho velkost", rozsah vek rozsiahly: neprehadn. vek plochy lesa; vek, rozsiahle kody obrovsk ohromn nesmierny: obrovsk, ohromn, nesmierne zstupy ud neprcklemiten p neprekonaten neprekonan p vrcholn neprekonaten ktor sa ned prekona nepremoiten nezdolaten: neprekonaten, nezdolaten prekky; poctil neprekonaten, nepremoiten trmu nepreklenutelh: nepreklenuten protiklad, rozpor nezvldnuten nezdoln: kls niekomu nezvlnuteln. nezdoln prekky mocn (op. slab): pociova mocn odpor p. aj vynikajci, vborn nepremenne 1 . porov. nemenn, stly 2. p. rovnako 2 nepremenn p. nemenn, stly I nepremokav ktor neprepa vodu nepriepustn vodotsn: nepremokav, nepriepustn, vodotsn oblek impregnovan (napusten ltkou zabraujcou prepanie vody): nepremokav, impregnovan tkanina nepremoiten ktor sa ned premc neprekonaten: nepremoiten, neprekonaten sper; zmocnil sa ho neprekonaten strach nezdolaten nezdoln: nezdolaten armda; nezdolaten, nezdoln tba neporaziten (oby. v boji al. v speren): neporaziten nepriate; neporaziten achista nedobytn pevn (ktor sa ned vojensky dobit): nedobytn, pevn hrad nezlomn neskrotn (o duevnch pocitoch a ich prejavoch): nezlomn odpor; nechal sa unies neskrotnm hnevom nepremyslene p nerozmyslene. porov. aj neuven, prenhlen nepremyslen p. neuven, prenhlen

334
nepreniknuten l.p. tajomn 2. p. pln 2: hust 2 neprepracovan p. povrchn nepreruenos p. svislos nepreruen p. neprestajn, stly I, svisl I. 2 nepreruovan p. svisl 1, neruen nepresn ktor nieje (plne) presn (op. presn): nepresn vhy priblin (oby. o selnch dajoch): nepresn, priblin as; priblin ceny chybn nesprvny zl (nevyhovujci z hadiska presnosti: op. dobr, sprvny): nepresn, chybn streba; zl. nesprvny tn nejasn nezreten kni. vgny (oby. o sa tka vznamu): mal o tom iba nejasn, nezreten predstavy: nejasn, vgny pojem neurit veobecn irok (bez urenia presnch hranc platnosti a pod.): neurit, veobecn spsob vyjadrovania; prli veobecn, irok formulcia mylienky (op. konkrtna) mnohoznan mnohovznamov dvojzmyseln (ktor sa me rozline chpa, vysvetova): odborn termn nesmie by dvojzmyseln, mnohovznamov; nepresn, mnohoznan vsledok neprestajne 1 . p. ustavine, trvalo 1. porov. a j neprestajn 2. p. vdy neprestajn ktor prebieha bez preruenia, bez prznakov skonenia nepretrit nepreruen: neprestajn, nepretrit chod pracoviska; nepretrit, nepreruen hukot motorov ustavin jednostajn kni. neustly /ried. neustajn: ustavin, jednostajn zmeny; neustly, neustajn brechot psov; sledoval ustavin, neustly tok informci hovor, nonstop: nonstop premietanie stly trval kni. permanentn (ktor nesmeruje ku koncu): il v stlych, trvalch obavch; ich vzah bol zaloen na trvalej, permanentnej spoluprci vytrval porn (bez znenia intenzity a pod.): vytrval d; trpil ho porn kae plynul svisl odb.: kontinulny kontinuitn (stle pokraujci bez zmien, vkyvov, preruen a pod.): neprestajn, plynul proces vroby; svisl, kontinulny, kontinuitn vvin sstavn (nepreruen al. stle sa opakujci): robili naho sstavn ntlak neprestva p. trva 1 nepresvediv ktor nevie presvedi o nieom, napr. o svojej pravde, o kvalite a pod. (op. presvediv) nevrazn nezreten: nepresvediv, nevrazn hereck vkon; nevrazn, nezreten argumentcia sporn neist (o ktorom mono pochybova): sporn, neist vsledky pokusu pochybn (vzbudzujci pochybnosti): pochybn dkaz viny nevierohodn (ktor nevzbudzuje dveru: op. vierohodn): nevierohodn tvrdenie nepretrite p. ustavine, porov. aj neprestajn nepretritos p. svislos nepretrit' p. neprestajn, stly 1, svisl 1 neprezierav p neopatrn, nepredvdav neprezrdza, neprezradzova p. taji 1 nepriamy jestvujci, uskutoovan bez priamej, bezprostrednej prtomnosti al. svislosti, oby. prostrednctvom niekoho, nieoho (op. priamy, bezprostredn) sprostredkovan: nepriame, sprostredkovan informcie; sprostredkovan as (op. osobn) kni indirektn: indirektn vplyv vedaj d r u h o t n :

335
vedaj, druhotn inok lieku; nepriamy, druhotn dkaz. bon postrann (ktor nesmeruje priamo): bon, postrann osvetlenie prenesen obrazn metaforick (zaloen na istej podobnosti, vntornej svislosti): nepriame, prenesen pomenovanie; obrazn vyjadrenie zaobalen zastret: zaobalen re; zaobalend, zastret narka nepriate p. protivnk 1 nepriatesky 1. porov. nepriatesk 1 2. p. zle 3 nepriatesk 1. pociujci nepriatestvo, nenvis, odpor; svediaci o tom (op. priatesk) znepriatelen rozvaden: stli tu proti sebe dva nepriatesk, znepriatelen tbory; znepriatelen, rozvaden sokovia nenvistn nevraiv expr vraedn (o prejave intenzvneho nepriatestva): nenvistn, nevraiv pohad; nepriatesk, vraedn mysel pren. adov: adov prijatie 2. patriaci k nepriateom, protivnkom, odporcom (op. priatesk) protivncky kni. /asiar protivn: bojova s nepriateskm, protivncky m. protivnm vojskom sokovsk rivalsk p. nj opan 2 nepriatestvo p. zloba, nenvis nepriaze nedostatok ilivosti neilivos neprajnos: napriek nepriazni, neilivosti, neprajnosti osudu dosiahol vea neniilos: by v nemilosti

neprjemn
zmyslov pominut na rozume: bil okolo seba ako pominut na rozume pejor. besn expr. rozbesnen: behal hore-dole ako besn, rozbesnen nepriedun p. vzduchotsn, nepriepustn nepriehadn cez ktor nevidie (op. priehadn) nepriezran nepriesvitn: nepriehadn, nepriesvitn sklo; nepriezran papier matn mlieny pren. slep (o skle): mliene, matn oblon sklo oplov (o skle): nepriehadn, oplov iarovky nepriechodn 1 cez ktor sa ned prejs al. inak dosta (op priechodn) nepriepustn: revo sa stalo nepriechodnm. nepriepustnm slep: nepriechodn, slep ulica; slep dvere nepriechodn 2 p. neprijaten nepriepustn ktor neprepa ist (oby. neelaten) ltky (op. priepustn) nepriechodn: l je nepriepustn. nepriechodn hornina nepriedun vzduchotsn (neprepajci vzduch): nepriedun, vzduchotsn obal (na potravinch) nepremokav vodotsn: nepremokav prava ltky; vodotsn hodinky odb. hermetick (vemi tesne uzavret, neprepajci vzduch ani vodu): hermetick uzver p. aj tesn nepriesvitn p. nepriehadn nepriezran p. nepriehadn neprhodne p. nevhodne 1, 2 neprhodn p. nevhodn neprijaten ktor sa ned prija, zohadni a pod. (op. prijaten) kni neakceptovaten: neprijaten, neakceptovaten nvrh hovor, nepriechodn: nepriechodn zkon pren. expr. nestrviten: nestrviten argumenty p. aj nevhodn neprjemne 1. porov neprjemn 2. p. zle 4. 5 neprjemnos neprjemn situcia, udalos mrzutos: ma neprjemnosti, mrzutosti protiven: deti robia protiven priek priekor: zna prieky, priekory kni priekori/.e expr: otara neplecha: je s tm iba otara. neplecha expr.: galiba obida: nebudem vm robi obidu hovor.: patlia laplia malr: zai patliu, malr hovor.: trampoty hriech: ma sam trampoty; robi v dome hriech hovor, pletka: mal pletky pre pytliactvo hovor, expr.: opletaka ahanica poahovaka natriasaka vytriasaka kalamajka arapata lamastika katastrofa (neakan neprjemnos) kni. trasovisko subt.: trapas trable neprjemn ktor vyvolva nechu, odpor, nesympatie al. in zporn pocit (op. prjemn) nemil: neprjemn, nemil spolonk; je to neprjemn, nemil vec nesympatick zastar. oban (Hurban): (o loveku) odporn protivn prkry: odporn, protivn, nesympatick lovek; odporn, prkra chu; mal protivn nladu neznesiten (vemi, na nevydranie neprjemn): neznesiten kolega, neznesiten pomery obvan (nevetiaci ni prjemn, vyvolvajci obavu): akal ho obvan sper trpny (spsobujci rozpaky): trpne otzky; je mi to trpne deliktny hkliv chlostiv citliv expr oemetn (privdzajci do pomykova): dosta sa do hklivej, chlostivej, oemetnej situcie; je to deliktna, chlostiv, cit-

nepriaznivo 1. porov. nepriazniv 2. p. zle 4 nepriazniv ktor nepredstavuje ni pozitvne, vhodn vo vzahu k niekomu (op. priazniv) neiliv neprajn (op iliv, prajn): nepriazniv, neiliv, neprajn doba kodliv (spsobu jci nejak kodu, ujmu): kodliv vplyv prostredia na organizmus nedobr kni. neblah: osud je voi nemu nepriazniv, nedobr; mal na neho nepriazniv, neblah vplyv neradostn neuteen zl: mm pre teba neradostn. zl sprvy; situcia je neradostn, neuteen neastn (prinajci neastie): neastn zhoda okolnost neprjemn (op. prjemn): vyvola nepriazniv, neprjemn dojem nevhodn nevhodn nevyhovujci neelaten neiaduci (ktor neprina vhodu; op. vhodn): nevhodn stav zpasu; dosta sa do nevhodnho, nevyhovujceho postavenia; neelaten, neiaduci vplyv nelichotiv neuspokojiv (ktor neprina uspokojenia): zvrti nelichotiv, neuspokojiv vsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriazniv, nelichotiv zporn negatvny (oby. pri hodnoten nieoho): kniha vyvolala zporn, negatvny ohlas (op. pozitvny) ak expr. puhav (spsobujci akosti): i akom obdob vojny; nepriazniv, puhav okolnosti pren. macosk nepretnos p. pomatenost' nepretn ktor neovlda rozumom svoje konanie: svediaci o tom (op. pretn) ialen blzniv: vyvdzal ako nepretn, ialen; nepretn, blzniv rev nenormlny hovor. expr. ibnut: kri ako nenormlny. ibnut hovor, pejor.: vykoljen vyinut trafen strelen: sprva sa ako trafen, strelen; ma vykoljen, vyinut vraz tvre; vyinut nzory pochab zjaen pomten: zril ako pochab, zjaen; hadel pomtenm pohadom zbaven

neprleite
liv zleitos nepohodln neelan nevtan (vyvolvajci nevu; op. vtan): neelan, nevtan vvin udalost; stal sa mu nepohodlnou praou nevan: podujal sa vykona tto nevan robotu nedobr nepriazniv expr. kared hovor, eredn (op. dobr): urobil na ns nedobr, nepriazniv dojem; mm z toho kared, eredn pocit * odpudzujci nevbn odpudiv okliv mrzk expr.: hnusn paskudn potvorsk (vzbudzujci odpor): odpudzujci, odpudiv smrad; okliv, mrzk zleitos; hnusn robota nevdny neprvetiv (op. vdny, prvetiv): nevdne, neprvetiv poasie; neprvetiv privtanie nechutn (vzbudzujci nechu): nechutn Sprvanie mrzut expr.: SprOSt hlpy expr. /.asiar.: otarn obidn (vyvolvajci mrzutos): to, o sa mi stalo, je mrzut; ocitn sa v sprostom, hlpom, otarnom postaven zl zporn kni. odizny (op. kladn): je to pre neho zl, zporn, odizna sksenos tiesniv omnav tienist tnist /.astar. tienny (op. svetl): tiesniv sen; tienist, tnist, tienne strnky ivota expr. velijak (nie dobr): preil v ivote velijak chvle expr pliv boav bolestn bolestiv (vyvolvajci vek neprjemnosti): pliv, boav, bolestn problm expr. horci: prei horce
minty zried. m r k o t n (F. Heko)

336
neprpustn p. nedovolen; neprimeran I nepripa p. nepozna neprirodzene 1. porov. neprirodzen 1, 2 2. p. nasilu 2 neprirodzenos 1. p. perverzita 2. p. afektcia neprirodzen 1. ktor nie je dan prrodnmi zkonitosami; odporujci prirodzenej povahe vec (op. prirodzen) umel: neprirodzen, umel krsa; umel koryto rieky (op. prrodn) neskuton (prevyujci skutonos): neskuton krsa * nsiln (zmenen, usmernen nsilnm zsahom): nsiln smr, nsiln spoloensk vvin nezvyajn zvltny udn cudz (in ako je prirodzen, zvyajn, svoj): neprirodzen. nezvyajn poloha tela; ma zvltny, udn vraz tvre; prehovori neprirodzenm, cudzm hlasom deformovan degenerovan anomlny (chorobne a pod. zmenen oproti prirodzenmu, sprvnemu): deformovan, degenerovan rast zubov nenormlny kni,: abnormlny anormlny (op normlny): nenormlny, abnormlny stav vec chorobn nezdrav (zaprinen chorobou: op. zdrav): chorobn, nezdrav vraz tvre; chorobn prejavy organizmu zvrten (chorobne zmenen, oby. o sa tka morlky): zvrten tby zried.: protiprrodn protiprirodzen 2. ktor sa predstiera, ktor nie je primn (op. prirodzen. bezprostredn) predstieran strojen hran afektovan: prejavova neprirodzen, predstieran, strojen zujem; hran scit; strojen, afektovan mimika silen nten nsiln umel (op. spontnny, mimovon): silen, nsiln pla; nten, nsiln, umel veselos vyumelkovan preumelkovan (nadmieru skrlen): vyumelkovand re upt koen (zaloen na prlinej sebakontrole, zdranlivosti; op. uvonen): upt sprvanie kovit kni. sardonick (uskutoovan s velkm sebazaprenm): kovit, sardonick smev prepiaty prehnan: neprirodzen, prepiata, prehnan uhladenos p. aj neprimn neprispsoben p. neprun 2 neprstojne p. nevhodne 1, porov. aj neslun neprstojnos p. vtrnos nepstojn p. neslun, neprimeran 1. nevhodn neprstupne 1. porov. nedostupn 2. p. tvrdo 2, porov. aj odmeran 1 neprstupn l.p. nedostupn 2.p. chladn 3, odmeran 1, uzavret 1, 3 neprtomnos p. absencia 1 neprtomn 1. ktor nie je na tom mieste, o ktorom je re (op. prtomn): zastupujem neprtomnho kolegu nezastnen (bez osobnej asti, oby. na istej akcii): posla zpisnicu z rokovania vetkm nezastnenm lenom vedenia 2. ktorho vedomie nieje aktvne zapojen; svediaci o neasti vedomia vzdialen (oby. v spoj. duchom neprtomn, duchom vzdialen) nesstreden nepozorn: by duchom neprtomn, vzdialen; nesstreden iak; nesstreden, nepozorn pohad neastn ahostajn: sedel na schdzi s neastnm, ahostajnm vzorom neprvetivo 1. porov. nevdny, mrzut 2. p. prsne 3. zle 3

neprleite p. nevhodne 1, 2 neprleit p nevhodn, neprimeran 1 neprilieha p. odstva nepriliehav p. neprimeran 1. nevstin nepli p. nevemi, mlo 2. trocha' 2 neprimerane 1. p. nevhodne 1, zle 1,2, porov. aj neprimeran 1 2. p. vemi neprimeran 1. ktor nevyhovuje istm poiadavkm, nezodpoved nieomu (op. primeran) nevhodn nenleit: neprimeran, nevhodn obleenie do spolonosti: nevhodn, nenleit slov nemiestny kni. nepatrin zastar. neprleit (ktor sa v danej situcii nehod): nemiestne, nepatrin sprvanie; robi niekomu nemiestne, neprleit nvrhy nepstojn (z hadiska morlky, pravidiel slunosti a pod.): nepstojn vystupovanie; nepstojn arty nehodn nedstojn (vzhadom na ist spoloensk postavenie, vek a pod.): je to pre vs nedstojn, nehodn partner; ivot nedstojn loveka nepriliehav nevstin nesprvny nekorektn kni. neadekvtny (nezodpovedajci situcii, norme a pod.): nepriliehav, neadekvtny nzov vrobku: zvoli nesprvny, nekorektn postup hovor neikovn: neikovn formulovanie mylienky nenosn nadmern prlin (prekraujci hranice nosnosti): ma nenosn, namern, prlin poiadavky; neprimeran, nenosn nroky neprpustn (ktor nemono dovoli; op. prpustn): neprpustn veselos 2. p. nemern nepripravene bez predchdzajcej innosti umoujcej oby. ahie nieo uskutoni bez prpravy improvizovan: nepripravene, bez prpravy sa vydal na cestu; improvizovan odpovedal na otzky novinrov kni, ex abrupto: ex abrupto zaal reni neprpustne p. nedovolene

337
neprvetivos p. morozita, cudzota 2 neprvetiv p. nevdny 1, 2, mrzut 1. neprjemn neproduktvny 1. ktor nie je zapojen do procesu spoloenskej produkcie, vroby nepracujci (ktor nie je zapojen do pracovnho procesu): deti tvoria neproduktvnu, nepracujcu zloku obyvatestva nevrobn duchovn (ktor nie je zapojen do vroby materilnych produktov): pracova v nevrobnej, duchovnej sfre 2. p neplodn 2 neproporcionlny p. nepravideln 2. nepomern neprospech p. koda1 neprozeteln p. nepredvdav, neuven, prenhlen neprun 1. ktor nem schopnos vrti sa do pvodnej polohy, ktor stratil prunos (op. prun) ovisnut ochabnut expr: zvdnut uvdnut: neprun, ochabnut postava; ovisnut, ochabnut, zvdnut koa (na tvri) neohybn merav pren. dreven (ktor sa ned ahko ohba: op. ohybn): neprun, neohybn, merav chrbtica; dreven tanenk expr. mlndrav (bez prunosti a sily): neprun, mandrav svaly 2. ktor nevie prune, rchlo reagova na zmeny a pod.; svediaci o tom (op. prun) nedvin neobratn: neprun, nedvin obchodnk; nedvin, neobratn podnikate pejor.: arbav nemotorn: arbav, nemotorn vedenie podniku akopdny (neprun v myslen): akopdne reakcie renka (op. pohotov) neprispsobiv (ktor sa nevie prispsobi) neprispsoben: neprun, neprispsobiv reklama skostnaten merav kni?.: strnul ustrnut: skostnaten. merav, strnul, ustrnut myslenie nerd p. neochotne neradno vyjadruje nevhodnos uskutoni pripojen dej nehodilo nenaim: neradno, nehodno mu odporova; nenaim spolieha sa na jeho pomoc nie je vhodn neodpora sa: nie je vhodn, neodpora sa pa sa s nm do diskusie neoplat sa nestoj to za to: neoplat sa, nestoj to za to presvieda ich o opaku neslobodno: neslobodno myslie na to najhorie neradostn ktor je bez radosti, astia; ktor nevyvolva pocit radosti (op. radostn) neuteen: preil neradostn, neuteen detstvo; neuteen spoloensk situcia smutn bezten skuujci (naplnen smtkom: vyvolvajci pocit depresie: op. vesel): viedol smutn, bezten ivot; dostal smutn, skuujcu sprvu; bezten, skuujci vhad * neastn trpk (naplnen neastm: vyvolvajci pocit bezndeje; op. astn): neastn, trpk' ivotn del; bol na neho neastn pohad pochmrny pomrny aiv tiesniv (vyvolvajci pocit duevnej aoby; svediaci o tomto pocite): pochmrny, pomrny kraj; pochmrna, pomurn nlada; prenasledovali ho tiesniv, aiv mylienky * nedobr zl (op. dobr): neradostn, nedobr chva; vldli tu neradostn, zl pomery nerast rovnorod nestrojn prodnina v horninch minerl: aba nerastov, minerlov nerastn tkajci sa nerastov; patriaci k nerastom; zlo-

nerovn
en z nerastov, obsahujci nerasty: nerastn bohatsrvo krajiny; nerastn suroviny minerlny: minerlne ltky; minerlne hnojiv minerlov: minerlov loisk neraz p. asto, veakrt nerelny nevyskytujci sa v relnom svete; nezhodujci sa so skutonosou (op. relny) neskuton kni. irelny fiktvny: nerelne, neskuton postavy z rozprvok; filmov prbeh sa odohrva v neskutonom, fiktvnom svete nehmotn nadzmyslov: nehmotn, nadzmyslov javy nesprvny chybn falon (zmerne al. nezmerne in ako je skuton: op. sprvny): nerelny, nesprvny odhad situcie; uvies nesprvne, chybn, falon daje utopick idelny (existujci v predstavch, plnoch a pod., oby. s kladnmi vlastnosami): utopick, idelny svet neuskutoniten donkichotsk donkichotovsk (ktor sa neme sta skutonosou): nerelne, neuskutoniten, donkichotskplny absurdn (prli vzdialen od skutonosti, s malou pravdepodobnosou uskutonenia): ma absurdn poiadavky skresujci skreslen (deformujci skutonos): ma o nieom skresujcu, skreslen predstavu neregulrny p. nepravideln 1 neres odb. vypanie ikier a mliea s cieom oplodni sa (o rybch) vter neresi sa p. trie sa 1 neres 1. p. necnos, zlozvyk 2. p. nemravnos nerestnk p. nemravnk nerestn p. nemravn neriadne p. nedbanlivo nerieiten p. ak 3, bezndejn nerobotn p. leniv 1 nerovnako 1. p. rozdielne, rozline 2. porov. nepravideln 2. 3 nerovnakos p. asymetria nerovnak p. rozdielny, rozmanit 1. nepravideln 2, 3 nerovno 1. porov. nerovn 2. p. krivo 1 nerovnomerne 1. porov. nepravideln 2, 3 2. p. rozdielne nerovnomern p. nepravideln 2, 3 nerovnorodo p. rozline nerovnorod p. rznorod, rozmanit 1 nerovnos p. nezhoda nerovn 1. majci vyveniny a priehlbiny al. vynievajce zloky (op. rovn): nerovn tern hrboat expr. hrbat (majci hrbole): hrboat, hrbat chodnk; hrboat cesta jamkovit jamkav jamovit (majci jamy, jamky): jamkav, jamkovit asfalt drsn drapav krabav expr. zried. rapav (ktorho nerovnosti sa daj zisti hmatom; op. hladk): zhobova drsn, drapav povrch dosky; drsn, krabav papier zrnit (s drobnmi nerovnosami): zrnit povrchov prava neuhladen kostrbat (s nepravidelnmi vstupkami): neuhladen, kostrbat brada vlnit zvlnen zvrsnen (majci vyveniny podobn vlnm): vlnit, zvlnen kraj; zvrsnen pohorie expr zubat: zubat okraj 2. ktor sa vychyuje z roviny, ktor nem jeden smer (op. rovn) kriv: nerovn, kriv cesta zakriven skriven: zakriven, skriven plech ikm

nerozbitn
naklonen (o ploche): dom s naklonenou, ikmou strechou svahovit: svahovit tern p. aj kukat 3. ktor m jednu zloku v prevahe oproti inej (op. rovn, vyrovnan) nevyrovnan nevyven: vies nerovn, nevyrovnan boj; nerovn, nevyven manelstvo nerozbitn p. nezniiten, trval, pevn 1. 3 nerozborn p. trval, pevn 3, stly 1, nezniiten nerozburene p. ticho1 3 nerozhodne 1. s vsledkom rovnakm na obidvoch stranch vyrovnane remzou: stretnutie sa vyvjalo nerozhodne, vyrovnane: zpas sa skonil nerozhodne, remzou hovor, fifty-fifty, ps. i fifti-fifti: ich sboj sa skonil fifty-fifty 2. porov. nerozhodn 1 nerozhodnos p neistota nerozhodn 1. ktor sa nevie (rchlo) rozhodn: svediaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodn) vhav neist: nerozhodn, vhav lovek: vhav, neist krok (op. rzny) nepevn kolsav (striedajci rozhodnutia; op. pevn, zsadov): nepevn, kolsav slov; m nepevn, kolsav nzory rozpait (bez presvedivho rozhodnutia): rozpait suby; rozpait odmietnutie bezradn (plne bez schopnosti rozhodn sa): bezradn vykvanie vsleku rokovania: bezradn preapovanie na mieste * nevyhranen (bez jednoznanho rozhodnutia): nevyhranen svetonzor tpav expr. habkav: tpav, habkav odpove iaka otav (ktor odklad rozhodnutie): otav kupec p. aj neist 2. ktor nem vaza: rovnak na obidvoch stranch vyrovnan: nerozhodn, vyrovnan boj, zpas remzov: nerozhodn, remzov vsledok; remzov stretnutie (drustiev) patov (o nerozhodnej achovej hre; i pren.) nerozluiten p. neoddeliten nerozlun p. neoddeliten, pevn 3 nerozmyslene bez predchdzajceho, oby. primeranho. zodpovednho uvaovania bez uvenia bez rozmyslu nedomyslene nepremyslene: bez uvenia skoil do vody; bez rozmyslu, nepremyslene sa pustil do boja slepo: slepo spln kad prkaz. neuvene prenhlene unhlene: neuvene, prenhlene zatoi na spera; unhlene, nerozmyslene odpovedala na to, o sa jej ptali nerozumne nerozvne hazardn: nerozmyslene, nerozumne investova do nkupu starch strojov; nerozvne, hazardn zaal ma peniaze na dostihoch hovor. expr. navermboha: navermboha mrni as v krme raz hlava-nehlava: zaal trha kvety hlava-nehlava ahkomysene ahkovne (nie dos rozvne): ahkomysene, ahkovne vyala peniaze na zbytonosti
porov. aj n e u v e n

338
rozumu: svediaci o tom (op. rozumn) nemdry: nerozumn, nemdra mlde; nemdre rozhodnutie nezmyseln (bez rozumnho dvodu, zmyslu): nezmyseln poiadavky: kls nezmyseln odpor hlpy sprost kni. neumn (nemajci rozum: svediaci o slabom rozume; op. mdry): je to ete iba hlpe, neumn diea: hlpy, sprost prkaz; hlpa neopatrnost expr: blzniv pochab zried. pochbesk pomten subt. blb: uskutoni blzniv, pochab in; klst pochab, pomten otzky detinsk detsk (vyznaujci sa naivnosou det): detinsk npady nerozvny neuven (nie dostatone premyslen; op. rozvny, triezvy): nerozvny, neuven skutok; nerozvne konanie expr.: nenormlny ialen (nehadiaci na mon negatvne nsledky): ma nenormlne, ialen plny; opa sa ialench pochabost * expr. pubertlny hovor, pejor. somrsky: somrska vojna p. aj neuven nerozvait p. neuven, nerozvny nerozvne 1. porov. nerozvny 2. p. nerozmyslene, slepo 3 nerozvnos p. sprostos 2 nerozvny ktor neuplatuje vo svojom konan, sprvan a pod. rozvahu; svediaci o nedostatku rozvahy (op. rozvny) neuven /astar.: neuvliv nerozvait: nerozvny, neuvliv lovek; neuven, neuvliv, nerozvait rozhodnutie; neuven slov ahkomysen ahkovny (ktor nem ohad na nsledky, dsledky): ahkomysen, ahkovny mladk; ahkomysen suby * nerozumn nemdry (ktor sa nezakladan na rozumnej vahe; op. rozumn, triezvy): nerozumn, nemdre rieenie nedomyslen (uskutonen bez zvenia konenho vsledku): nedomyslen nariadenia, zkony expr.: blzniv pochab: blzniv, pochab skutky prenhlen unhlen (bez dkladnej, zrelej vahy): prenhlen, unhlen zver rokovania * prudk prchk (prli rchly, bez dlhho rozmania): prudk, prchk reakcia na nieo expr. hur h : hur. h iny p. aj neuven, ahkomysen neruen ktor nieje ruen, preruovan, vyruovan nepreruovan: neruen, nepreruovan sled udalost; nepreruovan chod pracoviska * hladk nehaten (bez prekok): hladk priebeh vyuovania; nim nehaten vkon povolania von slobodn (bez zbran): von, slobodn vvin situcie; da udalostiam von priechod sstavn (bez prestvok): neruen. sstavn plnenie loh pokojn tich neskalen (bez ruivch vplyvov): pokojn, tich spnok; nim neskalen astie ist (o bezporuchovom vysielan): neruen, ist prjem p. aj stly nervk 1. p. napink I 2. p. neurotik nervza p. nervozita nervozita zven nervov drdivos nervza nervznos: nervozita, nervza. nervznospred skkami podrdenos nepokoj: pociova podrdenos, nepokoj vzruenie: od vzruenia neme zaspa horka: cestovn horka p. aj nepokoj 1

nerozmlen p. neuven nerozum p. sprostos 1, 2, nezmysel nerozumne 1. porov. nerozumn 2. p. nerozmyslene nerozumnos p. sprostos 1, 2 nerozumn ktor sa nespravuje rozumom, ktor sa nedr-

339
nervznos p. nervozita nervzny p. nepokojn 1, podrden nesamostatn 1. p. zvisl 2. p. netvoiv 1 nesselnekrt p. veakrt nesseln p. nespotaten, obrovsk, vek 1 nestaten p nespotaten, obrovsk, vek 1 nesebeck p. nezitn, iliv I neserizny p. neestn; povrchn neschodn nevyhovujci na prechod (op. schodn): neschodn tern nezjazdn (neschodn pre dopravn prostriedky; op. zjazdn): cesty po brke s nezjazdn neschopnos nedostatok schopnosti na uskutonenie, vykonvanie nieoho (op. schopnos) nescos: neschopnos, nescos na zastavanie funkcie kni. nespsobilos zastar. nespsobnos: nespsobilos na vojensk slubu; nespsobnos sluhu expr. nemonos
kni.:

neskuton
skr): z roboty som priiel neskorie, neskr potom: potom to odpraceme nr. neskorej: neskorej bude utova * na neskorie na neskr hovor, napotom (na neskor as): nechme to na neskorie, na neskr, napotom 2. p. dodatone neskor 1. ktor nastva a po urenom ase, neskoro uskutonen (op. skor, vasn) oneskoren omekan: neskor, oneskoren, omekan prchod na pracovisko: oneskoren reakcia zastar.: obneskoren
(Vajansk) s p o z d i l (Zechenter) kni. p o z d n

nemohcnos indisponovanos (krtka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanos impotentnos impotencia (neschopnos sloi: pejor. neschopnos vbec) neschopn ktor nem schopnosti na uskutonenie, vykonvanie nieoho (op. schopn) nesci: neschopn, nesci pracovnk; je nesci vykonva tto funkciu kni nespsobil zastar. nespsobn (bez potrebnch predpokladov): mldenec nespsobil na vojensk slubu; nespsobn sluha expr. nemon kni. nemohci (bez potrebnch duevnch al. fyzickch sl): nemon, nemoluci autor indisponovan (na krtky as bez zvyajnch schopnost): indisponovan herec slab zl hovor, nulov (bez potrebnch vkonov): neschopn, slab iak; slab, zl, nulov hr nani hovor, nafigu, ps. i na figu hrub. nahovno, ps. i na neskuton 1. ktor v realite nejestvuje; ktor nezodpohovno: nani, nafigu remeselnk impotentn ved skutonosti (op. skuton, relny) nerelny kni. (neschopn sloe; pejor. neschopn vbec): mylienkoirelny: neskuton, nerelny svet fantzie; nerelny, vo impotentn lovek hovor. expr. groggv (plne bez i relny predpoklad neivotn nerealistick (neposchopnosti pohybu, oby. od vyerpania): po zpase dobn skutonmu ivotu): neivotn, nerealistick som vdy groggv opis skutonosti abstraktn nekonkrtny kni. odait (vyskytujci sa iba v mylienkach; odtrhnut neschvlne p. mimovone od skutonosti, od ivota): abstraktn, odait predneskalen 1. p. ry I, 2, ist 3 2. p. skuton 2. nerustavy: nekonkrtne plny; rozvja odait tmy neen uveriten absurdn kni. bizarn (prli vzdialen neskazen mravne zachovan, charakterovo neporueod skutonosti): vyrozprval nm neuveriten, n; svediaci o tom (op. skazen) ist: nim neskaabsurdn prbeh; socha s bizarnmi tvarmi utopick zen, ist diea; m neskazen, ist srdce nevinn bezhonn: nevinn, bezhonn mladk utopistick (zaloen na nerelnej, neuskutonitenej neskonal p. velk I, obrovsk, nesmierny predstave): utopick predstava o rovnosti vymyslen neskonen ktor nie je v konenom tdiu, ktor nem fantastick: vymyslen, fantastick dej kniky legendrny (ktor je iba legendou): legendrny prbeh koniec nedokonen nezakonen neukonen: neskonen, neukonen prbeh nehotov: neskone mtick (majci charakter mtu): mtick postavy n. nehotov doktor; odovzda nehotov robotu rozkni.: imaginrny fiktvny (utvoren fantziou): imaroben hovor. expr. rozbabraii (na ktorom sa ete praginrne, fiktvne predstavy simulovan virtulny cuje): odvolali ho od rozrobenho, rozbabranho (utvoren strojom, potaom ako nhrada za skutopokusu n): simulovan prostredie, virtulna realita rozneskorej p. neskorie I prvkov (vyskytujci sa iba v rozprvkach): rozprvkov hrdina knin schematick pejor. papierov neskoro po uplynut urenho asu al. termnu (op. vas. (vyskytujci sa iba v knihch): knin prbeh; schemanaas); v pokroilom, neskorom ase (op. skoro, zavatick. papierov hrdina * snov (vyskytujci sa iba vo su) oneskorene: vera sme prili do prce neskoro; sne, v tbach): snov vzia sveta zdanliv iluzrerene tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene ny iluzvny kni.: domnel pomyseln (zaloen zried. kedy-nekedy (Jg) fraz. expr. na amen: prs na na zdan, ilzii, vidine): zdanliv, iluzrny pokoj; zdanamen zastar. pozde kni. zastar.: opozdene spozdene liv, domnel smr fatamorganick chimrick neskorie 1. v neskorom ase (op. skorie) neskr (op.

2. vy v asovej postupnosti (op. skor) pokroil: neskor, pokroil jese: pokroil staroba kni. pozdn neskr l.p. neskorie 1. potom 1 2.p. dodatone neskrten p. pln 1, cel 1 neskromn p. nron 1 neskrotnk p. neposlunk neskrotn p. nepremoiten, div 2 neskrvan p. zjavn; obnaen 2 nesksen ktor nem dostaujce sksenosti (op. sksen) nezrel: nesksen zaiatonk; nesksen, nezrel pracovnk expr.: neostriean nepodkut: neostrielan, nepodkut prvnik zaiatoncky novikovsk (bez praxe): zaiatoncky, novikovsk prstup k robote expr.: dnen dneskaj: iba vo frazeologickom spoj. u nie som dnen, dneskaj pejor.: sopav usmrkan usoplen: sopav, usmrkan, usoplen ue zastar. nevedom: je v tomto remesle ete nevedom pren. expr.: holobrad holopysk p. aj mlad

neslvny
halucinan p r e l u d n : fatamorganick zjavenie; chimrick, halucinan, preludn videnie, obrazy klamliv klamn (zaloen na klame): klamliv, klamn predtucha * nadprirodzen nadpozemsk nadzemsk kni/.. /astar. nezemsk (existujci vo vymyslenom svete; prevyujci skutonos): neskuton, nadprirodzen, nadzemsk bytosti; dievina nadpozemskej, nezemskej krsy pren. nadoblan: lieta v nadoblanch sfrach nadivotn (v ako skuton): nadivotn vekos 2. p. neprirodzen 1 neslvny p. zl 2 nesloboda 1 pln nedostatok slobody poroba: i neslobode, porobe tlak (nsiln obmedzovanie, potlanie udskch prv a slobd): zbavi sa tlaku zvislos (stav, ke nieo, niekto od nieoho, niekoho zvis; op. nezvislost) kni. nevol expr. otroctvo (pln zvislos): duchovn otroctvo poddanstvo: udia ili ' poniujcom podanstve podruie: by podru publ. pejor. vazalstvo kni. j a r m o kni.: temno temnota: obdobie temno nesloboda 2 p. nemono neslobodno l.p. nemono 2. p. neradno neslobodn ktor je zbaven slobody, vonosti (op. slobodn): psychicky, fyzicky neslobodn lovek podriaden podroben (ktor podlieha niekomu pracovne, prvne a pod. vyie postavenmu): hospodrsky neslobodn, podriaden, podroben krajina poroben podmanen (ktor sa oby. nsilm dostal pod cudziu nadvldu): poroben, podmanen tt poddan nevoln (za feudalizmu podliehajci vlde feudla, monarchu): poddan, nevoln ud zotroen bezprvny kni. u j a m e n (plne zbaven slobody bezprvny ako otrok): zotroen, ujamen nrody; tt * zvisl pren.: sptan zviazan (vo vzahu zvislosti: op. nezvisl): finanne neslobon, zvisl podniky; sptan, zviazan myslenie obmedzen viazan (op. von): by neslobodn, obmedzen, viazan v rozhodovan publ. pejor. al. hist. vazalsk (politicky al. hospodrsky plne podriaden; podriaden monarchovi) expr. zonurovan neslune 1. porov. neslun 2. p. nevhodne 1 neslunk p. nevychovanec neslun ktor poruuje pravidl dobrho sprvania; svediaci o tom (op. slun): neslun lovek, neslun sprvanie nevychovan kni nespsobn netaktn (zle vychovan): nevychovan decko; ma nespsobn sprvanie nezdvoil neuctiv negalantn (bez dostatonej zdvorilosti, cty; op. zdvoril, ctiv, galantn): nezdvoil, nectiv mldenec; nezdvoil, nectiv odpove hovor. expr. nemresn: ma nemresn spsoby nemravn neporiadny (poruujci zsady mravnosti): dva neslun, nemravn nvrhy; nemravn, neporiadne dieva nepstojn nemiestny km. impertinentn /.astar nesveden (spoloensky nenleit): nepstojn vystupovanie; nemiestne, nesvedn arty ulincky (spojen so samopanosou): stvra ulincke ksky necudn lascvny pejor.: obscnny oplzl (nevhodn z hadiska morlky): necudn obnaenos tela; obscnne, oplzl vjavy dvojzmyseln

340
(skryto neslun): dvojzmyseln narky hrub drsn vulgrny ordinrny expr. klzk mykav mastn: hrub, drsn vtipy; vulgrne, ordinrne slov hovor.: mrzk kared okliv: Nepouvaj mrzk, kared, okliv \razy! surov expr. grobiansky (hrubo neslun): surov, grobianske nadvky pren. pejor.: svinsk sviniarsky neslchane p. mimoriadne 2 , vemi, porov. aj neuveriten neslchan p. neuveriten, velk 1, nesmierny neslyatene, neslyne p. ticho' I nesmelos 1. p. hanblivos 1 2. p. zbabelos nesmel p. bojazliv, plach 1 nesmierne p. nadmieru, nanajv 1, vemi, porov. aj nesmierny nesmierny presahujci zvyajn vekos: vemi velk rozmermi al. intenzitou obrovsk ohromn: nesmierny, obrovsk vesmr; obrovsk, ohromn vka komna; obrovsk, ohromn rados nekonen neobmedzen bezhranin bezmedzn nedozern nedohadn kni bezbreh bezmern (bez konca al. bez obmedzenia): nekonen, neobmedzen priestor; bezmedzn, nedozern, nedohadn diaky; bezhranin, bezbreh ia kni. nezmern nezmeraten (ktor sa ned zmera): lovek nezmernej, nezmeratenej sily; ma nesmierne, nezmern rozmery nevyerpaten (bez konca) pren. expr.: bezodn bezdn: sral nevyerpatenou energiou; nevyerpaten zdroj inpircie mocn mohutn (o do intenzity): mocn, mohutn tba; mohutn sila enormn prenikav (vemi siln, velk): dosiahnu enormn zisk; poctil prenikav bolest nadudsk (presahujci loveka, jeho monosti): vynaloi nadudsk nmahu nepredstaviten (ktor si nemono ani predstavi): nepredstaviten mnostvo ud neopsaten nevysloviten nevslovn nevyjadriten nevypovedaten (ktor sa ned vyjadri slovami): poctil neopsaten, nevysloviten, nevypoveaten astie; ena nevslovnej, nevyjaritenej krsy neslchan nevdan neobyajn mimoriadny (ete nezaznamenan; nie bene velk): stala sa mu neslchan, nevdan krivda; odkryli sa mu neobyajn, mimoriadne monosti; zahrnul ju neobyajnou lskou * nespotaten nevysliten nespoetn kni. nesseln (ktor sa ned vyjadri slami): nespotaten, nesselnmnostvo; nespoetn zstupy; nevysliten kody expr.: n r a m n asn z v r a t n : auto dosahovalo nramn, zvratn rchlos: asn bohatstvo expr.: prevelk veliknsky veliizn prenesmierny p r e u k r u t n kraj. expr. prevelik (prli velk): prevelk, prevelik smtok; veliknska, veliizn vzdialenos * expr: ozrutn ozrutnsky: ozrutn priestranstvo; ozrutn, ozrutnska archa expr. ven: v spoj. Ven koda! hovor, expr prern (o nieom negatvnom): ctil prern strach hovor. expr. fantastick (o nieom kladnom): mal fantastick astie kni. neskonal: ctil k nemu neskonal vanos expr.: nadzemsk nadpozemsk kni. /astar. nezemsk (presahujci sksenos pozemskho sveta): v dui mu zavldla nadzemsk, nadpozemsk blaenos; nezemsk krsa prrody p. aj velk, obrovsk

341
nesmrten ktor nepodlieha smrti, zabudnutiu (op. smrten) ven vene iv kni. nehynci: nesmrten, ven krsa prrody; nesmrten, vene iv chva trval stly: stla, trval pamiatka na obete vojny; stle, trval hodnoty nezabudnuten (majci stlu priaze, obdiv pre nieo hodnotn): nezabudnuten umelec; zanecha po sebe nezabudnuten dielo p. aj slvny 1 nesplniten p. ak 3, neuskutoniten, prehnan nespoetnekrt p. asto, veakrt nespoetn p. nespotaten nespotaten ktor sa pre vek poetnos ned presne spota nespoetn bezpoetn nestaten kni nesseln zried. netan: nespotaten, nespoetn mnostvo ud; nespoetn, nesseln, nestaten zstupy nevysliten kni. neprebern (ktor sa ned presne vyjadri slami): nevysliten kody; neprebern zsoby tovaru obrovsk (vemi poetn): nespotaten, obrovsk masy nespojit p oddelen nespokojenec nespokojn lovek kverulant (kto sa ustavine ponosuje) expr.: hundro hundrk h u n d r a j dudro (lovek, ktor stle prejavuje nespokojnos hundranm): rokmi sa z neho stval hundro,
hundrk,
zried.:

nespravodliv
upt sprvanie * nekomunikatvny (ktor ako nadvzuje, vedie rozhovor: op. komunikatvny, zhovoriv): nekomunikatvny typ loveka expr. zried. odudn 2. spoloensky nevhodn, neprimeran nekultrny: nespoloensk, nekultrne vystupovanie * pejor.: gadovsk c h r a p n s k y : gadovsk, chrapnske sprvanie nespomen si p. zabudn 1 nesporne p. isto 3, porov. aj nepochybne nespornos p. istota 1 nesporn p. nepochybn, ist 1 nespozorovane, nespozorovatene p. nepozorovane, ukradomky nespozorovaten p. nebadan nespsobilos p. neschopnos nespsobil p. neschopn nespsobn 1. porov. neslun, nevychovan 2 . p. nevhodne I, zle 2 nespsobnos p. neschopnos nespsobn l .p. neslun, nevychovan, neposlun 2. p. neschopn nespratnk p. vtrnk nespratn 1. p. neznanliv 2. p. neposlun nesprvne 1. porov. nesprvny 2. p. nevhodne 1, zle I nesprvny ktor nezodpoved skutonosti, pravde, potrebe, situcii, norme a pod. (op. sprvny) chybn nepravdiv: uvies nesprvne, nepravdiv daje; prija nesprvne, chybn rozhodnutie myln pomlen: ma myln predstavy o ivote; urobi v ivote pomlen krok pochy ben pokriv en prevrten skreslen nezdrav (deformujci pravdu, skutonos): poda pochyben, skreslen vklad pojmu; vyvraca nieie pokriven, skreslen, nezdrav nzory neadekvtny neprav (op. adekvtny): voli neadekvtne, neprav vchovn metdy, slov; neadekvtny preklad textu nevstin nepriliehav (ktor nevystihuje podstatu): nevstin, nepriliehav nadpis nenleit neprimeran nevhodn (z hadiska situcie, potreby, normy): zvoli nenleit, nevhodn postup: istej situcii poui nenleit, neprimeran slov nekorektn (nezodpovedajci norme, predpisu a pod.): nekorektn vslovnos klamn klamliv (in ako je skutonos): vytvori si o niekom klamn, klamliv dojem falon bludn (nezodpovedajci pravde, potrebe): zahra nesprvny, falon tn; obhajova falon, bludn terie zl (oby. majci negatvne nsledky; op. dobr): vyda sa po nesprvnej, zlej ceste; zl vsledok nespravodlivos p. krivda nespravodliv 1. ktor nekon v zhode so zsadami nestrannho hodnotenia al. prva; svediaci o tom (op. spravodliv) zastar. skrivodliv: nespravodliv, skrivodliv sudca; nespravodliv, skrivodliv trest bezprvny (zaloen na bezprv): bezprvny postup voi niekomu zaujat (op. nestrann): by prli zaujat voi niekomu; zaujat hodnotenie predpojat (vopred nespravodlivo posudzujci): ma predpojat nzor na niekoho zl (krivdiaci inm): by zl k podriadenm 2. bezdvodne neprajn, pokodzujci (op. spravodli-

dudro

hovor. expr. b r b l o pejor. rlo. pejor.

omr omrk omro kni nonkonformista (kto sa nechce prispsobi) nesptanec brlivk brlivec (lovek brlivej, nespokojnej povahy) nespokojn ktor pociuje nebos. neshlas: svediaci o tom (op spokojn): nespokojn zkaznci; by nespokojn s obsluhou; ozval sa nespokojn piskol rozladen rozarovan (neuspokojen v istom oakvan): rozladen, rozarovan volii; som rozarovan tvojm sprvanm nepokojn: nepokojn ivot ahasversk ahasverovsk (vene nespokojn): ahasversk povaha pobren (vemi nespokojn, a nahnevan): reakcie pobrenej verejnosti nespoahliv ktor nie je dveryhodn: ktor vzbudzuje pochybnosti (op. spoahliv) nevierohodn nehodnovern: nespoahliv, nevierohodn spolonk; nevierohodn, nehodnovern tvrdenia treba overi neserizny (op. serizny, soldny): neserizny politik, neserizna analza neist pochybn sporn (op. nepochybn, zaruen, ist): neist suby; pochybn, sporn vsledky vskumu neoveren neosveden (op. overen, osveden): poda neoverench sprv; poui zatia neoveren, neosveden materil premenliv
expr.: v r t k a v v r a t k pren. expr. a p r l o v (op. p e v n ,

stly): by premenliv, vrtkav v nzoroch; ma vratk pozciu; aprlov ntura kni. otzny (op. zaruen, ist): pravdivos dajov je otzna nespoloensk 1. ktor sa vyhba spolonosti a spoloenskmu kontaktu; svediaci o tom (op. spoloensk) nedrun: nespoloensk, nedrun lovek samotrsky (vyhadvajci samotu): i nespoloenskm, samotrskym ivotom uzavret neprstupn (ktor sa ako zdveruje niekomu, zbliuje s inmi umi; op. otvoren, priatesk): ma uzavret, neprstupn povahu upt (prli sa riadiaci konvenciami: zdranliv pri nadvzovan kontaktov): upt star pani; ma

nesprostredkovane
v) neodvodnen neopodstatnen neoprvnen bezdvodn (op. odvodnen, opodstatnen, oprvnen): neodvodnen, neopodstatnen prenasledovanie neprimeran (nezodpovedajci previneniu, pravidlm hodnotenia a pod.; op. primeran): neprimeran klasifikcia iaka; neprimeran trest nepodloen kriv (bez dkazov): nepodloen, kriv obvinenie nesprostredkovane 1. porov bezprostredn 2. p. rovno 8 nesprostredkovan p. bezprostredn 1 nespa sa p dra sa 2 nesptan I. porov. neobmedzene, ivelne 2. p. vone 2 porov. aj neviazan, samopan nesptanec p nespokojenec nesptan 1. p. neobmedzen, div 2. iveln 2 2. p. neviazan, bujn 2, samopan nestabilita, nestabilnos p. labilita I nestabiln p nestly 1, 2, premenliv nestlost p. labilita 2 nestly 1. ktor nem vytrvalos, charakterov pevnos (o loveku); svediaci o tom (op. stly) vrtkav prelietav chvilkov pren. expi aprlov: nestly, aprlov, prelietav lovek; by vrtkav, prelietav v nzoroch. v lske vrtoiv rozmarn: vrtoiv, rozmarn ena * nepevn (op. pevn) nestabiln labiln (op. stabiln): by nepevn, nestabiln v citoch nespoahliv neserizny (ktor nedodriava suby a pod.): nespoahliv obchodn partner, neserizna znmos
a h k o m y s e n expr. v e t e r n fraz. k a m v i e t o r , t a m

342
nestrank kto nieje lenom strany (op. strank) publ. bezpartajn nestrannos p. neutralita nestrann ktor nikomu nenada; svediaci o tom nezaujat (op. zaujat): nestrann, nezaujat posudzovate diela; nestrann, nezaujat hodnotenie nepredpojat (ktor nieo, niekoho neodsudzuje vopred: op. predpojat): nepredpojat rozhodca objektvny vecn (zodpovedajci skutonosti; op. subjektvny): objektvny sd; objektvna, vecn argumentcia; vecn kritika neutrlny indiferentn (nenadajci ani jednej strane, oby. v spore; op. jednostrann): neutrlny politik; zauja neutrlny, indiferentn postoj odosobnen (zbaven osobnho zujmu al. zaujatia): odosobnenm hlasom ta rozsudok spravodliv (ktor kon, je v slade so spravodlivosou; op. nespravodliv): spravodliv sudca, spravodliv rozsudok nestrviten ktor sa ned strvi: ktor sa d strvi s akosami ak: nestrviten upky; ak jelo (op. ahk) nestren p nebadan nestrojene 1. porov. prirodzen, nenten 2. p zahka 3 nestrojen p prirodzen 3, nenten nestvora p. netvor I nesci 1. ktor sa ned (na ni) poui, (nikde) uplatni (op. sci) nepouiteln neupotrebiten: to je nesca, (na ni) nepouiteln vec; nepouiteln, neupotrebiten vynlez nani hovor, nafigu, ps. i na figu hrub. nahovno, ps. i na hovno: je to nani pero; cel projekt je na figu 2. p. neschopn, neikovn 1 3. p. nevhodn nesco p. zle 1. nevhodne 1 nescos p. impotencia, neschopnos nesdrn 1. p nekompaktn 2. p nejednotn neshlas 1. p. protest 2. p. zpor 2 3. p. nezhoda neshlasi p. protestova, protirei I neshlasne 1. porov odmietav 1 2. p opane 2 neshlasn p odmietav 1 neslad 1. p. disharmnia 1 2. p. nezhoda nesladn 1. p. neubozvun 2. p. neusporiadan, nepravideln 2 nesmernos p. asymetria nesmern nerovnomerne, nevy vene rozloen, oby. poda stredovej osi (op. smern) nesymetrick asymetrick: nesmern. nesymetrick geometrick obrazec; nesymetrick, asymetrick tvar buovy nepravideln nerovnak nejednak nevyven: nepravideln tvr; nerovnak, nevyven asti tela nesladn (ktor nevytvra slad): nesladn postava nerovnomern neproporcionlny (nie rovnako velk): nesmern. nerovnomern psmo; neproporcionlne rozloenie sl nesrodo p. rozline nesrod p. rznorod, rozmanit 1 nesstreden ktor nie je schopn sstredi sa. zamera pozornos: svediaci o nesstredenosti (op. sstreden) nekoncentrovan (op. koncentrovan): posluch bol na skke nesstreden, nekoncentrovan rozptlen: rozptlen myse nepozorn (op. pozorn) roztrit: nepozorn, roztrit vodi

pl (o loveku) /.astar vrtohlav 2. ktor podlieha zmenm (op. stly) premenliv menliv: (pre)menliv spoloensk situcia; (pre)menliv astie nepevn labiln nestabiln vratk (op. pevn, stabiln): ma vratk, labiln pozciu (v zamestnan) neist neustlen rozkolsan (ete nie plne stly): neist, neustlen pomery vrtkav aprlov (rchlo, neoakvane sa meniaci: op. ustlen, vyrovnan): vrtkav, aprlov poasie prelietav: prelietav astie vrtoiv rozmarn (podliehajci chvkovm zmenm): vrtoiv nlada; vonku je vrtoiv, rozmarn as kolsav (striedavo stpajci a klesajci): kolsav naptie; kolsav portov vkon (op. vyrovnan) pohybliv odb. flexibiln: pohybliv, flexibiln kurz peaz pominuten doasn prechodn (ktor m obmedzen trvanie, asovo obmedzen platnos: op. ven): pominuten, oasn slva; nestly, prechodn spoloensk jav * netrvanliv (s obmedzenou trvanlivosou): netrvanliv materil chvilkov km/ podenkov prchav (s vemi krtkym trvanm): dosiahnu iba podenkov
spech expr. zned. r o z l i e t a v

nestarnci p. mlad' 1, sviei I nestar p. mlad' 1 nestaton p neestn, bezcharaktern nestor najstar a oby. ven len nejakho spoloenstva ud senior: nestor, senior slovenskej hudby nestrancky neorganizovan v politickej strane; bez zvislosti od stranckej prslunosti (op. strancky) bezpartajn nezvisl: nestrancky, bezpartajn, nezvisl kanidt (do parlamentu); nestrancke, nezvisl rozhodovanie

343
nesvislos p. diskontinuita nesvisl 1. ktor netvor jednoliaty celok, nepreruen postupnos (op svisl, nepretrit) preruovan: nesvisl, preruovan iara pervan trhan trhav (op. plynul): prervan pla; trhan, trhav pohyby ryvkovit trkovit zlomkovit (s astmi prerueniami): ryvkovit, trkovit, zlomkovit magnetofnov zznam diskusie kus fragmentrny kni. rapsodick (op. ucelen, jednoliaty): kus, fragmentrny zpis besedy; rapsodick dej Jilmu zadhav zdrhliv zdrhlv (o rei, reovom prejave) rozkskovan kni. diskontinuitn (op. kontinuitn): diskontinuitn proces 2. ktor nem vntorn svislos, mylienkov nadvznos (op. svisl): vyjachta pr nesvislch slov nesstreden (op. sstreden): nesvisl, nesstreden vklad roztrieten (mylienkovo): nesvisl, roztrieten prejav pren zadhav zdrhov zdrhliv zdrhlv neszvun p. neubozvun neszvuk 1. p. disharmnia 1 2. p nezhoda nesvr p. spor I, hdka nesvedn l.p. kared 1 2.p. neslun nesvedomit p. neestn nesvoj 1. (iba v mennom prsudku al. doplnku) ktor nie je vo zvyajnom dobrom duevnom al. telesnom stave fraz. nie vo svojej koi: je dnes aksi nesvoj, dnes nie je vo svojej koi znepokojen nepokojn: obzeral sa cel nesvoj, znepokojen: vrtil sa odtia nesvoj, nepokojn 2. p. cudz 1 nesvojprvny p. neplnoprvny nesvorn p. nejednotn nesymetrickos p. asymetria nesymetrick p. nesmern, nepravideln 2 nesympatick vyvolvajci nesympatiu (op. sympatick) antipatick: nesympatick, antipatick osoba neprjemn nemil: neprjemn, nemil prostredie nesystematick p nepravideln 3 neetrn p. bezcitn, hrub 2. netaktn neikovnk hovor, neikovn lovek expr. arhk arbavec hovor, expr.: babrk babro hovor, pejor. fuer (neikovn odbornk): to nie je stolr, ale fuer pejor nemehlo kypto gramblo apk expr. poleno drevo drk tik motovidlo (nadvka neikovnmu loveku) expr. nekafavnk (Jesensk) expr kydaj (Tajovskv) expr. kydo (Hviezdoslav) expr. zried.: OemetO (Stodola) iplavec hovor, pejor umk (neikovn, pomal. nie dos bystr lovek) vuig sr neikovn 1. ktor je mlo zrun, nepohotov v pohyboch, vo vystupovan, v sprvan al. v konan: svediaci o tom (op. ikovn) neobratn nemotorn nezrun: neikovn, neobratn, nemotorn tanenk; neobratn, nezrun kosec: robi neobratn, nemotorn pohyby; neikovn, neobratn rokovania neuhladen expr neohraban hranat (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v sprvan): neuhladen, neohraban vystupovanie: neuhladen, hranat spsob nadvzovania znmosti expr. klv kyptav kurtav krchav gramhav galbav nr. neka-

neastnk
lvn (mlo manulne zrun): kav, kyptav ue; by v robote gramhav, galbav: nekaavn dievka hovor, zastar. kvlav: do roboty bol trocha kylav neohybn (bez ohybnosti, prunosti): neikovn, neohybn prsty nesci expr. netrebn nemon (bez schopnost potrebnch v pracovnom procese): nesci, nemon, netrebn remeselnk nepraktick (bez schopnosti robi nieo elne): nepraktick lovek akopdny pomal expr. uchtav arbav trbcky (bez potrebnej obratnosti, svinosti): akopdny renk; pomal, uchtav, arbav, arbcky predava hovor, pejor.: babrcky fuersk (ktor vetko pokaz): babrcky, fuersk opravr pren. dreven (mlo manulne zrun al. pohotov): neikovn, dreven chlap pren. av (pouvajci akoby iba av ruku): do vetkho si av pren. derav iba v spoj. ma derav ruky (neschopn chyti, udra nieo) 2. p. neprimeran I neirok l .p. zky 1 2. p. blzky I nekodn ktor ne(u)kod. nespsobuje kodu, ujmu (op. kodn, kodliv): nekodn plyn nezhubn (op. zhubn) odb. bengny (op. malgny): nezhubn, bengny ndor nevinn dobrcky (ktor nechce spsobi kodu): nevinn dobrodrustvo; nekodn, dobrcky art hovor, tich iba v spoj. tich blzon nesprav nezvadn nekolen 1. ktor nie je (v nieom) odborne vzdelan, vykolen, vycvien; svediaci o tom (op. kolen) nevzdelan neuen jednoduch hovor, zastarav, nekolovan: nekolen, nevzdelan, jednoduch, nekolovan lovek; nekolen, neuen majster necvien netrnovan nekultivovan nturistickv kni. samorastl: necvien, netrnovan, nekultivovan hlas; nturistick, samorastl uenec neumel: nekolen, neumel pohyby p. aj neodborn, naivn 2 2. p. prrodn nekolovan p. nekolen 1 nelchetne p. zle 2 neastie 1. prhoda so zlm koncom der r a n a : smr matky bolo preho velk neastie, bol preho vek der hovor, dopustenie: zail hotov dopustenie kni. navtvenie: stihlo ich vek navtvenie nehoda hovor, malr: dopravn nehoda, dopravn malr tragdia katastrofa (vek neastie s osudnmi nsledkami): leteck neastie, leteck katastrofa, rodinn tragdia pohroma: vojnov pohroma d r m a : prei drmu 2. zl poloenie, zl del trpenie: pomha u'om v neast, v trpen * kliatba (nepriaze osudu): vis nad nimi kliatba zl: ena zachrni mua od vea zlho (Timrava) nespech nezdar (nevydaren vsledok): nespech, nezdar sa ho bolestne dotkol * hovor.: smola pech: m v ivote smolu, pech expr. pliaga: mor a cholera bvali vek pliagy hovor, expr zlomkrk: sd. to je zlomkrk pre sedliaka (Rzus) neastlivec p. chudk I neastliv p. neastn 2 neastne 1. porov. neastn 1 - 3 2. p. zle 4 neastnk p. chudk 1

neastn
neastny I. ktor m pocit vntornej bolesti, nespokojnosti, smtku a zfalstva; svediaci o tom (op. astn, blaen) smutn chmrny; z nespechu bol neastn, smutn; sedel cel smutn, chmrny; vrhol na enu neastn, smutn pohad zronen zarmten skormten sken (naplnen iaom): zronen, zarmten pozostal; skormten, sken tvare zfal expr zdrven (vemi neastn): zfal, zdrven rodiia expr. preneastn 2. ktormu sa prihodilo nieo zl, nepriazniv (op. astn) neastliv: neastn, neastliv postihnut boh biedny: neastn, boh siroty; boh, biedny ud poutovaniahodn: poutovaniahodn alkoholik expr preneastn 3. ktor m zl priebeh, zl nsledky; ktor vyvolva pocit smtku, duevnho trpenia (op. astn) neradostn neprjemn: preil neastn, neradostn detstvo; boli to neastn, neprjemn chvle nepriazniv (op. priazniv): neastn, nepriazniv vvin udalost: nepriazniv zhoda okolnost ierny: ierny rok neblah zl (op. dobr): neblah, zl osu; nes mm neastn, zl de osudn kni. fatlny (zaprinen zlm osudom): stalo sa to v tej osudnej chvli; bol to fatlny omyl tragick (s vemi zlmi nsledkami): neastn, tragick koniec ivota; tragick udalos trchliv (spsobujci velk ia: op. radostn): neastn, trchliv sprva expr preneastn nevr p. zlozvyk netajen p zjavn; obnaen 2 netakie p. in 1 netaktick p neopatrn netaktnos p indiskrtnos netaktn ktor nem potrebn takt; svediaci o tom (op. taktn) indiskrtny (poruujci dvernos, mlanlivos): netaktn, indiskrtna osoba; iniskrtna otzka neetrn necitliv (op. etrn, citliv): neetrn, necitliv spsob upozornenia hrub: netaktn, hrub lovek; netaktn, hrub zaobchdzanie s niekm surov grobiansky nevychovan (vo velkej miere bez taktu): surov, grobianske sprvanie; netaktn, nevychovan obecenstvo p. aj neslun neten sprv nevmav, ahostajn neter bratova alebo sestrina dcra /.astar.: hratanica (bratova dcra) sestrenica (sestrina dcra) netknut p. nedotknut netolerantnos p intolerancia, neznanlivos netolerantn p. neznanliv netradine 1. porov. zvltny, atypick 2. p. mimoriadne 1 netradin p. zvltny 1, atypick nelrebne 1. porov. neikovn 2. p. zbytone netrebn l.p. neikovn 1 2. p. zbyton netrpezlivec p. nedokavec netrpezliv ktor nem dostatok trpezlivosti, strpenia; svediaci o tom (op trpezliv) nedokav: netrpezliv, nedokav zkaznk, hos: nedokav preapovanie nepokojn nervzny (ktor nevie pokojne aka al. zna nieo): nepokojn, nervzny pacient dychtiv (s netrpezlivosou oakvajci nieo od budcnosti): netrpezliv, dychtiv mlados naliehav

344
nstojiv (vyadujci okamit reakciu, rieenie a pod.): naliehav, nstojiv volanie netrvanliv p. nestly 2 netto p ist 3 netuen 1. p. neoakvan 2. p. neobyajn netvor I. obludn tvor obluda: rozprvkov netvor, rozprvkov oblua prera: morsk prera przrak (neskuton, fantziou vyvolan a hrzu vzbudzujci tvor): chod po dome ako przrak montrum: to nie je lovek, to je montrum potvora (kared, hnusn tvor): morsk potvora opacha (netvor vzbudzujci odpor velkmi rozmermi) betia kni chimra (netvor v grckom bjoslov) expr ohyzda pejor. ohava nelovek kni. hydra: hydra vojny kni.
n e s t v o r a (Vansov)

2. p. surovec netvoiv 1. ktor nie je schopn samostatne al. novtorsky, objavne a pod. myslie, kona; svediaci o nedostatku tvorivosti; neumoujci uplatni tvorivos (op. tvoriv): netvoiv vedec, netvoiv prca nevynachdzav neinvenn: nevynachzav, neinvenn rieenie mechanick (vychdzajci z nvykov): mechanick prstup k rieeniu problmu kompilan (zostaven z mnohch nepvodnch prameov): dizertan prca m kompilan charakter nekonstruktivn (bez njdenia vchodiska, rieenia; op. kontruktvny): nekontruktvna kritika nesamostatn (bez vlastnej tvorivej invencie): netvoiv, nesamostatn typ pracovnka eklektick (ktor spja rozlin cudzie nzory): eklektick vedeck prca pejor.: remeseln remeselncky rutinn rutinov rutinrsky (vychdzajci z remeselnej zrunosti; bez novtorskho prstupu): remeseln, rutinn hereck vkon 2. p. neplodn 2 netkavka p nedotklivec netkav p. nedotkliv netypick p. zvltny 1. zriedkav, atypick, prznakov neucelen ktor netvor pln, uzavret celok (op. ucelen) nepln nekompletn (op. celistv): neucelen, nepln zbierka znmok; nepln, nekompletn ielo autora kus zlomkovit fragmentrny (predstavujci iba as celku; op. vyerpvajci): kus, zlomkov t sprva; fragmentrna informcia o priebehu poujatia nesvisl trkovit (s prestvkami, medzerami): neucelen, nesvisl text; nesvisl, trkovit zznam rozhovoru nejednotn roztrieten rozbit (op. jednotn, sdrn): nejenotn autorsk vpove; ma o nieom roztrieten, rozbit obraz necta nedostatok cty nectivos: necta, nectivos k starm nepozornos nezdvorilos: nezvorilos mlach ud opovrhnutie (necta spojen s pohdanm): prejav opovrhnutia depekt: pozrel sa naho s depektom nectivec nectiv, nezdvoil lovek zned. nezdvorilec nectivos p necta nectiv p. neslun, nevychovan neas p. absencia 1 neastn p. nevmav, ahostajn

345
neelne 1. p. nevhodne 1 2. p . nadarmo 1, zbytone 3. p. bezciene neeln p. bezeln, zbyton neuen p. nevzdelan, nekolen l, neodborn neuesan p. strapat neinne 1. porov. neinn 2. p. naprzdno neinnos p neplatnos neinn ktor je bez inku (op. inn) nepsobiv neefektvny: neinn, nepsobiv dohovrame niekomu; neinn, neefektvna pomoc neplatn zbyton (celkom bez inku): tu je akkovek raa neplatn, zbyton bezvsledn zried. bezinn (bez konenho inku): bezvsledn silie slab (so zanedbatenm inkom; op. siln): neinn, slab liek; pouil neinn, slab slov neudraten ktor sa neme udra, ktor nemono udra, zachova: neudraten situcia nenosn (neudraten vzhadom na svoju neprimeranos): neudraten, nenosn stav hospodrstva * katastroflny zl hroziv (smerujci k neastiu, k pohrome): i v neudratench, katastroflnych pomeroch; zl. hroziv vvin spolonosti: ma neudraten, zl nzory neuhasiteln p. vek 1, siln 2 neuhladen 1. ktor nie je rovn, hladk, upraven a pod. (op. uhladen) neupraven: neuhladen, neupraven vlasy nehadn kostrbat (s nerovnosami): nehadn, kostrbat psmo; kostrbat brada 2. ktor je bez zdvorilosti, slunosti, slunosti (op. uhladen) expr.: neokresan neotesan neohraban pren hranat: ma neuhladen, neokresan, neotesan spsoby; neohraban vystupovanie hovor, expr.: neokrehan neogaban grobiansky gadovsk: neokrchan, grobianske, gadovsk sprvanie hrub drsn (op. jemn, vyberan): hrub, drsn konan i e, zaobchdzanie 3. p. neikovn 1 nehadn ktor nie je na pohad pekn, pravideln (op. hadn) neupraven nepekn nevzhadn: nehadn, neupraven zovajok; nehadn, nepekn, nevzhadn buova kostrbat neuhladen (s nepravidelne vynievajcimi asami): kostrbat, neuhladen psmo kared mrzk okliv (vemi nehadn): kared, mrzk interir; okliv zhrada neujasnen p. nejasn 2 neukojen p. neuspokojen neukojiteln p. velk I, siln 2 neumel p. neobratn, neodborn, nekolen 1 nemerne 1. porov. nemern 2. p. vemi nemernos p . disproporcia nemern ktor nie je vo vzjomne vyrovnanom, v nleitom pomere (op. mern) neprimeran nezodpovedajci: vsledok je nemern, nezodpovedajci vynaloenej nmahe; nemern, neprimeran rast
n e p o m e r n kni. al. publ d i s p r o p o r c i o n l n y d i s p r o -

neupraven
nemorn p. nenavn, vytrval 1 nemyselne p. mimovone, nhodne, omylom, porov. aj nemyseln nemyseln (vy)konan bez myslu, bez zmeru (op. myseln) nechcen: nemyseln, nechcen in neplnovan nhodn: neplnovan, nhodn stretnutie mimovon nevedom podvedom spontnny (riaden podvedomm): mimovone, spontnne konanie; nevedom, podvedom reakcia zried. nevypotan (op. schvlny): nevypotan priebeh akcie nezavinen (uskutonen bez vlastnej al. inej viny): nezavinen pokoenie zkaznka neumyt p. pinav 1 nenavn ktor nepodlieha nave, neberie ohad na navu; svediaci o tom nemorn: nenavn, nemorn bojovnk z.a udsk prva; pracova s nenavnou, nemornou vytrvalosou vytrval hevnat (ktor sa ned odradi): vytrval, hevnat portovec; s za svojm cieom s vytrvalm silm porn expr. urputn (vykonvan bez ohadu na navu a in prekky): nenavn, porn silie; porn, urputn zpas o moc nenosn p neprimeran 1, neznesiten neplatn p. nepodplatiten neplne 1. porov. nepln 2. p. iastone, napoly 2, zhruba 1 3. p. povrchne 1 nepln ktormu nieo chba, ktor nie je pln; uskutonen iba sasti (op. pln) neucelen nekompletn: nepln, nekompletn umeleck zbierky; neucelen, nekompletn sbor sel asopisu iaston (sasti skonen): nastalo iaston zlepenie (zdravotnho stavu) nedokonen kni. torzovit (op. dokonen): neokonen, torzovit literrne dielo kus zlomkovit ryvkovit trkovit kni, fragmentrny (pozostvajci z neplnho mnostva ast istho celku): kus, fragmentrne, trkovit poznmky; zlomkovit, ryvkovit sprva medzerovit (s medzerami): medzerovit vedomosti eliptick (s vypustenm nejakej asti, jednotlivosti): eliptick vety necel (op. cel, celkov): zozbiera necel mnostvo exemplrov poloviat polovin (spolovice uskutonen): to je iba polovin pravda; dostal som poloviat odpoved nznakov: nznakov kresba * nedokonal nedkladn nedsledn (nie dokonale, do konca uskutonen; op. dokonal): nedokonal spaovanie plynu; nedkladn, nedsledn vskum obmedzen oslaben kni, oklieten pren. okypten (ktorho poet, rka a pod. je pre ist obmedzenia menia ako celkovo mon): ma iba obmedzen, oklieten prva; drustvo nastpilo v oklietenom, okyptenom mnostve: hokejov mustvo hralo nepln, oslaben p. aj nznakov neupotrebiten p. nepouiteln neupraven 1. ktor nepreiel (potrebnou) pravou (op. upraven) surov: neupraven, surov koa. neupraven, surov mso (op. varen, peen a pod.) prrodn (v pvodnom stave: bez zsahu loveka): jes zeleninu prrodnom stave; kpa sa v prrodnom jazere div neregulovan (lovekom nezmenen): div, neregulovan tok rieky

porn: nepomern, isproporn zastpenie ien vo vedcich funkcich nenleit (ktor je v nesprvnom pomere): ostalo sa mu nenleitho prijatia (vzhadom na jeho postavenie) km. neadekvtny: neadekvtna odmena vo vzahu k vykonanej prci neumn p. nerozumn, sprost I

neprimnos
2. ktor je v neporiadku; ktor m v neporiadku zovajok (op. upraven): neupraven fasda domu; neupraven ena hovor.: neobriaden neoriaden: neo(b)riaden chya; neo(b)riaden gazdina expr. neohraban hovor, expr.: neogaban rozgajdan rozlajdan (neporiadne obleen): neohraban zovajok; neogaban, rozgajdan deti strapat neuesan postrapaten rozkutran rozkutren rozmetan (ktor nie je upraven esanm; ktor m v neporiadku vlasy: op. uesan): strapat, neuesan, postrapaten vlasy; vene strapat, neuesan dievina; rozkutren brada nr. rozdrchlan neprimnos p. falo, pretvrka neprimn ktor pouva pretvrku, falo; svediaci o nedostatku primnosti, otvorenosti (op. primn) falon: neprimn, falon priate; neprimn, falon re (op. priama) pokryteck pejor. farizejsk (oby. spojen so zlm myslom) pretvrask zried. pretvrav petvn zastarv. pretvran: pokryteck, farizejsk sprvanie lisn stiv (pouvajci klamstvo, prefkanos; svediaci o tom): lisn, stiv smev dvojtvrny expr.: dvojak obojak (op. otvoren, jednoznan): dvojtvrny lovek; dvojak, obojak odpove expr. potmehdsky (preiban, s vtipom pouvajci pretvrku, les: svediaci o tom): potmehdsky vraz tvre predstieran neprirodzen strojen hran (in ako v skutonosti): predstieran, strojen, hran zujem; neprimn, neprirodzen slunos nsiln silen nten (uskutonen, uskutoovan nasilu; op. prirodzen): neprimn, silen smiech; silen, nten srdenos pren. expr.: sladk cukrov medov (predstierane mil, dobr): prehovori sladkm, medovm hlasom pren. pejor had (konan so zlm myslom): hadia slunos

346
k; jeho odpove nebola ani tak, ani onak; prednka bola nemstn-neslan expr : tajomn zhadn: zhadn, tajomn nznaky; vec zhadnho, tajomnho pvodu nerene l . p . vemi \ porov. pekn neren p. velk 1, pekn 1, dobr 2, 3 nerekom p. vea, vemi, privea, prli, nadmieru nerone p. vemi ne rodnost p. sterilnos 2 nerodn p. neplodn 1 neurotik nervovo chor lovek hovor. expr. nervk (nervovo labiln lovek) neuskutoniten ktor sa ned uskutoni nerelny kni. irelny: neuskutoniten, nerelny pln; nerelne. irelne rieenie nemon: to je nemon vec nedosiahnuten kni. nedostin (oby. o konenom vsledku): nedosiahnuten idel, nedostin cie nesplniten (ktor neme nasta, splni sa): nesplniten tba vylen neprpustn (ktor sa za nijakch okolnost ned uskutoni): vylen, neprpustn nvrh; to je vylen utopick utopistick (jestvujci iba v zidealizovanch predstavch): utopick, utopistick idea * fantastick vymyslen (jestvu jci iba vo fantzii): fantastick, vymyslen svet; fantastick predstavy p. aj nerelny neslune p. neochotne neslun p. neochotn

nespech nevydaren vsledok nezdar: priny nespechu. nezdaru treba hada v minulosti fiasko (pln nespech): cel vec sa skonila fiaskom blam (hanba z nespechu): utrpie blam debakel (vek nespech): s nmahou sa vyhli debaklu hovor.: smola pech: dnes mm cel de smolu, pech p. aj neastie 2 nespene p. nadarmo 1, zbytone n e p r o s n e 1. porov. n e o b l o m n 2. porov. nemilosrdn, nespen ktor neprina spech al. iadan vsledok krut 1 3. p. prsne 1 (op. spen) bezspen: nespen, bezspn neprosn 1. p. neoblomn 2. p. nemilosrdn, krut I. vskum * nevydaren nepodaren zastarv. nezdanezmieriten ren: nevydaren, nepodaren veierok * bezvsledn neuritok gram. pomenovac tvar slovesa s neuritkovou mrny zbyton daromn (bez pozitvneho prponou gram. infinitiv vsledku): bezvsledn, zbyton silie; mrny, zbyneurit ktor nem presn, vrazn podobu, tvar ton, daromn boj hovor.expr. skrachovan: skrachoa pod.; ktor je bez vznamovej presnosti, zrozumitevan podnik, obchodnk nosti (op urit) nejasn rozmazan rozplvav: neuspokojen ktormu sa nesplnili elania, tby, oao budcnosti mal iba neurit, nejasn predstavy; kvania: ktormu nevyhoveli v jeho poiadavkch, neurit, rozmazan, rozplvav kontry nepresn: potrebch (op. uspokojen) kni. neukojen (o sa tka da neurit, nepresn odpove nezreten kni. fyzickch al. psychickch potrieb): neukojen ve; ambivalentn: ambivalentn sprvanie pren.: hmlist neuspokojen, neukojen tba po moci nenasten zahmlen matn: nezreten, hmlist, zahmlen (o sa tka poadovanho mnostva): nenasten trh, budcnos; hmlist, matn spomienky nevyhranen zujem rozarovan rozladen sklaman (pri expr bezfarebn kni. bezfarb (nie presne sformovanesplnenom oakvan): rozarovan, sklaman zkazn): nevyhranen nzory; nevyhranen, bezfarebn tl nk; rozladen, rozarovan obecenstvo nedefinovaten (ktor sa ned presne uri, opsa): neuspokojivo 1. porov. nedostaton 2. p. slabo 2 ma ist nedefinovaten pocit nevrazn bezvneuspokojiv p. nedostaton razn pejor. bezpohlavn (op. vrazn, zreten): neuspokojujco p. slabo 2 nevrazn, bezvrazn chu; nevrazn pohad beztvar beztvrny: beztvar, beztvrna masa kni. neusporiadan ktor nieje zoraden, uloen, upraven bezbreh (bez vymedzenej rky; op. ohranien): beza pod. poda istho poriadku (op. usporiadan) chaobreh pojem hovor.: (tak) nijak ani tak, ani tick: neusporiadan, chaotick pohyb vojska; neonak fraz. nemastn-neslan: jedlo bolo tak nijausporiadan, chaotick pomery neporiadny rozh-

347
ran zastarv. nezriaden (ktor je v neporiadku): neporiadny, rozhran spsob ivota; nezriaden tlupy vojakov neorganizovan (bez organizcie; op. organizovan): neorganizovan sprievod nevyrovnan neurovnan neharmonick disharmonick nesladn: nevyrovnan, nesladn rodinn ivot; neurovnan. neharmonick spoloensk situcia popleten pomotan zmten zmton hovor. expr. zmtoren (bez asovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vrili popleten, pomotan, zmten mylienky; mal z. toho zmten pocity * rozhdzan rozmetan (nepravidelne, bez poriadku umiestnen; i pren.): knihy s na polici neusporiadan, rozhdzan; v hlave m vetko rozhdzan, rozmetan bezhlav (plne bez usporiadania, postupnosti: op. postupn, plynul): bezhlav vklad novho uiva neustajne p. ustavine neustajn p. neprestajn neustle p. ustavine, vdy neustlen p. nestly 2 neustly p. neprestajn, stly 1, ustavin nestrojne p. nevhodne 1 nestrojn 1. ktor nie je vzjomne spt, ktor nie je sasou istho rovnorodho celku (op. strojn) neorganick: nestrojn, neorganick zloky literrneho diela: neorganick slovn tvar cudzorod cudz: cudzorod, cudzie prvky truktry 2. p. anorganick nestupiv p. neoblomn, nekompromisn, tvrdohlav nestupne 1. porov. neoblomn, nekompromisn, tvrdohlav 2. p. naliehavo I nestupn p. neoblomn, nekompromisn, tvrdohlav neuteen p. smutn, neradostn; zl 2 neutiiteln p. velk 1, siln 2 neutralita nepriklanie sa ani k jednej zo (spornch) strnok neutrlnos: zachovva neutralitu, neutrlnos nestrannos: nestrannos kritiky nezaujatos (op. zaujatos): nezaujatos pozorovateov objektivita (op. subjektivita) objektvnos (op. subjektvnos): objektivita, objektvnos sucu spravodlivos (nestrann, objektvne hodnotenie inch): bol znmy svojou spravolivosou neutrlnos p. neutralita neutrlny 1. p. nestrann 2. p. bezprznakov neuvene p. nerozmyslene, slepo 3 , porov. aj neuven neuven ktor nie je dostatone, s rozvahou, rozumovo spracovan (op. uven) nepremyslen nerozmlen: neuven, nepremyslen slov; nepremyslen, nerozmlen skutok nerozumn nerozvny zasiar.: neuvliv iierozvait (op. rozvny): nerozvne, neuvliv, nerozvte' konanie impulzvny (veden nhlym impulzom): neuven, impulzvna reakcia neprezierav kni neprozreten (pri ktorom sa neber do vahy mon dsledky): neprezierav rozhodnutie, neprozreten in prenhlen unhlen urchlen nhliv bezhlav pren strmhlav (uskutonen prli skoro, bez rozvahy): prenhlen, unhlen rozhodnutie; unhlen, strmhlav vydaj riskantn hazardn (obsahujci riziko): riskantn, hazardn akcia nedomyslen pren nedono-

nevedom
sen (nedomajci veci do konca): nedomyslen pln; nedonosen mylienka nesprv. zbrkl p. aj ahkomysen neuvliv p. neuven, nerozvny neuvedomele, neuvedomene p. mimovone neuvedomen p. mimovon neuveritene p. vemi, mimoriadne 2 neuveriten ktormu sa d ako uveri, ktor presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobn, mon) nepravdepodobn: nepravdepodobn, neuveriten prbeh neslchan nepredstaviten nevdan: neslchan, nevdan trfanlivos. bezoivos; neuveriten, nevdan monosti vnimon mimoriadny (op. ben, zvyajn): dievina neuveritenej, mimoriadnej krsy; ma vnimon, mimoriane schopnosti * prekvapujci kni. prekvapiv zarajci (vzbudzujci prekvapenie, div): kniha dosiahla prekvapujci, prekvapiv spech; prekvapujca, zarajca skutonos obrovsk expr. nekresansk (neuveritene velk, oby. o do intenzity): ma obrovsk odvahu; nekresansk suma * vynikajci skvel (neuveritene dobr, kvalitn): vrobok vynikajcich vlastnost; vynikajci, skvel vsledok p. aj velk neuitone p. nadarmo 1. zbytone neuiton p. neplodn 2. zbyton nevbn p. kared 1, neprjemn nevha p. neleni nevalne p. sprv, slabo 1. 2 nevny 1. p. ahkomysen 2. p. ahk 3 nevdz p. modr nevdzovo p modro' nevdzovobelas p. modr nevdzovomodr p. modr nevdzov p. modr nevasn p. nevhodn nevdnos p. nevak nevdn p. neprjemn nevdk nepreukzanie, zanedbanie vanosti nevdnos nevdojak p. mimovone nevdojak p mimovon nevedeck ktor nezodpoved kritrim vedeckosti (op. vedeck): nevedeck vklad pojmu pseudovedeck tievedeck kni. pejor. pavedeck (budiaci zdanie vedeckosti): pseudovedeck nzor, pavedeck terie * neodborn nekvalifikovan pejor. diletantsky hovor, pejor. fuersk (nie odborne vzdelan v istom vednom odbore): neodborn, nekvalifikovanfuersktdia; nekvalifikovan, dUetantskd diskusia nevedno p. ktovie nev edome 1. porov. nevedom 2. p. mimovone nevedomec p. nevzdelanec nevedomky p. mimovone nevedomos p. neznalos nevedom 1. ktor nie je s niem oboznmen, nevediaci o nieom neznal nezasvten: treba poui vetkch nevedomch, neznalch, nezasvtench ud; robi sa nevedomm, neznalm 2. p. mimovon 3. p. nevzdelan; nesksen

nevea
nevea p. mlo 1, 2. trocha' I. 2, nevemi, niekoko nevek p. mal 1, nzky 1, 2, nepatrn 1 nevemi vyjadruje okolnos menej miery, intenzity, menieho rozsahu a pod. nevea nepli: za posledn rok nevemi, nevea podrstol; nepli dbal o poriadok na pracovisku hovor, nebrs: nebrs sa staral o to, o s nm bude nie vemi nie prli pomerne mlo: matke nie vemi, pomerne mlo pomhal; nevemi, nie prli pokojne sledoval vvoj situcie mlo trocha trochu (vyjadruje okolnos malej miery): v druhom polase sa iba nevemi, mlo, trocha zlepili nevera poruenie (oby. manelskej) vernosti nevernos* cudzolostvo (mimomanelsk slo) neverec p. ateista nevereck p. ateistick, bezbon neverectvo p. ateizmus neverejn konan bez asti verejnosti, bez verejnej kontroly; znmy iba zkej skupine ud (op. verejn): neverejn sdne konanie tajn (zmerne skryt, utajen): neverejn, tajn hlasovanie; tajn schdzka; tajn informcia dvern diskrtny (obmedzen na skupinu dveryhodnch, spriaznench ud): dvern, diskrtne stretnutie; poskytnt dvern, diskrtne sprvy fraz. za zatvorenmi dverami: zasadanie za zatvorenmi dverami skromn (tkajci sa osobnho ivota mimo verejnosti: poskytnut v skrom al. dverne): neverejn, skromn ivot politika; skromn rozhovor osobn privtny (tkajci sa skromnej osoby, nie verejnho initea; op. oficilny): osobn, privtny nzor politika; osobn tn (v rozhovore) * neradn (op. radn): neradn prejav neveriaci 1 p. nedveriv neveriaci 2 p. ateista neveriacky, neveriaco, neveriacne, neveriacno p. nedverivo neveri p. pochybova nevernk kto poruuje vernos cudzolonk (kto sa dopa cudzolostva) nevernos p. nevera nevern ktor nedodriava suby (vernosti), zvzky; ktor prestva by (citovo) oddan (op. vern) vierolomn: nevern, vierolomn manel; je nevern svojim zsadm cudzolon (spojen s cudzolostvom): cudzolon ena kni. perfdny (podlo nevern): perfdny lovek zradn (zrdzajci suby vernosti, oddanosti): nevern, zradn sluha falon (oby. v citoch, lske) nevesel p. smutn, vny' 1 nevesta ena, ktor sa vydva al. m pred svadbou mladucha vyvolen nevestinec dom prostitcie verejn dom vulg. bordel nevhod p. nevhodne 1. 2 nevhodne 1. nevyhovujc podmienkam al. poiadavkm, nevhodnm spsobom (op. vhodne) nevhod (op. vhod) nevyhovujco n e p r h o d n e : nevhodne, nevhod umiestnen dopravn znaka; nevyhovujco, neprhodne zariaden izba neprimerane neadekvtne nepatrine zastar. neprleite: neprimerane, neadekvtne reagovat na pripomienky; nepatrine, neprleite zasahova do priebehu skok nenlete

348
nesprvne nekorektne zle: nenlete, nesprvne, zle pristupova k rieeniu problmu nestrojne neorganicky cudzorodo: stavba bola nestrojne, neorganicky zalenen do okolitho prostredia; takto domy v hornatom prostred psobia nevhodne, cudzorodo neelne nesco: neelne, nesco vyuit priestor * nevychovane nemiestne nespsobte neprstojne neslune expr neokresane neotesane
hovor, expr.: neokrchane nemresne (zvyajne o sprvan a pod.): nevychovane, nemiestne, nespsobn sa sprva na verejnosti; neprstojne, neslune, neotesane, neokrchane odpovedal na poloen otzku nespis.-. nejapne neomalene 2. v nevhodnom ase (op. vhodne) nevhod (op. vhod) neprhodne zastarv neprleite: priiel si nevhodne, nevhod, neprhodne nevhodn ktor sa nehod z hadiska istej situcie al. istch poiadaviek: ktor sa nedeje nleitm spsobom (op. vhodn) neprimeran nenleit: spoloensky nevhodn, neprimeran sprvanie; nevhodn, nenleit reakcia na obvinenie nemiestny kni. nepatrin zastar.: neprleit nevasn (nevhodn v danej situcii): nemiestna, nepatrin poznmka; nemiestne, neprleite, nevasn arty nepstojn (nevhodn z hadiska spoloenskch noriem): nepstojn sprvanie nesprvny nekorektn neprav (op. sprvny, korektn): zvoli nesprvny, nekorektn postup; s nevhodnou, nepravou cestou kni. neadekvtny (ktor nezodpoved danm vlastnostiam a pod.; op. priliehav): nepriliehav nzov vrobku; nevhodn, neadekvtne ocenenie hovor, neikovn (nesprvne odhadnut, zvolen): kls nevhodn, neikovn otzky nevyhovujci neprhodn neprijaten (op. vyhovujci, prijaten): prs v nevyhovujcom, neprlionom ase; zvoli si na rozhovor neprhodn chvu neelaten neiaduci nepohodln: stal sa pre nich neelatenou, nepohodlnou osobou

zl n e d o b r pren. n e z d r a v expr. n e m o n (zle

/.volen z hadiska potrieb, poiadaviek a pod.): prija zl, nedobr rieenie; i v zlch, nezdravch pomeroch; zvoli nemon obleenie na tto prleitos (op. vhodn, vkusn) nesci nespsobil (op. sci): konkurzom vyradili nescich, nespsobilch kandidtov neviazane 1. porov. neviazan 2. p. vone 2 neviazanos p. samopa neviazan ktor prekrauje ist prpustn (spoloensk) normu, ktor nie je ovldan sebakontrolou nesptan neskrotn: neviazan, nesptan, neskrotn zbava bezuzdn nemierny (op. mierny): bezuzdn, nemierna veselos von ahtikrsky (bez zbran, obmedzen): vies von, ahtikrsky ivot rozpusten zastarv. rozpustil expr. bohapust: rozpusten smiech; bohapust hnev bujn bujar rozbujnen: bujn fantzia; neviazan, bujar vyanie samopan pochab roztopan zastar. prostopn (prli uvonen, oby. v zbave): samopan, roztopan vystrjame; pochab prejavy astia necudn frivoln (prekraujci mravn normu): vies neviazan, necudn ivot; necudn, frivoln arty neobmedzen
zastarv.

nezriaden (prekrau jci pri-

349
pustn spoloensk normy): neobmedzen prejavy sexu; il nezriadenm pohlavnm ivotom nevdali p. dajsamiboe nevdane 1. p. mimoriadne 2, vemi 2. p. zriedkavo nevdan p. neobyajn, mimoriadny 1, zriedkav nevidene p. nepozorovane nevidiaci' p. slep' 1 nevidiaci' p. slepec 1 neviditene p. nepozorovane neviditen p. nebadan, skryt nevidn p. nebadan nevidomo p. slepo 1 nevidomos p. slepota 1 nevidom 1 l.p. slep'1 2.p. nebadan nevidom 2 p. slepec I neviera p. nedvera nevierohodn p. pochybn, nepresvediv; nepravdepodobn neviestka p prostittka nevina stav bez viny (op. vina) nevinnos: predloil dkazy svojej neviny, nevinnosti bezhonnos (stav bez hony, ist ivot) nev iniatko p. diea 1 nevinnos 1. p. nevina 2. p istota 2 nevinn 1. ktor nem vinu. ktor sa neprevinil; svediaci o tom (op. vinn): nevinn obe, nevinn pohad poctiv poestn expr. ist: prepustili ho. je nevinn, poctiv, ist 2. ktor neprekrauje mravn zkony; svediaci o tom cnostn bezhonn poctiv poestn: nevinn, cnostn dieva; nevinn, bezhonn bozk ist mravn: nevinn, ist mlados; i istm, poctivm, mravnm ivotom expr svt (prkladne dodriavajci mravn zkony): je to svt mu 3. p. nekodn nevtan ktorho prtomnos, uskutonenie a pod. si nik neel (op. vtan) neelan neelaten kni. neiaduci: nevtan, neelan, neiaduca zmena; nevtan, neelaten jav nezvan nevolan nepozvan nepovolan (o loveku, ktor priiel ta, kde ho nevidia radi): nezvan, nevolan, nepozvan hos; prili aj uia nepovolan, nezvan nechcen (op. chcen, iadan): nevtan, nechcen stav ivotnho prostredia nemil (op. mil, prjemn): ak ho nemil prekvapenie p. aj neprjemn nevkus nedostatok vkusu (op. vkus) nevkusnos (op. vkusnos): nevkus, nevkusnos v obliekan nevkusnos p nevkus nevkusn odporujci dobrmu vkusu (op. vkusn) neestetick: nevkusn, neestetick vzdoba hovor, negustizny: nevkusn, negustizne obleenie; negustizne stolovanie pejor nechutn (vzbudzujci nechu, odpor): nechutn vstednost' gov govit (nevkusne zdobn, s lacnm efektom): govzariadenie bytu nevladnos, nevlda p. slabos 1 nevldny' ktorho opustila sila. ktor nie je schopn pohybu bezvldny kni/ nemohci: nevldny, bezvldny pacient; nevldne, nemohce dy * bezmocn (bez sebestanosti v pohyboch): bezmocn diea

nevoln
slab (op. siln, mocn): bez jedla zaal by nevldny, slab expr.: mtvy polomtvy zamret hovor, groggy (oby. od navy, vyerpania): od strachu osta (polo)mtvy; z prce sa vrtil plne groggy p. aj vyerpan nevldny 2 p. mimovldny nevlastn ktor nieje vlastn od pvodu, od zaiatku (op. vlastn): nevlastn prbuzn (op. pokrvn) adoptvny (zskan adopciou): adoptvny syn nepvodn neprav (op. pvodn, prav) cudz (op svoj): nepvodn, neprav meno autora; nepvon mylienky (op. originlne) podvrhnut (ktor je falone vydvan za vlastn): povrhnut diea p. aj cudz nevdne 1. porov. nevdny 1.2 2. p. prsne 3, zle 3 nevdnos 1. p. cudzota 2 2. p morozita nevdny 1. ktor nem v sebe milotu, vdnos; svediaci o nedostatku vdnosti (op. vdny) neprvetiv nemil nelskav: nevdny, neprvetiv pn; osialo sa nm neprvetivho, nemilho, nelskavho prijatia mrzut namrzen nevrl namosren
kni. m o r z n y hovor pejor c e r b e r o v s k (dvajci

najavo neprjemn nladu; svediaci o neprjemnej nlade): mrzut, nevrl, morzny lovek; namrzen, namosren, nevrl, cerberovsk vzor zamraen mran zamosren pochmrny pomrny zachmren chmrny /astar. zahlen (naplnen nevou, mrzutosou; op vesel): mran, zamraen, namosren predava; vrhn zamraen, zachmren, zahlen pohad; ma nevdnu, pochmrnu, chmrnu nladu studen chladn odmeran (bez vrcnosti, srdenosti; op. srden, tepl): studen, chladn privtanie; chladn, odmeran sprvanie mraziv odmietav pren. adov (svediaci a o nevraivosti, pohdan a pod.): mraziv, omietav odpove; mraziv, odmietav postoj voi niekomu
pren. expr. k y s l y

p. aj neprjemn: zl 2. ktor vyvolva stiesujci, zl pocit, dojem (op. vdny) neprvetiv neprjemn zl: nevdne, neprvetiv, neprjemn, zl poasie kni. nehostinn drsn (oby. nevhodn pre ivot; op. pohostinn, malebn): nehostinn dom; nehostinn, drsn kraj pochmrny pomrny chmrny (op. vesel): pochmrne, chmrne okolie domu aiv smutn kni ponur (vyvolvajci a depresiu): aiv, smutn rno; ponur izba nevojak p. civilista neva 1 p. tlak nevol 2 p antipatia, odpor 2 nevolan p. nevtan nevolky p. mimovone nevone 1. p neochotne 2. p. mimovone nevoncky p. poddan1 1 nevonctvo p. poddanstvo 1 nevonk p. otrok 2. poddan2 nevono 1. p. mimovone 2. p. zle 5 nevonos p slabos 1 nevoln 1. p. neslobodn, poddan1 1 2. p biedny 1. boh 1

neva
neva p. antipatia, txlpor 2 nevravne p mlky nevravn p. mlovravn 1 nevrazi p. nenvidie nevraivec p. nenvistnk nevraivo 1 . porov. nepriatesk 1, nenvistn, neiliv 2. p. zle 3 nevraivos p. nenvis, zloba nevraiv p. nepriatesk 1. nenvistn, neiliv 1 nevrlos p. morozita nevrl p. mrzut I. podrden; nevdny I nevedne p. mimoriadne 2. osobitne 3, nadmieru, nanajv 1, vemi, zriedkavo nevedn p. neobyajn, mimoriadny 1, zriedkav. zvltny 1 ne vma vec p. flegmatik nevmavo porov. nevmav, p. slepo 2 nevmavos p, flegmatizmus, apatia, indiferencia nevmav ktor si nevma ud, okolie, spoloensk dianie a pod., ktor neprejavuje zujem, citov as at.: svediaci o tom (op. vmav, pozorn) ahostajn: nevmav, ahostajn lovek; by nevmav, ahostajn voi cudziemu neastiu nepozorn (o loveku: neprejavujci pozornos): nepozorn manel neastn nezastnen neprtomn (oby. bez sstredenia, pozornosti): sledoval ho neastnm, neprtomnm, nezastnenm pohadom nedbanliv nedbal laxn kni. indolentn (ktor nedb na nieo): nedbanliv. laxn prstup k prci kni. nonalantn (vedome nevenujci potrebn starostlivos, pozornos): by nonalantn v obliekan indiferentn (nezaujmajci stanovisko; neprejavujci spoluas): by indiferentn voi politike flegmatick apatick (bez akhokovek zujmu, citovho pohnutia): apatick, flegmatick reakcia na vitky; apatick vraz tvre ignorantsk (myselne nevmav) chladn vlan (prejavujci menej zujmu, ako je ben): chladn, vlan postoj pren imnny (vedome si nepripajci nieo, oby. neprjemn): je imnny voi kritike pejor.: hluch slep (oby. zmerne neprejavujci potrebn spoluas): by hluch k potrebm ud; by hluch, slep voi biede nevimn si nevzia do vahy (myselne al. nemyselne) vynecha obs neuvies odmyslie (si): nevimol si zvan vec; neuviedol, obiiel znmych autorov; odmyslel (si) zopr faktov abstrahova: abstrahova od problmov, rozdielov odmietnu (nevimn si myselne): odmietol nov tituly knh bojkotova (hospodrsky al. politicky odmieta, odmietnu) nevtierav ktor sa nevnucuje, nenatska; ktor nsilne neuptava pozornos (op vtierav) jemn decentn diskrtny: nevtierav, jemn dma; decentn, diskrtny lekr: decentn, diskrtne osvetlenie slun jemnocitn distingvovan (o loveku a jeho prejavoch: op. hrub, drsn): slun, jemnocitn mladk; ma slun, distingvovan vystupovanie ohadupln citliv taktn (op bezohadn, nsiln): ohadupln, taktn sprvanie; nevtierav, citliv prstup k itateom nenpadn mierny tlmen (bez vekej intenzity.

350
npadnho zladenia a pod.; op. vytav. npadn): mierne, tlmen svetlo; nevtierav, tlmen huba; aty s nenpadnou vzorkou nevyberan p. bezcitn, hrub 2 nevbojn p pasvny 1: krotk 2. pokojn 3, tich 2 nevybrsen p. kostrbat 2, nedokonal nevycibren p. kostrbat 2. nedokonal nevyerpaten p. neobmedzen, obrovsk, nesmierny, stly 1 nevydarene 1. porov. nepodaren, nespen 2. p. zle I nevydarenec p. nanihodnk nevydaren 1. p. nepodaren, nespen 2. p. nevychovan, zl 2 nevydat p. slobodn 2 nevyhnuteln p nevyhnutn I. 2 nevyhnutne 1. porov nevyhnutn 1.2 2. p. naliehavo 2 nevyhnutnos p potreba I nevyhnutn 1. ktor1 neme chba, bez ktorho sa nemono zaobs nutn: nevyhnutn, nutn pracovn pomcka; je to nevyhnutn, nutn pre ivot bezpodmienen (ktorho prtomnos neme by nim podmienen): nevyhnutn, bezpodmienen potreba; splni bezpodmienen podmienku neodmysliten kni obligtny: prca je neodmysliten sas ivota; splni si obligtne povinnosti naliehav neodkladn bezodkladn (ktorho splnenie, existencia a pod. sa vyaduje okamite): opercia je naliehav, neodkladn; treba prija neodkladn, bezodkladn rieenie potrebn nleit (ktor sa vyaduje ako ist podmienka): ma potrebn, nleit vzdelanie; spa potrebn, nleit predpoklady /astar. nevyhnuteln 2. ktor mus za kadch okolnost nasta, ktor sa mus sta nutn neodvratn neodvrtiten: nevyhnutn, nutn, neodvratn koniec ivota; neodvratn, neodvrtiten trest nezvratn nezvrtiten nezmeniten (ktor sa ned zmeni): nezvratn, nezvrtiten, nezmeniten osud nezadraten nezastaviteln (ktormu sa ned zabrni): nezadraten, nezastaviteln pokrok /astar. nevyhnuteln nevhoda nepriazniv okolnos: m to svoje nevhody handicap: nzka postava je jeho handicap slabina slab strnka: slab strnka tchto prstrojov je hlunos Achillova pta p. aj koda, slabina nevhodn ktor poskytuje nevhodu, ktor m nevhody (op. vhodn) nepriazniv neiliv: by v nevhodnom, nepriaznivom postaven: je to pre ma nevhodn, nepriazniv, neiliv neuiton (ktor neprina itok): neuiton kpa nevhodn nevyhovujci (ktor sa nehod): nevhodn, nevyhovujce pracovn podmienky; nevhodn, nevhodn okolnosti nedobr zl (op. dobr): toi z nedobrej, zlej pozcie nevyhojiten p. nevylieiten nevyhovujci p. nevhodn, nevhodn, nepriazniv nevyhovujco p. nevhodne 1. zle 1,4 nevyhranen p. neurit, nerozhodn 1, nejasn 2 nevychovane 1. porov nevychovan 2. p nevhodne I nevychovanec nevychovan, neslun lovek neslunk expr.. neotesanec neokresanec grobian

351
gado ochanec (iguli) Otresk (Jesensk) hovor, expr.: nemresnk neohrabanec neokrchanec neogabanec pejor.: chrap odro chruo primitv hovor, pejor.: sedliak od/go (Kukun) odzg (Jesensk) p. aj bezoivec nevychovan ktor nem dobr vchovu; ktor sved o zlej vchove (op. vychovan, slun) neslun: nevychovan, neslun deti; m nevychovan, neslun spsoby kni?. nespsobn hovor. expr. neraresn: nespsobn, nemresn lovek expr.: nepodaren nevydaren zasiar. nezdrn: nepodaren, nevydaren syn; nezdrn deti nezdvoil nectiv (op. zdvoril, ctiv): nezdvoil, neuctiv mlde * hrub surov expr grobiansky pejor. chrapnsky (bez uhladenosti. bez jemnch spsobov, mravov): hrub, surov chlap; grobianske sprvanie hovor, expr.: neokresan neotesan neogaban neokrehan (be/. potrebnej spoloenskej vchovy): neokresan, neokrehan mladk; ma neokresan, neotesan vystupovanie nevyjadriten 1. p. nesmierny 2. p. zvltny I nevyjasnen p. nejasn 2 nevykoreniten p. nezniiten, trval, stly 1 nevylieiten ktor sa ned vyliei (op. vylieiten) nelieiten: nevylieiten, nelieiten choroba nezahojiten zastarv.: nevyhojiten nezhojiteln (ktor sa ned vyhoji, zaceli): nevyhojiten, nezahojiten rana: nezhojiteln tba smrten (spsobujci smr): nevylieiten, smrten ochorenie trval (ktor sa ned odstrni liebou): trval nsledky razu pren.: ak bezndejn: tento pacient je ak, bezndejn prpad nevynaehdzav p. arbav 2. netvoiv I nevyniitelh p. nezniiten nevyntene p. dobrovone nevypotan p. nemyseln nevypotaten p. nhodn 1 nevypovedatene p vemi nevypovedaten 1. p. zvltny 1 2. p. nesmierny nevrazne 1. porov. nejasn 1. neurit 2. p. slabo I. bledo 1 3. p. plocho 2 nevraznos p. suchoprnost nevrazn 1. p. nejasn 1. neurit 2. p. nepatrn 1. mal I 3. p bled 1 nevyrieen ktor (zatia) nem rieenie (op. vyrieen) nezodpovedan zhadn: nevyrieen, nezodpovedan problm; nevyrieen, zhadn prpad vrady nejasn nevyjasnen: nejasn spoloensk situcia neuzavret otvoren: bytov otzka zostala otvoren, neuzavret nerozhodnut pren.: nerozseknut nerozat (bez konenho rozhodnutia): nerozhonut. nerozat spor nevrobn p. neproduktvny 1, duchovn 1 I nevyrovnan 1. p. nepokojn 1, rozhran 2. p. nerovn 3 nevyslovitene p. vemi nevysloviten 1. p. zvltny 1 2. p. nesmierny nevslovne p mimoriadne 2. vemi nevslovn p. nesmierny nevysok p nzky 1. 2, mal 1

nevzhadn
nevyspel ktor nenadobudol fyzick al. rozumov vyspelos; svediaci o tom (op. vyspel) nezrel: duevne, fyzicky nevyspel, nezrel lovek nevyzret nedorasten pren. expr. nedonosen (ete nie dos vyspel): nevyzret, nedorosten nzory mladch detinsk kni?. infantiln (na rovni dieaa): detinsk, infantiln in zaostal (v duchovnom al. hospodrskom smere): chlapec je zaostal; zaostal spsob ivota necivilizovan nekultrny primitvny obmedzen (bez sasnej civilizanej vyspelosti): necivilizovan, nekultrne oblasti sveta; nekultrne obecenstvo; primitvne, obmedzen myslenie neuvedomen neuvedomel (bez poznania vlastnej ceny, dleitosti a pod.): by obiansky neuvedomen nevyvinut tly (bez fyzickej vyspelosti): nevyvinut mlde; nevyvinut, tle telo p. aj nedospel, mlad nevyspytaten 1. ktorho reakcie sa nedaj vopred uri, predvda zhadn tajomn: nevyspytaten, zhadn lovek; nevyspytaten, tajomn osud 2. p. neoakvan nevstavn p. kared 1 nevstin ktor nezodpoved skutonosti celkom pravdivo (op. vstin, vern) nepresn kni. neadekvtny: nevstin, nepresn opis skutonosti; nevstin, neadekvtny nadpis lnku nepriliehav: nepriliehav pomenovanie situcie p. aj neprimeran nevysvetliten ktor sa ned vysvetli* zhadn: nevysvetliten, zhadn prina smrti tajomn (spt s tajomstvom): tajomn prrodn kaz neodvodnen nepochopiten (na ktor nieje rozumn dvod): zmocnil sa ho neodvodnen, nepochopiten smtok nevyvenos p. disharmnia 1 nevyven p nerovn 3 nevyvinut p. nevyspel. nedospel, zakrpaten I nevyvratiteln p. nepochybn, presvediv, ist I nevyzret p. nezrel, nevyspel nevzdelanec oby. pejor. nevzdelan lovek pejor. nevedomec: prejavil sa ako nevzdelanec, nevedomec expr. analfabet: ekonomick analfabet pejor.: b a r b a r ignorant nevzdelan ktor' nem potrebn vzdelanie (op. vzdelan): nevzdelan vrastok negramotn (ktor nevie ta a psa): u ns niet negramotnch ud * neuen nekolen hovor, zastarv. nekolovan (ktor nenavtevoval koly): hoci je nekolen, nekolovan, je to mdry lovek oby. pejor. primitvny: je to primitvny hlupk obmedzen (s ohranienou duevnou, rozumovou rovou: op. rozhaden): obmedzen pracovnk prost (ktor nem vysok vzdelanie): star otec bol nevzdelan, prost lovek zaostal pejor barbarsk zastar. nevedom (na nzkej rovni poznania): zaostal, nevedom, barbarsk ud nekultrny (na nzkej kultrnej rovni) nekultivovan (bez vzdelania, kolenia v istej oblasti): nekultrne, nekultivovan obecenstvo p. aj sprost I nevzdun p. hust 1. ak 2 nevzhadn p. kared 1

nevzruen
nevzruen p. pokojn 2 nezabezpeen p. nezaopatren nezbudkovo p. modro1 nezbudkov p. modr nezabudnutene 1. porov. nezabudnuten 2. p. vemi nezabudnuten na ktor al. na ktorho sa ned zabudn (oby. pre kladn vlastnosti) trval trvcny trvci: zostala mu na u nezabudnuten, trval spomienka; urobil na ns nezabudnuten, trvcny, trvci dojem ven kni nehynci pren nesmrten: ven, nehynca pamiatka na vekho herca; zanechal po sebe nehynce, nesmrten dielo nezmazaten (ktor sa ned odstrni): preil nezabudnuten, nezmazaten chvle nezadateln sprv, neodcudziten nezadlbo p. oskoro nezadraten 1. ktorho rchlos, sila, intenzita sa ned zastavi, zmeni nesptan neovldaten nezastavitel n: zmocnila sa ho nezadraten, neovldaten veselos; poctil neovldaten hnev prudk div (op. pokojn): rieka sa valila prudkm, divm tempom drav iveln (o ivloch): drav prd rieky; nezadraten, iveln sila vetra 2. p. nevyhnutn 2 nezahojiten p. nevylieiten nezainteresovan p nezastnen 1 nezaisten p. nezaopatren nezkonit p nezkonn nezkonne p. nedovolene, tajne, porov. aj nezkonn nezkonn ktor je v rozpore so zkonom (op. zkonn) protizkonn protiprvny mimozkonn: nezkonn, protizkonn spsob nadobudnutia majetku; poui protizkonn, protiprvny postup protistavn (ktor je v rozpore so zkladnm zkonom ttu): protistavn nariadenia neleglny ileglny (nepovolen zkonom: op. leglny): neleglna, ileglna organizcia neoprvnen poktny (bez potrebnho oprvnenia, povolenia): neoprvnen, poktne obchody so zbraami bezprvny bezzkonn (ktor je bez zkonov, bez prvnych noriem): bezprvny, bezzkonn stav v parlamente; bezprvny tt nelegitmny ilegitmny (zkonom neuznan) zastar. nezkonit: nelegitmna, nezkonit manelka nemanelsk (o dieati, ktor nem zkonitho otca) nezakryte p. priamo 4, rovno 6 nezmerne p. mimovone, nhodne nezaobalene p priamo 4. rovno 6 nezaobalen p. priamy 2 nezaopatren ktor je bez finannch al. inch zdrojov nevyhnutnch na zabezpeenie ivotnch potrieb (op. zaopatren) nezabezpeen nezaisten: (finanne) nezaopatren, nezabezpeen rodina; na staros zostal nezaopatren, nezaisten nezaplatiten p. cenn, vzcny 1 nezaruen p. neist 2 nezaslene p. neodvodnene 1, porov. aj nezaslen nezaslen zskan bez zsluhy: neprvom prisden (op. zaslen) neopodstatnen: nezaslen, neopodstatnen zvenie platu; nezaslen, neopodstatnen kritika neodvodnen bezdvodn (op.

352
odvodnen): neodvodnen vitky; bezdvodn obvinenie neoprvnen (op. oprvnen): neoprvnen pokuta nespravodliv (pri javoch so zpornm dosahom): nezaslen, nespravodliv trest hovor, expr.: hlpy sprost (pri javoch s kladnm dosahom): ten m ale hlpe, sprost astie nezastaviteln 1. p. nezadraten 1 2. p. nevyhnutn 2 nezasvten p. nevedom 1 nezaujatos p. neutralita nezaujat p. nestrann nezujem p. apatia nezaujmavos p. nuda 2 nezaujmav ktor nevyvolva zujem (op. zaujmav, ptav) nezivn: nezaujmav, nezivn kniha; nezivn rozprvanie nudn otupn (vyvolvajci nudu, otupenos): nudn, otupn prednka ' j e d n o tvrny suchoprny such fdny (bez svieeho stvrnenia, bez novej mylienky a pod.): nezaujmav, jednotvrny dej jilmu; vies suchoprny, fdny ivot monotnny (bez zmeny intenzity, vky hlasu): monotnny reov prejav expr.: otrepan ochan (neprinajci ni nov): znova si vypoula dedkovu otrepan, ochan historku pejor. tuctov (op. osobit, vynachdzav): nezaujmav, tuctov obleenie hovor. expr. otravn (vzbudzu jci a nevu): nezaujmav, otravn prbeh fraz. nemastn-neslan: nemastn-neslan vklad pren mlokrvn: mlokrvn umenie nezvadn p. nekodn, bezchybn nezvanos p. niota 1 nezvazn p. bezvznamn, nepodstatn nezvzn p. nepovinn, mon, von 6 nezavel p. oskoro, chvu, mlo 2, trocha1 3 nezavinen p. nemyseln nezvisle 1. porov. nezvisl 2. p. samostatne I nezvislos p. samostatnos, sloboda 2 nezvisl ktor nie je v stave al. vo vzahu zvislosti (op. zvisl) samostatn autonmny: nezvisl, samostatn, autonmny tt; nezvisl, samostatn rozhodovanie slobodn von (bez vzahu podriadenosti, podrobenosti): nezvisl, slobodn nrod; slobodn podnikate; von trh * absoltny (bez akejkovek zvislosti od vzahu; op. relatvny): absoltna fyziklna veliina zvrchovan suvernny vsostn (bez akejkovek zvislosti, obmedzenia; op. podriaden): zvrchovan, suvernna vlda; ma v rukch zvrchovan moc; vsostn zemie sebestan kni. samobytn zastar. samostan (bez zvislosti od nejakej pomoci): deti s u finanne sebestan; je sebestan v prci; hospodrsky samobytn orgn emancipovan kni. zried. al. publ. i n d e p e n d e i l t n neskl. oby. slang,

independent (osloboden od zvislosti, vplyvu): emancipovan eny; independentn mlde. ' osamostatnen (ktor zskal samostatnos, nezvislos): osamostatnen republika nestrancky hovor, bezpartajn (bez zvislosti od stranckej prslunosti): nezvisl, nestrancky, bezpartajn kandidt (do parlamentu) nezivnos p. suchoprnost', nuda 2 nezivn p. nezaujmav nezbadane p. nepozorovane, ukradomky

353
nezbadan p nebadan ne/badatene p. nepozorovane, ukradomky nezbadaten p nebadan nezbeda p. samopa nezbedi p. anti nezbedncky p. samopan, neposlun nezbednctvo p. samopa nezbedni p. vystrja1 nezbednk p. samopank nezbednos p samopa nezbedn p. samopan, neposlun
nezbytn sprv n e v y h n u t n

nezmyseln
opravdiv (tak, ak sa iada. t. j. bez vypotavosti): miloval ju skutonou, opravdivou lskou kni. altruistick (op. egoistick): altruistick prstup kni. zastar.: bezkoristn (oltsov) bezzitn ertvohojn; idealistick idelny (nezitne naden pre idely): idealistick, idelne silie; idealistick boj za vec nezjazdn p. neschodn nezlomn ktor sa ned duevne oslabi, podlomi, znii (op. slab) pevn siln mocn: nezlomn, pevn viera v dobro; ma siln, mocn vu nepodd a j n n e z n i i t e n kni. n e o c h v e j n pren. expr.

nezdar I. p nespech 2. p. neastie 2 nezdarene 1. porov. nepodaren, nespen 2. p zle 1 nezdarenec p. nanihodnk nezdaren p nepodaren, nespen nezdme p. zle I nezdarnk p. nanihodnk nezdrn p nepodaren, nevychovan, zl 2 nezdoba p samopa nezdolaten p. neprekonaten, nepremoiten nezdoln p nepremoiten, pevn 3 nezdravist p. chorav, neduiv nezdrav l.p. chor1 1 2.p. chorobn I, 2, nenormlny 1 3. p nesprvny, kodliv, nevhodn, zl 3 nezdvorilec p. nectivec nezdvorilos p necta nezdvoil p. neslun, nevychovan nezemsk p nadprirodzen, neskuton I nezhasiten p. velk 1, siln 2 nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) neslad rozpor nerovnos nezhodnos: nezhoda, neslad, rozpor medzi slovami a inmi neshlas: neshlas vo vpotoch kolzia: kolzia medzi zujmami a povinnosami nezrovnalos: odstrni nezrovnalosti v toch konflikt: dramatick konflikt disharmnia neszvuk: disharmnia hlasov diferencia: nzorov diferencie disonancia: nastali medzi nimi disonancie kni. nelad (Kukun) kni. diskrepancia nedorozumenie: maj medzi sebou nedorozumenia spor (stretnutie nezhodnch nzorov al. zujmov): riei spory medzi srodencami trenica (nezhoda nzorov): politick tenice roztrka (preruenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztrka kni. zastar. trenie (Kaliniak) nezhodnos p. nezhoda ne/hodn p. rozdielny nezhojiteln p. nevylieiten nezhovoriv p. mlovravn 1 nezhubn p. nekodn neziskov p. stratov nezitn ktor nie je upriamen na zisk. vhody; ktor nie je zaloen na jednostrannom zisku, vhodch (op. zitn, vypotav) nesebeck (op. sebeck): nezitn, nesebeck priate obetav zastar. obetiv (Kukun; konajci al. konan pre blaho inch bez vlastnch vhod): nezitn, obetav darca krvi; obetav pomoc prajn dobroprajn (op. neprajn): prajn, dobroprajn rada primn (zaloen na vzjomnej dvere): poskytn niekomu primn pomoc skuton

elezn: nezlomn, nepoddajn duch: pracova s nezlomnm, nezniitenm elnom; ni nemohlo vyvrti jeho neochvejn, elezn presvedenie * nemenn vytrval trval (stle rovnak): nezlomn, nemenn nzor na niekoho: vytrval, trval nezujem nepremoiten neprekonaten (o nieom neelatenom; ktor nemono odstrni): kls nepremoiten, neprekonaten odpor nezdolaten nezdoln: nezdolaten, nezdoln tba po odplate neotrasiten nezvratn zastar. neodklonn: neotrasiten, nezvratn rozhodnutie; ctil k nemu neotrasiten dveru nedobytn (op. povon): nedobytn srdce dieviny nezluiten ktor nemono zli, spoji odb. inkompatibiln (op. kompatibiln): nezluiten, inkompatibiln vlastnosti, prvky nezmarn p. nezniiten, vytrval 1 nezmazaten p. trval, stly 1, ven 1 nezmenene p. rovnako 2 nezmenen p. rovnak nezmeniten, nezmenn p. nemenn nezmenen p. rovnak neznieraten p. nesmierny, obrovsk nezmern p. nesmierny, obrovsk, nedohadn nezmestn p neznanliv nezmieriten ktor sa ned uvies do sladu; ktor sa nechce pomeri, udobri antagonistick: nezmieriten, antagonistick protireenie zaprisahan zaryt zaat neoblomn hlavn (ktorho nemono obmki; ktor nemono zmierni): s to zaprisahan, zaryt nepriatelia; ctil k nemu zary t, zaat nenvis; ostal neoblomnm odporcom zmien neprosn kni. ty (bez zmilovania, odpustenia): neprosn, ty boj nezmysel o nem zmysel nerozum: odporova by bol nezmysel, nerozum nezmyselnos absurdnos: nezmyselnos, absurdnos npadu je oividn kni..: absurdum absurdita: o povedal, to je absurdum hlpos sprostos pochabos: hnevaj sa pre hlposti, sprostosti hovor, pejor gebuzina: tie gebuziny sa nedaj ta kni. nonsens p. aj sprostos 2 nezmyselnos l.p nezmysel 2. p. niota 1 nezmyseln ktor je bez zmyslu, pre ktor niet rozumnho dvodu nelogick alogick: nezmyseln, nelogick rieenie; nelogick dvody hlpy sprost subt. blb (op. mdry): kls hlpe, sprost otzky absurdn (ktor je celkom bez zmyslu, logiky): absurdn mylienka pochab (svediaci o nezodpovednom, ahkovnom prstupe): vies nezmyseln.

neznaboh
pochab' rei nerozumn (op. rozumn, triezvy): kls nerozumn opor; vies nerozumn vojny neopodstatnen neodvodnen bezdvodn (op. opodstatnen, odvodnen): neopodstatnen, bezdvodn nepriatestvo /ried. bezzmyseln protirozumov protizmyseln p. aj zbyton neznaboh, neznajboh p. ateista neznabosk. neznajbosk p. bezbon, ateistick neznabostvo, neznajbostvo p. ateizmus neznalos nedostatok poznania nevedomos: r neznalosti, z. nevedomosti sa dopustil nieoho neznal p. nevedom I neznmy o ktorom sa ni (podrobnejie) nevie (op. znmy) aksi nejak voajak dajak hovor volky dky kni/ ksi: na tribnu vyiel neznmy, aksi, nejak renk: pomohol mi neznmy, voajak, dajak mladk cudz /.astar. strann (op. domci, nask): do domu voiel neznmy, cudz, strann lovek: poznvat cudzie krajiny bezmenn anonymn (ktorho meno nepoznme): hrob bezmennho vojaka, anonymn pisate listu (op. konkrtny) nepoznan neodhalen (ktorho nemono odhali, spozna): pchate osial nepoznan, neohalen; dielo neznmeho, nepoznanho majstra neidentifikovaten (ktorho. ktor nemono presne uri): neidentifikovaten mtvola tajomn zhadn (ktor ostva tajomstvom. zhadou): neznmy, tajomn vesmr; tajomn, zhadn psmo tajn skryt utajen (skrvan pred inmi): neznma, tajn organizcia; zdriava sa na skrytom, utajenom mieste neist (o nieom budcom): vsledok bol pre nich neznmy, neist nov (dosia nepoznan): zaila nov pocit poet. neznan
(Sldkovi?)

354
o javoch pre loveka negatvnych): poctil neznesiten, obrovsk, nesmiernu boles; vonku bola neznesiten, ohromn horava neudsk (udsky neprijaten): i v neznesitench, neudskch pomienkacli expr.: hrozn stran hnusn ohavn (neznesitene zl): poklaali ho za hroznho, stranho, ohavnho loveka (op. dobrho, statonho): vldli tam hrozn, stran, hnusn pomery (op. vyhovujce, dobr) hovor, expr.: zfal prern otrasn: zfal, prern atmosfra; prern, otrasn zpach p. aj neprjemn nezniiten ktor sa ned zlikvidova al. porui nevyniiten: nezniiten, nevyniiten hmyz nevykoreniten nezmazaten nezmariten /.astar n e z m a r n : nevykoreniten idey; nezmariten, nezmamplny; nezmazaten zitky neodstrniten: neodstrniten nter trval trvci: viae ich spolu trval, trvce puto * pevn stly ven (op doasn): tvoria spolu pevn, stly zvzok; ich priatestvo je nezniiten, ven siln publ nerozborn: siln, nerozborn druba nrodov trvcny trvanliv (odoln proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvcna textlia; nbytok je z. trvanlivho, trvcneho materilu nerozbitn (o skle): nerozbitn pohr * odoln (pretrvvajci napriek negatvnemu psobeniu): odoln burina nezodpovedajci p. nemern nezodpovedan p. nevyrieen nezodpovedn ktormu chba zodpovednos; svediaci o nedostatku zodpovednosti (op. zodpovedn) nesvedomit: nezodpovedn, nesvedomit pracovnk; nezodpovedn, nesvedomit in ahkovny ahkomysen expr nedbajsk (bez rozvahy; neberci ohad na mon nsledky): nezopoven. ahkovne zahovanie situcie; to je od teba nezopoven, ahkomysen. nebajsk povrchn pejor. lajdcky subt. bordelrsky (bez dkladnosti): povrchn lovek; povrchn, lajdcky prstup k prci expr ahtikrsky (pln bezstarostnosti): nezodpovedn, ahtikrske konanie trocha pejor. lapajsk (oby. o mladom loveku, o dieati): lapajsk viny nezohnuto p. rovno 1 nezradky p neoakvane nezrel ktor nem dokonen (fyzick al. duevn) vvin; svediaci o tom; ktor nedosiahol potrebn rove, potrebn stupe dokonalosti (op. zrel): nezrel plody, nezrel mlde nedozret zelen (o plodoch: ktor nedozrel; pren. o duevnej sfre): Nejedzte nezrel, nedozret, zelen ovocie!; nezrel, nedozret problmy nevyzret (nie plne, dokonale zrel: op. vyzret) pren. expr. nedovaren: hruky s ete nevyzret; nezrel, nevyzret, neovaren umeleck dielo nedospel (ktor nedosiahol dospelos, vyspelos): nezrel, nedospel mladk (op. dospel); nedospel nzory (op. vyspel) nevyspel kni?. infantiln (op vyspel): nezrel, nevyspeld mlde; nevyspel kultra; politicky nevyspel, infantiln lovek nehotov (ktor ete nedosiahol konen tdium vvinu): nehotov odbornk, nehotov mylienky nevyvinut
nerozvinut pren expr. n e d o n o s e n : nevyvinut.

neznan p neznmy neznanlivos vlastnos toho, kto sa nevie zhodn s niekm (op. znanlivos): neznanlivos je prinou zla hdavos (vlastnos toho, kto sa rd hda) haterivos (vlastnos toho, kto sa rd al. asto hate) kriepnos kriepivos krieplivos ( vlastnos toho, kto sa rd kriepi): bola znma svojou kriepnosou, kriep(l)ivosou km/ intolerancia intolerantnos netolerantnos (op tolerancia, tolerantnos): nboensk intolerancia, intolerantnos kni?.. svrlivos neznanliv ktor sa s nikm nezhodne, ktor nerepektuje mienku inch, vyvolva hdky; svediaci o tom (op. znanliv) nespratn /asiar nezmestn: vrabce - to je neznanliv, nespratn hve; m nespratn, nevnestn povahu netolerantn kni?. intolerantn (op. tolerantn, zmierliv): netolerantn, intolerantn f hdav kriepny kriepiv kriepliv hateriv kni?.. svrliv: hdav, kriepny. kriep(l)iv kolega; ma kriep(l)iv, hateriv povahu pren alergick (trvalo negatvne reagujci na ist podnet): by na akoho alergick, by voi dakomu neznanliv nezna I. p. nepozna 2. p. nenvidie neznesiten ktor sa ned znies, strpie, vydra (op. znesiten) nenosn: neznesiten, nenosn situcia obrovsk ohromn nesmierny (vemi vek;

355
nerozvinut osobnos nesksen (bez potrebnch sksenost): lnok napsal nezrel, nesksen autor p. aj mlad nezreten p. nejasn 1, 2, neurit nezriaden 1. p. neviazan, neporiadny 1 2. p. neusporiadan nezriedka p. asto nezrovnalos p. nezhoda, protireenie nezrozumiten p. nejasn 2, zhadn 2, brblav 1 nezrun p. neikovn I nezastnen 1. ktor nie je priamym astnkom nieoho nezainteresovan (op. zainteresovan): bol v lolie nezastnenho, nezainteresovanho pozorovatea; by hmotne nezainteresovan na vsledku 2. p. nevmav, ahostajn nezvan p. nevtan nezvestn p. straten 1 nezvratn 1. p. nemenn, pevn 3, stly 1 2. p. nepochybn, presvediv, ist I nezvune p ticho1 1, porov. aj neujn nezvun p. neujn 1. tich 1 nezvyajne p. mimoriadne 2, osobitne 3, nadmieru, nanajv 1, vemi, zriedkavo nezvyajnos 1. p. romantika 1 2. p. cudzota 1 nezvyajn p. neobyajn, mimoriadny 1, zvltny 1, atypick nezvykle p. mimoriadne 2. osobitne 3, nadmieru, nanajv I, vemi, zriedkavo nezvykl p. neobyajn, mimoriadny 1, zvltny 1 ne 1. p. ako 2 2. p. km I neelan p. nevtan neelaten p. nevtan, nevhodn, nepriazniv neenat p. slobodn 2 neensk p. musk1 neiaduci p. nevtan, nevhodn, nepriazniv neilivec neiliv lovek neprajnk pejor zried. zlopra jnk zvistlivec zvistnk (kto nei a zvid) neilivos p. nepriaze, zvis neiliv 1. ktor ne(do)i inmu nieo dobr, ktor je niekomu, nieomu nepriaznivo naklonen; svediaci o tom (op. iliv) n e p r a j n : neiliv, neprajn sused; ma k niekomu neiliv, neprajn postoj * zvistliv pren. krivook (spojen so zvisou): zvistliv, krivook kolega; neiliv, zvistliv pohad nevraiv (spojen s nenvisou): ma k niekomu nevraiv vzah zloprajn zlomysen (op. dobroprajn, dobromysen): zloprajn. zlomysen rei 2. p. nepriazniv neivotn p. schematick 2 neiv 1. p. mtvy1 I 2. p. anorganick 3. p. pust 1 nene p. mkko 3, porov. aj nen 2 nenos p. neha nen 1. vonkajm vzhadom, oby. sladnmi tvarmi, malou intenzitou, prjemnm zafarbenm (o hlase) vyvolvajci pocit nehy jemn krehk: pobozkal jej nen, jemn rku; pozoroval nen, krehk profil detskej tvre; prehovorila jemnm, krehkm hlskom tly drobn: nen, tle, drobn detsk tielko kni. subtlny: subtlna postava slab tich (o hlase) expr prenen

niitesk
2. pln citu. citovosti: svediaci o tom (op. drsn) jemn jemnocitn: nen, jemn dievina; nen, jemnocitn slov lskav lskypln (naplnen lskou): lskav ma; lskav, lskypln pohladenie citliv (op. necitliv): citliv mladk mkk (pln mkkosti, poddajnosti): m nen, mkk srdce tepl preteplen (pln vrcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na u teplm pohadom: nen, tepl slov uachtil (pln achetnosti, vrcnosti): prejavil navonok nen, uachtil city roznenen expr. prenen sentimentlny (privemi naplnen citom): roznenen, prenen oi; sentimentlne piesne ni1 p. ani 3 ni : p. aha 2 ni1 popiera jestvovanie, vskyt veci al. mnostva nieoho: nijak mnostvo veci al. deja: nem ni * fraz.: ani (za) man mak ani (za) man mik ani f ani mkk ani ani kvapku ani kvapky ani byku ani ksok ani kska fraz. ani (toko), o by za necht volo: nedostane ani za man mak. ani kska expr figu figu borov ligu dreven fraz. z kola dieru hovor, expr star belu hrub. prd vulg. trt hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borov), star belu dostane ni" 1. hovor, malichern vec expr. figa: dosial vek ni. vek Jigu hovor expr. uviks hovor, nula: dosta nulu
vulg. h o v n o

2. p. nikto 1 nii 1. spsobova velk pokodenie, skazu pokodzova kazi znehodnocova: ni si zdravie fajenm; kaz hraky pustoi drancova decimova plieni ruinova: vojny pustoia, decimuj krajinu detruova devastova: chemiklie devastuj pdu demolova rca (nii stavbu): demolovali zariadenie, domy rozklada (nii nejak spoloenstvo): postupne rozkladali odbojov organizcie expr.: nivoi depi depsi: d nivoil rodu expr.: plundrovat' humpova 2. spsobova duevn utrpenie trpi trzni suova si: niia, trpia ho vitky svedomia mori* deptat'* zoiera (zrove vyerpva): dept, mor Iw strach expr: mui hrz zhrza kvri kntri nivoi gniavi drvi depi depsi spaova humpova: gniavi, spauje ho iarlivos; alkohol humpuje morlku mldee 3. spsobova smr. znik zabja hubi mrni: chemick nienie hmyzu; hubil, mrnil kodcov znekodova kynoi dora: dobytok dorali na bitnku expr.: kntri rba msiari kvri: vojsko kntrilo, rbalo obyvatestvo; poiar kvri horu
subi. krgova

nii sa 1. p. kazi sa 2. p. trpi sa 1 niite kto nieo ni nivoite: niite, nivoite kultrnych hodnt pustoite zried. kazite zried. kynoite (Kukun) zried. kynOllk (Zgurika) kni.: hubite borite zhubca zried. zahubite zhubca (Vajansk) expr. kazisvt (svojvon niitel) expr. humpo pejor.: b a r b a r vandal (bezohadn niite) p. aj kodca I niitesk ktor je zameran na nienie rozbjask:

niivos
niitesk, rozbjask silie kazitesk: niitesk, kazitesk prstup barbarsk pejor. vandalsk (spojen s primitivizmom, bezohadnosou): barbarsk, vandalsk spsoby p. aj niiv niivos p. kodlivos niiv spsobujci zhubu, skazu al. ujmu, niiaci (op. blahodarn) skazonosn pustoiv: krajinou sa prehnal niiv, skazonosn uragan; skazonosn, pustoiv poiar; niiv, pustoiv inok vetra kodliv zhubn /.astar. zhubn: kodliv, zhubn psobenie vetra (op. blahodarn) rozvratn rozkladn (spsobujci rozvrat, rozklad) detrukn detruktvny detruktivistick (op. kontruktvny, kontruktivistick): rozvratn, rozkladn, detrukn sily prudk drav (o niiacich ivloch): prudk, drav ohe; prudk, drav prd rieky zniujci zdrvujci (spsobujci oby. psychick ujmu): jeho mylienky mali zniujci, zdrvujci vplyv drviv (spsobujci rozpad, rozklad ): by vystaven drvivmu tlaku host (v portovom zpase) expr. vraedn (vemi, plne niiaci): vraedn boj; vraedn sila ivlov /.astar. niitesk: niitesk moc (Dobinsk) zried.: svetoborn boriv ninerobenie p. zhaka niomne 1. porov. neestn, podl 2. p. zle 1.2 niomncky p. neestn, podl niomnctvo p. nanihodnos I niomnk p. nanihodnk niomnos p. nanihodnos I niomn p. neestn, podl, zl 1 niota 1. stav. postavenie bez dleitosti, hodnoty nicotnost malos bezvznamnos bezcennos: pocit vlastnej nioty, malosti, bezvznamnosti nedleitos nezvanos: teraz sa ukzala nezvanos jeho silia mrnos zbytonos nezmyselnos daromnos: zbytonos obete 2. p. przdnota 1 nicotnost p. niota 1 niotn p. bezvznamn, bezcenn, przdny 2: zbyton nie 1. vyjadruje (zdraznen) zporn odpove na zisovaciu otzku, vyjadruje (zdraznen) neshlas, (zdraznen) popiera platnos vrazu al. vety vbec nie to teda nie: Pozvete ho? - Nie, to teda nie. hovor.: akurt ale ba, ps. i aleba ale o ale oby ale kde oby expr. no akurt zastarv. aba: Zoberieme ho? Akurt. Dobehli ho? - Nie, ale ba, ale o(by). expr.: oeby kdeby kdee kdeeby hovor, expr: ale oe ale oeby ale kdee ale kdeeby: Vrtila sa? Kde(.e)by, ale kdee(by). Dostal si to? - Ale oe(by). expr. niee: nie, niee tak, chlape, tak neme expr.: ete o etee o ba ete ba ete o ba etee o: Povie jej to? - Ete(e) o, ba ete(e) o. expr.: boechr bohchr chrboh chrboe chrpane bohuchovaj boeuchovaj: Mem mu to poveda? - Boechr, chrboh. hovor. expr.. ah j a j , ps. i ah jaj ach j a j a j a j a j j : ah jaj, ajaj. ten neprde expr hoh hoho hoh oho oh oj ojoj ojj: hoh, hoh, oh, na tom sme sa nedohodli hovor, expr.: horky hork horke horktam horketam: hork(e), hork(e)tam, t sa u neuke expr.:

356
figu figu borov figu dreven figu makov hovor. expr. star belu: Daj mu to! - Figu (borov). hovor, expr.: ba kieho ba kho erta paroma ba erta ba paroma ba kieho/kho erta erta starho erta rohatho erta strapatho erta kopasnho ba kieho/kho beaha ba kieho/kho hada erta-diabla (ba) kieho/kho z r d n i k a : Dokonte to o konca tda? - Ba kieho (erta), ba erta (starho). fraz.: ani za ni ani za (ivho) boha
hmb. ani bohovi fraz.: ani za boemj ani za otca ani za svet za ni na svete za nijak cenu ani pou ani pri najlepej vli: Ned mu to? - Za ni na svete! fra/.. expr: to by (tak) ete chbalo ani ma nem ani npad: Pjete spolu? - To by (lak) ete chbalo! sotva ako asi nie asi ako pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zpor): Prdete? Sotva, (asi) ako. hrub. prd vulg.: trt hovno ri (vyjadruje zdraznen zporn odpove) 2. p. vak 4 nieby p. nieto nie oznauje neuritho vlastnka al. pvodcu da voa si: naiel som nie, voa, si klobk; je to nieia, aia, iasi vina niekoho dakoho voakoho: niekoho, dakoho roa; dakoho, voakoho majetok nieo 1. vyjadruje neuritos al. ubovonos pri oznaen veci. javu dao voao osi: musm nieo, dao urobi; voao, osi ho potpalo hovor.: osi-kdesi o-to daosi poet. tla: osi-kdesi, o-to som u o tom tal 2. p. trocha1 1 3. p. vea 4. p. chvu niekade vyjadruje neuritos smerovania al. miesta innosti: neznmym smerom, nevedno kade dakade voakade kadesi: niekade, dakade sa mu u podar prejs; voakade, kadesi vletela do domu lastovika niekadia dakadia voakadia kadiasi: niekadia, voakadia, kadiasi sa dostala do pivnice voda niekadia p. niekade niekam p niekde 2 niekdaj ktor jestvoval kedysi v minulosti (op. teraj) voakedaj dakedaj: rozhovor s niekdajm, voakedajm ministrom; voakedajie, dakedajie zvyky hovor, onehdaj: spomenul si na ich onehdajie stretnutie bval minul kni. uplynul: mj bval, minul vedci; vsledky v niekdajom, uplynulom obdob boli lepie dvny kni. zal (ktor bol kedysi v minulosti: op. nedvny): pamtnky dvnych, zalch vekov; dvna, zal slva star starodvny (ktor m pvod hlboko v minulosti; op. nov): obnovi star, starodvne zvyky pvodn (ktor bol kedysi v zaiatonej etape, pred istmi zmenami): vrti sa k pvonmu zamestnaniu, menu predchdzajci predol (ktor bol pred sasnm; op. sasn): stretn svojho predchdzajceho, predolho spolubvajceho; predchdzajce, predol genercie niekde 1. vyjadruje neuritos miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej dakde voakde kdesi: k o brny m niekde, dakde v take; voakde, kdesi v lese sa ozval vkrik

2. vyjadruje neuritos miesta, ktor je cieom smerovania, vyjadruje neuritos smeru niekam dakde dakam: niekde, niekam sa skryj pred daom; list

357
poloil dakde, dakam na stl voakde voakam kdesi kamsi: vybrali sa voakde, voakam kpa; na dovolenku pjdu kdesi, kamsi k moru 3. vyjadruje nepravidelnos vskytu, na niektorch miestach, nie vade (op. vade) dakde miestami /astar miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh u roztopil kde-tu tu i tu tu a tam tu i tam tu-tam sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetla /ried. ledakde (F. Heko) expr dhom: voda bola ahom po kolena niekdy 1. p niekedy 1. chvami 2. p niekedy niekedy 1. vyjadruje neuritos vskytu prpadov, asov neuritos al. nepravidelnos dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplaka zave hovor, ve obas zried. obasne: (za)ve. obas prde domov neskoro prleitostne: prleitostne dosiahne aj dobr vsledok z asu na as kedy-tedv sem-tam tu a tam tu i tam tu i tu tu-tam: z asu na as, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamysl, akoby ho nieo trpilo chvami chvilkami asom: slnko ehv(k)ami, asom vykukne spoza oblakov zried. kedv-netedy (Kukun) zastarv. niekdy (Vansov) 2. v spojen s pomenovanm asu rob daj neuritm dakedy voakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci: vrtili sa a voakedy nad rnom /.astar. niekdy kedysi: bolo to kedysi pred rokom 3. v minulosti dakedy voakedy kedysi: niekedy. dakedy bolo v rieke viacej rb; nie je u tak siln, ako bol voakedy, kedysi prv raz: dodral sub prv, raz dan zastar niekdy (Rzusov-Martkov) zastar. jednc (Hviezdoslav) fraz.: svojho asu za starch ias 4. v istom, presne neurenom ase v budcnosti dakedy voakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u ns!; voakedy u urite vyhr asom raz: hdam asom, raz prde na to sm prleitostne: prleitostne jej zatelefonujem expr. kedy: i sa kedy umdri? zastar niekdy (teinhibei) nr. daraz (Botto) fraz. skr i/alebo neskr niekoko oznauje oby. men neurit poet dakolko volkolko kolkosi: vzala si niekoko, dakoko korn navye; pred domom stlo voakoko, kolkosi zvedavcov nevea nemnoho viacero: na konferenciu prilo nevea, nemnoho odbornkov zo zahraniia hovor.: pr zopr kolko-toko: (zo)pr. koko-toko pomocnkov si ete njde mlo: iba mlo domov zostalo nepokodench * trocha trochu expr.: troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku: > koi zostalo trocha, troka zemiakov dao nieo osi v oao (o veciach): naiel aj dao, voao jahd niekokolenn ktor m niekoko lenov dakokolenn viaclenn: niekokolenn, dakokolenn, viaclenn kolektv poetn (o nieom, o m v poet, ako je zvyajn): niekokolenn, poetn rodina hovor prlenn (majci nie vea lenov): prlenn hereck sbor niekolkodemi p niekokodov niekolkodielny ktor m niekolko dielov, ktor je na pokraovanie (op jednodielny) viacdielny: niekolkodielny. viacdielny romn; viac dielne aty

niekokoposchodov
niekokodov trvajci niekolko dn al. majci niekolko dn viacdov: niekokodov, viacdov pobyt; niekokodov, viacdov kura niekolkodenn viacdenn (trvajci niekoko dn): niekokodenn, viacdenn vlet dlh v (o nieom, o zvyajne trv viac dn, ako sa predpokladalo): list priiel s niekokodovm, dlhm, vm oneskorenm hovor, prdov (trvajci nie vea dn al. nemajci vea dn): prov vzenie, prov mla niekolkohodinov trvajci niekolko hodn viachodinov: niekokohodinov, viachodinov trajk dlh v (o nieom, o zvyajne trv viac hodn, ako sa predpokladalo): vlak m niekokohodinov, dlhie, vie mekanie hovor, prhodinov (trvajci iba niekolko hodn): prh odi nov let niekolkokrt vyjadruje opakovanost deja v neuritom pote: vyjadruje neurit nsobenos stavu, vlastnosti, spsobu a pod. niekolko rz dakokokrt dakoko rz viackrt viac rz hovor viacejkrt viacej rz: u niekokokrt, niekoko rz. dakoko rz prila neskoro; viackrt, viac rz, viacej rz som ho musel napomen niekokonsobne viacnsobne: spotreba vody sa niekokonsobne, viacnsobne zvila; dosiahli niekokonsobne, viacnsobne vyiu produkciu hovor.: p r k r t pr rz zoprkrt zopr rz (naznauje men poet opakovanosti deja): (zo)prkrt, (zo)pr rz mu pomohli v ndzi niekokomesan trvajci niekolko mesiacov al. majci niekolko mesiacov (op. jednomesan) viacmesan: niekokomesan, viacmesan kurz hovor prmesan: m prmesanho syna niekokomilinov pozostvajci z niekokch milinov dakolkomilionov velk obrovsk nesmierny ohromn: niekokomilinov, vek, obrovsk zisky; niekokomilinov, nesmierne, ohromn bohatstvo poetn (potom velk): je to niekokomilinov, poetn nrod mnohomilinov (pozostvajci z mnohch milinov): napcha mnohomilinov kody viacmilinov (pozostvajci viac ako z jednho milina): viacmilinov majetok niekolkonsobne p. niekolkokrt. viackrt 1 niekolkonsobn 1. nsoben al. opakovan niekolko rz dakolkonsobn viacnsobn: niekokonsobn, dakokonsobn zvenie; reagoval a na niekokonsobn, viacnsobn napomenutie; odsden za viacnsobn priestupky velk obrovsk ohromn mnohonsobn: obchod sa vyplatil, dosiahol mnohonsobn, vek zisk; by v niekokonsobnej, obrovskej, ohromnej prevahe 2. p. mnohostrann niekokopodlan ktor m niekoko podla (op. jednopodlan) viacpodlan: niekokopodlan, viacpodlan byt dakolkopodlan dakolkoposchodov niekokoposchodov viacposchodov (ktor m niekolko podla nad przemm): niekokoposchodov, viacposchodov dom niekokoposchodov ktor m niekolko poschod, t. j. podla nad przemm (op jednoposchodov) dakolkoposchodov viacposchodov: niekokoposchodov, viacposchodov dom vkov (ktor m vea

niekokorak
poschod; op. przemn, nzky): vkov budova televzie p. aj niekokopodlan niekokorak p. rozmanit 1, mnohostrann niekolko rz p. niekokokrt, viackrt I niekolkoriadkov ktor obsahu je iba niekolko. iba mlo riadkov dakolkoriadkov prriadkov krtky (op. mnohoriadkov, dlh): niekokoriadkov, prriadkov, krtky list, oznam niekolkoron ktor trv niekolko rokov, ktor m niekolko rokov dakolkoron viacron: uite s niekokoronou. viacronou praxou: niekokoron, viacron budova mnohoron dlhotrvajci dlhodob (ktor trv mnoho rokov): mnohoron, dlhotrvajce silie; vyuil mnohoron, dlhodob sksenosti niekolkostranov ktor m niekolko strn dakolkostranov niekolkostrnkov: niekolkostranov, niekokostrnkov rukopis viacstranov viacstrnkov (ktor m viac strn, ako sa predpokladalo): viacstranov, viacstrnkov sprva niekolkotiscov ktor m. ktor obsahuje niekolko tisc (jednotiek a pod.) dakolkotiscov velk obrovsk: kniha vyla v niekokotiscovom, vekom, obrovskom nklade niekolkotdenn p. niekokotdov niekolkotdov ktor trv niekolko tdov: ktor m niekolko tdov viactdov: niekokotdov, viactdov pobyt v horch; niekokotdov, viactov doja niekolkotdenn viactdenn (trvajci niekolko tdov): niekokotdenn, viactdennprceneschopnos mal malik (niekolko tdov star; oby. o dieati al. mldti): niekokotdov, mal, malik leva niekolkozvzkov ktor m, ktor obsahuje niekolko zvzkov (op. jednozvzkov) viaczvzkov: niekolkozvzkov, viaczvzkov slovnk mnohozvzkov (ktor m, ktor obsahuje mnoho zvzkov): mnohozvzkov sborn dielo autora niekto oznauje osobu, ktor nieje (bliie) znma, nejak lovek, nevedno kto dakto voakto: niekto, dakto zvon; voakto nm u pome ktosi (so zdraznenm neuritosti): ktosi nm rozbil okno niektor oznauje osobu al. vec, ktor je z viacerch (jedna) presne neuren al. ubovon voaktor daktor: knihu ukradol niektor, voaktor z ns; daktor sa domnievaj, e s najschopnej ktorsi (so zdraznenm neuritosti, nejasnosti): v ktorsi de la prdem navtvi ubovon jeden niekto ktosi dakto voakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vs; hr si vyberie niektor, ubovon Jigrku * zried. ktor: Ak sa ktor z ns o i len pohn, uvidia! dajeden nejeden; mnoh viacer ist (o mnoine osb, vec): nejeden z ns je presveden, e m pravdu; mnoh, viacer si myslia, e vyhraj; mnoh, viacer, ist jedl neme jes hovor.: poniektor podaktor podajedni (o mnoine osb. vec): poniektor, poaktor (z vs) s skromn; poniektor. podaktor, podajedny dievence odili jedni in (vo dvojici al. pri vyratvan): jedni odili, in zostali; niektor, jedny s pekn, in kared

358
nielen 1. vyjadruje priraovac odstupvac vzah nie iba: pjdeme vetci, nielen, nie iba ty 2. ako sas dvojlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, le aj, le i, ale ete, ete aj vyjadruje priraovac stupovac vzah nielene: nielen(e) si roztrhal nohavice, ale aj, le aj, ete aj sveter stratil nielene p. nielen 2 niemenej p. rovnako 1 niest 1. dra nieo a s tm sa pohybova: niesol diea na rukch, batoh na chrbte expr.: teperi teriga trepa vliec (oby. nieo ak): teperil ak kufor; vliekol ranenho do nemocnice nosi (opakovane, viac rz) 2. prichdza s niem prina dona: niesla sa, krala hrdo: prinal rozlin sprvy nosi (opakovane. viac rz) 3. pri pohybe dra na povrchu una: voda niesla. unala stromy * bra (zrove aha so sebou): voda berie pdu zana odna (zrove odkla od smeru): vietor zana lo na sever strhva (nsilm nies): vietor strhval strechy; zstup ich strhval so sebou nosi (opakovane, viac rz) 4. dra nieo zdola podopiera, podpiera: stpy nes, podopieraj chrm 5. produkova vajcia (o vtkoch, hydine) zna: sliepky dobre nes. znaj kls vajcia: vtky u. klad vajcia 6. ma podiel na nieom zna: ako nesie, zna zodpovednos nies sa 1. pomaly sa pohybova vzna sa: nesie sa, vzna sa za ou va nadna sa (oby. na povrchu nieoho): ln sa nana na vode ten (na vode) p. aj ri sa 2. expr. s ahkm, svinm krokom kra: niesla sa hrdo expr. vykraova (si): pyne si vykraoval expr. nosi sa vzna sa: gracizne sa vznala slou, nos sa ako krovn nieto vyjadru je priraovac odstupvac vzah nietoby nietoaby nietoeby nieby nieeby, ps. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto eby, nie to e by, nie b y , nie eby: ten ani muche neubli, nieto(eby) loveku: cez de sm nike nejde, nie(e)by noci tob tob nie tm menej: sebe ni nekpi, tob (nie), tm menej druhm * tm skr tm viac: mama sa urite nahnev, tm skr, tm viac otec nietoaby, nietoeby, nietoby p. nieto niee p. nie 1 nieeby p. nieto nihilistick p. skeptick, pesimistick nihilizova p. odmietnu 2 nijak p. nijako 1, vbec 1 nijako 1. popiera jestvovanie spsobu al. miery; nijakm spsobom hovor, nijak expr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomc ani tak ani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliez cez plot fraz. nijakm inom 2. p. vbec 1 nijakovsky 1. p. nijako I 2. p. vbec 1 nijakovsky p. nijak 1 nijak 1. popiera jestvovanie vec, javov v shrne i jed-

359
notlivo iaden iadny: nedostal nijak, iaden, iadny list; nemal nijak, iadne peniaze ani jeden /.ried. niktor: dnes nevypotal nijak, ani jeden prklad; bu sa oen ou, alebo s niktorou nulov: vsledok nmahy bol nulov nijakovsky': neprinti ma nijakovskm spsobom fraz. ani tak ani onak: neobleiem si ani tak, ani onak kabt hovor. expr. hork (oby. v mennch vetch): hork (tam) jeho pomoc 2. p. neurit nik 1. p. nikto 1 2. p. nikto 1 nikade popiera jestvovanie smeru, cesty: nijakm smerom, ni jakou cestou nikadia: nikade. nikadiasa mu nepodar ujs nikadia p nikade nikam p. nikde nikda, nikd p. nikdy nikde popiera jestvovanie ciea deja: ani na jedno miesto, na nijak miesto nikam: nepjde nikde, nikam fraz. ani na krok nikdy popiera jestvovanie nieoho v ase; v nijakom ase ani raz hovor, jakiv zastar. akiv: nikdy, ani raz, jakiv som ho nevidel zastar.: nikda nikd (Kukun. tr) fraz. art: n a ( s v t h o ) N i k d a l a n a s v t h o

nie
nitrt so kyseliny dusinej dusinan niva p. lka niveau p rove 2 nivelan p. merac nivelizan p. rovnostrsky nivelizova p. vyrovna 2 nivoi p. nii 1, 2 nivoi sa l.p. kazi sa 2. p trpi sa I nivoite p. niite nzko 1. v nzkej polohe, nie vysoko; do nzkej polohy dole dolu: nzko, dolu pri zemi je kme stromu pokoden expr. nizuko nizunko nizulinko: sklonila hlavu nzko, nizuko na plecia prinzko (prli nzko) 2. porov. nzky 2 3. p. zle 2 nzkokmenn p. zkrpkov nzky 1. ktor m mal vku (op. vysok) mal: nzky, mal chlap; mal kopec nevysok nevek hovor.: poni pomen (pomerne nzky): lovek nevysokho, poniieho vzrastu; nevysok, nevek porast krtky (op. dlh): jazvek je pes s nzkymi, krtkymi nohami zemist (s malou vkou a zavalit): ma zemist postavu krpat (o ivch tvoroch, oby. expr.): krpat strom, krpat pes nzkokmenn zkrpkov (o odrodch stromov s nzkym kmeom): nzkokmenn, zkrpkov jablo drobn (o zvieratch): nzka, drobn zver przemn (o stavbe): przemn dom (op. poschodov) expr.: nizuk nizunk (vemi nzky): nizuk, nizunk izba expr. prinzky 2. ktor m mal hodnotu, mieru al. stupe vlastnosti (op. vysok) mal: dosia nzku, mal pean odmenu; pohybova sa malou rchlosou; nzky, mal zujem o divadlo nepatrn zanedbaten bagaten sotva badaten (vemi nzky; op. znan, zreten): nzka, nepatrn, zanedbaten pravdepodobnos vhry; nepatrn, sotva badaten spotreba energie slab boh nedostaton podpriemern podnormlny (ktor nem potrebn rove, intenzitu a pod.): slab, podpriemern rove predstavenia; ma o niekom slab mienku; nedostaton aktivita ud nevysok nevelk (pomerne nzky): ma nevysok, nevek nroky zl (nevyhovujci z hadiska poadovanej rovne a pod.: op. dobr): nzka, zl pracovn morlka primitvny (prv z hadiska vvinovho obdobia): by na nzkom, primitvnom stupni vvinu * zvierac (pripomnajci zviera) pren. spodn: nzke, zvieracie pudy; nzke, spodn vne expr. przemn: przemn sprvanie 3. p. hlbok 4 4. p. zl I, neestn, podl nizuko, nizulinko, nizunko p. nzko 1 nizuk, nizunk p. nzky 1 nie 1. (koho. oho) vyjadruje miesto poloen niie od niekoho, nieoho al. smerovanie na tak miesto (op. vye) ponie (koho.oho; op. povye): nie. ponie domu teie potok pod (m: op. nad) popod (koho. o: op. ponad): nie hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny 2. (oho) vyjadruje niiu hodnotu, ako udva kvantitatvny daj; mene j ako pod (o): 800 metrov zabehol nie dvoch mint, pod dve minty 3. p. ponie 1. 2

Dindy stoj

fraz..:

ani do sdneho da o svet svetom

nikotinizmus mih. nvyk na ast prijmanie nikotnu do organizmu odb. tabakizmus: boj proti nikotinizmu, tabakizmu fajenie (najrozrenejia forma nikotinizmu): fajenie kod zdraviu nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden lovek, nijak lovek nik: nikto, nik tam nebol ani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlsil iaden iadny: iaden, iadny z nich nm nepomohol expr zried.: pranikto pranik poet. zastar.: niiaden niiadny (Rzus) fraz.: ani iv dua ani iv noha 2. p. nikto I niktor p. nijak 1 nikto 1. pejor. bezvznamn lovek: nem ni, je to nikto hovor, pejor.: nikto nik: Ty nikto, ty nm nebude rozkazova! hovor, pejor. nula: je to spoloensk nula pejor.: skaderuka-skadenoha h a n d r r iflikr uflikr obivkr (oby. v nadvke) pejor nepodarenec: je to tak nepodarenec pe jor. ni: mne je on ni expr.: ledao ledaina (oby. v nadvke) nr. pejor. niiga subt. nmand 2. p. nanihodnk nmand p. nikto 1 nimbus 1. p. svtoiara 2. p. lesk 2 nimrd p. lovec nirvna p. pokoj 2 ni spraden vlkno na itie, tkanie a pod. hovor, cverna: navliec ni, cvernu do ihly bavlnka (namotan bavlnen ni): vyva bavlnkami dratva (pevn konopn ni) hodvb (ni z vlkna hodvbnika al. vyroben chemicky): hodvb na itie zastarv. pamuk (bavlnen ni) nitkovit p. tenk I; slab 3 niovit p. tenk 1 niov vyroben z nit, nitiek niten: niov, nitn tovar nitkov: niov, nitkov gombk

niepodpsan
niepodpsan sprv, podpsan nieuveden sprv uveden niiaden, niiadny p. nikto 1 nina p. rovina 1 ninat vyznaujci sa ninami (op. hornat, kopcovit) rovinat: ninat, rovinat kraj nin p. doln niie p. ponie 1 no 1. vyjadruje pohrozenie nono pozor: No, nono. pozor, nesmie skoi! 2. vyjadruje vhanie, rozpaky, uvaovanie, pohdanie, znevaovanie a pod. nu mno: No, nu, u by sme mali s. No, mno, mysl, e je to dos? 3. vyjadruje povzbudzovanie, pobdanie, vzvu a pod. noe nolen: No(e), nolen, daj sa u do prce! nu tak teda: Nu, tak, teda pome, aby sme neprili neskoro! hovor, te: Te, dajte mi u pokoj! 4. p. no 5. p. ale I. vak 1 nobilita p. achta nbl p. jemn 6. vyberan 1, vzneen 1, urodzen noblesa vlastnos nieoho vzneenho, vzbudzujceho obdiv a ctu noblesnost' vzneenos: vystupova s noblesou, s noblesnosou * jemnos elegancia elegantnos uhladenos: jemnos, elegantnos, uhladenos v sprvan noblesnost' p. noblesa noblesn p jemn 6; vzneen 1. urodzen nocionlny p. pojmov nocisa p. stmieva sa nocahre p. ubytova nocova p spa 1 noak p. pravda2 2 non p. zmena 2 nonk ndoba na telesn potrebu hrub. erbe noetika p. gnozeolgia noha jedna z konatn ivch tvorov, pomocou ktorej sa pohybuj, stoja: diea u stoj na nohch; k m tyri nohy expr hnt: povystierasi hnty expr. laba: Umy si tie laby! expr. apta (aptav noha) pejor.: ong ung (dlh noha) pejor. unga (Hviezdoslav) nohat p. dlhonoh nohavice as vrchnho obleenia, ktor zakrva nohy a spodn as tela: pnske, dmske nohavice expr. gate: chodi v krtkych gatiach zastar. pantalny (dlhie irok nohavice) hovor. expr. p u n d r v

360
nori sa p. ponra sa 1, 2 norma p. pravidlo 1 norml p. priemer normalizovan presne uren predpisom, normou a pod. predpsan: prspevok mus ma normalizovan, predpsan poet strn limitov limitn (s urenou hornou al. dolnou hranicou): limitov, limitn odber vrobkov neodb. normlny (zodpovedajci benej, zauvanej norme): normlny rozchod koajnc p. aj uren normalizova p. tandardizova normlne 1. porov. normlny 2. p. zvyajne normlny 1. ktor sa neodliuje od priemeru al. od stavu, na ktor sme zvyknut (op. nenormlny) pravideln riadny: dchanie je normlne, pravideln; prs v normlnom, riadnom ase obyajn obvykl zvyajn ben prirodzen (op. vnimon, mimoriadny): je to tak obyajn lovek; obvykl, zvyajn spsob lieenia: je to v spolonosti zvyajn, ben jav zabehan zauvan star (op. nov): vyboi zo zabehanch, zauvanch, starch koaj regulrny (zodpovedajci ustlenm pravidlm): dosiahnu nieo regulrnym postupom normalizovan (upraven do potrebnho stavu): spolonos je op normalizovan 2. p. zdrav 1 normatv p. pravidlo I normatvny ktor uruje normu al. z nej vychdza normotvorn: normatvny, normotvorn orgn; normatvna prruka knonick (uznvan ako veobecne platn norma): knonick delenie vera normovan p. uren normovat' p. upevni 1 nos 1. vnelok medzi elom a stami, uchov orgn: dlh nos: dcha nosom expr.: nos uch
u c h (Lazarov) hovor, pejor. u f k : chlap
nos) hovor, expr.: n u f k n u p k

vekm

ufkom pejor: rniak frz raak (oby. velk 2. p. predok 2 nos p. nos nos 1. p. nos 2. p. nos 1 nos expr. lovek s velkm nosom expr.: nos nos nosi 1. kto sa zamestnva nosenm: nosi batoiny hovor, peditr (oby. nosi nbytku) erpa (domorod nosi v oblasti Himalj) subt. trger 2. p. rozirovate 3. p. atlas nosi opakovane, asto nies zna: nosila, znala z obchodu vek nkupy expr.: vli teperi teriga rediga redika trepa (nosi oby. nieo ak): vlil, teperil drevo do dvora expr.: zvla zvlaova (nosi na hromadu): zvlali drevo do klne rozna (nosi na rozlin miesta): roznal potu vyna (nosi von al. hore): vyna zemiaky z pivnice; vyna vrecia na povalu kraj. nana p. aj nies nosi sa p. nies sa 2 nosite 1. p. predstavite 2. p. rozirovate 3. p. vlastnk nosnk nosn as kontrukcie traverza (oceov nosnk) odb. skru (kruhovit nosnk) konzola (nosnk s funkciou podstavca upevnen oby. v stene): konzola umvadla

nolen p. no 3 nomd p. koovnk nomdsky p. koovn nomenklatra 1. p. terminolgia 2. p. zoznam nominlny p. menovit nominova p. uri 1. vymenova 2 nonkonformista p. nespokojenec nono p. no 1 nonsens p. nezmysel nonstop 1. p. neprestajn, ustavin, svisl 1 2. p. ustavine nonalantn p nedbanliv, nenten, nevmav nora p. brloh 1, kryt nordick p. seversk

361
nosn 1. ktor nieo nesie, podopiera, dr oporn podporn podpern: nosn, podporn kontrukcia; oporn, podporn, podpern stp. mr kni pilierov 2. p. hlavn 1 nosov ktor je tvoren cez dutinu v nose odb. nazlny: nosov, nazlna hlska fufnav huhav expr.: chuchmav chuchav (pri artikulcii cez nos): hovori nosovm, fufnavm, huhavm hlasom ndchov (typick pre ndchu; o hlase) nostalgia p. clivota nostalgick p. cliv noa p. batoh noak p pravda : 2 notabene p. dokonca I notarit p. notrstvo notrstvo rad a radova notra zastar. notarit notes p. zpisnk noticka p. poznmka 2 notifikovat' p oznmi 1 notorick l . p znmy 1 2.p. nenapraviten,chorobn 1 notorik p. alkoholik noty grafick zznam hudobnej skladby: spieva z nt iiud part (notov zpis pre jeden nstroj v skladbe): klavrny part zastar.: partes partesy novik, novk p. zaiatonk novtor p priekopnk novtorsk p priekopncky novelizova p. upravi 2 novina p. chr 1, sprva' novinr kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacch prostriedkoch urnalista: nezvisl novinr, urnalista * publicista (kto sa venuje publicistike) novinrstvo innos a povolanie novinra: teria a prax tejto innosti; odbor na vysokej kole novinoveda hovor, novinrina urnalistika: novinrstvo, urnalistika je jeho konek; katedra novinrstva, urnalistiky publicistika (novinrska innos majca za cie informova verejnos a psobi na u): venova sa vedeckej publicistike novinka 1. nov vec, nov jav, nov spsob: literrne novinky novota: novinky, novoty v stavebnctve kni. nvum: to je pre ma nvum asto pejor. novotrstvo (nepotrebn novoty): nevtan novotrstva hovor. expr. lger (mdna novinka): tto hra je lger sezny hovor hit (mdna novinka): hit mdy zried. novize (Tajovsk) pren. expr. posledn vkrik mdy (mdna novinka) 2. p. chr 1, sprva1 novinoveda p. novinrstvo nov iny periodicky vychdzajca tlaovina v podobe vch listov s informciami o politickch, hospodrskych. kultrnych, portovch a pod. udalostiach tla: ta noviny, tla; denn tla dennk (noviny vychdzajce denne) veernk (noviny vychdzajce pred veerom) ran nik (noviny vychdzajce v rannch hodinch) tdennk (noviny vychdzajce raz do tda) pejor. pltok (podradn noviny) novize p. novinka 1 novodob p modern 1. sasn 1 novokaz p primiciant

nov
novomanel p. mladomanel novonarodenec, novonarodeniatko p. diea 1 novonaroden prve, nedvno naroden novoroden: novonaroden, novoroden syn novopeen p. erstv 1 novoprijat p. nov 1 novoroden, novorodenec, novorodeniatko p. diea 1 novoroden p. novonaroden novos p. novota I novosvetsk p. modern I novota 1. vlastnos nieoho novho (op. staroba) novos erstvos: farby iaria novotou, novosou, erstvosou 2. p. novinka I novotr p. priekopnk novotrsky p priekopncky novotrstvo p. novinka I novotn p. modern 1 novotvar 1. novoutvoren jazykov prostriedok (slovo, tvar, vzba) neologizmus 2. p. ndor novoutvoren p nov 1 novovek p modern 1, sasn 1 novuk, novuik, novunk p. nov I nvum p. novinka I nov 1. ktor predtm nejestvoval: ktor prve, nedvno vznikol, bol vytvoren, objaven a pod. (op. star) erstv sviei: oboznmi sa s novmi, erstvmi sprvami; na cintorne pribudol erstv, sviei hrob novoprijat (nedvno prijat): novoprijat zkon novoutvoren (nedvno utvoren): novoutvoren intitcia mlad (napr. o vne): nov, mlad vno ran vasn skor (o odrodch ovocia, zeleniny, ktor dozrievaj na jar): v obchode u dosta ran, vasn, skor zemiaky hovor znovn (pomerne nov): znovn aty nesksen nezapracovan (o loveku): nov, nesksen, nezapracovan pracovnk neosveden (s ktorm zatia nie s sksenosti): nov, neosveden prpravok treba najskr vyska expr.: novuk novuik novunk (vemi nov): novuk, novuik kniha 2. ktor vznikol zmnou, vmenou za nieo predchdzajce (op. star, predchdzajci) in: njs nov, in zmysel ivota; zavies in poriadky priekopncky kni. pioniersky novtorsk objavn (svisiaci s pokrokom): zavdza nov, netradin jedl; vyuva novtorsk, objavn postupy * nezvyajn kni..: neobvykl nezvykl (op zvyajn, obvykl): da nieo na nov, nezvyajn miesto; zavies neobvykl, nezvykl spsoby avantgardn avantgardistick: avantgardn smery v umen, avantgardistick mda al (ktor nasleduje v porad): dcra m nov, dalie portov spechy nadchdzajci budci (ktor bude. nastane v budcnosti): zanecha odkaz novm, budcim genercim; vyrieia to a nadchdzajce, budce voby nepoznan nevdan neslchan (s ktorm sa dosia nik nemohol oboznmi): zavdza u ns nepoznan, nevdan spsoby; prs s nevdanmi. neslchanmi objavmi 3. p. sasn I. modern 1

no/dra
nozdra nosov otvor: vahova vu nozdrami rypk (preden nozdry): svinsk rypk expr chriapa (nozdry u zvierat): k natril chriapy noe l.p. no 3 2. p. ve 3 nok p n nta p. meldia nti p spieva 1 n nstroj, oby. run na rezanie a krjanie pozostvajci z epele a rky nok: kuchynsk n, nok; naostri noe, noky expr. aby kl (vreckov nok, oby. lacn) hovor, rybka (nok v tvare rybky) hovor, expr sarajevo (lacn vreckov nok) hovor.expr. biak (vreckov nok) hovor. expr. krivk (zakriven n) hovor, expr koiiidr (vydrat, tup n) skalpel (chirurgick n) lesk (poovncky n) maeta (n pouvan pri prcach v pralese al. na plantach) nuansa p. odtie 1 nuda 1. neprjemn pocit pri nedostatku innosti przdnota otupenos: vade vldne nua. przdnota, otupenos dlh chva: preva dlh chvu hovor, expi otrava: akanie je otrava otupnos fdnos
kni O t u p a (Hviezdoslav)

362
numerick p seln numero l.p. slo 1 2. p. ibal nuncius p. zstupca 2 nra, r a 1. p. hada 2. p. sliedi n r a sa. r a sa p. preha sa 1 ntene p. nasilu 1, 2 ntenos p. afektcia nten 1. p. nedobrovon 2. p. neprirodzen 2. neprimn nti 1. naliehavo al. nsilm privdza k innosti pinucovat donucovat' pripiera sili: ntili, pripierali syna do uenia; asto ho pinucovala umva ria nanucova* kni. oktrojova: nanucovali, oktrojovali im spsob vroby poha tisn potiskat': treba ho o vetkho tisn hovor tlai expr. hna kni, pudi: tlail ho, aby povedal pravu; osi ho pudilo ods nalieha (zrove iada): naliehal na priatea, aby mu pomohol pobda nutkat povzbudzova podnecova vies (nti v malej miere): pobdal kolektv o roboty; k vskumu ho viedla tba po poznan n a b d a vyzva ponka (vyzva bez nsilia): nabali ho na opatrnos: ponkal, vyzval priatea do rei 2. p. drdi 2 nutkat l.p. nti I 2.p. drdi2 nutkav p naliehav 1. drdiv 1 nutne 1. porov. nevyhnutn 1, 2 2. p. naliehavo 2 nutnos p. potreba 1 nutn p. nevyhnutn 1,2 nutrin, nutritvny p. vivn nu 1. p. preto 2, teda 1, 3, tak 2. 3 2. P. veru. skrtka 2 3. p. no 2, 3 ny, n p aha 2

2. o spsobuje nezujem nudnos nezivnos nezaujmavos: c uebnc treba odstrni nudu, nudnos. nezivnos, nezaujmavos jednotvrnost' suchoprnost': jenotvmos. suchoprnost vkladu fdnos: vo filme prevldala fnos nudista p nah nudi sa p. leoi nudiznius kult nahoty hovor, pejor. nahstvo: nudizmus, nahstvo je tu zakzan propagova nudnos p. nuda 2 nudn p nezaujmav ndza 1. p. chudoba 1 2. p. hlad 2 ndzny p. chudobn 1 ndzov uroben al. pouit v ndzi al. z nedostatku inch monost: ndzov vchod ( kine); nzov osvetlenie tiesov (pouit v krajnej ndzi, tiesni): ndzov, tiesov volanie; tiesov signl k r a j n (bez inej monosti): prija nzov, krajn rieenie ufk 1. predn pretiahnut as hlavy niektorch cicavcov uch: ps ufk, uch 2. p. nos 1 uch p. uch uch 1. p. ufk 1 2. p. nos 1 uch p. nos I ucha l.p. sliedil 2.p.ucha 3.p. tui, cti2 uchn p. nazrie I uchti p. sliedi nka p. ponka 1 nka sa p. ponka sa 1, 2 nuklerny p. jadrov nula l.p. nikto 1 2.p. ni" I nulifikova p. zrui nulita p. neplatnos nulitn p neplatn nulov p nijak 1; vchodiskov: neschopn numeratvny kni vypotavajci, vymenvajci nieo kni enumeratvny enumeran: numeratvny, enumeratvny spsob vkladu

O
o 1. (koho. o) vyjadruje miesto styku, dotyku na (koho. o): prilepil sa o stoliku, na stoliku k (omu): priviazali ho k stromu 2. (koho. o) hovor, vyjadruje el. cie po na (koho, o): priiel k advoktovi o. na, po rau 3. ( k o h o , o ) vyjadruje asov sek. po ktorom nastva dej po (om): vrtili sa o hodinu, po hodine nesprav, za 4. (koho, o) vyjadruje nstroj, prostriedok na (om): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci 5. (om) vyjadruje asov bod v: zajtra o takom ase, v takom ase sa stretneme na zastvke 6. (kom. om) vyjadruje vzbu s predmetom zasiar.: ohadne ohadom (oho): nevedel sa s istotou vyslovi o autorstve, ohadom autorstva textu pokia ide o (koho. o) o sa tka (koho. oho): pokia ide o ten prpad, o sa tka toho prpadu, nehovor pravdu nesprv. pokia sa tka 7. P. s 2, 3 p. fha

363
oza p. toisko oba p. obidva obabra p. oklama 3 obada p. zbada obada sa p. spamta sa 1 obada p. picha 2 obaja p. obidva obji p oari obal materil sliaci na zabalenie, ochranu, udranie vec al. ltka, ktorou je nieo obloen puzdro (obal z pevnho materilu): obal. puzdro na hodinky; kbov puzdro hovor, futrl zastar. etui (Vajansk): Schova zbra do futrlu ascikel (obal na psomnosti) mapa (obal na listiny) kapsula hovor, kapsa (obal na liek) vrecko vrece (ltkov, papierov a pod. obal na schovu sypkho, kusovho materilu) katua katulka schrnka (obal pevnho tvaru): topnky kpi bez obalu, bez. katule zried. zbal (Figuli) ohalcha p. oklama 1. 2, pobalamuti obalamuti p. oklama 1, 2, pobalamuti obalit 1. p. zabali I 2. p. obklopi 2 obalit sa cel sa pokry vrstvou nieoho obloi sa: telo sa obalilo, obloilo tukom kni.: zahali sa zastrie sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlou * zaobali sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrvky oblky p. okolky obaovac uren na obaovanie obalov: obaovacia, obalov technika; obalov materil obalov p. obaovac obanova p. outova 1. 2 obapolne p. vzjomne ohapoln p. dvojstrann, vzjomn obar msov vvar zo zakakovho msa obarov polievka hovor, obarovica nr. obarky (Vansov) obarenina poplenina spsoben horcou tekutinou al. parou oparenina: diea malo na rukch obareniny, opareniny obaren p. zarazen obari oblia vriacou, horcou vodou al. ponori do nej opari: obari, opari hydinu; obari si jazyk spari zapari zahari (vystavi inku pary al. vriacej vody): spari zeleninu; zapari, spari aj, zabari otruby zried. vvbari (znii vriacou vodou) spli popli (spsobi boles, poranenie vriacou vodou al. parou): spli, popli si pery obarovica p. obar obava pocit stiesnenosti vyvolan oakvanm nieoho neprjemnho staros tiese: ma obavu, staros o deti; prepadla ju obava, tiese, ako sa to skon * zkos (obava z neznma): preva zkos nepokoj znepokojenie (stav naptia /. nieoho) kni. bze: pociuje bze pred skkou strach (obava pred nebezpeenstvom): strach z monej havrie obvan p. neprjemn obva sa p. b sa 1,2. tpnu 1, stara sa 3 obcapka p. obhdza obcova 1. p. streta sa 1 2. p. sloi obadit p. zadymi obakva, obakva p. aka I oban p obyvate

obdivuhodn
obas p. chvami, niekedy 1, zave obasne p. niekedy 1, porov. aj obasn obasn ktor sa vyskytuje iba obas (op. stly, pravideln) nepravideln nesystematick nesstavn: obasn, nepravideln, nesstavn prsun tovaru; nepravideln, nesystematick vskyt ochorenia kni. sporadick: sporadick kontrola ojedinel zriedkav (ktor sa vyskytuje, bva zriedka): obasn, ojedinel prehnky: ojedinel, zriedkav situcia pren. sviaton: sviaton poovnk, ofr nhodn mimoriadny zastar. nhodil (ktor sa uskutouje nhodou al. vnimone): obasn, nhodn stretnutia s niekm; ozvala sa nhodn, nhodil streba; obasn, mimoriadna ponuka erstvho ovocia oberstvi 1. vrti svieos, ulos, silu (fyzick i duevn) osviei vzprui: kpe ich oberstvil, osvieil' posilni (jedlom, npojom): obed deti posilnil, oberstvil povzbudi: kva ustatho povzbud zvlai ovlai (oby. vodou): ovlai si tvr, zvlai si sta obodri (najm duevne): dobr nlada vetkch obodrila zotavi zregenerova expr poti (najm fyzicky): erstv vzduch ho zotavil, potil 2. p. oivi 2, 3 oberstvujci p. osvieu jci obesa p. olma obiahnu 1. p. obsiahnu 1, obomkn 2. p. zska I obiansky ktor je uren pre obana, ktor svis s obanom radn hovor, civiln: obiansky, civiln sob (op. cirkevn); radn, civiln meno (op. umeleck al. krycie) vedn ben (op. oficilny) hovor, normlny: predseda spolku je vo svojom vednom, benom, v normlnom ivote lekrom obianstvo p. populcia obu 1. p. pou 1 2. p. zacti obdle 1. p. bokom 1, nedaleko 1 2. p. nealeko 2 obdaren p. nadan obdari p. obdarova obdarovan p. nadan obdarova da dar obdari: na Vianoce kadho rodine obdarovala, obdarila darova podarova: kolegovia mu podarovali obrzkov publikciu venova (da ako dar): venoval tnu cel svoj majetok obastni (potei darom al. niem prjemnm): obastnil syna dobrou knihou zahrn expr. zasypa (vo velkej miere obdarova materilnymi al. duchovnmi hodnotami): zahrn, zasypa deti darekmi, lskou poehna (o Bohu): Kie a Boh poehn!, Boh ns poehnal demi obdia p. nealeko 1 obdiera p. vykoisovat", porov. okradn obdivn ktor vyjadruje obdiv, ktor sved o obdive pochvaln uznanliv (ktor vyjadruje pochvalu, prejavuje uznanie): obdivn, pochvaln slov; obdivn, uznanliv postoj naden (spojen s nadenm): naden potlesk * zbon zboujci (vemi, nekriticky obdivn): ma k uiteovi zbon, zboujci vzah; zbon, zboujci pohad obdivovate p ctite obdivuhodne 1 . porov. obdivuhodn 2. p. vemi obdivuhodn ktor si zasluhuje obdiv, uznanie pozo-

obdnikovit
ruhodn podivuhodn: obdivuhodn, pozoruhodn vkon; pozoruhodn, podivuhodn umelec zvideniahodn (ktor vzbudzuje obdivn zvis): ma zvieniahodn zdravie nevedn mimoriadny zriedkav (ktor sa vyskytuje zriedka): pusti sa do nieoho s obdivuhodnm, nevednm zpalom; ma mimoriadne, zriedkav astie; vedec obdivuhodnch, mimoriadnych kvalt p. aj zaujmav; vborn obdnikovit p. podlhovast obdoba p. podoba 3. paralela obdobie vymedzen asov sek, ktor sa oby. pravidelne opakuje fza tdium perida: rastlina je vo vegetanom obdob, tdiu; nasledovala fza hospodrskeho rozkvetu; dlh obdobie, dlh perida sucha etapa: vvinov etapa doba epocha ra (dlh obdobie): bronzov oba, kresansk epocha, ra kni. dohie (Zbek) sezna (obdobie viauce sa na asti roka): turistick sezna, sezna atvy vek (obdobie niem typick): vek potaov kapitola (kratie obdobie): bola to ak kapitola v mojom ivote obdobne 1. porov. podobn 2. p. takisto! obdobn p podobn obdran, obdrat p. ochan 1, obnosen obdra 1. nosenm, pouvanm do istej miery pokodi, znehodnoti obodra obnosi: aty deti rchlo obdrali, obnosili obcha ocha vycha vycha (chanm pokodi): obcha. ocha kabt na golieri, na rukvoch znosi zodra (do velkej miery): znosi, zodra imy ojazdi (obdra jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok opotrebova: opotrebovan loisk * vychodit schodi vyliapa zoliapa (obdra chodenm, liapanm): vychoen, schoden topnky; vyliapa, zoliapa optky poobdiera poouchova (postupne, na viacerch miestach) 2. p. okradn obdriapa p. odrie 1 obdrie p. odrie 1 obdra sprv, dosta, prija ohdukcia p pitva obec 1. p. dedina 2. p. spolonos 2 obeca 1. p. venova 2, obetova I 2. p. preduri, sbi obecenstvo udia zhromaden na nejakom verejnom podujat publikum: portov obecenstvo, publikum * divci: divci omenili herca potleskom * posluchi posluchstvo (obecenstvo na prednke) obecn 1. patriaci obci; tkajci sa obce miestny: obecn, miestny vbor; obecn, miestna kninica; miestny rozhlas dedinsk (tkajci sa vidieckej obce): dedinsk kola; dedinsk chotr 2. p. verejn 1, komunlny 3. p. prost 1. obyajn 1
4 . p. sprv, v e o b e c n

364
obelasie sta sa belasm omodrie zbelasie zmodrie zmodravie: pery jej o zimy obelaseli, omoreli; obloha zmodrela, zmodravla osinie osin zosinie zosinavie zasinie (nadobudn sinav, modrav farbu): od zlosti osinel, zosinavel; more zosinelo nr. osvetlie: nechty jej od zimy osvetleli poet. /.blanky tnie: nebo zblankytnelo obelie sta sa bielym, sfarbi sa na bielo zbelie: vrchy od snehu obeleli; obrus pranm zbelel * obelavie zbelavie (sta sa belavm) oedivie zoedivie osivie zosivie postriebri sa (sta sa edivm; o vlasoch): vlasy mu od hrzy (z)oediveli, (z)osiveli; sluchy sa mu postriebrili ohlednut zbledn (v tvri) obelieva p. edivie obelisk p. stp 1, pomnk obera I. kto nieo ober, zber zbera: oberai, zberai hrozna 2. nstroj na oberanie, zberanie ovocia zbera
hovor, o b e r k

obed p. poludnie I obedaj, obedn p. poludaj obeh pohyb nieoho s nvratom do pvodnho stavu, bodu kolobeh cirkulcia: obeh. kolobeh, cirkulcia kapitlu; obeh. cirkulcia krvi obeha p. obs 2 obehn p obs 1, 2

oberk p. obera 2 obera 1. trhanm al. inm spsobom bra zo stromu, z krkov a pod.; takto zbavova strom, rastlinu nieoho (oby. plodu) trha otrhvat': obera, trha jablk, slivky o koka: obera, trha hrozno, maliny ra zra obja (obera palicou): oberaj, raj orechy, gatany rafa (obera rafom, hrabkami): rafa uoriedky, brusnice zbiera (drobn ovocie, zeleninu) nr.: odbja zbja paga 2. oddeova z nieoho nieo (po kskoch) expr.: tipka obtipkva: ober, tipka, obtipkva mso z kost obzobva expr. obzobkva ozobva expr. ozobkva (zobnm obera): vtky o(b)zobvali, o(b)zobkvali mlad piky stromov oberky p. zvyok oberu, oberune p. obojrune oberun 1. p. obojrun 2. p. ikovn 1. sci I obesenec obesen lovek /ried viseiec zastar. ibenec (lovek obesen na ibenici) obesi p. zabi I obesi sa p. zavesi sa obe 1. dar bostvu: nezitn konanie v prospech inho a na kor seba obeta: obe. obeta Bohu; urobm to, hoci si to vyaduje obe, obetu arch. ertva: Abrahmova ertva 2. p. koris obeta p. obe I obetav ochotn prina obete; svediaci o tom sebaobetav: obetav, sebaobetav matka, lska zastar. ertvohojn nesebeck (op. sebeck, egoistick): nesebeck povaha, nesebeck prejav nezitn (op. zitn): nezitn pomoc, prca p. aj nezitn obetiv p. nezitn obetova 1. da na kor seba. prinies ako obetu arch. ertvova: svoje srdce obetoval, ertvoval nrou areh. poertvova (da za obe) kni. zastar. obeca: majetok obecal mestu odovzda odda: vetky svoje sily odovzdal, oal vskumu kni,: zasvti posvti: zasvti ivot prci, posvti ivot vede kni.

zasbi: zasbili syna Bohu zriec sa zrieknu sa (da v prospech inho): zriekne sa vonho asu v prospech verejnej innosti 2. da k dispozcii (v prospech nieoho) venova: obetoval, venoval dielu vea nmahy darova (da ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk poskytn vynaloi: poskytn niekomu svoj von as: vynaloil as, peniaze na nieo hovor.: oferovat reskrova: vea oferoval na synove tdi rozda (nezitne da): vetko, o mal, rozdal inm obezita, obznos p tunota obzny p. tun I obeivo p peniaze obenica p. druica 2 obenk radn prpis uren viacerm intitcim al. pracovnkom zastar. cirkulr (Hurban) oben tkajci sa pohybu oby. do kruhu, s nvratom k zaiatonmu bodu cirkulan: oben, cirkulan kapitl zastarv. okrun: pohybova sa po obenej, okrunej rhe obhkova p. obrbi 1 obhdza hdzanm navrstvi nieo na povrch nieoho al. okolo nieoho ohhodi ohdza ohodi: obhdzali, obhodil i hrob kvetmi: ohdza, ohodi bunker zemou expr.: okyda obkyda opacka opcka (obhdza oby. niem neistm): prieelie domu o(b)kydan, opackan blatom expr obcapka: tortu obcapkala krmom zahdza (hdzanm pokry) omietnu hovor.: ovakova okoova (obhdza omietkou): zvonka ete neomietnut, neovakovan, neokoovan vila obhadzova sa p usilova sa 2 obhajca kto niekoho al. nieo obhajuje, obrauje obhajovate: obhajca, obhajovate matiek: obhajca, obhajovate cirkevnho uenia zstanca obranca ochranca: zstanca olympijskej mylienky: obranca, ochranca postihnutej mldee o b r a n (kto nieo oby. zitn obrauje): obranri projektu zastvate!'
(Dobinsk) kni p r o t e k t o r zastar h j i t e zried. O C h r a -

obhajova p. brni 1 obhajova sa p. brni sa obhajovate p. obhajca, zstanca I obha 1. p. prenasledova 1 2. p. hada obha sa p. usilova sa 2 obhliada p. prehliada ohhliada p. obzera obhliada sa p. obzera sa 2 obhliada si p. pozera (sa) 2 obhliadka p. prehliadka 1 ohhmata p ohmata 2 ohhodi p. obhdza, omietnu obhodit p. ikovn 1 obhorie zhorie dookola na povrchu obkvknu obkvrkn okvknu okvrkn: obhoren, obkvrknut hrady ohorie (oby. na okraji): vlasy mu pri poiari ohoeli oplit' olhn (iastone, na povrchu): oplen brvno, plameom oahnut mr okvari okvra: pri pahrebe mu okvralo, okvarilo topnky nr. expr.: omrhli omrli obhorok p. ohorok obhospodarova p. obrba 1, uva 1. hospodri 3 obhovori p. prediskutova obhradit p. ohradi obhknu p. obklopi 1 o b h a hrnutm hromadi nieo okolo nieoho oha: obha. oha zem okolo stromekov kopit' ponohosp. kopcova (naha zem okolo rastln): kopcova. obha. ohal zemiaky, repu ohkopva (kopanm hromadi pdu okolo nieoho): ohkopva
stromeky nr. o b c h r a o v a (Tajovsk)

o v a t e (Hviezdoslav) a d v o k t (prvny z s t u p c a , hovor,

obhajca vbec): naja si schopnho advokta, obhajcu

/astar p r a v o t r zastar. a p o l o g t a ( o b h a j c a uenia,

najm cirkevnho) obhji 1. uvies dostaujce argumenty proti nmietkam, tokom a pod. uhjit : obhjil, uhjil si svoju pravdu obrni* ubrni (slovami, silou): obrni si es: ubrni zujmy podniku postavi sa (na obranu niekoho, nieoho): nem sa kto za ma postavi zasta sa zasta (vyslovi nmietky proti tokom na niekoho): vdy (sa) rd zastane slabieho 2. p. zachova 1 obhajoba uvdzanie obrannch dvodov za niekoho, nieo obrana: o poviete na svoju obhajobu, obranu'/ obhajobn ktor je uren na obhajobu obhajovac: obhajobn, obhajovac spis (na sde) obrann (ktor nieo brni, obrauje): obliajobn, obrann re; obrann reakcia na tok km. apologetick apologick (ktor obhajuje ist idey): apologetick, apologick literatra

obh r in t p. okopa obhrza hryzenm (dookola) odstraova povrch nieoho al. jeho as: hryzenm odstraova z povrchu nieo obhryzova ohryzat ohryzova: obhrza nechty; zver ohrza mlad stromeky obiera zried. oiera (ranm pokodzova): kozy o(b)ieraj krky expr obva ova (uvanm pokodzova): iak obva ceruzku objeda (o uoch): objed kosti, mso z kost ohlodvat hloda: zajace ohlodvaj, hlodaj kru stromekov; pes hlodal kos expr. obsekva (o myiach): myi obsekvali vrecia ozobva (zobnm pokodzova): vtky ozobvali pupence stromov zhrza (povrch nieoho) obhrvzok p. ohryzok obchdza 1. s okukou, oblkom okolo niekoho, nieoho obchodit' vyhba sa: obchdza, obchod jamy, blato; vyhba sa jamm, blatu: aj psy ho obcliodia boi strni sa (nechcie sa stretn s niekm, s niem): bo od susedov, strni sa znmych; zdaleka bo od koly 2. s popri nieom, niekom obchodit' prechdza: cesta obchdza, obchod ich dom, prechdza popri ich dome ma: autobus mal radnicu obieha: auto obiehalo bicyklistu 3. bra do svojej moci (o telesnch al. duevnch stavoch) obchodit* zachvacova* opanva* ovlda: obchdza, obchod ho chrpka; zachvacuje, opanva, ovlda ho ia zmocova sa: zmocuje sa ich apatia s pada: ide. pad na ma smtok

obchdzka
4. zmerne nespa nejak povinnos, sprva sa nezastnene obchodit vyhba sa: obchdza, obchod nariadenia; vyhba sa kole, problmom nerepektova nevma si kni. negova odmieta ignorova: nerepektuje, nevma si predpisy; odmieta prkazy; ignoruje, neguje predpsan formu nedba nebra do vahy kni. fumigova: nedba na mienku niekoho; fumigova vyhlku zanedbva vynechva: zanedbva, vynechva trningy prv. opomna: opomnan ei 5. p. obmieta sa 1 6. obchdza si p. predchdza si 7. p. opatrova obchdzka 1. vyhnutie sa nejakmu miestu okuka zachdzka: museli sme robi obchdzku, okuku, zachzku, aby sme sprievod nestretli 2. p. obchdzka obchendova p. obmieta sa 1, mota sa 1 obchlopi p. obklopi 1 obchmatkva p. obchytva obchod 1. akt vmeny tovaru, innos obchodovania hovor., asto pejor. keft: urobi dobr obchod, keft * pejor.: achre machle (poktny obchod) hovor, /.astar handel subt. biznis: zaobera sa biznisom hovor. expr. dob (vhodn obchod): podarilo sa mu uskutoni vhodn dob hovor, pejor. melina (protizkonn obchod oby. s nedostatkovm tovarom): dal sa na melinu 2. miestnos, kde sa predva p r e d a j a : obchode. v predajni obsluhuj uni hovor, /.astar. sklep hovor,
pejor. k r a m

366
keasi (obchodova nedovolene, naierno): melinri )i s cigaretami hovor, pejor. veksova (obchodova s devzami) subt. veksli obchdzka postupn nvteva rozlinch miest al. osb s istm cieom obchdzka pochdzka (najm pravidelne vykonvan): strmajster vyrazil na obchdzku, pochdzku, obchdzku okolo budov; zvyajn obchzka. obchzka mesta * patrola (vojensk al. policajn obchdzka) obchvtit' p. obklopi I obchyta p. ohmata 2 obchytva rukami sa dotka nieoho, niekoho, skma hmatom nieo; oby. pejor dotka sa pri hrubom, nemiestnom prejave nklonnosti k niekomu ohmatva obhmatva: obchytva, o(b)hmatva nbytok pinavmi rukami expr.: omaciava omackva hovor, omakva: omaciaval, omakval jablk, i s zrel; omaciava si boaku expr., oby. pejor.: obchytkva pochytkva obchmatkva ohmatkva oblapkva* obtipkva (pri prejavoch nklonnosti): mldenci obchytkvali ievky obchyti p. obomkn. obja obchytka p. zapini obchytkva p. obchytva obida p. neprjemnos ohidn p. mrzut I obidva, iv. obidvaja vyjadruje poet dva vyerpvajci vetky dan veci. javy; jeden aj druh oba, iv. o b a j a : dobre zvldli obidva, oba zpasy; obidvaja, obaja sa astne vrtili obidvoje vyjadruje poet dva ako vyerpvajci pri provch predmetoch a pri pomnonch podstatnch mench; jedny i druh oboje: roztrhal si obidvoje nohavice obieha 1. vykonva pohyb do kruhu, okolo nieoho kri: Mesiac obieha, kri okolo Zeme ota sa krti sa: obenice sa otaj okolo Slnka odb. rotova: planty rotuj 2. p. kolova 3. p. obchdza 2 obieli 1. natrie, zatrie vpnom, bielou farbou vy bieli oli: domy s isto obielen, vybielen, olen vyli* vymaova (na bielo) zabieli: popsan plochu steny znovu zabielil nabieli (zafarbi, natrie bielou farbou): pekne nabielensteny 2. p. olpa, oisti 3 ohielka p. upa1 objan p. okovan obja p. obera 1 obja sa p. tla sa 1 obilie shrnn nzov niektorch ponohospodrskych plodn (penice, rae. jamea, ovsa) zboie: dobr roda obilia, zboia zried zboina (Urban) obilniny (obilie a alie ponohospodrske plodiny, napr. kukurica, proso) zrno: mlie zrno, kmi hydinu zrnom zrnoviny star. zrniny (rastliny s plodom zrna) nesprv. obiloviny obilka p. zrno 1 obilnica p. spka obilniny p. obilie obs 1. vykona kruhov pohyb okolo nieoho, popri

obchodit' 1 p. obchdza 1-4 obchodit' 2 p. obs 2 obchodit si p. predchdza si obchodniit p. obchodova obchodnk kto sa zaober obchodom hovor, pejor. keft r : obchodnk, keftr s drogami /astar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohat vrstvu mesta subt. biznismen priekupnk hovor, pejor. handliar (kto kup s tovarom) hovor, /astar. sklepr (majite obchodu) hovor, pejor m e l i n r (kto sa zaober melinou)
subt. vekslk (kto nedovolene obchoduje s valutami) obchodn tkajci sa obchodu, svisiaci s obchodom komern zried. komercilny: sledova obchodn, komern, komercilne zujmy hospodrsky ekonomick (svisiaci s ekonmiou, ekonomikou ako odborom): hospodrska, ekonomick kola obchodncky (svisiaci s obchodnkmi, s obchoductvom): ma obchodnho, obchodnckeho ducha obchodova zaobera sa vmenou tovaru (kpou a predajom). by obchodnkom hovor, obchodniit': obchodova so zahranim; obchodniil s revom zastar. trhovat' (obchodova na trhu) zried. jarmoi (obchodova na jarmoku) hovor, pejor.: kramri kramri (obchodova v malom, predva v krme) zastar.: f r a j mai frajmoi (pestova vmenn obchod) kupit zastar. handri (Klal) hovor priekupni (priekupncky obchodova) hovor, pejor.: keftova keftri keftri* handlovat * handliari* handliari (obchodova s vekm ziskom) hovor, pejor. achrova (obchodova nestatone, poktne, pekulantsky) hovor, pejor.: meliiiri melinri nieli

367
nieom obehn (obs behom): dva razy obiiel, obehol dom a ni nezistil vyhn sa (zabrni stretnutiu): zaleka sa vyhn znmemu, mlke * prejs (popri niekom, nieom, okolo niekoho, nieoho): nepreiel popri mne bez zdrapky 2. postupne ponavtevova viacer miesta s cieom vybavi nieo, urobi obchdzku obchodit'* pochodi expr.: obeha obehn pobeha: obila, obchodila, obeh(a)la cel rodinu, ale podporu nezskala; pobehal po radoch, obchodit , pochodi rady expr.: ohlieta polieta: oblietala, polielala vetky obchody expr zbeha: zbeha vetkch znmych poobchodi poobehdza expr. poobehva: nestihn poobchodi, poobchdza galrie 3. zmerne nesplnit' nejak povinnos nevzia do vahy vyhn sa: obs, nevzia do vahy zkon, rozkaz; vyhn sa zkonu, rozkazu nerepektova nevimn si odmietnu: nariadenie nerepektovali, nevimli si ho; predpisy odmietol nedba (na nieo) kni/. fumigova: fumigovali verejn mienku vynecha: povinn prednku jednoducho vynechal prv. opomen: opomenut dedi 4. vyjs, dosta sa z istej situcie s dobrm al. zlm vsledkom pochodi: dobre, zle obs, pochodi obst (ukza sa vyhovujcim): na skke ako-tak obstl neos. povodit sa: nedobre sa nm povodilo, nedobre sme obili zastar. neos. zvies sa: aj jemu sa me tak dobre zvies 5. p. ovldnu I obs sa p. zaobs sa obi 1. pribi nieo po povrchu nieoho pobi: obi, pobi sud pokry: pokry veu plechom poobja (postupne): stenu poobja litami olatova zalatova zadebni (obi latami): zalatova, zadebni oblok ozdobi* vyzdobi (pribi ako ozdobu): rukov obi, ozdobi, vyzdobi striebrom 2. p. otc 1, 2 objasni urobi nieo jasnejm, jasnm, zretenejm osvetli: objasni, osvetli sporn body nvrhu vyjasn i ' ujasni (odstrni iaston nejasnos nieoho): tu treba vyjasni, ujasni pojmy vysvetli vyloi* kni. explikova (uvedenm blich okolnost predstavi nieo ako pochopiten): vysvetli iakom uivo; vyloil, explikoval nm svoj postup kni. ozrejmi (urobi zrejmm, jasnm): treba ozrejmi vae stanovisko hovor. expr. vytmavit': nakoniec vytmavil, o o ide demontrova ilustrova (objasni na prklade) sprstupni (urobi prstupnm) fra/.. postavi do novho svetla (novo objasni) pribli (objasni prkladom a pod.): problm vm priblim z inej strany expr posvieti si (dkladne objasni): polcia si na prpad posvietila odvodni zdvodni podoprie podloil (uvies dvody pri objasovan nieoho): pred kolektvom odvodni, zdvodni, podoprie/ svoje konanie zastar. spovedomi (Timrava) poobjasova poosvetova poozrejmova povyjasova povysvetova povyklada (postupne, viac vec) objasni sa p vyjasni sa 2 obja rukami obopn (asto na vyjadrenie lsky, priatestva) oby. expr. oblapi: obja, oblapi enu okolo

objedna
pliec; obja, oblapi kmen stromu obtli obchytit (chyti dookola): obtli diea, obchyti stp raz. expr. padn okolo k r k u niekomu: pri stretnut si padli okolo krku vyobjma expr. vyoblpa /.objma vystska (viac rz tuho obja): babka vyobjmala, vystskala vna expr.: potuka pomojka (viac rz obja s tukanm. mojkanm) poobjmat' pooblpa (viac rz al. postupne obja) p. aj pritli objav njdenie nieoho dosia neznmeho, skrytho nlez: archeologick objav, nlez vynlez (vynjdenie nieoho novho): vynlez elektriny kni. zastar.
v y n l e z o k (Laskomersk)

objavi skmanm, vskumom pozna doteraz neznmu vec odhali: objavi, odhali prrodn zkonitosti vynjs: vynjs nov systm obrany odkry: odkryli nov loisk zlata zisti: dosia nezistili priny rakoviny prs na nieo narazi natrafi (oby. neakane, nhodne objavi): pri rekontrukcii hradu prili, narazili, natrafili na zbierku minc prs na stopu (nieoho) vyptra vystopova vysliedi expr. vysnori: sprisahanie rchlo vyptrali * expr.: vykutat' vykuti vykutra vyhraba vytucha vytra vypra vydolova (objavi systematickm al. tajnm hadanm oby. nieo zabudnut, zatajovan a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenn obraz ' zbada spozorova zazrie zoi zachyti (oby. neakane, nevdojak objavi): vzadu zbad, spozoruje tajn vchod nespis. vymknu (Balco) poobjavova (potupne, viac vec) objavi sa sta sa pozorovatenm, viditenm (asto nhle a nepredvdane) zjavi sa: na tvri sa mu objavili, zjavili prv vrsky vyskytn sa: epidmia sa objavila, vyskytla na troch miestach prs (neoakvane) ukza sa: prznaky choroby prili, ukzali sa a neskr raz. prs na oi (niekomu): u nm viac nepriiel na oi. u sa viac neobjavil predstavi sa: pred oami sa mu predstavila rodn dedina kni. vyvsta: v prpade vyvstali nov dkazy ohlsi sa prihlsi sa ozva sa da o sebe vedie (o telesnch al. duevnch prznakoch, javoch): ohlsili sa, prihlsili sa prznaky choroby: po ase sa ozval smd; u dlho o sebe nedal vedie vzia sa nabra sa zobra sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toko vody? vynori sa: vynorili sa nov problmy expr. vyrojit' sa (objavi sa v mnostve): na nebi sa vyrojili hviezdy expr. vyrs zastar predsta (nhle sa objavi): zrazu pred nm vyrstla postava; nhle pred nami predstalo straidlo hovor, expr dostihn prikvitn (neakane prs) zahra zaihra (neakane sa objavi v oiach): v oiach jej zahrali, zaihrali slzy p. aj ukza sa objavite p. vynlezca objavn p. nov 2, priekopncky objeda p. obhrza objedna 1. urobi objednvku na dodanie tovaru, vykonanie istej sluby a pod.: objedna koberce do kancelrie; objednali nm maliarov zahovori si (osobnm dohovorom): zahovorila si termn u kadernky rozkza (v retaurcii): rozkzal si reze a pivo hovor.

objednvka
dat si: dali sme si peen kura predplati (zaviaza sa odobera tla a vopred zaplati): predplati si noviny, asopis abonova: abonovanie koncertov subskribova: subskribovan sborn spisy priobjedna doobjedna (dodatone objedna) 2. vopred radne pozva, zavola na uren as predvolal': je objednan, predvolan na operciu hovor, citova: citova niekoho pred sd objednvka iados o dodanie tovaru, vykonanie sluby a pod. odb zkazka (prijat objednvka): podnik m vea zahraninch objednvok, zkaziek objedza p jedlo 1 objekt p. predmet 1. 2, tma objektivita p. objektvnos, neutralita objektivizmus p. objektvnos objektivizova 1. urobi konkrtne zistitenm, pozorovatenm spredmetni: jazyk objektivizuje, spredmetn myslenie 2. urobi objektvnym zobjektvni: objektivizova, zobjektvni vsledky merania objektvne 1 . porov. nestrann 2. p. skutone 1 objektvnos nezaujat, nestrann hodnotenie, pristupovanie (op. subjektvnos) objektivita objektivizmus: objektvnos, objektivita vo vede je nevyhnutn; pri rozhodovan zachova objektivizmus nezaujatost nestrannos* neutralita: nezaujatos sudcov vecnos pravdivos hodnovernos (pridame sa faktov) objektvny l.p. vonkaj 2.p. nestrann objem 1. p. mnostvo 1, rozmer 1,2 2. p obvod 1 objemn ktor m velk objem velk (op. mal): objemn, vek balk; objemn, vek brucho rozsiahly obsiahly: objemn, rozsiahly, obsiahly romn hrub tun: hrub, tun kniha tlst: tlst telo expr bachrat expr.: nauchoren /.ried. napuchren: objemn, nauchoren, napuchren vrecko objes porov. obhrza objes sa p. prejes sa 1 obka p kosi obkiadza p. oslavova 2, lka sa obklad 1. vrstva dajakho lieivho materilu na tele zbal: bahenn obkla. zbal na nohy * zastarv. obklad o k (Stodola)

368
(i vojensky): mesto zovret blokdou okri obkri (postavi sa do kruhu okolo niekoho, nieoho): deti okrili uitea zhri sa zbrknut sa (okolo niekoho, nieoho) expr. obhknu: hned sme sa zhrili, zhkli okolo matky, hned sme obhkli matku 2. rozloi sa okolo nieoho zahalit obostrie: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog expr.: obalit obotka: obalila, obotkala ns tma obop obopn (tesne ovin okolo nieoho): dom obopol vysok plot obohna (mrom, plotom) obstavi obstava (umiestni okolo nieoho stavbu, stavby): nmestie obstavan budovami; obstavi dvor staviskami obloi: stl obloi stolikami 3. p. zahrn 2 obki p. obklopi 1 ohkmsa p. olma, otrha obkolesi p. obklopi 1 obkopva p. obha o b k r a d n t p. okradn o h k r j a krjanm dookola odstrni z povrchu; takmto spsobom zbavi nieo nieoho obkroji poobkrajova: obkrja, obkrojikrku z chleba; poobkrajova emu okrja: repu u okrjali ohkratn p. krtky 1 obkrknu, obkrknu sa p. okiknut obkroi p. obomkn obkromo p. rozkroene obkroji p. obkrja obkrti p. omota, obopn obkri p. obklopi 1 o b k u k a n p. ochan 2 obkukva, obkukova, obkka p. obzera obkyda p. zapini oblai sa p. mrai sa 1 oblan p. zamraen I oblafn p. oklama 1 obahi p. uahi 1-3, zahi I obahit sa p. uavi sa obahnt 1. p. ahn si 1, ochorie 2. p. obklopi 1,
porov oblieha

2. vrstva dladc al. kamennch blokov na stench obloenie: obkla, obloenie opadva vmurovka (murovan obklad z vntornej strany): vmurovka pece obkladaka tenkostenn stavivo na obkladanie stien dladica (stavivo na dldenie al. obkladanie): betnov obkladaky, dladice kachla kachlica kachlika (keramikov obkladaka) ohkladok p. obklad 1 ohkls p. obloi I obkliesni p. oba, oseka obklopi 1. postavi sa. zhromadi sa okolo niekoho, nieoho obstpi obsta: zvedavci obklopili, obstpili, obstali cudzinca /ried. obchlopi obskoi (skokom. nhle sa okolo niekoho postavi): obskoilo ho zo desa chlapov obki obkolesi (asto s myslom nedovoli pohyb von): vojaci obkili, obkolesili mesto obahnt obchvtit' (vojensky dookola zablokova): obalm, obchvtit' budovu zovrie

oblak l . pary tvoriace v ovzdu svisl celok m r a k mrano (oby. tmav, ak oblak): na mestom visia nzke oblaky, mran; brkov oblak, mrak c h m r a (oby. daov oblak): chmry na obzore expr. krava: enie sa snehov krava 2. zhluk iastoiek vo vzduchu pripomnajci oblak m r a k mrano: oblaky, mran dymu kdol k r : zvren kdol, kr prachu expr.: krava kundol: zdvihla sa krava piesku roj (o hmyze): roje, oblaky komrov zried. zhal (Figuli) oblmat' p. olma oblpa porov. obja oblapi p obomkn. obja oblapkva p. obchytva oblas I. as zemskho povrchu vymedzen z rozlinch hadsk (geografickho, ekonomickho, administratvneho a pod.) zemie (oby. nie presne ohranien): oblas, zemie za polrnym kruhom krajina k r a j kniz. regin (zemie ako zemepisn oblas): jun regin, kraj ttu; niinat krajina zna

369
psmo (oblas v podobe ohranienho pruhu): zna, psmo kosodreviny arel (s prirodzenm zjednocujcim initeom): arel vskytu plesnivca konina (miesto na zemi): neobvan koniny Grnska revr (oblas vymedzen na ist innos): bohat poovn revr rezervcia (chrnen oblas) okolie (oblas okolo nieoho): v okol Devna rast vzcne rastliny /.astar.: okres ( t r ) okrtek 2. vymedzen priestor innosti, psobenia, zujmu a pod. okruh sek sfra: pracova v oblasti, v okruhu, vo sfre kultry; oblas, sek ideolgie, administratvy odbor (pecializovan oblas pracovnej innosti): odbor ekonomiky pole: pracuje na poli vedy odvetvie (pecilna oblas nrodnho hospodrstva): odvetvie priemyslu disciplna: vlastivedn disciplny hovor, fach rmec: rmec vroby odh. rovina (shrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodrskych vzahov svet: citov, mylienkov svet * kni. ra: ra rozprvok oblastn vzahujci sa na ist vymedzen zemie, na ist oblas, krajinu regionlny: obhajova oblastn, regionlne zujmy * krajov: oblastn, krajov odlinosti vo vslovnosti obavi p. zmierni ohlzni p. pobalamuti oblai p. obastni oblai sa p. potei sa oblaovat' p. tei 1 oblbn p. osprostie obleenie p. aty obledn sta sa bledm (najm o tvri) /.bledn: obledn, zbledn od strachu, od zvisti skriedovatie (zbledn ako krieda) /.ried. zvoskovatie (zbledn ako vosk); ( c h u d o b a ) obelie: od hrzy cel obelel vybledn vyedivie (najm psobenm slnka, vekom): presticradlo asom vybledlo, vyedivelo; farba vybledla; spomienky po ase vybledli zosivie osivie (o tvri, pokoke): od strachu cel zosivel nr.
v y p l a v i e (Kukun)

obligatrny
vekononej oblievake): s okpa, oblia, polia, pooblieva dievence 2. p. zaplavi 2, zalia oblia sa p. polia sa obliaj p. tvr 1 oblika jeden z dvojice ovlnych aznatch orgnov vyluujcich mo advina: dosta zpal obliiek, advn obliec 1. da na telo atstvo al. jeho sas; takto pokry niekoho (op. vyzliec) zastarv. al. expr.: odie odia nadie nadia: obliec, odie si kabt; teplo obliec, nadie diea; obliekli, odiali sa do slvnostnho hovor, vzia si: dnes si vezmem in aty expr.: natiahnu navliec prehodi (oby. v rchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, pehodila si upan a vyzrela von fraz. expr. pohdza aty na seba kni.: priodie priodia: priodiali nevestu do bieleho naoblieka zababui (teplo obliec): naoblieka si dva svetre; zababui sa do vlniaka vyoblieka vystroji pristroji ustrojit' (pekne, slvnostne obliec): do kostola vetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojila expr. vymdi (mdne obliec) pooblieka zastarv. al. expr.: poodieva ponadieva (postupne, viacerch): poobliekala deti do vetroviek 2. hovor, zaopatri atstvom, postara sa niekomu o obleenie zaobliec: mus obliec, zaobliec cel rodinu zaati oatit: deti treba lepie zaati, oatit' expr. o g a b a kni. al. expr.: z a o d i e z a o d i a

oblek p. aty oblemova p. obrbi I oblepi lepenm pokry dookola al. cel plochu polepit olepit: oblepil, polepil katuu obrzkami; polepi, olepit plot plagtmi poobliepa pooblepova (postupne, viac vec) oblepi sa p. zavesi sa obleskn sa p. odzrkadli sa obletova expr. uchdza sa o nklonnos niekoho expr.-. obletva* krti sa toi sa fraz. ma sa okolo niekoho: obletuje vedceho, krti, to sa okolo neho, aby zskal prednos; Muste sa ma okolo naej mamy.' hovor, kurizova bra na niekoho (pri prejavovan bostnho citu): kurizoval spoluiake, bral na susedu dvori (vo vzahu mua k ene): dvori dievau expr hrkta (okolo niekoho) obliak p kame 1 oblia 1. nalia na niekoho, na nieo tekutinu (najm vodu) polia: oblia, polia spolusediaceho kvou; polia kvety expr. oustn: oustol ju vedrom vody pooblieva: pooblieva obrus, parkety okpa (pri

oblieka ochrann poah na perinu, papln al. hlavnicu povlak: kpi nov oblieky, povlaky prevlieka: damaskov prevlieky nvlieka oblieha zhromaova sa okolo (oby. s cieom dosta sa niekam) toi (na nieo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnos, toili na pevnost obkuova obkolesova obklopova: budovu obkuovali, obkolesovali, obklopovali zvedavci obchvacova zo viera (oby. vojensky): vojsk obliehali, obchvacovali, zovierali mesto cel mesiac dobja dobva: hri bezvsledne dobjali, dobvali sperovu brnu ohliekare p. ata oblieka porov. obliec 1,2 oblieka sa istm spsobom nosi aty, istm spsobom chodi obleen nosi sa: pekne, moderne sa oblieka, nos; oblieka sa, nos sa po sedliacky stroji sa ati sa: stroji sa, at sa ako princezn oblieta p. obs 2 oblieva mldenec, mu, ktor chod na oblievaku kpa polieva: dieva malo vea oblievaov, kpaov, polievaov iba (oblieva, ktor aj ibe dievence, eny ibkom) oblievaka oblievanie ien na Vekonon pondelok poda udovho zvyku kpaka polievaka: chlapci sa teia na oblievaku, kpaku, polievaku ibaka (oblievaka spojen so ibanm ibkom) oblievka 1. p. poleva 1 2. p. glazra 1 obligcia p. dlhopis obligtny 1. p. ben, nevyhnutn I zvzn obligatrny p. povinn, zvzn 2. p. povinn,

obligo
obligo p zvzok oblina obl as nieoho zaoblenmi zaoblenie: obliny. zaobleniny enskch bokov oblzat 1. prejs jazykom po nieom (oby. viac rz) olza: oblzali, olzali si sta po dobrom jedle pooblizova (viac rz al. viac vec): pooblizoval si vetky prsty hovor, vyoblizova (dkladne, viac rz) oblizn olizn (jednm liznutm): oblizol, olizol si pery 2. lzanm odstrni zlza olza: oblzat , zlza si rl z pier oblizn olizn zlizn (jednm liznutm): oblizol, zlizol si krv z prsta vylza (lzanm vetko odstrni): vylzat kau z taniera oblizn I. p. oblza 1.2 2. p. ochutna 2 oblizova p. bozkva oblizova sa p. lska sa obloiar p. sklenr oblonica 1. ochrann krdlo na vonkajej al. vntornej strane obloka okenica: zatvoril okenice, oblonice paleta: obloky s hnedmi paletami 2. vodorovn doska pod oblokom okenica podoblonica podokenica: kvety pestovan na (pod)oblon i i, (pod )okenici oblon tka jci sa obloka okenn oblokov: oblon. okenn rm; oblon, obtokov tabua obloha zdanliv klenba nad zemskm povrchom nebo: obloha posiata hviezdami poet. b (klenba oblohy): nebesk Ix vina: lietalo sa z viny spustilo kolmo na zem poet. firmament oblok zasklen otvor v stene uren na osvetovanie a vetranie miestnosti okno: zavrie, otvori oblok, okno zastar vhad: pjd s vhadom (Kukun) vzornk (oblok na streche al. vo vklenku) oblokov p. oblon ohlonii p obmki ohlomok p. lomok I oblomovsk p. neinn, pasvny 1, zbyton obloenie p. obklad 2 obloit 1. pokry nieo, niekoho dookola al. na povrchu nieoho ohkls: obloi, obkls budovu mramorom; obloi, obkls chorho vankmi poobklada povyklada: kpeu poobklada, povyklada kachlikami vyloi vydldi (obloi dlabou): nmestie vyloili, vydldili maacmi hlavami vystla obostla (obloi niem poddajnm): vystla. obostla k machom vystui (obloi niem pevnm): vntro vystuen drevom 2. pripravi jedlo pridanm prloh hovor garnrova: mso obloi, garnrova zeleninou ozdobi (ozdobne obloi): misa obloen, ozdoben vajcami a altom obuba 1. vzbudzovanie kladnch postojov u mnohch ud obbenos popularita: politikova obuba, obbenos, popularita vo verejnosti klesla priaze sympatia: te sa veobecnej priazni, sympatim ud lska milos: neby u niekoho v milosti 2. p. rados obbenec obben lovek al. in tvor milik: herec bol obbencom, milikom publika; tvornoh obbenec. milik favorit: stal sa favoritom ien hovor, vyvolenec: by vyvolencom portovho obecenstva zastar milec

370
obbenos p. obuba 1 obben ktor je v obube, v priazni; ktorho maj radi (op. neobben) milovan mil hovor zamilovan: mj obben, milovan autor; jeho najobbenejia, najmilia kniha: jes svoje zamilovan jelo mdny populrny (momentlne, oby. doasne obben): mdny, populrny umelec hadan vyhadvan iadan expr. vychyten (oby. o tovare al. o nieom, o sa d zska: veobecne obben): toto leto je hadanou, iadanou, vychytenou farbou lt; je to hadan, vyhadvan spsob zbavy expr zboovan (vemi obben a obdivovan): Mozart je mj obben, zboovan sklaate obbi si zska citov vzah k niekomu, nieomu, njs poteenie, uspokojenie v nieom ma rd: u si obbil, u m r nov domov njs/ma zabenie njs/ma zubu: naiel, m zabenie, zubu v kooch zamilova si: zamilovala si jun Slovensko zamilova sa: zamiloval sa o svojho povolania zabi sa (iba 3. os.): zabilo sa mu spieva, zabil sa mu port prilipn (k niekomu, nieomu): prilipol k novm znmym, k mestu hovor, pribi si: pribil si suseovie eti zried. prichcie (dodatone si obbi): ve on nevestu prichce obubova ma citov vzah k niekomu, nieomu, pociova rados z nieoho, zried. z niekoho ma v obube ma rd: obubuje, m r ostr jedl; m v obube vesel spolonos ma zubu ma zabenie: roiia mali zubu v hudbe hovor.: bi milova: bi chodi o hr; miluje kvety, more pren. expr. zboova: zboova hudbu, dobr jedlo hovor, holdova kni hovie (vo velkej miere): holduje alkoholu, hovie maovaniu trpie potrpie si (obubova nieo a zrove vyadova): trp. potrp si na dobr jelo. na poriaok, istotu vyhadva: vyhadva samotu oblikovit, oblikov v, oblkovit, ohlkov p. oblkov obluda p. potvora, netvor I obldi p. oklama 1 obludnos l.p.montruozita 2.p. betialita obludn 1. p. zl 1. hrozn 1. stran 1 2. p. kared I. odporn 1 3. p. obrovsk oblk kruhovit zakrivenie, as krunice polkruh (polovica krunice): na nebi sa zjavil oblk, polkruh dhy zaokrhlenina: zaokrhlenina oboia oblkovit p oblkov oblkov ktor m tvar, podobu oblka oblkovit: oblkov, oblkovit klenba oblikov oblkov oblikovit oblkovit (ktor m tvar menieho oblka): obl(i)kov zakrivenie; obl(i)kovit zakonenie blzky zaoblen zaokrhlen zaguaten (tvoriaci oblk): zaoblen, zaokrhlen, zaguaten hru klenut (ktor sa dvha do oblka): klenut oboie, klenut povala klenbov zastar. sklepen (tvoriaci klenbu): klenbov, sklepenbrna ohlzni p ommi I, oklama I obl p. okrhly 1: tun 1 obmki urobi poddajnjm, povolnjm, poddajnm. povolnm, prekona odpor u niekoho oblomit: otca nemohli obmki, oblomit ani prosby; oblomila

371
muovu tvrdohlavost /lomi nalomi: prosby ho zlomili, nalomili oslabi premc: argumenty oslabili, premohli ich zaatos pohn (obmki psobenm na city): slzy ho napokon pohli p. aj uprosi obmedzenec l.p. hlupk 2.p. malometiak obmedzenos l.p. sprostos I. slepota 2 2.p provincionalizmus obmedzen 1. ktor m ohranien duevn obzor, slab duevn schopnosti; svediaci o tom neinteligentn' nevyspel nevzdelan (op. rozhaden): obmedzen, neinteligentn politik; nevyspel, nevzdelan pracovnk; obmedzen, neinteligentn vroky hlpy sprost bezduch slaboduch fraz. kni.: chudobn duchom chudobn na duchu (op. mdry): hlpy, sprost, bezduch tudent; autor chudobn duchom, chudobn na duchu tup kni stupdny pejor. primitvny (znane obmedzen): ma tup, stupdne, primitvne spsoby zaostal (duevne) retardovan (mentlne) expr.: zadebnen zaduben: zaostal, zadubenci mlde; zaostal, (mentlne) retardovan diea; zadebnen, zaduben nzory jednostrann zky zkoprs (posudzujci veci / jednho hadiska al. z malho potu hadsk: op. irok): obmedzen, zkoprs lovek; jednostrann, zky pohad na vec; obmedzen, zky duevn obzor malometiacky kni. filistersk (s plytkm ivotnm cieom): malometiacky, filistersk prstup k ivotu malichern (lipnci na malikostiach; op. vekorys): obmedzen, malichern byrokrat pejor. boh: boh sprvanie sa konzervatvny spiatoncky (ktor nem schopnos prijma nieo nov): konzervatvne, spiatoncke terie dogmatick dogmatrskv (nepripajci nmietky, pochybnosti): dogmatick nzor expr. kocrkovsk: kocrkovsk mravy 2. p. ohranien, mal I, zky 2 obmedzi 1. uri rozsah platnosti, psobnosti niekoho, nieoho ohranii: vlda obmedzila, ohraniila prvomoc radov vymedzi kni. limitova: vymedzenie. limitovanie asu na vskum kni. rmcova (nedok.): autor rmcuje dej historickmi udalosami lokalizova (obmedzi psobenie nieoho na ist miesto): lokalizova poiar 2. uri men rozsah, intenzitu, platnos a pod. zmenit /ni: obmedzi, zmeni, zni prdel pohonnch hmt zi: zi okruh psobnost kni oklieti: oklieti prva, poiadavky menn redukovat zredukova: (zredukovanie stavu armdy retringova zretringova: (z)retringovanie potu zamestnancov, financi paralyzova (urobi menej innm): paralyzova kodliv innos spolku minimalizova (obmedzi na minimum) pren. expr.: obkresa ohstriha* okypti: obkresa, obstrihaplatnos zkona; okypti domci rozpoet obmedzi sa p zmeni sa obmena 1. nepodstatne zmenen podoba nieoho varicia modifikcia: program odznel v niekokch obmench, varicich, modifikcich variant verzia (jedna z monch podb textu): variant piesne; film nakrtili vo dvoch verzich parafrza (von obme-

obnosen
na): parafrza mylienky mutcia: mutcia buniek mai. permutcia odb. vid: vidy uhlka, lingv vid slovesa 2. p. zmena 1 obmenen ktor je len obmenou istho, ktor je iba v nejakom detaile odlin variantn: obmenen, variantn prvok, recept, hudobn motv obmeni iastone zmeni, da nieomu variantn podobu pozmeni: obmeni, pozmeni pln; pozmenili zostavu mustva upravi modifikovat (poda nejakej poiadavky): upravi znenie predpisu, modifikova postup varrova variova (nedok.): skladate varroval hlavn tmu skladby obmota p. omota obmrkva p. obzera o b m r k n s i p. pozrie (sa) 2 obma p. hodlat obmasa p. myslie 4 obmy p. oplchnu obmva 1. tiec okolo nieoho dotkajc sa: obklopova vodou omva: voda obmva, omva skalisk obteka: potok obtek zhradu 2. innosou vody nara, pokodzova, odstraova al. vyhldza podmva podomiel podmiel: voda obmva, podmva, pod(o)miea brehy rieky * vymva vymiea geol. erodova (vodou, vetrom vyplavova): voda vymva, vymiea trk, horniny; erodovanbreh odplavova* odna: dade odplavuj, odnaj orn pdu obnaen 1. zbaven odevu, asti odevu, pokrvky, porastu a pod. (op. zahalen) nah hol odhalen: obnaen, hol telo; odhalen, nah plecia; odhalen, hol korene stromu vyzleen (zbaven odevu; op obleen): obnaen, vyzleen diea polonah: polonah modelky nepokryt (zbaven pokrvky, oby. hlavy): st s nepokrytou hlavou (na znak cty) nezarasten lys (zbaven porastu; op. zarasten, obrasten): nezarasten, lys kopec 2. zbaven vetkho, o zahauje podstatu, skuton podobu niekoho, nieoho neskrvan netajen: obnaen, neskrvan udsk ia; neskrvan, netajen vne skuton prav hol naozajstn: obnaen, skuton, hol, naozajstn pravda; obnaen, prav prina vojny obnai zbavi prikrvky, obleenia al. asti obleenia odhali: obnaila si. odhalila si plecia odkry odokry (zbavi prikrytia): od(o)kryl si vek ranu na nohe; od(o)kry korene stromu vyzliec zobliec (zbavi obleenia): vyzliekla, zobliekla diea donaha rozhalit'(rozhrnutm pokrvky al. iat iastone obnai): na slnku sa vetci rozhalili pren. ukzat: v diele obnail, ukzal vetku spoloensk biedu obneskoren p. neskor I obneskori sa p. oneskori sa 1 obnos p. suma 1 obnosen nosenm opotrebovan (op. nov. zachovan) obchan ochan obdran obdrat odrat odran: obnosen, o(b)chan, o(b)drat kabt; ochan, obdran rukvy star star: star, starie atstvo znovn (trocha obnosen): to u nie s nov. ale znovn aty zodran zodrat chatrn

obnosi
vetch (vemi obnosen): zodrime, zodrat topnky; chatrn, vetch odev znosen vynosen (plne obnosen): znosen, vynosen bielize obnosi p. obdra 1 obnova 1. uvedenie nieoho do pvodnho, oby. lepieho stavu obnovenie renovcia reno vo vanie: obnova, obnovenie, renovovanie historickho jadra mesta rekontrukcia rekontruovanie retaurcia retaurovanie: rekontrukcia budov, ciest, mostov; retaurcia, retaurovanie umeleckch diel prestavba (obnova do zlepenej, zmenenej podoby): prestavba koly regenercia: regenercia buniek 2. optovn zavedenie nieoho, o u bolo oivenie znovuzrodenie: obnova, oivenie demokracie: znovuzrodenie nrodnho ctenia renesancia: renesancia umenia obroda obrodenie (zskanie novch sl pri realizcii nieoho): hospodrska obroda km.: oivotvorenie vzkriesenie zmtvychvstanie: oivotvorenie, vzkriesenie mylienky samostatnosti kni. retitcia: retitcia prvneho stavu obnovenie p. obnova I obnoven ktor sa obnovil staronov: obnoven, staronov divadeln scna zretaurovan zrekontruovan obnovi 1. znova zavies, utvori nieo, o u bolo oivi: obnovi, oivi zujem o divadlo kni.: oivotvori obivi vzkriesi: oivotvorili Maticu slovensk; obivi, vzkriesi spomienky obrodi (doda nov silu na vrtenie do elatenho stavu): obrodi hospodrstvo, spoloensk ivot regenerova zregenerova (vrti pvodn dobr vlastnosti): regenerova sily oddychom; zregenerova pdu rehabilitova (vrti, obnovi dobr meno, es) znovuzriadi kni.: rekontituova retituova: znovuzradenie kninice; retituova, rekontituova star prvny stav 2. uvies nieo do pvodnho (dobrho) stavu (pravou. pestvnm a pod.) retaurova zretaurova: retaurovanie starch malieb renovova zrenovova rekontruova zrekontruova: v meste renovovali historick budovy a rekontruovali most rekultivova zrekultivova (obnovi kultivciou pdy) obnovi sa p. oi 2 obnovn zameran na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie nieoho obnovovac inovan: obnovn, inovan program, proces retauran (tkajci sa retaurcie, retaurovania; i polit, zameran na obnovu politickch pomerov): retauran prce, retauran silia * retitun (sledujci retitciu) kni. renesann (sledujci renesanciu) obrodn: obrodn tendencie regeneran (zameran na obnovu pvodnho stavu, pvodnej funknosti): regeneran schopnos bunky p. aj obrodn obnovovac p. obnovn, obrodn obnovova p renovova, vraca 3 oboie oblk chpkov nad oami obrvy: ma hust. zrasten oboie, obrvy obodovat' p ohodnoti obodra p. obdra I
kni

372
obodriet p. oi 3 obodri p. osviei obohati urobi bohatm o nov hodnoty (materilne i duchovn) zveadi: obohati, zveadi si zbierku o nov exemplre; obohati, zveadi slovn zsobu kolkov rozri zvi rozmnoi znsobit (oby. v rozsahu, vekosti): rozri, zvi, znsobi svoj majetok prehbi: prehbenie spoluprce obohati sa p. zbohatn obohna p. ohradi, obklopi 2 obohna sa p. ohna sa 1. 2 obohran, obohrat p. ochan 2 obojakos p. falo obojak l . p dvojak 1 2. p. falon 1. neprimn oboje p obidvoje obojno p obojnone obojnone obidvoma nohami naraz obojno: obojnone, obojno preskoi laviku znomo (s nohami pri sebe): odraz znomo; poskoky znomo, obojno obojpohlavn ktor- m orgny, znaky obidvoch pohlav odb. hermafroditn hermafrodiek: obojpohlavn, hermafroditn kvet, hmyz dvojpohlavn odb bisexulny ohojru p obojrune obojrune obidvoma nikami (naraz) obojru: pri miernom zjazde sa obojrune, obojru opichoval palicami /ried. oberune oberu: puku chytil oberune, oberu dvojrun: uila sa hra obojrune, vojrune obojrun konan obidvoma rukami: prispsoben pre obidve ruky oberun: obojrun, oberun chmat; obojrun, oberun n kni. bimanulny obojstranne 1. porov. dvojstrann 2. p. vzjomne obojstrann p dvojstrann, vzjomn obojivelncky p. obojiveln: falon I obojivelnk 1. ivoch prispsoben ivotu na suchu aj vo vode odb amfbia 2. p. pokrytec obojiveln schopn prispsobi sa dvom rozlinm situcim, prostrediam; schopn prei na suchu i vo vode obojivelncky: obojiveln, obojivelncke tanky; obojiveln, obojivelncky ivoch p. aj falon 1 obok p. bokom 1 obolus p. milodar obomkn chyti dookola rukami, dlaami al. prstami (oby. nieo okrhle, guat) oblapi obchvti: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stp oboma rukami obiahnu obsiahnu: dlaami neobiahol, neobsiahol jeho svalnat rameno obopn obop: s lskou mu rukami obopla iju obja: celho ho objala o svojich rk zovrie: zovrel enine lane o svojich obkroi (nohami): ahko obkroil koa poobomkna pooblpa poobchytva poobopna pozoviera (postupne, viac vec) obopn, obop potiahnu povrch al. jeho as niem dookola obkrti okrti obtoi: opaskom nemohol obopn. o(b)krti. obtoi svoje robustn telo * obvin ovin obvi ovi: o(b)vin, o(b)vi krk lhm lom obmota omota: o(b)mota si nohu

brvy

373
uterkom obtiahnu (tesne cel povrch): nohy obtiahnut texaskami p. aj obomkn obor bytos al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a vekej sily; pren. lovek mimoriadnych vlastnost (op. trpaslk) expr. ozruta .silk: rozprvkov obor, silk; ten chlap je hotov ozruta kni?,: goli kyklop /.ried. ozrut expr.: rava dava expr opacha (nieo neoremne vek) kolos: oceov kolos kni/ titan gigant velikn velik gnius (o mimoriadnom loveku): titan, velikn vedy, gnius hudby poet zruta obora p. sprv, zvernica oborva stroj na oborvanie, ohanie rastln oha ohrnova ohrova obori sa 1. p osopi sa 2. p. zatlai 2 ohosiela p zastova sa obostla p. obloi I obostrie p. zastrie 1, 2. obklopi 2 obotka p. zastrie I. obklopi 2 oboznmi p informova oboznmi sa p. zoznmi sa 1,2 oboznamovac p. informan, orientan oboznamova sa p. dozveda sa I obozna sa p. zoznmi sa 1, 2 obozretnos p. rozvaha I obozretn p opatrn, prezierav, ostrait obrba 1. pripravova (pdu) na pestovanie ponohospodrskych plodn kultivova: gazdovia imenzivne obrbali, kultivovali pu, vinice * obhospodaovat gazdova (stara sa o pdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektrov pol a lk: gazdoval na malch rolikch porov. aj kopat 2. upravova (oby. povrch nieoho) do iadanej podoby opracva: strojovo obrba, opracva drevo tech frzovat' (obrba na frze) obrusova brsi: obrusova kovov siastky, brsi drahokamy 3. p ohovra 4. p. bi 2 obrbaten p tvrny obraca porov obrti, p krti 1 obraca sa porov. obrti sa, p krti sa 2 , 3 . usilova sa 2 obrad sbor ustlench konov pri istch (oby. slvnostnch) prleitostiach ceremnia: obrad, ceremnia pohrebu, svadby ceremonil: uvtac, promon ceremonil ritul kni/. rtus: oma poda vchodnho, rmskeho ritulu, ritu ohradnk p ceremonir obradnos p. formalizmus obradn 1. tkajci sa obradu: pouvan pri obradoch obradov: obradn, obradov jazyk; obradov piesne. zvyky kultov kni. ritulny rtov: ritulny tanec; ritov knihy bohosluobn (tkajci sa cirkevnch obradov): bohosluobn texty, bohosluobn jazyk km/ sakrlny sakramentlny: sakrlne premety ceremonilny 2. p. slvnostn, vzneen I obradoslovie p. liturgia obraniok p. obruba 1 obrana I. obrann postoj (pred tokom, nebezpeen-

obrti
stvom a pod.) defenzva: prejs o obrany, o defenzvy brnenie obraovanie: osobn brnenie (v porte) sebaobrana (obrana samho seba. vlastnch zujmov) port. foreking (aktvna obrana v hokeji) 2. p. obhajoba o h r a n r , obranca p. obhajca obrni brnenm zachova, poskytn ochranu ubrni ochrni uchrni: odhodlanie obrni, ubrni vlas; ochrnili, uchrnili ns pre nebezpeenstvom vzia do ochrany: vzali ns o ochrany pre nsilnkom obhji uhjit (argumentmi proti nmietkam, tokom): obhjili, uhjili si svoje presvedenie, svoju autoritu kni? zattit': zattili svoju krajinu zavarova uvarovat' zachova uchova (pred niem zlm. kodlivm a pod.): zavarova, uchova pred neastm, pred skazou, od neastia; uvaroval pred nebezpeenstvom * zasta zasta sa (postavi sa na obranu niekoho): zostal, obrnil ma pre vetkmi obrann uren na obranu, ochranu pred niem neelatenm (op. ton) ochrann: obrann, ochrann reakcia organizmu; telo m mlo obrannch, ochrannch ltok obranrsky (oby. spojen s nekritickou obranou): zauja obranrsky postoj (voi kritike) prevenn preventvny (uren na obranu ako prevenciu. oby. proti chorobm): obrann, prevenn, preventvny zkrok imnny imunitn (spojen so zskanm odolnosti proti nieomu neelatenmu): imnna, imunitn schopnos udskho jedinca stupov defenzvny: defenzvne pozcie p. aj obhajobn obraovanie p. obrana I obraova p. brni 1 obraova sa p. brni sa obrs p. zars 1 obrat 1. zmena smeru (oby. o 180) obrtenie otoenie: obrat, obrtenie, otoenie auta o protismeru otoka: otoka s loptou hud kadencia (melodick obrat na konci skladby) 2. zsadn, protikladn zmenenie okolnost, podmienok al. dovtedajieho stavu zvrat prevrat: zai politick obrat, zvrat, prevrat prelom zlom: takto spoloensk prelom, zlom nik neakal zmena: historick zmena nastala a neskr reakcia (opan, protikladn smerovanie v nieom): prudk reakcia v sprvan 3. p. zvrat 1 obra 1. porov. obera 1 , 2 2. p. okradn, zbavi1 obrtene p. naopak, opane 1 obrtenec kto sa obrtil na in vieru konvertita: obrten, konvertiti zo idovskej viery obrten p. opan I obratisko p. obrtka 2 obrti 1. da na opan, protiahl stranu prevrti otoi: obrtil, prevrtil, otoil list v knihe; obrti, otoi ltku na lce expr. pevalit': jazykom prevalil jelo na druh stranu; pevalit v dive oi poobraca poota (postupne) pootoi poobrti (iastone) 2. da nieomu opan al. in smer otoi: obrtil, otoil hlavu; na konci ulice auto otoil, obrtil zvrt-

obrti sa
n skrti s k r t n u (nhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtn kom v zmke; pren. zvrtn. obrti re na in 3. privies k istej zmene zmeni premeni: obrtil, zmenil kamartovo presvedenie, obrti, premeni zmanie zried. preobrti: chcie preobrti svet expi preinai preonai: nik ho nepreina obrti sa 1. da sa. dosta sa do opanej al. inej polohy otoi sa: obrtil sa, otoil sa na chrbt prevrti sa expr. prevalil sa prekotl sa prekrhali sa: diea sa pevalilo, prekotalo, prekrbalilo na bruko prehodi sa (rchlo): v spnku sa prehodil na druh
bok zastar. z a o h r t i s a (Dobinsk) p o o b r a c a s a

374
tvo prefkanos preibanos lstivost' (obratnos spojen s klamstvom, lesou a pod.) obratn p. ikovn 1, zrun, pohotov o b r a t o m p. hne 1. rchlo obraz 1. umelecky znzornen al. inak zobrazen skutonos p o r t r t : olejov obraz, portrt rodiov; obraz, portrt krajiny, historickch udalost v romne hovor pltno (obraz na pltne) podobize (zobrazenie loveka): had na podobize det kresba (umelecky nakreslen obraz) m a l b a (umelecky namaovan obraz): vstava kresieb, malieb podoba: pozer na svoju podobu v zrkadle o d r a z zrkadlo (vern obraz nieoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca zastar. vyobrazenie 2. vonkaj vzor al. vntorn vlastnosti nieoho tvr tvrnos: obraz, tvr, tvrnos krajiny sa men s ronm obdobm p a n o r m a kni scenria (obraz rej krajiny): veern scenria, panorma Tatier podoba: zitky sformoval do hudobnej podoby rz c h a r a k t e r povaha: rz, charakter postkomunistick] spolonosti; povaha choroby je jasn publ. imid: zmeni si imid 3. zrakov dojem z udalosti kni. vjav: na ten obraz, vjav sa ned zabudn expr.: divadlo scna teter cirkus (obraz ptajci niem nezvyajnm, komickm a pod.) 4. mylienkov konstrukt predstava: urobil si sprvny obraz, sprvnu predstavu o situcii 5. p. metafora o h r a z r e p. galria I obrazec plon schematick znzornenie nieoho schm a : obrazec, schma krytlu nrt nrtok n k r e s skica (obrazec v zkladnch rtch): prv nrt(k)y, nkresy, skice plnu vzorec (geografick obrazec vyjadrujci vzahy): truktrne vzorce kresba (nakreslen obrazec): jednoduch detsk kresby figra: krasokoruliar kresl zloit figry o b r a z i t p. urazi' obrazivost' p. antzia 1 obraziv p. obrazotvorn obraznos p. fantzia 1 obrazn zaloen na obraze: vyjadren nepriamo, obrazom: obrazn stvrnenie skutonosti v pozii lit. al iingv. metaforick prenesen: obrazn, metaforick vznam slova symbolick (zaloen na ustlenom obraze, na symbole): holubica je symbolickm znzornenm mieru alegorick (vyjadren symbolickm obrazom) odb. figuratvny p. aj nepriamy obrzok p. kresba 1 obrazotvornos p. fantzia 1 obrazotvorn pln obrazotvornosti, predstavivosti, fantzie: zaloen na obrazotvornosti imaginan imaginatvny: obrazonom. imaginan schopnosti fantazijn: obraz.otvorn, fantazijn myse zastar obraziv (Jesensk)

poota sa (postupne) pootoi sa poohrti sa (iastone) 2. da sa opanm al. inm smerom otoi sa: auto sa na nmest obrtilo, otoilo zvrtn sa skrti sa s k r t n u sa: nahnevan sa zvrtla, skrtla na optku a odila; vietor sa skrtil, skrtol na zpad * vzoprie sa postavi sa proti (v nzore, v innosti a pod.): vetci sa vzopreli, postavili proti nm zried. zavrtnt sa: ete sa stihneme zavrtn 3. nadobudn in rz (oby. v zman, morlke a pod.) konvertova prestpi (obrti sa na in vieru) zmeni sa premeni sa otoi sa: poasie sa obrtilo, zmenilo: vetko sa na dobr obrti, zmen, premen; Kedy sa obrti, zmen? hovor.: preinai sa preonai sa: ivot sa nm celkom preinail fraz. expr. prevrti k a b t : naraz vetci v politike obrtili kabt obmeni sa (sasti sa obrti) 4. prs k niekomu s prosbou, so iadosou o nieo poiada poprosi (o pomoc, o vybavenie nieoho): obrtila sa v ndzi na rodinu, v ndzi poiadala, poprosila rodinu (o pomoc} uchli sa kni. utiec sa (njs toisko): uchli sa, utiec sa v neast k rodiom p aj oslovi 2 obrtka 1. obrtenie sa okolo svojej osi otka: obrtky, otky vrtule, motora zvrt (pohyb pri otoen): zamkn na dva zvrty hovor otoka (uskutonenie pohybu ta a sp): s niekam na obrtku, na otoku 2. miesto na obracanie (napr. dopravnch prostriedkov) obratisko: elektrika stla na obrtke, obratisku otka obrtkomer p. tachometer obratne p. zahka 4 obratnos 1. dobr pohybov schopnos a je j uplatnenie pri vykonvan istej innosti ikovnos zrunos: obratnos, ikovnos rk; obratnos, zrunos pri domcich prcach majstrovstvo b r a v r a (mimoriadna zrunos): majstrovstvo, bravra pilota umenie: umenie pohybu hovor, f o r t i e hovor. expr. k u m t :

pri prci s prt (m vyuil vetok svoj fortie, kumt rutina cvik (obratnos zskan astm opakovanm): zska rutinu, cvik v hre, v tanci 2. vlastnos toho. kto uplatuje v konan pohotovos, mdros, bystrost' ikovnos dvtip: obratnos, ikovnos, dvtip manara umenie hovor, expr kumt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumt, e sa vec podarila stratgia taktika diplomacia (obratnos pri dosahovan istho ciea) oby. pejor,: chytrc-

obreza p. oreza obrezok p. odrezok obriadi 1. p. opatri I 2. p. oklama 3 o b r n a p. ochrnutie

375
obrnen opatren brnenm, pancierom opancierovan: obrnen, opancierovan vlak pancierov: pancierov vozidlo obrni p ozbrojit' obrobi 1. p. opracova, porov obrba 2. p prehovori 1 obroie p prebenda obroi p kmi obroda uvdzanie novch sl do ivota v upadajcom organizme obrodenie: obroda, obrodenie rodiny oivenie ozdravenie: nastalo spoloensk, kultrne oivenie, ozdravenie regenercia: regenercia celej spolonosti p. aj obnova 2 obrodeneck p. obrodn obrodenie p. obnova 2, obroda obrodi 1 p obnovi I obrodi 2 p zarodi obrodn ktor smeruje k obrode, obnove, k oiveniu obrodzujci obrodzovac: obrodn, obrodzujci, obrodzovac proces v spolonosti regeneran (zameran na uvedenie do pvodnho stavu): obrodn, regeneran schopnosti organizmu km/ renesann (zameran na znovuzrodenie): obrodn, renesann mylienky obnovn obnovovac (svisiaci s obnovou): obnovn, obnovovac proces v prrode obrodeneckv (ktor svis s obrodou nroda): obrodeneck hnutie (nroda) obrodzujci, obrodzovac p. obrodn obrok p krmivo obrovitnskv, obrovit p obrovsk obrovsky 1. porov. obrovsk 2. p. vemi obrovsk ktor m mimoriadnu velkost', o sa tka rozmerov. intenzity, vznamu, mnostva a pod. (op mal) ohromn nesmierny: stavba obrovskch, ohromnch rozmerov; obrovsk, nesmierny vznam slobody; mlde nu ohromn, nesmierne monosti koloslny monumentlny gigantick giganlsk: koloslny, monumentlny, gigantick komplex buov expr.: ozrutn ozrutnsky ohromitnsky zastar. zrutn hovor.expr. pyramidlny: ozrutn, ohromitnske skalisko; ozrutnska sila ivlov expr nramn prenramn (prekvapujco obrovsk): urobi nramn pokrok; pocti nramn, prenramn ia obrovit expr obrovitnskv zastar. al. expr ozorn (pripomnajci rozmermi, silou obra): obrovit medve; obrovitnska moc: ozorn pomnk ( t r ) mohutn: mohutn stavba; mohutn npor vetra nespotaten nestaten neprebern nevysliten bezpoetn km nesseln nespoetn expr sttiscov (obrovsk o do mnostva): nespotaten, nevysliten zstupy; nesseln, nespoetn mnostvo ud enormn (obrovsk o do mnostva al. intenzity): enormn poet uchdzaov; enormn zujem o nieo nevvjadriten nevvpovedaten neopsaten nevslovn (ktor sa pre mimoriadnu intenzitu ned opsa, vyjadri slovami) kni. neskonal: cti nevyjariten, nevvpovedaten, nevslovn ia; zavldlo neopsaten nadenie; prei neskonal astie nevyerpaten: nevyerpaten zsoba neslchan nevdan (presahujci priemern, zvyajn hodnoty):

obrbi
zaznamena neslchan, nevdan spech nepredstaviten (ktor' si pre svoju vekos nemono ani pedstavit): prekona nepredstaviten akosti expr asn zvratn (svojou vekosou vyvolvajci as, zvrat): rti sa asnou, zvratnou rchlosou neudsk nadudsk km titansk (svojou vekosou presahujci udsk monosti): vynaloi nadudsk, titansk nmahu hovor. expr. hrozn stran hrozitnsky prern ialen expr.: obludn montruzny (ktorho mimoriadna velkost je asto neelan): napcha hrozn, stran materilne koy; poiar sa rozrstol o prernch, obludnch, montruznych rozmerov herkulovsk herkulesovsk (akm sa vyznaoval Herkules): herkulesovsk sila expr.: veliknsky veliizn veliazn pre velk prevelik: veliknsky, veliizn dom; je to prevek, prevelik koa expr stonsobn: stonsobn boles expr katastroflny: krajinu postihlo katastroflne sucho hovor. expr. fantastick (ktorho mimoriadna velkost'je elaten): robi fantastick pokroky v uen kni.: horibiln horentn (o do mnostva): zaplati horibiln sumy expr.: milinov miliardov: rekontrukcia si vyaduje milinov, miliardov poloky nekonen nezmeniten kni. nezmern (ktor sa ned zmera, uri): obrovsk, nezmeniten, nezmern vzdialenosti; nekonen slo okujci: sthaka letela okujcou rchlosou expr. mamut (oby. o podniku, zvode): mamut podnik; mamut mstik (skokansk) expr.: lev levsk: ma na nieom lev, levsk podiel expr vysoknsky (obrovsk o do vky): vysoknsky komn pren. nebotyn: obrovsk, nebotyn slva expr prenesmierny preohromn preukrutn: pociova prenesmierny. preukrutn hlad p. aj velk obrtlk otav zariadenie na zatvranie (napr. oblokov) al. na otanie nieoho ohrte zried zvrtlk obruba I. prava okraja tkaniny, iat obrbenie: belas obruba, belas obrbenie sukne lem lemovanie: lem. lemovanie na rukvoch zned. obramok (Figuli) obvka lga (nait pruh ako ozdoba): kabtik vpreu s obvkou, lgou * bordra (ozdobn obruba): zclona s bohatou bordrou prm (obruba v podobe tkanej plochej nry) kraje, slang porta hovor patent (pleten obruba): poten na svetri 2. o obrubuje okraj vec o k r a j : obruba, okraj chodnka rm (ochrann al. ozdobn obruba): rm obrazu; okuliare v zlatom rme ohrha p. oba obrbenie p. obruba I obrbi 1. da na nieo obrubu, lem olemova oblemova: obrbi, o(b)lemova golier stuhou obi zaobi: okraj sukne (za)obi inou ltkou zried. zaobrbi obendlova zaendlova (obrbi itm): obendlovan zclona obhkova (obrbi hkovanm): obhkova rukv oprmikova (obrbi prmikom) prmova (obrbi prmom): golier prmovan kouinou 2. utvori prirodzen al. umel obrubu okolo nieoho ovrbi ormovat' oveni: tvr obrben, ormovan, ovenen tmavmi vlasmi obohna obklo-

obrubovat
pi obkolesil : dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hust zele obopii obopn: mesto obopt, obopnut horami obrubovat' l . p lemova 1, endlova 2.p. lemova2 obru 1. pevn kruhov ps na upevovanie rozlinch predmetov rf: elezn obrue, rfy na kolesch voza, na sude 2. predmet kruhovitho tvaru hovor, karika: mosadzn obrue, kariky na hku koleso k r u h : cvii s kolesom, kruhom obrka krok karika (menia obru): obrka, krok na ke obrka 1. p. obru 2 2. p. prste 1 obrus p. prikrvka obrusa p. obstrapka obrsi opracova brsenm zbrsi opilova spilovat (pilnkom): obrsi, opilova, spilova hrany; obrsi siastky stroja, opilova si nechty vypilova (pilnkom): vypilova drt orapova (opracova rapou): orapova drevo, kou zabrsi (brsenm upravi, oby. v menej miere): zabrsi ostrie noa prebrsi obtiahnu (zjemni ostrie brsenm): prebrsi, obtiahnu britvu na remeni obrsok p. servtka obrusova p. brsi 2 obrva 1. oby. mn. obrvy p. oboie 2. p. riasa I obrknu, obrknu sa p. okiknut, osopi sa obrys 1. vrazn ohranienie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy kontra lnia: obrys, kontra, lnia vrchov na obzore * iara: v diake sa rt iara pohoria silueta profd (podoba vnman v zkladnch rtch): z diaky vidie siluetu, profil budovy 2. p. nrt 1 obrysovit p. strun, nznakov, veobecn 2 obsadi 1. prs na ist miesto, do istho priestoru, na ist funkciu a pod. a na ist as tam zotrva (oby. sedenm, sttm, prcou) zauja zaplni: obsadili, zaujali, zaplnili vetky miesta pri stole; prosm, obsate, zaujmite von miesta; obsadil, zaujal miesto profesora zasadn (obsadi miesto): zasadli mi stoliku zska: prv tri miesta zskali nai zabra: vstavba zabrala vea rodnej pdy; opozcia zabrala vinu miest v parlamente osdlit osadi kolonizova zaudni: pohraniie osdlili, osadili, kolonizovali, zaudnili presdlenci z Rumunska poobsadzova poobsdza (postupne) 2. vzia moc nad niem (oby. nsilm, vojensky) okupova zmocni sa: zemie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadi mesto, zmocni sa mesta zabra: zabra juh krajiny anektova (nsilne pripoji): anektova as cudzieho zemia 3. p. rezervova obsah 1. o vypa vntro nieoho npl: obsah, npl vriec, flia 2. o dva opodstatnenie nieomu, dvod konania zmysel vznam: mj ivot nem dobr obsah, nem zmysel, vznam npl: npl prce idea mylienka: idea, mylienka diela nmet tma (oby. obsah umeleckho diela): nmetom, tmou opery je boj so zlom

376
3. strun, v skratke vyjadren mylienkov npl nieoho zhrnutie: obsah, zhrnutie lnku resum [vysl. rezum] (obsah odbornho lnku) hist. regest (obsah listiny) vah (zhusten obsah): vah z refertu obsahova ma v sebe ako obsah, npl, sas zaha zahrova: vrobok obsahoval, zahal aj nvod na pouitie kni implikova (prina so sebou ako dsledok al. ako nevyhnutnos): jeho vrok implikoval odmietnutie taji utajova: pln taj, utajuje (v sebe) nebezpeenstvo * skrva ukrva: darek skrva, ukrva aj vek prekvapenie ma (obsahova ako prsluenstvo. sas): projekt m dve asti sklada sa kni pozostva: byt sa sklad, pozostva z dvoch izieb a kuchyne obsahov P. vecn 2 obsan 1. ktor m hodnotn obsah, ktor m zmysel; obsahovo bohat (op. przdny) hlbok: obsan, hlbok mylienka; (mylienkovo) obsan, hlbok ielo bohat pln plnohodnotn: prei bohat, pln. plnohodnotn ivot vdatn spor: vdatn, spor mylienky kni. pren hutn (ktor m hodnotn obsah sstreden na malom priestore): hutn vere 2. p obrny 1, rozsiahly 2 obscenita p. obscnnost", nemravnos obscnnost' vlastnos nieoho, o vemi ura mravy, o poruuje pravidl slunho sprvania; in majci tak vlastnosti obscenita lascvnos lascivita necudnos: obscnnost , lascvnos vjavu; veierok sa skonil obscnnosami, necunosami, lascivitami pejor. oplzlos: rozprva oplzlosti chlipnos (chorobn zmyselnos) nemravnos (o sa priei dobrm mravom): nemravnos filmovch scn vulgrnos ordinrnos hrubos: vulgrnos, ordinrnos, hrubos vtipov obscnny p necudn, nemravn obsedie by schopn zdra sa dlhie na jednom mieste, oby. posediaky (asto v zpore al. po zpore) vydra: neobse, nevydr (sedie) doma, pri uen: hniezdi sa, neme obsedie obst: pre vek horos neme v kup obst ostat by: je to iv diea, neostane, nebude ani chvu na jednom mieste obseka p. oba obschn p. uschn, vyschn 1 obschna p. schn 1 obsiahlo p. obrne, porov. aj rozsiahly, objemn obsiahly p. obrny 1, rozsiahly 2, objemn obsiahnu 1. rozoptmi prstami, dlaami al. ramenami uchopi obiahnu: obsiahol, obiahol cel hrbku stromu obop obopn obomkn oblapi obchyti: obopl si zpstie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami 2. pomocou rozumu, zmyslov pozna nieo, uvedomi si nieo, vnikn do nieoho postihn pochopi: oami obsiahol, postihol cel slu; neme to postihn, pochopi rozumom zvldnu zvldat zmc (silami stai na ist prcu, innost): tvorivo zvldnu, zvlda, zmc cel problematiku zmocni sa: tvorivo sa zmocni histrie 3. p. zska 1 4. p zahrn 3

377
obsia opatri (pole, hriadky a pod.) semenom osia zasia vysia: o(b)sia, zasia, vysia Iny penicou * posia (oby. postupne al. husto obsia): pole posiali atelinou; hka posiata kvetmi nasia (da ist mnostvo semena do pdy): nasiali sme do zhrady maku vysadi (sadenm pokry ist priestor): hriadku vysadi cibuou les. zasemeni (obsia semenami): zasemeni pl obsielka sprv, predvolanie obskakova 1. robi skkav pohyby okolo niekoho, nieoho skka poskakova: pes obskakuje chlapca, ske, poskakuje okolo chlapca hovor. expr. tancova: netancuj tu. ete nieo zho 2. p. obsluhova 1 obskoi p. obklopi 1 obskrny p. pochybn, podozriv 1 obskurova p obmieta sa 1 obsluha poskytnutie osobnej sluby al. sluby pri chode, oprave strojov, vrobkov a pod. obslenie: obsluha, obslenie host; obsluha, obslenie prstroja zastar. vsluha (Vansov) servis: zabezpei vrobku servis obsluhova 1. preukazova niekomu (osobn) slubu vysluhova: vzorne obsluhujci, vysluhujci personl; obsluhova, vysluhova host posluhova sli (poskytova sluby): posluhova, sli chormu opatrova oetrova stara sa (poskytova vestrann starostlivos): opatruje, oetruje starch; star sa o nevldneho expr.: obskakova skka (okolo niekoho): obskakuje cel rodinu; obskakuje, ske okolo det hovor.: krti sa toi sa (okolo niekoho): krti sa, to sa okolo mua pejor. tancova: mus tancova okolo svokry ma sa (okolo niekoho, k niekomu: obsluhova s cieom zska nklonnos niekoho): vetci sa k nemu. okolo neho mali 2. pracova s istm mechanizmom, strojom a pod., aby nieo fungovalo narba manipulova: vie prstroj vynikajco obsluhova, vie s nm narba, manipulova naklada: zle naklada so zbraou zaobchdza: u sa zaobchdza so eriavom obsli porov. obsluhova obsli sa p. posli si obslun dobrovon pean odmena za obsluhu prepitn: dva vysok obslun, prepitn hovor. expr. dikrcia (mal odmena za slubu): dosta za ochotu nejak dikrciu zastar. oroka: ma z nieoho oroku subt.: tringelt baki obsmieva p. posmieva sa, zosmieova obsmda p. obmieta obsmda p. obmieta sa I obsnova p. omota obsra p. zapini obstara p. zaobstara obstara si p. nadobudn obstarnej p. obstarn ohstarn p. ostarn 1 obstarn expr. (o loveku) nie mlad: (o veciach) nie nov; pomerne star (op. mlad; nov) expr.: obstaron obstarnej obstaronj star: obstarn, obstaron pn; obstarnejia, obstaronejia dma; obstarn, star kabt hovor, postar (viac star ako

obrne
mlad al. nov): postar lovek; postaria ple starnci (na ktorom sa prejavuj znaky staroby): starnci donchun; starnca tvr nemlad (iba o loveku): nemlad uiteka p. aj star 1 obstaron, obstaronj p. obstarn obsta p. obklopi 1 obst 1. vedie, by schopn st dlh as na jednom mieste: by schopn zaobera sa istou innosou dlh as (asto v zpore) vyst vydra: neobstl, nevystl, nevydral (st) rade ani hodinu; neobstoj, nevydr pri knihe ani chvu udra sa (na nohch): od slabosti sa sotva ural na nohch zastar. obst sa (Timrava) obsedie zotrva (by schopn zaobera sa innosou dlh as): neobsed, nezotrv oma dlh as 2. ukza sa ako vyhovujci, dosiahnu kladn vsledok osvedi sa: pred komisiou (dobre) obstl, osveil sa; obstoj pri skkach vyhovie by vyhovujci: argument, nzor nevyhovel, nebol vyhovujci uplatni sa (sta sa platnm): dobre sa vo funkcii uplatnil kni. uspie ma spech: chce uspie, chce ma spech zo kad cenu 3. p. obs 4 4. p. zaobs sa obstava p. obklopi 2 obstva p. postva 1 obstavi 1. prv. z radnej moci presta vyplca plat, mzdu a pod. zastavi zadra: plat mu okamite obstavili, zastavili, zadrali urobi obstvku prv. sekvestrova (vzia do vntornej sprvy): sekvestrova, obstavi majetok 2. p. obklopi 2 obstipcia p. zpcha obstojn dos dobr, sci, vhodn a pod. uspokojujci uspokojiv vyhovujci: obstojn, uspokojiv rove oslv: dosiahnu obstojn, uspokojujce, vyhovujce vsledky znesiten prijaten nosn hovor, zbavn: obstojn, znesiten ivotn podmienky; prijaten nvrh; nosn, zbavn projekt slun: obstojn, slun vkon postaujci dostaton dostaujci (ktor vyhovuje vzhadom na poiadavky): ma postaujce, dostaton, dostaujce vedomosti obstrapka porui okraj tkaniny trhanm, vyvliekanm nitiek obrusa ostrapka (dookola): cel obrus o(b)strapkala, obrusala rozstrapka rozstrapati vystrapka (oby. nemyselne, pri astom pouvan a pod.): nervzne molila atku, a ju cel vystrapkala nr. rozrusa obstrieka p. ostrieka obstriha l.p. ostriha 2.p. obmedzi2 obstrihn p. ostriha obstpi p. obklopi 1 obsypa l.p. posypa 2. p. zahrn2 obatri p. opatri 1 obrne so irokm rozsahom, do podrobnost (o vyjadrovan) doiroka zoiroka nairoko iroko: obrne, doiroka, zoiroka sa rozpisuje o svojich zitkoch; nairoko, iroko vyklad o histrii mesta extenzvne: pristupova k tme extenzvne * podrobne dkladne detailne: porobne, dkladne, detailne

obrnos
opisuje spsob prpravy materilu rozsiahlu obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoit o dosiahnutch vsledkoch zdhavo rozvlne roztahan kni. siahodlho: zdhavo, rozvlne, siaholho rozprval O tom, ako sa ta dostal /ried rozplynuto (Jesensk) /astar. rozvlte rozvlaito (Timrava) obrnos p. rka 2 obrny 1. ktor m irok rozsah, ktor pozostva z mnostva dajov a pod. (op strun, krtky) obsiahly obsan rozsiahly: obrna, obsiahla sprva: obrny, rozsiahly refert irok extenzvny (op. zky): zameral sa na obrny, irok, extenzvny vklad podrobn dkladn vyerpvajci (zachdzajci do podrobnost, do detailov): podrobn, dkladn vklad: podrobn, vyerpvajci dkazov materil (na sde) rozvlny zdhav expr rozahan kni. siahodlh /ned. rozvleen (ktor- zaber velk asov sek): rozvlny, zdhav opis udalosti; rozvlne, rozahan, siahodlh, rozvlee rozprvanie 2. p. rozahl obi p. obrbi I obitnk, ohito I. p. vyslilec 2. p tulk obvat 1. itm dookola robi obrubu na nieom obrubovat ovrubova: obv, obrubuje gombkov dierky lemova: rukvy lemuje koou ohhakva (pomocou hika): obliakva prikrvku zaobva: zaobva suku stuhou 2. itm opravova (aty. vrobky z pltna a pod.) zava: stle m o na deti obvat', zava plta lta* hovor. akova (pomocou zplat): plta, lta mu roztrhnut nohavice; faku je vrece expr. vrbcova: od rna do veera osi vrbcuje * expr kpa (povrchne obvat) 3. p bi 2 obvka p obruba I ohivkr p. nikto 1 obklha p. otrha ohklasa p. okol kova obkvknu p. obhorie obmieta expr. kto okolo niekoho, nieoho zdanlivo bezciene chod, kto sa okolo niekoho, nieoho obmieta hovor expr.: obsmda obmda poneviera: pred vchodom stoja velijak obmietai, obsmdai pejor. prismrdkva (kto sa obmieta a prisluhuje niekomu) postva povaa (kto ma as v neinnosti, zhak e ) expr p o t l k e (Ondrejov)

378
obmda sa p. obmieta sa 1 ohniapa p ostriha obastni urobi niekoho astnm, urobi niekomu rados potei: obastnila, poteila ho svojou nklonnosou oblai (urobi blaenm): oblailo ns vedomie spechu m e d . zablai (Gabaj) obdarova obdari (urobi rados oby. niem nezitnm): obdarovala, obdarila mua smevom, dvoma demi zahrn (obastni prostrednctvom nieoho vo vekom mnostve): zahrnuli ns lskou, pozornosou obtipkva l.p. tipka 1 2. p. obchytva obtrukcia p. prekka obchan p obnosen, ochan I, zodrat 1 ohcha l.p, obdra 1 2. p. odrie I obuchn sa p. obtrie sa obah 1.
poiygr.

odtlaok sadzby uroben na kontrolu

slang, p a l t a

2. p. poah 1 obapkvat p. tapka 1 obarcha p. obaka 2 oba atm, rbanm, sekanm dookola odstrni nieo z nieoho al. nieo zbavi nieoho obrba orba obseka oseka: oba, obrba konre, haluze; obali, orbali strom; o(b)seka sadru z nohy obkliesni okliesni les. odvetvi (stromy) nr. ohrkova: olirkova kme poohtna poobsekva poosekva (postupne, na viacerch miestach) obaie p. oarchavie obai p. zaai, obaka 1 obakan p. archav obaka 1. naloi archou zastarv obai: jablk obakali. obaili strom: konre obakan, obaen snehom zried. oai: otuili ns batohmi zaai (zapsobi na nieo zaou): pren.: dni zaaen starosami; zaai si svedomie krdeou * ovea (obaka veanm): stromek ovean salnkami 2. spsobi archavos eny expr. obarcha: obakal, obarchal svoju enu u tret raz privies do druh h o / i n h o / p o e h n a n h o Stavu biol. o p l o d n i hrub

obmieta sa expr. I. chodi v blzkosti niekoho, nieoho oby. s istm zmerom hovor.expr.: obmda* obsmrdkva omda sa obmda sa: okolo zhrady sa obmietal aksi neznmy; deti obsmrdali. obmrdali sa okolo sporku expr. obskurova sliedi (s nedobrm myslom) hovor. expr. obchendova obchdza postva (asto bez zmeru): o tu obchendujete, postvate?; stle tu ktosi obchdza expr obtiera sa: diea sa obtiera okolo matky motat sa expr. motka sa popltat .sa poneviera sa potulova sa kri krti sa vrtie sa (bez zmeru): ni nerob, iba sa mot. poneviera po dome; Nekr sa. nepopletaj sa tu. kde sa pracuje! 2. p. zaliea sa obmda p. obmieta

nabcha 3. p. poaka obane p. ako 2 oban 1. p namhav, ak 3 2. p. neprjemn obaova 1. spsobova niekomu ist psychick zaaenie. ist neprjemnosti zaaova: obauj, zaauj ns mnohmi iadosami unva ustva* trpi expr molestova: prepte, e vs unvam, ustvam. trpim touto otzkou unavova (spsobova navu) hovor otravova (spsobova nevu): ich ast nvtevy ma unavovali, otravovali namhat by/padn zaako by na archu: cestovanie ma namha, padne mi zaako expr. zavaova (obaova mnostvom nieoho) kni. inkomodovat 2. by dotierav, neodbytn, netaktn a pod. dotiera: na ulici ju ktosi obaoval, dotieral do nej neda pokoj znepokojovat: dajte pokoj hosom, neznepokojujte ich vtiera sa vnucova sa: stle sa jej vtiera, vnucuje obaova sa p namha sa obteka p. obmva 1

379

obyajn

obtiahnu 1. p. potiahnu 4, obopn 2. p. oklama 3 3. obvnadlo p. obvz obvinenie p. obaloba p. obrsi 4. p. udrie 1 obvinen p. obalovan obtiahnut p. tesn 1 obtia sprv, akos, archa obviova pripisova niekomu vinu, poklada za vinnka obtiera sa p. obmieta sa 1 vini: obviuj, vinia ho z krdee alova obaobtc p. otl'c 1, 2 lva (pred sdom): alovali, obalvali ho zo zrady obtoi p. obopn, omota kni.: inkriminova rekriminova: nechcem a obviobtrhan p. otrhan 1, zodrat I ova, rekriminova ani inkriminova pre zl postup obtrha p. otrha usvieda usvedova (dokazova vinu): usviedali, obtrias p. otrias 2 usvedovali ich z klamstva zastarv. potvra (neprobtrie p. utrie vom obviova): potvrali ho, e to on kradol expr. biagova (verejne obviova): biagovali ho za zradobtrie sa trenm sa dotkn nieoho otrie sa: obtrie cu fraz, expr. priva niekomu nieo (za golier): presa, otrie sa o erstvo natret zbradlie uchn sa hru privali (za golier) trnerovi va vinu zvaoobuchn sa ouchn sa (krtkym dotykom): va vinu (na niekoho) denuncova (obviova udamaka sa oho (ob)uchla, ouchla pren. expr. prejavi nm) zujem (oby. v zpore) vimn si: ani sa o ns neobtreli, ani si ns nevimli; o krmu sa ani neobuobviujci p. vytav chol zabdnu (v malej miere): zabr'dol i do politiky obvin, obvi p omota, obviaza, obopn obvod 1. dka iary ohraniujcej ist plochu objem zavadi: ani pohadom o ns nezavail (v odevnctve): obvod, objem ps vekos: odmera si obtli, obtuka p. pritli 1 vekos hlavy obuch 1. ploch strana sekery obuok 2. men vymedzen zemn celok psobnosti nie2. elezn al. dreven nstroj na udieranie kyjak koho okrsok rajn: policajn obvod, okrsok, rajn tik: buchn do nieoho obuchom. kyjakom, tlkom revr: lesn obvod, revr zastar. ditrikt obuok hovor.: pendrek pelendrek (policajn zbra na bitie) 3. p. okraj 1 obcha p. otrepa 2 obvoniava p. voa 2 ohi p. ovali 1 obvykle 1. p. zvyajne 2. porov. tradin obu p. zaobu obvykl p. ben, obyajn 1, tradin obyaj p. zvyk obu sa 1. porov. zaobu 2. p. osopi sa obyajne 1. p. zvyajne, porov. aj obyajn 2. p. rd : 2 obuv p. topnky obyaj nos p. vednos, prostota obuvk nstroj lyicovho tvaru sliaci pri obvan obyajn 1. ktor sa bene, asto vyskytuje: ktor nie je lyica /.ried. vyzuvk nim prznakov (op. zvltny, vnimon, nezvyajobuvnk odbornk, ktor vyrba al. opravuje obuv zastar. n) obvykl ben vedn ast: obyajn, vec hovor, zastar. uster: zanies si topnky obuvnkoobvykl spsob obivy; obyajn, vedn prbeh; vedvi, ustrovi /astar. krpiar (v minulosti vrobca krpn aty (op. sviaton); je to obvykl, ben, ast jav cov) zastar. prtipkr (v minulosti obuvnk opravujzvyajn pravideln neprznakov: zvyajn, ci obuv) neprznakov priebeh choroby; prs vo zvyajnom, obvdn p. zvdn 1 pravidelnom ase normlny prirodzen (v medziach obvz materil, prostriedok na ovinutie poranenej asti normy): vetko je v normlnom, prirodzenom stave * tela zastar. obvzok zried. obvinok (oltsov) hovor, kadodenn denn (vyskytujci, opakujci sa kad f: strhol mu z hlavy obvz, Ja ovjadlo ovnadlo de): kadodenn starosti; kadodenn, denn dvka obvnadlo (pruh ltky sliaci ako obvz) hand potravy prozaick (naplnen vednosou): i (pevn ochrann obvz): da si band na koleno obyajn, prozaick ivot; ma prozaick tby rutingza (riedka tkanina pouvan ako obvz) nplas n rutinov (spojen s rutinou): prekonva prek(mal obvz na prilepenie) ky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou zleitosou obvzok p obvz pejor. ordinrny: podva orindrny rum trivilny obveselit p. potei 2 banlny (svojou vednosou vzbudzujci a nevu): obveselit' sa p. rozveseli sa zaaoval vetkch svojimi trivilnymi, banlnymi hisobvea p. ozdobi torkami; zana vdy o trivilnych pouiek expr tucobv iaza vinutm dookola upevni, obali nieo niem tov (bez akejkovek vnimonosti): tuctov tvr, podviaza (obviaza odspodu): podviaza vlasy stuhou akch s tisce zauvan tradin (spojen so zvy previaza: obviaza, previaza balk pagtom * kom, s tradciou): obyajn, zauvan postup; zauzaviaza: obviaza, zaviaza snop, slamu povrieslom van. tradin poriadok jednoduch prost radookrti obkrti obtoit omota obrnota oviv nevznan nevznamn drobn (o loveku n ovi obvin obvi (oby. bez pevnho spojebez vyieho postavenia, bez funkcie a pod.: o veciach, nia. bez uzla a pod.): o(b)krti, o(b)vin, o(b)mota si ktor nie s exkluzvne, vyberan): obyajn, jednoduhlavu atkou, uterkom oviaza po viaza hovor.: ch, prost, drobn lovek; prost, radov vojak * ofaova zafaovat (opatri obvzom): oviaza, popospolit zastar obecn: pospolit ud hocijak viaza ranen ruku; celho ho ofaovali, zafaovali brsak ledajak (v zpore): to nieje len tak hocipoobvzova pofaova (postupne, viac vec)

obydlie
jak, hrsak umelec bezvznamn bezcenn expr. mizern hovor, expr.: sprost hlpy (op. vznamn, cenn, hodnotn): bezvznamn udalos; trpi sa pre bezcenn, mizern peniaze; hneva sa pre sprost, hlpe pero expr. praobyajn 2. p. jasn 2 obydlie kni. miesto na bvanie prbytok bvanie prstreie: boli radi aj ndzovmu obydliu, prbytku, bvaniu; by bez prstreia kni strecha (nad hlavou): prv loha bola njs si strechu nad hlavou dom (ako budova na bvanie): vyhnali ho z vlastnho domu byt (miestnosti na bvanie vo vom dome): tvorizbov byt zastar. al. expr kvartiet: ptaj za bvanie v tom kvartieli neslchan peniaze pren. expr. hniezdo: ma vlastn hniezdo pejor. brloh (biedne obydlie) p. aj dom I obytn sliaci na obvanie, na bvanie bytov obvac: obytn, bytov priestor; prvesn obytn, obvacie vozidlo obvac p. obytn obvan zaplnen umi, ktor tam bvaj osdlen: obvan, osdlen ostrov zaudnen: obvan, zaudnen dom udnat (husto obvan): udnat kraj obva p. bva obyvate lovek vo vzahu k bydlisku oban (prslunk ttu, mesta, obce): obyvatelia, obania republiky, mesta /.astar. dua: dedina mala dvetisc du obyvatestvo p. populcia obzera upiera zrak, pohad na nieo (oby. z viacerch strnok) prezera pozera (sa) prehliada kni. obhliada: obzera, prezera, prehliada, obhliada tern, pozemok; so zujmom obzer exponty, pozer (sa) na exponty hovor.: o b k u k v a obkka obkukova okukovat' o k u k v a o k k a : deti o(b)kukvaj, o(b)kukuj hraky: zvedavo o(b)kka hosa expr. obzza: eny ns zvedavo obzzali expr. zried okuova: okuuje mj vtvor expr obmrkva (letmo obzera): obmrkva si om premeriava mera odmeriava s k m a p r e s k m a v a (dkladne, oby. nie priatesky): vetkch premeriava, meria, skma nedverivm pohadom hovor, zastarv.: mutrova vizitova vizitrova: znaleckm okom mutruje jeho oblek; vizitova. vizitrova pacienta * prv ohliada (radne obzera mtvolu) obzera sa 1. vykrca hlavu za niekm, za niem (oby. dozadu), pozera (sa) za seba obraca sa: iak sa stle obzer, obracia kni. ohliada sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ou 2. skma nieo zrakom na vetky strany, dookola rozhliada sa kni. obhliada sa: bezradne sa obzer, rozhliada, obhliada po parkovisku hadie pozera (sa) (okolo): had, pozer (sa), kde by sa zloil' hada ptra (oami) 3. hovor ma cie zska nieo obstarva si zaobstarva si: obzer sa za novm miestom, (zaobstarva si nov miesto zadovaova si zaopatovat' si: zadovauje si. zaopatuje si uhlie, drevo na zimu 4. venova niekomu al. nieomu starostlivos vnovat pozornos dba (na niekoho, na nieo): nik sa o diea neobzer, nik o nedb, nevenuje mu pozornos

380
vma si stara sa ma staros: nevmal si, nestaral sa. nemal staros, i bude doma chba bra do vahy: druhch neberie do vahy, na druhch sa neobzer st hovor, zavadi zakopn (o niekoho, o nieo) (v zpore): u o ma vbec nestoj, u o ma ani nezavad, nezakopne obzza p. obzera obzna sa p. zoznmi sa 1,2 obzor 1. viditen hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stret so zemou; as zemskho povrchu viditen po tto hranicu horizont zastar.: nebasklon nehosklon 2. p. rozhad 1 obzrie porov. obzera, p. prezrie 1 obzrie sa porov. obzera sa 1 - 4 obzvl, obzvlt 1. p. najm 2. p. mimoriadne 2, vemi obzvltn p. mimoriadne 2 obaloba pripsanie viny niekomu obvinenie obalovanie: film je neskrvanou obalobou, obvinenm, obalovnm reimu obalobca p. alobnk I obalovanie p. obaloba obalovan koho obvinili pred sdom obvinen: predvies obalovanch, obvinench obalovate p. alobnk I obalva p. obviova, alova 1 obiera p obhrza obna p. kosi obinky p. doinky obi p. oi 1 obiva 1. p. ivobytie 1 2. p. jedlo 1 obivi l.p. nakmi 2. p. oivi 1, 2 obivi sa p. uivi sa obivn p. oi 2 obra sa p pre jes sa 1 obva p. obhrza ocajchova p. oznai 1 ocedi p. scedi oceoryt p. oceorytina oceorytina odtlaok z rytiny urobenej do oceovej platne oceoryt oceovo p. sivo oceovobelas p. modr oceovomodr p. modr oceovosiv p. siv 1 oceov p. siv 1, modr ocenenie 1. p. chvla 2. p. cena 2 ocenga sa p. opi sa oceni p. ohodnoti oceova p. ceni oceovate p. hodnotitel' oceujci p. uznanliv 2 oceri sa p. odchli sa 2 ociachova p. oznai 1 ocieok p. siderit ocigni p. oklama 1 ocino, ocinko p. otec 1 ocintavie p. oslabn ocitn sa neakane, nhle sa vyskytn na nejakom mieste, v istej situcii a pod. njs sa: ocitol sa, na-

iel sa v neprjemnom poloen, v neznmom dome n a d a r i sa n a d b i sa naapi sa (nhodou sa vyskytn): pomu kadmu, klo sa u nich naab; nadarsa nm na pomoc zried. octit sa expr. priplies sa (nhodne): nevedno, klo sa im pripletie do cesty, kto sa im ete ocitne v ceste expr. podplies sa: naraz sa mu dieta podpletie pod nohy dosta sa (nhodou): dostala sa jej do rk, ocitla sa jej v rukch vzcna kniha prs djs (do istej situcie, do istho stavu): prs do akho poloenia zosta osta (nhle sa dosta do istho poloenia): neakane ostal, zoslal so fom osamote oco, ocko p. otec 1 octovatie p. kvasi (sa) 1 ocukri, ocukrova, ocukrovi p. osladi I nadi p. zadymi oakvanie p. predpoklad 1, domnienka oakvan p vyten: predpokladan oakva p. aka 2 oaren silno zasiahnut kladnm citovm zitkom spojenm s obdivom; svediaci o tom (op. sklaman) oarovan: hadel na u oaren, oarovan; oaren, oarovan pohad naden dojat (spojen s nadenm al. dojatm): by naden, dojat kvalitou umeleckho prednes o m m e n zmmen opojen oslnen (vemi silno zasiahnut citmi. oby. obdivom): by ommen, opojen hrou; pri pohlae na t krsu zostal cel oslnen uvelien kni.: uchvten okzlen fascinovan: celkom bol uchvten, okzlen malebnosou prrody; sledoval ju fascinovanm zrakom expr opit: bol opit od astia oari, oarova vyvola siln, oby. kladn zmyslov zitok oslni kni okzli: Tatry ho oarili, oslnili opoji ommi zmmi: krsa dieviny ho ommila. opojila; vazstvo ho celkom opojilo, ommilo expr. oslepi (asto s dsledkom nerozvneho konania): lska ho oslepila fascinova: je fascinovan jej Zjavom uchvti unies oduevni: vystpenie sboru ich uchvtilo, unieslo, oduevnilo * n a d c h n u t (vo velkej miere) doja (citovo kladne): vkon umelca ns nadchol, dojal expr. obji: objili ho star povesti expr.: poari poarova uari uarova porobi (silne, na dlh as zapsobi): hudba mu poarila, uarila oarujci p arovn 1. neodolaten oemeri sa p. ochvti sa oernie nadobudn ierny al. tmav povlak, povrch, sta sa iernym, tmavm sernie: zemiaky oerneli, serneli; striebro sttm oernelo, sernelo otmavie stmavie otmavn s t m a v n (sta sa tmavm, tmavm): obloha pre brkou otmavela, stmavela poernie (postupne oernie, sta sa ernastm) ohorie e x p r o k v a r i s a (oernie psobenm slnka): tvr jej na slnku ohoela oerstvie p. okria oervenie sta sa ervenm servenie: lca jej od mrazu oerveneli, serveneli; obloha pri zpae slnka oervenela, servenela zahorie poet.: zabronie zabronie sa zbronie: lstie na stromoch u zahorelo, zabronelo zaervenat sa rozervenie sa expr.

rozhorie sa: tvr sa jej rozhorela o rozpakov kni/..: zaprisa zarumenisa zrumenisa zrumenie zried. orumenie (oervenie oby. v tvri od citovho pohnutia): dieva sa od hanby zaervenalo, zaprilo; lca sa mu zarumenili, zrumenili zapli sa zalia sa erveou expr. zapli sa: pri muovch slovch sa zaplila, zalialo erveou poet. z a r d i e s a oervivie, oervavie sta sa ervivm, ervavm servivie servavie (o ovoc al. o potravinch): hruky ete na strome oerviveli, serviveli; syr oervavel, servavel oesa p. olma oierni p. oklebeti oierova p. ohovra oistec p. trpenie oisti 1. zbavi neistoty, piny, urobi istm vyisti: oisti, vyisti byt, obloky; oisti si, vyisti si zuby oriadi obriadi vy riadi (da do poriadku): oriai kuchyu, vyriai zadymen kotol subt.: oputopnky, covat' vypucova vypulrova: opucovan vypulrovan auto umy poumva (oisti vodou, tekutinou): umy, poumva dlku omy obmy (na povrchu umy) vyumva (dkladne umy) vydrhn o d r h n (oisti kefou, silnm trenm): vydrhn piplen ria hovor, v y r a j b a subt. vyrova (dkladne umy) hovor: vyleti vysidolova (oisti na lesklo): vyleti, vysidolova kuky expr. oblza (povrchne oisti) poistit poriadi (postupne, viac vec) 2. zbavi neelatench prvkov, prmes a pod. vyisti vyeri vyri: vyisti, vyri vodu, avu * preisti: preisti zrno rafinovat' (oisti rafinciou): rafinovat' cukor 3. zbavi vrchnej vrstvy, kry, upy, neistoty: odstrni z povrchu kru, upu a pod. opa olpa obieli: oisti, opa, olpa bann, obieli zemiaky; upku z jablka si vdy oist, ope, obieli, olpe oholi: oholi ovocie, koku z hruky okriab a okrabat' zokriaba z o k r a b a (oisti krabanm): okriabe mrkvu, petrlen; nechtom zokrabe zaschnut krv poistit' (postupne, viac vec): poist zeleninu do polievky p o o k r a b o v a pozokrahova (postupne, viac vec): po(z)okrabova zorat pinu oistn uren na hygienick al. mravn oistu oistovac: oistn, oisovali kpe; oistn spoved kni. k a t a r z i u (zbavujci vetkho zlho a povznajci): katarzn inok umeleckho diela rehabilitan (sledujci mravn a spoloensk oistu): rehabilitan sdny proces oistom p navonok 1, zdanlivo oistomok p. navonok 1 oisovac p. oistn oisova, oa p. isti 1 - 3 oisujci p. povznajci oi p. pozera (sa) 1 oividne 1. porov. viditen 2. p zretene 1. ostro 7 oividn p. viditen, zjavn, jasn 2 okova 1. dva ochrann ltku do tela tepi: okova. tepi deti proti ospkam lek. vkcinova

omudi
2. hovor, prena as uachtilej odrody na in rastlinu pomocou oka tepi (prena as uachtilej odrody na in rastlinu vbec): okova, tepi rue vrbova (pomocou vrba): vrbova ovocn stromy omudi p. zadymi on tkajci sa oka ako orgnu zraku: on choroby; on lekr odb. oftalmologick (tkajci sa onho lekrstva): on. oftalmologick klinika; oftalmologick kvapky oucha p. ovoa ou p pou 1 od (koho. oho) 1. vyjadruje priestorov al. asov vchodisko a vchodisko poradia vbec (op. do. po) zanc zanajc ponc ponajc (km. m): od prvho janura, zanajc, ponajc prvm janurom sa zvi njomn zanc od zanajc od ponc od
p o n a j c od (koho. oho): zanc od. ponc od pon-

382
odbehnutie p. odboka 1 odberaka p. rozlka odbera l.p. bra 2 2. p. odobera 1 od bera sa 1. p. bra sa I 2. p. li sa odberate p. predplatite, zkaznk odbern uren na zaznamenvanie, vyhodnocovanie a pod. vky odberu odberov: odbern, odberov diagram odberov p odbern odbierka p. rozlka odbi 1. derom vrti odrazi: letiacu loptu jedinm derom odbil, odrazil zavrtit' (znemoni pokraovanie nieoho): prv tok ete ahko zavrtil 2. derom oddeli (z celku) odrazi: odbil, odrazil ucho z hrneka odroni (oby. ovocie zo stromu) odlomi* ulomi (lmanm): chlapci odlomili, ulomili soche ruku * odtiepi v ytiepit (odbit men kus): odtiepi kus z taniera 3. odmietavo sa k niekomu zachova odmietnu zamietnu: odbili, odmietli, zamietli jeho iados bez odvodnenia hovor.: odpravi odbavi: odpravila, odbavila pytaa nakrtko odvrhn: odvrhli mj nvrh odohna odpudit zahna zapudit': mylienku na tek rchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudil zbavi sa: horko-ako sa ns zbavili hovor. expr. sprai (prkro odbi): spraili ho pohadom odblesk p. odraz 1 odbleskn sa p. odzrkadli sa odblokova p. uvoni 3 odblysn sa. odblyskn sa p. odzrkadli sa odboenie p. odboka 1 odboi 1. v chdzi al. v jazde zmeni smer zaboi zahn: pri prvom dome odboil, zahol za roh; auto zrazu odboilo, zaboilo, zahlo doava hovor.: zakerova zakarova skerova (oby. dopravnm prostriedkom): na najbliej odboke zakeroval do gare zried. zboi: zboi z cesty skrtnu sa skrti sa zakrti (sa) zatoi sa stoi sa: bicykel sa odrazu skrtne, skrti, zato, sto doprava odrazi sa (zmeni smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh zs (odboi oby. nevedomky): v tme sme zili z cesty uchli sa (od priameho smeru) 2. neprida sa tmy. predmetu v rei odchli sa odkloni sa: usiloval sa odboi, odchli, odkloni od hlavnej tmy * expr.: odskoi uskoi: od hklivho rozhovoru vdy odskoila, uskoila uhn vyhn sa: pred trpnou tmou radej uhol. radej sa trpnej tme vyhol vzdiali sa (mylienkovo): vzdiali sa od predmetu rozhovoru odboka 1. nepridriavame sa urenej tmy v rei odboenie odbehnutie zried. odbeh: robi v prejave ast odboky, odboenia kni exkurz 2.p poboka odbohsveta p odjakiva odboj p. vzbura odbojr p. vzbrenec odhojca p buri, vzbrenec odhojncky p. burisk odhojnk p buri, vzbrenec odbojn p. burisk

delka bude zavret z zo (koho, oho): prili z vchodu, od vchodu smerom od (koho, oho; vyjadruje smerovanie z nejakho vchodiska): smerom od rieky zaznel vstrel spoza (koho.oho; vyjadruje smerovanie z miesta za niem): spoza dver sa ozvali hlasy 2. vyjadruje prinu, dvod, pvod, pvodcu po (kom. om): od starho otca, po starom otcovi zdedil dom za (koho. o): zaplatil da od zhrady, za zhradu * z/zo (koho, oho): nevie, o m zo samej radosti robi pod (km. m): od derov, pod dermi sa zvalil na zem 3. vyjadruje el. cie proti (omu): od smdu, proti smdu je dobr minerlka na (koho, o): prok na bolenie hlavy 4. p. cez 5 da p. chvlospev odakiva p odjakiva odbadka p ods I odban. odbachn p. odstreli odbavi 1. skoni, urobi ist prcu, povinnos a pod. vybavi: odbavil, vybavil v meste vetko, o si predsavzal vykona: vykona si svoju povinnos hovor, absolvova: povinn nvtevu u absolvoval opatri obriadi (urobi ist pravideln kony, postara sa o niekoho): deti u opatrila, obriadila hovor, odflinka (odbavi povrchne, zbene): modlitbu narchlo odflinkal /asiar odhudn: skky odbudol s spechom 2. p. odbi 3 odbavi sa p. vybavi sa I odbavi si p absolvova 2 odbavovat' sa p. kona sa odbeh p odboka 1 odhehlk p. zradca odbehn hovor. 1. vzdiali sa odniekia s nejakm cieom (oby. rchlo, na chvu) ods hovor, odskoi: odbehla, odskoila (si) po desiatu; odili do susedov so sprvou zjs (si) hovor zaskoi (si) zabehn (si): zaskoi (si), zabehn (si) na obed; zjs k rodiom. za kamartom skoi (si): ete si sko po cigarety expr odevla (cvalom odbehn) hovor. expr. odtrieli 2. hovor ods bez zastihnutia ujs (niekomu) necha (niekoho): vlak ho odbehol, uiel mu, nechal ho predbehn: v pretekoch ho predbehli o hodn kus

383
odboku, odboka p. zboku odbor 1. organizan zloka radu, intitcie, spolku a pod. sekcia: kolsk odbor, kolsk sekcia refert (oby. menia organizan zloka): finann refert * oddelenie (samostatn organizan jednotka odboru) 2. P. oblas 2 odbornky p. odborn odbornk kto sa dobre vyzn v istom odbore, kto vynik zrunosou, invenciou v nejakej innosti majster znalec: bol odbornkom, znalcom v literatre, hudbe: by majstrom tetca, pera: zavola si do domu odbornka, majstra profesionl (kto rob nieo z povolania: op. amatr): na vrobku vidie prcu profesionla pecialista (odbornk v uom odbore): pecialista na opercie srdca hovor, expr.: macher fachman (dobr odbornk; op. fuer) expert (odbornk ako poradca): sdny expert hovor.: kapacita pika jednotka hovor. expr. eso (vynikajci odbornk): v ovldan potaov bol kapacita, eso pren. expr.: kann kaliber (kto v nieom vynik) hovor, suvern (kto sa vo svojom odbore suvernne vyzn) autorita (uznvan odbornk): v jazykovede je autoritou * zastar. znate (tr) iron. umelec: takho umelca sme tu nepotrebovali odborn ktor sa tka istho odboru, istch odborov: ktor pochdza od odbornka (op. neodborn): odborn vraz: odborn vklad pecilny pecializovan (obmedzen iba na ist oblas, na ist odbor): odborn, pecilny lekr: pecializovan asopis terminologick (ktor obsahuje odborn vrazy): odborn, terminologick slovnk kvalifikovan hovor, fundovan (podopret vedomosami v danom odbore; op. neodborn. expr. fuersk): napsa kvalifikovan .fundovan posudok expertn expertzny znaleck: expertn, znaleck posudok pejor. odbornky (zaaen jednostrannm pohadom odbornka): psa prli odbornckym tlom hovor. expr. fachmansk odbremeni p. uahi 1, 3 odhda p. ma sa 1 odbudn l.p. ubudn 2.p. odbavi 1 odbra p. odstrni 2 odburini p. vyplie odburiova p. plie od bva sa p. kona sa odcedi p. scedi odcestova p. ods I odcitova p. uvies 6 odcloni p. odhali 2 odcrkn p. odpu (si) odcudzenie, odcudzenos p. cudzota 2 odcudzen ktor sa stal citovo ahostajn voi niekomu, nieomu cudz: vrtil sa domov odcudzen, cudz odnrodnen odroden odrodileck zastarv. odrodil zastar. odrodilsk (ktor stratil vedomie prslunosti k vlastnmu nrodu): odnronen, orodileck. odroden mlde odpadlcky |>ejor.: renegtsky pren. janiiarsky (sprvajci sa zradcovsk, napr. k vlastnmu nrodu): renegtske, janiiarske vrstvy nroda odcudzi p. ukradn odcudzi sa p odrodi sa odeupka p ods I

oddelenie
odcvla p. ujs 1, odbehn I odapi p. otvori 1 odapta sa p. ods 1 oderpat' 1. p. vyerpa 1 2. p. odobra 2 oderpva p. erpa 1 odesn p odlomi odini p. napravi 4 odta 1. p. odpota 1 2. p. spota odleni p. oddeli 1 odleni sa p. odli sa oddakade, oddakadia p. odkiasi odaleka p. zaleka oddanec p. snbenec oddanica p. snbenica oddan bezvhradne sa odovzdvajci al. sliaci niekomu, nieomu odovzdan vern: oddan, vern priate: oddan, odovzdan sluha lojlny (oddan ttu, vlde a pod.): lojlny radnk nruiv vniv (privemi oddan): nruiv, vniv obdivovate umenia pokorn expr.: psovsk ps (rezignovane oddan): V oddan, pokorn sluobnk (kedysi na znak cty v liste): ma k nadriadenmu psovsk, ps vzah: psovsk, psia poslunos odda 1. p. odovzda 2. 3 2. p. obetova 1 3. porov. zosobi sa odda sa 1. prija ist stav, ist skutonos bez vhrad, urobi nieo naplno, bez vhrad odovzda sa: oddal sa. odovzdal sa osudu: oddal sa spnku: oddal sa, odovzdal sa slube nrodu podda sa podvolit' sa (da sa opanovat): poddal sa smtku; podvolila sa muovi vo vetkom podahn prepadn (dosta sa do moci nieoho): podahol zfalstvu, prepadn strachu venova sa: cel sa venoval portu zveri sa (s dverou da niekomu rozhodovanie o sebe): zveri sa osudu, nhode vloi sa (plne sa nieomu odda): vloi sa do tia porov. aj holdova 2. neos. odd sa ukazuje sa vhodnm vyplat sa oplat sa hodno: odd sa, vyplat sa, hodno bojoval stoj za to: stoj za to cestova naim treba (ukazuje sa nevyhnutnm): naim, treba sa poponha 3. p. da sa I 4. p. zosobi sa oddvaky, oddvky p. zasnbenie oddvna 1. p. dvno 2, odmala 2. p. odjakiva, vdy oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od nieoho. od celku; nie spolu s druhm al. s ostatnmi osobitne jednotlivo osve samostatne zvl: zaali podnika oddelene, osobitne, jednotlivo; kad pohr zabalila osve, samostatne, zvl separtne hovor, extra: rokovania o vojenskch otzkach sa zaali oddelene, separtne; jeho rodiia bvaj extra osamotene osihotene izolovane sm (oby. nedobrovone oddelene od druhch, od celku): tu nikto neije osamotene, osihotene. izolovane odlene odtrhnuto: deti vyrastali odlene, odtrhnuto od rodiov oddelenie 1. menia oddelen as nejakho priestoru box: vstavn oddelenia, boxy separ (v retaurcii a pod.) kup (v elezninom vozni) zried. oddiel: odiel voza 2. p. odbor 1 3. p. rozluka

oddelen
oddelen ktor sa odlenil, osamostatnil od istho celku; ktor tvor ohranien as pvodnho celku samostatn osobitn hovor, extra: rodiia a deti ij v dvoch oddelench, .samostatnch, osobitnch bytoch; podnjom s osobitnm, extra vchodom * izolovan osamoten odlen odtrhnut (odlenen, oby. od kolektvu, od celku): kad as serilu tvor oddelen, izolovan prbeh; i osamoten, odlen, odtrhnut od sveta * nespojit odb diskrtny: nespojit, diskrtny prvok separtny (tkajci sa iba jednej zloky istho celku): vies s kadou stranou separtne
rozhovory menej vhodn z v l t n y

384
ka oddneskajka, ps. i od dneskajka: oddneka, oddneskajka sa u polep oddneka, oddneskajka, oddneka p. oddnes, odteraz oddola p. zdola oddrapi p. odtrhn 1, odlomi oddha p. kala 1 oddrie p. odpracova odduri p odohna 1 oddych pokoj po prci: preruenie v prci odpoinok: urobi si krtky oddych, odpoinok kni. siesta (popoludaj oddych) prestvka pauza (oddych pri innosti) km. spoinutie zastar.: spoi spoinok oddchnu si 1. odda sa oddychu po istej innosti (oby. na osvieenie, nabratie sl) odpoin si: zastavil sa, aby si oddchol, odpoinul zrekreovat' sa (dlh as a oby. mimo domova) relaxova sa (telesne al. duevne sa uvoni) pohoviesi (s pitkom si oddchnu): pohoviesi v kresle pri knihe expr.: povoli si povoka si polebedi si (dopria si pohodlia, odda sa neinnosti): asu maj dos, preo by si nepovolili; poobede si trocha povokali vydchnu si hovor. expr. odfknu si: vydchli sme si, odfukli sme si, meme robi alej pospa si (oddchnu si spnk o m ) fraz. expr. z a v i a z a si s a d l o (oddchnu si po

oddeli 1. da pre, oda (oby. ako as) od nieoho, o bolo spojen al. spolu; navzjom sa osamostatni odlenit vyleni vydeli: oddeli, vydeli chybn kusy; odleni, vyleni z kninice odborn literatru odli rozli (oby. ud od seba): smr ich navdy odlila odtrhn expr. odorva (nsilm): nemohol sperov od seba odtrhn; odtrhli, odorvali ho od rodiny hovor. art. rozsobi: bijcich sa chlapcov museli rozsobi expr odkriai: odkriai pevne spojen ruky odreza (znemoni spojenie): dedina odrezan od sveta izolova separova (zamedzi styk): nakazench izolovali, separovali kni. segregova (oddeli vylenm niekoho odniekia): rasov segregovanie osamotit' (necha osamote) detaovat': detaovan pracovisko pooddeova (postupne, viac vec): pooddelova kabny zvesmi 2. da niekomu uren as, podiel vydeli: oddelila, vydlila mu jedlo na tanier pidlit : prideli niekomu kus zeme na obrbanie oddeli sa p. odli sa oddeliten ktor sa d oddeli od istho celku al. navzjom odliten: odliten predpona (v slove) izolovaten: oddeliten, izolovaten chemick prvky oddlova p. odluova oddialenie p. odklad oddiali da do vej vzdialenosti (najm asovej) odsun: termn splnenia plnu oddialili, odsunuli * odloi preloi kni. odroi (da na neskorie): schdzku, odchod odloili, preloili; zasadnutie odroili odtisn (miestne): ruku mu jemne odtisla oddiali sa p. odstpi 1 oddiel 1. organizane vymedzen tvar jednotka: vojensk, leteck oddiel, vojensk, leteck jednotka batalin prpor (vojensk tvar zloen z rt) flotila (oddiel lostva al. letectva) garda (vybran vojensk oddiel) jazda (oddiel jazdcov) voj (as vojenskho oddielu) kolna konvoj (skupina v rade, oby. vozidiel) 2. nieo z vieho celku diel as: oddiel, diel, as knihy kapitola arch hlava (samostatn as knihy, spisu a pod.) oddielny p. odlin oddiskutova p. poprie, odtajit oddisponova p. posla 2 oddiputova p. poprie, odtajit' oddnes od dnenho da oddneka, ps. i od dneka: oddnes, oddneka si u viacej nezahr hovor.: oddne-

jedle) urobi si pohodlie 2. pocti avu, zbavi sa naptia vydchnu si: oddchol si, vydchol si, a ke prcu odovzdal uvoni sa (zbavi sa naptia) oddchnut p. sviei 1 oddychova p. hovie si, rekreova sa oddychov uren na oddych: oddychov tanie odpovac: oddychov, odpovac priestor (v zhrade) odpoinkov nenron (nevyadujci fyzick al. duevn nmahu): odpoinkov, nenron film; oddychov, nenron port rekrean (op. vrcholov): rekrean volejbal * relaxan: relaxan cvienie, prostriedky zbavn: zbavn tanie odedza p. aty odev p. aty odevn tkajci sa priemyselne vyrobench odevov hovor, konfekn: odevn, konfekn priemysel; konfekn obchod odevncky (tkajci sa odevnctva ako odvetvia priemyslu): odevn, odevncky priemysel odexpedova p. odviez, posla 2 odfajkn, odfajkova p. zaiarknu odfakli p. odreza 1, odsekn I odfra p. ods 1 odfia p. ujs 1 odfikn p. odreza 1. odsekn 1 odflka p. odflinka. zlta 1 odflknut p. neporiadny I
o d f l i n k a hovor, p o v r c h n e , zle urobi hovor. expr. o d h a j -

dka: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdkala subt. odflka: skku odflkal fraz. odbavi avou rukou (urobi nedbanlivo, povrchne al. ahko, bez nmahy): vetko odbav avou rukou expr. odbcha expr. zried odhajduchova odfoti p. vyfotografova odfotografova p. sfotografova odfra p ods 1

385

odhrn

odfrfla p. odpoveda' odhentade, odhentadia, odhentia p. odtia odhlasova hlasovanm vyjadri shlas: vetci odhlasoodfrkvat", odfrkovat' p. fka 3, 4 vali nvrh predsedu pejor.: odkvat' odkvnu odfrkn 1. p. odpadn I 2. p. odpoveda 1 3. p. ods I odmva (mechanicky odhlasovat): bezmylienkovite odfua p. ods 1 vetko odkval, odmval schvli: projekt vetci odfujazdi p. ods 1 schvlili * admin. odshlasi odfuknut' p. sfknu I p. aj schvli odfknu si p. oddchnu si 1 odhliadnu nebra na nieo ohad, zrete nebra do odfukova p. spa I vahy odozrie: ak odhliadneme od iastkovch odgalopova p. ods 1 nespechov; ak neberieme do vahy prehru nevimodgrgn (si) p. grgn (si) n si: vedome si nevimol zlomysen poznmku odhi p. odopn hovor: odrta* odpota: ke odrtame, odpotame odhad priblin urenie velkosti mnostva, hodnoty jeho spsoby, bol to dobr lovek kni abstrahova a pod. nieoho odhadnutie: odhad, odhadnutie kd (od nieoho) kni?.. /.ried. substrahova odb taxcia (urenie ceny, hodnoty nieoho) vpoodhmyzovac uren na nienie kodlivho hmyzu et (odhad zisku): urobi sprvny vpoet tip (odhad vsledku nieoho): tip nm nevyiel dezinsekn: odhmyzovac, dezinsekn prostriedok odhodenec p. vydedenec odhadca kto rob odhad: odhadca majetku odb. taxtor odhodi l.p. zahodi I 2.p. odvrhn I oceovate hodnotitel' hovor, acovate (kto nieo odhodi sa p. odvrti sa oceuje, hodnot ): oceovate, hodnotitel' pozemku odhodky p. odpad 1 odhadn pribline uri mnostvo, kvalitu, cenu. hododhodlane p. rozhodne 1. rzne notu a pod. nieoho; urobi odhad nieoho hovor.: oaodhodlanec p. odvlivec cova odacova: odhadn vek stromu; odhadn, odhodlanie p. rozhodnutie 2, va 1 oacova akos vrobku oceni ohodnoti (uri odhodlanos p. odvaha oby. presn cenu. hodnotu nieoho): Nakoko ste ocenili pozemok? odhodlan 1. ktor je pevne rozhodnut uskutoni odhadnutie p. odhad nieo, oby. nieo zvan hotov: je odhodlan, hotov na vetko ochotn: by ochotn bi sa za svoju odhadn uren odhadom odhadov: odhadn, odhapravdu pripraven prichystan: by pripraven, dov cena prichystan vzdorova p. aj predpokladan 2. p. rzny, smel odhadzova p. hdza 1, vrha 1 odhodla sa po vahe prs k pevnmu zveru a zaa ho odhajdka p. odflinka realizova rozhodn sa: odhodlal sa, rozhodol sa s odhajduchova p. odflinka tudova predsavzia si zaumienil si (nadobudn odhali 1. zbavi pokrvky, zakrytia odokry pevn mysel): predsavzal si, zaumienil si, e prestane odkry: odhali korene stromu obnai (urobi faji odvi sa osmlit" sa (doda si odvahy, smenahm): obnail sa do psa rozhalit' (iastone): rozlosti na vykonanie nieoho): odvil sa, osmelil sa prohalil si krk * poodhali (trocha odhali): poodhali tvr testova da sa poduja sa podobra sa podbra 2. odsun nabok to, m je nieo zakryt, zastret sa chopi sa chyti sa zned. ubra sa (odhodla sa odhrn: nevesta si odhalila, odhrnula zvoj odonieo robi, urobit): pod(o)bral sa na operciu; chopil kry: odokry zves, zclonu odostrie /.ried. odsa konene riei rodinn problm strie: odostrela plachtu odcloni: Odclote zclony! odhodok 1. porov. odpadok 2. p. vydedenec poodhalit (trocha) odhopka p. ods 1 3. novmi poznatkami zisti nieo odkry odoodhora p. zhora, zvrchu 1 kry objavi: odhali, odkry zkonitosti prrody; odhorok p. ohorok objavi skryt talent prs na nieo njs: prili na nov prame; nali loisko uhlia vyptra vystopova vysliedi (ptranm, stopovanm, sliedenm a pod. zisti nieo zatajovan): vyptrali, vystopovali pchatea demaskova: demaskovanie nepriatea expr. vysnori: vysnoril sprisahanie expr. vytra: vytrala o rodine vetko ra/. vynies/privies nieo na SVetlo/na verejnos /.astar. vysvieti (Kukun. Vajansk) p. aj objavi odhali sa sta sa zjavnm (o nieom, o bolo predtm neznme, zakryt) objavi sa ukza sa: odhalila, objavila sa pred nm priepas; ukzali sa mu nov svety vyjs najavo (o nieom zatajovanom): chyby vyli najavo prejavi sa: nedostatky sa prejavili
hovor, expr.: v y f a r b i sa v y c a j c h n o v a sa (prejavi

svoje skryt negatvne vlastnosti) fraz. odhali/ukza svoju prav tvr poodhali sa (trocha)

odhovra slovami presvieda niekoho, aby sa zriekol myslu rozhovra rozvrva: odhovrali ho od cesty nocou; rozhovrali, rozvrvali mu cestova v noci odrdza (radou): odrdzali ho od riskantnho plnu odhovori porov. odhovra, p. odradi o d h r a b a t , odhrahn p. odhrn odhra p. ods 1 odhrka p. rozmota 1 odhriebs p. odhrn odhrkota p. ods 1 odhrmie p. ods 1 odha prstroj, stroj na odhanie sypkch ltok odhadlo odhadlo p. odha odhrn hrnutm da nabok, hrnutm odstrni odhali

odhundru
odostrie odstrie: odhrnula, odhalila si zdvoj z tvare odsun: odsun zves rozhrn (odhrn z dvoch strn): rozhrnula zclony odhrabat arch. odhriebs (hrabanm odstrni): odhrabal' lopatou zem. sneh. lstie odhrabn (jednm pohybom): odhrabla si vlasy z ela poodha poodhrnovat' poodhaova poodostiera poodhrabova poodsunova (postupne, viac vec) odhundra p. odpoveda' odchdza porov. ods. s odchlipn p odchli odchlipn si p. upi si odchlopi l.p odklopit 2. p. odchli odchlpi 1. p. rozmota I 2. p. depilova odchod 1. opustenie nejakho miesta chdzou, dopravnm prostriedkom a pod. (op. prchod) oddenie: po odchode, oddem del ostalo dome pusto odjazd (o dopravnom prostriedku) odlet (o lietadle) odcestovanie (dopravnm prostriedkom): odcestovanie host tek (nhly tajn odchod): tek z domu 2. p. smr 1 odchodit porov. ods. s odchodn p rozline, rozdielne, in 1 odchodn p. odlin, rozdielny odchov p. chov odchovanec p. stpenec odchova p. vychova 1, 2 odchovn uren na odchov itkovch zvierat chovn: odchovn, chovn rybnk odchrapi p. odtrhn I odchriaktiu (si) p. odpu (si) odchlenie (sa) p. odchlka odchli trocha otvori pootvori odchlopi: odchli, pootvori dvere, oblok: odchlopen vrta * expr. odchlipn: pes odchlipol papuu expr. odkeri: okeren dvierka poodchli (trocha odchli) odchli sa 1. zmeni pvodn polohu al. priamy smer odklonit sa: guka sa odchlila, odklonila zo svojej drhy vychlit sa: magnetka kompasu sa vychlila vyboi vyin sa (odchli sa od pvodnho smeru): auto vyboilo z cesty uchli sa odboi: uchlili sa, odboili od priameho smeru odb divergovat' (nedok.) 2. trocha sa otvori pootvori sa: dvere sa potichu odchlili, pootvorili expr.: odchlipn sa odkeri sa oceri sa: papula sa mu odchlipla, odkerila, ocerila poodchli sa (trocha sa odchli) 3. presta presne dodriava nieo vopred dan (predpismi. zvykom, normou a pod.) odboi: odchlil sa, odboil od hlavnej tmy prednky odkloni sa: okloilil sa od domcich tradci * uchli sa: uchli sa od pravdy, od zkona nedodra: nedodra vit postup, nedodra jazykov normu vzdialil sa rozs sa: vzdialil sa od nboenstva, roziiel sa s nboenstvom odchlka nedodranie vytenho fyziklneho al. ideovho smeru odchlenie (sa) odklon odklonenie (sa): odchlka, odchlenie (sa) strely; odchlka, oklon o pvonej mylienky kni. exkurz (odboenie od hlavnej tmy) vchylka vychlenie (sa):

386
vchylka magnetky * chylka (odchlka od ideovho smeru, od normlneho stavu): prav, av chylka: trpie na duevn chylku * odvrat odvrtenie sa (pln opustenie ideovho smeru): odvrat o nboenstva kni. devicia abercia (odchlka od pravidelnho tvaru, smeru, od normlneho stavu) yz. derivcia (odchlka strely) kni anomlia (odchlka od normlneho stavu): anomlia v raste vnimka (odchlka od normy, od platnho prav idla): vnimka v skloovan vkyv amplitda (odchlka od zkladnej polohy): vek vkyvy na teplomere tech. tolerancia (najvyia prpustn odchlka) odb. divergencia odchylne p. rozdielne, in I odchylnost' p. rozdiel odchyln p odlin, rozdielny odchyova sa p odliova sa odia, odie p. obliec 1 dick p. oslavn odiedzka p. tla odiera sa p. cha sa odievaka, odievka p. atka I odinakade, odinakadia p. odinakia odinakia z inho miesta, z inej strany, nie odtiato, nie odtia odinokia zinakia zinokia: nie je otiato, je odinakia, zinakia, zinokia odinakade odinokade odinakadia odinokadia: prili odinakade. oinokadia, nie z juhu zinakade zinokade zinakadia zinokadia: pomoc m oakva zinakade, zinokade, zinokadia odinokade, odinokadia, odinokia p. odinakia odizny p. odporn 1. neprjemn ods 1. chdzou. dopravnm prostriedkom al. inm pohybom opusti nejak miesto (op. prs, djs) odobra sa pobra sa: deti odili, odobrali sa, pohrali sa o koly, o kostola zobra sa vzia sa (pre): urazen sa zobral pre /ried. ubra sa hovor, pjs: kad poiel svojou stranou nr.. tajs tas: zabavili sa a tali omov vzdiali sa hovor.: odskoi (si) odbehn (na chvu ods): na chvu sa vzdiali, odskoi si, odbehn z pracoviska odpo jit sa odli sa (ods od skupiny): skoro sa od ns opojili odstpi (ods jednm-dvoma krokmi): odstpi od obloka odpochodova hovor, /astar. odmarova (ods pochodovm krokom, expr. ods vbec) hovor, expr odplva: hrdo odplvala z miestnosti * odtancova (ods tanenm krokom) odcestova (ods na cestu) expr. poputova (ods z jednho miesta na druh): z domu poputoval na druh koniec einy hovor expr odvundrova expr.: vyprata sa odprata sa o d k a p a t odtiahnu (asto v mnostve): vojsko u odtiahlo odsahova sa: ke sa star zo sly odsahovali, zaala sa prav zbava expr.: spakova sa pakova sa (oby. v rozkaze): (S)pakujte sa okamite pre! hovor. expr. vypadn: z podniku sme vypadli po polnoci fraz. expr hodi spiatoku: hodili spiatoku a u ich nebolo trocha pejor odtrepa sa odtrieska sa: Kam sa vetci odtrepali? ujs utiec (tajne ods): ujs z domu expr zdchnu / d u p k a fraz. expr strati sa ako smrad (ods zo strachu, zbabelosti a pod.) vytrati sa strati sa zried. odtrati sa

387
/.mizn hovor, expr vypari sa (nenpadne ods): vytratil sa. vyparil sa zo schdzky expr.: odkradn sa vykradn sa ukradn sa (tajne ods) hovor.: vvklznu vymykn sa expr. uvrzn expr. /.ried. vyvrzn (nenpadne a rchlo ods): vyklzjnu z izby expr.: odplazi sa * odliez* odplisa * odplichtisa (potichu, nenpadne ods) expr. vytrsi sa utiahnu sa (ods na odahl miesto): utiahol sa do samoty hovor, expr odpri odpli odtrieli (rchlo ods) expr : odra odfrkn odfua odfrnkn odfujazdi (rchlo, oby. znenazdania ods): najedol sa a odfujazdil odfra /.astar. odjacha (ods oby. na vozidle) odklusa odevla odgalopova (ods klusom, cvalom, galopom, expr. rchlo) expr odhra odrapa odhrkota odhrmie (ods nhle a oby. s hrmotom): voz odhral expr odvliec sa hovor expr.: odteriga sa oddrga sa odredika sa odrepeti sa odteperi sa odarba sa odplanta sa (pomaly, oby. s nmahou ods): odvliekli sa. odlerigali sa s nkladom domov expr.: odknsa sa odkolsa sa vyknsa sa (ods knsavo) expr.: odtackasa odkucka sa odkrivka vykrivka odkyvka sa vykvvkasa (ods neistm, tackavm krokom) expr: odumie (ods jemne, potichu) expr.: odcupka odcapka odapka odtupkat oddrobi odbadka odhopka (ods drobnm krokom) expr : oduchtasa odcha sa odniochta sa odmotka sa odmatla sa odapta sa odtmoli sa (ods pomalm, chavm krokom) odskacka odskka (ods poskakujc) poodchdzat poodchodi (ods postupne, vo vom pote): zo zhromadenia sme poodchdzali, poodchodili posledn 2. p. opusti 1 diuni p odpor 2 odjacha p. ods 1 odjakiva od dvnych ias. od (vemi) dvnej minulosti oddvna: lipa tu rstla odjakiva, oddvna odvdy vdy hovor, vdycky: tento potok sa odvdy, vdy, vdycky na jar vylieval expr. odnepamti, ps. i od nepamti: poznm ho od nepamti zastar odakiva O SVet SVe(Hviezdoslav. Timrava) nr odboh.SVeta fraz.: tom stoj o svet pamt odja/d p odchod 1 odkade p. odkia 1,2 odkadesi p. odkiasi odkadee p. odkia 1 odkadia p. odkia 1. 2 odkadiasi p. odkiasi odkadiae p. odkia I odkapal p. zahyn odkalva, odkaliavat p. kala I odkaz I. p sprva1 2. p. dedistvo 2 odkzan ktorho jestvovanie je vo vzahu zvislosti od niekoho al. nieoho utisnut: byt Odkzan, utisnut na cudziu opateru; by utisnut na podporu inch * zvisl: by finanne zvisl od rodiov odkza p. porui I odkedy 1. vyjadruje otzku zacielen na asov vchodisko expr od kedye: Odkedy, odkedye si bol doma?

odkop
2. uvdza asov vzan vetu odvtedy o: odkedy sa vrtil, odvtedy, o sa vrtil, je aksi zatrpknut od toho asu/od tch ias o: od toho asu, o zaal robi, je spokojnej odkedye p odkedy 1 odkia 1. vyjadruje otzku zameran na miestne al. smerov vchodisko, al. na pvod: z ktorho miesta, z ktorej strany odkade odkadia: Odkia, odkade. odkadia si sa tu vzal? skade skadia: Skade, skadia to m? expr odkiae odkadee odkadiae skade/e skadiae: Odkiae, skadee ju len poznm? poet. skiad (Botto. Kostra) 2. uvdza prslovkov. predmetov a prvlastkov vzan vetu odkade odkadia skade skadia: nevie, odkia, odkade m zaa; Vrte sa ta, skade, skadia ste prili! odkiakovek vyjadruje rozmanitos a ubovonos miestneho a smerovho vchodiska: z ktorhokovek miesta al. smeru, z ktorejkovek strany skadekovek skadialkovek: odkiakovek, skadekovek sa me pozera; do mesta sa dostan skadialkovek odkiasi zdraznene vyjadruje neuritos miestneho al. smerovho vchodiska; z ktorhosi. nie presne urenho miesta al. smeru odkadesi odkadiasi: priiel odkiasi, odkadesi, odkadiasi zo severu odniekia odniekadia odniekade * oddakade oddakadia: odniekia, odniekadia priletela lopta; odniekade. oddakade sa sem musel dosta skadesi skadiasi: prisahovali sa sem skadesi, skadiasi z dediny zdakade zdakadia zniekade zniekadia: zdakade, zdakadia, zniekade ho poznm * odvolkade odvolkadia zvolkade zv oakadia: odvoakade, z.voakadia sa ozvala hudba odkiae p. odkia I odklad odsunutie nieoho na neskor as odloenie oddialenie: odklad, odloenie, oddialenie termnu skky kni odroenie: odroenie procesu prieah zdriavanie: po vemonch prieahoch, zdriavaniach sa sd zaal ekon. al. publ moratrium (odklad platenia, odklad istej innosti) p. aj okolky odkladac uren na odkladanie vec lon: odkladac. lon priestor (v byte) odklada porov. odloi 1-3, p. etri 2 odklep p. odpis odklepat p. odpsa I odklon p odchlka odkloni p. odvrti I odkloni sa p. odchli sa 1. 3 odklopi 1. da dolu prklop, pokrvku a pod. z nieoho odchlopi: odklopila, odchlopila vrchnk zo katule zdvihn zodvihn (da hore nieo sklopen): Z(o)dvihn sedadlo 2. P. odkry 1, 2 odkucka sa p. ods 1 odklusa p. ods 1 odkmasn p. odtrhn I odknsa sa p. ods 1 odkolsa sa p. ods 1 odkop p kop

odkopat
odkopat' p. odrba odkoprova p. odpozorova odkopn 1. p. odsun 1 2. p. odvrhn 1 odkosli p. rozviaza 1 odkrda sa p. kradn sa odkradn sa expr. ticho, ukradomky, nebadane ods expr. odplazi sa: so strachom sa odkradol, odplazil Z izby expr. vykradn sa: vykradn sa z domu hovor, expr.: odplichti sa odpli sa: pes sa odpli k bde odkrgova p. odstrni 3, zabi I odkresa 1. p. odreza 1 2. p. odsekn 2, odpoveda 1 odkriai p. odopn, oddeli 1 odkrivka p. ods 1 odkroi p. odstpi 1 odkroji ostrm nstrojom oddeli as z nieoho (oby. pri potravinch): odkroji si ksok chleba odreza (aj in veci ako potraviny): odreza listy z repy, odreza prt hovor, expr.: odlikn odmykn (odkroji ksok): ojikni, odmykni mi z klobsy hovor, expr.: odvalit' odikli odvacn (oby. odkroji v kus): odvalil, odfaklil, ovacol si kus slaniny expr. zavali (velk kus): zavalil kus chleba ukrojit" (oby. men kus): ukrojila mu z kola skroji (odkroji vrchn as z nieoho): skroji krku z chleba poodkrajova poskrajova poodrezva (postupne, na rozlinch miestach, z povrchu): pookrajova upky Z jabk; poskrajova krku z chleba odkra (odkroji v tvare kolieska z nieoho) expr.: odpidlika odpihla odila (odkroji tupm nstrojom) odkrti si p. odsli odkra p. odkroji odkry, odokry 1. zbavi pokrvky, zakrytia (op. zakry) odklopi odchlopi: odkry, odokry, odklopi zemiakov jamu * odhali odostrie /ned. odstrie (odkry nieo zastret, zahalen): odhali sochu, odostrie oblok odhrn (odokry hrnutm): odhrnula si tvr zastret zvojom odcloni (odkry nieo zaclonn): odcloni si oi obnai (zbavi obleenia): obnai si nohy, telo poodkrvat' poodhaova* poodostiera poodha* poodela (postupne. viac vec) poodkryt' poodokry poodhali poodhrn poodcloni (trochu, iastone) 2. da pre, nabok, m je nieo zakryt, zastret odklopi odchlopi: odkry, oklopi vrchnk katule odhrn odhali odostrie /.ried. odstrie: odhrn oponu, odhali, odostrie zvoj, zves odcloni (odstrni clonu): odcloni zclonu poodkrvat' poodklpa poodchlpa poodha poodhaova poodostiera (postupne, viac vec) poodkryt' poodokry poodklopi poodchlopi poodhrn poodhalit poodcloni (trocha, iastone) 3. skmanm, novmi poznatkami zisti odhali objavi: od(o)kry, odhali zkonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili nhoou prs na nieo njs: prs na nov vodn zdroj, njs loisko rudy odtajni (odokry nieo tajn, zatajovan): odtajni trezory fraz.: vynies/privies nieo na svetlo/na verejnos dosta na svetlo boie p. aj vyptra odkuka p. odpozorova

388
odkukva p. napodobova odkundes p prisahovalec odkupova p. kupova odkri p. odohna 1 odkvait' p. odopn odkvap na okraji strechy upevnen ab na zachytvanie a odvdzanie daovej vody hovor, rna ra odkvapka p. odtiec 1 odkvapkva p. kvapka 1 odkvcn, odkvcn, odkvien p. odpadn 1, klesn 1, ovisn odkvita p. vdn 1 odkvitn p. zvdn 1 odkvat' p. odhlasova odahie p. uavi sa odahi p uahi 2, zahi 1 odahi sa p. uavi sa odahl 1. ktor sa nachdza aleko al. bokom od cesty, od istho centra civilizcie a pod. (op. blzky) vzdialen: i na odahlom, vzdialenom mieste zapadnut zastren zatraten: zapadnut, zastren, zatraten kraj straten zabudnut expr. zait: straten, zabudnut dedinka pejor. zasiar. brdrsky (oby. aj chudobn) 2. p. okrajov I, vedaj 3 odahn p. uavi sa odlka p. odvbi odlamova p. lma 1 odl'ava p. zava2 odlesk p. odraz 1 odlet p. odchod 1 odletie letom opusti miesto odlietnu uletie zried. ulietnu: vrabce odleteli, uleteli; lietadlo odlietlo naas, lopta mu uletela expr.: o d f r k n odprskn (prudko padn, vzdiali sa): odfrkol mu klobk z. hlavy; slina mu oprskla expr.: u b r n k n zried. z b r n k n u f r n k n * ufrngn u f r k n * u f r n d a ubzikn (letom sa prudko vzdiali): vtik ubrnkol, ufr(n)kol, ubzikol z klietky poodletva poodlieta (postupne odletie) odletova, odletva p. fka 3 odlev ubdanie spsoben odchodom (op. prlev) odliv: odlev, odliv obyvatestva odlea sa p. odst (sa), ulea sa odliatok p. maska 3 odlieva p. lia 2 od liez p. ods 1 odlifrova p. posla 2, odviez odli p. rozozna 1 odli sa p rozs sa 2 odline p. rozdielne, rozline, in 1 odlinos p. rozdiel, cudzota 1 odlin ktor sa odliuje svojimi vlastnosami (op. rovnak, podobn) rozlin rozdielny rzny: ma na nieo odlin, rozlin, rzne nzory; i v rozlinch, rozdielnych astiach sveta odchyln odchodn: robi odchyln, odchodn politiku ako predchdzajca vlda nie tak nie takto: vera si mala nie tak, nie takto aty in inak (op. tak ist): riei plne in. inakie problmy ako predtm nie ten nie ten

389
ist druh (oby. ako vsledok zmny, zmeny): dnes je to u nie ten, nie ten ist. druh lovek nerovnak ne jednak nerovn (pri vzjomnom porovnan s prevahou na jednej strane): nerovnak, nerovn ivotn podmienky; nerovnak ance na vhru nezhodn kni. diskrepantn odb divergentn (op zhodn): nezhodn, divergentn vvin organizmu v rznych podmienkach nerovnorod rznorod rozmanit odb heterognny (odliujci sa vo svojej podstate: op. rovnorod, homognny): nerovnorod, rznorod princpy; udia rozmanitch, heterognnych povah nerovnocenn nerovnomern (vzjomne nevyven): nerovnocenn hospodrstvo; nerovnomern pokles vroby (v dvoch republikch) cudzorod cudz inorod (z inho prostredia): odlin, cudzorod, cudz, inorod prvok diferencovan (elovo odlen): uplatovat k jednotlivm iakom diferencovan prstup onak onakv (oby. v dvojici tak-onak): dnes je tak, zajtra zasa onak; nezle na tom, i je tak alebo onakv osobitn zvltny (plne sa odliujci od inch): to je celkom osobitn, zvltny prpad kni rozrznen kni. /.asiar.: oddielny rozchodn: on je oddielny od inch ud (Timrava) odliova poznva, urova rozdielnos v porovnan s inm; robi odlinm, rozdielnym rozliova: neodliuje. nerozliuje farby rozoznva rozpoznva diferencova: rozoznva, rozpoznva dobr od zlho; autor diferencuje, rozliuje, odliuje postavy hry jazykovmi prostriedkami odliova sa by inm, inakm pri vzjomnom porovnvan li sa: daje sa odliovali, lili diferencova sa odchyova sa kni rzni sa: deti sa vekosou diferencovali; ich postoje sa odchyovali od naich; mienky sa rznili * by odlin by odchodn by odchyln byt rozdielny: nechce by odlin, odchodn, rozdielny od ostatnch odliv p. odlev odlomi lmanm oddeli ulomi: odlomi si ksok kola, ulomi vrchovec jedle expr odesn sesn: vchrica odesla haluz, sesla kus strechy odvalit (kus nieoho): odvalil kusisko uly odtiepi odrazi: odtiepil ucho z dbna; chlapci odrazili soche ruku odmrvi odtipn tipn (ksok nieoho): odtipol. tipol si z chleba odtrhn expr. oddrapi: oddrapi roh stola * expr odorva: odtrhol. odon:al zo stromu kus chvojiny odbi (derom oddeli): odbil roh mru poodlamova* poulamova* expr poodesva poodvaovat poodra poodtipova poodhja (postupne, viac vec) odlomok p. zlomok 1, lomok 1 odloi 1. poloi nabok da nabok odsun: pohr znechutene odloil, dal nabok, odsunul odstavi (postavi na in miesto): odstavi hrniec rezervova (vopred zaisti): rezervujte nm tento kus nbytku uetri (o peniazoch): mlo odloil, uetril poodklada poodsva (postupne, viac vec) 2. da na miesto, kde vec patr uloi: odloi, uloi bielize do skrine schov a uschova (na bezpen miesto): listinu schoval, uschoval do trezoru uprata zloi: uprata si svoje veci; odprata, zloi zo

odmena
stola <taniere) poodklada pouklada poschovva poupratova poodpratva posklada (postupne, viac ve) 3. uri na in as odsun oddiali: cestu odloili. odsunuli o tde odtisn (odloi na neskorie): neprjemn vec odtisol na zajtra kni. odroi: zasadnutie odroili; splatnos piky odroili presun preloi: termn, skku si presunul, preloil poodklada poodsva pooddova popresva popreklada (postupne, viac vec) odhi p. odvbi odlene p. oddelene, osamote odlen p. oddelen odli 1. p. oddeli 1 2. p. odstavi 1 odli sa vzdiali sa al. osamostatni sa od niekoho blzkeho. od celku a pod. (oby. s pozdravom) rozli sa: odlila sa od rodiov, rozlila sa s rodimi odobra sa: nvteva sa odobrala zavasu domov odporui sa (odli sa s pozdravom) oddeli sa odpoji sa: oelili, opojili srne sa od skupiny na rohu opusti zanecha (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spolonos o piatej expr.: odtrhn sa odtiepi sa: odtrhli sa, odtiepili sa od ns zavasu odleni sa: odlenili sa a li po svojom odliten p. oddeliten odluova zariadenie na odluovanie nejakej ltky oddlova separtor: odstrediv odluova, oddlova odud 1. p. samotr, udk 2. p. surovec odldi p. odvbi odudn p. nespoloensk 1 odudti sa zbavi sa udskosti, sta sa neudskm dehumanizova sa: svet sa dnes odudtil, dehumanizoval odluka p. rozluka odlpa, odlpi, odlpnu p. olpa odlpi sa, odlpnu sa odtrhn sa z povrchu nieoho odprsknut: omietka sa odlpila, odlpla, odpraskla odlpa sa olpa sa poodlupova sa odpraska (postupne, na viacerch miestach): glazra sa rchlo o(d)lpala, odpraskala; lak sa z nechtov poodlupoval o p u k a t sa (po astiach): kra sa opukala mr. odlti sa: koa sa z nosa odltila odlti sa p. odlpi sa odmha (sa) p. vykrca sa 2 odmala, ps. i od mala od ias tleho detstva odmalika, ps. i od malika: odmala, odmalika m problmy s priedukami * od detstva: od detstva chcel by letcom odmlada odmladi, ps. i od mlada, od mladi: odmlada. odmladi sa spolu kamartili oddvna odjakiva (od dvnych ias): poznaj sa oddvna, odjakiva odmalika p odmala odmrni p. zabi 1 odmarova p. ods 1 odmena hmotn ocenenie istej innosti, sluby a pod. prmia: vyplati pracovnkovi odmenu, prmiu mzda plat (odmena za vykonan prcu): mesan mzda, mesan plat funkn (odmena za vykonvanie funkcie) honorr (pean odmena za prcu intelektulneho rzu): autorsk honorr provzia (odmena za

odmeni
sprostredkovanie obchodu): desapercentn provzia obslun prepitn subt tringelt (dobrovon pean odmena za obsluhu) hovor. expr. dikrcia (mal odmena za slubu): da chlapcovi dikrciu slun (odmena vojakom zkladnej sluby) old (plat oldniera; pejor odmena za neestn slubu) subt. baki odmeni p. vyznamenat odmeni sa p odplati sa odmerane 1. porov. odmeran I 2. p. prsne 3, tvrdo 2 odmeranos neprejavovanie citu strohost' zdranlivos rezervovanos: jeho sprvanie bolo charakterizovan odmeranos ou, strohosou, rezervovanosou chlad chladnos: zo slov cti chlad oficilnost' hovor krobenos: stretnutie pln oficilnosti odstup: zachova odstup voi podriadenm cudzos cudzota: citov cudzos. cudzota hovor, ditanc odmeran 1. ktor necti al. neprejavuje citov nklonnos; svediaci o citovej ahostajnosti, chlade (op. srden) zdranliv stroh chladn: odmeran, zdranliv sprvanie; by odmeran, stroh, chladn voi niekomu ahostajn nevmav neosobn (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ahostajnm, nevmavm pohadom; neosobn pretanie rozsudku upt (vemi kontrolujci svoje citov prejavy): odmeran, upt vystupovanie neprstupn (brniaci sa citovej nklonnosti a jej prejavom): neprstupn rank neprvetiv nevdny nemil studen adov (bez prvetivosti, vdnosti): neprvetiv, nemil, studen, adov prijatie hosa: neprvetiv, nevdny postoj voi niekomu such oficilny rezervovan (neprezrdzajci citov zaujatos): such, oficilny tn rei; rezervovan odpove sen strm rzny (spojen s istou drsnosou, odmietanm): sen, strm re; strm, rzny spsob radovania prsny: poveda nieo odmeranm, prsnym hlasom (op lskavm, teplm) odmietav pren. koen (ktor nedovol ani nznak pozitvnych citovch pohnut al. ich prejavov): odmietav, koen vraz tvre hovor, kroben (neprirodzene sa kontrolujci v citovch prejavoch a pod.; op uvonen): odmeran, kroben lovek; ma kroben spsoby 2. p. pravideln 3 odmera p. zmera I. 2 ndmetok p zvyok odniies p. odprata 1 odmietav I. ktor odmieta, zavrhuje nieo ako nevyhovujce (op. shlasn) zamietav neshlasn: odmietav, zamietav postoj; da zamietav, neshlasn odpove zporn negatvny hovor kritick (op kladn, pozitvny): zporn, negatvne stanovisko k nvrhu negativistick (sstavne odmietajci nieo): negativistick reakcia na nieo nelojlny (op lojlny): nelojlny prejav pren. hluch (odmietajci a nevmav): by hluch k cudzm prosbm 2. p. nevdny I, odmeran 1 odmietnu 1. vedome neurobi, o niekto iada odoprie zamietnu: odmietli, odopreli, zamietli nm pomoc; odmietol, odoprel prs; zamietnu iados 2. neprija, o sa ponka niekomu nechcie: odmietli. nechceli n dar zavrhn odvrhn zamiet-

390
nu: odmietnu, zamietnu dobre mienen radu; odvrhn astie negova (nedok.; nebra do vahy): negovali n nvrh odpudit odohna: odpudila, odohnala mylienku na zblenie expr. odmrti: odmrti od seba lsku ohrdi ohrdn pohrdn: ohli, ohrdili, pohrdli nam pohostenm, nae pohostenie * prv. reprobova: reprobova svedka na sde nihilizova znihilizova neuzna: znihilizova, neuzna vznam podujatia odsdi (nepriaznivo sa o nieom vyslovi): odsdi nzory, postupy niekoho 3. nevyhovie niekomu a zachova sa pritom nevmavo, hrubo a pod. odstri odpudit zapudit' odohna: prosiace deti omietol, ostril, odpudil * expr.: odmrti odkopn: uchdzaa odmrtila, odkopla odpravi: a- nvrhom sme nepochodili, hne ns odpravili kni. zastar. oslya: oslyali ns, ale nevieme, preo odmlad p. drodie odmlada, odmladi p. odmala odmla sa p zmlknut', stchnu I odmlie p. odrecitovat odmlka p. prestvka odmocnite mat. slo, ktorm sa odmocuje exponent odmoi sa manm sa uvoni odmokn: znmka sa o vode odmoila: odmoknut neistota odmokn l . p . zvlhn 2. p. odmoi sa odmota p. rozmota I odmrazit zbavi zmrazenia (op. zamrazi, zmrazi) rozmrazi: odmrazit , rozmrazi zeleninu; odmrazit chladniku rozpusti: rozpusti mrazen fil odmrmla p odpoveda1 odmrti 1. p zahodi 1 2. p. odmietnu 2, 3, odvrhn 1 odmva sa, odmrvova sa p. mrvi sa 1 odmrvi p. odtipn, odlomi odmrzn p. rozmrzn odmumla p. odpoveda1 odmvkn p. odtiahnu I odmyslie (si) p. nevimn si odnrodnen ktor stratil vedomie prslunosti k vlastnmu nrodu, ktor sa mu odcudzil: svediaci o tom odroden zastarv odrodil: v cudzine sa stal z neho onronen, odroden cudzinec; odroden, odrodil vrstvy nroa odrodileck zastar. odrodilsk: odrodileck, odrodilsk postoj pejor. renegtsky pren. pejor. janiiarskv (ktor zrdza vlastn nrod): renegtska, janiiarska achta pejor. zapredaneck (ktor zradil vlastn nrod pre peniaze al. in vhody): zapredaneck prslunci nroa odnrodni sa p. odrodit sa odna p. nies 3 oda p. odobra 1 odnaui p odui odnechcie sa p. znepi sa odnepamti p odjakiva, dvno 2, vdy odniekade. odniekadia. odniekia p odkiasi odnies 1. nesenm odpravi: odnies przdne Jae do obchodu expr.: odvliec odtrepa: odvlete, odtrepte si knihy pre vynies (odnies von): zranenho vyniesli zanies (nesenm odpravi): zanies balk na potu expr. odteriga odredika (pomaly, s nma-

391
hou odnies) hovor. expr. zrepeti (s nmahou, ako odnies): zrepelili sudy do pivnice vzia zohra: knihy vzali, zobrali so sebou odnosi poodna odvli poodvla poodvlaova povvna pozana (postupne, viac vec) 2. ma kodu pri nieom, by postihnut, potrestan doplati (na nieo): vlet odniesla prechladnutm, na vlet doplatila prechladnutm; ty to odnesie, ty na to doplat odpykat: museli si odpyka trest za neposlunost hovor. expr. odskka: chyby (si) odskkal * hovor, expr /lza zlizn vylza: zlzala, vylzala som si to za teba hovor, expr vyhorie: vyhorel za ns nevinne expr. zviez sa (na niekoho; o nieom aivom, negatvnom): vetka staros sa zviezla na ma. vetku staros som si odniesol ja doahn (na niekoho; nepriaznivo zasiahnu): nsledky doahli na obyvatestvo. nsledky si odnieslo obyvatestvo poodna (postupne, viac vec) odnies si p. zska 1 odnikade, odnikadia, odnikiad p. odnikia odnikia popiera miestne al. smerov vchodisko, z nijakho miesta al. smeru, z nijakej strany odnikade odnikadia: odnikia, odnikade, odnikadia sa ta nedostan znikade /nikadia znikia: znikade, znikadia. znikia neprenikne sem svetlo /astar. odnikiad (R/us) /astar. znikia (Dobinsk) odnma p hra 2 odnos p. denudcia odnosi p odnies 1 odnova p. znova odno p. vhonok odobera 1. dva si posiela (tla) na zklade zaplatenia vopred, by predplatiteom odbera predplca objednva: od(o)bera, predplca (si), objednva si odborn literatru, noviny abonova: abonova asopis subskribova (zaviaza sa odobera): subskribovanie platn
2. porov odobra 1, 2

odoln
zobra, vzia smolami z mlieka oderpat' (po iastkach odobra): oderpat as peaz poodobera poubera p o b r a pozbera pooderpva (postupne, viac vec) 3. p. odvies 2 odobra sa I . vzdiali sa z istho miesta (oby. za istm cieom) pobra sa s: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, ili navtvi znmych vybra sa vyda sa vychysta sa vypravi sa vystroji sa (po istch prpravch): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekrovi 2. p. odli sa odobrenie p. shlas 1 odobri p. schvli odohna 1. hnanm printi vzdiali sa zahna expr. odduri: odohna, zahna, odduri vrabce zo zhrady odplai zaplai odstrai (plaenm odohna): odplai vtky z maku vyhna (von): vyhna muchy z izby odpudit' zapudit': odpudil, zapudil statok od vlova pohna expr.: poduri podnika: Len pokajte, ve ja vs poeniem!; poduri sliepky z. dvora hovor expr.: odpri odkri poodha (postupne. viac osb, zvierat) p. aj vyhna 2. oslobodi sa od nieoho neprjemnho zbavi sa zahna zapudit odpudit': odohnala, zapudila nstojiv mylienku; zahnal strach, zbavil sa trmy odbi (odmietavo sa zachova): odbila npadnka odvrhn odmietnu zamietnu (neprija, o sa ponka): odvrhla astie odohra 1. uskutoni portov hru zohra: odohrali, zohrali dva zpasy 2. predstavi dramatick dielo zahra: odohrali, zahrali viac divadelnch predstaven predvies: operu predviedli v talianine odohra sa p. sta sa odohrva sa p. dia sa, prebieha 2 odoka, ps. i od oka bez merania al. potania, odhadom subt. bajoko ps. i baj oko: urob to iba tak odoka, bajoko odokry p. odkry odola osta nepemoen pri fyzickom al. psychickom tlaku, napadnut a pod. vydra nepoddat sa: most odolal zai, vydral za; vojsko odolalo presile nepodahn (najm psychicky): nepodahli sme pokueniu ods ubrni sa ochrni sa obrni sa (silou, chrnnm): ubrnili sa presile, chorobe; ochrnili sa. obrnili sa pred nimi udra sa (osta v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udrali odolnos schopnos odolva kni. rezistencia: odolnos, rezistencia voi infekcii imunita (odolnos organizmu proti nkaze): prirodzen imunita odoln ktor m schopnos odolva, odola nieomu negatvnemu (op. hkliv, chlostiv) hevnat zdatn: odoln, hevnat, zdatn organizmus; odoln, hevnat materil (op. krehk) kni rezistentn: zub rezistentn voi chladu imnny pren. obrnen (proti nkaze, proti kritike a pod.): organizmus imnny voi injekcii pevn siln tuh pren.: oceov elezn: by pevn, siln voi tokom nepriateov; ma

odobera sa porov. odobra sa odobierka p rozlka odobranec p. odvedenec odobra 1. zbavi vlastnctva, asto radne (op da, vrtit) vzia zobra: odobra, vzia niekomu doklady. pren odobra, zobra niekomu ndej zbavi pozbavi (odobra niekomu nieo, oby. proti jeho vli): (poIzbavi hodnosti, funkcie niekoho pripravi prinies privies (spsobi stratu): pripravi mladch o vhody; prinies, privies niekoho o ivot obra kni/ odat : obrali lio o vznamn postavenia, odali mu funkcie kni. vyrva (nsilm, prudko): vyrval muovi z ruky zbra skonfikova zhaba (radne odobra): skonfikova, zhaba odsdenmu majetok pobra poodobera kni poodnmat (postupne, viac vec) 2. zmeni pvodn mnostvo, rozmery, zmeni pvodn vznam a pod. ubra: odobra z vreca (trocha) ovsa; ubra zo rky sukne; odobrali, ubrali mu na vzname, vekosti zi zabra (urobi um): zi, zabra v pse expr. utrhn: utrhla z peaz odloench na dovolenku zobra vzia (z povrchu):

odomkn
odoln, tuh kore ivota; pevn, oceov, elezn zdravie otuil (s vypestovanou odolnosou, oby. proti chorobm, pren. proti zlu. neastiu): odoln, otuil diea * trvanliv trvcny trvci (odolvajci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanliv vrobok; trvci, trvcny nter n e p o d d a j n nestupn nezlomn (ktor odolva sstavnm negatvnym vplyvom): by odoln, nepoddajn voi cudziemu nahovraniu; ma nestupn, nezlomn vu vytrval nezniiten menej ast porn (pretrvvajci napriek negatvnemu psobeniu): vytrval, nezniiten, porn burina odomkn p. otvori 1 odopn, (Klopa oddeli. o je zapnut, zopnut (op. zapn, zap) rozopn rozop: odopn si vetky gombky, rozopn si golier, koeu hovor.: odkvait odhi: odkvait reaz nr. expr. odkriai: odkriai sponku * odpoji (o je pripojen): odpoji voze, hadicu poodopna poodpna porozopna (postupne, viac vec) odoprie p odmietnu 1 odoprie si p. odrieknu sa odorva p odtrhn 1, oddeli 1 odosiela p posiela, expedova odosielate kto nieo odosiela zasielate: odosielate, zasielate balka odosla p. posla 2 odosobnen p. neosobn 1, nestrann odostla, odstla upravi lko na spanie (op. zastla) ustlat postlat': matka odostlala deom a uloila ich spa; ustlali, postlali nm obvake hovor odpravi: odpravi poste rozostla (rozloi posteoviny na spanie): rozostlanpostele poodostiela poustiela p o o d p r v a * porozostiela (postupne, viac lok) odostrie p. odhali 2, odhrn odovzdan p oddan odovzda 1. povinne da odvies: zbra museli odovzda; zisk. ane odovzdali ttu poodovzdva poodvdza (postupne, viac vec) 2. da natrvalo niekomu al. da do sprvy, ochrany a pod. prenecha: odovzda, prenecha dediom pozostalos postpi: postpil bratovi vetky vhody obetova odda (odovzda asto na kor seba): obetova sily verejnmu blahu; volii mu oali svoje hlasy, odda niekomu moc vyda: vydali ho sdu poodovzdva poprenechva pooddva povydva (postupne, viac vec, osb) 3. da ako sprostredkovate tlmoi odda: odovzdali. tlmoili nm pozdravy znmych; odkaz nm oddali postpi: spisy, list treba postpi alej dorui (odovzda adrestovi) p o o d o v z d v a pooddva (postupne, viac vec) odovzda sa p. odda sa I, zveri sa 2 odozva p. ohlas 1 odvodnene p. oprvnene 2 odvodnenie p. dvod odvodnen p. opodstatnen odvodni podoprie dvodmi, poda dvody nejakho javu, konania a pod. zdvodni: odvodnil svoju neas chorobou podloi podoprie (poui ako

392
vchodisko, dvod nieoho): podloi, podoprie tvrdenie faktami oprvnit' kni. opodstatni (podoprie podstatnmi, presvedivmi dvodmi): postup treba vedecky opodstatni; o vs oprvnilo lak kona? o odvodnilo tak konanie? motivova (logicky odvodni): motivovanie zloinu objasni osvetli vysvetli (urobi jasnejm s pouitm dvodov, faktov): objasni, osvetli, vysvetli svoj postup ospravedlni (by dvodom na ospravedlnenie): vae iny nevedomos neospravedluje o d p a d 1. neupotrebiten zvyky o d p a d k y : spaova opa. opaky smeti (drobn odpad spsobujci neporiadok): k na smeli odhodky (o sa odhadzuje) nedojedky (zvyky z jedla) kraj oprsky (vantner) rot (kovov odpad) trieska (odpad pri obrban kovu al. inho materilu): elezn triesky popolek (jemn popol rozptyujci sa ako spaovac odpad do ovzduia) 2. p. odtok o d p a d a , odpadva, o d p a d v a p pada 2 o d p a d k y p. odpad 1 odpadlcky p. odcudzen odpadlk kto sa zriekol viery al. prslunosti k istej idei. nrodu a pod.: opalk o viery kacr heretik b l u d r kni apostata (vyznva uenia odchylnho od oficilnej cirkevnej nuky; zstanca nzorov neshlasiacich s platnmi doktrnami) schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) odrodilec pejor. renegt zastar odrod (kto sa odrodil, oby. nrodu) disident (kto neshlas s jestvujcim politickm systmom) expr. odtiepenec pejor. chylkr (kto sa dopa chylky od politickej lnie) p. aj zradca o d p a d n 1. uvoni sa zo svojho miesta a spusti sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu s p a d n p a d n : zo steny odpadol, (s)paol kus omietky expr.: odletie odrkn (prudko a oby. nabok): z prstroja oletela, ofrkla siastka o d p a d a p o o d p a d v a p o o d p d a p o o d p a d v a expr.: poodletova p o o d p a d a p o o d f r k o v a (postupne): zo stromu odpadalo vetko ovocie expr. odkvcn odkvcn odkvicn: omietka odkvcla na zem 2. z nejakej priny sa neuskutoni neby nekona sa: vyuovanie odpadlo, nebolo: skka sa nekonala vysta: nvtevy museli vysia 3. p. omdlie 4. p. odrieknu sa 5. p. zanikn odpal p. odstrel odpli 1. p. vystreli I 2. p. odrazi 1 3. p. ods 1 4. p. odstreli odpapuova p. odsekn 2 o d p r a sa oddeli sa oby. prnm (o nieom priitom) o d t r h n sa: gombk sa mu odtrhol o d p a r e n t o v a p. odstrni 2 odpari sa zmeni sa na paru a unikn vypari sa: voda sa z hrnca odparila, vyparila vyprcha: benzn, gfor vyprch vyvari sa (odpari sa varenm) vy vrie (vretm sa odpari): voda u vyvrela vyschn (strati vodu): voda v miske vyschla p. aj vypchnu odps p. strati 1

393
odpel, odpeha p. strati I odpidlika p. odreza 1 odpli p. odreza 1 odpis exemplr textu zskan prepsanm kpia: odpis, kpia dokladu priepis (odpis uroben na psacom stroji al. rukou) prieklep odklep (odpis textu psanho na stroji): napsa iados s prieklepom. s odklepm druhopis (jeden z dvoch al. viacerch odpisov originlu): druhopis lnku odpsan p. bezndejn odpsa 1. napsa podl predlohy: urobi druhopis: odpsa lnok rukou vypsa (odpsa z nieoho napsanho): vypsa ciii prepsa (napsa znova): lohu musel prepsa tri razy odklepat' (odpsa na stroji) 2. p. odpota I odpisova p. odpisovate odpisovate kto odpisuje, kto rob odpisy odpisova prepisovate prepisova: prepisovatelia starch listn odplai p. odohna 1 odplata danie, vrtenie nieoho ako protihodnoty al. nhrady hovor, revan: bola to odplata, bol to revan za vlaajiu prehru odmena (hmotn al. duchovn odplata za kladn in): dostal vysok odmenu; odplatou, odmenou mu bol lskav smev odveta poet. odvet (Podjavorinsk); (odplata za nieo zl, neprjemn): chysta sa na odvetu pomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): ti po pomste trest (odplata za previnenie): zaslen trest odplati p. odplati sa, zopakova 3 odplati sa da niekomu nieo ako protihodnotu al. nhradu za nieo (v kladnom al. zpornom zmysle): vekoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vm odplatm '.' odplati splati vrti (niekomu nieo): odplatm, splatm, vrtim vm vetko dobr, o ste mi urobili; odplatila, vrtila mu urku vynahradi (za utrpen ujmu): mnohonsobne vynahradi kodu odmeni sa dat odmenu (v kladnom zmysle): odmeni sa za vernos; da niekomu odmenu za vrtenie stratenej veci odvai sa zned. privdi sa (z vanosti za kladn in): odvai sa za pomoc niekomu odsli sa hovor revanova sa (slubou al. inm spsobom za vyhovenie): dobre sa vm odslim, ak mi pomete; nechcem to zadarmo, revanujem sa vm zavai sa: m sa mem zavai svojim dobrodincom? pomsti sa (odplati sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urku rozchodom odplva 1. plvanm sa vzdiali odplavi sa: lo odplvala, odplavila sa na juh kni.. oby. pren. odplyn: vlna odplynula; spomienky odplynuli kni. uten (by odnesen vodou): pl utenula 2. p. ods 1 odplavi sa p odplva I odplazi sa p odkradn sa odpleka p. vychova 1 odplichti sa p. odkradn sa odpu (si) vypusti, vypu slinu z st expr oderkn (cez zuby): od jedu si za nm odpul, oderkol expr. /.ried.
o d e v r k n hovoi o d s t r e k n (si) expr. o d c h r i a k n u

odporn
odpli sa p odkradn sa odplyn p. odplva I odpoet p. zrka 4 odpoinok l.p. oddych 2. p. dchodok 2 odpoin si p. oddchnu si 1 odpoinut p. sviei 1 odpota 1. matematickm konom odobra z istho mnostva nejak as odrta: zo sumy treba odpota. odrta sto korn mat odta zastar. odtiahnu: stanie a odtanie odpsa (zapsa na psomnch dokumentoch ako mnus): to vm z ceny odpem kni. substrahova 2. p. spota 3. p odhliadnu odpovac p. oddychov odpovadlo 1. ploina medzi dvoma radmi schodov podesta: zastavil sa na odpovadle, na podeste medziposchodie polposchodie (priestor, ploina medzi dvoma poschodiami) 2. p. leadlo odpova porov. oddchnu si odpova zmernm (oby. tajnm) povanm sa nieo dozvedie vypou: odpovala, vypoula rozhovor za dverami; odpova, vypou telefonick rozhovor odpochodova p ods 1 odpoji p. odopn odpoji sa p. odli sa odpol p. iastone, napoly 1. 2 odpola p. napoly 1, 2 odpoludaj p. popoludaj odpoludnia p. popoludn odpoludnie p. popoludnie odpoly p. iastone, napoly I, 2 odpomoct p. odstrni 2 odpor 1. innos, sila zacielen proti inej innosti, sile: narazi na odpor odboj (organizovan odpor proti vldnucemu reimu): vies odboj vzdor (odpor, oby. tich ako reakcia na krivdu): zmocuje sa ho vzdor vzbura (hromadn odpor proti vldnucemu poriadku): potlai vzburu kni. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinn mieru): pasvna rezistencia 2. zporn citov postoj k niekomu, nieomu antipatia (op. sympatia): cti odpor, antipatiu voi niekomu nechu: vzbudzova nechu * averzia (siln odpor): ma averziu k nieomu neva nevol: usiloval sa neukza svoju nevu, nevu nebos: prejavi nebos hnus (fyziologick odpor): strias sa o Imusu kni. fbia (siln odpor spojen oby. s nenvisou) kni. dium: dium verejnej mienky
(Kukun) kni. a n i m o z i t a

(si) (vypu hlien) poodpva (si) (viac rz)

3. p. protest odporca p. protivnk I odpornk l.p. podliak 2. p. protivnk 1 odporn 1. ktor vzbudzuje odpor, nechu, antipatiu, opovrhnutie neprjemn protivn: odporn, protivn iak; neprjemn, protivn chu hnusn ohavn ohyzdn zl (vyvolvajci hnus al. negatvny postoj): hnusn, zl poasie (op. prjemn, dobr): vykonat ohavn, ohyzdn, zl in (op. dobr); ma hnusn, ohyzdn vzor (op. prjemn) nechutn nemil

odporova
expr :

394
(bezoivo, neslune odpoveda) expr.: odhundra odundra odfrla odmrnila odmumla odbrbla oddudra odomra (s nespokojnosou al. nezrozumitene): na napomenutie osi namrzene odhundrala, odomrala ozva sa ohlsi sa (slovne zareagova na nieo): a na druh zaklopanie sa ozval, ohlsil * reagova (slovne) replikovat' (v polemike) hovor, opi kni. odtuit' (v uvdzacej vete): Neviem o lom - odtuila hovor, zabra: iak zabral na vetko
porov. aj p o v e d a '

bridk bridiv neskl.: brid bri: nechutn, bridk jedlo (op. dobr, chutn); nemil, bridk hmyz; brid udia okliv mrzk kared (op. pekn): vonku je okliv, mrzk pu; mrzk, kared sprvanie odpudzujci odpudiv nevbn (ntiaci ods, odvrhn nieo a pod.): by odpudzujci, odpudiv svojm vystupovanm; parfum mal odpudzujcu, odpudiv, nevbnu vu; odporn, nevbn zjav (op. praliv) nesympatick antipatick (o loveku a jeho prejavoch): tento lovek mi je nesympatick, antipatick; nesympatick tvr neznesiten (ktor' sa ned vydra): neznesiten pomery slizk: slizk tvar prkry (svojou ostrosou vyvolvajci nechu, oby. o jedle): odporn, prkra chu expr.: obludn prern hrozn (vyvolvajci vek odpor, znechutenie): obludn, prern skutok; to je hrozn klamstvo zried. sprotiven pejor. puhav (o loveku): odporn. puhav opilec kni. odizny: odizne slov mrzut hovor, expr.: sprost hlpy (vyvolvajci mrzutos, znechutenie): mrzut, sprost, hlpa situcia 2. p. opan 2

odpoveda 2 (nedok.) p. zodpoveda 1 2 odpozorova pozorovanm zisti a zisten si oby. osvoji hovor, odkuka: vrobn postup rchlo odpozorovali, odkukali naui sa (pozorovanm zska vedomosti): i sa nauila od matky napodobni odkoprova (pozorovanm urobi nieo tak. aby vznikla podobnos s niem): napodobni, odpozorova tl spevka odpracova vykona za ist, oby. vymedzen as odrobi: iaci odpracovali, odrobili na prave pozemku sto hodn; odrobi zmenu hovor. expr. oddrie (ako odpracova) hovor. expr. odkrti subt. odmaka: odkrti si, odmaka si non zmenu nadpracova nadrobit' (odpracova v mimopracovnom ase) poodrba (postupne) odpradvna p. dvno 2 odpraska p. odlpi sa, opada1 odpraskn p. odlpi sa odpri 1. p. odohna I 2. p. ujs 1. ods 1 odprata 1. odstrni nieo odniekia a uloi na svoje miesto sprata: odprata sneh, sprata riad zo stola da na miesto da na poriadok poprata: da na miesto porozhadzovan atstvo, poprata knihy zo stola uprata* odloi: upratala, oloila umyt prbor a taniere odmies (odprata zametenm): odmies popadan lstie kraj. odchrni: odchrni hnoj poodpratva pospratva poupratva poodklada poodmeta (postupne, viac vec) p. aj odstrni, vyprata 2. p. zabi 1 odprata sa p. ods 1 odprava p. sprava' odpravi l .p. z a b i t 2. p. vyhna 1 3. p. odostla odpredajn p. predajn 1 odpreda p preda 1 odpredku, odpredu p. spredu odprevadi ods s niekm ako sprievodca (na cestu, pri odchode a pod.) vyprevadi: hostitelia ns odprevadili, vyprevadili a na stanicu expr.: vypoklonkova vyri (predstierajc zdvorilos vyhna): vypoklonkoval ho, vyril ho a na ulicu odprisaha p. zaprisaha sa. potvrdi 1 odprisaha sa p. odrieknu sa odprosi poprosi o odpustenie hovor, odpta: syn odprosil, odptal otca poodprosova poodpytova (postupne, viacerch) odprskn p odletie odprvoti od prvej chvle odprvu od zaiatku: odprvoti, odprvu tuil, e neprdu; od zaiatku sa ho bla odprvu p odprvoti

odporova 1. prejavova odpor pouitm fyzickej sily al. reou kls odpor stava sa na odpor: partizni odporovali, klli odpor, stavali sa na odpor ete dva dni vzpiera sa hisa: vzpieral sa nsilm; vzpiera sa proti argumentom; hil sa, no napokon shlasil expr. pti sa: plil sa, e neposlchne fraz. expr.

stava sa na zadn zdrha sa (vhavo odporova): z.rhal sa nastpi do sluby brni sa (odporovnm si chrni ivot, bezpenos, svoju mienku a pod.): odvne sa brnili pre tokmi zvonka vzdorova (prejavova vzdor): iea vzdoruje vli rodiov odolva (prejavovanm odporu ostva nepemoen): odolva pokueniu, presile, chorobe protirei* by proti stava sa proti (nieomu) protestovat namieta oponova (prejavova odpor reou): protirei mienke niekoho; by, stava sa proti nvrhu; stle mu oponuje subt.: prajcova sa torcova sa (prejavova odpor reou) 2. by v rozpore nezhodova sa nezrovnva sa protirei: uveen fakty si oporuj, nezhoduj sa; argumenty tomu protireia * kolidova (o asovch dajoch): termny koliduj, odporuj si protivi sa priei sa: to sa protiv, priei zdravmu rozumu odpora p. ponka 1, radi1 odpora sa p. li sa odporui p. navrhn odporui sa p. odli sa odpove reov reagovanie na otzku al. in prejav: odpove na list replika (odpove v polemike: v dialgu odpove na predchdzajci prehovor): ostr replika; aka na repliku odpoveda1 (dok.) reovo zareagova na otzku al. na in prejav kni. da odpove odveti: opovea niekomu zdvorilo, vyhbavo; nik nedal odpove, nik neodvetil na jeho otzku kni. zastar. veti expr.: odsekn odvrkn (sene. krtko al. zlostne) expr. odkresa (ostro) expr.: odtekn odbrechn (tekavin hlasom, oby. zlostne) expr. odfrkn (nedbanlivo, s povenosou) odvravie expr odpapuova

395
odpudit' 1. p. odohna 1 ,2 2. p. znepriateli odpudzujci, odpudiv p kared 1, odporn 1, neprjemn odpust p. hody 1 odpustenie p. milos 1 odpusti presta ma pocit (oprvnenho) hnevu al. nevyvodi trest za urku, priestupok, za nevhodn konanie a pod. prepi prehldie: odpustili mu, prepili mu nerozvny in: matko vetko prehadela hovor, p a r d o n o v a : neporiadnos nm nepardonovali zabudn (presta ma na pamti): urku ti nikdy nezabudnem nema za zl nehneva sa: nemajte mi za z.l, nehnevajte sa, prosm, e prichdzam neskoro ospravedlni (prija ospravedlnenie za nieo): tento raz ospravedlnm vae chybn konanie dipenzova (odpusti povinnos prvneho rzu) poodpa (postupne, viac vec) odpusti si p. odrieknu sa odpta l.p, odviaza 2.p. odvbi 3.p. odvrti 1 odpta sa prerui spojenie (fyzick, psychick, nzorov a pod.) s niekm, niem o d p u t n a sa: pes sa odptal, odputnal z. retaze; odpta sa od povinnost, mylienok odviaza sa (zbavi sa fyzickch pt): kone sa odviazali, odputnali uvoni sa: nechcel sa uvoni od rodiny * oslobodi sa kni. oprosti sa: vedie sa oslobodi od vetkch starost* vzdiali sa: lietadlo sa vzdialilo, odptalo od zeme; vzdiali sa od viery odpyka p. odnies 2, vytrpie odpta p. odprosi odradi radou al. inm spsobom odvrti od istho myslu odhovori: nedal sa odradi, odhovori od cesty odstrai (odradi vzbudenm strachu): od akcie ich odstrail prv nespech znechuti zdegustova degustova (odradi stratou vle, chuti kona nieo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegust oval odrdza p. odhovra odran p. ochan 1, obnosen odrapota p. odrecitovat' od rs p. vyrs 1 odrasten p. dospel odra 1. stiahnu kou z nieoho, z niekoho zodra zdra: odral, z(o)dral zajaca; zdra maku /.ried. odrie 2. p. odrie 1 3. p. okradn odra sa p. ocha s a l odrta 1. p. odpota 1 2. p. spota 3. p. odhliadnu odrat p. ochan 1, obnosen odraz 1. zmena smeru po dopade odblesk odlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladine reflex: vza s ruovkastm reflexom kni. reflexia 2. zoveobecnen skutonos o b r a z : dielo je vernm odrazom, obrazom bsnikovho ivota zrkadlo (vern odraz): umenie je zrkadlom doby kni. zrkadlenie: zrkadle n ie fakt o v 3. p. ohlas 1 odrazi 1. nrazom da nieomu in (oby. opan) smer odbi expr. odpli: odrazi ln; odbi, odpli loptu odvies zvies (da nieomu in smer postavenm prekky): odvies, zvies vodu. potok; odvies, odrazi ovcu od stda poodra poodvdza (postupne, viac vec)

odreza
2. nrazom, derom oddeli as od celku odbi odlomi: odrazi, odbi roh domu; odrazi, odlomi ucho na lke odroni (derom zrazi ovocie zo stromu) odtiepi (nrazom oddeli vrstvu al. meniu as z nieoho): odtiepi z. misy 3. v boji zmari tok protivnka potlai: odrazi, potlai kontrarevolciu odvrti: odvrti tok partiznov expr. rozpri: rozpri toiace bandy odohna zahna zapudit" (odrazi hnanm): odohna, zahna nepriatea odrazi sa l . p . odboi 1 2. p. odzrkadli sa odrazka odrazov sklo. oby. na automobile hovor. odrazovka odrazovka p. odrazka odrazov ktor odra svetlo; vzahujci sa na odraz svetla reflexn: dopravn znaky s odrazovou, reflexnou vrstvou; odrazov, reflexn sklo (na automobile) odrazu 1. p. zrazu 1, naraz 3, nhle 2. p. naraz 1, sasne 1, zrove 1 3. p. naraz 4, zrazu 2 odra sa zanechva nsledky, stopy n a c h d z a o d r a z : vsledky prce sa odraj, nachdzaj odraz na prjmoch obyvatestva odzrkadova sa z r k a d li sa (odra sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadoval, zrkadlil v rieke; v tvri sa zrkadlil hnev prejavova sa zrai sa javi sa: z. spechu sa mu na tvri prejavuje, zra, jav rados ukazova sa: nepriaze poasia sa u ukazuje na rode kni. reflektova sa odreagova sa zbavi sa psychickej zae uvoni sa: odreagova sa, uvoni sa prechdzkou hovor. expr. vyventilova sa (odreagova sa na kor niekoho): vyventilova sa na deoch odrecitovat'oby. pejor. mechanicky prednies al. preta predpsan formulu hovor, odrectova: odrecitoval odriec: bezducho odriec bse expr. o d r a p o t a odmlie: odrapotal, odmlel lohu, no nerozumel jej odredika p. odviez, odnies 1 odredika sa p ods I odrenina odret miesto na povrchovej vrstve expr. oklenina: odrenina, oklenina na nohe otlaenina (otlaen miesto) odreza 1. ostrm nstrojom oddeli as z celku odkroji: odreza z plechu, z chleba; odkrojil, odreza si kus klobsy odsekn (seknutm oddeli): odsekla hydine krdlo oda (sekerou): oda konr odkresa (dltom, sekerou): odkresa tiepky z dreva odpli (odreza plou): odpli z dosky hovor, expr.: odmykn omykn odfikn (ksok): odmykn, odjikn zo salmy
u r e z a (men kus) expr odvalit' hovor, expr.: odakli

odvacn (v kus): odvalil, odfaklil si kus chleba expr. zavali (velk kus): zavalil si slaniny hovor, expr.: odpidlika odpihla odilat (tupm nstrojom men kus) zreza (vrchn as z nieoho): zreza vrchovec stromeka * poodrezva poodrezova poodrieza (postupne, viac vec): poodrezva vhonky 2. zbavi spojenia, znemoni spojenie oddeli odli: il odrezan, oddelen, odlen od sveta o d t r h n expr odorva: deti odtrhli od rodiny osamotni: za trest chlapca osamotnili od spolonosti izolova separova (zamedzi styk): zdravch treba izolova, separova od infikovanch

odrezok
odrezok odrezan ksok rezok: odrezky, rezky koe obrezok: obrezky z msa skrojok skrajok (odrezok vrchu repy s listami) okrajok: repn okrajky (F. Heko) konek: konek chleba odha 1. p. kala 1 2. p. domza odrhn p. umy odriapa p. otrha odriec1 p. odrecitovat", prednies 2 odriec2 p. odvola odriekanie p. abstinencia odriekanka p. riekanka odrieka p. hovori 1, recitova odrieknu p. odvola odrieknu sa, odriec sa dobrovone opusti nieo vhodn, prjemn a pod. zrieknu sa zriec sa: odriekol sa, zriekol sa dedistva, fajenia odoprie si: odoprel si pitok z jedenia, pitia vzda sa (dobrovone al. z dontenia): vzdal sa radu, funkcie zried. odprisaha sa (subom, prsahou sa zriec): odprisahala sa milho odpusti si (asto v zpore: tka sa oby. slovnch prejavov): neodpustil si zlomysen poznmku; al komentr si odpustil upusti: upustil o alch plnov odpadn (od viery, presvedenia, idey) necha zanecha (dobrovone presta nieo vykonva): nechal, zanechal fajenie, pitie znecha sa: znecha sa vho spusti sa: Nespusti sa svojho presvedenia! odrie 1. (nemyselnm) denm, krabanm na povrchu pokodi (iv organizmy al. veci) odra zodrie zodra: odrie, odra si nohy v tesnch topnkach; zodrel, zodral si kou na boku okrie /.ried. zdrie expr. okli nr. expr.: doka okohli: pri pe si okrel, oklil lake; nbytok okret, oklen ustavinm sahovanm otlai om omn (o tele): otlail si ptu v topnke; oml si ruky * pokrabat pokriaba ocha obcha (v menej miere): pokraban sklo, dvere; ocha lavicu obdrie (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapa, odriapa (myselnm driapanm): obriapal, oriapal kru stromu poodiera pozodierat poobdiera pookiera pootla expr. pookuova (postupne, na viacerch miestach al. viac vec) 2. p. odra 1 odrobina, odrobinka p. omrvina 1 odrobi p odpracova odroenie p. odklad odroi p odloi 3 odrod p. odpadlk odroda p. druh' 1, rasa 2 odroden p. odnrodnen, odcudzen odrodilec kto sa odrodil, najm nrodu pejor.: renegt janiiar poturenec pejor. zapredanec (kto sa zapredal) p. aj zradca, odpadlk odrodileck, odrodilsk, odrodil p. odnrodnen odrodit" sa zriec sa prslunosti k vlastnmu nrodu al. k istej idei odnrodni sa: nae zemianstvo sa zva odrodilo, onronilo pejor. poturi sa (oby. zmeni presvedenie): kto sa poturil, je hor ako nepriate odcudzi sa (rodine, istmu spoloenstvu.

396
vlasti) odpadn (zriec sa idey, presvedenia, viery a pod.): odpadol od naej viery odro p. nevychovanec, bezoivec odroni p. odbi 2, odrazi 2 odrba rbanm oddeli z celku odseka: odrba, odseka haluze zo stromu odtiepa (pozd tiepnej plochy): odtiepa kusy skl poodtna poodsekva (postupne): poodtna konre zoseka (sekanm odstrnil): zoseka zo steny zvyky omietky odsekn odtiepi oda (jednm razom) odrpa (pomocou ostrho predmetu) odkopat' (v zemi): odrpa. odkopa uhlie odruky p. daleko1 odrpa p. odrba odsabotova p. prekazi odsadn si p. presadn 1 odsvac p. sac odsek relatvne samostatn as textu vrazne graficky ohranien: odsek lnku paragraf (odsek v odbornch a prvnych textoch) odseka p. odrba odsekvat' p. seka 2 odsekn 1. seknutm oddeli z celku oda: odsekn, oda such konr, kus msa usekn ua (oby. zvrchu): usekn stromu vrchovec; uali mu hlavu expr. odfikn: ofikol si prst hovor, expr.: odakli odmykn odvacn (oby. sekom): odfakli stehno z brava; odmykol si prt na bi odreza (jednm rezom) odtikn* odtipn(z rastln): odtikla vhonok poodsekva poodtna poutna poodrezva (postupne, viac vec) 2. expr. sene. ostro, nezdvorilo a pod. odpoveda expr. odkresa: nahnevan mu odsekol, odkresal; Tak ti treba! expr.: odvrkn odfrkn (sene, povene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol odvravie expr. odpapuova (bezoivo odpoveda): matke vdy musel nieo odvravie. odpapuova expr.: odtekn odbrechn (zlostne) odsekova, odsekva p. seka 2 odskacka p. ods I odskka 1. p. ods 1 2. odskka (si) p. odnies 2 odskoi 1. skokom sa vzdiali a tm uvoni miesto uskoi: odskoil, uskoil pred bicyklom nabok uhn uhn sa: rchlo (sa) uhol pred letiacim pom odstpi odstpi sa odkroi (krokom ksok ods): ochotne odstpili, odkroili poodskakova (postupne) 2. p. odbehn 1 3. p. vzda sa odslnie astron. bod na drhe obenc, ktor je najvzdialenej od Slnka (op. prslnie) astron. aflium (op. perihlium) odsli, odsli si slenm vykona: odslil si dvojron vojeninu hovor. expr. odkrti si: odkrti si non zmenu vysli vysli si (skoni slubu): vysli vojeninu hovor, absolvova odbavi: slubu absolvoval, odbavil v pokoji odsli sa p. odplati sa odsnova p. rozmota 1 odsoti prudkm nrazom, prudkm pohybom odsun odstri: zlostne ho odsotil od pultu; s nechuou tanier

397
odstril /.ned. odstrkn expr.: odupn oduchn: potajomky knihu od seba odupne, oduchne odtlai odtisn (odsun tlaenm, tisnutm) odspa, odospa p. zaspa 2 odspieva p. zaspieva o d s p o d k u , o d s p o d u p zdola odsahova sa 1. opusti byt, bydlisko, sdlo a usadi sa na inom mieste: rodina sa odsahovala z dediny: lastoviky sa odsahovali na juh presahova sa (zdrazuje sa viac miesto, na ktor sa sahuje): presahova sa do mesta pesdlit sa (zmeni sdlo): rad sa presdlil do novej budovy 2. p. ods 1 odsta p. ustpi 2 odstal sa p. zmeni sa odst p. ulea sa. ust odst (sa) dlhm nechnm na pokoji nadobudn ist (oby. oakvan) vlastnosti ust sa: necha polievku, aby (sa) odstala, aby sa ustala odlea sa ulea sa (o potravinch): mso sa dobre odlealo, ulealo odstva vynieva smerom von vzhadom na normlny stav neprilieha: ui mu odstvaj, nepriliehaj tra vyta: golier mu nepekne tr, vyta z kabta odva sa: napchat vreck sa mu odvaj odstavi 1. presta kmi materskm mliekom odli: odstavi, oli iea, mla o matky 2. p. odloi I, odsun 1 3. p. vyradi 1. odstrni 3 odstla p. odostla odstrni 1. vzia nieo odniekia s cieom uvoni, vyisti nieo a pod. da pre da nabok: odstrni ztarasu spred brny: chybn vrobky odstrni, da pre, da nabok odprata s p r a t a (zrove da na svoje miesto): odprata topnky o skrine: odprata smeti z dvora poodstraova poodpratva pospratva pobra (postupne, viac vec) 2. zariadi, aby nieo prestalo jestvova zlikvidova: odstrni, zlikvidova vetky prekky, akosti od pomc (nieomu): opomc biee, chorobm zrui: zrui cirkevn koly kni. eliminova: zdroj nkazy u eliminovali subt. skasrova: vhody v podniku skasrovali publ. odbra: prebujnen administratvu treba odbra hovor. expr. odparentova: odparentovanie demokracie zahladi (nieo, o m osta utajen): zahladi stopy zloinu vyhna: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy vya: vya chor obliku vykoreni (odstrni s koreom, pren. celkom odstrni): vykorenenie buriny: pren. zlo treba vykoreni 3. proti vli zbavi niekoho nieoho vhodnho (oby. funkcie, postavenia a pod.) zbav i sa: odstrnili ho z vedenia; vo vedeni sa ho zbavili zosadi: zosadili ho z radu hovor, odstavi: je u. odstaven o rozhodovania hovor. expr. vyachova: vyachovali ho Z funkcie vyradi vyli (zbavi asti na nieom): za trest ho z kolektivu vyradili, vylili subt. odkrgova: odkrgova politickho protivnka odstrai p. odradi odstraujci ktor vzbudzuje strach a tm tKlrdza od nieoho negatvneho: opilec je pre deti odstraujcim prkladom vstran varovn (sliaci ako vstraha, varovanie): vstran trest; odstraujci, varovn prpad

odsdenec
odstri 1. p. odsoti, odsun 1 2. p. odvrhn I odstredivka prstroj na odstreovanie odstreova c e n t r i f g a : laboratrna odstredivka, centrifga * mkaka (odstredivka na mkanie bielizne) odstrediv ktor psob smerom od stredu; odb. ktor psob na teleso otajce sa po zakrivenej drhe (op. dostrediv): odstrediv nervy odb. centrifuglny (op. centripetlny): centrifuglna sila p. aj rozkladn odstreova p odstredivka odstredva odstredivou silou oddeova od seba ist zloky centrifugova: odstreovanie mlieka; centrifgova bielize mka (tkaniny v odstredivke) odstrekn (si) p. odpu (si) odstrel uvoovanie pomocou trhavinovej nloe odpal: odstrel, odpal horniny odstreli strebou usmrti al. strelou odstrni: odstelit zajaca; odstreli/i mu prst expr odpli odbachn o d b a f n expr. /.ried odbaka: odpli, odbachn roh domu zastreli hovor, expr.: s p a f n r a f n poov. streli (strelou usmrti): (za)strelil statnho srnca fraz. postavi k stene/k m r u : zajatcov postavili k stene, k mru odstrie p. odhali 2. odhrn odstrihn strihanm, stihnutm oddeli hovor, expr odmykn* omykn: odstrihn. o()mykn dievau vrko zastarv. ustrihn: z lnu penice akoby dakto ustrihol poodstrihova poodstrha poodstrihva poodstrihva (postupne, viac vec) odstriok p. striok 1 odstrojit' p. vyzliec odstup 1. von asov al. fyziklny priestor vzdialenos: asov odstup, asov vzdialenos medzera: medzera medzi pretekrmi sa zmenila ditancia hovor ditanc: udriava ditanciu, ditanc o zstupu 2. p odmeranos odstpi 1. urobi krok nabok al. dozadu odkroi: odstpil, odkroil od obloka ustpi (oby. dozadu): Ustpte, lebo zavaziate! v zdiali sa oddiali sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola odskoi (urobi prudk krok al. skok na uvonenie miesta): odskoil mu z cesty uhn (sa) zastarv. odstpi sa (urobenm kroku nabok uvoni cestu): uhli (sa) mu. odstpili sa mu 2. rozhodn sa neuskutoni nieo zaman vzda sa zriec sa ustpi upusti: odstpil o skky; vzdal sa, zriekol sa svojho plnu; ustpil, upustil o aloby podkova podkova sa zad'akova (vzda sa funkcie, radu): nechcel by alej predsedom, zakoval kni. abdikova rezignova (rozhodn sa zanecha rad. funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval 3. p. prenecha odstupova rozli poda stupov: ceny vrobkov treba odstupova odtieni (rozli poda jemnch rozdielov; oby. o farbch al. o hlase): vedel odtieni svoj prejav hierarchizova (rozli, usporiada poda hierarchickch stupov): hodnoty treba hierarchizova odsdenec komu je uren trest za uznan vinu odsden: odvete odsenca. odsdenho

odsdeniahodn
odsdeniahodn p. zl 1. nehanebn I odsden p odsdenec odsdi p. zavrhn I, odmietnu 2 odsudzova p. kritizova odsudzujci p. zporn 2 odshlasi 1. uct. porovna tovn zznamy s dokladmi kolacionova: odshlasenie, kolacionovanie tov 2. p. schvli odsun premiestovanie nieoho al. niekoho na in miesto transfer: odsun, transfer obyvatestva odvoz (dopravovanie na in miesto): odvoz nbytku /ried. odvka (Podjavorinsk) presun: presun jednotky na front odsun 1. o ksok nieo premiestni (posvanm, tisnutm. ahanm, tlaenm) odtisn odtiahnu odtlai: odsun, odtisn stoliku od stola; odtiahnu zclonu; odtlai k s ovocm odsoti odstri (strkanm): chlapca v rade odstrili odstavi: rebrk odstavil alej od okna hovor. expr. odupn: odupn stolek spod nh expr odkopn (nohou prudko odsun) odhrn (hrnutm odsun): odhrn zavdzajce vetviky * zasun (odsun k nieomu): zasun stl k stene poodsva* poodtska* poodahova poodtla poodstrkova poodha (postupne, viac vec) 2. p. odviez 3. p. odloi 1, 3 odsuvnk p. apostrof odacova p. odhadn, ohodnoti odantroi 1. p strati 1 2. p. odviez odikova p. odvies 1 odkeri l . p odchli 2. p. odu odklbn p. odtrhn 1 odkodn p nhrada I odkodnenie p. nhrada 1 odkodni p. nahradi I odkriepi p. odtajit odkrta, odkrtn p. zaiarknu odmari p. odvrhn I odmatlasa p. ods 1 odmochta sa p. ods I odmotkat sa p. ods 1 odmykn 1. p. odstrihn 2. p. odreza I, odsekn I odomra p. odpoveda' odpihla p odreza 1 odprihn p odvrkn odtartova l . p . vybehn i 2. p. zaa 1 odtekn p odpoveda' odtep p. lomok 1 odtibra p. odtipn odtibrva p. tipka 1 odtiepenec p. schizmatik, odpadlk odtiepi p. odrazi 2 odtiepi sa p. odli sa odtikn p. odsekn I. odtrhn I odtipkva, odtipova p. tipka I odtipn tpnutm oddeli as /. nieoho odmrvit odtibra: odtipol, odmrvil si ksok chleba; z. kola iba odtibral zatipn: zatipn piky p. aj odtrhn, odsekn odcha sa,oduchta sa p ods 1

398
odumie p zanikn odupn p. odsun 1 odvacn p odreza 1, odsekn I odvindlbva p. oklama 3 odtacka sa p. ods I odtade p. odtia odtadeto p. odtiato odtadia p. odtia odtadiato p. odtiato odahova sa p. ttit sa. vyhba (sa) 2 odtajit myselne vyhlsi nepravdu o nieom poprie zaprie: odtajil, poprel, zaprel, e je vinn zataji zamla (myselne uchova v tajnosti): zatajil vetko, o o tom vedel oddiskutova oddiputova (v diskusii): spech nemono oddiskutova odkriepi (kriepenm) neprizna: nepriznal otcovstvo odtajni p. odkry 3 oda p. odsekn 1, sa I odtatri p. premrni, strati 1 odai p uahi 3 odait p neskuton 1. abstraktn 1 odteperi sa p. ods I odterajka p. odteraz odteraz od tejto chvle, od tohto asu odterajka, ps. i od terajka: odteraz, odterajka mus matke pomha hovor odvu: odvu si na teba dm pozor oddnes oddneka hovor.: oddneka oddneskajka (od dnenho da): odteraz, oddnes, oddneskajka sa u nebude musie tla odteriga sa p. ods 1 odtiahnu 1. ahanm premiestni (o ksok, alej) odsun odtisn: odtiahni, odsu, odtisni stoliku od stola zatiahnu (da na in miesto): zatiahnu auto do gare odmykn (oddiali prudkm pohybom, myknutm): odmykn ruku od horcej pece odtrhn (prudkm, rchlym pohybom): odtrhla ruku a odtiahlo sa poodahova poodsva poodtska (postupne, viac vec) 2. p. odvrti I 3. p. ods 1 4. p. odpota 1 odtia ukazuje al. odkazuje na vchodisko deja oby. vzdialen od hovoriaceho; z toho miesta odtade odtadia: odtia, odtade, odtadia to u nie je daleko stade stadia: stade, stadia mu pribehli na pomoc hovor.: stamodtade stamodtia stamodtadia: stamodtade, stamodtia, stamodtadia sa lovek tak ahko nedostane hovor tamodtade taniodtia: tamodtade, tamodtia sa vyrojili osy hovor, odhentade odhentia odhentadia: odhentade, odhentia, odhentadia prileteli div husi poet. /astar. stiad (Horal. Hviezdoslav) odtiato ukazuje al. odkazuje na vchodisko deja v blzkosti hovoriaceho; z tohto miesta odtadeto odtadiato: odtiato, odtadeto, odtadiato povedie cesta stadeto stadiato: stadeto, stadiato sa ta nedostanete hovor, stuodtia: stuodtia musme o najskr zmizn hovor tuodtia: tuodtia zan kopa jarok odtiec I. zbavi prebytonej tekutiny teenm, kvapkanm odkv apka: tvaroh treba da odtiec, odkvapka
2 . porov. tiec

odtie 1. jemn odstupovanie medzi javmi toho istho druhu odtienok: jasn odtiene, odtienky ervene

399
ndych: bronzov ndych pokoky kni. nuansa: vznamov nuansa tn: pastelov tny izby 2. p. nznak odtieni p. odstupova odtienok l .p. nznak 2. p. odtie 1 odtna p. seka 2 odtisn 1. p. odsun 1 2. p. odloi 3 odtlai 1. uverejni tlaou: odtlaili mu lnok v novinch vytlai (vyhotovi tlaou): oznmenia mu pekne vytlaili pretlai (znova vytlai): pretlai lnok 2. p. odsun I odtlaok p. faksimile odtok zariadenie na odtekanie vody odpad: preisti odtok, odpad odtransportovat' p. odviez odtrati sa p. vytrati sa 1 odtrhn 1. trhnutm, silou vzia, oddeli as z nieoho expr.: odkmasn odklhn: odtrhn, odkmasn si vetviky orgovnu; odklbol si gombk na rukve expr. odorva (vekou silou, bezohadne): konre vchrom odorvan hovor. expr. odchrapi: odchrapil strapec hrozna odtikn odtipn (o menom ksku): nechtom odtikol puk kvetu; odtipol si bobulku egrea oddrapi (driapanm): oddrapi z novn zried. utrhn: mohlo mu prsty utrhn poodtha poodtrhva pooddrapova pooddrapva (postupne, viac vec) 2. p. oddeli I 3. p. odtiahnu I odtrhn sa 1. p. odli sa 2. p. odpra sa odtrhnuto p. oddelene odtrhnut p. oddelen odtrieli p. odbehn I odtrpie p. vytrpie odtuovac uren na odtuovanie redukn: odtuovacia. redukn dita; redukn mas odtla sa p. zabldi 1 odtuit p. odpoveda1 odui zbavi nvyku odvykn: iba ako oduila, odvykla diea od hryzenia nechtov menej vhodn odnaui odudlaven p. tun 1 odcha p. pofka I odumret 1. p. mtvy1 1; necitliv 1 2. p. such 1, zvdnut I odumrie 1. p. zahyn 2. p. zanikn 3. p umrie oduri sa p. nabehn I odurmani p. ommi I oduevnenec p. nadenec oduevnenie p. eln, nadenie, zpal 2 oduevnenos p. nadenie oduevnen p. naden 2 oduevni vzbudi velk zujem o nieo, nadene zauja nadchn: vkon umelca oduevnil publikum; nadchn mlde pre port kni.: zapli zanieti: zapli masy vierou vo vazstvo; zanieti niekoho za dobr vec unies uchvti oari: predstavenie ns unieslo, uchvtilo, oarilo rozohni expr. rozvatri (spsobi citov zaujatie za nieo): vno ho v rei rozohnilo oduevni sa p. vzbknu 2

odvera
oduu p. opreteky, rchlo odu spsobi, e sa nieo stane vypuklm vydu vzdu: voda odula, vydula povrch chodnka nadu: nadu, odu lca otri vypli napli (o perch): otrila gamby, pery odkeri: omietku odkerilo odu sa 1. sta sa vypuklm, zvi svoj objem (najm o tele al. jeho astiach) nabehn napuchn spuchn opuchn: odula sa. nabehla mu tvr od liekov expr.: olia sa oduri sa: cel telo sa mu olialo, odurilo nafknu sa: nafknut brucho, vrecko vypuit' sa odkeri sa (o povrchovej vrstve): stena sa vypuila, koa sa odkerila 2. p. nahneva sa odut p. nahnevan, urazen odvbi vbenm odvies na in miesto al. zska pre seba odlka odvnadi odvies: odvbi. odlka diea cukrkmi; odvnadi psa kskom slaniny odldi predchyti p r e b r a * vzia (pri bostnch, manelskch al. priateskch vzahoch): odldila jej milho, priatea; predchytil, prebral mu dieva odbi (odvbi lskou): odbila priateke milho odvrti odpta (pozornos): odpta deti od zlozvykov odvaha nehadenie na nebezpeenstvo odvnos smelos: doda si odvahu, odvnos, smelos kni. statonos odhodlanos kni.: nebo jazlivos nebojcnos: statonos, odhodlanos zchrancov hovor, gur: strati gur * bravra bravrnos (ahkomysen odvaha) odval miesto na skladovanie sypkho priemyselnho odpadu: tento odpad halda odvalit' l.p. odlomi 2. p. odkroji, odreza 1 odvandrova p. ods 1 odvar 1. p. vaok 1. vvar 1 2. p. napodobnenina odva p. viez odvi venm zisti hmotnos zvi: vrecia s obilm treba ete odvi, zvi * previ (znovu odvi): iada si tovar ete raz. previ odvi sa zska odvahu, smelos vykona nieo doda si odvahy osmelil sa: Kto by sa odvil, osmelil protirei vrchnosti?; dodal si odvahy na protest opovit' sa trfnu si dovoli si (prejavi privek, oby. nemiestnu odvahu al. bezoivos): opovil sa. trfol si, dovolil si odovzda nehotov prcu; trfol si na ns nr. zatrfasi (Hviezdoslav) odhodla sa vzchopi sa fraz.: pozbiera odvahu/smelos (vyvin silie na vykonanie nieoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konene a urob to! riskova hovor, reskrova fraz. stavi vetko na jednu kartu (odvi sa na nieo nebezpen, riskantn): pri tejto robote bolo treba vemi riskova, reskrova subt. lajsn si: lajsli si ods z prce skr odvka p. odsun odvlivec odvny lovek smelec (Vajansk) expr. nebojsa: vyrast z neho nebojsa odhodlanec (kto sa vie na nieo odhodla) odvliv p smel odvnos p odvaha odvny p. smel odvera od verajieho da odverajka, ps. i od ver a j k a : odvera, odverajka nm zostala polievka

odverajka
odverajka p. odvera odvu p. odteraz odvai sa p. odplati sa odven p. ven 1 odvedenec kto je odveden za vojaka
zastar o d o b r a n e c

400
odvodenina nieo odvoden od nieoho odb derivt odvoden p. druhotn 1, nepvodn odvolac ktor sa tka odvolania sa. podania nmietky oby. na vyiu intanciu apelan: odvolac, apelan sd odvoakade, odvoakadia p. odkiasi odvola vyhlsi za neplatn zrui anulova: odvola, zrui sben nvtevu, z.rui slovo; odvola, anulova dohodu, rozsudok, vsledok zpasu kni. revokova: revokovat uznesenie odb. stornova (v administratvnom okruhu, napr. objednvku, zmluvu) odrieknu odriec (o nieom sbenom): odriekli as na zasadnut poodvolva pozruova poodrieka (postupne, viac vec al. viacerch) odvola sa poda psomn neshlas s istm (radnm) rozhodnutm poda odvolanie: odvola sa, poda odvolanie proti rozsudku prv.: poda apelciu apelova (poda odvolanie na vyiu intanciu) odvonka, odvonku p. zvonka odvoz. p. odsun odvozi p odviez odvrat p. odchlka odvrten p. opan 1 odvrtit 1. obrti inm smerom odkloni: odvrti, odkloni hlavu, zrak odpta odvies odtiahnu (pozornos, zujem a pod.): odpta, odvies pozornos o pijatiky; otiahnu o tia niekoho 2. spsobi, aby sa neuskutonilo nieo zl, nepriazniv zabrni zamedzi: odvrti bliacu sa pohromu, zabrni hroziacej povodni; zamedzi neastiu prekazi preds (vasnm zkrokom znemoni uskutonenie nieoho): prekazi plny, preds injekcii kni. zaehnat': zaehnal' nebezpeenstvo poiaru poodvraca (postupne, viac vec): poodvraca hroziace nebezpeenstv odvrti sa presta sa zaujma o niekoho, nieo, presta ma pocit spolupatrinosti, prslunosti k niekomu, nieomu odcudzi sa (sta sa citovo ahostajnm): odvrtil sa o rodiny, odcudzil sa bratovi, vlasti hovor, odhodi sa: neodhod sa od roboty, od ns p. aj zanecha 2
o d v r v a kto odvrva expr. p a p u n hovor. expr. p y s -

hovor,

regrt

odvek p. ven 1, dvny, star1 3 odvsit p. zvesi I odvet, odveta p. odplata odveti p. odpoveda1 odvetvie p. oblas 2 odvia p. sfknu 1 odviaza urobi vonm, o je zaviazan uvoni: odviaza, uvoni nrku, ln odpta* odputna (o je priptan): chlapci odptali koa poodvzova pouvoova (postupne, viac vec, zvierat, osb) odviaza sa p. odpta sa odvies 1. vedenm odpravi, dopravi na in miesto (loveka al. zviera) zavies: odvies, zavies prvka do koly; odvies pska na retiazke eskortova (odvies pod vojenskou strou): eskortova trestancov expr. odvliec (oby. nsilm): odvliekli deti od rodiov hovor, zastar.: odikova zaikova: odikova vzov; zaikova statok na pau 2. uzna za schopnho vojenskej sluby zobra vzia hovor, odobra: mlenca neodviedli, nevzali, neodohrali 3. p. odvbi, odvrti 1 4. p. odovzda 1 5. p. odrazi 1 odviez vezenm (dopravnm prostriedkom) odpravi. dopravi na in miesto previez zaviez: odviez, previez, zaviez chorho do nemocnice vyviez (odviez von al. hore): vyviez odpaky odtransportovat': vojakov odtransportovali na juh odexpedova (veci): nbytok odexpedovali do predajn* subt. odlifrova: vetok materil kamsi odlifrovali odsun: ranench odsunuli z. boja transferovat' (obyvatestvo z jednej krajiny do druhej) odantroi (na neznme miesto): nik nevie, kde zajatcov odantroili expr.: odredika odteriga (pomaly al. nepohodlne) odvozi (opakovane) pobra poodva zviez (postupne): obilie treba odvozi, poodva, zviez do spok; chlapov pobrali, poodvali do tborov odvisn expr. zahyn na ibenici by obesen fraz.: skoni na ibenici dosta ibenicu: nechce odvisn, nechce dostal ibenicu za zbojstvo odvli p. odnies 1 udvihn p. navlhn odvliec l.p. odnies I 2. p. odvies 1, unies3 odvliec sa expr s nmahou ods expr odarba sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odarbala k autu hovor, expr. odtracha sa expr.: odteperi sa odteriga sa odredika sa (oby. s bremenom) expr.: odplazi sa odpli sa (s nmahou a nebadane, ticho) expr.: odtacka sa odkrivka odbadka sa (s nmahou a tackajc sa, krivkajc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov expr.: odcha sa oduchta sa (pomaly, chavm krokom) odtiahnu sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahlo sa do kta odvod zisovanie schopnosti na vojensk slubu hovor,
zastar. a s e n t r k a

(Jg) pejor.:

hub

(Vajansk)

liub

(Hviezdoslav)

odvrva v rozhovore reagova negatvne a nezdvorilo (oby. o deoch) odvrkva odvrkova: grobiansky odvrval, odvrkval roiom hovor, expr.: papuova pyskova: Nepapuuj, nepyskuj toko! odporova protirei oponova (vyjadrova neshlas): kadmu r odporuje, protire, oponuje odvrhn 1. neprija, o sa ponka al. o sa iada zavrhn: odvrhli priatestvo, dary; zavrhli star mravy * odmietnu zamietnu (ako nepotrebn, nevyhovujce): odmietnu astie, zamietnu nvrhy odpudit' zapudit' potlai (o duevnch, citovch prejavoch): odpudil hnev; zapudit', potlai mylienky na pomstu odstri: odstrila vlastn deti expr.: odhodi odkopn odmari odmrti: odhodila, odkopla jeho lsku ako nepotrebn vec 2. p. zahodi 1 odvrchu p zvrchu 1, zhora

401
odvrkva, odvrkova p. odvrva odvrkn expr. krtko, sene al. zlostne odpoveda expr. odsekn expr.: odkresa odprihn (ostro) expr. o d f r k n (nedbanlivo, povene) hovor, expr odpapuova (nectivo) expr.: odtekn o d b r e c h n (tekavm hlasom) expr.: zasya zasipie sykn Ioehn (zlostne poveda) zarepta z a h u n d r a zaomra (prejavi nespokojnos, oby. ticho, nepriamo) expi zavra zvra (neprjemnm hlasom) expr.: o d h u n d r a o d u n d r a odfrfla o d m r m l a odmumla odbrbla o d d u d r a odomra (nezrozumitene. s nespokojnosou) odvade oznauje vchodisko deja v priestore; zo vetkch strn, zo vetkch konn odvadia: odvade, odvadia sa valila voda zovade zovadia: zovade, zovadia prichdzali pozdravn listy poet. zvadia (Hviezdoslav) zblzka i zdaleka * zhora i zdola * odhora i oddola sprava i zava: zblzka i zdaleka nm prili vzda ctu: zhora i zdola sa ozval krik fraz zo vetkch ktov (sveta) odvadia p. odvade odvykn p. odui odvdy p odjakiva, vdy odzadku, odzadu p. zozadu odzbroji presta zbrojit" demilitarizovat": odzbroji, demilitarizovat krajinu odzbrojujci p zmierliv odzg, odzgo p nevychovanec odznak p. znak 3 odznie 1. presta znie doznie: kroky, hlasy odzneli, dozneli poet. odzunie (Hviezdoslav) 2. zvukovo sa prejavi, by povedan zaznie: na schdzke odznelo, zaznelo vea vitiek ozva sa: z plna sa ozvali rozlin vroky, nvrhy odznova, odznovu p. znova odzrkadli p. zobrazi odzrkadli sa by zobrazen ako v zrkadle; sta sa viditen navonok odbleskmi! sa odblyskn sa obleskn sa o d b l y s n s a : na hlaine sa ozrkalili, odbleskli, odblyskli hviezdy: na okuliaroch sa oblesklo, oblysklo slnko odrazi sa zobrazi sa: na tvri sa mu odrazila rados; kalui sa zobrazila tvr dievaa prejavi sa ukza sa: spechy sa prejavili, ukzali na vsleku odzrova zbavova kukuricu zn hovor, morova (na prstroji): odzrovanie, morovanie kukurinch klasov l p a (rune) odzunie p. odznie 1 odi p. prei 1 odi sa p. zastarat odila p. odkroji, odreza I odundra p. odpoveda 1 , odvrkn ofaova p. obviaza ofajkova p. oznai 1 o farbi p. zafarbi ofenzva p. tok I ofenzvny p. ton ofera p. dar oferovat' p. venova 2, darova oferta p. ponuka

ohavn
oficialita radn rz, spsob nieoho oficilnost": prijatie sa nezaobilo bez oficiality. oficilnosti radnos odmeranos chladnos strohost": rodnos, odmeranos. chladnos stretnutia protivnkov oficilnost' p. oficialita. odmeranos oficilny ktor m radn rz, ktor sa uskutouje poda predpisov (op. neoficilny) radn: oficilny, radn postup vybavovania; oficilne, radn rozhovory formlny (zachovvajci potrebn formu): oficilny , formlny prstup k rieeniu problmu neosobn stroh odmeran (op. familirny; dvern): neosobn, odmeran prijatie; oficilny, stroh tl trocha pejor. oficizny prioticilny (i iron.: prli oficilny) oficier p. dstojnk oficna p. diela oficizny p. radn 2. oficilny ofina p. tica ofliaska p. ostrieka oilinkova p. zaukova oflinok p. zaucho ofuska p. ostrieka ofrankovat' p. oznmkovat' 2 ofrcka p. ostrieka ofrflan p. mrzut 1 ofka p. pofrkat', ostrieka ofska p. ostrieka ofset p. tla 1 otalmologick p. on ofuan p. nahnevan ofka, ofknu p. pofka 1 ogaba 1. p. opatri 1 2. p. oklama 3 3. p. okradn oh, h p. ach 1, 3, fha ha p. fha ohdza p. obhdza, omietnu ohknu sa p. vyoblieka sa oha sa 1. robi prudk pohyby okolo seba, prudko niem pohybova (oby. obranne) brni sa: oha sa, brni sa rukami pre velami expr. ermova hovor, zastar. fechtova (v blzkosti niekoho, nieoho): ermuje mu noom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tmi nonicami! trepa mva (rukami okolo seba) expr.: ibrinkovat imrinkova (robi niem rchle krtke pohyby v blzkosti nieoho): ibrinkuje mu palikou okolo nosa 2. p. usilova sa 2 3. porov. zdrazni ohanhie oblas tela s vonkajmi pohlavnmi orgnmi hovor, zjemn hanba: zakrva si ohanhie, hanbu ohava pejor. vemi kared lovek al. kared vec (oby. v nadvke) pejor.: obluda prera: nechcem t ohavu, obluu, preru ani vidie expr.: ohavnk ohavec ohyzdnk ohyzda (Kuzmny) pata oklivec krata mrzk expr. zried. karednk (Urbnek) hovor, expr. kratk km/., montrum p. aj potvora, netvor 1 ohavec p. ohava, podliak ohavit p pati ohavnk p. ohava, podliak ohavnos p. betialita ohavn 1. p. kared 1. odporn 1. hnusn 2. p. hrozn I, stran 1, zl 3. p. nehanebn 1, zl

ohe
ohe 1. kaz prejavujci sa pri horen teplom a svetlom: zapli ohe plame (horiaci stpec plynov): slab plame svieky vatra (vek ohe zaloen v prrode): nakls ohe. vatru hovor, tbork (tborov ohe) poiar (velk niiv ohe): vypukol poiar 2. p. horava 2, horka 1 3. p. lesk 3 ohad 1. prizeranie na zujmy niekoho, nieoho zrete: spoloensk ohady, zretele /.astar. zrenie: aspo na tie eny majte zrenie (Timrava) 2. p. hadisko 1 ohadne p. o 6 ohadn p. ohadupln, taktn ohadom p. o 6 ohaduplnos p. takt2 ohadupln ktor berie ohad na cudzie zujmy: ktor prizer na prospech, dobro niekoho, nieoho; svediaci o tom ohadn pozorn taktn: by ohadupln, ohadn; ma ohadupln, pozorn prstup k udom; vyznaova sa pozornm, taktnm sprvanm nevtierav jemn: nevtierav, jemn dohovrame etrn opatrn (ktor etr, nepokodzuje): etrn, opatrn zaobchdzanie s knihami jemnocitn lskypln lskav vdny (spojen s milotou, dobrotou srdca): jemnocitn, lskypln opatera chorch; lskav, vdny spsob vyetrovania pacienta ohlas 1. shlasn reagovanie na nieo ozvena reakcia echo: njs u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu kni. O Z V U k (Karva) kni. /ried. OZVa (Ondrejov) poet. OZyV (Plvka, Hguli) kni. odraz: doba zanechala v jeho diele negatvny odraz. (Brezina) subt. odozva 2. p. ozvena I 3. p. vzva, vyhlsenie ohlsi 1. da vedie, da sprvu o niekom, o nieom da na vedomie oznmi: ohlsili, oznmili vsledky ankety; dali na vedomie vetkm zmenu avizova zahlsi (vopred): avizova potov zsielku, zahlsi svoj prchod hovor, zastar.: omeldova zameldova (vopred) vyhlsi (oby. verejne): vyhlsi trajk zverejni publikova (ohlsi verejne): zverejnili, publikovali dleit sprvu prezentova (ohlsi svoju prtomnos): najskr sa treba prezentova signalizova (poda sprvu signlom): signalizovala svoj prchod telegramom kni. zvestova (ohlsi slvnostnm. nezvyajnm spsobom): zvestova dobr sprvu poohlasova pooznamova (postupne) prihlsi (radne ohlsi): prihlsenie astnkov 2. nadviaza rozhovor s niekm a oby. zrove aj vyzva k nieomu oslovi: ke iel okolo, zakadm ma ohlsil, oslovil prihovori sa privravie sa (nadviaza rozhovor) zavola: Cestou ma zavolaj! ohlsi sa 1. p. ozva sa 1-3 2. p. zastavi sa 2 ohlasova,ohla l.p. hlsi 2.p. hlsa ohlasovate p. zvestovate ohlka p. oznam ohlvka as (konskho) postroja upevnen na hlave zvieraa /astarv. k a n t r : dra koa za ohlvku, za kantr zried. nhlavok nr.: ohlvok (Jg) ohlavnk
(Ondrejov)

402
ohliada sa p obzera sa 1 ohliadka p. prehliadka 1 ohlodvat' p. obhrza ohlodok p. ohryzok ohlni p udrie 1 ohlta sa p. prejes sa 1 ohlpi p. zmias ohlpnu p. osprostie ohlpnut, ohlpen p. osprosten ohlupova p. balamuti, mti 2 ohluen l.p hluch 1 2. p. omren 1 ohlui p. omrit' 1 ohluujci p. hlasn, prenikav 1 ohluujco p. hlasno ohmat zistenie vlastnost nieoho hmatom hovor, omak: ltka na ohmat, na omak jemn ohmata 1. hmatanm. chytanm preskma hovor, opi: v tme ohmatal, opil vypna expr.-. o m a c a t omacka hovor, omakat': omacia, omak ltku ete raz expr.: pohmata * pohmatka* pomaca* pomakat (hmatanm sa dotkn nieoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstpil poohmatva poopaova poomaciava poomakva (postupne, viac vec. na rozlinch miestach) 2. hmatanm. chytanm zapini, znehodnoti obh m a t a * ochyta obchyta: o(b)hmata, o(b)chyta pohre, kuky pobabra: pobabran jedlo poohmatva poobhmatkva poochytva poobchytva (postupne, viacero vec, na viacerch miestach): poohmatvan, poobchytvan dvere, karty ohmatva, ohmatkva p. hmatal o h n a t sa 1. urobi rozmach rukou a pod. (oby. na obranu) o b o h n a s a : ohnasa, obohnasa chvostom pred muchami zahna sa rozohna sa (s cieom toi): zahnal sa na diea; rozohna sa palicou na niekoho 2. expr. brnenm pred tokom sa ochrni expr. obohna sa obrni sa ubrni sa: ledva sa ohnali. obohnali. ubrnili pred dotieravmi novinrmi strias sa zbavi sa pozbavi sa: nemohol sa strias, (po)zbavi neprjemnch mylienok unikn (pred niem, niekm) ohnisko 1. miesto, kde hor ohe vatrisko (miesto, kde sa robieva ohe): otvoren ohnisko, sedie pri vatrisku 2. fyz. bod. v ktorom sa sstreuj le pri svojom lome al. odraze fyz. fkus: ohnisko, fkus oovky 3. p. stredisko 1, zdroj ohnivk zzran rozprvkov vtk fnix (v staroegyptskej mytolgii zzran vtk, ktor po splen znova ova) ohnivko p. ohnivo I ohnivo I. jeden z krkov retaze ohnivko lnok: ohnivo, ohnivko, lnok retaze /Hed. ohnivce 2. p. puto ohnivoerven p. erven ohniv 1. vyarujci ohe. pochdzajci z oha; pripomnajci ohe rozplen rozeraven erav: ohniv, rozplen l; ohniv, rozeraven plata; za lietadlom ostala ohniv, erav iara plamenn plamenist plamenit (ktor iari al. hor): ohniv, plamenn iara

ohlavnk, ohlvok p ohlvka ohliada p prehliada ohliada p. obzera

403

ohranien

2. p. horci 1 3. p. siln 2. tuh 3 4. p. erven 5. p. ohovrask ktor myselne ri nepravdiv klebety, vniv 1-3, nruiv 2, temperamentn oieruje niekoho al. nieo; svediaci o tom menej ast: ohomet p. plameomet ohovran osoovan osoovatesk: ohovraohovzdorn p. nehorav sk. osoovan kampa; ohovrask, osoovcitesk rei nactiuthask menej ast: uthask uthaohn da do tvaru oblka, do lomenej polohy zohn: n (ktor ubliuje na cti): nactiuthask, utthask (z)ohn haluz; (z)ohn hlavu, ruku lakti prehn klebety (oby. cez nieo): prelwl telo cez zbradlie nakrivi p. aj klebetn skrivi zakrivi pokrivi zalomi (oby. nieo elastick al. kovov): nakivil, skrivil blatnk; pokrivil ohovra myselne hovori nepravdu o niekom, nieom, klinec, zakivit n skrti (ohn krtenm): skrti ri klebety o niekom, nieom osoova ovrva koberec zahn (do mierneho oblka): zahnut n, expr. oierova: ohovra ho, osouje pred celou rodinos vyhn (ohn dohora): vyhn strechu klobka nou n a c t i u t h a (ubliova na cti) hovor, expr.: o m a zhrbi zhrbati (chrbt) skloni (hlavu, telo) va rozna rozvla: omava ns, ke me; zaklonit' (ohn dozadu hlavu, telo) pokri skri: rozna, rozvla o om, e pije expr.: pini pinta pokri, skri nohu v kolene zhybn: zhybla telo priha (hanlivo, so zlosou): pin, pince, prilui na k zemi * preliai (ohn dovntra) nadlomi nalovetkch, na poriadnych ud* fraz. expr. otiera si jazyk mi: odovzdane nalomila iju zlomi: Zlom nohu (o niekoho) expr : omiea prepiera: klebetnice si i kolene! prihn nahn prihrbi nahrbit' ustavine oho otieraj jazyk, omieaj ho. prepieraj prikri (trocha ohn): prihn, prihrbi telo; nahrbit , ho expr. obrba: eny zasa kohosi obrbaj nr. prihrbi chrbt poohna* poohba* pozohna* obsudzova klebeti (o niekom) kni. insinuova pozohba (postupne, viac vec) poprehba (neprvom upodozrieva) hovor, .skandalizovat' (verejpoprehna poprehybova (viackrt, na viacerch ne ohovra, vyvolva kandl) miestach): poprehban drt p. aj hani ohnut zakriven do oblka zohnut naklonen: ohovrka p. klebeta konr ohnut, zohnut, naklonen k zemi kriv oholi p oisti 3. olpa nerovn zahnut zohban (op. rovn) hkovit ohrabky zvyky zboia /.hraban na kpku hrabanice (ohnut v tvare hka): ohnut, kriv, nerovn nos; ohrada 1. ohranienie istho priestoru niem ohradezahnut, hkovit zobk lomen (zakriven v ostrom nie: odstrni ohradu, ohradenie plot oplotenie: uhle): ohnut, lomen schodisko orl (o nose: ohnut drten ohrada, drten plot, drten oplotenie lesa a picat) zhrben pren. al. tel. maac (ohnut v chrb lesica lesina (prten pleten ohrada): lieskovcov te): chodi ohnut, zhrben vo dva konce; urobi maalesa, lesica, lesina barira: preliez bariru zbrac chrbt (ako cvik) dlie (ohrada zabraujca pdu z vky): zbradlie ohuvzdorn p. nehorav schodiska balustrda (stpikovit zbradlie) oho, oh 1. p. hop 2 2. p. nie 1 opltok opltka (ohrada na pasienkoch oddeujca ohoblovat p. opracova jednotliv zhony) zasiar. parkan (ohrada, oby. ohodi p. omietnu murovan al. z dosk) kni. zbor (Tajovsk) 2. ohraden priestor ohradenie: ovce vybehli ohodnoti uri, zisti hodnotu (cenu, vznam) nieoho, Z ohrady, dosta sa z. ohradenia koiar (ohrada pre niekoho zhodnoti: obraz, ohodnotili na vysok ovce): zavrie ovce do koiara sumu; vkon ohodnotili, zhodnotili kladne oceni: ohradenie p. ohrada 1. 2 dom ocenili na milin korn obodovat' (ohodnoti bodovanm): saiaceho obodovali prinzko zaceni ohradi oddeli ohradou zahradit' obhradi (dooko(pri predvan): tovar zacenil vysoko odhadn la): ohradi, zahradit' dvor. obhradi mesto hradbami hovor.: odaeova oacova (pribline): oami odhadoploti (plotom): oploti zhradu obohna obkoleli. osoovali kupca oklasifikova oznmkovat' si (dookola): cintorn obohna, obkolesi vysokm (uri hodnotu znmkou; oby. kolsk prospech, mrom zatarasi zastar. zahji: zatarasi vchod, vkon a pod.): oklasifikova. oznmkovat' lohu, porzahji cestu tov jazdu uzna (vyjadri sa kladne o hodnote nieoohradi sa p. protestova ho): uznal, ohodnotil jej krsu ohrdka ohraden priestor, kde sa hraj a pohybuj ohodnoverni p. overi mal deti hovor, zhradka oholi 1. p. depilova 2. p. okradn ohrdza sa, ohradzova sa p. namieta ohoen p. oplen ohranien ktorho priestorov rozloenie, rozsah, ohorie l.p. obhorie 2.p. oplisa2 intenzita al. trvanie s uren istmi hranicami (op. bezohorok zvyok nieoho vyhorenho opalok opal: hranin, bezmedzn) vymedzen vyhranen ohorky, opalky svieky, cigarety * obhorok (Jg) zried. vyhraden: pohybova sa v ohranienom, vymedzeodhorok (Kukun) zried. horok subt.: pak paek nom. vyhranenom priestore; ma vymedzen, vyhradepaok (ohorok cigarety) n prvomoc obmedzen (op. neobmedzen): pohyohovra kto ohovra klebetnk (klebetn lovek) bova sa ohranienou, obmedzenou rchlosou: pomha v rmci svojich obmedzench monost kni. limiosoovate hovor, pletkr pejor. n a c t i u t h a tovan (ktor nemono prekroi): limitovan rozsah ohovraka p. klebeta diela; limitovan ceny konen (nachdzajci sa na ohovran p. klebetn, ohovrask

ohranii
hranici, oby. z asovho hadiska; op. nekonen): kad ivot je ohranien, konen uzavret (o priestore): ohranien, uzavret zemie mal (op. velk, irok): mat ohranien, mal vplyv tesn stiesnen (hranicami brniaci vo vonom pohybe; op. von): tesn, stiesnen vbeh zky pecilny (oby. o sa tka rozsahu: op. irok): zky, pecilny pojem: ohranien, zka oblas zujmu; zila sa tu uia spolonos kni/ oklieten pren. okypten (ktor m uren prli mal hranice): oklieten, okypten vroba: oklieten moc ohranii 1. oddeli hranicami vymedzi: ohranii, vymedzi parcelu, zemie nrodnho parku delimitova: delimitovanie zemia 2. rozloi sa okolo nieoho obklopi obki obkolesi: kraj ohranien, obklopen, obken horami; zhrada ohranien, obkolesen ovocnmi stromami ormcova 3. p. obmedzi 1 ohrkova p. oba ohda p. opovrhova ohrdi, ohrdn p pohrdnut ohrev p palivo ohriaknu p okrknu ohriaknu sa p. osopi sa, okrknu ohria p. zohria ohria sa l.p. otepli sa 2. p. okria ohriebs p okopa ohriei sa p ulakomi sa ohrieva zariadenie na ohrievanie ohrievadlo: ohrieva, ohrievadlo vody zahrieva: zahrieva vzduchu tech zohrieva: rrkov zohrieva * teploniet (ohrieva vzduchu) bojler (prietokov ohrieva): plynov bojler ohrievadlo p. ohrieva oha sa p. opovrhova ohrn l.p. okopa 2. p. vyhrn ohromenie p div ohromen p. prekvapen, uasnut, zdesen, zmten 1 ohromi spsobi velk, neoakvan (oby. neprjemn) prekvapenie expr: ohri o m r i t ochromi: sprva o neast ich ochromila, ohrila, omrila expr. ovali: ovalil ju pravdou hovor.: okova zookova (spsobi ok): nepriazniv vsledok ns okoval udivi prekvapi (v menej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil ns vkon mustva zdesi vydesi podesi (neakanou udalosou nahna hrzu, strach): pohad na zhorenisko ns zdesil, vydesil, podsil expr zmrazi zamrazi: hrza ich zmrazila do piku kost; tragick zves zamrazila prtomnch expr. prenirazit (ohromi strachom): premrazilo ma, ked som videl havriu zblzka ohromitnsky p. obrovsk ohromne 1. p. vborne 1, 2 2. p. vemi, porov. aj obrovsk. nesmierny ohromn l.p. obrovsk, nesmierny, vek I 2.p. vborn, vynikajci 1 ohromujci l .p.krsny 1, velkolep 2. p.otrasn, stran 1 ohrozen p neist 2 ohrozi p. ochromi I

404
ohrza, ohryzova p. obhrza o h r y z a t sa p zdrha sa ohryzok zvyok nieoho obhryzenho obhryzok /ried ohlodok o h r z t p. ou ohren p. prekvapen, uasnut: zdesen, zmten I ohri p. ohromi, zmias o h u r u j c i p. bombastick ohviezdikova p. oznai 1 ohyb 1. zohnut as nieoho zhyb zakrivenie: ohyb. zhyb potrubia koleno: koleno rry 2. p. zkruta ohbac lingv. umoujci zmenu tvarov pri skloovan al. asovan lingv.: flektvny flexvnv: ohbacie, flektvne, flexvne prpony ohba stroj na ohbanie ohbaka ohbadlo o h b a k a , ohbadlo p. ohba ohbanie p flexia ohba, ohna porov. ohn ohba sa, ohna sa 1. dostva sa do oblkovej polohy. nadobda tvar oblka zohba sa zohna sa zhba sa skla sa klonit sa: konre sa ohbaj, sklaj, klonia pod archou ovocia; z<o)liba sa k zemi prehba sa prehna sa prehybova sa (oby. cez nieo): prehba sa cez. oblok; prehna, prehvbuje sa v pse krivi sa krivie (vyboova z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivej; plech sa kriv hrbi sa hrbati sa n a h r b o v a sa (ohba sa v chrbte): pri robote sa hrb, nahrbuje kri sa (o polohe tela): vekom sa kr krti sa veri sa (na okrajoch): papier sa krti, ver 2. p. klaa sa 2 ohbaten ktor sa d ohba ohybn p r u n : ohbaten, ohybn, prun materil kni flexibiln: ohbaten, flexibiln slov ohybnos p. elasticita ohybn p ohbaten. prun 1. 2 ohyzda p netvor 1. ohava, potvora ohvzdi, ohyzdbva p pati ohyzdnk p. ohava ohyzdn 1. p. kared 1, odporn 1, hnusn 2. p zl 3. p. nehanebn 1, zl och l.p. ach 13, fha 2. p. beda 3.p. eh I ochabn 1. vysilenm, vyerpanm sa sta chabm, slabm oslabn zoslabn zmaltnie: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmakitnelo expr.: zmandravie zdengavie zhandravie (sta sa mandravm. ako handra): svaly mu zmlandravej zvdn med zvetie (sta sa vetchm) vyciviet vychradn: vychladnut, vyciven telo hovor, ovisn sklesnt hovor, opadn: postrelenmu vtau ovisli, sklesli krdla: ruky mu navou opadli /.ried. o c h r a d n expr znedvinie: nevesta akosi znedvinela oarbavie sarbavie (sta sa arbavm): v chdzi oarbavela p. aj oaie 2. strati na intenzite, sile. aktivite a pod. oslabn zoslabn o p a d n upadn: pam mu u ochabla, (z)oslabla; nlada opadla, upadla ochromie otupie (o duevnch schopnostiach loveka):

405
jeho va ochromla; pozornos mu otupela uti sa utichnut ochladn: zujem utchol, nadenie ochladlo poavi* povoli* popusti: boles poavila zmierni sa zmiernie: mrazy sa zmiernili, zmierneli podda sa: vietor sa asom podd oehabnutos p. nava, depresia 1 ochabnut 1. ktor m meniu silu, intenzitu ako predtm al. ako na zaiatku (op. zven) zmenen znen opadnut: ochabnut, zmenen zujem; ochabnut, znen, opadnut pozornos iakov odh. atrofick 2. ktorho fyzick al. duevn sily oslabli: svediaci o takom oslaben chab slab maltny: ochabnut, chab, slab starec; ochabnut, maltne telo; ma chab, slab nervy mdl zoslabnut expr. mandrav: mdl hlas; zoslabnut, mandrav svaly vysilen unaven ustat vyerpan (oby. ako vsledok fyzickej nmahy): vysilen zrak; unaven, ustat pohyby; vysilen, vyerpan organizmus sklesnut sken skormten expr.: zvdnut uvdnut spasnut (duevne ochabnut): sklesnut, skormten myse; sken, zvdnut nlada neprun (bez pvodnej prunosti) ovisnut: ochabnut, neprun pokoka neohybn (bez pvodnej ohybnosti): neohybn chrbtica ochabova p. slabn, porov. ochabn ochka 1. p. bedka 2. p. udova sa ochldat' p. slabn ochladi 1. urobi chladnejm al. chladnm schladi: necha ochladi, schladi rozplen platu vychladit' (dkladne): npoj treba da vychladit' do chladniky ostudeni* zried. zostudeni: ostudeni rozplen elo obkladom zried. zadovi (urobi adovm, mrazivm) 2. zbavi pocitu horosti osviei* schladi: pohr piva ho ochladil, osvieil. schladil ovlai oberstvi (vodou): ovlai si tvr, oberstvi chorho studenm obkladom 3, zmeni silu. intenzitu citovch prejavov schladi stlmi: ochladi, schladi zpal mladch; stlmi hnev predstavenho * zmrazi (vemi ochladi) zmierni (urobi miernejm v prejave): zmierni rozhnevanho oslabi: oslabi nadenie ochladi sa I. sta sa chladnejm al. chladnm (op. zohria sa, zahria sa) schladi sa ochladn schladil : vzduch sa nhle ochladil, schladil: rozeraven plata mus ochladn, schladn zachladi sa zachladn (vemi sa ochladi): k sa zachladil: spoten elo mu zachlalo vychladit' sa vychladn (plne, dkladne): jedlo sa u vychladilo, pec vychladla zozimisa (o poas): neos. v noci sa z.oz.imilo zadovie (sta sa mrazivm, adovm): voda zadovela zried.: ostudeni sa zostudeni sa: noci sa zostudenili 2. (o citoch al. o prejave citov) sta sa menej intenzvnym. silnm ochladn schladn: jeho hnev so ochladil, ochladol, schladol; mldenec naraz ochladol vychladn zadovie (celkom): srdce mu vychladlo, zadovelo zmierni sa uti sa: ich nenvis sa zmiernila. utila upokoji sa: ve sa po ase upokojila ochladn 1. p. ochladi sa 1, 2 2. p. vytriezvie 2 ochastan p. opit I

ochrana
ochasta sa p. opi sa och lepta sa p. opi sa ochlisn p. ostrieka ochlpenie p. chlp 1 ochlpen p. chlpat ochme p. opitos ochmelenec p. opilec ochmelen p. opit 1 ochmeli p. ovali 1. omrit' 1. udrie 1 oehmeli sa p. opi sa ochmrnie p. zamrai sa, zatemni sa ochodza kryt al. otvoren priestor na vonkajom al. vntornom obvode nejakho objektu galria (stpov chodba nad przemm): dom 5 ochodzou, galriou pavla (na vntornom obvode stavby): dom s pavlaou ochorenie p choroba 1 ochorie sta sa chorm onezdravie: ako ochorel, onezdravel na zpal peene kni. al. zastarv. onemocnie hovor, prechorie (oby. zahka): star maprechorela expr. rozchorie sa: eti sa nm rozchoreli expr. zried. rozehoravie sa expr. zaahn obahnt' uahn (na dlh as): kto sa postar o eti, ak matka zaahne, obalme. uahne hovor, zastar. vyahn (nhle ochorie) pren. polea si (osta chor): poleala si tde zried. zachorie (Tatarka) pochorie (postupne, viac osb) ochotne prejavujc ochotu vdne rd: ochotne, vane, rd pome kadmu, kto o to poiada * slune (ochotne a pozorne): slune vysvetoval, kadia sa dostan o mesta priochotne (vemi ochotne) expr. preochotne (prli ochotne): priochotne, preochotne zaal vybera pokuty fraz. bez vetkho ochotncky p. amatrsky 1 ochotnctvo p. amaterizmus ochotnk p. amatr ochotn ktor m dobr vu vyhovie, posli niekomu: svediaci o ochote (op. neochotn) slun: je to vdy ochotn, slun pracovnk; ochotn, slun sprvanie pozorn vmav (citlivo reagujci na potreby inch): pozorn, vmav obsluha (v retaurcii) obetav nezitn (ktor m ochotu pomha inm bez vlastnch vhod): obetav, nezitn uite; obetav, nezitn starostlivos horliv prinliv (ktor m ochotu vykona vetko, o sa od neho iada, al. aj viac): horliv, prinliv ue hotov odhodlan (ktor shlas s vykonanm istej innosti): by hotov, odhodlan bojova proti zloinu; je hotov pomc nm * nchy ln nklonn (pripraven uskutoni, vykona nieo):. je nchyln uveri, ak mu predloia dkazy: politick partner je nklonn na kompromis expr. preochon (vemi ochotn) pejor. sluobnky (ponenecky ochotn) ochradn p. ochabn 1 ochrana 1. starostlivos o odvrtenie nebezpeenstva al. kodlivch vplyvov zabezpeenie zbezpeka: ochrana, zabezpeenie, zbezpeka pred povodou, poiarom prevencia (ochrana predchdzanm): ochrana pred chorobami, prevencia chorb 2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chrnenie kni. ztita pren.. tt egida: by pod ochranou, ztitou, egidou niekoho hovor, ochranka (len osob-

ochranca
nej ochrany oby. prominentnej osoby) antikoncepcia (ochrann prostriedky pred poatm): musk ochrana, antikoncepcia ochranca kto ochrau je chrnite!': ochranca, chrnite bezbrannch * zried: ochranite ochraovate (Mraz) strca (kto stri): strca bezpenosti slang. gorila (osobn strca) patrn (i kresansk svtec, ktor chrni ud, kostoly, povolanie a pod.): majetn patrn umelcov; .v v. Urban je patrn vinohradnkov kni. protektor (ochranca a podporovate): protektor mldee ochranr (ochranca prrody, pamiatok a pod.): ochranri zorganizovali mting na ochranu zvierat porunk (prvny ochranca) ttor (i pren. expr.) zstanca obhajca obranca pren. tribn (kto chrni obhajovanm) ztita opora pren. tt kni. zasiar. /.titllk: ztita, opora, tt rodiny ochrni poskytn ochranu pred neelatenmi javmi, vplyvmi, pred nebezpeenstvom a pod. uchrni: ochrni, uchrnil deti pred zlou spolonosou vzia do ochrany: vzali ns do ochrany pred nepriatemi zavarova uvarovat' zachova uchova: neobvajte sa, ja rodinu zavarujern, uvarujem, uchovm pred neastm, pred neprajnkmi uetri ubrni obrni: nik ho neuetr, neubrni, neobrni pred pomstou, pred vplyvom drog kni. zattit': zattit' svoju vlas hovor, expr oratova nr. oanova ustriehnu: nevldala si ustriehnu deti pred zlobou sveta ochranite p. ochranca ochranka p. ochrana 2 ochrann uren na ochranu: ochrann odev; ochrann kryt preventvny prevenn (uren na ochranu, ktor m predchdza negatvnym vplyvom): prevenn opatrenia; preventvne okovanie odb.: profylakn profylaktick: profylaktick zsahy ztitn ochraova p. chrni ochraovate p. ochranca ochrpan p. ospanliv I ochriaka p. opu ochrpnu, ochripie p. zachrpnu ochrn 1. sta sa neschopnm pohybu ochromie: nohy mu ochrnuli, ochromli zmeravie znehybnie (na ist as): dy mu zmeraveli, znehybneli stuhn stpnu kni strn (sta sa na ist as tpnutm. nepohyblivm): ija mu stuhla, strpia okavie sklvie (sta sa na ist as kl'avm, meravm): prsty mu okaveli 2. p. ochromi 1 ochrnutie neschopnos pohybu, ctenia, ovldania niektorch ast tela al. celho tela zmeravenie ochromenie: ochrnutie, zmeravenie. ochromenie polovice tela obrna mtvica lek paralza (ochrnutie centrlnych orgnov tela): srdcov, mozgov porka
hovor. expr. ak ochrnut 1. ktor stratil schopnos pohybu, oby. ako nsledok razu, choroby a pod. chrom ochromen: po autonehode ostal ochrnut, chrom; chrom, ochromen konatina nehybn nepohy bliv kni imobiln: jazyk ostal od prekvapenia nehybn, nepohybliv; nepohybliv, imobiln invalid merav zmeraven stpnut stuhnut tuh: prav as tvre je po

406
porke merav, zmeraven, stuhnut; pri zpale mozgovch bln m pacient str'pnut, stuhnut, tuh iju 2. p. ochromen 1 ochromenie p. ochrnutie ochromen 1. ktor stratil schopnos alieho fungovania. rozvoja a pod. ochabnut oslaben expr. ochrnut: ochromen, ochabnut va; ochromen, oslaben hospodrstvo nefunkn nefungujci (ktor nepln svoju funkciu): ochromen, nefunkn priemysel; ochromen, nefungujca doprava saen (uskutoovan vo vemi akch podmienkach): saen chod hospodrstva 2. p. ochrnut 1 3. p. omren 1 ochromie L. p. ochrn 1 2. p. ochabn 2 ochromi 1. podstatne narui normlny chod ohrozi: vchrica ochromila, ohrozila premvku sai (v menej miere): sai fungovanie stroja podlomi oslabi zoslabi (tka sa aktivity loveka): podlomi vu, (z)oslabi iniciatvu iaka znebezpei znebezpeni (privies do nebezpeenstva): znebezpe(n)enie chodu domcnosti lek. paralyzova ochrn: atropn ochrnul svalstvo 2. p. ohromi ochudobni I. urobi chudobnejm, chudobnm: vojna ich naisto ochudobnila * zbedail oobri (po krajn hranicu): neroda zbedaila, oobrila ud expr. oklba* polit.: pauperizova proletarizova 2, vzia nieomu hodnotn, cenn zloky obra kni. oklieti* oslabi: ochudobni predstavenie o znmeho spevka; oklieti, obra re o avnat vrazy; oslabi dojem ochuti prida nieo na zlepenie chuti: ochuti omku octom, kprom prichuti dochutit' (iastone, podl chuti) ochutna 1. zisti chu zjedenm al. obliznutm malho mnostva z nieoho hovor, okotova: ochutnala, okotovala jedlo, i je dos slan sksi oksi hovor, opi (chu nieoho): daj mi sksi, oksi, opi z kola (xib degustova: degustoval vno 2. zjes mal mnostvo z nieoho expr.: oblzat olza oblizn olizn: ochutnal, oblzal som zo vetkho, o sa na stl predloilo expr. zried. ulizn (si) (o nieom tekutom): ulizol si zflky expr. obn: do torry iba d'obol pren. expr: privoa uchn: k vnu ani neprivoal, ani neuchol ochutnva kto (ako zodpovedn pracovnk) ochutnva potraviny degusttor: ochutnva, degusttor vna ochutnva p chutna ochutnvka p. degustcia ochvat choroba spsoben zranm krvi v cievach hovor, emer: m ochvat, emer ochvti sa pri prejeden dosta chorobu prejavujcu sa zranm krvi prejes sa hovor.: dosta emer oemeri sa semeri sa (o uoch i o zvieratch) zdu sa (prestenm spsobi plynatos. nadutie brucha; o zvieratch): krava, ovca sa zdula ochyta p. ohmata 2 ochytka p. zapini oj l . p . ach 1.2 2 . p . ej 1 3 . p . nie 1 ojazdi jazdenm ubra z kvality, jazdenm znehodnoti

407
opotrebova obdra: ojazdi, opotrebova auto, obdra pneumatiky vychodit' schodi zodra: plte na bicykli boli rchlo vychoen, zodrat ojedinele p. zriedkavo ojedinel 1. p jedin 2. p. zriedkav, mimoriadny 1, neobyajn, vnimon ojej, ojej p. ach I, fha ojoj, ojj l . p . ach 1. lha 2. p. ej I 3. p. nie 1 okabti p. oklama 1, 3 okadi p. zadymi ok 1. p. ok 1 2. p. oko I okalii p. zmrzai 1 okli, okova p pozera (sa) 1 okamih vemi krtky asov sek chva chvilka chvoka: napt okamih, chva; aka iba okamih, chvku, chvoku moment expr. momentk: v tomto momente mih: v mihu prs hovor.: minta sekunda expr mintka mintoka sekundika: za mintu, za sekundu za vrtim kni?,. okamik zastar.: okamihnutie okamenie (Timrava) okamihnutie p. okamih okamenie, okamik p. okamih okamite p. hne I, 3, teraz I, vzpt, zaerstva, rchlo okamit ktor nastva hne, v okamihu; ktor trv okamih nhly rchly (op. pomal): okamit, nhla zmena; okamit, rchly zsah polcie: nastala nhla, rchla smr momentlny chvilkov: momentlne, chvkov zlyhanie mozgu bezprostredn pohotov kni. p r o m p t n : okamit, bezprostredn fotografia; bezprostredn, pohotov reakcia: da pohotov, promptn odpoved bleskov: osta okamit, bleskov telefonick spojenie; poskytn pacientovi bleskov pomoc (op. oneskoren) ok 1. expr. lovek, diea s velkmi, vraznmi oami expr.: ok ok: mal ok. ok. ok 2. p. oko I okala, okaa p. necha 2. zradi I okat 1. majci velk oi velkook: okat, vekook diea, srna 2. p. npadn 1, zjavn okzal 1. p. velkolep 2. p. npadn 2. okcident p. zpad I okecka p. zakvacka okenica p oblonica 1, 2 okenn p. oblon okiadza p. lichotnk okiadza p lka sa okienko p. rubrika 2 okiepi l .p. opatri I 2. p. okradn oklam p. lo oklama 1. vedome poveda nepravdu hovor, ocignit: nepriznal sa. oklamal, ocignil vetkch * expr.: oiali obalamuti obalcha hovor, expr oblafn hovor.:
o k a b t i o u d i expr. o b l z i l i expr. zried. o b l d i

oko
oklama, pomli, zavies verejnos neinformovanosou; nik ma nezvedie zmias: zmiatol ma jeho smev expr.: obalamuti obalcha oiali dosta: obalamutil prtomnch peknmi reami hovor, prekabti expr. previes fraz previes cez laviku: prekabti, previes spera hovor, vybabra: vybabral s kamartmi a peniaze si vzal 3. dopusti sa podvodu vo vzahu k niekomu (pri finannch zleitostiach, v citovch vzahoch a pod.) podvies dosta: pri kpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju enu expr. dobehn: s predajom domu ma dobehli expr. oiali hovor, expr.: omekn oudi opli oudri ogaba o b a b r a o b t i a h n u utiahnu oholi oplie openka opinka obriadi ovindova odvindlbva okabti prekabti: podarilo sa mu omekn, ogaba ma o stovku; ned sa len lak ahko prekabti hovor, expr.: oplchnu oplknu: vetkch ns oplchol expr. zried. preiba: ronk vie pnka preiba
(Gabaj) hovor.: v y b a b r a v y p i e c v y k v a fraz.

prejs cez rozum fraz. expr.: vytrie niekomu fzy (prekazi plny niekomu) subt. napli oklasifikova p. oznmkovat' I, ohodnoti oklasok p. klas okavie p. ochrn 1 oklebeti rozri nepravdu, klebety o niekom, nieom ohovori ovravie osoit expr.: oierni oniaova: oklebetila, ohovorila, oiernila priateku pred spolupracovnkmi hovor. expr. roznies rozvliec prepra pretrias: rozniesli ns po celom meste; na veierku preprali roinn zleitosti * nr. prepri hrub. okyda poohovra pooierova porozna porozvla poprepiera popretriasa (na rozlinch miestach, pred viacermi umi) fraz. porozna na jazy ku oklepat', oklepka p. otrias 2 okliesni p oseka, oba oklieten p. ohranien oklieti 1. p. obmedzi 2 2. p. ochudobni 2 okloptavie p. ovisn okdi p. opatri 1 okuka 1. p. obchdzka I 2. p. les okukou p. okolo 3 okmsa p. otrha okmni p. okradn oknr p. sklenr okno l.p. oblok 2.p. medzera 2 oko 1. (oby. mn. . oi) guovit orgn, ktor umouje (loveku, ivm tvorom) vidie zrak (jeden zo zmyslov; i kni.): ma dobr oi, dobr zrak: kni. oi, zraky sa im stretli pohad (pohyb o. videnie): uprie oi, pohad expr.: ok ok foch plesk pletiak hlesk (oby. mn. .; o velkch oiach): kuav okle, flochne, pletiaky t r n k y (iba mn. .: o iernych oiach) hovor, kukadl (iba mn. .) slang.: cibule buvy (iba mn. .): vypleti cibule, buvy
pren. expr. z r e n i c a : modr oi, zrenice

(s cieom zska vhodu, prevahu a pod.): Ma neobalamut, neoblafne, neokabti! nr. expr.: oiba (Rzus) Omli (Hviezdoslav) hovor. expr. Z O h l l : musel zohn, aby doma nedostal 2. vyvola nesprvnu predstavu o nieom, uvies do omylu pomli zavies podvies kni. zvies:

2. povraz, drt a pod. uviazan v tvare oka sluka: stiahnu oko, sluku 3. p. pasca 1 4. p. jazero

okolica
okolica p. okolie I okolie 1. (geografick) oblas okolo nieoho, v blzkosti nieoho prostredie: krlit' svoje okolie, prostredie kraj krajina (v blzkosti): preskma kraj, krajinu blzkos susedstvo (najbliie okolie): v blzkosti. v susedstve koly je park oblas: jazer v oblasti Senca n.ir okolica: irokej okolici nenjde scejiu enu 2. p. okruh 1, prostredie I okolit ktor sa vyskytuje okolo nieoho al. v blzkosti nieoho zastar okoln: okolit', okoln vrchy; okolit, okoln svet susedn (nachdzajci sa v susedstve): okolit, susedn tty; susedn chalupy * blzky (nachdzajci sa v blzkom okol): okolit, blzke predmety vonkaj: vonkaj svet okolkovanie p. okolky okolkova pona si vyhbavo al. nerozhodne (v rei. v skutkoch), obchdza veci robi okolky: dlho okolkoval, km pristpil na spoluprcu ota odkladal odsva oddalovat (odklada rozhodnutie): ota s odpoveou; odklad, odsva odpove vha meka (kolsa pri rozhodovan): urobil to bez vhania: Nemekaj a cho! rozpakovat sa zdrha sa (nerozhodne odmieta): zdrhal sa prijal ponuku oka sa ostcha sa pohan bieva sa expr ova sa raz. expr. chodi ako maka okolo horcej kae onait sa nr hkli sa obkla sa (pri vyhbavom, nerozhodnom ponan prejavova hanblivos. plachost): Neokajte sa a vezmite si viac! * vykrcal sa vyta sa vyhovra sa hovor, expr fxova (vyhbavmi reami riei neprjemn situciu): vykrca sa. vyta sa, fbcuje, len aby nevyla pravda najavo ni. hovor.: ondie (sa) ondia (sa) lentova sa: o sa ondie? okolky vyhbav, vhav konanie, obchdzanie podstaty veci okolkovanie: hovor o tom bez okolkov, bez okolkovania vhanie otanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestate s vhanm, otanm! vhovorky expr vykrcaky vytky vyhovraky (vymyslen skutonosti na obdenie nieoho): dievence boli sam vhovorky, vykrcaky prieahy expr. otlky (myseln zdriavanie nejakej innosti): po dlhch prielohoch na dohovor pristali odklad (odloenie na neskor as): splnit povinnos bez odkladu
expr d r a h o t y orcie k o m d i e hovor, expr.: c e r e m -

408
3. dlhou cestou obchdzajc nieo dookola naokolo: mus s okolo, dookola, lebo tadiato neprejde; chod naokolo, aby si nespadol * hovor, dokola koldokola: prejdi dokola, koldokola. lebo tu je blato okukou: dostan sa ta okukou 4. (koho. oho) vyjadruje smerovanie na vetky strany od niekoho, nieoho al. polohu na vetkch stranch od nieoho, niekoho vkol: okolo, vkol ns stli neznmi udia hovor, i poet kolo: kolo krku mala okrten l
poet. k o l

5. (koho, oho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blzkosti niekoho, nieoho veda poveda pozd (koho. oho): chodnk vedie okolo, veda studniky; ili sme poveda, pozd potoka popri (kom, om): okolo cesty, popri ceste rast topole hovor, i poet. kolo poet. kol (koho. oho): preli kolo zbranho domu zried mimo pomim o (koho, oho): prebehli mimo, pomimo ns

nie fry (afektovan prejavovanie nerozhodnosti): roh drahoty. orcie. komdie zried oblky: poveda nieo bez obalkov (priamo) p. aj rozpaky okolnos oby. mn. . okolnosti p. situcia 1. as 2, prostredie I okolo 1. zo vetkch strn, do vetkch strn, na vetky strany, v okol, po okol naokolo dookola: okolo, naokolo bola sam voda; nechpavo hadel dookola vkol navkol zkol-vkol: vkol, navkol leali porozhadzovan aty; poobzeral sa zkol-vkol hovor dokola koldokola: dokola, koldokola rstli borovice poet kol (Smrek) zastar.: dovkola dovkol 2. v (lesnej) blzkosti poveda pomimo: preiel okolo, poveda bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

6. p. pri 3 7. p. asi I, pribline 2 okoloidci kto ide okolo: pozer z obloka na okoloidcich kni pasant chodec (kto ide peo): chodci mu kvali na pozdrav okop p. zkop okopa skypri pdu (oby. motykou) okolo rastln (a zbavi ju buriny): okopa hriadku ohrn* obhrn ponohosp. okopcova okopi (nahrn zem okolo rastliny): ohrn, obhrn zemiaky. repu: okopcova kukuricu, repu arch. ohriebs okopvaka p. okopvka okopva p. kopa 1 okopvka pon prca, pri ktorej sa pda kypr a zbavuje buriny, okopvanie; obdobie tejto prce hovor, okopvaka: okopvka, okopvaka repy okopcova, okopi p. okopa okopit, okopist p pln I okoreni prida korenie (i pren. expr.) pokoreni: okoreni, pokoreni (si) jedlo; okoreni re vtipmi prikoreni (dodatone al. trocha): omku treba ete prikoreni ochuti prichuti (zlepi chu) okoreova p. koenit okotova p. ochutna I okoti sa 1. porov. koti sa 2. p. vznikn okov p. vedro, sud okovan ktor je spevnen kovovou obruou al. pokryt. ozdoben kovom okut: okovan, okut sud na kapustu obit objan: obit, objan truhlica vybjan (ozdoben oby. kovovmi nitmi): vybjan opasok okova, okut 1. kovanm obloi (s cieom spevnenia, zdobenia a pod.) obi: okova, obi brnu, truhlicu 2. pripevni na podptok podkovu podkovat'* podku: okova, podkovat imy okovitka p. liehovina okovnk p. sud okovy p. put okoova p. omietnu okrda p. zlodej, zbojnk 1 okrda p. kradn okradn kradnutm pripravi o majetok, neoprvnene niekomu nieo vzia obkradn: okradli ho o dedistvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli olpi (nsi-

409
lm): prepadli ho a olpili ozbja* hovor.expr.: orabova /rabova (nsilm): v horch uteencov ozbjali, orabovali, zrabovali hovor. expr. ogaba hovor.: okmni obra* oholi: obrali ma o posledn peniaze, pren. o pokoj, o est * nr. expr. okiepit: radv ma okiepili o vetko pripravi hovor, dosta (spsobi stratu nieoho): pripravili, ostali ho o cel majetok * hovor, expr.: odra obdra oklba oplie expr.: obtiahnu otiahnu (neestnm spsobom, bezohadne): pri kpe ho celkom orali, opleli omekn oudi (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako ns omekli, oudili pookrda poobera (postupne, viacerch) okradom, okradomky p. ukradomky o k r a j 1. miesto na zaiatku al. na konci nieoho; krajina al. ohraniujca as nieoho k r a j p o k r a j zried. okrajok: s po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesa perifria: perifria mesta (op. stred, centrum) obvod: obvo kruhovitho ihriska 2. zky ist ps na kraji strn tlaovn (i pren. vedajia, nepodstatn vec) kni. margo (i pren.): poznmky zapsan na okraji, na margu knihy: pren. poveda nieo na okraj, na margo udalosti okrja p. obkrja okrajok l.p. odrezok 2. p. okraj I okrajov 1. ktor sa nachdza na kraji, ktor tvor okraj nieoho (op. centrlny) perifrny: okrajov, perifrne zemia; perifrne nervstvo vzdialen odahl bon (ktor sa nachdza smerom od stredu, od centra): vzdialen, odahl, bon uliky kni. marginlny (ktor sa nachdza na okraji textu. t. j. na margu): okrajov, marginlne poznmky 2. p. vedaj 3. podradn 1 okrasa p. ozdoba, vzdoba okrsnie p. opeknie okrasn p. ozdobn I okrova p. krlit" okrtko p. oskoro okrem (koho.oho) 1. vyjadruje vyatie, vylenie niekoho. nieoho (z istho potu): nepotajc do toho s vnimkou (koho, oho): vetci okrem, s vnimkou jednho prili vas kni. vyjmc (koho. oho): maj tam vetko vyjmc potravn kni. vynmajc (koho, o): vynmajc posledn kus ostatn vrobky mali vysok rove hovor, a na (koho. o): a na brata prili vetci hovor, krem (koho, oho): kre tu ns tam nebol nikto nr.: kreme krom krome (Timrava, Rvsua) nesprv. mimo 2. vyjadruje jestvovanie, prtomnos, konanie niekoho, nieoho sasne s jestvovanm, prtomnosou, konanm niekoho, nieoho inho popri (kom, om): okrem portu, popri porte ho zaujmala aj hudba hovor, krem (koho. oho): krem rodiov pomha aj sestre zried. veda (koho, oho): veda dcry m ete dvoch synov nr.: kreme krom krome okremn p. osobitn 2 okres p. oblas 1 okresa 1. dltom al. sekerou opracova otesat": okresa drevo, hradu obseka oseka: obsek kus kamea prikresa pitesat' (trocha okresa): prikresan, pitesan drev 2. expr. cvienm, cibrenm urobi dokonalejm, kul-

okrhly
tivovanejm skultivova vychova: mladch treba okresa, skultivova, vychova vycibri vyeizelova: vycibri spsoby sprvania zoachti vybrsi (jazyk, re, reov prejav) okresa sa p. ostriea sa okria znova nadobudn duevn al. telesn silu vzprui sa: na nvteve u rodiov okrial, vzpruil sa oerstvie osviei sa osvieie (najm telesne): pobytom v horch sa oberstvil; star vnom oerstveli obodrie oivn oivie oi (najm duevne): v bezstarostnej spolonosti oivol, oil ohria sa zohria sa (duevne): trocha sa medzi nami ohrial pookria (trocha okria): pookrial som pri tebe okrdlen I. ktor m krdla (op. neokrdlen) zool. krdlat (op. bezkrdly): okrdlen, krdlat mravec 2. (o rei, slovnom zvrate, slove a pod.) ktor je zaloen na obrazotvornosti, fantzii, ale je u veobecne znmy vzletn: okrdlen, vzletn vrazy, frzy nadnesen patetick (vyjadrujci ptos): pouil nadnesen, patetick slov okiknut' skrknutm. krikom napomen, vyjadri neshlas, hnev a pod. obkrknu (niekoho) obkrknu sa (na niekoho): okrkol deti. aby mlali expr.: ohriaknu (niekoho) o h r i a k n u s a o b h r i a k n u s a (na niekoho) obrknu (niekoho) obrknu sa (na niekoho) zareva zreva zakria skrknu (na niekoho): zakriali, skrkli na ns, aby sme cudzie nebrali rozkria sa r o z k r k n u s a (na niekoho): bez. priny sa na ns rozkrial, rozkrkol expr. zarti (Timrava): surovo zarti niekoho zried. zasekn (Kukun) expr.: zahriaknu zakrknu zavrtit (krikom oby. umla): nezniesol odpor, kadho zahriakol, zavrtil, zakrkol osopi sa expr.: obori sa (na niekoho) nr. ocapi sa (ikula) skoi (do niekoho) vyskoi (na niekoho) vyrti sa (na niekoho) obu sa (do niekoho) hovor. expr. zhurtova (na niekoho: ostro niekomu nieo poveda, prudko slovne zareagova): skoil o ma, vyskoil na ma hrubm spsobom: bezdvodne sa na ns vyrtil okrov lt s hnedm odtieom hnedolt: okrov, hneolt nter na okennch rmoch p. aj lt okrsok p. obvod 2 okrsti p. pokrsti okrtek p oblas 1 okrcaka p. onuca 1 okruh 1. skupina ud s rovnakmi zujmami k r u h : okruh, kruh itateov pozie * stred: vybra si zstupcu zo svojho streu svet prostredie okolie: pohybova sa vo svete, v prostre obchonkov, bankrov; to s udia z tvojho okolia 2. p. oblas 2 okrhlast p. okrhly 1 okrhle 1. p. guato 2. p. asi 1, pribline 1, 2 okruhliak p. kame 1 okrhlie, okrhli sa p zaokrhova sa okrhlo 1. p. guato 2. p. asi 1, pribline 1, 2 okrhluk p. okrhly 1 okrhly 1. ktor m tvar kruhu al. oblka obl (op. hranat): okrhly mesiac v splne; okrhly, obl kopec (op.

okruch
picat) zaoblen zaokrhlen zaguaten (ktor m tvar upraven do oblka, do pologule): zaoblen, zaguaten rohy stola (op. hranat); zaokrhlen zrkadlo kruhov kruhovit (v tvare kruhu): kruhov rm; kruhovit- predmet oblkovit oblkov (v tvare oblka): oblkovit, oblkov okraj goliera okrhlast (mierne okrhly): okrhlast kame neodb. guat (pri zanedban rozdielu medzi guou a kruhom) expr. okrhluk (prjemne, pekne okrhly): guat, okrhluk tvr diskovit tanierovit (okrhly ako disk. ako tanier): siastka diskovitho, tanierovitlio tvaru rotundovit (s okrhlym pdorysom): rotundov t budova 2. p. tun I 3. p. priblin okruch p. krajec okrti p. obopn, omota okri p. obklopi 1 okruliak p kame I okrun tvoriaci kruh: pozostvajci z kruhu: okrun jazda kotov (o ple): okrun, kotov pla p. aj oben oktavn p. smak oktrojova p. nti I okueravie sta sa kueravm skueravie: vlasy mu zvlhli a okueraveli, skueraveli expr. zbrkavie okka. okukva, okukovat p. obzera okukn p. prezrie 1 okuliare pomcka na zlepenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v rme: nosi okuliare, slnen okuliare cviker kripec (star typ upevovan na kore nosa) loron (okuliare s rkou) zrkadlovky (okuliare so zrkadlovmi sklami) slang. okulky kulkv: zarosen kulky slang, jogurtky (okuliare so silnmi dioptrickmi sklami) slang, lenonky (okuliare v tenkom kruhovom rme) okuliarnik p. kobra okultista p. piritista okultistick, okultn p. tajomn, nadprirodzen okultizmus p. piritizmus oka sa p. okol kova okavos p. hanblivos I okav p. bojazliv, hanbliv okupant kto okupuje cudzie zemie kni. uchvatitel' uzurptor expr. votrelec: nacistick okupanti, uchvatitelia, uzurptori, votrelci okpa 1. umy ponorenm do vody al. inej tekutiny vykpa: deti treba okpa, vykpa denne expr.: oapka oliapka vyapka vyliapka: oapk sa, vyapk sa rno v studenom potoku; vyliapka si oi v harmaneka poei. skpa: slnko skpalo cel kraj 2. p. oblia I okupova p. obsadi 2 okus p. degustcia oksi 1. p. ochutna 1 2. p. sksi 2 oku p. okova okzli p oari okzujci p. arovn I. neodolaten okvacka p. zakvacka okvacn, okvcn, okvien p. ovisn

410
okvcka, okvicka p. zakvacka okvieti p. ozdobi okvitn p. zakvitn okycka p. zakvacka okyda 1. p. zakvacka, zapini 2. p. oklebeti okypten p. zmrzaen okypti odeznm, odatm asti pokodi, urobi neplnm: okypti zemie o rodn pdu zmrzai skalii znetvori zohyzdi (telo a jeho asti): zmrzail, skaliil si nohu; znetvori, zohyzdi si telo pri havrii olmat oblmat: olmat', oblmat' strom, vrchovec stromu obmedzi (nieo abstraktn): obmedzi, okypti monosti, prva; obmedzi umenie okyslii sa nasti sa kyslkom oxidova zoxidova zried. zoxidova sa (celkom sa okyslii): elezo sa okysliilo, oxidovalo, zoxidovalo okysli da nieomu kysl chu, urobi kyslm: okysli omku octom; okysli pdu prikvsli (trocha al. dodatone): prikysli alt citrnom ooctova (okysli octom) oahie sta sa ahm, ahkm zahie: batoh mu naraz, oahel, zahel nadahi sa: hlava sa mu nadahila olmat' lmanm odstrni: takto zbavi nieoho oblmat' (dookola olma): olmat kukuricu: oblmat si pri robote nechty poolamova pooblamova poodlamova (postupne, na viacerch miestach): poolamova vetviky, konre expr. okmsa* ohkmsa oklba oesa obesa (bezohadne, nsilne a pod.): okmsa. oklba kvety; oesan konre otrha obtrha: otrha, obtrha vhonky olatkova, olatova 1. p. zadebni 2. p. oploti olazri p. zmrzai I olej p. olejomalba olejkr v minulosti podomov predava lieivch olejov a mast mastikr: turianski olejkri, mastikri olejomalba obraz namaovan olejovmi farbami hovor. olej: vstava olejomalieb, olejov olejova kto sa star o olejovanie, mastenie, mazanie strojov masti: olejova, masti losk maz (kto mae mazivom) olejovat p. masti 1 olemova p obrbi 1 olepit" p. oblepi oletnie p. otepli sa olia sa p. opuchn oligofrnia p. slabomysenos oliva p. olivovnk olivovnk stredomorsk strom, z ktorho plodov sa lisuje olej oliva: sedeli v tieni olivovnka, olivy olivovohned p. hned olivovozelen p. zelen olivov p. zelen olza. olizn p. oblzat" 1, 2 olizovat" p. lza 1 olomzi p. ovali I oloven 1. p. ak 4. nehybn 2. p. siv 1 olpa zbavi vrchnej vrstvy (kry, krupiny, koky a pod.): odstrni z povrchu nieo (kru. krupinu, koku a pod.) obieli opa /.opa oholi:

411
olpa kme stromu, obieli jablko, opa klas, zopa koku z pomarana oisti okrabat' okriaba (zrove urobi istm): oisti zeleninu * zlpa odlpa (lpanm oddeli): zlpa, odlpakou z chrbta. krupinu z vajca odlpi odlpnu zlpi zlpnu (oby. ksok nieoho): nechtom odlpila, odlpla lak; odlpnu. zlpnu chrastu z rany poodlupova pozlupova (postupne, na viacerch miestach) olpi p. okradn olupova p. pa outova 1. prejavi tos (nad svojm konanm) hovor, obanova oelie: outoval, obanoval svoju chybu; u oelel, e s nvrhom shlasil oplaka: u. svoj hriech neraz oplakala 2. hovor, zmieri sa so stratou oelie: oelel, outoval svoju dovolenku a pomohol nm zned. oiali: oialila syna oplaka: oplaka straten mlados hovor, obanova: stratu roka nikdy neobanoval olympida p. sa olympsk p vrcholn omaca p. ohmata 1 omaciava, ornackva p. obchytva omacka p. ohmata 1 omka hustej tekut pokrm podvan obyajne k hlavnmu jedlu: mso s omkou prvarok privar (omka zo zeleniny alebo strukovn) dressing (studen omka) subt. al. zastarav.: SOS ZS omak p. ohmat o m a k a t p. ohmata I omakva p. obchytva oma 1. v stach nieo prehadzova prema premiea preva: oma krku; prema, premiea v stach kol; jelo dlho preva v stach cma cuma cuca cuca cucka (zrove vyahova avu z nieoho): cma cukrk moli (v stach) nr. omlza: chvu si jazyk omlzal nr. ul'a ( c h u d o b a ) 2. p. opakova 1 omaova l.p. zafarbi 2. p. oklebeti omam p. halucincia, zdanie l.klam 1 ommen 1. ktor je zbaven jasnho vedomia, zmyslov: svediaci o tom zmmen omren: po uit uspvacch liekov bol cel ommen, omren; omren padol dolu tvrou utlmen (iastone zbaven jasnho vedomia): pacient je ete utlmen po narkze expr. omaren hovor.: oapen ovalen: po prebdenej noci ostal omaren; od navy bol cel oapen, ovalen zried. oialen (zachvten oiaom): od radosti bol a. oialen 2. p. oaren ommi 1. zbavi jasnho vedomia, zmyslov expr omari zmmi: va ho ommila, omarila; cho ako zmmen omrit": alkohol ho naisto omril hovor, expr. oapi: horava ns oapila o p i ' opoji (alkoholom) opanta (vemi zauja): svojou lskou, reami mua celkom opantala expr.: oblzni odurmani: oblznil ju smevom otupi (urobi necitlivm, ahostajnm): otupi myse drogami hypnotizova zhypnotizovat' (uvies do stavu hypnzy) narkotizova (ommi narkzou) 2. p. oari

omietka
omamn 1. ktor zbavuje jasnho vedomia, zmyslov omamujci: ucha omamn, omamujce prostriedky; uva omamn, omamujce lieky mrniv opojn zried. opojiv (spsobujci zrove prjemn pocity): mrniv exotick vne; omamujce, opojn vno zadajci zadav ak mdl (brniaci vonmu dchaniu, spsobujci mdlobu: oby o vni) halucinan halucinognny (spsobujci zrove vidiny, halucincie): halucinan, halucinognne vpary narkotick (spsobujci narkzu): narkotick ltky maltny (spsobujci maltnos): maltne ticho, maltna va 2. p. arovn 1. neodolaten o m a m u j c i 1. p. omamn 1 2. p. arovn 1, neodolaten o m a r p. halucincia, zdanie 1, klam I omaren p. omren 1 omari p. ommi 1 omasta p. mas 1 omastit'prida mas do nieoho, potrie masou pomasti namasti: omastit', pomasti rezance; namastit si chlieb, tvr primasti (dodatone al. trocha): jedlo ete primastila maslom premasti (dkladne al. prli omasti): premasti si pokoku; premosten jedlo omastok p. mas 1 om p. odrie 1. otlai omdlen p. omdlet omdlel ktor stratil vedomie, ktor je v bezvedom, v mdlobch zastarv. omdlen: omdletho, omdlenho mldenca kriesili vodou zamdlet zastarv. zamdlen: priviezli ho zomdletho, zamdlenho omdlie strati vedomie upadn/padn do mdlb zamdlie odpadn: od hrzy omdlela, zamlela; zranen (u)padol do mdlb; od vyerpania, navy odpadol kni. zomdlie: diea zomdlelo kni. umdlie: robi do umdletia expr.; zosypal' sa zloi sa: pred naimi oami sa dieva naraz, zosypalo, zloilo lek. slang, kolabovat (dosta kolaps) hovor.: zamrie zjs sa (pri silnom citovom vzruen): zjs sa od plau, od radosti expr. odkvcn odkvcn odkvicn: odkvcol vyerpan na zem omedzen sprv obmedzen omeldova p. ohlsi 1 omelina 1 p. eina omelina 2 , omelinka p. omrvina 1 omelo p. metla omen p. prznak omenov p. osudov omekan p. neskor 1 omeka p. premeka omeka sa p. oneskori sa 1,2, zmeka I omekva sa p. meka 1, 2 ometat p. myka ometa sa p. opla sa ometlo p. metla omiea l.p. opakova 1 2. p. ohovra omietka vrstva malty, ktorou sa pokrva povrch mru hovor.: vakovka koovka: erstv omietka, vakovka, koovka stav. tuka (jemn, asto aj ozdobn vrchn omietka)

omietnu
omietnu nahodi omietku hovor ovakova zavakova okoova: drevenicu zvonka omietli, ovakovali. okoovali hovor.: obhdza obhodi ohdza ohodi (omietkou, cementom) expr: opacka opcka obcapka (omietnu oby. blatom) omilostenie p. milos 1 omilosti p. amnestova omna 1. by nepohodln, tesn; tlakom spsobova boles tlai tiska tska: omnaj, tlaia, tiskaj ho topnky krti (o obleen): golier na koeli ho krt odiera okiera kriaba kraba (omnanm spsobova rany): remienok na ruke ma odiera, okiera mi kou. kr(i)abe ma 2. p. trpi, znepokojova omna sa p. ova sa 1 omnav p. neprjemn ominzny p. zlovestn 1, osudn 1 omlad, omlad, omlada p. vhonok omladina p. mlde omladi p. osviei omladn sta sa mladm, mladm, nadobudn mladistv, sviei vzhad, rz kni. zmladn: hora omladla, zmlala; duevne pookrial, omladol omladi sa kni. /mladit sa: mustvo sa omladilo, zmlailo (novmi hrmi) hovor.: vymladn vymladi sa: sad bol na jar cel vymlanut, vymlaen zried. pomladi sa oivn oi oivie osviei sa (telesne i duevne): lskou cel oivol, oil, oivel; v kpeoch sa osvieil omlad/ovac uren na omladenie: omlazovacia kra regeneran (uren na obnovu opotrebovanch buniek a pod.): regeneran krm odb. zmladzovac (uren na omladenie porastu): zmladzovac rez ovocnch stromov omltit' p. vymltit I omluvenka sprv, ospravedlnenie otnlza p. oma I omnoho p. ovea omnohokrt p. ovea omn p. odrie 1, otlai omoc p. ovea omoit p. navlhi omoi sa p. zama sa omodrie p obelasie omota umiestni motnm dookola nieoho: takmto spsobom nieo obalit obmota o k r t obkrti otoi obtoi: omota, obmota pagt okolo katule; okrti, obkrti nohy onucami; otoi, obtoi hlavu uterkom ovin obvin ovi obvi (vinutm): ovin, ovi l okolo krku; obvin. obvi strom lykom kni. zvi (Matuka) obviaza oviaza previaza (viazanm) ofaova pofaova (ranu) oprias obsnova osnovat' (pradivom, vlknom): pavk opriadol pavuinou luster; ihla obsnovan niou * oplies (pletivom): plot oplietli pichavm drtom expr. opanta: opantal sa reazami zaprias zasnova (omota vlknom, pradivom): mucha zapraden do pavuiny zabali: hlavu si zabalila do teplho lu pookrca poobkrca poobta poopleta pooplieta (viackrt, postupne, viac vec) omotka p. onuca 1

412
omren 1. ktor (oby. vplyvom deru do hlavy) stratil vedomie ochromen expr. ohluen: boxer osial po zsahu spera omren, ohluen expr. omaren: vstal ako omaren ommen (s trochu oslabenm vedomm): choil ako omren, ommen 2. p. prekvapen, uasnut omrit' 1. derom zbavi vedomia expr. ohlui: drkom ho omril, ohluil expr. prizabi (derom al. inm spsobom takmer zabi): elektrick prd ho mal prizabi expr.: ovali orti ochmeli (vemi udrie): ovalil, ortil, ochmelil ho tm, o mu prilo pod ruku nr. expr. olomzi: zlodeja olomzil hrabami o m m i expr. o m a r i hovor. expr. o a p i (zbavi

jasnho vedomia): alkoholov omarili, oapili 2. p. ohromi

vpary ho

ommili,

omraujci 1. ktor svojou intenzitou spsobuje stratu vedomia siln vek intenzvny: omraujci, siln der; cti vek, intenzvnu boles prenikav ostr (ktor omrauje zmysly): prenikav, ostr zpach 2. p. prekvapujci omrati sa p. zamrai sa omrazi p. spli 3 omrden p. mrzut 1 omrnan p. uplakan I , mrzut I omrtie p. okaredie omrvina 1. (oby. mn. .) drobn odmrven ksok jedla, oby. chleba, peiva odrobina otrusina: vysypa omrviny, orobiny, otrusiny vrabcom na vor zried. omelina: oisti stl o omeln * omrvinka odrobinka otrusinka omelinka * melinka drobek 2. p. strhanka omrvinka p. omrvina 1 o m r z a t p. domza omrzen p. unuden, mrzut I . znechuten omrzie presta zaujma al. presta sa zaujma o nieo (pre ustavin opakovanie, neprjemnosti a pod.) zried. omrzie sa zunova (koho, o) zunova sa (komu, omu): hra ho omrzela, zunovala; ivot ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; ena sa mu omrzela, zunovala zastar. zmrzie ( j . Krl) znepi sa /.nebi sa znevidie sa (presta sa pi, pozdva): znepilo, znebilo sa mu jednostajn napomnanie; znevideli sa mu jeho spsoby znudit unudi (spsobi nudu): ivot bez prce loveka znud, unu znechuti sa sprotivi sa (presta by prjemnm, zaujmavm): znechutil sa jej doteraj spsob ivota hovor, expr otrvi (presta zaujma przdnotou, bezobsanosou, jednotvrnosou): ustavin pozeranie televzie ma otrvilo omrzlina omrznut miesto na tele zried. oziablina omrzn p. oziabnu onia zkladn nboensk obrad v katolckej cirkvi bohosluba liturgia: rann oma, bohosluba, liturgia; slvnostn oma, liturgia rorty (rann adventn oma) utiere (oma o polnoci 24. decembra) hovor, polnon (oma o polnoci 24. decembra) zastarv. zdunica (oma za zomretho) omvka 1. p. myka 2. p. znepokojova omyl p. chyba I

413
omylom nevedomky vykonajc nesprvny in; zmlenm sa nedopatrenm: omylom, nedopatrenm zobral otcove ke nhodou nhodne (bez prinnch svislost): nhodou si vymenili klobky nemyselne (bez myslu): nemyselne sa previezol o jednu zastvku omy p. oplchnu omva p. obmva 1 on, ona, ono p. ten 2 onai sa p. okol kova oahdy p. minule, nedvno onak, onakvo p. in I

opja

opacka, opcka p. obhdza opi l.p. ohmata 1 2. p. ochutna 1 3.p. navtvi 4. p. spta sa 5. p. odpoveda' 6. p. zisti 7. p. sksi 1, 3 opka, opky p. nvteva 1 opane 1. na druhej, nprotivnej strane, z druhej, nprotivnej strany: opanm smerom protilhlo nprotivn: priamkou spojme opane, proliahlo, nprotivn leiace boy obrtene odb. inverzne: tepl vzduch teraz prdi opane, obrtene, inverzne protismrn: aut vyli opane, protismrn 2. v protiklade s niekm, s niem (op. takisto, rovnaonakv 1. p. in 2, odlin 2. p. sci 1, dobr 2 3. p. ko; zhodne) inak naopak: vyslovuje sa o lom opane, inak. naopak ako ostatn protikladne protihocijak 3. rozmanit 1 chodne kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladonak p. in I, odlin ne, protichodne, kontrastne oproti tomu, o hlsa onam p. inam neshlasne opozine: od istho asu vystupuje nesonnia ukjanie pohlavnho pudu na sebe samom onahlasne, opozine novanie sebaukjanie masturbcia masturboopan 1. ktor je umiestnen na strane leiacej oproti vanie zried. ipscia tej, s ktorou porovnvame protiahl nprotivn onanova vykonva onniu masturbova ukja sa zried. protivn: dosiahnu opan, protiahl breh samoukja sa kni..: samoprzni sebaprzni vulg. rieky; star rodiia bvali na opanej, nprotivnej strahon i (si) ne ulice * druh: ozvena sa vracala z druhho konca ondia (sa), ondie (sa) p. hanbi sa. okolkovat doliny obrten odvrten (umiestnen na tej straondulaka p ondulovaka ne. ktor nevidie): opan, odvrten strana Zeme ondulovaka ondulovacie kliete hovor, ondulaka hovor, rubov (o ltke: op. lcny): suka sa jej vyhrnula hovor, zastarv. kulma: pouval ondulovaku, kulmu na na opan, rubov stranu protismrn pravu vlasov hovor, zastar. elezo onedlho p. oskoro onehda, onelid p minule, nedvno onehdaj p. minul, niekdaj onehdy p. minule, nedvno onemen p. nem onemie p. zmknu, stchnu 1 onemocnie p. ochorie onen, on, ono p. tamten oneskorene p. neskoro oneskoren p. neskor 1; spomalen oneskorieva sa, oneskorova sa p. meka I, 2 oneskori sa 1. prs niekam neskoro al. urobi nieo neskoro omeka sa: oneskoril sa, omekal sa o cel hodinu: s plnenm plnu sa vemi oneskorili, omekali zried. zameka sa zastar.: opozdi sa spozdi sa zapozdi sa (Vansov) obneskori sa zmeka zameka (pre neskor prchod nezastihn nieo): zmeka. zameka vlak, prednku 2. nedodra predpokladan tempo v nieom zaosta osta/zosta pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaroie zmeka* omeka sa: zmeka vvin, omeka sa vo vvine zastar. opozdi sa zdra sa (urobi nieo neskr, ako sa predpokladalo): s prcou sa zdrali pozaostva (postupne, jeden po druhom ): niektor slab pozaostvali onezdravie p. ochorie onomatopoja p. zvukomalba onuca 1. kus ltky (pouvan v minulosti) na omotanie nohy v obuvi okrcaka zastar. ovinovaka (asto ako sas vojenskej rovnoaty): pinav onuce, ovinovaky, okrcaky zastar ovinka ovinok omotka 2. p. handra I 3. p. slaboch oucha p. ovoa ouchva p. ucha 2. ktor je protikladom, ktor je v protiklade (op. ten ist, rovnak, zhodn) protikladn protichodn: maj opan, protikladn, protichodn nzory; s to protikladn, protichodn povahy kontrastn (plne opan): konflikt kontrastnch zujmov pren.: protiplny protiplov: zaujaprotiplny postoj neshlasn opozin (ktor je v protiklade s oficilnym): neshlasn, opozin mienka kni..; diametrlny opozitn menej ast: protivn protivncky: zau ja diametrlny, opozitn postoj mat.: prevrten recipron (vzjomne opan): prevrten, recipron hodnota sla nepriatesk: ich pozcie s opan, nepriatesk * zastar. odporn: odporn mienka opada postupne sa oddeli a po astiach padn, klesn dolu; takmto spsobom postupne strati svoje asti (lstie, perie a pod.) poopadva: vetko ovocie zo stromov opadalo, poopadvalo; stromy na jese opadali opchnu opra: lupienky, kvety vo vetre opr'chli: perie sliepkam opralo; hydina opchla; stromy oprali sprchnut' (o drobnch iastkach): lstie, ihliie spchlo * osypa sa: kvet sa osypal; stena sa osypala odpraska poodpraska opukat sa (popuka a po astiach odpadn): kra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa opada 2 zniova vku svojej hladiny opadva* opadva: voda v rieke opad, opadva, opadva klesa (op. stpa) ubda (zmenova sa o do mnostva, intenzity): zujem o tovar ubda opadva p. prchnut opadn p. ochabn 1, 2 opadnut 1. p. ovisnut 1 2. p. chud opacha p. obor opja p. mmi 1

opak
opak 1. spodn as ltky al. inch plochch predmetov, opan strana rub (op. lce): opak, rub mince 2. o m v porovnan s niem opan vlastnosti protiklad: je opakom, protikladom poslunosti kontrast pren.: protipl antipl: syn je kontrastom, protiplom svojho otca zastar. zried. protiva p. aj kontrast opakovac uren na opakovanie: vyznaujci opakovanie v hudobnej skladbe: opakovacie uivo hud. repetin: opakovacie, repetin znamienko (v skladbe) opakovane vyjadruje okolnos (niekoko rz) opakovanho deja, opakovanej innosti, opakovanho stavu a pod. optovne: opakovane, optovne sa zamal nad svojou budcnosou op znova znovu kni.
p o z n o v e zried. p o z n o v a kni. zried. p o z n o v u : op,

414
oplen ktor m stmavnut pokoku od slnka: ktor m hned farbu od slnka ohoen: s dovolenky sa vrtil krsne oplen, ohoen; oplen, ohoen ruky hned zhnednut bronzov (dohneda oplen): hne, zhnenut tvr Iod slnka) ierny (vemi oplen): priiel o mora ierny ako ernoch hovor, chyten (od slnka): chvu bol na slnku a u je chyten nr uhoen: uhoen lca oplit' l.p. spli3 2.p. udrie 1 3.p. oklama3 oplit sa 1. plameom al. horcim predmetom sa na povrchu porani popli sa spli sa: oplila sa, poplila sa. splila sa na ruke ehlikou okvari sa okvknu okvrkn: tvr mu nad plameom okvrkla, okvarila sa poopaova sa (postupne, na viacerch miestach) 2. psobenm slnka zhnedn ohorie: tvr sa jej pekne oplila, tvr jej pekne ohoela nr. uhorie expr. okvari sa (prli sa opli) oernie stmavn (na slnku) 3. p. doplati 2 4. p. pomli sa oplka p. slamenica. k opalok p ohorok opaova p. dvori opaova sa vystavova sa psobeniu slnench lov slni sa: opaova sa, slni sa pri mori hovor, expr.: opek a s a v y p e k a s a pren. expr. g r i l o v a s a expr.: p r a -

znova sa dopaj trestnej innosti zasa zase zas: zasa, zase prehrali viackrt viac rz viacej rz: stromeky treba viackrt, viac rz strieka periodicky (v pravidelnch intervaloch): perioicky zisovali stav zneistenia opakovan ktor sa viac rz opakuje optovn: ani na opakovan, optovn vzvy nezloil zbra hovor, duplikovan (s drazom sa opakujci): opakovan, duplikovan upozornenie sstavn neustly jednostajn systematick (pravidelne al. stle sa opakujci): by vystaven opakovanm, sstavnm, neustlym tokom; vraca sa k tme s opakovanou, systematickou pravidelnosou nvratn chronick (asto sa opakujci): chronick ochorenie odb. recidvny: recidvny zchvat * odb. hahitulny (opakovan z neznmej priny): habitulna reakcia opakova I. hovori ete raz al. viac rz to ist kni. optova: opakova, optova otzku expr.: omiea oma otrepva (viac rz): do omrzenia omiea, oma to ist: otrepva ochan frzy * pejor.: papagjova verklkova (netvorivo opakova) reprodukova (slovne vyjadrova nieo po inom al. nieo pout, preit): reprodukova nmietky vedenia hovor, duplikova (drazne opakova) zastar. repetova (opakova si uivo) fraz. zodiera v rei 2. robi ete raz to ist zdvojova dublovat hovor, dupova: opakova, dupova obed reprzova (uvdza ako reprzu): operu reprzuj u po pdesiaty raz 3. robi to ist ako in optova vraca odplca: smev mu opakoval, optoval: vyhrky mu vracal, odplcal opakova sa znova, viac rz sa stva vraca sa: chyby sa opakuj, vracaj lek. recidivova (o chorobe): zpal sa opakuje, recidivuje opal 1. p. ohorok 2, p iar' opla p. kva I opla sa pohybova sa z boka na bok (o nieom vone upevnenom, visiacom) knsa sa kolsa sa kva sa: vo vetre sa oplaj, kniu. kvaj tenk haluze expr.: kyvota sa hompa sa comba sa holenga sa lengasa holenga sa celemba sa celenga sa: ruky sa mu hompali pri tele; zstavy sa kyvotali na stoiaroch expr: planta sa panta sa (o vemi vonom obleen): nohavice sa panc okolo kolien expr. o m e t a s a : suka sa jej omet okolo nh

i sa kvari sa smai sa fraz.. chyta bronz: u o jari chyt bronz; opek sa, vypek sa na letnom
slnku fraz. expr o p e k a si p u p o k

oplov p. nepriehadn opancierovan p. obrnen opanovat' p. ovldnu 1, 2. prepadn 3 opanovat' sa p. zdra sa 3 opanta 1. p. omota 2. p. ovldnu 1, zmocni sa 2 opar 1. p. hmla 2. p. herpes oparenina p. obarenina opari p. obari opsa 1. ovin driek psom, remeom, opaskom a pod. al. pripevni na ps p e p s a t podpsat': opsal, pepsal si brucho remeom; podpsal si me pripsa (pripevni k psu): pripsak psu abu previaza: previazala dcre okolo psu zsteru ovin: ovin si uterk okolo beier 2. ovinutm, viazanm upevni zviaza pepsat': opsa, prepsa, zviaza balk stiahnu (omotnm upevni): stiahnu boav miesto, stiahnu vrece motzom opasok p. reme 1 opatera staranie sa. aby niekto, nieo bol(o) v poriadku, aby mal(o). o potrebuje opatrovanie starostlivos: opatera, opatrovanie chorho; dobr opatera, starostlivos o eti opatrovnctvo prv. kurtorstvo: socilne opatrovnctvo, kurtorstvo kni. kuratela zastarv. ttorstvo prv: porunctvo poruenstvo (oby. nad maloletm) ochrana: prija niekoho do opatery, pod ochranu oetrovanie (opatera chorho) optka predstaven enskho kltora zastar.: abatia matka predstaven opatrenie zkrok na dosiahnutie istho ciea, vsledku a pod. krok: bolo nevyhnutn urobi sriu ochran-

415
nch opatren, krokov zkrok zsah: nevyhnutn zkroky, zsahy proti reniu epidmie p. aj zkrok opatri 1. vestranne venova niekomu, nieomu pozornos. aby niekto mal, o potrebuje, aby nieo bolo v poriadku zaopatri da na poriadok postara sa hovor.: obriadi oriadi vyriadi: (za)opatrila. o(b)iadila deti. dom: postara sa o rodinu: dala na poriadok hydinu oetri: oetri stromy, oetri si vlasy hovor. expr. ogaba: ogaba domcnos nr.: obatri okiepi ohriei okdi: rno sa rchlo okiepi. ohriei; okiuli diea nachovat' nakmi (poda potravu): nachovala, nakmila deti, statok dozrie da pozor zavarova (postara sa, aby nieo prebiehalo po poriadku): dozrie, da pozor na diea, zavarova diea posprva (Dobinsk) 2. p. zaobstara 3. p. vystroji 1 opatri si p. zska I opatrncky p. opatrn opatrni p. taktizova opatrnk p. bojazlivec, taktik opatrnos p. rozvaha 1 opatrnostkr p. bojazlivec, taktik opatrn ktor dva pozor, aby sa nestalo nieo nepriazniv; svediaci o opatrnosti (op. neopatrn) obozretn ostrait: opatrn, obozretn vodca; opatrn, ostrait pohyby divej zveri; by opatrn, obozretn vo vzahu k niekomu bedliv bdel pozorn (ktor dva pozor, neprestajne sleduje nieo): bedliv, pozorn strca; bedliv, pozorn zaobchdzanie s pacientom hovor.: diplomatick taktick (postupujci premyslene, bez rizika): diplomatick, taktick vykvanie pejor. opatrncky (prepiato al. vypotavo opatrn): opatrncky postup, opatrncke vhovorky prezierav rozvny kni. prozreten /.astarv. rozafn (spojen s rozvahou, s predvdanm budcich nsledkov a pod.): prezierav, rozvny ttnik; prozeteln, rozafn konanie; rozafn gazda uvliv zdranliv (spojen s rozumovou analzou; neprejavujci naplno svoje nzory, city; op. unhlen): uvliv, zdranliv vroky; uvliv, zdranliv sprvanie opatrovanec p. chrnenec, zverenec 1 opatrovanie p. opatera opatrova poskytova vestrann starostlivos, aby niekto mal. o potrebu je, aby bolo vetko v poriadku stara sa (o niekoho, o nieo): opatrova chorho, stara sa o chorho brat niekoho do opatery/pod opateru: od novho roka berie vna do opatery, pod opateru mat v opatere: rodiov m opatere dcra oetrova: oetruje stromy obsluhova: obsluhuje dojnice pestova* hovor, achti (z hadiska krsy, uachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; acht si, pestuje si bradu, tvr; starostlivo pestova materinsk re obchdza obchodit': cel de opatruje, obchdza, obchod rodinu bedli bdie dva pozor dozera (stara sa, aby nieo prebiehalo po poriadku): bedli, bdie nad demi; dva pozor, dozera na stroje varova: osta doma varova dom chova kmi (poskytova potravu): chov, kmi poetn rodinu opatrovate p. opatrovnk

operi
opatrovateka, opatrovkya p. opatrovnka. varovkya opatrovnica p. opatrovnka opatrovnctvo p. opatera opatrovnka ena, ktor sa o niekoho star, ktor niekoho opatruje opatrovatelka zastar.: opatrovkya opatrovnica: od detstva mal dobr opatrovnky, opatrovateky varovkya pestnka hovor.: pani ena dieva (starajca sa o diea): najma si k dieau paniu, dieva kurtorka (prvna, socilna) oetrovateka (opatrujca chorho, nevldneho loveka) opatrovnk kto sa o niekoho, o nieo star: kto niekoho, nieo opatruje; prv. zkonn zstupca osoby neschopnej spravova si svoje veci opatrovate: ma opatrovnka, opatrovatea; opatrovnk, opatrovate majetku, hospodrstva pestn zried. varovate (opatrovnk dieaa) oetrovate (oby. chorho) prv. kurtor: socilny kurtor prv. porunk zastarv. al. expr. ttor: deti dostali po smrti rodiov porunka, ttora; Nepotrebujem nijakho opatrovnka, ttora! op p. opakovane, znova optok zven as obuvi, o ktor sa opiera pta podptok: topnky s vysokm optkom, podptkom optova p. opakova 1. 3 optovne p. opakovane, znova optovn p. opakovan opekanec (oby. nm. . opekance) obvaren a upeen ksky cesta: tedroveern opekance nr.: pupk pupik bobka (oby mn. pupky, pupiky, bobky): opekance, pupky, bobky s makom, s tvarohom opeka p. piec I opeka sa p. opaova sa opeknie sta sa peknm, kra jm okrsnie skrsnie: od astia opeknela, skrsnela zried. speknie /ried pokrsnie (trocha): zhrada po dadi pokrsnela hovor zovrnie: chlapec vekom zovmel openka p. oklama 3 opera 1. hudobnodramatick dielo hran na scne spevohra 2. p. divadlo I opercia p. in. kon operan 1. tkajci sa mechanickho lekrskeho zkroku, opercie zriedkavejie operatvny: operan, operatvny zkrok lekrov chirurgick: chirurgick spsob lieenia 2. p. operatvny 1 operadlo as sedadla al. lka sliaca na podopretie chrbta, rk, hlavy opierka: operadlo hlavy v aute; operadlo, opierka stoliky operatr l.p. chirurg 2. p. premieta operatvny 1. ktor je zaloen na riadenom, presne premyslenom postupe: operatvne vedenie zriedkavejie operan: operatvny, operan pln plynul prun: operatvne, plynul plnenie loh; prun prijmanie opatren 2. p. operan 1 operenec p. vtk 1 operen p. bohat 1 opereta p. divadlo 1 operi p ozdobi

operi sa
operi sa p. zbohatn opern p. klasick 3 operova p. argumentova opevnenie stavebn komplex na ochranu proti vojenskm tokom voj. fortifikcia: vojensk opevnenie, vojensk fortifikcia hradba (v podobe drevenho al. kamennho mru) mr (aj pren.): hradby mesta * pevnos: chrnilo ich opevnenie, chrnilo ich pevnos p. aj pevnos opevni postavi, vybudova opevnenie na obranu pred nepriateom kni? fortifikova: opevni hrad. priesmyk opica 1. p opitos 2. p zaiatonk opii sa p. napodobova opiera sa 1. pouva nieo ako oporu podopiera sa podpiera sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zbradlie; opiera sa, pod(o)piera sa o lopatu * expr. va sa (bezvldne): Nevolaj sa na ma! 2. tlakom celho tela psobi na nieo zapiera sa tlait zatla: opierali sa. zapierali sa do dver, ale dvere nepovolili; tlai, zatla celou silou na pku /.ned. pritierasa: prilieta sa bokom o plot 3. p. spolieha sa opierka l.p podpora 1 2. p. operadlo opigova p. vyhladit' 2 opja sa p pi 2 opilec opit lovek; kto podahol alkoholu, kto vea pije pijan alkoholik hovor.: pijak notorik: znmy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik hovor, pejor. korhe pejor. oran expr. zried.: ochmelenec oranec: korheli. orani buntoili svojm spevom kraj. expr. uar (kto sa opja lacnm vnom) opilos p. opitos opiiova p. obrsi opilstvo 1. chorobn nruivos prejavujca sa v nestriedmom. nemiernom pit alkoholu alkoholizmus pijanstvo: prepadn opilstvu, alkoholizmu, pijanstvu zried. pijactvo pejor oranstvo hovor, pejor. korhestvo 2. p. opitos opinka p. oklama 3 opis1 slovn zachytenie podstatnch znakov predmetov al. javov opsanie kni. deskripcia: prednka bola len suchm opisom, opsanm, deskripciou faktov charakteristika: vstin charakteristika vykreslenie kresba (umeleck, najm literrny opis): vykreslenie. kresba postv, prostredia portrt (vern opis): vydaren Jilmov portrt krajiny opis' p. sprv odpis, kpia opsanie p. opis' opsa slovami zachyti (oby. hlavn rty nieoho) podat opis vykresli: autor opsal, vykreslil hrdinu romnu ako estnho loveka; poda opis udalosti vyrozprva (rozprvanm predstavi): prbeh vyrozprval strune, ale fcirbisto poda (stne al. psomne predloi): prehadne, zrozumitene poda obsah spisu zasiar. vyli hovor, expr vyfarbi vymaova: udalos vyfarbil v ivch farbch nartn (vemi strune opsa): nartn svoj zmer vypodobit vypodobnit zobrazi zachyti (opsa umeleckmi prostriedkami): autor vstine vypodob! n )il, zobrazil, zachytil sasnho hrdinu poopisova (dkladne, postupne, zo vetkch strn)

416
opisn ktor je zaloen na opise, opisujci nieo al. niekoho charakterizan kni? deskriptvny: opisn, charakterizan prostriedky; opisn, deskriptvny postup siyl. perifrastick (vyjadren opisom): perifrastick zvrat lingv. zloen (pozostvajci z viacerch prvkov): opisn, zloen tvar slovesa (napr. budem tal) nesprv. popisn opi p ommi 1 opit sa nadmernm poitm alkoholickho npoja upadn do stavu ommenia spi sa hovor, napi sa: od iau sa opil, spil; napil sa o nemoty expr. nalia sa nalogasa naslopasa nareza sa nastrebasa naaha sa nacica sa naceca sa nacenga sa nadra sa nadra sa nalcha sa naa sa nadratvi sa hovor.: natankova nachmeli sa nazvoni sa expr zrba sa sa sa scpa sa scapkat sa zreza sa zdra sa zrichtova sa hovor zmotorizova sa expr doa sa doaha sa doriadi sa dorichtova sa docenga sa dotrundi sa ocenga sa otrundi sa otrli sa otrtli sa hovor ochmelit Sa pejor.: ochasta sa ochlepta sa oslopa sa ora sa: na hostine sa vetci ochastali, orali fraz. da si do nosa podnapi sa podpi sa pripi sa hovor, expr podguri sa (trocha sa opi) ponapjasa (postupne; o viacerch osobch) opitos stav opitho loveka opojenie: v opitosti, v opojen nevedel, o rob zned. opilstvo zasiar. opilos expr. pika (stav miernej opitosti) expr: ochme oratos otrlenos otrtlenos otrundenos
hovor. expr. al. art. o p i c a : vyspa sa z opice art. v r t u a

(vy stupe opitosti) opit 1. ktor je pod vplyvom alkoholu; svediaci o nadmernom poit alkoholu (op. triezvy) napit spit opojen: tackal sa domov opit, spit na mol; hovoril opitm, napitm hlasom opojen alkoholom ommen alkoholom: vracal sa domov opojen, ommen alkoholom expr.: naliaty nacican nacecan natankovan nachmelen ochmelen potrunden potrunen otrunden nacengan hovor, expr.: otrlen otrtlen: naliat, nachmeleni, ochmelen svadobania; z krmy sa ozval spev nacenganch, otrundench, otrlench ud; ochmelen, otrunden, otrtlen rozum pripit podnapit (trocha opit) chyten (od alkoholu) hovor, podpit hovor, expr.: podguren frenut podfrenut stihnut (trocha opit): do prce priiel v podnapitom, podgurenom stave; u bol chyten, podpit, frenut, stihnut, lebo sa stle smial hovor, expr.: sat zdrat nadrat scpan scapkan zrban zmontovan (vemi opit): hol tak sat, zdrat, nadrat, e nevedel o svete; leal pod brnou scpan, scapkan, zrban ako snop expr zrichtovan dorichtovan doriaden dot'at dorban docengan dotrunden (vplyvom alkoholu nachdzajci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovan, doriaden, doat pod obraz bo; docengan, dotrunden hos pejor.: orat ochastan nachastan naslopan oslopan: rev oratch, ochastanch chlapov; kad de bol naslopan, oslopan ako k pren naahan nr. expr otrieblen 2. p. oaren

417
oplchnu, oplknu krtko ponori do vody al. inej tekutiny, prp. oblia, prelia vodou al. inou tekutinou s cieom oisti, ochladi a pod. preplchnu preplknu: oplchnu, preplchnu zeleninu; preplknu rezance voou splchnut' splknu: splchne si vlasy harmanekovm odvarom vyplchnut vyplknu (zntra): vyplchnu si sta obmy omy (na povrchu oisti): o(h)my si tvr umy (krtko) premy: premy ryu zmy: zmyje si narchlo vlasy pooplachova pooplakova (postupne, viac vec): pohre treba ete pooplakova oplchnu sa, oplknu sa p. pomli sa oplachy p. pomyje oplaka p. outova 1. 2 oplakvaka p. placka 1 oplknu p. oplchnu oplaky p. pomyje oplan p nanihodnk, podliak nplansk p zl I oplanstvo p. nanihodnos 1, podlos opasn p. spasn I oplaencc p. pochbe oplati sprv, odplati sa oplati sa ukza sa vhodnm, dobrm vyplati sa: kpa domu sa oplatila, vyplatila by hodno st za to: oplatilo sa, bolo hodno, stlo za to prs naas odda sa: neodd sa bojova* hovor, rentova sa hovor /ried. zrentovasa: nov podnik sa (z)rentoval; vklad sa vm rentuje po vy plcat sa pooplca sa (postupne sa vyplati): povyplcali sa mu investcie oplecko pruh ltky sliaci na zavesenie odevu na plecia plecnica ramienko: zke opleck, ramienka na kombin oplechaven p. pleiv oplechavie p opleivie opienta sa p. mota sa 1 oplesnen, oplesnet p. plesniv 1 oplesnie, oplesnivie p. splesnie 1, splesnivie oplesniven p. plesniv 1 opleatie p. opleivie opleiven p. pleiv opleivie strati vlasy, sta sa pleivm opleatie oplechavie: opleivel, opleatel, oplechavel u v tyridsiatke splznut vyplznu oplznu (strati srs. zried. aj vlasy): splzol, oplzol, vyplzol a na pleinu opletaka p. neprjemnos, prieah opleta sa l.p, zaobera sa 2. p. mota sa 1 oplet zbaven buriny (op zarasten) vyplet ist: oplet, vyplet, ist zhony oplieskat 1. p. otlc 1 2. p. min I opliest p. omota oplie p. oklama 3 oplodnit spsobi vznik plodu: dtum oplonenia obaka expr obarcha (u ud): obaka enu osemeni (pri zvieratch): osemenenie kobyly fraz. privies do druhho/poehnanho stavu (enu) hrub. nabcha zried. zrodni: zrodni bliznu oplotenie p. plot, ohrada I oploti ohradi plotom: oploti dom olatova olatkova (oploti latami, latkami): olatova zhradu zahra-

opora
dit: cel pozemok si zahradili preli radi t (oddelil priehradou): dvor preliradiplotom * nr. opravit (Timrava) opltka, opltok p. ohrada 1, plot opu, opva vypu sliny na nieo, pofrkat slinami nieo; pren. pejor. vyjadri pohdanie popu popuva: opu, popu dlku; opu cel rodinu expr. ochriaka: ochriakan, popuvan steny zned. spuva poopva (viackrt, na viacerch miestach) p. aj zneucti oplva ma bohatos hmotnch vec al. duchovnch hodnt ma hojnos (nieoho) by bohat (na nieo): oplva peniazmi, majetkami, ma hojnos peaz, majetkov prekypova kypie (tka sa nehmotnch vec): prekypova, kypie veselosou, zdravm, optimizmom iskri expr. sra (mylienkami. npadmi, vtipmi) hri (ma nieoho nadbytok): lka hri k\'etmi, farbami p. aj topi sa1 2 oplzlos p. obscnnost' oplzl p. necudn, nemravn, neslun opznu strati srs, chlpy, zried. perie vypznu spznu: lka, maka oplzl, vypizla; sliepka, kouina vypzla vypada povypadva povvpadva (uvoni sa a oddeli sa; o srsti, chlpoch): srs psovi oplzl, vypadala, povypadvala opova sa p. ocha sa 2 opodia p. nealeko 1 opodstatnene p. oprvnene 2. porov. aj opodstatnen opodstatnen ktor je podloen, podopret podstatnmi dvodmi al. dkazmi (op neopodstatnen) odvodnen oprvnen: uplatova svoje opodstatnen, oprvnen nroky na dedist\'o; odvodnen, oprvnen obavy o budcnos (op. bezdvodn, zbyton) kni. dvodn (oby. o nieom negatvnom): ma dvodn podozrenie zo spchania trestnho inu spravodliv zodpovedajci primeran zaslen (pri hodnoten nieoho): spravodliv, primeran klasifikcia iakov; opodstatnen, zaslen kritika; opodstatnen, primeran, zodpovedajce platov zatriedenie logick (podopret logikou): opodstatnen, logick nmietka opodstatni p. odvodni opojenie 1. p. opitos 2. p. oia opojen 1. p. oaren 2. p opit 1 opoji p. ommi 1, oari opojiv p. omamn 1 opojn l.p. omamn 1 2. p. arovn 1, neodolaten opomen p. vynecha 1. zabudn 1 opomna p. obchdza 4 opona p. zves 1 oponent 1. p protivnk I 2. p. posudzovate, kritik oponova p. protirei 1, odporova 1 opora 1. o sli na podopretie nieoho podpora podpera: dreven opora, podpora, podpera stropu 2. o morlne, duchovne al. materilne pomha, podopiera podpora pomoc: v rodioch vdy naiel morlnu oporu, podporu, pomoc posila (o duchovne posiluje, povzbudzuje): jedin pracovn opora, posila kni ztita publ bata pren pilier stp: duchovn pilier, stp hnutia pren kame zchytn bod chrbtov kos

oporn
oporn l.p. nosn 1 2.p. hlavn 1, zchytn oportunista p. kompromisnk opotrebovan p. chatrn 1 opotrebova sa, opotebit' sa astm pouvanm strati dobr, itkov vlastnosti zodra sa: loisk stroja sa opotrebovali, zodrali obdra sa (sasti): kabt sa rchlo obdral vychodit' sa ojazdi sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili znehodnoti sa pokodi sa (strati pvodn vzor): bankovky sa znehodnotili, pokodili zostarn (vekom sa opotrebova) ocha sa obcha sa (pokodi sa na povrchu): golier sa ochal zried. zvetie (astm pouvanm sa sta vetchm, chatrnm): atstvo zvetelo dosli (strati pouitenos) opovit' sa p. odvi sa opovlivec p. bezoivec opovlivos neprimeran al. nemiestna odvaha trfalos* trfanlivos: jeho trfalos zara bezoivos hovor drzos (drz opovlivos): bola to od nej velk bezoivos, drzos smelos: doplatil na svoju opovlivos. smelos kni impertinencia opovliv ktor je prli al. nemiestne odvny; svediaci o prlinej al. nemiestnej odvahe trfal tranliv: opovliv, trfal mladk; trfal, trfanliv rei * bezoiv hovor, drz kni impertinentn (spojen s bezoivosou a bezohadnosou): je to od neho drz, impertinentn; m bezoiv, drz vystupovanie; kls impertinentn otzky siln (pri negatvnom hodnoten reovho prejavu): poui opovliv, siln slov opovhav p. pohdav opovrhn p. zavrhn 2 opovrhnutiahodn p. hanebn opovrhnutie odmietnutie na zklade neuznania, necty, asto spojen so znevenm opovrhovanie pohdanie: da najavo svoje opovrhnutie, opovrhovanie, pohdanie depekt (op. repekt): rozprva o nieom s depektom p. aj necta opovrhova ma voi niekomu, nieomu opovrliv, znevaujci, odmietav postoj pohda: opovrhuje, pohda kadm, kto mu nie je rove ohda zasiar. povrhat' kni. zhda: oha, zhda jej citmi; povha
ndherou, prepychom fraz. expr. oha

418
opozicionr p. protivnk 1 opozine p. opane 2 opozink p. protivnk 1 opozin, opozitn p. opan 2 opozitum p antonymum opracova: upravi povrch nieoho do iadanej podoby obrobi: opracova, obrobi strojov siastky obrsi (brsenm opracova): obrsenie drahokamu orzova (opracova frzou) ohoblovat zahobova (opracova hoblkom): ohoblovat', zahobova hrady opracva p. obrba 2 opra pranm zbavi neistoty vypra: opra, vypra v prke, v ruke bielize; opra, vypra mydlom panuchy p r e p r a (zbene, zahka, narchlo): ete preperie muovi koeu opraty remenn sas postroja na vedenie zprahu liace: potiahnu opraty, liace oprava uvedenie do sprvneho, pvodnho al. vyhovujceho stavu, oby. odstrnenm chb opravenie: oprava, opravenie poruchy kni. reparcia: oprava, reparcia starch hodn, nbytku kni. korekcia (celkov oprava i prava): korekcia je nevyhnutn korektra (oprava chb v rukopise al. v sadzbe): jazykov korektra hovor, generlka (generlna oprava): generlka auta opravre diela na opravy opravova opravdivo, opravdovo, opravdov p. skutone I opravdiv p. skuton 1, 2. prav 1 opravenie p. oprava opravi 1. uvies do vyhovujceho stavu odstrnenm chb. pokodenia da do poriadku: dom rchlo opravili, dali do poriadku hovor, reparova zreparova: (z)reparova pokoden strechu obnovi renovov a zrenovova (opravi na nov): obnovenie, (z)renovovanie pvodnej fasdy hovor, zastarv. /.richtovat': zrichtovali si byt poopravi (iastone opravi) poopravova pooprva hovor, poreparova n r : pospravova posprva (viac vec, na viacerch miestach): poopravova obloky, poreparova topnky 2. uvies na sprvnu, prav mieru napravi korigova skorigova: opravit si, napravi si mienku o niekom, o nieom; ked to uvidel bliie, (s)korigoval si prv dojem vykorigova (urobi korektry): vykorigova text upravi zlepi: upravi, zlepi text rukopisu poopravi (trocha, iastone): musm a poopravi, nem celkom pravdu poopravova pooprva ponaprva (postupne, viac vec) oprvnene 1. majc oprvnenie, prvo (op. neoprvnene) prvom: oprvnene, prvom sa domha vrtenia majetku prvoplatne legitmne (v zhode s istmi zsadami, so zkonom): prvoplatne, legitmne sa zastnil na schvaovacom konan* zkonne (op. nezkonne, protizkonne) leglne (op. ileglne): zkonne, leglne zasiahli do legislatvneho procesu zkonite zkonito: proti naruovateom poriadku postupovali zkonite kompetentne (majc predpoklady): oprvnene, kompetentne pristpil k rieeniu problmu 2. majc dvod, opodstatnenie prvom zaslene: oprvnene, prvom sa rozhoruje nad tm. o videl: oprvnene, zaslene zskali ist vhody

nos/pery/gamby oha sa: ohali nos. ohali sa nad nam pohostenm fraz.: pozera zvysoka/cez plece (na nieo, na niekoho) nevi si (o) nest (o o): nevi si monosti, ktor sa mu dali; nestoj o astie pren. expr.: pu puva kala kaa (na nieo): puje na svdomitost', zodpovednos opovrhujci, opovrliv p pohdav opozdene p. neskoro opozdi sa p. oneskori sa 1. 2 opozcia 1. o je v protipostaven s niem inm. o je opakom inho protiklad: matematick opozcia, matematick protiklad; hlskov protiklad 2. opan stanovisko, opan mienka odpor neshlas: ocitn sa na strane opozcie, odporu; pasvna opozcia, pasvny neshlas * protipostavenie 3. odb. protiahl al. protikladn postavenie protipostavenie: opozcia, protipostavenie planty

419
odvodnene opodstatnene kni dvodne: odvodnene, opodstatnene preruil diskusiu; je dvodne podozriv z.o spchania trestnho inu zkonite zkonito: zkonite reagoval na vysloven nepravdy oprvnenie 1. o dva, poskytuje niekomu prvo na nieo nrok prvo (oprvnenie vyplvajce oby. zo zkona): ma oprvnenie, nrok, prvo iada avu prvomoc (oprvnenie rozhodova vyplvajce z prvnych vzahov) kompetencia psobnos: zska potrebn prvomoc, kompetenciu; nevyplva to z ich psobnosti * koncesia (oprvnenie na vykonvanie istej innosti): podnikatesk koncesia licencia (oprvnenie vyrba, dova, pouva cudziu znaku a pod.): vrobn, dovozn licencia povolenie: povolenie vstupu; povolenie predva, obchodova 2. p. dvod oprvnen 1. ktor m oprvnenie, prvo na nieo; uskutonen na zklade oprvnenia, prva (op. neoprvnen, nezkonn) kompetentn: oprvnen, kompetentn verejn inite: oprvnen, kompetentn postup zkonn zkonit prvoplatn (oprvnen zkonom): uplatova svoj zkonn, zkonit nrok; oprvnen, zkonn zstupca; prvoplatn volisk hlas leglny (op. neleglny, ileglny) legitmny (povolen zkonom): postupova oprvnenm, leglnym, legitmnym spsobom povolan prslun (oprvnen na ist innos): obrti sa so iadosou na povolan, prslun orgn autorizovan (radne oprvnen na vkon istej pracovnej innosti): autorizovan tlmonk 2. p. opodstatnen, spravodliv 2 oprvnit 1. poskytn prvo, kompetenciu niekomu na ist postup da prvo da prvomoc: ni vs neoprvnilo takto kona; nae priatestvo ti nedalo na to prvo; rad mu dal prvomoc vyhovie nm dovoli: Kto vm dovolil odmietnu as'.' 2. p. odvodni opravova p. renovova opravova p. opravre opra p. prai I oprekot p. opreteky opreteky usilujc sa dosiahnu prvenstvo, pretekajc sa: zaali bea opreteky cez. ihrisko * /ried. napretekv (Gabaj) nr t behom (Podjavorinsk) expr.: ozlomkrky ozlomkrk oduu, ps. i o duu ira/..: o duu spasen o milch p (vemi rchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky zaali zbiera rozhdzan papiere: beali oduu, o duu spasen kpi lstky; uhali o milch p pred rozhnevanm bkom expr.: ostop ostoest': ostop. ostoest' sa pustil do rovania nr. navylomkrky, ps. i na vylomkrky nespis. oprekot opcha, oprchva p prchnut opchnu p. opada opchnut p. hol 2 oprias p. omota oprie sa porov. opiera sa oprobova l.p. sksi I 2. p. vyska, sksi 3 oprosti sa p. odpta sa oproti p. naproti 1 -3, proti 1, 2 oprska p. ostrieka

opusten
oprskv p. odpad 1 opran p. hol 2 opra 1. p. opada1 2. p. zmokn optick vzahujci sa na svetlo al. na sveteln a in javy vnman zrakom sveteln: dha je optick', sveteln jav zrakov vizulny: optick, zrakov vnem; optick, zrakov, vizulny klam optimlny kni. ktor najviac vyhovuje danm podmienkam najlep najvyhovujcej n a j primeranej: ma optimlnu, najlepiu vku; utvori pracovnkom optimlne, najvyhovujcejie podmienky najpriaznivej najvhodnej: vybra optimlne, najvhodnejie rieenie; zabezpei najpriaznivej stav hospodrstva dokonal: ma optimlny, dokonal prehad optimisticky p. ruovo 2 optimistick p. radostn 1 optimizmus p rados opuche 1 p. opuchlina opuche- p. bruch opuchlina miesto na tele, kde sa v dsledku poruchy metabolizmu hromad tekutina opuch opuche odb. edm: na nohe sa mu objavila vek opuchlina, vek opuch, opuche napuchlina nabehlina navrelina zdurenina: nahmata si napuchlinu, zdureninu hra hrbolec expr gunda (opuchlina oby. po dere): navela mu na ele hra. gunda opuchn puchnutm (chorobne) zvi svoj objem (o tele a jeho astiach) napuchn spuchn zapuchn: po utipnut mu lce opuchlo, napuchlo, spuchlo: zapudila mu noha pripuchn (trocha opuchn): vstala s pripuchnutou tvrou nabehn nalia sa navrie (zvi objem telesnch dutn naplnenm tekutinou): ily mu nabehli, naveli krvou; pupence sa mu naliali expr. olia sa: tvr sa mu oliala odu sa nadu sa: brucho sa mu odulo zduri sa zdurie: ttna aza mu zdurela, zdurila sa mu oduri sa: koa sa mu od poplenia odurila poopcha poopuchat (postupne opuchn): prsty jej od roboty poopchali o p u k a t sa p. opada , odlpi sa opulentn p. bohat 2 opuncova p. oznai I opus p. dielo opustene p. osamote, sm 2 opustenie p. samota opustenos p. samota, przdnota 1 opusten 1. ktor zostal bez spolonosti inch, ktor je nechan sm na seba sm samotn: star mldenec il opusten, sm, samotn osamel osamoten (vyskytujci sa sm) osihoten (o veciach): na staros zostal osamel, osamoten; iroko-daleko bol iba jeden osamel, osamoten, osihoten strom osiroten osirel osiren poet. sir (opusten ako sirota): pocity osirotenelt, osirelch ud; opusten, osiren psk bezprizorn (ktor je bez opatery, bez pomoci oby. dospelch): opusten, bezprizorn deti zabudnut nepovimnut straten: zabudnut, nepovimnut starekovia expr.: samuik samunk 2. p. osamel 1, 2. przdny 1, pust I 3. p. zanedban 1.2

opusti
opusti 1. vzdiali sa (oby. natrvalo) z nejakho miesta al. od niekoho (a ponecha ho na seba. bez pomoci) ods (odniekia, od niekoho): opustil dom. kolu, vlas; ods z ihriska: odila od rodiny necha zanecha odli sa: nechal, zanechal enu; odlil sa od del trocha hrub.: okala okaa: okala rodinu * poopa (postupne, viacer): starca vetci poopali 2. presta by prtomn (o udskch danostiach) strati sa min: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopust, neminie expr. zmizn: istota v om zrazu zmizla zastar. ponecha: trpezlivos ho ponechala * poopa (postupne) 3. p. vzda sa opa sa prestva sa o seba stara (telesne i duevne) zanedbva sa: po manelkinej smrti sa opa, zanedbva upada chradn (najm telesne) fraz. expr vea hlavu rezignova (trpne prijma dan stav. strca odvahu bojova o nieo): po nespechu neveali hlavu, nerezignovali oputna, opta p. spta 1 optanie p. otzka I opta sa p. spta sa opytovaka p. otzka I opytova sa p. pta sa 1, 2, vyzveda sa orabova p. okradn orcia I. p. prieah, okolky 2. p. prejav 1 orina zoran pda oranisko zried. oranica: erstv orina. oranica; ierne oriny, oranisk s krdami vrn oraka p. orba orafa p. otrha orkulum 1. p. proroctvo 1 2. p. vetiare orlny p. stny ormovat' p. obrbi 2 ora p. otc 2 oranica p. orina oranie p orba oranisko p. orina oranda p. malinovka oranovo majc farbu pomaranovej kry pomaranovo: oranovo, pomaranovo sfarben zvesy dooranova dopomaranova, ps. i do oranova, do pomaranova: dooranova. dopomaranova natret steny naoranovo napomaranovo, ps. i na oranovo, na pomaranovo: nastrieka nbytok na oranovo. na pomaranovo porov. aj oranov oranovoerven p. erven oranovolt p. lt oranov ktor m arbu ako pomaranov kra pomaranov: nechtk m kvet oranovej, ponuiranovej farby ervenooranov (oranov do ervena): ervenooranov gerbera ltooranov (oranov do lta): ltooranov triko svetlooranov (so svetlm odtieom) tmavooranov (s tmavm odtieom) orama p. otrha orapova p. obrsi ora obrba pluhom poet. pli: v pole tvri oral, plil nevlastn pole ortor p. renk oratova p. ochrni, zachrni

420
o r b a kyprenie pdy obracanm pomocou pluhu oranie hovor, oraka: pda zrel na orbu, oranie, oraku podmietka (plytk orba po atve) ordincia, ordinaka p. ambulancia 1 ordinrnv 1. p. obyajn 1 2. p. hrub 2, drsn 2, vulgrny 1 ordonancia p. rozkaz orech drevo z orecha hovor, zastar. orechovina (Kukun) orechovina p. orech orechovohned p. hned orechov p. hned oreza rezanm odstrni; rezanm zvrchu da nieomu elaten ormu obreza zreza: oreza konre stromu; obreza, zreza korunu, iv plot oseka obseka (sekanm): oseka dosku nahladko expr.: omka ovca oika nr. oniapa: omka, ovca vrastky poorezva poobrezva poobrieza pozrezva poosekva poobsekva (postupne, na viacerch miestach) orgn 1. as organizmu s osobitnou funkciou stroj: trviace orgny, stroje 2. zloka spoloenskho ivota plniaca ist funkcie intitcia ustanovize: hospodrske, kultrne orgny, intitcie, ustanovizne intancia: postpi sanos najvyej intancii * a p a r t (vkonn administratvny orgn): ttny apart stolica (v minulosti vysok radn orgn) hovor, miesto 3. osoba poveren vkonnou mocou inite: zatoi na verejn orgn, na verejnho initea organicky p. vhodne 1 organick 1. tkajci sa ivoneho al. rastlinnho organizmu (op. anorganick): organick hmota, prroda strojn (op. nestrojn): strojn ltky prrodn (op. priemyseln, umel): organick hnojivo iv (op. neiv): iv tvorstvo 2. vzjomne spt, tvoriaci zloku usporiadanho celku: svisiaci s usporiadanm celkom strojn: organick, strojn celok; strojn prvok truktry prirodzen: organick, prirodzen dsledok nieoho 3. tkajci sa orgnu ako asti ivho organizmu biologick: organick, biologick porucha srdca organista kto hr na organe zastar. regenschori (v kostole) zastarv. kantor (organista a spevk v kostole) organizcia 1. premyslen usporiadanie zloiek uritho celku poda nejakej zsady t r u k t r a : organizcia, truktra poniku, priemyslu; organizcia, truktra vera usporiadanie rozloenie: usporiadanie, rozloenie prce, asu 2. innos spovajca v usporadvan, pripravovan, zriaovan nieoho vyadujca si dobr riadiace schopnosti organizovanie: organizcia, organizovanie dobroinnch akci, koncertov prprava: organizcia, prprava oslv, svadby vedenie riadenie: dobr vedenie, riaenie prce, poniku 3. skupina ud al. intitci zdruench spolonm cieom, spolonmi zujmami zdruenie zoskupenie spolok: bo! dlhoronm lenom lejto organizcie. tohto zdruenia, zoskupenia, spolku; tajn organizcia, tajn zoskupenie p. aj spolonos 2

421
organizan tkajci sa organizovania organiztorsk: organizan, organiztorsk innos; ma organiztorsk schopnosti organiztor p. usporiadate, pvodca I organiztorsk p. organizan organizmus kad ivoch al. rastlina; shrn buniek al. vetkch telesnch orgnov zabezpeujcich ivotn funkcie biol jedinec (jednotliv organizmus): vlastnosti, ktormi sa vyznauje kad ivony i rastlinn organizmus, jedinec tvor: jednobunkov organizmus, tvor telo: mj organizmus, moje telo neznesie vek za kni. strojenstvo: telesn strojenstvo organizovanie p organizcia 2 organizovan ktor je elne, premyslene utvoren al. veden (op chaotick) usporiadan: tvori organizovan. usporiadan celok (op neusporiadan) cieavedom (sledujci ist cie; takto veden): organizovan, cieavedom vskum pripraven premyslen (vopred premyslene utvoren): pripraven, premyslen akcia organizova 1. premyslene, cieavedome postupova pri prprave istej akcie pripravova chysta usporadva usporadova: organizova, pripravova portov preteky; chysta, usporadva veierok stroji: s t roji trajk aranova (organizova nejak spoloensk udalos): aranova veierok 2. premyslene, elne postupova pri realizcii nieoho viest riadi: dobre organizova, vies, riadi tt. podnik, hospodrstvo; spene veden prca 3. spja na zklade spolonho programu zdruova* zoskupova: organizova, zdruova robotnkov; zoskupova mladch (do organizcie) organizov a sa p. spja sa 2 organova p. plaka orgie p zbava 2 orgovnov p. Halov orchester hudobn teleso, sbor hudobnkov interpretujcich hudobn dielo: filharmonick orchester hudba: koncert vojenskho orchestra, vojenskej hudby kapela (oby. men orchester): krovsk, dvorn kapela; dezov kapela zastarv muzika: vyhrva kpen kolondov muzika hovor, banda (menie udov hudobn teleso): vyhrva cignska banda orchestrlny tkajci sa orchestra orchestrov: orchestrlna, orchestrov hudba (op. voklna); orchestrov sprievod nstrojov intrumentlny (tkajci sa hudobnch nstrojov) orchestrov p. orchestrlny oriadi p. opatri I orient p. vchod 2 orientcia 1. p. smer 1 2. p. rozhad 1 orientan uren na utvorenie si prehadnho poznatku o nieom oboznamovac: zska aspo orientan, oboznamovacie daje zkladn oporn (umoujci zorientova sa): poskytn orientan, zkladn, oporn informcie o projekte orientlny tkajci sa Orientu, t. j. krajn leiacich v oblasti Blzkeho, Strednho a alekho vchodu vchodn: orientlna, vchodn kultra; vchodn filozofia zijsk (v neodbornom vyjadrovan): zijsk umenie

orosi sa
orientovan 1. ktor m ist cie, zameranie, ktor niekam smeruje usmernen zacielen zameran upriamen: filozoficky orientovan, zameran spisovate; pokrokov orientovan, zacielen vskum; silie orientovan, usmernen, upriamen na zabezpeenie blahobytu: usmernen, zacielen, zameran strela (op. bezciena) 2. p. informovan orientova p usmerni I. 2 orientova sa 1. ma dostaujce vedomosti o (svojej) polohe, o situcii, o stave v istom odbore a pod. vyzna sa ma rozhad ma prehad: dobre sa orientuje, vyzn sa v meste, v cudzom prostred; m prehad o veciach; politike m (dobr) rozhad byt informovan: v odbore je dobre informovan rozumie sa (nieomu, do nieoho): rozumie sa portu, rozumie sa do portu 2. usmerova svoju innos istm smerom, na dosiahnutie istho ciea zameriava sa zacieova sa upriamova sa: vskum sa orientuje, zameriava, zacieuje, upriamuje na vylieenie rakoviny sstredva sa smerova: publicistika sa sstreuje na aktulne problmy; politika smeruje k zachovaniu socilneho mieru kni. sledova: sledova iba svoje zujmy pozna: pozn len vlastn prospech oriekovohned p. hned oriekov p. hned orieok p problm 1 oriezka knih. plocha vzniknut orezanm knihy na troch stranch okrem chrbta zastar. rez: kniha s ervenou oriezkou. s ervenm rezom originl pvodn dielo, ktor vylo z rk autora pvodina: tento obraz je originl, pvodina (op. kpia, napodobenina, reprodukcia) prvopis (o originlnom texte; op. napodobenina, falzifikt, kpia): vzcny originl, prvopis originalita 1. vlastnos nieoho pvodnho, pravho, nenapodobnenho originlnos pravos pvodnos nefalovanos: o originalite, originlnosti, pravosti predloench dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepvodnosti. falzifikcii, podvrhu) istota zachovanos: originalita, istota, zachovanos dialektu 2. p svojrz, zvltnos 1 originlny 1. p. pvodn 1. 3. prvotn 1 2. p. svojsk 1. zvltny 1, zaujmav, osobitn 2 orkn p. vietor 1 orl p. ohnut orloj p hodiny ornament p. ozdoba ornamentalizova p. ozdobi, krlit" ornamentlny p. ozdobn 1 ornamentika p. ozdoba ornamentovat' p. ozdobi ornica p pda 1 oroka p. obslun orodova p. prosi orodovnk p. prosebnk orosen p. mokr 1, vlhk, zarosen orosi sa p. zjs 3

ortie
ortie p rozsudok ortodoxia dsledn, pevn pridriavanie sa zsad istho uenia, istej viery ortodoxnost pravovernos: nboensk ortodoxia, ortodoxnost, pravovernos zsadovos: jeho zsadovos presahuje ben mieru pejor dogmatizmus dogmatickos (pridriavanie sa meravch, neaktulnych pouiek bez ohadu na ich kodlivos): skostnaten dogmatizmus; dogmatickos nekritickho myslenia ortodoxnost' p. ortodoxia ortodoxn p. pravovern ortografia p. pravopis ortu pri izbovej teplote tekut kovov prvok striebornej farby iv striebro: chlapa bystr sa ortu, sa iv striebro orba p. oba orumenie p. oervenie orti p. ovali 1, udrie I os 1. stredov iara, vzhadom na ktor sa uruj sradnice strednica: os, strenica mosta; tunelov os, strenica 2. p. nprava2 3. p. podstata osada 1. administratvne nesamostatn sdeln jednotka menia ako obec: osada rybrov, bancka osaa kopanice (skupina domov na samote: na zpadnom Slovensku): myjavsk kopanice lazy (horsk osada s roztrsenmi obydliami): detvianske laz.y zastar. zried. olvark (Vajansk. Kukun) 2. osdlen miesto v cudzom etnickom prostred kolnia: franczske osady, kolnie na zpadoafrickom pobre osadi p zaudni, kolonizova osadi sa p usadi sa 1. ubytova sa osdka p. posdka 2 usadlos p. gazdovstvo osadlovie p. stunie osadnk kto osdlil ist neobvan miesta kolonista: nemeck osadnci, kolonisti osdlenec: osdlenci pohraniia prisahovalec: prisahovalci vo vntrozem Austrlie hist.: kultt olts olts (zakladate novej slobodnej obce, ktor zskal urit privilgi) osa p. soli 1 osamelo p. osamote, sm 2 osamelos p. samota osamel 1. ktor sa vyskytuje oddelene, vzdialen od ostatnch, jedin svojho druhu na danom mieste osamoten: bval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny osihoten: osihoten chodec kral nonou ulicou izolovan odlen samotn (oddelen od kolektvu): sedval izolovan, samotn; il odlen o vetkch sm expr samuk samuik samunk samulink: strom tu stl sm, samuk. samuik; v kaviarni zostal sm, samunk, samuik pren. zabudnut: svietila iba jedna zabudnut lampa jednotliv (sm svojho druhu): osamel, jednotliv protesty nemaj innos ojedinel (sm a vnimone sa vyskytujci): iba kde-tu sa objavil ojedinel vkrik opusten zanechan/ponechan/nechan sm na seba (od ktorho ostatn odili a zanechali ho bez opory): stara sa o osamelch, opustench.

422
starch ud; po odchode syna ostal v dome osamel, (za)nechan, (po)nechan sm na seba bezprizorn (ktor je bez domova): po meste sa potkali osamel, bezprizorn psisk p. aj samotrsky 2. ktor je bez ud al. inch ivch tvorov pust przdny: po odchode det zostal park osamel, pust, przdny opusten (z ktorho niekto odiiel: op. obvan): osamel, opusten l brloh osirel osiren osihoten zried. osiroten: postavi dom na osirelom, osihotenom mieste; osiren, osihoten polia osamenie p. samota osamie I. osta sm zried osamotnie: ke rodina odila, osamel, osamotnel 2. osta opusten, osamoten; osta przdny, pust osihotie: dom osamel. osihotel; v starobe celkom osamel osirie: sla po koncerte osirela spustn vymrie zmtvie: veer ulice spustli, vymreli, zmrtvli osamostatnen p. samostatn 1, 2, nezvisl osamostatni sa sta sa samostatnm, nezvislm fraz. postavi sa na vlastn nohy: syn poma osamostatni sa, postavi sa na vlastn nohy fraz. robi na svoju ruku (nedok.) emancipova sa (vymani sa spod zvislosti): emancipovanie ien osamote oddelene, vzdialene od ostatnch osamotene osamelo: zostal st vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastci strom osihotene: dom stoj osihotene na kraji lesa izolovane odlene v stran: rozhodol sa i izolovane, odlene, v stran* sm: osamote, sm sedva v kte miestnosti bezprizorn (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorn sa tla po meste opustene (bez spolonosti niekoho, nieoho): stl opustene uprostre ulice * osirelo osirene zried. osirotene: jablo osamote, osirelo vyrast v rohu zhrady osamotene p. oddelene, osamote, sm 2 osamotenie, osamotenos p. samota osamoten 1. p. osamel 1, opusten I 2. p zriedkav. vnimon, mimoriadny 1 osamotnie p. osamie I oscilcia periodick dej, pri ktorom objekt striedavo men polohu okolo stredovej osi kmitanie: elektrick oscilcia, elektrick kmitanie oscilova p. kmita osebe p. osobitne 1 osedla p. ovldnu 2 osedlva p. sedlat" oseka sekanm (oby. dookola) oddeli al. odstrni: sekanm zbavi nieoho obseka zoseka: oseka saru z. nohy oba obrba orba (atm. rbanm): obal, obrbal kme stromu okliesni obkliesni les odvtvit (stromy) poosekva* poobtna (postupne, na viacerch miestach): murivo poobsekval, konre poobtnal p. aj oreza osekvaka ahia sekerka na osekvame iroina: tesrska osekvaka, iroina osemdesiatiny p. osemdesiatka osemdesiatka vek osemdesiatich rokov osemdesiatiny: doil sa osemdesiatky, osemdesiati/i

osemeni p. oplodni osenie p. siatina osev p. sejba oschn p. uschn osia p. obsia osidla p. klady osdlenec p. kolonista, osadnk osdlen p. obvan osdlit' p kolonizova osidlo p. pasca 1 osdovanie usadzovanie sa v nezaudnench krajoch kolonizcia kolonizovanie: osdovanie rodnch krajov, pohraniia; valask kolonizcia na Slovensku osieva zariadenie na triedenie, istenie sypkch ltok osievaka osievadlo osie vaka, osievadlo p. osieva osieva nieo sypk zbavova nepotrebnch, neelatench iastoiek preosieva presieva (cez sito al. rieicu): osieva, preosieva mku, kompost; presieva osivo cdi via previeva isti (presypanm na vejake a pod.): cdi. isti obilie, mak hovor /.astar.: r a j t a r o v a * r a j t r o v a (na vejake) osieva sa p. pra 1 osihotene p. oddelene, osamote, sm 2 osihotenos p. samota osihoten 1. p. zriedkav, vnimon, mimoriadny 1 2. p. osamel I. opusten I 3. p. osamel 2. pust 1, przdny I osihotie p. osamie 2 osina p. os osinen, osinel p modrast osinie. osin p obelasie osinut p. modrast osirelo, osirene p. osamote osirelos p. samota osirel 1. ktor stratil rodiov al. rodia osiren osiroten: po smrti matky zostali deti osiele', osiren, osiroien opusten osamel sm (bez ochrany dospelch): deti vyrastali opusten, osamel, samy bezprizorn (ktor je bez domova): vonku sa potuluje osirel, bezprizorn maiatko 2. p. osamel 2. przdny 1. pust 1 osirenos p. samota osiren 1. p. osirel I 2. p osamel 2, przdny 1, pust 1 osirie 1. sta sa sirotou /.astar. osirotie: desaron osirel. osirotel 2. p. osamie 2 osirotene p osamote osirotenos p. samota osiroten l . p osirel 1 2.p.osamel2,przdny 1,pust 1 osivo semeno uren na siatie siatie /astar. siativo: vyachten osivo, siativo oslaben 1. p. slab 1, podlomen 2. p. nepln oslabi sa p. oslabn oslabn sta sa slabm, slabm (op. zosilnie) zoslabn oslabi sa zoslabi sa: vietor (z)oslabol; tlak na podloku sa (z)oslabil utichnut' stchnu pohasn u p a d n opadn (v intenzite, sile. aktivite): zujem utchol; nadenie pohaslo; pam mu upadla, horka opadla kni utuchn (strati na sile): ndej

neumelme ochabn /ried o c h r a d n vyerpa sa unavi sa zmaltnie (nmahou, vysilenm, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rchlo vyerpal, unavil vycivie (sta sa vycivenm): od choroby cel vycivel /.ried. zvetie (starobou oslabn. sta sa vetchm) expr ocintavie (sta sa cintavm) hovor. expr. v y d o c h n (osta nevldnym,

neschopnm alej pracova a pod.): po dvoch driny sme naisto vydochli

hodinch

oslabnut p. slab 1 osladen p. sladk 1 osladit 1. urobi sladkm: osladi aj medom, umelm sladidlom ocukri o c u k r o v a /ried. ocukrovi (prida cukor): kvu si prli ocukril pocukrova pocukri (posypa cukrom) pisladit' (trocha osladi) pricukri pricukrova (trocha osladi cukrom) pesladit' (privemi osladi) 2. expr urobi prjemnejm, prjemnm sprjemni: sprjemni si. osladi si von chvle tanm: iron. Ved ju vm to osladm, sprjemnm! osldza, osladzova p. sladi oslava 1. podujatie na poes niekoho, nieoho slvnos: rodinn oslava, slvnos oslavovanie hovor.: slva p a r d a : oslavovanie narodenn; o to tu mte za slvu, pardu? veierok (menia veern slvnos) hovor r (oslava v skrom spojen s pohostenm): by pozvan na veierok, na r suht.: prty urbes mejdan 2. kni/. prejavovanie uznania al. cty oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovanm hrdinstva chvla: jedlo je chvlou gazdinky hold pocta: bse je holdom, poctou jubilantovi ovcie (pomn.; verejn prejavy cty volanm, potleskom a pod.): brliv, naden ovcie umelcovi kni/.. velebenie zried. veleba (Sldkov i . Rov) kni. zvelebovanie zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha kni.: glorifikcia glorifikovanie: nezaslil si tak glorifikciu oslvenec p. jubilant oslavn ktor je naplnen prejavmi vrcholnho uznania, ktor je uren na oslavovanie niekoho al. nieoho (op. hanobn) menej ast chvlospevn: oslavn, chvlospevmi re na poes jubilanta * kni.: dick hymnick panegyrick (oby. o slovnom prejave; vemi oslavn, velebiaci): ick, hymnick bse; panegyrick vere zvelebujci kni glorifikujci oslavovanie p. oslava 1.2 oslavova 1. kona oslavu, slvnos na poes niekoho, nieoho; preva ako vznamn spech slvi: oslavujeme, slvime otcove narodeniny; slvime vazstvo jubilova (preva vznamn vroie): herec jubiluje svti zasvcova (slvnostne si pripomna) uctieva: svtia, uctievaj pamiatku zaloenia Matice 2. prejavova vrcholn uznanie, zaha slvou: vera ho zatracovali, dnes ho oslavuj kni.: velebi zvelebova glorifikova apotezova: vo svojom diele veleb, glorifikuje nrodn minulos ospevova (piesou, bsou): ospevuje rodn kraj * fraz.. stava na piedestl vychvaova (oby. nekriticky): vychvauj zsluhy predkov kni. spieva bsni: spieva, bsni o rodnom kraji oby. pejor. ohkiadza (verejne oslavova)

oslepenec
oslepenec p. slepec 1 oslepen p. slep1 1 oslepi l.p. oslni I 2.p. oari oslepujci p. oslujci 1 osl p. dlh I oslini p. zaslini oslnen p. oaren, naden I oslni 1. na chvu zasiahnu prudkm svetlom a tm zbavi schopnosti vidie oslepi: oslnilo, oslepilo ns protiidce auto 2. p oari 3. p. oiari oslniv 1. p. oslujci 1 2. p. arovn 1. neodolaten 3. p. vynikajci 1 oslujci 1. ktor prudkm iarenm zbavuje schopnosti vidie* oslniv oslepujci: oslujce, oslniv svetlo; oslepujca iara iariv prenikav (o svetle): iariv slnen l; oslujce, prenikav iarenie 2. p arovn 1, neodolaten, pekn 1 3. p vynikajci I oslobodeneck p oslobodzovac oslobodi p. vyslobodi 1, 2 oslobodi sa p zbavi sa. odptal sa oslobodite p. vyslobodite oslohoditesk p. oslobodzovac oslobodzov ac ktor m za cie odstrni nadvldu a zska slobodu km. oslohoditesk oslobodeneck: oslobodzovac boj; osloboitesk urmu; oslobodzovacie, oslobodeneck hnutie oslopan p. opit 1 oslopa sa p. opi sa oslovenie pomenovanie, ktorm sa v rei na niekoho obraciame apostrofa (oslovenie neprtomnej osoby al. veci. oby. v bsni): bsnick oslovenie, bsnick apostrofa; apostrofa Tatier oslovi 1. zaa rozhovor s niekm (oby. s cieom dozvedie sa nieo a pod.) prihovori sa privravie sa: oslovil mu okoloidci, i mu mem poradi; prihovori. privravie sa dieau nr. prizva sa (Gabaj) pusti sa/da sa clo rei nadviaza/nadprias rozhovor: sa o rei s okoloidcimi; Nenadvzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznmymi mumi! prehovori (s niekm): mesiac neprehovoril s kolegom ohlsi: idc okolo, ohlsil priatea * kni. apostrofova (oby. neprtomn osobu al. neiv vec): apostrofu je cel spolonos; apostrofovu hviezdy 2. hovor vyslovi iados k niekomu poiada poprosi obrtit sa (na niekoho): oslovil som ho v lej veci; poiadali ns. poprosili ns, obrtili sa na ns. aby sme im poraili hovor, zastavi: minule ma zastavil, i mu pomem vyzva: vyzval ma spolupracova km invokova (prosi o pomoc): invokova mzy 3. da oslovenmu vhodn meno otitulova pomenova nazva: nevedel, ako m oslovi, otitulova. pomenova veceho 4. publ. vyvola kladn reakciu, stretn sa so zujmom zauja zauja pozornos vyvola ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najm mladch; vrobok urite zaujme (pozornos) viacerch, vyvol ohlas u viacerch zasiahnu zapsobi: dielo vie zasiahnu divka; na cudzincov zapsobili originlnosou

424
prihovori sa privravie sa kni. apostrofova: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou njs adresta: dielo si njde adresta medzi starmi oslva p. odmietnu 3 oslzn p. zvlhn osma p. prai 1 osmlit sa p. odvi sa osmia p. vysmia osmleva p. zosmieova osmotriednik p smak osmdza p. mrati osmutnie sta sa smutnejm, smutnm (op. rozveseli sa) zosmutnie: (z)osmutnel pri mylienke na odchod rozialisa rozalosti sa (naplni sa smtkom, iaom): rozialili sa, rozalostili sa pri posteli chorho
kni zned z a s m u t n i sa z a s m t i sa z a r m t i sa

skormti sa: zarmtila sa nad tokou zradou posmutnie (v menej miere) osnova predben al. zkladn mylienkov usporiadanie poda nejakho organizujceho princpu kostra nrt: robi si \> duchu osnovu, kostru, nrt prenky, lnku koncepcia kni. koncept: poda pvodnej koncepcie malo ma dielo in zver; koncept reporte scenr: vypracoval si scenr verejnho vystpenia rozv rh pln program (podrobnejia osnova so zreteom na vyten cie): urobi si rozvrh, pln, program uebnej ltky na tri tdne prv predloha: predlohu zkona osnova 1. p. pripravi 1 2. p. zaloi 4 osnovate p. pvodca 1 osnovn p. zkladn osnva p. chysta osoba 1. lovek ako nosite istej funkcie, prva a pod. jedinec jednotlivec indivduum: plnolet osoby, indivdu; kad jedinec; vetci zastnen jednotlivci kni subjekt: kad subjekt tohto ttu m svoje prva 2. predstavite lohy v umeleckom diele postava: v hre inkuje vea osb, postv 3. p. lovek I osobk p. vlak osohi sa p. zosobi sa osobit, osobito p. osobitne 1-3 osobitne 1. nie spolu s ostatnmi, nie spolu s celkom, nie s inm al. inmi oddelene 'jednotlivo samostatne: osobitne, oelene vstpil o miestnosti; o podnikania sa pustili kad jednotlivo, samostatne zvl osve zastarv.: osobit osobito zastar. osebe: srdene sa pozdravil s kadm zvl, osve sm individulne: zaal hospodri sm, individulne separtne hovor, extra: rokovali s kadm separtne, extra izolovane hovor. Slo 2. s mimoriadnou funkciou, lohou, cieom pecilne osobito osobit: osobitne, pecilne, osobito upraven vozidlo zvl hovor, extra: zvl, extra prispsoben sedadlo 3. vyznaujc sa mierou, charakterom, vlastnosami, ktor nie s ben mimoriadne zvl: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvl obr vsledky vemi: nijako vemi nm to nepomohlo nevedne nezvyajne neobyajne kni.: nezvykle neobvykle:

425
nevedne, nezvyajne, neobyajne nron program osohito osobit: osobito vrazn spech nadpriemerne vnimone: nadpriemerne, vnimone talentovan chlapec hovor, extra: extra inn prostriedok porov. aj osobitn 2 osobitn 1. ktor jestvuje oddelene od ostatnch, samostatne. jednotlivo (op. spolon) oddelen separtny: prenaja si izbu s osobitnm, oddelenm, separtnym vchodom; vies s kadm osobitn, separtne rozhovory samostatn hovor, extra: objedna si v hoteli samostatn, extra izbu; vytvori osobitn, samostatn vedn odbor izolovan (plne oddelen od ostatnch. oby. na zamedzenie styku): osobitn, izolovan miestnosti pre infekne chorch menej vhodn zvltny: venova problmu osobitn, zvltnu kapitolu individulny (op. kolektvny): ma k iakom individulny pristp jednotliv hovor slo: slo kus odb. singulrov (tvoriaci samostatn jednotku) 2. ktor m neopakovaten vlastnosti al. ktor je odlin od ostatnch osobit svojsk svojrzny: vypestova si osobit n ), svojsk, svojrzny literrny tl kni: svojbytn samorastl: ma svojbytn, samorastl vtvarn prejav jedinen neopakovaten pecifick (op. ben, vedn): dedina m jedinen, neopakovaten rz; kad pracovisko m osobitn. pecifick problmy * neobyajn nezvyajn zvltny (op. obyajn, ben): rastlina s neobyajnou. nezvyajnou, zvltnou vou; osobitn, zvltne zafarbenie hlasu charakteristick prznan typick rzovit (ktor vystihuje podstatn vlastnosti): osobitn, charakteristick znaky makovitch zvierat; obec s prznanmi, rzovitmi, typickmi zvykmi originlny (neopakovaten pre svoju objavnos): ma osobitn, originlne npady vnimon (s ktorm sa nemono stretn bene): vyzdvihol jeho vnimon talent odlin in (op. rovnak): o tom teraz nehovorme, to je osobitn, odlin, in prpad * /.astar.
o k r e m n (tr)

osopi sa
alita: vrazn, siln osobnos, individualita naich dejn; vzcny zjav v literatre postava kni. duch: odila vynikajca postava nho umenia; vek duch doby * autorita hovor.: kapacita kaliber expr. veliina (uznvan lovek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike fenomn: hudobn fenomn m u d r c osvietenec kni. veduch (osobnos v duchovnej sfre): mudrci, osvietenci, veduchovia udstva 2. p. lovek 1 osobn I. svisiaci s osobou ako udskm jedincom: ktor je v majetku, starostlivosti jednotlivca skromn: sledova svoje osobn, skromn zujmy (op. verejn); ma nieo v osobnom, skromnom vlastnctve (op. spolonom) hovor, privtny: prs o svoj osobn, privtny majetok (op. verejn, ttny) intmny (dverne osobn): Nestaraj sa do mjho osobnho, intmneho ivota! individulny (op. kolektvny, spolon): da si osobn, individulny zvzok; ma za nieo individulnu zodpovednos personlny (oby. v radnom styku vo vzahu k prvnemu subjektu): osobn, personlne oddelenie (podniku); zisova osobn, personlnu totonos 2. ktor je zaloen na rozumovej innosti, na hodnotiacich kritrich jednotlivca (op. neosobn, objektvny) subjektvny neobjektvny: hovori nieo ako svoj osobn, subjektvny nzor; by terom subjektvnej, neobjektvnej kritiky vedceho * zaujat: prli osobn, zaujat postoj 3. vyadujci fyzick prtomnos osoby (op. nepriamy, sprostredkovan) priamy bezprostredn: poznm ho na zklae osobnho, priameho, bezprostrednho kontaktu; vyadova nieiu priamu, bezprostredn as iv: nadviaza s niekm iv psomn styk osobova si p. privlastova si osoovaka p. klebeta osoovan, osoovatesk p. ohovrask osoova p. ohovra osoovate p. hanobite. ohovra osoh 1. p. itok 1, zisk I 2. p blaho 1 osol 1. p somr 1 2. p. hlupk osoli prida so posoli (oby. posypa soou): osolit (si) polievku, posoli nakrjan zeleninu nasoli (prida so vo vej miere a oby. s cieom konzervova): nasoli slaninu; nasolen cesty (proti poadovici) zasoli (soou zakonzervova): zasolen mso prisolit dosoli (dodatone, oby. trocha osoli): praenicu si me ete prisolit presoli (nadmieru osoli): jedlo bolo pesolen osomren p. osprosten osopi sa prudkm, ostrm spsobom (oby. s hnevom, vitkou a pod.) niekomu nieo poveda expr. obori sa vyrti sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa. vyrtil sa na ma. aby som nezavdzal hovor, expr obu sa (slovne do niekoho) expr zahartusi: Otec zahartusil: daj mi u pokoj! expr.: skoi (do niekoho) vyskoi vyletie (na niekoho): podrdene na ma vyskoil expr. pusti sa nanosi sa (do niekoho): z nioho ni sa pustila, nanosila do ma

3. uren na presne pecifikovan ely, ciele a pod. (op ben) mimoriadny zvltny: poas sviatkov bud vypraven osobitn, mimoriadne vlaky; ma osobitn. zvltne poslanie pecilny (presne zacielen): pecilny vcvik na boj proti teroristom; delegciu odviezli pecilnym lietadlom hovor, extra: zhotovi extra pristroj 4. neobyajne velk al. vlune na nieo zameran (op. ben, normlny) mimoriadny kni eminentn: ma na nieom osobitn, mimoriadny, eminentn zujem; robi si mimoriadne zsluhy neobyajn nezvyajn zvltny: venova pacientovi neobyajn. nezvyajn, zvltnu starostlivos pecilny hovor, extra: bra na niekoho pecilne ohady; na tom nie je ni osobitn, ni extra osobitos p. zvltnos 1, pecialita 1, svojrz osobit p osobitn 2 osobne 1. porov osobn 1.3 2. p. sm 3 3. p priamo 3 4. p. zblzka 2 osobnikrskv p. protekn osobnos 1. lovek vnimonch kvalt, oby. s vznamnm postavenm v spolonosti zjav individu-

osoi
napadn (slovne): napadol prednatea, e nevrav pravdu okiknul obkrknu (niekoho) obkrknu sa (na niekoho) expr.: obrknu (niekoho) obrknu sa (na niekoho) ohriaknu (niekoho) o h r i a k n u s a obhriaknu sa (na niekoho; krikom vyjadri neshlas, hnev a pod.) expr. / n e d . zobrykova sa (oiisov) skrknu zakria (na niekoho) expr.. zreva zareval' zahrmie (na niekoho): skrkol, zreval, zahrmel na syna, e nedodral sub hovor, expr.: zhurtova: zhurtovali na ns, aby sme mlali expr.: vybrechn vytekn zhavkn (na niekoho) osoi prina osoh, itok, prospech by 11a osoh s na osoh: pohyb oso zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh. neoso mu sli pomha prospieva by 11a itok s na itok: Komu tak rieenie veci sli, pomha, prospieva? Komu je to, komu to ie na itok? by cenn ma cenu: pre ns je cenn, pre ns m cenu, ak sa kpa uskuton by platn: vaa pomoc nm nie je platn expr. ri (s na itok, oby. zdravotne): strava mu ri traz.: by k duhu s k d u b u (najm zdravotne): pobyt pri mori iel dieau k duhu osonos p hodnota 1 oson p. uiton ospalo 1. porov. ospanliv 2. p. pomaly I ospal p. ospanliv 1 ospanlivo 1. porov. ospanliv 2. p. pomaly 1 ospanliv 1. ktor pociuje potrebu spnku; svediaci o tejto potrebe (op. ul) ospal: diea u bolo veer ospanliv, ospal; ospanliv, ospal vieka rozospat rozospan expr.: rozdrieman driemav hovor.,
trocha hrub. o c h r p a n

426
ostaren p. zostarnut, star 1 ostarn 1. sta sa starm, starm (vekom) ostarie z o s t a r n zostarie: ked rodiia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali sami obstarn (v menej miere): obstarnut dievka prestarn (prekroi vysok hranicu veku: prli ostarn; iba o veciach): stromy v parku prestrli 2. vekom, plynutm asu strati pvodn podobu, vzhad a pod. ostarie zostarn zostarie: v poslednom ase bada, ako nhle ostarol, (z)ostarel oumie kni. zvetra (o udskch vtvoroch): dom asom ouml; vzdoba, stavba -.vtrala opotrebova sa obnosi sa obdra sa obcha sa (asto o atstve): kabt sa obnosil, obuchal; farba, omietka zostarla. obrala sa, obchala sa ostarnut p. zostarnut, star' 1 osta 1. nevzdiali sa z miesta zosta: (z)osta miestnosti, na ulici zdra sa pobudn (ist, oby. dlh as): na nvteve sa zdrali iba krtko; v cudzine pobudol rok kni. zotrva: Zotrvajte na svojom mieste! poostva pozostva (o viacerch osobch, veciach): niektor po(z)ostvali a o konca poet. zdlie (Hviezdoslav) pristavi sa (zastavi sa a osta na krtky as): pristavi sa u suseov preka (akanm strvi as na jednom mieste): preka d pod strechou. osta pred daom pod strechou 2. by stle v nezmenenom stave zosta zotrva poet. strva: (z)ostal, zotrval vo svojom presveden a. do konca vydra vytrva: vydral, vytrval hneve cel de; vydral, vytrval vern po cel as expr. prischn (sta sa trvalm znakom): prischla mu prezvka tuniak udra sa zachova sa uchova sa: sneh sa udral; voda sa zachovala, uchovala ist * poostva pozostva (vo vom mnostve): rany mu po(z)ostvali na celom tele 3. p. zvi (sa)2 4. p. ocitn sa ostatky o zostalo z mtveho tela loveka pozostatky: ostatky, pozostatky boli prevezen o rodiska mtvola zastar. umrlec: mrtvoly, umrlci mrnici cirk. relikvie: relikvie svtch ostatne p. nakoniec 2 ostatn 1. vetci (vetky, vetko) okrem istej asti z nejakho celku d r u h in: on bohatol, km ostatn, druh, in trpeli; bol v nevhoe oproti inm; na rozdiel od inch on neprotestoval dal (t. ktor roziruj nejak celok): nzor prebrali aj al * zvyn (ten, ktor dopa nejak celok): postupne prichodili aj ostatn, zvyn lenovia posdky 2. ktor tesne predchdza sasnosti, nedvno minul posledn: ostatnom, v poslednom ase a mlo vdal nedvny nealek (nie prli asovo vzdialen): nedvna, nealek minulos najnov (po ktorom ete ni nenasledovalo): ostatn, najnovie udalosti 3. ktor zostal, zvil z istho celku, z istho mnostva a pod. posledn: dal by za zdravie aj ostatn, posledn peniaze; zoali u aj posledn strom lese jedin zvyujci zostvajci: pripravili ho o ostatn, jedin poteenie; vypadol mu aj zvyujci, zostvajci zub

2, p. pomal 1 ospevova p. oslavova 2 ospravedlni 1. porov. ospravedlni sa 2. p. odpusti ospravedlni sa vyjadri ospravedlnenie (oby. zdvorilostnou formulou) za nevykonanie nieoho, za prein a pod. kni/. exkuzova sa: ospravedluje sa za neprtomnos; Preo sa toko exkuzujete? zastar. ospravod11 v i s a (Alexy)

p. aj vyhovori sa 2 osprosten oby. doasne zbaven rozumnho uvaovania ohlpnut ohlpen: som z. tch re cel osprosten, ohlpnut; hadel ako osprosten, ohlpen hovor, expr o s o m r e n o a p e n a p n u t subt.

zblbnut: stl s otvorenmi stami, celkom oapen, apnut; v panike pobehoval ako apnut osprostie sta sa sprostm, nerozumnm ohlpnu zhlpnu* zried. zhlpie: od ustavinho pitia naisto osprostel, ohlpol zahlpi sa (podahn nerozumnosti. nerozvnosti) zad ubi sa (sta sa duevne, rozumovo mlo schopnm, obmedzenm): rozum sa mu zaclubil subt.: oblbn zblbn osprosti p. zmias osrienen pokryt srieom zasrienen menej ast zainovaten: osrienen, zasrienen polia; osrienen, zainovaten ploty osrk p. pla oska l.p.ska2 2.p. kat'4 osdlh pichav vrastok na klskoch rastln /ned. ostina nr. osina: bodav osti, ostiny peninho klasu

427
4. expr. najniie postaven, najmenej vznamn al. hodnotn posledn: chod otrhan ako ostatn, posledn obrk; mali ju za najposlednejiu slku 5. ktor je na konci radu, poradia (op. prv) posledn: dnes je ostatn, posledn de roka; stl v rade ostatn, posledn konen (po ktorom u ni nenasleduje): bolo to jeho konen rozhodnutie zastar. pokonn ostatnkrt, ostatn raz 1. p naposledy 1 2. p minule ostatok 1. p. zvyok 2. p. koniec 1, zver 1 oste ostr a tvrd vrastok na rastlinnom al. ivonom tele pichlia: ostne, pichliae dikobraza, jea t (na rastline): ostne, tne rue hovor, pich ostentatvny p. vyzvav, npadn 2 osti p. stie 1 ostina p. os ostnat ktor m ostne pichav: ostnat drt: ostnat, pichav listy; ostnat, pichav je ' tnit tnist tov: tni(s)t kaktus; tov, ostnat koruna [na hlave) jeat jeovit (posiaty pichliami ako je): jeat bodliak ostop p. opreteky, rchlo, usilovne ostoest' 1. p. opreteky, rchlo 2. p. usilovne ostrapka p. obstrapka ostraitos p. streh ostrait ktor je v strehu, ktor sa m na pozore pred prpadnm nebezpeenstvom; svediaci o zvenej pozornosti, opatrnosti obozretn: ostrait, obozretn poovnk; ostrait, obozretn sprvanie pozorn bedliv bdel: pozorn, bdel strca; bedliv, bdel pohad * ul bystr (o zmysloch zameranch na pozorovanie): ostrait, ul, bystr sluch psa prezierav rozvny (prejavujci ostraitos najm v styku s umi): ostrait, rozvny, prezierav postup; rozvne, prezierav konanie kni. zastar.
o s t r a n (Hviezdoslav)

ostro
ostrekn obstrekn obstrieknu nr. expr. ochlisn (jednorazovo) prestrieknu (zahka, mierne) ostriean p. sksen ostriea sa expr. zska sksenos pri nieom, nadobudn dokonalos v ovldan nieoho expr.: okresa sa vybi sa: v novom zamestnan sa mus ete ostriea, okresa; je to vybit chlapk fraz. naui sa obraca: v kole sa rchlo nauil obraca hovor. expr. vypsu sa (zska sksenosti neprjemnmi zitkami): na vojne sa vypsul hovor, n a k a r h a sa (zska negatvne sksenosti) ostriha strihanm skrti al. odstrni (o rastie); strihanm zbavi nieo nieoho, a tm upravi obstriha obstrihn (dookola): ostriha, obstriha si vlasy, nechty; ostriha ovcu, trvnik vystrha (dkladne ostriha) expr.: omka oniapa obniapa subt. otucova: omkali lio dohola poobstrihva poobstrha poobstrihva poobstrihova (postupne, na viacerch miestach): poobstrihval konre, poobstrhal iv plot * pistihnut' (trocha): pristrihn fzy podstrihn (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy ostri p brsi 1 ostri sa porov. vyostri sa ostriok p. striok I ostro 1. s tenkou nabrsenou hranou, ktorou sa d krja, reza a pod.: s cieom dosiahnu takto hranu (op. tupo) naostro doostra, ps. i na ostro, do ostr: ostro, naostro nabrsen kosa; n treba nabrsi doostra
porov. aj ostr 1

ostran p. ostrait ostr p. liehovina ostredok p. pole 1 ostreova p strelec I ostreie p. prstreok ostrica p. liehovina ostrie 1. ostro nabrsen okraj h r a n a : ostrie, hrana noa, sekery 2. p. ostros I, razancia ostrieka striekanm zamokri a oby. zneisti postrieka zastrieka: auto ho celho ostriekalo, postriekalo: zastriekal si kabt obstrieka (z viacerch strn): pri maovan vetko obstriekal vystrieka (cel plochu. oby. zntra): vystrieka izbu opliecha* dopliecha (pliechanm, vou dvkou tekutiny) expr. oliapka hovor, opricova: opliechal, opricoval si tvr vodou pokropi: pokropi priesady zvlai (striekanm osviei) expr.: oprska poprskat' ofrcka oska zafrkat zaska ofka pofka (v menej miere, menm mnostvom rozptlenej tekutiny): pri rozprvan ma (p)oprskal slinami; (p)ofkal, ofrckal suseda atramentom expr.: ofliaska ofluska: bicykel Iw ofliaskal, ofuskal riedkym blatom expr. zaplieska zapliecha: zaplieska, zapliecha kpeu

2. s hrotom al. zakonenm podobnm hrotu; s cieom dosiahnu hrot (op. tupo) picato konisto konito hrotito hrotisto: ostro, picato, koni(s)to upraven konce palc naostro napicato nakonisto nakonito, ps. i na ostro at: naostro, napicato, nakoni(s)to zastrhan ceruzka doostra dopicata dokonista dokonita, ps. i do ostr at: konce rde treba opracova doostra, dopicata, dokoni(s)ta
porov. aj ostr 2

3. psobiac na zmysly velkou silou, intenzitou a pod. prenikavo: ostro, prenikavo pska tipavo korenito korenisto: tipavo, koreni(s)to zapcha
porov. aj ostr 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnmajc vborne: ostro, vborne vid prenikavo jasne: prenikavo, jasne pouje kad uchnutie 5. s velkou intenzitou silno intenzvne: ostro, silno, intenzvne sa sstredi na prcu naostro naplno: zaali naostro, naplno trnova p r u d k o rezko: prudko, rezko zatoil na spera 6. vyznaujc sa prsnosou, rozhodnosou, strohosou a pod. (op. mierne, jemne) prsne prsno: ostro, prsne sa pozrel na syna prkro strmo stroho expr. britko: prkro, strmo, britko ns zahriakol tvrdo: tvrdo kritizoval vldu rozhodne rzne energicky rezoltne: rozhodne, rzne, energicky odmietnu obvinenie
porov. aj OStr 3

ostroh
7. npadne sa prejavujc vrazne jasne zretene: stavba ostro, vrazne kontrastuje s okolm; v diake sa jasne, zretene rtaj kontry hr oividne viditene: jeho slov oividne, viitene kontrastuj so skutkami ostroh p. vbeok ostros 1. vlastnos ostrch predmetov ostrota: ostros, ostrota noa pren. ostrie: ronilo ju ostrie jeho poznmky 2. p. razancia ostrostrelec p. strelec I ostrota p. ostros 1 ostroum p. dvtip ostroumn p. dvtipn, bystr 2 ostrovidn p bystrozrak 1 ostrovtip p. dvtip ostrovtipne p . bystro 2 ostrovtipn p. dvtipn ostrozelen p. zelen ostrozrak p. bystrozrak i ostruk p. ostr 1-3 ostrha 1. strhanm upravi povrch nieoho zostrha: (z)ostrhapaliku, osku zapiatit'* zaostri zahroti zastrha (urobi picatm, ostrm): zapiatit. zaostri ceruzku; nokom zahrotil, zastrhal kolk /.ried. zakonati 2. strhanm rozdrobi postrha: zemiaky najemno (p)ostrhala hovor, porajha ostruina krovit rastlina s iernymi plodmi podobnmi maline: jej plod ernica: zbiera ostruiny, ernice ostrva p. suiak ostr 1. ktor m brsenm spracovan ostrie (op. tup) naostren nabrsen vy brsen: ostr, naostren n; ostr, nabrsen kosa * zastrhan (o ceruzke): ostr, zastrlian pastelky priostr (prli ostr) expr ostruk 2. ktor je zakonen hrotom, picou (op. tup) picat zahroten prihroten hrotit hrotist konist konit: ostr, picat nos; ostr, zahroten epe noa: picat, konist vrch zaostren zapiatn: zaostren, zapiatn braa * prudk strm (tvoriaci so zkladou mal uhol; op. mierny): prudk, strm zkruta; pruk, strm stpanie * priostr (prli ostr) expr. ostruk 3. ktorho povrch me spsobi zranenie svojm zahrotenm (op. hladk) hranat: ostr, hranat kamene drsn tvrd: drsn, tvrd zubn kefka; ostr, drsn pulver pichav pichav (ktor pich): kral bos po ostrom, pichavom, pichavom trku priostr (prli ostr) expr ostruk 4. (o zvuku) ktor pre svoju vku a prenikavos neprjemne znie (op. temn, tup, dut) prenikav siln intenzvny (op. tlmen, slab): ostr, prenikav hvizd; prenikav, siln, intenzvne trbenie vysok pitv pisklav pskav piskotav hvzdav: vysok, pisklav tny; piav, pisklav ensk hlas; pskav, hvzdav zvuky pal vrazn zreten zvun (s dobrou poutenosou): ostr, vrazn brechot; zreten, zvun zvonenie zvoneka (op. tlmen) priostr (prli ostr)

428
5. ktor silno a neprjemne psob na zmysly (oby. o neprjemnch telesnch a duevnch prejavoch): ktor m velk silu. intenzitu (op. slab) prenikav siln prudk: ostr, prenikav, siln zpach; prenikav, prudk svetlo intenzvny vek: ostr, intenzvna, vek boles tiepav pichav pichav driapav (sprevdzan pocitom tiepania, pichania): ma v pcach tiepav, pichav, pichav pocit studen mraziv erstv rezk (o vzduchu): v zime sa zle dcha ostr, studen, mraziv vzduch; fkal erstv, rezk vietor drdiv korenist koenit pikantn (o jedle s vraznou a tipavou chuou; o chuti al. vni spojenej s pocitom tpania, plenia a pod.): nska kuchya je typick korenistmi, pikantnmi omkami; drdiv, koreni(s)t chu rekovky; drdiv, koreni(s)t va kvetov tipav pliv pliv rezav tuh (spsobujci plenie; vemi intenzvny): ostr, tipav mrz; tipav, pliv, rezav dym; tipav, tuh paprika; rezav bolesti pri moen pav (ostro zapchajci): pav zpach priostr (privemi ostr) 6. ktor m velk rchlos, intenzitu (op. pomal, mierny) velk intenzvny siln prudk: nasadi ostr, prudk, vek tempo; ostr, siln streba; ostr, intenzvny trning rezk: ostr, rezk rytmus priostr (prli ostr) 7. (o zraku a inch udskch schopnostiach) ktor sa vyznauje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slab, oslaben) prenikav bystr vborn: ostr, prenikav bystr zrak; prenikav, bystr, vborn rozum 8. ktor sa d dobre a zretene vnma a rozoznva, oby. zrakom (op. nezreten, nejasn) jasn vrazn zreten: ostr, jasn, zreten fotografia; ostr, vrazn rty tvre viditen zrejm do o bijci (op. nenpadn): viiten, zrejm, do o bijci kontrast zaostren (op. rozmazan): zaostren obraz iv pestr (o farbch, ktor uptaj svojou prenikavosou. intenzitou a pod.): ostr, iv, pestr farby 9. ktor sa vyznauje prsnosou, strohosou (op. mierny, jemn) prsny stroh prkry: dohovra niekomu ostrm, prsnym tnom; stroh, prkre odmietnutie; ostr, prsna kritika diela ton polemick (spojen s istm tokom, napadnutm): ostr, ton hanopis; polemick vmena nzorov expr.: naostren nabrsen: naostren pero, by naostren na niekoho jedovat expr. britk kni. briskn (naplnen hnevom, nenvisou): ma ostr, jeovat jazyk; jedovat, britk lnok; bitk, briskn odmietnutie pren.: korenist koenit tipav korenen: ostr, korenist vtipy; korenils)t, tipav, korenen poznmky rezn (Rzus) priostr (prli ostr) ostudeni p. ochladi 1 ostudeni sa p. ochladi sa 1 ostych p. hanblivos 1 ostcha sa kni. prejavova ostych, hanblivos, nesmelos pohanbieva sa hanbi sa (trocha): vo vej spolonosti sa ostcha: pohanbieva sa. hanb sa prizna by nesmel by plach by rozpait: diea je pred otcom nesmel, plach, rozpait zastar. stiesa sa zastarv enrova sa: neenrovali sa prs bez

429
pozvania expr ova sa o n a i s a nr. h k l i s a (pri vyhban): ova sa povedal nm pravdu * o k a sa otal okolkoval (prejavova nerozhodnos): oka sa prijal dar ostchavos p. hanblivos 1, neistota ostchav p. hanbliv, bojazliv osud 1. okolnosti psobiace na ivot loveka del: osud si lovek vytvra sm; by pnom svojho osudu, delu kni/. sudba kni. zastar.: ls f t u m pren. moira (poda bohyne osudu v grckej mytolgii) 2. p. ivot 1 osudnos p fatalita osudn 1. ktor prina akoby nikm nezaprinen nepriazniv stav al. zmenu osudov neastn kni. fatlny: dopusti sa osudnej, osudovej, neastnej chyby; ocitn sa v osudnej, fatlnej situcii zl: nastala osudn, zl chva; urobi zl rozhodnutie tragick kni. ominzny (ktor' prina neastie, tragdiu): tragick, ominzna udalos 2. p. osudov, rozhodujci 1. vznamn 1, zvan 1 osudovos p. fatalita osudov ktor je dan akoby osudom, ktor sa ned zmeni neodvratn n e z v r a t n : nastala osudov, neodvratn, nezvratn chva rozlky; osudov, nezvratn nevyhnutnos fatlny osudn p r e d u r en kni predestinovan: osudn, fatlna, preduren lska nezmeniten n e m e n n : nezmeniten, nemenn predurenos zried. omenov (Zelinov) p. aj rozhodujci, vznamn, zvan osuhe, osuhlina p. inova osch p posch osa. osuova p. sui osui sa p vyschn I osuka p. uterk osuova p. suika osve p jednotlivo, oddelene, osobitne 1, samostatne 2 osvedenie p doklad 1 osveden I. ktor sa u viackrt pouil, uplatnil s dobrm, vyhovujcim vsledkom o v e r e n vyskan: osveden, overen cesta; vyskan recepty klasick (dvno osveden): osveden, klasick recept spoahliv (na ktor sa d spoahn): spoahliv metda expr. vychoden: vychoden cestiky p. aj spoahliv 2. p. sksen osvedi p prejavi osvedi sa l . p vyjadri sa 2. p. obst 2. uplatni sa osvetrsky p osvetov osvetlenie l.p. svetlo' I 2. p. svietidlo osvetlie p. obelasie osvetli 1. p. oiari 2. p. objasni osvetov tkajci sa osvety hovor, osvetrsky: osvetov domy; osvetov, osvetrsky pracovnk vzdelvac kultrno-vzdelvac: vzdelvacie besedy, kullrno- vzdelvac program osvietene p mdro osvietenec p. myslite I osvieten 1. v minulosti sas titulu vyieho cirkevnho hodnostra al. sas oslovenia feudla: n pn

oatit
osvieten (t. j. biskup, kanonik a pod.): osvieten pn grf urodzen veaven velcten (sas oslovenia): urodzen, veaven pani (grfka); veacten kniea 2. p. vzdelan, mdry osvieti p. oiari osvieie p. okria osviei urobi svieejm. svieim, ulm (fyzicky i duevne) oberstvi vzprui: pr dn dovolenky ho osvieilo, oberstvilo, vzpruilo povzbudit: kva ns povzbuila r o z o b r a p r e b r a : erstv vzduch ns rozobral, prebral poti posilni: koak ho potil, posilnil * ochladi ovlai povlai zvlai zried. zavlai (oby. vodou al. inou tekutinou): rozplen tel ochladili, ovlaili, zvlaili vodou; zavlai si pery obodri (duevne): vystpenie det ns obodrilo zotavi zregenerova (najm fyzicky): pobyt horch ho zotavil o m l a d i t /.mladit (urobi mladm): kpele ho omladili; mustvo treba omladit , zmladi osviei sa p okria osvieujci ktor osvieuje, rob svieejm, svieim o b e r s t v u j c i : osvieujci, oberstvujci npoj; oberstvujci spnok povzbudzujci povzbudiv (zvyujci aktivitu, chu do istej innosti): povzbudzujci, povzbudiv inok kvy sviei erstv (oby. o vzduchu): osvieujci, sviei vnok; erstv zvan vetra osvit p. expozcia 2 osvitomer p. expozimeter osvojenec osvojen diea adoptovanec osvoji p. adoptova osvoji si uenm, vou, trningom a pod. si zapamta, prija ako svoje naui sa ovldnu: ahko si osvoji ltku z chmie; nauil sa hre na klavri fraz p r i j a za svoje (vlastnos, nvyk a pod.): osvojil si dra hlavu hore; prijal za svoje chodi vzpriamene prisvoji si (prija za vlastn): prisvojili si cudzie zvyky hovor, pochyta: od kamartov pochytal velijak zlozvyky expr.: vcica vcuca kni. vsiaknu vsa (dychtivo, intenzvne si osvoji): vsiakol, vsal do seba vedomosti osvojite kto si niekoho osvojuje, osvojil a d o p t a n t osvojova si p privlastova si osycha, oscha p. schn 1, porov uschn oacova p. ohodnoti o a r p a n 1. pouvanm al. vekom (vemi) pokoden: svediaci o takomto pokoden (op. zachovan) spustnut ouml oumn: oarpan, spustnut budova; ouml vzor (domu) * z a n e d b a n u p a d n u t (ktormu nevenuj potrebn starostlivos): zanedban, upadnut dedina; upadnut budovy kni.: s c h t r a n s c h t r a l : schtran, schtral schodite opotrebovan ochan obchan o b d r a t o d r a t z o d r a t (pouvanm pokoden): opotrebovan, o(b)chan, o(b)drat nbytok; zodrat kufor nr. pejor. r a m a v : ramav krmika (Timrava) 2. p. otrhan 1 o a r p a p. otrha oatenie p. aty oati zaopatri atstvom, postara sa niekomu o oblee-

oedivie
nie zaobliec hovor, obliec: mus oatit, (za)obliec cel rodinu zaati: na zimu treba deti zaati kni. al. expr. zaodie zaodia oedivie sta sa edivm zoedivie kni sedivie o belie osivie: v tyridsiatke (z)oeivel, obelel; vlaw mu od starost osivli zbelie zbelavie obelavie (o v lasoch, hrade, hlave) oemetnk p. falonk oemetn p chlostiv 3. neprjemn oemeto p. neikovnk oetri p opatri 1 oetrovanie p opatera oetrova p. opatrova oetrovate 1. kto (z povolania, zo sluobnch povinnost) oetruje chorch s a n i t r : ku kadmu pluku dali dvoch oetrovateov, sanitdrov navye voj. slang, lapiduch 2. p. opatrovnk oetovatelka 1. zdravotncka pracovnka sestra: pri lku stla jedna z oetrovateliek, sestier expr. sestrika 2. p. opatrovnka oetrova p. ambulancia I oia stav mysle bez jasnho vedomia vyvolan silnm citovm vzruenm opojenie ommenie oialenie: nebola to lska, bol to iba chvkov oia; radostn opojenie kni.: aba o m m : sladk aba mladosti poet m m o r : mmor zmyslov ( V a j a n s k ) oialenie p. oia oialen p ommen 1 oiali p. oklama 1-3 oiha p. oklama 1 oirova p oznai I oin p. ovali 1 opan p svia I oipre p. chliev oipova sa p. ova sa I orova p. zapriahnu I otka p slamenica ova sa expr 1. rukami al. inmi asami tela robi nepokojn pohyby (ako pri svrben) expr oipova sa pokrahkva sa k r a b a sa kriaha sa: pre tabuou ml, iba sa ova krti sa vrtie sa hniezdisa mrvi sa expr m e c h r i s a (celm telom): na stolike sa nervzne krti, vrt, mechr nr. omna sa: omna sa, akoby ju osi tpalo 2. p. okol kova okarediet sta sa karedm, nepeknm opatnie zopatnie /ned zokaredie: vlasy jej okaredeli, opatneli expr. omrtie expr.: zokiivie zohavnie (sta sa vemi karedm, oklivm) okiera p. omna 1 oklbanec p trhan I oklban l.p. hol 2 2. p. otrhan 1 oklba l . p otrha 2. p. okradn oklivec p ohava oklivit sa l . p protivi sa: 2. p. zaobera sa oklivos p hnus I okliv 1. p kared I 2. p. zl I. neprjemn neslun, hnusn

430
okobli p. odrie 1 okodi. okodova p. pokodi 2 okrabat', okriaba 1. kr(i)abanm odstrni povrchov vrstvu zokraba zokriabal': okr(i)abat blato z topnok; zokr(i)aba lak, nter z nbytku odrie zodrie okrie expr. okli (nemyselne): (z)odrel, okrel si kou na tvri expr. o k r a h k a (jemne) pookrabova pozokrabova (postupne, viac vec) 2. kr(i)abanm zlpa oisti obieli olpa opa: okr( i )ba zemiaky, mrkvu; obieli jablko; olpa. opa kru oholi okrabok odkraban as z nieoho pokrabok k r a b k a : okrabky, pokrabky z kola: krabky cesta okrie p. pokraba 2, okrabat' 1, odrie 1 okrie sa p. ocha sa 1 oklenina p. odrenina okli p pokraba 2, okrabat' 1, odrie 1 okli sa p. ocha sa 1 okuova p. obzera okvari p. spli 3 okvari sa p. oplit" sa 1.2 okvarok p. kvarka I okvra p obhorie okvknu, o k v r k n 1. p. spli 3 2. p. oplit" sa 1 oahn p. spli 3 omek, o m e k r p. podvodnk 1, klamr omekva p klama 3 omekn p. oklama 3, okradn o m d a s a p. obmieta sa 1 omrdok p. ksok 1 omrhli, omrli p. spli 3 omvkn 1. p. odstrihn 2. p. odreza 1 oniapa p ostriha oomran p. mrzut 1 opatnie p. okarediet' opliecha p. ostrieka oprta p. daromnica I otara p. neprjemnos, staros' 1 otarn p neprjemn otarova sa, otra sa p. namha sa otep star bodn zbra v tvare dlhej tye so zahrotenm koncom kopi ja: niektor kmene v Afrike pouvaj aj dnes otepy, kopije otucova p. ostriha oudri p oklama 3 oudi p oklama 1. 3 ochanec p nevychovanec ochan 1. pouvanm (oby. astm chanm) na povrchu pokoden obchan vychan: ochan, obchan omietka o b d r a n o b d r a t odran odrat: o(b)ran, o(b)rat golier na koeli zodran zodrat (vemi pokoden, oby. chanm): zodran, zodrat koberec o a r p a n : oarpan steny * obnosen ouml o u m n (oby. o atch): obnosen sako; ouml klobk opotrebovan znien (pouvanm pokoden): ochan, opotrebovan topnky; opotrebovan, znien poah chatrn vetch (pokoden na rozpadnutie): ochan, chatrn, vetch nohavice star (op nov) 2. ktor astm opakovanm zovednel zunovan

3. p.

431
vedn banlny: ochan, vecln prbeh; ochan, zunovan, banlne frzy kliovit (o stle sa opakujcich vrokoch, textoch): kliovit vrazy kni. zvetran expr. otrepan: zvetran, otrepan vtip hovor, obkukan (oby. o atch): ochan, obkukan strih iat omrzen obohrat obohran: obohratpiese ocha 1. p. obdra 1 2. p. odrie 1 ocha sa 1. pouvanm, nosenm sa pokodi (obv. na povrchu) obcha sa o b d r a sa o d r a sa /ried. obodra sa: nbytok sa o(b)chal, kabt sa o(b)dral * opotrebova sa obnosi sa (o atstve) okrie sa expr. okli sa: lak, nter sa okrel, oklil oumie: oblek je cel oumn * poouchova sa poodiera sa (postupne, na viacerch miestach): poahy sa u poouchovali 2. astm opakovanm presta by psobivm obchasa zovednie* zunova sa (komu) zunova (koho): hesl sa o(b)chali; hra sa nm zunovala, hra ns zunovala; piese zovednela opova sa obohra sa: plata sa opovala, obolirala expr. o t r e p a sa: frzy sa otepali ouml, oumn 1. p. oarpan 1 2. p. ochan 1 oumie p. ocha sa 1 opa p. olpa opa sa p. zlienisa 1,2 oustn p. oblia 1 ovindova p. oklama 3 otac p. otav 2 ota p. krti I ota sa 1. p. krti sa 1,2 2. p. obieha I otav 1. ktor prebieha v kruhu kruhov rotan: otav, kruhov, rotan pohyb 2. ktor je uren, zariaden na otanie otac toiv: klavirista sedel na otavej, otacej stolike: otacie, toiv kreslo oton: otav, oton eriav; otav, oton javisko krtiv otka p. obrtka 1. 2 otkomr p. tachometer otaky, otanie p. okolky ota p okol kova otav p. nerozhodn 1, vhav olpen 1. p. osprosten 2. p. ommen 1 oapi p. ommi I otpka p. potapka oarbavie p. ochabn 1 oarchavie sta sa archavou (o ene) otehotnie: oarcltavela, otehotnela jeden za druhm /.ried. obtie (Min) poa ['raz.: prs d o d r u h h o stavu prs do poehnanho stavu: prila do druhho stavu, poala hne po svadbe raz. by v tom: epk sa. e nevesta je v tom hovor, expr.: z a b u d n sa zapodiesa prespa sa fraz. prs do h a n b y (o slobodnom dievati) vulg. s k u r v i s a otava p. mldza otzka 1. reov prejav, ktorm sa niekto chce nieo dozvedie dopyt optanie: odpoveda na otzky, dopyty: urobi nieo bez optania, bez otzok * hovor, opytovaka (oby. v nin. .): nebolo opytovakm konca subt. dotaz 2. p. problm 1

otc
otznik p. problm 1 otzny p. neist 2, sporn oa p. archa I, za 2 oaie sta sa akm, maltnym (o tele a jeho astiach) zmaltnie expr. oakavie: hlava mu oaela, oakavela, nohy zmaltneli zried. saie (Rzus) ochabn sklesn: od vna cel oael, sklesol oaka p. poaka oakavie p. oaie otcovize p. domov 1 otcovsk p dedin I otcovstvo stav toho. kto je otcom kni p a t e r n i t a : uznanie otcovstva, paternity otcu-materi p. naozaj o t c u p r i s m , otcuprisahm p. veru, naozaj otina p. domov 1, vlas 1 otec 1. mu vo vzahu k svojmu dieau rodi: lskav otec. rodi * hypok.: oco ocko otecko ocino ocinko ock tato tata tatko tatko tatk tatuko hovor, ao a a anko anko hovor, zastar.: a p o apa a p k o apk papa subt.: foter fotrisko fotrk hypok. oci tati (v osloven) 2. p. svk 2 3. p. zakladate 4. p. predok1 5. p. kaz otehotnie p. oarchavie otemnie p. zatemni sa otep p. zvzok 1 oteplie p. otepli sa otepli p. zohria otepli sa sta sa teplejm, teplm oteplie steplie stepli sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil sa ohria sa zohria sa zhria sa: studen nohy sa mu (z)ohriali oletnie pritepli sa (sta sa trocha teplejm, letnm): voda oletnela roztepli sa (sta sa teplm): vzduch sa rozteplil vyhria sa (otepli sa na potrebn mieru) p r e h r i a sa (naskrze al. nad normlnu mieru): motor sa prehrial rozohria sa: raditory sa rozohriali otesa p. okresa I otetova p. oznai I otiahnu p. oklama 3, okradn otiepka p zvzok 1 otiera sa p. cha sa otitulova p. oslovi 3, pomenova 2 otlaenina p odrenina otlai tlaenm, tlakom pokodi a tm spsobi bolestiv miesto (na tele) om o m n odrie: dlhm leanm si otlail chrbt; tesn topnky mu odreli, omli nohy okrie expr. okli (pri prudkom dotyku s niem): okrel, oklil si lake, koleno pootla poodiera* pookiera (na viacerch miestach) otlak /.rohovatn pokoka vzniknut otlaenm: mal nohy i ruky pln otlakov kurie oko (otlak na nohe): ma kurie ok od tesnch topnok mozo (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rovania otlc 1. tlenm. dermi pokodi (oby. na povrchu) obi: otlc. obi riad pootlka poobtlka poudiera doudiera dootlka (viac vec, na viacerch miestach): pootlkan, poudieran ovocie; doudieran kolen obtlc (dookola): obtlc farbu, lak z nieoho expr.: oplieska otrepa: oplieskan, otrepan hrnce

2. dermi, palicou odrazi; ranm zhodi obi obtlc: o(b)tlc, obi murivo; otlc. obi orechy ora obra odroni zroni zra zbi (plody zo stromu): ora, odroni jablk, zra gatany pootka poobtka poobja poodbja pora pozra pozhadzova postha (postupne, viac vec) 3. porov. zbi 3 otlka p. ra I otka sa p bi sa 1 otmavie sta sa tmavm, tmavm stmavie otmavn stmav n: obloha otmavela, stmavela; vlasy jej otmavli, stmavli oernie sernie (sta sa iernym): striebro asom oernelo, sernelo poernie (v menej miere): tvr jej od slnka poernela p. aj stemnie otob 1. p. tob 2. p. takisto 2 otoenie p. obrat I otoi 1. urobi niem kruhovit pohyb (nhle al. okolo osi) skrti skrtnu zvrtn: otoi vypnaom; skrtnu, zvrtn k v zmke * potoi pootoi (trocha, iastone): potoi pkou; pootoil hlavu nr. obkrtnu poota (postupne al. viackrt): pootal kohtiky 2. p. obrti 1.2 3. p. omota otoi sa p. obrti sa 1-3 otoka p obrtka 1 oton p otav 2 otoman p. pohovka otras 1. prudk pohyb, siln /.achvenie sa otrasenie zchvev (slab otras): otras, zchvev, otrasenie zeme me spsobi zosuv py; otras mozgu ok (duevn otras): pri havrii utrpela siln ok 2. p. zmena 1 otrasen 1. p. zdesen, zdrven 2. p. podlomen otrasn ktor je spojen s prudkm psychickm vykoajenm: ktor spsobuje otras otriasajci ohromujci: otrasn, otriasajci vjav; otriasajci, ohromujci zitok desiv hroziv: otrasn, desiv sprvy; hroziv vvin udalost stran hrozn desn: zai stran, hrozn chvle; hrozn, desn sen zl: ma s niem otrasn, zl sksenosti otrava 1. ochorenie al. smr spsoben jedom otrvenie: otrava, otrvenie hubami odb. sepsa: treba predchdza sepse 2. p. jed 1 3. p. nuda 1 otrven p. znechuten, unuden otrvi p. strpi otravn 1. p. jedovat I 2. p. nezaujmav otravova l.p. trvi1 2. p. obaova 1 otri vysun proti niekomu a tm nieo naznai natri nastavi: otri, nastavi dla, ruku vytri vystri: nespokojn vytril, vystril bradu vypli napulit odu (oby. pery) vystrie (ruky, ramen) otrepan p. ochan 2, vedn otrepa 1. tepnm z povrchu odstrni; tepnm zbavi nepotrebnch ast strias otrias (trasenm): otrepa sneh z. kabta; strias, otrias popol z cigarety; otrepal , otrias si topnky o blata oklepat': oklepat prach z klobka pootrepva pootriasa postria-

sa (postupne): pootrepva, pootriasa imy; postriasa sneh z klobka orafa (zbavi an al. konope hlvok a pazderia, uvoni vlkna z anu al. konop) 2.prudkmi pohybmi viac rz narazi niem o nieo otlc omlti obcha expr. otrieska: otrepal kastrl o stl, omltil hrable o plot, otrieskal zoit o lavicu * pootrepva pootlka (postupne, viac vec al. na viacerch miestach): pootrepva. pootlka knihu o hlavu otrepa sa p. ocha sa 2 otrepva p. opakova 1 otresk p. nevychovanec otretenec p. pochbe otrhanec p. trhan 1 otrhan 1. (o loveku) ktor je obleen v roztrhanch, zodratch atch obtrhan pejor oklban: otrhan, obtrhan, oklban obrk /.astar. oarpan (Botto, Gabaj): oarpan eti expr. rozrandaven 2. p. zodrat 1 otrha trhanm oddeli, pooddeova; trhanm zbavi nieoho obra: otrha, obra fazuu, hrach expr.: oknisa skmsa oklba odriapa (oby. bezohadne, nsilne a pod.): chlapci okmsali, skmsali, oklbali vetky erene; vlk odriapal mso z koristi oarpa poarpa expr. orafa nr. orama (spsobi pritom kodu, sp): vchrom (p)oarpanstromy v sade; vietor orafal, oramal kvety zrafa: zrafa, orafa uoriedky obtrha poobtha poobtrhva expr.: obkmsa ob.klba obdriapa (z viacerch strn, dookola) otriasajci p. otrasn otriasa sa p. trias sa 2 otrias 1. chvu mocne trias niem zatrias: vbuch otriasol, zatriasol oblokmi zalomcova /lomcova (intenzvnejie, s vmi vkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi 2. trasenm z povrchu odstrni; trasenm zbavi nieoho strias otrepa: otrias, strias, otrepa Z ddnika vodu; otrias, otrepa ddnik oklepat odklepat' odklepn sklepat' sklepnt expr. oklepka: o()klepal, oklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z. topnok /ried. obtrias (dookola): obtriasol jablo postriasa pootriasa poobtriasa (postupne): postriasa slivky zo stromu 3. mocne zapsobi (oby. negatvne) zdrvi rozrui: sprva otriasla celou rodinou; prpad zdrvil, rozruil mesto rozochvie vzrui (neprjemne) vyvies z rovnovhy: udalosti ho rozochveli, vzruili, vyviedli z rovnovhy zalomcova zlomcova: jej srdcom z(a)lomcoval b pren. primrazi: primrazila ns zves o neast 4. narui dan stav, ubra na istote nieoho podkopat' podlomi podry nalomi: otriasli, podkopali nau dveru; udalos mu podlomila, poryla zdravie oslabi: oslabi politick systm otrias sa p. strias sa 1 otrieblen p. opit 1 otrieska p. otrepa 2 otrie p. utrie otrie sa p. obtrie sa

otriezvie p. vytriezvie I otrocky 1. porov. otrock 1 2. porov. ponen, pokorn 3. p. doslova 1 otrock 1. tkajci sa otroka, charakteristick pre otroka kni. rabsk: otrock zajatie, otrock vzah; zhodi otrock, rahsk put 2. p. ponen, pokorn 3. p. pln 2; presn 4 4. p. ak 3 otroctvo p. tlak otroina p. prca 1, lopota 1 otroi p. drie otrok 1. v otrokrske j spolonosti bezprvny lovek ako vlastnctvo otrokra: lovek v takomto postaven aj v inch spolonostiach kn. rab 2. expr. lovek celkom ovldnut niem, niekm expr. nevonk kni. rab: stal sa u plne otrokom, nevonkom, rabom drogy olrllenos p. opitos otrtlen p. opit 1 otrtli sa p. opi sa otrlenos p. opitos otrilen p. opit I otrli sa p. opi sa otrundenos p. opitos otrunden p. opit 1 otrusina, otrusinka p. omrvina 1 ouka p. preskma ouka sa p. udomcni sa I otupa p. nuda 1 otupenos p. apatia otupen p. ahostajn, necitliv 2; tup 1,4, przdny 2 otupie I. sta sa tupm, strati ostros otupi sa zatupi sa: n. sa asom otup, otupie; ostrie ply sa zatupilo stupie stupi sa: spomienky stupeli, ia sa stupil 2. sta sa otupenm, apatickm zahostajnie znecitlivie: po nespechu otupel, zahostajnel; od bu cel otupel, znecitlivel zvlanie (strati horlivos, sta sa vlanm): zvlanie vo viere zlaxnie (sta sa laxnm) otupieva p. tupie otupnos p. nuda 1 otupn p. nezaujmav, jednotvrny otuenec p. otuilec otuen p. otuil otuie, otuit sa p. spevnie otuilec otuil lovek zried. otuenec otuil ktor znesie chlad, nepodlieha chorobm a inm nepriaznivm javom (op. neduiv, chudorav) odoln otuen pevn: otuil, odoln organizmus; ma odoln, otuen, pevn zdravie zdrav: zdrav, otuil telo zdatn siln mocn (op. cintav): otuil, zdatn, mocn mlde; otuil, siln svalstvo hevnat ivotaschopn: otuil, hevnat rastliny (op. hkliv) imnny (oby. odoln proti nkaze): je otuil, imnny voi chorobm otuova robi otuilm, odolnm ti: otuova, ti si telo, organizmus upevova posilova (zdravie, svalstvo) otvrac p. vodn

otvor 1. przdne miesto na konci nieoho pozdneho stie: otvor, stie vysokej pece; stie plynovodu 2. p. diera 1 otvorene 1. porov. otvoren 1 2. p. priamo 4, rovno 6 otvoren 1 . ktor je z hadiska prstupu, vstupu zbaven prekok (op. uzavret, zavret) von nehaten: ot\-oren, von cesta; nehaten, von priebeh rokovania neobmedzen slobodn (op. zamedzen, ohranien): ma k moru neobmedzen, slobodn prstup nekryt (bez krytiny, strechy a pod.): otvoren, nekryt ko; nekryt veranda irok alek ry (bez prekok, ktor by obmedzovali, zmenovali a pod. ist priestor): otvoren, irok priestor; otvoren. alek vhad; otvoren, irok samohlska a; vyplva na otvoren, re more prstupn (otvoren pre nvtevnkov): park je prstupn aj vo veernch hodinch expr.: rozdrapen rozdven kni rozjatren nr. rozjeden (o rane) 2. p. nevyrieen 3. p. priamy 2, srden, primn 1 4. p. verejn 2, zjavn otvori 1. odkry uzavret priestor, uzavret otvor (op. zatvori, zavrie) odchlopi: otvori, odchl'opi zsuvku, vrta expr odapi (prudko) odchli pootvori expr odkeri nakeri (trocha otvori): odchlen, pootvoren, odkeren dvere odomkn (otvori kom; op. zamkn): odomkla brnu a vola roztvori expr.: rozapi rozcapi rozklbi rozchlbi rozdvit' rozzevi rozkeri (otvori na dve strany smerom od seba, oby. dokorn): roztvori oi; rozapi. rozklbi dvere; rozzevi sta, rozdvit' papuu expr. vycapi: vyapen vrta rozovrie roztiahnu (nieo zavret, stiahnut): rozovrie pery: roztiahnu husi zobk rozlepi (o oiach) pootvra poroztvra (postupne, viac vec) 2. uvies do innosti (op. zatvori, zaki) zaa: otvori, zaa zasadnutie parlamentu nesprv. zahji: zahji schdzu, sprv, otvori schdzu zapn (op. vypn): zapn rozhlas hovor, pusti: pusti televziu hovor: zapli zaa (da do chodu; op. zhasn): zapli, zaa rdio ouvertra p. predohra ovcie p. oslava 2 ovakova p omietnu oval p. krajec ovali expr 1. udrie akm predmetom expr. obi: ovalil, obil ho sekerou expr.: prati tresn treskn chapn rachn buchn zried. chropn (Tajovsk): ovalil, pratil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave expr.: ochmeli orti nr. expr.: olomzi oin: ochmeli niekoho drkom, orti kyjom omrit' expr. ohlui (zbavi pritom vedomia): kameom ho omril, ohluil 2. p. ohromi ovlny ktor m tvar ovlu ovlov elipsov elipsovit eliptick: bea po ovlnej, elipsovitej drhe tadina: ovlov, elipsov vstrih; elipsovit, eliptick pdorys podlhovast preden pretiahnut (v do dky ako do rky): podlhovast, preden, pretiahnut tvr vajcovit (ako vajce): ovlny, vajcovit otvor

ovdn
ovdn p. zvdn 1 oviak plemeno vch sluobnch al. strnych psov /astar. oviar: od salaa vybehli oviaky, oviare vliak (nemeck oviak) oviar 1. p. pastier 2. p. oviak oviare stavba, mata pre ovce ovinec oviatko p. jaha ovina koa z dospelej ovce kopovina kopovica ovinec p. oviare ovea (podstatne) vou mierou omnoho znane hodne o hodne: je oveo. omnoho vy ako ja; dosahuje znane, hodne, o hodne lepie vsledky ako ostatn nepomerne neporovnatene: cez les je to nepomerte, neporovnatene kratie veakrt vea rz mnohokrt mnoho rz: je veakrt, mnoho rz ikovnej ako ty hovor.: oveakrt o vea rz omnohokrt o mnoho rz: v zahrani zarobil o veakrt, o vea rz, o mnoho rz viacej ako doma expr.: poriadne riadne: (po)riane v chlap nr. omoc oveakrt p. ovea ovenieva, ovenova p. veni 1 oveni 1. p. ozdobi 2. p. obrbi 2 overen p. osveden 1 overi na zklade vlastnej sksenosti nadobudn istotu o pravosti, sprvnosti nieoho preveri: overi, preveri aje, sprvy, tzy odb. verifikova kni.: oliodnoverni zhodnoverni justifikova (potvrdi hodnovernos, pravdivos nieoho): verifikova, ohodnoverni, justifikova listiny, doklady legalizova (overi pravos): legalizovan podpis skontrolova preskma: skontrolovanie, preskmanie pravosti dokumentu presvedi sa (o nieom: so spojkou e): presvedi sa o klamstve; presvedil sa, e dokument je prav autentifikova autentizova: autentifikova odpis listiny vidovat (overi sprvnos nieoho a potvrdi oby. ifrou) pooverova popreverova (postupne, viac vec) overovate kto nieo overuje, kto potvrdzuje pravos nieoho odb. certifiktor ovesi l .p. zvesi2 2. p. zavesi 1 ovea p. ozdobi oviaza p. obviaza ovieva 1. viatm zasahova ofukova: vietor mu ovieva, of ukuje tvr; ofukuje si ranu p. aj previeva 2. p kva I ovjadlo p. obvz ovja p. vin I ovja sa p. pn sa 1 ovjav p. popnav ovnadlo p obvz ovinka, ovinok, ovinovaka p. onuca 1 ovin p. omota, obopn, obviaza ovisn dosta sa do visiacej al. niej polohy (oby. od archy, bezvldnosti) klesn sklesn kni. zvisn: konre obakan snehom ovisli, (s)klesli, zvisli nadol expr.: okvcn okvacn okvicn odkvcn odkvcn odkvicn (o astiach tela): hlava, ruky mu olcvcli, okvicli ochabn hovor, opadn (o pleciach, lcach) nr. expr. okloptavie:

434
epiec jej okloptavel previsn (osta visie na nieom al. cez nieo): hlava pevisl cez operadlo stoliky ovisnut 1. ktor je vo visiacej polohe, ktor klesol smerom nadol: fraz. al. pren. svediaci o sklaman, zahanben al. skenosti (op. vzten) zvesen: stl s ovisnutmi, zvesenmi plecami: fraz. odiiel s ovisnutm, so zvesenm nosom spusten sklonen: pes chodil so spustenm chvostom; ovisnut, sklonen hlava zvdnut (o kvete: pren. o asti tela): zvdnut tulipny, sta * hovor, opadnut zried. zvisnut 2. p. neprun I, ochabnut 2 ovi p. omota, obopn, obviaza ovldaten p. poslun ovldnu 1. nadobudn moc, vldu, vplyv nad niem opanovat' zmocni sa: tba ovldnu, opanovat svet, prrodu; zmocni sa trhov * podmani* podrobi podriadi (oby. nsilne, vojenskou silou): podmani, podrobi si nrody; podriadil si ahko cel rodinu spta (obmedzi vo vonosti): spta prrodu, ducha loveka posadn (o ertovi, diablovi a pod.): zl duch ho posadol zachvti premc prenikn p r ej a zried. zvldnu (o duevnch stavoch): zachvtila ho tiese; premohla, prenikla, pejala ho rados nads obs (o telesnch al. duevnch stavoch): studen mrz ho nadiiel, obiiel prepadn popadn zned spopadn: (s)popaol ho strach vldisa vojs (nebadane prenikn do vntra loveka: o citoch, javoch): ia sa jej vldil do srdca; jej hlas sa mu vldil do due expr. opanta: smtok ju opantal zaahn doahn: zaahli, doahli na ns starosti 2. vou prekona city, telesn stavy a pod. premc potlai opanovat': ako premohol, potlail smiech, zvedavos, navu; oponoval svoju rados skroti: nevedel skroti vzmhajci sa hnev expr.: osedla zazubadli ozubadlit: osedlal, zazubadli vne * zvazi (nad m): zvazil na vlastnou pchou 3. nadobudn schopnos zapamta si nieo al. schopnos narba s niem naui sa zvldnu: ovlnu, naui sa ltku, zvldnu uivo; ovldnu techniku, stroj; naui sa hre na klavri osvoji si: ahko si osvojil anglitinu ovldnu sa p. zdra sa 3 ovlaen p. vlhk ovlai p. osviei, navlhi ovlhi p. navlhi ovlhn p. zvlhn ovocie p vsledok ovoda p. klka ovoa uchom zisti pach oucha: ovoa, oucha jedlo oucha (o zvieratch, expr. o uoch): pes ouchal prichdzajceho privoa priucha priuchn priucha priuchn (zahka ovoa) poovoniava poouchva poouchva (postupne, viac vec) ovoniava p. ucha ovplyvni zanecha trvalejie psobenie na niekoho, nieo, uplatni vplyv zapsobi: bsnik ovplyvnil cel generciu interferova (vzjomne): susedn jazyky interferovali, ovplyvnili sa hovor, spracova (uplatni

435
vplyv): spracovali ns, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval porov. aj interferova ovrabi sa p. oeni sa ovrva p. ohovra ovravie p. oklebeti ovrbi p. obrbi 2 ovrubova p. obvat I ovem 1. p. sprv, pravda2 1 2. p. sprv, vak 1 3. p. sprv, no ovzduie l.p. vzduch 2. p. prostredie I 3. p. duch 6 oxid p. kyslink oxidcia chemick proces zluovania ltky s kyslkom oxidovanie okysliovanie: pomal oxidcia, pomal oxidovanie, okysliovanie hrdzavenie korzia (prejav oxidcie na kovoch): hrdzavenie, korzia zbradlia oxidovanie p. oxidcia oxidova p. okyslii sa, zachdza 3 oxidova sa p. okyslii sa oxygn p. kyslk ozaj 1. p. naozaj, skutone 2 2. p vbec 1 3. p. ale 3 ozajskv p. naozaj, skutone 1 ozajst p. naozaj ozajstne p. naozaj, skutone I ozajstn p. skuton I. 2, prav 1 ozbja p. okradn ozbrojen p. vojensk 1 ozbrojit vybavi zbraami, vzbrojom vyzbroji: ozbrojil , vyzbroji armdu, vyzbroji sa revolverom zmilitarizovat (podriadi vojenskej sprve): zmilitarizovanie krajiny obrni (vybavi brnenm): pren. obrni, vyzbroji niekoho trpezlivosou ozdoba vec sliaca na ozdobenie, skrlenie okrasa vzdoba: ozdoby, okrasy, vzdoby starch fasd dekorcia kni. dekrum: dekorcia vstavnej siene; slvnostn dekrum hovor.: parda cifra expr. aka: jej aty s sam parda, cifra; ovea sa akami kni. cirda: vyrezvan cirda (Kukun) pcha (ozdoba, na ktor mono by pyn): desiatky fontn s pchou mesta ornament ornamentika (ozdoba, ktor vyuva geometrick motvy): bohat ornament, bohat ornamentika na keramike zried.: prkrasa pri/doba poet zdoba (Vajansk. Hviezdoslav) trblietka (trblietav ozdoba): epiec s trblietkami (Vansov) ozdobi da na nieo ozdobu, urobi krajm, peknm vyzdobi (dkladne, bohato): aty ozdobi zlatmi gombkmi * okrli skrli poet. okrsi: vlasy si okrlila, skrlila maou hovor. expr. vycifrova expr. vyaka: vycifrova, vyaka kone do zprahu vyperkovat' (ozdobi perkmi) dekorova: slvnostne dekorovan sla oveni poet. zveni nr podveni (ozdobi vencom) poet. okvieti (ozdobi kvetmi) podperi operi (ozdobi perom): podperen klobk kni. opentli (ozdobi stukami) obi (ozdobi kovom): valaka obit striebrom ornamentovat' kni. ornamentalizova (ozdobi ornamentmi): truhlica ornamentovan rezbami oby. pejor.: ovea obvea (bohato, asto nevkusne ozdobi): o(b)veasa biutriou obloi hovor, garnrova (prida k hlavnmu jedlu doplnky lahodiace chuti a oiam): misu obloi, garnrova zeleninou pocifrova (ozdobi navrchu):

oznam
pocifrova medovnky prizdobi* prikrli (trocha): epiec prizdobili, prikrlili vivkami ozdobn 1. uren na ozdobu, na skrlenie okrasn: ozdobn, okrasn rastlina; ozdobn, okrasn vank vzdobn dekoran dekoratvny zried. zdobn: dekoran, dekoratvny prvok, zves ornamentlny vzorkov (ktor pozostva z ornamentov, vzoriek): ornamentlny vzor; vzorkov technika p a r d n y (uren na pardu): ozdobn, pardne pohre hovor, cifrovan: cifrovan psmo, cifrovan opasok 2. ktor m nejak ozdobu ozdoben zdoben: ozdobn, ozdoben, zdoben tanier vzorkovan (ozdoben vzorkami): ozdobn, vzorkovan obrus pardny (ozdobami skrlen): vo vitrne stli ozdobn, pardne predmety ozdobova p. krlit, cifrovat 1 ozdravenie p. obroda ozdravie p. uzdravi sa ozdravi p. zlepi ozdravovna p. sanatrium ozelenie sta sa zelenm /.ozelenie: zemiaky v pivnici (z)ozeleneli; more zrazu (z)ozelenelo obledn zbledn (sta sa bledm, zelenm od zlosti) ozembuch p. hlupk oziablina p. omrzlina oziabnu prenikn zimou, velkm chladom preziabnu: po polhodine cel oziabol, prez.iabol skrehn (od zimy): ruky mu skrehli omrzn (na povrchu by zasiahnut mrazom): ui mu omrzli zjs za nechty (pri oziabnut prstov) p o o d m z a p o o m z a (postupne omrzn): deom poodmzali, poomzali ui, ruky ozlati p. oiari ozlomkrk, ozlomkrky p. bleskovo, opreteky, rchlo oznaenie 1. p. znak 5, znaka 2. p. meno I, pomenovanie, nzov, prvlastok 2 oznai 1. urobi znak. znaku poznai: (p)oz.nai si v knihe stranu oznakova vyznai vyznakova (znakami): oznakova dobytok, vtky; jasne vyznakova. vyznai turistick chodnky signova: signova rukopis hovor, ohviezdikova (oznai hviezdikou) hovor, oljkova (oznai znakou v podobe fajky): ofajkova vybaven poloky ' odb. otetova (oznai tetovanm): otetova chovn zviera ifrova oifrova (oznai ifrou): (o)ifrova spis opuncova ociachova (oznai radnou znakou) vykolkovat' (oznai kolkmi): vykolkoval pozemok zastarv. poznamena: umierajceho poznamena krom subt. ocajchova 2. p. uri 1, 3, vyhlsi 2 3. p. pomenova 2 oznam danie nieoho na verejn znmos: tlaivo, na ktorom sa oznamuje oznmenie sprva: krtke oznamy, oznmenia, sprvy v novinch ohlka: povinn ohlka odberu elektriny * vyhlka dekrt (radn oznam pre verejnos): vyhlka, dekrt o mobilizcii prpis (radn oznam uren intitcii): v prpise sa uvdza... upovedomenie uvedomenie vyrozumenie avzo (oznam o budcej udalosti): poslali upovedomenie, avzo o prchode inpektora proklamcia vyhlsenie (oznam, v ktorom sa nieo

oznmenie
popiera al. sa oznamujci na nieo zavzuje): proklamcia o otvoren hranc kni. notifikcia: notifikcia o embargu inzert (oznam ponuky al. dopytu v tlai): oznamy, inzerty v novinch iba preletel pohadom p. aj sprva1 oznmenie p. oznam oznmi 1. da vedie, da sprvu o niekom, o nieom dat na vedomie ohlsi: oznmili nm zmenu termnu skky; vsledky u ali na vedomie, u ohlsili da zna da vedie: dajte nm zna, ajte vedie, kedy prdete zahlsi avizova (vopred): nvtevu zahlsili, avizovali na stredu inzerova (inzertom: pren. oznmi vbec): inzerova predaj gare /.astar. vybubnova (verejne, bubnovanm oznmi) kni. zvestova (oby. slvnostnm spsobom): zvestovali nm radostn novinu poda s p r v u zreferova (da podrobnejiu sprvu o nieom): riaditeovi poda sprvu o plnen plnu; zreferoval kolegom, o vybavil i n f o r m o v a (podrobnejie): informova obanov o zmench v doprave signalizova (poda sprvu signlom, signlmi): signalizoval rukou, aby som mlal upovedomi kni. vyrozumie (radne): psomne ns upovedomili o rozsudku; vyrozumeli ns o rozhonut komisie kni. notifikovat' (radne oznmi) odb. komunikova (niekomu nieo) hovor, /.astar. omeldova: omelova nvtevu vynies (radne vyhlsi): vynies rozsudok tlmoi (v mene niekoho): tlmoil im vu, elanie predstavenho 2. by predzvesou, da signl signalizova: napuan stromy oznmili, signalizovali jar kni. zvestova: vietor zvestoval odmk 3. da sprvu o trestnom ine prslunm orgnom, urobi udanie uda: oznmi, uda pchatea vyzradi: vyzradi vinnka kni denuncova subSt. bonzn zaalova (poda alobu): zaaloval ho pre spreneveru pooznamova poudva (postupne oznmi): poudva spolupracovnkov oznmkovat' 1. ohodnoti znmkou (kolsk prospech, vkon a pod.) oklasifikova: oznmkovat , oklasifikova tudenta, portovca 2. nalepi znmku ofrankovat': oznmkovat , ofrankovat' list oznamovac uren na oznamovanie, na oznamy informan: oznamovac, informan tn; informan tabua * vvesn (uren na vyvesovanie oznamov): vvesn skrinka oznamova I. zariadenie na oznamovanie sluobnch sprv a hlsen hlsi: ispeersk oznamova, hlsi indiktor (eleznin zariadenie na oznamovanie smeru): eleznin iniktor 2. pes. ktor oznamuje poovnkovi postrelen zver hlsi oznamovate p. zvestovate ozna sa p. zoznmi sa I oznoji sa p. spoti sa I oznova,oznove p znova ozobva p. obhrza ozori p. oiari ozorn p. obrovsk ozrejmi p. objasni o z r u t a , o z r u t p obor o z r u t n s k y , ozrutn p. obrovsk, nesmierny ozub tech vstupok al. zrez sliaci na spjanie kontrukcie tech. ozubec ozubadli p. zazubadli 1 ozubec p. ozub ozva p. ohlas 1 ozva sa 1. vyda zvuk. zvukovo sa prejavi zaznie ohlsi sa: nedaleko sa ozval, ohlsil zvon; zaznel hrom. vstrel zazvua (prejavi sa zvuanm): zazvual telefn; veda neakane zazvualo embalo zarezonova (zaznie tak, e zvuk sa preberie od inho predmetu): husle ticho zarezonovali poozva sa (postupne, jeden za druhm): poozvali sa dery hodn 2. prejavi sa slovne ohlsi sa reagova zareagova: v diskusii sa ozval, ohlsil prv; na nmietky nik ne(za)reagoval prehovori prevravie: prehovoril, prevravel, a ke ho vyzvali kni.: prerieknu preriec: preriekol a po chvli prihlsi sa (o slovo, do diskusie) expr.: cekn m u k n t r k n k r k n k r k n u c h n t ppnu (oby. v zpore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, nekrkol; deti ani neuchli, neppli pren. pejor. ggnu kni. hlesn: boles vydral bez h lesn t ia poozva sa poohla sa poohlasova sa (postupne, jeden za druhm) 3. prejavi sa navonok istm spsobom (o citoch, nladch, telesnch pocitoch a pod.) ohlsi sa prihlsi sa: ozval sa v om otcovsk cit prebudi sa da o sebe vedie: boles sa znova ozvala, ala o sebe vedie; prebudila sa tba cestova ukza sa: ukzala sa potreba oddychu zjavi sa objavi sa: u chlapca sa zjavila, objavila pcha * poohlasova sa poprihlasovasa poprebdza sa (postupne, u viacerch) 4. p. protestova ozvena 1. zvuk zaznievajci po odrazen pvodnho zvuku echo ohlas: ihne sa vrti siln ozvena, siln echo; pren.: ozvena, ohlas mladosti; ozvena, ohlas mylienok, citov kni..: ozyv ozvuk 2. p. ohlas 1 ozvltni p. zvrazni ozvun umoujci prenanie zvuku rezonann: ozvun, rezonann doska ozvuk l . p . o h l s i 2. p. ozvena 1 ozyv l.p. o h l s i 2. p. ozvena 1 ozva sa porov. ozva sa oehav sprv, chlostiv, hkliv oehli p. vyhladit' 2 oehn p. spli 3 oelie p. outova 1, 2 oeni sa radne potvrdi manelsk spoluitie s niekm (o muovi) uzavrie/uzatvori manelstvo kni. vstpi do stavu manelskho (aj o ene): oenil sa, uzavrel manelstvo s cudzinkou; u druh raz sa oenil, vstpil do stavu manelskho vzia si/zobra si (za enu/za manelku): neviem, koho si vzal, zobral spoluiak za enu, za manelku arch. poja za manelku fraz. s pred oltr (s niekm; aj o ene) an. ovrabi sa pren. hovor. expr. z a d r h n sa (aj o ene): ete m as zadrhn sa poenisa (o viacerch jednotlivcoch)
porov. aj zosobi sa

437
oiali p. outova 2 oiari iarou, svetlom zalia osvieti osvetli: mesiac oiaril, osvetlil non krajinu oslni (prudkm svetlom, oby. na chvu): oslnili ns reflektory auta kni.: ozlatit po/lt i poet. ozori: sluce ozlatUo, pozlatilo kopce vysvieti iluminovat (slvnostne osvtlit): iluminovat sie preiari presvieti presvetli (iarou, svetlom celkom prenikn): slnen le preiarili les: presvieten. presvetlen scna poosvetova (postupne, viac vec): poosvetova vetky kry vora oiera p. obhrza oi 1. nadobudn znova ivot oivie /astar. obi: zakliata princezn obila (v rozprvkach) nb. vsta z mtvych 2. zaa znova jestvova obnovi sa oivn obivnut oivi sa: v pamti mu oili, oivli spomienky; zujem oil. oivil sa vzbudi sa prebudi sa objavi sa (znova): vzbudila, prebuila sa v om lska k portu; objavil sa mu smev na tvri poova (postupne, vo vom mnostve): muchy na jar poovaj 3. sta sa ivm, ivm, ulm oivn oivie: dom oil. oivol, oivel demi okria obodrie zbodrie vzprui sa (znova nadobudn duevn silu): v rodine okrial. oborel; na dovolenke sa vzpruil rozveseli sa rozjari sa rozihra sa (sta sa veselm, veselm: oby. na krat as): v spolonosti sa rozveselil, rozjaril; oi sa mu rozihrali zried. rozi sa (F. Heko) poova (postupne): eti akosi poovali oivenie p. obnova 2. obroda, znovuzrodenie oivie p oi 1, 3 oivi 1. urobi ivm vzkriesi: oivi figrku; mtveho neoiv, nevzkriesi kni. obivi: obivi polomtveho 2. uvies znova do ivota, premietnu do prtomnosti sprtomni obnovi: oivi, sprtomni si, obnovi si spomienky; oivi tradcie vzkriesi: lsku u nevzkresia kni obivi oivotvori zivotni: obivi, oivotvori spolok oberstvi: oberstv si zitky z cesty aktualizova (pribli sasnmu chpaniu): aktualizova drmu obrodi regenerova (doda nov silu nieomu): obrodi spolonos, regenerova zdroje znovuzriadi km rekontituova retituova: znovuzriadenie Matice slovenskej 3. urobi ivm, ivm, ulm, silnejm, intenzvnejm a pod. obodri: oivi tanec; oivi, obodri nladu, zbavu, rozhovor spestri oberstvi (urobi pestrejm, erstvejm): oivi, spestri svoj tl; oivi, oberstvi izbu maovkou oivn p. oi 2. 3 oivotvorenie p. obnova 2, znovuzrodenie oivotvori p. oivi 2 oivova p. kriesi oltn sta sa ltm zoltn: lstie na strome (z)oltlo zahnut (nadobudn lt arbu): papier asom zaltol poltn (postupne): bielize asom poitia oobren p zmrzaen oobri I. obra, dosta o majetok zbedai zbedri: neroa oobrila, zbedaila ronkov ochudobni (urobi chudobnm): vojna ochudobnila

paesy
cel nrod expr zdra: obchodnci ns celkom zdrali polit.: pauperizova sproletarizova: pauperizova. sproletarizova masy expr. zboi (uvies do stavu telesnej al. duevnej biedy): povode zboila dedinu fraz: privies/prinies na mizinu privies/prinies na obrcku palicu privies do biedy privies na ps tridsiatok 2. p zmrzai 1 oobraova p. vykoisovat oran, oranec p opilec, alkoholik oranstvo p. alkoholizmus, opilstvo I ora sa p. opi sa oratos p. opitos orat p. opit I ou, ouva utm. uvanm poznai, znehodnoti ohrzt expr.: ocma oeuma omoga: out. ohryzen fajka; ocman, ocuman cigareta, vreckovka, ceruzka

o
A
smak iak smej triedy zastar. zried.: osmotriednik osmoklasnk: smaci, osmotrienici s na lyovake oktavn (iak smej triedy gymnzia) stie 1. dlh pichav vrastky na klskoch rastln osti hovor, fzy: jamenn stie, osti, fzy 2. porast pichavch rastln boda bodaie: spadn do stia. do boda ia

P
p l . p aleko' 2.p. dovidenia paberkova p. zbiera 1 paberky p. zvyok pablesk p. zblesk 1 pableskn p. trblietav pableskova p presvita, svetielkova pac p. cap pc p. bc 1, paf pacient nezdrav lovek, ktor sa liei: ak pacient chor: chor akali dlho na oetrenie hovor, mard: hlsi sa ako mard pacifick p. tichomorsk packa l.p. der 1 2. p. ruka 1 packat p. kazi 1 pcka p bi 2 pacn p. udrie 1. plesn 2 pacova p. mori" paesova p. ticova paesy p. vlasy 1. tica

pi
pi p. pozera (sa) 1 pi sa 1. budi al. ma pocit krsy, miloty, dobra a pod. bi sa: pili sa, bili sa mu pekn dievat; pi sa. bi sa mi nov architektra zda sa v idie sa hovor, pozdva sa: tto ltka sa mi celkom vid. pozdva lahodit (vzbudzova prjemn pocit): hudba lahod uchu imponova (vzbudzova ctu. obdiv, repekt): jej vystupovanie sa muovi pi 2. (iba v 3. os.) ma vu do nejakej innosti; vzbudzova pocit uspoko jenia bi sa: rob, o sa mu pi. bi vidie sa pozdva sa (asto v zpore): nevid sa. nepozdva sa nm cestova noci hovor, expr voa (by prjemn; oby. v zpore): pomha deom nevonia expr sladi sa: neskul sa mi i chcie sa iada sa: chce sa, iada sa im chodi po meste chuti by po chuti by po vli: nechut mu sluba inm: prca mu nie je po chuti, po vli zastarav, rit sa: spievajte, koko sa vm ri ela si: urobte, ako si elte, ako sa vm pi pamaga p potvora parev p. potvora pd 1. strata moci. vplyvu, vznamu, postavenia znik: pd. znik komunizmu rozpad rozklad: rozpad. rozklad ttu zhuba kni /.huba: varova udstvo pred zhubou skaza: skaza mesta padok (strata priaznivho stavu): mravn padok spolonosti hovor, krach: politick krach p. aj znik, skaza 2. p. prpad 1 padac p. sklpac pada 1. vonm pdom, vlastnou hmotnosou sa dostva niie al. na zem klesa: ln pad, kles na dno; hmla pad, kles na zem expr.: cpa dr/.ga (pada s hrmotom): zrel hruky cpu, drzgaj dolu cupota (pada s cupotom): gatany nm cupotali na hlavy sypa sa vali sa (pada prdom, v mnostve): zhora sa sype piesok, mka; val sa na ns lavna; sneh sa sype, val od rna expr kyda sa (pada v mnostve): zo striech sa kyd sneh pra spcha (pada v drobnch iastokch): lstie pr, sprcha zo stromov rti sa (prudko pada): lietadlo sa zrazu rti na zem * expr.: krba sa koba sa (pada kotanm): z kopca sa krblaj skaly hovor, utrovat' sa (o kameoch, skalch) expr letie (pada zvysoka): z desiateho poschodia hrniec let na zem dopada (pada niekam s istou intenzitou): der dopad na hlavu
porov. aj spadnt 1

438
dza prenika (o stavoch, citoch): prechdza, prenik ho ia. as 5. p hyn I 6. porov. upadn 2 padav p. splvav 2 pdlo p. veslo padl p. nemravn padn 1. p. spadn 1-3, porov. pada 1 2. porov. pada 3 3. porov. pada 4 4. p. umrie 5. p. nasta 6. p. prista 2 7. p. zainkova 8. p. min sa 2 pdny p presvediv, zvan 1 padcnica p. epilepsia paf napodobuje zvuk pri vstrele, strebe: naznauje vstrel, stelbu pif* puf pif-paf pif-paf-puf: ozvalo sa paf. pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca pik puk: pik, pik, puk. puk. bolo pou v krtkych intervaloch pc bc bum rach (napodobuje silnej zvuk vstrelu): pc, bc, ozvalo sa z doliny pal" 1, p. prekvapen 2. p. zaben I pag p posch pagna p. strana 2 paginovaka p slovaka paginova p. strnkova pahltne, pahltno p. hltavo, porov. aj nensytn 1 pahltnk p. nensytnk. jedk pahltn p. nensytn I paholit p sli I paholok 1. p. sluha 2. p. mldenec paholsk p hrub 2 pahorkatina p. vysoina pahorkat, pahorkovit p. kopcovit 1 pahorok p. kopec I pahrbok p kopec 1 pah p. kpe pach l.p. zpach 2. p. va pchate kto spchal trestn in delikvent: potresta pchatea, ptra po pchateoch, delikventoch pchnu vydva pach (oby. neprjemn) cti: pchne rumom, voavkou, cti z neho rum, voavku: mrcina u pchla, u. ju bolo cti voa (iba o prjemnom pachu): alie silno voaj hovor, zava (oby. o prjemnom pachu): peen ryby zdaleka zavaj smrdie zapcha (iba o neprjemnom pachu) hovor, razi (iba o neprjemnom pachu): razi potom expr. posmrdkva (trocha neprjemne pchnu) expr. mlan: v stach mlanel trnok (vamner) expr piet (vydva tipav, ostr pach): cel dom pie dymom, cesnakom pachol p. diea 1 pacht p njom 1 pachti sa expr. vemi za niem ti a usilova sa dosiahnu to expr. pechori sa: pacht sa, pechor sa za slvou expr : zha sa honit sa hna sa naha sa (pachti sa oby. za majetkom): odjakiva sa zha, enie, naha iba za peniazmi; honi sa, hna sa za karirou expr: driapal sa hraba sa kraba sa kriaba sa chabra sa c h a m r a sa chamri sa chamta sa: bezohadne sa driapal, hrabal, krabal na najvyie pozcie vo veden* expr : chpa sa chapka sa nr chaporit sa: chpe sa dopredu; len sa chop-

2. postupne sa uvoova a oddeova od nieoho vypadvat : zaali mu pada, vypadva zuby, vlasy odpada odpadva odpadva: zrel ovocie odpad, odpadva zo stromu plznu (o srsti, vlasoch) p c h n u ( o per, lst) 3. prestva psobi, prestva plati strca sa trati sa vytrca sa: obavy, zbrany, predsudky padaj, strcaj sa. tratia sa mizn zanika expr. prcha: strach nhle mizne, zanik, prch 4. oby. neprjemne postihova, zasahova niekoho dopada: zodpovednos pad, dopad na vs; padaj, dopadaj na ma vitky, podozrenia dolieha (aivo zasahova): pad, dolieha naho nava prech-

439
k aj , chaporia a robota nikde * |>ejor. chamti (sa) lakomit sa: susedka sa chamtila, lakomila za kadou korunou; cliamti po peniazoch p. aj usilova sa. ti pachtivec p. lakomec pachtiv l.p. lakom 1, chamtiv 2.p. dychtiv, tobn pachu p chu 2 pajc 1. osoba zabvajca v stredoveku svojich pnov ao: krovsk pajc, ao hovor. expr. dvorn blzon harlekn (komick postava starej talianskej komdie) 2. expr. nevne sa sprvajci lovek expr ao pejor. gapar: robi zo seba pajca, aa, gapara * pejor. komediant: neverte mu, komediantovi 3. kto vtipmi, konanm, ustrojenm vzbudzuje veselos ao: poskakova ako pajc, ao klaun hovor, august (artista v cirkuse predvdzajci komick sla) 4. p. pank I pajedi p. hneva pajedi sa p. hneva sa pajediv, pajedliv, pajedn p. zlostn I pajedo p. zlostnk pajchle p. bokombrada pajle p. pca pajta l.p. stodola 2. p opa pajt p. priate I pajzel p. hostinec pajzn p. ukradn pajzom p. spolu 2 pake p. balk pak nstroj na otvorenie akejkovek zmky hovor. perhk: otvori brnu pakom, perhkom pakostnica p. lmka I pakova p. bali 1 pakova sa 1. p. bra sa 1 2. p bea I. ods 1 pakt p. zmluva paktova p. spolova sa, priateli sa pa p horava 1 palc vek reprezentatvna budova zasiar. al. expr palota: honosn palce, paloty na nmest kria (sdlo niej achty): zemianska kria katie (sdlo achty): barokov katie p. aj katie palacinkami p. panva palatalizova p. mki paltum p. podnebie 2 pava p. horava 1 palba p. stelba palcov p. vek I plivo 1. porov. prenikav 2. p. naliehavo 1 3. porov. neprjemn pliv 1. p. horci 1 2. p. siln 2, ostr 5. prenikav 1 3. p. naliehav 2 4. p. neprjemn palec star dlkov miera cl: doska dlh dva palce, cle pleniar p. liehovarnk plen p. liehovina plenica p. liehovar plenk p liehovarnk plenka p. liehovina plenkr p. liehovarnk paleotyp p. prvotla

pamta
paleozoikum p. prvohory paleta p. mnostvo 2 paleto p. kabt palica dlh kus rovnho tenieho dreva, asto opracovan a pouvan na podopierame, pri hre, porte a pod.: opiera sa o palicu; lyiarske palice krivua expr. bakua (hrubia, oby. zakriven palica): pastierska bakua expr.: ugaa chabina: zahna sa na psa ugaou, dosta chabinou po chrbte kyjak kyj (hrub, na jednom konci rozren palica): ovali niekoho kyjakom trstenica (prun palica, pvodne z istho druhu palmy): dosta trstenicou tiep tiap (dlh palica, oby. na objanie orechov) hovor, papek (neopracovan palica): udrie niekoho papekom * nr. patyk: oha sa patykom nr. sukovica (hrovit palica): tresol sukovicou na dvere zasiar. ferul (palica na trestanie) p. aj kyjak palicova p bi 2 pali p. podpaa pli 1. vydva vemi velk teplo pripeka pipalovat": slnko pli, pripek, pipaluje expr. piec hovor.: prai smai: letn slnko peie; rozplen plata pra dookola hria (intenzvne): raditor vemi hreje opaova (o slnku: spsobova zhnednutie pokoky) 2. pri dotyku spsobova pliv boles spaova: horca polievka mu pli, spauje sta obra opra (parou al. vriacou tekutinou): obra, opra si jazyk
ajom kni. i h a (Hviezdoslav)

3. spsobova pocit ako pri dotyku s niem horcim tpat": mrz pli. tpe lca picha: dym pich v oiach svrbie pie (bolestivo svrbie): hojaca sa rana svrb, pic bolie (ostrou bolesou): porezanie boli 4. nii ohom spaova: pli, spauje such konre 5. vyrba pomocou oha. iaru vypaova: pli, vypaova keramiku 6. pripravova ohe zapaova: pli, zapaova svtojnske ohne rozklada zaha: zaha vatry 7. p. striea 1 8. p. bea 1 9. p. dvori pli sa 1. p. horie 1 2. p. angaova sa palivo horavina na spaovanie s cieom zska teplo al. pohonn energiu kurivo: prichystal palivo, kurivo na zimu zasiar. ohrev subi. ava (pohonn hmota. napr. benzn): v aute u nemm avu pliv p. ostr 5. tipav 1, prenikav I palo p. aba palota 1. p. sla 2. p. palc paluba lodn ploina: prechdza sa po palube kni. bord (Vajansk) pam 1. p. vedomie 2. zmysel 5 2. p. spomienka I pamta 1. uchovva v pamti pamta sa pamta si: dobre (sa) pamt, ako sa to vetko zbehlo; pamtm sa na jeho meno. pamtm si jeho meno hovor, merkova si: diea si vetko dobre merkuje 2. ma na zreteli potreby dakoho, nezabda na dakoho ma na pamti: mus pamta na svoje zdravie, mus ma na pamti svoje zdravie stara sa: stara sa o blaho rodiny myslie (na koho, na o) ma na mysli: s nkupmi som myslela aj na vs rta pota: pri delen rtal, potal i s demi

pamti
pamti zpisky osb o preitch udalostiach spomienky memore: psal pamti, memore pamtihodnos p. pamiatka 1 pamtihodn p vznamn 1 pamtiiv p. starostliv pamtnky p. star1 3 pamtnk l.p. sasnk 2.p. pomnk, socha pamtnos p. pamiatka 1 pamtn l . p . vznamn 1 2.p. spomienkov, jubilejn pamflet p. hanopis pamfletista p. hanopisec pamiatka 1. nieo pripomnajce minulos pamtihodnos pamtnos: umeleck pamiatky, pamtihodnosti, pamtnosti starch miest staroitnos expr. starina (staroitn predmet): izba pln staroitnost, starn 2. p. spomienka I pamiatkov p. spomienkov pampa p. step pampch p. ika 2 pamuk p. ni pn 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto m moc vldca vladr: pn. vldca, vlar hrau. mesta; vzbury sedliakov proti pnom; Kto je tu pnom '.' 2. predstavite moci, nadriaden osoba vrchnos: mestsk pni. mestsk vrchnos kni. al. iron honorcia (najvznamnejie osoby poda postavenia, majetku): cirkevn honorcia asto pejor. panstvo: panstvo prilo vo frakoch p. aj honorcia 3. kto niekoho zamestnva zamestnvate: pracova u dobrho pna. zamestnvatea slang, bos: tedr' bos zastarv. al. pejor chlebodarca: slil slepo svojmu chlebodarcovi hovor, milospn (oslovenie zamestnvatea v minulosti): milospn rozkzal zapriaha p. aj zamestnvate 4. zdvoril oslovenie osoby muskho pohlavia asto pejor. panstvo: ven pni, ven panstvo sir (v anglickom prostred) don seor (v panielskom prostred) signor [vysi si-| (v talianskom prostred) iron milospn asto iron. al. pejor. pnko: ulzan mlad pnko 5. p. chlap 1 6. p. vlastnk 7. p. achtic 1 8. ps. Pn p Boh pna hovor. expr. vyjadruje citov postoj k vete. k vpovedi hovor, expr.: pnaheka p n a j n a : pna, pnabeka, to ti bola bitka no zbohom (pri zpornom postoji): no zbohom, u sme dopracovali pnabeka p. pna. preboha panafrick p. celoafrick pnajna p pna. preboha pank 1. figra v podobe pripomnajcej postavu loveka pajc bbka: deti sa hraj s pankmi, s pajcmi. s bbkami figurna panna: krajrska figurna, panna hovor, pandrlk 2. kueu podobn tvar snopov na poli mande: uloi obilie do pankov, maneov 3. p. vihk panamerick p. celoamerick panzijsk p. celozijsk

440
pnbohhovie p. ktovie pnbohchr 1. p boechr I 2. p. nedajboe 2 pnbohvie p. ktovie pnbochr p boechr 1 pancier 1. kovov ochrann obleenie brnenie: elezn pancier, elezn brnenie zbroj: rytier v zbroji poet. bro nespis. krunier 2. ochrann oceov kryt brnenie: pancier, brnenie tanku pancierov p. obrnen panovan p riedky 1 panova hovor miea do npoja nepatriace zloky expr krsti: panova, krsti vno panucha sas obleenia na nohy: vlnen panuchy subt trimfl: trimfle z umelch vlken hovor, patentka (prun panucha pleten do psikov) pandrlk p pank 1 pandr p. drb paneboe p boe panegyrick p oslavn panelk p. dom I panenka p. dieva 1 panenskos p panenstvo panensk p nedotknut panenstvo stav eny bez pohlavnej sksenosti panenskos: strati panenstvo, panenskos poctivos poestnos nevinnos istota hovor, veniec: prs o veniec hovor, es: pripravi devu o es paneurpskv p. celoeurpsky panghart p. diea 1 panghartsk p. nanihodn 1 pani 1. dospel osoba enskho pohlavia ena: vydat pani, ena, pekn pani, ena dma (ena s vyberanmi spsobmi): uklonil' sa pred dmou lady [vysl. lejdyl (v anglickom prostred) doa seora (v panielskom prostred) signora [vysl. si-J (v talianskom prostred) madam (oby. v osloven) iron. milostpan oby. pejor. p a n i k a

p. aj ena 1 2. ena poskytujca zamestnanie zamestnvateka: prsna pani, zamestnvateka zastarv. al. pejor. chlebodarkva hovor, milostpan: milostpan nariadila umy obloky expr. veliteka (kultty) 3. ena. ktor nieo vlastn vlastncka majiteka: byt zmenil paniu, vlastnku, majiteku 4. p manelka 5. p. achtin panick p. bezhlav panika p pani 1 pnik p. vihk panika p. zmtok 2. rozruch panikri p. zmtkova panikrskv p. poplan I pankhart p diea I pankhartsk p. nanihodn 1 pnko l.p. pn 4 2. p. kaz 3. p. vihk panna 1. p dieva 1, slena 2. p. figurna, pank 1 3. p. vla panorma obraz krajiny kni scenria: z hradu sa otvra panorma mesta; namaova panormu, scenriu Tatier

441
panoramatick p. irok 2 pano p. sluha panovan usilujci sa ovlda inch, presadzujci svoju vu; svediaci o tom pnovit: panovan, pnovitpovaha rozkazovan rozkazovac (ktor rd rozkazuje; vyznaujci sa prsnosou, rznosou): rozkazovan zena; rozkazovan, rozkazovac hlas uiteky velitesk generlsky: odradil vetkch svojm veliteskm, generlskym sprvanm autoritatvny autoritsk (vynucujci si autoritu): autoritatvne, autoritrske vystupovanie despotick dikttorsk (vyznaujci sa despotizmom, dikttorstvom): despotick, dikttorsk otec impertorsk: impertorsk postoj /astar. sekirantsk (ktor rd preha inch svojimi prkazmi, poiadavkami a pod.): sekirantsk veci panova 1. vykonva vldu nad niekm vldnu: za panovania, vldnutia knieat Rastislava kraova (panova ako krl) rovat (panova ako cr) hovor, vladri pejor. baova (by neobmedzenm, svojvonm pnom): baoval krajine u dlh as expr. trnil' (by pevne usaden): v predsednckom kresle trni u desat rokov kni. zastar. vldat 2. kni. by veobecne rozren al. platn, ben vldnu by: v domove panuje, vlne.je prsna disciplna jestvova existova: jestvujca, existujca spoloensk situcia pevldat prevaova dominova (ma prevahu): prevlda, prevauje medzi nimi optimizmus; ominuj tu dubov lesy pnovit p panovan panovnk osoba, ktor stoj na ele ttu s monarchistickou vldnou formou vladr vldca: despotick panovnci, vladri, vldcovia hist. vladyka (u starch Slovanov) monarcha (panovnk v monarchii) kni. mocnr: raksko-uhorsk mocnri pejor. mocipn impertor (zvrchovan panovnk) kr (panovnk v monarchii) cisr (najvy titul monarchistickho panovnka): japonsk cisr cr (panovnk u vchodnch a junch Slovanov): bulharsk cr sultn (panovnk v islamskch krajinch) rada (indick feudlny panovnk) expr. potentt: feudlni potentti
hist. k n i e a : eln kniea kni. d y n a s t a (Rzus) kni.
zastar. z e m e v l d c a (Rzus)

paprka
panta p. mota I, plies 2 panta sa p. mota sa panter p. leopard pantomm p mm pantomma divadeln hra. v ktorej sa dej vyjadruje mimikou nemohra zried mmodrma pantomimik, pantomimista p. mm panva plytk ndoba na praenie, oby. s rkou panvica: vypral rezne na panve, panvici hovor, palacinkre (panvica na peenie palaciniek) panvica p. panva papa' p. otec I papa : p. jedlo 1 pp 1. p. aleko 2. p. dovidenia pap p. jedk papagjova p. opakova I papagjsky p. bezduch I papacha p. iapka papal p. hodnostr papa p. jes I papek p palica pper, pperec p. pperie pperie drobn, jemn spodn vtie perie pper (nieo podobn pperiu): vanke z pperia, z ppera; pperie, pper snehu; pper okolo st expr pperec pperist, ppernat p. pperov 1,2 ppern, pperovit p. pperov 2 pperov 1. ktor je z pperia ppernat pperist: pperov, ppernat, pperist vtie hniezdo prov (vyplnen perm): pperov, prov spac vak; pperov, prov bunda 2. ktor m vlastnosti ako pperie, podobajci sa pperiu pperist ppernat: pperov, pperist, ppernat semen stromov pperovit ahk ahuk j e m n : pperovit, ahk sneh; ahuk lupienky kvetov; pperov, jemn vlsky dieaa poet. zastar. ppern ppesk svisiaci s intitciou ppea cirk. apotolsk: ppesk, apotolsk nuncius; ppesk, apotolsk stolica papier p. doklad 1 papierova p. radova papila p. bradavka papirosa, papiroska p. cigareta papka p jedlo 1 papk p. jedk papka p. jes 1 papln p prikrvka papuh p. potvora papraka p. prca 1, babraka papradie porast paprade papradina: na okraji lesa rastie hust papradie, hust papradina papradina p. papradie papra sa 1. p. babra sa 1. 2 2. p. zaobera sa papra 1. p. paprka I 2. p. ruka 1 papri p hneva papri sa p. hneva sa paprka 1. doln as nohy prnokopytnkov, zried. i vtkov hovor, papra: paprky, papre kz; slepaie paprky, papre laba (spodn as konatn niekto-

pansk 1. tkajci sa bohatch, privilegovanch vrstiev (oby. v minulosti) vekopansk: pansk, vekopansk majetky achtick aristokratick: achtick, aristokratick kruhy urodzen vzneen (s dlhou tradciou): urodzen, vzneen rod 2. p. dobr 3, bezstarostn, pohodln 2 3. p. vyberan 1, mestsk pnsky p. musk1 panstvo l.p, vlda 2, nadvlda 2. p. pn 2, 4 3.p. majetok pantina p. povenectvo pnt 1. kovov zariadenia, oby. pky, na ktorch s zavesen pohybliv predmety zves ap: vybrat dvere z pntov, zo zvesov, z apov 2. vodorovn dka v kurne bidlo: koht vyletel na pnt, na bidlo hamhlok hambalok: sliepky sedia na hamblku, na ham bal ku

papue
rch zvierat): psie laby dlaba dlapa tlapa: medvedc dlaby, tlapy 2. p. ruka 1 papue p kapce, prezuvky 2 papua 1. sta zvieraa: konsk papua tlama (sta vch zvierat): kravsk tlama ni. hovor, huba 2. p. sta papun expr. kto bezoivo odvrva: susedov syn je vek papun ni. hovor.: hub hub zried. odvrva papunat expr ktor nectivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrvajci: neposlun, papunat dieta pejor. jazynat jazyn: papulnat, jazynat, jazyn ena hovor pejor.: pyskat huhat: je pyskat, hubat ako trhovkya nr. pejor pretekan papuova p. odvrva, hovori 1 papundekel p. lepenka pr' p. dvojica p r p mlo 1. niekolko para p. hmla, dych parabola p podobenstvo praka ena, ktor pra perie driapaka: u susedov sa schdzaj praky, riapaky prakv spolon pranie peria driapakv: s na praky, riapaky parda l.p. ozdoba 2. p. oslava 1 3. p. ndhera 1 paradajka p rajina paradajkov p. erven paradesantn p. vsadkov pardit p. cirova 1. krlit' pardnica ena. ktor sa rada pardi: susedova dcra je vek pardnica expr. cifrena (Karvas) cifraa cirul cifrua (Vajansk) rndul cinrlina (Bodenek) pejor. frnda iflena (povrchn pardnica) pardnik kto sa rd pardi expr.: cifr (Kukun) cifr
(Hviezdoslav) c i f r i k r

442
parape p. ddnik parapet stav. doska kryjca podoblon as steny stav podokenica podoblonica poprsnica (podokenn doska vynievajca dovntra miestnosti) parautista kto je vycvien v zoskakovan z lietadla padkom vsadkr (prslunk vsadkovho vojska) parautistick p vsadkov parautistika p. parautizmus parautizmus zoskakovanie z lietadla padkom parautistika vsadkrstvo pra 1. odtrhvat perie z kostrniek driapal: cez zimn veery prali, driapali perie 2. p. reza 2, 3 parati p. vystrja' paravn p. zstena parazit p. cudzopasnk 1, 2, privnk 1 parazitickos p parazitizmus 2 parazitick p parazitn, cudzopasn 1 parazitizmus 1. odb. ivenie sa z inho organizmu cudzopasnctvo 2. ivot na kor niekoho inho privnctvo parazitickos: parazitizmus, privnctvo, parazitickos det zbohatlkov parazitn ktor sa iv z organizmu inho druhu: pejor. (o loveku) ktor vyuva inch, priivuje sa na inch parazitick cudzopasn cudzopasncky: parazitn', parazitick ervy; cudzopasn, cudzopasncke ivochy; parazitick, cudzopasn, cudzopasncky ivel privncky privn (o loveku a jeho prejavoch): privncky, privn spsob ivota parazitova p. cudzopasi parazl p. ddnik parcelovat' p. deli I parcilny p. iastkov pardl p. leopard pardon p milos 1 pardonova p. odpusti, prepi par excellence p. typick, skuton, prav p a r f u m p. voavka parfumova p. voavkova paripa p. k I parrova p. poslchnu pari sa p. kdoli sa pri p. kri I pri sa 1. (o ivochoch) pohlavne sa spja; ma as prenia honit sa (o niektorch cicavcoch): ovce sa pria, honia polov honcovasa: zajace sa na roli honcuj beha sa (ma as prenia: o krave) hka sa (ma as prenia; o svini) horovat' sa (o kobyle) 2. p. spja sa 1 parita p rovnos paritn 1. porov. rovnocenn 2. p. rovnako 1 paritn p. rovnocenn park via, oby. zatrvnen plocha (asto so stromami a kvetmi) upraven na prechdzky a oddych: mestsk, verejn park sad (park s prevahou stromov) parkan p. plot prkrt p niekolkokrt parlament volen politick zastupitesk zbor. oby. celottny zkonodarn orgn: budova tohto orgnu

pardny l.p. pekn 1 2. p. slvnostn, sviaton, velkolep paradox p. protireenie paradoxn p protireiv parafa p. podpis parafova p. podpsa paragraf p. odsek paralela nieo podobn nieomu: hlskoslovn paralely obdoba analgia (priblin zhoda): to nem v dejinch obdobu, analgiu podobnos: podobnos nzorov podoba: npadn podoba udalost paralelita, paralelizmus p. paralelnos paralelizova p. porovna paralelne p. sasne 1 paralelnos jestvovanie, prebiehanie popri sebe, oby. sasne sbenos: paralelnos, sbenos javov * kni: paralelita paralelizmus: paralelizmus v stavbe viet (Jesensk) sasnos: sasnos dvoch dejov * synchrnia synchrnnos synchronickos (paralelnos v ase) paraleln 1. p sben I. rovnoben 2. p. sben 2. sasn 2 paralza p. ochrnutie paralyzova p. obmedzi 2, ochromi 1, prekazi

443
snem snemova: voby do parlamentu, snemu; zasadnutie snemovne: schdza sa kon v parlamente, v snemovni duma (parlament v Rusku) parohi p. mldenit parohok p. mldenec parodick p. zosmieujci parodizova, parodova p. zosmieova paroh p. jele parohy rohovit vrastky na hlave niektorch zvierat paroie: jelenie, srnie parohy, paroie parocha umel vlasy: nosil parocha zasiar. vlsenka
(Zhorsk)

psmo
ps 1. zky dlh tvar nejakho materilu pruh: zky ps, pruh papiera, plechu: koen psy, pruhy na kufri expr psik: psik koe hovor, trf: vi o sukne trf ltky popruh subi. gurta (pevn ps pouvan na upevnenie, nosenie nieoho): nies skriu na popruhoch, na gurtniach tla (ir ps okolo pliec ako sas enskho obleenia) kraje dragn (ps vzadu na kabte udrujci faznu) 2. zka dlh as plochy pruh: priechod vyznaen psmi, pruhmi; psy, pruhy pol hovor, lr expr.: psik prok triik hovor, t (zky ps poa) 3. p. reme 1 4. p. driek 2 pask l.p. pastier 2. p. cudzopasnk 2 pasant p. chodec psav p. psikav pas l.p. as 2. p. priechod pasaier p. cestujci pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, oby. kodlivch klepec: nastavi pascu, klepec * osidlo: vta sa chytilo do osla sluka oko: pripravi sluku elezo (elezn pasca): lka sa chlila o eleza kripec (zariadenie na chytanie my) lapk sklopec
zried. s k l o p k a

parochniar kto zhotovuje parochne zastar vlsenkr prok jemn denrsky vrobok v podobe tenkch dlhch valekov: prky s horicou subt.: vira virta parola p. heslo I parom p. ert paroma p nie I paromhovie p. ktovie paromsky 1. porov nanihodn, prekliaty 2. p. vemi paromsk, paromovsk p. nanihodn 1, prekliaty paromvie. paromehovie p ktovie provit p. prov prov vyskytujci sa v pre. tvoriaci pr provit: prov, provit vbeky; prov, provit rozlenenie prvkov paroie p. parohy pr rz p niekolkokrt parsn p. vzhad, podoba 2 part 1. p. noty 2. p. loha 2 parta p. skupina 2, banda 1 partaj p. strana 4 partajnk p. strank 1 parter p. przemie partes, partesy p. noty partia 1. jednotliv hra hovor. expr. partika: zahral si partiu, partiku aclia, maria 2. p as 3. p. skupina 2 4. p. partner participcia p. as 2 participium p. prastie participova p. zastova sa partika p. partia I partikula p. astica 1. 2 partikulrny I. p iastkov 2. p. miestny 3. p. mestsk partiov p. lacn 1, nekvalitn partitvny p iastkov partner kto kon nieo spolone s niekm (v hre. v obchode a pod.) spolonk: politick, obchodn partner, spolonk; byt dobrm partnerom, spolonkom pri hre, v tanci spoluastnk: spoluastnk obchodnej transakcie spoluhr (kto sa spolu s niekm zastuje na portovej al. inej hre): vrti loptu spoluhrovi hovor, partia (vhodn partner na uzavretie manelstva): to nie je partia pre nau dcru
pejor. k o m p l i c hovor, pejor. p u s i p a j t subt.: k o m p n

kumpn p. aj protivnk 2 partnerstvo p. spoluprca prty p. zbava 2 parvenu 1. p. prisahovalec 2. p. povenec

2. p. klady pas p. bezpredmetn paseka p. zmtok 2 pasentn p. priliehav 1. tesn 1 pasia p. zuba 1 pasienok p. pastva 2 psik p. ps 1, 2, pska psikav na ktorom s psiky, psy psav pskav pskat psikovan pskovan psovan: psikav, ps(k)av zves; ps(i)kovan, psovan sveter prkovan prkat pruhovan: prkovan, prkat, pruhovan ako zebra hovor, rfkovan rafovan trfkat trfkovan trfovan psikovan, pskovan p psikav pasrova p. lisova pasivita, pasvnos p apatia pasvny 1. ktor neprejavuje aktivitu, vyznaujci sa neinnosou, nezujmom: svediaci o pasivite (op. aktvny, inn, inorod) neaktvny neiniciatvny: pasvny, neaktvny, neiniciatvny lovek; pasvny, neaktvny, neiniciatvny prstup neinn trpn kni: nedvin ohlomovsk: poa sa neinnmu, trpnmu, nevinmu akaniu; ohlomovsk postoj nebojovn nevbojn (op. bojovn, vbojn) nepodnikav (op. podnikav) expr. apkovsk pejor zpecncky (pasvny a zaostal): nepodnikav, apkovsk, zpecncky duch apatick letargick (chorobne pasvny): je celkom apatick, letargick 2. p. stratov pska zky pruh tkaniny, papiera a pod. psik stuka: pska, psik z koe; nosi psku, stuku na znamenie smtku nra (pruh zo spletenej priadze) pskat, pskav p. psikav paskuda, paskudnk p potvora paskudn p. prekliaty, neprjemn psmo p. oblas 1. zemie

pasovaka
pasovaka p. zpas I psovan p psikav pasova 1 p. vyhlsi 2 pasova 2 p. hodi sa 1, 2 pasova sa p bi sa 1. bojova 2 psov p. sriov 1 ps p. striehnu 1 ps sa p kocha sa pasta p. krem I pastelov p jemn 3 pastier kto pasie hospodrske zvierat hovor, pask: pastier, pask hus; obecn pastier, pask baa (hlavn pastier oviec) valach (pastier oviec) honelnk (pomocnk bau al. valacha) kraviar (pastier krv) koniar (pastier koni) sviniar (pastier svi) voliar (pastier volov) oviar (pastier oviec) husiar (pastier hus) gauo (pastier dobytka na argentnskych pampch) nr trkr (Timrava) /astar.: gond konda (pastier svi) pastiersky p. idylick 2 pastila. pastilka p. tabletka pastor p. kaz pastoran p. duchovn 1 3 pastorlny l.p. idylick 2 2.p. duchovn 1 3 pastva 1. dozeranie na hospodrske zvierat pri ran porastu, pasenie statku: porast, oby. trva ako potrava pucich sa zvierat: expr. o prjemne psob na zmysly paa: v jeseni sa kon pastva, paa: avnat, zelen pastva, paa: expr. to bola pastva, paa na oi 2. pozemok zarasten trvou uren na pasenie pasienok pastvina paa pastvisko: vyhna statok na pastvu, na pasienok, na pau ; zelen horsk pasienky. pastviny, pastvisk pastvina, pastvisko p. pastva 2 pasus p as paa p. pastva 1. 2 pak p. chlap 2 pakrti p. makrtil pakrtn p. makrtn pakvil p. hanopis pakvilova p hani pama p. drdi 2 pama sa p ti paova porov. previez patlie p. trpenie patent p. spnaka patentka 1. p. spnaka 2. p. panucha patentn p. pecilny 1 pter p. kaz paternita p. otcovstvo paternoster p. vah1 patetickos p. ptos 1, 2 patetick pln ptosu (o loveku a jeho prejavoch) nadnesen zvelien: patetick, nadnesen, zvelien re; nadnesen, zvelien gest prehnan prepiaty: patetick, prehnan vstup; by prejave patetick, prepiaty vzletn naden vzruen kni?.. vznosn (pln nekontrolovanho citovho vzplanutia, vzruenia): na jazyk mu prichdzali sam patetick, vzletn, naden slov; patetick, vzruen prednes (op

444
civiln) trocha pejor teatrlny divadeln (zvelien a tylizovan ako v divadle): teatrlny, divadeln tn v hlase; teatrlne, divadeln gest kni. vozven
(Vajansk. Matuka) p r e p a t e t i z o v a n

patetika p. ptos 1, 2 patina sivozelen povlak na medench predmetoch medenka patognny p. choroboplodn, kodliv patologick p chorobn 2 ptos 1. prudk, hlbok vzruenie majesttnost * slvnostnos: ptos, majesttnost utrpenia patetika patetickos: ptos, majesttnost , patetika dikcie 2. naden, vzletn spsob prejavu patetika patetickos: hovori s ptosom, s patetikou nadnesenos
kni. v o z v e n o s (Vajansk)

patov p. nerozhodn 2 ptra p stopr ptraka p ptranie ptranie silie njs nieo al. niekoho, vyzvedie sa nieo hovor ptraka: ptranie, ptraka po pchateoch prepadu ptra p. hada, sliedi ptrav p. skmav patriarchlny l.p. starobyl 2.p.dstojn 2 3.p. vysok 2 ptriky p. ruenec patrin p. nleit patriot p. vlastenec patriotick p nrodn I. vlasteneck patriotizmus p vlastenectvo patri 1. by majetkom niekoho kni prislcha: pozemok patr, prislcha susedovi kni.: nlea prinlea: vec nle, prinle tomu. kto ju naiel prichodi chodi: bratovi prichod via iastka dedistva; chcem, o mi chod 2. by lenom, sasou nieoho, ma miesto niekde spada: zleitos patr, spad o riaditeovej kompetencie kni prislcha nlea prinlea: chotr u prislcha, (pri)nle susednej obci zaraova sa zaleovat sa: tto zelenina sa zaraduje, zaleuje medzi kapustovit 3. p. tka sa 1 patri sa (oby. neos.) by v slade so spoloenskou konvenciou sveda sa svedi sa: dieau sa patr, sved by pri stole ticho: nepatr, nesved sa tu obstva sveda svedi (oby. neos.): to je ena, ako sved slua sa slui sa: slu sa, aby sme prili vas by vhodn: je vhodn prinies kvety patrola l.p. hliadka 2. p. obchdzka patrolova p hliadkova patrn 1 p. udk patrn 2 1. p nboj, strela 1 2. p nbojnica patrna p. nlo patront poskytovanie sstavnej pomoci, podpory kni ztita: akcia sa kon pod patrontom, ztitou predsedu vldy patrnstvo protektort: prevzia protektort vstavy patrnstvo p patront patyk p. palica paumenie p. pseudoumenie

445
pauperizova p. ochudobni l.oobri 1 paualizova p. zoveobecni paulny p. povrchn, veobecn 2, zjednoduen pauza p. prestvka pauzova hovor, ma preruen innos (oby. pracovn) na ist as ma pauzu ma prestvku: futbalov liga pauzuje, m pauzu; nedoviezli materil, musme pauzova, musme ma prestvku paveda p. pseudoveda pavla p. ochodza pav uinkovit. pav uinovit, pavuinkov p. jemn I pazderie rozdroben drevovina uvonen pri tepan konop al. anu nr babina paznecht p ratica, necht pazucha miesto pod spojenm ramena s trupom podpazuie: da si teplomer po pazuchu, o podpazuia pazr 1. prst zvierat (najm dravch) zakonen zahnutm rohovitm tvarom; tento tvar: orol zaal pazry
o koristi kni. zastar s p r (Vajansk)

peklo
pecivl p domased pecnk p. pece pecch p. domased pea p. peatidlo, peiatka peatidlo nstroj na zhotovenie odtlaka psma al. znaku v mkkej ltke. oby. vo vosku: strca krovskho peatila pea (nstroj i znak zhotoven tmto nstrojom): zlomen pea; list opatren peaou pee velk aza ervenohnedej farby uloen v tele ivochov a loveka blzko brnice hovor, peienka: husacia pee, peienka; by chor na pee, peienku peiarka druh lupeovitch, prevane jedlch hb pestovanch aj umelo ampin: vypran peiarky, ampiny peiatka nstroj, ktorm sa urit text al. znaka odtla na list. doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlaok uroben tmto nstrojom hovor, zastar. al. expr. tempe: podlhovast. okrhla peiatka, podlhovast, okrhly tempe; da, udrie na list peiatku, tempe hovor, zastar.: tamhilka * tampilka (Jesensk) pea (odtlaok textu oby. do vosku): radn pea peiatkova dva na nieo peiatku hovor, zastar. al. expr. tempova: peiatkuje, tempuje spisy peienka p. pee pedagg 1. p. vychovvate 2. p. uite pedagogika veda o vchove zastar. vchovoveda pedant zkostlivo presn, svedomit, na malikostiach lipnci lovek asto pejor. puntik punktikr: chorobn pedant, pun(k)tikr expr. blch blchr blkr pedantria kni. zkostliv lipnutie na malikostiach, asto nepodstatnch pedantnos pedantstvo asto pejor. puntikrstvo punktikrstvo pedantnos p. pedantria pedantn, pedantsk p. dkladn, presn 3, poriadny 1: malichern 1 pedantstvo p pedantria pederast p. homosexul pederastia p. homosexualita pedolg p. pdoznalec pedolgia p. pdoznalectvo pen kova p mardova peh p. peh peh hovor. expr. pehav lovek pehavec peh pehavec p. peh pech 1. p. nespech 2. p. neastie 2 pechori sa l.p. pachti sa, usilova sa I 2. p. namha sa 3. p. chvli sa pechota peie vojsko zastar. infantria pchotn p. pozemn pejo, pejko p. k 1 pejoratvny p. hanliv pek p. plech pekre predaja al. vroba chleba a peiva pekrstvo: na rohu naej ulice je pekre, pekrstvo pekrstvo P. pekre pekelne p. vemi pekelnk l.p. ert 2. p. zloinec pekeln p. hrozn I, stran I peklo 1. v nboenstvch miesto venho zatratenia:

2. p. ruka 1, necht paa p. ruka I pa p. zaiatonk paerk p. hltan pai p. trva 1 paravec 1. p . nensytnk. jedk 2. p. lakomec paravo p. hltavo, porov. aj nensytn parav p nensytn 1,2 pstiar portovec pestujci pstiarstvo boxer: m v rukch silu ako pstiar, boxer /.astar. boxerista pstiarstvo druh akej atletiky, pri ktorom dvaja speri uplatuj dery psami box zastar. boxing pta p. ptie ptk 1. p. desahaliernik 2. p. peniaz I ptdesiatiny p pdesiatka pdesiatka vek pdesiatich rokov ptdesiatiny: dosialinu, slvi pdesiatku, ptdesiatiny abrahmoviny ptica' tvar, ktor sa sklad z piatich osb al. vec ptka ptorka: ptica, ptka kamartov; vazn ptorka reprezentantiek ptica2 p. ptka, podstavec pti p. cva I pti sa p. zdrha sa ptka spodn as niektorch zariaden al. nstrojov ptica: ptka, ptica paby, iarovky p. aj podstavec ptka 1. slo, slica p; nieo oznaen slom p ptorka: cestova pkou, ptorkou: bva na pke, ptorke nedostaton (znmka v kolskom hodnoten): dosta z fyziky nedostaton stud. slang.: gua baa 2. p. ptica' ptnk p. mnik 1 ptoliza p lichotnk, prisluhova ptolizask p. podlzav, serviln ptorka p ptica', pka 1 pec p. kachle pece cel chlieb, oby. okrhleho tvaru bochnk: voav pece, bochnk erstvho chleba pecnk: odkrojil z pecnka hovor, zastar.: veka veka (podlhovast pece)

pekne
veri r peklo arch. sitno: bodaj sa prepadol do sitna * kni. inferno 2. p. trpenie 3. p. staros' 1 pekne 1. porov. pekn 1 2. p. prjemne peknota p. krsa peknuk, peknuk,peknunk,peknulink p. pekn 1 pekn 1. prjemne psobiaci na zmysly, oby. na zrak al. sluch (op. nepekn, kared, okliv) umn vrny (pekn tvrou a oby. aj postavou): pekn, umn, vrne dieva kni. vzhadn (op. nevzhadn): vzhadn lovek strojn urasten drieny hovor. expr. neren (pekn postavou): rad strojnch, urastench, drienych, nerencli mldencov zastar. hersk (Kukun. Tajovsk) ri sci (vyhovujci z hadiska krsy, vzoru): vybral si ru, scu nevestu
e l e g a n t n hovor. expr. f e n hovor, neski. f e i k

446
v podobe ohybnch paliiek upraven ako cukrky pendrek: nae deti obubuj pelendrek, pendrek 2. p. obuch 2 pelerna p. kabt pele p. brloh 2 pelei p. brloi peleisa 1. p. leoi 2. p. sloi peletn. pelotn p. skupina 2 pelba p. kmi, chova 1 penica bot. as tyinky, v ktorej sa tvoria peov zrn bot. penk penk p. penica pe 1. as kmea nzko nad zemou po zrban al. spflen stromu hovor. expr. pniak: klovapne. sedie na pniaku 2. p. kme 1 penle p. trest penalizova p. pokutova penalta vo futbale kop zo vzdialenosti 9.96 m za vny priestupok v pokutovom zem pokutov kop hovor, jedenstka: rozhodca nariadil penaltu, pokutov kop; strela z jedenstky peazokaz, peazokazec p. alovate peaenka tatika, puzdro na uschovanie peaz hovor, zastarv.: pudilr budilr pugilr: ma pln peaenku. pln pudilr. budilr hovor, zastar p o r t m o n k a : vytiahnu peniaze z portmonky zastarv. tobolka (nprsn taka) zastar. meec hovor, zastarv. buksa
subt. brtaka

tip-top (pekn a oby. aj dobre obleen): prela popri nich elegantn, fen dma; by ik, tip-top armantn praliv (ktor napohad zaujme svojm osobnm arom): aj po rokoch zostala armantnou, pralivou enou vkusn estetick (zodpovedajci dobrmu vkusu, estetike): vkusn, estetick nbytok pvabn kni. spanil (vyznaujci sa jemnou krsou): pvabn, spanil tvr * roztomil bezn expr. zastar. rozmil expr. anjelsk (pekn a mil): roztomil, bezn, rozmil diea; anjelsk hlvka rozkon mil hovor, chutn: vedela vyari rozkon, mil, chutn smev na tvri; ak mil, chutn detsk atoky expr. uteen (pln krsy a radosti): strvili spolu uteen veer lahodn poet. by expr.: rajsk nebesk (oby. o zvuku, speve, hudbe) oarujci expr arovn kni.: okzujci kzeln: oarujca, arovn, okzujca, kzeln meldia pardny hovor, cifrovan (npadne pekn, oby. s ozdobami): pardne aty, pardne kone, cifrovan opasok det. al. expr. aan neski.: aa ee: aan bbika; to je aa, ee ladn gracizny (oby. o peknch pohyboch a pod.) svdn (ktor pristane): svdn aty hovor, ikovn; malebn (prjemne psobiaci harmniou farieb, zvukov al. tvarov): malebn lesn istina krsny (vemi pekn): krsny kraj * vstavn: vstavn kus poet maovan: uhaj maovan ndhern prekrsny kni. arokrsny (nezvyajne krsny): ndhern, prekrsny, arokrsny kvet p o d m a u j c i podmaniv (neodolatene pekn): podmaujci, podmaniv hlas, zjav asn kni chvatn (krsou vzbudzujci as): asn, chvatn obraz iariv oslniv oslujci (iarivo krsny): iariv, oslniv smev; oslujci pohad pren. expr. rozprvkov: rozprvkov aty hadn: hadn psmo upraven: upraven ulice, zhradky nr. ndobn (Dobinsk) expr peknuk peknuk peknulink peknunk chutnuk chutnulink expr. zried. prepekn (vemi pekn) pripekn (privemi pekn) 2. p. dobr 1. 3. 4, sprvny2, priazniv 2 3. p. vek 1 pelargnia p mukt pelech 1. p. kryt, brloh 1.2 2. p. poste ple-mle p. zmes pelendrek I. zastar. stuhnut ava zo sladkho drievka

peait 1 p. pean 2. p. bohat 1 peank p. finannk pean tkajci sa peaz, financi finann: pean, finann zdroje: finann kapitl peait materilny: peait, materilna odmena, podpora (op. duchovn) kapitlov pendant p nprotivok pendlova p. chodi 1 pendrek 1. p. pelendrek I 2. p. obuch 2 peniaz 1. kovov platidlo, zried. i bankovka minca: zbieral zlat peniaze, mince * ttovka (papierov peniaz vydan ttom): ttovka vysokej hodnoty piitk (raksko-uhorsk minca, hovor, desahaliernik al. in drobn minca) estk (raksko-uhorsk minca, hovor, dvadsahaliernik al. in drobn minca) zastar. turk (raksko-uhorsk minca, hovor. expr. drobn minca) expr.: gro grajciar: nemm ani gro, ani grajciar zastar moneta 2. p. peniaze peniaze veobecn ekvivalent, v ktorom je vyjadren hodnota vetkch druhov tovarov a prostrednctvom ktorej sa realizu je vmena hovor, peniaz: zarobil vek peniaze, velk peniaz; kpi nieo za lacn peniaze, za lacn peniaz ' obeivo (shrn peaz v obehu. expr. peniaze vbec) kapitl (vie mnostvo peaz): ma odloen kapitl hovor, financie (pean prostriedky): chbaj mu financie hovor, koruny: zdedil pekn koruny hotovos (hotov peniaze): pokladnin hotovos * zastar. istina (pean zklad): astncka istina spory (usporen peniaze): i z spor hovor, expr.: uky groe: nema fuk}-, groe art. zastar. dudky subt. prachy: min vetky prachy subt.: many upy dengi

447
penist p. peniv peniv ktor sa pen; pokryt penou penist spenen: pniv, penisl more; penist, spenen krv p. aj umiv penka p. klt 1 penotvorn p. penov I penovka p. fajka penov 1. utvrajci penu, naplnen penou penotvorn: penov, penotvorn hasiaci prstroj 2. p. provit pentfa p. stuha1 penzia p. dchodok 1, 2 penzijn p. dchodok 1 penzijn p. dchodkov penzionovan ktor je v dchodku vyslen: penzionovan, vyslen generl emeritovan emeritn: emeritovan, emeritn profesor penzista p. dchodca pen p zaiatonk pepita, pepitov p. kockovan pera horn a doln msit ruov okraj stneho otvoru: ma nafarben pery hovor, expr pysk pejor. gam ha: spodn gamba; ou pysky, gamby percepcia p. vnmanie percipient I. p. vnmate 2. p. prjemca percipova p. vnma perep p. skupina 2, banda 1 perfektne p. vborne I, porov. aj dokonal 1. bezchybn perfektn p. dokonal 1, bezchybn perfdny p. podl, zradn 1 perfortor p dierkova perforova p dierova perforovaka p. dierkova perforovan p dierkovan perforova p. dierkova perifria p. okraj I perifrny p. okrajov I, podradn I perifrastick p. opisn perihlium astron. bod na drhe planty, komty, druice v okamihu, ke je Slnko najbliie astron. prslnie perina perm al. pperm naplnen priesyp s obliekou ako posten prikrvka hovor, duchna: spa pod vekou perinou, uchnou; kpi ltku na uchny perida 1. p. obdobie 2. p. mentrucia periodicita pravideln opakovanie istho javu periodickos pravidelnos: periodicita, periodickospublikcie periodickos p periodicita periodicky 1. porov. periodick 2. p. opakovane periodick objavujci sa v peridach, cykloch; pravidelne sa opakujci cyklick (op. acyklick, nepravideln): periodick, cyklick javy, zmeny, krzy pravideln: perioick, pravideln tla periodikum p. asopis perleov ktor je z perlete /astar.: perlmutov perlmutrov: perleov, perlmutov, perlmutrov gombky, ozdoby perlikov p. drobn I perlist p. perliv, trblietav perli sa p. blska sa I

pesimisticky
perliv tvoriaci perlm podobn tvary (oby. bublinky, kvapky a pod.) perlist: perliv, perlist npoj; perliv, perlist kvapky rosy, potu bublinkat bublinkast bublinat bublinkov: bublinkat, bublinkast, bubliruit ampansk p. aj umiv, trblietav perlmutov, perlmutrov p. perleov permabiln p. priepustn permanentka p. vstupenka permanentne p. ustavine permanentn p. stly 1, trval, ustavin, neprestajn permutovat p. meni 1 peme p. sprv, ako 2 pernicizny p zhubn 1 pero 1. jednotliv zloka pokrvky vtieho tela; nstroj na psanie al. kreslenie brko (velk vtie pero, oby. na krdlach; v minulosti nstroj na psanie): husacie pero, brko; psa perom, brkom 2. prun as, siastka istho mechanizmu zmierujca otrasy al. tlmiaca nrazy pruina: oceov pero, oceov pruina struna: z kresiel tria struny zastarv.: spruha spruina: spruha, spruina zmky zastar.: vzpruha (Jg) vzpruina (J. Hork); vlsok (pero v hodinch) perohryz l.p. radnk 2. p. spisovate perokresba p. kresba 1 pern p. nstupit per pedes p. peo persifl p. vsmech persiflny p. vsmen persiflova p. zosmieova personlny p osobn I personifikova p. zosobni perspektva l.p. vhad2 2.p. ndej 3.p. hadisko 1 perspektvny ktor m perspektvu, s ktorm sa rta do budcnosti: zameran na budcnos (op. bezperspektvny. neperspektvny) ndejn subn: perspektvny, nejn, subn portovec, veec; perspektvny, subn zaiatok schopn vvojaschopn: schopn, vvojaschopn pracovnk, vskum: vhadov, dlhodob: perspektvne, vhaov, lhodob plny pertraktova p. prediskutova peru p. krdlo 1 perverzita odchylnost'od normlneho, benho v okruhu morlky chylnos perverznos zvrtenos: sexulna perverzita, zvrtenos zvrhlos neprirodzenos perverznos p perverzita perverzn p. zvrten 2 perzekcia p. tlak perzekvova p. prenasledova 2 perzistova p. trva 1, 2 pes elma chovan ako domce zviera: strny pes * expr.: havk dvk duno (v chlpat pes): pred bdou sed duno hovor, bund (pes s dlhou hustou srsou) det havo hypok.: uo kuo pesimista kto m sklony vidie vo vetkom len zporn, zl strnky (op. optimista): lovek nesmie by pesimistom expr. kuvik: Nestra, ty kuvik! pesimisticky p. ierno 2

pesimistick
pesimistick zaloen na pesimizme; svediaci o pesimizme (op optimistick) chmrny pochmrny pomrny: pesimistick, chmrna, pochmrna, pomrna nlada, atmosfra ierny km/, ponur: ma ierne, ponur mylienky svetobny (pln ivotnho pesimizmu): svetobna pozia, svetobny pocit smutn negatvny zl: smutn sprva; negatvne, zl predpovede negativistick skeptick (zaloen na negativizme, skepse): negativistick, skeptick postoj nihilistick pesnika p. piese 1 pesnikr p. skladatel pestovan vedome saden, siaty a oetrovan, zolchovan (op div, divok) achten odb. kultrny (op. nekultrny): pestovan, achten ovocn sad; pestovan, kultrne rastliny odb. uachtil (majci dokonal vlastnosti nadobudnut achtenm): uachtil odrody itkov (pestovan pre itok): itkov rastliny tpn: tepn zhrada pestova 1. poskytova vestrann starostlivos rastlinm. zried. aj zvieratm, aby priniesli itok al. poteenie dopestva dorba: pestova, dopestva. dorba cukrov repu. sju; pestuje doma kanrika sadi: kadorone sad dve hriadky mrkvy kultivova achti (pestova achtenm, cieavedomm obrbanm): acht, kultivuje rozlin odrody jabk * oetrova: jahodnisko starostlivo oetruje chova (zvierat): vo vekom chovaj nutrie 2. zaobera sa niem s cieom zveaova to rozvja: estetick ctenie treba pestova, rozvja od detstva cibri brsi kultivova: cibr, brsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovnho jazyka zoachova menej vhodn zuachova zdokonaova: hru na klavri treba ustavine zoachova, zdokonaova 3. starostlivo zachovva v dobrom stave (najm z hadiska vzhadu) stara sa (o nieo): pestuje si vlasy, nechty, star sa o vlasy, nechty * udriava: udriavan postava 4. dra diea na rukch a oby. jemnmi pohybmi ho ti varova: pestuje, varuje place doja nosi na rukch expr. ikat: cel noc nos na rukch, ika chor diea pestovate kto pestuje, dorba plodiny dorbate producent: pestovate, dorbate/ zeleniny, producent kukurice pestrie sa, pestri sa javi sa pestrm, by pestrm strakatie sa strakatit' sa strakavie sa: v dave sa pestrela, pestila, strakatela, strakatila, strakavela erven suka jarabie sa jarabi sa /ried jarabatie sa: jesenn lesy sa jarabeli, jarabili, jarabateli pestrmi farbami nr jastrabie sa: letn lka sa jastrabie kvietm pestro l . p strakato, porov.aj pestr I 2. p. rozline pestrofarebne p. strakato, porov. aj pestr I pestroarebnos p. kolorit 1 pestrofarebn p. pestr 1, farebn I pestr 1. ktor m rozmanit, vrazn, asto aj krikav farby pestrofarebn: pestr, pestrofarebn ltka farebn farbist viacfarebn mnohofarebn

448
rznofarebn (majci mnohorak al. odlin farby): farebn, farbist ozdoby do vlasov; sprava pestrch, viacfarebnch, mnohofarebnch papierov; rznofarebn hlaviky astier * iv vesel hriv (o farbch, ktor svojou pestrosou psobia prjemne, radostne) strakat strakav (majci rozmanit, oby. kontrastn al. krikav l'arby, kvrny): strakat, strakav suka nr. tarkav tarkast: tarkav jesenn lstie j a r a bat j a r a b (oby. o per vtkov) expr akav expr storak (o farbe) 2. pln zmien, bohat na rchle sa striedajce udalosti. odlin zitky, javy. prvky a pod. (op. jednotvrny. monotnny) rozmanit mnohotvrny: ma pestr, rozmanit, mnohotvrny ivot mnohorak mnohotvar rznorod rznotvrny: mnohorak druhy tovaru; mnohotvar, rznorod, rznotvrny materil farbist farebn iv (op. bezfarebn, nevrazn): farbist, farebn, iv tl, opis udalost miean pren. expr. strakat: miean, strakat spolonos* rozlin velijak: rozprva rozlin, velijak zitky z ciest pestn p. opatrovnk, vychovvate pestnka p. varovkya pestvo p. samopa pei p peo pe1 p. pozemn pe p. chodec peiak 1. vojak pechoty /astar infanterista 2. achov figrka najniej hodnoty hovor sedliak pen peibusom. peobusom p. peo peky p peo peo na vlastnch nohch pei peky: omov sa vrtili peo. peky na vlastnch zastarv. per pedes
/.astar. ?art p e r p e d e s a p o s t o l o r u m art. subt.: p e o b u -

som peibusom peova p. s 1 petcia p. iados I petrefakt p. skamenelina petrifikova p. krnatie pevec p. bsnik pevne 1. dobre odolvajc mechanickm inkom al. s cieom dobre odolva mechanickm inkom; s vekou silou, intenzitou napevno: pevne, napevno zaviaza uzol tuho natuho dotuha. ps. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnut pery stuha: stuha zviazan ruky fixne: fixne spojen asti silno silne mocne: lepidlo silno, mocne dr dkladne poriadne: dkladne, poriadne zatiahnu skrutky hovor, expr. fest: fest pritiahnut matica porov. aj pevn 1 2. porov. pevn 2, 3 3. p. isto 1,3 4. p. rozhodne I pevnie p. silnie pevnina 1. pevn zem, such zem (op. more) s: cestova po mori i po pevnine, si sucho: pohyb na mori i na suchu zried. suina (Figuli) pda: vystpi z lode na pevn pdu 2. p. svetadiel pevnos opevnen objekt zabezpeen proti toku a zariaden na obranu kni. tvrdza: nedobytn pevnos, tvr-

449
dz.a * citadela (pevnos ovldajca opevnen miesto): nad mestom sa vypna citadela p. aj opevnenie pevn 1. ktor dobre odolva mechanickm inkom (tlaku, deru a pod.) tuh tvrd (op. mkk): pevn, tuh materil; pevn, tvrd ad (op. slab); pevn, tvrd obal nerozbitn: nerozbitn sklo, nerozbitn hmota nepoddajn neohybn neprun: nepoddajn, neohybn, neprun pletivo hevnat: hevnat drevo trvci trvanliv (odoln proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvca, trvanliv ltka sdrn kompaktn konzistentn (pevne driaci pohromade): srn, kompaktn masa masvny siln hrub (pevn a oby. aj mohutn): masvna, siln brna; masvny, siln, hrub mr (op. slab, tenk); siln ni koovit (majci vlastnosti koe): pevn, koovit schrnka odb. rigidn expr. pepevn (vemi pevn) 2. ktor m, prejavuje telesn silu; svediaci o tom zdatn hovor, di zdrav j a d r n : zdatn, d i, zdrav, jadrn chlap tuh siln mocn pren. oceov (op. slab): ma tuh. siln, mocn, oceov svaly odoln (op. chlostiv, hkliv): odoln organizmus dobr (op. zl) elezn: ma dobr, elezn zdravie urasten vyvinut (s pevnou telesnou kontrukciou): pevn, urasten, vyvinut postava dievaa 3. vyznaujci sa duevnou, morlnou pevnosou, silou vzjomnho vzahu; odolvajci zmenm, asu a inm vplyvom siln hevnat vytrval neoblomn: pevn, siln vo viere; pevn, siln puto; hevnat, neoblomn v presveden nezlomn nezdoln nezniiten nepoddajn (ktor nemono duevne oslabi, podlomi): nezlomn, nezniiten va; m pevnho, nepoddajnho ducha skalopevn trval trvcny nemenn: skalopevn, trval, nemenn rozhodnutie nepodkupn nepodplatn pren. ulov (o charaktere loveka) elezn pren. oceov: ma elezn, oceov nervy stly: stly vzah nezmeniten nezvratn nepodvratn: nezmeniten, nezvratn mysel kni.: neochvejn neotrasiten nerozborn pren.: nerozbitn nedobytn: neochvejn priatestvo; neotrasiten zklad; nerozborn, nerozbitn jednota nerozlun neoddeliten (pevne spojen): nerozlun, neoddeliten dvojica * sdrn stmelen skben kni. zomknut (tvoriaci pevn celok): sdrn, stmelen, zomknut kolektv pren. rigidn 4. ktor je trvalo upevnen stabiln (op. labiln) nepohybliv stacionrny nepenosn: pevn, stabiln, nepohybliv bod; nepohybliv, stacionrny, nepenosn podstavec Fixn fixovan: fixn lano 5. ustlen dohodou fixn stly: pevn, fixn ceny; pevn, fixn, stly plat 6. p. ist 2 pfuj P. fuj, ph pli vyjadruje odpor, pohdanie, vsmech, zahovanie a pod. pha phe phi ph: Ph, phe, mysl, e sa a zaknem? pch peha pehe pchi pch: pch, peha, ale si tomu al tfi tf t'fi th tha thi h: tfi, li, takto sa mu podklada f u j f u j h a p f u j (vyjadruje odpor, pohdanie): fuj(ha), pfuj, pchne

piesonat
p h a . phe, phi, phi p. ph pch, peha p. ph pcha 1. tlakom dostva niekam; tlaenm plni strka tlai: mrne pch. strk, tla oblek do plnho kufra tisn tiska tska vtla: nasilu tisne, lska, vtla kok o preplnenej elektriky expr. dga: dg tabak o fajky * napchva expr. nadgva: napchva. nagva kapustu o suda, peniaze do peaenky vpravova v pratva: vpravova do diery otravu 2. p. kmi pcha sa l.p. tlai sa I 2. p. jes 1 pehe, pchi. pch p. ph p P. ip pia p. trocha2 piadimuk p. trpaslk 1,2 pianno p klavr pianista p klavirista piano 1 p. ticho' 1 piano 2 p. klavr piatak iak piatej triedy, piateho ronka kvintn (iak piatej triedy osemronho gymnzia) piatoroiak (posluch piateho ronka vysokej koly) pidlika 1. p. fidlika 1,2 2. p. strha 3, reza 1 piecka p. kachle piec 1. pripravova jedlo priamym psobenm vysokej teploty (oby. v peci, v rre. na ohni) vypeka (vea al. rozlin druhy): piec hus na peki; o rna peie, vypek svadobn kole opeka (piec krtko al. na povrchu): opek si na ohni slaninku 2. p. pli 1, prai 1,2 3. p. chysta 4. p. spolova sa, priateli sa piesina vrstvou piesku pokryt kraj, plocha piesoina: such, neron piesina, piesoina hovor, piesky (piesonat kraj, piesonat pda) piesit p. piesonat piese 1. krtka hudobn skladba s textom uren na spievanie pesnika: spieva vianon piesne, pesniky; sklada tanen pesniky song (nladov piese sprevdzan dezovmi nstrojmi): ernosk songy anson (kabaretn al. nladov piese): zaspieva ansn, skladateansnov spievanka (krtka piese udovho pvodu al. ponka na u) trvnica (udov piese tematicky svisiaca s prcou pri kosen lk): ahav trvnice kuplet (artovn piese v hudobnej frake, v kabarete) lger hovor, hit (obben mdna pesnika): tanen lger, hit chorl (oslavn zborov piese) uspvanka (piese spievan pri uspvan dieaa: hudobn skladba tohto rzu): spieva uspvanku 2. p. spev 1, 2 pieskovisko p. pieskova pieskovit p piesonat pieskova miesto, kde sa a a upravuje piesok pieskovisko pieskov 1. p. piesonat 2. p. prespac 3. p. lt piesky p. piesina piesoina p. piesina piesonat obsahujci piesok, pokryt pieskom piesit pieskovit pieskov pieson: piesonat, piesit ple; piesonat, pieskovit, pieskov, pieson pda

pieson
pieson 1. p. piesonat 2. p. prespac pieta p. cta pietny p. spomienkov pif p. paf' p i gat p. hdza 1 pigljz p. hladika pigova p. ehli 1 pihlika p. reza I picha 1. zasahova niem zahrotenm boda: picha, boda obe noom tucha tra tra parcha: tuch, tdra do osieho hniezda d b a * oba: dravec obe zobkom do zdochliny stoka stokna: stoka ervka na udicu iha (picha ihadlom): i ha ako osa p. aj strka 2 2. spsobova boles bodnutm al. podobn ako pri bodnut boda: vela, osa ma pich, bod; svetlo reflektora pich, bod oi tpat (spsobova pliv boles): rana neprjemne tpe kla: po dlhom behu ma zane kla v boku lpa lma: pri zmene poasia ho lpe, lme v kolene kni/.. obda: strnisko obda nohy 3. oznaova prchod a odchod z pracoviska pomocou automatickch hodn hovor, tika subt.: cvika cvaka: v robote pich, cvik vdy posledn 4. p. strka 1 5. p. podpichva pichav p. bodav, pichav pichav ktor m pichliae, ostne, ostr hrot; na ktorom sa mono popicha; vyvolvajci pocit neprjemnho (bolestivho) pichania bodav bodlv: pichav, bodav, bodav drt; bodav, bodlav boles v oku ostnat: ostnat kaktus trnit tnist: pichav, trnit, tnist ker * hrotit hrotist zahroten ostr: hrotit, hrotist. zahroten kamienok; zactila na ruke pichav, ostr predmet; pichav, ostr vietor pichav: pichav svetlo p. aj drsn 1 pichlia p. oste, t 1 pijak, pijan p. alkoholik, opilec pijanstvo p. alkoholizmus, opilstvo 1 pijatika hovor. 1. pitie (oby. nemierne) liehovch npojov pitka: non pijatiky, pitky hrab.: chast chastaka: da sa na chast hrub: slopanica strebanica: nauil sa na strebanice hrub ranica (nemierne pitie al. jedenie) 2. p. liehovina pijavica p. privnk I pik p. paf pika p. kopi ja pikantria zmyslovo al. intimitou vzruujca udalos pikantnos: rd pova pikantrie, pikantnosti subt. pikoka pikantnos p. pikantria pikantn 1. p. korenist, ostr 5 2. p. drdiv I pikle p. klady pikolk ancky ue pikolo pikolo p pikolk piksla 1. p. katua 1, schrnka, plechovica 2. p. ena 1 piksa p. katua 1, schrnka, plechovica pikulk p trpaslk 1

450
pilier 1. p. stp 2 2. p. opora 2 pilierov p nosn 1 pilina jemn odpadok dreva al. kovu vznikajci pri plen rezina: dreven piliny, reziny pli spracva plou, plkou reza rozrezva: robotnci zaali pli, reza drevo dovezen z hory; rozezvat' kme stromu spiova (plenm odstraova): spiova star, btav stromy vypilova (plenm zhotovova): vypilovanie dzy plkat, plkovit p. zbkovit pilne 1. p. naliehavo 2 2. p. naponhlo 1 3. p. usilovne pilotn p. zaiaton pilova obrba pilnkom pilnkova: pilova, pilnkov! si nechty brsi obrusova: majster rune brsi, obrusuje kad siastku plovit p. zbkovit pilulka, pilula p. tabletka p i m p r l . pimpera 1. p. bbka 1 2. p. diea I pinakotka p. galria I pin' p. klobk pin 2 p. pinlk pinlk plemeno mench psov s dlhou kueravou srsou a dlhmi uami hovor, pin: japonsk pinlk. pin pingpong hovor, portov hra s celuloidovou loptikou odranou pomocou rakety na stole ponad sie stoln tenis pinguin p. tuniak I pinke p. batoh pionier l.p. priekopnk 2. p. enista pioniersky p. nov 2. prv 2 pipasr p. utora 2 ppa p. pia I pi-pi, p-p p. cip 1 pipka p. dieva 1 pipka 1. p. sliepka, kura2 2. p. dieva 1 pipka p. faji piplaka p. prca I pipla sa 1. p. babra sa 2 2. p. zaobera sa piplavo p. pomaly I. zdhavo I piplav p. zdhav, pomal I pipa p. kohtik ppnu p. ozva sa 2 pirt p. zbojnk 1 pirtstvo p. zbojstvo I psanka p. zoit pisr l.p. radnk 2. p. spisovate psa 1. zaznaova re psmom arba (nehadne psa): psa, arba do psanky lohu expr.: kraba kriaba mra mariga (karedo, nehadne psa): druhik kr(i)abe ako kocr; rchlo mra odpove na list expr.: iara iarka: iar(k)a si osi do notesa expr: machli machuli (oby. karedo, nejasne a pod. psa): osi machul na papier * expr. maova (pekne psa) vypisova (asto psa): dievence mu ustavine vypisuj fraz expr. hdza na papier: hde na papier sla 2. umelecky tvori sklada komponova: psa, sklada bse, operu psa sa p. vola sa psa si by v psomnom styku, vymiea si listy kore-

451 potulova vies korepondenciu: u dlho .si pe s kamartom z vojny; koreponova, vies korepondenciu s poisovou vypisova si (asto si psa): ustavine si vypisuje s dajakm cudzincom nesprv. dopisova si pisate p. autor pisk p hvizd, piskot pska p hvzdal, pia 2 pskav, pisklav, pikta v p. ostr 4, prenikav 1, hvzdav piskn p zahvzdat piskor p. pala 1 piskol tvorenie a vydvanie prenikavch zvukov fkanm do istej trbiny expr. pisk: piskot lokomotvy; strhol sa pisk hvizdot hvizd: ostr hvizdot. hvizd expr kvik kvikot: k\'ikot eti p. aj hvizd piskota p. hvzda, pia 2 psmeno jednotliv grafick znak psma litera: mal. vek psmen, litery g r a f m a (psomn znak hlsky) psmo l . p . rukopis 2.p. list I 3.p. doklad I psomka p skka 2 psomnctvo p. literatra I psomnos p. spis I psomn sprostredkovan, vykonan psomne korepondenn listov: psomn, korepondenn, listov Styk zastar. listOVll pia p. moi 2 pala 1 .jednoduch dychov hudobn nstroj: pala Z vby dea de (Hviezdoslav) piskor (sas udovch hudobnch nstrojov, do ktorej sa lka): piskor na gajdch Irem bi ta (dlh pastierska pala) 2. kos na predkolen dea de (Dobinsk) pia 1. vydva slab vysok zvuk (o vtkoch) ppa: v krovpialo, ppalo kuriatko expr.: ipa ipota iepa: hniezde sa mrvilo a ipalo, ipotalo es neoperench vtat expr iva ivka ivika: pod oblokom iv(i)kaj vtence expr : c i e p k a * iepa cipa ciapa: sotva vyliahnut lastoviky ciepkaj, ciepaj, cipia v hniezde expr. uulka: u z diaky pou uulka husi na paiti expr. kvka kvia (o svini): prasa zfalo kvkalo: pren. (o deoch): deti od radosti a. kvkali 2. vydva vysok zvuk pri rchlom lete vzduchom pska hvia hvzda: poul, ako mu guky pitia, pskaj, hvidia popri hlave expr.: piskota fia: vo vzduchu fiali granty pitonk p nsilnk pi 1. prehltanm prijma tekutinu glga (hlasno pi): pije, glg priamo z fae popja (si) upja (si) (po troche pi): popja vno. upja si z vna poahova (pi s prestvkami): potahuje si z termosky aj expr. cicka (po troche): iea cick mlieko srka ska chlipkat pochlipkva uchlipkva (pomaly a po troche): slamkou srka, chlipka malinovku expr.: n a p j a t sa nadja sa (pi v mnostve): deti sa napjaj, najaj dsom expr aha (pi z fae) expr: slopa loga lcha lcha dra chlonta (o zvieratch, pejor. i o uoch): pes slope, log vodu; krava lcha zo abu chlpa chlepta chamta chlastat' streba

plakua
(hltavo, rchlo, hlasno pi: pejor. o uoch): chlpa horcu kvu; prasa chlasce vou * expr. ska (hltavo. bez miery): stka do seba pohr z.a pohrom pripja (pi na zdravie) vypja (pi vetko al. zostatok) odpj a (pi z nejakho mnostva) pova (pi v tekutom stave): pova liek konzumova (pitm al. jedenm spotrebva): konzumuj vea piva 2. nadmieru pova alkoholick npoje opja sa: pi. opja sa do nemoty expr.: chlastat' slopa loga streba uhba si u h n a s i : nechce presta chlastat; kad de si uhna expr t r u n d i hovor, pejor. k o r -

hei: korhef od mladosti expr.: tankova cica: chlapi tankuj, cicaj o rna suhi.: nasva sa 3. ma schopnos prepa, prijma tekutinu pohlcova v pja: such zem smdno pije. pohlcuje, vpja letn d a b s o r b o v a vstrebva: ltka absorbuje. vstrebva pol 4. p. cica p i t e k a n t r o p p. udoopica pitka p. pijatika I pitoreskn l . p . malebn 2.p. udn pitva odb. otvorenie mtvoly autopsia (pitva na zistenie priny smrti): sudca nariail pitvu, autopsiu lek. obdukeia pitva p. analyzova pitvor, pitvorec p. predsie pivre p. retaurcia 1 pivnica I. podzemn miestnos pod obvacmi priestormi zastar. sklep: vnna pivnica, vnny sklep 2. p. vinre pi vni a p pivoka pivoka zhradn rastlina s velkmi, oby. tmavoervenmi kvetmi pivnia: priniesol kyticu pivoniek, pivni pivokov p. erven pivot port koncov hr v basketbale pivotman pivotman p. pivot pizn p. ukradn pilika p. reza I pac l.p. miesto 1 2 2. p nmestie plca p. plat, zrobok placet p. shlas 1 placka 1. p. poseh 2. p. harua pla slzami prejaven pocit iau, bolesti n r e k : bolestn pla, nrek na stratou otca expr. f u k o t f u k fikot (pervan pla): ozval sa ensk fukot, fikot vzlyk vzlykot (preruovan pla): potla vzlyk, vzlykot poet. osrk (Hviezdoslav) expr. bl'akot hak expr. rev (siln pla): pusti sa do revu expr.. ryk rykot vlev (re spojen s plaom): nebudem pova jej vlevy hovor, l a m e n t y (Urban) poet. k v i b a (Figu-

li) hovor, lamentcia plaka 1. ena, ktor v minulosti plakvala pri mtvych a na pohreboch n a r i e k a k a oplakvaka 2. plaliv ena, plaliv dieva hovor, expr plakua expr.: smokaa f u k a a p l k a n i c a , pakanina p. apkanica plaka p. plaka paka sa p. apka sa plako p. uplakanec. rozmaznanec plakua p. plaka 2

plaky
plaky slzami (a vzlyknm) prejavujc pocit iau, bolesti, ukrivdenia a pod. s plaom plac placky: plaky, s plaom sa vrtila domov; plac, placky vybehol z izby vzlykajc Tikajc expr.: fukajc mrauiac rumzgajc rumdzgajc poet. lkajc plaliv 1. podobn plau, pripomnajci pla nariekav kvliv vzlykav: plaliv, nariekav, kvliv, vzlykav hlas husl stenav stonav: vydva stenov, stonav zvuk expr.: fukav kuav skuhrav poet lkav 2. ktor je nchyln plaka, ktor asto plae uplakan: plaliv, uplakan diea precitliven (ktor sa ahko rozru, rozplae): plaliv, precitliven dievence expr.: uukan uiikan usmoklen usmrkan umrnan umrauan umravan: ufukan, ufikan, usmoklen, usmrkan starenky placky p plaky plafn p. povala 2 plagt vyvesen al. nalepen verejn oznmenie odb. afi plga p. chova 2 plagit p. kpia I plagizova p. napodobova plaho sa 1. p. apka sa 2. p. brodi (sa) 3. p. drie plachost p. hanblivos 1 plachta 1. v kus pltna na prikrvame, nosenie a pod. prestieradlo: posten plachty, prestieradl; prikry kopu plachtou, prestieradlom prikrvka: vyvan prikrvka na stole plachtica (menia plachta) p. aj prikrvka 2. pltenn sas plachetnice kni. vetrilo: napn plachtu, vetrilo plachtica p. plachta 1 plachti p. plva plachuk p. plach 1,2 plach 1. ktormu chba odvaha, ktor sa ahko vystra: ktor je neist medzi umi (o loveku); svediaci o plachosti bojazliv nesmel (op. smel, odvny): plach, bojazliv, nesmel dieva; plach, bojazliv, nesmel pohad lkav ustraen ustrchan ustrachovan: lkav, ustraen diea; ustrchan, ustrachovan hlas * hanbliv ostchav: hanbliv, ostchav dotyky rozpait (nesmel, a preto nerozhodn): plach, rozpait pokus prehovori v spolonosti zakrknut zahriaknut utiahnut (ktor nem sebavedomie): zakrknut, zahriaknut, utiahnut kolik uzavret samotrsky (strniaci sa spolonosti): bol uzavretm, samotrskym romantikom jemn letm (vemi krtky, takmer nebadaten): jemn, letm bozk expr.: plachuk plachunk poet. zried. plaiv: plaiv zrak, plaiv myse (Sldkovie) 2. ktor sa ahko vypla, ktor utek pred vetkm ruivm; strniaci sa loveka (o zvieratch; op. krotk) bojazliv: plach, bojazliv srnka plaiv lkav: plaiv, lkav k neskroten nedomestikovan neptuln div (op. skroten, domestikovan, prtuln): neskroten, nedomestikovan, neptuln, div maiatka expr.: plachuk plachunk: plachuk vtatko 3. p. krtky 1

452
plajbas p. ceruza plaka slzami a oby. i zvukmi a vzlykmi prejavova pocity iau. smtku, bolesti, hnevu a pod. slzi: plae, slz nad rodinnm neastm expr placka! kni.: roni slzy prelieva slzy expr cedi slzy: ron, prelieva slzy nad svojm osudom vzlyka expr.: f u k a fika (plaka s pervanm hlasnm vdychovanm vzduchu) poet. lka expr.: smokli smokli sa pejor. sopli (sa): Nesmokli sa u! Nesopli sa u! expr. smrkat' (plaka a pritom potahovat' vzduch nosom): pri dojmavej kzni mnoh smrkali expr. mrna (slabo plaka; o dieati) pren. pejor.: mraua* mrava kua skua gajdovat' drumbova gauda gavda: decko mraualo, gajdovalo, gaudalo cel
noc expr. k v r n d a (Bco) hovor. expr.. m u z i k o v a t ' 4

koncertova organova: veda ktosi alostne muzikuje. koncertuje narieka (usedavo plaka) kvli (prenikavo, alostne plaka) expr. zdma (Dobinsk) expr : reva rumzga rumdzga ruma rua rka (hlasno plaka) hovor, expr.: vrieska vret ziapa jaa hka bliaka zavja (vemi hlasno, prenikavo a oby. zo zlosti plaka)
v y p l a k v a expr.: v y r e v v a v y r e v o v a hovor, expr.:

vyvreskva vyvreskova vyblkva vybakova (jednostajne. nepretrite plaka) poplakva (si) (chvami, oby. ticho plakat): v kte si poplakva za stratenou hrakou p. aj smti, bedka plam p. plame plame horiaci stpec plynov ohe: plame, ohe bl poet.: plam plpol: plame, plam, plpol svieky kni. blk: niekoko domov bolo v blku (J. Hork) plamen ist, plamenit p. ohniv I plamenn 1. p. ohniv 1 2. p. naden 2 plameomet zbra vrhajca prd horiacej ltky ohomet pln 1. predstava budcnosti zmer mysel: plny, zmery na alie roky; mojm myslom je zaloi prosperujcu firmu * cie: uskutonil svoj cie el: nejasn el porady predsavzatie (rozhodnutie nieo vykonat): ma vek predsavzatie * idea: to je dobr idea kni. zmvsel p. aj mysel, zmer, idea 1 2. vopred uren postup innosti so zreteom na vyten cie: pracovn pln. pln rozvoja spolonosti rozvrh: rozvrh hodn, prc p r o g r a m : program koncertu, edin program grafikon (grafick znzornenie nadvzujcich postupov): grafikon dopravy h a r m o n o g r a m (znzornenie vzjomnho asovho zladenia rozlinch innost): pracova poda harmonogramu projekt (pln vedeckho, umeleckho diela): projekt vkladovho slovnka scenr: scenr filmu, vstavy osnova (mylienkov rozvrhnutie): osnova hry, uebn osnovy poriadok (shrn pravidiel. predpisov na ist postup): cestovn poriadok koncepcia kni koncept (spsob chpania nieoho): reijn koncepcia hry; ma vlastn koncept rieenia hovor, rozpoet (finann pln): zmari niekomu rozpoet p. aj koncepcia 2 3. pdorysn zachytenie ternu stavby: pln mesta.

453
ulice ixib. dispozcia: dispozciu przemiu projekt (pln technickho diela): projekt divudlu, stanice pdorys: pdorys budovy 4. p. zloka pl, plava p. rovina 1 planta p druica 2 planie porov. zhori sa planina 1 p. rovina 1 planina 1 p nanihodnk planrova p. rovna 1 piano 1. porov. div 1 2. p. zle 1 3. p. zbytone plnov an ktor by sa mal uskutoni poda plnu: ktor sa vopred naplnuje, priprav, odhadne naplnovan chystan pripravovan: teil sa na (na)plnovan, chystan oslavu; plnovan, chystan atentt; dlhodobo chystan, pripravovan svaba (op. neakan, neplnovan) organizovan: organizovan stretnutie zaman perspektvny (plnovan do budcnosti): zaman, perspektvne ciele, lohy predpokladan oakvan (ktor sa poda plnu predpoklad, oakva): predpokladan prchod; nevrtili sa v oakvanom termne plnovit (zaloen na plnovan, uskutoovan poda plnu): plnovit hosporstvo, plnovit innost myseln zmern schvlny (vedome vopred smerujci k istmu cieu): vetky argumenty proti nemu boli plnovan, myseln, zmern, schvlne premyslen vedom cieavedom: vetko nasvedovalo plnovanmu, premyslenmu. vedommu, cieavedommu rozvratu plnova ma v mysle vykonva nieo v blzkej budcnosti ma pln ma v plne chysta: plnovali. mali v plne, chystali odvetn opatrenia zama: zama stal sa uiteom pripravova stroji: nvtevu vznamnej osobnosti treba pripravova lho dopredu projektova (robi technick pln): projektova prestavbu historickho jadru mestu hovor, programovat: atletick sae programovali u v januri km/, proponovat : gestorsk organizcia proponuje jazykov kurzy pre svojich pracovnkov * organizova (plnova a cieavedome kona): organizova zjazd snova snu osnva (tajne plnova) plnovit p. plnovan, systematick 2, cieavedom 1 planta p priesada planta sa, panta sa l.p. zavadza 2. p. tla sa 1 3. p opla sa plantav p irok 1 plan p. horie 1. iari 1 plan l . p div 1 2.p. zl 1 3.p. zl 2, nekvalitn 4.p. przdny 2. zbyton, jalov 1 plpol p. plame plpolat' i . p. horie 1. iari 1 2. p. via 2 pask p. fc paskot p. pleskot pasn, paskn 1. p. plesn 1,2 2. p. spadn 1 plastick I. ktor ahko prijma al. men tvar, vyznaujci sa plasticitou tvrny tvrliv: plastick, tvrna, tvrliv hmota formovaten poddajn: ozdoby z plastickch, formovatench. poddajnch materilov 2. synteticky vyroben plastov umelohmotn umel syntetick: hraky z plastickch, plastovch.

plati
umelohmotnch materilov; umel, syntetick ametyst (op. prav) 3. vyznaujci sa trojrozmernosou, vyvolvajci dojem priestorovosti trojrozmern priestorov: plastick, trojrozmern, priestorov zobrazenie (op. dvojrozmern, plon) relifny relifov: relifna mapa 4. p. vstin plastika p. socha plaidlo p. straidlo 2 plai 1. vyvolva pocit strachu, naha strach strai aka desi: pla, stra, ak eti straidlami znepokojova (vna nepokoj): znepokojova niekoho zlmi sprvami expr.: mta mtoi halui: mta, mto ho prestava nespechu 2. vyvolvanm strachu dosta niekoho, nieo pre odniekia odha vyha duri: plai, oha, vyha korce z erene rozha (vyvolanm strachu rozptyova na vetky strany): pes rozhal ovce odstraova kni/. pudi zapudzova: odstraova. pudit dobiedzav deti plai sa p. aka sa plaiv p. plach 1, 2 pl p. kabt pltenka p. kabt pati 1. P. hodi 2. p. plesn 2 plat pravideln pean odmena za vykonan prcu mzda: denn, mesan plat, denn, priemern mzda; zvenie platov, miezd plca prjem: mesan prjem pracovnka zrobok (zaroben peniaze): dobr zrobok hovor, ga zastar.: ln l: pravieln ln. l vplata: min cel vplatu vytovanie (plat po odrtan preddavku): dosta vytovanie old (plat oldniera, pejor. plat za neestn slubu) deputt (as platu vyplcan v naturlich) tovarich (v minulosti denn plat za ndenncku prcu na velkostatku) p. aj zrobok plt p. plata plt' p. horie I plta itm al. zplatami odstraova diery v textile lta: plta, lta nohavice, derav vrece obvat zava expr. vrbcova (itm opravova) hovor. Hkovat (dva na nieo zplaty) kraj. sceova (osobitnou technikou spja nieo roztrhnut): sceovanie ltky platba p. poplatok platca P. platite platforma p. vchodisko, zklad 3 platinov p. biely plati 1. dva peniaze za nieo vyplca: plati, vyplca v hotovosti, ekom hradit uhradzova uhrdza (plati trovy, vdavky): hradi, uhrdza nklady na dopravu * financova (dval peniaze na nieo): stavbu financuje zahranin Jirma preplca (plati viac, ako je nleit): preplca tovar subt. clova: vea som za kabt cloval 2. odmeova platom dva plat: plati uitea hudby, dva mu plat 3. by uznvan, zvzn by v platnosti ma platnos: vyhlka ete plat, ete je v platnosti, ete

platite
m plat nos: star peniaze u neplatia, nemaj platnos inkova (by inn): prsnos naho neplat, neinkuje 4. p. tka sa 1 platite kto plat platca: platite, platca njomnho daovnk (kto je povinn plati dane) poplatnk (kto je povinn plati poplatky) pltno p. obraz 1 platnos p. funkcia 2 platn 1. p. zvzn, prvoplatn 2. p. inn plat p. ploina 1, rovina 1 pltok 1. p. plata 2. p. tla 2, noviny platonick 1. ktor je bez zmyselnosti, ktor nie je naplnen al. je iba jednostranne pociovan (oby. v lske, bostnom vzahu) idelny ist: romn o platonickej, idelnej, istej lske vysnvan neskuton (jestvujci iba v predstave, tbe): objekt jej platonickho, vysnvanho, neskutonho zabenia * nenaplnen: nenaplnen vzah expr. nedoluben (o nenaplnenej lske) 2. p. formlny 1 plavk p. k 1 plvanie p. plavectvo I plavre p kpalisko plva pohybova sa po vode (o plavidlch) plavi sa: lo u. dva dni plvala, plavila sa po rozbrenom mori kni/. brzdit": ln brzdi hladinu plachti (plva na plachetnici) kni... oby. poet plu: v diake pluje lo poet. ten (by unan vodnm prdom) plavectvo 1. pohybovanie sa vlastnmi silami na hladine vody al. vo vode ako portov disciplna plvanie: venova sa plavectvu, plvaniu 2. p. nautika plavi dopravova po vodnom toku splavova: u oddvna plavili, splavovali drevo dolu Vhom plavi sa p. plva plavko p. k I plavn p. svin, plynul plavohlav p. svtlovlas plavovlska p. blondna plavovlas p. svtlovlas plav p. hned, lt, svtlovlas, svetl 1 playboy p. vihk, zletnk plaz ivoch pohybujci sa plazenm kni. zemeplaz
(Figuli)

454
na inch rastlinch al. predmetoch ponkami popna sa aha sa: div vini sa plaz, popna, ah po mre vin sa ovja sa: fazua sa vinie, ovja okolo plota 4. p. klaa sa 2 plazivo p. plaziaky plaziv p. popnav pl p. kpalisko plebejsk p. chudobn I, prost 1 plecat, plecit p. plecnat plecnat majci irok, mocn plecia plecit irokoplec: plecnat, plecit, irokoplec chlap; pleci t postava rozloit zried. plecat (Kukun) robustn mocn siln mohutn (majci vek telesn rozmery vbec): robustn, mocn, siln, mohutn mldenec p. aj urasten plecniak v, oby. pltenn vrecovit obal s popruhmi. ktor sa nos na chrbte hovor, ruksak: ili na vlet s plnmi ruksakmi vak kapsa (nosen na chrbte) plecnice p. traky plekova p plie pld p. atka 1 plech irok a plytk plechov ndoba na peenie pek: da mso na plech, na pek hovor, tpa plech expr. lovek, ktormu vypadali vlasy pejor. pleivec plechr p. klampiar plechrstvo p klampiarstvo plechat, plechav p. pleiv, hol 2 plechavie p. pleivie plechovica plechov ndoba, oby. valcovitho tvaru plechovka: plechovica, plechovka msa, masti; pri plote je plno przdnych plechoviek konzerva (przdna plechovica) ni. hovor.: piksa piksa plechovka p. plechovica plejda p. skupina 2 plejboj p. vihk, zletnk pleka p. doji, chova 2 plem 1. p. rasa 1.2 2. p. rod 1 plemenisko miesto, prostredie vhodn na rozmnoovanie rozlinch organizmov: miesto nkazy semenisko semenite: plemenisko, semenisko, my; semenisko, semenite chorb p. aj stredisko 1 plemenit' sa p. mnoi sa 2 plemenn ktor sa pre svoje dobr, iadan vlastnosti chov na plemeno (o zvieratch) chovn: plemenn, chovn druh dobytka p. aj istokrvn plemeno 1. p. rasa 1.2 2. p. rod 1 3. p. nrod 1 plenta p. zstena ples p. zbava 2 plesa p. tei sa 1. jasa plesav p. radostn 1 piese 1. zamatovomkk povlak sivej al. zelenkastej farby spsoben istm druhom hb najm vo vlhkom prostred plesnina plesni vina: piese, plesnina na starch mroch, na zavranine 2. druh konej choroby mykza 3. p. plesnina 1

plaziaky (o loveku al. zvieratch) pohybujc sa prikren pri zemi al. na bruchu po zemi plaziac sa: plaziaky, plaziac sa dostali sa a k rieke plazivo (i pren. ponene): plaziaky, plazivo priiel pred svojho pna plazi sa 1. pohybova sa vlnovitmi pohybmi tela (o plazoch) al. prikren na zem (o loveku a zvieratch) liez: slimk sa pomaly plazil, pomaly liezol po alte: vojak so psom sa plaz, lezie smerom k lesu pren. aha sa ri sa: hmla sa ahala, rila po celom kraji 2. usilova sa o nenpadn pohyb zakrda sa: zlodej sa plazil, zakrdal k otvorenmu obloku prikrda sa pli sa: diea sa prikrda k prichystanm sladkostiam: pes sa pli ku kosti 3. (o niektorch rastlinch) zachytva sa pri rasten

455
plesk p. fc. cap. vc pleskot vyvolvanie krtkych prenikavch zvukov prudkm pohybom niem ohybnm al. zrazenm plochch predmetov plskot: pleskol, paskot bia vihot: vihol lieskovc expr. apot tlapot: apot piestov plesnie, plesnivie stva sa plesnivm, pokrva sa plesou: zavranina plesnie. plesnivie t u c h n (kazi sa vlhkosou): steny od vlhkosti tuchn prie (kazi sa vlhkosou): zrno pod snehom prie plesnina I. zpach po nieom plesnivom. stuchnutom stuchlina potuchlina zatuchlina: v byte bolo cti plesninu. stuchtnu; jedlo pchlo potuchlinou, zaiuchlinou * piese: pivnici pchla piese zned. stuchel
(Urban)

plies
oplechaven expr. plechat nr. plchat (Gr) pleivast pleivkast (zanajci pleivie) pleti 1. p hodi 2. p. plesn 2 ple p. pokoka pletenk, pletenec p. pletenica pletenica kol al. in druh peiva spleten z cesta pletenika pletenec pletenk: makovpletenice, pleteniky, pletence hovor, vianoka: vianoka s hrozienkami hovor, calta pletenika p. pletenica pletenie rozroben pleten run prca hovor, trikovanie: matka seela s pletenm, so trikovnm pri stole pletenina ltka vyroben pletenm: obleenie z nej plet: vlnen pletenina, vlnen plet; kostm z pleteniny, z pletu pletivo l.p. sple I 2.p. tkanivo pletka 1. p. daromnica 1 2. p. art 3. p klebeta, tranina 4. p. neprjemnos pletkr p intrign. klebetnk, ohovra pletkri p. klebeti 1 p l e t k r k a p. klebetnica pletkrsky p. klebetn plevn sas hospodrskej budovy na uskladovanie pliev plevinec plev nik plevinec, plevnk p plevn plchat p. pleiv pliakanica, pliakanina p. apkanica pliaga 1. p. katastroa 2. p. banda 1 3. p. choroba I pliaga sa p apka sa plieni p. drancova plieni sa p. mnoi sa 2 plieskanica p. apkanica plieska 1. prudkmi pohybmi ohybnho predmetu (napr. prta, bia) spsobova vznik krtkych prenikavch zvukov p r s k a t tlieska: plieska, praska, tlieska korbom aha lupka: tesne nad hlavou mu ahal, lupkal bikom expr. lipka: vo vetre lipka zstava 2. udiera dlaou fliaska* flieska(po tvri): plieskal. fliaskcil ho hlava-nehlava lcka zaukova expr.: apcova oflinkova (plieska po tvri): facka, zaukuje ho za odvrvanie expr.: t p k a t p a tapka (jemne, zahka plieska): apk, tapk konka po irokom krku nr. fcat 3. spsobova prznan zvuky nrazom vody na pevn materil pleskotat pliecha pachota plechota pachta plechta: vlny plieskaj, pleskoc o breh, pliechaj, paclioc pri lne liapa apota apka liapka apka(pri menom mnostve vody): d liape, apk o oblokov tlieska 4. p. hdza 1 5. p. tra plies . zhotovova prevliekanm ohybnho materilu (oby. nit) hovor, trikova: plies, trikova sveter z ovej vlny zapleta (pletenm upravova): zapleta si vlasy o vrkoa ska s p r i a d a zvja: ska, spriada hrub povraz 2. spsobova omyl niekoho mias mli: plietol, miatol, mlil ma jeho prsny pohad k l a m a zavdza: neobjektvne fakty klam, zavdzaj expr bala-

2. p. piese 1 plesnivec p. starec piesnivina p. piese 1 plesniv 1. napadnut plesou, pokryt plesou splesnen splesnet splesniven: plesniv, splesnen, splesnet potraviny; plesniv, splesniven chlieb oplesnen oplesnet oplesniven: oplesnen steny stuchnut potuchnut zatuchnut (plesniv a vlhk): stuchnut, potuclinut mry pivnice; potuchnut, zatuchnut bielize nr spret 2. p. siv 1 3. p. star1 1 4. P. plesov plesov obsahujci uachtil piese (o syre) hovor. plesniv: plesov, plesniv druhy syra plesn, pleskn 1. prudkm, rchlym pohybom al. nrazom (oby. plochch predmetov) spsobi vznik prenikavho, dos ostrho zvuku pasn plskn: ples(k)n, pas(k)n dlaou, biom tlesn tleskn tlskn (dlaami) zaplesn zapleskn zaplieska: zaples(k)n, zaplieska korbom tresn treskn trepn: rozlene ires(k)ol, trepol dverami expr capn eapi: zaucho hlasno caplo do ticha izby expr lupn: udrel, a luplo z a p u k a (viac rz): zapuka biom 2. zasiahnu niekoho, nieo hlasnm, dos ostro znejcim derom pasn p l s k n : ples(k)ol, pas(k)ol mua po pleci t p n t l p n (zahka) patit pleti (silnejie) expr : c a p n a p n apn api(prudko) expr: l u p n p a c n bacn: lupla dieau po zadku, pacla ho po prstoch expr. rchn (Jesensk) p. oj udrie 1 3. p. hodi pleso p. jazero pleat p. pleiv, hol 2 pleina miesto na hlave, z ktorho vypadali vlasy: miesto v hore bez porastu lysina lyska: ma pleinu, lysinu, lysku na hlave; trvnat pleiny, lysiny pleivast. pleivkast p pleiv pleivec p. plech pleivie strca vlasy, stva sa pleivm plechavie: hlava mu na temene pleivie, plechavie pleiv ktormu nenarstli al. vypadali vlasy (iastone al. plne) pleat plechav vypleiven: u v tridsiatke bol pleiv, pleat-, plechov holohlav (plne pleiv): holohlav ako koleno lys lysat hol bezvlas: lys. hol, bezvlas hlava opleiven

plies sa
muti* balcha* blznit': balamuti dievau hlavu hovor, iali: zbytone ns to iali hovor. expr. panta: poutali ns sladkmi reami 3. neisto pohybova (nohami, jazykom) prepleta zapleta: ledva pletie, preplet nohami; od vyerpania nezmyselne pletie, zaplet jazykom 4. meni fakty tak, e sa stvaj nejasn, nezrozumiten miea: pletie, miea si pojmy hovor, komoli prekrca mota: komol, prekrca zmysel povedanho * hovor, preinaova (robi inm): ke sa jej to hod, vetko preinauje * raz. prevraca naruby prevraca: fakty myselne prevracia (naruby) 5. p. tra plies sa hovor. 1. dva sa dohromady (oby. neusporiadane) spleta sa: popnav rastliny sa plet, spletaj do mohutnho chuma zauzlvasa chlpisa: nite sa jej pod rukami zauzuj, chlpia miea sa: mylienky, vedomosti sa starcovi u mieaj mota sa mti sa: vetko sa mu v hlave mot, mti 2. preka v pohybe, v innosti mota sa zavadza: plet sa mu, motaj sa mu popod nohy velijak haraburdy; zavadzia mi v ceste, pletie sa mi do cesty by v ceste st v ceste: pozor, si mi v ceste, stoj mi v ceste, pletie sa mi do cesty expr.: planta sa panta sa motka sa panta sa tmolit sa (popod nohy, okolo nh) 3. robi chyby mli sa by na omyle: pletie sa, mli sa, si na omyle, pravda je in; plies sa. mli sa v potan dopa sa omylu: nie je presn, asto sa dopa omylu mias sa: nevie sa dobre vyjadrova, asto sa v rei rntie 4. neurito sa vybavova v pamti mari sa: osi sa mi pletie, mar, e som dieva u kdesi videl zda sa vidie sa (javi sa v neuritch rtch): zd sa mi, vid sa mi, e to bolo in 5. p. starie sa 6. p. snva sa plies si nema schopnos rozliova mli si: tvojich bratov si stle pletiem, mlim zamiea si: zamiea si belas farbu so zelenou plie zbavova buriny odburiova: plie. odburiova zhon plekova (plie pieckou) plichtit sa p. zakrda sa plisovan p. skladan plne 1. p. naplno 2. p. celkom 1. plne 3. p. dovrchu 1 plnit 1. robi plnm; dva do obalu a oby. tm pripravova napa: pln, napa mso plnkou hovor, nadieva: naieva klobsy subt. ldova: lduje debny iernym tovarom (lakova (plni do flia) vreckova (plni do vreck): vreckovapeniaze, kvu 2. porov. splni, uskutoni plnka p. vpl, krm 2 plno l.p. vea 2. p. naplno, plne 3. p. dovrchu 1 plnoautomatick, plnoautomatizovan p. automatick 1 plnocenn p. kvalitn plnohodnotn p. kvalitn plnokrvn 1. p. istokrvn 2. p. kvalitn 3. p. prav 1, skuton 1 plnolet p. dospel plnomocnk p. splnomocnenec plnothly p. tun I

456
plnovrny p. mnohotvrny, bohat 2 plnuk, plnuik, plnunk p. pln 1 pln 1. obsahujci prve tak mnostvo, ak sa niekam zmest, ak zodpoved objemu (op. przdny) naplnen (po okraj): pln, naplnen aa; pln, naplnen vrece expr.: napchat nadgat nadgan preplnen expr. prepchat (prli pln) nr.: okopit okopist: preplnen, prepchat skria, elektrika expr.: plnuk plnuik plnunk 2. ktor' m vetky nleit zloky, nezmenen cel pln kompletn: vyplati pln, cel mzdu; podpsa sa plnm, celm, plnm menom; nastpi v plnej, plnej, kompletnej zostave hovor, rovn: rovnch desa percent; venova sa nieomu rovnch p rokov 3. p. tun 1 4. p. zvun 1 plod 1. tvar obsahujci zrodok rastliny semeno: plody, semen buka plodina (plody itkovej rastliny): zber lesnch plodn 2. p. dielo plodina l.p. rastlina 2. p. plod I plodi 1. prina plody; dva ivot rodi: mlad ovocn stromy zanaj plodi, rodi neskoro; plodi, rodi deti 2. kni. by prinou vzniku nieoho spsobova zapriova: nsilie plod, spsobuje, zapriuje nsilie utvra* vytvra* tvori: nedvera utvra, tvor zl atmosfru vyvolva privodzova: hriech vyvolva, privodzuje neastie plodi sa p. mnoi sa 2 plodn 1. schopn oplodnenia, reprodukcie; dobre rodiaci (op. neplodn, jalov) odb. fertiln (op. steriln): plodn, fertiln vetva; plodn, fertiln obdobie p. aj rodn 2. p. tvoriv plocha p. rovina I plochat, plochast p. plosk plocho 1. s rovnm povrchom, bez vch vyvenn a priehlbn, bez ohnutia; do malej hbky, mlo prehbene plosko naplocho naplosko, ps. i na plocho, na plosko: plocho, plosko opracovan koniec; naplocho, naplosko tlapol dlaou do vody plytko: plytko spracovan zem prina mal rodu porov. aj plosk 2. expr. vemi zjednoduene nevrazne schematicky: plocho, nevrazne, schematicky nartnut charaktery postv expr.: plosko plytko splotene: plosko, plytko, splotene spracovan tma expr.: naplocho naplosko: naplocho, naplosko podan histria plochodrnik p. ploin ploch 1. p. rovn 1 2. p. plosk ploskaka p. utora 1 ploskat p plosk plosko 1. porov. plosk 2. p. plocho 1, 2 plosk ktor m mal hrbku (zskan oby. stlaenm); mlo prehben al. vydut ploch plochat plochast: plosk, ploch riene kamene ploskat: plosk, ploskat faa diskovit (ploch a okrhly, podobn disku): plosk, diskovit tvar sploten expr.: stapen stlpkan stapkaven pritlp-

457
en: ma sploten, pritapen nos; vytiahol z aktovky plne sploten, stapen, pritapen klobk expr.: rozcapen rozapen rozapnut rozapren rozlpnut rozlpen roztapen roztapkan rozpleten (roztiahnut do rky): rozapen, rozlpnut nos tlpkav: tapkav kol * expr.: apat lpat apat apkav tlapky tlpkast nr lpkav slang, splacrovan ploina 1. miesto na nstup a vstup v dopravnch prostriedkoch kni. plat: ploina, plat v elektrike 2. p. rovina 1 ploin pretekr na plochej drhe port plochodrnik plon p. dvojrozmern plot ohranienie istho pozemku niem oplotenie: o zhrady treba urobi nov plot, nov oplotenie opltok opltka (plot na pasienkoch ohraniujci jednotliv asti) ohrada: murovan ohrada lesa lesica lesina (prten pleten plot): lieskovcov lesa, lesica, lesina zastar. parkan (plot, oby. murovan al. z dosk) pls netkan sknovit lisovan ltka vyroben zo ivoneho vlsia hovor filc: kabt z avej plsti, z avieho filcu pca dchac orgn vych stavovcov hovor, zastarv. prsia: by slab na pca, na prsia hovor, art mechy subt. pajle: je chor na pajle puha, puhk, puhavec p. nanihodnk, potvora puhavi p hani puhavnk p. nanihodnk, potvora puhavo 1. porov. bezcharakterne 2. p. zle 1,2 puhavsky p. zle 1.2 puhavsk p. nanihodn 1 puhavstvo p. nanihodnos 1 puhav 1. p. bezcharaktern 2. p. zl 1. 2. nanihodn 1 pluk zkladn vojensk tvar zloen z prporov zastar. regiment: delostreleck pluk, regiment plundra 1. p. handra 1 2. p . pobehlica plundrovat' p. drancova plundry p. nohavice pluralita p. mnohos plus' p. a I plus2 p. klad. vhoda plus-mnus p pribline 2 plusov p. kladn 2 pu p. poasie, apkanica, neas pua l.p. lia3. pra 1 2.p. smdi 1 puav, putiv p. dadiv plu p plva pu, puva 1. prudko vystrekova z st (oby. sliny, hlien) odpluv a: zkaz pu, puva, opva na zem vypva: .v odporom vypva krv z vybitho zuba expr chriaka chriacha (hlasno odkalat' a pu): chriaka do vreckovky 2.p opovrhova puvanec l.p. slina 2. p. hlien I pli p ora pli sa p. plazi sa 2 plynn p. plynul plynojem p ndr I

pn sa
plynovod p potrubie plynulos p. svislos plynul ktor prebieha, pokrauje, plynie hladko, bez preruenia plynn svisl hladk: plynul, plynn tanie; plynul, svisl, hladk vyjadrovanie nepreruovan n e p r e r v a n : nepreruovan, neprervan re, vpove nepretrit nepreruen: plynul, nepretrit, nepreruen cho tovrne * bezporuchov (nepreruovan poruchami): bezporuchov prevzka odb.: kontinulny (op. diskontinulny) kontinuitn (op diskontinuitn): kontinulny, kontinuitn vvin odb prdov (o vrobe) kni. plavn (o pohy be, kroku a pod.) plyn kni. 1. nepretrite prdi (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) tiec: Vh ticho plynie, teie; z st jej plyn, te slak slov prebieha pokraova: iskusia prebiehala, pokraovala pokojne * kona sa uskutoova sa (ma trvanie v ase): zmeny sa konaj pomaly 2. (o ase) nepretrite pokraova, s alej, postupova v ase ubieha: roky plyn, ubiehaj * ma sa ma: dni. roky (sa) maj a vsledok nikde s: as ide rchlo bea letie uteka expr rti sa (rchlo plyn: o ase): tdne beia, letia ako voa; as sa rti ako div expr: vliec sa aha sa (pomaly plyn: o ase) 3. ma pvod v nieom vyplva: z nespechu mu plynie, vyplva vne pouenie vychdza vychojednoznan dit': z povedanho vychdza, vycho zver kni rezultova: z faktov rezultoval ist pesimizmus plytko 1. p. plocho 1,2 2. p povrchne 1 plytk 1. ktor m mal hbku (op. hlbok) nehlbok: plytk, nehlbok kanl, potok hovor, mal: ovlaovala sa pri kraji v plytkej, malej vode 2. duevne chudobn; ktor nem mylienkov hbku povrchn pren. przemn: plytk, povrchn lovek, przemn ena neobsan bezobsan: neobsan, bezobsan mylienka pren. przdny: przny lovek plytva nehospodrne, mrnotratn s niem zaobchdza mrha: zaal bez rozmyslu plytva, mrha peniazmi premrhva* premrova* rozhadzova: star syn premrhva, premruje, rozhadzuje otcov majetok ma mrni mari: zbytone tu mame, mmme, marme drahocenn as hovor, expr mrnotratni: mrnotratnia s vodou pznu strca srs, perie (o zvieratch, vtkoch), vlasy (o loveku) pada vy padva: psovi plznu, padaj, vypadvaj chlpy; na temene mu zaali pznu, pada vlasy prchnut' opcha oprchva vyprcha vyprchva (o per al. o vtkoch strcajcich perie): perie zaalo husiam prchnut; holuby prchnu pneumatika gumov obruba kolesa naplnen stlaenm vzduchom hovor, zastar. guma: praskla mi pneumatika, guma galuska (pecilna pneumatika na pretekrsky bicykel) pniak p. pe 1 pnie sa p. vypna sa 2 pn sa km. 1. pomocou ponov sa zachytva na opore

po
popna sa: na mre sa pne, popna div vini ovja sa: fazua sa ovja okolo palice aha sa: imelo sa ah okolo konra pren. plazi sa: po dome sa plaz zimozele 2. p. vypna sa 2 po 1. (koho, o) vyjadruje priestorov, asov al. seln hranicu do (oho): snehu napadalo po ps. do psa; nartal po sto, do sto 2. (koho, O) vyjadruje trvanie, rozloenie deja v istom asovom seku cez za (koho. o) poas v priebehu (oho): po cel de, cez cel de pralo; slnko nevylo za cel de; poas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dos vlastnch zemiakov 3. (koho, o) vyjadruje cie, el na: ili po vodu, na vodu hovor, o: zaiel k nm o radu 4. (om) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dke, po (celom) povrchu rovnobene s (m): plvala po prde, rovnobene s prdom 5. (om) vyjadruje ist asov sek od (oho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcra o (koho, o): vrtil sa a po hodine, a o hodinu 6. (om) vyjadruje spsob deja poda (oho) v zhode s v slade s (m): iiel po pamti, poda pamti; vetko robil po jej vli, v zhode, v shlase s jej vou 7. (om) vyjadruje opakovan uskutoovanie deja v istom ase cez (koho, o): po nedeliach, cez nedele sa tla po hore poas (oho): po nociach, poas noc vystrjaj velijak ksky 8. (om) vyjadruje rozloenos na asti v priestore na v: po policiach, na policiach, v policiach sa vali przdne fae 9. (kom. om) vyjadruje sprostredkovanie, prostrednctvo prostrednctvom (koho. oho): odkaz poslal po priateovi, prostrednctvom priatea

458

pornou vchovou diea plne spochabila nr. expr. zmtori: burii vntorili cel dedinu zaslepi (zbavil schopnosti sprvne uvaova): zaslepi ud submi pobali p. zabali I pobalui p. pobri 1 pobavi p potei 2 pobavi sa p. zabavi sa 1, pohra sa, potei sa pobavka sa p. zabavi sa 1. pohra sa pobehaj 1. p. pochbe 2. p. dobrodruh pobeha p. obs 2. pochodi 3 I pobehva, pobehova, pobehva p. beha pobehlica nemravn, ahk ena hrub.: Handra plund r a kurva cundra pejor. vandra expr. trcl'a (Jge) subt. filcka p. aj prostittka pobelav p. svetl 1, svtlovlas pobelieva p. edivie pobera p. bra 3 pobera sa 1. chysta sa ods, chysta sa na cestu zbera sa: pober sa, zber sa do Tatier bra sa: berie sa od ns pre vydva sa vystrja sa chysta sa: lastoviky sa u vydvaj, chystaj do teplch krajov vypravova sa: vypravuje sa na dlh tru odobera sa (odniekia): odoberaj sa u domov ubera sa: nevedno, kam sa tak odrazu zaali ubera hovor.: hotovisa hotova sa: u sa hotovia, hotuj na cestu p. aj bra sa 1 2. pripravova sa a zana nieo robi zbera sa pribera sa: poberaj sa, zberaj sa rodine pomc; priber sa o roboty bra sa: berie sa o prania chysta sa hovor: hotovi sa hotova sa: chyst sa, hotuje sa rba drevo pa sa dva sa: pa sa. dva sa psa lohy, pa sa, dva sa do psania loh chyta sa hovor, lapa sa: nevesta sa chyt, lap kadej roboty 10. (kom. om) v y j a d r u j e pvod od (koho. oho): na 3. p. s 1 koeli m Jak po okolde, od okoldy pobesedova (si) p. porozprva sa 11. (kom. om) vyjadruje vzbu pri slovesch a mench pobesnen p. blzniv 2 pobieha p. beha za (km, m): siahnu po dobrej knihe, za dobrou knihou pobi l.p. rozbit 2.p. zabi 1, vybi2 3.p. obi 1 poameriti sa, poamerikni sa p. amerikanizova sa pobi sa da sa do bitky medzi sebou expr.: potlc sa pobabra 1. p. pokazi 1 2. p. zapini, ohmata 2 3. p. pomlti sa stc sa zmlti sa: chlapci sa pri hre rozrobi 1 pobili, potkli, pomltili. zmltili expr.: poklbi sa posekat sa popra sa spra sa: poklbili sa, poprapobabra sa 1. porov. zapini 2. porov. babra sa 1, 2 3. li sa pre dieva p o r u t sa poruva sa expr.: zru sa p. pokazi sa 1 pobada p. zbada zruvat sa porba sa zrba sa zoseka sa pobda p. nabda (vemi sa pobi) expr. pokasa Sa (Ondrejov) expr. pobdav p. povzbudiv pochyti sa: s kadm sa hne pochyt raz.: pusti sa pobakasi p zafaji si za pasy pusti sa do seba (zaa sa bi): po niekopobalchat p. pobalamuti kch vetch sa pustili o seba pobalamuti expr. privies do zmtku, omylu expr : obapoblznn p. blzniv 2 lamuti* zbalamuti: pobalamutil, obalamutil, zbalapoblznit' p. zmias, pobalamuti mutil enu planmi submi zmias pomias: zmiapoblznit' sa p. spochabie (sa) tol, pomiatol ho pohadom pomli pomota pobledl, poblednut p. bled 1 poplies splies: pomlila, poplietla, splietla ich poblikvat p. blika predstieranm zujmom expr. poblznit' oblzni: pobl p blzko 3 poblzni, oblzni jej hlavu expr.: pobalchat' obalpobldenec kni. lovek, ktor sa odchlil od uznvacha nabalcha zbalcha: podvodnk pobalnch, veobecne prijmanch nzorov kni.: zabldechal, zbalchal mnoho ud expr. pojai: vymyslen nec zbldenec sprva iakov celkom pojaila expr. spochabi: rozp. aj kacr

459
pobldi l.p. zabldi I 2. p. pomli sa poblyskva, pohlyskova. poblvskva p. leskn sa poboka pobon stav, podnik, intitcia a pod. (op. centrla) fililka: poboka, fililka banky, poisovne expozitra: expozitra firmy odboka: zaloi odboku klubu filatelistov /.astar flia: bansk filia pobonica bon reme, povrazec. ktorm sa kone pripnaj o voz postrannica pobook: uvoni koom pobonice, postronnice, poboky bonk pobonk dstojnk pridelen vyiemu veliteovi /astar. adjutant pobon 1. p. bon 1. vedaj 2 2. p. vedaj 3, druhorad pobook p. pobonica po boku p. veda 3. pozd 2 pobolieva p. bolie I poboit p. zrca pobosori p poari 1 pohosorova p. poari 1, 2 pobozka p bozka pobonos dodriavanie nboenskch zsad zbonos nbonos (prejavovanie viery v Boha): bol znmy svojou pobonosou, zbonosou, nbonosou pejor pohonostkrstvo svtukrstvo (neprimn, pokryteck pobonos) bigotnos (prepiata pobonos) km/., religiozita religiznos pohonostkr p. pokrytec pohonostkrsky, pobonstkarsk p. nbon 1: pokryteck pohonostkrstvo p. pobonos pobon p. nbon 1 pohra 1. p vzia I. odstrni I 2. p. odobra 1.2, odviez pobra sa 1. zaa kra al. cestova niekam zobra sa vybra sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na vlet vyda sa: vya sa o sveta vzia sa: zrazu sa vzal a u bol pre vypravi sa vystroji sa vychysta sa schysta sa (s predchdzajcou prpravou): vypravi sa, vystroji sa, vychysta sa na nvtevu k starm rodiom ods: nahnevala sa a odila od ns pre odobra sa: odobrali sa za svojimi povinnosami vzdiali sa: poakoval sa a ticho sa vzdialil rozli sa (pobra sa s lenm): nhle sa od ns rozlil zried. ubra sa: ubra sa svojou cestou da sa pusti sa poda sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu 2. uskutoni prv fzu nejakej innosti zaa: s chuou zaali natiera plot pusti sa da sa: pusti sa, da sa do roboty chyti sa expr lapi sa: chytil sa. schytil sa do kosenia pribra sa podobra sa pichytit' sa: voky-nevoky sa priberie do prania; prichyt sa opravi pokazen rio p. aj pusti sa 1 3. p. zosobi sa pohratasa p spriateli sa 1 pobrzdi p zbrzdit I pobrechva p brecha 1 pobreie p. breh 1 pobrsi p prejs 3. pochodi2 1 pobudit p. zobudi 1 pobudn p zdra sa I, osta I

pocukri
pobra p. zrca pobrenie p. kandl, rozruch pobren ktor je niem negatvne zasiahnut, vzruen; prejavujci svoj vntorn neshlas, pohorenie nad niem; svediaci o tom pohoren rozhoren: by pobren, pohoren, rozhoren; hovori pobrenm, pohorenm, rozhorenm hlasom * popuden podrden r o z b r e n : pobren, popuen, podrden, rozbren dav znepokojen: pobren, znepokojen akate p. aj nahnevan pobri 1. vyvola stav nepokoja, odporu, neshlasu, hnevu a pod. znepokojit rozhori: udalos ns vetkch pobrila, znepokojila, rozhorila rozbri rozrui rozochvie: nevedno, o tak rozbrilo pokojn hladinu spolonosti rozvri rozvlnit': rozvrenie verejnej mienky expr pobalui vyrui rozli podrdi: rozlilo, podrdilo ns tak konanie p. aj nahneva 2. vyvola hnev, rozlenie, nevraivos a pod. popudi: pobril, popuil proti sebe cel roinu pohneva: nechcel si pohneva matku expr potvat": potvali ho proti kolektvu vzbri (vyvola vzburu): vzbri bankov proti vedeniu expr. popchn: popelilo ma, ke som sa dozvedel t nespravodlivos pohori rozhori: pohorilo ma sprvanie mldenca iritova: osi ma na celom prpade iritovalo pobri sa p pohori sa 1 poburova p buri poburova p. bri 1 poburovate p buri poburujci spsobujci pobrenie, odsdenie; vyvolvajci negatvne, odmietav pocity pohorujci pohorliv rozhorujci: poburujce, pohorujce, pohorliv sprvanie mladkov; poburujce, rozhorujce rei kandlny kandalzny (vyvolvajci kandl): prednies kandlny, kandalzny prejav neslchan subt nehorzny: robi neslchan, nehorzne veci p. aj hanebn pocel p. bozk pocelova p. bozka pocestn p cestujci pocifrova p ozdobi pocika sa porov. moil pocti l .p. zacti, uvedomi si 2. p sksi 2 pociova p. cti I pocitov vychdzajci z pocitu, intucie a pod. (op. racionlny, premyslen) intuitvny: pocitov, intuitvne umenie pocta p. cta, vyznamenanie 1 pocti p. ucti (si) 1. vyznamenat poctivos 1. p. panenstvo 2. p. statonos 1 poctiv 1. ktor ete nemal pohlavn styk poestn nedotknut neporuen: poctiv, poestn ieva; neotknut, neporuen panna 2. p. estn 1, staton, bezhonn pocucka p. bozka pocukri, pocukrova p. osladi 1

poari
poari, poarova I. postihn arami pobosorova uari uarova: arodejnica poarila, pobosorovala princovi; chod neprtomn, akoby jej niekto bol uaril, uaroval porobit expr. pobosori: niekto musel ditam porobii, pobosorit urieknu uriec (pohadom poari): pozer, akoby chcela dieva uriec 2. expr. silne zapsobi uari uarova: prepych vetkm naisto poaril, uaril uchvti: krsa mora ns uchvtila expr pobosorova: hudba mi celkom pobosorovala expr. unies: pohad na hory turistov uniesol nadchn (citovo zapsobi a vyvola zujem) oari ommi opoji: spev slvneho tenoristu ma oaril, ommil, opojil poas p. za 1, 3. cez 5. pri 4. v 2. uprostred 3, po 2, 7 poasie poveternostn pomery poveternos: priazniv poasie, priazniv poveternos as: zajtra bude pekn as pohoda (pekn poasie) pu slota (zl poasie) poastova p pohosti, da I poa l . p zaa 1 2. p. oarchavie poa si p. urobi 4. poradi si poatie vznik zrodku dieaa v maternici biol koncepcia poernast, poern p. tmav I poestnos 1. p. panenstvo, istota 2 2. p. statonos I poestn l.p. estn I. staton 2. p. poctiv 1 poeovat sa dostva esk rz, stva sa eskm etit' sa bohemizova sa echizova sa: obyvatelia nemeckej nrodnosti sa postupne poeovali, echizovali; slovenina sa na vojenine mnohm chlapcom etila. bohemizovala poet 1. p. mnostvo I 2. p. et I poetn velk o do potu, mnostva hojn bohat: poetn, hojn, bohat as velk mnoholenn (op. mal): poetn, vek, mnoholenn rodina: vek, mnoholenn organizcia siln (op. slab): poetn, siln armda mnoh viacer (vyskytujci sa vo velkom pote): mnoh, viacer prpady ochorenia expr pre poet n poiatkom p. zaiatkom poiaton p. zaiaton poiatok p zaiatok poni p. km 1 poin p. in ponajc, ponajc od p od I ponanie p. konanie pona si vykonva nejak innos (s drazom na spsob jej vykonvania) kona arch ini: vdy si treba pona, vdy treba kona, ini tak. aby sa lovek nemusel hanbi sprva sa: v kadej situcii sa sprval ako prav mu postupova pokraova: muste opatrne postupova, pokraoval , aby sa pln nepokazil poistit p. oisti 1. 3 pota 1. kto nieo pota, rta rta: pota, rta vrobkov 2. stroj na spracovanie informci komputer: analgov pota, komputer 3. prstroj na zaznamenvanie potu nieoho potadlo: pota, potadlo spotreby plynu potadlo p pota 3

460
pota 1. zisova poet, mnostvo; vykonva matematick kony rtat : gazdin pota, rta husi: iaci potaj, rtaj prklady spamti kalkulova (pota poda rozlinch dajov): kalkulova nklady na stavbu * riei (pota zloitejie lohy): riei rovnicu
zastar p o t o v a : kto potllje, ten gazduje hovor, zastar.

rechnova 2. myslie na nieo ako na mon rta: treba pota. rta s tm, e bude pra ma na zreteli bra do vahy: mme na zreteli, berieme do vahy matkino slab zdravie nezabda (na nieo) 3. ma vieru v nieo, o sa m uskutoni v budcnosti rta: potala, rtala, e si chlapca zska myslie (si) mieni veri dfa: myslel (si), mienil, veril, e jeho nmietky prijm nazdva sa domnieva sa predpoklada: nazdva sa, domnieva sa, e vetko pjde dobre kalkulova (vypotavo rta s niem): kalkuluj s tm, e na chybu nik neprde 4. na zklade osobnho sudku al. istch znakov dva do istej skupiny rta: nepota, nerta ho medzi svojich priateov zaradovat zaha: prcu v zhrae zaraujeme, zahame do aktvneho oddychu zastar poitova: poituje i seba k rodine poklada povaova: pracovitos poklad, povauje za jeho zkladn vlastnos ma za: vdy ho mala z.a slabocha hodnoti: hodnotia ho ako estnho loveka hovor dra: Preo ma dr za nevedomho? posudzova klasifikova: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok 5. poadova ist sumu rta tova: pota, rta, tova za kus 20 Sk fakturovat' (ist sumu poadova faktrou): fakturovali nm za tovar viac, ako sme predpokladali pota sa p. hlsi sa 2 poitova p pota 4 poka 1. zotrva ist as v oakvan niekoho al. nieoho vyka: pokali, vykali na vhodn okamih dokat: doma sme pokali, dokali na otcov nvrat; dokme, km vetci oddu zried. pomeka (vantner) postriehnu (si) postriez (si) (tajne, skryte poka): postriehnu, postriez si na dieva, na koris 2. prejavi trpezlivos pri nieom doka vyka ma strpenie: s kpou treba ete poka, doka, vyka; pokajte, bute trpezliv, majte strpenie, vrtim vetko pozhovie zhovie zned. prehovie (trpezlivo poka): ernk mu u nechce pozhovie, zhovie preka vydra (poka do konca): treba preka, vydra a neprenhli sa odloi (nieo na neskor as): konen rieenie sme ete oloili. ete sme s nm pokali ponc, ponc od p. od 1 potov a p. pota 1 poty p matematika poudovanie p. div poudova sa p. zaudova sa pouehra p. postrapatil' poupiaky, poupky p. skrene pou 1. vnma, prija sluchom zau: pouli sme, zauli sme vonku kroky zachyti: zachytil jemn uchot hovor. Out hovor, zastar obu: Oul som podo-

461
zrv trkotanie /astur. zapou: zapouli tich hlasy /astar /.aslclmu (Dobinsk) /.astar. uslya: mldenec uslyal krovu vzvu hovor, chyrova: ani vtika-letika tu nechyroval km/ slcha: kto to kedy slchal, aby eti rodiom porali kni/.. u: ni neu od susedov popova (pou na viacerch miestach al. viackrt): velio po meste popoval 2. zska, dosta informciu, sprvu (prostrednctvom sluchu) dopoul sa: o znmych sme sa opouli novinu dozvedie sa: o zemetrasen som sa dozvedel z ria pouten ktor mono pou ujn: hovorila leva poutenm, ujnm hlasom /.ried uten pova 1. sstreova sluch na vnmanie zvukov nava: pova, nava, o hovor prednate!'; r pova huhu, r nava huhe zachytva (uami): zachytva kad kazateovo slovo /astar. naslcha: ticho naslchal umu stromov hovor. expr. nata ui (zvedavo pova): za dverami natrca ui hovor, ova 2. zskava, dostva informcie, sprvy dopova sa: povam, dopovam sa o tebe klebety dozveda sa: dozvedme sa, e sa chyst zdraenie njomnho 3. prejavova poslunos poslcha: mla povaj, poslchaj starch by poslun: od malika poval, bol poslun podrobova sa podvoova sa (prejavova shlas s vou, elanm niekoho): vojaci sa podrobuj, podvouj rozkazom dva na niekoho povnu p. poslchnu povny p. poslun pod 1. (koho. o) vyjadruje smerovanie niie od niekoho, nieoho al. niiu mieru (op. nad) nie (koho, oho): kopol ho po koleno, nie kolena; teplota klesla pod dva stupne, nie dvoch stupov 2. (koho, o) vyjadruje el, cie do (oho): zverili jej dieta pod opateru, do opatery 3. (km, m) vyjadruje miesto poloen niie od niekoho, nieoho al. niiu mieru (op. nad) nie ponie (koho. oho): pod horou, nie, ponie hory teie potok; vonku je po nulou, nie nuly 4. (m) vyjadruje prinu, dvod od (oho): stromy sa ohbali pod nporom vetra, o nporu vetra pod p. hybaj 1 podagra p. lrnka I podakovac p. akovn podkovnnie p. vaka1 poakova (sa) 1. prejavi vaku zadkova: poakova (sa), zaakova za pomoc, za dveru vyjadri vdku/podkovanie: kvetmi vyjadrili vaku, poakovanie matkm * vyslovi vdku/podkovanie: prezident mu vyslovil vaku, poakovanie za zchranu ivota 2. p. vzda sa, odstpi 2 podaktor p. niektor podlej, podlie p. nealeko 1 podanie uvedenie lopty do hry serv zastarv. servis: prudk podanie, prudk serv; pokazil podanie, servis podan p podobn podaren l.p. vydaren 2. p. smieny I

podceova
podari sa spene sa uskutoni, spene skoni, dosiahnu spen vsledok vydari sa: majstrovstv sa slovenskm hrom poarili, vydarili by spen ma spech: opercia je spen; program mal spech vyjs: pln nm vyiel zastarv uda sa: udalo sa mu odviez sa o mesta koom expr. poasti sa: manelom sa poastilo njs byt hovor. expr. poapi sa: polapilo sa mi stretn starho znmeho podarok p. dar podaromky, podaromne, podaromnici p. nadarmo 1, zbytone podaromn p zbyton podarova p darova, obdarova podarnok p. dar poda 1. prisun do blzkosti niekoho, do rk a pod. da: Poaj, daj mi pohr, prosm! predloi ponknu (oby. jedlo, npoj): predloi hosom obed, ponknu oberstvenie servrova naservrova: kvu nm servrovali na striebornej tcke 2. radne (psomne) postpi na alie konanie predloi: poda, predloi iaos o byt, o dchodok kni. predostrie: predostrie nvrh, sanos posla (v potovom styku): poda, posla srnu zsielku, telegram zasla odosla (niekomu sprvu a pod.) 3. predstavi sa vkonom ukza predvies: reprezentcia podala, ukzala, previela dobr vkon predstavi: spevk predstavil svoj hlas v plnom lesku 4. stne al. psomne sa vyjadri o nieom pred verejnosou predloi: poda, predloi svoju koncepciu predstavi ukza: predstavi, ukza dejiny v kocke vyobrazi zobrazi stvrni (geograficky, malbou al. umeleckmi prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prrody zachyti znzorni: vstine zachyti, znzorni boj zla a obra nartn (strune poda): spolupracovnkom nartol svoj pln opsa vykresli /astar vyli (obrne poda): v romne autor opsal, vykreslil svoje nzory na nedvne udalosti poda sa1 1. p. posun sa 2. p. pobra sa 1. pusti sa 2 poda sa' zdedi podobu, vlastnosti predkov uda sa: chlapec sa celkom podal, udal na starho otca nr. pohodit sa: t- mrnivosti sa pohodila na mamu podat p. podobn podva porov. poda podva sa p posva sa podva si p. kritizova podha p repektova I, vimn si 2 podbehlina p. podliatina podbehn p podlia sa podbi pribi na obuv nov podovu podrazi: vychoden topnky treba a pobi, podrazi podbradok p. lalok podbra sa p poduja sa podceni p. zahi 2 podceovat nedostatone oceova skuton hodnotu (op. preceova) zaznva: podceoval, zaznval jej orientan zmysel stava do zadia (niekoho, nieo): mladieho syna stavia vdy o zadia neuznva: neuznva organizan schopnosti inho /.neuznva: jeho maliarske ielo zneuznvali dlh roky degradova: degradova vznam sviatku /.ried. mli (Jesensk)

podiarknu
zried. malicherni: malichern kad muov in fraz pozera (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, nieo) podiarknu 1. urobi pod niem (oby. napsanm) iaru popodiarkova (postupne, viac vec): podiarkol, popodiarkoval vetky cudzie slova podtiahnut popodahova(postupne, viac vec) subi.: podtrhn* popodtrhva popodtha (postupne, viac vec) 2. p. zdrazni podiarkova p. akcentova podini p. podriadi podini sa p. podrobi sa 1 poddajn 1. porov. poddajn 1, 2 2. p. mkko 2 poddajn 1. ktor sa ahko poddva fyzickmu tlaku, ktor ahko prijma al. men tvar (op. nepoddajn) hebk mkk: poddajn, hebk tkanina; hebk vlasy; poddajn, mkk trva; mkk olovo vlny (poddajn v dsledku dostatonej vlhkosti): vlne cesto, vlna pokoka ohybn formovaten tvrny tvrliv plastick (o materiloch): ohybn kov; formovaten, tvrna, tvrliv hmota; plastick modelovacia hlina 2. ktorho mono ovplyvni, presvedi, zska (o loveku a jeho vlastnostiach: op. nepoddajn) mkk (op tvrd): poddajn, mkk povaha povoln: povoln materinsk srdce slab ovplyvniten stupiv stupn (mlo pevn: op. siln, neovplyvniten, nestupiv. nestupn): slab, ovplyvniten charakter; byt stupiv, stupn poddansk 1. p poddan' 1 2. p poslun, ponen, pokorn poddanstvo I. spoloensk vzah za feudalizmu zaloen na zvislosti poddanho od feudla nevonctvo: i v poddanstve, r nevonctve podruie (zvislos) 2. p. tlak poddan 1 1. ktor je v poddanstve (za feudalizmu) nevoln neslobodn: poddan, nevoln, neslobodn ud * poddansk nevoncky: poddansk, nevoncke vrstvy 2. p. poslun, ponen, pokorn poddan 2 za feudalizmu lovek zvisl od feudla nevonk: vzbura poddanch, nevonkov poddat sa 1. v speren, v boji a pod. uzna prevahu protivnka vzda sa: obrancovia mestu sa poddali, vzdali bez. boja kapitulova: pod tlakom spera nai reprezentanti kapitulovali; nepriate odmietol kapitulova fraz. hodi llintu/puku do ita da sa (oby. v zpore): My sa tak ahko nedme! 2. da sa opanovat', ovldnu niekm al. niem podahn: podda sa. podahn obavm z budcnosti odda sa: odda sa strachu, iau, smtku podriadil sa podvolit sa: c lsky sa podriadi, podvol vetkm eninm rozmarom podrobi sa: domorodci sa podrobili bez odporu ustpi upusti: pod tlakom argumentov ustpil, upustil od svojej iadosti 3. prejs do menej intenzity povoli popusti poav i: zima sa u. vo februri poddala, u povolila, popustila, poavila zmierni sa zmiernie oslabn zoslabn ustpi: boles sa k veeru zmiernila. (z)oslabla, ustpila usta utichnut uti sa ochabn: vietor ustal, ochabol: d utchol

462
podebatova si p. porozprva sa podedi p. zdedi podeli l.p. rozdeli 1 2. p. rozda 1, 2 podeli sa p. rozdeli sa 3 podenka vodn hmyz ijci iba krtky as kni. efemra podenkov p pominuten, nestly 2. doasn podepta p. zneucti 1 podesi p. naaka podesi sa p. naaka sa podesta p. odpovadlo 1 podfarbenie p. podtn podfarbi nanies pod nieo farbu; da nieomu ist (oby. zvukov) rz podmalovat': podfarbi, podmalovat' si oi podkresli: inscenciu podkresuje psobiv hudba podfrenut p. opit 1. podnapit podfuk p. podvod, skok podfukr p. podvodnk 1 podfutrova p. podi podguren p opit 1. podnapit podguri sa p podnapi sa. opi sa podhlavec, podhlavnica, podhlav nk p. hlavnica poho p. hybaj 1. 2 podhodi p. podvrhn podhrdlina p. lalok podhubie p. zklad 3 podhucka p popudi 1 podchladen p. uzimen podchod p. priechod podchvou, podchvkou, podchvu 1. p. chvami. zave 2. p. asto podchyti 1. chyti odspodu podobra podbra: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju alej 2. vzbudi zujem a usmerni pritiahnu: podchyti, pritiahnu obyvateov k spoluprci prilka privbi: prilkali syna k hudbe zauja zainteresova: zauja, zainteresova vetkch o spolon vec upta: upta zujem det o port 3. pou, vidie a osvoji si zachyti: hne podchytili, zachytili meldiu postihn: postihn rytmus tanca podiel 1. p. as, zloka 2. p as 2 podiea sa p. zastova sa podielnik kto m na nieom podiel, oby. hmotn spoluastnk: podielnik, spoluastnk na zisku akcionr podie p. strati I podiesa l.p. strati sa 1 2. p utiahnu sa 1 podiskutova (si) p porozprva sa pods prs bliie k niekomu, nieomu pristpi: matka podila, pristpila k postieke postpi: postpil pr krokov smerom k dverm /ried. pjs: rchlo poiel ene oproti pokroit : pokrote len bliie, je tu miesta dos prikroi pribli sa: potichu prikroila, priblila sa k dverm expr primietnu sa podistm p. isto 3 podikurova (si) p porozprva sa pdium zven plocha na verejn vystpenie estrda: pdium, estrda pre hudbu tribna (vyven miesto pre renka): vyjs na tribnu stupe stupienok (vyven miesto, napr. v kole)

463
podiv p. div podva sa p. pozrie (sa) 1-3. nazrie 1 podivenie p. div podiven p. prekvapen podivn p. udk podivi sa p. zaudova sa podivn p. udn, zvltny 1 podivuhodn p. udn, zvltny 1; obdivuhodn podjazd p. prejazd podkasan p. zakrpaten 1 podkasa p. vyhrn poka p. vbi podkiadza p. lka sa. klaa sa 2 podklad p. vchodisko, zklad 3, dvod podkladan p. podlzav podklada I. p. kls 2. p. pripsa I 3. porov. podloi 4 podklada sa p. lka sa. podlizova sa podkladav p. podlzav, zalieav podkoinisia p. subkomisia podkopat' p narui, otrias 4 podkopn p. podvratn podkosi p. poda 1. 2 podkovat', podkut 1. pripevni podkovu na kopyto al. podptok okova oku: kov podkoval, podkul, okoval, okul koa; okova, oku vojensk imy 2. iba podku hovor. expr. dkladne niekoho v nieom vycvii, dobre niekoho nieo naui vyui: podku, vyui iaka v tovnctve * pripravi: je dobre pripraven v anglitine zdokonali: uite chlapca zdokonalil v sebaobrane podkovat sa p. vypi si podkresli p. podfarbi podkrovie priestor medzi povalou a strechou podstreie: rnanzarka podkrov, v postre podkrovn nachdzajci sa v podkrov podstren: podkrovn, podstren byt; podkrovn, postren izba podkultra p. podplodina podkpi p. podplati podkupn p. podplatn podkri p. zakri I. 2 podkavo p. artovne podkav p. drdiv 1 podkuiava, podka p. podpichva, podpichova podkuite p. zvodca podku p. podkovat", 2 podku sa p. vypi si podkut p. sksen podkva p. kova 2 poda 1. (koho.oho) vyjadruje spsob al. mieru v zhode s v slade s (km. m): stava poda plnu, v zhode s plnom; postupova v slade s rozhodnutm, poda rozhodnutia ministerstva; poda svojich monost, v slade so svojimi monosami podporoval deti na tdich v duchu v zmysle (koho, oho): postupovali v duchu zkona, v zmysle zkona hovor, la (franc.): esal sa d la Napoleon zastar. d a 2. (oho) vyjadruje pvod po (kom, om): spoznala ho poda chdze, po chdzi 3. p. veda 3, pozd 2 podlaha p. dlka, zem 3

podliezav
podahn 1. utrpie porku v boji, v speren: podahn nepriateovej presile by porazen by pemoen: vazi neboli nikm porazen, pemoen podda sa (v boji, v speren prizna porku): po dlhom boji sa nakoniec podali prehra: reprezentanti prehrali v boji o finle 2. da sa ovldnu, opanovat' niekm, niem podvolit' sa: dieva podahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniu podrobi sa podriadi sa: plne sa podriadila spsobu ivota podda sa: nevydrali a poddali sa jeho argumentom odda sa: celkom sa oddala strachu z choroby podlvi 1. dlvenm upravi popui pomliadi: polvi. popui zemiaky na kau pogniavi expr. pomiaga: pomiagan jahody s cukrom rozmliadi rozdrvi: rozmliadi. rozdrvi hrozno porozpa porozmliaova (postupne, viac vec) 2. stpanm, dlvenm nieo znii, pokodi poliapa pomliadi: deti podlvili, poliapali trvnik; na zemi je vea pomliaenho ovocia pochodi postpa: postpa priesady zoliapa uliapa expr. pomatla: zoliapan, pomatlan kvety pogniavi: pogniavi lisence zdlvi udlvi * expr.: zdlapi udlapi: v zhrade psy zdlvili, udlovili hriadky dodlvi dogniavi dostupat' doliapa (silno podlvi al. podlvi vie mnostvo) 3. p. zakrti I podlhovast majci viu dku ako rku (a oby. tvar elipsy al. obdnika) pretiahnut ovlny vajcovit: zaujala ju podlhovast, pretiahnut, ovlna, vajcovit tvr portrtu obdnikovit obdnikov pozdny: oblnikovit, obdnikov peiatka; pozlny tvar predmetu elipsovit elipsov (majci tvar elipsy): elipsovit, elipsov medailn stlpikovit stlpkovit: stlpikovit perk podliacky p. podl podliactvo p. podlos podliak podl lovek (asto v nadvke) nehanebnk expr.: darebk lump lumpk lotor pinavec pina pejor.: nanihodnk niomnk nehanblivec mizerk smrad hnusoba hnusota hnu,sk hnUSnk oplan niktO pejor. /.ried. podlina (Jesensk)
hovor, pejor. g a u n e r expr. zried.: o h a v n k o h a v e c

odpornk hrub.: svia kurva podlia p. zalia podlia sa zntra sa naplni tekutinou (oby. krvou, hnisom a pod.) podbehn: v hneve sa mu oi podliati krvou; lca jej podbehli rumencom nabehn navrie: oi nabehli, naveli slzami podliatina miesto na tele podliate krvou podbehlina nahehlina: po bitke mu ostali podliatiny, podbehliny * sinka modrina: sinka, modrina pod okom podlieha 1. by vo vzahu podriadenho k nadriadenmu by podriaden: priamo podlieha, priamo by podriaden ministrovi patri patri do prvomoci: zleitos patr sdu; vec patr do prvomoci miestneho rau kni: spada spadvat": spad(va) to o kompetencie riaditea
2 . porov. podahn 1, 2

podliezav p. podlzav

podlina
podlina p podliak podliza p. lichotnik podlzav ktor si zskava nieiu priaze prehnanm vychvaovanm, lichotenm a pod.; svediaci o tom zalieav lkav: podlzav, zalieav, lkov rei pejor: podkladan podkladav sluhikrsky (ktor sa podklad slovami al. inmi, slubami): podkladan, slubikdrski podriaden poklonkujci poklonkrsky kni. pejor. pritakvask (ktor poklonkuje, ktor horlivo vyjadruje shlas s niekm): poklonkujce sprvanie; podlzav, pritakvask kvanie hlavou pejor.: pochlebovan pochlebovask pochlebncky pochlebn ptolizask: pochlehovan, pochlehovask slov obdivu; ptolizask povaha lisn (neprimne, podlzavo mil): lisn smev pejor.: serviln (odpudzujco podlzav) potrimiskrsky: by serviln voi vrchnosti nr. pejor. podliezav podlizova p lichotnk podlizova sa vychvaovanm, lichtkami a pod. si zskava nieiu priaze pochlebovat' podklada sa: podlizuje sa, pochlebuje, podklad sa fovi * lka sa zaliea sa lichotit': najprv ho urazil a teraz sa mu lka, zaliea; do o jej lichot a za chrbtom ju ohovra expr. zried p o c h l e b k o v a fraz. expr. l z a p t v pejor.

464
podluk p. podl podl konajci bez zmyslu pre estnos, charakternos, mravnos (o loveku); svediaci o tom bezcharaktern (op. charaktern) neestn (op. estn): podl, bezcharaktern lovek; podl, bezcharaktern, neestn konanie hanebn nehanebn (hodn odsdenia; zneucujci) kni. profnny: hanebn, nehanebn in nzky (mravne): nzke skutky kni perfdny: perfdna zkernos niomn niomncky nanihodn mrzk: niomn, nanihodn lotor; mrzk mysly expr mizern: mizern, podl dua pejor : podliacky oplansk puhav hovor, pejor. gaunersk lumpcky expr. oslab podluk podlnos l.p. dlh 1,2 2. p. zvzok podmalovat' p podfarbi podmani si p. podrobi (si), zvazi 1 podmanite p. dobyvate podmaniv p. podmaujci podmaovate p. dobyvate podmaujci ktor m schopnos niekoho upta, podmani. oari podmaniv: podmaujca, podmaniv meldia oarujci kni. okzujci: oarujca, okzujca krsa psobiv sugestvny: psobiv, sugestvny hlas, spev strhujci unajci kni.: chvatn uchvacujci (ktor citovo strhva, uchvacuje): strhujca huba, chvatn zjav p. aj pekn, krsny, praliv podmasti p. podplati podmet gram. zkladn vetn len. na ktor sa v dvojlennej vete viae prsudok a ktor vyjadru je pvodcu al. nositea deja, stavu, vlastnosti gram subjekt podmiea p. podmva podmienen prv. ktorho platnos, existencia zvis od istch podmienok (op. nepodmienen) podmienen: podmienen, podmienen trest, rozsudok podmienenos p. relativita podmienen p podmienen: relatvny podmieni p. uri 1 podmienka 1. p predpoklad 1 2. p. situcia 1 podmieova p. predpoklada 1 podmieta ponohosp. plytko ora strnisko po atve, robi podmietku zaorvat": ide na pole podmieta, zaorvat' podorva: podorva strnisko podmostina 1. dlka z hrubch dosk, hrd, na ktorej je v matali dobytok mostovina: dubov podmostina, mostovina 2. hrub doska, hrada v dldn matale al. mosta mostnica mostina podmran, podmraen p. zamraen 1, 2 podmra p. podmurova podmurova vymurova spodn as stavby; spevni mrom podmra: podmurovan, podmran nsyp podmva dlhodobou innosou vody odna pdu odniekia podomieat podmiea: voda pod(o)miea eleznin tra podrva: rieka podrva breh vymva vymiea (vodou vyplavova): voda vymva, vymiea trk geol. erodova (odna horniny innosou vody, vetra a pod.): prebieha sstavn erodovanie pdy podnapi sa mierne sa opoji alkoholom pripi sa

poklonkova (sa) (ponene si zskava priaze) nadbieha predchdza si: nadbieha vznamnm uom, predchdza si vznamnch ud hovor, pejor.
k r t i c h v o s t i k o v a hovor, iron k o m p r d o v a hovor. expr.

majchlova sa vulg. pcha sa do zadku/do riti podh) 1. porov. podl 2. p. zle 2 podlomen ktor sa stal slabm, menej pevnm naruen oslaben: m podlomen, naruen, oslaben zdravie otrasen: otrasen dvera, viera p. aj slab, pokoden 2 podlomi I. p narui 2. p zlomi 4. poda I podlos podl in. podl sprvanie podliactvo: dopusti sa podlosti, podliactva bezcharakternos mrzkost neestnos nehanebnos nemravnos niomnos expr. iianihodnos pina pinavos darebctvo lotrovstvo lotrovina pejor oplanstvo hovor pejor. gauneStVO hnus hnusobstvo hrub. svinstvo podloen p undovan podloie p. zklad 3 podloi I. da pod nieo oporu podoprie podprie: podloi si, pod(o)prie si hlavu popodklada popodopiera (postupne, viacermi vecami) 2. poui ako argument, ako vchodisko podoprie podprie: podloi, podoprie tvrdenie faktmi odvodni* zdvodni: odvodni, zdvodni zvenie miezd kni. opodstatni 3. tajne nieo niekam da. niekam nieo vpaova podhodi podstri: neviem, kto mi na stl podloil, podhodil, podstril anonymn list podvrhn: podvrhnut spis 4. prida palivo, aby sa udral ohe; rozloi ohe priloi: podloi, priloi do pece drevo * popodklada popriklada (postupne) zakri podkri: treba podloi, zakri do sporka

465
podpi sa: chlapi sa v krme rchlo podnapili, pripili, podpili hovor. expr. potrundi SU zried. potruili sa podguri sa expr.: uhn si prihn si: hned vidie, e si uhli, prihli expr. poti sa art: podkovat' sa podku sa fraz.: ma v Idave ma pod apicou/pod klobkom/pod epcom ma lamp v hlave (by mierne opit) by v nlade expr.: by chyten by frenut by drgnut bv kotovan (Timrava) expr.: ma piku Ill picu p. aj opi sa, vypi si podnapit trocha, mierne opit hovor.: pripit podpit: podnapit, pripit, podpit lovek expr.: chyten frenut drgnut hrknut podfrenut podguren rozguren potrunden zried. potrunen: vrtila sa z oslavy chyten, frenut, pofrcnut, podguren, potrunden, potrunen expr. zried.
p o d v e s e l e n zried k o t o v a n (Timrava) hovor. iron. i l u -

podoba
innosti dat podnet dat popud da impulz: udalos ponietila verejn diskusiu, ala podnet, popud na verejn diskusiu vyvola spsobi: hlad vyvolal, spsobil vzburu zaprini: horavy zaprinili rozrenie infekcie iniciova: iniciovanie pomsty km zastar poda: podalo ho to k innosti popudi (by popudom): popudit dakoho k odporu pohn popohnat poduri aktivizova (spsobi aktivitu): pohn, aktivizova tudentov do intenzvnejieho tdia publ mobilizovat: mobilizova obanov na ochranu lesa zburcova strhn: hudba ns zburcovala, strhla k ovociam vyburcova: vyburcova v niekom odvahu vydrdi: vydrdi zmysly vyprovokova (podnieti incident): vyprovokova sboj, spor subt. vyhecova kni..: vznietil roznieti: hry vznietili, roznietili detsk fantziu * km. stimulova motivova povzbudi (doda chu. silu do nejakej innosti): stimulova, povzbudi mladch do ponikania zaburcova: zaburcova svedomm niekoho inpirova: inpirova k aliemu vedeckmu pokusu expr.: nabadri nabadurkat: zvdavost deom nabadrila mysle rozvri zvri rozprdi: reklama rozvrila, rozprdila zujem o vrobky 2. vyvola odpor, nepriatestvo a pod. pobri: ponietil, pobril ud proti sebe vzbri (podnieti k vzbure): vzbri robotnkov proti vedeniu podniku expr. zbuntova: zbuntova povstalcov do boja rozvri zvri: rozvrenie, zvrenie zmyslov podnik 1. jednotka vyvjajca ist hospodrsku innos zvod: podnik, zvo na vrobu automobilov; lesn podnik, zvo firma: firma so zahraninou asou 2. p. podujatie 3. p. konanie podnika p. robi 2 podnikate kto vykonva ekonomick innos subt. biznismen: sial sa z neho spen ponikate, biznismen podnikavec p. prefkanec podnikav p aktvny 1. ikovn 1, schopn podnikn p. urobi 4. vykona I podnormln 1. p. slabo 1 2. porov. nzky 3. p. vemi podnormlny p, slab 2, nzky 2 podnos p. tca podno 1. spodn as nieoho podnoka podnoie: podno, podnoka, podnoie sochy, stola 2. pka na pohybovanie nieoho nohou podnoka: podno, podnoka kolovratu 3. p. stolek 2 podnoie p. podno 1 podnoka 1. p. podno l, 2. podstavec 2. p. stolek 2 podnonk p. nadir podoba 1. shrn vonkajch znakov tvar forma: okrhla podoba, forma chleba; da nieomu definitvnu podobu, definitvny tvar tvrnost : tvrnos krajiny rz charakter: kraj si zachoval svoj typick rz, charakter kni. tvr: zimn tvr dediny fazna (podoba ast obleenia): fazna klobka, iat formt (podoba vzhadom na rozmery): formt papiera, knihy p. aj tvar 2. shrn vlastnost vzor vzhad: choroba vemi zmenila jeho poobu, vzor, vzlia kni. vid: lovek peknho vidu zastar. parsn imid subt. viz p. aj vzhad

m i n o v a n (Urban)

p. aj opit poda p podnieti 1 podnzov p podtitul podnebie 1. priemern stav poveternostnch pomerov v istej oblasti klma: vysokohorsk podnebie, vysokohorsk klma zastarv povetrie: lekr mu oporal zmenu povetria 2. klenut priehradka medzi stnou a nosovou dutinou anat. paltum zried nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce 3. p. baldachn podnebn p. klimatick podnecova porov. podnieti podnecovate kto podnecuje inpirtor: podnecovatelia. inpirtori nepokojov expr rozduchova rozduchva: rozuchovai, rozduchvai nenvisti podnes p dodnes, doteraz, zatia I podnet o vyvolva innos, o povzbudzuje na konanie, in popud impulz pohntka: tvoriv ponel, impulz; kona bez vonkajieho podnetu, popudu; urobi nieo z nzkych pohntok motv (podnet na vedom konanie): v jeho postoji prevauj osobn motvy vnuknutie (nhly podnet): dosia vnuknutie iniciatva (zaiaton podnet na innos): vyjs s iniciatvou mylienka idea npad (okamit podnet): to je dobr mylienka, idea, dobr npad dvod (o o opierame svoje myslenie, iny): urobi nieo bez dvodu inpircia: bsnick inpircia hbadlo (hybn sila): hbadlo innosti vzpruha zastar.: spruha spruina: spech je vzpruhou o alej prce kni.: stimul stimulcia: morlny stimul kni. stimulans (Mrz) p. aj idea 1, dvod podnetn dvajci al. obsahujci podnet na nieo iniciatvny: ponetn, iniciatvny pln, nvrh inpiratvny (dvajci inpirciu): vypou si ponetn, inpiratvne slov, prednky kontruktvny (op nekonstruktivn): kontruktvna kritika, kontruktvne pripomienky nabdav: ponetn, nabdav in pren. kni plodonosn: plodonosn mylienky p. aj tvoriv podnies p. podvihn 1 podnieti 1. by pvodcom popudu, impulzu do nejakej

podoban
3. priblin zhoda t. vlastnost osb al. vec podobnos: npadn podobu, podobnos srodencov * obdoba paralela analgia (priblin podoba): to nem v dejinch obdobu: njs paralelu, analgiu medzi javmi paralelnos analogickos 4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2 pooban p. rapav, drsn 1 podoba sa ma nieo (podobu, vzor, vlastnosti) pribline zhodn s inm, s inmi by podobn by ako pona sa: syn sa podob, pona na otca. je ako otec Je podobn otcovi /ried. zanasa: zana sa na star matku pripomna (vyvolva v niekom predstavu niekoho, nieoho podobnho): stavba pripomna nsku pagodu pooba viackrt zasiahnu zobkom, prstom al. zahrotenm predmetom pouba pokuva poku: datel podobal, pod ubal, poku(va)l kme stromu popicha: vidlikou popichala mso expr.: podobka poubka: jedlo len trocha poobkal, poubkal podobenstvo iroko rozvinut prirovnanie, oby. v istom prbehu lit. parabola: biblick podobenstv, paraboly podobize p. portrt 1. obraz 1 podoblonica p. podokenica, oblonica 2 podobne 1. porov. podobn 2. p. takisto 1 podobnos p. podoba 3 podobn pribline tak ist. s prevahou spolonch, zhodnch vlastnost, t, znakov (op. odlin, rozdielny) obdobn analogick: podobn, obdobn prpad; ma podobn, obdobn sksenosti; analogick postup prbuzn blzky (z hadiska pvodu, obsahu a pod.): prbuzn, blzke jazyky; prbuzn, blzke odbory. tudijn disciplny spriaznen sprbuznen (duevne, zmanm podobn): spriaznen, sprbuznen due podan podat (na niekoho): je podan, podat na otca rovnak zhodn (majci plne toton vlastnosti, znaky): zaila som podobn, rovnak situciu; nae pocity s podobn, zhodn porovnaten (ktor mono porovnva s inm na zklade podobnosti): porovnaten pojmy, porovnaten prklady podobra p. podchyti 1 podobra sa l.p. pobra sa 2 2. p. poduja sa podohri p. udobri podobrisa p. zmieri sa I podobrom, podobrote, podobrotky p. dobrovone podohadova sa 1. p. pohda sa 2. p. porozprva sa podochdza, podochodi p. prs 1 podochn p. zahyn podokenica doska na spodnej strane okna vynievajca do miestnosti podoblonica: opiera sa o podokenicu, podoblonicu podprsnica podoklada p priloi 2 podomcky p. domcky 2 1. 2 podomiel p podmva podona p. prinies 1 podopiera 1. porov. podloi 1,2 2. p. podporova podoprie p. podloi 1, 2 podorva p. podmieta podova 1. p. chodidlo 1 2. p. podrka podotkn p. poznamena 1

466
podozrieva p. upodozrieva podozrievavo p. nedverivo podozrievav p. nedveriv podozriv 1. vzbudzujci podozrenie: podozriv lovek, podozriv spolky pochybn: pochybn existencie; materil pochybnej pravosti poktny neist kni. nekal (ktor m neestn, nezkonn al. nemorlne pozadie): poktny obchod; neist, nekal zdroje prjmov * kni/. obskrny (ktor m zl poves): obskrny podnik, obskrna literatra nehodnovern nevierohodn nedveryhodn (ktormu nemono veri): nehodnovern, nevierohodn daje; nedveryhodn osoba 2. p. udn podozveda sa p. dozvedie sa podpaa kto zaloil poiar: polcia zatkla podpaaa *
zried. p l i (KukuCn)

podpli p. zaloi 5. zapli I podpsat' p. opsa 1 podpazuie p. pazucha podptok p. optok podpera l.p. podpora 1 2. p. opora 1 podperi p. ozdobi podpern p. nosn I podpichva, podpichova expr. znepokojova zlomysenmi, neprjemnmi reami expr. picha: podpichval, pichal ho ironickmi narkami expr.: podkuiavat podkuovat podka: cez. hodinu podkuiava spoluiaka drdi popudzova (vyvolva neprjemn pocity, reakcie): jej pohad ho drdi, popudzuje expr. boda: otzky ho neprjemne bodaj expr.: zapra zadiera zadrapkva: mldenci zapraj, zodieraj do dievat prekra (artovne podpichva): v kole ho prekrali, e je zo vetkch najmen expr.: zabda dobiedza: nechajte deti na pokoji, nezabdajte, nedobiedz.ajte do nich doberal * doberal si nabera expr.: dopalovat' dotiera dodieva: dobera (si), nabera kamarta pre jeho pracovitos; dotiera, dodieva do niekoho posmenmi reami expr. zana: Nezanaj stle! expr.: tra tipka hovor, expr. tucha: jedovato do seba trali, tuchali; tipkaI enu svojou irniou hovor. expr. vyrva: stle vyrvaj, nedaj pokoja hovor, ora (do niekoho) suht.: tengrova hecova: tengruj, hecuj kamarta, aby platil provokova (k zlej innosti): provokuje diea k zlosti * expr.: badri badurka: badrila. badurkala zaa proti rodine tva hucka nr. huka (nahovra na zl) navdza (nahovra na nieo nenleit) podpichovat- p. buri podpichovan p. dobiedzav podpis vlastnorune napsan meno: potvrdi zmluvu svojm podpisom signatra (podpis umelca na vtvarnom diele): obraz m signatru autora ira (skrten podpis): opatri listinu ifrou p a r a f (podpisov znaka) podpsa opatri, oznai podpisom signova: maliar podpsal, signoval svoj obraz ifrova (podpsa ifrou): doklady ifroval sm riadite parafova (opatri podpisovou znakou) popodpisova (postupne podpsa viac vec)

467
podpisovali*! p signatr podpi sa p podnapi sa podpit p podnapit podplamennk peen jedlo zo zvykov chlebovho cesta v podobe ocha plamennk postruhe postruluik postrunk pokrabok subsi lngo (osch peen na masti): stnok s lngomi podplati platkom zska niekoho pre svoje zujmy podkpi: podplatil, podkpil radnka, aby ostal vhoy kpi: spolonos si kpila predstaviteov konkurencie expr.: podmasti pomasti: mus mu pomasti, aby bol obchod ist skorumpova (mravne skazi podplcanm): mafia skorumpovala sdnictvo podplatiten p. podplatily podplatily ktor sa d podplati (op. nepodplatn) podkupn (op. nepodkupn) podplatiten (op. nepodplatiten) pejor. preda jn sprostituovan (ktor men nzory, postoje v zvislosti od materilnych vhod): podplatn. podkupn osoba; podplatiten, predajn lovek; sprostituovan politika platn platkrsky: platn, platkrske skupiny podplies sa p. vyskytn sa podplodina vedajia plodina pestovan sasne s inmi plodinami podkultra podpovka jesenn huba rastca oby. na poch hovor michalka podpora I. vec. ktor nieo podpiera al. o ktor sa nieo opiera podpera: podpora, podpera dver opora: podoprie konre oporou opierka stojka (stojat podpora, napr. v bani) 2. napomhanie niekoho, vypomhame niekomu mravne al. hmotne posila pomoc: dosta morlnu podporu, posilu; by odkzan na finann pomoc opora: bol rodiom oporou vpomoc (finann podpora): socilna vpomoc subvencia dotcia (finann podpora, oby. z verejnch prostriedkov): ttna subvencia, otcia tipendium (podpora na tdium): socilne tipendium kni/ ztita: ma ztitu u svojich stpencov p. aj pomoc 1 podpori p. pomc 1. zasta sa podporn p. nosn 1 podporova poskytova pomoc, podporu, ochranu a pod. podopiera: poporuje, poopiera mle v portovej aktivite pomha (niekomu, nieomu) napomha (niekoho, nieo): pomha synovcovi poas tdia, napomha ho hovor, edrova: fedroval svoju blzku rodinu hovor, forsrova: stav forsruje nov koncepciu fra/. stt za niekm: za novm pracovnkom istotne stoj dra (niekoho): v rade ho dr riadite exponova sa angaova sa (podporova oby. nieo spoloensky prospen): exponova sa, angaova sa za mylienku istho ivotnho prostredia slang drukova fra/ dra palce (ela spech niekomu) podporovate p. priaznivec 1 podpriemer nedosahovanie priemeru podpriemernos: upadn do podpriemeru, podpriemernosti podpriemerne l.p. slabol 2. porov. nzky 3. p. vemi podpriemernos p. podpriemer podpriemern p. slab 2, nzky 2

podriadi
podprie p. podloi 1. 2 podprsnica p. podokenica podraden hierarchicky ni (op. nadraden) ni: podraden, niie postavenie u: poraen, u pojem podriaden niie postaven (oby. v pracovno-prvnom vzahu): podriaden, niie postaven pracovnk, orgn km/, subaltern podradn 1. menej dleit (op. prvorad, hlavn, dleit) podrun druhorad treorad: podradn, podrun, ruhorad. treorad vec bon vedaj nepodstatn nedleit: bon, vedaj, nepodstatn, nedleit problm; zleitos bonho, vedajieho, nepodstatnho, nedleitho vznamu perifrny okrajov: perifrny, okrajov prpad; ma v nieom perifrnu, okrajov lohu kni/ inerirny (op. superirny) 2. ktor m meniu hodnotu, horiu kvalitu druhotriedny treotriedny: poran, druhotriedna, treotriedna akos (op. prvotriedny) druhorad menejcenn menejhodnotn nekvalitn nehodnotn (op. kvalitn, hodnotn): druhorad, menejcenn, menejhodnotn prca; nekvalitn tabak; nekvalitn, nehodnotn tovar pozadn (o obil horej kvality) brakov >ubt. auusov (oby. o tovare zlej kvality, menej hodnoty) hrub: hrub robota, hrub strava nzky zl (o kvalite) podrast p. mlde podrs p vyrs 1 podrastok p. chlapec 1 podra p. zodra I podraz p. skok podrazi l.p. poda 2 2. p. zradi 1 3.p. podbi podrdenie p. rozruch podrdenos p nervozita podrden prejavujci rozlenie, znepokojenie, nervozitu: svediaci o podrden popuden nahnevan rozlen: podrden, popuden, nahnevan, rozlen zkaznci nervzny: stle je nervzny * mrzut namrzen rozmrzen nevrl: mrzut, nevrl predavaka expr.: vrav vriv: vriv tn v hlase expr. popchnut vydrden p r e d r d e n (nadmieru podrden) p. aj nahnevan, pobren podrdi p. nahneva, rozli, popudi I podrka hrub vrstva koe. gumy a pod. na spodku obuvi podova: koen podrky, podovy; ma zodrat podrky, poovy hovor, /.astar. dupovka podreie p nreie podreza p. zareza I podrhn p zadusi 1 podriadenos niie postavenie z pracovnho, prv neho. sluobnho a pod. hadiska subordincia: podriadenos radu vyiemu orgnu; porui suborinciu podriaden p. podraden podriadi urobi (prvne, spoloensky a pod.) niie postavenm, zvislm podrobi: vojensk jednotky podriadili, podrobili jednotnmu veleniu kni. subordinova: subordinovali sek pod riaditea * kni. zasiar podini p. aj podrobi (si)

podriadi sa
podriadi sa p. podrobi sa 1 podriadi si p podrobi (si) p o d r i a p a 1. p. roztrha 2. p pokraba 2 podriec sa, podrieknu sa p. prerieknu sa 1 p o d r i e m a s i , p o d r e m k a s i p. pospa si 1 podriemava, podriemkava p. spa I p o d r m a p zatrias podrobi sa 1. shlasi so elanm, rozkazom, pokynom niekoho podriadi sa poslchnu: podrobil sa, podriadil sa rodiovskej vli * povnu: povnu kazovu radu podvli sa: podvolil sa vyiemu zaujmu disciplinovat' sa (podrobi sa disciplne) ustpi podda sa: po prehovran napokon ustpil, poddal sa kni. /.ned podini sa: podini sa rozhodnutiu inho 2. shlasi s vykonanm nieoho na sebe. so sebou podstpi: podrobi sa opercii, podstpi operciu podvolit sa: musel sa podvolit'psychologickmu testu absolvova: na zver kurzu treba absolvova skku podrobi (si) uvies niekoho, nieo do zvislosti, zbavi slobody podmani si: kmene si podrobili, podmanili cel krajinu zotroi porobi u j a m i t (uvrhn do otroctva) zried. z j a r m i (Hviezdoslav) podriadi si: podriadenie si domorodcov ovldnut o p a n o v a t : ovldnu, opanovat vchodoeurpsky trh uchvtit zmocni sa (nsilne): uchvtenie, zmocnenie sa moci
expr. zried Z g a l e j n i (Bodcnek)

468
podsekn p poda 1. 2 podskoi p. zvi (sa)1 podslinka p. makrta. pochka podspod p. dolu 2 podstata zkladn, hlavn zloka nieoho j a d r o zklad: dotkn sa podstaty, jadra, zkladu problmu aisko: aisko otzky os: osou romnu je hadanie pravdy zaloenie (zkladn vlastnos, oby. povahov): svojm zaloenm je optimista z k l a d a : mylienkov zklada terie kni.: bza f u n d a m e n t : tvoit bzu. fundament nieoho kni. substancia: hmotn substancia kni. kvintesencia: kvintesencia ivotnej mdrosti kni. m e r i t u m : poveda nieo k meritu veci stredobod (najdleitejia as nieoho): stredobod innosti p. aj zklad podstatn 1. ktor tvor podstatu, zklad al. ktor je sasou podstaty nieoho (op. nepodstatn) hlavn z k l a d n : podstatn, hlavn, zklan znaky, vlastnosti kni kontitutvny kov kni..: k a r d i n l n y kapitlov: kontitutvny prvok; kov, kardinlna otzka r o z h o d u j c i : rozhodujci argument kni. relevantn (podstatn vo vzahu k nieomu): relevantn faktor principilny zsadn: principilna, zsadn chyba zvan vznamn dleit (ktor m vznam, zvanos): ma zvan, vznamn, dleit vplyv na spen rieenie veci bytostn: bytostn rta etnika kni. zastar.: esencilny esencionlny expr. lev levsk: lev, levskpodiel na nieom p. aj zkladn, hlavn 2. p. vrazn 2, znan I podstava p. podstavec podstavec vec, na ktor sa nieo kladie, upevuje zastar. p o s t a m e n t : mramorov podstavec, postament pomnka podstava: podstava sochy zried. podstavok (Figuli) zried stolec: Madona na pozltenom stolci statv (podstavec na upevnenie prstroja): statv fotografickho prstroja * podno podnoka (spodn as nieoho): podno, podnoka stroja odb.: ptica p t k a (spodn as niektorch zariaden): ptica, ptka kosy odb sokel (spodn as stavby, stenov vklenok): dladicov sokel asi, ps. i chassis (podstavec elektrickho prstroja): gramofnov asi, chassis stojan (kontrukcia. na ktor sa veci klad, upevuj): maliarsky stojan p. aj stojan podstavok p. podstavec podstenie, podstena p. podstienok podstielka p. stelivo podstienka p. podstienok podstienok zky. oby. dldn priestor pozd steny domu chrnen strechou podstienka podstenie podstena m r i k : eny vysedvaj na podstienku, na podstienke, na podsten podstri l . p . stri I 2 . p podvrhn podstreie 1. miesto pod prenievajcou strechou /ned. zstreie: st pod podstrem, zstem 2. p. podkrovie podstren p podkrovn podstrihva, podstrihova p. striha

podrobne vmajc si detaily d k l a d n e detailne: podrobne, dkladne, detailne informova o vsledkoch vskumu obrne zoiroka iroko: obrne, zoiroka, iroko vykladala o svojich zitkoch d o p o d r o b na kni minucizne: dopodrobna, minucizne opsal cel udalos nespis. zovrubne fraz. do hlbkv
porov. aj p o d r o b n

podrobnos p. detail podrobn vmajci si, zahajci, obsahujci podrobnosti detailn: podrobn, detailn vklad; podrobn, detailn vysvetlenie (op. veobecn) kni. minucizny: minucizna analza bli: ma o nieom podrobnejie. bliie sprvy dkladn vyerpvajci: dkladn rozpracovanie koncepcie, vyerpvajci opis obrny obsiahly rozsiahly irok (podrobn a dlh. s velkm zberom; op. strun, krtky): obrna, obsiahla tdia; rozsiahle, irok spracovanie problematiky dokonal pln (zahajci vetko i s podrobnosami): dokonal, pln vedomosti o nieom rozvlny (zbytone podrobn): rozvlny refert podruie p poddanstvo 1. nesloboda podrun p podradn 1. druhorad, vedaj 3 podry p narui podrva p rozvratnk, kodca 1 podrvan, podrvask p. podvratn podrvastvo p. sabot, kodcovstvo podrvate!' p. rozvratnk. kodca I podrvatesk p podvratn podra 1. p. zadra I 2. p pomc I 3. p. zachova 1 podra si p. necha si podsadit p. podsypa podsebn stojaci v zprahu na avej strane (op. nrun) sedlov: podsebn, sedlov k, vl

469
podstrihn stihnutm oddeli meniu as pistihnut' zastihnut: dala si podstrihn. pistihnut', zastri hn ofinu skrti: kadernka podstrihla, skrtila vlasy expr. omykn subt. otucn p. aj ostriha podstpi 1. shlasi s vykonanm nieoho na sebe, so sebou podrobi sa: podstpi operan zkrok, podrobi sa zkroku * podvolit' sa: testom sa nechcela podvolit absolvova: absolvova lieenie 2. vystavi sa nieomu neprjemnmu, akmu, zlmu pretrpie vytrpie presta vyst: podstpila, pestla, vystla pri muovi vek utrpenie; podstpi, vytrpie muenie prei zai sksi oksi zaksi: prei, zai v detstve vea krvd prekona znies vydra: prekona, vydra vetko prkorie prejs (cez nieo, m): preli tvrou kolou expr preskka: preskkala u vea chorb hovor, expr natrie sa: natreli sa vea biey podsvetie 1. prostredie styku deklasovanch vekomestskch ivlov polosvet: dmy z posvetia. z polosvela
/ned. p o d z e m i e (Jesensk)

podvodnk
sprostredkovatea priprie sa (s pemhnm vle): priprie sa sm vec vybavi expr.: schyti sa vychytil' sa: schytila sa, vychytilo sa oisti schodisko podujatie jednorazov organizovan innos podnik akcia: zastni sa na kultrnom podujat, podniku; humanitn akcia p o d u p a t p. poliapa 1 podupva, podupkva p. dupa 1 pod u r i t , p o d u r k a 1. p. odohna 1 2. p pohna 1. pohn 2 p o d u r k v a t p. sri 1 podusi p zadusi 1 poduka p hlavnica podva p du podvdza p klama 3 podvi p podvihn 1 podvzok gumov psy so sponkou na upevovanie panch: dmsky podvzok hovor, zastar t r u m p a n d l podveer' p. predveerom, zveera p o d v e e r as da medzi popoludnm a veerom predveer: tepl, jarn podveer, predveer predveerie
(Figuli)

2. p. zhrobie podsypa podloi vajcia pod kvoku, hus a pod. podsadit: podsypa, podsadil 10 vajec pod hus podi prii nieo zntra hovor.: podfutrova vyfutrova: da si podi, podfutrova kabt zried. podvkovat': aty boli podvkovan hodvbom podvka materil na podvanie: vntorn strana obleenia podit tmto materilom hovor, futro: hovbna. kouinov podvka, hodvbne, kouinov futro podvkovat' p podi podtrkn p pripomen 2 poda 1. rubnutm, rezom pri spodku narui al. prea podsekn: poda, podseknchor strom podkosi (kosou): podkosi kriainu pren. podlomi: matkina smr mu podlomila zdravie 2. expr. derom odspodu zvali podrazi podtrhn: poda, porazi, podtrhn sperovi nohu podkosi* podsekn: prudko pokosil. podsekol obrancu podteka p. zateka podtiahnu 1. p. podiarknu 1 2. p. zdrazni podtitul vedaj titul sliaci na zdraznenie hlavnho titulu podtitulok podnzov: podtitul, potitulok monografie podtitulok p podtitul podtn prtomnos istho ndychu, rzu podfarbenie: hra s tragickm po tnom, podfarbenm podtrhn l.p. poda2 2. p. podiarknu 1 3.p. zdrazni podba. podhka p. pooba podui sa p. priui sa, porov. poui poduchova p. fka 1 poduja sa rozhodn sa nieo robi, urobi: podujal sa na organizciu oslavy da sa (na nieo, do nieoho): ochotne sa al na ak prcu * podobra sa podbra sa: pod(o)brala sa sprevdza host po meste chy ti sa chopi sa: chytili, chopili sa riei dlhodob problm odhodla sa: nakoniec sa odhodlala vzia funkciu predsednky * /ried u b r a sa: ubral sa obs dedinu s listom vzia na seba: vzal sa seba lohu

podveerom, pod veierkom p. predveerom, zveera podvedome p. mimovone podvedom p. mimovon podveni p. ozdobi podveselen p. podnapit podviaza l .p zaviaza 1 2. p. stiahnu 3, obviaza podvies p. oklama 2. 3 podvihn 1. da do zvenej polohy, da trocha vyie n a d v i h n n a d d v i h n : trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ak batoh pridvihn: nem mu kto vrece pridvihn zdvihn zodvihn (trocha): zvedavo z(o)vihla hlavu podvi (pomocou pky podvihn na ist as) podnies: lyicu podnesie k stam nadnies (podvihn nesenm): vietor nadniesol spadnut list nadahi (podvihnutm urobi ahm): nadahi si bremeno popod vihova ponad vihova popridvihova pozdvhat pozodvha ponadna (postupne, viacero vec) 2. p. povznies 1, 3 podvihn sa p. zdv ihn sa 1,2 podv od myseln oklamanie s cieom zska vlastn prospech al. pokodi druhho hovor. expr. p o d f u k : nadobun nieo podvodom, podfukom podvodnctvo hovor vinde: to je obyajn vinde expr. balamuta hovor. expr. h u m b u g : t zleitos s predajom domu bola humbugom les skok (predstieran konanie na oklamanie niekoho): poui les, skok trik (ikovn postup zaloen na klamstve): predvolebn triky nepoctivos pejor. arlatnstvo klamstvo klam lo nepravda: pristihn niekoho pri klamsn'e, li; stava na klame, nepravde expr.: luhanina abiarstvo aba hovor.: cignstvo cignina p. aj skok, klam 2 podvodncky p. neestn podvodnctvo p. podvod podvodnk 1. kto sa dopa podvodov hovor, expr podf u k r : politick podvodnci, podfukri k l a m r luhr hovor vindliar vindler expr abiar ibe-

podvodn
nink hovor, pejor: udiar udier pejor arlatn
pejor. zried.: o m e k o m e k r hovor, pejor.: h o c h t a p l e r

470
poet p. bsnik poetick p. arovn 1. idylick 1; komorn 1 pozia 1. umeleck slovesn tvorba vyuvajca viazan re bsnictvo: antick pozia, antick bsnictvo, lyrick, epick bsnictvo zastar. verovnctvo (skladanie verov, oby. umelecky nenronch) pejor. verotepectvo (remeseln psanie bsn) 2. p. aro poa 1. p. tvr I 2. p. vtipkr pofaova p. omota pofajieva p faji pofaji si, pofajka si p. zafaji si pofgova (si) p. zaartova (si) poflakovat' l.p. zapini 2.p. zaplta pofliaska, pofska p. pofrkat' pofrcka p pofrkat pofrkat' frknm v menej miere pokry na povrchu zafrkat' (oby. zneisti): pofrkat', zafrkat'koeu atramentom o f k a ska: ofr'kala. sfrkala sa parfumom postrieka pokropi: zhradnk postriekal, pokropil kvety skropit': dievenskmi slzami skropila list nakropi poprskat' pofrcka pokvapka: ena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielize vodou porosit' orosi zrosit' (pofka rosou): (p)orosen, zrosen listy popliecha: pltnopopliechal farbou expr.: pofliaska pofska pofska: pofskala deti studenou vodou suht. popricova expr.: pokvda* pokecka* pokycka* pokvacka (zneisti niem tekutm) pofrkova p. strieka 2 pofska p. pofka pofka 1. vdychovm vzduchovm prdom spsobil ochladenie nieoho al. zmierni boles ofka ofknu: (p)ofkaj polievku, je horca; (p)ofka, ofknu dieau boaku odcha: odcha kau, aj 2. porov. fka 2 pofukova p. fka I pofa p. zapini pofuovan p. pokazen 2 pofuova p. pokazi 1 pogebri p zapini pogniavi p. podlvi 1. 2 pogrti da nieomu grcky, helnsky rz helenizova: pogrtenie. helenizovanie kultry pohaba p skonfikova pohabka p. nahmata pohda sa vymeni si nzory s nekritickm presadzovanm mienky a oby. s hnevom pokriepi sa: pohdali sa, pokriepili sa pre majetok popriei sa: hne sa pre vetko poprieia trocha expr. pohateri sa expr. poharka sa (oby. pre bezvznamn veci) expr. poliarui sa: poharui sa so susedom podohadova sa: asto sa s muom podohadovali, ke priiel domov neskoro povadi sa poseka sa (ostro, prudko sa pohda) zvadi sa vyvadit" sa (vemi sa pohda) kni. posvri sa (zrove si navzjom od seba nieo vymha) pochyti sa zrazi sa: pochytia sa, zrazia sa pre kad malikos expr. pokasa sa nr. pori sa (Podjavorinsk) pohneva sa (pohda sa a osta v hneve) nezhodn sa (ma medzi sebou nezhodli, roztrku)

macher hovor, cig p. aj klamr 2. p. dobrodruh podvodn p. klamn, falon 2. neestn podvoje p. veraje podvojnos p. dualizmus podvolit' sa presta odporova, shlasi s niem (po istom vhan) pivolit': nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobit prcu za nich prista* pristpi: protivnci pristali, pristpili na kompromis ustpi: po dlhej hdke ustpil podda sa podrobi sa: Poddaj sa, podrobia sa dedinania novm poriadkom? da sa (oby. v zpore): t sa tak ahko nedaj podahn: podahli po dlhom presviedan zastar. podzvoli sa: rytier sa podzvolil oslobodil princezn
kni/ zried. p o d i n i s a /ried. uvoli sa

podvozok spodok vozidla z rmu al. ploiny a kolies al. psov: dvojkolesov podvozok asi, ps. i chassis (podvozok vozidla s hnacm mechanizmom) podvrtit l.p. narui 2. p. poprie podvratncky p. podvratn podvratnctvo p. sabot, kodcovstvo pod vrtnik p rozvratnk, kodca I. buri podvratn ktor sa usiluje o rozvrat (oby. spoloensk, politick a pod.); svediaci o tom podvratncky rozvratn rozvratncky rozvracask rozbjask: podvratn, podvratncka innos; rozvrat n, rozvratncka organizcia; rozvracask, rozbjask silie podkopn zkodncky /ried. kodeovsk: podkopn, zkodncka akcia diverzn diverzantsk (svisiaci s diverziou): diverzn, diverzantsk skupiny sabotny sabotnick sabotrsky (svisiaci so sabotou): sabotna prca; sabotnick, sabotrske ivly podrvatesk expr. podrvask zried. podrvan sprisahaneck konpiran konpiratvny (svisiaci so sprisahanm): sprisahaneck, konpiran, konpiratvne centrum tvav pejor. tvsky pren.expr. huckav (ktor tve proti niekomu, nieomu): tvav, tvske letky, lnky protittny (namieren proti ttu): protittne letky podvrh p. falzifikt podvrhn so zlm myslom nieo, niekoho potajomky niekde umiestni podstri: tajomnkovi podvrhli, podstrili sfalovan dokumenty * vpaova: vpaova drogy podhodi: jeibaba podhodila princeznej tea podvrhnut p neprav I; nevlastn pod vrtn p. vytkn' podvi p. zvi podvyiven p. chud podymi p. zadymi podzemie 1. p. ilegalita 2. p. podsvetie 1 podzemn I. nachdzajci sa. vykonvan pod zemou (op. povrchov) hlbinn hbkov: podzemn, hlbinn. hbkov bane; podzemn, hbkov aba 2. p. ileglny, tajn1 podzvoli sa p. podvolit sa podupan hist. zstupca upana hist.: viceipn vicipn

^ 471
pohdza p. hodi pohadzova p. myka, natriasa 2 pohalakova (si) p. zaartova (si) pohan l.p. ateista 2.p. nanihodnk pohana p. hana, urka poha kto nieo poha: poha /astar hajiar (kto enie statok) poha 1. p. hna 1 2. p. sri 1

pohoda
pohlcova p. pi 3. porov. absorbova pohltat p. zjes pohlti p absorbova, vpi pohlui p. zabi 1 pohmata, pohmatka p. ohmata I pohmkva (si) p. hmka (si) 1, 2 pohna 1. nanti al. povzbudi do (zvenej) innosti al. rchlejieho pohybu posri pourgova: pohna. posri, pourgova .iaos popchn: popchol koa do cvalu popohnat': popohnala syna do roboty expr. podurit podurka: poduril deti, aby vstali pohn: alee ho treba pohn do roboty 2. p. vyhna I pohnevan p. nahnevan, rozvaden pohneva dosta do hnevu, vyvola hnev, zlos nahneva rozhneva: sprva pohnevala, nahnevala obanov; vdy ho rozhnev neporiadok nazlosti rozli: nazlost, rozli ju kad malikos * expr.: najedova nasrdi napajedi napapri naerti napli doplit dora: o vs tak nasrdilo, doplilo? popudi pobri podrdi (vyvola mrzutos. neprjemn vzruenie): popudilo ma, podrdilo ma. ako sa vyjaruj o mojej rodine hovor, natvat potvat vuig. nasra pohneva sa dostal sa do hnevu, do nepriatestva znepriateli sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili hovor.: rozkamarti sa rozkmotrisa rozsohisa: sestry sa rozkumurlili, rozkmotrili pre dedistvo rozs sa v zlom rozvadit' sa: rodina sa rozila v zlom /.astar. rozsta sa (tr) /ned. rozsvri sa p. aj pohda sa pohnevkva sa p. hneva sa pohnoji p pokazi 1 pohn 1. urobi mal. krtky pohyb; takmto pohybom zmeni polohu nieoho hn: pohn, hn hlavou pohba: nevldal pohba rukou, stolikou expr. poeveli (slabo, jemne pohn): vetrk poevelil lstm p o m k n pomykn: pomkn, pomykn koa potisn potlai posun poin pouchn hovor, poupn (krtkym pohybom zmeni polohu): potisn. posun skriu postri posoti (pohn ahkm derom) /.ried. postrkat' (Hviezdoslav) 2. by pohntkou k nieomu (oby. k vej aktivite) ma kni/ p r i m a privies: otcova rada ho polila, mala, primalo, priviedla k tomu, e zaul podnika printi* donti (ntlakom, nsilm pohn): printilo ma. dontilo ma to k smevu expr. popchn: osi ma popelilo k odporu expr.: poduri p o d u r k a popohnat'(pohn do intenzvnejieho pohybu): poduri. popohnat zprah o klusu povzbudit: dobrm slovom povzbudila syna, aby tudoval 3. p. doja 1 pohnutie p. vzruenie 1 pohntka p. podnet pohnutliv p. dojmav pohnut l.p. dojat, rozruen 2.p. run, brliv 3 pohoda 1. priazniv podmienky na dobr ctenie sa polahoda: pohoda, polahoda letnho veera /.ried. lahoda teplo (prjemn, hrejiv pocit): teplo domovu pokoj: na prcu m omu pokoj spokojnos:

stdu honec

pohani p. zhanobi, urazi1 pohansk p. predkresansk; bezbon pohr 1. ndoba na pitie, oby. zo skla: jej obsah: pivov pohr; vypi pohr dsu kni/. aa: nalia vno do ias hovor, krge (v pohr s uchom): krgepiva hovor ampuska (pohr na ampansk) horiiak (pvodne ndoba na horicu pouvan ako pohr) 2. symbolick ndoba udeovan ako trofej za vazstvo v sai kni/. /astar. pokl: zska putovn pohr, pokl natrvalo 3. p. faa pohrik p. kaiok poharka sa p pohda sa pohrui sa p. pohda sa pohasn l.p. zhasn I 2.p.oslabn, zmizn 3 pohateri sa p. pohda sa pohad 1. obrtenie, upretie zraku kni. zrak: pohady, zraky sa im stretli poet. zor: hlbok zor /astar pozor: mldenec hrho pozoru 2. p. vhad 1 3. p. nzor pohada porov. hada pohldva p. vymha pohadvka odb. prvny nrok: finann pohadvka * hypotka (pohadvka zaisten nehnutenosou): mal na dome hypotku pohladi p pohladka pohladka jemne, citlivo prejs rukou po nieom pohladi: pohladka, pohladi diea po vlskoch polskat'* prilska (prejavi city lsknm) det.: pomojka pomoja nr. expr. polaskoti (Jesensk): (pri pohladen potekli) expr. potulka: potuka si pska prtli expr. prituka privin (nene chyti a pritiahnu k sebe): prtli, prituka si maiku popohldza (viackrt al. postupne viac osb, vec pohladi) pohladkva, pohldza p. hladka pohadnica pevn lstok s fotografiou, obrzkom hovor. karta: poslal niekomu pohadnicu, kartu z rekrecie pohlavr p. hodnostr pohlavie 1. sbor znakov odliujcich ensk (samiie) jedince od muskch (samch) r o d : diea muskho pohlavia, rodu 2. (vonkajie) pohlavn strojenstvo pohlavn orgn prirodzenie ohanhie rodidl (ensk pohlavie) pohiavnos p sexualita pohlavn tkajci sa pohlavia, svisiaci s pohlavm sexulny: pohlavn, sexulny ivot; sexulne problmy * telesn intmny: telesn obcovanie; telesn nruivos; telesn, intmny pomer, styk odb. venerick: obornk na pohlavn, venerick choroby rozmnoovac biol. generatvny: rozmnoovacie, generatvne bunky odb. genitlny

pohodit
v manelstve vldne spokojnos idyla (pokojn, harmonick ivot): rodinn idyla p. aj idyla 1. pokoj 4 2. p. poasie pohodit' 1. p. kvnut 2. p hodi 3. p. poloit I 4. p. zahodi 1 pohodlie podmienky umoujce prjemn ivot: doma si zvykol na pohodlie prepych luxus (bohatstvo prejavujce sa v spsobe ivota): ti po prepychu, luxuse komfort pohodlne 1. porov, pohodln 1 2. p. ahko I. porov. aj pohodln 2 pohodlncky p. pohodln 2 pohodln 1. poskytujci pohodlie hovor, komtny: usadil sa v pohodlnom, komtnom kresle komfortn (pohodln, pritom nkladn, prepychov): komfortn zariadenie tuln tepl prjemn (oby. o interiri): zariadil si pohodln, tuln, tepl, prjemn pracovu hovor, von (oby. o atch al. obuvi, ktor poskytuj pohodlie): uprednostovala pohodln, von nohavice a hl zy 1. (o loveku) ktor sa vyhba akostiam, nmahe; vyhadvajci pohodlie; svediaci o tom hovor, komtny: pohodln, komtny lovek nenhliv neskl. subt. lo-plo (majci dos asu. oby. aj vtedy, ke sa vyaduje rchlej, aktvnej prstup): nenhliv hr, nenhliv pohyby; divci videli lo-plo futbal leniv pasvny neaktvny: Nebu'tak pohodln, leniv!; cel trieda je pasvna, neaktvna - nik sa neprihlsi ahk nenron jednoduch (ktor si vyaduje mal nmahu): zvolil si pohodlnejiu, ahiu, nenron, jednoduchiu cestu ahostajn publ. pejor. pohodlncky (nezaaujci myse, svedomie a pod.): ahostajn, pohodlncky postoj pejor. pansk: zapil sa mu pansk ivot pohodn sa 1. p. dohodn sa 2. p. znies sa 2 pohojdva p. kolsa 1 pohojdvasa p. knsa sa pohojif sa p. zahojit' sa pohon l.p. honba 2 2. p zhon 3. p. nhon 1 pohoni l.p. koi 2. p. prisluhova pohorelec komu poiar zniil dom /ried.: pohorenec vyhorenec vyhorelec pohorenisko p. zhorenisko pohorie p horstvo pohorie 1. p. zhorie 1 2. p. vybuchn 3 pohorenie p. kandl pohoren p. pobren pohori p. pobri 2 pohori sa 1. prejavi pohorenie, pobrenie nad niem pobri sa: pohori sa, pobri sa na bezoivm sprvanm rozli sa: rozli sa na tokou nespravolivosou
porov. aj nahneva sa

472
a kolmi expr. vy astova (hojne pohosti) hovor, potraktova hovor, zastar. utraktova: potraktovali ma slaninou expr. zried. poucti pozva na pohostenie: boli k nm lskav, ete aj na pohostenie ns pozvali pohotovo,pohotov l.p. bystro 2, porov. aj pohotov 2. p napordzi pohotovos p. dvtip pohotov ktor rchlo a sprvne reaguje, kon; svediaci o tom duchaprtomn: pohotov, uchaprtomn lovek; pohotov, duchaprtomn poznmka bystr obratn ikovn (uplatujci v konan bystrost', obratnos, dvtip): bystr iak; obratn, ikovn obchonk. sprostredkovate vynachdzav vynaliezav hovor, trefn: vynachzav, vynaliezav, trefn reakcia na urliv slov; vynaliezav, trefn odpove rchly kni. promptn: rchla, promptn obsluha prun (pohotovo sa prispsobujci potrebm): prun rieenie zmenenej situcie pohoviesi p. oddchnu si I pohovka alnen kus nbytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. leanie zastarv. divn: lea na pohovke, na divne gau (pohovka s operadlami): spva na gaui zastarv. kanapa otoman (pohovka bez operadiel): sedie na kanape, na otonuine leoka (alnen stolika vzadu s operadlom): oddychova v leoke vanda (alnen lko bez operadiel)
hovor, zastar. e z l o n

2. p. zhori sa pohorliv, pohorujci p. poburujci pohostinn p. tedr 1 pohostinstvo p. hostinec, retaurcia' pohosti ponknu, da niekomu jedl a npoje (ako hosovi) uhosti: priateov rd pohost, uhost poastova zastar uastova: svadobanov poastovali vnom

pohovor p rozhovor pohovori 1. p. povravie I. porozprva, narozprva 2. p. porozprva sa pohovori si p. porozprva sa pohraba hrabami zhrn na kopu al. hrabami upravi zhraba: eny id pohraba, zhrabol' seno; pohraba, zhraba trvnik zhrn pozhat (hrabami al. inm nstrojom): odpadky zhrn, pozha ku kou zastarv pohriebs expr pohrabka: stark pohrabkala cel zhrau zhrabn (jednm pohybom hrabl): zhrabne do nruia kopu ateliny pozhrabva (postupne pohraba) pohraba (sa) p. prezrie 1 pohrabka p. pohraba pohranink kto stri hranice, prslunk pohraninej polcie hraniiar p. aj policajt pohranin p. hranin 1 pohra sa na chvu sa zamestna hrou zahra sa: deti sa pohrali, zahrali na dvore pobavi sa poihra sa: pobavi sa s vlikom, bbikou; poihra sa s dieaom det. pobavka sa: pobavkali sa s novou hrou zabavi sa (strvi as zbavou): rd sa zabav dominom pohrva p. hra 3 pohrva sa l . p zahrva sa 2. p. hra sa 1,2 pohda p. opovrhova pohdavo 1. porov. pohdav 2. p. povene, pyne 1 pohdav ktor pohda niekm al. niem; prezrdzajci pohdanie pohrdliv opovrhujci opovrliv: by voi niekomu pohdav, pohrdliv; pohdav, opovrhujci postoj; opovrhujci, opovrliv pohad, kabok zastar. opovhav p. aj poven

473
pohrdi sa p. pochvli sa pohrdliv p pohdav pohrdn pohdavo, opovrlivo, nevmavo sa zachova k nieomu, niekomu o h r d n * ohrdi: pohrdn lskou, ohrdn, ohrdi lsku zo hrd n* /.ohrdi zhrdi zhrdn: zohrdn jedlo, zohrdi dieva * zastar. povrhn: povrhn citmi (Kukun) expr.: puvn napu napuva (na koho, na o): na tak rei puvne fraz. expr: ohrn nos/pery/gambv otri pery: na mj nvrh iba otrila pery, ohrnula nos odmietnu pohrdsi p. zakrti 1 pohreb obradn pochovvanie mtveho kni. nus (Vajansk) posledn rozlka pohrebn p. smton pohriebs p. pohraba pohrmieva p. hrmie I pohrn sa p. nahrn sa 1 pohroma 1. p. katastrofa, tragdia 2 2. p. skaza pohromade p. spolu I pohrozi (sa) urobi vstran gesto al. vstranm slovom napomen zahrozi (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbednm deom prihrozi (sa) (mierne) nastrai* postrai (vyvola, nahna strach): vinnkov treba nastrai, postrai sdom pozahra sa povyhra sa (viacerm osobm al. viacermi vyhrkami) pohri p. ponori pohri sa 1. p. potopi sa 2 2. p. zahbi sa pohryzkva p. hrz I pohryzn zrani zubami uhryzn pohrz: pes pohryzol, uhryzol, pohrzol zlodeja expr.: sekn rafnt: elma sekla, rafla zubami obe pohrz 1. zubami rozdrvi na ksky, rozhrz: umelm chrupom ako pohryzie, rozhryzie tvrd mso pou pouva rozu ro/uva (utm spracova potravu): jedlo treba dobre pou, rozu expr.: poviaka rozviaka: poviakan kos * expr.: pochrma pochrpat schrma schrpat (pohrz nieo tvrd a krehk): pochrma jablko zdravmi zubami expr.: poclirunika schrumka (jemne pohrz) oby. expr. poseka (oby. o hlodavcoch): myi posekali pokrovce zried. zhrz 2. zrani zubami uhryzn* pohryzn: pes pohrzol, uhryzol zlodeja expr.: sekn rafn: elma sekla, rafla zubami obe pohrieva p. erda pohubit p. vyhubi pohucka p. popudi 1 pohuanka p. zbava 2 pohundrva p. hundra I pohtori p. porozprva sa pohutova p. prema pohva p pokri 1 pohvizdovat', pohvizdva p. hvzda pohyb 1. zmena polohy v priestore: prudk pohyb rukou hmat hovor. expr. grif (pohyb rukou): chyti nieo jednm hmatom, grifom hnutie: lea bez hnutia 2. p. chod 2, innos 2 pohba p. pohn I

pochlpa
pohyblivo l.p. vone I, porov. aj pohybliv 2. p. rezko 1 pohybliv 1. ktor je schopn pohybu, ktor nem polohu, miesto al. aj hodnotu nestatick (op. pevn, statick): pohybliv, nestatick bod, predmet odb. mobiln prenosn: mobiln, prenosn zariadenie (op. nemobiln, stacionrne) ambulantn prevozn pojazdn: ambulantn, prevozn predaja zeleniny; pojazdn eriav lingv. von (o slovnom przvuku) nestabiln nestly odb. flexibiln (op. pevn, stabiln, stly): nestabiln mena, nestle ceny. flexibiln kurz peaz 2. (o loveku) ktor m dobr schopnos pohybu; svediaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. arbav) obratn ikovn vrtk: pohybliv, obratn gymnastky; pohybliv, obratn, ikovn, vrtk prsty behaj po klvesoch svin svik: svin, svik tanenk hybk expr. ibk: hybk, ibk nohy ul iv (majci sa k svetu, pln energie a pohybu): ul starenka, iv eti neposedn (vemi pohybliv): neposedn chlapek zastar. hbav pohybova p. hba pohybova sa l.p hba sa 1 2. p. kolsa 3 pohybov svisiaci s pohybom, tkajci sa pohybu odb. kinetick: pohybov, kinetick energia pohna p hba pohna sa p. hba sa 1 pohyn p. zahyn pochabec p. pochbe pochbe expr. pochab lovek expr. vtroplach: mlad pochbe. vtroplach zried. pochabec expr. pojaenec zjaenec otretenec ojaenec jao ao ajo oplaenec pajc: vystrja ako pojaenec, pochabec expr.: frkr lapikurkr aprl (nestly lovek) hovor, expr.: blzon ibnut pejor. pobehaj: on je iba tak pobehaj hovor, pejor. ii kni. fanlrn iron. fifiri (bezvznamn lovek s komickmi vlastnosami) expr. hastro (lovek pochab v obleen) pochbesk p nerozumn, blzniv 2 pochabie sa, pochabi sa p blzni (sa), anti pochabos 1. p. samopa 2. p. pomatenost pochab 1. p. nerozumn, blzniv 2 2. p. blzniv I, choromysen pochdza ma niekde, v nieom zaiatok, vznik pochodi: pochdza, pochodi z Oravy by: je Z bohatej rodiny ma pvod: nepriatestvo m pvod v dvnom spore * koreni raz. ma korene kni..: tkvie vzie (by ukryt): nevedomos koren, tkvie, vz v nezujme hovor.: regrutova sa grupova sa: odoberatelia asopisu sa regrutuj, grupuj z nrodne orientovanch obanov pochechtva sa porov. smia sa pochlebkova p. podlizova sa pochlebncky p. podlzav, zalieav pochlebnk p. lichotnk pochlebn p. podlzav, zalieav pochlebova p. lichotnk poehlebovan p. podlzav, zalieav pochlebovat' p. podlizova sa pochlepta p. vypi I pochlpa p. vypi 1

pochlpi
pochlpi p. zamota I pochmuen p. zamraen 2 pochmrne 1. porov. zamraen 1, nevdny 2 2. porov. zamraen 2. nevdny 1 3. p. ierno 2 pochmrny l.p. zamraen 1. nevdny 2 2.p. tmav2 3. p. zamraen 2, nevdny I: aiv, smutn pochod I. pravideln chdza v rytme; hudobn skladba v tvortvrovom takte zastarv. mar: s pardnym pochoom, marsom; dychovka hrala pochod, mar delil hovor, deillrka (pochod pri slvnostnej prehliadke): sasou oslv hue defil; efilrka miestnej posdky 2. p. sprievod 1 3. p. priebeh pochode p. faka pochodi' p. pochdza pochodi' 1. dosta sa (oby. postupne) na viacer miesta prejs: pochodi, prejs vetky slovensk pohoria pechodit poprechodi (dkladne, krom-krom): turisti chc pechodit', poprechodi cel Eurpu expr.: pobeha polieta (rchlo pochodi): pohelia po obchodoch expr. preliez prelozi prelazi polazi: vojaci preliezli, prelozili vetky domy; polozi vetky kty expr.: polabzova zbrsi prebrsi pobrsi poliez: polabzova. prelabzova vinohrady: zbrsil, prebrsil, poliezol vetky krmy schodi expr zbeha kni. zbrzdit': za erstvm chlebom schod, zbeha, zbrzi cel mesto expr.: pomota sa porno tka sa (oby. bezciene, pomaly pochodi): pomota sa po dvore precestova (dopravnm prostriedkom) hovor.: prevandrova zvandrova: neraz precestoval, prevandroval cel republiku 2. dosta sa z istej situcie s istm (dobrm al. zlm) vsledkom obs: ktovie, ako na rade pochodme, obdeme obstt (ukza sa vyhovujcim): neobstli sme najhorie neos. povodit sa: dobre sa im povodilo zastar. neos. zvies sa: nech sa vm dobre zvedie 3. p. obs 2 4. p. podlvi 2 pochodova kra pravidelnm pochodovm krokom hovor, zastar. marovat: ulicou pochodovali, marovali vojaci * defilova (pochodova pri slvnostnej prehliadke): na nmest defiluje vojsko p. aj s 1 pochop l.p, zdanie 2 2. p. nadanie pochopenie p. porozumenie 1. zmysel 3 pochopi 1. rozumom vystihn vznam, zmysel nieoho porozumie: pochopi, porozumie zmysel dejn pozna spozna: (s)poznal svoj omyl postihn: vklad uitea celkom nepostihol vnikn (do nieoho, dobre pochopi): vnikn do problmu vyrozumie zastar. zrozumie: z rozhovoru vyrozumel, e s nm nertaj vyta vypozorova: z o mono vyta, vypozorova nevu dovtpit' sa domyslie sa/si prs na nieo (oby. dodatone, intuitvne pochopi): dovtpili sa, domysleli sa. e nie s vtan; ked na nedorozumenie priiel, u bolo neskoro zastar. nahliadnu: nahliadol, e sa mlil kni..: poja poa (oby. umelecky vystihn): maliar poal skutonos po svojom uvedomi si zastarv. upovedomi si (zisti nieo prostrednctvom vedomia): uvedomil si, e je pretekaniu koniec * postrehn (pochopi nieo, o nie je hned

474
jasn): postrehol ist svislosti expr. zapn (iba 3. os.): u mu to zaplo 2. zauja chpav, uznanliv postoj uzna: muste pochopi, uzna, e vetko potrebuje as porozumie: si u dospel, me mi v trpen porozumie zried. uveri: kto nesksi, neuver pochopitene 1. porov. zrozumiten 2. p. pravda' L veru. no pochopiten p. zrozumiten, jasn 4 pochopovat' p chpa I. rozumie 1 pochorie p. ochorie pochorieva p. choravie pochova 1. obradne da. vloi do hrobu uloi do hrobu uloi do zeme: otca u. pred rokom pochovali. uloili do hrobu; ete ho ani nepochovali, neuloili do zeme, u sa bij o dedistvo pejor.: zahrabat' zakopa z a k u t a t zakutra: zahrabali ho iba tak, bez pohrebu nr. pochrni (Vansov) 2. p. zahubi 3. p. zabudn 1 pochdzka p. obchdzka pochrma p. dolma, polma 2 pochrni p. pochova 1 pochrapka si p. pospa si 1 pochrapkva p. chrpat' I pochromkva p. krva p o c h r m a t , p o c h r u m k a p. pohrz I, zjes pochrumkva p. hrz I pochrpa p. pohrz I. zjes pochuti si s chuou, s pitkom zjes pochutna si: pochuti si, pochutna si na husacine hovor, zgustn si: zgustol si na koloch hovor, pomakova si pomakrti si zamakrti si: eti si pomakuj. zamakrtia na sladkostiach zried.: zachutnat' si zachutisi pochka chutn, lahodn jedlo, zried. i npoj lahdka delikatesa dobrota: cukrrske, denrske pochky, lahdky, delikatesy; rd sa naje dobrt makrta expr. makrtka (o spsobuje pitok z prjemnej chuti, oby. nieo sladk): kupova si makrty fajnovos hovor.: fajnota f a j n o t k a : podvali sa tam sam fajnovosti, jajnoty expr lakota hovor, podslinka pochkov p. lahdkov, deliktny 1 pochutna si p. pochuti si pochutnva si p. jes 1 pochvala p. chvla pochvli sa vyjadri hrdos, chvlu o sebe popi sa: pochvlila sa, popila sa svojimi demi zried. pohrdi sa (Timrava) kni. pohonosi sa: chcie sa pohonosi spechmi * pochvasta sa (nekriticky priaznivo poveda nieo o sebe) expr. ukza sa (prejavi sa navonok): rd sa uke svojm umenm kni. zaskvie sa blysn sa: nevynech prleitos zaskvie sa, blysn sa svojimi veomosami vychvlit' sa (nadmieru, vemi sa pochvli)
porov. aj chvli sa

pochvaln p. uznanliv 2 pochvaova si vyjadrova spokojnos, uspokojenie nad niem, niekm prichvaova si: jelo si vetci pochvaovali, prichvaovali tei sa radova sa: pochvaovali si. teili sa. e prcu stihli o zimy by

475
spokojn by rd: bol spokojn, e hostia prili blha si: blhaj si. e sa im ije dobre p. aj chvli pochvasta sa p. pochvli sa pochyba p. neistota, nedvera pochyben p. nesprvny, chybn 2 pochybi p. pomli sa pochybnos p. neistota, rozpaky, nedvera pochybn vzbudzujci v nejakom ohade pochybnos, neistotou, nedveru sporn neist: u veri pochybnm, spornm, neistm dkazom (op. nespornm, nezvratnm, istm) nejednoznan problematick diskutabiln kni/. otzny: nejednoznan, problematick vsledok; diskutabiln tvrdenie; otzne autorstvo podozriv nedveryhodn nevierohodn nehodnovern: podozriv, nedveryhodn posol; nevierohodn, nehodnovern daj. fakt poktny neist kni/.. nekal pejor. achrrsky (ktor m neestn, nezkonn al. nemorlne pozadie): uzavrie poktny obchod: neist, nekal pean transakcie; dosta sa k nieomu achrrskym spsobom * kni/ obskrny vykrian (ktor m zl poves): obskrne. vykrian miesto bulvrny brakov (pochybnej kvality, hodnoty, oby. umeleckej): bulvrna, brakov literatra; bulvrne, brakov umenie pochybova, pochybovank p nedverivec pochybovan p. nedverivo pochybovan p nedveriv pochybova prejavova, vyslovova pochybnos, neistotu ma pochybnos: pochyboval, mal pochybnos, i vlak stihne nema istotu neby si ist by neist: nem istotu, nie si je ist, i skku sprav nedverova neveri (silno pochybova): nedveruje, never jeho reiam pochybujcu p. nedverivo pochlen p. naklonen 1 pochysta p. pripravi 1 pochyta l.p. chyti 1 2. p naui sa 1, osvoji si pochyti 1. p. lapi 2. chmatn, schyti 1 2. p. naui sa I 3. p. zachvti pochyti sa I. p. pobi sa 2. p pohda sa pochytkva p. obchytva, chyta 1 poihra sa p. pohra sa poihrva p. hra 3 poihrva sa 1. p. hra sa 1 2. p. zahrva sa poinformova p. inormova. poui poinformova sa p. spta sa pointovat p zdrazni poisti 1. zabezpei poistnou zmluvou /.astar. asekurova: dali sa poisti, asekurova proti poiaru 2. p. zabezpei 2 poistka p. poistn poistn poplatok platen poisovni za poistenie hovor poistka: zaplati poistn, poistku naas poistn ktor zabezpeu je ochranu a fungovanie poisovac: poistn, poisovac ventil zaisujci zabezpeovac: zaisujce, zabezpeovacie zariadenie bezpenostn: poistn, bezpenostn zmok rezervn (sliaci ako rezerva, poistenie): rezervn fondy, rezervn zsoba

pokazen
poisovac p. poistn poisovate kto poisuje asekurant pojaenec p. pochbe pojaen p. splaen: blzniv 1, 2 pojai sa 1. p. splai sa 2. p. spochabie (sa) poja 1. p. chyti 1.4. vzia 1.4 2. p. ukradn 3. p. zahrn 3 4, p. zachvti 5. p. pochopi 1 pojazdn ktor sa me premiestova, pohybova ambulantn prevozn: pojazdn, ambulantn, prevozn predaja; pojazdn, prevozn kino odb mobiln: mobiln automechanick dielne pohybliv (op. statick, nepohybliv): pojazdn, pohybliv eriav koovn sahovav putovn (sahujci sa z miesta na miesto): koovn, sahovav cirkus; putovn detsk galria pojeda p. jes I pojedine p. jednotlivo pojedna sa p. z jedna sa pojednvanie p. sd I pojednva 1. sprv. rokova 2. sprv, rozobera, zaobera sa, hovori, psa pojem forma myslenia odrajca podstatn vlastnosti predmetov, javov skutonosti: veobecn pojem kni/ zastar pomysel: pomysel nroa zastar. pochop pojes p. zjes poji sa p. spja sa 1 pojmov tkajci sa pojmov nioz. konceptulny: pojmov, konceptulne myslenie nocionlny : nacionlna oblas abstraktn pedstavov mylienkov: abstraktn, pedstavov, mylienkov svet p. aj abstraktn 1 pokade. pokadee p pokia I pokafra p. pokazi 1 pokakan p. bojazliv, naakan, vystraen pokaka sa 1. p. posra sa 1 2. p naaka sa pokl p. pohr 2 pokalii p. zmrzai 1 pokalit p zakalit 1 pokntri p. zahubi pokapat l.p. strati sa 1 2. p. zahyn pokarhanie p. vitka, trest pokarha porov. karha pokasa sa l.p. pobi sa 2. p. pohda sa pokala p. pokazi I pokala sa, pokaa sa p. pokazi sa 1 pokalvat', pokaliava p. kala I pokza p. ukza 1 pokazen 1. ktor stratil (doasne al. natrvalo) svoju pvodn kvalitu al. funknos: ktor sa stal ncpouvatenm. nefungujcim pokoden znien skazen: pokazen, pokoden zariadenie; pokazen, zjnien, skazen chrup; pokazen, skazen zsoby potravn chor (o zavan, aldku) poruen porchan polman nefunkn neski. subt. kaput (ktor nefunguje v dsledku poruchy): stroj je poruen, porchan, polman, nefunkn, kaput nepojazdn (o motorovom vozidle) hovor.expr.: zopsut popsut: zopsut, popsut motor hovor, znitovan hovor, zastarv. zhindrovan expr.: zhumpovan skoprdaen (Urbnek): znitovan, zhinrovan, zhumpovan lira-

pokazi
ky expr skntren dokntren hovor, expr.: pokalan pokaan: skntren, dokntren hodinky; pokaland, pokalan pruina vulg.: posrat posran: posrat vodovodn kohtik hnil zhnit zapchajci smradav smrdav plesniv potuchnut znehodnoten (o potravinch): hnil, zhnit zemiaky; zapchajce, smradav mso, vajcia; plesniv kompt; zneltonoten potraviny 2. ktor je niem negatvne ovplyvnen, poznaen; ktor sa dobre nevydaril skazen: pokazen, skazen de; pokazen, skazen zbava expr.: zbabran dobabran pobabran: pokazen, zbabran, dobabran. pobabran robota znien nevydaren
expr.: s f u o v a n p o f u o v a n pren. skalien expr.

476
leanm sa znehodnoti): ltka sa preleala a rozpala sa zaitn: olej po ase zaime 2. mravne, charakterom a pod. sa zmeni na horie spusti sa skazi sa: dieva sa v meste pokaz, spust, skaz' upadn (mravne) hovor, expr.: zhumpova sa ziumpi sa zlumpova sa spangharti sa zopsu sa popsu sa zopsi sa spodli sa spodlie: v z.lej spolonosti sa mlad rchlo zlumpili, zopSltli vulg. skurvi sa (O ene) expr.: ZOplanisa (Vajansk) splani sa splanie: svet splanel expr.: spuhavie spundravie expr. zried.: spuhai sa spaskudi sa: bez matky sa deti spuhaia pren. pejor.: zgrmani sa zgrmani sa expr. zried. skoprdai sa pokecka p. pofka pokia 1. vyjadruje otzku tkajcu sa priestorovej hranice. ako aleko, a kam pokade: Pokia, pokade siaha naa roa? expr.: pokiae pokadee: Pokiae, pokadee si dohodil? 2. uvdza predmetov, prslovkov asov al. prvlastkov vedajiu vetu dokia dokedy km: spal, pokia, dokia ho nezobudili deti; dokedy, km mal otca, neboli s nm problmy 3. p. ak 1 4. p. dokedy 1.2 5. p. nakoko 1 pokialkovek p. dokialkovek 1 pokiae p. pokia 1 pokaiaky p. kaiaky poklad I. p. perk 2. p. vzcnos poklada nazera na nieo istm spsobom povaova: poklada, povaova niekoho za vbornho odbornka ma (za niekoho, za nieo): Za koho ma mte? hodnoti posudzova oceova (urova hodnotu, cenu nieoho, niekoho): vkon lionotme, posudzujeme ako mimoriadny; prcu tuenta honotili, oceovali dos vysoko rta pota (za niekoho, za nieo): ostatnch rtajte, potajte za dospelch hadie pozera sa: hadia na u ako na cudziu dra (za niekoho, za nieo): vdy som ho dral za priatea a teraz ma sklamal poklada sa p. hlsi sa 2 poklada p. pokladnica 1. 2 pokladnica l. osobitne upraven schrnka al. miestnos na schovu peaz al. cennch vec hovor poklada: nedobytn pokladnica, poklaa; plat sa pri pokladnici, pri pokladni zastar. al. hovor, kasa: prrun kasa hovor, zastarv. buksa (mal pokladnica) sejf (bezpenostn schrnka na peniaze a cennosti): v rohu izby stoj sejf trezor (pecilne upraven miestnos al. skria na schovu peaz, cennch vec a pod.): testament m uloen v trezore 2. miesto al. miestnos na prjem a vdaj peaz; ustanovize spravujca majetok, peniaze uren na ist cie hovor, poklada: plat sa vydva v poklanici, v poklani; ttna pokladnica, poklaa zastar. al. hovor, kasa: pracova v kase; obecn kasa pokakaky p. kaiaky pokaka (si), pokakn (si) p kakn (si) poklst p. uloi 2 poklbi sa p pobi sa poklebeti si p. porozprva sa poklepat' porov klepa 2, 3 poklepvat' p. klepat 2

spackan: znien, nevyaren, sfuovan, pofuovan, skalien, spackan ivot pren. expr. poramoten: ma poramoten poves expr.: zopsut popsut: zopsut, popsut vkend expr.: zoran zvzan hrub.: zhovden dohovden subt.: skopan dokopan zvzanscna vulg.: posrat posran: zoran, 3. p. skazen 1-3 pokazi 1. spsobi kodu na nieom, urobi horm, menej hodnotnm (op. napravi) skazi pokodi: hraku si iea hne pokazilo, skazilo, pokoilo * znii znivoi znehodnoti: zniil jemn mechanizmus stroja; zlm sklaovanm potraviny znehodnotil porui natrbi: porui vzahy, natrbi pokoj expr.: pobabra zbabra dobabra spapra dokopat d o o r a t zora skopa pokopa dory: lohu napokon pobabrala, dokopala hovor, expr.: potrba strba suova pofuova spacka zvzga pomachova spotvori: sfuova, spacka. spotvori aty, obe demoralizova (morlne pokazi): emoralizovanie mldee videokazetami hovor, expr.: zopsu popsu zhumpova expr. zmrzai (morlne pokazi): zopsu. zhumpova charakter dievaa naa expr poramotit (zdravie) expr.: pokvri pomrvi domrvi zmrvi pohubit doriadi dorichtova zrichtova domajstrova
z n i g a z n i t o v a hovor, zastarv. z i l i n d o v a hrub.:

zhovdi pokala pokaa pohnoji vulg. posra skurvi ni. hovor pooiidie poondiat doondie subt.: pokafra skafra: zrichtova. pokala, poondiat si ivot skali (oby. priazniv duevn stav): skali rados, dobr nladu 2. p. zmari 1, prekazi pokazi sa I. zmeni sa na horie, menej hodnotn skazil sa pokodit sa: vah sa pokazil, pokodil: poasie sa pokazilo, skazilo znii sa znivoi sa porcha sa: stroj sa porchal polma sa (pokazi sa lmanm): mechanizmus sa polmal expr pobabra sa: robila o veera a nakoniec sa to vetko pobabralo hovor, expr.: popsu sa zopsu sa: vroba sa zopsula ni. hovor.: poondie sa poondiat sa hrub pokala sa pokaa sa vulg. posra sa (o potravinch, tovare a pod.) fraz.: vzia skazu podahn skaze prs navnivo: ovocie rchlo vezme skazu, rchlo prde navnivo potuchn zatuchnut tuchn vyprie (vplyvom vlhka a plesne): mka skladepotuchla. obilie v mokrot vypelo prelea sa (dlhm

477
pokles p. padok, bytok poklesn p. klesn 1, zmeni sa poklesnut, poklesl p. skazen 3: padkov poklesok p. priestupok, vina poklipkva p. murka 1 poklona I. sklonenie hlavy al. hornej asti tela na vyjadrenie pozdravu, cty klon: urobit hlbok poklonu, i hlbok klon 2. p. lichtka pokloni sa p pozdravi 1 poklonkr p lichotnk poklonkrsky p podlzav, zalieav poklonkova (sa) p. podlizova sa poklonkujci p. podlzav, zalieav poklop p. vrchnk poklopva. poklopkva p. klepat 2 poklopec p vrchnk poklus p. klus poklusva p. cvla poklusom p. behom I poku p. podoba pokznu sa p. mykn sa I pokmsa p. zatrias, roztrha pokmotrisa p. spriateli sa 1 pokoj 1. stav bez pohybu, innosti nehybnos: teleso v stave pokoja, nehybnosti 2. stav bez. vntornho vzruenia rozvaha rozvnos: zachova pokoj, rozvahu v nebezpeenstve kni nirvna (stav zabudnutia, pokoja) 3. stav bez ruchu, hluku ticho tisina (stav bez zvuku): non pokoj, non ticho nemota (pln ticho) tichos: tichos ulice mlkvos poei.: mlkvota t: veern t expr. al. kni. tava: naokolo sa rozhostila Hlava expr. zried. tichota p. aj ticho 4. stav bez sporov mier zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine pohoda: vianon pohoda harmnia: i v harmnii 5. p. mier 1 pokojamilovn p. mierumilovn, znanliv, pokojn 3 pokojne 1. porov. pokojn 1-3 2. p. ticho'3. 4 pokojn 1. ktor je v pokoji; nerozbren, ktor nie je v prudkom pohybe (op. brliv, rozbren); vyznaujci sa pokojom, tichom, harmniou mierny tich neujn: pokojn, mierny, tich ocen; pokojn, tich veer; neujn hladina rieky upokojen (ktor sa upokojil): ivel je u pokojn, upokojen neruen: neruen priebeh; pokojn, neruen spnok idylick harmonick selankov selankovit: idylick, harmonick vidiecky ivot 2. ktor m duevn pokoj, rozvahu, vyrovnanos; svediaci o tom spokojn: sedela pokojn, spokojn upokojen (ktor sa upokojil) bezstarostn (nezaaen starosami, nepoko jom): pozoroval jej pokojn, bezstarostn spnok vyrovnan (vntorne: op. nevyrovnan): pokojn, vyrovnan lovek chladn chladnokrvn triezvy (bez emci): chladn, chladnokrvn uvaovanie; jedin zostal chladn, chladnokrvn, triezvy flegmatick pren. kni. stoick: mrne sa usiloval o flegmatick, stoick postoj

pokori
nevzruen (bez prejavu vzruenia): sprvu prijala pokojn, nevzruen rozvny uvliv (vyznaujci sa racionlnym prstupom): rozvne slov, uvliv tn kni. usadl (oby. s vekom nadobudnutm pokojom, rozvahou): usadl star pn 3. ktor vyhadva, uprednostuje pokoj, vyrovnanos, mierumilovnos; svediaci o tom mierny zdranliv: pokojn, mierna, zdranliv povaha krotk tichy nevybojny: krotk, tich sedela pri svieflce; tich, nevbojn osoba pokojamilovn mierumilovn (op. vbojn, agresvny): pokojamilovn, mierumilovn obyvatestvo nensiln: riei konflikt nensilnou cestou bezkonfliktn (ktor je bez naptia, bezkonfliktkonfliktov): bezkonfliktn spolunavanie, n atmosfra v rodine 4. p. pomal 1, mierny pokolembva sa p. knsa sa pokolenaky p. kaiaky pokolenie p. genercia 1-3. rod I pokomoli porov plies 4 pokon p. koniec 1 pokona p. vybavi I pokona sa p. dohodn sa pokonvaka p.pokonvka 1 pokonvka 1. vybavovanie vec, oby. na radoch hovor: pokonvaka vybavovaka: pokonvky, pokonvaky, vybavovakv po radoch * hovor, zried. vykon v k a (Urbnek)

2. p. dohoda 1 pokona p. kona pokoni p. skoni 1 pokoni sa p. dohodn sa pokon fundovat sa p. poplies sa I pokonne p. nakoniec 1 pokonn p. posledn 1 pokonverzova (si) p. porozprva sa pokopa 1. p. skopa 1 2. p pokazi 1 pokope p. spolu 1 pokora 1. duevn stav vyplvajci z uznania vlastnch nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti ponenos (hlbok pokora): pozdravi niekoho s pokorou, s ponenosou; otrock pokora, ponenos pred nadriadenmi 2. p. smtok pokoreni p. okoreni pokori 1. spsobi potupu, hanbu niekomu poni: pokoril, ponil chlapca zauchom pred kamartmi uponi zried. upokori: ironick poznmky ho upokorili, uponili o hbky due potupi pohanit (znevaujco sa vyslovi o nieom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste zahanbi znevi (pokori slovami): uite zahanbil, znevil kolegu pred iakmi hovor, zhodi hrub. zhovdi: zhodila, zhovdila tnldenca pred vetkmi * urazi (ubli na cti, spsobi urku): netaktn vrok ho urazil 2. mocou, nsilm nadobudn prevahu nad niekm premc podmani: pokori, premc nepriatea; podmanili si mest zvazi (nad niekm, niem) fraz. expr. zrazi niekomu hrebe
porov. aj podrobi (si)

pokori sa
pokori sa uzna nieiu prevahu, nieie prvenstvo poni sa: vie sa pred rodimi pokori, poni zni sa (vekodune sa k niekomu, nieomu pribli): znila sa a pri svojom postaven sa venovala opustenm podrobi sa podvolit sa podriadi sa podda sa (uzna svoju zvislos od niekoho, nieoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili: vetci sa musia podriadi novmu panovi, musia sa pokori pred novm pnom pokormi p zarmti pokorn (o loveku) ktor si uvedomuje vlastn slabos, malos, nedokonalos; ktor prejavuje pokoru; svediaci o pokore (op. pyn, poven): pokorn lovek, pokorn vraz v tvri odovzdan oddan (oby. nejakej autorite): pokorn, odovzdan prijmala osud: modlila sa pokornm, odovzdanm, oddanm hlasom ponen expr.: poddansk otrock kni.al.expr. rabsk kni/. devtny zried. poddan (prehnane, zveliene pokorn): pokorn, ponen prosba; podansk, otrock, rabsk poslunos; devtny pozdrav; prevravie poddanm tnom * skren (pokorn s pocitom viny): pokorn, skren prosil o prepenie expr. prepokorn expr.: ps psovsk: ps, psovsk poha pokorujci p potupn pokos p. ikmo pokosi kosou oddeli rastliny od korea; takto zbavi nieo porastu skosi: pokosi, skosi lku vykosit" povyka (celkom a oby. na menej ploche): vykosit' atelinu pri plote zoa poa (najm obilniny) vya povyna (oby. na menej ploche) obkosi oba (pokosi dookola) poska (postupne) pokovova pokrva vrstvou kovu tech. metalizova: pokovova, metalizova meden predmety cnom pokoka vrchn vrstva koe biol. epiderma: tmav. bled pokoka ple (pokoka na tvri): citliv piet pokraova I. nepresta v istej innosti al. po preruen znovu zaa vykonva ist innos postupova: prce na novom moste spene pokrauj, postupuj nadvzova: bsnik nadvzuje na tvorbu svojho predchodcu kona robi (poda nieoho): v alom obdob konali, robili poda vopred stanovench princpov 2. neprestva v kladnom vvine napredova: spene pokrauje, napreduje tdiu vyvja sa: situcia sa vyvja poda plnu robi pokroky: v anglitine rob vek pokroky zdokonaova sa prehlboval sa (spene pokraova): iaci sa zdokonauj, prehlbuj v matematike 3. lea na istom mieste ako pokraovanie nieoho tahat sa tiahnu sa: na sever od mesta pokrauj, ahaj sa. liahnu sa vrchy rozprestiera sa rozklada sa: po nbre sa rozprestiera, rozklad nov sdlisko vin sa (pokraova po dke): rieka sa vinie na juh pokraovate kto pokrauje v nieom, nadvzuje na nieo, na niekoho nasledovate nasledovnk: ma svojich pokraovateov, nasledovateov, nasledovnkov dedi (kto pokrauje v rozvjan nieoho): trovi dediia uenk (nasledovnk nieieho uenia): Kristovi uenci iak: Metodovi iaci p. aj kola 2 pokradmo p. nepozorovane, tajne, ukradomky

478
pokradm p. kradm pokradn p. ukradn pokradomky p. nepozorovane, tajne, ukradomky pokraj 1 p. kraj1 1. okraj I pokraj- p. skraja 2 pokrja p. rozreza 1 pokrsnie p. opeknie pokri 1. stlaenm narui pvodn tvar, urobi nepravideln zhyby na nieom skri zhvi zhva pohva: chytil list a nahnevan ho pokril, skril, zhvil dokri: dokri si suku expr.: skrkva pokrkva dokrkva u krkva: vreckovku m cel skrkvani. pokrkvan, ukrkvan nakrit nahva expr. nakrkva (trocha pokri): nakril sptavo oboie zvrati zmrati zmrti zmti pomti zvrsi zvraska zvrska povrska (oby. svaly, pokoku na tvri a pod.): zvrati, zmrati, zvrsi elo, tvr, sta * zriasi hovor. expr. zrancova: zriasila, zrancovala zamyslene elo stiahnu (do vrsok): stiahnu tvr odporom * zoveri zomoli expr. zhdi (vemi pokri): vytiahol z vrecka zoveren. zomolen peniaze; od zpachu zhdil nos poska posahova (postupne, viac vec. na rozlinch miestach): autobuse si poskal kabt; posluhuje tvr do vrsok expr.: schumla schalba zmkui nr poma (pokri chumlnm, rnkuenm a pod.) pomoli pomdli (pokri mdlenm) zried. zmdli 2. p. skri 1, ohn pokreskva p. cifrovat' 2 pokrievka plosk predmet na prikrytie hrnca, rajnice a pod. pokrvka vrchnk: da pokrievku, pokrvku, vrchnk na hrniec * subt dekel: dusi mso pod eklom p. aj vrchnk pokrik p. krik pokrikova, pokikat p. kria 1 pokrivene, pokiveno 1. p. krivo I 2. porov. nesprvny. chybn 2 pokrivenina p deformcia pokriven 1. p. kriv 1 2. p. nesprvny, chybn 2 pokrivi 1. p. skrivi, ohn 2. p. prekrti 2 pokrivi sa p. skrivi sa pokrivkva 1. p. krva 2. p. zaosta 1 pokrivova, pokrivkova p. krva pokiovat' p. prekriova 2 pokiovat" sa p. preehna sa pokrkva p pokri I pokrm p. jedlo 1 pokrmov p. jedl pokroil 1. p. vyspel 2. p. star1 I 3. p. neskor 2 pokroi p. postpi 1, 2. pods pokrochkva p. grli pokrok spoloensk rozvoj smerujci k vym vvinovm stupom kni. progres: technick pokrok, progres; by brzdou pokroku, progresu * napredovanie: kultrne napredovanie pokrokovost' p. progresivita 1 pokrokov p. modern 1. priekopncky pokropi p pofrkat, ostrieka

479
pokrov 1. p. strecha I 2. p krov pokrovec 1. druh tkaniny na pokrvanie dlok, niekedy pouvan aj ako zves koberec: vlnen, perzsk pokrovec. koberec guba (chlpat pokrovec / ovej vlny) predloka (men pokrovec pred nbytkom) subt. tepich: prit tepichy 2. p prikrvka pokrsti vykona cirkevn obrad krstu a udeli meno; expi udeli niekomu, nieomu meno da meno: diea pokrstili, dali mu meno podl otca hovor, okrsti: okrstili ho a neskr pomenova nazva: pomenova. nazva nov sdlisko oznai: oznail chlapca hanlivm menom pokrca, pokraova p. krti 1 pokrui p polma I pokrutiny pomn. zvyky olejnatch semien po vylisovan pouvan ako krmivo: pokrutiny dovame z. Indie
zastar /. b o j

pokutova
(pokrytecky nbon al. mravn): svtukrske vystupovanie; pohonostkrska. pobonslkarsk pokora * expr. potmehdsky pokrytectvo p pretvrka, falo pokrvadlo p. prikrvka pokrvka 1. vrstva rozprestierajca sa na nieom prkrov: snehov pokrvka, snehov prkrov zkrov (Felix.) 2. p. prikrvka 3. p. pokrievka, vrchnk pokudli p. postrapati, zamota 1 pokuka (sa) p. poobzera sa pokukva, pokukova p pozera pokpi postupne kpi viac vec* skpi: udia v panike pokpili, skpili vea potravn pokupova poskupova: na Vianoce pokupujeme. poskupujeme mnostvo darekov nakpi admin. zakpi (vo vom mnostve): boli sme velio nakpi do domcnosti; na pracovisko zakpili potae pokupova p pokpi pokus zmern vyvolanie istho javu, aby sa dali skma zkonitosti, poda ktorch sa skman jav spravuje experiment: fyziklny pokus, experiment; pokusy, experimenty na zvieratch skka (overenie vsledku): vykona skku tvrdosti poksi sa p. sksi 1 pokskova p rozdeli I pokusne p skusmo, porov. aj pokusn pokusncky p. pokusn pokusnk p. experimenttor pokusn uren na pokusy al. zaloen na pokusoch skobn cvin: pokusn, skobn zvierat; skobn. cvin parcely; skobn pestovanie experimentlny: experimentlna trieda, vzorka experimenttorsk pokusncky (tkajci sa experimenttorov. pokusnkov): experimenttorsk, pokusncke prce, vsledky zastar. prbny poka 1. spsobova znepokojen, podrden duevn stav drdi: star brat poka, drdi mladieho hneva zlosti pokuiava zastar. pokusovat: hneva, zlosti psa * znepokojova vyruova rui: mylienka na odchod ho u. dlho znepokojuje, vyruuje dobiedza: chlapci prestali dobiedza do kamarta expr : jedova dopalovat domza dojeda doiera: deti jeduj, dopauj. dojedaj rodiov svojimi otzkami 2. privdza do pokuenia zvdza: poka, zvdza niekoho na hriech navdza lka vbi (na zl): navdza, lka niekoho na krde nabda podnecova (na zl) expr.: podka podkuiava podkuova: podkali ma. aby som neshlasil poka sa p. usilova sa I pokav p. drdiv i pokuenie p. zvod pokuite p. ert, zvodca pokuitelka p. zvodkya pokutra p postrapati pokuta p trest poktne p. nedovolene, tajne poktny 1. p. tajn 1 , nezkonn 2, p podozriv I. pochybn pokutova uloi peait (zried. a j in) trest potresta

pokrti l . p zakrtil I 2. p. skrti 1,2 pokrvavi p. zakrvavi pokrvensk p. rodinn I pokrvenstvo p. prbuzenstvo 1. 2 pokrvnos p prbuzenstvo 1 pokrvn p. rodinn 1: blzky 2 pokryjomky, pokryjomne p tajne pokry 1. da na nieo kryt, prikrvku zakry prikry: pokry, zakry dlku linoleom; pokry, prikry stl obrusom zastrie kni; zabali: tvr m zastret, zahalen smtonm zvojom vyloi povykladat obloit poohklada (pokls povrch niem): steny vyloili, povykladali. obloili kachlikami 2. utvori vrstvu na povrchu nieoho (oby. o drobnch iastokch nieoho) usadi sa usadn sa (na nieom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nbytku rozprestrie sa (po nieom) rozloi sa (nad niem): mraky sa rozprestreli po oblohe: dym sa rozloil nad mestom sadn: na stromy sadla osuhe pousdza sa pousadzova sa (postupne): na dne sa pousdzal kame 3. p skry 1 4. p uspokoji 3 pokryte p. tajne pokrytec lovek, ktor sa pretvaruje, rob sa lepm, ne je v skutonosti zried pretvrkar expr. pretvra llonk (falon lovek) pejor. farizej: politick farizeji pejor. obojivelnk (bezzsadov lovek) chamelen (lovek, ktor men svoje nzory poda okolnost) pejor. svtukr svtch pejor. zried S V t i k (neprimne nbon al. naoko mravn lovek) pejor pobonostkr augur p. aj alonk pokryteck (o loveku) ktor kon neprimne, ktor sa pretvaruje; svediaci o pokrytectve falon neprimn: pokryteck, falon, neprimn udia; pokryteck. falon morlka: pokryteck, neprimn vychvaovanie pretvrask pretvrav pretvran petvn (oltsov. Figuli, Jg) dvojak dvojtvrny km jnusovsk (ktor m dve tvre): dvojak. dvojtvrne sprvanie; jnusovsk charakter pejor.: farizejsk judsky: farizejsk lska pejor. svtukrsky pobonostkrsky pobonstkarsk

pokva
(finanne): pokutova, potresta vodia za dopravn priestupok kni. stresta (uloi trest): strestali ho tak, e musel kodu napravi admin. penalizova (pokutova za nedodranie zmluvy) pokva p. kova 1 pokvaeka p. pofka pokvka p. potiahnu 1 pokvapka p. pofka pokvapkva p. kvapka 1 pokvri 1. p. pokazi 1 2. p. pomakrti pokycka p. pofka, zakvacka pokyda p. pofka, zakvacka, zapini pokm p. km I, dokedy 2 pokmkofvek p. km 1 pokyn l . p . znak 4 2. p. smernica pokyn kvnutm da niekomu znamenie (oby. hlavou, rukou a pod.) pokva pokvnut': policajt pokynul, pokval, pokval rukou, aby pustil prd dut da pokyn: velite dal pokyn na tok ukza naznai (gestom, nznakom upozorni na nieo): ukzal mu oami, naznail mu, aby prehovoril prikva (privola kvanm) pokva l.p. kvnu 2.p.pokyn 3.p.pozdravi 1 pokyvkva p. kva I pokyvkvasa p. knsa sa pokvnut l . p . kvnu 2. p. pokyn 3. p. pozdravi 1 pokyvova p. kva 1 pokyvova sa p. knsa sa pol jedna z dvoch rovnakch ast celku polovica polovika: sta nm pol, polovica, polovika chleba hovor, polka zastarv. pola: kpi polku masla mat. zastarv. polovina pl bod na povrchu Zeme, ktorm prechdza zemsk os zastarv. loa: severn, jun pl, severn, jun toa pola p. polovica 1, pol poadovica zamrznut, klzk povrch ternu ldovica: na cestch sa tvor poadovica. aovica * nmraza (namrznut povrch nieoho): nmraza na chodnku polhi p. uahi 2 poahky p. ahko I poahn z pvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom pribli k zemi (o trve, obil, zried. i o inch rastlinch) ahn zahn: po brke penica ahla, poahla, zahla povali sa pova sa zva sa: obva sa. aby sa zrel obilie vo vchrici nepovolilo, nezvalo poahoba p. ava, pomoc1 1 polahoda p. pohoda 1 polahodi l.p. vyhovie 2. p uhdnu 1 polahodn p. prjemn poahuky, polhunky p. ahko 1 poakan p. naakan poaka p naaka poaka sa p. naaka sa polman p. pokazen 1 polmat 1. lmanm rozdeli oby. na viac ast rozlma: polma, rozlma tyinku, such raie rozlomi zlomi (na dve asti): rozlomi, zlomi palicu zried. prelma hovor pokrui nadrobit' (polma

480
oby. drobenm, mrvenm na mal ksky): pokruen kol; nadrobit' si chlieb o polievky porozlamova poprelamova (postupne, viac vec): porozlamova poschy na kusy 2. zlomenm, lmanm pokodi dolma zlmat: v zlosti polmal, dolmal nbytok; na lyovake si polmal, zlmal nohy expr: pochrma dochrma: hraku si hnepochrmal, ochrmal expr.: rozdrzga dodrzga roztrieska: o zlosti rozdrzgal, roztrieskal zlepen lietadlo poana p. lka polapi 1. p. lapi 1. 2, chyti 1. 2 2. p. ukradn polpka sa p posra sa 1 polpota porov. tra polaritn. polrny p. protikladn polskat' p. pohladka polaskoti p. pohladka polakova (si) p. zabavi sa 1 polta p. zaplta polatini da nieomu latinsk rz zlatinizova: polatinen, zlatinizovan men poavi 1. strati na sile, intenzite (oby. o telesnch al. duevnch pocitoch, o prrodnch stavoch) povoli popusti: boles zuba poavila, povolila, popustila; koncom februra mrazy poavia, povolia, popustia zmierni sa zmiernie: smtok sa po roku zmiernil ustpi usta presta oslabn zoslabn: na veer lejak ustal, (z)oslabol ochabn: ich silie rchlo ochabne podda sa utichnut' uti sa: vchrica sa po hodine poddala, utchla, utila sa 2. pri jednan pristpi na niiu cenu, hodnotu spusti zavi: nechcel poavi, spusti, zavi z. ceny ani korunu ubra popusti povoli (z nrokov, z ceny a pod.): nerd popust zo svojich prestv, nrokov polazi p. pochodi2 1 polas p. prestvka pole 1. obrban pozemok roa: ora, hnoji polia, role hon (as poa): atelinov hon ln (velk pole): obiln lny tabua tabla tablica (menie pole): tabua, tabla penice, tablica kukurice zhon (as poa istm spsobom vymedzen): zhon po an ostredok (mal zhon) grapa (nerodn kamenist pole, oby. na svahu): kysuck grapy * zem: namhali sa, aby mali zeme (Tajovsk) pda (ponohospodrsky pozemok): vmera pdy zastarv. grunt (gazdovsk pozemky): by na vlastnom grunte pnom 2. p. chotr 3. p. oblas 2 polebedi si p. oddchnu si 1 polemick p. sporn, kritick'; ostr 9 polemizova p. protirei 1 poleno l . p . tiep 2. p. neikovnk. arbk polepi 1. lepenm pripevni (postupne, viac vec) nalepi: polepi, nalepi znmky na listy ponaliepa popriliepa ponalepova poprilepova: ponaliepa, popriliepa plagty na mr 2. lepenm spoji, opravi (postupne, viac vec) pozalepova pozlepova pozliepa: ska polepi, pozalepova diery v stene; pozliepal rozbit ksky zlepi: zlepi roztrhnut list v knihe 3. p. oblepi

481
polepi 1. p. zlepi 2. p. napravi 2, 3 polepi sa sta sa vhodnejm, priaznivejm (op. zhori sa) zlepit sa: podmienky bvania sa nm polepili, zlepili upravi sa napravi sa: zdravotn stav sa po lieen upravil, napravil popravi sa: po dadoch sa obilie trocha popravilo hovor. expr. umdri sa: poasie sa nechce umdri hovor. expr. ulovei sa (sta sa morlne lepm) skultivova sa: jeho jazykov prejav sa skultivoval polepta leptanm pokodi, narui* rozlepta: kyselina poleptala, rozleptala kou, sklo rozrui: hrdza rozruila kov poletova, poletva l.p. lieta 1 2. p. vzna sa 2 3. p. via 2 poleva 1. prpravok na polievanie tort, mnikov, cukroviniek a pod. hovor, glazra oblievka: mnik s citrnovou polevou, glazrou 2. p. glazra 1 polea si p. pospa si 1. 2 poleiaky 1. p leiaky 1 2. p. leato polguovit p. pologuovit polianka p. lka polia 1. nalia na niekoho, na nieo tekutinu oblia: poliala, obliala diea polievkou popolieva pooblieva (viac rz, na viacerch miestach) postrieka ostrieka pofrkat ofrka oprska (polia striekanm, frknm): celho ma (p)ostriekal hadicou; pofrkala si telo kolnskou vodou okpa (polia pri vekononej oblievake): iiel okpa spoluiaky expr.: oustn ochrstn: oustn. ochrstn dievky vedrom vody 2. da zemi, rastlinm vlahu zavlai zvlai: polia. zavlai priesady; d polial, zvlail vyschnut zem zalia (oby. hojne polia): zalia kvety popolieva pozalieva (postupne, viac vec) postrieka ostrieka pofka ofrka (prudko polia striekanm, frknm): postrieka, pofka izbovm rastlinm listy /ried. postrekmi! polia sa nalia na seba tekutinu (oby. nechtiac) oblia sa: poliala sa, obliala sa kvou popolieva sa pooblieva sa (viac rz, na viacerch miestach): daj pozor, aby si sa nepopolieval farbou postrieka sa: postrieka sa krvou polica kus nbytku al. jeho as z vodorovnej dosky sliaci na uloenie nieoho regl: police, regly pln knh hovor, zastar.: tel tela: uklada zavraniny na tel. etar (polica s priehradkami) policajt prslunk polcie: dopravn, mestsk policajt strnik (uniformovan policajt) agent hovor, tajn (prslunk tajnej polcie) slang. poli hovor, pejor fzel (prslunk polcie, oby. tajnej) slang.: bezpek esenbk (policajt v nedvnej minulosti) slang, dopravk (prslunk dopravnej polcie) subt. hek slang, etebk (prslunk ttnej tajnej polcie) hovor, prslunk (v nedvnej minulosti) milicionr (prslunk polcie v niektorch ttoch) hraniiar pohranink (prslunk pohraninej polcie) andr (prslunk vntornej polcie v niektorch ttoch, v minulosti aj u ns) etnk (prslunk vntornej polcie v prvej SR) hovor, pejor gestapk (prslunk ttnej tajnej

poloboh
polcie v nacistickom Nemecku) zastar financ (len finannej polcie) polcia orgny vntornej bezpenosti v tte: rad tchto orgnov: kriminlna polcia, zavola polciu; by predvolan na polciu bezpenos (polcia u ns v minulosti): oznmi nieo na bezpenosti milcia (polcia v niektorch ttoch) polieta p. obs 2. pochodi 1 polieva p. oblieva polievaka p oblievaka poliez p. pochodit" 1 polbat (si) p. ahn si I polihova, polihva 1. p zaha 2. p. choravie polichoten p. naradovan polichotit p. zapi sa 1 polrova p. leti poli p. policajt poli krja, reza na polovice rozpoova: pol, rozpaluje marhule, slivky deli rozdeova (na dvoje) rozdvojova zried dvoji: politicky deli, rozdvojovat svet polti (seka na polovice): polti brava politik lovek zaoberajci sa politikou pejor politikr pejor. zastarv politikus politikr p. politik politizova rozprva o politike pejor. politikri: venoval sa przdnemu politizovaniu, politikreniu politra p. povlak 1 politikovat p. leti polka p. polovica 1, pol polkruh p. oblk polkruhovit ktor m tvar polkruhu al. oblka polkruhov poloblkov: polkruhovit, polkruhov javisko; polkruhov pdorys oblkov oblkovit: oblkov, oblkovit klenba polkruhov p. polkruhovit polniesiacovit majci podobu, tvar polmesiaca koskovit: polniesiacovit. koskovit tvar. okraj polmesiacov koskov: polmesiacov, koskov prvesok polmesiaikovit polmesiakovit: polmesia( i)kovit formiky na peivo polmesiacov, polmesiaikovit, polmesiakovit p. polniesiacovit ponica p. trbka ponohospodr p. ronk ponohospodrsky zaloen na ponohospodrstve, svisiaci s ponohospodrstvom agrrny: ponohospodrske, agrrne krajiny; ponohospodrska, agrrna politika kni. agrikultrny; hospodrsky: hospodrske zvierat, hospodrsky dvor roncky (tkajci sa ronka, prce na poli a pod.): roncke drustv, roncka prca sedliacky: sedliacka usadlos pon (zskan z poa, vykonvan na poli): pon plodiny, kultry; jesenn pon prce ponohospodrstvo odvetvie hospodrstva zahajce obrbanie pdy, pestovanie rastln a chov zvierat ronctvo: zaobera sa ponohospodrstvom, ronctvom kni agrikultra pon 1. p. ponohospodrsky 2. p frontov, vojensk 1 polo p. napoly 1, 2 poloboh p. nadiovek

polodetsk
polodetsk p. nedospel polofinle p. semifinle polofiualista p. semifinalista pologua polovica gule odb hemisfra: severn pologuu, hemisfru pologuovit majci tvar pologule, polgule polguovit: pologuovit, polguovit tvar kopulovit kupolovit: pologuovit, kopulovit, kupolovit klenba poloha spsob umiestnenia v priestore, v prostred poloenie postavenie: vodorovn poloha, voorovn poloenie, postavenie pozcia: zaujat poholn pozciu; vhodn pozcia na pozorovanie situcia: vertiklna poloha, situcia miesto (umiestnenie v priestore): je to pekn slnen miesto pza: pza tela postoj: zauja bojov postoj polohlasito, polohlasite p polohlasno polohlasit p. tich I, tlmen polohlasno tlmenm hlasom, iastone pouten, nie celkom nahlas polohlasne polohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprvali do noci polohlasito polohlasite: osi polohlasito, polohlasno zahundral tlmene pritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na mua poloeptom poloepkom poloepky poloepmo (takmer eptom): poloeptom, poloepky oslovil okoloidceho mua * ticho potichu expr.: potichuky potichunky: ticho, potichu spievala polohlasn p. tich 1, tlmen polohlasom p. polohlasno polohluch p. nahluchl polojas p. ero polom lesn porast polman prrodnmi ivlami vetrolom (porast znien povchricou) polomer geom. vzdialenos bodu krunice al. guovej plochy od stredu geom. rdius polonaozaj p. polovn poloprodukt p. polovrobok polosen p. spnok1 polospnok p. spnok1 polosvet p. podsvetie 1 polosvetlo p ero polosvit p. ero poloepkom, poloepky, poloepmo, poloeptom p. polohlasno poloero p. ero polotma p. ero polotovar p. polovrobok poovaka p. lov I poova 1. usilova sa zmocni lovnej zveri (oby. strelnou zbraou): poova na kaice lovi: vybrali sa lovi div zver striea: v tomto obdob je zakzan striea baanty chyta lapa: chlapci lapali zajace do k 2. p. sliedi polovn iastone, trocha, napoly vne polonaozaj: myslel to polovn, polonaozaj poloartom poloartovne (nie celkom vne): poloartom, poloartovne rozprval o svojich sksenostiach polovica 1. jedna z dvoch rovnakch ast celku polo-

482
vika: polovica, polovika omu, mesta, cesty; prav, av polovica, polovika pola: pola brava hovor, polka: polka chleba mai. zastarv. polovina
porov. aj p o l

2. p. stred 2. prostriedok 2 poloviato p. povrchne 1 poloviat p. nepln, iaston: povrchn polovika 1. p. polovica 1, pol 2. p. stred 2 polovin p. nepln, iaston polov ina p. polovica 1, pol poovka p. lov 1 poovncky svisiaci s poovnctvom, lovom zveri loveck: poovncky, loveck pes, preukaz lovn: lovn revr subt. jgersk poovnk p. lovec polovrobok vrobok uren na alie spracovanie poloprodukt polotovar (iastone spracovan vrobok): mrazen polotovary prefabrikt (tovrensk vyrban dielec, oby. stavebn): vroba prefabriktov poloartom, poloartovne p polovn poloenie l.p. poloha 2.p. situcia 1 poloi 1. udeli leat polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vntri nieoho) da: poloi, da nkup nu stl; poloilo, dulu iea do kolsky uloi: piesok ulote na vyhraden miesto * priloi (k nieomu): diea priloilo aliu kocku dominu vloi (dovntra): vloi pek o rry zloi odloi (presta dra, poloi nabok): naraz lyicu zloil, odloil; unaven pero zloil pohodi (oby. nedbanlivo poloi): kabt pohodil na poste postavi (da tlo stojacej polohy): postavi kufor, batoinu na zem umiesti umiestni (poloi na uren, nleit miesto): rozma. kde m umiestni vzu 2. p. premc 1, zabi 1 poloi sa p. ahn si I poloka 1. p. daj 2. p. suma I polposchodie p. medziposchodie 1, odpovadlo 1 polti p. poli pobi p. bozka polcia odb. mimovon vron muskho semena semenotok poludaj tkajci sa poludnia, obeda hovor, obedaj obedn: poludajia, obedajia prestvka poludnie 1. asov sek okolo 12. hodiny obed: prs pre poludnm, pred obedom; vybavi nieo cez. obed 2. p. juh poludnk myslen iara na zemeguli spjajca miesta s rovnakm miestnym poludnm odb. meridin poludn p jun poudti urobi udskejm, udskm zudti: podmienky vzov treba poudti, zudti humanizovat': humanizovanie prostredia poudti sa p. zudtie poutovaniahodn p. boh 1 poutovanie p scit polyfnia hud. harmonick szvuk dvoch al. viacerch samostatnch melodickch lni mnohohlasnos mnohohlasovos mnohohlas polyfnny, polyfonick p mnohohlasn

483
polygamia spoluitie (oby. manelsk) mua s viacermi enami (op. monogamia) mnohoenstvo viacenstvo zried polygnia polyglotick, polyglotn p. mnohojazyn polygn p. mnohouholnk polygrafia vrobn odbor zaoberajci sa reprodukciou a rozmnoovanm psanch, kreslench a pod. predlh tlaiarstvo knhtlaiarstvo polygnia p. polygamia polymorfia 1. miner. schopnos niektorch nerastov krytalizova v rozlinch krytlovch sstavch mnohotvaros odb heteromortla rznotvrnos 2. biol. vskyt vraznch osobitost v rmci jednho druhu ivochov, rastln odb. polymorfizmus mnohotvrnost' rznotvrnos polymorfizmus p. polymorfia 2 polymorfn p. mnohotvrny polysmia lingv. existencia viacerch vznamov mnohovznamovos mnohoznanost' polyteizmus viera v mnohch bohov (op. monoteizmus) mnohobostvo pomaca, pomakat' p. ohmata I poma p. navlhi pomadrova robi maarskm, dodva niekomu al. nieomu madrskv raz madrizova m a d r i : mnoh si poma'arovli, madarizovali men; maarenie pohraniia * hungarizova: vlda kolstvo Iningariz.ovala pejor. m a d r n i pomha p. pomocnk pomhaka p. pomocnka pomha porov. pomc pomhate!' p. pomocnk ponuhatelka p. pomocnka pomachova p. pokazi 1 pomaliky p. pomaly I - 4 pomalinky, pomalilinky p. pomaly 1-4 pomalink, pomalilinky p. pomal 1 pomaly 1. pohybujc sa. robiac nieo s velkou spotrebou asu. prebiehajc malou rchlosou (op. rchlo, chytro) zdhavo: pomaly, zdhavo sa pripravoval na cestu nenhlivo znenhla zastarv. nenhlo zastar.: ponenhle ponenhlo poznenhla poznenhle sponenhla: nenhlivo, znenhla, nenhlo zavrel za sebou dvere zvona pozvona vone zastar. povoln: zvona, pozvona krali hore dolinou ako: auto sa rozbiehalo ako ospanlivo ospalo maltne expr. mton: ospanlivo, ospalo zostpil po schodoch dolu; maltne, mton nm podal ruku lenivo expr arbavo: lenivo, arbavo sa zdvihn zo stoliky expr piplavo prplavo iplavo hovor, expr b a b r a vo b a b r c k y : piplavo. prplavo. iplavo uklada rozhdzan veci; babravo. babrcky obsluhovala host expr.: pomaliky pomalinky pomalilinky (vemi pomaly): lietadlo sa pomaliky, pomalinky odlepilo od zeme fraz. z kroka na krok slimam tempom subt. lo-plo nesprav, liknavo porov. aj pomal I 2. vyjadruje okolnos postupnho priebehu nieoho, nasledujc po sebe v istom porad: jeden po druhom, jeden za druhm (op. naraz) postupne: cesta sa poma-

pomatenost
ly, postupne skrcala k rieke; hadisko sa pomaly, postupne zapalo zvona pozvona: zvona, pozvona si zvykal na nov prostredie znenhla zastarav, nenhlo zastar poznenhla poznenhle sponenhla: znenhla, nenhlo nadobdal presvedenie, e sa sprvne rozhodol expr. pomaliky pomalinky pomalilinky (vemi pomaly): pomaliky, pomalinky sa vil do novej lohy 3. vyjadruje vzvu p o k a j pokajte: len pomaly, pokaj, to nie je tvoje expr.: pomaliky pomalinky 4. obmedzuje platnos vrazu, ku ktormu patr skoro: pomaly, skoro sa nm minuli vetky zsoby t a k m e r temer bezmla expr. ajsi: je to takmer, temer tde, o som ho stretol; bola bezmla polnoc, ke priiel expr: pomaliky pomalinky pomalilinky pomal 1. vyznaujci sa malou rchlosou (op. rchly) nenhliv: pomal, nenliliv chdza zastar. nenhly: nenhly nvrat k ivotu pokojn krokov prechdzkov mierny von pren. slima (oby. o tempe) hud. adagiov |vysl. addov] (pomal ako pri adagiu): adagiov rytmus pozvon postupn (postupne nasledujci v ase: op. rchly, prudk): pozvon, postupn zabdanie na krivdy a trapy; pozvon zmeny, postupn padok leniv ospanliv ospal pren. hovor, zaspat: leniv tok rieky; leniv, ospanliv, ospal, zaspatpohyby expr arbav akopdny uchtav chav: arbav, uchtav kroky rozvlny maltny: rozvlna reakcia ahav tiahly ahan: pomal, ahav, tiahla piese zdhav expr.: piplav prplav hovor, expr : b a b r a v b a b r c k y (vyadujci si as a dkladnos): zdhav, piplav, piplav, babrav prca; babrcke ruky subt. lo-plo: lo-plo futbal * expr.: pomalink pomalilinky 2. pohybovo, astejie vak rozumovo menej pohotov, menej zdatn: svediaci o tom expr.: arbav akopdny neikovn: stala sa z nej pomal, arbav, akopdna, neikovn buchta; arbav, akopdne myslenie nepohotov (op. pohotov) hovor, pejor umcky: nepohotov iak, umcky mozog nedynamick expr. uchtav: uchtav lovek nr. zvlakav p o m a r a n o v o p. oranovo pomaranovoerven p erven pomaranovolt p. lt p o m a r a n o v p. oranov p o m r n i l.p. min 1 2.p. zabi 1 pomasti l.p. omastit' 2.p. podplati p o m a k r t i nieo al. z nieoho ukradomky zjes zmakrti: deti do zimy pomakrtili, zmakrlili vetky komptv expr. pokvri: Nepokvr smotanu! p. aj zjes pomakrti si p. pochuti si p o m t a n p. popleten pomta l . p . naaka 2.p. zmias pomaza p zapini pomtenec p. blzon 1 ponitenie p. pomatenost pomatenost stav duevnej nerovnovhy pomtenie: pomatenost. pomtenie mysle choromvsenos

pomten
nenormlnos a b n o r m l n o s nepretnos blznovstvo blznivos ialenos ialenstvo pochabos hovor, expr.: r a p e ibnutos: chytaj ho raple pomten p. choromysen, blzniv 1 pomedzi l.p. medzi 1,2 2.p. cez 1 pomedzie p. hranica 1,2 pomedzn p. hranin 1; iarov, postrann 1 pomeni p. zmeni 2. zameni pomenovanie slovn oznaenie nieoho nzov: pomenovanie, nzov obce, ulice meno: miestne meno oznaenie: oznaenie vn t e r m n (pomenovanie pojmu v sstave pojmov danho vednho odboru): odborn termn pomenova 1. udeli niekomu, nieomu meno d a meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej pokrsti (pomenova pri krstnom obrade): diea pokrstili po otcovi nazva: ulicu nazvali po znmom bsnikovi prezva (da prezvku): pezvali ho trpaslkom kni. denominova 2. uvies, vyslovi meno, nzov nazva oznai: pomenova, nazva, oznai problm pravm menom otitulova: otituloval ho vekomonm pnom * oslovi: Ako vs mm oslovi? poveda (pomenova nejakm spsobom): povedal jej - vekomon pani vyhlsi: vyhlsili ho za zracu /.astar. pozva: Ondro Si enu poZOVie inak. (Timrava) pomen p. mal 1: nzky 1 p o m e n v a p. nazva, vola 5 p o m e r 1. mnostvo, hodnota uren vo vzahu k inmu mnostvu, k inej hodnote: vzjomn pomer sl relcia: tudova jav vo vetkch relcich proporcia (vzjomn pomer rozmerov): proporcie priemyselnch odvetv svislos svis: prinn svislos, prinn svis 2. okolnos, e niekto al. nieo je v nejakej svislosti, spojitosti s niekm al. niem vzah: pomer, vzah roiov a det; by s niekm v priateskom pomere, vzahu; ma s niekm pomer * postoj stanovisko: ma zl postoj, zl stanovisko k nieomu prstup: vedeck prstup k rieeniu otzky hadisko (vchodisko posudzovania): posudzova nieo z osobnho hadiska p. aj vzah pomeri p. udobri pomeri sa p. zmieri sa I pomerkova p. zavarova 1 p o m e r n e 1. v pomere k niekomu al. nieomu, v porovnan s niekm al. niem, v istom pomere p r o p o r n proporcionlne: zisk si rozdelili pomerne, proporn, proporcionlne poda vky vkladu alikvotn: na dar prispeli alikvotn poda prjmu 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vrazu, do istej miery, do znanej miery relatvne dos znane: tvoria pomerne, relatvne uzavret spoloenstvo; ceny vstupeniek s dos, znane vysok pomernos p. relativita, proporcionalita pomern 1. jestvujci v prslunom pomere (op. nepomern) proporcionlny p r o p o r n (op. disproporcionlny, disproporn): pomern, proporcionlne zastpenie v parlamente 2. P. relatvny pomery p. situcia 1, as 2, prostredie 1 pomesti sa p. zmesti sa, znies sa 2 pomeka p. poka 1 poiniaga p. podlvi 1 pomias p. zmias

484

p o m i a s s a 1. p. zblzni sa 1 2. p. poplies sa 1 pomiestny p. miestny pomieanina p. zmes pomiea 1. poprehadzova sasti celku, urobi z nieoho zmes zmiea: pomiea, zmiea krupicu s tvarohom, vno s vodou premiea (mieanm spracova) zmixova (pomiea oby. v mixri): zmixova tok s olejom zniiesi (pomiea miesenm): zmiesi mku s maslom zlia hovor, spanova (pomiea nieo tekut) hovor. expr. strepa: strepa vetko dokopy
porov. aj spoji 1

2. p. zamiea 1 pomiea sa 1. porov. pomiea 1 2. p. poplies sa 1 3. p. zamiea sa 1 pomilkova sa porov. sloi pomilova p. zutova sa pomilova sa porov. sloi p o m i m o p. okolo 2, 5, veda 4 poma p. min 1 poma sa p. ma sa 1 pominul p. minul pomin sa 1. i pomin p. min sa 2, zanikn 2. p. zblzni sa I 3. p. umrie pominuten ktor sa nezachov navdy, ktor po uritom (oby. krtkom) ase uplynie, prestane jestvova, strat hodnotu a pod. (op. ven) nestly (op. stly): pominuten, nestle vlastnosti doasn (op. trval) kni. asn (ktor trv iba do uritho asu): doasn, asn cit; doasn, asn slva p r e c h o d n (ktor trv iba ist krtky as): pominuten, prechodn stavy due; prechodn zbrany chvilkov kni.: podenkov e f e m r n y p r c h a v zried. efemerick (rchlo miznci, neuchopiteln): chvkov, podenkov astie; efemrny, prchav zitok expr. m r n y (krtko trvajci a bezcenn): mrne peniaze pozemsk (tkajci sa ivota na zemi z hadiska nboenskho chpania; op. nebesk, ven): pozemsk ivot pomtoren p. popleten pomizn p. zmizn 3 p o m k n p. posun 1, pohn 1 p o m k n sa p. posun sa p o m k n a v p. posuvn 1 pomladi sa p. omladn pomaska p. zamlaskat' pomlaskvat", p o m l a s k v a t ' p mlaskat" pomlti 1. p. vymltit' 1 2. p. zabi 1 3. p. rozbi 1 pomlti sa p. pobi sa pomla p. zamla 1 pomlka kratia prestvka, oby. v rei p o m l k a : dlh. trpna pomlka, pomlka zmlka pomlky p. mlky, ticho' 2 pomliadenina zranenie bez poruenia koe spsoben tupm derom al. nrazom zmliadenina: na nolie m pomliaeninu, zmliaeninu pomliadi p podlvi 1. 2

485
pomlie p. zomlie pomlka p. pomlka pomnk dielo, oby. sochrske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti kni. pamtnk: pomnk, pamtnk oslobodenia m o n u m e n t (vekolep pomnk): kamenn monument mohyla (v pomnk mtvym): mohyla padlch bojovnkov nhrobok nhrobnk (pomnk na hrobe): mramorov nhrobok, nhrobnk pyln (ozdobn stp tvaru zrezanho ihlana) obelisk (vysok thly hranol zakonen v tvare pyramdy): pamtn obelisk socha (umeleck zobrazenie nieoho z kamea, kovu, dreva a pod.): socha vazstva p. aj socha pomn p. spomen si pomoc' 1. poskytnutie nieoho nevyhnutnho pri innosti. v nedostatku, v nebezpeenstve hovor, rata: kria o pomoc, o ratu; u mu niet pomoci, raty zastar.: spomoenie ( T i m r a v a ) napomoenie (Kukun) posila (kto al. o niekomu pomha): privola posilu * podpora: dosta morlnu, finann podporu polhoba (uahenie): mixr je domcnosti poahobou vpomoc (obasn pomoc): susedsk vpomoc asistencia (pomocn as pri istej innosti): asistencia pri opercii p aj podpora 2 2. p. zchrana 2 pomoc2 vyjadruje volanie o pomoc pomc pomc rata: Pomoc! Rata! udia, topm sa! pomocnica p. pomocnka, slka pomocnka ena, ktor niekomu pomha zastar. pomocnica: pomocnka, pomocnica domcnosti pomhaka pomhatelka p. aj slka pomocnk kto pomha: nesamostatn zamestnanec pomha pomhate!': pomocnk, pomha pri domcich prcach; murrsky pomocnk zned. vypomhte!' (Timrava) zastar. spomocnk ( R z u s ) zastar. subjekt (pomocnk v obchode): subjekti vynaj debny (Kukun) asistent (odborne vzdelan pomocnk): bankov asistent tovari (pomocnk majstra): mlynrsky tovari pomocn poskytujci pomoc, prispievajci na uskutonenie nejakej hlavnej innosti vpomocn (uren na vpomoc): pomocn, vpomocnpracovn sily doplnkov vedaj (sliaci ako doplnok k hlavnmu): oboznmi tuentov aj s pomocnou, doplnkovou, vedajou literatrou k tme; pomocn, doplnkov otzky; pomocn, vedajia vroba pomocou p prostrednctvom, cez 4 pomoja, pomojka p pohladka pomokn p. zmokn pomotan p. popleten, nejasn 2 pomota 1. p. zamota 1. zmias 2. p. pomli pomota sa l .p. pochodi 1 2. p. poplies sa 1 pomotka sa p. pochodi I pomc 1. prispie pomocou poskytn pomoc: pomc, poskytn/ pomoc zranenmu; pomc, poskytn pomoc finanne, radou, hmotne napomc (niekoho. nieo; oby. trocha pomc): napomohli rodinu,

pomten
ked bola ndzi; napomc spravodliv vec zastarv. spomc: spomohli si sami vypomc (oby. hmotne al. prleitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat dopomc (prispie istm dielom k zskaniu nieoho): dopomc k bohatstvu, k funkcii fraz.: postavi na nohy poda pomocn ruku: mlad rodinu postavilo na nohy dedistvo; ndzi treba poda pomocn ruku podpori (poskytn oby. finann pomoc): podporil chlapca na tdich hovor, podra (sta sa oporou niekomu): v neast ho porali priatelia expr. spasi: tch pr korn ns nespas * hovor, by npomocn: otcovi s v podnikan npomocn synovia subJt. heln: ak chce, helfnem ti hovor.: zratova zaratova: Klo ns z(a)ratuje v ndzi? umoni (da monos na nieo): otcove peniaze mu umonili otuova asistova (nedok.: pomha ako pomocnk): asistova pri opercii, pri kpe nieoho pren. minitrova (nedok.; oby. horlivo pomha) 2. spsobi zlepenie (op. pokodi) prospie: kpele jej pomohli, prospeli zapsobi zainkova (kladnm spsobom): lieenie napokon zapsobilo, zainkovalo osoi (nedok.) by na osoh/na itok: vyma, o by bolo dieau na osoh, na itok fraz. s/by k duhu: mono to chormu pje k duhu 3. p. pripravi 3. zbavi1 pomc si 1. p. poradi si 2. p. zmc sa 2, zbohatn pompa, pompznos p ndhera I pompzny p. ndhern 1, velkolep pomra sa p. mrai sa 1 pomrie p. umrie pomrkvat' p. murka I pomrmlva (si) p. mrmla 2 poinrnkva p. fuka pomti p pokri 1 pomrvi p. rozdrobi 1 pomrzieva, pomza p. mrzie pomrzn p. zamrzn 1 pomsta odplata zlom za krivdu, za zlo: prisaha niekomu pomstu hist. i prv. vendeta (krvn pomsta) pomsti sa 1. vykona pomstu ako odvetu za skuton al. domnel krivdu vypomsti sa: kruto sa mu pomstila, vypomstila za neveru vyvi sa vylia si zlos: vyvi sa, vylia si zlos na nevinnch 2. spsobi neelaten nsledky (o veciach, inoch) vypomsti sa: omyly sa nm (vy)pomstia potresta vytresta (postihn trestom): nespravodliv rozhodnutie ns potrestalo, vytrestalo pomstiv ktor sa rd pomst; svediaci o tom: pomstiv lovek, pomstiv vraz v tvri pomstychtiv expr.: pomstyban pomstvlan zastar pomstyiadostiv (tiaci, baiaci po pomste): by pomstychtiv, pomstyban; pomstylan oi ( T i m r a v a ) revanistick (zaloen na revanizme): revanistick povaha poet. zastar. mstiv pomstyban p. pomstiv pomstychtiv p. pomstiv pomstylan p pomstiv pomstyiadostiv p pomstiv pomi p. zami pomten l . p kaln 1.2 2. p. popleten

po ni iti
pomti 1. p. zakalit I 2. p. zmias pomtisa p. poplies sa 1, pomli sa pomyje voda, v ktorej sa umval kuchynsk riad a v ktorej s zvyky jedl oplachy oplaky: vylia nieo clo pomyji, kmi svine oplachmi, oplakmi zlievky pomyka p. zatrias pomykva p. myka, trha 1 pomykn sa p. posun sa pomykov p rozpaky pomlen 1. p. popleten 2. p. chybn 2. nesprvny pomli uvies do omylu zmlit: nesprvny daj ns pomlil, zmlil splies: predstieran zujem kupujceho ma celkom splietal * poplies zmias (privies do zmtku): poplies, zmias iaka v odpovedi pomias pomota zmota: opatrn lovek sa ned lak ahko pomias. pomota dezorientova /dezorientova (zbavi orientcie): dezorientoval verejnos nepravdivmi informciami expr.: pobalamuti obalamuti /balamuti pobalchat ohalcha zbalcha (privies do zmtku, omylu): (p)obalamutil, (p)ohalchal dieva sladkmi reami hovor. expr. zmtori: neitaten npisy ns zjntorili pomli sa dopusti sa omylu, urobi chybu zmlit sa: pomli sa, zmlil' sa vo vpotoch chybit pochybi schybi: uznal, e v odhade (po)chybil, schybil expr. splies sa: pri hadan adresy sa splietal expr potkn sa (urobi chybu): zarecitova bse bez potknutia hovor, expr sekn t sa (velmi sa pomli): pri posudzovan kvality vrobku sa sekol fraz. expr. streli vedia: v sai vdy streli veda fraz. urobi chybn krok: r ivote mlokedy urob chybn krok expr prerta sa prepota sa: chcel ns dosta, ale sa prertal kni.: pohldi zabldi zbldi (v konan, sudku): ako mlad aj pobldil, zbldil, ale zbadal svoj omyl hovor, expr oplit sa oplchnu sa oplknu sa: pri vbere partnera sa oplil, oplkol * expr.: poplies sa zapliessa (pomli sa v rei): jazyk sa mu poplietol expr pomotal sa zmias sa pomti sa: pri uvaovan sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomtilo Mih kiksn: pri rtan viackrt kiksla pomysel p. pojem pomyseln p. neskuton I. zdanliv pomyslie si 1. zistil nieo prostrednctvom rozumu, vedomia nazdal sa: pomyslela si. nazdala sa, e je vetko v poriadku; ete si pomysl, ete sa nazd, e klamem usdi (urobi si sudok): usdil, e im to sta uvedomi si: nikdy si neuvedomil, ak vznam to m preho prs na nieo: zrazu som priiel na to, e vetko je vymyslen 2. p . spomen si 3. p. predstavi si 2 poma p. zama, hodlal ponabera p. narie 1 ponabja 1. p. nabi I 2. p natlai 1 ponana p. zaa I ponad p. nad 1, cez 3 ponadva p vynada ponadchdza p. postihn 1 ponadieva 1. p. natlai I 2. p. obliec 1 ponadna p. podvihn 1 ponadvzova p nadviaza I

486
ponha sa 1. nhlivo, rchlo s nhli (sa) zried. ponhal: Kam (sa) vetci lak ponhaj, nhlia? expr.: hna sa hna: neete (sa), mme dos asu expr.: chvta chvatka (Urbnek): chvla z domu pre expr. hafri (Tajovsk) expr.: bea uteka letie uha upaova pli trieli hovor, fra: rno be. utek do roboty; podveer let, trieli po diea do klky; fra s kosou na pleci expr.: hrn sa vali sa rti sa (ponha sa v mnostve): chlapi sa hrn, valia na tadin expr. trtoi (ikula) hovor, zabera: zaber poza humn k milej hovor, utrovat' (sa) subt. fofrova 2. kona rchlo nhli (sa): ponha sa. nhli sa s dokonenm lohy expr.: sri hna sa naha sa: vedci sri s plnmi; naha sa s robotou expr.: chamta sa chytri sa (Klal) hovor, expr tva sa hovor turmova (pri dokonievan nieoho) ponhlo p. naponhlo 1 ponachdza, ponachodi p. njs 1 ponajprv p. najprv ponajviac p. zva 1 ponaklat p. nakloni 1 ponaliepa. ponalepova p. polepi I ponalieva p. nalia ponama p navlhi ponapchva p. natlai 1 ponapja sa l.p. napi sa 1 2. p. opi sa ponapna p. natiahnu 2 ponapna p. napusti 2 ponaprva p. napravi I. 4, upravi 1, opravi 2 ponra sa 1. klesa, dostva sa do tekutiny potpa sa: ponra sa, potpa sa na no mora kni..: hrit sa nori sa: div kaky sa hria, noria pod vodu vnra sa pohruova sa: vnra sa do vn 2. by celkom zaujat niem, venova nieomu vetku svoju pozornos, cel myse* vnra sa hlhisa zahlbova sa: ponral sa, vnra sa, hbii sa do chmrnych mylienok kni..: nori sa hrit sa: nor sa, hri sa do svojho smtku zried. zabera sa: cel sa zaber do robot}ponarovnva p. narovna 1 ponasdza p. nasadi' 2 ponastavova p. nastavi 1 ponastka p. navliec 1 pona sa p. podoba sa poa p. pochopi I ponathova p. natiahnu 1 poatie 1. p. koncepcia I. chpanie 2. p. zdanie 2 ponatiera p potrie ponatha, ponatrhva p. roztrhn ponauenie p pouenie 1 ponauit' p. poui ponaviera p. navrie 1, 2 ponavlieka p. navliec 1 ponavtevova p. navtvi ponazera p. nazrie I pondus p. zvaie pondusovky p hodiny pondusov p kyvadlov ponecha p. necha 1. 2. zanecha 1, opusti 2

487
ponecha si p. necha si, zadra 5 ponemova dva niekomu, nieomu nemeck rz germanizovat': ponemova, germanizoval' obyvatestvo zastarv. nenii: nemiporoben nrody ponemie p. zmlknut ponenhle, ponenhlo p pomaly I ponev p. lebo 1 poneviera p. obmieta poneviera sa l . p . tla sa 1 2. p. zaha, povaova sa 1 ponii p. znii 1 poniektor p. niektor' ponk mal vytrval k s krtkymi nohami pony ponmanie p. chpanie, koncepcia 1 ponma p. chpa I. rozumie 1 ponivoi p. znii I ponie 1. na miesto al. na mieste, ktor sa nachdza v menej vke od niekoho al. nieoho (op. povye) niie (op. vyie): zaslal ponie, niie hovor.: nie poniie nr poniej: le tam nie, poniie dolu dole: dolu, ponie vedie zky chodnk 2. (koho. oho) vyjadruje miesto poloen niie od niekoho. nieoho al. smerovanie na takto miesto (op. povye) nie (op vye): ponie, nie cesty vedie eleznica pod (m; op. nad): pod chatou, ponie chaty je stunika nr. zdola (oho) poniej p. ponie 1 ponenie p. urka ponenos p. pokora I ponen sprvajci sa pokorne, prejavujci prlin ctivos, podriadenos: svediaci o tom pokorn skren: ponen, pokorn prosba; oriekali modlitby ponenmi, pokornmi, skrenmi hlasmi zastar. unien (Kukun, s. Chalpka) expr.: poddansk otrock rabsk pejor. sluhovsk lokajsk: poansk, otrock poslunos; sluliovsk, tokajsk sprvanie kni devtny pejor. serviln (prehnane, vtieravo ponen): devtny. serviln tn; devtne, serviln pritakvanie ctiv (oby. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponen, ctiv poklona; ctiv sluobnk prosebn
zried. p o d d a n

poobopna
ponuka popud na vykonanie nieoho: ponuka na vmenu bytu odb. zastar. oerta ponka p. agent I ponka 1. dva nieo so elanm, aby sa to prijalo, pouilo, kpilo a pod. nka: ponka, nka host veerou predklada: na pultoch predkladaj kvalitn tovar podval : retaurcii podvaj aj nske jel expr. zried. ponukova expr. vynukova (nstojivo ponka) hovor.: ikova dohadzova (ponka sprostredkovanm): ikuje, oliazuje nm vhodn kpu auta propagova odpora robi reklamu (ponka reklamou): v televzii propagova, odpora pracie prky, robi reklamu pracm prkom 2. dva popud na nejak innos nabda: gestom ruky ns ponkali, nabdali, aby sme si sadli vyzyva: ctivo ju vyzvali prs na veierok podnecova povzbudzova posmeova: podnecova, povzbudzova. posmeova niekoho do rei aktivizova: aktivizova mlach do podnikania ponka sa l . (o uoch) prejavova ochotu urobi nieo nka sa: ponkali, nkali sa. e prdu po ns vnucova sa * natska sa * natla sa nanucova sa (nasilu sa ponka): vnucoval sa, natskal sa, natlal sa robi skupine sprievodcu tisn sa tlait sa (nstojivo, nasilu sa ponka): tisne sa, tla sa mu za spolonka 2. (o javoch, veciach) nhodou sa zjavi nka sa naskytova sa: ponkala sa. nkala sa, naskytovala sa mu prleitos na dobr robotu expr. zried. ponukova sa by napordzi: vhovorka je napordzi' triafa sa: triafa sa cesta do zahraniia ponukova p. ponka 1 ponukova sa p. ponka sa 2 ponur, ponurn 1. p. tmav 2 2. p aiv, smutn pony p. ponk poobede p. popoludn poobedie p popoludnie poobedova p. naobedova sa poohha p. zbi 3 poobhliada p. prezrie 1 poobhliada sa porov. obzera sa poobchodi, poobchdza p obs 2 poobja p. obi I poobjasova p. objasni poobjavova p. objavi poobjmat' p. obja poobklada p. obloi 1 poobkrajova p. obkrja poobkrca p. omota poobkka. poobkukva, poobkukova p. prezrie I pooblamova p. olma pooblpa p. obomkn pooblepova p oblepi pooblieka p. obliec 1 poobliepa p. oblepi pooblieva p. oblia I pooblizova p. oblzat' 1 poobmva p. umy poobonikna p obomkn poobopna p. obomkn

poni p. pokori 1 poni sa p. pokori sa poni p. nzky I poniie p. ponie I poniujci p. nedstojn 2. potupn ponk p. hoblica ponori vloi, stri do istho prostredia (oby. pod hladinu tekutiny) potopi: ponori, potopi hlavu o voy vnori vhri: vnorila, vhrila ltku o farby; vnori, vhri ruky o vreck pohri: pohri prst do adovej vody; pohril hlavu do dlan zastarv. zanori: zanori prsty do vlasov zned zahri: zahri vrobok do roztoku ponori sa l.p. zahbi sa 2. p. potopi sa 2 ponosa p. sanos ponosi p. zanies 1. znies 1 ponosova sa p. saova sa ponoka krtka panucha siahajca nad lenky subt. usaka: ma derav ponoky. J'usakle

pooboznamova sa
pooboznamova sa p zoznmi sa 2 poobraca p. obrti I poobrezva, poobreza p. oreza poobsadzova p. obsadi I poobstrihva, poobstrihva, poobstrihova p. ostriha poobva 1. porov. obvat 2. p. zbi 3 poobta p. omota poohtna p. oba poobtlka p. zbi 2, 3 poohtha, poobtrhva p. otrha poobtriasa p. otrias 2 poobva p. zaobu poobvzova p. obviaza poobzera sa postupne, viackrt, na vetky strany sa pozrie, obzrie popozera (sa): poobzerali sa, popozerali sa po novej tvrti zob/.era sa: zobzerali sa, i niekto nejde za nimi porozhliada sa poobhliada sa poohliada sa: porozhliada sa okolo seba porozhliadnu sa poohliadnusa poobhliadnu sa (trocha sa poobzera) hovor, pokuka(sa) poobraca sa (poobzera sa s obrtenm tela): ke la okolo, vetci sa za ou poobracali p. aj pozrie (sa), porov obzera sa poobzera (si) p. prezrie I poouchva p. ovoa poodbera sa, poodobera sa p rozli sa I poodbja p. odlomi poodcla. poodcloni p. odkry 1,2 pooddeova p. oddeli 1 pooddrapova, pooddrapva p. odtrhn 1 poodhadzova p. zahodi I poodhali p. odhali I, 2 poodhali sa p. odhali sa poodha p. odohna i poodhrabova p. odhrn poodha p. odhrn poodchdza, poodchodi p. ods 1 poodehlpa, poodchlopi p odkry 2 poodchli p odchli poodiera p. odrie I poodiera sa p. ocha sa I poodklada p. odloi 1-3 poodklpa, poodklopi p. odkry 2 poodkrajova p odkroji poodkrvat' p. odkry 1, 2 poodlamova p. odlomi poodletva p. odletie poodlupova p. olpa poodmeriava p. zmera I poodmeta p zamies poodmza 1. p. oziabnu 2. p. rozmrzn poodna p. odnies 1, 2 poodnma p. odobra 1 poodobera p. odobra 1, 2 poodopna, poodpna p odopn poodostiela p. odostla poodov zdva p. odovzda 1-3 poodpadva, poodpadva, poodpda, poodpada p. odpadn I poodpva (si) p odpu (si)

488
poodprva p. odostla poodpa p. odpusti poodpytova p. odprosi poodrba p. odpracova poodra p odrazi 1 poodrezva, poodrezova, poodrieza p. odreza I poodrieka p. odvola, zrui poodskakova p odskoi 1 poodstraova p. odstrni I poodstrihva, poodstrha, poodstrihova p odstrihn poodsudzova p zavrhn 1 poodsva p. odsun I poodahova p odtiahnu 1 poodtna p. odsekn 1 poodtska p. odsun 1 poodtla p odsun 1 poodtha, poodtrhva p. odtrhn 1 poodva p. odviez poodvzova p. odviaza poodvla, poodvlaova p. odnies 1 poodvolva p. odvola poodvraca p. odvrti 2 pooha sa p. poponha sa poohlasova p. ohlsi 1 poohliada p. prezrie 1 poohliada sa, poohliadnu sa p. poobzera sa poohmatva p. ohmata 1, 2 poohrieva p. zohria pooha p. vyhrn poohba, poohna p. ohn poochytva p. ohmata 2 pookrda p. okradn pookria p. okria pookrca p. omota poolamova p. olmat poondia sa, poondie sa l.p. posra sa 1 2. p. naaka sa 3. p. pokazi sa I poondiaty, poonden 1. p. prekliaty, zl 2 2. p bojazliv, naakan poopaova p. ohmata 1 poopadva p. opada poopaova sa p. oplit sa 1 poopisova p. opsa pooplachova, pooplakova p oplchnu poopleta, pooplieta p. omota poopva p opu poopravi, poopravova, pooprva p. opravi 1. 2 poopcha, poopucha p. opuchn poopt p opusti 1. 2 poopytova sa p. spta sa poorezva p. oreza poostatku p. nakoniec I poostva p. osta 1, 2 poosvetova p. objasni pookiera p. odrie 1 pookuova p odrie 1 poouchova p. obdra 1 poouchova sa p. ocha sa 1 poota p. otoi 1, obrti 1 pootlka p. otlc 1, 2

489
pootoi p. otoi 1, obrti 1 pootriasa p otrias 2, otrepa 1 pootvra p. otvori I pootvori p. otvori I pooverova p overi poovoniava p. ovoa poozva sa p. ozva sa 1. 2 poova p. oi 2, 3 pop p kaz popcka p. potapka popisa p zapi sa I popada p. spadn I popadn l.p. chyti I 2. p. zmocni sa 2 popcha p. dopusti sa popakova p. zabali 1 poplenina p. splenina 2 popli p. spli 1. 2 popli sa p. doplati 2, opli sa 1 popamti, pis i po pamti bez pouitia zraku, iba poda pamti spamti: popamti, spamti nahmatala kuku naslepo poslepiaky: naslepo, poslepiaky siahla za knihou nr. poslepaky popni sa, popanti sa p. spantie popapa, popapka p. zjes popapa si, popapka si p. zajes si popri p. spoji 1 popsa sa p. kocha sa popcha p. vopcha popchn 1. p pohna 1 2. p. popudi 1 3. p ukradn popja (si) p. pi I popnav ktor sa pri raste zachytva ponkami al. sa ovja okolo blzkych predmetov, inch rastln a pod. (o rastlinch) plaziv ahav: popnav, plaziv vhonky; popnav, ahav kvety ovjav: zhrada pln ovjavho pupenca popsa p. zapsa 1, napsa I popisn sprv, opisn popi p. vypi 1 popi si p. vypi si poplach 1. naliehav upozornenie na bliace sa nebezpeenstvo alarm: vyhlsi poplach, alarm expr. bengl: spustili hotov bengl 2. p. rozruch, zmtok 2 poplachov p. poplan 2 poplaen 1. p. splaen, naakan 2. p. blzniv 2 poplai p. naaka poplan 1. spsobujci poplach, rozruch panikrsky: poplan, panikrske sprvy alarmujci: alarmujce zvesti 2. signalizujci poplach poplachov: poplan, poplachov systm poplta p. zaplta poplati p. zaplati 1 poplatnk p platite poplatn p. tendenn poplatok pean hodnota za pouvanie nieoho, za kon, slubu a pod. platba: poplatok, platba v hotovosti dvka (zkonn pean hodnota odvdzan ttu al. ttom): sdne, nemocensk dvky inkaso (zdruen poplatky): zaplati inkaso taxa (radne

popoludaj
uren poplatok): zkladn taxa je 10 korn mto (poplatok za pouvanie ciest, tunelov, mostov): vybera mto kni. tribt poplva si p. zaplva si poplaz p. vhonok poplesnie p. splesnie 1 popleta sa p. tla sa 1 popletenec expr. lovek, ktor vetko popletie motaj motovidlo popletenina p deformcia popleten pociujci, prejavujci zmtok, chaos v myslen. konan, reakcich (o loveku); vyznaujci sa zmtkom, nesvislosou, neusporiadanosou expr dopleten domotan: cel je popleten, pomotan; dopleten, domotan re hovor, expr : pomotan pomten: pomotan, pomten hlava expr.: pomtoren zmtoren: pomitoren, zmtoren o raosti subi. zmagoen dezorientovan (ktor stratil orientciu) zmten expr: zmotan zamotan: ezorientovan, zmten myse; zmten prejavy; zmotan, zamotan svet chaotick neusporiadan: ako vnmali profesorovu popleten, chaotick prednku; chaotick, neusporiaan pomery hovor, skomolen: skomolen vety bezhlav (svediaci o nelogickosti, neusporiadanosti, nerozumnosti): bezhlav sprvanie pomlen (v dsledku zmtku nesprvny): vykladal svoje pomlen nzory expr.: ponitan ohlpen osprosten: celkom je pomotan, ohlpen, osprosten z. potania nesvisl (bez svislosti, nadvzovania) roztrit (prejavujci nesstredenos): popleten, nesvisl, roztrit opove' tuenta pren. pejor. hotentoLsk: hotentotsk re poplies p. pomli, zmias poplies sa 1. dosta sa do zmtku, strati schopnos jasne, sprvne uvaova, hovori a pod. zaplies sa zamota sa zmota sa * pomota sa hovor, expr pomti sa: pri vklade sa prednate zave popletie, zapletie, zamot, pomot; vetko sa v hlave poplietlo, zmotalo zmias sa: od trmy sa iak celkom zmiatol pomias sa pomiea sa: akosi sa mu to vetko pomiatlo km.: skonfundova sa pokonfundova sa 2. p. pomli sa popu, popuva p. opu, opva popodiarkova p podiarknu 1 popodklada p. podloi 1. 4 popodopiera p. podloi 1 popodpisova p. podpsa popodahova p podiarknu I popodtrhva. popodtha p. podiarknu 1 popohldza p. pohladka popohnat p. pohna 1 popolavo, popolavkasto, popolavkavo p sivo popolavobielv p. biely popolavos p. edivos 1 popolav p. siv 1 popolek p. odpad I popolieva p. polia 1, 2 popolkavo p. sivo popolnica p. urna I popoludaj tkajci sa popoludnia odpoludaj

popoludn
poobedaj: popoludaj, odpoludaj odpoinok; poobedajia vychdzka popoludn medzi poludnm a podveerom, v popoludajom ase odpoludnia poobede: popoludn, odpoludnia si vyli na prechdzku; poobede si rd Zjdriemne popoludnie as medzi poludnm a veerom odpoludnie poobedie: tancovali cel popoludnie, poobedie popomkna sa p. posun sa poponha sa zvenm silm, urchlene nieo vykona pousilova sa: ak sa poponhate, pousilujete, stihnete ete posledn vlak expr. pohn.sa hn sa (da sa do intenzvnejieho pohybu, do intenzvnejej innosti): Pohnite sa, hnite sa u s robotou!; treba sa nm riadne pohn, aby sme prili vas expr. pozvtat sa (ikovne sa poponha v robote): vie sa pozvtat a urobi vetko naas expr /ried. zvrtn sa: Zvrtni sa a dones nkup! hovor, expr vihn sa vihn si: keby ste sa/si vihli, ete by sme na zastvku dobehli * expr pospori (sa) (poponha sa v chdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, ke hodina uder (Dobinsk) hovor ubehn sa: ubehli sa s vysvetlenm prin nespechu expr. pooha sa (poponha sa s robotou): radej sa sami pooliaj poponosova sa p poalova sa popoprva p. zastla poporiadku p. postupne 1 poposedva p. vrtie sa 2 poposiela p. rozposla popostavova sa p. postavi sa 1,2, vsta I popostiela p. zastla popospat p posypa popothova p. potiahnu 2 popotskat p. potisn 1 popozdravova p. pozdravi 1 popozera (sa) p. pozrie (sa) 2, poobzera sa popozva p. zvola 2, pozva1 popraska (sa), poprska (sa) p praskn 1 popraskva p. praska 2 poprat sa p pobi sa poprata l.p, skry 1 2. p. zjes poprata sa p. zmesti sa popravde p. vlastne 2, skutone 2 popravi 1 p. zabi 1 popravi 2 1. p. upravi 1 2. p. zastla popravi sa 1. porov. zlepova sa 2. p. stunie, zotavi sa poprebera porov. prebera poprehja p prebi I, rozbi I poprebdza p. zobudi 1 popreiarkova iarami viac rz (oby. viac slov a pod.) pretiahnu, najm na znak neplatnosti popreiara preiarkat preiara: v rukopise popreiarkoval, popreiaral nevhodn vrazy: preiarkat, preiara cel odseky expr. /ried premra (Vajansk) preiarknu preiarnu prekrtn (urobi iaru, krt cez nieo): napsan slovo preiarkol, prekrtol pokrtat prekrtat poprekrtva (postupne urobi krty, iary cez nieo): cel lnok pokrtal, prekrtal, poprekrtval; pokrtan rukopis zokrta (popreiarkovanm skrti) vyiarknu (iarou cez

490
nieo zrui, odstrni): vyiarknu meno zo zoznamu vyiarka povyiarkova (postupne iarkami cez nieo zrui, odstrni): vyiarka. povyiarkova z textu cudzie slov popred p. pred popreda p. preda 1 popredbehva, popredbehva p. predbehn 1. 2 popredku p. dopredu 2. vopred 1. 2, vpredu poprednit p. predbehn 2 popredn ktor je v popred (v zmysle dleitosti, vznamu, poradia) eln hlavn: popredn, eln, hlavn predstavitelia ttu vznamn vznan predn: popredn, vznamn, vznan, predn osobnosti vedy. kultry; zauja vznamn, vznan, predn miesto prv: prv portov drustvo; je prvm iakom v triede prominentn prominentsk: prominentn lekr, umelec * uznvan /.astar. uznan (popredn vaka uznaniu): uznvan, uznan huslista p. aj znmy popredstavova p. ukza 2 popredu p dopredu 2, vopred I, 2. vpredu popregga p prehltn 1. 2 poprehadzova p. preloi I popreha p. prehna 1 poprehadva, poprehadva p. prehada poprehliada p. prehada, prezrie 1 poprehltva, poprehlta p. prehltn 1. 2 poprehrabva sa porov. preha sa popreha sa porov. preha sa poprehban p. kriv I poprehba, poprehna, poprehybova p. ohn poprechdza, poprechodi p prejs 3, zmizn 3 popreklada p preloi 1 poprekraova p prekroi 1 poprekrcan p chybn 2 poprekrca, poprekrucova p. prekrti 2 poprekrva p. skry 1 poprelamova p. zlomi 1 poprelieza p. preliez I popremha p. premc 1 popremeriava p. zmera 1. 2 popremiea sa p. sta sa popremiea p premeni 2. 3, vymeni I popremiea sa p. zmeni sa popremiesova, popremiestova p preloi 1 popremva sa porov. preha sa poprema p. premyslie poprena p. preloi I popreoblieka p. prezliec poprepadva, poprepda, poprepadva p prepadn 1, 2, 5 poprepiera p. oklebeti, porov. prebera 2 poprepichova, poprepichva p. prepichn poprepisova p. prepsa 1. 4 poprepa p. prepusti 1 poprerba p. prerobi I poprerasta l.p, zarsl 2.p. prers I poprera p. prebi I poprerezva p. rozreza I popreruova p. prerui 1

491
popreskakova p. preskoi 1 poprestiera 1. p. rozprestrie 1 2. p. prikry 1 poprestupova p. prekroi 1 poprestka p. prepikova popreahova 1. p. pretiahnu 1-3 2. p. prepikova popreahova sa p. vystrie sa 1 popretna p. roza 1 popretha, popretrhva, popretrhova p prerui 1, roztrha popretriasa p. prediskutova popreva p. previez popreverova p overi poprevja p. previn 1 poprevlieka p. prezliec poprevraca p. prevrti 1, 2 poprevha p. prevrti 2 poprezera p prezrie 1 poprezlieka p. prezliec poprezrdza p. prezradi poprezveda sa p. spta sa popreiera p. prehltn 1, 2 popreva p. prei 2 popcha, poprchva p. pra 1 popri l.p. pri 1, okolo 5, veda 3.4. pozd 2 2.p. okrem 2 popria l.p. zaela 2. p. doii popri hera sa p. da sa I popribja p. pribi popridva p. da I popridva sa 1 p. prida sa1 1,2 popridva sa 2 p. sta sa poprideova p. prideli 2 popriei sa p. pohda sa poprieky, popriek, poprieky p. krom, naprie 1 poprie vyhlsi nieo za nejestvujce al. nepravdiv (op. prizna) zaprie: mu otcovstvo rozhodne poprel, zaprel neprizna: nepriznal, e by sa bol zastnil na odboji odtajit zataji utaji: odtajit', zataji svoju as na nieom; odtajila, zatajila, e o veci vie uprie (niekomu. nieomu nieo): nemohol jej uprie pravo prs, nemohol poprie jej pravo prs * hovor.: oddiskutova odkriepi oddiputova (diskusiou, kriepenm poprie): oddiskutovala, odkriepila vetko, o predtm povedala * vyvrti podvrtit' (ukza nepravdu, dokza opak nieoho): vyvrti, podvrtit tvrdenie, chybn tzu poprihra p. piplit" sa poprihrahva p. prihrn 1 poprichdza, poprichodi p. prs I poprikazova p. prikza 1 popriklada p. priloi 2 poprikrva p. prikry I popriliepa sa, poprilepova sa p prilepi sa 1 poprina p. prinies 1 poprpade p. prpadne 1, 2. mono 2 popripaova sa p. piplit sa popripeka sa p. priplil' sa popripna p. pripn popripomna p pripomen 1 popripravova, popriprva p. pripravi 1 popripa p. pristpi popristavova 1 p. zastavi 1, pristavi 3

populcia
popristavova 2 p. pristavi 1 popritska p. pritisn I popritla p. pritisn 1 popritlka p. pribi popritom p. sasne 2, zrove 2, navye 2 popriva p. doviez 1, 2 poprivzova p. priviaza poprivla p prinies 1, privies I popriznva sa p. prizna sa 1, 2 poprobova p. sksi 1 poprosi zdvorilo, ctivo predloi niekomu nejak poiadavku. iados, ktorej splnenie zvis od vle iadanho popta: poprosi, popta niekoho o pomoc; poprosila, poptala matku o odpustenie expr. poproska: diea ma pekne popraskalo zaprosi zaplat (vyslovi prosbu, iados): zaprosil si trochu jedla; dm mu, koko za robotu zapta; chlapec si zaptal z ovocia v koku poiada (vyslovi iados): slune ma poiadali, aby som opustil miestnos hovor, oslovi: sused ma oslovil, i by som mu nepomohol vyzva (rzne vyslovi iados, da pokyn, prkaz na nieo): vyzvali ho. aby svedil poprsie I. p. hru 2. p. busta 3. p. prsnk poprskat' p pofka poprskva p. kropi poprsnica p. parapet popra p. spadn 2 popruh pevn ps z tkaniny, koe pouvan na nosenie, upevovanie nieoho hovor, trak: nadvihn skriu pomocou popruhov, trakov subt. gurta poprui sa p. vzoprie sa 1 popsu p. pokazi 1 popsu sa p. pokazi sa 1, 2 popsut p pokazen 1, 2 popui p. rozmliadi popud p. podnet, npad 1 popuden p. pobren, nahnevan popudi 1. vyvola hnev, rozlenie, nevraivos, odpor a pod. pohneva pobri rozli: synova odpove otca popudila, pohnevala, pobrila; kad malikos ju rozli podrdi vy drdi expr. potvat": podrdil, potval proti sebe vetkch prtomnch expr.: podpichn* popicha: podpichn niekoho ironickm slovom; chcel ho trocha popicha a zabavi sa na om expr. popchn: popchlo ma, ke som sa dozvedel novinu kni. iritova: kad enino slovo lio iritovalo expr. nahucka pohucka podhucka natva (huckanm, tvanm popudi niekoho proti niekomu): niekto musel kamarta nahucka proti mne 2. p. podnieti 1 popudi sa p. rozli sa popudlivos p. hystria popudliv p. hnevliv 1, prchk popuka (sa) p. praskn 1 populcia sbor udskch jedincov ijcich na uritom zem v uritom obdob udnatos: pokles, rast populcie, udnatosti obyvatestvo obyvatelia: vetci obyvatelia boli okovan obianstvo obania (prslunci ttu al. obce) udia: chrpka postihla obyvatestvo. ud vych vekovch kategri

popularita
popularita p. obuba 1 popularizan zameran na popularizciu popularizujci: popularizan, popularizujce publikcie populariztorsk: popularizan, populariztorsk innos p. aj populrny 1 populariztorsk p. popularizan popularizujci p. popularizan, populrny 1 populrno-nun p. populrno-vedeck. populrny 1 populrno-vedeck podvajci vedeck poznatky primeranm spsobom irokej verejnosti populrno-nun: populrno- vedeck, populrno-nun literatra; populrno-vedeck, populrno-nun film p. aj populrny 1 populrny 1. sprstupujci vedeck al. odborn poznatky vere jnosti a zrove na tento cie prispsoben (jednoduchosou, zrozumitenosou) popularizan popularizujci: populrna, popularizan, popularizujca forma populrno-nun populrno-vedeck: pe populrno-nunm, populrno-veeckm tlom; populrny, populrno-nun, populrno-vedeck vklad prstupn zrozumiten (ahko pochopiten): kniha o astronmii napsan populrnym, prstupnm, zrozumitenm spsobom nenron jednoduch (ktor nekladie vysok nroky na vedeck al. odborn erudciu): dvam prednos populrnym, jednoduchm vedeckm textom; jednoduch nre vedeckej literatry 2. teiaci sa priazni v irokej verejnosti (op. nepopulrny) obben: populrny, obben politik rozren (vaka obube): populrny, rozren port mdny expr. vychyten (momentlne populrny): krtke sukne s teraz populrne, mdne, vychyten; vychyten umelec znmy: znma osobnos slvny (vemi populrny a obdivovan, uznvan): slvny svetov tenorista Pavarotti popusti 1. urobi vonejm nieo napt, stiahnut, tesn; trocha pusti (op. pritiahnu) povoli uvoni: popusti, povoli lano, reme, opasok; popusti, uvoni nohavice, uzdu 2. strati sdrnos, dosta trhlinu, puklinu praskn praskn sa: pneumatika popustila, praskla; nafknut baln popustil, praskol sa, pukol: vodovodn rra pukla, praskla * povoli roztrhn sa rozdrapi sa (oby. o ltke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; panucha sa na kolene roztrhla 3. (o telesnch al. duevnch pocitoch, o prrodnch stavoch) zaa menej inkova, strati na sile poavi povoli: boles trocha popustila, poavila, povolila; jeho hnev ete stle nepopustil, nepoavil; zima v marci popustila, poavila; horavy povolili zmierni sa zmiernie oslabn zoslabn stlmi sa: ia sa zmiernil, zoslabol, stlmil ustpi usta utichnut uti sa: zima, boles ustpila, utila sa presta (celkom sa pomin, zanikn): d u ustpil, ustal; horka nad rnom prestala, ustala * podda sa: choroba sa asom pod ochabn: vchor naraz ochabol 4. p. ustpi 2, 3 5. p. prenecha popustoi p spustoi

492
poputna p. spta 1 poputova p. ods 1 popi sa p. pochvli sa, ukza sa 3 popta p. poprosi popta sa p. spta sa porba p. robi 1, 3 pord l.p. ustavine 2. p. hne 1 porada p. schdzka 1 poradca kto dva radu radca: prvny poradca, radca; bol jeho priateom i radcom expert (odborn znalec poskytujci rady): vyiada si posudok experta konzultant (odborn poradca) intruktor (kto dva intrukcie): lyiarsky intruktor sekundant (poradca oby. v pstiarskom zpase) hovor, kibic (neiaduci poradca, oby. pri hre v karty) porade p. postupne 1 poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou postupnos: asov poradie, asov postupnos; zachova poradie, postupnos poriadok: porozprva vetko po poriadku r a d : by na rade sled: sled konov postup (asov poradie): postup mylienok reaz (poradie vo viac-menej svislom pse): deti sa usporiadali do retaze zstup (von zoradenie jednotlivcov za sebou): st v zstupe hovor, or: postavi sa o oru p. aj ra 1 poradi poskytn radu, (priatesk) ponauenie da r a d u : poradili nm, dali nm radu, aby sme boli opatrn naradi: narodili ns na sprvnu cestu odporui (poradi ako monos, nvrh): odporuil mi nemiea sa do veci poepn poepka poeptat' pouka naepn naepka naukat (tajne, potichu): poepkala, poukala kamartke, aby si dvala pozor; ert mi naepkal, aby som ta iel poradi sa p. prediskutova poradi si by schopn urobi nieo elaten, potrebn, oby. vo svoj prospech da si rady pomc si: poradi si, pomc si v akej situcii; nevedela si inak da rady, inak si pomc poa si: nevie, o si m poa v akej situcii vynjs sa: vdy sa vynjde zvldnu zvlda zmc (silami, schopnosami stai na ist lohu, robotu a pod.): zvldze, zvlda kad situciu, porad si v kadej situcii; vetko z.me, so vetkm si porad* kni. zhosti sa (s spechom si poradi): zhostil sa svojej akej lohy znamenite hovor, porta sa vyrovna sa: portala sa, vyrovnala sa aj s najam delom poadnk p. poradovnk poradovat sa p. potei sa poradovnk zoznam osb (iadateov, kandidtov a pod.) zostaven poda poradia poadnk: poradovnk, poadnk iadateov o byty pora p. otc 2 poranenie 1. p. raz, zranenie 2. p. rana I porani p. rani poranta p. porazi 2 porapota si p. porozprva sa porast p. rastlinstvo pors p. zars 1 porta p. spota

493
porta sa l . p vyrovna sa 3 2. p. poradi si 3. p. ztova 2 porazenec p. defetista poraeneck p. malodun, zbabel porazenectvo p. defetizmus porazen ktor utrpel porku, ktor prehral boj, sa a pod. (op. vazn) pemoen: porazen, pemoen nrod, tonk znien: porazen, znien armda; znien nepriate expr. rozdrven pren. expr zvalcovan: rozdrven, zvalcovan protivnk uiel z bojiska expr zmigan znigan porazi 1. spsobi niekomu porku pri meran telesnch al. duevnch sl premc: porazi, premc spera v pretekoch, v achu; porazili, premohli reprezentan mustvo prekona prevldnu zdola: prekona, zdola nepriatea; zpasili dlho, ale napokon spera prevlol expr. zlma: Dobr va i t biedu zlme. (Bono) zvazi (nad niekm) knokautovat' (porazi spera v boxe, expr. plne niekoho porazi) nabi hovor, deklasova (vysoko porazi v porte) expr.: rozpri rozbi (porazi nepriatesk vojsko): rozpri, rozbi armu p. aj premc 2. hovor. neos. rani mtvicou expr. poranta (oby. v zahreeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vs poraz, porance, tam ke ste kraj poin: poinulo ho fraz. expr. ak ho trafil (dostal porku) pora sa p bojova 1 porka 1. nespech v boji, v zpase, v sai (op. vazstvo) prehra: volebn, portov porka, prehra debakel (velk porka): vojnov debakel fiasko (pln nespech): premira hry sa skonila fiaskom 2. ochrnutie centrlnych orgnov tela mtvica: mozgov porka, mtvica hovor, expr ak: trafil ho ak infarkt (odumretie tkaniva spsoben zamedzenm prietoku krvi v tepne): srdcov infarkt porcelnka p fajka porcelnovobielv p. biely porcelnov p biely porcia l.p. dvka 1 2. p. da 1 pominut p. riedky 2 porekadlo p. prslovie porekvirova p skonfikova poreparova p. opravi 1 poreza p. rozreza 1, 2 poreza sa p. sekn sa 1 porzny p. provit poriada sprv, usporadva; porov. usporiada 3 poriadi p. uprata I poriadkom p. postupne 1 poriadkov p. disciplinrny poriadkumilovn p poriadny 1 poriadne 1. porov. poriadny 1.2 2. p. pevne I 3. p. vea, vemi, ovea poriadnuk p. poriadny I poriadny 1. ktor m zmysel pre poriadok, ktor m svoje veci v poriadku (op. neporiadny) poriadkumilovn: poriadny, poriadkumilovn lovek; poriakumilovn ena pedantn pedantsk dkladn systematick (zkostlivo poriadny vo svojich zleitos-

porovna
tiach, povinnostiach): pedantn gazdin; pedantn, pedantsk, dklan tudent istotn zried. istotymilovn (udrujci istotu): poriadna, istotn, istotymilovn ena expr poriadnuk 2. ktor m zmysel pre poriadok, usporiadanos v ivote: vyznaujci sa morlnymi hodnotami staton riadny: poriadny, staton lovek; poriadny, riany oban bezhonn poestn: poriadna, bezhonn, poestn roina; poestn ieva slun (z hadiska mravnosti, dobrej vchovy): nala si poriadneho. slunho chlapca usporiadan zriaden (ktor je v poriadku; op. neusporiadan): poriadne, usporiadan manelstvo; vies zriaden ivot charaktern (op. bezcharaktern) estn (op. neestn) poctiv (op. nepoctiv): spoahn sa na charakternch. estnch, poctivch ud 3. p. velk 1, znan 1 poriadok 1. shrn pravidiel, predpisov: cestovn poriadok tatt (organizan poriadok): tatt sae stanovy (shrn zvznch pravidiel pre innos nieoho): stanovy spolku artikuly (v minulosti stanovy samosprvnych zemnch celkov al. zujmovch skupn): mestsk artikuly, cechov artikuly zastar. itinerr (cestovn poriadok) p. aj pln 2 2. p. poradie 3. p. systm poriasi p. pozbera 3 poriec. porieknu p. urieknu porieie oblas, z ktorej stek voda do jednho toku povodie: porieie, povodie Vhu ncodb. vodie poriedko 1. p. riedko 2, trocha' 1, mlo 1 2. p. zriedkavo poriei p. vyriei porisko p. dradlo pornografick p. erotick poroba p tlak, nesloboda' poroben p. neslobodn porobi 1 1. p. urobi I 2. p. poari I, urieknu porobi 2 p. podrobi (si) porobi sa p. sta sa porodinen p. prbuzn 2 porodinit sa p. spriateli sa 1 porodi vyda zo svojho tela diea prinies/privies na svet: porodi, prinies na svet dvojence trocha expr povi: povila zdravho syna kni. zrodi: zrodila syna u vo vyom veku hovor, zastarv. zahn: nevesta zahla u s tretm dieaom hovor. expr. rozsypa sa: kad chvu sa rozsype porosit' p pofka porota zbor odbornkov posudzujcich umeleck diela, vkony na saiach a pod. j u r y [vysl. irij: porota, jury klavrnej sae provit majci pry provat: provit, provat ple zastarv. porzny: provit, porzny povrch stav. penov: penov betn (ahk) porovna uvies do vzjomnho vzahu a zisti zhodn al. odlin vlastnosti niekoho al. nieoho konfrontova skonfrontova: porovna, (s)konfrontova va spoloensk systmy prirovna pripodobni zastarv primera (porovna na zklade podobnch znakov, vlastnost): prirovna ieva k rui, porovna ieva

porovnateln
s ruou; jeho hlas prirovnali, pripodobnili k hlasu slvika; romn mono primeral k najkrajm svetovm literrnym dielam paralelizova (nedok.) (robi paralelu): paralelizova javy fraz. postavi tvrou v tvr porovnaten p. podobn porovnvac zaloen na porovnvan odb.: komparatvny komparan komparatistick konrontan: porovnvacia, komparatvna metda, tdia; porovnvac, konfrontan vskum porozbebva sa, porozbehva sa p rozs sa 1 porozbera p. rozobra 1, 2 porozbieha sa p. rozuteka sa 1 porozbja p. rozbi 1 porozdva p. rozda 1. 2 porozdeova p. rozdeli I porozhadzova p. rozhdza 1, 2 porozha p. rozohna I porozhlasova p. rozhlsit", roznies 2 porozhliada sa p. poobzera sa porozhrabva, porozhrabva p. rozhrabaf porozhrza p. rozhrz porozchdza sa, porozchodi sa p. rozs sa 1 porozchyrova p. rozhlsit porozchytva p. rozobra 2 porozklada p. rozloi 1, 2 porozklada sa p. rozloi sa I porozklada si p. rozmyslie si porozkrajova p. rozkrojit porozlamova p. polma I porozlepova sa p. rozlepi sa porozlieva p. rozlia 1, 2 porozlieza sa p. rozs sa 1 porozmetva, porozmetva p. rozhdza I porozmiestova, porozmiesova p. rozostavi I porozmotva p. rozmota I porozmzat p. rozmrzn porozma p. premyslie porozna p. roznies 1-3 porozobera p. rozobra 1, 2 porozopna p. rozopn I porozosielat p. rozposla porozostavovat p. rozostavi 1 porozotiera p. rozotrie porozoznva p. rozozna 1, 2 porozpadva sa, porozpadva sa p. rozpadn sa I porozpna p. rozopn 1 porozplieta p. rozmota 1 porozpomna sa p. spomen si porozposiela p. rozposla porozpoveda p. porozprva porozpoiiava p. poia porozprva postupne a oby. obrne, dopodrobna vyjadri rozprvanm rozpoveda vyrozprva: deti nm porozprvali, rozpovedali, o zaili; porozprval. vyrozprva svoje dojmy hovor, povyprva: eny si v kte povyprvali svoje tajomstv vy vravie: vyvraveli nm, o sksili /.ried. porozpoveda (Dobinsk) povyklada vyloi (porozprva nieo, o potrebuje vklad): podrobne mi povykladal. vyloil svoj pln pohovori (vea): pri kadom stretnut

494
pohovor kopu zbytonost nahovori* narozprva navravie povravie expr.: potra natra potrepat natrepa potrieska (porozprva veci nie celkom zodpovedajce pravde): ktovie, o vetko o ns nahovorili, narozprvali; nedva si pozor na jazyk a velio povrav, potra, natra. potrepe expr.: poapota potliapa pokvka potrsi hrub podrst a subt. pokeca

porozprva sa ist as sa s niekm rozprva, strvi ist as rozprvanm s niekm porozprva (si): porozprvali sa, porozprvali (si) o tom, o preili pozhovra sa hovor, povyprva sa pohovori (si): primne sa o celej veci pozhovraj, povyprvaj; treba, aby sme sa o budcnosti porozprvali, aby sme (si) o budcnosti pohovorili povravie povravie si: rd by som ete s vami o omsi povravel prehovori prevravie (s km: zavies rozhovor s istm cieom): mus (si) so synom vne prehovori pokonverzova (si) pobesedova (si) podiskutova (si) hovor.: podebatova si podikurova (si) (porozprva sa nezvzne, s chuou a pod.): trochu sme s priatekou pri kve pokonverzovali, pobesedovali; prd si so mnou veer podikurova fraz prehodi slovo (krtko sa porozprva): iba som s ou pehodila slovo a la som domov nr. podohadova sa (Plvka): bolo by treba podohadova sa, ije to takto dobre expr.: poklebeti si porapota si potrkota si podrkota si potra si potrepat" si nr. potriznisi (Jesensk) nr.
p o h t o r i (Ondrejov) subt. p o k e c a si porov. aj hovori

porozpredva, porozpreda p. rozpreda porozprestiera p. rozprestrie 1. 2 porozptyova p. rozptli 1-3 porozptyova sa p. rozptli sa 1 porozpa p. rozmliadi porozpt p rozpusti 2 porozrezva p. rozreza 1 porozrva p. rozry I porozsdza, porozsadzova p. posadi 1 porozstrekova p. rozstrekn porozspa p. rozsypa 1, 2 porozirova p. rozri 1. 2 porozta p. rozkrti 1,3 porozahova p. roztiahnu 1. roznies 1, 3, rozloi 1, 2 porozahova sa p. roztiahnu sa 1, rozloi sa 1 porozteka sa p roztiec sa I poroztiera p. rozotrie poroztna p. roztt' 1 poroztlat p. rozmliadi poroztlka p. rozbi I poroztrca p. strati 1 poroztrca sa p rozs sa 1 poroztrepva p. rozbi 1 poroztha, poroztrhva p. roztrhn poroztriasa p. rozsypa 1. 2 poroztrieova p. roztriedi poroztrubova p. rozhlsit poroztrusova p rozsypa 1, 2, roznies 1. 3 poroztvra p. roztvori 1, otvori 1 poroztvra sa p. roztvori sa 1

495
porozumenie 1. schopnos postihn vznam nieoho pochopenie: njs u niekoho porozumenie, pochopenie zmysel cit: ma porozumenie, zmysel, cit pre nieo as spoluas: prejavi as, spoluas ctenie: socilne ctenie 2. vzjomn repektovanie stanovsk dorozumenie: i v porozumen, dorozumen zhoda slad harmnia: priatesk zhoda, harmnia, priatesk slad; harmnia du p. aj zhoda I porozumie p. pochopi 1. 2 porozuteka sa p rozuteka sa I porozva p. rozviez porozvesova, porozviea, porozveiava p. zavesi I porozvla, porozvlaova p. roznies 1, 3 porozha, porozna p. zapli 2 port, portier p. vrtnik portmonka p. peaenka porto p. potovn portrt 1. dielo zachytvajce nieiu podobu kresbou, malbou, fotograficky podobize: portrt, podobize Hviezdoslava fotografia (fotografick portrt) p. aj obraz 4 2. p. opis' portvi p. metla porba p. zabi I pora p. zrca pora sa p. zrti sa I pora p. kza I pora sa p. li sa porueno vyjadruje rezignciu, odovzdanos poruenobohu poruenopnubohu, ps. i porueno Bohu, porueno Pnu Bohu: porueno, poruenobohu, tak u pjdeme; nu, poruenopnubohu, vydala sa za neho raz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, zaneme kopa fra/. nech sa rob, o (sa) chce poruenobohu, poruenopnubohu p. porueno poruenstvo p porunctvo porui I. necha ako dedistvo prv. odkza: dom poruil, odkzal najstariemu synovi zanecha prenecha: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi 2, niekoho, nieo da s dverou do opatery, ochrany, na staros, do sprvy a pod. zveri: siroty poruila sestre; vetko poruil, zveril osudu, nhode odovzda: diea odovzdali starm rodiom; byt po odchode odovzdal prbuznm 3. p. prikza 1 poruite prv. osoba, po ktorej sa ded al. ktor testamentrne poruila niekomu majetok prv.: testtor zvetca porun p. vhodne 1 porunctvo prv. ochrann moc nad poruencom poruenstvo zastarv. ttorstvo: vykonva porunctvo, poruenstvo nad maloletm porunk prv. osoba poveren poruenstvom zastarv. ttor porunkova p rozhodova 1 porha sa p posmieva sa porucha 1. poruenie innosti nejakho mechanizmu;

posadn1
nepriazniv zmena nejakho stavu, funkcie defekt: opravi poruchu, defekt na motore; citov porucha, citov defekt chyba (chylka od normlneho stavu): chyba bude v rozvodovom systme; telesn chyba * kaz (menie poruenie povrchu nieoho): charakterov kozy nedostatok (negatvna vlastnos): bojova proti nedostatkom nespis.: vada zvada 2. p. zaaenos porchan p. pokazen 1 porcha sa p pokazi sa 1 poruchov p. chybn 1 poruke 1. p. napordzi 2. p. blzko 1 poruen P. pokazen 1, pokoden I porui 1. zmeni pvodn normlny stav smerom k horiemu, nepriaznivmu stavu nieoho narui (trocha, iastone): lieky mu poruili, naruili funkciu peene porcha (vemi pokodi): porchan bicykel pokodi (spsobi kodu na nieom): pokodenie karosrie aula: pokodi si zdravie natrbi: vzahy k rodine boli natrben expr. rozry: rozry pokoj na pracovisku * rozrui: mrz rozruil povrch cesty rozora (ranm pokodi): mole rozorali kouch expr. zora: ak robota mu zorala zdravie; hrdza zorala zmok znii (vemi, celkom pokodi): kyselina zniila cel oblek pokazi (porui fungovanie nieoho): pokazi televzor, pokazi si aldok 2. dopusti sa priestupku voi nieomu, nedodra, nerepektova nieo prestpi: porui, prestpil zkaz, zkon, predpis prekroi: prekroenie termnu, nariadenia zastarv. zlomi: zlomi prsahu, sub poruovate p. ruite poruva sa, poru sa p. pobi sa pory p. rozry 1 poryv p. vzruenie 1 posacova p. strka 2 posada (si) p. sadn (si) I posadi 1. spsobi, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzva niekoho, aby si sadol, aby sedel usadi: posadi, usadi hosa veda seba pousadzova pousdza porozsdza* porozsadzova (postupne, viacerch, na viacer miesta): pohodlne pousddzali vetky eti 2. umiestni nieo niekam (oby. na hlavu) poloi: posai si, poloi si klobk na hlavu vsadi: vsadil princovi korunu na hlavu * nasadi: nasadil si klobk, iapku nakrivo posdza: posadi, posza. vsadil chlieb do pece 3. da do zeme ist mnostvo semena, priesad a pod. zasadi nasadi: zemiaky sme u posadili, zasadili; husto nasaden stromeky posia zasia (zrno. semeno): posiate, zasiate hriadky, zhony povysdza (postupne) 4. p. uvies 7 posadi sa p. sadn (si) 1 posdka 1. skupina vojska trvale al. doasne usaden na istom mieste zastar. garnizna: v meste je vek poska, garnizna 2. personl niektorch dopravnch prostriedkov osdka: poska. osdka lietadla, tanku posadka (si) p. sadn (si) 1 posadn 1 1. p. ovldnu I 2. p. zmocni sa 2

posadn'
posadn 2 p. sadn (si) 1 posadnut p. blzniv 1 posdza 1. p. vsadi 2 2. p. posadi 2 posavd p. doteraz poscvrkva sa, poscvrkova sa p. scvrkn sa positova p. spota posedaky p sediaky posedva, posedva p. sedie I posedenie priatesk stretnutie, oby. s pohostenm posiedka beseda: v sobotu mvame posedenie, posiedku. besedu hovor r (stretnutie v skrom spojen s pohostenm): pozvat niekoho na r slang, niejdn p. aj beseda 1 posediaky p sediaky posedkva (si) p. sedie 1 poseka sekanm podeli na kusy rozseka: nadrobno posekal, rozsekal uvaren vajka naseka (sekanm pripravi, nahromadi): mso naseka na ksky doseka* zoseka (sekanm, oby. zubami vemi pokodi): myi dosekali, zosekali vrece, kukuricu pohrz (poseka zubami) poroztnat' popretna (t'atm podeli na vie kusy): poroztnat', popretna polen poseka sa l.p pobi sa 2. p. pohda sa poepkva p. myka posero p. zbabelec, slaboch posestri sa p. spriateli sa I poschdza, poschodi 1. p. zs' 1 2. p. vzs I poschdza sa, poschodi sa p zhromadi sa 1 poschodie as domu na niektorom podla nad przemm kni. zastar. et: bva na treom poschod, na tretej eti subt. tok poschovva p. skry 1 poschyta, poschytva p. pozbiera, vzia 5 posia p doteraz, dodnes posia 1. p. zasadi 1, posadi 3 2. p. obsia posiedka p. beseda 1. posedenie posiela spsobova, zariaova, aby sa nieo niekam dostalo zasiela odosiela: posiela, zasiela list potou; zsielku posiela, odosiela a na druh de admin. al pot expedova (posiela adrestovi): expedovanie tovaru, potovch zsielok rozosiela rozposiela (na rozlin miesta) hovor, ikova: na sever ikuj erstv zeleninu z Bulharska * dopravova (posiela dopravnm prostriedkom): tovar k nm dopravuj loou transportova (posiela na dopravnom prostriedku, oby. so sprievodom): zajatcov transportuj na Sibr subt. lifrova: lifrovali ns rchlo domov poet. sia posila p. pomoc1 1 posilni 1. doda duevnej al. telesnej sily (op. oslabi) vzprui pov zbudit: mylienka na domov ho posilnila, vzpruila, povzbudila; behanie na erstvom vzduchu deti posilnilo, vzpruilo oberstvi obodri: modlitba duevne posiln, oberstv; oberstvi cestujcich chladenm npojom osviei: spnok diea
osvieil expr. /ried p o t i (alkoholom)

496
umocni* zintenzvni (urobi innejm, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzvni vplyv na niekoho zvi zvi (urobi silnejm v mnostve, intenzite a pod.): zvi, zvi obranu, bezpenos spevni: spevni normu posipkva p. faji poskka p. poliapa I poskakova l.p. skka 1 2. p. blika poskakujco 1. pohybujc sa dopredu malmi skokmi, natriasajc sa poskakujc skackavo: poskakujco, poskakujc, skackavo prela cel ulicu hovor.: sepkavo sepkom: konk sepkavo, sepkom sa blil k chlapcovi 2. p. skkavo poska p. pokosi posklada p. zloi 1-3, 5, 6 posklada sa p. zloi sa 1, 2 poskoi p. zvi (sa)' poskoi si p. zatancova si poskok' p. skok 1 poskok 2 l.p. sluha, poslk 2. p. prisluhova poskrajova p. odkroji poska p. pokri 1 poska sa p. schli sa poskromne p. mlo 1, 2, trocha1 1, 2, slabo 1 poskrca p. skrti I poskrva p. skry 1 poskpe p. slabo 1 poskupova p. pokpi poskusova p. sksi 2, zai I poskytn da nieo k dispozcii, do vlastnctva, ako pomoc a pod. niekomu, kto to prve potrebuje da: poskytn, da piku niekomu; poskytn, da byt o uvania expr. utedri: utedri vdatn pomoc niekomu doda: Kto vm dodal informcie? posli (komu m): posli mladm dobrou radou; posli fajiarovi cigaretou udeli (ako vhodu, ako prvo a pod.): udelili mu estn lenstvo v spolku umoni: umoni tdium na zahraninej univerzite kni skytn: vea (po)skytla krsny vhad do okolia poskytn sa p. naskytn sa poslabie p. slabo 1, 2 poslanec l.p. zstupca 2 2.p. posol I poslanie p. loha 1, funkcia 2 posla 1. spsobi (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odiiel niekam za istm cieom vysla: posla, vysla pina hovor, vyikova: poslal , vyikova manela so smeami, po nkup; posla, vyikova deti z izby pre vystroji vychysta vyprav i (posla po istej prprave, chystan): vystroji, vychysta deti do koly; vystroji, vypravi niekoho na cestu zosla (posla z neba; o Bohu): Pnboh na nich zoslal trest 2. spsobi, zariadi, aby sa nieo niekam dostalo zasla odosla: posla, zasla niekomu sprvu; svadobn oznmenie odoslali ete vera admin.. pot. vyexpedova odexpedova (posla adrestovi): (vy)expedova balky; odexpedova zsielku adresova (posla na nieiu adresu): aresova list synovi, na syna hovor, odikova poikova: odikovali, poikovali ich za hranice subt. odlifrova (posla so sprievodom): deti oikovali, odlifrovali do cudziny dopravi

2. urobi silnm, istm, pevnm (op oslabi) upevni utui: posilni, upevni, utui svoju moc, svoj vplyv utvrdit (posilni niekoho v nieom potvrdenm faktov): utvrdil niekoho v presveden, v mienke kni.

497
odtransportovat' (posla na dopravnom prostriedku) oddisponova (da dispozcie na poslanie: posla na in miesto): oddisponova pracovnka do inho oddelenia posledne p. naposledy 1, minule posledn 1. ktor je na konci v porad (asovom al. miestnom), za ktorm u ni, nikto nenasleduje (op. prv) ostatn: dobehol posledn, ostatn; posledn, ostatn de roku konen: vystpil na konenej zastvke; posledn, konen tdium (op. zaiaton) zveren (ktor bva v zvere, tvoriaci zver, koniec; op. prv, vodn): zveren sla programu, zveren as serilu finlov (posledn a rozhodujci): finlov zpas < > d h finlny (tkajci sa finle, poslednej asti. oby. hudobnej skladby): finlny tn, akord koncov zastar. pokonn: posledn, pokonn sd 2. jedin, ktor zvil, zostal ostatn: zbrali aj posledn, ostatn pamiatku; bojoval do poslednch, ostatnch sl* jedin jeden (posledn za istch okolnost): zostala ti u len posledn, jein, jena monost zvyujci zostvajci: preali aj posledn, zvyujci, zostvajci kus 3. ktor sa vzahuje na vemi blzku minulos, pochdzajci z nej: ktor bol naposledy aktulny ostatn nedvny: v poslednom, ostatnom ase sa nectim dobre; posledn, ostatn, nedvne udalosti ho celkom zlomili najnov: aty uit poda najnovej mdy najmdnej najmodernej: poslen, najmnej, najmodernej model najpopulrnej: posledn, najpopulrnej hit 4. expr spoloensky, socilne a pod. najniie postaven (o loveku) expr ostatn: tvri sa ako poslen, ostatn chudk poslednkrt, posledn raz 1. p. naposledy I 2. p. minule posledok p koniec 1. zver I poslepaky p. poslepiaky, naslepo 2, slepo 1. popamti poslepiaky so zavretmi oami slepiaky nr.: poslepaky slepaky: trafm tam aj poslepiaky', slepiaky expr mraky: mraky prela cel chodbu popamti, ps. i po pamti (bez pouitia zraku): popamti namtral vypna poslk osoba poveren doruova drobn sprvy expr vybehva: radn poslk, vybehva hovor, pejor. poskok poslovenova p. slovakizova posluhoval p. sbi posluha p. sluha, slka posluhova p. sluha posluhovaka p. slka posluhova l.p. slil i 2. p. obsluhova 1 posluch l.p. tudent 2. p vnmate posluchre prednkov miestnos na vysokej kole auditrium: prednka bude V Y J vekej posluchrni, vo vekom auditriu poslcha p. pova 3 poslchnu podriadi sa rozkazom, pokynom, elaniam niekoho povnu by poslun by povny: poslchnu, povnu rodiovsk radu; diea nechce poslchnu, nechce by poslun kni. uposlchnu zried. upovnu (R/usov-Martkov) zasiar. slchnu

posmieva sa
podrobi sa podvolit' sa (shlasi s vou, elanm niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a li s nami zastar. parrova (nedok.) poslun ktor sa ochotne, bez odporu podriauje rozkazu, rade, elaniu niekoho; svediaci o poslunosti (op. neposlun) povny: deti s poslun, povne disciplinovan (dodriavajci disciplnu, oby. kolsk; op. nedisciplinovan): poslun, disciplinovan iaci; disciplinovan triea pokorn expr poddansk zned poddan (poslun u svojm prirodzenm zaloenm, nebriaci sa): pokorn, poddansk, podan povaha ievaa ovldaten skroten (oby. o zvierati, ktor poslcha prkazy loveka; op. neovldaten): ovlateln, skroten elma posli 1. porov. obsluhova 2. porov. osoi, prospieva 3. p. poskytn posli si ui. poui nieo pre seba obsli sa: poslte si, obslte sa z oberstvenia zobra si vzia si: ete si zoberte, vezmite, je toho dos zasiar. posli
s a (Kukun)

posmech p. vsmech posmechr p posmenk posmechrsky p. posmen posmechovat, posmechova sa p. posmieva sa posmelit p povzbudi posmeujci p povzbudiv posmekr p. posmenk posmekri!' p posmieva sa posmekrsky p. posmen posmekova, posmekov a sa p. posmieva sa posmenk kto sa rd posmieva, rob si posmech posmekr expr. posmieva vysmieva posmechr kni. sarkastik: bol znmym posmenkom,posmechrom, sarkastikom satirik (autor textu posmenho charakteru) ironik (ironick lovek) posmen ktor sa rd posmieva (o loveku); ktor vyjadruje, obsahuje posmech posinievan: posmen, posmievan udia; posmen, posmievan tvre posmechrsky posmekrsky posmievask (tkajci sa posmekra, posmievaa): posmechrsky, posmekrsky typ loveka; vyctila posmekrsky, posmievask tn v hlase hovoriaceho ironick (vyjadrujci irniu): ironick poznmka utipan tipav pren pichav (posmen, so zmerom reou ubli, dotkn sa niekoho): neakala pratekine utipan, tipav, pichav slov vsmen vysmievan (vyjadrujci vsmech): vsmen pohady satirick (ostro posmen) zastar. snien (Kaliniak) expr.: mefistofelovsk niefistovsk posmeok p. vsmech, .klbok 1, smev, smiech 1 posmieva p. posmenk posmievan, posmievask p. posmen posmieva sa posmechom zahova, znevaova niekoho, smiechom prejavova kodorados obsmieva (koho, o): posmievali sa mi, obsmievali ma, e sa bojm expr.: posmekova (koho) posmekova sa (komu) posmechova (koho) posmechova sa (komu): posmekuje, posmechuje vlastn rodinu; posmekuj sa, posmechuj sa slabiemu zried posmekri (Matuka) vysmieva sa smia sa (smiechom,

posmrdkvat
posmechom prejavova kodorados, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v kole pre vek ui ironizova zosmieova (posmieva sa pomocou irnie, smia sa z niekoho oby. pred viacermi): rd kadho ironizuje; zosmieova kamarta * uahova si (robi si arty, posmech z niekoho): bol to vesel lovek, aj sm z.o seba si rd uahoval expr.: vykabova sa pokabova sa klbi sa: deti sa mu vykabuj, pokabuj, e je neikovn, e sa zajakva expr vykiera sa uka sa keri sa nakiera sa ukiera sa (smevom jemne naznaova irniu, posmech): vykiera sa. uka sa nad takm konanm; ker sa. ukiera sa nad jeho naivitou kraj.
porha sa (oltsov. Jg) fraz.: s t r h a m r k v u / m r k -

498
pospisova p. zapsa I posplca p. zaplati 1 pospleta, posplieta, pospletva p. zaplies 1 pospleta sa, posplieta sa, pospletva sa p. zaplies sa 1 posplva porov. splva pospolitos 1. p. spoloenstvo 1 2. p. solidarita pospolit 1. p. obyajn 1, jednoduch 2 2. p. spoloensk 1. verejn 1 pospoln p. verejn 1 pospolu 1. p. spolu 1 2. p. hne 1 pospomna p. pripomen 1 pospomna si p. spomen si pospori (sa) p. poponha sa pospratva p uprata 2 posprva, pospravova p. opravi 1 pospriaha sa p. spriahnu sa posprobva p. sksi I pospa p. spusti I. 2 pospa sa p. spusti sa 1 posputnva p. spta 1 pospytova sa p. spta sa posran, posranec p. bojazlivec posran, posrat 1. p. nanihodn 1, prekliaty 2. p. bojazliv, naakan 3. p. pokazen 1, 2 posra p. pokazi 1 posra sa 1. hrub. nechtiac vypusti vkaly zjemn.: popini sa zneisti sa doriadi sa m / . hovor.: poondie sa poondia sa potentova sa expr. polpka sa det al expr. pokaka sa expr. pochvsta sa (Klal) fraz. pusti do nohavc/do gat 2. p. naaka sa 3. p. pokazi sa 1 post p. miesto' 2, stanovite postai l .p. stai I 2. p. vlda1 postaujci p. dostaton postaujco p dos I. 2 posahova l . p . stiahnu 1-4 2. p. pokri 1 postament p. podstavec postara sa 1. p. zariadi I. pousilova sa 2 2. p. opatri I postar p. star' 1 posta p. zklad 3 postava 1. podoba udskho tela so zreteom na rozmery figra: ma thlu postavu, figru rast vzrast: rastom mal lovek, mldenec vysokho vzrastu 2. p. lovek 1 3. p. osobnos 1, zjav 3 postva p. lenivec postvastvo p. zhaka postava p. postavi 2 postva 1. dlh as (preruovane) niekde neinne st al. dlhie na nieo aka obstva vystvat': na ulici postvaj, obstvaj. vystvaj hliky chlapcov expr.: tra tvrdn tuchn (nedobrovone, oby. pri akan): na zastvke sme trali, tvrdli pol hodiny 2. p. povaova sa 1 postva sa p. sta sa postavenie l . p . poloha 2. p. stav1 I. situcia I 3. p. funkcia 1 postavi 1. da do zvislej, vzpriamenej polohy vzti: postavi, vzti rebrk* vzpriami: vzpriamil, postavil nevldne telo v celej jeho dke zdvihn* zodvihn (nieo zvlen): z(ofdvihn elektrick stp

viku (niekomu) smia sa do o p. aj smia sa posmrdkvat p pchnu posmrkva p. smrka posmrtn nastvajci po smrti zhrobn: posmrtn, zhrobn ivot, pokoj odb. postmortlny: posmrtn, postmortlne fyziologick zmeny zried. posthumn posmutnie p. osmutnie posnma p. zloi 1 posnvat sa p. prisni sa posol 1. osoba poveren dorui sprvu kurir (kto dopravuje dleit sprvy; v minulosti osobitn rchly posol): diplomatick posol, kurir; krovsk posol, kurir zastar. poslanec 2. p. vyslanec 3. p. prznak posoli p. osoli posolstvo l.p. sprva1 2.p. delegcia posortrova p. roztriedi posoi sa l .p. vystrie sa 1 2. p. vzchopi sa 1 posotil p. posun 1 pospadva, pospadva p. spadn I pospja p spoji 1 pospja sa porov. sp ja sa pospsa p. sps I pospa si zried. pospa 1. chvu (oby. s pitkom) sa odda spnku expr.: schrupn si schrapn si: poobede si rd posp, sclirupne; poobedovali a pospali, schrapli si * expr.: podrichma si pochrpa si: od navy si pri televzii aj podrichmala. pochrpala zdriemnu si podriema si expr.: podriemka si pochrapka si (na chvu sa ponori do iastonho spnku) expr. zakuckasi (pospa si spajc hlavu) det. al. expr.: pospinkasi pobvasi pobuvinkasi pobuvika si: diea si pri fake aj pospinkalo, pobvalo polea si (chvu si ahn a oby. si pospa) 2. do vle sa odda spnku vyspa sa: v nedeu si vdy poriadne posp, poriadne sa vysp hovor. expr. potiahnu si: potiahol si do deviatej expr.: podrichma si pochrpa si: ke si poriadne podrichmem. pochrpem, budem v poriadku polea si (do stosti lea a spa): dobre som si poleal det. al. expr.: pospinkasi pobvasi pobuvinkasi pobuvika si pospevova p spieva I pospiaky p. spiaky pospnat p. zopn I pospinka si p. pospa si 1,2

499
2. stavebnm postupom utvori vystavi vybudova: postavi, vystavil nov dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mosta postava vystava (postavi oby. viac objektov): postaval, vystaval u vea budov zmontova (postavi z hotovch ast): zmontova zhradn domec * zrubi (postavi zo zrubov): zrubi chatu, stenu 3. intitucionlne, organizane utvori ustanovi zorganizova vytvori: postavi, vytvori celkom nov drustvo; ustanovenie novho vboru zostavi vybudova: zostavi, vybudova futbalov mustvo, dobr kapelu zriadi: zriadi nov oddelenie 4. da niekoho do nejakej funkcie ustanovi uri: postavi, ustanovi, uri za vedceho sksenho pracovnka; postavi, uri niekoho za vzor zvoli: do ela zvolili najodvnejieho 5. p. zaloi 4 6. p. formulova 7. p. poloi I postavi sa 1. dosta sa sm do stojacej polohy vsta povsta: s nmahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohr vzpriami sa napriami sa vzti sa (zauja vzpriamen polohu): jazdec zoskoil z koa a hne sa vzpriamil; zo zeme sa ahko vztil zdvihn sa zodvihn sa: pri prpitku sa vetci zo stoliiek z.(o)dvihli v zchopi sa: mu sa naraz vzchopil a pristpil k stolu hovor.: pozbiera sa zozbiera sa hovor, expr.: zviecha sa schabra sa zrepeti sa (s nmahou, ako a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opit sa neme zviecha, schabra na nohy * expr. vzchpa sa (ako vsta) popostavova sa povstvat' (postupne): udia sa popostavovali, povstvali ako na povel 2. zauja miesto stojaky sta si sta: postavi sa, sta si elom k obecenstvu; postavi sa, sta k obloku * zasta: zastala vo verch. postavila sa o dver; chlapec si zastal veda ma zaradi sa (postavi sa do radu): zaradili sa na koniec popostavova sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch nastava sa (vo vom mnostve): pred pokladnicou sa nastavali hfy mladkov 3. p. vzoprie sa 1, protestova posaova sa p. poalova sa posteka sa p. zlia sa 1 poste zariadenie sliace na spanie, na leanie lko: nemocnin poste, nemocnin lko; skladacia poste, skladacie lko vanda (jednoduch alnen poste) slang, gavalec (tvrd vojensk al. vzensk poste) expr.: pelech brloh loisko posteovina textlia na posten plachty a oblieky lkovina postena (si), postenka (si) p. vzdychn (si) postenva p. stena postenkva l.p. stena 2. p. choravie posthumn p. posmrtn postiela 1. porov. odostla 2. porov. zastla postiera p. zotrie I postih prv. prvo na nhradu prislchajce osobe, ktor splnila zvzok, proti osobe, ktor zvzok nesplnila
prv. r e g r e s

postrann
choroba zachv ti zjs: lesy zachvtil poiar; cel oblas zalo nevan sucho doahn: nsledky nerody doahli na vetkch expr. prikvai: prikvaila ho bieda navtvi: navtvilo ns neastie postretn (aj o nieom priaznivom): postretne ho ete velio hovor, ponadehdza: velijak trpenie ns ponadchdzalo 2. kni. zmyslami al. rozumom zisti oby. podstatu veci pochopit : postihn, pochopi zmysel poutho porozumie zachyti: dobre porozumel jej tajnmu znameniu; zachyti jemn zvuk postrehn (oby. nieo, o nie je na prv pohad zrejm): postrehn nznak smtku v oiach vypozorova pohada vybada: hne vypozoruje, vybad, ak je situcia vystihn* vyjadri (postihn slovami al. umeleckmi prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problmy mldee; presne si to vyjadril postihnuten p. viditen postihnut nepriaznivo zasiahnut, oby. chorobou defektn: telesne, duevne postihnut, efektn mlde. hovor, handicapovan (ktor je v nevhode pre postihnutie): handicapovan jedinec invalidn (ktor je v invalidite): invalidn iea pokoden (na zdrav) poznaen postilin p. koi postnat' p. sa I postska p. stlai postska sa p. stisn sa posti sa zdriava sa jedla (najm msitho al. vbec neprijma potravu), zachovva pst (oby. z nboenskch al. zdravotnch prin) nejes dra psl: post sa, neje, rpst u. tret de hladova dra hladovku (dlh as neprijma potravu): hladova, dra hladovku na protest proti nieomu ra/.. i o chlebe: ije o chlebe u tret de postla p. stlai postla sa p. stisn sa postlal' l.p. odostla 2. p. zastla postka p. zbi 1, 2 postldium p. dohra I postmortlny p. posmrtn postoj 1. dranie tela pza: zauja pohodln postoj, pohodln pzu pozcia: zkladn tanen pozcia poloha: zmeni polohu 2. p. pomer 2 postojaky (o uoch, zvieratch) v stojacej, zvislej polohe stojaky stojac: postojaky, stojaky, stojac sa rchlo najedli stojmo v stoji: streba stojmo, v stoji postona (si), postonka (si) p. vzdychn (si) postonva,postonkvat l.p. stena 2.p.choravie postrca p. strati 1 postrca sa p. strati sa 1 postrda p. chba 1 postrannica p. pobonica postrann 1. umiestnen na strane, na boku: vychdzajci. smerujci zo strany bon: postrann, bon osvetlenie; postrann, bon vhonky vedaj (op. hlavn): postrann, vedajia ulica prvesn: prvesn vozk port.: pomedzn iarov (o rozhodcovi)

postihn 1. nepriaznivo, negatvne zasiahnu stihn zastihn: postihlo, stihlo, zastihlo ns neastie.

postrapaten
2. nekonan priamo; z nejakho, oby. neestnho dvodu skrvan, utajovan tajn skryt: netajila sa svojimi postrannmi, tajnmi, skrytmi zmermi pobon bon: ma pobon, bon mysly; dosta sa niekam bonmi chodnkami poktny neist kni. nekal: poktne, neist, nekal zmery, plny postrapaten p. strapat postrapati urobi strapatm rozstrapati expr.: pokutra rozkutra pouchra rozcuchat' rozupri: vetrk postrapatil, rozstrapatil hlavu, es; ak ned pozor, postrapat, pouchre, rozcuch mi vlasy rozchlpi pochlpi schlpi (oby. chlpy): dlh bradu m cel rozchlpen, pochlpen; schlpen ps chvost rozechra rozuchra: rozechra si vlasy; rozucliran vrko pokudli: pokudli vlasy postraen p. naakan postrai 1. p. naaka 2. p. posypa, potrie postrai sa p. naaka sa postri p. zavarova I postri p. posun 1 postri sa p. posun sa. postpi 1 postreh p. streh postrehn zmyslami (oby. zrakom) al. rozumom zisti nieo, o nie je na prv pohad zrejm, oividn zbadat vybada pobada: postrehol, zbadal, e ktosi chba; postrehn, vybada, pobada, e nastala ist zmena spozorova: nespozorova prznaky choroby * vypozorova (oby. dlhm pozorovanm) zachyti vimn si: zachytil, vimol si pohad pln nevle * vychytil": z jeho slov vychytil utajen zmysel postihn pochopi (oby. podstatu veci): postihn, pochopi zmysel umeleckho diela * uvedomi si (zska vedomie nieoho): svoj omyl si uvedomil neskoro zoi zazrie uvidie (zrakom nakrtko vnma): len o zoil, zazrel, uvidel, e ostatn odchdzaj, opustil miestnos postrehnuten p. viditen postrekn p polia 2 postrekova p. strieka 2 postretn p. postihn 1 postha, postrhva, postrhva p. strhn 1 postha sa, postrhva sa, postrhva sa p. strhn sa 2 postriasa p. otrias 2 postriebri sa p. obelie postriebrova pokrva vrstvou striebra al. striebornej lrby striebri: postriebrovanie, striebrenie kovovch siastok zried. ostriebrova postriehnu (si) p. poka 1 postrieka p. ostrieka postriea p. zastreli postrie p. zastrie I postriez (si) p. poka 1 postrkat' p. stri 1 postrkva, postrkova p. strka 2, posva 1 postrkn p posun 1 postrkom nsilnm spsobom, oby. z radnho dontenia zastar : upom upasom: domov sa vrtil postrkom, upom, upasom postroj vstroj anch al. jazdeckch zvierat hovor, ry: volsk, konsk postroj, volsk, konsk ry * nr. tverne

500
postrha p. ostrha 2 postruhe, postruhnk, postrunk p podplamennk postskriptum p. dodatok postult 1. p. poiadavka 1 2, p. domnienka postulova p. iada 1 postup l .p. poradie, sled 1 2. p. spsob 1, metda, ah 2 3. p. prax 1 4. p. priebeh postpa p. poliapa 1 postpi 1. urobi jeden al. viac krokov dopredu; dosta sa vbec dopredu (op. ustpi) pods pokroi: postpi, pods o krok a zasta; nepostpili, nepokroili ani o ksok posun sa: zstup ud sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam pomkn sa pomykn sa poda sa (postpi al. sadn si o ksok alej): rad akajcich sa konene pomkol; prosm, pomyknite sa, podajte sa ete potisn sa potlai sa (postpi tisnutm. tlaenm): musme sa potisn, potlai, aby sme sa vetci zmestili * postri sa (postpi po nraze) 2. dosta sa bliie k cieu pokroi urobi pokrok: vstavba metra postpila, pokroila; vo vskume sa postpilo, urobil sa pokrok kvalifikova sa (postpi v sai) 3. zrieknu sa, vzda sa nieoho v prospech niekoho odstpi: as poa postpil, odstpil bratovi prenecha* prepusti: majetok prenechal deom; prepustm vm svoje miesto * da odovzda posla (da ako sprostredkovate): list postpi, posla na vybavenie postupne 1. nasledujc v porad jeden za druhm, poda istho poradia porade: navtvil postupne, porade vetkch znmych radom zaradom rad-radom jeden po druhom: pretal vetko radom, zaradom; brali rad-radom vetkch; vetci jeden po druhom opustili miestnos poporiadku zastar. poriadkom (Tajovsk) raz. z kroka na krok: vetko mus s pekne poporiaku nsledne kni. sukcesvne: tak dielo sa tvor nsledne, sukcesvne zo zskanch informci chronologicky (v asovej nslednosti): daje s zoraden chronologicky etapovo etapovite (po etapch) tdiovo tadilne (po tdich) 2. p. pomaly 2, vone 4 postupnos 1. nasledovanie v istom porad: seln postupnos, postupnos javov hierarchia (postupnos poda dleitosti): hierarchia hodnt sslednos (vecn al. asov postupnos): lingv. sslednos asov kni. nslednos: historick nslednos udalost 2. p. svislos, sled 1, poradie postupn zaloen na istej asovej postupnosti, nasledujci v istom asovom porad stupovit: postupn, stupovit vvin etapov etapovit (roben po etapch): etapovit vstavba bytov tdiov tadilny (po tdich) chronologick (poda nslednosti v ase): chronologick zaznamenvanie dejn odb. sukcesvny: sukcesvna nadvznos pozvon (prebiehajci pozvone, mierne, nie prudko): postupn, pozvon uskutoovanie zmien (op. radiklne, rchle); pozvon zabdanie pomal (op. rchly): pomal umieranie; vetko naznaovalo postupn, pomal padok yz. posuvn (o pohybe) postupova 1. porov. postpi 2. p. kona I, pona si

501
postvra p. vyvies 1 postba, postka p navliec I posdi urobi si al. prejavi sudok o nieom, dospie k istmu nzoru o nieom: urobi odborn posudok zhodnoti* ohodnoti: posdi, zhodnoti situciu ako dolmi; chlapcov vkon posdili, ohodnotili vysoko oceni (kladne posdi): ocenil nau spoluprcu ako vzorn kvalifikova (oby. odborne posdi spsobilos. hodnotu a pod.): kvalifikova prcu stavbrov recenzova (posdi umeleck, vedeck al. in dielo) klasifikova oklasifikova (oby. znmkou vyjadri posdenie vkonu, najm v kole): iplomov prcu (o)klasifikovali vemi obre odhadn (pribline posdi hodnotu, vekos a pod. nieoho): odhadn hbku jazera; zle odhadn situciu zvi uvi (porovnvanm posdi): zvi, uvi vetky monosti, okolnosti pozrie (sa) podva sa: treba sa pozrie, podva na vec aj z inej strany usdi (urobi si sudok): z danej situcie usdil, e nem zmysel alej aka posudok odborn zhodnotenie, posdenie nieoho expertza: vypracova posudok, expertzu recenzia (posudok vedeckho al. umeleckho diela): posudok, recenzia rukopisu kritika (kritick posudok): napsa kritiku divadelnej hry vyjadrenie (radn posdenie): poiada komisiu o vyjadrenie kni. dobrozdanie: radne' dobrozdanie p. aj kritika posudzova p. hodnoti posudzovate kto nieo zhodnocuje, posudzuje, oby. odborne recenzent (kto hodnot vedeck al. umeleck dielo): posudzovate. recenzent tdie, romnu kritik: literrny kritik lektor (odborn posudzovate vo vydavatestve, v divadle a pod.): lektor uebnice oponent (posudzovate vedeckej al. odbornej prce): oponent dizertanej prce zried hodnotitel': hodnotitel' pozie (Kostra) sudca: bol spravodlivm sudcom rodinnch sporov p. aj kritik posch peen mne jedlo okrhleho tvaru osch pag: napiec kapustnch poschov, oschov; kvarkov page placka (ploch kus cesta; peen jedlo z neho): vyvaka cesto no placky poska p. skrti 1 posun zmena miesta hbanm pohyb: rchly posun, pohyb vojska odb. posuv: posuv adovca posunkovat p. gestikulova posunok pohyb, oby. rukou na vyjadrenie, zdraznenie nieoho gesto: robi posunky, gest; snail sa dohovori posunkami, gestami posunovac p. posuvn I posunova p. posva I , porov. posun posunova sa p. posva sa, porov. posun sa posunovaten p. posuvn I posun 1. vykona niem krtky klzav pohyb po povrchu nieoho al. v priestore poin: posun, poin stolek k nohm pomkn pomykn: pomkol si noliu o ksok alej; pomkn, pomykn klobk do ela pomykn: pomykne tanier alej pouchn hovor poupn: pouchn vedro do kta
/ried.

posuvn
posvnu: posvnu niekoho aj so stolikou potisn potlait (tlakom): potisn, potlai skriu postri posoti (ahkm derom posun): prstom si postril, posotil iapku /ried. postrkn (Hviezdoslav) pohn (posun celkom malm pohybom): pohn, posun hodinov ruiku dopredu poposva poponikna popotska popotla popohnat (postupne, viac vec) 2. p. preloi 1 posun sa krtkym klzavni pohybom sa premiestni po povrchu nieoho al. v priestore poin sa: obraz sa posunul,poinuldoprava pomykn.sa: na lavici sa pomykol bliie k dievau zried posvnu sa pomkn sa pomykn sa: Pomknite sa. pomyknite sa ete o ksok! pouchn sa hovor, poupn sa: nervzne sa na stolike pouchol, poupol podat sa: podal sa o ksok, aby uvonil miesto prichzajcemu uhn* pohn sa (malm pohybom zmeni polohu): uhol, pohol sa trocha o boku potisn sa potlai sa (tlakom sa posun): cestujci sa potisli, potlaili o stredu voza postri sa (posun sa po ahkom nraze): postrili sa o ksok alej sklznut sa poklznut sa (posun sa zhora dolu al. nabok): iapka sa jej trocha skzla, poklzla poposva sa popomknasa popotska sa popotla sa popohnat' sa (postupne sa posun ksok alej; o viacerch jednotlivcoch) posunuten p. posuvn I posri p. pohna 1 posui sa p. vyschn I posuv p posun posvac p. posuvn 1 posva 1. robi niem krtky klzav pohyb po povrchu nieoho al. v priestore posunova: posva. posunova figrky na achovnici sun: sunie ruku pomaly k vypnau pomkna: pomkna pohr k sebe potiskat potla potlaova: pomaly potska, potla vozk pre sebou postrkva postrkova zried. posacova (posva ahkm derom, nrazom): postrkva, posacuje iea k dverm pohna: jemne pohna, posva pku dopredu hovor, ibovat': ibovat' vlakov spravu
2. porov. preloi

posva sa krtkym klzavm pohybom sa premiestova po povrchu nieoho al. v priestore posunova sa: atka sa posvala, posunovala z pleca dole sun sa: Z vrchu sa sunul vek kame pomkna sa podva sa: sediaci sa pomknaj, podvaj tesnejie k sebe potiskat' sa: budovy akoby sa potiskali k sebe expr in sa: dav sa inul k vchodu kni.: snova sa snu sa: po nebi sa snuj oblaky expr. zned. postrkva sa postrkova sa (posva sa trhavmi pohybmi) pohna sa uhna sa (malm pohybom meni polohu): hlava sa mu pohna od zvedavosti k susedovi napredova postupova (posva sa dopredu, op ustupova): skupina rchlo napreduje, postupuje k cieu posvaten p. posuvn I posvnu p. posun I posuvn 1. ktor mono, ktor sa d posva; zariaden

posvri sa
na posvanie posvac posunovac: posuvn, posvacie. posunovacie dvere posunovaten posunuten posvatelh pomknav: posunovaten mechanizmus na psacom stroji; posunuten, posvaten sedadl; posvaten ablna 2. p. postupn posvri sa p pohda sa posvcova p. svti 1 posvti p. zasvti 1. obetova I posvtn 1. nboensky uctievan, sliaci na tak uctievanie: posvtn premety kultov (oby. o mimokresanskch kultoch): posvtn, kultov miesta. texty * obradn (tkajci sa nboenskch obradov) sakrlny sakramentlny svt: posvtn, svt mesto hieratick expr. presvt 2. vzbudzujci velk vnos, ctu: svediaci o tom svt expr. presvt: posvtn, svt ticho; posvtn, svt, presvt rcho nedotknuten neski tabu tabuov tabuizovan (ktorho sa nemono dotkn, ktor nemono popinil", znevi): rodina je posvtn, nedotknuten; to je pre ma tabu; tabuov predmet neporuiteln (ktor nemono porui): neporuiteln vzah, sub drah: drah relikvie expr nbon: pristupova k nieomu s nbonou ctou, nbonm obdivom kni/. blahoslav en: blahoslaven pamiatka posviaca p svti I posviacka obrad, pri ktorom sa nieo svt, posvcuje vysviacka: posviacka, vysviacka kaplnky svtenie posvieti si p. preskma, objasni posypa pokry niem sypkm, prachovitm /ried. osypat: krupicov kau posypa, osypa cukrom a koricou obsypat (posypa dookola al. nahusto): obsypat hrob kvetmi; rezance obsypan makom vysypa (oby. zntra al. na povrchu): vysypa formu mkou; vysypa cestiku trkom zasypa (posypa v hojnej miere): zasypa vyrky pdrom, zsypom potrsit (po trokch, tu a tam posypa): po dlke potrsen slama expr postrai (slabo posypa): kol postraen orechami popospa pozaspa pozasypva (postupne, viac vec): popospa, pozasypva chodnky pieskom pospka sypk ltka na pospanie zsypka: orechov pospka, zsypka na kole poarapati p. vyvies 1 poedivieva p edivie poepka poveda poepky (potichu, nezvune), asto dverne al. ako radu poeptat: poepka, poeptat niekomu do ucha novinu poepn zaepn epn (oby. krtko): (po)epol susedovi, aby ni neprezradil pouka: nechcel hovoit o veci nahlas, iba mi to poukal zaepka zaepta zaepota (ticho poveda): zaepk mame do ucha prosbu naepkal naeptat nauka (potichu poradi niekomu, o m poveda): naepka iakovi odpove napoveda (naepka v kole) poepkva, poeptvat p. epkal 1 poepky p. eptom poepn, poeptat p poepka poeveli p pohn 1 poibva p. iba 1

502
poikovat 1. p. privies I. posla 2 2. p. sprostredkova poimrat P. potekli poin 1. p. posun I 2. p porazi 2 poi mi sa l.p. posun sa 2. p zblzni sa I poi p. ui poklbok p. kabok I. smev, smiech 1 pokahova sa p. smia sa 1. posmieva sa poklha p. roztrha poklhva p. myka pokoden 1. ktor sa pokodil (pouvanm, vekom a pod.): ktor nevyhovuje poiadavkm kvality poruen naruen rozruen: pokoden, poruen obal; pokoden, naruen mechanizmus; naruen, rozruen murivo budovy pokazen (ktor doasne al. natrvalo stratil unknos): pokoden, pokazen motor; pokazen hraku znehodnoten: znehodnoten tovar prelean (ktor sa pokodil dlhm skladovanm. nepouvanm a pod.: o tovare) chybn (ktor m nedostatky: zle uroben, vyroben): chybn vrobok expr. roztrasen rozhegan rozglejen: roztrasen, rozhegan kra; rozglejen nbytok 2. ktor u nie je v poriadku, nie je dobr, pevn (o zdrav) naruen nalomen podlomen natrben: zdravie m pokoden, naruen, nalomen,
podlomen, natrben * expr. p o r a m o t e n pren. expr:

naat nahlodan pren. podkosen p. aj postihnut pokodi 1. spsobi nepriazniv zmenu, kodu na nieom pokazi: nrazom si pokodil, pokazil hodinky porui (najm na povrchu): porui nter, maovku znii znivoi (pokodi tak. e nieo sa stane celkom nepouiteln, nefunkn a pod.): adovec zniil rodu; v istiarn mi znivoili oblek porcha (spsobi poruchu, poruchy): porchan stroj expr. popsu poramotit: popsulo, poramotilo mi to zdravie pokraba pokriaba podriapa (krabanm pokodi): pokr(i)aba, podriapa hladk povrch nieoho odra odrie zodra zodrie okrie (denm pokodi): odrie, okrie nbytok, lak. sklo expr strha (Kukun) devastova* zdevastova spustoi expr.: zhumpova spundrova: (z)devastovanie lesov; ohe spustoil as budovy; zhumpovan vodn zdroje expr. doriadi hovor, expr dorichtova: ohe doriadil, dorichtoval les ocha oarpa (astm pouvanm, nedbanlivosou pokodi) 2. spsobi niekomu kodu, stratu, ujmu (hmotn, duchovn al. zdravotn) ukodi: poiar pokodil viacerch, ukodil viacerm; nmaha mu pokodila, ukodila zakodil : ak jedlo chormu zakodilo ubli: ublilo mu, e lak vea pracoval kraj.: okodi okodova: dozeral, aby ho neokodovali; pri delen majetku ho okodovali pokodzovate p. kodca 1 pokraba, pokriaba 1. prejs nejakm ostrejm predmetom (najm nechtami) po nieom, oby. na odstrnenie svrbavosti expr pokrabka (trochu, zahka): pokr(i)aba, pokrabka si svrbiaci chrbt; pokraba, pokrabka dieau ptu 2. ostrm predmetom rozrui povrch, krabanm pokodi, porani, znehodnoti a pod. podriapa:

503
maka mi pokr(i)abala, podriapala tvar dokraba dokriaha dodriapa (silno, na viacerch miestach pokraba): dieta lopatkou dokr(i)abalo, dodriapalo nbytok krabn pokrabn zakrabn drapn zadrapn hovor, trajchn (jednm pohybom): (za)krabn, (za)drapn o skla kameom; pokrabnut lce odrie okrie expr. okli: krov si orel, okrel, oktilil ruky, kou rozkrabat' rozkriaba rozokrie rozkrie rozodrie rozdrie rozodra rozdra odrat rozdriapa (krabanm porani): spanut konr mi rozorel, odral, rozriapal tvr o krvi poudiera* pookiera expr pookuova (postupne, na viacerch miestach) pokrabka p. pokraba 1 pokrabkva sa p. ovat sa 1 pokrabn p. pokraba 2 pokrabok p. podplamennk pokriaba p. pokraba pokriepi sa p. pohda sa pokrta p. popreiarkova pokrti p. zakrti 1 pokuova I. p kli 1 2. p. zaujma sa poskvrna p. hana, urka pokvrni 1. p. zapini 2. p. zneucti 1, zhanobi poliapal 1. stpanm, liapanm nieo stlai a tm pokodi, znehodnoti zaliapa zoliapa uliapa: eti poliapali, zaliapali, zoliapali kvety na hriadkach; poliapan, uliapan trva postpa: postpai vysiatu hriadku pochodi pobeha poskka expr. pomatla: pochodili, poskkali po erstvom snehu podupat udupa /dupat ubit expi udupka /dupka /dupi zdepi zdepsi zdepta (prudkm liapanm, skkanm a pod.): podupat stromeky, po stromekoch: uup(k)an, ubit, zup(k)an, zdepsen obilie podlvi /dlvi udlvi expr.: zdlapi udlapi: psy polvili, zdlvili, ulvili puiace tulipny pogniavi dostpa dodlvi dogniavi doliapa (silno, vie mnostvo) 2. p zneucti I pomakova si p. pochuti si pomra p zhodi 1 pomatla p. poliapa I. podlvi 2 pomrdkva p. kva 1 pomrny 1. p. zamraen I, 2. nevdny 1, 2 2. p. tmav 2 pomykn p posun 1 pomykn sa p. mykn sa 1. posun sa pomykova sa p. kza sa popsova (si) p. zaartova (si) popati p. zopati popinil 1. p. zapini 2. p. zneucti 1 popinta p zapini popliecha p. pofka poramoten p pokoden 2 poramotit p. pokazi 1. pokodi 1 potr p doruovate poasti sa p podari sa pottni p. znrodni potekva p. brecha 1

potajomn
potekli jemnmi doty kmi vyvola na pokoke drdiv pocity sprevdzan oby. reflexnm smiechom: expr. prjemne vzrui, podrdi: na krku ho poteklil vlas; poteklila ich predstava spolonho veera expr.: poimrat' zaimra polaskoti: vetrk mi poimral, polaskotil tvr; enine dlh vlasy ma nene zaimrali p. aj vzrui potpa 1. pichnutm porani (o hmyze) utipn: potpala, utipla ma vela bodn pichn: do ruky ju bodla, pichla osa uhryzn (o hadovi) dotpa doboda dopicha (silno, na viacerch miestach potpa) 2. bolestivo stisn pokoku al. inak spsobi pliv boles utipn: potpa. utipn niekoho na ruke, na liet i i pn u: stlpla placuce diela clo zadolea * expr. potipka (jemne potpa): ostr jedlo ma na jazyku potipkalo potipka p. potpa 2 potipkva, potipkova, potipova p. tpat' 1, 2 potopka p. zaplta potovn poplatok za dopravu potovej zsielky porto: porto plat prjemca zastar. listov n potrkva, potrkova p. strka potuchva p. tucha potuchn p. soti 1 potvat' p. popudi I potvornoky p. tvornoky pouchva, pouchova p. cha I pouchn p posun 1 pouchn sa p. posun sa poumieva p. umie poupn p. posun I poupn sa p posun sa pouka p. poepka poukva p. epka 1 pouky p. eptom poulva p. ula 1
pova 1. anai. s v a l o v trubica rodidiel anat. v a g n a

2. p. puzdro pot slan tekutina vyluovan z pokoky kni. znoj: utiera si pot, znoj z ela potca sa p. tacka sa potcav p. kolsav 1 potackva sa p. tacka sa pota sa p. tacka sa potade, potadeto, potadia, potadiato p. potia 1 poah 1. tkanina, koa a pod. chrniaca nieo (oby. nbytok) pred opotrebovanm povlak obali: poah, povlak, obah pohovky, kresiel 2. p. povoz p o t a h a t p. potiahnu 1 poahovaka p. neprjemnos poahova I. p. aha 1, 2, myka 2. p. faji 3. p. pi 1 4. p. smrkat" 5. p. fka 1 6. p. kradn 7. p. spieva 1 potajme, potajmo p nepozorovane, tajne, ukradomky potajm p. tajn', skryt potajne p. tajne potajomky, potajomne p nepozorovane, tajne, ukradomky potajomn p. tajn', skryt

potancova (si)
potancova (si) p. zatancova si potpa sa p. topi sa' 1 polapi sa p. podari sa poapka p. potapka potpkvat p. tapka 1 potran p. trav; blzniv 2 potra porov. tra potra sa porov. tla sa potatme p. tajne, ukradomky, nepozorovane poaka podranm v rukch vyska, uri priblin hmotnos al. kvalitu nieoho hovor, oaka: najskr kura (p)oakala, a polom lio kpila zried. obaka: obaka nieo v ruke zned. povi: balk opatrne povil v rukch poaka si p poalova sa poakva p. vi 2 poakva si p. saova sa potky p. ako 2 poane, potamo p prpadne 1,2 potecha 1. p. rados 2. p. techa 3. p. pitok potemnie p. stemnie 1 potemnieva p tmavn potemn p tmav I potencia p. sila I potencil maximlne monosti, schopnosti, ktor zaruuj ist vkon kapacita: vrobn potencil, vrobn kapacita krajiny potencilny p . mon potenciova p. stupova potentt I. p. panovnk 2. p. hodnostr potenttnik p. hodnostr potentn p. schopn, vkonn poteraz p doteraz poteenie 1. p. rados 2. p. techa 3. p. pitok poteen p. naradovan potei 1. poskytn techu (v zrmutku, trpen a pod.) utei: potei, utei pozostalch, trpiacich rozhovra (nedok.) (rozptyova chmrne, pesimistick mylienky): rozhovral priatea, aby si z toho ni nerobil 2. spsobi niekomu rados, potchu: urobi veselm, radostnm rozradovat rozradosti rozradostnit": vaa odpove ma poteila, rozradosti n )ila; aj malikos ju vie potei, rozradovat rozveseli obveselit": pohad na deti ju vdy rozvesel, obvesel rozihra rozjari* zried. rozjasni (privies do veselej, radostnej nlady): rozihra, rozjari spevom cel spolonos rozohria oblai: rozohria, oblai srdce, myse * pobavi zabavi rozptli (zbavi zlej nlady, smtku): dohr kniha najlepie zabav, pobav, rozptli potit sa pocti rados, potchu z niekoho, nieoho zaradova sa: poteili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu poteilo, zaradovalo sa nad tm zned. zatei sa (Kaliniak) rozradovat' sa naradovat sa rozradosti sa rozradostnit' sa: z rodinnch udalost sa cel rozradoval, rozradosti n )il poradovat' sa (trochu sa potei) rozveseli sa obveselit sa: dievence sa id do spolonosti rozveseli, obveselil zabavi sa pobavi sa rozptli sa (zbavi sa zlej nlady, smtku zbavou): pri hudbe sa dobre zaba-

504
vi. rozptli; na arte sa vetci zabavili, pobavili rozjari sa rozihra sa roziari sa rozjasa sa poet. rozplesasa (vemi sa potei z nieoho): rozjarili, roziarili sa nad synovm spechom rozohria sa oblai sa: rozohria sa. oblai sa lom ndeje kni. zastar. ukocha sa: jeho oko sa ukoch malebnm krajom poteite p. poteovate poteiten p. prjemn poteova p tei 1, 2 poteova sa p. tei sa 2 poteovate kto poskytuje poteenie, rados, uspokojenie poteite uteovate u tei te: bol jej poteovateom, uteovateom vo vetkch akostiach teite poteujci p prijemn potiahnu 1. ahom napn a pohn k sebe zatiahnu: potiahnu, zatiahnu nru mykn pomykn klbn poklbn trhn potrhn (prudko potiahnu): mykn, klbn dieva z.a vlasy; nepokojne potrhal, trhol reazou, povrazom, opratami potahat (niekokokrt potiahnu) expr. pokvka: pokvdka dieva za vlasy 2. ahom premiestni trocha alej zatiahnu: potiahnu, zatiahnu skriu do rohu posun: posun vozk odtiahnu odsun (odniekia) popoahova (niekolkokrt. na viacerch miestach): popoahova si nohavice 3. prudko nabra nosom al. stami do seba (oby. vzduch, dym a pod.) v tiahnu vdchnu: s rozkoou potiahol, vtiahol do seba cigaretov dym; mocne vdchol vzduch nasten oznom smrkn (potiahnu nosom hlien): uplakan ete dva-trikrt smrkla, potiahla 4. da na povrch poah, povlak, tenk vrstvu nieoho poviiec obtiahnu: potiahnu, obtiahnu nbytok koou, plyom; vank potiahnut, povleen satnom pokry: vrobok pokry ochrannou vrstvou 5. p. zavia I 6. p. ukradn 7. p. zaspieva potiahnu si l .p. pospa si 2 2. p vypi si potia 1. ukazuje al. odkazuje na koncov hranicu v priestore, po to miesto, a k tomu miestu potade potadia: potia, potade, potadia sa dostali bez akost dotade: doiade mu prs potiato potadeto potadiato (po toto miesto, a k tomuto miestu): ryhu mus vykopa potiato, potadeto, potadiato dotadeto dotiato dotadiato: dotadeto, dotiato, dotadiato posadme zemiaky 2. odkazuje na koncov hranicu v ase, do istho asu dotia dovtedy: potia, dotia, dovtedy robil na stavbe, km mu neponkli lepie miesto zatia: zatia sa mu darilo, km mu pomhali rodiia 3. ukazuje al. odkazuje na ist mieru, do tej miery dotia natoko: me ho podporova len potia, dotia, pokia ti sta peaenka; usiloval sa iba natoko, nakoko bolo treba potiato: potia, potiato je vec v poriadku potiato 1. p potia 1,3 2. p. doteraz potiera p. masti 1 potichu, potichuky, potichunky 1. p. ticho' I, 2, eptom. polohlasne 2. p. mlky potiskat'1 p. tlai 2, posva 1

505
potiskat'2 p. stlai potiskat' sa1 p. posva sa potiskat' sa2 p. stisn sa potisn 1. tlakom da do pohybu potlai: potisn. potlai stl k obloku posun poin (krtkym kfzavm pohybom): posun, poin stoliku pomkn pomykn: pomkn klobk d alej z ela pouchn hovor, poupn: pouchn, poupn tanier bliie k sebe postri posoti zried. postrk n (ahkm derom) pohn (potisn celkom malm pohybom): pohn hodinov ruiku popotska popotla poposva popomkna popohnat' (postupne, viac vec) 2. tlakom zapsobi na nejak mechanizmus a tm uvies do innosti stisn stlai potlai: potisn. stisn gombk na prijmai; stlai, potlai kohtik na zbrani * zatlai: zatlai pku 3. p. zvali 3 polimi sa tlakom sa premiestni alej, k nieomu potlai sa: Poiisnite sa, potlate sa ete, prosm! posun sa pomkn sa pomy kn sa poda sa: keby sa vetci trocha posunuli, pomkli. poali, zmestili by sme sa stisn sa u tisn sa stlai sa natlai sa postska sa: deti sa stisli, stlaili, postskali. natlaili do jednho voza popotska sa popotla sa popomkna sa poposva sa (postupne, o ksok alej; o viacerch jednotlivcoch) potisku, potisky p. ticho' I poti p. tvori 1 poti sa 1. vyluova pot expr. znoji sa: poti sa. znoji sa od nmahy 2. vyluova vlhkos vlhn: od strachu sa mu potia dlane, vlhn mu dlane premoka slzi (prepa kvapky tekutiny): potrubie premok, slz mokva (by mokr z tekutiny vyluovanej po troche): mokvajce steny v suternnom byte rosi sa (pokrva sa rosou): elo sa mu o nmahy ros mokri sa (stva sa mokrm, vlhkm) potkn sa 1. zachyti sa nohou o prekku a vychli sa z rovnovhy zakopn: potkn sa, zakopn o prali dver zavadit' (nohou): v behu zavadil do kamea; zavadit' o pokrovec expr. tycn expr zaprepleta nohami (pri chdzi, behu): zaprepletal nohami a spadol 2. p. pomli sa 3. p. natrafi 1 potkna sa 1. porov. potkn sa I 2, p. mli sa potknav p neist I potlan vou ovldan tak, aby sa navonok neprejavil (oby. o citoch, pocitoch, telesnch stavoch a pod.) premhan zadriavan: potlan, premhan boles: potlan, zadriavan pla dusen zadav: dusen, zadav vzlyky skrvan zastieran: skrvan, zastieran zvedavos, rados utajovan tajen: s utajovanou, tajenou zvisou sledovala cudzie spechy p. aj skryt potla 1. vou zabraova prejavom citov, telesnch pocitov a pod. potlaova premha: potla, potlauje, premha nhly prval citu zadriava: zadriava hnev, slzy prekonva (nieo neprjemn.

potlc
bolestiv): prekonva pocit sklamania, bolesti * expr.: tutla ututlva: tutle, ututlva v sebe tbu cestova dusi: dus sebe bezmocn hnev taji utajova: taj v sebe rados: od prekvapenia taj, utajuje dych tlmi (zmierova intenzitu nejakho prejavu): tlmi, potla rados, smiech umliava umlova (zabraova prejaveniu sa): umliava nzory opozcie; umluje v sebe cit lsky prehluova: prehluuje vitky svedomia za svoj hriech * brni sa zabraova: brni sa, zabrauje ojatiu nad neoakvanm stretnutm 2. bra niekomu prvo na nieo (najm na slobodu), nespravodlivo zaobchdza s niekm potlaova utla: potlanie, utlanie nrodnostnch menn depta: eptanie uskch prv expr. ubja gniavi: maarizcia ubjala, gniavi la n nrod prenasledova (vystupova proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmajcich ud * umliava (nedovoova prejavy slobody): umliava vzbrencov potlate! p. potlaovate potlai 1. vou zabrni prejavom citov, telesnch pocitov a pod. premc: potlai, premc zlos, hnev zadra: zadral ostr slovo, ktor sa mu tislo na jazyk prekona (nieo neprjemn, bolestiv): prekona svoju lenivos, zanajcu sa chrpku expr. ututlat': ututlat' v sebe rodiaci sa cit udusi zadusit utaji utlmi stlmi umla: udusi sebe tbu za niekm; utajila, utlmila svoj horci cil; stlmi ia; umla svoje nroky prehlui: prehlui vitky svedomia zabrni ubrni sa: zabrni, ubrni sa slzm, potlai slzy 2. zobra niekomu prvo na nieo (najm na slobodu), nespravodlivo s niekm naloi zdepta: koloniztori potlaili, zepiali domce obyvatelstvo expr.: ubi ugniavi: ubi. ugniavi povstalcov umla: umla hlasy proti diktatre znii zlikvidova: znii, zlikvidova povstanie zdola porazi (spsobi niekomu porku): porazi, zdola povstaleck oddiely 3. p. potisn 1, 2 potlaova p. potla 1, 2 potlaovate, potlate!' kto nieo potla, likviduje: potlaovate. potlate!' vzbury, kritiky prenasledovate* zastar. prenasledovnk (kto niekoho prenasleduje): prenasledovate demokratov utlate utlaovate (kto utla): boj proti utlateom potapka dlaou niekokokrt zahka udrie expr. potpka: potapka, poapka diea po lci poplieska (silnejie, s vou intenzitou): radostne si poplieskali do dlan expr. popcka: jemne popckala pska expr. zried. Otpka poklepat' poklopa expr.: poklepka poklopka (oby. prstami): poklep(k)al, poklopkjal mua po pleci, po chrbte tapn potlpn expr.: tpn pacn (dlaou raz zahka udrie): priatesky niekoho tapn po ruke plesn pleskn (raz a silnejie): dlaou plesn, pleskn koa po iji potapkva p. tapka 1 potlpn p. potapka potlc l . p . rozbi! 2. p. rozmliadi. utc I 3. p. zatlc 4. p. zabi 1

pote sa
potlc sa p. pobi sa potlesk tlieskanie ako prejav pochvaly, uznania, shlasu aplauz: obecenstvo odmenilo umelcov brlivm potleskom, aplauzom expr. tleskot poet. tlesk potka sa p. tla sa I potmavie p stemnie 1 potme bez svetla v tme za tmy: sedeli potme, v trne a rozprvali sa; potme, zo tmy sa vybrali do hory potmehd 1. p. falonk 2. p. ibal, vtipkr potmehdsky 1. p. neprimn, falon l, pokryteck 2. p. ibalsk potn p. namhav, ak 3 potob p. tob potoi p. otoi I, zakrti 1 potok men prirodzen vodn tok bystrina (prudk horsk potok): rozvodnen potok, rozvodnen bystrina zried. bystrica (Hviezdoslav) jarok (men potok): cez dedinu teie jarok poet. riava (horsk potok s prudkm spdom): bystr riava kni ruaj: zuriaca ruaj potom 1. vyjadruje asov postupnos, nslednos (op. predtm) nato neskr neskorie zastarav, atm: potom, nato sa vybral do mesta; neskr, neskorie, atm nm vetko porozprval dodatone: potom, dodatone si vetko vysvetlili kni. nsledne: najprv priiel kapitn a nsledne za nm aj ostatn hovor, napotom: Maj s nm trpezlivos teraz i napotom! /astar.: Iiapozatni (Vansov) potomn (Kubm) pozatm (Hviezdoslav) pozatmne (oltsov) 2. vyjadruje priestorov postupnos alej: chodnk vedie cez les a potom, d alej popri potoku k vodopdu nato zastarv. atm: trasa smeruje priamo k studnike a nato. za rm sa skrca doprava k jazierku 3. vyjadruje odstupovanie vznamu al. miery: na druhom mieste, v druhom rade zastarv. atm: najprv prca. a. potom, atm zbava 4. pripja aktulny, doplujci vraz teda: Ke m ist svedomie, tak preo sa mi potom, teda vyhba? 5. p. ete I potomkovia p potomstvo potomn p. potom 1 potomok kto z niekoho pochdza v priamej lnii: posledn potomok rodu kni. zrodenec (Vajansk) potomstvo spoloenstvo pochdzajce z niekoho v priamej lnii, napr. deti. vnuci potomkovia: ma. vychovva potomstvo, potomkov, hovor, rodina (diea, deti): ma rodinu zastar. semeno poet. sem p. aj genercia 1 potopa p. povode potopi l.p. utopi 2. p. ponori potopi sa 1. klesn na dno, ponorenm do vody sa znii. znehodnoti zatopi sa utopi sa: nklad lode sa potopil, utopil, zatopil 2. dosta sa pod hladinu vody ponori sa pohri sa: potpa sa potopil, ponoril, pohril zo desa rz. za sebou vnorisa vhri sa (pod hladinu tekutiny) potrafi l .p. trafi 2 2. p uhdnu 1, vedie 3 potraktova p. pohosti potrat predasn prod od 3. do 7. mesiaca trchavosti

506
lek. abortus lek. interrupcia (umel preruenie trchavosti) lek. vkrab (odstrnenie sliznice z maternice) potratit' 1. (o ene) predasne strati plod ma potrat: potratit, ma potrat v treom mesiaci * lek. abortova 2. p. strati 1 potratit' sa l.p. strati sa 1 2. p. rozs sa I potrava p. jedlo 1 potrblt p. pokazi 1 potreba 1. stav, v ktorom je nieo iadan, v ktorom sa d ako bez nieoho obs nevyhnutnos: pociovat potrebu, nevyhnutnos pohybu nutnos* naliehavos 2. nevyhnutn predpoklad poiadavka: existenn potreby, poiadavky; spa poiadavky modernej kuchyne p. aj poiadavka 1 potrebn 1. ktor (nevyhnutne) treba, bez ktorho sa nemono zaobs nevyhnutn nutn: kupova len najpotrebnejie, najnevyhnutnejie, najnutnejie veci (op. nepotrebn, zbyton); potrebn, nevyhnutn, nutn etrenie energiou nleit prslun (tak, ak m by z hadiska potrieb, dobrho vsledku a pod.): bez nleitch, prslunch prsad je jedlo nechutn poadovan vyadovan (ak sa poaduje): nem poadovan, vyadovan vzdelanie iadan iaduci: nedosiahol iadan poet bodov, jeho as je iaduca expr. prepotrebn /.astar. radn (Hviezdoslav,
Zhorsk)

2. p. uiton potrebova p. vyadova 2 potrepat' 1. p. zatrias 2. p. rozbi 1 3. p. hodi potrepat'sa porov. rozbi potrepat' si p. porozprva sa potresta uloi trest niekomu, postihn trestom niekoho kni. stresta: prsne potresta, stresta vtrnkov vytresta (dsledne, zaslene): vytrestali ho vylenm z kolektvu pokutova (potresta peaitou pokutou): pokutova dopravn priestupky pokarha skarhat expr. skrat (previnenie potresta prsnym napomenutm): pokarha iaka za neskor prchod do koly admin. penalizova (nedok.) (tresta peaitou pokutou za nedodranie zmluvy) potrha p. roztrha potrha, potrhva, potrhova p trha I. myka potrha sa, potrhva sa, potrhova sa p. trha sa I potriasa p. trias I potriasa sa p. trias sa 1 potrias p zatrias potriedi p. roztriedi potrieskat p. rozbi 1 potrie trenm pokry vrstvou riedkej, roztieratenej hmoty natrie: potrie, natrie kol rozahanm vajcom roztrie rozotrie (po vej al. celej ploche): roz(o)trie maslo po chlebe pomasti namasti (potrie oby. niem mastnm): pomasti, namasti rook maslom: pomasti, namasti siastky stroja olejom * namaza (potrie mazivom al. niem mazlavm): namaza pec hlinou pretrie expr. postrai (zahka, trocha potrie): pretrie farbou zbradlie; postrai krajec lekvrom * ponatiera (postupne, na viu plochu al. na viacer miesta)

507
potrimiskr p. falonk, lichotnk potrimiskrsky p. podlzav: nanihodn I potri/nit si p porozprva sa potrkota si, podrkota si p. porozprva sa potrovi p. min 1 potrpie si p obubova potrubie sstava rr na rozvod kvapalnch al. plynnch ltok: kls potrubie * rrovod (komplex rr) vodovod (potrubie na rozvod vody) plynovod (potrubie na vedenie plynu) ropovod (potrubie na vedenie ropy) naftovod (potrubie na rozvod nafty) potrunden, potrunen p podnapit, opit 1 potrundi sa, potruni sa p podnapi sa potrsi 1. p. posypa 2. p. povravie 1 potrv a p vydra 3 potucha p. zdanie 2. predtucha potuchlina p plesnina I potuchn l .p. pokazi sa 1 2. p. zhasn 2 potuchnulv p. plesniv 1. pokazen 1 poukvat p klepa2 potulka chodenie bez ciea, zo zbavy hovor, tlaka: chlapensk potulky lesom, bezciene tlaky po meste hovor. /ried. tluilka (Hviezdoslav) kni tlka (Tajovsk) expr. vandrovka: letn vanrovka po kraji expr. vand e r oby. v spoj. s na vandry

poui
poti p. pritiahnu 2 poti2 p. oberstvi 1. posilni 1 potvra p. upodozrieva, obviova potvora kared, hnusn tvor, oby. pren. v nadvke netvor obluda prera: morsk potvora, obluda, prera pejor. ohava: nechcem t potvoru, ohavu ani vidie montrum: to nie je lovek, to je montrum expr.: paskuda paskudnk maska zgerba ohyzda pejor.: pamaga parev papluh puha puhavec pfuhavnk puhk bosorka (iba o ene) potvori p kazi I potvorn p. kared I potvorsky 1 . porov. nanihodn. prekliaty, neprjemn: preiban 2. p. vemi potvorsk p. nanihodn 1. prekliaty, neprjemn; preiban potvrdenie p doklad 1 .2 potvrdenka p doklad 1 potvrdi 1. poda svedectvo o sprvnosti, pravdivosti nieoho dosvedi: mlenec potvrdil, dosvedil, e auto lo rchlo dotvrdit' /astar stvrdit : pravdivost udalosti dotvrdili vetci prtomn dokumentovat dokza (doloi dkazmi): dokzat svoju nevinu odprisaha (potvrdi prsahou) 2. uzna za platn; psomne osvedi schv li: vla potvrila, schvlila rozpoet na tento rok zastar stvrdit kni. sankcionova: sankcionovat uznesenie, zkon kni. atestovat zastar. certifikova admin kvitova (potvrdi prjem nieoho): kvitova zmenku speati (da konen platnos): priatestvo sme speatili bozkom; sub speatipodpisom 3. porov. prisvieda potka 1. p. bitka 1. zpas 1. zrka 2 2. p. hdka, zrka 3 potka sa l .p. bojova 1 2. p. hda sa poubliova p. ubli poubda p. ubudn poueti p ucti (si) 2. pohosti poa, pouova p. napomna poav ktor poa pouovatesk mentorsk kazatesk: poav, pouovatesk, mentorsk, kazatesk tn rei pouenie 1. nvod, pokyn na konanie, vklad o nieom, vysvetlenie nieoho a pod. ponauenie nauenie: dva niekomu pouenie, ponauenie, nauenie; vzia si pouenie, ponauenie z chb pouka (strun zoveobecnen pouenie): matematick pouky pruka (pouenie v podobe nieoho neprjemnho) zried. pruok zastarv prun: dosta pruku, prun vun lekcia odb. veta: Pythagorova veta odb.: formula teorma (veobecne platn pouenie) 2. p. poznatok poui poskytn poznatky o nieom al. da radu. pokyn na konanie, vysvetlenie nieoho ponauit': poui, ponauit deti o dopravnch pravidlch * oboznmi informova: astnci s so vetkmi podmienkami oboznmen; o podrobnostiach vs informuje prslun pracovnk intruova (da prslun intrukcie, pokyny): intruova frekventantov kurzu podui poinformova (poskytn ist. oby. menie mnostvo

potulka p pohladka potuln I. ktor asto men miesto svojho pobytu, ktor putuje z miesta na miesto: svediaci o tom koovn tlav koovncky tulcky: potuln, koovn herci; potuln, tlav remeselnci, rytieri: vyhovoval mu koovncky, tulcky ivot bldiv: bldiv spevec (kuliety) bludn: bludn nmornk sahovav hovor, expr.: vandrovn vandrovncky vandrcky: sahovav divadlo: vandrovn tudenti, muzikanti pren. expr al. pejor komediantsk cignsky cirkusantsk cirkuscky: komediantsk. cignsky, cirkusantsk spsob ivota 2. ktor sa tla. ktor nem majitea, domov (o zvierati) tlav: potuln, tlav pes bldiv bludn: bldiv, bludn kocr bezprizorn (bez domova): bezprizorn zvierat potulova sa p. tla sa 1, 2 potupa p. hana, urka, hanba I potupi p. zhanobi potupn ktor spsobuje potupu, urku hanebn hanobn hanliv hanobliv: potupn, hanebn, hanobn pamflet; musel pova potupn, hanliv, hanobliv urky hnusn ohavn odporn: hnusn, ohavn, odporn zrada urliv urajci: znal urliv, urajce obvinenia poniujci pokorujci (ktor poniuje, pokoruje): vyral v poniujcej. pokorujcej pozcii na kolench; poniujci, pokorujci trest nedstojn: potupn, nedstojn smr kni infniny poturenec p. odrodilec poturi sa p. odrodi sa potutefnk p. falonk potuteln p. falon 1; ibalsk potutme, poume p. tajne, ukradomky, nepozorovane potutvrny p. ak 3. namhav

informci o nieom): ete a podum, ako treba zaobchdza s prstrojom vykoli (dkladne poui na kolen): v danom odbore dobre pouen, vykolen pracovnk napomen (da pouenie tkajce sa oby. sprvania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumenm pouka p pouenie 1 poun poskytujci pouenie: poun film, prbeh didaktick (ktor poa a vychovva zrove): poun, didaktick koniec bjky; didaktick pozia * intruktvny intrukn p. aj nun pouovatesk p. poav poudva 1. p. oznmi 3 2. p. uvies 6 poudiera p. otc 1 poukaz psomn doklad oprvujci na nieo poukka: poukaz, poukka na lieenie, na rekreciu bon (poukka istej peanej hodnoty) pea.. taln (poukka na vydanie kupnovho hrka k cennm papierom) poukzanec pea. osoba, ktor je povinn vyplati pean al. platobn poukku pea. asignt poukza 1. p. upozorni 2. p. zaplati 1 poukazca pea. osoba, ktor vystavuje pean al. platobn poukku pea. asignant poukaznk pea. osoba, ktor poveril poukazca na vybratie pohadvky u tretej osoby pea. asignatr poukazova p ukza 2 poukka p. poukaz pouklada p uloi 2 pokradky p ukradomky poukrva l .p. skry 1 2. p. zakry 1 pouliepasa p. prilepi sa 1 poumva p. umy poupchva p. zapcha poupozorova p. upozorni poupratva p. odprata I poupratova p. uprata 1 poupravova. pouprva p. upravi I poura p. urazi pourgova p. pohna I pourovnva p. urovna 1-3 pousdza, pousadzova p posadi 1 pousdzat sa, pousadzova sa p. usadi sa 1,2 pouschna p. uschn pousilova sa 1. vyvin silie, horlivos na rchle vykonanie nieoho vynasnai sa: musme sa pousilova, vynasnai, aby sme boli o veera hotov poponha sa: poponha sa s uenm, so atvou expr.: pozvtat sa poobraca sa (v robote): pozvta sa a obed je hotov expr. pospori (sa) (v chdzi): posporte sa. aby sme nezmekali expr.: pohn sa hn sa: Pohnite sa konene! hovor, expr.: vihn sa vihnut si: musme si vihn, asu u vea nezostva hovor, ubehn sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vdy prv 2. aktivitou, inmi prispie na dosiahnutie ciea vynasnai sa priini sa: pousilova sa. priini sa o npravu krvd: pousilovali sa. vynasnaili sa zabrni neastiam zasli sa: neviem, kto sa o spech najviac zaslil postara sa: postara sa, aby sa

koda nahradila expr. pooha sa: musme sa pooha sami. nik nm nepome pousmia sa p. usmia sa pousporadova p. usporiada 1 poustiela p. zastla pousycha p. uschn pouahova p. utiahnu 1 pouahova sa p. utiahnu sa 1 pouahova si p. utiahnu si pouteka p. ujs 2 poutiera p. utrie poutna p. odsekn 1 poutrca p min 1 pouvdza p uvies 6 pouvaova p. premyslie pouvda p. zvdn 1 pouvaova p uviaza 1, 2, priviaza pouverejova p. uverejni pouzatvra, pouzaviera p. uzatvori 1, zatvori I pouznasa p. uznies sa poui da. prida nieo ako uiton, potrebn, nevyhnutn a pod. pri realizcii istho ciea upotrebi: materil poui, upotrebi na stavbu; v danej situcii poui, upotrebi sprvny vraz; poui, upotrebi zvyky jedl aplikova: aplikovan vedn disciplny vyui zuitkova (poui vo svoj prospech): ikovn gazdinka vie vetko zuitkova; prstroj hol vestranne vyuit, zuitkovan; vyui kad prleitos na vzdelanie hovor.: schosnova vychosnova: veci sa daj ete dajako schosnova, vychosnova nasadi (uvies do innosti): do boja nasadili lietadl, tanky pouiten ktor sa d poui (op. nepouiteln) upotrebiten: pouiten, upotrebiten materil aplikovaten: aplikovaten postup vyuiten: pouiten. vyuiten metda; vyuiten nvrh pouvaten (ktor sa me pouva): pouvaten zariadenie dobr funkn (ktor je ete vhodn na pouitie: vyhovujci, fungujci): vyhodi katuu ete pouitenho, dobrho papiera; ijac stroj u nie je funkn zuitkovaten spotrebovaten: ete zuitkovaten. spotrebovaten suroviny pouva sa p. sli 5 pouvaten p. pouiten povadi sa p. pohda sa povaha 1. shrn vlastnost urujcich sprvanie loveka a reagovanie na vonkajie podnety temperament letora: pokojn, vbun povaha, letora; pokojn, vbun temperament; flegmatick letora hovor, ntura: ma dobr nturu kni naturel: nrodn naturel duch zaloenie: by veselho ducha; svojm zaloenm je optimista charakter: je to pevn charakter 2. shrn prznanch vlastnost nieoho charakter rz: kniha vedeckej povahy, vedeckho charakteru, rzu; romantick rz opery smer: kola humanitnho smeru zacielenie: ideov zacielenie diela p. aj charakter 2 povahokresba p. charakteristika povahopis p. charakteristika povala 1. priestor pod strechou budovy pjd: vyjs na povalu, na pjd; znies nieo z povaly, z pjda

509
2. stavebn kontrukcia, ktor uzaviera ist priestor zhora, horn as miestnosti odb. strop: povala, strop tunela * hovor, plafn: nzka povala, nzky plafn nr. povalina povaa p. lenivec povalsk p. leniv 1 povaastvo p. zhalka pova p. zvali 1, 2 povalcova valcom postla a tm upravi, zarovnat' zvalcova: mechanizmy cestu povalcovali, zvalcovali povaka povakova: povak(ov)a oziminy u valcova uvalka: pdu. strnisko treba uvalcova, uvaka povalina p. povala 2 povali 1. p zvali I 2. p. zvrhn 2 povaka, povalkova p. povalcova povalkva sa p. povaova sa 1, zaha povaova sa 1. trvi as v neinnosti, zhalke al. v nedleitej innosti poneviera sa: cel as sa povauje, poneviera po dome expr. povalkva sa (Dobinsk) postva obstva: postva, obstva na ulici expr.: daromni darebi: daromni cel e zaha leoi hlivie expr. va sa (ni nerobi): po kole ni nerob, iba zaha, leno, hlivie doma hovor, larova expr. halakova ulieva sa subt. flka sa (vyhba sa robote): vera som sa namiesto roboty ulieval, flkal fraz. hadie/pozera pnuhohu do okien fraz. kraj. ruky si pleka p. aj tla sa, leoi 2. (o veciach) by v stave neporiadku, rozhdzania, by bez itku, na nevhodnom mieste expr. va sa: na stole sa povauj zvyky veere; knihy sa povauj, vaj po celom byte lea: prachu tu leia ete dobr siastky povarova p. zavarova 1 povi1 l .p. uvi I 2.p. predstavi si 2 povi2 p. poaka povliv, povny p. vny1 4 povaova p. poklada povine p. zva i. zvyajne povdn p. zvdn I povbja p. zatc povan p. van povdk p. vaka1 povedaka l .p. riekanka 2. p. tranina poveda1 vyjadri mylienky reou: reou da na vedomie kni.: riec* rieknu (oby. v uvdzacch vetch): poveda pravdu, lo; Riekla: Co mte proti mne? prehovori prevravie zavravie: zavravel osi ako odpove kni.: preriec prerieknu ozva sa ohlsi sa vyslovi sa vyjadri sa (prejavi sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; iaa sa, aby sa ohlsili, aby sa vyslovili vetci, aby osi povedali vetci vyslovi vypoveda kni.: vyriec* vyrieknu (realizova artikulciou): nevie vyslovit cudzie slovo; s nmahou vypovedal, vyriekol prosbu oznmi vyhlsi (verejne al. drazne poveda): oznmil, vyhlsil, e sa funkcie vzdva expr. vyrukova (s m): deti vyrukovali s pravdou vyjadri kni.: vyjavi zjavi (slovami da najavo): vyjadri, vyjavi

povera
svoje presvedenie pren. vypusti (slovo): slova nevypust prezradi vyzradi (poveda nieo tajn) kontatova (poveda poznan, zisten): lekr pre nami kontatoval, e je vetko mrne prednies (re, prpitok): slvnostn re predniesol riadite expr.: skrknu vykrknu zakria zavola zreva zrknu zavrieska zavret zahua zajaa zarva zahrmie zaziapa (poveda silnm, mohutnm hlasom) expr.: zasipie zasya vytknut' vybrechn zhavkn (poveda s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli expr.: precedi vrkn zavra (poveda s nevou) expr.: vyprskn* vybuchn (zlostne poveda): Vyprskla, vybuchla: A ty tu o rob? expr. prihn (poveda so zlosou): prihla muovi do tvre obvinenie unikn mraukn (vyda hlas): ani nemukol zaepka poepka zaepta zaepota zauka zauota (poveda poepky, ticho) epn poepn zaepn (ticho a krtko povedal) zaomral'* zaemoti* zahundra zamrmla zabrbla zabrua zablbolat' zadudra zahuhla zahuhat zafufna zachuchma zachucha (nespokojne al. nezrozumitene poveda): zaomral si, zahuhlal si osi popod nos expr.: zatebota zavitoit' zaevelit' zahrkta (poveda milo, lskavo, tebotavo) kni. zahlaholit' (hlasno, prjemne poveda) hovor, zaonait' (vyhbavo, zmierlivo poveda) pripomen poznamena podotkn spomen (poveda vecn, krtku poznmku): pripomenul, poznamenal, e o tom u bola re hovor, prehodi nadhodit zmieni sa (krtko, strune al. nepriamo poveda) kni. uroni expr. utrsi (krlko a ledabolo poveda) fraz.. expr. precedi cez zuby (nejasne, neochotne poveda) hovor, expr.: vyska zo seba vyska vyjachta hovor, vykoktat' (poveda s akosami, nesvisle. nezrozumitene) naznai expr.: iiadtrkn natrkn nadkrtn podtrkn (poveda nznakom): naznai, nadtrkn. o sa povrva pripoji prida doloi doda doplni (poveda ako dodatok): pripoji, doloi k veci vysvetlenie expr.: vyhrknut' vytresn vytreskn vyblafn vybafn vytrepn trepn tresn treskn plesn subt. kecn (nechtiac, nerozmyslene poveda) hrub.: drisn vvdrisn expr.: vy tra vytrepa vytrieska vytliapa vybabota vykrmi subt. vykecat' (nerozmyslene, nemdro poveda) pren. expr.: vychrli vysypa (nhle, rchlo poveda): vychrli, vysypa potrebn aje expr.: zadrkota zalpota (rchlo a nezrozumitene povedat) p. aj odpoveda', osopi sa poveda2 p. hovori 1 poveda 1. p. veda 1, bokom 1. nealeko 1, 2, okolo 2 2. p. veda 3, 4, pri 1, pozd 2, okolo 5 povedomie 1. p. vedomie 1,2 2. p. sebavedomie povedom 1. p. znmy 2 2. p. uvedomel povedzme p. naprklad, tak 4 povel p. rozkaz povera viera v nepodloen, neskuton svislos medzi javmi hovor.: babona bobona: mnoh zvyky s zaloen na poverch; veri v poveru, babonu

poveriv
poveriv veriaci poverm; svediaci o tom zastar.: babonrsky bobonrsky: poveriv, babonrski, bobondrski dedinania; poveriv. babonrske due, mysle poveri da moc na vykonanie nejakej lohy, funkcie a pod. splnomocni da splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorenm poboky; poveri niekoho funkciou tajomnka, da niekomu splnomocnenie na funkciu tajomnka prv. zmocni: psomne niekoho zmocni na ist kon dipl. akreditovat' (poveri zastupovanm v medzinrodnch vzahoch): akreditovan zstupca uloi da za lohu: uloili mu nebezpen lohu; uloili mi, dali mi za lohu vec preskma nariadi* prikza* naloi* narui (autoritatvne): nariadi, prikza pracovnkovi, aby plnovan cestu uskutonil; doma mi naloili, naruili, aby som vykonal nvtevu u prbuznch poverovate p. prkazca poves I. rozprvanie (iastone al. celkom vymyslen) viauce sa na minulos rozprvka: povesti, rozprvky o hradoch poviedka: zbierka poviedok sga (seversk poves) bjka (poun laden rozprvka): Ezopove bjky fabula: romantick fabula 2. shrn nzorov o niekom, o nieom, verejn mienka chr meno: mat dobr, zl poves, dobr, zl chr; kazi niekomu poves, meno zvuk: vrobky maj vynikajci zvuk 3. p. sprva1, chr 1 povestn o ktorom ide poves, chr: vemi znmy chrny znmy: povestn, chrny dirigent; povestn, znme milionrske letovisko hovor.: vychren chren (o ktorom ide len dobr chr): vychren, chren lekr svetoznmy svetochrnv (znmy na celom svete): svetoznmy filmov reisr, svetochrne kpele uznvan kni/ renomovan (majci uznanie. renom): uznvan, renomovan vedec, odbornk slvny: divadeln spracovanie slvneho romnu preslven: preslven umeleck centrum legendrny (znmy a opraden legendami): legendrny vojvodca prsloven typick: povestn, prsloven, typick slovansk pohostinnos povea 1. p. zavesi I 2. porov. zabi poveternos p. poasie povetrica p. vietor I povetrie l.p. vzduch 2.p. podnebie 1 povetro p meteor povchdza, povchodi p. vojs 1 poviaza 1. p. zviaza 1. 2, zaviaza I 2. p. obviaza povidie sa p. zapi sa 1 poviedka p. poves I povies sa p. sta sa povieva p. via 1. 2 povchrica p. vietor I povjadlo, povijak, povijan p. povojnk povinnos p. loha I. dlh 2 povinn ktor sa mus splni, vykona ako nevyhnutnos: povinn kolsk dochdzka; povinn vcvik kni.: obligtny obligatrny (op. fakultatvny): obligtny, obligatrny vyuovac predmet (op. voliten, nepovinn): obligtne, obligatrne dvky zvzn (op. dobrovo-

510
n): povinn, zvzn as; povinn, zvzn plnenie predpsan (predpisom stanoven, uren): predpsan uivo, predpsan zostava (op. von) povi p. porodi povklada p vloi 1 povkrda sa p. vkradn sa povlak 1. tenk vrstva na povrchu nieoho hovor.: koa koka (povlak na povrchu niektorch potravn): povlak, koa na mlieku politra (povlak na nbytku) glazra (povrchov sklovit vrstva na keramickch vrobkoch) zastar. zdych (Kukun) 2. p. oblieka 3. p. poah I povlai p. navlhi, osviei povliec p. potiahnu 4 po vna p zanies 1 povode zaplavenie spsoben stpnutm vodnej hladiny nad brehy zplava potopa ztopa: jarn povode, ztopa: obce ohrozen potopou, ztopou, zplavou hovor, vek voda povodie p. porieie povodit sa p. sta sa povojnk ps, ktorm sa v minulosti sahovala, upevovala perinka s dieaom povijak povijan povjadlo povolanie 1. trval innos, na ktor sa lovek pripravil uenm al. tdiom a ktor oby. vykonva za mzdu profesia: robotncke povolania, profesie; hudobnk z povolania, z profesie zamestnanie (pravideln prca za mzdu): zmenil vea zamestnan expr. remeslo: lekrske remeslo, vyzna sa vo svojom remesle kni. stav (shrn osb s rovnakm povolanm): uitesk stav 2. p. loha 1 3. p. pozvanie 1 povolan p. oprvnen 1, kompetentn, schopn povola p. pozva1, zavola 1. zvola 2 povolenie p shlas I povolen p. prpustn povoli l .p. dovoli 2. p. popusti 1-3 3. p. ustpi 2, 3 povoli si, povolka si p. oddchnu si 1 povokva si p. hovie si povone 1. p. pomaly 1 2. p. mkko 3 povon ktor ahko vyhovie cudzm poiadavkm: ktor sa prispsob cudzej vli: ktor je mlo prsny, mlo dsledn v nrokoch na inch poddajn mkk (op. nepoddajn, tvrd): povoln, poddajn povaha; matka je voi synovi vemi povoln, mkk
z h o v i e v a v kni. b e n e v o l e n t n /ried zvon: zho-

vievav, benevolentn rodiia stupiv stupn (op. nestupiv, nestupn): spoliehal sa na fovu stupiv, stupmi povahu pejor. ochotn (ktor rd vyhovie poiadavkm oby. v sexulnej oblasti): ochotn dievina povoova si p. hovie si povoz voz so zapriahnutmi zvieratami zprah: po ceste id povozy, zprahy poah: konsk poah dostavnk (v minulosti dopravn prostriedok ahan komi) droka (v minulosti ahk njomn povoz na osobn dopravu): naja si droku fiaker (njomn povoz ahan prom koni) p. aj ko povoznctvo doprava nkladov povozom ako zrobkov innos hovor, furmanka

511
povoznk kto sa zamestnva dopravou nkladov povozom voziar hovor, furman koniar zastar. voznk
(Dobinsk)

povybavova
zbene, letmo si prezrel vstavu plytko: plytko rozma neplne nedokonale nedokonalo: nepln, nedokonale spracovan materil * poloviato nedsledne kni. nekonzekventne: spory rieil poloviato, nedsledne, nekonzekventne neodborne diletantsky (nezakladajc sa na odbornch vedomostiach): k problmu pristupoval neodborne, diletantsky
porov. aj p o v r c h n

povpja p. vpi povrska p. pokri 1 povrska sa p. zvrskavie povrva (si) 1. ri rei (asto potichu, nie verejne) rozprva hovori vravie: udia povrvaj, rozprvaj, e zdraie benzn; povrva sa, hovor sa, vrav sa, e vlda padne ri sa rozirova sa (neos.): ri sa, roziruje sa, povrva sa, e... uka epka (neos.): velio sa o nej uk, epk expr. uka: udia si o prpade vemi dlho ukali 2, vravie si nieo pre seba al. s niekm tlmenm, nezrozumitenm hlasom epka (si) uka (si): nahnevan si povrva, epk, uk slov vzdoru expr.: epotat uka: epoc si do ucha nen slov; dievence si osi v kte ukaj hovor. expr. uota: chod po dome a ustavine si osi uoce expr.: mrmlat mrmota mumlat nuimra hundra omra' brbla* dudra (nezrozumitene): nezaplatm ni - mrmle, mrmoce, omre si otec expr.: emoti amoti emoni: emoti si, amoti si nieo pod nos povravie I. obrne, velio, vea vyjadri reou (oby. nieo, o nie celkom zodpoved pravde) pohovori porozprva navravie nahovori narozprva: Kto vm to vetko o ns povravel, pohovoril, narozprval?: never tomu, o mu ostatn povravel i, navraveli. nahovorili expr.: potrepat * potra* potrieska potliapa: potrepe, potra velio expr.: poapota pokvka potrsi hrub podrsta: ke si vypije, poapoce, pokvka. podrsta hlposti expr.: natra natrepat natrbi natka (vea): o vm zasa o mne natrali, natrepali? 2. p. porozprva sa povrvka p. prslovie povraz dlh hrub vlkna /. konop, anu a pod. stoen do jednho zvzku a sliace na viazanie, ahanie inka: zviaza niekoho povrazom, inkou povrazec (ten povraz): konopn povraz, povrazec hovor, tranok: spusti sa z okna po povraze, po strnku pagt motz (ten povraz): previaza balk pagtom, motzom nra (priadza stoen do zvzku): nra na bielize lano (pletenec zloen z viacerch povrazcov): horolezeck lano /ried. lina (Janov) p. aj nra I povrazec p povraz, nra 1 povrazolezec p. artista povra p. vrazi 1, zatc povrezva sa p zareza sa povha p. opovrhova povrhn p pohrdn povrch I. vonkajia plocha obaujca nieo, vonkajia strana nieoho vrch: povrch, vrch ltky lce (op. opak. rub): obrti rukv na lce zastar povrie mih zvrok (povrchov as nieoho): eleznin zvrok
pren. f a s d a

2. nedbajc na nieo v potrebnej miere; svediac o tom (op. poriadne) nedbanlivo nedbalo: povrchne. nedbanlivo, nedbalo utret prach neporiadne hovor, fuerskv: Juersky opraven auto expr. nedbajsk pejor. lajdcky: na nvtevu priiel neporiadne, nedbajsk, lajdcky obleen ledabolo ledajako ledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odila expr. spakruky hovor. expr. halabala: vetko rob len tak spakruky, halabala fraz len aby sa nepovedalo povrchn ktor nejde do hbky; ktor nem zmysel pre dslednos, dokonalos (o loveku); svediaci o tom plytk przemn bezobsan pren. przdny (oby. v zmysle duevnej, mylienkovej hbky): povrchn, plytk, przemn lovek; povrchn, plytk vedomosti (op. hlbok): bezobsan, przdne mylienky neporiadny (nemajci zmysel pre poriadok, usporiadanos): neporiadna gazdinka nehlbok (o cite, vzahu; op. hlbok) nepln nedokonal nedsledn nedkladn nekonzekventn (vyznaujci sa neplnosou, nedslednosou, nedkladnosou; op. pln, dokonal, dsledn): nepln pohad na vec; nepln daje; nedokonal, nedsledn prca; by v prci povrchn, nedsledn neserizny: neserizny prstup neprepracovan: neprepracovan analza, tdia nedbajsk nedbal nedbanliv hovor, ledabol (ktormu nezle na tom, aby iiel do hbky, aby bol dsledn): ma ku vetkmu nedbajsk. nedbal, nedbanliv, ledabol prstup; nedbanliv, ledabol upratovanie poloviat (nedokonen, uroben len spolovice): odovzdval vdy poloviat robotu * diletantsky- amatrsky lajdcky expr. ahtikrsky (typick pre diletanta, lajdka, ahtikra): diletantsk znalos vec, lajdcke uenie, ahtikrske pristupovanie k povinnostiam hovor, expr. zbchan hovor. |>ejor.: fuersk lendrinsky (narchlo, povrchne uroben; oby. o prci) zben letm chylkov (roben, vykonan krtko a povrchne. bez nroku na dkladnos): zben prehliadka; zben. letm odhad paulny (povrchne zoveobecu jci): paulna charakteristika, paulne tvrdenie povrie p. povrch 1 povstalec p. vzbrenec povstanie p. vzbura povsta 1. p. vsta 1, postavi sa I 2. p. vzbri sa I 3. p. vznikn, nasta povstvat p. vsta 1. postavi sa I povstupova p. vojs 1 povimn si p vimn si 1 povahova p. vtiahnu 1-4 povtipkova (si) p. zaartova (si) povtla p. vtisn 1 povtka p. zatc povybavova p. vybavi 1

2. p. vonkajok 2 povrchne 1. nejdc do hbky, k podstate: svediac o tom (op. dkladne) zbene letmo: iba tak povrchne,

povybehva
povybehva, povybehva, povybehova p. vybehn 1 povybera p. vybra 1-3 povybieha p. vybehn 1 povybja p vybi I, rozbi 1 povyiarkova p. vyiarknu povya p. vyvies 1 povydva l.p uverejni 2.p. min 1 povydrapova, povydrapva p. vytrhn 1 povydva p. vydu povyhadzova 1. p. vyhodi 1.2 2. p. prepusti 1 povyha p. vyhna 1, 2 povyhldza p. vyhladit I povyha p. vyhrn povyhutova p. vymyslie povychodi, povychdza p. vyjs 1 povyka p. pokosi povyklada l . p . vyloi1 1-3 2. p. obloi 1 povykonva 1. p. vykona 1. 2, vybavi 1 2. p. vyvies 1 povykrajova p. vykrojit' povykrca p. vytancova povylamova p. vylomi, vyvalit I povylepova p. vylepi 2 po vyletova, povyietva p. vybehn 1 povylieva p. vylia I, 2 povymiea p. vymeni 1 povymiera p. vymrie 1 povyma p. vymyslie povymva p. umy povy nachdza, povynachodi p. vymyslie povyna p. vynies I povynechva p. vynecha 1. 2 povypja p. vypi I povypisova p. vyplni 2 povyplca sa p. oplati sa povypa p. vyplni 1, 2 povypratva, povypratva p. vyprata 1 povyprva p. porozprva povypytova sa p. spta sa povyrasta p. vyrs I povyratova, povyratva p. vyrta I povyra p. vybi 1 povyrezva p. vykrojit povyrovnva p. vyrovna 1, 3 povyrva p. vyry 1 povyschna p. vyschn I povysmieva p. vysmia povyspytova sa p spta sa povystiera sa p. vystrie sa 1 povystrja 1. p. vystroji I 2. p. vyvies I, vykona 2 po vystrihova p. vykrojit' povysvetova p. vysvetli povysycha p. vyschn 1 povye I. alej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachdzajcej sa nad niekm al. niem (op. ponie) vyie (op niie): povye, vyie je mal horre hore (op. dolu) vye (op. nie): ksok hore, vye vyviera Studnika /astar. pozv (Laskomersk) 2. (koho,oho) vyjadruje miesto al. polohu nachdzajcu sa vyie od niekoho al. nieoho (op. ponie) vye (op. nie): voda im siahala povye, vye kolien

512
povene povyujc sa nad ostatnch, neprimerane si uvedomujc vlastn dleitos al. hodnotu; svediac o tom povenecky pohdavo zvysoka zvrchu: ku kadmu sa sprval povene, povenecky; na ostatnch sa pozeral pohdavo, zvysoka, zvrchu namyslene naduto sebavedome pyne: namyslene, nadulo odpoveal na nau prosbu; sebavedome, pyne hovoril o svojich spechoch * kni. protektorsky: protektorsky potapkval mlaieho kolegu po pleci * pejor.: vekopansk veliksky: vekopansk, veliksky nm zakval na pozdrav * arogantne kni. spupne (bezoivo povene): arogantne, spupne omietol chlapcovu iaos
porov. aj p o v e n

povenec povene sa sprvajci lovek namyslenec mrnoniysenk pejor.: nadutec nafkanec kni. parvenu [vysl. -nl (povene sa sprvajci nekultrny lovek) pejor. velik (povenec tiaci po slve) oby. pejor. suvern: sprva sa ako suvern povenecky p. povene poveneck p. poven, sebavedom povenectvo poven sprvanie povenos namyslenos povznesenos: pansk povenectvo, pansk povenos, namyslenos pcha mrnomysenos samobos: urazen mrnomysenos, samobos pejor nadutos nafkanos velikstvo oby. pejor.: suverenita suvernnos hovor, pejor. pantina arogancia kni. spupnos expr. bohorovnos povenos p. povenectvo, pcha 1 poven ktor sa povyuje nad inch: ktor prejavuje vlastn nadradenos, prehnan sebavedomie; svediaci o tom (op. ponen) poveneck vyven: poven lovek; cti poven, poveneck in hlase nadraden superirny: nadraden sprvanie protektorsk (prznan pre protektora): protektorsk postoj povznesen (povene ahostajn): povznesen sprvanie namyslen pyn expr.: nadut nafkan (ktormu chba skromnos, pokora): nemala dvod byt namyslen, pyn, nadut, nafkan kni. spupn (poven a bezoiv): prichdzal so spupnm vrazom vaza hrd odmeran (udriavajci si odstup): dvala sa ponad vetkch hrdm, odmeranm pohadom pohdav pohrdliv opovrliv (prejavujci pohdanie inmi): pohdav, pohrdliv, opovrliv postoj expr. bohorovn: ponoril sa do svojho bohorovnho mlania pejor. velkopansk: vekopansk spsoby, gest povi p. povznies 3 povykrabova p vykrabat" povykrtva p. vyiarknu povyova sa p. vypna sa 1 povythova p. vytiahnu 1, 2 povyahova sa p. vystrie sa 1 povytna p. vya 1 povytska p. vytisn povytla p. vytisn povytlka p. vybi 1, rozbi 1 povytrca sa p. vytrati sa 1,2 povytha, povytrhva, povytrhv a p. vytrhn 1

513
povyvdza p. vyvies 1 povyvaova p. vyval i 1 povyvaova sa p. ahn si 1 povyva p. vyviez 1, 2 povyvla, povyvlaova p. vynies 1 povy vraca p. vyval i 1 povyzlieka p. vyzliec povyzrdza p. prezradi povyzva p. vyzu povyzveda sa p. spta sa povyna p. pokosi povzbudi doda niekomu, nieomu silu. odvahu, chu do nejakej innosti; urobi nieo intenzvnejm, ivm posmeli: povzbudil , posmelil mladch do podnikania aktivizova zaktivizova: (zaktivizovali ns do boja proti rakovine podnieti (da podnet na nieo): ponietil som ho, aby sa prihlsil na konkurz pohn expr zobudi: treba ich pohn, zobui, aby nezmekali prleitos expr vyburcova* zburcova: vyburcova niekoho k viemu vkonu navies (na nieo neiaduce): navies vza na lek kni. stimulova: stimulova kladn vlastnosti u eti; stimulovanie rastu vlasov lek. Ionizova (ovplyvni tonus): tonizovanie svalstva vzprui obodri: vzprui sily chorho; sprcha ho ohodrila osviei oivi: oivi zujem o vnu hudbu kni animovat': animovat'prtomnch o spevu povzbudiv ktor povzbudzuje, dodva silu. odvahu povzbudzujci posmeujci: uiteove povzbudiv, povzbudzujce slov; potrebovala matkin povzbudiv, posmeujci smev podnecujci kni stimulujci stimulan /.ned. stimulatvny (ktor povzbudzuje do innosti): podnecujci, stimulujci, stimulan, stimulatvny inite nabdav pobdav: nabdav, pobav gesto vzpruujci osvieujci: vzpruujci, osvieujci inok lieku, vitamnov povzbudzujci p povzbudiv povzdych p. vzdych povzdychn (si) p. vzdychn (si) povzdyehnutie p. vzdych povznajci ktor mocne psob a oby. i (mravne) zoachuje vzneen uachtil: povznajci, vzneen, uachtil cie; povznajca, vzneen, uachtil prca v oblasti umenia oistn oisujci kni katarzn (prinajci vntorn oistenie a tm aj uvonenie, povznesenie): naplnil ju oistn, oisujci, katarzn pocit; povznajci, katarzn inok slvnostn velebn km. majesttny (mocne psobiaci na city svojou vnosou, velebnosou, majesttnostmi): slvnostn, velebn, majesttne ticho obradu povznesenos p. povenectvo povznesen 1. pln citovho vzruenia, pozitvneho naladenia: svediaci o tom vzruen: povznesen, vzruen myse, nlada dobr euforick (pln eufrie): dobr atmosfra; euforick prevanie, pocity slvnostn patetick (povznesen slvnostnosou chvle): slvnostn, patetick tn v hlase 2. p. poven povznies 1. kni. da do vzpriamenej, vyej polohy

pozaubova sa
(oby. as organizmu) zdvihn zodvihn dvihn: povznies, (z)dvihn zrak, oi k nebu; povzniesol, zodvihol hro hlavu vzti vzpriami: vhran vztil prst; vzpriami hlavu /ried. podv ihn 2. silno zapsobi a tm mravne, kultrne a pod. urobi dokonalejm, lepm pozdvihn zodvihn: povznies, pozdvihn, zodvihn pracovn morlku; povznies, pozdvihn nrod zoachti zjemni (urobi uachtilejm, jemnm): hudba ho zoachtila, zjemnila * zlepi: povznies, zlepi nlau 3. privies na vyiu rove, na vy stupe zveadi: povznies, zveadi hospodrstvo pozdvihn zried. podvihn: pozdvihn kultrnu rove obc povi zvi zlepi: povi, zvi politick prest zasiar vzdela: vzdela ud fraz postavi na nohy: vlde sa podarilo rchlo postavi na nohy upadnut ponohospodrstvo povdy p. vdy poza p. za 2 pza 1. dranie tela postoj pozcia: nepohodlnpzj tanen postoj p. aj poloha 2. p. pretvrka, afektcia pozabaova p. zabali 2 pozabva sa p. zabavi sa I pozabja p. zabi 1, 2, zatlc pozabda p. zabudn 1 pozabudn p. zabudn 1 pozana p. zaa 1 pozadie 1. priestor vzadu: menej vznamn miesto (op. popredie) zadie: vor so stodolou v pozad, zad; dra sa v pozad, zad hovor, zadok 2. p. zkulisie pozadku p. vzadu pozadn p. podradn 2 pozadha p. zadusi 1 pozadu p. vzadu pozada p. zadusi 2, zahasi 1 pozahadzova p. zahodi 1 pozaha p. zahna 1 pozaha p. zahasi 1 pozahldza p. zahladi 1. 2 pozahra sa p. pohrozi pozaha p. zasypa 1 pozahrza sa p. pusti sa 1 pozahba, pozahna, pozahybova p. zahn 1 pozachodi, pozachdza 1. p. zjs I 2. p. sta sa pozachytva p. zachyti 1, 2 pozajma p. zajal I pozajtra v de, ktor nasleduje po zajtrajom dni pozajtre: pozajtra, pozajtre bude nedea napozajtra napozajtre: napozajtra, napozajtre pjdeme na vlet pozaklada p. zaloi 2-5 pozakopva p. zakopa 1 pozakrca p. zakrti 2 pozakrva p. zakry l, 2 pozakv aova p. zavesi 1 pozalepova p. polepi 2 pozalieva p. polia 2 pozaubova sa p. zabi sa 1

pozanieta
pozameta p. zamies pozamieat p. zameni pozamotva p. zamota 2 pozamza p. zamrzn I pozamyka, pozamkna p. zamkn pozama sa p. zahbi sa pozana p. zanies I. 3 pozanechva p. zanecha 1 pozaostva p. zaosta 1, oneskori sa 2 pozapja p zapn 2 pozapaova p. zapli 1. 2 pozapchva p. zapcha pozapichova p. zapichn pozapnat' p. zapn I. 2 pozapisova p. zapsa I pozapletat p. zaplies 1. 2 pozapnat p. zaplni pozarasta p. zars 1 pozariaova p vybavi I pozarovnva p. zarovnat' pozasekva sa, pozasekova sa p zasekn sa 1, 2 pozaspva p. zaspa I pozastavi sa vyjadri poudovanie, prekvapenie, neshlas a pod. nad niem (oby. niem prekvapujcim, neakanm) zastavi.sa pristavi sa: pozastavili sa, zastavili sa tuul mdrou odpoveou iaka: pozastav sa. pristav sa nad synovmi vrazmi ' zarazi sa (pozastavi sa nad niem neprjemnm, negatvnym): zarazil sa nad tokou bezoivosou pozastavova p. zastavi 1, 3 pozastavova sa p. zastavi sa I pozastiela p. zastla pozastiera p. zastrie I pozastokova, pozastokna p. zapichn pozastrkova, pozastrkva p. zastri pozastka p. zapichn pozasycha, pozaschnat p. uschn pozaspa, pozasypva p. zasypa I pozava p. zaplta pozathova p. zatiahnu 1-3 pozatna p. zaa 1. 2 pozatska p. zatlai I pozatla p. zatlai 1 pozatlka p. zatc pozatvra p. zatvori 1. 2 pozatka p. zatvori 2 pozatni 1. p. zatia I 2. p. potom 1 pozatmne p potom I pozauna plechov dychov hudobn nstroj s predenou trbkou trombn pozaunista kto hr na pozaune trombonista pozavdza p. zavies 2, 3 pozavzova p. zaviaza 1 pozavesova p. zavesi I pozaviera p. zatvori J, 2 pozavja, pozava p. zakrti 2 pozaha, pozana p. zapli 2 pozava p. zai 1 pozbavi p. pripravi 3, odobra I pozbera 1. (postupne) vzia zo zeme rodu, z rastln

514
plody zviez pozva: pozbera, zviez, pozva rodu z poa pozobera: pozobera rajiny^papriku 2. (postupne) vzia, odstrni z povrchu nieoho pozobera zobra: pozbera, pozobera. zobra smotanu z mlieka poodklada: pozber. poodklad riad zo stola 3. urobi zhyby na ltke pozberka poriasi ponabera: pozbera. pozberka, poriasi ltku okolo krku nazbera nabra: nazberan, nabrat rukvy posklada hovor, /astar. zrancova (pozbera do skladov, ranov): suka poskladan do zhybov: aty zrancova v pse pozbiera zbieranm (postupne) zhromadi na jedno miesto (oby. nieo porozspan, roztrsen al. rozptlen, roztraten) zozbiera: pozbiera, zozbieral zvyky jela, zoity, prihlky vyzbiera (dkladne, vetko): deti vyzbierali odpadky lese; pozbiera, vyzbiera opadan ovocie poobera (drobn plody): poober egre, jahody sstredi (zbieranm): smeti treba sstredi do kta pozha (zhromadi hrnutm): pozhra rozsypan drobn poschytva poschyta (nhlivo, chytkom zobra, pozbiera): poschytvala. poschytala zo nry bielize vybra (pozbiera peniaze na nejak cie): vybra na kostol pozoha vyzoba expr.: pozobka vyzobka (pozbiera zobnm) pozbiera sa l .p. vsta 1 2. p. vzchopi sa 1. spamta sa 2 3. p. uzdravi sa pozbja p. zbi 1. 2 pozale p. nealeko 1 pozdleka, pozdleky p zaleka pozda sa 1. p. zazda sa 2. p. zapi sa 1, 2 pozdva sa I. p. zda sa 3 2. p. pi sa 1, 2 pozde p. neskoro pozd 1. po dke nieoho pozdne: kme rozrezan pozd, pozdne * hovor, pozdlky: ahol si pozdky na poste poet. zdl (Hviezdoslav) 2. (oho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dke nieoho poveda veda (oho): pozd, poveda cesty vysadili topole; chodnk vedie veda, pozd potoka * okolo (oho) pri popri (om): okolo steny, pri. popri stene porozkladali stoliky poda (oho): poda eleznice teie rieka po boku (oho): po boku zhrady rast rbezle pozdlky p. pozd 1 pozdne 1. porov. podlhovast 2. p. pozd 1 pozdny p. podlhovast pozdn p neskor 1. 2 pozdola p. zdola pozdrav 1. konvenne ustlen prejav cty, priatestva pri stretnut vyjadren gestom al. formulou kni. pozdravenie: rozs sa bez pozdravu, bez pozdravenia kni. poklona: s lUI poklonu (Zechenter) 2. p. prejav 1 3. p. blahoelanie pozdravenie p pozdrav I pozdravi 1. v spoloenskom styku prejavi ctu. priatestvo al. nadviaza kontakt (oby. ustlenou slovnou formou) pozdravi sa (niekomu): ctivo, srdene pozdravi starieho; slune, pekne sa nm pozdravili expr. pozdravka: diea sa u nauilo pozdravka

515
pokloni sa uklonisa (pozdravi klonom hlavy al. hornej asti tela: zastar. pozdravi slovnou formulou): ponene sa predstavenmu poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutnm hlasom pokva pokvnut' (pozdravi kvnutm) zasalutova (pozdravi zdvihnutm ruky k iapke): vojak smelo zasalutoval hovor, zazdravka (pozdravi pri pit oby. vyslovenm elania Na zdravie!) * popozdravova (koho) popozdravovasa (s km, komu); (postupne viacerch pozdravi): pekne vetkch popozdravoval; popozdravova sa s priatemi 2. prichdzajcich kladne prija, oby. slvnostnm, radostnm spsobom privta uvta: prtomn pozdravili, privtali, uvtali hosa potleskom zvta: zvtali sa bozkom, smevom pozdravi sa p. pozdravi 1 pozdravka p pozdravi I pozdravn p. blahoprajn pozdravova 1. v spoloenskom styku prejavova ctu, priatestvo al. nadvzova kontakt (oby. ustlenou slovnou formou) pozdravova sa (komu): vdy ma pozdravuje, pozdravuje sa mi vemi ctivo; pozdravuj ns. pozdravuj sa nm u zdaleka menej vhodn: zdravi (koho) zdravi sa (komu): neviem, kto sa mi tak zdvorilo zdravil I Vi sa ukla sa (pozdravova klonom hlavy al. r nej asti tela: pozdravova slovne): klania, ukla sa mi pri kadom stretnut salutova (pozdravova zdvihnutm ruky k iapke) hovor, zdravka (pozdravova pri pripjan): zravkali si pri kadom pohri 2. prichdzajceho kladne prijma, oby. slvnostne, s poteenm vta: davy pozdravovali, vtali prezidenta menej vhodn zdravi: vzcneho hosa pozravovali, zdravili volanm na slvu pozdravva sa p. pozdravova I pozdvhat' p. zdvihn 1 pozdvihn I. p. zdvihn 1 . 2 2 . p. povznies 2. 3 pozemn voj. (o armde, vojsku) pripraven na boj na zemi pchotn: pozemn, pchotn vojensk sila; pchotn jednotky zastar. pe: peia armda pozemok p. pda I pozemsk tkajci sa ivota na zemi svetsk: pozemsk, svetsk radosti, starosti hmotn (op. duchovn): pozemsk, hmotn bohatstvo tento pren. expr. niotn (z nboenskho hadiska; op. druh, onen): pozemsk, tento, nicotn svet, ivot (op. ven) zastar. zemsk: zemsk pitky (Jg) p. aj pominuten pozemt obyvate Zeme kni. zastar. zemtn (Hviezdoslav)

pozin
blska oami (prenikavo al. zlostne pozera) zazera expr.: gni foi focha (nenvistne al. zboku pozera) nr. boi: karedo na ns zazerali, gnili, foili nazera expr: nazza nakka kli pokuova (ukradomky, tajne, zvedavo pozera): nazza. nakka do hrncov; kli, pokuuje, aby sa z povinnosti vymykol * vzhliada (smerom hore) vyzera (smerom von, oby. v oakvan nieoho): vyzer z obloka rozhliada sa (na vetky strany): rozhliada sa po okol zza (bezmylienkovite, nechpavo pozera: pozera ukradomky, lajne) nr.: priezoivi bezova (bezoivo pozera na niekoho, najm pri jeden) expr.: pokukva pokukova (chvami pozera): pokukvaj na ns. i ete akme hovor.: vykka vykukva vykukova (pozera odniekia): vykka z obloka hovor, expr.: mumkova trpkova (hlpo, bezoivo sa pozera) 2. zrakom dkladne skma, zisova nieo prezera obzera obzera sa: pozer, prezer tern, i vyhovuje; pozer, obzer si zneisten ruky; obzer sa, kto to hde km obhliada si: obliliadaj si situciu hovor.: okka okukva okukovat ohkka obkukva obkukova: okka okolie fraz premeriava pohadom (prsne pozera): premeriava pohadom okolostojacich rozhliada sa (okolo seba, na vetky strany): rozhliada sa, kde si zlo veci 3. prejavova zujem o niekoho, o nieo expr.: pokuova kli pokukva pokukova: chlapci u zanaj pokuova, kli, pokukva po dievatch; pokuuje, pokukuje po novom aute expr.: buska focha: busk, foch po ievencoch, na dievence mrka (dva oami znamenie): mrk na susedku hdza oami (po niekom, po nieom) 4. obraca pozornos, bra do ohadu dva sa hadie: pozer (sa), dva sa. had iba na vhody vmal si venova pozornos: vma si t vec bliie; nevenuje pozornos zbytonostiam, nepozer na zbytonosti stara sa dba: stara sa o to. bana to, o to, aby strava bola pestr prizera sa (pozorne sledova): prizera sa hre prizera (bra ohad na nieo): prizeraj na nae pecifick podmienky 5. dva sa vidie, by viditen hadie zrai sa: z tvre pozer, had, zra sa primnos; smr mu pozer, had z o* sla* prejavova sa ukazova sa: vade sla, prejavuje sa istota zrkadli sa odzrkadova sa^ odra sa: v oiach sa zrkadl strach (y. p. hodnoti pozrsky p. strojen pozrstvo p. afektcia. pretvrka pozhadzova p. zhodi 1 pozha l .p. sstredi 1 2. p. zaobstara pozha, pozhasna p. zhasn 2 pozhovra sa p. porozprva sa pozhovenie p. trpezlivos pozhovie p. poka 2 pozhrabva, pozhrabva p. zhrn I pozha p. zhrn 1 pozcia l .p. pza I 2. p. poloha 3. p. stav1 1, situcia I pozin voj. ktor sa uskutouje z pozci, zo zkopov

pozera (sa) 1. zrakom sledova nieo, niekoho, opiera niekam zrak dva sa hadie: pozera (sa), dva sa, hadie von oblokom, do zrkadla; s lskou sa pozer. dva na dcru; nechpavo had na otca hovor, kuka (sa): kuk (sa) iba pre seba upiera zrak (uprene pozera) poet.: zrie pi expr okli expr. zried.: okova* oi * fra/. vyvaova/vypliea/vytriea/trieti/pleti oi (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozera): okli okolo seba; zdaleka na ns oia; vyvauje oi na prichdzajcich jastri iskri oami (prenikavo, bystro pozera): jastr po okol

pzistick
zkopov: pozin, zkopov vojna; pozin, y lnie pzistick p. strojen pozisova p zisti zkopo-

516
ky na mape glosa (poznmka na vysvetlenie): glosa k zkonu * komentr (vysvetujce stanovisko): kritick komentr k vstave noticka (krtka poznmka, oby. v tlai) marginlie (poznmky k textu na margu) 3. p. zpis 1 4. p. lnok 1 poznanie p. poznatok pozna p. znies 1 pozna 1 nedok. 1. na zklade sksenost, tdia a pod. ma zodpovedajcu, pravdiv predstavu o nieom, niekom vedie: poznva vetky podrobnosti; pozn, vie cel pravdu; pozna, vedie bse spamti zastarv. zna: ned na sebe zna pohnutie 2. by znmy niekomu z osobnho styku pozna sa: pozn ho, pozn sa s nm vemi dobre 3. p. hlsi sa 4. p. orientova sa 2 5. p. vidie, pozorova 2 6. p. vidie I pozna 3 dok. 1. zmyslovm vnmanm a rozumovou innosou nadobudn vedomos, sprvnu predstavu o nieom spozna: (s)poznal, e sa mlil; spoznal dvneho znmeho zbada zisti: nik nezbadal, nezistil muovo klamstvo spozorova postrehn kni. postihn: spozorova, postrehn zl mysel; postihol nieie zmery presvedi sa: presvedil sa o tom na vlastn oi, poznal to na vlastn oi pobada zastar obada: pobada nhlu zmenu zacti uvedomi si (pozna zmyslami): zactil, uvedomil si bliacu sa pohromu 2. osobne prs do kontaktu s niekm, nadviaza znmos zoznmi sa spozna sa: kamarti sa (s)poznali, zoznmili na vojenine; tem sa, e som vs (s)poznal, e som sa s vami zoznmil pozoznamova sa (postupne, viacer): pozoznamovali sme sa na veierku p. aj zoznmi sa 1 3. zska, ma sksenos z nieoho oksi sksi zaksi: nikdy nepoznal, neoksil, nezaksil, o je hlad * zai prei ui: zail, preil, poznal v ivote vea zlho pocti* zacti* ucti: poctil, zactil na vlastnej koi biedu a nedostatok; uctil pach krvi prest vyst prekona pretrpie (pozna nieo neprjemn): prest, prekona prkorie; pretrpie muky poskusova (velio sksi, pozna) pozna sa p. zoznmi sa 1 poznaten p. hmotn 1. skuton 1 poznatok jednotliv vsledok poznvacej innosti poznanie: rozril svoje poznanie; vychdza z doterajch poznatkov, z doterajieho poznania vedomos (iba mn. .) znalos (poznatok nadobudnut tdiom, sksenosou): ma rozsiahle vedomosti, znalosti pouenie: kniha je zdrojom pouenia informcia: zska obrne informcie o nieom pren. publ. signl: dostva signly poznenhla, poznenhle p. pomaly 1, 2 poznova, poznove, poznovu p. znova, opakovane pozoba, pozobka p. pozbiera pozoblieka p. vyzliec pozobdza p. zobudi 1 pozobva p. vyzu pozodiera -p. odrie 1

pozitvny 1. p. kladn 1, 2, dobr 1 , 4 2. p. ist 1 pozitvum p. klad pozlca, pozlacova p. zlti pozlacova odbornk na pozlacovanie pozlacovate zlti: pozlacova, pozlacovate, zlti obrazovch rmov pozlacovate p. pozlacova pozlti p. oiari pozltka tenk flia zlata al. inho kovu, prp. farba, papier na pozlacovanie zltenie: pozltka, zltenie sochy ^ pozliepa p. zlta I pozlieta sa p zhromadi sa 1 poziieza sa p. zhromadi sa 1 pozlotky p. nasilu 1 pozmeni p zmeni 1 pozmva p. umy, zmy I poznai 1. p oznai 1 2. p. zaznai I. poznamena 2 3. p. poznamena 3 poznamena 1. vyslovi poznmku pripomen podotkn: bojazlivo osi poznamenal, pootkol; dovolm si napokon poznamena, pripomen, podotkn, e... zmieni sa spomen (letmo, chytkom poznamena): v rozhovore sa zmienil, e z. katedry odchdza; spomen aj ist nevhody projektu, poznamena osi aj o istch nevhodch projektu hovor, prehodi: prehodil nieo o futbale * expr. utrsi: utrsila zlomysen poznmku ozva sa ohlsi sa (vyslovi oby. neshlasn poznmku): v kte sa ktosi ozval, ohlsil kontatova (poznmkou): v vode kontatoval, e jeden len je neprtomn /duplikova (pozi)amena s drazom): ete raz zduplikoval, e treba okamite kona narazi: obva sa o i len slovkom narazi na hkliv problm pripoji (na koniec poznamena) p. aj poveda 2. psomne v krtkosti, strune zachyti poznai zaznamena zaznai: nestihla si vetko poznamena. poznai; poznamena, zaznamena, zaznai si vetky detaily zapsa: zapsa si do notesa telefnne slo zaregistrova registrova: prstroj ne(z.a)registroval nijak zmenu 3. zanecha stopu, znak na nieom, niekom poznai: choroba ho psychicky poznamenala, poznaila zbrzdit' (zanecha za sebou stopu v podobe brzdy): tvr zbrzdn starosami kni. stigmatizova: svticu stigmatizuj Kristove rany; dielo stigmatizovan dobou 4. p. oznai I poznmka 1. krtke stne vyjadrenie o nieom pripomienka: piehav, zlomysen, vecn, ironick poznmka, pripomienka; poznmky, pripomienky k refertu zmienka (strun al. nhodn spomenutie): zasluhova si zmienku 2. vysvetlenie pripojen k textu: poznmky pod iarou vysvetlivka (vysvetujca poznmka): vysvetliv-

517
pozodvihova p. zdvihn 1 pozohrieva p. zohria pozohrieva sa p zahria sa pozohna p. ohn pozomiera p. umrie pozor1 vyjadruje vzvu na zvenie pozornosti al. varovanie pred nebezpeenstvom varuj varj (pri prci v lese, v lome a pod.): pozor, tu sa pracuje; dolinou sa ozvalo varj subt. bacha: pozor, bacha, o chvu sa to zane pozor2 1. zkladn vojensk a telocvin postoj zastar. al. voj. slang, haptk: postavi sa do pozoru, do hapldku 2. p. pohad 1 pozorliv p. pozorn 1, 2 pozornos l.p. zujem 1 2.p. zdvorilos 3. p. dar pozorn 1. ktor sstredene nieo sleduje, ktor zameriava na nieo svoju pozornos: svediaci o tom sstreden koncentrovan (op. nesstreden, nekoncentrovan): by pozorn, sstreden, koncentrovan na vyuovacej hodine; pozorn, sstreden, koncentrovan sledovanie textu napt napnut zbystren (prejavujci zven pozornos): napt, napnut, zbystren pohad; napt, napnut povanie rozprvky skmav (zameran na zistenie nieoho; oby. o zraku, pohade) kni. zastar. pozorliv (Kukun) 2. ktor dva pozor, ktor je stle v strehu (oby. s myslom preds, zabrni nieomu neprjemnmu): svediaci o tom ostrait obozretn: pozorn, ostrait, obozretn strca opatrn (op. neopatrn): pozorn, opatrn zaobchzanie so zbraou bedliv: bedliv non hliadka bdel (vemi pozorn, zodpovedajci stavu bdenia): ni neulo jej bdelmu oku kni. zastar. pozorliv (J. Kr) 3. ktor prejavuje pozornos; svediaci o pozornosti, zdvorilosti (op. nepozorn) zdvoril (op. nezdvoil): pozorn, zdvoril mu gavaliersky galantn gentlemansk [vyi. dentlmen-] ohadupln (ktor sa vyaduje od pravho gavaliera): gavalierske, galantn, ohadupln sprvanie (op. negalantn, bezohadn) taktn (majci dostatok taktu; op. netaktn): nebolo to voi ene pozorn, taktn vmav (ktor si vetko vma; op. ahostajn, nevmav): vmav itate slun (ktor venuje pozornos inm; ktor rd posli, vyhovie inm): slun hostitelka p. aj ochotn pozorova l. pozorne sa pozera na nieo. oby. so zmerom zisti nieo, dozvedie sa nieo venova pozornost sledova: pozoruje kad krok dieaa, venuje pozornos kadmu kroku dieaa; pozoruje, sleduje let vtkov vmat si: vma si, ako rchle mu eivej vlasy obraca pozornos (na nieo) sstreova pozornos (na nieo): vetci obracaj, sstreuj pozornos na vkon portovca fraz.: nespa oi/zrak (z niekoho, nieoho) nespa z o (niekoho, nieo); (stle pozorovat): nespa oi. zrak Z obrazu na stene hovor.: fixova fixrova (uprene sa pozera niekomu do tvre): fixuje, fixruje dieva sediace oproti dva sa hadie (uprene, sstredene) strihn aka ha (zkostlivo pozorovat): striehnu, aka, ha na kad pohyb protivnka
hovor,

pozrie (sa)
merkova dva pozor: dva pozor, ako sa veci vyvjaj 2. nadobda vedomos, presvedenie o nieom; skmanm. pozeranm, sksenosou na nieo prichdza bada zisova: pozoruje, bad, zisuje, e zdravie mu u tak nesli uvedomova si: uvedomuje si, e je bezmocn vidie vidno pozna cti: vidie, vidno, e je u po lete; pozna, cti zmenu v ich sprvan ta: ta mu na tvri strach zastarav, zna: ned ni na sebe zna pozorovatelna p rozhada pozorovatelne p. zretene 1 pozorovaten p. viditen pozoruhodne 1. porov. zaujmav 2. p. vborne 1 3. p. vemi pozoruhodn p. zaujmav, neobyajn pozostalos p. dedistvo 1 pozostatok p. zvyok pozostva l .p. sklada sa 1 2. p. spova 3 pozostva 2 p. osta 1. 2 pozotiera p. zotrie 1 pozotna p. sa 1 pozoznamova p. informova pozoznamova sa p. zoznmi sa 1.2 pozra p. zrazi 1 pozratva p. spota pozra p otlc 2, zrazi I pozri, pozrite p. aha 2 pozrie (sa) 1. zacieli zrak niekam, na nieo podva sa uprie zrak: pozrie (sa), podva sa, uprie zrak na dieva sediace oproti; pozrite (sa), kto prichza
hovor, kukn (sa): nechce sa na ma ani kukn kni..:

zhliadnu pohliadnu: Boh zhliadol na svoj ud kni.: vzhliadnu vzozrie (Rzus); (pozrie smerom hore) vyzrie expr.: vykukn vyzizn (pozrie smerom von) porozhliadnu sa (pozrie sa okolo seba): porozhliadol sa na vetky strany zazrie expr.: fochn zznu zagnil (neprvetivo, zlostne al. zboku pozrie): karedo na ma zazrela, zagnila; zrivo naho fochol expr.: buskn (so zubou pozrie) expr mrkn (sa) (letmo pozrie) nazrie nakukn (zvedavo, ukradomky pozrie) fraz. zablska/zaiskri oami (prenikavo, al. zlostne pozrie) fraz. expr. ibn/hodi okom (letmo pozrie): ibol, hodil okom za odchdzajcimi expr. mihn (Hviezdoslav) vimn si (venova pozornos): ani si ma nevimli, ani na ma nepozreli fraz. expr.: vyvali/vytreti/vypleti/vypli/vvgli oi (prekvapene al. vyakane pozrie) 2. zrakom dkladne preskma, zisti nieo podva sa obzrie (si) prezrie (si): dobre sa pozrel, podval, kto neshlasil; obzrie si. prezrie si ponkan tovar popozera (sa) poobzera (si) poprezera (dkladne pozrie): popozeral sa. poobzeral sa po izbe; knihu najskr starostlivo poprezeral expr. premera (ptravo pozrie na niekoho, nieo): premeral dieva oami * hovor, expr.: obmrkn si obkukn (si): obmrkn si tern kni.: obhliadnu (si) poobhliadnu (si) porozhliadnu sa (okolo seba) prizrie sa zaprizerasa (dobre, pozorne sa pozriet): prizrie sa nieomu zblzka

pozrie
3. vyvin silie na njdenie nieoho podva sa pohada: pozrie sa, podva sa za stratenou vecou, pohadal straten vec * popozeral' sa: popoz.erdm sa ete vo vreckch 4. p. navtvi 5. p. posdi, porov. preskma pozrie, pozritee p. aha 2 pozruova p. odvola, zrui pozvanie 1. zdvoril vzva na as na nieom zastar. povolanie: dostal pozvanie, povolanie predna na univerzite /asiar. pozyv 2. p. pozvnka pozvnka vytlaen vzva, iados na as na nieom pozvanie: posla niekomu pozvnku, pozvanie na ples pozva' zdvorilo al. priatesky vyzva niekoho, aby sa na nieom zastnil, aby niekam priiel zavola: pozva, zavola priatea domov na obed; pozva, zavola niekoho na slvnos, na svadbu povola (najm radne): povolali ho na lekrsku prehliadku zvola zozva (pozva viacerch): zvola, zozva astnkov odboja popozva pozvolva (postupne, viacerch): na svadbu popozvali, pozvolvali cel rodinu * prizva (pozva popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj-ma hovor, ohlsi: na krstiny ns neohlsili zastar. invitova (J. c h a l p k a ) predvolal' (pozva v radnej veci y.fdosta predvolanie na sd pozva2 p. pomenova 2 pozva p. zviez 1 pozvda p. zviidn I pozvzova p. zviaza I pozviecha sa I. p. vzchopi sa 1. vsta I 2. p. uzdravi sa 3. p. zotavi sa pozvja p. zvin pozvolva p. zvola 2, pozva1 pozvolit p. dovoli pozvona p. pomaly I. 2. vone 4 pozvon p. pomal I, postupn pozvtat' 1. p. vytancova 2. p. prehna 1 pozvtat'sa p. poponha sa, pousilova sa I pozv p. povye 1 pozvyova p. zvi pozvvova2 p. zvi (sa)2 pozyv p. pozvanie 1 pozvate kto pozva zv (kto pozva na svadbu) poadovan p. nron 1 poadovan ktor sa iada vyadovan kni. iaduci iadan: ma poadovan, vyadovan vzdelanie; dosiahnu poadovan, iaduci, iadan inok potrebn: priniesol poadovan. potrebn materily poadova p. iada I. vyadova I poalova sa vy jadri pred niekm nespokojnos, smtok nad nepriaznivm stavom nieoho a pod. poponosova sa: poalovala sa. poponosovala sa na nezhody v rodine posaova sa posaova si: niet sa komu ani posaova; posaova si na drahotu poaka si zaponosova sa: neraz si pred nami poakal na syna; zaponosoval sa, e u dobre nepouje vyalova sa vyponosova sa (zveri sa niekomu so svojimi akosami): be sa k matke vyalova, vyponosova sa, e ju mu bije * zavzdycha si zanariekasi expr.: zabedka si zaehra zahorekova si (citovmi

518
prejavmi, zdverenm sa niekomu zmierni neprjemn pocity / nepriaznivho stavu): neraz si zavzdych, zanarieka. e sa tragdia nemusela sta poartova (si) p. zaartova (si) poa p pokosi poehnane p. vea poehnanie p. astie 1. dobro poehnan 1. p. blahodarn, priazniv 2 2. p. bohat 2, rodn, tedr 2 poehna p. obdarova poehnva p. ehna 1, 2 poela p. zaela poenit sa p. oeni sa poenti sa p. zoentie poertvova p. obetova 1 poiadanie p. iados 1 poiada vyslovi al. psomne vyjadri iados, poiadavku popta: poiada, popta o pomoc, o podporu; poiada, popta dieva o ruku poprosi (vyjadri prosbu): poprosila o dovolenie sadn si expr. poproska (o dieati) vypta (poiada od niekoho nieo): vypta dieva do tanca zapta (poiada ist sumu): zaplatm, koko si zaptaj vyzva (poiada o urobenie nieoho): vyzva vetkch astnkov, aby prili naas hovor, oslovi (poiada o splnenie nieoho): v tej zleitosti treba oslovi viacerch vplyvnch ud poiadavka 1. nevyhnutn, potrebn podmienka na utvorenie al. jestvovanie nieoho potreba: vyhovova poiadavkm, potrebm zdravej vivy; spa poiadavky. potreby modernej doby predpoklad: predpoklady demokracie nrok: mat vek nroky na vedomosti uchdzaov kni. postult: dielo nevyhovuje postultom dramatickej tvorby * kni..: pretenzia imperatv: to je imperatv dneka 2. p. va 2, iados 1 poiar p ohe 1 poiarnik p. hasi poia poskytn nieo niekomu na jeho iados (na doasn pouvanie) vypoia: poia, vypoia niekomu viu sumu peaz, chatu na dovolenku kni. zapoia (radne poia): exponty nm zapoiala Slovensk nrodn galria polit, slang, prepoia (da do pouvania oby. doasne): prepoia hodnos, vyznamenanie zastar. zveri (da na ver): banka im zverila peniaze na tovar porozpoiiava rozpoiat (viacerm osobm, na rozlin miesta): rodinn spory rozpoial, porozpoiiaval kamartom poia si vyiada si a dosta nieo od niekoho na ist as (na doasn pouvanie) vypoia si: poia si, vypoia si v poiovni aulo; poia si, vypoia si od suseda pero kni. zapoia si (radne, oby. vo vekom si poia): zapoia si od mesta pozemok zadi sa (poianm si narobi dlhy): podnik sa privemi zadil poiera prijmanm potravy nii (oby. o drobnch ivochoch); spsobova rozklad; pren. expr. pouvanm, uitm vyerpva ra: kodcovia poieraj, er listy ovocnch stromov; vtctvo poiera hmyz * zoiera: hsenice zoieraj lstie rozoiera roz-

519
klada rozleptva nii hubi (najm o hrdzi): hrdza rozoiera, rozklad, rozleptva, ni kovov potrubie; kyselina poiera, rozoiera, rozleptva, hub tkanivo pohlcova ma spotrebva (pouvanm. uitm vyerpva): spotrebva vea asu; motor poiera, erie, pohlcuje, ma privea benznu poi 1. p. zjes 2. p. vypi 1 poi sa p. uivi sa pova p. poitk povaneky p. pitkrsky povanctvo p. pitkrstvo povank p. poitk povan, povask p pitkrsky povastvo p. pitkrstvo pova l .p. jes 1 2.p. pi 1 3.p. tei sa 3 povaten p jedl poive p jedlo 1 poivkvasi p. i 2 poltn p. oltn poma p. pokril I po/moli p. pokri 1 pomraky p. slepo I pomurkva,pomurkova l .p.murka 1 2. p blika pomurova 1. p. mri 1 2. p. spa 1 porat 1. p. zjes 2. p. rozloi 4 pori sa p. pohda sa pou, pouva p. pohrz 1. rozhrz, rozu pda 1. zvetran zemsk povrch, na ktorom rast rastliny zem: rodn pda, zem: obrbal pdu, zem hlina (pda vzniknut rozpadom hornn): zhradncka pda, hlina l (nepriepustn hornina zloen z jemnch astc) lovina (lovit pda) iernozem (vemi rodn humusov pda tmavej farby) humus (rodn vrstva pdy s organickmi ltkami) ornica ((in pda) spra (ahk usaden hornina pvodne naviata vetrom) odb zemina kni prs* pozemok (na ist cie vymedzen as pdy): stavebn pozemok, kpi pozemok 2. zemsk povrch zem pevnina: vystpi z lode na pevn pdu, na pevn zem, na pevninu su: cestova po si 3. p. pole I 4. p. kraj' 2 5. p. prostredie 1 pdorys p. zklad 3, pln 3 pdoznalec odbornk v pdoznalectve, v pedolgii pedolg pdoznalectvo vedn odbor zaoberajci sa vznikom, vlastnosami a pod. pdy pedolgia pjd p. povala 1 pjs l .p. vznikn 2. p. ods I 3. p. umrie 4. p. strati sa I plka p. egre plt dlh ps slaniny uren na denie bok prodnos poet prodov za ist obdobie odb. natalita psobenie p. psobnos 1 psobi 1. by prinou nieoho spsobova: deti mu psobia, spsobuj vea poteenia zapriova robit arch. ini: zapriova. robi, ini niekomu trpenie, starosti, ia zaviova (by prinou nieoho neprjemnho, zlho): svojm sprvanm mi zaviuje zvenie tlaku privolva privodzova (by pri-

pvodca
nou oby. nieoho negatvneho): privolva, privodzuje to nervov za prina dona navodzova: huba mi prina, ona, navodzuje upokojenie, dobr nladu 2. budi ist dojem, vyvolva ist dojem zda sa: rieenie stavby psob, zd sa ako vhon, vhodn pripada javi sa vidie sa prichodi: vstup psob, pripad, jav sa trpne; tvr mua sa vid, prichod ako prjemn ukazova sa predstavova sa: inscencia sa ukazuje, predstavuje presvedivo, rozpaito vyzera (ma ist vzor): pacient vyzer ako zrav 3. dosahova vsledok istej innosti vplva inkova ma vplyv ma inok: hory blahodarne psobia, vplvaj, inkuj na zdravie; rodina psob, nu vplyv, m inok na vchovu det; umenie psob, m vplyv na zoachovanie loveka 4. by inn (v povolan, zamestnan, vo funkcii) inkovat : v Matici psobil, inkoval desa rokov; v divale psob, inkuje ako riadite pracova hovor robi (vyvja ist innos na verejnosti): pracuje, rob na ele dobrovonej organizcie kni dejstvova: bsnik dejstvoval v trovskom hnut subt. serepova psobiv ktor vie zapsobi na zmysly, city: ktor vyvolva (oby. kladn) dojem inn (ktor m inok: op. neinn): psobiv, inn inite efektn (zrakom vnman ako psobiv): efektn scna predstavenia, efektn farby sugestvny podmaujci podmaniv (ktor m siln vplyv, ktormu nemono odola): sugestvny hlas; podmaujca, podmaniv hudba romantick poetick: pobudn v romantickom, poetickom kraji mocn siln (vemi psobiv): mocn, siln umenie psobnos 1. monos inku psobenie innos: pole psobnosti, psobenia, innosti retranslanej stanice dosah: vymani sa z dosahu kodlivch ltok vplyv: ruiv vplyvprosireia subt. dopad 2. oblas, v ktorej nejak osoba al. intitcia vykonva svoju innos kompetencia kompetentnos prvomoc: psobnos, kompetencia obecnho rodu; zasahova do cudzej psobnosti, kompetencie, kompetentnosti, prvomoci oprvnenie: oprvnenie na vykonvanie ivnosti pst p. abstinencia pstny naplnen pstom predvelkonon (vzahujci sa na kresansk pst pred Velkou nocou): pstne, prevekonon obdobie * bezmsit bezms (v ktor sa nejedva mso): bezmsit, bezms de ptika p. kuvika 1 pvab p. aro pvabne 1. porov. pekn, krsny, arovn 2. p. prjemne pvabn p. pekn 1. krsny 1, arovn 1 pvod 1. zaiatok existencie, vzniku nieoho km proveniencia: vykopvky nradia domceho pvou, domcej proveniencie genza: genza loveka prame zdroj: prame, zdroj prjmov 2. spoloensk, nrodn a in prslunos rod: otec je pvodom, rodom Nemec pvodca 1. kto je prinou nieoho, kto dva podnet na

pvodina
nieo inicitor kni. strojca: pvodca, inicitor, strojca sprisahania pripravovate podnecovate organiztor vyvolvate: pripravovate, podnecovate, vyvolvate nepokojov km/., osnovate: osnovate vrady zastar. zaprillite (Dobinsk) kni. zdroj (o spsobuje vznik nieoho): zdrojom starosti s deti lingv. subjekt (pvodca deja) odb. agens 2. p. autor pvodina p. originl pvodne v prvom, vodnom obdob al. Stdiu, v prvej laze * nazaiatku zozaiatku, ps. i na zaiatku, zo zaiatku: pvodne, nazaiatku, zozaiatku sa mu darilo sprvu sprvoti spoiatku: trning bol sprvu, sprvoti, spoiatku raz do tda najprv: najprv, pvodne nechpal, o od neho chc predtm: predtm. pvodne prijat rozhodnutie nemono zruil prvotne kni primrne: prvotne, primrne sa rozhodoval medzi prvom a medicnou pvodnos p. istota I, originalita 1 pvodn 1. ktor je od zaiatku: ktor si zachoval vetko tak, ak mal pri svojom vzniku (op. nepvodn) autentick (op. neautentick): pvodn, autentick folklr originlny: pvodn, originlne exponty z adovej oby prvotn prv kni. prvobytn (ktor bol na zaiatku a oby. sa u zmenil, zanikol): prvotn prina; prvotn, prv nboenstvo; prvobytn charakter rodiny prapvodn kni. archetyplny (pvodn a vemi star): prapvodn spsob obivy, archetyplny zvyk najstar: jaskya je najstarie udsk obydlie domci domorod odb. autochtnny (pvodom pochdzajci z danho miesta; op. cudz, prislhovan): domci, domorod, autochtnni obyvatelia Ameriky reit rdzi (oby. o zachovanch tradcich, jazykovch prostriedkoch a pod.): v prejave stle pouval zopr reitch, rdzich vrazov 2. ktor bol pred terajm, sasnm predchdzajci predol: pvodn, predchzajce, predol rozhodnutie (op. terajie, sasn, nov) niekdaj: nov pomery skoro vystriedali pvodn, niekdajie bval minul star (ktor u patr minulosti): obnovil bval, minul vztah; bval, minul, star majite zvyajn zauvan (ak sa zauval, ak bva stle): poloil nradie na zvyajn, zauvan miesto 3. pochdzajci skutone od pvodcu (op. nepvodn) originlny: pvodn, originlna mylienka; pvodn, originlne ielo domci (oby. o literatre; op. prekladov) vlastn: autor znmy vlastnou i prekladovou tvorbou * samostatn (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatn myslenie, dielo neprevzat neprebran (op. prevzat, prebran): pvodn, neprevzat, neprebran televzne programy; neprevzat, neprebran tl neodvoden: pvodn, neodvoden vznam slova svojrzny svojsk osobit hovor, neodkukan (svediaci o jedinenosti, pvodnosti): svojrzne, svojsk. osobit mylienky; neodkukan modely pitkr lovek oddvajci sa pitkom povank pova: stal sa egoistom a pitkrom, povankom rozkonk vychutnvat- zmyselnk hrivec hedonista epikurejec: poznali ho ako hrivca, hedo-

520
nistu labunk makrtnk (milovnk dobrho jedla al. inch pitkov) lakotnk gurmn (milovnk dobrho jedla) asto pejor svetk (kto pitkrsky vyuva ivot): sksen svetk pejor. zastar. svetr (Dobinsk) expr. ahtikr (bezstarostne nezodpovedn a povrchn lovek) hovor flamender pejor.: bruchopasnk bonvivn kni.: faun satyr chlipnk (kto vyhadva telesn pitky) subt. ajnmeker p. aj makrtnk pitkrsky ktor sa oddva pitkom, svediaci o pitkrstve povan povask povancky: pitkrsky, povan, povask, povancky lovek vychutnvask: vychutnvask sklony rozkoncky: rozkoncky ivot labuncky (i pren.) makrtn gurmnsky expr lakotn (ktor sa vyva v jedle): labuncka, makrtn, gurmnska, lakom povaha; sledoval dieva s labunckym vrazom v tvri pejor. konzumn konzumentsk (zacielen iba na spotrebu, na materilne hodnoty): konzumn, konzumentsk spolonos; konzumentsk egoizmus svetcky pejor. bonvivnsky (ahkomysene sa oddvajci svetskm pitkom): svetcky, bonvivnsky typ loveka hedonick hedonistick epikurejsk (vyvajci sa v pitkrstve, vyhadvajci slas a rozko) chlipn (vyhadvajci, oddvajci sa telesnm pitkom): chlipn mu, pohad subt. fajnmekersk pitkrstvo oddvanie sa pitkom povanctvo povastvo rozkonctvo vychutnvastvo zmyselnos hrivos hedonizmus epikurejstvo: bol znmy svojm pitkrstvom, rozkonctvom labunctvo makrtnos (oddvanie sa dobrmu jedlu al. inm pitkom) gurmnstvo asto pejor.: svetctvo svetckos (pitkrske vyuvanie ivota) expr. ahtikrstvo (bezstarostn nezodpovednos a povrchnos)
hovor f l a m e n d e r s t v o pejor b r u c h o p a s n c t v o subt

fajnmekerstvo pitok prjemn pocit z istho zitku rozko: pova hudbu je pre neho pitok, rozko slas: opojn slas blaho blaenos (pocit astia, spokojnosti): vraz blaha, blaenosti v tvri poteenie kni potecha rados: robi nieo pre vlastn poteenie, pre vlastn rados; jedinou potchou mu boli deti gusto: gustom sa dal do jedenia p vyjadruje vzvu pre kone. statok, zprah, aby sa zastavili (op. hij) p ho h hoho hoh h he: p, h, zavolal na kone; hoh, he, tam nemete (pren. i na ud) prabiedny p. biedny 1, 2 prca 1. vynakladanie telesnho al. duevnho silia na nieo robota: ak, ahk prca, robota expr.: hrdlaina drina lopota (ak, namhav prca): rina, lopota na poliach ichta fuka (sek akej prce): To bola fuka! galeje (vemi ak prca) hovor. expi. otroina (morn a oby. nedocenen prca) mordovaka mordovisko (morn prca) babraka papraka piplaka iplaka prplaka (zdhav prca vyadujca vea trpezlivosti) zastar. tovarich (ndenncka prca) loha (kolsk prca): psa si lohu zaneprzdnenie: zaneprzdnenie mu nedovouje prs kni. trud subt. makaka

521
2. telesn al. duevn innos ako zdroj zrobku robota: hada prcu, robotu * zamestnanie (pravideln prca za mzdu, za plat): zmeni zamestnanie povolanie (trval innos, na ktor sa lovek pripravil uenm al. tdiom a ktor oby. vykonva za plat): m zaujmav' povolanie sluba: vstpi do sluby existencia (prca al. spsob zskavania ivotnch potrieb): ma zaisten existenciu ivobytie: njs si ivobytie hovor, chlieb: prs o chlieb hovor. expr. dob: m obr dob 3. telesn al. duevn innos zameran na dosiahnutie nieoho, vyrobenie nieoho robota: pon prce, roboty; prca, robota postupuje pomaly zadanie: osta zaanie 4. vek vyptie telesnch a duevnch sl na vykonanie. prekonanie nieoho robota: stlo ma to vea prce, roboty silie snaha: dosiahol to iba nadudskm silm, nadudskou snahou nmaha: nmaha sa vyplatila priinenie usilovanie: bez vlastnho priinenia ni nezska kni. snaenie subt. makaka 5. vec, na ktorej sa pracuje; vsledok pracovnho procesu hovor, robota: run prca, robota; umeleck prca, robota dielo: vedeck dielo vtvor: literrny vtvor kni. lvor p. aj dielo 6. p. innos 1, 2, chod 2 prcechtiv p. pracovit prceneschopn p. chor1 I prceschopn p zdrav 1 pracka p . spona I prcne p. ako 2 prcny p. ak 3, namhav pracova 1. kona ist duevn al. telesn prcu; vykonva prcu ako zamestnanie robi: cel de ako pracuje. rob; pracova, robi v zhrade, za psacm strojom by zamestnan ma zamestnanie: Kde si zamestnan, kde pracuje?; syn nem zamestnanie, nepracuje hovor. expr. zaezvat' (naplno pracova): zaezvali sme ad rna expr roboti ndenni (tuho. ako pracova) expr. al. hist robotovat' hovor, expr k o o v a (ako

praktizova
pracovnk p zamestnanec pracovn svisiaci s prcou, uren na prcu: pracovn as vedn (op. sviaton): vedn de zastar. robotn: robotn ory (op neden, sviaton) zamestnaneck: by v zamestnaneckom pomere pracujci p zamestnanec praka p. bitka 1, zpas 1 pra p prova prova miestnos na pranie; podnik zaoberajci sa pranm pre zkaznkov pra: drustevn, komunlna prova,pra praudn p udn pradvno p. dvno 1 pradvny p dvny, starobyl, star1 3 pradd 1. otec starho otca al. matky prastar otec pradedo 2. p. predok' pradedo p. pradd 1 pradeno p prame 2, zvzok 1 pragmatick p. relny 1, itkov pragmatistick p. relny I prah p. hranica 2 prahn 1. porov. vyschn 2. p. ti prahov p. hranin 2, krajn I prach p tabletka prach1 nstroj na prenie, klepanie, oby. kobercov
subt. praker

pracova) hovor. expr. aha (pracova za niekoho): ah to za troch expr.: drie drhn hrdlai hrdlovat' lopotit lopotit' sa chlopoti sa klopotit' sa plahoil' sa (namhavo, ako pracova) expr.: otroi mozolit hlui mori sa mordova sa (ako, namhavo pracova): otro cel eti vo fabrike; hlui ako otrok; mor sa. mozolna poli subt.: fachi maka (intenzvne pracova) expr. zjemn. robka: Budete ete chvu robka? 2. by v chode, v innosti fungova: prstroj neprav uje, nefunguje s (nlete): motor ide dobre bea (najm o strojoch): stroj be naprzno pracovit ktor rd pracuje, vyhadvajci prcu; svediaci o tom robotn: pracovit, robotn ieva; robotn synovia neleniv (op. leniv) kni, prcechtiv (doadujci sa prce): neleniv gazdina, prcechtivpovaha usilovn (vyznaujci sa usilovnosou v prci): usilovn iak pracova miestnos, kde sa pracuje, oby. duevne kabinet: pracova, kabinet vedca kancelria (miestnos na radovanie): kancelria riaditea p. aj kancelria

prach2 p. boh prachat p. bohat 1 prchnivie za sucha a za sinnosti vzduchu sa rozpada* trchnivie trchnatie* trchnavie: nbytok na povale prchnivie, trchnivie; huby v starobe trchnatej, prchnivej btavie (o stromoch) hranie (rozpada sa od presttia): ltky na skladoch hranej tlie (biologicky sa rozklada): such lstie tlie prchnivina p btlvina prchniv ktor prchnivie, rozpadva sa (oby. o dreve a organickch ltkach) sprchniven btav: prchniv, sprchniven, btav pe zried. btly: btly strom zhnit nahnit (rozpadvajci sa hnilobou): zhnit, nahnit drevo zotlet: zotlet lstie, zotlet kosti zastar. trchly trchniv strchnaten strchniven kni. zastar. spuchren nr.: dutav
d p n a t d p n y poet. zried. p r c h n y (ry)

prchny p. prchniv prachovka p. handra 1 prachy p. peniaze prajn l.p. iliv 1 2.p. priazniv 1 prak jednoduch nstroj na hdzanie kameov hovor. gumipuka (hraka na spsob praku) praker p. prach1 prakticistick p. itkov, relny I prakticky p. takmer praktick l .p. veobecn 1 2. p. ikovn 1 3. p. eln; itkov, relny 1 praktikant kto je na praxi, na cvien zastar. volontr (neplaten pracovnk) praktikova p. praktizova praktizova uvdzal do praxe zastarv. praktikova: evanjeliov zsady praktizuje, praktikuje vo frantikn-

prales
skoin duchu realizova uskutoova: stavite realizoval. uskutooval svoju mylienku na vstavbe ndvoria * hovor, praxova (bene vykonva, robi): obchod s drogami, to nepraxujem prales p dunga I pramlo p. mlo 1, 2 pramal p. mal I prama p. pramatka pramater p. pramatka pramatka dvny ensk predok kni.: prama pramater: naa pramatka, prama, pramater Eva prame 1. prirodzen vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch riedlo: minerlny, horci prame, minerlne, horce riedlo studnika studienka (povrchov prame oby. upraven na naberanie vody): napi sa zo studniky, zo studienky vyvieraka (krasov prame) teplica (termlny prame): lieiv teplica jieol termv (tepl pramene) 2. zoskupenie vlken al. inch jednotlivch, oby. dlhch a tenkch ast nieoho pradeno prd: prame. pradeno, prd vlasov zvzok: zvzok prtov /.ried. vojka (Figuli) 3. p. pvod 1, zdroj, zklad 3, zsobre 4. p. spis 1 5. p. zaiatok pramenist, pramenit p. erstv 1, ist I prameni 1. vychdza z nejakho (oby. prrodnho) zdroja vyviera: rieka Nitra prameni, vyviera pod Kakom vyteka: potok vytek z. jazera vystrekova strieka: nedaleko vystrekuje, strieka minerlny pra me kni prtit: zo skaly prti ivotodarn mok
* poet. tryska

522
puk rup rups: prask, krach, puk, okenn tabua praskla napoly; rup(s), zhoil vrece do pivnice druzg vc: druzg, vc, hodil tanier o zem buch bum bums (napodobuje tup zvuk; naznauje pd, der): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a u sa naiel na zemi praska, prskat" 1. rozruova sa puklinami puka puka (sa) trha sa: pokoka na rukch (sa) prask, puk sa; lady, skaly praskaj, trhaj sa pratat expr. praskotat': vonku dun, a. mry pratia, praskoc roztrhat sa roztrhva sa: vky sa roztrhaj, roztrhvaj 2. vydva krtke ostr zvuky ako pri pukan, lman, trhan puka prat: prask, prska, prat, puk mi v kboch; prskal' biom expr (praskotat pukota: ohe veselo praskoce. pukoce expr vrd vrzgota (oby. pri tren plch o seba): sneh vrd. vrzgoce pod nohami expr.: chrupa chrapat chrupt chrapt chrpa: piesok pod imami chrup, chrap; jablko mu pod zubami clirupt, chrpe; raie chrap expr trea truti trut (znie temnm praskotom): ad nebezpene tret, trut drud'a druzgota: kosti pri lman drudia, druzgoc expr. lupkat': papue lupkaj po hladkej dlke popraskva (chvami) 3. iba prskat' p. bi 2 prasklina p. kra, trhlina praskn, praskn sa 1. rozrui sa puklinami, strati sdrnos pukn pukn sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla rozprasknsa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohr sa v horcej vode rozpukal rozpui sa (tlakom sa praskn): zemiaky varen v upke sa na povrchu rozpuili roztrhn sa roztiepi sa (pokodi sa puklinou): sud sa roztrhol popraska (sa) poprska (sa) popuka (sa) dopraska (sa) dopuka (sa) rozpuka sa (na viacerch miestach dosta trhliny): vodovodn rry sa na silnom mraze popraskali, popukali; adovcov kryha sa pod nporom adoborca poprskala, popukala, dopukala /ned spuka: zem spukala od horavy 2. iba praskn vyda al. spsobi krtky ostr zvuk pukn: baln dieau hlasno praskol, pukol; stolika zakadm pukla chrupn rupn (vyda al. spsobi zvuk sprevdzajci lmanie): neos. chruplo, ruplo mu v kroch; spadnut kridla chrupla tresn treskn plesn pleskn rachn (spsobi al. vyda siln, oby. tup zvuk): ztka pri otvran tres(k)la, ples(k)la, rachla expr. lupn: dal mu zaucho, len tak luplo zapraska zaprskat' zapratt zapuka zaplieska (vyda al. spsobi praskav zvuk): radie zapraskalo, zapraalo; zapukal prstami expr. zapraskota 3. p. spadn 1 4. p. hodi 5. p. udrie 1 praskot zvuk vznikajci pri trhan, pukan a pod. pukot: praskot, pukol oha, skla, bia chrupot expr. druzgot: bolo pou siln chrupot, druzgot treskot rachot (siln praskot) praskotat' p. praska 1, 2 prasnica p. svia 1 pran p breziv

2. ma pvod v nieom pochdza pochodi (z nieoho): jeho odvaha pramen, pochdza z pevnho presvedenia o sprvnom konan vychdza: popu vychdza od rodiov kni tkvie vzie (by nsledkom nieoho): nespech tkvie, vz v ich nepipravenosti kni vyrasta korenil' ma korene: zlo koren r netolerantnosti kni. vyviera: ich odpor vyvieral z nenvisti pramizerne p. zle 1,5 pramizern p. slab 2. biedny I, 2, mizern 1 prmova p. obrbi I pranierova p. kritizova pranik, pranikto p. nikto 1 pranostika p. prslovie praobyajn p obyajn 1 praobyvatel pvodn obyvate autochtn: praobyvatelia, autochtni Ameriky praotec p predok1 prapodivn p. udn prpor vojensk tvar zloen z niekokch rt zastar. batalin prapvodn p. pvodn I prasa 1. p. svia I 2. p. nemravnk. chlipnk prasacina 1. p. bravovina 2. p. nemravnos prasainec, prasank p. chliev prask napodobuje zvuk spsoben pdom, derom, zlomenm a pod.: naznauje pd. der. hodenie, zlomenie a pod. prsk tresk bc trep: prsk, tresk, vylepil mu zaucho; bc, trep. udrel ho po tvri krach

523
prastar p. star1 1,3, dvny pri 1.p bea I 2 . p hdza I, striea 1 pri sa vzna sa v drobnch iastokch (oby. o prachu): neos. na stavbe sa pri vri sa: na ceste sa vri prach kdoli sa expr kudii sa (vali sa v kdoloch): za autami sa kolil, kudlil prach expr kri sa: len .sa tak za nimi krilo poletova pada (o snehu): pri sa. poletuje, pa drobn snieik praiv 1. postihnut prainou; zamoren pinou, vami a pod. zapraiven: praiv, zapraiven zviera vivav zavivaven: praiv, vivav, zavivaven t tulk 2. p. nanihodn 1 prkov majci truktru prku, vemi jemne zomlet hovor, mlet: prkov, mlet cukor prok p. tabletka praa p. praska 1, 2 prati l .p. udrie 1 2 . p . hodi pra1 isti (tkaniny) s pouitm vody a pracch prostriedkov opiera: perie, opiera koele v prke; perie na cel rodinu, opiera cel rodinu vypiera (pranm odstraovat): vypiera pky po ovoc /ned. bieli: vetku bielize bielila potoku prepiera (zahka pra): prepiera panuchy kad veer hovor zastarv rajha drhn (keou a pod.): montrky rajbe na rumpli, drhne kefou pra p. bi 1, 2 pra sa p. bi sa 1 prata 1. porov. odprata 2. p. hna 2 prata sa l .p. bra sa 1 2. p. mizn 2 pravda1 p. skutonos pravda2 1. dotvrdzuje platnos vrazu al. vpovede: nadvzuje na kontext s vznamom uznania monosti pravdae prirodzene pochopitene samozrejme: stretneme sa. prava(e), prirodzene, a veer; pochopitene, samozrejme, nie je to jedin spsob veru cxpi verue: vern e), ns sa to netka iste isto zaiste expr. istee: iste(e), zaiste, mohol sa tomu vyhn urite dozaista: urite, ozaista, sa to poveda aj in hovor, jasn zastarv. samosebou: no jasn, samosebou, je to tak subt. jasnaka nesprv. ovem 2. pobda na shlas s vpoveou vak expr. vake: Vrti sa ete, pravda, vak(e)? expr.: vakver vakhej zastarv vakno vakpravda: Pome mu. vakver. vakhej? hovor.: noak heje nr. noak: Ty ma neprezrad, noak, heje? pravdae 1. p. no 2 . p pravda' 1, veru pravdepodobne 1. vyjadruje monos, predpoklad al. neistotu asi: pravdepodobne, asi prde a veer azda hdam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hdam spadol mono expr. monoe hovor, mby hovor, expr mbye: mono, monoe. mby mu o toho nieo prilo akiste najskr najskorej poda vetkho: akiste, najskr zmekal vlak; najskorej. poda vetkho dostal myk vari expr. varie poet var: krajej vari(e), var u. ani niet hovor, bohd: v budcnosti, bohd, bue lepie menej vhodn snd zasiar asn asnde (Zhorsk. Vajansk) zastar. ajsi ajs: aj druhch sdi ajsi podl seba

pravideln
2. blzko pravde (o rei. o slovch) presvedivo vierohodne hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedivo; argument psob vierohodne, hodnoverne pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo pravdepodobnejie p. skr 3 pravdepodobn p. mon, predpokladan pravdivo 1. porov, pravdiv 2. p. pravdepodobne 2 pravdiv zaloen na pravde, skutonosti: obsahujci pravdu (op. liv, nepravdiv): pravdiv slov vern presn (zodpovedajci pravde, skutonosti): praviv, vern, presn zobrazenie ivota opravdiv naozajstn naozajsk ozajstn skuton nefalovan prav (op. alon): vyrozprval nm opravdiv, naozajstn, naozajsk, ozajstn prbeh zo svojho ivota (op. vymyslen, fiktvny); Jilm o skutonej udalosti; nefalovan, prav slzy; nefalovan rados (op predstieran) faktick (zaloen na faktoch): zataji faktick stav relny iv: relny, iv kaz o nieom pravdovravn p primn I pravdupov ediac p. vlastne 2 pravdymilovn p. spravodliv I prve 1. vyjadruje sasnos al. bezprostredn asov blzkos, v tej chvli, v t chvu priam teraz: prve, priam zaalo pra; teraz sme prili u u-u: u, u-u chcel ods, ke zazvonil telefn hovor, akurt akurtne direkt: akurt, akurtne, direkt som sa zobudil zastar. zrovna 2. zdrazuje vznam nasledujceho vrazu priam: tto kniha nie je prve, priam najlacnejia priamo rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa hovor, akurt akurtne just: akurt!ne), just tebe to prezrad presne: urobil to prve, presne tak, ako som chcel zastar. zrovna pravek p. dvny pravicov, praviiarsky p. konzervatvny 1 prav idelnos p. periodicita prav ideln 1. ktor prebieha poda pravidiel, zkonitost (op. nepravideln) systmov (zodpovedajci pravidlm systmu; op. nesystmov) regulrny (op neregulmy): pravideln, systmov, regulrna hlskov zmena zkonit 2. ktor m rovnak, vyven usporiadanie ast (op. nepravideln) smern (op. nesmern) symetrick (op. asymetrick): pravideln, smern, symetrick tvr, postava rovnak (op. rozdielny, nerovnak): ornament m po obidvoch stranch osi pravieln, rovnak obrazce harmonick sladn (pravidelnosou tvoriaci harmniu, slad: op. disharmonick, nesladn): harmonick, sladn usporiadanie rovnomern vyven proporn proporcionlny (op. nerovnomern, disproporn): rovnomern, vyven, proporn, proporcionlne tvary, formy 3. uskutoujci sa, opakujci sa v rovnakch asovch intervaloch; vyrovnane prebiehajci (op nepravideln) rovnomern (op. nerovnomern) odmeran: Z vedajej izby bolo pou pravideln, rovnomern, odmeran dchanie rytmick (charakterizovan pravidelnm rytmom; op. arytmick): rytmick zvuky, vlnenie periodick cyklick (opakujci sa, vyskytujci sa v pravidelnch obdobiach, cykloch: op. nepe-

pravidlo
riodick, acyklick): periodick tla, cyklick krzy; periodick, cyklick javy systematick sstavn (op. nesystematick, nesstavn): systematick, sstavn prprava * ustavin (pravidelne a bez prestania vykonvan): ustavin poruovanie predpisov stly (pravidelne sa vyskytujci; op. nhodn): stly hos, zkaznk 4. p. ben, normlny 1, riadny 1 pravidlo 1. veobecne uznvan, ustlen spsob konania predpis: dopravn, coln pravidl, predpisy * zsada princp: zsady, princpy sprvnej vivy zastarv. al. hovor, regula: vojensk regula knon (sbor veobecne platnch zsad): bsnick knon norma (zvzn pravidlo ustlen predpismi, zvykom a pod.): mravn norma ixib. normatv: normatv zsob 2. p. zvyk pravtko latka, podl ktorej sa rysuj priamky zastarv. liner hovor, zastarv. linonr: robi iary poda pravtka, Hne ra pravlas p. domov 2 prvnictvo shrn nuk tkajcich sa prva zastarv. juristika prvnik 1. odbornk v prve zastarv. jurista: poraisa s prvnikom, s juristom advokt zastarv. pravotr
I hovor. expr. fiskl

524
ozajstn idyla v zkutiach prrody opravdiv nepredstieran nefalovan: opravdiv, nepredstieran cit: nefalovan zujem; nefalovan peniaze plnokrvn: stoj tu plnokrvn Indin ist (bez pms): ist hodvb, ist lieh rdzi ry stopercentn: rdze zlato, rdza lska * hovor. expr. spravodliv: spravodliv slivovica autentick pvodn (op. neautentick, nepvodn): autentick, pvodn zbery z frontu hodnovern (op. nehodnovern): hodnovern svedok neski. par excellence 2. prve ten jeden (oby. z mnohch), ktor sa najlepie hod, ktor najlepie vyhovuje, v ktorom spova podstata (op. neprav) sprvny (op. nesprvny): njs prav, sprvny k od dver vhodn (op. nevhodn) nleit (op. nenleit): akal na vhodn okamih; nleit slov na nleitom mieste vstin: vstin argument: vlastn skuton: to je prav, vlastn, skuton dvod 3. p. konzervatvny 1 prax 1. ben spsob konania postup: pna, postup pri podvan daovho priznania kni. zus: tak bola vtedy prax, tak bol vtedy zus zvyk obyaj zvyaj: vit prax, vit zvyk, vit obyaj 2. p. innos 1 3. p. sksenos praxova p. praktizova przdninova p. dovolenkova przdninov tkajci sa przdnin zastar. vakacionlny: przdninov, vakacionlne tdium dovolenkov von: dovolenkov, von dni p. aj letn przdniny obdobie, ke sa v kolch nevyuuje, prp. v niektorch odboroch nepracuje zastar. vakcie: kolsk przdniny, vakcie vono (von as): divadeln vono przdno p. przdnota 1 przdnota 1. przdny priestor przdno pustota opustenos: przdnota, przdno, pustota, opustenos ulc expr holota: kde pozrie, vade holota niota (nebytie): omdlel a klesol do nioty 2. neexistencia, nedostatok nieoho vzduchoprzdno vkuum: mylienkov vzduchoprzdno, vkuum hluchota pustota: duchovn hluchota, pustota * neplodnos jalovos bezobsanos: neplodnos, jalovos, bezobsanos slov hluina chudoba: citov chudoba kni. tabula rasa przdny 1. ktor n i e j e nim naplnen: v ktorom, na ktorom ni, nikto nie je (op. pln) nenaplnen (oby. o predmetoch, ktor slia na napanie): przdny, nenaplnen pohr; nenaplnen vza. faa hladn (o aldku) ist: ist zoit (op. popsan) neski. bianko (ktor ete n i e j e vyplnen): bianko formulr, zloenka * hol: hol steny jalov hluch: jalov, hluch klas; hluch miesta pust spustnut opusten osihoten osamel osamoten osirel osiren osiroten (bez ud, bez ivota): pust, spustnut dom; opusten, osihoten kraj; osamel ulica; osamoten, osirel, osiren, osiroten polia neobvan vyudnen udoprzdny: neobvan, vyudnen, udoprzdna dedina dut vyhben (vntri przdny): valec je vntri dut; dut, vyhben pe

2. kto tuduje prvne vedy zastarv. jurista prvo 1. oprvnenie odvodnen zkonnmi ustanoveniami al. zvyklosami nrok: prvo, nrok na dovolenku. na odmenu 2. nuka o shrne ttom ustanovench zvznch noriem a predpisov tkajcich sa istho odboru al. obdobia zastar. prvoveda prvom p. oprvnene 1, 2 prvomoc p. psobnos 2 pravopis shrn pravidiel o pouvan grafickch znakov na zapsanie jazykovho prejavu ortografia prvoplatne 1. porov prvoplatn 2. p oprvnene 1 prvoplatn majci prvnu platnos (op. neprvoplatn) platn: prvoplatn, platn voba (op. neplatn); prvoplatn, platn rozsudok zkonn zkonit legitmny leglny (op. nezkonn, nelegitmny): zkonn, legitmne manelstvo; zkonit, legitmny, leglny dedi, zstupca pravosdie p. sdnictvo pravota p. sd 1 pravotr p prvnik 1 pravotrstvo p. advokcia pravotisa p. sdi sa prvoveda p. prvo 2 pravovern dsledne sa pridriavajci istej viery, uenia ortodoxn: pravovern, ortodoxn katolk, id fundamentalistick: fundamentalistick moslimovia expr.: tuh siln vek tvrd: tuh, siln, tvrd marxista, lutern prav 1. majci prslun vlastnosti v najvyej miere: vyznaujci sa pravosou, pvodnosou (op. falon, neprav) skuton: prav, skuton drahokam; prav, skuton mu; zisti prav, skuton meno vlastn (o mene; op. cudz): nik nepoznal jeho vlastn meno naozajstn ozajstn: prav, naozajstn.

525
2. bez vntornej hodnoty, bez obsahu bezobsan neobsan: przdne, bezobsan, neobsan frzy ' bezmylienkov bezmylienkovit (nemajci mylienkov, obsahov hodnotu): bezmylienkov dielo kliovit frzovit frzistick floskulovit floskulov (majci charakter kli, frzy, floskuly): kliovii, [rzovit vety; floskidovit vrazy, slov iron.: mudrcky mudrlantsk rozumkrsky rozumrsky (tvriaci sa, psobiaci mdro, pritom przdny; o reiach) neplodn neuiton plan lacn pejor. jalov (neprinajci vsledok, itok: op. plodn, uiton): neplodn, neuiton debata; plan, lacn, jalov suby pren. mtvy: mtva forma pust nenaplnen bezcieny niotn (bez nplne, zmyslu): jej ivot bol pust, nenaplnen, bezcieny mrny bezvsledn nezmyseln zbyton daromn kni. lich (nikam nevedci, ni neprinajci): mrne, bezvsledn silie; hodinu viedli nezmyseln, zbyton rei; uvdza lich dvody neskl. expr. nani expr.: tup otupen (o pohade) pren. pejor. dut: dut hlavu p. aj akademick 2 3. p. von 2 4. p. tup 4 praenica jedlo pripraven z praench vajec kvarenina: ma na veeru praenicu, kvareninu vajenica prai 1. tepelne upravova v rozplenom tuku, al. nasucho smai: prai, smai vajka; rybu pra, sma iba na oleji; v rre pra mandle kvait: kv arky sa kvaria na panvici vypra vysma (obalen surovinu pripravova praenm): vypra, vysma mso. karfiol, syr piec (pripravova jedlo psobenm vysokej teploty s uvoovanm vlastnho tuku): peie hosom klobsu opra osma opeka (krtko al. iba na povrchu prait): opek, opra si na masti chlieb; opeka na ohni slaninku pli (cukor): pli cukor na karamel pripeka (vysokm teplom dokonova pravu jedla, oby. na povrchu): pripeka v rre rezance 2. hovor, vydva prudk teplo; prudkm teplom, prudkou iarou psobi na niekoho, nieo smai pli: slnko pra, sma o oblokov; kachle neznesitene plia; neos. vonku pra, pli * expr.: piec opeka: slnko peie, opek hria (vydva teplo): slnen le hrej pripeka (silno hria; o slnku): u dvno tak nepripekalo ako dnes hovor, pipalovat (o slnku): vonku pipaluje expr kvari (neprjemne): otvoren ohnisko ns kvar hovor, opaova (o slnku; spsobova zhnednutie pokoky): dnes to dobre opauje prai sa p. opaova sa pra p art prd 1. p. ni1 2. p. nie I prdie p. smradi, porov. prdn prdn hruh. vypusti plyny z konenka hrub. uprdn sa pusti (oby. potichu) zasmradit' (spsobi tm smrad): ked ert neme urobi z.le, aspo zasmrad expr bukn (Klal) expr.: zabzdiet zabzdoi art.: pukn fukn (jemne) zatrbi zakadit streli (hlasno) vulg. drisn* zasra prdska sa l .p. chvli sa 2. p. namha sa prdy p. vetry

prebenda
pre (koho. o) 1. vyjadruje prinu, dvod zastarv.: skrz skrze (koho, o): pre, skrz(e) chorobu nepriiel zastar. kroz (Hviezdoslav) v dsledku (oho): v dsledku zvenia hladiny prestali premva lode nsledkom (oho): nslekom lhotrvajcich daov boli cesty rozmoen vaka (omu; vyjadruje kladn hodnotenie okolnosti psobiacej na priazniv vsledok deja): nominovali ho vaka dobrm vkonom vinou (oho; vyjadruje zporn hodnotenie okolnosti psobiacej na nepriazniv vsledok deja): prehrali vinou slabieho zaiatku nesprv. kvli 2. vyjadruje prospech kvli (komu. omu) za (koho. o): obetuje sa pre deti. kvli deom, za deti prebaova p. premrni prebda p. preskma prebali p. previn 2 prebra sa p. bori sa 1, 2 prebeda p beda prebehva, prebehva p. beha prebehn 1. behom sa premiestni (v priestore); rchlo sa uskutoni, ma priebeh (v ase): prebehn na druh stranu ulice; przdniny prebehli prjemne expr.: preletie prefra prefrnda prefia prefrnkn prefrngn prefrkn prehrnkn prebknu presvit preibn (rchlo, ikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrali, prefiali aut; prefrkol na bicykli okolo ns; skky preleteli raz-dva expr prerapa (s rapanm): auto prerap okolo expr.: prehrmie prehua preumie prehra prehrkota (prebehn s hrkotom, hrmotom, umom): voz prehral, prehrmel cez deinu, vietor preumel poza humno expr. strihn: strihn poza dom expr.: pretrielit prehna sa prehrn sa (v mnostve): cez cestu sa pehnalo, prehrnulo stdo; podveer sa prehnala brka expr. pevalit' sa (divo, dravo): pevalila sa vchrica prejs (chdzou sa premiestni; uskutoni sa v ase): prejs ku kostolu; rozhovor preiel bez konfliktu precvla (cvalom prebehn): jazdec precvlal ulicou hovor preskoi (rchlo sa niekam dosta al. zmeni predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskoila aj do inch miest; preskoil z tmy na in 2. rchlo sa min (o ase) ubehn uplyn: prebehli, ubehli, uplynuli u dva roky prejs: ivot mu preiel v horkovitej innosti utiec ujs expr.: preletie prelietnu: obdobie tdi utieklo, ulo, preletelo ako voa; prelietal as mladosti expr.: prefia prefrnda prefra prefrnkn prefrngn prefrkn: roky prefiali, prefrngli ako sen 3. niekoho, nieo opusti a zaa psobi inde prejs: prebehn, prejs k opozcii zbehn dezertova (od vojska) expr. strihn: zradca strihol
k nepriateovi hovor, expr presedlal' subt. prevekso-

va: chce pesedlat', preveksova na ponikanie expr preskoi (do inho tbora) 4. p. ukza sa 1 prebehova p. beha prebelen p. bled 1 prebelieva sa p blska sa 1 prebenda hist dchodok spojen s vykonvanm cirkevnho radu hist.: obroie benefcium

preberanv
preberanv p prieberiv prebera 1. prezera kus po kuse a dva od seba vhodn od nevhodnho triedi roztrieova pretriedova: colnk preber pasovan predmety; prebera, triedi, roztrieova ovocie, fazuu oddeova (o bolo spojen): oddeuje plevy od zrna hovor, zastarv.: sortrova sortova (poda druhu, vekosti a pod.): sortruje tovar 2. venova sa nejakmu problmu a zo vetkch strn ho posudzova zaobera sa zapodiev a sa: na hodine dejepisu preberali vekomoravsk obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizciou skma preskmava: skma, preskmava nrodnostn otzky prerokva (oficilne) pertraktova (dkladne): u druh de prerokvaj, pertraktuj nvrh zkona prediskutva expr.: pretriasa preklepva (asto kriticky): doma vetko prediskutvaj. pretriasaj expr prepiera (so zlm myslom): prepieraj posledn udalosti * precviova (dkladne nieo prebera, oby. uebn ltku) hovor, ventilova (prebera obchdzan otzky) 3. by prieberiv vybera: dievka dlho preberala, vyberala, a sa nevydala; prebera si. vybera si v jedle 4. vraca zo spnku do stavu bdenia al. z mdlb do stavu vedomia prebdza budi zobdza: nasilu preber, prebdza, bud diea kriesi (z bezvedomia): preber, kriesi omdletho vodou 5. p. hra 1 6. p. tancova 7. p. koprova 2 prebera sa 1. porov. prebra sa 2. p preha s a l prebiedit p. prei 1 prebiednv p. biedny 1,2 prebieha I. nachdza sa v priestore prechdza: sek cesty prebieha, prechdza moaristm krajom vies aha sa tiahnu sa (rozprestiera sa po dke): psmo lesov vedie, th sa, tiahne sa a na sever krajiny 2. ma trvanie v ase mat priebeh: diskusia prebieha pokojne; Ak malo priebeh zasadnutie vboru? km/ plyn: rozhovor plynul neruene dia sa robi sa odohrva sa: vo svete sa dej. robia, odohrvaj velijak veci uskutoova sa kona sa: konferencia sa uskutoovala, konala v Koiciach: zmeny sa uskutouj pomaly 3. porov. prebehn prehielen p bled I prebja prebjac nstroj prebjaka prebjaka p prebja prebjan p preiban prebi 1. derom urobi otvor do nieoho prerazi: strela prebila, prerazila diery do mru prestreli expi prepli: guka mu pestelila, peplila hlavu rozbi: palicou prebi, rozbi oblok prebra prebori: prebra stenu, prebori ad prerba prekliesni (odstrnenm prekok uvoni): ako si prerbali, prekliesnili cestu htinou poprebjat poprera porozbja (postupne, viac vec): poprehijan. popreran obloky 2. da vyiu kartu (v hre) pretromfn: prebi, pretromfn esom slang zabi prebi sa silm prekona prekky (fyzick, existenn.

526
psychick a pod.) pretlai sa prebojova sa: armda sa prebila, prebojovala cez hory: prebi sa, pretlai sa na vedce miesto pretisn sa prery sa pren. expr.: prehrvzn sa prehrz sa: prehrzli sa akmi zaiatkami prepracova sa (vytrvalou prcou k nieomu dospie) prenikn predra sa: v poslednej fze boja pretekr prenikol. predral sa do ela expr preku sa: preklula sa cez zstup ud a ku mne expr : preseka sa prerba sa (bojom sa odniekia niekam dosta): preseka sa, prerba sa k pevnosti prekliesni sa (s nmahou): prekliesni sa htinou prerazi (nsilm sa prebi): vojsk prerazili cez priesmyk expr. preplies sa (prebi si cestu cez nieo, pomedzi nieo): preplies sa cez prekky expr. pretrpi sa (s akosami prei): dajako sa pretrpime expr. pretc sa (s akosami v ivote obst): chlapec sa dajako v cudzine pretlie prebit p. preiban preblah p. astn pehlednut p. bled 1 prebleskn, preblesn p ukza sa 1 prebleskova p presvita preblyskn, preblvsn p. ukza sa I prebodn p prepichn preboha vyjadruje penliv prosbu, strach, div. hrzu a pod. prepnahoha prekristapna prekrista: Preboha, prepnahoha, dajte mi u pokoj! Prekrista(pna), ve odtia spadne! boe kriste kristepane: Boe, kriste(pane), ve sa me zabi! prepna prepnajna prepnakra: Prepnaljna), prepnakra, o to robte? hovor, expr: pna pnabeka pnajna: Pnabeka. pnajna, o s nami bude? raz.: pre ivho boha pre boha ivho pebohat p. bohat 1. 2 prebojova bojom, silm dosiahnu, aby sa nieo uskutonilo, nieo uplatnilo presadi: prebojova, presadi svoj nzor vybojova (bojom zska): vybojova si nezvislos o rodiov expr.: pretlai pretisn (svojm vplyvom, svojou vhou niekam dosta): vdy pretlail svoj nzor prebojova sa p prebi sa prebolestn p. bolestn 1 prebori rcanm urobi otvor do nieoho prebra prelomi: prebori ad. hrdzu; prebori, prebra stenu; prelomi mree * prerazi (prudkm nrazom): vchrica prerazila strechu nr.: predpi predpnu: zaha snehu celkom predp(i)la strechu preliapnu (nohou prebori): preliapnut povrch prebori sa p. zapadn 3. prepadn 1 prebra 1. porov. prebera 1-4. p. zobudi 1 2. p prejes sa 1 3. p. odvbi. predchyti prebra sa vrti sa do stavu plnho vedomia (zo spnku, z mdlb, z intenzvne prevanho duevnho stavu) zobudi sa prebudi .sa prs k sebe rozobra sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhho spnku; nemohol sa z bezvedomia prebra, prs k sebe; prebra sa zo zamyslenosti precitn (zahka, nie celkom sa prebra): precitn zo sna expr zdurisa (nhle): zduril sa zo spnku spamta sa (z citovho rozruenia):

527
nemohli sa z. ohromenia spamta expr.: pozviecha sa pozbiera sa: ledva sa z mdlb pozviechal, pozbieral prebdnu p. prekznu prebknu p. prebehn I prebrnkn p prebehn I prebrsi p. pechodit'' 1 prebudi l . p zobudi 1 2.p. vzbudi I prebudi sa l.p. zobudi sa 1, prebra sa 2. p. zobudi sa 2 prebudova p. prestava 1, 2 prebujnen p bujn 1, 2 prebra p. prebori prebytonos p. nadbytonos prebyton p. nadbyton, zvyn prebytok o presahuje potrebn, nleit poet, mieru al. mnostvo nadbytok: prebytok, nadbytok tovaru, peaz, pracovnch sl hojnos: i hojnosti admin. previs prebva p by 1. 2, bva prebzikova p. beha precedi l .p. scedi 2. p poveda pecenit' prli vysoko oceni nadhodnotit nadceni nadceni. nadhodnotit svoje x (op podceni): pecenit, \sily precizny p. vyumelkovan, strojen precita p budi sa precti p. prei 2 precti sa p. zobudi sa 1 precitlivenos p sentimentalita precitliven ktor sa vemi ahko rozcti, citovo rozru: ktor je privemi citliv; svediaci o tom hkliv chlostiv (citovo): je precitliven, hkliv, chlostiv na hrub sprvanie kni. tlocitn: tlocitn povaha expr.: citlivkrsky citlivukrsky: zranen citlivkrska. citlivukrska ievensk dua expr.: uplakan ufukan usmoklen usmrkan (ktor sa ahko rozcti a rozplae) expr. bolestnsky (majci sklon k sebatosti, nariekaniu, trpitestvu): by uplakan, ufukan sentimentlny (ktor sa vie rozcti, oby. pod vplyvom spomienok, asocici a pod.): Nebu sentimentlny! expr. mkk kni zmkil precitn p. zobudi sa 1, prebra sa preciova p. vnma preczny p. presn 2, 3, dkladn precizova p. spresni precvla p. prebehn 1 precviova p. prebera 2 precvikn 1. p. predierkova 2. p. presekn 1 pre 1. vyjadruje vzdialenie, vzaovanie sa z doterajieho miesta hovor. expr. het: Daj to pre, het! hovor, expr.: vertv doerta dopekla, ps. i do erta, do pekla: pobral sa vertv, doerta, dopekla hovor, expr.: dokelu dohja dofrasa doparoma doaka, ps. i do kelu, do hja. do frasa, do paroma, do aka hrub. doboha: Chod dokelu, dohja. dofrasa, doparoma, doaka! nr. tahet (Karva) von (vyjadruje vzdialenie z vntornho priestoru): mus s odtia von 2. expr. vyjadruje neprtomnos, stratu, zmiznutie, pokodenie, znienie nieoho hovor. expr. tam: vlak u bol pre, tam hovor, expr.: fu het: nervy mm z toho fu, het hovor, expr : vertv v keli v hji: a dobr

preda
poves je verty, v keli, v hji vulg. v riti nr. tahet subt. v kbl i 3. p. mar2, von 2 preara, prearova1 p. zameni preari, prearova 2 p. premeni 1. 3 preasto p. asto preesa p. prehada preiara, preiarka p. popreiarkova, vyiarknu preiarknu, preiarnu p. vyiarknu, popreiarkova prein p. priestupok, vina preisti p. oisti 2 preisovat, pret p. isti 2 peist p. nedotknut preka 1. p. poka 2, osta 1 2. p. prei I premra p. popreiarkova prenieva by vy, dlh (v priestore) ako in, in; siaha z plochy von vynieva: strom prenieval dom, vynieval nad domom; doska prenieva cez ohradu, vynieva z ohrady * prevyova presahova: stp prevyuje, presahuje plot tra: nohy mu tria z postele prerasta (rastom prevyova): krky prerastaj nzku brnu, prenievaj cez. nzku brnu preo vyjadruje otzku tkajcu sa priny, dvodu: vyjadruje veobecne prinu, dvod nao zao: Preo, nao si sa vrtil? Zao si mi al zaucho '/; nemal som ho preo, zao chvli * expr.: preoe naoe zaoe: preoe. naoe sa mme ponha, ke je neskoro; Zaoe sa mm ospravedlova'! preoe p preo preudesn p. udn preudn p udn pred (km.m) vyjadruje smerovanie v polohe umiestnenej na prednej strane niekoho al. nieoho (op. za) popred (koho, o; op. poza): prebehol pred autom, popred auto predabova p. preloi 2 predajca kto nieo predva (nie v obchode) dler, pv. ps. i dealer: oficilny predajca, dler automobilov znaky Volvo predaja miestnos, kde sa nieo predva obchod: predaja knh, obchod s knihami hovor, /astar. al. expr. keft hovor, /astar. sklep stnok (prstreok ako poulin predaja): kpi si noviny stnku kiosk: kvetinov kiosk p. aj stnok, obchod 2 predajnos p. platkrstvo predajn I. ktor sa d preda (op. nepredajn) odpredajn speaiten: predajn, odpredajmi zsielka; speaiten zleitos 2. p. podplatn. bezcharaktern, nemravn predk p. hodnostr prealeko p. aleko' prealek p. alek predaromn p. zbyton preda 1. da niekomu nieo za peniaze (op. kpi): preda pozemok, dom * speai: dobre predal, speail auto; speai staroitnos slang, streli: strelil mi obraz za OOQ korn pusti prepusti (ponecha nieo niekomu za peniaze): prepusti mi pr vriec cement u odpreda (as al. po astiach): opreda

predbehva
niekomu z vlastnej rody jabk vydrai* vylicitova (preda na drabe): vylicitova obraz popreda rozpreda vypreda (postupne vie mnostvo al. vetko): popreda dobytok, rozpreda majetok, vypreda vstupenky expr. prekupi (kpou vymeni): prekupil
maku za zajaca hovor., ohy. pejor. zhandlova: zhan-

528
dospelos neoakvan neakan (ktor nastal pred oakvanm termnom): neoakvan prod; neoakvan, neakan prchod zimy unhlen prenhlen priskor privasn (s ktorm bolo treba ete ist as poka): unhlen, prenhlen zvery; unhlen, prenhlen shlas; priskor, privasn rados daromn mrny (predasn a zbyton vzhadom na negatvny vsledok, koniec a pod.): bola to daromn, mrna rados predi p sprv, predbehn 2 . previ 2 preddavkova dva preddavok (v peniazoch) hovor, zlohova: preddavkova, zlohova plat na zaiatku mesiaca preddavok suma vyplaten pred vytovanm nieoho hovor zloha: dosta zlohu na pracovn cestu zastarv. zvdavok: vyplati robotnkom zvdvok hovor. expr. rus: vybra si forus preddejinn p. predhistorick preddomie p. priedomie predebatova p. prediskutova predefilovat p. prejs i predel p. hranica 2, zlom 2 predeli p. rozdeli 1 predelov p. hranin 2 prederaven p. derav 1 prederavi p. predra predesen p. naakan predesi p. nalka predesit sa p naaka sa predestinovan p. osudov predestinova p. preduri predhadzova p. namieta predha porov. predbehn 1, 2 predha sa p. preteka sa predhistria obdobie vo vvine udstva, z ktorho sa nezachovali psomn pamiatky; udalosti, ktor nieomu predchdzali prehistria: predhistria. prehistria loveka; predhistria. prehistria zloinu predhistorick tkajci sa al. pochdzajci z predhistrie prehistorick zastar. preddejinn: predhistorick, prehistorick archeologick nlezy; predhistorick, preddejinn obdobie vo vvoji udstva pedhonit' p. predbehn 1, 2 predhovor p. vod predchdzajci ktor predchdza (terajiemu, sasnmu; op. teraj) predol minul: predchdzajci, predol, minul rok kni. uplynul (ktor uplynul): uplynul obdobie hovor, tamten (op. tento): stalo sa to tamten tde posledn ostatn (pred terajm): posledn, ostatn riadite star (op. nov): star poriadok doteraj (ktor asovo predchdza a trv doteraz) p. aj bval, pvodn 2 predchdza 1. chdzou sa dostva pred niekoho, pred nieo; asovo robi nieo skr ako in predchodi: nertal, kok ho predchdzali, predchodili; predchdza, predchodi niekoho v myslen, v rtan; predchdza, predchodi dobrou radou predbieha (behom) predstihova predha: iaci predbiehaj, predstihuj starch; predha v robote vetkch

dlova star bicykel predrai (preda za nemerne vysok cenu): tovar viacer skromnci predraili 2. p. zradi I predbehva porov. predbehn 1. 2 predbehva sa p preteka sa, speri predbehn 1. behom, chdzou, jazdou sa dosta pred nieKoho; asovo urobi nieo skr ako in preds: v stpan do vrchu ma deti predbehli, predili; auto rchlo predbehlo, predilo autobus; predbehn, preds niekoho odpovedi pedhonit-: ahko a pedhonm (v chdzi, v rchlosti, v termne a pod.) expr. preskoi (v povolan) predstihn: predstihli ma na koni anticipova (asovo predbehn): spisovate anticipoval budcnos popredbehva popredbe1 hva (postupne predbehn) 2. vynikn nad niekoho v nejakej innosti, nadobudn vyiu rove v nieom predstihn preds: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, neprediiel prekona previ pedhonit': prekona, previ vyspel krajiny v ekonomike; pedhonil napokon spoluiaka vo vetkch disciplnch prers (zska prevahu nad niem, niekm): iak prerstol uitea hovor.: pretromfn pretromfovat (ikovnosou, silou a pod.): pretromfol ho dkazmi; eleganciou pretromfuje aj dmy z vekho sveta premc zdola (nadobudn prevahu nad niem, niekm): v pohotovosti ho nik nepreme, nezdol popredbehva popredbehva (postupne predbehn): svojm vkonom popredbehval, popredbehval vetkch spoluiakov zried. popredni: On ma popredn, lebo bol sksenej.
(vaniner) nespis. p r e d i

predbehova, predbehva porov. predbehn 1, 2 predbehova sa, predbehva sa p. preteka sa, speri predbene p. doasne predben 1. konan ako prprava prpravn: predben, prpravn rokovania pred stretnutm najvych politikov 2. ktor nem konen platnos (op. definitvny, konen) doasn: predben, doasn rozpoet, nvrh zmeniten odvolaten (ktor mono zmeni, odvola: op. definitvny, konen): zmeniten, odvolaten rozhodnutie; odvolaten shlas nepresn priblin neuzavret (zisovan predbene; op. presn, uzavret): nepresn, priblin, neuzavret poet uchdzaov predpokladan (ktor sa len predpoklad): predben, predpokladan termn skonenia lohy (op. presn) predbieha porov. predbehn 1. 2 predbieha sa p. preteka sa, speri predbojovnk p. priekopnk pedctit' p. predvda predasn ktor nastal pred zvyajnm al. prhodnm asom skor (op. neskor): predasn, skor staroba.

529
2. vasnm zkrokom, prevenciou nedovoli, aby sa nieo nepriazniv uskutonilo zabraova zamedzova: predchdza infekcii, krze; zabraova reniu pornografie; zamedzova rozirovaniu vrusu znemoova: treba za kad cenu znemoova bujnenie rozvratu, zla predchdza si usilova sa zska si nieiu priaze predchodi si obchdzal si obchodit' si: chlapec si predchdza otca. aby mu kpil gitaru (raz. expr. okrca/omotvasi okolo prsta: okrca, omotva si ieva okolo prsta predchn p. prenikn 2 predchodi p predchdza 1 predchyti zska ako vlastnctvo, ako nieo svoje skr ako niekto in: diea prechytilo kamartovi hraku fraz.: vzia/zobra spred nosa uchyti/uchmatn spred/spopod nosa: tovarmi vzali, uchytili spred nosa hovor. expr. vyfknu: ktosi mi vhodn kpu domu vyfkal odvhi odlka odvnadi odvies prebra (pri bostnch, manelskch al. priateskch vzahoch zska pre seba vbenm a pod.): odvbi, odvies niekomu dieva; prehral mu kamarta zastarv. odldi: odhalila ho od vlastnej eny prediera sa ako, s nmahou sa dostva cez nieo tesn, cez prekky dra sa: prediera sa, dra sa pomedzi dav; slov sa predieraj, der na jazyk kliesni si cestu: museli sme si kliesni cestu maetami prenika: u pol da prenikme cez hust prales pretla sa pretska sa prepchva sa (zkym priestorom): pretla sa, prediera sa cez dieru v plote; prepchva sa oblikom expr. prepleta sa preplieta sa: prepl(i)eta sa pomedzi konre, zkou cestikou predierkova urobi na nieom, do nieoho dierky perforova: predierkova, perforova okraj papiera rozstriea (predierkova strelami): rozstriean stena, hlava pretikn (predierkova klieami): pretikn cestovn lstok subt.: precvikn cvikn: precviknut okraj predikt 1. achtick titul prdomok 2. p. prsudok predimenzovan p. prehnan, zvelien pedimenzovat' p. prehna 2 prediskutova v dkladnej diskusii, debate urobi nieo jasnejm, urobi rozbor nieoho (oby. nejakho problmu) predebatova: v uom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia prerokova (oby. na rokovan) prekonzultova (odborne) prebra (dkladne): schdzka sa neskonila, km neprerokovali, neprehrali vetky nadhoden otzky poprebera (postupne, viac vec) kni. pertraktova (nedok.): poprebera. pertraktova sporn body v tlai obhovori(hovorenm tmu dkladne vyerpat): problm sme obhovorili z kadej strany rozdiskutova rozobra analyzova rozanalyzova (urobi rozbor): rozdiskutova, rozobra, (roz)analyzova priny prehry osvetli objasnit (dkladne): ete treba prediskutova. osvetli, objasni sporn miesta projektu poradi sa (opta sa druhho na radu): treba sa nm o veci poradi premyslie expr.: preu preva

predloka
(dkladne uvi): vetko sme spolu premysleli, preu li * hovor.: prevetra preosial' preventilova expr popretriasa (z kadej strany, viacero problmov): prevetrali, preventilovali. popretriasali vetky hkliv tmy predisponova p. preloi 1 preds 1. chdzou. jazdou sa dosta pred niekoho: asovo urobi nieo skr ako in predbehn: neda sa nikm preds, predbehn; predbehol ns vlak pln eti; v odovzdan prce preds, predbehn ostatnch pedhonit': pedhonil ma na pol ceste predstihn: iak je v rtan rchly, nik ho nepredstihne anticipova (asovo preds): anticipova vvin 2. vasnm zkrokom, prevenciou nedopusti, aby sa nieo uskutonilo zabrni zamedzi: razu treba preds, zabrni; neastiu u nemohli preds; kody sa nestihli zamedzi prekazi znemoni: prekazi, znemoni roztrku vo veden zmari* zahata: treba zmari, zahata pokusy o vydieranie nedovoli (vopred): nedovoli na pracovisku klebety 3. p. predbehn 1, 2 pedivn p. udn predizbu p. predsie, chodba predjedlo jedlo podvan pred hlavnm jedlom predkrm: ako predjedlo, predkrm sa podval kavir predklada p. ponka 1 predkom p. spredu predkresansk tkajci sa obdobia pred vznikom kresanstva pohansk: predkresansk, pohansk kulty, modly; predkresansk, pohansk nboenstv predkrm p. predjedlo predlani p. predvlani predlansk p. predminul predlanskm p. predvlani predlho p. dlho 1 predlh p. dlh 1, 2 predloha 1. p. vzor 2 2. p. osnova predloi 1. poloi pred niekoho, oby. na vybratie, posdenie, vybavenie a pod.; poveda niekomu nieo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. kni. predostrie: predloi, predostrie doklady, sanos, nvrh, ponuku, dkazy poda da (oby. psomne): (po)da dizertan prcu na oponentru kni. nastoli: nastoli nvrh na zmenu praviiel prednies vyslovi (stne predloi): predniesli, vyslovili poiadavku na zvenie chokov prv. prezentova: prezentova et. iados hovor.: naservrova dat na pretras: rodinnej rade dali na pretras vetky hkliv otzky nadhodit' (v rei): rieili vetky nadhoden problmy upozorni (vyzva na vimnutie si): upozorni na nedostaujce dkazy viny admin. slang nanies: nanies problm 2. poloi pred niekoho nieo s vzvou, elanm vzia si z toho, prija (jedlo, tovar a pod.) poda da: predloi, poda, da deom veeru; po obee nm preloili, poali zkusky a kvu ponknu: Ak jedlo vm ponkli?; ponka iba kvalitn vrobky servrova naservrova (jedlo al. npoj): na veierku (naservroval i studen jedl predloka 1 . lingv. neohybn slovo, vraz, ktor v spoje-

preden
n s menom vyjadruje rozlin vzahy lingv. prepoiia 2. p. pokrovec I preden p ovlny predi p. zadi predi sa sta sa dlhm v priestore al. ase zdi sa zried. zdie: tiene sa podveer predili, zdlili; tvr nm v puberte zdlie naddli sa pretiahnu sa: zasadnutie sa dos predilo, pretiahlo; tvr pretiahnut nevou predlova sa p. dli sa predmet 1. kad neiv hmotn jav vec: cenn, ozdobn predmety, veci: predmety, veci dennej potreby objekt (predmet vnmania, poznvania, myslenia): by objektom zujmu p. aj vec 2 2. gram. vedaj vetn len, ktor rozvja sloveso al. prdavn meno gram. objekt 3. p. tma predminuloron p. predminul predminul ktor predchdzal pred niem minulm predlansk predvlaaj predminuloron: predminul. pedlosk rok: predminul, predlansk, predvlaajie, predmimdoron leto predna, prednate! p. recittor prednka p. vklad prednedvnom p nedvno prednes p. recitcia prednies 1. ma prejav k viemu publiku poveda (verejne): prednies refert; prednies, poveda slvnostn prejav 2. umelecky (slovne al. hudobne) stvrni pred publikom: prednies ryvok przy, prednies Suchoovu skladbu zarecitova (bse) predvies (hudobn dielo) zaspieva (piese) odriec (mechanicky prednies): odriec lohu naspam reprodukova (prednies hudobn dielo): ak pas huslista reprodukoval brilantne 3. p. predloi 1 prednos p. klad. vhoda prednostn p. prvorad; protekn prednovie p. prednovok prednovok as pred novou rodou, pred atvou prednovie dnovok dnovie predn 1. umiestnen, nachdzajci sa vpredu (op. zadn): predn sklo auta. predn nohy zvieraa frontlny eln: predn, frontlna, eln stena: frontlny, eln nraz tituln prv: lnok na titulnej, prvej strane novn hlavn (op. bon, vedaj): hlavn vchod 2. p. popredn, hlavn I. dleit 1 preoba sa p. vyku sa 1 predbva sa, preobkva sa p. klsa 1 predobed p desiata predobedie p predpoludnie predobedom p. predpoludnm predobraz p. vzor 1 predobrotiv p. lskav, dobr 4 predobr p. dobr 1. 4 predodom p nadrnom

530
p r e d o h r a vod k viemu hudobnmu dielu; udalos, in a pod., ktor priamo nieomu predchdza ouvert u r a |vysl. uver-]: predohra, uvertra opery; udalosti boli predohrou, ouverturou vojny hud. preldium (vod k cyklickej skladbe) p. aj zaiatok predok 1 prslunk toho istho rodu al. nroda v minulosti ded: tu ili nai predkovia, dedovia kni. otec (oby. v mn. .): dedistvo naich otcov p r a d e d (dvny predok) praotec (dvny musk predok) p r a m a t k a p r a m a p r a m a t e r (dvny ensk predok) predok 2 predn as. strana nieoho elo: predok, elo domu prieelie f r o n t fasda (predn strana budovy): prieelie, front banky, fasda barokovho palca prova (predok plavidla) nos (vynievajca predn as nieoho): nos lietadla predolie p. prekona 1 predominancia p prevaha predostatn p. predposledn predostrie p. predloi I predole p. naposledy 1, minule predol p. minul, bval, pvodn 2, predchdzajci predovka p. puka predovetkm I. p. najm 2. p. najprv 3. p. skr 4 predleit p. dleit 1, 2 predpis 1. p. rozkaz 2. p. pravidlo 1 3. p. recept I 4. p. vmer predpsan p. povinn predpsa predpisom da pokyn, prkaz na nieo: predpsa iakom uivo: dodra predpsan termn * nariadil prikza: lekr nariadil, prikzal pacientovi pokoj uri ustanovi admin. stanovi (radne): uri, ustanovi vku poplatkov; presn stanovenie dan admin. vyrubi (predpsa vku poplatku): vyrubi da oby. pejor. nadekrtova (radne predpsa): lska sa ned nadekrtova admin. reglementovat' (podrobi osobitnm predpisom) predplca p. odobera 1 predplati nieo objednan vopred zaplati: predplatenie asopisu subskribova objedna (zaviaza sa odobera knihy, platne a pod.): subskribovanie. objednanie slovnka zastarv. abonova: abonoval si vstupenku do divadla predplatite kto si nieo predplca predplatca abonent: predplatite, abonent novn, asopisu o d b e r a te: asopis zskal vea odberateov subskribent: prihlsi sa za subskribenta p. aj zkaznk p r e d p l a t n suma, ktor sa za nieo objednan zaplat vopred a b o n m n : ron predplatn, abonmn asopisu; predplatn, abonmn o divadla subskripeia: vypsa subskripciu predplatn p. abonentn pedpojatost' p. stranctvo, subjektvnos p r e d p o j a t p. zaujat 2 p r e d p o k l a d 1. nieo nevyhnutn na utvorenie al. existenciu nieoho p o d m i e n k a : predpoklady, podmienky spokojnho ivota; za predpokladu, e..., pod podmienkou. e... p o i a d a v k a : spa poiadavky

531
modernej kuchyne oakvanie: vsledok hol poda oakvania dobr danos vloha schopnos: nem na to psychick danosti; umeleck vlohy, schopnosti vpoet (predpoklad monho zisku a pod.): sklamal sa vo svojich vpotoch zastar. vymienka: pjdem s tebou s jednou vmienkou (Jg) 2. p. domnienka predpokladan ktor sa predpoklad, oakva oakvan tuen: dostavil sa predpokladan, oakvan, tuen spech pravdepodobn: pravdepodobn vaz, prezidentskch volieb predben (op. definitvny, presn) plnovan (ktor sa predpoklad poda plnu): predben, plnovan termn nvratu hypotetick odhadovan odhadov odhadn (jestvujci iba ako hypotza, odhad): hypotetick priebeh udalosti, odhadovan cena dajn kni domnel (predpokladan na zklade istch dajov, domnienok): dajn, domnel pchate predpoklada 1. ma nieo ako predpoklad, podmienku f by predpokladom by podmienkou: spech prepoklad tvrd prcu; predpokladom, podmienkou spechu je tvr prca podmieova: slobodu podmieuje demokrai ~ia. sloboda prepokla emokraciu 2. p. domnieva sa. predvda, predpoveda I predpoludnie as n d/i rnom a poludnm dopoludnie doobedie predobedie: vera sme preili prjemn predpoludnie, dopoludnie, doobedie, predobedie predpoludnm v ase medzi rnom a poludnm, cez predpoludnie dopoludnia: predpoludnm, dopoludnia je obchod zavret predobedom doobeda: vetko nakpila predobedom. doobeda predpona lingv. slovotvorn prostriedok pripjan pred slovn zklad lingv. prefix predposledn druh od konca predostatn: predposledn. preostatn strana knihy; predposledn, predostatn przdninov veer predpotopn l . p . d v n y 2.p. zastaran 1 I, staromdny, star1 3 predpove domnienka al. vrok o budcich udalostiach prognza (oby. vedeck vpove o monej budcnosti istho javu, procesu): vyslovi predpove, prognzu vvinu expr. proroctvo: jeho proroctvo sa splnilo kni. vetba: vyrieknu vetbu predpoveda 1. hovori o a ako sa stane v budcnosti, vyslovova predpove: predpoveda spech strany vo vobch; predpoveda poasie prognzova (podva vedeck vpove o monej budcnosti istho javu): prognzovanie stavu hospodrstva predvda odhadova predpoklada (oakva, e sa nieo istm spsobom stane): predvda, odhadova politick vvin v spolonosti; predpoklada spech hospodrskej reformy veti (hovori o budcich ivotnch osudoch ud: vyslovova predpove vbec): veti z ruky; veti nieomu zl koniec prorokova (predpoveda budcnos riaden Boou vou; hovor. expr. vyslovova predpove vbec): proroci prorokovali prchod Krista; star otec prorokuje, e bude tuh zima
zastar. p r o f e t i z o v a (kultty) kni. zried. S U p o n o v a zastar.

predsta
predpovedn ktor predstavuje predpove prognostick (predstavujci oby. vedecky podmienen predpove): predpovedn, prognostick daje, zvery meteorologick (svisiaci s predpoveou poasia): meteorologick mapy, meteorologick sluba expr.: veteck jasnovidn jasnovideck prorock (charakteristick pre vetca, proroka): veteck, jasnovideck schopnos; prorock re predrah p. drah 1. 3 predrapi p. roztrhn predra urobi na nieom dieru prederavi: predra, prederavi rukv na lakti; prederavi hrniec rozodra: rozorat ponoky precha (predra chanm): precha si nohavice p. aj zodra 1 predra sa p. prebi sa. prenikn 1 predrdenos p. hystria predrai p. preda I predrieka hovori al. ta nahlas s cieom, aby to in opakovali zried predpoveda: predrieka, predpoveda modlitbu diktova (predrieka text na psanie): diktuje tudentom uivo predrobi p. prejs I preds' p. predsa 1. 2 predsa 1. uvdza vetu s funkciou psobi na prijmatea ve: predsa, ve neme jes iba okoldu poet.
p r e d s ' (Smrek)

2. zdrazuje oakvan al. opan stanovisko podvatea vpovede jednak jednako: predsa, jednak! o) im budeme musie pomc aj tak i tak tak
i tak ale a j tak n o a j tak hovor, b e z t a k : aj tak, tak

predzvestova: ak oblaky predzvestuj 2. p predrieka

brku

i tak, beztak si myslm, e je to dobr lovek poet. preds' 3. p. ale I predsavzatie p. rozhodnutie 2. va 1, pln 1 predsavzia si nadobudn pevn mysel nieo vykona, podnikn zaumienil' si: predsavzal si, zaumienil si, e sa o najskr osamostatni; zaumienil si, predsavzal si sub dodra kni. uvzia si zavza si: o si uvzal, zavzal, z toho nepopustil umieni si zmyslie si zried. umvslie si (F. Heko) zastar. zamyslie si (Dobinsk) rozhodn sa (po vahe prs k zveru urobi nieo): rozhodla sa nefaji: mlad sa rozhodli na odvny krok predseda kto je na ele istej intitcie, organizcie zastar predsednk: predseda spolku, klubu prezident: prezident obchodnej komory predsednctvo vedci funkcionri istej organizcie ako celok prezdium: presenctvo vly, prezdium policajnho zboru predsednk p. predseda predsie vstupn miestnos do bytu al. do inej miestnosti predizba: tmav predsie, predizba pitvor (predsie v dedinskom dome starieho typu) pitvorec (men pitvor) chodba (predsie pozdneho tvaru) hala (via, oby. obytn predsie): byt s halou foyer (via predsie v divadle al. inch verejnch budovch) predslov l.p. vod 2. p. p r e j a v predsta 1. p. zastavi 1 2. p. objavi sa

predstava
predstava l . p nzor 2. p. zdanie 1 3. p. obraz4 predstavenstvo p vbor 1 predstaven p. nadriaden predstavi 1. p. ukza 2 2. p. predvies 2, zobrazi predstavi sa 1. p. uvies sa 2. p. ukza sa 1 . 3 predstavi si 1. urobi si v mysli o niekom al. o nieom predstavu vybavi si: predstav si, vybav si rodinn scnu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodn kraj kni; evokova: evokovanie preitch chv 2. oby. v 2. os. sa pouva vo vzname astice na vyjadrenie prekvapenia, senzanosti a pod. pomyslie si, zastarv. povi: Predstav si, pomysli si, ako sa niohla tak vec stati; povte, moja stark m u devdesiat rokov uvedomi si: Len si predstav, uvedom, ak to bude strata! pedstavitel kto predstavuje, reprezentuje ist spoloensk celok, hnutie, idely a pod. reprezentant: predstavite. reprezentant obce; predstavitelia, reprezentanti slovenskej hudby zstupca: diplomatick zstupca ^reprezentcia (predstavitelia): politick reprezentcia nroda nosite: nosite ttnej moci exponent: exponent i avice p. aj hovorca predstavivos p. fantzia 1 predstavova 1. mat ist hodnotu, cenu by (niem) tvori: priatestvo preho predstavuje. tvor najviu hodnotu, je preho najvou hodnotou; vvoz predstavuje. tvor dleiti as hospodrstva znamena znai: prehra pre drustvo ni neznamen, nezna reprezentova: zbierka zbran reprezentuje polovicu zmockho majetku figurova fungova (ma ist funkciu): od poslednch volieb figuruje ako vznamn inite: slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet kni. ini (pri rtan): nklady na budovu inia 10 milinov korn
L. porov. zobrazi

532
spsobom, ktor nezodpoved skutonm pocitom: najm o tvri): tvri sa, rob sa, e nepouje pretvarova sa pretvra sa (prejavova sa. kona inakie, ako to zodpoved skutonosti): pretvaruje sa, akoby o niom nevedel; diea sa nevie pretvarova, pretvra hovor, narba sa (predstiera dobr vlastnosti, vznamn skutky a pod.): o sa narba, ve to nie je pravda afektovat' (sprva sa neprirodzene, strojene): afektoval' pred publikom predstih 1. asov, vzdialenostn al. in vhoda pred niekm al. niem nskok: zska, zvi predstih, nskok; hodinov predstih, nskok subt. fr: ma pred niekm fr 2. tech. asov rozdiel medzi dvoma fzami technickho deja predzpal predstihn p. predbehn 1, 2. previ 2 predstojnica anat. predstojn aza anat. prostata predsvit p. svit I predtriedny predchdzajci vznik spoloenskch tried prvotnopospoln rodov: predtriedna, prvotnopospoln, rodov spolonos beztriedny predtucha pocit, e sa nieo stane. oby. zl tuenie: m nejasn predtuchu, nejasn tuenie, e sa to nevydar poet tucha (Krasko) potucha iba v spoj. nema ani potuchy predtm 1. v bliie neurenom ase v minulosti, pred istm asom, pred danm asom (op. potom) kedysi prv: predtm, kedysi, prv bolo lepie skr skorej: vedela o tom u skr, skorej zastar. prvej fraz. svojho asu za starch ias 2. p. pvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1 preubva sa, predbkvasa p. kusa 1 preduchovnen p. zduchovnen, jemn 6 predulova p. prehada preduma p. premyslie predpi, predpnu p prebori preduren p osudov preduri vopred uri, vopred ustanovi* kni predestinova: bol preduren, preestinovan na kaza; by osudom preduren, preestinovan trpie zastarv. obeca: peniaze boli na len cie obecan; obeca dcru Bohu preduevnen p. zduchovnen predva 1. p. fka 1. via 1 2. p. previeva 1 predvdza porov. predvies predvdza sa p. ukazova sa 3 predverajky p. predverom predverom v de predchdzajci verajku, pred verajm dom hovor predverajky: z dlhej cesty sa vrtil iba predverom, predverajky zried. zaverom: zaverom hol navtvi otca predveer, predveerie p. podveer' predveerom na sklonku da, v ase pred veernmi hodinami, pred veerom podveer v podveer: predveerom, podveer chodieva na prechdzku; v podveer zaalo sneil na mrku podveerom expr. podveierkom: podveerom, podveierkom bva u nich veselo naveer zveera (na zaiatku veera): naveer, zveera sa vyasilo predvelkonon p. pstny

predstieran prejavovan iba navonok, v skutonosti nejestvujci, nepociovan, neprevan a pod. (op. skuton) hran: predstieran, hran zujem silen nten (roben nasilu; op. prirodzen): silen, nten smiech; silen veselos fingovan simulovan hovor. expr. filmovan: fingovan smr, simulovan choroba, filmovan zabenos inscenovan nainscenovan /.inscenovan (vopred pripraven s myslom predstiera, oklama): inscenovan, zinscenovan vraa s cieom usvedi vraha hovor, blufovan expr. kamuflovan: kamuflovan poriadok neprimn (op primn) falon neprav filmov imitovan (roben naoko, akoby naozaj): neprimn, imitovan pla; falon, neprav, filmov slzy predstiera ukazova navonok (svojm sprvanm, vrazom tvre a pod.) nieo, o nezodpoved skutonosti simulova: predstiera, simuluje chorobu, smtok; vidie. e city iba predstiera, simuluje hra: futbalista zranenie iba hr hovor, margrova: cel tde margruje chorobu fingovat: fingovat spoluas raz.: robi len na oko/iba oistom robi len pre meno: vetko rob len na oko. poriadok rob len pre meno hovor expr filmova: hr boles len filmuje imitova: lsku iba imitoval tvri sa robi sa (sprva sa

533
predvianon tkajci sa obdobia pred Vianocami adventn (tkajci sa adventu, tyroch tdov pred Vianocami): predvianon. adventn as; predvianon, adventn zvyky predvda ma predstavu o budcnosti, o tom. o sa stane: predvda dobr koniec akcie tui cti (na zklade predtuchy, pocitov): tu, cti, e dom bude przdny /.astar.: predvidie pedctit' expr.: pi vetri ucha: ipil, vetril v muovi nepriatea prognzova (vedecky predvda): prognzovanie hosporskeho vvinu predpoklada aka oakva j (myslie si, e sa nieo konkrtne stane): mohol prepoklada, aka, e sa veci vyvin takto anticipova: vedec anticipuje vvin predvdav majci schopnos predvda (o loveku): svediaci o tom prezierav: predvdav, prezierav osoba * kni?.. prozeteln: prozeteln krok km.: jasnovidn jasnozrak jasnozriv (schopn jasne j vidie, sprvne posudzova veci. javy a pod.: op. krtkov zrak) mdry rozumn rozvny (s dobrm odhadom, videnm dsledkov a pod.): jasnovin, jasnozrak politik; mdry, rozumn hospodr expr.: veteck jasnovideck prorock (schopn intuitvne vidie, predpoveda budcnos): veteck, jasnovideck duch; prorock re p. aj prezierav predvidie p. predvda, tui predvies 1. ako sprievodca al. mocou dosta niekoho, nieo pred niekoho, nieo privies dovies: Predvete, privete, dovete svedkov!; predvies exponty pre porotu expr.: privliec dovliec: privliekli, dovliekli trestancov 2. umoni pozretie nieoho, da vidie ukza: predvies, ukza svoju zbierku predstavi (verejne): predstavi knin produkciu poslednch rokov zahra prednies reprodukovat (hudobn al. slovesn dielo): sontu reprodukovalo znme kvarteto; piese predniesol Peter Dvorsk; operu zahrali v talianine * inscenova uvies (predstavi na scne): inscenova, uvies v divadle dramatizciu romnu demontrova (nzorne): fungovanie prstroja demontrova na mieste predvies sa p ukza sa 3 predviaaj p predminul predvlani v predminulom roku. pred lanskm rokom hovor predlani: predvlani, pedloni boli na dovolenke pri mori hovor, predlanskm zalanskm predvodi p vynika 1 predvoj p. avantgarda predvolanie p. vzva pedvolat vyzva niekoho na prchod v radnej veci hovor.: citova docitova: pedvolat', (do)citova svedkov na vypovanie zavola povola: zavolali, povolali vetkch astnkov nehody * pozva: riadite koly pozval rodiov na pohovor predzpal p. predstih 2 predznai p uri 1 predzves p prznak predzvestova p. predpoveda 1, veti 1, 2 preexponovan p. prehnan preexponova p. prehna 2 prefabrikt p. polovrobok prefcia p vod preferencia p. vsada, vhoda preferovan p privilegovan preferova p. uprednostova prefia p. prebehn 1, 2

prehad

prefkanec expr. prefkan lovek expr : preibanec vybjanec vmyselnk lka liiak potmehd hovor, expr.: fifik fifk fikus fikl figliar miglnc migrifi pejor.: podnikavec pekulant prospechr ziskuchtivec ziskoravec (Urban) oby.
pejor. c h y t r k hovor, pejor: vy p o t a vec i k o v n k

p. aj ziskuchtivec prefkan p. preiban prefix p. predpona preflka p. premrni preflmova p. premrni preformoval p. premeni 1 prefra, p r e f r k n p. prebehn 1,2 prefrnda. p r e f r n g n t . p r e f r n k n p. prebehn I, 2 prefukova l.p. fka I, via I 2. p. previeva I pregazdova p. premrni preggat, preglgva P hlta preglgn p. prehltn 1, 2, znies 2 pregnantn p. vstin prehdza p. preloi 1 p r e h a j d k a p premrni, min 1 prehadlo prostriedok na vyprzdnenie riev odb. laxatv /astar. laksr preha 1. nti na rchly pohyb al. do zvenej innosti naha: preha, naha husi po dvore hna (sem a tam): vietor enie lstie po ulici tva (vo velkej miere): tval ma z obchodu do obchodu expr. duri nhlit' pobda: cel de dur, nhli, pobda deti hovor, obha (spolu s prenasledovanm): hjnik obhal pytliakov 2. expr. ustavine, nstojivo nieo od niekoho vyadova, oby. nieo zbyton, samoeln, so zlm myslom a pod. hovor.: sekrova* ikanova: preha tudentov, sekrova podriadench; ikanovanie vojakov hovor. expr. vozi sa: f sa na om voz. prenasledova: stle ma prenasleuje svojimi poiadavkami pren. expr. terorizova hovor. expr. execrova: otec execruje cel rodinu * obaova (by dotierav svojimi poiadavkami) pren. expr. rajtovat: z pomsty rajtuje na om hrub buzerovat 3. hovori viac, ne je pravda; robi nad nosn mieru zveliov a: v opisovan neastia preha, zveliuje prepna: v rei i v robote rd prepna * kni. al. publ. preexponva: v niom nehodno preexponva dramatizova (robi dramatickm): r veci dramatizuje expr. prestreova kni. hyperbolizova fraz. zachdza do krajnosti: v odpore zachdzaj do krajnosti prehnky p. d prehravo p. artovne prehistria p. predhistria prehistorick p. predhistorick prehad 1. celkov dobr poznanie nieoho orient-

prehada
cia: ma v nieom prehad, orientciu rozhad (dobr vedomosti o veci): umeleck rozhad obzor horizont: ma irok obzor, horizont 2. zhrnutie umoujce ahk orientciu: prehad dejn literatry konspekt (krtky, obsan prehad): konspekt prednky sylabus (strun prehad): vypracova sylabus vpis vpisok vah (zhusten prehad): vpis, vpisok, vah z lnku * reer (prehad dajov na ist tmu) evidencia (vedenie zznamov): mzdov evidencia prehada chodenm, pozeranm a pod. usilova sa nieo js, nieo zisti expr predulova: prehadala, predulovala vetky zsuvky, ale ni nenala expr. prekuta: polcia prekutala cel byt expr. prekutra: prekutra tajn kryt expr.: prehraba poprehrabva poprehrabva (pri hadan poprehadzova): prehraba aktovku, poprehrabva cel om prezrie: prezrie skru poprehadva poprehadva poprezera* poprehliada* expr. poprekutva (postupne, viac nfyest al. vec): poprezera, poprehadva niekomu vreck pren. preesa (dkladne, systematicky): preesa les. porast presnorit" prestopova preptra presliedi (snorenm, ptranm, sliedenm): pri lapan zlodeja presnorit . preptra, presliedi cel okolie expr.: pretra pretra (dkladne): pretra, pretra pivnicu aj povalu expr.: prera prelaova: deti prerali, prelaovali stodolu p. aj preskma prehldie p. prepi prehadn p. informan prehlsi p. sprv, vyhlsi 2 prehlhenina p. jama 1 prehbi p. zdokonali prehlhoko p hlboko I prehlbok p. hlbok 1. 4 prehliada kto nieo prehliada, prezer s cieom nieo zisti: prehliada batoiny ohliada zastarv. ohhliada: ohliada mrtvol prehliadka 1. dkladn prezretie, prehliadnutie nieoho s cieom zisti nieo: coln prehliadka obhliadka: prehliadka, obhliadka bytu. stavby vyetrenie (lekrska prehliadka): komplexn vyetrenie chorho prv. ohliadka: ohliadka mtvoly 2. verejn predvdzanie nieoho show, ps. i ou (vpravn prehliadka): mdna prehliadka, show, ou prehliadnu l .p. prezrie 1. 2. preskma 2. p prepi prehliviet p. premrni prehltn 1. pohybom hltana posun z st do aldka prezrie zhltn: prehltn, prerie liek; slivku zhltn cel preglgn (tekutinu): odpil si kvy a rchlo preglgol poprehlta poprehltva popreglga popreiera (postupne, po astiach) 2. expr. psychicky vydra (nieo neprjemn) znies strpie: musela od nevesty vea prehltn, znies, strpie vyst zaksi prest prenies: vyst, zaksi vea prkoria: nik nevie, o vetko musela v rodine prest, prenies expr preglgn zhltn prerie prehryzn prehrz: o vedceho preglgla, prehryzla nejednu urku: prezrie, zhltne vetko, len nech je pokoj potlai prekona premc:

534
nevldze potlai, prekona hnev poprehlta poprehltva expr.: popregga popreiera poprena (postupne, viac vec) prehlui p. prekria, uti 2, potlai 1 prehnan vyznaujci sa neprimeranm zvenm, zvelienm: prekraujci nosn al. optimlnu mieru zvelien: prehnan, zvelien poiadavky; prehnan, zvelien slov uznania prepiaty premrten: prepiata, premrten zdvorilos: premrten kritika kni.: predimenzovan preexponovan: predimenzovan, preexponovan zaiatok hry; predimenzovan pln; preexponovan satira nesplniten (ktor sa ned splni): nesplniten nroky p. aj zkostliv, bombastick prehna 1. hnanm, dontenm na rchlej pohyb unavi popreha ponaha: prehna, popreha cviencov; pes prehnal, ponahal riedu expr.: vyobraca vvexecrova: v robote ns poriadne vyobracali expr pozvtat vy/vta: uiteka deti od rna pozvtala expr.: utva uaha: spera poriadne s loptou utva. uaha; uaha niekoho s akm kufrom peo a na stanicu hovor. expr. vysekrova (ustavinm sekrovanm popreha): na vojenine ich dobre vysekrovali 2. urobi nad nosn al. primeran mieru: prehna pochvalu hovor.: prep prepn (precenil" sily): .s robotou si to prepl, prepol preexponova: preexponova trning expr prestreli: zd sa, e v bezoivosti a prestrelil * expr.: prekoreni presoli: re prekorenil, pesolil irniou hovor. expr. previhn: u to zasa previhol zvelii nadnies expr. nafknu subt. nadsadit' (prehna v rei: neprimerane zvi vznam nieoho): cel udalos zveliili, nadniesli kni. hyperbolizova: bsnik skutonos hyperbolizuje * kni pedimenzovat' (vemi prehna) prehna sa p. prebehn 1 prehni l .p. zhnit 2. p. prei I prehnit p. skazen 3 prehn p. ohn prehodi 1. p. preloi I 2. p. zmeni 2, premeni 3 3. p. spomen, poveda1 4. p. zaradi 1 prehodi sa l .p. obrti sa I 2. p. ahn si 1 pehojn p. bohat 2 prehorie p zhorie I prehork p. hork1 1 prehorliv p horliv prehovie p. poka 2 prehovor p. prejav I prehovori 1. uvedenm dvodov zska na nieo prevravie: prehovorili, prevraveli ho, aby iel tudova nahovori navravie navies (reou): nahovori, navies niekoho na emigrciu; napokon sme ich navraveli, aby ete ostali presvedi (rozumovmi dvodmi) uhovori expr. uvari (mnohmi reami): uhovorili ma. uvarili ma. aby som shlasil hovor. expr. ukrka (doranm, reami si vymc nieo): ukrkala 'matku, aby ju pustila * oblomit" obmki (urobi poddajnm, premc odpor): napokon iaci uitea oblomili, obmkili expr. zjemn. uvravka (Jaro) hovor.: spracova obrobi (usmerni, prehovori na svoju

535
stranu): musme ich ete spracova, obrobi, aby nm pomohli nr. pozaobchodi (Kukun) /.agitova (prehovori agitciou): zagitova niekoho na preplatenie

prechodn

nieo niekam prera sa: myi sa prehrzli, prerali k mke 2. p. prebi sa asopisu arch. k a p a c i t o v a hovor. expr. s p o k a (preprehrz si p. zajes si hovori. aby niekto niekam iel) prehua l . p . prebehn 1 2.p. prers 1 2. p. poveda', ozva sa 2 3. p. porozprva sa 4. p. preli ult p. premrni prehupn, prehupn sa p. preskoi 1 prihovori sa 1, oslovi 1 prehutova p. prema pehoz sprv, pld, tla prehvizdva si, prehvizdova si p. hvzda prehra p. porka 1 prehba sa, prehybova sa, prehna sa p. krivi sa, prehraba p. prehada prehrabva, prehrabova, prehrabva p. hraba 2, p>rov. preha sa prehrabva sa, prehrabova sa, prehrabva sa p. preha sa 1 prehradi p. rozdeli 1, oploti prehra 1. by postihnut porkou, prehrou utrpie prehru utrpie porku: prehra boj, portov stretnutie; utrpie prehru, porku v boji, v portovom stretnut hovor, poloi sa (prehra vzdanm sa, rezignciou): napokon sa mustvo predsa poloilo ni. hovor.: preondie preondia prekala prekal* hruh. presra (strati prehrou): ancu preondiali, prekalali fraz pusti perie (prehra peniaze) 2. p. zahra 1 prehrat p. bezndejn prehra p. prebehn I prehreenie p. priestupok, vina prehrei sa porui platn normy, ist zsady pre vini sa zhrei: prehrei sa, previni sa. zhrei proti Bom prikzaniam dopusti sa hriechu: dopusti sa hriechu na deoch kni. zvini prehreok p. priestupok, vina prehria p. zohria prehrkota p. prebehn 1 prehrmie p prebehn 1 ohba sa 1 prehri p. premrni prechdza porov. prejs prechdza sa vone, v menom tempe sa pohybova sem a ta, oby. s cieom osviei sa, vidie nieo a pod. prechodi sa: prechdza sa, prechodil' sa po hore,
po meste hovor, zastarv.: pacrova pacrova sa:

pacruje sa s kokom hovor, korzova pren. expr. defilova zastarv.: proineiiova promenovat' sa: kad nedeu korzuje, promenuje (sa) v nealekom parku chodi (bezciene): chodili sme cel popoludnie po uliciach prechdzka chdza konan s cieom osviei sa: vyjs si na prechzku vychdzka (chdza na osvieenie i s cieom navtvi blzke miesta): vyclnzka na pamtn miesta, na hra; prechdzky, vychdzky po okol hovor, zastarv.: pacrka pacr: s na pacr, na pacrku promenda: neden promenda po korze prechdzkov p. pomal I prechladn ochorie vplyvom nemernho znenia telesnej teploty nachladn* prechladisa nachlaprechladnete, dit' sa: nechote von bez kabta, nachladnete; neviem, kde som sa prechladila zachladi sa zachladn podchladi sa (ochladi sa vmi ako je nosn, elaten, uiton; oby. o veciach): vajcia po kvokou sa zachladili. podchladili; preha sa expr. 1. hrnutm, rozhanm vec nieo hacesto zachlalo; kone sa zachladili zastar.: prestvdn da al. robi nieo takmto spsobom (oby. s malm prestydnsa vsledkom, prp. s urobenm neporiadku) expr.: preprechmat p. chyba 1 hrabva sa prehrabva sa prehrabova sa prekutva sa prekutrva sa: preha sa v kniniprechod obdobie zniku innosti vajenkov a mentruci; prehrabva sa. prekut(r)va sa v starch veciach cie u ien klimaktrium expr.: premva sa mrvi sa hraba hraba sa pechodit'1 1. chodenm (peo al. dopravnm prostriedhriebs hriebs sa: premva sa, hrabe (sa) v prieinkom) navtvi rozlin miesta al. strvi takto as koch prehadva: zlodeji prehadvaj skrine expr.: pochodi: prechodil, pochodil cel svet precestova kuta (sa) kutra sa nra sa ra sa: kut(r)a (prechodi cestovanm): precestova vea cudzch krasa, ra sa po zsuvkch prebera sa (as po asti, jn prejs (ist zemie rozlinmi smermi): preiel kus po kuse postupne bra do rk): eti sa preberaj cel Eurpu: prejs vetky dvory expr. prekriova v ovoc hovor, expr.: tra sa pra sa pra (prechodi krom-krom): na motorke prekrioval parcha sa parcha tra tra sa (oby. cel kraj hovor prevandrova (oby. pei): cez przdnejakm zahrotenm predmetom): tra sa v zemi, niny som prevandroval cel Liptov * hovor, expr.: prelozi tra (sa) v cudzch veciach expr.: basa papra zlozi prebrsi prelabzova: chlapci prebrsili, sa babra sa (v nieom mkkom, sypkom, mazavom prelabzovali okolie mesta poprechodi poprecha pod.) expr.: vta sa ry sa rpa sa: Preo si sa dza (postupne): poprechodi vetky ptnick miesta mi vtal, ryl v stole? snori: snor v maminch ve2. chodenm vyznai vychodit': chodnk prechodeciach n, vychoden cez trvnik preliapa vyliapa 2. P. jes (liapanm): preliapa, vyliapa cestu k domu prehrnsa p. prebehn 1 prechodi' porov. prejs 1 prehryzn, prehrz 1. p. prehltn 2, znies 2 2. p. prechodil' sa p. prechdza sa prechodne p. doasne, zatia 4 zajes si 3. p. prera I prechodn p. doasn, nestly 2 prehryzn sa, prehrz sa 1. hryzenm sa dosta cez

prechorie
prechorie p. ochorie prechova sa l .p. uivi sa 2. p. zachova sa 1 prechovva kto nieo tajne al. protizkonne ukrva prekrva: prechovva, prekrva zbran zried. prechovvate!' zasiar. ukrva prechovva l . p ma 2 2. p. dra3 prechovvate!' p prechovva prechvie p. prenikn 2 prechli p. nakloni I prechri sa p preslvi sa preinai p. zmeni 1, premeni 2 prejacha p. prejs 1 pre jasn p. jasn 1 pejat 1. p. prevzia 1 2. p . prenikn 2 prejav 1. verejnosti uren vyslovenie nzorov, postojov a pod. re: slvnostn, smton prejav, slvnostn, smton re; prenies prejav, re hovor. al. iron. kze (prejav s cieom poa al. pokarha) zastar. al. iron orcia: spustil lh kze, orin prvet prhovor predslov (krtky radn prejav): povea sviaton prvet, prhovor, preslov lingv. prehovor (jazykov prejav v istej situcii) prspevok (krat prejav, ktorm hovoriaci prispieva k rieeniu nejakho problmu): diskusn prspevok * pozdrav (pre jav pri istej prleitosti): presea vystpil s pozdravom zdravica prpitok (pozdravn prejav) expoz (prejav lena vldy v parlamente) vystpenie: vo svojom vystpen sa renk dotkol mnohch citlivch otzok prednka (svisl vklad nunho rzu): vedeck prednka refert (prednka o spoloenskch, vedeckch a pod. otzkach) slovo: slovo na vod * vyjadrenie (krtky slovn prejav): pouit neobratn vyjadrenie * tirda (dlh, mlo obsan a oby. pochvaln prejav): pova rencke tirdy 2. p. vraz 1. znak 2, doklad 2, prznak prejavi da v iditene navonok vraz istho citu, postoja at. da najavo ukza preukza: prejavi, da najavo ctu starm; prejavi, ukza, preukza lsku deom, blnym vzda: vzda vaku Bohu; vzda poctu, chvlu niekomu * vyjadri vyslovi (slovne): vyjadrili, vyslovili rados, spokojnos nad nam postupom manifestova (verejne prejavi): manifestova odpor k vojne osvedi dokza (prejavi ako dkaz): osvedi nieo pred sdom; inom mu dokzal oddanos kni vypukn expr vybuchn (prudko pre javi): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hned vybuchne pla prejavi sa sta sa navonok viditenm, pozorovatenm vyjs najav o ukza sa: pravda sa napokon prejavila, vyla najavo; n neshlas sa oskoro prejav, uke preukza sa: Teraz sa preukte, o viete! predstavi sa (verejne sa ukza): napokon sa museli vetci predstavi prezentova sa: prezentova sa mabami <>dh. manifestova sa: choroba sa manifestovala horkou odzrkadli sa odrazi sa (o citoch, prejavoch): v oiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenvist zjavi sa objavi sa: na tvri sa zjav, objav nava, prznak choroby iron. vyznamenat' sa hovor, vycajchnova sa hovor, expr vyfarbi sa (zporne sa prejavi) expr. vybuchn explodova

536
vypukn (prudko sa prejavi; o citoch, prejavoch): zlos v om vybuchla, vypukla s celou silou prejavova sa p. javi sa 1 prejazd komunikcia kriujca sa s inou komunikciou el priecestie (kriovatka elezninej trate s cestou): chrnen prejazd, chrnen priecestie * podjazd (prejazd pod inou komunikciou) nadjazd (prejazd nad inou komunikciou): nadjazd nad autostrdou prejeda sa1 porov. prejes sa prejeda sa : p. hda sa, vadi sa prejemnen p. jemn 3, 6 prejes jedenm min* strovi: prejes, strovi poloviku platu hrab. prera: vetko preerie prejes sa 1. prli sa najes objes sa: prejes sa, objes sa husaciny presti sa: presti sa sladkost* hrub.: prera sa obra sa hovor. expr. prepcha sa: diea sa prepchalo cukrkmi * expr ohlta sa hovor, prebra (prli sa najes al. napi): dos som to s tmi erstvmi makovnkmi prebral hovor.: nadga sa napuka sa 2. p. zunova prejs 1. chdzou sa premiestni (asto i cez nieo); vykona ist kus cesty: prejs k obloku, prejs cez plot prebehn (behom sa premiestni): prebehn na druh stranu precvla (cvalom prejs) expr. preskacka* preskka* preskoi(skackanm, skkanm, skokom): preskackal cel chodbu, deti preskkali potok; s nmahou preskoi jarok a s alej prekroi (prejs krokom): neprekrom prah vho domu expr.: precupka precupota precapka prebadka predrobi preliopka (drobnmi krokmi): babka precupkala k stolu expr. prekrivka (prejs krvajc) expr.: precha sa preuchta sa (pomaly, chavm krokom) preknsa sa (knsavo prejs) expr. /ried prejacha (dopravnm prostriedkom): prejacha cez hranice expr. premlie sa (prejs v mnostve): cez most sa premlelo vea ud kni. urazi: urazi znan kus cesty prepochodov a predetilova (prejs pochodovm krokom, defilujc): preefilova pre tribnou expr. prekznu (sa) premykn premyknsa preuchnsa pretiahnu sa (rchlo, nepozorovane cez nieo): preklzol sa, premykol sa cez dieru; pretiahnu sa cez plot expr prekradn sa (kradmo, nepozorovane) pretacka sa (tackavo prejs): ledva sa pretackal k posteli hovor. expr. preteriga sa (s nmahou, ako prejs) 2. s okolo a nezasta obs: znmi preli okolo ns, obili ns min: retaurciu sme prve minuli 3. chodenm (peo al. dopravnm prostriedkom) navtvi rozlin miesta al. strvi takto as pochodi prechodi: prejs, pochoi cel Eurpu; prechodil kus sveta hovor. expr. pobrsi expr. premera (prejs ist priestor, oby. rchlymi krokmi): premeral miestnos a zastal; cestu do koly vea rz premeral precestova* expr preputova (prejs cestovanm): precestova, preputova nu expr prekriova (prejs krom-krom) hovor, prevandrova (oby. pei): prevanrova rodn kraj hovor, expr.: prebrsi prelabzova prelozi zlozi: Mal Karpaty sme prebrsili, prelabzovali, zlozili cel poprechodi popre-

537
chdzat schodi (postupne): stihli sme poprechodi, poprechdza vetky galrie; schodi cudzie kraje 4. po opusten niekoho, nieoho zaa psobi al. orientova sa inde prebehn: preli, prebehli k opozcii prestpi expr. preskoi: preskoil k pravoslvnym hovor. expr. pesedlat' subt.: preveksova presahova: v treom ronku presedlal, preveksoval na filolgiu; uprealtoval do druhho tbora prida sa pripoji sa pristpi prikloni sa (sta sa stpencom inho): prida sa, pripoji sa k znepriatelenej strane; maj v mysle prikloni sa k vzbrencom expr. strihn: strihn k protivnkovi

prekona

prekka vec, ktor stoj v ceste: okolnos, ktor je na archu: beh cez prekky, narazi na prekku; stretn sa s prekkami barira: na rieke sa tvoria adov bariry; barira predsudkov zbrana: koajov zbrana; spoloensk zbrany skalie: prekonva skalie; vyhba sa skaliu ivota ztarasa: protitankov ztarasy barikda (obrann val pri poulinch bojoch): stava barikdy hrdza: pretrhn hrdze zdranlivosti obtrukcia (zmern prekka, hatenie nieoho): robi obtrukcie v parlamente hovor, hik (skryt prekka): m to jeden hik zastar. zpreka (Dobinsk) odb. inhibcia: inhibcia klenia 5. p. prenikn 1, 2, zachvti 6. p. zmizn 3 7. p. prekrny p. chlostiv 3 zmeni sa 8. p. sksi 2, prekona 1 9, p. skoni sa 1. preklada porov. preloi prekladate kto preklad do inho jazyka: prekladate min sa 2, ujs 4 do anglitiny tlmonk (osoba prekladajca stny prejs sa porov. prechdza sa jazykov prejav do inho jazyka): dorozumie sa prekabti p. oklama 2. 3 pomocou tlmonka * kni. transltor prekdrova p preveri prekla p prepichn prekntri p. premrni preklen 1. p. spoji 4 2. p prekona 1 prekra 1. p. podpichva 2. p. hrei 2 peklepat' p. prepsa 1 prekravo 1 . porov. dobiedzav 2. p. artovne preklia p. zavrhn 2 prekrav p. dobiedzav prekala, prekaat p. prerobi 2, strati 2 prekliatec expr. prekliaty lovek expr. z l o r e e n e c expr. prekazi spsobi, e sa nieo zaman, chcen neuskuzried. zloreil k (Tajovsk) ton znemoni: prekazi, znemoni niekomu subn prekliaty expr. nad ktorm je vysloven kliatba: negatvpredsavzatie * zabrni zamedzi: vas zabrnili rene hodnoten (oby. v nadvkach) kni. zloreen niu nkazy; zamedzi prvod vzduchu zahata zahapoet. kliaty: Bu prekliaty, zloreen, kliaty! zatrateti: zahatali, zaliatili mi prstup do spolonosti zmari n zavrhnut: prekliate, zatraten, zavrhnut deti expr: nanihodn ertovsk diabolsk hromsk pokazi: zmari niekomu plny hovor, zarazi hovor, expr. zatrhn zakza (nedovoli v nieom pokrao potvorsk sprepaden: nanihodn, ertovsk, va): Ve ja chovancom vychdzky zarazm, zatrhnem, hromsk, potvorsk robota * expr. paskudn: paskuda zakem! hovor, zahamova zabrzdi (prekazi spopaskun hovor, expr.: paromsk paromovsk: malenm): zahamova, zabrzdi subn vvin zablokoparom(ov)skpeniaze subt. sakramentsk: sakramentva (prekazi uzatvorenm): zablokova prstup autm sk chlapk ni. hovor, poondiaty poonden: Kedy sa hovor, odsabotova (prekazi sabotou): odsabotova skon t poondiala. poonden zima! hrub.: posran opatrenia paralyzova: paralyzova aliu innos posrat skurven strany skri prekri: vetky plny o budcnosti prekliesni p. prebi 1. uvoni 3 skrila, prekrila choroba; prekri zmery niekomu prekliesni sa p. prebi sa preklna 1. porov. zavrhn 2 2. p. klia. hrei 1 preka 1. by fyzickou prekkou vo vonom pohybe preku sa p prebi sa al. pri inej innosti; pren. by nepohodln (psychicky) by prekkou by na prekku zavadza: stl prekznu, prekznu sa chdzou al. inm pohybom sa nm tu preka, je na prekku, zavadzia, musme ho rchlo a oby. nepozorovane premiestni cez nieo odsun; haluze prekaj, zavadzaj vo vhade premykn sa premykn preuchn sa: prez. obloka vyruova mli: nov poriadky stark kznu (sa), premykn (sa), preuchn sa do budovy vyruuj, mlia menej vhodn vadi: neporiadok mi tu cez zadn brnku mykn mykn sa: ank (sa) nevad st v ceste by v ceste: Nestojte, nebute mykol popri ns pretiahnu sa prevliec sa (cez nm v ceste, uhnite! ai by na archu (psychiczky priestor): chlapci sa pretiahnu, prevle cez dieru ky): jej vtieravos mi je na archu, a ma expr.: planv plote expr. prebdnu: prebrdnu cez potok prejs: ta sa panta sa plies sa motat sa: planta sa, dvajte si pozor, uulia ako prejdete, prekznete plies sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! pren. unikn (rchlo sa vzdiali z dosahu nieoho, niekoho expr. svieti: daj to pre, nech to tu nesvieti nebezpenho): len-len e unikol tou ulikou preinsa (ponad nieo, cez nieo): vlnka sa preinula cez 2. spsobova, e niekto neme nieo uskutoova prsty robi prekky znemoova: preka, robi prekky v tdiu niekomu; znemoova niekomu hru zabraova brni zamedzova zahatva: zabraova, brni niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prstup k materilom mari: maria nm plny kri: kri zmery niekoho hovor, hamova brzdi (preka spomaovanm): hamova, brzdi duevn vvin dieaa preknsa sa p. prejs I prekomplikovan p. zloit prekona 1. duevnou al. yzickou silou nadobudn prevahu nad niem (oby. negatvnym, neprjemnm) al. nad niekm premc zmc: prekona, premc vetky akosti, problmy; zmc, prekona nepriatea zdola zvldnu prevldnu prevlda: musel

prekontrolova
v ivote zdola vea prekok, zvldnu mnoh nstrahy; chorobu sa mu podarilo zdola kni. preklen: napokon sa nm podarilo preklen aj osobn nedorozumenia zlomi prelomi: treba zlomi, prelomi nedveru, odpor det /ned. predolie (R/.us) zvazi: zvazi nad vlastnou lenivosou prei presta expr. preskka (zaksi nieo zl, neprjemn, nepriazniv a silou ducha al. tela to vydra): vea za vojny preil, pestl; velio sme poas tdia preskkali podstpi: podstpim pre vs i ten najv strach prejs (m): kazi preli peklom vznc: prejs ivotnmi akosami odlea (si) (prekona leanm): odlea si chrpku 2 vkonom, vsledkami sa dosta pred niekoho predstihn previ: je pyn, e vo vedomostiach prekon, predstihne, previ aj maturanta; prekona denn normu predbehn hovor, expr.: pretromfn tromfn pretromfova: na pretekoch vetkch predbehnem, (pre)tromfnem zvazi (nad km. m) porazi premc (koho, o): zvazi nad driteom medaily; porazi, premc majstra expr. zahanbi: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbi inm zatieni: svojm vvkonom z.atienil vetkch saiach prers (zska prevahu nad niekm, niem): v ikovnosti prerstol majstra prekontrolova p. prezrie 1 prekonzultova p. prediskutova prekoprcn, prekoprcn p. prevrti 2 prekoreni p prehna 2 pekotit* p. pevalit' 1, prevrti 2 prekotne p. sprv, rchlo prekraova porov. prekroi 1-3 prekradnsa p. prejs I prekrsny p. krsny 1, ndhern 1 prekria silnm hlasom, krikom nieo, niekoho prekona prehlui: ako sa mi podar prekria, prehlui iakov; stroje prehluili vravu hovor. expr. prereva (revom prekria): deti nsprerevali prekrknu (silnm skrknutm): prekrkne kadho pejor. pregga porov. aj kriat prekrista p. preboha prekristapna p boe, preboha prekri I. p. prekriova I 2. p. prekazi prekriova 1. poloi krom cez seba prekri skri: prekri.oval si ruky na prsiach; prekri, skri nohy prehodi (o nohch): prehodil si nohu cez nohu 2. rukou urobi znamenie kra preehna: pred kostolom sa prekriova. preehna pokiovat': matka pokiovala bochnk erstvho chleba 3. p. prejs 3 prekroi 1. urobi krok cez nieo, krokom sa cez nieo dosta prejs: prekroi, prejs prah dver; hranice sme prekroili, preli o polnoci prestpi: prestpi potok na najuom mieste preliapnu (prekroi nieo a liapnu za nieo): pretekr preliapol iaru poprekraova poprestupova (postupne, viac vec, osb): poprekraova mlky, prekky 2. nerepektova ist normy, predpisy a pod. prestpi: prekroi, prestpi dovolen rchlos: prestpi. prekroil zkon nedodra porui: vodii

538
nedodrali, poruili zkaz pretiahnu (asov hranicu): pretiahnu, prekroi termn 3. dosta sa v innosti za ist hranicu presiahnu: pdesiatku som u dvno prekroil, presiahol previ: previ plnovan objem vroby prekroji p. rozkrojit", rozreza 1 prekrsti p premenova prekrca sa p. krti sa 1, vrtie sa 1 prekrti 1. znova, ete raz nakrti: krtenm da do inej polohy (a oby. pokazi) pretoi: prekrti, pretoi Jilm: prekrti. pretoi koliesko na hodinkch prevrti preklopi obrti (oi): s nevou prevrtila, obrtila, preklopila oi dohora zried. prekrtnu: prekrtnu cievku 2. zmerne vyloi nesprvne prevrti preinai: fakty, pravdu majstrovsky prekrti, prevrti, preinai sfalova expr. pokrivi (nepravdivo vyloi): sfalova, pokrivi historick skutonos zmeni: zmen vetko poda svojej vle znetvori spotvori (jazykovmu vtvoru da neadekvtnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznanie zdeformova: na matrike mu zdeformovali priezvisko hovor, skomoli: skomolil' odkaz od niekoho; skomolen, prekrten citt ra/. prevrti naruby (plne prekrti): vetko prevrti naruby poprekrca poprekrucova (postupne, viac vec) prekrtnu p. prekrti I prekry 1. p. skry 1 2. p. zakry 1 prekrva p. prechovva prekukn 1. p. prezrie 2 2. p. prepi prekukova, prekka p. presvita prekumtova p. premyslie prekuta p. prehada prekutva sa, prekutrva sa p. preha sa I prekutra p. prehada prekvapenie p. div prekvapen zasiahnut niem neoakvanm (o loveku); svediaci o prekvapen, dive zaudovan udiven: prekvapen, zaudovan, udiven diea; prekvapen, zaudovan, udiven pohad * zarazen zaskoen expr.: vyjaven omren (neprjemne prekvapen): ostal zarazen, zaskoen, vyjaven; zarazen, zaskoen, vyjaven tvr neskl. hovor. expr. paf: by paf z spechu uasnut ohromen (vemi prekvapen): dvala sa nem a uasnut zried.: uudovan podiven expr. al. slang.: vyvalen vyglen vyhkan vyoran expr.: ovalen ohren prekvapi 1. niem neoakvanm privies do divu udivi zadivi: prekvapila, udivila ns mros dieaa; prekvap, zadiv a, ako prce pokroili zaskoi (vemi prekvapi, oby. nepriaznivo): vetkch zaskoil skor otcov nvrat zarazi zmias (silno a oby. neprjemne prekvapi): zarazil, zmiatol ma pach zhoreniny kni frapova: cel spolonos frapovalo sprvanie dieviny * zdesi expr: omrit" ohromi ohri ovali (niem neoakvanm vzbudi des, as a pod.): zves o neast ns zdesila, omrila; ohromi, ohri rodinu nhlou enbou expr.: mykn hegn (nhle prekvapi): myklo ho, heglo ho, e nik neshlasil s jeho postupom

539
2. neoakvane a oby. ruivo zasiahnu do nieej innosti prepadn vyrui: pekvapit', prepadn rodinu na dovolenke; prekvapi, vyrui zlodeja pri ine * pristihn (pri nieom tajnom, nezkonnom a pod.): pristihn niekoho pri iernom obchodovan zastihn: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla ns noc oby. iron navtvi (neoakvane a oby. neelanej: navtvili ns zlodeji prekvapi sa p. zaudova sa prekvapiv p prekvapujci, neoakvan prekvapujci ktor' prekvap, zaraz zarajci: prekvapujce, zarajce sprvanie udivujci ohurujci expr omraujci: udivujce schopnosti: ohurujca. omraujca krsa okujci (spsobujci ok): okujce zistenie kni/ prekvapiv p. aj neoakvan prekvapujco 1. porov. prekvapujci 2. p. neoakvane prekvita 1. spene prebieha, ma intenzvne tempo, spd a pod. kvitn rozkvita: remesl v stredoveku prekvitali, kvitli; spolonos prekvit, rozkvit * dari sa (omu): obchodu sa tu dar rozvja sa: nae priatestvo sa dobre rozvja * prospieva prosperova: dieva rastie a vestranne prospieva; skromn podnik od jesene vborne prosperuje kni. zasiar. skvita (kultty) vzmha sa vzrasta veadi sa (oby. hospodrsky): podnik sa vzmha, vzrast 2. p. kvitn I, 2 prekypova p. kypie 1-3 prekyvov at sa p. knsa sa prelanie p vyhladn preakn p. naaka preakn sa p naaka sa preaknut p. naakan prelazi p pochodit" 1 preleoi p premrni preles p. aro, ndhera 1 prelestn p. ndhern 1, arovn 1 preletie l .p. prebehn 1,2 2. p. prezrie I 3. p. ukza sa I prelean p pokoden 1 prelea sa p. pokazi sa 1 preliaina p. jama 1 preliai p ohn prelietav 1. zool. meniaci sdlo poda vskytu potravy (o vtkoch) sahovav: prelietav, sahovav vtky 2. p. nestly I, 2 prelietnut l .p. prebehn 2 2. p. ukza sa I preliev a p. cedi 1 preliez 1. lezenm sa dosta cez nieo al. niekam: preliez ohradu peplhat sa (preliez plhanm) expr. pretverat sa (oby. tvornoky): pretvera sa cez skalisk prekraba sa prekriaba sa: chlapci sa prekrt i tahali cez plot do zhrady expr, predriapat sa: cez vysok mr sa nepredriape preplazil sa (plazenm): preplazili sa popod nzku laviku poprelieza (viacero objektov) 2. p pochodi 1 1 preliminova p uri 1 prelna sa km/ prechdza jeden do druhho, navzjom do seba zapada: tma sa prelna so svetlom prestupo-

premrni
va (o): horninu prestupuj vzcne odrody kremea prepleta sa preplieta sa: hlasy sa prepil i )etaj. prelnaj s hudbou miea sa: zvuky sa navzjom mieaj prelisova spracova tlaenm cez sito al. na strojeku prepasrova: prelisovan, prepasrovan ovocie pretlai: uvaren zeleninu pretlame cez sito pretrie: zemiaky pretrie na kau prelom p. obrat 2. zlom 1, 2, zmena I prelomi 1. p. zlomi 1, prebori 2. p prekona I prelomi sa p. prepadn 1 prelomov p. prevratn prelozi p. pochodi - 1 preloi 1. da. poloi na in miesto, uri in psobisko al. da na in as premiesti premiestni: pom mi preloi. premiest(n)i skriu do kta prenies (nesenm preloi): prenies tovar z lode; koajnice treba prenies na druh stranu rieky presadi (preloi do inej zeme): presadi stromeky presun: presun nbytok; vojakov presunuli k hraniciam posun (preloi o ksok al. o krat asov sek): posun hranice: posun zaiatok predstavenia presahova* pretiahnu (preloi sahovanm, ahanm): presahova. pretiahnu skriu do predizby prestavi (postavi na in miesto): prestavila hrniec s vodou k dverm * prehodi zahodi (ahkm hodenm): prehodil si batoh na druh plece: prehodil nohu cez nohu prehdza (hdzanm preloi): prehdza z auta piesok popremiesova popremiestova popreklada poprehadzova poprena (postupne, viac vec) odloi odsun oddiali kni/. odroi (preloi na neskor as): schdzku odsunuli, oddialili; odroenie zasadania vldy km/, predisponova: preisponovanie pracovnkov, zsielky 2. previes do inho jazyka pretlmoi: preloi, pretlmoi romn z francztiny do sloveniny km/ pretransponova: pretransponoval romn do etiny predabova (zvukovo previes do inho jazyka): predabova film prerozprva (inak vyrozprva, vone preloi) prebezn p. mil 1,3 prelud p. halucincia, ilzia preldium p. predohra preludn p. klamn preluftova p. vyvetra 1, 2 prelumpi, prelumpova p. premrni prelpi sa p. zapadn 3 premhan p zadav 2, potlan premha porov. premc prema p. oma I premrnen ktor vyiel na zmar straten: premrnen, straten roky * nevyuit: premrnen, nevyuit anca premrni zbytone, ahkomysene spotrebova al. strati (majetok, duchovn hodnotu al. as) premrha: premrnil, premrhal vetko, o zdedil zmmi zmari zabi zmrhat expr. zamrni (najm as): zmmi, zmari, zmrhat pol da behanm po radoch min: min vplatu na zbytonosti; min as pri televzii * expr prekntri (zle vyui): prekntrili cel

premasti
hodiny expr.: prehajdka pregazdova prebaova preustrova (majetok al. as): prehajdkaj rodinn peniaze v kartch; prehajdka cel de; pregazdova. preustrova spory prepekulova (pekulovanm premrni): prepekuloval cel majetok utrati poutrca rozhdza porozhadzova rozmrni rozmrhat' hovor. expr. roztatri expr.: roztka rozhajdka rozfrnadi rozfrndli (postupne): ahie je nieo utrati, rozmrni. rozfrnadi ako nieo nahonobi; rozmrni, rozmrhat' bohatstvo expr. zahodi publ. spli (prleitos, ancu): zahodil prleitos vyznamenat' sa; splil ancu a gl hovor, expr.: zaantroi odtatri (ahkomysene prs o nieo): zaantroili tok peniaze; otatril cel majetok strovi potrovi: na dovolenke strovila, potrovila ako naetren peniaze vyda sa (z peaz): vydal sa zo vetkch spor prehri hovor, expr.: prelumpova prelumpi prelmova prehul (majetok al. as pri zbave, alkohole a pod.): prehri. prelumpova vea peaz, prejlmova vplatu; kamarti prehrili, prelumpovali cel noc expr. prehlivie (v neinnosti, bezelne strvi as): v cudzine prelllivel pol roka nr. utarmoni (Kukun. Jg) expr.: prezahl preleoi (premrni zhakou as): prezaha. preleoi cel hoiny, dni subt.: preflka rozflka (peniaze, majetok, as) premasti l .p. omastit' 2. p. zapini premva p jazdi premva sa p. chodi 1 premvka pohyb dopravnch prostriedkov frekvencia : poulin premvka. frekvencia premaznva p. rozmaznva premena p. zmena 1, zlom 1 premeni 1. urobi z nieoho, z niekoho nieo in, niekoho inho zmeni pretvori: premeni, zmeni, pretvori spoloensk systm kni.: prerodi preporodi obrodi (premeni na lepie; znova a inak urobi): prerodi, preporodi loveka, spolonos; mravne obrodi svet kni. preformova: treba preformova cel nae myslenie zreformova reformova (urobi zsadn pravy s cieom zlepi nieo): (zdeformova pravopis (Klb. transformova: transformova elektrick prd kni. transfigurova (premeni podobu nieoho) kni. /ried sublimova (Mrz) preorientova (premeni orientciu, smerovanie): preorientova priemysel preari prearova (premeni arami): jeibaba prearila, prearovala princa na abu kni. /astar.
(rus.) preobrazi: preobrazenie sveta (Vajansk)

540
prearova zaara zaarova vyara vyarova: prearali si kabty; maku zaar(ov)al, vyar(ov)al za zajaca prehodi (zmeni navzjom miesto nieomu): prehodi posledn dve vety zmeni rozmeni (platidlo za menie v rovnakej hodnote): nemm si kde zmeni, rozmeni stovku popremiea pozamiea povymiea (postupne, viacero vec) premeni sa p. zmeni sa, obrti sa 3 premenliv ktor podlieha zmenm, ktor prejavuje nestlost' nestly (op. stly): premenliv, nestle nlady; premenliv, nestle poasie striedav: striedav spechy menliv meav menist meniv: menliv, meav, menist, meniv farby, materily aprlov (o poas) pren. pejor. chamelensky (meniaci nzory v zvislosti od okolnost): chamelensky postoj * zried. premieav (Kostra) kolsav rozkolsan nestabiln (striedavo stpajci a klesajci; op. stabiln): kolsav vkon portovca vrtkav expr. /ried. rozlietav: vrtkav astie, vrtkav povaha odb. premenn: premenn veliina kni. variabiln: variabiln tvary, formy premenn p. premenliv premenova da nieomu, niekomu in meno expr. prekrsti: skoro vetky ulice v meste premenovali, prekrstili; spoluiaci ho prekrstili na Doda peznait (veci) zried. pretitulova (zmeni niekomu tilul; oslovi niekoho inm menom, inm titulom) premera l .p. zmera 1, 2. pozrie, prezrie I 2.p. prejs 3 premeka spsobi si stratu nevykonanm nieoho naas, nevyuitm nieoho zmeka* zameka: premeka. z(a)meka vhodn termn na siatie zastarv. omeka: neomek ma napomen necha/dal si ujs prs o nieo: prili sme neskoro, veeru sme si nechali/dali ujs, o veeru sme prili; nenech si ujs prleitos prihovori sa dievau premrni (prleitos, ancu a pod.) hovor, preps: preps monos dosta sa do klubu nevyui* strati: nevyui dobr prleitos; strati as dleit na tdium vynecha zanedba (asto v zpore): nevynecha ani jednu prleitos na sebairniu * fraz. zmeka vlak prmia p. odmena premiea l.p. omal 2. p. hovori 1 premiea p. meni 1 premieav p. premenliv premiesti, premiestni p. preloi 1 premiestova sa, premiesova sa p. sahova sa2 premiea p. pomiea 1, zamiea I premieta pracovnk obsluhujci premietac prstroj operatr: je zamestnan ako premieta, operatr v kine premietaka 1. p. premietre 2. p. projektor premietre miestnos, kde sa premietaj filmy hovor. premietaka premieta p. prema preniilen p. mil 1, drah 3 premil p. mil 1-3 premna sa p. preapova 1, vrtie sa 2 premkn p. prenikn 2 premlie p. zomlie

p. aj prerobi 2. da nieomu in vzhad, rz a pod. zmeni: premenila, zmenila si farbu vlasov hovor.: preinai preonai zinai: preinai si hlas; zariadenie si op preonaili. zinaili pren. prefarbi: nrodnostne sa mesto prefarbilo pozmeni obmeni (iastone premeni): pozmenil si nzor na vec; obmenen meldia popremiea (postupne, viacero vec): vetko bolo v izbe popremiean zvrtn: neakane zvrtol svoje presvedenie 3. nahradi niem inm zameni vymeni: premeni, zameni koruny na ilingy hovor.: preara

541
premlie sa l.p prejs 1 2. p. sta sa premnoho p. vea premnoh p. mnoh 1, hojn premocn p siln I. mocn 2 premoi sa p. premokn premokn by plne, celkom zasiahnut daom: presiaknu vlhkosou premoi sa: premokn, premoi sa do nitky * zmokn umokn pomokn: seno na dadi zmoklo, umoklo, pomoklo opra zapra: neos na vlete ns opralo; obilie zapralo zamoit sa prenia sa zma sa zama sa zmoi sa (ponorenm sa do vody al. dotykom s niem tekutm): cel sa pri pran zamoila, premala zamokn: obilie na koreni zamoklo premota p previnl 1 premoite p. vaz premc 1. fyzickou al. duevnou silou nadobudn prevahu nad niekm, niem prekona: je tak silk, e kadho preme, prekon; svojou rozhodnosou a odvahou prekonal protivnka porazi pevldat pevldnut uvlda: porazi spera; prevldal, prevldol starieho brata; porazil, prevldol v matematike vetkch hovor poloi: jeho odvaha ma poloila zvazi (nad niekm): mustvo zvazilo nad silnm sperom * nabit (v portovom zpolen"): nabi spera v hokeji port, slang, prevalcova: mustvo ns prevalcovalo zdola znii zmc: vojsko zdolalo, zniilo mesto; vetky prekky sme postupne zdolali, zmohli popremha (postupne, viac osb, prekok a pod.) zvldnu kni preklen: zvldnu, preklen hospodrske akosti * podrobi si zdrvi rozdrvi: podrobi si nro, zdrvi spera zlomi prelomi oblomit: zlomi, prelomi synov odpor zaprie: mus zaprie svoje vladrske chky 2. vou stlmi city a ich prejavy, telesn stavy a pod. prekona potlai: premc, potlai smtok, zvedavos, predsudky, pla neda najavo udusi zadusi: nedala najavo svoju rados; udusi, zadusi slzy. hnev zadra: zadra zlos ovldnu opanovat' skroti: nemohol ovldnu, opanovat svoj odpor k povenmu sprvaniu sa; skroti zlos * expr. ututlat': ututlat sebe tbu pomsti sa utaji: utaji rados umla prehlui (zabrni prejaveniu sa): umla, prehlui vitky svedomia 3. (o citoch a ich prejavoch, o telesnch stavoch) nadobudn u niekoho prevahu opanovat'* ovldnu: po namhavej ceste ns premohla, opanovala, ovldla nava prenikn: prenikol ma pri tej predstave strach zmc: zmohol ho hlad prevldnu: prevldla om tba po pomste hovor.: vzia zobra: choroba ho vzala, zobrala premc sa vou stlmi, potlai svoje city a ich prejavy al. telesn stavy ovldnu sa opanovat' sa: usiluje sa premc, ovldnu, opanovat , aby neplakala; nevldal sa u premc, opanovat a vybuchol zdra sa udral sa: diea bolo smdn, ale zdralo sa; u sa neudral a rozosmial sa fraz. expr stisn zuby: treba nm stisn zuby a aka zaprie sa: zaprie sa a nepovie ni premrazi p. ohromi premrha p. premrni premrten p. prehnan, zvelien premva p. krti 1. mdli premva sa p preha sa I premza p. mrzn 1. 2 premrzn p. skrehn premrznut p uzimen premdren p. mdry premudrova p. prepota sa premdry p. mdry

prema

premyslen o ktorom sa dkladne (vopred) prema, uvauje; svediaci o takom prstupe (op. nepremyslen) uven (op. neuven) rozmyslen: premyslen, uven in; premyslen, rozmyslen odpove, obhajoba hovor. expr. prepekulovan: dobre prepekulovan pln taktick strategick (majci taktiku, stratgiu): taktick postup cieavedom plnovan (zaman, pripravovan s istm cieom): cielavedom silie: bol to premyslen, plnovan krok; myseln zmern (op. nhodn, nemyseln) rafinovan (vypotavo premyslen): tuila, e ide o myseln, zmern povo: premyslen, rafinovan vrada, pretvrka premyslie v mysli dkladne posdi, zhodnoti vetky okolnosti, veci uvi zvi: nvrh treba ete raz premyslie, uvi; premysli si, zv, o odpovie rozmyslie si rozvit (si): nema as na rozmyslenie; musme (si) rozvit , ako postupova alej expr. prehta trocha expr preduma: prehta, preduma pln do vetkch detailov domyslie (premyslie do podrobnost) expr rozhta (si): z.le si si to rozhtal prebra: preberiem problm ete raz a uvidm, ako sa rozhodnem hovor, expr.: prepekulova prekumtova: km sa rozhodnete, treba vec dobre prepekulova, prekumtova skombinova vykombinova (premyslie kombinovanm): skombinovali, vykombinovali vetko tak. aby vsledok shlasil poprema porozma (viackrt nieo premyslie): ke o vetkom dobre popremal, shlasil pouvaova (ist as uvaova o nieom): pouvaujem nad vecou, premyslm vec a potom sa vyjadrm prema zaobera sa niem v mylienkach z rozlinch strn, dkladne v mysli posudzova vetky okolnosti uvaova rozma: dlho premal, uvaoval. rozmal o obchodnej ponuke; prema, uvaova nad zmyslom ivota rozvaovat' zvaova (hodnoti veci porovnvanm): zvauje, o je vhodnejie doma: projekt doma do dsledkov zama sa (prema a zrove hodnoti): zama sa nad svojimi omylmi expr: hta prehutova pohutova rozhutova: hta. prehutuje, rozhutuje, o kpi deom na Vianoce kni. duma: cel hodiny dum, ako by spor vyrieil expr. rozdumova asto iron. mudrova hovor, pejor. piritizova: zbytone rozdumova. mudrova nad rozliatym mliekom; Nao toko piritiZUje? r o z u m o v a t expr. r o z u m k o v a expr. zried

mudrkova (oby. zbytone a samoelne) hovor.: pekulova kumtov a (ikovne, s fgom): Nad m pekuluje, kumtuje? hovor, expr.: morfondrova morfondova: je to iba plan morfondrovanie pre-

premav
mieta: vetci ticho (v dui) premietali, ak bol nebotkov ivot filozofova (filozoficky prema) hba rozjma*meditova*kni kontemplova (intenzvne, sstredene a hlboko prema): rd hba. rozjma v tichu .samoty; meditova, rozjma o Bohu; veern kontemplovanie kombinova (prema o rozlinch monostiach rieenia): kombinuje, ako sa dosta z. neprjemnej situcie premav p. hbav, rozjmav, filozofick; bystr 2 premy p. umy prendhern p. ndhern I prenhlene p. nerozmyslene, porov. aj prenhlen prenhlen predasne vykonan, uroben; nie dostatone premyslen, uven unhlen predasn: robil prendhlen, unhlen, predasn zvery nepremyslen nerozmlen neuven (op. premyslen, neuven uven): nepremyslen, nerozmlen, kroky nedomyslen (nepremyslen do dsledkov): nedomyslen in nerozvny (vykonan bez rozvahy): doplatil na nerozvnu enbu neprezierav kni. neprozreten (bez schopnosti vidie, predvda dsledky): outovala svoje neprezierav, neprozeteln slov prenhli sa vykona nieo bez potrebnho zvenia, nepremyslie si unhli sa: s kpou domu sme sa prenlilili, unhlili prehna expr. prestreli (zvelii oby. v rei, v hodnoten nieoho): prehna, prestreli v odsden niekoho prenaja da na ist as za dohodnut odmenu do pouvania niekomu da do prenjmu da do njmu: prenaja, da do prenjmu byt na pol roka; gar sme prenajali, dali do prenjmu naja (do sluby): najal ho za strcu objektu prenaja si prija na ist as za dohodnut odmenu do pouvania vzia do prenjmu vzia do njmu: prenajali si. vzali si do (pre)njmu kus poa, zhrau naja si (do sluby): (pre jnaja si pomocnku, opatrovateku vzia do rendy vyrendova si: vyrendoval si tri miestnosti prenjom prenechanie veci na pouvanie inej osobe za odplatu na ist as zastarv. renda (prenjom pozemku al. domu): da nieo do prenjmu, do reny prenramne p. vemi prenramn p. velk 1. obrovsk prenasledova 1. vytrvalo s, bea za niekm oby. s myslom chyti ho al. ustavine chodi za niekm a nenecha ho na pokoji naha: prenasledova, naha zlodeja; lev prenasleduje, naha svoju koris tva duri (zver) stha: stha previnilca * sledova (oby. tajne): sledovali enu a. po dom preha obhat (nenecha na pokoji): pes preha, obha ovce obaova: obaova niekoho krok za krokom: obauje ma svojimi pohadmi vtiera sa natska sa (vnucova svoju prtomnos: o neprjemnch mylienkach): prenasleduj ho, vtieraj sa mu, natskaj sa mu mylienky na smr 2. mocou, kritikou al. inmi prostriedkami vystupova proti niekomu perzekvova: komunisti perzekvovali kazov terorizova zastraova (uplatova teror): terorizovanie obyvatestva proskribova (sta-

542
va niekoho mimo zkona; vyhlasova za nebezpenho): proskribovanie spisovateov hovor, ikanova expr. preha: ikanovanie, prehanie vojakov, iakov * hovor. expr. sedie na n i e k o m (prenasledova

z osobnej antipatie): profesor sed na iakovi expr. zameta (s niekm; nedstojne preha) fraz. expr. stpa na pty (nespa niekoho zo zretea a by prsny voi nemu) hrub. buzerova (nstojivo, so zlm myslom a pod. od niekoho vyadova oby. nieo samoeln) prenasledov ate kto niekoho prenasledu je zastar. prenasledovnk: nechcel padn do rk prenasledovateov, prenasledovnkov potlaovate potlate!' (kto nieo potla, likviduje): potlaovate. potlate!'kritiky Stha (Hviezdoslav) kni. sthate prenasledovnk p. prenasledovate, potlaovate prena p. rozirovate prena sa p. ri sa 3 prenate!" p. rozirovate penka l .p. prevod 2 2.p. metafora prenecha vzda sa v nie prospech al. vbec odovzda niekomu nieo postpi odstpi: vetok rodinn majetok prenech, postpi bratovi; prenecha, odstpi as zemia protivnkovi ponecha necha da: rozhodovanie (po)nechme, dme mladm; nechali, dali nm auto za polovin cenu vyda (da do moci niekoho): vydal im svoju pozciu prepusti: prepusti niekomu na ist as garsnku zloi: vetku staros zloil na manelku, prenechal manelke zveri (s dverou odovzda oby. do opatery): zveri svoje spory banke popusti: popustil mi svoje miesto na sedenie prenesen p nepriamy, obrazn prenesmierne 1. porov. nesmierny 2. p. vemi prenesmierny p. nesmierny, velk I. obrovsk preneastn p. neastn 1-3 prenen p. nen 1,2 prenies 1. p preloi 1 2. p. znies 2 prenikavo 1. porov. prenikav 1.2 2. p. ostro 3. 4, silno 1. zretene 1 prenikav 1. prudko, ostro psobiaci na telo. na zmysly (oby. velkou intenzitou): pociova prenikav chlad ostr tuh zaliezav (o zime. mraze, chlade a pod.) siln vrazn: omrila ju prenikav, siln, vrazn va ali; ozval sa silnm, vraznm hlasom pliv zried. pliv (o bolesti) pisklav pskav hvzdav piskotav (prenikav ako piskot; o zvuku) jaav (neprjemne vysok; o zvuku, hlase) ohluujci (nadmieru hlasn, siln; o zvuku) krikav (o hlase) 2. ktor prenikavo, ostro pozoruje (o pohade, oiach) jastriv sliediv: jastriv, sliediv pohad pren.: pichav bodav: pichav, bodav oi: uhraniv 3. p. velk 1 4. p. bystr 2 prenikn 1. vykona pohyb cez nieo, cez nejak prekku prejs dosta sa: hlas prenikne, prejde cez. stenu; dnu neprenikol, nepreiel, nedostal sa ani l slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk doahn: krik det doahol a k nm prestpi: puk-

543
linami prestpen stena prerazi: pokame sa prerazi cez les; luiba prerazilo dlku expr. preseka sa prerba sa prebi sa (prenikn bojom): preseka sa, prebi sa k hraniciam prerysa (prenikn rytm): krt sa preryl cez trvnik; expr. mylienka sa preryla na povrch expr. predra sa pretlai sa pretisn sa (ako, s nmahou prenikn): nevldali sme sa cez dav predra, pretlai na druh stranu; svetlo sa predralo cez kry expr prepcha sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu presiaknu (o tekutine al. plynnej ltke): voda presiakla mrom; va presiakla cel byt nasiaknu (prija do seba): dymom nasiaknut', preniknut zclony, aty vojs vstpi expr: vrazi udrie: erve mu vstpila, vrazila do lc; vno vstpilo, udrelo do hlavy 2. silno zapsobi na organizmus, zmysly, city a pod. premkn pejat prejs: prenikol, premkol, pejal ns vetkch vek strach; mrz prenikne, prejde, premkne a do kost ovldnu opanovat' zachvti zasiahnu zmocni sa (vzia do svojej moci): celho ho ovldol, zachvtil, zasiahol ia; pri pohade na diea sa matky zmocnila, matku zachvtila rados prestpi: prestpila ns naraz. Boia bze kni/.: predchn prechvie (celkom prenikn): by predchnut lskou k domovine; prechvela ho boles sklamania doahn: doahla na ma zkos, prenikla ma zkos naplni: naplnil ma duch slobody vrezasa zareza sa (neprjemne prenikn): ostr zvuk sa vrezal. zarezal do u zjs: zaiel ho pocit iau. neastia 3. p, rozri sa 3 prenocova strvi niekde noc zriedkavejie prespa: prenocujeme, pespme u znmych prenos p. prevod 2 preucha p. preskma preobliec p. prezliec preobrti p. obrti 3 preobrazi p premeni 1 preobu p. prezu preoi p. urieknu preodie, preodia p. prezliec preohromn p. vek l, obrovsk preochotne p. ochotne peochotn p. ochotn preonai p. zmeni 1. premeni 2 preopakova p. zopakova I preorientova p. premeni 1 preosieva p. osieva prepi potlai nevu voi niekomu, potlai oprvnen zazlievame za nesprvne, nekorektn a pod. konanie hovor, pardonova: rodiia nemaj deom neposlunost' prepi, pardonova; prepim ti vetko okrem zrady odpusti (zmy vinu niekoho): vekoryso odpusti urku nema za zl nehneva sa: nemajte nm za zl, nehnevajte sa, e sme prili neskoro zasiar. prehadie: ete tentoraz som vinu prehael fraz. zamri oi nad niem: nad velim musm zamri oi, velio musm prepi prehliadnu expr. prekukn (vedome nevnma): s pochopenm prehliadla, prekukla synovo klamstvo nevimn si

prept
nezbada (vedome): mete by spokojn, ja si nedslednosti nevimnem, nezbadm hovor, darova (oby. v zpore): ja mu urku nedarujem prepad zariadenie umoujce pretekanie pretok: prepad. pretok na hati prepada p toi prepadva sa p bori sa 1, 2 prepadlina, prepadlisko p. jama I prepadn 1. pokodi sa a padn (cez nieo) prebori sa: ad sa pod nohami prepadol, preboril preliai sa prelpi sa prelomi sa (pod tlakom sa zlomi) pevalit' sa: strecha sa pod archou snehu prelom. peval poprepadva poprepda poprepadva (postupne, na viacerch miestach, o viacerch osobch) 2. nenazdajky, nhle prs oby. s bojovm, zitnm myslom zatoi napadn: lupii prepadli, napadli chodca; medvedica zatoila na turistov prekvapi (neoakvane vyrui): vojsko prekvapilo spiace mesto iron. navtvi (neoakvane a oby. neelatene): navtvili ns zlodeji poprepadva poprepda poprepadva (postupne) 3. nhle niekoho vzia, dosta do svojej zlej, nepriaznivej moci postihn: prepadla, postihla ho zl choroba zastihn: obvame sa, e ns prepadne, zastihne brka zachvti zasiahnu: zachvtil, zasiahol ma neakan spnok ovldnu opanovat' zmocni sa: zakadm ju ovldne kae; z nioho ni sa ma zmocn smtok schyti pochyti: schytila, pochytila ho zlos 4. by zasiahnut, dosta sa do moci, vplyvu nieoho podahn: prepadn, podahn strachu, zmtku odda sa: napokon sa odal zfalstvu, prepalo ho zfalstvo 5. neprospie v kole: prepadn z matematiky slang.: rachn buchn: v tretej triede rachot slang, rupn: profesor dal tudenta rupn z. fyziky poprepadva poprepda poprepadva (o viacerch osobch) prepadn sa 1. p. klesn 1. sadn 4 2. p. strati sa 1. zmizn I prepadnut l . p . chud 2. p. zapadnut I prepli 1. p. spli 2, 3 2. p. prebi 1 prepli sa p. zhorie I prepna p. preboha prepnaboha p. preboha prepnajna p preboha prepnakra p preboha prepart p. prpravok prepra p prepichn preparova p. konzervova prepsa p. opsa 1, 2 prepasrova p. prelisova preps p. premeka, zmeka 2 prepaova p. previez, dopravi 2. doviez 2 prepatetizovan p. patetick preptra p. preskma prep 1. p. zapn 2 2. p. zopn 1 3. p. prehna 2. zvelii 4. p. unavi sa prept p. preaen

prepekn
prepekn p. pekn 1 pepevn p. pevn 1 prepcha 1. dosta cez nieo zke, tesn prestri: prepcha, prestri ruku cez kru prevliec pretiahnu: cez dierku pretiahnu, prevliec nrky do topnok pretlai pretisn: pretlai, pretisn skriu cez zky otvor prestokn: cez ucho hrnca prestokla drk 2. tlaenm, pchanm prli naplni preplni: prepcha perinu perm expr. nabi natrieska: nabi, natrieska kufor atstvom natlai napcha natisn (nad nosn mieru): udia natlaen, natisnut elektrike; vrece napchat handrami * zanosi zahdza (hdzanm, nosenm pokry, naplni): stl zanosen, zahdzan knihami prepcha sa p. prejes sa I prepchat l .p. pln 1 2.p. sty I prepiatost p. extravagancia prepiaty l.p. horliv 2. p. prehnan, zvelien prepiera 1. p. pra 2. p. prebera 2 prepichva, prepichova p. dierkova prepichn pichnutm pokodi: pichnutm urobi dierku do nieoho: prepichn pneumatiku; da si prepichn ui prebi prerazi (prudkm derom): klincom prebi, prerazi plech prebodn preklat (ostrm predmetom prepichn iv organizmus): prebodn, preklat niekomu hru noom; vojaka prebodli, preklali bajonetom expr. prepra (viacnsobnm pichnutm pokodi, usmrti): prepral srncovi brucho poprepichova* poprepichva (postupne, na viacerch miestach): poprepichova si puzgiere na nohch prestka (postupne, na viacerch miestach): msoprestka ihlou a prepikova /ried.. oby. pren. pretkn: zloba mu pretkla srdce prepli p. rozreza I prepna 1. nmahou prli vyerpva, unavova presilova presl: prepna, preiova si oi ustavinm pozeranm televzie namha: telesn namhanie chormu kod hovor.: ponova preponva: ponova, preponva svoje sily, nervy 2. p. preha 3 prepis 1. prevedenie, prepsanie do inej grafickej sstavy odb. transkripcia: fonetick prepis, fonetick transkripcia lingv. translitercia: prepis, translitercia Z azbuky o latinky 2. p. prevod 1 prepsa 1. znova napsa: iak krasopisn prepsal lohu odpsa (napsa podl predlohy): nvod na pouitie si odpem peklepat (prepsa na stroji): peklepat' lnok trojmo expr.: preklepkat preuka (na stroji): pomaly si prspevok preklepkm. preukm sm poprepisova (viac vec) 2. napsa v inej sstave; pren. vyjadri in odb. transkribova: dobre prepisuje, transkribuje stenografick zznam; fonetick prepisovanie, transkribovanie udovej piesne odb. transliterova (prepsa z jednej abecednej sstavy do druhej kad psmeno osobitne): zpis v azbuke transliterova do latinky; pren. poviedku prepsa, transkribova do filmovej podoby 3. znova, inak spracova (oby. psan text) pre-

544
pracova prerobi: poviedku autor niekoko rz prepsal, prepracoval, prerobil opravi zmeni: niektor asti lnku treba ete opravi, zmeni 4. urobi prevod majetku previes: prepsa, previes dom na deti poprepisova (postupne, na viacer osoby) prepisova, prepisovate p odpisovate prepitn p. obslun preplca p. plati 1 preplchnu, preplknu p. oplchnu preplati p. zaplati I preplva p. zaplva preplazi sa p. preliez I prepleta sa, preplieta sa l .p prelna sa 2. p. prediera sa preplies sa p. prebi sa preplnen p. pln 1 preplni p. prepcha 2 prepn 1. p. zapn 2 2. p. zopn 1 3. p. prehna 2, zvelii 4. p. unavi sa, pretiahnu 4 prepoet p. vpoet 1 prepoetn p. hojn, poetn prepota p. spota prepota sa pri potan urobi chybu: expr. urobi chybu, omyl vbec p r e r t a sa: chba mi stovka, asi som sa prepotal, prertal; prepotala, prertala som sa, ke som kadmu verila pomli sa zmli sa chybi schybi: pomli sa, zmli sa o dvadsa korn: myslel si, e m obr odhad, ale (s)chybil expr. sekn sa: tentoraz sa sekol sklama sa (oby. pri vypotavosti): sklama sa, prepota sa v spojencovi hovor. expr. prepekulova expr. preiiiudrova (pekulovanm, mudrovnm dosiahnu neelaten vsledok): toko rozmal, a cel pln prepekuloval, premudroval prepodivn p. udn prepodstatni sa p. zmeni sa prepochodova p. prejs I prepoji p. zapoji 1 preporodi p premeni I prepoten p. spoten prepoti sa p. spoti sa 1 p r e p o t r e b n p. potrebn 1 prepoiia p. predloka 1 prepoia p. poia prepoia sa p. da sa 1 prepracovan p. preaen, vyerpan prepracova 1. p. prerobi 1 2. p. vypracova I prepracova sa l.p. prebi sa 2. p. unavi sa p r e p r a p opra p r e p r a v a p. doprava' prepravi p. dopravi 1, previez p r e p r a v n p. dopravn preprai p. uprai p r e p c h n u p. spadn 2 prepui p. rozmliadi prepukn p. sprv, vypukn 1, 2 prepusti 1. dovoli ods z istho radne viazanho miesta pusti: prepusti, pusti vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o tde; vraha

545
c vzenia u neprepustia, nepustia uvoni (zbavi nejake j povinnosti): uvoni, pusti iaka na dve hodiny; uvonili ho z pracoviska expr.: vyhodi vylia: vyhodi, vylia niekoho z roboty demobilizova (prepusti z vojny) poprepa expr. povyhadzova (postupne, viacerch) 2. dobrovone opusti nieo v prospech niekoho prenecha* necha* ponecha (oby. zadarmo): prepusti susedovi nieo zo svojej rody; dedistvo (pre)nechal srodencom odstpil postpi: cel kninicu odstpil, postpil bratovi pusti: funkciu pustil a po piatich rokoch zriec sa zrieknu sa vzda sa: nechce sa zriec, zrieknu, vzda svojho majetku da: dme vm ete jednho pracovnka navye; da svoje miesto inmu poia (bezplatne prepusti na ist as): poia niekomu chatu na dovolenku prepac tkajci sa prepustenia uvoovac: prepac. uvoovac dekrt, rozkaz preputova p. prejs 3 prepych 1. prlin bohatstvo prejavujce sa v nkladnom spsobe ivota: nedostupn vec luxus: i v prepychu. v luxuse; to je preho prepych, luxus ndhera (prepych v obliekan, zariaden, vzdobe a pod.): renesann nhera komfort velkolepost' kni.: honosnos pompznos (prepych navonok): honosnos, pompznos palcov subt. flanc 2. p. blahobyt prepychov svediaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajcej ndhere (op. skromn) luxusn exkluzvny komfortn: prepychov, luxusn, komfortn zariadenie; nakupuje iba v prepychovch, exkluzvnych obchodoch kni. honosn (ktorm sa mono hrdi, pi): vlastni honosn katie kni. pompzny (prepychov najm navonok) nkladn drah (ktor je vzhadom na cenu prepychom): nklan, drah dovolenka; nevzdala sa nkladnch, drahch radovnok expr blskav: blskav ivot p. aj ndhern I prepta sa p. spta sa preradostn p. radostn I prerapa p. prebehn 1 prers 1. zska prevahu nad niekm, niem (vzrastom, vznamom, rozumom, mocou at.) previ: syn je urasten, prerstol, previl otca prenie (astejie nedok. prenieva): krky preneli vysok plot zhrady presiahnu: skladate vysoko presiahol svojich rovesnkov poprerasta (postupne): eti poprerastali roiov predbehn prekona pedhonit' predstihn (v nejakej schopnosti): uni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe pedhonili, predstihli uitea hovor.expr.: pretromfn* pretromfova (zska prevahu obratnosou, dvtipnosou): mlad ho u pretromfli * kraj prehua (bujne prers): burina prehuala hrach 2. postupne prejs (vvinom, rastom) do novej podoby al. do nieoho postupne vojs vrs: jeden spoloensk systm prerstol, vrstol o druhho; rakovina prerstla, vrstla do celho tela prenikn: bsnikove vere prenikli o celonrodnho povedomia 3. p previ 1

prerui
prerta p spota prerta sa p. prepota sa prerazi 1. p. prebi 1, prepichn, prebori 2. p prenikn 1 3. p. prebi sa 4. p. uplatni sa preredn p. zredn prerednut p. riedky 2 prereva p. prekria prereza p rozreza 1 preriee p. poveda1 preriec sa p prerieknu sa prerieden p. riedky 2 preriedi p. zriedi, preseka 2 preriedi sa, preriednu p. zredn prerieknu p poveda' prerieknu sa, preriec sa 1. nemyselne v rei poveda nieo nechcen, zakrvan podrieknut sa podriec sa: komusi sa preriekla, podriekla o dcrinej svadbe prezradi vyzradi (nechtiac): dvajte si na jazyk pozor, aby ste nieo neprezradili, nevyzradili, aby ste sa nepreriekli 2. nhodne, nemyselne zle vyslovi slovo urobi brbt zabrbta (sa): hlsate sa dvakrt preriekol, dvakrt (sa) zabrbtal p. aj prezradi prerobi 1. urobi znova, ale inak a lepie prepracova: prerobi, prepracova pvodn projekt metra pretvori (tvorivm silm): pretvorila domcnos na tuln domov upravi (prispsobi novm poiadavkm): upravi kuchyu na obvaku prestava adaptova prispsobi (uspsobi na in podmienky): adaptovanie, prispsobenie objektu na koncertn slu poprerba (postupne, viac vec) zmeni premeni (prcou na nieo in): zaneban priestranstvo zmeni, premeni na kvitnci park kni. modifikova: projekt modifikuj pretylizova (tylisticky prerobi): pretylizovan veta prevychova (vchovou prerobi): starho u neprevychov p. aj premeni 2. hovor, ostal bez finannho zisku (pri podnikan, obchodovan a pod. ) prs o nieo: pri predaji domu sme vemi prerobili, prili sme o vea peaz strati zastarav utrati: pri celej transakcii sme vea nestratili, neutratili hovor, expr.: prekala prekaa: pri zlom obchodovan vea peazprekalal prerod p. zmena 1 prerodi p. zmeni 1, premeni I prerodi sa p. zmeni sa prerokova p. prediskutova prerokva p. diskutova, prebera 2 prerozkon p. krsny 1 prerozprva p. preloi 2 prerba 1. p. preseka 1 2. p. vyrba 1, preseka 2 prerba sa p. prebi sa prerui 1. doasne nepokraova v istej innosti; zastavi priebeh nieoho al. porui ist celok pretrhn: prerui, pretrhn tanie, dodvku vody; preruenie spnku expr presekn prea (nhle prerui): smiech eti presekol, preal vstrel; prerui, presekn, prea kbel, telefonick hovor hovor. expr. vypriahnu(preruirobotu): naas muste vypriahnut expr. roz-

preruovan
a (rzne, prudko prerui): rozare, mlanie pretrha (trhanm prerui): pretrhan sny popreruova spretha spretrha spopretha spopretrhva popretrhva popretha popretrhova popresekva popretna (viac rz. na viacerch miestach a pod.): popreruovan, sprethan spojenie; popretha styky; popretna kble kni. /.asiar. prerva (Vajansk. Jesensk) skoi do rei (prerui re): renkovi viac rz skoili clo rei, viac rz ho preruili 2. urobi koniec nieomu skoni ukoni: prerui, skoni mlanie: preruenie, skonenie, ukonenie archavosti skoncova (s niem, niekm neprjemnm. neelatenm a pod.): skoncova so stykmi, spormi zastavi: treba ho v rei zastavi: zastavi, prerui prd nenvisti presta (s neuritkom nedok. slovesa; s m): presta robi, presta s robotou preruovan p. nesvisl 1. trhan prerva p. prerui 1 prerysa p. prenikn I prervan p. nesvisl 1, trhan prervka p. prestvka presadi 1. p. preloi 1, presahova 2. p. prebojova 3. p. preskoi 1 presadi sa p. uplatni sa presadn 1. sadn si na in miesto odsadn si: presadli si, odsadli si z prvho radu do tretieho pomknsa posun sa poda sa (sadn si o ksok alej): Pomknite sa, posute sa, podajte sa o dve miesta! 2. prejs na in dopravn prostriedok prestpi: na nasledujcej zastvke treba presadn, prestpi presah metr. presahovanie vetnho celku z jednho vera do druhho metr. enjambement [vysl. anambmn] presahova p. prenieva presbytr p. presbytrium presbytrium priestor v chrme okolo hlavnho oltra vyhraden pre kazov presbytr /ried. kazite pesedlat' p prejs 4 preseka 1. sekanm rozdeli na asti al. sekanm urobi otvor prerba: preseka, prerba porast, korene stromov popresekva popretna (postupne, viac vec): popresekva kosti presekn prea pretn ( jednm seknutm, zatnutm rozdeli na dve asti): presekn uzol, prea reaz. 2. sekanm, rbanm urobi redm, priehadnejm prerba: porast treba preseka, prerba presvetli (urobi svetlejm): presvetli les preriedi: na jese preriedil koruny okrasnch stromov prestriha (strihanm preriedi): prestriha rbezov krky vyrba (rbanm uvoni): vyrba v htine chodnk preseka sa p. prebi sa, prenikn 1 presekn 1. seknutm, ostrm predmetom rozdeli na dve asti pretn prea rozsekn roza: presekn. prea povraz, reaz; rozsekn kos. roza brvno hovor. expr. prevacn: haluz prevacol napoly pretikn pretipn (stisnutm prstov, kliet a pod.): pretiknutie, pretipnutie nry subt.: precvikn cvikn: (pre)cvikndrt p. aj preseka 1 2. p. prerui 1 preschn 1. p. uschn 2. p. vyschn 1

546
preschova p. skry 1 presdlenec lovek pesdlen do inho kraja, ttu al. na in miesto presahovalec: presdlenec z Liptova; presdlenec, presahovalec z USA repatriant (presdlenec do inho ttu): priiel ako repatriant z Maarska presdli p. presahova presieva p. osieva presila 1. p. prevaha 2. p. nadmiera peslen p. preaen presili p pretiahnu 4 presili sa p. unavi sa presiln p. siln 1 presiova p. prepna 1 presinieva p. presvita preskacka p. prejs 1 preskka 1. p. prejs 1 2. p. prekona 1, prei 2 preskoi 1. skokom sa prenies ponad nieo, niekoho expr.: prehupn prehupn sa: preskoi plot. prehupn (sa) ponad plot previhn sa (vihom sa prenies. dosta cez nieo, ponad nieo): ahko sa previhol cez zbradlie nr. presadi: presadi plot (Ondrejov) popreskakova (postupne, viac vec): popreskakova ohrady 2. zmerne nevzia do vahy obs* vyhn sa (nieomu): preskoi, obs predpisy: vyhn sa problmom vynecha: v knihe vynechal pr strnok nevimn si nedba: zvan pripomienky si nevimol. nedbal na ne kni. umigova: fumigova nmietky 3. (o hlase) presta normlne znie, prejs do inej tniny zlyha: od dojatia mu preskoil, zlyhal hlas vynecha* zadrhn sa (presta znie al. neprirodzene zaznie): pri trme jej vynech hlas; hlas sa v rozlen zadrhne 4. p. predbehn I 5. p. prejs 1. 4, prebehn I, 3 preskok p. skok I preskromn p. skromn 1 preskma dkladne zvi vetky strnky nieoho, dkladne skmanm overi nieo preveri: treba preskma, preveri kvalitu vrobku prezrie prehliadnu: na hranici dkladne prezreli, prehliadli nau batoinu; prezrie, prehliadnu ranu * preetri vyetri (etrenm dkladne preskma): preetri, vyetri prpad prebda (odborne, vedecky): archeologicky prebdali okolie mesta pretudova (preskma tdiom): v archve pretuduje pramenn materil expr. posvieti si (dkladne preskma): posvieti si na podrobnosti prpadu hovor.: presondova vysondova (opatrne preskma): presondujte, vysondujte mienku voliov hovor. expr. ouka (opatrne): najskr oukal nov prostredie vyskma zisti vyptra preptra (skmanm sa dozvedie): treba vyskma, zisti, vyptra, o je vo veci; preptrali cel jeho minulos prehada presliedi: prehadali mi vreck; presliedi cel okolie odb. rekognoskova: rekognoskovanie ternu preucha
(o zvieratch, expr. a j o uoch) expr. presnorit': pre-

ucha. presnorit vetky zkutia domu hovor, opi (preskma hmatom, chuou): opim, ako to chut skontrolova (urobi kontrolu): skontrolovanie pra-

547
vosti zlota zrevidova (preskma pravos nieoho): zrevidova ty, doklady rozanalyzova (preskma analzou) preskupi p. zoskupi preska p. vyska, preveri presladen p. sentimentlny pesladit p. osladi 1 presladk p. mil 1, 2 preslven p. slvny I, chrny, povestn preslvi sa sta sa slvnym, znmym, chrnym prechri sa vychri sa: moja ma sa preslvila, prechrila, vychrila obrou kuchyou vynikn: m tbu vynikn vo svojom odbore preslvny p. ven presliedi p. preskma, prehada preslovutn p. slvny 1, ven presmait p. uprai presmutn p. smutn presne 1.porov.presn 1-5 2. p.doslova 1 3. p.naas l .vas I 4. p. prve 2 5. p. isto 3 6. p. prsne 2 7. p. rovno 5 presnori p. prehada presn 1. vyznau jci sa dkladnosou v konan, myslen (o loveku) dkladn dsledn: je v prci presn. dkladn, dsledn spoahliv hovor, akurtny (zaruujci presnos): spoahliv, akurtny pracovnk kni. dochvny (presn v ase): Nemekaj, bu' dochvny! 2. bezchybne fungujci bezchybn dokonal: presn, bezchybn, dokonal stroj kni. preczny: preczny mechanizmus spoahliv (v presnosti): spoahliv hodinky jemn (prispsoben na presn rozliovanie): jemn vhy, jemn mechanika 3. dokonale, presne uroben, zhotoven, vykonan (op nepresn) dkladn kni preczny: oceni presn, dkladn, precznu prcu dokonal perfektn: presn, dokonal, perfektn muka pedantsk pedantn puntikrsky punktikrsky (do detailov presn): pedantsk, pedantn, pun(k)tikrska retaurtorsk robota * bezchybn sprvny dobr nleit (op. chybn, nesprvny, zl): bezchybn, sprvny, dobr vpoet; dobr, nleit vsledok expr. stopercentn 4. zodpovedajci skutonosti, presne vystihujci skutonos dokonal pln: syn je presnou, dokonalou. plnou kpiou otca vstin priliehav: vstin, priliehav prirovnanie, oznaenie vern: vern zobrazenie doslovn expr.. oby. pejor otrock (o preklade) 5. presne uren, formulovan a pod. urit (op nepresn, neurit) jasn konkrtny: presn, urit poet; presn, urit, jasn cie; jasn kontry; konkrtne daje striktn prsny: striktn, prsne rozliovanie, vymedzenie * odb. exaktn (zaloen na faktoch. na matematickch metdach): exaktn daje, exaktn metdy preso, presso 1. p. kva 2. p. kvovar pesolit p. osolit" presoti p. prevalil' I prespa p. prenocova prespa sa p. otrchavie

prestvka
prespevova, prespevva p. spieva I presahovalec p presdlenec presahova da, dopravi na in miesto s cieom trvalho pobytu al. umiestnenia (tka sa osb, objektov, zvierat a pod.) presdli: presahova, presdli rodinu do mesta; presahovanie, presdlenie radu, univerzity, nbytku premiesti premiestni peloit (vbec da inde): knihy sme premiest(n)ili do pivnice; vysok kolu maj premiestfnji. preloi do Koc presadi prenies: starho loveka nehono presadi do cudzieho prostredia; star nbytok presahovali do chaty repatriova (vrti sp do vlasti): emigrantov po prevrate repatriovali prestarn p ostarn I prestarnut p. star1 1 presta 1. doasne al. celkom prerui ist innos (s neuritkom nedok. slovesa; s m) skoni (s m): prestala vyva; prestala, skonila s vyvanm skoncova (presta sa zaobera s niem; presta robi nieo neprjemn, neelaten): skoncova s hdkami, s nenvisou zabudn (presta v innosti pri istom duevnom stave): diea od prekvapenia zabudlo plaka, dcha; od radosti zabudne myslie na nebezpeenstvo 2. (o javoch, dejoch) ma koniec, zavi svoje jestvovanie (op. vznikn) pomin pomin sa min min sa: horavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) skoni sa zanikn prejs: hnevy medzi rodinami sa skonili, zanikli, preli zmizn: obavy z budcnosti oskoro zmizn poavi popusti povoli usta utichnut' stchnu zmierni sa (sta sa miernejm, strati na sile; o poveternostnch javoch): mrazy poavili, popustili, povolili; brka utchla, stchla, zmiernila sa; d oskoro povol, stchne pretchnu (oby. na chvu): boles pretchla. d pretchol kni.: ustrn utuchn (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v om lska k vlasti strati sa: boles sa stratila, strach sa strat expr.: zakapat' skapat': zlozvyk pi na pracovisku zakapal, skapal prest p. prekona I, prehltn 2 prestava 1. znova al. inak postavi prestavi: rodiovsk dom prestavili, prestavali prebudova (od zkladu zmeni) prerobi: budovu prebuduj, prerobia na kolu 2. silm, tvorivou innosou da nieomu nov. lepiu podobu, zmeni na lepie pretvori: kolsk systm treba prestava, pretvori preorganizova (organizovanm): preorganizova portov ivot v meste prebudova (od zkladu): prebudovanie vchovnho systmu prestavba prestavanie nieoho rekontrukcia: prestavba, rekontrukcia mosta, trate obnova: obnova budovy prestavi l . p . prestava 1 2. p. preloi 1 prestvka krtke preruenie v innosti pauza: pmintov prestvka, pauza; urobi v rei prestvku, pauzu * polas (prestvka medzi dvoma polovicami hracieho asu): s si cez polas zajes odmlka kni. znilka (prestvka v rei) metr.: prervka cezra (prestvka uprostred vera deliaca ver na dva pol vere)

prestieradlo
prestieradlo l . p prikrvka 2.p.plachta 1 prest p. vnos I prestny p. vplyvn prestokn p. prepcha 1 prestol p. stolika 1 prestrchan, prestraen p. naakan prestrai p. nalka prestrai sa p naaka sa prestri p prepcha 1 prestreli l .p. prebi 1 2.p. prenhli sa. zvelii prestrelok p. extravagancia prestrie 1. p. rozprestrie 1 2. p. prikry 1 prestriha p preseka 2 prestroji p. prezliec prestpenie p. priestupok prestpi 1. p. prekroi 1. 2, prejs 4 2. p. presadn 2 3. p porui 2 4. p. prenikn 1. 2 prestupova 1. porov. prekroi 1,2 2. p. prelna sa 3. p preapova 1 prestydn, prestydn sa p prechladn prestka p prepichn presun p. odsun presun p preloi 1 presa p. sui presasa p ukazova sa 3, tla sa 1 presui sa p. vyschn 1 presvt p. posvtn 1, 2; spravodliv 2 presvedenie chpanie skutonosti, ktor lovek poklad za sprvne a nesporn zmanie: nboensk presvedenie, zmanie: konat poda svojho presvedenia, zmania nzor nhad: politick nzory, nhady; vyjadril svoj nzor, nha svetonzor svetonhad (sstava nzorov o okolitom svete): idealistick svetonzor, svetonhad viera (pevn presvedenie o jestvovan, o sprvnosti nieoho): viera v posmrtn ivot vyznanie vierovyznanie nboenstvo knu konfesia (pevn presvedenie o jestvovan Boha. pridanie sa tohto presvedenia): kresansk, idovsk vierovyznanie, nboenstvo; sloboa vyznania; by bez konfesie zsada (pevne ustlen presvedenie o konan, sprvan): nemenn ivotn zsady km krdo: kona poda svojho krda istota (pevn presvedenie): s istotou nieo tvrdi mienka sudok (vsledok usudzovania, uvaovania): verejn mienka; urobi si suok o nieom myse: je mu to proti mysli presveden p. uvedomel presvedi rozumovmi dvodmi privies k istmu nzoru uisti* ubezpei: presvedi, uisti niekoho o svojej pravde; chcel ich o lom sm ubezpei prehovori prevravie* nahovori* navravie (uvedenm dvodov privies na nieo): prehovorili, nahovorili ma, take som shlasil zska zagitova (dosiahnu shlas s niem): chceli ma zska, zagitova za kad cenu uhovori expr uvravka uvari hovor. expr. ukrka (mnohmi reami dosiahnu nieo): deti uhovorili. uvarili rodiov, aby ich pustili na lyovaku; napokon otca ukrkali arch kapacitova: podarilo sa mu vetkch kapacitova oblomit' obmki (premc odpor) hovor: spracova obrobi (presvedi

548
v prospech seba): vetkch spracoval, obrobil, aby mu pomohli presvedi sa na zklade vlastnej sksenosti nadobudn istotu o nieom zisti: na vlastnej koi sa presvedil, zistil, ak je prca namhav overi (pravos, sprvnos nieoho): overi si dveryhodnos sprvy, presvei sa o dveryhodnosti sprvy prs na nieo zbada spozorova: u prili na to; zbaali, spozorovali, e som hovoril pravu * vyetri (presvedi sa skmanm podrobnost): vyetrite, kto bol pri ine usdi pochopi (presvedi sa o zmysle nieoho): napokon sme usdili, pochopili, e argumenty s zbyton uvedomi si: uvedomil si, e vetko je iba zdanie presvedivo 1. porov presvediv 2. p. pravdepodobne 2 presvediv ktor vie presvedi: vzbudzujci presvedenie o sprvnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvediv) presvedujci: presvediv, presvedujci vkon vren zjavn km. eklatantn: presvediv, vren, zjavn, eklatantn svedectvo o nevine oividn jasn zrejm evidentn (ktor sa d hne vidie): oividn, jasn, zrejm dkaz nezvratn nepochybn nevyvrtiten (ktor nemono vyvrti, o ktorom nemono pochybova): poskytn nezvratn, nepochybn, nevyvrtiten dkaz * kni. pdny: pdny argument vrazn (ktor presvieda kvantitou, rozsahom a pod.): vravi vazstvo vo vobch presvedova p. tvrdi1, porov. presvedi presvedujci p. presvediv presvetli l . p preseka 2 2. p. oiari presvieda p. tvrdi1, porov. presvedi presvieti p. oiari presvit p. prebehn 1 presvita prenika svetlom, jasom, farbou a pod. cez nieo presvita presvitva: cez rolety presvitalo, presvtalo rann svetlo prebleskova preblyskova: za plotom prebleskuj maliny poet pableskova expr.: prekka prekukova (by viditen cez nieo): cez vlasy prekka koa presinieva (presvita modrou farbou): spoza stromov presinieva more p. aj trblieta sa presvitav p. priesvitn presycha p schn 1 presyp geogr. vetrom naviaty zvej piesku duna: pobren presypy, duny prespac odmeriavajci as prespanm piesku (o hodinch) pieskov pieson: prespacie, pieskov, pieson hodiny presten p. sty 1 presti sa 1. p. prejes sa 1 2. p. zunova, nabai sa pre p. lis prealtova p. zaradi 1 preediven p. ediv 1, siv 1 preetri p. preskma preibanec p prefkanec, ibal preiban ktor sa vie vynjs v kadej situcii: ktor na dosiahnutie svojich zmerov vyuva ikovnos, les. klamstvo a pod.; svediaci o tom expr. prefkan vmyseln: preiban, prefkan lapaj; preiban, prefkan nr rafinovan: rafinovan zloej expr.: prebit vybit vybjan prebjan hovor, expr

549
prepekulovan pcjor. chytrcky expr. liiacky: liiacky spsob pckulailtsk expr iklsky zastar.: pretvan pretval (Rzus, Kukun) expr.: ertovsk potvorsk ikovncky filitnsky fraz. vetkmi masami masten subt. mazan preiba p. oklama 3 preibn p prebehn 1 prein sa p. prekznu preva stehmi (oby. na lcovej strane) viackrt spevni al. ozdobi tepova: golier preva, tepuje zlatou niou prekrabasa, prekriabasa p. preliez 1 prekrta p. popreiarkova pekrtnut p. vyiarknu. popreiarkova preachti p. zdokonali preapova 1. robi kroky na jednom mieste prestupova: netrpezlivo preapuje, prestupuje v rade pred obchodom zastarv expr. premnat sa: premna sa v rozpakoch (Kukun) expr vrtie sa (nepokojne, netrpezlivo st al. sedie): diea nepostoj, ustavine sa vrtia ru obrady 2. p stagnova preliapa p. pechodit ' 2 preliapnu l .p. prekroi 1 2. p. prebori premykn, premykn sa p prekznu, prejs 1 preova p. lisova preova p lisova prepekulovan p. preiban, premyslen prepekulova 1. p. prepota sa 2. p. premyslie 3. p. premrni prepikova prevliec na viacerch miestach ksky slaniny a pod. prestka poprestka: dobre prepikovan kura vloil na pek; (po)prestka mso denou slaninkou poprethova: poprealiovala stehno slaninou peplhat' sa p. preliez 1 pretra, pretra p. prehada preastliv, preastn p astn pretedr p. tedr 1, 2 pretekan p. papunat pretka, pretikva, pretikovat p. dierkova pretikn 1. p. presekn 1 2. p. predierkova pretipva, pretipova p dierkova pretipn p. presekn I pretudova p. preskma pretvan, pretval p. preiban pretverasa p. preliez 1 pretylizova p. prerobi I precha p. predra precha sa p. prejs 1 preuchn sa p prekznu preuchta sa p. prejs 1 preumie p. prebehn 1 preustrova p premrni prevacn p. presekn 1 previhn p. zmeka 2 previhn sa p. preskoi I pretacka sa p. prejs 1 preahovaka p. prieah preahova p via I

pretiahnu
pretra sa p. prei 1 prea 1. p. presekn I 2. p. prerui 1 preaen ktor je vystaven nadmernej fyzickej al. psychickej zai; svediaci o tom prept: preaen, prept organizmus; starosami, nervove preaen, prept lovek peslen: prcou peslen ruka prepracovan (o loveku) preai p. zaai pretko p. ako 2 pretekr kto pretek publ. borec: zvazil domci pretekr, borec preteka p. preteka sa preteka sa usilova sa zska prvenstvo pri vzjomnom porovnvan s niekm predbieha sa predbehva sa predbehva sa predbehova sa predha sa predstihova sa: deti sa pretekaj, predbiehaj vo vyman artov; predstihova sa, predha sa. kto bude s robotou skr hotov hovor.: ubieha sa ubehva sa ubehva sa ubehova sa: ubiehaj sa jeden pred druhm preteka (aktvne sa zastova na pretekoch): pretek v reprezentcii speri sai (s protivnkom, sokom al. v hre, v portovom zpase, v sai a pod.): speri o priaze dievaa; sai o zlat medailu zpasi (v hre, porte): dnes mustvo zpas o lepie umiestnenie kni. zpolit: estn portov zpolenie preteky p. zpas 3 pretendova p uchdza sa' pretenuk p tenk 1 -3 pretenzia p. poiadavka 1 preteplen 1. p. tepl' 1 2. p. nen 2 pretepli p. zohria pretepli sa p. zahria sa preteriga sa p. prejs 1 pretiahnu 1. ahanm dosta na in miesto presun: pretiahnu, presun nbytok do kta izby peloit premiesti premiestni (poloi na in miesto): skriu sme u dvno preloili, premiestf n)ili do predsiene presahova (prenies nbytok na in miesto): postieku sme presahovali do detskej izby poprethova (postupne, viackrt, na viacerch miestach) 2. ahom dosta cez zky priestor, ponad al. popod nieo prevliec: pretiahnu, prevliec ni cez uko; pretiahnu si sveter cez hlavu; pretiahnu, prevliec plachtu pod chorm dieaom poprethova poprevlieka (postupne) 3. hovor, privies, odvies do inho celku, na svoju stranu zlka zvbi: pretiahli, zlkali, zvbili hra do svojho klubu port, siang. /.lanri: viacerch hrov zlanaili do cudziny hovor., asto pcjor. zverbova naverbova: zverbova, naverbova niekoho na svoju stranu zska (nahovori na svoje zmery): zskali ho do svojho kolektvu poprethova (postupne, viacerch) 4. ahom, nmahou vyerpa al. pokodi presili natiahnu: pretiahnu si, presili si svaly prepn prep: prepn svoje sily ponathova (postupne): prli si poaahova chrbt 5. predi asov hranicu prekroi: pretiahnu, prekroi dan termn 6. p. udrie I 7. p prezliec

pretiahnu sa
pretiahnu sa l.p. unavi sa 2. p. predi sa pretiahnut p. podlhovast pretiera p. lisova pretchnu p. presta 2 pretska sa p. prediera sa pretisn p. pretlai 1, 2 pretkn p. prepichn pretla p. lisova pretla sa p. prediera sa pretlai 1. tlaenm dosta cez nieo al. na in miesto pretisn: pretlai, pretisn diea dopredu; pretlai prst cez kru prepcha prestri (cez nieo zke, tesn): prepcha, prestri balek cez oblon mreu 2. expr. svojm vplyvom niekam dosta pretisn: pretlaili, pretisli svoj nvrh presadi prebojova (bojom, silm dosiahnu uplatnenie): presadi, prebojova svoje mylienky hovor. expr. prepasrova: prepasrova syna na vysok kolu 3. p. odtlai 1 pretlai sa p. prebi sa pretlcsa p. prei I. prebi sa pretlie p. sprchnivie pretlmoi p. preloi 2 pretmav p. tmav I, 2 pretn p. preseka 1 preto 1. odkazuje na prinu, dvod, el oby. vyjadren vedajou vetou zato: vrtil sa preto, zato, aby si zobral viacej konn nato: je tu nato, aby nm pomohol; preto, nato si ns nemusel vola fraz. na ten(to) cie 2. vyjadruje priraovac dsledkov vzah a preto zato a zato: vdy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prv raz, zato sa bl teda a teda lak a tak: zaalo sa zmrka, teda, a teda sa pobrali domov; pila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril nu nu preto: nevldala, nu, nu preto jej pomohol pretoi p. prekrti 1. previn I pretok p. prepad pretoe p lebo I, ke 2 . e 2 pretransponova p. preloi 2 pretrpisa p. prei 1. prebi sa preta sa p. ukazova sa 3 pretrha l .p roztrha 2. p. prerui 1 pretha, pretrhva riedi husto vysaden rastliny ponohosp. jednotit': li dnes do pola pretrhva, jednotit kukuricu pretrhvka prerieovanie, pretrhvanie husto vysadench rastln trhanm ponohosp. jednotenie: pretrhvka, jenotenie kukurice, repy pretrhn l.p roztrhn 2, p. prerui 1 pretriasa p. prebera 2 pretriedi p. roztriedi pretrieova p. prebera I pretrieli p. prebehn 1 pretrie 1. p. potrie 2. p. prelisova 3. p. vyiarknu pretromfn, pretromfova p. prekona 2 , previ 2 pretrovi p. spotrebova, min I pretrpie p. vytrpie, prei 2 pretrva p. prei 3. vydra 1 pretunen p. tun 1

550
pretun p. tun 1 pretvra p pokrytec pretvrask p. pokryteck, neprimn pretvra sa p. predstiera pretvrav, pretvran p. pokryteck, neprimn pretvrka predstieranie nieoho, o nezodpoved vntornmu presvedeniu pokrytectvo neprimnos: spoloensk pretvrka, spoloensk pokrytectvo falo falonos pza pozrstvo afektcia afektovanos (neprirodzen, strojen sprvanie): odpoveda s pzou, hovori bez afektcie pejor. farizejstvo p r e t v r k a r p. pokrytec petvn p. pokryteck, neprimn pretvarova sa p. predstiera pretvori p. prerobi 1, premeni 1 preboh p. boh 1 preukaz doklad s dleitmi osobnmi dajmi, ktorm sa preukazuje totonos, lenstvo, oprvnenie na ist kony a pod. legitimcia: obiansky preukaz, obianska legitimcia; itatesk preukaz, itatesk legitimcia preukka (preukaz, ktor o nieom sved, na nieo oprvuje): preukka na zlavu cestovnho p. aj doklad 1 preukza p. prejavi, ukza 3 preukza sa 1. hodnovernm dokladom dokza svoju totonos legitimova sa: preukza sa. legitimova sa obianskym preukazom 2. p. prejavi sa. ukza sa 2 preukzaten, preukazn p. dokzaten, jasn 2 preukka p. preukaz, doklad 1 preukrutne p. vemi p r e u k r u t n p. velk 1, nesmierny, obrovsk preumelkovan p. neprirodzen 2 preprimn p. primn I prerodn p. rodn prevdza sprv, robi, vykonva, uskutoova, realizova prevdzka p. chod 2, innos 2 prevaha prevyovanie niekoho al. nieoho potom, silou, schopnosami a pod. presila: vojensk prevaha, presila; ma prevahu, presilu v nieom kni.: predominancia superiorita (Grf) prevalcova 1. p. utrpi 2. p. premc 1 pevalit' 1. prudkm pohybom al. nsilm dosta do leiacej polohy zvali* povali: pevalit, zvali chlapa na zem hovor, pekotit': pekotit' voz pln sena presoti: v behu presotil iaka cez lavicu zhodi prevrhn (oby. nejak vec): zhoi, prevrhn fau prevrti: drgol do stola a prevrtil tanier s polievkou expr. vyvalit': vyvalit' vzu s kvetmi strhn stiahnu (nsilm pritiahnu): strhol, stiahol dieva k sebe 2. p. obrti 1 pevalit' sa l.p. prebehn I 2. porov. prevrti 2, spadn 1 3. p. obrti sa 1 4. p. prepadn 1 prevaova p. va 1 prevaova sa p. va sa 1 prevandrova p. prejs 3, pochodit'- 1 prevari p. uvari 1 preva p. viez preva sa p. viez sa 1

551
previ l . p odvi 2. p previ 2 3. p. prevrti 2 prevka p. doprava1 prevane p. zva 1. porov. aj prevan prevan ktor je v prevahe prevaujci prevldajci dominujci: prevan, prevaujca, prevldajca, dominujca ast rozhodujci (ktor rozhoduje) velk nadpolovin publ. drviv: shlasi s niem v rozhodujcej miere; vek, nadpolovin, drviv vina prevaova by poetnej ma prevahu bv v prevahe pevldat: v triede prevaovali, mali prevahu dievence; v hore maj prevahu, s v prevahe, prevldaj huky kni: panova kraova (by veobecne rozren): v rodine panovali idovsk zvyky dominova: v sai dominovala ikovnos nad silou prevaujci p prevan prevegetova p prei I preveksova p prejs 4. prebehn 3 prevea p. vea. nadmieru pevelice p. vemi, nadmieru prevelk p. velk 1 prevemi p. vemi, nadmieru prevencia p. ochrana I prevenn p ochrann preventilova p. prediskutova preventvny p. ochrann prev eri dkladne zvi vetky strnky nieoho, vetky okolnosti a posdi vierohodnos nieoho preskma: preveri, preskma pravos zlata skontrolova zrevidova revidova (znova prezrie, preveri z novho hadiska): (z)revidovanie tov, dokladov; (zaevidovanie starch nzorov * overi (skmanm zisti pravos, sprvnos nieoho): overi si aje preska (podrobi dkladnej skke): ete raz preska nov vrobok, i m potrebn vlastnosti prezrie: prezreli ete raz. vetky podozriv miesta hovor prekdrova (preveri kdrovo, oby. z politickho hadiska): kadoron prekdrovanie pracovnkov bolo povinn fraz. expr. pozrie sa niekomu na prsty: Ve ja si vs preverm, ja sa vm pozriem na prsty! prevesel p. vesel 1 prevesi p. zavesi 1 prevetra 1. p. vy vetra 1, 2. porov. previeva 1 2. p. prediskutova previaza p. obviaza, zviaza I previdie p. zbada prev ierka p kontrola I previes' 1. p prepsa 4 2. p oklama 2 previes sprv urobi, vykona, uskutoni, realizova previeva 1. (o vetre, vnku a pod.) viatm. kanm zasahova prefukova predva: vetky kty zhrady previeval, pre/ukoval erstv vetrk; poanou previeval, predval sviei vnok ovieva (po povrchu): rekreantov ovieva morsk vnok prevetrva: prievan prevetrval izbu 2. prespanm, na vejake a pod. isti od nepotrebnch. neelatench iastoiek via cdi: veje. previeva, ci mak preosieva presieva osieva (cez sito al. rieicu): preosieva, osieva mku na kole;

prevrti
kompost zakadm starostlivo presieva, osieva * hovor, zasiar.: rajtarova rajtrov a previez dopravnm prostriedkom premiestni (z jednho miesta na druh) prepravi: deti previezli, prepravili do bezpeia; previez, prepravi chorho do nemocnice dopravi: nklad dopravili do domu taxkom transportova (oby. s urenm sprievodom): transportova potraviny o ohrozenej oblasti prepaova (tajne, protizkonne a pod.): prepaova uteenca. rogy cez hranice zviez odviez (niekam): zveziem. odveziem deti do koly autom povozi popreva (ist as vozi po viacerch miestach): povozi, popreva, previez nvtevu po meste previnenie p. priestupok, vina previnilec p. vinnk previnil p. vinn previni sa p. prehrei sa previn 1. znova al. inak navin previ: previn, previ rt na nov cievku * premota pretoi: premota vlnu na klbko; pretoi film. magnetofnov ps poprevja* popreta (postupne, viac rz) 2. vymeni dieau plienku previ prebali: ke iea pevinula, previla, pebalila, prestalo plaka previs p. prebytok prevsa p. visie 3 previsn p. ovisn previ p. previn 1, 2 prevla, prevlaova p. vliec 1 previa sa. prevlaova sa p. chodi 1 prevldajci p. prevan prevlda' p prevaova prevlda2 p. premc 1, prekona 1 prevldnu 1. p. premc I. 3. prekona 1 2. porov. prevaova prevlenk P. kabt prevlhn p. navlhn, zvlhn prevlhova, prevlhva p. vlhn prevliec 1. p. pretiahnu 2 2. p. prezliec prevlieka p oblieka prevod 1. prv. vkon, ktorm sa prenaj prva, majetok a pod. na niekoho inho prepis: prevod, prepis domu 2. t. zapsanie zostatku na nov et prenos: prevod, prenos dlnej sumy zastar. penka 3. tech. mechanizmus na prenanie pohybu a mechanickej sily tech. transmisia prevola p. zvola I prevoz p. doprava' prevozn p. pojazdn prevrat p. zmena 1, obrat 2, zlom 1 prevrtene 1. p. naopak 2. porov. nesprvny prevrten 1. p opan 2 2. p. nesprvny prevrti 1. da. preloi z jednej strany na druh: da nieomu in smer obrti: prevrti, obrti ltku na druh (opan) sranu; prevrti, obrti list v knihe; prevrti, obrti oi (ohora) preklopi: preklopi cesto na osku pregli (ganm): preglipokrovec o ksok alej poprevraca (viac vec. viackrt) 2. vychli z rovnovnej polohy (oby. prudkm pohybom) a dosta do leiacej polohy prevrhn

prevratn
pevalit": prevrtil, prevrhol vedro s vodou; k v behu prevrtil, prevalil vrta vyvrti: ofr ns vyvrtil do priekopy hovor.: pekotit' vykoti: Dvaj pozor, aby si pohr neprekotil! expr.: prekoprcn prekoprcn: ani neviem, ako som zrazu fau prekoprcol zried. prevrtn: prevrtn ndobu s mliekom zhodi zvali zrti: spera ikovne zhoil, zvalil na zem a priklakol * presoti (prevrti sotenm niekoho oby. cez nieo): presoti spoluiaka cez lavicu previ (vychli vou vhou na jednu stranu): nklad previl vozk na prav stranu poprevraca poprevha (viac vec. viackrt) prevratn znamenajci, spsobujci alekosiahle zmeny; majci velk vznam prelomov: i prevratn, prelomov asy epochlny: epochlny vynlez. historick dejinn (v histrii niem vznamn): objav historickho, dejinnho vznamu svetodejinn svtodjn kni. svetohybn; revolun (prinajci, znamenajci velk, prudk zmenu): revolun in expr. svetoborn: svetoborn udalos p. aj vznamn, historick 2 prevravie' p poveda' prevravie1 1. p prehovori 1, navies 1 2. p. porozprva sa prevrhn p prevrti 2 prevrtn p. prevrti 2 prevteli sa p. zmeni sa prevychova p. prerobi I prevysok p. vysok 1, 2 previ 1. nars vyie ako niekto in, ako nieo in prers: chlapec vzrastom u previl otca; previ, prers predpokladan poet ochoren presiahnu prenie: strom prerstol, prenel plot 2. vynikn nad niekoho, zska prevahu predstihn: uni previli, predstihli majstra predbehn prekona pedhonit': vo svdomitosti a usilovnosti predbehn, prekona spolupracovnkov; v blahobyte ako pedhonme vyspel krajiny hovor, expr.: tromfn pretromfn pretromfova (previ dvtipnosou, telesnou obratnosou a pod.): kadho pretromfoval, pretromfol v podnikan previ (previ vhou, zvanosou): zlato nepevi pocit astia premc (v zpolen): v skoku o vky ma nik nepreme, neprevi * nespis. predi pevzcn p. vzcny 1, 2 prevzia 1. prija oby. do ruky od niekoho inho; prija ist lohu, funkciu, povinnos, staros a pod.; prija do sprvy prebra: zsielku sme prevzali, prebrali osobne; prevzia, prebra vedenie vzia zobra: vezmi, zober, prosm, telefonick hovor za ma; vzia, zobra slubu namiesto kolegu zastarv. preja: preja za niekoho dlh uja sa: uja sa funkcie, zodpovednosti, prevzia funkciu, zodpovednos poprebera (postupne): poprebera pracovnkov zo susednho zvodu; poprebera dozor nad iakmi 2. pri ja ako svoje vlastn od niekoho inho osvoji si (uenm, trningom a pod.): Eurpa kultru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevzia, osvoji si cudzie slov, zvyky, terie prisvoji si privlastni si prebra (vzia do vlastnctva, oby. neodvodnene):

552
prisvoji si, privlastni si cudzie mylienky; prebral kamartovi dieva fraz. prija za svoje: uiteove nzory prijal za svoje prevzneen p. vzneen 1 prez p. cez 1-5 prezahl p. premrni prezatm p. zatia 1 prezzran p. zzran 1, 2 prezencia p. as 1 prezent p. dar prezentova p. predloi 1 prezentova sa 1. porov. ohlsi 2. p. prejavi sa, ukza sa 2 prezera p. obzera, porov. prezrie preziabnu p. skrehn preziabnut p. uzimen, skrehnut prezident p. predseda prezdium p. predsednctvo prezieravos p. rozvaha 1 prezierav ktor vopred vetko uvi, premysl; ktor m schopnos odhadn dsledky, budcnos svojho konania, rozhodnutia a pod. (o loveku): svediaci o tom (op. nepredvdav, krtkozrak) predvdav obozretn: prezierav, obozretn politik kni. prozreten: bol to prezierav, prozeteln krok kni.: jasnovidn jasnozrak jasnozriv (schopn jasne posudzova) expr. jasnovideck: jasnovidn, jasnozrak, jasnozriv stratg; m jasnovideck pohad na veci bystr kni. bystrozrak (majci bystr odhalil postreh): bystr, bystrozrak pozorovate nstrahy mdry rozumn rozvny: mdry, rozumn ttnik; rozumn, rozvna politika * zastar. rozafn: rozafn gazda prezimen p. uzimen, skrehnut prezimi sa p. skrehn prezimva p. zimova prezlat p. mil 1 przle p. strhanka prezliec obliec do inch iat; vymeni oblieky preobliec prevliec: s sa prezliec, preobliec do istch iat; diea musm znova prezliec, prevliec; na konci tda prezleie, prevleie periny prestroji zastar. prezvliec ( T i m r a v a ) zastarv. al. expr.: preodie preodia (zmeni obleenie): prestroji nevestu; preodeli, preodiali sa do slvnostnho rcha * pretiahnu (vymeni oblieky): pretiahnu periny a vanke popreoblieka poprezlieka poprevliekat (postupne, viacero objektov) prezlostn p. zlostn 1 peznait' p. premenova prezoba sa, prezobn sa p. vyku sa I prezradi poveda nieo al. poveda o nieom, o malo osta utajen: spsobi, e nieo vyjde najavo vyzradi: prezradi, vyzradi cudzie tajomstvo; prezradi, vyzradi o niekom novinu zradi: nikomu nezradm, e si mi zveril peniaze kni. zjavi: prisahm, e vs nezjavm e x p r . oby. pejor.: vy tra vykrmi vybubnova vytrbi vycenga vyzvonit" vytrepa vyrepeti vvrapota vytrantri: ned sa pred ou ni poveda, vetko vytra, vytrepe, vykrmi, vyzvon

553
vybabota vylalota vyapota vyfrfota vytebota vyvirika vygga vygagota vykotkodka vvkrkori vykvka vyklebeti: Preo si to vybabotala, vyklebetila o svojej kamartke'! expr.. oby. pejor.: vyblafn vyteka vvfrfla vybrbla: vyblafn svoje zmery; babka vetko vyfrfotala expr vykria (verejne): vykri pre vetkmi krut pravdu nr. vodlova (Rysua) subsi. vyvalil prerieknu sa preriec sa (nemyselne prezradi): preriekla sa. e chce zmeni miesto vyjavi dat najavo: vyjavi niekomu svoje skryt mylienky; oan vraz tvre dal najavo, vyjavil siln cit vyalova (alovanm prezradi): nebojte sa, nevyalujem to na vs rodiom povyzrdza poprezrd/.a (postupne, viac vec): povyzrdza tajomstv prezret p. zrel 1
expr.. oby. pejor.:

preva
prezveda sa, prezvieda sa p. vyzveda sa. pta sa 2 prezvedie sa p. spta sa prezvedn p. vzvedn prezvliec p. prezliec prezva p. vola 5 prezvka p nadvka pealostn p. alostn 1 peehlit p. vyhladit' 2 preehna sa urobi na sebe znak kra prekriova sa pokiovat sa: preehna sa, pokiovat sa vekm krom; pre jelom sa vdy zbone preehn, prekriuje preehnva p ehna 1 preiari p oiari prei 1. existova, by niekde za ist obdobie strvi: mlados preila, strvila na vidieku preka (krat asov sek): vzburu preka v cudzine odi (prei sek ivota): 10 rokov odil vo vzen expr preivorit prevegetova (prei v nedostatku, ivoren): cez vojnu sme dajako preivorili, prevegetovali prebiedi (prei v biede, chudobe): prv roky musel v meste prebiei expr prehni (prei v neinnosti): cel mesiac prehni v nemocnici, na ovolenke prebi sa expr pretlc sa pretra sa pretrpi sa (prei s akosami): chlapec sa sm ajako na univerzite prebil; u sa len pretlieme, pretrpime, hoci sme prili O majetok expr. zried pretrepa Sa (Vajansk) 2. sta sa astnkom nieoho (oby. negatvneho, zlho, akho) zai: prei, zai v detstve vea bitky sksi oksi zaksi: u cudzch sksil, oksil vea ponenia; sksi, zaksi astie, slvu poskusova pozava popreva (velio prei): na cestch poskusoval. pozaval velijak prhody prekona pestt vyst podstpi znies vydra (nieo nepriazniv): prekonal, pestl, vyral v roine vea prkoria pretrpie vytrpie expr. preskka: pretrpie, preskka choroby, nespechy prejs (m): prejs peklom koncentrkov precti (citovo prei, citom prenikn): precti neastie druhho; precti hudbu 3. dlho osta iv, i dlhie ako in pretrva: stromy preili, pretrvali stroia; preil, pretrval lhie ako vlastn eti prei sa p. zastarat' preit p. zastaran' I, staromdny preivi sa p uivi sa preivori p. prei 1 prera 1. hryzenm prederavi prehryzn prehrz: myi prerali, prehrzli vrece rozora (ranm celkom znii): mole rozorali kouch, pokrovec 2. p. prejes prera sa l . p . prehryzn sa 1 2. p. prejes sa 1 prerie p. prehltn 1, 2 preu, preva 1. porov. preva 2. p. prediskutova preva 1. zubami dkladne rozomiel a premieava slinami u: preva, u such krku expr. viaka: stle nieo viaka oma (v stach prehadzova): oma dvojdov peivo a nijako mu nejde dolu hrdlom hrz rozhrza rozhryzova (zubami drobi, rozomiel): nervzne hryzie, rozhrza, uje ksok nitky

prezrie 1. dlhie, dkladne uprie zrak, pohad na nieo oby. s cieom zisti nieo o tom prehliadnu obzrie: prezrie si, obzrie si pamtihodnosti mesta; prehliadnu batoinu na colnici obhliadnu hovor.: obkukn okukn: chcem ete obhliadnu. o(b)kukn obchody s elektronikou pozrie: rd si pozrel rodinn zbierku zmera premera (ptravo): ena si ho zmerala, premerala od hlavy po pty fraz. prejs oami (po nieom): prejs oami po vetkch prtomnch preletie (rchlo, zbene prezrie): preletela po prtomnch preskma (zrakovm skmanm overi): preskma ete raz vetky zpisy skontrolova prekontrolova (zrakom): skontrolova. prekontroloval. i s vetky ventily uzavret preetri vyetri (zdravotn stav): lekr dkladne preetril, vyetril, prezrel pacienta, i nejde o zpal slepho reva revidova (urobi revziu): reviova ty prehada* presnori hovor.expr.: pretra* pretra pekut ru: prehadala, pretrala vetky zsuvky, ale perk nenala pohraba (sa) (v nieom) popreha (nieo) popreha sa (v nieom) poprehrabva (nieo) poprehrabva sa (v nieom; prezrie hrabanm): pohraba sa, popreha sa v zsuvke poprezera poprehliada poohliada poobhliada poobzera (si) (postupne, viac vec): raa si poprezer, poobhliaa, poobzer vklady, ale ni nekpi hovor.: poobkka poobkukva poobkukova (postupne, viac vec): poobkkali vyloen tovar 2. zisti, vystihn zmer, mysel prehliadnu: rchlo prezreli, prehliadli n pln odhali spozna: zavasu ohali, spozna neist mysly niekoho expr prekukn: prekukn podvod prezumptvne p. zdanlivo prezu obu do inej obuvi; vymeni obuv preobu: prezu. preobu chorho do pap; prezu, preobu si mokr topnky expr. prevliec: prevliekla si skenn papuky prezuvky 1. vrchn obuv na ochranu pred blatom al. vlhkom galoe 2, obuv na prevanie: eti si nosia o koly prezuvky papue prezva p. zvoni 1 prezva p pomenova 1

previaka
2. (o ronom statku) znova u potravu vrten / prednho aldka meridza: kravy lenivo leia a prevaj, meridzaj previaka previakova: ovce pokojne previakaj, previakuj previaka, previakova p. preva 2 phava rastlina s phlivmi chpkami (bot. Urtica) ihava: uvari si aj z phavy, ihavy phavka p. ihlvka prcha l .p. vyparova sa 2. p. trati sa 2 3. p. bea 1 prcha p pra 1 prchav 1. odb. ktor sa vyparuje, rozptyuje, unik odb terick: prchav, terick ltky, oleje 2. p. nestly 2, pominuten, doasn prchko p. prudko 3 prchk ktor je nchyln nhle, prudko sa nahneva (o loveku); svediaci o tom popudliv kni?. vznetliv: prchk, popudliv, vznetliv lovek hnevliv hnevn srdit zlostn (so sklonom rchlo sa nahneva. nazlosti): hnevliv, srit, zlostn povaha impulzvny prudk vbun (reagujci prudko pod vplyvom istch nlad, impulzov): impulzvny typ loveka; prudk, vbun prejavy, sprvanie psych, cholerick (typick pre cholerika) expr. nramn: je trochu nramn zried prchliv prchliv p. prchk pchnu postupne sa odchyova a po iastokch pada (o per. listoch, zrne. omietke a pod.): takmto spsobom strca perie, listy. zrno. omietku a pod. opcha oprchva vyprcha vyprchva spcha: perie husiam pchne, opcha; ruov lupienky vo vetre prchnu. sprchuj opadva pada: omietka zo stien pad. opadva; mry opadvaj zried. opriava: lstie zo stromov u opriava pra (pada husto ako d): ihliie ervenho smreka nm pr na hlavu pznu (o per, srsti) pri ( k o m . o m ) 1. vyjadruje miesto blzko niekoho, nieoho popri: pri plote, popri plote vedie chodnk veda poveda pozd (koho. oho): veda, poveda, pozd cesty rstli topole blzko v blzkosti hovor blzo zned. nablzku (koho. oho): zastal blzko, blzo ns; nestoj v blzkosti, nablzku obloka 2. vyjadruje prtomnos u niekoho, spoloenstvo al.
sptos s so (km) u (koho. oho): bval pri rodioch,
(oho):

554
motor dobre tartuje aj pri nzkych teplotch, za nzkych teplt v ( o m ) : dar sa mu aj v extrmnych podmienkach priaha zapnutm postroja privzova zviera k vozu, kou a pod. zapriaha: priaha. zapriaha kone do voza hovor, rova (dva postroj): rova kone strojit vystrja: stroji, vystrja kone na aliu cestu pripriaha (priaha alie zviera): pripriaha rebca priakademick p akademick 2 priam 1. o vemi mal chvu hne ihne zaraz: priam, hne sa vyberie do mesta; ihne, zaraz, mus s tm skoni 2. v tej chvli, v t chvu, v tejto chvli, v tto chvu prve u: priam, prve, u, ke chcel ods, zaalo pra hovor, akurt: akurt sme sa vrtili 3. zdrazuje platnos pripojenho vrazu priamo: bol to priam, priamo vynikajci spech a veru: tak rei pova je a, veru hriech prve rovno hovor.: akurt direkt: prve, rovno ten tu chbal; akurt. irekt otec ns musel stretn doslova doslovne: na deoch obleenie doslova, doslovne hor 4. p. takmer 5. p. sm 5 6. p. tesne I priamka p. iara 1 priamo 1. neodchyujc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okk rovno: z. kina ili priamo, rovno domov priamoiaro: cesta vedie priamoiaro na vrchol spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do o prosto: trafil ho prosto medzi oi linerne 2. bez ohnutia, smerujc nahor, v plne zvislej polohe rovno: stoj priamo, rovno ako svieca narovnan vyrovnane vzpriamene: vdy chod narovnan, vyrovnane, vzpriamene spriama: sedie spriama 3. bez sprostredkovania rovno: tovar dodali priamo, rovno z vrobne bezprostredne osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedn zoi-voi hovor, zastarv. vis--vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoi-voi, vis--vis 4. bez vyhbania sa podstaty problmu al. veci. bez okolkov, bez pretvrky rovno: priamo, rovno pristpili k rokovaniu priamoiaro spriama: treba na to s priamoiaro, spriama otvorene nezaobalene dorovn: otvorene, nezaobalene povedal, o si mysl primne nezakryte zastarv. nepokryte: primne, nezakryte hovorila o tom. o sa jej stalo kni explicitne kni. zastarv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadren prosto fraz : z mosta do prosta bez obalu pekne-krsne na pln sta: prosto, z mosta do prosta nm zaal nadva 5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sm 5 priamoiaro p. priamo 1, 4. rovno 4, 6 priamoiary 1. smerujci priamo, rovno (op. krivoiary): priamoiary pohyb linerny: priamoiary, linerny rez priamy rovn: priama, rovn cesta (op. kukat); priamy, rovn smer 2. p. priamy 1, 2, primn I priamy 1. neodchyujci sa od pvodnho smeru rovn: priamy, rovn smer; priama, rovn cesta (op. kukat) priamoiary: priamoiara vzdialenos medzi mestami linerny: linerny pohyb

s rodimi; cel as il pri ns, u ns 3. vyjadruje el, cie* na (koho. o): potrebova pri vpote, na vpoet okolo hovor, kolo poet. kol (koho. oho): pomhal u iba okolo, kolo domu 4. vyjadruje asov sek poas v priebehu (oho) cez (koho, o): pri poslednom stretnut, poas poslednho stretnutia sa zdveril so svojimi starosami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemono vojs do tdia v procese (oho): v procese realizcie, pri realizcii prvej etapy vstavby sa menil projekt 5. vyjadruje spsob. mieru v (om): roztst sa pri pokoji, v pokoji 6. vyjadruje prpustku napriek (komu. omu): pri vetkej starostlivosti, napriek vetkej starostlivosti mu u nepomohli kni?..: navzdor navzdory (omu): uiel i navzdor ostraitosti vychovvateov kni. zasiar. vzdor 7. vyjadruje sprievodn okolnosti, podmienku za

555
2. konajci priamo, otvorene, estne (o loveku a jeho prejavoch) otvoren primn (op. neprimn) estn: je priamy, otvoren, primn; priame, primne', estn priznanie; priama, otvoren, primn re (op. vyhbav) chlapsk (zodpovedajci chlapskej priamosti): chlapsk re hovor, rovn: rovn lovek, rovn poha (op vyhbav) kni. priamoiary (bez okk): priamoiare konanie hovor, nezaohalen (nim nezjemnen. nezakryt; oby. o neprjemnch veciach): nezaobalen kritika 3. p. rovn I, vzpriamen 4. p. bezprostredn 1 - 3 prianie p. va 2 pria 1. p. ela 2. p. ii 1 pria si p. ela si priate 1. duchovne blzky lovek, ku ktormu mono ma dveru; pouva sa aj v dvernom osloven kamart druh: obr, dvny priate, kamart, druh; priate, kamart z detstva; to vm, priatelia, kamarti, nepreje svoji (mn. .): i medzi svojimi zastar.: tovari sdruh drusa hovor, expr pajt pusipajt fam. kmotor hovor.: brat bratec braek (v osloven): bratec mj (Vajansk) subt. kamo: popjal so svojimi kamomi; kmoi, pote sem subt.: kompn kumpn (pri kartch, v pit, pri nekalch inoch): podozrivkompni, kumpni 2. p. stpenec priateli sa by v priateskom vzahu kamarti sa: chlapci sa priatelia, kamartia o detstva * expr.: brata sa zried. brat sa (oby. o skupinch ud): znepriatelen tbory sa zaali brata * hovor. expr.. oby. pejor.: priatelkova sa bratkova sa braekova sa (dverne sa priateli oby. s istm zmerom): priatekuj sa, braekuj sa s pnom ministrom hovor, expr.: rodinkova sa rodinkri sa (udriava priatesk, rodinn styky): od tej chvle sa zaali rodinkova; roinkrenie v politickch kruhoch expr.. oby. pejor. piec hovor., oby. pejor paktova (uzatvra priatestvo s cieom spoluprce; uzatvra spojenie oby. proti niekomu; by v bostnom vzahu): najnovie paktuje s podnikateskmi vrstvami; rozchrilo sa, e spolu paktuj, pe expr rit sa: suseky sa vemi ria
hovor., oby. pejor. k m o t r i s a k m o t r k o v a s a zried.

pribehn
stvo: medzi chlapcami vldlo priatestvo, kamartstvo druba: ruba medzi mestami drunos: jeho charakteristickou vlastnosou bola drunos bratstvo: bratstvo nrodov zastar.: sdrustvo sdruskos; znmos (u spoloensk vzah): nadviaza znmos vzjomnos priaze p. sympatia priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priaze, nklonnos, kto niekoho podporu je: priaznivec modernho divadla podporovate mecen kni. mecn (oby. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovate mladch hudobnkov: vydavatestvo m mecena, mecna napomhate!' (kto niekoho al. nieo napomha): napomhate spolku patrn (kto m nad niekm ztitu): ma vplyvnho patrna kni. protektor: protektor mldee sponzor: njs si solventnho sponzora dobroprajnk ilivec (dobroprajn, iliv lovek): ke bolo treba, ukzal sa ako obroprajnk, ilivec 2. p. stpenec priazniv 1. zaloen na priazni, prejavujci priaze iliv prajn: priazniv, iliv, prajn osud; priazniv, iliv, prajn postoj, vzah; iliv, prajn pomery, okolnosti 2. ktor vyhovuje istm podmienkam, nrokom, potrebm a pod. (op. nepriazniv) dobr (op. zl): priazniv, dobr rok; vyvola priazniv, obr dojem expr. poehnan: poasie bolo pre rodu poehnan vyhovujci vhodn: vyhovujci, vhodn tern pekn (o poas) astn svetl radostn (pln astia, radosti): astn, svetl, raostn budcnos; preili spolu astn, svetl, radostn obdobie kladn pozitvny: kladn, pozitvna kritika; klan, pozitvny vsleok pribji(si) p. vymyslie pribsnit p. vymyslie prihavit sa p. zabavi sa 2 prbeh p. prhoda, dej pribehn behom sa niekam dosta, expr. prs (oby. rchlo) dobehn: pribehn, dobehn o ciea prv kni. al. expr.: prijacha dojacha: vlak prijachal, ojachal o stanice expr. pritrieli dotrieli: nestail pritrieli, dotrieli naas expr prihna sa dohna sa prirti sa dorti sa privali sa dovalit' sa prihrn sa dohrn sa (rchlo a v mnostve): odkiasi sa prihnala, prirtila, pivalila rieda dobytka pricvla docvla priklusa doklusu pri ha rcova hovor, prirajtova (pribehn cvalom, klusom: o kooch al. o jazdcoch): kone pricvlali, docvlali celkom spoten; prirajtova. priharcova na bielom koni expr priletie doletie (rchlo pribehn, oby. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute. ale hne zasa odili expr doplit' (neakane, nhle pribehn): doplil na oslavu v posledn chviu expr prifiat dofia prifra dofra prifra dora prifrnkn prirngn dofrnkn dofrngn pribrnkn dobrnkn (neakane, nhle, rchlo, nevtan a pod.) expr: prifua dofua prifukota dofukota prifua doua pripachti (pribehn s nmahou): pes prifual, dofual, prifual, dofual s vyplazenm jazykom * expr. pri-

sestri sa (spolova sa v rodinnch al. vhodnch zvzkoch) subt. kamoi sa pejor. zastarv. sdruenkovasa (priateli sa na zklade prslunosti ku komunistickej strane) priateskos p. kolegialita priatesk ben medzi priatemi: vyznaujci sa priateskosou. drunosou, prvetivosou (o loveku a jeho prejavoch) kamartsky kolegilny: poznali ho ako priateskho, kamartskeho, kolegilneho loveka; kolegilna sdrnos drun (ktor rd nadvzuje priatestv, ktor je rd medzi umi): drun sprvanie. run deti bratsk (ako medzi bratmi) susedsk (ako medzi susedmi): bratsk vztahy spriatelen (ktor nadviazal priatestvo s inm): spriatelen rodiny. nrody prvetiv (op. neprvetiv) mil srden primn: prvetiv, mil prijatie: srden, primn rozhovor subt kamosk priatestvo vzah, ak je medzi priatemi kamart-

pbhov
kri: nahnevan prikril veer k nm expr. pribzinkn (Hviezdoslav) expr.: prihrmie dohrmie prihrat dohra prihrkota dohrkota prihrmotat dohrmota prihrmoti dohrmoti zried. prihartusi (pribehn s hrmotom): ko so svadobnkmi prihrmel. prihnal o dvora; vozk dohrkoce, dohrmolf medzi poslednmi dorazi (dobehn al. prs): beec dorazil do ciea tret expr.: pribeka pribrnie (Hviezdoslav; O dieati) expr. zried. pritrta (Jesensk) pbhov p. epick pribera 1. porov prija 2. p. tunie pribera sa p. chysta sa. bra sa 2 pribielv p. biely pribi pripevni klincami prihlobi pritlc priklincova: dosku treba pribi, prihlobi napevno; pribi, pritlc podptok na topnky; stoj ako pribit, priklincovan zaklincova (uzavrie pibitm klincov): zaklincoval obloky priku prikova (pripevni kovanm): zmok pikovan na elezn rm primontova (pripevni montovanm): primontova korule na topnky popribja* popritika (postupne, viac vec, na viacer miesta) priblbl p. nasprostast pri bled p bled I pribli 1. p. prisun I 2. p. objasni, spopularizova pribli sa prs bliie (v priestore al. ase) dosta sa (ku komu, omu): lo sa priblila, dostala k brehu; pribli sa, dosta sa k pdesiatke hovor, prikmotri sa: potichu sa prikmotril k mame prikradn sa vkradn sa expr. priplichti sa (opatrne, ticho sa pribli): prikradn sa. priplichti sa ako zlodej piplazit sa priplit sa (pribli sa plazenm): piplazit sa ku dverm prikroi pristpi (pribli sa krokom, chdzou): prikro, pristpi bliie k peci expr pritrie sa (tesne sa pribli s nejakm myslom): vyma si skoky, ako sa k dievau pritrie expr pritoi sa (pribli sa s istm myslom): k dievke sa naraz, pitoili dvaja mldenci nr. nabli sa (oltsov) pribline 1. nie celkom presne zhruba: kodu odhadli iba pribline, zhruba viac-menej: spravili to viac-menej rovnako skoro takmer temer: m skoro, takmer tak farbu vlasov ako otec okrhlo okrhle zaokrhlene: nklady na stavbu sa uria iba okrhlo, zaokrhlene hrubo: hrubo odhadnut zisk km. kvzi: dosahuje kvzi dobr vsledky 2. vyjadruje pravdepodobnos, priblinos kvantitatvneho vrazu al. asovho daja asi zhruba: stoj to pribline, asi pdesiat korn okolo zo: chlapec mal okolo, zo desa rokov asi tak hovor tak: potreboval by som asi tak. tak desatisc korn okrhlo okrhle zaokrhlene: prilo okrhlo, zaokrhlene dvadsa zujemcov plus-mnus hovor cirka, ps. i circa: vyrobia plus-mnus, cirka stotisc prov obuvi skoro takmer temer (vyjadruje priblinos s hornou hranicou): na tart maratnu prilo skoro, takmer tisc becov priblin ktor sa iba bli skutonosti, nie celkom presn okrhly zaokrhlen: priblin, okrhla cifra; zaokrhlen poet p. aj nepresn: predben 2 pribohat p. bohat 1,2

556
pribojazliv p. bojazliv prbornk p skria pribra 1. p. vzia 4. prija 2 2. p. stunie, zotavi sa pribra sa p. pusti sa 1 prihrnkn p. priletie, pribehn pribrzdi p. spomali pribda p. rs 4 pribudn p. zvi sa I, vzrs 1. pristpi' 4 pribudova p. pristavi 1 pribuchn p. zabuchn priburca p. prihna sa prbuzensk p rodinn 1 prbuzenstvo 1. vzah, ktor vznikol rodom al. sobom prbuznos rodina: by s niekm v prbuzenstve, by s niekm rodina hovor, famlia zasiar.: pokrvenstvo pokrvnos 2. prbuzn ako celok rodina hovor, famlia: otcove narodeniny oslvilo cel prbuzenstvo, cel roina. famlia zastar pokrvenstvo mn.e svoji (blzke prbuzenstvo): i medzi svojimi prbuznos 1. blzkos pvodom, obsahom, znakmi odb. afinita: prbuznos, afinita jazykov 2. p. prbuzenstvo 1 prbuzn 1. spojen rodinnmi zvzkami sprbuznen: prbuzn, sprbuznen rodiny zastarav spriaznen: spriaznen rody 2. majci vea spolonch vlastnost s inm (op. rozdielny. odlin) blzky (op. vzdialen): prbuzn, blzky tudijn odbor; prbuzn, blzke kultry podobn: ma s niekm podobn nzory trocha expr.: pokrvn bratsk (majci spolon pvod): pokrvn, bratsk slovansk nrody spriaznen sprbuznen (prbuzn zmanm, duevne prbuzn): spriaznen, sprbuznen due hovor porodinen prbytok p. obydlie, dom I pribzinkn p. pribehn pribzua p. priletie priapi, pricapn p. zabuchn pricapka p. prs 1 pricestova p. prs 1 pricica sa cicajc sa pevne zachyti; expr. vyui nieiu nklonnos a natrvalo osta s nm v zitnom vzahu prisa sa: mla sa pricicalo, pislo k matke; pricica sa k rodine prilipn km. prin primkn sa pritisn sa pritlai sa (tesne priahn al. citovo sa k niekomu priviaza): aty prilipli, primkli sa na mokr telo: ruka sa pevne pritisla, pritlaila k psu; prilipn, primkn sa k rodine pripta sa (citovo) prieiepka p. prs 1 pricigni sa p. pritisn sa pricintav p. chlostiv 1 pricitliv p. citliv 1. 2 pricudn p. hanbliv pricukri, pricukrova p. osladi 1 pricupka p. prs I pricvakn p. pichytit' 2 . privrie 2 pricvla p. pribehn pricvikn p. prichytil' 2 , privrie 2 pria lko z dosk pria: spa na n rdej prii, prini zned. p r i e k a

557
priapi, piapnut" p zabuchn priari. priarova p vyari prastie gram neurit slovesn tvar s podobou prdavnho mena gram. participium: trpn prastie, pasvne participium priasto p. asto priast p. ast piesat' p. uesa, zahladi I priierny p. ierny I prina p dvod pria sa p usilova sa 1 priinenie p silie, prca 4 priini sa inmi, skutkami prispie na dosiahnutie nieoho pousilova sa vynasnai sa: priini sa, pousilova sa, vynasnai sa, aby sa prleitos neprepsla; piite sa o skor nvrat, pousilujte sa, vynasnate sa vrti skoro expr. pozvta sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe omu pozvr'tala cel roina expr. pooha sa: museli sa dobre pooha. aby preili postara sa zariadi (vlastnm silm dosiahnu, e sa nieo urob, realizuje): postara sa o odvoz smet; zariadi prevoz chorho, priini sa o prevoz chorho zaobstara obstara zabezpei: (za)obstara, zabezpei rchlu npravu presadi (o) zasli sa (o o) (priini sa o nieo, dosiahnu nieo napriek prekkam): presadil mylienku obnovy centra mesta; zasli sa o zaloenie portovho klubu prinlivo p usilovne prinliv p usilovn, aktvny 1 prinnos p. kauzalita prinn vyplvajci zo vzahu priny a nsledku kni. kauzlny: prinn, kauzlna spojitos, podmienenos javov pitat p pripsa I prilpi p pritisn 1 pilenit' p. pripoji I pria p. pria priuchn p privoa 1 priupi p. prikri priupi sa p. schli sa priupn (si) p schli sa prid'abi p. privali pridja p. doji pridaleko p. aleko' prida I. p da I, doda I. priloi 2, pripoji I 2. p. zvi 2, zvi prida sa1 I. sta sa spoluastnkom cesty, chdze al. rozhovoru pripoji sa pridrui sa: ostatn ns dobehli a pridali sa, pripojili sa, pridruili sa k nm; aj ja si to myslm - pridala sa. pripojila sa ena popridva sa (postupne): napokon sa popridvali vetci zamiea sa zapoji sa vmiea sa vloi sa (do rozhovoru): chcel sa zamiea, zapoji, vmiea do debaty, ale nik ho nepoval; treba, aby ste sa aj vy vloili do diskusie expr.: pripliessa pritriesa: potichu sa pritrel o nho rozhovoru hovor prikmotri sa (ako spolonk): chlapci sa prikmotrili k okoloicemu dievau hovor zviez sa: zveziem sa s tebou do koly 2. sta sa stpencom, prvrencom niekoho al. nieo-

prieberiv
ho pripoji sa pridrui sa: pridali sa, pripojili sa k opozinej strane; k nvrhu sa priruili aj ostatn prikloni sa: ete vha. na ktor stranu sa m prikloni pristpi: k novmu mylienkovmu prdu pristpili dal priaznivci prestpi hovor. pren. preveslova (prida sa inde): prestpil, prevesloval k praviiarom popridva sa (postupne) prida sa2 1. p. sta sa 2. p. zs sa ; 3. p. vyskytn sa prdavok l.p. dodatok 2. p. prplatok pridelenec pracovnk diplomatickho zastupitestva majci na starosti ist odbor ata: kultrny, tlaov, vojensk pridelenec, ata prideli 1. uloi do uvania, do vlastnctva da: prideli, da niekomu pdu vydeli (z vej asti oddeli a da): vydeli niekomu as peaz na njomn 2. da ako lohu uloi: pridelili, uloili nm povinnos stara sa o deti naloi nariadi nakza prikza (da ako prkaz): naloi, nariadi niekomu ist povinnos; prikza zleitos vybavi okresnmu su expr. navalit": navalili mi povinnost poprideova (viac vec al. osb al. viacerm nieo) 3. umiestni niekoho do istho celku, na ist miesto (oby. sluobne) zadeli zaradi: prideli zamestnanca k stroju zaleni: zalenili ma do inho oddelenia vymedzi vykza (ist miesto): vymedzili mu, vykzali mu miesto vzau pridlvi 1. p. pritisn 1 2. p. zakrti 1 pridlho p. dlho 1 pridlh p. dlh 1. 2 pridobr p. dobr 1. 4 prdoniok p. predikt 1 pridospel p. dospel pridrah p. drah 1 p r i d r g a s a p. prs 1 pridrhn p. zakrti 1 pridrhnut p. tlmen pridrobi p. prs 1 pridrsn p. drsn 1 pridruen p. vedaj 2 pridrui sa p. pripoji sa, prida sa1 1,2 pridra 1, p pichytit' 1, zadra 1 2. p. zdra 1, zadra 2 pridra sa p chyti sa 1 prida sa, pridriava sa, pridrova sa l .p, dra sa 1,2 2. p. spravova sa priduplikova, pridupovat p zdraznil pridusen p. ticho' 1 pridusen p. tlmen, tich 1 pridusi 1. p. zadusi 1, 2 2. p. zakrti 1 3. p. utlmi 1 pridvihn p. zdvihn 1, podvihn I prdych 1. lingv. hrtanov zvuk sprevdzajci niektor spoluhlsky apircia 2. p. nznak priebeh plynul napredovanie nieoho v ase: choroba m normlny priebeh beh chod postup pochod: beh, chod udalost; mylienkov postup, pocho dej (o sa deje. o prebieha): opisova dej fmu spd (rchly priebeh): hra nem sp * proces (plynul priebeh): historick proces kni. tok: tok ivota prieberiv ktor rd a dlho vyber preberan: by

priebern
prieberiv, preberan v jedle; prieberiv, preberandievka vyberav vyberan vberiv: vyberav, vyberan v obliekan /ried. priebern (Hviezdoslav) priebern p. prieberiv priebojnos p. razancia priebojn p. ctiiadostiv, rzny priecestie p. prejazd prieelie p. predok2 priein p. zin prieinok I. schrnka na ukladanie poty na potovom rade priehradka: uloi zsielku v potovom prieinku, v potovej priehradke box 2. p. zsuvka 3. p. zin priei sa 1. vzbudzova odpor, by proti vli by odporn by protivn protivi sa: fajenie sa mi priei, protiv, je mi odporn prkri sa (by prkry) nepi sa (oslaben): tak veci sa tni prkria, nepia hnusit sa oklivit' sa bridi sa (vzbudzova siln, a fyziologick odpor): hnusia, oklivia, bridia sa jej oplzl rei ma odpor (proti niekomu, nieomu) odpudzova (niekoho): proti takmu jedlu mm odpor, tak jedlo ma odpudzuje * nr h udit sa 2. by v rozpore odporova: takto postup sa priei, odporuje zdravmu rozumu * byt proti nezhodova sa: je to proti mjmu presvedeniu, nezhoduje sa to s mojm presvedenm kolidovat (vzjomne si preka): schdzky asovo koliduj 3. kls odpor (v skutkoch al. v rei), stava sa na odpor odporova vzpiera sa protiv i sa vzdorova: priei sa. odporova, vzpiera sa poiadavkm niekoho; koda holo priei sa, vzpiera sa osudu * subi.: pra jcova sa torcova sa: darmo sa prajcuje, ni nedosiahne zdrha sa (vhavo sa priei): zdrha sa prija lohu hdat sa kriepi sa prie sa (v rei): hdaj sa. kriepia sa. pr sa. kto z nich m pravdu * vadi sa (prudko) dohadova sa: vadia sa, dohaduj sa. ale nik nechce ustpi hateri sa pejor. handrkova sa (pre bezvznamn veci) naahova sa: naahuj sa o dedistvo zasiarv. potka sa subt. cvancigova sa nr. prieka sa (Vansov) fraz. expr. aha sa za prsty: ahaj sa za prsty pre malikosti prieka 1. latka priene spjajca dve pobon asti al. sliaca na ich vystuenie tebe zastar stupka: prieky, steble, stupky na rebrku stpadlo hovor, stpaka (vstavan prieky sliace ako rebrk, napr. v komnoch, kanloch) nr.: sprue (vajansk) prusl sprul (J. Hork) tehlilia (Kukun) 2. geom priamka pretnajca geometrick tvar transverzla 3. p. stena I 4. p. pria prieky p. krom, naprie 1, ikmo priemo 1.porov, prieny I 2.p krom, naprie I, ikmo priene p. krom, naprie 1, ikmo prieny 1. ktor kladie odpor, vzdoruje, neshlas; ktor takmto spsobom vyvolva hdky, kriepky: svediaci o tom vzdorovit vzdorn: priene, vzdorovit, vzdorn diea; priene, vzdorovit, vzdorn slovo spurn: spurn zviera, spurn duch kriepny /ried. kriepliv kriepiv: priena, kriepna povaha /astar priekorn: priekorn ena

558
2. idci, leiaci naprie, krom krny: priene, krne hrady; priena, krna stena kolm (o reze vedenom kolmo) ikm uhloprieny diagonlny (idci ikmo naprie, po uhloprieke) priedel p hranica 2, zlom 2 priedomie miesto pred domom preddomie: sedie na priedom, na preddom priedunica anat. dchacia rrka, ktor je pokraovanm hrtana anat. trachea priedun p. priepustn, vzdun 1 priehadn 1. p. priesvitn, priezran 1 2. p. jasn 2, zjavn priehlbe, priehlbina p jama I priehrada 1. kontrukcia rozdeujca ist priestor prieprava: dreven priehrada; prieprava v stajni 2. p. hrdza 1 priehradka p prieinok 1 priehrs. priehr p. priehrtie priehrtie dve spojen hrste: mnostvo, ktor sa do nich vmest poet. priehr priehrs: priehrtie peaz; priehr. priehrs astia priehyb p. puk1 2 priechod miesto uren na prechdzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyie hovor, zebra (priechod pre chodcov oznaen bielymi pruhmi na vozovke): prechdza cez zebru nadchod (priechod pre chodcov nad komunikciou): prejs na druh stranu ulice nadchodom podchod (priechod pre chodcov pod komunikciou) pas (priechod cez. budovu medzi dvoma ulicami): v pasi s obchody priek 1. p neprjemnos 2. p. hdka, zrka 3 3. p. vzdor' prieka sa p. priei sa 3 prieklep p. kpia 2, odpis priekom p krom, naprie I. ikmo priekom cez p. naprie 2 priekopa umel priehlbe pozdneho tvaru hrdza zsek: vykopa hlbok priekopu, hrdzu, hlbok zsek struha (menie umel vodn koryto): zavodovacia struha jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou zvodnica rigol liabok (priekopa na odvdzanie vody) nr.: gard hrobl'a karpa: spadn do garda. do hroble, do karpy zkop (priekopa chrniaca vojakov v boji): opevnen zkop voj. okop (samostatn priekopa v terne): pripravi okop na strebu priekopncky ktor prebojva, prina nieo nov; svediaci o tom avantgardn avantgardistick: priekopncke, avantgardn umeleck smery novtorsk asto pejor. novotrsky kni pioniersky: novtorsk metdy, pioniersky in * prv (v porad) kni. prvolezeck: prv experiment pokrokov progresvny revolun (znamenajci pokrok, napredovanie): pokrokov, progresvne, revolun mylienky, nzory objavn (znamenajci objav): objavn vedeck prca p. aj nov 2 priekopnk kto presadzuje nov mylienky kni. pionier: priekopnk, pionier dobjania junho plu avantgardista (najm v umen): avantgardista novho smeru t- hudbe novtor (najm v pracovnej oblasti) revolucionr: literrny revolucionr kni predbo-

559
jovnk asto pejor. novotr (kto zavdza novoty, prpadne aj nepotrebn) priekor 1. p. neprjemnos 2. p. vzdor1 priekorize p. neprjemnos priekorn p. prieny 1, spurn priekupni p. obchodova priekupnk kto kupuje tovar na d'al predaj pre zisk a asto nedovolene pekulant: priekupnk s ovocm, pekulant s devzami hovor, pejor.: keftr melinr:
keft r i, melinri
nov) subt.

priezran
gick sonda, sond' vskum: vskum verejnej mienky odb rekognoskcia: rekognoskcia ternu prieslinka p. zjedka priestor miesto bliie nevymedzen rozmermi priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmi zastar priestora arel (vymedzen as zemia): arel vstaviska * plocha (dvojrozmern priestor): tartovacia ploclw expr.: rava rina (rozahl priestor): s ravou, inou priestora p priestor priestorn p. priestrann priestorov p. plastick 3, trojrozmern priestrann zaujmajci velk priestor priestorn: priestrann, priestorn dvor velk (o byte, izbe a pod.; op. mal, zky. tesn) rozahl rozloit: rozahl, rozloit ndvorie zmku irok ry rozsiahly (rozprestierajci sa doiroka): irok, ry ocen; re, rozsiahle plne priestranstvo p. priestor priestupn p. priepustn priestupok menie poruenie istch noriem al. zsad prehreok prehreenie poklesok: spoloensk, morlny priestupok, poklesok; spoloensk, morlne prehreenie zastar. prestpenie previnenie (vina vbec): opusti sa previnenia delikt (trestn in): majetkov elikt vina: prizna vinu kni. prein: potresta niekoho za prein priesvitka odb. priesvitn kresba v papieri zastarv.: vodotla vodoznak priesvitne 1. porov. priesvitn 2. p. bledol priesvitn (iastone) prepajci svetlo transparentn zastarv. presvitav: priesvitn, transparentn lak; priesvitn, transparentn, presvitav ltka priehadn (cez ktor dobre vidie): priehadn sklo priezran: priezran voa priesyp spodn obal na perinch al. na vankoch hovor, sovok: opra priesyp, sovok sypkovina (hust tkanina, v ktorej je perie pern al. vankov) angn: nasypa perie o sypkoviny, do angnu prie p hni 1. plesnie prie sa p. priei sa 3, hda sa prieah zdhav vybavovanie, ustavin odkladanie, zdhav spor a pod.: vybavil to a po dlhch prieahoch hovor, expr.: preahovaka naahovaka ahanica ahaka opletaka: administratvne prieahy, preahovaky, naahovaky, ahanice, ahaky, opletaky hovor, expr.: ceremnie orcie: robi zbyton ceremnie. orcie s niem p. aj odklad prietr vakovit vydutina pobrunice obsahujca brun vntornosti pruh: ochorie na prietr, pruh prievan siln prdenie vzduchu miestnosou subt. cg prievanist, prievann p. vzdun 1 prievoz p. kompa priezoivi p. pozera (sa) I priezoiv p. bezoiv priezor pozorovac otvor, oblik hovor, pinka vyzierka (Karva) subt. kuktko priezran 1. cez ktor vidno priehadn: priezran,

s autami

hovor, pejor. h a n d l i a r (Zeli-

vekslk (kto nedovolene obchoduje s cudzmi valutami) subt. ber prieliv zky ps mora medzi skalnmi vbekami al. medzi dvoma sbenmi pobreiami ina: Gibraltrsky prieliv, Gibraltrska ina prieloh p hor prielohom p . horom prielom p. trhlina prieluba p. prieruba priemer stredn miera, stredn rove prostrednos priemernos: vynikn na priemer, na prostrenos, na priemernos: jeho nadanie presahuje priemer, prostrenos, priemernos norml (ben miera, ben rove): teplota na normlom priemernos p. priemer priemern ktor je v kvalitatvnom al. kvantitatvnom hodnoten vyjadrenm priemeru, stredu (op. nadpriemern, podpriemern) prostredn stredn: lovek priemernej, prostrednej, strednej postavy; priemern, prostren iak; vrobok priemernej, strenej kvality obyajn vedn expr. tuctov (nim neprevyujci priemer): obyajn, vedn, tuctov zjav; obyajn, vedn, tuctov hlas priemysel odvetvie nrodnho hospodrstva zaoberajce sa abou surovn, ich spracovanm a vrobou tovarov zastar. industria: ak, ahk priemysel; industria minulho storoia priepadlisko p. jama I priepas 1. p. jama 1, hlbina 2. p. rozdiel priepastnk p ert priepastn l.p. hlbok 1 2. p. vek I priepis p. kpia 2, odpis prieplav irok umel vodn cesta kanl: prieplav, kanl medzi Severnou a Junou Amerikou prieprava p. priehrada I priepustn schopn prepa nieo, prepajci nieo priestupn: priepustn, priestupn hmota priedun (prepajci vzduch): priedunpda odb. permabil" prieruba otvor vyrban v ade prieluba kadlub kadluba: prieruba, prieluba, kadlub, kadluba riedla priesada mlad rastlina uren na presadenie hovor, planta: kvetinov priesada, planta; polieva priesady, planty odb. sadenica (mlad rastlina na sadenie al. u zasaden): tabakov sadenice odb. sadivo (rastliny al. plodiny uren na sadenie): moren sadivo odb. sadba (mlad rastlinky al. huzy uren na sadenie): zemiakov sadba prieskum zisovanie (oby. odborn) istch skutonost sonda sond: psychologick prieskum, psycholo-

priezvedn
priehadn sklo ist ry (o tekutine bez prmes, neistoty a pod.) pren. kritov (priezran ako krit): ist, ra, kritov voda priesvitn transparentn (o ltkach, materiloch prepajcich svetlo) 2. p. jasn 2, zjavn priezvedn p. vzvedn priezvedy p vzvedy prifra p. prs 1 prifarbi 1. p. zafarbi 2. p. skresli prifari p pripoji 1 prifia p. pribehn, priletie prifra, prifra p pribehn, prs 1 prifua, prifukota, prifua p. pribehn, prs I prigazdova p. uetri 1 prigleji sa p. prilepi sa 1 prigniavi p. pritisn 1. privali prihamova p. spomali prhanliv p. hanliv priharcova p. prs 1, pribehn prihartusi p. prs 1, pribehn prihasi p. zahasi 1 pihladit' p. zahladi 1, uesa prihladko p. hladko 1 prihladk p hladk 1 prihlsi p. ohlsi 1 prihlsi sa p. ozva sa 2, 3, prizna sa 2 prihlsilo, prihlsilo p hlasno prihlasn p hlasn prihlboko p. hlboko 1 prihlhok p. hlbok 1 , 2 , 4 prihliada p. prizera 1 prihlobi p pribi prihlune, prihluno p. hlasno prihlun p. hlasn prihluchl p. nahluchl, hluch 1 prihliply p. hlpy 1, sprost I, nasprostast prihna hnanm, pohanm privies niekam dohna (op. odohna, zahna): veer prienie, doenie husi o dvora expr priduri: s priduri statok domov pripudi: usiluje sa pripui kuriatka k ndobe s voou vohna vhna nahnat (dovntra): vohna, nahna vzov do vagna prihna sa prudko, rchlo prs (o ivloch; expr. o loveku, zvieratch al. o dopravnch prostriedkoch) dohna sa: od severu sa prihnal, dohnal prudk lejak expr.: dohrn sa prihrn sa dovalit' sa privali sa (s hrmotom a nhle): na cestu sa zrazu dohrnula, dovalila rieda slonov expr priburca (o vetre, vichre) expr.: prihrmie dohrmie prihrmota prihrmoti dohrmota prirti sa dorti sa dohua (s hrmotom, rachotom): do stanice prihrmel, dortil sa vlak expr dohra prihra (s hrmotom, hranm): do dvora ohral ko so spenenmi komi expr. zried. prihartusi pricvla docvla (o kooch al. jazdcoch) p. aj pribehn, priletie prihn p. ohn prihn si p. vypi si prhoda o sa prihodilo, stalo prbeh (dlhia vyrozpr-

560
van prhoda): prhoda, prbeh z detstva, zo ivota udalos (zvan prhoda): mimoriadna udlost v rodine historka histria (drobn prhoda): rozprva vesel prhody, historky zo tudentskch ias; rodinn histrie epizda (drobn prhoda): epizda Z detstva prpad: s prpady, ke... anekdota (prhoda s humoristickou pointou) afra (vzruujca a pohorujca prhoda): bostn afra hovor. expr. story kni. vjav: vjav z. histrie expr. divadlo scna teter cirkus (prbeh pozoruhodn na pohad): To bolo divadlo! To bol cirkus! prihodi 1. p priloi 2 2. p. zakry 1 3. p. prirta prihodi sa p. sta sa prhodn p. vhodn, primeran prihojn p. hojn, ast prihopka, prihopkova p prs 1 prihorenina p. splenina 1 prihoret, prihoren p. hlpy 1, sprost 1, nasprostast prihorie p. piplit'sa prihork p. hork' 1 prihorliv p horliv prihotovi, prihotova p. pripravi 1 prhovor p. prejav 1 prihovori sa 1. zaa rozhovor s niekm privravie sa: hnevm sa na teba a viac sa ti neprihovorm, neprivravm da sa do rei nadviaza rozhovor nadprias rozhovor: da sa do rei, nadviaza rozhovor s neznmym lovekom nr. prizva sa (Gabaj): vdy sa mu milo prizvala nr. pritrizni sa (Kukun) oslovi (s cieom dozvedie sa nieo): oslovil ma priate, i voao o lej veci neviem ohlsi (oby. hlasno sa prihovori): ohlsil ma z druhej strany ulice prehovori (s km. ku komu): nem s km prehovori cel de; ku komu mm prehovori, ke mi nik nerozumie kni. priveti sa (J. Hork) prizna sa (prihovori sa s cieom prejavi vzah k niekomu): kamart sa mu nepriznal 2. njs adresta, vyvola zujem, stretn sa s ohlasom, nadviaza kontakt privravie sa oslovi: divadeln predstavenie sa prihovorilo, privravelo irokmu publiku, oslovilo irok publikum zauja: dielo zaujalo najm mladch zapsobi zasiahnu: kniha zapsobila na mnohch itateov; obraz zasiahol jeho predstavivos 3. poiada o podporu v prospech niekoho poprosi (za niekoho): prihovori sa za niekoho pri vybavovan iadosti; poprosm za teba v tej veci fraz. strati slovo/slovko za niekoho: pri konkurze r stratm slovo za vho syna urobi protekciu nedok. proteova (podporova niekoho pri udeovan vhod na kor inch): urobi eom protekciu u profesora prihraba l . p . zasypa I 2.p. prihrn 1 3.p. uesa prihraba sa p. prs 1 prihrvka podanie lopty, puku spoluhrovi nahrvka: trnova prihrvky, nahrvky prihrben p. zhrben prihrbi p. prikri, ohn prihrbova sa p. kri sa 2 prihra p. prs 1, pribehn, prihna sa prihrdsi p. zakrti I prihrd p. hrd 1

561
prihria p. zohria prihriaty p homosexulny prihriehs p. prihrn 1 prihrieva p. hria 2 prihrkn si p. tmgn si prihrkota p. prs 1, pribehn prihrmie, prihrmota, prihrmoti p. prihna sa. prs 1, pribehn prihrn 1. hrnutm prisun prihraba prihriebs: ku koreom pihrnula, prihrabala zem pisypat (sypanm prikry) popriha poprihrabva poprihrabva (postupne, viac vec, na viacerch miestach) 2. p. zasypa 1 3. p. uesa prihrn sa p. prihna sa, prs 1 prihroten p. picat, ostr 2 prihrozi (sa) p. pohrozi (sa) prihrub p hrub 1 prihryzn, prihryzn si p. zajes si prihusti p. zhusti prihust p. hust 1 prichdza porov prs prichcie p obbi si prichladn p. chladn 1 prchlop, prchlopok p. vrchnk prichlopi, prichlopn 1. p. privrie 1, zabuchn, zatvori 1 2. p. pichytit' 3 prchod 1. miesto, kadia sa prichdza prstup: prchod, prstup na hrad je ahk odb. prjazd (miesto, kadia sa prichdza vozidlom): prjazd ku garam vchod (miesto, kade sa vchdza) vstup (miesto, kade sa vstupuje): stren vstup do budovy 2. prdenie niekam: prchod pretekrov do ciea odb. prjazd (prchod na vozidle): prjazd jazdcov oakvaj o 15. hodine expr. vpd (nhly, hlasn prchod): vpd rozjarench host 3. p. zaiatok prichodi porov. prs 1 prchov 1. prrastok v ivonej vrobe prchovok: ronci predvali prchov, prchovok msiarom prplod prplodok 2. p. chov prichova p. nakmi prchovok p. prchov I prichrpnut p. zastret 1 prichudobn p. chudobn 1,2 prichud p. chud prchu 1. p. chu 2 2. p. nznak prichvaova si p. pochvaova si, chvli 1 prichvti p. zachvti prchyl p. toisko prichli l.p. nakloni 1 2. p. privrie 1 3.p. pritli2 pchylnost' p. sympatia prchylok p. toisko prichysta p. pripravi I pichytit' 1. zahka nieo chyti a v danej polohe dra pridra podra: vrchnk treba opatrne prichytil, pridra; dvere chvu pichy, podr, aby sa nezaplesli zachyti zadra: rukou zachytila, zadrala zclonu a hlaela von

prija
2. pevne al. vonejie k nieomu pripoji pripevni upev ni: prichytil', pripevni si vlasy sponou; prichytil'. upevni obraz prchytkou, kolkom; prichytila, upevnila rukv pendlkom hovor, expr.: pricvikn pricvakn (zaklnnm): prst pricviknut, pricvaknut medzi dverami 3. chyti oby. pri nedovolenom ine dochvti hovor, expr.: nalapat nachyta: nachyta syna pri klamstve pristihn: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri ine; dva si pozor, aby ho nenachytal i, neprichytili pri iernej jazde dostriehnu vystriehnu: zlodej sa nedal dostriehnu: napokon bandu vystriehli dolapi dostihn zastarav, dopadn: pchateov dolapili, dostihli, dopadli na teku polapi: vinnka u dlh as nemono polapi zned zastihn prekvapi: nik ns v kryte nezastihne, neprekvap expr.: prichlopi prichlopn: smr ju prichlop(i)la na cestch hovor, expr.: privrzn prikripn pritipn (dosta do akho poloenia, oby. do vzby): ked ho privrzli. prikripli, napokon sa priznal: pritipn pri krdei niekoho nr dopi (Dobinsk) fraz dosta do zkych: je si ist, e ho nedostan o zkych * usvedi (svedectvom dokza niekomu vinu): usvedi niekoho z klamstva subt.: naapat" apn pichytit'sa l.p. prilipn 1 2. p. pusti sa I 3. p. uja sa'2 prchytka prostriedok na prichytvanie, zachytvanie: zapravi prchytku do steny zchytka: prov zchytka chytka prichytro p. rchlo prijacha p prs 1 prija 1. ma schopnos obsiahnu nieo do seba absorbova: zem prijala, absorbovala vdatn zrky; ltka nesta prija, absorbova vlhkos pohlti vpit vsa vstreba: zclony pohltili dym; pokoka dobre vpije, vsaje vivn krm; listy vstrebali vlahu poja (najm rozlohou): sla pojme, prijme tisc divkov 2. dovoli niekomu vstpi niekam a poklada ho za organick zloku, sas nieoho pribra: prija, pribra niekoho do partie vzia* zobra: prijali, vzali do spolku dalch lenov; vzia, zobra niekoho na byt privta: privtali ho v rodine ako svojho adoptova osvoji prisvoji si (prija do rodiny, prija za vlastn): adoptova diea z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu 3. prejavi shlas s niem akceptova: nae poiadavky vedenie prijalo, akceptovalo uzna (prija ako pravdiv, nevyhnutn a pod.): uzna nevyhnutnos danho postupu kvitova: hercov vkon obecenstvo kvitovalo s nadenm repektova (prija ako nevyhnutn a podl toho sa sprva): repektujem tvoje nmietky schvli (oby. radne prija): nvrh, uznesenie plnum schvlilo, prijalo podrobi sa podvolit' sa (prija po zdrhan): podvolit sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutmu plnu kni/ recipova: recipova nzory 4. zaa ma (ist tvar, vraz, ist kvalitu a pod.) nadobudn dosta zska: jej tvr prijala, nadobudla ostr vraz; ocenenie zskali z rk predsedu poroty 5. p. vzia 3, 4 6. p. privta 2

prija sa
prija sa p. uja sa : 1 prijaten ktor sa d prija (op. neprijaten) vyhovujci: prijaten, vyhovujce rieenie, podmienky * akceptovaten kni akceptabiln: akceptovaten, akceptahiln nvrh zkona prstupn dostupn primeran hovor, udov (finanne prijaten: op. neprimeran): prstupn, dostupn, primeran, udov ceny pri jazd p. prchod 1, 2 prjem 1. vsledok hospodrskej al. obchodnej innosti (op. vdavok): v minulom roku mal vek prjem zisk (kladn vsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku dchodok (oby. pravideln prjem): dchodok z. prenjmu pdy trba (prjem z predaja): denn trba renta (zisk z vlastnctva pdy. akci a pod.): pozemkov renta vnos: ron vnos z. obchodovania vaok: ist vaok hospodrenia kni. al. hovor, profit: m z toho vek projit 2. p. zrobok, plat prjemca kto nieo prijma prijmate! : prjemca, pijmte!' listu. zsielky, aru km. recipient prv. percipient (oprvnen prjemca) prv. akceptant (prjemca ponuky, zmenky) prjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujc prjemn pocit, sympatie; svediac o tom milo pekne pvabne: sprva ho prjemne, milo prekvapila: vlasy jej pekne, pvabne voali lahodne hrejivo mkko zried.: lahodivo ladne: je mi lahone. hrejivo, mkko na dui sympaticky: jeho hlas psob prjemne, sympaticky dobre hovor.: fajn fajne prma: je tu dobre, fajn, Jjne, prma hovor. expr. hej: je mi hej * tulne (v svislosti s bvanm): izbika psob tulne
porov. aj p r j e m n

562
matka prikzala, rozkzala dcre prs domov vas nakza: nakza astnkom, aby boli presn nariadi (oby. z radnej moci): nariadi povinn okovanie narui: naruili nm okamit odchod /.astarv. porui: urobil, o mu poruili uloi naloi da da za lohu (prikza ako lohu): kad de ulo, nalo synovi povinnosti prideli: pridel mu vdy t najaiu lohu nadiktova kni. naoktrojova: mus splni, o mu vrchnos nadiktuje, naoktrojuje oby. pejor nadekrtova (administratvne): postup nadekrtovan zvrchu * poprikazova (viac vec, viacerm osobm) p. aj poveri 2. kni. rozhodn o postupe uri prideli: prikza, prieli, uri spor sdu prkazca prv. osoba, ktor dva prkaz prv. mandant poverovate (osoba, ktor poveruje in osobu vykonanm nieoho) prklad 1. p. vzor 1 2. p. prpad 1. prirovnanie priklada l.p. kls 2.porov. priloi 3.porov. pripsa prkladmo p. naprklad prkladn ktor me, m sli ako dobr prklad vzorn: prkladn, vzorn starostlivos o pacientov nasledovaniahodn: nasledovaniahodn ivot, postoj p. aj vzorn prikakn 1. p. kakn (si) 2. p. pritisn 1 prikla sa p. kloni sa 2 piklepnut p. pritisn I priklincova 1. p. pribi 2. p. zdrazni prikloni sa p. rozhodn sa prklop, prklopok p. vrchnk priklopi 1. p. privrie 1, zabuchn, zatvori 1 2. p. zakry 1 prklopka p. vrchnk priklopn p pritisn 1 prikucka sa p. prs 1 priklusa p. pribehn prikmotri sa 1. p. prida sa1 1 2. p. pribli sa priknsa sa p. prs 1 prikolsa sa p. prs 1 prikona sa' p. prs 1 prikona sa : p zunova prikoreni p. okoreni prkorie p. krivda, zlo prikova p. pribi, pripevni, pripta 1 prikrdav p. kradm prikradn sa p pribli sa. prs 1 prkrasa p. ozdoba prikrsny p. krsny 1 prikrlen p. idealizujci prikrli l.p. ozdobi 2. p. skresli prikrtko p krtko 1. 2 prikrtky p. krtky I prikrene p. skrene prikri trocha skri, trocha ohn (telo al. jeho asti) prihrbi n a h r b i t : prikri, prihrbi, nahrbit' chrbt po archou starost pokri: pokri nohu v kolene expr. priupi: od strachu priupil hlavu stiahnu stli schli: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnu, stli nohy pod seba

prjemn ktor lahod zmyslom; ktor prina rados, poteenie, pohodu lahodn zasiar. polahodn: prjemn, lahodn spev: prjemn, lahodn, polahodn vietor blaiv blaen kni blah oblaujci slastn hrejiv (poskytujci, prinajci blaho): blaiv. blaen, blah, oblaujci pocit: hrejiv teplo udskej dlane pekn pvabn uteen: pekn spomienka, pvabn veer, uteen e mil roztomil rozkon by hovor, chutn hovor, expr : chutnuk chutnulink expr /astar. rozmil (vzbudzujci milotu): mil tvr: mil, roztomil, rozmildieva sympatick (vzbudzujci sympatie): sympatick spolonos dobr (op. zl) hovor, neskl.: fajn prma: dobr dojem: J'ajn. prma prostredie domcky (prjemn ako doma): domcka atmosfra poteujci poteiten radostn lichotiv optimistick: poteujca, poteiten, radostn, optimistick sprva: lichotiv uznanie ubozvun (o prjemnom zvuku) expr: bosk rajsk: bosk, rajsk hudba ruov:
ruov sny expr. s l a d k pren. expr.: m e d o v c u k r o v :

sladk, medov ivot' poet. sladkosty: sladkosty sen prijes sa p. zunova pijmaky p. skka 2 prijmate p. prjemca prkaz l . p rozkaz 2. p smernica prikza 1. da prkaz, rozkaz nieo urobi rozkza: o vm prikem, rozkem, treba bezvhradne splni:

563
prikri sa p. schli sa prikrepi p. prs 1 prikresa p. okresa 1 prikriata sa p. prs I prkrina p. svah prkrisa p. protivi sa3 prikrivka p. prs 1 prkrm p. prloha 1 prkro 1. p. prsne 3, ostro 6, strmo 3, tvrdo 2 2. p. prudko 2 3. p prudko 3, strmo 1 prikroi 1. p. pristpi 1, pribli sa 2. p. pusti sa 1 prkrov p. pokrvka I prkry l.p. strm 1 2.p. prsny 1. stroh 1. tvrd 3 3.p. siln 2, vrazn 2 4. p. neprjemn prikry 1. upravi stl na podvanie jedl prestrie: stl bol slvnostne prikryt, prestret; bli sa obe. treba prestrie pristrie (trocha prikry) poprikrva poprestiera (postupne, viac stolov) 2. p. zakry 1, 2 prikrvadlo p. prikrvka prikrvka predmet na prikrvame ako ochrana, ozdoba a pod. prikrvadlo pokrvka zastar. pokrvadlo: prikry sa vlnenou prikrvkou, pokrvkou; vyvan prikrvadlo, pokrvadlo na stl deka: tepl deka perina hovor, duchna (posten prikrvka s nplou z peria al. pperia): spa pod vekou perinou, duchnou papln (prevan prikrvka na spanie) plachta (v kus pltna upraven na prikrvame): posten plachta pokrovec: konsk pokrovec obrus (prikrvka na stl pouvan pri stolovan): biely, anov obrus prestieradlo (prikrvka na stl, na poste, oby. ozdobn): prestrie ist prestieradlo prikka sa, prikukva sa p. prizera sa prikri l.p. zakri I 2. p. pribehn prikurova p. temperovat priku p. pribi, pripevni, pripta I prikvai 1. p. pripn, pripevni 2. p prs I 3. p. postihn I prikvapn p. zvi sa I prikvitn p. prs I prikydn p. zasypa 1. privali prikysli p. okysli prikyvka 1. porov. prisvieda 2. p. prs 1 prikyvkva, prikyvova p. prisvieda pikvnut' p. kvnu, prista I pri ahko p. ahko I. 3 priahk p. ahk 1, 2 priahl p. vedaj I priahn 1. p. pritisn I 2. p. ahn si 1 priahn 2 p. prilipn I prilahodif p. vyhovie prilahodi sa p prispsobi sa prilka p. privbi, nalka prilska p. pritli I prilta p. zaplta prilba 1. prikrvka hlavy z pevnho materilu chrniaca hlavu pred poranenm prilbica helma helmica: vojensk prilba, prilbica, helma; prilba, helma pre motoristov iak (v minulosti druh vojenskej kovovej pokrvky na hlavu)

prilieha
2. vec podobn prilbe helma: kaderncka prilba, helma prilbica p. prilba 1 prilepi sa 1. zachyti sa na nieom lepkavom; expr. pevne na nieom osta prilipn kni. prin: ltka sa prilepila, prilipla na erstvo natret zbradlie; obal dobre prilnie k vrobku nalepi sa: na podovy sa nalepilo vea snehu pichytit' sa chyti sa chyti: farba sa dobre prichytila, chytila prigleji sa (prilepi sa glejom): latka sa pevno priglejila primrzn (mrazom sa prilepi): primrzn o podlahu pricica sa prisa sa (cicajc sa prilepi): mla sa pricicalo, prisalo k matke popriliepa sa poprilepova sa (postupne, vo vom mnostve al. na viacer miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvr expr. ulepi sa: diea sa ulepilo na zadn as voza expr. pouliepa sa (postupne, na rozlin miesta): netopiere pouliepan na hradch expr. ulipn: prach ulipol na topnkach expr. prikrie: krv prikrela na ruky expr. zavesi sa (pevne sa chyti): zavesi sa na skupinku idcu vpredu 2. p. prilipn 1 prlepok p. dodatok pilepovat' p lepi 1 pilepovat' sa p. lepi sa 1 prilepi.si p privyrobi si priletie letom al. rchlym pohybom (hodenm, strelenm) rchlo prs doletie: lietadlo priletelo, doletelo naas; guka doletela do ciea expr p r i b r n k n p r i f r n k n priia doia prifra dofra p r i f r a dora: skorky pribrnkU, prifrnkli k domu; loptika priJi, dofi z. druhej strany dvora expr.: pri bzua* pribzikn: meliakpribzua sadne na kvet; nhle pribzikol. nevedno odkia expr.: prihrmie prihrmota dohrmie dohrmota prihra dohra prifukota doukota (s hrmotom, hranm, fukotom): do stanice dohrmel, prihral, dofukotal vlak expr.: pritrieli dotrieli pricvla docvla prijacha dojacha (rchlo, akoby letom pribehn): pes v okamihu pritrielil, dotrielil; kone pricvlali, docvlali. prijachali do ciea celkom spenen p. aj pribehn, prs prlev vzrast nieoho pribdanm mnostva (op. odlev) prliv (op. odliv): prlev, prliv obyvatestva do miest prleitos priazniv, vhodn okolnos, situcia, chva monos: vborn, vnimon prleitos, monos; neda si ujs ani jednu prleitos, monos hovor, anca (prleitos na spech ): ivotn anca prleitostne p. niekedy 1,4 prleitostn uplatovan, pouvan pri istej prleitosti s l v n o s t n s p o l o e n s k s v i a t o n (i pren. expr ):

prleitostn, slvnostn, spoloensk, sviaton aty; prleitostn, sviaton vodi (s malmi sksenosami; ktor jazd zriedka) vnimon (uroben, vykonan vnimone pri istej prleitosti): bola to vnimon kpa prleit p vhodn prilia p dolia prili p. zafarbi prilieha 1. by svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne

priliehav
vyhovujci (na svoje urenie) zapada: okenice zle priliehaj, zapadaj hodit sa: siastka sa sem vborne hod hovor, pasova sedie: klobk mu dobre pasuje, sed hovor, ikova sa: k sa do zmky neikuje mar. trafi sa: akosi sa to sem netraf tesni (tesne prilieha): dvere netesnia 2. istmi znakmi by v dobrom slade s niekm, niem. by vstin zhodova sa kry sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s nm zhoduje, kryje hovor.: pasova sedie: vpovede svedkov nepasuj, nesedia priliehav 1. uroben presne na mieru: tesne priliehajci k nieomu upt: priliehav, upt kabt hovor.: pasentn vypasovan hovor, neskl a k u r t : priliehav. vypasovan, pasentn sako; aty s akurt tesn zky (op von): rada nosila tesn, zke sukne, nohavice 2. p. vstin, primeran priliepa p . lepi 1 priliepa sa p. lepi sa 1 priliez p prs 1 prilpav p. lepkav I prilipn 1. osta v najtesnejom dotyku s niem priahn kni? prin: mokr koea prilipla, prilahla muovi k telu; olej dobre prilipne, prine k trecej ploche prilepi sa (zachyti sa na nieom lepkavom): na mastn povrch sa prilepila neistota nachyta sa (prilipn vo vom mnostve): prach sa nachytal na ria primrzn (mrazom sa prilepi): no primrzlo o kame kni upie expr. ulipn: zrnk prachu upeli. ulipli na vyletenej ploche poet. primrie: pery primreli k stam pichytit' sa chyti sa: nter sa dobre neprichytil, nechytil pricica sa prisat sa (cicajc prilipn k nieomu): dieta sa dychtivo pricicia k matkinmu prsnku popriliepa sa poprilepova sa (postupne, vo vom mnostve al. na viacero miest) 2. osta s niekm spt duchovnmi, citovmi putami km prin: celm srdcom prilipla, pilnula k matke pripta sa primkn sa: by priptan k rodine, ku knihm, k literatre; primkol sa k novm priateom celou duou prli nad nleit, primeran mieru vemi: prli, vemi sa ponhal prline privemi: prline, privemi sa rozahuje nadmieru mimoriadne neobyajne /ned. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyajne opatrn privea hovor, expr.: nerekom vye prva: je toho u privea, nerekom, vye prva, o si dovouje prline p prli, vemi prlin p nadmern, neprimeran 1, krikav 1, velk 1 prliv p. prlev prilizn p. uesa prinavos odb sila. ktorou k sebe prilpaj povrchy ltok, predmetov odb. adhzia prin p. prilipn 1, 2. prilepi sa 1 prloha 1. jedlo podvan k msu p r k r m : ako prlohu. prkrm sme mali zemiakov alt subt upajz 2. p dodatok priloi 1. umiesti (oby. nejak vec) tesne veda nieoho poloi da: priloi, poloi si obkla na elo;

564
priloil, dal zbra k lcu pritkn: pritkn si elo k obloku 2. da k nieomu nieo (ako aliu sas, ako nieo navye a pod.) prida: priloi, prida k vrobku letik s nvodom na pouitie; synovi ete priala, priloila na tanier pripoji: pripoji k textu mapku primiea (priloi mieanm): primiea cement o malty expr. prtn (troka prida) prihodi dohodi (hodenm priloi al. priloi v cene): prihoio pece; prihoiete pr korn doloi* doda (oby. v rei): napokon ete doloil, dodal, e si vec rozmysli popridva p o p r i p j a popriklada podoklada (postupne, viac vec) 3. p. udrie 1 4. p. podloi 4 prihi si p obbi si prildi p. nalka prma l .p. vborn, prjemn 2.p. vborne 1. prjemne primabalerna p. tanenica 1 primadona p. namyslenec primadonsk p. namyslen primajstrova p. pripevni primlo p. mlo 1, 2, slabo 1 pimalovat' p. skresli primal p. mal 1 primmi p. privbi primn p. prvk primrne p pvodne primrny p. zkladn, hlavn 1 primasti p omastit primastn p. mastn 1, 2 primarova p. prs I prinia p. printi, pohn 2 primt p. prvenstvo 1 primtor p. starosta prmer p. prirovnanie primerane p. vhodne 1, porov. aj primeran primeran majci tak mieru, ktor prve zodpoved, vyhovuje istm okolnostiam, poiadavkm, podmienkam. kritrim a pod. (op. neprimeran) nleit vhodn prhodn: naiel primeran, nleit, vhodn spsob: vekovo primeran, vhodn partner; primeran. prhodn miesto zodpovedajci prslun kni. patrin adekvtny: prejavi zodpovedajcu, prslun, patrin ctu; veku primeran, zodpovedajce schopnosti; adekvtne vedomosti dstojn (primeran v pomere k niekomu, nieomu: op. nedstojn): nema dstojn podmienky na ivot /astar. prstojn (Tajovsk); dobr (op. zl) slun hovor akurtny: dobr, slun, akurtna strava dosiahnuten (neprekraujci monosti: op nedosiahnuten): klla si dosiahnuten ciele mern (ktor je v sprvnom pomere k nieomu; op. nemern): mern vkon, mern nroky priliehav: vyberal primeran, priliehav slov sprvny odvodnen opodstatnen oprvnen spravodliv (primeran vzhadom na dvod, spravodlivos): sprvny, odvodnen, opodstatnen. oprvnen, spravodliv trest; spravodliv znmka za odpove primera p prirovna primerkova p. zavarova 1

565
prmes o je primiean, pridan do nieoho prmesok primieanina: cement s prmesou, s prmeskom, s primieaninou vpna prmesok p. prmes primiciant cirk. katolcky kaz sliaci prv omu novokaz primies p. zamies primieanina p. prmes primiea p. zamiea 2, priloi 2 primiea sa p. zamiea sa 1 primitv p. hlupk primitivita p. primitivizmus primitivizmus nzka rove rozvoja kultry primitvnos primitivita: primitivizmus, primitvnos, primitivita pvonch obyvateov nekultrnos nekultivovanos: nekultrnos. nekultivovanos obecenstva primitvnos p primitivizmus primitvny 1. ktor je na najniom stupni spoloenskho vvoja prvotn prapvodn (ktor bol na zaiatku spoloenskho vvinu): spsob ivota primitvnej, prvotnej, prapvodnej roiny; prvotn, prapvodn nboenstvo necivilizovan (op. civilizovan) nekultrny nevyspel barbarsk: primitvny, necivilizovan, barbarsk svet div divok divosk: div, divok, divosk kmene 2. zodpovedajci najniiemu stupu spoloenskho vvinu jednoduch prost: primitvne, jednoduch nstroje; primitvne, prost myslenie nedokonal: neokonal technika, nedokonal spsob vroby nzky: nzky stupe vvinu udov zastar. vulgrny: udov, vulgrny jazyk 3. p. nevzdelan, obmedzen 1, nevyspel p r i m k n p. zamkn primkn 2 p. prisun 1 primkn sa 1. p. pritisn sa 2. p. pripta sa. prilipn 2 primlad p. mlad1 1 priniliadi p. pritisn 1, privali primiie sa p prs 1 primnoho p. privea, vea primoc p. privea, vea primontova p pripevni primotasa p. prs 1 primrazi p. otrias 3 primrie p. prilipn 1 primrzn 1. p. zamrzn 1, pritiahnu 3 2. p. prilepi sa I, prilipn 1 3. p. zmeravie primurova p. pristavi 1 primusie p. printi prinajhorom vyjadruje zporn krajn hranicu, mieru, situciu nanajv: prinajhorom, nanajv bude musie skku opakova v k r a j n o m prpade najviac najviacej maximlne: v krajnom prpade, najviac, najviacej me dosta dva roky podmienene; maximlne sa mu budeme musie ospravedlni prinajlepom 1. vyjadruje (kladn) prpustn al. mon hranicu, mieru v najlepom prpade: v nemocnici zostane prinajlepom, v najlepom prpade tde * prinajmenom prinajmenej n a j m e n e j minimlne: prinajmenom, prinajmenej tde bude trva oprava cesty; zavr ho najmenej, minimlne na rok

printi
2. vyjadruje najvyiu mon hranicu, mieru nanajv najviac najviacej maximlne: bolo ich tam prinajlepom, nanajv, najviac dvadsa; do hadiska vojde najviacej, maximlne psto ivkov p r i n a j m e n e j 1. vyjadruje najmeniu mon kvantitu, mieru prinajmenom: nazbierala prinajmenej, prinajmenom p kl jahd n a j m e n e j aspo: zarobil na tom najmenej, aspo desatisc korn; mohol sa aspo, prinajmenej pozdravi minimlne: pri havrii zahynulo minimlne desa osb 2. p. prinajlepom I prinajmenom 1. p. prinajmenej 1, prinajlepom I 2. p. aspo 1,2 prinlea p patri 1, 2 prinavraca p. vraca' 1.3 princ nevldnuci len panovnckeho al. knieacieho rodu: korunn princ krovi (princ v rozprvkach) infant (princ v panielsku) crovi (crov syn) princp l.p. zkon 1,2 2.p. zsada, pravidlo 1 principilny 1. p. zkladn, podstatn 1 2. p. nekompromisn prinies 1. nesenm dopravi niekam donies: prinies, donies nkup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihu expr.: privliec dovliec pritrepa dotrepa doteriga doprata priteperi doteperi (s nmahou prinies): privliekol, dovliekol kufor zo stanice peo; ledva som batoh doterigal, opratal, oteperil domov poprina podona expr. poprivla (postupne, viac vec): poprina dnu stoliky 2. prs s niem (oby. s informciami, s darom, s istm poslanm a pod.) donies: priniesli, doniesli nm novinu uverejni (prs s niem v tlai): tdennk priniesol, uverejnil vsledky volieb 3. by pvodcom, prinou nieoho donies: priniesli, doniesli ste nm prjemn rozptlenie spsobi privodi: peniaze mu spsobili vea neastia; spsobilo, pivodilo nm to iba kodu vynies (prinies itok): podnikanie nm vynieslo zisk vnies (priini sa o vznik nieoho): vnies, prinies o veci poriadok; vnies rozkol o roiny privies dovies (priini sa o nieo): skoro ho privieli, doviedli o rozum; dovielo ma to o zfalstva pren. expr. p r i v i a : priviala ho

zveavos 4. zaprini stratu nieoho donies pripravi (o nieo) dosta (o nieo): priniesli, oniesli ns o cel majetok; pripravi, dosta niekoho o vetko pozbavi (oby. proti vli niekoho): pozbavi niekoho hodnosti, cti prinitova p. pripevni prinzko p nzko 1 prinzky p. nzky 1 priucha p. privoa I printi ntlakom, nsilm, mocou a pod. spsobi, aby niekto nieo urobil donti: vojaka printili, dontili striea priprie prisili zried. vsili: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vyda sa proti jej vli; vsili tvr do smevu pohn expr. popchn (privies k nieomu, by pohntkou k nieomu, spsobi aktivitu): udalosti pohli ud k odporu; nieo ma popchlo, aby som neshlasil kni. primt pri viest:

priobjedna
k takmu konaniu ma nik neme primt', privies; primal ns, aby sme sa k vzbrencom pridali hovor, primusk': ak nechc podobrotky, treba ich primusie hovor, expr privrzn prisekn privrie: ke polcia mldencov privrzla. prisekla, privrela, priznali sa hovor, expr: pripriahiu zapriahnu (printi do usilovnej innosti): rodiia pripriahli, zapriahli deti do akej roboty piobjednat p. objedna 1 priodia, priodie p obliec 1 priodvny p. smel prioficilny p oficilny priochotne p. ochotne priondia, priondie p pripevni priorita p. prvenstvo 2 prioritn p prvorad priorizova p. uprednostova priostri p. zaostri I priostr p. ostr priotrvi p. znechuti prpad 1. jednotliv jav: typick prpad otravy alkoholom monos eventualita: by pripraven na vetky monosti, eventuality prklad (konkrtny prpad, ktor nieo overuje, potvrdzuje, osvetuje): ilustrova svoje tvrdenia na prklade vec zleitos (prpad vyadujci rieenie): trestn vec, zleitos; to je vec, zleitos vych orgnov zastar. al. hovor, kauza: je to nemil kauza zastar. pd: v kadom pde 2. p. prhoda pripada p zda sa 2 prpadne 1. k predchdzajcemu vrazu pripja aktulny vraz poprpade: vrtim sa v piatok, prpadne, poprpade sobotu eventulne respektve (skr. resp.): zajtra, eventulne, respektve pozajtra zan napa ndr mono: prcu dokonia o desa dn, mono aj o tde alebo i: poli matku, prpadne, alebo, i otca /astar. potan potamo 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. vrazu s odtienkom prpustky poprpade: poobede si me prpadne. poprpade ahn eventulne: eventulne mu napem azda vari hoci: nech prdu azda, vari, hoci aj rodiia /avtar.: potan potamo pripadn l . p ujs sa 2. p zapadn 2 3. p. napadn I prpadn p. mon pripachti p. pribehn priplenina p. splenina 1 piplit 1 l.p spli3 2.p. zapli I pripli : p. prs 1 piplit sa sasti podahn iaru a zmeni sa na uho (oby. o jedle pri varen, praen, peen) prihorie: dvaj pozor, aby sa harua nepiplila, aby neprihorela prismudn: zpraka rchlo prismudne pripiec sa (pri peen): klobsky sa v rre pripiekli pritliet : v kuchyni je plno dymu. na sporku osi pritlelo expr prikvarit sa prikrie: jedlo je aksi prikvaren; prikret chlebov krka * prikvknu: vlasy jej nad ohom prikvrkli okvknu okvrkn ohkvknu obkvrkn (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)kvkla popripaovat sa poprihr a t * popripeka sa (postupne, na viacerch miestach)

566
pripamta, pripamtva p. pripomen 1 pripamta si, pripamtova si p. rozpamta sa pripanta p. pripta I pripanta sa p. prs 1 pripsa p opsa I prip p. pripn pripeka p prai I, 2 pripekn p. pekn I pripevnipevne pripoji upevni: lano pripevni, upevni o stp pribi priklincova zaklincova (pripevni klincami): podptok treba dobre priklincova pikovat p i k u t (pripevni kovanm): pikovat nieo na reaz priskrutkova hovor priraubova (pripevni skrutkou) primontova namontova (pripevni montovanm): primontoval na auto driaky na lye hovor, primajslrova: uvonen kuku treba znova primajslrova prichytil expr. prikvai: prichyt si, prikva si na kabt metl pripichn (pripevni pichnutm): pripichn oznam na tabuu pripn* prip* pripendli* pripendlkova(pripevni pendlkom, sponkou, ihlicou a pod.) prinitova (pripevni nitovanm): prinitova rku k panvici prirobi: strojek prirobm na dotiku pripta priputna priviaza expr. pripanta (pripevni viazanm): priviazal , pripanta nru o kl ni. hovor, priondia priondie pritentova: Priondi. patentuj ten motz o plot! pripiec l.p. spli 3, uprai 2. p. zapli 1 pripiec sa p. priplil sa pripiera p. nti 1 pripichn p. pripevni, pripn pripja pi (oby. liehov npoj) na poes, na zdravie niekoho hovor, zdravka: jubilantovi pripjali, zdravkali pohrom vna fraz zdvha pohr/au dvha pohr/au: (z)dvhaj pohr/au na zdravie, na slvu pripna p. pripnadlo pripnadlo predmet, zariadenie na pripname pripna pripinik (klinek na pripname) hovor, pripink: pripichn papier pripinikom, pripinkom na dvere pripink p. pripnadlo prpis p. oznam pripsa 1. oznai za pvodcu, prinu niekoho prita* pripota* prisdi: vetku vinu pripsali.pritali. prisdili oetrovateovi; zsluhy napokon pripu, prisdia iba predsedovi privlastni: vetky nespechy privlastnil inm nedok.: priklada podklada: vznam priklada inmu: pokladle nm zl mysly kni? im putovat : o nm to chcete imputova? 2. prvne prideli, da nrok na nieo pririeknu: majetok pripsa, pririeknu deom ; sd prit iekol pozemok sestre prisdi (prideli sdnym rozhodnutm): domu prisdili vysok cenu prirta prizna (da niekomu prvo, nrok na nieo): prirta, prizna nieo niekomu k dobru; priznali mu nhradu za utrpen kodu venova dedikovat' (oby. literrne dielt) na znak cty, lsky): autor pripsal, venoval, dedikoval svoje dielo rodiom 3. pridal psan dodatok dopsa: pripsa, dopsa do listu prosbu

567
prpisok p. dodatok pripi sa p. podnapi sa pripi si p trngn si prpitok pozdravn prejav prednesen pri pripjan zdravica: prednies prpitok, zdravicu toast: poveda toast pripit p. podnapit, opit 1 priplantasa p prs i priplti p. zabuchn priplati p doplati I prplatok suma. o ktor sa zvyuje zkladn suma prdavok: rodinn prplatky, prdavky prirka: prirka k cene. vysokohorsk prirka priplva p. priplavi sa. prist priplavi sa (o plavidlch) plvanm sa pribli doplavi sa: lo sa priplavila, doplavila k brehu priplva doplva (aj o uoch a zvieratch): rekreanti priplvali. doplvali vera veer piplazit'sa pribli sa plazenm doplazi sa: priplaz.il sa k domu so zranenou nohou /ried priplif sa (ukradomky, nepozorovane) expr : priplichti sa prikradn sa (opatrne, ticho, ukradomky): tvornoky sa priplichtil, prikradol k dverm expr. pritrie sa (s istm zmerom, myslom): pes sa so stiahnutm chvostom pritrel k svojmu pnovi pripleskn, priplesn p. zabuchn pripliessa l.p vyskytn sa. ocitn sa 2. p pripoji sa, prida sa' 1 priplichti sa p. piplazit' sa. pribli sa prplod, prplodok p. prchov I pripit it sa p. piplazit' sa. pribli sa pripn, prip spoji nejakm jednoduchm mechanizmom (pendlkom, sponkou, hikom. gombkom a pod.) pripichn: pripla, pipchla letik na tabuu pristokn: pristokn si pierko na klobk pripendli pripendlkova: ozdobu pripendlila na golier iat pribudn (upevni ostrm hrotom): pribon lstok na podloku upn up pichytit' expr. prikvai: vini upne o kl; odznak prichyten, prikvaen na saku pripsa (pripn k psu): abu si pripe k opasku popripna (postupne, viac vec al. na rozlin miesta) p. aj pripevni pripota l.p. prirta 2.p. pripsa 1 pripodobni p. prirovna, porovna pripochodova p. prs 1 pripoji 1. da k nieomu ako aliu sas prida doda priloi: k iadosti pripoji, prida ivotopis; k strojeku priloi nvod prilenil' pridrui: osadu administratvne prilenili k obci; chlapcov napokon prilenili, pridruili k skupine portovcov p r i r a d i (radenm pripoji): publikciu priraili k odbornej literatre hovor prifari: je mi celkom jedno, kde ma prifaria kni/ privteli (pevne pripoji): pozemok privtelen k omu kni? inkorporova: svoje vyznanie inkorporoval bsnik do textu anektova (nsilne pripoji cudzie zemie) napoji zapoji (pripoji do prdovho obvodu, do vieho celku): napoji prijma na elektrick sie; zapojenie telefnneho obvodu na centrlu pripn prip

priprva
upn up: prip, up reaz k nieomu poprip j a popriklada popridva (postupne, viac vec) 2. p poveda, poznamena 1 pripoji sa sta sa spoluastnkom nieoho (skupiny, hnutia, cesty a pod.) pridrui sa prida sa: pripoji sa, pridrui sa k skupine turistov; neskr sa k nm priala aj opozcia hovor. expr. prikmotri sa: cestou sa ku mne prikmotril psk prejs pristpi prikloni sa (sta sa stpencom inho): prejs k nepriateovi; chce radej pristpi, prikloni sa k nm hovor, zviez sa (pripoji sa pri chdzi): zveziem sa na ksku s tebou zapoji sa zamiea sa primiea sa vmiea sa expr.: priplies sa vplies sa pritrie sa (pripoji sa bez vyzvania, oby. do rozhovoru): do kadej rei sa zapoj, zamiea; nik nezbadal, ako sa priplietli, pritrcli do ebaty; zamiea sa do davu demontrantov expr. vpadn (nhle sa pripoji): vpadn o diskusie /ried
p r i t o v a r i i s a (Rzus)

pripomen 1. oivi v pamti; vyvola predstavu niekoho, nieoho al. vyvola spomienku na niekoho, nieo pripamta zned pripamtova: pripomen, pripamta niekomu star suby, dlhy; dnes sme si pripomenuli. pripamtovali vroie bsnikovho narodenia upomen (pripomen splnenie povinnosti): upomen dlnka na vrtenie dlhu upamta* upamtova: upamtal som ho. e sme sa u videli upozorni (obrti nieiu pozornos na niekoho, na nieo a oby. vyzval na ist konanie): nvtevnkov treba upozorni na zmenu programu; upozornite mlde, e sa tu nefaj napomen: napome mi, e mm s na potu spomen: neprjemn udalos sme u nespomenuli fraz. otrie niekomu nieo o nos (pripomen s vitkou): viackrt u otrela dcre o nos jej previnenie popripomna pospomna (postupne, viac vec) 2. vyslovi vecn, okrajov a pod. poznmku poznamena podotkn: renk pripomenul, poznamenal, podotkol, e vchodiskov materil nieje pln zmieni sa: o veci sa nik nezmienil expr. utrsi (mimochodom, nenpadne): vhavo utrsil nieo o naej povinnosti prs hovor, prehodi: prehodil osi o danom sube nadhodit' (v rei naznai): nadhodil star problm expr nadtrkm natrkn podtrkn (v rei naznai) hovor.: zaduplikova zduplikova (drazne pripomen): ma ete raz z(a)uplikovala, o mme urobi hovor, pritlai (drazne pripomen) pripomen si p. rozpamta sa pripomienka p. poznmka I pripomna 1. p. napomna, namieta, vyta 2. p. podoba sa prpona lingv. as slova, ktor sa pripja k zkladu slova lingv. sufix: slovotvorn prpona, slovotvorn sufix priponhlo p. naponhlo 1 pripotkna sa p. prs I pripov eda sa p. zaviaza sa prpoviedka p. prslovie prprava innos, ktorou sa umouje realizcia nieoho hovor, chystaka: prprava, chystaka na alek cestu priprva p. chysta, porov. pripravi

pripravi
pripravi 1. da, privies do stavu vhodnho na pouitie, uskutonenie nieoho prichysta prihotovi: rchlo priprav, prichyst veeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu nachysta schysta: na svadbu je u vetko nachystan pristroji: pristroji hosom mal oberstvenie nahotovi nahotova prihotova: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakri hovor, zastarv.: pririchtova narichtova zasiar. uchystat'
(Vajansk. Dobinsk) z o r g a n i z o v a (elne, premysle-

568
pripta 1. pevne pripoji putami, reazou, povrazom a pod. priputna: pripta sa v lietale; priputna iea v koku; pripta, priputna psa k bde priviaza: k priviazan k stpu pikovat priku (pripta kovanm): otrok pikovan, pikut k lodi expr. pripanta: pripanta dobytok k vlovu zried upta: ln uptali k brehu hrubm povrazom pripevni upevni: pripevni stromek ku kolu; povraz upevni o skobu 2. kni. urobi natrvalo zvislm od niekoho, od nieoho. printi niekoho osta na istom mieste priputna: roiia priptali, priputnali deti k rodine; by chorobou priptan na poste upta: poas tdi ho port naisto uptal kni. zaviaza: zaviaza niekoho subom, vanosou pripta sa natrvalo nadobudn k niekomu, nieomu tesn spojiv (oby. citov) priputna sa prilipn: celou duou sa priptala, prilipla k starkej kni. prin: prin k rodnmu kraju * primkn sa (nzorovo, citovo sa pripoji): primkn sa ku kamartkam
expr. p r i v e s i s a : privesi sa na jenu osobu pren. expr.:

ne): zorganizovanie programu oslv usporiada uskutoni: usporiada, uskutoni besedu o bsnikovom diele osnovat zosnova zried. usilova (oby. tajne pripravi): (z)osnova sprisahanie nastrojit' nastrai nastrai (pripravi nieo spsobujce akosti): nastrojit', nastrai niekomu prekky, klady inscenova nainscenova naaranova naplnova (vopred pripravi): (nainscenova odstrnenie politika expr. spska (pripravi nieo neprjemn, nevhodn a pod.): musme proti nim nieo spska popripravova popriprva pochysta (postupne, viac vec) subt. natelovat': natelovala veci tak, aby nikto ni nezbadal 2. sta sa pvodcom, prinou nieoho spsobi zaprini: deti nm svojou hrou pripravili, spsobili vek raos; mamin odchod mi zaprinil vek ia zavini (nieo negatvne): Kto zavinil tok sklamanie? spravi urobi: spravi, urobi rodine vek prekvapenie 3. spsobi stratu nieoho (oby. nsilne, proti vli) pozbavi (nieoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia prinies donies privies (o nieo): prinies, privies niekoho o zdravie, o ivot, o peniaze obra olpi: nik ns o astie neoberie, neolpi; obra, olpi niekoho aj o to posledn dosta: dostali ns o cel majetok hovor. expr. pumpn (podvodom pripravi niekoho o nieo): pumpn kamarta o stovku hovor. art. pomc: pomc niekomu od peaz prpravn p. predben 1 prpravok vrobok pripraven na pouitie prepart: chemick, syntetick, kozmetick prpravok, prepart; prpravok, prepart na striekanie stromov pripravova p. chysta, porov. pripravi pripravovate p. pvodca I priprai p. uprai pripriaha p. priaha pripriahnu 1. p. zapriahnu 1 2. p. printi priprie 1. p. printi 2. p. pritisn 1, 2 3. p zatvori 1 4. p. privrie 2 priprie sa p pusti sa 1, da sa 1 pripui p pristpi2, pritisn 1. privali pripuchn p. opuchn pripusti l . p . pusti 3 2.p. strpie 1, dovoli 3. p uzna 2, prista 1 prpustn ktor mono pripusti (op. neprpustn) dovolen povolen (op. nedovolen, zakzan): prpustn, dovolen, povolen rchlos; nie je prpustn, dovolen, povolen faji v miestnosti prijaten (ktor mono prija): prijaten rieenie, prijaten vec mon (op. nemon): je to mon

pricica sa prisa sa (z vypotavosti) priptava p. pta 1, 2 piputovat' p. prs 1 priradi p. pripoji I prirajtova p. pribehn prirs 1. p. zrs 1 2. p. zvi sa 1 prrast p. prrastok prrastok zvenie potu, mnostva nieoho prrast: prirodzen prrastok, prrast obyvatestva; prrastok, prrast vkladov odb.: akces akvizcia publ nrast: nrast bytov prirta rtanm, potanm prida pripota: k cene prirtali, pripotali aj potovn hovor, prirazi: obchodnk si prirazil a 20 Sk prihodi (prida k cene, oby. pri drabe): ete nieo k cene prihodil prirazi 1. p. zabuchn, privrie 1; prisun 1 2. p. prirta 3. p. prist, prs 1 prirka p. prplatok priredika sa p. prs 1 pri repetit' sa p prs I pririeknu p. prisdi 1, prizna 2 pririchtova p. pripravi 1 prirobi p. pripevni prroda 1. p. svet 1 2. p. kraj1 2 prrodn pochdzajci z prrody kni. naturlny: prrodn, naturlne proukty; kozmetika na bze prrodnch, naturlnych ltok prirodzen (op. umel: syntetick): prrodn, prirodzen farbivo; prrodn, prirodzen kauuk hovor, nekolen: nekolen vno prirodzene 1. porov. prirodzen 1, 3 , 4 2. p. no 3. p. pravda2 1, veru prirodzenie p. pohlavie 2 prirodzenos p prostota prirodzen 1. dan prrodou, vyplvajci z prrodnch zkonitost vroden: prirodzen, vroden intinkt pudov: prirodzen, pudov sprvanie, prejavy spontnny iveln neusmerovan (bez zsahu zvonka, bez udskho vplyvu): spontnny, iveln vvoj; spontnny, neusmerovan ivony vber

569
samoinn samovon (prebiehajci, uskutoujci sa sm od seba): samoinn, samovon istenie vody; samovon striedanie sa tyroch ronch obdob necvien nekolen (bez cviku, uenia): necvien hlas, nekolen talent 2. neutvoren udskou innosou, pochdzajci z prrody (op. umel) prrodn: prirodzen, prrodn hnojivo; prirodzen, prrodn hodvb (op. syntetick) kni. naturlny: naturlne produkty prav (zachovvajci prrodn pvodnos): zmenila svoju prirodzen, prav farbu vlasov 3. pln prirodzenosti, nentenosti (op. neprirodzen) bezprostredn spontnny: prirodzen, bezprostredn, spontnny prejav radosti nenten (op. nten) nestrojen (op. strojen): nenten, nestrojen sprvanie, gest * nensiln (op. nsiln, silen): njs nensiln spsob vplyvu, nensiln smiech uvonen (op. upt): by uvonen v spolonosti, v rozhovore 4. ktor sa nepriei prirodzenosti, nevymyk z normlu ben obyajn: prirodzen, ben, obyajn jav obvykl vedn: prirodzen, obvykl reakcia organizmu; vedn vec normlny samozrejm: normlny, samozrejm fakt; samozrejm udsk potreba pravideln (prirodzen svojou pravidelnosou): pravideln prznaky choroby zried. zrejm (Urban) priroji sa p. prs 1 prirovnanie vrazov prostriedok porovnvajci nieo na zklade zhodnch al. odlinch vlastnost kni. prmer: jeho re bola pln prirovnan, prmerov zo ivota prklad (konkrtne prirovnanie): osvetli nieo prkladom prirovna na zklade podobnch znakov, vlastnost uvies do vzjomnho vzahu porovna: prirovna diea ku kvetu, porovna diea s kvetom; bse prirovnal k symfnii; porovna vsledky prce so zahraninmi primera: primerali chlapcov, ktor z nich je vy; mesto primera k Paru pripodobni: iaka u mu pripodobni k uiteovi; t krsu nemono niomu pripodobni konfrontova skonfrontova: (s)konfrontovanie vdavkov s minulm rokom lit. paralelizova (nedok.) prruka 1. prehadne a prstupne napsan kniha zhajca poznatky z istho vednho odboru rukov: prruka, rukov slovenskej literatry vademkum (vreckov prruka): vademkum praktickho lekra 2. p. kninica 1 prirti sa p. prs 1 prirchli p. urchli, zrchli prirchlo p. rchlo prsada p. dodatok prisadn p. sadn (si) 1 prisaha sa uisova o nieom formou slvnostnho vyhlsenia al. formou subu s odvolanm sa na Boha. Bibliu a pod. prisaha zaprisahva sa: prisahal (sa), e rodinu pomst; prisah (sa), zaprisahva sa, e do domu viac nevkro veri sa zaverovasa: musel sa pred vetkmi veri, zaverova, e on to neurobil boi sa: bo sa, e sa polep dui sa (o pravdivosti nieoho uisova slovami na rnoj duu): stle sa du,

prslunk
ale nik mu u never zaklna sa klia sa (prisaha sa formou kliatby): zaklna sa, e radej zomrie, akoby mala porui sub nr. hromisa (Klal) expr. bi sa do ps (uisova o nieom vytavm vyhlasovanm) prism p. naozaj, veru prismbohu, prismboh p naozaj, veru prismfakt p. naozaj, veru prismvaku p. naozaj, veru prisa sa p. pricica sa, prilipn 1, pripta sa prisekn p. privrie 2 prischn p. osta 2 prisili p. printi prisilno, prisiln p. silno 1 prisiln p. siln 1-3 priskacka p. prs 1 priskoi p. prs I priskori p. urchli, zrchli priskoro prli, vemi skoro privas: priskoro, privas odiiel z domu prizavasu: prizavasu zaal trnoval p. aj vas 2, zavasu, porov. predasn priskor p. predasn priskromn p. skromn 1 priskrutkova p. pripevni priskpv p. skpy 1, 2, slab 2 prislabo p. slabo 1, 2 prislab p. slab 1-4 pisladit' p. osladi I prslnie p. perihlium prsloven p. povestn, znmy 1; typick prslovie zhusten vraz udovej mdrosti s obraznm rzom a pounm zmerom: plat o om prslovie Vodu ke. vno pije porekadlo (skratkovit ustlen vraz s obraznou platnosou): stark hovorieval porekadlo, e od roboty kone dochn slovie povrvka prpoviedka (ustlen nevetn slovn spojenia): pravdivos slovia staroba - choroba je nezvratn pranostika (druh prslovia vyjadrujci pozorovania javov v prrode): splnila sa pranostika ofia vno vypja gnma (strune vyjadren mylienka) sentencia (vrok oby. cudzieho pvodu) pslovka lingv. neohybn plnovznamov slovo vyjadrujce okolnos al. vlastnos deja lingv. adverbium prsub p. sub prisbi p. sbi prisbi sa p. zaviaza sa prisluhova pejor. kto slepo niekomu, nieomu sli: strancki prisluhovai pejor.: nadha lokaj pohoni ptoliza (serviln lovek): pranierova ptolizaov kni. pejor. pritakva hovor, pejor. poskok: urobi si Z niekoho poskoka pren. hovor, minitrant pejor. zried. bruchoplaz publ. pejor. oldnier (za peniaze najat prisluhova) vulg. riolez rioplaz prisluhova pejor. slepo sa podriaova cudzm prkazom pejor.: slubikova sluobnkova: prisluhuje,
slubikuje
(Kukun)

nadriadenm

pejor. zried. p r i s m r d k v a

sli (niekomu cudziemu): sli okupantom pren. hovor, minitrova (horlivo pomha): minitrova novmu vedeniu prislcha p patri 1, 2 prslunk 1. klo patr do istho spoloenstva, do istej

prslun

570

voch loveka): matkin odmeran, chladn, vny vraz organizcie, skupiny a pod. len: prslunk, len strm stroh prkry: uiteove strm, stroh drustva, rodiny zastar. d: d vboru napomnania neprstupn nevdny neprvetiv 2. p. policajt (ako prejav prsnosti) hovor, pejor. cerberovsk: neprprslun 1. p. kompetentn, oprvnen 1 2. p. nleit stupn, nevdna, nepvtiv, cerberovsk tvr sudprismai p uprai covsk (podobn, akm sa vyznauje sudca) veliteprismel p. smel sk rozkazovan: matka vedela hovori len veliteprismrdkva p prisluhova skm, rozkazovanm tnom drakonicky zried. draprismudlina p. splenina 1 knsky (ako za starogrckeho tyrana Drakonta): raprismudn p. pripli sa konick sankcie pren. inkviztorsk prsne, prsno 1. neodpajc chyby, previnenia a pod. 2. p. dsledn; presn 5 (op. zhovievavo) neprosne zried. sprsna: prsne, prisoli l.p. osoli 2.p. udrie 1 neprosne postupovali proti kadmu, o mal in nzor prspevok 1. p. lnok 1 2. p. prejav 1 ostro zostra tvrdo: proti odporcom zasiahli vemi prispie 1. p. da I 2. p. uverejni, napsa 2 ostro, zostra, tvrdo nekompromisne exemplrne: prispieva p. sklada sa 2 nekompromisne, exemplrne potrestali kad previnepispoit sa p. vzrs 1 nie expr sparansky: spartansky vychovval vetkch svojich synov * kni. drakonicky zried. draknsky prispsobi sa kona v zhode s danm (novm) stavom, (vemi prsne): drakonicky potlaili kad vzburu zmeni sa tak. aby to vyhovovalo danm okolnostiam, porov. aj prsny poiadavkm kni. uspsobi sa: prispsobi sa. uspsobi sa novmu kolskmu prostrediu asimilo2. nedovoujc, neumoujc vnimky dsledne: va sa (prispsobi sa a do splynutia s novm, inm): prsne, dsledne dodriava predpisy presne striktobyvatestvo sa postupne asimilovalo privykn ne: postupova presne, striktne poda harmonogramu zvykn si navykn si: rchlo si privykol, zvykol na konzekventne: mus postupova konzekventne chladnejie podnebie udomcni sa zdomcnie nekompromisne kni. rigorzne: nekompromisne, aklimatizova sa (prispsobi sa novmu prostrediu): rigorzne odmietol kad nvrh na zmenu v zamestnan sa u. udomcnila; mnoh latinsk slov 3. prejavujc odmeranos, chlad, neprejavujc cit u ns zdomcnli; hri sa v trpoch ako aklimatizoodmerane chladne chladno zried. sprsna: prsne, vali naturalizovasa (v cudzom prostred): emigranodmerane, chladne sa pozrel na prichzajcich zdrti sa u celkom naturalizovali adaptova sa odb. anlivo stroho rezervovane: psobil vemi zdranakomodova sa: oi sa na tmu aaptovali, akomoolivo, stroho, rezervovane neprvetivo nevdne vali sprunie (sta sa prunejm, prispsobivejm): sucho: jeho hlas znel neprvetivo, nevdne, sucho politika sprunela nr prilahodi sa: ena sa prilahoprkro ostro zostra expr. britko: prkro, ostro, (Kukun) zostra napomenul syna zamraene: prsne, zamraene hadela na syna prispsobiv ktor je schopn prispsobi sa (oby. novm al. zmenenm podmienkam) kni.. adaptabilp r i s n i sa oby. neos ukza sa, zjavi sa vo sne m a s e n n: prispsobiv, adaptabiln lovek, organizmus (o kom, o om): prisnilo sa mi. mal som sen o dalekch prisprost p. nasprostast, sprost I. hlpy I krajoch zried prisnva sa prividie sa zazda sa: prs 1. chdzou. dopravnm prostriedkom al. inm mono sa ti to len (vo sne) privielo, zazdalo posnpohybom sa niekam dosta (op. ods) djs: prs, vasa (viackrt, o rozlinch veciach): loveku sa vedjs domov peo, bicyklom, lietadlom: vlak u priiel lio posnva zasnva sa: krsne veci sa mi zasnvali do stanice: prs, djs z nvtevy dostavi sa zastar, expr. poplies sa: v tto noc sa mi zasa o tebe osi ustanovi sa dostanovi sa (prs z povinnosti, oby. poplietlo radnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresn rad prsny 1. ktor vyaduje presn, dsledn plnenie expr. n a k l u s a t kni. z a v t a : Kto to k nm zavtal?, jar povinnost, ktor ni neodpa, neprepauje (o lovetohto roku do mesta zavtala skoro pristpi priku: op. zhovievav, povoln); svediaci o prsnosti kroi pribli sa (k niekomu, nieomu): pristpi, tvrd (op. mkk): ma prsneho, tvrdho otca neprikro k muovi a pod mu ruku; priblili sa a prosn neoblomn (ktor sa ned obmki): prsny, k budove expr.: pribehn dobehn priletie neprosn, neoblomn sudca nekompromisn kni. doletie pritrieli dotrieli pripli doplit pririgorzny (nepripajci kompromis, vnimku a razi dorazi prikri dokri priklusa pod.): skajci bol nekompromisn, rigorzny lovek doklusa pricvla docvla (prs rchlo): pribeh autoritatvny autoritsk (ktor si prsnosou li, dobehli so zlm chrom; chlapec pritrielil, dotrielil, vynucuje autoritu, nadradenos): autoritatvny, autoriprikril, priklusal domov u naobed; k chate prirazili, tsk uite sparansk (prsny ako v Sparte) pren.: dorazili turisti v rekordnom ase expr prifra dofrkasrensk vojensk: sparansk vchova; doma a prira priua priua prifukota primal kasrensk, vojensk reim pren.: kltorn hartusi priharcova hovor, expr prifra (rchlo, kltorsk kltorncky (prsny ako v kltore): oby. znenazdania): hostia prifrali, prifuali, priharprsny, kltorn, kltorsk poriaok v internte covali vemi skoro expr: prihna sa dohnat sa pripuritnsky (prsny v mravoch): puritnska vchova vali sa dovali sa prirti sa dorti sa prihrstriktn jednoznan: plat striktn, jednoznan n sa dohrn sa dosypa sa nahrn sa prizkaz odmeran chladn vny (oby. o preja-

571
mlie sa domlie sa pritiahnu priroji sa (prs prudko a oby. vo vom mnostve): rodina ni neoznmila a prihnala sa. prihrmda sa aj s demi expr. navli sa (prs oby. nepozvan) expr.: prihra dohra prirapa dorapa prihrkota dohrkotat prihrmie dohrmie prihrmota dohrmota prihrmoti dohrmoti prirachoti dorachoti dohua (prs nhle a oby. hlune): prihra. dohra na koi, na aute; prihrmel, dohrmel nadvajc na vetkch zastar.: prijacha dojacha (oby. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice expr.: prikvitn* dokvitn prikvai (znenazdajky): prikvitla k nm nvteva; do koly prikvail inpektor * hovor, expr prikonasa (prs ako, zaleka): Kdee si sa sem prikonal? expr.: privliec sa dovliec sa pritrepa sa dotrepal' sa doprata sa priteriga sa doteriga sa pridrga sa dodrga sa priredika sa doredika sa priteperi sa doteperi sa nr. prikriata sa expr.: prirepeti sa dorepeti sa primota sa domota sa pripanta sa priplanta sa doplanta sa prihraba sa dohraba sa prikrbl sa dokrbl sa dotlcsa (prs s nmahou, ako a pomaly): domov sa privliekli, priterigali vemi ustat; mu sa pritrepal, prirepetil na schdzku pripit; starec sa sem ledva domotal, doplantal expr.: pritra sa d o t r a s a pritmolil'sa dotmoli sa prillat sa (nhodou prs): ktovie, odkia sa sem pritral, pritlal ten cudzinec expr.: prikm'sasa doknsasa prikolsasa dokolsasa pritackasa dotackasa prikucka sa dokucka sa prikyvka dokyvka sa dokva sa domatla sa (prs neistm, knsavm. kolsavm, tackavm a pomalm krokom) pripotkna sa dopotkna sa (prs potknajc sa) expr: prikrivka dokrivka dokrivka sa prihadka dobadka (sa) (prs krivkajc, pomaly) expr. prikradn sa priplisa doplisa priklznu sa primkasa (prs ukradomky, potichuky): prikradol sa. piplazil sa k domu cez zhradu expr. priumie (prs so umenm, jemne): jar priumela zavasu piplazit' sa doplazi sa expr priplichti sa priliez doliez pritvera sa dotvera sa (prs plazenm, pokorne a pod.) expr.: pricupka docupkat pricapka docapka priapka dotpka (sa) priupka* priciepka priskacka* priskoi* prihopka prihopkova pridrobi (prs drobnm krokom): dievatko pricupkalo, pricupkalo, priapkalo k dedkovi bosmi nkami expr..- pritancova dotancova prikrepi (prs niekam tanenm krokom) expr.: priuchtasa douchtasa prichasa dochasa priuchnsa douchnsa primotla sa primochta sa domochta sa primotka sa domotka sa (prs pomaly, chavm krokom)
p r i p o c h o d o v a d o p o c h o d o v a hovor, zastar p r i m a -

pristavi
2. p. nasta 3. p. ocitn sa 4. p. zska 1, nadobudn 5. p. strati 2 6. porov. objavi, zisti 7. p. zmocni sa 2 8. p. ujs sa 9. p. vyskytn sa. naskytn sa 10. p. st prisahovalec kto sa prisahoval prielec pejor. privandrovalec: dedina sa postavila proti prisahovalcom, prielcom, privandrovalcom imigrant (prisahovalec z cudziny) pejor. skaderuka-skadenoha
hovor, pejor. o d k u n d e s kni. p a r v e n u [vysl. - n i i | ( k t o

pvodne nepatr do danej spolonosti) prisahovalectvo prchod prslunkov cudzch ttov s cieom trvalo sa usadi (op. vysahovalectvo) imigrcia (op. emigrcia) pejor. privandrovalectvo prisahova sa prs natrvalo bva: prisahova sa do hlavnho mesta imigrova (prisahova sa z cudziny; op. emigrova): po r. J 989 viacer znmi imigrovali do vlasti pristar p. star1 1 prista 1. prejavi shlas, prija s uspokojenm shlasi da shlas: prista na podmienky, shlasi s podmienkami; nepristane, ned shlas na hocio pristpi: na n nvrh hned pristpili; pristpi na kpu pivolit' dovoli kni. zastar. zvoli (da dovolenie, povolenie na nieo): rodiia privolia synovi na vetko, dovolia mu vetko; nikdy na sob nepivolm, nikdy sob nedovolm; ochotne na to zvolili podvolit' sa zried. uvolit" sa (prista po zdrhan): podvolit' sa opercii; napokon sa predsa uvolila prs pripusti (prista po uven): pripusti pravdivos vpovede dopusti (neurobi ni proti nieomu): dopustil, aby s nm zle zaobchodili pikvnut (prista kvnutm hlavy): pikvnut' na poiadavky pejor.: odkvnu odkvat (prista na nieo mechanicky): na plenrnej schdzi vetko odkvali 2. by vhodn na nieo (svojou povahou, vlastnosami al. peknm, ladnm vzorom) hodi sa: dieva pristane, hod sa do koa i do voza sveda svedi slua: zelen farba ti nesved, neslu; mladm to spolu svedalo, svedilo hovor.: pasova ikn sa: pasovala by mu, ikla by sa mu funkcia predsedu hovor.: sadn sekn padn: oblek mu vborne sadol, padol; klobk jej sekne hovor.: sedie st: es s ofinou ti nesed; aty vm stoja ako uliate ati (o atch): tento strih dobre at prist skoni cestu (o dopravnch prostriedkoch na vode al. vo vzduchu) prirazi priplva kni. priplavi sa (k brehu: o plavidle): lo pristla, prirazila, priplavila sa naas zakotvi (o plavidle): ln zakotvil pri mle * zosadn spusti sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristlo, zosadlo na ndzovom letisku; helikoptra sa spustila na trvnik * zletie zlietnu (letom sa spusti dolu) pristava p pristavi 1 prstavba dodatone pristavan as budovy prstavok: prstavba, prstavok skladu dostavba: povoli niekomu dostavbu pristavi 1. dodatone postavi pristava pribudova: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ete jedno poschodie * primurova: k stavbe primurova gar. popristavova (postupne, viac vec) 2. da, postavi do tesnej blzkosti nieoho prisu-

rova (prs pochodovm krokom, expr. prs vbec) pricestova docestova hovor. expr. piputovat' expr: privandrova do v a n d r o v a t (prs cestovanm): nevedno, odkia sem turisti piputovali, privandrovali poprichdza poprichodi podochdzat podochodi (postupne, vo vom pote): na svadbu poprichdzalo, popricliodilo vea host

pristavi sa
n: vlak pristavi k nstupisku . 2; k obloku treba pristavi, prisun stoliku pritisn pritlai: skriu pritisli, pritlaili ku gauu * pritiahnu (pristavi ahanm): suy pritiahnu bliie k sebe prirazi (prudko pristavi): prirazila si stolek k nohe popristavova (postupne, viac vec) 3. spsobi, aby niekto, nieo prestalo postupova, s zastavi: pristavi, zastavi na ulici znmeho; voia pristavila, zastavila polcia; koa pristavili, zastavili a na konci dediny zadra: zadra beiaceho zlodeja zavrtit' (zahna sp): zavrtit' riedu popristavova pozastavova (postupne, viac jedincov) pristavi sa 1, p. zastavi sa 2 2. p. pozastavi sa pstavky p. prstupky prstavok l. gram. vone pripojen zhodn vetn len podobn prvlastku gram apozcia 2. p. prstavba pristihn p. pichytit' 3 prstojn p. primeran, vhodn pristokn p. pripn pristri p. prisun 1 prstreie p. obydlie, toisko, prstreok prstreok kryt nad niem v podobe strechy prstreie ostreie strieka: prstreok, prstreie pre dobytok; sadli si na laviku pod ostrem markza (ochrann strieka nad vchodom al. oblokom) pristrie p. prikry 1 pristrihn 1. p. ostriha, podstrihn 2. p. skresli prstroj technick zariadenie na vykonvanie istch fyziklnych al. chemickch dejov a p a r t : premietac, fotografick. hasiaci prstroj, apart hovor, sprava: cirkulrka, telefn je uiton sprava automat (automatick prstroj): hrac automat hovor, zastarv. al. expr. maina p. aj stroj pristroji p. pripravi I pristroji sa p. vyoblieka sa prstup 1. p. prchod I 2. p. pomer 2, hadisko I pristpi 1 1. chdzou. krokmi al. aj inm spsobom sa dosta niekam prikroi: pristpi, prikroi k neznmemu a spta sa na cestu pods (prs, postpi bliie): podila k obloku a vyzrela von pribli sa (prs bliie): nebadane sa priblil k dverm a uiel expr. prinetnu sa (pristpi bliie s istm myslom): primietla sa k muovi a osi mu epkala 2. vstpi ako al do dopravnho prostriedku (op. vystpi) prisadn: na poslednej stanici pristpila, prisadla do vlaku skupina vletnkov nastpi nasadn (vstpi do dopravnho prostriedku): akala, kto ete o kup nastpi, nasadne 3. sta sa alm lenom nejakho spoloenstva; shlasi (ako al) s nejakou ideou, s nejakm projektom a pod. (op. vystpi) pripoji sa prida sa: do krku pristpili dal mlad; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatn; pristpi, pripoji sa. prida sa k zmluve pridrui sa: pridrui sa k hladovkrom * vstpi: vstpi do asocicie odborov 4. pripojenm zvi poet, mnostvo pribudn: k matkinm starostiam pristpili, pribudli ete alie 5. p. pusti sa 1 6. p. prista 1

572
pristpi 2 , pristpi nohou, liapnutm pritlai priliapnu zaliapnu: pristpi, priliapnu ervka; zaliapnu ohorok pridlvit expr.: pripuit prigniavi (pritisnutm pokodi): nohou pridlvit'. pripuit mravca prisadn (sadnutm pritlai): Neprisadni mi kabt! zoliapnu stlai: zaliapnu. stlai brzdu, pedl, vypna popripa (postupne, viac vec) prstupky prienenie sa encha do domu, do rodiny nevesty pstavky: jeden syn iel na prstupky, na pstavky prstupn 1. ku ktormu, do ktorho je dobr, ahk prstup (op. neprstupn) dostupn (op. nedostupn, neprstupn): ako prstupn, dostupn miesto; prstupn, dostupn horsk chata schodn (o ceste, chodnku) 2. do ktorho, na ktor je mon al. ahk prstup, vstup (op. neprstupn) otvoren (op. zatvoren, uzavret): objekt je prstupn verejnosti, otvoren pre verejnos sprstupnen (ktor sa stal prstupnm): sprstupnen archeologick lokalita 3. ku ktormu sa mono (udsky) pribli; ktor nech na seba vplva, psobi: ktor m pochopenie pre inch (o loveku; op. neprstupn, uzavret) dostupn: by prstupn, dostupn citom otvoren: je otvoren akmukovek nzoru vnmav: prstupn, vnmav srce chpav udsk: bola vemi chpav, usk komunikatvny: komunikatvny typ loveka ovplyvniten 4. ktor mono ahko zska, dosiahnu dostupn dosiahnuten: prstupn, dostupn literatra; prstupn, dostupn, dosiahnuten pramene 5. p. zrozumiten 6. p. prijaten prisdi 1. sdnym rozhodnutm da (ako vlastnctvo, ako povinnos a pod.), prvne prideli prizna: dediovi nrok neprisdili, nepriznali; prisdi, prizna obalovanmu znenie trestu pririeknu: mezinrodn s napokon pririekol zemie protivnkovi pripsa prita: cel majetok pripsal synovcovi; vetku vinu pripsal, prital nedorozumeniu prirta: prirta nieo niekomu k obru 2. da ako lohu, povinnos prideli uloi: prisdi, uloi, prideli niekomu lohu pozorovatea kni. imputova (neprvom, nespravodlivo nieo niekomu prisdi) prsudok gram. zkladn vetn len tvoriaci s podmetom gramatick jadro dvojlennej vety gram. predikt prsun p. dodvka 1 prisun 1. posvanm dosta do blzkosti nieoho pritiahnu: prisun si, pritiahnu si stolek pod nohy pristri: pristrila make misku s mliekom pristavi (da do tesnej blzkosti nieoho): pristavil vozk ku vchodu prirazi (prudko prisun): nahnevane prirazil stoliku k stolu pribli (da trocha bliie k nieomu): pribli lyicu k stam pritisn pritlai (tisnutm, tlaenm): pritisli, pritlaili skrine do kta izby * primkn (tesne k nieomu): primkla si hlavu k dieau priloi (poloi k nieomu): priloi puku k lcu expr.: priuchn primykn (prisun chavm, mkavm pohybom): primykla pohrik na kraj stola 2. p. doviez 1

573
prisvieda, prisvedova slovne al. gestom prejavova shlas s niekm, niem pritakva: na matkino prehovranie iba prisvieda, pritakva prikyvova expr.: prikyvkva kyvka (prisvieda oby. kvnutm hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkval, kyvkal * nr. kynka (Klal) shlasi (vyjadrova shlas, prejavova zhodnos v nzore): s nvrhom sme vetci prtomn shlasili; shlasi s kolegom, prisvieda kolegovi hovor. expr. uhnika: pozeral na prednatea a shlasne uhmkal hovor, sekundova kontrova (podporova nzor niekoho: op. oponova): pri kritike fa mu vetci ochotne sekundovali expr. zried. hehejka (Gabaj) dosvieda dotvrdzova potvrdzova (podva svedectvo): znova dosviedal, dotvrdzoval, potvrdzoval, e to bolo tak kni. afirmova prisviedav p. shlasn 1 prsvit l.p. svetlo1 1 2.p. farba 1 prisvoji si p. privlastni si, adoptova prisvojova si p. privlastova si pisypat 1. sypanm k nieomu dodatone da prida: prisypa, prida do jedla trocha soli priloi: priloila, pisypala hydine z vreca ete za dve hrste jamea zried. pritrsi (trsenm prisypa, trocha prisypa): pritrsi ete trocha seky 2. p. zasypa 1 prielec p. prisahovalec prera p netvor 1, straidlo I, potvora prern 1. p. stran 1 2. p. velk 1, nesmierny priirok p. irok 1 prii p. nai

pritiahnu

pritakva p. lichotnk, prisluhova pritakvask p. podlzav, serviln pritakvajci p. shlasn 1 pritakva p. prisvieda pritancova p. prs I priapka p. prs 1 pritra sa p. prs 1 pra 1. o je na archu, o zavadzia balast: odhodit pra, balast minulosti; pociova nieo ako pra, balast 2. p. za 1, 2 priai sa p. zhori sa pritko p. ako 2 priak p. ak 1, 3 pralivos 1. fyz. sila, ktorou s k sebe priahovan akkovek dve ltky fyz. gravitcia 2. p. aro praliv ktor priahuje, oby. svojou krsou, zaujmavosou, svojm pvabom (op. nepraliv, odpudiv, odpudzujci) ptav lkav: praliv, ptav tvr; praliv, lkav krsa, ponuka vbiv vbny: vbiv, vbna va, hudba pekn (op. kared) pvabn: pekn, pvabn ena armantn (priahu jci svojm armom): armantn mu atraktvny (ktor priahuje svojou nezvyajnosou): atraktvny zjav sugestvny podmaniv podmaujci: sugestvny, podmaniv, podmaujci hlas mrniv zvodn: mrniv, zvodn smev dmonick (neodolatene, a hrozivo praliv): dmonick osoba pren. magick (ktor priahuje svojou tajuplnosou): podahla magickmu armu spolonka pren. magnetick prikrie 1. p. piplit' sa 2. p. prilepi sa 1 3. p. pritis(ktor priahuje ako magnet): magnetick ena pren. n 2 uhraniv: uhraniv smev sexi (sexulne praliprikripn 1. p. privrie 2, pritisn 2 2. p. pichytit'3 v) subi. r a j c o v n kni. i a d u c i prikrten p. tlmen, zastret I p. aj pekn prikrti l.p. zadusi 1, zakrti 1 2.p. pritiahnu2 pritenk p. chud prikvari sa p. piplit' sa pritentova p. pripevni prkvarok p. splenina 1 pritepli sa p. otepli sa prikvknu p. pripli sa 2 priteriga sa p prs 1 priliapnu p. pristpi pritesa p. okresa I primietnu sa p. pristpi1 1 primochta sa p. prs 1 prmotka sa, primotla sa p. prs I primka sa p. prs 1 primykn p prisun 1 pripendlkova, pripendli p. pripevni priraubova p. pripevni pritikn p. privrie 2 prtipkr p. amatr prtipkri p. ivori prtipkrsky p. neodborn pritipn 1. p. privrie 2, pritisn 2 2. p. pichytit'3 pritrngn si p. trngn si pricha sa p. prs 1 priuchn p prisun I priuchn sa p. prs 1 priuchta sa p. prs 1 priuniie p. prs 1 pritacka sa p. prs 1 priahova porov. pritiahnu p. fascinova, pta 1 pritaji 1. p. zataji 1. 2, utaji, zamla 1 2. p. zadra 3 pritiahnu 1. ahanm, posvanm pribli nieo, niekoho k nieomu, niekomu (op. odtiahnu) prisun dotiahnu: pritiahnu si lyicu k stam; dotiahnu, prisun stolk k posteli; dotiahla si, pritiahla si pska k sebe stiahnu (smerom dolu): stiahnu si atku na elo 2. ahom zmeni (oby. obvod) stiahnu zatiahnu utiahnu: pritiahnu, stiahnu si opasok; obvz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnu, utiahnu kohtik skrutkou expr. prikrti: sluku treba ete viac prikrti: pren. prikrti rozpoet * nr.: priti (Kukun) poti: poti koslku (Hviezdoslav) poprithova pozathova pouahova (postupne, viac vec) 3. hovor. neos. (o mraze) sta sa vraznejm, silnejm primrzn prituhn: nad rnom pritiahlo, primrzlo, prituhlo pritpnu nr. prichraptie: pritrplo, prichraptelo, na potoku je tenk ad zamrzn (sta sa tuhm od vekho chladu): zem zamrzla 4. hovor, lkanm, vbenm spsobi prchod niekoho, nieoho niekam prilka* privbi: obben skpi-

pritiera sa
na pritiahla, prilkala, privbila na koncert vea mladch zlka zvbi expr. pripodka: nik ma ta nezlka, nezvbi upta: Jilm uptal mnohch psobivou hudbou kni/. pripta: nau pozornos priptali nezvyajn hlasy * zska (niem pozitvnym, zaujmavm a pod. dosiahnu usmernenie zujmu al. innosti): zska mlde na podnikanie, pritiahnu ju k podnikaniu 5. p. privies 1 6. p. prs 1 pritiera sa p. tli sa 1 prilchnu p. stehnu 1 pritska sa p. lska sa. tlai sa 3. tli sa 1, vin sa 2 pritisn 1. vyvin tlak s cieom nieo, niekoho k nieomu tesne pribli al. svojou vhou na nieo, niekoho zapsobi pritlai: pritisn, pritlai si dlane na lca; pritisn, pritlai niekoho o mr expr. priapit: prilapil si iapku do ela privali expr: primliadi pripuit' prikvai pridlvit': chlapa v hore privalil, prilvil, primliadil strom expr. prigniavi: padajci stoiar a prigniavi priahn (pritisn celm telom) pristpi pristpi (nohou pritisn): pristpi chrobka priklkn (kolenom pritisn): prikakne mu iju a spta ho priklopn priklepn (nrazom pritisn): oblan krdlo tesne priklopol, priklepol * priprie (silou potlai): vietor ma priprel k domu popritska popritla (postupne, viac vec, osb)

574
neprtomn) zastnen kni. zastarv. astn: prtomn, zastnen osoby 2. p. sasn 1 pritrafi p. uhdnu 1 pritrafi sa l.p. sta sa 2. p. vyskytn sa pritrepa p. prinies I pritrepa sa p. prs 1 pritrieli p. pribehn pritrie sa p pribli sa pritrizni sa p. prihovori sa 1 p r i t p n u l p. pritiahnu 3 pritrta p. pribehn pritrsi p. pisypat' I prituhn p. pritiahnu 3 priukn si p. trngn si pritla sa p. prs 1 pritli 1. nene, s lskou niekoho, nieo chyti a pribli k sebe privin expr. prituka: pritli. privin diea na svoje prsia: prituka pska pritisn pritlai (k sebe) prilska polskat' (prejavi lsku pohladkanm): prilskala jeho strapat hlavu obja obllil expr. ohtulka (obopn rukami na vyjadrenie lsky, nenosti, priatestva a pod.): obja dieva okolo pliec 2. poskytn niekomu prstreie, tulok, zobra k sebe prichli: nik ju v ndzi nepritlil, neprichlil pren. privin: v najhorom a privinieme k sebe pritli sa p pritisn sa prituka p. pritli 1 prituka sa p. pritisn sa prtulnos p. neha prtuln l.p. krotk 1 2.p. tuln prtulok p. toisko prituovasa p. tli s a l priupka p prs I pritup p. tup 1 priti p pritiahnu 2 prituova tech. utsovat' vy a nity ti spevova

2. ntenm, okolnosami spsobi neelan stav pritlai priprie: osud ho pritisol, priprel hovor, expr.: priseku privrzn privrie pritipnt prikripn prikrie: bieda ich prisekla, prikripla 3. p. stlai 4. p. prisun 1 5. p. pritli I pritisn sa tesne sa pribli k nieomu, niekomu pritlai sa: strachu sa pritisla, pritlaila k stromu primkn sa: primkli sa bliie k sebe, aby sa vetci zmestili; lce k lcu pimknut privin sa pritli sa stli sa expr. prituka sa (nene, s lskou sa pritisn): diea sa privinulo, pritlilo k otcovi expr. pricigni sa: pricigni sa k muovi, aby jej opustil expr.: tech. l e m o v a priupi sa supi sa schli sa (pritisn sa so skrpritvori p privrie I enm telom): psk sa pnovi priupil, supil, schlil pritvrd p tvrd 1, 3 k nohm nalhn (pritisn sa celm telom) pria p. ui 2 pria sa p. ui sa 2 pritkn 1. p. priloi 1 2. p. zamkn pritlai 1. p. pritisn 1.2 2. p. stlai 3. p. prisun I priui p naui 2 4. p. zdrazni, pripomen 2 priui sa uenm, sksenosami, vchovou zska vedopritlai sa p. pritisn sa mosti. zrunos, nvyk a pod. podui sa: v cudzine pritapen p. plosk sa veliomu priuil, poduil naui sa (uenm si pritc p pribi osvoji vedomosti, nvyky): nauil sa od kamarta pritlie p. pripli sa pravidelne cvii: naui sa poriadku zaui sa (uepritlmene p. polohlasno nm sa zacvii, zakoli): rchlo sa zauil do skrompritlmen p tlmen, tich 1 nho podnikania privykn: privykn si pracova pritlmi p. utlmi 1 s potaom ptma, prtmie p. ero pruka, prun p pouenie I pritmievasa 1. p. stmieva sa 2. p. tmavn prizky p. zky 1-3 pritmolil' sa p. prs 1 privbi vbenm, lkanm privola niekoho, nieo niepitoit sa p. pribli sa kam al. zabezpei as niekoho, nieoho niekde pripritom 1. p sasne 2, zrove 2 2. p. navye 2 lka: privbi, prilka voliov k vobm; prilkal ptomno p. dneok 2 diea cukrkom primmi: kvet vou primrni hmyz prtomnos l.p. dneok 2 2. p. asti 3. p. vskyt hovor, pritiahnu: vkon opernej hviezdy pritiahol o prtomn 1. ktor je na tom mieste, o ktorom je re (op. divadla mnohch kni. p r i p t a l : moju pozornost pri-

575
ptal hlasn hovor zska (niem pozitvnym, zaujmavm a pod. dosiahnu usmernenie zujmu al. innosti): zska mladch na port privali svojou vhou, archou na nieo doahn, zapsobi (oby. negatvne) pridlvi zadlvi: mua privalil, pridlvil Strom expr. prigniavit: pren. prigniavila ho povinnos pritlai pritisn: pritlai, pritisn niekoho celm telom e.xpr.: primliadi pripui: ddvaj si pozor, aby a dvere neprimliadili, neprpuili expr. prikydn: prikydla ho kopa sena expr pridbi: skoro ho prid'abilo zavali (zosunutm privali): mr ho zavalil privali sa l.p. prihna sa. prs I 2. p. zaahn 3 privandrovalec p. prisahovalec privandrova p. prs 1 prvarok p. omka privt p. skromie 2

privlastova si
zan k hrantu vyviaza (priviaza o oporu): vyviaz.at vini * pripta priputna /ried upta: pripta, priputna psa na reaz; by silno priviazan, priptan, uptan k domovu; priviazala, priputnala syna k sebe expr. pripanta: nedbalo si pripantala zsteru poprivzova pouvzova (postupne, viac vec, jednotlivcov): poprivzovan dobytok prividie p. navtvi prividie sa p. prisni sa

privies 1. vedenm (ako sprievodca, spolonk, dozorca a pod.) dosta niekam dovies: privies, dovies pacienta k lekrovi; privies, dovies obalovanho pred sd hovor.: doikova doupova: zajatcov doikovali. doupovali do mesta hovor, poikova: oni vs u poikuj na sprvne miesto expr. pritiahnu: do bytu si pritiahol kamartov predvies (privies mocou): zlodeja predviedli na polciu expr.: privliec dovliec (oby. nsilm, mocou): privliec, dovliec trestancov privatizova prevdza do skromnho vlastnctva zoexpr.: poprivla podovla (postupne, viac osb) skromova: privatizovanie, zoskromovanie podnikov 2. spsobi, e sa niekto ocitne v istom stave, e niekto nieo urob, e niekto k nieomu dospeje dovies: privtnik p. skromnk privies, dovies spolonos k rozkvetu; privies, doprivtny p. skromn 1, 2 vies vodu do varu * kni. privodi: privodil mnohch priva p. viez do neastia uvies (sta sa podnetom nejakej innosti, privzova p. viaza 3 nejakho stavu): uvies prstroj do chodu; uviedli ste privas I. p. priskoro 2, p. vas 2, zavasu ma do pomykova dohna: nedostatok ho dohnal privasn p. predasn k tomu, e kradol; Co vs k tomu dohnalo? privdi sa p. odplati sa 3. p. printi 4. p. pripravi 3 privea vemi vea primnoho: m privea, primnolio priviez p. doviez 1, 2 roboty * prli hovor, primoc: prli, primoc si od toho privilgium p. vsada subuje nadmieru /.ried. nadmier: faj nadmieru hovor, a-a, ps. i aa: je toho na u a-a hovor, expr.: privilegovan ktor m privilgi, vhody a pod. arisnerekom vye prva: bolo ich tam nerekom, vye tokratick achtick (tkajci sa aristokracie, oby. prva za feudalizmu): privilegovan, aristokratick, achticp. aj vea k kruhy vsadn nadraden: vsadn mest; privek p. velk 1. krikav 1 vsadn, nadraden postavenie uprednostovan preferovan (majci prednos) zvhodnen (majci privemi 1. p. prli, nadmieru 2. p. mimoriadne 2, vemi vhody): privilegovan, uprednostovan deti promiprves 1. bezmotorov vozidlo pripjan za vozidlo nentov; zvhodnen skupiny s pohonom zves: traktor s prvesom, so zvesom nves (dvojkolesov prves za ahaom) viek: kamip. aj protekn ny s vlekmi karavan (obytn prves k automobilu) privin p. pritli 1, 2 hovor, vleka: autobus s vlekou hovor.: vleniak lep privtac p. vtac (bezmotorov ln): remorkr s vleniakom, so slepom privta 1. prichdzajcemu prejavi ctu. pri prchode 2. p. prvesok 1 zdvorilo ucti uvta: vrelo privta, uvta host zvprivesi sa p. pripta sa ta: srdene sa navzjom zvtali pozdravi (oby. slvnostne, nadene): prezidenta na letisku pozdravili prvesok 1. drobn predmet, ktor sa privesuje ako predstavitelia vldy; pri prchode sa pozdravili smeozdoba prves: nramok s prveskami, s prvesmi vom zvesok: retiazka so zveskom medailn (prvesok oby. s portrtom) kni. alon 2. prichdzajcemu rozlinm spsobom da najavo svoj vzah uvta: publikum privtalo, uvtalo herca 2. anat. preden vbeok slepho reva apendix potleskom, piskotom pozdravi (ilivo, zdvorilo pri3. p. dodatok vta) prija: prija niekoho vdne, s radosou, prvet p. prejav 1 chladne priveti sa p. prihovori sa 1 privlastni p. pripsa 1 prvetivo 1. porov. srden, priatesk, vdny 2. p. privlastni si vzia do svojho vlastnctva (asto nezkonmkko 3 ne) prisvoji si: po rodioch si privlastnil, prisvojil prvetivos p. dobrota I cel kninicu prv. osvoji si: osvoji si cudziu vec prvetiv p. srden, priatesk, vdny 1 prv. adoptova prija za svoje necha si (cudzie privia p. prinies 3 diea si vzia za vlastn): adoptovali si ho, nechali si ho priviaza viazanm pripevni; spevni citov, spoloenako trojronho sk a in vzahy k niekomu, nieomu uviaza: priprivlastova si vyhlasova nieo za svoje, bra si do viaza. uviaza ln k brehu: dobytok priviazan, uvia-

prvlastok
vlastnctva (oby. nezkonne, neprvom) prisvojova si: privlastuje si, prisvojuje si kolegove bdatesk mylienky osvojova si: neoprvnene si osvojuj cudzie vsledky kni. osobova si (privlastova si prvo, moc a pod.): osobova si prvo rozhodova; vetku
moc si osobuj kni. zried a r o g o v a si: arogova si

576
przdoba p. ozdoba prizdobi p. ozdobi prizdobova p. krlit' przemie as budovy v rovni ternu al. mlo nad ou; najniie poloen as hadiska /astar parter: byt na przem, v parteri; sedadl, miesta na przem, v parteri przemn p. nzky 1, 2, povrchn, plytk 2 prizera 1. popri hlavnom zujme ma sstreden pozornos aj na alie dleit okolnosti prihliada hadie bra do vahy: pri robote treba prizera, prihliaa na bezpenostn predpisy; pri rozhodovan nebral do vahy vu rodiov, neprizeral na vu rodiov bra/ma zrete (na nieo) bra/ma ohad (na nieo) venova pozornos (nieomu) dba (na nieo): venuje pozornos aj nzorom inch; ba i na poiadavky ostatnch pozera sa vma si: pozera sa aj na cudzie problmy repektova: popri svojom zujme repektova aj potreby del admin. zohadova: zohadovanie dky pracovnho pomeru 2. p. dozera

nrodn prva (Vajansk) prvlastok 1. gram. vedaj vetn len, ktor rozvja podstatn meno gram. atribt

2, styl. slovo al. skupina slov vyjadrujca vlastnos, vzah niekoho, nieoho k inmu oznaenie: da nieomu hanliv prvlastok, hanliv oznaenie Styl. epiteton (bsnick prvlastok) privliec 1. p. prinies 1 2. p. privies 1 privliec sa p. prs 1 privodi 1. p. privies 2 2. p. spsobi privola 1. p. zavola I 2. p. zakria 3. p. spsobi. zaprini privoli p. prista 1 privoa 1. pribli sa nosom k nieomu al. pribli nieo k nosu a zahka uchom preskma povoa: prizera sa pozorne nieo zrakom sledova, pozorne si privoa k jedlu; privoala, povoala ruov pik nieo, niekoho vma hovor.: prikka sa prikukexpr.: uchn priucha priuchn: priuch, va sa: prizera sa hre del; zvedavci sa zblzka prizepriuchne k pohru od vna ovoa oucha (zisti raj, prikkaj na dopravn nehou; s ubou sa priuchnm) oucha (o zvieratch) zer, prikka o zrkala pozera (sa) vma si: 2. p. sksi 2, ochutna 2 pozeraj sa na ns, vmaj si ns, ako pracujeme privrva sa p. prosi prezera obzera (dkladne, zo vetkch strn): privravie sa p. prihovori sa 1, 2 pozeral si, obzera si nov moely ut pren. expr. privrie 1. nie celkom al. len zahka zatvori* pritvori: minitrova asistova (prizera sa so snahou zastna noc iba privrie, pritvor ulin vrtka; privrie ni sa na istej innosti): presta mi tu asistova, iba mihalnice prichli: dvere s iba prichlen hovor.: zavazia hovor, kibicovat' (prizera sa na hru, oby. prichlopi prichlopu priklopi: zahka priclilov karty, a miea sa do nej) pila, priklopila vrchnk; prichlopn pln kufor prip. aj pozera buchn prirazi expr. priapi priapn priprznan p. typick, charakteristick api priapn (privrie s buchnutm, hlune): priprznak nieo, o niekoho, nieo charakterizuje, o sa d buchol, prirazil brnu, no nezanikol; vietor priapil, vidie, pozorova znmka znak: prznaky, znmky priapil okenicu primri (oi) choroby; nejavi prznaky, znmky ivota nznak p. aj zatvori 1 (iaston prejavenie nieoho): v jej tvri bol nznak smevu ndych: hlas s ndychom smtku zjav: to je 2. pitlaenm dosta do tesnho priestoru privrzsprievodn zjav zranenia prejav (vyjadrenie nieoho n zavrzn prisekn zasekn priprie: prireou, sprvanm): prejav radosti kni. symptm: vrie. privrzn si prst medzi dvere; priprel si mi nohu symptm dobrej nlady lek. syndrm (sbor charakte pricvikn* zacvikn* pricvakn: oblonicapriristickch prznakov choroby): neurastenick syndrm cvikla, zacvikla lastovike krdlo pritipn zatip kni. omen: dobr omen ( v a j a n s k ) signl: signl n pritikn (do malho priestoru, napr. medzi brky kni.: posol zora: posol jari, zore sloboy prsty) prikripn: vta prikripnut v pazroch predzves znamenie: predzves vojny zvestovate: dravca rue s zvestovateom leta odb. manifestcia 3. p. printi prznakov ktor na seba upozoruje vraznm prznaprivrzn 1. p. privrie 2 2. p. printi 3. p. pichytit" 3, kom, odlinosou (op. neprznakov, bezprznakov): uvzni prznakov vraz (op. neutrlny) netypick atypicprvrenec p. stpenec k npadn: netypick, atypick vslovnos; prznaprivsta si p. vsta 2 kov, npadn vlastnos nepravideln (op. pravidelprivteli p. pripoji 1 n): nepravideln skloovanie neobvykl nezvyprivykn 1. p prispsobi sa 2. p priui sa ajn extravagantn exkluzvny: neobvykl, privyrobi si popri hlavnom prjme si nejakou innosou nezvyajn tl; extravagantn, exkluzvne slovo, ete zarobi peniaze prizarobi si: popri dchodku si vyjadrovanie ako vrtnik osi ete privyrob, prizarob expr. prilepi si prizna 1. pravdivo vyjavi nieo o sebe (oby. nieo negatvne), nezatajit", nezaprie prizna si: prizna (si) privysok p. vysok 1, 2 prehru, omyl, nespech uzna (prija ako pravdiv, prizabi p omrit 1 pripusti po istom zdrhan): uznal, e nepostupoval prizavasu p. priskoro, zavasu

577
sprvne kni dozna: doznal' svoju vinu prizna sa (potvrdi svoju as na nieom, o sa oby. hodnot ako prein, vina): privial sa ku krdei vyzna sa: primne sa vyznal z.o svojej viny, priznal si svoju vinu; vyzna sa zo svojich citov, prizna svoje city expr vyspoveda sa: zo vetkho sa mi vyspovedala prezradi vyzradi (nieo tajn): nechce prezradi, vyzradi, o ho trpi zveri sa (s niem) zveri (niekomu nieo) (dverne poveda): zveri sa niekomu so svojm previnenm, zveri niekomu svoje hrozn tajomstvo prv. deklarova (prizna prvne vznamn skutonos) 2. prvne, sdne prideli prisdi: dedistvo mi priznali, prisdili cel pririeknu pripsa: zabrat zemie im nechceli nasp pririeknu; majetok pripsa, pririeknu deom prizna sa 1. pravdivou vpoveou potvrdi vinu, nezatajit nieo prizna: obvinen sa napokon ku vetkmu priznal, vetko priznal kni dozna: dozna vinu v celom rozsahu vyzna sa: zo svojho previnenia sa skrene vyznal prezradi vyzradi (nieo tajn, tajen): prezradil, vyzradil svoju slabos zveri sa (s niem) zveri (niekomu nieo): nechce mi zveri svoje akosti popri/.nva sa (postupne): deti sa napokon popriznvali 2. na zklade poznania, blzkosti a pod. nadviaza kontakt s niekm, prejavi vzah k niekomu prihlsi sa: z bvalch spoluiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlsil prihovori sa privravie sa: pozn ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravel popriznvasa poprihlasovasa (postupne al. o viacerch jednotlivcoch): popriznva sa. poprihlasova sa k starm priatesivm expr pritrizni sa (Kukun) przrak p. straidlo 1 prizrie porov. prizera prizrie sa porov. prizera sa prizva p. pozva' prizv a sa p. prihovori sa 1 przvuk 1. siln zvraznenie slabiky al. tnu; jeho grafick zdraznenie lingv. akcent: slovn, vetn przvuk, akcent; da przvuk, akcent na prv slabiku draz (zosilnenie hlasu): vyslovi posledn slovo s drazom 2. charakteristick, prznakov spsob hovorenia akcent: hovori s franczskym przvukom, akcentom zafarbenie przvukova p. zdrazni priiari p. spli 3, uprai priivi sa p. najes sa privncky ijci na kor inch (o loveku a jeho prejavoch) privn: privncke, priiv'n ivly; privncky spsob ivota parazitn parazitick pejor.: cudzopasn cudzopasncky privnctvo p. parazitizmus 2 privni p. priivova sa privnk 1. pejor. lovek ijci na kor inch ud pejor. parazit cudzopasnk: privnk, parazit, cudzopasnk spolonosti hovor asocil expr trd pejor. pijavica hnida darmojed darmor darmort hovor
pejor. v y i e r a

profesionl
priivova sa pejor. ivi sa z cudzej prce, by privnkom hovor, pejor. privni parazitova: ist ivly sa na spolonosti priivuj, privnia; Skoni s privnenm, parazitovanm a zani nieo robi! pejor. cudzopasi: cudzopasi na rodioch primri p. privrie 1 primurova p. mri 1 prba p. skka 1 problm 1. nieo zloit, o treba riei otzka: problm, otzka vivy udstva loha: vskumn loha, achov loha hdanka zhada: jeho sprvanie bolo preho vdy hankou, zhadou hovor, rbus: stl pred rbusom hovor hik (skryt problm): m to jeden hik hovor, hlavolam (zloit problm) pren.: orieok otznik 2. p. staros' 1 problematick p. neist 2, sporn prbny p skobn, pokusn probova porov. sksi probova sa p. bojova 1 proces 1. p. sd 1 2. p priebeh procesia 1. p. sprievod 1 2. p. dav. zstup 1 procesovat sa p. sdi sa producent p. vrobca, pestovate producrova sa p. ukazova sa 3 produkcia 1. zhotovovanie nieoho prcou: odvetvie zameran na zhotovovanie; shrn vrobkov za ist as vroba: sriov, kusov produkcia, vroba; vroba eleza, elektriny * aba (dobvanie rudy, nerastov, surovn): aba uhlia, dreva p. aj vroba 2. p. tvorba 1 produkn p. vrobn produkova l.p. vyrba 1 2. p. tvori 1 produkova sa p. ukazova sa 3 produkt p. vrobok, dielo produktivita schopnos produkova produktvnos: produktivita, produktvnos pdy, lesa produktvnos p. produktivita produktvny ktor je schopn (vea) produkova, tvori (op. neproduktvny) vnosn itkov: produktvne, vnosn, itkov ponohospodrstvo tvoriv plodn: tv oriv, plodn obdobie vkonn: vkonn autor profaniztor p. hanobite profanizova porov. zneucti profnny 1. p. vedn, svetsk 1 2. p. hanebn 1, podl profesia p. povolanie 1 profesionl kto vykonva ist innos na zklade odbornho vzdelania (op. amatr) odbornk: to zvldne iba profesionl, odbornk znalec: poradi sa so znalcom pecialista expert: sdny expert majster (kto sa dobre vyzn v istom odbore): majster slova hovor, pika (vynikajci odbornk): svetov pika vo fyzike autorita (uznvan odbornk): odvola sa na autoritu hovor kapacita: je odbore kapacita expr. suvern expr: kaliber kann: by v matematike kann expr. veliina hovor. expr. eso: vedeck eso hovor. expr. fachman hovor, expr macher: je to sksen macher zastar. znate (Zhorsk) slang, profk: hokejov profci p. aj znalec

2. p. cudzopasnk 2 privn p. privncky, parazitn

profesionlny
profesionlny 1. svisiaci s profesiou, vkonom uritho povolania; zaloen na odbornosti (op. neprofesionlny) profesijn profesiov: profesionl na, profesijn, profesiov orientciu pracovn: profesionlny, pracovn zujem odborn (op. neodborn, amatrsky): odborn vkon, oborn rove slang.: profeky profi (neskl.) p. aj sksen 2. dobre zvldnut, ale be/ osobnho vkladu, primnho ctenia nacvien: profesionlna, nacvien slunos; profesionlny, nacvien smev zmechanizovan zautomatizovan automatick: zmechanizovan. zautomatizovan, automatick pohyby slang, profcky profesor p uite profesori hovor, inkova ako profesor by profesorom hovor, profesorovat': ru roky profesoril, profesoroval na gymnziu profta, proft p. prorok 1. vetec profetizova p predpoveda 1 profk p profesionl prolil vonkaj obraz silueta obrys: profil, silueta omu profit p. zisk 2 profitova p. zska 3 profitov p. vnosn pro forma p. navonok 1 profylakn, profylaktick p. ochrann prognostick p. predpovedn prognostik p. vetec prognza p predpove program l.p. pln 2 2.p. relcia 1 programova p. plnova programovit p. cieavedom 1. systematick 2 programov p cieavedom I. systematick 2; tematick progres p pokrok progresia p. rast 1 progresivita 1. silie o pokrok, hlsanie pokroku progresvnost pokrokovost: progresivita. progresvnost. pokrokovost mylienok 2. p. rast I progresvnost 1. p progresivita I 2. p rast i progresvny l.p. priekopncky 2.p. stpajci projekt p pln 2, 3 projektil p. strela I projektor premietac prstroj hovor, premietaka projektova p. plnova proklamcia p. vyhlsenie, oznam proklamova p. vyhlsi I prolet p. chudk 2
p r o l e t a r i z o v a porov. oobri

578
promptne p. rchlo promptn p. pohotov, rchly propagan zameran na propagciu, reklamu reklamn: propagan, reklamn plagty, npisy; reklamn podnik propagandistick (zameran oby. na zskavanie prvrencov nejakho hnutia, mylienok a pod., oby. v politickej oblasti): propagandistick kampa propagandistick p. propagan propagova rozchyrova poznatky o nieom a zrove odpora rozirova ri: tlaou propagova, rozirova, ri zsay zdravej vivy hlsa (verejne dva na vedomie): hlsa nboensk uenie ponka robi reklamu (nieomu) (upozorova na nieo so elanm, aby sa to prijalo): v televzii propaguj, ponkaj rozlin pracie prky; robi reklamu slovenskm vrobkom propeler p. vrtua proponovat' p. plnova, chysta proporcia p. pomer 1 proporcionalita vyvenos proporci, vzahov proporcionlnos: sprvna proporcionalita, proporcionlnos vroby pomernost: pomernos podielu na majetku rovnomernos: rovnomernos rchlosti mernos (nleit pomer k nieomu): mernos vkonu vyvenos vyrovnanos proporcionlnos p. proporcionalita proporn, proporcionlne 1. p. pomerne I 2. porov vyrovnan 2, rovnomern proporn, proporcionlny 1. p. pomern I 2. p. vyrovnan 2, rovnomern propozcia p. smernica prorock p. predvdav, predpovedn proroctvo 1. vetenie budcnosti kni. vetba: vyrieknu proroctvo, vetbu kni. orkulum 2. p. predpove prorok 1. nb. hlsate budcnosti riadenej Boou vou km profta kni./ned. proft: starozkonn proroci, projeti 2. p. vetec prorokova p. veti 1. predpoveda 1 prorokya p. vetkya I prosba p. iados I prosebne vyjadrujc prosbu, s prosenm, s prosbou hovor, prosky: prosebne. prosky zaeptal, aby sa vrtili expr modlikavo obravo obronivo: zdvihol modlikavo, obravo svoj zrak prosebnk kto za niekoho pros expr. orodovnk: strko bol mj prosebnk. orodovnk ' expr. modlikant (kto penlivo, naliehavo pros): prili za nm traja modlikanti prosebn svediaci o prosen expr.: modlikav obrav obroniv: prevravela prosebnm, modlikavm, obronivm hlasom p. aj ponen proska(sa) p prosi prosi zdvorilo, ctivo predklada niekomu nejak iados. ktorej splnenie zvis od vle iadanho zastarv. pta: prosi, pta niekoho o dovolenie, o prepenie, o pomoc; prosili ma. ptali ma. aby som im porail

prolg p vod promenda 1. p. prechdzka 2. p. korzo promenovat, promenovat sa p prechdza sa prometeovsk, prometejsk p. smel promincl p. mentolka prominent p hodnostr prominentn p. popredn, vznamn 1 proniinentsk p. popredn: protekn promiskue p. striedavo

579
prosi sa doprosova sa (nstojivo prosi): nebudem sa nikomu prosil, doprosova expr.: obra obroni
oby. pejor.: p r o s k a (sa) p r o s k a (sa) p r o s i n k a

prostu k
prosto l.p. priamo 1, rovno 1 2. p. naproti 3 3. p. priamo 4, rovno 4, skrtka 2, teda 1 4. p. iba 2 prostoduchos p. prostota prostoduch, prostodun p. naivn 1. prost 1, jednoduch 2 prostohlav p. holohlav 1 prostomysenos p prostota prostomysen p. naivn 1. prost 1. jednoduch 2 prostopa p. samopa prostopnk p. samopank prostopn p. neviazan, bujn 2, samopan prostorek p primn 1 prostosrden p. bezprostredn 3 prostota vlastnos toho, o je (al. kto je) prost (prost) jednoduchos prirodzenos nentenos: prostota, jednoduchos obleenia; prostota, prirodzenos, nentenos sprvania obyajnos skromnos: obyajnos. skromnos pomerov prostoduchos prostodunos prostomysenos: detsk prostoduchos naivnos naivita detinskos: naivnos, detinskos otzky prostovlas p. holohlav 1 prostovravn p primn I prostred p. uprostred 2, 3 prostredie 1. shrn podmienok, v ktorch nieo existuje, v ktorch sa nieo kon klma: harmonick rodinn prostredie, harmonick rodinn klma ovzduie: kamartske ovzduie p o m e r y : politick pomery okolnosti (jav, ktor podmieuje, ovplyvuje in jav): na to nie s priazniv okolnosti situcia (shrn okolnost): v tejto situcii sa ned pracova atmosra (stav istho prostredia): slvnostn atmosfra pda: stretn sa na domcej pde, pripravi pdu na rokovanie okolie: vplva na svoje okolie kni. milieu
[vysl. -Ij<5]: kultrne milieu zried. o k r u i e (Rzus) odb.

(sa) (penlivo, ponene prosit): deti obrali, obronili od rodiov dovolenie; proska, prosinkd ho, ale vetko je mrne expr.: zarieka zariekava (Hviezdoslav) expr.: s k u h r a (naliehavo, penlivo prosit): skuhe, pokm sa mu prosba nespln ptka (Rzus) expr. modlika (penlivo, ponene prosi): nebudem predsa modlika o to. o mi patr expr. zried. iadosti! (naliehavo prosi): plae, iadost o odpustenie expr. ldi (neodbytne) expr.: d r a n k a d r a n a (nstojivo prosi): drank, ran ete o pr korn na zmrzlinu expr. kolenkova fraz.: kaka si na kolen kaa na kolench (pred niekm) (ponene prosi) zried. kolenakova (Beo) prihovra sa privrva sa expr. al. nb. orodova (prosi o priaze, podporu pre niekoho): prihovra sa, privrva sa u zamestnvatea, aby absolventa prijali; orodova z.a syna; kie mj patrn oroduje za ma u Boha vyprosova (prosenm dosahova): vyprosova si u Pna Boha zdravie prosi sa, proska (sa) p. prosi proskribova p. prenasledova 2 prosky p. prosebne prospech p. itok I.zisk I. dobro, blaho 1 prospechr p. vypotavec, ziskuchtivec, prefkanec prospechrsky p. sebeck, zitn, vypotav prospechrstvo p. vypotavos prosperita p. rozvoj prosperova p. prospieva 2 prosperujci p. ziskov, vnosn prospen p. uiton prospie p. pomc 2, porov. prospieva 1 prospieva 1. prina osoh, itok, ma cenu pre niekoho (op. kodit) by na osoh s na osoh by na itok s na itok: zmena vzduchu deom prospieva, je/ide im na osoh/na itok osoi: dovolenka by ti osoila; fajenie zdraviu neoso fraz.: by k d u b u s k duhu expr. ri (najm zdravotne): kpele jej id k duhu; jedlo mu ri sli: erstv vzduch mu (dobre) sli; Nech vm mj dar sli! p o m h a (prina, spsobova zlepenie): lieenie mu nepomha 2. kladne, spene sa vyvja, dospieva k vyej kvalite prosperova (oby. hospodrsky, materilne): nov podnik prospieva, prosperuje * vzmhat sa: obchod sa pomaly vzmha rozvja sa: ochotncke divadlo sa subne rozvja rozkvita prekvita kvitn: vedeck ivot rozkvit, prekvit; obec prekvit; platkrstvo tu kvitne hba sa (prejavova ulost): hosporstvo sa u hbe dari sa: podnikan, v tdiu sa mu dar; uhorky sa daria v ahch pdach prostata p. predstojnica proste p. skrtka 2, teda I prostituova sa p. sli 2 prostittka ena oddvajca sa prostitcii pobehlica
kni n e v i e s t k a kni. h e t r a expr. r a d o d a j k a k u r t i -

m d i u m : kvapaln 2. p. okolie 1

mdium

p r o s t r e d n c t v o m (koho. oho) v y j a d r u j e prostrednctvo,

sprostredkovanie pomocou s pomocou za pomoci (koho. oho): prostrednctvom, pomocou, za pomoci

strka sa dostal na ministerstvo po (kom, om): list poslal po chlapcovi cez zastarv.: skrz skrze (koho, o): na verejnos mono psobi cez, skrz rozhlas a televziu zastar. k O Z (koho, o; S. Chalpka) prostrednk 1 p. sprostredkovate, agent 1 prostrednk 2 stredn prst na ruke zastar. stednk (Karva) prost rednos p priemer prostredn p. stredn 1, 2, priemern p r o s t r i e d k o m p. stredom prostriedok 1. miesto pribline rovnako vzdialen od okrajov, stredn as nieoho stred: prostriedok, stred ihriska c e n t r u m : centrum mesta odb. aisko (hmotn stred telesa): aisko trojuholnka kni. srdce: srdce Eurpy stre: stre vredu zastar. stredok 2. asov bod rovnako vzdialen od zaiatku i od konca stred: v prostriedku, v strede mesiaca polovica polovika: polovica, polovika tda 3. p. nstroj 1 prostuk, p r o s t u n k , prostulink p prost 1, jednoduch 2

zna (ahk ena z vych spoloenskch vrstiev) hrub.: kurva tetka v a n d r a apka c u n d r a
subt. filcka

p. aj pobehlica

prost
prost 1. vyznaujci sa jednoduchosou, malmi nrokmi (materilnymi, spoloenskmi a pod.; o loveku); zaloen na jednoduchosti, prirodzenosti jednoduch obyajn: prost, jednoduch, obyajn lovek; prost, jednoduch myslenie, vyjadrovanie (op. zloit) radov (bez pozcie, funkcie, hodnosti a pod.): prost, radov oban, vojak kni. pospolit zastar. obecn: pospolit, obecn ud chudobn plebejsk (oby. v minulosti; op. pansk, vzneen): chudobn, plebejsk ud, pvod nekomplikovan (op. komplikovan) prirodzen: nekomplikovan re, prirodzen sprvanie triezvy (zodpovedajci racionlnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiru * skromn nenron: skromn, nenron oev; skromn, nenron strava primitvny (zodpovedajci najniiemu stupu spoloenskho vvoja; o myslen, spsobe vroby a pod.) naivn prostoduch prostodun prostomysefn (bez schopnosti taktizova, vopred zvaova, hlbie prenikn do vec, javov a pod.): naivn myslenie, nzory expr.: prostuk prostunk prostulink jednoduchuk 2. p. hol 4 protekcionrsky p protekn protekn zaloen na protekcii; majci protekciu: proteknklienti protekcionrsky pejor.: osobnikrsky rodinkrsky (tkajci sa protekcionrstva, protekcie): spolonos ovlda protekcionrsky, rodinkrsky systm; osobnikrske kriepky (Mrz) protovan zvhodovan uprednostovan pejor privilegovan: protovan, zvhodovan deti; uprednostovan, privilegovan tudent, pracovnk prednostn (konan a pod. na zklade protekcie): prednostn vybavenie iadosti, prednostn prijatie u lekra trocha pejor. prominentsk (tkajci sa prominentov): prominentsk synek protektor p. priaznivec 1 protektort p. patront protektorsky p. povene protektorsk p. poven protest vyjadrenie odlinho nzoru al. odmietnutie istho nzoru neshlas: ods zo zasadnutia na znak protestu, neshlasu nmietka (dvod uvdzan proti nieomu): vyslovi nmietku veto (vyjadrenie neshlasu, ktorm mono nieo prekazi): prvo veta vhrada (obmedzujca nmietka): kritick vhrady k nvrhu zkona odpor: prejavy odporu p. aj vhrada protestova vyslovi rozhodn neshlas, prejavi odpor proti nieomu (oby. slovne) zaprotestova vyslovi protest poda protest: protestova. zaprotestova proti neodvodnenmu obvineniu; vlda vyslovila protest, podala protest proti uvedenmu postupu ohradi sa: proti ohovraniu sa ostro ohradila * ozva sa: renk hovoril nepravdy, ale nik sa neozval zodvihn/zdvihn hlas (proti nieomu, niekomu) postavi sa vzoprie sa (da najavo neshlas): neodvauje sa postavi rodiom neshlasi (vyjadri odlin nzor): neshlasi s predloenm nvrhom vetova (protestova vyslovenm veta): vetoval nvrh zkona kni. apelova (obraca sa s vzvou): apelova na vrchnos

580
protza p. nhrada 2 proteant p. chrnenec protovan p. protekn proteova p. prihovori sa 3 proti 1. (komu, omu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. o je al. postupuje z opanej strany; vyjadruje umiestnenie na opanej strane oproti naproti (komu, omu): sadol si proti, oproti nm; dvere do bytu s rovno naproti vchodu smerom k (komu. omu): obrtil sa smerom k slnku, proti slnku
2 . (komu. omu) v y j a d r u j e zrete o p r o t i (komu. omu):

proti, oproti vlaajku je tohto roku teplejie voi (komu. omu): stle m nieo voi. proti mne na rozdiel od (koho. oho) v protiklade k ku (komu, omu); na rozdiel od inch krajn, v protiklade k inm krajinm mme dostatok minerlnych prameov v porovnan s (km. m): proti bratovi, v porovnan s bratom je silnej 3. (omu) vyjadruje el na (koho, o): mas proti popleninm, na popleniny
4 . (komu. omu) v y j a d r u j e prpustku n a p r i e k (komu,

zaal trnova proti, napriek lekrovmu zkazu navzdor navzdory kni. zastar. vzdor (komu, omu): navzdor(y) rozhodnutiu vboru odiiel do inho klubu 5. p. naproti 2, 3 protialkoholick zameran proti pitiu alkoholu /asiar.: protiplenen protiplenen: protialkoholick lieenie; protiplenen brory, protiplenen hnutie protihr p. protivnk 2 protichodne 1. p. opane 2 2. p. rozline 3. porov. protikladn, antagonistick protichodnos p. kontrast protichodn p. opan 2, protikladn, antagonistick protiklad p. kontrast, opak 2, protireenie protikladne l . p . opane 2 2. porov. protikladn, antagonistick protikladnos p. kontrast protikladn ktor je protikladom inho, stojaci proti inmu; obsahujci v sebe protiklad, rozpor protichodn: protikladn, protichodn informcie, nzory protismrn: protismrn tendencie, prdy v umen opan polaritn zried. polrny: stoja na opanch, polaritnch pozcich diametrlny: diametrlne postoje opozitn odb. antinomick: opozitn, antinomick dvojica kontrastn protiplny protiplov: kontrastn pomery; kontrastn, proliplne. protiplov kategrie protireiv kni. rozporn rozporupln kni. kontroverzn (vntorne protikladn): protireiv, rozporn, rozporupln, kontroverzn javy, city odb. ambivalentn (protikladn vo vzahu k tomu istmu objektu): ambivalentn vzah paradoxn: paradoxn tvrdenie antagonistick antagonick: antagonick, antagonistick tbory, skupiny odb.: kontradikn kontradiktick kontradiktrny kontradiktorick: kontradikn, kontradiktrne, kontradiktick pojmy, znenie zkona zastar. rozchodn (Jg) protilhlo p. opane 1
omu): kni.:

protiahl nachdzajci sa oproti, na opanej strane nprotivn: protiahl, nprotivn budova * opan

581
druh (z dvojice): plva k opanmu, druhmu brehu
kni. zastar. p r o t i v n (Kukun, Jg)

provinn
protittny p. podvratn protistavn p. nezkonn protiva p, kontrast protiven p. neprjemnos protivenstvo p krivda, zlo protivi sa1 p. protirei 1, 2, odporova 2 protivi sa : vzbudzova nechu, odpor, hnus by protivn by odporn: protiv sa mi, je mi protivn rann vstvanie; niektor jel sa mu protivia, s mu odporn prieit sa prkrisa: priei sa, prkri sa mi znova prosi o dovolenie hnusit sa oklivit'sa bridi sa (vzbudzova fyziologick odpor): zdochlina sa mu hnusila, oklivila; brid sa mi to jest * m a t odpor (proti niekomu, nieomu) odpudzova (niekoho): proti takej robote mm opor; vae spsoby ma odpuzuj nr. hudi sa protivncky p. nepriatesk 2, opan 2 protivnk 1. kto neshlas s nzormi inho a bojuje proti nim odporca: politick protivnk, odporca oponent (protivnk, oby. v diskusii) nepriate sper: porazi protivnka, nepriatea, spera sok (protivnk, oby. v bostnom vzahu): vidie v niekom soka rival: ideov rival * zastar. spernk (kultty) zastar.
o d p o r n k kni? o p o z i c i o n r zned o p o z i n k : ked zis-

protinoec lovek ijci na protiahlej strane zemegule antipd protiplenen, protiplenen p. protialkoholick protipl 1. opan pl antipl 2. p. kontrast protiplny, protiplov p. protikladn, opan 2 protiprvny p. nezkonn protiprrodn p. neprirodzen 1 protiprirodzen p. neprirodzen I protireenie protichodn tvrdenie; o sa vzjomne vyluuje kontradikcia: v jeho vpovedi je plno protireen, kontradikci antagonizmus (nezmieriten protireenie) rozpor nezhoda neslad nezrovnalos: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a inmi protiklad (hlbok protireenie) kontrast (pln protiklad): protiklad, kontrast medzi relnym a ielnym paradox (protizmyseln tvrdenie): povedal paradox odb antinmia protirei 1. hovori proti niekomu, nieomu, vyjadrova opan nzor (op shlasi) oponova: renkovi z prtomnch nik neprotireil, neoponoval odporovat neshlasi: v tejto veci ti musm odporova, musm s tebou neshlasi polemizova vies polemiku hovor. kontrova (hovori protiargumenty, ostro stava opan nzor): r s kadm polemizuje, vedie polemiku namieta ma nmietky (uvdza dvody proti nieomu. niekomu): proti takmuto nzoru musm namieta, musm ma nmietky protivi sa vzdorova vzpiera sa (v rei): maminm vitkm sa neprotiv, nevzpiera sa; jeho dohovraniu vzoruje almi argumentmi expr pti sa (slovne): nechce shlasi, stle sa pt subt. prajcova sa: sa tolko prajcuje? 2. by v rozpore s niem odporova: tento nzor protire, odporuje pravde, zdravmu rozumu; najnovie sprvy si protireia, odporuj si protivit sa prieit sa: mojim zsam sa to protiv, priei protireiv vzjomne si odporujci: obsahujci protireenie protichodn protikladn: protireiv, protichodn vpovede, svedectv; protireiv, protikladn javy kni?..: rozporn rozporupln odb.: antinomick kontradikciu kontradiktrny kontradiktorick kontroverzn ambivalentn (obsahujci rozpor, antinmiu. kontradikciu, ambivalenciu): rozporn, rozporupln, antinomick, kontradiktrne tvrdenie paradoxn (obsahujci paradox): paradoxn mylienky antagonistick antagonick (zaloen na antagonizme): antagonistick, antagonicksily p. aj protikladn, antagonistick protirevolun p. spiatoncky protirozumov p. nezmyseln protismrn l.p. opane 1 2.porov protikladn protismrn p. opan I. protikladn protispoloensk vymykajci sa spoloenskej, socilnej truktre, spoloenskm zkonitostiam; nemajci socilne ctenie, ohad na socilne zujmy; narajci zujmy spolonosti asocilny: protispoloensk, asocilne zmanie; protispoloensk, asocilny ivel, lovek proti.pion p kontrapion

til, e sa nenjde nijak opozink, zmkol kni. antipd 2. kto bojuje s niekm v sai, v zpase sper protihr: podceovat protivnka, spera, protihra rival: dnes sa stretli dvaja odvek rivali partner (spoluastnk hry, zbavy): ukzal sa ako rovnocenn partner protivn 1. p. odporn 1, neprjemn, hnusn 2. p protiahl, opan 1 3. p. nepriatesk 2, opan 2 protivojnov p. mierov protizkonne 1. porov. nezkonn 2. p. tajne protizkonn p. nezkonn protizmyseln p nezmyseln protokol p. zpis I protokolova p. zapsa 1 prototyp p typ 1, 2, vzor 1, druh' 2 prova p. predok"' proveniencia p. pvod I proviant p. jedlo 1 provincia p. vidiek 1 provincilnos p. provincionalizmus provincilny p prov inn provincionalizmus nedostatok irieho rozhadu provincilnos: provincionalizmus, provincilnos niektorch miest obmedzenos zaostalos: kultrna obmezenos, zaostalost malometiactvo pejor. zpecnctvo pejor krpiarstvo: prsloven slovensk krpiarstvo provinn typick pre vidiek, nachdzajci sa mimo hlavnho diania, mimo centra provincilny vidiecky: provinn, provincilna, vidiecka kultra; provinn, vidiecke divalo okrajov: okrajov mesto, okrajov oblasti mal malomestsk: mal. malomestsk pomery zky zkoprs (obmedzen v rozhade): vetko sa im videlo vekolep z ich provincilneho, zkeho, zkoprsho pohau p. aj zaostal

provizrne
provizrne p. doasne provizrny p. doasn provokan, provokatrsky, provokatvny p. vyzvav provokova l . p . drdi2 2. porov. podnieti prza p vednos prozaick l.p. epick 2.p. ben, vedn prozreten p prezierav, opatrn prplaka p* prca 1 prpla sa p. babra sa 2 prplavo p pomaly I prplav p. zdhav, pomal 1 prs p. prsnk prsia l . p hru 2.p. prsnk 3.p pca prskan p. frkan, strakat I prska 1. po troche vystrekova al. rozstrekova kvapky (najm sliny) a vydva syiv zvuk fka fska: zpalisto ren a prsk, fr'ska na vetky strany; k prsk, fka expr. frcka: frek sliny doaleka; fontna jemne prsk, frek; kvariaea sa mas prsk, fka, frek sya sipie (prska s hlasitm zvukom): rakety. iskry syia, sipia crka cka (rozstrekova vie mnostvo vody) pliecha strieka: eti na ns samopane pliechaj, striekaj, prskaj vodu 2. p. kropi 3. p hneva sa prskavka drtik obalen horavou ltkou, ktor po zaplen iskr hovor /astarv.: rachtl rakta: vianon stromek s prskavkami, s rache'tami, s raktami prsnat majci velk prsia (oby. o ene) hovor, expr.: ceckat cecnat: je prsnat, ceckat, cecnat a tun
hrub. v e m e n a t

582
cedilo hovor, expr.: pua sta (prudko pra): pualo cel noc; sta do okien nr.: ridat sa cechti sa: rid sa, cecht sa u dva dni expr.: apota urda (prudko s lpotom pra) expr iba aha* pra (o prudkom, vetrom hnanom dadi): ibe. ah, perie do oblokov 2. p. pada I pka p d pr p. chodnk 1 prti sa p hmri sa 1 prtoi sa p. chvli sa prd 1. pohyb vody. tekutiny tok: rieka m tich prd, tok ccerok expr.: cek crk cvrk (slab prd tekutiny): ccerok potu. slz, crk mlieka 2. p. dav, zstup 1. kolna I 3. p. smer I 4. p. sled I 5. p prame 2 6. p. elektrina prudria p hanblivos 1 prudrny p. hanbliv prdi 1. (o tekutine al. o jemnch iastokch) prdom, nepreruovane sa pohybova: vbec plynule postupova tiec: voda prdi, teie z pramea tenulinkm prdom lia sa vali sa (silno prdi): krv sa leje, val prdom kni;. rinsa nr. cechta(v mnostve): pot sa rinie z ela; slzy sa jej rin z o steka (smerom dolu): lva stle prdi, stek z vrchu * kolova cirkulova obieha (prdi v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele vri kri: v hlave vria, kria mylienky kni. plyn: slov plyn z st ahko pulzova kni. tepa (pravidelne prdi: o krvi): krv pulzuje, tepe v ilch prameni vyviera kni prtil" (prdi z istho pramea): spod zeme pramen, vyviera, prti lieiv voda 2. svislo, jednosmerne sa pohybova lia sa: slnen le prdia, lej sa do izby aha tiahnu (oby. o vzduchu): do izby ah, tiahne prjemn chlad; od pece tiahne teplo; od zhrad tiahne va kvetov via kni. van (o vetre, vzduchu): z hory prdi, veje, vanie sviei vetrk prudko 1. s velkou rchlosou, silou, intenzitou sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil * nhle rapdne: jeho stav sa nhle, rapdne zhoril aktne: prudko, aktne prebiehajca infekcia rzne razantne: rzne, razantne zatoil na spera silno vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje nzory expr zrivo: vietor zrivo zalomcoval dvermi expr.: hupkom hupky strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa pal do kadej roboty hovor.: hurtom zhurta hurtovne: hurtom, zhurta zaal rova V zhrade poet. Strelmo (Hviezdoslav, Fabry) zastar.: vainio valom (Hviezdoslav. Tajovsk)
porov. aj p r u d k 1

prsnk tvar na hrudi enskho tela obsahujci mliene azy prs prsia (prsnky): priklada si diea k prsnku. k prsu. k prsiam poprsie (prsnky): vypt poprsie poet adro hrub. cecok hrub kozy (prsnky) prs p. zem 4. pda I prste I. krok nosen na prste obrka hovor, karika (snubn prste): vymeni si prstene, obrky 2. o tvarom pripomna krok nosen na prste prstenec: prstene, prstence vlasov prstencovit, prstencov p. kruhovit prstenec p. prste 2 prstienkovit p. kruhovit pra 1. (o dadi) pada v kvapkch z oblakov na zem: vonku pr; predverom pralo cel noc nr pada: na vchodnom Slovensku nepr, ale pad /ried. mokn: vonku mokne popcha poprchva kropi kvapka (riedko, velkmi kvapkami): bli sa brka, zaalo popcha, poprchva; vonku krop, kvapk sprchat spchava (oby. preruovane): podchvou
sprchalo nr. p o k r o p o v a t ' zned. p r c h a (J. Kr)

mrholi expr siholi sihli (drobno pra) rosi (vemi slabo pra) nr.: romoni prcholi (slabo pra) expr.: smokli smokli sa sopli sopli sa nr. epoli (drobno. ticho a bez prestania, vytrvalo pra): smokl(sa) u tret de expr: osieva sa sypa sa (husto a drobno pra): cel popoludnie sa osieva, sype (studen d) expr trsi sa (po troche. riedko pra): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trsilo expr. lia lia sa (silno pra): lialo (sa) ako z kanvy expr. cedi cedi sa (oby. silno a vytrvalo): cel tde (sa)

2. s vekm sklonom strmo prkro ostro: chodnk prudko, strmo stpa k vrcholu; cesta sa prkro, ostro zvauje k rieke kolmo: kolmo stpajcimi schodmi sa dostali na povalu 3. ivelne reagujc: prejavujc ivelnos v sprvan, v konan v reakcich prchko impulzvne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznmku; zaal impulzvne presvieda o svojej pravde vnivo: pri rozhovore vnivo rozklad rukami strmo prkro: strmo,

583
prkro sa osopil na diea rozhodne rezoltne: rozhodne, rezoltne odmietnu predloen nvrh ostro zostra: v diskusii ostro, zostra zatoi na oponenta vbun explozvne kni. eruptvne: vbun, explozvne, eruptvne reaguje na kad napomenutie expr.: zrivo ialene: zrivo, ialene sa rozkrial na enu hovor: hurtom zhurta hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o vetkom
porov. aj p r u d k 2

prva
plot z prtiny * lieskovica lieskovec (prt z liesky) zastar ferua (prt na trestanie): dosta po rukch feruou hva (skrten, pevn a ohybn prt): hvy na cepoch prtie, prtina p. prt pruina prun as mechanizmu zmierujca otrasy al. tlmiaca nrazy pero: oceov pruina, oceov pero struna: struny v sedadlch zastarv.: spruha spruina: spruha, spruina zmky zastar.: vzpruha (Jg) vzpruina (J. Hork) vlsok (pruina v hodinch) prkovan p. psikav prune 1. porov. prun 1, 3 2. p. bystro I 3. p. zahka 4 prunos p. elasticita prun 1. ktor m schopnos po ohnut, stlaen a pod. vrti sa do pvodnej polohy (o predmete, materiloch; op. neprun) elastick: aty z prunej, elastickej ltky: prun, elastick nite ohybn hybk: ohybn, hybk prtie odb flexibiln: flexibiln materil zried. zhbav; hevnat (pevn a pritom prun): hevnat drevo 2. dobre, ahko sa pohybujci (o loveku); vyznaujci sa prunosou, dobrou ohybnosou (o udskom tele, orgnoch a ich innosti; op. neprun) ohybn (op. neohybn) hybk: prun, ohybn telo portovca; prun, hvbk postava, chdza zried. zhbav (Ondrejov) elastick: elastick pohyby odb. flexibiln: flexibiln svalstvo strunist (prun ako struna): strunist lovek, driek, krok pren. expr.: gumen gumov (ako z gumy): gumen, gumov telo gymnastky svin svik ahk (prune a rchlo sa pohybujci): svin, svik chlapec; svin, ahk krok vlny napnut (o pokoke) 3. prune reagujci, ahko sa prispsobujci novm podmienkam, okolnostiam (o loveku a jeho innosti: op. neprun) odb. flexibiln: prun systm, flexibiln typ loveka prispsobiv: prispsobiv myslenie (op. skostnaten, konzervatvne) pohotov (vhodne a rchlo reagujci): pohotov organiztor, pohotov rieenie situcie plynul: plynul vroba operatvny (zaloen na prunom riaden): operatvna prca, operatvny zsah prv 1. pred urenm al. zvyajnm asom, asovo pred niekm al. niem (op. neskr, neskorie) vaie hovor prvie: mus prv, vaie, prvie vstva skr skorej skorie: priiel skr, skorej, skorie ako ostatn zastar. prvej 2. v bliie neurenom ase v minulosti, pred istm asom kedysi predtm: prv, kedysi tadia tiekol potok; predtm bolo menej dopravnch nehd skr sprvu: skr, sprvu tu stla iba mal drevenica dakedy voakedy dvnejie: dakedy, voakedy mu na tom nezlealo zastar prvej fraz. svojho asu za starch ias 3. na zaiatku, pred vetkm ostatnm n a j p r v : prv, najprv si mus umy ruky skr najskr najskorej najskorie: nevie, na ktor nohu skr. najskr skoi; najskorej, najskorie sa naume ponra hovor, n a j s a m p r v : najsamprv sa pjdeme najes zastar. prvej 4. p. vopred 1 prva p. prvk

prudkos p. razancia prudk 1. vyznaujci sa velkou silou a (neakanou) rchlosou siln (op. slab): prihnal sa prudk, siln vietor kni. razantn: razantn der lek aktny: aktny zpal strm rchly (oby. o pohybe; op. pomal): strm, rchly krok; strm, rchly let; rchly spd udalosti rapdny: rapdny vzostup rzny vehementn kni. briskn: rzny, briskn tok, pohyb nhly (neakane prudk; op. pozvon): nastala nhla zmena poasia drav nesptan: drav, nesptan tok rieky turbulentn: turbulentn tok, pohyb ostr (prudkosou a silou neprjemne psobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostr svetlo, ostr zvonenie iveln (prudk ako ivel): iveln sila bleskov (s prudkosou blesku): zasiahol ho bleskov der zriv div divok expr. diabolsk besn: zriv, div, divok, diabolsk, besn tempo expr ialen blzniv: ialen. blzniv cval horkovit publ. hektick kni. zimnin (o tempe, rchlosti) p. aj niiv 2. prudko, nhle reagujci na podnety (o loveku); intenzvne al. ivelne pociovan, prejavovan (oby. o citovch prejavoch loveka) vniv: prudk, vniv cit nruiv (prudk oby. v bostnch prejavoch. zitkoch): by nruiv v lske vznetliv impulzvny popudliv prchk (ktor sa vie nhle rozhneva): vznetliv, impulzvna, popudliv, prchk povaha eruptvny explozvny vbun cholerick: eruptvne, explozvne, vbun prejavy; cholerick sprvanie energick rzny kni razantn: energick ena; rzne, razantn zabuchnutie dver strm hovor, expr.: hurtovn hurtcky: strm, hurtovn lovek; strm, hurtovn, hurtcke zaklopanie kraj nramn kni. sveep (o loveku) iveln brliv: iveln duch; lnok vyvolal brliv reakciu verejnosti nhly (nastvajci, prichdzajci neakane rchlo a s velkou intenzitou): nhle prelknutie, vzplanutie siln mocn (op. slab): siln, mocn vne * div divok: div, divok rados expr.: blzniv ialen: blzniv, ialen tba pren. expr. cignsky: cignska krv, ntura expr. erav nesprv. horkokrvn 3. nhle stpajci al. klesajci strm prkry: cesta mala prudk, strm, prkre stpanie; prudk, strm kopec ostr (majci ostr uhol): prudk, ostr zkruta prdov p. plynul pruh 1. p. ps I, 2 2. p prietr pruhovan p. psikav prusliak p vesta prt dlh. tenk a ohybn nerozvetven konr ik prtie (prty) zried. prtina (prty): brezov prty, prtie;

prvk
prvk iak prvej triedy, prvho ronka primn (iak prvej triedy osemronho gymnzia) prvoroiak (posluch prvho ronka vysokej koly) expr prva zastar. prvoklasnk prvej p najprv, predtm 1, prv 1-3 prvenstvo 1. prv miesto, vedce postavenie primt: zska prvenstvo, primt v pretekoch 2. prv miesto v asovom porad kni. priorita: prizna prvenstvo, prioritu vynlezu prvobytn p. pvodn 1 prvohory geologick obdobie a tvary nasledujce po prahorch odb. paleozoikum prvok p. as, zloka prvoklasnk p. prvk prvolezeck p. priekopncky prvopis p originl prvopoiaton p. zaiaton prvopoiatok p. zaiatok prvorad stojaci na prvom mieste z hadiska dleitosti, vznamu, potreby a pod. (op. druhorad) hlavn zkladn: prvorad, hlavn, zkladn ciele, povinnosti prv najdleitej: tdium je uho na prvom, najdleitejom mieste kni. prioritn: prioritn pozcia, prioritn oblasti prednostn (prednostne prv v porad): iadosti uren na prednostn vybavenie; prednostn nvteva kni. eminentn: ma na nieom eminentn zujem popredn predn vznamn vznan: popredn, predn, vznamn, vznan pracovnk prvoroiak p prvk prvoroden ktor sa narodil ako prv najstar: prvoroden, najstar syn prv (oby. spomedzi alch): prvoroden, prv diea prvorodika ena. ktor rod al. porodila prv diea prvstka prvotina p dielo prvotla kniha vytlaen do r. 1500 inkunbula odb. paleotyp (prvotla od r. 1501 do r. 1550) prvotne p. pvodne prvotnopospoln p. predtriedny prvotn 1. ktor bol (je) najskr, na zaiatku pvodn: prvotn, pvodn podoba naej planty prv originlny: prv, originlny vznam zaiaton poiaton: zaiaton, poiaton impulz; poiaton fza prvotnopospoln predtriedny beztriedny (o udskej spolonosti) kni. prvoby tn primitvny: prvobytn, primitvne usporiadanie rodiny 2. p. zkladn, hlavn 1 prvotriedne p. vborne I, porov. aj prvotriedny prvotriedny majci vemi dobr (najlepiu) akos, rove a pod. (op. druhotriedny, podradn) vborn vynikajci znamenit: prvotriedny, vborn, vynikajci, znamenit vrobok: prvotriedna, vborn, vynikajca, znamenit prca dokonal (ktor nem nedostatky, chyby; op. nedokonal): dokonal gazdinka kvalitn akostn vysokokvalitn vysokoakostn (op. nekvalitn): kvalitn vkon, kvalitn tovar, akostn vno vyberan deliktny (o tovare, vrobkoch, potravinch a pod.): vyberan, deliktne jedlo prv najlep (o kvalite): materil prvej, najlepej akosti zastar. prvej klasy (Jesensk)

584
prvstka p prvorodika prvie p. prv 1 prv 1. ktor je na zaiatku uritho poradia vazn: prv, vazn drustvo; prv, vazn festivalov film: prvoroden (o prvom dieati) 2. ktor bol v asovom slede najskr (op. posledn) zaiaton poiaton prvotn: prv, zaiaton tdium choroby; prv, zaiaton, poiaton nespech; prvotn dojem; prvotn rados pominula pvodn najstar* originlny: pvodn obyvatelia; najstar kresania; prv. pvodn, originlna tla kni. pioniersky priekopncky: pioniersky, priekopncky in debutantsk (ktor je debutom al. ktor svis s debutantom): debutantsk predstavenie * premirov (majci premiru): premirov premietanie filmu 3. p. popredn, vznamn 1 4. p. hlavn 1. prvorad 5. p. prvotriedny prtit p. prameni 1, prdi 1 przni p. hani prznite p. hanobite pseudoumenie pejor. neprav, predstieran umenie kni..: kvziumenie tieumenie kni. pejor. paumenie pseudoveda pejor neprav, falon veda kni. kvziveda kni. pejor. paveda ps 1. p. pokorn 2. p. zl 2, biedny 2 psiare miesto na chovanie psov psinec psica 1. plan horsk trva hovor, kuta 2. p. suka psa p. tea 1 psina 1. p. zbava 1 2. p. art 3. p. suka psinec p. psiare psoriza p. lupienka psota p. chudoba 1 psot nik p. epilepsia psotn p chudobn 2. biedny 2 psovsk l.p. pokorn 2. p. zl 2, biedny 2, ak 3, chudobn 2 pst vyjadruje vzvu zachova ticho psst it t: pst, psst, bolo pou pri kadom zakalan; Cit, t, bute u konene ticho! ani muk ani krk: Bu u ticho, ani muk! zried. cit (Hviezdoslav) pstka p. ti 1 psu p. kazi 1 psycha, psch p. duch 2, dua 1 psychiatria hovor, psychiatrick klinika hovor, pejor.: blzinec blzninec (stav pre duevne chorch) slang, psvchoka subt.: cvokre cvokhaus magorka psychick p. duevn psychika p. vntro 2 psychologick p. duevn psychopatick p. nenormlny I psychza P. hystria penica obilnina s klasmi ervenohnedch zn; tieto zrn ako zklad pri vrobe mky ito (zemne obmedzen): pestova penicu, ito; vrece penice, ita pubercky p. nedospel pubertlny p. nedospel, nerozumn pubescentn p. dospievajci publicista p. novinr

585
publicistika p. novinrstvo publikcia p tla 2. kniha I publikova p uverejni publikum p. obecenstvo pucovat' 1. p. isti 1,3 2. p. hrei 2 pucung p. vitka pu p. vzbura pua zana rs, prediera sa na povrch: pa vhonky, puky (o rastlinch) klit : semeno u pu, kli * expr. iba: psenieo zaala iba: chlapcovi u ib fziky puka puka sa: pri rieke (sa) u. pukali brezy * vyrasta rozvja sa: plod v lele u vyrast, rozvja sa, pu nr. du (Klal) nespis. rai pik p puk' 1 puista p. vzbrenec pui p. dlvi 1 pui sa l.p. hneva sa 2, p. smia sa 1 pud vroden dispozcia na ist innos al. na dosiahnutie istho ciea zaloen zva na nepodmienench reflexoch intinkt: obrann pud. intinkt zmysel (erotick pud): svojm sprvanm rilo zmysly muov iadostivos zastar. iadza (siln tba po nieom): telesn iadostivos, iadza ve chtivos (prudk cit zbavujci rozumovej kontroly): da sa strhn vou p. aj ve 1 pder jemn krobov prok na vonkajie pouitie v kozmetike, lekrstve a pod.: per na tvr zsyp (prok na zaspanie ast tela. rn): etsk, dezinfekn zsyp pudilr p. peaenka pudi p. hna 1, 2 pudlo p zadok 1 pudov ovldan, podmienen vntornm, od vle. rozumu nezvislm citom, pudom intinktvny: pocti pudov, intinktvne nutkanie nieo urobi; puov, intinktvne sprvanie neuvedomen mimovon spontnny iveln: neuveomen, mimovon, spontnny, iveln prejav ivony
a n i m l n y asto pejor. z v i e r a c (ako pri zvieratch):

pupok
2. hovor, zoehlen hrana na atch kraj priehyb: puky, priehyby na nohaviciach puk 1 p. kot 1 puk' p. paf', prask, buch pukaka p. puka puka 1. dostva pukliny, rozruova sa trhlinami puka sa trha sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ady (sa) pukaj, trhaj praska prskat': pery mi praskaj pratt expr. praskotat": hrady pratia, praskoc 2. vydva krtke tupie zvuky ako pri trhan; spsobova takto zvuk praska p r s k a t praa: kby mu pukaj, pratia: horiace revo puk, prask, prska, prat* expr.: pukota praskotat: parkety pukoc. praskoc plieska (puka pri prudkom pohybe): bi plieska * lska (puka prstami) expr. lupka: pri chdzi jej papue lupka j 3. p. pua puka sa 1. p. puka I 2. p. pua puklina p. trhlina, kra pukot p. praskot pukota p. puka 2 pulver p. sveter pult p. stojan pulz kolsanie nplne tepien vplyvom srdcovej innosti tep: slab, pravideln pulz, tep * kni? tepot pulzova (o krvi, o srdci) pravidelne nara, udiera a pritom vydva temn zvuk bi km. tepa kni. zried. tepota: v ilch mu pulzuje, bije, tepe horca krv; srce mu bije. pulzuje rchlejie pri spomienke na rodinu tc tlkota klopa (o srdci) bcha bi buchota (hlasno, vrazne): srdce mu divo bcha, bi/buchoce; benie krvi * skka (hlasno, nepravidelne: o srdci): od strachu jej srce divo ske pumpa 1. mechanizmus na vhanie plynu do pneumatk, du odb. hustilka: bicyklov hustilka 2. p. erpadlo p u m p r p. erpadlr pumpn p. pripravi 3 pumpova l.p. erpa 1 2. p. mmi 2 punc 1. p. znaka, ciacha 2. p. znak I. rta I puncova p. znai 1 punkt l.p. bodka 2. p. b o d l punktikr p. pedant punktikrsky, p dkladn, presn 3 punktikrstvo p. pedantria punktum p. hotovo puntik p pedant puntikrsky p. dkladn, presn 3 puntikrstvo p. pedantria pupk p. opekanec ppavov p. lt pp p. puk1 1 pupe p. puk' 1 pupenec, pupienok 1. p. puk' 1 2. p vyrka pupk 1. p. bruch 2. p. boh pupkatie p. tunie pupkat p. bruchat 1, tun 1 pupok p. brucho

ozvali sa v om ivone, aninulne, zvieracie tby; ivone, animlne, zvieracie konanie pu p paf puika p. faji pugilr p peaenka phy sprv, jednoduch, hol, ry puch p. zpach puchk p. vlhk puchn chorobne zvova svoj objem (o tele al. jeho astiach) napcha spcha zapcha opcha: tvr o plau puchne, napcha, opcha; prsty mu puchn, spchaj, zapchaj o akej roboty pripcha (trocha puchn) odva sa nabieha naviera nalieva sa (zvova objem telesnch dutn tekutinou): brucho sa mu ova, nalieva; oi nabiehaj, navieraj slzami puchor p. aldok puchrat 1. p. bruchat 1 2. p. guat 1 puk' 1. nerozvinut zrodok lstka al. kvetu pupe pupienok pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoov poet. pp: ruovppii bot pik

puritnsky
puritnsky p. prsny 1 purpur stoerven farba s fialovm odtieom; ltka takejto lrby arlt kni. nach: knieac purpur, nach; krovsk pl z purpuru, zo arltu purpurovo p. erveno purpurovoerven p. erven purpurov p. erven pusa p bozk pusinkova p. bozkva pusipajt p. partner, priate 1 pusta p. step pustatina pust, neobvan, oby. nerodn krajina km. pustina: skalnat pustatina, pustina p (rozsiahla such pust kra jina bez rastlinstva): piesonat p pustatinn, pustatinov p. pust I pustina p pustatina pusti 1. presta dra a necha pada, unika vypusti: pustila, vypustila z. ruky lyicu uvolni popusti povolit (trocha, sasti pusti): uvoni, povoli koovi uzdu; popusti opraty upusti: schvlne upustila vreckovku 2. dovoli ods z istho radne viazanho miesta: umoni niekomu, nieomu dosta sa pre, von z nejakho priestoru prepusti: zajatcov pustili, prepustili; pusti, prepusti pacienta na priepustku uvoni (zbavi istej povinnosti): uvoni pracovnka na cel de vypusti: pusti, vypusti vtka z klietky; pusti, vypusti vodu z umvadla, paru z potrubia 3. dovoli vstup, prstup, as na nieom vpusti: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpusti do domu cudzinca pripusti: pripusti, pusti tudenta na skku; do sly nikoho nepripustili 4. uvies do chodu, do innosti (op. vypn, zhasn) zapn: pusti, zapn pota, motor, prstroj otvori hovor: zaplit zaa: otvori, zapli, zaa rio, televzor spusti: spusti stroj 5. p. prdn pusti sa 1. zaa nieo robi, zaa nejak innos dat sa: pustili sa. dali sa s chuou do kosenia; pusti sa. da sa do jedla chyti sa chopi sa: bez. slova sa chytili, chopili do roboty; nem sa oho chyti, chopi pribra sa pichytit sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichli sa do varenia prikroil pristpi (oby. v radnom styku): hne prikroili, pristpili k rieeniu naliehavej lohy podobra sa poduja sa (s vedomm zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ak lohu priprie sa (s pemhnm vle): priprie sa do tdia kni jat sa: jasa do prce expr.: vhryzn sa zahryzn sa pozahrzasa (postupne) hovor, expr: vrhn sa zarat sa: s vekm elnom sa vrhli, zarali do problmu, do tania pohri sa (intenzvne sa zaa s niem zaobera): pohrila sa do tania, do roboty expr. schyti sa vvchyti sa (zrazu sa pusti do nieoho): schytila sa. vychytilo sa upratova; schyti sa na tek hovor, expr lapi sa: lapi sa do roboty fraz. vyhrn si rukvy: neotali, vyhrnuli si hne rukvy zastarv. odda sa: odal sa rozjma hovor, spusti (o rei, speve a pod.): spusti krik. pla 2, zaa sa pohybova istm smerom, zaa s niekam da sa vyda sa: pustili sa. dali sa, vydali sa na

586
cestu domov zamieri vykroi pobra sa: po dlhom rozman zamieril, vykroil, pobral sa doprava podat sa: podali sa rezko ku kostolu expr.: schyti sa vychytisa rozbehn sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu hovor, vzia (to): vzal to krom cez polia 3. (o tuhch ltkach) psobenm tepla sa sta tekutm al. sa rozplyn v tekutine rozpusti sa roztopi sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil stopil sa: ad sa v pohri stopil vykvari sa rozkvari sa (pusti sa kvaenm): slanina sa na ohni vykvarila, rozkvarila pustn strca prosperitu, materilnu rove al. mravn hodnotu upadat : o vinicu sa nik nestar, zaala pustn. upada; mlde morlne pustla, upadala rozpadva sa: gazdovstvo sa rozpadva hyn: historick pamiatky pomaly pustn, hyn kni. chtra: stavba u. niekoko rokov chtra zanedbva sa opa sa spa sa (prestva sa o seba stara telesne i duevne) pustoi p. nii 1 pustoite p. niite pustoiv p. niiv pustota p. przdnota 1, 2 pustova obydlie pustovnka kni. eremit pustovncky p. uzavret 3 pustovni p samotri pustovnk 1. kto z nboenskch dvodov ije v samote asketickm ivotom kni : eremita anachort anachorta 2. p. samotr pust 1. ktor je bez ivota, bez ud; pln przdna, opustenosti przdny: pust, przdny star katie spustnut zapustnut opusten: spustnut, opusten dvor osamoten osamel osihoten osiren osiroten osirel: osamoten, osamel, osihoten, osiren, osiroten jesenn polia neobvan pustatinn pustatinov nehostinn: neobvan, pustatinn, pustatinov, nehostinn kraj vyudnen udoprzdny: vyudnen, udoprzdne ulice expr: neiv mtvy (op. iv) pren hluch 2. ktor je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vntornej hodnoty przdny (op. pln, zmyslupln): pust, przdny ivot; pust, przdna dua bezobsan neobsan plan pren. pejor. jalov (oby. o rei) nenaplnen bezcieny bezten smutn tup (oby. o ivote) pren.: hluch mtvy subt. spustl 3. p. bezoiv puka run streln zbra s dlhou hlavou hovor, flinta: poovncka puka, Pinta hovor, zastar.: gver kver runica: da si gver na plece art. pukaka hovor, expr bchaka karabna (ahk krtka puka) zastar vintovka (druh vojenskej puky starieho typu) predovka (star typ puky nabjanej spredu) zadovka (star typ puky, pri ktorej sa nboj vklad do zadnej asti komory) vzduchovka (puka, z ktorej sa strela vypudzuje stlaenm vzduchom) malokalibrovka nesprv. malorka (ahk malokalibrov guovnica) guovnica (poovncka puka na guov nboje) brokovnica (poovncka puka na brokov nboje)

587
pun p. streln p p. pustatina p p. cesta 1 put prostriedok, oby. elezn na sputnanie okovy elez: ma na rukch put, okovy, elez; dovies niekoho v putch, v okovch, v elezch retaze: da vraha do retazi pta 1. kni. niem nevednm, zaujmavm a pod. vzbudzova zven pozornos, zujem priahova uptava priptava: expont pta, priahuje, uptava vetkch nvtevnkov zaujma interesova: obzer sa v cudzom prostred, vetko ho zaujma, interesuje fascinova uchvacova (silno psobi na zmysly): fascinujci, uchvacujci pohad na more oarva oslova kni. okzova (v dotyku s niem prjemnm, krsnym): ena ich oarvala stle viac; krsa hr vetkch osluje, okzuje subt. rajcova (drdi zmysly, predstavivos) lka vbi strhva: lka, vbi, strhva ma mylienka ods do cudziny 2. kni. na zklade citu, spolonch zvzkov, zitkov a pod. uvdza do tesnho vzahu kni. sptava viaza zvzova spja: pta, viae ho k domovu lska; ptan, sptavan horcim citom k ene oiiel z domu; zvzuje, spja ns so susemi primn priatestvo priptava: ni ma k omu u nepriptava tiahnu: cit ho liahne k rodine ptav p. praliv, zaujmav putika p. hostinec puta p. vedro ptnik p. cestujci puto o spja, zbliuje zvzok spojivo: prbuzensk, priatesk puto, spojivo; prbuzensk, priatesk zvzok zastar. vzivo (Kukun) kni. most: hudba bola mostom medzi nimi kni. ohnivo: ohnivo lsky putova p. cestova putovn p. koovn, pojazdn puzdro pevn schrnka, obal na uloenie a ochranu hovor, futrl: puzdro, futrl na okuliare sumka (mal koen puzdro na nboje) pova (aj puzdro na zbra): puzdro, pova achy: zasun abu do povy kni. zastar. etui: dreven etui (Vajansk) pcha 1. nadmern sebavedomie, preceovanie seba povenos povenectvo namyslenos: od pchy, povenosti, povenectva, namyslenosti div nepraskne mrnomysenos mrnivos: ensk mrnomysenos. mrnivos samobos: urazen samobos pynos pejor.: nadutos nafkanos* velikstvo 2. osoba, vec, na ktor mono by pyn hrdos slva: chlapec je pchou, hrdosou, slvou celej roiny ozdoba: budova je ozdobou mesta 3. p. sebavedomie pyka p. trpie 1 pyln l.p. stp I 2.p. pomnk pr p. erve I pyramda p. ihlan pyramidlny p obrovsk pyr p. kaa 1 pri sa p. ervena sa 1 pysk 1. p. sta 2. p. pera

pytaky
pysk p. odvrva pyskat p. papunat pyskova p odvrva pi sa 1. prejavova povenos, nadmern sebavedomie, nadutos, namyslenos by pyn by namyslen: pi sa svojm postavenm, by pyn, by namyslen na svoje postavenie vystatova sa vypna sa vyvyova sa vyna sa hovor, vyahova sa (nekriticky vyzdvihova svoju osobu): vystatuje sa, vyahuje sa cudzmi vsledkami chvasta sa kni. zastar. veliit sa (nekriticky, pochvalne hovori o svojej osobe): chvast sa, e vetky skky urob na jednotku chvli sa (hovori o svojich kladnch vlastnostiach, o svojej prevahe v nieom a pod.): rd sa chvli svojm pvodom vychvaova sa (vemi asto sa chvli): vychvauje sa pri kadej prleitosti expr.: nafukova sa fka sa nadva sa naparov a sa prtoi sa nr. uori sa hrub. prdska sa: nafukuje sa, naparuje sa, e preteky vyhr zaklada si (neodvodnene pripisova nieomu privek dleitos, cenu): zaklad si na svojom vzore, na svojej pamti 2. prejavova oprvnen hrdos, sebavedomie by hrd hrdi sa: pi sa. hrdi sa vkonom svojho mustva, by na hrd; nemme sa veru m pi, hrdi kni. honosi sa: mesto sa honos vznamnmi osobnosami by pyn blska sa: me byt pyn na svoje eti; blska sa svojimi vedomosami chvli sa: oprvnene sa chvli svojimi vsledkami pyne, pyno 1. vea si o sebe mysliac, preceujc vlastn hodnoty, sily, vlastn dleitos povene namyslene: pyne, povene zakval na pozdrav; pri kadom stretnut namyslene dvhal hlavu pohdavo a r o g a n t n e : ke skonil, pohdavo, arogantne sa usmial expr.: naduto nafkan: ku kadmu sa sprval naduto, nafkan expr bohorovn: bohorovn sa postavil pred zhromadench poet. zhrda (Rzus) zastar. zhdavo (Figuli) 2. oprvnene si zakladajc na nieom hrdo: pyne, hrdo kral za svojm otcom sebavedome: sebaveoine vstal a zaal rozprva * expr. /.ried. hrdko (Timrava) porov. aj pyn 1 pynos p. pcha 1 pyn 1. ktor sa (asto nekriticky) vyna nad inch; ktor dva najavo pohdanie, povenos (o loveku); svediaci o tom namyslen expr. nadut nafkan: je pyn, namyslen, nadut, nafkan ako pv poet: hrdohlav hrdopyn: hrohlav, hrdopyn sleinka expr. horedran pejor. zried. horenos: horedran, horenos frajer poven poveneck expr. bohorovn: poven, poveneck pohad; bohorovn sprvanie vystatovan vypnav (ktor sa rd niem chvli): vystatovan, vypnav lovek kni. spupn: spupn panovnk hovor. expr. rohat 2. ktor prejavuje oprvnen hrdos na nieo hrd sebavedom (prvom pyn): stala sa z nej hrd, sebavedom mlad mama; byt hrd na svoje deti 3. p. ndhern 1, velkolep pytek p. bozk pyta p uchdza, npadnk pytaky p. vohady

pta
pta 1. obraca sa na niekoho so iadosou, ktorej splnenie zvis od vle iadanho iada: pta, iada peniaze na dar; odsden pta, iada milos; pta si, iada si od mamy veeru poadova vyadova (nstojivo): robotnci poaduj, vyaduj vyie mzdy; poadova shlas na nieo prosi (zdvorilo, ctivo pta): chlapec si pros od rodiov peniaze na vlet expr : obra obroni proska proska (penlivo pta): obral, obronil ete o pr korn
expr. v y s t h a (Jesensk) expr.: s k u h r a t d r a i l k a

588
racionalita p. racionalizmus racionalizmus racionlny postoj racionalita racionlnos: racionalizmus, racionalita ronkov racionalizov a porov. zjednodui racionlnos p racionalizmus racionlny 1. p. rozumov 2 2. p. eln, sporn 3. p. zdrav 3, sprvny 2 ra p. sptn ri p. chcie 2, ela si ri sa 1. p. chcie sa, pi sa 2 2. porov. znies sa 2 rakova p. cva 1 rad 1 1. skupina jednotlivcov al. vec usporiadanch v jednej lnii za sebou al. veda seba: rad cviencov, domov konvoj kolna (dlh rad, oby. vozidiel): konvoj, kolna ut k (usporiadan rad): pochodova v koch reaz (sled osb, vec al. javov vo viac-menej svislom pse): reaz det, motocyklov; reaz spomienok palier (dva rady ud lemujcich cestu, priechod a pod.): prejs palierom zstup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnan zstupy * hovor, front (rad ud akajcich na nieo): st vo fronte na vstupenky do divadla hovor, or: postavi sa do oru hovor. expr. trda: pred tadinom stoj trdu divkov pren. had (dlh rad): had vozidiel 2. p spolonos 2 3. p. mnostvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica rad 2 p. vyznamenanie 2 rd' p. rehoa r d : 1. prejavujc rados, poteenie, s ochotou, s poteenm ochotne vane s radosou: kadmu rd. ochotne porad; vane ti pomem 2. bene, asto sa vyskytujc, vo vine prpadov spravidla zvyajne obyajne: rd, spravidla sa zabudne pozdravi; tak rana zvyajne, obyajne hnis 3. p. no rada 1. stne al. psomn vyjadrenie, ako kona pouenie ponauenie: dva niekomu radu, pouenie, ponauenie nauenie: uiton nauenie odporanie: knihu si kpil na odporanie priatea nvod (rada. ako nieo robi, pouva): pridriava sa nvodu tip (dobr rada): da niekomu tip intrukcia: kona poda intrukci intrukt: poskytn niekomu intrukt 2. skupina osb ako poradn al. riadiaci orgn: redakn rada asopisu kolgium (skupina vybratch odbornkov, poradcov): kolgium ministra konzlium (skupina poradcov): lekrske konzlium vbor (skupina ud zvolench z vieho celku): zasadnutie vboru grmium: grmium riaditea 3. p. schdzka 1 r a d a r p. rdioloktor radca p. poradca radicia p. vyarovanie, emisia 2 radilny p. lovit radikl p. radikalista radikalista stpenec radikalizmu; radiklny lovek radikl: jeho otec bol vek radikalista. radikl kni. jakobn radikalistick p. radiklny 1 radiklne 1. porov. radiklny 1, 2 2. p. rozhodne 1

drana (nstojivo pta): skuhe, drankd od dedka peniaze mmi expr. ldi (neodbytne) vypytova vypytva (ustavine pta) 2. p. prosi 3. p. obra 1 pta sa 1. dva niekomu otzku s cieom dozvedie sa, zisti nieo spytova sa opytova sa kls otzku: vetci sa ptali, spytovali, opytovali, o to m znamena: kldli mi otzku, i shlasm vypytova sa (viackrt sa pta) 2. otzkami prejavova zujem o nieo, o niekoho vypytova sa prezveda sa prezvieda sa: pta sa, vypytova sa na cestu do centra mesta; pta sa, prezvieda sa na prinu nieoho, na nzor, na mienku o nieom dopytova sa dozveda sa hovor.: doveda sa dovedova sa dovedva sa: dopytova sa na sprvny smer; dozved sa. dovedva sa, ije dakto doma by zvedav zaujma sa vyzveda sa: som zvedav na bliie okolnosti; zaujmali sa, koko dom stoj; vyzveda sa na ostatn rodinu spytova sa opytova sa: aksi cudzinec sa spytoval, opytoval na vs radi sa (pta radu): ud sa ra a rozumu sa dr. 3. iada o dovolenie nieo robi, niekam s iada sa: diea sa pta. iada na ruky; pes sa pta, iada dnu chcie (nstojivo): chce u z nemocnice domov ptav p. skmav pyte p. vrece ptick p. dvojznan, zhadn 2 pytliail' p. zahba 3 pytliak kto bez povolenia lov zver, chyt ryby poov. slang, slukr (pytliak chytajci zver do sluiek)

r
rab p. otrok 1, 2 rabat p. zava' rabit, rabitnik 1. p. surovec 2. p bitkr rabitny, rabitsky p. surov 2, nsilncky 1 rabitstvo p. surovos rabn p. kaz rabovaka p lpe rabova p upi. drancova rabovka p. lpe rabsk p. pokorn, ponen racionalistick p rozumov 2

589
radiklny 1. ktor sa usiluje o rchle a podstatn zmeny, oby. v politike, spolonosti; svediaci o takomto sil (op. umiernen) radikalistick (svisiaci s radikalizmom): radiklni demokrati; radiklny, radikalistick politick postoj revolun (op. evolun): revolun zmeny 2. neuznvajci kompromisy, vykvanie: konajci rozhodne a rchlo (oloveku); svediaci o takomto prstupe (op. mierny) rzny energick rozhodn: radiklny, rzny, energick lovek; pijat radiklne, rozhodn opatrenia nekompromisn (op. zmierliv, umiernen): nekompromisn rieenie; iaa nieo nekompromisnm spsobom bojovn ostr ton (op stupiv, poddajn): bojovn, ostr, ton tn; ostr zkrok polcie k r a j n : krajn stanovisko bezohadn drastick: bezohadn, drastick lieba; drastick dita rchly nhly prudk (op pomal, zdhav): rchla, nhla, prudk zmena; radiklna, rchla nprava rdio 1. rozhlasov prijma rdioprijma: tranzistorov rio, vypn rdioprijma hovor, rozhlas zastar. rdioapart hovor, tranzistor (tranzistorov rdio) subt. tranzistork luner (rdio bez zosilovaa vo veovej sstave) 2. p. rozhlas rdioapart p. rdio I rdiogram p. rdiotelegram rdiogramofn p. gramordio rdioloktor prstroj na urovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetickch vln r a d a r rdionka p. iapka rdioprijma p. rdio 1 rdiotelegram telegram poslan rdiotelegraficky rdiogram rdiovka p. iapka radrova p. gumovat radi' poskytova rady, ponauenia dva radu/rady: dobre vm radil; dval mu rady do ivota dva nvrhy navrhova odpora (radi s nvrhom na rieenie problmu): dval mu nvrhy na vhon kpu; navrhoval mu zmeni zamestnanie; pracovnkom oporali presta faji nardza: narzal ene, aby sa vrtila, narzal enu na nvrat pren.: epka epta uka: osi mu epkalo, aby sa nemieal o tej veci naepkva naeptval naukva (tajne radi): naepkvali mu rzne rieenia napoveda* navrva (radi pri odpovedi v kole): jeden iak odpovedal a druh mu potichu napovedal zastarav rekomandova: o mi rekomanujete. pn oktor? radi 2 usporadva poda nejakho poriadku do istho celku zoraova: uite rail. zaradoval eti do dvojstupu zoskupova grupova (radi do skupn): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali ns poda veku zaraova (radi na prslun miesto): zaraova tudentov do krkov rovna zarovnva vyrovnva narovnvat' (radi pravidelne veda seba): rovnal, zarovnval knihy na polike zaleova vleova vraova zatrieova zadeova (radi do rovnorodho celku): zaleovali pretekrov o drustiev; medzi zlch autorov ho vra-

rafinovat
ovali neprvom hovor, zapja zried. vpja: r sa zapjal, vpjal medzi najlepch retzi nadvzova (radi za sebou, a tak vytvra nepreruen sled): reazi, nadvzova jednotliv kompozin prvky radi sa p. diskutova, pta sa 2 rdius p. polomer radlica p. erieslo radno p. treba radn p. vhodn, potrebn 1 radodajka p prostittka radodajn p. tedr 1 radok p. zkos radom p. postupne I, zaradom radoren p. zhovoriv, trav rados prjemn duevn stav; o spsobuje takto stav (op. smtok, ial) poteenie: ma rados, poteenie z det. z prce; dopria niekomu poteenie z nieoho kni. potecha: port je jeho poteenie, potecha zuba: pracova so zubou zabenie uba: pozera na syna so zabenm, s ubou obuba: .v obubou sa prizer na eti * expr. jasot (velk rados): privtali ju s jasotom pitok (prjemn pocit vyvolan nejakm zitkom): J pitkom plva optimizmus (pozitvne, radostn naladenie): trochu optimizmu o ivota subt. plezr radostipln p radostn 1. astn radosti sa p. tei sa 1 radostne I. porov. radostn 1 2. p. veselo 1, 2 radostnk p. krstiny radostn 1. pln radosti, svediaci o radosti; prinajci, vyvolvajci rados (op. smutn) vesel rozveselen: raostn, vesel piese; radostn, vesel, rozveselen tvr rozradovan rozradosten rozradostnn naradovan nateen: vrtila sa cel rozradostnn, raostn, rozraovan, rozradosten, nateen km. radostipln: raostipln Vianoce (v elan) astn: preval astn obobie vo svojom ivote optimistick (op. pesimistick): vade panovala optimistick nlaa dobr priazniv: dobr, priazniv sprva prjemn (op. neprjemn) smevn: prjemn, smevn rno hrejiv: hrejiv pocit expr.: jasav plesav iskriv: diea sa smiala jasavm, plesovm, iskrivm smiechom rozjasnen kni rozjasan poet. jasupln jasot n (Timrava. Kostra) expr p r e r a d o s t n

p. aj naradovan, astn 2. p. drah 3, mil 1 radovnky p. zbava 1. 2 radova sa p. tei sa I radovravn p. zhovoriv, trav radov p prost I, obyajn 1, jednoduch 2 rad-radom p postupne 1, zaradom rdviden p. vtan 1 rada p panovnk r p. obru 1 rafa l.p. bi 1,2 2. p. bea 1 3.p. trha4, obera 1 rafinovan 1 1. p. preiban, premyslen, vypotav, stiv 2. p. vyumelkovan, jemn 3, drdiv 1 rafinovan 2 p. ist 3 rafinovat' p. isti 2

rafn
r a f n l . p . udrie I 2. p. chyti l, chmatn, pohrz 2 3. p. zastreli 4. p. spadn 1 rach p. paf1, bc 1 rcha p. bi 1 rachtl p. prskavka rachitda p krivica rachn l.p.spadn 1 2.p. buchn I 3.p. udrie 1 4. p. streli 1 5, p. prepadn 5 rachnut p. zaben 1 rachot p. lomoz rachota, rachotit 1. p hrmota 2. p. rapka 1 rachotav, rachotiv, rachotn p. hrmotn 1 raison d'tre p. zmysel 1 r a j poda Biblie miesto, kde ili prv udia kni eden: Adam a Eva boli vyhnan z raja. z edenu nebo nebes nebesia (poda nboenskho uenia miesto venej blaenosti, venho ivota): prs do raja, do neba kni. al. expr. eldordo: eldorddo turistov rajbadlo p. strhadlo r a j b a l.p. drhn 1 2. p. strha 1 raje p. aro rajcova p. drdi 2 rajcovn p. drdiv 1. praliv rajiak p rajina rajiakov p. erven rajina rastlina s dunatmi, tehlovoervenmi plodmi: jej okrhly plod p a r a d a j k a : pestova rajiny, paradajky v sklenku; kpi si kilo rajn, paradajok bot. rajiak rajinov p. erven rajnica nzka kuchynsk ndoba kastrl: dusi zeleninu v kastrle rajn 1. p. as 2. p. obvod 2 rajsk p. pekn I, krsny I. ndhern 1. slastn r a j t r p. vejaka rajtarova, r a j t r o v a p osieva rajtovat' p. jazdi rajzova p. cestova rak p. rakovina raketa nboj spsobujci po vystrelen sveteln a zvukov efekt: vystreli raketu svetlica (raketa na osvetovanie al. signalizciu) raktl p. prskavka rko p kopa 2, zstup 2, dav rkoi 1. p. vystrja1 2. p. besedova rakovina choroba spsoben nadmernm bujnenm buniek; zhubn ndor z tejto choroby hovor, zastarv. rak: ma rakovinu, raka * lek. karcinm (zhubn rakovinov ndor) rakovinotvorn ktor vyvolva rakovinu odb. karcinognny: rakovinotvom, karcinognny prvok rakovinov svisiaci s rakovinou odb.: karcinomatick karcinomatzny karcinmov: rakovinov, karcinrnov ndor; karcinomatzne ochorenie zhubn odb. malgny (o ndore: op. bengny) hovor, zastar. rakov rakov p. rakovinov rakva p. truhla 1 rm p. kontrukcia r a m a t , ramova p riadi2 rmcova porov. ohranii

590
rmcovit, rmcov p. veobecn 2. nznakov, schematick I rmec 1. p. oblas 2 2. p. charakter 2 ramenat sprv, plecnat ramenist, ramenit p. koat ramienko 1. p. veiak 2. p. oplecko rmova p. lemova 2 r a m p a p. zvora 1 r a m p r p. zvorr r m u s p. lomoz rana 1. miesto na tele s poruenm tkanivom: oetri trn ranu poranenie zranenie (pokodenie ivho organizmu mechanickm zsahom): pri pde utrpel poranenie, zranenie raz (vnejie poranenie organizmu): smrten raz t r a u m a (telesn al. duevn zranenie) 2. p. katastroa. tragdia 2 3. p. der 1. nraz 4. p. strela 2. vstrel r a a j k o v a jes raajky hovor, zastar.: fritukova fritikova frutikova: deti raajkovali, fritukovali chlieb s maslom r a a j k y rann jedlo hovor, zastarv.: fritik frituk frutik: matka chyst deom raajky, fritik, frutik r a a j p. rann ra 1. prudkmi pohybmi, dermi bra zo stromu, z krkov a pod. zra: jese ra, zra listy zo stromov stha strhva: vchor strhval slab halzky otlka obja (oby. palicou): otkal palicou jablk; obja orechy expr.: kmsa d r i a p a l : deti kmu, driapu zo Stromu ovocie poet. roni (Hviezdoslav, Botlo) 2. porov. rani rava p. dlh. obor rancova p. sklada 3, riasi ran p. gazdovstvo randl p. lomoz randav p. derav 1 r a n d e p. schdzka 2 r a n g p. hodnos rnhoji p. feliar 1 rani spsobi fyzick al. duevn boles zrani porani: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju vitka dorani expr.: dora doranta: doranil, dorantal si prsty; mala doran duu ubli: pri pde si ublil; ublil jej svojm odchodom odrie okrie pokraba pokriaba expr. okli (rani kou): okrel, pokrabal si lake skrvavi dokrvavi zakrvavi zakrvca (zrani do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvcan hlavu dodriapa r o z k r a b a t rozkriaba rozkrabn (driapanm, krabanm rani): doriapal si tvr dokaliit skalii dokatova zmrzai (telesne deformova, pren. expr. i duevne): dokaliil sa pri lyovan; pren. expr. mala zmrzaen duu expr.: d o c h r m a dodrzga: po nehode boli odrzgan * dostriea (rani stelbou): priiel z vojny dostriean raniten p. citliv 2, krehk 3 rannk p. noviny rann tkajci sa rna: rno konan, rno sa vyskytujci, prichdzajci r a a j : rann, raajia zmena, prechdzka poet. zastar. j u t r e n (J. Kr) skor: prde rannm. skorm autobusom

591
rno v asti da od svitu do predpoludnia, v rannom ase / r n a narno: rno, zrna zaalo sneil'; narno u bva chladno za rna, pis. i zarna hovor, zarnky: za rna, zarnky si vyli k rieke zasiar. rnom (Kukun) nr nazra (Vansov) rnom p. rno ran p. skor 1; zaiaton rapav pokryt jazvami, jamkami (oby. po kiahach) jamkav jamkovit expr. podoban: rapav, jamkov. pooban tvr zjazven jazvovit: zjazven, jazyovit lca drsn drapav hrboat: drsn pokoka; rapav, drsn gombiky; rapav, hrboat stena expr.: rapkav rapav krapat rapa p. rapka I rape p. pomatenost", blznovstvo 1 rapdne l.p. prudko I. porov.aj prudk 1 2.p. rchlo rapdny p. prudk 1. nhly 1, rchly rapka 1. vydva tup a preruovan rapkav, hrkotav zvuk rapota expr rapa: rapk rapk; stroje rapoc; guomet rap hrka hra hrkota drkota klepotat klopota: voz hrkoce na labe expr.: rachota rachotit (vydva siln, hrmiv zvuk): vlak rachoce, rachot 2. p. hovori I. rapota 1 rapkav, rapav p. rapav, drsn 1 rapova l.p blznit" (sa) 2. p. kazi sa raport p sprva' raportova p hlsi rapot p. lomoz rapot, rapotk p. tra rapotaka expr. ena, ktor vea a oby. rchlo rozprva rapotaa /ried rapotua tepaka trepaa rapotaa p rapotaka rapota 1. expr. vea a rchlo hovori expr.: rapka repetit repenti: eniky rapotali, repetili na priedom expi trkota mrkota drkota gagota lpota mlie mrvi sypa ska: mlel stle okola; sypal, stkal vtipy jeden za druhm /jemn. davota vitoit" eveli veholi tebota: dievence veselo avotali, vitoili, tebotali hovor, pejor krkori kotkodk a hovor, expr.: r e m z i r e i l i z a (Vajansk. ollsov)

rastlina
rast 1. narastanie, pribdanie, zvovanie intenzity, rozmerov, mnostva, vznamu a pod. (op. pokles) vzrast: rast, vzrast potu obyvateov; vzrast cien, mrtnosti publ. nrast (nieo, o narstlo za ist as): nrast nezamestnanosti vzostup (op. zostup): vzostup kultrnej rovne rozvoj: duchovn rozvoj loveka rozmach (prudk rozvoj): rozmach obchodu, podnikania rozkvet: rozkvet vzdelanosti kni. rozvin progresivita progresvnost' odb progresia: progresivita. progresvnost' miezd; progresia choroby 2. p. postava 1 rs 1. rastom sa zvova vyrasta narasta: iea rastie, vyrast; fzy mu narastaj vyvja sa: chlapec sa obre vyvja silnie zosilnieva zosilova sa mocnie (rastom sa stva silnejm): vchor silnie, chlapi mocnej bujnie (bujne rs): burina bujnie mohutnie (stva sa mohutnejm): lesy mohutneli * duie dunie tuie pevnie (stva sa pevnm, dim): stromy zjari unej. pevnej 2. rastom dosahova telesn al. duevn zrelos vyrasta vyspieva zrie: rstol, vyrastal, zrel vemi rchlo * kni vyzrieva: pomaly vyzrievala na enu dospieva (na niekoho): synovia mu u. ospievaj na peknch mldencov 3. (o rastlinch) rozvja sa zo semena vyrasta: rast, vyrastaj tu hrby * hna klit vyha (bujne sa rozvja): fazua kli: jablonka vyha, enie do kvetu bujnie (bujne rs): kvetena bujnie expr. iba: zjari vade ibala trva odb. vegetova: niektor huby vegetuj na dreve rodi sa vyskytova sa (rs na uritom mieste): u ns sa nerodia, nevyskytuj figy 4. stva sa vm, oby. intenzitou, potom, vekosou a pod. (op. zmenova sa) zvova sa: rast, zvuj sa nae mest vzmha sa rozmha sa zveaova sa mohutnie: naa ekonomika sa rozmha; politick neistota postupne mohutnie vzrasta rozrasta sa mnoi sa pribda hromadi sa (stva sa poetnejm): vavky sa mnoia, hromadia; pribaj nov problmy, konflikty 5. postupne sa stva vm vznamom, intenzitou (op. klesa) zvyova sa dvha sa stpa: ivotn rove rastie; dvha sa, stpa v om hnev zvova sa kni. vyi sa: ceny sa zvovali, vili zintenzvova sa stupova sa: poiadavky sa zintenzvuj, stupuj 6. stva sa dokonalejm, lepm (op. zhorova sa) zdokonaova sa zlepov a sa: rstol, zdokonaoval sa vedeckou prcou; zlepoval sa v matematike prehlbova sa: eurpska spoluprca sa prehlbuje kultivova sa zolchova sa menej vhodn zuachova sa zjemova sa (stva sa lepm vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemuje novm poznanm rastlina iv organizmus oby. s listami a kvetmi erpajci as svojej vivy zo zeme al. z vody: pon, okrasn rastliny bylina (rastlina so avnatou msovitou osou): zbiera lieiv byliny plodina (itkov rastlina: jej plody): priemyseln ploiny; zber lesnch plodn zelinka bylinka (oby. mn. .: lieiv rstli-

2. p rapka 1 rapotav p. trav rapotua p. rapotaka raps p krk I rapsodick p nesvisl I. nepravideln 3 rarach p. ert rarok p trpaslk 1 rarita p. kuriozita raritn p. zriedkav, vzcny 2 rroh, rroha p. daromnica 1 rasa I. skupina ud s typickmi telesnmi znakmi plemeno kni. al. zasiar. plem: biela, ierna rasa: biele, ierne plemeno 2. shrn jedincov s tou istou stlou odchlkou od druhu plemeno kni. al. zasiar. plem: rasa, plemeno psov odroda (shrn pestovanch jednotlivcov, ktor v rmci druhu maj spolon vlastnosti): oroa oviec p. aj druh1 1 rasovit, rasov p. istokrvn

rastlinopis
na): sui zelinky, bylinky burina zelina (neuiton rastlina, ktor bujnm rastom dus pestovan rastliny): plie burinu; isti zhradu od zeliny drevina (viacron rastlina so zdrevnatenou osou a vhonkami): ihlinat dreviny rastlinopis p botanika rastlinstvo rastliny ako celok flra: vodn rastlinstvo, vodn flra kvetena: kvetena Slovenska vegetcia: bujn vegetcia porast (rastlinstvo pokrvajce nejak miesto): smrekov porast rastrovan, rastrov p linkovan rastci p. stpajci raelinisko p. slatina rai p. sprv, kli. pua ramav p. kared 1. oarpan 1 raplbva p. brsi 2 rata' p. pomoc1 I. zchrana 2 rata 2 p. pomoc rta p. spltka rta p. pota 1 ratfk p nos 1 rta p. pota 1-5 ratat p. tra-ta-ta ratica rohovinov obal prstovch lnkov prnokopytnkov paznecht: kravsk ratice, paznechty ratifikova p. schvli ratoles 1. p. konr 2. p diea 1, deti ratova porov. zachrni raz 1. p. niekedy 3, 4 2. p teda 1 3. p. skutone 2 rz shrn prznanch vlastnost nieoho charakter: romantick rz, charakter opery povaha: povaha choroby kni?.. tvr tvrnos: tvr, tvrnos spolonosti smer: koly humanitnho smeru podoba: jeho tvr nadobula smutn podobu tl (rz veci al. javu): t'l obliekania typ (rz. ktormu zodpoved skupina javov): typ strednej koly zaloenie kni. razenie (zkladn povahov vlastnos): svojm zaloenm je optimista; lovek starho razenia * duch (celkov rz): duch doby akcent: bse m osobn akcent tn (charakter reovho prejavu): veudsk tn umeleckho diela kni. kolorit: dobov kolorit romnu expr punc: ielo m politick punc rta (charakteristick vlastnos): vetky stavby maj spolon rtu rmec forma: odovzdvanie cien malo slvnostn rmec, slvnostn formu nlada (celkov rz): nlada obrazu razancia kni. velk, nhla rchlos, sila, intenzita razantnost' prudkos priebojnos: razancia, razantnost' strely; prudkos, priebojnos jeho odpovede ns prekvapila rznost ostrost ostrie: podahol rznosti, ostrosti, ostriu vyhrok razantne p. prudko 1, silno 1. rzne razantnost' p razancia razantn p prudk 1. 2, siln 2, rzny rzcestie p. kriovatka raz-dva 1. p. rchlo 2. p oskoro razenie p. charakter 2 rzga p. konr razi' 1. robi znmym ri: razil, ril nov mylienky rozirova: rozirova informcie propagova (razi

592
poznatky o nieom a odpora to): propagoval nov metdy riadenia ekonomiky * hlsa rozhlasova rozhla rozchyrova chri (oby. slovne ri): hlsal vdy pravdu; rozchyrovala, chrila klebety 2. kopanm utvra priestor prera prekopva: razili tunel; prerali, prekopvali chodby na metro hlbi vyhlbova (razi do hbky): libili studu
3 . porov. prebi sa

razi 2 p. pchnu rzne prejavujc rozhodnos, draz, s rozhodnosou, s drazom rozhodne drazne: rzne, rozhodne obhajovat svoje nzory; drazne pripomen svoje prva odhodlane: odhodlane vykroil na cestu energicky rezoltne: energicky, rezoltne sa postavil proti ohovraniu rezko tvrdo kni. razantne: rezko, tvrdo zakroili proti vtrnkom p r u d k o strmo silno: prudko, strmo zaklopal na dvere hovor, expr.: zhurta hurtom hurtovne: zhurta, luirtovne sa domhal npravy porov. aj rzny rznos p. draz 1 rzny pln energie, vyznaujci sa energickosou, rozhodnosou (o loveku a jeho prejavoch) energick rezoltny: rzna, energick, rezoltna ena rozhodn (op nerozhodn, neist, vhav): poveda nieo rozhodnm hlasom kategorick (vyluujci in monos): kategorick odmietnutie odhodlan radiklny: odhodlan, radiklny lovek; radiklny krok priebojn vehementn kni. razantn: priebojn, vehementn, razantn sprvanie drazn: drazn napomenutie, dravi rozkaz strm prudk kni. briskn: strm krok; strm, prudk lovek; prudk, briskn pohyb, tok expr. hrmotn nr.: hurtovn hurtcky (rzny a hlun): hrmotn vystupovanie, hurtovn zaklopanie rezk: rezk odpove razom 1. p. naraz 1, sasne 1, zrove 1 2. p. naraz 2 3. p. nhle, neoakvane, zrazu 1,2 4. p. hne 1. naliehavo 2 rzovit p. reit, typick rzporok funkn otvor na ve obleenia hrub. j a t k a (rzporok na nohaviciach): otvoren rzporok, otvoren jatka rzsocha p. vidlica 1 rzsvit p. svit 1 ra obilnina s klasmi sivastch zn v dvoch radoch a kratmi osami; tieto zrn ako zklad pri vrobe mky ito (zemne obmedzen): sia ra. ito; vagn rae, ita radie odat al. such konre, vetvy radina haluzina haluzie: zbiera v hore radie, radinu, haluzinu. luiluzie; kri radinou. haluzinou nr.: mnie m (drobn radie) radina p. radie ran, ran p. raovica rano p. rezko 1 raovica liehov npoj z rae hovor.: ran ran: vypi si raovice, ranho, ranej rdie sa p. ervena sa 1 reagencia, reagens p. inidlo reagova p. odpoveda', zareagova

593
reakcia 1. silie o obnovu starch pomerov reakcionrstvo spiatonctvo: s reakciou, reakcionrstvom, so spiatonctvom treba ustavine bojova' pejor. tmrstvo filisterstvo (konzervatvne malometiactvo) 2. p. obrat 2 3. p. ohlas 1 reakcionr stpenec reakcie spiatonk pejor.: reaknk tmr: filister (konzervatvny malometiak) reakcionrsky p. spiatoncky, konzervatvny 2 reakcionrstvo p. reakcia 1 reaknk p reakcionr reakn p. spiatoncky, konzervatvny 2 rel p. skutonos realistick p. relny I, triezvy 2, vecn 3 realita 1. p. skutonos 2. p. nehnutenos realiztor kto nieo realizuje, uskutouje uskutoovate: realiztor, uskutoovatel hesla, mylienky * vykonvate: vykonvate prkazu /ried. vykonva
(Kukun)

redukn
recenzia p. posudok, kritika recenzova p. posdi recepcia p. hostina recepis p. recept 1 recept 1. psomn nvod na prpravu nieoho predpis: lekrsky, kuchrsky recept, predpis zastar. recepis: doktor napsal recepis 2. p. nvod receptivity p. vnmav 1, chpav 1 recesia l.p. stup 2.p. ibalstvo, frajerina, art. humor recesista p vtipkr recesistick, recesijn p. samopan, artovn 1. vyzvav recidva p. nvrat 2 recidvny p. opakovan recidivova p. vraca sa 2 recipient p. prjemca reciprocita vzjomn vzahy zaloen na obojstrannosti vhodnej pre obidve strany vzjomnos: medzinrodn styky na zklade reciprocity, vzjomnosti reciprone 1 . p. vzjomne 2. porov. vmenn recipron p. vzjomn, vmenn 1 recitcia umeleck prednanie literrneho diela deklamcia: precten recitcia, eklamcia ukok vznanho autora prednes: prednes bsne recittor kto umelecky predna literrne dielo, kto recituje deklu mt or: dobr recittor, deklamtor bsn' interpret: profesionlny interpret prednate!' predna recitova umelecky stvrova literrne dielo pred publikom predna deklamova: recitoval, prednal vere sasnch bsnikov; deklamoval ukky z klasikov predvdza: predvdza ryvok starho eposu odrieka reprodukova (mechanicky): odriekal nauen text * hovor., trocha pejor. rectova (monotnne)
zastar r e o v a

realizova p. uskutoni realizova sa uskutoni svoje predstavy, potreby uplatni sa: kultrne, portovo sa realizova, uplatni presadi sa hovor, uchyti sa: ako tlmonk sa nepresadil, neuchlil' osvedi sa (ukza sa ako vyhovujci): v novej funkcii sa osveil expr. prerazi (presadi svoju vu napriek prekkam): neveel v podnikan prerazi' subSt. vyi sa realizovaten p. uskutoniten, relny 1, mon relne 1. porov. relny 2. p. skutone 1 relny I. vychdzajci zo skutonosti, zohadujci skutonos (op. nerelny) realistick: by v odhade relny, realistick triezvy vecn: ma na vec triezvy, vecn pohad ' pragmatick pragmatistick praktick prakticistiek (vychdzajci z potrieb praxe, zohadujci prax): pragmatick lovek; pragmatistick, prakticistiek, praktick prstup uskutoniten realizovaten mon dosiahnuten splniten (vzhadom na skutonos): uskutoniten, realizovaten, mon pln; nie je to uskutoniten, realizovaten, mon, dosiahnuten, splniten objektvny (op. subjektvny) prav: objektvny, prav obraz skutonosti 2. p. skuton 1 rebeka p ena I rebelant, rebel p. vzbrenec, buri rebelantsk p. burisk reblia p vzbura rebelova p. bri sa 1 rebelsk p. burisk rebierko p. kotleta I rebrek p. stupnica rebrk I. nradie z dvoch rdi spojench teblkmi sliace na lezenie: dreven, kovov rebrk nr.: lojtra drabina 2. p. stupnica rebrina I. bonica voza podobn rebrku drabina 2. p. ribstol rebrink, rebriniak, rebrinovec p. voz 1 rbus p. zhada 2, tajomstvo 2, problm I rbusovit, rbusov p. zhadn 2 recenzent p posudzovate, kritik

re 1. p. chr 1, sprva1 2. p. jazyk 3. p. prejav 1 4. p. rozhovor 5. p. sloh 2 renctvo rencke umenie: nuka o renckom umen rtorika rtorstvo: tudentsk rtorika, tudentsk rtorstvo; predna renctvo, rtoriku, rtorstvo renk kto predna re, ren, najm pri vznamnch prleitostiach: kto vie dobre reni kni.: rtor ortor: parlamentn renk, rtor, ortor; pohrebn rtor, ortor; nie som renk, rtor, ale rd by som povedal niekoko slov reni 1. ma verejn prejav ma re dra re predna: renil, mal re o novch lohch; prednal na zhromaden 2. p. hovori 1 reniv p. zhovoriv, vren 1 reovanka p. riekanka reova p. recitova ren p. zhovoriv, vren 1 reov p. slovn, stny redakcia p. verzia, znenie 1 rediga p. teperi redika sa p. s 1 redingot p. kabt redukn p. odtuovac

redukova
redukova p. obmedzi 2 redundancia p nadbytonos redundantn p. nadbyton reduplikova p. zdvojnsobi reemigrant emigrant, ktor sa vrtil do vlasti navrtilec navrtenec refektr kltorn jedle reektrium refektrium p. refektr refert l.p. sprva1 2. p. odbor 1 referencia p. sprva' referova p. hlsi reflektor 1. p. svietidlo 2. p. alekohad reflex p odraz I reflexia l.p. vaha 2. p. odraz I reflexvne 1 . porov, hbav 2. p mimovone reflexvny l.p. hbav 2. p. mimovon reflexne 1. p mimovone 2. porov. odrazov reflexn 1. p. mimovon 2. p. odrazov reforma p. zmena 1. prava 2 reformova p. premeni I refrigertor p chladi regl p. polica regenercia p. obroda, obnova I regeneran p obrodn, omlad/ovac, obnovn regenerova p. obnovi I regest p vpis regiment 1. p. pluk 2. p. kopa 2 regin p kraj' 2, oblas i, as regionlny p. oblastn register p. zoznam registratura kartotka radnch spisov spisovna registrova p. zaznai 1 reglementovat p. predpsa regres l.p, postih 2. p. stup regresvny l . p sptn 2.p. spiatoncky regresn p, sptn regrt p. odvedenec regrutova sa p. pochdza regula p. pravidlo 1 regulcia p. prava 2 regulrny p. riadny 1, pravideln 1. normlny 1 regultor zariadenie na regulovanie nieoho usmerova: elektronkov usmerova regulova porov. usmerni, upravi rehabilitan 1. uren, zameran na fyzick npravu, obnovu npravn: rehabilitan, npravn cvienia 2. p. oistn rehabilitova p. obnovi I rehli sa. rehni sa p smia sa 1 rehoa zdruenie ud spojench istmi pravidlami, oby. cirkevnmi rd: rehoa, rd milosrdnch sestier rehonka lenka, prslunka enskej rehole mnka: stala sa z nej rehonka, mnka sestra: starali sa o nich sestry dominiknky sestrika rehonk len. prslunk rehole mnch: ivot, stav rehonka, mncha frter (rehonk bez kazskej hodnosti) brat /ried. kltornk rehon p uzavret 3 rehonisa p. smia sa I rehot p smiech I

594
rehota sa p. smia sa 1 rehotn p. smieny I rehta sa, reha sa p. smia sa 1 rechnova p. pota I rechtor p. uite rek p. hrdina rekapitulova p. zopakova 1 rekcia p. vzba 1 reklamn p. propagan rekognoskcia p. prieskum rekognoskova p. skma I rekomando 1 p doporuene rekomando 2 hovor, zsielka podvan i prijman na potvrdenie doporuen zsielka: prilo mi rekomando. prila mi doporuen zsielka rekomandova p. navrhn rekompenzova p nahradi 1 rekontrukcia l.p. obnova 1 2. p. prestavba rekontruova p. obnovi 2 rekordr drite rekordu hovor, zasiar. r e k o r d m a n : .vvetov rekordr, rekordman v behu na 100 m rekordman p. rekordr rekordn p. vrcholn rekrean p oddychov rekreova sa venova sa oddychu (mimo domova) odpova oddychova: rekreovali sa. oddychovali v prrode zotavova sa (po navnej prci, po chorobe): zotavoval sa pri mori letovat (v lete): letovali na chate dovolenkova (cez dovolenku): dovolenkuj kad rok v horch rekrimincia p. vitka rekriminova p. obviova rektifikova p. isti 2 rektum p. konenk rekultivova p. obnovi 2 rekurz p. sanos rekvircia, rekviraka p. konfikcia rekvirova p. haba I relcia 1. ucelen as rozhlasovho al. televzneho vysielania: relcia pre motoristov program (vopred pripraven relcie al. sled relci): rozhlasov program pre koly 2. p. vzah, pomer 1 relativita vzjomn vzah dvoch al. viacerch vec, javov relatvnos pomernos vzanos: relativita, relatvnos, pomernos, vzanos hodnt, farieb podmienenos (zvislos od istch podmienok): vzjomn podmienenos javov relatvne p. dos 1. pomerne 2 relatvnos p. relativita relatvny ktor je vo vzahu k nieomu: hodnoten vzhadom na nieo, od nieoho zvisl (op. absoltny) podmienen: relatvny, podmienen pojem pomern: vldol relatvny, pomern pokoj; je to pomern spech gram. vzan: vzan zmeno relaxan p. oddychov relaxova sa p oddchnu si I relevancia, relevantnos p. vznam 2. vha 2 relevantn p. dleit I, zvan 1, podstatn 1, rozhodujci I

595
relifny, relifov 1. p. plastick 3. vypukl 2. p. vstin relgia p. nboenstvo religiozita 1. oddanos nboenskej viere kni?. religiznos: prejavy prehnanej religiznosti nboenskos 2. p. pobonos religiznos 1. p. religiozita 1 2. p. pobonos religizny 1. p. nboensk 2. p. nbon 1 reme 1. dlh u pruh (oby. z koe) na upevnenie nieoho opasok ps: upevni si aty opaskom, psom; odopn si reme, opasok remenec (u, krat reme): kufre stiahnut remencami 2. p. koa 1 remenec p. reme I remeselncky 1.p. remeseln 1 2.p. netvoiv I, mechanick 3 remeseln 1. svisiaci s remeslom, remeselnctvom remeselncky: remeseln, remeselncka vroba; remeseln, remeselncke prce 2. p. sksen 3. p. mechanick 3, netvoiv 1 remeslo p. povolanie I reminiscencia p. spomienka I remitova p. vraca 1 remza p. vozova remzov koniaci nerozhodne (v porte), bez vaza nerozhodn: remzov, nerozhodn vsledok p. aj vyrovnan, nerozhodn 2 remzi, remza p. hovori 1, rapota I rendezvous p. schdzka 2 renegt p. zradca, odrodilec renegtsky p. odcudzen, odnrodnen, zradn I renesancia p. obnova 2, znovuzrodenie renesann p. obrodn, obnovn renitentn p. vzdorovit renom kni?.. kladn, oceujce nzory na niekoho meno: strati renom, meno vnos dobr poves: svojm postojom si zskal vnos, dobr poves hovor, reputcia: pokazi si reputciu renomovan p. povestn, slvny I renovcia p obnova I renovova uvdza do pvodnho stavu, dva do poriadku obnovova: renovuj, obnovuj budovu opravova: opravova cestn sie hovor, reparova hovor, zastarv. richtovat': reparuj, richtuj cel dom retaurova rekontruova: retaurova, rekontruova historick pamiatky kni. retituova: retituuj star prvny poriadok renta p. dchodok I rentabilita dosahovanie zisku ako vsledok prce rentabilnos vnosnos: rentabilita, rentabilnos. vnosnos podniku, vroby ziskovos (miera zisku) rentabilnos p. rentabilita rentabiln p. ziskov, vnosn rentier p. dchodca rentova sa p. oplati sa reparcia p. oprava reparova p. opravi I, renovova repatriant p. presdlenec repatriova p. presahova repertor p. zsoba repetin p. opakovac repetit 1 p. teperi repetit' 2 , repenti p hovori 1 repeti sa p. vliec 2 repetiv, repentiv p. trav repetova p. opakova 1 repie p. vzie 1 replika p. odpove replikovat' p. odpoveda 1

retaurcia 1

report publicistick tvar opisujci skuton udalos na zklade autorovho oitho svedectva: report z futbalovho zpasu riport (spravodajsk tvar vo forme malej reporte): riport z prevolebnho zhromadenia reprezentcia 1. p. predstavite 2. p. zastupitestvo reprezentan p. velkolep, slvnostn reprezentant p. predstavite, zstupca 2, 3 reprezentatvny p. velkolep, slvnostn, vzorov reprezentova 1. oficilne vystupova ako zstupca zastupova: reprezentova, zastupova republiku v zahrani; nau krajinu reprezentovali. zastupovali najlep umelci 2. p. predstavova 1 reprzova p. opakova 2 reprobova p. odmietnu 2 reprodukcia p. kpia 1.2 reprodukova 1. p. opakova 1 2. p. rozmnoi 2 3. p. predvies 2 reproduktor elektroakustick prstroj, ktor men elektrick signly na zvukov megafn: poulin reproduktor. megafn amplin (rozhlasov reproduktor) slang, reprk repta p. hundra 1 republika p. tt reputcia p. renom reskrova 1. p. odvi sa 2. p. obetova 2 resorbova p. vpi respektve 1. p. prpadne I 2. p. vlastne I 3. p. takreeno 1 respirova p. dcha 1 rest p. zvyok resum p. obsah 3 reer p. prehad 2 reeto p. sito repekt p. cta. vnos 1 repektova 1. prejavova uznanie, toleranciu ma repekt ma vo vnosti ma v cte: repektuje svojich nadriadench; m repekt pre starm, m v cte starch vi si ceni si: vi si, cen si svojich priateov cti (si) uctieva (si) (prejavova ctu): ct si roiov uznva da na: Vysvetli mu to, na teba d! zastar. podba (oby. v zpore): nepodb jeho rady 2. p. uzna 2, zachova 2 retaurcia 1 pohostinsk podnik, v ktorom sa podva strava jedle (podnik na spolon stravovanie): retaurcia, jedle I. cenovej skupiny; ditna retaurcia, jedle stravova: chodi no obedy do stravovne pohostinstvo (retaurcia niej triedy): stanin pohostinstvo zastar. retaurant hostinec hovor. al. expr. k r m a (jednoduch podnik na stravovanie) motorest (retaurcia s parkovanm a oetrovanm

retaurcia 2
motorovch vozidiel) koliba rda (pohostinsk podnik s folklrnymi prvkami, pecialitami a pod.) gril (pecilna retaurcia s grilovanmi jedlami) bufet bar 4 bistro snackbar (pohostinsk podnik s rchlym oberstvenm) vinre (pohostinsk podnik, v ktorom sa podva najm vno) pivre (pohostinsk podnik, v ktorom sa podva najm pivo) hovor, kantna (podnik s rchlym oberstvenm najm v zvode, v kasrach a pod.) p. aj hostinec, jedle retaurcia 2 p. obnova 1 retauran p. obnovn retaurant p. retaurcia' retaurova p. obnovi 2, renovova retaurova sa p. liei sa retitcia p. obnova 2 retitun p. obnovn retituova p. obnovi 1, renovova retringova p. obmedzi 2 retardovan p. spomalen, zaostal retardova p. zdra 2 reaz 1. p. put 2. p. rad' I, poradie reazi p. radi2 reazi sa p. spja sa 1 reterova p. cva I rtor p. renk rtorika, rtorstvo p. renctvo retorta p. krivul 1 retrogrdny l.p. sptn 2. p. spiatoncky retrospektvny p. sptn reuma p. reumatizmus reumatizmus alergick ochorenie postihujce kby. svaly, achy reuma neodb. lmka: ma reumu, lumku v rukch expr. lmavica rev l.p. krik 2. p. pla 3.p. lomoz revan p. odplata revanistick p. pomstiv revanova sa p. odplati sa reva 1. (o zvieratch) vydva rev rua rya: lev reve, jelene ruia; dobytok ry expr.: vyrevva vyrevova (neprestajne, nstojivo): zver vyrevvala, vyrevovala 2. p. kria 1, vrieska 2 3. p. plaka 4. p. hua 1 revav p. krikav I rever p. chlopa reverend p kaz reverenda dlh splvav obleenie katolckych kazov klerika sutana revidova p. preveri revr p. obvod 2 revzia p. kontrola 1. 2, dozor revokova p. odvola revolta p. vzbura revoltova p. bri sa 1 revolcia l.p. vzbura 2.p. zmena 1 revolucionr l.p. vzbrenec 2. p priekopnk revolun 1. p. prevratn, priekopncky 2. p. radiklny 1, bojovn 3. p. nhly 1 revolver run streln zbra s otavm bubienkom kolt

596
revulny p. zbavn 1 revue p. asopis rez 1. stopa po zarezan, zrez: hlbok rez, zrez, v kmeni stromu prierez (prieny rez predmetom): prierez kmea stromu vrbok vrub: palica s vrbkami, vrubmi les. zkres (rez v dreve, ktorm sa oznauj stromy uren na vyrbanie) 2. odrezan as niektorch pokrmov; hranat formy mnikov: rezy zo unkovej roldy plt pltok (rez v podobe tenkho plochho tvaru): krja mso na plty, pltky plata (tenk vrstva nieoho): uplaty jabk 3. p. zkrok, zsah 2 4. p. oriezka rezaka stroj al. nstroj na rezanie: rezaka na repov listy strhaka strha: strhaka na zemiaky rezk p. zub rezanec oby. nm. e. tenk uie psiky z cesta pouvan ako zvarka do polievky al. ako samostatn jedlo hovor, sl: rezance, sle o polievky; makov rezance, sle rezanka p. seka reza 1. ostrm nstrojom rozdeova na asti k r j a rozrezva rozkrajova: rezal, krjal syr; rozezvala roky na polovice odezvat' odkrajova ukrajova (ksok z nieoho): odezvala pltky slaniny krl (krja na kolieska): kra zeleninu hovor. expr. fakli: nedbalo faklil salmu expr.: pidlika pidlikova pihlikat pilika midlikova rezika rezka (zle al. pomaly): pidlikal, rezkal drevo nokom 2. vnika do povrchu zaezvat' sa zarva sa: opasok ju ree v pse; povraz sa mu zarva do koe vrezvasa vrva sa (do nieoho) pra: ostne im prali kou 3. hovor neprjemne psobi na zmysly drdi: svetlo ree, drdi oi hovor, pra: pralo ju v uiach, v hrdle expr. zaezvat'sa: hluk sa zaezval do u 4. p. bi 2 rezav P. ostr 5 reze odrezan ploch kus msa; pokrm z neho sub.t. nicl'a: teac reze, viedensk nicl steak [vysl. ste jk] (upeen reze): hovdz steak rezerva 1. p. zsoba, zloha 1 2. p. vhrada rezervcia p. vhrada rezervr, rezervor p. zsobre, sklad I rezervista p zlonk rezervn 1. p. nhradn 2. p. zlon rezervovane p. prsne 3 rezervovanos p. vhrada rezervovan p. odmeran 1, zdranliv, chladn 3 rezervova vopred zaisti vyhradi odloi: rezervoval. odloil mu vstupenky; vyhradi si miesto v retaurcii obsadi (rezervova sedenm): obsadili nm tri miesta vpredu rezidencia p. sdlo 2 rezduum p. zvyok rezignovan p. apatick, ahostajn rezignova 1. dobrovone opusti ist stav, ist funkciu odstpi: rezignoval, odstpil z funkcie predsedu; odstpila cel vlda poda demisiu kni. abdikova:

597
minister podal demisiu, abdikoval zloi (rad, funkciu) vzda sa zriec sa zrieknu sa: vzdal sa. zriekol sa dobrho miesta hovor.: zaakova poakova sa: riadite sa poakoval * zanecha necha: zanechal. nechal vetky funkcie 2. zmieri sa s okolnosami ustpi: po nespechu rezignoval, ustpil cvnu ucvnu: cvol pred akosami vzda sa zriec sa zrieknu sa: vzdal sa, zriekol sa vetkch ndej podvolit'sa podda sa (presta odporova): po porke sa nechcel podvolit
hovor k a p i t u l o v a fraz. expr s t i a h n u c h v o s t : v hdke

riedko
r i a d i p. spravova riadi 3 dva do poriadku robi poriadok upratova: riadila, upratovala cel byt; robila poriadok v celom byte hovor, gruntova (robi dkladn poriadok): gruntovapred sviatkami isti (zbavova piny): istila kuchyu umva* d r h n (vodou, keou a pod.): umvala, drhla kpeu nr rama ramova ( T a j o v sk) subt.: glancova glani riadi sa p. spravova sa riadite osoba spravujca, riadiaca, vedca ist organizan celok: riaite stavu hovor, direktor f: direktor zvou; ma dobrho fa sprvca (kto nieo spravuje najm z hospodrskej strnky): sprvca Matice guvernr: guvernr banky hovor. expr. star: star zvolal poradu slang.: dirigo erif fko bos riaditeova p. spravova riaditestvo p. sprva' 2 riadne 1. porov. riadny I 2. p. vemi, ovea riadny 1. ktor je, ktor sa kon poda poriadku (op. mimoriadny); ktor je tak, ak m by normlny: riadny, normlny pracovn as prav ideln (opakujci sa poda poriadku): pravideln zasadnutie vldy regulrny (zodpovedajci pravidlm): regulrny priebeh nleit: vec mus ma nleit postup sprvny: ma sprvnu ivotosprvu poriadny: vies poriadny ivot intern (op. extern): intern apirant, posluch 2. p. velk 1. znan 1 riasa 1. oby. mn. . chpky vyrastajce na okraji onho vieka obrva mihalnica: dlh, ierne riasy, obrvy, mihalnice anat. riasnica 2. oby. mn. . vodn rastliny v podobe vlken chaluha (hned morsk riasa) 3 . p zhyb 1 riasav. riasen p. naberan riasi robi zhyby na ltke zbera zberka nabera: riasila, zberala suku v pse; zberkala, naberala rukvy sklada hovor, faldova (riasi do skladov): skladan suka plisovat (husto riasi a zaehova do skladov): plisovan aty hovor, zastar. raneova riasnat p. naberan riasnica p. riasa 1 riava p. potok ribstol telocvin nradie podobn irokmu rebrku rebrina: cvii na ribstoloch, na rebrine riec p. poveda1 rieica p sito rieisko p. koryto 1 rieden p. riedky 1 riedidlo prostriedok na riedenie: rieilo na farby zried o vadlo (prostriedok na zriedovanie) riedko 1. majc meniu tuhos, sdrnos (op husto) nariedko: vemi rieko, nariedko namiean malta * expr.: rieduko riedunko riedulinko
porov. aj riedky I

vdy kapituloval, stiahol chvost fraz.: odda sa osudu odovzda sa/porui sa do vle Boej rezika, rezka p. reza 1 rezina p. pilina rezistencia I . p odolnos 2. p odpor I rezistentn p odoln rezko 1. s prudkmi, rchlymi pohybmi zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cestu rchlo bodro bystro vrtko: rchlo, bystro, vrtko vstal z postele ulo pohyblivo svieo: ulo, svieo vyskoil z lavice svine sviko hybko krepko: svine, sviko, krepko vybehol po schodoch hore zastarv. rezno nr. rano (F. Heko. Urbnek) ponov. aj rezk 1 2. s rozhodnosou, s drazom: rzne rozhodne energicky rezoltne: rezko, rzne omietol akkovek nvrh: rozhone. energicky poprel svoju as na schdzke drazne: razne nartol vchodisk z krzy 3. vyvolvajc pocit chladu a svieosti erstvo svieo: vonku je rezko, erstvo, svieo * ostro zastarv rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor 4. p. zahka 4 rezk 1. ktor sa vyznauje dobrou pohyblivosou, prunosou (tela. oby. aj ducha: o loveku); ktor sa vyznauje prudkosou, rchlosou pohybov, tempa a pod. ul pohybliv vrtk: by rezk, ul, pohybliv na svoj vek; rezk, vrtk starenka bodr bystr rchly erstv chytr (oby. o pohybe, kroku, tempe) svin svik: svin, svik mlenec, tanenk sviei dynamick: sviee, dynamick tempo neleniv: neleniv krok skon (o tanci, tempe, meldii a pod.) p. aj svin 2. p. rzny 3. p. ostr 5, 6 rezno p. rezko 1, 3 rezn p. udrie 1 rezn p. ostr 9 rezoltne p. rozhodne 1, rzne, rezko 2, prudko 3, strmo 3 rezoltnos p. draz I rezoltny p rzny, energick rezonann p. ozvun rezultt p. vsledok rezultova p. vyplva rezumova p. zhrn 2 reim p. systm riad p. ninie riadenie p. sprva-' 1 riadidl p. kormidlo

2. vo vej vzdialenosti od seba. do vej vzdialenosti od seba, vo vch intervaloch (op. husto) nariedko (op. nahusto): rieko, nariedko vysiata trva kde-tu hovor poriedko: jablone iba kde-tu, poriedko zarodili kni. sporo: sporo pribit latky na plote

riedky
mlo: riedko, mdlo obsaden autobus expr riedunko ricdulinko (vemi riedko): riedui li)nko vysaden fazuka
porov. aj riedky 2

598
rieduko rieduko, ringlpl p koloto 1 inkot vydvanie zvonivho kovovho al. sklenho zvuku trngot: rinkot, trngot pohrov, retaz* cvengot cveng: oblok sa zosypal s cvengotom cengot cingot expr trng: trng ostrh rnok l.p. nmestie 2. p. trh 2 rin sa p. tiec 1 riport p report risk p. hazard riskantn nebezpene odvny, spojen s rizikom nebezpen: je to prli riskantn, nebezpen hazardn hazardrsky (neuvene, nerozumne riskantn): hazardn, hazardrske konanie rizikov: rizikov podnikanie riskova ahkomysene sa vystavova nebezpeenstvu hazardova: vetko si vopred rozvi, lebo nerd riskuje; ako horolezec asto hazardoval so ivotom zahrva sa: Nezahrvaj sa so svojm zdravm! fraz. postavi vetko na jednu kartu ra 1. p. tt 2. p. oblas 2 ri l.p. zadok 1 2. p. konenk riolez p. prisluhova rioplaz p. prisluhova rtov p obradn 1 ritul p. obrad ritulny p. obradn I rtus p. obrad rival p protivnk 1. 2 rivalita skryt boj. sperenie medzi dvoma protivnkmi sperstvo: medzi dvoma skupinami jestvuje dvna rivalita, dvne sperstvo protivnctvo saivos (schopnos saenia): zdrav saivos portujcej mldee riziko p. nebezpeenstvo rizikov p nebezpen, riskantn riza p. spadlo 1 rmut p. smtok rmti sa p. smti roba p. ena 1 rba p. aty robinsonsk, robinsonovsk p. samotrsky robi 1. vykonva ist prcu. oby. telesn pracova (astejie duevne): rob, pracuje s radosou; vedecky pracova by zamestnan ma zamestnanie (vykonva prcu ako zamestnanie): je zamestnan v akciovej spolonosti hovor, expr zaezvat' (robi nieo naplno): zaezval na stavbe expr. drie d r h n hrdlai mori sa mordova sa lopotit lopotit sa chlopoti sa klopotit sa mozolit otroi ndennci plahoisa hrdlovat * hluit* robotit'* robotovat' (ako, namhavo robi) hovor. expr. koovat poti sa avi sa (ako pracova): kooval, potil sa, avil sa v bani dvadsa rokov hovor. expr. aha (pracova za niekoho) zastar. zrba subt.: maka facha hovor, porba expr.: robkaf emoti (robi drobn prce): oe porbate?; osi robkal, emotil v dielni uchta sa aha sa expr : smolit poti (pomaly, namhavo robi): uchtal sa s lohami; potil refert expr.: lepi lta vyrba dva dokopy pejor. zliepa (neobratne al. povrchne robi): lepil, vyrbal ln-

3. p. zriedkavo 4. p. mlo 1, trocha' 1 riedky 1. ktor m slabiu konzistenciu: ktor obsahuje menej podstatnch astc (op. hust) zrieden rieden rozrieden (oby. pridanm nejakej tekutiny): riedka, zrieden natieracia farba; riedky, rieden, rozrieden roztok hovor, panovaii (ktor pridanm tekutiny. oby. vody stratil pvodn chu): panovan vno vodnat vodav (v ktorom prevlda voda nad pvodnmi asticami): uvarila vodnat, vodav polievku pren pejor. brekov (ako breka): brekov aj slab: slab omka, polievka expr rieduk riedunk riedulink 2. ktorho asti s vo vej vzdialenosti od seba (op hust): riedke vlasy prerednut prerieden porednut (ktor sa stal redm, riedkym): prerednut, prerieden zuby medzerovit (majci medzery): medzerovit porast expr: rieduk riedunk riedulink 3. p. zriedkav rieduko, riedunko, ricdulinko p riedko 1. 2 rieduk, riedunk, riedulink p. riedky 1.2 rieka prirodzen prdenie vody korytom vo vch rozmeroch: hlbok, rozvodnen rieka odb. tok (rieka prdiaca korytom; jej sek): zneistenie vodnch tokov; horn tok Hrona voda: spusti ln na vodu riekanka jednoduch rytmick slovesn tvar, oby. rmovan reovanka: udov riekanka, reovanka povedaka: detsk povedaka /ried odriekanka rieknut p poveda' riei hada uspokojujce vysvetlenie lti lska. rieil, ltil ak problm; rd lskal nejasn otzky potat rta (riei matematick lohy): pota, rta rovnicu s dvoma neznmymi rieiten ktor mono riei, vyriei, zvldnu zvldnuten: rieiten, zvldnuten problm rf hist jednotka starej dlkovej miery lake: lake pltna rifle p texasky rge p. zvora 2 rigidn p pevn 1, 3. tuh I rigol p. jama I. priekopa rigorzne p. prsne 2 rigorzny p nekompromisn, prsny 1 rihn (si) p. grgn (si) richtr p. starosta richtova p. chysta, renovova rna, ra p odkvap rina vydva jasn, kovov (oby. neprjemn) zvuk; spsobova takto zvuk trnga trngota lrka trkota: retaze rinali, trngali; rina, trkota riadom expr. brina* brinka* brnka* brua* brnkota drnkat drna (slabo rina): okn brinali, brnkotali od nrazov vetra cvenda cvenga cvengota: mince cvendia * zvoni (vydva zvoniv zvuk): pohre zvonili ring p zpasisko

599
ky; zliepal sprvu expr.: seka ska (rchlo a povrchne): skal ver z.a verom babra sa expr.: pipla sa ipla sa prpla sa papra sa (neikovne, zdhavo robi): trochu sa babral, prplal v drevrni
pejor k a a s a ni. hovor: o n d i a s a o n d i e s a vulg.

rodoltibie roden p. nadan rodeo p zmtok 2 rodi p. otec 1 rodika p. matka 1 rodidl anat. pomn. ensk al. samiie pohlavn stroje genitlie lono rodina 1. zkladn spoloensk jednotka, ktor tvor dvojica manelov (a deti) hovor, famlia: trojlenn rodina, famlia; zaloi si rodinu, uivi famliu dom: ma pokoj v dome domcnos (prostredie rodiny a o k nemu patr): ma vlastn domcnos fraz. rodinn k r u h svoji expr. svojina kni. svoje (prslunci rodiny) zastarv.: ea (Timrava) eliadka (Vansov) 2. p. prbuzenstvo 1 , 2 3 . p. potomstvo 4. p. rod 1 rodinkri sa, rodinkova sa p. priateli sa. spolova sa rodinkrsky p. protekn rodinn 1. tkajci sa rodiny, prbuzenstva: chvle v rodinnom prostred prbuzensk pokrvn /astar. pokrvensk: rodinn, prbuzensk, pokrvn zvzky, vzahy domci (v danej domcnosti stly): domci stereotyp, poriadok, lekr rodov dynastick (tkajci sa rodiny v irom zmysle): zachrni rodov es. ynastick tradciu /astar.: rodinsk familirny 2. p. familirny, dvern 1 rodinsk p. rodinn 1 rodi 1. prodom dva von z tela deti. mlat privdza na svet: matky rodia, privzaj na svet zdrav deti; samice rodia iv mlat dva ivot (len o ene) zastar. vajata: vajatala v bolestiach kotisa (o samiciach niektorch cicavcov): maky, suky sa kotia rebi sa (o kobyle) prasi sa (o svini) bahnit'sa nr. j a h n i s a (oovci) telisa (o krave) vrha (veobecne o zvieratch): prasnica vrh asi desa prasiatok 2. prina rodu, plody plodi: stromy rodia, plodia zdrav ovocie rodi sa 1. prodom sa dostva von z tela prichdza na svet: rodia sa, prichzaj na svet zdrav eti liahnu sa koti sa (o niektorch ivochoch): teliatka sa liahnu; zajace sa kotia v mnostve 2. p. rs 3 3. porov. vznikn roditelka p. matka 2 rdle p. sane

sra sa (vemi pomaly robi)

2. zaobera sa istou innosou kona vykonva: skky robil na vborn; konal, vykonval svoju povinnos areh. ini: inil dobr skutky podnika (aktvne organizova): podnikal vlety, nvtevy ivaiel uskutoova realizova (robi skutkom): uskutouje, o m v plne 3. pripravova z materilu zhotovova: robil, zhotovoval nov moel stroja zostrojova kontruova (pomocou stroja): v tovrni zostrojovali zloit siastky produkova vyrba dorba (robi vo vekom mnostve): v Modre robia, dorbaj dobr vno montova (robi z ast celok) hovor.: majstrova mutrova porba (oby. rune): majstroval police tvori utvra (zaobera sa niem v mylienkach): tvorila si nerelne plny 4. by prinou nieoho spsobova* zapriova: rob mi rados; svojm sprvanm zapriuje vea kody 5. hovor, (o cene) dosahova ist mieru rovna sa: Koko rob et?; nklay sa rovnaj milinom kni. ini: vdavky inia tisc korn 6. p. pokraova I robi sa 1. p. tvri sa. predstiera 2. p dia sa 3. p. tvori sa robka p. robi 1 robota p. prca 1-5 robotit p. robi 1 robotn 1. p. pracovit 2. p. pracovn robotovat' p. robi 1 robustn 1. p. velk 1, siln 1, zavalit, mohutn 2. p. iveln 2 roenka p. zbornk roiak p. jednoroiak roit p. ron ronk kolsk stupe navtevovan poas jednho roka iakmi rovnakho veku a vzdelania: iaci tohto stupa: druh ronk gymnzia; piate ronky maj vono trieda slang, klasa (postupn ronk s rovnakm vyuovardlova sa p. snkova sa cm programom na strednch a zkladnch kolch; rodnuk p. rodn I, drah 3 iaci tohto stupa): postpi do vyej triedy; tretie rodn 1. blzky rodom vlastn svoj (op. nevlastn, triedy pjdu na vlet cudz): je to jej rodn, vlastn sestra; nespozna rodron trvajci rok, tkajci sa roka, rok star jednonho, vlastnho, svojho syna expr. zried. rodnuk ron: ron, jenoron lehota; ron, jenoron (oby. v osloven): brat mj rodnuk mlad celoron: celoron prca zastar. roit: 2. svisiaci s rodiskom, narodenm, rodovou al. roit prrastok dvansmesan nrodnou prslunosou svoj: navtvi rodn, svoj rod 1. spoloenstvo potomkov jednch prarodiov kraj, dom materinsk: materinsk re, materinsk pokolenie: panovncky, achtick rod; panovncke, jazyk krstn (o mene danom pri naroden, krste) achtick pokolenie; udsk rod, udsk pokolenie rodokme postupnos predkov oby. zaznaen ako rodina: pochdza zo starej zemianskej rodiny kni. vvin rodu; spis, zoznam predkov zastar. rodostrom: plemeno kni. al. /.astar plem: zradi svoje plemeno rodokme, rodostrom irokho prbuzenstva rodopis krv: potomok z jeho krvi dynastia (panovncky rod): genealgia (veda zaoberajca sa tdiom dejn dynastia Habsburgovcov /ned. rodostrom (F. Heko) rodov) rodoub p. vlastenec 2. p. pvod 2 3. p. nrod 1 4. p. pohlavie 1 rodoubie, rodoubstvo p. vlastenectvo rodk p. krajan

rodoub
rodoub, rodoubn, rodoubsk p. vlasteneck rodomil p vlastenec rodomilsk p. vlasteneck rodomilstvo p. vlastenectvo rodopis p. rodokme rodostrom p rodokme, rod I rodov l.p. rodinn 1 2. p. predtriedny roduvern p. vlasteneck rogallo p. deltapln roh 1. miesto, kde sa zbiehaj al. pretnaj ulice, chodnky nroie: za rohom je obchod; aka niekoho na rohu. na nro* uhol: uhol ulice 2. vnelok vybiehajci do tvaru rohu rook rotek: roh, rook, rotek periny h r a n a : hrana stola cp: cp vreckovky 3. p. kt 1 4. p. rohovina rohat 1 1. ktor m rohy: rohat koza ron (o zvieratch, ktor maj rohy): ron statok rokat: rohat, rozkut ert 2. p. picat 3. p pyn 1, namyslen rohat 2 p. ert rohovina hmota rohov, kopt a pod. hovor, roh: hrebene z rohoviny, z rohu rohovit p. picat rohov p. ron 1 roho hrub pletivo z tstia, lyka, slamy; vrobok z neho: plies rohoe rohoka (menia roho, oby. na istenie obuvi pred dverami): vypril rohoku rohoka p. roho rochta p. grli roj 1. velk spoloenstvo lietavho hmyzu; vo velrstve as velstva, ktor sa oddel ako nov rodina: roj srov, viel chum (hust roj): chum s expr.: chume gua hra hf: cliume, hf komrov expr.: oblak mrano: oblok, mrano kobyliek 2. p. kopa 2 roji prema o neskutonch al. neuskutonitench veciach (s prjemnm pocitom) snva* kni. sni: rojil o bucnosti; snval s otvorenmi oami hovor, fantazrova expr.: bsni blzni b j i t zried. ideli: fantazruje, blzni o ast robi si ilzie (zrove klama sm seba): rob si ilzie o novom zamestnan rojivos p romantika 2 rojiv ktor sa oddva rojeniu; ktor rd snva, prema, oby. o neskutonch al. neuskutonitench veciach (o loveku a jeho prejavoch) sniv zasnvan zasnn: rojiv, sniv povahu; rojiv, zasnvan, zasnn pohad romantick: romantick dua blzniv: blzniv mlaos, blzniv mylienky * donkichotsk donkichotovsk (zaloenm, ponanm podobn Donovi Quijotovi): donkichotsk, donkichotovsk sprvanie, plny zried. rozsnvan rozrojen roji sa 1. p. hrn sa 2 2. p. hmri sa 1 rojko kto sa oddva rojeniu: zamilovan rojko fantasta (lovek s prepiatou fantziou): je to ovny fantasta romantik (kto nieo prjemne preva v mysli): naivn romantik idealista vizion (kto sa oddva vzim) iluzionista (kto sa oddva ilzim) expr.

600
blznivec: naden, nepraktick blznivec expr. donkichot rok 1, obdobie 12 mesiacov, as od 1. I. do 31. XII.: minul rok. ma tri roky zastar.: leto zima (kolsk rok): chodil do koly tri zimy 2. p. letokruh 3. p as 2 roka, roklina p. jama 1 rokovanie l.p. schdzka I 2. p. rozhovor rokova p. diskutova rola p. loha 2 roa p. pole 1 rolk p. sveter roncky p. ponohospodrsky ronctvo p. ponohospodrstvo ronk kto obrba pdu a chov hospodrske zvierat (oby. ako jednotlivec): jeho otec bol ronk ponohospodr (najm ako veobecn oznaenie pracovnkov v ponohospodrstve) zastarv. sedliak: zmon sedliaci * gazda (ronk vlastniaci pdu): majetn gazda f a r m r (majite farmy; pracovnk na farme) romancir p. romnopisec romnopisec spisovate puci romny kni romancir [vysl. -sir]: vek seversk romnopisci, romanciri romantickos p. romantika 1 romantick 1. p. arovn 1, psobiv 2. p. rojiv, idealistick 1 romantik p. rojko romantika 1. romantick rz romantizmus: vlasteneck romantiku, vlasteneck romantizmus romantickos: romantickos krajiny neobyajnos nezvyajnos vnimonos exotika exotickos (vlastnos nieoho, o je in, ne sa obyajne vyskytuje): neobyajnos. nezvyajnos malho mesta; exotika, exotickos trpov 2. prjemn prevanie nieoho v mysli, tobn premanie rojivos snivos: dievensk romantika, rojivos expr. blznivos: ensk blznivos 3. p. dobrodrustvo romantizmus p. romantika 1 romantizovat' p. idealizova romantizujci p. idealizujci romboid p. kosodlnik rombus p. kosotvorec romoni p. dunie roni 1. p. ra 1 2. r o n i t slzy p. plaka roni sa 1. p. tiec 1 2. p. vali sa 1 ropovod p potrubie rorty p. oma rosa p. kvapka I rosav p. mokr 1, vlhk, zarosen rosi 1. vlhi rosou kropi: ik rosil, kropil zem fka prska (polieva v malej miere): frkali zapren chonk ma zried. moi (zrove robi mokrm): trva jej mala, moila bos nohy 2. p. pra 1 rosnat, rosn p. vlhk, mokr 1, zarosen rota najmenia vojensk taktick jednotka: streleck rota stotina (v minulosti rota): stotina vojska nr.
S O t a (Patark)

rotan p. otav 1

601
rotova p. obieha I rov p. hrob rov p. zrez rove p. rovina 1 rovesnk p. sasnk rovina 1. krajina, pda s rovnm povrchom: mal radej rovinu ako hornat kraj nina (nzko poloen rovinat kraj): podunajsk nina planina (vyie poloen rovina): nhorn planina pl (rozahl rovina): zasneen plne ploina (rovn krajina): krasov ploina plocha (rovn povrch nieoho): trvnat plocha kni. rove: za mestom je irok rove kni. plat
zastar. r o v n i n a (Horal) zried. p l a v a (Hviezdoslav) kni.

rovno
ustlen (vdy rovnak): ich spsob ivota je nemenn, nemenliv, ustlen nezmenen: nezmenen poriadok nezmenen (rovnak vekosou, mnostvom): nezmenen poet typizovan: typizovan vrobky odb. sradn: sradn pojmy stly kontantn: jeho ivotn hodnoty s stle, kontantn monotnny jednotvrny (rovnak, bez zmien, oivenia): monotnny. jednotvrny kraj; jednotvrna prca rovnat 1. robi rovnm vyrovnva narovnvat' vystiera: rovnala ltky; narovnval, vystieral papier zrovnva zarovnva urovnva upravova hovor, planrova (oby. povrch nieoho): zarovnvali. upravovali tern; planrova cestu buldozrom 2. p. radi2 rovna sa 1. porov. vyrovna sa 2. p. zhodova sa I 3. p. robi 5 rovne p. rovnako 1 rovnk myslen krunica na zemskom povrchu, ktorej rovina kolm na rotan os prechdza stredom Zeme ekvtor rovnina p. rovina 1 rovno 1. v rovnej, priamej lnii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) priamo: leal rovno, priamo prosto: cesta viedla prosto ku katieu neohnuto nezohnuto: neohnuto, nezbnuto uloen drty dorovn narovno: dorovn, narovno vykopan ryha expr.: rovnuko rovnunko rovnulinko rovnuko 2. smerujc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, ikmo) vzpriamene (op. ohnuto) vystreto vypto vypnuto: po doskoku dr telo rovno, vzpriamene. vystreto vztene narovnan vyrovnane: kral vztene, vyrovnane kolmo: palice tria kolmo k nebu zvislo zvisle: obraz je zavesen rovno, zvislo expr.: rovnuko rovnunko rovnulinko rovnuko raz. hore koncom 3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. ikmo, krivo) vodorovne (op. zvislo): latku mus pribi rovno, vodorovne horizontlne (op. vertiklne): horizontlne poloen doska dorovn narovno: dorovn, narovno uloen potrubie expr.: rovnuko rovnunko rovnulinko rovnuko 4. najkratou cestou, bez odchlenia sa od priameho smeru, bez okk a pod. priamo priamoiaro: podila rovno, priamo k muovi; tto cesta vedie priamoiaro k cieu prosto: auto sa rtilo rovno, prosto na diea expr.: rovnuko rovnunko rovnulinko rovnuko 5. bez akchkovek odchlok priamo presne: kopol ho rovno, priamo do lenka; priiel presne o iestej prve hovor, a k u r t : mm prve, akurt tisc korn 6. bez zdrhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvrky priamo otvorene primne: sptal sa jej rovno, priamo, i prde; napsal otvorene, primne, o sa mu stalo nezaobalene nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej zaal nadbieha prosto doprosta dorovn raz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, o si mysl kni. priamoiaro: zaal priamoiaro hovori o svojich nedostatkoch

rave 2. p. rove 1 3. p. oblas 2 rovinat, rovinn p. rovn I rovnako 1. rovnakm spsobom, rovnakou mierou, rovnakm dielom (op. rozdielne, rozline) j e d n a k o : urobili to rovnako; chlapci s rovnako, jednako star takisto prve tak: .v nimi sa to skonilo takisto, prve tak zhodne shlasne toton identicky: zhodne, shlasne, toton svedia vetci pozvan; pri prieskume postupovali identicky kni. paritn: vo vbore s paritn zastpen vetky strany narovnako najednako najedno (v spojen so slovesami vyjs, prs)', aj lak lo vyjde narovnako, najednako, najedno * nemenej niemenej, ps. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobr vsledky detto: plat to rovnako, detto zastar. rovnak (Dobinsk) zastar.: rovne rovno (Kaliniak. Vajansk) nr. zrove (Timrava) 2. vdy takisto, bez zmeny, rovnakm spsobom jednako: stravuje sa stle rovnako, jednako nezmenene neinak nein: rovnako, nezmenene, ne inak sa oblieka u niekoko rokov nepremenne: nemus by prve a nepremenne slkou
zastar.

porov. aj r o v n a k

3. zdrazuje platnos vpovede (s odporovacm odtienkom) jednako j e d n a k : rovnako, jednako je to len pravda a j tak i tak beztak: je to aj tak, beztak nepra vdepodobn 4. p. aj 2 5. p. napoly I rovnakos l.p. zhoda 1 2. p. uniformita rovnak ktor sa vo vetkom zhoduje s nejakm inm (op. odlin, rozdielny); ktor sa nemen, zostva ten ist (op. premenliv, nestly) zhodn toton identick: rovnak, zhodn obrazce; maj rovnak, toton zujmy; identick predstavy, nzory ten ist tak ist: chodia do tej istej triedy, dostal tak ist darek jednak: jednak kvalita rovn: deli rovnm dielom jeden: bol ma stle na jednom mieste spolon: objavi spolon znaky rozlinch druhov shlasn: vpovede svedkov s shlasn jednotn uniformn konformn: jednotn, uniformn odev; jednotn, uniformn, konformn myslenie rovnocenn (rovnak v hodnote, vzname, rovni a pod.): rovnocenn postavenie rovnoznan lingv. synonymn (o slovch s rovnakm vznamom) rovnozvun rovnozvuk lingv. homonymn (o slovch s rovnakou hlskovou, zvukovou podobou) odb.: homologick homolgny: homologick, homolgny rad nemenn nemenliv

rovnobene s
7. bez dlhho rozhodovania, bez otania, bez odkladania hne ihne priamo: mus sa do toho pusti rovno, hne; najradej by sa ihned. priamo priznal ku vetkmu bezodkladne naskutku: bezodkladne, naskutku vetko vysvetli 8. bez sprostredkovania priamo: jedol rovno, priamo z. hrnca bezprostredne: rozkazy dostval rovno, bezprostredne od fa nesprostredkovane: mus sa o to poksi rovno, nesprostredkovane 9. zdrazuje platnos vrazu, pred ktorm stoj priamo priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudne; tak osi loveka priam omri prv e hne: prve, hne cestovat by sa ti chcelo 10. p. rovnako 1 rovnobene s p. po 4 rovnoben prebiehajci v rovnakej vzdialenosti od istej iary, plochy (op. rznoben) paraleln sben: rovnoben, paraleln, sben farebn psy, priamky p. aj vodorovn rovnocenn ktor je na tej istej rovni (hodnotovej, vznamovej a pod.) ako niekto in al. nieo in seberovn: nepovaoval ho za rovnocennho, seberovnho; hada si rovnocennho, seberovnho spolonka rovn: v speren s si rovn ekvivalentn ekvipolentn: ekvivalentn nhrada za nieo, ekvivalentn vraz rovnak: ma rovnak postavenie ako niekto in rovnoprvny (prvne rovnocenn): eny s rovnoprvne s mumi kni/. paritn: paritn zastpenie chem. r o v n o m o c n

602
rovnoznan p. synonymn, rovnak rovnozvun, rovnozvuk majci rovnak zvukov (hlskov) podobu lingv. homonymn (rovnako znejci, ale vznamovo odlin): homonymn slov hud. enharmonick (odline pomenovan, ale rovnako znejci: o tne): tny es a dis s enharmonick rovnuko, rovnunko, rovnulinko, rovnuko p. rovno 1-4 rovnuk, rovnunk, rovnulink, rovnuk p. rovn I rovn 1. nevychyujci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op kriv, nerovn) priamy priamoiary linerny: rovn, priama, priamoiara cesta; linerny rez. vzpriamen vystret vypt vypnut: vzpriamen postava (op. zhrben): vystret chrbt; by vypt, vypnut ako struna narovnan zarovnan usporiadan (ktor sa stal rovnm): narovnan obrus; zarovnan ofina; zarovnan, usporiadan rad nezvlnen rovinat rovinn ploch (ktor m rovn povrch; op. zvlnen): nezvlnen, rovinat tern; ploch pl hladk (op. drsn, hrboat): hladk doska, ad je hladk vodorovn: vodorovn strecha domu expr.. rovnuk rovnunk rovnulink rovnuk 2. p. rovnak, rovnocenn 3. p. cel 1, pln 2 4. p. primn 1, priamy 1, 2 rozanalyzova p. rozobra 3 rozatomizova p. rozdeli 1 rozbabra 1. p. rozrobi 1 2. p. rozry 1 3. p. nahneva rozbadzga sa p. splai sa rozbahnen p. bahnit rozbahni sa p. rozmoi sa rozbcha p. rozbi 1 rozbea sa p. rozplaka sa rozbeh p. rozjazd rozbeha sa p. rozs sa 1 rozbehn sa 1. p. rozuteka sa 1. 2 2. p. zaa sa 2 rozbesnen p. zriv 1, div 2, nepretn, brliv 1 rozbesnie. rozbesni p. rozli rozbesnie sa, rozbesni sa p. rozli sa rozbieha sa 1. zana sa pohybova al. bea rozbehova sa rozbehva sa rozbehva sa: rozbiehal sa, rozbehoval sa s vekou nmahou 2. vzaova sa od seba rozlinmi smermi rozchdza sa: cesty sa rozbiehaj, rozchdzaj odb. divergovat' (op. konvergovat") 3. p. rozprestiera sa I rozbiehav rozchdzajci sa rozlinmi smermi (op. zbiehav) divergentn (op. konvergentn): rozbiehav, divergentn tendencie rozbja p. rozvratnk rozbjask p. podvratn, rozvratn, niitesk rozbi 1. derom, nrazom porui celistvos nejakej veci roztlc: rozbila, roztkla tanier rozrazi: rozrazi si nos vybi vytc vyrazi: vybili, vytkli nm oblok na aute hovor, zabi: zabila pohr, vajce * expr: rozmlti roztrieska roztrepa roztrieti rozcaparti rozhdza rozbcha rozbcha hovor.expr.: rozvacn rozapi* rozvalit': rozmltil, rozbchal mu auto; deti rozvalili star klu rozkopn (rozbi kopnutm): rozkopol dvere rozdrvi dodrvi rozdrobi (rozbi na drobn ksky): rozdrv-

rovnomernos p. proporcionalita rovnomern stle rovnako velk, rovnako intenzvny a pod.; svojou pravidelnosou, vyvenosou utvrajci harmniu rovnak stly: udriava rovnomern, rovnak, stlu teplotu v laboratriu pravideln vyven vyrovnan: pravideln, vyven rozloenie sl; vyrovnan tempo behu proporn proporcionlny: proporn, proporcionlny ekonomick rast harmonick: harmonick vvin, harmonick pohyby rovnoprvny majci rovnak prva; na rovnakch prvach zaloen emancipovan: rovnoprvne, emancipovan postavenie ien; eny s rovnoprvne, emancipovan p. aj rovnocenn rovnorod ktorho asti, prvky maj rovnak vlastnosti (op. rznorod) kni/.: homognny (op. heterognny) srod (op. nesrod): rovnorod, homognna spolonos; rovnorod, homognne, srod elementy jednoliaty jednotn (op. nejednoliaty, zmiean, nejednotn): jednoliaty, jednotn celok, kolektv rovnos rovnak hodnota, cena, platnos kni. egalita: rovnos, egalita ud kni/. parita (rovnak poet): plat zsada parity rovnostrsky smerujci k rovnosti, potlajci rozdiely, odlinosti nivelizan: rovnostrske. nivelizan tendencie vyrovnvac: vyrovnvacie opatrenia rovnoata p. uniforma rovnovha stav vyrovnanosti medzi rozline psobiacimi silami kni. balans: udra rovnovhu, balans rovnovny p. vyrovnan 3 rovnoznanos p. synonymia

603
li whly na ksky expr. rozdrzga dodrzga rozbombardova: niekto rozdrzgal, rozbombardoval plot * r o z b r a zdemolova (rozbi branm): rozbrali. zdemolovali star klu mr. rozklkn (F. Heko) porozbja potlc dotlc pobi poprebja poroztka povytka povybja povyra (postupne, viac vec): porozbjala, porozdkala u. vea flia e x p r pomlti poroztrepva potrepa dotrepal potrieska dotrieska (postupne viac vec): potreskala vetok riad 2. spsobi rozklad, porui ako celok rozloi rozrui rozvrti: rozbi, rozvrti niekomu manelstvo znii znivoi zruinova: znien, zruinovan hosporstvo expr roztrietit kni. rozbori: roztrietili, rozborili jednotu spolku roznies rozmeta rozpri (zrove rozohna): rozmeta, rozpri nepriatesk armdu 3. p. zodra 1 rozbi sa porov. rozbi 1. 2 rozhitn p krehk 1 rozbit p neucelen, trkovit rozbaa sa p rozplaka sa rozblaten p blatist rozhlznen p blzniv 2. samopan rozblaznie sa. rozblzni sa p. rozsamopai sa rozbleskn sa p roziari sa rozbliaknu p. roztvori 1 rozblska sa p. roziari sa rozboaven, rozbolen p. bolestiv 1, ubolen, smutn rozbolesten, rozbolestnen p. smutn, ubolen rozboiesti sa, rozbolestni sa p. roziali sa rozbombardova p. rozbi I rozbor rozdelenie javu al. predmetu na jednotliv asti s cieom zisti ich funkcie, znaky, vzahy analza (op. syntza): rozbor, analza problmu, situcie; jazykov rozbor textu rozbori p zrca rozblni p zarmti rozbnisa p roziali sa rozbrzdit' p rozry I rozbresk p. svit I rozbriedi sa p. rozvidnie sa 1 rozbknu sa p rozuteka sa 1 rozba p. rozry I rozbroj p spor I. rozkol, rozpor rozbrojncky, rozbrojn p burisk rozbryzgn p. rozstrekn rozbubnova p rozhlsit' rozbjan p bujn 2 rozbujdaen, rozbujdoen p bujn 2, samopan rozhujdoi sa p rozsamopai sa rozbujnen p bujn I. 2, samopan. neviazan rozbujnie sa 1. p. rozrs sa 1, 2 2. p. rozsamopai sa rozburcan p. brliv I rozbra p rozbi I rozbren l.p brliv I 2.p. rozruen, vzruen I 3. p pobren 4. p nepokojn I. run rozbri 1. privies do prudkho pohybu rozvlnit zvlni: vietor rozbril, rozvlnil more rozvri zvri (privies do vrivho pohybu): hnev jej rozvril krv

rozerten
zvchri vzbri: vietor zvcliril, vzbril prach na ceste rozpnit (vytvori penu): brka rozpnila rieku 2. intenzvne vyvies z psychickho pokoja vzbri rozvri zvri: sprva mu rozbrila, vzbrila mysel rozvnit kni.: rozvchri zvchri: rozvnila jeho city; zvchrenie zmyslov vzrui rozrui otrias: udalos ho rozruila, otriasla nm rozdrdit kni.: rozjatri zjatri expr. rozry: hnev mu zjatril, rozryl duu rozvlnit zvlni hovor, expr zbadri: rozvlnil jej tby; sen ho zbadril rozbuka o spsobuje vbuch trhavn inicitor tch roznecovadlo (prostriedok na roznecovanie vbunn) tech rozntka (prostriedok na roznecovanie pyrotechnickch zmes horavn a vbunn) zpalka kapsa (puzdierko s vbuninou) detontor rozcaparti p. rozbi I roztpal p. rozmliadi rozcapen 1. porov. roztiahnu sa, roztvori sa 2. p. irok 1. plosk rozcapi l . p . rozbi 1 2. p roztvori 1 rozcapi sa p. spadn 1 rozcelemba p rozkva I rozeri p. roztvori 1 rozeri sa p. roztvori sa 1 rozctenos p. sentimentalita rozcten p. rozcitliven, dojat, vzruen I rozcti p. doja 1, vzrui rozcti sa podahn citovm dojmom, citovmu vzrueniu: sta sa vo zvenej miere citlivm rozcitlivie sa: pri pohlae na star fotografie sa rozctila, rozciilivela /ned rozclivie sa: pri spomienke na roiov sa rozclivel rozneni sa roznenie /ned. rozocnie sa (sta sa nenm): cel sa roznenil, rozocnel rozcitlivenos p. sentimentalita rozcitliven citliv vo zvenej miere rozcten: je rozlen pod vplyvom prbehu rozcilliven, roztosten: roztosten otec roznenen p dojat, vzruen 1 rozcitliv ie sa p. rozcti sa rozdiven p. cliv rozclivie sa p. rozcti sa rozcomba p. rozkva 1 rozcuchat' p. postrapatil rozapen 1. porov. roztvori sa, roztiahnu sa 2. p. irok 1. plosk rozapren 1. porov. roztiahnu sa. roztvori sa 2. p. irok 1. plosk rozapri sa 1. p roztiahnu sa 2 2. p. nahneva sa rozapi 1. p. roztvori 1. otvori 1 2. p. roztiahnu 3 rozapisa l.p. spadn I 2. p. roztiahnu sa 2 rozapka, rozapn p. rozlia 1 rozapnut p. irok 1. plosk rozaren p. sklaman rozarovanie p. sklamanie rozarovan p. sklaman rozarova p. sklama I rozechra p. postrapatil rozeperi p. roztiahnu 3 rozeri p. rozvri 1 rozerten p. nahnevan

rozerti
rozerti p nahneva rozerti sa p nahneva sa rozesn p rozdvojit 1 rozesnut p. rozdvojen I rozlnkova p. rozleni rozapen 1 . porov. roztiahnu sa, roztvori sa 2. p. irok 1, plosk rozapi sa p. roztiahnu sa 2 rozapka, rozapn p. rozlia 1 rozlpnut 1. porov roztiahnu sa, roztvori sa 2. p. irok 1. plosk rozlenen i. porov. rozdeli 2. p. lenit 2 rozleni lenenm utvori samostatn asti, seky rozdeli: rozlenil , rozdeli zhradu na tri asti * rozdvojit' rozpolit rozpolti (na dvoje): rozdvojili scnu utriedi roztriedi usporiada diferencova (na zklade rozlenia): utriedila, roztriedila knihy poda obsahu; diferencovali vrobky poda akosti rozlnkova (utvori lnky) rozfrzova (utvori frzy; o hudbe, rei) rozleni sa p. rozdeli sa 1. rozloi sa 4 rozrpka, rozrpn p. rozlia 1 rozuchran p. strapat rozuchra p postrapati rozlenie p. afekt rozlen p nahnevan rozli uvies do prudkho citovho naptia hraniiaceho s hnevom rozdrdit' vydrdi: sprva ho rozlilo, rozdrdila rozrui vzrui (vyvies z psychickho pokoja): synovo odvrvanie ju rozruilo; neakan zitok ho vzruil podrdi popudit pohneva pobri (rozli v menej miere): nov nariaenia podrdili, popuili obanov rozhoril roztrpi km rozhorlit (vzbudi pocit krivdy): vsmech ho rozhoril, roztrpil expr rozzri rozbesni rozbesnie (rozli vo velkej miere) kni. zjatri rozjatri: netaktn rei ju rozjatrili hovor. expr. rozhdza: ni ho nerozhe kni iritova: iritovala ju nevmavosl hostitelky fraz. vyvies z konceptu/z rovnovhy/z miery subt. vyhecova p. aj nahneva rozli sa dosta sa do prudkho citovho naptia hraniiaceho s hnevom rozdrdit' sa: rozlil sa, rozdrdil sa pri tan novn rozrui sa vzrui sa (nhle strati duevn pokoj): pri mylienke na hku sa znovu rozruil podrdi sa popudi sa pobri sa (mierne sa rozli): pobril sa na chybami v toch skypie vzkypie (nhle sa rozli): pri hke vzkypel rozhori sa roztrpi sa kni. rozhorlit' sa (s pocitom krivdy): rozhoril sa, roztrpil sa nad nespravodlivosou expr.: rozzri sa rozbesni sa rozbesnie sa kni. rozjatri sa (rozli sa vo velkej miere) p. aj nahneva sa rozupren p strapat rozdarova p. rozda I rozda 1. da viacerm udom ako dar darov a podarova: rozdal deom dareky; daroval, podaroval iakom knihy venova kni. zasiar. obeca: venoval, obecal synom cel majetok rozdeli (po astiach): rozde-

604
lil spory deom /.ned. rozdarova: rozarovala vetky hraky porozdva porozdeova podeli (postupne): porozdval, podelil makrty vetkm 2. postupne da porozdva: rozdal, porozdval karty hrom podeli rozdeli porozdeova: vedci rozdelil lohy kni. rozdistribuova rozdven p. otvoren 1 rozdvit' p. roztvori 1, otvori 1 rozdegvi p. rozmliadi rozdeli 1. delenm utvori samostatn asti rozleni: rozdelil, rozlenil pdu na viac ast rozkskova pokskova rozdrobi rozobra rozloi (na mal iastky): rozkskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozloil hodinky na siastky * rozatomizova expr. rozkvka: rozkvkal vinohra na p ast distri buov a: istribuova materil, finann prostrieky rozparcelova nr.: roztova roztlikova (rozdeli pozemok): rozparcelovali bval vekostatok ro/lpi rozlpnut (rozdeli plod s tvrdm obalom): rozlpi slivku, orech predeli rozdvojit rozpolit' rozpolti (na dvoje): rozdvojit' moc roztroji (na trojo) roztvrti (na tvoro) rozvetvi (rozdeli na viac ramien): rozvetvili elektrick prd rozvrstvi (rozdeli na viac vrstiev): rozvrstvili obyvatestvo prehradi (rozdeli priehradou): prehradili izbu zvesom rozhraniit (rozdeli hranicami): rozhraniili etapy vvinu kni. kategorizova (rozdeli na skupiny): kategorizovali iakov do odielov rozkrojit rozreza (rozdeli ostrm nstrojom): rozkrojit jabko, kol rozkla roztiepi expr roza (nsilne rozdeli): roztiepili, rozali krajinu na voje porozdeova* podeli (postupne, viac vec): porozeovali vojakov o mustiev 2. oddeli od seba rozpojit': rozdelil, rozpojil zamotan povrazy rozdvojit: rozdvojili bitkrov odli separova izolovat: prca ich odlila; separoval, izoloval zloky zleniny 3. p. roztriedi 4. p. rozda 1,2 5. p. zadeli 2 rozdeli sa 1. utvori sa vo forme ast rozleni sa rozloi sa: sprievod sa rozdelil, rozlenil na tri prdy; zlenina sa rozloila na zloky roztiepi sa rozvetvi sa: strana sa roztiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila rozdvojit sa rozpolit' sa rozpolti sa (na dvoje): tt sa rozdvojil rozkskova sa rozdrobi sa (na mal asti): organizcia sa rozdrobila kni rozstpi sa rozostpi sa: verejnos sa roz(o)stpila do dvoch tborov roztrhn sa rozsadn sa (puknutm sa rozdeli): zem sa rozsadia 2. oddeli sa od seba odli sa rozs sa: ich cesty sa rozdelili, odlili, rozili na kriovatke rozli sa (o uoch): manelia sa rozlili 3. prei, zuitkova nieo spolu s niekm podeli sa: rozdelil sa. podelil sa s nm o poslen kus chleba; so enou sa poel o rados i staros rozderaven p. derav 1 rozdiel shrn znakov, ktormi sa od seba odliuj dve al. viacer osoby, javy, veci diferencia: tepeln, klimatick rozdiely, diferencie; spoloensk rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi demi rozdielnos odlinos odchylnost': rozdielnos, odlinos, odchyl-

605
nos v hodnoten situcie * kni. ditinkcia: to je zvan ditinkcia nezhoda (nedostatok zhody): zujmov nezhody neslad (nedostatok sladu): neslad medzi ponukou a dopytom nerovnos: socilna nerovnos pren. disharmnia: disharmnia v rodine priepas (velk rozdiel): nzorov priepas rozdielne rozlinmi spsobmi, majc odlin vlastnosti (op rovnako) odline odchylne odchodn: dosiahnut vsledky hodnotili rozdielne, odline; pri prprave postupuj odchylne, odchodn nerovnako rozline rzne rozmanito: s nerovnako vysok; potrebu vzdelania chpu rozline, rzne nerovnomerne kni. dispartne: strany s nerovnomerne, dispartne zastpen inak inakie in (inm spsobom, inmi spsobmi): jednotliv tmy spracovali inak, inakie, in
porov. aj rozdielny

rozfka
pomlela, zomlela keksy na omrvinky 2. p. rozdeli 1 rozdrobi sa 1. drobenm sa rozdeli na mal ksky rozmeli sa kni rozmlnit sa: pda sa rozdrobila, rozmelila zried. zmeli sa: huby sa v take zmelili rozmrvi sa pomrvi sa zmrvi sa rozdrvi sa podrvi sa: sklo sa pod archou rozdrvilo rozpadn sa rozsypa sa: star sud sa rozpadol, rozsypal 2. p. rozdeli sa 1 rozdrzga p. rozbi 1, rozdrvi 1, polma 2 rozdrven p. porazen rozdrvi 1. dermi, nsilm porui celistvos a utvori drobn ksky podrvi vydrvi: rozdrvi, vydrvi kamene na stavbu domu rozbi roztlc: rozbila, roztlkla vajcov krupiny rozlma dolma polmat (lmanm): rozlman konre rozmliadi (mliadenm): stroj mu rozmliadil nohu zorotova (rozdrvi na rot): zorotova obilie expr.: rozdrzga dodrzga roztrieska roztrepa: naisto rozdrzgal nbytok 2. p. premc 1 rozdcha p. rozfka 1, 2 rozduchva,rozduchova p podnecovatel rozdumova p. prema rozdupa p. rozmliadi r o z d u r d i s a p. nahneva sa rozduren p. splaen rozduri p rozohna 1 rozdu l.p. rozka 1 2. p. nadu 1 rozdu sa p. nadu sa I rozdvojen 1. vntorne nejednotn (o loveku) rozpolten rozpolen rozlomen: by rozdvojen, rozpolten, rozpolen * pren. rozesnut rozoklan; rozorvan schizofrenick roztiepen nevyrovnan: rozdvojen, schizofrenick, roztiepen osobnos* dvojplov dvojpolrny: dvojplov. dvojpolme myslenie 2. rozdelen na dvoje rozoklan roztiepen: rozdvojen, rozoklan, roztiepen brada dvojklan klan: dvojklan nerv 3. p. nejednotn rozdvojit' 1, rozdeli na dve asti rozpolit rozpoltit : rozdvojit , rozpol(t)i jablko, poleno roztiepi: roztiepi kame expr. rozesn kni. zned.: rozokla rozklesn: blesk rozesal strom rozlpnu (oby. plod): rozlpol slivku porozdvojova porozlupova (postupne, viac vec) 2. P. rozdeli 1. 2 rozdychten p. dychtiv rozeta p. ruica rozfakli p. roztt' I rozfika sa p. rozplaka sa rozflka p. premrni rozfuka sa p. rozplaka sa rozfka p. rozstrieka rozfka sa p. rozptli sa 1 r o z f k n u s a 1. porov. rozstrekn 2. p. rozuteka sa 1 rozfrnadi p premrni rozfska p. rozstrieka rozka 1. fkanm rozptli (oby. o vetre) rozvia

rozdielnos p. rozdiel rozdielny nezhodujci sa s nejakm inm (op. rovnak) nerovnak nerovn: i v rozdielnych, nerovnakch, nerovnch pomeroch, podmienkach neshlasn nezhodn (op. shlasn, zhodn): neshlasn, nezhodn stanovisk, nzory odlin (ktor sa odliuje; op. podobn): bratia s odlin povahy odchodn odchyln (od nejakho): odchodn, odchyln postup rozlin rzny: to s rozlin, rzne vekosti rozmanit in (nie ten ist): rozmanit, in tvary, ceny kni.: dispartny diskrepantn rozdieren p. derav I rozdiskutova p. prediskutova rozdiskutova sa p. rozhovori sa rozdistribuoval p. rozda 2 rozdvasa p rozhliadnu sa rozdiven p. div 2, zriv 1 rozdivie sa p. rozzri sa I rozdivoen p. div 2, zriv 1 rozdivoi sa p. rozzri sa 1 rozdlvi p. rozmliadi rozdm sa p. nadu sa I rozdnisa p. rozvidnie sa 1 rozdrapenec p. chvast rozdrapen 1, p. derav 1 2. p. otvoren 1 rozdrapi 1. p. roztrhn 2. p. roztvori 1 rozdrapova sa p. chvli sa rozdra p. rozodra I rozdrdn 1. p. nahnevan 2. p. vzruen 1 rozdrdit' p. rozli rozdrchlan p. neupraven 2 rozdriapa p. roztrha rozdrieman p. ospanliv I rozdrie p. rozodrie rozdrlani, rozdrlancova p. roztrha rozdroben 1. porov. rozdrobi, rozdeli 2, p. nejednotn rozdrobi 1. drobenm utvori mal asti, ksky rozmeli kni. rozmlnit': rozdrobili, rozmelili hrudy na poli rozmrvi pomrvi zmrvi (mrvenm): rozmrvil kus chleba rozdrvi podrvi vydrvi (drvenm): rozdrven, podi ven sklie * rozmdli expr. rozmoli (rozdrobi v dlani): rozmdlil troku tabaku rozomlie rozmliet pomlie zomlie (mletm):

rozfknu
r o z d u rozdcha: vietor rozfkal, rozvial lstie, piesok r o z f k n u (jednm razom): prd vzduchu rozfkol perie po izbe rozvri zvri (do vrivho pohybu): prievan rozvril, zvril papiere

606
dvojen, rozpolten, rozlomen dua neurotick nervzny (svediaci o nervozite) chaotick zmten expr. rozmetan (svediaci o zmtku, neusporiadanosti): neurotick, nervzne sprvanie; chaotick citov ivot; chaotick, zmten pomery popleten dopleten: popleten, dopleten mylienky neusporiadan nesladn: neusporiadan, nesladn ivot (op. usporiadan, harmonick) rozharcova sa p. rozsamopai sa rozhaen p. znechuten rozhateri p. znepriateli rozhegan p. pokoden 1

2. fkanm spsobi, aby nieo zaalo horie rozdcha: rozfkal ohe. rozdchal pahrebu 3. p. nadu I rozfknu p. rozfka 1 rozgajdan p. neupraven 2, neporiadny 2 r o z g a j d a s a p. roztiahnu sa 1 rozglejen I . porov. rozlepi sa 2. p. nejednotn; pokoden 1 rozgleji sa p. rozlepi sa rozhega expr. uvoni na miestach spojenia expr. vyherozgniavi p. rozmliadi ga: rozhegali, vyhegali voz rozkva vykva rozguren 1. p. podnapit 2. p. vesel 1 roztrias (kvavm pohybom): rozkval, vykval vetrozguri sa p. rozohni sa ky stoliky vyknsa vykltit' rozhdzan 1. p. neusporiadan 2. p. rozhran rozhad 1. dobr znalos vec a schopnos hodnoti ich rozhdza 1. hdzanm dosta na rozlin miesta rozobzor horizont: ma irok, zky rozhad, obzor, meta: rozhdzal , rozmetal hnojivo po poli rozhodit' horizont orientcia: bol znmy svojou dobrou orien( jednm razom): z lietadla rozhodili letky roztrsi tciou prehad: ma o nieom prehad 2. p. vhad 1 roztrias (po troke): roztrsil semeno po hriadkach rozhaden p. vzdelan rozpri: rozprili piesok po ceste rozsia rozorozhadie sa p. rozhliadnu sa sia (rozhdza semeno): rozosiati zrno rozkyda (kydanm): rozkyda hnoj porozhadzova porozr o z h l d a vysok veovit stavba, oby. na vyvenom metva porozmetva poroztriasa (postupne, mieste, z ktorej mono vidie irok okolie pozoroviac vec) vatelna: vojensk rozhlaa, pozorovatelna rozhlas hromadn informan prostriedok zaloen na 2. uvies do neporiadku prehdza: rozhdzal, prevysielan zvuku na diaku hovor, rdio: pova rozhdzal atstvo v skrini hovor.: rozaha rozvlit': hlas. rdio; hlsilo to rdio rozahal, rozvlil koele po byte s p r e h d z a sporozhlen p. chrny, znmy 1 prehadzova (rozhdza jedno cez druh): sprehdzal vetky knihy na polike expr.: rozvta rozkyda rozhlsit' da na veobecn znmos rozchri rozexpr. /ried rozdulova: rozvtal cel skriu porozhari oznmi: rozhlsil, e odchdza; rozchril, rozdzova* poprehadzova*hovor.: porozahova* porozril sprvu po celej dedine; oznmi vetkm radostn vla (postupne, viac vec): deti porozahovali hraky zves expr.: roztrbi r o z t r a roztrsi vychyti* r o z b u b n o v a t * vybubnova* vykotkodka: roz3. p. rozbi I 4. p. premrni 5. p. rozli, nahneva trbil, vybubnoval o om vetky klebety; vychytili ho rozhadzova mechanizmus na rozhadzovanie rozhaako dobrho odbornka prezradi vyzradi (nieo dzovadlo: rozhadzova, rozhadzovadlo matanho tajn): prezradila novinu pred vetkmi expr.: vykria hnoja rozmetva rozmetvadlo (mechanizmus na rozmetvanie hnoja) rozkria vytrbi: vetky tajnosti vytrbil rozrozhadzovan p. mrnotratn nosit' (rozhlsit' na viacer miesta): roznosila po okol, rozhadzovadlo p. rozhadzova e m vek majetok roznies expr r o z k r k n u (na jeden raz): rozniesol, roztriibil tajomstvo porozhlasorozhadzova sa expr. sprva sa prli sebavedome expr.: va porozchvrova expr.. poroztrubova porozrozahova sa rozpna sa: vypil si a potom sa len triasa (postupne, viac vec) rozhadzoval, rozahoval hovor.: rozkrikova sa vyahova sa vyskakova: vyahoval sa so svojimi rozhliada sa pozera okolo seba obzera sa kni. obdobrodrustvami; Co tak vyskakuje? expr.: n a p a r o hliada sa: rozhliada sa, obzera sa po kraji, okolo va sa n a d v a s a n a d r a p o v a sa n a f u k o v a sa domu hadie pozera sa dva sa: hadie na prtoi sa uori sa hovor, expr : rozdrapova sa vetky srany hovor, kuka sa: z vee sa kukali po okol rozcapova sa hrub p r d s k a t sa: Len sa toko tiena hada p t r a (oami) drapuj. neprto! nr. rozpiera sa (Kukun) nr. expr. rozhliadnu sa zrakom preskma okolie: dkladne sa rozpizgova sa (vantner) subt. machrova s niem oboznmi poobzera sa: rozhliadnu sa. r o z h a j d k a p premrni poobzera sa po dome porozhliada sa popozera rozhalen 1. porov. rozopn, rozop 2. p. hol 1 sa zobzera sa p o o b h l i a d a t sa (viackrt, na vetky rozhalit 1. p. rozopn 1 2. p. obnai strany sa rozhliadnu): popozerali sa po dobrej literarozhran pociujci zmtok, neslad, vntorn nepotre porozhliadnu sa poobhliadnu sa (trocha) koj (o loveku); svediaci o neusporiadanosti, chaose rozhadie sa expr.: r o z k u k a sa p o k u k a (sa): roznevyrovnan (op. vyrovnan) rozhdzan kni rozohadie sa, pokuka sa okolo seba pozrie (sa) (na rvan rozvrten: rozhran, nevyrovnan lovek: jeden raz): pozrel na prtomnch /ried. rozdva sa by vntorne rozhran, rozhdzan, rozorvan, rozrozhnevan p. nahnevan vrten rozdvojen rozpolten rozlomen: rozrozhneva p. nahneva

607
rozhneva sa p. nahneva sa rozhodca kto rozhoduje portov stretnutie, hodnot vkony hovor, sudca: futbalov, hokejov rozhodca, sudca rozhodit porov. rozhdza rozhodne 1. vyznaujc sa schopnosou al. prejavujc schopnos oby. rchlo a bez pripustenia nmietok, odporu a pod. nieo kona rzne energicky: rozhodne, rzne, energicky odmietnu vetky obvinenia pevne odhodlane: pevne, odhodlane sa postavi na obranu svojich prv prudko ostro rezko strmo tvrdo: prudko, ostro, tvrd> obhajoval svoje nzory rezoltne kategoricky nekompromisne: rezoline, kategoricky, nekompromisne iada npravu radiklne: treba rozhodne, radiklne zasiahnu proti zloinnosti 2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnos vroku iste isto istotne naisto dozaista: rozhodne, iste, isto sa veer vrti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on naozaj urite: naozaj, urite sa nebude musie za ns hanbi bezpochyby nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre dar expr. stopercentne hovor. expr.. nabetn betnovo ira/.: bez debaty stoj o stoj o by o bolo za kad cenu subt: stopro nastopro rozhodnos p . draz 1 rozhodn porov. rozhodova ro/.hodn sa po vahe prs k zveru odhodla sa: rozhodol sa, e odde; odhodla sa k inu da sa (rozhodn sa pre ist innos): dal sa na podnikanie; dal sa na krde predsavzia si zaumienil' si (nadobudn pevn mysel): zaumienil si, e prestane faji prikloni sa (rozhodn sa za ist monos): prikloni sa k prvmu rieeniu hovor. expr. rozkva sa (rozhodn sa po dlhom vhan): konene sa rozkvala hovor,
/astar. n a m y s l i e sa /.astar.: ustlit' sa r o z h t a s a :
pejor.

rozhovori sa
porunkova (rozhodova za niekoho, ovlda nieie konanie): nie som diea, aby mi niekto porunkoval rozkazova (urova, o a ako m by): v rodine rozkazovala mama rozsudzova (rozhodova ako sudca): hdky v dedine obyajne rozsudzoval richtr 2. vies portov stretnutie hovor, sudcova: rozhodoval, sudcoval vetky dleit zpasy rozhodova sa p. vha rozhodujci 1. ktor o nieom rozhoduje, ktor m velk dleitos, velk vznam rozhodn dleit zvan: poveda rozhodujce, rozhodn slovo; urobi rozhodujci, dleit, zvan krok v ivote kni. relevantn (op. irelevantn): relevantn komponent hlavn kov urujci: ma v nieom hlavn, kov, urujci vznam smerodajn: uveden slo je smerodajn ivotn osudn osudov (rozhodujci pre ivot, pre al vvin): ivotn, osudn okamih kritick: dosiahnu kritick bod finlov (posledn a rozhodujci): finlov stretnutie (v porte) 2. p. prevan rozhojda p. rozhba 1 rozhojni p. rozmnoi I rozhojni sa p. rozmnoi sa 1 rozhoren p. nahnevan, pobren rozhori p. rozli rozhori sa p. rozli sa rozhorie sa p oervenie rozhorlen 1. p. horliv, naden 2 2. p. nahnevan rozhorlit' sa 1. p. rozohni sa 2. p. rozli sa rozhoren 1. porov. rozplit sa 2. p. horci I rozhori sa p. rozplit' sa 1, 2 rozhosti sa 1. p. rozloi sa 1, 2 2. p. nasta rozhovra p. odhovra rozhovra sa p. rozprva sa rozhovor zhovrame sa dvoch al. viacerch osb: mat s niekm vny rozhovor hovor: tich, vesel hovor; telefonick hovor * re: da sa s niekm do rei dialg: nadviaza dialg vrava (rozhovor viacerch ud): iv vrava utchla beseda (neoficilny rozhovor): zastavi sa u suseda na besedu debata diskusia rozprava (slovn vmena nzorov o istej veci): run, iv debata, diskusia; zapoji sa do debaty, do diskusie; rozprava o nvrhu zkona diputa /.astar. diputcia (odborn rozhovor): filozofick diputa, stredovek diputcie rokovanie (oficilne radenie sa): obchodn rokovanie hovor, dikurz: s k priateke na dikurz konverzcia: spoloensk konverzcia interview (rozhovor publicistu s vznamnou osobou uren na zverejnenie): poskytn interview pohovor (rozhovor, ktorho cieom je zisti nieie vedomosti, nzory a pod.): prijmac pohovor /astar.: rozhovorka rozprvka: zamiea sa do rozhovorky, do rozprvky /ried. z h o v o r k a (Zelinov) expr. d a v o t (iv, bez-

namyslel sa. ustlil sa, e neodde rozhodnutie I. vyslovenie sudku, ktorm sa s konenou platnosou odstrauje nejasnos al. spornos: rozhodnutie sdu uznesenie (oby. kolektvne rozhodnutie): vbor prijal uznesenie vnos (radne zverejnen rozhodnutie): vnos ministerstva nariadenie (radn rozhodnutie): poda nariadenia vldy * ustanovenie (radn rozhodnutie): ustanovenie zvetu dekrl (rozhodnutie s povahou zkona): vldnu pomocou dekrtov * vrok: vyriec vrok * rozsudok (rozhodnutie sdu vynesen na konci sdneho procesu): odvola sa proti rozsudku sd (sdne rozhodnutie): vynies sd kni/. verdikt: verdikt rozhodcu kni. ortie (odsudzujci rozsudok): vykona ortie kni. edikt (radn vnos) 2. mysel nieo vykona odhodlanie predsavzatie: pevn rozhodnutie, odhodlanie nepovolil'; dozrelo v om odhodlanie, predsavzatie s tudova rozhodn 1. p. rozhodujci 1 2. p. rzny, energick rozhodova 1. vyna sudky o nieom a tm odstraova pochybnosti: sprvne, zle rozhodova odb decidova: deciova o predloench iadostiach sdi (v sdnom procese): sdi, i je obalovan vinn ma posledn slovo: u ns m posledn slovo otec

starostn rozhovor): davot eti* expr. vravot (Vajansk) vravor (Kukun) pren. hovor, pejor gagot (nesvisl hovor skupiny ud. najm det a ien) rozhovori p. vyhovori rozhovori sa da sa do svislho hovorenia rozvravie sa rozrozprva sa rozreni sa: star otec sa rozhovoril o zalch asoch; renk sa prudko roz.re expr. /.ried.

rozhovorka
nil zaa: mama zaala zoiroka hovor, rozvyprva sa expr. rozrapota sa roztrkota sa roztra sa rozrepeti sa pejor rozkrkori sa rozkvka sa: roztrkota sa o zbytonostiach expr. rozvra sa (nahnevanm hlasom) expr rozvrea sa rozjaa sa (ostrm hlasom) expr roztebota sa rozveholi sa rozvitorisa rozdavotasa (veselo): dievence sa roztebotali rozdiskutova sa (v diskusii) mr.
expr. r o z r e m z i s a

608
rozchodi sa p. rozchdza sa 1 rozchodte p. rozline rozchodn p odlin, protikladn rozchopi sa p. rozpamta sa rozchoravie sa, rozchorie sa p. ochorie rozchrma p rozhrz rozchvtat' p. rozobra 2 rozchli p. roztvori I rozchli sa p. roztvori sa 1 rozchren p. chrny, znmy I rozchri p. rozhlsit" rozchri sa p. rozri sa 3 rozchyta p. rozobra 2 rozihrane p. veselo 1 rozihran p vesel 1 rozihra sa p. rozveseli sa, oi 3 roziskren l.p. iariv 1 2. p. zlostn 1 roziskrisa l.p, roziari sa 2. p. vzbknu I rozs sa I. ods z jednho miesta na rozlin strany: lenovia komisie sa rozili rozprchnut'sa expr. rozbehn sa rozbeha sa rozuteka sa rozletie sa roztrieli sa rozsypa sa (rchlo sa rozs): po zvonen sa iaci rozutekali, rozleteli po chodbch rozptli sa roztrati sa expr. rozliezt sa roztra sa roztrsi sa (pomaly sa rozs): sprisahan sa roztratili; skupinka sa roztrsila po uliciach expr.: rozvandrova sa roztla sa: chlapci sa roztlali po svete * kni.: rozstpi sa rozostpi sa: Slovania sa
rozostpili v pravlasti zried r o z p a d n sa /astar r o z -

rozhovorka p. rozhovor rozhraba hrabanm do strn oddeli od seba rozhrn rozmeta: sliepky rozhrabali zem; rozhrn, rozmeta pahrebu, hnoj rozry rozrpa (rpanm): diviaky rozryli pole hovor, rozbabra expr.: rozkutat' rozkutra: deti rozbabrali jedlo na tanieri; rozkutat uhlie v peci rozhrabn zastarv. rozhriebs (jednm pohybom): rozhriebol vatru porozhrabva porozhrabova* porozhrabva (postupne, viac vec) rozhrabn p. rozhraba rozhranii p. rozdeli I rozhranie p. hranica 1, 2, zlom 2 rozhrka p. rozmota I, vyriei rozhriebs p rozhraba rozhrn 1. p. odhrn 2. p. rozhraba rozhryzn p. rozhrz rozhrz hryzenm rozdrobi na ksky pohrz: rozhrz. pohrz orieky, hrianky rozu rozuva pou pouva (spracova slinami): dobre pou potravu prehryzn prehrz rozhryzn (jednm hryznutm): pes rozhryzol kos expr.: rozviaka poviaka: rozviaka tvrd krku expr.: rozchrma pochrma pochrpa schrma (rozhrz nieo krehk): rozchrma jablko zdravmi zubami porozhryzat (postupne, viac vec) rozhtasa p. rozhodn sa rozhta(si) p. premyslie rozhutova p prema rozhbat 1. uvies do pohybu rozkva: vietor rozhbal, rozkval koruny stromov rozknsa rozhojda rozkolsa (do hojdavho pohybu): chlapci rozhojdali zvony expr. rozkolemba rozkyvka rozcomba rozcelemba rozcelenga 2. pohn do innosti zaktivizova: treba rozhba, zaktivizova obanov rozprdi oivi: rozprdil obchod; oivi remesla hovor. expr. rozkva: rozkva vrobu 3. p. rozrui 1 rozchdza sa 1. smerova na viac strn rozchodi sa rozdeova sa: cesty sa rozchdzaj, rozdeuj rozbieha sa rozbehva sa: eleznice sa rozbiehaj na vetky strany odb. divergovat': vedeck metdy diverguj polarizoval' sa: dnes sa nzory vrazne polarizuj
2 . porov. rozs sa

rozchlbi, rozchlpi p. roztvori 1 rozchlpi sa, rozchlipn sa p. roztvori sa i rozchlpi 1. p. postrapati 2. p. rozmota I rozchod l .p. rozlka 2.p. rozstup rozchodi chodenm spsobi rozrenie, zvenie (oby. obuvi) roztiahnu roztlai roztisn rozliapat: konene rozchodila, rozliapala nov sandle

stasa: rozstali sa v hneve porozchdzasa porozchodisa expr.. porozbieha sa potratit'sa poroztrca sa porozbehva sa porozbehva sa porozlieza sa (postupne, jeden po druhom) 2. sta sa odlinm od druhho odli sa rozli sa: rozili sa, odlili sa. rozlili sa v nzore na vec * diferencova sa: diferencova sa z hadiska uitonosti odchli sa nezhodn sa: vo vskume sa nezhodli 3. p. rozli sa 1 4. p rozri sa 3 5. p. rozdeli sa 2 rozjaga sa, rozjagotat sa p. roziari sa rozjarene p. veselo 1, porov. aj naradovan, bujn 2 rozjaren p. vesel 1. naradovan, bu jn 2 rozjari sa p. rozveseli sa, oi 3 rozjasane p. veselo 1, porov. aj radostn 1, naradovan, bujn 2 rozjasan p. radostn 1, naradovan, vesel 1 rozjasat sa 1. p. rozveseli sa 2. p. roziari sa rozjasnen 1. p. jasn 1 2. p. radostn 1, naradovan, vesel 1 rozjasni I. p. roziari 2. p. potei 2 rozjasni sa 1. p. rozvidnie sa 2 2. p. rozveseli sa 3. p vyjasni sa 1, 2 rozjasota sa p. rozveseli sa rozjaen p. blzniv 2 rozjatren p. bolestiv 1, otvoren 1 rozjatri p. rozli, rozrui 1 rozjatri sa 1. p. rozli sa 2. p. rozri sa 2 rozjazd prechod vozidla zo stavu pokoja do pohybu rozbeh: prudk rozjaz, rozbeh aula rozjeden p. otvoren 1 rozjedovan p. nahnevan

609
rozjedova p. nahneva rozjedova sa p. nahneva sa rozjei sa p. najei sa 1 rozjmanie p. meditcia rozjma hbavo prema (oby. o vnych veciach) meditova h Iba t: rozjmal, hbal nad prtomnosou; meditoval nad svojm osudom filozofovat kni? kontemplova: filozofoval o zmysle ivota snva km. sni (tobne): snval o ceste okolo sveta p. aj myslie 1. prema rozjmav ktor sa venuje premaniu, rozjmaniu, ktor je tak svojm vntornm zaloenm; svediaci o tom premav rozmav hbav: rozjmav, premav, rozmav, hbav typ loveka meditatvny kontemplatvny (zameran na meditciu, kontemplciu): meditatvne, kontemplatvne umenie vahov reflexvny: vahov, reflexvna lyrika, tvorba poet. dumav p. aj hbav rozkla p rozdeli I, roztt I ro/.kamartisa p. pohneva sa ro/.katen p. nahnevan rozkati, rozkatova p nahneva rozkati sa, rozkatova sa p nahneva sa rozkaz stny al. psomn prejav vle. ktorm sa uklad niekomu ist loha: dostat rozkaz ustpi * prkaz (autoritatvny rozkaz): vyda, splni prkaz nariadenie ustanovenie (radn rozkaz): poda nariadenia vldy predpis (zvzn psomn nariadenie, poda ktorho sa treba sprva): bezpenostn predpisy hovor. expr. komando: nebudem skka na tvoje komando povel (ustlen formula na vyjadrenie rozkazu): povel na tart, na tok kni. imperatv kni?.. zastar. ordonancia rozkza 1. p. prikza 1 2. p. objedna 1 rozkazovac p rozkazovan rozkazovan ktor rd rozkazuje; majci charakter rozkazu rozkazujci rozkazovac prikazovac: hovori rozhazovanm, rozkazujcim, prikazovacm tnom panovan: by panovanm imperatvny: imperatvny podtn prejavu velitesk generlsky: velitesk, generlska povaha zried. sekantn p. aj panovan, prsny rozkazova dva rozkazy prikazova: rd rozkazuje, prikazuje, o treba robi nakazova nariaova: nakazovali, nariaovali mu robi nov projekt uklada naklada dva za lohu: stle mu ukladaj, dvaj za lohu, aby sa uil nara expr. komandovat': Nekomanduj toko! pejor. porunkova: nie som diea, aby mi ktosi porunkoval diktovat oktrojova dekrtova (administratvne rozkazova): dekrtova postupy prc rozkazujci p. rozkazovan rozklad 1. rozloenie, rozkladanie nieoho na asti: rozklad akordu na tny dekompozcia: dekompozcia romnovej formy 2. premena spsoben oby. hnitm rozpad: mso podlieha rozkladu, rozpadu skaza: chrni potraviny proti skaze hniloba (hnitie a jeho vsledok): hniloba ovocia 3. postupn strata priaznivho stavu rozpad: roz-

rozkopa
klad, rozpad rodiny, armdy rozvrat: rozvrat hospodrstva pd znik: pd, znik komunizmu zhuba kni. zhuba: zhuba udstva padok: mravn padok spolonosti detrukcia: detrukcia osobnosti demoralizcia (morlny rozklad): demoralizcia mldee * kni?.. dezintegrcia: dezintegrcia kultry skaza: skaza mesta hovor, k r a c h : politick krach rozklada porov. rozloi rozklada sa 1. porov. deli 2. p. hni I 3. p rozprestiera sa 1 rozkladn tkajci sa rozkladu, spsobujci rozklad, vznikajci rozkladom detrukn detruktvny detruklivistick (op kontruktvny, kontruktivistick): rozkladn, detrukn, detruktvny prvok systmu rozvratn (sledujci rozvrat): rozvratn sily kni dezintegran (op. integran) odstrediv: dezintegran, odstrediv tendencie padkov (smerujci k padku): padkov vplyv, jav, rozkladov, hnilobn (svisiaci s biologickm rozkladom): rozkladov, hnilobn proces p. aj rozvratn, niiv rozkladov p rozkladn rozklst' p rozloi 1 rozkltit' p. rozkva 1 rozklen p. rozprestrie 1 rozklepan p. bojazliv, vystraen rozklkn p. rozbi 1 rozkmsat p. roztrha rozkmasn p. roztrhn rozkmita p. rozochvie 1 rozkmotri sa p pohneva sa rozknsa p. rozhba 1, rozkva 1 rozkohten p. nahnevan rozkohtisa l.p nahneva sa 2. p. rozsamopai sa rozkokoen p. samopan, bujn 2, vzruen 1 rozkokoi sa 1. p. nahneva sa 2. p. rozsamopai sa rozkol rozdvojenie spsoben rozdielmi v nzoroch, v zman roztrka: rozkol, roztrka medzi rodimi a demi kni. rozbroj: rozbroj medzi prbuznmi nedorozumenie (men rozkol): medzi srodencami vzniklo nedorozumenie nezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): zujmov nezhoda neslad (nedostatok sladu; op. slad): neslad v manelstve disharmnia (nedostatok harmnie; op. harmnia): disharmnia na pracovisku cirk. schizma (cirkevn rozkol) rozkolemba p. rozhba 1. rozkva 1 rozkolsan p. nestly 2. premenliv, vratk 1 rozkolsa 1. zbavi istoty a urobi nepevnm a nejednotnm rozkva vykva: rozkolsali, vykvali jeho presvedenie 2. p. rozhba 1, rozkva 1 rozkolncky p rozvratn rozkolnk p. rozvratnk. schizmatik rozkoln p. rozvratn rozkolota p. rozvri 1 rozkonren p. koat rozkonri sa p. rozkoati sa rozkopa kopanm porui zem, pdu rozry rozrpa: rozkopali, rozrpali stavebn tern; akmi strojmi rozryli pole rozbrzdit' (urobi brzdy): pluhom rozbrzdili pole p. aj rozry

rozkosfli
ro/.kosfli p. rozviaza I, rozmota I rozko p. pitok rozkoaten p. koat rozkoati sa rozrastenmi vetvami sa sta koatm rozvetvi sa rozkonri sa: uby sa pekne rozkoatili. rozvetvili rozrs sa: lipa sa rozruila do rky poet. rozrameni sa rozkoncky p. pitkrsky rozkonctvo p pitkrstvo rozkonik p. poitk rozkon p prijemn, pekn I. ndhern 1 rozkrda p zlodej, zbojnk 1 rozkrdanie p. krde rozkrda p. kradn rozkradn p. ukradn rozkrja p. rozkrojit' rozkrkori sa p. rozhovori sa rozkrmi sa p rozloi sa I rozkriai p. roztvori I rozkriai sa p. roztvori sa I rozkria p. rozhlsit rozkria sa 1. porov kria 2. p okiknut rozkrdli p. rozopn 2, roztiahnu 3 rozkrdli sa p. roztvori sa 1 rozkiknut' p. rozhlsit' rozkrknusa p. okiknut rozkrikova sa p. rozhadzova sa rozkroene s nohami roztiahnutmi iroko od seba. s rozkroenmi nohami rozkromo obkromo: rozkroene. rozkromo zostal stl pred vkladom; kozu preskakovali obkromo roznomo (s roztiahnutmi nohami): preskok roznomo rozkromo p rozkroene rozkrojit ostrm nstrojom rozdeli na asti rozreza: rozkrojil zemiak prekroji prereza (oby. na dve asti): prekrojila kol; prerezal povraz naa: naat chlieb hovor expr rozfakli (prudkm pohybom) rozkrja (oby. vie mnostvo): rozkrjala delom jabka porozkrajova (postupne, viac vec) rozkrtil' 1. uvies do otavho pohybu roztoi rozvrtie: rozkriitili, roztoili koles porozkrucova porozta (postupne, viac vec) 2. uvoni nieo skrten rozmota: rozkrtila zamotan vlnu: rozmotala klbko rozvin odvin roztoi* odkrti: rozvin, odvin stoen plagt 3. expr. zaa niekoho krti v tanci hovor.: roztoi rozv rtie: rozkrtil ieva na parkete roztancova: roztancoval vetky kolegyne porozta porozkrucova (postupne) 4. p. zaa I rozkudli p. rozmota 1 rozkukasa p. rozhliadnu sa rozkrisa p. rozplit' sa 1, 2 rozkskovan p. nesvisl I. nejednotn rozkskova p. rozdeli 1 rozkskova sa p . rozdeli sa I rozkutran, rozkutren p. strapat rozkutra p. postrapati rozkutat' p. rozhraba

610
rozkutra p. rozhraba rozkvai p roztvori 1, roztiahnu 3 rozkvkat p. roztrha rozkvka sa p. rozhovori sa rozkvasen 1. p brliv 3, run 2. p. znechuten rozkvasi p rozi iapa 1 rozkvasi sa p rozmoi sa rozkvet p. rozvoj rozkvitn 1. p. vykvitn I. zakvitn 2. p. vzrs 2 rozkyda p. rozhdza 1, 2 rozkyda sa, rozkydnt sa p. rozpadn sa 1 rozkydnut p tun 1 rozkysn sa l.p. rozrs sa 2 2. p. stunie rozkysnut p. tun 1 rozkva 1. uvies do kvavho pohybu rozhojda rozkolsa: vlny rozkvali, rozhojali lny rozknsa rozkltit': vietor rozknsal, rozkltil vrchovce stromov roztrias rozochvie (uvies do trasavho pohybu): vietor roztriasol vyvesen zstavy expr.: rozkolemba* roky vola* rozcelembat rozcomblt rozcelenga expr. / n e d . roztrlinga: rozkolemba zvony 2. p. rozhba 1, 2 rozkyvota p. rozkva 1 rozladen p. znechuten rozahl rozprestierajci sa na velkej ploche, zaberajci velk priestor rozloit rozloen (rozahl a oby. aj zloito lenen, usporiadan): rozahl, rozloit vrchy; rozloit, rozloen pohorie, pozemky rozsiahly rozmern: rozsiahle roviny, rozmern priestor priestrann priestorn (rozprestierajci sa na velkom, oby. otvorenom priestore) irok ry: priestrann. priestorn, irok, ry ocen hovor. expr. rozahan zried. obrny p. aj irok 2. priestrann rozlhnsa 1. p. rozri sa 2 2. p. rozloi sa 1 rozlajdan p. neupraven 2 rozlkan p naakan rozlma p. polma 1, dolma rozlepi sa rozdeli sa na zlepenom mieste odlepi sa: polepen strany sa rozlepili, odlepili uvoni sa povoli: na zlepench miestach sa hraka uvonila; oblka knihy povolila rozgleji sa (na zglejenom mieste): nbytok sa postupne rozglejil porozlepovat sa poodlepova sa (postupne) rozlepta p. rozloi 4, polepta rozlet p. rozvoj rozletie sa l.p. rozpadn sa 2 2. p. roztvori sa 1 3. p. rozri sa 3 4. p. rozuteka sa 1. 2 rozlea sa p. rozri sa 2 roztiahnu sa p. rozmnoi sa 2 rozlia 1. liatm rozri po nieom (oby. nemyselne) vylia: rozlia, vylia vou na koberec * expr.: rozapka rozapka rozrpka (mal mnostvo): rozapkal vno po stole expr. rozrpn rozapn rozplechn rozlpn (prudkm pohybom rozlia) porozlieva povylieva (postupne, po trokch) 2. liatm rozdeli nalia: rozlia, nalia pivo do pohrov porozlieva ponalieva (postupne) 3. p. rozpusti 2

611
rozlia sa p. roztiec sa 1, 2 rozline rozlinm spsobom, rozlinmi spsobmi, s rozlinou mierou, vlastnosami a pod. (op. rovnako) rozmanito zastarv. rozmanit rzne odline: rozline, roznmnito upraven zhradky; rzne, odline stvrnen mylienka nerovnako nejednako rozdielne: nerovnako, nejednako. rozdielne spracova suroviny pestro hocijako velijako hovor, velijak hovor. expr. vakovak: udia tam chodia pestro, velijako, vakovak obleen ne jednotne nerovnorodo nesrodo rznorodo (op. rovnorodo) kni. heterognne (op. homognne): nejednotne, nerovnorodo, nesrodo usporiadan materil; rznorodo. heterognne vplva na stav ekonomiky kni. dispartne: vvin pokraoval dispartne mnohorako /ried. viacerako expr: desatorako storako tiscorako (mnohmi rozlinmi spsobmi): tmy sa mono zmocni mnohorako, storako, tiscorako odchodn protichodne /.astar rozchodne (Dobinsk): ekonomick problmy rieia odchodn, protichodne inak inakie in tak i onak tak i tak (inm spsobom): ku kadmu mus pristupova inak, inakie, in rznotvrne mnohotvrne (v rozlinch tvaroch, podobch): rznotvrne, mnohotvrne zobrazen skutonos rozlin 1. p. rozmanit I 2. p. odlin, rozdielny rozlieha sa 1. (o zvuku) ri sa na vetky stran v znie zvua: v sle sa rozliehala, znela, zvuala hudba ozva sa ohla sa zaznieva: krik sa ozva, ohla po celom dome odb. rezonova 2. p. rozprestiera sa I rozlietav p. nestly 2. premenliv rozlietnu sa l.p. rozuteka sa 1 2. p. roztvori sa 1 rozlieva sa p. rozpja sa rozliez sa 1. p. rozs sa I 2. p. rozri sa 2 3. p. roztiahnu sa I rozli p. rozozna I rozliovac schopn rozliova, uren na rozliovanie gram. diakritick: rozliovacie, diakritick znamienka kni ditinktvny: ditinktvne vlastnosti, schopnosti; ditinktvna platnos hlsky rozliova p. odliova, diferencova rozloha p. rozmer I rozlomen p. rozhran, rozdvojen 1 rozlomi p zlomi 1, polma I rozloen 1. p. rozahl, irok I 2. p. urasten rozloi 1. da veda seba rozmiesti rozmiestni rozstavi rozostavi: rozloili, rozostavili nbytok po izbe pokls rozklst": pokldla veci na poste * porozkladal expr. porozahova (postupne, na viacero miest): porozklada taniere po stole; porozahova hraky po izbe 2. nieo zloen da do rovnej plochy rozostrie rozstrie rozprestrie prestrie: rozloi, rozostrie noviny; rozprestrie ddnik * roztiahnu: roztiahnu deku na trvu rozv in: rozvin plachtu rozostla (rozloi periny): rozostla poste expr. rozvalit': rozvalil tri snopy /.ried. rozvetvi (Hviezdoslav) porozklada porozprestiera porozahova porozostielaf (postupne, viac vec) 3. rozdeli na asti rozobra: rozloi, rozobra pr-

rozluka
stroj rozleni (lenenm): autor rozlenil kapitolu na viac ast analyzova rozanalyzova (rozloi analzou): detailne analyzova vedeck problm dekomponova disociova (rozloi na zloky): dekomponova zleninu ehem. roztiepi 4. spsobi rozklad rozvrti znii: rozloili, zniili cel organizciu dezorganizova zdezorganizova destabilizovat": dezorganizova, destabilizovat' pracovn morlku rozora rozra rozlepta (rozloi leptanm): roztok rozoral dlku porat' (o hrdzi) rozrui: hrdza porala, rozruila karosriu hovor, vvra (ranm rozloi): kyselina vyrala tkanivo 5. p. roztiahnu 3 6. p. zaloi 5 rozloi sa 1. umiestni sa s vecami na rozlin miesta rozmiesti sa rozmiestni sa: iaci sa rozloili, rozmiestnili po lke rozostavi sa rozstavi sa porozkladal sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromami expr porozahova sa r o z k r m i s a : deti sa porozahovali, rozkrmili s hrakami po celom byte * kni/ rozhosti sa: rozhostili sa pod topoom rozprestrie sa rozlhn sa (na vom priestore): rozprestret, rozlahnut tbor pri Dunaji 2. pohodlne si sadn al. ahn usadi sa zasadn si: rozloil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obedu expr uvelebi sa usalai sa: usalaili sa na gaui expr. zried. uveliisa kni.: uhosti sa rozhosti sa 3. podahn rozkladu rozpadn sa: hmota sa rozloila, rozpadla rozv rti sa rozrui sa: spoloenstvo sa rozvrtilo; morlka sa rozruila nr. rozrusa sa 4. rozdeli sa na asti rozleni sa: strana sa rozloila, rozlenila na viac frakci dekomponova sa disociova sa: zlenina sa rozloila, disociovala na zloky ehem. roztiepi sa rozloi si p. rozmyslie si rozloito 1. porov. rozloit, p. iroko I 2. porov. plecnat, urastene rozloit 1. p. rozahl, irok I 2. p. plecnat, urasten rozlenie p rozlka rozli p. oddeli 1 rozli sa 1. vzdiali sa od niekoho blzkeho, od celku a pod. s pozdravom rozs sa: rozlili sa. rozili sa pred domom odobra sa pobra sa: odobrala sa od rodiov; rchlo sa pobral zastar. rozehnat' sa: rozehnal sa s rodinou poodobera sa poodbera sa porozchdza sa (postupne sa rozli s viacermi osobami) fraz. da zbohom (niekomu, nieomu) 2. p. zanecha 2 rozlka rozdenie sa dvoch al. viacerch ud, oby. spojen s pozdravom rozlenie lenie: ods bez rozlenia, rozlky; lenie s priatemi rozchod (asto aj trval preruenie stykov): sub dan pri rozchode odobierka hovor.: odberaka odbierka (rozlka spojen s obradom): svadobn odobierka rozluova sa p. li sa rozluka kni. akt osamostatnenia sa od nieoho: dlh rozluka ho vemi bolela oddelenie odluka: odluka cirkvi od ttu

rozlpi
rozlpi. rozlpnu p rozdeli 1 rozlsknu p. vyriei rozlti nieo nejasn, ak objasni vylti: rozltil, vyltil hdanku vyriei rozriei (rieenm objasni): rozrieili zhadu rozlsknu (naraz rozlti): rozlskol otzku prs na nieo kni. rozuzlit': prs na kore problmu, rozuzlit kore problmu pren. rozmota: konene rozmotal zpletku pren. roza (rzne vyriei): roza problm deifrova rozifrovat' (rozlti nieo utajen, zaifrovan): deifroval sprvu, rozkaz dekdova (zo zakdovanej podoby): nakoniec dekdoval i signl rozltiten p. itaten rozten p. nahnevan, zriv 1 rozti p. nahneva rozti sa p. nahneva sa roztosten p. rozcitliven, tostiv 2 roztosti sa p. roziali sa rozma sa p. rozmoi sa rozmha sa l.p. mnoi sa 1 2. p. silnie, mohutnie rozmach p. rozvoj rozmachli p. rozotrie rozmanito, rozmanit p. rozline, porov. aj rozmanit rozmanit 1. ktor je nerovnakho druhu, nerovnakej kvality, nerovnakch vlastnost a pod. (op. rovnak, jednotn) pestr m n o h o r a k velijak: ma rozmanit, pestr stravu; lovek rozmanitch, mnohorakch tvr; rozmanit, velijak tvary vz rozlin rzny rznorod nesrod nerovnorod nerovnak nejednak: kpi rozlin, rzny, rznorod tovar; nesrod, nerovnak druhy niekokorak dakolkorak viacerak: niekokorak, akokorak formy mnohotvrny (op. jednotvrny, monotnny): mnohotvrna krajina kadejak k d e j a k : predvdza kadejak, kdejak kzla miean hovor, vakovak expr vakov expr storak tiscorak tiscer tristorak s t r a k a t : storak, tiscorak podoby krsy zastar. onakv p. aj pestr, rznorod 2. p. odlin, rozdielny r o z m a r p. chka rozmrni p. premrni r o z m a r n 1. p. vesel 1, artovn 1 , 2 2. p. vrtoiv, nladov I. nestly 1, 2 rozma p. masti 1 rozmazan p. neurit, nejasn I rozmaza p. rozotrie rozmaznanec rozmaznan lovek m a z n k : vychovali z neho roynaznanca, maznka mazno zried. maznavec hovor, m a m i k r plako hovor, expr: u f u k a nec rozpustenec roztopank samopank rozmaznan p. samopan rozmaznva robi niekomu vetko po vli a tm kazi mazna: od detstva ho rozmaznvali, maznali povoova (poskytova vea vonosti): prli mu povoovali expr. voka km. hovie: vokaj, hovej jej ako dieau p r e m a z n v a (vemi rozmaznva) kni. zastar. mazlit expr. mazlinka rozmdli p. rozdrobi 1 rozmedzie l.p. hranica 1.2 2.p.rozptie 1

612
rozmeli. rozmlnit' p. rozdrobi 1 r o z m e r 1. hodnota udvajca jednu z troch hodnt (dka, vka al. rka) miera dimenzia: rozmery, dimenzie tadina; telesn miery rozloha (plon rozmer): pole m rozlohu 10 ha rozsah (plon rozmer): rozsah zhrady vmera (rozloha uren meranm): vmera bytu velkost' (priestorov, plon rozmer): roztriedi veci poda vekosti rka (rozmer nieoho v horizontlnej rovine kolmo na pozdnu os): rka ulice * dka (linerny rozmer): dka miestnosti vka (rozmer nieoho vo vertiklnom smere): vka mru hbka (rozmer nieoho vo vertiklnom smere dolu al. v horizontlnom smere dovntra): hbka javiska objem kni. volmen (priestorov rozmer): objem ndoby f o r m t : formt papiera 2. stupe istho javu intenzita rozsah: povode nadobudla vek rozmery. vek intenzitu, vek rozsah o b j e m : objem priemyselnej vroby dimenzia: asov dimenzie velkost' hbka: vekos, hbka citu rozmeriava p. mera 1 r o z m e r n p. velk 1, rozahl, rozsiahly 1. 2 rozmetan p. neusporiadan, rozhran, neupraven 2 rozmeta p rozhdza 1 rozmetva, rozmetvadlo p. rozhadzova rozmiaga p. rozmliadi rozmiesi p. rozmliadi rozmiesti jednotliv veci da na rozlin miesta v priestore rozmiestni* rozloi* rozklst': rozmiest(n)ili, rozloili nbytok; rozklst' koberce po zemi rozostavi rozstavi rozostava: rozostavili sochy po vstavnej miestnosti pren. rozsia: kopce s rozsiatymi vilami odh dislokovat: dislokovat' vojsk porozklada porozostavova (postupne, viac vec): porozostavoval figrky po achovnici rozmiesti sa p. rozloi sa 1 rozmiea mieanm spoji* vymiea* zmiea: rozmieala, zmieala /tok s cukrom premiea pomiea: premiea polevu r o z h a b a r k o v a (rozmiea habarkou) roztepat' kuch. slang. rozprudlova: rozprudlovala smotanu rozmixova (v mixri) rozmil p. mil 3, prjemn rozmixova p. rozmiea rozmlti p. rozbi 1 rozmliaga, rozmliazga p. rozmliadi rozmliadi mliadenm rozdrvi pomliadi: rozmliadi. pomliadi ovocie na kau rozdlvi podlvi rozgniavi pogniavi rozpui popui roztlai: rozdlvi, pogniavi zemiaky domliadit expr.: umliadi dogniavi: stroj mu domliaiil, ogniavil ruku * zadlvi zagniavi: chodil opatrne, aby nezalvil 'ovky expr.: zapui prepui zmliadi zmiaga rozmiaga pomiaga: pomiagan jahody s cukrom pomiesi rozmiesi (miesenm rozdrvi): rozmiesen hlina roztlc potlc (tlenm rozdrvi): roztc kamene na prach rozdrobi rozmeli pomeli rozmrvi pomrvi (mrvenm rozdrvi): rozmrvi chlieb rozdupa r o z d u p k a (dupanm): deti rozdupali slivky pod stromom rozotrie roztrie (trenm rozdrvi): rozotrel klasy v dlani expr. d o m r vi expr. zned.: r o z c p a t rozpagi nr.: rozmliaga

613
ro/mlia/gat rozdegvi domeli poro/pa poroztla (postupne, viac vec) rozmnoi 1. urobi vm v pote, mnostve, rozsahu rozit zvi: rozmnoi, rozri zele v meste zveadi: zveadil otcovsk majetok namnoi: tdiami si namnoil poznatky obohati (rozmnoi o nieo nov): obohatil slovnk o nov slov* znsobi kni. multiplikova (viacnsobne rozmnoi): znsobili poet zamestnancov kni rozhojni zvelii zastar. zvelebi: zvelebenie majetkov (Vajansk) 2. osobitnm technickm postupom urobi v poet exemplrov tlaoviny: rozmnoili obenky * reprodukova (koprovanm polygrafickou technikou): reprodukovan maby, rukopisy cyklostylovat' (cyklostylom) xeroxova (xeroxom) rozmnoi sa 1. sta sa poetnejm rozmc sa rozrs sa: rozvody sa rozmnoili, rozmohli; korene sa rozrstli zveadi sa (sta sa obsanejm): jeho vedomosti sa zveadili rozri sa rozvetvi sa (sta sa rozsiahlejm): rad sa rozril, rozvetvil pribudn (rozmnoi sa o nieo nov): pribudli mu starosti kni. rozhojni sa expr. rozpri sa: burina sa rozhojnila, rozprilo po zhrade kni. zried rozora sa expr. zried. rozprpla sa zried rozveadi sa 2. biologicky vznikn rozplodit sa: hmyz sa rozmnoil. rozplodil: bunky sa rozmnoili naplodi sa (vo vekom mnostve vznikn plodenm): naplodilo sa vea my nakotisa (kotenm): nakotilo sa mnostvo maiek expr. rozplieni sa hovor. expr. naprasi sa: potkany sa rozplienili, naprosili v celom okol rozplemeni sa (rozmnoi sa plemenenm): opan sa rozplemenili * rozliahnusa (liahnutm): kurence sa rozliahli rozmnoovac p pohlavn rozmoen p mokr I, blatist, bahnit rozmoi sa sta sa mokrm inkom vody rozmokn: lesn chodnky sa rozmoili; atletick drha rozmokla rozma sa zama sa: pltenn topnky sa jej v dadi rozmali. zamali rozbahni sa rozkvasisa (sta sa bahnistm): rozbahnen, rozkvasenpole expr. rozpu.tisa: rozputen pon cesta
zried. r o z m o k n sa

roznomo
rozmrazi p. odmrazit rozmrhat p. premrni rozmrna sa p rozplaka sa rozmrvi p. rozdrobi 1 rozmrvi sa p rozdrobi sa 1 rozmrzen p. nahnevan, mrzut 1 rozmrzie p. nahneva rozmrzie sa p. nahneva sa rozmrzn presta by zamrznut odmrzn: zem. pa rozmrzla, odmrzla; mrazen zelenina odmrzla rozpusti sa roztopi sa roztavi sa (stal sa kvapalnm): ad, sneh sa rozpustil porozmza poodmza (postupne: o viacerch veciach) rozmvka p. roztrha rozmysel p. rozvaha 1 rozmyslen p. premyslen rozmyslie si v mysli dkladne posdi, zhodnoti okolnosti premyslie: dobre si rozmyslel, premyslel al krok uvi zvi rozvit' (si): uvila, zvila, koko m ete asu; t vec si si nerozvil prebra rozobra rozanalyzova: neprebrali, nerozobrali problm, ako treba expr.: rozhta prehta trocha
expr. p r e d u m a hovor. expr. p r e p e k u l o v a p r e k u m -

rozmokn p. rozmoi sa rozmoknut p. blatist, bahnit rozmontova p. rozobra 1 rozmota 1. nieo zmotan uvoni rozplies rozvi: rozmota, rozplies uzol; rozvila si vlasy rozprias (nieo spraden): rozprias vlnu. klbko rozsnova odsnova odmota: odmota klbko pagtu rozvin rozkrtil roztoi (nieo skrten): rozvin zstavy; rozkrtil battek rozviaza* rozuzlit'(uvoni uzol): rozuzlit'stuku hovor, rozchipit odchlpi rozhrka odhrka: rozchlpila. odhrkala praden expr.: rozkudli rozpanta expr zried. rozplanta zried. rozkosli: rozpantal si nrky na topnkach porozmotva porozplieta porozvzova (postupne, viac vec) 2. p. rozlti rozmc sa l.p. rozmnoi sa 1 2. p. zosilnie rozmraua sa p. rozplaka sa

tova: treba vec preduma. prepekulova, km sa rozhodnete porozma poprema (trochu al. viackrt): dobre porozmal a rozhodol sa sprvne zried.: rozloi S porozklada si (Kukun) rozma p prema rozmav p hbav, rozjmav roznarieka sa p. rozplaka sa rozna p. rozirovate rozna p nosi, porov. roznies roznate!' p. rozirovate roznecovadlo p rozbuka rozntka p. rozbuka roznenen p rozcitliven, nen 2 roznenie, roznenit sa p. rozcti sa roznies 1. rozptli do okolia: roznies infekciu roznosit' (po astiach): vietor roznosil smeti rozvliec rozvlit' /.vli (vlenm): ktosi rozvlil seno po dvore rozri: rozri nkazu roztrsi: deti roztrsili blato po izbe porozna porozvla porozvlaova porozahova poroztrusova (postupne) 2. urobi znmym rozchri: rozniesol, rozchril zves po celej dedine roznosit' rozri rozhlsit: roznosit sprvu; rozri, rozhlsit svoj nzor po pracovisku expr.: roztra roztrbi rozbubnova rozkrkori: vetko roztrbi porozna porozhlasova expr. poroztrubova (postupne) 3. expr. rozri klebety ohovori: rozniesli, ohovorili ho v novinch expr.: roznosit' rozvlit' roztrsi: rozvlila, roztrsila klebety o naej rodine porozna poohovrat porozvlaova poroztrusova porozahova (postupne) 4. p. donies 1 5. p. rozobra 2 6. p. rozohna 1 roznies sa 1. p. rozptli sa 1 2. p. rozri sa 2, 3 roznieti 1. p. zapli 1,3 2. p podnieti 1 roznosit' p. roznies 1-3 roznomo p. rozkroene

roznti sa
roznti sa p rozospieva sa rozobera p. analyzova. porov. rozobra rozobra 1. rozdeli na jednotliv asti rozloi: rozobra, rozloi hodinky, pristroj rozmontova demontova (nieo zmontovan): demontovali leenie
pren. expr. r o z p i t v a / . a n a t o m i z o v a : postupne roz-

614
va: rozporupln sprva ho elektrizovala rozplit rozplameni rozvnit' roznieti zried rozvchri (rozohni vo velkej miere): nespravodlivos ho rozplila, rozvnila; roznierli, rozvchrili v nej nenvis rozjari rozohria rozveseli (zrove potei): rozprvanm rozjaril cel spolonos rozohnit sa silno sa citovo vzrui rozrui sa rozplit' sa: rozohni sa, rozrui sa hnevom zapli sa nadchn sa oduevni sa (dosta sa do nadenia): nadchol sa krsou umenia vzblknu vzplan zahorie (nhle sa rozohni): cel vzbkol za mylienku obnovy spolku roziari sa rozjari sa rozohria sa rozveseli sa (dosta sa do radostnho vzruenia): tvre sa im roziarili, rozjarili; rozohnali sa vnom rozvnit' sa rozplameni sa zried. rozvchri sa (rozohni sa vo velkej miere): rozvnil sa v hdke ako koht hovor.: rozgurisa dosta gur (zrove sa posmeli): rozgurili sa v krme kni.: roznieti sa rozhorlit' sa zanieti sa poet rozplpola sa: rozhorlil sa pre nespravodlivos fraz..: prs/dosta sa do varu dosta sa do oha rozohra uvies do innosti hudobn nstroj rozozvua rozzvua: rozohrali, rozozvuali cimbaly rozozniet kni. rozzunie rozohria 1. p. zohria 2. p. rozohni, nadchn 3. p. potei 2 rozohria sa l.p. zahria sa 2. p. rozohni sa. nadchn sa 3. p. potei sa rozochven 1. p. trasav I 2. p. vzruen 1 rozochvie 1. uvies do chvenia roztrias rozkmita: prsiami rozochvel struny; vietor rozkmital konre
zried. r o z v i b r o v a t : rozvibrovalo mu nervy expr.: r o z -

pitvali cel pota porozobera porozbera porozklada (postupne) 2. po astiach vzia z celku rozobra si pobra: udia (si) rozobrali pracovn odevy roznies (nosenm): eny rozniesli posledn zsoby expr.: rozchyta rozchvtat (rchlo rozobra): rozchytali tovar, cel nklad za chvku rozkradn pokradn (krdeou rozobra): rozkradli stavebn materil porozobera porozbera porozna expr porozchytva (postupne) 3. dkladne preskma urobit rozbor: rozobrali situciu, urobili rozbor situcie urobi analzu zanalyzova rozanalyzova: rozanalyzovali problm expr.: rozpitva detailizova zanatomizova (rozobra do podrobnost): detailizoval priny nespechu 4. p. rozptli 3 rozobra sa p prebra sa rozocnie sa p. rozcti sa rozodnieva sa p. svita rozodni sa p. rozvidnie sa 1 rozodra 1. astm pouvanm pokodi, porui celistvos rozdra zodra: roz(o)dral, zodral topnky za jednu seznu znosi (nosenm pokodi): znosi nohavice, aty vydra* predra (vo velkej miere): vydrat, prerat star kreslo roztrhal expr. rozklba rozdriapa (celkom rozodra): stlym nosenm rozdriapal vetky nohavice dodrat donosi dotrha expr.: doklba dodriapa (oby. postupne a plne): dodrala, doklbala aj posledn suku prederavi (urobi diery): prederavil oblek na lakoch 2. p. rozodrie rozodrie prudkm trenm o nieo ostr pokodi (oby. kou) rozdrie rozodra rozdra: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozral si kolen pri robote odrie odra zodrie zodra: zorat nohy o topnok rozkrabat' rozkriaba rozokrie (rozdrie krabanm): nechtami si rozkrabala tvr; rozokrel si palce na bosch nohch rozdriapa dodriapa: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhan maln rozohna 1. printi rchlo ods skupinu ud al. zvierat (na vetky strany) zasiar. rozhna: policajti rozohnali demontrantov rozptli roztrsi: vojna roztrsila muov po svete expr.: ro/.durit rozpri roznies rozkri: pes rozduril sliepky: rozpri, roznies vojsko rozplai (plaenm rozohna): vstrelmi rozplaili slo porozhat (postupne) 2. p rozptli 2 rozohna sa l.p. ohn s a l 2. p. rozuteka sa 2 rozohnen p naden 2 rozohni citovo silno vzrui: vno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojm prejavom rozrui: urka ho rozruila nadchnut oduevni: pohad na hory ho nadchol kni.: zapli uchvti zned. zanieti: zaplil, zanietil im srdcia ndejou * pren. expr elektrizo-

klepat' rozdrgov a 2. p. doja I rozoklan p. rozdvojen 1.2 rozokla p. rozdvojit' I rozomielt p. mlie 1 rozomlie p. rozdrobi l.zomlie rozopn, rozop 1. uvoni nieo zopt, spojen (op. zapn, zap) rozhalit': rozopol, rozopl, rozhalil si koeu porozpna porozopna (postupne, viac vec): poroz(o)pnala ieau vetky gombky 2. roztiahnu do rky rozp: roz(o)pl ruky rozostrie rozstrie rozprestrie: holuby roz(o)streli krdla rozkrdli (na spsob krdel) rozopra p. spor 1.rozpor rozorat oranm spracova pdu poora zorat': rozorali, zorali rou rozorvan p. nepokojn 1, rozdvojen 1, rozhran rozorva p. roztrha rozosia p. rozptli I rozoskvie sa p. roziari sa rozosla p. rozposla rozosmia sa zaa sa smia: deti sa rozosmiali expr.: rozchechota sa rozchechtat' sa rozchachota sa rozchachtasa rozhahotasa rozchechli sa (hlasno. samopane sa rozosmia) expr.: rozrehota sa rozreha sa hovor, expr.: rozrehlit sa rozrehni sa rozrehoni sa rozrehta sa (hlasno a neviazane): podguren chlapi sa rozrehotali expr rozchichota

615
sa rozchichta sa rozchicha sa rozchichta sa rozchichli sa (oby. o ench a deoch; rozosmia sa vysoko znejcim smiechom): maturanti sa rozchichotali rozosmialo p. veselo 1 rozosmti sa p. roziali sa rozospat, rozospan p. ospanliv 1 rozospieva sa da sa do spevu rozspieva sa roznti sa: deti sa rozospievali; tko sa roznlila rozostava p. rozostavi 1 rozostavi 1. postavi na rozlin miesta rozstavi rozostava: rozostavi str rozloi rozmiesti rozmiestni: rozloili, rozmiestnili nbytok po izbe porozostavova porozklada porozmiesova porozmiestova (postupne, viac vec): porozkladala tovar po stole 2. p. roztiahnu I rozostla 1. p. odostla 2. p. rozloi 2. roztiahnu 1 rozostriet 1. p. rozloi 2. roztiahnu 1, 3. rozprestrie 1, 2 2. p. rozopn 2 rozostpi sa 1. p. roztvori sa I 2. p rozs sa 1 3. p. rozdeli sa 1 rozokrie p. rozodrie. pokraba 2 rozotvan p. rozvaden rozotva p nahneva rozotva sa p. nahneva sa rozotrie nanies nieo polotekut na viu plochu roztrie: roz(o)trela si krem okolo o natrie potrie (tak pokry plochu): natrie, potrie chlieb maslom rozmaza expr. zried. rozmachli: diea rozmazalo. rozmachlilo kau po stole * porozotiera poroztiera (postupne, viac vec) rozovrie p. roztvori 1 rozozli sa p. nahneva sa rozozna I. vedie zisti odlinos medzi vecami, javmi rozli * odli rozpozna: vie rozozna pravdu od li; rozli, rozpozn zvltne vne diferencova kni/ distingvova: diferencuje hodnoty porozoznva (postupne) 2. pozorovanm zisti rozpozna pozna spozna spozorova: rozoznal v diake mesto zbadat postrehn vimn si (bystro): postrehol v om talent porozoznva (postupne, viac vec. osb) rozoznaten p. viditen rozoznie p rozohra rozozvua p. rozohra rozoiera p. lepta, poiera rozora p. rozloi 4. prera I rozora sa p rozmnoi sa 1 rozpai sa p. rozpakova sa rozpait p bezradn, nerozhodn 1, neist 1 rozpad l . p rozklad 2, 3 2.p. znik rozpada sa, rozpadva sa, rozpadva sa p. mrvi sa 1 rozpadn sa 1. rozloi sa na asti vplyvom dlhieho procesu rozsypa sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo rozrca sa pora sa rozva sa rozvalit sa (rcanm): most sa rozvalil zvali sa zbra sa zrti sa zrca sa zbori sa: stavisko sa po poiari zborilo expr: rozkyda sa rozkvdn sa: drevenica sa celkom rozkyht odb.: zvetra rozvetra (pso-

rozpapren
benm vody. vzduchu, slnka): rozvetran horniny porozpadva sa porozpadva sa (postupne, jeden po druhom) 2. derom, nrazom sa rozlma rozbi sa roztlc sa: vza sa rozpala, roztlkla na mrne ksky hovor, roztrepa sa expr. rozdrzga sa dodrzga sa rozletie sa roztrieska sa roztrieti sa: vetky taniere sa u roz.trepol i, roztrieskali 3. p. rozloi sa 3 4. p. rozs sa 1 rozpagi p. rozmliadi rozpachten p vesel I rozpajeden p. nahnevan rozpajedi p. nahneva rozpa jedi sa p. nahneva sa rozpakova sa by v duevnom stave neistoty, bezradnosti. nerozhodnosti bv v rozpakoch by v pomykove: dlho sa rozpakoval, a napokon shlasil; v spolonosti bol vdy v pomykove kni. zastar. rozpai sa p. aj okol kova rozpaky duevn stav loveka prejavujci sa nerozhodnosou. asto vyvolan niem neakanm pomykov: by v rozpakoch, pomykove; dosta sa do rozpakov, do pomykova bezradnos: v jeho pohade bola bezradnost neistota pochybnos (nedostatok istoty): prekona neistotu; nechva niekoho v pochybnostiach krupule (prepiata zkostlivos): by bez krup okolky (vhav konanie): spta sa bez okolkov zbrana (zabraujci initel): spoloensk zbrany komplex (sbor pocitov ovplyvujcich sprvanie): komplex menejcennosti subt. mindrk rozplen 1. p. horci 1 2. p. vzruen 1 rozplit 1. silno zohria rozhori rozkri rozeravi: rozplil pec; rozkril izbu; kov rozeravil elezo * hovor. expr. rozhajcova 2. spsobi horavu v tele rozhori: tanec ju rozplil, rozhoril 3. p. rozohni rozplit' sa 1. silno sa zohria rozhori sa rozkri sa: kachle sa rozplili, rozkrili rozeravi sa rozeravie sa (vemi intenzvne): podkova sa rozeravila hovor. expr. rozhajcova sa 2. sta sa horcim (o udskom tele) rozhori sa: rozplit'sa, rozhori sa na slnku expr.: rozplameni sa rozkri sa: bola cel rozkren o tanca servenie (o tvri): lca jej raosou serveneli 3. p. rozohni sa rozpamta sa vybavi si v pamti nieo zabudnut rozpomenut sa spomen si: rozpamtal sa, spomenul si na slov uitea pripomen si pripanita si pripamtovasi: pripomenul, pripamtal si prhodu z. detstva u pamta sa upamtovasa: nemohol sa upamta, kedy znmeho naposledy videl vybavi si (znova vyvola v mysli): vybavila si nebotkovu tvr pomyslie (si) zmyslie si (oivi si v mysli): nhle si pomyslel, zmyslel na etstvo zastarv spamta sa: hne sa spamtala na jej brata * zried. rozchopi sa nr. ro/.pomnt sa rozpanta p. rozmota 1, rozviaza 1 rozpapra p. rozrobi 1 rozpapren p nahnevan

rozpapri
rozpapri p. nahneva rozpapri sa p. nahneva sa rozpra p. rozreza 2 rozparcelova p. rozdeli 1 rozpasen l . p bujn 2 2.p tun 1 rozps sa p. stunie rozpama p nalka rozp p. rozopn 2 rozptie 1. vzdialenos medzi dvoma krajnmi bodmi: rozptie krdel lietadla rozmedzie (miestne al. asov rozptie): v rozmedz troch rokov 2. p. rozvoj 3. p. stupnica rozpeati sa p. roztvori sa 1 rozpelei sa p. usadi sa 1 rozpnit p. rozbri 1 rozpnit sa p. nahneva sa rozpiadli p. rozprestrie 1 rozpiera sa p. rozhadzova sa rozpjat sa pri vpjan sa rozteka rozmoka sa: farba sa rozpja, rozmokna papieri rozlieva sa: atrament sa jej od sz rozlieva rozpli p. rozreza 1 rozpna sa 1. zvova svoj objem rozirova sa rozahova sa: pary sa rozpnaj; kovy sa teplom rozahuj; dym sa roziruje du sa nadva sa vzdva sa nafukova sa (oby. o nieom dutom): brucho sa mu dulo; hru sa mu vzdvala 2. p. rozhadzova sa rozpnavos p. expanzia 1, 2 rozpnav 1. zvujci svoj objem expanzvny expanzn: rozpnav, expanzvne plyny 2. p. dobyvan rozpipla p. rozrobi 1 rozpitva p. rozobra 1, 3 rozpi/gova sa p. rozhadzova sa rozplaka sa pusti sa do plau rozslzi sa: rozplakala sa, rozslzila sa od dojatia expr. rozplakat sa: diea sa rozplakalo rozvzlvka sa expr.: rozfuka sa rozfika sa (rozplaka sa s pervanm vdychovanm vzduchu) expr.: rozmrna sa rozsmoklit sa (v slabej intenzite) pren. pejor.: rozmraua sa rozkua sa rozskua sa rozgavda sa rozgauda sa: rozmrauala sa pri najmenom podnete roznarieka sa (hlasno sa rozplaka) expr.: rozreva sa rozrunidzga si rozrumzga sa rozrumca sa (usedavo sa rozplaka) expr.: rozjaasa rozvrieska sa rozziapa sa rozblikat sa rozbliaka sa rozbla sa rozbea sa rozrua sa rozrya sa (vemi hlasno sa rozplaka) zaplaka zaslzi zaslzi sa zaslzie (oby. na krtky as): horko zaplakal; zaslzila od astia rozplameni l . p zapli 3 2. p rozohni rozplameni sa 1. p. rozohni sa 2. p. rozplit'sa 2 rozplnovat' p. rozvrhn rozplanta p. rozmota 1 rozplpola sa p. rozohni sa rozplsnsa expr. prudkm pdom, nrazom sa nairoko roztiahnu expr.: rozplesn sa rozpati sa rozpleti sa: rozpasol sa, rozpletil sa na ade rozpfasknsa rozpleskn sa expr.: rozapi sa rozapi sa rozlpi sa: rozapila sa ako aba

616
rozplai p. rozohna 1 rozplai sa p. rozuteka sa 1 rozpati sa p rozpasn sa rozplazi sa p. rozri sa 2 rozplemeni sa p rozmnoi sa 2 rozplesa sa p. rozveseli sa rozplesn sa p. rozpasn sa rozpleten 1. porov. roztvori, otvori; roztiahnu sa 2. p. irok 1, plosk rozpleti p. roztvori 1 rozpleti sa l.p. rozpasn sa 2. p roztvori sa 1 rozplieni sa l . p , rozmnoi sa 2 2. p. rozrs sa 1,2, rozri sa 2 rozplies p. rozmota I rozplodit' sa p rozmnoi sa 2 rozputi sa p. rozmoi sa rozplyn sa 1. pomaly, nenpadne presta jestvova zmizn strati sa: hmla sa rozplynula, zmizla, stratila sa zanikn pomin pomin sa: hlas zanikol v diake; obavy pominuli, jeho hnev sa pominul roztrati sa (po astiach): majetok sa rchlo roztratil 2. p. rozptli sa 1 3. p. nadchn sa rozplynuto p. obrne, zdhavo 2 rozplvav p. nejasn 1, neurit rozpoet p. pln 2 rozpota l.p. rozrta 2.p. rozvrhn rozpojit'oddeli od seba nieo spojen rozdeli: rozpojili vlak; rozdelil bijcich sa arvancov rozdvojit' rozpolti rozpolit' (dve osoby, veci): rozdvojili bitkrov; rozpolil reaz roztrhn odtrhn (nsilm): odtrhli sperov od seba rozlepi (nieo zlepen): rozlepil listy v knihe rozpolen p. rozdvojen 1 rozpolit' 1. p. rozdvojit' 1. rozdeli 1 2. p. rozpojit" rozpolit'sa p. rozdeli sa 1 rozpoloenie l . p . nlada 1 2.p. situcia 1 rozpolten I. porov. rozdvojit", rozdeli 2. p. rozdvojen 1. rozhran rozpoment sa p. rozpamta sa rozpomienka p. spomienka 1 rozpomn sa p. rozpamta sa rozpor stretnutie nezhodnch nzorov al. zujmov spor: vyriei rozpory, spory rokovanm nezhoda (nedostatok /.hody: op. zhoda): zujmov nezhody neslad (nedostatok sladu; op slad): neslad v manelstve konflikt: dosta sa s niekm do konfliktu kolzia (skrenie, prekrvanie sa nieoho): kolzia zujmov a povinnost roztrka kni? rozbroj (preruenie stykov pre rozpory): vyvola roztrku, rozbroj kni. rozopra: rodinn rozopra zpletka: diplomatick zpletka protiklad (hlbok rozpor): boj protikladov protireenie kontradikcia: v jeho prejave je plno protireen* antagonizmus (nezmieriten protireenie): spoloensk antagonizmus neshlas: neshlas vo vpotoch pubi. konfrontcia (nezhoda v nzoroch): konfrontcie medzi politikmi kni. kontroverzia: dolo medzi nimi ku kontroverzii rozporn p. protikladn, protireiv rozporupln p protikladn, protireiv rozposiela p. posiela

617
rozposla posla na rozlin miesta rozosla: rozposlal vetkm pozdravy, rozoslal oznmenia poposiela porozposiela porozosiela (postupne) rozpoveda p. porozprva rozpozna p. rozozna 1. 2 rozpoznaten p. viditen rozpoznva p. diferencova, odliova rozpracovat 1. p. rozrobi 1 2. p. vypracova 1, rozvin 3 rozpri sa p. rozmnoi sa 1 rozpraskn sa p. praskn 1 rozpri 1. p. rozptli 1 2. p. rozohna 1 rozpraova zariadenie, prstroj na rozpraovanie kvapaliny v jemnch kvapkach al. sypkej hmoty v podobe prachu: rozpraova kolnskej vody, rozpraova prkovho hnojiva s p r e j , pv. ps. spray (zariadenie i ltka na rozpraovanie): lak na vlasy v spreji; osviei vzduch sprejom rozpra sa p. nahneva sa rozprava 1. p. rozhovor 2. p. vaha rozprvai p. epick rozprva kto rozprva nejak prbeh hovor, vvprva: je to dobr rozprva, vyprva vtipov kni. n a r t o r rozprvask p. epick rozprva p. hovori 1 rozprva sa oznamova si navzjom mylienky, dojmy, zitky a pod. zhovra sa: O om sa rozprvate, zhovrate? dovrva sa konverzova: dovrvali sa na ulici; nezvzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku vies rozhovor: viedli rozhovor lho o noci hovor.: vyprva sa dikurova dikurova sa zastarv. rozhovra sa: po veeroch ivo dikurovali expr bavi sa: bavili sa o deoch besedova* debatova diskutova (v skupine; o nejakej tme): diskutovali o kultre rokova (oficilne sa rozprva o politickej, hospodrskej a pod. tme): rokovali o skonen vojny; rokova o rozpote rozprvka 1. vymyslen prbeh, oby. z neskutonho sveta, pln neuveritench prhod, expr. nepravdiv rozprvanie: rozprvky o vlach, ta deom rozprvky; Nechaj si tie rozprvky! kni.: skazka b j k a (poun laden rozprvka): Ezopove bjky poves (rozprvanie viauce sa na minulos): povesti o rytieroch sga (seversk poves) fabula: romantick fabula 2. p. rozhovor rozprvkar pisate rozprvok b j k a r (pisate bjok) fabulista rozprvkov p. neskuton 1, bjny 1, fantastick 1, krsny 1 rozpravn p. epick rozpreda postupne vetko preda vypreda popreda: rozpredali, vypredali vstupenky na predstavenie porozpredva porozpreda (postupne, viac ve) p. aj preda rozprestieral sa 1. by rozloen na vej ploche rozklada sa: za dedinou sa rozprestieraj, rozkladaj polia presiera sa strie sa stla sa: po oboch stranch rieky sa strela, stlala nina lea nachdza sa nachodit' sa by vyskytova sa: mesto sa nachdza, le v dol tiahnu sa aha sa roztahovat sa pokraova (po dke): pozd dediny sa

rozptli
ah. pokrauje les vin sa (vlnito) hadi sa (kukato): olia sa vin, hadia medzi horami /.ried.: rozlieha sa rozbieha sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole 2. p. vldnu 2 rozprestrie 1. umiestni na viu plochu rozostrie: rozprestrie, rozostrie obrus prestrie: prestreli deku na trvu rozloi roztiahnu: rozloili stan rozklen (do podoby klenby): stromy rozklenuli konre doiroka nr. rozpiadli (Kukun) porozprestiera porozostiera poprestiera (postupne, viac vec) 2. roztvori nieo zloen rozostrie: rozprestrie, rozostrie dnik vystrie roztiahnu rozloi rozvin: vystrel, rozloil skrten plagt porozprestiera porozostiera porozklada (postupne, viac ve) 3. p. rozopn 2 rozprestrie sa p. roztiahnu sa 1, rozloi sa 1 rozpchli sa p. nahneva sa r o z p r c h n u t ' s a 1. p. rozuteka sa 1 2. p. rozptli sa 1 3. p. rozs sa 1 r o z p r i a h n u p. roztiahnu 3 rozprias 1. p. rozmota 1 2. p. rozprdi rozpriestrani sa p. rozri sa I rozpli p. nahneva rozpli sa p. nahneva sa rozprpla l.p. rozry 1 2. p. rozrobi 1 rozprpla sa p. rozri sa 2, rozmnoi sa 1 r o z p r s k a p. rozptli 1, rozstrieka r o z p r s k a sa p. rozptli sa 1 rozprskn 1. p. rozstrekn 2. p. rozptli 1 r o z p r s k n sa p. rozptli sa 1 rozpran p. dadiv rozprti p. rozry 1 rozprdi urobi ivm, intenzvnejm rozvin rozvi rozprias: rozprdili, rozvinuli v meste spoloensk ivot zintenzvni: zintenzvnili boj za mier publ.: r o z b e h n rozkrti: rozbehli, rozkrtili vrobu naplno vystupova zvri rozvri (rozprdi vo velke j miere): vystupova innos; rozvrili debatu rozprdi sa p. zaa sa 2 rozptyl p. dizia rozptlenie p. zbava I rozptlen 1. fyz. ktor m schopnos rozptylu, difzie fyz. difzny: rozptlen, difzne svetlo 2. p. nesstreden, nejasn 2 rozptli 1. spsobi rozrenie po okol rozpri: rozptli, rozpri dezinfekn prostriedok rozstrekn r o z p r s k n rozprska (prudko rozptli): rozprskla sprej po izbe rozosia rozsia (rozptli siatm): roz(o)sia semeno; pren. osud ns rozsial po svete rozvia (fkanm): vietor rozvial mraky porozptyova (postupne) 2. spsobi rozplynutie nieoho rozohna: slnko rozptlilo, rozohnala hmlu porozptyova porozha (postupne) 3. zbavi niekoho zlej nlady, smtku zabavi rozveseli: rozptlil, zabavil, rozveselil cel spolonos pobavi potei: jeho rozprvanie ju poteilo

rozptli sa
rozobra prebra vzprui osviei (zbavi ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osvieili myse rozjari (vo vekej miere rozveseli): vno ho rozjarilo porozptyova (postupne, viac ud) 4. p. rozohna I 5. p. zahna 2 rozptli sa 1. rozri sa na vetky strany (o neivch veciach) rozprestrie sa: dym sa rozptlil, rozprestrel nad mestom roztiahnu sa rozloi sa: hmla sa roztiahla, rozloila po poli roznies sa rozri sa: va sa rozrila po iz.be rozprchnut' sa rozprska sa rozprskn sa (rchlo sa rozptli): mrana sa rozpchli po celej oblohe; slnen svetlo sa rozprsklo medzi stromami expr.: rozfka sa rozfknu sa: mylienky sa jej rozfkli rozplyn sa (o nieom prchavom) rozvia sa (zvanom vzduchu sa rozptli): popol sa rozvial po miestnosti * roztrsi sa /ried. rozsiat sa (o semench): ppavov semen sa rozsiati po zhrade kni?..: rozostpi sa rozstpi sa: para. hmla sa roz(o)stpila porozptyova sa (postupne)

618

vyrstla, narstla, rozrila sa burina * rozbujnie sa rozplieni sa zbujnie (vemi rchlo sa rozrs): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnl rozvetvi sa rozkoati sa rozkonri sa (o strome): lipa sa rozkoatila * porozrasta sa (postupne) 2. nadobudn v rozsah vzrs: mesto sa rozrstlo, vzrstlo vzmc sa zvi sa rozri sa: priemysel sa vzmohol; vvoz tovarov sa rozril /.mohutnie* zosilnie* zmocnie* zosilni sa (intenzvne sa rozrs; nadobudn viu silu): boles zosilnela; paba zmocnela rozmnoi sa zmnoi sa rozhojni sa rozmc sa (rozrs sa potom): kninice, kluby sa rozhojnili rozvetvi sa rozkoati sa kni?.. rozkonri sa (zrove sa rozrzni): literatra sa rozvetvila rozplieni sa rozbujnie sa zbujnie (o nieom negatvnom): przdne J'rzy sa rozplienili; korupcia zbujnla znsobi sa (mnohonsobne sa rozrs): vroba sa znsobila rozkysnsa nakysn (rozrs sa kysnutm): cesto sa rozkyslo zried. rozrs (F. Heko) porozrasta sa povzrasta (postupne) 2. p. rozs sa 1. rozuteka sa 1 3. p. zmizn 3 4. p. rozrasta sa p. mohutnie, rs 4 rozveseli sa. zabavi sa 1 rozrasten p koat rozptyova sa p. bavi sa I rozpui p. rozmliadi rozrta rtanm rozdeli na asti rozpota: rozrtal, rozpui sa p. praskn I rozpotal si prcu na dni rozvrhn rozplnovat': rozpuk p. rozvoj rozplnovala plat na vdavky rozkalkulova prorozpuka sa p. praskn 1 porcionova (vyvene rozrta): podnik rozkalkutoval rozpustenec p. samopank, rozmaznanec nklady rozpusten p. samopan, neviazan rozrazi 1. p. roztrhn 2. p. rozbi I rozpustil p. neviazan rozreni sa p rozhovori sa rozpusti 1. povoli nieo zviazan uvoni rozviarozrehli sa, rozrehni sa p. rozosmia sa za: rozpustila, rozviazala si vlasy rozrehota sa, rozreha sa p. rozosmia sa rozremzi sa p rozhovori sa 2. nieo tuh uvies do tekutho stavu roztopi: rozrozreva sa p. rozplaka sa pustil, roztopil kocky adu stopi vytopi: vytopila mas. stopila maslo roztavi rozlia (velkm teprozreza 1. rezanm rozdeli na viac ast poreza lom): roztavili elezo, olovo; rozliati oce vykvari nareza: rozreza chlieb, dosku; poreza, nareza rozkvarit (kvaenm): vykvarislaninu porozpslamu na seku rozkrja p o k r j a nakrja: a (postupne) rozkrja kol; pokrja zeleninu do polievky rozkrojit' prereza prekroji (na dve asti): prerezal 3. p. roztiahnu 1 povraz' rozpli prepli (plenm): rozplili drevo na rozpusti sa p. pusti sa 3 poliky hovor, expr.: rozfakli roztranrova rozrozpustn ktor sa ahko rozpa (oby. o vode. tekutitranrova: v bitke mu rozfaklili rukv nr. expr. rozne) instantn: rozpustn, instantn kva, kaa valai (vantner) porozrezva p o p r e r e z v a rchlorozpustn: rchlorozpustn tabletky (postupne, viac vec al. na viacerch miestach) rozpta 1. p. rozviaza 2 2. p. zaa 1 rozpta sa p. zaa sa 2 2. urobi na nieom rez zareza poreza: rozrezal rozputna p. rozviaza 2 si kou, dla; zarezal si do prsta * d o k r j a t doreza rozradi p. roztriedi (zrove pokodi): dorezala obrus rozpra (zrove otvori): rozpra vrece nokom hovor. expr. rozrozradosten, rozradostnn p. veselo 1, porov. aj narafakli: rozfaklil si ruku dovan, radostn 1 rozrieden p. riedky 1 rozradosten, rozradostnn p. naradovan, radostn 1 rozriedi p. zriedi rozradosti, rozradostnit p. potei 2 rozriei p. rozlti, vyriei rozradosti sa, rozradostnit' sa p. potei sa. rozveseli sa rozradovan p. naradovan, radostn 1 rozrobi 1. da sa do prce a nedokoni ju rozpracorozradovat' p. potei 2 va: rozrobil, rozpracoval viac vec hovor, expr.: rozrozradovat' sa p potei sa. rozveseli sa b a b r a pobabra rozpapra rozprpla: refert rozrameni sa p. rozkoati sa len rozbabral a nechal tak hovor. expr. rozpipla (zdharozrandaven p. otrhan 1 vo alebo detailne): rozpiplal nov pokus rozrari sa p. rozsamopai sa 2. rozpusti nieo v nejakej ltke rozmiea rozrozrroi sa p. rozsamopai sa riedi: rozrobila maslo s cukrom; rozmieali, rozriedirozrs sa 1. rastom sa zvi (oby. do rky) rozli vpno ri sa vyrs nars: korene sa rozrstli; vade 3. p. zaloi 5

619
rozrojen p. zasnvan, rojiv rozrozprva sa p. rozhovori sa rozrznen p. odlin rozrzova p. dierencova rozrba p. roza 1 rozrca p. zrca rozrua sa p. rozplaka sa rozruch veobecn rozruenie, znepokojenie: spsobi, vzbudi niem rozruch vzruch: v sle nastal vzruch vzruenie (stav nepokoja, oby. vntornho): o rozruenia nevedel zaspa poplach (nhly rozruch): na ulici vznikol poplach panika (rozruch spsoben masovm zdesenm): ud sa zmocnila panika senzcia (vek rozruch verejnosti): vyjenie knihy vyvolalo senzciu vrenie (veobecn nepokoj): vrenie medzi mldeou podrdenie pobrenie: spsobi podrdenie. pobrenie verejnosti expr. um: narobi vea umu hovor. expr. hal (hlbok rozruch): robi s niem vek hal p. aj zmtok 2 rozrumenen p. servenen rozrumi p. zrca rozrusa sa p. rozloi sa 3 rozruen vyveden z duevnej rovnovhy; svediaci o tom znepokojen vzruen: z udalosti je rozruen. znepokojen, vzruen kni. pohnut dojat (citovo): by pohnut, dojat nad tokou achetnosou rozochven expr. roztrasen trasav (od vzruenia): hovoril rozochvenm, roztrasenm, trasavm hlasom rozdrdn expr. rozbren: rozdrdn, rozbren city rozrui 1. vyvies z psychickho pokoja, z rovnovhy vzrui: sprva ho rozruila, vzruila rozhba rozochvie (v menej miere): film rozhbal obecenstvo vzbri rozbri otrias (vo vekej miere rozrui): lska rozbrila jeho city; sprva nm otriasla * rozvri zvri expr. rozry kni..: rozjatri zjatri zvchri: rozvren vne; rozjatren, zvchren city expr. rozbabra: celkom ho to rozbabralo rozdrdit podrdi pobri (neprjemne, negatvne rozrui): vsmech ho rozdrdil, pordil rozvnit (vyvola ve): prejavom rozvnil dav znepokojit (zrove vyvola obavy): udalosti ju znepokojili 2. p. porui 1 rozrya sa p. rozplaka sa rozrpa p. rozry I. rozkopa rozry 1. rytm, rpanm porui povrch nieoho (a oby. tm spsobi kodu) rozrpa: diviaky rozryli. rozrpali pole zrpa zry dorpa dory pory porpa: svine zryli zhradu; vtakou dorpali chodnk; zkusok iba porpala rozbrzdit' (zrove narobi brzdy): stroje rozbrzili zem rozkopa (kopanm): rozkopali cel dedinu hovor, rozbabra expr.: rozprpla rozpapra rozprti rozvta nr. expr rozbl: rozbabran, rozvtan ulice * porozrva (postupne) 2. p. dokraba 3. p. porui 1 rozsadi p. roztrhn rozsadlina p. trhlina rozsadnsa p rozdeli sa 1

rozstrapati
rozsah p. rozmer 1. 2 rozsamopaen p. samopan rozsamopai sa sta sa samopanm, bujarm rozblazniesa rozblznisa rozjaisa rozanti sa: na vlete sa chlapci rozsamopaili, rozjaili, rozantili expr.: rozbu jnie sa rozbujdoi sa rozdivoi sa rozalie sa spochabi sa pojai sa: deti sa rozdivoili expr.: rozkohti sa roztatri sa rozkokoi sa: podguren chlapi sa rozkokoili rozjari sa rozveseli sa rozjasa sa (sta sa veselm): vnom sa rozjarili expr. zried . rozrari sa rozrroi sa rozrapova sa rozvirga sa kni. al. areh. rozharcovat'sa nr. rOZVirgOisa (Rzus) roztalpai sa (Chrobk) rozseka p. poseka, roza 1 rozsekn p. roza 1 rozsiahlo 1. porov. rozsiahly I 2. p. obrne, porov. aj rozsiahly 2 rozsiahly 1. zaberajci velk plochu, velk priestor (op. mal) rozahl velkoplon: rozsiahle, rozahl, vekoplon plante velk rozmern (majci velk rozmery; oby. dku a rku): vek, rozmern pozemky * priestrann priestorn: priestrann, priestorn tovrensk haly * irok ry expr. rory: irok, re, rore roviny p. aj nekonen, irok 2 2. velk rozsahom, objemom, mnostvom, potom a pod. obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. mal) obrny obsan (majci irok zber a rozsah): obrna, obsan sprva (op. strun) velk rozvetven: vek geologick zbierky, rozvetven roina, rozvetven zujmy objemn: objemn zvzky romnu rozmern: rozmern kody irok: irok otzka, irok problm p. aj podrobn rozsiat l . p . rozptli 1 2. p. rozmiesti 3. p. rozri 2 rozsiasa p. rozptli sa 1 rozsieva, rozsievate!' p. rozirovate rozslzi sa p. rozplaka sa rozsmokli sa p. rozplaka sa rozsmti sa p. roziali sa rozsnvan p. rojiv. zasnvan rozsnova p. rozviaza I. rozmota I rozsob p. rozvod rozsobi l.p. rozvies 1 2.p. oddeli I rozsobi sa p. pohneva sa rozsortrova p. roztriedi rozsoti p. roztvori 1 rozspieva sa p. rozospieva sa rozsrden p. nahnevan rozsrdi p. nahneva rozsrdi sa p. nahneva sa rozsra sa p. roziari sa rozsren p. nahnevan rozsri p. nahneva rozsri sa p. nahneva sa rozsta sa p. rozs sa I rozstavi p. rozostavi 1 rozstrapaten p. strapat rozstrapati p postrapati

rozstrapka
rozstrapka p. obstrapka rozstrekn, rozstrieknut strieknutm rozptli v podobe kvapiek rozprskn rozfknu: auto rozstreklo, rozfklo vodu rozplchn rozplechn expr.: rozapn rozapnt rozrpn rozbryzgn: diea rozpachlo, rozrplo aj po stole porozstrekova (postupne, na viacer miesta) rozstreli sa p. rozuteka sa 1 rozstrieka striekanm rozptli v podobe kvapiek rozprska rozfka rozpliecha: rozstriekal, rozfkal vetku farbu expr. rozfska rozfrcka rozapka rozlpka rozrpka: rozapkala vodu z kortka poet. /.ried rozprameni rozstriea p. predierkova rozstup vzdialenos medzi dvoma jednotlivcami al. celkami: dra sa v rozstupe tech rozchod (pri vozidlch vzdialenos strednej roviny oboch kolies tej istej npravy; vzdialenos medzi vntornmi plochami koajnc) rozstpi sa l . p roztvori sa 1 2. p. rozs sa 1 3. p rozptli sa I rozsudok rozhodnutie sdu vynesen na konci sdneho procesu kni.: ortie verdikt: vynies rozsudok, ortie. verdikt; vykona ortie smrti zastar. sentencia (Vansov) vrok: sdny vrok sd: vyriec sd nad niekm rozsudzovat p. rozhodova 1 rozsvri sa p. nahneva sa. pohneva sa rozsvetli sa p. vyjasni sa 1, 2 rozsvieti 1. p. zapli 2 2. p. roziari rozsvieti sa l.p. roziari sa 2. p. vyjasni sa 2 rozsvitn sa p. roziari sa rozsypa 1. sypanm dosta na viu plochu rozptli roztrsi: rozsypa, rozptli zrno po poli; roztrsi semeno do hriadok rozsia rozosia (siatm) rozkyda (kydanm): rozkydali hnoj roztrias rozpri: roztriasla, rozprilo po izbe dezinfekn prostriedok porozspa poroztrusova poroztriasa (postupne, vie mnostvo) 2. z neopatrnosti sypanm rozhdza vysypa: deti rozsypali, vysypali cukor roztrsi natrsi vytrsi: roztrsil omrvinky po koberci; pri obede natrsil; vytrsil obsah vrecka na zem roztrias rozpri: roztrias hnoj; rozprila mku pri peen* porozspa narozspa poroztrusova poroztriasa (postupne, vie mnostvo) rozsypa sa 1. p. rozpadn sa I 2. p. rozs sa 1 3. p. porodi rozspav p. sypk rozafn 1. p. mrnotratn 2. p prezierav rozanten, rozantovan p. samopan rozifrovat p rozlti rozren p. ast rozri 1. zvi rku, plochu, objem roztiahnu: hlbok vdych mu rozril, roztiahol hrudnk rozprestrie rozostrie rozloi: orol rozprestrel, rozloil krdla kni. rozpriestrani: vldca rozpriestranil krovstvo odb. dilatova: dilatovan srdce porozirova (postupne) 2. zvi poet, rozsah, obsah roznies: rozri infekciu; vely rozniesli pe po okol pren. rozpre-

620
strie!: panovnk rozprestrel svoju moc na alie zemia zextenzvni (rozri vrobu): zextenzvnili vrobu polotovarov kni. rozsia (rozri vo vekom mnostve): vojna rozsiata neastie pren. kni. rozjatri nr rozjedi (rozri boles, utrpenie): rozjatril v nej star rany porozirova (postupne) 3. p. rozhlsit' rozri sa 1. zvi svoju rku, plochu, objem roztiahnu sa: aldok sa mu rozril, roztiahol rozprestrie sa rozostrie sa rozloi sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozloilo do rky kni. rozpriestrani sa: krovie sa rozpriestranilo rozkrdlisa (na spsob krdel): suka sa jej rozkrdlila odb. dilatova sa: zlenina sa dilatovala expr. rozvalit' sa: hmly sa rozvalili po poli porozirova sa (postupne) 2. zvi svoj poet, rozsah, obsah rozmc sa: opilstvo sa rozrilo, rozmohlo roznies sa expr rozliezsa zned rozlea sa (oby. v irom okol): va sa rozniesla; um sa rozliezol, rozleal po miestnosti expr. rozplieni sa kni. rozora sa expr. zried. rozprpla sa (kodlivo sa rozri): krdee sa rozplienili rozplazi sa (plazenm): burina sa rozplazila; pren vkrik sa rozplazil po dedine pren. kni. rozjatri sa nr rozjedi sa nr. expr rozjes sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla rozahn sa (o zvuku): po okol sa rozahol praskot 3. sta sa veobecne znmym rozchri sa rozhlsit' sa: sprva sa rozrila, rozchrila po dedine roznies sa: klebety sa rozniesli po pracovisku rozletie sa (rchlo): sprva sa rozletela po svete expr rozs sa: slva jeho mena sa rozila po krajoch prenikn (rozri sa na mnoh miesta): nov objav prenikol o celho sveta rozirova sa p. hovori 1 rozirovate kto. o nieo roziruje, ri rite: rozirovate. rite lsky medzi umi; hmyz je rozirovateom. riteom nkazy rozna roznate!' (kto, o nieo rozna): rozna, roznate! mlieka; rozna, roznate!' bacilov prenate!' prena (kto, o nieo prena): prenate, prena choroby nosite nosi: nosite, nosi malrie kni.: rozsieva rozsievate!': rozsieva, rozsievate nenvisti, strachu kni. vierozvest (rite kresanskej viery): slovansk vierozvestovia kni. apotol (rite nejakej idey): apotol humanizmu kni. zvestovate (kto nieo zvestuje): zvstovatel dobrej sprvy hlsate (kto nieo hlsa): hlsate udskosti rozvjate!' (kto nieo rozvja): rozvjate! nrodnho dedistva rozkatulkovat' p. roztriedi, rozvrhn rozkeri p. roztvori 1 rozkeri sa p. roztvori sa 1 rozklbi sa p. roztvori sa 1 rozklba p roztrha rozklbn p. roztrhn rozkrabat, rozkriaba p pokraba 2 rozkrkn p. roztrhn rozkvari p rozpusti 2 rozliapat 1. liapanm znii poliapa: rozliapal, poliapal omrvinky postpa p o d u p a t rozdupat u d u p a t : postpal. rozdupal trvu; kone udupali obi-

621
lie rozdrvi rozpui rozgniavi rozdlvi rozmliadi (nohami): rozdrvil, rozjnliajiil hrudy zeme rozliapnu (jednm liapnutm): rozliapol kvet expr. rozkvasi (zrove utvori bahno): dobytok rozkvasil cestu 2. liapanm, chodenm zmeni tvar obuvi rozchodi: rozi iapa , rozchodi nov topnky roztlai roztisn roztiahnu: konene roztiahla tesn sandle expr. rozmatla (zmeni na nepekn tvar): rozmatlal imy po jednom vlete rozliapnu p. rozliapa 1 rozmatla p. rozliapa 2 rozplchn p. rozstrekn rozprudlova p. rozmiea rozastnen p. astn roztebota sa p. rozhovori sa roztiepa p. roza 1

roztrha
3. ahom oddiali od seba vystrie natiahnu: roztiahol, vystrel, natiahol ruky rozop rozp rozopn kni. rozpriahnu: rozopol ramen rozloi roztvori rozostrie rozkrdli (nairoko roztiahnu): orol rozloil, rozostrel krdla expr.: rozeperi rozapri rozapi rozcapi rozkriai rozkvai rozkeri rozzevi: rozapril, rozapil nohy; vojaci rozkriaili vervy; sta rozkeril do smevu

4. p. rozri I 5. p. rozliapa 2 roztiahnu sa 1. rozloi sa do rky rozprestrie sa rozostrie sa: padk sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvli rozvin sa: rozvinul sa s vecami na trve vytiahnu sa natiahnu sa expr rozgajd a t sa: nohavice sa jej vyliahli, rozgajali expr.: rozvalit'sa rozliezsa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti rozvliec sa (roztiahnu sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol porozahova sa roztiepen 1. porov. rozdeli sa 2. p. rozdvojen 1, 2 (postupne, na viacer miesta) roztiepi 1. p. roza 1 2. p. rozdeli I. rozdvojit 1 3. p. 2. ahom sa oddiali od seba roztvori sa kni. rozrozloi 3 priahnu sa: ruky sa mu roztiahli. rozpriahli vystrie roztvrti p rozdeli 1 sa natiahnu sa: prsty sa vystreli za zkuskom expr.: rozvitori sa p. rozhovori sa rozapi sa rozlpi sa rozapri sa nr.: rozrozahan 1. porov. irok, rozahl 2. p. iroko 2, obrkriai sa rozesn sa rozechn sa: nohy sa mu ne, zdhavo 2 rozapili rozahan 1. p. irok 2, rozahl 2. porov. rozhdza 2 3. p. rozri sa 1 4. p. usadi sa I 5. p. spadn I rozaha p. rozhdza 2 roztiec sa 1. teenm sa rozplyn na rozlin strany rozahova sa 1. porov. roztiahnu sa 2. p. vldnu 2 3. p. rozlia sa vylia sa: farba sa roztiekla, rozliala rozhadzova sa porozteka sa porozlieva sa povylieva sa roztlikova, roztova p. rozdeli 1 (postupne): vno sa poroztekalo roztalpaisa p. rozsamopai sa 2. sta sa vemi mkkm roztopi sa rozpusti sa roztancova l.p. rozvri 1 2. p. rozkrti 3 rozlia sa: maslo sa roztieklo, rozlialo roztra p. rozhlsit', roznies 2 roztisn p. roztlai 1. 2 roztra sa l.p. rozhovori sa 2, p. rozs sa I roza 1. ostrm nstrojom rozdeli (prudkm pohybom) roztlai 1. tlakom zvi objem roztisn roztiahnu: svojou vhou roztlail, roztiahol prten kreslo rozsekn: roza poleno, povraz, reaz; rozsekol si rozchodi rozliapa: roztlai, rozliapa topnky kos prea pretn presekn: preal, presekol 2. tlakom uvies do pohybu roztisn: roztlaili si ruku roztiepi roztiepa rozkla (roza po auto, roztisol oblon krla dke): roztiepal drevo na triesky rozrba prer3. p. rozmliadi ba porba dorba (sekerou a viacermi pohybmi): rozrbali nbytok rozseka poseka doseka roztlpen, roztlpkan p. irok 1. plosk (roza na viacero kusov): chlapi osekali ad na rieke roztlc 1. p. rozdrvi 1 2. p. rozbi I roztoi p. rozkrti 1-3 rozesn hovor. expr. rozfakli (naraz, prudko rozroztomil p. mil 3, prjemn, pekn 1 tt): blesk rozesol, rozfaklil strom hovor, expr.: rozroztopa l.p, samopa 2. p. dobrota 2 tranrova roztranrova (roza na kusy) porozroztopank p. samopank, rozmaznanec tna popretna popresekva (postupne, viac roztopanos p. samopa vec) roztopan p. samopan, neviazan 2. p. rozdeli I 3. p. prerui I roztopi p. rozpusti 2 roztatrenec p. samopank roztranrova, roztranrova p. rozreza 1, roza I roztatri sa p. rozsamopai sa roztrasen 1. p. trasav 1 2. p. strapat 3. p. rozruen, roztavi p. rozpusti 2 vzruen 1 4. p. pokoden 1 5. p. stareck rozteen p. naradovan roztrati p. strati 1 roztiahnu 1. ahom rozloi do rky rozprestrie roztrati sa l.p. strati sa 1 2. p. rozs sa 1 prestrie: roztiahla, prestrela obrus * rozostrie rozoroztrblieta sa p. roziari sa slla: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy roztrepa 1. p. rozbi 1 2. p. rozmiea vytiahnu natiahnu: vytiahla cesto na trdu r o z t r e p a s a 1. porov. rozbi 2. p. roztrias sa I zried.: rozostavi rozpusti: obchodnk rozostavil iaroztrepota sa p. roztrias sa 1 tor; vietor rozpustil mran po oblohe porozahova roztrha trhanm rozdeli na kusy al. porui celistvos porozprestiera (postupne, viac vec) rozklba potrha pretrha: roztrhala, potrhala 2. ahanm roztvori rozhrn: roztiahli, rozhrnuli pltno na mrne ksky rozdriapa dodriapa oponu; rozhrnula zclony

roztrhn
podriapa dotrha: rozdriapa noviny, aty; ponoky rchlo dolrhal * expr.: pokmsa rozkmsa dokmsa * doklba poklba rozkvka (vetko al. dkladne roztrha): deti rozkmdsali nohavice na franforce * kni. rozorva nr. expr: rozmyka domyka rozdrlani rozdrlancova: vchor roztnykal chalupu. stromy * popretha popretrhva * popretrhova poroztha poroztrhva poroztrhova spretha spopretrhva (postupne, viac vec) roztrhn trhnutm rozdeli na kusy al. porui celistvos pretrhn rozdrapi rozklbn: roztrhol list, ni; pretrhol, rozklhol si nohavice na klinci * rozrazi rozlomi roza (nsilnm trhnutm): rozrazil tvrd obal * prerazi* prelomi* prea: tichopreal vkrik zatrhn* n a t r h n * n a d t r h n * nadrapi(trhnutm porui): zatrhn si ponoku; natrhn si sval, sveter * expr rozkmasn * rozhodit * rozkrkn * predrapi: rozkmasol, predrapil pltno na dva kusy; rozhodili potrubie ndloou * det. roztrka * nr. rozsadi (Dobinsk) * poroztha * poroztrhva (viac vec al. na viacerch miestach) * ponatha * ponatrhva (trhnutm porui na viacerch miestach) * porozra poprera (postupne) roztrias I. p. rozochvie 1, rozkva 1 2. p. rozhdza 1 roztrias sa 1. zaa sa trias * rozochvie sa: telo sa mu roztriaslo; obloky sa rozochveli * expr.: roztepat sa * roztrepota sa: listy brezy sa roztrepotali 2. zaa sa od strachu al. inho silnho pocitu trias * strias sa: roztriasol sa, striasol sa od hrzy * rozrui sa * znepokojit sa (strati pokoj): v noci sa rozruila, znepokojila pri kadom ramote * znervzni sa * znervznie * kni. denervova sa: pri skke sa znervznil, denervoval roztriedi delenm poda istho kritria utvori triedy, skupiny * potriedi: roztriedili, potriedili potu * rozdeli * rozleni * rozradi * rozklasifikova: rozdelili, rozadili, rozklasifikovali vrobky poda kvality * hovor, rozkatulkovat * hovor, zastarv.: rozsortrova * posortrova (asto mechanicky): rozkatulkovan literatra * utriedi (zrove usporiada): utrieden materil poda abecedy * prebra * pretriedi (zrove oddeli vhodn od nevhodnho): pretrieden ovocie * poroztrieova (postupne, viac vec) roztrieska p. rozbi I. polma 2 roztrieten 1. porov. rozbi 2. p. nejednotn roztrieti p. rozbi 1, 2 roztrie p rozotrie roztrkota sa p. rozhovori sa roztrlinga p. rozkva 1 roztrpen p. zatrpknut roztrpi p. rozli roztrpi sa p. rozli sa roztrbi p. rozhlsit' roztrsi 1. p rozhdza 1. rozsypa 1,2 2. p. rozohna I 3. p. rozhlsit" roztrsi sa 1. porov. rozsypa 2. p. rozs sa 1 roztrit neschopn sstredi sa v danej chvli al. vbec; svediaci o takej vlastnosti (op. sstreden) * nesstreden * nepozorn: by roztrit, nesstreden, nepozorn pri prednke; roztrit, nesstreen, nepozor-

622
n myse * nervzny (svediaci o nervozite): nervzne pohyby, gest (op. pokojn) p. aj popleten roztrka p. rozkol, rozpor roztrka p. roztrhn roztla sa p. rozs sa I roztenie, roztenos p tba rozten p. tobn, iadostiv roztvori 1. otvori na dve strany smerom od seba (asto o nieom zatvorenom, stiahnutom) * rozovrie: roztvoril, rozovrel oblok * expr.: rozdrapi * rozdvit' * rozbliaknu* rozpleti* rozkeri* rozklbi* rozcapi * rozapi: rozdrapil, rozpletil vere, oi; rozapil vrta * expr.: rozchlbi * rozchlpi * rozeri * rozkvai* rozzevi* nr.: rozkriai* rozjavi* /ried. rozvrie * pren. expr. rozpeati: medve rozchabil, rozzevil papuu; rozpeatil sta a vetko vyrozprva! * rozchli * pootvori (trochu roztvori) * expr.: rozsoti rozhodit' (prudko roztvori): rozsotil, rozhodil brniku * rozkrdli (na spsob krdel): rozkrdlila vetky okn * poroztvra * pootvra (postupne, viac vec) 2. p. roztiahnu 3 roztvori sa 1. otvori sa na dve strany smerom od seba (asto o nieom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) * rozovrie sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreli * expr rozdrapi sa * rozdvit'sa: taka sa rozdvila * expr.: rozbliaknu sa * rozpleti sa * rozkeri sa * rozklbi sa * rozcapi sa * rozapi sa: v prievane sa rozkabili okn * expr.: rozchlpi sa * rozchlipn sa * rozeri sa * rozkvai sa * rozzevi sa * kni rozstpi sa * rozostpi sa * nr. rozkriai sa * pren. expr. rozpeati sa: sta sa im rozchlpili * rozsoti sa * expr.: rozplesnsa * rozletie sa * rozlietnu sa (prudko sa roztvori): obloky sa rozleteli * pootvori sa * rozchli sa (trochu sa roztvori) * rozkrdli sa (na spsob krdel) * poroztvra sa * pootvra sa (postupne; o viacerch veciach) 2. p. roztiahnu sa 2 rozum udsk schopnos myslie, rozma, uvaova, usudzova * um * mozog: ma bystr rozum, um, mozog; nieo mi prilo na rozum, na um * intelekt (mylienkov schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom * hovor, expr : fifik * chochmes * fitrn: nema fifika, nema chochmes, fitrn * hlava (sdlo rozumu): ma dobr hlavu * sdnos (schopnos sprvne uvaova): strati sdnos * myse: zamestnva to jeho myse rozumrsky p. mdry rozumie 1. prichdza na zmysel nieoho (najm slov, rei) * chpa: nerozumiem, nechpem, o tm mysl * vidie * kni. ponma: sprvne videl, ponma! veci * vyzna sa (v niekom, v nieom): nevyzn sa v jeho reiach * b r a * vyklada si * vysvetova si: nevede!. ako m bra, ako si m vyklada jeho slov * zastar. pochopovat' (oltsov. Kukun) 2. prejavova uznanliv postoj voi niekomu, nieomu * chpa: ena mu nerozumie, ena ho nechpe * ma porozumenie * ma pochopenie: m s nm porozumenie, pochopenie 3. rozumie si zhodova sa v nzoroch * b y t rovna-

623
k by zajedno: manelia si rozumej, s zajedno * njs sa (dok.): t dvaja sa nali 4. p. vyzna sa2 1,2 rozumie sa p. vyzna sa- I rozumkr p. mudrk rozumkrsky p. mdry rozumkova p. prema rozumne 1. porov. rozumn 2. p mdro 3. p. bystro 2 rozumn ktor v konan a pod. uplatuje rozum, rozvahu; ktor sa spravuje poda rozumu; svediaci o tom (op. nerozumn) rozvny uvliv sdny: na svoj vek s deti vemi rozumn, rozvne; rozumn, uvliv rei; sdny lovek * logick (zaloen na logike): uvies logick dvod mdry: najrozumnejie, najmdrejie rieenie v danej situcii inteligentn (vyznaujci sa inteligenciou; op. neinteligentn): inteligentn tvor triezvy (bez emci, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohad na vec, triezve uvaovanie jasn: jasn myse zdrav: zdrav nzory zried. rozsudn (Hviezdoslav) poet. jasnoilllin (Hviezdoslav) rozumovat' p prema rozumov 1. tkajci sa rozumu mentlny: rozumov, mentlna rove, vyspelos mylienkov: mylienkov pochody, mylienkov procesy intelektulny intelektulsky duevn: intelektulna, duevn prca logick odb. diskurzvny (o myslen, sudku a pod.) 2. u ktorho prevauje rozumov innos (nad emocionlnou); veden, usmerovan rozumom (o loveku): svediaci o tom racionlny (op. iracionlny) racionalistick: dieva je prli rozumov, racionlne; rozumov, racionlny, racionalistick prstup chladn triezvy: chladn, triezve vahy odb. diskurzvny: diskurzvny itate, percipient (op. naivn) p. aj rozumn, triezvy, chladn 2 rozuteka sa 1. behom sa dosta na rozlin strany rozbehn sa rozprchnut' sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozprchli po dvore expr.: rozletie sa rozlietnu sa roztrielit' sa rozbknu sa rozfknu sa rozstrelisa rozsypa sa: skupina sa rozletela, rozjrkla, rozsypala po meste zried. rozutiec sa: dievence sa rozutiekli rozptli sa roztrati sa (po vom priestore) rozplai sa (o zveri): srny sa rozplaili porozuteka sa porozbieha sa (postupne) 2. zaa uteka rozbehn sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusom expr.: rozletie sa rozfra sa roztrielit sa rozohna sa: k sa rozohnal do kopca rozutiec sa p. rozuteka sa 1 rozuzlit 1. p. rozviaza 1.2 2. p. rozlti rozvaden ktor je s niekm inm v hneve, v spore pohnevan znepriatelen: rozvaden, pohnevan, znepriatelen susedia rozotvan: rozotvan kolektv rozvadit' p. znepriateli, nahneva rozvadit' sa p. nahneva sa rozvdza 1. p. vies 3 2. p. analyzova rozvaha 1. schopnos rozumne, pokojne, mdro, premyslene uvaova rozvnos: bol znmy svojou rozvahou, rozvnosou obozretnos opatrnos: robi nieo s rozvahou, s obozretnosou, s opatrnosou uvenie: kona bez uvenia kni. rozmysel: poma-

rozvia
ly, s rozmyslom vstal pokoj: zachova pokoj v nebezpeenstve duchaprtomnos: nestrati duchaptomnost chladnokrvnos sdnos (schopnos sprvne uvaova): strati sdnos prezieravos (schopnos myslie do budcnosti): prezieravos ttnika 2. p. svaha rozvalai p. rozreza 1 rozva p. zrca rozvalina p. zrcanina rozvalit 1. p. zrca 2. p. rozloi 2 3. p. rozbi 1 rozvalit'sa 1. p. rozpadn sa I 2. p. sadn (si) 1 3. p. rozri sa 1, roztiahnu sa 1 rozva p. voa 1 rozvandrova sa p. rozs sa I rozvnen p. vniv 2, 3 rozvnit' p. rozohni rozvnit' sa p. rozohni sa rozva p. viez rozva sa p viez sa I rozvit' (si) p. rozmyslie si rozvait p. rozvny rozvka dopravovanie viacerch vec, osb na rozlin miesta: rozvka astnkov konferencie rozvoz: rozvoz tovaru do obchodov rozvliv p. rozvny rozvnos p. rozvaha 1 rozvny prejavujci rozvahu; svediaci o rozvahe uvliv zried. rozvliv kni. rozvait: uvliv, rozvliv otec; uvliv krok prezierav (majci schopnos zvi a predvda veci, situcie a pod.) zastarv. rozafn: prezierav, rozafn hospodr rozumn: by rozvny, rozumn; rozvne, rozumn sprvanie (op. bezhlav, nerozvne, nerozumn) mdry: mdra, rozvna re triezvy chladnokrvn (bez emci): triezvy, chladnokrvn politik; rozsudok oznmil chladnokrvnm hlasom rozvaovat p. prema rozveldi sa p rozmnoi sa I rozveselene p. veselo 1, porov. aj naradovan, radostn rozveselen p. vesel 1. naradovan, radostn 1 rozveseli sa sta sa veselm obveselit' sa zveselit' sa: pri hudbe sa spolonos rozveselila, obveselila rozradosti sa rozradostnit' sa rozradovat' sa rozjari sa rozjasa sa: vno ich rozradostnilo, rozjarilo rozjasni sa roziari sa rozihra sa: tvr sa jej rozjasnila, roziarila; oi sa jej rozihrali zaveseli sa (krtko sa veselit") rozptli sa pobavi sa zabavi sa potei sa (rozveseli sa pri nejakej zbave): pri hre sa rozptlil; pobavil sa na artoch; zabavil sa s priatemi poet. rozplesa sa expr. zried. rozjasota sa kni. zastar. rozkocha sa (Hviezdoslav) zried. zveseliet rozvea viac predmetov zavesi na rozlin miesta rozvsit" povea: rozveala bielize; rozvsili obrazy po sieni porozvesova porozviea (postupne) rozvetra p. rozpadn sa 1 rozvetven 1. p. koat 2. p. lenit 1, rozsiahly 2 rozvetvi 1. p. rozdeli I 2. p. rozloi 2 rozvetvi sa 1. p. rozkoati sa. rozrs sa 1 2. p. rozdeli sa I 3. p. rozrs sa 2 rozvia p. rozfka 1, rozptli I

rozvia sa
rozvia sa p. rozptli sa 1 rozviaza 1. uvoni spojen, zviazan konce rozuzlit': rozviaza, rozuzlit'sluku expr.: rozpanta* rozsnova odkosli rozkosli: nemohol rozpanta, rozkosli zamotan psy porozvzova (postupne, viac vec) 2. rozpojenm uzla uvoni rozuzlit': rozviazal, rozuzlil nrky na topnkach rozputna (uvoni zo sptania): rozputnal okovy vza * rozpusti (vlasy): rozpustila si vrkoe kni. zned. rozpta: rozptali mu ruky porozvzova (postupne, viac vec) 3. p. zrui rozvibrovat' p. rozochvie 1 rozvidnie sa, rozvidni sa 1. neos zaa by, nasta (o dennom svetle) rozbriedi sa: v lete sa rchlo rozvinie, rozbriei * rozodni sa rozdni sa svitn: rozdnUo sa, svitlo zavasu kni rozbreskn sa (nhle sa rozvidnie): vonku sa rozbresklo kni. zvidnie sa: len o sa zvidnelo, pustil sa do prce 2. neos. postupne sa sta jasnm rozjasni sa vyjasni sa: po brke sa rozvinelo, rozjasnilo kni. zvidnie sa: v izbe sa zvidnelo rozvies 1. vykona rozvod manelstva rozsobi: sd ich rozviedol, rozsobil 2. p. rozvin 3 rozviez vezenm dopravi viac vec, osb na rozlin miesta zaviez odviez: rozviez, zaviez chorch do nemocnc rozvozi (opakovane): rozvozili brigdnikov na polia porozva (postupne) rozvchri 1. p. rozvri 1 2. p. rozohni rozvjate!' p. rozirovate rozvin p. rozvoj rozvin 1. roztvori pupene, kvety (o rastlinch) rozvi: stromy rozvinuli, rozvili listy 2. uskutoni s vou intenzitou a na vyom stupni rozvi prehbi zdokonali: rozvinuli, zdokonalili spoluprcu; treba rozvi, prehbi vzdelanos rozprdi rozvri (ivie rozvin): udalos rozprdila spoloensk ivot 3. podrobne, irie objasni rozvies rozpracova: rozvin, rozvies program; rozpracova pln vstavby 4. p. rozkrti 2 rozvinut p vyspel rozvren l.p. brliv 1 2. p. nepokojn 1. run rozvirgan p. samopan rozvirga sa, rozvirgoi sa p. rozsamopai sa rozvri 1. uvies do vrivho pohybu zvri: vietor rozvril. zvril piesok rozvlnit': brka rozvlnila more expr.: skudli skdoli skundoli skri roztancova: vozy skidolili, skrili prach na ceste kni.: rozeri seri (mierne rozvri): vnok rozeril vzduch kni.: rozvchri zvchri (intenzvne rozvri): lska v om rozvchrila tbu poet., rozluni rozkolotat 2. p. rozbri 1,2 3. p. rozprdi, rozvin 2 rozvi 1. p. rozvin 1 2. p. rozvin 2, rozprdi 3. p. rozmota 1 rozvitok p. rozvoj rozvit p. vyspel rozvla p. ohovra rozvlit' l. p. roznies I 2. p. roznies 3 rozvlaito, rozvlte p. obrne, zdhavo 2

624
rozvlait p. zdhav, rozvlny 1 rozvlne 1. porov rozvlny 1 2. p. iroko 2, obrne, zdhavo 2 rozvlny 1. (zbytone) podrobn, irok, dlh (oby. o verblnych prejavoch) obrny: rozvlne, obrne rozprvanie zdhav siahodlh: zlhav vysvetovanie, siahodlh spis * ahav ahan kni. tiahly pomal: ahav, pomal re; ahav, ahan piese pren. nkladn: nkladn dialg zastar. rozvlait zried. rozvleen 2. p. pomal 1 rozvlaova p. hovori 1 rozvleen p. zdhav, obrny 1, rozvlny 1 rozvliec p. roznies 1 rozvliect sa p. roztiahnu sa 1 rozvlnit' l.p. rozvri 1 2. p. rozbri 1, 2 rozvod radn zruenie manelstva zastarv. rozsob: poda nvrh na rozsob rozvoj postupn rast, rozirovanie, zosilovanie, zdokonaovanie nieoho, dospievanie do vyieho tdia: rozvoj ponohospodrstva, stavebnctva; rozvoj umenia. kultry; zaisti pomienky rozvoja rozmach rozkvet (prudk rozvoj): rozmach skromnho podnikania; hospodrsky rozkvet ttu prosperita (hospodrsky rozvoj): prosperita zvodu vzostup (zvenie hodnoty, mnostva; op. zostup): vzostup kultrnej rovne vzrast (narastanie nieoho): vzrast ivotnej rovne kni. vzmach: vzmach priemyslu kni.: rozlet rozptie vzlet (o duevnej potencii loveka): rozlet mylienok o vonosti; rozptie tvorivch sl; bsnick vzlet poet. rozpuk (pln rozvoj): rozpuk jari poet. rozvin (Kukun) zastar. rozvitok: ena V rozvitku (J. Hork) rozvoniava p. voa 1 rozvoz p. rozvka rozvozi p. rozviez rozvraca p. rozvratnk, kodca 1, buri rozvracask p. rozvratn rozvracastvo p. sabot, kodcovstvo rozvracate p. rozvratnk, kodca 1 rozvrat p. rozklad 3, skaza rozvrten 1 . porov. rozbi, znii 2 . p. rozhran rozvrti p. rozloi 4. rozbi 2 rozvrti sa p. rozloi sa 3 rozvratncky p. rozvratn rozvratnctvo p. sabot, kodcovstvo rozvratnk kto ni celistvos, jednotu, sdrnos nieoho rozvraca rozvracate: rozvratnk. rozvraca, rozvracate v armde podvratnk (kto rob podvratn innos): zkernpodvratnci * rozbja (kto nieo rozbja): rozbjai jednoty hnutia diverzant: odhali diverzantov zkodnk kodca: banda zkodnkov, kodcov sabotr sabotnik podrvate expr. podrva dezorganiztor (kto rozruuje organizciu, poriadok) rozkolnk (kto spsobuje rozkol) expr. kazisvt p. aj buri rozvratn usilujci sa o rozvrat, naruenie, znienie jednoty. celistvosti nieoho; svediaci o tom rozvratncky rozvracask podvratn podvratncky: rozvratn, rozvratncke, rozvracask skupiny; povratn,

625
podvratncke akcie rozkoln rozkolncky: rozkoln, rozkolncke silie rozbjask: rozbjask innos rozkladn detrukn detruktvny detruktivistick (op. kontruktvny, kontruktivistick): rozkladn, detrukn, detruktvne tendencie p. aj podvratn, niiv rozvrva p. odhovra rozvraven p trav rozvravie p. vyhovori rozvravie sa p. rozhovori sa rozvra sa p. rozhovori sa rozvrea sa p. rozhovori sa rozvrh p. pln 2 rozvrhn vopred premyslie a uri postup istej innosti rozdeli rozplnovat': dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplnoval prcu rozvrstvi roztriedi: lohy vuby rozvrstvil, roztriedil poda dleitosti rozloi zadeli: rozloila, zadelila si domce prce na vkendy * rozpota rozrta (potanm): rozrtal si tdium na dva roky hovor, naasova rozkatulkovat': naasoval si skky na dva mesiace; rozkatulkovat' si uivo kol. osnovat': osnovat' uebn ltku rozvrstvi p. rozvrhn, rozdeli 1 rozvta l.p. rozry 1 2. p. rozhdza2 rozvrtie p. rozkrti 1. 3 rozvyprva sa p rozhovori sa rozvziyka sa p. rozplaka sa rozzelena sa, rozzelenie sa p. zazelenat' sa rozzevi p. roztvori 1 rozzevi sa p roztvori sa 1 rozzlosti p nahneva rozzlosti sa p. nahneva sa rozzrkadli sa p roziari sa rozzren p. zriv 1 rozzri p. nahneva rozzri sa 1. zaa by div, zriv (o zvieratch, expr. o prrodnch ivloch) rozdivie sa rozdivoi sa: bk sa rozzril; expr. brka sa rozdivela 2. p. nahneva sa rozalosten p rozialen ro/alosti sa p. rozialisa rozat p. zapli 2 rozehnat'sa p. rozli sa I rozelen p. tostiv 2, rozialen rozelie sa p. roziali sa rozeraven p. erav 1 rozeravie sa p. rozplit'sa 1 rozeravi p. rozplit' 1 rozeravi sa p rozplit' sa 1, roziari sa rozialen ktor upadol do iau, ktor je pln iau rozalosten: dlho chodila rozialen, rozalosten roztosten rozelen: roztosten, rozelen matka rozsmten (ktor podahol smtku, zrmutku): rozsmten diea, srdce p. aj smutn roziali p zarmti roziali sa naplni sa iaom. smtkom rozosmti sa: rozialil sa, rozsmtil zajatcov rozalosti sa roztosti tostni sa rozelie sa: roztostila rozsmti sa sa nad osudom sa zastar. rozsa nad stratou

rznorod
prstea osmutnie zosmutnie zarmti sa skormti sa (v menej miere): pri sprve dieva zosmutnelo /ried.: rozclivie sa zaiali (sa): srdce sa mu zaialilo expr.: rozbni sa rozbolesti sa rozbolestni sa: pri spomienkach sa rozbnila rozplaka sa expr. rozreva sa (zrove zaa plaka): rozplaka sa pri spomienke na rozchod roziari spsobi, e nieo zane iari rozsvieti rozjasni: blesk roziaril, rozjasnil oblohu osvieti oiari osvetli: prudk svetlo oiarilo scnu * rozjaga rozjagota ro/.trblieta rozligota rozblska (roziari preruovanm svetlom): slnko rozjagalo okenn tabule iluminovat (slvnostne osvetli): iluminovat' vstavn sie roziari sa zaa iaril rozsvieti sa rozjasni sa: hviezdy sa roziarili, rozjasnili; tvr sa mu roziarila zaiari zasvieti zaskvie sa: v rannom svetle zaiarila, zaskvela sa hladina mora expr.: rozblesknf sa rozblysn sa (nhle sa roziari): slnen le sa rozbleskli rozjaga sa ro/.trblieta sa rozligota sa rozblska sa rozjagota sa expr roziskri sa (roziari sa preruov anm svetlom): oi sa jej rozblskali, roziskrili zaiskri sa zatrblieta sa zaligota sa (roziari sa na krtky as): pomedzi stromy sa zatrblietal potik expr.: rozsra sa rozeravi sa (intenzvne sa roziari): slnko sa rozeravilo kni.: rozsvitn sa rozoskvie sa /ried: rozjasa sa rozzrkadli sa rozu, rozuva utm rozdrvi pou pouva: rozul potravu, pouval tvrd chlieb expr.: rozviaka po/viakat rozviaka p. rozu, pohrz 1 roka t p. rohat 1, picat ron 1. ktor je na rohu rohov nron: ron, rohov, nron dom 2. p. rohat 1 rook 1. druh peiva podlhovastho tvaru rotek: ro(te)ky s maslom a medom 2. p. roh 2, vbeok rotek 1. p. rook 1 2. p. roh 2. vbeok rsol glejovit hmota z organickch ltok na konzervovanie a pravu pokrmov aspik: unka v rsole, v aspiku el (ovocn rsol): marhuov el * huspenina studeno (studen glejovit jedlo z vyvarench bravovch noiiek, ko a msa) subt. sulc rsolovatie p. tuhn rsolovit podobn rsolu huspeninovit aspikovit: rsolovit, huspeninovit hmota elov glov (podobn ovocnmu rsolu, resp. kozmetickmu al. inmu el): elov, glov tuidlo na vlasy glejovit (ako glej): glejovit syr rzne p. rozline, rozdielne, porov. aj rozmanit, rznorod rzni sa l.p. odliova sa 2. p. hda sa rznofarebnos p. koloril 1 rznofarebn p. pestr 1 rznorodo 1. porov. rznorod 2. p. rozline rznorod ktor nie je rovnakho druhu, pvodu; ktor m rozlin vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorod, rovnak) nerovnorod nesrod (op. srod):

rznotvrne
vytvori sochu z rznorodch, nerovnorodch, nesrodch materilov kni. heterognny nehomognny (op. homognny): heterognna zmes, heterognne socilne zloenie rozmanit rozlin zmiean miean pestr: rozmanit, rozlin hudobn skupiny; Z/niean tovar; obyvatestvo je miean, pestr rzny velijak: nzory s rzne; mohla si vybra zo velijakch kostmov rznotvrny: autorovo dielo je rznotvrne nerovnak (op. rovnak) odlin rozdielny: bratia s nerovnak, odlin, rozdielne povahy
kni d i s p a r t n y

626
hka reva (vydva rev): lev reve hua hukotat" (o vode): rieka hu. hukoce 2. p. plaka ri p. sci 1. ikovn 1 ruika p. ukazovate I rui 1. zavzova sa nies nsledky za nieo zaruova sa by ruiteom: organizcia ruiaca za kvalitu vrobkov; je ruiteom za prevzatie tovaru admin.: garantova by garantom: tto intitcia je garantom vstavby novej koly 2. dva slovn zruku zaruova sa: rum ti. zaruujem sa ti, e lohu splnm ubezpeova uisova: uisujem a, e prdem hovor, garantova: odplatm sa ti, to ti garantujem ruite kto za niekoho al. za nieo ru: robi niekomu ruitea admin. garant kni. zastar. zrunk (Rzus) rka p. dradlo runica p. puka runek p. vreckovka runk I, p. vreckovka 2. p. atka I run roben, vykonvan rukami, nie strojom (op. strojov, automatick) manulny: run, manulna prca p. aj telesn I rudimentrny l.p. zkladn 2.p. zakrpaten 1 rhask p. hrieny 1 rha sa p. nadva 1 rhav p. hrieny 1 ruch 1. rchly, ul a hlasn pohyb, ul innos ud: stavebn ruch; medzi divkmi nastal ruch zhon (nhliv vykonvanie nieoho): odili vo vekom zhone expr. trma-vrma (zmtok spsoben neusporiadanm pohybom): na ulici nastala trma-vrma expr. sra (vek nhlenie): v sre zabudol na svoj sub hovor, expr. frmol: v domcnosti je vek frmol um: um vekho mesta (Kukun) vr (rchly neusporiadan
p o h y b ) : vr na uliciach
zastar

p. aj odlin: pestr rznotvrne p. rozline, porov. aj rznorod, pestr rznotvrnos p. polymorfia 1, 2 rznotvrny p. mnohotvrny, rznorod, pestr 2 rzny p. rozmanit 1, rznorod, odlin, rozdielny rub p. opak 1 ruba p. drevoruba rbaka p. bitka 1 r b a , rhanisko p. istina r u b r p. drevoruba rub koea bez rukvov ako sas spodnho enskho udovho obleenia spodnk rba 1. pomocou sekery zra na zem stna zotna a: rbali star les; stnali, ali krovie vytna vyrbava vyrubova vysekvat: vytnali krky klova (o koreoch): klovali vinicu nr. va 2. pomocou sekery deli kla seka tiepa: rbal, klal drevo; tiepal polen 3. p. dobva 4. p. bi I, nii 3 rba sa p. bojova 1 rubeola lek. chytav choroba prejavujca sa ruovmi vyrkami ruienka rubnovo p. erveno rubnov p. erven rbit p. lemova 2 r u hn 1. p. zaa I 2. p. udrie I rubopisec p. indosant rubopisnk p. indosatr rubrika 1. as nejakho tlaiva, formulra, asto vymedzen iarami a opatren nadpisom oznaujcim, oho sa zpis tka: rubrika na dtum a miesto narodenia kolnka: vyplni iadosti vetky kolnky stpec: stpec prjmov 2. v novinch a asopisoch as strnky s ustlenm zhlavm na lnky a sprvy z istho odboru: kultrna rubrika stpec: portov stpec ktik: jazykov ktik okienko (pravideln publicistick tvar v asopise, v rozhlase a pod.): ensk okienko rca meni na zrcaniny bra bori zried bra: rcaj, braj star ulice demolova va: demolova, va domy nii pustoi ruinova: vojny niia, ruinuj krajinu expr. runcova runtova runtova kni rumi rca sa p. bori sa I r u a j p. potok rua 1. vydva hlasn ahav zvuky rya: jelene, kravy ruia * expr. zried. rka: dobytok rka trbi (o jeleoch) bua expr. bka (vydva zvuk b): vl bu, bka hka (vydva zvuk h): ktosi vonku

hovor. expr. v i r v a r hovor. expr. al.

tumult (Kukun) kni. m u m r a j 2. p. aktivita 1 ruchn p. spadn I rcho p. aty ruina p. zrcanina ruinova p. nii 1 rujn p. samopan, bujn 2 ruka 1. cel udsk horn konatina; jej najspodnejia as s prstami sliaca na prcu a na dranie predmetov: zlomi si av ruku v predlakt; jemn ensk ruky; nies diea na rukch tel. paa expr. laba (velk ruka): mal laby ako medved hovor, expr.: papra paprka: dosta po papriach hrub. pazr: daj pre tie pazry det. packa: daj ujovi packu 2. p. rukopis rukami-nohami p vemone rka 1. p. rua 1 2. p. plaka rukvnik sas voakedajieho enskho obleenia na ochranu rk proti zime zastar. muf: kouinov rukvnik, muf rukolapne p. zretene 1, porov. aj zjavn rukolapn p. jasn 2, zjavn rukopis spsob psania charakteristick pre ist osobu;

627
to. o napsala ist osoba psmo: hadn rukopis, neitaten psmo ruka (charakteristick rukopis i jeho obsah): poda ahov poznal matkinu ruku kni. manuskript rukov 1. p. dradlo 2. p. prruka 1 ruksak p. plecniak rumca p. plaka rumdzgat 1. p, plaka 2. p. hrz 1 rumanek lieiv bylina s drobnmi bielymi, vntri ltmi kvietkami; suen kvety z tejto byliny harmanek kamilky: uvari si aj z rumaneka, z harmaneka, z kamiliek rumzga 1. p plaka 2. p. hrz 1 rumelkovoerven p. erven rumlkov p. erven rume, rumenec p. erve 1 rumenie sa, rumeni sa p. ervena sa 1 ru menn p. erven rumi p. rca rumi sa p. bori sa I rumovisko, rumisko p. zrcanisko rumpl p navijak rumy p. zrcanina runcova 1, p. hrmota 2. p. rca rup p. prask rupka p. vzga 1 rupn 1. p. praskn 2 2. p. prepadn 5 rups p. prask ruptra l.p. trhlina 2.p. zlom I rra zariadenie na peenie pokrmov nr. t r b a : plynov, elektrick rra ruralistick p. dedinsk rrka dut teleso menieho valcovitho tvaru: drenna rrka * trubica: sklen trubica, anat. sluchov trubica tuba (rrkovit schrnka): diplom uloen v tube trbelka (vec sformovan do podoby rrky): urobi trbeku z papiera odb. tubus (rrka ako sas optickch prstrojov): tubus alekohadu odb.: vlsonica kapilra (zka rrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita) rrkova kladenm rrok na vlhkch miestach vysuova pdu tech. drenova: rrkova. renova ponohospodrsku pdu rrovod p. potrubie rusalka p. vla rua p. trha 2 rusista odbornk v rusistike rutinr (uite al. posluch rutiny) rustiklny p. dedinsk rua (sa) p. bea 1 rue koajov vozidlo na ahanie vlakov lokomotva: parn, elektrick lokomotva rui 1. zastavova aliu innos al. jestvovanie nieoho zruova: prve ruia, zruuj star prevzku odstraova likvidova: likvidova nezamestnanos odvolva (vyhlasova za neplatn): vlda odvolva termn volieb odrieka (rui dan slovo): odrieka as na konferencich anulova: komisia anulovala vsledky niekokch zpasov subt. kasrovat": kasrovat rozdiely, hranice koni (s niem) zatvra (innos nieoho): zatvraj podnik, bau

ru/ovofialov
2. nepriaznivo, kodlivo zasahova do nieoho nara: povinnosti mu ruia, naraj plny mari kazi hati: hluk z kriovatky mar, kaz ticho; hatit dobr mysly poruova: poruova disciplnu 3. zasahova do pokoja niekoho vyruova: ruia, vyruuj ma pri prci mli: pri uen ju mlila aj hudba znepokojova (vo vej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo ruite kto nieo ru, nara, poruuje naruovatel' narate!: ruite, naruovatel, narate poriadku, pokoja poruovate: poruovate spoluitia rko p. zvoj ruovodi eleznin pracovnk, ktor vedie rue strojvodca strojvodi hovor, zastar. mainista run pln ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tich, pokojn) hlun iv: run, hlun, iv diskusia; chodba je cez prestvku run, hlun, iv * frekventovan (ktor m velk frekvenciu): frekventovan kriovatku nepokojn brliv rozbren rozvren expr.: rozkvasen vriaci: nepokojn, brliv ivot: rozbren, rozvren, rozkvasen doba kni. pohnut: pohnut asy zastarv. vzruen poet. vzrun rutinr p. rusista ru sa p. bojova 1, 2, bi sa 1 rutina p. cvik, obratnos I rutinrsky, rutinn p. mechanick 3. netvoiv 1 rutinovan p. sksen rutinov p. netvoiv 1: obyajn I rti sa 1. p. pada 1 2. p. bea 1 ruvaka p. bitka 1, zpas 1 ruvanica p. bitka 1 ruva sa p. bojova 1, 2. bi sa 1 rua krovit ostnat rastlina s voavmi kvetmi: kytica bielych ru hovor, p (pov rua) hovor, povnk (ker povej rue) ruenec pomcka na modlenie so zrnkami na retiazke
hovor p t r i k y

ruica o sa tvarom podob rozkvitnutej rui archit. rozeta ruienka p. rubeola ruovasto, ruovato p. ruovo 1 ruovast p. ruov ruovkasto, ruovkavo p. ruovo 1 ruovkast, ruovkav p. ruov ruovo 1. bledoervenej farby, farby ako pov rua, na bledoerven arbu doruova naruovo, ps. i do ruov, na ruovo: ruovo, oruova sfarben ltka; natrie steny naruovo poet. zried. ruovato (Hviezdoslav) expr.: ruovkasto ruovkavo doruovkasta doruovkava naruovkasto naruovkavo, ps. i do ruovkasta, na ruovkasto at. expr. zried. ruovasto (trocha ruovo): ruovkasto, doruovkasta, naruovkasto vyspat diela porov. aj ruov, erveno 2. so sklonom nazera na ud, veci a udalosti z lepej strnky (op. ierno) optimisticky (op. pesimisticky): vidie situciu ruovo, optimisticky naruovo, ps. i na ruovo: budcnos nm vykreslil ruovo, naruovo idelne idealisticky: predstavova si nieo idelne, idealisticky ruovofialov p. fialov

ruov
ruov ktor m vemi bled odtie ervenej, ktor m farbu povej rue bledoruov svetloruov slaboruov (ruov s bledm odtienkom): ruov, bledoruov, svetloruov, slaboruov ipka lososovoruov lososov (ruov ako lososie mso): lososovoruov, lososov dmsky kostm * staroruov (ruov so sivm al. ltm odtienkom) zlatoruov (ruov do zlata): zlat oruov fasda katiea cukrkov (storuov, krikavo ruov) tmavoruov tuhoruov (ruov s tmavm odtienkom): tmavoruov r expr.: ruovkav ruovast ruovkast (so slabukm ruovm ndychom): ruovkav, ruovkast pik
porov. aj e r v e n

628
bleskove, bleskom sa pridali al bleskurchle bleskurchlo poet. strelmo: bleskurchle si rozmyslel, o povie expr.: ozlomkrk ozlomkrky ostop ostoest' raz. o milch p: ozlomkrky, ostoest' si zaal vyma vhovorky expr.: oduu, ps. i o duu fraz. o duu spasen: beal oduu, o duu spasen, len aby bol o najalej fraz.: s asom opreteky s vetrom opreteky: cestu stavali s asom opreteky fraz.: akoby biom plesol akoby dlaou plieskal z minty na mintu len tak fuk-fuk movmi krokmi nr.: valom behom nesprav.: spechom spene prekotne rchlomer p. tachometer rchlopis p. stenografia rchlopisec p. stenograf rchlorozpustn p. rozpustn rchlos p. tempo 1 rchly vyznaujci sa rchlosou; uskutoovan, prebiehajci v krtkom ase (op. pomal) bystr rezk dynamick erstv chytr: rchle, bystr, rezk, dynamick, erstv kroky; rchle, rezk tempo; chytr robota bleskov bleskurchly bleskorchly (rchly ako blesk): bleskov, bleskurchly nvrat; bleskov, bleskurchla schdza expresn hovor, neski. expres: expresn, expres vlak; expresn vybavenie iadosti pren telegrafick nhliv chvatn (svediaci o ponhan): nhliv pohyby okamit (ktor nastva hned): okamit lekrska pomoc nhly (ktor sa rchlo stane): zaskoila ich nhla zmena poasia kni. promptn: promptn obsluha * nr.: frik frin: frik, frin raajky bystronoh lhkonoh (schopn rchleho behu): bystronoh, ahkonoh zviera pohybliv (rchlo sa pohybujci): pohybliv futbalista rapdny (rchly a prudk): rapdny pokles * hovor, uponhan: ijeme uponhan ivot * expr.: horkovit zimnin: horkovit innos, zimnin tempo hud. i pren. allegrov nesprv. spen pekotn p. aj prudk 1 ryk 1. vydvanie hlasnch ahavch zvukov (o zvieratch) rykot: ryk. rykot zveri 2. p. krik 3. p. pla rykn p. zakria rykot 1. p. ryk 1 2. p. krik 3. p. pla rova p. kopa 1, kypri, ry 2 rpadlo stroj na rozpjanie, naberanie a nakladanie zeminy exkavtor: lopatov rpadlo, lopatov exkavtor bager: erpac bager skraper, ps. i scraper, krabk (stroj na rpanie a premiestovanie zeminy) rypk l.p. nozdra 2. p. sta rpa 1. p. ry 1 2. p. tucha 3. p. dobiedza rpa sa l.p. ry sa 1 2. p. preha sa 1, babra sa 1, 2 rypn p. drgn 1 rys 1 p. vkres rys 2 p. rta 1, znak 1 rysav p. ryav rysova sa p. rta sa ryavec ryav lovek expr. ervenk expr. zried. hrdzav e c (Hviezdoslav)

rybacina p. rybina rybina zpach z rb rybacina: more zapcha rybinou, rybacinou rybnk p. ndr 2 rya p. rua 1 rdzi 1. p. ry 1, ist 3 2. p. skuton 2, prav 1 3. p. estn 1, achetn, staton rdzos p. istota 1 ryha p. liabok 1, zrez, krabanec 1 ryhova p. liabkova rchlik p. vlak rchlo pohybujc sa, uskutoujc sa v krtkom asovom seku, uskutoujc al. robiac nieo s malou spotrebou asu (op. pomaly) rchle chytro: rchlo, chytro prs; rchlo, chytro sa najedol narchlo nachytro: narchlo, nachytro uvarila obed napochytro napochytre naponhlo naponhle: napochytro, naponhlo vetko vyloil z taky urchlene zrchlene: musel urchlene odcestova; zaal zrchlene dcha * chvatn chvatom /ried chvtavo: chvatn, chvatom prebehol cez ulicu bystro rezko svine sviko (rchlo a obratne, prune): bystro, svine, sviko vybehol na dvor expr. ibko: ibko sa pustil do jedenia mihom vihom (vemi rchlo): mihom, vihom sa rozhodol, e odde nhlivo horkovito (rchlo a s citovm vyptm): nhlivo, horkovito si zbalil veci nhle nhlo /.ried.: nanhle nanhlo: nezostvalo mu ni in, len sa nhle rozhodn rapdne (rchlo a prudko): zima sa rapdne priblila hovor.: expresne expres pren. telegraficky: expresi ne) zariadil vetko potrebn obratom kni. promptne: obratom, promptne vybavil vetky doklady hne ihne skoro naskutku: muste sa hne, ihne, skoro vrti zaraz razom v okamihu okamite expr.: raz-dva upom: zaraz, razom, okamihu pochopil, o sa rob; okamite, raz-dva, upom sa poobliekal, aby mu nebola zima behom skokom /.ried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty letkom letmo v letku: ke poula, o sa stalo, letkom, letmo prila domov * expr.: hupkom hupky zvrtkom /.ried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi nr.: friko mihom gvaltom (Hviezdoslav, Botlo) nr. stojme (Dobinsk) prirchlo prichytro (prli rchlo): prirchlo, prichytro sa unavili bleskove bleskovo bleskom poet. bleskmo (rchlo ako blesk):

rvavie p. hrdzavie 2

629
ryavkast, ryavkav p. ryav ryavo 1. porov. ryav 2. p. erveno ryav sfarben do ervena (oby. o hnedch al. svetlch vlasoch, o srsti a pod.) hrdzav: ryav, hrdzav vrkoe * ervenohned tizianov [vysl. tici-]: ervenohnedd, tizianov farba ervenovlas: ervenovlas diea kni. rysav: rysav jalovica expr. ryavkast ryavkav (jemne, slabo ryav) ry 1. rozruova povrch nieoho ostrm predmetom rpa: bagre ryj, rpu povrch; diviaky ryj, rpu zem rozrva prerva: prerva trvnik 2. rom kopa rova: ryli, rovali zhradu prerva kypri: kypri pdu 3. robi ryhy a tak tvori kresbu vyrva gravrova: ry. vyrva ozdoby do kovu; gravitova monogram ry sa 1. expr. rozruova nieo prehrabvanm expr.: rpa sa vta sa: chlapci sa ryli, rpali v hline; vtal sa palicou v piesku expr.: pra (sa) parcha (sa): pral ohreblom do pahreby 2. p. preha sa 1, babra sa 1 rytec umelec, remeselnk zaoberajci sa rytm: rytec minci /.astar. gravr rytier 1. p. gavalier I 2. p. achtic 1, 2 rytiersky p. galantn 1 rytina obraz vyryt do dosky z rozlinho materilu
zastar. g r a v r a

sadn (si)
sabotnik p. rozvratnk, kodca I sabotny p podvratn sabotr p. rozvratnk, kodca 1 sabotrsky p. podvratn sabotova myselne nara plynulos vroby, spoloenskch. hospodrskych akci a pod. robi sabot: chceli, aby sme vstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri vstavbe ihriska robili sabot mari kazi nii (znemoova, nara nejak innos): maria, kazia, niia nae plny postavi kolu pokodzova (spsobova kodu pri uskutoovan nieoho): pokozova silie mladch hati brzdi hovor, hamova (brni v nejakej innosti): niektor vedome hatia, brzdia, hamuj uskutonenie demokratizcie sca prudkmi pohybmi, nrazmi niekoho posva z miesta al. vychyova z polohy soca: nahnevan scal, socal deti von z izby; ponhajci sa udia scali, socali jeden do druhho strka (vra oby. niem zahrotenm do niekoho): strka hokejkou do spoluhra * tucha (rukou, lakom a pod. prudko vra a spsobova bolest) drga expr.: duga d u r k a (rukou, telom, lakom, palicou a pod. vra do niekoho): Nergaj o ma!; dug, durk do suseda, ned mu pokoj nr. sra sac odb. sliaci na sanie, nasvanie tech.: nasvac odsvac: nasvacie potrubie, odsvac ventil sik, sok p. vrecko 1 skova p. vreckova sad l.p. zhrada 2. p. park sada 1. p. set 2. p. sbor 1 sadr p. zhradnk sada sa porov. sadn sa sada (si) porov. sadn (si) sadba p. priesada sadenica p priesada sadi p. sdza sadistick p. zvrten 2, surov 2 sadi vklada semen, huzy al. mlad rastliny do zeme, aby rstli: na jar sa v zhrade zemiaky, zeleninu vysdza vysadzova (oby. postupne, vo vom mnostve; sadenm pokrva ist priestor): vysdza, vysadzova ovocn stromy, vinicu, horu pestova (sadi a alej oetrova, opatrova): na tomto zhone kad rok pestujem kvety sadivo P. priesada sadka si p. sadn (si) 1 sadlina p. usadenina sadlo p. tuk, slanina sadlovit, sdlov p. tun 1 sadn sa vplyvom rozlinch procesov (tepelnch, chemickch) zmeni tekut konzistenciu na polotuh al. tuh stuhn usadn sa: krv sa u sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhla zrazi sa (oby. aj do drobnch iastoiek): mlieko sa pri varen zrazilo; krv sa zrazila sadn (si) 1. zauja sedaciu polohu usadn posadi sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhmu; sadli, usadli k stolu, na stoliky expr. sadka si: sakajte si, prosm, veera je pripraven det.: han si haka si: Pekne si Itakaj! expr.: apn si lofn si lop-

rytmick p. pravideln 3 rytmus i. pravideln striedanie fz istho deja; spsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnova do rytmu * takt: vyklepvat' takt; pohybova sa o taktu 2. p. tempo 2

S
s, so 1. (km. m) vyjadruje sasnos s inm dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluas, spoloenstvo zrove s spolone s spolu s vedno s (km. m): domov priiel s otcom, zrove s otcom, spolone s otcom; chodieva spa so sliepkami, spolu so sliepkami * pri (kom; vyjadruje prtomnos u niekoho): bvali s rodimi, pri rodioch 2. (m) vyjadruje prostriedok, nstroj o (om): chodi s palicou, o palici 3. (m) vyjadruje vekos, mnostvo, rozsah zastar. o (om): motor s obsahom, o obsahu tiscpsto kubickch centimetrov sabot zmern ruenie vroby, dopravy, zsobovania obyvatestva a inej hospodrskej innosti, prpadne inej spoloensky dleitej innosti diverzia: hospodrska sabot, diverzia rozvracastvo rozvratnctvo zkodnctvo: obvini niekoho z rozvracastvo, zo zkonictva podvratnctvo podrvastvo kodcovstvo sabotnick p. podvratn

sadnut
n si trocha hrub. klofh si: lupli, (k)lofli, lopli sme si na zem zasadn usadi sa (s istm cieom, oby. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola prisadn (do blzkosti niekoho. nieoho): prisadnite si k nm, k ohu rozloi sa expr.: uvelebi sa usalai sa rozvalit'sa (pohodlne si sadn al. aj ahn): rozloil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalaili sa na najlepom mieste expr. zried. uvelii sa: spokojne sa uveliil vo foteli kni uhosti sa: vela sa mu uhostila na ruke posada (si) (o viacerch osobch): deti si posadali okolo vatry expr. posadkat (si) (o viacerch osobch): chlapci, posadkajte si na pnky posadn poposadn (si) (sadn si ksok alej): posadli, poposadit si bliie k stolu 2. vojs, vstpi do dopravnho prostriedku nasadn nastpi: len o sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa pala; Sadnite, nastpte rchlo do aula! vysadn (niekam hore, vyie): vysadol na koa a uhal pre 3. iba sadn (o drobnch iastokch nieoho) utvori vrstvu na povrchu nieoho usadi sa usadn sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla 4. iba sadn dosta sa (oby. v iastokch) na dno a sta sa (oby. vo vrstve) pevnejm, kompaktnjm usadn* usadi sa uahn sa: zem (u)sadla, usadila sa, uahla poklesn: piesok poklesol na dno kakn: hlina kakla prepadn sa (spadn do przdneho priestoru): hrob sa prepadol 5. iba sadn nepriaznivo zasiahnu niekoho doahn dosadn: sadol naho smtok; doahla, dosadla na ns tiese 6. p. usadi sa I 7. porov. prenasledova 2 8. iba sadn p. prista 2 sadnut p. kysl 1 sadra sran vpenat s premenlivm obsahom vody pouvan najm v stavebnctve, na modelovanie, v zubnom lekrstve hovor, gyps: ma ruku v sadre, v gypse sadrova zatiera sadrou hovor, gy psova t: sadrova, gypsova diery v omietke sadza odbornk zhotovujci sadzbu z rukopisov typograf: ak prca sadzaov; strojov sadza, typograf sadza stroj na vysdzanie plodn vysadzova sadi: sadza, vysadzova, sadi kukurice, repy sdza 1. umiestova, dva nieo niekam prudkm pohybom rk hdza: sde. Iie haluky z lopra do vody; sdle, he guky do jamky kls: sdza, kls chlieb do pece * expr fa: fa guku za gukou do plytkej jamky 2. typ. zhotovova sadzbu na sdzacom stroji: sdza lnok petitom tlai (zhotovova tla. rozmnoova tlaou): tlai knihy, noviny sadzba uren poplatok al. odmena za radn vkon, prcu: mzdov sadzba tarifa (sadzba poplatkov): coln tarifa sga p. poves I. rozprvka I sacharidy ehem. organick zleniny uhlka, vodka a kyslka obsiahnut v rastlinch chem.: cukry glycidy sak p. sie I sako horn diel muskho obleku: zavesi si sako na veiak kabt (od obleku ): k nohaviciam si vzal frka-

630
n kabt frak (sako s vykrojenmi prednmi asami a predenmi zadnmi asami): dirigent vo fraku smoking (sako s lesklmi chlopami) sakrlny p. obradn 1, nboensk, posvtn I sakramentlny p. obradn 1. posvtn 1 sakramentsky 1. porov. prekliaty, nanihodn 1 2. p. vemi sakramentsk 1. p prekliaty, nanihodn 1 2. p. vek 1 sla via priestrann miestnos na pracovn al. spoloensk podujatia sie: zasadacia, koncertn, divadeln sla. sie aula (slvnostn sla): univerzitn aula amfiteter (sla so stupovit rozloenmi radmi sedadiel) zastar. al. expr. palota (pardna sla) sla vydva zo seba teplo, svetlo, iaru a pod.: prdi z nejakho zdroja (o teple, svetle, iare a pod.; aj pren.) vyarova iari: slnko sla, vyaruje ostr' svetlo; svetlo sla. vyaruje, iari zo slnka; pahreba ete sla, vyaruje; teplo, ohe sla. vyaruje z pahreby, kni. sla, vyaruje z. neho rados, astie vychdza (prdi zo zdro ja): z pece vychdza horos * ri sa (prdi vetkmi smermi): navkol sa ri teplo, pokoj zrai sa (prejavova sa v nieom): na tvri sa mu zra astie, ia fyz emitovat' p. aj sra 2 saldova p. spota saln 1. p. izba 2. p. vstava, expozcia 1 salnny 1. p. vyberan 1, uhladen I 2. p. kabinetn 1 3. p. ahk 2, zbavn 1 salutova p. pozdravova 1 sm 1. oznauje vlun jedinos. oddelenos osoby al. skupiny, nikto in (op. vetci, kad) jedin: v triede bol sm. jedin, o vypotal vetky prklady p. aj jedin 2. bez spolonosti, prtomnosti inch osamote osamotene: stl tam sm, osamote, osamotene ako prst osamelo opustene osihotene: ije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny expr.: zabudnuto strateno (odlene od ostatnch) fraz. ako kl v plote porov. aj opusten 1 3. bez cudzej pomoci samostatne osobne: urobil to vetko sm, samostatne; sm, osobne sa chcel presvei o vhodch 4. z vlastne j vle, bez cudzieho zsahu dobrovone samostatne: prihlsil sa sm, dobrovone; sm, samostatne sa rozhodol s tudova prvo 5. zdrazuje pomenovanie osoby al. veci priam priamo dokonca: ved je to sm predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navtvil 6. p. opusten samaritnsky p. milosrdn, scitn 1. 2 samobytie p. samostatnos samobvtne 1. p. samostatne 1 2 . porov. svojsk samobytnos p. samostatnos samobytn 1. p. samostatn 1, nezvisl 2. p. svojsk 1 samoinn 1. ktor prebieha bez zsahu loveka samovon s p o n t n n y : samoinn, samovon pohyb; samovon, spontnny rozpad prirodzen iveln (nim neusmerovan, neriaden): samoinn, prirodzen istenie vody; prirodzen, iveln vvin 2. p. automatick 1

631
samoderavie p. absolutizmus samoderavn, samodavn p. absolutistick samodvera p. sebavedomie samodruh p. archav samohlska lingv. hlska, ktore j podstatou je tn vznikajci rozochvenm vzduchu v stnej al. nosovej dutine samohlsok, lingv. vokl: slovenino m es krtkych voklov samohonka p. liehovina samohybn schopn vlastnho pohybu, pohybujci sa vlastnou silou samochodn: samohybn, samochon stroj odb. autokinetick: samohybn, autokinetick pohyb p. aj automatick samochodn p. samohybn, automatick 1 samochvla vychvaovanie, vynanie seba samho chvastnstvo zasiar sebachvla samojedin, samojedink p. samotn, jedin samokontrola p. sebakontrola samokritika p. sebakritika samolepka p. nlepka samobiv p. samoby samobos p. povenectvo, pcha I samoby obdivujci sm seba, nekriticky spokojn so sebou: svediaci o tom: samoby lovek; obzera sa v zrkale samobym pohadom * mrniv mrnomysen (preceujci vlastn prednosti: svediaci o tom): ieva je mrniv, mrnomysen; oddva sa mrnivm, mrnomyselnm mylienkam namyslen (vemi sebavedom, vysoko sa hodnotiaci): je namyslen na svoje spechy zasiar.: samobiv samospokojn: by samobiv; samospokojn smev (Timrava) domav: eny bvaj domav nesprv. jeitn p. aj namyslen samoopeliv schopn samoopelenia samopran samospran (o rastlinch) samopal automatick streln zbra automat: striea zo samopalu, z automatu samopa vlastnos oby. mladho loveka s nedostatkom vchovy, zodpovednosti, rozumu: in takhoto rzu samopanos samopanctvo neviazanos roztopanos roztopa bujnos: rozbi oblok zo sarnopae, samopanosti, roztopanosti nezbednos nezbednctvo blznivos blznovstvo pochabos: blznivos, pochabos jedinika * ulinictvo rozpustenos nezdarnos expr. roztatrenos pejor.: loovstvo zbojnctvo zbojstvo laganstvo galganstvo lapajstvo zurvalstvo zasiar. prostopa prostopanctvo (samopa ako in) neprstojnos nezdoba nezbeda vin pestvo expr.: ertovina neplecha nedobize lotrovina neplecha ksok aovina akovina aovstvo anta antovaka pardy hovor, expr.: arapata garazda rodeo kni. alotria subt. vanda subt. a vulg. sranda samopai (sa) p. blzni (sa), anti samopanctvo p. samopa samopank lovek (oby. mlad) s nedostatkom vchovy, rozumu, zodpovednosti roztopank nezbednk rozmaznanec rozpustenec nezdarnk ulink expr.: roztatrenec lotor zbojnk lagan galgan

samostatnos
kouha ertovo futro neposednk lapaj lopto hunct poehbe ao zurvalec zastar. prostop n k (kultty) pejor. z n a c h o r subt. trick

p. aj ibal samopanos p. samopa samopan ktor je prehnane vesel: ktor rd vystrja, vyvdza a nerepektuje pritom vchovn silie, spoloensk normy a pod.; svediaci o tom roztopan zastar. prostopn: pozornos vzbudzovali samopan, roztopan mladci; samopan, roztopan ksky nesptan neviazan rozpusten rozmaznan (vemi uvonen, bez zbran, obmedzen a pod.): nesptan, neviazan zbava; rozpusten, rozmaznan deti bujn rozbujnen rozbujdoen rozbujdaen rozanten rozantovan rozsaniopaen bujar bujdosk r u j n (ako ovldaten): bujn, rozbujoen, rozanten, bujar spolonos expr.: rozblznen rozvirgan hovor, expr rozkokoen expr. lakovn: rozblznen, rozvirgan, rozkokoen dievat bakchick bakchantsk hriv (vstredne samopan, pripomnajci bakchanlie): bakchick, bakchantsk orgie; hriv noci hunctsky lapajsk antiv nr. antovliv (hravo samopan): hunctska, lapajsk chasa; antiv psa nezbedn nezbedncky neposlun nespratn: nezben, nezbenicke vna; neposlun arvanci; nespratn sprvanie svojvon zried sebevon (ktor vo svojej samopai neberie na nikoho ohad): vstredn sprvanie svojvonho, sebevonho dievisko recesistick recesijn (samopan s myslom provokova, zosmieoval): ilo len o nevinn recesistick poulin makardu; recesijn prstup k nieomu
zastar. VOSpUStll

samopran, samospran p samoopeliv samoprv p. najprv samorastl l.p. div 1 2. p. nekolen I 3. p. osobitn 2, svojsk 1 samosebou p. pravda3 1, no samospasiten, samospasn p. sprvny2 samospokojn p. samoby samosprva p. samostatnos samosprvny p. samostatn 1 samostan p. nezvisl samostatne 1. vlastnmi silami, poda vlastnej vle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvovania slobodne: samostatne, slobone sa rozhodol tudova sm: sm si vybral svoje povolanie nezvisle autonmne: chce nezvisle, autonmne podnika zvrchovane suvernne: nrod zaal zvrchovane, suvernne vldnu vo svojej krajine svojprvne: sprva sa svojprvne kni.: samobvtne svojbytn: chc i samobytne, svojbytn fraz.: na vlastn ruku na vlastn ps: robi nieo na vlastn ruku. na vlastn ps 2. odlene od niekoho al. nieoho inho, nie spolu s niekm al. niem inm osobitne oddelene osve: samostatne, osobitne umiestnen trieda; deti bvaj oddelene, osve jednotlivo hovor, extra: siastky s zabalen jednotlivo, extra separtne slovo hovor, slo: separtne, slovo sa zapoji o innosti samostatnos monos, schopnos sm o sebe rozhodo-

samostatn
va, sm kona svojprvnos: samostatnos, svojprvnos obanov nezvislos: nezvislos politiky, krajiny sloboda: sloboa vierovyznania suverenita suvernnos zvrchovanos (najvyia moc): suverenita, zvrchovanos ttu autonmia autonmnos samosprva samosprvnos svojbytnos samobytie samobytnos (riadenie sa, spravovanie sa vlastnmi zkonmi): autonmia, samosprvnos. svojbytnos spoloenstva autokeflia samostatn 1. ktor je schopn sm o sebe rozhodova, sm kona svojprvny: samostatn, svojprvny oban nezvisl (nikomu, niomu nepodriaden): samostatn, nezvisl politika; nezvisl krajiny slobodn (nim neviazan, nehaten, neobmedzovan): slobodn podnikate suvernny zvrchovan (majci najvyiu moc): suvernny, zvrchovan tt; suvernna, zvrchovan vlda autonmny samosprvny svojbytn samobytn (ktor sa riadi, spravuje vlastnmi zkonmi): autonmne, samosprvne, svojbytn spoloenstvo osamostatnen (ktor sa osamostatnil): osamostatnen eti, osamostatnen podnik 2. existujci samostatne, oddelene osobitn: vyleni na obnovu samostatn, osobitn financie; samostatn, osobitn tm odbornkov oddelen osamostatnen separtny (odlen od celku, vybran /. celku): oddelen miestnos, osamostatnen vskum, dosta separtne vtlaky lnku slov hovor, neski. extra slo: dosia v hoteli extra izbu. kpi slo sako
menej vhodn z v l t n y

632
samojedin samojedink: matka ila vo vekom dome samojedin, samojedink samotrzniv p muiv samotvorn p. tvoriv samoeln p jalov 3, neunkn samouk p. amatr samourenie prvo na samostatnos, na nezvislos sebaurenie: uplatova zsadu samourenia, sebaurenia samovlda p. absolutizmus samovldca p dikttor samovidny p. absolutistick, dikttorsk samovone 1. porov. svojvon 2. p. mimovone samovonos p. spontnnos samovon 1. p. svojvon 1, tvrdohlav 2. p. mimovon, spontnny samova p. svojva samovzdelvac p vzdelvac samovznietiv p samozpaln samozpaln ktor sa zapli, vznieti sm od seba, bez vonkajieho zsahu odb samovznietiv: samozpalnd ltka, samovznietiv materil samozrejme 1. p. no 2. p. pravda2 1, veru samozrejm p. prirodzen 4 samozvanec kto si svojvone privlastnil nejak postavenie al. sa nevolan niekam dostal kni. uchvatitel': uchvatitel moci uzurptor: komunistick samozvanci, uzurptori votrelec: nevtan votrelec samozvan ktor priiel bez pozvania (o hosovi, nvteve a pod.); ktor sa sm presadzuje, ustanovuje, berie moc, funkcie a pod. nepozvan nezvan: nechce by v lohe samozvanho, ne(po)zvanho; samozvan vldca nevolan neoakvan (ktorho nikto nevolal, neoakval) neelan nevtan nemil (ktorho neradi vidme) neprjemn (ktor svojou prtomnosou privdza do rozpakov, vyvolva trpnu situciu) vtierav dotierav (ktor sa bez zbran vtiera do spolonosti) samoertva p. sebaobetovanie samuik, samunk p. opusten 1, samotn sam 1. vyjadruje vlunos, plnos nejakej vlastnosti al. nejakho javu a pod. ist pln: telo sam, ist, pln rana hovor, jeden: koea jedna diera iba len vetko: deti - iba, len, vetko chlapci - sa im vydarili p. aj pln, ry 2 2. p stelesnen 2 sanatrium zdravotncka intitcia, stav na lieenie istch chorb al. na dolieenie pacientov lieeba: sanatrium, lieeba pre choroby pc ozdravova zotavova: detsk ozdravova, zotavova Tatrch sane vozidlo pohybujce sa po snehu kzanm: detsk sane * snky (oby. menie sane): deti sa spaj na saniach, snkach hovor, zastar. rdle boby (pecilne upraven pretekrske sane s kormidlom): tvorsedadlov boby; jazda na boboch p. aj zvlae sangvinick p. vbun 2 sanica spanie sa. vozenie sa na saniach, snkovanie hovor snkovaka: deti sa teia dobrej sanici, snkovake spon snkarstvo (preteky na saniach)

3. p. pvodn 3 samotit odlenie od inch osb. ud osamotenos osamelos opustenos /ried opustenie: skuujca archa samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti kni. /.ried. osamoteilie poet. /.ried osamenie (Mihlik) osihotenos osirotenos osirelos osirenos: tiesni v osiliotenos; osirenos starch majerov stranie: i v stran skromie (ivot mimo verejnosti): utiahnu sa do skromia samotr osamote ijci lovek expr. odud: nie je nijak samotr, odud expr. zried.: odudnk neudnk pustovnk eremita (kto z nboenskch dvodov ije v samote) expr divoch samotri i osamote, vyhadva samotu expr. pustovni (i ako pustovnk): bol vdovec bez det. samotril u tret rok: pustovnil vo vysokohorskej chate samotrsky vyhadvajci samotu, ijci v samote; typick pre samotra nespoloensk (tip. spoloensk) expr odudn: je to samotrsky, nespoloensk, odudn lovek uzavret: samotrska, uzavret povaha robinsonsk robinsonovsk (akm sa vyznaoval Robinson) osamel opusten: vies robinsonsk, robinsonovsk. osamel ivot; osamel, opusten miesto p. aj uzavret samotn ktor je bez spolonosti inch sm: prechdzal sa samotn, sm osamoten osamel: st pred domom osamoten, osamel opusten izolovan odlen: u dlh roky ije v horch opusten, izolovan. odlen expr.: samuik samunk: naokolo ani ivej due, iba on samuik, samunk expr. zastar.:

633
sanitan p hygienick sanitr p. oetrovate I sanitrny p. zdravotncky sanitka hovor, sanitn vozidlo: zavolal sanitku a m b u lancia hovor, razovka (razov sanitka) hovor, z c h r a n k a : odviezli ho zchrankou p. aj automobil sanitn p. zdravotncky snka p. eus I snkarstvo p. sanica sankcia p. trest sankcionova p. schvli, potvrdi 2 snkovaka p. sanica snkova sa vozi sa na snkach (dolu brehom) spa sa: eti sa snkovali o samho veera; pote chlapci, ieme sa spa hovor, zasiar. rdlova sa snky p. sane sapr p. enista sardonick p. silen, neprirodzen 2 sarkastick p. ironick, vsmen, zlomysen sarkastik p. zlomysenk, posmenk sarkazmus p. vsmech sarkofg p truhla 1 sarkm p. ndor sasanka jarn horsk kvietok bot. veternica hovor, zastar anemonka sa l.p.cica 2. p pi2 3. p. vdychova satan, satan p. ert satansk, satansky p. zlomysen, nenvistn satelit 1. menej vznamn astnk nejakho hnutia kni sbeec zried sbenk: satelit, sbeec revolcie 2. p. druica 2 3. p. vazal 1 satelitn p. zvisl satira p. vsmech satirick p. vsmen satirik p. posmenk satirizova p. zosmieova satisfakcia p. zadosuinenie saturovan p. nasten 1 saturova p. uspokoji 1, 3 satyr p. poitk satyrsk p zmyseln scpan p. opit 1: pinav 1 scpa p zbi 3 scpa sa 1. porov. zapini 2. p. opi sa scapkan p opit 1 scedit' cedenm zbavi nieo tekutiny al. cedenm zbavi tekutinu tuhch iastok ocedi: sced, oce zemiaky a hne ich podva; mlieko treba najskr scei, ocedii odcedi (zbavi tekutiny): odcedi tvaroh * precedi (tekutinu zbavi nieoho; prelia cez cedidlo): precedi polievku, aj zlia (liatm zbavi nieo tekutiny al. tekutinu zbav i nieoho tuhho): zelenina je uvaren, treba ju zlia; zvyn vodu zlialo scelie p. zaceli sa. zahoji sa sceli nieo rozdelen, nejak asti, iastky da do jednho celku (op. rozdeli, rozpojit) spoji: sceli. spoji dva pozemky; sceli ltku da dovedna/vedno da dokopy da d o h r o m a d y : majetky dali dovedna, dokopy, ohronuiy pospja (postupne, viacero

sebadvera
ast): autor pospjal prbeh rozlinmi epizdami zli zdrui: drustv kedysi zlili, zdruili zjednoti kni. integrova: zjednoti, integrova vetky prvky km. arondova: arondovapozemky sceli sa p. zaceli sa. zahoji sa scna l.p. javisko 1 2. p. divadlo 1 3 . p. vstup 1 4. p. hdka, zrka 3, vtrnos scenr p. pln 2 scenria p. panorma scnick pripraven, upraven pre scnu; realizovan na javisku, v divadle javiskov: scnick, javiskov stvrnenie pozie dramatick divadeln (zaloen na dramatizcii): dramatick, divadeln tvorba p. aj divadeln sciven p. chud scraper p. rpadlo scupn p. spadn 1 scvrkn sa vysychanm, ochladzovanm strati na objeme, plnosti zmrati sa zvrati sa zmti sa: ovocie na stromoch sa o sucha scvrklo, zmratilo, zvratilo; ple sa asom scvrkla, zjntila; pky sa mrazom zjnrtili, zvratili zvrskavie (vplyvom vyschania sa sta vrskavm): pokoka zvrskavela zosui sa zoschn (sa) (schnutm zmeni objem): drevo sa zosuilo, zoschlo zoveri sa (psobenm sucha, veku sa skrti. skrivi): doska sa zoverila; starenka sa cel scvrkla, zoverila spasn s p a s k n (naraz zmeni svoj objem): baln spas(k)ol zrazi sa zbehn sa spra sa (o tkaninch): koea sa po pran zrazila, zbehla: suka sa sprala poscvrkva sa poscvrkova sa (postupne): hruky sa poscvrkvali p. aj zmeni sa scvrknut 1. p. zvrskaven 2. p. chud sasti p. iastone, napoly 2 semeri sa p. ochvti sa seri p. rozvri I, zvlni I sernet ktor stratil pvodn farbu, ktor sa stal tmavm. iernym (v dsledku oxidcie al. usadzovania neistoty) oernet oernen: sernet, oernet, oernen kov zjden zaernet tmav: zjden, tmav strieborn perk; zjden, tmav rm na obraze sernie p. oernie serstva p. zaerstva servavie, servivie p. oervivie servenen ktor servenel (v tvri) v dsledku citovho vzruenia, rozpakov a pod. erven oervenen: erven, servenen, oervenen lca o zimy zapren kni.: zrumenen rozrumenen zarumenen z a r u m e n : zaprend, zrumenen, rozrumenen tvr ieviny * pren. zaplen: zaplen sklonila hlavu servenie p. oervenie sesn p. odlomi siastky p iastone sista-jasna p. neoakvane, zrazu 1 stan p. vzdelan sta p. spota supi sa p. schli sa seansa p. schdzka 1 sebadvera p. sebavedomie, istota 2

sebachvla
sebachvla p. samochvla sebaistota p sebavedomie, istota 2 sebaist p. sebavedom sebakontrola kontrola nad sebou samm, nad svojm konanm sebaovldanie (ovldanie svojho konania): v hneve ahko strat sebakontrolu, sebaovldanie * /astar samokontrola sebakritika kritick postoj k sebe sammu, k vlastnmu konaniu autokritika: ma potrebn mieru sebakritiky. autokritiky /astar samokritika sebaobetav p. obetav sebaobetovanie kni. obetovanie seba samho, svojich zujmov, zb kni.: sebaertva samoertva: m schopnos sebaobetovania, sebaertvy sebaobrana p obrana I sebaovldanie p. sebakontrola sebapitvanie p. introspekcia sebapozorovanie p introspekcia sebaskmanie p. introspekcia sebatrzniv p bolestn 1. muiv sebaukjanie p. onnia sebaurenie p. samourenie sebavedome l.p. hrdo I, pyne 2 2. p povene sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dvera vo vlastn sily. schopnosti sebadvera sebaistota istota: nem dostatok sebavedomia, sebadvery, sebaistoty, istty hrdost pcha: hovori s hrdosou, s pchou o svojej rodine zastar. samodvera: vzbudi dieati straten samodveru ( V a j a n s k ) zastar.: sebavedomost
(Timrava) p o v e d o m i e

634
egocentrick osobnos, egocentrick sklony: by samobym zitn (op nezitn) ziskuchtiv prospchsky vypotav (ktor zo vetkho oakva iba zisk pre seba: sebeck oby. v materilnom zmysle): zitn vzah; sebeck, ziskuchtiv, prospechrske zujmy: vypotav udia /.astar. presebn (Francisci) sebectvo p egoizmus seberovn p. rovnocenn sebestan p. nezvisl sebevon p. svojvon 1 seka nadrobno porezan krmivo pre dobytok rezanka: nasypa statku seku; zakvasovanie rezanky sedaka p. sedadlo sedaky p. sediaky sedadlo predmet uren na sedenie: zadn sedadlo v autobuse sedaka (sedadlo na lanovke al. turistickch vahoch) sedisko zastar bak (sedadlo na voze al. koi): sed v brike na mkkom sedisku: sadn si na bak nr. sedaa: sedaa na bicykli ( T a t a r k a ) sedaa p. sedadlo sedatvny p. upokojujci sedemdenn p. sedemdov 1 sedemdesiatiny p. sedemdesiatka sedemdesiatka vek sedemdesiatich rokov, sedemdesiate narodeniny sedemdesiatiny: doi sa v zdrav sedemdesiatky , sedemdesiatin sedemdov 1. ktor trv sedem dn sedemdenn: sedemdov, sedemdenn pobyt v inom prostred tdenn tdov: poiada o tdenn, tdov vono 2. ktor je sedem dn star tdov: sedemdov, tdov mla; tdov chlieb sedenie p. schdzka 1 sediaky v sediacej polohe, sediac posediaky: zaspal sediaky. posediaky v sede: cvii v sede nr.: sedaky posedaky sedie 1. ma zadn spodn as tela poloen na pevnej podloke: sedie na lavike, za stolom, s prekrenmi nohami expr. zjemn. sedka (si): spokojne si sedkaj * det. haat haka expr., trocha hrub apie: lap tam u hodinu posedva posedva (po chvilkch, s prestvkami): po lavikch posedvali turisti expr posedkva (si) (chvami sedie) vysedva vysedva (asto, dlho neinne niekde sedie): vysedva po krmch 2. hovor, by dobre umiestnen, by priliehav by namieste hovor, pasova: nbytok o izby se. pasuje; vitka, pochvala je tu namieste, sed hodi sa prilieha zapada: k sa do zmky hod. k do zmky zapad hra hovor timova ikova sa (by v poriadku): nieo tu nesed, nehr, netimuje 3. p. prista 2 4. p. radova sediment p. usadenina sedimentova p. usadn sa 1 sedisko p. sedadlo sedka (si) p. sedie 1 seda p. sedliactvo sedlat dva koovi sedlo al. postroj osedlva: sedl, osedl dva koa, chyst sa pre sedliacky p dedinsk, ponohospodrsky

sebavedomost' p. sebavedomie sebavedom ktor si uvedomuje vlastn dleitos, hodnotu: svediaci o sebavedom: sebavedom udia, sebavedom re sebaist ist (ktor si dveruje, ktor je ist samm sebou: svediaci o sebaistote): sebaist umelec, istm gestom nieo odmietnu hrd (ktor si zaklad na svojej osobe, nezniuje, neponiuje sa): hrd lovek; m hr vystupovanie pyn poet. hrdohlav: pyn, hrdohlav dieva poven povenecky' (ktor dva najavo pohdanie druhmi, ktor je prejavom pohdania) oby. pejor. suvernny: priateova poven, poveneck povaha; suvernne sprvanie expr. f r a j e r s k oby. pejor s u p e r m a n s k expr.

horedran: frajersk, supermansk spsoby sebazchova silie o zachovanie vlastnho ivota sebazchrana: zviera m siln pud sebazchovy, sebazchrany sebazchrana p. sebazchova sebaertva p sebaobetovanie sebec kto sa star iba o seba, o svoj vlastn prospech bez ohadu na inch (op altruista) egoista: v neilivom prostred vyrastal z. neho sebec, egoista zastar. presebllk ( M i n ) sebeck ktor neberie ohad na nikoho a na ni a sstreuje sa iba na osobn zujmy, na vlastn prospech: svediaci o tom (op. nesebeck) egoistick (op. altruistick): sebeck, egoistick poiadavky; sebeck, egoistick sprvanie bezohadn: bezohadn lovek individualistick egocentrick samoby (zameran na seba, na vlastn ja; svediaci o egocentrizme):

635
sedliactvo sedliaci ako celok sedliaci: prehovoril zstupca sedliactva, seliakov hromad, zastarv. sedl: robotn sea sedliak l.p. ronk 2.p. dedinan 3.p. nevychovanec 4. p. peiak 2 sedma hracia karta majca hodnotu sedem sedmika: erven, zelen sedma, sedmika sedmika p. sedma sedmokrsny p. krsny I sedmoslivkr 1. p. achtic 1 2. p. chudk 2 sedmoslivkrsky p. chudobn 1 sedmosp p. sp sednica p. zadok 1 sedria p. sd 1 segment p. as sejba dvanie zrna al. semena do zeme siatie: vasn sejba, jesenn siatie; as sejby, siatia vsev: vsev kukurice kni/. siatba: pripravi pdu na siatbu osev (osievanie pdy): zvi osev repy sejf p trezor, pokladnica I sek p. vihk sekan, sekanina p. farka sekantn p. rozkazovan sekan p. trhan seka 1. ostrm predmetom nara celistvos nieoho a zatna: sek, tne, zatna sekerou do stromu, noom do dreva rba (pomocou sekery deli): rba polen stav. slang temova: temova do mru otvory 2. rozdeova na drobn ksky rozsekvat': sek, rozsekv noom kapustn hlavu, adov kocky roztna (vm nstrojom): roztna kosti odsekvat odsekvat' odsekova (oddeova ksky z nieoho) expr sek, odsekv slov odtna (vm nstrojom z nieoho): odtna z kusa msa 3. p. bi 1,2 4. p. robi 1 5. p. myka seka sa I. p. bojova 1. bi sa 1 2. p. vadi sa sekcia p odbor I sekera kovov nstroj s rkou na rbanie, tiepanie a pod.: msiarska, drevorubask sekera topor teia telica (tesrska sekera) valaka (sekera s dlhm poriskom, ktor pouvaj valasi) tomahavk (indinska bojov sekera) sekirantsk p. panovan sekrova p preha 2, trpi sekn 1. porov. seka 2. p. pohrz 2 3. p. prista 2 sekn sa 1. ostrm senm predmetom mimovone si vnikn do tela: sekol sa noom do ruky zaa sa: pri kosen sa zaal do nohy zareza sa poreza sa (rezanm sa porani) 2. p. pomli sa 3. p. zrazi sa 3 sekrt lek. hustejia tekutina tvoren lzami vluok: sekrty, vluky slinnch liaz vtok: hnisav vtok vpotok: pcny vpotok lek. exsudt sekretr p. tajomnk sekt p. ampansk sektor p. as sekulrny p. svetsk I sekunda p. chva sekundn p. druhk sekundant p. poradca

sentimentlny
sekundrny p. druhorad, druhotn 1, vedaj 3 sekundova p. prisvieda sekvestrova p obstavi I seladon p. vihk selanka 1. men literrny al. hudobn tvar idylickho charakteru: Hollho selanky odb. idyla 2. p. idyla 1 selankovit p. idylick 1. 2. pokojn 1 selankov p. idylick I. 2, pokojn 1 selekcia p. vher 1 sem oznauje smer k hovoriacemu al. do jeho blzkosti; na toto miesto hovor, semk: Daj to sem, semk! nr. tu: Po tu bliie! semafor p. nvestidlo smantika veda o vzname jazykovch jednotiek semaziolgia /astar. vznamoslovie sem I. p. semeno 1. 2 2. p. potomstvo 3. p. zaiatok semenisko,semenite p. stredisko l,plemenisko semeno 1. zrodok rastliny, z ktorej sa rozmnouje mnostvo takchto zrodkov poet. sem: naklen semeno, sem zrno zrnko (semeno niektorch rastln): zrn, zrnk hrachu j a d r o (semeno duinatch plodn): tekvicov jar bobua (rastlinn tvar obsahujci semen): bobule egrea 2. hioi. produkt samch pohlavnch liaz poet. sem biol spernia 3. p. potomstvo semenotok p. polcia semifinle predposledn as vyluovacej portovej sae polofinle: vypadn v semifinle, v polofmle semifinalista astnk semifinle * polofinalista semikoln p. bodkoiarka seminr p. kurz I semiologick p. znakov semiotick p. znakov semk p. sem sem-tam l.p. niekde 3, mlokde 2.p. krom-krom 3. p. niekedy I. zave, zriedkavo sen 1. p. ilzia, utpia, zdanie 1 2. p spnok1 sent p. sd 2 senilita telesn a duevn slabos zaprinen vysokm vekom a vyerpanosou organizmu senilnost stareckos starectvo: chyt sa ho senilita. senilnos marazmus (padok tela vekom) senilnos p. senilita seniln p. stareck senior p. nestor sentencia I. p. vpove I 2. p rozsudok sentimentalita poddvanie sa. podliehanie citom, citovm nladm na kor rozumovej vahy sentimentlnost: prepadn sentimentalite, sentimentlnosti precitlivenos rozcitlivenos: falon precitlivenos, rozcitlivenos rozctenos expr.: citlivkrstvo citlivukrstvo: ensk citlivkrstvo /ried. sentimentalizmus: autor uviazol v sentimentalizme sentimentalizmus, sentimentlnos p sentimentalita sentimentlny ktor sa ahko rozcti, podahne citu. scitu; ktor m sklon k snvaniu, teniu po neskutonch veciach: svediaci o precitlivenosti, smtku, tosti precitliven citlivkrsky expr. citlivukr-

senza
sky: dievat bvaj sentimentlne, precitliven, citlivkrske due; precitliven, citlivkrska povaha * cliv smutn kni sladkobny: cliv, smutn meldia; sladkobne spomienky na mlados* sladk expr. presladen pren. limondov (toiaci na city, falone sentimentlny): sladk, limondov pesniky; presladen, limondov prbeh expr.: uplakan uslzen ufukan pren. pejor. usmrkan: uplakan, uslzen, ufukan, usmrkan ensk romny expr. vzdychav: vzdychav vere senza p vborne I senzcia p. rozruch senzane p. vborne 1 senzan p. vborn, dobr 3, 4 senzi 1. p. vborn 2. p. vborne 1 senzibilita schopnos organizmu citlivo reagova na vplyvy prostredia citlivos: senzibilita, citlivos zmyslovch orgnov odb. senzitivita: senzitivita bunky senzitvnos: senzitvnos mldee je vek senzibiln p. citliv 1,2, citov 1 senzitivita, senzitvnos p. senzibilita senzitvny p. citliv 1,2, citov 1 senzor elektrotech. citliv prvok prstroja, mechanizmu snma senzorick p. zmyslov senzualita kni. vlastnos toho, o sa d vnma zmyslami, o psob na zmysly zmyslovos: senzualita, zjnyslovos hudby senzulny p. zmyslov separtne p. oddelene, osobitne 1, samostatne 2 separtny p. oddelen, samostatn 2, osobitn I separtor p. odluova separ p. oddelenie I separova p. oddeli 1 epka 1. p. natriasa 2 2. p. skka 1 sepkavo, sepkom 1. p. poskakujco 1 2. p. cvalom sepsa p. otrava 1 septimn p. siedmak seran, seraf p. anjel sria p. edcia sriov 1. vyrban vo vekom mnostve rovnakm spsobom, rovnakou technolgiou (op. kusov) tovrensk hovor fabrick psov: sriov, tovrensk vroba; sriov, fabrick vrobky velkosriov p. aj konfekn 2. p . viacnsobn I serizny p. vny1 3, spoahliv serpentna p. zkruta serpentinov p. kukat sersm p. nstroj 1 serv p. podanie serviln pejor. ktor sa podlizuje; ktor je prehnane horliv a ctiv, aby si zskal priaze; svediaci o tom podlzav: serviln, podlzav lovek; serviln, podlzav sprvanie pejor.: ptolizask pochlebovan
p o c h l e b o v a s k p o k l o n k u j c i kni. pejor. p r i t a k -

636
klzk povaha; zalieav, lkav smevy, poklony ponen otrock: ponen, otrock poslunos sluhovsk lokajsk: sluhovskpoklonkovanie servrka p. anka servrova p. poda 1. predloi 2 servis l.p. podanie 2.p. obsluha 3. p. sbor 1, zostava servtka kus ltky al. pecilneho papiera, oby. tvorcovho tvaru pouvan na utretie st a rk pri jedle al. na balenie servtok obrsok: damakov servtky, obrsky; zabali si desiatu do servtky servtok p. servtka servus 1. priatesk, familirny pozdrav ahoj expr.: ahojek ahojko subt. ahojte (pozdrav mladej genercie): Servus, ahoj, kamart! Ahojek, ahojko, kde si sa tu vzal? ao au expr auko subt. aute (pozdrav mladej al. najmladej genercie): ao, au, u musm s * subt.: sevas nazdar
porov. i dovidenia

vask: nemohol sa pozera na ptolizask, pochlebovan, pochlebovask tvre okolo seba; neverila poklonkujcim, pritakvaskm reiam lisn klzk zalieav lkav (neprimne mil): lisn,

2. hovor, vyjadruje znevaujci postoj zbohom spnombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! no n no teda: No, n, no tea, ty vyzer! sesia p. schdzka 1 sestersk p. blzky 2 sestra 1. p. oetovatelka 1 2. p. rehonka sestenec p. synovec sestrenica p. neter sestrika 1. p. oetrovateka 1 2. p. rehonka sestri sa p. priateli sa set port, samostatn as volejbalovho, tenisovho a pod. zpasu: vyhra prv set sub.t. sada sevas p. servus 1, dovidenia seversk ktor sa tka nrodov, zemia a pod. na severe Eurpy kandinvsky nordick: seversk, kandinvske krajiny; nordick typ loveka odb. borelny: borelna flra sexi p . zmyseln, praliv sextn p. iestak sexualita sbor telesnch i duevnch znakov odliujcich mua od eny; prejavy pohlavnho ivota sexulnos pohlavnos pohlavn pud libido (tba po ukojen pohlavnho pudu) sexulnos p. sexualita sexulny p pohlavn sezna p. obdobie seznny p. doasn sfacka p. vyzaukova sfakli 1. p . sa 1 2. p . zjes sfalova p. prekrti 2 sfarbenie p. farba 1, 2 sfarbi p zafarbi sfra p. oblas 2 sfrick p. vesmrny sfilcovatie p. splstnatie sfilmova p. nakrti 2 sfliaska p vyzaukova sformova p. stvrni sformova sa p. ustli sa 1 sformulova p. formulova, zloi 2 sfotografova fotograficky zachyti vyfotografova odfotografova: chcel sfotografova, vyfotografova

637
vetko zaujmav, o videl; odfotografujem a z profilu hovor, sfoti sfka p. pofka sfrkn p. spadn I sfknu 1. fknutm odstrni nieo z povrchu nieoho odfknu: sfkne prach zo stola; odfukne pierko z. dlane odvia poet. odvan (viatm odnies): vetrk odvial lstok zo stola 2. p. urobi 1 3. p. vyhrei, zvozi 1 sfuova p. pokazi 1 show p. prehliadka 2 schabra sa p. vsta 1 schdza 1 1. s smerom dolu odniekia zostupova zriedkavejie schodi: schdzaj, zostupuj z vrchu strmm chodnkom; priloil k stene rebrk, aby bolo m schodi z pjda * zbieha (behom s dolu): kad de zbieha z.o salaa do dediny spa sa: spali sme sa do doliny u za tmy 2. prestva jestvova strca sa: z tvre jej neschdzal, nestrcal sa smev mizn (o snehu): sneh u. pomaly z kopcov mizol, schdzal schdza 2 p. klit schdza sa 1. prichdza na jedno miesto s cieom by spolu schodi sa streta sa: tajne sa schdzala, stretala s mldencom bvajcim oproti stka sa (nhodne al. pravidelne by v osobnom styku): stkali sa zriedkavo zoskupova sa zdruova sa (prichdza na jedno miesto v skupinch, tvori skupiny): radi sa zoskupuj, zdruuj okolo svojho uitea expr. zha sa: deti sa zhaj za dedinou 2. p. spja sa 1 schamta p. zjes schpa sa l.p. vsta 1 2. p. spamta sa 2 schtran p. zanedban 1, 2 schtra p. spustn I schma p. obrazec, nrtok schematickos p. schematizmus schematicky 1. porov. schematick 1 2. p. plocho 2, porov. aj schematick 2 schematick 1. ktor m charakter schmy, znzorujci nieo vo veobecnch a podstatnch rtch rmcov rmcovit (op. podrobn): rmcov, rmcovit osnovy zjednoduen: pripravi schematick, zjednoduen pln akcie: schematick, zjednoduen nrt prce 2. ktor je uroben, utvoren podl schmy, ablny ablnovit: schematick, ablnovit literatra * neivotn bezivotn bezduch pren. neiv nerealistick neskuton knin papierov vykontruovan (umelo utvoren, bez relneho zkladu): neivotn, bezivotn, neiv, nerealistick postava; neskuton, knin, papierov, vykontruovan hrdina romnu stereotypn (utvoren rovnakmi postupmi, priom sa netvorivo opakuj ist prvky: oby. o literatre, umeleckch dielach a pod.): stereotypn prednky, stereotypn fabula filmu zjednoduen: schematick, zjednoduen zobrazenie ivota pren. mlokrvn: mlokrvn umenie schematizmus zjednoduen, netvoiv myslenie a konanie, oby. pomocou ablny, schmy schema-

schopn
tickos ablnovtos: schematizmus, schematickos literatry socialistickho realizmu; v jeho postupe sa prejavuje ablnovitost' schizma p. rozkol schizmatik cirk kto spsobuje rozkol cirkevnej jednoty rozkolnk odtiepenec odpadlk (kto sa odtiepil od istho smeru): odtiepenec od hnutia schizofrenick p. rozdvojen 1 schladi p. ochladi 1-3 schladi sa p. ochladi sa 1 schladn p. ochladi sa 1, 2 schlpi p. zamota 1 schlpisa p. zaplies sa 1 schmatn p. chmatn schn 1. strca vlhkos, stva sa suchm vyschna vysycha usvcha uschna: porasty schn, vyschnaj, vysychaj; bielize vonku dobre schne, usych, uschna sui sa: huby sa nemaj sui na prudkom slnku vysasa vysuova sa: mokr atstvo sa vysalo na raditore oschna obschna osycha obsycha (na povrchu, iastone): chodnk o(b)sych preschna presycha (iastone, cez vrstvy): sen preschnaj zaschna zasycha (schn a priliepa sa na nieo): krv na rane zaschna kni. prahn: zem prahne 2. p. chradn schod vodorovn vstupok s hranou tvoriaci prav uhol na vystpenie na vyven miesto al. na zostpenie z neho: dreven schody; za dverami je jeden schod stupe: stupne vedce na tribnu stpadlo hovor, stpaka (ploinka sliaca ako schod, napr. na aute, vlaku): viezol sa na najspodnejom stpadle vlaku stpaj: stpaj koa stupienok: vystpi o stupienok vyie zastarv. stupka (oltsov) schoden 1. p zodrat 1 2. p. unaven schodisko rad stupov na vystupovanie al. zostupovanie schodite: hlavn, zadn schodisko, schodite schody: pohybliv schody, s dolu schodmi schodite p. schodisko schodi 1 1. p pochodi 2 1 2. p. zodra 1 schodi 2 p. schdza' 1 schodi 3 p. klit" schodi sa l.p. schdza sa 1 2. p. spja sa 1 schodkov p. stratov schodn p. prstupn 1 schodok p. deficit 1 schodovit p. stupovit 1 schody p. schodisko schopi p. schyti 1 schopi sa p. vzchopi sa 1 schopnos vlastnosti potrebn na vykonvanie nieoho: rozvja svoje schopnosti nadanie: nadanie na matematiku, na rei talent: hudobn talent vloha (oby. nm. ,): umeleck vlohy dispozcia (oby. mn. .): dispozcie na funkciu schopn ktor m vlastnosti potrebn na vykonvanie nieoho (op. neschopn): schopn mlad pracovnk; vojak je schopn zrun zastarv. oberun expr. kaavn (pracovne, oby. manulne schopn): zrun, oberun remeselnk; oberun, kaavn dievka sci

 ikovn hovor, akurtny (vyhovujci zo vetkch strnok): sca, ikovn krajrka; vybra si akurtnu enu bystr (rozumovo schopn): bystr tuent talentovan nadan: talentovan, nadan herec * perspektvny (schopn vvinu, rastu): perspektvny vedec obratn (bystr, pohotov v konan): obratn obchodnk podnikav akcieschopn (schopn kona, schopn inu, nezahajci): podnikav osoba; podnikav, akcieschopn kolektv zdatn ivotaschopn (pln energie, zdravia, schopn postara sa o seba): by telesne zdatn; nepotrebuje pomoc - je zdatn, ivotaschopn povolan kni?.. spsobil: by povolan, spsobil na tto innos potentn (pracovne al. pohlavne schopn): potentn mlad autorka, potentn mu schova p. skry I schova sa p. zmizn 1 schovvaka, schovvanka p. skrvaka schdza p. schdzka I schdzka 1. organizovan zdenie sa lenov istej organizcie, istej skupiny schdza: predvolebn, slvnostn schdzka, schdza * zasadnutie zasadanie rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie vboru hovor, sedenie: zajtra mme sedenie expr. seansa: seansa trvala a do veera zastar. sesia (Kaliniak) porada (schdzka s cieom riei problmy): vrobn porada rada (schdzka, pri ktorej niekto niekomu rad): s na radu k priateovi zhromadenie (organizovan stretnutie vej skupiny ud so spolonm cieom): verejn zhromadenie publ. mting (verejn schdzka vieho potu ud): tudentsk mting manifestcia (verejn slvnostn schdzka): prvomjov manifestcia zastar. tbor: tbor udu aktv (pracovn schdzka) konferencia (schdzka odbornkov, politikov): medzinrodn vedeck konferencia sympzium (schdzka odbornkov) konzlium (schdzka zkeho kruhu odbornkov): lekrske konzlium kolokvium (schdzka odbornkov) kolgium (schdzka vybratch odbornkov) stretnutie (dohovoren schdzka): stretnutie ministrov zjazd (schdzka rokujca o podstatnch veciach v politickch stranch a organizcich): ziazxl strany kongres (stretnutie irokho okruhu odbornkov, politikov): kongres stomatolgov snem (schdzka politikov) zlet (v minulosti slvnostn schdzka telocvinej jednoty Sokol) hovor, vborovka (schdzka vboru) hovor, greniilka (gremilna schdzka) publ summit (schdzka najvych initeov) publ. operatvka (operatvna schdzka) konvent (cirkevn schdzka u evanjelikov) synoda (schdzka predstaviteov evanjelickej cirkvi) koncil (schdzka najvych predstaviteov katolckej cirkvi) hist. sednica: sednica Tatrna 2. dohovoren zdenie sa. oby. dvoch ud stretnutie: mm schdzku, stretnutie s priateom * hovor, rande kni rendezvous, ps. i randev: s na rande zraz (schdzka viacerch osb na dohovorenom mieste): zraz astnkov pochodu je o 8. hod. posedenie (priatesk schdzka oby. s pohostenm): posedenie
pri prleitosti narodenn p o s t r e t (Hviezdoslav) zried. p o s t r e t n u t i e poet.

schdzkova, schdzova p. zasada 1 schradn p. upadn 3 schrnit' p. zhrn 1 schrnka predmet v podobe katule, do ktorho sa nieo uklad al. odklad: potov schrnka skrinka: vybra cennosti zo skrinky kazeta (oby. ozdobn schrnka): kazeta na cigarety perkovnica perkovnika (schrnka na perky) tuba (rrkovit schrnka): diplom uloen v tube truhlica: truhlica diamantov urna (schrnka s popolom mtveho) hovor, zastarv. buksa hovor, dza: nasypa nieo do dzy ni. hovor.: piksl piksa: piksla, pikski na cukor schrnliv p. spoiv schrapi p. schyti I schrapn si p. pospa si 1 schrastaven p. chrastav s c h r m a , s c h r u m k a t p. zjes schrupn si p. pospa si I schudn sta sa chudm, chudm (op. stunie, pribra): od choroby schudla na kos expr. zhodi (oby. zbyton kil): potrebuje zhodi (z.o seba) hovor, padn na vhe vychudn expr. vyschn (vemi schudn): od trpenia celkom vychudol, vyschol schradn upadn (od choroby, duevnho trpenia a pod.: strati na vhe a celkove zoslabn): po opercii upadla zbiednie expr. vycivie (sta sa fyzicky slabm, biednym) expr. steni sa stenkn: akosi si sa stenil, akosi si stenkol zothlie (sta sa thlejm, thlym): cvi, aby v bokoch zothlela schudnut p. chud schlene p. skrene schli sa tlaenm ast tela k sebe utvori polohu zau jmajcu m men priestor a touto polohou oby. vyjadri ist pocity stli sa: od bolesti sa cel schlil; maiatko sa mu schlilo, stlilo pri nohch stiahnu sa (op. vzpriami sa): stiahnu sa do klbko skri sa ukri sa prikri sa utli sa expr.: priupi sa (utvori ist polohu skrenm tela): vo dverch sa skril, ukril; v jarku sa prikril, priupil, aby ho nevideli poska sa (o viacerch jedincoch): sedeli poskr'an v kte zohn sa ohn sa (utvori ist polohu ohybom tela): ke ho otec hreil, cel sa (z)ohol skrti sa zvin sa stoi sa (da sa do oblkovej, kruhovej polohy): skrti sa, zvin sa, stoi sa do klbka nr. zddli sa expr. uupi sa supi sa (da sa do nzkej polohy so skrenmi nohami): uupi sa, supi sa od strachu v kte expr.: uuka sa priupn (si) (schli sa k niekomu): priupli si k otcovi; priupn si k zemi p. aj utiahnu sa schumla p. pokri I schuti uspokojujc potreby, chcenie s chuou: schuti, s chuou sa napil mlieka; schuti, s chuou si zaplval chutne chutno expr.: chutnuko chutnunko chutnulinko: chutne, chutnulinko sa najedol s radosou: s radosou sa pusti do roboty srdene fraz. z celho srdca (prejavujc prjemn pocit): srdene sa zasmia schvlenie p. shlas 1 schvli prejavi shlas s niem, da shlas na nieo,

639
uzna za sprvne shlasi: schvlili nae rozhodnutie, shlasili s nm odobri (uzna za dobr): nemem odobri tvoj postup prija akceptova: parlament prijal, akceptoval zkon odhlasova (hlasovanm schvli): rezolciu jednomysene odhlasovali admin. odshlasi (vyjadri shlas): projekt na schdzke odshlasili ratifikova (schvli medzinrodn zmluvu v stavnom orgne) potvrdi kni. sankcionova (uzna za platn): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval odb : kolaudova skolaudova (radne schvli, prevzia stavbu) schvlne p. myselne schvlny p . myseln schvti 1. p. zachvti 2. p. chmatn schvatn p. chmatn schvu p. chvu schybi p. pomli sa . nakloni 1 schli1 p schli 1 p. skloni schyova sa p. kloni sa 1, zvaova sa schysta p . pripravi I schysta sa p. pobra sa I schyti 1. rzne, prudko, nhle chyti uchopi expr.: zdrapi drapnt zdrapn schrapi: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a beala s nm pre; schrapil n a bodol expr. chmatn schmatn schvti zhabn (v rchlosti): (s)chmatne dieva v pse a u ho nepust; (s)chvatol, schvtil ma za plece, za rukv strhn expr. skmasn (prudko chyti a niekam dostat): strhol, skmasol diea do nruia expr: pochyti schopi popadn (prudko chyti nieo oby. nhodne sa vyskytujce): narchlo pochytil handru, popadol sekeru uchyti (prudko, nhlivo vzia): uchyt, o vid subt.: grajfn zgrajn (nhlivo vzia): (z)grajfol puku a beal 2. p. zmocni sa 2, zachvti schyti sa p. pusti sa 1. 2 siaha 1. naahova ruku za niem s myslom vzia to al. dotkn sa toho iaha: siaha, iaha za perom; siaha, iaha si do vrecka ohmatva expr: maca omaciavat (hmatanm skma): neohmatvajte, neomaciavajte tovar dotka sa (uskutoova pritom bezprostredn fyzick kontakt): diea sa rado dotka vetkho, na vetko siaha dosahova doahova naahova sa naahova sa (vystiera ruku za niem trocha od tela vzdialenm): ni mu ned pokoja, vetko dosahuje, doahuje; naahuje sa, naahuje sa za dozretm ovocm, za cigaretou expr. chmatka: chrnatkpo kuke expr. chniapa (prudko siaha) nr. chapori sa (za dam) 2. zaujma miesto po ist hranicu, po ist bod a pod. iaha: burina nm siaha, iaha po kolen; dejiny mesta siahaj do stredoveku; pam mi a ta neiaha dosahova doahova: voda mu nedosahuje, nedoahuje ani po ps * zried. zaahova: le slnka zaahovali a k nm 3. upotrebva na ist cie, s istm zmerom: siaha za nedovolenmi prostriedkami pouva vyuva (asto vo svoj prospech): pouva, vyuva klamstvo; v hneve siaha za silnmi vrazmi, pouva siln vrazy

ska
siahodlho l.p. dlho 1 2.p. obrne, zdhavo2 siahodlh 1. p. dlh 1,2 2. p. obrny 1 siahovica p. tiep siaka prudko vyra vzduch z nosa a tm uvoova hlien hovor, fka (op. smrkat): hlasno siaka.Jka do vreckovky odukova (viac rz za sebou) expr. trbi: trb iI ako slon sia dva semeno, zrno do pdy zasieva: sia, zasieva mak, obilie vysieva: tohto roku vysievame penicu vaie siatba p. sejba siatie l.p. sejba 2. p. osivo 3.p. siatina siatina mlad, po zasiat vzden obilie al. in mlad porast: pon siatiny hovor, siatie: nii burinu v siat kni. zastar. osenie: zelen osenie (Vajansk, Kukun) siativo p. osivo siai p. cvla siaiv p. dlh 1 sibvla p. vetkya 1 sce p. lebo 1 sdeln p. hlavn 1 siderit miner. ruda bohat na elezo ocieok sdlisko p. sdlo 1 sdli p. bva sdlo 1. miesto, kde sa bva, sdli sdlisko: pravek sdla, sdlisk: sdlisk starch Slovanov archeol. tborisko (prechodn sdlo ud v praveku): diluvilne tborisko 2. miesto, kde sdli vznan osobnos, intitcia: krovsk sdlo rezidencia (sdlo hlavy ttu al. inho vysokho hodnostra): letn arcibiskupsk rezidencia 3. miesto psobenia: sdlo kultry kni. stnok: vchovn stnok siedmak iak siedmej triedy, siedmeho ronka septimn (iak siedmej triedy osemronho gymnzia) sie p. sla siesta p. oddych sie 1. pletivo s okami (oby. z povrzkov) sliace na chytanie rb, zveri, na ochranu, pouvan v porte a pod.: chyta ryby do siete; volejbalov sie hovor, zastar. sak (sie na chytanie rb): rybrsky sak 2. p. sple I sietivo l.p. sieovina 2.p. sple 1 sieka p. taka sieovina sieov pletivo, tkanivo: okn boli zastret zclonou zo sieoviny sietivo: ozobn sietivo sieovka p. taka sifn p. sdovka signl 1. p. znak 4 2. p. prznak 3. p. poznatok signalizova p. ohlsi 1. oznmi 1. 2 signatr kto podpsal zmluvu, vyhlsenie a pod.: signatri dohovoru o udskch prvach podpisovate: podpisovate dohody signtor (v diplomacii) signtor p. signatr signatra 1. p. podpis 2. p. znaka signova p. podpsa, znai 1 sihe p. sihliak sihliak mlad ihlinat strom sihe sihli, siholi p pra 1 ska 1. p. strieka 1 2. p. moi 2

sila
sila 1. schopnos podva telesn al. duevn vkon: telesn, duevn sila; napl vetky svoje sily energia: vynaloi na nieo vea energie; erpa energiu odniekia, mrha energiou inorodos: by pln sily, inorodosti eln: nadobudn znova ivotn eln vlda (telesn sila): telo le bez vldy kni potencia: tvoriv potencia umelca 2. zdroj pohybu energia: von, parn sila, energia 3. vysok stupe innosti: sila vle, lsky intenzita: nzka intenzita zvuku; intenzita slnenho iarenia moc (prirodzen sila): lieiv moc vody, prrody vekos: vekos citu hbka: hbka iau 4. p. zamestnanec silcky p. vystatovan silk lovek vyznaujci sa silou atlt expr.: valibuk valihora valivrch niiesielezo obor herkules: c chlapca vyrstol valibuk, obor expr.. oby. iron. svalovec silene p. nasilu 2 silen ktor psob neprirodzene (o prejavoch loveka: op. prirodzen) neprirodzen neprimn: silen, neprirodzen, neprimn smev nsiln nten: zakryla prekvapenie nsilnm, ntenm smiechom kovit km sardonick (podobn ku): kovit, sardonick klabok predstieran strojen: jej primnos je predstieran; strojen zujem p. aj strojen silikt p. kremiitan sili p nti 1 silne p. silno 1, hrubo 1, ako 3 silnie stva sa silnejm, silnm, mocnejm, mocnm (op. slabn) mocnie: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mlde silnie, mocnie zosilnieva zosilova sa: d zosilnieva, zosiluje sa mohutnie (stva sa vemi silnm, mohutnm): hnev v otcovi mohutnie narasta rozmha sa (o intenzite, pote nieoho): nezhody v rodine narastaj, rozmhaj sa pevnie tuie (stva sa pevnm, tuhm): svaly mu pevnej, tuej munie (stva sa munejm, munm): chlapec zana munie duie dunie (stva sa dim): stromeky u(n)ej p. aj tunie silno 1. vyjadruje velk mieru, intenzitu: s velkou silou, intenzitou (op. slabo) silne mocne: silno, mocne sa oprie do dver; rozchod rodiov silno, mocne psob na psychiku dieaa pevne tuho stuha: pevne, tuho stisol muovi ruku; stuha pritlail soka k zemi * dotuha hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnut uzol vemi znane hodne: voda rieke je vemi, znane, hodne zneisten intenzvne: intenzvne sa zapja o verejnho ivota prenikavo ostro: jasmn prenikavo, ostro vonia drazne energicky prudko rzne strmo: razne, energicky sa omhal vstupu o budovy; prudko, rzne, strmo zabchal na dvere vehementne razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje nzory vdatne: vonku vdatne pr prisilno prisiln (prli silno) porov. aj siln 1-4 2. p. hrubo I 3. p. ako 3 siln 1. ktor m velk fyzick silu: svediaci o sile (op. slab) mocn: by siln, mocn ako lev, ako buk

640
statn mohutn svalnat svalovit (dobre urasten): statn ena; mohutn, svalnat, svalovit postava zavalit robustn obrovit (velkch, objemnch rozmerov): dosta sa do rk zavalitmu, robustnmu chlapovi; obrovit plecia pevn: svaly m pevn j a d r n zemit hovor di: jadrn, di deinsk mlenci zdatn pren. spor (zdrav a mocn): zdatn mlad genercia, spor chlapci pren. expr golisky herkulesovsk herkulovsk (o postave loveka) expr premocn presiln zried. tun (Jesensk) zastar. hersk (Kukun. Tajovsk) prisiln (prli siln) 2. ktor m velk intenzitu (op. slab) velk mohutn intenzvny: siln, vek viera; urobi na niekoho siln, vek, mohutn dojem; intenzvne sneenie; intenzvny zpach kni. razantn: razantn der tuh ohniv : tuh kva, tuh mrz, ohniv plenka treskci porn (o zime, mraze) sty vrazn: sta farba, vrazn va cesnaku lek aktny (siln a nhly): aktny zpal slepho reva prenikav ostr prkry pliv expr. erav (ktor silno psob na zmysly): prenikav, ostr zvuk; ostr, pliv, erav, prkra boles nruiv: nruiv fajiar expr: zriv div divok stran hrozn (vemi siln): zrivsebazapretie; zriv, iv, ivok vietor prudk (ktor m velk silu a rchlos): po prukom dere spadol na zem zvun expr.: hromov hurnsky zned. hrmav (o silnom zvuku): zvun, hromov bas; hurnsky krik; hrmav rachot neuhasiteln nezhasiten neutiiteln neskrotn neovldaten kni. neukojiteln: neuhasiteln, neukojiteln tba; neskrotn, neovlaten ve expr.: blzniv ialen (oby. o vemi silnch citoch, pocitoch a pod.): blzniv raos, ialen ve omraujci: omraujci der expr. zierav prisiln (prli siln) 3. ktor sa vyznauje (ivotnou, duevnou) silou, pevnosou, trvanlivosou: svediaci o tom (op. slab) pevn tuh: dleit je siln, pevn va; ma tuh kore hevnat priebojn (ktormu nechba silie a vytrvalos): hevnat, priebojn duch odoln (ktorho neodrad nespech, prekka a pod.): o matku nemal obavy - je to siln, ooln ena nezlomn nezdoln (ktor nemono zlomi, zdola): nezlomn, nezdoln charakter pren.: elezn oceov ulov (siln a pevn ako elezo, ako ula): elezn nervy; ulov, oceov zklady priatestva trval nezniiten nerozborn: trval, nezniiten puto, nerozborn vzahy skalopevn kni. neotrasiten: skalopevn, neotrasiten presvedenie kni. zemit prisiln (prli siln) p. aj pevn 4. ktor m velk mieru nejakej vlastnosti: ktor m siln zujem o nieo, na nieom horliv velk: siln, horliv, vek vlastenec expr.: tuh tvrd: tuh fajiar; tuh. tvrd nacionalista bigotn ortodoxn fanatick (vemi siln, dsledn): bigotn, ortodoxn, fanatick veriaci 5. p. poetn 6, p. hrub I 7. p. vystatovan silo p spka

641
silou-mocou p. nasilu 3 silueta p. profil simplexn p jednoduch 2 simplicitnv p jednoduch 2 simplifikovat' p. zjednodui simsalabim p. ry-mry simulovan p. predstieran, neskuton 1 simulova 1. p. predstiera 2. p. napodobova simultnne p. sasne I simultnny p. sben 2, sasn 2 sinast p. modrast sava p. mrkava sinavie, sinie p. modrie sinav p. modrast singulrny p. osobitn 1. jedinen I sinie sa p. modrie sa sinka p modrina, podliatina sin p. modr sipie 1. p. sya 1 2. p. hovori 1 sipot p. sykot sipota p. sya 1 sran chem. so kyseliny srovej sulft sirna 1. p. hkaka 2. p. zvodkya siriitan chem. so kyseliny siriitej sulfit sirka p. zpalka 1 srnik chem. so kyseliny srovodkovej sulfid sir p. opusten 1 sitko p. sito sitno p. peklo 1 sito nstroj s drobnmi okami na ovievanie. pretlanie a pod.: preosial mku cez silo; varen rajiny petlait cez sito rieica (sito s vmi okami): precdi obilie, kukuricu na rieici zastar. reeto: derav ako reeto sitko (mal sito pouvan na scedenie): sitko na aj cedidlo (sito na tekutinu) situcia 1. shrn istch prznanch javov, charakteristickch vlastnost v istom asovom obdob stav: zla. kritick situcia; zl. kritick stav pomery okolnosti asy (celkov situcia): zl pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; asy s dobr podmienky: vyhovujce pracovn podmienky prostredie (situcia, v ktorej niekto ije. nieo sa deje): vyhovujce rodinn prostredie pozcia (situcia so zreteom na okolie): dosta sa do zlej pozcie * postavenie: postavenie ien v spolonosti poloenie: zemepisn poloenie rozpoloenie: by v neprjemnom rozpoloen pred otcom atmosfra ovzduie (celkov rz situcie): vldla tam nepriatesk atmosfra; cti nepriatesk ovzduie kni status odb. tatus (situcia nieoho v istom obdob): status vedy v modernej spolonosti 2. p. poloha situova p. umiesti 1 sivk p. k I sivasto, sivkasto, sivkavo p. sivo sivast, sivkast, sivkav p. siv I sivko p. k 1 sivo farby svetlho popola; na takto farbu popolavo nasivo napopolavo dosiva dopopolava, ps. i na sivo, na popolavo, do siva, do popolava: (na)sivo, (na)popolavo natret brna; dosiva, dopopolava

skadiae
zafarben nebo oceovo naoceovo dooceova, ps. i na oceovo, do oceov: oceovo, naoceovo, dooceova sfarben mran edivo naedivo doediva, ps. i na edivo, do ediv: (na)edivo, doediva vyblednut kabt subt.: edo naedo doeda ps. i na edo, do eda sivasto sivkasto sivkavo popolav kasto popolav kavo popolkavo nasivasto naiv kasto napopolav kasto napopolavkavo napopolkavo dosivasta dosivkasta dopopolav kasta dopopolavkava dopopolkava, ps. i na sivasto, do sivasta at. (jemne sivo): siv(k)asto, popolavkasto sfarben ltka edivkasto edivkavo naedivkasto doedivkasta, ps. i na edivkasto, do edivkasta: (na)edivkasto zafarben vlasy porov. aj siv 1 sivobelas p. modr sivobiely p biely sivomodr p. modr sivos p. edivos 1 sivovlas p. siv 1, ediv 1 siv 1. ktor m arbu popola, peria holuba, hrdliky a pod. popolav: siv. popolov srs zajaca; dieva s popolovmi vlasmi ediv: rada mala nenpadn ediv farbu striebornopopolav (popolav so striebornm. lesklm odtieom): striebornopopolav ndych drahokamu strieborn striebristosiv striebrosiv striebrist (farbou pripomnajci striebro, siv a leskl, a dobiela): starenkina strieborn, striebrosiv, striebrist hlava postriebren preediven (miestami siv; o vlasoch) striebornoediv striebroediv (ediv so striebornm odtienkom): striebornoediv hodvb sivovlas striebrovlas (o loveku): mlad a u sivovlas, striebrovlas oloven (pripomnajci olovo): oloven mraky na oblohe vetia brku oceovosiv oceov (siv ako oce) dymov (s jemnm sivm ndychom): dymov preliv na vlasoch poet. holub: holubie nebo, oi expr. plesniv (siv ako piese): plesniv fzy my myac (siv ako my) nr. ar (siv so slabm ltm odtienkom): ar vlsok biedosiv svetlosiv svetloediv (siv s bledm odtienkom) sivast sivkast sivkav (sfarben dosiva): biedosiv, svetlosiv podklad; sivast, sivkast. sivkav oi belav (siv s bielym ndychom) zried belostnosiv; tmavosiv (siv s tmavm odtienkom) nr. bur burav subt. ed p. aj ediv 1 2. p. jednotvrny, stereotypn sizyfovsk p. ak 3, namhav, zbyton skacka p. skka 1 skackavo p poskakujco 1. skkavo skackom p. skkavo skade p odkia 1, 2 skadekovek p. odkiakovek skaderuka-skadenoha 1. p. prisahovalec 2. p. nikto I skadesi p. odkiasi skadee p odkia 1 skadia p. odkia 1. 2 skadialkovek p. odkiakovek skadiasi p odkiasi skadiae p. odkia 1

skka 1. skokom, prudkm pohybom nh sa dostva dopredu al. hore; vbec sa prudko pohybova: ske dobre do diaky, do vky; skkal do vody; puk ske k mantinelu vyskakova (opakovane skka, oby. na mieste): vyskakova pri tanci; deti od radosti vyskakuj poskakova podskakova (drobnmi skokmi opakovane skka): chlapa poskakuje okolo matky; lopta poskakuje skacka expr.: hopka hopsa hopska hopkova hupka (skka malmi skokmi): dievence sa hraj, skackaj, hop(s)kaj na jednej nohe expr. epka (jemne): riebtko epk expr. virga (silno, prudko): k virg nohami kni. harcova (brlivo skka) 2. p. bi 3 3. p. toi skkavo pohybujc sa v skokoch, skkajc, poskakujc skokovito skokovite poskakujco: skkavo, skokovito sa priblil k ostatnm; poskakujco beal po chodnku vskokom hovor.: skoky vskoky: vskokom, vskoky trielil dolu ulicou expr. skackavo: skackavo priiel k nm poet. zried. skackom (Hviezdoslav) skala 1. p. bralo 2. p. kame 1 skalav p. skalnat skalen p. kaln 1, 2 skalien p. pokazen 2, zmrzaen skalii p. zmrzai I sklie p. kamenie. trk' skalist p. skalnat skali 1. p. zakalit' 1,2 2. p. pokazi 1 skalka p. alpnium skalnat ktor obsahuje vea skl, kamenia kamenit kamenist: skalnat, kamenit pda vinohradov; kamenist chodnk /ried.: skalav skalist skaln: skalav cesta (vantner); skalist pobreie, skaln zem bralnat (pln brl): bralnat kraj /ried.: skalist (Rzus) bralist braln skalnika p. alpnka I skaln l.p, skalnat 2.p. vytrval 1, vern 1 skalolezec p. horolezec skalolezectvo p. horolezectvo skalopevne 1. porov. pevn 3 2. p. isto 3 skalopevn 1. p. pevn 3, siln 3 2. p. ist I skalp p. koris skalpel p. n skamarti sa p. spriateli sa 1 skamenelina, skamenenina zvyok pravekch rastln a ivochov premenench na nerast geol. petrefakt
geol. pomn. f o s l i e

skaza naruenie riadneho fungovania nieoho, znan pokodenie nieoho zhuba: skaza, zhuba sveta, zhuba loe kni. zhuba: nstroj zhuby zmar koniec znik (koniec jestvovania): znik rodu pd: pd absolutizmu pohroma: odvrti pohromu rozklad rozvrat (postupujca skaza): morlny rozklad, rozvrat rodiny rozpad: rozpad ttu kni. sp: vchrica spsobila sp zastar. spusta (Vajansk) skazen 1. ktor stratil svoju pvodn hodnotu, kvalitu; ktor sa stal nepouvatenm (o potrave) pokazen pokoden znehodnoten: sklad pln pokazench, pokodench, znehodnotench potravn zhnit hnil (skazen hnitm): vrece zhnitch, hnilch zemiakov zapchajci smradav: zapchajce mso, smradav vajka plesniv: skaz.en. plesniv chlieb, kompt expr.: zapuhaven (Bodenek) skoprdaen
(Urbnek)

p. aj pokazen 1. 2. zl 2. ktor prestal (doasne) plni funkciu pokazen chor: skazen, pokazen, chor aldok zl pokoden znien: m zl, pokoden, znien chrup; znien zdravie hovor, expr zhumpovan 3. ktor morlne upadol, klesol; svediaci o tom pokazen nemravn nemorlny: skazen, pokazen. nemravn, nemorlny lovek pejor.: spuhaven spundraven pejor. zried. spuhaen expr. zapuhaven: bohatstvom spuhaven, spundraven; cel dedina je upadnut a spundraven, spuhaen; zapuhaven srdce skorumpovan (skazen korupciou): skorumpovan spolonos demoralizovan poklesnut zastar. poklesl spusten (ktor sa dopustil mravnho poklesku): poklesnut, poklesl ena: spusten nemravnk spustnut subt. spustl (mravne zanedban): spustnut, spustla' spoloensk spodina expr. prehnit: svet je skazen, prehnit zvrhl zvrten pejor. zhral (mravne skazen, a chyln): zvrhl, zvrten vzahy; zhral mldenec hovor, expr.: zopsut zlumpen zlumpovan zhumpovan spankharten spangharten: z<>psut, spangharten, spankharten morlka: zlumpen, zlumpovan syn expr. zried. skoprdaen (Urbnek) pejor. zbastarden hrub. skurven 4. p. pokazen 2 skazi p. pokazi 1 skazi sa p pokazi sa 1, 2 skazka p. rozprvka 1 skazonosnos p. kodlivos skazonosn p. niiv skelet l.p. kostra I 2.p. kontrukcia skepsa, skepticizmus p. nedvera skepticky 1. porov. skeptick, p. nedverivo 2, p. ierno 2 skeptick ktor je zaloen na skepse, nedvere, ustavinch pochybnostiach; pre ktorho je prznan skepsa; svediaci o skepse nedveriv pochybovan: skeptick, neveriv, pochybovan lovek; nedveriv, pochybovan slov pesimistick (ktor m sklon vidie vetko z horej strnky: op. optimistick): pesimistick poha na svet. pesimistick predpove negativistick (z princpu odmietav.

skamenel p. skamenen I skamenen 1. ktor skamenel odb. foslny: skamenen, foslne ivochy, rastliny zastar. skamenel 2. p. nehybn skamoisa p. spriateli sa I skampolo p. triko skntren p. pokazen 1 skntri p. znii 1, zahubi skapanina p. zdochlina 1 s k a p a t 1. p. zmizn 3 2. p. zahyn, umrie skapat p. chor' 1 skra p. potresta skasrova p. zrui, odstrni 2 skatovan p. strpen

643
zporn): zakorenil sa om negativistick postoj nihilistick (pre ktorho nem ni zmysel; ktor vetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzn v jelio nihilistickom svete * nevesel neradostn (ktor' nevet ni dobr, prjemn): vzia budcnosti je nevesel, neradostn pochmrny pomrny: pochmrne, pomrne mylienky skeptik p. nedverivec skerova p. zahn 2 skia p odkia 1 skica l.p. nrtok 2. p. rta 2 skicr zoit na skicovanie /astarv. nrtnk: deti kreslia do skicra, do nrtnka sklad I. miesto na uloenie rozlinch vec skladisko skladit: sklad, skladisko, skladit potravn, pohonnch hmt skldka (miesto na uloenie nieoho, oby. na otvorenom priestranstve): sklka odpadu arzenl (sklad zbran): pren. arzenl liekov depo (sklad dreva, uhlia a pod.) /astarv. magazn pren.: rezervr rezervor 2. p. zloenie, syntagma 3. p. zhyb 1 skladaka p. skladanka skladanka skladan obrzkov knika pre deti skladaka leporelo: dosta na narodeniny farebn skladanku, skladaku, farebn leporelo skladan ktor je poskladan, zloen do zhybov (oby. o ltke) hovor, faldovan: skladan, faldovan suka plisovan (ktor m drobn zaehlen zhyby): plisovan aty sklada 1. dva dolu snma: sklad, snma pomaly klobk z hlavy zhadzova (hodenm dva dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzuj, skladaj z voza nklad 2. dva dohromady spja: sklad, spja ruky k modlitbe, k prosbe zostavova montova (nieo nehotov al. pokazen, rozloen): sklad, zostavuje krovku; montuje stroj hovoi majstrova (rune zhotovovat): o majstruje? 3. dva do zhybov preklada: sklad vreckovku; sklad, preklad papier do tvorca riasi zbera zberka: riasi suku: zber(k) ltku do drobnch zhybov * hovor, zastar rancova faldova typ. slang falcovat" (sklada tlaov hrky do strn) 4. dva vznik umeleckmu dielu, najm hudobnmu al. slovesnmu tvori psa: sklad, tvor, pe nov operu, bse komponova (najm hudobn dielo): komponuje symfniu zostavova (oby. z hotovch ast robi celok): zostavuje program na veer 5. vykonva ist kony robi kona ini: vojaci skladaj prsahu; tudent sklad, rob skky; kona, ini sub 6 . porov. vzda sa 7. porov. odloi 2 sklada sa 1. by zloen kni. pozostva: dielo sa sklad z troch ast; kolektv sa sklad, pozostva Z desiatich pracovnkov /astar. zlea: dom zle z dvoch izieb 2. kona medzi sebou (pean) zbierku na ist cie zbiera sa: sklada sa, zbiera sa na podporu, na dar * prispieva (dva finann prspevok): mesane prispieva rodiom v starobe

sklon
skladate kto sklad, tvor hudobn diela komponista: opern skladate, komponista pesnikr (skladate pesniiek) skladba 1. umeleck dielo, najm hudobn: huti nuka o skladateskom umen kompozcia: predvies vlastn skladbu, kompozciu; tudova kompozciu na vysokej kole 2. p. systm, zloenie, zostava 3. p. syntax skladisko, skladit p. sklad 1 skldka p. sklad 1 skladn ktor zaber mlo priestoru spratn: skladn. spratn nbytok lon: lon rm skladova p. uskladova sklamanie nesplnenie oakvan rozarovanie: trpk sklamanie, rozarovanie dezilzia: zaksi dezilziu sklaman ktormu sa nesplnili oakvania al. ktormu sa nepotvrdila doterajia dobr sksenos: svediaci o tom rozarovan zried. rozaren: divci odchdzali z. predstavenia sklaman, rozarovan (op. naden): hovorila sklamanm, rozarovanm hlasom nespokojn (ktor pociuje nebos. neshlas): nespokojn s hodnotenm; po porade sedeli sklaman, nespokojn sklama 1. spsobi rozarovanie, zbavi ilzi, nesplnit oakvanie rozarov a: nov pracovnk ns sklamal; veierok, jilm ma rozaroval, sklamal p. aj stroskota 2 2. p. zlyha sklama sa p prepota sa skla p klopi skla sa l.p. klonit" sa I. ukla sa 1 2. p. zvaova sa sklpac ktor je zariaden, uspsoben na sklpanie sklopn padac: sklpacie, sklopn sedadlo; sklopn, padac most sklpa p. klopi sklapn p zatvori I skla p. zabi I skltit' 1. p. zrazi 1 2. p. zabi I skltit'sa p. klesn I, zvali sa I sklven p. merav 1, skrehnut skavie p. stpnu 1 sklben p pevn 3. spojen, ucelen sklbi p. spoji 2 sklenr odbornk zasklievajci obloky /astarv.: oknr ohloiar sklenen, sklen p. merav 1 sklep 1. p. obchod 2, predaja 2. p pivnica I sklepr p obchodnk sklepat 1. p. otrias 2 2. p. zbi 1 3. p. zloi 2. 5 sklepenie p. klenba sklepen p. oblkov sklerotick p. zbudliv sklesl p. sken, smutn, strpen sklesnut' p. klesn I, ovisn sklesnutos p. depresia 1 sklesnut p. sken, smutn, strpen sklon 1. vkov rozdiel dvoch bodov al. rovn spd: sklon, sp strechy; strm sklon, spd pozemku geol. klon: klon vrstiev stpanie (vzostupn lnia sklonu): tra m vek stpanie klesanie (zostupn lnia sklonu): klesanie cesty

skloni
2. vroden al. zskan schopnos na nieo: ma egoistick sklony tendencia: tendencia po stlosti nklonnos nchylnos: nklonnos preceova veci; nchylnos na choroby dispozcia (predpoklad istm spsobom sa sprva, kona): m dispozcie na spev nbeh: nbeh na tunotu kni inklincia 3. p. koniec 1 skloni vychli zo zkladnej polohy smerom dole schli: zahanben sklonil, schlil hlavu sklopi (nieo pripevnen obrti smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila vieka nakloni nachli nahn (trocha, mierne skloni): naklonila, nahla fau, aby olej mohol pomaly steka ohn zohn (skloni do oblka): (z)ohn chrbt, prt zhrbi zhrbati (chrbt) zhybn: svine zhybla telo /vi (hmotnosou, silou vychli smerom dole): nklad zvil bok voza poskla poschyova (postupne, jeden za druhm) sklonok p. koniec 1 skloovanie gram. tvorenie slovnch tvarov pdovmi prponami; sbor tchto tvarov gram. deklincia: skloovanie. deklincia podstatnch mien ohbanie skloova gram. meni tvary slova pdovmi prponami gram. deklinova: iak sklouje, eklinuje latinsk slov * ohba: ohba slovo vo vetkch poch sklopec p. pasca I sklopi p. skloni sklopka p. pasca 1 sklopn p. sklpac sklovina 1. tuh tkanivo na povrchu zubov: popraskan sklovina anat. email 2. p. glazra I skenos p. depresia I sken ktor je duevne ochabnut, maltny; ktor sa pre nieo trpi; svediaci o tom smutn: u dlh as chod sken, smutn skormten zarmten zronen (bolestne zasiahnut): sedel za stolom sm, skormten, zarmten; tvr mal zronen sklesnut kni. sklesl (oby. aj telesne vyerpan): trpi ju choroba, je sklesnut, sklesl kni. malomysen (nemajci duevnch sl): malomysen potrebuje pomoc a podporu stiesnen (ktorho nieo a, stiesuje): stiesnen matka, stiesnen hlas zkostliv zkostn (prezrdzajci zkos): zkostliv, zkostn pohad umierajceho depresvny deprimovan zdeprimovan (ovldnut smtkom, beztenosou): deprimovan pacient p. aj smutn ski p. zarmti, porov. skuova skuova spsobova duevn ochabnutos ubja deprimova depta: okolie ma skuuje, ubja, deprimuje. depce stiesova tiesni: nespech ho skuoval. tiesnil zarmucova zroova kormti skormucova kni.. rmti (spsobova smtok, zrmutok; robi smutnm): sprvy o neast v rodine ns zarmucuj, z.rouj, kormtia p. aj trpi skuujci ktor vyvolva tiese, zkos, smtok, neistotu a pod. stiesujci tiesniv zkostn: ma skuujci. stiesujci, tiesniv, zkostn pocit skor-

644
mucujci zarmucujci: skormucujce, zarmucujce sprvy aiv dusn dusiv: aiv, dusn, dusiv atmosfra; dusiv ticho deprimujci ubjajci: deprimujce, ubjajce prostredie depresvny zdrvujci: dosta od priatea depresvny, zdrvujci list krun (smutn a ak): i v krunch asoch sklza (sa) p. kza sa sklznu (sa) 1. klzavm pohybom sa premiestni po povrchu nieoho, oby. zhora dole zomykn sa mykn sa: iapka sa mu skzla, (zo)mykla na elo hovor zviez sa: zviezla sa na kolen zosun sa zouchn sa (sunutm, uchnutm sa dosta dolu): kniha sa zosunula, lka sa zouchla zo stola skota Sa expr. zned. zoa sa: skota sa, zol sa z postele expr. skrbli sa 2. strati stabilitu, vyboi z drhy mykn sa pomykn sa poklznusa: noha sa mu skzla, mykla na upke; pomykol sa, poklzol sa na ade 3. iba sklznu p. upadn 2 skmsa P. otrha skmasn p. strhn 1, schyti 1 skmotrisa p. spriateli sa 1 skoba hrub kovov klinec zahnut na obidvoch koncoch do pravho uhla: spoji nieo skobou hovor, k r a m l : vbi kramu do dreva skobl sa p. spadn 1, zga sa skoi 1. skokom prekona ist vzdialenos a tak sa premiestni: skoi z rebrka * zoskoi expr. zhupn (skoi z vky): zoskoi zo stromu, zhupn z postele vrhn sa (prudko sa hodi): vrhn sa do vody hovor, expr. skokn: Slnko na oblohu skoklo (Rzusov-Martkov) vyskoi (skoi smerom von, hore al. dopredu): vyskoi z obloka, vyskoi za loptou naskoi (skokom sa dosta niekam): naskoi do voza, do auta 2. p. zabehn 1 3. p. chopi sa 2 skoky p. skkavo, skokom 1 skomo p. skokom 1 skon p. rezk 1 skok 1. pohyb, ktor vznik odrazom nh od zeme: plavn skok, skok do vky preskok (skok cez nieo): preskok cez koa vskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do vskoku zoskok (skok smerom dolu): zoskok z nradia doskok (posledn as skoku): doskok na nohy trojskok (trojnsobn skok do diaky) poskok (krtky skok): bea poskokmi * odskok 2. p. zmena 1 skokmo 1. p. skokom 1 2. p. rchlo skokn p. skoi 1 skokom 1. silnm odrazom nh skomo hovor, skoky zried. skokmo: skokom, skomo sa dostal na druh stranu vskokom hovor, vskoky (skokom smerom hore) 2. p. rchlo skok ovito, skokovite p. skkavo skolektivizova p. zospoloenti koli p. zabi 1 skomolenina p. deformcia skomolen p. nejasn 2, popleten skomoli p. zamota 1 skompletizovan p. pln 1 skompletizova p. kompletizova

645
skomplikova p. zaplies 4 skomponova p. zloi 5 skomprimova p. stlai skon p. smr 1 skonat p umrie skoncentrova p. sstredi I, 2 skoncipova p. napsa 2 skoncova p. skoni 1 skonen p hotov 1. uzavret 4 skoni I. uskutoni posledn fzu, koniec nieoho, dovies do konca (op zaa) dokoni ukoni zakoni: robotu sme skonili, ukonili o hodinu skr; prednku dokonil, zakonil cittom kni.: dokona zaki: zaat dielo autor u nestihne dokona. zaki nr pokoni: pokoni vec razom (Kukun) dovi zavi zvi (na najvyiu mieru, plne): vazstvo dovime. z(a)vime oslavou korunova (s spechom): korunova dielo oslavou uzavrie uzatvori (urobi definitvny koniec, zver nieoho): uzavrie, uzatvori besedu, sympzium absolvova (vychodit' kolu, tdium, kurz a pod.): gymnzium spene absolvoval skoncova (nieo neprjemn, neelaten, zdhav a pod.): skoncujeme nae hdky; skoncova s neporiadkami prerui (predasne): prerui archavos presta: presta, skoni s robotou
2. ma zl koniec hovor, expr d o b a o v a d o g a z d o -

skr
skontruova p. zostroji skontaktova p. spoji 4 skontrolova p. preskma skonzumova p. spotrebova, zjes skoordinova p. zladi skopa 1. kopanm upravi pdu pokopat: skopa, pokopa hriadky zrova zry porova (rom obrti, poobraca pdu): zrovanie zhrady: pozemok treba dkladne zry, porova skypri (kopanm urobi kyprm): skypri zem 2. p. pokazi 1 skopi sa p. zhromadi sa 1 skopca sa p. spadn 1, zgl'a sa skoprcn, skopcnu p. spadn I skoprdai sa p. pokazi sa 2 skorej p. skr 1, 3. 4, predtm I. prv 1, vopred I skormucova p. skuova skormtenos p. depresia I skormten p. smutn, sken skormti p. zarmti skormti sa p. zarmti sa, osmutnie skoro 1. p. vas 2, 3, zavasu 2. p. oskoro, pomaly 4 3. p. rchlo 4. p pribline I, 2, takmer, zhruba I skorie p skr 1, prv 1 skorumpovan p. skazen 3 skorumpova p podplati skor 1. vyskytujci sa, prichdzajci skoro, zavasu (op. neskor) ran vasn: skor, ran ovocie; vasn zelenina: ran. vasn sklaateovo obdobie p. aj rann 2. ktor sa stane, uskuton vemi rchlo, pred oakvanm termnom rchly vasn (op. neskor): skor, rchla, vasn staroba nhly nepredpokladan neakan neoakvan (op oakvan, predpokladan): nhly, nepredpokladan prchod, nvrat; neakan, neoakvan smr skosi l . p pokosi 2.p. zahubi 3.p. skritizova, zvozi 1 skostnaten p neprun 2, staromdny, zaostal, konzervatvny 2 skostnatie p. zaosta 1 skoti p. zjes skoti sa p. spadn 1 skota sa p. zgl'a sa, sklznu (sa) 1 skr 1. pred urenm asom, asovo pred niekm al. niem (op. neskr, neskorie) skorej skorie: vrtil sa skr, skorej, skorie, ako sme si mysleli prv vaie: ruh raz musm vsta prv. vaie 2. v bliie neurenom ase v minulosti predtm kedysi voakedy prv: skr, predtm tu bola lka; kedysi, pr\' sme mu viacej verili fraz. svojho asu 3. vyjadruje viu pravdepodobnos skorej: takto sa tam skr, skorej dostane ahie pravdepodobnejie: vo vekom meste ahie, pravdepoobnejie njde prcu 4. zdrazuje platnos vrazu, pred ktorm stoj skorej: m skr, skorej zujem zska vplyv v predstavenstve vmi viac viacej predovetkm: ide mu vmi, viac, viacej o vlastn prospech; pjde jej predovetkm o deti 5. p. vopred I

va doskka: skoni na ibenici, v nemocnici; u sme dobaovali, doskkali; takmto spsobom rchlo dogazduje 3. p. umrie skoni sa 1. dospie na koniec, dosiahnu koniec (op. zaa sa) ukoni sa: porada sa u skonila, ukonila zavi sa zvi sa dovi sa (dosiahnu vrchol): jeho ivot sa z.(a)vil, dovil pomin sa min sa uplyn ubehn prejs (o ase; o deji v ase): polhodinka sa rchlo (po)minula, uplynula; brka prela 2. ma ist koniec vyznie vyjs: obhajoba sa skonila s spechom, vyznela spene, vyla dobre hovor dopadn vypli: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vyplilo to zle hovor, expr vystreli: neraz to presne naopak vystrel kni. vysti: nedorozumenie vystilo v bitke skondenzova p. stlai, zhusti skonfikova radne oda, zobra (v prospech ttu) konfiskovat zhaba: (skonfikova pdu. zhaba majetok exekvova zexekvova (vymc, vzia exekciou): (z)exekvovali im dom vyvlastni (vzia zo skromnho vlastnctva): vyvlastnenie pdy subt zabavi: na hraniciach mu paovan tovar zabavili pohaha (postupne) rekvirova* zrekvirova (radne zobra oby. pre vojsko): (z)rekvirova potraviny porekvirova (postupne) p. aj zabra skonfrontova p. porovna skonfundova p. zmias skonkretizova, skonkrtni p. uskutoni, zvecni skonsolidova p. upevni I skontatova p. zisti skontituova p. zaloi 4

skrnatie
skrnatie porov, krnatie skracova p. krti skrachovan p. nespen, bezndejn skrachova hovor utrpie krach, pren. ma nespech hovor, expr krachn: podnik skrachoval; n pln skrachoval, krachol zbankrotova bankrotova (utrpie bankrot): banka (zbankrotovala expr.: prs/vy js na mizinu dosta sa na mizinu: Jirma vyla, dostala sa na mizinu fraz. expr.: vyjs na ps tridsiatok vyjs na obrcku palicu (strati vetok majetok): vea pil, napokon vyiel na ps tridsiatok, na obrcku palicu upadn (strati hospodrsky al. in vznam): kedysi bohat rodina celkom upadla stroskota nevydari sa (ma nespech): vetky plny stroskotali, nevydarili sa skraja 1. blzko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu na kraji pri kraji: ad je skraja, na kraji, pri kraji tenk na pokraji: voda je na pokraji hlbok
(koho, oho):

646
v menej miere): pokri prst stiahnu zhrbi (asti tela aha nadol al. k sebe): stiahol hlavu o zimy; zhrbil chrbt, plecia schli: schlil telo o klbko 2. p. pokri 1 skri sa p. schli sa skrmo p. skrene skrehn vplyvom chladu, zimy sa sta meravm, tuhm stuhn zmeravie expr skrepenie: prsty mu skrehli, stuhli o zimy; o mrazu mu dy zmeraveli, skrepeneli premrzn vymrzn preziabnu oziabnu (celkom prenikn chladom): nohy jej v ahkch topnokch premrzli, preziabli; oziabol mu nos o mrazu uzimi sa prezimi sa: deti sa vemi uzimili, treba im poa aj skrehnut ktor stuhol, zmeravel, oby. od zimy. mrazu a pod. zmeraven stuhnut skaven: skrehnut, zmeraven, stuhnut, skaven prsty expr. gramblv zmrznut zamrznut: grambav ruky od zimy; nali ju v snehu skrehnut, zmrznut; vrtili sa z hr cel zamrznuli premrznut preziabnut: mal pocit, e mu v premrznutch, preziabnutch och neprdi krv uzimen prezimen: v zveji seeli skrehnut, uzimen prepelice; ruky mala celkom prezimen p. aj merav skrepenie l.p. skrehn 2.p. zahyn skreprova p. zahyn, umrie skresa p. vyhrei, skritizova, zvozi 1 skreslene p. krivo 2, porov. aj klamn skreslen p. klamn skresli poda, zachyti odchodn od skutonosti: skresli tatistick daje expr. pistihnut (upravi takty poda vlastnej predstavy): pristrihol rozprvanie poda svojho prikrli prifarbi pimalovat (urobi krajm ako v skutonosti): udalos prikrlil, prifarbil; skutonos trocha pimaloval fraz. pritiahnu za vlasy (nsilne prispsobi pravde) deformova (zmeni skuton podobu): deformova realitu skresova p. falova skria, skrknu p. vykrknu, zakria skriedovatie p. obledn skria v kus nbytku na ukladanie rozlinch vec zastar. al. hovor, kasa: dvojdielna elezn skria na spisy; m pln kasu oblekov atnk (skria na uschovanie iat): zavesi si kabt o atnka bieliznk zastar. komoda (skria na uschovanie bielizne) vitrna (zasklen skria na vystavovanie predmetov): vitrny s muzelnymi zbierkami prbornk hovor, kredenc (skria na prbory a al riad): vybera lky z pribomka, z kredenca almara hovor, a r m a r a (starodvna skria) zastar.: ifoni if011 skrinka p. schrnka skritizova kriticky zhodnoti (poukzanm na chyby, nedostatky) pokritizova (trocha skritizova): posedeli, pokritizovali pomery hovor, expr.: zreza zoseka zrpa (vemi skritizova): skritizova, zreza nov film odsdi (ostro odmietnu): jeho postup vetci odsdili hovor, expr.: zvozi znosi skresa skosi (vemi, a netostne): autora v tlai zvozili, znosili pod iernu zem skrivene p. krivo 1

2. (koho, oho) vyjadruje miesto na kraji nieoho k r a j skraja, kraj hory rast maliny zastarv.

p o k r a j (Dobinsk) zastar n a k r a j (Kaliniak)

skrajok p. odrezok skrpa p kropi skraper p rpadlo skrsnie p. opeknie skrsni p. skrli skrli urobi krajm, krsnym, peknm okrli: skrli, okrli tvr esom; skrli si ivot hudbou zned. skrsni: smev jej skrsnil tvr ozdobi vyzdobi (urobi krajm pomocou ozdoby): ozdobi si aty broou prikrli (prida nieo na skrlenie): prikrlil skutonost skrten ktor je rozsahom men krat: skrtene', kratie vydanie romnu zostrunen zredukovan: skrten, zostrunen prspevok, lnok skrti porov. krti skrtka 1. obmedzujc sa na podstatn veci, sporne v slovnom vyjadren (op. obrne) krtko: skrtka, krtko vyrozprval svoje zitky strune jadrne: strune, jadrne osvetli podstatu problmu jednoducho: jednoducho porozprval ivotn prbeh 2. nadvzuje na situciu a uvdza vysvetlenie, zhrnutie a pod. jednoducho slovom jednm slovom: skrtka, jednoducho, nemm na to as; (jednm) slovom. bolo to vborn prosto proste: prosto, nerozumeli si nu teda: nu, teda, rozmyslel som si to fraz. dos na tom skratkovit p. strun, heslovit skrba sa, skrbli sa p. spadn 1, zgl sa skrbli, skrbi p. etri 2 skrek, skrok p. krp skrene so skrenmi nohami al. skrenm telom skrmo: skrene, skrmo preskoil cez debnu expr: uupene upiaky poupkv poupiakv kvoiaky kvoiac: uupen, upiaky zostala v kte prikrene: skrene. prikrene zastal pred oblokom schlene skrtene: skrene, schlene leal na dlke zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedie skri 1. da do ohnutej polohy, do ostrho uhla (oby. asti tela) ohn zohn: skri, (z)ohn ruky v lakoch, nohy v kolench prikri pokri (oby.

647
skrivenina p deformcia skriven p. kriv 1 skrivi urobi krivm, nerovnm pokrivi: nsilnm otvranm skrivil, pokrivil vrchnk dokrivi (na viacerch miestach al. vo vekej miere): pri pde z bicykla dokrivil blatnk nakivit (trocha, mierne): nakivil sta do grimasy vykrivi: vykrivil sta deformova (spsobi deformciu kivenm): nraz deformoval karosriu pokrti: reuma mu pokrtila ruky ohn zohn (da do ohnutej, nerovnej polohy): ohn, zohn chrbt, ruku skrivi sa sta sa krivm, nerovnm pokrivi sa: pendlk sa skrivil, pokrivil dokrivi sa (na viacerch miestach al. vemi) nakrivisa (trocha, mierne): ktiky st sa mu nakivili do plau ohn sa zohn sa (da sa do oblkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbt expr.: zveri sa zveri sa (skrivi sa oby. vysuenm): kra sa zverila, zverila skrivodliv p nespravodliv 1 skri 1. poloi krom cez seba: prejs krom cez nieo prekri prekriova: skril si, prekril si nohy; prekriovala si ruky cez prsia; blesk skril, prekril, prekrioval oblohu 2. p. prekazi skrkva p. pokri 1 skrochnieli sa p. spadn I skroji p odkroji skrojok p odrezok skromne, skromnuko, skromnulinko, skromnunko 1 1 . porov. skromn 1 2. p. mlo 1, 2. trocha 1. 2, slabo 1 skromnuk, skromnuk, skromnunk, skromnulink p. skromn I skromn 1. ktor m mal nroky, poiadavky; svediaci o skromnosti, nenronosti nenron beznron: mlokto je dnes skromn, nenron; prichysta skromn, nenron obed (op. bohat, vekolep) nenpadn jednoduch (ktor sa vyznauje vednosou, obyajnosou): nenpadn, jednoduch dieva, aty diogenovsk (ktorm sa vyznaoval grcky filozof Diogenes): diogenovsk ivot chudobn (op. bohat): chudobn oslava chatrn boh biedny (skromn a nevyhovujci): visel na om chatrn, boh, biedny odev expr.: skromnuk skromnuk skromnunk skromnulink (vemi skromn) priskromn (prli skromn) expr preskromn 2. p. slab 2. skpy 2, mal I skropit p. pofka skroten p krotk 1, poslun skroti I. urobi krotkm (cvienm, oby. zvierat): skroti tigra udomcni zdomcnit' odb. domestikova (prispsobi novmu, domcemu prostrediu): udomcni, zdomcnit div zvierat 2. urobi miernym, pokojnm upokojit uti: skroti. upokoji, uti rozvnen dav zmierni schladi stlmi utlmi sti (ubra na intenzite citovho prejavu): zmierni, stlmi, sti zlos, hnev; schladi, utlmi ve ovldnu opanovat potlai premc (vou zabrni prejavom citu a pod.): ovldnu, potlai svoje chky; oponova, premc hnev pokori: biom pokoril jeho pchu pren. zazubadlit (Glocko) skrotn p. udomcni sa 1 skpa p. urobi 2 skrsn p. vznikn skrca sa p. krti sa 2 skrum p. tlaenica skren p pokorn skrui p. zlomi 4 skrtene p. skrene

skry

skrti 1. krtenm spoji do tesnho celku stoi: skrti. stoi pokrovec, papier zvin zvi (do ka al. do klbka): zvin plachtu; zvin vlnu, drt * zakrti zatoi (do lka): pokropen bielize zakrtila, zatoila zrolova zol (do ka): zrolova deku. noviny zvaka (skrti do podoby valca): zvakaprikrvku zmota (do klbka al. do pradena): zmota priadzu pokrti posta poskrca (postupne, viac vec): posta. poskrca drty ul (cigaretu) hovor, zbali: zbali deku poskat (skrti priadzu na nite): pren. poska si fzy 2. vychli z pvodnej polohy, urobi s niem pohyb okolo osi: zmeni doteraj smer stoi skrtnu: skrti. skrtnu k vo dverch; stoi, skrti volant doava pokrti: pokrti kukou zvrtn otoi: zvrtn, otoi vypnaom; voz zvrtn, otoi do opanho smeru vvkrti vytoi (krtenm da smer von): fzy si vykrtil dohora: vytoi driek vyvrtit (vychli z normlnej polohy): vyvrti hlavu skrutka 1. siastka so zvitmi, prpadne s maticou, ktorou sa spjaj rozlin diely zariaden al. nstrojov al. ktormi sa prena pohyb hovor.: rauba raub: upevovacia, spjacia skrutka, rauba; pritiahnu skrutku, raubu. raub suhi.: rf rb 2. p. zkruta 3. p. kuery 1 skrutkova nstroj na doahovanie al. uvoovanie skrutiek hovor, raubovk: mechanick skrutkova; pritiahnu nieo raubovkom subt. rbovk skrutkova doahova al. uvoova skrutku; spja nieo skrutkou hovor, raubova subt. rfova: dosky skrutkuje. roubuje, aby tesne priliehali skrtnu p. skrti 2 skru p. nosnk skrvaven p. krvav 1 skrvavi l.p. rani 2. p. zakrvavi skra p. kryt skryt p. kryt skry 1. da na tajn miesto: zakry pred oami inho schova uschova ukry: skry, schova sladkosti pred demi; peniaze dobre uschovala; ukry si tvr pred zvedavmi oami prekry kraj. presehova: prekry, presehova uteenca; prekryli, preschovali mi peaenku zatvori (pred niekm): zatvorila zavraninu do pajze subt.: zai zdekova: zaili, zde kovali ho do komory poskrva pokry poschovva poukrva poprekrva (postupne al. viac vec): dareky vdy poskrva, poschovva, poukrva, aby bola rados via expr poprata (da pre spred o): aty rchlo poprace do skrine prechovva (nedok.; tajne al. protizkonne skrva): prechovvaj hadan osobu, zbrane 2. spsobi, aby niekto nieo neodhalil zakry

skryto
ukry zastrie: skry, zakry, zastrie svoje obavy, strach utaji zamaskova (urobi tajnm, nepozorovanm): utaji, zamaskovat vchod do budovy p. aj utaji skryto, skryte p. nepozorovane, tajne, ukradomky;
porov. aj skryt

648
skuhri p. etri 2 skuhro, skuhro 1. p. lakomec 2. p. sporite skujova p temperovat skulptor p. sochr skulptra l.p. socha 2.p. sochrstvo skma 1. vedecky zisova poznatky o nieom bda tudova: skma, tudova pravek osdlenie Slovenska; vedci bdaj, skmaj, ak vplyv maj exhalty na loveka robi vskum: rob vskum nedvnej histrie * rozobera (robi dkladn rozbor nieoho): rozobera jav, vzah, jazykov fakt odb. rekognoskova: rekognoskova tern odb. uvaova: uvaova, skma bo, priamku, veliinu hovor, sondova (skma pomocou sondy): sondova pdu 2. sstredene, dkladne pozorova prezera tudova: skma, tuduje, prezer aje * obzera: obzer sa, prezer sa v zrkadle prehliada (byt, batoinu, chorho) hovor, sondova (nepriamo al. opatrne zisova): sonduj, ak je situcia hovor, expr oukva

skryt ktor nemono njs, uri, odhali ukryt schovan: drahocennosti s dobre skryt, ukryt, schovan skrvan utajovan tajen zastieran potlan (oby. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrvanou, utajovanou zvisou; tajen, zastieran. potlan dojatie; potlan obavy expr. tutlan poet. stajen (Horov. Rzus) tajn utajen (skrvan pred pozornosou inch): tajn opozcia (op. otvoren), tajn mylienky, utajen lska zastret zahalen maskovan zamaskovan: zahalen, maskovan kryt tich (skrvan z osobnho al. inho. oby. politickho dvodu; op. otvoren): tich protest neviditen neznmy: neviditen, neznme sily ho priahovali na star miesta nepozorovan odb latentn: nepozorovan choroba, latentn nkaza postrann (skryt a neist, neestn): postrann zmer, mysel nepriamy vntorn odb implicitn (op. explicitn): nepriama, vntorn, implicitn informcia v texte expr zakuklen: zakuklen nepriate nenpadn expr: zastren zapadnut: nenpadn istinka; zastren, zapanut kt zasiar. potajomn
zastar. zried. p o t a j m

skrvaka detsk hra, pri ktorej jeden had poskrvanch astnkov hry schovvaka schovvanka: hra sa na skrvaku, schovvaku, schovvanku zried.
s k r v a n k a (Vansov) zned. m r a k a (Vansov) hovor,
zastar. murky: hra sa na murky skrvan p nepozorovane, ukradomky skrvanka p. skrvaka skrvan p. skryt, potlan skrva 1. porov. skry 2. p. taji 1 3. p. obsahova skrz, skrze l.p. cez 1 2. p. p r e l 3. p. prostrednctvom skrz-naskrz p celkom 1, plne skuba p. trha 1 skua vydva tichie kvliv, nariekav zvuky expr. skuva: pes sku za dverami; vietor sku, skuva v korunch stromov kua (o ivch tvoroch, pren. o uoch): lka, pes ku; skua, kua o bolesti expr.: gauda gavda: na vore gaudia husi, deti p. aj uka. plaka skueraven p kuerav skueravie sta sa kueravm (o vlasoch) okueravie skueravi sa: krtke vlasy jej po zmoknut skueraveli, okueraveli expr.: /.brkavie zbrkavi sa: chlapcovi vlsky zbrkaveli, zbrkavili sa nakueri sa: vlhkom sa vlasy nakuerili zvlni sa (zska vlnit tvar): dlh vlasy sa jej na koncoch zvlnili skueravi sa p. skueravie skudli 1. p. rozvri I 2. p. zamota I skdoli, skundoli p. rozvri I skuhrk p. lakomec skuhrat l.p. stena 2. p. etri 2 3. p. prosi skuhravec l .p. lakomec 2.p. sporite skuhrav 1. p. plaliv 1 2. p. skpy 1, lakom 2

(opatrne skma): pohadom ns oukvaj preverova (znova nieo skma): preverova aje, akos zisova (pozorovanm prichdza k istmu poznaniu): zisova prinu vyschnania stromekov skmate p. vedec skmatesk p. vskumn, hbav skmav ktor chce pozorovanm nieo odhali, o nieom sa presvedi hdav: skmav, bav duch ptrav sptav ptav (v ktorom sa zra podozrenie, neistota, otzka): dlho sa naho dvala ptravm. sptavm, ptavm pohadom asio pejor. sliediv (neprjemne skmav): slieivm oiam ni neunikne p. aj pozorn 1 skup p lakomec skupni p. etri 2 skpa t p. okpa 1 skupina 1. viac jednotlivcov al. vec spolu: skupina iakov, skupina stromov hovor grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov * kolna konvoj (skupina v rade. oby. vozidiel): dlh kolna automobilov hf expr.: hromada kopa kde (neusporiadan skupina): hf, hromaa, kopa ivkov odb. ea (skupina prbuznch jedincov) 2. viac jednotlivcov spojench spolonmi zujmami, spolonou innosou, spolonm cieom kolektv: skupina, kolektv autorov slovnka; uvies kolektv atltov rad: patri o raov bojovnkov za emokraciu * tm, ps. i team (skupina ud so spolonou lohou): tm vedcov druina (organizovan skupina ud sptch spolonou prcou, spolonmi zujmami): trova druina trieda vrstva (skupina ud so spolonmi znakmi): spoloensk triedy, vrstvy zdruenie: zdruenie priateov umenia strana: zhromadenie sa rozdelilo na dve strany celok: reprezentan celok mustvo (skupina jednotlivcov so spolonm poslanm): zchrann mustvo drustvo (organizovan skupina v porte, v boji a pod.): drustvo parautistov kruh (skupina blzkych ud): kruh milovnkov pozie krok (zujmov skupina): divadeln krok stav: uitesk stav frakcia (skupina v politickej strane, ktor sa odliuje od jej lnie): parlamentn frakcia * hba: udia

649
sa zhkli do hby klan (pevne uzavret skupina): vojensk klan mafia (tajn teroristick skupina) tb (skupina spolupracovnkov pri istej akcii): Jilmov tb * peletn pelotn (skupina pretekrov v cyklistickch pretekoch): by na ele peletnu hovor, p a r t i a : partia murrov, kartrov subt. parta hovor g a r d a (skupina rovesnkov spojen spolonmi zujmami): mlad spisovatesk garda kapela (hudobn skupina) hovor, expr. k o m p n i a : vesel kompnia vletnkov * expr. rieda (neusporiadan skupina ud): rieda det pejor. stdo (via neusporiadan skupina ud) kni. plejda (skupina ud z istho okruhu innosti): plejda vynikajcich maliarov pejor.: b a n d a g r u p a perep: politick grupy pejor. kasta (skupina ud izolujca sa v spolonosti na zklade povolania, majetku a pod.): kasta umelcov subt. manaft p. aj spolonos 2 skupinov p. spolon 1. kolektvny s k p i p. pokpi skpi 2 p. etri 2 skpo 1. porov. skpy 1 2. p. mlo 1, 2, trocha1 1,2, slabo 1 skpy 1. ktor nerd dva zo svojho (op. tedr): nikdy neponkne zo svojho, je skpy lakom (ktor zo svojho nedva, ale zato ti po veciach, majetku inch): lakommu loveku nikdy nie je dos pejor.: grlosk drgrosk s k u h r a v skvraiv s k v r a n : grlosk, drgrosk, skuhrav star mldenec * nr. expr. krhlv: krhav Star Otec (Timrava) pren. macosk: macosk prroda priskpy (prli skpy) 2. ktorho je mlo, nepostaujci (op. tedr) slab mal nzky biedny: skpa, slab, mal plca; nzky, biedny zrobok s k r o m n spor: skromn, spor le slnka * nevek nevdatn c h a b : nevek roda (op. bohat, hojn); nevdatn, chab d priskpy (prli skpy) skri p. spli 2 skri sa p. sta sa skurven 1. p. skazen 3 2. p. prekliaty skurvi p pokazi 1 skurvi sa l.p. oarchavie 2. p. pokazi sa 2 sksenos poznatky zskan cieavedomou innosou empria: pozna nieo zo sksenosti, z empirie p r a x : zska prax v nieom autopsia (vlastn sksenos) sksenostne kni. na zklade sksenosti empiricky kni.: aposterirne (op. aprirne) a posteriori (op. a priori): sksenostne, empiricky, aposterirne zskan poznatky sksen ktor m pracovn, ivotn al. in sksenosti (op. nesksen) osveden: projekt da posdi sksenmu, osvedenmu odbornkovi kni. zbehl: by v nejakej innosti zbehl * expr. ostriean (majci dlh sksenos): ostriean komenttor; by ostrieanm hokejistom remeseln profesionlny r u t i n o v a n (ktor je dobre vycvien v nejake j innosti; ktor rob nieo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to by remeseln zlodeji; takto to vie predvies iba profesionlny, rutinovan umelec star (ktor n i e j e zaiatonk; op. mlad): star praktik; vsledky starej, sksenej uiteky hovor, expr podkut (dobre pripraven): podkut renk, tudent svetasksen svtaznal

skobn
zrel (ktor sa vyzn vo svete; ktor mnoho zail, videl, precestoval a pod.): svetasksen, svtaznal podnikate; sksen, zrel ena * kni. znal sksi 1. vyvin silie dosiahnu nieo poksi sa urobi pokus: sksi, poksi sa njs rieenie; poksi sa, urobi pokus o tek, o zmierenie hovor.: oprobova s p r o b o v a poprobova: oprobujeme, sprobujeme astie hovor, opi: opim to ete raz hovor, p o s p r o b v a (viac vec al. spsobov) pousilova sa vynasnai sa: pousilujeme sa, vynasname sa robotu ohotovi 2. zisti nieo, presvedi sa o nieom (oby. nepriaznivom) vlastnou sksenosou oksi zaksi: za mladi sksil vea zlho; sklamanie, hlad ete nesksil, neoksil, nezaksil poskusova naskusova (velio sksi): vea toho v ivote poskusuje * prei zait (sta sa astnkom nieoho): cez vojnu sme preili, zaili vea trpenia, biedy ui (intenzvne al. vo velkej miere sksi nieo, oby. prjemn, kladn): ui si dobroty, radosti p r e k o n a p r e t r p i e p r e s t vytrpie* vyst* pocti (utrpenm sksi): prekonal, pretrpie, prest muky; pocti nieo na vlastnej koi; vytrpie, vyst vea prkoria, posmechu prejs (m) podstpi: podstpi tvrd vcvik, prejs akosami pren. expr. privoa: privoa k poriadnej robote 3. skkou sa presvedi o stave nieoho, preveri spsobilos nieoho vyska preska: sksime, vyskame svoje sily; skste, preskajte, i motor funguje hovor.: oprobova s p r o b o v a vyprobova opi: oprobujem, sprobujem si topnky, i ma nebud tlai; opi mso, i je uvaren p. aj vyska s k u s m o na skku pokusne: skusmo, pokusne zaali vyrba nov prpravok skobne experimentlne: skobne, experimentlne spusten prevdzka n h o d n e : skusmo, nhodne vybrat poloky ska 1. porov. sksi, vyska 2. p. experimentova s k k a 1. zisovanie, overovanie kvality, vlastnosti, primeranosti nieoho /.astarv. p r b a : s ku krajrke na skku, prbu iat test (skka na zistenie hodnt, vlastnost): mikrobiologick test 2. kontrola a hodnotenie vedomost, oby. v kole: podrobi sa skke test (skka na zistenie vedomost. schopnost): psa test z matematiky m a t u r i t a m a t r a (zveren skka na strednej kole): by pred maturitou hovor, psomka (psomn skka) hovor, ttnica (ttna skka): urobi ttnicu * hovor, pijmaky (prijmacie skky) /astar. exmen (zveren skka na konci kolskho roka): zloi exmen 3. prpravn predvedenie dramatickho, hudobnho a pod. diela: koncertn skka hovor, generlka (generlna skka): verejn generlka 4. p. trpenie 5. p. pokus skobne 1. porov. skobn 2. p. skusmo skobn ktor je roben, vykonvan iba na skku, na overenie, precvienie innosti, vlastnost, spsobilosti, funkci a pod. p o k u s n : skobn, pokusn pozemok; by vybrat do skobnho, pokusnho tmu cvin (aj o loveku, ktor vykonva skku, cvienie): cvin let, cvin pilot experimentlny (ktor rob expe-

skter
riment al. ktor je predmetom experimentu, skky): experimentlne postupy, experimentlna trieda cviebn (uren na cvienie, skanie): cviebn priestor zastar. prbny (Rzus) skter p. motocykel skutkov p. skuton 1 skutone 1. zodpovedajc skutonosti, ako v skutonosti fakticky naozajstn: skutone, fakticky, naozajstn vynaloen nklady ozajstne hovor.: ozajsky naozajsk: konene mohol ozajstne, ozajsky preteka opravdivo zastar.: opravdovo opravdov: vyzer celkom opravdivo v skutonosti relne objektvne: to sa v skutonosti, relne, objektvne stalo
porov. aj s k u t o n 1

650
predpoklady a pod. cel dokonal prav rdzi: skuton, prav mu: prav, rdzi meania ist neskalen ozajstn naozajstn naozajsk: ist, neskalen cit; neskalen rados; naiel v deoch ozajstn, naozajstn poteenie; je naozajsk dma nepochybn: nepochybn prava vny: ma o nieo skuton, vny zujem opravdiv: opravdiv hrdinstvo hovor.: hotov pln: to, o dokzal, je hotov, pln zzrak; hotov, pln gnius * naslovovzat: naslovovzat obomk neskl. kni. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence skutok 1. p. in 2. p. skutonos skuva p. skua skvai p. zvesi I skvalitni urobi kvalitnejm, kvalitnm zakostni: skvalitnenie, zakostnenie vrobkov zlepi (urobi lepm): zlepi ivotn prostredie, zlepi metdy prce odb. bonitova: bonitovapdu, lesy skvapalni urobi kvapalnm kondenzova: skvapalni. kondenzova plyn skvapalni sa p zrazi sa 3 skvri p. znii 1 skvele p. vborne 1, 2 skvelo p. vborne 1 skvel 1. p. krsny I. ndhern I, velkolep 2. p. vynikajci 1. vborn skvie sa l.p. blska sa I 2. p. vynika 2 skvita p. kvitn 1, 2 skvost 1. p. perk 2. p. vzcnos skvostn 1. p. ndhern 1 2. p. vynikajci 1 s k y d n s a p. spadn 1, zvali sa 1 sky do p. arbk skynoi p. znii 1 skypie p. rozli sa skyprova p kypri skyslie, skysli sa p. skysn skysn kysnutm, kvasenm zmeni svoje vlastnosti skysli sa skyslie: polievka na teple skysla. skyslela; mlieko sa do rna skyslilo ski sa (o mlieku) zoctovatie zlomi sa (dosta octov chu; o vne): vno v otvorenej fai rchlo zoctovatlo, zlomilo sa nabrzn (zaa kvasi): mlieko nabrzlo, omka u nabrzla * sekn sa zrazi sa (tepelnmi procesmi zmeni konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varen seklo, zrazilo * sadn sa (kvasenm nadobudn tuhiu konzistenciu; o mlieku) skysnut, sken p. kysl 1 ski sa p. skysn skytn p. poskytn skyva p. krajec skvrai p. etri 2 skvraiv, skvran p. skpy 1, lakom 2 skvrank p. lakomec slabinos p. sylabizmus slabin ktor je zaloen na slabikch, v ktorom je zkladnm organizujcim prvkom slabika odb. sylabick: slabin, sylabick ver slabika as slova tvoren nositeom slabinosti a vyslovovan ako celok: vyslovi slovo po slabikch zastar. sylaba

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie nieoho, potvrdzuje platnos vrazu al. vpovede vskutku ozaj naozaj veru: je to skutone, vskutku dobr sprva; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvja v skutonosti popravde vlastne podl pravdy popravde povedan: skutonosti, popravde, vlastne treba prizna, e na to nesta isto iste istotne zaiste zaruene nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaruene je to pravda fakticky hovor, fakt kni. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, i prde hovor, raz: skutone, raz. neviem, o tm myslel 3. p. vbec I 4. p. doslova 2 skutono p. skutonos skutonos nieo skuton, objektvne jestvujce fakt: historick skutonos, historick fakt realita: pohybova sa na pde reality danos (o je objektvne dan): socilne danosti vec: to je znma vec; tm sa na veci ni nemen jav (o mono zmyslovo pozorova): prrodn jav pravda: trpk pravda kni. skutok: pln sa Stal skutkom kni. skutono (Ponian) telev. rel (skuton prostredie, dianie v tomto prostred-): scna sa odohrva v reli odb. konkrtno skuton 1, ktor mono vnma zmyslami, jestvujci v realite; zodpovedajci skutonosti (op. neskuton) relny (op. irelny, fiktvny): st to skuton, relne objekty; skuton, relny poet bol men ako uviedli v novinch efektvny (op. fiktvny): efektvne hodnoty konkrtny (op. abstraktn) hmataten poznaten: konkrtny, hmataten, poznaten svet faktick skutkov (zodpovedajci faktom, skutonosti, nie odhadu): faktick, skutkov stav javov: javov svet, javov postata ozajstn naozajstn naozajsk iv: mal doma ozajstnho, naozajstnho, naozajsklio. ivho hada: ozajstn, naozajstn lska; nesedel tam prelud, ale iv lovek pravdiv opravdiv prav nefalovan primn nepredstieran: jilm nakrten poda pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); hereka plakala opravdivmi, pravmi, nefalovanmi slzami (op. predstieranmi. falonmi); prejavi prav, nefalovan zujem o nieo; boli to jeho prav vlasy (op. neprav, falon, umel) plnokrvn: chladnokrvnos prezrdzala plnokrvnho Angliana ivotn (op. neivotn, papierov): ivotn postava, ivotn hrdina neskreslen hol nah: tak je neskreslen, hol, nah pravda 2. ktor je tak. ak m by; ktor spa oakvania,

651
slabikova vyslovova kad slabiku slova samostatne, pren. ako ta hovor, slabikova: slabikuje, slabikuje nenov npis; prvk Slabikuje lohu slabina slab, zraniten miesto (najm v psychickom ustrojen loveka) nedostatok chyba: je si vedom svojich slabn, nedostatkov, chb slabos slab strnka: alkohol je jeho slabos kaz: charakterov kazy hovor, mnus hovor. expr. mucha slabinger p. slaboch slabingersk p. zbabel slabn stva sa slabm, slabm (o sa tka fyzickej sily, intenzity, potu a pod.) zoslabova sa (op. silnie): brka slabne, zoslabuje sa chabn ochabova chabie: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie tchnu utcha stcha utiova sa: zvuky, hlasy tchnu. utchaj, stchaj; rozruch okolo nehody sa utiuje ustva prestva zmierova sa: zujem o vrobky ustva, prestva; jeho vplyv na mlde, sa zmieruje poet. mtvie: b mr'tvie useda (prestva psobi): zlos used chradn upada biednie civie hyn (strca zdravie, zdrav vzrast): starec chradne, upad; rastliny suchom hiednej, hyn maltnie mandravie denglvie: svaly, dy mu maltnej, mandravej, dengavej * chladn ochldza ochldat': nadenie chladne; ochota spolupracova ochlza, ochld slabo 1. vyjadruje mal mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, vemi) mlo: slabo, mlo dotiahnut skrutka trocha trochu nepatrne nevrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevrazne natret oboie chabo: chabo sa brni skromne poskromne kni. sporo: ovocn stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zrodnen kraj nedostaujco nedostatone skpo /.ried. poskpe podnormln podpriemerne: nedostatone, skpo zavlaen polia jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok expr.: slabuko slabunko slabulinko slabuko chabuko chabunko: slabuko, slabunko zven teplota; slabuko, chabuko odporova ntlaku expr.: skromnuko skromnunko skromnulinko: skromnuko, skromnunko vyhriata miestnos expr.: biedne boho mizerne: biedne, boho, mizerne osvetlen chodba poslabie (trocha slabo): poslabie sa rozbehol prislabo primlo (prli slabo): prislabo, primlo posolenpolievka nesprav, nevalne porov. aj slab 1, 3 2. nespajc al. nesplniac ist poiadavky, kritri: nevyhovujcim spsobom (op. dobre) nedostatone nedostaujco nepostaujcu neuspokojivo neuspokoj ujco: slabo, nedostatone zabalen tovar; nedostaujco, nepostaujco, neuspokojivo preukzal svoje vedomosti ahko naahko: v takej zime bola ahko, naahko obleen chabo expr.: biedne boho mizerne fraz. nemastno-neslano: vie sa iba vemi chabo, biedne lyova; boho, mizerne sa pripravil na skku expr: slabuko slabunko slabulinko slabuko: iba slabuko, slabunko vie po anglicky chatrne (slabo a biedne): chatrne zariaden izba hovor, poslabie (trocha slabo): zatia plva

slab
poslabie prislabo (prli slabo): prislabo zorganizovan podujatie nesprav, nevalne porov. aj slab 2 slabobelas p. modr slaboervene p. erveno slaboerven p. erven slaboduch p. zaostal, obmedzen 1, slabomysen, malodun slaboialov p. fialov slaboch lovek slabej vle, zriedkavejie aj fyzicky slab lovek: je to slaboch, ned sa naho spoahn expr.: mkk mandravec pejor.: zdochliak zdochlina veche expr. chriate (fyzicky slab lovek) pejor. chabec (Kukun) pejor. onuca zgrgo (Urbnek) hnilika hovor, pejor. h a n d r a hrub.: srao sr posero subt. slabinger (najm fyzicky) zbabelec (lovek prejavujci nedostatok odvahy): ujs ako zbabelec slabomodr p. modr slabomysenos nedostatok duevnch schopnost, duevn menejcennos lek. demencia choromysefnos blznivos blznovstvo hovor. expr. ibnutos: zd sa, e ho chyt slabomysenos, ibnutos odb: oligofrnia debilita debilnos (najah stupe slabomysenosti) imbecilita imbecilnos (stredn stupe slabomysenosti) idiotizmus (najvy stupe slabomysenosti) slabomysen ktor je duevne menejcenn, ktor je postihnut vrodenou al. chorobou nadobudnutou mentlnou zaostalosou, neschopnosou (o loveku) slaslaboduch ena odb. boduch: slabomysen, dementn: kola pre dementn deti odb. debiln (postihnut najahm stupom slabomysenosti) odb. imbeciln (postihnut strednm stupom slabomysenosti) odb. idiotsk (postihnut najam stupom slabomysenosti) p. aj choromysen slaboruov p. ruov slabos 1. nedostatok fyzickej sily; aiv pocit slabota: chvkov slabos, slabota nevonos: prila na u nevonos * aoba: aoba od aldka nemohcnos bezvldnos nevldnos zastarv nevlda: ruky jej padli od nevldy (Kukun) maltnos bezmocnos 2. p. slabina slabosk p. zbabel slabota p. slabos 1 slabozelen p. zelen slabozrak p. slep' I slabolt p. lt slabuko, slabuko, slabunko, slabulinko p. slabo 1. 2 slabuk, slabuk, slabunk, slabulink p. slab 1,2 slab 1. ktor m mlo fyzickej sily (op. siln): je slab ako mucha neodoln krehk (ktor nieje dostatone fyzicky ani psychicky siln: ktor nedoke odolva chorobe, viemu zaaeniu, zmenm a pod.): neodoln, krehk organizmus chab vetch: iba dua chod spva do jeho chabho, vetchho tela lek. astenick maltny ochabnut oslaben zoslabnut zoslaben oslabnut vysilen (telesne): astenick pacient; maltne, ochabnut, oslaben, zoslab-

slik
nul, oslabnut, vysilen diea nevldze chodi chatrn neduiv podlomen labiln (slab v dsledku chorlvosti): chatrn, neduiv, podlomen, labiln zdravie; neduiv starec nevldny bezvldny nemohci umdlen umdlet (ktor stratil silu): lea nevldny, bezvldny, nemohci v posteli; sedie umdlen, umdlet hkliv chlostiv citliv: je slab, hkliv, chlostiv, citliv na aldok chymran expr.: mandrav denglv cintav: mandrav svaly; engav, cintav diea vybieden: popohal vybieden kone expr.: slabuk slahunk slabuk slabulink vetchuk (vemi slab) prislab (prli slab) p. aj chud 2. ktor je nevyhovujci, nedostaujci z nejakho hadiska (op. siln, vek) nedostaton nevyhovujci nepostaujci: predloi iba slab, nedostaton dkazy; slab, nevyhovujce, nepostaujce zisky mal nevelk (op. velk, bohat) chab: mal, nevek roa; chab rok nevdatn mizern: nevatn, mizern spnok nzky chatrn biedny skromn: nzka nvtevnos ivaiel; chatrn, biedne prjmy; iaci s biednymi, vemi skromnmi znalosami podpriemern podnornilny (slab ako priemer): podpriemern tudent, vkon expr. tenk: tenk obed skpy priskpy (prli skpy) kni. spor: skpe, spor slnko bled expr.: boh pramizern pren. expr. ajov (vemi slab): bled ndej na vazstvo; to s boh, pramizern vsledky riedky: riedka polievka matn: matn spomienky, matn predstava o budcnosti krtky derav sklerotick zbudliv (o pamti) zl prislab (prli slab) expr slabuk slabuk slabulink

652
sladit robi sladkm, dodva sladk chu osldza osladzova: slad, oslazuje si kvu medom: pren. osldza si ivot zbavou c u k r i t cukrovat' (sladi, pospa cukrom): cukrit si aj; kole po povrchu bohato cukruje sladit sa p. chcie sa sladkast, sladkav 1. p. sladk 1 2. p. lisn sladk p. liehovina sladkobny p. sentimentlny, cliv sladkos p. zkusok sladkosty p. prjemn sladk 1. ktor m chu ako cukor, ktor obsahuje cukor: sladk npoj sladkast sladkav nasladnut (trocha sladk): jedlo malo sladkast, sladkav chu; naslanut pach * osladen (dochuten sladidlom. cukrom a pod.): osladen aj cukrov cukornat: cukrov rezance s tvarohom; cukornat hrozno expr.: sladuk sladuk sladunk sladulink (vemi al. prjemne sladk) poet. sladostn (Alexy, Kukun, Hviezdoslav)

2. p. mil 1,2, prjemn 3. p. sentimentlny 4. p. lisn sladostn p sladk 1 sladuk, sladuk, sladunk, sladulink p. sladk 1 slk p. slik slamenica pleten ndoba zo slamy slumienka: at chlieb kysn o slamenice, o slamienky oplka (kok na nosenie krmu a pod.): za oplku zemiakov otka (okrhla al. podlhovast slamenica): otka s vajcami slamenolt p. lt slamen p. lt slamienka p. slamenica slab u n k slamnk slamou vyplnen a ltkou obalen vloka do postele, pouvan najm v minulosti: spa na slamn3. ktor m mal intenzitu (op. siln): slab der ku hovor, zastar.: stroliak stroiak trozak strotich tlmen pridusen epkav eptav eveok trozok liv tenk expr. zadrhnut (o hlase, zvuku): slab, slamovolt p. lt tich, tlmen, pridusen stonanie; prevravela slabm, slamov p. lt epkavm, eptavm, evelivm, tenkm hlasom bled slang vrstva nespisovnch vyjadrovacch prostriedkov svetl (o farbe): bled, svetl modr odtie nevistch spoloenskch al. zujmovch, profesiovch razn nejasn nezreten: nevrazn tny, nejasn skupn argn (prznakov re spoloenskch vrssvetlo; slab, nezreten spev nepatrn nebadatetiev): tudentsk, vojensk slang, argn argot (re n jemn: pery sa mu roztiahli do nepatrnho, protispoloenskej skupiny na utajenie komunikovanebadatenho, jemnho smevu chab nepostehnch skutonost) nuteln nebadan: chab sneenie, nepostehnutelslanika p. solnika n, nebadan zblesk na oblohe lek. nitkovit: slab, nitkovit pulz expr. kamrav zried. mrkotn (o slaslanina podkon tukov vrstva opanch, ktor sa pobom svetle) poet. mriv prislab (prli slab) uva na prpravu pokrmov al. na jedenie: den slanina, opeka slaninu sadlo (tukov vrstva na tele 4. ktor m mlo predpokladanch schopnost, elaivochov i ud) subt. pek nch vlastnost (o loveku; op. schopn, dobr, kvalitslas p. pitok n) chab: slab, chab iak neschopn zl: slastipln p. slastn neschopn, zl obornk * netalentovan nespen neuznvan: slab, netalentovan, nespen herec; slastn ktor lahodne, prjemne psob na zmysly; ktor neuznvan umelec pren. expr. ajov: ajov spevk, je pln slasti, blaenosti, rozkoe blaen blaiv: prislab slastn, blaen snenie; spomienka v nej vyvolala slastn. blaen, blaiv pocit rozkon expr.: rajsk 5. p. poddajn 2 6. p. tly I, tenk 1. 3, chud 7. p. nebesk: rozkon, rajsk chvle poet. slastipln bezmocn 1,2 8. p. zl 2 p. aj prjemn slik nstroj, ktorho trenm o struny sa vyludzuj tny sia p. posiela slk: zatiahnu slikom, slkom slak p. g slatina moarist, bahnist pda trasovisku: nad siati-

653
nami, nad trasoviskom bola hust hmla raeiinisko (miesto, kde sa vyskytuje raelina) slatinn p. moarist slva 1 I. p. ndhera I 2. p. pcha 2 3. p. slvnos slva 2 vyjadruje rados, vzruenie al. volanie na slvu hur: Slva, hur, vyhrali sme! vivat nech ije: Poas prejavu volali vivat, nech ije. bibl. hosana, ps. i hosanna: raz vola hosan(n)a, raz ukriuj slavianofil p. slovanoil slvi p. oslavova I, svti 2 slvnos podujatie konan na poes niekoho al. nieoho oslava: roinn, mjov slvnos, oslava * hovor, slva: zajtra bue u ns vek slva festival (pravideln prehliadka umeleckej tvorby a vkonov): huobn festival slvnostnos p ptos 1 slvnostn ktor svis so slvnosou, ktor je na u uren; vyznaujci sa dstojnosou, vnosou, velkoleposou. vzneenosou a pod.: slvnostn koncert sviaton spoloensk pardny lep (uren do spolonosti. na nejak prleitos, udalos) vnimon nevedn (op. ben, kadodenn): obliec si sviaton, spoloensk, lepie aty: pardna uniforma: vnimon, nevedn chva, spoloensk ualos gala zastarv gla (ktorm oby. slvnos vrchol): gala veer, program reprezentatvny reprezentan (vhodn, uren na reprezentciu; oby. o obleen) dstojn vny patetick vzneen kvetnat (oby. o udskom prejave): prhovor preniesol dstojnm, vnym, patetickm hlasom, inom; otvori vstavu vzneenou, kvetnatou reou obradn (slvnostn ako pri obrade): dostalo sa jej obradnho privtania povznajci povznesen: povznajca atmosfra obrau, povznesen nlaila majesttny kni?..: velebn svt (vyznaujci sa majesttnostem, velebnosou): na sieou sa vznalo majesttne, velebn, svt ticho oslavn (uren na oslavovanie): oslavn fanfry slvny 1. ktor je zahan slvou, verejne uctievan, obdivovan, zboovan chrny svetoznmy svetochrny preslven legendrny povestn popredn: slvny, chrny lekr; svetoznmy maliarov obraz: svetochrny, preslven, legendrny vojensk generl; povestn nmorn bitka, preslven mesto znmy populrny svetov kni?.. zvun (o ktorom sa vie. ktorho kad pozn): znmy hudobn skladate; populrne, zvun meno uznvan kni.: renomovan famzny (ktor' sa te cte, uznaniu): uznvan, renomovan vedec, famzny virtuz. * hovor.: chren vy chren: chren, vychren sonta pren nesmrten (navdy preslven): nesmrten dielo bsnika kni. zastar.; slovutn preslovutn: slovutn, preslovutn mu nroa kni staroslvny (v minulosti preslven) 2. ktor je preslven svojm vznamom, dleitosou vznamn dleit vznan: oslava slvneho, vznamnho, dleitho vroia; vznan de v dejinch vynikajci znamenit: vynikajci, znamenit in 3. p. ven slvoniam p. velikstvo slvospev p. chvlospev

slepo
slvoiara p. svtoiara slvybanos p. megalomnia slvyban ktor ti za slvou, ktor rob vetko, aby dosiahol slvu, uznanie slvychtiv: slvyban, slvychtiv politik megalomansk veliksky: megalomansk tvorca, ma velikske sklony sleinka p. slena slena dospievajce dieva al. slobodn ena: je z nej cel slena expr. sleinka zastar. panna (Kaliniak) zastar. kiasonka (Timrava) fam. zastar.: mamzel mamzelka hovor, zastar. frajla sled 1. svisl, nepreruovan rad postup: sle, postup prc. udalost prd: prd mylienok poradie: dodriava poradie postupnos: asov postupnos 2. p. stopa 2 sled' striebrist ryba ijca v severskch moriach: z nej pripraven pokrm haring (nasolen sled) sledova 1. s, pohybova sa za niekm, niem nasledova: psk sleuje, nasleuje chlapca na kadom kroku; tajne sleoval, nasledoval enu a po dom fraz visie niekomu na ptch: neme sa sama nikde pohn, diea jej stle vis na ptch * pehovat' sliedi hovor pejor. piclovat' (sledova s cieom zisti nieo o niekom, nieom): dvajme si pozor, lebo ns pehuj, pieuj; stle sliei za uiteom stopova (nepozorovane sledovat): stopuje lku a po jej kryt 2. sprevdza svojou pozornosou, zujmom venova pozornos: sleuje vetko, o sa okolo neho rob; venoval pozornos portu, sasnmu vtvarnmu umeniu pozorova (sstredene sledova): pozoruje, i sa stav pacienta zlepuje vmat si (prejavova zujem): v poslenom ase si bliie vma ochzku na pracovisku fraz.: nespusti z o niekoho/nieo nespusti oi z niekoho/nieoho (ustavine sledovat) 3. p. orientova sa 2 4. p. zachova 2 sledovaten p. viditen, zjavn slepainec p. vkal slepaky p. poslepiaky, slepo 1. naslepo 2 slep l.p. slepec I 2. p. zaslepenec slepec 1. slep lovek slep: vies slepca, slepho nevidiaci: koncert pre nevidiacich zned. oslepenec (lovek, ktor oslepol) zastarv. nevidom pejor. slep 2. p. zaslepenec slepiaky p. poslepiaky, slepo I, naslepo 2 slepo 1. so zavretmi oami, bez pozerania poslepiaky slepiaky: slepo, poslepiaky chytila matku za ruku; slepiaky podiiel k dverm hovor mraky poniraky: mraky, pomraky preiel cel chodbu zastarv nevidomo: nevidomo sa pozera nr.: poslepaky slepaky 2. neprejavujc zujem nevmavo ahostajne apaticky: slepo, nevmavo preiel okolo ns; ahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba 3. bez rozmania, bez uvenia, bez rozvahy naslepo voslep: slepo, naslepo sa preieral cez. kriaky; voslep rbal okolo seba nerozmyslene nerozvne neuvene: nerozmyslene, nerozvne sa pust o kaho sboja; kon slepo, neuvene bezmylienkovite: slepo, bezmylienkovite spln kad rozkaz porov. aj slep 2

slepost
slepost' p. slepota 1. 2 slepota 1. neschopnost vidie slepost : lieenie slepoty, sleposti nevidomos: je postihnut nevidomosiou 2. neschopnos vnma, pozorova zaslepenos: duevn, politick slepoto, zaslepenos slepost' obmedzenos slep1 l . ktor nevid, trpiaci slepotou nevidiaci zastarav. nev idom: slep, nevidom, nevidiaci lovek, starec zaslepen oslepen: starobou zaslepen, oslepen oi slabozrak (ktor slabo vid): slabozrak diea 2. klor sa neriadi, neusmeruje rozumom: ktor nesved o rozvnosti, premyslenosti (oby. o velmi intenzvnych a prudkch citovch prejavoch) zaslepen: by slep, zaslepen zlosou, iarlivosou bezhranin bezmedzn nekonen: odpa vie iba bezhranin, bezmedzn, nekonen lska bezvhradn oddan: bezvhradn, oddan poslunos absoltny dogmatick (ktor absoltne nepochybuje. nepripa nmietky): absoltna, dogmatick vieru bezhlav: bezhlav ve, horlivos fanatick (slepo oddan): fanatick prvrenci bezduch bezmylienkov bezmylienkovit: bezduch, bezmylienkov, bezmylienkovit napodobovanie neovldaten: slep, neovldaten pud neznmy: slep, neznma sila nerozumn nerozvny: nerozumn, nerozvna oddanos 3. p. ahostajn 4. p. falon 5. p. nepriehadn slep 1 p. slepec I sliedi p. vyzveda sliedistvo p. pion sliedi usilovne, s velkm zujmom a oby. potajomky hada nieo, niekoho ptra: sliedia, ptraj, kde sa zloinec ukryl expr snori: snori po koristi; snor za vhodnou kpou striehnu ha (vykvanm): striehne, ha. kde by o najvhodnejie nieo dostal pehovat hovor, pinovat' hovor, pejor. piclovat' (sledova niekoho, nieo oby. s cieom zisti nieo zatajovan): pehuje svoju enu; dal sa na pinovanie, picovanie /astar. lakovat' (Kaliniak) stopova (nepozorovane s po stopch): stopuje medvea expr.: mchat uchti nra nra (zvedavo zisova, ptra po nieom): uch, ucht. ra po dome, o by si vzal expr poova: poovali na vzbrencov hovor, ps: pasie za dievatami hovor, expr.: tra* laova: tra po ktoch, po zhrade vetri (ptra uchom: o zvieratch): pes vetr na vetky strany jastri (ptra oami): sliedi, jastr, o by si mohol uchmatn sliediv ktor striehne, ktor neprjemne, napto pozoruje, prenasleduje (oby. pohadom): sliediv lovek hav jastriv prenikav ptrav (iba o zraku, pohade): m hav. jastriv, prenikav, ptrav oi elmy expr. snoriv: slieiv. snoriv susedky; sliediv, snoriv vraz zvedavca p. aj skmav sliepka druh hydiny chovan pre vajcia a na mso kura: jarabat sliepka, kura; zareza sliepku, kuru * expr. al. det.: pipka cipka sliepa p blika, svieti 1 sliepav p blikav slima p. pomal 1

654
slina tekut vluok liaz v stach: m pln sta sln puvanec (vyput slina) slinit 1. vyluova sliny (oby. nadmern mnostvo) expr slinta* gebri: uplakan diea slin, slint; gebri (sliny) o taniera
2 . porov. zaslini

slinta p. slinit' I slivkovomodr p. modr slivkov p. modr sliz p. hlien 1 slizie p. vlhn slizk 1. ktor je pokryt slizom, ktor obsahuje sliz siiznal slizovit: slizk, sliznat povrch; slizovit hmota klzk mykav (vlhk od slizu, ktor sa kfe): slizk, klzk telo dovky, slimka; mykav haia koa lepkav mazlav (ktor sa ako oddeuje) /.astar. vzk: lepkav, mazlav, vzk hlina /.ried. slizn (Vajansk) 2. p. klzk 1, 2, odporn 1 sliznat, slizn, slizovit p. slizk I sl p. rezanec slnce p. slnko slncov rozprv, ktor pripomna slnko, pln iaru, jasu ligotav rozprv.: slniekov skov: slncov k; slncov, ligotav, slniekov aty; slncov, slukov miesto slnen ktor svis so slnkom, patriaci slnku odb solrny: slnen, solrny rok, kalendr jasn bezoblan svetl (pln slnka, slnkom zaliaty): jasn de. bezoblan poasie, svetl byt kni slnn: slnn zhrada (Karva) slniekov p. slncov slni sa p. opaova sa slnko nebesk teleso, ktor vyaruje svetlo a teplo poet. slnce: vchod, zpad slnka, slnca; slnko, slnce hreje slnkov p. slncov slnn p. slnen sloboda 1. monos vone, bez cudzieho ntlaku sa prejavova, rozhodova, kona: sloboda prejavu, vyznania vonos: osobn vonos 2. stav bez. zvislosti nezvislos samostatnos zvrchovanos: ttna, politick sloboda, nezvislos, zvrchovanos; bojova za slobodu, nezvislos, zvrchovanos suverenita suvernnos: suverenita, suvern nos ttu slobodre p. ubytova slobodne 1. porov. slobodn 1 2. p. vone 2 3. p. samostatne 1 slobodnk najni stupe poddstojnckej vojenskej
hodnosti hovor, zastar. f r a j t e r

slobodno p vono' slobodn 1. ktor sa me sm rozhodova, ktor nikomu nepodlieha, nim nie je viazan, pred ktorm nie s nijak obmedzenia, prekky a pod. (o loveku): svediaci o vonosti, slobode rozhodovania (op. neslobodn): vntorne slobodn lovek von: by slobodn, von ako vtk; von vber nezvisl publ. al. slang.: independentn independent (neski.) emancipovan: ma slobodn, nezvisl povolanie; nezvisl, independentn mlde; by nezvislou, emancipo-

655
vanou enou neobmedzen nehaten: neobmedzen voba; nehaten rozvoj, priebeh neviazan nesptan (vemi uvonen): slobodn, neviazan, nesptan zbava dobrovon (roben z vlastnej vle): bolo to jeho slobodne', dobrovon rozhodnutie demokratick (zaloen na demokracii): demokratick voby, demokratick krajina 2. ktor ete nevstpil do manelstva neenat (o muovi): slobodn, neenat mldenec nevydat (o ene): zostala slobodn, nevyat 3. p. nezvisl, samostatn 1 slobodomyseln ktor je slobodn, von v myslen, nzoroch; usilujci sa o slobodn, von myslenie: uznvajci, podporujci aj in nzory liberlny: slobodomyseln, liberlny politik; slobodomyseln, liberlny tudentsk spolok, program znanliv zmierliv (v politike) slogan p. heslo 1 sloh 1. spsob vberu, pouvania a utvrania umeleckch prostriedkov a postupov typick pre ist obdobie, pre istch tvorcov al. dielo tl: budova v modernom slohu, tle; prstavby rozlinho slohu, tlu smer (v umen): je to u nov hudobn smer 2. vyuvanie jazykovch prostriedkov typick pre ist prejav al. pre istho autora tl: nun sloh. tl re: umeleck re sloha skupina verov sptch rytmicky, rmovo a oby. aj obsahovo strofa: bse v piatich slohch, strofch; vie niekoko strof bsne naspam hovor, ver: druh ver piesne sloj p. vrstva 1 slon najvie suchozemsk zviera s chobotom a klami za,star. elefant slonovina ltkast tvrd ltka zo slonch klov slonov kos odb ebur slopanica p. pijatika 1 slopa p pi 1,2 slota p. poasie, neas slovakista odbornk v slovakistike, posluch slovakistiky sloveninr slovakizova dva nieomu slovensk rz. slovensk podobu poslovenova sloveni: slovakizova, poslovenova nzvy obc; Bajza slovenil jazyk svojich knh slovanofil milovnk, obdivovate Slovanov a vetkho slovanskho zastarv. slavianofil sloveninr p. slovakista sloveni p. slovakizova slovesn p. literrny slovi p. hovori I slovnk 1. shrnn spracovanie a oby. abecedn usporiadanie slovnej zsoby al. informci z jednotlivch odborov v kninej prruke: jednojazyn, dvojjazyn slovnk, frekvenn slovnk lexikn (oby. nun slovnk): technick lexikn encyklopdia (nun slovnk): umeleck encyklopdia glosr (druh stredovekho slovnka) zastar. vokabulr 2. shrn pouvanch slov slovn zsoba lexika: ma bohat, chudobn slovnk, bohat, chudobn lexiku; zmeny v slovnej zsobe, v lexike jazyka

slua
slovnikr kto sa zaober tvorbou slovnkov lexikograf slovnikrstvo p. lexikografia slovn ktor je vyjadren slovom, prostrednctvom slova, tkajci sa slova al. slov kni. verblny: slovn, verblne vyjadrenie; slovn, verblna realizcia lingv. lexiklny: slovn, lexiklny vznam; slovn, lexiklna zsoba jazyka reov jazykov: da nieomu reov vraz: reov, jazykov prejav slovo 1. p. prejav I 2. p. sub slovom p. skrtka 2, teda 1 slovutn p. slvny 1; ven sub prejav vle, ktorm sa niekto zavzuje na ist konanie: slvnostn sub; splni sub istoty prsub (zaviazanie sa na nieo): prsub omeny slovo (uistenie o nieom): dodra, zrui slovo zastar. zasbenie
(Roy)

sbenec p. snbenec sbenica p. snbenica sbi urobi sub vykona, dodra nieo prisbi da sub: deti sbili, e poslchnu; mlad si sbili, prisbili vernos, dali si sub vernosti kni. zasbi: zasbili nm pomoc * nasubova posluhova (vea sbi a asto to nedodra): nasubovali, posluhovali nm vhodn kpu, ale ni z toho nebolo zaviaza sa (urobi zvzn sub): zaviaza sa splni pln zaprisaha sa zaverisa (sbi pod prsahou): zaprisahal sa, zaveril sa, e u nebude pi zastar. obeca sbi sa p. zaviaza sa subn ktor vea subuje, od ktorho sa d vea aka mnohosubn n d e j n : subn, mnohosubn, ndejn zaiatok; mnohosubn, ndejn budcnos perspektvny (schopn rastu, vvinu, zdokonaovania): perspektvny talent zried. velsubn subova si p dfa sluka l.p. oko 2 2. p. pasca 1 3. p. uzol 1 slukr p. pytliak sluha lovek z povolania niekomu sliaci: hotelov sluha, sluha na majeri zastar. sluobnk: dstojncky sluobnk zastar. posluha (Jesensk) posluhova hovor, pejor. poskok: robi si z niekoho poskoka expr. zried. vysluhova (Letz) paholok (sluha na gazdovstve) lokaj (achtick, pansk sluha v livreji) zriadenec (kto vykonva pomocn prce v rade, podniku a pod.): eleznin zriadenec zastarv. garsn (hotelov sluha) eadnk (v minulosti pansk, hospodrsky sluha) zbrojno (v stredoveku sluha starajci sa pnovi o vzbro j): krovsk zbrojnoi pano (achtick sluha, ktor nosieval zbrane) voj. slang, zastar.: puck pucer (dstojncky sluha) sluhova p. sli 1 sluhovka p. slka sluhovsk p. serviln, ponen sluch p. ucho 1 slucha p. spnok2 slchnu p. poslchnu sluchomer p. audiometer sluchov ktor sa tka sluchu, ktor sa vzahuje na sluch odb. auditvny: sluchov, auditvny vnem, dojem sluchy p. ucho 1 slua p prista 2

slua sa
slua sa, slui sa p. patri sa sluiv p. svdn 1 slunos p. zdvorilos slun 1, ktor vyhovuje pravidlm spoloenskho sprvania; svediaci o tom zdvoril: slun, zdvoril mlde; slun, zdvoril iados ctiv (prejavujci ctu podl spoloenskch zvyklost): ctiv pn, ctiv pozdrav vychovan kni. spsobil hovor, mresn: vychovan deti, spsohn dievina taktn (op. netaktn): taktn upozornenie korektn serizny soldny (slun a spoahliv): korektn, serizny, soldny lovek; jeho sprvanie, spsoby s korektn, serizne, solne poriadny usporiadan staton (mravne bezhonn): obe sestry s poriadne dievat; vies usporiadan, staton ivot 2. p. uspokojiv, dobr I 3. p. znan 1, vysok 2 sluba 1. skutok v prospech niekoho, nieoho: neoceniten sluba sluha (menia sluba z vanosti): preukza niekomu sluhu posluha: odmena za posluhu 2. p. zamestnanie I. prca 2 slubikrsky p. podlzav slubikova p. sli 2 sli 1. pracova ako sluha, slka (najm v minulosti): slil dva roky u bohatho gazdu; slila u pnov meste hovor.: eadni paholi parobit (pracova ako eldnk, paholok): nechcel viac eadni, paholi. parobit posluhova: chodila posluhova do domcnosti zastar. sluhova 2. vyvja innos v prospech niekoho pracova (pre niekoho, nieo): cel ivot slil vlasti, pracoval pre dobro ud pomha (prispieva pomocou): pomha dobrou radou niekomu; objav pomha, sli udstvu pejor.: prisluhova slubikova sluobnkova (slepo niekomu sli): ochotne prisluhuje, slubiku je vrchnosti pejor. prostituovasa (sli niekomu proti svojmu presvedeniu) 3. by v chode, v obvyklej innosti fungova: televzor ete dobre sli, funguje; nohy mu u neslia pracova: prstroj pracuje cel de; srdce mu dobre pracuje by v poriadku: zariadenie je v poriadku 4. by na itok, by uiton (zdravotne, psychicky) prospieva osoi: pohyb na erstvom vzduchu mu sli, prospieva, oso* expr ri: nov rodina mu ri 5. ma funkciu, by pouvan na nieo pouva sa vyuva sa: sklad sli, pouva sa ako byt; priehrada sli, vyuva sa na rekreciu 6. vykonva nboensk obrady vysluhova: sli, vysluhova omu za mtveho celebrova (slvnostn omu) slka ena sliaca niekomu, oby. z povolania: naja si slku zastar.: sluobnka sluobnica: ma doma
sluobnku zastar. s l u o b n p o s l u h a (Vajansk) slu-

656
sluobnka p. slka sluobnk l.p. sluha 2.p. lichotnk sluobn svisiaci s vykonvanm povolania pracovn: sluobn, pracovna' cesta v zahrani radn: radn povinnosti, radn auto slcha p. pou 1 slza p. kvapka 1 slzi 1. p. plaka 2. p. kvapka 1 sman p. chutn 1 smalt ochrann al. dekoran sklovit vrstva, oby. na kovovch predmetoch email smaragdovozelen p. zelen smaragdov p. zelen smai p prai 1, 2 smd 1. pocit potreby pi: trpie smdom zried. smdnota (F. Heko) kni. ze: uhasi ze 2. p. tba smdi 1. neos. vyvolva pocit smdu expr. neos. pua (smdi po pijatike) 2. p. ti smdnota p. smd 1 smdn p. znit" 1 smdn 1. ktor pociuje smd, tiaci po vode, tekutine: smdn lovek vysmdnut pren. vyprahnut: smdn, vysmdnut, vyprahnut sta, hrdlo kni. zniv 2. p. dychtiv smelec p. odvlivec smelo 1. porov. smel 2. p. isto 1 smelos p. odvaha smel ktor sa nioho neak, ktor sa vyznauje smelosou, odvahou; svediaci o tom (op. nesmel) odvny: smel, odvny zchranca; smel, odvne skutky nebojazliv (op. bojazliv): nebojazliv zviera prilo a k dverm domu udatn kni. chrabr (smel v nebezpeenstve, ohrozen): udatn, chrabr bojovnci juncky hrdinsk hohatiersky (odvny ako junk, hrdina, bohatier): juncki, hrdinsk mlad vojaci; bohatierske srdce trfanliv trfal prismel priodvny (prli, neprimerane smel): trfal, prismel vystupovanie; trfanliv dieva * pren. kacrsky (odporujci uznvanmu nzoru, odvny na dan pomery): prs s kacrskou mylienkou mun zastar zmuil chlapsk odhodlan (typick pre pravho mua): mun, chlapsk, odhodlan in kni.: nebojcny neohrozen zastar. odvliv hovor,
g u r n y expr. s r d n a t pren. expr. p r o m e t e o v s k pren.

hovka (Tajovsk) pomocnka zastar. pomocnica (ena pomhajca v domcnosti oby. za plat) posluhovaka (ena na pomocn prce v domcnosti): pracovala ako posluhovaka v kuchyni eadnica (slka na statku) sluobn, sluobnica p. slka sluobnctvo sluobnci ea eliadka (v minulosti sluobnci): mal vea sluobnctva, eade

prometejsk expr ertovsk smer 1. zameranie, zacielenie nieoho, o sa vyvja: jeho ivot dostal nov smer rz charakter povaha (shrn prznanch vlastnost): koly technickho rzu, charakteru trend (celkov smer vvinu): svetov trend kurz (vopred uren smer): politick kurz orientcia: kultrna orientcia p r d : nov mylienkov prdy
expr. zastar.

2. myslen iara k istmu objektu: postupova stle tm istm smerom strana (priestor leiaci v istom smere): rozpchli sa na vetky strany expr. ah: Ktorm d'ahom pjdeme? kurz: kurz lietadla 3. p. sloh 1

657
smernica o b y . m n . . zsady upravujce, urujce ist innos: smernica vldy pre podnikanie * direktva: plni direktvy* intrukcia: kona poda intrukci pokyn: aka na pokyny nadriadench propozcia: technick propozcie prava: vyiada si pravu na al tde dispozcia: postupova poda dispozci * nvod (pouenie, ako nieo robi): pridriava sa nvodu vodidlo: by vodidlom pri prci prkaz (autoritatvne nariadenie na vykonanie nieoho): dosia prkaz subi. marruta: marruta nebola presne vypracovan smeroda jn p. rozhodujci 1 smerom k p. proti I smerom od p. od 1 smerova 1. pohybova sa istm smerom mieri: turisti smeruj, mieria k moru kra s (pohybova sa robenm krokov): pomaly kra domov letie (vo vzduchu): lietadlo let. smeruje do Bratislavy plva (na vode): lo plva do prstavu hovor.: kerova karova (odboova z istho smeru): naraz keruje domov p. aj s 2. dostva sa do istho poloenia, stavu a pod. vies: ulica smeruje doprostred nmestia; schody ved na hrad kni. spie dospieva: vetko to speje, dospieva k lepiemu s: ie pomaly k svojmu cieu vyvja sa postupova (postupne): hospodrstvo sa vyvja k rozkvetu, k padku; tdium rchlo postupuje ku koncu sti vysova (ma stie): potok sti do rieky 3. by zacielen, zamieren na nieo, niekam mieri cieli: K omu smeruje vaa poznmka'/; vyctil, kam mieri, cieli otec obraca sa (dva sa istm smerom): uiteov hnev sa obracia na ns kni. gravitova (prikla sa k istej veci. k istmu rieeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra ma tendenciu hovor, tendova: vvin m tendenciu, tenduje k zniku smerovka, smerovnk p. ukazovate 1 smeti p. odpad I smevav,smevn p. usmievav smia sa 1. prejavova city (oby. rados) smiechom: smia sa na vtipe, z plnho hrla expr eri sa vyciera sa (smia sa ukazovanm zubov): za chrbtom sa mu eria, vycieraj expr.: zubi sa eri zuby (smia sa s odkrytmi zubami): zub sa na kadho; bez priny cer zuby hovor vyta zuby: veselo vyta zuby expr. pui sa (zada sa pri potlan smiechu): pu sa pri mylienke na preit dobrodrustvo usmieva sa (prejavova prjemn pocity smevom): milo sa usmieva na diea expr.: keri sa kerdi sa vykiera sa ukiera sa keri zuby uka sa (smevom jemne naznaova oby. irniu, kodorados, posmech a pod.): ker, vykiera sa nm o tvre; zlomysen, posmene sa ukieraj, ukaj vysmieva sa kabisa vyklbova sa poklbova sa (smiechom dva najavo opovrhovanie, nadradenos, kodorados a pod.): vysmieva sa spoluiakovi, e je neikovn; zlomyselne sa nm kabia, vykabuj expr.: chechota sa chechta sa chachota sa chachtasa hahotasa chechli sa (hlasno, samopane, asto aj zlomyselne sa smia) expr.: rehota sa

smiln
reha sa hovor, expr.: rehli sa rehni sa rehoni sa rehta sa (hlasno a neviazane): v kte miestnosti sa rehotali, rehali, reh(o)nili podguren chlapi expr.: chichotat sa chichtat' sa chicha sa chichta sa chichli sa (samopane sa smia oby. vysoko znejcim drobnm smiechom; oby. o ench a deoch): dievence si osi ukali a veselo sa chichotali, chichali fraz.: zachdza sa/zachodit sa od smiechu zada sa/dusi sa od smiechu zadha sa od smiechu puka od smiechu (pri smiechu vyrajcom dych) 2. p. posmieva sa smida, smidka p. krajec smiech 1. vonkaj prejav radosti sprevdzan stiahnutm tvrovch svalov a charakteristickm zvukom: zvoniv smiech, pusti sa do smiechu, zdriava smiech expr. rehot (hlasn, neviazan smiech): ozval sa rehot divkov expr.: chechot chichot hahot chachot (samopan smiech): kodoradostn chechot; ensk chichot zried. smiechot (Gabaj) smev (jemn smiech bez zvuku): pohav smev krn krnok (nznak smiechu sprevdzan irniou, kodoradosou): cynick krn, krnok lismeok posmeok (smiech oby. s odtieom posmechu): dobrotiv smeok, posmeok klbok expr. zried. poklbok (klbiv vraz tvre): ironick klbok expr.: smieik smieok: kodoradostn smieik, smieok zastar. smech: lichotiv smech (Kaliniak) p. aj smev 2. p. vsmech 3. p. art smiechot p. smiech 1 smiechotr p. vtipkr smiechoty p. art smieik p. smev, smiech 1 smieko p. vtipkr smienost p. komika smienuk p. smieny I smieny 1. ktor vyvolva smiech komick (op. tragick): smiena, komick situcia; v rozlen vyzeral vemi smieny, komick artovn zbavn hovor, psovn: artovn, zbavn program humorn vtipn (prekypujci humorom, vtipom): nasleduje znma humorn, vtipn scna groteskn bizarn (ktor m v sebe prekvapujce a zrove smiene prvky): vyrozprval svoj groteskn, bizarn prbeh; bola znmou bizarnou figrkou burleskn tragikomick frakov frakovit (hrubo artovn, smieny a vny zrove): burleskn, frakovit ej karikatrny (ako z karikatry): karikatrny zjav expr. podaren: nosila poaren klobky s kvetmi subt.
v a n d o v n subt. a vulg. s r a n d o v n slang, r e h o t n expr.

smienuk (vemi smieny) 2. p. mal 1, bezvznamn smieok p. smev, smiech 1 smie vyjadruje dovolenie uskutoni nejak dej mc: Smiem, mem k vm prs?; smie, me jes iba ahk jedl smilnk p. chlipnk smilnit p. sloi smiln p. nemravn

smoking
smoking p. aty, sako, kabt smokla p. placka 2 smokli, smokli sa 1. p plaka 2. p. pra 1 smoko p. uplakanec smola l.p. ivica 2. p. nespech, neastie 2 smoli 1. p. robi 1 2. p. faji smolisa p. vliec sa 2 smolnica, Smolenica p. faka smotana 1. najtunejia as mlieka usdzajca sa na povrchu a zskavan zberanm al. odstreovanm smotnka: sladk, erstv smotana, smotnka; zajac na smotane 2. p. vkvet smotnka 1. p. smotana 1 2. p. vkvet smrad 1. p. zpach 2. p. podliak smradit spsobova, robi, ri smrad: smradit' v izbe pavkom hrub.: prdie bzdie bzdri drsta ait al.expr: pa puka trbi striea (do gat) (ri smrad panm plynov z konenka) oby. expr. kadi (robi smrad oby. dymom, plynom): kadi, smradit' cigaretou p. aj faji smradlvec p. pinavec 1 smradavica p. liehovina smradav, smrdav p. zapchajci, pokazen I smradliak, smradch p. pinavec I smrina p. smreina smrdie p. pchnu smreie p. smreina smreina smrekov porast: na strni sa zelenie hust smreina hovor.-, svrina smrina: chlapci beia cez mlad svrinu, smrinu expr smreie (Tatarka) smrek ihlinat strom s krtkymi ihlicami a podlhovastmi ukami hovor, svrina smrekovec ihlinat strom s opadavmi ihlicami (najm ako odborn pomenovanie) erven smrek smrka vahova nosom vzduch al. hlien (op. siaka) potahovat: smrka od dojatia; je prechladnut, stle smrk, potahuje expr. posmrkva (trocha smrkat): kale a posmrkva p. aj plaka smr p. vr I smr 1. pln zastavenie vetkch prejavov ivota, najm u loveka (op. ivot) mrtie: de smrti, mrtia koniec: chor dodchal, nastal koniec znik: odsden na znik strata: tragick strata rodiov kni. skon: tragick skon /jemu. odchod: jeho odchod ns zarmtil zastar. mor (Stodola) kni. zastar. zahynutie lek. exitus p. aj znik 2. ps. i Smr zosobnenie smrti a jej znzornenie v rozlinch podobch, napr. kostry s kosou s m r t k a : boji sa smrti, smrtky hovor, expr.: zubat zubaa koat: prila si po u zubat, zubaa. koat p. aj znik smrtenk p. lovek I smrten 1. znamenajci smr, skonenie ivota smrtn: smrten, smrtn prpady autohavri odb. letlny 2. ktor sli na usmrtenie al. spsobuje usmrtenie smrtiaci kni smrtonosn: smrten, smrtiaci jed; smrtonosn strelu, zbra zabjajci zabjav 3. p. velk I

658
smrtiaci p. smrten 2, vraedn 1 smrtnos p. mrtnos smrtn 1. p. smrten 1 2. p. mrtn smrtonosn p. smrten 2, vraedn 1 smud p. dym smudi p dymi smtiaci p. smton, uialen smti preva smtok, by smutn (op. tei sa): smti za rodinou iali (preva velk smtok, ia): iali nad stratou syna kni. alosti (prevan smtok, ia oby. vyjadrova aj navonok): bedka, alost, e ostane sama kni elie kni. zastar. tesknit': elie, tesknit nad svojm osudom vzdycha (bolestne ti): vzdych za mladosou truchlit' (preva smtok za mtvym) clivie (so smtkom ti): divie za domovom * tosti ti (preciova tos, scit s dakm, s dam): tost, ti za stratenm astm nr. tasi (Klal) zarmucova sa (pociova zrmutok nad niem): zarmucuj sa, e cel pln stroskotal kormti sa kni. r m t i s a (preva pocity smtku a trpenia): Nerm sa u nad tm! zried. melancholizova (by melancholick, zdumiv, smutn) pren.: plaka narieka kvli poet. lka smutn ktor je zasiahnut, preniknut smtkom (o loveku a jeho prejavoch); ktor spsobuje al. prezrdza smtok (op. vesel) nevesel bezsmevn: vyiel z dver smutn, nevesel; smutn, nevesel, bezsmev7 l prbeh * tkomysen kni.: trudnomysen trudn zried. trudnat (uzavret do seba, so smutnmi mylienkami): t komysen, trudnomysen lovek sken sklesnut sklesl (duevne ochabnut): by vemi sken, sklesnut stiesnen (ktorho nieo a, ktor sa cti nesvoj): cel je stiesnen skormten zarmten zronen (trpiaci sa pre nieo, bolestne zasiahnut) zastar. kormtliv: skormten. zarmten. zronen rodiia; skormten. z.armten. zronen tvr ustaran ustarosten utrpen uialen ualosten neastn (ktor sa duevne trpi, ktor m starosti, problmy a pod.): u dlh as ho vda ustaranho, utrpenho, uialcnho, ualostenho. neastnho rozialen rozalosten rozsmutnen zned. bolestipln expr.: rozboaven rozbolen rozbolesten rozbolestnen: rozboaven srdce vny: akala vna. bez. smevu nr. zabanovan (ktormu je to za niekm al. niem, o u pominulo, o u nemono vrti sp): zabanovan had von oblokom * zarmucujci neradostn (op. radostn): priniesol zarmucujcu, neradostn sprvu pochmrny pomrny bezten kni.: ponur ponurn: ocitn sa v pochmrnej, pomrnej, beztenej krajine neuteen: neuteen pomery zdumiv cliv kni. tkliv melancholick (smutn a tobn): zdumiv, cliv, tkliv meldia; melancholick nlada sentimentlny sladkobny (prjemne smutn) expr. vzdychav: sentimentlna, sladkobna, vzdychav bsnika baladick (smutn ako v balade): baladick prbeh zfal zlomen (prezrdzajci zfalstvo, bezndej): zfal, zlomen hlas trpk bolestn pren. pokriven: trpk, bolestn, pokriven smev pren. vyhasnut (bez iskry, bez

659
ivota, zujmu): vyhasnut oi km. iany bny alostn kni. alostiv (pln iau): iana, bna rozlka * elegick trchliv kni. trchly: trchliv spomienky svetobny chmrny pesimistick krun ierny expr.: temn tmav: chmrne, pesimistick, temn, tmav mylienky; krun asy; ierne dni tragick dramatick: tragick, dramatick koniec expr. presmutn (vemi smutn) smton ktor smti, ktorho zasiahol smtok, oby. pri mrt, pohrebe niekoho: svisiaci so smtkom trchliaci smtiaci: smton, trchliaca, smtiaca rodina pohrebn zried. nadhrobn: pohrebn sprievod; pohrebn. nadhrobn re * ierny: obliec si smton. ierne aty; ierny zvoj jej zakrval tvr p. aj mrtn smtok stav mysle prejavujci sa skenosou. stiesnenosou: zmocoval sa ho vek smtok zrmutok: spsobi niekomu hlbok zrmutok clivota clivos: pochytila ho clivota, clivos ia (velk smtok): plaka, pi od iau tos (duevn boles): tos za priateom svetob (nespokojnos so svetom, ivotn pesimizmus): romantick svetob b boles (duevn utrpenie): b. boles za rodimi c h m u r a (smtok v tvri): chmra mu prela po ele kni. alost: preval alost zo straty blzkeho poei.: stesk trud (Rzus) r m u t (iguli) nr. pokora (Kukun) smyk p. sptdlo 1 snackbar p. kaviare, retaurcia 1 sn p. mono 2. pravdepodobne 1. vari 2 snadno p. sprv, ahko I snaha l.p. silie, tendencia 1 2.p. prca 4 snajper p. strelec I sa p. zloi 1, zvesi 1 snaenie 1. p. silie 2. p. prca 4 snai sa p. usilova sa I snaivo p. usilovne snaiv p. usilovn snane p. naliehavo I sneh p. zrka 5 snehobielo p. bielo snehobiely p. biely snehov p. snen 1 snem 1. p. parlament 2. p. schdzka I snemova p. parlament s n e hnilobn rozpad tkaniva gangrna sne 2 p. konr snei neos. klesa z oblakov na zem (o snehu) pada: sne, pad cel noc: pad ak sneh expr.: sypa sa kyda sa vali sa (husto snei): neos. sype sa, kyd sa u druh de; val sa mokr sneh expr. pri sa (poletova v prachovch iastokch): neos. vonku sa pri snene p. bielo snen 1. ktor je zo snehu: utvoren snehom snehov: obrovsk snen, snehov zveje 2. kni. ktor je pokryt snehom, pln snehu zasneen pren. biely: snen, zasneen, biela krajina, cesta, hora snmac p. snmaten snma p. senzor

socha
snma 1. p. sklada 1 2. p. fotografova snmaten ktor mono snma, sklada dolu snmac: snmaten, snmacie dvierka, snmac kryt snmka 1. p. fotografia, aksimile 2. p. film 1 sni p. snva snva oddva sa prjemnm mylienkam, predstavm roji kni. sni: snva o bohatom enchovi; romanticky roji, sni o dalekch krajinch expr. hlzni: je to iba mladistv blznenie o ast bjit (si) hovor, fantazrova (oddva sa ilzim, neskutonm predstavm. vmyslom): bji, fantazruje o bezstarostnom ivote snva sa oby. neos v spnku preva rozlin deje, predstavy ma sen: snvalo sa mi o kooch, s komi; mal
som pekn sen expr. neos. plies s a : kad noc sa mi ple-

tie o mori hovor. expr. neos. trepa sa: osi sa mi nad rnom tepalo o tebe snivos p. romantika 2 sniv p. rojiv, zasnvan snobistick p. malometiacky snobizmus p snobstvo snobsk p. malometiacky snobstvo povrchn zujem o vetko mdne al. spoloensky vznamn snobizmus snop p zvzok 1 snori p. sliedi, hada snoriv p. sliediv snova 1. p. tka 2. p. chysta snov p. neskuton 1 snbenec kto sa zasnbil zastarv. verenec: dieva m u pol roka snbenca, verenca /astar.: sbenec (Kaliniak) zasnbenec (Pairik) oddanec zverenec snbenica dieva, ktor sa zasnbilo zastarv. verenlca
/astar.: v o l e n i c a (Dobinsk) s b e n i c a o d d a n i c a

zverenica s n b i s a p. spja sa 1 snu p. tka so p. s soar p. veierok 1, zbava 2 sob p. svadba sobi sa podstupova svadobn obrad ma sob uzaviera manelstvo: sobili sa. mali sob, uzavierali manelstvo v Dme .yv. Martina svadbi sa ma svadbu (podstupova svadobn obrad a ma svadobn hostinu) p. aj eni sa, porov. vyda sa 1 sobor p. kostol socanica p tlaenica soca p. sca socilny p. spoloensk 1, hygienick societa p. spolonos 1 sda p. sdovka sodomitsk p. nemravn sdovka voda nasten kyslinkom uhliitm sdov voda: pi sdovku hovor.: sda sifn: faa sdy, sifnu s ohadom na p. v 3 socha zobrazenie (oby. umeleck) loveka al. zvieraa z kamea, kovu, dreva a pod.: mramorov socha M. R. tefnika pomnk (sochrske dielo na uctenie pamiatky): odhali pomnk padlm hrdinom kni. pamtnk

sochr

660

song p piese I (dielo pripomnajce ist udalos): pamtnk oslobodenia figra (umele zhotoven postava): bronzov figsonorita, sonrnos p . zvunos ra koa kni/. skulptra statua plastika (plastick sonrnv p. zvun 1 vtvarn dielo): dreven plastika sope l.p. hlien 1 2.p. uplakanec. sopliak I sochr vtvarn umelec, ktor zhotovuje sochy, relify sopka miesto, na ktorom prenikla al. prenik na zemsk povrch magma vulkn: aktvna, pomorsk sopka, a pod. kni/ skulptor aktvny, podmorsk vulkn; vbuch sopky, vulknu sochrstvo vtvarn umenie vytvrajce z rozlinch sopav 1. trocha hrub. zneisten nosovm hlienom materilov sochy kni?. skulptra usoplen: sopav, usoplen, zanedban deti * zasopsochorec p vrchol I len: zasoplen vreckovka expr. usmrkan (stle smrsok p. protivnk 1 kajci): neme sa zbavi ndchy, u mesiac je usmrsokel p. podstavec kanci sokorec p vrchol I 2. p. mlad' 1 sokovsk p. nepriatesk 2 solrny p. slnen sopliak 1. pejor. nedospel chlapec pejor.: sopo sope soldateska p. armda I utrinos usmrkanec hrub zasran ciciak 2. p. uplakanec solidarita vzjomn podpora, najm mravn solidrsopli, sopli sa p. pra 1 nos: rodinn solidarita, solidrnos * sdrnos: prejav sdrnosti kni. solidarizmus spolunleitos sopli (sa) 1. vyluova z nosa hlien trocha hrub.: ma spolupatrinos (prslunos k sebe navzjom): pocit sope ma sople: diea sopl, m sople, sope smrspolunleitosti, spolupatrinosti dvoch bratskch ka (nosom potahovat" vyluovan hlien) siaka nrodov kni. sruenstvo (vedomie solidarity): kul(vyukova z nosa hlien) trne sruenstvo kni. pospolitos: vedomie pospoli2. p. plaka, uka tosti sopo 1. p. uplakanec 2. p. sopliak 1 soprn najvy ensk a detsk hlas: slo pre soprn solidarizmus, solidrnos p solidarita solidrny p. jednotn 2 hud diskant (vy ensk al. detsk hlas) sopti l.p. chrli 2. p hneva sa soldny l.p. slun I 2. p. spoahliv, kvalitn sordno p. tlmi soli 1. dva so do nieoho (oby. na dochutenie jedla) sorta p. druh1 1, typ 1 osl: sol, osa si polievku presa (prli soli): sortimentr p tovaroznalec jedlo vdy pesla posa (soli na povrchu) prissortrova, sortova p. triedi l dosl (dodatone pridva sol): zo zvyku si vetss p omka ko prisa. osa sosna p. borovica 2. konzervova soou zaslat zasoova: solia, soi sa p. hneva sa zaslaj na zimu slaninu son p. urasten solitrne. solitrn p. jednotlivo solnika ndoba na so staniku soti 1. prudkm pohybom, nrazom pohn z miesta al. . samostatn 2 3. p. samostatne 2 vychli z polohy: sotili ho o vody, do kta stri: slo 1. p. slov 1 2. p slovo p samostatne 2 strili ho z lavice dolu tuchn buchn drgn slov 1. ktor je uren pre jednho, pre slistu (oby. expr dugn durkn (rukou, lakom a pod. prudv hudobnom, divadelnom umen, v porte a pod.) ko vrazi do niekoho): tuchn, buchn kamarta o slistick slo (neski.): slov, slistick hra; slischrbta; tak ho dugol. durkol, drgol do boka, e skrkol tick. slo part; slo zostava samostatn jednotli expr vrti (soti dovntra): vrtila chlapca do izby v: samostatn, jednotliv vstupy spevkov posoti postri potuchn podrgn expr. 2. p samostatn 2 podugn (trochu soti) solventn p bohat I 2. prudko posun (nejak vec) stri: sotil, stril kufor pod stl expr.: upn uchn (rchlo) somr 1. zviera s dlhmi uami pouvan najm na p. aj hodit nosenie nkladov osol: prepravova nklay na sota p. rota somrovi, na oslovi sotoa, sotona p. ertica 2. p. hlupk sotva 1. vyjadruje, e dej sa uskutonil al. uskutouje somrina, somarina p. sprostos 2, tranina s prekkami: vyjadruje mal mieru nieoho ledva somrsky p. hlpy 1, sprost 1 expr.: sotvae ledvae: od navy sotva, ledva zaspala; somrstvo p. sprostos 2, tranina sotvae. ledvae sme ho pouli * len-len expr len-len somatick p. telesn 1 e: v tme ho len-len. len-len e zbadal leda expr. somatolgia nuka o udskom tele zastar tlovda ledae: maln nazbierala sotva, leda(e) za pohr expr. sombrero p klobk horko-ako: horko-ako sa na nohch udr hovor, somnamhulista p. nmesank tak-tak hovor, expr tak-tak e: na dne bolo tak-tak (e) somnamhulizmus p nmesanctvo za lyiku cukru expr ledvuiko zastar.: sotvy sotsonda, sond p prieskum vye ledvy a a h . ledvm inom (Tajovsk. Figuli) taksondova p. skma 1, 2 mer temer (so zpornm slovesom): takmer, temer sonet trnsverov lyrick bse s osobitnm lenenm ho nebolo vidie a rmovnm znelka: Kollrove sonety, znelky

661
2. vyjadruje pochybnos, nedveru, mierny zpor expr. sotvae: sotva, sotvaie a navtvi ako asi ako asi nie pravdepodobne nie: Pjde veer do kina? - Sotva, (asi) ako, asi nie. * asi pravdepodobne (vo vpovedi so zpornm slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrti * zastar.: sotvy sotvye (J. Krl) 3. uvdza vedajiu asov vetu, ktorej dej sa uskutonil tesne pred dejom hlavnej vety ledva expr.: sotvae ledvae: sotva, ledva priiel domov, u niekto zvonil; sotvae, ledvae sa skryli, zaalo pra hned ako len o len tolko o: hne ako, len (toko) o zmaturoval, zaal robi* iba o iba tolko o prve o: iba (toko) o, prve o si ahol, priiel domov otec zastar.: S O t v y SOtVVe (Dobinsk, kultty) kadenhle
(Kaliniak) nesprv. a k o n h l e

spja sa
n (hlune, s pukotom spadn) expr. sfrkn (ahko spadn): klobk mu sfrkol z hlavy expr. scupn (s cupotom spadn): veda scupli uky expr.: plesn pleskn pasn plskn (spadn s pleskotom): hruka ples(k)la na zem; pas(k)n do blata zrti sa (prudko spadn; o nieom objemnom, vekom): lietadlo sa zrtilo zvali sa expr. zosypa sa (bezvldne): naraz sa od vyerpania zvalil, zosypal expr.: roztiahnu sa rozcapi sa rozapi sa natiahnu sa (po pde sa na zemi vystrie): roztiahol sa, natiahol sa, ak bol dlh fraz. zary/zarpa nosom do zeme (spadn tvrou na zem) prevrhn sa prevrti sa prevalisa expr.: vyvrti sa vykrbli sa vykvdn sa vyvalit sa vykyda sa (pri neakanom pde sa dosta do leiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrtilo, vykylo do priekopy; stolika sa prevrhla, pevalila popada pospadva pospadva (postupne; o viacerch veciach, osobch) dopadn (spadn na nejak miesto, istou asou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadn na rovn nohy 2. spusti sa z vky v drobnch iastokch (o dadi, snehu a pod.) padn: (s)padol d, (s)padla rosa napadn napada sprchnut': napadol, napadal sneh; napadalo, sprchlo lstie napra (vea) popra spra (trocha) zried. p r e p c h n u t (trocha, obas): ve prepchol tich dik 3. rozpadn sa, rozva sa na hromadu ast padn zrti sa zrca sa vyrca sa zbori sa zosypa sa zvali sa: dom (s)paol; strecha, budova sa zrtila, zosypala, zvalila 4. p. klesn 1 spdn p. strm I spahlti p. zjes spcha p. urobi 2, dopusti sa spachti sa p. zadycha sa. spoti sa 1 spachto p.sp spjaka p. spjkovaka spjadlo p. spojivo 1 spja porov. spoji spja sa 1. dva sa dovedna, dokopy, do celku spojova sa: chodnky sa na konci hory spjaj, spojuj zluova sa: dva kolektvy sa zlili schdza sa schodit sa zbieha sa (utvra jeden celok, jeden prd): ulice sa schdzaj, zbiehaj v ostrom uhle streta sa: chodnky sa alej stretaj stka sa dotka sa (dostva sa tesne k sebe): rieka sa stka s cestou, dotka sa cesty splva zlieva sa (o zvukoch, farbch, citovch prejavoch a pod.): hlasy splvali s hukotom lietadla; strach splval, zlieval sa s radosou odb. fuzionova kni.: snbi sa druit" sa: krsa sa nej snbi, dru s dobrotou kni. zastar.: poji sa retzi sa (spja sa za sebou, do reazca): atmy sa reazia kni. pri sa: tma sa so svetlom pri * bioi. kopulovat' (o bunkch) 2. uzatvra spojenectvo zdruova sa hovor, grupova sa: spjaj sa, zdruuj sa, grupuj sa v krku ochrancov prrody zoskupova sa organizova sa: mlad sa zoskupuj, organizuj v spolkoch prv. spolova sa pejor. spantva sa expr. spriaha sa (spja sa so zlm myslom): zistil, e viacer sa spriahaj

sotvao p mloo sotvakde p. mlokde sotvakedy p. zriedkavo sotvakto p. mlokto sotvaktor p. mloktor sotvae p. sotva 1-3, ledva 1, 2 sotvy, sotvye p. sotva 1-3 sova non drav vtk s vynikajcim zrakom a sluchom vr (velk sova, ktorej perie na hlave pripomna ui) sovok p. priesyp so zreteom na p. v 3 spac v ktorom mono spa (o elezninch vagnoch) leadlov (s leadlami) lkov (s lkami): spac, leadlov voze; lkov kup spacka p. pokazi I sp kto rd vea sp expr.: spachto sedmosp: nenapraviten sp, spachto, sedmosp zried. spajo
(Hviezdoslav) expr. d r i c h m (Vajansk)

spi p. zbada spd 1. p. sklon I 2. p. priebeh spada 1. porov. spadn 2. p. zvaova sa 3. p. patri 2, podlieha 1 spadn 1. vonm pdom, vlastnou hmotnosou al. pri strate rovnovhy (o loveku a zvierati) klesn dolu, na zem padn: pohr (s)paol zo stola; pomykol sa a (s)paol; (s)pan z koa, (s)pan o jamy expr.: rachn ruchn rafn druzgn capi capn trocha hnib. d r i s n (spadn S h r m o t o m ) expr.:

skydnsa skydasa skotisa strepa sa skrochmeli sa zmechri sa steriga sa steperi sa zrepeti sa /mlie sa kni. sklti sa (asto pri neikovnosti): skyol sa ako vrece; opilec sa skotil, stepal, zmlel do priekopy det. hapa: dvaj pozor, aby si nehapal skota sa expr.: kycn skopca sa kopcnu skopcnu skoprcn koprcn sa skopcnu sa vykoprcn sa skrba sa skrbli sa skoba sa (kotanm spadn): balvan sa skotal, skobr'al expr. zrebri sa zletie (zvysoka): skoro sa zrebril; zletie z rebrka expr.: duchn uchn ustn zoustn sa (spadn s tlmenm al. uavm zvukom): nieo vzadu duchlo, uchlo, ustlo nr. expr. dzign: dzign z bicykla; Aby si nedzigol! expr praskn (spadn s praskotom) expr.: /.hrmie zhrmota (spadn s hrmotom) expr.: I'apn (prudko, neoakvane spadn) expr.: bacn lup-

proti nemu hovor, kontaktova sa (nadvzova vzjomn styky): kontaktuje sa s mnohmi umi p. aj spolova sa 3. dostva sa do svislosti, spojitosti svisie ma svis: vlet sa mi spja s prijemnmi zitkami; vetko svis, m svis so vetkm vzahova sa (by vo vzahu k niekomu, nieomu): na poasie sa vzahuj rozlin pranostiky spajka p. spa 1 .spjkovaka prstroj na spjkovanie hovor, letovaka: elektrick spjkovaka, letovaka /.astar. spjaka
subt. letlampa

spjkova pomocou spjky robi nerozoberaten spoje hovor, tetova: spjkova. letova siastky stroja * zvra (spja siastky psobenm tepla, tlaku) spajo p. sp spakova 1. p. zabali I 2. p. zjes spakova sa p. ods 1 spakruky 1. p. ledabolo, povrchne 2 2. p. ahko 1 splenina 1. zvyky po nieom splenom, zpach po nieom splenom priplenina prihorenina prismudlina zboenina: msa ostala splenina, priplenina, zhorenina; cti tu spleninu, prismulinu * prkvarok (o sa piplilo a na nieo prilepilo): vykrabovat z plechu prkvarok 2. rana spsoben poplenm poplenina: splenina. poplenina prvho stupa splenisko p. zhorenisko spli 1. znii ohom, iarou: spli vetky listy spopolni (splenm zmeni na popol, oby. loveka): spopolnili Ito v bratislavskom krematriu popli pospaova (postupne, viac vec): pri vatre poplili vetko radie a revo zuhoni (spli na uhol): zuholni drevo 2. plenm spotrebova (na teplo, svetlo a pod.) popli prepli: za zimn seznu spli, popli, prepli vea plynu, elektriny; poplil vetky svieky skri (krenm spotrebova): skri palivo 3. znii, pokodi inkom tepla, mrazu, exhaltov a pod.: horce slnko splilo trvnik oahn oplit omrazi (o mraze): mrz oahal, oplil kvety; omraz.en listy kni/. oehn okvari okvknu okvrkn obkvknu obkvrkn nr. expr.: omrli omrhli (Chrobk; trocha, sasti na povrchu spli): okvaril si vlasy nad plameom; plamene mi o(b)kvkli ruku vypli (ohom, ieravinou a pod.): vyplil si oi kyselinou prepli (plenm nieo naskrze prejs): prepli obrus, vlasy priiari pripiec piplit (sasti spli): priiari jedlo v rre 4. p. upli 5. p. premrni spli sa p. zhorie l.oplisa I spaova l.p. pli 2, 4 2. p. mori1 spamta sa 1. uvedomi si situciu, skutonos zbada sa obada sa: km sa chlapec spamtal, zbadal, obadal. vetci boli pre 2. vymani sa z intenzvne prevanho (citovho) stavu kni precitn: zo oku sa u spamtal, u precitol expr.: pozbiera sa zozbiera sa: na dovolenke sa u dajako pozbieram, zozbieram vzmui sa zobra sa: muste sa silou-mocou vzmui, zobra prs k sebe

prebra sa (z mdlb, bezvedomia): ete nepriiel k sebe, ete sa neprebral z omrenia zviecha sa expr. schpa sa: chytro sa schpala z choroby 3. p. vzchopi sa 1 4. p. rozpamta sa spamti l.p. naspam 2.p. popamti spangharten, spankharten p skazen 3 spangharti sa, spankharti sa p. spusti sa 3 spanie p. spnok1 spanikri, spanikri p. naaka sa spanikova sa p. naaka sa spanil p. pekn I. krsny 1 spnok' hlbok tlm strednho nervstva, pri ktorom sa udruj na nzkej rovni len zkladn unkcie potrebn na ivot spanie: vyburcova niekoho zo spnku, spania; ma pravideln spnok sen: budi sa zo sna; sp tuhm snom polospnok polosen (stav medzi spnkom a bdenm): lea v polospnku * driemoty (iaston spanie): prebra sa z. driemot spnok 2 oby. nm. . horn as hlavy po bokoch ela slucha: trie si spnky, sluchy; tyridsiatnik s preedivenmi sluchami spnombohom p. dovidenia, servus 2 spantie pejor. osvoji si pansk spsoby; sta sa povenm spanti sa popanti sa: meste spynel. spantel, spantil sa; syn sa rodiom odcudzil, popantil sa popni sa spanti sa p. spantie spantva sa p. spja sa 2 spapa, spapka p. zjes s p a p r a p pokazi 1 spr p. pazr 1 spara dusiv horava sparno: letn spara, letn sprno dusno (sparn poasie): v dusn sa ako pracuje expr. vara spari p. obari spari sa psobenm tepla, vlhka strati ist (oby. dobr vlastnosti) zapari sa: seno sa po dadi sparilo, zaparilo zdusi sa: mso sa v igelite zdus zvlhn navlhn (sta sa vlhkm): atstvo v pivnici z.vlhlo. navlhlo spoti sa zapoti sa (sta sa vlhkm): od strachu sa cel spotil. zapotil spri p. spoji I sparno p. spara sparn p. dusn 1 sparansky p. prsne 1 sparansk p. prsny 1, tvrd 3 spsa P. zchrana 2 spasi 1. p. zachrni 2. p. pomc 1 3. p. zabi 1 spasitel' p. zchranca, vyslobodite spasiten, spasitesk p. spsny spaskudi sa p. pokazi sa 2 spsny ktor prina spsu, zchranu, pomoc spasiten kni. spsonosn: spsna, spasiten mylienka; dosta spsny, spsonosn npad; sucho preruil spsonosn d zchrann: bije zchrann hodina spasitesk vykupitesk (prinajci vykpenie; oby. v nboenskom zmysle): spasitesk, vykupitesk dielo spsonosn p. spsny spst' 1. pasenm spotrebova al. pasenm zbavi porastu

663
vypst: spst', vypst' trvu; kravy spsli, vypsli lku pospsa povypsa (postupne, na viacerch miestach) 2. p. zjes spa 1. by v stave spnku oby. uloen v leiacej polohe: spa na posteli, posediaky det. al. expr.: spinka spika b v a t buvika buvinka buvika h a j a t hajenka hajinka hajka hajuka spajka: iea sladko spink, bva expr. drichma: cel noc som nerichmal expr. chrpa (oby. tvrdo spa): chrpe u dve hodiny pejor. zdochna: zdochnal cel dopoludnie expr.: fua funie fraz. expr. dcha kau hovor. expr. odfukova (pri span hlasno dcha): fun, od/ukuje vo vedajej miestnosti nr. expr. gaba: gabal by aj do obeda lea: nechaj ho na pokoji, u le* nocova (spa niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? nocli (spva niekde cez noc) driema expr driemka chrapka podriemkava podriemava pomurova (iastone, chvami slabo spa): drieme pri knihe vyspva (dlho, vea spa) vylihova vylihva vylha (zbytone vea spa) 2. p. sloi sp na pvodn miesto, clo pvodnho stavu: do minulosti nasp nazad spiatky: knihu poloil sp. nasp na poliku; cesta nazad, spiatky trvala dlhie; vrtili sa o desa rokov sp, nasp dozadu (na miesto vzadu): obzrie sa sp. dozadu sp sa p. vzoprie sa 1 sptisa 1. porov. cva, p. vzoprie sa I 2. p. zhi sa 1 sptkova l.p. cva 1 2. p. zdrha sa sptn ktor smeruje sp (v priestore alebo v ase) spiaton: sptn, spiaton platnos retrospektvny (smerujci do minulosti): retrospektvne rozprvanie deja romne odb. vratn zvratn: vratn, zvratn pohyb; zvratn smer vvinu odb. retrogrdny: retrogrdny slovnk kni?..: regresvny regresn (op. progresvny): regresvny postup * pren. ra sptos p. vzah spt 1. ktor je spojen do celku (nejakm predmetom) zopt zopnut /ried. spiaty: vlasy spt, zopt, zopnut sponou; zopt, zopnut ruky; pl na nadrc h spiaty (Hviezdoslav)

spiatoncky
spene p. sprv, rchlo spen p. sprv, rchly spev 1. hudobn prejav realizovan udskm hlasom; melodick zvuky vydvan vtkmi: dievensk spev; spev slvika poet. spevot (Hviezdoslav) meldia: pova vtie meldie piese pesnika (krtka hudobn skladba s textom): vianon piesne, pesniky, spevy pejor. bakot bak (falon, neprjemn spev) 2. bsnick tvar, as rozsiahlejej epickej skladby piese: spevy Jna Botta spevcky p. spevn 2 spevka ena, ktor spieva, ktor sa venuje spevu z povolania: opern spevka * ansonirka (spevka ansnov) subreta (operetn al. kabaretn spevka) christka zboristka (zborov spevka) spevk kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevk populrnych piesn ansonir (spevk ansnov) vokalista: detsk vokalista zborista christa (zborov spevk) t r u b a d r (stredovek skladate a spevk rytierskych piesn) kni. spevec: spevec ru non ticho spevav 1. ktor asto (dobre a pekne) spieva, pre ktorho je spev charakteristickou rtou: spevav vtat kni. spevn: spevn ud 2. p. spevn 1 spevec l . p . spevk 2.p. bsnik spevnie sta sa pevnejm, pevnm spevni sa: svaly mu pri akej robote spevneli, spevnili sa * zosilnie zosilni sa zmocnie (sta sa silnejm, mocnejm): hlas zosilnel, zosilnil sa, zmocnel otuie otuit sa (sta sa otuilm, odolnm): telo pri mori otuelo, otuilo sa stvrdn (sta sa tvrdm): ruky mu od namhavej prce stvrdli spevnk zbierka piesn s textami aj npevmi: spieva zo spevnka kancionl (notov spevnk nbonch piesn) spevni urobi pevnejm, pevnm zosilni: hrdzu treba spevni, zosilni trkom stui vystui (spevni vstuhou. vstuou): (vy)stui bansk chodbu tech stvrdit': stvrdit' oce * zocelit* kni. zaoceli otuit': zocelit', otui si telo cvienm upevni utui (tka sa oby. abstraktnch vec): upevni, utui dveru, priatestvo vvkrobi (spevni krobom): vykrobi golier spevni sa p. spevnie spevn 1. ktor pripomna spev. psob ako spev spevav: spevn, spevav re hudobn melodick lahodn ubozvun (op. neubozvun) hud. kantabiln: hudobn, melodick vere; melodick, lahodn. ubozvun tny; kantabiln hudba 2. tkajci sa spevu al. spevckeho vkonu spevcky hud. voklny: spevn, spevcke, voklne slo programu; voklna as inscencie, skladby 3. p. spevav 1 spevohra p. opera I spevot p. spev 1 spiaky pri span, v spnku pospiaky: diea nakmili spiaky, pospiaky spiatky l . p . nasp 1, sp 2. p. dozadu spiatoncky hlsiaci sa k starmu, usilujci sa o nvrat

2. ktor je s niekm al. s niem pospjan vntornmi vzbami, vzahmi spo jen: by silno spt, spojen s rodiskom; meno spojen s tragickou udalosou sptan zviazan kni. zomknut: nerozlune sptan, zviazan; bratia s pevne zomknut zried. spiaty speaker p. hlsate 2 speati p. potvrdi 2 spech p. sprv, zhon spechom p. sprv, rchlo speknie p. opeknie speleolog p. jaskyniar speleolgia p jaskyniarstvo speai p. preda 1 speaiten p. predajn 1 speni sa p. zapeni sa sperli sa p. zapeni sa sperma p. semeno 2

spiatonctvo
starho, brniaci pokroku (oby. v oblasti politiky, ekonomiky: op. pokrokov) reakn reakcionrsky: spiatoncki, reakn politici; reakcionrske kruhy kontrarevolun /ried. protirevolun (namieren proti revolcii): kontrarevolun, protirevolun hniezdo * represvny (op. progresvny): represvne sily nepokrokov neprogresvny: nepokrokov, neprogresvne nzory kni. /.astar. retrogrdny (Mrz) p. aj konzervatvny, zaostal 1 spiatonctvo p. reakcia 1 spiatonk p. reakcionr spiaton p. sptn spiaty p. spt 1, 2 spiec sa 1. peenm, kvaenm zmeni svoj objem zokvari sa: mso sa spieklo na polovicu; koka na husi sa celkom zokvarila, spiekla 2. peenm, vysokou teplotou sa spoji a sta sa oby. tvrdm stvrdn stuhn: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhla zlepi sa pospeka sa pozliepa sa (postupne; o viacerch veciach): mokr listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali spiera sa p. vzdorova I spie p. smerova 2 spievanka p. piese 1 spieva 1. hlasom tvori tny a spja ich clo meldie: vydva zvuky ako pri speve (o niektorch vtkoch al. hudobnch nstrojoch): spieval krsnym soprnom; slviky spievaj z plnho hrdla; husle smutne spievaj nti pospevova (chvami, oby. ticho, pre seba spieva): najradej nti t svoju; pospevuje (si) pri robote vyspevova vyspevva prespevova prespevva (s chuou, vea spieva): chlapci si pri ohnku veselo vyspevuj, prespevuj expr. vyahova pejor. kikirka (spieva vysokm hlasom) expr.: potahovat' zaahova: za organom usilovne potahuje; dievence zaahuj trvnice * aha (zdhavo, rozvlne spieva): ahaj nekonen meldiu expr. spievka (o deoch) kni. hs: meluzna hudie smutn piese pejor.: baa bliaka (hlasno, alone spieva) pejor.: vyblkova vyrevva vyrevova vy vreskova vyvreskva (hlasno a sstavne spieva) pejor.: mea mkat mekota (spieva neprjemnm hlasom) expr. hulkat (hlasno, nekultivovan spieva) nr.: halait hulka (hlasno spieva) intonovat' (udva tn, zana spieva): intonuje znmu udov piese p. aj hmka (si) 2 2. p. oslavova 2, bsni 2 3 . p. hovori 1 spie, spieovec p. zvonec I spichnt p. urobi 2 spja sa p. lumpovat' spker p. hlsate 2 spikn sa p. spriahnu sa spilova p obrsi spiova p. pli spnaka spnac gombk hovor.: patent patentka: zapn spnaku, patentku spnadlo, spinka p. spona I spinka p. spa 1 spiritualistick, spiritulny p. duchovn' 2 spis 1. psomn zznam nieoho psomnos: hba spi-

664
sov; vybavoval spisy, psomnosti listina (oficilny, radn spis): poverovacia listina, vplatn listina akty, siar. akt (radn spisy) traktt (stredovek vedeck spis): nboensk traktt prame doklad: historick pramene, doklady 2. p. dielo spsa 1. p. zapsa 1 2. p. napsa 2 spisba p. literatra 1 spska p. pripravi 1 spisovate slovesn umelec puci oby. prozaick diela: popredn svetov spisovate litert (pracovnk zaoberajci sa psanm literrnych diel, literrnou kritikou a pod.) hovor, pejor. krabk (spisovate nzkej rovne) pejor.: perohrvz pisr pejor. zastar. kriblr
(Vajansk) expr. a r h k

spisova p registratra spi sa p. opi sa spit p. opit 1 splchnut, splknut 1. p. zmy 1 2. p. oplchnu splanie p. pokazi sa 2 splanrova p zarovnat' splan p. vzbknu I splpola p vzbknu 1 spasn, splskn 1. naraz zmeni svoj objem (o plnom, naknutom predmete): lopta spas(k)la scvrkn sa (zmeni svoj objem vysychanm, ochladzovanm, oby. postupnm: asto v pren. pouit): brucho mu spas(k)lo, scvrklo sa; peaenka sa mi scvrkla opasn: jazero raz. opaslo, raz sa zdvihlo opadn ochabn ovisn sklesnut' (sta sa chabm, strati prunos): krdla mu ovisli 2. iba v spoj. spas(k)n rukami, dlaami prudko da dovedna ruky, dlane (oby. pri prejave divu, zfalstva a pod.) splesn s p r a s k n sprasn: spas(k)n. spraskn rukami, dlaami zalomi (iba v spoj. zalomi ruky, rukami): zalomila rukami nad tokm neastm zried. stlpn: stapla od divu ruky splsnut, splasknut ktor m zmenen objem ovisnut opadnut (po nhlom bytku hmotnosti al. ovisnut brucho; obsahu): spasnul, splasknut, spasnut, opadnut lca scvrknut sploten plosk expr stlpkaven (po nhlom vyprzdnen): scvrknut vemen; sploten. plosk slamnk; st lapkaven vank vyfuan (bez vzduchovho obsahu): vyfuan lopta splaene 1. rchlo a nepremyslene sa pohybova al. kona, oby. od laku al. strachu bezhlavo zmtene: splaene, bezhlavo, zmtene pobehova po miestnosti * zdivoene: kone zdivoene behali po dvore strekom streky (oby. o ronom dobytku): krava strekom, streky ula do poa
porov. aj s p l a e n 2 . porov. n a a k a n

splaen ktor sa zakol, vystrail tak vemi, e ho nemono ovlda (o zvierati), upokoji, uti (o loveku); svediaci o tom zjaen pojaen: beh po dome ako splaen, zjaen, pojaen; zjaen, pojaen kotkodkame sliepky * poplaen oby. pejor. oplaen: nieo ju vyakalo - je cel poplaen, opla-

665
sen cliv divok zdiven zdivoen zduren: rozhadzuje rukami ako diva; chlapec si nevedel rady s divokm, zdivenm koom; vyliezol na strom pred zdivoenm bkom vystraen vylkan vyplaen expr rozduren: vyskoil z postele celkom vystraen, vyakan, vyplaen: vyplaen kde holubov naakan nastraen expr roztrasen (od strachu): nezrozumitene jachtal naakanm, nastraenm, roztrasenm hlasom hovor, expr.: zmyen zmtoren nr. expr. rozbad/gan: zmyen, zmturen diela; rozbadzgan div hovtido (vuntner) splai 1. p. naaka 2. p. zaobstara splai sa sta sa od lku zdivenm (o zvieratch) zjai sa pojai sa poplai sa: kone sa zakli a splaili, poplaili, zjaili; ovce sa pri zvuku lietadla splaili, pojaili zduri sa: zrebce sa zdurili zdivie zdivoie zdivoit' sa: kone cvlaj, ako keby boli zdiveli. zdivoeli nr. expr. rozbad/.ga sa (vantner) hovor, expr.: zmyi sa zmtori sa: cel sa zntyil, zmtoril o strachu splaky voda odnajca neistotu z udskch sdlisk: kuchynsk splaky vplaky splati l.p. zaplati 1 2. p odplati sa spltka suma, ktorou sa po astiach, oby. v pravidelnch lehotch splca dlh: splca piku v mesanch spltkach zastar. rta: dnes zaplatil posledn rt u splatn ktor sa m zaplati: splatn ek prv. zron (uren na zaplatenie v presne urenom ase): splatn, zron lh; zron zmenka splavova p. plavi spleen p. clivota splesnen, splesnet p. plesniv I splesnie, splesniviet 1. sta sa plesnivm, chyti piese: syr rchlo splesn(iv)el zaplesnie zaplesnivie oplesnie* oplesnivie (oby. navrchu): chlieb vo vrecka oplesn(iv)el poplesnie (postupne): vetko ovocie poplesnelo 2. p. zlenivie splesniven p. plesniv 1 splesnt p. spasn 2 sple 1. nieo navzjom neprehadne poprepletan sple t en i na: sple, spleten i na vlken, konrov sie sietivo (nieo rozvetven na ploche): sie, sietivo premestskch uliiek kni. pletivo: pletivo iliek na ruke pren.: labyrint bludisko (nieo neprehadn): labyrint predpisov, bludisko dejn pren. pavuina: zamota sa
do pavuiny l * hovor. expr. b a b y l o n : vekomestsk

splyti sa
spln fza mesiaca, v ktorej m tvar plnho kruhu, je cel viditen: mesiac je v splne * zried. splnmesiac (Karva) zried. Splliok (Kukun) splna 1. p celkom 1, plne 2. p naplno splni uskutoni nieo sben, iadan, uren a pod. vyplni: dan slovo vdy spln; rozkaz spln, vypln ihned * vyhovie (splni poiadavky, potreby): vyhovie vetkm eninm rozmarom dodra zachova (podrobi sa nieomu, o sa vyaduje): dodra, zachova zkon, prepis, formu, pravidl hry splniten p. mon splnmesiac p. spln splnok p. spln splnomocnenec kto je poveren kona v mene niekoho: osobitn splnomocnenec prezidenta prv. zmocnenec: zmocnenec vldy, vojensk zmocnenec zastar. plnomocnk: obchodn plnomocnk tlmonk hovorca (kto je poveren hovori v mene niekoho): hovorca predsedu vldy prv. m a n d a t r splnomocnenie poverenie kona v mene niekoho; tlaivo na takto poverenie pln moc: vystavi niekomu splnomocnenie, pln moc prv. zmocnenie: inkasn zmocnenie; zmocnenie na prevzatie eistva mand t : dosta mandt splnomocni da pln moc na konanie v mene niekoho zmocni da moc: radne splnomocni, zmocni niekoho na prevzatie dedistva; kto vm al moc, kto vs splnomocnil ns zastupova poveri (splnomocni na vykonvanie istej funkcie, lohy): poverili ma funkciou predsedu; poverili ho utvori nov komisiu delegovat (splnomocni ako vyslanho zstupcu): delegova niekoho na z/azd strany splnomocnite kto poveril niekoho kona v jeho mene prv.: zmocovate zmocnite!' splodi p utvori I splotene p. plocho 2 sploten 1. p. plosk 2. p. zjednoduen sploti 1. tlaenm da nieomu plosk tvar expr.: stlpi splti: sploti, stapi bochnk cesta na posch; sploti guu /mliadi* pomliadi (tlakom pokodi): ruku mu celkom zmliailo, pomliadilo p. aj stlai 2. p. zjednodui splstnatie sta sa plstnatm, zmeni sa na pls splsti sa: vlnen sveter pranm splstnatel, splstil sa hovor, sfilcovatie: tkanina asom sftlcovatela spuhaen p. skazen 3 spuhai sa p. spusti sa 3, pokazi sa 2 spuhaven p. skazen 3 spuhavie p. spusti sa 3, pokazi sa 2 spundraven p. skazen 3 spundravie p. spusti sa 3, pokazi sa 2 spundrovan p. znien I spundrova p. znii 1, spustoi spuva p. opu splynova p. karburtor splyn p. zrs 2, porov. splva splyti sa sta sa plytm, plytkm splytie: potok sa na jese splytil; voa splytela spovrchnie (o loveku): mldenec v zlej spolonosti spovrchnel

babylon 2. p. zmes spleta p vi spleta sa p. plies sa 1 spletenina p. sple 1 spletit p. zloit, neprehadn 1. zhadn 2 spliaska p. zbi 3 splieska p. vyzaukova splies 1. p. zaplies 1 2. p. zmias, pomli splies sa 1. p. zaplies sa 1. 3 2. p. pomli sa splieta p. vi spln p. clivota, depresia 1 splnov p. melancholick

splva
splva 1. tesnm susedstvom sa dostva do jednho celku, zaa tvori celok al. robi dojem celku kni. zlievasa: hlasy splvali, zlievali sa clo mohutnho chorl u; farby smraku splvaj, zlievaj sa do sivho odtiea spja sa zluova sa: cesty sa v clic'ke spjaj, zluuj zrasta zva sa asimilova sa (prispsobova sa okoliu a zaa s nm tvori celok): zrasta, zva sa s novou rodinou; prisahovalci sa rchlo asimiluj, splvaj s domorodcami odb. fuzionova 2. vone (v prdoch, zhyboch a pod.) visie spada pada: vlasy jej mkko splvali, (s)padali na plecia; zclony splvali, padali a na zem 3. zvona klesa sklza kza pada: slzy jej splvaj, padaj po lci; aty pomaly sklzaj. klu z tela splvav 1, ktor splva; ktor spolu harmonizuje harmonick zladen (o arbe) ladn (o pohybe) svisl nepreruovan (op. sen, preruovan; o rei) 2. ktor vone vis hovor, padav: splvav, padav ltka; ahk, padav zclony spznu p. opznu. opleivie spoiatku p. pvodne, sprvu, zozaiatku spoi, spoinok, spoinutie p. oddych spota potanm zisti set sta zrta: s(po)tajte, zrtajte knihy, i s vetky porta (oby. postupne): porta prtomnch positova pozratva (viac osb, vec): positova. pozratva vetkch, o sedia z.a stolom odpota odta odrta (potanm odmera, uri): odpotala desa najkrajch kusov a poloila do taky; od(po)ta. odrta do desa a tartova * prepota prerta (znova spota): prepota si, prerta si vrten peniaze t. saldova (spota sumu na kadom liste tovnej knihy) zosumovat zosumrova (uri sumu): zosumovapoloky ztova (potanm zisti, vybavi et): vetko si ztovali, ba ete aj pridali spova kni. 1. zaujma ist miesto oby. dlh as, by uloen lea: spova v matkinom nru; vetka staros spova na mne kni.: prebva dlie: na tvri jej prebva, cllie pokoj kni. sdli (by usaden): v oiach mu sdli nerozhodnos 2. pohadom sa pristavova na niekom, nieom (o oiach, o zraku) km. utkvieva: oi jej nene spovali. utkvievali na dieati hadie pozera (sa): oi s ubou hadeli, pozerali na enine vlasy 3. zaklada sa na nieom, ma v nieom odvodnenie, vchodisko ma zklad ma pvod: hlavn prina prehry spova, m zklad, pvod slabej disciplne * by (ukryt): v om je (ukryt) jeho tajomstvo? kni. tkvie vzie: problm tkvie, vz v naom prstupe k veci kni..: koreni ma korene: jeho sebaistota koren, m korene v rodine * pochdza pochodi: vetko to zlo pochdza, pochod z nedostatku tolerancie zastarv.: pozostva zlea (v nieom): jeho innos pozostvala, zleala v tom, e organizoval vlet}' spod (koho, o) vyjadruje smerovanie z priestoru pod niem (op. sponad) spopod: spod, spopod skaly vyviera prame spodlej p. znedleka spodina deklasovan vrstvy spolonosti: vekomestsk

666
spodina pejor.: banda bag varga hve: zlodejsk banda, bag, varga, hve pejor.: zberba zgerba svolo chska polit, slang lumpenproletarit subt. luza spoka p. prehovori 1 spodky musk spodn nohavice expr. gate: dlh, krtke spodky, gate spodli sa, spodlie p. pokazi sa 2 spodnica, spodnika p. suka spodnk p. rub spodn l.p. doln 2. p. nzky 2, hlbok 4 spodoba, spodobenie, spodobnenie, spodobovanie p. asimilcia spodobi, spodobni p. stvrni spodobi sa p. asimilova sa spodok 1. p. dno 2. p. zvyok spod rune p. napordzi spohodlnie p. zlenivie spochaben p. blzniv 1,2 spochabie (sa), spochabi sa expr. sta sa pochabm, nerozvnym, vnivo sa zaa nieomu venova, zaa ma nieo vnivo rd expr.: poblznit' sa zblzni sa: Co si sa spochabel?; spochabie (sa), spochabi sa do zbierania znmok; spochabila sa, poblznila sa, zblznila sa do spoluiaka expr. zochabi sa (vantner) expr.: pojai sa zjai sa hovor, expr.: zmyi sa zmtori sa (strati rozvahu): vyzeraj, akoby sa boli pojaili, zjaili, zmtorili; zjail sa za portom; mal sa zmyi od radosti p. aj zabi sa spochabi p. pobalamuti spochmrnie p. zamrai sa spoj 1. o vznikne pri spjan dvoch al. viacerch prvkov spojenie: skrutkov spoj, skrutkov spojenie ev vk (miesto, kde sa nieo spja): oceov rry s bez vov; vky na pan uchch 2. styk medzi dvoma miestami umoovan vere jnou dopravou, dopravou sprv, informci spojenie: eleznin, autobusov spoj, eleznin, autobusov spojenie; diakov, drtov spoj, diakov, drtov spojenie linka: leteck linka 3. p. tra 2 spojenectvo, spojenstvo p. spoloenstvo 1 spojenie 1. p. spoj 1,2 2. p. styk 1,2 3. p. svislos spojen ktor sa spojil, pripojil, pridruil k niekomu (nieomu) na zklade rodinnej, nzorovej, citovej a pod. prbuznosti: svediaci o spojenectve spt zried. spiaty: s nerozlune spojen, spt, spiati sptan zviazan kni.: zomknut skben: udia sptan, zviazan, zomknut silnmi citmi; pevne zomknut sily spolon: dosiahnu cie spolonm silm expr. spriahnut (spojen proti niekomu, nieomu. oby. so zlm myslom): obidvaja s spriahnut proti otcovi spoji 1. z viacerch ast urobi jeden celok da dovedna/vedno da dokopy da dohromady: mry spoji maltou; kvsok da dovedna, dokopy s mkou * pospja (postupne, viacero ast): konce drtov treba navzjom pospja* sceli (nieo rozdelen): scelili obidve zhrady zli zdrui: zlili

667
pozemky, zdruili menie podniky skombinova (spojil rozlin veci): skombinova farby zastarv. zlia: zlia kmene, nrody spri popri (spoji do pru. do dvojice): dvojice sa pri tanci sprili, poplili kombinova: kombinova rozlin metdy zop zopn (pevne spoji, oby. sponkou): zopn rukv penlikom uzavrie uzatvori (urobi svislm): uzavrie, uzatvori okruh, obvod 2. da do jednho celku (nieo nehmotn) da dokopy da dovedna dal dohromady: spoji, da dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so zujmami; spoji svoje sily zli zviaza zdrui: zli, zviaza teriu s praxou; osi ich vntorne zdruilo kni. skbi: skbi ej drmy odb. al kni. synkretizova (spoji rznorod prvky) kni. syntetizova (urobi syntzu, spoji do homognneho celku): syntetizova poznatky zomkn (vntorne spoji): v boji zomkli svoje sily spta (uvies do tesnej spojitosti): spta niekoho lskou zreazi (spoji ako do retaze): zreazi dej 3. na zklade spoluprce, vzjomnho porozumenia a pod. urobi jednotnm zjednoti zbli kni. stmeli: spoji, zjednoti silie nrodov; zblili, stmelili ich spolon zujmy kni. integrova: integrova celoeurpske hnutie 4. umoni styk. kontakt skontaktova: ak, km Iw spoja s ordinciou; skontaktujte ns s riaditeom prepoji (navzjom spoji): prepoji elektrick vedenie preklen (spoji dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom spoji sa porov spja sa spojitos p. svislos, vzah spojit p. svisl I spojivka p. spojovka spojivo 1. ltka, ktor spja dovedna in ltky spjadlo: plastov, cementov spojivo, spjadlo spojka (to, o spja nieo, niekoho s niem, niekm): by spojkou medzi minulosou a prtomnosou kni. most (Krmry) 2. p. puto spojka p sprostredkovate, spojivo I spojova sa p spja sa I spojovka anat blana pokrvajca vntorn plochu mihalnice a prechdzajca na on bielko spojivka: zpal spojoviek, spojiviek spokojit p. uspokoji 3 spokojnos p. pohoda I spokojnuk p. spokojn spokojn ktor prejavuje uspokojenie (o loveku): svediaci o spokojnosti, shlase s danm stavom (op. nespokojn) uspokojen uzmieren (ktor dosiahol spokojnos): spokojn, uspokojen matka; jeho svedomie je konene spokojn, uspokojen, uzmieren pokojn vyrovnan (neprejavujci vzruenie, nepodliehajci v/rueniu: op nepokojn): spokojn, pokojn tvr; by vyrovnan zned. zadosuinen: cti sa zaosuinen zmieren expr spokojnuk: v postieke lealo spokojnuk diea spola l.p. iastone, napoly 2 2. p. napoly 1 spoahky p ahko I spoahlivo 1. porov. spoahliv 2, p. isto 1. 2

spoloensk
spoahlivos p. istota 2 spoahliv na ktorho, na ktor sa d spoahn (op. nespoahliv) dveryhodn: vetci ho povaovali za spoahliv, dveryhodn osobu serizny soldny (majci vlastnosti, na ktor sa d spoahn, napr. vnos, kvalitu a pod.): serizny, soldny obchodn partner; ponka serizne, spoahliv vrobky hodnovern vierohodn nepochybn (ktormu mono uveri. o ktorom nemono pochybova): honovern, vierohodn daje; vierohodn sprvy, nepochybn dkazy bezpen ist zaruen (dvajci bezpenos, istotu, zruku): pozna bezpen, ist skru; zaruen informcie osveden (op. neosveden) overen (op. neoveren) vyskan (ktor sa u osvedil, overil, vyskal): osveden, overen prostriedok; vyskan liek presn (spoahliv v presnosti): presn hodinky spoahn sa p. zveri sa 2 spoli sa p. spriahnu sa spolova sa kni. dva sa dovedna, spja sa oby. s tajnm zmerom al. proti niekomu, nieomu hovor, pejor. paktova: spoluje sa, paktuje s protivnkmi expr.. oby. pejor. piec: pe s mojm protivnkom expr spriahat sa spriada sa: vetci sa spriahali proti nm; so velikm sa spriada pejor. spantva sa (o vzahu mua a eny) hovor.: vagrovat sa rodinkri sa rodinkova sa (uzatvra priatestv so zitnmi ciemi) hovor.: bratkova sa braekova sa bratikova sa (oby. podklada sa v priateskom vzahu): hratikuje sa s pnmi hovor., oby. pejor.: kmotit sa kmotrkova sa: u sa znova kmotrkuj zdruov a sa zhromadva sa dva sa dokopy dva sa dovedna dva sa dohromady (bez pejor. prznaku) spolieha sa ma dveru, istotu, e niekto nieo vykon (ako chceme) al. e sa nieo stane (ako chceme): mete sa na ma vdy spolieha; spolieha sa na spravodlivos hovor.: /.nechva sa nechva sa: rd sa (z)nechva na nhou zverova sa (s dverou prena svoju staros na niekoho, nieo): so vetkm sa zveruje na Pna Boha opiera sa stava: pri rozhodnut sa opiera o zkon, o svoju sksenos; stavaj na ronkoch; stavia na jeho sudku * hovor, dra sa: dr sa na suby kamartov zastarv. spa sa: so vetkm sa spa na rodinu spolkov p. federatvny spolne p. spolu 1,2 spoloensk 1. ktor sa tka udskej spolonosti a javov s udskou spolonosou spojench, ou vytvorench socilny: spoloensk, socilny pokrok; spoloensk, socilne zpasy humanitn (skmajci udsk spolonos. zameran na spolonos: op prrodn): humanitn vedy verejn veobecn kni. pospolit (v spolonosti rozren, znmy): predstavitelia verejnho ivota; dba na verejn, veobecn blaho (op. osobn, skromn); uprednostova veobecn zujmy; rozprdi pospolit ivot kolektvny (op individulny): kolektvny charakter vroby, kolektvne hry 2. ktor je uren, vhodn do spolonosti, spolonosou vyadovan slvnostn sviaton (op. ben, vedn, kadodenn): spoloensk, slvnostn

spoloenstvo
udalos: slvnostn, sviaton aty slun uhladen: slun, uhladen sprvanie * salnny oficilny (trochu strojen, nie celkom uvonen, nie dos prirodzen): salnne gest; salnne, oficilne vystupovanie 3. ktor sa dobre cti v spolonosti, medzi umi (op. samotrsky, nespoloensk): priate je vemi spoloensk typ komunikatvny (ktor ahko nadvzuje kontakt. rozhovor a po: op. nekomunikatvny): je dos komunikatvna priatesk drun kamartsky bezprostredn (op. uzavret, nedrun, nekamartsky): skupina priateskch, drunch, kamartskych, hezprostrench mladch ud spoloenstvo 1. organizovan zoskupenie vieho potu ud al. intitci s rovnakm cieom, so spolonmi zujmami zvzok: hospodrske, obrann spoloenstvo, hospodrsky, obrann zvzok spojenectvo (spoloenstvo s cieom vzjomne si pomha): spojenectvo emokratickch krajn spolok (spojeneck zvzok): vstpil o vojenskho spolku * pospolitos: nrodn pospolitos korporcia: verejn korporcia aliancia: ekologick aliancia komora (spoloenstvo hospodrskych a stavovskch organizci): obchodn komora, lekrska komora grmium (spoloenstvo stavovskch organizci): grmium prvnikov zvz: zvz priemyselnkov hnutie frum (spoloenstvo usilujce sa o presadenie nieoho): hnutie na ochranu uskch prv, demokratick frum kme (nrodnostne prbuzn spoloenstvo): germnske kmene hist komna kni. societa komunita zastar. spojenstvo (Hviezdoslav) p. aj spolonos 2 2. p spolonos 1 spolone p. spolu 1, hromadne spolone s p. s I spolonk p. partner spolonos 1. shrn spolone ijcich ud: antick spolonos. vvin udskej spolonosti spoloenstvo: mestsk, vidiecke spoloenstvo kni. societa: slovensk societa verejnos pospolitos: pracovat v prospech verejnosti, pospolitosti 2. zujmov, oby. organizovan zoskupenie ud al. intitci: akciov spolonos, spolonos s obmedzenm ruenm spolok: zhradkrsky, velrsky spolok; schvli stanovy spolku zdruenie: zruenie rodiov a priateov koly organizcia: tajn organizcia klub (oby. menia spolonos na pestovanie zujmovej innosti): klub chocov, portov klub jednota: telovchovn jednota kni. korporcia: verejn korporcia liga (spolkov organizcia): Slovensk liga v Amerike zvz (spolonos vzniknut na zklade spolonch zujmov): zvz architektov kongregcia (zdruenie laikov v katolckej cirkvi): Marinska kongregcia konferencia: Slovensk biskupsk konferencia kongres: Svetov kongres Slovkov nia (spojenie organizci al. ttov): Eurpska nia asocicia (spojenie organizci rovnakho druhu): umeleck asocicia syndikt (stavovsk spolonos): syndikt novinrov obec (spolonos ud so spolonmi zujmami): obec spisovateov zastar beseda: umeleck beseda drustvo (organizcia na spolon

668
innos): roncke, vrobn drustvo aliancia: aliancia podnikateov federcia konfedercia (zdruenie organizci): federcia ruovodiov, konfedercia odborovch zvzov klan (pevne uzavret spolonos): rodinn klan cech (spolonos ud rovnakch zujmov): cech taxikrov rad (skupina ud spojench spolonmi zujmami, vlastnosami): patri o radov bojovnkov za udsk prva hovor, akciovka (akciov spolonos): zaloi akciovku cirk. konvent (zdruenie mnchov v kltore): frantiknsky konvent hist. tovaristvo: Slovensk uen tovaristvo hist. zdruha (staroslovansk spolonos spovajca na kolektvnej drbe pdy niekokch rodn) mafia (tajn teroristick spolonos): siclska mafia zasa vyala p. aj spoloenstvo 1 spolon 1. ktor sa tka dvoch a viacerch; ktor patr viacerm, je viacermi konan, vyuvan (op individulny) kolektvny skupinov: spolon, kolektvna. skupinov prca; spolon, kolektvne zujmy hromadn kni. korporatvny (obsahujci velk poet nieoho): hroman ubytovanie, hromadn hrob, korporatvny odchod z rokovania prv. zastarv kumulatvny: kumulatvna aloba * veobecn verejn kni pospolit (op. skromn): veobecn dobro; verejn prospech, zujem (op. osobn); pospolit veci:: spojen: dosiahnu cie spojenmi silami 2. ktor je pre dvoch, viacerch al. pre vetkch jeden a ten ist rovnak zhodn: maj spolon, rovnak zujmy (op. odlin); napriek generanm rozielom mali spolon, zhodn nzor na vec toton shlasn: spjal ich toton pohad na problm; shlasn vpove svedkov (op. rozdielna, odlin) ten ist tak ist jednak jeden: deti chodia o tej istej triey; zistil, e maj tak ist problmy; s absolventmi jenakej, jednej koly p. aj rovnak spolok 1. p. spolonos 2 2. p. styk 1 3. p. spoloenstvo I spolovice l.p. napoly 1 2.p iastone, napoly 2 spolu 1. za asti, prtomnosti dvoch, viacerch al. vetkch jednotlivcov, vo vzjomnej blzkosti, v tesnej blzkosti spolone pospolu vedno: spolu, spolone si vyli do hory; chlapci sa dria pospolu, vedno kolektvne hromadne kni. korporatvne: stravuj sa kolektvne, hromadne dohromady dovedna dokopy: vetci dohromady, dovena, okopy sa zastnia na pretekoch vovedne vovedno: spolu, vovene s bratom ije na lazoch pohromade hovor.: pokope nakope: sedia pohromade, pokope a rozprvaj sa; zostali lea nakope zastar. spolne (Hviezdoslav) bok po boku: bok po boku bojovali na fronte vzjomne navzjom (medzi sebou): oma sa vzjomne, navzjom rozprvaj po nemecky fraz pod jednou strechou: ili pod jednou strechou 2. do jednho celku, ako jeden celok; ako vsledok spotania dohromady dovedna dokopy: spolu, ohromay kpil p kusov; knihy s zviazan dovedna. dokopy * vedno vovedne vovedno: vedno, vovedne, vovedno chov tri prasce celkove celkovo: celkove, celkovo maj pdesiat koni shrnne
fraz. kni.

669
sumrne kni. summa suinmarum [vysl. sumasumrum| odb.: hrnn hrnom zastar. h r n k o m : odsdili ho shrnne, sumrne na desa rokov; hrnn, hrnom je to stopdesiattisc vcelku en bloc [vysl. anblok]: za jednotliv pozmeovacie nvrhy hlasovali vcelku, en bloc hovor jedno s d r u h m : jedno s druhm nm dal tisc korn hovor, bajzom nr. expr.: pajzom fajzom: bajzom ich tam bolo pdesiat zastar. spolne sub$t.: cakompak cakumpak cakomprsk cakumprsk nesprv. celkom 3. p. sasne 1, zrove I spoluautor jeden z autorov nejakho diela spolutvorca: spoluautor, spolutvorca zbornka, spolutvorcovia filmu spolubesednk astnk spolonho rozhovoru: pozorne pova spolubesednka /.ried. sbesednk (Vajansk) spolubytie p spoluitie spolucestovatef p. spolucestujci spolucestujci kto cestuje spolu s niekm v jednom dopravnom prostriedku, kto kon t ist cestu spolu s niekm: oslovi spolucestujceho spolucestovate: spolucestovatelia sa tisli k obloku spoluptnik: spoluptnici sa vydali na cestu kni. zastar. sptnik (Hviezdoslav) zried. spoluidC spolucit p scit spoluctenie p. scit spolucti kni ma pochopenie pre boles, starosti, problmy inho kni. sciti: spoluctim, scitm s vami vo vaom neast ma scit: nem s nikm scit cti (ma socilny, humnny cit k niekomu): cti s chorm spoluexistencia p. spoluitie spoluhlska lingv. hlska majca rz umu lingv. konsonant spoluhra p. shra I spoluhr p. partner spoluidci p. spolucestujci spolujazdec kto sa s niekm spolu vezie na tandeme tandemista spolumajite jeden z majiteov toho istho majetku prv. spoluvlastnk: spolumajite, spoluvlastnk zhrady, firmy spolunleitost p. solidarita spolunavanie p. spoluitie spolupatrinos p. solidarita, kolegialita spolupsobenie p. spoluprca spolupsobiaci p. sinn spolupsobi p. spolupracova spoluprca spolon prca dvoch al. viacerch osb al. intitci, spolon as na istej innosti: medzinrodn hospodrska spoluprca partnerstvo: nadviaza partnerstvo koopercia: koopercia podnikov kni. sinnos zried.: sin spolupsobenie: vykona nieo vo vzjomnej sinnosti; spolupsobenie mnohch okolnost pejor. kolaborcia (spoluprca s politickm nepriateom): kolaborcia s faistami spolupracova spolone pracova s niekm, niem, spolone sa zastova na nejakej innosti: na diele spolupracovali viacer organizcie * spolupsobi spoluinkova (ma spoluas na nejakej innosti): pri

spomali
vchove det spolupsob kola a rodina: v programe spoluinkuje zbor a slisti kooperova (pracova vo vzjomnej sinnosti: o hospodrskej spoluprci): podniky kooperuj so zahraninmi firmami spoluastni sa spoluzastova sa (ma spoluas s niekm, s niem na nieom): na vstavbe metra sa spoluastnia, spoluzastuj viacer podniky pejor. kolaborova (spolupracova s politickm nepriateom) spolupracovnk kto spolone s niekm pracuje na jednom pracovisku al. na spolonom diele: vedeck spolupracovnci kolega: stretn sa s kolegom z predchdzajceho pracoviska pejor. kolaborant (spolupracovnk s politickm nepriateom): odsdi kolaborantov spoluptnik p. spolucestujci spolu rodk p. krajan spolu s p. s 1 spolutrpiaci p. spolutrpitel' spolutrpitel' kto spolu s niekm trp, zna spolon utrpenie spolutrpiaci: spolutrpiaci z vzenia spolutvorca p. spoluautor spolutvori p. spoluutvra spoluas l.p. as 2 2. p. porozumenie 1, scit spoluastnk l .p. astnk 2. p. partner 3.p. podielnik spoluastni sa p. spolupracova spoluinkova p. spolupracova spoluutvra spolone tvori nieo, spolone sa zastova na tvorbe nieoho spolutvori: dobr pracovn atmosfru spoluutvrali, spolutvorili vetci zastnen spoluvytvra: jazyk spoluvytvraj vetci jeho pouvatelia by spolutvorcom: bol spolutvorcom koncepcie, spoluutvral koncepciu spoluvlastnk p. spolumajite spoluvytvra p. spoluutvra spoluznenie p. harmnia 1 spoluzodpovedn p. zodpovedn I spoluzastova sa p. spolupracova spoluiak kto spolu s niekm chod al. chodil do tej istej triedy: stretn sa s bvalm spoluiakom zastar.: konkolr konkolk spoluitie spolon ivot spolunavanie: spoluitie dvoch nrodov v jednom tte, dobr spoluf navanie) susedov koexistencia (spolon existencia rozlinch javov, faktov): mierov koexistencia ttov kni. spolubytie: bostn spolubytie (Jg) sitie: manelsk sitie zried. spoluexistencia biol. symbiza (navzjom prospen spoluitie dvoch al. viacerch druhov organizmov): symbiza rastln a mikroorganizmov, pren. symbiza kultr spoly l.p. napoly 1 2. p. iastone, napoly 2 spomalen ktor m menie tempo oproti pvodnmu, prirodzenmu a pod. (op. zrchlen) pomal: spomalen, pomal pohyb, rast oneskoren odb. retardovan zaostvajci: retardovan, zaostvajci vvin; oneskoren reflexy porov. aj zaostal spomali spsobi pomal pohyb; zni svoju rchlos (op. zrchli): trner naznail spomali tempo hry; lietadlo naraz spomalilo * zvoni sti zmierni: zvoni, sti, zmierni krok, chod motora; auto pred domom stilo pribrzdi zbrzdi hovor, prihamo-

spomedzi
vat (spomali brzdenm, brzdou): vlak pribrzdil; nepriazniv vvin treba pribrzdi. prihamova * zdra (spsobi pomal priebeh nejakej innosti): dade zdrali atvu, kosbu sena zabrzdi hovor.: zahamova zhamova (urobi pomalm, prp. aj zastavi; zadra v napredovan): zabrzdi, ztajhamova rozvoj nieoho /ned. zhati utlmi stlmi zoslabi (rchlos, tempo) spomedzi p. z 1 spomen strune, letmo, nhodne poveda osi o nieom. o om sa u prv hovorilo, o sa stalo a pod. /astar spomn spomnie: ni o veci nespomenul, nespomnel zmieni sa urobi zmienku: ako som u spomenul, ako som sa u zmienil, doterajie predpisy prestan plati od novho roka: o naroden dieaa vbec neurobil zmienku dotknt sa (spomen medzi reou): dotkla sa aj hklivej tmy hovor, pehodit (zbene nieo poveda): prehodil nieo o kole pripomen napomen: rd mi pripomenie moje hriechy z mladosti: napome mi ete dlie prpady pospomna (viac rz al. o viacerch veciach): v ten veer sme velio pospomnali poznamena podotkn (vyslovi oby. vecn poznmku): rd by som ete poznamenal, podotkol, e nm u nezostva vea asu spomen si oivi si v pamti, v mysli /.astar.: spomn si spomnie si: na domov si ani nespomenul, nespomnel rozpamta sa rozpomen sa: spomenul si. rozpamtal sa, rozpomenul sa na zabudnut prhodu; Spomete si na ns doma! pripomen (si) pripamta (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to holo; pripamtal si rodiov i cel rodinu vybavi si (znova vyvola v mysli): ivo si vybavil jej tvr pomyslie si zmyslie si (oivi si v mysli): viem, e si u na ma viac nepomysl; nik si u na ma nezmysl prs na dao (nhodou al. premanm objavi v mysli, v pamti): priiel u na to. ke je chyba /astar pomn (Boito. Vansov) pospomna si (postupne si spomen na viac vec, osb): pospomnal si na vetky prhody porozpomna sa spomienka 1. pripamtanie si. oivenie si nieoho z minulosti rozpomienka: spomienka, rozpomienka na star asy; zaha zl spomienky, rozpomienky * pamiatka (trval spomienka oby. na niekoho vzdialenho, zomretho): es jeho pamiatke kni. pam: blahej pamti udovt tr kni. reminiscencia: reminiscencie na mlados 2. p. zmienka spomienkov ktor je spomienkou, pamiatkou na niekoho. na nieo pamiatkov suvenrov: spomienkov, pamiatkov, suvenrov premety, dareky pamtn (sliaci na vyvolanie spomienky, pripamtanie nieoho): pamtn mince, odznaky pietny: pietny akt nesprv. upomienkov spomienky p. pamti spomocnk p. pomocnk s pomocou p prostrednctvom sponioenie p. pomoc1 1 spomc p. pomc I spona 1. predmet, ktorm sa nieo spna spinka: ozdobn spona, spinka do vlasov, modlitebn kniky

670
s pozltenmi spinkami sponka svorka: spoji spisy sponkami, spinkami, svorkami pracka (asto aj ako ozdoba): hned poltopnky s lesklou prackou * spnadlo: spnadl na spisy zapnadlo (predmet na zapnanie ast obleenia) broa (ozdobn spona) klipsa klipsna (stlacia sponka, asto aj ako ozdoba) kraje, /pinka (dielik na zapnanie) /astar. zpona (Sldkovi)
2. gram. n e p l n o v z n a m o v sloveso gram. k o p u l a

sponad vyjadruje smerovanie z miesta nad niem (op. spod) znad: sponad, znad hory sa pribliuj tmav mran sponenhla p. pomaly 1 ,2 sponka p. spona 1 spontaneita p. spontnnos spontnne p. mimovone spontnnos nenten prejav vntornch zkonitost samovonos mimovonos ivelnos: spontnnos, ivelnos odporu kni. spontaneita spontnny ktor je bez vonkajieho alebo vedomho popudu, zsahu, usmerovania samovon mimovon neuvedomen (prebiehajci, uskutoujci sa sm od seba. bez uvedomenia): spontnne, samovon hojenie rn; samovon, mimovon, neuvedomen reakcia intinktvny: intinktvne poznanie, sprvanie samoinn iveln neusmerovan: samoinn, iveln, neusmerovan vvin nekontrolovan: nekontrolovan gest, pohyby prirodzen: prirodzen prejavy pudov: mat k nieomu pudov odpor nenten nestrojen bezprostredn (o loveku a jeho prejavoch): nenten smiech; zapil sa vetkm svojm nestrojenm. bezprostrednm sprvanm nepripraven: jeho prejav bol spontnny, nepripraven sponzor p. priaznivec 1 spopadn 1. p. chyti 1 2. p. ovldnu 1 spopod p. spod spopolni p. spli 1 spopred p. spred spopretha, spopretrhva p prerui I spopularizova prstupnm spsobom poda, sprstupni poznatky najm z oblasti vedy, kultry, umenia a pod. irokmu okruhu spopulrni: slovenskej mldei spopularizova diela svetovej literatry; svoje vedeck poznatky spopulrnil v asopisoch pribli sprstupni (urobi blim, prstupnejm irej verejnosti): priblenie, sprstupnenie potaovej techniky spor 1. stretnutie sa nzorov al. zujmov konflikt: riei medzinrodn spory, konflikty rokovanm; dosia sa s niekm do sporu, konfliktu nezhoda (nestotonenie sa v nzoroch): rodinn nezhody nedorozumenie (neslad v nzore): maj medzi sebou nedorozumenia trenica (oby. v mn. .): politick tenice roztrka kni. rozbroj (preruenie stykov pre spory): vyvola roztrku, rozbroj rozpor kni. rozopra: rodinn rozpory. rozopry kolzia (skrenie, prekrvanie sa nieoho): kolzia medzi zujmami a povinnosami publ. konfrontcia (nezhoda v nzoroch): ast konfrontcie medzi kolegami kni kontroverzia: dolo medzi nimi ku kontroverzii kni..: svr nesvr pejor. /.astar.: mikulancie * mipulancie 2. p. hdka, zrka 3

671
sporadicky p. zriedkavo sporadick p. zriedkav spork kuchynsk zariadenie na pravu pokrmov teplom hovor, pork: smaltovan, elektrick spork, pork subt.: porhert parhert porhelt spori p. etri 1, 2 spori sa p. hda sa sporite kto spor, uklad peniaze, oby. v peanom stave zried. sporivec pejor.: grlo drgro gro skuhravec skuhro skuhro (kto prli spor) sporitea pean stav, v ktorom sa ukladaj vklady na roky a poskytuj piky zastar. sporitenica: vybra si spory zo sporitene, zo sporitelnice hovor, sporitela subt.: parkasa porkasa porkasa sporitenica p. sporitea sporivec p. sporite spoivost vlastnos toho. kto je spoiv etrnost": bol znmy svojou sporivosou, etrnost ou hovor.: porovlivos anoba (Hviezdoslav) anovlivos spoiv ktor vie spori, ktor zbytone nema (oby. peniaze; op. mrnotratn) etrn: spoiv, etrn hospodr gazdovliv hovor, porovliv zastar. schrnliv: vzal si gazdovi i v, porovliv, schrnliv enu hovor, anovliv: je vemi anovliv nr. anobliv
(Hviezdoslav)

spsobil
rozhorili; kone sa v cvale uparili hovor, expr.: vyzvra sa uzvra sa 2. p. zvlhn spotreba uvanie produktov, tovaru na uspokojovanie potrieb: spotreba energie a surovn sa nemerne zvyuje konzum: vroba nekryje konzum odb. konzumpcia spotrebite p. zkaznk spotrebitesk vzahujci sa na spotrebitea, tkajci sa priameho spotrebitea konzumentsk: spotrebitesk, konzumentsk sie maloobchodn (op. vekoobchodn): spotrebitesk, maloobchodn ceny spotrebn ktor je uren alebo zameran na spotrebu konzumn: spotrebn, konzumn tovar, predmet; spotrebn, konzumn spolonos (trocha pejor. zameran na materilny blahobyt) ahk (o priemysle): spotrebn, ahk priemysel spotrebova pouvanm vyerpa; poui (s itkom) vo svoj prospech vypotrebova: benzn spotreboval, vypotreboval za dva dni min: min vetky otcove peniaze vyma poma (postupne): vymal, pomal vetko, o si naetril zuitkova (s itkom vetko upotrebi): zuitkova star zsoby ui (poui vo svoj prospech): tovar uite m skr. lebo podlieha skaze skonzumova (jedenm, pitm spotrebova): deti nestaia skonzumova vetko, o dostan na obed; skonzumovalo sa vea alkoholu vvplytva vymrha premrha (nehospodrne spotrebova): vyplytva, premrha energiu hovor, strovi zried pretrovi utrati (peniaze, zried. aj in hodnoty: oby. ahkomysenm spsobom): za krtky as strovil cel dedistvo zmmi skynoi (poui nieoho vea, oby. zbytone): zmmila, skynoila vea ltky, vea mky hovor. expr. zora: motor zoerie vea paliva hovor.: vybabra vyfafra vypapra (babranm spotrebova): vybabrala vetku farbu spotrebova sa p. min sa 2 spotrebovaten p. pouiten spotupi p. zneucti 1 spotvorenina p. deformcia spotvoren p. deformovan; zmrzaen spotvori l.p, znetvori 2. p. prekrti 2 spovedomi si p uvedomi si spoza p. od 1 spozdle p. nedaleko I spozdene p. neskoro spozdi sa p. oneskori sa 1 spozna l.p. pozna2 I 2.p. zbada spozna sa p. zoznmi sa 1 spozorova 1. p. zbada 2. p. uvedomi si spozorovaten p. viditen, zjavn spsob 1. premyslen konanie pri prci na dosiahnutie nieoho: spsob vroby; robi nieo novm spsobom metda: modern metdy riadenia postup (ustlen spsob prce, konania): osevn postup; schvli postup delegcie hovor, systm: takmto systmom stavba nebude nikdy dokonen hovor, fortie 2. p. charakter 2 3. p. sprvanie spsobilos p. kvalifikcia spsobil p. schopn

sporn ktor me by predmetom sporu, pochb (op. nesporn) neist (op. ist) pochybn (op. nepochybn): sporn, neist vsledok; pravdivos dokumentu je sporn, pochybn; pochybn dkaz (op. spoahliv) diskutabiln problematick polemick: prijat zvery s diskutabiln: problematick prpad, polemick otzka kni?.. otzny: autorstvo je otzne sporo 1 p. vea sporo2 p. slabo 1, trocha1 1, 2, mlo I, 2, riedko 2 spor' p. vdatn spor 2 p. slab 2 sposmekova p. vysmia sposmieva p. vysmia spoten ktor sa spotil; svediaci o tom upoten: cel je spoten, upoten prepoten zapoten: m prepoten. zapoten bielize mokr vlhk (od potu): zobudila sa plne mokr od horky, vank je celkom vlhk expr. zrosen zried. znojn: zrosen, znojn elo kni. zastarv.: vyznojen uznojen (Urban) nr. expr. uzvran nr. vyparen spoti sa 1. vyli z tela pot, zvlhn od pom zapotit" sa: od nmahy sa spotil, zapotil na celom tele; spoti sa, zapoti sa od strachu upoti sa (vemi sa spoti): mus vypi horci npoj a dobre sa upoti vypoti sa (oby. zmerne): mus sa dobre vypoti, chrpka prejde prepoti sa (naskrze sa spoti; nasiaknu potom): koea sa prepotila kni.: uznojit sa oznojit sa: pri dorban chleba neraz sa uznojili dopoti sa expr. dopari sa kni doznoji sa (vemi sa spoti) expr.: upachti sa spachti sa (zadycha sa a spoti sa od rchleho pohybu): km sme pribehli, celkom sme sa upachtili * zahria sa rozhori sa upari sa vypari sa (od nmahy, rchleho pohybu a pod. zvi teplotu svojho organizmu, oby. a do zvlhnutia od potu): chlapci sa behanm za loptou poriadne zahriali,

spsobi
spsobi sta sa pvodcom, prinou nieoho, sta sa podnetom na nieo urobi spravi zriedkavejie zrobi: eti nm spsobili, urobili, spravili vek rados; priiel a hne spsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba kni/. uini: u niet toho, kto to uinil pripravi: pripravil roiom prekvapenie, sklamanie zaprini zavini (spsobi nieo nepriazniv, neprjemn, zl): zl tesnenie zaprinilo, zavinilo zatekanie do bytu privola kni. privodi (by prinou nieoho negatvneho, zlho): privolal neastie; neopatrnosou si privoil zranenie privies dovies prinies donies (by pvodcom istho stavu): privies, dovies niekoho o akost; priniesli, doniesli ns do rozpakov; vae vsledky nm priniesli. doniesli rados vyvola podnieti (spsobi vznik nieoho): vyvola, podnieti nepokoje, kandly kni. navodi: Inidba navodila potrebn atmosfru spsobilos p. tak, zdvorilos spsobil p. slun I, vychovan, taktn spracova l.p. upravi3 2.p. ovplyvni sprchniven p. btav, prchniv sprchnivie rozpadn sa, podahn rozkladu psobenm sucha a vzduchu, sta sa prchnivm (o organickch ltkach) strchnivie zastarv. strchnatie: star pne v hore sprchniveli, strchniveli; zle odloen semeno sprchnivie, strchnivie zbtavie (zntra) nr. zdpnie (Jesensk): strom po rokoch zbtavel zotlie stlie pretlie (tlenm sa biologicky rozloi): lstie zotlelo; pretlen kos * zhranie (znii sa, pokazi sa dlhm sttm, bez prstupu vzduchu, vlhkosou a pod.): oblek v truhlici zhranel sprie: nenosen bielize me po ase sprie prehni (podahn hnilobe): dreven kryt prehnil, zhranel zried. zreetie (o dreve; nadobudn rediu konzistenciu): zruby zreeteli nr. sprhn (vlhkom sa skazi) sprska p. zbi 3 spraskn, sprasn p. spasn 2 spra p. zem 4, pda I spri p. zjes spra p. zbi 3 sprasa 1 p. pobi sa spra sa2 p. zbehn sa 1, zrazi sa 2 sprata 1. p. odprata I 2. p. vopcha 3. p. zjes sprata sa p. zmesti sa spratn l.p. skladn 2.p. znanliv sprava' z pravej strany (op. zava) odprava: sprava, odprava je ah prstup sprava 2 p. ninie, nstroj I. prstroj, zariadenie 1 sprva 1 danie nieoho na vedomie zves: sprva, zves o banskom neast; dozvedie sa radostn zves novina novota novos trocha expr. novinka (nov sprva): mm pre vs novinu, novotu, novinku z domova * chr (sprva riaca sa stnym podanm): koluj velijak chry informcia (sprva na pouenie): zska o nieom obrne informcie hlsenie (strun sluobn sprva): poda hlsenie o splnen lohy oznmenie oznam (psomn sprva, oby. radn al. verejn): dosta oznmenie o rozsuku; na tabuli vis oznam dezinformcia (nepravdiv sprva): ri dezinformcie hovor, hlska (neoveren sprva): po meste sa roziruj hlky o pui zastarv. raport (sluobn

672
sprva, oby. stna): prija raport kni. referencia: poda o niekom referencie noticka drobnika drobnos (krtka, drobn sprva v tlai) anonsa (sprva v tlai napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) komunik (radn sprva): zveren komunik z rokovania depea (dleit rchla sprva): depea vevyslanca posolstvo (sprva odovzdan poslom): prinies posolstvo odkaz (sprva odovzdan prostrednctvom niekoho): stny, psomn odkaz refert (obrna analytick sprva): prednies hlavn refert na konferencii poves (zves ren stnym podanm): la o om poves, e...* hovor, lma (oby. nepravdiv sprva): ri o niekom fmy klebeta (ohovrajca, osoujca sprva): babsk klebety re (nepravdiv, nepodloen sprva): never velijakm reiam avzo: dosia avzo hovor, expr.: ukanda epkanda (tajn rozirovanie nepravdivch informci): nepriatesk ukanda, epkanda sprva 2 1. sstava zsad, nstrojov, prostriedkov, ud usmerujcich ist innos: sprva zvodu riadenie: riadenie obce vedenie: vedenie stavu 2. osoby al. intitcia, ktor nieo spravuje: lesn sprva, domov sprva riaditestvo: riaditestvo koly vedenie: vedenie spolonosti administratva: pracova v administratve hovor, zastar. direkcia: direkcia divadla radnctvo (osoby vykonvajce rad) apart (pracovnci vkonnho orgnu): ttny apart pejor. byrokracia (udia profesionlne pracujci v sprve) sprvame ormy konania v styku s umi menej vhodn chovanie: jemn, hrub sprvanie, chovanie zastarv., oby. mn. . mravy: osta dvojku z. mravov oby. mn. . spsoby: bol to lovek zlch spsobov vystupovanie: sebavedom vystupovanie hovor., oby. mn. . mresy (spsob sprvania): o s to za mresy? sprva sa1 1. v styku s niekm, niem istm spsobom kona, istm spsobom sa prejavova: voi podriadenm sa vdy sprva lskavo; pri stole sa sprvali
neslune menej vhodn c h o v a s a kni. p o n a si

(najm vo vzahu k uom): v kadej situcii si pona estne vystupova (oby. na verejnosti): vystupuje, sprva sa ako sebavedom mu dra sa (obst v istej konkrtnej situcii, primerane reagova): dral sa ako najlepie vedel; nedral si sa na nvteve obre, ako treba zaobchodi zaobchdza zachdza (vo vzahu k niekomu, nieomu): zle zaobchod, zaobchdza s demi, zle sa sprva k deom; macosky, lskavo, jemne s niekm, niem zaobchdza, zaobchodi 2. (o veciach, javoch) ukza ohlas, reakciu na ist popud, na ist zmenu a pod. reagova prejavova sa: zisti, ako sa sprvaj, ako reaguj rastliny v novom prostred; jeho povaha sa v danej situcii prejavuje vemi nepriaznivo 3. p. spravova sa sprva sa 2 p. tunie sprvca kto nieo spravuje, oby. z hospodrskej strnky: sprvca domu, tadina vedci: vedci predajne afr (sprvca na velkostatku) hospodr gazda (kto m na starosti hospodrske prostriedky): podnikov hospodr kasteln (sprvca hradu al. zmku) p. aj riadite

673
spravidla p. zvyajne, rd2 2 spravi p. urobi 1^1 sprv ne 1. porov. sprvny3 2. p. vborne 2 sprvny 1 p administratvny sprvny 2 ktor zodpoved sprvnosti; ktor je tak. ak m by, ak sa vyaduje, predpoklad a pod. (op. nesprvny) nleit riadny: sprvne, nleit upozornenie; sprvne, nleit pripomienky; ma sprvny, riadny spsob ivota dobr (op. zl): zvoli obr postup zdrav: ma zdrav nzory racionlny (o vive) bezchybn presn (op. chybn, nepresn): bezchybn vsledok, vpoet; ma presn odhad * korektn: korektn vslovnos cudzch slov prav: vedel vdy zasiahnu v prav as na pravom mieste primeran kni/. adekvtny vhodn prhodn (ktor' zodpoved danm okolnostiam, sprvny v danej situcii): primeran, adekvtna reakcia; vhodn spsob priblenia sa dieau; vyka na prhodn chvu hovor akurtny fr frov: dostal akurtny trest; fr. frov chlap pekn: pekn predsavzatie spravodliv oprvnen odvodnen logick: spravodliv rozsudok; oprvnen, odvodnen, logick rozhodnutie kni. iron.: samospasiten samospasn spravodajca 1. redaktor podvajci sprvy a informcie pre tla. rozhlas, televziu korepondent: zahranin spravodajca: korepondent novn; osobitn spravodajca, korepondent televzie dopisovate (neprofesionlny spravodajca): dopisovate okresnch novn 2. p. vestnk spravodajsk p informan spravodlivos 1. p. sdnictvo 2. p. neutralita spravodliv 1. ktor nestranne hodnot, repektuje prvo inch: svediaci o nezaujatosti v hodnoten (op. nespravodliv) objektvny (op. subjektvny): spravodliv, objektvny rozhodca; spravodliv, objektvne hodnotenie nestrann nezaujat nepredpojat (ktor nikomu nenada, ni neuprednostuje): nestrann sudca; nezaujat rozhodnutie; nezaujat, nepredpojat kritika pravdvmilovn: spravodliv, pravdymilovn lovek 2. ktor je v slade so spravodlivosou (op. nespravodliv) odvodnen oprvnen: stihol ho spravodliv, odvodnen, oprvnen trest opodstatnen sprvny p r i m e r a n : opodstatnen poiadavky; sprvne, primeran ocenenie dobr: bojova za dobr vec expr.: svt presvt: vzplan svtm, presvtm hnevom 3. p. prav 1 spravova stara sa o normlny, riadny chod. priebeh nieoho riadi: podnik spravuje, riadi u desa rokov; spravova, riadi tt, dopravu vies: vies schdzku, diskusiu, vskum usmerova (stara sa o to. aby sa nieo dialo istm smerom): usmerova zujmy, vchovu mldee dirigova (dva prkazy pri spravovan nieoho): cel akciu diriguje sm by riaditeom hovor, robi riaditea by fom hovor, robi fa hovor.: riaditelbva fova (vykonva funkciu riaditea, a): vo fabrike u riaditeuje, fuje in administrovat (spravova verejn veci ttu, podniku a pod. oby. vyadovanm napania predpisov)
zastar.

spriahnu sa
zavedova: zavedoval cel gazdovstvo

(Tajovsk)

spravova sa da sa vies niem, niekm, sprva sa do dsledkov poda nieoho, niekoho riadi sa: spravuje sa. riadi sa svojm presvedenm; nespravovali sa. neriadili sa rodimi prida sa pridriava sa pridrova sa dra sa (poda istch zsad, istho uenia): pridaj sa, dria sa morlky svojich otcov; dra sa, pridriava sa smernc, predpisov zachovva (dsledne plni dan zsady pri istej innosti): zachovva predpsan postup * sprva sa: sprva sa poda predpisov spray p. rozpraova sprai p. odbi 3 spred vyjadruje smerovanie z priestoru pred niekm al. niem (op. spoza) spopred: stratil sa jej spred, spopre o spredku p. spredu spredmetni p. zvecni sprednedvna p. znedvna spredu z prednej strany, prednou asou (op. zozadu) spredku odpredu (op. odzadu) o d p r e d k u : spredu, spredku vyzer celkom dobre: odpredu, odpredku sa ozval smiech en face [vysl. anfas; franc.]: odfotografoval ju en face hovor predkom: uiel mu predkom sprehban p kriv I sprej p. rozpraova sprejova pomocou spreja nana na nieo nejak roztok strieka: sprejuje, strieka auto (lakom) postrekova (opakovane, astejie) lakova (sprejova lakom): lakuje si vlasy voavkova parfumova (sprejova voavkou, parfumom, dezodorantom) sprenevera 1. protiprvne privlastnenie si a uvanie nieoho zverenho, oby. peaz defraudcia: by odsden za spreneveru, defraudciu 2. p. zrada spreneveri protiprvne si privlastni zveren majetok (oby. peniaze), dopusti sa sprenevery d e f r a u d o v a t zdefraudova: spreneveri dedistvo; (z)defraudovat ttne financie spreneveri sa p. zradi I sprepaden p. prekliaty spresni urobi presnejm, presnm kni. precizova: vae stanovisko treba spresni menej vhodn upresni: spresni, upresni termn skky pecifikova (spresni poda istch kritri): pecifikova daje spretha, spretrha p. prerui I spretrhva p. trha 2 sprevdza p. vodi 1 sprhn p. sprchnivie sprcha p. d sprchat' 1. p. pra 1 2. p. prchnut, pada 1 sprchnut' p spadn 2 spriada p. chysta spriada sa p. spolova sa spriahat sa p. spolova sa, porov. spriahnu sa spriahnu sa expr spoji sa, da sa dovedna (oby. tajne, so zlm myslom a pod.) sprias sa splies sa: spriahnu sa, sprias sa s protivnkom subt spikn sa kni. spoli sa: vetci sa proti nm spolili; spoli

spriahnut
sa aj s ertom pejor. spanta sa zapanta sa (o vzaIui mua a eny): spantala sa s nejakm enatm chlapom hovor, pejor. spaktovasa (spoji sa oby. v politike): spaktova sa s opozciou * pospriaha sa (postupne) sprisaha sa expr. zrieknu sa (tajne zosnova sprisahanie): sprisaha sa proti vlde, proti prezidentovi; vetko sa proti nm zrieklo pejor.: zucha sa zlza sa hovor. expr. znti sa (uzavrie, nadviaza blzky vzah, spojenectvo): zuchal sa s podsvetm; zlza sa, znti sa s novmi znmymi spriahnut p. spojen

674

sprievod, zaradi sa do sprievodu pochod: protestn pochod procesia (slvnostn sprievod veriacich): procesia ptnikov, predspevova na procesii * zastar. kondukt: svadobn kondukt (Vajansk) 2. osoba, osoby sprevdzajce oby. vznamn osobnos: priiel riadite so sprievodom suita: estn suita druina: knieacia ruina hovor, garde (osoba sprevdzajca dieva do spolonosti): robi niekomu gare sprievodca 1. zamestnanec poveren kontrolou cestovnch lstkov v dopravnom prostriedku: sprievoca v rchliku zastar k o n d u k t o r sprievodnk (Jg) spriama 1. p. priamo 1 2. p. vzpriamene, priamo 3. p. priamo 4 2. publikcia sliaca na informciu a propagciu: turistick sprievodca i n f o r m t o r : informtor z vstasprias sa p. zaplies sa 3, spriahnu sa vy bedeker (knin cestovn sprievodca) spriatelen p. priatesk sprievodkya 1. zamestnankya poveren kontrolou spriateli sa 1. nadviaza al. uzavrie priatestvo s niecestovnch lstkov v dopravnom prostriedku: vlakov km skamarti sa: vedel sa rchlo spriateli, skasprievodkya zastar k o n d u k t o r k a marti s umi * subt. skamoi sa zbli sa (na zklade vzjomnho porozumenia, sympati, spolupr2. ena sprevdzajca dieva do spolonosti hovor, ce a pod. nadviaza bli, blzky vzah): hoci pracovazastarv. g a r d e d m a li veda seba. nezblili sa z b r a t a s a zried. pobrata sprievodnk p. sprievodca I sa (vstpi do bratskho, priateskho zvzku): holo by sprjemni urobi prjemnejm, prjemnm expr. osladobre, keby sa vetky nrody zbratali. pobratali posesdi: sprjemni si, osladi si ivot cestovanm: iron.: Ve t r i s a (o dievatch, ench) kni. spriaznisa (nadja mu to sprjemnm, osladm! viaza blzky vzah oby. na zklade rovnakho zmsprkrie, sprkri sa p sprotivi sa I ania, duchovnej blzkosti) hovor, expr.: skmotri sa sprkri p. znechuti pokmotri sa znti sa: skmotrili sa, zntili sa pri sprisahanec p. vzbrenec pive expr porodini sa zosvata sa zovagri sa sprisahanecky 1. porov. sprisahaneck 1, 2 2. p. tajne 2. prija nieo po istom zdrhan, zanecha odpor sprisahaneck 1. tkajci sa sprisahania, konpircie konpiran konpiratvny: sprisahaneck, konpia prija nieo ako nevyhnutn zmieri sa: u sa spriatelila, zmierila s predstavou, e bude babkou vyrovran, konpiratvne stretnutie; konpiratvna innos podvratn podvratncky: podvratn, podvratncka na sa (zauja relny, sprvny postoj k nieomu): ako organizcia sa vyrovn s tvrdou skutonosou * navykn si zvykn si (prija nieo po astom opakovan, dlhom 2. expr. ktor naznauje tajn dorozumenie, ktor je trvan ako zvyk: o nieom negatvnom): navykol si na skrvan pred ostatnmi tajnostkrsky: sprisahanecnespechy, prehry k, tajnostkrske murknutie; sprisahaneck. tajnostspriaznen 1. p. podobn, blzky 2 2. p. prbuzn 1, 2 krsky epot spriaznisa p. spriateli sa 1 sprisahanie p. vzbura sprisaha sa 1. p. spriahnu sa 2. p. zaprisaha sa sprbuznen 1. p. prbuzn 1 .2 2. p. podobn, blzky 2 sprsna p. prsne 1. 3 spriei sa 1. postavi sa priene vzpriei sa: brvno sa vo vode sprieilo. vzprieilo vzoprie sa vzop sa sprsnie sta sa prsnejm, prsnym sprsni sa: jeho zopn sa vzti sa (zauja polohu, ktor nieomu, hlas zrazu sprsnel, sprsnil sa zvnie (o vraze niekomu preka): nieo sa mu v hrdle vzoprelo, vzttvre): matkina tvr od starost zvnela zostri sa: ilo, vzoplo zapriei sa zasekn sa zadrhn hlas sa mu od spravodlivho hnevu zostril sa: koleso sa zaprieilo sprsni sa p. sprsnie sprstupnen p. prstupn 2 2. postavi sa na odpor vzoprie sa vzpriei sa: sprstupni p. objasni, spopularizova sprieil sa, vzoprel sa, vzprieil sa rodiovskej vli * sprtomni p. oivi 2 vzbri sa sprotivi sa: vzbrila sa, sprotivila sa, sprobova l.p. sksi 1.3 2. p. vyska sprieila sa proti nespravodlivmu rozhodnutiu zried. sprofanizovaf p. zneucti 1 sprie sa (Timrava) hovor. expr. postavi sa na zadn sprostcky p. sprost 1. hlpy 1 (nohy) sprostk p hlupk p. aj zaa sa sprostast p. sprost 1, nasprostast 3. p. sprotivi sa I, 2 sprostituovan p. podplatn, bezcharaktern spriemyselni zavies priemysel v irokom rozsahu, urosprostos 1. nedostatok rozumu, slab rozumov schopbi priemyselnm industrializova /industrializonosti (op. mdros) sprostota hlpos: udsk sprosva: chudobn kraje treba spriemyselni, (z)industriatos, hlpos tupos: mozgov tupos obmedzenos lizova zadubenos: duevn obmedzenos, zadubenos sprie p. sprchnivie expr zadebnenos slabomysenos debilita debilsprievod 1. usporiadan zstup ud idci s istm sponos kretnstvo infantilnos oslab.: nerozum lonm zmerom al. niekoho sprevdzajci: mjov

675
doslav)

spurn
kom dut, dpny * pren. expr. debiln imbeciln idiotsk kretnsky expr.. asto pejor.: somrsky sprostcky chumajsk lajosk subt blb expr. zjemn.: sprostuk sprostulink sprostunk hlpuk; nasprostast sprostast prihlply pris p r o s t n a h l p l y hovor. expr. p r i p e e n subt.: pri-

nerozumnos kni. stupdnos /.ried. hlpota (Hviez hlupstvo (l- Heko) subt. blbost 2. expr. nerozumn in. nerozumn re nerozum nerozumnos hlpos sprostota: stvra sprostosti, nerozumnosti, hlposti; tra sprostosti, sprostoty nerozvnos: dopusti sa nerozvnosti pochabos blznovstvo: hol znmy svojimi blznovstvami expr.: debilita debilnos hovor, expr.: somrina somrstvo somarina volovina konina kravina capi11a pejor. hovdzina subt.: vylomenina hovadina blbos blbina debilina

horen prihoret (trocha sprost) osprosten: doista osprosten * nr. expr. krep hovor, zastar. bornr o v a n (Jesensk)

p. aj tranina 3. p. daromnica 1 sprostota 1. p. sprostos 1,2 2. p. tranina sprostred p. z 1 sprostredkovan ktor sa uskutouje nepriamo, prostrednctvom niekoho, nieoho (op. bezprostredn) nepriamy (op. priamy): ma sprostredkovan, nepriamu informciu o veci, o stave nieoho fraz. z d r u h e j ruky: sprva z druhej ruky sprostredkova urobi prostrednka, sta sa prostrednkom. umoni spojenie, styk (pri nejakej akcii): sprostredkova miesto v zamestnan, sprostredkova obchod hovor, poi kova: poikoval mi dobr keft * hovor. dohodit (pri zskavan, kpe nieoho): dohoi niekomu kupca na auto p. aj zaobstara sprostredkovate kto. o nieo sprostredkva: sprostredkovate predaja prostrednk: vyvolit si niekoho za prostrednka spojka (kto obstarva styk): robi spojku dohadzova dohodca (kto sprostredkva znmos, sob, obchod a pod.) agent (obchodn zstupca): poisovac agent mdium (sprostredkujca osoba pri piritistickch a pod. javoch) hovor, nahovra (sprostredkovate svadby) zastar stednk ( H u r ban) hovor zastar : ikova i k o v n k

2. p. neprjemn 3. p. bezvznamn, obyajn 1 sprotiven p. odporn I sprotivi p. strpi sprotivi sa 1. sta sa protivnm, odpudzujcim, hnusnm zhnusi sa sprkri sa sprkrie: sprotivilo sa mu zafajen prostredie; sprkrila, zhnusila sa nm tak predstava * zoklivi sa: zoklivil sa sm sebe znechuti sa zhridi sa (sta sa nechutnm al. vzbudi nechu k nieomu): sprvanie mladka sa vetkm znechutilo spriei sa zried. vzpriei sa: nedovaren mso sa mu sprieilo * zried zneprjemnie (sta sa neprjemnm): hlasy mi po chvli zneprjemneli 2. postavi sa na odpor spriei sa vzpriei sa vzoprie sa: sprotivil sa, sprieil sa nmu elaniu vzbri sa zried. spriesa: vzbril sa rozkazu vedceho hovor, expr postavi Sa IUI zadn (nohy) hovor, zastarv zoprie sa sprozaizova sa p. zovednie spra P. spadn 2 spka p. d sprudka p. prudko 1 spruha l.p. pero 2, pruina 2.p. podnet sprue. sprua p. prieka 1 spruie p. zosilnie spruina 1. p. pero 2, pruina 2. p. podnet sprunie p. prispsobi sa sprvoti p. najprv, sprvu, pvodne, zozaiatku sprvstkv p. sprvu sprvu v zaiatonej fze, v zaiatonom obdob zozaiatku nazaiatku, ps. t zo zaiatku, na zaiatku, spoiatku, sprvoti: sprvu, zozaiatku mu neverili; spoiatku, sprvoti sa nm nedarilo prv najprv predtm: prv, najprv, predtm sa udom vyhbal odprvu odprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, e ho klam * pvodne: pvodne to nevyzeralo tak zle nr.
s p r v s t k y (Rysua)

sprostriedku p. z 1 sprostuk, sprostunk, sprostulink p. sprost 1 sprost 1. ktor m slab rozumov schopnosti; svediaci o tom (op mdry) hlpy: by sprost, hlpy ako poleno; sprost, hlpe otzky nedvtipn nechpav tup akopdny arbav (ktor ako mysl, ktor si zle pamt, zle a ako sa u: op. bystr, dvtipn): nevedel, e je tak nedvtipn, nechpav; tup, akopdny repartnik; ma arbav myse * obmedzen (rozumovo) kni. stupdny expr. zried. tupohlav: vies obmedzen, stupdne rei: nadva niekomu do tupohlavch chudkov pejor: primitvny bezduch: zaoberali sa iba primitvnym, bezduchm tranm nerozumn nemdry kni neumn (ktor sved o nerozvnosti ): nerozumn, nemdra mylienka neinteligentn nevzdelan nekultrny (ktor nem inteligenciu, vzdelanie, kultrnos: op. inteligentn, vzdelan, kultrny): neinteligentn, nevzdelan udia; nekultrne sprvanie zaostal expr.: zadebnen zaduben (ku ktormu sa nov poznatky, informcie nedostvaj al. ktor ich pre svoju obmedzenos neprijma): zaostal, zadebnen, zaduben lovek przdny expr. vykradnut pren. pejor.: dut dpny ( V a j a n s k ) : przdna, somrska, vykradnut hlava; je cel-

sprzni l.p. znsilni 2. p. zneucti I spucova 1. p. vyhrei 2. p. zjes spuchn p. opuchn spuchren p. prchniv, btav spukn p. zastreli spupkatie p. stunie spupne p povene, porov. aj pyn spupn p. pyn 1, poven spurn ktor sa stavia na odpor, ktor sa priei; svediaci o tom prieny zastarv. priekorn: spurn, priena povaha vzdorovit vzdorn hovor, trucovit (prejavujci vzdor): skroti spurnho, vzdorovitho, vzdornho ducha; vzdorovit, vzdorn erdanie koa; nevedie si rady s trucovitm dieaom * svojhlav hlavat zaat tvrdohlav (nestupne trvajci na

spust
svojom): svojhlav, hlavat dieva; zaat, tvrdohlav mlanie expr hlavajsk spust 1. p. zpad 2 2. p. svah spusta p. skaza spsta1 p. kopa 2, kus 3, dav, zstup 2 spsta' p. vea spusten p. zanedban 1: skazen 3 spusti 1. uvolni tak, aby nieo kleslo, dostalo sa nadol a oby. usmerni tento pohyb pusti: (s)pusti zvory, oponu; (s)pusti ln, pl na vodu sklopi: cudne sklopila oi, zrak, mihalnice zvesi (hlavu, plecia) pospa (viac vec) 2. uvies do chodu, do innosti da do chodu da do prevdzky: spusti, da do chodu tovre, vrobu; elektrre u ali do prevdzky hovor.: rozbehn natartova: rozbehn motory, publ. rozbehn vrobu zapn: zapn prstroj, magnetofn pospa (viac vec) 3. hovor, uskutoni zaiatok nejakej innosti da sa do nieoho zaa (hovori, spieva, hra. nadva a pod.): spustil, zaal nahnevanm hlasom; deti spustili pla, dali sa do plau, zaali plaka; spustil na ma ostro, zaal na ma ostro (kria) 4. pri jednan pristpi na niiu cenu al. hodnotu, da lacnejie zavi: nechce spusti, zavi ani korunu ubra (z ceny) povoli poavi popusti (z nrokov, z ceny) spusti sa 1. dosta sa dolu niie, oby. z vlastnej vle klesn: spustil sa na lane do achty; lietadlo sa spustilo, kleslo vemi nzko * znies sa (pomaly): vtky sa zniesli na mesto zosadn (o nieom lietajcom): vetro mkko zosadol zostpi zs (oby. chdzou): zostpili, zili z vr'ka opanou stranou; zostpil, ziiel z rebrka pospa sa (postupne; o viacerch veciach al. osobch) 2. zaa tiec, pada pusti sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa /.ried. zlia sa (o dadi): podveer sa zlial lejak zadadi sa zasloti sa (o dlhotrvajcom dadi): neos. od nedele sa zadailo 3. hovor, mravne sa pokazi: presta sa o seba stara z psychickej i fyzickej strnky upadn zanedba sa opustit sa: v meste sa dieva spustilo, upadlo; zaal pi, celkom sa spustil, zanedbal, opustil spustn pejor spundravie spuhavie spuhai sa: mldenec v zlej spolonosti spuhavel, spuhail sa nr. skoprdai sa (Urbnek) hrub.: spangharti sa spankharti sa zried. spaskudisa hovor, expr.: /.lumpovat' sa /lumpi sa zopsu sa popsu sa 4. porov. spolieha sa 5. p. zanecha 2, odrieknu sa spustl p. sprv, pust 2, skazen 3 spustn 1. sta sa opustenm, mlo opatrovanm, znienm upadn: dom po ase spustol, gazdovstvo upadlo kni. schtra: neudriavan budovy schtraj zanedba sa opusti sa (presta sa o seba stara): Nesmie sa zanedba, opusti! zried. zapustn (Vajansk) vymrie zmtvie (sta sa pustm, tichm): predajne vymreli, zmrtvli 2. p. spusti sa 3 spustnut p. pust 1, zanedban 1, 2; skazen 3 spustoen p. znien 1

676
spustoi spsobi na nieom vek hmotn kody znii znivoi: poiare spustoili, zniili, znivoili krajinu expr.: spundrova zhumpova: nekultrni nvtevnci spundruj, zhumpuj park devastova zdevastova (oby. prrodn hodnoty): turisti vea rz devastuj okolie lesa demolova zdemolova (nieo vystavan): nsilnci demolovali vchod do budovy vydrancova vyplieni expr. vypundrova (drancovanm, plienenm spsobi kody): vojsk vydrancovali, vyplienili kraj popustoi (vie mnostvo): vojsko popustoilo dediny a mest sp p. skaza spa tech. zariadenie, ktorm sa uvdza do innosti ist mechanizmus: elektrick spa sptdlo: samoinn spalo tartr (spa motora): zapn tartr sptdlo 1. ab na spanie dreva myk smyk: reven sptdlo, dreven myk, smyk * hovor, riza: rubai postavili rizne 2. p. spa spa sa p. snkova sa sptan l.p. neslobodn 2.p. spt 2, spojen spta,sputna 1. putami zabrni vonmu pohybu, da do pt: sptali, sputnali mu ruky a odviedli pre zviaza poviaza (upevni motzom, pagtom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviaza, poviaza zaputna (upevni putami al. in): zaputnali mu nohy aj ruky poputna posputnva (postupne) opta oputna (ruky, nohy) 2. p. spoji 2 3. p. ovldnu 1 sputnik p. druica 2 sptum p hlien 1 spvnie sta sa pynm: nespynel, ani ke sa stal slvnym expr.: nadu sa nafka sa: od chvly sa cel naul. nafkal zhrdie zhrdn (sta sa hrdm, sebavedomm): ako sa vrtil z cudziny, zhrdel, zhrol zried. zhonosnie (Johanides) spta sa da niekomu otzku s cieom dozvedie sa nieo opta sa poloi otzku: sptaj sa, optaj sa, key odchdza vlak; spta sa, opta sa na znmych; polom vm otzku, s kokmi ttmi sused naa republika hovor, opi (rozpaito sa spta): Opil: neprili by ste k nm? popta sa prepta sa pospytova sa povypytova sa povyspytova sa poopytova sa (dkladne, postupne, oby. na viacero ud al. vec, prp. viacerch): poptaj sa na t vec; pospytovali sa. povypytovali sa. kade vedie cesta zastar.: vvspytova sa vyspta sa: vyspytova sa na vetko mon poinformova sa (vyiada si informcie) prezvedie sa vyzvedie sa: poslali ma prezvedie sa, vyzvedie sa, i veer prdu poprezveda sa povyzveda sa (spta sa viacerch osb, na viacerch miestach): poprezvedali sa o ns u znmych expr. vyspoveda (prsne, podrobne sa pospytova na nieo): ma ju vyspovedala, ako to vetko bolo sptav p. skmav spytova sa p. pta sa 1, 2 sr 1. p. zbabelec, slaboch 2. p. zchod sraka p. hnaka srao p. zbabelec, bojazlivec, slaboch

677
sranda p. zbava 1, art srandovn p. artovne srandovn p. artovn 1, 2, vesel 2 sranec p. vkal sra hrub. 1 . zbavova sa vlukov det. al. zjemn. kaka: kuka do plienok kona velk potrebu ma stolicu vyprzdova sa vyprzdova si rev kls (na kopu) ni*. hovor.: Ond ondie ondia hovor.: pini pinta expr. fka hnusi hrub. svini: psy svinia v parku trsi (o vtkoch a zvieratch) lajni (o dobytku) 2. p. mrzie, hneva sra sa p. babra sa 2 srd p. hnev 1. zloba srdce 1. fam. nen oslovenie milej osoby: srdce moje, vr sa skoro expr srdieko: srdieko moje drah drah: drah mj, neodchdzaj mil mil hypok milik expr: zlato zlatko: zlatko, poaj mi knihu expr.: holbok chrobik: mj mal holbok, chrobik expr.: dua duinka duika 2. p. cit1 2 3. p. erve 2 4. p. stred 1 srdcelomn p. alostn 1. bolestn 1, muiv; dojmav srdcervci p. alostn 1, bolestn 1; dojmav srdciar 1. p. kardiolg 2. p. kardiak srdcovnica p. aorta srdcov p. citov 1 srdene 1. porov. srden 2. p. schuti srden z ktorho vyaruj kladn city, rados, primnos. bezprostrednos, priateskos a pod.: svediaci o tom prvetiv mil lskav: je to srden, prvetiv, mil lovek; srden, prvetiv, lskav povaha priatesk kamartsky otvoren bezprostredn (sprevdzan otvorenosou, bezprostrednosou, ak bva medzi priatemi): priatesk, kamartsky, otvoren rozhovor; bezprostren atmosfra primn nepredstieran (op. tlon, predstieran): primn, nepredstieran rados; primn, nepredstieran smiech tepl vrcny horci (op. chladn): neakala tak tepl, vrcne privtanie; horce objatie kni.: vrel iskrenn: vrel, iskrenn pozdrav srdi p. hneva srdi sa p . hneva sa srdit p . prchk, zlostn I, hnevliv I srdnat 1. p. smel 2. p. zlostn 1, hnevliv 1 srdn p. zlostn 1, hnevliv I sro, srdo, srdo p. zlostnk srdovit p . zlostn 1, hnevliv 1 srdch p. zlostnk srie p. inova srienist p. biely, ediv 1 ska, srka 1. privretmi perami vahova malmi dkami tekutinu a vydva pritom zvuk podobn hlskm s. nahlas skal polievku expr.: streba chlpa chlepta chlastat chlamta (hlune, skavo a oby. aj hltavo pi. jes): strebe npoj ete horci; chlpe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechascite, nechlamcite! 2. od bolesti, chladu a pod. vydva zvuk podobn predenej hlske s * oska zoska zried. osrkova: (o)ska, zoska, osrkuje od nhlej bolesti chvie sa trias sa drgova sa (trhavo, jemne sa pohybova

stai
a oby. pritom vydva tich skav zvuk): chvie sa, trias sa zimou; striasa sa, rguje sa o chladu, strachu 3. pu pomedzi zuby crka crka: srlc, crk, cka z obloka srknsi p. upi si srkot expr. zvuk, ktor vznik pri srkan, chlpan chlipot: ozval sa hlasn srkot, chlipot sa mla srny srna: doniesol z hory poranen srna, srna srna p. sa srs porast na tele (zvieracch cicavcov): hust srs vlna (srs niektorch zvierat pouvan ako surovina): ovia vlnu tetina zasiar. te (tvrd srs opanch) kutina hovor.: kuta kunla (tvrd srs zvierat, najm svine, diviaka) vlas hromad, vlsie (konsk srs) kouch: zajac v zimnom kouchu expr.: kouina kouinka: veverika m krsnu kouinku srstnat p. chlpat sra 1. prudko vo vom mnostve vyletva, odskakova (oby. o iskrch): z prskavky iskry srali na vetky strany aha vyahova (o ohni): plame, ohe ahal, vyahoval o vky * prska (rozstrekova sa so syivm zvukom): raketa prsk, sr iskri sa: neos. Z komna su iskr 2. expr. prudko, vo velkej miere sa prejavova (oby. citovo) plan expr horie: sr, planie, hor zpalom. radosou kni. prekypova: prekypuje v om zlos, oduevnenie kni sla vyarova zrai sa: z o mu sla strach, nenvis: z tvre vyaruje rados; v pohade sa zru veselos iskri (oami, pohadom): iskr oami od zlosti sri sa p. hneva sa sro p. zlostnk sska p. sya 1 sedivie p. oedivie sikma p. ikmo sa p. ako 2 stabilita schopnos ma ist vlastnosti v danch hraniciach i za vonkajieho ruivho psobenia stabilnos (op. labilita): stabilita, stabilnoslietala, lode stlos ustlenos: stlos, ustlenos meny, cien nemennos* nemenitenos: nemennos hranc stabilizova p. upevni 1 stabilizova sa p. ustlisal stabilnos p. stabilita stabiln p stly 1, pevn 4, nemenn saby 1. p. ako 2 2. p. akoby 1 stacionrny p. stly 1, pevn 4 stai 1. by svojimi vlastnosami (najm mnostvom, rozmermi, kvalitou) vyhovu jci, spa dan poiadavky by dos ma dos postaova postai dostait' dostaova: peniaze mi na nkup nepostaia. nepostauj; jedla je dos pre vetkch; u mm cukru dos; zrobok nedostauje vystai vystaova: mka do novho nevysta* vyjs: s peniazmi ete vyjdem dochdza dochodi: nedochdza, neocho nm plat o prvho 2. ma dos sily. by schopn splni nejak lohu, ma dostatok prostriedkov, sl na vykonanie nieoho: ete na to sta sm; v tempe u nesta; spieva, ako mu

stade
hrdlo sta vystai: vystam dra krok s vami vlda stihn mc: nevldzem, nestihnem, nemem to urobi v takom krtkom ase vedie (asto v zpore so slovesami, ktor vyjadruj vek mieru deja): nestame, nevieme si pomoc vynachvli arch. dolie: robil, km dolel 3. ma ete dostatok asu na vykonanie nieoho stihn stha: u nestame, nestihneme prs presne; usilujte sa, aby ste vetko stihli, sthali ma as ma kedy: do veera mm ete as porobi poriadok /.astar. uspie: neuspela vetky veci vybavi stade p. odtia stadeto p. odtiato stadia p. odtia stadiato p. odtiato stdo l.p. rieda I 2. p. skupina 2 stdovit p. hromadn, masov 2 stdov p. hromadn stagnova by v neinnosti, zastavova sa vo vvine viaznu nevyvja sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvja, stagnuje hovor, preapova st (na mieste): sasn vroba iba preapuje, stoj na mieste kni. ustrn (dok.): prza neustrnula zmeravie (dok.): vvin nesmie zmeravie zaostva (by. ostva pozadu vo vvine): hospodrsky. politicky stagnova, zaostva hovor, by/ocita sa v zvoze (by v neinnosti pre bezvchodiskov situciu): spolok set ocit v zvoze; diskusia je v zvoze stahan p. unaven, vyerpan, strpen saha sa p. unavi sa sahova porov. stiahnu sahova sa' p. zuova sa sahova sa : meni miesto bvania, sdlenia. vskytu pesdlovat sa: vlani sme sa sahovali, pesdlovali do mesta vysahva sa: susedia sa dnes sahuj, vysahvaj z bytu evakuova (sahova sa pred ohrozenm): evakuoval pred povodou, pred frontom odb. migrovat' premiesova sa premiestova sa (s z miesta na miesto): obyvatestvo migruje, rastliny migruj koovat (nema pevn obydlie, sdlo): star nrody koovali: divadeln spolonos kouje tiahnu letie (oby. o vtkoch): lastoviky liahnu na juh sahovav p. koovn, prelietav 1. pojazdn staj p. staja stajen p. skryt staji p. zataji 2 staja miestnos al. budova pre hospodrske zvierat mata: zahna kone do stajne, vyisti mata zastar. staj (Vajansk) nr. tl (oltsov) teatnk (mata pre tece) oipre (stavba pre opan) kravn kraviare (stavba pre kravy) koniare (staja pre kone) sakde p. hocikde 1 stkedy p. hocikedy stalagmit p. kvape stalaktit p. kvape stle 1. p. ustavine, vdy. trvalo 1. 2, porov. aj stly 1 2. p. oraz stlica p. hviezda 1 stlos p. stabilita

678
stly 1. ktor nie je preruen, ktor neprestva v ase. ktor sa nemen neprestajn nepretrit: stle, neprestajn, nepretrit sneenie ustavin kni. neustly jednostajn: i v ustavinom, neustlom strachu; jednostajn zhon permanentn: permanentn pohotovos trval trvci trvcny: ma o hudbu trval zujem (op. doasn); trval bydlisko (op. prechodn); pevnos je trvca, trvcna vlastnos kovu * definitvny konen (alej u nemenn): rozhodnutie nadobudlo definitvnu, konen platnos odb. habitulny: habitulny stav ply nul svisl nepreruen neruen sstavn (op. preruovan, nesvisl): plynul, svisl prevdzka; nepreruen proces; sstavn silie nevyerpaten pren.: nevyschav nevysychav nehasnci zried. nepominuten: nevyerpaten, nevyschav, nevysychav zdroj poznania; nehasnca, nepominuten slva kni. nehynci ven: jeho pamiatka je nehynca, ven; ven nepokoj kni.: nadasov gnmick (presahujci vznamom svoju dobu): nadasov hodnoty, gnmickplatnos pevn fixn (op. pohybliv, premenliv): pevn, fixn ceny nemenn kontantn (op. premenliv, variabiln): nemenn, kontantn veliina; kontantn hodnota stabiln (op. labiln) odb. stacionrny nepenosn (op. prenosn) ustlen nepohybliv nehybn: stabiln, stacionrne, nepenepohybliv nosn technick zariadenie; ustlen, mena nepremenn (op. premenn) odb.: invariabiln (op. variabiln) invariantn (op. variantn): nepremenn, invariabiln, invariantn prvok nemenliv nemeniten; neodstrniten nezmazaten: neodstrniten, nezmazaten kvrna, stopa neodmysliten: neodmysliten sas * nepodvratn nezvratn: nepodvratn, nezvratn istota nerozborn nezniiten nevykoreniten pren. nerozbitn: nerozborn priatestvo, nezniiten puto, nerozbitn jednota kni. utkvel: utkvel predstava, mylienka p. aj rovnak 2. p. pravideln 3 stamodtade, stamodtadia, stamodtia p. odtia stan skladacie prenosn prstreie z nepremokavej ltky sliace na prechodn ubytovanie: vojensk stan; pri vode si deti postavili stan iator (prenosn prstreie sliace na predaj al. aj na bvanie): jarmon iatre; cignsky iator; bva pod iatrom stanr p. vletnk stanica miesto, kde zastavuje vlak al. in hromadn dopravn prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnmi zariadeniami na dopravn kony: eleznin, autobusov stanica, nkladn stanica, prestupn stanica el. ndraie (obvod stanice s koajami a prslunm zariadenm) zastvka (miesto, kde pravidelne zastavuj prostriedky hromadnej dopravy): zastvka elektriky; vystpi na alej stanici, zastvke hovor, zastar. tcia (Plvka) staniol cnov al. alumniov flia pouvan zva ako baliaci materil: bonbny balen do staniolu alobal (alumniov flia na balenie pokrmov): piec mso v alobale

679
stnok 1. jednoduch nzky prstreok ako poulin predaja: novinov stnok kiosk: kvetinov kiosk bdka: kpi si cigarety v bdke 2. p. sdlo 3 stanova p. tbori stanovisko p. hadisko l, pomer 2 stanovite vyhraden miesto, na ktorom niekto, nieo stoj al. vykonva nejak innos: stanovite taxkov kni post: palebn post hovor, zastar. tand (Rzus) stanovi p. uri 1 stanovy p poriadok I sapn p zjes star p manelka stara sa 1. priiova sa o prospech, dobro niekoho, nieoho, o spen chod, priebeh nieoho ma na starosti: star sa o nevldnych rodiov, o domcnos; m na starosti portov innos mleie zried. vystarva sa (Rzus): vystarva sa o mua * opatrova (stara sa o to. aby niekto mal to, o potrebuje, aby nieo bolo v poriadku): opatrova chorch, opatrova trvnik dba dra pestova (venova nieomu starostlivos. dva si zlea na nieom): b, dr na svoj zovajok: db o vchovu eti bedli: bedli nad dodriavanm zkonov hadie: had len na peniaze, vhody dozera dohliada dva pozor (aby ni ruivo nezasahovalo do danho, normlneho priebehu, stavu): dozera, dohliada na istotu, poriadok; dva pozor, aby vetci prili * hadie si: Hate si svojich vec! 2. cieavedome zskava obstarva zaobstarva zaisova: Kto sa star o materil? Kto (za)ohstarva. zaisuje materil?; zaisova lstky na koncert zadovaova zaopatovat' hovor, zha: najnoviu nem nm klo zadovaova, zaopatovat literatru 3. prejavova starosti, obavy o nieo, o niekoho starosti sa mat staros by ustarosten: nestaraj sa. vetko dobre vybavm; je ustarosten, i sa pln poar trpi sa obva sa umra sa hovor, krenkova sa: U sa toko netrpte, neobvajte! p. aj trpi sa 4. p. starie sa starec star mu: vyzera ako starec ded dedo: star, siv ded, eo expr. stark: o porbate, stark? expr.: dedko deduko: Ako sa mte. dedko? expr. zried. starch (vantner) kni kme: mdry kme pejor. starig (oby. v nadvkach): bruchat starig pejor. plesnivec (v nadvkach) stareckos p senilita stareck ktor je typick pre starca dedovsk dedkovsk: odkedy si ho pamtm, stle m rovnak stareck, dedovsk, dedkovsk vzor matuzalemsk: matuzalemskpostava zostarnut: myse m u. celkom zostarnut; zostarnut tvr seniln (telesne aj duevne slab): niet s nim rei, je naisto seniln roztrasen (od staroby): pozorovala babkine roztrasen pohyby star: star, ale iariace oi stareetvo p. senilita starej lovek, oby. star, poveren vedenm svadobnej hostiny starosvat star svat

starobyl
starena star ena: chodi ako starena expr. stark: pomc starkej nastpi do autobusa pejor. starucha: vyschnut staruclia (Vajansk) hovor, baba expr. babka
hypok. b a b i k a pejor.: b a b i s k o b a b i z a s t a r i g a

starigaa starie p. starn starie sa zaujma sa o niekoho, nieo a zrove chcie ovplyvova nieo stara sa miea sa expr plies sa: starie sa, miea sa do cudzch, rodinnch zleitost; Nestarajte sa. neplete sa o ns! zasahova: rd
by do vetkho zasahoval hovor. expr. f u o v a fraz. expr.

fuova do remesla: do vetkho chce fuova * subt. kafra: do vetkho kafre stariga p. starena starig p. starec starigaa p. starena starinrsky, starinn p. starobyl, star1 3 starizn p. star' 1 stark 1. hovor, otcova al. matkina matka star matka hypok star mama: stark so starkm seia v zhrade; star matka so starm otcom ete ij hypok.: babka babika baba babenka babinka: deti najviac povaj babku, babiku, babenku subt.: ma mama 2. p. starena 3. p. manelka stark 1. hovor, otcov al. matkin otec star otec: stark, star otec nm rozprval prbehy zo ivota dedo ded: mj dedo, ded bol mlynrom * hypok. dedko deduko star tata star tato zastarv. star apo fam. zastar. star papa subt. papa 2. p starec 3. p. manel starn stva sa starm, starm (op. mladn) ostarieva zried starie: vetko okolo starne, ostarieva, starie opotrebvasa (vekom al. astm pouvanm sa stva menej hodnotnm): organivnus starne, opotrebva sa vdn (o loveku): ena pomaly vdne staroba neskor obdobie udskho ivota: sporil, aby mal pokojn starobu staros: na staros nemal kam s vek: otec je u vo veku pren jese: jese ivota (zaiatok staroby) pren. zjemn. ediny: pripomna niekomu jeho ediny starobinec p. chudobinec starobn p. dchodok 1 starobn p dchodkov starobylos star rz. charakter, pvod nieoho starodvnos: starobylos, starovnosjazyka zastar. starovekos: starovekost roiny starobyl ktor bol v dvnej minulosti, ktor z nej pochdza starodvny: starobyl, starovne katiele dvny dvnovek mnohovek pradvny: dvni, dvnovek prekovia, obyvatelia; vnovek kultra star (op nov): star pohansk zvyky starosvetsk staromdny nemodern (op modern): starosvetsk. staromdny nbytok staroitn starinrsky antikvrny (starobyl a vzcny, asto aj dos opotrebovan): staroitn, starinrske, antikvrne predmety historick (ktor m urit hodnotu, napr. umeleck: ktor - je znakom, symbolom histrie): historick jadro mesta, historick kostm muzelny (patriaci do mzea): muzelna pamiatka archetyplny:

stron
archetyplny spsob ivota archaick /.ried arcliaistick (majci starodvnu podobu): archaick vrazy, archaick jazyk patriarchlny: patriarchlny spsob ivota /.astar. starinn: starinn hj (Figuli) p. aj star stron l.p. dlh 2 2. p . star1 1 starodvnos p. starobylos starodvny p dvny, starobyl, staromdny starodievock p. staropanensk starodievoctvo p. staropanenstvo staroklasick p. klasick I staromilsk p konzervatvny 2 staromdny ktor nezodpoved sasnmu ivotnmu tlu (v obliekan, bvan, nzoroch, sprvan a pod.), ktor vyiel z mdy nemodern star (op. modern): staromdny, nemodern es; aty staromdneho, nemodernho strihu; star tl psania * nemdn (op mdny) starodvny pejor. predpotopn: nemdne. starodvne, predpotopn topnky, nhady starosvetsky expr dedovsk (pripomnajci starie asy): starosvetsk skria; starosvetska, dedovsk technika; starosvetsk zvyky * preit zastaran neaktulny (oby. o duchovnch veciach): mat preit, zastaran nzory, spsoby konzervatvny skostnaten (zotrvvajci na starom, ako prijmajci nov): konzervatvny otec staroitn starinrsky (oby. o predmetoch, ktor s staromdne, ale cenn): staroitn, starinrsky nbytok subt. lotrovsk p. aj star 3 staronov p. obnoven, znmy 1 starootcovsk ktor je zdeden po predkoch starorodiovsk dedovsk: spustnut starootcovsk, starorodiovsk, dedovsk majetok; vrtit sa do starorodiovskho, dedovskho domu staropanensk ktor je typick pre star panny, star dievky starodievock: staropanensk, starodievock vzor; staropanensk, starodievock rezervovanos staropanenstvo stav starej panny starodievoctvo: poznailo ju staropanenstvo, starodievoctvo starorodiovsk p. starootcovsk staroruov p. ruov staroslvny p. slvny 1 staroslovanina p. staroslovienina staroslovienina star cirkevn slovanina /.astar staroslovanina /.ried. slovienina staros 1. nepokoj mysle spsoben niem, o sauje priebeh, fungovanie nieoho: ma vek starosti; rozprval mi o svojich starostiach akos: finann, zdravotn akosti trpenie senie expr. soba poet sba (telesn al. duevn utrpenie): ma trpenie s demi; preva rados i senie; udsk sba hovor, problm: ma problmy so zdravm bremeno za (ako doliehajca povinnos): daov bremeno, daov za' archa: strias sa archy tiese: finann tiese tvdza: tvdza o robotu bieda: po biede chod trapy: vojnov trapy * km/., protivenstvo neprjemnos: zail u vea neprjemnosti expr. klopota: denn klopoty expr sra: pomha tomu. kto je v sre expr: peklo kalvria otara: s autom je len otara hovor, trampoty: so stavbou mal vek trampoty expr

680
hryzovisko zhryzovisko: jeho ivot je stle hryzovisko hovor. expr. kr: so enou mal kr kni. stras: ivotn strasti subt. trable 2. p. starostlivos staros 2 p. staroba starosta volen najvy predstavite mesta, obce: starosta Oovej primtor (starosta mesta): primtor Bratislavy richtr (v minulosti starosta obce) zastar meanosta (starosta vieho mesta) starosti sa p. stara sa 3 starostlivos silie o dobr stav. spen vvin niekoho, nieoho: socilna starostlivos; venova niekomu starostlivos staros: staros o rodinu p. aj opatera starostliv ktormu na niekom, na nieom zle, a preto prejavuje o to starostlivos; ktor db o niekoho, nieo: ktor sved o starostlivosti bedliv: starostliv, bedliv vychovvate; sprevdzal ho otcov starostliv, bedliv pohad * pozorn dkladn: pozorn, dkladn prprava; starostliv, pozorn prezretie pacienta; dkladn opatera zkostliv (prehnane starostliv): zkostliv matka zastar. pamtliv (ktor sa o vetko star, na vetko pamt): pamtliv gazdin
kni. d b a n l i v

starosvat p. starej starosvetsk p. starobyl, staromdny, zastaran' 1 starousadlk p. usdlenec starovek obdobie od vzniku najstarch orientlnych civilizci do zniku zpadormskej re antika (grcky a rmsky starovek; jeho kultra a umenie) starovekos p. starobylos staroitnk obchodnk so staroitnosami antikvr (kto obchoduje najm so starmi knihami) staroitn p. starobyl, staromdny, star1 3 starina hist. hlava kmea al. rodu nelnk hist. vladyka staruk, staruik. staruk p. star' 1 starch p. starec starucha p. starena star' 1. ktor je v pokroilom al. poslednom obdob svojho ivota; ktor sa vzahuje na toto obdobie (op. mlad): by star, ale jar nemlad star hovor, postar (skr star ako mlad; starnci): prihovoril sa nemladej. (po)starej ene expr.: obstaron obstarn (dos star): obstaron donchun, ma obstarn vzor prestarnut (prli star; nevhodn o loveku): prestarnut stromy, zvierat ostaren ostarnut zostaren zostarnut; pokroil (vekovo) expr.: staruk staruik staruk (vemi star): navtvi starukch, staruikch. starukch prastarch rodiov stron prastar poet.: stvek stovek expr.: vkovit vekov: stron, prastar, stvek,
stovek, vkovit ub expr.. trocha pejor. s t o r o n : vrsky

m ako storon ena pejor. plesniv: hunrav plesniv dedo pristar (prli star) expr zried starizn p. aj stareck 2. ktor dlhm pouvanm stratil pvodn vlastnos, kvalitu (op. nov): ma zubu v starch veciach opotrebovan: kpi star, opotrebovan prku ouml ochan obnosen obdrat zodrat (oby. o at-

681
stve, obuvi a pod.): stle cho v oumelom, objclianom, obnosenom kabte; obdrat, zodrat tenisky ojazden (o dopravnch prostriedkoch): kaz sa mu star, ojazden auto expr.: obstaron obstarn: hromadi obstaron, obstarn haraburdy tvrd (oby. o pekrskych vrobkoch: op. erstv): tvrd veraj chlieb expr. storon: vytiahla storon mamine aty 3. ktor pochdza z minulosti, ktor jestvoval v minulosti (op. nov) starobyl starodvny : star, starobyl, starodvne stavby, mest dvny dvnovek odvek p r a d v n y p r a s t a r : vni predkovia, vnovek kultra; odvek, pradvne tradcie; prastar knihy, rukopisy dlhoron m n o h o r o n (trvajci mnoho rokov): lhoron, mnohoron tradcie. priatestvo starosvetsky' s t a r o m d n y (op modern): starosvetsk, staromdne zvyky, spsoby; staromdny tl, nbytok staroitn s t a r i n r s k y antikvrny (star, asto aj dos opotrebovan, ale vzcny): staroitn knihy; starinrske, antikvrne predmety historick (ktor je znakom, pozostatkom histrie): historick as mesta, historick pamiatka archaick /.ried. archaistick (majci star podobu): archaick, animistick vrazy zastar. s t a r i n n : starinn bj (Figuli) kni/. zal: zal asy z a b u d n u t pren. zapren: pripomenul zabudnut krivdy; spievala zapren piesne hovor, p r e d p o t o p n p a m t n k y : pamtncke asy 4. p. bval 5. p. zastaran, staromdny 6. p. ochan, znmy 7. p. pvodn 8. p. sksen star 2 l.p. manel 2. p. nadriaden 2 , riadite sta l . p . lnok 1 2.p.as sta sa (o udalostiach) skutone prebehn v istom ase, realizova sa v konkrtnom ase uskutoni sa odoh r a sa: vera sa stala, odohrala zvan vec; veril, e sa vetko stane, uskuton tak, ako znel sub prihodi sa kni. udia sa u d a sa: za ten as sa vea toho prihodilo, ud(i)alo poet. zdia sa: Co sa tam divn zdialo? (Sldkovio) prs djs (k nieomu) nasta (zaa by): vetci dfali, e prde, djde k zmene; akala, e nastane zzrak hovor, pritrafi sa n a d b i sa zastarv. prida sa (asto nhodou): pridala sa nm cestou vesel prhoda; v ivote sa velio pritraf porobi sa (iba v 3. os. jedn. .): Co sa tu porobilo?; nieo sa mu porobilo s oami postva sa p o p r i d v a sa expr. popremiea sa (o viacerch udalostiach): omu sa od tvojho odchodu postvalo vea vec expr. p r e m l i e s a : na tomto mieste sa premlelo vea bitiek neos. povodit sa zried. povies sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo zjs (niekoho): zalo ns neastie z b e h n sa /mlie sa zomliesa expr. s k r i sa (nhle, neakane sa sta): vetko sa to zbehlo odrazu; o sa medzi nimi skrilo? expr. u c h n sa (o drobnej, bezvznamnej al. zatajovanej udalosti): vdy vie, kde sa o uchne * pozachodi pozachdza (oby. o neast): velio ho vo svete pozachodilo, velio sa mu stalo sta si, sta p. postavi sa 2 s t 1. by v istej (zvyajnej) polohe, zaujma ist postavenie by: budova tu stoj, je od minulho storoia; na stole stli, boli pohre; st, by na ele hnutia; Kto stoj, kto je v pozad? n a c h d z a sa nacho-

staton
d i t sa vyskytova sa jestvova existova: nachdzaj sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytuj sa. jestvuj tu viacer monosti 2. (pouvan v rozkazovacom spsobe st!) nehbat sa z miesta, zastavi innos stop! zastavi! stoj! pozor!: St, stop, pozor, d alej sa ned s! 3. neby v innosti n e f u n g o v a nejs: vroba stoj, neje; hodiny stoja, nefunguj hovor. expr. t r a j kova: auto trajkuje 4. by na strane niekoho, prejavova sympatie, podporu niekomu, nieomu p o d p o r o v a (niekoho) d r a (s niekm) n a d r a (niekomu): chlapci stoja pri uiteovi, podporuj ho, dria s nm. nadraj mu; st za spravodlivmi poiadavkami, podporova ich p o m h a (poskytova pomoc): pomha niekomu, st pri niekom v akostiach c h r n i hji: zkon chrni. hji zujmy eti, stoj za ich zujmami 5. neustupova, nepopa zo svojho stanoviska trvat p r i d a sa: stojm, trvm na svojom nvrhu; priam sa tchto nzorov nalieha nstoji (drazne iada, vymha): stojme, nstojme na naich poiadavkch; nalieha, aby sa sben dodralo fraz. st si v slove 6. p. zaujma sa 7. p. zvisie 8. p. jestvova 9. p. prista 2 st 2 ma hodnotu vyjadren oby. v peniazoch m a c e n u : f a a koaku stoj, m cenu 200 korn; Koko to stoj? Ak to m cenu? hovor, kotova: Koko kotuje meter ltky? hovor, prs: tovar takto prde lacnejie sa 1. seknutm, zatnutm (oby. sekerou) oddeli zoa: sa, zoa strom z r b a oda ua odsekn usekn zosekn: zrba, oda vrchovec stromu; ua. zosekn, odsekn konr odreza (jednm rezom) hovor, expr.: sakli odakli: oreza, ofakli vrok nieoho v y r b a vya (rbanm, ttm odstrni): vyrba strom, ker pozotna postn a t povytna (postupne) 2. vykona popravu odseknutm hlavy zoa: sali ho, zoali ho za vradu popravi (odatm hlavy): odsdenho sali, popravili kni. dekapitova 3. p. zbi 3 sa sa p. opi sa statick p. nehybn sttiscov p. velk 1, obrovsk statv p. stojan, podstavec s t a t k r majite vieho hospodrstva v e l k o s t a t k : dedinsk statkr, vekostatkr latifundista hist zemepn hist.: a g r r n i k a g r r (statkr v obdob I. SR) v e k o f a r m r (majite velkej farmy al. viacerch fariem) statn p. urasten, siln 1, mocn 2 statonos 1. vlastnos kona zodpovedne a v slade so cou poestnos estnos poctivos: vyznaova sa statonosou, estnosou, poestnosou, poctivosou svdomitost' (vlastnos vykonva povinnosti spoahlivo): bol znmy sveomitosou v prci c h a r a k t e r nost: charakternos konania 2. p. odvaha staton ktor sa vyznauje estnosou, mravnosou, odvahou a pod. (o loveku): ktor sved o tchto

statok1
vlastnostiach estn charaktern: staton, estn, charaktern lovek poctiv (ktormu je cudzie klamstvo, podvod a pod.): straten veci vrtil poctiv nlezca rdzi: rdza povaha svedomit (konan so zmyslom pre zodpovednos, vyznaujci sa tm): svedomit robota bola preho samozrejmosou poestn slun poriadny (mravne bezhonn): hada si poestn, slun enu; vies poriadny ivot dobr ist: in dobr, ist mysly udatn hrdinsk kni. chrabr (vyznaujci sa nevednou odvahou, odhodlanm): zvazi v udatnom, hrdinskom boji; chrabr bojovnci statok 1 hromad, itkov domce zvierat, najm kravy, bky, telce, asto i opan, ovce. kozy. kone: plemenn statok, chova statok doby tok: hovdz dobytok hromad, lichva: vyhna lichvu na pau statok 2 hist. v pozemkov majetok, vie hospodrstvo: dedin statok vekostatok (statok s velkou rozlohou): vyvlastni vekostatok m a j e r (statok na odahlom mieste od osady): pracova na majeri dominium: majite dominia latifundium statua p. socha status p. situcia 1 sat p. opit 1 stav' I. shrn vlastnost charakteristickch v istom ase pre nieo, pre niekoho situcia: finann stav, finann situcia podniku okolnosti pomery (celkov stav): zl stav, zl pomery v spolonosti; okolnosti mu nedovouj kona inak postavenie poloenie rozpoloenie: ocitn sa v nevhodnom postaven, poloen; duevn rozpoloenie pozcia (stav so zreteom na okolie): jeho pozcia v rodine nebola dobr kondcia hovor, forma (fyzick al. duevn stav): by v obrej kondcii; slab forma futbalistu p. aj situcia 1 2. p. povolanie 1 3. p skupina 2 stav 2 p. krosn stavanie p. dom I stavrina p. stavitestvo stavarina p. stavitestvo stava I. technickmi prostriedkami utvra stavbu al. akkovek vie technick dielo: stava si chatu, stava mosty, pomnky, domy, kanly budova (vo vom rozsahu): budova sdlisk, priehrady murova kraj mra (stava z tehl, tvrnic a malty): murova pec 2. p. kls 3. p. spolieha sa 4. p. zaklada 3 stava sa 1. prejavova k niekomu, nieomu ist postoj ma/zaujma postoj ma/zaujma stanovisko: k veci m kladn postoj; k vyhlseniu zaujma zporn stanovisko 2. p. zasadzova sa 3. p. tvri sa stva sa p. dia sa stavba I. innos pri vytvran budov, technickch diel: stavba domu. mesta vstavba: vstavba sdliska 2. p. budova 3. p. systm, zloenie, zostava stavebnina stavebn materil stavivo: obchod so stavebninami, so stavivom stavec p. kb stvek l.p. dlh 2 2.p. star1 1

682
stavenisko p. dom 1 stav isko p. dom 1. budova stavi 1. da do stvky postavi (do hry): stavi na favorita; stavil, postavil vetko na jednu kartu nesprav , vsadi 2. p. zadra 1. zastavi 1 stavi sa 1. dohodn medzi sebou hru zaloen na tom, e vyhrva ten, koho tvrdenie je sprvne uzavrie/uzatvori stvku: stavili sa o sto korn, uzavreli, uzatvorili stvku na sto korn; Stavme sa, e prehr! nesprav, vsadi sa 2. p. zastavi sa 2 stavite p. architekt stavitestvo technick odbor zaoberajci sa stavanm: tuova stavitestvo na vysokej kole architektra (stavebn umenie): udov architekttira hovor stavrina subt. stavarina stavivo p. stavebnina st'ae p. stp 1 saen p. ak 3 saie p. oaie sai p. zhori saka p. ako 1, 2 sanos prejav neshlasu, nespokojnosti s niekm, s niem: poda psomn sanos na ministerstvo ponosa: na njomnka prila ponosa aloba: stle povam na teba aloby; poda alobu (obvinenie pred sdom) nrek expr.: lamentcie lamenty: jednostaj povam lamentcie zastar. stoba (Kaliniak) arch. ehra (Kukun) prv. rekurz (sanos proti rozhodnutiu sdu al. radu) stoba p. sanos saova sa vyslovova pred niekm, niekomu nespokojnos s nejakou skutonosou, stavom a pod. ponosova sa: saova sa. ponosova sa na zl pracovn podmienky, na vedenie, na manela, na obsluhu alova sa (oby. s citovm przvukom): aluje sa, e sa jej ukrivdilo aka si poakva si: poakval si na chorobu zastar aobi si zried. aka sa nr akalova si (oby. menej drazne, menej intenzvne): trocha si akali, e sa im nik nevenoval; obre sa m, neak si vzdycha narieka bedka expr.: lamentova fuka hoekovat" nr ti sa (citovmi prejavmi, reou si uavova pri vyjadrovan nespokojnosti s niem): nechcem pred vami vzdycha, narieka, vyrieim si veci sm; bedka, hoekuje, e m mal plat p. aj bedka steak p. reze steblo nadzemn dut as rastliny, z ktorej vyrastaj klasy al. plody podobn klasu: s. kukurice by bya: niekoko h trvy, penice steh as nite medzi dvoma vpichmi ihlou pri it; pretiahnutie nite ihlou cez ltku: rovn steh hovor, tich: zoi nieo niekokmi tichmi hovor, zastarv. ferc stehova zova dlhmi stehmi, robi stehy (oby. na skku, predbene) zostehovva hovor, zastarv. fercova zastar heftova: v ruke narchlo stehuje, fercuje blzu, aby ju mohla na druh de zoi expr. vrbcovat (zava, zova neodbornmi, neobratnmi stehmi)

steka p. tiec 1 steka sa porov. zlia sa ste p. stelivo stelesnen 1. ktor sa stal skutonosou, ktor nadobudol urit konkrtnu podobu kni.: zhmotnen zosobnen: stelesnen, zhmotnen umelcovu predstava; zhmotnen, zosobnen sen zviditenen: zviditenen tba 2.expr (oloveku s vraznou vlastnosou)* zosobnen: stelesnen, zosobnen zlo sam: sam dobrotu km vtelen: vtelen krdsa naozajstn ozajstn opravdiv skuton: naozajstn, ozajstn, opravdiv nevinnos stelesni p. zobrazi, zosobni stelivo materil pouvan na podstielanie pre dobytok: zsoby stelivu podstielka: slamu na podstielku /ried. Ste (Urban) stelnatie p. stunie stemnie I. strati jasnos, sta sa temnm, tmavm stemni sa stmavie stmavn otmavie otmavn: obloha stemnela, stemnila sa, stmav(e)la; vlasy mu otmuv(e)li potemnie pottnavie (v menej miere): hlus mu potemnel, stemnel; vonku potemnelo; vlasy mu potmaveli zatemni sa (sta sa temnm ako celok): mesiac zaiel, les sa zatemnil /ried. stemravie /ried.: stmie sa stmi sa: svet sa stmel p. aj zotmie sa 2. p. zamrai sa stemni sa p stemnie 1 stemravie p. stemnie 1 stena 1. zvisl as stavby ohraniujca priestor miestnosti, najm dovntra obrten povrch tejto asti: posuvn stena, psa po stench, zatc klinec do steny mr (oby. vonkajia as): oporn mry, postavi sa k mru prieka (stena rozdeujca ist priestor): izba prehraden murovanou priekou 2. p. svah stena, stona vydva stony, hlasn, bolestn vzdychy a vyjadrova tak pocity bolesti, iau; so stonmi, vzdychmi hovori vzdycha: od bolesti kri a stene, ston, vzdych; matka stene, e nem o du jes deom expi skuhra stuka utka: cel de no posteli skulire, stuk, ufk expr. /.ried. heka postenva postonva (obas, chvami stena) expr.: stenka stonka postenkvat postonkva (slabo, chvami stena) expr j a j k a jaja jojka joja j u j k a t juja (pri stenan opakova citoslovcia jaj, joj. juj) expr ochka (pri stenan opakova citoslovce och) p. aj bedka stenav. stonav p. plaliv 1 steni sa l.p zmeni sa 2. p. schudn stenka p. stena stenkn p. schudn stenknut p chud stenograf kto stenograuje rchlopisec /.astar. tesnopisec stenografia pecilny druh spornho psma na rchle zapisovanie rei rchlopis zastar. tesnopis step rozsiahla, mlo zavlaovan rovina zarasten trvou a nzkymi rastlinami: trvnat step pusta (maarsk

trvnat step) pampa (juhoamerick step) savana (tropick step so stromovitm porastom) steperisa l.p. spadn 1 2. p vsta2 steplie p. otepli sa stepli p. zohria steplisa p. otepli sa stereoty p p. stereotypnos stereotypnos ustavin opakovanie sa nieoho j e d n o tvrnost'* ablnovitos stereotyp (zauvan, ustlen spsob konania, reagovania a pod.): stereotypnos. jednotvrnost , ablnovitos prce; stereotyp prednes monotnnos: monotnnos ivota nezi vnos fdnos nudnos: nezivnos. fdnos, nudnos filmu edivos: edivos opisu suchoprnost' kni. suchota: suchoprnost , suchota tlae stereotypn ktor je zauvan, vit a u sa nemen: ktor sa stle opakuje, ten ist, bez zmien al. novch prvkov rovnak: stereotypn, stle rovnak sen odpove jednotvrny fdny monotnny (bez oivujcich, vraznch prvkov, nim nezaujmav): nevedel zmeni svoj jednotvrny, fdny, monotnny ivot; fdny, monotnny prednes nezivn suchoprny nudn (ktor svojm stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezivn, suchoprnu innos; nudn dialgy scenru siv ediv subt. ed (bez ozvltnenia, oivenia): siv, ediv opis - nijak pozia; prechdza edivou, edou neobvanou krajinou schematick ablnovit (roben poda schmy, ablny): schematick, ablnovit prednky nudili tudentov jednostrann: jednostrann strava (op. pestr) steriga sa p. spadn 1 sterilita p sterilnos 1, 2 sterilizova 1. zbavi choroboplodnch zrodkov, mikrbov: sterilizova prostredie dezinfikova (odstrni monos infekcie mikrbmi a pod.): dezinfikova vetko atstvo vyvari (varom zbavi mikrbov, neistoty a pod.): vyvar, sterilizuje chirurgick nstroje 2. umelm zsahom spsobova neplodnos (u ud aj u zvierat) kastrova (zbavova pohlavnch liaz, oby. zvierat) mikova (domce zvierat): mikuje bku vyreza (dok.) sterilnos 1. stav nieoho bez choroboplodnch zrodkov a mikrbov sterilita: sterilnos. sterilita nstrojov. obvzov, roztokov 2. neschopnos plodnosti sterilita: sterilnos. sterilita viel, stromov neplodnos jalovos: neplodnos, jalovos zvierau nerodnost : nerodnospdy steriln l.p. ist 1 2. p. neplodn 1. jalov 1 stesk p. smtok stewardka p. letuka stia p. odtia stiahnu 1. ahanm dosta nieo odniekia, oby. smerom dolu: stiahnu niekoho z. postele; stiahnu iapku na oi strhn (prudkm pohybom): strhn obvz. Z rany. plagt zo steny /.vliec sa: zvliec. sa si prste zobliec (aty al. ich sas) zosun (sunutm da dolu): zosunul z autu debny zouchn (uchnutm da dolu): zouchlo prikrvku na zem posahova (postupne, viac vec, z rozlinch miest)

2. ahom, dranm a pod. odstrni nieo al. zbavi nieoho odra: stiahnu, odra kou z barana; stiahnu, odra zajaca * olpa: olpa, stiahnu koku z ovocia /.vliec zvlieknu: zvliekli zo zajaca kou * posahova (postupne, viac vec, z rozlinch miest) 3. ahom, sahovanm zmeni obvod, pevnejie da k sebe utiahnu pritiahnu zatiahnu: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ete viac stiahnu, pritiahnu; zatiahnu sluku * zakosli (uzol, sluku) podviaza: podviaza cievu, pupon nru * zovrie: zovrel ruky tesne k sebe * stisn: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od iau * posahova (postupne, viac vec, na rozlinch miestach) 4. (o tvri al. jej asti) posklada do vrsok, zhybov pri rozlinch, oby. negatvnych psychickch stavoch al. pri pocitoch bolesti zmrati * zvrati zmti: stiahol, zmratil tvar do grimasy; od hnevu zvratil, zmr'til oboie * zhva /hvi: s nevou zhval, zhvil elo * skri: skril plecia do kabta * zachmri zamrai: zachmril, zamrail tvr pri synovej odpovedi * expr pozberka posahova (na rozlinch miestach) 5. oby. zhromadi a odsun sstredi odvola: stiahnu, sstredi armdu, posdku; odvola nvrhy 6. vzia ist as zo sumy strhn: stiahnu, strhn z honorra 7. p. zvies 4 stiahnu sa 1. p. schli sa. utiahnu sa 1 2. p. zmrati sa 1,2 stiec sa p. zlia sa 1 stielka p vloka I stieni p. zatieni I stiera, stieraka p. stieradlo stieradlo nstroj na stieranie, zotieranie, vytieranie nieoho: elektrick stierolo skla * stiera: zapn stiera na aute * stieraka: stierakou vytrie krm z misy stiera porov. utrie stiera sa p. mizn I stierka jednoduch nstroj na stieranie vpna, sadry, farby al. na vyrovnvanie nerovnosti povrchu hovor, pachta: murrska, maliarska stierka, pachta stiesa sa p. hanbi sa stiesnenos p. depresia 1 stiesnen 1. p. mal 1, tesn 3 2. p. sken, smutn stiesova p. skuova stiesujci p aiv, skuujci stigma p. znak 2 stigmatizova p. poznamena 3 stha p prenasledovate stha 1. usilova sa dochyti niekoho prenasledova: obzer sa, i ho dakto nestha, neprenasleduje * chyta lapa honi naha (asto s cieom ulovi al. potrestat): chytaj, lapaj zver; honia, nahaj lku, zlodeja * perzekvova (vystupova proti niekomu z pozcie moci. oby. z politickch prin): perzekvova veriacich 2. nepriaznivo, neprjemne zasahova postihova zastihova: stha, postihuje, zastihuje ns jedno neastie za druhm * prenasledova trpi suova: u roky oblas prenasleduje sucho; trpia, suuj

ich pohromy * dolieha * expr. prikvaova: doliehaj na ns, prikvauj ns choroby 3. p. tresta I 4. p. nasledova 2 5. p. stai 3 sthate p prenasledovate sthaten p. trestn stihn 1. ma dos asu na nieo stai ma as mat kedy: zaplate za ma. ja som nestihol, nestail, nemal som as. nemal som key 2. prs vas niekam, vasnm prchodom dosiahnu cie zastihn * dostihn: matku stihli, zastihli ete iv; autobus ete dostihne * zachyti (njs niekde): sprva ma zachytila, stihla doma; dd ich zachytil v hore * chyti dochyti: ete som potra (o)chytil stretn: stretlo ho neastie * zjs prikvai: zala ich, prikvaila ich noc 3. ma monos, ma prleitos mc: robia, o stihn, mu; pta sa, ke stihne, me nakpi 4. porov. stha 2 5. p. stai 2, 3 sticha p. ticho1 I stcha p tchnu stchnu 1. presta sa ozva (o zvukoch al. ich zdroji) zatchnu umlknut zmlknut zamlknut: krik na ulici stchol, zatchol, umlkul; piesne pomaly stchli, umkli, z(a)mkli; naraz vetci v rozhovore stchli. z(a)mkli * uti sa: smiech sa zrazu util * zanemie * expr. znemie onemie expr. zamrie poet. zmrie odmla sa (presta ist as hovoit): zanemie, onemie o strachu, asu; tuias sa omlal * expr. zned. ponemie: eti od prekvapenia ponemeli * expr.: zachnu uchnu: zhromadenie prekvapene zachne; spev uchne * pritchnu (sasti, trocha stehnut): pla pritchol * oslabn* zoslabn* ochabn* utichnut (strati na intenzite, sile: o zvuku): bubny neutchli usta: zavjanie vetra ustalo km. pohasn: smiech naraz pohasne zried. zahluchn: ozvena zahluchla v dialke p. aj sti sa 2. skoni svoju existenciu, presta jestvova (oby. o prrodnch javoch, zvukoch a pod.) presta* usta ustpi utichnut': brka po hodine prestala, ustala, ustpila pomin zanikn: boles po tabletke pominie; spev v diake zanikne stimul, stimulcia p. podnet stimulan p. povzbudiv stimulans l . p podnet 2. p. drdidlo stimulatvny p povzbudiv stimulova p. podnieti 1. povzbudi stimulujci p. povzbudiv stna porov. sa, p. rba I stisk p. tlaenica stska 1. tlakom, tisnutm dva k sebe, dovedna al. smerom dolu * stla stlaovat'* tlai* tisn: stska. stla v ruke vreckovku; stska, tla, tisne kuku; tisne si iea k sebe * zviera * zoviera: z(o)viera pery, ceruzu prstoch * zatna (pevne stska): zatna pste * moli * mdli * expr.: mkui * miaga * mliaga: mol, miaga v lani papier; v rozpakoch mdl, mku zsteru * objma (obopna rukami, oby. pri citovom prejave) * tli (nene tlai k sebe): objma enu, stska ju. tli si ju k sebe * expr ohlpa 2. P. etri 2

stska sa p. tlai sa 2 stisn porov. stska, p. stlai, zovrie-' 1 stisn sa silou, tlakom sa da k sebe, dovedna stlai sa zovrie sa: udia sa stisli, stlaili do hlika; pste sa zovreli stiahnu sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelo postska sa potiskat' sa postla sa (postupne): Postlajte, postskajte sa ete trocha alej! natlai sa natisn sa napcha sa (tlaenm sa umiestni): do komrky sa natlaili, natisli, napchali vetci utisnsa: Utisnite sa k sebe! stli sa: hlavy sa stulili do kpky sten ktor sa stal tichm, ktor stratil na intenzite stlmen zoslaben zmiernen: sten, stlmen zvuk veernej harmoniky; zoslaben, zmiernen vietor tlmen tich polohlasn: tlmen, tich, polohlasn non hovor sti 1. p. uti 2 2. p. spomali sti sa I. sta sa tichm, tichm (o zvuku) stlmi sa: hovor sa stil, stlmil pritlmi sa (trocha): smiech z vedajej izby sa pritlmil pritchnu (sasti, trocha): vetko vkol pritchlo 2. strati na intenzite, sile zmierni sa uti sa: nval hnevu sa stil, zmiernil; pla sa util oslabn zoslabn! ochabn: vchor (z)oslabol, ochabol upokoji sa: jeho ia sa trocha upokojil zvoni sa spomalil sa: tempo sa zvonilo, spomalilo p. aj stchnu 1 stlai tlakom zapsobi na nieo a tm oby. zmeni objem nieoho al. dosta nieo do niej, prp. inej polohy stisn zovrie: stlai, stisn pste, pery; stlai, stisn pku; zovrie v ruke list * pritlai pritisn potlai: pritlai tlaidlo zvonca; potlai pku pristpi (nohou): pristpi brzdu postla* postska potiskat' (viackrt): postla, postska aty do batoha; cestujci potiskni v strede autobusu stlpka (tlpkanm stlai): cesto stapk na pag sploti expr. stapi splti hovor. expr. zmangova (tlaenm urobi ploskm): cesto splotila na posch; klobk si rukou uprostred stlapil, splatil; sedenm si zmangoval aty expr: zgniavi zdlvi podlvi zmrvi: zgniaven, zdlven ovocie; zmrven trva tech. skondenzova: skondenzova paru odb. skomprimova: skomprimova vzduch, pohonn zmes stlai sa p. stisn sa stlpen p. plosk stapi p. sploti 1, stlai stlpkan p. plosk stlpka p. stlai stlpkaven p plosk, spasnut stlpn p spasn 2 stla sa l.p. uklada sa 1 2. p. rozprestiera sa stc P. zbi 1-3 stle sa p. pobi sa stlie p. sprchnivie stka p. hlobi 2 stlmen p. sten, tlmen stlmi p utlmi 1 stp 1. vone stojaca vyia hrubia ty, oby. v zemi: telefnny, telegrafn stp; hrada stpom; morov stp (pamtnk obet moru) 1

(vysok stp al. kontrukcia stpov na upevnenie nieoho): lon stoiar, stoiar elektrickho vedenia sae (stp na pripevnenie lodnch plachiet, vlajok a pod.): vytiahnu zstavu na stoiar obelisk (vysok thly hranol zakonen v tvare pyramdy): vazn obelisk hovor kandelber (stp na poulin lampy, zstavy a pod.) stav. pyln (ozdobn stp tvaru zrezanho ihlana) 2. nosn prvok stavebnej kontrukcie: chrmov stpy pilier (stpov opora stavebnej kontrukcie): betnov pilier stav. pilta (stp vpraven do zeme): mostn pilty 3. p. opora 2 stpec 1. men stp stpik: stpce, stpiky zbradlia 2. p. rubrika 1, 2 stpik p. stpec 1 stlpikovit, stlpkovit p. podlhovast stlpkom, stpom p. dohora 1 stporadie pravidelne usporiadan rad stpov tvoriacich architektonick celok a ohraniujcich ist priestor: mramorov stporadie kolonda (irok kryt otvoren chodba so stporadm): kpen kolonda stav. ambit (otvoren stpov chodba) stlstn p. stunie stmavie, stmavn p. stemnie 1 stmelen p. jednotn 1, sdrn stmeli 1. porov. tmeli 2. p. spoji 3, zjednoti stmeova l.p. tmeli 2. porov. spoji stmie sa, stmi sa l.p. zotmie sa 2. p. stemnie 1 stmieva sa neos. stva sa tmavm, temnm, ubda dennho svetla zotmieva sa zmrka sa zmrkva sa mrka (sa): v zime sa rchlo stmieva, zmrka; u sa zmrkalo, mrkalo, ke sme prili na miesto kni. eri sa: v izbe sa u er poet smrait sa (Ondrejov) tmi sa: zana sa tmi zveerieva sa veeri sa (schyova sa k veeru): zveerieva sa, veeri sa a ns ete ak lh cesta noci sa (schyova sa k noci) zned. pritmieva sa: u sa pritmieva stobohova p. klia stocentov p. ak 1 stoi p. skrti 1, 2 stoi sa 1. porov. skrti 2. p. odboi 1 stodola hospodrska budova na ukladanie nevymltenho obilia, slamy, sena a pod.: dreven stodola humno: zviez obilie do humna holohumnica kraj. pajta stoh 1. velk kopa naukladanej slamy, krmovn a pod.: stoh sena kozol: postavi kozol 2. p. kopa 1, 2 stoick p. pokojn 2, chladnokrvn 1 stojaky p. postojaky, stojato stojan zariadenie, na ktor sa veci klad, veaj, pripevuj: stojan na ddniky, na rysovaciu dosku statv (stojan na pripevnenie prstrojov): statv na fotografick apart podstav ec: podstavec s kvetmi pult (stojan na noty, na psanie a pod. so ikmou doskou): dirigentsk, rencky pult koza k (druh stojana): podloi kozu pod leenie, k na plenie dreva slang, tafl'a (maliarsky stojan) stojato postaviac do polohy al. stojac v polohe kolmej na

upevnen poopret stoiar

vodorovn os, hore koncom nastojuto, ps. i na stojato: knihy vloil do poliky stojato, nastojato zvisle zvislo vertiklne: zvislo uloen fae stojaky postojaky stojmo: chladniku treba prepravova stojaky, stojmo raz. hore koncom stojat l.p. zvisl 2.p. nehybn stojka p podpora 1 stojme p. hne 1. rchlo stojmo p. postojaky, stojato stok p. stok stoka p. kanl I stoka p. picha I stokilov p. ak 1 stokn p. napichn I stokoruna p. stokorunka stokorunka stokorunov bankovka stovka hovor, stokoruna stokorunk (stokorunov minca): plati stokorunkou, stovkou, stokorunou, stokorunkom stokorunk p. stokorunka stokrt p. stonsobne I. veakrt stolrina p. stolrstvo stolrstvo stolrske remeslo, stolrsky odbor: stavebn stolrstvo hovor, stolrina: otec clal syna na stolrinu stolek 1. stl mench rozmerov stolk stolec: servrovac stolek, stolk, stolec; posadali si okolo stoleka. stolka, stolca toaleta (toaletn stolek) subt tokrlk tokerlk hokerlk (stolec na sedenie) 2. mal a nzka sedaka sliaca aj ako podloka pod nohy: oprie si nohy o stolek podno podnoka hovor amel amlk: sadn si na podnoku, na amlk suhi.: amrlk amerlk stolec 1. p. stolika 1. stolek I 2. p. hodnos 3. p. podstavec stoletie p. storoie stolica 1. p. stolika 1 2. P. orgn 2 3. p. katedra 4. p. upa 5. p. vkal stolika 1. kus nbytku s operadlami rozlinm spsobom upraven na sedenie, oby. pre jednho loveka: kuchynsk, pleten stolika; sadn si na stoliku * stolec (sedadlo, oby. bez operadla, kni. panovncke kreslo): trojnoh stolec, knieac stolec stolica (via stolika): vyrezvan stolica kreslo hovor.: fotel fotelka (oby. alnen sedadlo s operadlami): sedie v kresle. vo foteli, vo fotelke kluhovka (hlbok pohodln kreslo s plnmi operadlami): koen klubovka uiak (kreslo so zvenmi operadlami hlavy): driemal v uiaku tabu ret (nzka. oby. alnen stolika bez operadla): tureck taburet trn (slvnostn sedadlo panovnka): krovsk trn kni/. prestol: knieac prestol /astar legtka (stolika s vyrezvanm operadlom) 2. p. zub stolin p hlavn 1 stolk p stolek I stolova 1. p. jes 1 2. p. hosti sa stolovnk p hodovnk stolov ktor je dobrej akosti, ktor je vhodn na jedenie akostn vberov (oby. o ovoc): stolov, akostn, vberov hrozno dezertn jemn: dezertn, jemn vna jedl: stolov, jedl olej porov aj deliktny

stomatolg odbornk v stomatolgii zubn lekr hovor.: zubr zubn: s k zubrovi, k zubnmu stomatolgia nuka o chorobch zubov a stnej dutiny zubrstvo (zubn lekrstvo) hovor, zubrina: tudova zubrinu ston p. vzdych stonsobne 1. vyjadruje nsobenos slom sto stokrt sto rz: dosiahli stonsobne, stokrt, sto rz vv zisk 2. p. veakrt stonsobn p obrovsk, velk I stona, stonka p. stena stonka p. stopka stonoha 1. p. dlh 2. p. ibal stop p. autostop stopa 1. odtlaok po spodnej asti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: udsk stopy, zajaie stopy stpaj: v snehu ostvali stupaje iiem apaj: zanechva lapaje v blate lpa: robi apy mokrmi nohami tlapa (stopa zvieracieho chodidla) kni/ kroaj hovor, /astarv. lk 2. viditen vyjadrenie, prejavenie nieoho: stopy navy na tvri znak znmka: v oiach m znaky, znmky bolesti znamenie kni. sled: prepaol sa bez
sledu (Vajansk)

3. p. zvyok stopr kto niekoho al. nieo stopuje; stopovac pes: zvies stoprov na scestie ptra zried. stopovate; stopova (pes na vyhadvanie poovnej zveri) stopercentne 1. porov. absoltny, dokonal 2. p. isto 3, rozhodne 2 3. p. celkom 1, plne stopercentn p. absoltny, dokonal 1, pln 2 stopi p. rozpusti 2 stopka vhonok na vetvike stromu al. na rastline, ktor nesie kvet. list al. plod: trha ovocie so stopkami stonka: stonky listov slivk by bya (nadzemn os rastliny): byle trvy kostrnka (tvrd zvyok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichaj stvol (bezlist by nesca kvet): stvol narcisu de dea (hrub a dut by niektorch rastln): slnenicov dele stopky p. hodinky stopovac p. vzvedn stopova p. stopr stopova' p. mera 1 stopovat" p. sledova I stopovate p. stopr stopro p. isto 3, rozhodne 2 storako p. rozline storak p. rozmanit I. pestr 1 sto rz p. stonsobne 1, veakrt stornova p. zrui storoie obdobie trvajce sto rokov: stalo sa to v druhej polovici deviateho Storoia kni. zastar. Stoletie (Kukun) zastar. vek: desa vekov trvalo... storon p. star' 1. 2 story p. prhoda stotina p. rota stotoni p. identifikova stotoova sa p. shlasi I stovek l.p. dlh 2 2. p. star'1

stovka p. stokorunka stoiar p. stp 1 stl 1. kus nbytku pozostvajci z dosky pripevnenej vodorovne na nohch al. na podstavci: psac, jedlensk stl tabua (slvnostne prestret stl) 2. p. jedlo 1 sts nieo naukladan do hranolovitho tvaru; hromada nieoho naukladanho, zoradenho hovor.: ts ts: sts, ts, ts dreva, knh, dosk hranica (do vky nakladen drevo na zaplenie): zapli hranicu p. aj kopa 1 stsa p. boda 1 strbi sa p. liei sa, hoji sa strca p. tratit' 1, 2 strca sa p. trati sa 1, 2 strakav p. strakat I strda p. ivori, trpie 1 stradivrky p husle strach duevn pocit vyvolan hroziacim nebezpeenstvom al. inou neprjemnou situciou: smrten strach; strach z neastia, z vojny hrza (velk strach): zmocnila sa ho hrza tiese (pocit skenosti, depresie vyvolan oby. z obavy pred niem): pad naho tiese des zdesenie des zhrozenie (velk strach): ma oiach des; pochytil ho des; nastalo veobecn zdesenie, zhrozenie zkos (pocit neistoty z neznma): srdce mu zviera zkos obava: strach, obava o zdravie staros: staros o deti; i bez. strachu, bez starost o budcnos kni. bze: cti bze trma (strach, neistota pred verejnm vystpenm): dosta trmu as: zmocuje sa ho as z r i e d . postrach (Lenko) lek. fbia (utkvel predstava strachu u neuropatov) strachopud p. bojazlivec, zbabelec strachopudsk p. bojazliv, zbabel strachopudstvo p. zbabelos stracho p. bojazlivec, zbabelec strachotliv, strachostiv p. bojazliv strachova sa, strcha sa p. b sa 1.2 strachovliv p. bojazliv strachupln p ustraen, bojazliv straka p. zlodej strakatie sa, strakatit sa p. pestrie sa strakato s rozmanitmi, pestrmi, oby. krikavmi arbami. Skvrnami a pod. pestro pestrofarebne mnohofarebn: strakato, pestro, pestrofarebne obleen ena; mnohofarebn vyzoben ulice nastrakato dostrakata, ps. > na strakato, do strakata: nastrakato, dostrakata nastriekan dvere j a r a b a t o
porov. aj strakat I

strakat, strakav 1. ktor m rozmanit, dos vrazn a oby. farebn kvrny: strakat, strakav krava rznofarebn pestrofarebn mnohofarebn pestr: rznofarebn, pestrofarebn koea; mnohofarebn, pestr sfarbenie jesennej prrody jarabist j a r a b a t jarab (oby. o vtkoch): jarabist, jarabat koht; jarab perie krpkav krpkat kropenat kropen f r k a n striekan prskan (pofrkan drobnmi bodkami, kvrnami): krpkav, krpkat, kropenat, kropen vajka lesnch vtkov

hovor, fakat (majci faky, vie kvrny): fakat zviera; mdne fakat nohavice kvrnit: kvrnit srs expr. zried strakav nr.: tarkav tarkast: strakav, tarkav, tarkast pes 2. p. pestr 1, 2. rozmanit 1 strakavie sa p pestrie sa stramn p. kanava str p. svah strana 1. priestor vavo al. vpravo od nieoho, bon as nieoho bok: skaly na oboch stranch rieky, prav bok loe k r a j as (sek z istho celku): severn as omu, mesta; prs z opanho kraja hory konina kt (obmedzen priestor): malebn konina, malebn kt Slovenska 2. plocha listu v knihe, v asopise strnka: posledn strany, strnky knihy; noviny nes maj 24 strn, strnok odb. pagna (oslovan strana knihy) 3. jedna z osb al. intitci zastnench pri rokovan. pri spore a pod.; jednotlivec vo vzahu k istej intitcii strnka: strany, strnky sa dohodli na spolonom postupe partner (kto s niekm inm vstupuje do styku v istom ohade): obchodn partneri astnk (kto sa zastuje na nieom): zaoberali sa otzkami, ktor zaujmali vetkch astnkov protivnk sper (kto stoj proti niekomu inmu): protivnci, speri sa neveeli dohodn, prelo rozhodol sd 4. politick organizcia zastupujca zujmy istej spoloenskej skupiny: v parlamente je zastpench p strn hovor., asto pejor. p a r t a j : vystpi z. partaje 5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. strnka 1 stranckos p. stran ctvo stranctvo konanie v prospech jednej strany na kor -druhej, neobjektvne nadanie jednej strane: politick stranctvo stranckos: stranckos sucu zaujatos: zaujatos rodiov zaujatie: posudzova dielo bez zaujatia pedpojatost': pedpojatost'proti modernej hudbe strank 1. prslunk istej politickej strany hovor., asto pejor. p a r t a j nik 2. p. stpenec stranit p. nadra strni sa p. vyhba (sa) 2 strnka 1. povaha veci. javu, osoby: ukza sa z lej horej strnky; ivot m aj svoje temn strnky hadisko stanovisko zrete (vchodisko postoja): posudzuj to aj z. inho hadiska, stanoviska; bra do vahy aj estetick zretele moment: socilny moment strana: vyhovova zo vetkch strn p. aj znak 2 2. p. strana 2. 3 3. p. rta 1 strnkova oznaova poradie strnok, strn tlav a pod. odb paginova: strnkova, paginova listiny slova (strany) strann 1. p. bon 1 2. p. neznmy stranou p. bokom 1, 2, nealeko I strap p. trok 1 strap p. strap strapaky p. haluky strapk p. strap strap expr. lovek s rozstrapatenmi vlasmi pejor.:

Strapikh

(Jesensk)

Strap

(Urbnek) /ried.:

Strap

(Jilemnick) s t r a p k (Dobinsk)

strapati uvdza vlasy al. nieo podobn do neporiadku, robi strapatm expr.: kudlit kutri rozkutrva: vlasy jej vietor kudl, kutri, rozkutrva uchra echrat' rozechrva rozuchrva (natriasanm uvoova, uchorenm prevzduova): uchr, echr si hradu; rozechrva si es strapat ktor je zanedban v prave, strihu a pod. (o vlasoch); ktor m neupraven vlasy, poruen es neuesan: ma vdy strapat, neuesan ticu; ods do koly strapat, neuesan neupraven rozstrapaten postrapaten: vetkm bola vidma jeho neupraven. rozstrapatend hlava; cel je mokr a rozstrapaten, postrapaten od vetra rozcuchan expr.: rozcuchran rozuchran rozupren rozkutran rozkutren: rozcuchan, rozuchran vlasy expr.: kudlat uchrat uchrav uprav uprat uprinat kutrav expr. zried : zauchran chuchmat: uprav, uprat, uprinat, zauchran arvanec expr. roztrasen (Kukun; o vlasoch, hlave) strapec 1. von nitky, nrky a pod. ako ozdobn zakonenie tkaniny, obleenia a pod.: koberce so strapcami * kystka: zstava s kystkami hovor, zastar. francia: runk s francami (Timrava) hovor. expr. cafrang (Vajansk) 2. p. trok 1 p. aj chum strpen vysilen fyzickm al. duevnm trpenm; svediaci o tom utrpen usuzovan zried. usen: stretn priatea strpenho, utrpenho, usuzovanho; usen srdce (Hviezdoslav) ustaran ustarosten zastaran (utrpen starosami): ustaran, ustarosten matka sklesnut kni. sklesl (fyzicky al. duevne ochabnut): sklesnut, sklesl tvr vyjadrovala rezignciu unaven vyerpan vysilen zmoren umoren: pohad na chorobou unaven, vyerpan, vysilen, zmoren, umoren diea strhan hovor stahan expr. znien zdrven (vemi strpen, s viditenmi stopami trpenia): vyzerala strhan, stahan, znien: zdrven pohad zboen ubieden zastar. ubedovan (vyzerajci vemi boho, biedne): zboen, ubieden telo; ubedovan hlavika (J. Kr) ubolen expr zried.: uboaven ubolesten pren. dolman (bolesou strpen, unaven): ubolen dua; uboaven, ubolesten zrak; ledva zloil do postele svoje dolman dy expr.: umuen zmuen skatovan stran utran zried utrznen (strpen muenm, tranm): bezvldne, umuen, zmuen, skatovan, stran telo; plaom sa jej chvela stran. utran, utrznen hru strapi p. cupka2 strpi p . utrpi strapka p. cupka strpni sa p. blamova sa strpova p. zosmieova strapch, strap p. strap stras p. staros1 1 strastipln p. bolestn 1 strastn p. bolestn 1 straiak p. straidlo 1, 2

straideln p. hrozn 1, stran 1 straidlo 1. fantziou vytvoren zjavenie vzbudzujce strach, hrzu straiak mtoha prera przrak: rozprvky o straidlch; b sa straiakov, mtoh, prer; rozprvkov przraky udo: veri v ud duch: v zrcaninch straia duchovia expr.: bobk bubk bobo (straiak pre deti): strai deti bobkom, bubkom fantm vidina kni.: fantazma fantazmagria pren. hrozba (nieo, o vzbudzuje strach): hrozba hladu 2. figra z palc, handr a pod. na plaenie vtkov straiak: straidlo, straiak vo vinohrade plaidlo (zariadenie na odhanie zveriny) expr. hastro pank: pank v maku strai 1. ukazova sa ako straidlo, mtoha (poda povery) mta expr. mtoi: v opustenom dome stra, mta; na hrade mto biela pani 2. naha strach lka desi: stra, ak, des ns monos poiaru expr.: mta mtoi: mta, mto ho predstava nespechu plai znepokojova (vna nepokoj, obavu, strach): ud plaili, znepokojovali zvesti z frontu expr. balui: v noci ju baluili mylienky na smr pren. expr. kuvika: kuvikaj, e bude zle 3. p. vyhra sa strai sa p. b sa 1 strako p. bojazlivec, zbabelec straliv p. hrozn 1, stran 1 strane 1. porov. stran 1 2. p. vemi stran 1. ktor vyvolva strach, vzbudzuje pocit strachu. hrzy al. zrove aj odporu hrozn hroziv: stran, hrozn, hroziv moc; hrozn, hroziv zvuky nonho lesa desiv desn (vyvolvajci velk strach, des): desiv, desn atmosfra * straideln hrzostran kni. hrzypln: straideln zmok; vyhba sa povestnmu hrzostranmu, hrzyplnmu miestu mton (podobn mtohe vytvorenej oby. bujnou antziou): stromy sa v tme menili na mton postavy pren. apokalyptick (zodpovedajci apokalypse): apokalyptick vjavy prern obludn montruzny ohavn zversk: morili ju prern, obludn sny; zmocnila sa ho zversk hrza ohromujci asn: ohromujce, asn vkriky diabolsk dmonick mefistofelovsk mefistovsk (podobn diablovi, dmonovi): diabolsk tvr, dmonick sily gorgnsky (podobn Gorgne z grckej mytolgie) expr.: hrozitnsky straliv pekeln kni. infernlny: hrozitnsk, straliv vidiny; pekeln zbra poet. hrzonosn (Vajansk) 2. p. vek 1. obrovsk 3. p. zl 2 strata 1. zmenenie o sa tka mnostva, rozsahu; stratenie, ubudnutie nieoho: strata energie, sl bytok: zaznamena bytok na vhe, bytok zsob koda (hmotn al. in strata): vojnov kody ujma: utrpie finann ujmu hona: prei nieo bez hony 2. p. smr 1 stratg p. taktik stratgia p. taktika strategick 1. p. dleit 1, vznamn 1 2. p. premyslen

straten 1. ktorho niekto stratil, ktor sa stratil, nemajci vlastnka potraten postrcan: nali straten, potraten, postrcan veci roztraten (ktor sa stratil po astiach): roztraten dedistvo zastarv. utraten: utraten mlaos * expr. zaantroen hovor, expr.: zapotroen zapatroen (nachdzajci sa na neznmom mieste; ktor nemono njs, objavi): cel noc liaal zaantroen, zapatroen, zapatroen okumenty zatlan zablden kni.: zblden zbldil kni. zasiar. zabldil (ktor stratil smer, orientciu): zatlan, zablden pes (ktor nem svojho pna); zblden, zbldil lovek sa naiel zmiznut nezvestn (o ktorho pobyte al. ivote sa ni nevie): hadaj zmiznut, nezvestn diea 2. p. premrnen 3. p. odahl 1 4. p. opusten 1 5. p. bezndejn strati 1. presta mat nieo (oby. z neopatrnosti) vytrati (nieo uloen): strati, vytrati ke, drobn z vrecka; strati kufor s dokladmi hovor, expr.: zapatroi zapotroi zaantroi odantroi odps odpea odpeha (nedbanlivo odloi a nemc njs): vdy nieo zapatro, zaantro; Kde si mi odantroil, opsol kniku?; pero mi syn kamsi ope(h)al * hovor. expr. odtatri (ahkomysene o nieo prs): vetky cennejie veci otatri hovor. expr. zatrtori: nevie, kde zatrtoril ke nr. zarati (oltsov) potratit' postrca poroztrca (postupne strati): potratit, postrca vetky vreckovky * roztrati (postupne, po astiach, na viacerch miestach): zrno roztratil po poli hovor, vytrsi: vytrsi z taky veci zaloi podie (da niekde a zabudn): neviem, ke som prste poela prs o nieo zastarv utrati (osta bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): priiel o roiov, o kamarta; prs o ndej, o ivot; utrati ivot, mlados 2. utrpie kodu, ujmu, stratu; nevyui nieo prs o nieo: z vyuovania nestratil ani hodinu, nepriiel ani o hodinu * nedok. kodovat' (by pokoden, ma kodu): obyvatelia suchom vea stratili, kodovali kni. zasiar. pozby: rchlo pozbyl, o ahko zskal hovor, expr.: prekala prekala: prekala prleitos, zrobok p. aj premrni strati sa 1. ocitn sa na neznmom mieste, sta sa nezvestnm (ako nsledok neopatrnosti, prp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu vetky doklady z auta vytrati sa potratit'sa postrca sa roztrati sa hovor, vytrsi sa (postupne, po astiach, na viacerch miestach): peniaze sa mu z deravej taky vytratili, potratili, vytrsili; kniky sa mi asom postrcali, roztratili expr. prepadn sa: zloeji sa bez. stopy prepadli skapat: zbadal, e mu skapali rukavice pokapat' (postupne): prbory z. jedlne pokopali zmizn podie sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystan aty? hovor. expr. vypari sa: nevedno, kam sa vyparili vetky pomcky pren. expr. vyumie: lska vyumela zapadn: kniha zapadla do zabudnutia pren. pjs: nevedno, kde poiel otcovsk majetok 2. p. zmizn 3. zanikn 3. p. ods 1, zmizn 2 stratov ktor prina stratu, kodu; z ktorho vyplva

strata, nie zisk (oby. v ekonomickej oblasti) deficitn schodkov (preukazujci deficit, schodok): stratov, deficitn firma; schokov hospodrenie fin. pasvny (pri ktorom s pasva vyie ako aktva; op. aktvny): pasvne hospodrstvo; stratov, pasvny obchod neziskov (op. ziskov) neprofitujci (op. profitujci) nevhodn: neziskov, neprofilujca vroba; predaj za nevhodn ceny strava 1. pravidelne podvan jedlo: prija niekoho na stravu stravovanie: stravovanie v zvodnej jedlni viva (poskytovanie ivotne dleitch ltok organizmu v podobe potravy): racionlna viva zastarv. chova
hovor, zastar. k o s t : by U niekoho na koste (Timrava)

2. p. jedlo 1 strvi 1 1. fyziologicky rozloi potravu v tele strovi: strvi, strovi potravu * zai: obed v pokoji zail vy trvi (vetko strvi): dobre mu to aldok vytrvil 2. p. znii strvi 1 p. prei 1 stravovanie p. strava 1, jedlo 2 stravova sa p. jes 2 stravova p. retaurcia 1 str 1. innos zameran na prieskum, kontrolu v terne: ma, ra str hliadka: s na hliadku hovor, varta: st na varte dozor: ma ozor garda (osobn str panovnka) zastar. viglia (Smrek) 2. p. strca strca kto niekoho al. nieo stri, ochrauje: strca majka, telesn strca str (ozbrojen strca): vmena str voj. strny strnik: strnik na stavbe o c h r a n c a (kto nieo ochrauje, stri): ochranca poriadku hlsnik (v minulosti non strca na dedine, ktor trbenm oznamoval as) hovor, zastar.: vart v a r t r : non vart, vartr zasiar.:
vachtr (Stodola) v a c h m a i l (Tajovsk) hovor, zastar.

varia hist h a j t m a n (obecn strnik) expr. gorila (osobn strca vznamnej osobnosti) stri dra str, ochranu pri nieom, pri niekom, aby sa nestalo nieo kodliv, aby sa nieo nestratilo a pod. dva pozor ma str by na stri: v lete stri vinohrad, m str, je na stri vo vinohrade; na kpalisku dva pozor na svoje veci varova hovor.: vartova merkova: ostala doma varova, vartova deti: merkuje (na) husi, aby neuli dozera dohliada: dozera, dohliada na istotu, na poriadok, na chorho zastarv. striehnu kni. striez: striehne si svoj pozemok; streie si tajomstvo, majetok bdie bedli (trvalo sa stara, aby nieo prebiehalo elatenm spsobom): bdie, bedl nad spravodlivosou rozsudku, nad vchovou det p. aj chrni strnik 1. p. strca 2. p. policajt strny p. strca strcka p. strka 2 strcka sa p. kltit" sa strcul p. liehovina stri 1. sunutm vloi nieo niekam vstri vopcha: (v)stri, vopcha palicu do diery; papier si (v)stril, vopchal do vrecka zastri zasun zastokn (plne al. za nieo): (z.a)str, zasunie si ruky do vreck;

zastr taku pod stl; zastokne si kvet za pas hovor, zastrkn expr.: upn uchn vuchn (rchlo): upla, (v)uchla mu lstok do vrecka vtlai vtisn: vtlai, vtisn niekomu peniaz do dlane podstri (stri pod niekoho, pod nieo): podstri pod diea plienku postrkat' (viac vec, osb na viacer miesta): postrk do zsuvky vetky spisy popcha nastrka napcha (stri niekam vie mnostvo nieoho): popchal, nastrkal vetko do batoha p. aj vopcha 2. prudkm pohybom, nrazom nieo, niekoho zasiahnu, do nieoho sa oprie: stril do ma drkom expr. tuchn tri (prstom, lakom a pod.): od zlosti tuchol diea do chrbta; tril ho palicou pichn (niem zahrotenm) drgn expr.: dlbn drcn trcn t r k n * bucn (menej intenzvne): myselne drgol, drcol do eny stojacej veda; drgni, trcni doho, nech sa zobud expr. rypn: rypne do ma, kde me expr. dugn ugn uehn durkn: dugn, ugn do boka niekoho soti (prudkm pohybom vychli z polohy): sotila ho zo schodov nr. desn (Klal) zavadi (nhodou a oby. jemne): zavadil o nbytok zakopn (nhodou nohou stri do nieoho) strebanica p. pijatika 1 streba p. chlpa, pi 1, 2 strebn si p. upi si strekom p. splaene 1 strekova I. splaene uteka, pobehva, poskakova, oby. pred hmyzom (o ronom statku) expr. bzka: voly strekuj, ovce bzkaj nr. badzga badzgova (Ondrejov, vantner) plai sa (stva sa nespokojnm): kone sa naraz, plaia expr virga (vyhadzova nohami): rebec virgal p. aj behat 2. p. anti streky p. splaene 1 stred 1. miesto pribline rovnako vzdialen od okrajov prostriedok: stred, prostriedok izby centrum: centrum mesta odb. aisko (hmotn stred telesa): aisko trojuholnka odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atmovho vbuchu): pren. epicentrum nkazy kni. srdce: srdce Eurpy stre: stre vredu zastar. stredok 2. asov bod rovnako vzdialen od zaiatku i od konca prostriedok: v strede, v prostriedku tda polovica polovika: polovica, polovika storoia 3. p. stredobod stredisko 1. miesto, v ktorom sa sstreuje al. vykonva ist innos centrum: rekrean stredisko; Bratislava je kultrne centrum * hniezdo (stredisko, odkia sa nieo ri): hniezdo nkazy ohnisko (miesto, z ktorho sa nieo ri): ohnisko odporu semenisko semenite plemenisko (miesto, z ktorho sa ri nkaza): semenisko, semenite, plemenisko chorb p. aj stredie 2. p. stredobod stredkom p. stredom stednk 1 p. sprostredkovate

stednk 2 p. prostrednk 3 stredn 1. ktor sa nachdza v strede, uprostred nieoho: stredn as pozemku, zhrady prostredn (stredn v porad, oby. v neprnom pote): navliec si prste na stredn, prostredn prst; prostredn syn centrlny (tvoriaci centrum, oby. zemn; umiestnen v centre): centrlna Eurpa, centrlne oblasti kontinentov 2. ktor m prostredn mieru istej vlastnosti: ktor je v porad, v hodnoten uprostred priemern: vrobok strednej, priemernej kvality; by strednm, priemernm iakom prostredn: lovek prostrednej postavy stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa nieo sstreuje stred: by stredobodom, stredom zujmu, pozornosti centrum: centrum innosti, diania aisko: aisko sporu zastarv. stredisko: stredisko vah (Kukun)

stredok p. stred 1, prostriedok 1 stredom strednou asou nieoho, miestom pribline rovnako vzdialenm od okrajov; cez stred, cez prostriedok prostriedkom: prebili sa stredom, prostriedkom; stredom, prostriedkom doliny teie potok hovor, stredkom: pustili ho stredkom stredomorsk ktor sa tka Stredozemnho mora: ktor sa nachdza v jeho okol odb. mediternny: stredomorsk. mediternna oblas; stredomorsk, mediternne ponebie stredovek tkajci sa stredoveku odb. medievlny: historik zaoberajci sa stredovekm, medievlnym obdobm stredozemsk p. vntrozemsk streh napt sstredenie na nieo: boli vdy v strehu ostraitos bedlivos bdelos: treba zacitova ostraitos, bedlivos, bdelos pozornos: pozornos je v kadom okamihu na mieste zried. postreh: zostali sme v postrehu strecha 1. kryt na vrchnej asti budovy: kridlov, plechov strecha hovor, zastar. dach: pr nm cez dach
zastar p o k r o v (Kukun)

2. p. obydlie, dom 1 strechovit p. picat strek vno so sdou al. vodou, oby. minerlnou subt. pricer: vypi si strek, pricer strekn p. plchn strekota p. strieka 1 strela 1. priebojn sas nboja, predmet, ktor po vystrelen vylet zo strelnej zbrane a ktor m zasiahnu cie: strela z pitole guka: guka zasiahla kos gua: delov gua projektil (kovov siastka nboja): projektil puky rapnel (delov strela, ktor sa roztrhne pred dopadom): vbuch rapnela torpdo (vojensk strela s vlastnm pohonom): zasiahnu lo torpdom hovor, patrn: slep patrn p (strela s hrotom vystelovan z luku): jedovat p 2. (pri loptovch hrch, hokeji) lopta, puk usmernen na brnku kopnutm, hodenm, derom: vysla tvrd strelu hovor, r a n a : chyti prudk ranu hovor. expr. upa: to bola upa 3. p. vstrel streba vypanie strely zo strelnej zbrane: streba

2 revolvera; drustvo zaalo strebu palba (hromadn stelba): delostreleck palba strelectvo (portov stelba na ter): pestova jazdu na koni a strelectvo pren. expr. hromobitie: hromobitie kannov (Smrek) strelec 1. kto striea zo zbrane: guometn strelec zastar. ostrostrelec (iron. dobr strelec) ostreova s n a j p e r (strelec uren na osobitn lohy) 2. achov figurka, ktor sa pohybuje uhlopriene
hovor, zastar. b e e c

strelectvo p. stelba strelen p. blzniv 1, 2, choromysen streli t . vypusti strelu zo strelnej zbrane vystreli vypli: (vy)streli z puky; (vy)strelil, vyplil na zajaca expr buchn rachn: rachal z revolvera 2. usmerni strelu do siete, do koa (v loptovch a pod. hrch) vstelit' vsieti (streli do siete) port, publ. da: streli, vsieti, da gl, k kopn (nohou): kopol u tret gl 3. expr. da der do tvre (rukou) da zaucho da facku expr.: vylepit vlepi: strelm, vylepm ti jednu, ak neposlchne; dal mu zaucho, facku za odvrvanie expr.: struhn vsoti vpli: Struhni mu. facni mu jednu!; vsotil mu poza ui fraz.: da poza ui da po hlave 4. p. zastreli 5. p. preda I 6. p. prdn 7. streli si p. utiahnu si strelivo nboje do strelnch zbran muncia: zsoby streliva, muncie strelka podlhovast, okolo osi otav magnet pouvan v kompasoch a buzolch magnetick ihla fyz. magnetka strelmajster p. mner strelmo 1. p. rchlo, bleskovo 2. p. prudko 1 streln ktor je uren na strieanie pun: zsoby strelnho, punho prachu strmovan hovor, ktor pociuje naptie, neistotu, strach (oby. pred vystpenm na verejnosti al. pred nejakou vnou udalosou); svediaci o trme, neistote neist nesvoj: je strmovan, neist, nesvoj pred skkou indisponovan (ktor nie je schopn zvyajnho konania, reagovania): strmovan, indisponovan renk vyakan vyplaen slang.: vyklepan rozklepan: akala Iwsa cel vyakan, vyplaen, vyklepan, rozklepan rozruen expr. roztrasen: rozruen, roztrasen ieva nemohlo zakry svoje rozpaky; prevravel rozruenm, roztrasenm hlasom strepa I. p. pomiea I 2. p. zbi I strepa sa p. spadn I stres p. naptie 1 stresta p. potresta stren p. nadraden 1 stret p. zrka 2 streta sa, stretva sa 1. nhodne al. pravidelne prichdza do osobnho styku s niekm schdza sa schodisa (cieavedome): stret(v)aj sa, schdzaj sa kad sobotu v kaviarni stka sa zastar. obcova (by v osobnom spojen, styku): ete sa stka so starou partiou vda sa vdava sa (vnma sa navzjom zrakom, oby. aj bez osobnho kontaktu): vda(va)li sa na koncertoch

2. prichdza do styku s niem (oby. nhodne) nara: vade sa stret(v)ame s prekkami, vade narame na prekky 3. sti do jednho bodu zbieha sa spja sa: cesta s chodnkom sa alej stretaj, zbiehaj, spjaj kriova sa kri sa pretna sa: blesky sa kriuj, pretnaj; zujmy sa kria stretn p. stihn 2 stretn sa p. zs sa , porov. streta sa stretnutie l.p. schdzka 1,2 2. p. zpas 3 strha p. namha 1 strhan p. vyerpan, strpen strha 1. p. strhn 1 2. p. utrpi, vyerpa 3 strha sa p. unavi sa, vyerpa sa strhn 1. prudkm pohybom, nsilne sa expr.: /.mykn skmasn: strhn, zmykn si obvz z ruky; strhn, skmasn plagt zo steny strha expr.: skmsa / d r i a p a t (po astiach, postupne): strh si put; skrne, zdriape mu aty z tela stiahnu (ahanm dosta dolu): stiahol diea z postele zokrabn (krabnutm strhn): zokrabn chrastu zhodi (hodenm dosta dolu): zhodil kabt zo seba postha postrhva postrhva pozhadzova posahova (postupne, po astiach al. viacero vec): postha, postrhva z plota bielize; pozhadzova parohy expr. zoarpa: vchrica lstie zoarpe 2. nsilm vzia so sebou schyti zachyti: strhol, schytil diea so sebou a beal pre; prval vody strhol, schytil most; zachytilo ho koleso * expr.: zdrapi drapn* zdrapn(pritom dra): (z)drapila enu za vlasy a ahala k sebe 3. p. podnieti 1. nadchn 4. p. zmocni sa 1 5. p. stiahnu 1 , 6 6 . p. urobi 1 strhn sa 1. urobi telom prudk pohyb, prudko sa pohn (oby. z vonkajieho popudu) mykn sa trhn sa: (s)trhol sa, mykol sa o laku a spaol expr. vyjai sa vyplai sa (pri strate rozvahy): pri nhlom vstrele sa deti vyjaili, vyplaili vyaka sa vydesi sa vystrai sa: pri kadom dere sa vyakala, vydesila vyskoi (prudko vsta pri nhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskoil 2. nhle, prudko prerui spnok, by vytrhnut zo sna: v noci sa strhol cel spoten prebudi sa zobudi sa prebra sa (prerui spnok, oby. nie prudko) kni. precitn (nadobudn pln vedomie): precitn zo spnku, z mdlb vyskoi (nhle prerui spnok a vsta): ke poul budk, vyskoil postha sa postrhva sa postrhva sa (postupne sa strhn zo spnku, nhle sa zobudi; o viacerch jednotlivcoch): posthali sa, akoby bol hrom udrel 3. zrazu, nhle sa objavi (oby. o ivelnej pohrome al. negatvnom deji) vypukn: strhla sa brka, vypukol poiar kni.: rozpta sa prepukn: rozptal sa krut boj; prepukol poplach, smiech vzplan splan vzblknu zblknu: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbkli nepokoje nasta povsta vznikn zaa sa (oby. nie nhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; zaala sa medzi nimi hka strhujci p. podmaujci, vzruujci

striasa p. trias 2, 3 striasa sa p. trias sa 1 strias l.p. otrias 2 2. p. zatrias 3. p. zbavi sa strias sa 1. jemne sa pohba na celom tele (pri neprjemnom pocite, nhlom chlade, zimomriavkach) zachvie sa: striasol sa, zachvel sa od hrzy, od zimy otrias sa (oznauje viu intenzitu a astejie sa vzahuje na neiv veci ): otrias sa od hnusu; cel dom sa pri vbuchu otrasie zatrias sa (krtko sa trias): zem sa zatriasla 2. p. zbavi sa striebornast p. strieborn' 2. leskl striebornatie sa p. leskn sa strieborne na farbu ako striebro, na strieborn farbu, s leskom ako striebro striebristo: hladina sa strieborne, striebristo leskne nastrieborno nastriebristo dostrieborna dostriebrista, ps. i na strieborno, do strieborn at.: nastrieborno, nastriebristo zafarben vlasy; dostrieborna, dostriebrista nalakova auto striebrolesklo: strecha sa striebrolesklo ligoce strieborniak strieborn peniaz hist. strieborn zastar.
S t r i e b r o (Kukun)

nov hri vymieaj, striedaj starch bojovnkov meni: vedcich treba meni kad dva roky 2. nahrdza niem inm, oby. toho istho druhu meni obmiea obmovat": asto strieda, men es; strieda, obmiea nzory poda okolnost* varrova variova: vo svojom diele varruje, variuje niekoko zkladnch tm strieda sa nastupova na miesto niekoho, nieoho, s v slede za sebou vymiea sa vystriedava sa: hri sa striedaj, vystriedavaj kad dve minty; udia sa vo funkcich vymieaj; smutn hudbu strieda rezk polka meni sa: asy sa menia; ron obdobia sa striedaj, menia varrova variova obmiea sa (iastone sa meni): typick farby varruj, variuj celom diele odb. alternova: hlsky sa vymieaj, alternuj; herec alternuje s kolegom striedavo opakujc sa v istch intervaloch, po istom ase. meniac (sa) navzjom zamieavo: striedavo, zamieavo strili pri ohni kni. promiskue: uvdzal prklady promiskue striedav p. premenliv striedmos p. abstinencia striedmy ktor m zmysel pre mieru, ktor ni nepreenie; svediaci o striedmosti mierny: by striedmy, mierny v jeden, v pit zdranliv: zdranliv lovek skromn nenron: jeho nroky s striedme, skromn striehnu 1. ostraito niekoho, nieo pozorova (oby. nenpadne, skryto) s cieom vyui dan situciu vo svoj prospech kni. striez ha: striehnu, ha na niekoho za rohom; maka striehne, ha na my; streie, ha na kad prleitos vykva (aka na uskutonenie nieoho): vykva, aby mohol udrie aka (s istm cieom zotrvva na mieste al. v istej situcii): akaj na vhodn okamih expr. ps: pasie za dievaom, za vhodnm miestom oakva: trpezlivo oakval svoju prleitos 2. p. pozorova I 3. p. stri 4. p. sliedil' striekanec p. kvrna 1 striekan p. frkan, strakat 1 strieka 1. v silnom prde prudko tiec expr. strekota: vade navkol strieka, strekoce voda vystrekova (prudko vyra von al. do vky: oby. v intervaloch): voda vo fontne vystrekuje expr.: sya ska (so sykotom): koovi syala, skala z papule krv vali sa kni.: rin sa prtit": z rany sa rinie, prti krv * pliecha (pri nraze sa prudko rozpada; o tekutine): voda pliecha na vetky strany 2. v tenkom prudkom prde dva niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestne postrekova postriekava (po povrchu): strieka, postrekuje. postriekava stromy, vini pliecha (asti tekutiny): pliecha mu vodu do tvre fka kropi prska expr. freka(pokrva kvapkami: po troche strieka): fka ho voavkou; aut kropia ulicu; prsk, frek mu o o porkova (slabo, jemne, s prestvkami) subt.: pricova /jemn. pricka: hadicou pricuje, prick vetkch naokolo striea 1. vypa strelu zo strelnej zbrane pli: striea, pli z. dela, z. pitole; striea, pli po nepriateo-

striebornopopolav p. siv 1, strieborn' 2 striebornoediv p. siv 1, strieborn'2 strieborn' 1. ktor obsahuje striebro striebronosn: loisk striebornej, siriebronosnej rudy 2. ktor pripomna striebro (farbou, leskom, zvukom a pod.) striebrist: strieborn, striebrist rieka * striebristosiv striebrosiv striebroediv striebornoediv (siv so striebornm leskom): striebristosiv, striebrosiv, striebroediv starenkin vrko striebropopolav striebornopopolav (popolav so striebornm leskom) ediv: striebropopolav srs zajaca, ediv vlasy striebristoleskl striebroleskl (ktor sa ligoce ako striebro): striebristoleskl rann more, striebroleskl brokt * striebornast (s ndychom do strieborn): striebornast stuha p. aj siv, zvoniv strieborn 2 p. strieborniak striebristo p. strieborne striebristoleskl p. strieborn1 2, leskl striebristosiv p. siv 1, strieborn1 2 striebrist p. strieborn1 2, leskl, zvoniv striebri p postriebrova striebri sa p. leskn sa, blska sa 1 striebro 1. p. strieborniak 2. p. ediny 1 striebrobelas p. modr striebrobiely p. biely striebrohlav p. ediv 1 striebrolesklo p. strieborne striebroleskl p strieborn' 2, leskl striebronosn p. strieborn1 1 striebropopolav p. strieborn1 2 striebrosiv p. siv I, strieborn1 2 striebroediv p. strieborn1 2. ediv 1, siv 1 striebrovlas p ediv 1 striebrozvun, striebrozvuk p. zvoniv strieda 1. dva niekoho al. nieo na miesto inho al. nastupova na miesto inho vymiea vystriedava: str treba strieda, vystriedava kad dve hodiny;

vi expr.: pri r c h a t : naslepo za nm pri z revolvera; rozzrene rchaj do davu vystreova (viac rz): na svoju obe vystreoval spoza stromu p. aj poova 2. prudko usmerova loptu, puk a pod. do ciea dva kopa: striea, dva, kopa gl
3 . porov. zastreli 4 . porov. utiahnu si

striea otvor na stelbu (v hradbch a pod.): vea so strieami vstrea (Jg) strieska p. zbi 3 strieka p. ttok 2 strie p. zotrie 1, utrie strie sa p. rozprestiera sa 1 striezlivos p. abstinencia striezliv p triezvy 1, 2 striez 1. p. stri 2. p. striehnu 1 striez sa p. chrni sa striezvy p. triezvy 1. 2 striga p. arodejnica, ertica strig p. arodejnk 1 strignstvo p. ary strih 1. spsob strihania al. uitia obleenia a pod.: oblek modernho strihu azna: klasick fazna sukne; strih, fazna esu model vzor: nov modely, vzory mskych ial 2. p. zostrih strihre pracovisko, kde sa rob zostrih filmov, kde sa nieo strih hovor, strin striha nonicami rozdeova, oddeova al. skracova nieo: strih papier na ksky; strih ovciam vlnu expr.: niapa mka: niape, mka mu vlasy nakrtko odstrihva odstrihova expr. o d m k a v a (nonicami oddeova z nieoho): ostrihuje si nechty; odmkava jej z vrkoa podstrihova p o d s t r i h v a (trocha z nieoho striha): podstrihuje, podstrihva dievau vlasy iexi postrihova (striha z povrchu tkaniny Chpky, konce nit a pod.) strihn 1. porov. striha 2. p. prebehn I. 3 stihnut l . p . opit 1 2. p blzniv 1 striktne p. prsne 2 striktn p. jednoznan, presn 5, prsny 1 strin p. strihre strin p. metrov strk p. tlaenica strka 1. vsvanm, tlakom vklada nieo niekam z a s t r k o v a t zasva zasunova vsva: strka, zastrkovat k do dierky; strk, zasva si pierko za klobk; zasva, vsva me do povy pcha: Nepchaj ruky do stroja! vtla vtska tska tiskat tisn tlai: vtla, vtska tvr do vanka; tska, tisne chlapcovi do rk peniaz: tisn, tlai o fajky tabak vnucova (nsilm nti prija): vnucuje dieau pohr teplho mlieka expr. picha: pich chlapcovi o rk pero 2. prudkm pohybom al. nejakm (oby. zahrotenm) predmetom vra do niekoho, zasahova niekoho, nara na niekoho expr: s t r c a s t r c k a tucha boda: baran ns strk, strck rohmi; strka, tucha suseda do rebier d r g a expr: duga uga dlba d u r k a d r c a d b a duchat': drgali do ns.

aby sme sa ponhali; chlapci sa cez hodinu jenostaj dugali. urkali, duchali nr.: topa k y n k a : deti jeden druhho topali; voly sa kynkali rohmi expr.: oba u b a (niem ostrm): obe, ube do palikou, aby ustpil soca sca (prudko posva z miesta al. vychyova z polohy): v hneve socia, se syna na dvor /.ried. posacova (slabo strka): posacova vozk k dverm p o s t r k v a postrkova potuchva (chvami, obas strka, tucha, sca) s t r m c a n p. unaven s t r m h l a v 1. priamo, rovno dolu: dolu hlavou s t r m h l a vo: zletel strmhlav, strmhlavo do vody 2. p. prudko 1 strmhlav p. bezhlav strmie (sa), strmi sa p. vypna sa 2, nie s t r m i n a p. svah s t r m o 1. s ostrm sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu p r u d k o ostro p r k r o : chodnk strmo, prudko kles k rieke: lietadlo ostro, prkro stpa zasiar. zrzne 2. s vekou silou, intenzitou rzne p r u d k o silne silno: strmo, rzne sa prechzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvere ostro zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok 3. prejavujc rznos, rozhodnos r z n e : strmo, rzne odpoveda na otzky ostro zostra p r k r o : ostro, zostra, prkro sa pozrel na syna r o z h o d n e energicky rezoltne: rozhodne, energicky, rezoltne poiadal o ospravedlnenie s t r o h o : stroho zavel i na odchod p r u d k o expr b r i t k o : prudko, britko zareagova na nevhodn poznmku s t r m 1. ktor vemi prudko stpa al. kles p r k r y : pusti sa hore strmm, prkrym lesnm chodnkom; strm, prkry kopec p r u d k : vybra trasu s prudkm stpanm zrzny s p d n y : zrzne, spdn horsk rokliny k r k o l o m n : krkolomn svah 2. p. prudk 1-3, rzny 3. p. odmeran 1, stroh 1 strnul 1. p. merav 1 , 2 2. p. konzervatvny 2 s t r n p. stpnu 1, 2 strofa p. sloha stroho 1. p prsne 3, strmo 3, ostro 6, tvrdo 2 2. p. krtko 3 3. porov. stroh 3 stroh 1. ktor drazne dva najavo odmeranos voi inm, odmietanie inch (o loveku a jeho prejavoch; op. mierny) o d m e r a n chladn zdranliv: psobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej eny; strohm, zdranlivm sprvanm zakrval skuton city prsny n e p r s t u p n s t r m rzny (jednoznane, prudko odmeran): vtal ho matkin prsny pohad; odrdzala ho neprstupn povaha dievaa; strm, rzna re ostr p r k r y expr. britk (tvrdo, hrubo stroh, neetriaci): ostr, prkre slov, poznmky; britk tn v hlase hovor, komisn (radne stroh) 2. ktor zachytva, podva iba podstatu: ktor je bez zbytonost; vyznaujci sa jednoznanosou k r t k y s t r u n : dostalo sa mu stroh, krtke, strun vysvetlenie sen lakonick: sen, lakonick odpove
expr. SUCh

3. ktor je zaloen na jednoduchosti j e d n o d u c h triezvy: stroh, jenouch, triezvy tl; jednoduch,

triezve tvary, farby neosobn chladn (zbaven akhokovek osobnho rzu, prznaku, prejavu): neosobn, chladn interir hol ist such: such fakty stroj zariadenie premieajce jednu energiu na druh al. vykonvajce prcu: spusti stroj, pracova pri stroji; potac stroj (pota) mechanizmus: stavebn mechanizmy prstroj apart (jednoduch stroj): merac prstroj, apart * hovor, zastarv. al. expr maina: ijacia maina pejor. zastar: verk verke verge strojca p. pvodca I strojene p. nasilu 2, porov. aj strojen strojcnos p afektcia, formalizmus strojen (o loveku) ktor sa nti, tylizuje do vrazu, sprvania, ktor mu nie je vlastn: ktor nieo iba predstiera: svediaci o strojenosti (op. prirodzen, spontnny) neprirodzen upt predstieran: m strojen, neprirodzen, upt vystupovanie; strojen, neprirodzen, upt konferencier; strojen, predstieran obrosrenos afektovan (pln afektu): afektovan prednes (op. civiln) tylizovan: dieva je privemi tylizovan pejor : pzistick pozrsky (ktor je pzou): pzistick, pozrske sprvanie hran umel nten silen: hran, umel ahostajnos; nten smiech hovor, kroben vyumelkovan teatrlny divadeln (prehnan, npadn, vstredn, ako z divadla): vyumelkovan. teatrlna re; jeho teatrlne, divadeln gest boli nepresveiv ceremonilny zastarv. ceremnny (poda predpisov) kni. precizny pren. obradn: obradn poklona strojit l .p. chysta 2.p. hodla 3.p. cifrovat'1 strojit" sa l.p chysta sa 2. p. hodla 3. p. oblieka sa strojnk odbornk obsluhujci stroje a starajci sa o ne:
lon strojnk hovor, zastarv. al. expr m a i n i s t a

strovi l.p. strvi I 2.p. zjes 3.p. min 1. premrni, prejes stroiak, stroliak. strook p. slamnk stpa l.p. tpnu I 2. p. trias sa 1 3.p. b sa 2
porov. aj StpnUt

strojn p pekn I, urasten, ladn strojov p mechanick 2 strojvodca, strojvodi p. ruovodi strom drevina s kmeom, ktor sa rozlinm spsobom rozvetvuje: ovocn strom; lstie pad zo stromov asto expr stromec (men strom) stromec p. strom stromoradie p. aleja stromovie p. aleja strop p. povala 2 stropn, stropov p hranin 2, maximlny stroskotan p. bezndejn stroskota zastar. stroskota sa 1. znii sa oby. pri nraze (o plavidlch, zried. aj o inch dopravnch prostriedkoch): ln narazil a stroskotal roztrieti sa rozbi sa rozletie sa: parnk sa roztrietU. rozbil na skalch; lietalo sa rozletelo na kusy * potopi sa (oby. o plavidle: nedobrovone klesn na dno) 2. utrpie nespech, zle sa skoni nepodari sa nevydari sa: pokusy, plny stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa ma nespech: expedcia stroskotala, mala nespech zlyha sklama (nesplnit oakvanie. neosvedi sa): mlad zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy hovor, skrachoval krachn: organizovan odpor skrachoval, krachol strova p. jedlo 1

strpen p. zatrpknut strpi urobi trpkm, neprjemnm zneprjemni: pobyt na dovolenke nm strpil, zneprjemnil d znechuti hovor, expr otrvi (zbavi vle, radosti z nieoho): zl vsledok ns znechutil, otrvil priotrvi (iastone): alkoholik jej priotrvil ivot sprotivi zhnusi (urobi protivnm, odpudzujcim): sprotivil mi kad chvu u vs /.bridi /oklivit: ve ja im to zbridm. zoklivm strpenie p. trpezlivos strpie 1. shlasi s niem neelanm dovoli: strp, dovol, aby ho kritizovali pripusti: nepripust vnimku, odvrvanie znies (ma schopnos fyzicky nieo zvldnu): neznesie zpach vydra: muste vydra trocha neporiadku 2. by schopn osta s niekm (v blzkosti), by schopn prija nieo vydra vyst znies: neme ho strpie, vyst, znies dome; ako vydr, znesie pri sebe cudzieho; nestrp, neznesie odpor pozna (oby. v zpore): odpoinok, arty otec nepozn strpkn p. zatrpkn stpnu 1. sta sa (prechodne) nehybnm, meravm, stpnutm (z vonkajch fyziologickch prin) zmeravie: ruky. nohy mu v nepohodlnej polohe stpli, zmeraveli zdrevenie (sta sa nehybnm ako drevo): prsty od mrazu zreveneli stuhn potpnu: svalstvo na iji stuhlo, potplo kni.: strn ustrn: cel (u)strnul zried zatpnu: zatpnut dy znehybnie (sta sa nehybnm: prechodne al. trvalo): kby mu znehybneli sklvie (sta sa klvm, oby. od zimy): ruky mu skavej zmtvie (sta sa podobnm mtvemu): tvr v hlbokom spnku zmrtvla skamenie (sta sa nehybnm ako kame) postpa (postupne, na viacerch miestach) 2. sta sa na chvu nehybnm, meravm od silnho (oby. zpornho) citovho hnutia zmeravie stuhn znehybnie: stpnu, zmeravie o laku; stuhn. znehybnie o strachu, asu * kni. ustrn strn raz expr osta ako obaren/ovalen osta ako son stp: od prekvapenia ostal ako obaren, ako son stp zdpnie: zdpnel od hrzy, na nespravodlivosou zamrie (o zvuku, o pohybe): smiech zomrel na perch pren.: zmrzn zamrzn (od strachu. hrzy) stpnut 1. p merav 1,2 2. p. zarazen 3. p konzervatvny 2 strune p. krtko 3. skrtka I. porov. aj strun strun ktor obsahuje iba podstatu veci, ktor je sporn v slovnom vyjadren (op. obrny) krtky: strun, krtky vod knihy; strun, krtka gramatika: strun, krtky opis pracovnho postupu j a d r n lapidrny (strun a vstin): jadrn, lapidrna odpove * heslovit skratkovit tzovit nznakovit nznakov nrtkovit zried. obrvsovit (podan

v skratke, nznaku): heslovit, skratkovit' vah z lnku; tzovitprednka; nznakovit, nznakov, nrtkovit, obrysovit opis lakonick sen stroh (vemi strun): lakonick vyjadrovanie; dostalo sa mu sen, stroh vysvetlenie zhusten koncznv (strun, ale pln podstatnch, zkladnch informci, znakov): zhusten, konczny vklad pren. telegrafick: telegrafick tl, telegrafick informovanie o udalosti strudovatie p. vyschn 1 struha p. priekopa strha, strhaka p. rezaka strhadlo kuchynsk nstroj s drsnmi plochami na strhanie struhk: strhadlo, strulik na kapustu, na cibuu strik (menie strhadlo): strik na chren
kni. r a j b a d l o

chorobe sa mus popravit expr.: rozkysn sa vykmi sa vypst sa vytui sa vyra sa rozpst' sa (s neestetickmi nsledkami) pejor.: stelnatie zbruchatie zbachratie spupkatie: od piva
zbruchatel. spupkatel expr.. oby. zjemn.: z a o k r h l i sa

struhk p. strhadlo strhanec p. hoblina strhanka postrhan such peivo: obali mso strhankou /.astarv. omvina (iba v nm. .): nasypa do pohra strhanku, omrviny subt. przle strha 1. rozdrobova rezanm al. trenm o drsn , povrch (oby. na strhadle): strha chren, mrkvu hovor, rajba: rajba such emu kra (strha na kolieska): kria zemiaky 2. orezva na povrchu ostruhva zastruhva: strha, zastruhva kriedu; noom ostruhva kolk ostri (robi ostrejm, ostrm pomocou strhania): ostr si. strha si ceruzu 3. zhotovova rezanm po povrchu (oby. pomocou noa) vyrezva: vyrezva palku z vby; strha, vyrezva hraky expr.: strulikat strulikova pidlika pidlikova: strulik, pidlik nokom drievko struhn l .p. urobi 1 2. p udrie 1, vylepi2 3 .p. hodi strchnaten, strchniven p. prchniv strchnivie, strchnatie p. sprchnivie struma lek. zvenie ttnej azy hovor, hrvo nr.: vole gova struna p. pero 2. pruina strunast, strunat p svin strunda p. trnga strungast, strunist p. svin strunovat, strunovit p. svin strik p. strhadlo strulikat, strulikova p. strha 3 strulina p. hoblina strva p. vytrva 1 strc otcov brat; dospel mu vbec hovor, strko hypok strko hovor ujec ujo hypok.: ujko lljek hovor.: svko svk strko p. strc, dedo 2 strko p. strc, ujec, dedo 2, svk 2 stryn p. teta strzni p. utrpi str p. jama 1 stre p. dre I. prostriedok I. jadro 1, 2 sti p. zska 1 stunie zvi svoju telesn hmotnos, sta sa tunejm, tunm (op. schudn) stlstn: po tridsiatke stunela, stlstla pribra n a b r a (na vhe): v poslednom ase pribral; vemi si nabrala hovor, popravi sa: po

zaguatisa: rokmi sa zaokrhlila, zaguatila zhrubn (oby. o archave j ene): v pse zhrubla zosilnie zmohutnie (sta sa telesne zdatnejm) expr. zried.: zosadlovatie zosadlovie osadlovie (obrs tukom) stud p. hanba 2 studeni p. chladi 2 studenkav p. studen 1 studeno' 1. porov. studen I 2. p. zima' studeno" l . p . c h l a d l 2. p. huspenina, rsol studenos p. chlad 1, 2 studen 1. ktor vzbudzuje pocit chladu, ktor m nzku teplotu, vemi chladn (op. tepl, horci) chladn: opiera sa o studen, chladn stenu chladen (op. nechladen): chladen npoje adov mraziv mraziaci (ktor mraz, ktor je studen ako ad): adov ruky priloila na elo; mraziv severn vietor zimomrav zimomriv (nahajci zimomriavky) nr. zimn: zimomrav rno; drsn (stle studen a ako znesiten): drsn podnebie expr. /ried.: studenkast studenkav (trocha studen) 2. p. chladn 1,3 3. p. mtvy1 1 studienka p. studnika, prame 1 studa hlbie vykopan al. vyvtan jama so spevnenmi okrajmi, v ktorej sa zhromauje spodn voda: hlbok studa, kopa studu kni. studnica: na dne studnice bol piesok (Ondrejov) studnica l.p. studa 2. p. zklad 3 3.p. zsobre studnika miesto (oby. upraven), kde vyviera voda studienka: nabra si vody zo studniky, zo studienky p r a m e : lieiv prame stuha' zky ozdobn ps nejakej ltky stuka: stuha, stuka na klobku; maturitn stuka * pska: ierna pska na rukve ujt (zka farebn ozdobn stuka): suka so ujtmi viazaka (stuha na uvzovanie): aty s viazakou hovor, mal'a: hodvbna maa vo vlasoch hovor, penta (ozdobn stuka) erpa (iria stuha nosen okolo psa al. pliec): opsa si erpu
hovor, zastar.: g a l n (ollsov) g a l n (Kukun)

stuha 2 1. p. tuho, silno 1, pevne 1 2. p. naliehavo I stuhn 1. p. stvrdn 1 2. p. stpnu I, 2 stuhnut 1. p. merav 1 2. p. tuh 1 3. p. mtvy' 1 stuche, stuchlina p. plesnina I tuchn p pokazi sa 1 stuchnut p. plesniv 1. vlhk stuka p. stena stli p. zovrie2 I stli sa 1. p. stisn sa 2. p. schli sa stuodtia p odtiato stpaka, stpadlo 1. p. schod 2. p. prieka 1 stpaj l.p. chodidlo 1 2.p. stopa 1 3.p. schod 4.p. krok 1 stpajci ktor ide smerom hore, ktor sa zvu je, rastie (op. klesajci) stpav (op. klesav) vzostupn (op. zostupn): stpajca, stpav teplota; stpav, vzostupn tern; vzostupn tendencia * rastci vzras-

tajci narastajci: stpajce, rastce nroky; vzrastajci, narastajci zujem progresvny (op. regresvny): progresvne tendencie odb ascendcntn stpa l.p. s 1 2. porov. zdvihn sa 1 3. p. rs 5 4. p. liapa 1 stpav p. stpajci stupe 1. obdobie vvinu tdium: vysok stupe, vysok tdium archavosti fza (stupe priebehu): fzy vvinovho procesu etapa: etapy ivota 2. dielec na stupnici ako jednotka miery hovor, grd: slivovica m 50 stupov, grov 3. p schod 4. p. rove 2 stpenec kto sa stavia za niekoho, za nieo, kto podporuje niekoho, nieo prvrenec: trovi stpenci; prvrenci demokracie zstanca: bol zstancom nensilnch rieen nasledovatef nasledovnk pokraovate (kto nasleduje niekoho ako vzor): ma umeleckch nasleovateov, nasledovnkov, pokraovateov iak: Metodovi iaci odchovanec (kto bol niekm vychovan): odchovanci tra vyznva (kto sa k niekomu, nieomu hlsi): vyznvai islamu kola (stpenci istho filozofickho, vedeckho, umeleckho smeru): Hegelova kola priaznivec: priaznivci hokeja priate: priate hudby podporov ate: podporovate umenia pren zstav nik (eln stpenec): zstavnk novej epochy fanik expr skaln (nruiv stpenec istho druhu portu al. portovho klubu): fanik futbalu, skaln Slovana expr kmotor zastar. strank (Jesensk) mn. . svoji (udia, ktorch spja spolon cie): pracova medzi svojimi stupdnos p. sprostos 1 stupdny p. hlpy 1. obmedzen 1 stupienok l.p. schod 2. p. pdium stupie, stupi sa p. otupie 1 stpi, stupi 1. poloi chodidlo nohy na nieo, do istej polohy liapnu: stpil, liapol si mi na otlak: stupi, liapnu do blata dostpi dostpi doliapnu (celm chodidlom): boj sa dostpi, doliapnu na boav ptu naliapnu (do istej polohy): Naliapni na plyn! stlai (nohou) 2. urobi krok kroi: nem ke stpi, kroi, vade je neporiadok pods postpi (urobi krok, kroky dopredu): poddte, postpte ku mne 3. p. vojs 1 stupka 1. p. schod 2. p. prieka 1 stupka p. cupota 2 stupnica uzavret rad hodnt uritho druhu al. ich oznaenie: klasifikan stupnica kla: kla zvukov rozptie: platov rozptie tabulka (prehadn usporiadanie istch dajov): zostavi tabuku hovor rebrek (poradie osb al. vec poda istch kritri): rebrek najlepch portovcov hovor, zried. rebrk: spoloensk rebrk stupova postupne robi vm, silnejm, intenzvnejm zvova zosilova: stupova, zvova, zosilova tempo, boj zvyova zintenzvova kni? gradovat': zvyuj na ns nroky; protivnci zintenzvuj opor; uite grauje hlas eskalova: eskalova naptie potenciova: potenciovanie inku nieoho

stupovit 1. ktor m podobu stupov, schodov schodovit: stupovit, schodovit tern; stupovit, schodovit hadisko kaskdovit terasovit (majci podobu kaskd, ters): kaskdovit stavby, terasovit jun zhrady 2. p. postupn stpnu p. zvi (sa)', zdvihn sa 1 stuenie p. vstu stui p. upevni 2 stuka p. stuha', pska stuova p. krobi stvra p. vystrja1 stvrni da nieomu al. niekomu ist podobu, oby. v umeleckom diele zobrazi: histriu nroa stvrnil, zobrazil autor v obsiahlom romne kni. spodobit spodobni vypodobit' vypodobnit': spisovateovi sa podarilo spoob(n)i, vypodob(n)i jednoduchho dedinskho loveka sformova vymodelov a (oby. vo vtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figrky det vytvarova: z kamea vytvarova hlavu koa zachyti znzorni vykresli opsa (nzorne al. slovne, hudobne vyjadri): maliar znzornil bojov scnu; svoje ivotn osuy vykreslil, opsal v trilgii ukza predstavi: symfnia ukzala, predstavila boj dobra a zla kni. stelesni (da konkrtnu podobu): autor v romne stelesnil typ slovenskej eny stvrova p. formova 1 stvrovate p. formovate stvol p. stopka stvor p. bytos 1 stvora p. bytos 1. lovek 1, ena 1 stvoreniatko p. diea 1 stvorenie 1. p. bytos 1, lovek 1 2. p. tvorstvo stvori porov. tvori stvorite p. autor Stvorite p Boh stvrdit' p. potvrdi 1, 2 stvrdn 1. sta sa tvrdm (v konzistencii: op. zmkn): udupan sneh celkom stvrol stuhn zatuhn (sta sa tuhm): lva stuhla, cement zatuhol zatvrdn (trocha, iastone): betn zaivrol zrohovatie (stvrdn na rohovinu): koa na pte zrohovatie 2. sta sa citovo neprstupnm, tvrdm zatvrdi sa zatvrdn znecitlivie: stvrol, zatvrdil sa voi nm; nerozumeli si, zatvrli, znecitliveli k sebe zaat sa zatmt sa (sta sa tvrdohlavm) fraz. zatvrdi si srdce 3. p. spevnie stvrdnut ktor sa stal tvrdm, tuhm (op. zmknut) zatvrdnut: stvrdnut, zatvrdnut chlieb krovit krnat krkovit (stvrdnut ako kra): stvrdnut, krovit, kmat, krkovit upka na ovoc; krovit pa skrnaten zrohovaten zried. skraven: skrnaten, skraven mozole p. aj tvrd stydn p meravie styk 1. vzjomn stkanie sa. stretanie sa: dvern styk, nadviaza styky s niekm * kontakt: medzinrodn kontakty; strati kontakt s niekm spojenie: by s nie-

km v stlom spojen expr. spolok (tajn, neestn styk): ma s niekm spolky slo (pohlavn styk) 2. miesto, kde sa nieo stka spojenie: tech. zvarov styk, zvarov spojenie dotyk: dotyk plch stka sa 1. p. streta sa 1 2. p. spja sa 1 3. p. svisie 4. p. sloi stykn p. napichn 1 sran p. strpen stra p. utrpi subaltern p. podraden subdodvate p dodvate sbeh p. sa sbesednik p. spolubesednk sbeec p. satelit I sbene 1. porov. sben 1 2. p. sasne 1 sbenk p. satelit 1 sbenos p. paralelnos sben 1. ktor ide rovnakm smerom ako in, druh; po celej dke rovnako vzdialen jeden od druhho rovnoben paraleln: aut stojace v sbench, rovnobench radoch; rovnoben, paraleln cesty, prdy 2. ktor prebieha v tom istom ase sasn: sben, sasn podujatie, akcie paraleln (jestvujci popri sebe): paraleln vvin, paraleln psobenie synchrnny synchronick (op. diachrnny, diachronick) simultnny: synchrnny, synchronick jav; simultnne zmeny subjekt l.p osoba 1. jednotlivec 2.p.inite2 3.p. podmet 4. p. pvodca 1 5. p. pomocnk subjektivita, subjektivizmus p. subjektvnos subjektvnos podmienenos osobnmi pocitmi, postojmi, sksenosami (op. objektvnos) subjektivita subjektivizmus: subjektvnos, subjektivita hodnotenia, vklau zaujatos neobjektvnos: nevie sa zbavi zaujatosti, neobjektvnosti pri rozhodovan * jednostrannos (vzah iba k jednej strnke veci): jednostrannos chpania nieoho pedpojatost' (aprirna zaujatos): pedpojatost' proti modernej literatre subjektvny ktor vychdza zo subjektu, ktor je nm podmienen (op. objektvny) osobn vlastn: ma subjektvny, osobn pohad na nieo; spolieha sa na subjektvne, osobn pocity; vyslovi subjektvny, vlastn nzor individulny: pohybova sa vo svojom subjektvnom, individulnom svete; individulne vlastnosti, predpoklady zaujat predpojat neobjektvny (ktor prestva by nestrann, ktor veci posudzuje iba zo svojho hadiska): zaujat, predpojat, neobjektvna kritika jednostrann nevecn: jednostrann kritri; subjektvne, nevecn argumenty subkomisia uia komisia s osobitnm pracovnm zameranm podkomisia: subkomisia OSN sublimova p. premeni 1 sboj 1. boj dvoch protivnkov so zbraami podl dohovorenho asu, miesta a zbran: stretn sa v sboji duel: sekundanti pri dueli 2. p. zpas 1 sbor 1. rad jednotlivin tvoriacich celok a spojench spolonmi vlastnosami al. majcich rovnak cie: sbor poznatkov, sbor prostriedkov, knh komplex (sbor zloen zo svisiacich ast): komplex budov *

kolekcia (sbor mench jednotlivin): kolekcia znmok, vrobkov zoskupenie (sbor usporiadan istm spsobom): vojensk zoskupenie s p r a v a : bielizov sprava g a r n i t r a : teplkov garnitra * zbierka (sbor istm spsobom utriedench predmetov; vydanie sboru textov): zbierka obrazov, platn; zbierka bsn servis (sbor ninia na podvanie jedl a npojov): ajov servis subt. sada: sada nstrojov * album (sbor fotografi, znmok a pod. v podobe knihy al. zoita): rodinn album, album znmok komplet (sbor zloen z viacerch asti-): dmsky komplet zostava (zloenie istch jednotlivin do celku podl istch kritri): farebn zostava, zostava nbytku * znka menej vhodn znka (neusporiadan sbor): znka l a poloprvd i n t r u m e n t r intrumentrium (sbor nstrojov): lekrsky intrumentr, lekrske intrumentrium odb. korpus (sbor skmanch vec, javov): korpus textov publ. balk: balk nvrhov 2. skupina ud zaoberajca sa voklnym, tanenm a pod. umenm zbor: spevcky sbor, zbor teleso: hudobn teleso ansmbl, ps. i ensemble: divadeln ansmbl, ensemble kapela (men hudobn sbor): dychov kapela zastar. korpus: tanen korpus zastarv. banda suhordincia p. podriadenos subordinova p. podriadi sborne p. shrnne sborn p. shrnn, pln 1 subreta p. spevka subskribent p predplatite, zkaznk subskribova p. predplati subskripcia p. predplatn substancia 1. p. podstata 2. p. ltka 1 substancilnv p. zkladn substantivum lingv. ohybn slovo pomenvajce javy skutonosti chpan ako jestvujce samostatne podstatn meno substitcia p. nhrada 2 substitun p. nhradn substituovat' p. nahradi 2, zameni substitt p. zstupca 1 substrahova p. odpota 1, odhliadnu substrt p. zklad 2 subsumova p. zahrn 3 subtlny 1. p. drobn 1. mal I 2. p. jemn 6 3. p. dkladn, jemn 4 subvencia p. podpora 2 sci 1. ktor sa na nieo hod; ktor m potrebn vlastnosti, predpoklady na nieo vhodn: kabt ete sci, vhon na nosenie schopn dobr: schopn, obr iak kni. spsobil: nie je spsobil na tak prcu ri hovor.: ikovn a k u r t n y (na vetko sci): ikovn, akurtna nevesta obratn zrun zastar. oberun expr. kalvn (sci do roboty, manulne schopn): obratn, zrun remeselnk; oberun, kaavn dievka ivotaschopn zdatn (s dobrmi psychickmi al. telesnmi predpokladmi): ivotaschopn lovek, zdatn odbornk hovor, zastar. onakv: on je onakvej mldenec ako brat 2. p. pekn 1

scit pocit asti, priateskho porozumenia, pochopenia pre neastie, utrpenie inho: hlbok scit, hadie na niekoho so scitom poutovanie: prpad na poutovanie tos: svojm vzorom vzbudzuje tos * sstras (as na utrpen inho): prejavi, vyslovi sstras pozostalm tostivos zutovanie zmilovanie (scit s trpiacim): prosi o zutovanie, o zmilovanie milosrdenstvo: prejavova milosrdenstvo uznanie: nem uznania milos: by odkzan na nieiu milos spoluas kni. spoluctenie kni. spol u c i t (Timrava) zastarv. S c i t e n i e (Jg) kni. t r p n o s

scitenie p. scit sciti p. spolucti scitn 1. ktor vie spolucti s inm; ktor m pochopenie pre boles, neastie al. slabos inch milosrdn samaritnsky: hada pomoc u scitnch, milosrdnch, samaritnskych ud mkk citliv (op. tvrd, necitliv): spoliehal sa na porozumenie u svojej mkkej, citlivej matky tostiv (ktor vie poutova inch, ktor sa ahko roztost nad inmi): tostiv
lovek kni. t r p n (Tatarka. Podjavorinsk)

2. ktor prezrdza citlivos, ktor vyjadruje citov as s niekm (v neast a pod.): oakval aspo jedno scitn slovo milosrdn samaritnsky mkk (op. tvrd) citliv (op. necitliv): ma milosrdn, samaritnske, mkk, citliv srdce tostiv zastarv. astn kni. zried. astliv (pln tosti, asti): dva sa na trpiaceho tostivm, astnm, astlivm pohadom kni. trpn zastar. strpn (vyjadrujci as na utrpen druhho): trpn, strpn vraz tvre sstrastn (prejavujci sstras): vyhbala sa sstrastnm gestm a objatiam prbuznch scno, scnos p. existencia 1 sasne 1. v tom istom ase naraz zrove spolu: sasne, naraz skoili do vody; do triedy voli zrove, spolu odrazu razom: do ciea prili odrazu, razom sbene paralelne: sbene, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine synchrnne synchronickv: musia sa pohybova synchrnne, synchronicky *
s i m u l t n n e zastar. z a j e d n o (kultty, Tajovsk)

dnen, teraj pohad na histriu; sasn, dnen, terajia genercia momentlny /astar. momentnny kni. prtomn (jestvujci v danom okamihu, prve teraz): momentlny, prtomn stav modern (op. zastaran): modern spsob ivota; modern druhy umenia novodob nov novovek (op. star): novodob, novovek svetov dejiny; novodob, nov veda; nov vek 2. ktor prebieha naraz s inm, sasne sben paraleln: sasn, sben vvin; paraleln premietanie niekokch filmov synchrnny synchronicky (op. diachrnny, diachronick): synchrnny, synchronicky priebeh zmien simultnny: simultnne rozzvuanie niekokch nstrojov 3. p. svek sas p. as. zloka set vsledok stania: set prjmov shrn (zhru jci vpoet): shrn znakov kni. suma: suma poznatkov kni. sunicia odb. h r n : hrn nkladov siastka p. zloka, as sin p. spoluprca sinite p. koeficient sinnos p. spoluprca sinn ktor sa zastuje na nejakej innosti spolu s inm spolupsobiaci: sinn, spolupsobiace prvky odb.: synergetick synergick synergistick: synergetick. synergick. synergistick systmy suka p. suka sud ndoba v podobe valca s dvoma kruhovitmi dnami: hlinkov sud, sudy pln piva boka (men vypukl sud): boka vna kad (vek otvoren sudovit ndoba): kad'a na kvasenie kapusty barel (kovov sud na naftu, benzn a pod.) okov nr. okovnk (dreven okovan sud) sd 1. radn postup, ktorm sa uplatuj prvne normy, rozhoduje spor sdne konanie proces: sd s vrahom; prehra sd, proces prv. pojednvanie: odroi pojednvanie hovor, zastar. pravota: vyhra
pravom zastar.: s d n i c a (Podjavorinsk) s e d r i a (J. Kr)

2. vyjadruje, e ist innos, ist dej sa vykonva popri ine j innosti, inom de ji, e ist stav jestvuje popri inom stave zrove pritom popritom okrem toho: je lenom predstavenstva a sasne poslancom; robia pritom, popritom, okrem toho tuduje sasnk lovek ijci v rovnakom ase s niekm inm: tefnikovi sasnci rovesnk vrstovnk (lovek patriaci do rovnakej genercie ako niekto in): stretn sa po dlhom ase s rovesnkmi, vrstovnkmi pamtnk (kto nieo sm zail): pamtnci prvej svetovej
vojny kni. v e k o d r u h (Kukun)

sasnos 1. obdobie, v ktorom ijeme prtomnos sasn doba sasn obdobie terajia doba terajie obdobie: autor spracva nmety zo sasnosti. zo sasnho obdobia, z terajej doby, z prtomnosti dneok terajok: dneok, terajok rozhoduje o budcnosti hovor, dneskajok kni. ptomno 2. p. paralelnos sasn 1. ktor sa vzahuje na sasnos; ktor jestvuje teraz, v prtomnosti dnen teraj: sasn,

2. zbor sudcov pri sdnom konan: sd sa rad sent: rozhodnutie sentu tribunl: vojensk tribunl porota (sd zloen zo sudcov a porotcov) 3. p. rozsudok 4. p. sudok, zver 2 sudba p. osud I sudca 1. p. posudzovate 2. p. rozhodca sudcova p. rozhodova 2 sudcovsk p prsny 1 sdi 1. p. kritizova 2. p. zma 1. myslie 4 3. p. domnieva sa sdi sa vies s niekm sdny spor ma spor zastar. pravoti sa: sdia sa, maj spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravoti o dedistvo hovor, zastar. procesovat sa sdnica p. sd 1 sdnictvo sdna sstava, sdne orgny: vojensk sdnictvo justcia: modern justcia zastar. pravosdie: ministerstvo pravosdia * kni. spravodlivos: neujde spravodlivosti sdnos l.p. rozvaha 1 2. p. hlava 2. rozum sdny p. rozumn, kritick1, triezvy 2

sdob kni. ktor jestvoval v minulosti sasne s inm kni. svek: romantick bsnici a sdob, svek spolonos; kniha a jej sdob, svek ohlas sasn (v minulosti): vtvarn barok a sasn hudobn prejavy vtedaj: vtedajia kritika sdruh p. priate 1 sdruenkovasa p. priateli sa sdruskos, sdrustvo p. priatestvo sdrnos stav. v ktorom nieo al. niekto dr pohromade: sdrnos hmoty kompaktnos: kompaktnos horniny celistvos: celistvos roiny jednota: jednota spolonosti jednotnos: jednotnos ttu ucelenos: ucelenos vklau konzistencia (stupe tuhosti ltky): konzistencia malty jednoliatos (jednotn rz): jednoliatos tvaru odb. kohzia: kohzia molekl kolegialita kolegilnos (porozumenie pre kolegov): mla z kolegiality solidarita solidrnos (vzjomn sdrnos, oby. mravn): pocit solidarity, solidrnosti kni. spolupatrinos spolunleitos (prslunos k sebe navzjom): kultrna spolupatrinos sdrn ktor dr pevne pohromade; ktor sa neoddeuje, netrieti sa na menie asti celistv kompaktn: sdrn, celistv, kompaktn hmota konzistentn (majci dobr konzistenciu): konzistentn ltka pevn jednotn jednoliaty ucelen stmelen zomknut: pevn celok; jednotn, jednoliaty kolektv solidrny: organizcia je solirna odb. kohzny sufix p. prpona sugerova p. vnukn sugescia, sugestivita, sugestvnos p. vplyv I sugestvny p. praliv, psobiv, podmaujci shlas I. zhoda v nzore na nieo, prijatie cudzieho nzoru za vlastn: poklaa mlanie za shlas dovolenie: poiada o dovolenie povolenie (radn shlas, ktorm sa nieo povouje): stavebn povolenie schvlenie: aka na schvlenie * odobrenie kni. placet
kni. /.astar. ZVOleilie

pravde kni. korepondova (by v slade): koreponduje to s mojou predstavou hovor.: hra sedie timova (by v poriadku): nieo tu neshlas, netimuje; to akosi nehr, nesed shlasne p. jednomysene, rovnako 1 shlasn 1. ktor je vyjadrenm shlasu, stotonenia sa s niem prisviedav pritakvajci: shlasn, prisviedav gesto, vyjadrenie odb. atirmatvny potvrdzujci: afirmatvna percepcia; ajirmatvny, potvrdzujci sd 2. p. rovnak, zhodn shra 1. sladn uplatovanie jednotlivch zloiek v hre: dobr shra sboru; shra v toku viazla spol u h r a : okonala' spoluhra drustva 2. p. harmnia 1, zhoda 1 shrn p. set shrnne zhajc do jednho celku, ako jeden celok ucelene: shrnne, ucelene podan vklad * sborne synteticky komplexne: sborne, synteticky, komplexne spracovan dejiny celkove celkovo vcelku: celkove, vcelku mono kontatova ist zlepenie sumrne kni. summa s u m m a r u m j vysl. sumasumrum]: sumrne, summa summarum osiahli obr vsledky celistvo kni. celostne: celistvo, celostne zdokumentovan udalos spolu vedno dovedna dohromady dokopy: spolu, vedno m sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy zskali p medail odb.: hrnn hrnom: hrnn, hrnom je to stodvadsatisc
porov. aj shrnn

2. p. zhoda 1 shlasi 1. by s niekm rovnakej mienky, rovnakho nzoru, prejavova shlas dva shlas vyjadrova shlas: shlasm s rieenm, ak ste navrhli; dvam na to shlas; iba pova a so vetkm shlas, vyjadruje shlas stotoova sa (ma rovnak nzor): nestotooval sa s rozhodnutm predstavenstva oby. pejor. prikyvova (horlivo al. mechanicky shlasi): na schdzke na vetko prikyvoval, so vetkm shlasil prisvieda prisvedova pritakva (slovne prejavova shlas): na otzky iba prisvieal, pritakval zastarv. svedi: kto ml, ten sved pristva pristupova privolva (astejie v dokonavom vide): u pristvaj, pristupuj, privouj na nae poiaavky podvolbva sa podrobova sa (prestva odporova a prejavova shlas): u sa podvouj, podrobuj, e rozkazy splnia sympatizova (vyjadrova kladn postoj, oby. vntorne): s jeho konanm sympatizujeme kni. aklamovat (nahlas, hromadne prejavi shlas) 2. by rovnak, zhodn s niem al. navzjom zhodova sa: shlasi, zhodova sa s originlom zodpoveda (by toton s niem): vyhlsenie zopoved

shrnn ktor vyjadruje zhrnutie, pln stav, poet a pod. hrnn celkov (op. iaston): shrnn, hrnn, celkov hodnota zisku globlny s u m r n y : globlny, sumrny vsledok; vypracova globlnu, sumrnu sprvu sborn: sborn uebnica obsahuje vetky zkladn poznatky; vyda autorovo sborn dielo (vetko, o v ivote vytvoril) syntetick syntetizujci (ktor m charakter syntzy, zoveobecnenia; zoveobecujci, zhajci): syntetick, syntetizujca prca vsledn konen (ktor vyplva z nieoho ako vsledok: posledn z niekolkch): vslen, konen body pretekra spolon (tkajci sa dvoch al. viacerch vec, javov): asopriestor - spolon pojem pre as a priestor sucho' 1. p. nasucho 1 2. p. prsne 3. tvrdo 2. krtko 3 sucho 2 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vdn od sucha suchos: ctim suchos v stach suchota (obdobie bez daov): letn suchota 2. such zem (op. more): pohyb na zemi i na suchu pevnina: vystpi z loe na pevninu s: cestova po si zem: v diake sa objavila zem suchopr 1. p. horava 1 2. p. suchoprnost' suchoprnost' mal zaujmavos nieoho fdnos: suchoprnost', fdnos prednky jednotvrnost": jednotvrnost' krajiny stereotypnos: stereotypnos prce * edivos: edivos literatry nevraznos: nevraznos tvre * nezivnos: nezivnos knihy monotnnos: monotnnos ivota kni. suchopr: suchopr kadodennosti suchoprny p. jednotvrny, nezaujmav, stereotypn

suchos, suchota p. sucho* 1 suchotinr p. tuberkulotik suchotiny, suchoty p. tuberkulza suchozemec obyvatel vntrozemia vntrozemec (Taiarka) suchuko, suchunko, suchulinko p. nasucho 1 suchuk, suchunk, suchulink p. such 1 such 1. ktor neobsahuje vlhkos al. ktor stratil (pri-, rodzen) vlhkos, vodu (op. mokr, vlhk): such krajina vysuen kni. vyprahnut vodoprzdny: such, vysuen bielize; such, vysuen koryto rieky; vysuen, vyprahnut sta uschnut vyschnut zoschnut odumret (op. erstv, iv): such, uschnut kvety vo vze; zoschnut, odumret stromy, konre usuen (ktor sa suenm zbavil vlhkosti): vysuen, usuen drevo, hrby bezdadiv: bezdadiv leto expr.: suchuk suchunk suchulink (plne al. prjemne such) 2. ktor neobsahuje mas. tuk hol neomasten nenamasten: jes such, hol, neomasten zemiaky; such, nenamasten chlieb expr. hlpy (oby. o zemiakoch) expr. plan: plan jedlo 3. p. chud 4. p. odmeran 1. stroh 2, 3. nezaujmav suita p. sprievod 2 sujet p. dej suk p. hra 2 suka samica psa suka zried. psica expr. psina nespis.: ena fenka ska l.p, plies I 2.porov. navin 3.p. hovori 1 4. p. tvori 1 5. p. jes 1, pi 1 sukcesvne p. postupne I sukcesvny p postupn skmeovec p. krajan suka as vrchnho enskho obleenia od psa dolu; doln as iat: zka, zvonov suka suknica (suka ako as udovho obleenia): spodne suknica spodnica spodnika (spodn suka): kroben spodnica, spodnika suknica p. suka suknikr p zletnk suknikrsky p. zletn sukovica p. palica sukovit 1. p. uzlovit I 2. p. mocn 2, kostnat skromie 1. osobn, skromn veci, intmny ivot intimita intmnos: vzbudzova atmosfru skromia, intimity familirnos: familirnosprostredia 2. skromn byt hovor, privt: bva na skrom, na privte 3. p. samota skromnk lovek ijci z vlastnho kapitlu a vnosu majetku zastar. privtnik skromnos p. intimita 1 skromn 1. ktor sa tka jednotlivca ako vlastnka, majitea (op. spolon, spoloensk) osobn: skromn, osobn majetok; osobn vlastnctvo privtny: privtna advoktska kancelria; chodi na privtne hodiny spevu vlastn: je to jeho vlastn podnik 2. ktor sa tka iba jednotlivca, jeho skromia: ktor zodpoved jeho vntornmu zaloeniu, potrebm osobn: ma skromn, osobn problmy; presadzova skromn, osobn zujmy privtny: riei privtne

zleitostiintmny: miea sa do cudzieho intmneho ivota; zastihn niekoho v intmnom rozhovore skvetie hot. sbor kvetov najednej osi: strapcovit skvetie * bot. bor (skvetie tvoriace akoby jeden kvet) slad 1. p. harmnia 1 2. p. zhoda 1. porozumenie 2 sladnos p. harmnia 1 sladn p. harmonick, smern sulc p huspenina, rsol sulft p. sran sulfid p. srnik sulfit p. siriitan slo p. styk 1 sloi ma s niekm intmny telesn styk. kona slo zjemn. milova sa trocha zjenin.: stka sa (pohlavne) ma styk ma pomer expr.: spa spa sa (s niekm) dva hovor.: sexova sa lha (s niekm) ondie ondia hrub.: va sa pelei sa (s niekm) zastar. obcova (s niekm) kni. smilni cudzoloi (sloi mimo manelstva) vulg trtka kefova mrda duba d r b a t picha sta sultn p. panovnk suma 1. selne vyjadren mnostvo peaz: vyhra v kartch znan sumu subt.: obnos iastka: zaplati vek obnos, vek iastku poloka: poloka na odmeny 2. p. set sumcia p. set s u m r 1. p. spis 2. p. nrt 1 sumarizova p. zhrn 2 sumrne p. spolu 2, shrnne sumrny p. shrnn, celkov sumec p. hra 4 smer p harmnia 1 smernos 1. druh geometrickho vzahu dvoch tvarov v rovtte al. v priestore symetria: geom. os smernosti. symetrie symetrickos 2. p. harmnia I smern ktor je rovnomerne usporiadan, oby. poda stredovej osi; ktor sa vyznauje vyvenosou jednotlivch ast uritho celku (op. nesmern) symetrick (op. asymetrick): smern, symetrick kompozcia; smern, symetrick obrazce pravideln (op. nepravideln): pravideln tvr harmonick sladn: harmonick, sladn tvary, formy vyven rovnomern proporn proporcionlny: vyven, rovnomern celok; rovnomern, proporn, proporcionlne rozdelenie sumrovat p. zhrn 2 sumka p. puzdro summa s u m m a r u m p. spolu 2, shrnne summit p. schdzka 1 sumova p. zhrn smrai sa p. stmieva sa smran p. tmav 2 smrak rozhranie medzi dom a nocou: na krajinu pad smrak m r k : priiel na mrku mrkanie: veern mrkanie zried. m r a k : vraca sa na mraku domov zmrkanie: pracova do zmrkania zried. z m r k (Podjavorinsk) zmrknutie (Urban) poet. zorenie: veern zorenie (Figuli)

sun p. posva 1 sun sa p. posva sa sostrovie skupina ostrovov ostrovy: Havajsk sostrovie. Havajsk ostrovy kni. archipel spamo, spane p. srumo super p. vborne 1 sper p. protivnk 1, 2 superiorita p. prevaha superirny p. poven, nadraden 1 speri bojova s niekm (o prvenstvo) ako s protivnkom, sokom al. ako s partnerom v hre, portovom zpase: speria o priaze dievaa; strany vo vobch bud speri sai (bojova o prvenstvo v sai): mlad saia o najlepiu rozhlasov poviedku preteka sa predbieha sa predbehva sa predbehova sa predbehva sa (chcie by v nieom prv): pretekaj sa, predbiehaj sa vo vychvaovan hercovch prednost zpasi kni. zpoli (v hre, porte): mustv zpasia, zpolia o olympijsk meailu konkurova: v boji o titul nm konkuruje, s nami sper u len vlaaj vaz superman p. nadlovek supermansk p. sebavedom supermodern p. modern 1, 2, vstredn 1 supermdny p. vstredn 1 spernk p. protivnk 1 sperstvo p. rivalita sup p. zlostn 1. nenvistn supie 1. p. dcha 1 2. p. sya I spis spsanie nieoho zpis: spis, zpis voliov vkaz (prehadn spis dajov): tatistick vkaz vpoet enumercia: vpoet, enumercia priestupkov sumr (spis obsahujci shrnn poet nieoho): sumr rozpotu sylabus (prehadn spis) konspekt (krtky obsan zpis): vypracova konspekt p. aj zoznam spiska p. zoznam splemennk p. krajan suplementrny p. doplnkov supletvny p. doplnkov suplova p. zastpi 1. nahradi 2 suponova p predpoveda 1 sprava p. sbor 1 supremcia p. nadvlda sptnik p. spolucestujci sra 1. p. zhon 2. p. staros1 I sradnica odb. slo, sstava sel na urenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore odb. koordinta sradn p. rovnak sra p. sca surf, surfing p. windsurfing sri 1. naliehavo vyzva na rchlejie konanie nhli: sri, nhlil niekoho na odchod naha nti (naliehavo, nsilne privdza k innosti): majster ns od rna naha do roboty; diea musia nti do uenia pobda poha hna (povzbudzova do zvenej innosti): pobda kone do cvalu; poasie ns poha, enie s kosbou expr.: duri badri podurkva: ma dur deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa doadova nieoho, drazne iada urgova: sri a. urguj ns odovzda poian veci upomna (vyadova splnenie povinnost): u druh raz upomna dlnka * nalieha (drazne iada): nalieha na njomnkov, aby vyrovnali lh 3. p. ponha sa 2 surka p. halena surma I. p. trbka 2. p. zhon, zmtok 2 surmia p. zhon, zmtok 2 surmita l.p, trbka 2.p. zhon, zmtok 2 surmova 1. p. hrmota 2. p. bri 1 srne bez akhokovek asovho odkladu srno neodkladne bezodkladne naliehavo: musm sa s nm srne, neodkladne rozprva; bezoklane. naliehavo potrebuje pomoc rchlo urchlene naskutku: rchlo, urchlene potrebujem peniaze narchlo napochytro napochytre naponhlo naponhle: k pacientovi museli narchlo, napochytro, naponhlo zavola lekra kni. urgentne: urgentne mu doruili list pot. urgent srny ktor nemono odloi; ktor si vyaduje nevyhnutn, rchle rieenie, zsah a pod. neodkladn bezodkladn: ma srnu, neoklan prcu; neoclklan, bezodkladn rozhodnutie naliehav nstojiv: lekra zavolali k naliehavmu prpadu; prs so srnou, nstojivou iadosou kni. urgentn: problm si vyaduje urgentn rieenie expresn neskl. expres rchly (uren na skor doruenie): pot.: srny, expresn list; expres, rchla zsielka srodk p. krajan srod p. rovnorod, jednoliaty surogt p. nhrada 2 suro p. surovec surovec surov, brutlny, bezcitn lovek: jej manel sa ukzal ako surovec a pijan ukrutnk nsilnk
n e m i l o s r d n k kni. h r u b e c (Tatarka) kni. zastar. h r u -

bin (Kukun) expr. grobian: sprva sa ako grobian

expr. zned s u r o (Kmo) expr. a r h a pejor.: o d u d b a r -

bar rabit rabitnik betia upr elma zver zviera hyena netvor subt. hulvt surovica p. halena surovina p. hmota 2 surovo 1. porov. surov 1 2. p. tvrdo 3, porov. aj surov 2 surovos surov in hrubos: dopusti sa surovosti, hrubosti ukrutnos brutalita brutlnos expr. grobianstvo: svojm grobianstvom ublioval uom expr.: zverstvo zverskos pejor.: betialita betilnos* barbarstvo barbarskos hyenizmus rabitstvo subt. hulvtstvo faul (nedovolen zkrok v portovej hre) surov 1. ktor je nasiaknut vlahou, miazgou, ete nevysuen, nevyschnut (o dreve); ktor je v pvodnom. prirodzenom stave (oby. o potravinch) sviei erstv: va surovho, svieeho, erstvho smrekovho dreva mokr (op. such): naukladan mokr dubov dosky neplen (o tehlch) neupraven neuvaen nevaren (o jedle, mase, zelenine a pod.) 2. ktor je bez citu, udskosti, jemnosti (o loveku a jeho prejavoch; op. jemn) tvrd drsn h r u b : surov, tvrd, drsn, hrub lovek; surov, drsn,

hrub zaobchdzanie neudsk n e h u m n n y : neudsk, nehumnny postup netostn bezohadn nemilosrdn: netostn bitka; bezohadn, nemilosrdn metdy vandalsk: vandalsk prstup k prrode drastick krut ukrutn tyransk (vyznaujci sa krutosou): pomsti sa niekomu drastickm, krutm, ukrutnm spsobom * brutlny brachilny nsiln (zaloen na tvrdom nsil): brutlny in; brachilne, nsiln prostriedky * bezcitn chladnokrvn krvilan sadistick expr.. betilny zversk (vyznaujci sa zvrtenou surovosou): bezcitn, chladnokrvn zabijak; krvilan betia - nie lovek; sadistick, betilna, zversk vrada ' expr. krvav: krvav film pren. expr.: gestapcky esescky hyen hyensk kni/. sveep hovor, komisn (o loveku) hrub zhovdil: to neurob lovek, ale zhovdilprera pejor.: rabitny rabitsky 3. p. neslun, hrub 2 4. p. drsn 2. 4 surrealista stpenec surrealizmu nadrealista: slovensk nadrealisti surrealizmus umeleck smer po r. 1920 vychdzajci z javov podvedomia, predstv, snov a pod. nadrealizmus (umeleck smer na Slovensku nadvzujci na franczsky surrealizmus) sruenstvo p. solidarita srumo tel. oboma rukami naraz srune spamo spane: bon vihy srumo, spamo srune p. srumo susedia udia, ktor bvaj veda al. v blzkosti bydliska niekoho inho hovor, susedovci: mme dobrch susedov, susedovcov susedi by v bezprostrednej blzkosti nieoho, niekoho, by v susedstve: izba sused s kuchyou; v stanoch sme susedili dotka sa (o nieom plone rozloenom): pozemky sa pri lese dotkaj hraniit' (ma spolon hranice): hranime s viacermi ttmi; chotr hrani s cintornom susedn p. vedaj 1 susedovci p. susedia susedsk p. priatesk susedstvo p. blzkos ssek p truhla 2 sslednos p. postupnos 1, svislos suspendovat p. zosadi 1 sstav l.p. klb 2.p. kontrukcia sstava p. systm, zloenie sstavne 1. porov. systematick 1 2. p. ustavine, porov. aj systematick 2 sstavn p. systematick 1. 2, neprestajn, stly I, pravideln 3 ssto p. hit sstras p. scit sstrastn ktor vyjadruje, prejavuje sstras, scit (oby. pri mrt blzkych) kondolenn: posla sstrastn, kondolenn telegram; sstrastn, kondolenn prejav p. aj scitn sstredenie zoskupenie, zhromadenie nieoho najedno miesto koncentrcia: sstredenie, koncentrcia moci rukch jednej osoby sstredenos koncentrova-

nos (zameranie pozornosti istm smerom, na ist vec): orchester hral s dokonalou koncentrciou, sstredenosou, koncentrovanosou sstredenos p. sstredenie sstreden 1. ktor je zhromaden na jednom mieste, v jednom bode koncentrovan: sstreden, koncentrovan chov; sstreden, koncentrovan vroba 2. ktor je v dobrej psychickej kondcii, pripraven dobre vnma (zmyslami, rozumom); ktor je intenzvne zameran na nejak presn cie, innos (op. nesstreden. rozptlen) koncentrovan (op. nekoncentrovan): sstreden, koncentrovan myse; by sstreden, koncentrovan na skku pozorn (so zameranou pozornosou: op. nepozorn): by na hodinch sstreden, pozorn napt napnut intenzvny porn (so zvenou sstredenosou): napt, napnut pohad; zastihli ho pri intenzvnom, pornom preman upren upret (sstreden najedno miesto, na ist vec; o zraku) sstredi 1. da na jedno miesto koncentrova skoncentrova: matematicky nadanch iakov sstredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ahk priemysel je sstreden, (skoncentrovan na severe krajiny zhromadi zohna: zhromadi ud do zasadaky; zhromadi potrebn daje; zohna riedu do koiara pozha (postupne) zobra (o literrnych al. inch umeleckch vtvoroch): zobran diela klasikov zoskupi (usporiada do skupn, do skupiny): publikcie zoskupi pola tm stiahnu: stiahnu hrov do obrany; stiahnu divzie centralizova (sstredi organizane): centralizova vrobu akumulova: akumulova bohatstvo nakopi nahromadi expr. zhri hovor. expr. strepa: nakopili, zhrili, stepali ns do jednej miestnosti 2. privies pozornos, mylienky, zujem at. na jednu vec koncentrova skoncentrova: sstredil. (skoncentroval svoje silie na dosiahnutie ciea * zastar.: zosstredi zosstredni: zosstredi vetku silu vle zacieli zamera (innos napravi na dosiahnutie ciea): vetky svoje schopnosti zacielil. zameral na vskum vesmru * usmerni upriami nasmerova (da nieomu ist smer): svoje mylienky usmernil, upriamiI na rodinu uprie obrti: uprel, obrtil zrak na ns sstrediv p. dostrediv sstredn odb. ktor m spolon stred odb. koncentrick (op. excentrick): sstredn, koncentrick krunice sstruh stroj, ktor obrba otajci sa predmet toovka: univerzlny sstruh, univerzlna toovka; pracova pri sstruhu, toovke sstruhova diela, kde sa obrba na sstruhoch sstrua tokre: pracova v sstruni, tokrni sstrui. sstruhova obrba na sstruhu, toovke toovkova: na stroji presne sstru, toovkuje vetky detaily toi (zhotovova na toovke al. hrniarskom kruhu) sstrua p. sstruhova sstrunctvo zamestnanie sstrunka tokrstvo
hovor, zastar. t o k r i n a

sstrunk odbornk pracujci so sstruhom, pri sstru-

hu: sstrunk kovov t o k r (sstrunk obrbajci najm dreven materil) s p. pevnina 1, sucho" 2, zem 2, pda 2 sue zasuen vluok z nosa ue suiak jednoduch kontrukcia, oby. z dreva, sliaca na suenie: hrach sa su na suiakoch ostrva (suiak na seno): zarazi ostrvy do zeme sui p. suika, fn suika prstroj na suenie: suika obilia sui fn star fohn (prstroj na suenie vlasov) osuova vysuova: osuova, vysuova filmov zried. suidlo suidlo p. suika suienka p. keks suina p. pevnina 1 sui zbavova vlhkosti (oby. teplom): odstraova vlhkos z povrchu vysuova* vysa osuova osa: sui seno; vysuova, vysa rybnk; osuuje, su si vlasy; osa dieau slzy z. tvare presa (zahka sui): presa lieiv bylinky sui sa p. schn I sutana p. reverenda sa silie o uplatnenie, o spech pred druhmi v istej innosti saenie: neobsta sai, zapoji sa do saenia sbeh (sa o ist pracovn miesto, o dodvku, odmenu a pod.) k o n k u r z : zastni sa na sai projektu stanice: vypsa konkurz na obsadenie miesta riaditea konkurencia: pretekr zvazil v silnej konkurencii liga (dlhodob portov sa najlepch celkov): futbalov, hokejov liga divzia (niia portov sa v minulosti): hra r divzii olympida: achov, matematick olympia t u r n a j (druh portovej sae): basketbalov turnaj preteky (sa o prvenstvo najm v porte): ahkoatletick preteky boj (silie o vazstvo v porte): medzi spermi sa rozptal tuh boj pohr (sa o symbolick cenu udeovan ako trolej za vazstvo): pohr eurpskych majstrov vo futbale saenie p sa sai p. speri, preteka sa saivos p. rivalita sutina p. zrcanina stok miesto, kde sa zlievaj dva al. viacer toky: pri stoku Moravy a Dunaja stoj Devn vodohosp stok: stok vd stie (kde sa kon vodn tok) strpn p. scitn 2 svaha psomn, v peniazoch vyjadren prehad stavu hospodrskych prostriedkov k istmu du: celkov zhodnotenie nieoho vbec bilancia: vrobn svaha, bilancia; svaha, bilancia ivota zastar. rozvaha svek kni. ktor jestvuje v tom istom ase spolu s inm kni. sdob sasn: svek, sdob autori; skladate a jeho sdob, sasn obdivovatelia v tedaj suvenr p. dar suvenrov p. spomienkov suvern 1. p. odbornk, znalec, profesionl 2. p. povenec suverenita l.p.samostatnos.sloboda2 2.p.povenectvo suvernne 1. p. samostatne 1. porov. aj nezvisl 2. porov. dokonal suvernnos 1. p. samostatnos, sloboda 2 2. p. povenectvo

suvernny 1. p. samostatn 1, nezvisl 2. p. dokonal 1, absoltny 3. p. sebavedom svis p. svislos, pomer 1 svisie by vo vzjomnom vzahu, patri spolu ma svis: obidve udalosti tesne svisia, maj svis; tieto veci vbec nesvisia, nemaj nijak svis spja sa (dostva sa do svislosti): vynlez telegrafie sa spja s dalm technickm pokrokom vzahova sa tka sa viaza sa (by vo vzahu k nieomu, niekomu): na kad ron obdobie sa vzahuj, viau rozlin pranostiky; ide o vec, ktor sa tka ns vetkch, ktor svis s nami vetkmi zastar. stka sa svislos vzjomn vzah, zviazanos s niekm, s niem svis: svislos, svis medzi prinou a inkom; hada svislos, svis medzi javmi spojenie: spojenie terie a praxe svzanos kni. korelcia: svzanos obsahu a formy, korelcia javov kontext: veta vytrhnut z kontextu zviazanos: zviazanos literatry so ivotom spojitos: priama spojitos s udalosami sslednos postupnos: asov postupnos kni. kontinuita: kontinuita vvinu kni vzba: vzba medzi vskumom a praxou nepreruenos: nepreruenos horskch psem plynulos: plynulos rozprvania nepretritos: nepretritos procesu p. aj pomer svisl 1. ktor je vzjomne pospjan, tvoriaci celok nepreruen nepreruovan odb. spojit: svisl, nepreruen, nepreruovan, spojit iara neporuen: svisl, neporuen vrstva prachu jednoliaty celistv nelenen kni. monolitn: jednoliaty, celistv kus hmoty; nelenen, monolitn celok nepretrit hovor, nonstop: nepretrit rachot akho stroja; nonstop prevzka plynul: plynul chod vroby kni.: kontinulny kontinuitn: kontinulny, kontinuitn vvoj 2. ktor m vntorn zmysel (oby. o slovnom prejave) nepreruen plynul: svisl, nepreruen re; nezmohol sa najein svisl, plynul vetu plynn: plynn vyjadrovanie, tanie ucelen odb. koherentn: svisl, ucelen, koherentn text svzanos p. svislos, korelcia svzan ktor je vo vzjomnom vzahu s niem, odpovedajci si korelan korelatvny: svzan, korelan pojmy, dvojice sznenie p. harmnia I szvua p. zhodova sa 2 szvunos p. harmnia 1 szvun p. harmonick szvuk p. harmnia 1. zhoda 1 sba p. staros1 1, trpenie senie p. staros' 1. trpenie si p. trpi si sa p. trpi sa I sitie p. spoluitie soba p. staros 1. trpenie suova p. trpi suova sa p. trpi sa I svik p. svk I svko p. dedo 2, svk 1 svadba shrn obradov a konov pri vstupe do manel-

skho stavu; svadobn hostina: svadba v kostole, na radnici; pozva priateov na svadbu sob uzavretie manelstva (radn al. cirkevn akt manelskej zmluvy) vydaj (vstup dievat, eny do manelstva): ponha sa s vdajom * enba (vstup mua do manelstva) veselie (svadobn hostina): by pozvan na veselie svadbi sa 1. p. sobi sa 2. p. bavi sa 1 svadbova sa p bavi sa 1 svadoban astnk svadby svadobnk: sprievod svadobanov, vozy so svadobnkmi zried. svadobiar (vansov) nr. svat (star svadobn hos) svadobiar, svadobnk p. svadoban svah as ternu zvaujca sa, sklajca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudk svah; spa sa po svahu str: na strni rast jahody boie bo: cesta vedca bom, boou boina (Hviezdoslav) strmina zrz plaz (strm svah): s hore strminou; zadovaten zrz; rti sa dolu plazom ust (strm svah pokryt zosvajcimi sa skalami): spusti sa dolu ustom gr (zalesnen horsk boie): ovce sa pas na groch stena (zvisl svah): skal tun stena breh: stpaj hore prudkm brehom zried. prkrina zbreie (Sldkovi?) spust (Laskomersk) kopec vrch (vyvenina v terne al. jej jedna as): motor dobre neah do kopca; s na bicykli dolu vrchom nr. lazina svahovit p. nerovn 2, ikm svk 1. tetin manel svko hypok.. svik svko 2. hovor, oslovenie, pomenovanie dospelho mua (oby. demi na vidieku) hovor.: svko ujo ujko ujek strko zastarv.: bik bi bino hypok. binko expr. otec (v osloven) svko p. svk 1, 2, strc, dedo 2 sval stroj tvoren sborom buniek a vlken sliaci na pohyb ast udskho al. ivoneho tela: pevn, tuh, nevyvinut svaly; napna svaly hromad, svalstvo: chrbtov svalstvo odb muskulatra svalovina (svalov hmota): svalovina reva svalnat p. siln I, mocn 2 svalovec p. silk svalovina p sval svalovit p. siln 1, mocn 2 svalstvo p. sval svr p hdka,zrka 3 svri sa p. hda sa. vadi sa svrlivec p. kriepnik svrlivos p. kriepnos svrliv p. hdav, neznanliv svat p. svadoban svait, svan p. ikm svtec lovek vyhlsen cirkvou za svtho svt: cta k svtcom; obrazy svtch svtenica p. svtenica svtenica ndoba na svten vodu svtenika: namoi si prsty v svtenici, v svtenike kropenika: cnov kropenika * nr. Svtenica (Dobinsk) svtenika p. svtenica svti 1. cirkevnm obradom robi posvtnm, vykonva posvtn obrady posvcova posviaca: svti, posvcova vodu, vekonon jedlo poehnva

(dva poehnanie, aby nieo zskalo Boiu priaze): kaz poehnva novomanelov vysviaca (robi posvtnm al. robi oprvnenm vykonva kazsk rad): vysviaca kostol, kaza 2. slvnostne si pripomna pamiatku, vroie niekoho, nieoho oslavova slvi: svti, slvi Kristovo narodenie; oslavova meniny * uctieva (prejavova ctu slvnostnm spsobom): pamiatku bsnika uctievame recitciami z jeho diela 3. prejavova nieomu, niekomu ctu obradmi, zvykmi, pracovnm vonom a pod. zasvcova: svti, zasvcova nedele, sviatky svtokrde p. krde svtokrden p. bezbon svtokr p. svtoiara svtorei cirk. vyhlasova za svtho kanonizova: svtoreenie, kanonizovanie blahoslavench muenkov svtostnok 1. cirk. oltrna schrnka na schovu hosti cirk. tabernkulum 2. p. kostol svto-svte p. isto 3 svto-svt p. ist 1 svtoiara iariv kruh okolo hlavy pri zobrazovan Boha, svtcov; symbol svtosti, slvy, hrdinstva gloriola: svtoiara, gloriola na obrazoch svtch iara aureola: aureola slvy kni. nimbus (oby. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknutenosti poet.: svtokr (Roy) slvoiara svtukr, svtch, svtik p pokrytec svtukrsky p. nbon 1; pokryteck svtukrstvo p. pobonos svt 1 1. p. bezhonn, mravn 1 2. p. drah 2, posvtn 1,2 3. p. slvnostn, vzneen I 4. p. spravodliv 2 5. p. absoltny, pln 2 svt 2 p. svtec svtya p. kostol sveda, svedi 1 l.p. prista 2 2. p. patri sa sveda sa, svedi sa p. patri sa svedi 2 1. vypoveda pred sdom ako svedok vypoveda by svedkom: svedil, vypovedal v prospech obalovanho; je svedkom na sdnom konan vyda svedectvo (o niekom) 2. stva sa dkazom nieoho, poskytova dkaz o nieom pravdepodobnom nasvieda nasvedova: vetko svedilo o tom, nasviedalo tomu, e situcia sa zlep * dosvieda dosvedova dokazova (by dkazom): to dokazuje jeho nevinu naznaova (stva sa nepriamym dkazom): zariadenie domu naznaovalo, ak bol majitekin vkus prezrdza (dva najavo): vraz tvre prezrdza! spokojnos, svedil o spokojnosti ukazova: jeho sprvanie ukazuje na dobr vu zmieri sa hovori: vsledky hovoria za ns 3. p. shlasi 1 4. p. tvrdi svdn 1. ktor pristane, sved (oby. o obleen) sluiv: kpila si svdn, sluiv aty apartn: apartn strih, apartn odev hovor, a k u r t n y : akurtny oblek p. aj vkusn 2. p. pekn 1, ikovn 1

svedectvo p. dkaz 1, doklad 1. 2, znak 2, vysvedenie 1 svedok p. astnk svdomitost' p. statonos 1 svedomit ktor m zmysel pre povinnos, zodpovednos; ktor sa riadi vlastnm svedomm; svediaci o tom zodpovedn: svedomit, zodpovedn iaka; svedomit, zodpovedn prstup k povinnostiam poriadny (ktor m zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vec, zleitost a pod.): poriani pracovnci odovzdali prce vas starostliv zkostliv (ktor sa vemi vklad do plnenia svojich povinnost, poslania a pod.): stala sa z nej starostliv matka; zkostliv opatera staton poctiv (ktor je, ktor kon v slade so cou): staton, poctiv prca; poctiv prprava p. aj dkladn sveep p. surov 2, krut 1, prudk 2 svet 1. nekonen priestor vesmr: postata sveta, lety o vesmru kozmos: vskum kozmu * prroda (shrn vetkch vec a javov, ktor nevznikli udskou innosou) kni. u n i v e r z u m kni. zastar.: v e h o m r v e m r
poet. zastar. v e s v e t

svetielkova vyarova slabie svetlo bez vyej teploty psobenm vlastnho al. cudzieho budiaceho zdroja iarenia: svtojnske muky svetielkuj odb. fluoreskova (vyarova svetlo poas trvania budiaceho iarenia): iarivka fluoreskuje odb. fosforeskova (vyarova svetlo aj po zniku budiaceho iarenia): hnijce drevo v tme fosforeskovalo eravie (o eravom predmete): cigarety v tme eravej poet. pableskova
porov. aj svieti

svetlica 1. p. raketa 2. p. izba svetlika p. modridlo svtlit' zastarav, zjasova bielize svetlikou, modridlom modri: ena bielize nakoniec svetl, modr * belasi (farbi na belaso) svetlo 1 1. viditen as elektromagnetickho iarenia vychdzajca z prirodzench al. umelch zdrojov: denn, slnen svetlo svit: mesan svit j a s (siln biele svetlo): jas lmp kni. prsvit: prsvit veera iara (svetlo vyarovan oby. eravm predmetom): oslepujca iara; iara reflektorov osvetlenie (svetlo psobiace v istom priestore): pracova pri umelom osvetlen kni. ilumincia: slvnostn ilumincia zastar. svetlos: elektrick svetlos (Kukun) det. ia 2. p. svietidlo svetlo 2 1. porov. svetl 2. p. bledo 1 svetlobelas p. modr svetlobov p. bov svetloerven p. erven svetlofialov p. fialov svetlogatanov p hned svetlohlav p. svtlovlas svetlohned p. hned svetlolilav p. fialov svetlomer prstroj na meranie svietivosti svetelnch zdrojov a osvetlenie plch tmito zdrojmi fyz. fotometer svetlomet p. svietidlo svetlomodr p. modr svetlonos rozprvkov bytos vodiaca ud za svojm svetlom, oby. v lesoch a pri moiaroch bludika: rozprvky o svetlonosoch, o bludikch svetlooranov p. oranov svetloruov p. ruov svetlosiv p. siv 1 svetlos p. svetlo1 1 svetloediv P. ediv 1, siv 1 svtlovlska p. blondna svtlovlas (o loveku) ktor m vlasy svetlej farby (op. tmavovlas) svetlohlav: svtlovlas, svetlohlav diea * plav plavovlas zried. plavohlav (s bledoltmi al. bledohnedmi vlasmi): pili sa mu plav, plavovlas eny pobelav hovor.: blondv blond (neskl.): blondov, blond chlapec * ltovlas expr. zlatovlas svetlozelen p. zelen svetlolt P. lt svetluk, svetlunk p. svetl 1 svetl 1. ktor m slabiu farebn intenzitu (op. tmav) bled: obubova svetl, bled tny farieb jasn (ktor' m svetl a iariv odtie; op. matn): prste s jasnm

2. obenica naej slnenej sstavy obvan umi: cesta okolo sveta zem (astron. Zem): ivot na zemi zemegua: obs cel zemeguu pren. glbus 3. krajiny, oby. za hranicami vlastnho ttu: kad rok chod o sveta cudzina: dalek cudzina zahraniie: zjazdy do zahraniia cudzozemsko: jun ovocie sa dova z cudzozemsk 4. p. udia 5. p. ivot 4 6. p. oblas 2 svetckos p. pitkrstvo svetcky 1. oby. pejor. ktor m rd svetsk pitky, brliv spoloensk ivot; ktor neuznva spoloensk obmedzenia, konvencie (o loveku); svediaci o tom bohmsky: na oslavu prili aj jeho svetcki, bohmski priatelia pejor. bonvivnsky (typick pre ahkovneho pitkra): bonvivnsk povaha nesptan uvonen von: nesptan, uvonen, von ivot hriv mrniv ni. hovor. Ilamendersk (ktor rd hri. rozhadzuje): hriv, mrniv umelci svetsk: svetsk lovek (op. duchovn, uzavret) run brliv (o ivote) p. aj pitkrsky 2. oby. pejor. ktor je charakteristick pre vyiu spolonos, velk svet vekosvetsk veikopansk: svetcke, vekosvetsk prostredie; vekopansk spsoby * kni. mondnny: mondnna dma kni. nonalantn (vedome nedbal): nonalantn sprvanie, gest svetctvo p. pitkrstvo svetadiel as sveta: ierny svetadiel kontinent: zijsk kontinent pevnina: eurpska pevnina zastar. zemediel svetk l.p. pitkr 2.p. tulk svetr l.p. tulk 2.p. pitkr svetasksen p. sksen svtaznal p. sksen svetelnos p. svietivos sveteln p. optick sveter pleten vrchn as obleenia s rukvmi: sveter s pestrm vzorom kardign (sveter na zapnanie od krku dolu) pulver (sveter s otvorom na prevliekanie hlavy): plies pulver hovor, rolk (sveter s vysokm vyhrnutm golierom) vesta (sveter bez rukvov)

ervenm kameom lt hovor.: blondv blond (neski.) plav (o farbe vlasov): biely (o peive a pod.: op. tmav, ierny) pobelav: pobelav ple expr.: svetluk svetlunk: svetluk. svetlunk lt farba 2. ktor' m dos (dennho) svetla (op. tmav) slnen jasn: svetl miestnos; slnen, jasn byt presvetlen: presvetlen atelir zried.: Iiiist (Jesensk) vidn 3. expr. ktor je pozitvne hodnoten prjemn: jedin svetl, prjemn strnka veci jasn: jasn spomienka na detstvo astn radostn: ma astn, radostn obdobie v ivote priazniv: svetl dni (op. ierne) ndejn perspektvny skvel: ndejn, perspektvna, skvel budcnos 4. kni?.. ktor je vnimon a pozitvny zrove, ktor psob ako svetlo vynikajci uachtil vnimon: svetl, vynikajci, uachtil, vnimon Jav dobr: by svetlm, dobrm prkladom * nezabudnuten: svetl, nezabudnuten pamiatka mtvych 5. p. jasn I svetobeec p. svetobenk svetobencky ktor je posadnut cestovanm po svete, ktor rd poznva in kraje svetoben: tak svetobencka, svetobenpovaha sa nikde neusad* cestovatesk: neuspokojili ju ani svetobencke, cestovatesk chky; preval prve cestovatesk obdobie hovor. expr. vandrovn tlav (ktor nevydr dlho na jednom mieste, v jednom prostred): zvykol si na vandrovn. tlav ivot svetobenk lovek, ktor rd a vea cestuje po svete svetobeec: star, sksen svetobenk, svetobeec svetoben p. svetobencky svetoborn 1. p. prevratn, vznamn 1 2. p. niiv svetob p. smtok, depresia I svetobny p. smutn, pesimistick svetodejinn, svtodjn p. historick 2, prevratn, vznamn 1 svetohybn p. historick 2, prevratn svetochrny p. slvny 1, chrny, svetoznmy svetonhld p. svetonzor svetonhldov p. svetonzorov, ideov svetonzor sstava politickch, prvnych, morlnych, filozofickch nzorov, ide, predstv o svete svetonhld: nboensk, materialistick svetonzor, svetonhld * ideolgia filozofia (nzory na ivot a na svet): optimistick filozofia svetonzorov ktor sa tka svetonzoru zastarv. svetonhldov ideologick: svetonzorov, svetonhadov rozdiely; ideologick kriepky p. aj ideov svetooban p. kozmopolita svetoobianstvo p kozmopolitizmus svetopovestn p. svetoznmy svetovldny p dobyvan svetov 1. ktor sa tka celho nho sveta, zemegule: ktor je rozren na celom svete celosvetov: svetov. celosvetov organizcia; svetov, celosvetov trend globlny (zahajci vetkch, vetko na svete): globlne problmy medzinrodn (ktor sa tka mnohch nrodov sveta): medzinrodn trh 2. p. vesmrny 3. p. svetoznmy, slvny 1

svetoznmy ktorho pozn cel svet, ktor m dobr poves na celom svete svetochrny povestn: svetoznmy, svetochrny. povestn vedec chrny hovor.: chren vychren: chrne, chren, vychren letovisko slvny preslven (ktor zskal slvu, uznanie): slvny dirigent, preslven vojensk generl znmy zvun svetov: znme, zvun, svetov meno; hrdinovia znmeho, svetovho romnu zastar. svetopovestn svetsk 1. ktor svis so svetom, so ivotom na zemi, medzi umi pozemsk: zna svetsk, pozemsk trpenie; zriec sa svetskej, pozemskej slvy (op. nb. nebeskej) zastar. zemsk: zemsk pitky (Jg) udsk (ktor prichdza zvonka, od ud): nedu na svetsk, udsk rei laick (op. duchovn, cirkevn, nboensk): laick osobu, laick stredovek poziu kni. sekulrny: sekulrne kolstvo (op. cirkevn) kni. profnny 2. p. svetcky I sviaton ktor sa tka sviatku; ktor je uren na sviatok nevedn vnimon (op. vedn): vade vldla sviaton, nevedn atmosfra; konene prila oakvan sviaton, vnimon chva slvnostn spoloensk pardny expr. kostoln (o obleen): slvnostn, spoloensk, pardny oblek; kostoln aty neden nedeaj (ktor bva v nedeu, uren na nedeu): sadli k nedenmu, nedeajiemu obedu; to je neden kabt von (op. pracovn): prjemne strvi sviaton, von dni sviatok de venovan oslave al. pamiatke niekoho, nieoho, ke sa spravidla nepracuje: marinsky sviatok, svti sviatok bes (sobota ako sviaton de idov;
pren. hovor, s v i a t o k )

svb p. drie svieca 1. voskov, lojov a pod. valek uprostred s kntom pouvan na svietenie svieka: svieti v pivnici sviecou, sviekou; da na hrob sviecu, svieku * voskovica (voskov svieca) 2. p. hlien 1 svieka l.p. svieca 1 2. p. hlien 1 sviekov p. sviekovica sviekovica najjemnejia as hovdzieho msa pod chrbtom; peienka pripraven z tohto al. podobnho msa hovor, sviekov: sviekovica, sviekov na smotane svietelnica p. svietidlo svietidlo zdroj umelho osvetlenia, osvetovacie teleso: elektrick svietidlo lampa: stoln, poulin lampa; zapli lampu osvetlenie (akkovek zdroj svetla): slnen osvetlenie luster (visiace, oby. ozdobn svietidlo): kritov luster lamp (prenosn svietidlo): vreckov lump baterka (vreckov elektrick svietidlo): posvieti si baterkou svetlo: zahasi svetlo lampin (svietidlo s priesvitnm, oby. pestrofarebnm tienidlom): tanen parket osvetuj lampiny reflektor (osvetovacie teleso sstreujce odrazom svetlo zo zdroja do blzkeho al. vzdialenho bodu): divadeln reflektory svetlomet: automobilov svetlomety zried. Svietelnica (Fiyuli) svieti 1. vydva, vyarova svetlo iari: hviezdy na oblohe jasno svietia, iaria blika blikota miha

sa mihotat sa murka (vydva preruovan al. slab svetlo): svieka v tme slabo blik, blikoce, murk; medzi stromami sa mih, mihoce plamienok prebleskova poet pableskova (svieti v zbleskoch, chvami, oby. cez nieo): z diaky prebleskuje svetlo horie: iarovka, lampa hor nr. svieca (Rysua) mri expr. sliepa kamra kamri (slabo svieti): iarovka kte slabo mri, sliepa, kamre * expr vysvecova (ustavine, dlho svieti): poulin lampy vysvecuj cel de p. aj svetielkova 2. p. blska sa 1 3. p. preka 1 svieti sa p blska sa 1 svietivos schopnos vydva svetlo, osvetova: miera tejto schopnosti: svietivos iarivky svetelnos: svetelnos hviezd svietiv p. iariv I. 2, trblietav sviei 1. ktor je v dobrej duevnej i telesnej kondcii, pln energie; svediaci o tom erstv ul: vrti sa z dovolenky sviei, erstv (op. unaven, vyerpan); erstv, ul starenka, myse oddchnut odpoinut vypoinut (ktor op nadobudol svieos, silu a pod.): oddchnut, odpoinut tvr mlad mladistv (prznan pre mlados; op. star): ma vysok vek. ale mlad, mladistv vzor kni/ jar: star, ale jar nestarnci (ktor sa zd stle mlad): nestarnci uch 2. ktor osvieuje, ktor prjemne psob na zmysly erstv osvieujci: sviei, erstv horsk prame; osvieujca rann rosa * chladn (prjemne): chladn rno nezneisten zdrav (o vzduchu) avnat (o zeleni, trve) 3. p. erstv I. nov 1 4. p. svin, rezk I svieo 1. porov. sviei 1,2 2. p rezko 1. 3 svieos p. kolorit I svia 1. itkov domce zviera chovan na mso a mas opan: chov svi, opanch brav bravec (vykastrovan samec svine, kmna svia): zakla brava kmnik (kmna svia): tun kr'mnik prasa (mla svine): prasa kvi prasnica (plemenn svia): chova prasnicit mangalica (svia chovan najm na mas)
/ried v y k m e n e c (Urban) hovor.: m a i c a m a u r a

v komne hvid, fi, hvzda expr. vihota: guka vihoce pri uchu ua expr. sta (vydva ostr uav zvuk): za oblokom ut, sta lejak expr.: frnda frnga: okolo u mu frndjuli, frngali kamene 2. P. letie I sviav, svitiv p. hvzdav svit l.p. svetlo1 1 2. p. svit 1 svitanie p svit 1 svita neos. al. iba 3. os. postupne prichdza, postupne nastva (o dennom svetle; o zanajcom sa dni) briedi sa: vonku u svit, briedi sa rozvidnieva sa rozodnieva sa: na vchode sa zaalo rozvidnieva jasnit sa rozjasnieva sa (stva sa jasnm, jasnejm): u sa jasnilo, rozjasnievalo, ke sme vstali: obloha sa jasn /.ried. vidnie sa vidni sa dni sa zori sa sviko 1. p. bystro I, rezko 1. rchlo, porov. aj svin 2. p. ahko 5, zahka 4 svik p. svin svine 1. p. bystro 1, rezko 1, rchlo, porov. aj svin 2. p. ahko 5. zahka 4 svin ktor sa ahko a rchlo pohybuje (o loveku): ktor ahko, rchlo a plynule prebieha svik: svin, svik starenka; svin, svik pohyby nr.: vin vik (Hviezdoslav, Jg) ul iv: ul, iv iea; iv tanec pohybliv vrtk obratn ikovn (pohybovo; op. nepohybliv, arbav): ma pohyblivho, vrtkho tanenka; obratn, ikovn gymnastka prun ohybn hybk strunist (ktor' m prunos a pevnos; ktor je ako struna; op. mandrav. ochabnut): prun, ohybn telo; hybk. strunist postava /astar.: strunovat strunovit zried.: strunat strunast (Hurban. tr) expr ibk nr. strungast: ibk, strungast mlenec krepk rezk: krepk, rezk kroky sviei rchly dynamick: sviee, rchle, dynamick tempo (op. pomal) ahk plynul kni plavn (o chdzi, pohybe) nesprv. ipern svoj' 1. p. vlastn 1, 2, rodn 1,2 2. p. svojsk I 3. p. nleit svoj 2 l.p, manel 2. p. mil 5 svoja l.p, manelka 2, p. mil svojbytn 1. p. samostatne 1 2. porov. svojsk svojbytnos p. svojrz, zvltnos 1 svojbytn 1. p. samostatn 1 2. p. svojsk 1 svoje p. majetok svoje 1. p. vlas I 2. p. rodina 1 svojhlavec p. tvrdohlavec svojhlav p. tvrdohlav, svojvon 1. spurn svoji 1. p. rodina I, prbuzenstvo 2 2. p. stpenec 3. p. priate 1 svojprvne p. samostatne 1 svojprvny p samostatn I svojrz shrn osobitnch znakov, osobitn rz niekoho, nieoho svojrznos: svojrz kraja; nrodn svojrznos svojskos: svojskos nzorov osobitos osobitnos zvltnos: osobit(n)os, zvltnos jazyka kni. svojbytnos: svojbytnos umenia individualita: prejavova svoju iniviualitu * typickos: typickos kraja jedinenos neopakovatenos originlnos originalita: originlnos mylienky * nekon-

hypok mao mako nr.: vepor (oltsov) bravo 2, p. podliak, nemravnk, chlipnk sviacina 1. p bravovina 2. p. nemravnos svink p. pina 1. neporiadok 1 sviniar l.p. pastier 2.p. nemravnk, chlipnk sviniarsky p. neslun svini p. pini 1, 2 svinsk 1. p. neslun, vulgrny I 2. p tun 1 3. p. nanihodn 1 svinstvo 1. p. pina I, neporiadok I 2. p. podlos. nemravnos svist p. hvizd svi' p hvizd svi2 men horsk hlodavec v nebezpeenstve hvzdajci hvizdk svia 1. vydva ostr, prenikav zvuk. ak vznik najm pri prudkom pohybe nieoho via: kosa vo vzduchu svit. Svit hvid fia hvzda: vietor

vennos neochanos mimoriadnos zastarav, svojstvo svojrznos p. svojrz, zvltnos 1 svojrzny p. svojsk 1, reit svojskos p. svojrz, zvltnos I svojsk 1, ktor sa vyznauje vlastnosami prznanmi iba pre(ho); ktor je odlin, npadn niem svojrzny svojbytn: vea poul o tomto svojskom, svojrznom lovekovi; vyhadval svojrzne, svojbytn umenie kni.: samobytn samorastl: samobytn, samorastl talent osobit osobitn individualistick (ktor sa vyleuje spomedzi ostatnch, inch): m osobit, osobitn sprvanie; individualistick prejav jedinen (ktor sa vyskytuje ako jedin svojho druhu) originlny: jedinen, originlna interpretcia bsne nenapodobniten nenapodobiten (ktor' nemono napodobni): ma nenapodob(n)iten aro, gest individulny (ktor je vlastn iba istmu jednotlivcovi): patr to k jej individulnemu tlu svoj: na veci sa dval svojm pohadom typick vrazn charakteristick pecifick (ktor nieo uruje; ktor nieo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typick gest; vrazn, charakteristick, pecifick sfarbenie kolibka zvltny netradin: ohromoval ostatnch svojm zvltnym, netradinm myslenm rzovit reit (ktor m svoj rz: oby. o udovej kultre a pod.): rzovit, reit prostredie p. aj pvodn 3 2. p. nask svojstvo p. zvltnos I, svojrz svojvonos p. svojva svojvon 1. ktor kon. ako sa mu zachce, poda momentlneho naladenia, bez ohadu na inch a asto aj proti vli inch: svediaci o uplatovan svojvle samovon zried. sebevon svojhlav: svojvon, samovon diea; samovon, sebevoln, svojlilav konanie, rozhodnutie samopan roztopan (antivo svojvon): starena okrikovala nahajce sa samopan, roztopan deti neposlun nedisciplinovan nespratn: chlapa vzbudzovalo pozornos svojm neposlunm, nedisciplinovanm, nespratnm sprvanm nesptan rozpusten (ktor nepozn mieru svojvle, ktor nem nijak zbrany): nesptan, rozpusten mlde p. aj tvrdohlav 2. p. ubovon svojva bezohadn, zlovoln uplatovanie vlastnej vle: akt brutlnej svojvle svojvonos: urobil nieo zo svojvonosti zvol: udsk zvol samovl: pansk samova kni. zlova: koristncka zlova svokor manelov otec, hovor i manelkin otec tes (manelkin otec) hovor. Otec svokra manelova matka, hovor, i manelkina matka testin (manelkina matka) nr svokrua hovor.: m a m a mamika mamka svokrua p svokra svolo p. banda 1 svor p. jazva svore predmet sliaci na zovretie, zvieranie dvoch al. viacerch predmetov svornk: kovov svore, svornk

svorka 1. p. spona 1 2. p. banda 1 svorne 1. porov. jednotn 2 2. p. jednomysene svornk p. svore svornos p. jednota 2, zhoda I svorn p. jednotn 2 svrab chytav kon choroba spojen so silnm svrbenm: ma svrab svrbi a vos svrablvos: liei svrblavos hovor, svrbavka svrablvos p. svrab svrablav p. svrbav svrbie iba .v os. spsobova na pokoke pliv pocit, ktor nutk na krabanie hrz pli: svrb, hryzie, pli ma cel telo kraba kriaba: kr(i)abe ho po pazuchou nr. kohli: po utipnut ma cel de kohlila ruka pie (bolestivo svrbie): koa, rana pri hojen pela svrbiv p. svrbav svrbavka, svrbavos p. svrab svrbav vyvolvajci svrbenie, teklenie; drdiaci pokoku svrbiv svrablav: svrbav, svrbiv, svrablav vyrka; svrbav, svrablav pocit na dlani tekliv: svrbav, tekliv sveter; tekliv vlna svrek 1. drobn pon hmyz vydvajci trenm krdel zvltny zvuk cvrek: svrky, cvrky cvrkaj 2. p. diea 1 svrina l.p. smrek 2. p. smreina svrka, svrka, svrlika p. cvrkat" 1 svrk p. cvrk' 1 svrkot vydvanie zvuku podobnho citoslovcu sv, cv cvrkot: svrkot, cvrkot hmyzu s vylenm p bez I s vnimkou p. okrem I sya 1. vydva zvuk ako pri vyslovovan predenho s sipie syka: hus, had sy, sip; sykal, syal od bolesti expr.: sykotat' sipota: z hrnca sykoce, sipoce para supie (vydva pisklav zvuk ako pri prudkom unikan pary): veda v kuchyni sup kvovar; star lokomotva do vrchu ako sup zried. sska: kldol si na sta prst a sskal, aby deti util expr. urda: mut urd (Hviezdoslav) 2. p. hovori I 3. p. strieka 1 syfilis ak infekn pohlavn choroba lues syfilitik lovek chor na syfilis luetik sychrav p. chladn 1 syka p. sya I sykn p. zasya 1 sykofant p. udava sykot vydvanie zvuku ako pri vyslovovan predenho s sipot: sykot, sipot hus sykotat p. sya 1 sylaba p. slabika sylabickos p. sylabizmus svlabick p. slabin sylabizmus odb. slabin princp v stavbe verov odb.: sylabickos slabinos sylabus p. prehad 2 symbiza p. spoluitie symbol p. znak 3 symbolick p. obrazn symbolik p. symbolista

symbolika pouvanie symbolov, vyjadrovanie sa pomocou symbolov: nboensk symbolika * obraznos metaforickos (vyjadrovanie sa v obrazoch): obraznos, metaforickos rozprvania symbolista stpenec symbolizmu symbolik (Boor) symbolizovat p. vyjadri, zobrazi symetria, symetrickos p. smernos 1 symetrick p. smern symfnia p. harmnia 1 sympatia kladn citov postoj k niekomu, k nieomu (op antipatia): cti sympatie voi niekomu nklonnos pchylnost': prejavova nklonnos, pchylnost' priaze (iliv vzah): zska nieiu priaze blahovl hlahovonos blahosklonnos nchylnos (kuhty) sympaticky p. prjemne, porov. aj mil sympatick p. prjemn, mil 3 sympatizova p. shlasi I sympzium p. schdzka I symptm p. prznak, zjav 1, znak 2 symptomatick P. charakteristick, typick syn 1. priamy potomok muskho pohlavia: porodi syna expr synak: n synak u pjde do koly hovor, expr. syntor: prili im poveda, o ich syntor stvra hypok : synek synik 2. p. chlapec 1 synik p. syn 1 sy nagga p. kostol synak l.p. syn I 2.p. chlapec I syntor p. syn 1 synek p. syn 1 syndikt p. spolonos 2 syndrm p. prznak, znak 2 synergetick, svnergick, synergistick p. sinn synchrnia p. paralelnos synchronizova p zladi synchrnne, synchronicky p sasne 1 synchrnnos p. paralelnos synchrnny, synchronick p. sasn 2 sy nkretizova p. spoji 2 sy noda p. schdzka I synonymia lingv jav jestvovania rozlinch slov a gramatickch prostriedkov v jazyku majcich ten ist al. blzky vznam lingv.: synonymita rovnoznanos synonymick p. synonymn synonymita p. synonymia synony mn ktor sa tka synonymie a synonm; ktor m rovnak alebo pribline rovnak vznam synonymick: synonymn. synonymick vzahy medzi slovami rovnoznan: synonymn, rovnoznanprostrieky blzkoznan: blzkoznan slov synovec bratov al. sestrin syn: mm voch synovcov a jednu neter /astar bratanec (bratov syn) nr. bralovec (bratov syn) zastar. sestenec (sestrin syn) syntagma lingv. spojenie dvoch syntaktickch jednotiek lingv. sklad syntaktik p. tvrtk syntax imgv. as gramatiky zaoberajca sa gramatickou a smantickou stavbou viet a svet lingv skladba zastar. vetoslovie syntaxista p tvrtk

synteticky 1. p. shrnne 2. porov. umel, plastick 2 syntetick l.p. shrnn 2. p. umel 1, plastick 2 syntetizova p. spoji 2, zhrn 2 syntetizujci p. shrnn sypanice p. kiahne sypre p. spka sypa p. hovori 1 sypa sa 1. p. pada I. hrn sa 1, 2 2. p. snei 3. p. bea I spka budova al. miestnos na uskladnenie vymltenho obilia a inch ponohospodrskych vrobkov: vozi zrno do spok zastarv. sypre silo (zsobnk obilia) zastarv. obilnica (obiln spka) sypkav p. sypk, kypr 1 sypkovina p. priesyp sypk ktor sa ahko sype, oddeuje, rozpadva na mal iastoky kypr: deom sa sypk, kypr sneh rozpadval v rukch ahk: lopatkou naberala sypk, ahk hlinu (prevzdunen, drobiv) nesdrn nekompaktn (op sdrn, kompaktn): nesdrn, nekompaktn hmota * zried. sypkav rozspav such (oby. o plodoch, ktor s mlo avnat, ktor sa rozspaj): sypkav, such jablk, zemiaky * mnat (ako mka) expr. sypuk svpunk: sypuk, sypunk biele pperie sypuk, svpunk p. sypk svri (v potravinrstve) spsobova zranie mlieka (pri vrobe syrov): syrimlieko kl'aga (pomocou telcieho aldka) syrnk p. syrovnk syrovnk kol plnen syrom syrov kol syrnk systm usporiadanie svisiacich jednotlivin do celku; shrn prvkov, medzi ktormi existuj ist vzahy: demokratick systm sstav a: nervov systm, nervov sstava; mzdov, kolsk sstava t r u k t r a (spsob usporiadania prvkov istho systmu vntri tohto systmu): truktra jazyka stavba vstavba: stavba, vstavba romnu zloenie: zloenie pdy skladba: skladba obyvatestvo zriadenie (vntorn organizcia istej spolonosti): ttne zriadenie reim (vldny systm): nastoli nov reim poriadok: do veci treba vnies poriadok mechanizmus (sstava strojovch ast al. orgnov s koordinovanou innosou: sstava ustlench konov): mechanizmus hodn; remeseln mechanizmus odb textra (vntorn usporiadanie): textra tkaniny anat. trakt: zavac trakt pejor. mainria (zloit, mechanicky fungujci systm): byrokratick mainria kni. ustrojenie strojenstvo: psychick ustrojenie loveka, pohybov strojenstvo systematicky 1. porov. systematick 2. p. ustavine, porov. aj systematick 2 systematick 1. ktor m systm, ktor je presne usporiadan; ktor utvra systm al. sa na vzahuje sstavn: systematick, sstavn opis jazyka: sstavn vskum systmov: systematick, systmov jav; systmov vzahy 2. ktor sa zaklad na pravidelnosti, cieavedomosti, ktor sa opakuje v ase sstavn pravideln: systematick, sstavn, pravieln prprava kadodenn (denne opakovan): kadodenn cvienie plnov-

ty plnovan programovit programov cieavedom (ktor sa uskutouje poda plnu, programovo, cieavedome): plnovit dvojfzov trning portovcov; plnovit, plnovan, programovit, programov oslabovanie nepriatea; cieavedom etruovanie celku ustavin opakovan stly kni. neustly (ktor sa opakuje vemi asto, ktor bva vdy): ustavin, opakovan napomnanie neposednho dieaa; stle, neustle pripomnanie starho priestupku neprestajn jednostajn nepretrit: trpili enu neprestajnm citovm vydieranm; jednostajn, nepretrit ntlak 3. p. poriadny 1 systematizova, systemizova p. usporiada 2 systmov p. pravideln 1. systematick 1 syt p jedlo 1 sti p. kmi, ivi 1 sti sa p. jes 1 stny p. sty 1 stobelas p. modr stoerven p. erven stomodr p. modr stozelen p zelen stolt p. lt sty 1. ktor necti hlad, ktor sa najedol (op. hladn, lan) najeden nasten: umyt a ste, najeen, nasten eti; nikdy nie je najeden, nasten nachovan nakmen (ktor dostal potravu): nachovan, nakmen statok pln naplnen: som u. sty, pln expr.: napukan naskan nahltan napraskan napratan (poriadne, vemi najeden): vyli z jedlne napukan, naskan, nahltan, napraskan, napratan* hovor, expr.: napchat nadgat: je tak napchat, nadgat, e nevldze ani dchat pejor.: narat naran: km jedni s naran, narali, druh nemaj ani na chlieb hovor expr.: pejeden presten prepchat hrub. prerat (prli sty): ni im nevonia, ke s prejeden, presten, prepchat, prerali zastar. stny det. al. zjemn.: napapan napapkan 2. ktor nasti, ktor oplva hojnosou vdatn vivn zivn (oby. o pokrme): pripravi sty, vdatn obed: vivn, zivn strava rny: rne lky rodn: rodn zem bohat: bohat prame 3. ktor m velk intenzitu (op. slab, nevrazn) siln vrazn: r mauje stymi, silnmi, vraznmi farbami tmav temn: sta, tmav, temn modr tuh intenzvny: tuh, intenzvny cit; tuh, intenzvna va pln zvun (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku nud pln, zvun hlas

N /

S
bes p. sviatok, vono* aba sen a bodn zbra s jednostrannm ostrm: vytiahnu abu z povy kni. ablica (Dobinsk) me

(zbra s obojstrannm ostrm): brni sa meom poet. palo: rbal paloom odb: fleuret (ahk bodn zbra) kord (dlh bodn zbra) ablica p. aba ablna p. vzor 2 ahlnovitost p. stereotypnos, schematizmus ahlnovit p. schematick 2. stereotypn, mechanick 3 ablnov p. mechanick 3 a b r a k , abraka p. abrak acovat p hodnoti acovate p hodnotitel' afr p. sprvca, hospodr afri p. hospodri 2 afe p. diea folov p. kamrov afran bielo, lto al. fialovo kvitnca horsk bylina krkus afranovolt p. lt afranov p. lt agrn, agrn p. koa I achorie, achorina p. tstie achova (sa) hovor, hra so achovmi figrkami poda istch pravidiel hra (sa) v achy hra ach achovit p. achovnicov achovnicovit p. achovnicov achov nicov ktor pripomna achovnicu achovit achovnicovit: achovnicov, achovit rozmiestnenie obrazcov; achovnicovitd ltka; aovsk achovnicovit kostm achrova p. achrova 1 achta p. jama 1 ajn p. zdanie 2 ajo p. pochbe ak p. ve 1-3, vak 2-4 alabachter l.p. kniha 1 2.p. zoit alamnsky 1. p. vynachdzav, dvtipn, mdry 2. p mdro alanda p izba altovka p. uhorka alba l.p. oia 2.p. lo. podvod albiar p. klamr, podvodnk 1 albiari p. klama 1 albiarsky p. klamn albiarstvo P. podvod alebn p. klamn alie (sa) p. blznit" (sa) lka menia ndoba s ukom na pitie; jej obsah hrnek: lka, hrnek na aj, kvu; vypi lku, hrnek mlieka ao p. pochbe alogtor p. alzia alovanie p debnenie alova p. debni aluga p. hlupk alung p. debnenie amel.amlk p. stolek 2 amerlk p. stolek 2 amoti p. hundra 2 amova p umova ampanier p. ampansk

ampansk jemn vno pvodne z franczskeho kraja Champagne sekt umiv vno: popja ampansk, sekt hovor, /.astar. a m p a n i e r (Rzus) subt. ampus: faa ampusu * zried. umovina (Urbnek) ampin p peiarka ampin p. majster 3, vaz ampiont p. majstrovstv ampus p. ampansk amrlk p. stolek 2 amster p. npadnk, milenec anca p. prleitos, ndej anec p. nsyp anoba p. spoivost' anobliv p. spoiv anova l.p. etri 3 2. p. utova 1 anovlivos p. spoivost' anovliv p. spoiv ansn p. piese I ansonir p. spevk ansonirka p.spevka anta p. samopa antav p. aptav anti prejavova sa veselou nladou, artovnmi kskami. behanm, neposednosou a pod. antova robi anty robi pestv robi ibalstv robi hunctstva: deti antia, antuj, robia anty, pestv na kolskom dvore hovor, expr arapatil': deti arapatia v klni samopai (sa) robi nezbedu hovor, nezbedmci zried. nezbedi (oby. s nerepektovanm vchovnch sil, spoloenskch noriem): samopa (sa), nevie od dobroty, o by mal robi; ke rodiia odili, deti robili nezbedu expr.: blznit (sa) pochabie sa pochabi sa jai sa (vstredne, samopane sa sprva) vystrja vyvdza stvra vyma vya (oby. s nedobrmi nsledkami): vystrja, stvra Jigle; mlde na eluite vystrjala, vyvdzala, vyala do rna expr. strekova (splaene beha): chlapci strekuj na dvore * fraz. expr. nezmesti sa do koe odreagva sa (anti s cieom zbavovania sa psychickej zae): deti sku, nezmestia sa do koe; mlde sa odreagva na ihrisku antiv p. samopan. neposedn antovaka p samopa antovliv p. samopan arapatil p. neprjemnos arapati 1. p. besnie (sa) 2. p. anti, vystrja 1 arha 1. pracovnk, ktor chyt a odstrauje tlav a chor psy hovor, zastar. inter 2. p. surovec arie p. ltn arina p. tstie arkan rozprvkov obluda majca podobu okrdlenho jatera d r a k : devhlav arkan, drak kni. leviatan (morsk obluda v idovskom bjoslov) arkanica p. ertica arlt p. purpur arlatn 1. p. feliar 1 2. p. podvodnk 1. klamr arlatnstvo p. podvod arltovo p. erveno arltov p. erven

a r m p. aro a r m a n t n o s p. aro a r m a n t n p. pekn 1, praliv a r p a p. trha 4 a r v a n e c . arvan p. chlapec 1 a r v t k a 1. p. bitka 1. zpas 1, zrka 2 2. p. hdka, zrka 3 ar p. siv 1 ara 1. p. hodnos 2. p. hodnostr asi 1. p. podvozok 2. p. podstavec ie, , aina p. tstie ao p. pajc 1-3 aovina, akovina, aovstvo p. samopa at p. aty ata I. p. aty 2. p. atka 1 ati p. prista 2. porov. obliec a t i s a p. oblieka sa atka 1. kus ltky sliaci ako prikrvka hlavy, krku al. pliec: hodvbna, kamrov atka runk: uviaza si runk pld (na plecia): prehodi si cez plecia ipkov pld tla (sas enskho obleenia nosen ako irok ps okolo pliec) zried. ata (Vansov) vlniak (via vlnen atka): zakrti sa do vlniaka odievka odievaka (via atka na plecia) nespis. pehoz 2. p. vreckovka atlava p. vznica ata miestnos al. jej as na odkladanie iat: odloi si zvrchnk do atne hovor, zastarv. g a r d e r b a : divadeln garderba atnica (miestnos na ukladanie divadelnch kostmov) obliekare (miestnos na prezliekanie a schovu iat): obliekare pre portovcov atniar kto m na starosti atu: bol atniarom v bare hovor, zastarv. g a r d e r o b i e r : divadeln garderobir atnica p. ata atnk 1. zsoba iat hovor, zastarv. g a r d e r b a : zmodernizova si atnk, garderbu aty atstvo hovor, expr.: h a n d r y hbv 2. p. skria atstvo l.p. aty 2.p. atnk 1 aty shrn predmetov z rozlinho materilu sliacich na pokrytie, prp. na ozdobu udskho tela: musk, dievensk aty; kpi si ltku na aty obleenie: pohodln obleenie odev: nekriv prava odevov oblek (musk aty): sviaton, pracovn oblek atstvo (rozlin druhy iat): obchody s pln atstva
o a t e n i e (Jesensk) zried. z a a t e n i e (Hviezdoslav) t o a l e -

ta (dmske spoloensk aty): plesov toaleta rba (dmske slvnostn aty): veern rba b o r (aty oby. s osobitnm zacielenm): portov, veern bor kostm (dvojdielny typ enskch iat; divadeln al. makarn dobov aty ): historick kostmy smoking (musk spoloensk oblek s vestou a lesklmi chlopami na saku) gala zastarv. gla (slvnostn obleenie): obliec sa o gala, do gla zastar.: at: sentorsk
at (Hviezdoslav) s t r o j (Figuli) u s t r o j e n i e (Plvka) odedza z a o d e v (Podjavorinsk) zried. o d e i l i e (Felix) kni.

ata: ensk ata (Felix) h b (ajak) r c h o (slvnostn obradn obleenie): kazsk rcho hovor, expr.: hby h a n d r y : kpi si nov hby, handry kni. al. hovor. expr. hv: obleen v slvnostnom hve * hovor.

pejor. zastar. chy (Dobinsk) subt. ailCUg (musk oblek): v skrini m plno ancugov p. aj atnk c p. he ediny 1. ediv vlasy: je ete pomerne mlad a u m einy * pren. expr. striebro: na hlave m striebro 2. p. staroba edivast, edivkast, edivkav P. ediv 1 edivie nadobda ediv, siv arbu (o vlasoch) sivie: vlasy mu na sluchch edivej, sivej obelieva zbelieva pobelieva poedivieva (trocha, postupne): hlava mu obelieva; edivie, obelieva ako holub; fzy mu zbelievaj, pobelievaj bledn expr. praivie (strca pvodn farbu): ltka na slnku blene, praivie edivkasto, edivkavo p. sivo edivnk p. vres edivo p. sivo, porov. aj ediv edivobiely p. biely edivoierny p. ierny 1 edivohlav p. ediv I edivohned p hned edivomodr p. modr edivos 1. siv, ediv farba sivos popolavos: edivos, sivos. popolavos vlasov subt.: edos 2. p. stereotypnos, suchoprnost edivovlas p. ediv 1 edivozelen p. zelen edivuk p. ediv 1 ediv 1. ktor m arbu siv a leskl ako striebro al. neurit ako dym, popol a pod.; ktor m vlasy takejto farby siv popolav: ediv, siv ako holub; ediv, popolav odtie pinav (neuritej farby ako pina): pinav farba oblohy strieborn striebroediv: strieborn, striebroediv matkine vlasy postriebren preediven pren. srienist (miestami ediv; o vlasoch) subt. ed edivovlas edivohlav sivovlas bielohlav bielovlas kni.: striebrovlas striebrohlav (o loveku) edivast edivkast edivkav naedivast naedivel (ktor je trocha ediv): ei\'(k)ast, edivkav brada svetloediv (s bledm odtienkom) expr. edivuk (ktor je plne ediv): edivuk starec p. aj siv 1 2. ktor stratil pvodn farbu vyediven vyblednut: ediv, vyediven, vyblednut aty 3. p. jednotvrny, stereotypn edo p. sivo edos p. edivos 1 ed p. ediv I f p. vedci2, nadriaden2, vodca, riadite fko p. vedci2, riadite fova p. spravova echtr p. hrotok ek p. zloenka elest p. uchot elestit' p. ua elma l.p. zvieral 2. p. surovec 3. p. ibal elmovina p. ibalstvo elmovsk p. ibalsk

elmovstvo p. ibalstvo enioni, emoti p. hundra 2 emoti sa p. mota sa 1 enk p. hostinec enkr p. hostinsk enkre, enkova p. hostinec enkova p. toi 1 epkanda p. sprva1 epka 1. hovori eptom (potichu, nezvune al. tajnostkrsky: oP. kria) epta uka: epk, epce, uk mu o ucha novinu; epce sa, uk sa, e je vne chor expr. epotat' hovor. expr. uota: Neepoc, neuoc, hovor nahlas! expr.: uka epoli ipoli: dievence si osi v kte ukaj, epolia poepkva poeptva poakva: stle si s priatekou osi poepkvaj; ned sa to zataji, poukvaj si o tom vetci 2. druhmu pomha pri odpovedi, pri reprodukovan nieoho, napr. ltky, textu a pod. (oby. iakovi v kole, hercovi a pod.) uka naepkva naeptvat'* naukva* napoveda* navrva (naznaova odpove): epk, uk mu ltku zo zemepisu; epkr epk, naepkva hercovi zabudnut text; Deti, nesmiete epka, napoveda! p. aj nabda epkom p. eptom, ticho1 1 epky p. eptom epleta 1. p. daromnica 1 2. p tra epleti p. tra epmo p eptom epn p. zaepka epoli p. epka 1 epot vemi tich, nezvun hovor: podozriv epot hovor. expr. Uot: sykav uot poet. ept (Hviezdoslav) epotat' p. epka 1 epotavo p. eptom ept p. epot epta p. epka 1 eptavo p. eptom eptom vemi tichm hlasom epmo epkom epky: eptom, epmo jej osi vravel do ucha; zhovrali sa epkom, epky * poepky hovor pouky: poepky, pouky sa ho spytuje, o m urobi eptavo epotavo: eptavo, epotavo sa molila hovor.: ukom ukavo: hovorili medzi sebou ukom. ukavo ticho potichu: ticho, potichu sa prihovra dieau expr.: tichuko tichunko tichulinko potichukv potichunkv er p. ero erbe p. nonk eredn p. kared I. neprjemn erie p. tmavn erif p. nadriaden2, vodca, riadite erif sa p. tmavn, stmieva sa ermiar kto pestuje erm zastar. ermovnk (Jg) odb.: Ileuretista (kto ermuje fleuretom) kordista (kto ermuje kordom) ermova p. oha sa 1 ermovnk p. ermiar ero prechod medzi svetlom a tmou: veern ero, ero

izby eros: eros chrmu poloero: rann poloero polotma: v polotme sa rtali vrchy prtmie: v hadisku je prtmie expr. temrava: non temrava kni.: erosvit temnosvit: erosvit alrovej izby
poet.: e r (Hviezdoslav) p o l o j a s (Grf) p o l o s v i t (Vajansk) z e r i e (Hviezdoslav) zried p o l o s v e t l o (Timrava) zastar.

prtma (oltsov) eros p. ero erosvit p. ero erpa' p. stuha' erpa : p. nosi 1 er 1. p. tmav 2 2. p. tajomn estk 1. p. dvadsahaliernik 2. p. peniaz 1 esdesiatiny p. esdesiatka esdesiatka vek esdesiatich rokov esdesiatiny: oslavova esdesiatku, esdesiatiny estica tvar, ktor sa sklad zo iestich osb al. vec estka: zkladn estica, estka hrov zastarv. estorka (Rzus) estka, estorka p. estica esuholnk geom. rovinov tvar so iestimi uhlami geom hexagn etrenie p. vyetrovanie etri 1. obmedzova spotrebu nieoho, zbytone nema, neplytva (op. plytva) spori: etri, spori energiou, silami; etr, spor na platoch pracovnkov hovor.: porova pori gazdova: poruje, por, gazduje s asom hovor. expr. trokri (neby tedr, vekorys): netrokril, obdaril ma bohato expr. krti (porn etri): krt na jedle, na platoch nr. krvai (Tajovsk) hovor, utova: neutuje nmahu, peniaze * nr. grvni 2. robi finann spory, zhromaova peniaze, majetok (op. rozhadzova) spori odklada uklada: etri, spori, odklada na auto hovor.: pori porova: por si, poruje si do pokladniky expr.: stska utiskat (po troche) expr.: skrblit skrbi: skrhf l)pre vnuka po stovke pren. expr. sui (nevydva peniaze) expr.: honobi zha zha (vo vekom): honoh, zha, zha majetky pejor.: grloi grlai grli ga grloni drgroi skvrai s k u h r a t skuhri (nadmieru, prepiato etri): cel ivot grloil; skvrail, skuhral, skuhril, a ni Z toho nemal expr: skupni skpi (nerozumne etri): Neskupte a dajte deom! 3. dva pozor, aby sa niekto, nieo predasne neopotreboval(o). nepokodil(o), neniil(o) chrni: zdravie si treba etri, chrni; etri, chrni zele hovor anova iana: mua si Sanuje, iana opatrova expr. peha (zaha starostlivosou) etrnost' p. spoivost' etrn 1. p. ohadupln, taktn 2. p. spoiv ev 1. spojenie nieoho (oby. uroben itm): rozhranie nieoho vk: ev na nohaviciach, rozpra vk4, anat. leben ev, lingv. vk zloenho slova 2. p. spoj 1 evel 1. p. uchot 2. p. tebot eveli 1. p. umie, ua 2. p. hba 3. p. tebota eveliv p. slab 3, tenk 3 evkya p. krajrka

evr p. koa 1 ezln p. pohovka ialene 1. porov. ialen1 1 2. p. prudko 3 3. p. vemi ialenec p. blzon 1 ialenos, ialenstvo p. blznovstvo 1, pomatenost' ialen 1 1. p. choromysen 2. p. vek 1, obrovsk, vysok 2 ialen 2 p. blzon 1 iali 1. p. klama 1,2 2. p. mmi 1 ialisa l.p. blznit" (sa) 2. p. ti ialiv p. klamn iana 1. p. etri 3 2. p. utova 1 ianec p. nsyp iator p. stan iatrov p bezcenn ibaka 1. p. oblievaka 2. p. korb ibk p. korb ibal lovek (oby. mlad) oplvajci vtipom, ikovnosou, rozumom figliar vtipkr: v triede bol znmym ibalom, figliarom, vtipkrom expr.: hunct lapaj vmyselnk vybjanec prelkanec preibanec viselec inter kouha f u r t k lka liiak kujon elma stonoha potmehd miganc zbojnk lapikurkr hovor.: ber pofa hovor, expr.: iv slo numero bujdo bujo fiktus ibenec ibenink ibenk oby. pejor. chytrk pejor. potvora hovor recesista ibalsky p. artovne, porov. aj ibalsk ibalsk ktor rob artovn al. nezbedn viny; ktor rd nieo vyparat, rd prejde niekomu cez rozum; prezrdzajci ibalstvo figliarsky vtipkrsky: zaiskrilo sa mu v ibalskch, figliarskych oiach; figliarsky, vtipkrsky star otec expr.: hunctsky intersk furtcky hovor, bersky (ktor vedome vyhadva a rob vesel, asto riskantn veci): hunctski, intersk, furtcki chlapci; zabudol u na svoje berske ksky preiban pretkan liiacky expr. kujonsk expr. lapikurkrsky (ktor na svoje ciele pouva klamstvo, les, pretvrku a pod.): prezrdzal ju preiban, prefkan, liiacky smev; kujonsk arvanec potmehdsky potuteln expr.: elmovsk fraz diablom podit hovor, ibeneck (ktor potajme, stivo spriada, pripravuje ibalstv, nezbedn ksky): potmehdsky, potuteln zblesk v oiach; tich, ale potmehdsky, elmovsk, diablom podit spolonk; ibeneck murknutie expr.: lapajsk lagansk galgansk loptosk lotrovsk zbojncky (ktor s pitkom rob zle. niekomu proti vli): so strcom si lapajsk, lagansk, galgansk chasa veselo poradila; loptosk, lotrovsk, zbojncky pln expr. zned. fafrnsk ibalstvo vlastnos oby. mladho loveka ktor oplva vtipom, ikovnosou, rozumom: in takhoto rzu figliarstvo fge* expr : hunctstvo lapajstvo f'urtctvo liiactvo kujonstvo antivos prefkanos preibanos vvbjanos interstvo elmovstvo expr. zried. elmovina expr.: potmehdstvo zbojnctvo z b o j s t v o hovor, b e r s t v o oby. pejor. c h y t r c t v o hovor, r e c e s i a

iba 1. udiera, oby. niem ohybnm, prunm: iba dievence ibkom viha plieska (prudko pohy-

bova al. udiera oby. niem prunm): viha dobytok korbom aha (prudko udiera niem ohybnm): aha kone biom expr.: ihka poibkva poibva svika (jemne): pes ibk, poibkva. svikchvostom biova* kni. m r s k a (biom tra): biova otrokov nr. miha expr. priha: blesky prihaj bi udiera bubnova (o vetre, dadi): d bije, udiera, bubnuje do oblokov 2. p. hdza 1 3. p. kli 4. p. bea 1 ibavica p. fujavica ibe p. ibenica ibenec 1. p. ibal 2. p. obesenec ibeneck p. ibalsk ibenica kontrukcia na vkon trestu smrti obesenm: dvor vznice so ibenicou, smr na ibenici expr. /astar. ibe: visie na ibeni ibenink 1. p. ibal 2. p. podvodnk 1 ibenin p. krtky 1 ibenk p. ibal ber p. priekupnk ibka p. iba I ibko p. rchlo, bystro 1 ibk p. svin ibn 1. porov. iba 1 2. p. zjs 1, zabehn 1 3. p. ukradn ibnutos p. blznovstvo 1. pomatenost' ibnut' p. choromysen, blzniv 1 ibnut 2 p. blzon 1, pochbe ibovat' p. posva 1 ibrinkova p. oha sa 1 ibrinky p. zbava 2 ic p. he ika p. krajrka iestak iak iestej triedy, iesteho ronka sextn (iak iestej triedy osemronho gymnzia) f p. lo 1 iflikr l.p. chudk 2 2. p. nikto 1 ifn, ifonier p. skria ifra p. znaka, podpis ifrovan p. tajn' ifrova 1. p. kdova 2. p. podpsa ichnk p. ndennk ichta 1. p. zmena 2 2. p. prca 1 ija p. tylo 2 ik' p. pekn i, vkusn ik 2 p. elegancia k p. ra 1 ikancia hovor, prenasledovanie, prehanie hovor, ikanria: medzi uami v internte sa rozmohla ikancia, ikanria * vulg. buzercia i k a n n a p. ikancia ikanova p. preha 2, prenasledova 2 ikmast p. ikm ikmo odchlene od zkladnho vodorovnho, zvislho al. priameho smeru naikmo zoikma /ried. sikma: iapku m ikmo, naikmo; zoikma sa pozer na obraz krivo nakrivo: obraz ja zavesen krivo, nakrivo krom priene uhlopriene: auto zastalo krom, priene, uhlopriene cez cestu naprie priekom zried. priemo nr. prieky hovor, rgom: pustil sa

naprie, priekom cez. pole; poloil pero rgom koso kosom kosmo tel. pokos: koso, kosom, kosmo had na chlapca bokom: pozer sa na ns bokom naklonene n a h n u t o : dosku dr naklonene, nahnuto
porov. aj i k m

ikm ktor je odchlen od zkladnho vodorovnho al. zvislho smeru kos: cez oblok presvitali ikm, kos le slnka naklonen: ikm, naklonen rovina; strop je ikm, naklonen ikmast (trocha ikm): ikmast oi (Tatarka) svahovit svan svait: svan ulica, svait zhrady leat (so ikmm sklonom: oby. o psme) zrazen p. aj prieny 2 ikn sa p. prista 2 ikova p. sprostredkovate ikova l . p . vies 1 2.porov. dopravi 3.p.ponka I ikova sa p. hodi sa 1, prilieha 1 ikovne p. bystro 2, porov. aj ikovn ikovncky p preiban ikovni p. chytri ikovnk 1. p. prefkanec 2. p. sprostredkovate ikovnos p. umenie 2 ikovn 1. ktor m dobr (telesn al. rozumov) schopnosti. ktor sa vie uplatni, presadi; svediaci o ikovnosti (op. neikovn) schopn: na prv pohad to bo! ikovn, schopn lovek; ikovn, schopn lekr sci ri krepk expr.: kalvn svdn hovor, akurtny (vyhovujci zo vetkch strnok): priviedol si sce, re dieva do domu; tetka bola jazynica, ale kaavn, akurtna ena * obratn vrtk svin svik (pohybovo ikovn): obratn, vrtk prsty klaviristu behali po klvesoch; s pitkom sa dvala na vrtkch, svinch, svikch tanenkov zrun umn zastar. oberun (ikovn v prci, oby. manulnej): koberce utkan zrunmi, umnmi rukami starej mamy; oberun ue n a d a n talentovan (ktor m na nieo talent, nadanie): nadan, talentovan tudent bystr chytr chpav dvtipn vynachdzav vynaliezav (rozumovo ikovn): na svoj vek je chlapek vemi bystr, chytr, chpav; dvtipn, vynaliezav, vynachzav iea; vynaliezav, vynachdzav hlava podnikav (ktor m rd innos, aktivitu) praktick (ktor si vie poradi s akoukovek prcou, ktor triezvo rozma; op. nepraktick): podnikav sused; je vemi praktick - porad si so vetkm sama nr. obhodit 2. p. dobr 2. pekn 1 ilt p. ttok 2 iltovka p. iapka ime p k 1 imfova p. nadva I imrinkova p. oha sa 1 na p. koajnica inter 1. p. arha 1 2. p. ibal intersk p. ibalsk in sa p. s 1 p 1. p. strela 1 2. p. rua pie p. pi na pina porast piano rastcich povch ru pie: ps piny, pia

pi p. tui, predvda pka p. ukazovate 1 iplaka p. prca 1 ipla sa 1. p. babra sa 2 2. p. mota sa 1 iplavec p. neikovnk iplavo p. pomaly 1. zdhavo 1 iplav p. zdhav iplika sa p mota sa 1 ipoli p. epka 1 povnk p. rua r l.p. rava 2. p. rka 1 irk p. klobk rava expr. rozahl, rozsiahly priestor: snehov ravy
expr. i n a : ina nebies * expr. zried. r a v i n a (Vajansk)
poet. r (Plvka) zried. i r O i n a (Ondrejov)

ravina p. rava irica p. halena rina p. rava inou p. krom-krom ri 1. zvova do rky, zvova priestorov, plon rozmer rozirova: erstv vzduch ri, roziruje pca; von strih iat ju ri, roziruje rozahova rozpna: k rozahuje, rozpna nozdry 2. robi veobecne znmym, prijmanm rozirova hlsa: ri, rozirova, hlsa pokrokov mylienky; hlsa, ri o ns bludy propagova (ri poznatky o nieom a odpora to) chri rozchyrova rozhla* rozhlasova (do okolia): chrili, rozchyrovali, rozhlali, rozhlasovali o om, e m zl minulos * expr: rozna* roztruovat'* t r s i ro/.triasa(zlomysen, nepravdiv a pod. rei): rozna, roztruovat klebety po celom meste; trsila. roztriasala o susedoch, o rodine sam vmysly expr.: trbi roztrubova vytrubova: trbi, roztrubova rodinn tajomstvo 3. p. vyarova 1 ri sa 1. zvova sa do rky, zvova svoj priestorov. plon rozmer rozirova sa: nkaza sa rchlo rila, rozirovala rozahova sa rozpna sa: ohe sa rchlo rozahoval; piese sa rozahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpnali bujnie rs: kriminalita bujnie, rastie 2. postupova vetkmi smermi (o plynnch ltkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotnch veciach) roziroval sa prenika plazit sa: hmla sa rila, plazila, prenikala do doln; teplo, svetlo prenik a sem vychdza vychodit' (ri sa odniekia): z izby vychdza, vychod dym nies sa via kni. van: zdaleka sa sem nesie, vanie va peench gatanov; vanie z neho chlad, nenvis tiahnu sa aha sa tiahnu: mylienka odboja sa liahne, ah celou knihou 3. stva sa veobecne znmym, rozrenm rozirova sa: novina sa rchlo rila, rozirovala expr. poletova (o chroch, reiach): chry poletuj z st o st prenika: novoty prenikaj aj na vidiek prena sa tradova sa dedi sa (ri sa tradciou, cez genercie): piesne, zvyky sa prenali, tradovali Z pokolenia na pokolenie 4. p. hovori 1

rite p. rozirovate, hlsate 1 rka 1. rozmer nieoho v horizontlnej rovine kolmo na pozdnu os: rka rieky, miestnosti zastar. r (Rzus) 2. stupe istho javu: zaobera sa problmom v celej rke rozmer intenzita: povode nadobudla vek rozmer, vek intenzitu rozsah: rozsah kompetenci, uiva obrnos: obrnos vkladu iroina 1 p. rava iroina 2 p. osekvaka iroizn, iroknsky p. irok 2 iroko 1. do velkej, potrebnej rky (op. zko); do vekej rozlohy nairoko doiroka zoiroka: iroko, nairoko poskladan papier; iroko, doiroka rozkladal rukami; nairoko, zoiroka sa rozkroi rozloito: rozloito rozrosten koruna stromu dokorn (pri otvran): dokorn otvori dvere porov. aj irok 1 2. do velkch podrobnost nairoko zoiroka obrne: iroko, nairoko sa rozpsal o dosiahnutch vsledkoch; zoiroka, obrne vysvetuje podstatu problmu podrobne dkladne: podrobne, dkladne sa zama nad prinou nespechu rozvlne rozahan zdhavo (do zbytonch podrobnost): rozvlne, rozahan, zdhavo rozprval o svojich zitkoch 3. p. iroko-daleko iroko-daleko v irokom, rozahlom priestore, v irokom okol, do irokho, rozahlho priestoru nairoko-nadleko nairoko-dleko, ps. i na iroko-daleko: iroko-daleko, nairoko-naaleko s sam polia dleko-iroko: poznaj ho dleko-iroko iroko nairoko doiroka: iroko, nairoko niet nikoho; z vrcholu vidie doiroka irokoplec p. plecnat irok 1. ktor m velk rku, viu oproti normlnej, benej, iadanej a pod. (op. zky) rozloit rozloen mohutn: irok, rozloit plecia; irok, rozloen, mohutn hru vek von (ir ako je potrebn; op. mal, zky, tesn): kabt mi je v pleciach irok, vek; suka je jej v pse von plantav: irok, plantov nohavice expr.: rozapen rozcapen rozapnut rozapren rozapen rozlpnut rozpleten roztapen roztapkan (roztiahnut do rky): rozapen, rozlapnut nos expr.: preirok (vemi irok) priirokv (prli irok) 2. ktor sa rozprestiera na vekej ploche (v horizontlnej rovine) ry: irok, re roviny; lode vyplvaj na re more rozsiahly rozahl priestrann: rozsiahly, rozahl, priestrann modr ocen otvoren nekonen bezhranin (nemajci konca kraja): nemohla sa vynadva na otvoren, nekonen, bezhranin priestor (op. uzavret, ohranien) expr.: rory iroknsky iroizn (vemi irok): rore, iroknske, iroizn diaavy hovor. expr. rozahan (irok a dlh): rozahan dedina, rozahan kraj panoramatick (zahajci irok krajinu): naskytol sa mu krsny panoramatick pohad 3. p. velk 1, obrny 1, veobecn 1 rory p. irok 2, rozsiahly 1 rova p. priaha

siry

v/

ry 1 p. irok 2, rozsiahly 1 ry 2 p postroj iak p. prilba 1, iapka, klobk ii p. pochbe ika 1. plodov tvar niektorch ihlinatch stromov, asto vajcovitho tvaru uka: smrekov ika, uka 2. mnik z kysnutho cesta praen na masti pampch: na faiangy sa vypraj iky, pampchy fnka (podobn mnik z jemnejieho cesta plochho tvaru)
i porov. zava

kla p. stupnica kanira p karpina kamra,kamri l.p. hundra 1 2.p. blika, svieti 1 kamrav 1. p karpav 2. p hundrav 1 3. p blikav. slab 3 4. p. tmav 2 kandl verejn nepstojn, nemiestny vstup: vyvola kandl pohorenie: spsobi pohorenie pobrenie vtrnos (poruenie verejnho poriadku): poulin vtrnos hanba: To je hanba! .skandalista p. vtrnk .skandalizovat p. hani kandlnik p. vtrnk kandlny, kandalzny p. poburujci kandinvsky p. seversk kra mal, oby. pozdny otvor trbina: kra v lke, skaln trbina medzera: medzera medzi zubami prasklina puklina trhlina (mal otvor vzniknut roztrhnutm, prasknutm): prasklina, puklina, trhlina v stene zastarv. pra hovor, zastar. fuga: dvere maj fugy zastar. trba (Hviezdoslav) dierka diera (via kra): prejs dierou v plote karedit p. pati karedit sa p. gni, mrai sa 2 karedo 1. porov. kared 1 2. p. zle 2 kared 1. ktor nem pekn vzhad, vonkajok (o loveku al. veci); ktor na pohad odpudzuje, vzbudzuje neprjemn pocit (op. pekn) okliv nepekn: zo karedho, oklivho katka vyrstla krsavica; okliv, nepekn farba mrzk patn kni. nevzhadn hovor, nevstavn hovor expr. eredn: na tvr mu zostala mrzk, patn jazva; nevzhadn, nevstavn kus; bval v starom erednom dome nesvedn nevkusn neestetick (bez zmyslu pre krsu, vkus): nesveden obleenie; nevkusn, neestetick bytov zariadenie nevbn nepraliv (ktor nepriahuje vonkajou krsou): nevbn krajina, nepraliv ena odpudiv odpudzujci neeredn: odpuiv, opuzujci klbok hnusn odporn obludn ohavn ohyzdn potvorn (vemi kared, vzbudzujci odpor, a strach): hnusn, odporn, hnevom spotvoren tvr; obludn, ohavn, ohyzdn netvor expr. nemon pren. expr otrasn: nemon, otrasn aty nr. pejor. ramav 2. p. neprjemn 3. p. neslun, hrub 2 karnica p. vrecko I karpa p. priekopa katua 1. obal pevnho tvaru: papierov, reven, lepenkov katua hovor dza: nasypa cukor o dzy ni. hovor, piksla piksa (oby. plechov katua s vrchnkom): piksla s ryou subt. krabica 2. p. dom I

katulkovat' p. triedi kavdat sa p. zaobera sa kebl p. lastra kemrat' p. hundra 1 kerdi sa p. smia sa 1 keri p. eri keri sa l.p. smia sa 1 2. p. zva kica 1. p. nrtok 2. p. rta 2 klbit sa 1. p. smia sa 1, posmieva sa 2. p zva klban p. trhan 1 klba l . p trha 1-4 2.p kradn klba sa p. trha sa 1 klbav p. trhan kri sa P. mrai sa 2 koda 1 hmotn al. in pokodenie (op. osoh): vojnov kody; koda na majetku, na zdrav; nahradi kodu u j m a : utrpie finann ujmu strata: materilna, morlna strata neprospech: urobi nieo na nie neprospech, na nieiu kou nevhoda (nepriazniv okolnos): z celej veci plyn iba nevhody hona obv.
v spoj.: bez hony

koda 2 1. vyjadruje tos nad niekm, niem al. nad neuskutonenm i uskutonenm nejakho deja expr. koda-prekoda: koda, koda-prekoda, e sa nevrtil 2. vyjadruje zbytonos istej innosti nehodno: koa, nehodno sa nad rm rozuova nestoj za to nevyplat sa neoplat sa: nestoj za to sa tak namha; nevyplat sa. neoplat sa ho presvieda * zbytone: zbytone sa s nm ha 3. p. ia koda-prekoda p. koda2 1 kodca 1. lovek, ktor nieo pokodzuje: kodca roiny, ttu zkodnk rozvratnk rozvracate* rozvraca (kto rob rozvratn innos): zkodnk, rozvratnk, rozvracate, rozvraca v armde podvratnk: zkern povratnci * sabotr sabotnik (kto zmerne nieo rozruuje): sabotri, sabotnici hospodrskej reformy diverzant (kto rob zkodncku innos): odhali diverzantov podrvate!' expr podrva (kto nieo oslabuje, podr va): porvatevery niite: niite prrody pokodzovate: pokodzovatettnych zujmov zhubca: zhubca re expr humpo zried.: kazite kynoite (Kukun) kynonk (Zgurika) kni. hubite expr. kazisvt (svojvon niite) pren. expr. V r a h

2. p. kodnk kodcovsk p. podvratn kodcovstvo innos zameran na pokodzovanie nieoho zkodnctvo rozvratnctvo rozvracastvo podvratnctvo diverzia (zkodncka innos): rozbi diverziu sabot (zmern rozruovanie nieoho): hospodrska sabot expr. podrvastvo kodi zapriova kodu, ujmu by na kodu zriedkavejie by na u j m u : koilo mu, bolo mu na kou, e mlo cviil; dovolenka by mi veru nebola na ujmu robi kodu pokodzova: zl pracovn morlka rob kodu celmu podniku, pokodzuje cel podnik p. aj ubliova kodlivos vlastnos nieoho, o m nepriazniv inky: kodlivos fajenia zhubnos: zhubnos zlho vplyvu

 niivos: niivos brky kni. skazonosnos: skazonosnos alkoholu kodliv ktor psob nepriaznivo, neiaduco; ktor spsobuje (hmotn) kodu (op. nekodn) niiv zhubn nezdrav odb. patognny (zdraviu kodliv): mran kodlivch, niivch, zhubnch vparov; choroby vyvolan kodlivm, nezdravm, patognnym prostredm ' j e d o v a t otravn odb toxick: jedovat, otravn ltky; toxick odpad vroby kni. skazonosn zkodn zastarv. kodn: rodu zniili skazonosn kobylky; zkodn, kodn hmyz spsobil obrovsk straty nepriazniv (op. priazniv, blahodarn) kni. neblah zl negatvny: nepriazniv inok liekov; neblah, zl, negatvny vplyv nemocninej lieby na psychiku neuiton (kodliv z politickho, ideologickho, etickho a pod. hadiska): neuiton nzory kodnk poov. jele al. srnec s dlhm a ostrm parom polov, kodca kodn p. kodliv kodorados p. zlomysenos kodoradostnk p. zlomysenk kodoradostnost p. zlomysenos kodoradostn p. zlomysen kodovat' prichdza o zisk, ma materilnu kodu ma kodu ma ujmu by pokoden: pri predaji domu kodoval, mal kodu, ujmu; na tohtoronej rode sme kodovali, boli sme pokoden trati strca prerba: pri vmene bytu tratme, strcame; takm spsobom obchodoval, e vea rz prerbal kola 1. vzdelvacia a vchovn intitcia hromad, kolstvo: zkladn, stredn koly, vysok kolstvo stav intitt (v minulosti typ koly): uitesk stav, pedagogick intitt akadmia (typ koly): obchodn akamia 2. skupina ud, ktor je niekomu, nieomu naklonen, ktor sa stavia za niekoho, za nieo: Hegelova kola stpenci nasledovnci: stpenci, nasledovnci . tra pokraovatelia nasledovatelia: ma pokraovateov, nasledovateov iaci: Metodovi iaci 3. p vyuovanie 4. p. vchova 5. p. tdium kolk p. iak 1 kolenie 1. p. vyuovanie, kurz 1 2. p. vzdelanie kolenos p. vzdelanie kolen ktor m (odborn) vzdelanie; ktor sved o pravidelnom cvien, trningu, odbornom veden (op. nekolen) vzdelan: nieje nijak feliar, ale lovek kolen, vzdelan v medicne vyuen vykolen kvalifikovan (ktor absolvoval nleit prpravu na dan prcu, innos, povolanie a pod.): vyuen, vykolen personl (op. nevyuen, nevykolen); kvalifikovan pracovn sily (op. nekvalifikovan) vycvien cvien trnovan: vycvien, cvien, trnovan ucho hudobnka; cvien, trnovan hlas koli p ui 1 koli sa p. ui sa 1 kolite p. uite kolovanos p. vzdelanie kolovan p. vzdelan kolovat p. ui 1 kolovat' sa p ui sa 1

kolsk p. jasn 4 kolstvo p. kola 1 kop',kopec' p. baran 1 kop 2 , kopec 2 , kopk, kopok p. diea kopi p. kastrova kopovina p. ovina koricovo p. hnedo koricovohned p. hned koricov P. hned korpin chrobk, ktor m chvostov as zakonen jedovatm hrotom r (neodb.): utipnut korpinom, rom kt p. lakomec kovran p kovrnok kovrnok mal spevav vtk ijci na poliach: spev kovrnkov kni. kov ran (vantner) kldozorca p. inpektor klka hovor, matersk kola: n vnuk chod do klky
zastar.: O V O d a VOda (Tajovsk)

kraba, krabaka, krabadlo p. krabk 1 I krabk' 1. nstroj na krabanie, okrabovanie kraba krabaka krabadlo: krabk, kraba, krabaka, krabadlo na zemiaky krabka: kovov krabka 2. p. rpadlo krabk 2 l.p. radnk 2. p. spisovate krabanec 1. stopa po pokraban: krabance na tvri krabnutie: krabnutie na dverch auta ryha: ryhy na dlani muha: krvav muha o derov biom hovor.: krabanina r m : krabanina na okne; rm mu hyzd tvr driapanec 2. (oby. mn. .) pejor. nieo nehadne napsan al. nakreslen: tie jeho krabance sa nedaj ta arbanica arbanina arbanec: arbanice, arbaniny, arbance po plotoch expr.: mranica mranina krabanina achranina haky-baky hky-bky (nehldn psmo) krabanina 1. p. krabanec 1, 2 2. porov. arbanice kraba, kriaba 1. rozruova povrch nieoho ostrm predmetom (asto pazrmi, nechtami) driapa: kocr kr(i)abe, driape; tne rue ho krab, driapu hovor, expr.: krabcova drapcova: chlapci krabcuj nokom do stola expr.: krabka zadrapkva drapka (jemne): krabka po stene ihlou; maa zadrapkva. drapk do zclony expr. krabota (spsobova pritom jemn zvuk): myi kraboc po dlkou; pes kraboce po dverch 2. nejakm predmetom (oby. rukou, nechtami) pohybova po povrchu nieoho (a asto odstraova svrbav pocit): kr(i)abe si chrbt cha cha trie drie: cha, trie, drie si oi, tvr d r h n expr.: brhli drhli kohli: drhne, brhl, drhli si telo ostrou kefou; kohli sa pod pazuchou 3. ostrm predmetom zbavova nieo vrchnej vrstvy, kry. upky, neistoty a pod.: odstraova kru, upku, neistotu a pod. z povrchu nieoho okrabova zokrabova olupova zlupova: kriaba, (z)okrabova zo steny maovku; olupova, zlupova chrasty z rany pa lpa bieli holi isti (koku z nieoho): pa, lpa, bieli zemiaky; isti, holi ovocie

4. spsobova krabav pocit driapat" hovor, hrz: vlnen sveter, tvrd golier ho kriabe, driape, hryzie tpa hovor, ra (oby. o hmyze): vi ho tpu, er; prach ma tpe, erie 5. p. arba 6. p. bra 1 kraba sa l.p. liez 1 2. p. pachti sa krabav p. drsn 1 krabcova p. kraba 1 krabka' p. krabk1 1 krabka 2 p. okrabok krabka! p. kraba 1 krabav 1. p. drsn 1,3 2. p. chraplav krabnutie p. krabanec 1 kraboka p. maska 1 krabot p. uchot krabota p. kraba 1 kraka p. kvarka 1 kraa p. eus 1 krapat p. drsn 1. rapav krata p ohava kratk p. ohava kra l.p. kka 2.p. chra krea p. krieka krekovsk p. lakom 1 kreok l.p. chrekl 2. p. lakomec 3. p. krp krek p. vresk 1. krik krekav ktor prenikavo a neprjemne znie (o zvuku); ktor vydva ostr, preruovan neprjemn zvuky kriekav krekotav: diea sa ak stareninho krekavho, kriekavho hlasu; kriekav, krekotav morsk vtky krkav (o vrane; pren. pejor. o udskom hlase): zimn ticho ruili obas krkav hlasy vrn a havranov: mala prefajen krkav hlas jaav (o zvuku, ktor je prenikav a vysok; ktor vydva tak zvuky): z vora sa ozval jaav krik det; jaav ajky predvdzali svoj strmhlav let nad hladinou jazera vrieskav vresklv (krekav a vemi hlasn): vrieskav, vreskav spev krek expr. kriekajci, kriiaci lovek (oby. diea) al. in tvor: uti malho kreka expr.; krikl vresk (Jesensk) vre (Kukun) vavrek (Jesensk) krekot p. vresk 1, krik krekota p. krieka krekotav p. krekav krhlv p. lakom 2, skpy I krhliak p lakomec kriabal' p. kraba kriaba sa l.p. liez 1 2. p. pachti sa kriabav p. drsn I kriatkovsk p mal 1 kriatok p. trpaslk 1. 2 krbe p. kridla kriblr p. spisovate kridla stechov krytina vo forme tabliky kridlica: azbestovocementov krila, kridlica nr. krbe kridlica p. kridla krieka vydva ostr, prenikav hrdeln zvuky (o zvieratch); expr. prenikavo kria, hovori (o uoch) krea expr krekota: aby, sojky kriekaj, kre-

ia, krekoc; diea zlostne krieka vrieska vrea: opice vrieskaj, vretia; veda vrieskaj podguren hostia expr. ziapa jaa hurtova (o uoch): ziape, hurtuje na deti; ja, akoby ho drali p. aj kria kriekav p. krekav kriepi sa p. hda sa kriepka p. hdka, zrka 3 krieplivos, kriepivos p. kriepnos kriepliv, kriepiv p. hdav, prieny 1 kriepnik kto vyvolva kriepky, hdky haterivec hdavec expr.: zapra z d r a p k r vrtk expr.
zned. z a d i e r a kni. s v r l i v e c

kriepnos vlastnos toho, kto sa rd hate, kriepi kriepivos krieplivos: kriepnos, kriepivos, krieplivos m v povahe haterivos hdavos kni. svrlivos: .v haterivosou, s hdavosou, so svrlivosou aleko nejde neznanlivos (prejavu jca sa kriepenm) kriepny p. hdav, prieny I krie p. mrzie, trpi, hneva krpa 1. pri tren vydva al. trenm spsobova ostr neprjemn zvuk kripie expr. kripota: brzdy, koles prenikavo krpu, kripoc; pero, pla krip; o zlosti krpe, kripoce zubami; piesok medzi zubami krip, krpe vzga vza expr.: vrzgota vrd'a v r z k a (tlmeno krpa): pnty na verch vz(g)aj, vrzgoc; sneh vzga, vr po nohami; koliesko na friku vrzka. vrzgoce 2. p. hra 1 3. p. viaznu 2 krpav (o neprjemnom zvuku) ktor vznik trenm plch o seba; ktor vydva tak zvuk (oby. o starch, drevench al. nenamastench kovovch predmetoch) kriplv kripotav: muov neskor nvrat prezradili skpav, kripav dvere; z povaly bolo pou skpav, kripotav zvuky vzgav vrzgotav: cel noc sa prehazoval na starej vzgavej posteli; vrzgotav star brna kripec 1. p. kladka 2. p. pasca 1 3. p. okuliare kripie p. krpa 1 kripky p. husle kriplv p. krpav kripot ostr, neprjemn zvuk vznikajci pri tren, chan drsnch predmetov: kripot kolies, pier vrzgot: vrzgot dver * poet. vrzg (J. Hork) kripota p. krpa I kripotav p. krpav kripta p. zoit krk 1. napodobuje zvuk trhanho papiera al. ltky raps d r a p s : krk, (d)raps, a bolo po nohaviciach 2. p. ticho' 4. pst kka vydva zvuky ako pri trhan, prelievan, tren a pod. (o zavacch orgnoch) kvka kvra expr.: kra krua: neos. v aldku, v bruchu mu k(v)ka, k(v)r, kru expr.: vrkat vka vrlika: neos. od hladu mu v revch vrk, vka fraz.: cigni mu v bruchu/v aldku vyhrvaj cigni mu v bruchu/v aldku klince k u j krkavica, krkavka p. hlsta krkn p. ozva sa 2

krob 1. jemn biela hmota pouvan na stuovanie tkann: penin krob zasiar krochme (Kukun) 2. p. lakomec kroben p chladn 3, odmeran 1 krobi spevova krobom hovor, /.astar. krochmeli: posten bielize krob syntetickm krobom ti stuova: goliere napokon ete krob, tu, stuuje (krobom) krt p iara I krti 1. usmrcova zovretm hrdla al. bolestivo zoviera hrdlo d r h n hrdsi: holmi rukami krtit , drhn niekoho; vrah krt, hrdsi svoju obe atkou; kae ho krt, drhne, hrdsi dusi dlvi (neumoova dchat): dym ho dus v krku; dlvi ma osi v hrdle uda* zada* z a d h a * pikrcovat'(sasti) nr
expr. k r t u i expr t a n t U i t e n t u i (Tajovsk)

2. p. hati 3. p. etri 1 krti sa p. dusi sa 1 krtiv ktor brni prirodzenmu, vonmu dchaniu: vyvolvajci dusenie, neprjemn pocit v hrdle h r d siv: rozopol si gombk na krtivom, hrdsivom golieri; krtiv, hrsiv va ali dusiv zadav zastarv zduliv: dusiv, zadav, zdduliv dym Z vlhkch vat krtn 1. prudkm uchnutm tvrdho predmetu po drsnej ploche vyda krpav zvuk k r k n : krtn, krkn zpalkou z a k r t n z a k r k n : zakrtn, zakrkn kamienkom o kame 2. p. vyiarknu krupina 1. vpenat schrnka niektorch mkkov: krupina spie ulita: slimaia ulita lastra m u i a : zbiera mule hovor kortko 2. p. upa1 krupulantsk p. zkostliv 1; malichern I krupule p. rozpaky krupulzny p zkostliv I; malichern I krvai p. etri 1 k u b a t p. trha I kul expr. kulv lovek expr. zried. kuliak (Gabaj) kulv ktor m on chybu: ktor krom, krivo had krivook: takmer nebada, e bola v detstve kulav, krivook; kulv. krivook pohl'a expr. m l v
(Kukun)

kuliak p. kul kli 1. ma on chybu, pri ktorej osi o nie s rovnoben: kli na obidve oi * zabieha (o oiach): oko mu zabieha doava * expr. ma: jednm okom mra pokuova (trocha kli) fraz.: pozera kosom pozera na kr 2. p. pozera (sa) 1 . 3 3. p. gni kumty p. vlasy I k u n d r y p. vlasy 1 kuntv, ktilv p. vlasy 1, srs kuta p psica 1 kutiny p. srs, vlasy I kvarenina p praenica kvait' 1. pripravova na rozplenom tuku prai smai: kvar, pra mso pekne do ruovo o p r a opeka osma (na povrchu): klobsky opra. opek, osma zo vetkch strn

2. rozpa psobenm vysokho tepla vytpa roztpa topi: kvar, vytpa slaninu; top, roztpa maslo, mas vykvra vykvarovat: vykvrat salo k v a i t sa 1. porov. kvari 1,2 2. p opaova sa k v a r k a . kvarok 1. zvyok slaniny po vypraen o k v a r o k : husacie kvarky, okvarky; bryndzov haluky so kvarkami, s okvarkami nr. k r a k a 2. p. ksok 1 kvra p. kka, chra k v k a P . kka k v r n a 1. zapinen miesto znehodnocujce ist podklad: mastn kvrna, urobi kvrnu na obruse m u h a (podlhovast kvrna): na tvri m ierne muhy hovor, fak: vyisti fak na koeli expr machua: v zoite m sam machule expr. pach (Timrava) f k a n e c (kvrna po frknut) hovor, striekanec (kvrna po vystreknutej ltke) hovor. expr. piiechanec hovor, m a p a 2. plocha, miesto odliujce sa farbou, zloenm a pod. od podkladu, okolia: pigmentov kvrny hovor, fak: pes s iernymi fakmi k v r n a p. diea 1 kvrnav p. kvrnit kvrnit ktor je pokryt kvrnami. Hkmi hovor, fakat fakav flkovit zried. k v r n a v : kvrnit, flakat pokoka po poplenine; kvrnit, fakat, kvrnav srs muhav (pokryt podlhovastmi kvrnami, muhami): kvrnit,fakat, muhavstena chrastav nr chrontav (ktor m na povrchu zhrubnut, drsn miesta v tvare kvn, fakov): chrastav ovocie, chrastav listy p. aj strakat labikr uebnica tania pre prvkov zastar. a b e c e d r slabikovat p. slabikova lafrok p. upan : lger p piese 1. novinka I. ahk aha 1. niem prunm, ohybnm prudko pohybova a oby. aj udiera; prudko dopada: aha dobytok korbom: d ahal do tvre viha iba (miernejie): vih prtom vo vzduchu; pes ibe chvostom; iba dievence ibkom expr. zried. ahota: plamene vysoko ahoc plieska (vyvolva pritom prenikav zvuk): plieska korbom; vietor plieskal o oblokov biova (oby. aha biom): zajatca dali biova; d biuje telo kni m r s k a t nr. p r i h a t : ohe, blesk prihal p. aj bit 2. prudkmi pohybmi spracva, kypri trepa: aha. trepa bielky na sneh; aha, trepa ahaku, smotanu 3. p. hdza I ahn l . p . udrie 1 2.p. hodi lhnut p blzniv I, choromysen ahota p. aha 1 l'ah p. vhonok acha pevn vlknit vzivo pripjajce svaly ku kostiam: natiahnu si lachu hovor, ila achetn ktor m dobr charakterov vlastnosti, ktor ri dobro, cnos; ktor je hodnotn z hadiska udskosti al. mravnosti; svediaci o achetnosti uachtil

rdzi: stretn achetnho, uachtilho loveka; achetn, rdzi charakter kni. dobrotiv dobr: dobrotiv tvr starho otca; achetn, dobr ena cnostn nostn kni. bohumil (majci prednosti, oby. v duchu kresanskej morlky): cnostn, nostn skutky; bohumil charita vekorys vekodun (ochotn nezitne pomc, schopn chpa, tolerova): vekorys, vekodun mecen; dverovala mu, pretoe bol vekorys, vekodun zastar. vysokomysen achta spoloensk vrstva, ktor na zklade svojho rodu pova rozlin prednosti a vhody: vyia, niia achta aristokracia: rodov aristokracia * lchtictvo zemianstvo (niia achta) dentry (niia achta, oby. uhorsk) kni. nobilita achtenec zhr. rastlina kultivovan tepenm, achtenm kultivar (vyachten jedinec kultrnej rastliny s osobitnmi znakmi) achten p. pestovan achtic 1. prslunk achty aristokrat: anglick achtici. aristokrati pn (len privilegovanej vrstvy): vzbury proti pnom vemo kniea vekokniea arcikniea vojvoda vekovojvoda arcivojvoda grf (stupne prslunosti k vysokej achte) barn zeman rytier markz dentrk (stupne prslunosti k niej achte) magnt (achtic v Uhorsku, v bvalom Posku) bojar (prslunk vysokej achty v predrevolunom Rusku) lord (prslunk anglickej achty) vikomt (prslunk franczskej a anglickej achty) grand (prslunk najvyej achty v panielsku) baronet (prslunk niej anglickej achty) vazal lnnik man (achtic uvajci lnne prvo) iron. sedmoslivkr (schudobnen slovensk zeman) 2. kni. vzneen, velkorys lovek s vybranmi spsobmi: achtic srdca (Hviezdoslav) aristokrat: aristokrat ducha rytier: rytier cti achtick p. urodzen, pansk I achtictvo p. achta achtin prslunka achty aristokratka pani (lenka privilegovanej vrstvy) kan velkokan arcikan vojvodkya vekovojvodkya arcivojvodkya grka (stupne prslunosti k vysokej achte) barnka zemianka markza (stupne prslunosti k niej achte) magntka (achtin v Uhorsku, v bvalom Posku) bojarka (prslunka vysokej achty v predrevolunom Rusku) ladv [vysl. lejdy] (prslunka anglickej achty) baronetka (prslunka niej anglickej achty) kontesa (dcra gra) baronesa (dcra barna) achti 1. zlepova vlastnosti krenm, vberom a pod.; robi lepm, achetnejm zoachova: achti. zoachova osivo, plemeno; estetick vchova deti acht, zoachuje 2. p. opatrova achtite!' kto nieo acht: achtite!' kukurice zoachovate (oby. nieoho duchovnho) lajer p. zvoj lajiar p. brusi lajova p. brsi 1 ak1 p. stopa I ak2 p. porka 2

ak 3 p. ert l'aka p. doparoma 1 lakovat p. hrei 1. klia akovit p. nanihodn 1 lamastika p neprjemnos ampa p. neporiadnica ampat p. s 1, vliec sa 2 lpa 1. p. chodidlo 1,2 2. p. stopa 1 apaj l.p. stopa 1 2. p. chodidlo 1 apcova p. s 1 apka p. prostittka apkav p. plosk lauch p. hadica lendrin p. nedbanlivec lendrinka p. neporiadnica lendrinsky 1. p. neporiadny 1, povrchn 2. p. nedbanlivo lep l.p. vleka 1 2. p. prves 1 3. p. ln liam p. hlien 1 liapa 1. lpou, chodenm stla (a oby. pokodzova) stpa: deti liapu, stpaj po trve, po kvetoch; liapa, stpa niekomu na nohy (pri tanci) expr. smatla: Nematlite po hriadkach! expr. matla sa: pes sa mi matle po nohch dupa udupva (liapanm nii): dupa po pohrabanej zemi; udupva atelinu expr.: cpa liapa (nohou ako dopada): cpa po blate * dlvi gniavi (oby. s cieom zlisova): dldvi, gniavi, liapa kapustu, hrozno, sil 2. P. s 1 liapnut p. stpi 1 lichta p. jedlo 1 lg, lga p. istina logr p. drevoruba lohn p. ukradn losiar p. zmonk lg, lga p. istina luknsi p. upi si lukova p. faji lus p. hotovo nian p. chutn 1 mahn p. kvnu mahom p. nhle, zrazu I. hne 1 majchliar p. lichotnk majchlova sa p. lka sa. podlizova sa mak p. chu 2 makova p. chuti 1 malec p. mas I mnie, m p. radie mriajozef p. boe mari p. hodi matlaa p. aptaa matla 1. p. apta, krva 2. p. liapa 1 matla sa l.p. apta. krva 2. p. liapa 1 3. p. babra sa 2 matlav 1 p. aptav. chrom 1 matlav 2 p. apt matliak, matlo p. apt mtra p hmata mtra sa p. tpa 1 melina p. obchod 1

melinr p. priekupnk melinri, melinri, meli p. obchodova mihn p. pozrie (sa) 1 mihom p. rchlo mik, ps. i myk 2 1. naznauje oby. rchle, prudk odrezanie al. odstrihnutie Tik: mik, ftk, odrezal si ksok slaninky * nip nips: nip, nips, rchlo poobstrhala konce * nip-nap nip-naps nips-naps: nonikami urobil nip(s)-nap(s) a vlsky leali na zemi 2. naznauje prudk, rchly pohyb fik fuk: myka mik, fik, fuk za skriu up ups uch: chlapec up(s), uch po perinu mikia p. vyha minka p. lidlo niinkr p. maskr minkova p. farbi mochta sa p. brodi (sa) motkasa l.p. s 1 2. p. babra sa 2 mrdka p. kva I ma p. kli 1 mlv p. kulv mrli p hodi mrnc p. elegancia niuha p. kvrna 1 niuhav p. kvrnit myk 1 p. sptdlo 1 myk 2 p. mik, up 1 m kaka p. klzaka 1, 2 mkaky posvajc sa po hladkej ploche, mkajc sa, kzajc sa klzaky: mkaky, klz.aky sa blili k domu mkadlo tech. sas stroja s posuvnm pohybom po klznch plochch tech. klzadlo: valcov mkadlo, kzadlo mka p. striha mka sa p. kza sa mykavica p. klzaka 1 mykavka p. kzaka 1, 2 mykav 1. p. klzk 1 2. p. hrub 2, neslun my kn 1. p. prekznu 2. p. hodi mykn sa I. posun sa po hladkej, klzkej ploche pomykn sa poklznusa sklznu (sa): (pomykn sa na mokrom chodnku; skzla (sa) mu noha na jablkovej upke zomykn sa (zhora dolu): atka sa jej trocha zomykla 2. p. prekznu sa nap, naps 1 p. mik 1 naps 2 p. liehovina nek p. zvitovka niapa p. striha nicl p. reze nip, nips p. mik 1 nra,nrka p. nra 1 nufk, nupk p. nos 1 nuptichel, nupticha p. vreckovka nra priadza z niekolkch prameov spleten do zvzku /.astar. nra: hodvbna, konopn nra, nra; natiahnu nru na bielize pagt motz (oby. na zaviazanie, previazanie nieoho): previaza balk papierovm pagtom, aha za motz * inka (hrubia

nra): opsa sa inkou nrka zastar. nrka tkanica tkanika (krtka zka nra): nrky, nrky, tkanice, tkaniky do topnok povraz povrazec (hrub, siln nra pouvan ako technick pomcka): lodn povraz * zried. nurovaka (Timrava) nrka p. nra I nurovaka 1. p. korzet 2. p. nra 1 nurova 1. p. viaza 2 2. p. tacka sa ofr p. vodi ofrova vies motorov vozidlo vies auto: v roine vetci ofruj; u sa vies auto * zastar. al. expr.: kerova karova: bol r, ke mohol sm kerova hovor. expr. korova: dnes budem korova ja ok p. otras 1 okovan p. zarazen okova p. ohromi okujci 1. p. neoakvan 2. p. velk 1, obrovsk olts, olts p. osadnk omr, omrk, omro p. hundro omra p. hundra 1, 2 omrav p. hundrav 1, 2 opa jednoduch hospodrske stavisko na schovu vozov, nradia, dreva a pod. ciea eie: uloi drevo o opy, o tiene kla: motyky dr v klni nr. pajta or p. rad1 1, zstup 1, poradie os p. zves ka p. ave ou p. prehliadka 2 oumen p. zabva pacrka, pacr p. prechdzka pacrova, pacrova sa p. prechdza sa paek, paok p. ohorok pagt p. nra 1. povraz pachta p. stierka paja, pajda tenk palika pouvan ako pomcka pri prprave jaternic a pod. drievko pajza p. komora pak p ohorok paleta p. oblonica 1 palier p. ra 1 palok p. klt 1 palta p. obah 1 panova p. napna pra p. kra pradlo mal tenk predmet, oby. z dreva so zapiatnm koncom na vyparovanie, oby. zubov parchadlo: pra si po jedle zuby pradlom, parchalom zastar.: park parch: fajku si vyistil porkom, parchom zried. Stykik (Alexy) park p. pradlo pra (o, v om) pra sa (v om) 1. zahrotenm predmetom vnika do kr. otvorov parcha parcha sa: pra, parch mu ucho; parch si zuby, pra sa, parch sa v zuboch expr. dlaba rpa sa vta sa: labe si nos, nose; rpe sa, vta sa v nose 2. p. preha sa 1 parhert p. spork parch, parchadlo p. pradlo parcha, parcha sa l.p. pra 1 2. iba parcha p. tucha 3. p. preha sa 1

parkasa p. sporitea ps p. art, zbava 1 psova p. artova 1 psovne p. artovne, porov. aj zbavn, smieny psovnk p. vtipkr, zabva psovn p. zbavn 1, smieny 1 pata p. ohava pati robi patnm, karedm: vek nos ju pat hvzdi zohyzova ohyzdit' ohyovat' (robi vemi karedm, odpudzujcim): pinav fasdy hyzdia, (z)ohyzduj ulicu ohavit zohavova (vo vekej miere): jazva mu ohav, zohavuje tvr zried. karedit': es kared jej vzor patn p. zle 1 patnie stva sa patnm, karedm opatnieva okaredieva: tvr jej rokmi patnie, opatnieva; hora v novembri okareieva patn p. kared 1 pcia p. pecialita 2 pecialista p. odbornk, znalec, profesionl pecialita 1. pecilna vlastnos osobitos zvltnos: pecialita, osobitos, zvltnos charakteru loveka mimoriadnos: mimoriadnos situcie pecifikum zried.: pecifik pecifita: pecifikum, pecifik literatry pecilnos: pecilnos prstroja je v tom, e...* pecifickos: pecifickos obdobia 2. pecilny vrobok, oby. potravinrsky: peciality domcej kuchyne hovor, pcia: zaal vyrba pcie pecializovan p. odborn pecilne p. osobitne 2, porov. aj pecilny 1, 2 pecilnos p. pecialita I pecilny 1. ktor m vymedzen al. obmedzen funkcie. presne uren cie, el: pecilne laboratri, pecilna innos samostatn osobitn (vylenen spomedzi ostatnch, uren iba na dan vec): na skromn korepondenciu m samostatn, osobitn fascikel; pecilna, osobitn skrinka na schovu prstroja zvltny: zvltne kolenie, zariadenie; zvltna vojensk jednotka, vhodnejie osobitn vojensk jednotka mimoriadny hovor, extra: mimoriadna zsielka liekov; nevenovali problmu nijak mimoriadnu, extra pozornos patentn dzick (o pecilnej zmke) 2. ktor je niem prznan, ktor sa vymyk spomedzi inch al. ostatnch zvltny mimoriadny: pecilny, zvltny talent kriminalistu; riei pecilny, zvltny, mimoriadny prpad: mimoriadna cena * nevedn netradin (doteraz nezauvan, nepouvan): nevedn, netradin spsob prpravy znmeho jedla; suka uit zo pecilneho, nevednho, netradinho materilu vyberan (vemi dobrej akosti): vyberan tovar, vyberan jedl pecifickos p. pecialita 1 pecifick 1. odb. ktor vyjadruje mieru fyziklnych al. technickch vlastnost odb. mern: pecifick, mern hustota; pecifick, mern teplo 2. p. typick, charakteristick, svojsk 1 pecifik, pecifita, pecifikum p. pecialita 1 peditr p. nosi 1 peditrstvo p. zasielatestvo

p e h , p e h r p. vyzveda pehovat" p. sliedi peh p. vyzveda pehnstvo p. pion pehy p. pion pek p. slanina pekik p. klobsa pekulcia p. domnienka pekulant 1. p. priekupnk 2. p. vypotavec, prefkanec 3. p. mudrk pekulantsk p. vypotav, preiban pekulantstvo p. vypotavos pekulatvny 1. p hbav 2. p. vypotav pekulova l.p. prema 2. p. zama, kalkulova perhk p pak perk ozdobn predmet zhotoven z drahch kovov al. kameov: diamantov perk; ena ovean perkmi skvost: staroitn skvosty klenot: rodinn klenoty * d r a h o k a m (cenn minerl) hovor, zlato: ena ovean zlatom poklad (ukrvan perky): korunovan poklad perkova p. cifrovat' I perkovnica, perkovnika p. schrnka, klenotnica pic, pica p. hrot picatie stva sa picatm, ostrm zostrova sa zaostrova sa zahrocova sa: nos mu picatie; rty sa mu z(a)ostruj, zahrocuj expr. zried. zabrusova sa: nos sa im privemi zabrusoval (vantner) picato s ostrm zakonenm (op. tupo) dopicata napicato, ps. i do picata, na picato: picato. dopicata. napicato upraven koniec palice konito konisto dokonita dokonista nakonito nakonisto, ps. i do konit at: koni(s)to, dokoni(s)ta, nakoni(s)to okresa rde ostro naostro, ps. i na ostro: ostro, naostro zabrsen konce oceovch ty tenko naenko, ps. i na tenko: tenko, natenko zas t rha ceruzku
porov. aj picat

picat ktor je zakonen picou zapiatn zahroten prihroten: picat vstrih; nosi picat, zapiatn topnky; zahroten, prihroten dreven kolky hrotit hrotist konit konist ostr (op. tup): smev mu odhalil hrotist, konit, konist, ostr zuby; konist, ostr nos rohat rohovit rokat (majci tvar rokov): na kmeni sa objavili rohat, rokat vrastky; rohovit tvar strechovit (majci podobu strechy): strechovit vrch pice p. vyzveda, udava piclovat' p. sliedi picovstvo p. pion pika 1. p. hrot 2. p. nsadec 3. p. tanenica 2 4. p. odbornk, znalec 5. p. nlada 2, profesionl pikov p. maximlny, vynikajci 1, dobr 2. 3 spie p. pli 3, svrbie pik p. dre 2 pina 1. nieo pinav, neist, usaden, rozloen, porozhadzovan po povrchu nieoho neistota: ma pinu, neistotu za nechtami; dlka zanesen pinou; neistota na sdliskch; i v neistote nein: ma v byte nein zneistenina (zneisujce ltky): zbavi

vodu zneistenn kal (drobn iastoky neistoty vo vode al. usaden na jej dne): kol v potoku expr hnoj: na ulici sam hnoj expr m a r a s kni/. b r u d : rieka plno hrudu hrub. svinstvo: nosi svinstvo do bytu expr chliev subt svink: necha za sebou svink 2. p. nemravnos, podlos 3. p. podliak pinavec 1. pinav lovek zamazanec zahlatenec umazanec expr. zafanec zabrzganee zahnusenec uflnec zamastenec hovor, expr.: z a b a b r a n e c ubabranec zagebrenec uubranec gebro upskanec brido pejor.: s m r a d s m r a d l v e c smradch sniradliak bzdocha tchor ubro nr bzduch hrub. zasranec 2. p. podliak pinavobielv p biely pinavos p. nemravnos, podlos pinavolt p. lt pinav I. pokryt pinou, obsahujci neistotu (op. ist) zapinen upinn: ma pinav, zapinen okuliare, aulo; upinn ruky kni. h r u d n : hrudn vaa zamazan umazan expr.: ufln zaan ubabran u f k a n hovor, expr.: z a b a b r a n dobabran doriaden dorichtovan zapskan upskan: zamazan, umazan, ufan, zafandeti; ubabran, zababran ruky: zapskan, upskan nohavice neist neumyt (oby. o udskom tele): neist, neumyt nohy. ui mastn (o vlasoch) umasten (zneisten mastnotou): umasten klobk zjden expr. zaduben (vemi. oby. natrvalo zapinen): suila star zjden, zaduben bielize zanedban (ktor nedb o hygienu, ist zovajok): zadal ma zpach veda sediaceho zanedbanho starca
expr.: z a t r a n z a c a h r a n z a g e b r e n hovor, expr.:

maza (blatom, prachom): pri hre si fl'a nohavice, mae topnky pejor. cundra: cundra si aty expr.: u b r a * ubra(pini niem riedkym, oby. blatom): ubre si, ubre si okraj sukne v pinavej vode expr. masti (astm al. neopatrnm chytanm nieoho): mast si knihy, psanky 2. hovor vypa z tela vkaly hovor, kls pinta hrub. svini vulg. sra: psy pinia v parku det k a k a t expr.: fka hnusit: fka si do vlastnho hniezda: kaky hnusia po celom dvore trsi (vypa trus; o vtkoch a zvieratch): holuby trsia na obloky lajni (o dobytku) vyprzdova si rev vyprzdova sa 3. p. hani pini sa l . p . babra sa 1 2. p. zaobera sa pinta 1. p. pini 1.2 2. p. hani pin p. vyzveda pion vzvedn innos vyzvedastvo: hosporska pion, robi pion, by odsden za pion, vyzvedastvo pinstvo sliedistvo expr pehnstvo
hovor, pejor. p i c o v s t v o hovor. p e h y

zabrzgan nr. expr.: zagebzden zagrieden expr zahnojen zahnusen zakydan okydan
z a p r p l a n z a r p a n pren expr z a s m o l e n nr. expr.:

zaubran uubran u u b r a n expr. scpan zacpan (postriekan blatom) pejor.: z a c u n d r a n ucundran expr zacafran hovor, expr: zavln uvan hovor, expr.: zavlen uvlen zalepen zabrden zabriden z a b r u d e n expr.: bridk brid b r i d (neskl.) hovor pejoi zaprasen zasvinen zapan nr. nekudn zneisten: zneisten prostredie, zneisten rieka kaln mtny (zakalen neistotou; oby. o vode) zaaden uaden expr. zamuden umuden (zapinen dymom, sadzou)
expr zried. z a l t l l l d r a n nr expr z a m i l l l zjemn. al.

det. bakan hrub.: zasran zasrat zaviven (zanesen vami; i pejor.) pren. ierny (od piny): ierne nechty, ierny krk slang humuscky 2. p. ediv I 3. p. neestn, nehanebn I pini 1. robi pinavm, spsobova zneistenie nieoho robi pinu zneisova: pri varen pin vea riadu; deti robia na dvore pinu: zneisova horu odpadkami * poskvrovat (Skvrnami): poskvrovat obrus vnom hovor.expr.: b a b r a * zahnusova: zahnu\uje si, babre si ruky farbou, maltou expr.: SV'init pinta: nedvaj pozor, vetko svinia, vade pinc expr.. gebri kycka (jedlom al. niem riedkym): omkou si gebr, kyckd koeu expr.: lra il

pionny p. vzvedn pinka p. priezor pinovat p sliedi pinstvo p. pion pirk p. lieh pirla krivka v podobe zvitu vinca sa okolo jednho bodu v rovine al. postupujca pozd osi v priestore zvitnica: cesta do kopca mala podobu pirly, zvitnice piritista kto sa zaober piritizmom d u c h r okultista piritizmus viera v monos styku s duami zomretch: pokusy o takto styk duchrstvo okultizmus piritizova p. prema piritus p. lieh pitl p. nemocnica pach 1 p. ap I plcl p. kvrna 1 plchn, plechn zasiahnu menm prudkm prdom (o tekutine): prudko vrhn prd tekutiny expr apn rpn: voda mu plachla, apla do tvre p r s k n * s t r e k n * strieknu* f r k n (v kvapkch): streklo, frklo mi blato na kabt expr.: f r s k n fusn Iuskn (v kvapkch) expr.: chrstn chusn chustn chvistn ustn (vrhn v mnostve): pinav vodu mu chrstla na hlavu pachot vydvanie pleskotavho zvuku; striekanie, rozstrekovanie, oby. pri nraze plechot: pachot, plechot mora expr.: lpot apkot: apot vn frkot pachota, pachta p pliecha 1. 2, apka 1 pachota sa, pachta sa p. apka sa pachotav, plechotav p. klokotav pachtanica p. apkanica plech' p. ap 1 plech ; 1. p. art 2. p. tranina plechn p plchn plechot p. pachot plechota, plechta p pliecha I, 2, apka I

plechota sa, plechta sa p. apka sa plha (sa) p liez 1 plhavec, plh p. karierista pliechanec p. kvrna 1 pliecha I. nara na nieo a pritom vydva prznan zvuky (o vode al. nieom riedkom); pri nrazoch zasahova prdmi vody plchota plechota pachta plechta: vlny hlasno pliechaj, puchoc; voda pliecha, plechoce do lna liapa apota apka liapka: vonku apoce, liape d plieska: daov kvapky plieskaj do oblokov 2. zasahova niekoho menmi prdmi vody plchota plechota pachta plechta: deti sa zabavuj, pliechaj, pachoc ns strieka prska fka expr. fska (v kvapkch): Nestriekuj, neprskuj na ma!; pri umvan fka, fsku naokolo liapa vyplechova: diea vo vanike liape, vyplechuje vodu nr.: uhra ubri (Klal) pongia p. huba' 2 ponova p. napna, prepna 1 pork p. spork porhelt, porhert p. spork porkasa, porkasa p. sporitea porova, pori p. etri 1. 2 porovlivos p. spoivost' porovliv p. spoiv portov p. atletick prajcova sa p. odporova 1, priei sa 3 pricer p. strek pricova, pricka p. strieka 2 priha 1. p. hani, ohovra 2. p. aha 1 prihn p. poveda' printova p. bea 1 prnge, prnl p. klinec 1 prnd, prnde p. diea 1 prt k p bio prtat' sa p. ui sa I prtn p priloi 2 prusl p. prieka 1 pli zaokrhova pery. sta a vysva dopredu zopuova vypuov a napuova sahova: plil. napuoval sta do plalivej grimasy; vypuovala, napuovulu, sahovala pery do bozku puka p. cievka punt l.p. ztka 2. p. diea 1 purtova bea al. s zvenou rchlosou na konci istho seku pretekov: pretekri purtovali finiova (pri portovch pretekoch) rafa p. iara 1 rfkovan p. psikav rafovanie p iara 1 rafovan p. psikav rafova p. iara rm p jazva, krabanec I ramot p. lomoz ramota, ramotit' p hrkota 1, hrmota, strka ranky p. zvora 1 rapnel p. strela 1 rauba, raub p. skrutka 1 raubovk p. skrutkova

raubova p. skrutkova rgom p. krom, naprie 1. ikmo, bokom 3 rb p. skrutka I rbovk p skrutkova r p. skrutka 1 rova p skrutkova rot 1. rozdrven zrno obilnn al. strukovn pouvan ako krmivo: jamenn, kukurin rot tl: sud s tlou (vantner) 2. p. odpad 1 rotovat' l.p. drvi 1 2. p. jes 1 , pouva sa pri utiovan al. uspvan dieaa i- i-i -i: .vi. -i. lila svoje dielu haja haju hajuky hajuenky h a j h-ha h-h (iba pri uspvan): haja, liuju. h-ha, uspvala svojho syneka tb p skupina 2 tabarc p. lomoz, hluk tabarcova p. hrmota tcia p. stanica tadilne, tdiovo p. postupne 1 tadin p ihrisko tdiov, tadilny p. postupn tdium p. stupe l , a s I tafrova p. cifrovat' 1 talla p. stojan tajerk p. k 1 tajk p. klobk tajger p. dozorca tl p. staja tamhilka, tampilka p. peiatka tamgast p. hos tamperlk, taniprlk p. kalok ance p. mo tand p. stanovite tandarda p. zstava tandardizova upravi poda jednotnho vzoru: tandardizova vrobky normalizova (uri jednotnos noriem): normalizova formt tandardn 1. ktor zodpoved norme, ktor m pravidelne dobr rove normovan ustlen: tandardn. normovan vrobok; tandardn, ustlen vkon pracovnku 2. ktor je najviac rozren, ktor sa vyskytuje bene ben priemern: tandardn, ben sortiment; priemern rove tandopede p. hne 1 tanga 1. p. r 2. p. dlh tra l.p. picha 1 2. p. sliedi tra sa p. preha sa I tart p. zaiatok tartr p. spa tartova 1. dva do pohybu, dva do chodu spa hovor, rozbieha: tartova, spa, rozbieha motory zapna 2. dva sa do pohybu (o strojoch) natartva: motor dobre tartuje, natartva * rozbieha sa: auto sa rozbieha vzlieta (o lietadle) astena kni. nhodn astie, nhodn spech: milik asteny kni. fortna astie 1. stav. pocit maximlnej spokojnosti, vyrovn-

nosti, radosti: matersk astie, iari astm blaho: usmieva sa blahom blaenos: vraz blaenosti v tvri poehnanie: prca je preho poehnanm zastar. blahoslavenstvo: chvle blahoslavenstva (Alexy) 2. priazniv zhoda okolnost: nema astie pri ench; opustilo ho astie spech zdar: ela niekomu vea spechov, vea zdaru hovor, terno: To bolo terno! slang, tigro astliv p. astn astne 1. porov. astn 2. p. bezstarostne astn ktor je pln astia, radosti a spokojnosti: ktor je prejavom astia (op. neastn) astliv: astn, astliv vherca blaen: astn, blaen matka; ma na tvri astn, blaen smev blaiv kni. blah poet. zried. preblah: usna s blaivm, blahm, preblahm pocitom radostn jasav expr. plesav: radostn, jasav, plesav smiech vesel nateen rozjsny rozjasnen rozjaren rozastnen: vesel, rozjsan, rozjaren tvr; lska sa zra v jeho rozjasnench, rozjarench oiach kni. blahoslaven (Kukun. Smrek) dobr vydaren: astn, dobr, vydaren rok radostipln: radostipln Vianoce spen poehnan priazniv iliv expr. svetl: ma za sebou spen de: po esdesiatke preil ete pr poehnanch rokov; oakvala priazniv, svetl budcnos * prjemn: spomna na prjemn chvle spolonho ivota zvideniahodn: zvideniahodn osud, ivot expr. zlat: star zlat asy, zlat mlados * expr.: preastn pretstliv (vemi astn) tt zkladn mocensk organizcia spolonosti na istom zem: slobodn tt. spolkov tt. raksky tt krajina kni. zastar. zem: rozvojov krajiny, demokratick krajiny ra (vek ttny tvar): Vekomoravsk ra imprium (velk ttny tvar): rusk, britsk imprium vemoc mocnos (politicky a ekonomicky mocn tt) vera (Figuli) monarchia kni. zastar. mocnstvo (ttna forma, pri ktorej na ele ttu stoj dedin, niekedy aj doivotne volen vldca) krovstvo (tt, na ktorho ele je kr) hist. koruna: uhorsk koruna cisrstvo (tt. na ktorho ele je cisr) republika (ttna orma, pri ktorej je hlava ttu volen na ist obdobie) tt p. moi 2 tatista osoba vystupujca v divadle, vo filme a pod. v masovch scnach bez samostatnej lohy Figurant zborista komparzista ttnica p. skka 2 ttny ktor je vlastnctvom ttu, ktor pochdza zo ttneho majetku (op. skromn) hovor.: errny komisn: zaplat sa to zo ttneho, errneho; dosta ttne, errne obleenie hovor.: obecn spolon: obecn, spolon majetok ; obecn, spolon pokladnica ttovka p. peniaz I tatus 1. p. zpis 1 2. p. situcia I tatt p. poriadok 1 ava 1. tekutina obsiahnut v rozlinch astiach rastln, najm v plodoch, oby. vylisovan a pripraven na pouitie: ava z citrna, z mrkvy ds (hustejia ovocn al. zeleninov ava): pomaranov, paradaj-

kov ds 4 miazga anat. lymfa (ava prdiaca v rastlinnch cievach) subt. zaft 2. p. elektrina ave lna bylina podobn pentu hovor.: avk Zajaia kapusta bot.: tiaveC (Rumex) tiav (Acetosa) nr. ka avica p. minerlka avk p ave avi sa p. namha sa avnat 1. p. sviei 2, erstv 1 2. p. hrub 2, drsn 2 tebe, teblina p prieka 1 tebot vydvanie jemnch spevavch zvukov (oby. o vtkoch): vrab tebot v itor vehol evel: vitor. vehol. evel kovrnkov davot: davot lastoviiek expr. zried. v i r i k ( Vajansk)

tebota vydva jemn, tich, prjemn zvuk (o vtkoch; pren. expr. i hovori) vitori: v krov teboc, vitoria drobn vtiky; deti teboc, vitoria veholit (spevavo): kovrnok vehol rann piese expr. eveli: vta evel expr.: vikota ikota: lastoviky (v)ikoc expr ipa (vydva pisklav zvuk; aj o drobnej hydine): kurence ipia; mlad v hniezde ipia virika vrlika (o vrabcoch) davota (aj 0 uoch) trilkova tidlika poet. klokotat' (vydva trilky): slviky trilkuj, klokotaj tedrec ker so strapcami ltch kvetov hovor, zlat d (in je forztia) tedr 1. ktor rd a vea dva (op. skpy): tedr rodiia hovor, radodajn: tedr, radodajn susedia, prbuzn gavaliersky (rd platiaci za inch): vie by 1 gavaliersky pohostinn kni. generzny expr. pretedr (vemi tedr) 2. ktor sa vyznauje hojnosou, dostatkom (op. skpy) bohat hojn: ma rados zo tedrej, bohatej, hojnej rody rodn: rodn zem, rodn rok vdatn (tedr a inn): vdatn d pomohol suchm poliam kni poehnan: poehnan jese expr. pretedr (vemi tedr) tek" p. tekot tek : p. kl, kolk teka p. brecha 1 tekli jemnmi dotykmi vyvolva na pokoke drdiv pocity oby. spojen s reflexnmi pohybmi smiechu; prjemne vzruova: tekli diea na pte; va kvy ich teklila expr.: laskota laskoti: nene mu laskoce, laskot tvr tekliv p. drdiv 1, svrbav tekot vydvanie krtkych prudkch zvukov (o psoch a inch psovitch zvieratch) brechot: tekot, brechot psov, akalov zried. tek (Rzus) tekota p. brecha 1 tel, tela p. polica telovat' p. chysta temova p. seka 1 tempe p peiatka tempova p. peiatkova tea 1. mla psa: chova tence psa: skuvajce psa 2. p. diea 1 tengrova p. podpichva tep p. tepenec

tepenec zatepen prt al. mlad stromek tep tepi 1. prena as uachtilej odrody na in rastlinu: tepi rue okova (tepi okom) vrbova (tepi vrbom): okova, vrbova ovocn stromy 2. p. okova 1, 2 tepn p. pestovan tepova p. preva te p. srs tetec nstroj zo tetn (ak podobnho materilu) upevnench na rke sliaci na nananie a roztieranie farby, na istenie, opraovanie: maliarsky, natierask tetec tetka (v tetec): tetka na bielenie stien tetina p. srs tetka l.p. tetec 2. p. prostittka tiak p. mo tiap p palica tiav, tiavec p. t'ave tibra p. tipka 1 tica chum vlasov, oby. na ele: kuerav tica hovor, keka: pohoi kekoit expr. upina zried. upry: ohrn si upinu * ofina (vlasy na ele zastihnut dorovn): nosi ofinu hovor. expr. paesy (as vlasov vbec): chyti niekoho za paesy expr. hriva zried. vojka (Figuli) p. aj vlasy 1 ticat, ticav p. vlasat ticova poahova vlasy, ticu niekomu expr. kvka: pri esan jej dlhch vlasov ju ticovala, kvkala expr.: kvakova kekova nr. kukova: chlapci sa kvakuj, kekuj hovor. expr. paesova: v hneve sa zaali paesova aha myka klba (za vlasy): Neahaj ma, nemykaj ma, neklb ma (za vlasy)! kmsa: pri esan dievku nemilosrne kme hovor, expr.: myksova myksova mykcova (za vlasy) tiep, tiepa dlh podlhovast kus dreva vzniknut tiepanm: rubai robia tiepy poleno: polen uloen o tsu metrovica siahovica (poleno v metrovej dke): dubov metrovica, siahovica tiepa 1. niem ostrm deli po vrstvch nieo tvrd al. takmto delenm pripravova: tiepa drevo na pokrenie; tiepa triesky kla (deli na vie kusy, oby. pomocou klinu): kla polen rba (sekerou): v hore rbe drevo 2. pociova ostr, lmav boles lma lomi kla: neos. lme, lom ho v kroch; kla ho v nohe lpa (bodavo bolie, oby. pri reume): lpe ma v kolene tiepav p. ostr 5 tiepka l.p. trieska 2.p.kralka tift p. kolk tigro p. astie 2 thly p. chud, tenk 1,2 tich p. steh tikaky hovor, kontroln hodiny subi. cvikaky tika p dierkova tikta p. ka tiktavka p. kavka timova 1. p. ladi 1,2 2. p. shlasi 2 tpa 1. bodnm do tela, cicnm krvi spsobova boles (o hmyze): muchy, komre tpu picha boda: rozzren osy ns pichaj, bodaj hrz hovor, ra:

blchy, vi ho hryz, er expr.: potipkva potipkova potipova (chvami, opakovane tpa) 2. spsobova pliv boles pli: ostr paprika ho tpe, pli na jazyku * expr.: potipkva potipkova potipova (chvami, opakovane tpa) 3. pociova pliv boles pli bolie picha: pery ma tpu, plia o mrazu; oi ma bolia, tpu, plia o cibule, pichaj o ostrho svetla pie (bolestivo svrbie): rana pie nr. ticha tipec 1. nstroj sliaci na zachytenie al. pridranie nieoho kolek: tipce, kolky na bielize 2. p. trocha3 tipendium p. podpora 2 tipka 1. p. trocha- 2. p. ksok I tipka 1. po tipke z nieoho odlamova, odtrhvat' tibra expr. dipkat: tipk, dipk z chleba mkk strieku; poriadne neje, z kola iba tibre odtipova odtipkva odt i brva utipova: z papiera otipuje, otipkva okraje; odtibrva, utipuje z jelo obtipkva (dookola al. zvrchu): obtipkva strapce na obruse 2. p. podpichva tipku 1. p. trocha1 1, 2. mlo 1.2 2. p. chvu tiplvec p. zlomysenk tipav l.p. ostro 3, porov.aj tipav 1 2.porov. ironick, posmen tipav 1. vyvolvajci pocit tpania, plenia, prenikavej bolesti bodav: tiplav, bodav hmyz; tipav, bodav mrz * korenist koenit: koreni(s)t chu rezav pliv pliv: rezav vietor; pliv, pliv boles tuh ostr (ktor psob vemi intenzvne. najm na chuov zmysly): tuh, ostr dym tpe oi; tipav, tuh, ostr paprika, cibua korenen pikantn (tipav v chuovej zloke): korenen, pikantn jel 2. p. ironick, posmen, ostr 5, 9 tipn 1. p. potpa 2 2. porov. tpa tt 1. p. erb, znak 3 2. p. tabua 2 3. p. vrchol I 4. p. ochrana 2 ttit" p. chrni tti sa pociova (prirodzen) odpor k nieomu, niekomu ma odpor: tti sa piny, m opor k hmyzu odahova sa: odahuje sa opclmuceho jedla; odahuje sa od namhavej roboty hnusit" sa protivi sa oklivit' sa hudi sa (vyvolva prirodzen odpor): hnus sa mu, protiv sa mu polizovanie; okliv, hud sa jej koka z mlieka ttnik hist. nosi ttu hist. ttonosec ttok 1. vymedzen plka s oznaenm vec. s menom, s npisom: kovov ttok na dverch menovka (ttok s menom): schrnky s menovkami lstok: lstok na expontoch nlepka: nlepky na vrobkoch tabuka: tabuka s menom 2. tienidlo na apici strieka: apica so irokm ttkom, so irokou striekou hovor, il t ttonosec p. ttnik tof p. ltka 3 tok p. poschodie tokerlk. tokrlk p. stolek 1 tokovec p. dom 1

tla sas enskho obleenia nosen ako irok ps okolo pliec pld odiedzka subt. prehoz p. aj ps 1 topa 1. p. tucha 2. p kmi tope 1. p ztka 2. p. diea 1 topka lta dieru niou na spsob mrieky zned.: mriekova mrieka t: topka. mrieka ptu na ponoke; nerada topkd. mrekuje toplcger p. vvrtka torcova sa p. odporova 1 ts, ts p. sts tla p. chodba trdlova p. chodi 1 trf p. ps 1. 2 trkat, t r k o v a n , trfovan p. psikav traga p teperi t r a j c h a t p maova 1, iara t r a j c h n p pokraba 2 trajkova p. st1 3 tramk l . p krsavec, vihk 2.p. mil 5, npadnk t r a m a n d a p. krsavica trand p. kpalisko strnok p. povraz trapcia, t r a p a p nmaha trba p. kra, trhlina trbk p. trb trb pejor. lovek, ktormu chba zub al. viacej zubov
pejor. t r b k

trbav I. ktormu chba jeden al. niekoko zubov (oby. prednch; o uoch al. o zvieratch) bezzub: trbav, bezzub chlapec; trbav, bezzub k 2. ktor m trbiny povylamovan: trbav, povylamovan hrebe pokoden: pokoden epel noa, mea 3. p. kostrbat 2 trbina p. kra, trhlina trber p. karierista treka p. tra 1, 3 trick p. samopank trich p. iara I trichom p. dovrchu 1, vrchovato trikovanie p. pletenie trikova p. plies I trimfl p. panucha trk 1 drobn kamienky pouvan na pravu ciest al. trat a pri prprave betnu: hrub, drobn trk * kamenie kamenie sklie subt. uter trk 2 p hrkot trk p. hrklka I strkal pri nraze tvrdch (oby. kovovch) predmetov vydva nie vemi intenzvne krtke tup zvuky; spsobova takto zvuk t r k o t a h r k a hrkota: peniaze vo vrecku trkaj; rka, trkoce s kmi; v katuke nieo hrk; hrkotal riadom nr. expr.: brnka brka brnkotat brkota: veda osi brnkoce r a m o t a ramotit' (o nepravidelnom zvuku): myi v komore ramoc expr.: h a r a i t h a r a i t : ke v ruke haraia postrk v a t postrkovat (chvami slabo Strka): ke vo vrecku potrkdvaj
porov. aj t r n g a

t r k n 1 . porov. strka 2. p ozva sa 2 trkot p. hrkot t r k o t a p. trka trkovisko miesto, kde sa nachdza al. a trk subt. utrovisko trkovit p. kamenit trng 1 p. cing trng 2 p. cengot, rinkot trnga pri nraze kovovch, sklench a pod. predmetov vydva zvoniv krtky zvuk; spsobova takto zvuk trngota: podkoviky, pohre trngaj, trngoc; trnga ostrohami rina (o ostrom zvuku): rozbit sklo rinalo expr.: b i n k a t brina b r n k a brnkota (jemne): brinka, brina prborom, reazami; ostrky brnkaj cvenda cvengota eenga zried. cvenga: mee, zbrane cvendia; ceng pohrmi, mincami zvoni: pohre krsne zvonia; zvon vidlikou o tanier nr s t r u n d a (Figuli) expr potrngva (chvami slabo trnga): potrngva pohrmi trngav p. zvoniv t r n g n si pri prpitku dotkn sa pohrmi pritrngnt'si hovor, ukn si priukn si: chytili pohre a srdene si (pri)tmgli; ukli si na zdravie hovor. expr. d g n s i pripi si z a z d r a v k a s i (vypi alkoholick npoj na poes niekoho, nieoho oby. so vzjomnm dotknutm pohrov): pripili si, zazdravkali si na spech, na vazstvo expr. p r i h r k n si: Nech ije! prihrkli si vetci trngot p. cengot, rinkot, hrkot trngota p. trnga trngotav p. zvoniv t r o z a k , trozok p slamnk trfa p. karha, hrei 2 t r d l 1. p zvin 2. p. ra 1 t r u k t r a p. systm, zloenie, zostava t r u m p a n d l p. podvzok tudent kto tuduje na strednej al. vysokej kole: dobr, priemern tudent posluch (vysokokolsk tudent): posluch medicny, architektry t u d u j c i : tudujci popri zamestnan iak (strednej koly) vysokokolk (vysokokolsk tudent) zastar. tudiZUS (Zbek) zastar. U n i v e r z i t a n t (Kukun)

tdia p. lnok 1 tdio p. divadlo 1 tudizus p. tudent tudrova p. tudova 1 t d i u m navtevovanie koly vyieho typu: univerzitn tdium; bol na tdich v zahrani hovor, kola: posla syna do kl tudovan p. vzdelan tudova 1. vzdelva sa na strednej al. vysokej kole; zskava vedomosti (V istom odbore) hovor, zastar. al. expr. tudrova: tuduje matematiku; expr. o tudruje? ui sa (zskava vedomosti): ahko, rd sa u, tuduje fraz. expr. p r e h a sa v knihch p. aj ui sa I 2. vedecky zisova poznatky o nieom bda: tuduje priny vyschnania lesa; ba o vplyve prostredia na udsk organizmus s k m a : skma dejiny svojho rodiska

razy tvormo: osiahli tvornsobne, tyrikrt v zisk; tyri razy, tvormo zloen list tvornoky s rukami i nohami na zemi potvornoky: tvornoky, potvornoky liezol po koberci tvorsten geom. mnohostn, ktorho steny tvoria tyri trojuholnky odb tetrader tvoruholnk geom. rovinn tvar so tyrmi uhlami odb. tetragn tvorylka spoloensk tanec pre tyri pry zasiar. kvadrila: tancova tvorylku, kvadrilu tvr l.p. tvrtina 2.p. as tvrtk iak tvrtej triedy, tvrtho ronka: tvrtci zklanej koly kvartn (iak tvrtej triedy osemronho gymnzia) zastar. syntaxista zried. syntaktik (v minulosti iak tvrtej triedy gymnzia) tvrtoroiak (posluch tvrtho ronka vysokej koly) tvrtina tvrt as celku: tvrtina zhrady, omu tvr: tvr roka, tvr litra mlieka hovor, tvrtka: tvrtka chleba tvrti p. deli 1 tvrtka p. tvrtina tvrtohory najmladie obdobie vo vvoji Zeme kvartr tvrtoroiak p. tvrtk tvrroie p. tvrrok tvrrok tvrtina roka kvartl: koniec tvrroka, kvartlu zned. tvrroie tvrstoroie tvrtina storoia: tvrstoroie vzniku divadla dvadsaproie tl l.p. sloh 1,2 2. p. rz tylista kto tylizuje, zostavuje text tyliztor: z rukopisu vidie, e bol znamenit tylista, tyliztor tra 1. p. preha sa 1 2. p. picha 1 3. p. podpichva tyliztor p. tylista tra sa p. preha sa I tylizovan p. strojen, vyumelkovan, kvetnat 2 trav p. dobiedzav tylizova p. formulova tri l . p . stri2 2. p. vopcha tyrikrt, tyri razy p. tvornsobne turm p. tok 1 uba, ubica p. kabt tv p. buri ubra p. pini 1 tvsky p. podvratn ubro p. pinavec I tvanica expr. vystupovanie proti niekomu z pozcie udiar, udier p. klamr, podvodnk 1 moci, prenasledovanie niekoho: tvanica na bojovnudi, udiari p. klama 3 kov za demokraciu publ pohon: policajn pohon na uflikr p. chudk 2 obanov u h a j , uhajec, uhajina p. chlapec 1, mldenec tva I. p. prenasledova I 2. p. podpichva 3. p. hneva uch' p. uchot uch 3 1. p. up 1, mik 2 2. p. vc tva sa 1. p. hna sa 2 2. p. hneva sa tvav p. podvratn cha, cha 1. pritskanm o nieo pohybova niem tvera p. vliec 2 trie: cha, trie si sluchy alpou expr.: brhli drhli kohli: brhli si oi; drhli, kohl zbradlie kefou tvera sa, tveriga sa p. liez 1 tverne p. postroj d r h n (niem ostrm): uch, rhne dlku ryiatvorekovan, tvorekov p kockovan kom mdli mydlit kni m (o rukch): mdl si tvorec geom. rovnosuann tvoruholnk s pravmi uhladlane, ml si ruky expr.: pouchva pouchova mi hovor, zastarv. kvadrt (chvami jemne cha): pouchva diea po bruku tvorica skupina tyroch osb al. vec: tvorica pretek2. pomaly po nieom posva za sebou a oby. robi pritom uchot uchota expr. uchta: cha, rov tvorka: nerozlun tvorka (priateov) hovor, uch(o)ce nohami, papuami aha vliec (po zemi): tvorlstok ah, vleie za sebou prestieralo tvorka p. tvorica tvorlstok p. tvorica 3. posvanm (guliek, gombkov) po nieom triafa tvormo p. tvornsobne cie a piga: chlapci chali, ali guky tvornsobne vyjadruje nsobenos deja, stavu, prznacha sa, cha sa pri pohybe sa nieoho, niekoho ku, vlastnosti a pod. slom tyri tyrikrt tyri tesne (kzavo, chavo) dotka ouchova sa trie

3. sstredene, dkladne pozorova skma obzera prezera: tuduje, skma, ak je situcia; obzer, prezer sa v zrkadle 4. tdiom, cvienm, uenm si osvojova: divadeln sbor tuduje nov hru cvii nacviova ui sa: herci cviia, nacviuj, uia sa svoje lohy tudujci p. tudent tuchanec p. der 1 tucha expr. lakom, psou al. zahrotenm predmetom vra do niekoho, do nieoho expr.: duga ucha uga d'oba dlba durka: potajomky tuchal, dugal, dl bal spoluiaka do boka; Neugaj ma! strka d r gat expr. strca: deti strkali, drgali do seba lakami expr.: oba uba (prstom, ceruzou, palikou a pod.) parcha: chlapec obal, parchal o psa drikom expr. rpa: rpal do ns lakom nr.. klma topa: k hnt suseda lakom; chlapci jeden druhho topali expr. potuchva postrkva (chvami) tuka p. omietka uka pri prudkch nrazoch tvrdho (oby. kovovho) predmetu vydva krtke zvuky: spsobova takto zvuky cvaka cvka: nonice ukaj, cvakaj; uka, cvaka nonicami, kukou tukovat' sa p. ui sa I tua p. chod tulec p. der 1 tulpia p. nvlek tupe l.p. ztka 2. p. diea I pluk, pluk p. drobn 1, mal 1 ply p. drobn 1, mal I, tenk 2 r p. korpin

sa otiera sa obtiera sa: dvaj pozor, cha sa, ouchuje sa, o(b)tiera sa o stenu; maka sa trela, o(b)tierala o nohu drie sa odiera sa zadha sa (vzjomnm tesnm dotykom preka pohybu): koleso sa drie o rm; siastky sa oieraj, zar'haj ehav p. pomal I uchn I. porov. cha 2. p. vopcha 3. p. vklznu (sa) 2 4. p. udrie 1 uchn sa 1. p. obtrie sa 2. p. sta sa uchn si p. vypi si uchor p. uchot uchori l.p. ua 2. p. uchra uchorisa l.p. jei sa 1 2. p vrtie sa 2 uchot tich zvuk vznikajci chanm al. trenm: uchot sena. iat uch: nepoul ani uch ustot: ustot krdel expr ust: ust papiera (Tatarka) elest (slab uchot): elest lstia evel (jemn uchot): evel ihliia * krabot: krabot pera kni. uchor (Hviezdoslav) uchota p. ua uchta p neporiadnica uchta sa l.p, mota sa I 2. p. s I, vliec sa 2 3. p. babra sa 2 uchtav p. neikovn L pomal 1, 2 uchy p. aty ujt p. stuha' uka l.p. mota s a l 2. p. hada l 1. toenm, vakanm (v rukch) dva nieomu valcovit tvar krti skrca: a. krti si cigarety: skrca makovnk 2. p. ga ok 1. predmet v tvare telesa obmedzenho knihovmi zkladami a oblm plom valec valek: ky, valeky cesta, msa vok: nieo zvinut do vlka 2. p. klas um 1. zmes rozlinch nejasnch zvukov: um daa, mora * expr umot: umot vetra poet zum (Hviezdoslav)

2. p. zhon. rozruch umie vydva al. spsobova zmes rozlinch zvukov zlievajcich sa do jemnho a oby. prijemnho zvukovho toku expr.: umota umoti: hora, rieka, vietor, vno um; mohutn vody umoc, d umot expr. eveli (slabo umie): trva evel ua uchota elestit (pri pravidelne sa opakujcom zvuku): lstie ut, uchoce; stromy elestia poumieva (chvami slabo umie) umiv ktor utvra bublinky, penu (o tekutine) peniv perliv: umiv, peniv prok; umiv, perliv npoj; umiv vno (ampansk) hovor.: bublinkov bublinkast bublinat: nemem pit ni bublinkov, bublinkast, bublinat umn p. pekn 1 umot p. um I umova odstraova penu z polievky a pod. zbera: umuje vriacu polievku; zber uminy nr. amova umovina p. ampansk unky p zadok I up 1. naznauje rchly pohyb niekoho al. nieoho; vyjadruje vzvu na takto pohyb ups uch: otvoril dvere a up s), uch. u bol dnu; a teraz up s), uch o

postele mik, pis. i myk Tik fuk: mik, fik s takou po stl 2. p. vc upa' ochrann obal semien al. niektorch rastln upka koka ohielka: cibuov upy; upa. koka z jablka; vari zemiaky v upe, v upke, v obielke upina: upiny slnenice krupina (drevnat obal niektorch plodov): orechov krupina kra krka (masvnejia povrchov vrstva niektorch plodov): pomaranov kra, krka upa : p. der 1, vbuch 1, vstrel, strela 2 upcky p. nedbanliv upk p. tulk, trhan I upre p. vznica upas p. tulk upasnk p tulk, vze upasom p postrkom pa zbavova vrchnej vrstvy, upky, kry a pod.; odstraova z povrchu upu, kru a pod. bieli: pa, bieli jablk, banny, pa kukuricu: bieli si koku z ovocia lpa olupova odlupova zlupova isti: lpe, ist fazuu, olupuje vajce hli: holi jablko, upu z jablka * subt. pucovat": pucuje zemiaky pa sa zbavova sa vrchnej vrstvy; oddeova sa z povrchu lpa sa olupova sa odlupova sa zlupova sa: tvr sa jej pe, lpe; splen pokoka sa mu pe. lpe, o(d)lupuje lieni sa (o niektorch ivochoch): had sa lieni; koa na nohe sa lieni zlieza liez (o koi): koa na nose mu zlieza, lezie upie p. b sa 2 upina l.p. lupina' 2.p. upa' uplda p. zsuvka plata nieo v podobe tenkho plochho tvaru: plata blata, snehu plt: krja mso na plty pltok: pltok syra. unky rez (odrezan plata): obkrti zvitok rezom slaniny uplk, uplda p. zsuvka upn I. p. vopcha 2. p. vkznu (sa) 2 3. p. udrie 1 upom l . p . postrkom 2.p rchlo upova p. vies 1 ups 1. p. up I. mik 2 2. p. hybaj 1,2 3. p. vc up-up p. hybaj 2 urc. urca p. zstera urda p.sya 1 rom p. krivo I rova p. isti 1 s l.p. zjazd I 2. p. vstrel ust p. uchot sta expr 1. prudko pada vo velkom mnostve; pri nrazoch prudko zasahova vali sa sypa sa: piesok Ssta, sype sa zo vetkch strn ' liat sa expr. kydal sa: d sa leje, sneh sa kyd 2. prudko hdza, prudko lia (vo velkom mnostve) vrha meta: vrh, mece kamene o potoka; Ssta jej vodu o o pliecha strieka prska expr. ska (rozstreknut kvapalinu): pliecha, strieka na eti haicou; prsk, fska na ma vodu p. aj pliecha, hdza 3. p. kmsa 2 4. p. bi 2 5. p. ua uster p. obuvnk

ustn 1. porov. sta 2. p. spadn 1 ustot p. suchot ue p sue ie p. tie uka p. ika I ukanda p. sprva1 ukat p. epka 1, 2 uka vo, ukom p eptom ulat 1. zle vyslovova sykavky poulvat (trocha ula): diea ete ule, pouldva 2. p. ua umat sa p. babra sa 2 uorit p. uchra uorit sa p. rozhadzova sa uot p. epot uota p. epka I ua vydva al. spsobova tich opakovan zvuk, ak vznik pri vzjomnom tren ahkch predmetov uchota: hodvb ut, uchoce; ua, uchota bankovkami uehori: holuby uchoria krdlami, slama uchor elestit' (slabo, jemne ua): lstie v korunch stromov elesti umie expr.: umota umoti eveli (o jemnom zvukovom toku): hora um. potok umoce. vietor evel lstm expr. ula: voda v potoku ule svia expr. sta (prenikavo): pla sta. svit ramotit' trkota expr.: harait harait (o hlasnejom a nepravidelnom zvuku): my v skrini ramot, trkoce. hara tie such lstie ie: tie, ie ut pod nohami uka p. epka 1 utav p. bezroh uter p. kame 1, trk1 utori p gga utrovat (sa) p. ponha sa 1 utrovisko p. trkovisko ut l.p. bezroh 2. p. hol 2 veri p hva veri sa p. kri sa 1, krivi sa uviks I. p. ernidlo 1 2. p. ni2 1 vabach lomen gotick psmo gotika vbeka p. zpalka 1 vbka p. zemiak vc naznauje der al. hodenie prask prsk: vc, prsk kameom do obloka bc fc pc bach: bc.Jc. pc mu jednu po chrbte plesk uch: plesk, uch chlapcovi po prstoch up ups: up(s) s nm rovno do vody vih (naznauje ahnutie. der): vih chlapca biom po tvri vacn 1. p. udrie 1 2. p. hodi vagor manelov al. manelkin brat; sestrin manel zastar. dever (manelov brat) vagrin manelova al. manelkina sestra; bratova manelka zastar zolvica (manelova sestra) vagrovat' sa p. spolova sa vanda 1. p samopa. art 2. p. zbava 1 vandova p. artova 1 vandovne p. artovne vandovn p smieny I vandra p pobehlica, prostittka vankes p. tlaenka

vrny p. pekn 1 vec p obuvnk vehol p. tebot veholit 1. p. tebota 2. p. hovori 1 vbalka p. zpalka 1 vih1 p elegancia vih 2 p. vc vihctvo p. elegancia vihk hovor, npadne sa obliekajci al. sprvajci mu hovor, elegn: robil zo seba vihka, elegna hovor.: fek tramk (pekn, urasten mu) hovor. expr. sek expr f r k r pejor.: fir seladn trocha pejor. f r a j e r hovor, pejor hochtapler (dobrodruh s uhladenm vystupovanm) kni.: dandy plejboj, ps.. playboy (milovnk vstrednho ivota) pejor.: pank pnik pnko (vyobliekan, poveneck, ale rozumovo obmedzen mu) vihr p. korb viha I. p. iba I 2. p. bea 1 vihn p udrie 1 vihn sa 1. p. poponha sa 2. p. ukza sa 3 vihnut p. blzniv 1 vihom p. rchlo vihot p. pleskot vihota p. svia 1 vk p. ev I vinde p. podvod, klam 2, skok vindler, vindliar p podvodnk 1. klamr vindlersk, vindliarsky p. stiv vindlovat' p. klama 3 vingat, virga p. beha svia p. svia 1 vitor p. tebot vitoit' p. tebota vung p. tempo I

t
ta p. tam 2 t p. ten. tamten tak, tk p. no tabanica p. tabatierka tabak ukovit rastlina, ktorej suen listy sa pouvaj na fajenie: cigaretov tabak, americk tabak machorka (hust tabak al. vrobky z neho): faji machorku fajivo (tabakov vrobky) zastarv. dohn: napchva dohn do fajky tahakizmus p. nikotinizmus tabakovo p hnedo tahakovohned p. hned tabakov p hned tabatierka puzdro na cigarety al. na tabak:
tabatierka

strieborn

zastar.: t o b o l k a t a b a n i c a hovor. expr.

cigartaka (Jurfk) tabela p. tabuka 1

731
tabernkulum p. svtostnok I tabla l.p. tabua I 2. p. doska 3.p. pole 1 tabletka prpravok /.lisovan oby. do plochho tvaru <xib tableta: ve iablet(k)y acylpyrnu, tuh lieh v tabletkch pilulka zried. pilula: pilulky proti bolesti * fam.: pastila pastilka (lieiv prpravok tvaru kotika. kocky a pod.): pastilky proti kau prok (liek v podobe tabliet): prky na spanie zasiar. prach (Jg) tablica l . p pole 1 2.p. tabua 1 3.p. doska tablika p. tabua I tablikovan, tablikov p. kockovan tbor 1. hromadn vzenie v provizrnych ubytovniach: koncentran tbor hovor koncentrk (koncentran tbor) subt. lger: zajateck lger 2. p. schdzka 1 tbork p ohe 1 tborisko p. sdlo I tbori prechodne bva vo vonej prrode (pod provizrnym prstrem): skauti tborili pri rieke stanova (tbori v stane): cez dovolenku li stanova bivakova (tbori pod holm nebom) tbornk p. vletnk tabu, tabuizovan p. nedotknuten, posvtn 2 tabua 1. predmet v tvare dosky z rozlinho materilu: mramorov, kovov tabua tabla: kamenn tabla * tablica tabulka tablika (menia tabua): oblon tablice; tabuka, tablika skla 2. doska na rozlin radn a in daje: firemn tabua; na budove je pamtn tabua tt firma (vvesn firemn tabua): na dome sa objavil tt banky vveska (vvesn tabua): pripn oznmenie na vvesku 3. p. stl 1 4. p. pole 1 tabula rasa p. przdnota 2 tabulka 1. prehadn usporiadanie istch dajov: tabuka rozvodovosti, zostavi tabuku rekordov tabela: tatistick tabela 2. p tabua 1. ttok 1 tabuov p. nedotknuten, posvtn 2 tahuret p. stolika I tacka sa neisto, kolsavo, ako, vratko kral (od slabosti, opitosti a pod.) potca sa expr. potackvasa zried. tcat sa: ustat tack sa omov; pri chdzi sa potcal, potackval nr pota sa (Timrava) mota sa plantasa pantasa plies sa (neisto kra): u nevldze, iba sa moce. plnce medzi umi tycka (kra potknajc sa): v tme tyckpo ceste expr.: rovat zova (zjednej strany na druh): opit nuruje. zava cestu nr. expr gracka (ako kra): stark grackala za nami neos.: socia ho se ho (pri opitosti, mdlobe) expr.: vliec sa aha sa (namhavo kra): chor sa sotva vleie, ah k posteli expr. prepleta nohami: ledva preplet nohami tackav p. kolsav I, neist 1 tca, tcka ploch podloka na roznanie a podvanie pokrmov: podlhovast, strieborn tca, tcka podnos: rozna pohriky na podnosoch tky p. vozk tade ukazuje al. odkazuje na smer al. miesto, ktorm prechdza dej: tm miestom, tou cestou tadia: tade, tadia vliezli dovntra

taji
tadeto ukazuje na blzke miesto, cez ktor prechdza dej, al. na smer vbec; touto cestou, tmto smerom tadiato: tadeto, tadiato sa dostaneme na ruh stranu; tadeto, tadiato pjde autostrda tadia p. tade tadiato p. tadeto tadnu p. dnu 1 tadolu p. dolu 1 ah 1. prdenie vzduchu: ah komna, kachie subt. cg: pec nem dobr cg 2. premyslen spsob konania: politick' ahy postup: taktick postup krok: nepremyslen krok hovor. expr. grif: bol to od neho dobr grif trik (ikovn ah zaloen asto na klamstve): predvolebn trik thaka p. prieah ahk hovor. expr. strhujca kniha, hra al. strhujci film: vborn f Im. priam ahk hovor. expr. trhk bestseller (kniha majca mimoriadny spech) hovor.: lger hit (nie iba hudobn): lger, hit sezny v enskej mde ahanica p. prieah ahan 1.p. rozvlny I, pomal 1 2.p. naberan aha 1. driac napna smerom k sebe: aha povraz potahovat' myka (preruovane aha): potahovat dieva za vlasy; myka za rukv niekoho p. aj ticovat 2. ahom posva za sebou vliec: ah, vleie vozk, ln cha potahovat (po zemi): cha za sebou koniec plachty; potahuje za sebou chrom nohu /.astarv tiahnu: tiahnu za sebou motz hovor, expr.: vli zameta: zamet chvostom; zvoj vli po zemi 3. (silou) dostva von vyahova: ah, vyahuje zo skrine makrty, z kola hrozienka: aha, vyahova si lstky s otzkami (na skke) expr. lovi (hada a aha): lov z polievky vlas vybera trhat (nieo niekam vraten): trha zub; vybera, trha mrkvu zo zeme 4. p. pracova 1 5. p. via I 6. p. vdychova, pi 1 7. p. spieva 1 8. p. faji aha sa 1. p. vliec sa 1. 2 2. p hda sa 3. p. namha sa 4. p. vin sa I, 3, pokraova 3 5. p. plazi sa I, 3, ri sa 2, pn sa 1 ahav 1. p rozvlny 1, pomal I 2. p. popnav tahet p. pre 1, 2 tahore p. hore 2, 3 ah p. k 1 tachometer prstroj na meranie rchlosti al. potu obrtok ry chlomr (prstroj na meranie rchlosti) obrtkomer otkomr (prstroj na meranie potu obrtok) taille p. driek 2 tas p. ods 1 t a j p. tajomstvo 1, zhada I t a j , j, a jaj, a jj p. ej 1, uj tajen p. skryt, tajn 1 tajfn p. vietor I tajga p. les 1 tajina p. tajomstvo I, 3 taji 1. zabraova inm spozorovanie istej veci. istho faktu, javu, chrni ako tajomstvo (op. prezrdza, prezradzova) zatajova utajova taji sa (s niem): tajil, zatajoval svoju minulos; ani sa svojou lskou netajil skrva ukrva expr: tutla ututlva:

dobre skrval, ukrval svoju boles, svoje sklamanie; tutlat , ututlva smiech zakrva zastiera (usilova sa nedva najavo): zakrva svoju netrpezlivos, zastiera obavy zamliava zamlova (taji mlanm): pravdu neslobodno zamliava neprezrdza neprezradzova: radn tajomstv nikdy neprezrdzal
porov. aj zaprie' 1

2. P. obsahova tajne skrvajc pred pozornosou inch, bez vedomia inch, v tajnosti (op. verejne) potajomky: tajne, potajomky sa schzali kad veer potajme potajmo zastar. potajne potajomne: potajme, potajmo zaal chodi na trningy ukradomky kradmo pokradomky pokradmo: ukradomky. kradmo, pokradomky pozoroval, o robia skryto skryte nepozorovane nebadane nenpadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, o hovoria; nebadane, nenpadne odiiel z. domu utajene zatajene inkognito: utajene rokuj o alom postupe: zatajene, inkognito sa vrtil o rodnho mesta fra/.: za zatvorenmi/zamknutmi dverami pod pokrievkou: vetko sa dohodlo za zatvorenmi dverami fra/.. v ktiku srdca: v ktiku srdca si nieo ela konpiran konpiratvne sprisahaneck (tajne s cieom vystpi proti niekomu): konpiran, konpiratvne, sprisahaneck pripravovali pd vldy nezkonne protizkonne neleglne ileglne (tajne a v rozpore so zkonom): nezkonne, neleglne, ileglne preiel cez hranice poktne (tajne a oby. v rozpore so zkonom): poktne rozmnoova letky zasiar.: pokryjomky pokryj o m n e p o k r y t e (J Krl. Hviezdoslav, Kukun) nr. expr:

zkulisn kulornv kulorov (tkajci sa iba zkeho kruhu ud): zkulisn, kulorny dohovor kni/ ezoterick tajn 2 p. policajt, detektv tajomnk funkcionr, ktor' vybavuje agendu a rozlin in veci organizci, stavov, spolkov a pod.; vysok ttna al. politick funkcia sekretr: vedeck tajomnk. sekretr stavu; redakn tajomnk, sekretr; generlny tajomnk, sekretr OSN tajomnos p. tajomstvo 1 tajomn ktor je zahalen tajomstvom, skrvajci tajomstvo, pln zhad; nepreskman tajupln zhadn: tajomn, tajupln ostrov; stretn tajupln, zhan bytos udn divn podivn zvltny (ktor drdi, neschdza z mysle, vzbudzuje poudovanie. podozrenie): udn, divn, podivn kazy na nonej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvltnou reou pohaov a mlania zastarv. er (asovo vemi vzdialen, mlo znmy): er dvnovek nepreniknuten nevysvetliten nevyspytaten (ktor sa d rozumom ako pozna): nepreniknuten udsk psychika, nevysvetliten javy, nevyspytaten osu * nepoznan neznmy (doteraz nie dostaujco znmy): neznmy pomorsk svet, neznma vesmrna sila zzran arovn (pln tajomnch sl, kazov, prhod a pod.): zzran, arovn rozprvkov ra; zzran, arovn psobenie talizmanu kni. zastar.
t a j o m s t v a p l l l (Kaliniak) zasiar t a j n o s t n (Kukun. Hni

potatnie potutme potume (Jesensk, Figuli) porov. aj tajn tajnos p. tajomstvo 3 tajnostkrskv p. sprisahaneck 2 tajnostn p. tajomn tajn' ktor nie je (obyajne myselne) vystavovan pozornosti inch, ktor je skrvan pred inmi: ktor je znmy, prstupn iba zasvtenm, kompetentnm a pod. (op. verejn) skryt (op. otvoren): tajn, skryt otvor; tajn, skryt organizcia; v zlohe mal ete jeden tajn, skryt tromf tich: tajn, tich odpor; vec sa uskutonila s lichm shlasom fa utajen expr. zakuklen: utajen, zakuklen nepriate nemenovan neznmy (ktor nie je menovan, znmy): informcie z nemenovanho, neznmeho zroja zatajen zatajovan tajen utajovan maskovan: meno informtora je zatajen, zatajovan nepozorovan
/asiar. p o t a j o m n zasiar. zried. p o t a j m (oltsov, Kukun)

Sovsk) mystick kni. mysterizny mystriov (nepochopiten ako mystika, nepreniknuten ako mystrium): m v sebe nieo mystick, mysterizne; v kaplnke vznikla zvltna, mystriov atmosfra okultn okultistick nadprirodzen (vzdialen racionalit, nepochopiten rozumom): okultn, nadprirozen javy expr.: temn tmav tajomstvapln p. tajomn tajomstvo 1. nieo neznme, ako poznaten, zhadn: tajomstvo ivota zhada tajomnos: usilova sa odkry tajomstv, zhady prrody kni. taj: taje vesmru kni. zastar. t a j i n a (Kukun) m y s t i k a km m y s t r i -

um: mystika, mystrium smrti 2. nieo nevysvetlen hdanka zhada: ostalo to pre ma tajomstvom, hdankou, zhadou do smrti rbus: jeho sprvanie je pre ns rbusom 3. nieo, o nem byl prezraden, o m osta skryt: redakn, vojensk tajomstvo; zveri niekomu tajomstvo tajnos: nema pred nikm nijak tajnosti intimita intmnos dvernos kni. zastar. tajina (oltsov)

ifrovan (utvoren tajnmi znakmi): tajn, ifrovan psmo lingv.: argotov argotick (majci charakter argotu): dohovrali sa nejakou tajnou, argotickou reou dvern neverejn (op. verejn): dvern sprva; neverejn hlasovanie, zhromadenie postrann bon (tajn a zrove zkern, neist): podozrievali ho z postrannch, bonch myslov podzemn ileglny neleglny poktny (tajn z politickch, ekonomickch, vojenskch a pod. dvodov; op. leglny): podzemn, ileglna, neleglna organizcia; ileglny, neleglny, poktny obchod so zbraami

tajs p. ods 1 tajupln p. tajomn, zhadn 1 tak 1. ukazuje al. odkazuje na spsob al. mieru deja; takm spsobom, do takej miery takto: tak. takto sa im to nepodar natolko: nemus sa tak, natoko ponha expr. takha taktoha: takha, taktoha to urob nr. altak 2. vyjadruje priraovac dsledkov vzah a tak preto a preto: bol unaven, (a) tak, (a) prelo si ahol teda a leda: mal chvu as. (a) teda sa tu zastavil nu: odmietol som, nu sa nahneval i: chytili ho pri

pehovan, / zbili ho take e (uvdza vedajiu vetu dsledkov): okikli ho, take rculej odiiel; noc bola horca, e nemohol zaspal 3. nadvzuje na situciu a uvdza vety s rozlinm obsahom, s rozlinou modlnosou nu no teda: Tak, nu o mm robi? No, teda, u si spokojn? hovor, take: take prde 4. hovor, uvdza vraz prinajci nov informciu naprklad povedzme hovor, takto: Nechcel by si tak, naprklad mlieko?; nebolo by zl, keby, povedzme, takto nieo dali 5. p. asi 1, pribline 2 6. p. no tka vydva zvuky podobn slabike tk (o kake) kakaf: na dvore tkaj, kakaj kaice * kvka (vydva zvuk kvc; oby. o vrane, abe, zried. o kaici) takhl p. tak 1 takisto 1. vyjadruje totonos al. podobnos dejov, vlastnost al. kvantity rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtm; je takisto, rovnako vek * prve tak priam tak: prve tak, priam tak mu poradili aj in podobne obdobne: pri prci postupovali podobne, obdobne * nie inak nie in neinak nein: vera priiel neskoro, dnes nie inak, neinak, nein detto kni. taktie: on dostal tisc korn, ty detto, taktie /astar. take (Tajovsk) 2. upozoruje na vraz, ku ktormu patr rovnako: me prs, takisto, rovnako tvoj brat prve tak priam tak: zodpovednos m prve tak, priam tak ako ostatn a j : aj priatea navtvil tie (stoj za vrazom): chlapec bol zranen tie* zastar. item nr. otob
(Jesensk)

takmer obmedzuje platnos vrazu, ku ktormu patr; vyjadruje, e vea nechbalo a dej by sa bol uskutonil skoro bezmla temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmla, temer sa minuli pomaly expr. ajsi: je u pomaly najlep; bolo u ajsi osem hodn, ke prili u-u priam: u-u, priam by ho boli chytili viac-menej takreeno takpovediac: vazstvo m viac-menej hovor, prakticky kni. kvzi: povedali mi, e kvzi patrm o rodiny len-len len-len e hovor, tak-tak e dobre e div div e zried. len toko e (v spojen so zpornm slovesom): len-len (e), tak-tak e nespadol fraz.: vea nechbalo len vlsok chbal: vea nechbalo a boli by sa prevrtili pribline (vyjadruje priblinos): s pribline rovnak takpovediac 1. p. takreeno 1 2, p. takmer takreeno 1. uvdza spresujci al. alternatvny vraz; inmi slovami povedan takpovediac: vsluch bol prvou, takreeno, takpovediac spravodajskou etapou; druh stretnutie je takreeno, takpovediac zrerovan vlastne respektve teda: dotkol sa podstaty, vlastne, respektve jadra problmu ; vnikol do jadra bytosti, teda do kadej jej bunky fraz. ako sa vrav 2. p. takmer takreen p. takzvan 1 takt 1 p. rytmus 1 takt 2 vybran, jemn, ohadupln sprvanie: kon vdy s taktom: nedostatok taktu * taktnos jemnos jemnocit jemnocitnos: vyznaova sa taktnosou, jemnosou; je pln jemnocitu, jemnocitnosti ohadupl-

nos: prejavova ohaduplnos kni.: tlocit tlocitnos (prejav citu, citlivosti v sprvan): z tlocitu sa o veci nevyjadril kni. spsobilos (dobr, jemn spsoby) tak-tak p. ledva 1, sotva 1 taktick p. premyslen, opatrn taktie p. aj 2 taktik kto je schopn premyslenm spsobom a postupom dosiahnu svoj cie, kto sa vyzn v zaobchdzan s umi: parlamentn taktik stratg (kto sprvne odhaduje monosti dosiahnu svoj ciel): politick stratg diplomat: vie vychdza s umi, je to dobr diplomat vykva opatrnk pejor. opatrnostkr (kto takticky vykva, dva pozor, aby sa neunhlil): bol znmy vykva, opatrnk - nikdy nepovedal svoj nzor taktika premyslen, zmern postup pri istej innosti, v istej situcii: zdriavacia taktika; zvoli dobr taktiku stratgia: stratgia boja diplomacia: ensk diplomacia taktizova expr. kona vyhbavo s cieom neprezradi zmer pren.: uhba uhna: taktizuje, uhna, nechce poveda cel pravdu hovor, pejor.: opatrnit (by vypolavo opatrn) hovor, diplomatizova (kona diplomaticky, takticky) kukova vykrca hovor, pejor.: lavrova chytri: nepomohlo mu ani lavrovanie, kukovanie, chytrenie taktnos p. takt', diskrcia taktn ktor m takt; ktor sved o dostatku taktu (op. netaktn) slun (op. neslun): taktn, slun upozornenie; spor vyrieili taktnm, slunm spsobom ohadupln /ried ohadn etrn (ktor sa vie vi do situcie, pocitov druhch; ktor m porozumenie pre zujmy, potreby, city niekoho; op. bezohadn, neetrn): ohadupln, ohadn, etrn lekr; etrn oznmenie neprjemnej sprvy * diskrtny (zachovvajci mlanlivos; op. indiskrtny): diskrtna osoba j e m n jemnocitn kni. spsobn (op. hrub, nespsobn): jemn, jemnocitn narka na hkliv tmu; spsobn sprvanie nevtierav: nevtierav zdvorilos takto 1. ukazuje na vlastnos prve pozorovanho deja, stavu al. odkazuje na spsob bezprostredne spomnan; tmto spsobom, takmto spsobom tak: takto, tak som si to nepredstavoval kni. nasledovne: urobme to takto, nasledovne: ty pjde nakpi a ja upracem expr.: takha * taktoha nr. aatak 2. p. vcelku 2 3. p. tak 1,4 4. p. naprklad taktoha p. tak 1 taktomer p. metronm takveru p. veru tak ist p. rovnak, zhodn, spolon 2 takzvan (skr. tzv.) 1. ktor je veobecne nazvan istm spsobom zastar. takreen: takzvan, takreen oidipovsk komplex; takzvan, takreend zna smrti 2. p. klamn, neprav 1, falon 1, 2 take 1. p. tak 2, 3 2. p. takisto 1 3. p. e 5 t p. as taafatka l.p. tranina 2. p. daromnica 1 taafatkova p. tra

talent p nadanie, schopnos, duch 3 talentovan p. nadan, ikovn 1, schopn talian pejor lovek, s ktorm sa d ako dorozumie
hovor, pejor. I i o t e i l t o t

taliga p. vozk talizman drobn predmet, ktor m prina astie amulet: na retiazke nos zlat taliztnan, amulet agnusok agnutek (prvesok s obrzkom svtca nosen na krku) medailn (zvesok na hrdlo. oby. s portrtom) maskot talmov p. falon 3 talmudista p. dogmatik taln 1. p poukaz 2. p. zsoba tova p deli I tam 1. ukazuje al. odkazuje na vzdialen miesto (op tu) hovor, tamto (op tuto): tam, tamto na polike s ke hovor, hen hentam: lien. hentam sa osi hbe expr t am h a tamtohl: tamha, tamtoha ktosi sed nr heno (F Heko) tamo (Vajansk) tamok (Hviezdoslav) tamtoka 2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialen miesto (op sem) ta: iiel tam. ta hore hovor.: hen hentam: chote hen. Iienlam do toho domu nr. tamtoka 3. hovor (s odtienkom zpornho hodnotenia) zdrazuje vraz, ku ktormu patr u len: kto by tam, u jedol tak hruky; ktoe ho len vie 4. p. pre 2 tamdnu l.p. dnu 1.2 2. p. vntri I tamdolu p. dolu 1,3 tamha p tam 1 tamhor p. hore I tamhore p. hore 1-3 tamo p. tam I tamodtade, tamodtia p. odtia tamoj p miestny tamok p. tam 1 tamten, tamt, tamto ukazuje na (vzdialen) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec u spomnan ten t to: tamten, ten vzadu to spravil; tamn, la kniha sa mi pi tamtoten tamtot tamtoto tentam * ttam totam, pis i tamto ten, ten tam at.: tamtoten, tentam v krtkom kabte sa mi nepozdva onen on ono hovor henten hent hento hentamten hentamt hentamto, ps i hentam ten at.: podaj mi onen, henten k; hentamten obraz je pekn nr.: heno ten heno t heno to (Jesensk) tamtie p tame tamto, tamtoha p tam I tamtoka p. tam 1. 2 tamtoten, tamtot, tamtoto p tamten tamvon p vonku tame kni/. vyjadruje totonos miesta, na tom istom mieste, na rovnakom mieste kni tamtie: mono to njs tame, tamtie kni. ibidem tancmajster p. tanenk tancovaka p. zbava 2 tancova pohybova sa v tanci: predvdza tanec zvta sa vrtie sa: rada tancuje, zvta sa, vrt sa v tanci hovor. vykrca sa: cel veer spievaj, vykrcaj sa na parkete hovor, vykrca (koho): vykrca dieva, tancuje s dievaom expr natriasa sa nadda sa

hopsat hopka: natriasaj sa v rytme svingu; dievence veselo hopsaj. hopkaj prebera prepleta (nohami) (ikovne pohybova nohami pri tanci): mle rezko preber, preplet (nohami) do taktu s hudbou expr. dubasi dupi drboli dubi (pri tanci oby. dupa, dupka): mldenci ohnivo dubasia, dupia nr.: dupancova dupaji (Klal) expr.: drepi krepi (rezko): mlad v kole drepili, kepili, vskali od radosti * zastar. hajdukova (tancova odzemok) slang, demova tandem p. dvojica tandemista p. spolujazdec tanec p. zbava 2 tanenica 1. ena. ktor profesionlne tancuje baletka (tanenica v balete) balerna (slov baletka) primabalerna (prv tanenica v balete) b a j a d r a (orientlna tanenica) geja (tanenica v japonskch zbavnch podnikoch) 2. drobn jedl huba s tenkm hlbikoni hovor, pika tanenk mu. ktor tancuje zo zbavy al. profesionlne: chrny tanenk hovor zastar tancmajster (uite tanca, dobr tanenk) baletnk slang, balek (tanenk v balete) tangenta p. dotynica tangovat' p. tka sa I tanierovit p. okrhly 1 tann p. trieslovina tanistra p. taka tank p. cisterna 1 tankova p. pi 2 tantui p. bi 2. krti 1 ap p cap tpa 1. p. laba 1 2. p. ena 1 apkovsk p. pasvny 1. konzervatvny 2 tpa 1. neisto sa pohybova (oby. sa pritom zachytva rukami) expr. habka: postupuje pomaly, tpe, liabk tme expr. mtra sa: mtra sa potme 2. by neist, bezradn (v konan a pod.) bldi: tpu v pochybnostiach; myse mu bli v neistote tpa p plieska 2 tpat p. plosk tpav p. neist 1, vhav apkanica p. apkanica tpka 1. p. tapka 1. 2. tlieska 1, plieska 2 2. p. drobi tpkav p plosk t'apn p. plesn 2 apot p pleskot apa p. plech tpui p. drobi tpuka l.p. tlieska 1. tapka2 2. p drobi tra, t r a j expr. kto vea. zbytone, nerozvne hovor expr tradlo t r e p a j trepk: nik si ho nevil, bol to iba tak tra. trepaj expr.: melhuba (Vajansk) rapot rapotk (Bendov) frzista epleta (Zbek) expr zried.: tarail tliapaj hovor, pejor bcha (Hviezdoslav) pejor. tlhuba nr. lptk (Hviezdoslav) lptO (Skalka) lbdo hrub. drsto subt. keco traka p. tranina tradlo p. tra trajsk p. trav

tranina (oby. mn. .) expr. nezmyseln, przdne rei: ensk traniny expr. traka vmysel: never jeho trakm, vmyslom expr. talfatka: tak talafatky netreba pova expr povedaka tresky-plesky: to s len tak povedaky, tresky-plesky babot expr.: sprostos hlpos sprostota: rozprva sprostosti, hlposti, sprostoty expr debilita debilnos expr. /ried. trepanina hovor, pletka: pinav pletky hovor, expr.: somrina somrstvo somarina volovina konina kravina capina /astar. blznina (Laskomersk) nr.: abdanina lpt pejor. hovdzina hovor, pejor. gebuzina hruh drst subt.: hovadina plech kec blbos hlbina debilina tarasnica p. delo tra expr. nepremyslene, nerozvne, oby. vea a zbytone hovori expr trepa tliapa trieska plieska bcha kvka hruh drsta: tra. trepe hlposti: trieska, plieska, bcha do sveta; ustavine kvka o tom istom: drsta sam hlposti expr. plies mota (bez zmyslu): o toko pletie, moce? * expr mlie trkota drkota rapota (rchlo, oby. mechanicky. bez hlbieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvznamnch veciach pejor jazyi (vea, zle rozprva o niekom) hovor, expr.: repeti rependi klebeti: eny po cel as repetili, rependili, klebetili o deoch expr. babota apota lpta: je to iba przdne babotanie: ustavine lap(o)ce o daom hovor, expr epleti taafatkova pejot harahurdi (tra o daromniciach): nieo epletila, taafatkovala, liaraburdila s kamartkou expr.: halcha halui (tranm vyvolva zmtok): balcha, balu o sveta expr: brhla hrbota frfota: Prestate ufrfota! subt. keca vali: nehodn mu veri, to iba val fraz.: striea/hovori dve na tri hovori, o slina na jazyk donesie pa si sta/jazyk na prechdzku/na pacrku mlti przdnu slamu tra sa p. tla sa 1. 2 trav expr. ktor vea a zbytone rozprva (o loveku) uvraven rozvraven uhovoren: trav. uvraven. rozvraven. uhovoren susedka expr utran potran urenen trajsk rapotav trkotav drkotav lpotav lalotav babotav tliapav radoren radovravn zried. ren hovor, expr.: repetiv repentv pren. expr. kvkav ukvkan suhsi. ukecan arbcky p. neikovn 1. arbav I arbk expr. lovek, ktor m pomal, neobratn, nemotorn pohyby al. pomal reakcie: je to arbk. nehod sa na port expr.: arbavec t p a j apk nekaavnk medved maco motovidlo hovor, nemotornk neikovnk hovor, expr.: neogabanec neohrabanec neokresanec neokrchanec neotesanec pejor hehedo kvargl nemehlo hromotlk skydo (Jesensk) hovor, pejor. umk uo utko (pomal, arbav v duevnch prejavoch) poleno drevo lekvr arbasa p. s 1, vliec sa 2 arbavec p. arbk arbavo 1. p. pomaly I, porov. aj arbav 1 2. porov. arbav 2

arbav 1. ktor sa pohybuje ako, pomaly a neobratne: svediaci o nedostatku pohybovej ikovnosti neikovn akopdny expr. netrebn: arbav, neikovn, akopdny, netrebn lovek: arbav, neikovn, akopdne, netrebn zaobchdzanie s prstrojom nemotorn neobratn expr grambav: nemotorn, neobratn, grambav dieva: predviedli nemotorn, neobratn, grambav tanec hranat neuhladen (bez ladnosti, plynulosti): hranat, neuhladen pohyby pomal expr: uchtav cpav (oby. o chdzi) hovor expr neohraban neogaban arbcky: pamtala si ho ako neohrabanho, neogabanho tunho chlapca expr hromotlcky 2. ktor m obmedzen duevn schopnosti, spomalen duevn reakcie; ktor ako al. pomalie chpe, vnma, u sa; svediaci o tom akopdny pomal neprun (v myslen) kni. nedvin: arbav, akopdna, pomal, neprun myse nechpav nedvtipn nedmyseln nevynachdzav (op. bystr, dvtipn): by nechpav, nedvtipn tup
expr. t u p o h l a v hovor, pejor. u m c k y expr. /ried u -

mav p. aj hlpy 3. p kostrbat 2, nedokonal targa sa p. vliec sa 2 archa 1. vlastnos nieoho akho, velk hmotnos nieoho akos: archa, akos nkladu vha: strecha neuniesla vhu snehu bremeno (ak nklad) poet. ot (Hviezdoslav) 2. p staros1 I. za 2 archavos stav, pri ktorom sa v enskom tele vyvja zrodok budceho organizmu tehotnos tehotenstvo samodruhos lek.: gravidita gravidnos archav (iba v enskom rode archav; ktor nos plod, ktor bude rodi: pren. i v muskom rode) tehotn samodruh fraz.: v druhom stave v inom stave v poehnanom stave: je v druhom stave lek. gravidn: archav, tehotn, samodruh, gravidn ena expr. ohakan nr.: hrub aren tarifa p. sadzba tarkast, tarkav p. strakat 1. pestr 1 aren p archav tarul p taka tartas p. krik tasa p. bi 2 taka schrnka s dradlami na nosenie vec: nkupn taka, kolsk taka * kapsa: prehodi si kapsu cez. plece kabela (via taka): potrska kabela kabelka (prrun dmska taka): vytiahnu z kabelky zrkadlo aktovka (taka na spisy, knihy a pod.): koen aktovka hovor, diplomatka (ahia taka na spisy, knihy a pod.) tanistra (koen al. pltenn taka na dlhom ramienku): tanistra pln jedla * torba zried torbica (taka nosen na chrbte al. na pleci): vojensk torba zastar tarul (Hurban) hovor, sieovka sieka (sieov nkupn taka): da si nkup do sieovky, do sieky a 1. P. seka 1. rba 1 2. p. bi 2 tata p. otec I tat p. tra-ta-ta

ttam p. tamten tato, tatko, tatko, tatk P. otec 1 tto, ttoha p. ten 1 tto p. k I tatra auto znaky Tatra hovor, tatrovka tatrovka p. tatra tatuko p. otec 1 ava velk prevav cudzokrajn zviera pouvan na nosenie nkladov: dvojhrb ava * dromedr (jednohrb ava) taverna p. hostinec tavi sa p. topi sa2 tavon p. von 1, 2 taxa p. poplatok taxatvny p. pln 1 taxtor p. odhadca taxk, taxi njomn auto: da sa odviez taxkom, objedna taxi zastar. autotaxi taxovat p. hodnoti aba p. produkcia 1 te p. no 3 aenie p. vprava aie stva sa am, akm oaieva akn: hlava mu aela, oaievala; brucho jej aklo expr. akavie: vieka mu akavej aisko 1. p. prostriedok 1 2. p. podstata 3. p. stredobod aiskov p. zkladn ai 1. zskava (zo zeme) prrodn bohatstv dobva: ai, dobval naftu, nerasty dolova rba: banci doluj, rbu uhlie bagrova (zskava bagrom): bagrova piesok, raelinu exploatova: exploatovanie surovn 2. pouva plne vo svoj prospech vyuva: ai z neastia inch ma prospech ma zisk: m prospech, zisk zo vetkho, o podnikne kni. profitova: najviac z vojny profilovali obchodnci pejor. koristi: koristia z. dvery kupujcich ai2 l.p, trpi 2. p. tlai 3 ai sa neos. nema chu, vu, silu a pod. nieo urobi lenit sa nechciesa: a. len sa mu ui; nechce sa mu vsta* ex pr. hnusit sa: hnus sa mu o i len rukou pohn aivo p. ako 3 aiv ktor ako dolieha na psychiku loveka, ktor vyvolva tiese, smtok, neistotu, obavy tiesniv stiesujci expr. gniaviv: noc prebdel v aivom, tiesnivom, gniavivom smtku; zasiahol ju tiesniv, gniaviv, stiesujci pocit pochmrny chmrny pomrny skuujci kni ponur kni. zastar. ponurn: pochmrna atmosfra, skuujce dojmy zvierav: zvieravpredtucha * dusiv dusn: prerui dusiv, dusn ticho deprimujci depresvny (vyvolvajci depresiu): stle rozmal o niku Z deprimujceho, depresvneho prostredia lieebne ubjajci ak: podahla ubjajcim, akm mylienkam; ma ak sny akalova si p. saova sa aka podranm, nadhadzovanm a pod. urova priblin hmotnos al. odhadova cenu nieoho poakva: ak, poakva rah perk vi (v ruke): balk prehadzuje z ruky o ruky, vi ho

aka si p. saova sa akavie p. aie ako 1. s velkou vhou (op. ahko) saka (op. zahka): ako, saka opaol na zem 2. s vyptm sl, s velkm silm, s nmahou, s prekkami (op. ahko) saka (op. zahka) namhavo: ako, saka sa zdvihol zo zeme; namhavo kral hore schodmi neahko obane prcne: neahko, obane, prcne dosiahol aj len najmen spech zaako: bolo mu ako, zaako odmietnu pozvanie morn kni..: t r u d n o trudn expr.: lopotn krvopotne znojne mozone: morn, trudno, lopotn sa plhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozone robili a do noci expr.: horko-ako navea-navea: horko-ako, navea-navea si zvykol na nov prostredie expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastpil o
vlaku zastar. h r u b o (oltsov) nr. p o t k y (Rzus)

priako (prli ako) expr. preako (vemi ako) nesprv. perne porov. aj ak 3 3. s intenzvnym, oby. negatvnym inkom vne silno silne vemi: v zime ako, vne ochorel; rozklaajce mso silno, vemi pchne aivo tiesnivo zle: takto situcia na neho aivo, tiesnivo, z.le olieha bolestne bolestivo: bolestne, bolestivo znal stratu otca poet. aobn zastar. toblivo 4. nie rchlo pomaly dlho zdhavo: motor sa ako, pomaly rozbieha; tak rana sa ako, dlho, zdhavo hoj 5. p. sotva 2 akomysenos p. depresia 1 akomysen p. smutn, melancholick akopdny l.p. arbav 2 2. p. arbav I, neikovn 1 3. p. kostrbat 2, nedokonal akos 1. p. archa 1 2. p. staros' 1, trpenie akotonny p. ak 1 ak 1. ktor m velk hmotnos, vhu (op. ahk): nosi ak vrecia expr.: stokilov stocentov (oby. o loveku): stokilov, stocentov chlap akotonny (vemi ak, pren. expr. i o loveku): akotonny nkla mohutn masvny (ak a velk): premiestova mohutn, masvne kamenn sochy; mohutn, masvne skaly priak (privemi ak) pren. centov: centov okovy zried. zvan: zvan kusy
pltna (Kukun)

2. ktor je vyroben z akch materilov (op. ahk) masvny (psobiaci dojmom mohutnosti): ak, masvny zamatov zves; masvna elezn brna mohutn: mohutn staroitn nbytok nevzdun: ak, nevzdun materil 3. ktor vyaduje vea silia, nmahy, energie; ktor je pln akost, komplikci; svediaci o vynaloenom velkom sil (op. ahk) namhav neahk oban: ak, namhav innos; zdola neahk, oban sek cesty porn hevnat: porn, hevnat boj nron (op. nenron): nron tdium, nron literatra (op. ahk) prcny (nron na prcu, vyadujci vea roboty, oby. pedantnej, dkladnej): prcne overovanie v kartotke; zvolen spsob kontroly je prcny (op. jednoduch) saen

(ktor je iba doasne ak al. ktor je a ako pvodn): saen pracovn podmienky zloit komplikovan nerieiten nezvldnuten nesplniten (ak na zvldnutie, rieenie, splnenie; op. jednoduch): zloit, komplikovan, nerieiten matematick prklad pren. nestrviten (ak na vnmanie, pochopenie): nestrviten text morn navn vyerpvajci vysilujci (ktor spsobuje navu, oderpva sily): morn, navn port; vyerpvajce, vysilujce povolanie tvrd expr chlapsk: tvrd, chlapsk prca otrock expr.: lopotn krvopotn
k o n s k expr. zried. p o t n zried. p o t u t v r n y expr.

zned mozonat pren expr.: galejncky galejn: otrock, lopotn, krvopotn, potn, poturvrna, mozonat, galejncka prca krut neudsk pren. expr.: ps psovsk (neprosn a ak, nedstojn loveka): krut, neudsk, ps osu kni. sizyfovsk (ak a nezmyseln, mrny): sizyfovsk robota kni. trudn zried trudnat hork trpk pren: tnist tnit (ak a neprjemn, bolestn): ma trudn, trudnat, hork, trpk ivot; da sa na tr'ni(s)t p krun (ak a smutn): prili krun asy priak (privemi ak) 4. (o vzduchu) ak bva v uzavretom, nevetranom priestore (op. erstv) oloven vydchan nedchaten: omril ho ak, oloven, vydchan, nedchaten vzduch v miestnosti 5. p. velk, vny' 4 6, p. aiv 7. p. dleit 2. velk aoba p. mdloba, slabos 1 tobi si p. saova sa aoblivo p. ako 3 aobliv p. alostn 1 aobn p. ako 3 team p. skupina 2 teter 1. p. divadlo 1 2. p. prhoda teatrlny p. strojen teovat p. dotkn sa 1 teda 1. kontatuje al. komentuje ist skutonos, uvdza zhrnutie nejakho zistenia tak slovom skrtka: teda, tak si u uvedomuje, o si spravil; slovom, skrtka, mus sa rozhodn jednoducho prosto proste: sprva sa jednoducho, prosto ako slobodn mldenec nu: nu. mal by sa nad tm zamyslie raz konene: bute u raz, konene ticho u potom takreeno: a ako to u potom, takreeno bva, neastie nechod samo kni. ergo: ergo, zajtra sa stretneme zasiar. tedy 2. vyjadruje priraovac vzah s vysvetovacm vznamom; uvdza vysvetlenie k textu al. vypotavame ie: prili aj nai, teda, ie otec a mama to jest (skr. t. j.) a to: najvy predstavite ttu, t. j. prezident; rast tam ihlinat stromy, a to smreky, jedle, borovice naprklad ako (uvdzaj vysvetlenie al. nepln vypotvn ie): kstkoviny, naprklad, ako erene, slivky, ringloty, maj avnat duinu zastar. tedy 3. vyjadruje priraovac dsledkov vzah a teda preto a preto tak a tak: je ete mlad, (a) teda si to me dovoli; nem nikoho, (a) preto, (a) tak si mus

poradi sama nu: ili in, nu iiel aj on i: prila noc, i museli skonit zastar tedy 4. p. no 3 tedy p. teda 1-3 tglik ndobka na farmaceutick, kozmetick al. potravinrske vrobky: krm sa predva v tglikoch nespis. kelmok tehlovo p. erveno tehlovoerven p. erven tehlov p. erven tehotenstvo, tehotnos p. archavos tehotn p. archav techa p. techa techtle-mechtle p. klady teka p beha, bldi 1 tekutina p. kvapalina tekut ktor m schopnos tiec, teci kvapaln (o fyziklnych ltkach, veliinch): tekut, kvapaln skupenstvo; tekut, kvapaln plyn liaty (ktor sa leje): liaty betn, liate cesto tekvica 1. popnav rastlina s velkmi duinatmi plodmi; plod tejto rastliny nr. dya 2. p. hlava 1 t e a t nik p. staja telefn p. telefont telefont telefonick spojenie hovor, telefn: mte u ns telefont, telefn hovor: medzimestsk hovor telefonova p. vola 4 telegraficky p. rchlo telegrafick p. rchly, strun telemeter optick prstroj na meranie vzdialenosti diakomer teleskop p. alekohad telesn 1. ktor sa tka tela (op. duevn, psychick) fyzick: pociova telesn, fyzick vyerpanie; zna telesn, fyzick boles odb somatick: somatick prznaky, somatick vek manulny run (zaloen na vyuvan fyzickej sily loveka): manulna, run prca 2. p. pohlavn teleso p. sbor 2, zbor 2 telivo p. telo telnatos p. tunota telnat p. tun 1 ten p. breziv telo iv organizmus, najm vo svojej vonkajej podobe a prejavoch; odb. podstatn as nieoho kni. korpus: kr s korpusom; telo, korpus lode hovor, pejor. telivo (velk udsk telo) telocvik telesn pohyb zameran na otuovanie gymnastika: rann telocvik, rann gymnastika cvienie: cvienie na nra tlovda p. somatolgia telov p. bov telovchova uvedomen starostlivos o rozvoj telesnej zdatnosti zastar. fyzkultra tepis p. hlupk tma obsahov zacielenie umeleckho al. vedeckho diela; to, m sa niekto zaober, oho sa tka ist innos: tmou diela je vojna nmet: to je dobr nmet na

va v pomalom tempe, rytme zber (pri plvan): urobil niekoko temp, zberov temporlny p. asov 1 temrava p. ero, tma 1 temravie p. tmavn temrav p. tmav 2 ten, t, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blzkosti hovoriaceho tento tto toto: prosm si ten. tento oblek, t, tto suku tento tu tto tu toto to ten tu t tu to tu tuto ten tuto t tuto to tento tuto tto tuto toto tuto hovor, tu ten tu t tu to tuto tento tuto tto tuto toto expr.: tenhl thl toha tentohl ttoha totoha: ten(to) tu sa mi temer 1. p. takmer, pomaly 4. pribline 1.2 2. p. sotva I nepi; tu(to) ten sa zaal bi nr. toten tot temian p. kadidlo 2. oznauje osobu, zviera al. vec, ktor sa v dialgu temne p. ierno 2, tmavo nezastuj, o ktorch u bola re al. ktor s dostatemnica p. vznica tone uren situciou on ona ono: chcel som temnie p. tmavn priateovi pomc, ale ten, ale on moju pomoc odmietol temnie sa p. tmavie sa 3. p. tamten temnist p. tmav 2 teni sa porov. zmeni sa temno 1 l.p. ierno 2, tmavo 2.porov. nejasn, zhadn 1 3. porov. hlbok, tlmen tendencia 1. usilovanie sa uplatni ist mylienky, nzotemno 2 l . p . tma I 2. p. zhada 1 3. p. tlak 4. p. zary a pod.: lnok m mravoun tendencie zmer: ostalos politick zmery cie: veudsk cie silie snaha: temnobelas p. modr je tu silie, snaha ovplyvni vsledok zpasu temnoerven p. erven 2. smer, ktorm postupuje ist jav sklon: m tentemnomodr p modr denciu, sklon k alkoholizmu nklonnos* nchylnos temnos l . p tma I 2.p. zhada 1 3.p. zlo dispozcia: dedin nklonnos. dispozcia na nieo temnosvit p. ero kni. trend: vvinov trend tendencizny p. tendenn temnota 1. p. tma 1 2. p. zhada 1 3. p. tlak 4. p. zaostalos tendenn ktor sleduje ist tendenciu, ist cie; ktor je temnovlas p. tmavovlas podriaden uritmu zmeru, siliu kni/.. poplatn: temnozelen p. zelen tendenn, poplatn literatra kni. zastar. tendenciztemnozrak p. tmavook ny (Mrz) j e d n o s t r a n n skreslen (nie dos objektvny vzhadom na zmer): jednostrann hodnotenie; temn 1. p. tmav 1,2 2. p. nejasn 1. zhadn 1 3. p. prstup; tendenn, skreslen obraz zaostal 4. p. smutn 5. p. hlbok 4. tlmen 6. p. zl 1 jednostrann o situcii; skreslen hodnotenie temova p. prituova tendova p. smerova 3 temperament p. povaha 1 tenhl p. ten 1 temperamentn ktor m temperament: ktor reaguje vemi spontnne, bezprostredne, oby. aj prudko; svedten ist p. rovnak, zhodn, spolon iaci o tom ohniv vniv nruiv: temperatenkn porov. zmeni sa mentn, ohniv ena; stisk ruky prezrdzal ohniv, tenko 1. s malou hrbkou, na mal hrbku, na tenk vniv, nruiv osobnos iveln nesptan: ksky (op. hrubo) natenko, ps. i na tenko (op. nahruiveln, nesptan prejavy; iveln, nesptan sprvabo): tenko, natenko natret chlieb; tenko, natenko nie vitlny vervn (pln ivotnej sily, elnu): vitlnakrja salmu ahko slabo: do vrchov odili ny, vervn lovek bujn b u j a r (pln neovldateahko, slabo obleen expr.: tenuko tenunko tenunej ivotnej sily): bujn, bujar mladci dynamick linko tenuko natenuko natenunko natenuiv: dynamick, iv tanec; by vemi iv p r u d k linko natenuko, ps. i na tenuko at: (na)tenuko, impulzvny: prudk, impulzvna povaha; prudk, (na)tenulinko vyvakan cesto impulzvne gest nesprv. horkokrvn 2. (o zvuku) s vysoko, oby. slabo znejcim tnom temperatra p. teplota 1 fistulovo: spieva tenko, J'istulovo expr.: tenuko temperovan p. mierny 1 tenunko tenulinko tenuko: komr mi tenuko. tenunko pska okolo ucha temperovat' mierne zvyova teplotu nieoho zahrieva zohrieva ohrieva: temperovat', (z)ohrieva porov. aj tenk 3 vzduch kri: v dome sa ete nekri prikurova 3. porov. tenk 2 (dodatone): treba prikurova ohrievaom skujova tenk 1. ktor m mal hrbku (op. hrub): tenk knika, (zmkova elezo na obrbanie) tenk doska zky (op. irok): zka trbina nitkovitempo 1. rchly pohyb: nasadi tempo rchlos (rcht niovit (tenk ako ni): nitkovit vlas, niovit le tempo): .v rchlosou nieo zariadi * hovor, vung: rezance slab (tenk a mlo pevn, siln): ad je prs do vungu slab; krtky rukv odkryI jej slab, tenk rky th2. rytmick pohyb pri istej innosti rytmus: tancoly chud: thle, chud nohy; thly, chud krk

film ltka: ltka na rozmanie mylienka idea: hlavn mylienka, iea romnu * tza (strune vyjadren hlavn mylienka): tzy prednky tematika (shrn tm): drmy s tematikou vzahu mua a eny * predmet objekt: predmet rozhovoru, objekt vskumu tematick sledujci ist mylienku, tmu programov: tematick, programov zjazd tematika p. tma tem l . p . temeno 1 2. p. vrchol 1 temeno 1. vrchn as hlavy: hol temeno star. al. poet. tem hovor, vrchhlava: iapka na vrchhlave 2. p. vrchol 1

jemn ahk (oby. o ltke, tkanine): jemn, ahk mueln expr.: tenuk tenuk tenunk tenulink pretenk pretenuk (vemi tenk) pritenk (prli tenk) 2. expr. (o loveku) ktorho postava m v obvode mal rozmery, ktor' nie je tun chud thly (op. tun, tlst): tenk, chud dieva; v pse je tenk, thla * vytiahnut (ktor prudko vyrstol; vysok a zky): vytiahnut chlapec tly ply (tenk a drobn: op. robustn): tla, pla postava expr.: tenuk tenuk tenunk tenulink pretenuk (vemi tenk) expr.: pluk pluk (vemi ply) pritenk (prli tenk) 3. ktor znie vysoko a obyajne nie je vemi siln (o zvuku; op. hrub) vysok (op. hlbok): zaznel tenk, vysok tn palky, slab, j e m n , eveliv (tenk a mlo zvun, nevrazn): ozvala sa slabm, jemnm, evelivm hlskom pipav pisklav: ppav, pisklav zvuk expr.: tenuk tenuk tenunk tenulink pretenuk (vemi tenk) 4. p. slab 2, 3, biedny 2 tenor l.p. tenorista 2.p. zmysel I tenorista spevk spievajci vysokm hlasom hovor. tenor tentam p. tamten tento, tentoha p. ten 1 tentoraz p. teraz 1 tentova sa p. okol kova tentui p. bi 2, krti I tenuko, tenunko, tenuko, tenulinko p. tenko I. 2 tenuk, tenuk, tenunk, tenulink p. tenk 1-3 ten p. plva tenzia p. tlak 1 teolg odbornk v teolgii, posluch teolgie bohoslovec teolgia nuka o Bohu bohoslovie zastar. bohoveda teorma p. pouenie I teoretick p. akademick 2, kabinetn I, abstraktn I teria p. nuka tep p. pulz, tlkot tepa l.p. kova 1 2. p. pulzova leperiexpr. s nmahou nies al. aha (oby. nieo ak) expr vliec teriga trepa: teperia, vle batoh bielizne; kam terigaj, trep t skriu expr.: prata tvera: pratal, rveral kufor a pre dvere expr.: repetit rediga traga: klavr repetia po schodoch expr aha sa naahova sa mordova sa molestova sa namha sa (s niem akm): ah sa s balkom na stanicu nr terui teperi sa p s I tepich p pokrovec 1 teplast, teplisl p. tepl: 1 teplica p. prame I teplo p. pohoda 1 teplomer prstroj na meranie teploty: teplomer ukazuje 37 "C odb. termometer teplomet p ohrieva teplomiln ktor potrebuje na rast tepl podnebie odb. termofiln: teplomiln, termofiln rastliny; teplomiln, termofiln rz vegetcie teplo p homosexul

teplota 1. miera tepelnho stavu hmoty temperatra: pokles ennej teploty, temperatry 2. hovor, zvenie tepelnho stavu tela od 37 C: mat teplotu horka (telesn teplota nad 38 C) 3. p. neha tepluk, tepluk, teplunk, teplulink p. tepl' 1 tepl' 1. vyvolvajci pocit tepla (op. chladn, studen): tepl polievka, tepl vzduch hrejiv (ktor prjemn hreje): hrejiv le slnka, hrejiv kouina preteplen (prestpen teplom): preteplen obilie, preteplen bielize vlan hovor, letn (mierne tepl: oby. o tekutine, ktor nie je horca): vlan mlieko; vlan, letn voa vlah (prjemne tepl a mierne vlhk): vlah letn veer, vlah vnok rozohriaty horci (vemi tepl): rozohriata, horca rra; horci de
zned. t e p l a s t t e p l i s t (Zbek. Rysua) expr.: t e p l u k

tepluk teplunk teplulink; odb termlny (obsahujci tepl vodu): termlne kpalisko; termlny lieiv prame varen: varen strava (op. studen) porov. aj horci 2. p. tuln 3. p. mil. nen 4. p. homosexulny tepl 2 p. homosexul tepna cieva odvdzajca okyslien krv zo srdca do tela artria: poviaza tepnu, artriu na ruke tepot p. tlkot, pulz tepota p. pulzova tr p. decht teraj p. sasn 1 terajok p. dneok 2 terapeut p. lekr terapia p lieba terasovit p. stupovit 1 teraz 1. v tejto chvli, v tomto ase, v sasnosti; v tomto prpade (op. potom) nateraz: teraz, nateraz si musme pomc sami momentlne zastar. momentnne: momentlne sa mu ar hned ihne okamite: dohodu musia podpsa hned, ihne, okamite dnes hovor dneska: dnes, dneska by sa u tak nieo nemalo stva* zatia: teraz, zatia som tu ete ja pnom tentoraz: tentoraz, sa pomlil nr.: vu (F. Heko) vuleky fraz. hne a zaraz 2. vyjadruje okamit nastpenie deja u: Ked zakrim, vybehne! - Teraz! U! 3. p. prve 1 tercin p. tretiak 1 tercir p. treohory ter p. cie 2 teremtetova p. klia, hrei I teriga p. teperi, vliec 2 teriga sa p. s 1 terigavo p. ako 2 teritrium p. zemie termlny p. tepl' 1 termn' p. as 1 termn 2 p. pomenovanie terminolgia shrn nzvov istho vednho al. pracovnho odboru nzvoslovie: odborn, matematick terminolgia; odborn, matematick nzvoslovie nomenklatra (systematick sbor nzvov) termofiln p. teplomiln

termometer p. teplomer termv p. prame 1 terno p. astie 2, spech teror p. nsilie 1, 2 terorista p. nsilnk terorizmus p. nsilie 1,2 terorizova p. prenasledova 2, utla 2 terui p. teperi terui sa p. s 1 tesk l.p. n 2. p. zub tesa p. kresa 1 teskliv p. cliv tesknit p. smti teskn p. cliv tesne 1. vemi blzko (miestne i asovo) bezprostredne celkom p r i a m o p r i a m : chata stoj tesne, bezprostredne pri jazere; preli celkom, priamo pri plote * hne ihne: Imed, ihne za nami prili aj ostatn zko: jednotliv kapitoly na seba tesne, zko nadvzuj expr: tesnuko tesnunko tesnulinko: stli tesnuko, tesnulinko pri sebe 2. tak, aby nieo vemi priliehalo k nieomu natesno, ps. i na tesno /astarv. tesno: tesne, natesno upchal kry expr.: tesnuko tesnunko tesnulinko natesnuko natesnunko natesnulinko, ps. i na tesnuko at: tesnuko, (na)tesnunko pouklada knihy do poliky 3. porov. tesn 1, 2 tsnina p. tiesava tesni I. robi tesnm, tesne uzatvra utsovat': obloky treba na zimu dobre tesni, utsovat' 2. p. prilieha 1 tesno p. tesne 2 tesnopis p. stenografia tesnopisec p. stenograf tesnuko, tesnunko, tesnulinko p. tesne 1.2 tesn 1. ktor m meniu velkost", ako je potrebn; ktor obopna telo al. niektor jeho asti: ktor nie je dos pohodln (op. von) priliehav hovor.: ohtiahnut vy pasovan pasentn: nos tesn, priliehav sukne: obtiahnut, vypasovan, pasentn nohavice kni. upt zried. upiaty (Jesensk) zky (op. irok) mal (op. velk): kabt mu je v pleciach zky; topnky s mi u mal expr tesnuk tesnunk tesnulink 2. ktor dobre prilieha; ktor' ni neprepa nepriepustn nepriedun hermetick: lesn, nepriepustn ventil; tesn, nepriepustn, nepriedun, hermetick uzver expr. tesnuk tesnunk tesnulink 3. ktor je mlo priestrann mal (op. velk, priestrann): cel rodina sa tla v jednej tesnej, malej izbe zky (op. irok, priestrann): tesn, zke bentske uliky stiesnen: deprimovali ju stiesnen priestory podkrovnho bytu 4. p. blzky 2, zky 2, 3 test p. skka 1. 2 test p. svokor testament psomn prejav vle, ktorm si zvetca ustanov dediov zvet: otec nezanechal testament, zvet posledn va testtor p. poruite testin p. svokra

tei 1. spsobova rados, poskytova poteenie blai oblaovat' poteova obastova: teilo, blailo, poteovalo ho vedomie spechu; dar ho dlho obastoval bavi zaujma hovor, interesova (prina poteenie, vzbudzova zujem): bav ho port; ni ho nebav, nezaujma * uptava: vetko nov ho uptava lahodit' (spsobova lahodn pocit): re mu lahod 2. poskytova techu v iali, v neast a pod. poteova uteova: kamarti ho teia, poteuj, uteuj, e sa uzdrav tei sa 1. preva rados, ma poteenie z nieoho m a t rados by rd radova sa: tei sa z det, ma rados z vazstva; je rd, raduje sa, e sa mu robota podarila by nateen b y t rozradosten by naradosten: deti s nateen, rozradosten, e sa blia przdniny /.ried. r a d o s t i sa kni. al. expr.: plesat'

j a s a (prejavova, preva vek radost): cel tadin ples, jas hovor.expr.: vska* ujka(tei sa vskanm): nebudete nad tm ujka veseli sa (prejavova rados veselm, zbavou): vetci sa teia, veselia vyva sa (zlomysene sa tei z nieoho): vyva sa na cudzom neast 2. nachdza techu v nieom uteova sa poteova sa: teili sa, uteovali sa ndejou, e sa to raz skon 3. ma nieoho dostatok pova ma: tei sa cte, slobode; pova. ma ctu, slobodu teite p. poteovate teia, telica p. sekera teta otcova al. matkina sestra; dospel osoba vbec tetka: s na przdniny k tete, k tetke; prde k nm susedovie teta, tetka hypok.: tetuka tetulka stryn (manelka otcovho brata) zastarv. ujin (manelka matkinho brata) tetka p. teta tetrader p. tvorsten tetragn p. tvoruholnk tetulka, tetuka p teta texasky praktick nohavice z kepra dnsy rifle: nosi texasky, dnsy, rifle textil p. tkanina textra p. systm tza p. zsada, tma tzovit p. heslovit, strun tfi napodobuje zvuk pri odput, naznauje odputie; vyjadruje opovrhovanie, pohdanie, zhnusenie, odpor tf fi f' t f u j t'f: tfi, tfuj, odpul si na zem; t f , tfuj, to je ale bezoivos ph (vyjadruje opovrhovanie): ph, ale si sa vyznamenal f u j p f u j (vyjadruje zhnusenie, odpor): fuj, pfuj, tu nieo smrd t f u j p. tfi t h , t h a p. ph t h i , h l . p . fha 2.p. ph thriller p. napink 1 tchor p. pinavec 1 t p. fha tiahly p. rozvlny 1, pomal 1 tiahnu 1. s vo vom pote al. v skupine: udia tiahn k vode, vojsko tiahne do mesta u b e r a sa (zvona)

 putova: zstup sa uberal alej; koovnci putovali pou vali sa expr h r n sa sypa sa: mlde sa valila, hrnula, sypala z kina expr. hna sa (rchlo): dav sa enie nmestm prdi (jednm smerom): po nbre prdia turisti 2. p. sahova sa2 3. p. via 1, ri sa 2 4. p. pta 2 5. p. aha 2 tiahnu sa 1. p. vin sa 3, pokraova 3 2. p. ri sa 2 3. p. vliec sa 2 tiapa p. s 1 tiara p koruna I tidlika p. tebota, trilkova tiec 1. (o tekutch ltkach) pohybova sa v nepretritom prde prdi: voa v rieke pokojne teie, pri; krv v ilch prdi lia sa (silnm prdom): mlieko sa leje z kanvy expr. cedi sa kni. r i n s a (v mnostve): krv sa rinie z rn roni sa (tiec po kvapkch): slzy sa dieau ronili z o steka (zhora dolu al. dovedna): z o mu stekaj slzy; potiky stekaj do jednho prdu vyteka (tiec odniekia): zo stromu vytek smola kni. plyn (zvona): Dunaj ticho plynie kni. k a n (oby. po kvapkch): slzy jej kan po tvri expr.: ccerka ura (tenkm prdom, ccerkom): zo abu ccerk, ur voa blnkota blnka zurkota expr.: zura ura zurka urkota (pri pohybe tekutiny vydva hlasn zvuk): potok blnkoce, zurkoce, urkoce cra crka cvra cvrka cvrka expr: curka crkota (tenkm a hlasnm, niekedy aj preruovanm prdom): mlieko cr, c(v)rka o echtra nr.: cechti (sa) cechta (tiec ccerkom) expr.: hra hrkota (prudko): za domom hri rozvodnen potok 2. p. ma sa 2. plyn 1 3. p. zateka tielko p. triko tie 1. obraz vrhan osvetlenm telesom; priestor, ktor nie je priamo osvetlen ta: stromy vrhaj tiene, tne; vyhadva tu chldok: ahn si o chlku expr : tieava tava (tienist miesto): zhradn tieiava, tava 2. zporn strnka nieoho ta: tiene umeleckho ivota, ta minulosti negatvum zpor mnus: hovori iba o negatvach, mnusoch reformy 3. p. nznak tieava p. tie I tienist 1. ktor poskytuje tie tnist tniv: oddchol si v tienistom, tnistom parku; prechdzal sa tnistou alejou zastar. tienny (oltsov) p. aj tmav 2. p. neprjemn tieni p. cloni tienny 1. p. tienist 1 2. p. neprjemn tieova p. tnovat' tiese l.p. nedostatok 2 2.p.depresia 1. strach, staros 1 tiesava zke, tesn miesto, oby. v prrode tsnina: kamenn tiesava, tsnina tiesnina (Felix) abina abie (zke dolie): hlbok abina valina jamina ina (zky priestor zovret pohorm): ili skalnou inou kaon (hlbok a strm riene dolie zovret skalami) zried. ab (Podjavorinsk) tiesnina p. tiesava

tiesni l . p . tlai 3 2. p. skuova. trpi tiesni sa p tlai sa 2 tiesnivo p. ako 3 tiesniv p. aiv, skuujci, neprjemn tiesov P. ndzov tie p. aj 2, takisto 2 tieodbornk pejor. zdanliv odbornk kni. kvziodbornk tieumelec pejor. zdanliv umelec kni. kvziumelec tha p. fha tchnu stva sa tichm, nehlunm, pokojnm ti sa utcha stcha utiova sa: vonku vetko tchne, utcha, stcha; vietor sa u ti, utiuje mlknu umlkat'* zmka(stva sa mkvym, zamlknutm): ked ide okolo, udia mlknu, umlkaj, zmlkaj ustva prestva (o prrodnch javoch, o deji): vietor, d ustva, prestva; pla dieaa pomaly prestval useda (prestva psobi): hnev used mrie zamiera (nhle prestva): hlas mu od hrzy zamiera upokojova sa (stva sa pokojnm): more tchne, upokojuje sa p. aj slabn ticho 1 1. nevydvajc al. nespsobujc nijak zvuk; vydvajc al. spsobujc vemi slab zvuk (op. hlasno) potichu: ticho, potichu sa zakrdal po chodbe; ticho, potichu sa rozprvali a o polnoci neuj ne nehlune bezhlune bezhrmotne: neujne, nehlune sa priblil ku skupinke; motor be bezhlune, bezhrmotne bezhlasne bezzvune nehlasne nezvune: auto ilo olu kopcom bezhlasne, bezzvune s vypnutm motorom; nehlasne, nezvune pohybovala perami nepoutene: lietalo nepoutene preletelo v obrovskej vke eptom epkom poepky hovor, pouky (o rozprvan): eptom, poepky jej osi vravel tlmene pridusene: tlmene, pridusen na ns zavolal hud. piano expr. tko tichuko tichunko tichulinko potichuky potichunky potisku nr. potky: tko, tichuko zavrel dvere; tichunko, potichuky vyjs z miestnosti zastar.: neslyte neslyaten e nesprv. sticha

2. ni nehovoriac, nepovediac ani slovo potichu bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli a do rna mlky mlanlivo zried. pomlky: chvu mlky, mlanlivo stli na hrobom nemo mlkvo zamlknuto zmlknuto: nemo, mlkvo, zamlknuto hadel za odchdzajcimi expr.: tko tichuko tichunko tichulinko potichuky potichunky expr. zried. Uky nr. expr Uky 3. bez prudkho pohybu pokojne: leal ticho, pokojne, ani sa nepohol nerozbrene: rieka nerozbrene, ticho tiekla dolinou expr.: tko tichuko tichunko tichulinko 4. vzva na pokoj, utenie niekoho al. nieoho pokoj pokojne: ticho, pokoj, pokojne, ni sa nedeje it t pst: Ticho, it, nechcem pou ani slovo! expr. ani muk ani krk ani slovo: Ani muk, nech u ni nepoujem hovor.: ku kute (vzva pSOVi; trocha hrub. vzva uom) nesprv. kud ticho 2 stav bez zvuku tiina: veern ticho; prerui ticho, tiinu tichos: tichos ulice * nemota (pln ticho) mlkvos poet. mlkvota (Rzus) t: podveer-

n li expr. al. km. tava: naokolo sa rozhostila tava expr. /.ried. tichota (vantner) pokoj: non pokoj *
m i e r poet. m l k (Hviezdoslav)

tichomorsk ktor svis s Tichm ocenom, ktor sa v om nachdza odb. pacifick: tichomorsk, pacifick ostrovy; tichomorsk, pacifick priestor tichos, tichota p. ticho', pokoj 3 tichuko, tichunko, tichulinko p. ticho1 1-3, eptom tichuk, tichunk, tichulink p tich 1 tich 1. ktor slabo znie. ktor slabo pou bezhlasn nehlasn (op. hlasn): tich, bezhlasn, nehlasn otvranie brny neujn nepouten nezvun zned.: bezzvun bezzvuk: neujn, nepouten kroky; nezvun, bezzvun. bezzvuk vrava nehlun (ktor nerob hluk): nehlun chod motora polohlasn polohlasit tlmen pritlmen pridusen (ktor nem svoju prirodzen zvukov intenzitu: zoslaben): bol opatrn, preto hovoril polohlasnou reou, tlmenm, pridusenm hlasom bezhlas bezhrmotn expr.: tichuk tichulink tichunk (vemi tich) 2. ktor prve al. u ist as nehovor, nevydva nijak zvuky; ktor sa vyznauje tm. e mlo hovor: ktor m miernu povahu mlanliv mlkvy zamlknut zastar zamlkly bez slov: o si dnes tak tich, mlanliv?; otec je tich, mlanliv, ntkvy, zamlknut lovek; po smutnej sprve zostali vetci zamlknut, zamlkli, bez. slov mlovravn nevravn nezhovoriv (ktor mlo al. nerd hovor, ktor bva zvyajne ticho): mlovravn, nevravn. nezhovoriv chlapec krotk mierny nevbojn (ktor sa vyznauje miernosou, pokojom): krotk, mierna, nevbojn povaha plach utiahnut (tich a nesmel): plach, utiahnut dievina 3. ktor je ponoren do ticha; ktor je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tich ulica (op. run) pokojn neruen: tich, pokojn, neruen veer; mal as i vhodn prostredie na tich, pokojn, neruen rozjmanie mierny: voda v jazere je lich, mierna (op brliv); mierne plynutie ivota pren. mlkvy mlanliv zamlknut zamlkly: mkvy dom; mlanliv, zamlknut les 4. p. skryt, nem 5. p. slab 3 tika vydva pravideln jemn zvuk (o hodinch) uka: hodiny tikaj, ukaj tiket p. lstok 2 tm p skupina 2, drustvo 2 tinibre p. farba 2 tmov p kolektvny tinktra p. vaok I tinta p. atrament tip 1. p. odhad 2. p. rada 1 tipova p. hda 1 tip-top l.p. pekn 1, vborn 2.p. vborne 1 tirda p prejav 1 tirk p. automobil tirolk p. klobk tiscer p. rozmanit 1 tiscka p. tisckorunka tisckorunka tisckorunov bankovka tiscka hovor.:

tisckorunovka tiscovka: odklada tisckorunky, tiscky, tisckorunovky, tiscovky do banky tisckorunovka p. tisckorunka tisckrt 1. p. tiscnsobne 1 2. p. veakrt tiscnsobne 1. vyjadruje nsobenos slom tisc tisckrt tisc rz: tiscnsobne, tisckrt, tisc rz zven obraz bunky 2. p. veakrt tiscnsobn p. viacnsobn 1 tiscorako p. rozline tiscorak p. rozmanit 1 tiscovka p. tisckorunka tisc rz 1. p. tiscnsobne I 2. p. veakrt tiscronica tisce vroie milnium: slvi tiscronicu, milnium zaloenia ttu tischlas p. mnohohlasn t ska, tiskat" p. tlai 1-3 tiskat" sa, tiska sa p. tlai sa I tisn 1. tlakom spsobova, aby sa nieo k nieomu tesne priblilo pritska pritla tlai: tisne, pritska, pritla, tla si hlavu o dvere vtla vtskaf pcha (dovntra, nasilu): vtla, vtska, pch mu do ruky peniaz * strka: strk do vrecka zvyok jedla tiska tiska: tska tekvicu do vody 2. spsobova pevn dotyk (rukou al. inou asou tela) zviera: primne mu tisne dla; pevne zviera pery stla stska: stla, stska v ruke hraku 3. p. tlai 2 tisn sa p. tlai sa 1-3, ponka sa 1 t, tava p. ticho : , pokoj 3 tiina l.p. ticho2, pokoj 3 2.p. ztiie ti 1. robi pokojnm, zmierova intenzitu citovch prejavov niekoho utiova upokojova chlcholi: li, upokojuje, chlchol rozhnevanho mua; utiuje ju submi expr: anka ika: ikaj ns ndejou, e zvazme kni/. koji ukja (ti telesn al. duevn iadosti): ukja smd. pud. zvedavos * hovor, expr pstka (ti intenzitu zvuku vyslovenm citoslovca pst): pstk na diea 2. odstraova al. zmenova niektor (oby. neprjemn) telesn pocity, prejavy tlmi kroti: ti, tlmi boles, smd; kroti hnev. smiech mierni zmierova: mierni, zmieruje sestrin ia svojou prtomnosou chladi schldza schladzova: trner chlad, schladzuje chlapcovu zlos stiova (intenzitu zvuku): ti, stiuje hlas expr hasi: hasi jed, hnev, ve ti sa p. tchnu tisiv p. chlcholiv, upokojujci tko p. ticho' 1-3 titan p. gnius I titansk p. velk 1, obrovsk titlasa 1. p. tlai sa 1 2. p. babra sa 2 titul 1. p. hodnos 2. p. nzov, zhlavie 1 3. p. dvod titulrny p. estn 2 tituln p. predn 1. hlavn 1 titulok p. nzov titulova p. nazva tizianov p. hned, ryav tkanica, tkanika p. nra 1 tkanina ltka zhotoven tkanm: vlnen tkanina textil

(vrobok z tkaniny): bytov textil textlie: bavlnen textlie tkanivo biol. sbor buniek rovnakej stavby a funkcie bioi. pletivo: svalov tkanivo, pokokov pletivo anat.: vz (tuh spojivov tkanivo medzi svalmi, kosami) vzivo (mkk spojivov tkanivo niektorch orgnov): tukov vzivo tka prepletanm tku a osnovy zhotovova tkaninu: tka pltno, skno snova snu (pripravova osnovu na tkanie) tkliv p. smutn, cliv tkvie p. spova 3 tla 1. pracovn postup, pri ktorom sa prena psmo al. in znaky na papier al. na in materil: chyba tlae knhtla (tlaenie knh): vynjdenie knhtlae hbkotla (technika tlae z hbky) meditla (tlaenie obrazov z medench platn) ofset (technika tlae z plochy, pri ktorej sa obraz prena na gumov valec a z neho na papier) fototla fototypia (spsob fotomechanickho rozmnoovania) typografia (technika tlae s pouitm sadzby) xerografia (reprodukn technika zaloen na elektrostatickom princpe) 2. periodicky vychdzajce tlaov vrobky: oborn tla * asopisy: obrzkov asopisy noviny: ta noviny publikcie: vedeck publikcie pejor. pltok (podradn tla, najm noviny) tlaenica zhluk tlaiacich sa ud: pri vlaku nastala tlaenica, predra sa tlaenicou nval (velk nahromadenie ud): v obchodoch je nval hovor, stisk: v trnici bol stisk expr. mrvenica: strhla sa mrvenica expr.: mrvenisko (Skalka) motanica: stratil sa v motanici expr : trma-vrma kucapaca skrum socanica
(Jesensk) zried. S t r k (Hviezdoslav)

tlaenka msiarsky vrobok z nakrjanho varenho msa a vntornost naliateho do irokho reva al. aldka subt. vankes nr. dedo tlaiar odbornk v tlaiarstve, v reproduknej technike knhtlaiar typograf tlaiarstvo p. polygrafia tlaidlo sas mechanizmu ovldan stlanm gombk: tlailo, gombk na telefnnom prstroji klapka (tlaidlo na zapjanie rozlinch prstrojov): klapka prijmaa: expr. dzindzk (drobn sas nieoho, vnelok a pod.): da si spravi ten dzindzk na vypnanie telefnu (Johanides) tlai 1. tlakom psobi na nieo pritla: tlai ceruzu na papier, tlai na pedl, pritla pedl tska tiska pritska: tska, pritska si ruku na elo dlvi gniavi (psobi hmotnosou, tlakom na viu plochu): dlvi zemiaky, gniavi trvu miaga pui mliadi (tlakom drvi): miaga, pui ovocie liapa (liapanm tlai): liapa kapustu p. aj pchat 2. tlakom dva do pohybu tska tiska tisn: tla, tisk, tisne pre sebou kru; tla, tisne frik o kopca potiskat' potla potlaova posva pohna: potisk, pohna, posva pku od seba postrkva postrkova (tlai ahkmi nrazmi)
subt. ibovat"

3. tesne obklopova a tm obmedzova pohyb, spso-

bova boles a pod. tiesni zviera tiska tska: golier ho tla, tiesni, zviera, tisk stla: sper tla, stla mustvo do rohu ihriska ai: batoh ho a p. aj omna 4. p. trpi, znepokojova 5. p. domza, nalieha 6. p, sdza 2 tlai sa 1. tlakom si vynucova priestor tska sa tiska sa tisn sa: cestujci sa bezohladne tlaia, tskaj do vlaku; postavte sa o radu, netlate, netisnite sa natska sa: natska sa medzi ostatnch pretla sa oby. pejor.: pcha sa dga sa: deti sa pretlaj dopredu, pchaj sa, dgaj sa do lavc strka sa: strk sa o prvho radu expr. titla sa: hmla sa title pod kabt expr. trepa sa: Netrepte sa sem! 2. ma nedostatok priestoru tiesni sa stska sa tisn sa miesi sa expr. miaga sa: tlaia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na tadine sa tisn tiscky ud; miaga sa vo vlaku expr. dusi sa: vetci sa dusia v jednej komore 3. tlakom bezprostredne psobi na nieo, tesne sa pribliova* pritla sa pritska sa tisn sa: tlai sa, pritla sa k mru; pritska sa, tisne sa k sestre tli sa prituova sa vin sa privat' sa (s citom, nene): ieva sa tli k milmu; iea sa vinie k matke 4. p. ponka sa 1 tlaivo listina s predtlaou formulr: tlaivo, formulr rodnho listu blanketu tlaovka hovor, tlaov konferencia, tlaov porada: minister usporiadal tlaovku publ. brfing: na brfingu bolo oznmen, e... tlak 1. sila psobiaca na nieo: tlak vody pretrhol hrzu odb. tenzia: tenzia plynov npor (siln tlak): npor vetra naptie: naptie pary 2. psobenie s pouitm sily, moci ntlak: podahn politickmu tlaku, onrodovac ntlak tlak (nsiln obmedzovanie udskch a obianskych slobd a prv): komunistick tlak tlakomer prstroj na meranie tlaku: ortuov tlakomer fyz. manometer (tlakomer na meranie tlaku v uzavretom priestore) barometer (tlakomer na meranie tlaku vzduchu) tlama l.p. papua I 2.p. sta tlapa l.p. laba 1. paprka 1 2.p. stopa 1 tlpkast p. plosk tapka 1. dlaou zahka udiera po nieom expr: t'apka capka apkat": tapk, apkpska po bruku; capk ho po ruke potapkva expr.: potpkva poklepkva (jemne, viac rz): dverne potapkval, poklepkval znmeho po pleci; diea sa poapkdvalo po bruchu plieska poplieskava (silnejm derom dlane): od radosti sa plieska po stehnch expr. obtpkva (z viacerch strn, viac rz): kupujci obapkvali tovar 2. dlaami udiera o seba (na znak shlasu, nadenia a pod.) tlieska: ivci nadene tapkaj, tlieskaj * expr.: apka apkat tpota: apk, apoce robnmi rkami, apk si o taktu aplaudova (nadene) det. tpuka 3. p. drobi

tlpkav, tlapky p. plosk tlpn p. plesn 2 tlskn p. plesn 1 tc 1. prudkmi dermi nieo niekam umiestova zatka vtka vbja: tlie, zatka klinec do dosky; vtka, vbja kl do zeme zara vra: zara kl do pdy, vra klin do steny 2. dermi drobi, rozdrobova; takmto spsobom znehodnocova, nii* drvi* roztka* rozbja: tc, drvi, roztka skaly, zrno, korenie; rozbja, tc pohre pri umvan expr.: trieska trepa drzga: v hneve vetko trieska 3. p. bi 1-3 4. p. pulzova tc sa l.p. tla sa 1 2. p. bi sa 1 tl p. rot 1 tlhuba p tra tlesk' p. potlesk tlesk' p. cap tleskot p. potlesk llesn, tleskn p. plesn 1 tiiapa p. tra tliapav p. trav tlieska 1. dlaami udiera o seba (na znak shlasu, radosti a pod.) tapka: divci hercovi dlho tlieskali, tapkali aplaudova (nadene vyjadrova uznanie, shlas): posluchi prednateovi aplaudovali expr.: apka apka apota det. tpuka 2. p. plieska 1, 3 tlie 1. p. blika 2. p. trva 1 3. p. prchnivie tik 1. p. kyjak 2. p. neikovnk, hlupk tlkot opakovan krtke dut zvuky spsoben pravidelnmi dermi: tlkot srdca, krosien buchot: buchot bubnov, kladv trepot: trepot krdel kni. tep: tep motora (Rz.us) tepot (Vajansk) tlkola l.p. pulzova 2. p. bi 3 tlmene p. ticho' 1. polohlasno, porov. aj tlmen tlmen menej intenzvny ako obyajne bva. menej vrazn zmiernen zoslaben slab: pocioval tlmen, zmiernen boles; svetlo je tlmen, zoslaben, slabie; pou zoslaben, slab zvuk rdia pridusen pritlmen polohlasn polohlasit nehlasn tich dusen sten (oby. o zmiernenom zvuku): pridusen pla; polohlasn, nehlasn, tich, sten hovor vo vedajej izbe stlmen utlmen: stlmen, utlmen stony jemn nekriklv (op. krikav): jemn, nekrikavfarby temn: temn dunenie prichdzajce zdaleka udusen (Urban. Alexy) zduen expr.: pridrhnut prikrten tlmi zariadenie sliace na tlmenie: tlmi zvuku, nrazu hud. sordno (tlmi zvuku pri hudobnch nstrojoch) dusidlo (tlmi zvuku pri dychovch nstrojoch) tech.: amortizr amortiztor (zariadenie na zabrnenie vzniku rozkmitu kodlivch chvenia pod.) tlmi 1. zmenova intenzitu (oby. zvuku, svetla) mierni zmierova: tlmi, mierni, zmierova krik ti stiova: ti, stiuje hlas, smiech oslabova zoslabova: kryt (z)oslabuje nrazy vetra pritlmova (iastone, v menej miere): pritlmuj spev 2. zabraova citovmu prejavu potla dusi uda: tlm, potla, dus v sebe hnev ti stio-

va: ti svoj b modlitbou pritlmova kroti: pritlmuje, krot muove vbuchy pred demi expr.: ututlva tutla (zadriava v sebe): ututlva, tutla svoju nenvis zried. uzdi ovlda (citov prejavy): uzd, ovlda svoju dychtivos tlmoi 1. da vedie v mene niekoho odovzda: mm vm tlmoi, odovzda pozdrav, odkaz * vyjadri oznmi (za inho): som poveren vyjadri, oznmi nzor celej skupiny 2. dva, prevdza do inho jazyka preklada kni. transponovat': tlmoi, preklada, transponovat' rozhovor do anglitiny dabova (zvukovo prevdza do inho jazyka): dabova film tlmonk 1. p. prekladate 2. p. hovorca, zstupca 2, splnomocnenec 3. p. interprettor toska p. maska tlstn p. tunie tlstota p. tunota tlst, tlstuk, tlstunk, tlstulink p. tun 1 tlupa 1. p. kopa 2, zstup 2, dav 2. p. banda 1 tma 1. nedostatok svetla: veern tma; vade panovala tma temno temnota: temno hustho lesa, mesto le v temnote temnos: temnos ktov (Jg) expr. temrava: non temrava kni. er: er veera (Ondrejov) 2. p. tlak 3. p. zhada 1 t m r p. reakcionr tmrstvo p. reakcia 1 tmavie p. tmavn tmavie sa zda sa, javi sa tmavm, temnm temnie sa tmie sa: za mestom sa tmavie, temnie, tmie hora ernie sa (zda sa iernym): mran sa hrozivo ernej * eri sa (zda sa erm): medzi domami sa erili postavy det expr. brniesa: na svahu sa brnie hrozno kni. broniesa: na strome sa broneli slivky tmavist p. tmav 2 tmavn stva sa tmavm, tmavm, temnm tmavie temnie: kn av kvrny rchlo tmavli, tmaveli; obloha temnie expr. temravie: mrak temravie ernie oernieva: striebro ernie, oernieva kni. bronie expr. brnie: hrozno zana bronie, brnie kni.: erie eri sa (stva sa erm, strca svetlos): ulica postupne erela; je neskoro, u sa er potemnieva stemnieva: chpky pod nosom mu potemnievali, stemnievali hnedn poernieva: pokoka na slnku hnedne. poernieva zried. pritmieva sa: tvr sa pritmieva od ervene tmavo so stejm, temnejm odtieom; vo farebnej kle blzko iernej farbe (op. bledo, svetlo) temno temne: tmavo, temno sfarben oblaky natmavo dotmava, ps. i na tmavo, do tmava: natmavo, dotmava zafarben ltka porov. aj tmav 1 tniavobelas p. modr tmavoerven p. erven tmavofialov p. fialov tmavohned p. hned tmavomodr p modr tmavook ktor m tmav oi: tmavook dievatko iernook (ktor m ierne oi): tmavook, iernook krsavica hnedook (ktor m hned oi): Imedook chlapec kni: tmavozrak temnozrak

tmavooranov p. oranov tmavoruov p. ruov tmavosiv p. siv 1 tmavovlska tmavovlas ena. tmavovlas dieva brunetka bruneta iernovlska (iernovlas ena) hnedovlska (tmavovlska s hnedmi vlasmi) tmavovlas ktor m tmav vlasy kni. zried. temnovlas: tmavovlas, temnovlas chlapec * iernovlas (ktor m ierne vlasy): iemovlas dievatko hnedovlas (s hnedm odtieom vlasov) tmavozelen p. zelen tmavozrak p tmavook tmavolt p. lt tmav 1. ktor m vrazn farebn intenzitu: ktor je sfarben do ierna (op. svetl, bled) temn: obraz namaovan tmavmi, temnmi farbami sty tuh: tmav, sta, tuh modr ierny tuhoierny uhovoierny expr. zried. tuhotemrav (oby. o farbe o, vlasov a pod.): vek ierne, tuhoierne, uhovoieme oi; psk s huatou iernou, tuhoiernou srsou; tuhotemrav zrenice (Figuli) poern poernast kreolsk okoldov (oby. o farbe udskej pleti): vysmiata poern, poernast tvr dievaa; kreolsk, okoldov pokoka ernast ernav zried.: ernist potentn (ktor je takmer ierny, bliaci sa iernej farbe): voda obmvala ernasl, ernavkamene; ernist mach (J. Krl") expr pretmav (vemi tmav) 2. ktor je bez svetla al. ktor je nedostatone osvetlen (op. svetl, jasn) temn: bla sa vstpi o tmavho, temnho vchodu; dostal sa do tmavej, temnej achty pochmrny pomrny kni. ponur kni. zastar ponurn (tmav a neprjemne, aivo psobiaci): ocitla sa sama v pochmrnych ulikch neznmeho mesta; vade naokolo iba ponur, pomrne domy er poet smran expr. temrav (ponoren do era, do tmy): er, smran, temrav veer tienist tnist zasiar. tienny (zastret tieom): tienist, tnist gatanov aleja; tienna izba (oltsov) temnist tmavist (nie celkom tmav): temnist, tmavist pozadie expr pretmav (vemi tmav) expr. kamrav 3. p hlbok 4 4. p. tajomn, zhadn 1, nejasn 1 5. p. smutn tmel odb. ltka sliaca na spjanie al. na vypanie povrchovch nerovnost git: stolrsky tmel, git, asfaltov tmel. git tmeli spja tmclom, gitom gitova: tmeli, gituje obloky stmeova: stmeuje dreven asti tmie sa p. tmavie sa tmi sa p stmieva sa tmoli sa, tmolka sa p. mota sa I, tla sa 1 to1 p. no to : p. ten. tamten toaleta l.p. aty 2.p. zchod 3.p. stolek 1 toaletn p. hygienick toast p. prpitok tobogan p kzaka 2 tobolka p peaenka, tabatierka tob zdrazuje pripojen vraz tm viac tm skr

tm vmi ete vmi: vdy je smdn a tob, tm viac, ke je tak horco; matka sa bude hneva a tm skr otec; rados bud ma rodiia a eti tm vmi, ete vmi tm menej (po zpore): nepoznal prinu akost a tob, tm menej spsob, ako sa z nich dosia * nieto nieto ete (po zpore): nevlala vsta z postele a nieto (ete) s sama nakpi nr.: otob (Jesensk) potob tmb (Hviezdoslav) toi 1. uvonenm zveru necha tiec apova: to, apuje pivo mera nalieva (liehoviny): vno meria, nalieva zo sua hovor enkova: krmr enkuje vno 2. p. krti 1,2 3. p. sstrui 4. p nakrca toi sa l .p, krti sa 1-3 2. p. krivi sa 3. p obsluhova 1 toiv p. otav 2 toka p. kohtik toa p. pl toovka p. sstruh toovkova p. sstrui to jest p ie 1, teda 2 tok 1. p. prd 1, priebeh 2. p. rieka tokr p. sstrunk tokrina P. sstrunctvo tokre p. sstruhova tokrstvo p. sstrunctvo tolerancia 1. repektovanie cudzieho presvedenia, cudzch nzorov tolerantnos znanlivos: nboensk, nrodnostn tolerancia, tolerantnos, znanlivos 2. p. odchlka tolerantnos p. tolerancia 1 tolerantn p. znanliv, zhovievav tolerova by tolerantn, zhovievav, trpezliv voi niekomu, nieomu trpie: tolerovali nm vetky omyly; v dome ho trpeli, lebo bol z rodiny prepaova hovor, pardonova (odpa nevhodn konanie): neestnos nemono prepaova, pardonova zna: nebudem zna vae lajctvo pripa dovoova (dva shlas na nejak, oby. nevhodn konanie): nepripa odpor; dovoovali mu jeho neskor prchody toliizn, toliknsky p. tolk tolko I. ukazuje na poet, mnostvo pozorovanch vec al. na kvantitu pozorovanho deja tolkoto tak vea tak mnoho: ete tolko, tolkoto sme nazbierali; tak vea, tak mnoho ns nebue * tak vemi hovor, tome: preo tak vemi, tome faj zastarv. zatolko: napalo zatolko snehu tolkoro (ukazuje na poet a zrove na rozmanitos): tokoro iat ete nikdy nemala 2. odkazuje na dku asu uren situcii; tak dlh as tak dlho: Ke si toko, lak dlho bol? tolkoto hovor, tome: Ke sa tokoto, tome tra? zastarv
z a t o l k o (Timrava)

tolkokrt, tolko rz p. veakrt tolkoro p. tolko 1 tolkoto p. tolko 1, 2 tolk ukazuje na velk kvantitu, tak velk expr.: toliknsky toliizn: tok, toliknsky, toliizn kus cesty ste preli, a zbytone tome p tolko 1, 2, natolko 1 tomahavk p. sekera tombola p. lotria

tn 1. p. zvuk 1 2. p. odtie I. nznak 3. p. rz tonizova p povzbudi tnovat dodva farebn odtie: tnovanie vlasov tieova odtieova (naznaova tiene, odtiene al. odstupova tiemi): tieova mapy, odtieova psmo ton p. topi sa1 1,2 tonzila p. manda 2 topnky vrobok z rozlinho materilu a rozlinho tvaru sliaci na ochranu nh obuv: vychdzkov, turistick topnky, vychdzkov, turistick obuv expr. bakory (star zodrat topnky) kni. al. poet. rievice (ahk topnky) topelec 1. p. vodnk 2. p. utopenec topick p. miestny topi 1 porov. topi sa1 t o p i p. kvari 2, porov. topi sa2 topi sa1 1. klesa pod hladinu, na dno a oby. hyn zadusenm kni ton: Topme sa, zachrte ns!; tonca lo * potpa sa: ln pln vody sa potpa ponra sa kni. nori sa hri sa (oby. na ist as): nevldze plva, u sa ponra, nor pod vodu, na dno rieky; hrzi sa do vln 2. expr. by naplnen, zaplaven niem, ma nieoho vea by zahrnut oplva: top sa v bohatstve, je zahrnut prepychom, oplva peniazmi * by bohat (na nieo) ma hojnos (nieoho) kni. ton* utpa sa plva (v nieom): utpa sa v biede, v iali, v radosti; plva v dlhoch, slzch topi sa2 stva sa tekutm psobenm tepla roztpa sa: sneh sa na slnku rchlo top. roztpa rozmza pa sa (o nieom zamrznutom): zem rozmr'za: sneh sa pa rozpa sa (teplom al. v kvapaline): ad sa u rozpa; cukor sa v kve rozpa tavi sa (stva sa tekutm pri vysokej teplote): elezo sa tav; tavenie rd kvari sa vykvra sa (psobenm vysokho tepla; o slanine, masti, masle) topografia p. miestopis topor 1. p. sekera 2. p. dradlo toporisko p. dradlo toporn p. merav I. kostrbat 2, nedokonal torba, torhica p. taka toreador p. zpasnk torndo p. vietor 1 torpdo p. strela 1 torpdova p. zmari 2, blokova tortra p. trpenie torzo p. zlomok 2 torzovit p. nepln, trkovit to 1. p. nealeko 1, tu 1 2. p. nedvno tot p ten I totalista stpenec totality totalitarista totalistick p. totalitn totalita 1. vlastnos nieoho, o je vo svojom celku nedelen, o tvor celok celistvos: totalita, celistvos ivota ucelenos celos nelenenos plnos jednotnos jednoliatos 2. nsiln jednota uplatovan v autoritatvnych reimoch totalitarizmus totalizmus totalitarista p. totalista totalitaristick p. totalitn

totalitarizmus p. totalita 2 totalitrny p. totalitn totalitn ktor je zaloen na nsilnej, neprirodzenej jednote: ktor je prznan pre totalitu totalistick /.ried.: totalitaristick totalitrny : totalitn, totalistick vlda; totalitaristick, totalitma strana autoritatvny (ktor m nedobrovon, neprirodzen autoritu; ktor si autoritu vynucuje renm strachu, represvnymi opatreniami a pod.): totalitn, autoritatvny reim dikttorsk (zaloen na neobmedzenej vlde jednotlivca: op. demokratick): dikttorsk metdy vldnutia totalizmus p. totalita 2 totlne p. celkom 1, plne totlny p. pln 2, absoltny totem p. znak 3 toten p. ten 1 toti pripja vysvetlenie, spresnenie, doplnenie totito: je toti, totito sm na vetko vlastne: poznme sa, sme vlastne krajania aspo: aspo o sa ma tka, je to pravda * ie hovor, ako: on, ie, ako n otec. sa o ns dobre star totito p. toti, vlastne I, ie I toto p. ten I to-to p. no totoha p. ten 1 toton p. rovnako 1 totonos p. zhoda I toton p. zhodn, rovnak tovar vrobky ako predmet predaja a kpy: priemyseln tovar * hovor, artikel: obchodn artikel tovre v priemyseln podnik hovor, fabrika: chemick tovre, fabrika; tovre, fabrika na spracovanie dreva tovrensk p. sriov 1 tovarich 1. p. prca I 2. p. plat tovarichr p. ndennk tovari l.p. pomocnk 2. p. priate 1 tovaristvo p. spolonos 2 tovrnk majite tovrne hovor fabrikant: spen tovrnk, fabrikant tovaroznalec odb. odborn posudzovate tovaru sortimentr toxick p. jedovat 1. kodliv toxikoman p. narkoman toxikomnia p. narkomnia ta p. tie 1, 2 tava p. tie 1 tnist 1. p. tienist 1, tmav 2 2. p. neprjemn tni p. cloni tniv p. tienist 1 trable p. trpenie traova p. klebeti 2 tradcia p zvyk tradicionalistick p. tradin, konzervatvny 1, 2 tradicionlnv p. tradin tradin ktor m tradciu; ktor sa oddvna, resp. u dlh as vyskytuje, opakuje (op. netradin) zauvan: tradin, zauvan novoron zvyky; tradin, zauvan vianon jedl vit osveden zabehan (ktor sa opakovanm osvedil, stal sa benm): spolie-

hal sa na vit, osveden postup (op. nov, novtorsk) zvyajn obvykl: zili sa na svojom zvyajnom, obvyklom mieste; zvyajn, obvykl nzor na dan problm * ben: ben vzory, materily (op. nov) tradicionalistick /.astar. tradicionlnv (uprednostujci tradciu pred niem novm, nezauvanm): tradicionalistick. tradicionlne koncepcie konvenn /astar. konvencionlny (repektujci konvenciu): konvenn pozdrav; konvenn, konvencionlna kultra p. aj konzervatvny tradova sa p. ri sa 3 trafen p. blzniv 1, 2, choromysen trafi 1. pohybujcim sa predmetom dosiahnu (ako ciel) zasiahnu: presne traja', zasiahnu cie. ter; trafi do brnky, zasiahnu brnku nastreli (loptou, pukom pri hre): nastreli r 2. njs sprvnu cestu potrafi: nebojte sa, trafme, potrafme domov aj sami 3. p. natrafi 1, 2 trafi sa 1. nhodou, neakane sa objavi naskytn sa prs do cesty hovor, pritrafi sa: trafila, naskytla sa mu dobr prleitos; pritrafilo sa mu, prilo mu o cesty astie ponknu sa (o nieom kladnom): ponkla sa nm monos pracova v meste prida sa: pridal sa mu dobr zrobok expr.: nadbi sa nadpit sa polapi sa /astarv. nadari sa: cho, mono sa ti nieo nadab 2. p. hodi sa I traga p vozk, vozidlo tragdia 1. dramatick tvar s nezmieritenm konfliktom (op. komdia): Shakespearov tragdie, franczska klasick tragdia /astar trchlohra 2, neoakvan udalos so zlm zakonenm: rodinn iragia katastrofa: iveln katastrofa neastie: leteck neastie d r m a : prei drmu pohroma: vojnov pohroma rana der: strata otca bol preho vek der hovor, dopustenie: zail hotov dopustenie kni. navtvenie: stihlo ich vek navtvenie kni/.: apokalypsa kataklizma 3. p. tragika tragick, tragickos p. tragika tragick p. neastn 3, smutn tragika tragick rz nieoho (op. komika): ivotn tragika tragickos: tragickos doby tragdia: generan tragdia kni/ tragick: komick a tragick v diele tragikomick smieny a vny, smutn zrove frakov frakovit: tragikomick, frakov charakter oslv; tragikomick, frakovit udalos p. aj smieny 1 trahova p. linkova trachea p priedunica trachta, trakta p hostina trak p. popruh trakt l.p. krdlo 2 2. p. systm traktt p. spis 1, vaha traktova 1. p. vyklada3 1 2. p. astova traktova sa p. hosti sa traky prun psiky nejakej ltky upevujce na telo doln as obleenia plecnice: nosi nohavice na trakoch, suka s plecnicami

tralka sa, tralgat sa p. s 1 t r m , trmec p. hrada', klada t r a m p p. vletnk trampotit' sa p. trpi sa 1 trampoty p. trpenie t r a m t a r , t r a m t a r a t a p. tra-ta-ta transakcia p. kon transalpsk p. zaalpsk transatlantick p. zmorsk transcendentlny, transcendentn p. nadprirodzen transfer p. odsun transferovat' p. odviez transfigurova p. premeni 1 transformcia p. zmena I transformova p. premeni 1 transkribova p. prepsa 2 transkripcia p prepis 1 translitercia p. prepis I transliterova p. prepsa 2 transmisia p. prevod 3 transmutova p. zmeni sa transocensk p. zmorsk transparentn p. priesvitn transponovat' p. tlmoi 2 transport 1. p. doprava 1 2. p. vlak transportr p. dopravnk transportn p. dopravn transportova p. previez; posiela transverzla p. prieka 2 tranzistor p. rdio 1 tranzistork p. rdio I tranzit p. doprava' trap p. klus trapas p. trpnos, neprjemnos trpenie telesn al. duevn bolesti; duevn nepokoj spsoben nefungovnm nieoho: smr skonila trpenie trapy: vojnov trapy utrpenie: zna utrpenie * trze: duevn trze akos (oby. mn. ): zdravotn akosti muka (oby. mn. .): muky sklamania senie: zna senie staros (oby. mn. .): zbavi sa starost mrzutos (oby. mn. .) skka (vek trpenie): prejs akou skkou expr. soba poet. sba: udsk sba expr. tortra hryzovisko zhryzovisko: podstpi tortru; jeho ivot je stle hryzovisko poet.: hryzoba (Figuli) hryzota (Hviezdoslav) expr. kalvria: prei kalvriu vyetrovania expr. peklo: m doma peklo pren. oistec hovor.: trampoty patlie: kadodenn trampoty hovor, expr.: kr opletaky mordovisko: ma kr s demi; ma pre niekoho opletaky zastar obida arch. trapy subt. trable: s autom mm ustavin trable trapz p. lichobnk trpi p. muite trpi spsobova duevn al. aj telesn utrpenie si suova: staros, choroba ju trpi, si, suuje znepokojova expr.: zoiera ra uiera hrz zhrza zjeda ujeda (pri duevnom trpen): znepokojuj, zoieraj ho pochybnosti; zhrza, zjed ho hnev, iarlivos; ujed ju samota expr. krie (vzbudzova pocit nespokojnosti, zlosti): jeho spech ma

krie skuova zarmucova u m r a krui bolie (spsobova ia, b): skuuje, zarmucuje ho rozchod; umcra, kru ho ia nad stratou otca deprimova* tiesni (spsobova tiese): deprimuj, tiesnia ho mylienky na nespech zviera (ako dolieha) tlai ai expr.: gniavi dlvi mori kvri (spsobova tiese, nepokoj a pod. pocity): tla, gniavi ho pocit viny nivoi expr. hrdsi: starosti ho hrdsia, nivoia kni.: ziera trudi: nezdalo sa, eby ho to bolo osobitne zieralo, trudilo dolieha (na niekoho): doliehaj naho obavy expr. omna: omna ho svedomie trzni tra mui katovat biova (oby. pri telesnom trpen): trzni, tra ho smd; mu, katuje ho boles expr.: tyranizova terorizova (nsilne vnucova svoju vu): tyranizuje, terorizuje cel rodinu drvi: horka, zima ho drv rozrva hloda: srdce mu rozrva, hlod boles, smtok obaova unva ustva expr.: molestova kriova hovor, turbova (spsobova neprjemnosti, nmahu a pod.): obauje, unva, molestuje ho otzkami; turbuje mu hlavu vzorcami hovor. expr. mordova hovor, sekrova macerovat (niekoho nerozumnmi poiadavkami, vitkami a pod.): morduje ho iadosami, sekruje prieberivosou hovor, ikanova (samoelne preha, oby. po radoch) hovor, krenkova: ned sa od nich krenkova trpi sa 1. preva duevn al. aj telesn utrpenie, starosti, bolesti a pod. si sa suova sa: trpi sa. suuje sa na prinou nespechu; trpi sa o rodiov robi si starosti: rob si starosti so synom * znepokojova sa (v menej miere) trpie: trpel za cel rodinu zoiera sa expr.: zhrzasa hrz sa zjeda sa uiera sa: zhrza sa tbou, zjed sa, uiera sa hnevom u m r a sa mrie (od iau, bu) mori sa: mor sa predstavou smrti hovor.: mordova sa krenkova sa turbova sa: krenkuje sa, turbuje sa pre malikosti kni..: trudi sa ziera sa: trud sa, ziera sa nad budcnosou syna trzni sa mui sa tra sa katova sa (podstupova najm telesn utrpenie): trzni sa, mu sa hladom; trali sa, katovali sa nepohodlm, vzjomnou nenvisou nii sa nivoi sa: zbytone sa preto ni(voj nr. expr. uhri sa (Hronsk) zried. trampotit' sa (ma trampoty s niem) 2. p. namha sa trpite p. muite trpnos situcia spsobujca bezradnos, neistotu: nastala veobecn trpnos neprjemnos: robi neprjemnosti rozpaky: by v rozpakoch subt. trapas trpny p. neprjemn trapom 1. p. behom I 2. p. cvalom trapova p. cvla trapy p. trpenie t r a r a , trar p. tra-ta-ta trasa p. drha 1 trasav p. trasav 1 trasrka yeod. rd s kovovm hrotom a bielo-ervenm zafarbenm na doasn oznaovanie trasy vtyka traskavina p. vbunina taskav p. vbun 1 trasav 1. ktor sa trasie, chveje, kmit roztrasen

rozochven: pohr poskakoval v starcovch trasavch. roztrasench, rozochvench rukch (op. pevnch) chvejiv poet. chvejn: chvejiv tiene mihotav kmitav (oby. o svetle): mihotav, kmitav plame svieky neist (nie dostatone ovldan): neist krok, neist pohyby zastar. trasav 2. p. vzruen 1 trasochvost spevav vtk s dlhm pohyblivm chvostom neodb. trasortka: na konri sed trasochvost, trasortka hovor, blska trasortka 1. p. trasochvost 2. p. bojazlivec. zbabelec trasovisko l.p. slatina 2. p. neprjemnos tra 1. priestor, oby. pruh zeme upraven na dopravn spojenie koajovmi vozidlami: dvojkoajov tra, cesta poz d trate eleznica: irokorozchodn eleznica d r h a hovor, treka koaj (dvojica koajnc) 2. dopravn prostriedok sliaci doprave v istom smere linka: trolejbusov tra . 211, zmorsk leteck linka spoj: autobusov spoj 3. miesto upraven na preteky d r h a : beeck tra, rha hovor, treka tra-ta-ta napodobuje vrazn zvuky trbenia al. bubnovania t r a r a t r a r t r a r a r tat tatatat ratat t r a m t a r t r a m t a r a t a : tra-ta-ta, trar, tramtar, tramtarata, rozliehalo sa po nmest t r a m t a r a t a t a m t r a m t a r a t a - b u m bum-bum-bum bumta-bum b u m t a r a s a - b u m (iba bubnovanie): tramtaratatam, bumtarasa-bum. udierali kad chvu o bubna tratit 1. ostva bez nejakho predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulcii) al. bez sasti tela, bez duevnej al. inej danosti strca: je zbudliv, trat, strca veci; trat, strca zuby, vlasy, pam vytrca (o predmetoch): vytrca vetko z vrecka prichdza o nieo: prichdza o vetky svoje sily 2. prichdza o zisk. ma materilnu kodu ma kodu ma u j m u by pokoden kodovat' prichdza o nieo: tratil', koova peniaze; prichza o vhody strca prerba: na vetkom iba strcame, prerbame tratit" sa 1. dostva sa na neznme miesto (o predmetoch) strca sa mizn: veci sa mi tratia, strcaj; knihy z police mizn kapa (tratit' sa krdeou): ovocie nm zo zhrady kape 2. stva sa menej viditenm, menej poetnm strca sa vytrca sa zanika: sneh, hmla sa trat, strca; zvyky zanikaj mizn prestva: spev prestval ubda zmenova sa: svetla ubda; zsoby sa zmenuj expr. prcha: rados z ns prch pada: zbrany, presuky padaj 3. nepozorovane sa vzaova vytrca sa odchdza expr. vykrda sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrcaj trativod p. kanl 1 tratria p hostinec t r a u m a p. raz. zranenie trva 1. svisl zelen porast na lkch, pasienkoch, v zhradch: hust trva, kosi trvu pai (ni trvnat porast): husi sa pas na paiti trvnik (trvnat porast, oby. umelo vysiaty a udriavan): seie, lea na trvniku

2. steblovit rastlina tvoriaca prevan as takhoto porastu: viacron trvy, kysl trvy odb. travina traverza p nosnk travina p. trva 2 t r v i rozklada a zava potravu v tele zastarv. trovi: aldok mu zle trvi, trov trvi 1 i niekde ist as, v istom ase preva: mlados trvila, prevala na dedine by zdriava sa: na dovolenke bol. dovolenku trvil v cudzine; zdriava sa u nich u dlh as, trvi u nich u dlh as t r v i jedom usmrcova al. jedom napa otravova: trvi kodcov; trvi, otravova potraviny chemikliami nr. trovi: trovi myi jedom trvnat porasten trvou zatrvnen zatrvnaten: trvnat, zatrvnen ihrisko pren. zelen: trvnat, zelen koberec trvnica l . p piese 1 2.p.jahoda trvnik p trva 1 trvovo p. zeleno trvovozelen p. zelen trvov p. zelen trblet p lesk 1 trblieta sa kmitavo, preruovane intenzvne iari jaga sa jagota sa: hviezdy na nebi sa trbliecu. jagaj miha sa m i h o t a t sa (aj menej intenzvne): svetl sa mihoc ligota sa leskn sa blya sa blska sa expr blyskotat' sa (nepreruovane): rieka sa ligoce, blyt; kovov asti sa na slnku blskaj iskri (sa) (iari v podobe iskier): sneh sa iskr prebleskova prebleskva (prenika cez nieo jasom): v korune prebleskovalo slnko p. aj blska (sa) 1 trblietav ktor preruovane iari, ktor mihotavo odra sveteln le ligotav: trblietav, ligotav drahokam jagav jagotav iskriv iskern: jagav, jagotav hviezdy; jagotav, iskriv sneh mihotav (o svetle, ktor kmitavo svieti) blskav blyav vyblskan (odrajci svetlo v preruovanch zbleskoch): blskav, blyav predmet na dne rieky poet. zned: blyskotn (Jg) bleskn bleskotn expr bleskotav perliv perlist (trblietav ako perly): perliv, perlist rosa svietiv leskl expr liskav: svietiv, leskl, liskav kov iariv: iariv oi poet.: trblietny (Figuli) jagotn ligotn poet. zastar.
p a b l e s k n (Kostra)

treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnos vykona al. vykonva dej j e potrebn iada sa naim: treba, je potrebn zvi starostlivos o mlde; iada sa. naim dva v pozor r a d n o : radno sa nad tm zamyslie nr. nadbe nadohno t r e b r s p. hoci trebrsak p. hocijak 1 t r e b r s k t o p. hocikto trefa p. zsah 1 trefn p vstin t r m a p. neistota, strach, zmtok 1. naptie 1 trembita p. pala 1 trenkot p. kabt trend p. smer 1, tendencia 2 trenica p. nezhoda, spor 1 trnovan p. kolen, cvien trnova p. cvii 1, 2 trep p. prask tepaka l.p. rapotaka 2. p. habarka 3. p. trlica 1 t r e p a j , trepk p. tra t r e p a a p. rapotaka trepanina p. tranina t r e p r k a p. habarka trepa 1. uvdza do prudkho pohybu neupevnen as nieoho trepota: vtk trepe, trepoce krdlami myka klba (trhane): k myk, klbe chvostom trias potriasa hdza: trias, hdza hlavou rozhadzova: rozhadzova rukami
p. aj kva

trblietka p. ozdoba trblot p. lesk 1 trbl p. miea 1 trei-frei p dajsamiboe trea p. pobehlica tren si p. vypi si tra 1. presahova cez nieo do vky al. nabok prenieva* vynieva* vyta: hlava mu tr,prenieva nad ostatnmi; zo steny tr, vynieva, vyta klinec odstva (tra von): ui mu odstvaj hovor.: vykka vykukvat vykukova: z perinky dieau vykkaj nky hovor, vyzera: spod sukne vyzer spodnika ukazova sa: osi sa tu ukazuje 2. p nie 3. p. viaznu 1, kvoa 2 trdlo p. hlupk

2. expr. dermi, hdzanm znehodnocova roztka rozbja* roztrepva* tc* expr trieska: trepe, roztka hrnce, taniere; roztrepva, tlie, trieska riad o zem 3. uvoova vlkno z textilnch rastln trie* vytrepvat: trepa, trie an; vytrepva, trepa konope 4. p. bi I 5. p. hdza 1,2 6. p. aha 2 7. p. teperi 8. P. tra trepa sa l.p. hdza sa 2, trepota sa 2. p. s I. tlai sa I 3. p. snva sa trepn l.p. buchn 1 2.p. narazi 1 3.p. udrie 1 4.p. hodi 5. p poveda' trepot 1. p. tlkot 2. p. lomoz trepota 1. p trepa 1 2. p. bi 3, hrmota trepota sa pohybova sa krtkymi rchlymi pohybmi trepa sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lstky brezy sa trepoc vo vetre; srdce sa trepoce myka sa hdzal sa (nie rytmicky): myk, hde chvostom via* povieva (vo vetre): zstavy sa trepoc, vej tresk' p. prask, bc 1 tresk : , treskot p. lomoz treskotav p. hrmotn 1 treskci p. siln 2, tuh 3 tresky-plesky p. tranina tresn, treskn 1. p. buchn 1 2. p. narazi I 3. p. udrie I 4. p. hodi 5. p. praskn 2 6. p. poveda 1 tresn sa, treskn sa p. zabi sa 1 trest odplata za previnenie postihujce previnilca: prsny, ak trest, zasli si trest pokuta (pean trest): zaplati pokutu sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materilne sankcie penle (pean trest za nedodranie zmluvy) napomenutie (stupe

mierneho trestu): otcovsk napomenutie * pokarhanie: verejn pokarhanie trest p. vaok 1 trestanec p. vze tresta 1. uplatova trest na niekom stha: za zloin ho treba tresta, stha; bol viac rz trestan, sthan karha (tresta napomnanm): mus syna viac karha pokutova (tresta pokutou): pokutova vodia admin penalizova (tresta vyadovanm penle) hovor, /astar.: tl trfova 2. odplca sa pomstou pomsti sa: neme si inak zlos vylia, tresce diea, pomst sa na dieati vi sa (bezdvodne tresta) trestaten p. trestn trestnica p. vznica trestn ktor zasluhuje trest, ktor sa trest obyajne sdom vymeranm trestom prv. trestaten sthaten (prvom, sdom a pod.) napadnuten (prvne): trestn, trestaten, sthaten, napanuten innos kriminlny zloinn zloineck (ktor je v rozpore so zkonom, prvom a pod.): kriminlny, zloinn prpad; zloinn, zloineck in trestuhodn ktor zasluhuje potrestanie, odsdenie odsdeniahodn expr. hrieny: trestuhodn, odsdeniahodn in; trestuhodn, odsdeniahodn, hriena nedbanlivos p. aj velk trea 1. p. praska 2 2. p. bolie 1 3. p. mrzn 1 treti l.p udrie 1 2. p. blznit" (sa) 3. p. balamuti tretiak 1. iak tretej triedy, tretieho ronka tercin (iak tretej triedy osemronho gymnzia) treoroiak (posluch tretieho ronka vysokej koly) /.astar.: treoklasnk (kultty) treotriednik (Kukun) 2. p. treoroj treohorie p. treohory treohory geologick obdobie a tvary nasledujce po druhohorch mih. tercir /.ried. treohorie (Ondrejov) ' treoklasnk p tretiak I treorad p. menejcenn, podradn 1 treoroiak p. tretiak I treoroj vel. tret roj z jednej eade v tom istom roku
vel. t r e t i a k

miestnos, kde sa predva v stnkoch): zeleninu kupujem v trnici jarmonisko (miesto, kde sa konaj jarmoky) t r h k p. ahk, atrakcia t r h a n 1 . pejor. otrhan lovek pejor.: otrhanec klban oklbanec h a n d r r handro (Rzus) tulk vand r k (asto v nadvkach) hovor, pejor. upk 2. p. chudk 2 trhan ktor nie je plynul, svisl: ktorho ucelenos je na mnohch miestach poruen: oddlovan preruovan pervan: trhan, preruovan, prervan kae nesvisl ryvkovit: magnetofnov ps s nesvislm, ryvkovitm zvukovm zznamom sekan trhav expr. klbav: sekan, trhav, klbav pohyby trha 1. preruovane prudko a krtko aha myka klba: trha, myka povrazom: neos. klbe, trh mu V oku nr.: kuba (Smrek. Rzus) skuba (Kukun) expr.: d r m a t r m a d r m o t a drmancova: drme, drmoce ho za kabt * seka: posmene sek rukami, plecom expr.: mvksova myksova mykcova hega: myks()uje konre, heg kukou potrha potrhva potrhova pomykva poklbva (preruovane al. opakovane): pes potrh, pomykva reazou: neos. poklbva mu sval p. aj myka, trias 2. nsilne deli na kusy klba: trh papier, klbe zoit nr.: rua ruska (trha na drobn ksky): rua plachtu na obvzy ' driapa: driape mso z koristi, kou z tvre * expr kmsa: kme vetko, o mu pre po ruku expr. caparti (na kusy) roztrhva pretrhva p r e t h a spretrhva: vlk roztrhval ovce; pretrha nite * d r a (nosenm): derie panuchy, aty 3. s silm vybera (oby. nieo pevne zasaden) vytrha vytrhva: trha, vytrhva repu zo zeme; trha, vytrha si vlasy vvklbva klba: vyklbva trvu; klbe perie lek. extrahova (zuby) 4. prudko odstraova (oby. z povrchu nieoho) stha strhva strhva expr.: kmsa r a f a klba: trh, stha, klbe z neho aty; vietor kme, raf lstie zo stromu d r i a p a expr arpa: driape, arpe z nej kabt 5. p. obera 1 trha sa 1. robi preruovan prudk, krtke pohyby myka sa expr. klba sa: iea sa mu trh, myk Z ruky; pes sa klbe z reaze expr.: myksova sa myksova sa hdza sa meta sa trepa sa tepotat sa (celm telom): v horke sa hde, mece, trepe drmancova sa (Jon) potrhva sa potrhova sa potrha sa pomykva sa expr. poklbva sa (chvami al. opakovane): pery sa mu potrhvali, poklbvali 2. dostva trhlinu, rozruova sa puklinami roztrha sa roztrhva sa: oblaky sa trhaj, roztrhaj * puka* puka sa: adov pokrvka (sa) pukala praska prska praa: mry pri vbuchu praskali, praali 3. p. zaujma sa trhavina p. vbunina trhav 1. ktor spsobuje, oby. pri vbuchu prudk

treotriednik p. tretiak 1 treotriedny p podradn 2 tretry pecilne portov topnky s klincami na podovch klincovky trezor pecilne upraven miestnos al. skria na uschovanie peaz, dokumentov a pod. sej: trezor, sejf stene pokladnica (schrnka na bezpen uschovanie cennost): pancierov pokladnica trh 1. verejn predaj a nkup tovaru na urenom mieste a v urenom ase: trh na obilie, na obytok, trhy vrobnch drustiev j a r m o k (vron trh): jarmok imona a J du vetrh (trh s medzinrodnou asou): strojrsky vetrh, viedensk vetrh burza (trh s cennmi papiermi al. niektormi druhmi tovaru): burza spotrebnej elektroniky 2. miesto, kde sa konaj trhy trhovisko: na nmest bol keysi trh. bolo kedysi trhovisko hovor, zastarv. rnok zastar. trisko (sidkovi) trnica (budova al.

roztrhnutie, rozruenie zasiahnutho ciea trietiv odb brizantn: trhav, trietiv strely; trhav, brilantn inky zbrane p. aj vbun 2. p. trhan trhlina von priestor vzniknut roztrhnutm, rozdvojenm nieoho: zemsk trhliny prasklina puklina: praskliny, pukliny na dome medzera: medzera medzi zubmi kra: kry v okne trbina: trbina v dlke /astar. trba (Hviezdoslav) ro/sudlina: smrek vyrast z rozsaliny * prielom: prielom v mre zlom: skaln zlomy kni r u p t r a : ruptra vo vvine trhnt 1. porov. trha I 2. p. zska 1. zarobi trhovat p. obchodova trhovat' sa p. jedna sa 1 trhovec kto predva na trhu trhovnk (Alexy) trhovisko p. trh 2 trhovkya ena. ktor predva na trhu ni. hovor kofa (oby. v nadvke) trhovnk p. trhovec triafa p. cieli 1 triafa sa porov. trati t sa triangel p. trojuholnk trias I. trhavmi drobnmi pohybmi vychyova z pokojnej polohy: trias handrou v ruke expr drnia drmancova: drine ho za plece potriasa (preruovane. opakovane): k potriasa chvostom myka trha hovor, expr.: myksova myksova (prudmi a vmi pohybmi): myka. myks()ova, trha dakoho za kabt pomykva potrhva (opakovane): pomykva, potrhva plecami lomcova expr. kmsa (silno): vietor lomcuje dvermi, kme konrmi stromu expr hega: hega kukou; voz heg 2. trhavmi pohybmi oddeova nieo od nieoho striasa otriasa: trias, striasa ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabt od snehu 3. spsobova chvenie niekoho striasa mrvi: zima, strach ho trasie, striasa, mrv expr : drvi drgova: horka nm drv, drguje lomcova expr. lomi (silno): triaka nm lomcuje, strach ho lom trias sa 1. pohybova sa drobnmi trhavmi pohybmi chvie sa: ruky. kolen, pery sa mu tras, chvej striasa sa (pri pocitoch zimy. chladu, odporu) stpa: hlava mu behu str'pa expr.: klepat' sa drgova sa (pri pocitoch chladu, vzruenia): klepe sa od strachu, drguje sa od zimy vibrova kmita (drobnmi rchlymi a pravidelnmi pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje myka sa (prudkmi krtkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myk potriasa sa pomykva sa potrhva sa (preruovane, opakovane): pery sa mu pomykvaj. potrhvaj; hlava sa mu udne potriasala zachvievasa ochvievasa (mierne sa trias) 2. pohybova sa mocnmi vkyvmi (o nieom, o in pevne stoj) otriasa sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasen) zachvieva sa (jemne): obloky, dvere sa pri vbuchu zachvievaj dunie (vydva pritom duniv zvuk): dom sa trasie, dun 3. p b sa 1. 2 4. p. ti triaka 1. p. zimnica 1 2. p. zimomriavky

trbi sprv cibri tribn p. vodca tribna l.p. pdium 2. p. hadisko 2 tribunl p. sd 2 tribt l.p. da I. poplatok 2.p. zvzok triko priliehav, oby. bavlnen obleenie nosen na hornej asti tela, asto ako sas spodnej bielizne: nmorncke triko tielko (oby. s vstrihom a bez rukvov): nosi triko, tielko pod koeou * skampolo (pleteninov triko): pestr, mdne skampolo trikot triko (priliehav obleenie artistov, tanenkov): baletky v trikotoch, v trikch trieda I. skupina ud. vec al. javov so spolonmi znakmi zoskupen poda istch kritri vrstva: spoloensk triedy, vrstvy; rozlin vekov triedy, vrstvy kategria: platov kategrie zamestnancov; zaadit nieo do istej kategrie * d r u h : rozlin druhy stromov stupe: odbornk prvho stupa slang klasa
(Jesensk)

2. vyuovacia miestnos v zkladnej a strednej kole: slvnostne vyzdoben trieda ueba: v novch uebniach sa zaalo vyuovanie tud. slang klasa 3. p. ronk 4. p ulica trider p alekohad triedi dva, zaraova nieo do prslunej rovnorodej skupiny, triedy roztriedva klasifikova (systematicky): triedi tovar, zrno; klasifikova javy, rastliny (o kategri) hovor, katukova (asto neprimerane, nsilne): mladch autorov vopred katukuje hovor, zastarv.: sortrova sortova (poda druhu, akosti, velkosti a pod.): sortrova ovocie rozdeova* usporadva (podl istho kritria): rozdeuje iakov poda abecedy; usporadva javy chronologicky deli zaradova: tovar det, zaraduje poda akosti zoraova (zaradova v tom istom porad): zorauje portovcov poda vkonu prebera (oddeova vhodn od nevhodnho): prebera oovicu, zemiaky trieli p bea 1. ponha sa 1 trieska tenk ksok dreva odtiepen pri rban, kresan a pod.: triesky na podkurovanie ver (menia, tenia trieska): very odfrkuj spod sekery tiepka (via trieska): porba klt na tiepky kraj. telina trieska 1. p bi 1,2 2. p. bcha 1 3. p. trepa 2 4. p. hdza 1 5. p tra trieska sa p. s I trieslovina chem. organick zlenina z niektorch ast rastln chem.: kyselina trieslov tann (trieslovina pouvan v lekrstve, garbiarstve a pod.) trieti 1. dermi, nrazmi poruova celistvos a rozdrobova na kusy rozbja roztka: trieti, roztka ad, skaly drvi tc (na menie ksky): drvi, tc korenie tiepa (po vrstvch): tiepa skaly 2. robi nejednotnm, rozhranm rozptyova rozdeova rozdrobova: trietia, rozptyuj svoje sily; rozdeuje, trieti spolonos kni. atomizova trietiv p. vbun 1, trhav 1 trie 1. tlaiac pohybova niem po povrchu nieoho cha cha: trie, cha si tvr uterkom * kriaba kraba (odstraova tm svrbav pocit): kr(i)abe sa hrebeom v hlave expr.. brhli drhli

kohli: brhl si oi; drhli, kohl mu pongiou chrbt d r h n (oby. niem ostrm): drhn parkety drtenkou; drhn sa snehom mdli mydli kni. m (o rukch): mdli. m si ruky p. aj miea 2. p. trepa 3 trie sa 1. (o rybch) dva vznik plodu neresi sa oplodova sa: lososy sa tni, neresia 2. p. cha sa, porov. trie 1 triezvy 1. ktor je pri zdravom vedom, neommen alkoholom (op. opit), neovldan emciami, vami (op. zatemnen, zaslepen, slep) a pod. zastar.: striezliv striezvy: by v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezliv ist jasn: ist, jasn hlava; jasn sudok zdrav: zdrav rozum 2. ktor sa riadi rozumom, ktor sa vyznauje miernosou a rozvahou; svediaci o tom rozvny: triezvy, rozvny lovek rozumn: neprili s nijakm triezvym, rozumnm npadom * chladnokrvn chladn racionlny rozumov (nepodliehajci citom): in je v rozpore s priateovm chladnokrvnm, chladnm uvaovanm; racionlny, rozumov typ loveka * zdrav (zodpovedajci normlnemu, triezvemu uvaovaniu): zrav nzory relny realistick (ktor repektuje skutonos, ktor vie rozli mon od nemonho; nepoddvajci sa sneniu, fantzii; op. nerealistick): relne, realistick uvaovanie sdny: sdne stanovisko, rozhodnutie premyslen uven rozmyslen (o prejavoch loveka, ktor svedia o rozvahe): premyslen, uven slov; rozmyslen reakcia na protest /.astar.: striezliv striezvy: matkina striezliv povaha 3. ktor sa vyznauje jednoduchosou, ktor uprednostuje jednoduchos, prirodzenos, nenronos a pod. jednoduch obyajn prost: triezve, jednoduch, obyajn, prost zariadenie interiru (bez zbytonch al. nkladnch doplnkov, okrs: op. vyumelkovan, pompzne) civiln (ktor je bez ptosu, resp. zloitej kompozcie, oby. o pednese; op. strojen) stroh (privemi jednoduch, a chladn): architektra strohch tvarov such hol ry (tak, ak v skutonosti je): such, hol, re Jakty trichotmia delenie na troje trojdielnos trojakos trik p. skok, ah 2, podvod triko, trikot p. triko trikrt p. trojnsobne trilkova vyludzova trilky (najm o husliach a vtkoch) expr. tidlika: krsne trilkuje na husliach; vtk v korune stromu trilkuje, tidlik poet klokotat': slvik klokot*^.. tulika tudlika (vyludzova zvuk na hudobnom. oby. dychovom nstroji): tu(d)lika na pale p. aj tebota trma p. dra 1-3 trma sa p. dra sa 1 tringelt p. obslun trio 1. hud. sbor troch hlasov trojspev: dievensk trio, dievensk trojspev 2. p. trojica tripartin p. trojdielny tripartitn p. trojstrann

tripe p. kvapavka triplovan p. trojit tri razy p. trojnsobne tristorak p. rozmanit 1 triumf p. vazstvo, spech triumflny p. vazn triumftor p. vaz triumfova 1. p. zvazi 1, vazi 2. p. jasa triumvirt p. trojica trivilny 1. p. obyajn 1. jednoduch 1 2. p. zkladn trizni p. hovori 1 trka p. kla 1 trkn p. drgn 1, stri 2 trkota 1. p rapota 1. hovori 1 2. p. klebeti 2 trkotav p. trav trkvas p. hlupk trlica 1. nstroj na run spracvanie lnu al. konop tepaka (Gabaj) trojaka (druh trlice) text. lmaka 2. p. hlupaa trlinga p. natriasa 2 trio p. hlupk trmca sa, trmdzga sa p. s 1 trma p. myka, trha 1 trma-vrma p. ruch 1, zhon, zmtok 2 t 1. ostr vrastok niektorch rastln picldia: rua m tne, pichliae * oste 2. p. kolk tnie hromad, tnist porast, tnist krovie: zhraa zarosten tnm trnina (vajansk) trnina p. tnie tnist ktor m tne. ostne tnit tov: tnist, trnit, trnov ker pichav ostnat: pichav, ostnat porast; pichav, ostnat kvet tnit, tov p. tnist trn p. b sa 2, tpnu 1 trofej p koris trocha 1 1. vyjadruje mal mnostvo (op. vea, mnoho) trochu mlo: vypil trocha, trochu, mlo mlieka nevea nemnoho niekolko kolko-tolko: zjeol nevea, nemnoho polievky; naiel iba niekoko ubkov riedko hovor, poriedko: jabk sa urodilo riedko, poriedko * skpo kni. sporo zried. nedos: skpo, sporo z.ak\>itnut strom skromne hovor, poskromne: do batoha si vloil skromne, poskromne jedla nieo dao osi voao: na cestu si nieo, dao naetril; zostalo tam ete osi, voao chleba expr.: troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku: natrhal troka, troiku, troinka trvy expr.: mliko mliiko mlinko mlilinko mluko mluiko mlunko mlulinko: na dne zostalo mliko, mlinko vody expr.: bylku tipku kvapku kvapka kvapka skromnuko skromnunko skromnulinko: do polievky pridala bylku, tipku korenia; vypil kvapku vna expr. zamak, ps. i za mak fraz.: man mak za man mak 2. vyjadruje okolnos malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. vemi, vea) trochu mlo: trocha, nulo si privstal nevea nemnoho kolko-tolko: nevea, nemnoho nm pomohli nepatr-

ne: nepatrne sa usmiala nevemi nepli zried. nedos: nevemi, nepli si pomohol skromne poskromne: skromne, poskromne si oddchol slabo chabo skpo kni sporo: slabo, chabo, sporo vykren izba jemne ahko zahka: jemne, ahko, zahka ho pohladila po vlasoch hovor, ako-tak: ako-tak si polepil ksok expr ksoek ktik ktiek: daj do ksok, ktik vyie expr.: troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku: troka, troika, troinku sa bla expr.: mliko mliiko malinko malilinko mluko mluiko mlunko mlulinko: mliko, mlinko, mlulinko sa zlepil expr.: bylku tipku kvapku kvapku: od zimy byku, tipku vyrstla expr.: skromnuko skromnunko skromnulinko expr. zamak, ps. i za mak fraz.: man mak za man mak 3. vy jadruje mal asov rozsah, krtky as; na krtky as trochu chvu chvku expr chvoku hovor, nezavea: trocha, chvu, chvku si zdriemnu nachvu nachvku: ete chcel nachvu, nachvku zosta ksok expr.: ksoek ktik ktiek: prdem ksok, ktik neskorie expr.: troka troku troika troiku troika troku troinka troinku troilinka troilinku: troka, troiku, troilinka sa oneskoril fraz. na skok: prila iba na skok trocha 2 mal mnostvo expr. troka mlo: vystai s trochou, s trokou peaz; pri troche, troke fantzie; uspokoji sa s mlom ksok: ksok chleba expr.: ktik ksoek ktiek: pridva po ktikoch, ksokoch, ktikoch tipka (mnostvo zachyten medzi prstami): tipka soli expr. tipec: tipec masla expr bylka: byka afrnu pia: neustpi ani o pia expr.: kvapka kvapka: vypi aspo kvapku mlieka hstka: hrstka ud odrobinka: odrobinka citu zrnko: zrnko ndeje trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy trochr p. chudk 2 trochri, trochri p. ivori trochrsky p bezvznamn, malichern 1 trochu 1. p. trocha' 1-3, mlo 1, 2, niekolko, slabo 1 2. p. ahko 4, zahka 2 3. p. chvu trojaka p. trlica 1 trojakos p. trichotmia trojat, trojence tri spolu naroden deti jednej matky hovor, trojiky: narodili sa jej trojat, trojence, trojiky trojdielnos p trichotmia trojdielny rozdelen na tri asti, diely kni tripartin: trojdielny, tripartin dokument trojkrdlov (majci tri krdla): trojkrdlov skria, trojkrdlov oblok trojica skupina troch osb al. vec: trojica priateov, bsnikov trojka: hra karty v trojke trio: ton trio vo futbale kni triumvirt trojiky p. trojat trojito p. trojnsobne trojit ktor pozostva z troch ast al. celkov; trikrt tak ist trojnsobn: trojit, trojnsobn vrstva laku; trojit, trojnsobn ozvena hovor, zastar. triplovany (Kukun) poet. trojlll (Sldkovi) zastar. trojn

trojka p. trojica trojkrdlov p. trojdielny trojmo p. trojnsobne trojm p. trojit t r o j n s o b n e vyjadruje nsobenos deja, stavu, prznaku, vlastnosti a pod. slom tri t r i k r t tri razy: dosahuje trojnsobne, trikrt, tri razy viu rchlos t r o j m o trojito: trojmo, trojito poskladan papier trojnsobn p. trojit trojn p. trojit trojrozmern majci tri rozmery (dku, rku a vku) priestorov: trojrozmern, priestorov tvar; trojrozmern, priestorov videnie, vzahy p. aj plastick 3 trojskok p. skok I trojspev p. trio 1 trojstrann ktor sa vzahuje na tri strany, ktor je zvzn pre tri strany kni. tripartitn: trojstrann, tripartitn rozhovory; tripartitn zmluva trojuhol p. trojuholnk trojuholnk geom. rovinn tvar s troma stranami: rovnostrann trojuholnk kni. triangel (oby. myslen trojuholnk) zastar. trojuhol (Kukun) trojuholnkovit majci tvar trojuholnka, pripomnajci trojuholnk trojuholnkov: trojuholnkovit, trojuholnkov vzory deltovit (majci tvar delty): deltovit stie rieky trianglov trojuholnkov p. trojuholnkovit trombn p. pozauna tromhonista p. pozaunista trombus p. zrazenina tromf 1. karta, ktor prebja ostatn karty adut: tromf, adut je gua; prebi tromfom, adutom 2. p. dkaz 1 tromfn p. prekona 2 trn 1. p. stolika 1 2. p. moc' 1 trni 1. p. panova 1 2. p. vypna sa 2 trp lit. nepriame obrazn pomenovanie zstupka tropick p. horci 1; jun troska 1. p. zrcanina 2. p. zvyok troskota porov. stroskota 2 troika, troika, troiku, troku 1. p. trocha' 1-3, mlo I, 2, niekoko 2. p. zahka 2 3. p. chvu troilinka, troilinku l.p. trocha' 1-3, mlo 1,2, niekoko 2. p. zahka 2 3. p. chvu troinka, troinku 1. p. trocha1 1-3, mlo 1, 2, niekolko 2. p. zahka 2 3. p. chvu troka', troku l.p. trocha' 1-3, mlo 1, 2, niekolko 2. p. zahka 2 3. p. chvu troka 2 p. trocha2 trokr p. chudk 2 trokri 1. p. ivori 2. p. etri 1 trokrsky p. bezvznamn, malichern 1 trotor p. chodnk 2 trovi' 1. p. trvi1 2. p. mrni 1, ma 1 trovi 2 p. trvi' trovn p. mrnotratn trovy p. vdavok trfa p. dfa

trpk p. hlupk trpasli p. bezvznamn, mal 1 trpaslk 1. rozprvkov bytos malho vzrastu kriatok: lesn trpaslk, kriatok piadimuk rarok: rarok nos peniaze zmok kni. gnm expr. pikul k (kultty)

2. lovek znane malej postavy liliputn (lovek mimoriadne malho vzrastu) expr.: k r p zakrpatenee expr.. asto pejor piadimuk pejor kriatok trpina p. trpkos trpezlivos znanie nieoho bez odporu strpenie pozhovenie: prosm o chvku trpezlivosti, strpenia, pozhovenia zhovenie trpezliv p. zhovievav trpie 1. preva, zna telesn al. duevn utrpenie kni. pie: nevinne trpia vo vzen; pie pod jarmom nadvldy; trp od bolesti; trpie duevnmi mukami trpi sa (duevne): trpil sa pre synovu chorobu; dlho sa preho netrpila choravie chorie (trpie chorobou): choravie, chorie na pca kni. strda (trpie nedostatok, ndzu): u stral pyka (trpie pri znan trestu za nieo): pyk za svoje chyby 2. ma privea nieoho kodlivho, neelatenho ma by postihnut: rastliny trpia suchom; trp nespavosou, m vysok tlak; je postihnut velikstvom, m komplexy 3. p. obubova 4. p. tolerova trpite p. muenk trpitesk p. bolestn I tpka p remcha trpkasl p. trpk 1 trpkos trpk prchu: trpkos lieku trpina: vno chut trpinou pren. expr. blen: ma v srdci blen trpk 1. ktor je ostr, neprjemn, zvierav (o chuti); ktor sa vyznauje neprjemnou zvieravou chuou prkry: trpk, prkra chu liekov hork: hork kvapky kysl (oby. o nezrelom ovoc): trpk, kysl jabka trpkast (trocha trpk) 2. p. bolestn 1, ak 3, smutn trpnos p. apatia tpnu 1. pociova psychick naptie, nervozitu z nieoho stpa kni. trn chvie sa: tpnu, stpa o zdravie dieaa; trnul strachom o ns obva sa b sa ma obavu strachova sa trias sa (ma pocit strachu o nieo): obva sa, boj sa, e zle pochod starosti sa ma staros (preva pocit starosti o nieo): otec sa starostil, i sa syn vrti 2. p. brnie1 trpn p. neinn, pasvny I trs p. chum trs p. tstie trstenica p. palica tstie vlhkomiln trvovit rastliny: porast z nich aina ie : stolika upleten z tstia; ukry sa v tst, aine, v , v i trs trstina (vysok vodn trva) achor (vodn itkov rastlina): pokry chalupu achorom achorina zried. achorie (porast zo achora) arina (vysok vodn trva) trstina p. tstie trt 1. p. ni1 2. p. nie 1

trt p. kostr trtl, trtli p. bea 1 trba l.p.rra 2.p. hlupk 3.p.hkaka t r u b a d r p. spevk trbelka l.p, utora 2 2. p. rrka trubica p. rrka trubiroh p. hlupk trbi 1. vyludzova zvuky na trbe: u trbili na odchod vytrubova (opakovane, asto): aut na ulici netrpezlivo vytrubovali expr.: uka* tutka hka: hka na trbe 2. p. rua 1 3. p. hovori 1 trbka jednoduch plechov nstroj pouvan najm na signalizciu: pon, hasisk trbka ponica (v minulosti vojensk signlna trbka): polnice zatrbili o toku surma surmita (star hudobn dychov nstroj) truc p. vzdor' truco p. tvrdohlavec trucova p. vzdorova 1 trucovit p. vzdorovit trud l.p. smtok 2. p. prca 1 trd p. lenivec, privnk 1 trudi p. trpi trudi sa p. trpi sa 1 trudnat p. smutn, ak 3 trudno, trudn 1. porov. smutn 2. p. ako 2 trudnomysenos p. depresia 1 trudnomysen p. melancholick, smutn t r u d n l.p. smutn 2. p. ak 3 trfalos p impertinencia trfal, trfanliv p. opovliv, smel trfa p. dfa trfnu si p. odvi sa truhla 1. schrnka na telo mtveho rakva: dreven, kovov truhla; poloi telo o rakvy sarkofg (umelecky zhotoven truhla z kamea al. kovu): mramorov sarkofg 2. starobyl kus nbytku v podobe vej podlhovastej debny s vrchnkom na ukladanie iat, potravn a pod.: truhla pln bielizne truhlica (menia truhla): vyrezvan truhlica ssek (truhla na obilie) truhlica p schrnka, truhla 2 trchliaci p. smton trchli p. smti trchliv p. smutn, neastn 3 trchlodumn p. melancholick trchlohra p. tragdia 1 trchlospev p. alospev trchly 1 p. smutn trchly 2 p. prchniv trchnatie, trchnavie, trchnivie p. prchnivie trchniv p. prchniv truo p. hlupk trundi p. pi 2 trnok p. liehovina trup p. driek 1 t r p p. hlupk trus p. vkal, hnojivo trsi 1. myselne al. mimovone po iastkach nechva

pada nieo drobn, sypk roztruovat': trsi, roztruovat smeti, slamu; trsi mku po kuchyni * rozsypa: dvaj pozor, rozsp uhlie po schodoch sypa (necha pada prdom): sypa zemiaky, orechy z vreca roztriasa (trasenm): roztriasa perie po celom dvore rozna rozvla: vietor rozna, rozvla trvu po okol 2. p. pini 2 3. p. ri 2 trsi sa 1. porov trsi 1 2. p. chodi 1 3. p. pra 1 truskav p. chrumkav trua, truti p. praska 2 trvci l.p. trval, stly I 2.p. trvanliv, pevn I trvcny 1. p. trval, stly 1 2. p trvanliv, pevn 3 trval) 1. nepreruovane v ase trvale neprestajne ustavine stle: na tejto kole trvalo, neprestajne psobil od sedemdesiatych rokov; ustavine, stle vzrast poet nezamestnanch nepretrite permanentne hovor naveky: naveky sed doma p. aj ustavine 2. nepripajc zmenu, nepodliehajc zmenm: na cel budci as trvale nemenne stle definitvne: zanechal trvalo, nemenne obr dojem; stle pristupuje k nim ako k malm deom; rozhodol sa trvale, definitvne zosta natrvalo nastlo navdy hovor, navdycky fixne: trvalo, natrvalo zhoren podmienky na prcu: priiel sem bva nastlo, navdy, navdycky naveky: naveky zostali dobrmi priatemi
fraz r a z (a) n a v d y

trval ktor nie je preruen v ase. neprestvajci, nekoniaci sa; ktor nepodlieha zmenm, ktor prejavuje stlos (op. doasn) trvci trvcny: trval, trvci, trvcny vzah; trval, trvca, trvcna honota stly: trval, stle bylisko (op. prechodn): stle vlastnosti materilu neprestajn nepretrit: i v neprestajnom, nepretritom napt ustavin permanentn: by v ustavinej, permanentnej pohotovosti jednoslajn kni*. neustly: jednostajn, neustle sneenie definitvny konen (alej u nemenn): definitvna, konen platnos rozhodnutia; definitvne, konen rieenie vzniknutho problmu (op. provizrne) pevn (ktor odolva zmenm v ase): pevn puto medzi matkou a dieaom nemenn kni nadasov (pretrvvajci v ase. presahujci vznamom svoj as, svoju dobu): nemenn hodnoty; nadasov posolstvo umeleckho diela nezabudnuten nezmazaten neodstrniten nevykoreniten: nezabudnuten spomienky; udalos nechala nezmazaten stopu v jeho ivote; kv rna je neodstrniten; usadila sa v om nevykoreniteln melanchlia nerozborn nezniiten pren nerozbitn: nerozborn, nezniiten, nerozbitn priatestvo, spojenectvo nevyerpaten pren.: nevysychav nevysychav nehasnci zned. nepominuten: nevyerpaten, nevyschav, nevysychav zdroj inpircie; nehasnca. nepominuten slva ven kni nehynci: ven, nehynca pamiatka neodmysliten: neomysliten sas fixn kni utkvel (trvale sa objavujci. vynrajci): fixn iey, utkvel predstavy zastarav. vytrval: vytrval lska trvanliv odoln proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu

trvci trvcny: trvanliv, trvce, trvcne druhy potravn; trvci, trvcny materil pevn hovor, nezniiten: pevn obal, nezniiten ltka trva 1. pokraova v ase (neprestajne, nepreruene) jestvova existova by pretrvva: zsoby ete trvaj, jestvuj, s; problmy stle trvaj, pretrvvaj kni perzistova ostva neprestva: nariadenie ostva Iv platnosti); brka neprestva kni. tlie udriava sa (utajene al. s vyptm): ndej, iskra tlie, udriava sa i dra sa: tradcie sa dria, ij prebieha: rozhovor prebieha u hodinu 2. postupova bezvhradne poda pevnho stanoviska prida sa dra sa: trva na svojom vyhlsen, prida sa, dra sa svojho nzoru zotrvva kni. perzistova: zotrvva na svojom postoji neustupova nezrieka sa: neustupujte o splnenia subu; nezriekajte sa prleitosti nstoji iada (drazne): nstoj, iaa, aby prili naas trysk p. cval tryska p. dza tryska p prameni 1 tryskom p. cvalom trze p. trpenie trzni p. trpi, mui 1, 2, tra trzni sa p. trpi sa I. mui sa trznitel' p muite, dikttor trzniv p. muiv trba p prjem I. zisk 2 trisko p. trh 2 trnica p. trh 2 tu 1. ukazuje na miesto v blzkosti hovoriaceho (op. tam); hovor poukazuje na blzkos osoby tuto (op. tamto) tuhla tutoha: tu. tuto je l kniha; tuhla, tutoha sa mi to stalo; tufto), tuhla chlapec vm uke cestu hovor., tun to: tun, to mi to pop nr tutok
(Ondrejov) t l l l l k a

2. p. sem p. uj tuha p rrka, schrnka tubera p. tuberkulza tuberk p. tuberkulotik tuberkulotik lovek chor na tuberkulzu hovor, suchotinr hovor. expr. tuberk tuberkulza nkazliv choroba zasahujca oby. pca suchoty: ma tuberkulzu, suchoty hovor suchotiny (tuberkulza pc) hovor. expr. tubera zastar. such nemoc tubus p. rrka tucet p. mnostvo 2 tucetkrt, tucet rz p. veakrt tuctov p. ben, obyajn 1, vedn tui sa p. tunie tuko p bruch tunast p. tun I tuniak 1. vtk ijci v Antarktde pinguin 2. p. bruch tunie stva sa tunm (o uoch i o zvieratch); (op chudn) tlstn: rada makrta potom tunie, tlstne gultie gulti sa zaokrhova sa okrhli sa (nadobda okrhle, obl, oby. pekn tvary): tvr sa

mu guat, zaokrhuje; dieva dospieva, okrhli sa expr bucatie (o dieati): lca mu bucatej zastarav, tui sa: statok sa poprva a lu * bruchatie e x p r : bachratie pupkatie (nadobda vek brucho): bruchatel, bachrat! od prejedania sa h r u h n (o archavej ene) p r i b e r a p r i b e r a na vhe hovor poprva sa popravova sa (zvyova svoju vhu): po chorobe zaala pribera, poprva sa * zned Sprva sa ( K u k u n ) tunost' p. tunota tunota vlastnos niekoho al. nieoho tunho tunost: sklon k tunote; tunota mlieka, tunost dobytka mastnota telnatos: telnatospostavy tlstota: tlstota tela korpuleneia korpulentnos: korpulemnos postavy obezita obznos: boj proti obezite, obznosti expr.: bachratos bruchatos tunuk, t u n u n k , tunulink p. tun I tun 1. (o loveku) ktor m vek hmotnos, vek objem; ktor je obalen, obrasten tukom, oby. o tele al. jednotlivch jeho astiach (op. chud) tlst telnat: pod irokmi atami sa dalo vytui tun, tlst telo; tlst, telnat chlap okrhly guat expr.: buclat: okrhle, guat, buclat detsk lka nr. jablist: jablist prasiatko pln zaokrhlen obl k y p r : pln, zaokrhlen, obl boky, plecia; kypr dievina korpulentn o b j e m n zavalit: korpulentn, objemn, zavalit postava msit msnat (obrasten msom): spoten msit, msnat ruky sadlovit sdlov (obrasten sadlom): sadlovit, sdlov brucho sa mu pri smiechu natriasalo obzny pretunen (nezdravo, chorobne tun): mnostvo obznych, pretunench ud zait (dobre iven) zastar. zivn: zait, zivn en hovor, siln: je silnejej postavy plnothly (so sklonom tunie) moletn molet (neski.): plnothla, moletn dma expr.: tunuk tunulink tununk tlstuk tlstunk tlstulinkv gultuk zaguaten: chutn tunuk, tunu(li)nk, gualuk bbtko
expr zried tUnast (Jesensk) expr. p r e t U n : tun,

sa: mlieko sa sad zra sa (o krvi) rsolovatie huspeninovatie chem elatnovat (nadobda tuhiu, rsolovit konzistenciu): ovocn ava rsolovatie, elatinuje; vvar z ko huspeninovatie t v r d n (stva sa tvrdm); (op mkn): betn, cement tvrdne t u h o vyjadruje vek intenzitu, mieru deja, s velkou silou, intenzitou pevne silno silne mocne: otec tuho, pevne objal syna; vetkm nm silno, mocne stisol ruky intenzvne: kad de tuho, intenzvne trnuje tvrdo hevnato p o r n expr. u r p u t n e : tvrdo, hevnato sa domha svojich prv; porn, urputne sa brnia proti presile usilovne: tuho, usilovne sa zapja do kadej innosti vemi: vonku tuho. vemi mrzne n a t u h o napevno d o t u h a , ps. i na tuho, na pevno, do t u h a , s t u h a : natuho, napevno, dotuha. stuha pritiahol vetky skrutky hovor. expr. fest: lepidlo fest dr
porov. aj tuh 3 tuhobelas p. modr tuhoerven p. erven tuhoierny p. tmav 1, ierny 1 t u h o m o d r p. modr tuhoruov p. ruov tuhozelen p. zelen t u h u k p. tuh I t'uhuj p. uj tuh 1. ktor m vek pevnos, tvrdos, sdrnos pevn: yz. tuh skupenstvo, tuh ltky (hovor, pevn); tuh, pevn hmota sdrn kni h u t n : tuh, hutn, sdrn masa s t u h n u t stvrdnut (ktor sa stal tuhm, tvrdm): stuhnut, stvrdnut betn; stuhnut, stvrdnut lakov farba odb konzistentn (ktor m znan stupe tuhosti) zhusten: konzistentn, zhusten tuky, oleje tvrd (op. mkk) n e p o d d a j n neohybn hevnat (odolvajci tlaku): tvrd, nepoddajn ako kame; nepodajn, neohybn vlasy; neohybn, hevnat drevo ak (o pde) odb rigidn expr. t u h u k 2. vyznaujci sa velkou ivotaschopnosou, prirodzenou odolnosou pevn siln: ma tuh, pevn, siln kore odoln zdatn (fyzicky): odoln, zdatn chlap n e z m a r n (ktor vea vydr, znesie; nepoddvajci sa): tuh, nezmarn ivot niektorch mikroorganizmov * p o r n hevnat nevykoreniten nevykynoiten nezniiten (o rastlinch): porn, hevnat, nevy koente In, nevykynoiten, nezniiten burina 3. ktor m vek intenzitu siln mocn vek pevn: tuh, siln kva; siln, mocn stisk ruky; tuh, vek boj; pevn priatestvo ohniv (siln, pliaci ako ohe; op. slab): ohniv slivovica, plenka treskci ostr (o mraze, zime; op. slab) expr. k r u t expr u r p u t n p o r n n e p r o s n : krut, urputn, porn, neprosn zpas: krut zima tvrd hlbok (op. ahk): tvrd, hlbok spnok sty tmav (o farbch; op. svetl, bled): tuh, sta, tmav modr ak n a m h a v (op. ahk): ak, namhav robota nruiv: nruiv fajiar expr ertovsk 4. p. horliv 5. p merav I tucha p. predtucha

pretun expr. vykmen vytunen vytoen: dobre vykrmen, vytunen expr. rozkysnut rozkydnut pejor p u p k a t b r u c h a t b a c h r a t : pot sa perlil na ele pretunho, pupkatho, bruchatho, bachratho kuchra hovor pejor.: vypasen dopasen rozpasen vyrat: vypasen, vyrat ako prasa
pren pejor o p u c h n u t s p u c h n u t nr expr. o d u d l a -

ven navan: odudlaven, navan zadok subt. nacpan pren pejor.: bravov svinsk prasa (oby. o tunej tvri) nesprav, baculat 2. p. mastn 1 3. p. hrub I 4. p. vek 1 tudlika p hra 1. trilkova uh, t u h a p. uj tuha miner. nerast iernej farby, kovovho lesku a malej tvrdosti grafit tlia p tba uhaj, uhj, tu h a j a p. uj tuh p liehovina tuhla p. tu 1 t u h n stva sa tuhm, pevnm (o nieom tekutom); (op. kvapalnie. pa sa, rozpa sa): med tuhne sada

tuchn 1. p. plesnie, hni 1 2. p. postva 1 uj, tuj p. uj tuk mastn organick ltka obsiahnut v ivonom tele al. v niektorch rastlinch: rastlinn tuky, mso prerasten tukom sadlo (ivony tuk): kaacie sadlo loj (ivony tuk. najm hovdzieho dobytka): hovdz, baran loj mastnota: zbavit mso mastnoty mas (ivony tuk zskan kvaenm): chlieb s masou slanina (bravov podkon tuk. expr. tuk vbec): na bruchu m vrstvu slaniny uk p. klop tka p. hka I uka 1. p. klepa 1,2 2. p. tika ukn si p. trngn si tulcky p. potuln 1. koovn, tlav tlaka, tlanka p. potulka tulk lovek, ktor nem stle bydlisko a asto ani stle zamestnanie bludr: tulk, bludr bez. domova expr. vandrovnk: i ako vanrovnk pejor. vandrk hovor, pejor.: vagabund obitnk obito upk upas zastar.. SVetr (Podjavorinsk) svetk (vantner) hovor, zastar.: upasnk apa subt. avargo t u l a p. uj tla sa 1. chodi bez ciea potulova sa poneviera sa potka sa bldi hovor, bludri: cel dopoludnie sa tla, potulova po meste; potulova sa, potka sa po dome; bldi, bludri po hore nr. brla (Zgurika) expr.: vli sa tra sa tc sa hovor, expr.: zara sa zatka sa lma sa: Ke sa vlite, trate, tliete, zarate? expr.: zha zha sa: cel ni (sa) zhaj kdesi expr: mota sa motkasa tmokasa plies sa popletasa (asto pritom zavadza): deti sa mot(k)aj po dvore; vetci sa tu popletaj, plet expr.: tmoli sa planta sa plnta sa: mle sa tmol, plnce po uliciach nr. obalkovasa (Rzus) hovor. expr. brsi (aj s istm zmerom): brsi po meste; brsi za chlapcami expr.: presa sa vysa sa (neinne chodi): presa sa po pli expr. obja sa (Tajovsk): len tak sa obja po krmch nr. lgova (eretkov) 2. s obubou sa zdriava mimo domu potulova sa: o malika sa r tlal, potuloval expr.: tra sa lanri nr. drnda (Klal) subt. flka sa (neinne): lanfril, flkal sa cel de e x p r : brla falangova halakova hovor, zried. vagabundovat' zastar.: hajdsi hajd.i hauzrova subt. avargova cestova putova expr. vandrovat' (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete tlav ktor sa tla, putuje z miesta na miesto; ktor nem majitea (o zvierati): svediaci o tom potuln: tlav, potuln muzikant; tlav, potuln pes tulcky
hovor, expr.: v a n d r o v n v a n d r o v n c k y : tulcky, van-

tli sa 1. s citom, nenosou sa tisn k niekomu al. nieomu (na ochranu, v dvernosti a pod.) vin sa prituova sa privat' sa: s lskou sa tli, vinie k milmu; psa sa oddane prituuje, priva k svojej panej expr.: tulka sa mojka sa hovor, cigni sa (lkavo sa tli) chli sa (oby. na ochranu): vta sa chli v dlani * pritska sa pritla sa tlai sa tiska sa: nene sa pritska, tla na jeho hrud expr. pritiera sa (dotieravo, s bonm zmerom): maka sa pritiera k dievau 2. p. kri sa 3 tlka p. potulka tulka p. lska tulka sa p. tli sa 1, lska sa t'ulpas p. hlupk t u m o r p. ndor tumult p. ruch 1, zhon tun p. tu I tunaj p. miestny, domci 2 tuka p. tu I tunel stavba pod povrchom umoujca pokraovanie komunikcie: cestn tunel kni. zastar. jask tuner p. rdio I tuodtia p. odtiato tupk, tup p. hlupk upa p oba 2 tupec p. hlupk tupie stva sa tupm, strca ostros otupieva tupi sa otupova sa zried stupieva: n tupel, tupil sa, otupoval sa slabn: ia otupieval, slabol prestva* zanika* prechdza: boles prestvala, zanikala; ia postupne prechzal tupi p. hani tupite p hanobite upka 1. p. oba 1,2 2. p. cupota 2 tupohlav p. hlpy 1, sprost 1 tupos p. sprostos 1 tup l . ktor m slab ostrie, ktor pouvanm stratil ostros (op. ostr) neostr nenaostren nenabrsen: krja chlieb tupm, neostrm, nenaostrenm, nenabrsenm noom vytupen otupen stupen zatupen: vylpen, otupen, stupen, zatupen zbky ply pritup (privemi tup) 2. ktor nem ostr zakonenie, ostr, picat tvar (op. ostr): tup nos (op. picat, konist. konit) zaoblen ploch: zaoblen, ploch hrot pilnka; zaoblen, ploch hrana stola neostr 3. nejasne znejci (o zvuku) dut temn: tup, dut dery; tup. dut, temn hlas; z diaky doliehalo temn dunenie pren. dreven 4. ktor nem al. ktor stratil schopnos pohotovo, ostro vnma, reagova (o loveku a jeho zmysloch); svediaci o tom otupen zatupen kni. blazeovan (pln nudy, prestenia ivotom) apatick letargick ahostajn: sed tup, otupen, apatick s podopretou bradou; blazeovan, apatick, letargick, ahostajn vraz tvre przdny bezduch bezvrazn nevrazn (op. bystr, duchaprtomn): dval sa prznym, bezduchm pohadom; bezvrazn, nevrazn oi oslaben ochabnut necitliv kni.

drovn, vandrovncky ivot koovn koovncky: tlav, koovn, koovncke kmene, nrody bldiv bludn: bliv, blun nmornk, kocr pejor. vandrcky hovor, pejor. vagabundsk: vagabunsk chska bezprizorn (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorn eti. maa p. aj potuln, koovn tulika p hra 1, trilkova tli p. stska 1

necitn (nevnmajci v dsledku vyerpania, rezigncie, ahostajnosti): oslaben, ochabnut, necitliv, necitn zmysly 5. p. jednotvrny 6. p. hlpy 1, sprost 1 tra p. cesta 1 turk p peniaz I turbova p. trpi turbova sa l.p. namha sa 2. p. trpi sa 1 turbulentn p. brliv 1. prudk 1 turek p. kva tura p. vea t u r n a j p. sa turn p. cesta 1 trova p. namha 2 tuenie p. predtucha tuen p. predpokladan tum p. vari 2 tui ma predstavu o nieom na zklade pocitov, predtuchy a pod., a nie na zklade nezvratnch taktov a racionlneho uvaovania predvda cti: tuili, predvdali, ctili blzke nebezpeenstvo /.asiar.: predvidie pedctit' expr.: pi vetri ucha: pil, vetril, e nieo nie je v poriadku; uchal, e sa situcia obrti zastar. trfa: trfal, e za tm osi nese hda dohadova sa doma sa (intuitvne zisova): mohol iba hda, dohadova sa, ako sa to skon; domal sa, e vetko je in predpoklada aka oakva (domnieva sa, e sa nieo stane): dalo sa predpoklada, aka, e nebude dlho i tuovat porov. zakry 2 tu-tam 1. p. niekde 3 2. p. niekedy 1 tutej, tutj p miestny, domci 2 uko p. arbk tutlan p. skryt tutla 1. p. dusi 4. tlmi 2 2. porov. zakry 2, zataji 1 umcky p. arbav 2 umk p. arbk umav p. arbav 2 tuto p. tu I uo p. arbk tutoha, tutok p. tu 1 ttor p. porunk ttorstvo p. porunctvo tutov p. ist 1 tutka, uka p. hka 1 tuvon p. vonku tz p. eso 1 tuzemsk p. domci 2 tava p. liehovina tba siln, intenzvne chcenie spojen s citovm zpalom: vniv tba; tba po lske, po slobode roztenie roztenos: bostn roztenie iadostivos: telesn iadostivos expr. iados (siln tba) elanie: tajn, vrcne elanie kni. dezidrium (zbon. nesplniten elanie): priam dezidrium zastar. iadza hlad: hlad po vzdelan smd: smd po umen areh. ze poet.: tha tuoba (Hviezdoslav) kni. zastar. iadba ten p. vyten tuie p. silnie

tuina p. liehovina ti 1 p. prituova ti 2 p. otuova ti pociova siln tbu ma nieo, dosiahnu nieo, vemi nieo chcie: ti za porozumenm, za domovom: ti po pokoji bai dychti (vo vekej miere): ba po dobrom jedle; dycht vldnu nad rodinou kni.: p r a h n znit: prahne, zni po lske, uznan kni. lanie: lanie za vzdelanm zried. smdi: smdia po krvi expr.: mrie zmiera umiera hyn horie (oby. pri silnej citovej nklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milm zried. iadosti (iadostivo ti): nik po nej neiadost expr. umra sa (trpi sa tbou): umra sa za demi, za enou expr. trias sa (s nedokavosou): trasie sa za funkciami vzdycha (bolestne ti): vzdych za demi roji (s tbou prema): roji o ast, o vzdialench krajinch expr.: divie alie (sa) iali sa hovor, expr.: blaznie blznit'sa (npadne prejavova vniv tbu za niem, niekm): divie, alie (sa) z.a autami, za hokejom; blaznie, blzni sa za dievatami hovor, expr. letie (na niekoho); (iadostivo ti): let na peniaze, na muov lakomit sa expr pachti sa (za majetkom, peniazmi) nr. expr. pama sa ti sa p. saova sa tuka p. ceruza tun p. siln 1 tuoba p. tba tobn vyjadrujci tbu, pln tby dychtiv iadostiv rozten: tobn, dychtiv oakvanie; tobn, iadostiv, rozten pohad zbon: zbon elanie lan arch. zniv zried. pachtiv (Figuli) kni. zastarv. nyv tvar vonkajia zostava zkladnch prvkov nieoho forma: okrhly tvar chleba, dva nieomu tvar, formu; gramatick tvar, gramatick forma podoba: liek v podobe tabletiek formt: normalizovan formt papiera fazna strih (tvar uitia obleenia a pod.): fazna klobka, zvonov strih iat tvr 1. predn as udskej hlavy; jej vraz: irok, usmievav tvr kni. obliaj: vrskav obliaj hovor, pejor. pofa (Rzus) subt. ksicht: hlpy ksicht 2. p. lovek I 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2 tvri sa sprva sa istm spsobom, ktor oby. nezodpoved skutonosti (najm o vraze tvre) robi sa: tvri sa, rob sa, e to nevie, akoby to nevedel; tvri sa milo, prekvapene, vne hovor, narba sa (pridva si oby. kladn vlastnosti): iba sa narba ako odbornk stava sa: stavia sa, e nepouje; staval sa ako kamart predstiera pretvarova sa pretvra sa (najm v konan): predstiera, e sp; nevie sa pretvarova, pretvra afektovat" (tvri sa neprirodzene, strojene) tvrliv p. tvrny tvrnica p tvarovka tvrni p. formova 1 tvrnos l.p. podoba 1. vzhad 2. p. charakter 2 tvrny ktor je schopn prija urit tvar; ktor mono tvarova, formova formovaten tvrliv: tvrny, formovaten, tvrliv kov poddajn mkk (ahko sa podvoujci fyzickmu tlaku): poddajn hlina.

mkk materil plastick: plastick modelovacia hmota obrbaten (ktor mono opracva na potrebn tvar: o materiloch, kovoch a pod.) tvarohovnk tvarohov kol tvaronk: misa tvarohovnkov, tvaronkov tvaroslovie lingv. as gramatiky skmajca tvary slov a ich vznam morfolgia tvarova p. modelova tvarovka kusov stavebn materil rozlinho tvaru tvrnica: amotov tvrnica formovka tvaronk p tvarohovnk tvor p. bytos 1 tvorba 1. umeleck al. vedeck innos; vsledok tejto innosti: hudobn, filmov tvorba produkcia: vvin sasnej dramatickej produkcie 2. p. vznik 3. p. dielo tvorca 1. p. autor 2. p. zakladate tvori 1. sstavnou innosou dva vznik nieomu utvra: diea tvor, utvra nov slov; organizmus si tvor, utvra odolnos proti vrusu; tvori tn na husliach vytvra (najm tvorivou umeleckou innosou): svoje najvznamnejie diela vytvral bsnik zaiatkom storoia; vo filme vytvra postavu otca kni. kreova: kreovanie spolku expr.: poti smolit (tvori s velkou nmahou): poti, smoli vere stvrova zobrazova (dva umeleck podobu): v romne stvruje, zobrazuje postavy z dedinskho prostredia komponova sklada (najm hudobn dielo): komponuje, sklad populrne piesne, opery; obraz komponoval v tmavch farbch psa: psal romn, symfniu produkova pejor. fabrikova (tvori umeleck diela. oby. v mnostve a na kor kvality): produkova romny, filmy expr. ska (tvori v mnostve a oby. nekvalitne): ska vere zaklada budova zriaova (tvori nieo od zaiatku) 2. dva priestorov ohranienie utvra vymedzova ohraniova: reaz hr tvor, utvra psobiv pozadie; dolinu ohraniuj, vymedzuj kopce z dvoch strn 3. p. predstavova 1 tvori sa zana jestvova (oby. neuvdomovanou innosou) vytvra sa utvra sa vznika: na r\'ri sa mu tvorili, vytvrali, utvrali vrsky: pred nami sa tvoril, vznikal rad robi sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili zhyby formova sa (nadobda podobu): jeho svetonzor sa formuje pod vplyvom uitea vyvja sa (v procese vvinu): spaovanm sa vyvja teplo rodi sa tiahnu sa: rod sa nov mylienka kni povstvat': asto medzi nimi povstvali spory kni. kontituova sa (tvori sa budovanm, cieavedome): zanaj sa kontituova nov tty tvorite p. autor tvoriv ktormu je vlastn tvorivos, inorodos, ktor je schopn tvori: svediaci o tvorivosti; umoujci tvorbu kni inorod: tvoriv, inorod lovek, umelec iKih.: krean kreatvny (vyznaujci sa kreativitou; svisiaci s kreativitou): krean energia, potencia; kreatvne vlastnosti, produkty aktvny (op. pasvny): tvoriv. aktvne myslenie plodn produktvny (bohat na vsledky): plodn, produktvne obdobie; plodn ivot kontruktvny (op. detruktvny): kontruktvna innos.

kontruktvny duch inpiratvny (podnecujci k tvorbe): tvoriv, inpiratvne prostredie; inpiratvna atmosfra kni. invenn podnetn: invenn pracovnk; invenn, podnetn prstup zastar. samotvorn (tr) tvorstvo shrn tvorov tvory: vetko tvorstvo vymrelo zastar. stvorenie: lovek je koruna stvorenia tvrd p. liehovina tvrdenie p. vpove I tvrden p. tvrd 1 tvrdiak p klobk t v r d i hovori ako ist, dokzaten: tvrdil, e pozn vinnka dokazova* presvieda* presvedova (podopiera dkazmi, rozumovmi dvodmi): dokazoval, presviedal ns, e m pravdu kni. airmova uisova ubezpeova utv rdzova (potvrdzova faktmi): uisovali, ubezpeovali ns. e sa opercia podar: utvrdzovali ns v naom presveden svedi dosvieda: niektor svedili, e videli mimozemana expr. duisa: dusili sa. e je to klamstvo tvrdi 2 porov. spevni tvrdn p. postva 1 tvrdo 1. tak. e sa nieo stane tvrdm, tuhm: do tvrdho, tuhho stavu (op. mkko) natvrdo, ps. i na tvrdo (op. namkko): tvrdo, natvrdo uvaren vajcia tuho natuho dotuha, ps. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupan chodnk 2. psobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: prejavujc drsnos, tvrdos; nie jemne (op. mkko) drsno drsne: tvrdo, drsno rozkzal, aby si sadli ostro rzne rozhodne: ostro, rzne, rozhodne odbil dotieravch novinrov prsne prkro neprstupne stroho sucho: prsne, prkro napomenul deti; neprstupne, stroho odpoveda na pozdrav odmerane chladne chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichdzajcich 3. nepoznajc zutovanie, bez zutovania, bez citu kruto nemilosrdne hrubo surovo: tvrdo, kruto sa portali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohna demontrciu bezcitne bezohadne: bezcitne, bezohadne sa sprval aj voi rodiom porov. aj tvrd 3 4. p. tuho tvrdohlavec lovek, ktor nestupne trv na svojom svojhlavec zaatec expr.: hlavaj hlav hovor. expr. truco ( F Kr) expr. zanovit (Kukun) zastar. zatvrdilec tvrdohlav ktor nestupne, asto nerozumne trv na svojom, doaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svediaci o tvrdohlavosti hlavat zaat tvrdoijn: tvrdohlav, hlavat lovek; zaat, tvrdoijn povaha zanovit zatvrdnut zastar. vrtohlav: zanovit, vrtohlav chlapec kni.: uvzat zavzat zastar. zatvrdil zried zatvrdliv: by uvzat, z.avz.at, zatvrdil zaryt: zaryt odmietanie nestupn nestupiv nepovoln: nestupn, nestupiv presadzovanie svojho nzoru neoblomn nepoddajn: neoblomn, nepoddajn otcova povaha svojhlav svojvon samovon (uplatujci svoju vu bez ohadu na inch): svojhlav, svojvon deti vzdorovit vzdorn spurn expr. urputn (ktor nestupivosou, nepoddajnosou vyjadruje svoj odpor, odmie-

tanie a pod.): vzdorovit, vzdorn, spurn iak; vzdorovit, vzdorn, spurn, urputn mlanie * hovor, kapricizny hovor, zastarv. krutohlav expr. zried. kotrbnat tvrdoijn l.p, tvrdohlav 2.p. vytrval 1, hevnat 1 tvrd 1. nepoddvajci sa tlaku (op. mkk) nepoddajn hevnat tuh pevn: al sekerou do tvrdho, nepoddajnho, hevnatho dreva; tvrd, tuh lak (stvrdnut); tvrd, pevn ako skala such star (o chlebe, peive) stvrdnut /.rohovatn: stvrdnut, zrohovaten pokoka na chodidle odb. tvrden (majci urit stupe tvrdosti): tvrden liatina pritvrd 2. ktor psob na zmysly neprjemne tvrdo, drsno; ktor nieje dos jemn drsn: tvrd, drsn podnebie, podmienky ostr: tvrd, ostr rty tvre stroh prsny: stroh, prsny hlas, pohla 3. ktor dobre ovlda a potla cit, vyznaujci sa prsnosou, energickosou; u ktorho necitlivos al. prsnos prerast dakedy a do hrubosti, bezohadnosti voi inm (o loveku): svediaci o tom neoblomn nepoddajn pren. kamenn: matka je tvrd, neoblomn, nepoddajn ena; ma kamenn srdce ostr prkry: v prichdzajcom sa al vytui tvrd, ostr chlapk; ich re bola ostr, prkra stroh prsny: stroh, prsny otim; stroh, prsne slov neprosn: neprosn trest sparansk: sparansk vchova hrub drsn bezcitn bezohadn krut: hrub, rsn, bezcitn, bezohadn, krut zaobchdzanie ukrutn nemilosrdn netostn: ulo sa mu v detstve dos ukrutnej, nemilosrdnej, netostnej bitky surov drastick brutlny (vemi tvrd): surov, brutlny zkrok pritvrd (prli tvrd) 4. p. siln 4, tuh 1, 3, ak 3 tvrdza p. pevnos tvdza p. nedostatok 2, staros1 1 tycka p. tacka sa tycn p potkn sa 1 ty p. r ti sa p. nie, vypna sa 2 tka sa 1. by vo vzahu k niekomu, nieomu dotka sa vzahova sa: tto zleitos sa ns netka, nedotka, nevzahuje sa na ns plati: vitka plat aj vm svisie ma svis (by vo vzjomnom vzahu): s przdninami svisia dovolenky pada: zodpovednos pad na vs hovor, tangovat': to ma netanguje spja sa (dostva sa do svislosti): udalos sa spja s otcovou smrou patri (by uren niekomu, nieomu): posdenie prpadu patr vetkm 2. p. dotka sa 1 tylo 1. zadn as hlavy zhlavie: boles v tyle, v zhlav 2. zadn as krku ija: msit ija ztylok ztvlie: kraba sa na ztylku vzy zried. vz: zlomi si vzy 3. zemie za rontom zzemie: v tyle, v zzem opevovali zkopy zpolie: odsun ranench o zpolia zastar. z t y l i e

hovor: sorta fajta: sorta, fajta psov kni. prototyp: prototyp vedeckho pracovnka kni. zastar. typus 2. vrobok ako predstavite celej srie: nov typ rodinnho domeka prototyp: prototyp stroja model: model pretekrskeho auta vzor: vyrobi nov vzor topnok 3. p. rz typickos p. zvltnos 1, svojrz typick ktor m vlastnosti typu; ktor niekoho, nieo vrazne charakterizuje (op. netypick, atypick) charakteristick prznan pecifick symptomatick: typick, charakteristick sfarbenie; otcovo typick, charakteristick, prznan gesto; charakteristick, prznan roztritos rzovit: rzovit slovensk dedina klasick ukkov pren.: tankov uebnicov: klasick, ukkov prpad; klasick ukka neskl. kni. par excellence [vysl. ekselansj: pedant par excellence prsloven povestn znmy (o vraznej, veobecne znmej vlastnosti niekoho, nieoho): prsloven, povestn, znma franczska zdvorilos; povestn, znmy anglick humor typizovan p. rovnak typizovat' p. zvrazni typograf p. tlaiar, sadza typografia p. tla 1 typus p. typ 1, vzor 1, druh1 2 tyran p dikttor

tyrania, tvranizmus p. absolutizmus tyranizova p. utla 2, trpi tyransk p. surov 2, krut 1, bezcitn tyranstvo p. absolutizmus tra zmerne spsobova velk bolesti telesnm al. duevnm muenm trzni mui: tra, trzni vzov; mui nevinnch lynovat' (telesne kruto a nezkonne ubliova, oby. a na smr): lynovat'ernochov biova (tra biom): dal biova otroka p. aj trpi trav p. muiv tyrkysov p. zelen tdennk p. noviny tdenn p. tdov 1 tdov 1. trvajci tde tdenn sedemdov sedemdenn: tdov, tdenn pobyt; sedemdov, seemenn zjazd 2. tde star sedemdov: tdov, sedemdov mla

U
u p. pri 2 ubabranec p. pinavec 1 ubabrany p. pinav 1 ubabra p. zapini ubedovan p. biedny 1, strpen, boh 1 ubehva sa, ubehva sa p. preteka sa

tmb p tob tymian p. kadidlo typ 1. jednotlivec al. vec (prp. ich shrn) ako predstavite celej skupiny: typ emokratickho politika; tak typ ud nemm r d r u h : plemenn, itkov ruh obytka; rozlin druhy psma vzor: bola vzorom matky

uhehlk p. zbeh ubehn 1. p. ujs 1.4 2. p. min sa 2, prebehn 2 behom p. opreteky, rchlo ubehova sa p preteka sa behy p. zpas 2, 3 he p. belos beovo p. bielo ubera sa p. s I ubermen p. nadlovek ubezpei p uisti, utvrdil ubezpeova p tvrdi1 ubieden p. biedny 1, strpen, boh 1 ubiehal p. ma sa 2 ubieha sa p preteka sa ubja, ubjaka p. ubjadlo ubjadlo nstroj na ubjanie ubja: run ubjadlo, run ubja ubjaka (stroj na ubjanie betnu, pdy): pneumatick ubjaka uhikcia p. ubytova ubi l.p. zbi 3 2. p udupa 3. p. potlai2 uhlednut p. bled 1 ubli spsobi fyzick al. duevn boles, neprvos, ujmu: ublil si na tele, ublili mu na cti pokodi zakodi ukodi (spsobi materilnu, zdravotn al. morlnu ujmu): jedlo mu zakodilo, pokodilo; pokodilo, ukodilo jej to na povesti ukrivdi: vyzer, ako keby mu bol ktosi ukrivil fraz. expr poda/podkosi niekomu nohy rani zrani: muove slov ju (z)ranili naubliova (sa) poubliova (viackrt, vea): dos mi po cel ivot naubliovali, poubliovali hovor, expr.: zavari* podkri (spsobi niekomu neprjemnosti): Vak ja im zavarm, podkrim! ubliova spsobova fyzick al. duevn boles, neprvos, ujmu bli: ubliova si na tele. na zdrav; ublioval jej nadvkami kodi pokodzova (spsobova materilnu, zdravotn al. morlnu ujmu): fajenie mu kod, pokodzuje mu zdravie, ubliuje mu na zdrav; okrdanm pokodzuje ponik krivdi (spsobova krivdu, prkorie): ubliuje, krivd mu nespravodlivm obvinenm ukracova (neoprvnene niekomu nieo bra): nechce deti ukracova, aby ostali bez otca bo, boie, boina p. svah boho 1. porov. boh 1. biedny 1,2 2. p. slabo 1,2. mlo 2 hohuk p. boh 1. biedny 1, 2 boh 1. ktor vzbudzuje scit, poutovanie poutovaniahodn: boh, poutovaniahodn tvor, lovek biedny: biedna vdova expr.: nebork nevoln: nik sa nezutoval na nehorkmi sirotami; iea moje nevoln ubieden zboen zbedaen /.astar. ubedovan (telesne i duevne znien): fotografie ubiedench, zboench, zbedaench u postihnutch zemetrasenm; tbory pre zboench, zbeaench uteencov; ubedovan hlavika (j. Krl) neastn (ktorho stihlo neastie): zaplakala nad neastnou rodinou expr hrieny: hriena stvora expr.: hohuk p r e b o h hovor. expr. u h r i e e n (J Hork) expr.

ubolen postihnut a vyerpan fyzickou al. psychickou

bolesou: svediaci o tom expr. zned. u b o l v e n u b o -

lesten: duu mala ubolen, uboaven, ubolesten; nesaoval sa, ale pohad mal ubolen, ubolven, ubolesten utrpen strpen: pripaala mi utrpen, strpen rozbolen rozboaven rozbolesten rozbolestnen expr. zmuen: rozbolen, zmuen srce pren dolman: cel telo mm ubolen, dolman ubolesten p. ubolen, strpen bor 1. p. aty 2. p skvetie boa p. chd boiaka p. chudera boiak p. chudk 1 boiatko p. chd ubrni p. obrni, zachova 1 ubrni sa 1. p. odola 2. p. potlai 1 ubra p. odobra 2 ubra sa l.p. ods 1 2. p. poduja sa uhrnkn p. odletie, ujs 1 ubrzga p. zapini ubudn sta sa menm o do potu, mnostva, rozmerov (op. pribudn) odbudn: zujemcov o port ubudlo, odbudlo; sl mi v poslenom ase ubudlo; z krsy jej neubudlo, neodbudlo zmeni sa: zsoby penice sa zmenili, odbudlo z nich schudn (pri zmenen telesnej vhy): neubudlo z nej, neschudla poubda (postupne ubudn): poubalo zo zsob budok p. bytok bytok zmenenie o sa tka potu, mnostva, rozsahu, hmotnosti a pod.: bytok zamestnancov v tovrni, bytok energie pokles (znenie hodnoty, mnostva): pokles teploty zried. budok (Hviezdoslav) ubytova sa zauja byt, njs si bvanie (v byte, v dome; oby. na krat as): ubytoval sa v hoteli, v meste zloi sa: zatia sa zloil v kole expr. usalai sa: usalaili sa u brata usdli sa (asto aj na dlh as): v susestve sa usdlili nov njomnci nasahova sa expr nakvartrova sa (oby. na dlh as zauja byt): nasahoval sa o podnjmu zastar. uhospodi sa: uhospoil sa u istho garbiara (Kukun) usadi sa osadi sa (njs, zauja trval domov): usadil sa v rodiovskom dome; osadil sa natrvalo na viieku utbori sa (ubytova sa v stane, v tbore, expr. ubytova sa vbec) p. aj usadi sa ubytova budova al. miestnos na spolon ubytovanie, oby. doasn: turistick ubytova ubikcia: vojensk ubikcie s l o b o d a m i (ubytova pre slobodnch): bva v slobodrni nocahre (miestnos al. budova na hromadn prenocovanie): nocahre pre bezprizornch ubzikn p. ujs 1. odletie ucpa, ucapka p. utapka ucelene 1. porov. ucelen 2. p. shrnne ucelenos p. totalita 1, sdrnos ucelen tvoriaci celok celistv: ucelen, celistv tvar; ma o nieom ucelen, celistv predstavu (op. nepln, iaston) celkov kni. celostn pln kompletn (prihliadajci na celok, zameran na celok): cel-

/ried.: zbedren zbdovan zbieden 2. p. biedny I, 2. slab 2, mizern 1 3. p. obmedzen I. nzky 2 ubolven p. ubolen, strpen

kovy, celostn pohad na vec; pln, kompletn spracovanie tmy; pln, kompletn sochrske dielo stmelen jednotn jednoliaty (utvrajci jednotu, neroztrieten): stmelen, jednotn, jednoliaty kolektv svisl uzavret (vntorne, obsahovo ucelen, zmyslupln): svisl mylienka, svisl text, uzavret systm prvkov kni. skben: poviedka m skben dej uctit' p. zacti cta uznanie kvality, dleitosti, dstojnosti, seriznosti niekoho: cta k starm udom vnos: zska na vnosti autorita (uznvan vnos): autorita rodiov, uiteov repekt (cta spojen so strachom): svojm sprvanm vzbudzuje repekt pieta (zbon cta): spomna na niekoho s pietou es pocta (prejav, vraz cty ): vzda niekomu es. prija niekoho so vetkmi poctami hold (vek prejav cty): prijma hold kni. al. expr honor: b sa o svoj honor zastar. uven i e (Vajansk)

uctieva p. ctite uctieva p. cti 1, svti 2 uctievate!" p. ctite ucti (si) 1. prejavi, preukza ctu, uznanie niekomu, nieomu vzda ctu: uctili (si) pamiatku mtveho; vzdali ctu hrdinovi cirk. deiikova (preukza ctu ako bostvu) pocti (prejavi ocenenie, poctu niem konkrtnym): poctili ho vysokm vyznamenanm nr.
u p o v i t (oltsov, Rzus)

2. preukza niekomu prejav cty pohostenm, pozornosou a pod. pohosti: uctili si ns slvnostnou veerou: pohostili ho erstvm kolom poastova zastar uastovat': z vaky ns poastovali pohrom vna expr. zried. pOUCti ctiv ktor si ct ud, ktor prejavuje ctu podl pravidiel spoloenskho sprvania; svediaci o tom zdvoril: ctiv, zdvoril mladk; ctiv, zdvoril pozdrav uhladen: uhladen sprvanie ponen (prepiato zdvoril): sklada ponen poklonu, ponen sluobnk (zastar. al. iron. pozdrav) zastar. ctypln: ctypln zdvorilos (oltsov) p. aj slun ctyhodn 1. porov. dstojn 2. p. vemi ctyhodn 1. p. dstojn 2. ven 2. p. vysok 1, 2, velk 1 ctypln p. ctiv ucundran p. pinav I ucvnu p. ustpi 1, 2 uaden p. pinav 1 uanka p. uti 1 uari, uarova p. poari 1. 2, urieknu as 1. osobn bytie na istom mieste (op. neas): vek as na premire, as na schdzke bola mal prezencia (op absencia): zisova prezenciu zastpenie (as prostrednctvom zstupcov): hnutie m zastpenie i v parlamente prtomnos (op. neprtomnos): schdzka sa konala bez prtomnosti predsedu 2. aktvne prispenie na nieo: as na obrane ttu spoluas (spolon as): spoluas pri rozhodovan podiel: n podiel na spechu je skromn kni. participcia: participcia na vsledkoch prce, na zisku 3. p. porozumenie 1

astina cenn papier umoujci as na zisku akcia: kpi si astiny, akcie; astiny, akcie klesaj astinr majite astn akcionr astliv p. scitn 2 astnk kto sa na nieom zastuje, zastnil: astnk zhromadenia, schdzky, astnci revolcie spoluastnk (kto sa spolu s niekm na nieom zastuje): spoluastnk vpravy zastnen: vedeli o tom iba zastnen svedok: oit svedok zrky * pozorovate (astnk istho rokovania bez prva rozhodujcim spsobom zasahovat) astni sa p. zastova sa astn 1. p. prtomn 1 2. p chpav 2. scitn 2 uastovat' p. ucti (si) 2. pohosti ubr p uite ueba p. trieda 2 uebnica p. kniha 1 el p cie 1, zmer, zmysel 2, pln 1 eln ktor pln svoj el, ktor sli nejakmu elu (op. bezeln, neeln) praktick elov (o veciach): eln, praktick nbytok; dosta eln, praktick dary vhodn kni. cieuprimeran (zodpovedajci cieu): zvolili vhodn, cieuprimeran prostriedky racionlny hospodrny ekonomick (eln a sporn): racionlne, hospodrne, ekonomick vyuitie prrodnch zdrojov p. aj cieavedom I elov p. eln, cieavedom 1 ue p. zaiatonk uenec p. vedec uenie p nuka uenk p. pokraovate uenliv p. bystr 2, chpav 1 uenos p. vzdelanie uen 1. p. vzdelan 2. p. akademick 2 es spsob pravy vlasov hovor f r i z r a : zmeni si es, ma nov frizru uesa esanm (hrebeom al. kefou) upravi vlasy, srs zaesat' (oby. smerom dozadu): vlasy pekne uesan, zaesan do drdola uhladit' zahladi: uhlai si fzy piesat' pihladit' (trocha, iastone): prstami si piee, pihlad prame vlasov vyesa (starostlivo uesa al. uesa dohora): pekne vyesan dieva naesat' (uesa do bohatho esu) oesa (oby. zviera): oesa kone expr.: prihraba prihrn: prihrabe, prihrnie si rozstrapaten ticu expr.: ulza vylza (nahladko uesat): ulzan hlava expr. prilizn: prilizne si ptec et 1. listina s vyjadrenm finannho nroku za nieo: vystavi et f a k t r a : predloi faktru, vyplati faktru zastar. poet 2. odb. zpis o stave a striedkov: bankov et, sa na konto uika p. uti 1 uierni p. zapini in p. inok, efekt 1 uini p urobi 1. 3 inkova 1. dosahova ma inok: liek zaal zmench hospodrskych provyerpa et konto: prip-

vsledok istho psobenia rchlo inkova; jeho slov

763
mali zl inok vplva ma vplyv (oby. na dlh as): vplvat na mlde, aby portovala; rodiia u nemaj naho vplyv psobi: alkohol psob zle na zdravie loveka 2. by inn (v zamestnan, vo funkcii a pod.) psobi: na gymnziu inkoval, psobil dvadsa rokov pracova (vyvja ist innos na verejnosti): na ele spolku pracoval dlh roky kni. dejstvova: mnoh spisovatelia dejstvovali aj spoloenskom ivote subt. serepova 3. zapja sa do umeleckho programu, by jeho (spolutvorcom: inkova na premire vystupova (na verejnosti): dnes vystupuje spevcky zbor hosova (inkova ako hos v umeleckom, portovom programe a pod.): na predstaven hosuje spevk z. Koc; mustvo hosuje v cudzine inliv p. inn innos p psobnos 1. efekt 1, dosah 1 inn majci iadan inok efektvny platn: inn, efektvna, platn pomoc; mlo platn trest psobiv efektn (inne psobiaci oby. na zmysly): psobiv, efektn farby; psobiv, efektn scna divadelnej hry mocn siln (vemi inn): mocn, siln film, prbeh; mocn, siln liek zastar inliv
(Jg, Vajansk)

daj
ja si intelektulne schopnosti, nadobda vestrann vedomosti): vzdelva sa v cudzine tudova hovor, zastar. al. expr tudrova (nadobda vzdelanie na strednej al. vysokej kole al. zskava vedomosti v istom odbore): tuduje na technike; tuduje astronmiu; tuduje, u sa za doktora zastarav, kolovat'sa: je to kolovan lovek koli sa (zskava potrebn vedomosti, schopnosti, oby. krtkodobo, mimo koly): kolil sa u vznamnho odbornka na mikropotae; ekonomicky sa kolili na sstreden v Tatrch zaa sa zakoova sa (pri postupnom ovldan istho pracovnho konu, istej pracovnej oblasti): zaa sa, zakouje sa do odboru memorovat' (ui sa naspam): iak memoruje bse hovor. expr. bifova sa (mechanicky sa ui naspam) expr. drie sa (usilovne, intenzvne a oby. netvorivo sa ui): drie sa na skku tud. slang.: drvi sa drvi prta sa tukovat' sa (usilovne a oby. mechanicky, netvorivo sa ui): drv sa, prt sa chmiu vtepova si do pamti: vtepuje si do pamti zloit vzorce poda sa (zskava alie, podrobnejie vedomosti o nieom): poda sa i 2. na zklade vchovnho psobenia si zapamtva a prijma ako svoje osvojova si prijma za svoje: ui sa skromnosti; osvojova si sprvne dranie tela privyka si privyka sa pria sa: privyk si na poriadok; pria sa vari p. aj cvii 1 uite kto z povolania vyuuje pedagg: zbor uiteov, pedaggov naej koly; uite tanca vyuujci: povinnosti vyuujcich profesor slang, profk (stredokolsk. najm gymnazilny uite) kolite (kto niekoho kol vo vedeckej vchove) zastar.: ubr rechtor (uite inkujci aj ako organista) stud. slang kantor * uko uitelka ena. ktor z povolania vyuuje pedagogika: uiteka zkladnej koly profesorka slang profka (stredokolsk, najm gymnazilna uitelka) tud. slang, uka: mme nov uku guvernantka (domca uiteka) uitelovat' hovor, psobi ako uite hovor, zastar. rechtorova rechtori: spisovate pvodne uiteloval, rechtoril v Brezne uivo p. ltka 2 uko p. uite uapkan p. mokr 2 uleni p. usporiada 2 ulovei sa l.p. zutova sa 2. p. polepi sa umuden p. pinav 1 tova 1. p. fakturovat', pota 5 2. porov. vyrovna sa uudovan p. prekvapen uchnu p stchnu 1 uupene p. skrene uupi sa p. schli sa, utiahnu sa 1 uua p. umla d l.p, konatina 2. p. prslunk I daj jednotliv skutonos ako sas istho oznmenia, prejavu, sprvy a pod.: hodnovern, spoahliv daje; daje o finannom stave podniku informcia: zska obrne informcie o nieom pomn dta: ivotopisn dta fakt: overi si fakty materil: zbiera vskum-

inok vsledok istho psobenia: inok lieku efekt: lieebn efekt prpravku innos efektivita: innos, efektivita novch opatren platnos: cel jeho silie nemalo nijak platnos psobnos: psobnos cvienia na zdravie zastar in (Karva) subt. dopad ui 1. cvienm, precviovanm, vkladom a pod. pomha v zskavan zrunosti al. vedomost (asto v rmci koly): ui deti psa, ta. hra. plva, ui o histrii nroda vzdelva (rozvja duevn schopnosti. poskytova vestrann vzdelanie): vzdelvali ho najlep pedaggovia; ud treba vzdelva vyuova (ui v kole) koli (ui oby. mimo koly, krtkodobo, s cieom zdokonali v istom odbore): naich pracovnkov kolia v zahrani; koli apiranta zaa zakoova (tka sa oby. postupnho ovldania istho pracovnho konu, istej pracovnej oblasti): zaa ho narba s prstrojom; zakouj novch pracovnkov; zaa niekoho do remesla zastarv. kolovat: kolovanie iakov 2. vchovou upevova nieo (v prejavoch, v pamti): ui mlde sebaovldaniu navyka privyka zvyka pria: privyk, pria ho trpezlivosti; navyk, zvyk ns na poriadok vtepova (nieo niekomu): vtepuj deom lsku k vlasti, ctu k starm p. aj cvii 2 3. systematicky vzdelva vo vyuovacom procese, psobi ako uite vyuova by uiteom: u, vyuuje na strednej, na vysokej kole: je uiteom sloveniny; u, vyuuje matematiku 4. p. hlsa ui sa 1. cvienm, precviovanm, povanm uitea, tdiom a pod. zskava zrunos al. vedomosti (asto v rmci koly): ui sa spieva, bicyklova; ui sa fyziku (na vysokej kole); zle sa u vzdelva sa (rozv-

n materil poloka (daj v tovnej knihe): bilann poloka dajne 1 . porov. zdanliv 2. p. vraj, e 8 dajn p. zdanliv udalos p. prhoda uda 1. p uri 1 2. p. oznmi 3, porov. alova 2 3. p. uvies 6 uda sa l.p. poda sa' 2. p. sta sa 3. p. podari sa udatn p. smel, hrdinsk udava kto niekoho udva. oby. so zitnm zmerom dona: sta sa udavaom, donaom konfident (dona polcie): tajn konfident kni. denunciant hovor, pejor. pice kni. zastar. Sykotllt pren. pejor. kopov
subt. b o n z k

udavastvo udvanie niekoho, oby. so zitnm zmerom donastvo konfidentstvo kni. denuncicia hovor, pejor. piovstvo subt. bonzctvo del 1. p. osud 1 2. p loha I udeli 1. poskytn bez nhrady, ako dar, odovzda do vlastnctva da: udelili mu podporu nadeli utedri (hojne, tedro; asto expr. nieo neprjemn, neelaten): prroda mu utedrila nadanie; nadelili, utedrili im desa glov 2. poskytn prvo, oprvnenie na pouvanie da: udelili, dali mu vysok ttne vyznamenanie polit, slang, prepoia (doasne udeli) der 1. prudk narazenie, udretie nieoho na nieo: takto spsoben zvuk: dery palicou, pravideln dery srdca, dery hromu; pocti siln der nraz: dosta nraz o nohy zsah: zsah psou o tvre * hovor, rana: dosta ranu do hlavy expr huchnt bchanec tuchanec (der psou do chrbta): da niekomu buchnt, tuchanec o rebier hovor. expr. buchta det. packa (slab der): da dieau packu na dla expr. tulec (Jg) expr drganec (Grf) hovor. expr. upa 2. p. tok 1 3. p. katastrofa, tragdia 2 uderi p udrie I dern p. ton des p. strach udia sa p. sta sa udica p. lkadlo div pocit pri nieom neoakvanom, zvltnom a pod.: stratil re od divu; s divom hadel na more poudovanie zaudovanie: vyslovi poudovanie na niem; je to na zaudovanie div: od divu neveel ni poveda podiv: vzbudi vek podiv prekvapenie: na moje vek prekvapenie si prisaol podivenie: pozera sa na niekoho s podivenm as ohromenie (siln div): vkriky asu; jeho sprvanie ma napa asom, ohromenm poet. as (Hviezdoslav) zdesenie (siln pocit strachu, hrzy): v oiach sa mu zrailo zdesenie udiven p prekvapen udivi p. prekvapi 1 udlabi, udlapi p. udupa udlabka, udlapka p. udupa, utapka udlvi p. poliapa 1, udupa dobie p. obdobie udobri spsobi, aby sa niekto prestal hneva: udobri si rodiov uti uchlcholit' (hnev, zlos niekoho):

primnmi submi util, uchlcholil nahnevanho uitea uvravka (Jaro) upokoji uspokoji (dosiahnu pokoj u rozhnevanho) uzmieri pomeri zmieri (zska si op priaze; obnovi zhodu, slad medzi dvoma al. viacermi osobami): r by (u)zmieril, pomeril rozhnevanch suseov podobri: u s znova poobren dolie 1. krajina pozd rieky v hornatom kraji: dolie Vhu kaon (hlbok a strm riene dolie zovret skalami) tiesava (zke, tesn dolie): potok sa preiera tiesavou abina (zke dolie): hlbok abina jama 2. p. dolina udolie p. vydra 1 dolina p. dolina udomcni 1. prispsobi domcemu ivotnmu prostrediu (najm rastliny a zvierat) zdomcnit": udomcni, zdomcnit' nov odrody penice aklimatizova: aklimatizova ovocn stromy; aklimatizovanie zvierat v zoologickej zhrade odb. domestikova (najm zvierat): domestikova div kozy skroti (zvierat): skroti zver zvykn privykn (na domce podmienky) naturalizova (prispsobi cudziemu prostrediu) 2. zaa pouva ako ben: udomcni nov zvyky zauva zavies: zauva, zavies nov spsoby udomcni sa 1. prispsobi sa (domcemu) ivotnmu prostrediu (najm o rastlinch a zvieratch) zdomcnie: dobytok sa dobre udomcnil, zdomcnl aj v severnejch krajoch aklimatizova sa: rastliny, zvierat, uia sa rchlo aklimatizovali skrotn (o zvieratch): maka u skrotla domestikova sa: zvierat sa u domestikovali naturalizova sa (privykn v cudzom prostred: o uoch): emigranti sa u naturalizovali expr. ouka sa (o uoch v novom prostred): najskr sa mus trocha ouka privykn si zvykn si (na domce podmienky) 2. njs, zaloi si domov usadi sa usdli sa: rodina sa udomcnila, usadila, usdlila v blzkosti centra ubytova sa (njs si byt, bvanie): ubytovali sa u ns na dlh as zabva sa (zaplni domov potrebnmi nleitosami): na sdlisku sa mladomanelia u dobre zabvali 3. zaa sa pouva ako nieo ben, sta sa rozrenm zauva sa: nov vraz sa rchlo udomcnil, zauval zdomcnie: cuzia kultra u ns zdomcnla rozri sa: medzi mldeou sa rozrili drogy expr. usalai sa zried zahosti sa: v dome sa usalaila, zahostila nevraivos udrie 1. derom, nrazom zasiahnu loveka al. inho ivho tvora uderi: ustp, lebo a udriem, uderm (po chrbte) * buchn bi bachn: Buchni ho, bachni ho do chrbta! expr.: trepn tresn treskn capn capi: neposlun diea trepla, tres(k)la, capla po zadku klepn klopn (oby. kladivom al. podobnm nstrojom): klepnem kapra po hlave expr.: apn api t'apn bacn pacn (s menou intenzitou): diea aplo, aplo, baclo, paclo pska * expr.: rachn rafn vacn chapn chlopn (silnm derom): v zrivosti ho

(nrazmi): ubi zem, pdu pren.: zdepta zgniavi zdegvi: zdeptala ho. zgniavila ho udsk zvis expr.: udlapi udlabi udlapka udlabka udupka uapka (udupa dlapkanm, apkanm): udlapi, udlapka hlinu, sneh; chodnk udupkan, uapkan o detskch nh uliapa poliapa zoliapa (liapanm utlai a oby. znehodnoti): uliapan, poliapan, zoiiapan kvety expr. ugniavi: ugniaven zem, trva udupka p. poliapa 1, udupa udusen p. tlmen udusi 1. p. zadusi 1-3, zakrti 1 2. p. zahasi 1 3. p. potlai I, utaji 4. p. premc 2 udvihn p. zdvihn 1 udcha sa, udvcha sa p. zadycha sa fa (sa) p. dfa ufikan p. uplakan 1, 2, plaliv 2 vylepi hovor, expr.: zasolit vvsoli prisoli (da ufka p. stena, jaja der rukou niekomu): Tak ti strelm, vylepm! Zaso fnos p. ndej mu jednu!, ete mu jednu prisolm expr. priloi: jednu mu priloil expr drgn d'ugn d u r k n hrkufukanec p. uplakanec. rozmaznanec n /ried. lapsn (koho): poriadne ho drgol, dugol ufukan p. uplakan I, 2, plaliv 2 psou o nosa; durkla, hrkla ma do chrbta expr.: ufrflan p. mrzut 1 druzgn luzn lizn lupn lopn hovor, ufkan p. pinav 1 expr. drisn (komu): druzgla, luzla, lzla mi zaucho; ufrkn, ufrnda, ufrngn, ufrnkn p. ujs 1. odletie lupnem, drisnem mu zopr, e sa nespamt hovor, ufujazdi p. ujs 1 expr.: ukn uchn upn pifn flingn ufanec p. pinavec 1 flinku lit (neakane, rchlo): naraz mu zozadu jednu ufln p. pinav 1 fukla, uchla, upla, pifla nr. klkn (Chrobk) hrub. ufa p. zapini kydn: kydni mu lopatou, nech je ticho expr.: zavali ugaba p zakvacka, zapini ugebri p. zakvacka, zapini zarazi (prudko): zavalil ho po papuli expr.: ovali ugniavi p. potlai 2, udupa orti omrit ochmeli obi olomzi ohlui (akm predmetom): ovalili, ortili, omrili, uhdnu 1. bez overenia so skutonosou, skr intuitvolomzili ho drkom: obi. ohlui niekoho obukom ne zisti: uhdnem, o chce poveda vytui (tueexpr: ohlni* opli: ohlni palicou, opli bakuou nm, ctenm): rchlo vytuili n zmer, nebezpeenniekoho expr.: pretiahnu ohtiahnu (za trest, stvo prs na nieo domyslie sa domyslie si z pomsty a pod.): vak ho ja pretiahnem korbom; dovtpit' sa dohda sa (mylienkovm pochodom obtiahol syna remeom fraz. utedri zisti): prdem na to, domyslm si, ak bude koniec; buchn t/zaucho domyslel sa. dovtpil sa, dohdal sa, preo mu nedali shlas ulahodi* /ried polahodi* hovor, utrafi* zried. 2. p. buchn 1 3. p. napadn 2 4. p. nahromadi sa pritrafi (odhadom postihn): azda ulahom prida 5. p. nasta potrebn mnostvo oleja; utrafil odtie farby hovor, udrie sa 1 porov. udrie potrali (uhdnu nieo urobi) vystihn (zmyslami, udrie sa : p. zodra sa 1 vahou postihn): vystihn mysel niekoho udra p. zadra 5, zachova 1 2. dvtipom, rozumom vysvetli rozlti vylti udra sa 1. zotrva v pvodnom, nezmenenom stave, na pvodnom mieste: portovec sa chce udra v ob prs na nieo: rozlti, vylti kad hdanku; rej forme vydra vytrva: nemohol u vydra prs na hlavolam * rozriei vyriei (njs vysvetledoma, radej oiiel; vydral, vytrval lho v namhanie): rozriei, vyriei rbus vej polohe zachova sa uchova sa (pred znikom, 3. p. vedie 3 zmenou, pokazenm a pod.): pamiatky sa zachovali, u h j i t p. obhji 1, obrni, zachova 1 uchovali dobrom stave; potraviny sa uchovaj eruha p. bea 1, ponha sa 1 stv v chladnike osta: ostal vo svojej viere v dobro uha sa p. uchdza sa' a do konca pretrva (tka sa dlhieho asovho uhasi p. zahasi 1, zmierni seku): jeho dielo pretrv desaroia odola (osta uhladenost p. elegancia, zdvorilos v pvodnom stave napriek ntlaku): odola presile, uhladen 1. ktor vemi db na slun sprvanie, na udra sa pri presile dobr spsoby v spoloenskom styku; svediaci o tom 2. p. zdra sa 3 slun zdvoril dvorn: uhladen, slun, zdvoriudriava p. ivi 2 l mladk; uhladen, slun, zdvoril, dvorn sprvanie ududran p. mrzut 1 slun ctiv (sprvajci sa podl bontnu, prejavujci slunos najm voi starm): slun, ctiv udupa dupanm, liapanm utlai: pren. spsobi znevosoba kni. spsobn: spsobn deti distingvovan enie udlvi: deti udup, udlvia trvu ubit utlct rachal, rafol drkom; najedovan ho vacol, chapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave hovor, expr.: prati chmelit' pleti treti expr. zried. praskn (prudko): pratm a po hlave, cez sta vihn ahn ibn (niem prunm, ohybnm): vihne, ahne koa biom; ibne chlapca prtom esn (prudko udrie: oby. o haluzi): haluz ho esla cez oi kni. mrskn: mrskne ho korbom plesn pleskn pasn (oby. dlaami): v dobrej nlae ma plesne, pasne po lci expr.: zaa sekn rezn rubn (niem ostrm): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonrom po rebr expr. hiobn: podguren hlobne mldenca po pleci da zaucho expr.: facn Hasn iaskn fusn fuskn (rukou udrie po tvri): len sa opov, dm ti zaucho, facnem a; v opitosti jas(k)ol enu po stach expr.: streli struhn

 kultivovan jemn /.astar. jemnomravn (op. drsn, hrub): distingvovan, kultivovan, jemn dma; ma distingvovan, kultivovan, jemn spsoby vycibren vybrsen kni salnny: vycibren, vybrsen re; vybrsen, salnny slovnk hovor.: ljn fajnov: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovan 2. ktor velmi db na dokonal vonkajok (o loveku); vyznaujci sa peknou pravou, hadnosou, vkusom upraven elegantn: vdy bola uhladen, upraven, elegantn, slovom ako zo katulky; uhladen, upraven vonkajok; uhladen, upraven zhony expr. ulzan (npadne upraven): ulzan oficier, ulzan gymnazista hadn: hadn psmo; tich ulika psobila uhladenm, hadnm dojmom 3. starostlivo, hladko uesan expr. ulzan expr. /ried. ulizkan: mal namokro uhladen, ulzan, ulizkan hlavu; ulzan, ulizkan pnkovia hladk (iba o vlasoch): dma s uhladenm, hladkm esom uhadie p. ustriehnu I uhadie si p. njs 1 uhladit p urovna 1, 3, uesa hadn p. pekn 1, vkusn, uhladen 2 uhlast p hranat 1 hlavn p. nezmieriten uhliar kto pli dreven uhlie zastar. miliar uhlie tuh palivo, ktor vzniklo zuhonatenm organickch ltok: kri uhlm antracit (vemi vhrevn ierne uhlie) uhlk 1. nekovov prvok rozren v prrode ako sas rastlinnej a nerastnej re karbn 2. p. uho uhlist p. ierny 1 uhlomer prstroj na meranie uhlov goniometer uhloprieka geom. seka spjajca dva nesusediace vrcholy mnohouholnka al. mnohostnu geom. diagonla uhlopriene p. ikmo, porov. aj prieny uhloprieny p. prieny 2 uhovoierny p. ierny 1, tmav 1 uhlov p. ierny 1 uhm p. no uhmka p prisvieda uhna 1. p. utva I 2. p. vyerpa 3 uhnat sa p. zodra sa 1 uhniezdit sa p. zahniezdi sa 1 uhniliit sa zmeni sa na hniliku (oby. o hrukch) uhnilika sa uhniliie: ovocie nechme uhniliit; oskorue s dobr uhnilikan, uhnilien zmkn (pri nadobudnut hnedej farby): hruky po odlean celkom zmkli uhn 1. oddenm nabok al. pohybom tela uvoni cestu a tak zabrni priamemu stretnutiu uhn sa vyhn (sa): uhol (sa) mu. vyhol sa mu. aby s nkladom mohol prejs; uhn sa lopte, deru ustpi (urobi krok oby. dozadu) odstpi (nabok al. dozadu): Ustpte, odstpte z cesty! zastarv.: vystpi sa odstpi sa: Odstpte sa, nezavdzajte! odkroi (krokom sa uhn) odskoi (skokom sa uhn): rchlo odkroil, odskoil, aby mohli prejs s kokom

cvnu ucvnu (dozadu): nechcel autom (u)cvnu ani ksok 2. pohybom zmeni polohu asti tela: uhne oami, aby nevidela vitky mykn trhn klbn (prudko): mykne, trhne, klbne plecom, akoby ni uhn si p. vypi si, podnapi sa uhol p. roh 1. kt 1 uho ohom pozmenen ltka, oby. drevo uhlk: erav uho. uhlk o (iba v prirovnaniach): ierny ako o uholn p. zkladn uhon p. ierny 1 hona p. koda1 uhoni p. utva 1 uhor p. vyrka hor neobroben. nezoran zem: ora hory prieloh: zrodni prielohy uhoen p. oplen uhorie l.p. opli sa 2 2. p. zhorie 1 uhorka zelenina s podlhovastmi jedlmi plodmi: kvasen, kysl uhorky hovor.: altovka (altov uhorka) nakladaka (uhorka na nakladanie, konzervovanie) horok p ohorok horom (v spojen lea horom) bez akhokovek prospechu, bez itku prielohom ladom: polia zostali lea horom, prielohom, ladom nedotknuto: zhrada u dva roky z.ostala lea nedotknuto uhospodri p. uetri 1 uhospodisa p. ubytova sa uhosti p pohosti uhosti sa 1. porov pohosti 2. p. usadi sa 1 u hovie p. vyhovie uhovoren p trav uhovori mnohm hovorenm, ustavinm doranm presvedi al. si vymc nieo uvravie: vie kadho uhovori, uvravie expr. Uvravka (Jaro) hovor. expr. ukrka: deti ukrkali otca, aby shlasil prehovori prevravie presvedi (uvedenm dvodov): prehovorili, prevraveli ns, aby sme ete ostali expr. uvari: ve ja ho uvarm, aby dal shlas oblomit obmki (urobi poddajnm, premc odpor) hovor.: spracova obrobi (usmerni na svoju stranu) hrada p. nhrada I uhradi da peniaze al. in hodnotu za vdavky, za hmotn kodu a pod. nahradi: nedoplatky musme m skr uhradi; iadaj ns spsoben kodu uhradi, nahradi vyrovna: dlobu, manko vyrovnal z poianho vyplati: vyplatia mu mzdu za straten as zaplati (da peniaze za ist hodnotu): zaplati za uitie iat hovor zaokry (zaisti hradu, uhradenie): dfal, e rodiia zaokryj jeho dlhy uhrdza, uhradzova p. plati I uhraniv ktor m schopnos uhran nr reiv: starena s uhranivmi, reivmi oami /ried uriekav (Hviezdoslav) uhran p. urieknu uhrieen p. boh 1 hrn p set h r n k o m p. spolu 2 hrnn p. spolu 2, shrnne

hrnn p. shrnn, celkov hrnom 1. p. spolu 2, shrnne 2. p. hromadne uhrza p. jes 1 uhryzn p. pohrz 2 uhka p hka 1 uhundran p. hundrav 1 uhba (sa) p vyhba (sa) 1, 2 uhba si, uhna si p. pi 2 uhbav p. vyhbav uhyn p. zahyn uch p. uj uchdza kto sa o nieo uchdza kandidt akate: uchdza o miesto, o ttne obianstvo; kandidt na poslanca iadate: vyhovie iadateovi apirant: apirant na majstrovsk titul koncipient (uchdza o advoktstvo) npadnk: dieva m npadnka pyta (uchdza o ruku dievaa): mala vea pytaov, a nevydala sa /astar. uchdzate!' (Vajansk) hovor, /.astar.: vohl (Timrava) vohadllk (Zhorsk) uchdza porov. ujs uchdza sa1 robi kroky na dosiahnutie, zskanie nieoho, niekoho /ried uchodi sa: uchdza sa o prijatie na vysok kolu u druh raz; uchdza sa o dieva hovor, expr. uha sa: uha sa o priaze nadriadench hlsi sa prihlasova sa (uplatova oby. nrok na nieo): hlsi sa. prihlasuje sa o svoje prvo, o slovo do diskusie apirova reflektova (ma zujem nieo dosta): reflektuje, apiruje na miesto tovnka kandidova (uchdza sa o nejak hodnos, funkciu): kandidova na miesto ministra * st (o nieo, o niekoho): ete stle stoj o jeho lsku, nklonnos domha sa (s nmahou sa usilova zska): domha sa uznania kni pretendova (robi si nroky na nieo): pretenduje na profesru uchdza sa" porov. ujs sa uchdzate!' p uchdza uch p ucho 1 uch p. zaiatonk uchlcholit p uti 1, uspokoji 2 uchmatn l.p. uchyti I 2.p. ukradn ucho I. orgn na vnmanie zvuku: jeho vonkajia as: mal, odstvajce ui, pokraba sa za uchom sluch: ma dobr ui. dobr sluch expr. uch* uisko: chytil ho za uchle, uisk expr iopch (velk ucho)
polov, slang. pomn. s l u c h y (ui zvieraa)

(mocensky): uzurpovali si prvo rozhodova osvoji si (nsilm): osvojili si. o im nepatr strhn: strhn na seba moc 2. vyvola kladn siln citov vzruenie, privies do vytrenia expr. unies: pohad na more ho uchvtil, uniesol nadchn (citovo vzrui a vyvola zujem, zpal): port ho nadchol strhn (zrove podnieti k citovmu al. inmu prejavu): vkon umelca ho celkom strhol ommi zmmi oari opoji (o nieom krsnom): ommi, oar vs krsa vychdzajceho slnka rozohni (uvies do silnho citovho vzruenia): vno ich rchlo rozohn pren. expr. elektrizova: sprva o vhre ho elektrizovala * chyti doja (v menej miere): hercov prednes ho vdy chyt, dojme uchvatitel' p samozvanec uchvatitesk p. dobyvan uchvatn p uchyti 1 chvatn p ndhern 1, podmaujci uchli sa 1. p odchli sa 1, 3, odboi I 2. p. obrti sa 4, utiahnu sa I chylka p. odchlka, abnormalita chylkr p kacr chylnos p. abnormalita, perverzita chyln 1. p. chorobn 2, nenormlny I 2. p. zvrten 2 uchyti 1. prudko, nhlivo vzia schyti: v rozruen uchyt, schyt, o prde pod ruku expr uchmatn uchvatn chmatn chvatn schmatn schvatn: rchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobk a be trocha expr lapi: vlk lapil ovcu expr d r a p s n t zdrapsn zdrapi: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol pre subt.: grajn zgrajfn: (z)grajfol mu pero a stril do vrecka expr. urva (oby. pren.): urval si kus astia pren. /ried udrapi: dko si udrapme as
(Jesensk)

2. p. zaiatonk 3. p dradlo uchodi sa p. uchdza sa1 uchopi p. chyti 1 uchopovat' p. chyta 1. lapa 1 uchova 1. p. zachova I 2. p. ochrni uchova sa l.p zachova sa I 2. p. utkvie uchova si porov. zapamta si uchrni p. ustriehnu 1, uetri 2, ochrni uchvacujci p podmaujci, vzruujci uchvten P. naden 1 uchvti 1. nsilm, prevahou al. potajomky vzia nieo, /ried. niekoho zmocni sa: povstalci uchvtili moc, zmocnili sa vldy; uchvtil mu dieva expr.: uchyti uchmatn urva: kad chce pre seba uchyti, uchmatn, urva o najviac kni. uzurpova si

2. p. uchvti 1 uchyti sa l.p, uja sa : 1, zachyti sa 1. 2 2. p uplatni sa chytka p. prchytka chvtkom p. narchlo, nhlivo, letmo 1 chvtkov p nepravideln 3, povrchn uisti slovami, argumentmi, dkazmi a pod. poskytn istotu o nieom ubezpei: mem vs uisti, e doklady s v poriadku ; ubezpem ju o svojej vernosti utvrdit' (potvrdenm faktov poskytn istotu): utvrdil niekoho v nzore, v presveden presvedi (racionlnymi dvodmi privies k istmu nzoru, k istote o nieom): presvedil ns o svojej pravde uisova p. tvrdi1 ujamen p. neslobodn ujarmi p. podrobi (si) ujarmova p. utla 2 ujasnen p. jasn 3 ujasni p. objasni uja sa1 1. zaa venova starostlivos niekomu, kto je na u odkzan al. nieomu, o o sa nik nestar vzia si na staros: r sa ujme opustench; ujmem sa hospodrenia, vezmem si hospodrenie na staros /.astarv. zauja sa: niet nikoho, kto by sa dieaa zaujal postara sa zaopatri (venova starostlivos niekomu, nieomu vbec): postarme sa vm zatia o dcru, zaopatrme ju; postaraj sa. prosm, o t vec

2. da sa do uskutoovania innosti zameranej na ovldnutie, vedenie a pod. chopi sa: uja sa, chopi sa moci, vldy, funkcie chyti sa: veci sa chytili odbornci pichytit' sa: prichytila sa vari obed 3. p. zasta sa uja sa2 1. zapusti, pusti korene (o rastlinch) p r i j a sa zakoenit' sa vkoenit' sa: stromeky sa po presaden ujali, prijali; priesady sa rchlo zakorenili, vkoenili uchyti sa pichytit' sa: na skalch sa neuchytilo ani semienko trvy; v puklinch sa uchytil plesnivec 2. iroko sa uplatni, njs ohlas: dobr mylienka sa ujala vi sa udomcni sa: novoty sa u ns ako vij, udomcnia zabeha sa zauva sa (sta sa benm, zauvanm): nov spsob sa rchlo zabehal; nzov sa ahko zauval rozri sa (sta sa rozrenm): mdu nosi klobky sa u dievat rozrila zakoenit'sa fraz.: zapusti korene vojs do ivota: nov zvyky u ns zapustili korene, zakorenili sa, voli o ivotu expr. zahniezdil' sa (njs podmienky na prijatie; oby. o nieom neiaducom): zlo su rchlo zakoenilo ujek p. ujec, strc, svk 2 ujin p. teta ujec matkin brat hypok.: u j o u j k o ujek u j o k : strvi przdniny u ujca, uja, ujka hovor.: strc strko strko ujeda 1. p. jes 1 2. p. trpi ujeda si s chuou, oby. pomaly jes u h r z a s i zajeda si: uje si, uhrza si jabko; zaje si z domcej klobsy pochutnva si (s pitkom): pochutnva si na erstvom koli expr. hryzka: iea hryzk mrkvu ujednotit' sa p. uznies sa jes p. nvnada u j h a p. uj u j k o p. ujec, ujo 1, dedo 2, svk 2, strc u j m a p. koda 1 u j o 1. dospel mu (oby. v osloven demi) strko hovor.: u j k o svk svko svik zastarv.: bik bi bino hinko: pristavil ma jeen bino dedo dedko batko (oslovenie starho mua) 2. P. ujec ujs 1. behom sa vzdiali al. sa vbec vzdiali z pvodnho miesta utiec zuteka: zlodej z miesta inu uiel, utiekol, zutekal; ujs pred trestom; utiec od mua; zuteka zo tdia expr. ufujazdi: sadol na bicykel a ufujazdil expr.: u f r n g n u f r n k n u f r n d a u b r n k n (letom sa vzdiali): vtik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndal expr. zvirga: Kde ten chlapec zvirgal? * hovor, expr.: zvrzn uvrzn uvrzgn ubzikn bzikn umykn (oby. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej prleitosti; ubzikn. umykn zo koly unikn (tajne): podarilo sa mu unikn polcii zried. ubehn hovor, expr.: uplchnut' u f r k n zdchnu z d r h n zried. zdcha (potajomky, bez stopy): uplchnut' z prednky; po roku vzenia zdchli, zdrhli zbehn dezertova zdezertova (od vojska) zdupka (so strachom, zbabelo): chce zo skky zdupka expr. zmizn hovor, strati sa hovor. expr. vypari sa (rchlo, nenpadne, neba-

dane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa * expr b r n k n f r n g n f u k n f r k n m y k n (zrazu, neakane): chlapec brnkol.frngol za roh; fukli, mykli do krmy hovor, expr.: odtrieli odpli odpri o d f r a odfia o d f u j a z d i odkapat' o d j a c h a odcvla: chlapci odtrielili, odplili, odprili, aby sa nemuseli zopovea; odfral, odcvlal pred nami na koni fraz. vzia nohy na plecia da sa na tek (zaa uteka): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na tek expr. zried. znohova
(Ballek, Karva)

2. dosta sa z dosahu nieoho nebezpenho, neprjemnho a pod. utiec zuteka (pred km) unikn: ledva uiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred polciou zuteka vyhn sa: nesm ujs pred zodpovednosou, nesm sa vyhn zodpovednosti; chce sa vyhn posmechu pouteka (postupne, jeden po druhom): vystraen chlapci poutekali 3. osta nepovimnut unikn utiec: na prednke mu ni neujde, neunikne, neuteie; nenvistn pohady mu neuli 4. (o ase) plynutm prejs* u b e h n * utiec* uplyn min (sa) prejs: od przdnin ulo, utieklo, ubehlo vea asu; uplynie, preje ete dlh as, km sa uzdrav; as (sa) jej pri robote rchlo minie 5. (o veciach, mylienkach a pod.) presta dra pohromade, presta by sptan, vyjs z uzavretho priestoru * utiec* unikn: mlieko ulo z hrnca;plyn, teplo unikne, treba zatvori kohtik, dvere; v zpale boja jej ujde, unikne aj prkre slovo * uklznu (mimovone): uklzne mu zahreenie p. aj vykypie 6. p. zbavi 2 ujs sa zska ako podiel, as al. zska vbec pri delen, rozdeovan * dosta sa * pripadn: s eistva sa mu ula, pripadla tretina; dostal sa mu, uiel sa mu najkraj kus * padn: reb padol na suseda * zvi sa (ujs sa ako zvyok): neos. naho sa u nezvilo, jemu sa u neulo * prs * djs: na kadho prde, djde vrece kukurice expr.: uliezsa * doliez sa * uleznsa dolczn sa: azda sa nm ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu osi dolezlo * expr.: u k v a p n * k v a p n (v malom mnostve): aj jemu z toho osi (u)kvapne u j vyjadruje veselos, rados, bujnos * u j u j * u j h a * uch * aj * j * t'ajaj * aj j : uj, ujuj, taj, ale sme sa zabavili * t * uh * t u h a * uhaj * uhj * u h a j a * t'uliuj * uj * t j * t l a l a : uh, uhaj, tuua, zvskol od radosti * ih * h * iha * ha * h a j * i h j * ihoh * ihop: u je n, iha, ihj, ihoh * ih * i h u h * ich * ichuch j u c h j u c h j u c h a c h j u j j j j u j u j j u j j h u j j huhu huh hah h u j u j h u j b u j : ih, ihuh, juch, jujuj, rozbehli sa a up do vody u j k a t p. vska, tei sa I u k j a p. ti 1 kaz p. jav, zjav 1 ukza 1. gestom upozorni na niekoho, nieo: ukzal rukou na prichdzajcich, na dom oproti oznai: oznail vinnka prstom uda (uri pohybom, hlasom a pod., ako sa m nieo kona): treba uda smer pochodu; uda palikou povel, aby hri zaali hra zastar. al.

nr. p o k z a (sidkovi, Botto) n a z n a i ( n z n a k o m upo-

zornit): naznail mu, aby mlal 2. umoni niekomu pozretie nieoho, da vidie: Uke nm svoju zbierku? poukazova (viac vec al. postupne): poukazova nvteve cel dom predvies (nzorne): na vstave predved nov modely potaov predstavi (verejne): predstavi diela mladch umelcov popredstavova (postupne al. viac vec, osb): popredstavova vetky exponty prezentova: vstava prezentuje sasn umenie demontrova (nzorne): demontroval teriu na prklade predloi (poloi pred niekoho, oby. pri radnom vybavovan): predlote et, povolenie, zoznam, obiansky preukaz * poda: poda vklad o histrii obrazu 3. vystpi so svojimi mylienkami, citmi, nzormi a pod. zo svojho skromia da najavo prejavi preukza: nevie ukza, da najavo rados, lsku; (pre)ukzal ochotu zmieri sa manifestova (verejne): umelec manifestuje svoju oddanos vlasti zobrazi znzorni (nzorne, umelecky): romne zobrazil, znzornil nedvne udalosti vyjadri vyslovi (slovne): vyjadrili, vyslovili nm vaku, uznanie 4. doloi presvedivm dkazom, poda svedectvo o nieom poda dkaz dokza dosvedi: Ukte, dokte, ak ste dobr hokejisti!; podal dkaz, o svojej nevine, dosvedil svoju nevinu 5. p. upozorni ukza sa 1. sta sa zrazu viditenm zjavi sa objavi sa: na tvri sa ukzali, zjavili rozpaky; vo dverch sa ukzala, objavila postava otca vyjs /ried vysvitn (o nebeskch telesch) hovor, vykukn (nhle, sasti): z. oblakov o chvu vykukne slnko expr. vvroji sa (ukza sa v mnostve): na nebi sa vyrojili hviezdy hovor, vyskoi (nhle sa ukzat): vyskoili mu slzy do o mihn sa (nakrtko): v obloku sa mihla tvr expr vystri sa (nakrtko) blysn sa blyskn sa: v oiach (sa) blys(k)ol strach expr.: prebleskn preblesn prebiyskn preblysn (nakrtko, prechodne sa ukza): na tvri prebles(k)ol smev; pred oami mu preblys(k)ol znmy obraz preletie prebehn prelietnu: okolo st preletel, prebehol smev predstavi sa: v duchu sa mu predstavil znmy obraz. p. aj vyskytn sa 2. sta sa znmym na verejnosti vyjs najavo vyjavi sa: pravda sa napokon uke, vyjav, vyjde najavo vysvitn (neos. sta sa jasnm, oividnm): vysvitlo, e sa poznaj prejavi sa preukza sa: prejavil sa, preukzal sa ako zbabelec * odhalit sa: pravda sa odhalila v pravom svetle iron. vyznamenat'
s a hovor. iron. v y c a j c h n o v a s a hovor, expr v y f a r b i s a

predstavi v najlepom svetle pochvli sa popi sa (vyjadri chvlu o sebe: nem oby. pejor. prznak): pochvlili sa, popili sa peknou rodou jabk hovor, expr. vytiahnu sa (pochvli sa svojou prevahou nad niekm, niem): rd sa pred dievencami vytiahne expr. vytasi sa: vytasil sa s platnm potvrdenm hovor,
expr. v y c a p i s a : Ale si sa vycapil! expr.: b l y s n s a

(sta sa znmym): Ale si sa zasa svojimi reami vyznamenal. vycajchnoval, vyfarbil! expr. vyku sa (asom sa ukza): vykul sa z. neho podvodnk osvedi sa (ukza sa ako vhodn, dobr): prostriedok sa osvedil kni prezentova sa: prezentova sa svojm hudobnm dielom 3. upozorni niem na seba: vytavo, navonok sa prejavi predvies sa (oby. pejor.): chc sa ukza, predvies, ak s bohat predstavi sa: usiluje sa

blyskn sa: blysla sa vedomosami hovor, vihn sa ukazovk p. ukazovate 1 ukazova sa 1. stva sa (naraz) viditenm, oividnm zjavova sa objavova sa: ukazuj, zjavuj, objavuj sa u na om prznaky choroby; na strach sa ukazuj, zjavuj prv fialky expr. vystrkova sa: vystrkuj sa u sneienky zrai sa odzrkadova.sa zrkadli sa (o citoch, pocitoch loveka): na tvri sa mu zra nava, odzrkaduje sa, zrkadl sa strach vychdza (o nebeskch telesch): nad obzorom sa ukazuje, vychdza mesiac hovor. expr. vykka (nhle, sasti): sem-tam vykka trvika 2. stva sa znmym na verejnosti vychdza najavo vyjavova sa prejavova sa: zl hospodrenie sa u zretene ukazuje, vychdza najavo; zanedban vchova sa vyjavuje, prejavuje na mldei preukazova sa: dobr prca sa preukazu je na vsledkoch p. aj javi sa 1 3. upozorova na seba npadnm sprvanm predvdza sa: rd sa v spolonosti ukazuje, predvdza expr.: preta sa vyta sa presasa: preta sa, presa sa v novom aute robi sa: on sa iba tak rob hovor, expr.: producrova sa produkova sa: producruje sa. produkuje sa, aby ho vetci obdivovali hovor, expr. vyahova sa (zdrazova prevahu nad niekm): vyahuje sa svojimi znmosami * expr.: n a d d a sa narba sa subt. machrova p. aj chvli sa ukazovate 1. pomcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovate cesty, vky smerovka (sveteln ukazovate smeru jazdy dopravnho prostriedku): smerovka blik doava smerovnk (ukazovate smeru na rzcest) pka (znaka v podobe hrotu ukazujca smer): sprvnu cestu oznaili pkou ruika (ukazovate dajov na hodinch, prstrojoch): hodinov ruika. ruika manometra odb. indiktor (mechanizmus, ltka ukazujca stav al. zmenu javov al. vekos velin): chemick indiktor, indiktor ladenia publ. barometer: barometer zujmu /astar. ukazovk (Kukun) 2. p. zoznam ukka 1. p. vzor 2 2. p. ryvok, zlomok 2, as ukkov p. vzorov, vzorn, dokonal 1; typick ukecan p. trav uklada 1. p. kls 2. p. etri 2 3. porov. prikza uklada sa 1. pozvona klesa a zostva lea: horniny sa ukladali jedna na druh: pren. smtok sa jej ukladal v dui sada usdza sa (v drobnch iastokch): prach sadal na nbytok; v hrnci sa usdzal kal stla sa: lupene kvetov sa stel na zem; dym sa stelie po poliach vrstvi sa navrstvova sa (pri ukladan utvra vrstvy): nnosy sa vrstvia, navrstvuj v ohybe rieky hromadi sa (vo vrstvch): v pivnici sa hromad neistota

2. uklada sa na lko s cieom s spa al. si odpoin lha si kls sa: vetci sa u ukladali na noc, lhali si, kldli sa do pern ukladate kto dva nejak vec do schovy deponent kladn p. zkern klady konanie, sprvanie zacielen na oklamanie, pokodenie niekoho: chystal klady proti niekomu nstrahy: nepriatesk nstrahy kni/. osidla: osta sa do osdel zloby pasca klepec: nastavi niekomu pascu intrigy: zkulisn intrigy pejor.: machincie achre machre machle: finann machincie, politick achre, machre hovor, pletky: pinav pletky subt.: pikle techtle-mechtle: kut pikle, robi techtle-mechtle ukla sa 1. vychyova sa z danej polohy smerom dolu skla sa: stromy sa uklaj, sklaj vo vetre ohba sa /.ohba sa ohna sa zohna sa (do oblka) prehna sa (v pse): zahba sa pre nm t-- pokore; prehba sa. prehna sa a po zem 2. ohbanm v pse al. sklanm hlavy prejavova ctu klaa sa: pri pozrave sa ctivo ukla, klania pozdravova menej vhodn zdravi (s klonom): s hlbokm klonom pozdravuje predstavenho zastar. uklonkova sa (opakovanmi klonmi prejavova ctu): uklonkova sa pri kadom kroku (Bodenck) uklochti, uklochni p. uvari I klon 1. p. poklona 1 2. p. sklon 1 uklonit sa p. pozdravi 1 uklonkova sa p. ukla sa 2, klaa sa 1 uklznu p. vykznu (sa) 1 ukniovan p. vyerpan, unaven ukoji p. uti 2 kol pracovn loha odmeovan poda mnostva vykonanej prce hovor, a k o r d : pracova kole, v akorde ukolemba p. uti I ukolsa p. uti I, uspokoji 2 kon as svislho konania: lekrsky, lieebn kon, nboensk kon opercia (riaden postup v zloitch konoch): finann, prvna opercia, bojov opercia transakcia (ekonomick kon. najm finann): obchon transakcia innos: ponikatesk innos vkon: pracovn vkon ukonan p. unaven ukona p. vyerpa 3 ukona sa p. unavi sa. vyeq>a sa ukoni p. skoni 1, dokoni, zakoni ukoni sa p. skoni sa I ukoova p. vyerpa 3 ukoovasa p. unavi sa ukoristi p. ulovi, ukradn kosom p. bokom 3 ukova, uku p. vykova ukracova p. ubliova kradkom, kradky, k r a d m o p. ukradomky, nepozorovane ukradn neoprvnene si privlastni cudz majetok, cudziu vec odcudzi: ukradn'. odcuzi auto, obraz, cenn listiny expr. potiahnu (oby. meniu vec a prleitostne): nebadane potiahne susedovi pero subt.: lohn grajfn ajzn pajzn pizn: lohn.

grajfn peaenku, knihu; niekto mi ajzol, pajzol hodinky hovor. expr. ibn: potajomky nm ibli koris expr: uchmatn uchyti polapi pochyti expr. /.ried. ukvri (neoprvnene, tajne vzia; je oslaben okolnos, e ide o krde): uchmatne, uchyt, o vid; je to ukvren ovocie expr. popchn: slieili, o by sa dalo popchn (Ondrejov) ulpi (ukradn lpeou, nsilm): z bytu ulpili peniaze a perky * ukoristi (vzia ako koris): pri svojich dobrodrunch vbojoch vojaci ukoristili vea cennost hovor. expr. vyfknu (pripravi niekoho o nieo): vyfkol mu miesto p o k r a d n r o z k r a d n p o r o z k r d a (vie mnostvo; postupne, po astiach): zariadenie chaty sa asom pokralo, rozkradlo., porozkrdalo zastar. poja: z voza mu pojali pltno u k r a d n sa p. ods 1 ukradomky skrvajc pred pozornosou inch, v skrytosti tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze z.o zsuvky potajomky potajme potajmo /.astar. potajomne: potajomky, potajme sa zaal pripravoval na odchod k r a d m o pokradomky pokradmo fra/. po oku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dieva kradky kradkom k r a d m o /.ried. pokradky: kradky, kradkom, kradmo hlad na hodinky expr. zakrdavo (pri pohybe): zakrdavo sa priblioval k dverm nr.: okradomky okradom (Rzus) skryto skryte skrvan: skryto, skrvan si zotrel slzu nepozorovane nespozorovane nepozorovatene nespozorovatene: nepozorovane, nespozorovane si vloil ksok chleba do st; nepozorovatene, nespozorovatene sa vytratila z miestnosti nebadane nenpadne: nebadane, nenpane otvori taku nezbadan ne/badatene: nezbadane, nezbadatene preiel na druh stranu nr. ukryjomky (Jesensk) nr. expr.: p o t a t l l i e p o t u t m e p o u m e (Jesensk,
Figuli. Karva)

ukrajovat p. krja, reza 1 ukrti neoprvnene oda niekomu, o mu patr (oby. as nieoho): chc ho ukrti pri delen dedistva; cti sa ukrten pripravi (o nieo): pri predaji omu ma pripravili o vek peniaze; pripravi deti o rados ochudobni: vojna ns ochudobnila o zitky z cestovania ukrivdi ubli (spsobi morlnu al. in ujmu): nerd by deom ukrivdil, ublil, preto sa radej nerozvedie * utiahnu (nedopria al. vzia niekomu nieo oby. na kor inho): matka radej sebe utiahne a viac d deom uka sa p. kri sa 3 u kri p. dokri ukri sa p. schli sa ukrenkova p utrpi ukrian 1. ktor vea kri al. prli hlasno hovor; svediaci o tom expr.: uvrieskan uvrean: ukrian, uvrieskan uiteky; nemohol pova jeho uvrieskan, uvrean vravu expr. urevan 2. krianm vysilen (o hlase) presilen: ukrian, peslen hlasivky ukrivdi p. ubli, ukrti u k r k a p. uhovori, prehovori 1 ukrkva p. pokri 1

ukrojit' p. odkroji krok p. krok 1 ukrutnsky l . p . velk 1 2.p. velmi ukrti 1. krtenm, vakanm zhotovi ua: ukrtil' si, ua si cigaretu; ua z hliny figrky 2. p. zakrti 2 ukrutne 1. porov. krut 1, surov, bezcitn 2. p. vemi ukrutnk l . p . surovec 2. p. dikttor ukrutnos p. surovos ukrutn l.p. krut I, surov 2, bezcitn 2. p. velk 1 ukrvjomky p. ukradomky ukry l . p . skry 1,2 2. p. utaji 3. p. zakry 2 kryt miesto na ukrytie skra k r y t : bezpen kryt, hadal kryt, podzemn skra, protileteck kryt bunker (chrnen pevn kryt. oby. v boji): partiznsky bunker zem l a n k a (podzemn kryt): vyhbi si zemanku nora diera pelech brloh (kryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedpelech, brloh kni. skryt (tajn kryt) zried. zkryt (Urban) ukryt p. skryt ukrva p. prechovva ukuchti p. uvari 1 ukvacka, ukvicka p. zapini ukvapit p. ujs sa ukvri p. ukradn ukydat p. zapini kontrukcia (oby. dreven) na chovanie viel: prenosn klt ( v podobe klta) slang.: zadk zadovk ( s prstupom zozadu) uahi 1. urobi ahm, menej akm, menej obanm ohlhi: uahia, obahia nm cestovanie oberstvenm zahi: zahme si lohu, povinnos a oddeme zmierni: zmiernil jeho ak situciu finannou podporou odbremeni (od nieoho zaaujceho): odbremeni zamestnan eny 2. pomc v akostiach, zbavi neprjemnch pocitov, duevnch al. telesnch stavov uavi: uahi, uavi chormu; uavi, uahi dui, srdcu piesou; uavi boavm nohm kpeom odahi* ohlhi: odahi si svedomiu; obahi utrpenie chorm poahit: neos. veer sa otcovi poahilo 3. urobi ahm (o sa tka vhy), zmeni vhu nieoho zahi: odoberie z. vreca a uah deom; zahi nklad odbremeni: postojte, odbremenm vs (od kufra) obahi zried. odti (zbavi zaaenia): odai si chrbt uahi sa p. uavi sa uahn l . p . ahn si I 2. p. ochorie uahn (sa) p usadn sa 1 ulaliodit l.p. vyhovie 2. p. uhdnu 1 lk p. ak uakan, u l k n u t p. naakan ulakomisa ti si prisvoji nieo (z chamtivosti) zlakomit sa: ulakomil sa. zlakomil sa na cudz majetok; na starho chlapa sa u ani jedna neulakom, nezlakomi * nr. expr. ohriei sa: Ktoe by sa naho ohrieil? uln p. jazdec 1 ulapit p. chyti 1-3. lapi 2 ulskat p. uti 1 ava zmiernenie, odahenie nieoho, o spsobuje a-

kosti p o l h o b a : pacient poctil avu, poahobu uvonenie: po skke poctil uvonenie uavi p. uahi 2 uavi sa neos. zbavi sa neprjemnch, aivch fyzickch al. psychickch pocitov: sta sa prijatenm (o fyzickch al. psychickch pocitoch) neos.: uahi sa poahit' sa: po poit lieku sa ti uav, uah, poah neos: obahi sa odahi sa: ke sa nm zdveril, naraz sa mu obahilo, odahilo odahn zried. odahie: po skke mi odahne, odahie uvoni sa: po plai sa jej uvonilo ulepi p. zhotovi ulepi sa p. prilepi sa 1 uletie p odletie ulezn sa p. ujs sa uleat sa leanm zska potrebn vlastnosti, napr. zrelos. mkkos odlea sa: hruky sa do zimy dobre uleia, odleia: pren. nechm, aby sa mi problm hlave uleal, odleal odst post (o niektorch potravinch pri ich prave): mso dme do druhho da odst, post dozrie (dosiahnu stav zrelosti; najm o zren ovocia mimo stromu): banny v teple dozreli, uleal i sa utiahnu sa 1. prs na svet (o mldtch ivochov, expr. aj o dieati): Ryani sa uliahlo pekn teliatko; barana sa uliahlo jednook: expr.: Kde si sa utiahol? vytiahnu sa zried zliahnut sa (najm o mldtch vtkov): kuriatka sa vyliahnu o tde vykoti sa: nedvno vykoten maa vykotli sa vyku sa (z vajca): hsatksa u vykotlili, vykuli vyobasa (z vajca, vajka) vykuklit'sa (vyliahnu sa z kukly): mot sa vykuklil narodi sa (o udskch mldtch) 2. p. vznikn ulica upraven cesta oby. s dvoma radmi domov: hlavn, irok ulica, polieva ulice trieda (irok ulica) rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevskho rad bulvr (irok ulica vo vekom meste, oby. so stromoradm uprostred): parske bulvry cesta: Pannska cesta ulincky p. neposlun ulinictvo p. vtrnctvo ulink p. samopank ulietnu p. odletie ulieva, ulievak p. lenivec ulievaka, ulievastvo p. zhaka ulieva sa hovor. expr. vyhba sa povinnostiam, prci subt. flka sa: te sa, ke sa me v robote ulieva, flka postva* obstva(namiesto prce al. poas nej venova sa zbave, rozptleniu): chlapi u od desiatej postvaj, obstvaj, debatuj zaha lenoit expr. hlivie (by neinn): cel de zaha, leo, hlivie raz.: ruky si pleka postva so zaloenmi rukami uliez sa p. ujs sa ulipn p. prilipn 1, prilepi sa 1 lipn p. dotierav lisnk p. falonk lisnos p. falo lisn neprimne, dotieravo mil, prajn; svediaci o tom klzk pejor.: slizk hladk: lisn, klzk, sliz-

k lovek; lisn, klzk, slizk tvr; hlak slov podlzav zalieav pejor. pochlebovan: podlzav, zalieav, pochlebovan typy ud; podlzav, zalieav. pochlebovan rei alon stiv (ktor sa pretvaruje): falon, stiv priate: falon, stiv dobrosrdenost pejor.: sladk sladkav sladkast pren. pejor cukrov (kovito, neprirodzene mil): sladk. sladkav, sladkast smev p. aj neprimn ulita p. lastra, krupina 1 ulzan l.p. hladk 2. uhladen 3 2.p. uhladen 2 ulzat p. uesa ulizkan p. hladk 2. uhladen 3 uli/n (si) p. ochutna 2 loha 1. o treba vykona: uren, vymedzen innos smerujca k istmu cieu: uloi, vyti, splni, vykona lohu povinnos: plni si svoje povinnosti funkcia: plni vznamn funkciu v politickom ivote poslanie: vchovno-vzdelvacie poslanie koly misia: plni tajn misiu povolanie: jeho povolanm bolo zabva urenie: sli svojmu ureniu kni. del: vzneen el ui mlde kni zstoj: zstoj spisovatea v spolonosti 2. stvrnenie postavy v divadelnej hre al. vo ilme rola: komick lohu, rola; hra tituln lohu, rolu vo Jilme div slang, part: dobre pozna svoj part 3. p. prca 1 ulomi p. odlomi lomkovit p. trkovit lomok 1. odlomen ksok nieoho odlomok: lomky kamea, odlomky ladu rep repina (lomok rozbitej veci): repy, repiny z taniera, z grantu odtep (odtiepen ksok): odtpy kost zlomok: zlomok zlata fragment: fragment sochy expr. tipok (odtpnut ksok): tipok chleba * /astar vlomok: vlomok z kosti /.ried. oblomok (Jesensk) 2. p. ryvok, as ulovi zska lovom chyti: ulovil, chytil pekn uku, pren. expr ulovi. chyti si encha lapi: maka lapila my ukoristi (zska ako koris, oby. tajne): ukoristili nm z revru srnca lovok p koris uloenina p usadenina loist p. mierny I uloi 1. da na nejak miesto (oby. s cieom, aby to tam na ist as ostalo): kufor si uloil v kup na policu; knihu uloil sp do kninice poloi (na krtky as): vrece poloili na z.em odloi (da na miesto, kam patr): Olote si. ulote si svoje veci namiesto! schova uschova (bezpene uloi): cennosti (u)schoval v trezore uprata odprata: Kam si mme uprata, odpratal batoinu? 2. da na svoje miesto v istom poriadku: uloi slamu do stohu usporiada (so zdraznenm poriadku): usporiada si veci na pracovnom stole urovna (dorovn): vezme bielize a urovn ju v skrini pouklada* poklst (postupne viac vec): knihy poukla o kninice; porceln opatrne poklaie do vitrny 3. da do banky (o peniazoch) odloi: spory uloia, odloia na kniku schova uschova: vklad

(u)schovan sporiteni deponova (da do depozitu): deponova peniaze v banke 4. da niekomu lohu nieo vybavi, zariadi, urobi: deom uloili lohu zorganizova vlet poveri (splnomocni na vykonanie nieoho): poveria a zodpovednou lohou naloi prikza nariadi narui (formou prkazu): naloili, prikzali nm, aby sme z cesty nezili; nariadili mu okamite opusti miestnos prideli (da ako povinnos niekomu): chc mi prideli lohu rozhodcu expr n a k l s hovor. expr. n a v a l i t

na va: toko nm toho naklli, navalili, navali, e sa to ned splni odb. zada (uloi ako lohu, ako problm na vyrieenie): zada prklady 5. na zklade (radnho) rozhodnutia da niekomu ako povinnos uri: uloili, urili mu prsny trest admin stanovi (striktne vymedzi): stanovi poplatok za uvanie pozemku hovor, expr.: napari nasolit: napari, nasolit vodiovi pokutu za dopravn priestupok poloi: poloi si podmienku plati vopred uloi sa 1. p. usadi sa 2 2. p. ahn si 1 loit p. mierny 1 lon' p. skladn lon 2 p. znanliv, stupiv upie p prilipn 1 ultramarnov p. modr ultramodern p modern 1, 2, vstredn 1 ultramdny p. vstredn 1 u h a p. rados ubn p. bezn ulpi p. ukradn uti sa p. utosti sa utosten p. uialen utosti sa, utostni sa pocti tos voi niekomu, nieomu: utost n )il sa nad prosiacim a pomohol mu neos.: uti sa prs to expr. neos. zti sa: utilo sa. ztilo sa mu starej eny; prilo jej to, e ju nepozvali roztostit sa roztostni sa roziali sa (prepadn tosti, iau): roztost(n)il sa, rozialil sa sm na sebou kni. zelie sa: zelelo sa mi samej seba um p. rozum, hlava 2. zmysel 5 uma sa p. zama sa umachli p. zapini umli sa p. uskromni sa umanka p. uprosi umra p. trpi, mori umra sa p. trpi sa 1, stara sa 3 umasten p. pinav 1 umasti p. zapini umazanec p. pinavec 1 umazan p. pinav 1 umaza p. zapini umdlen, umdlet p slab 1 umdlie p. unavi sa umelec p. odbornk umelectvo p. umenie I umelohmotn p. umel 1 umel 1. ktor vznikol zsahom loveka, nie prirodzenm spsobom: vyroben, vyhotoven (op. prrodn, prirodzen) syntetick: umel, syntetick vlkna;

syntetick hodvb plastick: plastick ltky plastov umelohmotn: plastov, umelohmotn materily neiv (op. iv) neprav (op. prav) falon nevlastn: neiv, neprav kvety; neprav kouina; falon, nevlastn zuby, vlasy 2. p. strojen, neprirodzen 1, 2 umenie 1. odvetvie udskej tvorby vyznaujce sa prevahou estetickej funkcie; vtvory z tejto oblasti: vtvarn, slovesn, hudobn umenie, dejiny umenia hovor. expr. kumt: jilmov kumt, vstava sasnho umenia, kumtu zastar. umelectvo (Hviezdoslav) kni.
zastar. u m e n s t V O (Kukun)

2. dobr a rchle vykonvanie istej innosti: kuchrske umenie zrunos: remeselncka zrunos obratnos: obratnos futbalovho brankra majstrovstvo: rencke majstrovstvo bravra (dokonal zrunos): technick bravra hovor, ikovnos: iacka ikovnos umenstvo p. umenie I mernos p. proporcionalita mern p. primeran umieni si p zaumieni si umierik p. zvon I umiera 1 . porov. umrie 2. p. ti umiernen p. zdranliv umierni l.p. zmierni 2. p. uti2 umiesti, umiestni 1. da, poloi na ist (uren, nleit) miesto: umiest(n)i sochu v parku zasadi* vsadi (do nieoho): obraz zasadili, vsadili do vklenku izby kni. situova (do priestoru al. asu): oblok situovan na zpad; dej romnu autor situoval o minulosti lokalizova (uri miesto): spisovate lokalizoval prbeh do mestskho prostredia * intalova (umiesti ako expont, oby. verejne): vstavu, obrazy intaluj v Slovenskej nrodnej galrii streli (loptu, puk a pod. pri hre): loptu umiest(n)il, strelil do hornho rohu brny 2. da, njs, prideli, uri miesto (na bvanie, vykonvanie zamestnania, tdia a pod.): opusten deti umiest(n)ili do rodn; umiest(n)i syna v klke hovor, expr. upichn(pri nedostatku miesta): upiclin niekoho v podniku, na vysokej kole unikn p. ujs I umlti p. zbi 3 umla printi mla: nedovoli prejavi sa (najm reou) expr.: uua uuka: v prde rei ho rzne umlali; uuala, uukala diea bozkom zahriaknu zakrknu zavrtit' (ostrm slovom zarazi re): chcel protestova. ale ho zahriakli, zakrkli; v diskusii netaktne zavrtil protivnka expr. zapcha sta (niekomu) fraz. expr. pritipn jazyk (niekomu) okrknu (skrknutm napomen al. vyzva k mlaniu): Okrkni psa, aby nestekal! hovor. expr. usadi hovor, expr. uzemni (printi mla pouitm silnho argumentu, vtipnho vroku a pod.): ned sa tak ahko usadi; uzemnili ho svojou odpoveou expr. zried. ukria (oby. mocensky): cel mlad generciu ukriali
p. aj u t i

umlie p zomlie umlkat p. tchnu umlknut' p. zmlknut', stchnu 1 umn l.p. mdry 2.p. ikovn 1 umocni p. posilni 2 umoi sa p. zama sa umodlikat p. uprosi umojka p. uti 1 umokn p. zmokn umolestovan p. unaven umolestova sa p. unavi sa mor 1. p. nava 2. p. amortizcia 3. p. smr 1 umordovan p unaven umordova sa p. unavi sa umoren p. unaven umori 1. p. utrpi 2. p. amortizova umori sa p. unavi sa, vyerpa sa, zodra sa I morn p. ako 2, porov. aj navn morn p. navn, ak 3 umoni urobi monm da monos: umoni, da monos mladm uplatni sa. aby sa uplatnili p. aj zabezpei 2. pomc I umravan p. uplakan 1. plaliv 2 umret p. mtvy1 1 umrie presta i (o loveku) zomrie: umrel, zomrel vo vysokom veku zastarv. odumrie (o najblich osobch. oby. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec kni.: s k o n a t dokona: skona, dokona po dlhom trpen fraz. zjeran.: usn zosn (naveky) zaspa naveky/na venos dodcha zavrie/zatvori oi naveky ods navdy/naveky usn venm spnkom ods/odobra sa na venos/na pokoj/na ven odpoinok ods/odobra sa zo sveta ods pod lipu pobra sa do venosti rozli sa so svetom naposledy vydchnu vydchnu duu (uveden rad synonm a synonymnch frazeologickch spojen sa vyuva na eufemistick pomenovanie konca ivota) kni.: dotrpie doi dobojova poloi/da/obetova ivot (za
nieo) poet.: z m r i e : zmrie tbou * raz. kni.: p r i -

nies/poloi/obetova ivot na oltr vlasti prekroi prah ivota/venosti ods do vench lovsk/lov opusti svet navdy raz. arch.: ods na pravdu Boiu porui ivot Bohu odda/odovzda duu Bohu Pnboh ho povolal/vzal (k sebe) odbila jeho posledn/ostatn hodina opustil ns navdy u n i e j e medzi nami u ho ni nebol* u n i e j e medzi ivmi u nie je pri ivote (uveden rad synonymnch frazeologickch spojen obsahuje prvky archaickosti, ktor sa vyuvaj pri kondolennch aktoch, nekrolgoch, v prleitostnch renckych prejavoch a pod.) hovor: pjs pomin sa (iaom/od iau) zjs (od iau) dobiedi dotrpi sa raz. expr.: vypusti duu/ducha zmies krky zmies krpcami strias/zatrepa krpcami s pod zem zahryzn do trvy s pova, ako trva rastie s voa fialky odspodku/zdola s/ods k A b r a h m o vi/pnbokovi morky/hsky ps* dosta sa do lona Abrahmovho zatvorila sa za nm zem u je s nm amen u mu je amen u je tam prila (si)

umliava p. potla 1. 2 umlova p potla I umliadi p. rozmliadi

poho zubat (uvedenm radom synonymnch frazeologickch spojen sa vyjadruje nadahen postoj k odchodu zo ivota: vyuvaj sa pritom aj prvky artovnosti) trocha hrub. al. hrub.. s k a p a t skreprova zdochn zgegn zgebn zgrgn vyvali sa fra/..: otri kopyt otri pty vypu duu vystrie sa vystrie sa na doske vyhra si truhlu by hore bradou natiahnu hnty (uvedenm radom synonm a synonymnch frazeologickch spojen sa vyjadruje negatvny postoj k osobe, o ktorej sa hovor) vykrvca (zomrie na stratu krvi) prs o hlavu/o krk/o hrdlo zs (karedo/zle) zo sveta (umrie nsilnou smrou) zahyn zhyn prs o ivot strati ivot zabi sa skoni (umrie nhle, oby. tragicky): z(a)hynul, skonil pod kolesami auta padn (umrie v boji) skoni so ivotom skoni ivot usmrti sa spcha samovradu (dobrovone umrie) odb. exitova lek. slang, exnut pomrie poumiera pozomiera (postupne, o viacerch jednotlivcoch) doivori (umrie v biede) umrlec p. mtvola umrnan p. mrzut I. plaliv 2, vyplakan umrten p. zamraen 2 mrtie p. smrt 1 mrtnos pomern poet mrt na poet obyvatestva: vysok dojensk mrtnost <xlb mortalita: tatistika mortality odb. letalita (mrtnos na jednu chorobu) smrtnos: vysok letalita, smrtnos na rakovinu mrtn svisiaci s mrtm smrtn: mrtn, smrtn list smton: mrtn, smton oznmenie umrtven p. necitliv I umtvi 1. urobi necitlivm (as organizmu) znecitlivi: umtvi, znecitlivi zub pred vytrhnutm; loklne umtvenie nohy zried. zmrtvit": zmrtvit ranu pren. otupi: ia mi srce otupil 2. p. utlmi 2 umuenie p. kr 1 umui l.p. zabi I 2. p. utrpi umi p. zami u m d r i s a zaa mdro, triezvo, rozvne kona prs k rozumu dosta rozum: ak sa neumria, nemu rta s naou pomocou: po mladckych vstrelkoch priiel k rozumu zmdrie (sta sa mdrejm, mdrym): zmdrie na vlastnej kode, na vlastnom neast fraz.: vzia rozum do hrsti ui rozumu umvkn p. vykznu (sa) 1 mysel uven silie nieo urobi, zaman konanie: mm v mysle os; urobil to s najlepm myslom zmer: uskutoni nejak zmer cie: sleova osobn ciele * pln: prekazi niekomu plny predsavzatie: ma pevn predsavzatie * mylienka idea: to nie je dobr idea el: da nieo na achetn el tendencia (silie uplatni ist mylienky): demokratick tendencie v politike kni?.. intencia: kona v niech intencich kni. zmvsel (J. Hork) myselne s uvedomenm si nieoho (op. mimovone, nevdojak) vedome vedomky uvedomene: myselne. vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vli rodiov zmerne naschvl schvlne: zmerne, naschvl priiel neskoro; urobil to

schvlne nroky zried n r o k o m : nroky, nrokom si pomlil dvere zried. zmyselne nr.: npoky (F. Heko) npone (Zgunka)
porov. aj m y s e l n

myseln konan s istm myslom, vedome (op. nemyseln) zmern: myseln, zmern provokcia; myseln, zmern irnia chcen schvlny: chcen, schvlne ublenie; chcen, schvlna netaktnos vedom uvedomen: vedom poruenie zkazu (op. mimovone, neuvedomen) cieavedom premyslen plnovan naplnovan (konan s vopred urenm zmerom, s presnm plnom: vopred dobre pripraven): cieavedom oslabovanie, tranie niekoho; premyslen, plnovan, naplnovan zloin nenhodn (op. nhodn): nenhodn stretnutie nr. npon zasiar. /.myseln u myslie si p. zaumieni si umy zbavi neistoty vodou al. inm tekutm prostriedkom; takmto spsobom odstrni z povrchu: umy taniere, obloky, zeleninu; umy pinu, blato z, topnok * zmy (prdom vody odstrni; prdom vody zbavi neistoty): zmy krv z tvre; zmy si vlasy omy obmy (na povrchu): omy si ruky; hrnek zahka obmyla poumva: rno sa cel umyje, poumva v studenej vode; (postupne al. viacero vec) poumvala vetky dvere v dome vyumva (dkladne) vymydli (umy mydlom): veer vyumva, vymydl deti pozmva poobmva (postupne, viac vec na povrchu): pozjnva prach, poobmva hrnce oplknu oplchnu (krtko, zbene umy): nakoniec oplkne, oplchne ria istou voou premy (viackrt umy) preplknu preplchnu (viackrt oplknu): ryu dkladne premyje; haluky napokon preplchne studenou vodou vymy (zntra) povymva (postupne zntra): horcou vodou vymyje, poumva sudy; vymyje neistotu z rany expr.: vyapka vyliapka vyapota (oby. apkanm): vyapka sa v potoku vydrhn vycha odrhn hovor, vyrajba subt. vyurova (umy drhnutm): kefou vydrhla, vyrajbala, vyurovala cel chodbu umyt p. ist 1 umva 1. umvac stroj umvaka: automatick umva, automatick umvaka 2. p. umvadlo umvaka p. umva 1 umvadlo hygienick zariadenie na umvanie (zamontovan do steny al. v minulosti kus nbytku): napusti tepl vodu do umvadla; izbov umvadlo, pra bielize v umvadle lavr: lavr z plastickej ltky zried. umva: porcelnov umva (Jesensk); nalial si vody do umvaa hovor, zastar. umyvk (osobitn misovit ndoba na umvanie): umyvk z tvrdho dreva (Kukun) umyvk p. umvadlo umyvre miestnos sliaca na umvanie: kolsk umyvre hovor, umyvrka u my vrka p. umyvre unhlene p. nerozmyslene, porov. aj neuven unhlen p neuven unhli sa p. prenhli sa unajci p. podmaujci

una l . p . viez 2 . p o r o v . unies3 3. porov, uchvti 2 nava stav organizmu spsoben dlhotrvajcou nmahou, nepohodlm a pod.: nava po dlhej ceste vlakom, jarn nava vyerpanos: od vyerpanosti sotva chod maltnos: prila na ma maltnos ochabnutos: ochabnutos svalstva slabos: telesn slabos mor: rob do moru vysilenos ustatos ukonanos unaven pociujci navu: prezrdzajci navu, vyerpanie ustat ukonan: unaven, ustat, ukonan diea hne zaspalo; unaven, ustat, ukonan telo maltny mdl (slabo al. pomaly reagujci v dsledku navy): by maltny; maltne, mdl pohyby; mdl pohad vyerpan vysilen (ktor nem silu. energiu): vyerpan, vysilen organizmus zmoren umoren znaven: vrtil sa z cesty zmoren, umoren. znaven expr utrmcan strmcan (unaven oby. z nepohodlnho cestovania): utrmcancestujci vystpili z autobusu expr. schoden uchoden (unaven chdzou): schoden, uchoden turisti umordovan zmordovan: umordovand, zmordovan ena *
expi d o b i t hovor, expr u a h a n s t a h a n d o k a t o -

umolestuje, veer nevldze hovor, expr.: /.mordova sa u mordova sa d o m o r d o v a s a doaha sa (prli sa vyerpa): pri kopan studne sme sa zmordovali, umordovli, domordovali, doahali expr. upachti sa (rchlym pohybom, rchlou innosou): upachtili sa v honbe za majetkom navn ktor vyvolva navu unavujci vyerpvajci: navn, unavujca prednka; navn, vyerpvajce ast cestovanie namhav ak expr. lopotn: namhav, ak prca vysil ujci morn: vysilujce, morn horavy nezaujmav j e d notvrny fdny nudn stereotypn monotnny (ktor unavuje svojou jednotvrnosou, stereotypnosou a pod.): nezaujmav, jednotvrna, fdna krajina; nudn, stereotypn, monotnna innos unavova p. obaova 1 unavujci p. navn unesen p. naden 1 unfr p neestn nia p. spolonos 2 unies 1. ma. prejavi fyzick schopnos nieo nies: chlapec nevldze unies vrece kukurice expr. uvliec: ledva uvliekol kufor po zastvku autobusu u vlda (vystai so silami pri nesen): ten batoh neuvldzem odnies (nesenm odpravi pre): je mocn, me diea odnies na rukch; prd odniesol lo 2. by schopn vydra ist za (najm psychick, pracovn, finann a pod.) znies: ako unesie, znesie stratu rodiov; pije viac ako unesie, znesie; unies nklady na stavbu zvldnu (stai na ist prcu): hravo zvldze vetky povinnosti zmc (prejavi dos sily nieo urobi): sotva zme tok nval turistov vydolie udolie: dos toho dolie 3. nsilne, proti vli odvies: noscovia uniesli diea, lietadlo odvliec: zajatcov odvliekli na neznme miesto 4. p. uchvti 2 unifikova p. zjednoti uniforma jednotn obleenie pre prslunkov armdy, rozlinch povolan, organizci a pod. rovnoata: vojensk, bancka uniforma, rovnoata: obliec si uniformu. rovnoatu hovor. expr. m u n d r (oby. vojensk uniforma): obliec si mundr uniformita prsne, stroho jednotn rz: kolsk uniformita, uniformita bvania uniformnos: uniformnos vrobkov rovnakos: rovnakos nzorov edivos: edivos kraja jednotvrnost' nevraznos: jednotvrnost. nevraznos obleenia uniformnos p. uniformita uniformn p. jednotn 1, 2, rovnak nik p. tek unikt ojedinel, mimoriadny, uniktny jav, predmet, prpad: svetov, nenahraditen unikt kni unikum: archeologick unikum jedinenos: tento park je eurpska jedinenos * mimoriadnos uniktny p. jedinen I unikn 1. rchlo sa vzdiali z dosahu nieoho al. niekoho nebezpenho, neprjemnho, neelatenho ujs utiec: unikol, uiel smrti iba o vlsok; pre pohromou nemal kam unikn, ujs. utiec* vyhn sa:

van umolestovan nr ukniovan: by naisto dobit. uahan, stahan, umolestovan; dobit, uahan, stahan, umolestovan zviera ledva stlo na nohch hovor. expr. zunovan nr znuvan: zunovan dlhm rozhovorom zroben expr utvan (unaven oby. velkm mnostvom a intenzitou prce): zroben, utvan udia strhan (vemi vyerpan, unaven, s viditenmi znmkami vyerpania): strhan t\r; strhanm vzorom vzbudzoval scit expr. ukonan na smrt
kni? z o m d l e n poei. z m d l e n pren. expr. p o l o m t v y

groggy (krajne unaven): na smr ukonan hr; ni nevldze, je ukonan na smr. polomtvy, plne groggy expr. vyaven hovor, /.asiar. linovapren. hovor. expr. n (Tajovsk)

unavi p. vyerpa 3 unavi sa spsobi si navu, telesn al. duevn vyerpanie usta: dlhou cestou sa unavte, ustanete; musm si sadn, lebo som ustal * vyerpa sa vysili sa (nmahou by zbaven sl): plaom sa celkom vyerp, vyili ukona sa: je slab, rchlo sa ukon poet znavi sa km.: umdlie* /omdlie (vemi sa unavi): rob a do umdlenia, zomdlenia hovor, prep prepn (pecenit svoje sily): vidie, e trocha prepol pepracovat sa (prli sa prcou vyerpa): vyzer prepracovan upracovat' sa zrobi sa hovor. expr. ukoova sa (akou prcou si spsobi vyerpanie): cel de sa okolo domu upracuje; zrob sa viac ako v atve; veer sa vrtili cel ukoovan hovor, expr.: uaha sa st ahat sa: uaha sa. saha sa pri stavbe domu hovor. expr. vyavi sa (celkom strati silu) presili sa hovor, pretiahnu sa (nadmernm zaaenm): pri rban sa presilil.pretiahol hovor.expr vykapa(strati silu): cel som vykopal strha sa expr. utva sa zodra sa (s dlhie trvajcimi nsledkami): v robote sa naisto strhali, utvali, zodrali umori sa zmori sa (asto najm duevne): povinnosti ho naisto umorili expr utrmcasa hovor. expr. umolestovasa (pri sstavnej, dlhie trvajcej menej nmahe): cez de sa utrmca,

chce sa vyhnul zvedavm otzkam, pohadom expr.: vymykn sa vykznu sa umykn uk/.nu (dosta sa spod psobenia nieoho, niekoho, oby. nepozorovane, ikovne): vymykol sa, vykzol zo schdzky; umykol spod povinnosti; uklzol prenasleovateom expr zmizn strati sa: zmizol, stratil sa zadnm vchodom 2. (o plynnch al. tekutch ltkach) dosta sa z uzavretho priestoru: plyn, voa unikla vyfua (unikn fuanm; o plynnch ltkach): z pneumatiky vyfual vzduch 3. osta nepovimnut ujs utiec: uniklo mu, ulo mu, e ho oslovili; ni mu neuteie 4. osta nevyuit, straten ujs utiec: prleitos na obr zrobok mu unikla, ula. utiekla strati sa: zisk sa nm stratil; vetko teplo sa stratilo, uniklo unikum p. unikt unilaterlny p jednostrann unrova p. zjednoti unisnne 1. p. jednohlasne 1 2. p. jednomysene unisnny p. jednohlasn 1 unisono 1. p. jednohlasne I 2. p. jednomysene univerzlne p. veobecne 1. porov. aj vestrann univerzlny p. veobecn I, vestrann univerzitant p. tudent univerzitn p. akademick 1 univerzum p. svet 1, vesmr unenie p. urka unen p. ponen nosn ktor mono unies, zvldnu, prija, splni vzhadom na ist podmienky, okolnosti (op. nenosn) znesiten (op. neznesiten, nevydraten): nosn, znesiten poiaavky; vzjomn problmy s zatia nosn, znesiten vyhovujci: nosn, vyhovujci nvrh, projekt vhodn dobr: vhonejie, lepie rieenie nepoznm unovan p. unaven unuden ktorho ni nete, nezaujma, ktor pociuje nudu; svediaci o tom znuden: psobila na ma unudenm, znudenm dojmom; sedel pri kve unuden, znuden zunovan omrzen (unuden jednotvrnosou. stereotypom): zunovan, omrzen vprava turistov znechuten hovor. expr. otrven (unuden a odmietav): znechuten, otrven publikum kni. blazeovan (unuden a presten ivotom): blazeovan svetk unudi naplni nudou /.nudi: pomal hra ivkov unudilo; pohodln ivot ich napokon znudil hovor, expr Otrvi (neinnosou, przdnotou, pasivitou): veierok host otrvil zunova zunova sa omrzie (opakovanm, neprjemnosami a pod. presta zaujma): zunoval blahobyt, blahobyt sa mu zunoval; ivot ma omrzel unuvcia p. nmaha unva p obaova 1, trpi unva sa p. namha sa padkov sprevdzajci, charakterizujci padok (spoloensk, kultrny, ideov a pod.) dekadentn: pakov, ekadentn smery vo filozofii, umen; padkov, dekadentn spolonos degeneran: degeneran proces degenerovan: degenerovan morlka

poklesnut zasiar. poklesl: poklesnut kultra, literatra p. aj rozkladn upadn 1. dosta sa do hospodrskeho al. mravnho padku, strati vznam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo spustn: domcnos spustla klesn poklesn (najm mravne, vznamom a pod.): autorita veenia upala, (po)klesla expr skrachova hovor, krachn (utrpie hospodrsky krach): banka skrachovala bankrotova zbankrotova (dosta sa do finannho padku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala 2. ocitn sa v istej, oby. nepriaznivej situcii dosta sa padn: (u)padn, dosta sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov sklznu: sklzli o formalizmu 3. dosta sa do zlho zdravotnho (telesnho al. duevnho) stavu: naraz upadol opusti sa (presta sa o seba stara): na staros upadol, opustil sa zoslabn! zhiednie (sta sa slabm, biednym): po opercii zoslabol, zbienel schudn vydvie (chorobne): v poslednom ase upadol, schudol schradn (telesne): dy mu schradli spusti sa (mravne upadn) 4. p. ochabn 2 upadnut p. zanedban 1,2 padok strata priaznivho stavu, jeho zmena na zl: padok domcej vroby, paok spolonosti pokles: pokles ivotnej rovne rozklad rozpad (postupujci padok): rozklad rodiny, morlny rozpad spolonosti * zostup: zostup formy portovca dekadencia (spoloensk, kultrny padok): kultra zasiahnut dekaenciou bankrot hovor, krach (finann padok): vyhlsi bankrot, krach konkurz (obchodn padok) p. aj pd 1 upachti sa p. zadycha sa, unavi sa, spoti sa 1. zahria sa pal p. horava 1 upli usmrti ohom oby. na hranici: uplili ho ako kacra spli: spli niekoho za iva upaova p. bea 1, ponha sa 1 upamta, upamtova p . pripomen I upamta sa, upamtova sa p rozpamta sa upari sa p. zahria sa up 1. p. pripoji 1. upevni 2 2. p. zapn 1 3, p. uprie1 ptie najspodnejia as vrchu, vyveniny: ptie svahu, ptie Tatier pta: pta vrchu upt 1. p priliehav 1, tesn 1 2. p. odmeran I, neprirodzen 2, strojen pek p. horava 1 upeleisa p. usadi sa 1, ahn si 1 penlivo p naliehavo 1 penliv p naliehav I upevni 1. urobi pevnejm, pevnm posilni: usilova sa upevni, posilni mier na svete utui (tka sa kladnch vzahov medzi umi, nrodmi a pod.): utui, upevni priatestvo, lsku, rodinn zvzky utvrdil (tka sa presvedenia, nzoru a pod.): utvrdme ich v presveden, e konaj sprvne; utvri niekoho v jeho nzore, domnienke * ustlit (urobi stlejm, stlym): ustlit ceny; ustlil svoju moc stabilizova

(urobi stabilnm, pevnm): stabilizova hospodrstvo, menu konsolidova skonsolidova (uvies do poriadku. do pevnho, stabilnho stavu): konsolidova politick pomery normovat': normovanie jazyku 2. spsobi, aby nieo dobre al. lepie spolu dralo pripevni: upevni, pripevni zclonu o gurnu, upevni zstavu na r spevni: spevni breh kamemi pichytit zachyti u p n up (prchytkou, kolkom a pod.): pichytit' si, upn si vlasy sponkou stiahnu stui: stui remienky * odb. zanitova (upevni nitmi) odb.: fixova zafixova: (za)fixova zlomeninu ruky zakotvi (upevni kotvou): ln zakotvi o dno uzemni (pevne spoji so zemou) upcha p. zapcha upcha sa vyplni sa niem (neelatenm) zapcha sa: komn sa zapchal, upchal sadzami zanies sa (nnosom sa zneisti): dza sa zaniesla pinou upiera porov. uprie' 1 pie l.p. narieka 1 2. p. trpie 1 upichn p. umiesti 2 upja (si) p. pi I upna p. upnadlo upnadlo tech. kontrukcia na upnanie nieoho: noov upnadlo upna
u p n a 1. porov. upevni 2 2. porov. uprie'

u m r a v a n u k u a n o m r n a n hovor, expr.: u r e -

upr 1. vymyslen bytos, ktor uom cicia krv, oby. v spnku vampr m o r a (domnel bytos trpiaca ud v spnku) 2. p. surovec upsa p. zasvti 1 upskanec p. pinavec 1 upskan p. pinav I upskat p. zapini upi si pitm ubra menie mnostvo odniekia odpi (si): upil si. odpil (si) z pohra trochu mlieka expr.: chlipn si odchlipn si s r k n si usrkn si: (od)chlipn si, (u)srkn si kvy expr.: liznsi (celkom mal mnostvo, oby. na ochutnanie): lizn si z likru hovor, expr.: logn si glgn si s t r e b n si zastrebn (si) (asto pri pit alkoholu): lognime si, glgnime si ete hovor, expr d r g n si ugn si uchn si potiahnu si (tka sa iba pitia alkoholu): drgol si, d'ugol si, uchol si, potiahol si zjae slivovice expr.: f r c n si lukn si (plenky) vypi si expr.: uhn si h r k n si p r i h n si (poi alkohol oby. vo vej miere ako treba): rd si vypije, uhne; ke si prihne, hrkne, ned sa s nm hovori p. aj vypi si uplchnut p. ujs 1 uplakanec plaliv chlapec, plaliv diea expr.: plako usmrkanec u s m r k a n a usoplenec usoplena uk m r a u i a k utrinos smoko hovor, expr.: uukanec urevanec pejor.: sopliak sopo sope
pejor. b l i a k (Alexy)

van uvrieskan uvrean pejor. usoplen 2. ktor sa ahko rozru, rozplae, ktor asto plae: svediaci o tom plaliv precitliven: ako diea bval uplakan, plaliv, precitliven expr.: u f u k a n ufikan: ufukan, ufikan ena expr.: usmoklen u s m r k a n : usmoklen, usmrkan starenky 3. p. sentimentlny 4. p. dadiv uplaen p bojazliv plata p. platok p l a t k r kto dva al. berie platky, kto podplca: tajomnk bol znmy ako platkr korupnk platkrsky p. podplatn; korupn platkrstvo prijmanie al. dvanie platkov k o r u p cia: obvini niekoho z platkrstvu, z korupcie korupnctvo p r e d a j n o s platkov p. korupn uplatni urobi platnm, innm: uplatni svoje prvo, svoje nadanie presadi (uplatni napriek prekkam): vdy presad svoje poui aplikova: teoretick poznatky treba poui, aplikova praxi realizova uskutoni* konkretizova: navrhovan rieeniu radi realizujeme, uskutonme, konkretizujeme uplatni sa sta sa platnm, innm: svojimi vedomosami sa vude uplatn presadi sa (uplatni sa napriek prekkam): ako spisovate sa nepresadil; chce sa presadi v lohe brankra hovor, uchyti sa (uplatni sa s nie vekmi schopnosami al. iba prechodne): naas sa uchytil v redakcii osvedi sa (ukza sa ako vyhovujci): v novej funkcii sa tajomnk osvedil; n postup sa osvedil realizova sa: realizuje sa so svojimi danosami hudobnka prerazi (presadi svoju vu, dosiahnu cie): nevedel v podnikan prerazi platn p podplatn platok pean al. in dar na podplatenie: prija platok; za platok sprav vetko zried. plata (Figuli)
zjemn. al. iron. v i m n e subt. baki ( m e n platok)

plavica p. dyzentria plaz p. svah plet p. pletenina uplies p. zaplies I plne vyjadruje krajn, najvyiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.: zo vetkch strnok (op. iastone) celkom: plne, celkom sa spoahol na rodiov plne plno splna naplno kni zplna: cel as sa mu plne, splnu venovali; naplno, zplna otvoren ventily totlne: clo ciea priiel totlne, plne vyerpan kompletne dokonale hovor, komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vdy sa vie dokonale prispsobi
hovor, a b s o l t n e expr.: k a p i t l n e s t o p e r c e n t n e : som

uplakan 1. placi, poznaen plaom uslzen: uplakan, uslzen diea; uplakan, uslzen tvr uialen ualosten (prezrdzajci ia): uiulen. ualosten oi expr.: usmoklen zasmoklen u s m r k a n : usmoklen, usmrkun dievina; prosila o odpustenie usmoklenm. usmrkunm hlasom expr.: ufukan ufikan

si tm absoltne, kapitlne, stopercentne ist hovor.: naisto doista: ten sa naisto, doista zblznil * n a s k r z naskrze vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokr hovor, z g r u n t u : museli sme to zgruntu prerobi* expr. s k r z - n a s k r z : vrtili sa skrz-naskrz premrznut hovor.: navlas uachlp: s navlus, nuchlp rovnak d o k o r n doiroka (pri otvran): plne, dokorn otvoril okn zastar. cele raz.: na celej iare so vetkm inom do poslednho psmena/psmenka subt.: cakompak cakumpak cakomprask cakom-

prsk cakumprsk durch durchomdurch fungl nespis.: naprosto zbrusu porov. aj pln 1 , 2 plnos p. totalita 1 pln 1. ktormu ni nechba (op. nepln) cel kompletn neskl komplet: pln, cel, kompletn sprava; pln, cel, kompletn zostava posky * pln: uskutoni zmeny v plnom rozsahu; vyplati pln mzdu neskrten (op. skrten): neskrten znenie celkov komplexn celistv km. celostn ucelen (tvoriaci celok): utvori si celkov, komplexn, celistv, ucelen obraz o veci skompletizovan sborn: skompletizovan, sborn ielo autora generlny (vetko zahajci): generlna rekontrukcia stavby taxatvny (v plnosti uveden): taxatvny vpoet 2. ktor sa vyskytuje v plnosti, ktor' nem nijak rezervy (op. nepln) absoltny dokonal: pacient potrebuje pln, absoltny pokoj; aspo na okamih poctila pln, absoltne, okonal astie totlny: vade vldla totlna tma expr. stopercentn slang, stopro: ma stopercentn istotu pren. matematick: matematick presnos suvernny jednoznan: suvernny, jednoznan vaz neobmedzen neohranien bezhranin (vyskytujci sa v neobmedzenej miere): ma nad niekm neobmedzen, neohranien moc; prejavi priateovi bezhranin dveru bezpodmienen bezvhradn (bez akchkovek podmienok, vhrad): vyadoval bezpomienen, bezvhradn poslunost expr. otrock: otrock poslunos maximlny (dosahujci maximum nejakej vlastnosti. miery, hodnoty a pod.): pracova o maximlneho vyptia sl, maximlne vyuitie zdrojov zried. zvrchovan: zvrchovan blaho hlbok pren hrobov mtvoln: hlbok, hrobov ticho expr. svt: to je svt pravda nepreniknuten (oby. o plnej tme) sam hovor.: vyloen vysloven: poveda vyloen, vysloven nezmysel

upokori p. pokori 1 upomen p. pripomen 1, upozorni upomienka p. urgencia upomienkov p. sprv, spomienkov upomna p. sri 2 uponi p. pokori 1 porn 1. porov. hevnat 1; sstreden 2 2. p. tuho, naliehavo 1 porn 1. p. ak 3, hevnat I 2. p. sstreden 2 3. p. siln 2, tuh 3 4. p. tuh 2 uposlchnu p. poslchnu upoti sa p. spoti sa 1 upotrebi p poui upotrebiten p. pouiten upovedomenie p. oznam upovedomi p. informova upov edomi si p uvedomi si upozornenie l.p, vstraha 2.p. urgencia upozorni vyzva niekoho na vimnutie, uvedomenie si nieoho; vzbudi, upta pozornos: upozorni vodiov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojm portovm vkonom pripomen (oby. slovne a nie administratvne): pripomen niekomu jeho povinnos; pripome mi, prosm, aby som nezabudol prs upomen (upozorni na vrtenie poianho, oby. psomne): upomen itatea na vrtenie knihy ukza poukza upriami pozornos (obrti pozornos na ist strnku nejakej veci. nejakho javu): (po)ukza na chyby, neostatky vo vchove zdrazni vyzdvihn podiarknu (drazne upozorni na nieo): zdrazni, podiarknu fakt, e... ; vyzdvihn spechy iaka poupozorova (postupne, viacerch) upracovan p. zroben. vyerpan upracovat sa p. unavi sa upri sa p. zapri sa

uprata 1. odstrni neporiadok odniekia da do poriadku poriadi: ke sa naje, vdy za sebou uprace; da do poriadku, poriai izbu, komoru * poupratova (postupne, viac vec): kad de poupratuje cel byt 3. p. skuton 2 vyriadi vyupratova (dkladne): vyriadi, vyuprauplynul p. minul tova pre sviatkami cel dom hovor, vygruntova uplyn p. min sa 2 upn 1. p. pripoji I. upevni 2 2. p. zapn 1 3. p. uprie1 2, uloi nieo na svoje miesto odprata sprata: pny p. naliehav I. alostn 1 Upracte, odpracte si knihy! da na miesto odloi: upovnu p. poslchnu cla (si) na miesto aty, odloi si veci do skrine * pospratva (postupne, viac vec): pospratva lky upodozrieva ma domnienku, e niekto kon nieo zl, o kredenca protiprvne a pod. podozrieva ma podozrenie: 3. p. zjes (upodozrievaj vs z. neestnho postupu; mm podozrenie, e v toch nieo nie je poriadku zastarv. upratova p. riadi' potvra: potvra niekoho z klamstva prava 1. prispsobenie istm poiadavkm, istmu upodozrievavo p. nedverivo cieu: prava kancelri na byty adaptcia: adaptupodozrievav p. nedveriv cia budovy a r a n m n : aranmn piesne, hudobnej upokojen p pokojn 1. 2 skladby upokoji p. uspokoji 2, uti 1 2. uvedenie do iadanho stavu, zlepenie z vonkajej i vntornej strnky: prava cesty, trate, prava plaupokojujci ktor blahodarne psob na zmysly, zmiertov, prava ltky regulcia: regulcia potoka reoruje boles, psychick rozruenie a pod. utiujci ma (zsadnejia prava): reforma pravopisu apret/.ried. tiv: upokojujca, utiujca, tiv matkina ruka ra apretcia (konen prava): apretra, apretcia chlcholiv expr: ikav ankav: chlcholiv rukopisu, textu novelizcia (prava prvnou norhlas; ikav objatie, slovo uteujci (prinajci mou): novelizcia zkona tylizcia (prava na in techu) /astar.: teliv teIl (Kukun. Hviezdoslav): tl): tylizcia piesne kni. modifikcia: vvinov uteujca odpove farm. sedatvny (o lieku)

modifikcie kni. adjustcia (vystrojenie vetkm potrebnm): adjustcia tovaru. vrobkov 3. p. vzhad 4. p. smernica pravr, pravca p. upravovate upravi 1. uvies do riadneho, iadanho stavu, zlepi vzhad, stav nieoho: upravi okolie sdliska sformova vyformova (vonkajiu strnku nieoho): upravi, sformova si vlasy urovna popravi da do poriadku: urovna chodnk; popravi si golier; da do poriadku ihrisko zregulova (uvies do iadanho stavu): zregulova koryto rieky usmerni (upravi do iadanho smeru): tok treba usmerni ponaprva poupravova zried. pouprva (postupne upravi): poupravova si aty 2. zmeni tak, aby to vyhovovalo novm okolnostiam prispsobi uspsobi: upravi, prispsobi, uspsobi zhradn chatu na bvanie adaptova prerobi (upravi na in podmienky): adaptova, prerobi dom na galriu pozmeni* obmeni (iastone zmeni): trner musel pozmeni zostavu; pln treba obmeni poda novch poiadaviek * kni. modifikova: pracovn postup modifikuj poda okolnost novelizova (upravi prvnick normu novelou): novelizova zkon 3. da nieomu vhodn vsledn tvar urobi pripravi: upravi, urobi, pripravi kaicu na nsky spsob spracova: pdu, cesto treba dobre spracova 4. p. usmerni I upravi sa p. polepi sa upravova p. upravovate upravovate kto sa zaober pravou, upravovanm nieoho apretor aprettor: upravovate, apretor, aprettor textu upravova: upravova ternu pravca: pravca trate p r a v r : pravr rd * aranr: aranr vstavy adapttor (kto prispsobuje nieo istm poiadavkm): adapttor budovy adjusttor (kto vystrojuje nieo vetkm potrebnm): ajusttor tovaru * reformtor (kto rob zsadnejiu reformu): socilny reformtor uprzdnit' p. uvoni 3 uprai pripravi, upravi praenm usmai: uprai, usmai rezne doervena; uprai, usmai mandle na masle vyprai vysmai (v rozplenom tuku. oby. potraviny obalen v strhanke): vyprai, vysmai karfiol. syr opiec (upravi na povrchu iarom, ohom, rozplenm tukom a pod.): mso prudko opeieme v rre, na masti ukvari (vystavi silnmu psobeniu tepla): ukvari slaninu preprai presmai (dkladne al. znova uprai): dobre prepraenslaninka; mso treba ete raz preprai, presmai priprai prismait prikvari pripiec (trocha uprai, trocha opiec): cibuku priprame, stehno pripeieme *
p r i i a r i (Kukun)

zova (vybera si ako favorita, obbenca): spomedzi pracovnkov uprednostuje, favorizuje najmladch podporova hovor, expr fedrova (poskytova podporu niekomu, nieomu z viacerch monost): vedenie podporuje, fedruje prve n nvrh stava do popredia: dnes sa stavia do popredia technika pubi. priorizova upren p. sstreden 2 upresni p. spresni upret p. sstreden 2 upriami p. uprie' upriami sa usmerni svoju pozornos, svoj zrak niekam, oby. s cieom nieo dosiahnu zamera sa zacieli sa: teraz sa musme upriami, zamera, zacieli na zlepenie ivotnho prostredia; upriamil svoj pohad na enu sediacu oproti orientova sa (usmerni svoju innos istm smerom): vskum sa orientuje medzinrodne sstredi sa koncentrova sa (venova intenzvnu pozornos): zbavu nechal bokom, sstredil sa, koncentroval sa iba na robotu kni..: upn sa upii sa (venova sstredene svoj zujem na niekoho, na nieo): jeho tba sa upla na cestovanie; upla oi na otca fraz: obrti zrak/pohad/re/pozornos: naraz akoby ni. obrti re na in uprie' sstredene nasmerova (oby. zrak. pohad, pozornos, myse a pod.) upriami: uprie oi do diaky; uprel, upriamil pozornos na prednajceho kni.: upn up: upn, up myse na domov; upn, up ndej na lepie asy obrti (nasmerova inde): mu obrtil pozornos na deti p. aj sstredi 2 uprie 2 p. poprie primne 1. porov. primn 1 , 2 2 . p. priamo 4, rovno 6 primn 1. ktor nezakrva svoje mylienky, ktor sa nepretvaruje; ktor kon priamo, otvorene (o loveku a jeho prejavoch: op. neprimn, falon) priamy otvoren kni. priamoiary hovor, rovn: vi si primnch, priamych, otvorench, priamoiarych, rovnch ud; primn, priama, otvoren, rovn re* prostorek (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoloenskch ohadov) zried. prostovravn: prostorek, prostovravn deti, star eny pravdiv (ktormu mono uveri, ktor vyjadruje pravdu): primn, pravdiv vyznanie; pravdiv pozia pravdovravn: pravdovravn osoba srden priatesk vrcny kni. vrel (citovo primn): srden, priatesk smev; srden, priatesk stisk ruky; vrcne, vrel srdce; vrcny, vrel pohad expr. preprimn (vemi primn) 2. zaloen na primnosti, pravdivosti (op. falon) skuton ozajstn opravdiv: veril iba primnmu, skutonmu, ozajstnmu priatestvu: v tvri sa jej zrailo ozajstn, opravdiv dojatie nefalovan n e p r e d s t i e r a n : nefalovan, nepredstieran cit; nepredstieran rados z kamartovho spechu rdzi ist prav 3. p. mil 1, 2 uprosi prosenm, prosbami dosiahnu cie: ako sa d uprosi expr. umodlika* umanka: eti umodlikali, umankali rodiov, aby mohli ete osta vonku * hovor, expr.: ukrka uvravka (nstojivo): iel ma ukrka eie o jednu zmrzlinu * pohn (prosbami vyvola

uprednostovan p privilegovan, protekn uprednostova prednostne bra do vahy, prednostne vybavova dva prednos kni. preferova: uprednostujeme, preferujeme pracovnkov so znalosou jazykov; dva prednos bezmsitej strave * hovor, forsrova (usilova sa niekoho, nieo dosta do popredia): forsruje svojho chrnenca, svoj nvrh plnu * favori-

shlas): nakoniec sme ho pohli, aby nm odpustil obmki (prosbami urobi poddajnjm): obmkili ns iba suby, e sa vetko zmen * nr. upta (Zborsk) uprostred 1. v mieste rovnako vzdialenom od okrajov, v strednej asti naprostriedku naprostred v strede: uprostred, naprostrieku bola voa najhlbia; park s rybnkom naprostred, v strede 2. (koho, oho) vyjadruje umiestnenie v strednej asti nejakho priestoru, skupiny a pod.; vyjadruje as v strednej asti nejakho asovho seku al. innosti naprostriedku naprostred (koho. oho): uprostred, naprostrieku dediny stoj kostol; uprostred, naprostred jna boli vek horavy prostred vprosted (koho, oho): zastal prostre. vprostre cesty v strede v prostriedku (koho. oho): v strede, v prostriedku jazera je mal ostrov 3. (koho. oho) vyjadruje as rmcovan dejom, okolnosou naprostred (koho. oho): viac rz ho vyruili uprostred naprostre pokusov prostred vprosted (koho.oho): prostred, vprostreprenky mu prilo zle v strede v priebehu poas (koho. oho): v stree, v priebehu predpoludajieho zamestnania vyhlsili cvin poplach; uprostred, poas rozhovoru si zaplil cigaretu upusti 1. p ustpi 2 2. p pusti I uptava p. pta 1, tei 1 upta p uprosi uri sa p. zapi sa 2 rad p. funkcia I radncky p. administratvny radnk osoba zastvajca al. vykonvajca rad: coln radnk, skromn radnk * hovor, pejor. k r a b k pejor. perohryz pisr (v minulosti ni sprvny radnk): sdny pisr radn 1. ktor je typick pre rad, ktor sa vyaduje v administratve, verejnch organizcich, zariadeniach a pod.: ktor je radom potvrden, zverejnen a pod. administratvny kancelrsky rokovac pejor byrokratick (prehnane, formalistick radn): radn, administratvny. kancelrsky tl prejavu; fra/ expr. radn, kancelrsky ime (formlne, neprun vybavovanie; byrokrat); radn, administratvny, byrokratick postup oficilny: oficilna platnos, oficilne schvlenie iadosti 2. vyznaujci sa radnou strohosou, neosobnosou. formlnosou (op. dvern, familirny) o d m e r a n oficilny trocha pejor. oficizny: v hlase mal radn, odmeran tn; radn, oficilny, oficizny charakter stretnutia formlny (zachovvajci radom vyadovan formu): radn, formlne veci, nleitosti neosobn stroh (op familirny, dvern): radn, neosobn, stroh re 3. p. sluobn uradosten, uradovan p. naradovan radova vykonva radn, administratvne povinnosti: dnes raduj do iestej hovor pejor. papierova fraz. vies papierov vojnu (radova samoelne, najm rozmnoovanm psomnch dokumentov): je to iba zbyton papierovanie; u mesiac vedie papierov vojnu s poslanmi dokumentmi hovor, sedie (radova na zodpovednom mieste): sed vo vlde

r a d o v a p. kancelria u r a g n p. vietor 1 urasten ktor dobre vyrstol; ktor m pekn, dobre vyvinut postavu drieny strojn: mlenci urasten, drieni, strojn ako jedle statn (urasten a siln): statn chlap kni?. hodn: vyrstlo z nej hodn dieva ri sci (vyhovujci z hadiska rastu, postavy) vytiahnut (do vky) vysok: vyliahnut, vysok chlapec rozloen rozloit (v pleciach) piecnat; zried. son (postavou krsny a dokonal ako socha) raz pokodenie ivho organizmu mechanickm zsahom: raz v domcnosti, poistenie proti razu poranenie zranenie: ak poranenie, utrpie zranenie lek. t r a u m a (telesn zranenie al. duevn otras) urazen ktor m pocit urky, ktor je zasiahnut urkou; svediaci o tom dotknut: bol hlboko urazen, dotknut expr.: odut zdut: seela bez. slova urazen, odut, zdut; m v tvri urazen, odut, zdut vraz d o u r a n (vemi, viacnsobne urazen): odiiel vetkmi douran urazi 1 spsobi urku, ubli na cti: urazi niekoho hrubmi nadvkami, bezohanosou dotkn sa (slovami al. inmi neprjemne zasiahnu): dotkne sa ho kad poznmka o chorobe, ka omietnutie pohanit' potupi pokori poni uponi (znevaujco sa vyslovi, uvali hanbu na niekoho, na nieo): pohanit , potupi nrodn hrdos; m ma chcete ete pokori: svojm sprvanm (u)ponil cel rodinu zneucti zhanobi zried. zhani znevi (vemi pokodi na cti. na vnosti, hlboko urazi): zneuctili, zhanobili zstavu; znevili jeho nboensk ctenie kni?.. inzultova zastar. obrazit": nenechm sa o nepriateov obrazit doura poura zurat (viac rz, oby. silno urazi): doura niekoho zlomysenmi vmyslami; pourali, zurali ns o krvi urazi 2 p. prejs 1 razovka p. sanitka, automobil urajci p. urliv 1 ura p. hani ura sa cti sa urazen, ma pocit urky na cti: ahko sa ura pri kadej prleitosti by urazen: nebu urazen, nemyslel som to zle zastar. aprehendova: aprehenovala, e ju nepozvali na svadbu urka vrok, sprvanie, in. ktor sa dotka nieej cti: urka udskej dstojnosti h a n a : va na niekoho lianu p o h a n a : zbavi sa pohany pokvrna: zmy pokvrnu potupa: vystavi niekoho potupe ponenie: Ztlaponenie zastar. unenie (Vajansk) zastar trka (Vansov) urliv 1. spsobujci urku, obsahujci urku urajci: urliv, urajci vrok; urliv, urajce sprvanie hanliv hanebn potupn: uli sa jej vetky hanliv, hanebn, potupn men
porov. aj h a n l i v

2. ktor sa ahko uraz nedotkliv: urliv, nedotkliv osoba, povaha urenie p. loha I uren ktor m presn (kvalitatvne al. kvantitatvne) urenie, vymedzenie stanoven predpsan: ure-

n. stanoven, predpsan kritri normovan (uren normou): normovan vkon normalizovan (jednotne uren): normalizovan formt, hrok p. aj urit 2 urit 1. vopred rozhodn o postupe, spsobe konania a pod., urobi konen zver o nieom: uri cestu, as; pracovnkovi urili, o o sa m stara ustanovi admin. stanovi (radne, striktne): (u)stanovi termn pohovorov; (u)stanovil ceny njomnho poveda: poveda cenu domu predpsa (uri predpisom): predpsa liek pacientovi indikova: indikovanie lieby ustlit : vku poplatku u ustlili determinova podmieni (urobi zvislm od nieoho): prostredie determinuje nae sprvanie; vkon portovca podmienil dobr trning vymedzi delimitova vymera (uri hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedzi priestor na hranie; presne vymera, vymedzi niekomu povinnosti definova (uri definciou) vykza prideli: vykzali, pridelili mu miesto vzadu kni. vyti (vopred uri): vyti si program, pln na cel rok uda (da ako vodidlo): uda sprvne tempo, sprvny smer oznai: oznai miesto stretnutia kni. predznai vyznai: ivot mu predznaila matkina smr orientova (uri polohu vzhadom na svetov strany): vhad orientova na zpad vyhradi rezervova (vopred uri miesto): miesto vyhradi, rezervova pre host ohranii * obmedzi kni. limitova (uri men rozsah): ohranii, obmedzi vrobu, limitova rchlos jazdy nominova (vybra niekoho na ist cie): nominova hra do olympijskho mustva vymenova kni. dezignova (poveri istou funkciou): vymenova vldu; dezignovan minister * kni. preliminova (vopred, predbene uri): preliminovanie nkladov 2. usmerni na ist cie adresova orientova: otzky uri, adresova prtomnm; zujem orientoval inm smerom zacieli zamera: ideovo dielo zacielil, zameral na mlde, uril ho mldei venova: program venoval deom 3. uvaovanm, skmanm na nieo prs zisti: uri, zisti otcovstvo oznai: vinnka u oznaili vyskma (vedecky uri): vyskma zloenie horniny, vyskma rozmery nieoho urite 1. porov. urit I 2. p. isto 3. rozhodne 2 3. p. pravda3 1 uritos p istota I urit 1. ktor mono uri, pozna, rozli a pod.; ktor m obsahov presnos; zrozumitenos (op. neurit) presn jasn: daj sa rozli urit, presn, jasn kontry odkrytej maby; so zmenujcou sa vzdialenosou boli zvuky uritejie, presnejie, jasnejie konkrtny jednoznan (op. nejednoznan): akal konkrtnu, jednoznan odpove bli: nevedela poveda ni urit, bliie zreten: objekt uritho, zretenho tvaru; ma o nieom zreten predstavu 2. ktor je presne uren, dohodnut, ale bliie nemenovan ist uren: trh sa kon iba v urit, ist, uren dni v tdni vymedzen stanoven: vysiela program vo vymedzenom, stanovenom ase dan: v danej chvli, doda tovar v danej lehote

3. ktor je znmy, ale bliie neuren ist: v uritch. istch prpadoch; po uritom, istom ase sa na to zabudlo nejak niektor: urit, nejak sankcie z previnenia vyplyn; uritm, niektorm osobm sa toleruj priestupky urujci p. rozhodujci 1 urda p. inica reiv p. uhraniv urevan p. uplakan 1 ureza p. odreza I rezok p. odrezok urgencia pripomienka, e nieo malo by vybaven: vec vybavil a po dvoch urgencich upomienka (oby. psomn): dosta upomienku z poisovne upozornenie: chodili upozornenia z bnk (Rzus) urgentne, urgent p. srne urgentn p. srny, naliehav 2 urgova p. sri 2 uriekav p. uhraniv urieknu, uriec pohadom niekomu al. nieomu ukodi (poda povery) uhran: dieatko neprestajne popva, aby ho neuriekli; dva sa na ma, akoby ma la uhran porieknu poriec: Diea je krsne, len ho neporiekni! poarova poari uarova uari (poda povery vykona na niekom ary pohadom): museli mu poarova. lebo sa celkom zmenil; uarovala, uarila mu pohadom porobi pobosorova: rob, akoby mal poroben, pobosorovan zarieknut zariec: zarieknu, zariec niekomu astie zried. preoi (Figuli): ete mi kone preo urlaub, urlb p. dovolenka urna 1. ndoba s popolom mtveho: kovov urna popolnica: staroslovansk popolnice 2. predmet v podobe uzavretej katule na hlasovacie lstky schrnka: volebn urna, schrnka uroben 1. p. hotov 1 2. p. zroben urobi 1. uskutoni, realizova nejak innos spravi vykona: urobi, spravi, vykona vetko tak, ako treba; urobi, spravi kus prce zriedkavejie zrobi: zrobil skku naas kni. uini: uinit niekomu rados zloi (o nejakom kone): zloi sub absolvova (dokoni tdium, skky, kolenie a pod.) expr.: sfknu zmasti (urobi narchlo, oby. povrchne): robotu sfkli, zmastili raz-dva * hovor, expr.: vystrha vvstruhn struhn: struhn poklonu niekomu, vystrha grimasu expr. vyska (s ahkosou urobi): vyskal to raz-dva hovor. expr. strhn (s silm urobi): za hodinu to strhneme porobi povykonva (oby. postupne): porobi, povykonva. o treba 2. istm spsobom upravi, spracova (oby. z materilu) tak. aby nieo vzniklo, bolo hotov spravi zriedkavejie zrobi: urobi, spravi, zrobi stojan na kvety; urobi si, spravi si es vyrobi vyhotovi zhotovi: vyrobi, zhotovi siastky do stroja; zhotovi plot z latiek zostavi zostroji skontruova (z ast celok): zostroji prstroj, skontruova prototyp lietadla pripravi prichysta prihotovi (oby. jedlo): pripravi, prichysta obed. veeru, kvu; prihotovi liek, kpe hovor, zmajstrova (amatrsky, rune): otec zmajstroval dieau kolsku expr.: skpa

 znti znevoli (urobi s nmahou, za nepriaznivch podmienok): skpa nohavice, znevoli obed * oby. pejor.: zmasti spichn zlepi pozliepa strepa zlta zbcha (narchlo, povrchne urobi): udicu si zlepil, zltal posledn chvu subt. zbodn hovor, expr.: usmoli zosmoli vypoti (s nmahou, neobratne): usmoli, zosmoli list, vypoti ver hovor. expr. spcha (oby. nieo zle, nedokonale): Kto spchal veraj program? vytvori* utvori: vytvori, utvori si nzor vybudova (vo vom rozsahu) zriadi (postupne): vybudova park, zriadi ihrisko zastar. ustrojit': ustrojili vekolep obe zastar. vystanovi
(Kukun)

vyrovna zarovnat': jamu vyrovn zeminou; tern zarovn, aby sa mohli poui stroje * uhladit zahladi (urobi povrch hladkm): uhladil', zahladi si vlasy, fzy; uhladit lopatou zem pourovnva povyrovnva (postupne, na viacerch miestach): pourovnva si aty, povyrovnva skrkvan list zrovna hovor, splanrova (upravi tern dorovn): splanrova, zrovna cestu buldozrom. upravi (dorovn): upravi svah 2. uvies do poriadku, aby nieo nezavadzalo, nevynievalo usporiada da do poriadku: urovna, usporiada, da do poriadku Jae so zavraninou vyrovna zarovnat': kniky na polici vyrovn, zarovn poda vekosti zrovna: v mysli si najskr vetko urovn, zrovn a a potom sa rozhodne pouklada pourovnva (postupne, viacero vec): pouklad, pourovnva si veci na stole, nraie v ope 3. zmierlivo vyriei uhladit' zahladi: urovna spor. hky; uhladi. zahladi zl dojem pourovnva pouhldza pozahldza (postupne, viacero vec): pourovnval nezhody s rodimi napravi (odstrni nieo ruiv, neiaduce, oby. vo vzahoch): naprav vetky nedorozumenia hovor, vyehli urputne l . p tuho, porov. aj krut, nemilosrdn 2. porov. hevnat, tvrdohlav urputn 1. p. krut 1, tuh 3, nemilosrdn 2. p. hevnat 1, tvrdohlav urva p uchvti I, uchyti I urchlene p. rchlo, srne urchlen 1. porov. zrchli 2. p. neuven urchli urobi rchlejm, zvi rchlos nieoho (op. spomali) zrchli: urchli hru; zrchli chod stroja; as nemono urchli, zrchli odb. prirchli (urchli rast rastln): prirchli alt uskori priskori (spsobi, e nieo nastane skr): jeho rozhodnutie uskorila smr otca; alkohol priskor jeho pd urchova prstroj na urchovanie zrchova akcelertor ryvkovit p. nesvisl 1, trhan, trkovit ryvok as hovorenho, psanho al. hudobnho prejavu. oby. literrneho al. umeleckho diela: nesvisl ryvky viet; ta ryvky z listov; ryvky piesni fragment: fragment eposu vatok: vatok z opery zlomok: zlomok rukopisu ukka: prednies ukku z diela trok: trky z. rozhovoru, textu * vah: klavrny vah kni. l o m o k : lomky bsne kni. zastar.

3. zmeni stav niekoho, nieoho spravi zriedkavejzrobi kni. uini: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spravi, zrobi izbu; uinili ho sprvcom 4. zachova sa istm spsobom pri nejakom rozhodovan a pod. spravi naloi zriedkavejie zrobi: o urob, sprav s dedistvom? Ako nalo s peniazmi?; nalo s nm poda ubovle podnikn: nepodnikol v tej veci celkom ni poa si poa (urobi nieo v istej situcii): o si teraz ponem?; nevie, o poa 5. p. spsobi urobi sa p. vznikn roda p. atva 2 urodit vyda plody (o zemi) prinies rodu: dobre obroben vinohra bohato uro, prinesie rodu zarodi: pole obre zaroilo rodn prinajci dobr, velk rodu (op. nerodn) rny: rodn, ime niny; rodn, rny kraj plodn (op. neplodn, jalov) odb. ertiln (op. steriln): plodn strom, plodn zem bohat hojn kni. poehnan: bohat, hojn, poehnan rok expr. prerodn expr. al. poet.: zlatorod zlatorodn urodzen rodom preduren na vysok spoloensk postavenie (oby. o prslunkoch achty v minulosti) achtick aristokratick: neznmy patril pola iat k urozenm, achtickm, aristokratickm vrstvm pansk vzneen: ieva z panskho rodu; katieli sa zila vzneen spolonos noblesn neskl. nbl rokovat poskytova al. plati roky roi: rokovat, roi vklad, kapitl uronit 1 p. vyroni uronit' 2 p. zrazi 1 rove 1. myslen plocha al. iara veden vodorovne vo vke nieoho: byty po rovou chodnka rovina: lampa v rovine o hladina (rove tekutiny, oby. vody): hladina rieky stpa povrch (rove tekutiny): povrch vody, jazera 2. stav, z ktorho sa vychdza pri hodnoten nieoho: nzka rove miezd hladina: cenov hladina * vka (rove istej hodnoty): vka prjmov stupe: popleniny prvho stupa, vysok stupe kultry * miera: ma vek mieru zodpovednosti kni. niveau: vzdelanostn niveau formt (dosiahnut rove): vedec svetovho formtu urovna 1. urobi rovnm hrboat, pokren, nerovn povrch nieoho: urovna si suku, urovna chodnk
ie

vlomok: vlomky z. Jnoka kni. vrez: vrezy zo skutonosti pas (ryvok slovesnho al. hudobnho diela): zaujmav pas romnu partia (as diela): pretudova partiu o jadrovej fyzike sta (ucelen as vieho textovho celku): zveren sta diela kni. pasus (as rei, textu): pasus z prejavu kni. torzo (nepln as): torzo literrnej pozostalosti sad choroba s aktnymi bolesami v kroch: ma sad nr. hser odb. lumbago usadenina vrstva, ktor vznikla usadenm nieoho: usadenina vo vne zastar.: usadlina (Kukun) sadiina (Jesensk) geol.: sediment uloenina (usaden hornina) kal (usadenina roztoku): saturan kal kame (usadenina podobn kameu): vodn kame subt. zoc usadi l .p. posadi! 2. p. umla

usadi sa 1. njs domov, bvanie, sdlo (oby. trval) osadi sa usdli sa: nai predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usdlil sa v meste hovor, zakotvi expr.: uviaznu zaviaznu: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike pren. expr. pustit korene: v emigrcii u pustil korene udomcni sa zabva sa (prispsobi sa novmu domovu): po presahovan sa rchlo udomcnili kni. etablovat sa: na katere etablovan profesor expr.: usalai sa upeleisa zapeleisa roztiahnu sa rozpeleisa: usalail sa, upeleil sa v rodiovskom dome

utbori sa (doasne sa ubytova v stane): koovnci sa utborili na kraji hory hovor, nanosi sa nanies sa (oby. o niekom, nieom neelanom, nevtanom): hmyz. sa nm nanosil, naniesol do komory kni. sadn (si) (obsadi ist miesto): sadol si na otcovo miesto kni. uhosti sa: vela sa mu uhostila na ruke pousdzasa pousadzova sa (postupne): kmene sa pousdzali pri riekach p. aj ubytova sa 2. (o drobnch iastokch nieoho) utvori vrstvu, usadeninu usadn sa: v celom byte sa usadil, usadol prach uloi sa (pozvona): navrch sa uloilo pperie navrstvi sa (vo vch vrstvch): naspodku sa usilova sa 1. vynaklada silie na nieo, vyvja duevnavrstvil piesok sadn: na stromy sadla hmla poun aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie nieoho snasdza sa pousadzova sa (postupne): v ajnku sa i sa: musme sa usilova, snai by spravodliv; usipousddzal kame luje sa. sna sa vyhovie kadmu * vyvja silie: vyvja silie, aby bol prv priiova sa priasa 3. p. sadn (si) 1 (vynaklada zven silie na nieo popri niekom usadk p. usdlenec inom): aj vojaci sa priiovali, priali o odstrnenie usadlina p. usadenina nsledkov havrie horli (horlivo sa zasadzova za usadlos p. gazdovstvo nieo): po cel ivot horlil za pokrok namha sa usadl p. pokojn 2, vyrovnan I (vynaklada nmahu na nieo): namhali sa zo vetusadn 1. p. sadn (si) 1,4 2. p. usadn sa I kch sl. aby zvazili hadie dba (venova starosusadn sa 1. poklesnutm iastoiek sta sa pevnejm, tlivos nieomu): had vdy prs do roboty naas; tvrdm usadn sadn: pda (sa) po dadi usaddbal vdy na to. aby slovo dodral chlapi sa (usilola; zem sadla uahn (sa): sneh sa po odmku uava sa pri namhavej robote): chlapi! sa, ale vrece hol poklesn klesn kakn: svah (po)klesol, nezdvihol expr.: pechori sa pachti sa (dychtivo sa kakol odb. nedok. sedimentova (utvra sediment): usilova o nieo, asto malicherne): pechoria sa, horniny sedimentovali: kal sedimentoval pachtia sa za slvou * chpa sa: chpe sa, pechor, 2. p. usadi sa 2 3. p. sadn sa a predsa mu to nevychdza poka sa: poka sa usalai sa 1. p. sadn (si) I 2. p. usadi sa I. ubytova vyriei problm nr. drcolisa sa, udomcni sa 3 sene 1. porov. odmeran 1 2. p. krtko 3 2. s silm pracova ini sa: ak sa bude usilova, sen p. strun, odmeran 1, chladn 3 odmena a neminie; v novom zamestnan sa in ohusedav p. alostn 1 a sa obha sa: mus sa dobre o(b)ha, aby uisek p. as, oblas 2 vil rodinu expr.: zvta sa obraca sa (usilovne usekn p. odsekn 1, sa 1 a ikovne robi): vie sa v robote zvta, obraca chlause p. koa I pi sa (dra sa po chlapsky): chlapil sa, ale alej usepka p. uti I nevldal kraj. obhadzova sa: ak sa nebude obhadzova, aj o gazdovstvo a pripravia nr. uvja sa uschn strati vlhkos, svieos, sta sa suchm: vypari (Dobinsk) sa z povrchu usui sa: trva na koreni uschla, usuila sa; kvet uschol; pot na ele uschol, usuil sa uvdusilovne s vyptm oby. duevnch sl, s silm snain zvdnt ovdn /ried zavdn (v dsledku vo: usilovne, snaivo sa uil cudzie jazyky prinlivo straty vlhkosti strati svieos): kvety rchlo zvdli agilne: prinlivo, agilne zhromaoval podkladov vyschn vysui sa (dkladne, celkom): konre materil tuho: tuho sa pripravova na skku expr.: stromu vyschli; bylinky sa dobre vysuili * preschn ostop* ostoest': ostop, ostoest' sa pustil do ropresui sa (trocha, iastone uschn: dkladne vania fraz. O milch p nespis. pilne uschn): do veera seno preschne, presu sa; drevo porov. aj u s i l o v n dobre preschlo, presuilo sa skrz naskrz zaschn usilovn prejavujci silie v prci, innosti a pod.; sved(plne, celkom uschn: uschn a prilepi sa na nieo): iaci o usilovnosti snaiv neleniv: usilovn, sna-

pokopan zem zaschla: krv na rane zaschla obschn oschn (na povrchu, iastone): bielize u o(b)sclila kni. vyprahn (vemi sa vysui): z.em vyprahla, sta vyprahli pouschna pousycha pozaschna pozasycha (postupne uschn): trva predasne pouschnala, pousychala, pozasychala uschnut p. such 1. zvdnut 1 uschova p. skry 1 usdlenec kto sa niekde usdlil, oby. natrvalo usadlk: mestsk usdlenci, usadlci starousadlk (kto sa v mieste dvno usadil) usdli sa p usadi sa 1 silie vek vyptie telesnch al. duevnch sl na vykonanie. dosiahnutie, prekonanie nieoho snaha: dosiahnu nieo s vekm silm, snahou: snaha o dokonenie prce n m a h a (vek silie): stlo ho to vea nmahy priinenie prinlivos agilnos: bez vlastnho priinenia ni nezska * usilovanie snaenie: literrne snaenie kni. apircia (silie spojen s nrokmi zska nieo): vedeck apircie siln p. naliehavo 1 siln p. namhav usilovanie p. prca 4

iv deti; oceni prcu usilovnch, snaivch, nelenivch ud * prinliv pracovit: obdivova vtvory prinlivch, pracovitch rk; prinliv, pracovit osoba * horliv (usilovn a naden): stala sa z nej horlivtuentka * intenzvny vytrval (v usilovnosti) hevnat: vsleky dlhodobej intenzvnej, vytrvalej prce skalie 1. p. bralo 2. p. prekka skalina p. bralo skalist p. skalnat uskladova uklada, dra v sklade al. v inom vhodnom priestore: uskladova uhlie, ovocie na zimu * skladova (ma na sklade): potraviny nemono dlho skladova uskoi 1. p. odskoi 1 2. p. vzda sa skonk 1. p. falonk 2. p. zbeh liskonos p. falo skon p. falon I. stiv, zkern skok zkern, podvodn konanie s cieom oklama niekoho: rafinovan skok, zska nieo skokom * les: poui les* podvod (pri pokoden inho): dopusti sa podvodu * trik (ikovn postup zaloen na klamstve): predvolebn trik * hovor, kuka: advoktske kuky * hovor, fge: ensk fge * hovor, vinde: to je obyajn viiule * hovor, podraz: to bol od teba podraz * hovor, finta: da sa nachyta na fintu expr. mn. . spdy: pri obchodovan pozn vetky spdy * hovor. expr. podfuk: zmocni sa nieoho podfukom * subt. fr: pouva osveden politick fr uskori p urchli uskromni sa obmedzi svoje nroky, potreby v nieom na mal mieru expr. utisn sa: musia sa uskromni s menm platom; radej sa utisnem, ako by som si mal poiiava * zried. utiahnu sa: nemaj na to, musia sa
utiahnu * hovor, expr u t i a h n u s i / p r i t i a h n u si o p a -

sok/reme: po prevrate si vetci museli utiahnu opasok, reme * uspokoji sa s malom umlisa: mlad sa na zaiatku museli uspokoji s mdlom, museli sa unulit* pouskromova sa pouthovasa (postupne sa uskromni) uskutoni urobi skutkom, skutonosou realizova: uskutoni plny do budcnosti; teriu nevedeli realizova praxi * urobi vykona (nejak in): plnovan cestu urobme, vykonme m skr * konkretizova skonkretizova skonkrtni (urobi konkrtnym): poiadavky pracovnkov treba (s)konkrelizova; svoju predstavu skonkrtnil umeleckom diele * splni (uskutoni nieo sben): svoje zvzky sme vdy splnili * kni. naplni: elania eti rodiia oskoro naplnili * kni. zhmotni (urobi hmotnm, relnym): zhmotni tbu po ast * prenies do ivota: podarilo sa mu svoje zmery prenies do ivota uskutoni sa p sta sa uskutoniten ktor mono vykona, uskutoni realizovaten konkretizovaten: uskutoniten, realizovaten, konkretizovaten nvrh splniten km. naplniten (ktor mono splni): splniten, naplniten sen; splnitenpoiaavka mon relny (ktor m predpoklady na uskutonenie): je to mon, relne; relny pln (op. nerelny) uskutoova porov. uskutoni, p. praktizova

uskutoova sa p. dia sa, kona sa. plyn 1, prebieha 2 uskutoovate p realiztor uslini, uslinta p. zaslini slnie p. vslnie slovie p. prslovie sluha p. sluba 1 slune p. ochotne slunos p. zdvorilos slun p. pozorn 3, zdvoril, uhladen 1, ochotn uslya l .p. pou 1 2. p. vypou 3 uslzen p. uplakan 1 usmai p uprai smech 1. p. vsmech 2. p. smev, smiech I usmerni 1. da iadan smer pohybu nieoho: dopravu usmerni doava * napravi: napravi niekoho na cestu skorigova (smer): skorigova drhu letu rakety * nastrojit": nastrojili ma nesprvnym smerom * navies navodi nasmerova (zamera na ist smer): navies, nasmerova antnu * upravi narazi (do smeru): upravia a, kae m s; mlynr narazil vodu na mlyn * orientova: aut treba orientova okolo mesta * zregulova (usmerni regulciou): zregulova tok rieky 2. psobenm na niekoho, nieo napravi istm smerom, k istmu cieu upriami: myse usmerni, upriami na tdium * zamera zacieli zried. zamieri: zujmy del zamera, zacieli na port * orientova: vrobu orientova na potraviny * obrti: obrti zdujem na nieo * fraz.: privies na prav/dobr cestu privies na sprvnu koaj (sprvne usmrnit) usmerova p. regultor usmerovan p. cieavedom 1 usmerova porov. usmerni, p. spravova smen p. posmen smeok 1. p. vsmech 2. p. smev, smiech I smev mierne stiahnutie tvrovch svalov ako charakteristick prejav radosti, veselia, prp. irnie: blaen, trpk, pohrdav smev; potlai smev * smeok posmeok (smev oby. s odtieom posmechu): dobrotiv smeok. posmeok * expr.: smieik smieok: kodoradostn smieik, smieok * klbok (klbiv vraz tvre): ironick kabok * expr.: krn krnok (posmen smev): cynick krn, krnok zastar. smech (smev oby. s odtieom posmechu): lichotiv smech (Kaliniak) expr. zried. poklbok (Kukun) p. aj smiech smevn 1. p. vesel 1, 2, artovn 1 , 2 2 . p. radostn 1 3. p. usmievav usmia sa smevom prejavi oby. prjemn pocity pousmia sa: diea sa na matku astne, previnilo usmialo, pousmialo expr.: ukeri sa zakeri sa zakri sa: ukeri sa, zakeri sa pod fzy * expr.: ukrn sa ukabi sa zakabi sa zakrn sa uklbn sa ukli sa (oby. posmene, zlomyselne) zried. zagrimasi sa (Hudec; usmia sa s grimasou) zazubit' sa expr.: vyceri sa vykeri sa zaceri sa (usmia sa a pritom ukza zuby): zazubil sa, zaceril sa na ns porov. aj smia sa usmiaty p. usmievav usmieva sa p. smia sa 1

usmievav ktor sa asto smeje, usmieva; ktor' m radostn vraz (v tvri); svediaci o smeve, radosti, dobrej nlade usmiaty: by stle usmievav, usmiaty vysmiaty vesel: stretol ju na ulici vysmiatu, vesel; m vysmiatu, vesel tvr zastar. smevn (Vajansk) zried.: smevav smevn usmoklen p. uplakan 1,2 usmolif 1. p. zapini 2. p. urobi 2 usmrcujci p. vraedn 1 usmrkanca p . uplakanec usmrkanec 1. p. uplakanec 2. p. sopliak 1 usmrkan l.p. sopav 1 2. p. uplakan 1, 2 usmrti p. zabi 1 usmrti sa p. umrie usnova p. pripravi 1 usn 1. p. zaspa 1 2. p. umrie usoplena, usoplenec p uplakanec usoplen 1. p . sopav 1 2. p. uplakan 1 usopli p. zahlieni uspvanka p. piese 1 uspva p. kolsa 1 spech kladn vsledok innosti, silia: ivotn, umeleck, medzinrodn spech; hra mala u divkov spech zdar: zdar podujatia; ela niekomu vea zdaru triumf (velk spech): slvi triumf astie (priazniv zhoda okolnost): ma vek astie hovor, terno: To je terno! spen ktor m al. ktor prina spech (op. nespen) vydaren podaren zdaren: spen, vydaren program; spen, vydaren, podaren pokus astn astliv (ktor prina astie): mal spen, astn, astliv rok kni. zdarn: zdarn priebeh uspie 1. p. stai 3 2. p. obst 2 uspokojen p. spokojn uspokoji 1. vyhovie poiadavkm a tm urobi spokojnm: iak uspokojil uitea svojou odpoveou; uspokoji nroky niekoho urobi zados kni. uini zados vyhovie: urobi, uini zados potrebm obyvatestva; iadateom o byt treba vyhovie kni. zadosuini: zadosuinili svojej povinnosti kni. saturova (plne uspokoji): saturova trh vrobkami nasti (potrebu): nasti potreby zkaznkov 2. stlmi (zporn) citov reakcie (pozitvnym spsobom), urobi pokojnm upokoji* uti: u(s)pokoji pobren publikum; uti place diea, zl svedomie uchlcholit': usilovala sa uchlcholit' rozhnevanho mua expr.: Uika uanka uvravka expr. zried.: umojka usepka: uikali, uankali ns submi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval ukolsa ukolcmha: svedomie si ukolsal, ukolembal tm. e zaplatil utei (poskytn techu, oby. v iali): uteili ns slovami techy kni. ukoji 3. naplni potrebu, tbu za niem kni. ukoji: uspokoji svoju zvedavos, ukoji svoje chky po makrtch zastarv. spokojit': spokojit' hlad (Dobinsk) kni. saturova (plne uspokoji): saturova vetky potreby koly nasti pokry: nasti, pokry trh tovarom uspokoji sa p. zmieri sa 2 uspokojiv s ktorm sa mono uspokoji, prinajci uspokojenie (op. neuspokojiv) uspokojujci: do-

siahnu uspokojiv, uspokojujce vsledky v tdiu, v porte dostaujci dostaton postaujci vyhovujci (ktor z istho hadiska postauje, vyhovuje): dal dostaujce, dostaton, postaujce vysvetlenie; njs vyhovujce rieenie sporu obstojn slun (ktor uspokojuje svojou kvalitou al. kvantitou): obstojn, slun roda; obstojn, slun plat uspokojujci p. uspokojiv spora p. elipsa usporiadan p poriadny 2 usporiada 1. uvies do poriadku, do sladu prinies donies da do poriadku: zane pracova a vtedy, ke okolo seba vetko usporiada, ke vetko prinesie, d do poriadku urov na zrovna: najprv urovn vetky svoje zleitosti, potom odcestuje; v mysli si vetko zrovnal vyrovna zarovnat' (do radu): rad det vyrovn, zarovn poda ich vekosti pousporadova pousporadva pouklada pourovnva (postupne, viacero vec): pousporadovapohre vo vitrne; pouklada, pourovnva si veci na stole 2. triedenm zaradi na nleit miesto utriedi: fakty usporiada, utriedi chronologicky; spisy usporiada systematicky uleni: zloit ltku treba najskr uleni zoradi (da do istho poradia): materil zoradil poda dleitosti systematizova systemizova (usporiada do systmu): vsledky postupne systematizuje, systemizuje 3. cieavedome, premyslene pripravi nejak podujatie oby. irieho spoloenskho vznamu zorganizova: usporiada, zorganizova portov preteky, medzinrodn festival uskutoni zrealizova (spoloensk a pod. podujatie): posedenie uskutonme, zrealizujeme v dome kultry vystroji vychysta: vystroji hody hovor.: zaranova zrerova: bol to dobre zaranovan veierok; Kto zreruje program konferencie? zastar.: vydriava* vydrova (nedok.): kadorone vydriavali rodinn slvnos usporiadate kto nieo usporadva, organizuje: usporiadate plesu. zpasu organiztor: organiztor prednky * uskutoovate realiztor: uskutoovate. realiztor vstavy uspori p uetri 1 spornos p. ekonomika 2 sporn ktor je zameran na sporu, ktor prina sporu: sporn dvody, opatrenia hospodrny ekonomick racionlny efektvny (sporn a eln): sporn, hospodrne, ekonomick vyuitie asu, zdrojov; zvoli spornej, racionlnej, efektvnej postup vroby spory p. peniaze uspsobi p. upravi 2 uspsobi sa p. prispsobi sa usrkn si p. upi si sta otvor na udskej tvri uspsoben na prijmanie potravy a na hovorenie: mal sta, zatvori sta * pejor.: chlebre zobk: Zavri chlebre, zobk! pejor. gamby hovor, pejor.. pysk rypk hrub.: papua tlama: zapcha niekomu papuu, tlamu subt. huba: dosia po hube ustlenos p. stabilita

ustlen l.p. stly 1, nemenn 2. p. vit ustlit' 1. p. upevni 1 2. p. uri 1 ustlit sa 1. sta sa stlym, nadobudn stlos: poasie sa v septembri ustli stabilizova sa: mena sa stabilizuje upevni sa (sta sa pevnejm, trvcim): nae medzinrodn postavenie sa upevnilo fixova sa (o stave, polohe nieoho) konsolidova sa (uvies sa. dosta sa do stavu stlosti, poriadku): pomery sa konsoliduj vyhranit' sa sformova sa (nadobudn pevn podobu, pevn nzor): jeho talent sa u vyhranil, sformoval * kni. vykrytalizova sa (zo stavu nejasnosti postupne nadobudn vyhranenos, stlos): situcia sa u vykrytalizovala 2. p. rozhodn sa ustaova prostriedok na ustaovanie fixatv: ustao-

va.fixatv farby, kresby hovor, fixr ustanovenie p. rozkaz ustanovi 1. radne, intitucionlne rozhodn o postupe. spsobe, vsledku nieoho admin. stanovi: ustastie 1. miesto, kde vodn tok vtek do inho vodnho novil prepisy, vku poplatku; stanovi radnho toku. do jazera al. do mora: stie potoka do rieky obhajcu uri: uri npl prce vtok: vtok rieky do mora delta (rozvetven stie): elta Dunaja 2. intitucionlne da zklad nieomu utvori kni. 2. p. otvor 1 kontituova: ustanovi, utvori nov stranu; kontituova stavu, zkony * zaloi vybudova (vbec da sti koni sa v st nieoho, prechdza do stia: dolizklad vzniku nieoho): zaloi, vybudova drustevn na sti do mora vysova (prechdza do inho organizciu zriadi (nieo so irm spoloenskm priestoru al. stavu): ulica vysuje do nmestia; hka dosahom): zriadi nov kolu, poboku vysuje o ostrho konfliktu vlieva sa vteka ma stie (o rieke al. vbec o tecej vode): Vh sa 3. poveri radnou funkciou vymenova: ustanovivlieva, vtek o Dunaja; rieka m stie v ocene; kanl li. vymenovali nov vlu admin. slang, menova: menovtek o potoka va niekoho za preseu ustla 1. p. zastla 2. p. odostla ustanovi sa l.p. prs 1 2. p. utvori sa stny vyjadren stne (op. psomn) hovoren: stny, ustanovize p. orgn 2 hovoren prejav nepsan (op. psan) odb. orlny ustaran, ustarosten p. strpen reov slovn: reov, slovn dohovor u s t a p unavi sa usta 2 1. p. stchnu 1. 2, poavi 1. ustpi 3 2. p. presta ustrchanos, ustrachovanos p. zbabelos ustrchan, ustrachovan p. ustraen, naakan, 2. uviaznu 2 bojazliv ust (v spojen so slovesami da. necha) dlhm sttm stranie p. samota nadobudn elaten vlastnosti odst: roztok treba ustraenec p. zbabelec, bojazlivec da ust. odst; kvu nechme chvu ust. odst ustraenos p. zbabelos ustat p. unaven ustraen ktor sa preakol al. ktor m sklon b sa; stav I. organizan tvar sliaci na bdatesk al. svediaci o tom ustrchan ustrachov an: by cel vskumn ciele: budova tohto tvaru intitt: veecustraen, ustrchan, ustrachovan; trochu plach, k stav, intitt, fyziklny intitt 2. p. kola 1 ustraen, ustrachovan ievatko vystraen nastraen nalkan preaknut strachupln: stava zkladn zkon ttu kontitcia: stava, konvystraen, nastraen, naakan, preaknut iea; titcia SR ma vystraen, nastraen, naakan, preaknut oi u s t v a porov. stchnu vyakan naplaen vyplaen zried. uplaen: ustva 2 p obaova 1 vyakan, naplaen, vyplaen prbuzn vne chorho ustva sa p. namha sa pacienta; vetko prezradil vyplaen, uplaen vraz ustavine bez prestania, bez preruenia, za kadch matkinej tvre okolnost neprestajne stle kni neustle: ustap. aj bojazliv vine. neprestajne nm pomha; stle, neustle sa ustri p ustriehnu 1 pozer na hodinky jednostajne jednostaj /.ried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na osi vypytuje stredie hlavn miesto istej intitcie al. orgnu centnepretrite permanentne trvalo trvale: nepretrr u m : riadi prcu odboiek z stredia, z centra; nerite. permanentne, trvalo nm naha strach sstavvov stredie stredisko: osvetov stredisko stredne systematicky hovor nonstop: sstavne, systemaa centrla (miesto, kde sa sstreuje al. riadi ist ticky vyruova vdy hovor, vdycky: ustavine, innos): alekopisn strea, pionna centrla vdy, vdycky sa kamsi ponha hovor.: vene naveohnisko hniezdo (stred, z ktorho sa nieo ri): ky expr.: donekonena stle a stle hovor. expr. do ohnisko, hniezo odporu

aleluja expr. zried. venovene: vene, naveky m osi proti mne; onekonena, stle a stle opakuje to ist hovor f u r t hovor. expr. flirtom furt hovor, zastarv flirtom: flirt, furtom sa na ao vyhovra nr. pord fra/.: dom i nocou vo dne v noci de o de v zime v lete od zaiatku do konca v jednom kuse ustavin nikdy neprestvajci, stle prebiehajci, trvajci j e d n o s t a j n neprestajn: ustavin, jenostajn, neprestajn bchanie; ustavin, jenostajn, neprestajn dobiedzame * nepretrit stly p e r m a n e n t n kni. neustly hovor, nonstop (neskl.): i v nepretritom, stlom, permanentnom, neustlom zhone, strachu pravideln sstavn systematick: pravideln, sstavn, systematick napomnanie ustavi sa' p. utvori sa ustavi sa 2 p. zastavi sa 2 stavn p. nemocnin

streda p. stredie stredn nachdzajci sa v strede; vystupujci do popredia: prv z hadiska dleitosti, nadradenosti a pod. centrlny: stredn, centrlna budova podniku; stredn, centrlny orgn, riadite hlavn zkladn kov dominantn: sstredi sa na hlavn, zkladn, kov problm; kov konflikt romnu; dominantn postava prbehu najdleitej: najdleitejia mylienka textu najvy (intanne): najvy rad, najvy velite stretov p zmierliv ustriehnu 1. striehnutm, strenm ochrni ustriez: diea pred pdom neustriehne, neustreie ustri (strenm niekomu nieo al. nieomu zabrni): nstroje si musme ustri, aby nm ich niekto nepohral uchrni (pred niem nepriaznivm): uchrni dobytok pred nkazou uvarovat' hovor, uvartova: stdo sa mu rozliezlo, nevedel ho uvarovat , uvartova zastarv. uhadie: od navy zaspala, deti neuhadela 2. striehnutm zbada vystriehnu vystriez: zlodeja nevedeli ustriehnu, vystriehnu vysliedi vystopova (sliedenm, stopovanm spozorova): koris sme vysliedili. vystopovali a na druh de vystihn (zmyslami al. rozumovo spozorova): vystihli sme as vchodu slnka utrafi (intuciou odhadn): utrqfili sme prav okamih ustriez p. ustriehnu 1 ustrihn p. odstrihn striok 1. odstihnut ksok odstriok: striok ltky, odstriok plechu ostriok 2. as lstka al. listiny uren na oddelenie pri kontrole, na evidenciu a pod.: striok sprievodky, odtrhn striok kupn (kontroln striok): kupny akci strk p. krivda ustrn 1. p. presta 2. uviaznu 2 2. p stpnu 1. 2 ustrnut 1. p. nehybn, neprun 2. konzervatvny 2 2. p. merav 1. 2, nehybn stroj l.p. orgn 1 2. p. aty ustrojenie 1. p. systm 2. P. aty strojenstvo p. systm, mechanizmus 1 ustrojit' p. urobi 2 ustrojit sa p. vyoblieka sa strojne p. vhodne I strojn p. organick I, 2 stup nvrat do predchdzajceho stavu, na pvodn al. niiu rove: stup mora z pevniny kni.: regres recesia: vvinov regres, hospodrska recesia stupok (zmena stanoviska): politika stupkov stupivo 1. porov. stupiv 2. p. mkko 3 stupiv ktor vie ustpi al. ktor m sklon ustpi, vyhovie poiadavkm inch; svediaci o stupivosti (op. nestupn) stupn poddajn: stupiv. stupn, poddajn povaha povoln mkk (op. tvrd) mierny: povoln, mkk, mierny otec * ovplyvniten (v zmysle stupkov): zapsobil na jej ovplyvniten duu kompromisn kompromisn: ky (ktor rob stupky za urit vhody; op. nekompromisn): kompromisn krok, kompromisncky lovek, kompromisncky postoj nr. lon ustpi 1. urobi krok al. viac krokov dozadu al. nabok

odstpi zastarav odstpi sa odkroi: ustpte, odstpte (sa), prosm, aby sprievod mohol prejs; naakan odkroila cvnu ucvnu (urobi pohyb dozadu): (u)cvnu o krok; auto cvlo zasptkova: naakan zasptkoval ku dverm uhn (sa) vyhn (sa) vystpi sa (uvoni cestu): u zdaleka (sa) nm uhli, vyhli; Vystpte sa okamite z cesty! 2. zmenou stanoviska (iastone) sa vzda svojho a vyhovie inmu urobi stupok: napokon ustpi, urob stupok a otcovi za pravdu upusti odstpi: neupusti, neodstpil od svojich poiadaviek odskoi uskoi: od pvodnho plnu napokon odskoila, uskoila popusti* povoli: rozhodli sa, e nepopustia v niom; po dlhom prehovran povolil podvolit' sa podda sa kapitulova (presta odporova. celkom ustpi): neostva nm ni in, ako sa podvolit', podda cvnu ucvnu: (u)cvli pred akosami zrieknu sa zriec sa vzda sa (dobrovone plne zanecha nieo): zriekli sa pvodnho plnu; vzda sa dedistva zastar. odsta: odsta od predsavzatia expr.: stiahnu chvost rezignova (zmieri sa s okolnosami): po porke rezignovali 3. presta sa vyskytova (v pvodnej rozlohe, vekosti): les ustpil stepi; voda na druh de ustpila strati sa pomin sa zmizn (plne): boles sa stratila, pominula, zmizla povoli poavi popusti (presta sa vyskytova v pvodnej intenzite): zima vo februri povolila, poavila; zlost v om popustila zoslabn utichnut stehnut uti sa (o intenzite javov, prejavov): brka zoslabla, utchla, stchla; hnev sa util zmierni sa usta: d sa zmiernil, ustal stupn p. stupiv stupok p. stup stupov P. obrann sudok vsledok usudzovania, uvaovania: utvori si o nieom vlastn sudok nzor mienka: poveda svoj nzor, svoju mienku zver: djs k zveru kni. sd: vyslovi o niekom nepriazniv sd usudzova p. domnieva sa usstavni p. zoskupi usui sa p. uschn usvztnenos p. korelcia usen p. strpen usi p. utrpi usuovan p. strpen usuova p. utrpi usvedi p. pichytit' 3 usvedova, usvieda p. obviova usvedujci ktor je svedectvom, dkazom dkazov dkazn: usvedujci, dkazov, dkazn materil, predmet nesprav, dolin usvini p. zapini svit 1. as pred bliacim sa vchodom slnka: pracova od svitu svit svitanie briedenie: vstva pred svitom, svitanm, briedenm rzsvit (Felix)
poet.: p r e d s v i t (vajansk) r o z b r e s k (zbek) z o r e n i e
(Stdkovi)

2. p. zaiatok uanova p. uetri 2

uetri 1. obmedzenm spotreby nieoho al. robenm spor nahromadi uspori: uetri, uspori stavebn materil; uetren, usporen peniaze hovor, uporova: uporova na byt naetri naspori (zska etrenm, oby. peniaze): naetril, nasporil si pekn sumu hovor.: zopori zoporova zapori zaporova: ksok chleba som si zoporoval z obeda; zopori, zoporova. zapori, zaporova si pr korn na ovolenku hovor.: zgazdova nagazdova zhospodri: mlad si u osi zgazovali, nagazovali zried uhospodri: uhospodrenpeniaze prispori hovor, prigazdova (uetri menie mnostvo): nieo som si v zahrani pispoil, prigazdoval hovor, zaanova: zaanoval si ete pr dolrov odloi (si): kad mesiac (si) odlo tiscku expr.: nastska utisn naskrbli (ako uetri): nastskala, utisla trocha peaz expr.: nahonobi nazha nazha (zska peniaze, majetok prepiatym silm) pejor.: nagrloi nagrli 2. chrnnm, ochranou a pod. zachova: ma ohad na niekoho uchrni ochrni: treba aspo nbytok uetri, uchrni, ochrni pre ohom; nikoho neuetr pre svojm hnevom hovor.: uanova uiana zaiana: chce uanova, uiana deti pred hdkami uiak l.p. zajac 1 2.p. stolika 1 uiana p. uetri 2 uianka p. iapka uisko p. ucho 1 ui itm zhotovi: da si ui kabt hovor. expr. spichn (rchlo a oby. povrchne): aty spchne za de subi. zbodn: narchlo si nieo zbodnem na seba poi (postupne viac vec): nekupuje hotov, deom vetko poije sama ukeri sa p. usmia sa uklbi sa, ukabn sa p. usmia sa klbok 1. klbiv vraz tvre: kodoradostn klbok, tvr sa mu stiahla o klabku posmeok: cynick posmeok grimasa: robi grimasy expr.: krn krnok: pohr'av krn, krnok expr. zried. poklb o k (Kukun)

utipanos p. zlomysenos utipan p. ironick, zlomysen utipn p. potpa 1. 2 tipok p. lomok 1 utvan p. unaven utva 1. prenasledovanm, nahanm zbavi sl uhna: psy urvali, uhnali svoju obe uduri (stlym duenm): uduri zver uhoni (honenm): uhoni niekoho na smr vysili: vta u nevldalo, prenasledovanie ho vysil i lo popreha (na ist as printi do intenzvneho pohybu): uite iakov na telocviku vdy popreha; pes poprehal sliepky 2. p. vyerpa 3 utva sa p. unavi sa uubranec p. pinavec 1 uubran, uubran p. pinav 1 uubra p. zapini ul p. ukrti 1 ust p. svah utbori sa p. ubytova sa, usadi sa 1 uahan p. unaven, vyerpan uaha p. vyerpa 3 utajene p. tajne utajen p. skryt, tajn' utaji podra, uchova v tajnosti: urobi nepozorovanm zataji zamla: sprvu pre nami utajili, zatajili, zamlali skry ukry zakry: zloin, hnev sa mu nepodarilo skry, ukry, zakry zahladi zastrie zamaskova (zariadi, aby sa nieo neodhalilo): stopy inu zahladili, zamaskovali: svoj strach navonok zastrel hovor, expr.: zatuova ututla zatutla: nezhody v rodine vedeli zatuova. ututla; zatutla kandl potlai premc udusi (neda najavo; o citovch prejavoch): potla, preme pred nm sklamanie; zapch si sta, aby udusila smiech zadra zdra: z(a)rpla, aby neprezradila svoje city prtaji (sasti utaji): osi z rozhovoru i pritajila utajovan p. kradm, potlan, skryt, tajn 1 utpa sa p. topi sa' 2 utran p. trav utarmoni p. premrni ua p. odsekn 1, sa 1 techa o utiuje boles, ia. o zmieruje neastie a pod.: techa v neast poteenie: vnuk mu je v chorobe poteenm kni. potecha: jedinou potchou mu bola ena km. balzam poet. techa (sidkovi) pren. nplas: nplas na boles tek vyhbanie sa nieomu, boenie od nieoho (oby. neprjemnho) nik: tek o zodpovednosti, nik pre skutonosou dezercia zbehnutie (tek od vo jska): dezercia nmornkov uteka l.p, bea 1 2.p. ponha sa I 3. p. ma sa 2 uten p. odplva 1 uterk kus tkaniny na utieranie tela po umyt: anov uterk, vzia si so sebou mylo a uterk osuka (velk uterk na osanie): frotrov osuka, zabali sa o osuky utierka (uterk na riad) tes p. bralo utesni p. zapcha utsovat' p. tesni 1

p. aj smiech 2. p. vsmech ukodi p. ubli uklisa p. usmia sa krn, krnok p. klbok 1, smev, smiech 1 uka sa p. smia sa 1 ukrn sa p. usmia sa ukrti p. zakrti I ukvari p. uprai uachtil 1. p. achetn 2. p. dokonal 1 3. p. kvalitn, vzcny 1, pestovan uliapa p. poliapa I umykn p. unikn 1 uomran p. mrzut 1 upinn p. pinav 1 upinit p. zapini uspori p. naspori uporova p. uetri I utedri p. poskytn, da I utipank p. zlomysenk

uteen p. prjemn, krsny 1, pekn 1 utei poskytn techu (v zrmutku, zlom poloen a pod.) potei: utei niekoho pri strate blzkeho loveka; poteili ns dobrm slovom a sbili pomoc * rozhovra (nedok.: rozptyova, vyhovra chmrne, pesimistick mylienky): cel veer ho rozhovral p. aj uspokoji 2, uti 1 uteite, uteovate p poteovate teliv, ten p upokojujci uteova sa p. tei sa 2 uteujci p upokojujci utiahnu 1. ahanm, sahovanm dovedna urobi pevnejm pritiahnu zatiahnu: utiahnu uzol na kravate; pritiahnu si reme; zatiahnu kohtik na vodovode stiahnu: stiahnu sluku dotiahnu (plne): dotiahol vetky skrutky zonurova (nurovanm dovedna urobi pevnejm, tesnejm): zonurova driek pouahova* popriahova(postupne): pouahova skrutky 2. ahanm da do pohybu, a tak niekam dopravi uviez uvliec: vlak ledva utiahol nklad; neuvezie, neuvleie to vetko uvlda zvldnu (vystai so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. nieoho): naberie si na vozk vea a potom neuvldze; nezvldze tak archu vydolie udolie 3. p. ukrti utiahnu sa 1. ods na tich, odahl, nenpadn a pod. miesto uchli sa: najradej sa utiahne do samoty, do strania; Kam sa uchlime pred brkou? schli sa stli sa expr uupi sa (skrenm vyjadri osamotenos, strach, opustenos a pod.): od strachu sa schlil, stlil do kta izby; vta sa uupilo v krov stiahnu sa (presta by inn v nieom al. skrenm vyjadri pasivitu a pod.): naakal sa nsledkov, radej sa stiahol; stiahnu sa do klbka podie sa (njs toisko): nevie, kde sa m podie od starosti pouahova sa (postupne): ustatpouahovali sa do chldku 2. p. uskromni sa utiahnu si artovnm, ironickm spsobom sa vyjadri o niekom urobi si art urobi si posmech: rd si utiahne, urob posmech, art zo svojich spoluiakov expr u t r h n si: vie si z kadho utrhn hovor, expr.: vystreli si streli si (asto nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streli si z niekoho na prvho aprla pouahova si (viackrt al. z viacerch si utiahnu): pouahova si zo spoluiaok utiahnut ktor sa vyhba spolonosti, komunikcii: ktor je rd v stran; svediaci o tom nevbojn tich: utiahnut, nevbojn, tich diea; kad ho poznal ako utiahnutho, nevbojnho, tichho loveka nesmel uzavret samotrsky pren : kltorn kltornckv pustovncky: sedel bez slova - utiahnut, nesmel; pokala sa zmeni svoj uzavret, pustovncky, samotrsky, kltorn, kltorncky ivot zakrknut zahriaknut (utiahnut pre nedostatok sebavedomia): v hlunej spolonosti sa vynmal zakrknut, zahriaknut chlapec p. aj uzavret utiec p. ujs 1-5 utiec sa, utieka sa porov. obrti sa 4

utiere p. oma utierka p uterk utichnut' p. stchnu 1. 2 utilitarista p vypotavec militarizmus, utilitrnos p. vypotavos utilitrny, utilitrskv p. zitn utilitrstvo p. vypotavos utisn 1. ma silu, schopnos tisn utlai: nevldal utisn, utlai do kopca vozk 2. p. uetri 1 utisn sa 1. p potisn sa, stisn sa 2. p. uskromni sa utisnut p. odkzan uti 1. urobi tichm, pokojnm: zmeni (zporn) citov reakcie oby. pozitvnym spsobom upokoji uspokoji: ledva util, ufsipokojil rozvravencli iakov uchlcholit': uti, uchlcholit' si svedomie dobrm predsavzatm ukolsa ukolemba: ukolsali, ukolembali ns submi expr. uika u a n k a t uvravka expr. zried.: u m o j k a usepka: uitkali, uankali ns. aby sme vydrali a boli trpezliv zried. ulska (lsknm upokoji): deti tak matku ulskali, e im odpustila utei (v iali poskytn techu): nijako ma jeho slov neuteili pren. uspa: usiloval sa svedomie uspa 2. odstrni al. zmeni niektor (oby. neprjemn) telesn pocity al. in prejavy sti* stlmi: uti, stlmi aspo trochu hlad, smd zmierni umierni (urobi miernejm, menej prudkm): znerni. umierni hluk na pracovisku schladi* skroti (hnev, zlos, ve) uhasi zahasi: iba tretm pohrom uhas, zahas smd: expr. tbu nim neuhas zahlui prehlui (prekona, potlai nieo niem silnejm): zahlui vitky pitm kni. ukoji (vyhovie fyzickej al. psychickej potrebe): ukoji tbu po poznan uti sa p. stchnu 1. sti sa 2 utiujci p upokojujci utkvel p. trval, stly 1 utkvie njs pevn, oporn bod, pevn miesto (v mysli, v pamti): obraz, neastia mu dlho utkvel v pamti uchova sa: z detstva sa mu uchovala spomienka na prv vlet expr vreza sa (pevne utkvie): detsk pla sa mu vrezal do pamti zachyti sa kni. spoin (o pohade, zraku): oi sa nemali na om zachyti; spoinul pohadom na dievine zahadie sa uprie zrak: zahadel sa, uprel zrak do dialky utla, utlaova 1. tlakom zmenova objem nieoho stla stlaovat: utla, stla slamu do kopy pritla pritlaova pritska (spsobova tesn priblenie nieoho): pritla, pritska zem okolo rastliny utlkat ubja (tlaenm, bitm utla, stla): utlka, ubja hlinu, betn udupva (dupanm utla): udupva sneh okolo chaty u t l p k v a utpkvat (tlpkanm. apkanm utla): utapkva. uapkva zem bosmi nohami 2. uskutoova tlak zastarv. utiskat: nrodnostne, socilne, politicky utla, utska ud u j a r m o v a km j a r m i zotroova (celkom zbavova osobnej, politickej, hospodrskej a pod. slobody): mnoh vldcovia chc ujarmova, zotroova nrody expr.: gniavi degvi: v zajat ich degvili; gniavili ich udsk

dstojnos (lepta: deptat udsk prva ubja dlvi: vedome Iw psychicky ubja, dlvi prenasledova (mocensky al. inm spsobom proti niekomu vystupova): prenasleduj ho za pokrokov nzory tyranizova terorizova (vynucova si poslunos, vnucova svoju vu): tyranizuje, terorizuje rodinu a cel okolie utlate, utlaovae p dikttor, potlaovate utlai p. utisn I tlak nsiln obmedzovanie, potlanie udskch a obianskych slobd a prv: komunistick tlak, zbavi sa tlaku poroba (vystupovan tlak): duchovn poroba, vzoprie sa porobe nesloboda: i v neslobode perzekcia (prenasledovanie politickou mocou): rasov. politick perzekcia expr otroctv o poddanstvo: morlne otroctvo kni?. j a r m o : jarmo totality km. nevol kni?.: temno temnota: obdobie temna, temnoty * pren tma: panstvo tmy sa skonilo utapka tlpkanm stlai al. sformova uapka: deti utapkali, uapkali zem; utapka, uapka z hliny koliky expr. ucapka ucpa: lka m okrhle, akoby mu ich bol dakto ucapkal, ucpal expr.; udlabka udlapka udlabi udlapi: ulapka chodidlom piesok; udlapi z piesku hradby p. aj udupa utlc 1. tlenm rozdrobi potlc: v maiari utlel mak; potlc orechy * podrvi (drvenm rozdrobi): podrvi skaly na prach 2. p. udupa 3. p. zbi 3 tlm p. apatia utlmen l.p. tlmen 2.p. ommen 1 utlmi 1. zmeni intenzitu oby. zvuku, svetla) stlmi: utlmil , stlmi huanie stroja zmierni sti zoslabi: zmierni, sti hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo diea spa pritlmit pridusi (iastone, v menej miere): pritbni spev; pridusila vkrik p. aj spomali 2. zabrni prejavu (oby. citovmu) potlai udusi: utlmila, potlaila v sebe nhlu zlos; udusil pla; injekciu rchlo potlaili umtvi (znii cit, vu nieo urobi a pod.): umtvi b; umtvi silie napravi vec expr. ututla (zabrni zverejneniu nieoho): kandl ututlali tlocit, tlocitnos p. tak tlocitn p. citliv 2, precitliven tluk, tluk, tlunk p. tly I tly 1. vyznaujci sa tenkmi, drobnmi, jemnmi tvarmi, malmi rozmermi (op. velk, mohutn) drobn: tla. drobn postavika mlila v odhadovan veku mal tenk thly: mal, tenk knika; tle, tenk ensk ruky; tenk, thly riek slab (telesne) expr. dengav: na svoj vek je iea vemi tle, slab, dengav subtlny krehk: ma subtlnu, krehk telesn kontrukciu; subtlne, krehk stvorenie jemn nen (vzorom): jemn, nen tvr, briaka expr.: tluk tluk * tlunk 2. p. nedospel toisko, toite miesto al. osoba poskytujca ochraovanie v akostiach, v nebezpeenstve a pod.: toisko, toite pre daom; vy sle moje posledn toisko.

toite ztita ochrana: matka je jej ztitou tulok /.astar tula (miesto odpoinku, pokoja: jednoduch socilne zariadenie): uchli sa do tulku prstreie: poskytn niekomu prstreie azyl (politick toisko): poiada o azyl prtulok (Timrava) prchy lok (J. Hork) prchy a (Timrava) /ried. ztul (Ondrejov) skra: tajn skra pren. oza (prjemn, ist miesto): domov je oza pokoja toi uskutoova vojensk al. in tok, nsilie napda: vojaci toia zboku, napaj ns v noci prepada (nenazdajky): partizni prepadali vojensk oddiely; prepada niekoho otzkami dora doskakova skka dobiedza dotiera domza (nsilnm, neiaducim spsobom niekoho znepokojova): psy o ns orali, oskakovali. skkali; komre doho dobiedzali, dotierali cel veer; domza ma nstojivou iadosou /astar. turmova kni. atakova: atakovanie spoluhra bombardova (toi bombami; expr ustavine niem znepokojova): leteck bombardovanie; bombardova niekoho otzkami tonky p. ton, dobyvan tonk 1, kto podnik vojensk tok agresor: odrazi vpd tonka, agresora kni zastar.: vbojca (Sldkovie)
v b o j n k (Hviezdoslav)

2. v kolektvnych portovch hrch hr toku: hra tonka krdlo (krdeln tonk): prav krdlo center (stredn tonk) ton ktor to, ktor- je zaloen na toku ofenzvny dern: ton, ofenzvna kampa; ton, dern charakter vojenskej opercie agresvny: agresvna povaha loveka agresorsk tonky: agresorsk. tonky pln bojovn bojachtiv: bojovn, bojachtiv sily dobyvan dobyvatesk vbojn: vies dobyvan, dobyvatesk vojnu; vbojn vprava; vbojn duch invektvny napdav (napdajci, oby. reou, slovnm prejavom): invektvny lnok tok 1. vojensk napadnutie niekoho, nieoho; priama bojov akcia na znienie nepriatea: ozbrojen tok; tok na nepriatesk pozcie agresia vpd invzia (ton napadnutie): agresia, vpd na cudzie zemie; invzia nmornej pechoty njazd (vtrhnutie na cudzie zemie): tatrske njazdy ofenzva (v tok): prejs o ofenzvy * npor: npor nepriateskch vojsk vpad (nhly tok): vpad jazdy vboj (tok s cieom zska cudzie zemie): kolonilne vboje voj. der (sstreden tok): smer hlavnho eru kni. atak zastar.: turm npad (Kaliniak) 2. nhle, prudk napadnutie (in ako vojensk, napr. fyzick, slovn, v tlai a pod.): tok rozzrenho zvieraa; v kadom slove videl tok proti sebe atentt (tok na ivot z politickch pohntok): spcha atentt na niekoho kni. inzultcia: inzultcia rozhocu na futbalovom zpase vpad: vpay opozcie npor: to je npor na nervy kni. atak invektv a: verejn ataky, invektvy uton p. utopi sa utopenec utopen lovek: z rieky vyliahli utopenca nr.
t o p e l e c (Zelinov)

utpia fantastick, vysnvan, neuskutoniten predsta-

trkovit majci podobu trku, vyznaujci sa nesvislosou a neucelenosou ryvkovit nesvisl: mloo vyrozumela z. trkovitho, ryvkovitho, nesvislho hovoru rodiov f r a g m e n t r n y torzovit utrpi trpenm pokodi na duevnom al. telesnom zdrazlomkovit kni. lomkovit (ktormu chba nejak v umori: neastie ju utrpilo, umorilo (na smr) as, asti): fragmentrne, torzovit literrne pamiatusuzovat usi (duevne pokodi): matku usuzovalo, ky; zlomkovit, lomkovit sprvy kus neucelen usilo vedomie, e stratila syna /ried.: zosuova nepln medzerovit: kus, neucelen poznmky; strpit dotrpi: starosti ho zosuuj ubi zdepta nepln, medzerovit vedomosti rozbit skrui (zbavi duevnch sl): samota ich ubije, zdeptrok 1. odtrhnut kus nieoho: trok papiera zdrap t; neistota, bieda ud skru* hovor.: ukrenkovat use(odtrhnut neforemn kus): zdrap ltky expr.: franfokrova (stlym psobenm, malichernosami, neprimerec f r a n f o r : roztrha nieo na franforce expr.: straranmi poiadavkami zbavi duevnch sl): nedorozupec strap: zo iat zostali iba strapce expr.: c a f r a n g menia v rodine ju ukrenkovali; nedovol, aby ju v robocamforec capart te usekrovali umui utrzni utra strzni 2. p. ryvok, zlomok 2, as stra skvri (pokodi telesne al. duevne; spsobi utuchn p. oslabn, zhasn 1 muky): choroba diea naisto strznila, strala; pocit utli sa p. schli sa viny ju utral, utrznil expr. /.gniavit : osud ho zgniavil tula p. chata, toisko hovor, expr.: umordova dotra domui (telesne): tulne 1. porov tuln 2. p. prjemne dotra kone na dlhej ceste zmori hovor. expr. zmortuln vyvolvajci kladn pocity pokoja, pohodlia, dovat' strha (vyerpa najm yzicky): dlh choroba skromia a pod. (oby. o prbytku; op. netuln) tepl ho zmorila zdrvi dorazi znii znivoi: zl pohodln: vracala sa v spomienkach do svojho tulsprva ma zdrvila, zniila, znivoila slang.: zvalcova nho. teplho domova; oddychoval v tulnom, pohodlprevalcova: zves ho zvalcovala expr. zora: ak sa nom kte svojej chalupy prtuln prjemn mil: nebudeme brni, zoer ns vstpili do prtulnej, prjemnej, milej podkrovnej izby trapy p. trpenie, staros1 1 (op. chladnej, neosobnej) domcky (vyvolvajci utrati 1. p. min I, spotrebova 2. p. strati 1 3. p. prepocit domova): ocitn sa v prjemnom, domckom robi 2 prostred traty p. vdavok tulok l.p. toisko 2. p. chudobinec uthan, uthask p. klebetn, ohovrask, hanliv ututlat' l.p. utlmi2 2.p. zataji 1, utaji utrhn 1. p. odtrhn 1 2. p. odobra 2 utui p. upevni 1, posilni 2 utrhn si p. utiahnu si utui sa p. zosilnie utriedi p. usporiada 2 tvar organizan celok al. jeho as; celok usporiadan utrie trenm zbavi nieo vlhkosti, neistoty a pod. istm spsobom: hasisk, vojensk tvar; pochodov (oby. uterkom, handrou, rukou) al. trenm odstrni tvar jednotka: vrobn jednotka, leteck jednotka; nieo z povrchu nieoho poutiera (viacermi pohybjednotka cviencov odb. formcia: ton formcia mi): utrie, poutiera dieau nos. slzy; utrie nbytok, utvra p. tvori 1, 2 dlku, poutiera prach obtrie zried otrie: rukvom utvra sa p. tvori sa si otrel sta, slinu poet. strie: strela si uplakan oi tvor p. dielo, prca 5 vyutiera /ried. vvmdli (dkladne utrie): vyutiera chrbt do sucha zotrie (najm odstrni nieo z povrutvori 1. zmernou, cieavedomou (najm duevnou) chu): zotrel si pot z ela; zotrela narchlo sadze zo innosou da vznik nieomu: utvori si nzor na nieo, stola; zotrie tabuu (v kole) vytrie (zntra): vytrie utvori dobr podmienky na pracovisku vytvori kni. si ktiky st postiera pozotiera (postupne): postiestvori (tvorivou, asto umeleckou al. vedeckou innosra. pozotiera erstv nter, farbu z. pier; iaci pozotieou da vznik nieomu): vytvori, stvori bse, sochu,

va o nieom: politick, hospodrska utpia; ten pln je utpia ilzia vidina (klamn predstava o skutonosti): oddva sa ilzim, vidinm fantzia: fantzia sa men na skutonos sen: sen o vekom ast idel (ako dosiahnuten ciel): idel venho mieru utopick,utopistick p.neskuton [.neuskutoniten utopi ponorenm do vody usmrti; pren. expr. necha niekoho prepadn pri skke: tlail chlapcovi hlavu do vody, chcel ho utopi potopi (postupne): potopil vetky tence; uite ho na skke utopil, potopil zatopi: chlapci zatopili maa utopi sa ponorenm do vody prs o ivot kni. uton: zlyhalo mu srdce, utopil sa; lo utonula /ried. zatopi sa: deti, dvajte pozor, voda je hlbok, zatopte sa potopi sa (klesn na dno): ln sa potopil utrca p. mrni 1, ma 1 utrati p. uhdnu 1, vystihn 1, 2 utraktova p. pohosti utrpen p. strpen

rali tabuu poobtiera (postupne na povrchu) expr. zlza: zle narchlo prach z. nbytku utrinos p. uplakanec, sopliak 1 utrmcan p. unaven utrmca sa p. unavi sa troby 1. p. vntornosti 2. p. vntro 1 trovv p. vdavok utrpenie p. trpenie utrpie p. zska 1 trpnos p. scit trpn p scitn 1, 2 utrsi p. poveda', poznamena 1 utrznen p. strpen utrzni p. utrpi uti 1. p. zska 1 2. p. dosta 2, 3 trka p. urka

pren.

vedeck tdiu stvrni zobrazi (da umeleck podobu): stvrni, zobrazi postavu, hrdinu v romne; maliarsky, hudobne stvrni, zobrazi prestavu o vesmre zloi skomponova (umeleck, oby. hudobn dielo): zloi, skomponova operu, piese, bse, obraz povytvra (postupne): maliar svoje hlavne' iela povytvral v mlaosti * expr. splodi (by pvodcom oby. nieoho nepodarenho): splodi chaos kni. kreovat': kreovanie spolku pritvori (dodatone utvoit) 2. zoskupenm, budovanm a pod. da zklad vzniku nieoho vytvori zaloi: utvori, vytvori tudentsk spolok ustanovi kni. kontituova (intitucionlne): ustanovi, kontituova zkon, vlu vybudova: vybuova v obvode klku zriadi urobi: pri Slovenskej akadmii vied zriadili, urobili nov pracovisko; zriadi pri kole ihrisko zostavi (z ast, z osb): pre deti zostavili pestr program; komisiu zostavili z lenov vboru poutvra povytvra (postupne): poutvra, povytvra zujmov krky utvori sa istm (asto vonkajm) zsahom zaa jestvova vytvori sa vznikn: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovit oblanos; v meste vznikol neakan odpor * vyvin sa vyformova sa (utvori sa v procese vvinu): ete nevedno, ako sa udalosti vyvin, vyformuj ustanovi sa odb. ustavi sa kni. kontituova sa (utvori sa cieavedomou innosou, budovanm a pod.): ustanovil sa nov parlament; Slovci sa kontituovali ako nrod u dvno utvrdit' potvrdenm faktov odstrni neistotu, vhanie o nieom al. o niekom uisti* ubezpei: utvrdit'niekoho v domnienke, v presveen, e postup je sprvny; uisti, ubezpei partnera o svojej podpore upevni posilni (urobi pevnm, silnm, oby. nzor, presvedenie, zsady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom mysle. predsavzat; umeleck dielo ns posilnilo vo viere v dobro presvedi (rozumovmi dvodmi odstrni neistotu, pochybnos): presvedia vs o sprvnosti, elnosti svojho plnu utran p. strpen utra p. utrpi uvdza porov. uvies vaha slovesn tvar zaloen na uvaovan, preman: nrodohospodrska vaha * rozprava: napsa vahu, rozpravu o socilnych otzkach kni. reflexia: bsnick rejle.xie o svete pejor. traktt (nezaujmav, zdhav vaha): psasiaholh traktty vahov p. hbav val p dolina uvan p. pinav 1 uvl'at 1. vanm postla pova zva: deti u vali. povali trvnik; d zval obilie expr.: pomiaga zmiaga: pomiagan, zmiagan hriadky 2. vanm zneisti pova: na pjde si uva aty; vojaci sa povali v blate, v prachu zava dova: v mlyne sa cel zaval upinit (opretm o nieo): Upin sa, vaj pozor na zapren nbytok! p. aj upinit', zapini 3. p. uvaka 1 valina p. tiesava

uvaka 1. vakanm, vanm zhotovi uvl'a: uvakala, uvala z cesta kol; eti uvali z hliny page vyvaka (vakanm spracova): vyvaka cesto na rezance 2. p. povalcova valom p. rchlo uvari 1. varenm pripravi al. upravi (oby. jedlo, npoj): uvari chutn obed; uvari vodu na aj hovor, expr. ukuchti (jedlo): narchlo nieo ukuchtila trocha pejor uklochni uklochti: uklochn, uklochthocio,
len aby bol pokoj
cha pejor.:

n a v a r i hovor. expr. n a k u c h t i tro-

naklochni naklochti (oby. v dostaujcej miere): navari na dva ni; naklochnili, naklochtilipre cel rodinu prevari (zohria na bod varu, oby. tekutinu): mlieko treba hne prevari, uvari expr. navyvra (uvari viac druhov jedl) 2. p. presvedi, prehovori 1. uhovori uvarovat' p. ustriehnu 1 uvartova p. ustriehnu 1 uvenie 1. p. cta 2. p. rozvaha 1 uven p. premyslen, cieavedom 1 uvi 1. dkladnm myslenm posdi vetky okolnosti vzia do vahy: treba (si) dobre uvi, ako s sily rozloen; vzal o vahy vetky dvody * zvi posdi (porovnanm zhodnoti): Zvte, poste svoje monosti! rozvit' rozmyslie premyslie: musme (si) rozvit , ako to urobme; najskr si rozmysli, o odpovie * zastarv. povi: povte len, koko nmahy to stoj domyslie (uvi do podrobnost, dsledkov): ke domyslel nsleky svojho inu, naakal sa fraz. necha si rozlea v hlave: ete raz, si cel prpa nechal rozlea v hlave 2. p. uzna 2 uvliv p. rozvny uvaova 1. vahou prichdza k nieomu a hodla to uskutoni rozma myslie zama poma: uvauje, rozma o tom, e sa k nm prid; zama vstpi o spolku; poma, mysl na enenie ma v mysle ma v plne plnova (tmito slovesami sa vyjadruje via miera odhodlania realizova nieo): m v mysle, v plne samostatne ponika; plnuje si cestu do zahraniia chysta sa strojit' sa (zbiera sily uskutoni nieo u uven, premyslen): chyst sa. stroji sa presta faji; chyst sa, stroji sa, e nebude shlasi s nvrhom 2. p. prema 3. p. skma I uvdn p. zvdn 1 uvdnut 1. p. zvdnut 1 2. p. ochabnut 2 uvzni za trest pozbavi slobody a umiestni vo vzen da do vzenia zatvori zavrie: za kre ho uvznili, dali do vzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli
ho za poburovanie hovor, expr.: z a b a s n z a v r z n t

privrzn expr.: chlopn prichlopn (chyti a uvznit): u ho chlopli subt. apn fraz.: posadi do vzenia/do temnice da za mree hovor. expr. da do basy fraz. art da do chldku p. aj zaisti vzok p. zvzok uvedomel ktor m vedomie prslunosti k istej socilnej, spoloenskej a pod. skupine a ktor prejavuje toto

vedomie: uvedomel oban * presveden: uvedomel, presveden prvrenec hnutia vedom uv edomen (ktor si uvedomuje poslanie splni ist ciel"): vedom, uvedomen pouvanie spisovnho jazyka zastar. povedom uvedomene p. myselne uvedomenie l.p vedomie 1 2. p. oznam uvedomen p. vedom 1, myseln, uvedomel uvedomi si zisti nieo prostrednctvom vedomia zastarav upovedomi si: u(po)vedomil si svoju bezmocnost : neuvedomili si. e sa schladilo zastarv. spovedomi si (oltsov) pochopi pozna spozna (rozumom vystihn): raz pochop, (s)poznd, e sa mlil pocti (zisti najm citom): poctil zodpovednos z.a vchovu det zbada spozorova zvedie (zmyslami): zmenu v sprvan priatea zbadal, spozoroval a neskr postrehn (zisti nieo, o nie je hned. na prv pohad viditen, jasn): postrehn vetky svislosti prs na nieo: rchlo prila na to, e do tej spolonosti nepatr zried zobadasa obada sa: (z)obadal sa hne, e je zle predstavi si (iba v 2. os. ako modlna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skoni uvdomovan p. vedom 1 uveleben p. naden 1 uvelebi sa p. sadn (si) 1 uvelienie p. nadenie uvelien p naradovan, naden I uvelii sa l.p. sadn (si) 1 2. p. nadchn sa ver spsob vmeny tovaru, pri ktorom sa nevyaduje platenie v hotovosti ihne: predva na ver, zastavi niekomu ver hovor, dlh: kpi na dlh kni. kredit: dosta v banke kredit subt. borg: pi na borg uverejni urobi verejne prstupnm, verejne znmym zverejni: uverejni, zverejni tatistick daje o nieom: uverejni, zverejni obsah dokumentu v tlai, v rozhlase, v televzii medializova (uverejni v rozlinch masovch mdich): problm treba medializova publikova* vyda (uverejni tlaou): autor publikoval svoje prv bsne v asopisoch odtlai (uverejni tlaou): lnok mu odtlaili v strednom dennku donies* prinies (sprvu, informciu a pod.): noviny priniesli sprvu o ivelnej katastrofe prispie (do novn, do asopisu): prispie odbornm lnkom, esejou pouverejova povydva (postupne uverejni) uveri p. uzna 1 verova poskytn ver da na ver: vetky dodvky nm verovali, dali na ver da ver (na nieo) vetrie p nvetrie uviaza 1. viazanm (do uzla, do sluky) upevni al. upravi do istho tvaru zaviaza: uviaza, zaviaza si atku pod krk: uviaza, zaviaza nrky na uzol. na mau urobi uzol: urobi uzol na kravate, uviaza kravatu pouvaova pozavzova (postupne viac vec): pouvaova deom stuky do vlasov 2. viazanm pevne pripoji priviaza: uviaza, priviaza dobvtok pripevni (viazanm): pripevni povraz o stp pouvaova poprivzova (postupne, viac vec): poprivzova, pouvaova lnky k brehu 3. p. zviaza 1

uviaznu I. osta vzie na jednom mieste zaviaznu: autobus uviazol, zaviazol v zveji: koles uviazli, zaviazli v blate zosta osta (nevzdiali sa): Kde si vera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom terne, zde sa nm povraz zachyti sa (v nejakej prekke): vetvika sa jej zachytila vo vlasoch zabodn sa (po bodnut osta tra z nieoho): n sa zabodol do srdca, uviazol v srdci zary sa vry sa: guka sa zaryla, vryla do steny zapadn: zapadn do snehu 2. presta prebieha (o deji) zaviaznu usta zastavi sa: zbava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavila zadrhn sa (o hlase, rei): slov sa mu zadrhli v hrdle kni ustrn: pohyb ustrnul hovor. expr. zamrzn: iados kdesi zamrzla 3. p usadi sa I uv idie 1. zrakom prija do vedomia, zrakom postihn: zaradoval sa. ke znova uvidel rodn kraj spozorova zbada: nespozorovali, nezbadali v diake svetlo kni. uzrie: u a viac neuzriem zazrie zoi (oby. nhle al. nakrtko): ke zazrel, zoil soka, uiel vimn si (zrakom venova pozornos): nik si nevimol, e som odiiel zahliadnu (nhle, letmo): v dave zahliadol znmeho nr. zmerkova zbai spi km. zastar zhiiadnu: obloku zmerkoval. spil. zhliadol znmu tvr 2. skmanm nieo spozna, pozorovanm na nieo prs zisti presvedi sa: oskoro uvid, zist, e vetko je inak; presved sa, e mm pravdu zbada spozorova: zbadali, spozorovali na om nhlu zmenu postrehn (nieo, o nie je na prv pohad viditen, jasn): nepostrehla, e s to iba przdne rei 3. prs do styku s niekm uvidie sa stretn stretn sa: nelime sa, lebo zajtra a uvidm, zajtra sa uvidme; u a dlho neuvidm, nestretnem: dlho sa nestretneme zs sa: zdeme sa, uvidme sa v Tatrch 4. vybavi si v mysli predstavi si: zrazu uvidel pred sebou nsledky svojho inu; predstavil si ho ako vaza uvidie sa p. zs sa1 I uvies 1. usmerni niekoho pri prchode, usmerni vstup niekam vovies: uvies, vovies host do domu zavies privies (vedenm, sprevdzanm niekam dosta): zavies, privies novho pracovnka do jeho pracovne umiesti umiestni (niekoho na konkrtne miesto): nvtevnkov umiest(n)ili vavo 2. poda niekomu bli vklad o nieom zasvti vovies: uvies, zasvti, vovies deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvtili ns o situcie oboznmi zoznmi (oby. nie celkom podrobne): oboznmi, zoznmi tudentov s predmetom tdia 3. sta sa podnetom nejakej innosti, zmeny (stavu) da: uvies, da tovre do chodu; uvies stroj do pohybu privies: privies prtomnch do asu, do pomykova 4. umoni, e sa nieo niekam dostane zavies: uvies, zavies nov metdu do praxe; uvies peniaze do obehu uplatni: uplatni mechanizciu 5. predstavi na scne al. zaradi ako (umeleck) program: divadle, rozhlase uviedli sasn hru pred-

vies zahra (predstavi konkrtne dielo): umelci s spechom predviedli Suchoovu Krtavu, zahrali nov symfniu premietnu (film) 6. vyjadri slovami s cieom vysvetli, uri, spresni nieo al. podpori aktami nieo uda poveda: uvies, poveda prinu nespechu; uvies, uda presn rozmery, cenu nbytku vymenova: vymenoval vetky vnimky spomen (v krtkosti, letmo): spomenul u. vetky okolnosti prpadu zacitova odcitova (poda presnho, pvodnho znenia): vznam slova zacitoval zo slovnka; odcitova vrok znmeho politika poudva pouvdza (postupne) 7. (slvnostne) odovzda, udeli rad. hodnos, funkciu a pod., zveri niekomu vykonvanie nieoho intalova: uvies, intalova ministra do funkcie dosadi (oby. mocensky): dosadi do radu, do funkcie tajomnka /astar posadi (dosadi do radu, do funkcie): posadi panovnka na trn uvies sa prinies na verejnos prv vsledky zaatej innosti predstavi sa: mlad vedec sa uviedol, predstavil dobre preukza sa (ukza sa, prejavi sa navonok so svojimi vsledkami): preukzal sa ako schopn pracovnk uviez p. utiahnu 2 uvja sa p. usilova sa 2 uvtac p. vitae uvta p. privta 1, 2 uvlen p. pinav 1 uvli p. zapini uvlda l.p. vydra2, zvldnu 1 2.p. premc 1 vod zaiaton, oby. samostatn as publikcie al. reovho prejavu: krtky vod knihy; predna zaal bez vodu predslov predhovor (vodn poznmky na zaiatku diela al. reovho prejavu): predslov, predhovor editora; poveda krtky predslov prolg: prolg k bsnickej zbierke expozcia (vodn as literrneho diela): expozcia drmy kni. introdukcia
/astar. p r e f c i a (kultty)

voda p. klka vodie p. porieie vodn ktor bva v vode, ktorm sa nieo zana, otvra (op. zveren) vstupn: vodn, vstupn ria opery otvrac: otvrac ceremonil olympijskch hier; otvrac prejav zaiaton poiaton (op. konen): ahko zdola zaiaton, poiaton etapu pretekov uvoli sa p. prista 1 uvonene 1. porov. uvonen 2. p. vone 3. domcky" 2 uvonenie p ava uvonen v ktorom niet naptia, neprirodzenosti. obmedzenia (o loveku a jeho prejavoch: op. upt) nenten nestrojen bezprostredn: vzbudzova sympatie uvonenm, nentenm, nestrojenm, bezprostrednm sprvanm; jej smiech bol uvonen, nestrojen, bezprostredn nensiln prirodzen: nensiln, prirodzen zbava; nensiln, prirodzen dranie tela lerny (uvonen, a nedbanliv): lerne vystupovanie, lerne pohyby von neviazan (bez zbran, zvzkov, spoloenskch obmedzen a pod.): von vzahy manelstve; von, neviazan mravy

uvoni 1. zbavi obmedzenia (v pohybe), zbavi zovretia: uvoni si privret nohu, uvoni ps vyslobodi oslobodi: vyslobodi auto zo zveja; oslobodi si ruky vy mani vymc: vymani, vymc telo spod zvalu subt. vyprostit' p. aj prepusti 2. urobi vonejm, menej tesnm, naptm povoli: uvoni, povoli si kravatu, opasok popusti: popusti psovi obojok, koovi uzdu p. aj odviaza 3. urobi vonm, przdnym u p r z d n i t vyprzdni: uvoni cestu, vhad; uvoni, vyprzdni mi pohr; uprzdnit', vyprzdni byt, miestnos odblokova tech. deblokova (zbavi prekky): odblokova, uvoni zatarasen priechod prekliesni (kliesnenm uvoni): prekliesni si cestu 4. ubra z intenzity zmeni zmierni: uvoni, zmeni naptie; zmierni tlak povoli: povolil zovretie dlan expr. vybi (da von priebeh): uvoni, vybi si zlos, energiu uvoni sa 1. porov. uvoni 2. p. uavi sa uvoovac p. prepac voz p. zvoz uvraven p. trav uvravie p uhovori uvrean 1. p. ukrian 1 2. p. uplakan 1 u v r h n p. vohna 2 uvrieskan 1. p. ukrian 1 2. p. uplakan 1 vrie p. kopec 1 uvrzn, uvrzgn p. ujs 1 uvula p. apk uvzat p. tvrdohlav uvzia sa p. zaa sa 1 uvzia si p. zaumieni si zadie p. pozadie 1 uzkoni zkonne ustanovi, urobi zkonom kni/. kanonizova: uzkoni, kanonizova predpisy odb. kodifikova (uzkoni nejak normu): kodifikova prvne normy; uzkoni, kodifikova nov pravopis legalizova (oby. dodatone uvies do zkonnho stavu): legalizova stranu u z a m k n p. zamkn uzancia p. zvyk uzatvrac p. zatvrac 1 u z a t v r a 1. porov. uzatvori 1-5 2. p. domnieva sa uzatvoren p. uzavret 1-4 uzatvori 1. da do takej polohy al. stavu, ktor znemouje prstup niekoho al. prvod nieoho zatvori uzavrie zavrie (op. otvori): (u)zatvori portov arel; (u)zavrel dvere na k; (u)zatvori potrubie, (u)zavrie plynov kohtik zapcha: zapcha otvor p r e h r a d i (priehradou znemoni priechod): cestu do zhrady prehradili plotom pozatvra p o u z a t v r a pozaviera pouzaviera (postupne, viacero vec): po(u)zatvrali, po(u)zavierali vetky obloky blokova zablokova (nedovoli prstup): (za)blokova letisko zabarikdova (zabrni prstupu barikdou): z.abarikdova vstup do budovy 2. urobi svislm uzavrie spoji: uzavrie, uzan>ori, spoji obvod, okruh

3. urobi definitvny koniec, zver nieoho (op. zaa) uzavrie zakoni: debatu uzatvorili, uzavreli, zakonili vzjomnou dohodou kni?. zaki: prednku zakluil prkladom zo ivota skoni dokoni zavi (dovies do konca): tdium skonil, zavil doktortom; zaat dielo u nedokonil, nezavil 4. dohodou realizova uzavrie: uzatvori, uzavrie manelstvo dohodn dojedna (jednanm realizova): dohodn, dojedna zmluvu o kpe domu 5. dospie k zveru, urobi z nieoho zver uzavrie: z vsledkov uzatvorili, uzavreli, usdili, e postup bol chybn dedukova (vyvodi dedukciou): dedukoval sprvne uzver 1. uzavieracie zariadenie: vzduchov uzver, uzver strelnej zbrane tech uzvierka: skrutkov uzvierka zklopka zchlopka: bezpenostn zklopka, zchlopka 2. p. zver 2, 3 uzavierac p. zatvrac 1 uzaviera 1. porov. uzatvori 1-5 2. p. domnieva sa uzvierka 1. p. uzver 1 2. p zver 3 uzavret 1. ktor m zamedzen prstup, prechod (op. otvoren) uzatvoren zatvoren zavret: uzavret, uzatvoren, zatvoren sek cesty; uzavret, zavret stanice metra neprstupn: uzavret, neprstupn asti mzea, hradu nepriechodn: nepriechodn tunel 2. tvoriaci celok oddelen od okolia uzatvoren: uzatvoren komplex ucelen: uzavret, ucelen systm prvkov ohranien (asovo al. priestorovo): ohranien epocha; uzavret, ohranien priestranstvo (op. otvoren, von) izolovan oddelen: dlh as ije izolovanom, oddelenom prostred vchovnho stavu kni?.. zaarovan expr bludn (iba v spoj. uzavret, zaarovan, bludn kruh) vlun exkluzvny (prstupn iba vybranej skupine): vlun, exkluzvna spolonos 3. ktor sa povahovo, citovo, spoloensky a pod. neprejavuje; ku ktormu je ak pribli sa; svediaci o tom uzatvoren zdranliv nedostupn neprstupn (op. prstupn, otvoren): star otec bol uzavret, uzatvoren, zdranliv lovek; nedostupn, neprstupn predstaven upt zahaden clo seba (prehnane uzavret, neprirodzen vo svojej uzavretosti; op. uvonen, bezprostredn): nahali mu strach udia upt, zahaen do seba utiahnut samotrsky nespoloensk nedrun expr. zried. odudn (strniaci sa spolonosti): utiahnut, samotrska, nerun. nespoloensk povaha nekomunikatvny mlanliv nevravn (uzavret vo svojej mlanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikova: op. komunikatvny, zhovoriv): nekomunikatvne, mlanliv iea introvertn (op. extrovertn): introvertn typ chlapca nepreniknuten: o skrva jeho nepreniknuten charakter'! pren mnsky rehon kltorn pustovncky: ije mnskym ivotom (op. svetckym) pren. expr.: zagombikovan zagombkovan porov. aj utiahnut, samotrsky 4. ktor sa uzavrel, skonil, prestal by aktulny (op. otvoren) skonen zaven doven: uzavre-

t, skonen, zaven, doven dielo; uzavret, skonen, zaven, doven tdium vyrieen uzatvoren: vyrieen, uzatvoren prpad neaktulny: uzavret, neaktulne otzky, problmy uzavrie p. uzatvori 1-5 uzdi p. tlmi 2 uzdravi p. vyliei uzdravi sa sta sa zdravm vyzdravie ozdravie: u neveril, e sa uzdrav, e vyzdravie, ozdravie; po opercii rchlo ozravel vyliei sa (uzdravi sa lieenm): mal ak chorobu, ale sa vylieil zotavi sa hovor.: vystrbi sa zostrbi sa (z choroby): po pol roku sa z astmy vystrbil, zostrbil expr.: vylza sa vykcha sa (dosta sa z choroby al. z inej neprjemnosti) hovor, vykurrova sa: vykurrova sa z nchy expr.: zviecha sa pozviecha sa: zviecha sa z chrpky pozbiera sa vyhoji sa: vyhoji sa z. rn; rany sa vyhoja uzdravova p. liei 1 uzdravova sa p. liei sa uzdravujci p. lieiv zemist p. nzky 1, zavalit zemie as zemskho povrchu tvoriaca ist celok: dd na celom zem Slovenska; zamoren zemie oblas (vymedzen zemie): pohranin oblas psmo zna (pruh zemia): lesn ochrann psmo, vojensk zna obvod: volebn obvod kni?.. regin k r a j i n a k r a j (zemie ako zemepisn oblas): hornat krajina, zalesnen kraj kni?.. teritrium: historick teritrium ttu uzemni l.p, upevni2 2.p. umla uzhodn sa p. dohodn sa, uznies sa uzhovori sa p. dohodn sa uzimen preniknut zimou, chladom prezimen premrznut preziabnut vyziabnut: vrtili sa v noci cel uzimen, prezimen, premrznut, preziabnut, vyziabnut podchladen: hriala si uzimen, podchladen telo zimomrav p. skrehnut uzimi sa p. skrehn zko 1. p. nazko, porov. aj zky 1 , 2 2. p. tesne 1 zkoprofilov p. nedostatkov zkoprs p. malichern 1, obmedzen 1, zky 2 zkos p. depresia 1, strach zkostliv 1. prejavujci privek starostlivos, svdomitost' sprevdzan obavami, zvelienmi nrokmi a pod. (o loveku); svediaci o tom: by vemi zkostliv starostliv: zkostliv, starostliv rodiia svedomit: je zkostliv, svedomit v plnen tudentskch povinnost pedantn pedantsk puntikrsky punktikrskv (zkostlivo dsledn, presn): vetkm bol dobre znmy jeho pedantn, pedantsk, pun(k)tikrsky charakter; pun(k)tikrska dslednos krupulzny k r u p u l a n t s k (prepiato zkostliv): Nebu tak krupulzna, krupulantsk! prehnan: prehnan starostlivos o istotu p. aj malichern 2. p. sken zkostn p. sken, skuujci zky 1. ktor m mal rku (v pomere k dke; op. irok): ktor m meniu rku, ako je potrebn (op. irok)

 neirok tenk: zky, tenk psik; neirok, tenk stuka thly: thle boky maneknky; thle hrlo vzcnej vzy priliehav: priliehav rukvy rovn hladk (bez zhybov, nenronho strihu): zka, rovn, hlak suka podlhovast pretiahnut (s vou dkou ako rkou): podlhovast, pretiahnut tvr expr uzuk uzunk uzuiink (vemi zky) prizky (privemi zky) zen 2. priestorovo, kvantitatvne al. inak obmedzen, vymedzen (op. irok) tesn mal obmedzen: zke, tesn, mal topnky (op. von, vek): zky, mal sortiment; poskytli mu zky, mal, obmedzen priestor na realizciu jednostrann zkoprs zen (v negatvnom zmysle): jednostrann, zkoprs, zen pohad (op. mnohostrann) nevek: vie to len zky, nevek okruh znmych u (zky. obmedzen o sa tka rozsahu): uia prvomoc, u pojem, vber prizky 3. zaloen na vzjomnej blzkosti, spolonch vlastnostiach, zujmoch, potrebch tesn: zky, tesn kontakt blzky bezprostredn priamy: s v zkom, blzkom vztahu; bezprostredn, priama spoluprca, svislos prizky uzlkat, uzlkov p uzlovit 1 uzlit p. viaza 1 uzlovat p. uzlovit 1 uzlovit 1. majci uzly, hre; podobn uzlom, huzm uzlovat hrav: uzlovit, uzlovat, hrav drevo hrovit huzovit huzav: lirovit, huzovit plody nr. sukovit sukovat: sukovit palica * uzlkov uzlkat hrkav hrkovit zried. hrnat: sukovit, uzlkat, hrkat priadza expr.: guav gundav gundovit: gundav ruky, guav klky 2. p. ilnat uzmieren p. spokojn uzmieri p. zmieri, udobri uzmieri sa p zmieri sa 1 uznanie l.p. chvla 2. p. scit uznanliv 1. ktor vie uzna, pochopi; svediaci o pochopen chpajci chpav: uznanliv, chpajca mama; chpav, uznanliv priate ma vypoul pln porozumenia: gesto pln porozumenia 2. ktor priaznivo zhodnocuje, oceuje niekoho, nieo, ktor vyjadruje obdiv k niekomu, nieomu obdivn pochvaln: uznanliv, obdivn prejavy; neetril uznanlivmi, obdivnmi, pochvalnmi slovami oceujci uzna 1. prejavi pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekm pochopi porozumie: ni neuzn svojej ene, v niom ju nepochop, neporozumie zried. uveri: kto sm nesksi, druhmu neuver 2. prija ako pravdiv prizna: uzna, prizna svoje chyby, omyly pripusti (po uven prija ako mon): uznal, pripustil, e cel vec je vymyslen zried. uvi: Uv, to nie je pre teba dobre! akceptova (prija so shlasom): nov nvrh vetci akceptovali repektova (nedok.: prijma ako nevyhnutn a poda toho sa riadi): repektova predpisy, prkazy, rady niekoho

3. (radne) vyhlsi platnos nieoho potvrdi: uzna otcovstvo; uzna, potvrdi nrok na nieo schvli (stotoni sa a prija so shlasom): uzna, schvli vldu, prezidenta; poslanci neschvlili platnos zkona 4. kladne sa vyjadri o hodnote, povahe nieoho, niekoho oceni ohodnoti: uzna, oceni, ohodnoti vestrann prnos diela doceni (sprvne, nlete zhodnoti): vedeli doceni krsu tunajej prrody hovor kvitova (vzia na vedomie s poteenm): priatelia kvitovali, e sme prili naas uznvan p. popredn, ven, slvny 1 uznesenie p. rozhodnutie 1 uznies sa kolektvne rozhodn a oby. po dlhej vahe, porade toto rozhodnutie prija uzhodn sa dohodn sa zhodn sa: uznies sa na opatren, uzhodn sa na spolonom postupe; obania sa uzniesli, dohodli, e...* pubi. prija uznesenie: vlda prijala uznesenie o nvrhu zkona uzhovori sa dohovori sa dovraviesa (rozhovorom medzi dvoma al. viacermi osobami prs k spolonmu rozhodnutiu): bratia sa dohovorili, e pozemok kpia spolu; v rodine sa dovraveli, e na svadbu nepjdu uzrozumie sa zastar. uzriec sa: mlad udia sa nemohli uzrozumie; Uzriekli sme sa. e si t vec rozvme, ( t r ) zjednoti sa menej vhodn ujednotit" sa (sta sa jednotnm v nzore): nevedia sa zjednoti v otzke postupu zastarv. ujednostajnisa: ujednostajni sa na novom pravopise pouzna sa (postupne sa uznies) uznojen p. spoten uznoji sa p. spoti sa 1 uzol 1. tvar, ktor vznikol zviazanm, pevleenm nite. povrazu a pod.: urobi uzol na konci nite, rozviaza uzol. horolezeck uzol koslka sluka: spravikoslku, sluku 2. ensk es z vlasov stoench a upevnench na tyle al. na temene: vyesa si vlasy do uzla drdol: nosi drdol hovor, kont: franczsky kont 3. p. batoh 4. p. kriovatka 5. p. hra 2 uzret p. zrel 1 uzriec sa p. uznies sa. dohodn sa uzrie 1 p. vyzrie2 1 u z r i e p. uvidie 1 uzrozumie sa p. uznies sa. dohodn sa uzulny p. ben uzuk, uzuiink, uzunk p. zky 1 uzurptor p. samozvanec uzurptorsk p. dobyvan uzurpova si p. uchvti 1 zus p. zvyk. prax 1 uzvran p. spoten uzvra sa p. spoti sa 1 u 1. vyjadruje okamit nastpenie deja. v tomto okamihu, v tomto momente teraz: Ke ti poviem, vybehne. - U, teraz! 2. vyjadruje sasnos al. bezprostredn asov blzkos: v tej chvli, v t chvu u-u prve priam hovor, a k u r t : u, u-u chcel ods, ke ktosi zazvonil; prve, priam mi chcel nieo poveda; akurt zaal kopa jamu

ui 1. intenzvne al. vo velkej miere prei nieo (oby. prjemn, kladn): uili dovolenku dobre; ui si radosti, sklamania; ui ivot zai: zail vea peknho; v cudzine zail i biedu, uil si i biedy zaksi oksi sksi (v ivote zska sksenosou; oby. nieo zporn, neprjemn): zaksil, oksil prkorie, nenvis; nezakusil astie, raos; sksil u velio expr. vychutna (s pitkom ui): vychutna rados zo hovor ved : Vstvaj, u, ve je de! stretnutia 5. vyjadruje naliehavos kona dej al. uspokojenie 2. poui na sprjemnenie ivota vo svoj prospech s dosiahnutm nieoho konene: Bu u, konene vyui: uili si dobrho vzduchu, slnka; vyuili as na ticho! U, konene to viem! oddych zuitkova (s itkom vyui): vetko ovocie 6. p. hned 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3 zuitkovali zroi (uplatni vo svoj prospech) zned.: ualosten p uialen, smutn, uplakan I zosoi zosohova ualosti sa p uiali sa 3. p. zjes, vypi 1 as l.p. div 2. p. strach asne 1 . porov. stran 1 2. p. vborne 1 3. p. vemi i sa p. zuova sa uasn p. zaudova sa itkovos p. hodnota 1 itkov sledujci itok, zameran na itok prakticuasnut naplnen asom, vemi prekvapen; svediak prakticistiek pragmatick: itkov, prakticci o tom ohromen ohren omren: dvala sa k, pragmatick hadisko; itkov, praktick predmet; uasnut, ohromen, omren; uasnut, ohromen, itkov umenie nesprv. uit ohren pohad expr.: vyjaven ovalen zdpneuiton prinajci itok (op. neuiton, kodliv) n neskl. hovor. expr. paf: zastal vo verch vyjaven; oson prospen: uiton, oson hmyz (op. kodhol cel paf z tolkej ndhery zarazen zdesen liv); uiton, oson, prospen vec * dobr: dobr zhrozen (u ktorho prudk, neoakvan negatvny pln; na pinav robotu mu bol uiton, obr zitok vyvolal as): zarazen, zdesen, zhrozen potrebn (op. zbyton, nepotrebn): venuje sa uitonezmohla sa na slovo stpnut zmeraven (ktor nejm. potrebnejm innostiam; ete som vm od asu stpol, zmeravel): stpnut, zmeraven tvr potrebn, ale oskoro ma oeliete; chcem by ete nem (ktor od asu stratil re): uasnut, nem pozopotrebn na nezaplatenie (vemi uiton) lep rovali nezvyajn kaz na oblohe (iba v 2. stupni): bolo by uitonejie, lepie, keby si p. aj prekvapen trnoval asn 1. p. stran 1 2. p. nesmierny, velk 1 3. p. vynikajci 1 itok 1. vsledok prce, silia, ktor mono vyui pre eh p. horava 1 svoju potrebu osoh: ma z nieoho itok, hmotn osoh; by na itok, na osoh prospech: verejn proera poiiavanie peaz na vysok roky erncspech zisk: to neprina nijak zisk zujem: brni tvo: ije z ery. z ernctva expr.: zderstvo zdiesvoje zujmy hovor, chosen chose: z mojej nmahy rastvo (oberanie niekoho o peniaze): zbohatol zo mal chosen in zderstva, zdierastva expr. vydridustvo ernctvo p era 2. p. blaho I erni p. vykoisovat uit 1 . sprv, aplikovan 2. p. sprv, itkov uva 1. pouva nejak vec na svoj itok: m prvo ernk kto poiiava peniaze na vysok roky: ernci uva dom obhospodarova (hospodri na nieom): brali za piku i sto percent rokov expr.: dr obhospodarova zhradu, pozemky zderca zdiera (kto ober niekoho o peniaze): to je dr, zderca, zdiera, oberie a o vetko expr.: vydri2. porov. ui duch vydrigro (Figuli) hovor, pejor. keas uivi p. vychova 2 uialen naplnen velkm smtkom: svediaci o tom uivi sa ma schopnos zaobstarva si ivotn potreualosten: uialen, ualosten lovek; uialen, uaby. obivu kni. obivi sa: z platu sa leva uivili, losten tvr smtiaci (postihnut smrou blzkeho al. obivili vy ivi sa: vedeli sa vyivi statonou prnejakm inm neastm): smtiaci pozostal, smtiaci cou prechova sa vyi (by schopn i z istho zhromaden zarmten skormten zronen materilneho zkladu): prechov sa vlastnou prcou; (preniknut, skalen iaom, smtkom, sklamanm): vyili z vlastnej rody vyjs vydra vystai zarmten, skormten, zronen odloila pretan (prejavi hospodrnos s niem nevyhnutnm na list; zarmten, skormten, zronen pohad utosivobytie): vyjdeme, vydrme, vystame aj s mlom; ten vydrme s tm, o dostaneme preivi sa (uivi sa s minimlnymi prostriedkami): ako rak sa r zime pep. aj smutn, uplakan I ivil zasiar. poi sa: Od skpeho sa nik nepoije. uiali sa odda sa iau, naplni sa iaom * ualosti sa: (prslovie) uialil sa, ualostil sa nad stratou syna ab. abie p. tiesava uiera p. trpi abina p. tiesava, dolie 1 uiera sa p. trpi sa 1 ina l.p. tiesava 2. p prieliv u-u 1. p. oskoro, hne 2 2. p. prve 1, u 2 3. p. takuna p kosi mer 3. uvdza vetu al. vraz s novm vysvetlenm al. komentrom znmeho textu; pripja aktulny vraz s vznamom uspokojenia, rezigncie a pod. teda: a ako to u, teda bva. neastie nechod samo nakoniec naostatok napokon veru vlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne ned ni meni 4. uvdza vetu a zrove m pobdaciu funkciu

v
v, vo 1. (kom. om) vyjadruje miesto, kde sa kon dej; vyjadruje prostredie al. veobecn priestorov vznam vntri (koho, oho): v budove, vntri budovy je pokoden elektrointalcia; v strane, vntri strany s rozlin nzorov prdy ncsprv. vo vntri 2. (om) vyjadruje asov okolnosti cez (koho. o) poas (oho): v lete, cez. leto sme boli pri mori; poas zimy sa jeho stav zhoril za (oho): za starch ias mu bolo lepie na (o): na budci tde sa pjdeme lyovat o (om; vyjadruje asov bod): zajtra o takom ase 3. ( k o m . o m ) vyjadruje zrete* vzhadom na ( k o h o . o ) : v sasnch podmienkach, vzhadom na sasn podmienky dosiahol dobr vsledky * so zreteom na s ohadom na (koho. o): so zreteom, s ohadom na jeho stav neme vies auto 4. (koho. o) vyjadruje smer deja na (koho. o) do (koho. oho): hlad t stranu, na t stranu, do tej strany 5. vyjadruje spsob, mieru pri: rozs sa v pokoji, pri pokoji 6. p. po 8 7. p. pri 5. 7 vb p. lkadlo, zvod vbec polov, nstroj na vbenie: vbec na srnce vbnika vbidlo vbidlo l.p. lkadlo, zvod 2. p. vbec vbi pta pozornos s cieom zska niekoho na nieo lka: vbili, lkali zujemcov reklamou vnadit (vbi nvnadou): vnadenie zveri hovor priahova: zvedavos ju priahovala nabda podnecova ponka vyzva (zrove dva podnet): nabdal, ponecoval mlde, na sa nahovra navrva (vbi peknmi reami): nahovral ho na vlet zvdza navdza (vbi oby. na zl): zvdzali kamarta na krde * hovor, expr.: lanri podku: lanaili ho do inho futbalovho mustva; pokala diea na prechdzku verbova (intenzvne vbi): verboval kamartov na zbavu mmi (nstojivo vbi): mmil od neho peniaze, odpove nr bastvi (Jesensk) vbiv ktor vbi. lka. priahuje, zvdza vbny lkav: vbiv, vbne zvuky; vbne, lkav predstavy, smevy zvodn: zvodn rei praliv: praliv dieva mrniv: mrniv krsa ptav (vzbudzujci zujem): ptav kniha podmaujci psobiv sugestvny: podmaujca milota; psobiv, sugestvny hlas vnadn: vnadn biele lka (Vajansk) atraktvny: atraktvny tovar koketn (usilujci sa vzbudi pozornos opanho pohlavia): koketn sprvanie
zried. v n a d i v

vbnika 1. p. vbec 2. p. lkadlo, zvod vbnik p. lkadlo, zvod vbny p. vbiv vakr p. zlodej vaok 1. tvar podobn vrecku kapsa: ma kapsy pod oami 2. p. vrecko 2, 3 vaky,

vada' p hdka, zrka 3 vada 1 p. sprv, chyba 2, porucha 1 vademkum p. prruka 1 vadenica p hdka,zrka 3 vadi p. preka 1 vadi sa prudko si vymiea nzory (asto s hnevom) hda sa kriepi sa prie sa: vadili sa. hdali sa pre majetok; kriepili sa, preli sa o etailoch spori sa kni. svri sa (zrove nieo vymha): sporil sa so susedom o zhradu dohadova sa dobera sa expr. h a r k a sa (vadi sa v malej miere): deti sa harkali o hraky * priei sa (zrove kls odpor): o sa priei? hateit'sa hovor. expr. handrkova sa (vadi sa pre malichernosti): hateili sa pre hlposti expr.: hrz sa seka sa chlpi sa hovor, expr ra sa pren. pejor. brecha/teka na seba fraz. expr aha sa za prsty (s niekm) nr prejeda sa (Timrava) vadn sprv, chybn vagabund l.p. tulk 2.p. nanihodnk 3.p. dobrodruh vagabundovat' p. tla sa 2 vagabundsk p. tlav vagna p. pova 1 vgny p. nepresn, nejasn 2 vagn p. voze vagnka tovre na vrobu elezninch vozov zned vozovka vha 1. poda starieho chpania vlastnos telesa dan gravitciou: miera tejto vlastnosti al. mnostvo ltky zisten venm odb hmotnos: telesn vha, hmotnos; vha. hmotnos vrobku 2. vntorn hodnota zvanos: vha, zvanos koly pre ivot dleitos: pripisova nieomu vek vhu. vek dleitos vznam vznamnos vznanos: vznam, vznamnos, vznanos inu vnos: vnos uznesenia dosah: udalos vekho spoloenskho dosahu kni... relevancia relevantnos: relevancia, relevantnos vzahu 3. p. vhy vahan dreven al. pleten ndoba s rovnm dnom na zrno, strukoviny a pod. vahanec: nasypa do vahana, do vahanca kukurice slamenica slamienka otka (slamen ndoba): otka vajec vahanec p. vahan vha prejavova nerozhodnos, neistotu by nerozhodn by neist kolsa: dlho vhal, kolsal, km priiel; v odpovedi bol nerozhodn, neist rozhodova sa vykva (dlho): roky sa rozhodoval za kpu domu; vykval s odpoveou ota odklada meka (odsva rozhodnutie): otal so enbou, odkladal enbu na neurito zdrha sa okolkova (odmietavo): dlho okolkoval, km shlasil oka sa ostcha sa expr ova sa (prejavova ostych): okal sa poveda pravdu tpa (oby. medzi viacer mi monosami) kni. vajata: tpal medzi teriami; vajatal medzi odvahou a strachom vhav ktor vha; svediaci o vhan, o nerozhodnosti neist: vhav lovek, vhav, neist chdza; neist hlas kolsav: kolsav povaha nerozhodn: nerozhodn odpove nepev n tpav: nepevn, tpav pohyby expr. habkav: luibkav krok otlv ok-

av: otav vedci, okav chlapec rozpait: rozpait pohad pomal zdhav (ktor trv neprimerane dlho): pomal, zdhav re bezradn (neschopn sa rozhodn): bezradn preapovanie na mieste zdrhav (vhavo odmietajci): zdrhav dieva vhov vzahujci sa na vhy. venie odb hmotnostn: vhov, hmotnostmi kategria /ried. vny vhy prstroj na venie vha: vit na vhach, na vhe; decimlne vhy, decimlna vha vky zried. vka: presn vky vachman p. strca vachtr p. strca vajata 1. p. rodi 1 2. p. vha vajce 1. zrodon bunka niektorch ivochov, najm vtkov obsahujca bielok a tok vajko: kaacie, ptrosie vajcia, vajka, erstv vajcia, vajka; vajka, vajcia namkko hovor, vklepky mn. . (vytrieden vajcia) 2. oby. mn. t. as samieho pohlavnho stroja cicavcov vulg. gule vajcovit majci tvar vajca ovlny: vajcovit, ovlna lebka, ovlny stl * zried. vajit: vajit kadika (F. Heko) elipsovit eliptick: elipsovit drha, eliptick drha p. aj podlhovast vajcov vzahujci sa na vajce vajen: vajcov, vajen krupina vajkov: vajkov ltok vajit p. vajcovit vajda p. vodca vajdlink, vajdling p. vande vajenica p. praenica vajen p. vajcov vajko p. vajce I vajkov p. vajcov vak l.P. vrece 2.P plecniak vakcie p przdniny vakacionlnv p. przdninov vakantn p. von 2 vakcinova p. okova 1 vakovit p. vrecovit vakovka p. omietka vkuum 1. fyz. priestor, v ktorom takmer nie s plyny al. pary vzduchoprzdno 2. p przdnota 2 val p nsyp valach p. pastier valal p. dedina valalsk p dedinsk vanda p. poste, pohovka valaka p. sekera va 1. kotanm premiestova (nieo guat) ga kota vali: vali, gali zoat kmene; deti kotali snehov gule expr krba: krblal sdok prevha prevraca prevaova expr prekacova (silm): prevracal, prevaoval sud navaova (na nieo, niekam): navalovali kmene na kru expr. valka 2. p valka I 3. p. rca 4. porov. zvali 3 5. p. rba 1 va sa 1. valivo sa premiestova ga sa kota

sa: deti sa vali v snehu vali sa (prudko): kamene sa valili dolu svahom expr.: krba sa kopcat sa kopa sa: balvany sa krbali prevaova sa prevraca sa prevha sa expr. prekacova sa (zboka nabok): lny sa v brke prevr'hali, skaly sa prevaovali expr. valka sa: valkal sa na posteli 2. p. leoi 3. p povaova sa 1, 2 4. p. bori sa 1 5. p. sloi valcovit majci podobu valca valcov: valcovit, valcov teleso: valcovit kme, strom vkovit vlkov valekovit valekov (majci podobu vlka, valeka): vlkovit tel ervov, vlkov lebky, valekovit tvar valcov p. valcovit valek p. ok I valekovit, valekov p valcovit valec p. ok 1 Valencia p. mocenstvo valerina lieiv bylina hovor baldrin valibuk p. silk valihora p. silk vali l.p. va I 2.porov. zvali3 3. p. balamuti vali sa 1. prdom al. valivm pohybom sa posva ga sa kota sa va sa: balvany sa valia, gaj, vaj o dolia rti sa hrn sa (vali sa velkou rchlosou): brka sa rti, hrnie expr.: hna sa sta: krv sa mu enie do hlavy; d sta z oblakov kni. zastar. roni sa: rieka sa ron 2. p. hrn sa 1. 2 valivrch p. silk valka 1. spracva vkom al. vanm. ganm va: valkala cesto na kol; vala guky, ance ponohosp. valkova (vaka valcami): vakovapdu 2. p. va 1 vaka sa p. va sa 1 vlkovit, vkov p. valcovit valmo p. prudko 1 vok p. ok 1 valom p. prudko 1 valorizovat' p. zhodnoti vlov kontrukcia tvaru koryta na kmenie opanch al. na kmenie a napjanie dobytka ab: dreven vlov, nasypa krmivo do vlova, do abu, naplni ab ovsom vlovec (oltsov) hovor, hrant (najm pre dobytok) vlovec p. vlov valuta p. devza I vamp p. ena 1 vampr p. upr 1 van p. vietor 1 vaa p. ndr 1 vandal p. niite vandalizmus pejor bezohadn nienie hodnt, najm umeleckch pamiatok vandalstvo: prejavy vandalizmu. vandalstva barbarstvo vandalsk p. surov 2. bezohadn vandalstvo p. vandalizmus vande via kuchynsk ndoba v podobe hlbokej misy: umval riad vo vandli zastar.: vajdlink vajdling (Vansov)

vander 1. p. vandrovka 1 2. p. potulka vandrcky p. potuln 1 vandrk 1. p. vandrovnk 1 2. p. tulk, trhan 1 vandrovat' p. cestova, tla sa 2 vandrovka 1. v minulosti cestovanie tovariov na zskanie odbornch sksenost /.astar. vander: s na vandrovku, na vander 2. p. potulka vandrovncky p potuln 1 vandrovnk 1. vandrujci tovari pejor. vandrk 2. p. tulk vandrovn p. potuln 1 vank p. hlavnica vnok p. vietor 1 vantrub p. brucho van p. du, via 1 vpenatie p. krnatie vpenat obsahujci vpnik, vpno vpenit: vpenat, vpenit pda, voa vpnit: vpnit hnojivo vpencov obsahujci vpenec vpenist: vpencov skaly, vpenist usty vpenec usaden hornina zloen prevane z uhliitanu vpenatho kalcit: krytalick vpenec, kalcit hovor, vpno (vrobok z plenho vpenca) vpenica p. vpenka vpenist p. vpencov vpenit p. vpenat vpenka zvod na vrobu vpna vpenica vpenkr kto sa v minulosti zaoberal vrobou a rozvozom vpna vpennk vpennk p. vpenkr vpnik chemick prvok znaky Ca kalcium hovor. vpno: obsah vpna pde vpnit p. vpenat vpno p. vpenec, vpnik var 1 1. p. innos 1 2. p. horava 2 var 2 p. vari 1, 2, mono 2, pravdepodobne 1 vara p. horava 2, spara vra p. jedlo 1 vark p. kotol I varecha 1. dreven kuchrske ninie na mieanie pokrmov vareka: miea varechou, varekou omku
zried. m i e a k a

2. p. naberaka 3. p. zvedavec varen p. tepl1 1 vareka p. varecha 1 vari 1. uvdza otzku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti var, ps. i var' varie: Vari, varie sa ho boj? azda hdam: Azda, harn mu nechce pomc? i o: Ci sa na ma hnev? Nepouje? o si ohluchol? 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti var, ps. i var' mono azda hdam: sprva sa vari, var, mono a prli suvernne; azda, ham sa dokme aj lepch ias asi pravdepodobne: rodiom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol * tum nebodaj: kae tum, nebodaj u ustpil menej vhodn sn zastar. ajsi 3. p. prpadne 2 variabiln p. premenliv varicia p. obmena 1, verzia

variant p. obmena 1. verzia variantn p. obmenen variet p. divadlo 1 variova, varrova p. meni 2, meni sa 2, strieda 2, strieda sa vari 1. pripravova jedlo varom hovor, expr.: kuchtit' klochni klochti: nevie vari; o kucht? vyvra (vea al. dobre vari): vyvrala sam dobroty 2. dostva do varu. varom spracva prevra zvra: prevra vou; zvra mlieko 3. p. chysta 4. porov. prehovori 1 vari sa 1. by vo vare vrie: polievka sa var, vrie zvra sa klokoi (sa) hdza klokoe (prudko vrie): voda sa zvra, klokoi klokotat'* bublat * expr. blbota (vydva pritom zvuk): voda buble kypie prekypova (zrove preteka z ndoby): mlieko kyp 2. p. dia sa varivo p. jedlo 1 varie p. vari 1, pravdepodobne 1, mono 2 varktat p. diela varovanie p. vstraha varova 1. upozorova na nebezpeenstvo vystrha: varoval ho pred zlm vplyvom; lekr ho vystrhal napomna (karhavo varova): napomnal iaka, aby sa uil 2. p. dozera, opatrova 3. p. pestova 4 varova sa dva si pozor pred niem chrni sa strn i sa: varuje sa, chrni sa pre nebezpeenstvom; strni sa podvodnkov by obozretn: pred vetkm je obozretn vystrha sa vyhba (sa) boi obchdza (zrove nebra do vahy): vystrha sa, vyhba sa zodpovednosti; obchdza predpisy, bo od problmov varoviv p. varovn varovkya osoba dozerajca na diea: stala sa varovkyou vnat pestnka opatrovateka opatrovnka opatrovkya (osoba dozerajca na diea al. na chorho, bezvldneho a pod. loveka): naja si opatrovateku, opatrovnku ena pani: hada enu, paniu k deom varovn upozorujci na nebezpeenstvo vstran: varovn signl, vstran tabua vystrhav: vystrliav hlas nr. varoviv (Figuli) vartak, vartat, varta p. diela varta 1. p. str 1 2. p. strca vart, vartr p strca vartova p. dozera, stri v a r u j p. pozor' ve 1. prudk cit bez rozumovej kontroly afekt: podahn vni, afektu; slep ve vnivos nruivos (prudk bostn cit): by pln vnivosti, nruivosti lska (telesn): zahorie lskou k niekomu iadostivos zastar. iadza chtivos: chtivos v pohae 2. siln zuba v nieom, velk oddanos nieomu: poovnctvo bolo jeho vou nruivos: zberatesk nruivos vnivos: portuje z vnivosti tba: spauje ho tba cestova lska: hubrstvoje jeho lska expr.: choroba neduh: aut s jeho choroba slabos: fajenie je moja slabos

vnivo 1. porov. vniv 1, 3 2. p. prudko 3 vnivos p. ve 1, 2 vniv 1. silno citovo zaujat za nieo; svediaci o silnom zaujat nruiv: vniv, nruiv rybr; dal sa na port s vnivm, nruivm zaujatm naden oduevnen: naden, oduevnen zstancovia modernej hudby horliv zpalist: horliv prvrenci futbalu siln tuh: siln, tuh fajiari ohniv kni.: zaplen zanieten: ohniv, zaplen, zanieten bojovnci za demokraciu fanatick prepiaty: fanatick, prepiata viera expr. posadnut: je posadnut za autami expr. zriv: zriv zberate 2. neovldane, ivelne reagujci; svediaci o ivelnosti: vniv lovek prudk vbun: pruk, vbun povaha temperamentn ohniv: temperamentn renk rozvnen (ktor podlhol vni): rozvnen divci brliv: brliv debata neskrotn nesptan: neskrotn hnev kni?.. eruptvny (Vajansk) kni.: maniacky manick maniaklny (prejavujci sa istou vou): maniaklne blznenie p. aj vbun 2 3. prudko prejavujci bostn city; svediaci o bostnej vni nruiv: vniv, nruiv mu; vniv objatie iadostiv: iadostiv pohady horci plamenn ohniv: horce, plamenn bozky rozohnen rozplen rozvnen rozten: rozohnen, rozvnen milenec p. aj nruiv vata p. vpl vatra p. ohe I vatrisko p. ohnisko 1 vaudeville p. komdia I vavrek p. krek vazal 1. phi. pejor. politicky al. hospodrsky zvisl lovek. resp. tt: vazal impria publ. satelit (tt v podru inho ttu) bbka figra (nastren, nesamostatn lovek) 2. p. achtic I vazalsk p. zvisl, neslobodn vazalstvo p. nesloboda1 ven povajci vnos, ctu, repekt cten: star ven, cten mu; ven, cten rodiia uznvan: uznvan odbornk vny: najvnej zstupcovia mesta dstojn: dstojn uenec ctyhodn: star ctyhodn rodina kni. ctihodn: ctihodn starec slvny zastar. preslvny (oby. v osloven): slvny sd, preslvna obec kni.: veaven veacten hlbokoven hlbokocten (oby. v osloven): veaven, veacten publikum veadstojn zastar. velebn (v osloven duchovnej osoby): veadstojn pn farr zastar.: vysokoven vysokocten (oby. v osloven): vysokoven spolonos, vysokocteiu porota km. zastar.: slovutn preslovutn (oby. v osloven): slovutn pn predseda, preslovutn mu,
(Hviezdoslav) poet. C t l l (Timrava)

vi 1. ma ist vhu vyjditeln! v meracch jednotkch ma vhu ma hmotnos: Kolko vi?; balk m hmotnos 5 kg 2. porovnvanm urova hodnotu zvaova mera: vi kad slovo; zvauje vetky monosti; vet-

ko meria peniazmi oceova* hodnoti* posudzova odhadova: triezvo hodnotil, posudzoval situciu; odhadoval pomer sl poakva (zrove skma): vi, poakva slov ako bsnik vi si prejavova ocenenie, uznanie ma vo vnosti ma v cte: vi si, m vo vnosti starch; m v cte kultrne hodnoty> ceni si cti (si) uctieva (si): ct (si) prcu, ivot; cen si slobodu uznva (oby. pre nejak kvality): uznva ho ako odbornka nr. beeova (Kukun): vetci ho beeuj vka, vky p. vhy vne 1. porov. vny 1 - 3 2. p. ako 3, porov. aj vny 4 vnos 1. stav toho, kto je ven pre svoje korektn sprvanie, pre zodpovedn prstup k nieomu, hlbok zujem o nieo a pod. cta: pova vek vnos, ctu; tei sa vnosti, cte; prejavova niekomu ctu autorita (uznvan vnos): rodiovsk autorita repekt (vnos spojen so strachom): vzbudzova repekt prest (vznamn postavenie): osobn prest * dstojnos kni. al. expr. honor: b sa o svoj honor kni. dekrum (formlna vnos): zachova dekrum 2. p. vznam 2 vny 1 1. ktor neprejavuje navonok svoj vntorn stav, najm veselos; svediaci o tom (op. vesel): vny starec, vna povaha nevesel: nevesel nlada prsny: prsny pohad dstojn: dstojn sprvanie zdranliv odmeran (ktor vyjadruje odstup, zdranlivos): odmeran hlas chladn: chladn smev stroh: stroh odpove subt. dospelcky 2. ktor m vek vhu, velk vznam, velk dosah zvan: hroz mu vne nebezpeenstvo; je to vny, zvan problm dleit: dleit nvrh vznamn vznan: vznamn, vznan ualos drazn: drazn upozornenie 3. prejavujci zodpovedn prstup, hlbok zujem serizny: vny, serizny uchdza o miesto; ma vnu, seriznu znmos naozajstn ozajstn opravdiv: naozajstn, ozajstn vedec * skuton: skuton bostn vzah hodnotn: hodnotn vedeck dielo * cenn: cenn lovek soldny: soldny obchodnk 4. ktor m intenzvny inok, velk dsledky zvan: vna, zvan dopravn nehoda; vny, zvan trestn in nebezpen: nebezpen choroba ak: utrpie ak porku povliv zastar. povny: povliv situcia kritick: chor je v kritickom stave krzov: krzov obdobie 5. p. ven vny 2 p. vhov vina via as celku (op. menina): vina pracovnkov, podriadi sa vine majorita: zska majoritu vinou p. zva 1, zvyajne vmi 1. p. viac 2 2. p. skr 4 vdi p. mori' vdn 1. (o rastlinch) strca svieos uvda ovda: rezan kvety rchlo vdn, uvdaj usycha uschna vysycha vyschat vyschna (nedostatkom vlahy): sad vysych, stromy uschnaj odkvita (strca kvety): rue odkvitaj * odumiera (obyajne na jese): lstie u odumiera 2. p. chradn

vz l.p. tylo 2 2.p. tkanivo vzba 1. spsob spjania jednotlivch ast do celku: steny z tehl s pravielnou vzbou viazanie: spsob viazania tkann gram. rekcia (spsob vyjadrenia syntaktickej zvislosti): pedlokov vzba, rekcia 2. obmedzenie osobnej slobody znemoujce von pohyb: vzia niekoho o vzby vzenie (trest na slobode): oivotn vzenie alr: potresta niekoho alrom 3. p. krov 4. p. svislos vze kto je zbaven osobnej slobody, kto je vznen trestanec: alre pln vzov, trestancov; amnestova
vzov hovor. expr. b a s i s t a zastar. r e t a n t hovor, zastar.

ine inej: vcelku, in sa mi tento obraz pi; ona je inak spravoliv * vlastne v podstate hovor, takto: je to vlastne, v podstate, takto dobr lovek 3. p. spolu 2 4. p. veobecne 1 vcti sa citovo vnikn do podstaty nieoho vi sa vpravi sa: vctil sa do novej roly; vil sa, vpravil sa do zmenench pomerov vmvslie sa (vcti sa pomocou mylienok): i myslel sa do jeho poloenia poet. vdum a sa expr. v p r a t a s a

upasnk vzenie 1. p. vznica 2. p. vzba 2 vzie kni. 1. by niekde dlho zdriava sa zdrova sa: Ke toko vz?; dlho sa zdruje v prci ostva zostva zotrvva: zostva, zotrvva na pracovisku do veera expr: kvoa upie drepie dua tra: nikam nejde, kvo, up, tr omu expr.: tvrdn visie: tvrdol, visel tam bez peaz pren. pejor. kvaa nr. repie: kvaali, repeli na stanici dve hodiny 2. p. spova 3 vzi p. vzni vzivo l.p. tkanivo 2. p. puto vzk p. lepkav 1, slizk 1 vznica miestnos al. budova pre vzov vzenie: prepusti niekoho z. vznice, z vzenia; zamreovun okn vznice, sedie vo vzen alr: opykva si trest v alri hovor, kriminl: za to pre do kriminlu * hladomorna (v minulosti vznica pre odsdench na smr hladom) hovor. expr. basa: osta sa o basy hovor. expr. chldok: da niekoho o chlku zastar. ret: by rete trestnica temnica zastar. karcer (kolsk vznica) hovor, zastar.: atlava (Rzus) upre (Jg) kni. bastila slang, lapk subt. 1och (Jurk) vzni dra vo vzen alrova: vznili, alrovali bojovnkov internova (oby. doasne): internovali vetkch podozrivch zastar.: vzi retova vzy p. tylo 2 vbadka p. vojs 1 vbehn p vojs I vbi p. vrazi 1, zatlc vbisa p. vnikn I v blzkosti p. blzko 3, pri I vbodn niekam prudko pichn ostr predmet vpichn zapichn: vbodol, zapichol palicu o zeme * vrazi vreza votkn: vrazil, votkal jej n o srdca vbok p. bokom 1 v bori p. zabori vbdnu p. vnikn 1, vojs 1 vbudova p. vstava vcapi p. vhodi vcelku 1. so zreteom na celok: ako celok celkove celkovo: jeho vystpenie treba hodnoti vcelku, celkovo vo veobecnosti: vo veobecnosti m pravdu shrnne hrnn: ked posime vec shrnne, hrnn, prdeme k inmu zveru 2. vyjadruje zhrujci zver in inak zastar.:

veupka p. vojs 1 vevla p. vojs 1 vas 1. v urenom ase: v prav as, vtedy, ke treba (op. neskoro) naas: iiel autom, aby priiel vas, naas vasn presne: pomoc prila vasn, presne zavasu zavas: zavasu, zavas si to rozmyslel 2. vo vasnom, skorom ase; skr. ako treba (op. neskoro) vasn: vas, vasn zjari sa vyrojili vely skoro zavasu zavas: prili ste skoro, zavasu, ete tu vlak nie je privas priskoro (prli, vemi skoro): privas, priskoro ste odili 3. v skorch rannch hodinch skoro zavasu: kad de mus vas. skoro vstva; zajtra skoro, zavasu odchdzam na sluobn cestu vasn vasrno zavas rna zavasu rno: vasn, vasrno, zavas rna odiiel do hory vasn p. vas 1-3, zavasu, naas 1 vasn ktor sa vyskytuje vas kni. skor: vasn, skor leto ran: skor, ran zelenina vasrno p. vas 3 vasto p. asto vaie p. prv 1, skr 1 veraj 1. p. nedvny, minul 2. p. hlpy 1 vertv p. pre 1, 2 vtane p. vrtane 1, 2 vleni p. zaleni vu, vuleky p. teraz 1 vdi p. akova 2 vai sa p. akova I vane 1. p. ochotne, rd2 1 2. p. no vanos p. vaka' vdn pociujci al. preukazujci vaku; svediaci o vdke povdn: bol som mu van, povan za poskytnut pomoc; budem vm van, povan, ke ma na vec upozornte zaviazan (van a pociujci zvzok): rodiom bol nadosmrti zaviazan kni. vdkypln: vakypln pohad, smev vaka 1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukzan dobro: nedokal sa vaky, vyslovi niekomu svoju vaku vanos: slov vanosti poakovanie: prija nieo s poakovanm kni. povdk (Kukun) vaka 2 (komu,omu) vyjadruje kladn hodnotenie okolnosti psobiacej na priazniv vsledok deja zsluhou (koho. oho; op. vinou): vaka znmostiam, zsluhou znmost sa dostane vade pre (koho. o): pre obr vkony sa ostal do reprezentcie vdkabohu p. chvalabohu vakypln p. vdn. dkovn vdiera sa p. vnucova sa vdiktova p. nanti, nadiktova vdol p. dolu 1

vdova ena, ktorej umrel mu: zostala po om mlad vdova hovor, vdovica vdovica p. vdova vdovsk p. dchodok I v dsledku p. pre 1 vdrapn sa p. zadrapi sa 1 vdra sa, vdrie sa p. vtisn sa vdrobi p. vojs 1 vdrzi p. vojs 1 vduma sa p. vcti sa vduri p. vohna 1 vduri sa p. vojs 1 vdchnu p. vtiahnu 3, porov. vdychova vdychova nabera vzduch do pc nadvchova sa nadychva sa vdychva: vdychoval vpary z kuchyne; pri cvien sa zhlboka nadychoval aha vahova (myselne zhlboka vdychova): s pitkom vtahoval horsk vzduch; t ahal cigaretov dym do pc
* subt.: sa nasva zried. v d c h n u lek.: a p i r o v a

inpirova lek. inhalova (vdychova nieo s lieebnm cieom): inhaloval harmanekov odvar vec 1. objektvne jestvujci jav skutonos: vzah vec k loveku; zakrva veci, skutonosti fakt: overi si fakty realita: ivotn realita 2. kad neiv hmotn jav vnmaten zmyslami, nieo sliace loveku predmet: zbali si svoje veci, predmety osobnej potreby daromnica zbytonos (bezvznamn vec): kupova daronmice, zbytonosti expr.: talitka epleta (bezvznamn, zbyton vec): na narodeniny dostal sam taafatky, eplety hovor., oby. pejor.: harahurda rroh rroha krm (star opotrebovan vec): byt je pln harabrd, rrohov, krmov 3. jav vyadujci rieenie: bojova za sprvnu vec, ministerstvo zahraninch vec zleitos: obchodn zleitosti problm (zvan vec): .v tmto problmom sa ete potrpime prpad: odovzda prpad polcii otzka: to je isto rodinn otzka kni. kauza (sdny spor): komplikovan kauza 4. to, m sa niekto zaober, oho sa tka ist innos: riei zvan vec predmet: predmet tdia objekt: objekt vchovy zleitos: zaober sa podrunmi zleitosami 5. o sa prihodilo, stalo udalos: vera sa stala neprjemn vec; dnen udalosti vojd do histrie skutonos: to je nezmeniten skutonos * prhoda: zaujmav prhoda zo ivota 6. vsledok innosti: robi krsne veci prca: vstava vtvarnch prc robota: strojov robota dielo: umeleck dielo vtvor: kresliarske vtvory posluchov vko p. zchod vecn 1. tkajci sa konkrtnej veci hmotn: vecn dar; vecn, hmotn nklady majetkov: vznikla majetkov koda 2. vzahujci sa na vec z hadiska obsahu obsahov: vecn, obsahov katalg kninice; vecn, obsahov strnka iela 3. opierajci sa o objektvnu skutonos: vecn argumenty relny: existuje relne nebezpeenstvo, e... skuton: m o umenie skuton zujem objektvny:

objektvne podmienky neboli priazniv realistick: realistick pohad na vec triezvy nepredpojat nestrann: triezva, nepredpojat kritika; nestrann polemika faktick: uvies faktick dvody meritrny veer 1 p. veierok 1, zbava 2 v e e r v ase od smraku do noci, vo veernom ase, poas veera veerom expr. veierkom: veer, veerom si rd vyjde na prechdzku; veierkom sedvali na podsten naveer: naveer zaalo snei veerinka p. zbava 2 veerisa p. stmieva sa veernk p. noviny veerom, veierkom p. veer veierok 1. veern podujatie, veern slvnos: hudobn. literrny veierok veer: usporiada diskusn veer; veer na poes niekoho kni. soar 2. p. zbava 2 veit p. ven 1 vene p. ustavine, vdy. porov. aj ven 1 venos p. zhrobie venovene p. ustavine, vdy ven 1. stle trvajci, jestvujci (op. asn, doasn) odvek (trvajci oddvna): ven, odvek tba po lske trval (nepreruovan v ase: op. prechodn): trval vzah stly kni/. neustly (ktor m trvale ist vlastnos): ven, stle zvady; neustle nariekanie trvci: trvce puto kni. nehynci (ktor nezanik): nehynca slva nemenn: nemenn poriadok vesmru ustavin (stle prebiehajci): ustavin pohyb neprestajn j e d n o s t a j n nepretrit (ktor neprestva): neprestajn, jednostajn strach o ivot nezmazaten (ktor sa ned odstrnit): nezmazaten dojmy pren. nevyschav: nevyschav zdroj pouenia /.asiarav. veit: veit prvo loveka na slobodu *
kni. /astar. o d v e n (kultty) poet. v e k o v e n (Jesensk)

2. p. vek 1 ve 1. vyjadruje priraovac vysvtlovai vzah vak: v prrode vetko ova. ve. vak sa bli jar predsa: nao by iiel inam, predsa tu je doma a ve lebo ve: koda sa rozuova, a ve. lebo ve ho pozn ved a j ved i: lku neumyl, ve aj, ve i rno bude Z nej pi nr. ak 2. v nadvznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrku a pod. vak: ve, vak m s nm stle trpenie; ve. vak ty ete raz prde nr. ak 3, uvdza vetu s funkciou psobi na prijmatea, vyjadruje pobdanie, vzvu expr.: vee noe: ve, ved e sa toko netrp * predsa: predsa sa mu nebude prosi u hovor, vak: vak sa do toho pus nr. ak vedtor p. vedec vedec kto vedecky pracuje: vynikajci vedec uenec (vznamn vedec): uenec svetovho mena bdate: literrni bdatelia vedeck pracovnk vskumnk (kto sa zaober vskumom, oby. vedeckm) skmate!': skmate kozmu hovor. expr. vedtor: bude z neho vedtor zastar.: vedomec (kultty) vzdelvate!' (kultty) vedeckobdatesk p. vedeckovskumn vedecko-popularizan popularizujci vedeck poznatky: vedecko-popularizan film nuno-populrny:

nuno-populrna literatra popuhrno-vedeck populrno-nun (podvajci vedeck poznatky prstupnm spsobom): populrno-veeck, populrno-nun innos vedeckovskumn tkajci sa vedeckho vskumu vedeckobdatesk: vedeckovskumn, vedeckobdatesk lohy vedeck svisiaci s vedou vedn: vedeck, vedn odbor; vedeck, vedn vskum; vedno politika bdatesk: ma bdatesk sklony hdav hbav: hdav, hbav typ nun (poskytujci pouenie): nun literatra vedenie p. sprva-' 1, 2 vedie 1. ma vedomos o nieom pozna uvedomova si: vie o om vetko; pozn, uvedomuje si nebezpeenstvo by si vedom: som si veom svojej zodpovednosti, svojich schopnost zastarv. zna: poul o tom, ale nedal to zna 2. ma osvojen ako poznatok poznat chpa: vie, pozn predpisy; chpe vznam slova; vie po anglicky ovldat zvlda: ovlda strojopis, dobre zvla remeslo vyzna sa (v nieom) rozumie (nieomu) rozumie sa (do nieoho) ma dobr vedomosti (o nieom): v remesle sa vyzn, rozumie mu, rozumie sa do 3. ma schopnos vyrovna sa so situciou by schopn dokza vlda: vie, doke, vlze vea urobi vyzna sa: vyzn sa vo vetkom mc: nemohol sa rozpamta; pretkali sa, ako mohli hovor.: uhdnu potrafi zastarav, dostait': kritizova, to uhne kad; osta ete na vea vysta (by schopn. vedie nieo urobi): nevedno, o vetko z neho vystane, o vetko vie (urobi) arch. dolie veda 1. v tesnej blzkosti, v susedstve poveda: je to hned tu veda, poveda 2. v istej vzdialenosti od urenho bodu al. ohranienho priestoru bokom mimo: strela ila veda, bokom; lopta dopala mimo 3. (koho. oho) vyjadruje miestnu blzkos niekoho al. nieoho; vyjadruje vskyt v spolonosti niekoho poveda (koho. oho): posadali si veda, poveda ns pri (kom. om): zastal veda chlapcov, pri chlapcoch popri (kom. om) pozd podl (koho. oho): popri rieke, poz, poda rieky rast vby; vyrastali veda seba, popri sebe po boku (koho, oho): po boku ostatnch sa zdal mal 4. (koho.oho) vyjadruje smerovanie v blzkosti niekoho, nieoho poveda: lopta preletela veda, poveda brnky mimo pomimo (koho. oho): preiel mimo, pomimo ns bez pozdravu popri (kom. om): kame mu prefrkol popri hlave okolo (koho. oho): cesta vedie veda, okolo jazera 5. p. okrem 2 vedaj 1. nachdzajci sa v susedstve susedn: priate bva na vedajej, v * susednej ulici priahl: priahl zemie 2. vyskytujci sa popri hlavnom bon: vedajia, bon tra postrann: postrann uliky pridruen (vykonvan ako vedaj): priruen vroba pobon fililny (op. hlavn): pobon zvo. fililna stanica zastar vicinlny: vicinlna tra

3. nemajci podstatn vznam, velk dleitos (op. hlavn) bezvznamn nevznamn nedleit: tento fakt je teraz vedaj; bezvznamn, nevznamn vec nepodstatn: nepodstatn rozdiel nevny: nevna rana (Vajansk) podradn (menej dleit): poran otzka podrun: porun problm d r u h o r a d nezvan pobon: druhorad, nezvan dokumenty; zaobera sa pobonmi vecami bon: bon zrobok odahl: odahl problm okrajov: m to len okrajov vznam epizdny epizodick: epizdna postava vo filme druhotn (podmienen niem inm; op prvotn): druhotn suroviny kni. sekundrny (op. primrny): sekundrna prina choroby expr smieny: smiene podrobnosti prpadu kni. akcesorick: akcesorick loha p. aj nepodstatn vedma p arodejnica vedno p. spolu 1. 2, shrnne vedno s p. s 1 vedn p. vedeck vedome p. myselne vedomec 1. p. arodejnk I 2. p. vedec vedomica p. arodejnica vedomie 1. schopnos loveka myslie a uvedomova si svoj vzah k okoliu: spoloensk, obianske veomie zastarv povedomie: udsk povedomie uvedomenie (vedomie prslunosti k istmu spoloenskmu celku): nrodn uvedomenie 2. stav, ke si lovek nieo uvedomuje, najm svoju existenciu: strati vedomie, privies niekoho k vedomiu pam: by pri plnej pamti zmysel (schopnos vnma): neby pri zmysloch rozum: chodi ako rozumu zbaven zastarv. povedomie: konal v povedom svojej moci zastarv. vedomos: nemm o tom vedomos vedomkr p. arodejnk 1 vedomky p. myselne vedomkya p. arodejnica vedomos 1. iha mn. . poznatky zskan uenm, tdiom: hlbok, priemern vedomosti znalosti: odborn znalosti, znalosti zskan na vysokej kole poznatky: teoretick poznatky zastarv. znmos: ril vo svete znmos O Slovkoch (kultty) p. aj poznatok 2. p. vedomie 2 vedom 1. konan s plnm vedomm uvedomen uvdomovan (op mimovon): vedom lo, uvedomen in schvlny (roben nroky): schvlny zujem zmern (roben so zmerom): zmern pevchova myseln (roben s myslom): myseln ublenie na tele cieavedom (premyslen poda istho ciea): cieaveom silie 2. p. mdry vedro okrhla hlbia ndoba s pohyblivm dradlom, oby. na nosenie vody; jej obsah: vedro z plastickej ltky hovor kbe: kbe uhlia hovor puta (dreven vedro): puta vody okov (okovan vedro na erpanie tekutn) vedci' p. vznamn 1, hlavn 1 vedci 2 kto vedie, riadi. oby. meniu organizan jednotku: vedci dielne, preajne nadriaden: pol-

cha prkazy nadriadenho * predstaven: predstaven kltora nelnk (v minulosti osoba stojaca na ele istej organizcie, radu a pod.): nelnk stanice hlava (vedca al. zodpovedn osoba): hlava rodiny kapitn (vedci hr portovho drustva): kapitn mustva hovor, f: ma dobrho fa expr. fko slang, bos pubi lder p. aj sprvca ved'e p. ve 3 veget p zhalka vegetcia p. rastlinstvo vegetarinsky p. bezmsit vegetova l.p rs 3 2. p ivori 3. p. leoi vehemencia p. eln, zpal 2 vehementne p prudko 1, silno 1 vehementn p. prudk 1, rzny vehikel p. vozidlo veche l.p. handra 1 2. p. chum 3. p. slaboch vechsa p zmenka vejaka nstroj, stroj na istenie zrna od pliev hovor. /.astar rajtr fukr vejrovit p. lovit vek l .p. obdobie, as 1 2. p. staroba 3. p. ivot 3 veka, veka p. pece veko p. vrchnk vekodruh p. sasnk vekoven p. ven I vkovit, vekov p star1 1 veksl p. zmenka veksli p. obchodova vekslk p. priekupnk veksova p. obchodova vea vyjadruje velk mnostvo, velk poet, rozsah: vyjadruje vek mieru, velk rozsah deja a pod. (op. mlo) hodne mnoho dos: zarobil vea. hodne peaz: m mnoho, dos priateov plno: vade bolo vea, plno kriku nemlo za vea: nemlo schopnch ud u odilo; zavela krvi stratil hojne sporo vdatne: pralo drobn, ale hojne, sporo, vdatne hovor, moc a-a, ps. i aa: nu toho moc, a-a expr: hromada kopa hba cel kopa cel hba hovor, expr fra: hromada, kopa, hrba divkov sa na zpas nedostala expr. hory -dolv: nasubova hory-doly expr.: nieo dao voao osi: ten u toho nieo, dao preskkal; v ivote u toho voao, osi sksil expr.: poriadne poehnane: det m poriadne, poehnane hovor, expr: nerekom vye prva: starost m nerekom, vye prva ira/ na tucty na stovky hovor, expr.: hrza hrza a beda a strach do aleluja: hrza, hrza reva sa valo po ceste; snehu napadlo a beda, a strach hovor, expr lM)hviekolko ertviekoko ktoviekolko ktohoviekolko (oby. pri zpornom slovese): za ten tde bohviekoko, ertviekoko, kto(lw)viekoko nezarobil hovor. /ried. de (Hviezdoslav) vemi (vyjadruje mieru): nemal by tak vea, vemi pi privea primnoho nadmieru nadmerne hovor, primoc (prli vea, vemi vea): privea, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru Jaj expr: prevel premnoho (vemi vea): na lke rstlo prevel, premnoho krsnych kvetov kni. zastar drahn (Kukun) subt.: spsta habadej

veacten p. ven, osvieten I veadstojn p. ven veakrt vyjadru je nsobenos vo velkom pote: opakovane vo vekom pote, v mnohch prpadoch vea rz mnohokrt mnoho rz: veakrt, vea rz. sa zamal nad svojou budcnosou; mnohokrt, mnoho rz u vyhral nado mnou nejedenkrt nejeden raz viackrt viac rz hovor.: viacejkrt viacej rz: nejedenkrt, nejeden raz, viackrt ho u pristihli * nespoetnekrt kni. nesselnekrt: v zahrani bol u. nespoetnekrt. nesselnekrt mnohonsobne ovea expr.: stonsobne tiscnsobne: je mnohonsobne, ovea schopnej ako in asto neraz: asto, neraz nevedel, ako alej expr.: stokrt sto rz: stokrt, sto rz som mu vravel, aby to nerobil expr. nastokrt: akujem vm nastokrt expr.: tisckrt tisc rz milinkrt milin rz: tisckrt, milin rz mal prleitos ospravedlni sa expr.: tucetkrt tucet rz ixkrt ix rz: u tucetkrt, ixkrt, x rz si to mohol rozmyslie expr tokokrt tolko rz: u tokokrt, toko rz. sa vyhral, e odde, ale predsa zostal veansobn p viacnsobn I vea rz l . p veakrt, viackrt 1. asto 2.p. ovea velron p. viacron veasubn p. subn, ndejn, veavravn 2, vznamn 3 veaven p. ven, osvieten 1 veavravn 1. vea a zbytone rozprvajci mnohovravn: veavravn, mnohovravn lovek rozvraven: rozvraven ena zhovoriv zvravn hovorn (ktor sa rd zhovra): zhovoriv, zvravn suseda zried. ren expr. utran: utran starec expr trav: trav jazynice expr.: babotav rapotav: rapotav suseda pejor. apotav subt. ukecan p. aj vren 1 2. vea naznaujci, subujci mnohovravn: veavravn, mnohovravn smev mnohoznan veaznan: mnohoznan, velaznan pohad vznamn veavznamn mnohovznamn mnohovznamov: vznamn, veavznamn, mnohovznamn gesto mnohosubn veasubn ndejn: veasubn, ndejn zaiatok p. aj vznamn 3 veavznamn 1. p. vznamn 1.3 2. p. veavravn 2 veaznan p. vznamn 3, veavravn 2 veduch p. gnius 1 veleba p. vzneenos velebi kni. vyjadrova velk, mimoriadne uznanie, obdiv kni. zvelebova: velebia, zvelebuj Boha oslavova chvli vychvaova: oslavoval krsu hr; vychvaoval mdros udu kni..: blahorei blahoslavi dobrorei chvlorei glorifikova (vyjadrova najvyiu ctu. oby. Bohu): blahoreil Bohu za navrten zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha r modlitbch spieva hovor. expr. bsnit kni zastar. veliit : spieval, bsnil o rodnej zemi; veliil profesorove zsluhy vyna vyvyova (asto nekriticky vychvaova): vynali, vyvyovali ho neprvom velebnos p. vzneenos velebn 1. p. dstojn 1 2. p. vzneen 1, ven

velenie p. velitestvo velezrada p vlasti/rada velezradca p. vlastizradca velice p. vemi veliie, veliavie p. ndhera 1 veliina 1. p. hodnota 2 2. p. osobnos 1. znalec, profesionl veliit* p. velebi veliizn, veliazn p. vek 1. obrovsk velie p. veli 1. 2 velikn l.p. gnius 1 2.p. obor veliknsky p. vek 1, obrovsk velik 1. pejor. lovek trpiaci velikstvom: nenapraviteln velikii * megaloman p. aj povenec 2. p. gnius 1 3. p. obor veliksky nemierne tiaci po slve, uznan; poda toho sa sprvajci, tomu zodpovedajci megalomansk megalomanick: velikske, megalomansk rty, rei velikstvo pejor. chorobn tba po nieom velkom, chorobn vedomie vlastnej dleitosti: lovek postihnut velikstvom megalomnia megalomanstvo /.ned.
s l v o m a m (Min)

velkolep uchvacujci zmysly, ducha svojou ndherou, bohatosou, vekosou a pod. ndhern krsny prekrsny: vekolep, ndhern, krsna, prekrsna prrodn scenria grandizny mohutn monumentlny: vekolep, grandizny pln; mohutn, monumentlna stavba storoia ohromujci koloslny impozantn: ohromujce, koloslne ielo; impozantn palc * skvel bombastick: skvel, bombastick divadlo reprezentan reprezentatvny (hodn reprezentcie): reprezentan oslava pardny pompzny honosn zastar. okzal expr. hrd km. pyn: okzal, hr hostina p. aj ndhern 1. vborn velkomysen p. velkodun vekook p. okat I vekopansk p povene vekopansk l.p. pansk 1 2. p. poven velkoplon p. rozsiahly 1 velkoproducent p. vekovrobca vekoprodukcia p. velkovroba velkorys p. velkodun velkosriov p. sriov 1 vekospotrebite kto spotrebva, kupuje tovar, produkty vo velkom velkokonzument velkost' l . p rozmer 1,2 2.p. mnostvo 1 3.p. sila 3 4. p. vznam 2 velkostatk p. statkr velkostatok p. statok" velkosvetsk p. svetcky 2 velkotov rnik majite velkej tovrne al. viacerch tovrn hovor, v e l k o f a b r i k a n t

p. aj povenectvo, pcha 1 veli 1. vies, riadi z vojenskho hadiska by veliteom zastarv. velie voj. zastar. komandovat: vel, velie u piaty rok; komanduje pluku hovor, zried. velitefova 2. vydva vojensk rozkazy rozkazova dva povely zastarv. velie: vel, rozkazuje rzne voj. zastar. komandovat': komanduje od rna o veera velite 1. kto vel organizovanej, oby. ozbrojenej skupine ud: velite vojska, rozkaz velitea zastar.:
k o m a n d a n t k o m a n d r (Karva) k o m a n d r (Tajov-

sk): komanant pluku kapitn (velite zemia, objektu a pod.): mestsk kapitn vojvodca (v minulosti slvny vojensk velite) h i s t hajtman (vojensk velite): kozcky hajtman 2. p. vodca veliteka p pani 2 veliteova p. veli 1 velitesk p. prsny 1, energick velitestvo rad velitea a jeho tbu: miestnos al. budova tohto radu: rozhodnutie vojenskho velitestva; obsadit velitestvo velenie: hlavn velenie army *
voj zastar k o m a n d o

veljater p. dinosaurus velkodun vyznaujci sa vekosou ducha; svediaci o tom (op. malichern): vekodun lovek; vekoun in kni/ velkomysen: by k niekomu vekomysen uachtil achetn (mravne hodnotn): uachtil, achetn dobrodinci velkorys (chpajci veci zo irokho hadiska: ukazujci tto vlastnos: op. zkoprs): vekorys ar, pln kni generzny velkofabrikant p. velkotovrnik velkofarmr p. statkr velkohub p. vystatovan velkokan p. achtin velkokniea p. achtic I velkokonzument p. vekospotrebite vekolepos p. ndhera I, vzneenos

velkovojvoda p. achtic I velkovojvodkya p. achtin vekovyrbate p. vekovrobca velkovroba vroba vo velkom (op malovroba): priemyseln vekovroba velkoprodukcia: vekoprodukcia msa velkovrobca vrobca vo velkom (op. malovrobca): vekovrobca zbran velkoproducent: velkoproducent obuvi zned. vekovyrbate (Karva) velk 1. presahujci priemern, zvyajn rozmerov al. in veliiny: presahujci priemern oakvan al. prijaten mieru, intenzitu (op. mal): vek strom, vek brka znan: znan vka, znan prevaha n a d m e r n : nadmern byt e n o r m n (nadmieru velk): enormn zisk nemal (pomerne velk): mal z toho nemal itok neobyajn nezvyajn: neobyajn, nezvyajn zujem o vstavu rozmern rozsiahly (majci velk rozmer): rozmern, rozsiahle lny penice gigantick koloslny monumentlny (ohromujco velk rozmermi, hodnotou): gigantick. koloslne ssoie, monumentlna stavba obrovsk ohromn expr.: ozrutn ozrutnskv obrovit veliknsky veliizn veliazn prevelk p r e o h r o m n (nezvyajne velk o do rozmerov, intenzity, vznamu): obrovsk, ohromn vietor; obrovsk, ohromn zemie; obrovsk, ohromn dosah nieoho; ozrutn, obrovit chlapisko; obrovsk, ozrutnskv, veliknsky dub; je v om veliknska, prevek tba po poznan mohutn (nezvyajne velk): mohutn

vzrast, mohutn dojem palcov (o vekch titulkoch v novinch) nadpriemern: nadpriemern vkon * velkolep impozantn grandizny majesttny (svojou vekosou vzbudzujci pocit asu, obdivu, cty): vekolep, impozantn, majesttny palc; grandizny, impozantn nstup olympionikov okujci (spsobujci ok svojou vekosou): okujci rozsah kd mocn siln (vemi velk o do intenzity; op. slab): mocn, siln armda; siln kae statn robustn hovor, di (vek o sa tka vzrastu): statn, robustn, di mldenec vdatn (velk v mnostve, kvalite): vdatn d poetn hojn (vek potom): poetn rodina; hostia prili v hojnom pote vznamn vznan (vek vznamom): vznamn, vznan lovek vrazn: vrazn spech, je to markantn rozdiel rekordn: ukazuje sa rekordn roda dobr hovor, hodn (prekraujci dan mieru): dobr kus cesty, akal hodn chviu dlh (velk o do dky al. asovho seku; op. krtky): dlh vzdialenos, dlh trvanie zimy irok (velk al. vyhovujci o do rky; op. zky): irok otvor rozvetven rozkonren: rozvetven prbuzenstvo hlbok (velk o do hbky; op. plytk): vek, hlbok jama vysok (majci vek vku, hodnotu, mieru; op. nzky): vek, vysok chlap: vysok tlak v pneumatikch hrub objemn rozloit (vek o sa tka objemu, rozlohy): hrub, objemn kniha; rozloit hrad von (vek o do rozmeru, priestoru; op. tesn): nohavice s mu von prudk intenzvny (intenzvne prevan al. prejavovan): prudk nenvis; prudk, intenzvna boles expr.. asto iron. ak (majci intenzvny inok): ak porka, ak frajer prenikav: prenikav zmena expr. zvratn: s zvratnou rchlosou nesmierny expr. prenesmierny kni. neskonal: nesmierna, prenesmiema, neskonal rados' privek prlin (prli velk): privek zhrada, prlin horlivos trestuhodn expr.: hrieny nekresansk: trestuhodn nedbanlivos; hriene, nekresansk ceny kni.. oby. iron.: ctyhodn ctihodn: peo preiel ctyhodn, ctihodn vzdialenos; ctihodn cena priepastn: priepastn spoloensk rozdiely hovor, pekn krsny: pekn, krsny plat expr.: riadny poriadny: riadna kopa peaz: bola u poriadna tma expr.: ukrutn preukrutn ukrutnsky asn: ukrutn, ukrutnsky hlad; preukrutn lska; asn tempo expr krut ialen: krut boles, ialen strach hovor, expr.: hrozn stran prern zfal hrozitnsky desn: hrozn, stran smd; zfal neporiadok; hrozitnsk sila expr. smrten: smrten vnos expr.: ertovsk diabolsk: ertovsk zima expr.: tun mastn: dostval tun provzie expr.: milinov miliardov: bud to milinov, miliardov strty expr. stonsobn: stonsobn boles expr.: nramn p r e n r a m n : robi nramn krik expr.: bezodn bezdn: bezodn zfalstvo hovor, neren: neren majetok expr. ven: ven koa neohranien neobmedzen: neohranien, neobmedzen monosti nevyerpaten (tak velk, e sa ned vyerpa): nevyerpaten zdroje nesseln nespoetn kni. nestaten

(tak vek, e sa ned spota): nesseln zsoby, nespoetn davy expr. sttiscov: sttiscov zstupy neslchan nevdan: neslchan krivda, nevdan vazstvo zvideniahodn: zvidenahodn spechy nepredstaviten neopsaten (tak velk, e sa ned predstavi, opsa): nepredstaviten boles neuveriten (tak velk, e sa ned uveri): neuveriten smelos neospravedlniten (tak vek, e sa ned ospravedlni): neospravedlniten bezoivos neodpustiteln (tak velk, e sa ned odpusti): neodpustiteln chyba neuhasiteln nezhasiten kni. neukojiteln (tak velk, e sa ned uhasi, uti): neuhasiteln smd neutiiteln: neutiiteln tba kni. neprebern: neprebern mnostvo tovaru nedohadn nedozern: nedohadn nsledky, nedozern diaky neudsk: neudsk utrpenie nadudsk: nadudsk nmaha expr nekonen: nekonen vaka kni..: titansk: titansk zpas golisky: goliska sila kni. /.astar. drahn (o mnostve a vekosti): drahn k (Zhorsk) hovor, maxi: to je maxi torta subt.: hovdsk hovdsk sakramentsk 2. p. vynikajci 1 3. p. dospel vemi vyjadruje vek mieru, intenzitu (op. trocha, mlo) hodne znane: vemi, hodne, znane mu pomohli nemlo vea mnoho: nemlo, vea, mnoho sa z.amla nad budcnosou vysoko: vysoko si via svojho uitea neobyajne nezvyajne nevedne mimoriadne osobitne zvl kni..: nezvykle neobvykle obzvl zastar. obzvlt hovor, extra: poda neobyajne, nezvyajne, nevedne dobr vkon; stretn sa s mimoriadne, osobitne, zvl zaujmavm lovekom pozoruhodne obdivuhodne kni. ctyhodn: zska pozoruhodne, obdivuhodne, ctyhodn vek nskok neprimerane nepomerne nemerne n a d m e r n e enormne (presahujc normlnu, uren mieru): ma neprimerane, nemerne, nadmerne vysok nroky; nepomerne, enormne vek spotreba privemi prli prline nadmieru (nad nleit mieru): privemi, prli asto; prline, nadmieru si to pripa nanajv: nanajv ohadupln prstup abnormlne nenormlne: abnormlne, nenormlne zkostliv prstup nadpriemerne nadnormln (nad ist mieru): nadpriemerne, nadnormln spen predstavenie podpriemerne podnormln (pod ist mieru): podpriemerne, podnormln nzky stav nevdane neslchane nevslovne nevyslovitene nevvpovedatene neopsatene nepredstavitene neuveritene nezabudnuten (tak vemi, e to bene nevidie, nepou, e sa to ned ani vyslovi, opsa. predstavi, uveri, e sa na to ned zabudn): nevdane, nepredstavitene, neuveritene presn zsah; nevslovne, nezabudnutene krsny zitok nesmierne ohromne vrcholne (vemi o sa tka rozmerov, intenzity, vznamu): nesmierne, ohromne, vrcholne dleit rokovanie mocne silne tuho hovor, fest: mocne, silne, tuho stiahnut topnka ako: otec bo! ako chor hovor, expr.: nerekom nerene nr. nerone: narobil sa nerekom, nerene expr.: riadne poriadne naplno n r a m n e : riadne, poriadne, nramne si vydchol expr.: obrovsky asne

zvratne koloslne: obrovsky, asne ak balk; zvratne vysok stoiar expr.: ialene ukrutne ukrutnsky hovor, expr.: hrozne hrozitnsky hromsky strane: je ialene, ukrutne, hrozne, strane zaben subt nehorzne: nehorzne ns oklamali expr.: a beda a hrza a strach a hanba: vychudnut a beda, a hrza expr. a ako (v replike): Te sa? - A ako. expr ertovsky diabolsky pekelne potvorsky hovor expr paromsky: ertovsky, iabolsky, pekelne zloit situcia nr. velice subt.: bohovsky bohove bohovo hovdsk hovdsk konsk sakramentsky expr.: prevemi vemi-prevemi prenramne prenesmierne preukrutne nr. pevelice (vyjadruje vysok mieru, intenzitu) vemi-prevemi p. vemi vemoc p. tt vemocensk p. mocensk vemo p. achtic 1 velocipd p. bicykel veloeipedista p bicyklista verieka velk rieka vetok: verieka Volga, africk vetoky vera p tt vetok p. verieka vetrh p trh 1 vevyslanec p zstupca 2 vevyslanectvo p zastupitestvo vemenat P prsnat vna p. cieva vencova, vena p. veni 1 veni 1. ozdobova vencom, kvetmi a pod. ovenova ovenieva: venila si hlavu stukami, ovenovali hrob poet. /.astar.: vencova vena (SldkoviC. kultty) 2. p. lemova 2 vendeta p. pomsta venerick p. pohlavn veniec l.p. kruh 1 2.p. panenstvo veno p. vbava 1 venovac ktorm sa nieo venuje; obsahujci venovanie darovac: venovacia, darovacia zmluva kni/ donan: donan listina kni. dedikan venovanie venovac text: napsa na ar venovanie kni. dedikcia venova 1. da na znak cty kni. dedikovat': autor venoval, eikoval knihu svojej ene pripsa: dielo pripsal matke 2. da k dispozcii (v prospech nieoho) poskytn vynaloi: venoval, poskytol mu pomoc; vynaloi vea asu na tdium zasvti obetova (venova vea asu niekomu, nieomu): zasvtil ivot vede; obetovala vetok as deom hovor oferovat' reskrova kni. /astar obeca: oferoval, obecal mu cel majetok; reskroval vea peaz na dovolenku vloi: vloil svoj um do literatry 3. p. obdarova, darova venova sa obraca pozornos na niekoho, na nieo oddva sa: venoval sa, oddval sa hudbe, rodine zaobera sa zapodieva sa zamestnva sa (venova sa nejakej innosti): zaoberala sa runou prcou; zapodievala sa domcimi prcami odovzdva sa

i vklada sa (vo velkej miere sa venova): cel sa oovzval prci, ije iba svojim eom. vklad sa o portu obubova hovor, holdova kni. hovie (venova sa so zubou): nruivo holoval, hovel kartm ventil potrubn uzver na kvapaliny al. plyny s prietokovm otvorom: regulan, ovzuovac ventil zklopka (mechanizmus na uzatvranie): otvori zklopku ventilcia p. ventiltor ventilan p. vetrac ventiltor vetracie zariadenie: elektrick ventiltor, vrtua ventiltora vetranie: zapn vetranie vetrk: intalova v pracovni vetrk hovor, ventilcia ventilova 1. p. vetra 1 2. porov. prediskutova vepor p. svia I ver', vera p. veru, naozaj verabohu p. veru, naozaj veraboe p. veru, naozaj veraje rm dver zruba: oprie sa o veraje, o zrubu zned. d v e r a j e (Jg) zried. p o d v o j e (Zbek) zried

zrub hovor, futro verae p. veru verblny p. slovn verbova 1. kto v minulosti zskaval na vojensk slubu
zried. V e r b o v n k hovor, zastar. V e r b u n k o (Jg)

2. p. agittor verbovaka zskavanie na vojensk slubu v minulosti

hovor, zastar. V e r b u i l k

verbova 1. v minulosti zskava muov na vojensk slubu regrutova: v dedine verbovali, regrutovali mlencov najma: najmanie dobrovonkov 2. naliehavo zskava agitciou nahovra navdza lka vbi: verbovali, lkali robotnkov na
stavby hovor, expr l a n r i slang, n b o r o v a

verbovnk p. verbova 1 verbuk p. verbovaka verbunko p. verbova 1 vercajg. vercajk, verkcajg, verkcajk p. ninie verdikt p. rozhodnutie I, rozsudok verejnos p. spolonos 1 verejn 1. ktor sa tka celej spolonosti (op. skromn): verejn poriadok, verejn inite, dba na verejn blaho spolon veobecn (op. individulny): spolon, veobecn zujem kni. pospolit zastar. pospoln: pospolit veci mestsk (patriaci mestu, spravovan mestom): mestsk doprava obecn (patriaci obci, spravovan obcou): obecn kninica kni. exoterick 2. ktor sa kon, ktor prebieha bez zatajenia (op. tajn): verejn hlasovanie otvoren neskrvan netajen zjavn zrejm (op. skryt): otvoren boj, neskrvan, netajen obdiv; zjavn, zrejm nepriatestvo oividn viditen badaten (ktor sa d oby. hne vidie): je to oivin, viditen, badaten klamstvo 3. tkajci sa viny, vlastn vine: verejn mienka. vzbudi verejn pohorenie veobecn: zskal pre svoju vec veobecn shlas rozren: rozren nzor o nieom

809
verenec p. snbenec verenica p snbenica verestova p. chrni veriaci ktor je presveden o existencii Boha (op. neveriaci) kni/ religizny: veriaci, religizny lovek p. aj nbon verifikova p. overi veri 1. by presveden o dveryhodnosti, spoahlivosti, pravdovravnosti niekoho dverova: ver, dveruje synovi kni. zastar. v e r o v a

veselos
e: iste(e), istotne, mal by sa nad tm zamyslie pochopitene prirodzene samozrejme: pochopitene. prirodzene, samozrejme, mus sa najprv zlepit * pravda pravdae: na to si, pravda, pravdae, nemyslel priam priamo: nieo tak poveda je priam, priamo bezoivos * e ale: e. ale a vyhodm; ten je veru, ale udk bae: me, bae me ete de zosta expr.: verue verabohu veraboe veruboe javeru nr.: vera verae: verue, veraboe, javeru, nemal si s nm zana expr: namojduu namojveru n a m o j p r a v d u : to sa mu namojduu, namojveru, namojpravdu podarilo zried.: ida idae idali: ida(e), idali viem, o mm urobi expr.: bisu bisubohu bohuprism bohuprisahm bohuotcuprism bohuolcuprisahm otcuprism otcuprisahm bohuotcu expr. zried. bouprism: bohuprism. bohu(otcu)prisahm. otcuprisahm, to nie je ps expr.: prism prismboh prismbohu prismvaku: prism(bohu), prismvaku, nemyslel som, e vyhr hovor. expr. prismfakt fraz. na moj hrienu (duu) veruboe p. veru, naozaj verue p. veru, naozaj, pravda-' 1 verva p. eln, zpal 2 vervn p. temperamentn verzia jedna z rozdielnych podb textu literrneho, hudobnho a pod. diela al. vbec jazykovho prejavu: rozlin verzie udovch povest; slovensk verzia cudzojazynho filmu podoba forma: filmov podoba, forma romnu znenie: pvodn znenie lnku * obmena: opis udalosti v niekokch obmench redakcia (jedna z rozlinch prav toho istho textu): nov redakcia stanov variant varicia: viacer varianty, varicie prednky mutcia: vidiecka mutcia novn verziliktor p. bsnik ves p. dedina veselica p. zbava 2 veselie l.p. svadba 2. p. zbava 2, veselos veseli sa l.p. bavi sa 1 2. p. tei sa 1 veselo 1. v dobrej nlade, s optimizmom, s veselosou, s radosou (op. smutno) zvesela: veselo, zvesela si vyspevovala rozveselene rozosmiatu: rozveselene, rozosmialo odpovedal na otzky radostne rozradosten rozradostnn: radostne, rozradostin)ene sa pustil do prce rozihrane rozjarene expr rozjasane: rozihrane, rozjarene prechdzali okolo ns; rozjsan vychdzali z miestnosti
porov. aj vesel 1

2. by presveden o kladnom vvoji nieoho dfa ma ndej: ver, dfa v uzdravenie; mme ndej, e zvazme kni. ndeja sa kni. zastar. verova 3. hovor, (v zpore) neby schopn nemc nevedie: never, nevie sa u doka konca; neme sa doka przdnin veri sa p. prisaha verk p. stroj, nstroj 1 verke, verge p. stroj, nstroj 1 verklkova p. opakova 1 verktat p. diela verne p. doslova I vern 1. ktor dodriava zvzky (op. nevern) oddan: vern, oddan manelka; vern, oddan zsadm * primn: vzniklo medzi nimi primn priatestvo lojlny: lojlny oban expr. skaln vytrval trval: skaln, vytrv al fanik 2. primne myslen, vykonvan ozajstn naozajstn opravdiv: ozajstn, naozajstn, opravdiv lska nepredstieran: nepredstieran city skuton: jeho strach bol skuton 3. pravdivo nieo vystihujci, shlasiaci so skutonosou presn: vern, presn kpia obrazu vstin: vstin opis havrie iv: iv lenie udalosti zodpovedajci: zodpovedajci preklad diela relny realistick (zodpovedajci skutonosti): relny pohad na ivot verova p. veri 1. 2 ver l.p. sloha 2. mn.. vere p. bse verikr p. bsnik verkova p bsni I verotepec p. bsnik verotepectvo p. pozia I verovaka, verovanka p. bse verovan vyjadren vo veroch zverovan: verovan, zverovan romn zbsnen (preveden z przy do bsne): zbsnen novela verova p. bsni 1 verovec p. bsnik verovnctvo p pozia I verovnk p. bsnik vertat p. diela vertikla vertiklna priamka zvislica vertiklne p. stojato vertiklny p. zvisl veru dotvrdzuje platnos vrazu al. vpovede; vyjadruje drazn prisvedenie naozaj skutone vskutku poet ver': to nm veru. naozaj dvno chbalo; to je skutone, vskutku pravda nu takveru: nu, takveru, nemal sa na to ulakomi iste isto istotne expr. iste-

2. s prjemnm, rozveseujcim inkom (op. chmrne. pochmrne) zvesela: potik veselo, zvesela poskakoval po skalch radostne ihravo: ohe radostne, ihravo blal sporku 3. hovor, bez starost, bez obmedzenia, bez rozpakov bezstarostne: veselo, bezstarostne ma ako zaroben peniaze hovor, dnom-dnom len tak: ije si dnom-dnom. len tak
4 . porov. vesel 2

veselohra p. komdia 1 veselos stav radosti, optimizmu, dobr nlada: chyt sa

vesel
ho veselos bujaros bujnos rozjarenos (nesptan veselos) ivos dobr va zastar. veselie: prekypova veselm vesel 1. ktor je naplnen radosou, optimizmom, chuou artova a pod.; svediaci o tom (op. smutn): vrtil sa domov vesel; mala tak vesel oi nateen naradovan naradosten naradostnen (pociujci rados): eti holi z vletu nateen, naradosten astn (ktor je pln astia): astn matka; pozera sa veselmi, astnmi oami rozradosten rozradostnn rozradovan: krik rozradostnnch, rozradovaneh kolkov uradosten uradostnen uradovan: ozval sa vesel, uradosten smiech * rozveselen poteen: rozveselen divci; star otec ostal po nvteve poteen radostn (op. neastn): raostn vraz tvre uvelien blaen: nvratom syna bola uvelien, blaen rozjaren bujar rozihran rozmarn: rozjaren svadobania; bujar, rozmarn smiech expr. /.ried. rozpachten hovor, rozguren: rozguren publikum rozjasnen roziaren: rozjasnen, roziaren detsk oi rozjsny: rozjsan pohad jasn: jasn tvr iv: iv zbava usmievav (ktor sa asto usmieva): mil, usmievav lovek usmiaty (ktor sa usmieva): usmiate diea vysmiaty expr.: rozchichotan vychichotan: vysmiate, vychichotan dieva smevn: smevn tvr bodr: bodr nlada expr. prevesel (vemi vesel) p. aj naradovan 2. ktor spsobuje, prina veselos, rados (op. smutn): zabval spolonos veselm rozprvanm vtipn artovn: vtipn, artovn poznmka humorn humoristick komick: vznikla humorn, komick situcia; humoristick prbeh smieny (vyvolvajci smiech): smiena historka smevn (vyvolvajci smev): stala sa nm smevn prhoda * expr. podaren: je to podaren figra hunctsky: hunctsky chlapec * hovor, psovn: rozprval psovn udalosti z vojeniny * subt.: vandovn subt. a vulg. srandovn neskl. pra: je to pra chlap pestr hriv (o farbe) p. aj vtipn 2 veslrstvo veslrsky port veslovanie: pestova veslrstvo, veslovanie vesliea p. ln veslo lopatkovit ninie na pohanie lna, v minulosti aj lode: zabera veslami; lo pohan veslami otrokov port, pdlo (von, nepripevnen veslo): kanoistick pdlo veslovanie p. veslrstvo vesmr nekonen svetov priestor kozmos: vskum vesmru, kozmu makrokozmos makrosvet svet: vznik, znik sveta kni. univerzum kni. zastar.: vehomr vemr poet. zastar. vesvet vesmrny ktor sa vzahuje na nekonen priestor kozmick: vesmrne, kozmick diaky; kozmick vskum sfrick (ktor sa tka priestoru okolo zemegule): sfrick lety * svetov: svetov priestor kni. nadzemsk nadpozemsk: nadzemsk, nadpozemsk viny * nebesk: nebesk ticho poet nadhviezdnv vesna p. jar vesta vrchn as obleenia, ktor sa oblieka na koeu.

810
blzu: pleten vesta, oblek s vestou hovor.: prusliak brusliak (vesta v udovom obleen) ivtik hovor, lajbik (sas enskho obleenia kryjca hrudnk) p. aj sveter vestibul p. hala 1 vestnk admin. periodikum prinajce pravideln oznamy radnho rzu al. sprvy o innosti odbornch a vedeckch intitci: ministersk vestnk bulletin [vysl. bltn): radn bulletin spravodajca: spravodajca akadmie vied * nesprv. spravodaj vea 1. upevova do visiacej polohy zavesova: vdy si veal, zavesoval kabt na veiak nr. kvaka 2. p. klopi vea sa p. lepi sa 2 veiak rmik na veanie iat ramienko: zavesi oblek na veiak, na ramienko hovor, drievko vetba p. proroctvo 1. predpove vetec kto predpoved bez odbornho zkladu prorok: uov vetci, proroci hda: ha budcnosti kni.: profta proft: starozkonn profti prognostik (kto sa zaober podmienenou predpoveou monej budcnosti na zklade vedeckho poznania) jasnovidec (kto intuitvne predvda nieo v budcnosti) veteck p. predpovedn, predvdav vetiare mytol. miesto, kde sa vyslovovali vetby orkulum: starovek vetiare, starovek orkulum vetica p. vetkya 1 veti 1. vyslovova vetbu poda istch znakov predpoveda hda: Cignka mu vetila, predpovedala, hdala z dlane, z kart prorokova (o starozkonnch prorokoch: hovor. expr. vyslovova predpove vbec): proroci prorokovali prchod Mesia; ktosi mu prorokoval dlh ivot ta osud zastar. predzvestova: jasnovidec mu tal osud, pedzvstoval neastie zastar. profetizova (kullty) 2. by prznakom nieoho by predzvesou pedzvstovat: ak mraky vetia, predzvestuj brku; to je predzvesou novch ias predpoveda* zvestova: to nezvestuje ni dobrho vetkya 1. ena, ktor predpoved budce veci: vetkya vet z kart vetica prorokya jasnovidka
kni. s i b v k t

2. p. arodejnica veta p. pouenie 1 vetern p. vyslilec veterina p. veterinrstvo veterinr odbornk vo veterinrstve zverolekr: okresn veterinr, zverolekr veterinrstvo veda o chorobch zvierat zverolekrstvo: tuova veterinrstvo, zverolekrstvo slang, veterina veternica p. sasanka veternk figrka na ukazovanie smeru vetra: poda veternka fka jun vietor hlka (veternk na streche) vetern 1. pln vetra vetrist: vetern, vetrist poasie nvetern (vystaven vetru): nvetern strana omu 2. p. vetrac 3. p. nestly 1 vetevnat p. koat

811
vetchuk p. slab I vetch l.p. zixirat 1 2. p. slab 1, biedny 2 veli l.p. hovori 1 2. p. odpoveda' veto p. protest vetoslovie p. syntax vetova p. protestova, zakza vetrac uren na vetranie ventilan: vetracie okienko; vetrac, ventilan otvor ban. vetern: vetern chodby vetrk 1. vetrac otvor vetranie 2. vetracie zariadenie: intaloval v kuchyni vetrk ventiltor: zapn ventiltor vetranie hovor, ventilcia vetranie p . vetrk 1, 2 vetra 1. vymiea vzduch v uzavretom priestore vyvetrvat prevetrva ventilova: vtrala byt, dom. izbu; plvanie prevetrva pca; dobre ventilovan miestnos hovor. expr. luftova 2. vystavova inkom vzduchu prevetrva vyvetrvat: vtrala, prevetrvala atstvo na dvore vysa vysuova (tak zbavova vlhkosti): vysala periny na balkne /.hr.: vzduchovat' vzduit": vzduchovn ie parensk 3. geol (o horninch) rozpadva sa psobenm atmosfrickch zmien zvetrva: skaly pomaly vetraj. zvetrvaj vetrk p. vietor 1 vetrilo p. plachta 2 vetrisko p. vietor 1 vetrist p. vetern 1 vetri l.p. ucha 2.p. cti2 vetrolom p polom vtromr prstroj na meranie sily. rchlosti a smeru vetra al. prdenia plynov vo ventilanch kanloch: odporov vtromr anemometer vetro bezmotorov lietadlo udriavajce sa vo vzduchu pomocou vzdunch prdov klzk subt. plachtk vtroplach p. pochbe vetrovka krtky portov kabt oby. z nepremokavho materilu: detsk vetrovka, lyiarska vetrovka bunda: portov bunda hlu/.n vetry pomn. revn plyny: zadriava vetry hrub. prdy vetva, vetvica p. konr vetvist p. koat vea vysok thla stavba postaven samostatne al. ako sas niej budovy: kostoln, hradn vea; romnska. gotick vea bata (vynievajca as hradieb, opevnenia v podobe vee): baty zmku hovor t u r a : zvony na turni sa rozozvuali zried. veica (Urbnek) veiak p. dom I veica p. vea vei sa p. nie vha p. hna 2 vhega (sa) p. vojs 1 v hlhenina p. jama 1 vhbi sa l.p. zahbi sa 2. p. vojs 1 vhna p vohna I . 2 v hna sa p. vnikn I vhod p. vhodne 2 vhodi hodenm umiestni do nieoho, dnu hodi: vho-

viac
dil, hodil list do schrnky mrti vsoti soti vstrit' stri: mrti, vsoti loptu do siete expr vrazi hovor, expr.: mari vcapi (vhodi prudkm pohybom): vrazila, marila, vcapila kapustu do hrnca expr vustn (hodenm nasypa): vustol zrna do vlovu expr.: kydn vkydn vhodne 1. vyhovujc poiadavkm, spajc poiadavky, nleitm spsobom primerane: vdy sa vie vhodne, primerane vyjadri nlete kni adekvtne: nleit, adekvtne postupuje pri rieen problmu strojne organicky: stavba strojne, organicky Zapud do prostrediu nr. porun (Timrava)
porov. aj v h o d n

2. vo vhodnom ase, v prav as vhod: priiel si prve vhodne, vhod vhodn ktor vyhovuje istm poiadavkm, ktor spa ist poiadavky sci prhodn: film vhodn, sci pre deti; drevo sce na spracovanie; vhodn, prhodn miesto na stanovanie primeran: njs primeran slov adekvtny: adekvtny vraz strojn organick: organick postup kni cieuprimeran: pouit cieuprimerun prostriedky vyhovujci zodpovedajci: vec sa ukzala ako vyhovujca, zodpovedajcu urenm podmienkam vstin: vstin prirovnanie priliehav: priliehav argument nleit (tak, ak m by): nleit postup pri prci kni. patrin: venova nieomu patrin pozornos svdn (ktor svedi"): svdn es kni. spsobil: nie je spsobil na ak prcu vtan: vtan zmena prleit: prleit chvu (Urban) zastar. prstojn: nenuchod prstojn slovo (Tajovsk) zastar. radn: takto postup nie je radn p. aj dobr 3, vyhovujci, vstin vhopsova p. vojs I vhor p. hore 2, 3 vhra p. vojs I vhknu, vhrkota p. vojs 1 vhrmie, vhrmota p. vojs I v hrn sa p vojs 1 vhri p. vnori 1, 2 vhrit sa l.p. potopi sa 2 2. p. zahbi sa vhrz sa p. vnikn 1 vhua p. vojs I vhupn 1. p. vojs 1 2. p. zapadn 3 vchdza porov. vojs vchod miesto, kade sa vchdza, vstupuje; vchdzanie, vstupovanie (op. vchod): stren vchod do budovy; vchod zakzan vstup: vstup do tovrne: povolil vstup na cudzie zemie vjazd (miesto, kade sa vchdza motorovm vozidlom; vojdenie motorovm vozidlom): zky vjazd do gare; zkaz vjazdu vchrstn p. vlia, vloi I viac 1. vyjadruje vie neurit mnostvo, v neurit poet, rozsah (op. menej) viacej: zarobil viac, viacej ako ostatn* viacero: bolo tam viacero dver 2. vo vej miere, vo vom rozsahu (op. menej) viacej vmi: m alej, tm viac, viacej sa mu pila; odvtedy su vmi staral o blaho rodiny 3. (so zpornm slovesom) popiera jestvovanie nieoho v ase; vyjadru je skonenie nejakho deja. stavu via-

viaclenn
cej u u nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oi; mladost sa u nevrti; u nikdy ma sem nedostane dlej nadlej: alej nemus hovori; nemus sa naalej namha viackrt viac rz hovor.: viacejkrt viacej rz: nech sa to viac(ej)krt, viac rz nestane 4. vyjadruje pribdanie, pridvanie, pokraovanie viacej ete okrem toho: bla sa, i si viac, viacej njde takho dobrho mua; Povedal vetko. o chce ete, okrem toho? 5. p. skr 4 viaclenn ktor m viac lenov viacejlenn niekokolenn: viaclenn, niekokolenn kolektv mnoholenn (ktor m mnoho lenov): mnoholenn skupina poetn (o nieom, o m v poet, ako je zvyajn): poetn roina hovor, prlenn (ktor nem vea lenov): prlenn kapela rozvetven irok: rozvetven roina, irok prbuzenstvo velk (o do potu; op. mal): viaclenn, vek orchester viacdenn p. viacdov viacdielny p. mnohozvzkov viacdov trvajci viacej dn al. viacej dn star niekokodov: viacdov, niekokodov vlet; viacdov, niekokodov kurence viacdenn niekolkodenn (trvajci viacej dn): viacdenn, niekokodenn pobyt v nemocnici * mnohodenn mnohodov (trvajci mnoho dn): mnohoenn, mnohodov mekanie dlh v (o nieom, o zvyajne trv viacej dn, ako sa predpokladalo): zsielka prila s dlhm, vm oneskorenm hovor, prdov (trvajci zopr dn al. zopr dn star): prdov vono; prov meviea viacej 1. p. viac 1^1 2. p ete I 3. p skr 4 viacejlenn p. viaclenn viacejkrt, viacej rz 1. p viackrt 1, niekokokrt, veakrt 2. p. viac 3 viacerako p. rozline viacerak p. rozmanit 1 viacero p. viac 1. niekolko viacer p. poetn viacetov p. viacpodlan viacfarebnos p. kolorit 1 v iacfarebn p. pestr 1 viachlasn pozostvajci z viacerch, v hudobnej produkcii rovnocennch a samostatne znejcich hlasov mnohohlasn: z chra zaznel viachlasn, mnohohlasn spev viachlasov mnohohlasov (aj uren pre viacer hlasy): viachlasov, mnohohlasov skladba zned viachlas mnohohlas: ni nepochopil z viachlasho, mnohohlasho hovoru hud.: polyfnny polyfonick (zaloen na harmonickom szvuku dvoch al. viacerch melodickch lni): polyfnna, polyfonick voklna kompozcia expr. tisehlas: tischlas ozvena viachlas p. viachlasn viachodinov trvajci viacej hodn niekolkohodinov: viachoinov, niekolkohoinov prestvka dlh v (o nieom, o zvyajne trv viac hodn, ako sa predpokladalo): lietadlo m viachodinov, dlhie, vie mekanie hovor prhodinov (trvajci iba niekoko. zopr hodn): prhodinov prechdzka viacjazyn p. mnohojazyn

812
viackrt 1. vyjadruje nsobenos deja, stavu neuritm potom; vyjadruje opakovanost'deja, stavu v neuritom pote prpadov viac rz hovor.: viacejkrt viacej rz: u viackrt, viac rz priiel neskoro niekolkokrt niekolko rz: niekolkokrt, niekolko rz ho pristihol pri klamstve nejedenkrt nejeden raz: nejeenkrt, nejeen raz zaspal do prce viacnsobne niekolkonsobne: viacnsobne, niekokonsobne zven obrzok opakovane: viackrt, opakovane ho musel napomna veakrt vea rz mnohokrt mnoho rz mnohonsobne hovor, dos rz (vyjadruje nsobenos vm neuritm potom): u veakrt, vea rz bol na pracovnej ceste v zahrani; mnohokrt, mnoho rz si myslel, e prcu nedokon 2. p. viac 3 viackvet ktor m viac kvetov mnohokvet: viackvet, mnohokvet klsky viac-menej p. pribline 1, takmer viacmesan trvajci viac mesiacov al. viac mesiacov star (op. jednomesan) niekolkomesan: viacmesan, niekokomesan dovolenka; viacmesan, niekokomesan diea hovor prmesan: parmesan koza viacmetrov merajci viac metrov niekolkometrov: viacmetrov, niekolkometrov sek cesty prmetrov (merajci zopr metrov) viacmiestny mat pozostvajci z viacerch slic mnohomiestny: viacmiestne, mnohomiestne slo viacmilinov p. niekokomilinov viacnrodn zahajci viac nrodov mnohonrodn: viacnron, mnohonrodn tt viacnsobne p. niekolkokrt, viackrt 1 viacnsobn 1. nsoben al. opakovan viac rz niekolkonsobn: viacnsobn, niekokonsobn ozvena velk obrovsk ohromn mnohonsobn velnsobn (oby. pri porovnan): viacnsobn, vek zisk: niekokonsobn, obrovsk presila expr.: stonsobn tiscnsobn: stonsobn napomenutie sriov (oby. o viacnsobnom vrahovi) 2. p. mnohostrann viacpodlan ktor m viacej podla (op. jednopodlan) niekolkopodlan: viacpodlan, niekokopodlan byt viacposchodov niekolkoposchodov (ktor m viacej poschod, t. j. podla nad przemm: op. jednoposchodov): viacposchodov, niekokoposchoov budova zastar.: viacetov niekolkoetov; vkov (ktor m vea poschod; op. przemn, nzky): vkov dom viacposchodov p. viacpodlan viac rz 1. p. viackrt 1, niekolkokrt, veakrt, opakovane 2. p. viac 3 viacreov p. mnohojazyn viacron ktor trv viacej rokov: ktor je viacej rokov star' niekokoron: pracovnk s viacronou, niekokoronou sksenosou; viacron, niekokoron lipa mnohoron dlhoron zried. vearon dlhotrvajci dlhodob (ktor trv mnoho rokov): mnohoron, lhoron priatestvo; vearon, dlhotrvajca prca viacrozmern p. zloit

813
viacstrann p. mnohostrann viacstranov ktor m viacej strn viacstrnkov: viacstranov, viacstrnkov list niekokostranov niekolkostrnkov: niekokostranov, niekokostrnkov sprva viactdenn p. viactdov viactdov ktor trv viacej tdov al. viacej tdov star niekokotdov: viactov, niekokotdov dovolenka; viactdov. niekokotdov diea viactdenn niekolko tdenn (trvajci viacej tdov): viactdenn, niekokotdenn pobyt v nemocnici mnohotdenn mnohotdov (trvajci mnoho tdov): mnohotdenn. mnohotdov neprtomnos na pracovisku dlh v (o nieom, o zvyajne trv dlhie, ako sa predpokladalo): priiel s dlhm, vm oneskorenm hovor, prtdov (trvajci zopr tdov al. zopr tdov star): pr tdov pauza, prtdov diea viacvznamov p. mnohovznamov 1 viacznan p. mnohoznan 1 viaczvzkov p. mnohozvzkov viacenstvo p polygamia Vianoce kresansk sviatky na pamiatku narodenia Krista Boie narodenie nr.: Hody Kran aah. Bo hod vianoka p pletenica via 1. intenzvne sa pohybova v prde (o vetre, vzduchu) van: veje, vanie tepl jun vietor fka dcha: fka, dcha chladn vietor fua fia du (s vou intenzitou): severk fi, duje cel noc aha tiahnu prdi (oby. jednm smerom): od hory ah chlad; do izby prdi vzduch expr. fukota (silne) pofukova podva poduchova povieva zavieva (oby. menej intenzvne): vietor prjemne pofukuje; z kuchyne zavieva va kolov prefukova preahova predva (oby. cez nieo): cez kry oblokov prefukuje 2. vlnivo sa pohybova vo vetre povieva: v oknch vej, povievaj zclony lieta poletova poletvat trepa sa trepota sa: stuky jej poletuj okolo hlavy; trepoce sa jej atka pren plpolat': zstavy plpolaj vo vetre poet. via viazaka p. stuha' viazanica p. zvzok I viazanie p. vzba 1 viazanka 1. p. kravata 2. p. zvzok 1 viaza 1. uzlom spja zavzova zvzova: viazala, zvzovala konce atky; viazal kravatu, mau koslit: kosilil roztrhnut povrzok zauzova zried. uzli 2. omotvnm al. in pevne spja zavzova zvzova sahova: viazali, zvzovali obilie o snopov; sahovali revo do zvzkov nurova (navliekanm nrok): viazal, mroval si topnky hovor, zastar. gurtova 3. pevne pripja k nieomu privzova priptava: viazali, privzovali vini; zajatcov privzovali, priptavali k stpu 4. obmedzova v konan zavzova zvzova: viae ho prsaha kni.: sptava sputnva: sptava ho termn dokonenia, dan sub 5. p. pta 2

vidie sa
viaznu 1. nemc sa pohn z miesta vzie tkvie: koles viaznu v blate; vzia tam ako prilepen expr. tra nr hriaznut : auto tr pri ceste; kone hriaznu v bahne expr. visie: visel na stanici bez peaz 2. nepostupova s spechom, spene zadha sa z a d r h v a t sa zadrhova sa stagnova: obchod viazne, stagnuje; vroba sa zadha spomaova sa ochabova slabn ustva (postupne sa stva slabm): nadenie, diskusia ustva zaostva (by pozadu): doprava zaostva nedari sa nefungova expr: krivka pokrivkva: odbyt pokrivkva hovor, expr.: krpa vzga haprova: v manelstve nieo krpe, hapruje vibrova p. chvie sa 1 vie p. art viceipn p podupan vicinlny p. vedaj 2 vieipn p. podupan vicovat p. artova 1 vid l.p. obmena 1 2. p. podoba 2, vzhad vda, vdava p. vidie 1, 2 vda sa p. streta sa 1 videnie p halucincia, zdanie 1 video p. videorekordr videomagnetofon p. videorekordr videorekordr prstroj na magnetick zznam a reprodukovanie televzneho signlu, obrazu i zvuku odb. magnetoskop hovor.: videomagnetofon video vidiaci ktor vid (op. slep, nevidom): vidiaci lovek vidom: vidom oi * zastar V idci (Vajansk) vidiecky tkajci sa vidieka, pochdzajci z vidieka dedinsk: vidiecke, deinsk prostredie cezpon: cezpon iaci vidiean p. dedinan vidiek 1. oblas, kraj mimo hlavnho al. vieho mesta: odsahova sa na vidiek, prei przdniny na vidieku provincia (vidiek v pomere k hlavnmu mestu) dedina (vidiecka obec a jej okolie): i na dedine 2. P. kraj' 2 vidie 1. zrakom vnma: s okna videl krajinu pozorova vma si (pozorne vnmat): na uliciach pozoroval, vmal si dav ud bada pozna zastar. zna (jednorazovo vidie): badal, poznal na om stopy po nave, bola na om zna choroba poet zrie: zrel do diaky vda vdava (optovne vidie): vdam, vdavam ho ponha sa domov 2. vybavova si v mysli predstavova si: videl, predstavoval si ju ako manelku poet zrie: zrel ju vo svojich predstavch vda vdava (opakovane vidie): Cnu vda iba v snoch 3. p. rozumie 1 4. p pozorova 2 5. p. vma si 2 6. p. dba 7. rd vidie p. bi 1 vidie sa 1. budi nejak dojem javi sa zda sa: videl sa mi, zdal sa mi unaven; zd sa mi, jav sa mi to zbyton; svet sa mu vid, jav krsny pozdva sa pripada prichodit: pozdvalo sa mi. e nieo poujem; vetko mi prichoilo ako sen mari sa (v neuritch obrysoch): marila sa mu jej podoba vyzera: situcia vyzer bezndejne 2. vzbudzova pozitvny dojem (v zpore negatvny

vidina
dojem) pi sa bi sa: to sa mi nevid, nepi pozdva sa zda sa rta sa: t mylienka sa mi pozdvala, rtala; nezd sa mi to vyhovova (nejakm poiadavkm) by vhod/vhodn: ten termn nm vyhovuje, je nm vhod vidina p halucincia, zdanie 1 viditene p zretene I. ostro 7 . porov. aj viditen viditen ktor mono vnma zrakom al. inmi zmyslami (op. neviditen) pozorovaten sledovaten: nieo je viiten, pozorovaten vonm okom; zanechval za sebou viiten stopy badaten: baaten pokrok spozorovaten postrehnuten (ktor sa d spozorova, postrehn): ahko spozorovaten, postrehnuten zmena kni. postihnuten rozliiteln (ktor sa d rozli): rozliiteln detaily na fotografii rozpoznaten rozoznaten (ktor sa d rozpozna, rozozna): rozpoznaten, rozoznaten obrysy vrchov zjavn jasn: zjavn, jasn nepriatestvo: medzi nimi je jasn rozdiel markantn vrazn (npadne viditen): markantn roziel zrejm: je to zrejm na prv pohla zreten oividn znaten (ktor sa d oby. hne vidie): zreten otlaky prstov, oividn vhoa evidentn: ide o evidentn omyl zasiar. vidn: kapustnisk boli vidn (Vajansk) /astar. vidom (Dobinsk) p. aj vrazn 2 vidlat p. vidlovit vidlica 1. rozvetven ramen spolonej osi: vidlice konrov rzsocha (vidlicovito rozrasten konr al. kme): rzsochy stromov 2. mn. . vidlice p. vidly vidlicovit, vidlinat p. vidlovit vidlovit ktor m tvar vidiel vidlicovit: vidlovit, vidlicovit rozvetvenie konrov; vilicovit zakonenie /ried vidlat odb. vidlinat rzsochat rzsochovit /ried rzsoit (ktor je vidlicovit rozvetven): rzsochat koruna stromu, rzsoit bralo (Felix) vidly pomn run nradie na konci s dvoma al. viacermi dlhmi hrotmi: nabera hnoj vidlami vidlice: prehazova vidlicami snopy vidma p. arodejnica vidnie sa p. svita vidni sa p svita vidn l.p. svetl 2 2.p. viditen vidom l.p. vidiaci 2. p. viditen vidova p overi vidci p. vidiaci vieko p mihalnica I viecha 1. p. chum 2. p vinre viechr p. vinrnik viecha sa porov. vsta viera 1. pevn presvedenie o jestvovan, sprvnosti, pravdivosti nieoho: viera v Boha, v budcnos, strati vieru dvera (nklonnos veri): dvera k rodiom kni kredit: morlny kreit 2. nboensk presvedenie: kresansk viera vyznanie: sloboda vyznania vierovyznanie: idovsk vierovyznanie nboenstvo: K akmu nboenstvu sa hlste? kni. konfesia p. aj dvera

814
vierohodne 1. porov. vierohodn 2. p. pravdepodobne 2 vierohodn, star. vieryhodn ktormu mono veri, dverova hodnovern dveryhodn: vierohodn, hodnovern sveectvo; hodnovern historick pramene; dveryhodn spolupracovnk spoahliv (na ktorho. na ktor sa d spoahn): je to spoahliv lovek; spoahliv daje ist (ktor sa zhoduje so skutonosou): ist sprvy zaruen: zaruen informcie nepochybn (ktor vyluuje pochybnos): nepochybn prznak choroby bezpen: bezpen kaz viny nesporn: nesporn fakty nepopieraten (ktor nemono poprie): spechy s nepopieraten vierolomca p zradca vierolomnk p. zradca vierolomnos p. zrada vierolomn ktor zradil dveru; svediaci o zrade zradn: vierolomn, zradn lovek; zradn in nevern (ktor poruuje vernos): nevern partner kni perfdny podl (ktor je morlne nzky; svediaci o tejto vlastnosti): podl udia, podl skutky bezcharaktern (ktor nem pevn charakter: svediaci o tom): bezcharaktern lump, bezcharaktern sprvanie neestn (ktor nekon estne, ktor je v rozpore s estnosou): neestn obchonk, neestn konanie bezzsadov (ktor nem pevn zsady): bezzsadov politika vierouka sstavn vklad celho uenia nboenskej viery dogmatika vierovyznanie p. viera 2 vierozvest p. rozirovate vies 1. usmerova nie pohyb dranm al. sprevdzanm: vieol matku domov privdza (pribliujc sa): viedla, privdzala hosa do omu odvdza (vzdujc sa): odvdzali vza eskortova (s vojenskm sprievodom): eskortovali trestancov vodi (opakovane vies): kad rno voila syna o klky hovor.: dirigova ikova hovor, expr.: upova navigovat': ikovala ho z krmy domov expr. vliec (nsilm vies): vliekla diea von z izby 2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerova pohyb nieoho: Viedol auto, bbku hovor, zastar. al. expr.: karova kerova (vies vozidlo): keroval snky kormidlova (vies lo) hovor. expr. korova 3. vymedzova smer pohybu nejakm technickm prostriedkom rozvdza: viedli, rozvdzali plyn po budove, ropu potrubm 4. naznaova, ukazova smer k nejakmu cieu, do nejakho stavu by vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit privdza: tba ho privdzala domov pobda podnecova hna nutkat (zrove povzbudzova): podnecoval, hnal ho pud sebazchovy hovor, dirigova: nechal sa dirigova svojimi tbami 5. ma za nsledok spsobova kni. spie: rozpory viedli, speli ku krze; ebary spsobovali spory 6. odb. by vodiom elektriny al. tepla vodi: kov obre vedie, vod elektrinu 7. p. spravova 8. p. vazi I, vynika I 9. p. smerova 2 vies sa p. vodi sa 1 vietor 1. prdenie vzduchu horizontlnym smerom: ostr, adov vietor; vietor sa obrtil vetrk vnok

815
poei van (vemi mierny vietor): jarn vetrk, vnok vchor vchrica povchrica (prudk vietor): strhol sa vchor, bola zriv vchrica, povchrica vetrisko (siln vietor) zastar. povetrica (siln vietor) zried. predsvitnk (sviei vietor pred svitanm) expr. meluzna: meluzna hvzda orkn uragn (niiv vietor vznikajci v subtropickom a tropickom psme) torndo (orkn oby. v juhovchodnej asti Severnej Ameriky) hurikn (orkn v oblasti Karibskho mora) tajfn (orkn vo vchodozijskej oblasti) fbhn (tepl such horsk vietor) zefyr (ahk zpadn vietor) monzn (pravideln vietor vanci najm v junej a vchodnej zii) mistrl (brliv a studen vietor v junom Franczsku) brza (mierny vietor najm na mori) bora (jun vietor v Dalmcii) 2. p. vzduch viez vozidlom dopravova: viezol priatea autom, ud v autobuse vozi (opakovane viez): vozila dieta v koku preva transportova (z jednho miesta na druh): prevali trk nies una (viez nejakm smerom): vlak ho niesol, unal Povam odva vyva (viez vzdujc sa): odvali, vyvali hnoj na drustvo priva dova (viez pribliujc sa): privali tovar pravidelne rozva (viez na rozlin miesta): rozvali mlieko nr. expr vozka (viez na vozku): vozkal deti po dvore viez sa 1. s vozidlom: viezol sa autom vozi sa (opakovane sa viez): voz sa len taxkom cestova preva sa (z jednho miesta na druh): cestoval, preval sa stovky kilometrov rozva sa (dlho sa viez): rozvali sa na motorkch po meste 2. p. kza sa vigan p. upan2 viglia p str 1 vchor p. vietor I vchrica p. vietor 1 vchri p. du vijo, vij p hij vika bylina, ktorej niektor druhy sa pestuj ako krmovina ad nik vkend p. vono; vikomt p. achtic 1 viksovat p. leti vila p dom 1 vla nadprirodzen bytos v podobe krsnej eny: lesn vly rusalka (vodn vla) panna: morsk panna najda (vodn vla v grckej mytolgii) vina poruenie istch noriem, zsad, predpisov, pravidiel: ak vina, odpusti niekomu vinu previnenie: dopusti sa previnenia * prehreenie prehreok: prehreok proti spoloenskmu sprvaniu priestupok (menie previnenie): dopravn priestupok poklesok: morlny poklesok hriech: pyka za hriechy delikt: majetkov delikt kni prein: spcha prein vinr odbornk vo vinrstve hovor, vincr vinre pohostinsk podnik, kde sa podva najm vno: sedie vo vinrni viecha (vinre s predajom vna z vlastnej rody): bratislavsk viechy pivnica (vinre v miestnosti pod zemou): vnna pivnica vinrnik majite vinrne viechr (majite viechy)

vin sa
vnce p. vno vincr p. vinr vineta p. nlepka vinica p. vinohrad vini drevnat ovjav rastlina rodiaca hrozno: pestova vini hovor hrozno: sadi hrozno vini p. obviova vinke p. kt 1 vnko p. vno vinnk kto je vinn, kto sa previnil: stha vinnka; hlavn vinnk neastia previnilec: mladistv previnilec delikvent (kto spchal delikt): potresta delikventov hovor, expr hrienik: nepolepiten hrienik vinn (v mennom tvare i vinen) ktor sa previnil; svediaci o tom (op. nevinn): cti sa vinn, vinen hovor, vinovat: ty si za to vinovat kni. previnil (ukazujci previnenie): previnil pohad vno alkoholick npoj z hrozna: erven, dezertn vno, ovocn vno. opi sa vnom expr.: vnko vnce vinohrad pozemok, na ktorom sa pestuje vini: zaklada vinohrad vinica: pracova vo vinici vinou p. pre 1 vinovat p. vinn vnovica p. koak vnovo p. erveno vnovoerven erven ako vno vnov: vnovoerven, vnov farba bordov: bordov ltka neski. bord: bord aty vnov p. vnovoerven vin p. blahoelanie vinova 1. p. blahoela 2. p. ela vinovncky p. blahoprajn vinovnk p. gratulant vinovn p. blahoprajn vintovka p. puka vin 1. krivm pohybom umiesova navja: vinuli, navjali drt na cievku mota namotva: mota vlnu obta obkrca ovja (vin okolo nieoho): obkrcal. ovjal jej ruku okolo psa 2. nene k sebe pritla tli: matka k sebe vinula, tlila dcru objma (obopna rukami): objmala syna tisn tiska tiska pritska priva prituova (vin s vou silou): tisol si na hru uplakan diea stska zviera zoviera (s vekm tlakom vin k sebe): zvieral ju v nru* expr. tuka vin sa 1. (o rastlinch) zachytva sa ponkami ovja sa obta sa obkrca sa: bretan sa vinie, obkrca okolo stpa popna sa pn sa that sa: po mre sa ah. pne vini pren. poet vi sa: okolo ma sa chmry ierne vij (J. Kr) 2. nene sa pritla k niekomu tli sa: milenci sa k sebe vinuli, tlili prituova sa priva sa: diea sa privalo k matke expr tulka sa hovor, cigni sa (lkavo sa tli) chli sa (oby. na ochranu): chli sa mu v nru pritska sa pritla sa tlai sa tiska sa: pritska sa mu na hru expr pritierat sa (s bonm zmerom) 3. lea na istom mieste po dke aha sa tiahnu sa: chodnk sa vinie, ah dolm rozprestiera sa rozklada sa: na severe krajiny sa rozprestieraj

violetov
vrchy pokraova (vin sa ako pokraovanie nieoho): v diake pokrauje cesta * h a d i s a kukati sa krti sa (vin sa so zkrutami): dedina sa had, kukat popri ceste; potok sa krti pomedzi vrchy o h b a sa ohna sa (vin sa s ohybom): popri vrchu sa ohbal chodnek geol. meandrovat' (o rieke): Vh meandruje doliami violetov p. fialov violonelista kto hr na violonele elista violonelo tenorov slikov hudobn nstroj, men ako kontrabas elo: hra na violonele, na ele vr 1. prudk kriv pohyb vody al. vzduchu okolo zvislej osi: vetern, snehov vr k r t a v a (vodn vr): strhla ho krtava cykln (vzdun vr v tropickch nociach) smr (prudk vzdun vr): pieson smr 2. p. ruch 1, zhon virgas, virg 1. p. korb 2. p. bitka 2 virga p. skka 1, strekova 1 vri 1. uvdza do vrivho pohybu rozvirova: auto vrilo, rozvirovalo prach * eri vlni (vri vodu): vnok eril, vlnil hlainu jazierka 2. by vo vrivom pohybe vri sa kri sa chumelit'sa: prach, dym (sa) vri, kri; sneh sa chumel eri sa vlni sa (o vode): hladina sa er vo vetre e c h r i s a (jemne sa vri): more sa echr expr. eper i s a (o vode) r o j i s a (pren. o mylienkach): v hlave sa mu vria, roja mylienky; roja sa mu pred oami predstavy poet kolota: krv mu v ilch kolot virl'a, virtl p. prok virtulny p. mon; neskuton 1 virtuz p. majster 2 virtuozita, virtuznos p. bravra 1 virtuzny p. dokonal 1 virulentn p. jedovat 1 virvar p. zmtok 2, zhon, ruch I vis--vis p. naproti 1, priamo 3 viselec l . p . o b e s e n e c 2.p. ibal visiaci p. visut visie 1, by upevnen nad aiskom by zavesen: obrazy visia, s zavesen na stench 2. vone smerova nadol ovisa ovsa: ruky jej bezvldne viseli, ovsali pada: hlava mu padala 3. presahova cez okraj smerom nadol tra vyta vynieva prenieva: suka jej visela, vytala, prenievala spod kabta prevsa (visie cez nieo): hlava mu prevsala cez operalo 4. nehybne al. v ahkom pohybe sa rozprestiera vzna sa n a d n a sa: ak mran visia na mestom; dym sa vzna vo vzuchu 5. p vzie 1, viaznu 1 6. p. bi 1, lipn 1 7. p. dlhova visut ktor je upevnen, zavesen a vis visiaci: visut, visiaca lanovka; visut most viovo p. erveno viov p. erven vi zvzovanm, spjanm zhotovova spleta splieta: vila, spletala veniec, kyticu; splietal cesnak o vencov * plies zapleta zaplieta: plietla, zapletala ppavy o venca vi sa p. vin sa 1

816
vtac uren na vtanie, svisiaci s vtanm: vtacia re privtac uvtac: privtac, uvtac prejav vitalita ivotn sila, ivotn schopnos vitlnos: zdrav vitalita mldee, prekypova vitlnosou ivotaschopnos: ivotaschopnos nroda vitlnos p. vitalita vitlny l . p . ivotn 1 2.p. iv 3, temperamentn vtan 1. ktorho, ktor radi vidme: vtan nvteva mil p r j e m n sympatick (ktor vzbudzuje sympatie): prili k nm mil, prjemn, sympatick udia zasiar. r d v i d e n : rd viden hos ( v a j a n s k ) 2. p. vhodn vta 1. p. pozdravova 2 2. p. bi 1, 2 vaz kto zvazil: vaz vo vojne, sta sa vazom ampin (vaz v portovej disciplne): vojnsobnfutbalov ampin premoite kni. t r i u m t o r (Figuli) vazi 1. dosahova vazstvo vies ma p r e v a h u triumfova: portovci vazia, ved v sai; m prevahu, triumfuje na protivnkom 2. nadobda prevahu prevaova prevlda: dobro vaz nad zlom, cit prevlda nad rozumom vazn pripomnajci vazstvo, svediaci o vazstve vazoslvny: vazn, vazoslvne vkriky hrov; vazoslvny smev t r i u m f l n y (vyjadrujci triumf): triumflny pocho zastar. vtzsk: vazsk bse vazoslvny p. vazn vtzsk p vazn vazstvo dosiahnutie prevahy nad nepriateom, protivnkom, sperom: vazstvo na nepriateom vo vojne, vazstvo vo vobch triumf (velk vazstvo): slvi triumf v portovom stretnut v h r a (zskanie vazstva): vhra v portovej sai spech (kladn vsledok silia): osiahnu spech vitrna p. skria viz p. hrdina vizsky p. hrdinsk vivat p. slva 2 vixova p. krmovat viz p. vzhad, podoba 2, vonkajok 2 vzia p. halucincia, zdanie I vizion p. rojko vizr p. hldik vizita 1. p. nvteva 1 2. p. kontrola 1, 2 vizitcia, vizitrka p. kontrola 1 vizitka p. navtvenka vizitova p. kontrolova vizulny p. optick v j a c h a p. vojs 1 vjazd p. vchod v j a z d i p. vojs 1 vklada 1. umiestova dovntra, medzi nieo kls: vkladala, kldla veci o skrine; vkladal si jedlo do st vpravova pcha (vklada tlaenm): pchal knihy clo taky vsva s t r k a vstrkova v s t r k v a (vklada posvanm): strka si ruku do vrecka expr.: vpaovva vpava (vklada tajne, nenpadne): vpaval peniaze do kufrka expr. vpratva: vpratvala bielize o prky 2. dva do schovy do peanho stavu uklada o d k l a d a uschovva: vkladala, odkladala pravi-

817
delne peniaze na kniku 3. dva financie s cieom dosiahnu zisk investova vynaklada: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na vrobu expr. vra vklada sa plne sa sstreova na nieo oddva sa: cel sa vkladal do spevu, oddval sa spevu odovzdva sa i: odovzdvala sa, ila len deom venova sa obubova: venovali sa jazde na koni; obubovali jazdu na koni hovor, holdova kni?. horie p. aj venova sa vkladn ktor sa vklad vsuvn: vkladn, vsuvn hlska lingv. epenletick vklbi p. zaleni vklesn p. vpadn 2 vklinil p. zaleni vklusa p. vojs 1 vklznu (sa) 1. (o ivochoch) kzavm pohybom vnikn vtiahnu sa vsun sa vliez zaliez: had vklzol, zaliezal pod kame vstri sa vtisn sa vtlai sa vopcha sa uchn (sa) vuchn (sa): chrobk sa uchol do diery vmykn sa: jele sa vmykol do htiny vomykn sa (aj o veciach): prste sa jej vomykol do vrecka 2. hovor, (o uoch) kzavm pohybom vnikn: vklzol do topnok vtiahnu sa vsun sa: vtiahol sa do spacieho vaku expr.: vliez zaliez upn upn sa uchn uchn sa vuchn (sa): zaliezol do postele; rchlo sa uchol pod perinu expr.: vstri sa vopcha sa vtisn sa vtlai sa: vstril sa do kabta, vtisol sa do kta postele 3. vkradn sa, vojs 1 vknsa sa p. vojs 1 vkolsa sa p. vojs 1 vkomponovat' p. vloi 1 vkoenit' sa p. uja sa2 1 v kota sa 1. p. vojs 1 2. p. dosta sa I vkrda sa p. bli sa vkradn sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojs prikradn sa kni. vldi sa: zlodej sa vkradol, vldil do domu expr. vplazi sa (prikren k zemi) expr.: vklznu (sa) vmykn (sa) vomykn sa vuchn (sa): vklzol do izby expr. v plichtit sa kni. vpli sa: vplil sa oknom do pitvora povkrda sa (postupne, jeden po druhom) p. aj vojs 1 vkrivka p. vojs 1 vkroi p. vojs 1 vkus schopnos esteticky hodnoti; shrn estetickch hadsk istho obdobia, spoloenstva a pod.: ena obleen s nevednm vkusom; divadeln vkus minulho storoia hovor, gusto: ma dobr gusto; to je poda mjho gusta p. aj elegancia vkusnos p. elegancia vkusn zodpovedajci dobrmu vkusu: vkusn prava bytu; m rd vkusn veci pekn (prjemne psobiaci na zmysly): pekn aty elegantn: elegantn topnky svdn sluiv (ktor pristane): svdn oblek, sluiv kostm estetick: estetick prava bytu piv (vzbudzujci pocit krsy): piv obleenie ladn

vldny
(pvabne psobiaci): ladn tvary uhladen: uhladen vonkajok hadn hovor, gustizny (vkusne vyzerajci): gustizne jedlo hovor, ik: t blzka je ik hovor, a p a r t n : apartn klobik hovor. expr. chutn: chutn detsk atky hovor.: fen fe vkvapka p. vlia vkydn p. vhodi vlae p. zvlae vli 1. p. vliec 1,2 2. p. vodi 1 vli sa 1. p. vliec sa 1 , 2 2. p. tla sa 1 3. p. chodi 1,4 vln 1. poddvajci sa fyzickmu tlaku poddajn: vlne, poddajn cesto; vlna, podajn hlina mkk: mkk kouina tvrny (schopn prija tvar): tvrny materil formovaten (schopn formovania): formovaten hmota ahav: ahav cesto 2. psobiaci dojmom poddajnosti, ohybnosti: vlne pohyby plynul: plynul krok prun: prun pohyby ohybn (dajci sa ahko ohba): ohybn telo vlauhy p. zvlae vlda 1. najvy vkonn orgn ttnej moci a sprvy: vlda republiky, zostavi vldu kabinet: britsk kabinet 2. spravovanie ttu, krajiny; rozhodujce postavenie: boj o vldu; za vldy Svtopluka moc: uja sa moci, uchopi moc panstvo: panstvo Turkov na Slovensku nadvlda (rozhodujci vplyv): vyslobodi sa z kolonilnej nadvldy 3. p. sila I vladr 1. p. panovnk 2. p. pn 1 vladait p. vldnu 1 vlda' ma schopnos, silu vykonva nieo stai mc: ete vldze, me chodi; je star, u na vetko nesta dokza postai vystai: doke, posta robi za dvoch; nevysta dra krok s ostatnmi zastarav, dostait': nedosta u spravova gazdovstvo * arch. dolie ud. dovladova: u nedolie, nedovladuje ako robi * zastar. Vlda sa (Tajovsk) vlda 2 l.p. vldnut 2. p. vlastni vldca 1. p. panovnk 2. p. pn 1 vldnu 1. by panovnkom panova: v krajine vldla, panovala Mria Terzia kraoval crova hovor, vladri: kedysi panovnci kraovali, vladrili neobmedzene kni. trni kni. zastar.: vojvodi vlda: na zmku trnila kan; cudzinci vldali slovenskmi krajmi pejor. baova (by neobmedzenm, svojvonm pnom) 2. by veobecne rozren al. platn panova: v dome vldol, panoval pokoj dominova ma prevahu (vldnu s prevahou): portov technika dominuje nad silou prevlda prevaova (vldnu s prevahou): v parlamente prevldal in nzor by existova vyskytova sa rozprestiera sa rozahova sa (zvyajne sa vyskytova): na severe Afriky vldne, rozprestiera sa p; tu vldnu, s sam lesy 3. vedie narba: perfektne vldne tetcom ovlda (nieo): umelec ovlda svoj slik 4. p. vlastni vldny vzahujci sa na vldu ministersk: vldny, ministersk radnk kabinetn

vldyban
vldyban p. vldychtiv vldychtiv tiaci, dychtiaci po vlde vldyban: vldychtiv, vldyban politik mocichtiv: mocichtiv plny vladyka 1. p. panovnk 2. p. starina vlaha voda obsiahnut najm v pde: polia maj mlo vlahy; zadriava vlahu v pde vlhko (voda prenikajca niem): odolva vlhku vlhina: stena nasiaknut vlhinou vlhkos: guma neprepa vlhkos m o k r o mokrota mokrost': cti tu mokro, mokrotu polhohosp. zvlaha: odstraova z lk zbyton zvlahu vlah mierne vlhk a tepl vlan: vlah, vlan letn veer lahodn prjemn: lahodn, prjemn vetrk vlajka p. zstava vlajkonosi p zstavnk 1 vlak koajov dopravn prostriedok na prepravu osb al. tovaru: osobn vlak, nastpi do vlaku, zmeka vlak transport (vlak naloen niem): vojensk transport rchlik (vlak na rchlu prepravu osb na viu vzdialenos) expres (diakov rchlik) hovor, motorka (motorov vlak) hovor, zastarv. al. expr. maina: sadn na mainu hovor, zastar. eleznica: po trati sa enie eleznica (Rzus) subt.: osobk (osobn vlak), motork (motorov vlak) vlka p. nalka vlknina p. vlkno vlkno dlh nitkovit tvar na vrobu priadze, papiera a pod.: rastlinn vlkna, syntetick vlkno vlknina (vlknit hmota): textiln vlknina vlmaka p. vlmanie vlmanie nsiln vniknutie do uzavretho priestoru s myslom kradn: poet vlman vzrast hovor, vlmaka vlma sa p. vnikn I vlaaj tkajci sa vlaajka lansk: vlaajia, lansk zima bola vemi tuh minuloron: minuloron hospodrske vsledky nr. laaj vlasatica p. komta vlasat ktor m hust vlasy: husto pokryt vlasmi hrivnat: vlasat, Itrivnat chlapisko; vlasat hlava
zned. h r i v a t t i c a t zried. t i c a v expr. u p r i n a t

818
vlasou eurpskej kultry; domovom rye je India kni. kolska: kolska civilizcie vlastenec kto cti al. prejavuje lsku k vlasti, k nrodu: naden vlastenec nrodovec (bojovnk za nrodn prva): nrodovec telom i duou kni.: patriot rodoub rodomil: slovensk rodoub, rodom i I vlasteneck prejavujci vlastenectvo kni. patriotick: vlasteneck, patriotick in nacionalistick (v kladnom chpan) nrodoveck (bojujci za nrodn prva) zastarv. roduvern (oddan svojej vlasti) zastar rodoub zastar. zried. rodoubn zastar.: odoubsk rodomilsk vlastenectvo lska k vlasti, k nrodu: primn vlastenectvo, prejav vlastenectva nrodovectvo kni.: patriotizmus rodoubstvo rodomilstvo zastar. rodoub i e (kultty)

(ktor m chum vlasov nad elom): hrivat, ticat, uprinat decko vlsenka l.p, vlsnika 2.p. parocha vlsenkr p. parochniar vlsie p. srs vlsnika ohnut drtik na upevnenie (enskho) esu vlsenka: upevni si vlasy vlsnikami, vlsenkami vlsonica odb. 1. cieva s najmenm priemerom kapilra 2. p. rrka vlsok p. pero 2, pruina vlas 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej m lovek citov vzah kni. otina otcovize: slobodn vlas, bojova za otinu domovina: opusti domovinu domov: aro domova kni. svoje: lska k svojeti zastarv. k r a j (u vysahovalcov): vrti sa o kraja rodn zem: by pochovan v rodnej zemi 2. miesto pvodu, zrodu domov: star Grcko je

vlastizrada zloin proti bezpenosti ttu al. proti jeho stavnej forme velezrada: dopusti sa vlastizrady, velezrady vlastizradca kto sa dopustil vlastizrady velezradca: potresta vlastizradcu, velezradcu vlastne 1. uvdza opravn vraz toti totito: priiel neskoro, vlastne, toti(to) ani presne neviem respektve (skr. resp.): prili dvaja, respektve s otcom traja 2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vrazu veru naozaj skutone: vlastne, veru, naozaj, skutone ani neviem, o si o tom mm myslie v skutonosti vskutku dohromady dokopy dovedna: v skutonosti, vskutku sa mu neudujem, e odiiel u: sm u nevie, o m urobi in inak vcelku v podstate: in, inak. vcelku nm to vyhovuje takreeno p r a v d u p o v e d i a c poda pravdy p o p r a v d e p o p r a v d e povedan: takreeno, pravdupovediac, poda pravdy bol rd, e sa to takto skonilo; popravde, popravde povedan, myslel som na to nakoniec naostatok napokon fakticky kni. de facto | vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal o strati zastarv. vpravd: vpravd treba poveda, e sa ho bl vlastncky vzahujci sa na vlastnka: vlastncke prvo majitesk zastarv. majetncky: majitelsk, majetncky vzah dritesk vlastnctvo p. majetok vlastncka p. pani 3 vlastnk kto nieo vlastn: vlastnk pdy, kapitlu majite: majite obchodu drite: drite panstva pn: kto je pnom zhrady hovor, gazda: t vec nem gazdu zastar. majetnk zastar zemko (vlastnk pdy) nosite: nosite vyznamenania vlastni by majiteom nieoho ma: vlastn dom, pozemok; m vlastn podnik, kapitl zastar. vldnu kni. zastar. vlda: vldol niekokmi roami; zemianstvo kedysi vldalo statkami vlastn 1. ktor je vlastnctvom niekoho, ktor niekomu, nieomu patr, ktor s niekm al. niem svis (op. cudz) svoj: ma vlastn dom; som tu na svojom aute; urobi nieo vlastnmi, svojimi rukami 2. ktor pochdza z prbuzenstva, ktor svis s prbuzenstvom (op. nevlastn) rodn: vlastn, rodn bral pokrvn (ktor m spolon rodov pvod):

819
srodenci s pokrvn prbuzn svoj: svojho syna nepoznal 3. ktor je zhotoven samou osobou, ktor sa tka samho tvorcu: vystavova vlastn tvorbu vlastnorun: vlastnorun vrobok autorsk: autorsk portrt 4. ktor tvor podstatu veci skuton: dosta sa k vlastnmu, skutonmu problmu prav naozajstn ozajstn: prav, ozajstn prina biedy je niekde inde imanentn vlasy 1. sbor tenkch a dlhch tvarov vyrastajcich z pokoky na udskej hlave: hned vlasy, dlh ensk vlasy kuery expr. brky nesprv. kadere (pramienok kueravch vlasov): plav kuery tica hovor, keka (chum vlasov nad elom): pohodit ticou, kekou expr. kutiny (tvrd al. strapat vlasy) expr. kumtv: zdrapil ju za kumty (Rysua) expr. kundrv (Laskomersk) expr. kllllty (Hviezdoslav) expr. kuty (Plvka) upiny upry: bujn upiny hriva (dlh bujn vlasy) hovor. expr. paesy zried. vojka (Figuli) 2. p. srs, chlp 1 via p. via 2 vavo 1. na avej strane (op. vpravo) naavo (op. napravo): vavo, naavo je vchod o retaurcie 2. na av stranu (op. vpravo) naavo (op. napravo) doava (op. doprava): obzrel sa vavo, naavo, aby zistil, i nieo nejde; cesta sa zaala skrca doava vlait p. vlhi vlanos p. indiferencia vlan 1. mierne tepl hovor, letn: umy sa vo vlanej vode; vypi vlan, letn aj nr. letun 2. ktor neprejavuje (velk) zujem o ud, okolie, dianie a pod.; svediaci o tom ahostajn nevmav: vlan divci na taine; vlan potlesk; zauja voi nieomu ahostajn, nevmav postoj nepozorn (o loveku, ktor neprejavuje pozornos): vlan, nepozorn milenec nedbanliv nedbal expr. nedbajsk: v prci bol nebanliv, nebal, nedbajsk laxn: laxn vchova kni?.. indolentn: inolentn sprvanie kni. nonalantn (vedome nevenujci nieomu potrebn starostlivos): ma nonalantn spsoby indiferentn (nezaujmajci stanovisko): by indiferentn voi nespravodlivosti flegmatick apatick (ktor je bez zujmu): flegmatick povaha; neastie z neho urobilo apatickho loveka chladn: chladn smev pejor.. hluch slep (neprejavujci patrin spoluast): by hluch, slep voi akostiam inch p. aj nevmav 3. p. vlah vliak p. oviak vleka I. preden zadn as enskch iat vleca sa p o zemi: svadobn aty s vlekou hovor, zastar. al. expr. lep 2. p. prves 1, zves 3 vleniak p. prves 1 vlen ktor je vleen: vlen ln prvesn (ktor je privesen): prvesn voz vlek 1. p. prves 1, zves 3 2. p. vah5 vlekl p. zdhav

vliec
vlepi p. vylepi 2, streli 3 vletie 1. letom sa niekam dosta vlietnu: vela vletela, vlietla do a zried. naletie (oby. vo vom mnostve): vea mch naletelo do izby 2. p. vojs 1 vlhina p. vlaha vlhi robi vlhkm navlhova zvlhova: vlhila ltku; navlhova, zvlhova vzduch, papier vlait zvlaova: potiky vlaia zem; zvlaoval si elo v horave expr.: apka liapka liapa (polieva vodou): liapal si telo studenou vodou rosi zried. moi: trva mu rosila, moila spook nohavc ma mokri nama oma zama (vlhi vo vej miere): mala si oi harmanekom; mokil si ruky; namal si pery o vna f k a prska (vlhi rozstrekovanm kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviezil' kropi (vlhi bielize): kropila posten oblieky vlhkast p. vlhk vlhko p. vlaha vlhkos p. vlaha vlhk nasiaknut menm mnostvom tekutiny; obsahujci menie mnostvo tekutiny mokr (op. such): vlhk, mokr uterk zvlhnut navlhnut zavlhnut: zvlhnut, navlhnut, zavlhnut seno navlhen: navlhen uterk vlhkast (trocha vlhk): vlhkast vzduch zamokren (nasiaknut vodou): zamokren lka mokrast zried. mokrav (trocha mokr): mokr ast pda, mokrav sihote (Tatarka) namoknut: namoknut aty zamoknut: zamoknut obilie vlah vlan (mierne vlhk a tepl): vlah, vlan vetrk ovlaen (oberstven vodou): ovlaen tvr rosnat zarosen zrosen orosen rosn rosav (pokryt rosou): rosnat, zarosen, zrosen trva; orosen listy spoten zapoten prepoten upoten (vlhk od potu): spoten, zapoten koea; prepoten, upoten vlasy stuchnut potuchnut zatuchnut nr. puchk (pokazen vplyvom vlhka a plesne): stuchnut, potuchnut vzuch; puchk zem (Plvka) odb. humidny: humdna hlina vlhn stva sa vlhkm navlhat: steny, mry vlhn, navhaj zvlhva prevlhova prevlhva (naskrz): atstvo dadi zvlhva, prevlliuje, prevlhva mokn rosi sa poti sa: tvr mu mokne o potu, elo sa mu ros, pot o nmahy premoka zried. slizie: sudy premakaj, slizia na dnch mokva (o rane): jazva mu mokv vlia liatm da do nieoho, dovntra nalia: vlialo, nalialo mlieko o pohra vkvapka nakvapka (vlia po kvapkch): vkvapkala olej o altu vchrstn expr. vustn (prudko vlia) vlia sa (o tekutine) teenm vnikn, dosta sa niekam vtiec: pramienok sa vlial, vtiekol do potoka vsti vysti: rieka vstila. vystila do mora zried. vton vliec 1. chajc po zemi premiestova aha vli: vliekol, ahal, vlil kabt po zemi prevla prevlaova (z miesta na miesto) 2. expr. s nmahou nies expr: teperi trepa prata teriga tvera: vliekol, tveral hrub knihy na piate poschodie; teperil kufor hovor. expr. repetit"

vliec sa
(nieo) nar. terui nr. expr. rediga: repetil skriu na chrbte expr. vli (asto vliec): vlila ak nkupy expr.: molestova sa aha sa naahova sa hovor, expr.: mordova sa repeti sa namha sa (s nmahou vliec nieo ak): aha sa s nkupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi vliec sa 1. chajc po zemi sa premiestova vli sa aha sa: suka sa je vleie, vli, ah po zemi prevla sa prevlaova sa (z miesta na miesto) 2. expr. pomaly, ako, namhavo sa pohybova expr.: aha sa teperi sa teriga sa trepa sa tvera sa redika sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperi sa z postele; auto sa tveralo do kopca; aha sa z prce unaven expr. badka (drobnmi krokmi) expr.: vli sa tiahnu sa liez cha sa plazi sa (s velkou nmahou): chor sa chal po chodbe; liezol tvornoky; u sa ledva vli expr.: trmcal Sa arba sa uchta sa (arbavo): trmcal sa hore schodmi hovor. expr. tracha sa: trachal sa kus cesty nr. ga sa nr. expr.: riepa sa smoli sa targa sa ampa: riepal sa, targal sa o palici 3. p. plyn 2 vlietnu 1. p. vletie I 2. p. vojs 1 vlieva sa p. sti vliez 1. lezenm sa niekam dosta, oby. dovntra (op. vyliezt) zaliez vopcha sa stri sa vstri sa: diea vliezJo pod stl; hmyz zaliezal do kr; had sa vstril do diery vplazi sa (plazenm): had sa vplazil pod skalu 2. p. vojs 1, vopcha sa 1 3. p. zmesti sa vlkolak p. lakomec vlna p. srs vlniak p. atka I vlnist p. vlnit vlni p. vri I vlni sa p. chvie sa 1 vlnit ktor m podobu vn vlnist: vlnit, vlnist vlasy vlnovit: vlnovit krivka zvlnen: zvlnen tern kuerav expr. brkav (prirodzene zvlnen; oby. o vlasoch, srsti): kuerav vlna jahat, brkav vlasy vlnovit p. vlnit, kukat vloha l.p. schopnos, nadanie, predpoklad 1 2.p. duch 3 vlomisa p. vnikn 1 vloi 1. da, umiestni dovntra, medzi nieo: vloila list o schrnky stri vstri (sunutm vloi): stril si ruku o vrecka zastri zasun vsun: do knihy zastril, vsunul zloku vopcha vpravi vprata vtlai vtesna expr.: vodga vteperi (vloi tlaenm): vetko vpratal do vreca vmesti pomesti hovor.: vpaova zapasova: pomestil do kufra vea vec; dobre zapasovan oblok naloi nastrka naprata napcha natlai (oby. vea vec): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine vetky obleky nabali hovor, napakovat' (vloi balenm): nabalila dareky do taky expr.: upn uchn vupn vuchn vustn vchrstn (rchlo vloi): vucliol si nohy pod perinu; vustla do polievky za hrs ovsench vloiek vsadi nasadi posadi zasadi (vloi kladenm na nieo, do nieoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na

820
hlavu; zasadil porisko do sekery expr. vpaova /ried. vldi (tajne vloi): nenpane mu vpaoval oblku o taky vkomponovat' zakomponovat (vloi do celku): vkomponoval nov prvok do diela povklada postrkat' popchat (postupne, viac vec)
2 . porov. vklada 2, 3

vloka 1. predmet, ktor sa niekam vklad: kouinov vloka do kabta, vloka do zmky stielka (vloka do obuvi) 2. vloen as do nieoho: schdzka s kultrnou vlokou vsuvka (o sa vsva do textu): vsuvky v rukopise intermezzo medzihra (krtke preruenie deja inou udalosou): baletn intermezzo v opere, symfonick medzihra, bostn intermezzo vldi 1. p. nalka 2. p. vloi 1 vldi sa p. votrie sa vdne 1. porov. vdny 1,2 2. p. mkko 3 vdnos p. dobrota 1 vdny 1. ktor prejavuje pochopenie, lsku, dobr vzah k udom; svediaci o tom prvetiv priatesk kamartsky: vdny, prvetiv lovek; vdny, priatesk pohad; priatesk, kamartske vzahy mil (ktor prejavuje milotu): je to tak mil dieva lskav: lskav uite, lskav slov dobrosrden (ktor je dobrho srdca): dobrosrden povaha srden: vdna, srden ena jasn: jasn obliaj prstupn (ktor m pochopenie): jeho rodiia boli prstupn udia dobromysen dobrodun: dobromysen, dobrodun starec dobrcky: dobrcky star otec; dobrcka tvr dobroprajn: dobroprajn oi kni/.. dobrotiv: dobrotiv ochranca blahosklonn: blahosklonn gesto ovilny: ovilny vedci p. aj dobr 2. ktor psob dobrm, peknm dojmom tuln prjemn: vdna, tuln izba; bva v prjemnom prostred sympatick: maj sympatick bvanie vlpasa p. vnikn 1 vmaova p. namaova 1 vmarova p. vojs 1 v mene p. namiesto, za 4 vmesti p. vloi 1 vmesti sa p. zmesti sa vmeta sa p. vnikn 1 vmies p. navia 1 vmiea p. zamiea 2 vmiea sa p. pripo ji sa vmieta p. vrha 1 vmontovat' p. vsadi 1 vmurova p. vstava vmyslie sa p. vcti sa vnada p. aro vnadidlo 1. p. nvnada 2. p. zvod vnadit' p vbi vnadiv. vnadn p. vbiv vnra sa p. ponra sa 1, 2 vnies 1. p. donies 1. 2 2. p. prinies 3 vnikn 1. dosta sa do nieoho, oby. dovntra vojs prenikn* vpravi sa: lomky mu vnikli, voli, prenikli do rany; rchlo sa vpravil do hry expr. vskasa: nemohol sa vska do novej roly vohnat sa vhna

821
sa vhrn sa vpadn n a h r n sa nabehn vovali sa (prudko vnikn): krv sa mu vohnala, nahrnula do tvare: d izby vpadlo svetlo expr.: vrti sa vrazi v b d n u /ned vmeta sa: vno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do st v t r h n vbi sa dobi sa vlomisa (nsilm vnikn): zstup vtrhol do domu; dobil sa. vlomil sa do obchou vlia sa nalia sa presiaknu*odb. infiltrova (o tekutine): voda sa vlialo o pivnice; voda presiakla do pdy, infiltrovala pdu vprdi vtiec vplyn (prdom vnikn): krv vprdila do l vovta sa (vnikn vtanm, expr. dosta sa hlboko): skrutka sa vovtala o reva; mylienka sa mu vovtala o mysle vlma sa kni. /astar vlpa sa (vnikn s myslom ukradn): zlodeji sa vlmali o omu prebi sa prerazi prebojova sa (vnikn cez vek prekky): vojsko sa prebilo o mesta usadi sa usdli sa zahniezdil' sa hovor, nanosi sa (vnikn natrvalo): myi sa zahniezdili v pajze vrs (vnikn rastom): korene vrstli do zeme vhrzt sa (hryzenm): vhrzol sa zubami o jablka zabodn sa zapichn sa (o ostrom nstroji): ihla sa zabola do koe 2. p. pochopi I vnmanie postihovanie zmyslami, prijmanie v podobe vnemov psych, percepcia vnma prijma v podobe vnemov chpat pozorova: ostro vnmal, chpal prenan slov; vnmal, pozoroval zmeny sprvania zvieral kni.: postihova ponma odb.: apercipova percipova: veci postihoval uritm spsobom cti preciova preva (citovo vnma): precioval raos inch; preval krsu umenia vnmate kto vnma (oby. umeleck dielo al. jazykov prejav) psych pereipient: vnmate. percipient umenia posluch (vnmate zvukovho prejavu) itate (vnmate psanho prejavu) vnmavo p bystro 2. porov. aj vnmav 1 vnmav 1. ktor pozorne vnma chpav (ktor ahko chpe; svediaci o tom): vnmav, chpav posluch, chpav diea: vnmav, chpav oi bystr (ktor rchlo a dobre vnma): bystr iak * prenikav (ktor pohotovo a rchlo vnma): prenikav um citliv (ktor je schopn vnma i jemn vonkajie popudy): citliv pozorovate citov (ktor intenzvne preva psychick vzah): citov ena kni. receptvny (ktor ahko prijma vonkajie podnety): receptvny typ loveka km.: senzibiln senzitvny (ktor je schopn zmyslovho vnmania): senzibiln, senzitvny umelec * ujn 2. ktor ahko nieo prijma nchyln nklonn: vnmav, nchyln na chlad; nklonn na choroby vns p. vojs I vnivo p. navnivo vnori 1. da pod hladinu ponori potopi vhri pohri: vnoril, ponoril vedro do vody zanori
/.ried. z a h r i

vntorn
zahri: zanori prsty do vlasov vtlai vtisn (tlakom vnori): vtlai nohu do snehu vry (rytm vnori): diviak vryl rypk do kyprej zeme vnori sa l .p. potopi sa 2 2. p. zapadn 3 3. p. zahbi sa vnove, vnovo p. znova vnucova nsilm spsobova, aby niekto nieo prijal, aby nejako konal nanucova natska vtska: vnucoval, vtskal nm svoje nzory diktova: reklama nm iktuje, o si mme kpi prikazova* nariaova (prkazmi vnucova): nariauj nov opatrenia kni: imputova dekrtova oktrojova: oktrojovali pracovnkom nov poriaky expr.: pcha strka: nasilu pcha, strka niekomu odmenu fraz. expr. vtka/tc d o hlavy (niekomu nieo) vnucova sa nsilm si chcie zska nieiu priaze vtiera sa vtska sa: vnucoval sa, vtskal sa mu za spolonka tisn sa tlai sa dotiera sa nanucova sa natska sa natla sa: nanucoval sa. natlal sa ene do priazne ponka sa nka sa (vnucova sa v menej miere): neprestajne sa im nkal za sprievodcu nadbieha nadhehva nadbehova nadchodi nadchdza nadchdza si (vnucova sa s bonm myslom): nadbiehal vedcemu, nadchdzal si vedceho, lebo chcel lep plat hovor, predchdza si: chcela sa vyda, tak si ho predchdzala expr.: pcha sa strka sa vdiera sa vodiera sa: pchal sa do cudzej spolonosti kraj. nabja sa (Vansov) vna diea vo vzahu k starm rodiom vnuk (chlapec v takomto vzahu) vnuka (dieva v takomto vzahu) vnuka p vna vnuk p. vna vnukn da nhly podnet: priate mi vnukol nov mylienku vyvola vzbudi: re vyvolala, vzbudila v ns nesprvnu predstavu podnieti kni. vznieti: podnieti, vznieti v niekom podozrenie, pochybnosti kni. navodi: navodil v posluchoch udn pocity sugerova vsugerova (vnukn sugesciou): vsugeroval mi dobr ideu vnuknutie p. podnet, npad 1 vnten p. nedobrovon vnti porov. vnucova, p. nanti, vtisn 2 vntornos p. vntro 2 vntornosti vntorn orgny v tele: hovdzie vntornosti vntro v n t r a j o k : vntro m zdrav kni. troby (telesn dutina s vntornosami): boles v trobch v n t o r n 1. ktor je, vyskytuje sa vntri nieoho, ktor sa vzahuje na vntro, na vntrajok (op. vonkaj) intern (op. extern): vntorn, intern choroby hovor, d n u k a j : nukajie vrecko kabta * kni. bytostn: ma bytostn zujem o nieo odb. inherentn (obsiahnut v nieom): inherentn vlastnos odb. endognny (vznikajci vntri organizmu; op. exognny): enognny vtrus kni. imanentn (jestvujci v samej podstate nieoho): imanentn prina 2. ktor sa tka istho (ttneho) celku (op zahranin): vntorn politika ttu intern: intern problmy mesta domci: vntorn, domce pomery vntrottny (ktor je vntri ttu): vntrottne leteck linky 3. p. duevn

2. da do nieoho mkkho, sypkho zabori v bori zary: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvr o poduky vhri ponori (hlboko vnori): vhril. ponoril ruky do vriec s mkou zanori /ried.

vntrajok
vntrajok p. vntro 1, vntornosti vntri 1. vo vntornom priestore, vo vntornej asti, vo vntrajku (op. vonku) dnu: vntri, dnu je teplo hovor, tamdnu: tamdnu je pln ticho zvntra zntra: jablko je zvntra, zntra ervav hovor.: dnuka dnuk: dnuka sa nemus tak teplo obliec hovor.: zdnuka nr: zdnuk zdnuky: dom je zdnuka hotov ncsprv, vo vntri ' 2. p. v 1 vntro 1. vntorn as. vntorn priestor (op. vonkajok) vntrajok: vntro domu. katule; vntrajok chrmu hovor, dnukajok interir: bytov interir kni? troby: troby lode 2. duevn ivot loveka dua: udsk vntro, udsk dua myse: to vzruuje moju myse psychika (shrn duevnch javov): psychika eny kni. zastar. vntornos (Vajansk) 3. p. vntornosti vntrottny p. vntorn 2 vntrozemec p. suchozemec vntrozemsk tkajci sa vntrozemia kontinentlny stredozemsk: vntrozemsk, kontinentlne podnebie vo p. v voi p. proti 2 voda p. rieka vodcka sa p chodi 4 vodav p. vodnat 1, 2 vodca kto vedie ist spoloensk skupinu, hnutie: politick, odborrski vodcovia velite: velite skupiny kapitn (v minulosti vodca objektu, zemia a pod.): kapitn hradu, mesta kormidelnk: kormidelnk ttu tribn: tribn revolcie nelnk (hlava kmea al. rodu): indinsky nelnk hist. hajtman (vojensk vodca): kozcky hajtman hist. a t a m a n (kozcky vodca) kni. koryfej: ideov koryfej hovor, f slang, erif: f, erif bandy slang, bos vajda (vodca skupiny Rmov) vodi kto vedie motorov al. in vozidlo: vodi elektriky, traktora ofr (vodi motorovho vozidla) vodidlo p. smernica vodk plynn chemick prvok tvoriaci s kyslkom vodu
chem. h y d r o g n

822
vodav oi nevrazn nejasn mdl (ktor nem vyhranen vraz): nevrazn, mdl tvr matn: matn smev vodnk rozprvkov bytos podobn loveku ijca vo vode: strai deti vodnkom zastar. vodnr: rozprvky O vodnroch nr. topelec (Urban) vodojem p. ndr 1 vodolieba lieenie horcimi al. studenmi kpemi hydroterapia vodomer prstroj na meranie rchlosti, mnostva pretekajcej vody hydromer vodopd vodn prd padajci z vky v stupovitom terne: tatransk vodopdy kaskda (stupovit vodopd) vodopis p hydrografia vodoprzdny p. such 1 vodorovne 1. porov. vodorovn 2. p. rovno 3 3. p leato vodorovn rovnoben s vodnou hladinou (op. zvisl) horizontlny: vodorovn, horizontlna iara, poloha rovn: rovn strecha rov noben vodotsn p. nepremokav, nepriepustn vodotla p. priesvitka vodovha pomcka v podobe ndoby s kvapalinou na zisovanie vodorovnej polohy tech. libela vodovod l.p. potrubie 2.p. vlevka vodov p. vodnat 2 vodoznak p. priesvitka vodra sa, vodrie sa p vtisn sa vohl, vohldnk p. uchdza, npadnk vohady pomn. nvteva mldenca v dome dievaa, oby. na dedine: chodi na vohady pytaky (obrad, pri ktorom pyta iada o ruku dievaa): s na pytaky zlety: bol na zletoch vohna 1. hnanm dopravi do nieoho vhna n a h n a t zahna: vohnal, nahnal statok do ohrady expr. vduri: vduril ovce do koiara votva (tvanm): votvali ich do boja povha pozaha (postupne vohna) 2. spsobi, e sa niekto, nieo dostane do neastia vhna dohna: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do neastia vrhn uvrhn: vojna vrhla krajinu do biedy vohna sa p. vnikn I voj p. oddiel 1 vojenina zkladn vojensk sluba: brat je na vojenine hovor, vojna: odsli si vojnu vojenn p. vojensk 1 vojensk 1. vzahujci sa na vojsko, svisiaci s vojskom: vojensk hodnos, vojensk jednotka zastar. vojenn: vojenn sluba (Hviezdoslav), vojenn bubny (Felix) brann: brann moc ozbrojen: ozbrojen sily ttu pon frontov: pon, frontov nemocnica vojskov 2. p. prsny 1 vojna 1. p. vojenina 2. p. hdka, zrka 3 vojnov p. frontov vojsko p. armda 1 vojs 1. chdzou al. inm pohybom sa dostal dovntra vstpi stpi vkroi: voiel, vstpil, vkroil do izby zastarv. vns: vniiel do domu expr vpadn

vodi 1. s s niekm a oboznamova s pozoruhodnosami sprevdza: vodil host po dome; sprevdzal turistov po meste expr vli 2. sprostredkva vstup privdza pozva uvdza: vodil snbenicu do rodiny; pozval ju na tancovaky 3. porov. vies vodi sa 1. by niekomu nejako ma sa: Ako sa ti vod?; ma sa dobre, zle nava i hovor, existova: Ako navate, existujete? menej vhodn al. subt.: vies sa dari sa 2. p. chodi 4 vodnr p. vodnk vodnat 1. obsahujci privea vody vodav: vodnat, vodav ovocie riedky (majci slabiu konzistenciu): riedky tvaroh slab (obsahujci mlo poadovanch ltok): slab vno 2. pripomnajci vodu vodav vodov: vodnat.

823
vrazi vtrhn vtrieli vtrli (Alexy) vpli vrti sa vbrnkn vbdnu hupn vhupn vhrn sa vhknu vdrzi vduri sa (odrazu, prudko, nhle vojs): deti vtrielili, vbrnkli, vrzili do zhrady vbehn expr.: vklusa vcvla vocvla hovor, expr.: vletie vlietnu (behom vojs): vbehli, vlietli o miestnosti expr.: vhrmie vhrmota vhua vhartusi (s hrmotom vojs) vtiahnu expr.: vovalisa vrojisa v p r a t a s a (oby. vo velkom pote): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu expr. vtrsi sa (postupne, po jednom) dobi sa vbi sa vlomi sa (nsilm vojs): dav sa dobil do zmku expr.: vpochodova vmarova (pochodujc vojs) expr.: vliez vteperi sa vteriga sa vredika sa vcha sa vuchta sa vmochta sa
v t r e p a s a v p l a n t a sa vovliec sa expr. zried.

vone
voakto p. niekto voaktor p. niektor volky p. nejak voln naberan al. skladan psik ltky na ozdobovanie iat, bielizne: aty ozdoben volnmi * ab (naberan ozdoba iat, koie, blzok umiestnen pod hrdlom) zastar. garnr (Timrava) volant p. kormidlo vola 1. (o loveku) silnm hlasom oznamova kria: vol o pomoc, kri zo sna ohla sa ohlasova sa ozva sa (odniekia): ohlal sa, ozval sa z izby vyvolva vykrikova (asto, ustavine): vyvolvala na suseku 2. (o niektorch vtkoch) vydva zvuky ohla sa ohlasova sa ozva sa: div husi volaj, prepelice sa ohlaj 3. hlasom, vyslovenm mena a pod. uptava pozornos kni. zva: volal deti domov pozva (na as na nieom): volal, pozval ho na konferenciu, na nvtevu vyzva vyvolva (optovne vola): vyvolva ma k nim hra sa spolu 4. telefonicky nadvzova spojenie telefonova ozva sa ohla sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlal sa z cudziny 5. pouva meno nazva: volali ho stark kni.: menova zva: vrch zvali Gr pomenva oznaova (o rastlinch, veciach): tieto rastliny oznaujeme ako teplomiln oslovova titulova (o loveku): titulovali ho pn oktor prezva (vola prezvkou, dva niekomu prezvku): prezvali ju papuou 6. p. iada 1 vola sa ma meno nazva sa kni..: menova sa zva sa: Ako sa vol?; dedina sa nazva, menuje Oov hovor, zastar. psa sa fraz. nies meno po niekom/nieom voba p. vber 1 vole p. struma volebn p. kandidan volenica p. snbenica voliar p pastier volira p. klietka voli 1. rozhodova sa pre jednu z monost vybera: volil in rieenie, vyberal si obor tdia; voli in cestu 2. odovzdva hlas, uskutoova voby hlasova: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniu kni. zastar. votova: votoval za inho kandidta voliten p. nepovinn voka p. rozmaznva voka si p. hovie si voky-nevoky proti svojej vli chtiac-nechtiac: voky-nevoky. chtiac-nechtiac musel ustpi zried. vo-nevo vone 1. tak. e je mon ist pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) zvona: vone, zvona dotiahnut skrutka * zahka: l m zahka prehoen cez plece pohyblivo: druh as je pohyblivo pripojen expr.: vonuko vonunko vonulinko 2. poda vlastnej vle: bez obmedzenia, bez prekky slobodne ubovone: mu sa vone, slobodne

votvera sa (akopdne, arbavo, s nmahou vojs) vkradn sa vklznu expr.: vmykn sa vomyknsa vuchnsa vupn sa vldisa zaliez vplazi sa vplichti sa (potajomky, nenpadne vojs): pin sa vldil do omu; zaliezla o kuchyne expr. vplva (pomaly, dstojne): vplvala o sly expr.: vcupka vapka vbadka vdrobi vhopsova (drobnmi krokmi vojs): deti vcupkali dnu vtancova (vojs tanenm krokom) vtacka sa kni. vkolsasa expr.: vkrbasa vknsasa vkiucka sa vkrivka (vojs tackavm, kolsavm krokom): chor sa vtackal, vkrivkal do ordincie * expr. vkota sa (o tunom loveku) vhbi sa (vojs hlboko dnu): vhbi sa do hory vtlai sa vtisn sa expr.: vopcha sa vstrit sa (vojs s istm silm): vopchal sa do pitvora vjazdi kni. zastarv. vjacha (dopravnm prostriedkom) expr.: vhra vhrkota vrachoti (vojs dopravnm prostriedkom s rachotom): auto vhralo do gare vhega (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na nmestie povstupova povchdza povchodi (postupne, jeden po druhom) 2. p. vnikn 1 3. p. zmocni sa 2 4. p. zmesti sa vojvoda p. achtic I vojvodca p. velite 1 voj vodi p. vldnu I vojvodkya p. achtin vokabulr p. slovnk 1 vokl p. samohlska vokalista p. spevk voklny vzahujci sa na prednes spevom (op. intrumentlny) spevcky: voklny, spevcky zbor voa p nie voao l.p. nieo I 2. p. mlo 1, trocha1 1. niekolko 3. p. vea 4. p. chvu voajako, vol a jak p. nejako voajak p. nejak voakade, voakadia p. niekade voakam p. niekde 2 voakde p. niekde 1, 2 voakedaj p. niekdaj voakedy p. niekedy 2-4, dvno I, prv 2. skr 2 voko p nejako voakolko p. niekolko vokosi p. nejako

vo-nevo
pohybova; m prvo vone, ubovone naklada so svojm majetkom nehatene neobmedzene nesptan neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvja v trhovom hospodrstve; sprva sa prli nesptane, neviazane expr.: vonuko vonunko vonulinko 3. bez naptia, nie stiesnene, nie meravo uvonene: vonku sa vone, uvonene nadchol ahko prjemne: bolo jej ahko, prjemne na dui expr.: vonuko vonunko vonulinko porov. aj von 6 4. malou rchlosou, pomalm tempom: s postupnou zmenou istho stavu, vlastnosti pomaly zvona pozvona: baln vone, pomaly stpa k nebu; vlak sa zvona, pozvona dva do pohybu postupne mierne: vrchy sa postupne, mierne zvauj do doliny lerne hovor, komtne expr.: vonuko vonunko vonulinko vo-nevo p. voky-nevoky vono' vzva adresovan klopcemu na dvere, aby vstpil do miestnosti slobodno dlej vstpte: Spoza dver sa ozvalo: Vono! Slobodno! Rzne zvolal: alej! Vstpte! no prosm: ke sme zaklopali, Z miestnosti sme pouli tich no, prosm vono2 von as: dosta vono, chvle vona hovor. expr. fajront (vono po prci): od tretej je fajront vkend (pracovn vono v sobotu a nedeu) pren. hovor, bes (pvodne sobota ako sviatok u idov): ma bes vonomylienkar p. liberl vonos p. sloboda 1, va 3 vonuko, vonunko, vonulinko p. vone von 1. ktor nie je pevne pripojen, pripevnen, ktorm mono hba uvonen povolen: von, uvonen koniec lana; povolen skrutka pohybliv: pohybliv uzver splvav: splvav es 2. tak, v ktorom sa ni nenachdza: ktor nie je obsaden nezaplnen przdny: von, nezaplnen autobus; przdny byt; dnes mm von, przdny veer kni. ferilny: ferilny de uprzdnen neobsaden: von, uprzdnen miesto riaditea kni. vakantn: vakantn katedra 3. ktor nem uren hranice neohranien neobmedzen: von, neohranien priestor; neobmedzen monosti nehaten (ktormu sa nestavaj prekky): nehaten priebeh 4. ktor nie je v stave zvislosti slobodn (op. neslobodn) nezvisl (op. zvisl): von, slobodn, nezvisl oban samostatn: samostatn rozhodovanie 5. konan, poskytovan bez platenia bezplatn: von, bezplatn lstok do divadla 6. ktor nieje ohranien spoloenskmi konvenciami uvonen nenten nestrojen: von, nenten, nestrojen zbava * prirodzen nensiln: prirodzen, nensiln tn rozhovoru bezprostredn: bezprostredn sprvanie nezvzn neviazan: neviazan mravy nezriaden: nezriaden ivot 7. prebiehajci malou rchlosou (op. rchly) pomal nenhliv (op. nhliv): von, pomal, nenhliv tempo mierny: mierna chdza lerny hovor, komtny: lerne, komtne pohyby

824
volontr p. praktikant volovina 1. p. sprostos 2 2. p. tranina voltir p. artista volmen p. rozmer 1 von 1. smerom z vntra, z nejakho uzavretho priestoru. smerom do vonkajieho priestoru, na vonkajiu stranu (op. dovntra, dnu) dovonka dovonku: iiel trochu von; ostr klince tria dovonka, dovonku, von hovor.: vonka vonk: vyli vonka, vonka, aby sa prevetrali zried.: navon navonok nr. tavon 2. vyjadruje vzdialenie z istho, oby. znmeho prostredia pre: iada sa mu von, pre, niekde do hr nr. tavon 3. vyjadruje energick rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho trocha hruh. mar: Von, mar odtiato! pre ber sa berte sa expr.: prac sa practe sa: Pre, ber(te) sa stadiato! expr.: stra sa strate sa zmizni zmiznite hovor, expr.: vypadni vypadnite: Stra sa, zmizni, vypadni, nech a tu u nevidm! fraz. T a m s dvere! 4. p. vonku 5. p. z 1 voahdy p. nedvno voa 1. vydva, ri vu rozvoniava: rue, kvety voaj; agt rozvoniava expr.: vyvoniava rozva zava vyva (silno, prenikavo): pokosen lka rozva, vyva doaleka; obed u zava 2. vdychova vu ovoniava obvoniava privoniava ucha: voal, uchal dobr tabak; privoniaval k msu expr.: ucha ouchva ouchvat': deti jedlo ouchvali 3. p. pi sa 2 voavka tekut kozmetick prpravok vydvajci prjemn vu. oby. umelo vyroben: jemn voavka, pofka sa voavkou p a r f u m (koncentrovan voavka): franczsky parfum kolnska voda hovor, kolnska (alkoholov kozmetick prpravok): navoa sa kolnskou vodou, kolnskou hovor, voaka hovor, zastar. parfn voavkova dva tekut kozmetick prpravok, parfum na nieo parfumova: voavkovala, parfumovala si iju hovor, zastarv. parfnova zastarv. pomdova (voavkova pomdou) voav majci, vydvajci vu: voav mydlo, voav cigara aromatick (silno voajci): aromatick ltky poet. vonn: vonn oleje navoan vyvoan: navoan aty; Ak si voav, navoan, vyvoan! vonka, vonk l.p. vonku 2. p von I vonkaj ktor sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo nieoho (op. vntorn): vonkajia as, vonkajia vzdoba, vonkaj vplyv extern (op. intern): extern tdium zastar. zovaj: zovajia krsa zastar. zovntorn: zovntorn akosti (Mrz) vonkajkov (tkajci sa vonkajka): vonkajkov prstup k nieomu formlny (tkajci sa vonkajej formy): formlne nleitosti objektvny (jestvujci nezvisle od vedomia loveka): objektvny svet odb. exognny (op. endognny): exognny vrus lek. ektognny (spsoben z vonkajch prin) kni. exoterick vonkajkovo p. navonok 1 vonkajkov p. vonkaj

825
vonkajok 1. vonkajia as, vonkaj priestor (op. vntro, vntrajok): vonkajok domu, ltky exterir: exterir stavby 2. vonkajia podoba: ma prjemn vonkajok zovajok: dba o svoj zovajok povrch: achetn srdce po rsnm povrchom vzhad vzor: posuzova vrobky podl vzhadu; ma \zor zdravho loveka vraz (vzhad loveka ako prejav jeho duevnho stavu): tvr s ubolenm vrazom zjav: provokova svojm zjavom kni vid: lovek peknho viu km?, habitus: telesn habitus zastar. vzozrenie (Rzus) subt.: viz fasda vonkoncom 1. p. vbec 1. doslova 2 2. p plne vonku na mieste mimo obydlia al. inho. oby. uzavretho priestoru (op. vntri, dnu) hovor.: vonka vonk: vonku, vonka je pekne; deti sa hraj vonk zastarv. tamvon nr.: von tuvon fraz. pod holm nebom vonn p. voav vopcha tlaenm da, umiestni do nieoho, dnu stri vstri vpravi: vopchal, vpravil k do zmky expr: zastri vantroi: hocio vantroil do izby; zastril si fajku za ps sprata expr vprata: spratal peniaze do meteka expr. vodga (nsilm vopcha): v nhlivosti vodgala do taky to najpodstatnejie a oila vrazi votkn (prudko): vrazil kl do zeme vsun zasun vska (posvanm): zasunul nru do zstrky vtlait vtisn vtesna (silnm tlakom): vtisol mu do ruky peniaze expr.: vuchn uchn upnt vupn tri vtri (rchlo, razom): vuchli mu stovku; vupol veci do vrecka nastrka postrkat' napchal popcha (vie mnostvo): nastrkala ovocie do taky vopcha sa 1. expr. (o loveku) dosta sa do nieoho, dovntra, niekam s istm silm expr.: stri sa vstri sa vliez zaliez: vopchal sa do dver, stril sa, zaliezol pod perinu * vtisn sa vtlai sa zned. vtiesni sa (s vm silm): vtlail sa do kta vtesna sa: do auta sa vtsnali iesti expr.: vpichn sa uchn sa vuchn sa tri sa vtri sa (rchlo): vuchol sa dnu vsun sa (pomaly) /.ried. vsu sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod poste natisn sa natlai sa expr vteperi sa napcha sa vtrepa sa vprata sa (vo vom mnostve): vetci sa vtrepali, napchali do lna kni. zastar. vantroi sa: hocikto sa me vantroi o omu p. aj vojs 2. p. vliez I 3. p. zmesti sa vopred 1. v asovom predstihu, pred istm asom popredu popredku: njomn zaplatil vopre, popredu, popredku na pol roka dopredu hovor, dopredku: u dopredu, dopredku sa vzdval napred hovor, napredok: otzky si pripravte napred napredok skr skorej prv predtm: o tom, e hostia neprdu, vedel u skr, skorej; u prv, predtm ctil, o sa stane najprv najskr najskorej: najprv, najskr sa ho sptaj, i me prs kni.: a priori aprirne: a priori, aprirne odmietol akkovek pripomienky nespis. predom 2. (v miestnom vzname) pred niekm al. niem napred: hosa pustili vopred, napred popredu

vozk
popredku vpredu: chlapec iel popredu, popreku, vpredu a dieva za nm 3. p. dopredu 1, 2 voskovica p. svieca 1 voslep p. naslepo 1. 2, slepo 3 vospolne p. vzjomne vospoln p. vzjomn vospolok p. vzjomne vospust p. naslepo 1 vospustn p. samopan voka drobn hmyz cudzopasiaci na niektorch rastlinch zastar. Vica (Plvka) vomykn sa l.p vkznu (sa) 1 2. p. vkradn sa. vojs 1 votva p. vohna 1 votvera sa p. vojs I votvny p akovn votka p. vtka votkn p. vopcha votova p. voli 2 votrelec p. samozvanec votrie sa pretvrkou, lesou vnti niekomu svoju prtomnos expr. vtrie sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spolonosti vnti sa vtisn sa natisn sa vtlai sa (nasilu sa votrie): vtisli sa, natisli sa im do domu expr. nanominovasa: nanominoval sa k nim na tri dni expr.: v dra sa v odra sa vdrie sa vodrie sa (prudko, dravo sa votrie): voral sa, vodrel sa medzi nich v ldi sa (nenpadne sa votrie): vldil sa do jej rodinnho kruhu vovbi p nalka vovalisa l.p. vnikn I 2.p. vojs 1 vovedne, vovedno p. spolu 1.2 vovies p. uvies 1, 2 voviez p doviez 1 vovliec p. donies 1 vovliec sa p. vojs 1 vovta sa p. vnikn 1 voz 1. tvorkolesov vozidlo (na vozenie nkladov) ahan anmi zvieratami: zapriahnu kone do voza dotenk (voz s doskami na mieste rebrn) rebrink rebriniak rebrinovec drabink drabinovec (rebrinov voz) 2. p. automobil 3. p. voze 4. p. vozidlo vozataj p. koi voze koajov vozidlo na prepravu osb al. nkladu vagn: eleznin voze, nkladn voze, voze prvej triedy, osobn vagn, vyklada vagn hovor, voz: jedlny voz. (Jg) voziar p. povoznk vozikr p. invalid vozidlo kolesov dopravn prostriedok: bezmotorov vozilo, opravova vozidiel oby. pejor. vehikel (oby. star vozidlo al. v zlom stave) pejor. traga (star, rozhegan vozidlo) voz (oby. auto) vozk mal vozidlo rozlinho uspsobenia: akumultorov vozk, invalidn vozk kra (run dvojkolesov vozk): aha kru taliga (dvojkolesov vozk) traga (jednokolesov run vozk bez bonc): vozi hnoj na tragai frik tky (vozk s dvoma rkami

a oby. bonicami): vozi trk na friku, na tckach kok (vozk na prevanie det): portov kok rika (ahk dvojkolesov vozk ahan lovekom) brika (ahk vozk na dopravu osb) multikra (viacelov motorov vozidlo s malm motorom) vozka p. viez vozi p. viez vozi sa l .p viez sa 1 2. p. kza sa voznk p. koi, povoznk vozovka 1. p. cesta 2 2. p. vagnka vozova budova sliaca ako kryt stanovite vozidiel, najm autobusov, elektriiek a pod. remza: elektrika ide do vozovn, do remzy vozvysok, vozv p. hore 3, vysoko 2 vozven p. patetick vody p. vdy vbec 1. vyjadruje krajn mieru, absoltnu platnos (oby. pri zpore) vonkoncom: vbec, vonkoncom s tm nie je spokojn nijako hovor, nijak expr. nijakovsky: nijako, nijak sa ns to netka naisto: naisto nem rozum ani trochu ani n a j m e n e j ani zdaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepi; ani zdaleka si nemyslm, e m pravdu skutone ozaj naozaj: je to skutone, vbec najlep hr; ozaj, naozaj nepredpokladm, e prde ete celkom: M to ete. vbec nejak vznam? fraz.: ani za svet ani za iv svet ani za man mak/mik hruh.: zaboha ani zaboha: ani za (iv) svet. (ani) zaboha si nevedel spomen, kde ho u raz videl nr. ivo subt. zhola 2. p. veobecne 1 3. p. doslova 2 vkol p. okolo 1. 4 vl p hlupk va 1. vedom silie dosiahnu nieo: va i odhodlanie: odhodlanie bojova a zvazi predsavzatie: ma pevn predsavzatie urobi nieo 2. vsledok rozhodovania: to je moja va poiadavka: presadi svoju poiadavku elanie prianie: plni nieie elanie, prianie 3. monos slobodnho rozhodovania vonos: necha niekomu vu, vonos vo vetkom ' s l o b o d a 4. p. nlada 1 5. p. medzera I va vlastnos niektorch predmetov, najm kvetov vyvolva prjemn uchov vnemy (op. zpach, smrad): slab, siln va. va pokosenej trvy arma (siln va): arma kvy buket (va vna) pach: prjemn pach vpd l . p tok I 2.p. prchod 2 vpadn 1. padn dnu. do nieoho zapadn: list vpadol, zapaol o schrnky zabori sa vnori sa /ried. zahri sa (do nieoho mkkho, sypkho): nohy sa mu zaborili do blata ponori sa potopi sa pohri sa (do tekutiny): koles sa ponorili o vody expr.: hupn* vhupn (rchlo) 2. schudnutm sa prehbi hovor, opadn: lca jej vpadli, vpadnut tvr * odb. vklesn: vklesnut hrudnk 3. uskutoni vojensk vpd vtrhn: nepriate vpadol, vtrhol na nae zemie vnikn: vojsko vniklo do vntrozemia 4. p vojs 1 5. p. zamiea sa 2 6. p. vnikn 1

vpadnut p. chud vpli 1. p. vojs I 2. p. streli 3 3. p. vylepi 2 vpra p. vrazi I vpaova p. vloi 1 vpaova p. vloi I vpichn p. vbodn, vrazi 1 vpichn sa p vopcha sa 1 vpja p. pi 3 vpis p. zpis 1 vpsa p. zapsa 1 vpi pitm pohlti, prmi a pod. vtiahnu vstreba: bavlnen ltka dobre vpije, vstrebe pot vcuca vcica: kol vcucal vetku avu * nasiaknu vsiaknu: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahu napi sa vypi: pongia napit vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rchlo vypili menej vhodn: vsa nasa: v sala. nasala vlhkos prija poja pohlti absorbova: pda pojme, absorbuje vea vody odb. resorbova (do vntra buniek) povpja (postupne) vpi sa 1. p. vsiaknu 2. p. zadva sa 1 vplanta sa p. vojs 1 vplva 1. plvanm vojs priplva doplva: plavec vplval o ztoky, oplval o ciea vplavi sa (o lodi): lo sa vplavila, vplvala do prstavu kni. zastar.. oby. poet. vplu zastarv. vplyn: loka vplula, vplynula do zlivu 2. p. vojs 1 vplavi sa p. vplva 1 vplazi sa p. vliez I vplies p. zaplies 2 v plies sa p. pripoji sa, zamiea sa 2 vplichti sa p. vojs 1. vkradn sa vplu p. vplva 1 vpli sa p. vkradn sa vplyn l.p. vnikn 1 2. p. vplva 1 vplyv 1. monos trvalejieho psobenia na niekoho, na nieo: vplyv koly na diea, ma na niekoho z.l vplyv dosah: vymani sa z dosahu kodlivn sugescia sugestivita sugestvnos (ovldanie vle, ctenia a konania osoby inou osobou nanucovanm predstv): podahn sugescii silnej osobnosti inok (vsledok vplyvu): ma na nieo blahodarn inok moc: vymani sa z moci niekoho * subt. dopad: dopad nesprvneho rozhodnutia na hospodrstvo 2. monos rozhodovania: uplatni svoj vplyv v spolonosti moc: strati nad niekm moc autorita: rodiovsk autorita vnos: zska si vnos vplva uplatova vplyv, autoritu, moc ma vplyv: vplval, mal vplyv na svojich kolegov inkova ma inok psobi: slov naho neinkovali; poasie m inok na zdravie; umenie psob na city loveka nahovra navdza nabda (reou, presviedanm vplva): modertorka navdzala, nabdala diskutujcich, aby sa rieili zkladn otzky vplyvn ktor m vplyv: vplyvn znmosti vny (ktor vzbudzuje ctu. repekt): najvnej zstupcovia mesta autoritatvny (ktor m autoritu): autoritatvna osobnos * vznamn vznan zvan dleit (ktor m znan vznam): vznamn, vznan oban; zvan, dleit faktor * prestny

827
(ktor m vznamn postavenie): prestne postavenie ven (povajci vnos): ven len rady vpochodova p. vojs 1 vpoji p. zapoji 2 vpoly p. napoly 1 v porovnan s p. proti 2 vposled p. nakoniec 1 vpracova p zapracova 2 vprata p. vopcha vprata sa l.p. vojs 1 2. p. zmesti sa 3. p. vcti sa, vi sa 1 vpravd p. vlastne 2 vpravi p. vloi 1 vpravi sa p. vi sa 1,2, vcti sa vpravo 1. na pravej strane (op. vavo) napravo (op. naavo): vpravo, napravo od hotela je pota 2. na prav stranu (op. vavo) napravo (op. naavo) doprava (op. doava): na konci ulice zabo vpravo, napravo; neobzeral sa ani doprava, ani doava vpred p. dopredu I vpredu na prednom mieste, v prednej asti nieoho (op. vzadu) hovor, napredku (op. nazadku): sed plne vpredu, napredku: vpredu, napredku je von miesto popredu popredku (pred niekm al. niem): utekali pre, chlapec popredu, popredku a jeho sestra za nm napred vopred: velite iel napred, vopred a drustvo za nm vprias p. zaplies 2 v priebehu l.p. po 2 2. p. pri 4 3. p. uprostred 3 4. p. za 1,3 v procese p. pri 4 v prospech p. za 5 vprostred p uprostred 2, 3 v prostriedku p. uprostred 2 v protiklade k p. proti 2 vprdi p. vnikn I vpusti p. pusti 3 vrabiak p. vrabec vrabi sa p. eni sa vrabec najrozrenej vtk ijci v blzkosti udskch prbytkov: vrabce virikaj * hovor, expr vrabiak (Podjavorinsk)

vratk
vradi p. zaleni vradova p. radi : vrah 1. kto sa dopustil vrady: lpen vrah, vyptra vraha zabijak zabja katan (viacnsobn vrah) pejor. hrdlorez zastar. m o r d r (Kaiiniak) kni. zastar. vra e d n k (Jesensk)

vraca 1 1. dva pvodnmu majiteovi navraca prinavraca: vracal mu poian peniaze * remitova: remitovali knihy do vydavatestva 2. dva niekomu nieo za nieo optova odplca: vracal, optoval mu nvtevy vynahrdza nahrdza splca: bohato mu vy nahrdzal starostlivos; splcala mu urky klebetami 3. uvdza do pvodnho stavu navraca prinavraca obnovova: lekr vracia chormu zdravie; prinavracal jej straten astie vraca 2 vyprzdova obsah aldka stami dvi: vracia, dvi vetko, o zje; nti ju na dvanie zjcmn.: vracka grcka expr.: abli tykovat" hdza abu/tyku subt. zvraca hrub grca vraca sa 1. prichdza sp navraca sa prinavraca sa: rd sa vracia, navracia domov 2. op zana existova navraca sa prinavraca sa obnovova sa: kvetom sa vracia svieos; pomaly sa mu obnovuje zrak lek. recidivova (o chorobch)

2. p. kodca 1 vrachoti p. vojs 1 v r a j odkazuje na situciu al. na kontext a uvdza reprodukovan vpove niekoho inho dajne: vraj, dajne sa vrtil u vera vrav sa, e hovor sa, e vravia, e hovoria, e: vrav sa, hovor sa, vravia, e bude tuh zima e: e sa u vrtil? vranec, vrank, vranko p k I vran p. ierny I vrapova p. nazbera 1 vrsit p. vrskav vrska p. zhyb I vrska p. mrati vrska sa p. vrskavie vrskavie stva sa vrskavm vrska sa: elo mu u vrskavie, elo sa mu u vrska vrati sa mrati sa mrti sa (z citovch al. zmyslovch podnetov): vrat sa od jedu, mrti sa od hnusu mrai sa kri sa sahova sa zvraova sa (oby. o tvri): tvr sa mu sahuje od bolesti vrskovat' sa vrskovatie (sa) (oby. o listoch, ovoc): kodcami napadnut listy sa vrskaj; vrskovatenie ovocia: tvr mu vrskovatie od starost vrskav pokryt vrskami vrskovit: vrskav, vrskovit elo zried. vrskovat: vrskovat tvr poet. vrskov: vrskov kra stromu (Vajansk) kni. vrsit: vrsit starena (Fabry) vrskovat' sa, vrskovatie (sa) p. vrskavie vrskovat, vrskovit, vrskov p. vrskav vrs p. vnikn 1 vrati p. mrati vrati sa p. mrai sa 2, vrskavie vrta p. brna 1 vrtane 1. do toho rtajc, do toho potajc vtane: prihlky na konkurz treba odovzda do 31 .marca vrtane, vtane kni inkluzve 2. vyjadruje priradenie, prilenenie k istmu potu, k istej skupine vtane: prilo ich dvadsa vrtane, vtane det; cesty vrtane autostrdy boli zaviate snehom vrta p. zarta vrti porov. vraca vratk 1. ktor nem pevn polohu (op. pevn) nepevn: vratk, nepevn stolika labiln (op. stabiln): labiln poloha neist (op. ist): neist krok tackav kolsav knsav rozkolsan expr. kolembav (sprevdzan tackanm, kolsanm, knsanm): tackav, kolsav, knsav, rozkolsan chdza; kolembav pohyby lna hojdav expr. rozhegan: hojdav, rozbehan poste expr.: trasav roztrasen (nemajci istotu): trasav ruky, roztrasen starec zastar. zvratn
(Sldkovi)

2. ktor nie je bezpodmienene pravdiv, zaruen, vopred dan al. zaisten (op. pevn) nepevn neist

vrtnik
(op. i s t ) : ma vratk, nepevn, neist politick pozciu nestly (op. stly) labiln (op. stabiln): v nzoroch je vemi nestly, labiln vrtkav kolsav: astie je vrtkav, kolsav menliv premenliv: ijeme v menlivch, premenlivch asoch problematick: budcnos je vdy problematick nerozhodn bezradn (op. rozhodn): nerozhodn, bezradn odpove p. aj neist 1, 2 vrtnik zamestnanec vykonvajci slubu pri vchode do budovy istej intitcie: hotelov vrtnik; informcie podva vrtnik informtor (vrtnik so zameranm na podvanie informci) zastar portier port vratn p. sptn vrava p. rozhovor vravie p hovori 1 vravn p. zhovoriv, vren 1 vravor, vravot p. rozhovor vraz l.p. naraz 2. p. nhle vrzdi sa, vrzi sa p. mota sa I vrazi 1. nrazom, silou spsobi, aby nieo vniklo do nieoho zarazi: vrazil, zarazil kl do zeme vbodn vpichn pichn (o nieom ostrom): vbodol klin do dreva votkn* kni. vtasi zried. vpra: v tasil jej n do srdca * vbi vtc zatlc, (viacermi dermi): vtkol stpik do hliny povra povtka pozara (postupne)

828
obsah: papierov, igelitov vrece, vrece mky mech: pln mech zemiakov och (velk irok vrece): pltenn och vak (vrecovit obal na prenanie vec): cestovn vak nr. pytef: pyte zboia vreckr p. zlodej vrecko 1. menie vrece: papierov vrecko; vrecko cukru meec mieok (vrecko, ktor sa zatvra stiahnutm nrky): meec na tabak hovor, zastarv. karnica (papierov vrecko): cukrky mu dal do kamicle subt.: sik sok 2. sas obleenia, oby. na ukladanie drobnch osobnch vec vaok: hlbok, bon vreck; vybra nieo z vrecka, da si ruky do vaku expr. keea 3. tvar podobn meniemu vrecu kapsa: urobi do msa vrecko, kapsu vaok: vaky pod oami vreckova dva do vreciek (uren mnostvo) balkovat": vreckovan ovocie, balkovan mso; vreckova peniaze na vplatu subi. skova vreckovka men kus ltky, oby. na utieranie nosa: hodvbna vreckovka, utrie si sta vreckovkou runk runek: vysiaka sa o runku, do runka zried. atka: utrie sa atkou subt.: nuptichel nupticha vrecovit ktor pripomna vrece: vrecovit strih iat vakovit (ktor pripomna vak): vakovit tvar vred 1. bolestiv zdurenina spsoben zpalom tkaniva: boav vred, vyhodil sa mu vred lek. furunkel p. aj vyrka 2. p. epilepsia vredav pokryt vredmi vedovit: vreav, vedovit telo vredika sa p vojs 1 vedovit p. vredav vrel 1. p. vrcny, primn 1 2. p. vriaci vrenie p. rozruch vres nzky metlovit krek s drobnmi fialovoruovmi kvetmi edivnk vresk 1. prenikav, ostr hrdeln zvuky vreskot: vreskot, vresk opc krek krekot: krek, krekot iab 2. p. krik 3. p. hluk vresklv p. vrieskav vreskl p. krek vreskn p. zakria vreskot p. vresk 1 vresovec p. erika vrea p. kria 1, vrieska 1, 2 vre p. krek vretenica u ns ijci jedovat had so zubatou iarou na chrbte zmija: utipla ho vretenica, zmija vreza p. zareza 2, vbodn vrezasa l.p. zareza sa 2. p. utkvie vrh p. hod vrha 1. prudkm pohybom spsobova let nieoho hdza: vrhal, hdzal guou expr.: kyda sta trieska plieska cpa trepa: kyd, trieska vetko na kopu; cpe taniere o zem expr.: pri iba: pril, ibal kamienky o vody; iba blesky zahadzova odhadzova (vrha pre, od seba): mal vo zvyku odhadzova papiere na zem meta vmieta mies (nieo sypk): met, metie sneh o tvre nr. la: lal kamienky aleko od seba 2. porov. vohna 2 3. p. rodi 1

2. prudko vsun vstri stri zatkn: vrazil, stril ztku o fae 3. p. vylepi 2 4. p. vojs 1 5. porov. vklada 3 vraba p. ary vrada myseln zabitie loveka: lpen vrada, dopusti sa vrady hovor, zastar. mord (Kaliniak) vradi porov. zabi vraednk p. vrah 1 vraedn 1. ktor vrad, zabja, spsobuje smr; svediaci o tom zabijack zabjask zabijask: zabijack motv filmu, vraedn mysel smrtiaci usmrcujci km. smrtonosn: smrtiaca, smrtonosn zbra p. aj niiv 2. p. nenvistn vba ker al. strom s zkymi listami rastci na vlhkch miestach: dut vba, vby pri potoku zried. vrbina (strom): ziiel medzi vrbiny k Vhu vrbcova p. zava 1 vbie, vrbiie p. vrbina 1 vrbina 1. hromad, vbov porast; vbov prtie: potok obrosten vrbinou; kok z vrbiny vbie vrbiie: hust vbie, vrbiie; zviaza nieo vbm 2. p. vba vra 1. (o zvieratch) vydva nzky hrdeln zvuk: pes vr, maka vr expr.: vra vrnie vrnda vrna: maka spokojne v m bzua (o hmyze): vranie, bzuanie mch prias (o make) 2. (o strojoch) vydva hriv zvuk hra hrkota: v izbe vr vysva, hranie motorky expr.: vrnat vrnie vrnda vrna: kolovrat vrn 3. p. hovori 1 vrav, vriv p. podrden vrece obdnikov obal na spodku spojen na prenanie al. uskladovanie sypkho al. kusovho materilu; jeho

829
vrha sa 1. prudkm pohybom tela sa niekde dostva hdza sa: deti sa neprestajne vrhali, hdzali do vln skka: chlapci skkali z. brala o mora; skka niekomu okolo krku expr.: plieska sa trieska sa: plieskal sa o zem
2. porov. n a p a d n 2 3 . porov. pusti sa 1

vrieskav
v (dosahujci vysok stupe dleitosti): vrcholn, najdleitejie, najvznamnejie dielo autorovej spisovateskej innosti zvrchov an: zvrchovan as rekordn: poda rekordn vkon neprekonan: neprekonan
rekord pren. kni. o l y m p s k : olympsk slva (Sldkovia)

vrhn porov. vrha vrhn sa p. skoi 1. porov. vrha sa vrch 1. via vyvenina v terne: vyjs na vrch; psmo vrchov hora (vrch, oby. porasten stromami): vysok hora kopec (oby. menia vyvenina): na kopci stoj kaplnka p. aj kopec 1 2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2 vrchr obyvate osady vo vrchoch: oravsk vrchri vrchovec horal: alpsk horali laznk (obyvate horskej osady s roztrsenmi obydliami): detvianski laznci * kopaniiar (obyvate skupiny domov na samote na zpadnom Slovensku) goral (vrchr z oblasti poskch hranc) vrchrsky p. horsk vrchhlava p. temeno 1 vrchnk vrchn, iastone al. celkom oddeliten as nieoho: vrchnk katule, truhly veko: prikry nieo vekom poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na achte poklopec (Kukun) prklop prklopok prchlop prchlopok: kamenn prklop, prklopok; prchlop, prchlopok na misu prklopka (Jesensk) pokrievka pokrvka (vrchnk na hrniec): prikry hrniec pokrievkou, pokrvkou subt. dekel vrchnos 1. p. nadriaden2 2. p. pn 2 vrchn ktor je umiestnen hore al. na povrchu nieoho (op. spodn): vrchn poschodia domu s voln; vrchn odev horn (leiaci hore; op. doln): horn zuby vyn (op. nin): vyn koniec dediny povrchov (vyskytujci sa. prebiehajci na povrchu): povrchov vrstva cibule, povrchov dobvanie uhlia /.astar. /vrchn: zvrchn kabt vrchol 1. najvyia as nieoho: vrchol veze. najvy vrchol pohoria vrcholok vrcholec: vrcholky Karpt, vrcholce stromov, domov koniar (ostr zakonenie vrchu): zasneen koniare Tatier vrch: vystpi na sam vrch rozhadne tt (vrchol vysokho vrchu): skaln tt vrchovec (vrchn as stromu): vrchovce jedl vrok: vrok borovice temeno, star. al. poet tem: vystpi na temeno, tem vrchu sochorec sokorec: sochorec Vepra, sokorce hr; sochorec, sokorec smreka vriak ( z b e k ) 2. najvy stupe, najvyia miera nieoho: vrchol leta, vrchol astia vyvrcholenie: vyvrcholenm sezny bol ples kni. zenit: dosiahnu, prekroi zenit kulmincia: kulmincia naptia kni. maximum (op. minimum): maximum teploty vrcholec p. vrchol 1 vrcholi dosahova vrchol kni kulminova: prpravy vrcholia, kulminuj, leto vrchol, kulminuje vrcholne 1. porov. vrcholn 2. p. vemi, vysoko 3 vrcholn dosahujci vysok stupe o do kvality, miery a pod. najvy maximlny: vrcholn, najvy, maximlny stupe najdleitej najvznamnej naj-

vrcholok p. vrchol 1 vrcholov smerujci k najvym vkonom pikov: vrcholov, pikov port vrchom 1. p. zvrchu I 2. p. dovrchu 1. vrchovato vrchovato a po vrch. a po okraj vrchom dovrchu: vrchovato, vrchom naloen auto doplna: v koi bolo jabk doplna hovor.: kopcovito kopcom: chlapcovi naklla kopcovito, kopcom zemiakov kopito kopisto nr. trichom vrchovat 1. pokryt vrchmi vrchovil: vrchovat, vrchovit kraj kopcovit (pokryt kopcami): kopcovit tern hornat (bohat na hory): hornat oblas vkovat vkovit /.ried. vkat (pokryt vkami, mierne kopcovit): vr'kovat krajina, vr'kovit okolie, vkovit kraj (oltsov) 2. vrchom naplnen pln: vrchovat, pln lyica cukru kopcovit kopit kopist (pln a po okraj): kopit misa (Kostra), kopist koe ovocia (Figuli) preplnen (prli naplnen): tcka je u preplnen vrchovec 1. p. vrchol 1 2. p. vrchr vrchovina p. horstvo, vysoina vrchovit p vrchovat I vriaci ktor vrie hovor, vrel: napi sa vriaceho, vrelho aju /astar. vrci: vrci vosk (Kostra) horci (vemi): horca polievka vriedok p. vyrka vrieska 1. (o zvieratch) vydva vresk, krek vrea: opice vrieskaj, vretia krieka krea: straka krieka, kre 2. expr. (o uoch) vydva prenikav hlas expr.: vrea vyvreskva: majster vrieskal, vyvreskval na robotnkov; vreala ako nepretn kria robi krik: deti vrieskaj, kriia, robia krik expr.: reva vyrevva (hlbm hlasom kria) expr.: krieka krea jaa (krekavo al. vysokm hlasom kria): jaa od bolesti expr. ziapa (zlostne kria) expr. hrmie (hromovm hlasom kria) *expr.: baa* bliaka vybakova vybakva (neprjemne al. ako zviera) expr.: zavja ujka rya rua (ahavo kria): zavjal od strachu expr.: teka brecha havka hua hka hulka: Netekaj, nehulkaj na ma! expr.: hartusi hartui hurtova: Kto to tu hurtuje? nr harmanti hvea herbeova 3. p. plaka vrieskav ktor vemi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktor vydva ostr neprjemn zvuky vreskav vreav: vrieskav, vreskav hlas; vrieskav, vreav opice krekav kriekav krekotav: ozvali sa krekav, kriekav, krekotav vkriky; krekav, krekotav vtky * jaav pisklav (o zvuku, ktor je prenikav a vysok; ktor vydva tak zvuky): jaav, pisklav krik det; jaav ajky, pisklav kura krkav (o vrane; pren. pejor. o udskom hlase): krkav hlasy havranov; starena mala krkav hlas p. aj krekav

vriesknu
vriesknu p zakria vrie 1. by vo vare vari sa: voda vrie, voda sa var zvra sa: mlieko sa zvra klokoi (sa) hdza klokoe vrie klokoom (prudko vrie a tvori velk bubliny): polievka klokoi klokotat' bublat' expr. blbota (vydva pritom zvuk): kaa buble kypie prekypova (zrove preteka z ndoby) 2. expr. (o citoch) prudko, brlivo sa prejavova kypie: zlos v om vrie, kyp bri sa kvasi (sa): vetky jej city sa bria; hnev (sa) v om kvas expr. zvra sa: krv sa mu zvra o zlosti kni. prekypova 3 . expr. by vemi run kypie kni/.. prekypova: ulica vrie, kyp, prekypuje ivotom vka p. hrkta 1 vrkn p. poveda1 vra, vrnie p. vra 1, 2 vrnda, vrna p. vra 1, 2 vroden p. prirodzen 1 v roj i sa p. vojs 1 vrsova sa p namha sa vrstevnat p. vrstvovit vrstovnk p. sasnk vrstva 1. mnostvo istej ltky plone rozloen na povrchu nieoho al. medzi niem: ochrann vrstva luku, vrstva piesku, snehu sloj (vrstva nerastu, oby. itkovho): uhon sloj 2. p. skupina 2. trieda 1 vrstvi p. hromadi vrstvi sa p. uklada sa I vrstvovit zloen z vrstiev vrstevnat: vrstvovit, vrstevnat horniny odb. laminrny (ktor teie v paralelnch tenkch vrstvch): laminrne prenie tekutn vrec p. krajec vriak p. vrchol 1 vi p. hromadi vi sa 1. p. hromadi sa 2. p. nie 3. porov. pomsti sa vkat, vkovat, vkovit p. vrchovat 1 vrok p. vrchol 1 vok, vtek p. kopec I vrt vtanm vzniknut otvor, najm v zemi: naftov vrty vvrt: vvrt v hornine vtaka vtac prstroj al. stroj: radilna vtaka, pneumatick vtaka tech. vyvrtvaka: zvisl vyvrtvaka vrtk 1. nstroj na vtanie: pirlov vrtk neboiec (nstroj na run vtanie do dreva): vyvta neboiecom dierku 2. p. kriepnik vta 1. vrtkom vnika do nieoho a tm robi vyhbeninu vyvrtva prevrtva prevtava: vtali dieru do dreva, vyvrtva. prevrtva zub hbi vyhlbova: hbi, vyhlbova otvorv do skaly 2. (o zvieratch) rozruova povrch a vnika do nieoho zavrtvat' sa: ervy vtaj v dreve, ervy sa zavrtvaju do dreva hloda hrz: v drevench hradch hlod, hryzie ervoto ry rpa rozrva (vta v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrvaj zem 3. p. myslie 2 4. p. znepokojova 5. p. dobiedza, zapra 6. p. dobva vrtie p. krti 1

830
vrtie sa 1. robi rchly kriv pohyb krti sa toi sa: vreteno sa vrt, krti, to ota sa: koleso sa rchlo vrtelo, otalo zvta sa (vrtie sa v tanci): priky sa na parkete zvtaj expr. vrtka sa: vely sa vrtkali okolo kvetov tancova vykrca sa (vrtie sa v tanci): tancuj, vykrcaj sa v rytme valka prekrca sa: prekrca sa pre zrkadlom 2. expr. nepokojne sedie, lea al. st, by neposedn expr: hniezdi sa meehri sa miesi sa: iak sa ustavine vrt, hniezdi, mechr; miesi sa na posteli hovor, mrvi sa: po hodine sa zaali prtomn mrvi, vrtie expr. uchori sa (vydva pritom uchotav zvuky): diea sa na stolike neprestajne uchor poposedva (meni polohu pri seden): nervzne poposedva expr. premna sa (Kukun) nr. expr.: krmeli sa (oltsov) hniedi sa p. aj preapova 3. expr. ikovne sa pohybova pri prci, prejavova velk zujem zvta sa: vrt sa okolo sporku, okolo eti * obraca sa: v obchoe sa vie vrtko obraca: chlapci sa vrtia okolo dieviny 4. p. obmieta sa 1 vrtichvost p lichotnk vrtka sa p. vrtie sa 1 vrtkav p. vrtoiv, nestly 1, 2, vratk 2 vrtko p. bystro I. rezko 1, zahka 4 vrtk p. svin vrtohlav l.p. nestly 1, vrtoiv 2.p. tvrdohlav vrtoch p. chka vrtoi p. vystrja1 vrtoiv podliehajci vrtochom; svediaci o tom vrtkav nestly: vrtoiv, vrtkav, nestly lovek; vrtoiv, vrtkav astie nladov (meniaci nlady): nlaov povaha * rozmarn kni. kapricizny: rozmarn, kapricizna ena zastar. vrtohlav p. aj nestly 1 vrtua otav ruica zloen z lopatiek al. prehnutch listov umoujca pohyb najm dopravnch prostriedkov: vrtua lietadla tech. propeler (lodn vrtua) vrtunk p. helikoptra vrub p. rez 1, zrez vrbi p. lemova 1, 2 vrbova p. tepi 1 vrbok 1. p. rez 1, zrez 2. p. liabok 1 vrci l.p. vriaci 2.p. vrcny vrcny ktor je bez pretvrky horci: vrcne, horce slov; vrcne, horce objatie kni.: vrel vrci: vrel vzah nefalovan: nefalovan priatestvo opravdiv naozajstn ozajstn skuton prav: opravdiv, naozajstn, skuton lska primn: primn pohad * kni. plamenn: plamenn pozdrav srden: srden vaka hlbok intenzvny: hlbok, intenzvny cit vrti p. soti 1 v r t i s a l.p. vnikn 1 2.p. vojs 1 vryp p. zrez vry 1. p. vyry 1 2. p. zabori vry sa p. zareza sa vza p. vzga 1 vrzg p. kripot

831
vzga 1. vydva al. spsobova tlmene skpav zvuk. ak vznik pri tren plch o seba vza: dreven schody, parkety vzgaj, vzaj; topnky vzgaj, vzaj; vza dverami expr vrzgotat vrzka: pnty vrzgoc, vrzkaj expr vrd chrapa chrapt rupa rupka (oby. o snehu): sneh vzga, vr, chrap, rup pod nohami; kysl kapusta vrd pod zubami krpa kripie expr kripota (ostro vzga): brzdy, koles krpu, kripia; piesok kripoce po nohami 2. p. hra 1 3. p. viaznu 2 vzgav ktor- vydva zvuky vznikajce trenm plch o seba: vzgav poste expr. vrzgav: vrzglav tky expr vrzgotav: vrzgotav vrta (Kukun) hovor, expr.: vrzkav vrzgav: vrzkav koliesko zried vrdv: vrdv sneh skpav kriplv expr. kripotav (o zvuku, ktor vznik trenm plch o seba: ktor vydva tak zvuk): kriplv, krpav hlas; krpav, kriplav dvere p. aj krpav vrzgav p. vzgav vrzgot p. kripot vrzgota p. vzga 1 vrzgotav p. vzgav vrzg p. brna 1 vrzka l.p. vzga 1 2.p hra 1 vrzkav p. vzgav vrd p. vzga 1 vrdv p. vzgav vsadi 1. pevne vsun, vloi, vtesna nieo niekam vpravi: vsadi, vpravi briliant do prstea zasadi zapravi: do vklenku zasadili, zupravili soku; zasadi, zapravi rru do steny, porisko do nstroja zapusti: zapusti pilier na dno rieky vmontovat (vsadi montovanm): nbytok vmontovan do steny hovor vpaova zapasova: vpaova, zapasova siastku do stroja; zapasova klin medzi dosky vklinil' (vsadi na spsob klina) zried. vsekn 2. da do pece posadi vloi: vsadi, posadi chlieb do pece posdza (postupne, viac chlebov a pod.) 3. p. spr\ stavi I vsadi sa p. sprv stavi sa 1 vsa l.p. vpi 2. p. osvoji si vsiaknu (o tekutine) vnikn do provitej, sypkej ltky, by pohlten vpi sa: voda rchlo vsiakne, vpije sa do rozpukunej zeme vsa sa: atrament vsiakol, vsul su do pijavho papieru vstreba sa: ntus sa vstrebala do pokoky absorbov a sa: kyslk sa absorbuje vo vode zned zasiaknut: pot zasiakol do iat vsieti p. streli 2 vsili p. printi vskutku p naozaj, skutone 2. veru vsoli p vylepi 2 vsoti l.p. vhodi 2.p vylepi 2 vstat 1. dosta svoje telo do stojacej polohy (a oby. zanecha ist innos, opusti miesto a pod.) postavi sa povsta: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prtomn s ctou vstali, povstali vyskoi (rchlo, prudko vsta): vyskoil cel prekvapen zdvihnut sa

vak
zodvihn sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoliky vzchopi sa: naruz su vzchop o odde hovor.: pozbier a sa z o z b i e r a sa hovor, expr.: z v i e c h a sa pozvie-

cha sa schabra sa schpa sa (s nmahou, ako, neobratne a pod. vsta): cel dobit nemohol sa (pozviecha, schabra zo zeme; ako su schubre na nohy * expr. vzchpa sa (ako vsta): ke sa vzchpal, iel k domu povstvat' popostavova sa (postupne, o viacerch jednotlivcoch) 2. zobudi sa a zanecha lko: vsta neskoro privsta si (vsta zavasu): zajtra si musme pivstat o piatej expr. zliez (z postele): Zlezie u, inak zmekte! hovor, expr.: steriga sa steperi sa zrepeti sa (z postele): nechce sa mu steriga. zrepeti z postele vyskoi (rchlo vsta z postele): vyskoila a beala do kpene vstavan vsaden pri stavbe zabudovan zamontovan: vstavan, zabudovan skria vstava pri stavbe vsadi nieo niekam zabudova vbudova vmontovat': vstavali, zabudovali hradu do mru zastava: skria zastavan do steny vmurova zamurova (murovanm upevni): vmurovan nosnk zapusti (vstava do hbky, do zeme): zapustil spevujci stp vstva porov. vsta, p. zbiera sa 2 vstri p. vopcha vstreba p. vpi vstreba sa p. vsiaknu v strede p. uprostred 1-3 vstreli p. streli 2 v stretky p. naproti 2 vstrkva, vstrkova p. vklada I vstup p. vchod vstupenka druh preukazu oprvujci na vstup niekam lstok: vstupenka, lstok do kina, na koncert hovor : permanentka (permanentn vstupenka) ahonentka (abonentn vstupenka) zasiar.: bilet biletka vstpi I. p. vojs I 2. p. zaa 1 3. p. prenikn I vstupn p. zaiaton, vodn vsugerova p. vnukn vsugerova si p. namyslie si vska 1. p. vopcha 2. porov. zjes 3 . porov. vypi vskasa p. vnikn 1 v slade s 1. p. po 6 2. p. podl 1 vsun l.p, vopcha 2.p. zaleni vsun sa p. vopcha sa 1 vsuvka p. vloka 2 vsuvn p. vkladn vade oznauje shrn vetkch miest al. smerov, na kadom mieste, na kad miesto vadia: vade, vadia zostali stopy po poiari; pochodili spolu vade, vadiu kdekovek hocikde hockde hovor, brkde brskde (vyjadruje aj rozmanitos a ubovonos): kdekovek, hoc(i)kde su cti lepie ako doma; br(s)ke po zemi boli knihy raz.: na kadom kroku po vetkch ktoch vadia p. vade vak 1. vyjadruje priraovac odporovac vzah (vo vete stoj na 2. mieste) ale no (vo vete stoja na 1. mieste): iiel som za nm, nebol vak doma: zbadal ju, ale,

vakno
no nedal lo na sebe vedie lene le: bol by sa u vrtil, lene, le sa bl nesprv. ovem 2. vyjadruje priraovac vysvtlovai vzah ve: deom by nemusel dva, vak, ve maj toho dos a ved lebo ve: nepomohol im, a ve, lebo ve ani oni jemu nepomohli nr ak 3. nadvzuje na situciu a pripja vysvetlenie, vyhrku a pod. ve: vak, ve som mu povedal, o m robi; vak. ve mi ete raz prde na oi nr ak 4. pobda na shlas s vpoveou, s hovoriacim pravda: Vtedy nm bolo dobre, vak. pravda? nie: Vari by sme mali u s, nie? expr.: vakver vake: U by si chcel ma pokoj, vakver, vake? Vak, vake musme by ticho? expr. vakhej zastarv.: vakno vakpravda nr ak nesprv. e vakno p. vak 4. pravda' 2 vakhej p. vak 4, pravda2 2 vakovak l.p. rozline 2. p. zle 5 vakovak, vakov p rozmanit 1 vakpravda p. vak 4, pravda2 2 vakver p. vak 4, pravda2 2 vake p. vak 4. pravda2 2 vantroi p. vopcha vantroi sa p. vopcha sa 1 ve l.p. zave, chvami, niekedy 1 2. p. vdy vednodenn p. vedn vednos stav, v ktorom sa nevyskytuje ni mimoriadne, osobitn obyajnos fdnos: vednos, obyajnos, fdnos ivota jednotvrnost' monotnnos: jednotvrnost, monotnnos innosti hovor, prza: prza dn vedn asto, pravidelne sa vyskytujci (op. vnimon) obyajn zvyajn obvykl ben: vedn, obyajn, zvyajn, ben jav kadodenn: nebola to kadodenn udalos* denn: denn starosti normlny: normlny stav banlny: banlna historka jednotvrny monotnny (stle rovnak): jednotvrna, monotnna prca prozaick: prozaick starosti expr. tuctov: tuctov vrobok nevrazn (ktor nem vyhranen rty): nevrazn tvr ochan zovednen expr. otrepan (stlym pouvanm zunovan): ochan, otrepan tma; zovednen slov hovor, nepoetick kni. profnny: profnna skutonos zned. vednodenn (Mihlik) ediv subt. ed: ediv ivot, ed historka (Hruovsk) vehomr p. vesmr, svet 1 velio 1. oznauje vea rozlinch vec, vetko mon kdeo kadeo: velio, kdeo sa mus ete naui: tam dosta kadeo, velio ledao: ledao, velio sa nm tu nepi expr.: hory-doly to i ono vetko mon: nasuboval hory-doly, to i ono hovor, expr hento-toto hento a toto zastar. velinieo 2. p. hocio 1 velijako, velijak 1. p hocijako 1, rozline 2. p. vemone 3. p. zle 5 velijak 1. p rozmanit 1 2. p. neprjemn velikade, velikadia p. hocikadia velikam p. hocikde 2 velikde p. hocikde 1, 2 velikto 1. p. hocikto 2. p. mnoh 2

832
velinieo p. hocio 1, velio 1 veudsk p. udsk 1 vemr p. vesmr, svet 1 vemocn p. vemohci vemohci ktor me vetko, ktor m vetku moc vemocn: vemohca bytos, vemocn vladr Vemohci p. Boh vemone vetkmi monmi silami a prostriedkami, kadm spsobom, akmkovek spsobom velijako hovor, velijak: vemone, velijako sa usiluje, aby ho prijali nstojivo (vetkmi silami a drazne): nstojivo sa domha uznania nasilu expr.: silou-mocou zubami-nechtami stoj o stoj: nasilu, silou-mocou, stoj o stoj by chcel by prv fraz. rukami-nohami vemon p. vestrann veobecne 1. vzthujc sa na vetko, na vetkch vo veobecnosti generlne: toto nariaenie plat veobecne, vo veobecnosti. generlne napospol: napospol sa vrav, e on je na vine * vcelku celkovo celkove: vcelku, celkovo dosahuj dobr vsledky vestranne univerzlne: vestranne, univerzlne platn zvery kni. vbec: zaujma sa o film, divadlo, literatru a umenie vbec 2. p. hrubo 3, zhruba 1 veobecn 1. tkajci sa vetkch, vetkho celkov (tkajci sa celku, zameran na celok): veobecn, celkov situcia; veobecn, celkov veomosti univerzlny: univerzlna platnos vroku totlny (vetko zahajci): totlny paok spolonosr vestrann (zahajci vetky strnky; op. jednostrann): venova nieomu vestrann starostlivos pln kompletn (op. iaston): pln mobilizcia; kompletn zlyhanie organizmu generlny: generlny trajk celoplon: celoplon platnos irok: irok poha na vec hrub: hrub odhad globlny: globlny rozpoet praktick (poskytujci veobecn lekrsku starostlivos): praktick lekr elementrny: elementrne veomosti kni. zried. veobjimajci veobjmav (vetko zahajci): veobjmajca symfnia rei (Vajansk), veobjimavpozia (Mrz) poet veobsiahly (Hviezdoslav) nesprv. obecn 2. zahajci iba niektor podstatn veci, povrchne zoveobecujci (op. podrobn, detailn) paulny: veobecn, paulne honotenie ualosti; veobecn, paulne tvrenie rmcov rmcovit: rmcov pln, rmcovit smernice hrub celkov nepresn (op. presn): hrub, celkov poha; nepresn odhad nekonkrtny (op. konkrtny): s to len veobecn, nekonkrtne rei, suby obrysovit: obrysovit nrt povrchn (ktor nejde do hbky; op. dkladn): povrchn predstava plytk (op. hlbok): je to dos plytk sudok hovor. expr. riedky: m o tom iha rieke veomosti nesprv. obecn veobjimajci, veobjmav p. veobecn 1 veobsiahly p. veobecn 1 vestranne 1. porov. vestrann 2. p. veobecne I vestrann zahajci viacero strnok mnohostrann (op. jednostrann): ma vestrann, mnohostrann zujmy vemon (tak, ak je vbec mon): venova

nieomu vestrann, vemon podporu, starostlivos univerzlny (vestranne pouiten): univerzlny liek encyklopedick: ma encyklopedick vedomosti p. aj veobecn 1 vesvet p. vesmr, svet 1 vetei, veteni p. vystrja1 veteka p. vetenica vetenica expr. zvedav ena al. zvedav dieva expr.: vetenka veteka expr.: varecha vareka fraz. expr do kadho hrnca vareka vetenka p. vetenica vetenk p. zvedavec veten p. zvedav vevediaci ktor vetko vie; svediaci o tom zried. vevedom: nie som vevediaci; vevediaci, vevedom smev zastar. vevedci vevedom, vevedci p. vevediaci vevedcky p. mdro vica p voka vma si 1. zrakom vedome vnma, prejavova zujem o nieo venova pozornos (nieomu) zaujma sa (o nieo) pozorova: vma si, pozoroval okolie, venova pozornos okoliu; vma si, pozoruje kad malikos, venuje pozornos kadej zmene; zaujma sa o vetky podrobnosti zachytva zaznamenva hovor, registrova: diea oami zachytva, zaznamenva, registruje, o sa okolo neho rob pozera (sa) hadie dva sa (so zujmom): pozer (sa), had, ako sa rastlinky vyvjaj obraca pozornos: teraz obrte pozornos na druh stranu ulice prizera sa: so zujmom sa prizera na vrobn postup nr. iacat
s i (Kukun)

2. bra do vahy nieo, bra ohad na nieo (oby. v zpore) dba (na nieo, o nieo): u si urky nevma, nedb na ne hadie dva sa pozera (sa): nehad, nedva sa, nepozer sa na jeho nedostatky vidie: vid len seba vmav p. pozorn 3 vimne p. platok vimn si 1. zrakom al. inmi zmyslami prija do vedomia (oby. nieo, o nieje hne viditen) povimn si zbada* spozorova* postrehn: (po)vimnsi, zbada hne, e pacientovi sa stav zlepil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol pobada: pobadal, e sa osi deje obada zohada: ne(z)obadali ni podozriv zachyti zaznamena hovor.: zaregistrova registrova (pohadom): zachyti, zaregistrova chlapcov upret pohad zazrie zoi zhliadnu zahliadnu (nhle, letmo): zazrela, zoila mu v oiach ndej; zahliadol ene striebro vo vlasoch nr.: zmerkova zbai zbi spi: stail ete zmerkova, e boli dvaja vycti zacti vybada (citom, tuenm si vimn): vyctil, e osi nie je v poriadku vypozorova (dlhm pozorovanm si vimn): vypozoroval, e vzjomn vzahy sa zlepili zried. previdie (Tajovsk): mal strach, e to pre vid nr. uchn (Bodenck) fraz. expr. pozrie na zuby (niekomu, nieomu; bliie, pozorne si vimn a zakroi) 2. vzia do vahy nieo, vzia ohad na nieo podba (na nieo): vimol si jeho radu, podbal na jeho

radu repektova uzna zachova: predpisy vedome nerepektoval, neuznal, nezachoval p. aj obtrie sa vivcky p. biedny 2, mizern I viva p. chudoba 2 vivk p. nanihodnk vivavo p. zle 1 vivav 1. ktor m vi zavivaven: vivav, zavivaven hlava 2. p. zl 2, nanihodn 1; biedny 2 vmykn sa p. vkznu (sa) 1 vtepi p. naui 2 vtepova p. ui 2 vtri sa p. vopcha sa 1 vuchn p. vopcha vuchn (sa) p. vkznu (sa) 1,2 vupn p. vopcha vupn sa p. vojs 1 vustn p. vhodi vtacka sa p. vojs 1 vta p. vtk 1 vtik p. vtk 1 vtkar p. vtnik vtnik lovec al. pestovate vtkov zned vtkar vahova p. vdychova vtk 1. operen stavovec schopn lieta: drav vtk, spevav vtk expr. operenec: kde operencov vta vtik (oby. mla vtka al. mal vtk): na oblok sadlo vta; vtiky odlietaj expr. letik 2. p. zaiatonk vtancova p. vojs 1 vtpi p. vylepi 2 vtasi p. vrazi 1 va sa p. zareza sa vteka p. sti vtelen p. stelesnen 2 vteli p. zosobni vteperi p. vloi 1 vteperi sa p. vojs 1 vteriga sa p. vojs 1 vtesna p. vtisn 1, vopcha vtesna sa p. vtisn sa, zmesti sa v tiahnu 1. ahanm dosta dovntra zatiahnu: vtiahnu, zatiahnu auto do gare vovliec zavliec (vleenm): vovliec, zavliec sane o dvora vovies* zavies: voviedli ma dnu povahova (postupne, viac vec) 2. vnti vstup, as niekoho niekde (oby. do neprjemnej situcie) zatiahnu: vtiahli, zatiahli ns do rodinnho sporu zaplies zamiea expr zamota zamoi namoi: zaplies niekoho do neastia; zamieali, zamoili ho do afry s benznom zavliec vovliec: zavliec, vovliec svet do katastrofy povahova (postupne) 3. nabra vzduch do seba vdchnu potiahnu: vtiahnu, potiahnu nosom; vtiahol, potiahol dym do pc menej vhodn vsa: vsa erstv vzduch plnm dkom naaha (v mnostve) povahova (postupne) 4. pohybom zatlai nieo vynievajce, vysunut zatiahnu: vtiahnu, zatiahnu brucho vtisn stis-

vtiec
n stiahnu: stisla, stiahla hlavu medzi plecia povahova posahova (postupne) 5. p. vojs 1 vtiec p. vlia sa vtiera sa p. vnucova sa, porov. votrie sa vtieravee p. dotieravec vtierav p. dotierav vtip l.p.dvtip 2. p. art vtipkr kto rd vtipkuje figliar ibal: vtipkr, figliar, ibal od kosti artovnk (Jesensk) humorista hovor, ber: to je vek ber hovor komik: komik spolonosti hovor psovnk recesista hovor, pejor. pofa
expr h u n c t u r t k p o t m e h d expr. zried : s m i e k o
(Tatarka) Sllechotr (Dobinsk) vtipkri p. artova 1 vtipkrskv p. ibalsk vtipkova p. artova 1 vtipne I. porov. vtipn 2. p. artovne vtipnos l .p humor 2. p. dvtip vtipn 1. ktor m bystr rozum: svediaci o tom dvtipn: vtipn, dvtipn lovek; vtipn postreh, vtipn rieenie dmyseln: dmyseln kontruktr, dmyseln zariadenie bystr (ktor m dobr a rchly postreh): bystr iak duchapln: duchapln mu. duchapln poznmka hovor ikovn: ikovn tuent, expr. ikovn ah poet. bystroumn: bystroumn ieva (Jg)

834
do autobusu n a p c h a sa natlai sa: za krk sa mu napchalo, natlailo ihliie * vtrie sa votrie sa vdra sa vodra sa vdrie sa vodrie sa (nsilm, lesou sa niekam dosta): v(o)trie sa o omu povtlasa p o p c h a s a (postupne sa vtisn) zmesti sa vmesti sa pomesti sa expr.: p o p r a t a sa (dosta sa do istho priestoru): noha sa zmest, vmest o topnky; nepoprace sa vetko o kufra v tka, votka tkanm vloi nieo do tkaniva, do vlasov a pod. zatkat : v(o)tka do pltna obraz; vtka. zatkat o vrkoa mau pritka (prida nieo pri tkan): o obrusu pitkala uov vzor v tlai p. vtisn 1, 2 vtlai sa p. vtisn sa vtlc p. zatc vtok p. stie 1 vtom p. neoakvane vtrepa sa p. vojs 1. vopcha sa I v t r h n 1. p. vpadn 3. v nikn I 2. p. vojs 1 v trieli p. vojs I vtrieska p. vtisn I vtrie sa p. votrie sa. vtisn sa vtrli p. vojs I vtrsi sa l.p. zamiea sa 1 2. p. vojs I vuf p. hav v ulgarizova porov. zjednodui vulgrnos p. obscnnost vulgrny 1. nevhodn z hadiska morlky al. spoloenskej konvencie h r u b neslun nepstojn: vulgrny, hrub vtip; neslun, nepstojn sprvanie * o r d i n r n y : ma ordinrne spsoby dvojzmyseln (obsahujci narku na spoloensky nevhodn vznam): vojzmyseln rei surov grobiansky: surov, grobianske arty m r z k kared: mrzk, kare slov obscnny oplzl necudn (vulgrny v oblasti sexuality): obscnny, oplzl vjav, necudn chlap drsn: drsn lovek expr.: mykav klzk: mykav, klzk vrazy ostr pikantn
hovor, a v n a t hovor, expr m a s t n : rozprva ostr,

2, vzbudzujci rados, optimizmus, chu artova; pln vtipu artovn vesel: vtipn, vesel, artovn prhoda; prs na veselie mylienky h u m o r n : vznikla humorn situcia iskriv: iskriv ovzuie p. aj vesel 2 vtisn i . tlakom, tskajc, tlaiac nieo niekam dosta, umiestni vtlai: vtisn, vtlai vozk do opy; do kry vtisn, vtlai vosk vprata vpravi vopcha (dovntra): atstvo vpratala, vopchala o vreca vstrit strit zastri vsun zasun (sunutm vloi nieo niekam): (v)stri niekomu nieo o vrecka; zasun, zastri si za ucho ceruzu vtesna (tesne umiestni): medzi riadky vtsnala cel vetu zatlait (tlaenm posun dnu): zatlai auto do gare napcha stlail (pchanm, tlaenm da dnu): napcha, stlai aty do kufra expr: vtri tri vupn upnt vuchn uchn (rchlo, ikovne): (v)tri, (v)uchn niekomu peniaz do dlane pritisn pritlai (vtisn k nieomu): pritisn zem ku koreom expr. vtrieska: ovce vtrieskali do nkladnho auta po vtla potiskat (postupne) 2. nsilm spsobi prijatie nieoho vtlai: vtisli, vtlaili mu pocit menejcennosti natisn vnti nanti: vtisn niekomu cigaretu do st; vnti jedlo dieau; nantili, natisli jej ho za encha kni. naoktrojova: naoktrojova niekomu mylienku na pomstu nadiktovat : naiktovali nm kapitulciu vtisn sa tlakom, tskanm sa niekam dosta vtlai sa: vtisli sa, vtlaili sa medzi dav vstrit sa vopcha sa: ete sa stihli vstrit , vopcha do autobusu vsun sa: vsun sa do otvoru dver vtesna sa zried. vtiesni sa (tesne sa umiestni): do izby sme sa vetci vtsnali expr vprata sa vtri sa: iaci sa vpratali, vtrili

pikantn, avnat, mastn historky pejor svinsk: svinsk vtipy subt.: hovdsk hovdsk 2. ktor nezaha vetky aspekty vulgarizujci: vulgrny, vulgarizujci prstup k dejinm povrchn plytk (ktor nejde k podstate): povrchn, plytk pohad na vec zjednoduen: zjednoduen zobrazenie ivota skreslen sploten (zachyten odline od skutonosti): vyvodi skreslen, sploten zvery 3. p. primitvny 2 v ulkn p. sopka vsti p. vlia sa v strety p. naproti 2, 3 vyabstrahova p. zoveobecni vyakcentova p zdrazni vyrendova si p. prenaja si vybabra 1. p. spotrebova 2. P . oklama 2, 3 vybada p vycti, zbada, vimn si 1 vyhda p. vyskma v y b a f n p. poveda 1 vybjen p. vyten vybji(si) p. vymyslie

835
vybalit" p vybra 2 vybari p. obari vybsni si p. vymyslie vbava 1. veci, ktor dvaj rodiia deom, oby. dcram pri vstupe do manelstva: i dcre vbavu; nbytok z matkinej vbavy zastar. vstroj (Timrava) veno (vbava vo forme majetku): dosta vek veno 2. p. vstroj 1 vybavenie l.p. vstroji 2. p. vybavenos, zariadenie 2 vybavenos shrn nleitost, prostriedkov, ustanovizn potrebnch na riadne fungovanie nieoho vybavenie: technick vybavenos dielne, modern vybavenie laboratria zariadenie: zariadenie kninice vystrojenie: vystrojenie izby * vstroj (shrn mench vec na vykonvanie istej innosti): portov vstroj vybavi 1. postara sa o uskutonenie nieoho, o zskanie nieoho (oby. radnm postupom) vykona: ni som v meste nevybavil, nevykonal; vybavi, vykona pridelenie k vojsku zariadi: vybavm, zariadim vm prijatie u ministra zradova: cel zleitos zradovali rchlo vyjednat': v cestovnej kancelrii vyjednal zjazd hovor.: vybeha* vylieta: vybeha, vylieta si dchodok, pas hovor, pokona: podarilo sa mi vetko pokona expr.: obeha obehn obchodit' (postupne navtvi a vybavi): obeha. obehn rady, obchody zaisti zabezpei o b s t a r a (postara sa o uskutonenie nieoho potrebnho): zaisti, zabezpei. obstara si na cestu lkov voze vychodit' (astm chodenm vybavi): povolenie si vychod, keby o bolo povybavova povykonva pozariadova hovor, povybehva (postupne vybavi) porov. aj zaobstara 2. uvies do poriadku (oby. ako povinnos, ako pracovn kon a pod.) odbavi: vybavenie, odbavenie strnok; vybavi, odbavi cestujcich na colnici; vybavi. odbavi veeru, svadbu zastar. odbyt": odby neprjemn prpad vykona urobi: vykona, urobi si svoje povinnosti; vykona vekonon spove 3. da niekam vetko potrebn vystroji: vybavi, vystroji pracovu potami; vybavi, vystroji vojaka pukou vyzbroji (vybavi vzbrojou al. niem potrebnm): vyzbroji vojsko modernmi zbraami; vyzbroji koly modernou technikou zaopatri kni. opatri: dobre zaopatren, opatren domcnos * zsobi (doda zsoby, tovar): zsobi obchod kvalitnm tovarom vybavi sa 1. dokoni ist, oby. radn kon by hotov: na hranici sme sa rchlo vybavili, rchlo sme boli hotov hovor, odbavi sa: ke sme sa radne odbavili, li sme na nkupy 2. prs op do pamti, na myse objavi sa zjavi sa: pred oami sa jej vybavil, objavil, zjavil znmy obraz z detstva predstavi sa ukza sa (v predstavch): pred vntornm zrakom sa mu zrazu predstavila, ukzala hol pravda mihn sa expr.: prebleskn preblesn preblyskn preblysn (nakrtko sa vybavi): prebles(k)li, mihli sa mu v pamti star zitky preletie prelietnu (na okamih sa vybavi): hlave mu preletela, prelietla zabudnut mylienka vybavi si p. predstavi si 1

vbeok
vybavovaka p. pokonvka 1 vbeh 1. p. vychdzka 1 2. p. nkyp vybeha l . p . vybavi I, vychodit'1 2 2. p. zodra I vvbehva p. poslk vybehn 1. behom sa dosta von al. hore expr.: vyletie vylietnu vypli: vybehol, vyletel z izby ako strela; vybehn, vyletie hore schodmi vyjs (krokom): rchlo vyjs na povalu vyrazi expr. vyrti sa (prudko, s tonm cieom): z hory vyrazilo, vyrtilo sa sto diviakov expr. vytrieli port.: vytartova odtartova* expr. v y f r k n vyfra: chlapec vyfrkal z dver expr.: vyhrknut" v y b r n k n (oby. letom, nhle): vta, zajac vyhrkne z krka; dieva vybrnklo z domu vylieta (jeden po druhom) expr. vycvla (cvalom vybehn) povybieha povybehva povybehva povvbehova expr.: povyletova povyletva (postupne; o viacerch jednotlivcoch) 2. p. zabehn 1 3. p. vyrs 1 4. p. vykypie vber 1. monos vybra si z istho mnostva: v obchode je vek vber tovaru * volba (rozhodovanie pre jednu z monost): voba povolania odb. selekcia: selekcia zujemcov 2. o vzniklo vyberanm: vber z. diela jednho autora zastar. vbor (Pit) vybera p. vberca vyberan p. prieberiv vyberan 1. starostlivo volen; dbajci na vysok rove j e m n v y b r a n : m vyberan, jemn, vybran spsoby distingvovan: distingvovanprejav uhladen spsobn (vyberan v prejave): uhladen lovek elitn: elitn spolonos deliktny hovor., oby. iron.: nbl salnny (spoloensky vycibren): deliktne. nbl, salnne sprvanie aristokratick (akm sa vyznauj aristokrati): ma aristokratick spsoby vzneen hovor, lep (spoloensky vyie postaven) expr. pansk: vzneen panstvo; dieva z lepej, panskej rodiny hovor.: fajnov f a j n : fajnov pn 2. ktor vo vekej miere oplva dobrmi vlastnosami. schopnosami a pod. j e m n vybran deliktny prvotriedny akostn kvalitn: vyb(e)ran, jemn, deliktne vna; prvotriedny, akostn, kvalitn materil znamenit vynikajci vborn skvel: dnes som mal znamenit, vynikajci, vborn, skvel obed vycibren: vycibren vkus kabinetn: kabinetn ukka komornho spevu * prv (ktor je na najvyej rovni): voze prvej triedy * hovor.: fajnov f a j n : fajnov va kni. zastar. exkvizitn p. aj vborn vybera porov. vybra vybera sa 1. p. chysta sa 2. p. asisa vyberav p. prieberiv vberca kto nieo vyber, oby. peniaze: vberca lenskch prspevkov vybera: vybera poplatkov inkasant: inkasant za plyn zastar. mtnik (vberca mta) hist. d e m r (vberca desiatkov) vberiv p. prieberiv vberov p. kvalitn vybesni sa p. vybri sa vbeok vybiehajca, vynievajca, vystupujca as nieoho: horsk vbeky vnelok: skaln vnelok

vybicyklova
vstupok: murovan vstupok steny roh rook rotek: roh, rook, rotek periny zubec (vbeok pripomnajci Zllb): rozvalina SO zubcami (Vajansk) menej vhodn cp: cp ostrova ostroh (zky vbeok zeme do vody) vybicyklova p vyviaznu vybiova p. vystupova vybieden p. biedny 1, slab 1, chud vybiedi p. vydra 1 vybieli p. obieli 1 vybjanec p. ibal, prefkanec vybjan p. preiban vybi 1. derom, nrazom uvoni a tm pokodi vytc: vybi, vytc zuby niekomu expr. vytrepa: vytrepa oblon skl vyrazi: vrastkovia vyrazili okienko na aute rozbi: rozbit cesta povybja povytlka povyra (postupne, viac objektov) p. aj rozbi 3 2. zabjanm celkom odstrni vyhubi vynii: vybi, vyhubi, vynii pvodn obyvatestvo expr.: vykynoi vykntri vytc vyhlui: vykynoi hmyz; vykntrili, vytkli vetku zver v lesoch; vyhluili jarabice na poliach vyvradi (ud) pobi pozabja* pohubit* ponii* expr.: pokynoi* pokntri potlc pohlui pomlti porba (postupne hromadne zabi): pobi, pozabja zajatcov; pokynoili, pokntrili vea zveri povradi (postupne zabi viac ud) polikvidova: polikvidova zvyky armdy 3. bitm, nrazom urobi, utvori (znak a pod.) vyrazi: vybi, vyrazi ozdobu na opasku vytepa (tepnm) vyhbi: voda vyhbila jamku do skaly 4. p. zbi 5. p. uvoni 4 vybi sa p. ostriea sa vybit p. preiban vybabota 1. p. poveda1 2. p. prezradi vyblafn l.p. poveda1 2.p. prezradi vybakova 1. p. baa I 2. p. spieva 1, kria 1 vyblzni sa p. vybri sa vybledn p. obledn vyblednut p. bled 1 vybliaknu p. zakria vyblskan p. trblietav vyboi p. odchli sa 1 vyboova p. vymyka sa vboj p. tok 1 vbojca, vbojnk p. tonk I vbojnos p. expanzia I vbojn zaloen na vpade za hranice vlastnho zemia s cieom zska nieo dobyvan dobyvatesk: vbojn, dobyvan, dobyvatesk vprava agresorsk tonky: agresorsk, tonky pln agresvny ton: agresvna, ton akcia bojovn bojachtiv militantn: bojovn, bojachtiv, militantn sily * podmanitesk: podmanitesk vojna expanzvny rozpnav: expanzvna, rozpnav politika koristn koristncky: koristn ciele vybojova p. zska 1, vydoby vbor 1. skupina ud zvolench z vieho celku, ktor tento celok zastupuj a ved: vbor spolku, spolonosti, strany predstavenstvo: predstavenstvo drustva

836
r a d a : redakn rada kni. komitt: Medzinrodn komitt slavistov 2. p. vber 2 vybori p. vylomi vborne 1. s vynikajcou rovou, vynikajcim spsobom vynikajco skvele skvelo znamenite: vborne, vynikajco zvldli vetky prekky; skvele, znamenite si poradili so spermi bezchybne dokonale idelne perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skky; perfektne, idelne zvldli lohu majstrovsky prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovan tma pozoruhodne kni. excelentne expr. fenomenlne: pozoruhodne, excelentne, fenomenlne ovlda programovanie hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrvku a vystrelil na brnku hovor.expr.: ohromne asne fantasticky: vie ohromne, asne, fantasticky vari hovor.: prma fajn super: pri mori bolo prma, fajn, super hovor, tip-top expr. jedna rados: oblieka sa tip-top, jedna rados
expr. b o s k y hovor. expr. b j e n e s e n z a n e : na dovo-

lenke sme sa mali bosky, bjene slang, senzi subt.: betlne bohovsky bohove bohovo bezvadne bezva senza
porov. aj v b o r n

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. dobre sprvne vemi dobre: vborne, dobre, tak som si to predstavoval; sprvne, vemi dobre, mus sa u. raz. rozhodn znamenite vynikajco skvele: znamenite, vynikajco, skvele, to nm vyhovuje hovor, f a j n hovor, expr.: ohromne fantasticky bjene: fajn, ohromne, s tm som nertal; fantasticky, bjene, takto sa nm to podar bravo brav: bravo, vborne, to je spech subt.: bezvadne bezva bohove bohovo bohovsky 3. p. ostro 4 vborn ktor m najvyiu mieru akosti, rovne a pod. vynikajci znamenit prvotriedny: podvali vborn, vynikajce, znamenit, prvotriedne jedl; vborn, vynikajci lekr; dosiahnu znamenit vsledky; predval len prvotriedny tovar najlep vyberan: pili len najlepie vna elitn: elitn publikum vznamn: dosiahnu vznamn vsledky skvel: skvel spolonk hovor, expr.: bjen senzan: tal som bjen knihu expr. bosk: bosk npoj expr. rozprvkov: rozprvkov poasie expr. asn: bol to asn lovek * expr. hrd: hrd hostina hovor. expr. ohromn: je to ohromn odbornk velkolep: vekolep dielo ostr (o zmysloch): ma ostr zrak vysokoakostn vysokokvalitn (ktor m vysok akos, kvalitu): vysokoakostn, vysokokvalitn oce neprekonaten nezdolaten (ktor sa ned prekona, zdola): ako rozprva je neprekonaten, nezdolaten obdivuhodn pozoruhodn (zasluhujci si obdiv, pozornos): podal obdivuhodn, pozoruhodn vkon zvideniahodn (ktor mono zvidie): m zvideniahodn ivot vydaren: vydaren veierok dokonal (spajci vetky poiadavky): dokonal obraz bezchybn (ktor je bez chb): bezchybn preklad brilantn b r a v r n y : brilantn, bravrna hra hovor. expr. fantastick: fantastick hudba idelny

837
perfektn: preili sme idelnu dovolenku hovor. expr. exportn: exportn kvalita genilny: mm genilne mylienky jedinen: je to jedinen pracovnk majstrovsk: majstrovsk ovldanie stroja oslujci oslniv: oslujci, oslniv vkon slvny: slvny in expr.: kapitlnv koloslny fenomenlny krovsk ndhern krsny (prekraujci oakvanie): poaril sa mu kapitlnv lovok; priiel na koloslne rieenie; dostat krovsk honorr; ndhern zpas; dosahoval krsne vsledky kni. naslovovzat: naslovovzat znalec umenia kni. eminentn: eminentn iak kni eklatantn: eklatantn dkaz kni. excelentn hovor.: prma tip-top super: prma uite: kpil som si tip-top topnky zastar. vynikav (Kukun) subt.: bezvadn bezva: hezvan. bezva poasie subt. bohovsk: To je bohovsk npa! subt. senzi p. aj vynikajci vborovka p. schdzka 1 vybozkva vea bozkva, pokry bozkmi zbozkva: vybozkva, zbozkva drah tvr zasypa/obsypa
b o z k m i : zasypala porov. aj bozkva iea bozkmi poet. z b a expr.:

vybri sa
vybrechn p. poveda1 vybrhli p. vydrhn vybriedi sa p vyjasni sa 2 vvbknu, vybrnkn p. vybehn 1 vybrnkva p. hra 1 vbrus plocha, ktor vznikla vybrsenm: vyleti vbrus zbrus: zbrus noa vybrsenos p. kultra 2 vybrsen 1. p. ostr 1 2. p. jemn 5. vypracovan vybubnova p. oznmi I, prezradi vybudn p. zdra sa 1 vybudova 1. stavebnm, technickm postupom da vznik nieomu vystava* vystavi* postavi: v obci vybuovali, vystavali, vystavili nov kolu, portov ihrisko zbudova: zbuovanie modernej nemocnice zriadi utvori vytvori: z poloprzdnej budovy sa podarilo zriadi, utvori laboratrium postava (vybudova viac objektov) 2. uskutoni vstavbu nieoho, da nieomu zklad existencie utvori* vytvori: vybudovanie. utvorenie funknho sdnictva vystava: vystava kolstvo zriadi: zriadi poboku zaloi kni. osnova (da zklad vzniku): zaloi, osnova nov spolok ustanovi kni. kontituova (intitucionlne): ustanovenie, kontituovanie vevyslanectva vbuch 1. prudk uvonenie energie, siln zvuk takto vyvolan: vbuch plynu, uhonho prachu; ozval sa siln vbuch explzia: explzia mny detoncia (zvukov eekt pri vbuchu): detoncia dopadajcich bmb hovor, expr upa: To bola upa! 2. nhly vskyt vo velkom mnostve explzia: populan vbuch, populan explzia publ. boom, ps. i bm vybcha p zbi 3 vybuchntova p. zbi 3 vybuchn 1. nhle sa zapli, podahn nadmernmu tlaku explodova vybi: mna vybuchla, exploovala; nlo o chvu vybuchne, vybi vyrazi: ztka pruko vyrazila * detonova (pri vbuchu sa zvukovo mocne prejavi; spsobi detonciu) vyahn (o ohni) 2. prudkt) zareagova, prudko sa prejavi explodova vybi: od nervozity hne vybuchne; vybila v nrek expr.: vyskoi vyletie vybehn: pri kaej narke okamite vysko, vylet kni. vypukn: vypukol v smiech expr. vyprskn: pri kaej nmietke vyprskla o jeu 3. hovor. expr. ukza sa nedostaujcim, zlm prepadn expr zhorie pohorie: na skke vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorela blamova sa zblamova sa (urobi si blam) tud. slang, vyletie: vyletie zo skky vybumba p. vypi 1 vyburca sa p. vybri sa vybra p. vyvalit 1 vyburcova 1. p. povzbudi, podnieti 1 2. p, vyrui vybri p. vyrui vybri sa uvoni nahromaden energiu, prekypujce city a pod. vyzri sa: vchrica sa u vybrila, vyzrila; vybril sa, vyzril sa na synovi hovor, vyzlosti sa

vyoblizova pooblizova: vyoblizovali sa naosta vybrakova p. vykradn vybran p. vyberan 1, 2 vybra 1. vyhada z vieho mnostva a rozhodn sa za to vyvolil' vyvolit' si zvoli zvoli si: vybra (si), zvoli (si) vhodn topnky vyhliadnu vyhliadnu si /ned.: vyzrie* vyzrie si (vybra si pohadom): vyhliadnu (si) niekoho za partnera povybera (postupne): povyberali najlepie kusy 2. da odniekia von vya: vybra, vya list zo zsuvky vytiahnu (oby. ahanm vybra): vytiahol z vrecka drobn; vytiahnu z fae ztku expr. vysilova: vysnova z tela vntornosti vylovi (vybra z vody, z tekutiny): vylovi bezduch telo; vylovi muchu z polievky vykopa (vybra kopanm): vykopa zemiaky vybalit' hovor, vypakovat' (vybra z obalu): vybali si z. vrecka desiatu vyzdvihn (vybra nieo uloen, deponovan): vyzdvihn batoinu vyoperova vyreza (chirurgicky vybra): vyoperova z tela lomok; vyreza slep revo vysadi* zastar. vystavi: vysadi, vystavi dvere z pntov povybera povythova povybaova (postupne) 3. vzia od jednotlivcov (oby. peniaze) zinkasova vyinkasova: vybra, zinkasova za plyn, elektrinu povybera (postupne): povyberali o kolegov na kyticu 4. p. vzia , 3 vybra sa 1. ods s istm cieom niekam vyda sa da sa: vybra sa, (vy)a sa na alek cestu expr. vyrukova (hromadne sa vybra): mlde vyrukovala do hory vypravi sa vystroji sa vychysta sa (vybra sa niekam po istej prprave, strojen, chystan): vypravi sa na vlet; vystrojila sa, vychystala sa na nvtevu vyjs (si): vyli (si) o ulc, na prechdzku 2. p. vyjasni sa 1, vyasi sa vybrbla p. prezradi vybrkaven, vybrkan p. kuerav vybdnu, vybs p. vyviaznu vybrechva, vybrechva p. brecha 1

vybi
(uvoni zlos): mamu sa u vyzlostila /ned. vyburca sa: mldenec sa vyburca u bude dobre expr.: vyblzni sa vybesni sa vyskka sa vyzha sa (dosta, dovle sa uvoni hrou, vystrjanm a pod.): deti su na dvore vyblznili, vyskkali, vvzhuli expr. vyharcova sa ( K u k u n ) vybi p. vybuchn 1, 2 vbun p. prudko 3, porov. aj vbun 2 vbunina vbun ltka: znekodnil' vbuninu trhavina (vbunina s trhavm inkom) traskavina (vbunina s velkou detonanou silou) ekrazit (siln trhavina) dynamit (vbunina, ktorej zkladom je nitroglycern) vbun 1. ktor m schopnos vybuchn explozvny: vbun, explozvne ltky taskav (ahko vybuchujci): taskav plyn trhav: trhav strela trietiv (majci schopnos trieti): trietiv inok vbuniny hrizantn: brizantn trhavina odb. ulminantn 2. ktor rchlo a intenzvne reaguje prudk eruptvny explozvny: otec mul vbun, prudk, eruptvnu, explozvnu povahu impulzvny: impulzvne konanie prchk (nchyln nhle sa nahneva): n vedci je vemi prchk vniv temperamentn (ivelne reagujci): vniv lovek, temperamentn renk neskrotn zriv: neskrotn dietu; by zriv hysterick: hysterick uiteka cholerick (majci povahu cholerika): cholerick diea sangvinick (majci temperament sangvinika) kni. nervn p. aj vniv 2 vycajchnova sa p. ukza sa 2. vyznamenat' sa vyclova p. zaplati I vycpa p. vyzaukova vycapi sa p. ukza sa 3, vyznamenat' sa vycenga p. prezradi vvcengva, vycengva p zvoni 1 vycentrova p. vyvi I vyceri sa p. usmia sa vycibrenos p. kultra 2 vycibren p. jemn 5, vyberan 2, vypracovan vycibri p. zdokonali vycica l.p. vypi 1 2.p vyerpa3 vyciciava p. vykoisovatel" vycicka p. vypi 1 vyciera p. eri vyciera sa p smia sa I vycifrovan p. vyobliekan, vyzdoben vycifrova p. vyzdobi, vystroji 4 vycifrova sa p. vyoblieka sa vycika sa p. vymoi sa vvcipkan p. vyobliekan, vyzdoben vycipka p. vyzdobi vycipkasa p. vyoblieka sa vycti citom, intinktom postrehn, prs na nieo vytui: z jeho rei vyctila, vytuila, e nevrav pravdu vybada: v sprvan dieau vybadala zniemf zachyti: sotva zachytil ironick podtn pren.: vyhmata vyhmatn: vyhrnut vetky slabiny hovor expr zapi: zapil, e nieo nie je v poriadku * zried. zatai (Rysua) expr zvetri: zvari nebezpeenstvo zried vyu (Vajansk) p. aj zbada vyciven p. chud vycivie p. oslabn vycizelova p. zdokonali vycml p. vypi 1 vyet p. vyhrei vycucat' p. vypi 1 vycdi p. vyhrei vycra sa p. vymoi sa vcval p. cval vycvla p. vybehn 1 vcvalom p. cvalom vycvien p. vyuen vycvii p vychova 1 vycvii sa p. naui sa 2

838

vcvik innos na zskanie, upevnenie zrunosti, vedomost, schopnost: plaveck, horolezeck vcvik, podrobi sa vcviku cvienie: vojensk cvienie, rencke cvienie drezra (prsny vcvik zvierat, expr. ud) pejor. dril (bezduch vcvik) vycvrkn p. vylia 1 vyakan p. vyobliekan, vyzdoben, kvetnat 2 vyaka p. vyzdobi vyakva, vyakva p. aka I vap p. hostinec vyapcova p. zbi 3 vyapi p otvori 1 vapnk p. hostinsk vyapn p. vylia I vyaptan, vyaptaven p. vychoden 1 vyapta p. vychodit'1 I vyara, vyarova' p. vymeni I vyari, vyarova 2 vyvola, spsobi, urobi (akoby) arami kni. vykzli: vyari, vykzli smev na tvri; vyarila, vyarovala zo zvykov dobr veeru priari priarova (privola arami): prarova mldencovi dieva vyasi sa (o poas) presta by chmrny, zamraen, dadiv a pod., sta sa jasnm, slnenm vyjasni sa: zajtra sa u. m vyasi, vyjasni zried. vykrsni sa
(Dobinsk) v y b r a sa p o p r a v i s a expr. v y c h v l i s a :

po dadi sa vychvli nr.: vyhH sa vyvedri sa kni. vykaboni sa zjasnit" sa zjasnie (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnla vyastova p. pohosti vyendova p. vymeni I vyepi p. vyhrei vyerpanos p. nava vyerpan zbaven sl, pociujci navu vysilen presilen unaven ustat ukonan: z prce sa vrtil vyerpan, vysilen, unaven; ustat, ukonan z namhavej cesty strhan zmoren umoren nr. ukniovan: je cel strhan, zmoren, umoren zroben upracovan prepracovan expr. utvan (vyerpan velkm mnostvom al. vekou intenzitou prce): zroben. upracovan, utvan udia; prepracovan vedci expr.: dobit hotov vymkan umordovan zmordovan hovor, expr.: uahan stahan umolestovan vyaven: uahan, sahan, umolestovan k; zo skky je vyaven maltny mdl (slabo reagujci v dsledku navy):

839
by maltny; mdl pohyby expr. u t r m c a n (vyerpan, oby. z nepohodlnho cestovania): cel utrmcan vystpili z vlaku * hovor. expr. groggy (celkom vyerpan): po zpase bo! plne groggy expr. nevldny pren.
expr. p o l o m t v y kni,; z o m d l e n z o m d l e t hovor, zastar; u n u v a n u n o v a n (Tajovsk) poet. z m d l e n
z m d l e t (Hviezdoslav. Plvka)

vyu
nosti p r e i a r k n u preiarnu: neprtomnch treba zo zoznamu vyiar(k)nu, preiar(k)nu v y k r t n p r e k r t n : vykrtn, prekrtn v texte neplatn aje povyiarkova popreiarkova popreiara preiara preiarka vyiara vyiarka povykrtva p o p r e k r t v a (iarami viac rz, na viacerch miestach vyznai ako neplatn): povyiarkova. preiara, vyiara chybn slov v texte vytrie (zo zznamu, spisu) hovor pretrie: pretrie cel osek krtn: krtn as textu hovor, vypsa: niektorch lenov zo zoznamu vypsali pokrta (viac rz, viacer miesta) zokrta (vyiarknutm skrti): zokrtan prspevok vyhat, vyhnut' p vyptra vin p. samopa vya p. besnie (sa), vystrja 1 vyini 1. p. vyvies 1 2. p. vyhrei vyisti p. oisti 1, 2 vyta' p. pochopi 1 vyta 2 prejavova neshlas s konanm niekoho, vyslovova vitky vyitova vyitva robi vitky: vytaj, vyituj nm nedslednos; rob synovi vitky, e sa neu subt. vytka: vytkala muovi neveru predhadzova pripomna (hovori s vitkou): ustavine niekomu predhadzova. pripomna jeho chyby rraz.expr. vyhadzova na oi: vyhadzuje ene na oi neporiadnos fraz. p r e h o v r a do due: prehovra mu do due, e je voi rodine nespravodliv kritizova: kritizova autora za povrchnos, vyta autorovi povrchnos vytav ktor vyta vytajci: vytav, vytajci hlas, tn k a r h a v (ktor drazne vyta): karhav gesto obviujci (pripisujci niekomu vinu na nieom): obviujce Oi (Figuli) vitka prejav nespokojnosti s niem, oby. slovn: ostr vitka, zasypa niekoho vitkami n a p o m e n u tie (mierna vitka) p o k a r h a n i e (prsna vitka) kni.: rekrimincia d o h o v r k a (Hviezdoslav) expr. litnie subt. pucung: dostapucung vyitova p. dohovra, vyta2 vyka 1. p. doka sa 2. p. poka 1, 2, vydra I vykvac zaloen na vykvan vykvav vykvajci: vykvac, vykvav postoj vykva p. aka 1 vykvav p. vykvac vyapi, vyapn, vyapka p. vylia 1 vyleni vzia z vej asti, z celku a da niekam inam, niekomu inmu vydeli: vyleni, vyeli samostatn zloky oddeli* odleni: nesrod prvky treba oddeli, odleni vyradi (nieo nepotrebn, chybn): vyradi nepodarky vytriedi (triedenm): vytriedi z.l kusy detaovat": detaovan pracovisko izolova separova (zamedzi styk): chorch treba izolova, separova vnelok p. vbeok vynie p. vystpi 5 vynieva p. nie, prenieva vyrpka, vvrpn p. vylia 1 vyra sa p. vymoi sa vyu p. vycti

p. aj unaven vyerpa 1. erpadlom odstrni vypumpova: vyerpa, vypumpova vodu z pivnice oderpat": oderpanie benznu z ndre vyaha: vyaha vodu zo studne 2. nieo odniekia celkom vybra (na ist ciel) min spotrebova vypotrebova: na stavbu vyerpali, minuli, spotrebovali vetky svoje spory hovor, strovi: vplatu strvilo do poslednho haliera vyma poma hovor, potrovi (postupne): vyma, poma svoje sily celkom zbytone; zsoby jela u potrovili 3. zbavi fyzickch al. duevnch sl vysili: choroba vyerpala, vyslila organizmus ukona unavi umori zmori: non sluba ho vdy ukon, unav, zmor hovor expr.: uaha utva stahat ukoova: od rna ma deti uahali, utvali, ukoovali zried. usoca expr.: umolestova u mordova zmordovat' usuzovat': horavy starca umolestovali, zmordovali s t r h a * u h n a t : vysokm tempom kone naisto strhal, uhnal vyaha expr.: vymka vycica: vytah, vycicia z neho vetky sily oslabi (zbavenm sl urobi slabm): intrigami oslabi spera expr znii: neistota ho celkom zni vyerpa sa lyikou al. duevnou nmahou sa zbavi sl vysili sa: nevydr nijak za, hne sa vyerp, vyili usta ukona sa unavi sa kni. znavi sa: pri robote ahko ustane, ukon sa, unav sa umori sa zmori sa (oby. duevne): umor sa starosou o deti prepracova sa zrobi sa (prli intenzvnou prcou) hovor, expr uaha sa s t a h a t sa utva sa ukoovasa z m o r d o v a t sa u m o r d o v a s a : pri sahovan sme sa poriadne uahali, stahali, ukoovali; utva sa chodenm po obchodoch s t r h a sa: strha sa pri uen, pri stavbe domu kni.: umdlie zomdlie (vemi sa vyerpa): robi o zomdlenia expr. umolestova sa: umolestovan uite znii sa: pri deoch sa celkom zniila expr. p r e t r h n sa (prlinou robotou sa vyerpa): iel sa pretrhn v prci vyi sa (strati silu, rodnos; oby. o pde): zem sa u vyila, nerod vyerpvajci 1. ktor' vyerpva, ktor vyvolva navu unavujci navn: uitestvo je vyerpvajce, unavujce povolanie; navn cestovanie n a m hav ak neahk (op. ahk): namhav, ak, neahk prca morn vysil ujci: morn, vysilujce horavy expr. lopotn: lopotn ivot p. aj navn, namhav 2. p. podrobn, dkladn vyesan esanm upraven: ohora vyesan fzy expr.: vylzan ulzan vyesa p. uesa v y i a r k n u , v y i a r n u iarou, iarami, iarknutm odstrni, zrui: urobi iaru cez nieo na znak neplat-

vyvirika
vyvirika p. prezradi vydaj p. svadba vdaj I. p vdaja 2. porov. vdavok vdaja miesto, miestnos, kde sa nieo vydva: vdaja tovaru vdaj: vdaj iat je veda vydanie p. emisia 1 vydaren ktor sa vydaril, podaril podaren: konferenciu mono pokladal za vydaren, podaren spen: spen jilm dobr sci (ktor sprvne vyspel, najm duevne): mate dobr, sce deti hovor. expr. neren: nerend roda kni. zdarn: zdarn vvin situcie p. aj vborn vydari sa p. podari sa vyda 1. p. odovzda 2, prenecha 2. p. uverejni 3. p. vyhlsi 1 4. p. min 1, zaplati I vyda sa 1. (o ene) radne potvrdi manelsk spoluitie s niekm, vstpi do manelstva uzavrie/uzatvori manelstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manelstvo s cudzincom kni. vstpi do stavu manelskho vzia si zobra si (niekoho za mua): chce si vzia, zobra bvalho spoluiaka hovor. s za niekoho: neviem, za koho la ma sob zosobi sa (aj 0 muovi; tka sa svadobnho obradu): dcra mala sob, zosobila sa v Dme .y. Martina ma svadbu svadbi sa (nedok.) (tka sa svadobnho obradu 1 svadobnej hostiny; aj o muovi): bue ma svadbu a v lete fraz.: dosta sa/s pod epiec s pred oltr (aj o muovi) hovor pejor. zadrhn sa: zadrhla sa s alkoholikom 2. urobi rozhodnutie s niekam a zaa realizova tento zmer pusti sa: vyda sa, pusti sa chodnkom doava * dat sa ods odobra sa: da sa, ods na cesty; vyda sa, ods za slvou vypravi sa vybra sa vystroji sa vychysta sa: rno sa vypravili, vybrali, vystrojili na tru expr vytrepa sa hovor.: tajs tas: nazbierali hb a tali domov pobra sa vykroi: pobrali sa navtvi starkch; po vhan vykroili cestou doprava expr.: schyti sa vychytisa 3. zbavi sa (oby. z nevyhnutnosti al. neuvene) vetkch peaz vytrovi sa min utrati: vyda sa, vytrovi sa zo vetkch spor; min, utrati naetren peniaze * strovi potrovi: je ahkomysen, hne vetko strov, potrov premrha z m m i expr.: prehajdka pregazdova prebaova preustrova roztatri rozrnadi rozfrndli (nehospodrne min) p. aj premrni vdatne l . p . silno 1 2 . p . vea, p o r o v . a j vdatn vdatn ktor obsahuje vea o do mnostva spor: chor potrebuje vdatn spnok; drobn, ale spor d hojn: ukazuje sa hojn roda sty (o potravinch; stiaci): ste raajky bohat (oplvajci niem kladnm; op chudobn): krajina bohat na nerasty vivn (obsahujci vivn ltky): vivn jedlo znan: znan suma peaz' obsan (majci bohat obsah): obsan list kni hutn: hutn strava odb mastn (bohat na ltku, ktor zvyuje akos): mastn betn expr tun: tun zisk p. aj vivn

840
vydavate kto vydva knihy al. in psomnosti: vydavate asopisu, hudobnn editor: editor slovnka nakladatel'(kto financuje a realizuje vydanie knihy) vydavatestvo vydavatesk podnik: publikcie novho vydavatestva nakladatestvo (nakladatelsk podnik) vydvi p. vyvraca vdavok oby. mn.. vynaloen peniaze: osobn, ttne vdavky, vdavky na kolstvo trovy: sdne trovy, s niekam na vlastn trovy t r a t y : robi si traty n k l a d y : ivotn nklady subi. vlohy: organizan vlohy menej vhodn, vdaje hovor, cech: zaplati cel cech nr trovy pren. expr. koda: nerobte si kodu vydedenec expr. lovek vylen z istho spoloenstva: vydedenci udskej spolonosti pejor. vyvrhe zastar.: odhodenec odhodok (odstrkovan lovek) vydedukova p. zisti vydeli p vyleni, oddeli 1, 2, prideli I vydesen p. vystraen vydesi p. nalka vydesi sa p. nalka sa vydiera p. vymha vydldi p. obloi 1 vvoba sa p. vyku sa 1 vydobva sa p. ku sa 1 vydoby vekm silm, nmahou, bojom a pod. dosta, nadobudn vybojova: vydoby, vybojova si vazstvo v portovom zpase; vydobyli, vybojovali nm nezvislos zska dosiahnu: vedel dosiahnu, zska si vplyvn pozcie domcsa: napokon sa domohol slvy vynti vymc hovor.: vyforsrova vyrevolverova (nsilm): vynti, vymc si pozornos; shlas si museli doslova vyrevolverova; vyforsrova si lepie postavenie hovor, expr.: vybeha vydupka: vetko si vie vydupka doby* zmocni sa (vojensky): vojsko dobylo mesto, zmocnilo sa mesta vdobytok p. vymoenos vydochn p. zahyn vydolie p. vydra 1 vydolova p. zska 1, porov. ai vydrancova p. spustoi vydranka p. vyprosi vydrapi, vydrapn 1. p. vytrhn 1 2. p. vzia 5 vydra 1. p. zodra I 2. p. zbi 3 vydrden p. podrden vydrdi 1. p. rozli, popudi 1 2. p. podnieti 1 vydrai p. preda 1 vydrezrova p. vychova 1 vydrhli p. vydrhn vydrhn silnm, prudkm trenm zbavi neistoty al. prekrvi, uvoni svalstvo vycha vycha: vydrhn, vycha dlku ostrou kefou; vydrhla, vychala si chodidl morskou penou hovor, vyrajba: vyrajba hrniec drtenkou expr.: vybrhli vydrhli vykohli: vybrhli si tvr snehom vytrie: vytrie vetky kty handrou; vytrie chrbt frotrovm uterkom vyumva (drhnutm): poriadne sa vyumva pongiou zried. vymdli: vymdldetsk teliko osukou vydriapa 1. porov. kraba 2. p. vytrhn 1

841
vydriapa sa p. vykrabat' sa vydriduch p ernk, lakomec vydridustvo p. era vydrie 1. p. vynti 1 2. p. zska 1 vydrigro p. ernk, lakomec vydrisn p. poveda' vydrmn p vytrhn 1 vydrl p vypi I vydruzgn p. vylomi vydrvi 1. p. rozdrobi 1, rozdrvi 1 2. porov. vypada 3. p. zbi 3 vydrvi sa p vypada vydra 1. zotrva v nejakej innosti, v nejakom stave (oby. napriek prekkam, akostiam) vytrva: vydral, vytrval v tdiu iba rok; vydra, vytrva bez spnku cel noc pretrva prei: kresanstvo pretrvalo, preilo stroia udra sa zachova sa uchova sa (pred znikom, zmenou a pod.): potraviny sa lho udrali, zachovali, uchovali vyst obst (vydra st): vystoj v rade cel hodiny; diea nemohlo ani chvu obst obsedie (vydra sedie) by trpezliv: mus by v trningu trpezliv vyka: vyka do konca osta zosta: ne(z)ostal s nami nik expr.: pretra sa pretlc sa: dajako sa u do jari pretrame. pretlieme expr. vybiedi (s biedou vydra): ledva sme bez pomoci vybiedili vydolie udolie 2. nepodahn, nepodda sa nieomu (nepriaznivmu, zaaujcemu a pod.), by schopn prija nieo ak znies unies zvldnu: vydra, znies psychick npor; myslel, e vysok tempo nevydr, nezvldne uvldat (vystai so silami): ete uvldzem bea s mladmi odola ubrni sa: veril, e pokueniu odol, e sa pre nm ubrni; most zaaeniu odolal, vydral ho strpie vytrpie pretrpie (vydra utrpenie): velio musela od mua strpie, vytrpie; pretrpie vea prkoria 3. osta v istom (dobrom) stave, na istej rovni vystai vyjs: s chlebom ete vydrme, vyjdeme, vystame zachova sa uchova sa: poasie sa u sotva zachov, sotva vydr potrva (ma trvcnos): pahreba potrv o rna vydriava, vydrova l.p. ivi 1 2. p. usporiada 3 vyuba sa p. vyku sa 1 vyubva sa p. ku sa 1 vyubkasa p vyku sa 1 vydcha, vydchnu p. vypi I vduma p. vmysel 1 vyduma p. vymyslie vydupa, vydupka p. zska 1, zaobstara, vymc I vydupva, vydupkva p. dupa 1 vyduri p vyhna 1 vydu fkanm, dutm zvi objem nieoho; da nieomu vypukl tvar nadu nafknu: vydu, nadu, nafknu lca vypuit vystri vypn vyklen: vypuil, vystril brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hru odu otri: zlostne otri. odu pery * vzdu: vietor vzdul plachty povydva ponadva (viac vec): vietor povydval, ponadval zclony vdu, vydutie, vydutina p. vypuklina

vhad
vydut p. vypukl vydvihn p zdvihn 1 vdych vypustenie vzduchu z pc: hlbok vdych vzdych povzdych (vdych sprevdzajci citov pohnutie): z hrude sa mu vydral ak vzdych odb. exspircia vydchnu si p. oddchnu si 1,2 vydychova p. dcha 1 vyexaminova p vyska vyexpedova p. posla 2 vyfabrikova porov. vyrba vyfacka p. vyzaukova vyfarbi 1. p. zafarbi 2. p. opsa vyfarbi sa p odhali sa, ukza sa 2 vyfasova p. dosta 1, 3 vyflgova 1. p. vymyslie 2. p. vylka 2 vyfintn p. vyobliekan, vyzdoben vyfintit'sa p. vyoblieka sa vyflka sa p. vykalat' sa vyfliaska p vyzaukova vyformovan p. vyvinut 1 vyformova p upravi 1 vyformova sa p. utvori sa. vyvin sa 1 vyforsrova p. vydoby vyfotografova zachyti na fotografii odfotografova sfotografova: vyfotografoval, odfotografoval si vnence hovor.: vyfoti odfoti sfoti: vetci sme vyfoten. sfoten s nevestou zveni (na fotografii): cel udalos zvenil na svojom aparte zobra vzia: zobra, vzia niekoho z profilu zried. sa vyfrfla p prezradi vyfrfota p. prezradi vyfrkn p. vybehn 1 vyfrndi sa, vyfrndoli sa p. vyoblieka sa vyfrndolen p. vyobliekan vyfua p. unikn 2 vyfka sa p. vysiaka sa vyfknu p. vzia 2, predchyti vyfundova p vymyslie vyfutrova p. podi vygga, vygagota p. vytra, prezradi vygitova p. zatmeli vyglga, vvglgn p. vypi 1 vygrca, vygreka p. vyvraca vygrli p. vypi 1 vygruntova p uprata 1 vygl p. vyvaka vygumova p. zotrie 1, vyhladit' 3 vyhdza p. vyhodi 1. 2 vyhadzov p. vpove 2 vyha porov. vyhna, p. kli vyhanbi p. vyhrei vyharcova sa p. vybri sa vvharui p. vyhrei vyhasi p. zahasi 1, zhasn 2 vyhasn p. zhasn 1 vyhasnut p. smutn vyhecova p. podnieti 1 vhad 1. monos nieo odniekia dobre vidie rozhad: z okna je vhad na vrchy; z vee bol malebn

vyhada
rozhad na krajinu * pohad: zo Slavna je pekn pohad na Bratislavu vyhliadka (oby. miesto s dobrm vhadom): vyhliadka z viny na mesto
zried. p r e h a d (Kukun)

842
posdi kvalifikova: zmluvu posdi, kvalifikova ako/za neplatn vykria rozhlsit (verejne poveda o niekom oby. nieo zl): vykriali ho za nepretnho hist. al. expr. pasova: pasova za rytiera: pren. pasova za dobrho Slovka nesprv. prehlsi vyhlka p. oznam vhlhe, vyhlbenina p. jama I vy hbi p. vyry 1 vyhlbova p. hlbi, razi1 2. vta 1 v y hliada p. vyzera 3 I vyhliadka p. vhad 1, 2. ndej vyhliadnu si p. vybra 1 vy hlta p. zjes vyhmata l.p. nahmata 2. p. vystihn 1, vycti vyhmatn p. vystihn 1, vycti vyha ohnisko na rozeravovanie kovov pri kovskych prcach; diela s tmto ohniskom: kovska vyha: obecn vyha nr mika kova (diela, v ktorej sa obrbaj kovov predmety kovanm) vyhnalov p. vyhnanisko vyhnanec 1 kto bol printen nieo opusti, oby. vlas: i v cudzine ako vyhnanec exulant: povojnov exulanti kni. vyhostenec (Alexy) zried.: vypovedanec
(Vansov) v y p u d e n e e (Hviezdoslav)

2. viera, istota, e sa spln nieo oakvan vyhliadka: existuj vhady, vyhliadky na dobr rodu perspektva: dobr perspektvy do budcnosti n d e j : nadej na vazstvo 3. p oblok vyhada p. vyptra, njs I vyhadvan p. hadan, obben, vzcny 2 vyhadva 1. p. hada 2. p. obubova, bi 2 vyhladit 1. urobi hladkm uhladit povyhldza pouhldza: vyhladit', povyhldza povrch vrobku; rados jej vyhladila, uhladila, puhldzala vrsky na tvri vyleti (hladenm urobi lesklm): vyleti kov; rosa mu vyletila podovy vybrsi (brsenm vyhladit): vybrsen hrana kamea vymirgova (vyhladit mirgom) vyjazdi (vyhladit jazdenm): vyjazen cesta vymka (vyhladit" mkanm): vymka klzaku 2. hladikou vyrovna povrch textilnch vrobkov vyehli oehli: starostlivo vyhladit , vyehli koele; oehlend bielize suhi.: vypigova opigova: nevypigovan aty prehladi peehlit' (iastone al. znova vyhladit): zahka prehlaila, peehlila golier 3. km nsilm odstrni, plne znii (oby. vojensky) vyhubi vynii: vyhladenie, vyhubenie civilnch osd; vojna vyniila mesto zmies zmietnu: tajfn zmietol cel pobreie expr.: vygumova vytrie /astar. vyradrova: pam sa ned len tak ahko vygumova. vyradrova p. aj znii I vyhladn sta sa hladnm vylanie: od rna sme poriadne vyhladli, vylaneli zlanie: pren. zlacneli po cudzej krvi (Figuli) prelanie (oby. sasti vyhladn) (Timrava) vyposti sa (vydra by hladn): u. ste sa dos vypostili, pote k stolu vyhladnut, vyhladovan p. hladn 1 vhldov p dlhodob, perspektvny vyhlsenie verejn oznmenie, oby. slvnostn: vyhlsenie vldy proklamcia: revolun proklamcia deklarcia (vyhlsenie, oby. politickch zsad): slvnostn eklarcia zastarv. ohlas: vya ohlas memor a n d u m (vyhlsenie k zvanej, oby. politickej otzke) nesprv. prehlsenie vyhlsi 1. radne da verejnosti najavo: drazne poveda da na znmos ohlsi oznmi: vyhlsi nov zkony: al na znmos, ohlsil svoje rozhonutie vzda sa funkcie: vyhlsi, oznmi rozhodn protest vynies: vynies nariadenie zverejni uverejni publikova (vyhlsi v hromadnch oznamovacch prostriedkoch) vypsa (tlaou vyhlsi): vypsali sbeh na obsaenie dirigenta vyslovi: vyslovi ortie, rozsudok vyda (komunik, vyhlsenie, radn sprvu, nariadenie, zkon a pod.) deklarovat (politick zsady) proklamova (slvnostne vyhlsi): proklamovanie zvrchovanosti vypoveda (vojnu, boj niekomu) 2. vynies (radn) sudok o niekom, nieom oznai: vyhlsi, oznai niekoho za vinnho, za mtveho

vyhnanec 3 p. vyhnanisko vyhnanisko expr vemi odahl, opusten miesto: i na vyhnanisku hovor, pejor. vyhnanec (Jesensk) hovor.: zapadk zapadkov (miesto vzdialen od runch centier spoloenskho ivota) expr. p n u h o h u za c h r b t o m : je to pnubohu za chrbtom expr koniec sveta: i na konci sveta hovor pejor. vyhnalov vyhnanstvo nten pobyt v cudzine, oby. pre politick presvedenie exil: ods do vyhnanstva, vrti sa z exilu emigrcia emigrantstvo: i v emigrcii vyhna 1. hnanm al. inm spsobom donti ods al. dosta na in miesto vyduri: vyhna, vyduridobytok na pau: vyhna, vyduri zver z krytu hovor, expr vykri vyprit' vypra: vykri nepriatea; vyprit, vypra niekoho z izby vykadit (vyhna dymom): fajkou ns vykadil z izby vytva vypudi vytlai vytisn (tvanm, nsilm, prenasledovanm): vytva, vypudi z domu rodiov hovor, vysdi: vysdili ho z domu expr.: vysnkova vykla vytucha vypika vyikova vypocha vyprata: vysnkova, vytucha, vyprata ponjomnka; vypika niekoho zo sluby vymanvrovat' (manvrovanm dosta pre): vymanvrovali lio z pozcie expr.: vysoca vysoti (socanm. nsilm vyhna): vysocali ho na ulicu vyhodi hrub.: vykopn kopn (surovo vyhna) hovor.: vykorbova vyiba (vyhna korbom): vykorbova psa z dvora expr.: vymltit vytrieska (dermi, bitm vyhna): vytrieskam z teba duu * zohna* zduri(vyhnadolu odniekia): zohnalo, zurila syna z postele vyplai (plaenm vyhna): vyplai z krka zajaca vytopi (zaplavenm vy hna): vytopi sysa vypovedal vyhosti vyvrhn vykza (zakza niekde pobyt, printi opusti ist miesto): vyhna, vypoveda, vyhosti prisahovalcov; vykza z buovy vypravoti (pravotou, sdne vyhna): rodinu vypravotili z domu expr. v y h u c k a t

843
(Dobinsk) expr v y p o k l o n k o v a t (vyhna predstieranm

vyhovori sa
vyhodi sa 1. vytvori sa na tele. na koi vy razi sa: na tvri sa vyhodil, vyrazil pupenec 2. p. vyskoi 1 vyhodnoti p. zhodnoti vhodn poskytujci vhodu, prospech (op. nevhodn) uiton prospen: uzavrie vhodn zmluvu; vhodn, uiton, prospen kpa priazniv: vhodn, priazniv postavenie figrky na achovnici oson: oson pln dobr: naiel som si dobr zamestnanie vyhoji p. vyliei vyhoji sa p. zahoji sa, uzdravi sa vhon p. vhonok vhonok novo narasten as rastliny: vrba m nov vhonky letorast (vhonok drevn, ktor vyrstol za jedno vegetan obdobie): brezov letorasty konr vetva haluz (vie vhonky): konre, vervy, haluze obaen ovocm mldnik: strom vyhnal mlniky kraj.: omlad omlad omlada; odno (przemn rastlinn vhonok) ah bot poplaz (plaziv vhonok): jahodov ahne, poplazy zried. vhon (Vajansk) kni. ratoles: olivov ratoles vyhorenec, vyhorelec p. pohorelec vyhorenisko p. zhorenisko vyhorie 1. p. zhorie 1 2. p. zhasn 1 3. p. vyschn I 4. p. vyhrmie vyhostenec p. vyhnanec1 vyhosti p vyhna 1 vyhotovenie p. kus 2 vyhotovi p. zhotovi, vypracova 1. 2. urobi 2 vyhovraka p vhovorka vyhovra sa p. okolkova, vykrca sa 2 vyhovie splni nieie poiadavky, uskutoni, o sa vyaduje urobit po vli: deom vo vetkom vyhovie, urob po vli ulahodi uhovie: nik mu neulahod, neuhovie zlahodi polahodi (sta sa prjemnm): jeho re mu zlahodila, polahodila prilahodi (poveda niekomu nieo prjemn, vyhovujce) uspokoji (urobi spokojnm): uspokoji elania zkaznka, vyhovie elaniam zkaznka vyplni splni: vypln, spln vetky enine rozmary zadosti urobi zados kni. uini zados: potrebm obyvateov sme urobili zados vyhovori presviedanm privies k zmene nzoru vyvravie: da si vyhovori, vyvravie enbu rozhovori rozvravie: rozhovori, rozvravie dakomu pocit krivdy odhovori: odhovorili ma od cesty fraz. expr vytlc/vybi z hlavy: nik mu nevytlie z. hlavy pln ospre vyvrti podvrtit' (dokza nesprvnos nieoho): hadia mi vyvrti, podvrtit'moju predstavu o veci porov. aj prehovori vyhovori sa 1. hovorenm si uavi vyrozprva sa vyv ravie sa: vyhovorila sa, vyrozprvala sa zo vetkch iaov 2. uvies vymyslen dvod na zastretie skutonosti njs si vhovorku vyvravie sa: vyhovori sa, vyvravie sa na chorobu; vdy si njde vhovorku, vdy sa vyhovor na nieo hovor, vykrti sa: vie sa zo vetkho vykrti expr. vytoi sa (ikovne sa vyhovori)

zdvorilosti) expr vyri expr. vyklia (vyhna kliatm): ma ho vykliala z domu odpravi odohna pohnat: npadnka odpravila, odohnala, pohnala povvha (postupne) nespis. vystrnadit 2. (o rastlinch) pusti vhonky vypua vyrs nars: kpe stromu u viac nevyhnal, nevyrstol; na jar vypual orgovn * expr.: vyiba vyibn: trvika u vyibal a; vyibnut nov prty vybehn vyhknu (prudko, bujne vy hna): na hriadkach vybehla, vyhkla burina vyrazi: ra u vyrazila vymeta vymies (vyhna do klasov, utvori klasy: o obilninch a trvach) po vyha (postupne) 3. p odstrni 2 4. p. vytiahnu 3 vyhni p. zhni 1 vyhn p. ohn vyhn (sa) I. oddenm. odkroenm uvoni niekomu cestu ustpi/s z cesty vystpi (sa) odstpi sa uhn (sa): sused sa mi u zdaleka vyhol, vystpil; prosm, ustpte, uhnite, chote z cesty, veziem nklad; chlapec stoj uprostred chodnka, nechce sa odstpi obs (zabrni stretnutiu): obs mlku, vyhn sa mlke 2. zmerne sa vzdiali z dosahu nieoho negatvneho, neprjemnho, neelatenho vyvarova sa: vyhn (sa) zbytonm nedorozumeniam, omylom, vyvarova sa omylov uhn (sa): uhol sa pred derom unikn ujs: unikn, ujs nebezpeenstvu, smrti; unikla, ula pred zvedavmi pohadmi zachrni sa: zachrnili sa pred bankrotom odtiahnu sa: odtiahnu sa od povinnosti, od zvzkov 3. iba vyhn p. ohn vhoda priazniv okolnos, situcia a pod.: tento spsob prce m svoje vhody; by proti niekomu v asovej vhode prednos* klad: prednosti, klady strednho krenia nskok predstih (asov al. vkonnostn vhoda): zska nskok, predstih vsada: zrieknu sa spoloenskch vsad kni. preferencia hovor, plus: vetko m svoje plusy subt. fr: ma fr vyhodi 1. hodenm, prudkm pohybom dosta von al. do vky expr vymari: vyhodil, vymaril loptu Z obloka kni. al. odb. vymrti: vymrti otep * trhn expr zvirga (prudko pohn asou tela dohora): trhn hlavou; kozia zvirgalo nohami expr.: vykydn vykyda vykycn (oby. nieo polotekut, sypk): vykydn smeti vyhdza povyhadzova (postupne, viac vec) 2. expr. energicky printi na odchod z nejakho miesta. zo zamestnania a pod. vykza vyhna vypudi: vyhodi, vykza, vyhna niekoho z miestnosti vysoti vystri: vysolila, vystrila enu z izby von expr. vykri fraz. ukza niekomu dvere vyli expr.: vyupn vyrti vyrazi (oby. zo koly, z kolektvu) prepusti expr vylia (zo zamestnania) hrab.: vykopn kopn: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peaz vyvrhn: vyvrhli ho zo spolonosti vyhdza* povyhadzova (postupne, viacerch) 3. uvies do hry (oby. pri hre v karty) vynies: vyhodi, vynies tromf * da vyda 4. p. min I

vhovorka
nr. z r i e c s a : m sa aspo na o zriec hovor, expr.:

844
lostiam; presne vymedzen povinnosti jednoznan jasn (ktor m presn vznam, zmysel): jednoznan, jasn odpove* ustlen pevn (ktor sa ustlil): m svoje ustlen, pevn zvyky vyostren vyhroten: vyostren, vyhroten konflikt kni. vykrytalizovan: vykrytalizovan talent vyhranit sa l.p. ustli sa 1 2. p. vyostri sa vyhra p. zvazi 1 vyhrva p. hra 1 vyhra sa naha strach, hrzu s cieom donti niekoho kona proti jeho vli, vstran napomna z a h r a s a : vyhra sa, zahra sa niekomu bitkou hrozi sa hrozi: neposlunkovi (sa) hrozili prsnym trestom strai zastraova: straili ho, zastraovali ho, e ho stihne pomsta zastrja sa: zastrja sa, e vec tak nenech znepokojova (vyvolva nepokoj, strach): znepokojova dlnka vyhrav p. vhran vyhrka p. hrozba 1 vhran vyjadrujci vyhrku zried. vyhrav: vhran list, vyhrav rev (Rzus) karhav (drazne napomnajci): karhav hlas vyhrei heenm varova, napomen (za nieo zl, neelaten, nenleit a pod.) pokarha: vyhrei, pokarha iaka pre celou triedou zried vykarha: vykarha diea expr.: vykrsti vycti vycdi vyepi: vykrstili ma, vyctili ma ako malho chlapca zried vyini: poriane mu vyinila za neposlunost hovor, expr.: znosi zvozi skresa skosi zmydli (bezohadne): znosi, zvozi niekoho po iernu zem expr. vy klia: otec ma vyklial skritizova pren. expr. sfknu (vyhrei poukzanm na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj subt.: zrajtova spucova (bezohadne, ostro) expr. vyhanbi (heenm zahanbi) hovor.: vyzvta vytrfa: ma ju poriane vyzvr'tala, vytrfala za neskor nvrat vyvadit sa (s niekm) vynada (niekomu) fraz.: vyta kapitolu (zahrn vitkami, heenm): ve ja mu vytam kapitolu, ke sa vrti omov nr. vyharui (stodola) vyhria sa p. zahria sa vyhrieva p. hria 2 vyhrknut' l.p. vyhrn sa 1 2. p. vypi 1 3. p. poveda1 vyhrmie expr. by za nieo vyhreen, pokarhan, byt oznaen za vinnka expr. vyhorie dosta: za ten ksok vyhrmela, vyhorela, ostala cel triea hovor, expr.: zlza zlizn vylza vychlpa vvra: musela som si to za teba zlza, vylza odnies (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrn zle pochodi zle obs: chcel pomc, a napokon ete zle pochodil, zle obiiel vyhrn hrnutm da, umiestni dohora vykasa: vyhrn si, vykasasi suku, nohavice vyska (rukvy) ohrn: ohrn pery; ma ohrnut, vyhrnut nos podkasa (vyhn a upevni): podkasa si zsteru, koeu podhrn podhodi (trocha vyhrn) povyha pooha (postupne, viacero vec): chlapci si povyhr'ali, poohali goliere, rukvy vyhrn sa 1. prudko vytiec vystrekn: zo zeme sa vyhrnula, vystrekla horca voda; z rany vystrekla krv vyrazi vyvrie km. vyprti: nablzku vyrazila

vykukova vyfixova (oby. poui klamstvo) hovor, vymanvrovat' (rafinovane) ospravedlni sa (vyhovori sa zdvorilostnou formulou) vhovorka neprav, vymyslen prina na zastretie pravej priny: to je iba vhovorka, hada vhovorku * hovor.: vykrcaka vyhovraka expr.: vytka vkruta (Kukun) vkrutka (Vajansk) expr. zried. vykrcanina (Jg) vyhovova spa nieie poiadavky, by vyhovujci by vhod by vhodn: byl nm u nevyhovuje, nieje vhodn; cesta mi nie je vhod by po vli: je spokojn, prca mu je po vli hovor, konvenova: sasn postavenie mi nekonvenuje hovor. expr. reza: to mi ree kni. hovie (by priazniv): tatransk klma hosom hovie hodi sa hovor, pasova: termn skky sa nm nehod, nepasuje spa (poiadavky a pod.) zodpoveda (by vyhovujci, primeran): vrobok zodpoved vetkm parametrom, spa vetky parametre zbavi hovor ujs (by pomerne vyhovujci): topnky ete zbavia, uj vyhovujci ktor spa ist poiadavky (op nevyhovujci) zodpovedajci vhodn prhodn: preukza vyhovujce, zodpoveajce veomosti; dosta vyhovujce, vhodn miesto; nastala prhodn chva primeran: primeran cena dobr (op. zl): poa obr vkon dostaton dostaujci postaujci: to je ostaton, dostaujci, postaujci dvod na trest uspokojiv uspokojujci: uspokojiv, uspokojujce rieenie nleit: nleit postup prijaten: podmienky sae s prijaten priazniv: veje priazniv vietor slun (vyhovujci kvalitou): slun strava sci: drevo sce na spracovanie nosn: hospodrsky nosn projekt kladn pozitvny (predstavujci to. o je vhodn: op. zporn, negatvny): dosiahnu kladn, pozitvne vsledky odb. nekodn: zdravotne nekodn voda kni. spsobil (ktor m potrebn predpoklady): zdravotne spsobil lovek kni. suficientn vhra p. vazstvo vhrada obmedzenie istho tvrdenia al. konania nmietka: ma, vyslovi vne vhrady, nmietky rezerva rezervovanos zdranlivos (zdranliv, opatrn sprvanie): prija nieo s rezervou; postavi sa k nieomu s rezervovanosou, so zdranlivosou zried. rezervcia p. aj protest vyhraden p. vymedzen vyhradi vopred zarui niekomu ako ist zaisti zabezpei: vyhradi si, zabezpei si prvo na uvanie pozemku uri: to je miesto uren pre host rezervova: rezervova si miesto v li vymieni si (vopred si nieo zabezpei, oby. zmluvne): vymienil si, e v dome ostane bva vhradn ktor bol niekomu vyhraden al. prisden vlun monopoln jedin: vhradn, vlun, monopoln prvo predaja vsadn vsostn zvrchovan (o prve, prvomoci) vyhranen ktor m presn podobu (op. nevyhranen) vymedzen: vyhranen, vymedzen stanovisko k uda-

845
nafta vyhrknut' (o slzch) expr.: v y h k n u vyhua: cesto vyhualo z misy expr.: vyvalit' sa vyrti sa kni. vyrin sa: z o sa vyrin slzy nespis. vytryskn 2. expr. v mnostve, hromadne vyjs expr.: vyrojit' sa vysypat sa vyvalit' sa: z kina sa vyhrnula, vyrojila masa ud expr. vymliet sa expr. vy mrvi sa (hmriac sa vyjs): zo kry sa vymrvili mravce p. aj vyjs vyhroten p. vyhranen vyhrotit' p. vystupova vyhrotit' sa p. vyostri sa vyhubi spsobi znik, smr vetkm al. mnohm jedincom; celkom znii, odstrni vynii vykynoi: vyhuhi, vykynoi pvodn obyvatestvo; vynienie, vyhubenie buriny * vynivoi: vynivoi myi nr. vyniti (Hurban) expr. vyzabja vyvradi (vetkch vyhubi zabjanm, vradenm) kni. vyhladit": vojsko vyhladilo mest vybi pobi expr.: vykntri pokntri skntri: podarilo sa nm vykntri potkany expr vymori: hladom ich vymoril expr.: vyplienil' vyplemeni: biedu treba vyplemeni hovor, expr.: vymordova p o m o r d o v a (postupne, vetkch) pohubit' ponii pokynoi (postupne, viac jedincov) zlikvidova: fyzick zlikvidovanie vyhucka p. vyhna 1 vyhua 1. p. vyrs I 2. p. vyhrn sa 1, vykypie vyhda, vybudova p hra I vyhknu 1. p. vyrs 1 2. p. vyhrn sa 1 vyhknut p. vyrasten vyhukova, vyhukva p. hka 1 vyhupnut'(sa) 1. p. vyskoi I 2. p. vynori sa I vyhtanina p. vmysel 1 vyhta p. vymyslie vyhutova p. vyma vyhvizdova, vyhvizdva p. hvzda vyhba (sa) 1. oddenm, odkroenm uvoova niekomu cestu vyhna (sa) uhba (sa) uhna (sa) ustupova/s z cesty: hnev sa na ma, preto (sa) mi u zdaleka vyhba, vyhna, ustupuje mi z cesty obchdza: obchdza rozkopan chodnk odstupova sa vystupova sa: odstupuje sa, vystupuje sa zstupu det 2. zmerne sa vzaova z dosahu nieoho negatvneho, neprjemnho, neelatenho vyhna (sa) uhba (sa) uhna (sa): vyhba (sa), vyhna (sa) zbytonm chybm vyvarva sa (oho) varova sa (oho, pred m) vystrha sa: varova sa, vystrha sa pre ochorenm chrni sa: nechrnte sa dos pred prechladnutm; chrni sa zlho boi strni sa: bo od spolonosti, strni sa zla odahova sa: odahuj sa od roboty hovor, expr.: taktizova diplomatizova lavrova (kona vyhbavo s cieom neprezradil' zmer); zkulisn taktizovanie, diplomatizovanie vykrca (sa) (v rei) vyhbav ktor sa vyhba, ktor uhba; svediaci o tom (op. priamy) uhbav: vyhbav, uhbav sprvanie; uhbav pohady diplomatick taktick (vyhbav s istm zmerom) n e p r i a m y : diplomatick, taktick, nepriama odpove

vychodit'1
vyhna (sa) p. vyhba (sa) 1, 2 vyhyn p. zahyn, vymrie 1 vychabra sa p. vymani sa vychdza 1. porov. vyjs 2, p. ri sa 2 3. p. vyplva vychdzka 1. cesta konan s cieom osviei sa, zabavi sa, poui sa a pod.: s na vychdzku do okolia; neden vychdzka * exkurzia (kolektvna nun vychdzka): exkurzia do prstavu vlet (vychdzka s rekreanm cieom): kolsk vlet, vlet do vrchov zjazd (kolektvna cesta s pracovnm al. rekreanm cieom): zjazd do USA, organizova zjazd kni. zastar. vbeh (Kaliniak) subt. under (dlhia vychdzka do prrody) 2. p. prechdzka v y c h a m r a sa p. vyjs 1 vychichotan p. vesel 1 vychladit' p. ochladi 1 vychladit' sa p. ochladi sa 1 vychladn p. ochladi sa 1, 2 vychladnut p. chladn 1 vychlepta, vychlopta, vy c h l a p ta p. vypi 1 vychlpa p. vypi 1, zjes vychlipka, vychlipn p. vypi 1 vychlisn p. vylia 1 vychlostn p. vylia I vychmatn p. vytrhn 1 vchod 1. miesto, kade sa vychdza (op. vchod): tajn, ndzov vchod, vchod z budovy vjazd (miesto, kade sa vychdza vozidlom): vjazd z gare vstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravnho prostriedku; op. nstup): vstup je vzadu 2. svetov strana leiaca v smere vychdzajceho slnka (op. zpad): od vchodu sa rozvidnieva; pozera sa na vchod kni. orient vychoden 1. ustavinm chodenm opotrebovan expr.: vyaptan vyaptaven vymatlan: vychoden, vyaptan, vyaptaven, vymatlan topnky 2. p. osveden 1 vchodisko sbor zsad, z ktorch sa vychdza: mylienkov vchodisko, vchodisko poznania p l a t f o r m a : zotrvva na pvodnej platforme podklad: historick podklad deja zklad z k l a d a : mylienkov zkla, mylienkov zklada terie kni. f u n d a m e n t bza vchodiskov z ktorho sa vychdza: vchodiskov postavenie nulov: nulov bod merania zkladn: zkladn tn odb. bazlny pren. odrazov: odrazov mostk (vchodiskov bod innosti) p. aj zkladn vychodit' 1 1. astm chodenm pokodi, znii al. zni dobr itkov vlastnosti schodi vyliapa: vychoden, schoden, vyliapan pokrovec * zoliapa zodra: zoliapa si podptok o b d r a obcha ocha vycha vydra: obdrat, obchan topnky, pneumatiky; vycha, vydra papue expr.: vyapta vymatla vyamba (vychodit' krivm, neporiadnym chodenm): imy si hne vyapce, vymatle; vyamban sandle ojazdi vyjazdi (vychodi, znii jazdou): ojazden, vyjazden auto opotrebova: opotrebovan koles hovor. expr. zhumpova: zhumplova si obuv 2. astm chodenm zska hovor, vybeha obsta-

vychodit 2
ra zaobstara: vychod, vybeh, (za)obstard si vetky potvrdenia vymc vykona vybavi: vymc si, vykona si na rade povolenie hovor, expr.: vybojova vydupka: pre syna vybojuje, vydupk odklad povybehva povykonva povybavova pozaobstarva (postupne) 3. p. absolvovat 1 vychodit" 1. porov. vyjs 2. p. ri sa 2 3. p. vyplva vchodn tkajci sa asti zemia leiaceho v smere vychdzajceho slnka (op. zpadn) kni. orientlny: vchodn, orientlna kultra; vchodn, orientlne myslenie vychosnova p. poui, vyui vchova cieavedom a sstavn psobenie na duevn a telesn rozvoj loveka, oby. mladho: mravn vchova loveka, mimokolsk vchova mldee /astar. edukcia (Stodola) kola: ma dobr kolu expr. drezra (prsna a jednostrann vchova) pejor. dril (bezduch vchova) vychovan ktor m dobr vchovu (op. nevychovan) slun kni spsobn: vychovan, slun mlad mu; deti sa ukzali spsobn zdvoril (ktor sa sprva poda pravidiel spoloenskho sprvania): obsluhoval ns zdvoril predava dvorn galantn gavaliersky (ktor sa vyberane sprva oby. voi enm): by dvorn, galantn, gavaliersky k enm /.astar. edukovan vychova 1. sstavnm cieavedomm psobenm na loveka dosiahnu jeho vestrann rozvoj al. iadan kladn vlastnosti odchova: vychovala, odchovala dve genercie zastarv.: vykolsa odkolsa (vychova od kolsky) expr. vykresa (prsnou vchovou): vykresa z mldee statonch ud expr.: vypipla vyprpla (starostlivo, oby. s akosami): vypiplala diea do troch rokov expr.. vypelha vypleka odpleka nr. vykubla (zkostlivo, s nmahou): ledva vypehala, vyplekala predasne narodenho syna vypestova (vychova k istej vlastnosti): vypestova v deoch samostatnos vyui vykoli (poskytn odborn prpravu na nieo): vyui, vykoli za mechanika; dobre vyuen, vykolen prvnik vycvii hovor. expr. vydre/.rovat (tvrdo) zastarv. vymutrova (cvienm naui nieo, cvienm zdokonali): vycvi dieva v domcich prcach; vydrezrovan. vymutrovan deti hovor. expr. vyexecrova (prehanm. nsilm) 2. poskytn hmotn zabezpeenie, vivu odchova dochova: vychova, odchova, dochova p det vyivit * uivi: nevldze vyivi. uivi rodinu 3. dosiahnu potrebn hmotnos pri chove domcich zvierat vykmi: vychovali, vykrmili sme dva bravy vychovvate kto niekoho vychovva; kto sa zaober vchovou: otec bol dobrm vychovvateom pedagg uite (vychovvate v kole) prv. pestn (vychovvate dieaa) vychovvateka ena, ktor sa profesionlne zaober vchovou: vychovvateka v etskom domove guvernantka (domca vychovvateka al. uiteka) uiteka (vychovvatelka v kole) vchovno-vzdelvac p. vchovn

846
vchovn tkajci sa vchovy: modern vchovn metdy kni. zastar. edukan vchovno-vzdelvac (vchovn a vzdelvac): vchovno-vzdelvac proces vchovoveda p. pedagogika vychradn p. ochabn 1 vychrma sa p. dosta sa 2 vychrni p. vykrabat' vychrli p. poveda' vychrstn p. vylia 1 vychudn p. schudn vychudnut p. chud vychutna l.p. ui 1 2.p. zjes, vypi I vychutnva p. pitkr vychutnvask p. pitkrsky vychutnvastvo p. pitkrstvo vychvlit' sa p. pochvli sa vychvaovan p. vystatovan vychvaova p. chvli 1 vychvaova sa p. chvli sa, pi sa 1 vychvflisa p. vyjasni sa I. vyasi sa vychvistn p. vylia 1 vychli sa l.p. odchli sa 1 2. porov. nakloni vchylka p. odchlka vychren p povestn, chrny vychri sa p. preslvi sa vychysta p. vystroji 2, 3 vychysta sa p. vyda sa 2 vychyta p. chyti 3 vychyten p. chrny vychyti l.p. vzia5, vytrhn 1 2.p. zachvti 3.p. rozhlsit' 4. p. postrehn vychyti sa p. pusti sa 1. 2 vyinkasova p. vybra 3 vyjadrenie 1. p. prejav 1 2. p. posudok, kritika vyjadri da najavo slovami al. inmi prostriedkami vyjavi: nebl sa vyjadri, vyjavi svoj nzor; skutkami vyjadri, vyjavi svoju oddanos vyslovi vypoveda poveda (vyjadri reou): nevie vyslovi, vypoveda, o cti; ete raz povedal svoju zkladn mylienku vystihn kni. postihn (nlete vyjadri): obraz vystihol podveern nladu mesta; prednate postihol podstatu problmu prejavi (slovami): prejavi priateovi sstras nad jeho neastm * tlmoi (vyjadri v mene niekoho): tlmoi vu celho kolektvu symbolizova (vyjadri pomocou symbolu): socha v popred symbolizovala vlas vyjadri sa da najavo svoj nzor, zauja stanovisko, postoj vyslovi sa: vie sa vdy vhodne vyjadri, vyslovi zastarv. vyjavi sa: vyjavil sa ako odporca prejavi sa preukza sa ukza sa (reou): v rei sa prejavil ako vlastenec; preukza sa. ukza sa ako gavalier hovor. expr. vysomri sa: keby sa u konene vysomrili, o si myslia expr. vyrukova: a na schdzke vyrukoval, e o veci vedel zastarv. osvedi sa: nech sa osved, i vravm pravdu vyjditeln p. vysloviten vyjadrova p. interpretova 1. znai 2 vyjaga sa p. vyjasni sa 1 vyjacha p. vyjs I vyjachta p. poveda'

847
vyjasnie p. vyjasni sa 1 vyjasni p. objasni, vysvetli vyjasni sa 1. (o poas, o oblohe, o udskej tvri) sta sa jasnm, presta by zamraenm, chmrnym (op. zamrai sa) rozjasni sa zjasnisa /jasnie: rno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; celo sa mu naraz vyjasn. zjasn, elo naraz zjasnie zried. vyjasnie: tvr mu naraz vyjasnela vyasi sa vybra sa ubra sa zried vykrsi sa vykrsni sa: neos. zajtra sa uberie: neos. podveer sa vyhralo vychvflisa (F. Heko) zried. vyjaga sa: nebo sa vyjagalo (Vajansk) napravi sa popravi sa vytiahnu sa (o poas) nr.: vyhlisa vyvedri sa: keby sa u vyvedrilo kni. zvidnie (sa) rozvidnie sa: po brke (sa) u zvidnelo. rozvinelo /ried rozsvetlisa kni. vykaboni sa 2. sta sa zrozumitenm, pochopitenm vysvetli sa objasni sa: neorozumenie sa vyjasnilo ujasni sa hovor. expr. vytmavit' sa: po hdke sa vetko vytmavilo neos vybriedi sa rozbriedi sa svitn rozjasni sa rozbesknut' sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbriedilo, v mysli mu svitlo rozsvieti sa pren. rozsvetli sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo vyjasova sa p. asi sa, jasni sa vyjaen p. vystraen vyjai sa p naaka sa vjav p. prhoda vyjaven p. vystraen vyjavi l.p, vyjadri 2.p. prezradi, poveda1 vyjavi sa p. ukza sa 2. vyjadri sa vjazd p. vchod 1 vyjazdi p. vychodit'1 1 vyjednat p. vybavi 1, dohovori 1 vyjednva p. jedna sa 1 vyjes p. zjes vyjmc p. okrem I vyjs I. chdzou, dopravnm prostriedkom al. inm pohybom sa odniekia dosta von. do vonho priestoru (op. vojs) vykroi: cel de nevyiel, nevykroil z domu vybra sa (vyjs s istm cieom): vybra sa. vyjs si na prechdzku expr.: vybehn vyletie (rchlo vyjs): nahnevan vybehla, vyletela z miestnosti vypochodova (vyjs pochodovm krokom, expr. vyjs vbec) expr vyplva: vyplvala z. pracovne so vztenou hlavou trocha pejor.: vytrepasa vytrieska sa vycabra sa vytra sa vyliez: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte otia konene!; cel de nevyliezol z izby expr vykradn sa vytrati sa (tajne, nenpadne vy js): veer sa vykradol, vytratil z domu vyklznu (sa) expr.: vymykn sa vyuchn sa vyplazi sa (nebadane, ticho vyjs): po prstoch sa vyklznu. vyplazi zo sly expr vytrsi sa (po jednom, postupne vyjs): z kina sa vytrsili prv nvtevnci expr vypli vytrieli vyrazi vy rti sa (prudko vyjs): z podchodu na ns vyplila, vyrtilo sa banda vrastkov; vyrazi do ulc hovor, vytiahnu (oby. hromadne vyjs): vytiahnu do boja expr. vyrukova (vyjs. oby. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko /ried vyrua zastar vyjacha (o dopravnch prostriedkoch): vlak vyrual, vyjachal z tunela vyklusa

vykastrova
vycvla (vyjs klusom, cvalom) expr : vyvliec sa vyteriga sa vyredika sa vydrgat sa vyrepeti sa vyteperi sa (vyjs pomaly, s nmahou): chor sa vyvliekol, vyterigal na priedomie expr.. vyplanta sa vymota sa vvchamra sa (ako, arbavo, s nmahou vyjs): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy expr. vyska sa (pomaly, opatrne vyjs) expr.: vypotkna sa (vyjs potknajc sa) subt.: vytralga sa vytralka sa (pomaly, s nmahou vyjs) trocha pejor: vyochra sa vyapta sa: akm, key sa vyochr, vyapc von * expr.: vyknsa sa vytacka sa vypotca sa vykva sa vykyvka sa (vyjs neistm, knsavm krokom) expr.: vyskacka vvhopk a t * vykrivka (vyjs skackajc, hopkajc, krivkajc) expr: vycapka vycupka vyapkat' vybadka (vyjs odniekia drobnmi krokmi): z omu vycapkala, vybakala starenka expr.. oby. pejor.: vyuchta sa vymochta sa vymotka sa vymatla sa (vyjs uchtavo. nie naas a pod.) povychdza povychodi (vyjs postupne, vo vom mnostve): udia povychzali, povychoili na ulicu 2. chdzou al. inak sa ocitn hore al. na povrchu vystpi: vyjs, vystpi na kopec: rumenec jej vyiel, vystpil na lca dostat sa: dosta sa na veu; pena sa dostala na povrch vykrabat sa vykriaba sa vyplha sa vyliez (plazivm, plhavm pohybom): vykrabat' sa. vyliez na strom vyplva (vyjs na hladinu): rezance vyplvali hore vysadn: vysadol mu pot na elo: mastnota vysala navrch 3. sta sa zrazu viditenm na oblohe objavi sa zjavi sa: nad obzorom vylo, objavilo sa, zjavilo sa slnko ukza sa: spoza oblakov sa ukzal rook mesiaca vysvitn: zajtra op vysvitne slnko hovor, vykukn: na oblohe vykukli prv hviezdy expr.: prebleskn preblesn preblyskn preblysn (nakrtko, prechodne vyjs) 4. p. vzs I 5. p. vydra 3 6. p. znies sa 2 7. p. min sa 2 8. p. stai 1 9. p. podari sa vykadit' p. vyhna I vkal zvyky potravy vyluovan z organizmu: zpach vkalov stolica (oby. udsk vkaly): riedka stolica trus (vkaly zvierat): slepa trus vtrus zastar. vymet (Hviezdoslav) pomn. feklie lajno (dobyt vkal): konsk lajno hovor. expr. loveinec (udsk vkal) husacinec (kus husacieho trusu) kravinec (kus kravskho trusu) koacinec kobylinec (kus konskho trusu) kuracinec slepainec (kus slepaieho trusu) bobok (trus mench prevavcov): zajaie bobky hrub.: hovno sranec det. kakanec vykalkulova p. vyrta I vykntri p vyhubi vykapa 1. p. zmizn 3 2. p. zahyn, vymrie 1 3. p. unavi sa vykarha p. vyhrei vykasa p. vyhrn vykastrova zbavi samch pohlavnch liaz (oby. zvierat) vyreza: vykastrova, vyreza bka vymikova (domce zvierat) vykopi (barana) veter. al. lek. sterilizova (umelo vyvola neplodnos; pri obidvoch pohlaviach)

vyka
vyka p. kosi vykalat' sa, vykaa sa hovor. expr. presta sa stara, presta dba o nieo (pri prejave zpornho postoja k nieomu): vykaxla sa na kolu, na povinnosti ni. hovor.: vytentova sa vyondia sa vyondie sa hrub
v y d l a b a t ' sa vulg.: v y p r d n sa v y s r a sa subt.

848
vklepky p. vajce 1 vyklia 1. p. vyhrei, vynada 2. p. vyhna 1 vykli p. vzs 1 vyklietenec p. eunuch vyklonit' p. nakloni 1 vyklopa p. vyklepat 1-3 vyklopi p. vysypa 1 vyklova p. vykla 1 vykukova p. vyviaznu vyku, vykva p. vykla 1 vyku sa, vykva sa 1. (o vtom mldti) dosta sa cez tvrd obal vajca vyd'oba sa vyd'uba sa preobasa preuba sa: hsatk sa vykuli, vyd'obali, pred'obali (z vajca) * prezoba sa prezobnt sa expr.: vydobka sa vyubkat sa predobka sa
p r e u b k a sa p r e z o b k a sa pren. expr. v y k u k n

vyflka sa vkaz p. spis vykza 1. p prideli 3, uri 1 2. p. vyhna 1, vypoveda' 1 3. p. dosvedi vykeca p. vytra vklad objasnenie zmyslu nieoho: vklad textu, vklad nariadenia * interpretcia: interpretcia zkona * vysvetlenie: podal vysvetlenie komentr: kritick komentr o udalostiach glosa (poznmka na vysvetlenie): glosa k zkonom prednka (svisl vklad nunho rzu: vklad uitea na vysokej kole): vedeck prednka; chodi na prednky kni. explikcia: explikcia postupu vyklada p. interprettor vyklada' p kls, naklada 1 vyklada' 1. dva vklad o zmysle, podstate, princpe nieoho vysvetova objasova osvetova: je odbornk na vykladanie, vysvetovanie evanjelia; vyklada, objasova, osvetova zmysel vyhlky vyjasova hovor. expr. vytniavova: vyjasuj si sporn hody podva vklad podva vysvetlenie: podva vklad o histrii mesta kni. pertraktova traktova: intruktor traktuje jednotliv pouky interpretova (vyklada istm spsobom): chybne interpretuje umelcovo dielo 2. p. hovori vyklama p. vylka 2 vykla 1. pichnutm odstrni vypichn: vykla, vypichn oko vylpi vyrvpn: vylpi oko z prstea vykva vyku vyd'oba vyd'uba vyzoba (zobkom) kni. vyklova: vyklova pee povykl povypichova (postupne, viac ve) 2. p. vyhna I vykla sa p vyku sa 1 vykltit' p. vykva 1 vykbi p. vytkn1 vyklova p. vyrba 1 vyklebeti p prezradi vyklen p. vydu vyklepat' 1. klepanm, otrasmi odstrni nieo al. zbavi nieoho vyklopa vytrepa: vyklepat, vytrepa v ruke vank vyprit: vyprit pokrovec, prach Z pokrovca vytrias: vytrasie omrvinky z obrusa; vytrias aty expr.: vyklepka vyklopka: vyklepka fajoku peklepat' preklopa: preklepe dlho nenosen kabt povyklepva povy triasa popreklepva (postupne) 2. dermi upravi vyklopa: vyklepat, vyklopa rezne poklepat poklopa (trocha vyklepat): poklope, poklepe plech * expr.: vyklepka vyklopka: vyklepk tenk pag naklepat' nakova (kosu) 3. klepanm oznmi, napsa, zahra a pod. expr. vyuka: vyklepat , vyuka na stroji oznam: vyklopa: vyuk, vyklepe, vklope rytmus piesne

vykla sa (o zube) p. aj uliahnu sa 2. p. ukza sa 2 vyklznu (sa) 1. kzavm pohybom sa dosta odniekia (oby. z rk); expr. dosta sa spod kontroly, vplyvu a pod. vymykn sa: lopta sa brankrovi vyklzla. vymykla z ruky; slovo sa vyklzlo, vymyklo z st uklznu umykn mykn sa: pohr jej pri umvan ukfzol, umykol; tanier sa mykol zo stola prekznu: prekznu spomedzi prsty; prekzla jej nadvka expr umykn: vtik umykol z klietky expr unikn (spod psobenia nieoho): unikol spod povinnosti vykrti sa: vykrti sa zo silnho objatia vymkn sa vymykn sa vytrhn sa (trhnutm sa dosta odniekia): vymkn sa, vytrhn sa zo zovretia; zleitos sa nm vymkla, vymykla z rk vypadn (z rk): pero mu vypadlo z ruky 2. p. vytrati sa 1 3. p. vyviaznu vykmasn p. vytrhn 1 vyknsa p. vykva I vyknsa sa p. ods 1 vyknoi p. zbi 3 vykoktat' p. poveda' vykoljen vyveden z normlneho stavu expr. vyinut: duevne vykoljen, vyinut lovek vykoaji p. zmias vykolkovat' p. oznai 1 vykolsa p. vychova 1 vykombinova p. premyslie vykompenzova p. vyvi 2 vkon p. kon vykona 1. naplni skutkom nieo zaman urobi spravi* uskutoni* realizova: vykona, urobi, uskutoni rozsudok smrti; vykona, spravi zaman cestu; realizova rozkazy kni. uini: uin vetko, o treba odbavi vybavi zastar. odbyt' hovor. expr. odkrti (vykona ist povinnos, kon): odbavi, vybavi si pobonos; robotu si odbyl; pracovn zmenu si u odkrtil absolvova skoni: kurz absolvoval, skonil u vlani zloi (nejak kon): zloi sub zriedkavejie zrobi: lekr vykonal, zrobil u ns nvtevu podnikn: podnikn tok na niekoho zasta (ma schopnos vykona): svoju prcu zastane po vykonva porobi (oby. postupne): povykonva, porob, o naim
zried.

849
2. sta sa pvodcom nieoho (oby. zlho, nenleitho, nezvyajnho) vyvies expr. vyparati: Vidte, o nm syn vykonal, vyviedol, vyparatil! vystroji: je to hanba, o ste tu vystrojili povykonva povystrja povya expr.. povy vdza postvra (postupne, viac skutkov) navykonva navystrja navya expr: navyvdza nastvra (vykona vo vekom mnostve): Koko pestiev sme za mlada navystrdjali, nastvdrali! expr.: napcha popcha poarapati 3. p. vybavi 1, 2 vykonaten ktor me by vykonan uskutoniten realizovaten: vykonaten, realizovaten rozhodnutie vykonva, vykonvate p. realiztor vykonvka p. pokonvka 1 vkonn ktor je schopn podva vek pracovn vkon: vkonn pracovnk * potentn: potentn autor kni/. inorod: inorod mu vykontruova p. vymyslie, zostroji vkop 1. p. vykopvka 1 2. p. jama 1 3. p. kop vykopanina p. vykopvka 2 vykopvka 1. zskavanie al. odstraovanie nieoho kopanm: vykopvka zemiakov vkop: vkop zeminy 2. predmety zskan vykopvnm: egyptsk, rmske vykopvky zastar. vykopanina: vvkopaniny v Babylone
(Kukun)

vykrca
vybrakovali, vyholili dom rozkradn pokradn (postupne ukradn): rozkradli, pokradli, o sa dalo vykradn sa p. vytrati sa 1, ods 1 vykrkori p. prezradi vykrmi p. vytra, prezradi vykrsi p. vyzdobi vykrsi sa, vykrsni sa p. vyjasni sa I vykrli p. vyzdobi vy krbli sa p. spadn 1 vkres kreslenm znzornen obraz: technick vkres kresba (obraz zhotoven kreslenm): detsk kresby rys (narysovan vkres) vykresa 1. porov. kresa 2. p. vychova 1 vykresa sa p. vyvin sa 2 vykresli p. zobrazi, opsa vykrian p. pochybn vykria 1. p. vyhlsi 2 2. p. prezradi vkrik vydanie prenikavho, silnho hlasu: bolestn vkrik, vkriky zo sna zvolanie: ozvalo sa radostn zvolanie vykrka, vykrikova p. kria 1 vykrknu vyda zo seba prenikav zvuk, prenikavo hlasno vyslovi (oby. v citovom rozpoloen) skrknu: vykrknu, skrknu z.o sna, z.o strachu zvola kni. skria krknu: zvol, skri od prekvapenia zhknu zahknu zahka: zhknu od divu expr.: zreva zareva zvriesknu zvreskn zvret zvrieska zavrieska zavret (drsne, neartikulovan vykrknu) expr.: zrknu zrya zrua zarya rykn zrykn zhua zhknu /.ried. zhviaknu ziapnu vyziapnu (neartikulovan, oby. zlostne) pejor.. vybliaknu zbliaknu za baa zabliaka zakrieka zakrea zjaa zajaa (neprjemne, ostro) p. aj zakria vykrivi p. skrivi vykrivka p. ods 1 vvkmenec p. svia 1 vykmen p. tun 1 vykmi p vychova 3 vykmi sa p. stunie vykroi p. vyjs 1 vkroj p. vstrih vykrojit'krjanm odstrni al. zhotovi* vyreza: vykrojit'. vyreza nahnit as; vykrojit', vyreza z dreva srdieko povykrajova povyrezva (postupne, viac vec) vystrihn* povvstrihova(strihanm) vkrojok p. vrez 1 vykrsti p. vyhrei vykrcaka, vykrcanina p. vhovorka vykrca 1. krtenm dva ist smer vykrucova skrca vyta sta: vykrca, skrca, sta pku doava; vykrca, vykrucova. vyta si fzy krti toi: krti, to krkom vrtie zvta: vrt hlavou, zvta hlavu 2. vybera z obalu (op. zakrca) vybaova: vykrca, vybauje si desiatu rozbaova rozkrca: rozbauje, rozkrca diea z plienok 3. hovor, dva nieomu in zmysel, zakrva pravdu vyta: velijako vykrca, vyta, ale nedar sa mu

vykopn p. vyhna 1 vykoprcnt sa p. spadn 1 vykorbova 1, p. zbi 3 2. p. vyhna 1 vykoruova p vyviaznu vykoreni p. odstrni 2 vykorigova p. opravi 2 vykoristi p. vyui vykoisovat' (bezohadne) vo svoj prospech vyuva oby. vsledky cudzej prce exploatova: vykorisovanie, exploatovanie det zbedaov a oobraova fraz. prina na mizinu (obera o majetok): zbedaova, oobraova chudobn ud expr.: zdiera mka vyciciava: banky zdieraj, mkaj veriteov okrda expr.: obdiera dra: okrda, obdiera bezmocnch; der ns z ostatnho erni (vykoisovat' erou) vykoisovatel' kto niekoho vykoisuje exploattor expr. zried. vyciciava (Jesensk) vykosit' p. pokosi vykoti p. prevrti 2 vykoti sa p. uliahnu sa 1 vy kotkodka p prezradi vykotlisa p. uliahnu sa 1 vykova, vykukovanm zhotovi, spracova, ukova* ukova uku: na dverch vykova, uku mosadzn ozdoby vykraova (si) p. s 1 vykrda p. zlodej, zbojnk 1 vykradn krdeou odstrni nieo niekde uloen: krdeou pokodi niekoho, nieo vylpi: vykradn. vylpi perky; vykradnut, vylpen byf vydrancova vyplieni (krdeami, plienenm znii): po zemetrasen vydrancovali, vyplienili obchody vymietnu hovor, vybrakova expr. vyholi: zlodeji celkom

vykrca sa
oklama ns krti* toi vyhba* uhba hovor, lavrova: v rei krti, vyhba, uhba, no zbytone okolkova (zdrha sa poveda pravdu) prekrca (zmerne skresova skutonos): vetko prekrca, vinu va na druhch 4. p. tancova vykrca sa 1. robi rozlin neprimeran pohyby vykrucova sa skrca sa: vykrca sa, skrca sa pred zrkadlom zvta sa vrtie sa vyta sa: diea sa nepokojne zvta, vrt 2. hada zmienky, ako nepoveda pravdu, ako nieo neurobi a pod. vykrucova sa vyta sa vyhovra sa: vykrca sa. vyta sa, e o veci ni nevie * hada vhovorky hovor lavrova manvrova (postupova rafinovane) hovor, expr.: fixova* kukova (pouva aj skoky): Jixuje, kukuje, aby to nemusel urobi hovor.: robi fry okolkov a: nerobte Jory, neokolkujte a pote alej nr. odmha (sa) (Dobinsk) pren.: krti sa toi Sa 3. p. tancova vkruta p. vhovorka vykrti l.p. skrti2 2.p. vytancova 3.p. vytoi 1 vykrtisa I. p. vyklznu (sa) I, p. vyviaznu 2. p. vyhovori sa 2 3. p. zatancova si vkrutka p. vhovorka vykrtnu p. vytkn vykrvca p. umrie vykrystalizovan p. vyhranen vykrytalizova sa p. ustlit" sa I vykubla p. vychova 1 vykka, vykukva 1. p. pozera (sa) 1 2. p. tra I 3. p. vyzera2 1 vykuklit'sa p. uliahnusa 1 vykukn 1. p. pozrie 2. p. vynori sa I vykukova l.p. tra 1 2. p vyzera' 1 vykumtova p. vymyslie vkup p. nkup vykpa p. okpa I vkupca kto nieo vykupuje: vkupca peria, eleznho rotu vykupova vykpenie p. zchrana 2 vykpi 1. p. vyslobodi 1 2. p. zska I vykupite p. zchranca, vyslobodite vykupitesk p. spsny, zchrann 2 vykupova p. vkupca vykurrova p. vyliei vykurrova sa p. uzdravi sa vykri p. vyhna I vykri sa p. zmizn 3 vykut p. vykova vykutat, vykuti p. njs 1, objavi vykutra p. njs 1, objavi vykzli p. vyari vykvka p. prezradi, vytra vykvasi p. vykysn 2 vkvet najlepia as spoloenskej skupiny: vkvet mldee, vkvet slovenskej vedy elita: elita umelcov expr. smotnka expr. zried. smotana (vajansk: vyie kruhy spolonosti): spoloensk smotnka * expr. pcha: pcha nroa

850
vykvieti p. vyzdobi vykvita p. kvitn 1 vykvitn 1. rozvin sa do kvetu, do kvetov rozkvitn: v oblokoch vykvitli, rozkvitli erven mukty zakvitn (vykvitn oby. v mnostve): erea bohato zakvitla rozvi sa (o pukoch kvetov): rua sa o rna rozvila zried. okvitn (f. Heko) 2. p. vznikn, vyvin sa 1 vykycn p. vyhodi 1, vysypa 1, vylia I vykyda p. vyhodi 1. vysypa 1. vylia 1 vykyda sa p. spadn I vykydn p. vyhodi I. vysypa 1, vylia 1 vykydn sa p. spadn I vykcha sa l.p. dosta sa 2 2. p. uzdravi sa vykynoi p. vyhubi vykypie pri prudkom varen, kysnut a pod. sa vylia z ndoby hovor.: vybehn ujs: mlieko vykypelo, vybehlo, ulo expr.: vyhua vyhknu: cesto vyhu, vyhkne z vahana vykysn 1. kysnutm sa sta kyprm, kysnutm zvi objem nakysnut: cesto pekne vykyslo, nakyslo podkysn: ak, km kole podkysn hovor.: vybehn vyskoi (rchlo vykysn) expr.: vyhua vy hknu (prudko vykysn) 2. dokoni kvasiaci proces vykvasi: vno ete nevy kyslo, nevykvasilo vkyv p. odchlka vykva 1. kvanm zbavi stability vvknsa: vy-kva, vyknsa zub. pe vykltit': mocnmi rukami vyklli kl zo zeme uvoni (kvanm): uvon siln kore 2. p. oklama 3 vylanie p. vyhladn vyladit' 1. vykona ladenie hudobnho nstroja, prijmaa a pod. naladi: vyladenie, naladenie klavra; vyladil, naladi rozhlasov stanicu zaostri nastavit (upravi do optimlnej polohy): zaostri, nastavi televzny obraz.' hovor, narichtova hovor. expr. natimova subt. natelovat 2. p. zladi vylhn p. ochorie vyakan p. vystraen vylka 1. lkanm dosta von vyvbi: vylka, vyvbi zver z krytu expr. vytiahnu: vytiahnu deti na vlet expr. vypodka: vypokala ma z omu zvbi zlka: hudba ich zvbila, zlkala na balkn 2. lkanm, mmenm dosta, zska* vymmi: vylka. vymmi tajomstvo o niekoho vyldi: vylili odo ma potrebn daje expr.: vytiahnu vymka: chce vytiahnu od ns informcie expr.: vydranka vyobra (ptanm): vydranka, vyobra podporu hovor. expr. vypumpova (oby. peniaze) hovor, vvklama (vylka klamstvom): vyklama od dverivch ud peniaze * hovor. expr. vyfgova (vylka fgami) vyaka p. naaka vylka sa p. naaka sa vylalota p. vytra vylmat' p. vylomi vyapkat' p. vytra vylpota p. prezradi, vytra vylta p. zbi 3

851
vylepit I. zavesi verejne ako sprvu, oznam vyvesi: vyvesi, vylepi vyhlku, plagt 2. expr. prudko niekomu da zaucho al. in der na telo expr: vlepi streli vypli vpli: vylepil, vlepil, strelil mu zopr za ui expr.: vsoti vrazi vya vytnt vysolit vsoli zasolit' zavesi: vsot, vraz, zasol mu pr zaeh a ujde; bu ticho, lebo ti tak zavesm fraz.: da poza ui da po hlave expr.: struhn ukn i c n t Hasn flskn plesn pleskn plsn: struhla mu po papuli, plesla ho po stach expr vacn ustnt uchn upn lupn luzn lizn h l o b n t (neakane, rchlo) expr. vtpi (Zgurika) povyliepa povylepova (postupne, viac zach): povyliepal deom jednu sprava, druh zava vylepi p. zlepi vylepova sa p. zlepova sa vyleti p. vyhladit' 1 vlet cesta s rekreanm cieom: s na neden vlet vychdzka (cesta s cieom osviei sa, zabavi sa, poui sa a pod.): s na vychdzku do okolia exkurzia (kolektvny vlet): exkurzia do prstavu zjazd (kolektvna cesta s pracovnm al. rekreanm cieom): organizova zjazd do Tatier Mibi. under (dlh vlet do prrody) vyletie 1. p. vybehn 1 2. p. vyskoi 2 3. p. vybuchn 2 , 3 vletnk astnk vletu: kolsk vletnci tbornk (tboriaci vletnk) s t a n r (stanujci vletnk): v lese s tbornci a stanri t r a m p subt undrk (kto chod na dlhie vlety spojen s tborovm ivotom v prrode) vlev p. pla vlevka misovit ndoba pod vodovodnm kohtikom na odtekanie vody: kuchynsk vlevka hovor, vodovod drez (zabudovan ndoba na umvanie riadu): poloi taniere o drezu vylea p vyliei vyliahnusa p. uliahnu sa I, vznikn vylia 1. liatm da odniekia pre (tekutinu) (op. nalia) expr.: vyustn vyuchn (prudko): vyliala, vyustla, vyuchla vodu z vedra na dvor expr.: vychrstn vychlostn vychlisn chrstn chusn chustn (prudko) /ried. vychvistll (Gabaj) expr.: vyrpn vyapn vyapi vyapn vyplechn vyplchnt (vylia mal mnostvo): vyrpn. vyapn z hrneka vodu, mlieko expr vycvrkn (vylia vemi mal mnostvo) expr.: vylpkat vyrpka (vylia po troche): vylapka vodu z lavra, vyrpka vodu z pivnice expr. vykvacka (vylia po kvapkch) expr.: vykyda vykydn (vylia oby. vie mnostvo): pomvje vykyda, vykydn do vlova expr vykycn vykvien (vylia nieo polotekut): vykycne mu kau na tanier rozlia (vylia nemyselne): rozlia aj na obrus povylieva povyplechova povyapkva (postupne, z viacerch ndob) 2. liatm niekam dosta nalia vlia: vylia, nalia ocot do fae; vylia, vlia do seba pohr povylieva ponalieva pov lieva (postupne) 3. p vyroni 4. p. vyhodi 2. prepusti 1

vyloiten
vylicitova p. preda I vyli 1. p. obieli 1 2. p. opsa vyliei lieenm vrti zdravie uzdravi: vylieili, uzdravili ho bylinky vyhoji zahojit' zhoji (oby. ranu): vyhoj, z(a)liojsi rany masou hovor, vykurrova: vykurroval som babku ajmi vylea (vyliei leanm): chrpku treba vylea' expr. zastrbi (Dobinsk) expr. vylza (dosta z choroby al. inej neprjemnosti): zranenie si vylzal ozdravi (urobi vhodnm pre zdrav ie): ozdravi prostredie vyliei sa p. uzdravi sa vylieta l . p . vybehn 1 2. p. vybavi 1 vylietnu p vybehn I vylieva p. lia I vyliez p. vyjs 1. 2. vykrabat' sa vyligotan p. leskl vylihova, vylihva p. zaha vylzan p. vyesan vylza l . p . zjes 2. p. odnies2 vylza sa l.p. dosta sa 2 2. p. uzdravi sa vyloga, vylogn p. vypi 1 vloha p vloka vlohy p vdavok vylomenina p. sprostos 2 vylomi lmanm porui a nsilm uvoni vylmat: vylomen, vylman dvere vypi (oby. pkou): vypi zhradn vrta vyvi (nadvihnutm) vyrazi (derom): vyrazi ap zo suda vybori vyvalit (tlakom, silou): vybori, vyvalil' ohradu expr. vydruzgnt (Hviezdoslav) vytiepi vytiepa (vylomi tiepenm, tiepanm): vytiepi si zub * povvlamova povypaova povyra povyvaova povybra povyvaova (postupne, viac vec): povylamovan obloky, zmky na dverch vlomok l.p. lomok 1 2.p. ryvok, zlomok 1, 2, as vylopoti p. zska 1 vylovi p. vytiahnu I, vybra 2 vyloen p. pln 2 vyloi 1 1. da zntra von vynies (nesenm): vyloi, vynies atstvo zo skrine vyprata: vyprace z pivnice nepotrebn veci vyhodi (nieo nepotrebn): vyhod star topnky ku kontajneru vystavi (na viditen miesto) expr. vykrmi (oby. tovar): vystav, vykrmi tovar pred oi chodcov vyvesi (da na viditen miesto): vyvesi vyhlku na tabuu povyklada povyna (postupne, viac vec) vysadi (oby. niekoho z uzavretho priestoru): vysadi cestujcich z auta. lode 2. da. umiestni niekam hore poloi: vylo, polo si nohy na stl vysadi posadi: vysadi, posadi chlapca na koa naloi (oby. s cieom prepravi nieo): naloi drevo na voz vynies: vynies debnu na pjd povyklada ponaklada (postupne, viac vec) 3. plne poklst' povrch niem pokry: vyloi, pokry stenu kachlikami obloit obkls: chodnk obloi, obkls drobnmi kamemi povyklada poobklada (postupne, viac plch) vyloi 2 p. vysvetli vyloiten p. vysvetliten

vloka
vloka pruli ltky odlen lrbou. tvarom a pod. na golieri, chlopni al. pleciach uniformy na oznaenie prslunosti al. hodnosti: vojensk, elezniiarske vloky nplecnk epoleta (psik ltky na pleciach uniformy s oznaenm hodnosti): generlske nplecnky, epolety /astar. vloha (Sldkovi) vylcha p. vypi I vylen p. nemon 1. neuskutoniten vyli sa p. vyskoi 1 vyli I. zbavi asti na nieom, lenstva v nieom vyradi: vyli, vyradi hra z. kolektvu odstrni kni. eliminova: odstrni, eliminova vplyv niekoho na mlde; odstrni chyhy z textu diskvalifikova (vyli pre poruenie platnch noriem): dis kvalifikovanie astnka sae hovor, vysdi: vysdi niekoho zo spolonosti expr. v y h o d i hovor. expr. v y r a z i

852
kus omietky vyrpa vydlabat' (rpanm, dlabanm) vykla vypichn (vybra niem ostrm): vy kole, vypichne zvierau oi povylupova povyrypova povydlabva povypichova (postupne) vylpi 2 p. vykradn vylupka p. zbi 3 vylpnu 1. p. vylpi' 1,2 2. p. vypi 1 vlupok p. jadro 2 vylupova p. lska 1 vylska, vyluskn p. vylpi 1 vylti l.p. vylpi' I 2.p. vyriei, rozlti vyluxovat' p. vysa 2 vymha na zklade prvneho nroku al. draznm iadanm usilova sa zska nieo pohadva (radne): vymha, pohadva dane zned. vyhadva: vyhadva od niekoho potvrdenie domhat sa doadova sa (oho): domha sa svojich prv vynucova (vymha ntenm): vynucova si uznanie, suby od niekoho vyadova poadova (drazne iada): vyadova si pozornos vydobja si (velkm silm): vydobja si primeran postavenie vydiera (vymha pod hrozbou): vyiera od ns peniaze vymajstrova p zhotovi vymknu p. objavi vymaova 1. p. namaova 2 2. p. opsa vymmi p. vylka 2 vymanvrovat p. vyhna 1 vymani p. vyslobodi 1, 2 vymani sa s nmahou sa dosta z istho stavu al. odniekia pre (odniekia, kde je neelaten osta) vyslobodi sa: vymani sa. vyslobodi sa zo zovretia uvoni sa oslobodi sa: ledva sa uvonil, oslobodil z obkenia hustch konrov vymc sa vyvin sa (vymani sa zo zovretia): ena sa usiluje vymc, vyvin z nruia expr. vymota sa: vymota sa z zkych uliiek expr.: vypanta sa vyplanta sa vychabra sa: neme sa vypanta, vychabra z lb expr.: vykrti sa vymykn sa: chce sa vykrti, vymykn z povinnosti hovor.: vytiahnu sa vyvliec sa vyplies sa: nevie sa vytiahnu spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia hovor. expr. vyzu sa: vyzul sa zo zodpovednosti expr. vytra sa: z htiny, z hory sa horko-ako vyfrali vmaz p. zpis 1 vymaza p. zotrie 1 vymedzen ktormu sa urili hranice, uril rozsah platnosti a pod. dan ohranien: presne vymedzen, dan, ohranien priestor; ma vymedzen, dan prvomoci; vymedzen, dan lehotu treba ora uren vyhraden: plocha vyhraden na parkovanie * zky: na porae sa zastnil zky okruh ud terminovan (vymedzen presnm termnom): terminovan zmluva rmcov (vymedzen iba v hlavnch rtch, bodoch): rmcov smernice determinovan: lovek je determinovan aj biologicky vymedzi p. ohranii 1. uri I vmena nahradenie nieoho, niekoho niem, niekm inm: vmena tesnenia na vodovode, vmena obyvatestva zmena: zmena peaz hovor, ara: urobi dobr aru subt. end

(printi ods odniekia): vyhodi tudenta zo koly vypusti: vypusti z knihy osobn spomienky hovor, zastarv. vytvori vyobcova: vytvorili, vyobcovali ho zo spolonosti p. aj vynecha 2. uzna za nemon nepripusti: vyli, nepripusti zlo. chyby zastarv. vytvori: to je vytvoren vec zamedzi zabrni: zamedzi, zabrni krze znemoni (urobi nemonm): znemoni konflikt, znemoni nvrat do vlasti vlune 1. porov. vlun 1, vhradn 2. p. iba 2 vlun 1. odliujci sa od benho mimoriadny osobit zvltny: ma vlun, mimoriane, osobit postavenie; vlun, zvltne prostreie exkluzvny elitn: elitn spolonos 2. p. vhradn vluok p. sekrt vyluovac uren na vyluovanie vyraovac: vyluovac, vyraovac zpas kni eliminan: eliminan meta biol. exkren: exkren orgn vyldi 1. p. vylka 2 2. p. vyvola 1 vyudnen p udoprzdny, przdny 1. pust I vyudni zbavi ud. obyvatestva vyprzdni: vyudnen, vyprzdnen mest; vyudni, vyprzdnil dom vyprata: vojaci cel ulicu vypratali vyluftova p. vyvetra I, 2 vluh p. vaok I vyluhanina p. vmysel 1 vyluhan p. klamn vylhova rozpanm uvoova ist ltky z nieoho odb extrahova: vylhova, extrahova bylinky vyaova: vyaova luky, so z nieoho ma moi (nechva na ist as v tekutine) vylcha p. vypi I vylpa p. vylpi' 1 vylpi 1. odstrni povrch a vzia z vntra semeno vylpnu* vyluskn: vylpi, vylpnujadro, vyluskn orech vylpa (viac kusov): vylpa hrok, orechy vylska (zbavi oby. tvrdho obalu): vylska lieskov orieok vylti (zbavi oby. mkkho obalu): vylti fazuu, hrach vy bra: veverika si ikovne vylpi, vyberie ukov semienka 2. nsilm vya, vybra nieo vylpnu vyrypn: vylpi, vylupn z prstea oko; vyrypn zo steny

853
vymeni 1. dosadil niekoho, nieo za niekoho inho, oby. rovnakho, za nieo in, oby. rovnak nahradi* kni. substituovat': vymeni, nahradi pracovnka; vymeni, nahradi opotrebovan asti stroja zmeni: rd by zmenil miesto zameni hovor.: vyara vyarova preara prearova (poui, vzia nieo namiesto nieoho inho): zameni si, vyara si, preara si aktovky hovor.: ara arova: s nikm by nearal, nearoval subt. vyendova vystrieda (koho): vystrieda nonho strnika hovor, prehodi (navzjom vymeni): prehodi riadky v texte, prehodi slov vo vete premeni: premeni prostredie, premeni peniaze na drobn povymiea popremiea pozamiea pomeni (postupne, viac vec) 2. vzia odniekia nieo uloen, deponovan a pod. za protihodnotu, poplatok vyzdvihn vybra: ide si vymeni, vyzdvihn balk vymeniten ktor sa d vymeni zameniten vmenn: vymeniten, zameniten siastka; vmenn kot vmenn 1. zaloen na vmene recipron: vmenn, recipron obchod 2. p. vymeniten vymenova 1. uvies v porad, oznai menom menova: vymenoval, menoval vetkch astnkov 2. poveri radnou funkciou ustanovi: vymenova, ustanovi lenov vboru admin. slang, menova: menovanie ministra nominova (vybra oby. hrov, astnkov): nominovanie hokejistov vmer radn urenie, vymedzenie nieoho; doklad o tom predpis: vmer, predpis dan; dosta vmer, predpis vmera p. rozmer 1 vymera 1. p. zmera I 2. p. uri I vymeriava p. mera 1 vymeri p. zmieri vymeri sa p. zmieri sa 1 vymeka nezastni sa na nieom (oby. pravidelne vykonvanom) vynecha: vymekal, vynechal hodinu klavra zameka zmeka premeka: nezamek, nepremek ani jednu neden omu; vnekal u dve premiry hovor.: da/necha si ujs preps: ned si ujs, neprepasie ani jednu prednku premrni: premrnil prleitos dosta sa do kolektvu povymekva povynechva pozamekva popremekva (postupne, viac prleitost) vymekva p. chba 2 vmet p. vkal vymeta 1 1. metlou odstraova smeti odniekia zameta: vymeta, zameta izbu, dvor 2. odstred'ova med z plstov v medomete vyta vymeta 2 p. vyhna 2 vymiea p podmva vymiea p. meni 3 vymieni si p. vyhradi vvmienka p. predpoklad 1 vymiesi p. vypracova 2 vy miest' 1 p. zamies vymies 2 p. vyhna 2 vymiea p. rozmiea

vymza
vyma p. spotrebova, min 1 vymikovanec p. eunuch vymikova p. vykastrova vymizn p. zmizn 3 vymkn l.p. vyvrie 2. p. vytkn1 vymkn sa p. vykznu (sa) 1 vymladi sa, vymladn p omladn vymlanie, vymlan p. vypchnu vymltit' 1. mltenm zbavi zrna al. semena omltit: vymltit, omlti hrach, fazuu pomlti (skoni mltenie): do veera pomltia 2. p. zbi 3 3. p. vyhna 1 vymlie l.p. zomlie 2. porov. podmva vymlie sa p. vyhrn sa 2 vymoi sa vypusti mo s na mal potrebu expr.: vvpia sa vyska sa vypska sa odlia si hrub. vymochta sa det vycika sa vulg vya sa nr.: vycra sa vyra sa vymodelova p. stvrni vymden p. vyobliekan vymdi p. obliec 1 vymdisa p. vyoblieka sa vymodlika, vymodli p. vyprosi vymokat p. vyteka 1 vymokn p. zmokn vmo p. jama 1 vymordova p. vyhubi vymori p. vyhubi vymota p. vyslobodi 2 vymota sa l.p. vymani sa 2. p. vyjs 1 vymoenos priazniv vsledok istho silia, ktor prina zlepenie predchdzajceho stavu vdobytok: vymoenosti, vdobytky civilizcie, vedy; socilne vymoenosti, vdobytky prednos klad hovor, plus: s to plusy tohto zriadenia vymc 1. zska na zklade prvneho nroku al. draznm vyadovanm domc sa: vymc peniaze od dlnka, domc sa peaz od dlnka vydoby: vydoby si primeran postavenie vynti (nsilm vymc): vyntil si priznanie hovor.: vyforsrova vyrevolverova: dajako si vyforsroval, vyrevolveroval vnimku zo zkona hovor, expr.: vybojova vydupka vydupa: vybojuje, vydupk si povolenie vyvzdorova (vymc si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval hovor, vytrucova (vymc trucovanm) vychodit' hovor, vybeha* vykona* vybavi (vymc vytrvalm chodenm a pod.): vychodila si, vybehala si na radoch potrebn potvrdenia 2. p. vyslobodi 2 vymc sa p. vymani sa vymrha p. spotrebova, min 1 vymrie 1. postupnm umieranm zanikn pomrie: vetci, o udalos zaili, u vymreli, pomreli povymiera poumiera pozomiera: achtick rody u povymierali vyhyn pohvn vykapa pokapat': star zvyk}: vyhynuli, vykopali 2. p. spustn 1 vymrti p. vyhodi 1 vymrvi sa l.p. vypada 2. p. vyhrn sa 2 vymza p. mrzn 2

vymudrova
vymudrova p. vymyslie vymutrova l.p. zhotovi 2.p. vychova 1 vymydli l.p. umy 2. p. zbi 3 vymyka sa opa ben rmec nieoho, ben postup vyboova: prhoda sa vymyk, vybouje z dennho ivota odkla sa: jeho spsoby sa odklaj od normy vzaova sa: vzdaluje sa to od zauvanch tradci vymyknsa p. vyklznu (sa) I vmysel 1. nieo vymyslen, nepravdiv: cel ualos bol ist vmysel nepravda: ri nepravy * lo klam klamstvo (nieo vedome zavdzajce): o hovor, je lo, klam fantzia: vetko, o povedal, je fantzia fikcia: rozozna fikciu o pravdy mystifikcia vymylenina (Vansov) expr.: bchorka b j k a : rozprva bchorky, bjky expr. balamuta expr. /.ried.: vyhlitanina (Felix) vyluhaililia (Figuli) /.astar. vdlima (Zhorsk) kni/.. blzninn (Vajansk) 2. p. domnienka vmyselnk p. ibal, prefkanec vmyseln p. preiban vymylenina p. vmysel 1 vymyslen p. neskuton I vymyslie mylienkovou innosou vytvori kontrukt nieoho. o sa d realizova: takouto innosou utvori obraz nieoho nerelneho, nepravdivho prs na nieo vyduma hovor, vypekulova expr. vyhta: Kto na to priiel'.'' Kto to vymyslel?; treba vymyslie, vyduma. vypekulova lep spsob, aby prstroj fungoval; vetko s to iba vymyslen, vypekulovan, vyhtan historky njs vynjs: nali, vynali vhodnejie rieenie vykontruova (vymyslie bez relneho zkladu): vykontruovan prbeh expr. vymudrova (vymyslie dlhm uvaovanm): ni nevymudrujete hovor.: vykumtova vyfiglbva (ikovne vymyslie): nieo len vykumtujeme, vyjigujeme zmyslie si: zmyslel si, e zmen pracovisko /.astar. vyfundova: vdy osi vyfunduje vysnva (si) kni/. vysni (si) vybji (si) expr. vybsni si (vymyslie vo fantzii, snvanm a pod.): vysnva si, vybji si bezstarostn bucnos; svoju lohu si iba vybsnil /.astar. uzmyslie si: splnia mu vetko, o si uzmysl nastrojit' expr. spska kni.: osnova zosnova (vymyslie a pripravi): tie intrigy ste nastrojili, spskali, osnovali proti nm vy primyslie pribji (si) expr. pribsni (vymyslie a prida k nieomu): k prhode si velio pribjil, pribsnil povyma navyma povyhutova povynachdza povynachodi (postupne, viac vec) vyma mylienkovou innosou vytvra (asto nieo, o nezodpoved skutonosti) expr.: vyhulova zhutoval hovor pekulova: stle vyma, vyhutuje nieo; pekuluje, vyma, ako zbohatn expr.: bsni fantazrova: bsni, fantazruje, e navtvi Cnu fabulova (vyma si oby. prbeh) hovor, kumtova (ikovne vyma): kumtuje, ako vec najlepie urobi kontruova (vyma bez relneho zkladu): kontruova obvinenie zma: o to zase zmate?
hovor, expr.: m o r f o n d r o v a m o r f o n d o v a : je to zby-

854
vymav p. vynachdzav vymy 1. p. umy 2. porov. podmva vyni p. naaka vynada poveda niekomu hrub, urliv slov, zahrn nadvkami nada: vynadali, nadali mu do darmorov naklia: nakliala mu do niktoov hovor, nagrobiani expr.: nabrzga napriha napinta: nagrobianila, nabrzgala jej, koko sa do nej zmestilo nahromi nakria expr. nakyda: nahromili, nakydali na ns u dos expr. zried. nacenga (Jg) expr.: nateka nabrecha napapuova: natekal,
napapuoval mi do hlupkov hrub. n a b o h o v a expr.

vyklia: vykliala mua nevyberanm spsobom fra/..: vzia do pardy vzia n a k r t k o (ostro pokarha) ponadva (trocha vynada): ete mu osi ponaval a odiiel p. aj vyhrei vynadva sa vea, do stosti sa dva nadva sa nahadie sa napozera sa: ke sa u dos vynadvali. nadvali, odili; neme sa dos vynadva, nahadie, napozera na diea vynahradi p. nahradi 1 vynahrdza p. vraca1 2 vynachdzavos p. dvtip vynachdzav ktor ahko, rd vynachdza (spsob rieenia situcie a pod.) vynaliezav: diea je pri hre vynachzav, vynaliezav * dmyseln (ukazujci bystrost' mysle): dmyseln kontruktr dvtipn (ktor m dvtip): dvtipn tudent * hovor, npadit bystr (majci dobr a rchly postreh): bystr pozorovate * expr. vymav (Alexy) pren. expr. alamnsky (ktor sa vie vynjs): alamnske rieenie kni. invenn vynjs l.p. objavi 2. p. vymyslie vynjs sa p. poradi si vynlez objavenie, vynjdenie nieoho novho, oby. o sa d konkrtne uplatni: vynlez knhtlae, bleskozvodu objav (oby. nejakej zkonitosti): vedeck objav, objav gravitcie kni. zastar. vynlezok (Laskomersk) vynlezca kto nieo vynaiel: vynlezca parnho stroja objavite (kto nieo ob javil): objavite rdioaktivity vynlezok p. vynlez vynaliezavos p. dvtip vynaliezav p. vynachdzav vynaloi p. da 1, obetova 2, venova 2 vynasnai sa p. pousilova sa 1. 2 vynsobi p znsobi I vyna 1. p. nosi 2. p. chvli 1 3. p. klebeti 1 vyna sa p. chvli sa vya 1. p. vybra 2, odstrni 2 2. p. vynecha 1 vatok p. ryvok, zlomok 2, as vynecha 1. myselne al. omylom nevzia do vahy obs: pri delen ho vynechali, obili prv. opomen: opomenut dedi vyli vya vysun (myselne vynecha): vyli, vya niekoho spod obvinenia kni eliminova vypusti expr. vyhodi (oby. slovo, text): vypusti odsek, pas preskoi (vynecha v istej svislosti, v istom porad): preskoi dva riadky; moje meno preskoili povynechva poobchdza povypa popreskakovat (postupne, viac vec)

ton morfondrovanie hovor, figova (vyma fgle, ibalstv): chlapci zasa osi figuj

855
2. nezastni sa na istej (oby. pravidelne vykonvanej) innosti vy meka: prednky nikdy nevynech, nevymek * zameka zmeka premeka: z(a)mekal, premekal jedinen prleitos hovor.: da/necha si ujs preps: nechce si da ujs. nechce preps ani jednu prleitos, aby si ho vimli premrni: premrnil dva termny povynechva povymekva popremekva (postupne, viac prleitost) 3. p. zlyha vynii p. vyhubi, znii 1 vynies 1. nesenm dopravi von al. hore vyloi: vynies. vyloi z auta nklad; vynies, vyloi vrecia na povalu vyvliec (vynies vlec): vyvliec topiaceho sa na breh expr.: vytrepa vyteperi vyrepeti vyredika (pomaly, s nmahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor odnies (nesenm odpravi): odnies z domu veci odprata (nesenm odstrni): odprata smeti vynosi vy vli povyna povyvla povyvlaova (postupne): vynosi, povyvla debny z pivnice; vyvli, povyna nklad do chaty 2. radne da najavo kni/.: vyriec vyrieknu: vyniesli. vyriekli nad nm rozsudok, ortie vyhlsi oznmi: vyhlsi, oznmi nov nariadenia 3. porov. chvli 4. p. vyhodi 3 vynikajci 1. ktor vynik kvalitou, vlastnosami, vkonom a pod. znamenit vborn: vynikajci, znamenit lekr; vynikajci, vborn vrobok skvel: skvel vno. skvel prklad dobrosrdenosti prvotriedny: podvali tam prvotriedne jedl dokonal: dokonal obraz zvideniahodn (ktor mono zvidie): m zvideniahodn manelku bezchybn (ktor je bez chb): poda bezchybn vkon velkolep: vekolep stavebn dielo vysokoakostn vysokokvalitn (ktor m vysok akos, kvalitu): vysokoakostn, vysokokvalitn oce pikov: vyrba pikov prstroje jedinen: je to jedinen uite kni. naslovovzat: naslovovzat znalec opery kni/ eminentn: eminentn iak /.astar. vynikav (Kukun) genilny (ako vytvoren gniom) kni. fenomenlny: genilna, fenomenlna hudba brilantn bravrny: brilantn, bravrna hra na klavri kni?.: famzny ulminantn: famzna obalobn re elitn (najlep): elitn umelci neprekonaten nezdolaten (ktor nemono prekona, zdola): ako kuchrka je neprekonaten, nezdolaten * obdivuhodn pozoruhodn (zasluhujci si obdiv, pozornos): poda obdivuhodn, pozoruhodn vkon majstrovsk: majstrovsk ovldanie lopty ohromn: je to ohromn odbornk expr.: krsny pekn ndhern: krsne, pekn, ndhern vsledky slvny: slvny in velk: vek spisovate oslniv oslujci oarujci kni?.. okzujci (psobiaci silnm dojmom): oslniv, oarujci hereck vkon expr.: krovsk bosk: krovsk, bosk npoj expr. kapitlny: podaril sa mi kapitlny lovok svetoznmy hovor, svetov: svetoznmy, svetov chirurg * hovor. expr. fantastick: fantastick hudba expr. asn: bol to asn lovek expr. koloslny: objavil som koloslne rieenie expr rozprvkov hovor, expr bjen: rozprvkov poasie, videl som bjen jilm expr. skvostn: m skvostn manelku expr. hrd: je to hrd stav-

vnos
ba hovor.: prma tip-top super: prma zpas, tip-top aty; ten kabt je super subt.: bezvadn bezva bohovsk hovdsk hovdsk p. aj vyberan 2, vzorn 2. p. vznamn 2 vynikajco p. vborne 1. 2, porov. aj vynikajci vynika 1. prejavova vo vekej miere kladn vlastnosti, vysok rove v nieom (v porovnan s inmi) excelova: iak vynik, exceluje v matematike prenieva prev yova presahova: v kole prenieval, prevyoval, presahoval vetkch zastar. predvodi (i turban. Vajansk) vyznamenvat' sa: v zpase sa najviac vyznamenval brankr vies (ma postavenie): v kolektve vedie nad vetkmi fraz.: vies prv husle hra prm (by prvm) hovor, blska sa expr iari: blska sa vedomosami; ako hereka iari 2. javi sa oividnejm, badatenejm v porovnan s niem vynma sa by npadn: vynikala, vynmala sa svojou vkou; by npadn svieou farbou kni. skvie sa: domcnos vynik, skvie sa istotou vynikav p. vborn vynikn p. excelova, preslvi sa, vyznamenat' sa vynmajc p. okrem 1 vynma porov. vybra 2 vynma sa p. vynika 2 vnimka p. odchlka vnimone l.p. mimoriadne 1, 2, osobitne 3 2.p. zriedkavo vnimon ktor sa jav ako vnimka nevedn (op. vedn) neobyajn (op. obyajn) nezvyajn kni..: neobvykl nezvykl (op. zvyajn, obvykl): o knihu bol vnimon, nevedn, neobyajn, nezvyajn zujem; dosiahnu vnimon, nevedn, neobyajn spech; m tak neobvykl meno; nezvykl kaz mimoriadny osobitn zvltny: mimoriadna situcia; venova nieomu osobitn pozornos; ten lovek m zvltne schopnosti neslchan nevdan: neslchan udalos, nevdan zjav ojedinel jedinen: ma ojedinel, jedinen monos vyhra * genilny: genilny vynlez fenomenlny: fenomenlna pam zriedkav zried. riedky (ktor sa vyskytuje zriedka): ena zriedkavej krsy; riedke chvle veselosti (Kukun) osihoten osamoten izolovan: osihoten, osamoten, izolovan prpad nadpriemern (presahujci priemer; op. podpriemern): tohto roku bola nadpriemern roda hovor, extra: to nieje ni extra vyniti p. vyhubi vynivoi p. vyhubi vynori sa 1. nhle, neakane vyjs, nhle sa sta viditenm zjavi sa objavi sa: spoza rohu sa vynor, objav postava vystpi: z htiny vystpi srnec expr.: vyhupn (sa) vykukn: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac 2. kni. nhle prs, nhle sa sta aktulnym zjavi sa objavi sa ukza sa: vynorili sa, zjavili sa problmy; vynorili sa, ukzali sa mu obrazy z detstva njs sa vyskytn sa: naraz sa nali, vyskytli sporn prpady kni. vyvsta: vyvstali nov monosti vnos 1. p. rozhodnutie 1 2. p. zisk 2

vynosi
vynosi 1. p. vynies 1 2. p. donosi vnosnos p. rentabilita vnosn ktor dva vnos ziskov (op. stratov) kni. al. hovor, profitov (ktor prina zisk) rentabiln: vnosn, ziskov podnikanie; rentabiln vroba hovor, expr. mastn: dosta mastn miesto prosperujci: prosperujci podnik vynoven p. vyobliekan vynti p. zaspieva vynucova si p. vyadova 2 vyucha p vyptra vynukova p. ponka 1 vynten p. nsiln 1 vynti 1. ntenm, nsilnmi prostriedkami dosiahnu nieo od niekoho vymc (asto i na zklade prvneho nroku): vynti si, vymc si priznanie; vynti, vymc od niekoho splatenie dlhu domc sa: domc sa splnenia subu vydoby vybojova (vekm silm, cieavedomm bojom): vydobyli, vybojovali si najlepie pozcie hovor.: vyforsrova vyrevolverova: vyforsrovali, vyrevolverovali pre syna shlas * vyvzdorova (vynti vzdorom): diea si vyvzdorovalo pozornos expr. vydrie: vydrel od otca posledn peniaze hovor. expr. vydupka vydupa: vie si vydupka, vydupa osobn vhody, pozornos 2. s nmahou, nasilu prejavi (slovom, vrazom a pod.) vyari vyarova kni. vykzli: vynti, vyar na tvri strojen smev; vyntil, vykzlil zo seba slov uznania pren. expr. vydolova: nevie zo seba vydolova ani pozdrav vyobcova p. vyli 1. vypoveda' 1 vyobha p. zbi 3 vyobjma p. obja vyoblpa p. obja vyobliekan pekne, slvnostne obleen expr.: vypardn naparden: vyobliekan, vypardn, naparen eny vystrojen nastrojen: vystrojen, nastrojen nevesta expr. vyfintn expr. zried. nafintn: chodieval vyfintn ako pv; nafintn pni (F. Kr) expr.: vyakan aan expr.: vynorovan vynurovan (vyobliekan a vyzdoben nrami): vynurovan hajdch (Zhorsk) hovor., oby. iron. vymden
hovor, v y c i f r o v a n : vycifrovan svadobania hovor. expr.

856
vyoblizova 1. p. oblzat' 1 2. p. vybozkva vyobraca l.p. prehna 1 2. p. vytancova vyobrazenie p. obraz 1 vyobrazi p. zobrazi vyobroi p. nakmi vyobva p. zbi 3 vyobva p. zaobu vyonai l.p. zbi 3 2.p. vysvetli vyondia sa, vyondie sa l.p. vykalat' sa 2. porov. sra vyoperova p. vybra 2 vyorodova p. vyprosi vyostren p. vyhranen vyostri p. vystupova vyostri sa stupovanm sa sta intenzvnejm, vm (v negatvnych prejavoch, vzahoch a pod.) vyhrotit'sa zostri sa vyhranit' sa: naptie sa vyostrilo, vyhrotilo; situcia sa zostrila, vyhranila vystupova sa vybiova sa (do krajnosti): jeho zlos sa vystupovala, vybiovala na najvyiu mieru kni. polarizovat'sa (celkom sa od seba vzdiali): ich nzory sa polarizovali vypcka p. zbi 3 vypi p. vylomi vpad p. tok 1, 2 vypada postupne sa uvoni a padn von povypadva povypadva: vlasy, zuby mu rchlo vypadali, povypadvali vymrvi sa vydrvi sa (vypada v drobnch iastokch): omietka sa vymrvila, vyrvila vypra vypchnu (o nieom drobnom al. o per): such obilie vypralo, vypr'chlo vyplznu (o vlasoch, srsti, per) vypadn 1. porov. vypada 2. p. zmizn 2, ods I vypchnu presta vydva pach (vu al. zpach), strati pach vytuchn: voavka z faky vypchla, vytuchla vymlan vymlanie: pivo v pohri vymlanie vyprcha* pren. vypari sa (o pachu): va z kvetu vyprchala, zpach sa z izby oskoro vyparil vyvetra: vyvetran parfum expr. vycivie: vyciveiu voavka (Tatarka) odpari sa (unikn ako para): vetka arma sa zjedla odparila vypakovat' p. vybra 2 vypli l.p. spli3 2.p. vystreli 1 3.p. vybehn p. vylepi 2 5. p. skoni sa 2 vypli sa p. zhorie I vypaova p. pli 5 vypnen p. vyobliekan vypanta sa p. vymani sa vypapra p. spotrebova vpar p. zpach vypardn p. vyobliekan, vyzdoben vypardit' p. vystroji 4, vyzdobi vypardit'sa p vyoblieka sa vyparati p. vyvies I, vykona 2 vyparen p. spoten vypari sa l.p. odpari sa, vypchnu 2. p. zmizn strati sa 1 3. p. spoti sa 1 vyparova sa prechdza do plynnho stavu prcha: ter sa rchlo vyparuje, rchlo prch rozplva sa: vidina blahobytu sa rozplvala vypasen p. tun 1 vypasovan p. priliehav 1, tesn 1 I 4.

vypnen (vyobliekan ako pn): vypnen

(Rzus) hovor. expr. v y t a r o v a n

notr

hovor, v y n o v e n

(vyobliekan do novch iat): priiel cel vynoven hovor, expr.: vytiahnut vycipkan pejor.: vyfrndolen narndolen subt.: nahoden ohknut vyoblieka p. obliec I. vystroji 4 vyoblieka sa pekne, starostlivo, slvnostne a pod. sa obliec vystroji sa: vyobliekali sa. vystrojili sa ako do kostola pristroji sa ustrojit' sa: pekne sa pistrojila. ustrojila a la expr.: vypardit' sa napard i sa v y z r b i sa hovor, expr.: v y t i a h n u s a v y t a -

2, 3, odb. pren.

frova sa vytramandi sa: na svadbe boli vetci vypardn, vytiahnut, vytafrovan expr.: vyfintit' sa vyfrndi sa vyfrndoli sa narndoli sa vycifrova sa vycipka sa vyaka sa oaka sa oby. iron. vymdi sa (npadne, mdne sa obliec) subt.: nahodi sa ohknu sa

vypasova hovor, ui tesne k telu, priliehavo hovor, zastarv. vyajova: vypasovan, vyajfovan ivtik prebra zi: v pse treba suku ete trocha prebra, zi vyps p. sps 1 vyps sa p. stunie vyptra ptranm zisti, odhali vystopova (stopovanm): chc vyptra, vystopova zlodejov vysliedi expr.: vysnori vypehovat': podarilo sa nm vysliedi, vypehovat' tajn kryt vystriehnu zastar. vystriez (striehnutm): usiluje sa vystriehnu, key cho zver k napjalu zried. vyvetri hovor, pejor. vypicova expr.: vyucha vynra vyhat' vyhnut' hovor, expr.: vytucha vytra vytra: vvra, vytuch, vytra vetko, o potrebuje vedie kni. vysledovat' hovor, zastar. vylkova (Kukun) vyhada (hadanm njs): po dlhom choden sa nm ich poarilo vyhada p. aj odkry, odokry vyp p. vypn vyptie p. nmaha, naptie I vypto 1 . p. vzpriamene 2. porov. napt vypt 1. p. vzpriamen 2. p. napt 1, 2 vypeka p. piec I vypeka sa p. opaova sa vypelha p. vychova 1 vyperen p. vyzdoben vyperi p. vyzdobi vypestova l . sadenm, oetrovanm, starostlivosou dosiahnu spen vvin plodn al. zvierat dopestova: vypestova, dopestova avnat plody dorobi: sm si dorob zeleninu expr.: vypipla vyprpla (s nmahou vypestova) vyachti (vypestova achtenm): vyachti nov odrody 2. p. vychova 1 vypiec p oklama 3 vypiera p. pra1 vypigova p. vyhladit' 2 vypichn 1. pichnutm odstrni, vybra; pichnutm utvori, pichnutm oznai vykla: vypichn, vykla niekomu oi; vypichn dierku do ltky vylpi* vylpnu vyrypn vyry (nsilm vybrat): vylpi oko; vyrypn hrozienko z kola; vyrypn, vyry znak do kamea vykva vyku vvd'oba vyuba (zobkom) vypicha vylpa povypichova povylupova povyka povyrypova (postupne, pichanm, rpanm): obetiam vypichali, povypichovali, povykali oi; povypichova, povyrypova vzorky o koe, o hliny 2. p. zdrazni vypja p. pi 1, porov. vypi 1 vypilova p obrsi vypiova p. pli vypna sa 1. vyzdvihova svoju osobu nad inch vyvyova sa povyova sa vyna sa: vypna sa, vyvyuje sa nad ostatnch, e m vysok postavenie vystatova sa kni. honosi sa pi sa hrdi sa: vystatuje sa, pi sa pre nami, ak je leit chvasta sa: zbytone sa pred nami chvast hovor, vyahova sa expr: naparova sa nadva sa prtoi sa

nafukova sa rozdrapova sa rozhadzova sa nr. drcoli sa hrub. prdska sa: naparuje sa pre vetkmi, ak m spechy 2. svojou vkou znane prevyova okolie a oby. psobi pritom majesttne ti sa dvha sa: nad mestom sa vypna, ti, dvha hrad trni dominova: uprostred dediny trni, dominuje gotick kostol nie pnie sa pn sa kni. vi sa: v pozad nie, pnie sa tmav pohorie * klen sa (oblkovito sa vypnat): nad nami sa klenie belas obloha strn sa strmie (sa) (strmo sa vypna): pre nami sa strmia vysok skaly vynieva (vystupova von z nieoho): v diake vynieva z. mora majk expr. vzna sa: na Dunajom sa vznaj tyri mosty vypnav p. vystatovan vypipla l.p. vychova I 2. p. vypestova 1 vpis as textu z nieoho presne, doslovne odpsan: vpis z matriky, z. tu vpisok: vpisky z. novn, robi si vpisky z odbornej literatry vah (zhusten obsah): vah z prednky * excerpt: robi si excerpt, excerpty pre lexiklny archv odb. regest (krtky vpis z listiny al. jej obsah) subt. vcuc (strun obsah) vypsan astm psanm zdokonalen vybrsen vycibren: ma vypsan, vycibren rukopis vypracovan: vypracovan sloh vypsa l.p. odpsa 1 2.p. vyplni2 3.p. vyiarknu 4. p. vyhlsi 1 vypska sa p. vymoi sa vypiskovat' p hvzda vpisok p. vpis vypisova p. psa 1 vypisova si p. psa si vypia sa p. vymoi sa vypi 1. pitm dosta do seba vlia do seba kni poi (tekutinu): vypi, vlia o seba za lku kvy; vypi, poi alkohol, vie mnostvo tekutn ui (liek): kvapky sa maj ui nalano popi (postupne al. vea. vetko; expr. i mlo): o rna popili, o sa prichystalo; posedeli s kamartmi, (nieo) popili expr.: prevrti (do seba) vska (do seba) vyska vyzunkn vydurkn vylpnu vyhrknut' vydchnu vyhltn vychlipn vyglgn vylogn (vypi na dok, naraz): prevrti o seba, vyska, vyzunkne deci koaku ako ni; vylpne, vyhrkne, vydchne, vy logne za pohr vna, ani okom nemihne expr. vytrsi: vytrsil pohr do dna vyska vysrka vysrkn vysrkn (nahlas, skavo): slamkou vysrkol limondu do na expr.: vystreba vyslopa vychlastat vyloga vyglga vylcha vylcha vydcha vychlepta vychlopta vychlpta vychlpa vygrli (nahlas, hltavo: o zvieratch, pejor. o uoch) expr.. vycml vycica vycucat' vyaha vytiahnu vydrl (oby. z fae) det.: vybumba vyduda expr.: vycicka vychlipka (pomaly vypi) vychutna (s pitkom vypi): vychutnal pohr ervenho vna * dopi (vypi vetko a do dna): dopil vno povypja (postupne) expr.: postreba poslopa pochlsta pochlepta pochlpa (hlune, hltavo, vea, oby. postupne vypi) 2. p. vpi

vypi si
vypi si poi liehov npoj tak. e sa prejavuj znmky opitosti expr uhn si prihn si: bolo vidie no prv pohad, e si vypili, uhli, prihli expr. popi si (trocha si vypi) expr.: lizn si frcn si potiahnu si (oby. menie mnostvo) i'ra/.. preplchnu si/preplknu si hrdlo/sta/ggor: po robote si li trocha preplknu ggor expr.: hrkn si trcn si drcn si drgn si dgn si dugn si uchn si lukn si glgn si vytn si vva si logn si chlipn si: bezvldne le, musel si poriadne hrkn, ugn. vytn expr. poti sa /art.: podkovat' sa podku sa: potili sa, podkovali sa na cestu podnapi sa (trocha sa opi) vyplca sa porov. oplati sa vyplchnu, vyplknu p oplchnu vyplakan nesci stopy plau uplakan: vyplakan, uplakan oi uslzen: uslzen diea expr.: vyrevan urevan: vyrevan, urevan tvr uvzlykan: u vzlykan starena expr uukan usmrkan usmoklen umrnan: ufukan, usmrkan vzor pejor. usoplen: usoplen chlapa vyplaka l . p vyroni 2.p. vyprosi vyplaka sa p. vyalova sa vyplakva p. plaka vyplanrova p vyrovna I vyplanta sa p. vymani sa vyplaen p. vystraen vyplai p vyhna 1 vyplai sa p strhn sa 1 vplaky p. splaky vplata 1. p. plat 2. p. bitka 2 vyplati 1. p zaplati 1 2. p. zbi 3 vyplati sa p. oplati sa vyplavie p obledn vyplazi p. vyvalit 2 vyplazi sa p vyjs 1 vypleka p. vychova 1 vyplemeni p. vyhubi vvpleiven p pleiv vypleti p. vyvali 2 vypliaska p. vyzaukova vyplienil' l . p spustoi 2. p. vyhubi vyplieska p vyzaukova vy plies p zaplies 1 vyplies sa p. vymani sa vyplie zbavi buriny odburini: vy plie. oburini hriadku vpl ltka, prostriedok na vyplnenie nieoho: vpl kresiel, matracov vplnok: vplnok medzier v sadzbe * npl (ltka, ktorou je nieo naplnen): kol s tvarohovou nplou plnka (npl do jedl): plnka do msa stav. zlievka (tekut vpl): cementov zlievka hovor, vata (vpl textu, programu a pod.) vyplni 1. urobi celkom plnm (priestor al. as) zaplni* naplni: diery vyplni, zaplni maltou; nevie, m si m vyplni, naplni as povypna pozapnat ponapna (postupne) 2. doplnil predznaen daje vypsa: dkladne vypln, vype prihlku povypa povypisova (postupne, viac tlav)

858
3. urobi skutkom nieo sben, iadan a pod. splni: vypln, spln kad synovo elanie vyhovie (nieomu): nechce vyhovie eninm rozmarom uskutoni realizova prenies do ivota: vetky plny, zmery z mladosti uskutonil, realizoval, preniesol do ivota vplnok p. vpl vplod p. dielo vypundrova p. spustoi, znii 1 vypva p pu 1 vpuvok p. hlien 1 vyplytva p. spotrebova vyplva vznika, vyvja sa ako nsledok, dsledok nieoho, ma pvod v nieom vychdza vychodil' kni/ plyn: chyby vyplvaj, vychdzaj, vychodia z nepresnosti; z prbehu vyplva, plynie pouenie kni. kyn (vyplva z nieoho oby. ako zisk, ako nieo pozitvne): z dedistva mi kyn peniaze kni. rezultova: z jeho povahy rezultovala ist opatrnost kni nasledova: z uvedenho nasleduje, vyplva e...' zaklada sa mat zklad by zaloen (ma pvod, prinu, podstatu v nieom): vsledok sa zaklad na nesprvnom vchodisku, vyplva z. nesprvneho vchodiska vypznu p. opznu. vypada vypn, vyp 1. odobratm zdroja energie prerui innos (op. zapn) vypojit' odpoji: vypn, odpoji stroj, motor vytiahnu (ahanm nieoho prerui spojenie): vytiahnu nru zo zstrky povypna povypja povythova (postupne, viac vec vypn) 2. natiahnu a vysun dopredu al. do vky (o tele al. jeho astiach) napriami vzpriami: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a iel vypui vytri napn nap: od pchy vypuil prsia; napol hrud n a d u * nafknu: nadu, nafknu brucho vypn sa p. vystrie sa 1, vytiahnu sa 1 vypnuto p. vzpriamene vypnut p. vzpriamen vpoet 1. zisovanie, oby. vsledku potanm, rtanm prepoet: vpoet, prepoet miezd, dchodkov kalkulcia (prepotavanie a urovanie cien podl rozlinch dajov): vrobn kalkulcia 2. p. predpoklad 1 3. p. spis, zoznam vypoinut p. sviei 1 vypota p. vyrta 1-3 vypotaten ktor mono vypota vyrtaten: ahko vypotaten, vyrtaten prklad vypotavec hovor, vypotav lovek: zitn vypotavec /.ried. zitnk (Jesensk) oby. pejor prospechr pekulant: politick pekulant pejor.: ziskuchtivec ziskoravec (rban) m a m o n r chamtivec hrabivec id idk km utilitarista p. aj ziskuchtivec, prekanec vypotavos dbanie na vlastn itok ziskuchtivos zitnost' chamtivos lstivost": bol znmy svojou vypotavosou, ziskuchtivosou, chamtivosou expr
p r e f k a n o s p r e i b a n o s t hovor expr. iklina

pejor.: pekulantstvo prospechrstvo hrabivos rnanionrstvo kni. utilitarizmus utilitrnos utilitrstvo vypotav dbajci len na vlastn itok ziskuchtiv

859
prospechrsky: prejavil sa ako vypotav, ziskuchtiv, prospechrsky egoista sebeck egoistick: sebeck, egoistick lovek zitn (op. nezitn): jeho konanie bolo vdy zitn rafinovan expr prefkan stiv (pouvajci klamstvo, falo, les na dosiahnutie vlastnho itku): rafinovan ena; prefkan, stiv advokt pejor.: pekulantsk pekulatvny: pekulatvne dvody vypou 1. sluchom zachyti pou: vypoula, poula rozhovor zo susednej izby; vypoul, poul dleit oznamy popova (postupne, na viacerch miestach): v robote popoval velijak novoty 2. podrobi povaniu, vsluchu, podrobne sa povypytova expr. vyspoveda: policajti ma u dvakrt vypoul i. vyspovedali 3. splni nieiu iados, prosbu kni. zastar. al. a a h . : uslya vyslya (v nboenskch textoch): nechc ho na radoch vypou, vyslya; Boe, vypouj, usly, vysly nau prosbu! vyhovie (komu): kadmu vyhovie, kadho vypouje vypovanie p. vsluch, vyetrovanie vypodka p. vylka 1 vypodobit', vypodobnit' p zobrazi, opsa vypochodova p. vyjs 1 vypojit' p. vypn 1 vypoklonkova p. vyhna 1. odprevadi vypomhate!' p. pomocnk vpomoc p pomoc1 1 vpomocn p. pomocn vypomc p. pomc I vypomsti sa p. pomsti sa 1 .2 vy ponosova sa p. vyalova sa. poalova sa vyporiada sa sprv, vyrovna sa, porta sa vyposmechova, vyposmekova p vysmia vyposten p. hladn 1 vy posti sa p. vyhladn vypoti p. urobi 2 vypoti sa p. spoti sa I vypotkna sa p. vyjs 1 vpotok p . sekrt vypotrebova p. spotrebova vpove 1. vyjadrenie nieoho slovami: vpovede svedkov sa rozchdzali; odvola vpove vrok: opakova vroky inch * tvrdenie (vpove, ktorou sa nieo dokazuje): myln tvrenie kni/ sentencia (sporne vysloven mylienka): duchapln sentencia kni gnma (strun vyjadrenie mylienky) 2. zruenie prvneho al. inho pomeru: a niekomu vpove, vpove z bytu subit. vyhadzov (vpove zo zamestnania): ak ns vyhadzov vypovedanec p. vyhnanec' vypoveda 1. printi opusti ist miesto, zakza pobyt vykza vyhosti: vypoveda, vykza z. bytu niekoho; vyhosti cudzinca z republiky vyhna: previnilca vyhnali z mesta zastarv.: vyobcova vytvori: vyobcovali ho, vytvorili ho zo svojej spolonosti 2. urobi neplatnm ist prvny stav, da vpove z nieoho zrui: vypoveda, zrui zmluvu, dohodu, renu odvola: zmluvu o pike odvolali; jednho da ho z. miesta odvolali

vypravi
3. presta fungova, prerui pravideln innos (o mechanizmoch, orgnoch a pod.) zlyha: motor vypovedal, zlyhal; srdce mu vypovedalo, zlyhalo vynecha: hlas jej od ojatia vynechal 4. verejne oznmi, verejne ohlsi vyhlsi: vypoveda, vyhlsi vojnu susenej krajine 5. p. poveda', vyjadri vypoveda 2 hovori pred sdom ako svedok svedi by svedkom: vypovedal, svedil ako korunn svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerch procesoch vydva svedectvo (o niekom) vy povedaten p. vysloviten vy pozorova p. zisti, postrehn vy poia p. poia vy poia si p. poia si vypracovan remeselnou prcou dobre uroben: ohre vypracovan nbytok filigrnsky (jemne vypracovan): filigrnsky perk vybrsen vycibren vypsan (vypracovan astm psanm) hladk: vybrsen, vycibren sloh; hladk preklad, tl vypracova 1. oby. tvorivou prcou dkladne, podrobne spracova (nieo nematerilnej povahy) vyhotovi zhotovi: vypracova, vyhotovi nvrh zkona, nov smernice; vypracova, zhotovi tatt, koncepciu rozpracova prehbi (dkladne vypracova): rozpracova. prehbi teriu riaenia urobi zostroji skontruova: urobili, zostrojili, skontruovali nov zemn pln zostavi (z jestvujcich ast): zostavenie programu prepracova (znova, dkladnejie) 2. remeselne, rune al. strojom da nieomu iadan podobu vyhotovi: vypracova, vyhotovi potrebn siastky urobi: napokon urobili chbajce detaily na vrobku zhotovi: zhotovi na nbytku ozdoby vyrobi garb. vyini (vypracova surov kou na use): najemno vyroben, vypracovan koa vymiesi (vypracova miesenm): vymiesi cesto vyprahn p. vyschn 1 vyprahnut p. such I vprask p. bitka 2 vyprska p. zbi 3 vyprit' l.p. vyklepat I 2.p. zbi3 3. p. vyhna 1 vypra l.p. opra 2.p.zbi3 3.p. vyhna 1 vyprata 1. vzia nieo odniekia: tm uvoni miesto odprata* vyprzdni: vyprace, oprace vetky nepotrebn veci zo skr; vyprace, vyprzdni zsuvku, izbu hovor, vyramov a: vyramovali cel skriu vynies vyloi expr. vyhodi: vyloi, vyhoi haraburdy na dvor odstrni: odstrni sneh spre omu povypratva povypratva povyklada povynat (postupne, viac vec) povyprzdova (postupne, viac priestorov) 2. p. vyhna 1; vyudni vprava cesta, oby. vej skupiny ud s istm cieom: jej astnci: vskumn, zchrann vprava expedcia: polrna expeicia * kni aenie (oby. vojensk vprava): pon aenie vyprva p. rozprva vyprva p. hovori I vyprva sa p. rozprva sa vypravi p. posla I

vypravi sa
vypravi sa p. vyda sa 2, vybra sa I vpravna p. expedcia I vpravn p. epick vypravoti 1. p. vyhna 1 2. p. zska 1 vyprzdni 1. p. vyprata I 2. p. vyudni vyprzdova sa 1. p. sra 1 2. p. moi 2 vypran upraven praenm vysman: vypran, vysman kurence vypra p. prai 1 vyprai p. uprai vyprdn sa p. vykalat' sa vpredaj predaj zlacnench vrobkov, oby. po sezne dopredaj: vpredaj, dopredaj letnej obuvi vypreda p. rozpreda vyprevadi p. odprevadi vyprcha 1. unikn vo forme pary. plynu vypchnu: va, arma rchlo vyprchala, vypchla vypari sa (o kvapaline): voda z hrnca sa vyparila vytuchn vymlan vymlanie rozplyn sa (o pachoch) vyvetra (strati armu a pod. zloky): vyvetran vno 2. p. zmizn 3 vyprcha, vyprchva p. prchnut' vy prchnut' 1. p. vypada 2. p. zmizn 3 vypriahnu p. prerui 1 vyprias p. zaobstara vyprie 1 p. pokazi sa 1 vyprie 2 p. vyvrie vyprobova p. vyska vyprodukova porov. vyrba vyprosi prosenm dosiahnu expr.: vyproska vyproska: deti si vyprosili, vyproskali, vyproskali pska vymodli (vyprosi modlenm): vymodli si odpustenie od Pna Boha expr.: vymodlika vyobra vyobroni(modlikanm, obranm): vymodlik, vyobran si od otca, o sa mu zaiada expr. vydranka: vydrank od eny na pivo expr. vyplaka (plaom si vyprosi) hovor. vyorodova (orodovanm, prihovranm): vy orodoval zmiernenie trestu p. aj vypta vyprosi si expr. neda si od niekoho nieo robi, nieo (negatvne) hovori nedovoli nepripusti: tak bezoivos si vyprosm, nedovolm, nepripustm zakza: zakzal, aby sa voi nemu niekto takto sprval suht. nenecha si: to si nenechm vyprostit' p. vyslobodi 2, uvoni 1 vyprovokova p. podnieti 1 vyprpla 1. p. vypestova 1 2. p. vychova 1 vyprskn l.p. vystrekn 2.p. vybuchn2. vypukn2 vypra 1. p. vypada 2. p. min sa 2 vyprti p. vystrekn vypsu sa p. ostriea sa vypika p. vyhna I vypocha p. vyhna 1 vypucova p. oisti I vypua p. vyhna 2 vypuit p. vydu, vypn 2 vypudenec p. vyhnanec1 vypudi p. vyhna 1 vypuklina miesto vystupujce mierne z plochy: drobn vypukliny na ntere vydutina: vydutiny v stene

860
vydutie: vydutie ndoby kni. zastar. vdu (Kukun) odb. konkva vypukl mierne vystupujci z plochy vydut: vypukl, vydut povrch karosrie auta * nadut: nadut lca baat: baat vza konvexn (vypukl smerom von; op. konkvny): konvexn oovka reliny relifov: relifna vzdoba vypukn 1. nhle vznikn, neakane sa objavi (asto o nieom negatvnom) kni. rozpta sa: v hore vypukol, rozptal sa ohe vzplan splanut rozhorie sa: na viacerch miestach vzplanuli, splanuli nepokoje strhn sa: medzi mldencami sa strhla bitka zblknu vzblknu: (v)zbkol v nich odpor expr. vybuchn: koncom februra vybuchla jar zavldnu nads povsta nasta zaa sa (oby. nie nhle, nie prudko): zavldla veobecn rados; zaiatkom zimy nadili. nastali siln mrazy; od budceho tda sa maj zaa pavy nespis. prepukn 2. prudko prejavi cit (o loveku); prudko sa prejavi (o cite) expr. vybuchn: dievence vypukli, vybuchli v kodoradostn smiech; veda vypukol, vybuchol jasot expr. vyprskn: vyprskol hlasnm smiechom; hnev Z nej vyprskol nevdanou silou expr. vyhrknut': vyhrkla z nej zvis kni.: vzblknu vzplan: vzbkol, vzplanul v om jed nespis. prepukn vypulrova p. oisti 1 vypli p. vyvalit" 2 vypumpova 1. p. vyerpa 1 2. p. vylka 2 vypusti 1. p. pusti 1,2 2. p. vynecha 1 3. p. poveda' vpustka p. elipsa vpustn sliaci na vypanie kvapaliny al. plynu vypac: vpustn, vypac otvor, ventil vypac p. vpustn vypta 1. ptanm zska, dosiahnu vyiada (si): vypta, vyiada si tlaivo expr.: vyobra* vyobroni vydranka (ctivo, ponene vypta): vyobral, vydrankal od znmych bicykel pre syna poia si vypoia si (vypta si na ist as): la si poia k susedom ocot p. aj vyprosi 2. poiada o shlas so sobom, s tancom a pod. popta: u. dieva od rodiov vyptal; vypta, popta dievku do tanca poiada o ruku (vypta za enu) vypytova, vypvtva p. iada 2. pta 1 vypytova sa p. pta sa 1. 2 vr p. sova vyrba 1. prcou (oby. na stroji) dva vznik novmu vrobku, produktu produkova: vyrba, produkova oce, elektrick energiu, mso robi zhotovova: vo fabrike robia, zhotovuj dielce fabrikova (vyrba vo vekom mnostve): fabrikova lacn obuv dobva (vyrba abou): dobva uhlie pestova (vyrba sadenm a oetrovanm): pestovanie penice, obilia 2. prcou al. nejakou inou innosou zskava peniaze zarba: v ttnom podniku mlo vyrba, zarba; tvrdo si vyrba, zarba na chlieb vyrbate!" p. vrobca vyri p. odprevadi vyradrova p. zotrie 1, vyhladit' 3

861
vyradi 1. zbavi asti na nieom vyli: vyradi, vyli hra z kolektvu; vyradi, vyli niekoho z. pracovnho procesu kni. eliminova: eliminova ruiv zsahy * odstavi: odstavenie stroja vya vyleni odstrni (da pre): odstrni, vyradi premvku cez mesto 2. pri trieden da pre (oby. ako nepotrebn, chybn) vyli: vyradi, vyli z potravy tuky; vyraden tovar * oddeli odstrni vyleni kni. eliminova: odstrni, eliminova chybn vrobky vyraovac p. vyluovac vyradovan p. naradovan vyrafa p. zbi 3 vyrajba p. vydrhn vyrapota p. prezradi, vytra vyrs 1. rastenm dosiahnu ist (potrebn) vku, rastom sa vyvin nars: ieva vyrstlo, narstlo na pekn enu; penica vyrstla, narstla do zrelosti expr.: vyhua vyhknu vytiahnu sa (rchlo, prudko vyrs): chlapec v trinstich rokoch vyhual, vyhkol na meter osemdesiat odrs vyspie (sta sa urastenm, dospelm) expr. vybehn (prudko vyrs; o uoch i o rastlinch) podrs (trocha vyrs) vyhna vyrazi (rchlo, bujne vyrs; o rastlinch): trva vyhnala, vyrazila do klasu vypua (o pikoch, vhonkoch): bahniatka u vypuali * povvrasta povyha povybieha povyra (postupne; o viacerch jedincoch) 2. p. objavi sa vyrasten ktor vyrstol, oby. rchlo expr. vyhknut: vyrasten, vyhknut mladk vrastok p. chlapec 1 vyrta 1. rtanm, potanm zisti, uri vsledok vypota: ahko vyrta, vypota matematick prklady vykalkulova (vyrta cenu prepotavanm rozlinch dajov): vykalkulova vrobn nklady odhadn (pribline vyrta, uri): ohadli, kedy asi vystpia na vrchol povyratova povyratva povypotava (postupne, viac poloiek) 2. oznai menom pri uvdzan v porad vypota vymenova menova: vyrtali, vypotali nm vetky nedostatky; vyrta, vymenova, menova neprtomnch uvies pospomna: uviela, pospomnala vetky prpady pomoci 3. rtanm, potanm da, vyplati vypota odta odrta: za prcu mi tenne vyrtal, odtal mzdu na dla 4. p. zamera 2 vyrtaten p. vypotaten vraz 1. vyjadrenie, prejavenie nieoho, oby. citovho, mylienkovho stavu; to, m sa nieo takto prejavuje prejav: vraz uznania; dar ako vraz vaky; prejav lsky, sstrasti znak: vyznamenanie ako znak cty 2. p. vzhad vyrazi l .p. vybi 1,3 2. p. vyrs 1 3. p. vybehn 1 4. p. vyhodi 2 vyrazi sa p. vyhodi sa I vyrazi si p. zabavi sa 1 vrazne 1. porov. vrazn 2. p. zretene 1, ostro 7. porov. aj vrazn 2

vyriei
vrazn 1. npadne sa prejavujci osobit osobitn zvltny svojsk: vrazn, osobit, osobitn, zvltny, svojsk charakter; ma svojsk nzory svojrzny: svojrzny spsob ivota kni. samobytn: samobytn kultra 2. dobre vnmaten zmyslami jasn zrejm zreten: ma vrazn, jasn, zrejm, zreten prevahu npadn podstatn: npadn zmena, podstatn rozdiel viditen badaten oividn: viditen, badaten stopy, odtlaky; oividn nespech prenikav: dosiahnu prenikav vazstvo citen: citen ochladenie markantn velk (prevyujci priemer): markantn rty tvre, vek roziely prkry: prkre rozpory ostr: ostr tiene sty: sty odtienok farby kni. rapantn (prekvapujco vrazn): utrpie frapantn porku intenzvny siln: intenzvny, siln zpach arebn farbist: farebn, farbist opis udalost vren: vren svedectvo vstin: vstin argument j a d r n (krtky a vstin; o prejave): jadrn humor p. aj vstin, viditen, velk vyra p. klit" vyrka chorobn zmena koe al. sliznice: svrbiv vyrka, telo pokryt vyrkami pupenec pupienok uhor: ma pupence. pupienky, uhry na tvri vriedok vsyp (drobn vyrky na pokoke): detsk vsyp ekzm liaj (nkazliv kon choroba) lek.: erupcia exantm ick. akn (hnisav zpal mazovch liaz koe, najastejie na tvri) vren 1. ktor pohotovo, plynn, presvedivo, rd hovor: vren advokt zhovoriv vravn hovorn /ried. zvravn reniv ren (ktor rd rozprva): naa suseda je vemi zhovoriv, vravn, hovorn, zvravn kni. zlatosty (ktor hovor pralivo a presvedivo): zlatosty kazate veavravn mnohovravn rozvraven expr.: trav utran (zbytone a vea rozprvajci): veavravn, mnohovravn eny; trav, utran jazynice kni. elokventn 2. p. presvediv, vznamn 1, 3, vrazn 2 vyredika p. vynies 1 vyredika sa p vyjs 1 vyrepeti 1. p. vynies I 2. p. prezradi vyrepeti sa p. vyjs I vyrevan p. vyplakan vyrevolverova p. vynti 1 vyrevva, vyrevova 1. p. plaka 2. p. kria I 3. p. spieva 1 vrez 1. vyeznm vzniknut otvor al. diera vrezok: okrhly vrez v oske, vrezok vo dverch vsek: vsek v ade vkrojok (Felix) 2. p. ryvok, zlomok 2, as vyreza l .p. vybra2 2. p. vykastrova vyrezva p. strha 3 vrezok p. vrez I vyriadi 1. p. uprata 1 2. p. oisti 1, opatri I vyriec, vyrieknu p. poveda1 vyriei rieenm prs k objasneniu, k uspokojujcemu vsledku rozriei: vyriei, rozriei spor, komplikovan situciu kni. rozuzlit' hovor. expr. rozhrka

vvrin sa
(vyriei ak problm) vylti rozlti (vyriei hdanky al. nieo tajomn, ako pochopiten): krovky, rbusy vyluti hravo; vylti, rozlti kriminlny prpad rozlsknu (naraz): rozlskol ak problm prs na nieo: napokon na chybu prili pren rozmota: vetky problmy sa napokon podarilo rozmota admin slan poriei doriei (plne vyriei): doriei otzku miezd vyrin sa p. vystrekn vroba zhotovovanie nieoho prcou: odvetvie zameran na zhotovovanie nieoho; shrn vrobkov za ist as produkcia: sriov, kusov vroba, produkcia: vroba, produkcia ocele, elektriny zastar. abrikcia
(Vajansk)

862
intervaloch): vyrovnan, pravideln pulz rytmick: rytmick tempo vyven: vyven sily proporcionlny proporn: proporcionlny rast vroby remzov 3. ktor je v poriadku usporiadan: vyrovnan, usporiadan rodinn ivot rovn zarovnan: vyrovnan, rovn, zarovnan rady rovnovny: rovnovna poloha predmetu hovor.: fifti-fifti, ps. i fifty-ity kvit: u sme si fifti-fifti, u som s tebou kvit 4. p. vzpriamen vyrovna 1. da do radu al. do jednej rov iny zarovnat urovna (urobi rovnm, hladkm): zarovnat , urovna knihy na polike; zarovn si, urovn si suku narovna (da do jednej rov iny): narovna ohnut drt vystrie (vyrovna nieo skriven, ohnut): vystrie chrbt, koleno povyrov nva pozarov nva pourovnva ponarovnva pousporadva povystiera (postupne, viac vec) zrovna hovor splanrova vyplanrova (upravi tern do rovnej plochy) 2. urobi rovnakm znivelizova nivelizova (vyrovna rozdiely na rovnak, oby. niiu rove): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd typ. egalizova (urobi rovnakm): egalizovariadky kni. zotrie (da na jednu rove): zotrie rozdiely * subt. glajchaltova (vyrovna poda predpisu): glajchaltovanie miezd 3. uvies do sladu usporiada urovna: podarilo sa mu neprjemnos vyrovna, usporiada, urovnal napravi uhladit zahladi: zl dojem napravme; spory treba uhladil', zahladi zladi zharmonizova: zladi mylienky v hlave; zladi, zharmonizova krok * vyvi kompenzova (vyrovna nhradou nieoho): svoje nedostatky vyvil, kompenzoval usilovnosou * povyrovnva pourovnva ponaprva pouhldza pozahldza (postupne, viac vec) 4. da (oby. peniaze) za ist hodnotu (tovar, slubu) zaplati uhradi vyplati: vyrovna, zaplati et v hotovosti; vyrovna, uhradi, vyplati dlobu vyrovna sa (s niekm; vyrovna hospodrske zleitosti): rd by som sa s bratom vyrovnal, rd by som bratovi* dlh vyrovnal p. aj zaplati 1 vyrovna sa 1. da sa do radu. do rovnej polohy zarovnat'sa urov na sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnali narovna sa vystrie sa (o tele): chrbt sa mu cvienm narovnal; hrdo sa vystrel povyrovnva sa pozarovnva sa pourovnva sa ponarov nva sa povystiera sa (postupne: o viacerch jednotlivcoch al. veciach) 2. sta sa niekomu rovnm, dosiahnu rovnak rove by rove: nik sa mu nevyrovn, nik mu nie je rove dostihn dohonit' dobehn dohna: v portovch vkonoch ahko dostihne, dobehne, doenie aj najlepch 3. zauja sprvny, racionlny, rozhodn a pod. postoj k spornm, nejasnm veciam ztova hovor, vytova* porta sa: vyrovna sa, ztova s minulosou. so zradou; vytujeme, portame sa aj s ostatnmi fraz. vyrovna si/vybavi si ty: pokajte, ete sme si nevyrovnali ty raz expr rozdat si to s niekm (vyrovna sa s niekm oby. bitkou, hdkou)

vrobca kto nieo vyrba: drobn vrobcovia; vrobcom je renomovan firma producent (vrobn podnikate): producent nafty vyrbate! zastar. zhotovovate vyroben poznaen fyzickou prcou zroben: ma vyroben, zroben ruky stvrdnut mozonat (pokryt mozomi): stvrdnut, mozonat dlane expr. zodrat vyrobi l . p. vypracova 2, porov. vyrba 2. p. zarobi vroba p. diela vrobn tkajci sa vroby produkn: vrobn, produkn nklady produktvny (schopn produkova): vrobn, produktvne sily vrobok vsledok vrobnho procesu produkt: potravinrske. strojrske vrobky, produkty; dova luxusn vrobky, produkty zastar. fabrikt vroie de, v ktor sa kad rok opakuje dtum istej udalosti: desiate vroie svadby jubileum (vroie dleitej udalosti): jubileum zaloenia mesta vroit p. vron vron konan raz do roka, opakujci sa kad rok arch vroit: vron, vroit sviatky kadoron: kadoron si hdzka vyrojit sa I. p. vyhrn sa 2 2. p. objavi sa vrok 1. p. vpoved 1 2. p. rozhodnutie 1, rozsudok vron samovon vytekanie: vron krvi do mozgu vtok: hnisav vtok vyroni vypusti slzy uronit: nevyronil, neuronil ani slzu vylia prelia (slzy): vyliala, prelialo vea slz za muom vyplaka: vyplaka hork slzy nad hrobom dieaa vyroni sa p. vystrekn vyrovnane l.poro\ vyrovnan 1-3 2. p priamo 2. rovno 2 3. p. nerozhodne 1 vyrovnanos p proporcionalita vyrovnan 1. neprejavujci vzruenie al. nepodliehajci vzrueniu, prejavujci vntorn pokoj (op. nevyrovnan) pokojn (op nepokojn) spokojn (op. nespokojn): vyrovnan, pokojn lovek; hovori vyrovnanm. pokojnm hlasom; preval spokojn chvle vyven (ktor je v rovnovhe): vyven vraz tvre rozvny (konajci s rozvahou): rozvny politik harmonick: harmonick povalia kni. usadl: tisal star pn 2. ktor m. zachovva rovnak intenzitu, mieru rovnomern: vyrovnan, rovnomern rchlos, chdza pravideln (prebiehajci v rovnakch asovch

S63
pokonasa zmieri sa (zmierlivo sa vyrovna): u sa so susedmi pohrnuli, zmierili skoncova (vyrovna sa s niem neprjemnm): obavami som u skoncoval nespi> vyporiada sa vysporiada sa vyrovnvac uren na vyrovnanie nivelizan: vyrovnvac. nivelizan prstroj vyrozprva p porozprva vyrozprva sa p. vyhovori sa 1 vyrozumenie p. oznam vyrozumie l.p. pochopi I. zisti 2.p. informova vyrbanisko p. istina vyrba 1. rbanm odstrni: rbanm zbavi porastu al. rbanm utvori vya: vyrbali, vytli star stromy; vyrba, vya cel pl; vyrba, vya precho cez. htinu vyklova (vyrba zo zeme): vyklova prchniv pe vyseka (sekanm): vyseka krovie prerba preseka (rbanm utvori al. miestami vyrba): vysekali, prerbali, presekali si otvor v ade: hore prerba priesek prekliesni v spoj. prekliesni si cestu (i pren.) povytna povyrbava povysekva (postupne, viac vec) 2, p. vyslobodi 2 vyrbava, vyrubova p rba 1 vyrubi p. predpsa vyrca sa p. spadn 3 vyrukova l.p. vyjs 1. vybra sa 1 2. p. vyjadri sa vyrua p. vyjs 1 vyrui ruivo zasiahnu do stavu pokoja niekoho al. do istej innosti niekoho vytrhn: vyrui, vytrhn niekoho zo zamyslenia, zo sna vybri vyburcova (zo spnku) mir. vyskubn (Figuli) fraz. vy vies z rovnovhv/z miery/z konceptu (vemi vyrui, vzrui) znepokojit (vyvola nepokoj): znepokojilo ns klopkanie na dvere; ni ho tak ahko neznepokoj pristihn pichytit dochyti dolapi prekvapi (vyrui pri nedovolenom ine): pristihn, prichli zlodeja pri ine; dochytil , dolapi, prekvapi pri krei niekoho vyruova p. znepokojova, rui 3 vy rti 1. p vyvalit' 1 2. p. vyhodi 2 vyrtil' sa l.p. vybehn I. vyjs 1 2. p. osopi sa vyrva p vytrhn I, vzia 2 vyrykn p. zakria vyrpa p vyry I vyrypn p. vypichn I. vyry 1. 2 vyry 1. rytm urobi vyhbi: vyry, vyhbi dtum do stromovej kry vyrpa vyrypn (rpanm, rpnutm urobi): vyrpal do vosku ryhu, znak vry: ornament vryt do zlatho perku vytesa (tesnm vyznai): do kameu vytesa npis povyrva* povyhlboval povrva povyry pova (postupne) 2. rytm vybra, oddeli vyrypn: vyry, vyrypn chum trvy vyrva l.p. ry3 2.p. podpichva vsada vhoda, oby. prvne podoprela: diplomatick, obchon vsada; zrieknu sa vsa privilgium (prvna vsada za feudalizmu): stavovsk, achtick privilgi* kni? preferencia: daov preferencia vysadi l.p. vyloi1 1 2. p. vyloi1 2 3. p. zlyha 4. p. zasadi I vsadkr p parautista

vysidolova
vsadkrstvo p. parautizmus vsadkov tkajci sa leteckho vsadkrstva paradesantn: vsadkov, paradesantn briga parautistick: parautistick odiel vysadn 1. p. sadn (si) 2 2. p. vystpi, zs'1 3. p. vystpi, vyjs 2 vsadn podopret prvnou vhodou privilegovan: ma vsan, privilegovan postavenie donan: donan listinu p. aj vhradn vysdza p. zaplati 1 vysadzova p. sdza vysadzova p. sadi vysnkova p vyhna I vysa 1. sanm odstrni vycica vycucat": vysut , vycica stami krv z rany vytiahnu: vytiahnu stami avu z. ovocia 2. odstrni vysvaom: takto zbavi prachu hovor, vyluxovat': vysa. vyluxovat' prach z koberca; vysa, vyluxovat byt vysva prstroj na odstraovanie, vysvanie prachu hovor. lux vysedva p. lenivec vysedva, vysedva p. sedie I vsek l.p. vrez 1 2. p. msiarstvo 2 3. p. as vyseka l.p. vyrba 1 2. p. vyslobodi2 3.p. zbi3 vyseka sa p. dosta sa 2 vysekvat' p. rba 1 vysekrova p. prehna 1 vsev p. sejba vyschn 1. celkom strati vlhkos, sta sa celkom suchm vysui sa: pda na slnku u vetre vyschla, vysuila sa; korene stromu vyschli, vysuili sa uschn usui sa (strati vlhkost): kvety vo vze rchlo uschli; vlasy sa na slnku usuili, uschli kni. vyprahn (vemi, nadmieru vyschn): vyprahnut pl obschn oschn osui sa (trocha strati vlhkos): skosen trva u o(b)schlu preschn presui sa (dkladne al. iastone strati vlhkos): obre preschnut. presuen drevo; dala bielize preschn na raditor zahorie vyhorie (vyschn vplyvom pavy): obilie zahor;paa celkom vyhorela poschn posui sa povyschna povysycha povysa sa pouschna pousycha (postupne vyschn, uschn) mumifikova sa (chorobne vyschn): mumifikovan plod /.ned. strudovatie (sta sa vemi suchm a tvrdm): jazyk mu strudovatel (Podjavonnsk) vyhyn (o rastlinch) 2. strati vodu, osta bez vody vypari sa odpait sa: voda potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa. odparila sa 3. p. schudn vyschnut p. such I vyschna 1. p. schn 1 2. p. chradn vysiakasa vyisti si nos siakanm vyfka sa: vysiaka sa, vyfka sa do vreckovky nr.: vysmrkat' sa vysniaka sa vysia 1. p. zasadi 1 2. p. obsia vysdlit p. vysahova vysidolova p. oisti 1

vysiela
vysiela vysielacia rozhlasov al. televzna stanica; vysielacia aparatra: vysiela Slovensko I vysielaka: krtkovlnn vysielaka, palubn vysielaka vysielaka p. vysiela vysieva p. sia vyska sa p. vymoi sa vysknu p. vystrekn vysilen p. vyerpan vysili p. vyerpa 3 vysili sa p. vyerpa sa vysilujci p. vyerpvajci 1 vysk p. krik vyskacka p. vyjs 1 vyskka p. vyskoi 1 vyskakova 1. p. skka I 2. porov. osopi sa vska vydva prenikav, vysok hlas (oby. od radosti) expr. vskota: iea vskalo, vskotalo od radosti ujka ha j tika (vyslovova pritom citoslovce uj): tanenice vskaj, ujkaj hahka (vyslovova pritom citoslovce haha) expr.: vrieska vrea jaa ziapa (prenikavo, neprjemne vska, kria): deti vrieskaj, ziapu pod oblokmi pejor zavja (vydva prenikav, ahav, neprjemn zvuk): zavja od radosti vyskoi 1. prudkm pohybom, skokom sa dosta hore naskoi: vyskoi, naskoi na vlak. na voz vyhodi
sa v y v i h n sa expr. v y h u p n (sa) kni. v y m r t i

864
va oprobova sprobova: aty treba najskr vyska, vyprobova; vyskam, sprobujem, i stroj funguje preska (dkladne al. narchlo, trocha vyska): tudenta preskam z celej ltky; ete si prednes trocha preskaj sksi: vidlikou sksi, i je zelenina mkk hovor, opi (vyska hmatom) zastarav, vyexaminova (vyska vedomosti iaka, tudenta, uchdzaa a pod.) vskyt vyskytnutie sa. objavenie sa, ukzanie sa nieoho: vskyt infeknch chorb existencia prtomnos: existencia, prtomnos duska vo vzduchu vyskytn sa sta sa relnym, jestvujcim (o istom jave, fakte a pod.) ukza sa zjavi sa objavi sa: vyskytli sa, ukzali sa aj in monosti rieenia; mono sa vyskytn, zjavia komplikcie njs sa: vraj sa tu nali prpady besnoty naskytn sa hovor.: pritrafi sa trafi sa (vyskytn sa oby. nhodou): naskytla sa nm dobr prleitos odplaty; (pri)trajil sa mu vborn zrobok prida sa hovor, nadhodit'sa (nhodou sa vyskytn) expr.: priplies sa naabi sa nadpi sa potpi sa nadari sa (nhodou sa vyskytn): nad'obilo sa mu zamestnanie u skromnka; Koko velijakch ud sa tam nadarilo! prs do cesty: velio prilo do cesty, velio sa vyskytlo prs djs: berie, o prde * podplies sa: osi sa mu podplietlo pod nohy kni. vynori sa (neakane sa vyskytn): vynorili sa alie problmy vyskytova sa porov. vyskytn sa, p. jestvova vyslanec lovek vyslan niekam s uritm poslanm posol: krovsk vyslanec,posol emisr: emisr OSN p. aj zstupca 1 vyslanectvo p. zastupitestvo vysla p. posla 1 vslednica p. vsledok vsledn p konen 1 vsledok o vzilo z istej innosti, o sa dosiahlo istou innosou: vsledky usilovnej prce, vsledok volieb, vsledok hokejovho stretnutia kni. rezultt: dospie k istmu rezulttu efekt: lieebn efekt zver (vsledok uvaovania, rokovania a pod.): zvery porady koniec: ma dobr koniec vslednica: vslednica silia kni. ovocie: ovocie akej prce vysledovat p. zisti, vyptra vysliedi p. vyptra vsl p. vslnie vslnie miesto, kam svieti slnko: zhrada na vsln slnie: dom na sin poet. vsl (Hviezdoslav) vyslobodi 1. zbavi nadvldy, zbavi archy, trpenia, akost oslobodi: vyslobodi, oslobodi nrod z otroctva; smr ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenia nb. vykpi: Kristus vykpil svet od venho zatratenia vymani: vymani syna spod vplyvu zlej spolonosti hovor.: vytrhn vytiahnu: vytrhli ns z biedy zachrni (pred niem) 2. zbavi obmedzenia (v pohybe), zbavi nebezpenho obkenia, neiaduceho zovretia uvoni vytiahnu* oslobodi: uvoni, vytiahnu telo zo zvalu; oslobodil si privrznut prst vymani vymc: nevldze si nohu vymani, vymc spod akho bremena vymota expr. vyplies (vyslobodi odmot-

sa: vyhodi sa. vyvihn sa na koa; ikovne sa vymrt, vyhupne na bradl expr. vyli sa (Dobinsk) vyskka (postupne) 2. prudkm pohybom, skokom sa dosta odniekia von expr.: vybehn vyletie vylietnu: z krytu naraz vysko, vylet, vybehne vojak s pukou expr. vyrtil' sa: z izby sa vyrtil nahnevan mu p. aj vybehn 3. p. vsta 1,2 4. p. ukza sa 1 5. p. osopi sa vskoky p. skokom 1, skkavo vskok p skok 1 vskokom p. skokom I, skkavo vskot p. krik vskota p. vska vyskubn p. vytrhn 1 vskum p. prieskum vyskma zisti oby. vedeckm skmanm vyhda: vyskma, vybda nevysvetliten javy urobi vskum: na niekokch vzorkch urobili vskum p r e s k m a pretudova p r e b d a : odborne preskma, prebda priny nespechu odb. rekognoskova: rekognoskovanie ternu vysondova presondova (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskma, zisti) vyptra preptra (skmanm sa dozvedie nieo) /.astar.: vyspytova vyspta (Kukun)

p. aj preskma vskumnk p vedec vskumn tkajci sa vskumu bdatesk: vskumn. bdatesk prca skmatesk: skmatesk innos vyskan p. osveden 1, spoahliv, zabehan 1 vyska skanm zisti, i nieo vyhovuje: skkou preveri spsobilos al. stav nieoho hovor.: vyprobo-

865
nm): vymota si ruku z rukva expr.: vyrba vyseka (oby. v boji, zpase): vyrba, vyseka ud z nepriateskho obkenia * expr. vydrie (ako, s nmahou dosta niekoho odniekia) subt. vyprostit' vyslobodite kto sa zaslil o vyslobodenie oslobodite: vyslobodite, oslobodite nrodov kni.: vykupite spasitel' (kto prina vykpenie, spsu; nb. o Kristovi): stal sa vykupiteom zajatcov; nb. Vykupite, Spasite sveta kni.: libertor mesi p. aj zchranca vyslobodzovac sliaci na vyslobodzovanie uvoovac: vyslobodzovacie, uvoovacie prce nesprv. vyproovac vyslopa p. vypi 1 vyslovene p. vslovne 1, 2 vysloven p. zjavn, jasn 2 vyslovi 1. p. poveda1 2. p. vyjadri 3. p. vyhlsi 1 vyslovi sa p. vyjadri sa vysloviten ktor mono vyslovi (op. nevysloviten) vysloviten, vypovedaten vyjditeln: ahko vypovedaten slovo; jeho zitky boli ako vyjditel n vslovne 1. slovne formulujc prejav tak, e m iba jeden zmysel al. vznam jasne zretene: vslovne, jasne, zretene som mu zakzal, aby ta iiel zjavne hovor, vyslovene: sprva mala zjavne, vyslovene informatvny rz jednoznane nedvojzmyselne kategoricky: musme ho na to jednoznane, kategoricky upozorni * kni. explicitne kni. zastarv. explicite: explicitne formulovan poiadavka * kni. expressis verbis: expressis verbis treba poveda, e m pravdu 2. podiarkuje, zdrazuje platnos niektorho vrazu vpovede doslovne doslova hovor, vyslovene: vslovne, doslovne sa triasol od strachu; zaal sa doslova, vyslovene dusi vslovnos spsob vyslovovania hlsok, slov a pod. artikulcia: starostliv, nedbanliv vslovnos, artikulcia; chyby vo vslovnosti, v artikulcii vslovn jasne vyjadren jednoznan: bol to jeho vslovn, jednoznan prkaz nedvojzmvseln: nedvojzmyseln odmietnutie jasn zrejm zjavn: napriek jasnmu, zrejmmu, zjavnmu zkazu ta iel striktn: striktn prkaz priamy: odcestoval na priamy rozkaz velitea kni. explicitn (formlne vyjadren; op. implicitn): explicitn znaky kategorick bezpodmienen (vyluujci in monos): kategorick odmietnutie vsluha l.p. vsluka 2.p. obsluha vysluhova p. sluha vysluhova p. obsluhova 1 vsluch zisovanie skutonost kladenm otzok: krov vsluch, vsluch obalovanho vypovanie: vypovanie svekov vsluba p. dchodok 2 vyslen p. penzionovan vyslilec, vyslenec vyslen vojak: vojnov vyslilci, vyslen vetern: frontov vetern * voj. slang, zastar.: obitnk obito vysli si l.p. zska 1 2. iba vysli p. odsli vsluka darek, oby. jedlo z hostiny, zo svadby a pod.:

vysoina
vsluka zo zakaky; kole z vsluky vsluha: vsluha z veselia (Kukun) vslun p. dchodok 1 vyslya p. vypou 3 vysman p. vypran vysma p. prai 1 vysmai p. uprai vysmdnut p. smdn 1 vsmech znevaovanie, opovrhnutie, kodorados, kritika a pod. vyjadren smiechom, posmenmi reami a pod., zosmienenie, zosmieovanie: opovrliv vsmech; z jeho slov cti vsmech posmech: hovori o niekom s posmechom smiech: by na smiech posmeok: zna posmky krn krnok (posmen smev): potmehdsky krn, krnok klbok: by vystaven kabkom smeok smech: da prinu k smekom; hovori so skrytm smechom (Figuli) expr. zried. vker (Figuli) irnia (vsmech vyjadren pouitm slova, vety a pod. v opanom vzname): v jeho hlase bola jemn irnia s a r k a z m u s (tipav, zlomysen vsmech): jedovat sarkazmus satira (ostr vsmech s kritickm zacielenm): ton satira kni. persifl vsmen vyjadrujci vsmech, irniu posmen: vsmen, posmen rei posmievan ironick utipan pichav tipav: posmievan postoj; ma ironick, utipan, pichav, tipav poznmky satirick (vyjadrujci ostr vsmech): satirick rmovaka sarkastick (vyjadrujci bezohadn vsmech): sarkastick kritika k a r i k a t r n y karikaturistick (zveliujci charakteristick rty niekoho al. nieoho s cieom dosiahnu komick al. satirick dojem): karikatrny, karikaturistick prstup k udalostiam parodick kni persilny vysmia (niekoho, nieo) vysmia sa (niekomu, nieomu) smiechom, posmechom prejavi neshlas, kodorados, opovrhnutie a pod. sposmieva sposmekova vyposmechova vyposmekova: vysmiali ma, vyposmekovali ma, vysmiali sa mi pre moju dverivos; deti ma ete i sposmievali, sposmekovali nr. osmia (niekoho, nieo) zironizova (vysmia irniou) zosmieni fraz.: privies/vyvies na posmech obrti na posmech (urobi niekoho, nieo smienym): zosmieni niekoho pred celou spolonosou skarikova sparodizova (vysmia napodobovanm): nikoho si nevi, kaho skarikuje povysmieva (opakovane vysmia) vysmiaty p. usmievav vysmievan p. posmen vysmieva sa p. posmieva sa, zosmieova vysmrkat' sa p. vysiaka sa vysnvan p. vyten vysnva (si) utvori (si) nieo vo fantzii, v sne vybji (si) kni. vysni (si): vysnva si, vybji si bezstarostn budcnos, bohatho encha expr. vy bsni si: vybsnili si, e bud spolu astn vysnori p. vyptra vysnova p. vybra 2 vysoca p. vyhna 1 vysoina mierne horsk psmo al. krajina takto poloe-

vysoizn
n: dedinka leiaca na vysoine pahorkatina hornatina vrchovina: mierna pahorkatina vysoizn p. vysok 1 vysok p. zver1 vysoknsky p. vysok 1 vysoko 1. vo vysokej polohe, vo vke (op. nzko) hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ete zima 2. do vysokej polohy, do vky (op. nzko) dovysoka navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladan drevo kni. vozvysok poet. vozv: iskry vyletuj vozvysok zastarv. zve zastarav, zried. zvky: asi na tyri prsty zve (Vansov); visela len na meter zvky (F. Heko) 3. vo velkej miere (op. nzko) vemi (op. mlo) hodne znane: vysoko, vemi si vil toto priatestvo; hodne, znane rozvinut hospodrstvo vrcholne nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpen podujatie vysokoakostn p. prvotriedny, vborn vysokocten p. ven vysokohorsk ktor je vysoko v horch alpnsky: vysokohorsk, alpnske rastlinstvo vysokokvalitn p. prvotriedny, vborn vysokomysen l . p namyslen 2.p. achetn vysokost' p. vka 1 vysokokolk p. tudent vysokokolsk vzahujci sa na vysok koly akademick: ma vysokokolsk, akademick vzdelanie univerzitn (vzahujci sa na univerzitu): vysokokolsk, univerzitn profesor vysokouen p. vzdelan vysokoven p. ven vysokovzdelan p. vzdelan vysok 1. ktor m vek vku, ktor m ist rozmer na vku (op. nzky) vek (op. mal): vysok, vek chlapec dlh (op. krtky): m psa s vysokmi, dlhmi nohami expr. vytiahnut (npadne vysok): vytiahnut dievisko poschodov (o stavbe; op. przemn): poschodov dom vkov (o stavbe): vkov budova expr.: vysoizn vysoknsky: vysoizn komn, vysoknsk vrchy poet. nebotyn (vemi vysok): nebotyn koniare expr. prevysok (nadmieru vysok): prevysok duby privysok (prli vysok): privysok nsyp hovor, ctyhodn: ctyhodn stromisko 2. ktor m vek hodnotu, mieru al. stupe vlastnosti (op. nzky) vek (op. mal): vysok, vek teplota; zdedi vysok, vek sumu peaz expr. krovsk: krovsk honorr hovor.: pekn krsny slun (presahujci priemer): dosia pekn, krsnu pean odmenu expr pansk: pansk plat privysok (prli vysok): privysok tl expr. prevysok: prevysok dane (Min) expr zvratn hrieny: zvratn, hriene ceny dobr (vyhovujci z hadiska poadovanej rovne a pod.: op. zl): vysok, dobr pracovn morlka patriarchlny matuzalemsk kni.: poehnan ctihodn ctyhodn (o veku): matuzalemsk, poehnan, ctihodn vek * nadpriemern nadnorminy: vysok, nadpriemern rove predstavenia expr. ialen: ialen rchlos p. aj velk 3. (o zvuku) ktor m velk poet kmitov (op. nzky.

866
hlbok): vysok tny zven zastar. vyven: zven, vyven hlas jaav pisklav krekav kriekav (neprjemne prenikavo vysok): jaav, pisklav, krekav hlas tenk: tenk z,ahviz.dnutie 4. mravne prevyujci in uachtil achetn vzneen: sledoval vysok, uachtil, achetn, vzneen ciele vysolit' 1. p. udrie 1 2. p. zaplati 1 vysomri sa l.p. vyjadri sa 2. p. dosta sa 2 vysondova p. zisti vsos p. vka 1 vsostn 1. p. nezvisl 2. p. vhradn vysota p. vka 1 vysoti p. vyhna 1. vyhodi 2 vyspa sa 1. p. zabudn 1, zbavi sa 2. porov. sloi vyspva p. spa 1 vyspel ktor vyspel zrel: predasne vyspel, zrel diea; zrel mu: zrel bsnick dielo (umelecky vyspel) vyzret: vstava ukzala, e ide o vyzretho umelca vyvinut (ktor sa dobre vyvinul; ktor dosiahol ist rove): pekne vyvinut dieva; hospodrsky menej vyvinut krajiny rozvinut rozvit pokroil (ktor je na vysokom stupni vvoja): rozvinut, rozvit ekonomika civilizovan: civilizovan spolonos p. aj vyvinut 1, 2 vyspevova, vyspevva p. spieva 1 vyspie vvinom zska zrelos (fyzick al. mentlnu) dospie: vyspela na krsnu devu; rozumovo chlapec rchlo vyspel, dospel vyrs nars vyvin sa: vyrstol, vyvinul sa na mocnho chlapa expr.: vyhua vyhknu (fyzicky vyspie): v trnstich rokoch diea vemi vyhkla vysporiada sa sprv, vyrovna sa vyspoveda p. spta sa vyspoveda sa 1. p. zveri sa I 2. p. vyzna vyspta p. vyskma vyspta sa, vyspytova sa p. spta sa vysra sa 1. porov. sra 2. p. vykalat' sa vysrat, vysran p. vystraen vyska, vysrka p. vypi I. zjes vysrkn, vysrkn p. vypi I vystai 1. p. stai 1,2 2. p. vydra 3 vystaova p. stai 1 vysahovalec p. emigrant vysahovalectvo p. emigrcia 1 vysahova printi opusti byt. domov deloova (radne): neplatiacich njomnkov vysahovali, deloovali vysdlit': neiaduce ivly vysdlili z mesta evakuova (vysahova oby. z ohrozenej oblasti): evakuovanie pred bombovmi nletmi presdli (vysahova na in miesto, do inho mesta, ttu a pod.): presdli Slovkov z Maarska na Slovensko deportova (nsilne vysahova): deportovanie z politickch prin vysahova sa p. emigrova vystanovi 1. p. zaobstara 2. p. urobi 2 vystarva sa p. stara sa 1 vysta 1. p. zvi (sa)2 2. p. vznikn, nasta 3. p. vedie 3 4. p. vystpi 5 vyst 1. vydra st al. sttm strvi prest: vyst.

867
preslo za pultom pol da: vyst, pestl cel cestu obst: iea nemohlo chviu pokojne obst 2. pocti na sebe neprjemn, negatvne dsledky nieoho presta vytrpie pretrpie: vea sme pri povodni vystli, pestli, pretrpeli zaksi sksi oksi (nieo negatvne): vea cez vojnu zaksili, sksili, oksili poskusova (vea, velio vyst) prei zait pekonat : poas okupcie preili, zaili pln hrzu: neme prekona tok trpenie podstpi: musel podstpi ak ivotn skku 3. by schopn ma. necha niekoho, nieo vo svojej blzkosti znies strpie: neme vyst, znies, strpie klamrov: nevystoj, neznesie okolo seba neporiadok vydra: diea plae do nevydrania vystatovan ktor sa rd vystatuje: svediaci o tom chvastav vypnav: vystatovan, clivastav, vypnav lovek: vystatovan, chvostov, vypnav rei pejor. chvastnsky velkohub hovor, chvlenkrsky namyslen poven poveneck (neprimerane sebavedom): namyslen, poven, poveneck vedci vychvaovan expr nadut nafkan: nadut, nafkan sprvanie pyn (sprvajci sa povene): pyn dikttor hovor, expr frajersk: frajersk spsoby oby pejor silcky siln: silcke slov p. aj pyn vystatova sa p. chvli sa vstava vystavenie, vystavovanie ucelenho sboru predmetov: vstava obrazov, knh, perkov; s na vstavu: usporiaa vstavu vstavka (menia vstava): vstavka knh. runch prc expozcia: expozcia priemyselnch vrobkov saln (vstava umeleckch diel al. priemyselnch vrobkov) vystava stavanm zhotovi vystavi postavi: na rieke vystavali, vystavili, postavili u tret most vybudova zbudova: vybudova, zbudova autostrdy, nov koly, nemocnice postav a (vystava viac objektov) vystvat' p. postva 1 vstavba 1. p. stavba 1 2. p. systm vystavi' p vystava vystavi 1 l.p. vyloi1 I 2. p. vybra 2 vstavka p. vstava, expozcia 1 vstavn p. dokonal 1, pekn 1 vstelka p. epitel vystiera p napna, rovna 1 vystha p. pta 1 vystihn 1. rozumovo al. zmyslami zisti nieo v prav chvu vybada vypozorova: vedie vystihn, vybada, vypozorova, kedy treba s irniou presta vycti* vytui (vystihn citom, intinktom): vyctil, vytuil protivnkov mysel expr. zvetri: zvetril, e pjde o vnosn obchod kni vyhmata vyhmatn: ahko vyhmat, vyhmtne sperove slabiny postihn postrehn: ako bolo postihn, postrehn, s akm myslom prichdzaj hovor, utrafi: utrafili ste ten sprvny okamih zachyti: svojm intinktom zachytil, odkia hroz nebezpeenstvo kni. vysledovat' (sledovanm vystihn) 2. vstine zachyti podstatu skutonosti al. subjektvnej predstavy (slovom, mabou a pod.), dobre zobra-

vystraen
zi. dobre znzorni postihn: autor v romne vystihol. postihol spoloensk premeny hovor, utrafi: v sklabe obre utrafil atmosfru pokojnho popolunia charakterizova: kritik dobre charakterizoval Suchoovo dielo vystska p. obja vstin ktor dobre nieo vystihuje priliehav primeran prhodn vhodn: vstin, priliehav oznaenie; primeran, prhodn slov; njs vhodn vraz. nleit (tak. ak m by): nleit odpoved kni; patrin presn (shlasiaci so skutonosou): presn opis nieoho j a d r n (o prejave): jadrn re vrazn: vrazn nzov lapidrny: predloi lapidrny dkaz strun stroh (obsahujci iba podstatn veci): strun, stroh vysvetlenie plastick: plastick charakteristika hovor, t r e f n : trefn poznmka kni relifny relifov: relifny, relifov obraz literrnej postavy kni pregnantn: pregnantn formulcia p. aj vhodn, vrazn vystla vyplni, pokry (oby. vntro nieoho) niem mkkm vyloi postlat': debnu vystla, vyloi molitanom; postieku treba mkko vystla, postlat obstla obloi (dookola) podstla (da stelivo): podstlala dobytku nastla (navrstvi nieo na leanie): nastla na poste periny, vystla poste perinami povystiela (postupne, viac ve) vystopova p. vyptra vystrbi sa p. uzdravi sa vstraha pripomenutie, aby sa niekto vystrhal nieoho, o by mohlo ma nepriazniv nsledky: dva vstrahu; bolo to mienen ako vna vstraha varovanie: neposlchnu varovanie upozornenie: leit upozornenie kni. memento: neastie bolo mementom pre vetkch vystrja 1 robi ksky, ktor okolie prijma negatvne, ktor spsobuj neprjemnosti: neviazane, neprimerane sa sprva vyvdza vya: neospel chlapci vystrjaj, vyvdzaj nezbedy; vyanie bandy expr. stvra hovor, zvdza: o tam veda stvraj?; stvra ksky, ertoviny, neprstojnosti, nezbedy; zvdza hlposti vyma /.ried. parati: eti stle osi vymaj hovor. expr. garazdova garazdi robit garazdu: ni nerobia, iba sa povauj a robia garazdu expr: besnie (sa) besni (sa) divie alie (sa) (vemi vystrja) nezbedni robi nezbedu/nezbedy robi neplechu/neplechy robi pestv (vystrja zo samopae) hovor beri anti antova robi anty robi ibalstv robi hunctstva (vystrja artovn, hunctske ksky)
expr. r k o i (Hviezdoslav) hovor. expr. a r a p a t i zried.

v r t o i zastarv.: Vetei Veteni (oltsov) fraz.

nezmesti sa do koe vystrja 2 p. priaha vystrja sa 1 p. chysta sa vystrja sa2 p. zastrja sa vystraen ovldnut strachom; svediaci o strachu, aku nastraen prestraen prelkan preaknut naakan vyakan zlknut ustraen stpnut expr nastrchan: vystraen, prestraexpr

vystrai
en, preaknut, ustraen diea; vystraen, prestraen. preaknut, ustraen pohad; priiel cel nastrchan; nastrdchaiu tvr expr : vyjaven vyjaen zaniret: had cel vyjaven, vyjaen * vyplaen poakan: vyplaen, poakan rieb; ma vyplaen, poakan vzor zdesen vydesen predesen: zdesen, vydesen, predesen dieva; pozeral na ma vydesenmi, predesenmi oami det. al. zjemn. pokakan expr. vyklepan rozklepan vulg.: posrat posran vysrat vysran vystrai p. naaka vystrai sa p. naaka sa vstran p. varovn vystri p. vysun vystreba p. vypi 1 vstrednk teeh. strojov siastka premieajca otav pohyb na krtke postupn pohyby tech. excenter vstednost p. extravagancia vstredn 1. vemi sa odchyujci od priemeru, nie ben (oby. o obleen, zariaden a sprvan) npadn: nos vstredn, npadn klobk; vstredn, npan lovek extravagantn: jeho sprvanie bolo extravagantn excentrick: excentrick mlde krikav: byt je vymaovan krikavmi farbami expr.: div divok blzniv: div, divok obleenie prepiaty prehnan: prepiata, prehnan elegancia nerozumn expr pochab: nerozumn, pochab viny neobyajn nezvyajn neobvykl zvltny mimoriadny: m neobyajn, nezvyajn, neobvykl meno; vyznaoval sa zvltnym vkusom extrmny (zasahujci do krajnosti): extrmna povaha extrmistick (ktor m rd extrmy, ktor pouva extrmy): extrmistick hnutie zastar. vstupiv (Kukun) hovor, expr vytav supermodern hypermodern ultr a m o d e r n : supermodern, hypermodern auto supermdny hypermdny ultramdny: supermdne topnky 2. odb. leiaci mimo stredu excentrick: vstredn, excentrick ap vystrekn, vystrieknu prudko vyrazi von al. do vky vyprskn (v malom mnostve): horca mas vystrekla, vyprskla vyplechn vyplchn (prudko sa vylia): z st mu vyplechla, vypachla voda vyvrie kni. vyprti: zo zeme vyvrela. vyprtila ropa expr. zried. vysknu (Figuli) expr.: vyvali sa vyrtil'sa (prudko, v mnostve): z. pramea sa vyvalila. vyrtilo voda kni. vyrin sa: z rany sa vyrinula kr\'; zrazu sa jej z o vyrinuli slzy vyroni sa (vystrekn, vytiec v kvapkch): z kry stromu sa vyronila miazga nespis. vytryskn vystrekova p. strieka I vstrel vypustenie nboja zo zbrane a zvuk tm spsoben: vstrel z revolvera; zaznel siln vstrel strela (vypusten nboj): dobre mieren strela hovor, r a n a : rana z dela hovor, expr upa: to bola upa subt. s: S z pitole (Stodola) vystreli 1. vypusti strelu zo strelnej zbrane al. umiestni strelu do ciea (v portovch hrch) streli vypli: (vy)streli, vypli z revolvera; dvakrt (vy)strelil, vyplil na brnku, ale netrafil expr rachn buch-

868
n bachn: rachn. bachn z kanna * odpli (stelbou da do pohybu): odpli raketu, nlo 2. p. skoni sa 2 vystreli si p utiahnu si vstrela p. striea vstrelok p. extravagancia vystreova p striea 1 vystreto p. vzpriamene, rovno 2 vystret p. vzpriamen vystrieda p. vymeni I vystriedava sa p strieda sa vystriehnu p vyptra, ustriehnu 2 vystrieka p. ostrieka vystrieknu p. vystrekn vystriea p. zastreli vystrie 1. nieo nerovn, pokren, zohnut da do priamej polohy narovna vyrovna: vystrie, narovna. vyrovna pokren list; vystrela si, narovnala si chrbt natiahnu napriami: natiahol nohy pred seba; napriami telo rozprestrie (nieo zloen): rozprestrela obrsok na stl povystiera ponarovnva povyrovnva ponathova ponapriamova (postupne vystrie) 2. (o pohybe ruky) da do priamej polohy s istm cieom naiahnu natiahnu: vystrela, naiahla ruky za odchdzajcim; diea vystrelo, natiahlo ruku proti matke * vztiahnu: vztiahnu ruku k zchrancovi otri natri (oby. v oakvan nieoho): otri ruku. dla a aka na milodar vystrie sa 1. da sa do priamej, rovnej polohy narovna sa vyrovna sa vypn sa vyp sa: hrdo sa vystrel, narovnal, vypl a iel vytiahnu sa natiahnu sa pretiahnu sa (napn sa, vysun sa smerom hore al. dopredu): vytiahol sa, natiahol sa a zvol hovor. expr. posoi sa: posoil sa a smelo odpovedal povystiera sa ponarov nva sa povyrovnva sa povypna sa povyahova sa ponathova sa poprethova sa (postupne) 2. p. ahn si 1 3. p. umrie vystriez p. vyptra vstrih pri krku vystrihnut miesto na atch: hlbok vstrih; aty s odvnym vstrihom vkroj: obnaen vkroj na prsiach (Figuli) dekolt zastarv.: dekolt dekolt (hlbok vstrih) vystrha p. ostriha vystrha p. varova 1 vystrha sa p. varova sa, chrni sa vystrhav p. varovn vystrihn p vykrojit vystrkova p. vyta 1 vystrnadit' sprv, vyhna vstroj 1. sbor predmetov potrebnch na vykonvanie istej innosti: rybrsky, horolezeck vstroj; vstroj lietadla vzbroj: poiarnick vzbroj vbava: kompletn vbava na stanovanie vybavenie: modern vybavenie bicykla a r m a t r a (prdavn siastky a mechanizmy strojov a zariaden na ich sprvnu innos): armatra potrubia kni. vystrojenie (Hviezdoslav) 2. p. vbava 1 vystrojenie l.p. vstroj 1 2.p. zariadenie 2. vybavenos

869
vystrojen p. vyobliekan vystroji 1. da niekomu, nieomu vetko potrebn, nleit vybavi: vystroji, vybavi deti dobrou obuvou; pracovne treba vystroji, vybavi modernmi potami kni. opatri: listiny opatri podpisom, peiatkou zaopatri (postara sa o potrebn): zaopatri hosa na cestu jedlom povystrja (postupne) 2. cieavedome pripravi nejak spoloensk, rodinn podujatie usporiada vychysta: vystroji, vychysta. usporiada hostinu, hody. kar * zorganizova zrealizova uskutoni: rodinn oslavu sme zorganizovali, uskutonili v retaurcii hovor, zaranova zrerova: veierok ste dobre zaranovali, zrerovali 3. pripravi na odchod vypravi vychysta posla: vystroji, vypravi niekoho na cestu, posla do koly hovor, vyikova: vyikovali ho z domu pre vyhna (nsilne) 4. pekne obliec vyoblieka pristroji: ma vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do novch kabtov vypardit' napardi expr.: vycipka vyzrbi hovor, expr: vycifrova vytafrova: vycipkan, vycifrovan dievence expr.: vyfintit' vyfrndi vyfrndoli vyaka vystroji sa 1. p. vybra sa 1 2. p. vyoblieka sa vystrha, vystruhn p. urobi 1 vstuha p. vstu vstup 1. as divadelnho dejstva scna: znmy vstup, znma scna zo Shakespearovej drmy 2. p. vchod 1 3. p. hdka, zrka 3, vtrnos vstupiv p. vstredn 1 vystpenie p. prejav 1 vystpi 1. chdzou sa dosta hore (op. zostpi, zs) vyjs: vystpi, vyjs na kopec * vyliez zliez (leze" nm sa dosta hore): vyliez na koniar, zliez koniar porov. aj vyjst 2. vstpi do dopravnho prostriedku vysadn nasadn nastpi: vystpili, vysadli na vlak aj s batoinou; nasadn, nastpi do auta hovor. expr. nalodit sa: nalodili sa do elektriky aj s kokom 3. pohybom sa dosta von vylia sa: rieka vystpila, vyliala sa z brehov vyvalit' sa vyhrn sa (valiac sa vystpi): dym sa vyvalil z komna; krv sa mu vyhrnula do tvre 4. vzda sa, zriec sa lenstva, asti na nieom opusti: vystpi zo spolku, zo koly, opusti spolok, kolu 5. vyjs na povrch, sta sa viditenm, npadnm vysta vysadn: schudnutm mu celkom vystpili, vysadli kosti; vystpili, vystali mu ily na nohch; od nmahy jej vystpil, vysadol pot na elo vyskoi naskoi (nhle vystpi): na lca jej vyskoili, naskoili erven kvrny vynori sa (vystpi nad hladinu): ln sa znova vynoril vynie (vystpi nad nieo): nad obzorom vyneli vrchy; na doske vyneli klince vystpi (sa) p. vyhn (sa) 1 vystupovan p. napt 1, 2; zvelien vystupova stupovanm urobi vm, intenzvnejm (op. zmeni, oslabi) zintenzvni zosilni: vystupova. zintenzvni ntlak na niekoho; v hneve vystupoval, zosilnil hlas zvi vyhrotit' vyostri

vysvetliten
zvi: udalosti medzinrodn naptie ete zvili, vyostrili; n odpor sme ete zvili zried. zostupova vybiova vydrdi (vystupova do krajnosti): vybiova pozornos prtomnch vypointova (vystupova do pointy): rozprvanie sa autorovi podarilo dobre vypointova vstupok p. vbeok vystupovanie p. sprvanie vystupova 1. porov. vystpi 2. p. sprva sa' 1 vstu materily a kontrukcia vystuujca nieo: bansk vstu stav. a r m a t r a : armatra betnu stuenie: pozdne stuenie leenia /.ried. vstuha vystui p. spevni, obloi 1 vystka p. vypra 1 vysdi P. vyhna 1, vyli 1 vyska 1. p. vyhrn 2. p. vypi 1 3. p. urobi I 4. p. poveda' vysun posun smerom dopredu al. hore vystri vytri: vzdorn vysunul, vystril bradu; vytril nos vypuit": vypuit' brucho, prsia predsun: predsunut hliadka vya (vyleni zo svislosti): vya, vysun slo pred ztvorku vyin (vysun z normlnej polohy, z normlneho smeru): vyin vozk vysa, vysuova p. sui, vetra 2 vysa sa,vysuova sa 1. p. schn 1 2. iba vysa sa p. tla sa 1 vysui sa p. uschn vysuova p. suika vysvac p. vsuvn vysva porov. vysun vysvaten p. vsuvn vsuvn ktor sa d vysva vysvac vysvaten: vsuvn, vysvacia, vysvaten zsuvka, siastka vysvecova p. svieti 1 vysvedenie 1. psomn potvrdenie, oby. radn o nejakej skutonosti: kolsk vysvedenie, lekrske vysvedenie potvrdenie: vyda potvrdenie certifikt /.astar. svedectvo: maturitn svedectvo (Alexy) atest atestt 2. p. doklad 1 vysvetlenie p. vklad vysvetli udanm prin, okolnost urobi nieo pochopitenm, jasnm vyloi: presne vysvetli, vyloi, v om je problm poda vysvetlenie: podali nm na rade vysvetlenie, ako pokraova poda: vetky okolnosti podal jasne osvetli objasni vyjasni: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinn svislosti; treba si vyjasni vzjomn vzahy hovor. expr. vytmavit': ved' ja mu to vytmavm expr. vyonai: Ako mu vyonam, e som sa zmlil? kni. explikova: teriu explikovana prklade * odvodni* zdvodni (podoprie dvodmi): svoju neprtomnos odvodnil, zdvodnil chorobou povysvetova povyklada poosvetova poobjasova povyjasova (postupne, zo vetkch strn) vysvetli si p. vzia 7 vysvetliten ktor sa d vysvetli vyloiten: s na svete veci vysvetliten, vyloitel'n i nevysvetliten, nevyloiten objasniten osvetliten (ktor sa d objasni): ahko objasniten, osvetliten problm

vysvetlivka
vysvetlivka p poznmka 2 vysvetova p. interpretova 1, vyklada I vysvetovate p. interprettor vysviaca p. svti I vysviacka p. posviacka vysvieti l .p. oiari 2. p odhali 3 vysvini sa porov. pini 2 vysvitn p. ukza sa 1,2 vysycha p. schn 1 vsyp p. vyrka vysypa 1. sypanm dosta niekam (oby. von z nieoho) vyklopi: vysypa, vyklopi piesok z firika, tabak z fajky expr. vykydn vykyda vykycn vyvrhn: zemiaky vykydal na kopu * vytrsi (vysypa mal mnostvo): y ytrsil obsah vrecka na dla vsypat (sypanm dosta dnu): kukuricu v(y)sypala do vreca 2. p. posypa 3. p. poveda1 v p. vka 1 vyachova p. odstrni 3 vava l.p. vka 1 2. p. dlh vye 1. (koho. oho) vyjadruje miesto poloen vyie od nieoho al. smerovanie na tak miesto (op. nie) povye (koho. oho; op. ponie): vye, povye domu vedie cesta; vye, povye cesty je studnika 2. (oho) vyjadruje vyiu hodnotu ako udva kvantitatvny vraz (op. nie) viac ako viacej ako nad (koho. o): zarobil vye, viac ako desatisc korn; nazbieral vye kila. viacej ako kilo jahd; na zpase bolo na ptisc divkov nespis. cez 3. (oho) vyjadruje vyiu mieru navye (oho) nad (koho. o): vye, navye plnu, na pln dokonili sto bytov 4. p. povye 1. 2 vyediven p. ediv 2 vyedivie p. obledn vyetrenie p prehliadka 1 vyetri skmanm vetkch okolnost, podrobnost urobi si o nieom presn obraz vyskma objasni: prpad treba ete podrobnejie vyetri, objasni preetri preskma (dkladne vyetri): situciu znova preetrili, preskmali zisti: treba zisti, i bol pchate sm vypou (pri sdnom al. radnom konan podrobi vsluchu): obvinenho vypouj ete raz kni. zasiar inkvirova: inkvirova obalovanho prehliadnu* prezrie (oby. lekrsky vyetri zdravotn stav): prehliadnu, prezrie pacientov vyetrovaka p. vyetrovanie vyetrovanie objasovanie inu zisovanm podrobnost al. sprievodnch okolnost: vyetrovanie vrady; vyetrovanie podozrivch osb hovor, vyetrovaka (Rzusov-Martkov) admin. slang, e t r e n i e v s l u c h v y p o -

870
vyin sa p. odchli sa 1 vyinut p. nenormlny 1, vykoljen vi sa l . p vypna sa 2 2. p. rs 5 vyvanie p vivka vivka ozdoba, vzor vzniknut vyvanm; vec s takouto ozdobou: obrus s vivkou, vstava viviek zried. vyvanie: blza s ndhernm vyvanm vka 1. priestor al. miesto v priestore od zkladnej roviny smerom hore: pada z vky; v ohromnej vke kril orol expr. vava (velk vka): modr vavy kni. v (Vansov) zastar.: vysokost' (Kaliniak) vsos: slva na vsostiach Bohu poet. vysota (Hviezdoslav) 2. stav, z ktorho sa vychdza pri hodnoten nieoho: vka trestu rove: umeleck rove hladina: cenov hladina miera: miera vzelanosti stupe: stupe kultry kni. niveau [vysl. n-v]: platov niveau vyker p. vsmech vykeri sa p. usmia sa vykiera sa 1. p smia sa I 2. p. posmieva sa vykabova sa p. posmieva sa vyklba, vyklbn p vytrhn I vykohli p. vydrhn vykolen p. vyuen, vzdelan vykoli p. vychova 1 vykoli sa p. vytudova vykopi p. vykastrova vkrab lek. odstrnenie sliznice z maternice lek. kyret slang, kyret potrat (umelo privoden): da si urobi potrat vykrabat', vykriaba krabanm odstrni zntra vrstvu nieoho; takmto spsobom vyprzdni nieo hovor vychrni: vykr(i)aba. vychrni zvyky jedla Z hrnca; misku cel vykrabe, vychrni vylzat (prstom, jazykom): vyle panvicu zokraba okrabat : zokraba, okrabat'zhoreninu z dna kotla povykrabova povychraova pozokrabova pookrabvat (postupne)
porov. aj kraba

vanie (zisovanie skutonost kladenm otzok): krov vsluch, vypovanie svedkov vyiba l.p. zbi 3 2. p. vyhna 1, 2 vyibn p vyhna 2 vyikova p. posla I. vyhna I, vystroji 3 vina p. kopec 1 vinn, vinov p. horsk vyinut l.p vysun 2. p. zmias

vykrabat' sa, vykriaba sa ako, s nmahou (oby. pomocou rk i nh) vyjs hore al. von odniekia* vyliez: vykrabal sa, vyliez na vysok plot, na strom; vykrabat sa, vyliez z jamy vyplhat sa (plhanm vyjs): vyplhal sa na najvy konr expr.: vydriapa sa vytvera sa vytveriga sa: vyriapal sa a na koniar; vytvera sa, vyriapa sa zo studne expr vyplazi sa (von odniekia): vyplazi sa z krytu vytiahnu sa expr.: vypanta sa vyplanta sa (pomaly vyjs): spod postele sa vytiahol, vypantal chlapec vykrabn p. vytrhn 1 vykrobit p. spevni vykrtn p. vyiarknu vykuten p. chud vykvra, vykvarova p. kvari 2 vyaha p. zbi 3 vyahn p. vybuchn 1 vyajfova p. vy pasova vyakova p. vyptra vylapovat' si p. s 1 vyliapa p. vychodit"' 1. zodra 1 vymari p. vyhodi I

871
vymatlan p. vychoden 1 vymatla p. vychodit'1 1 vymirgova p. vyhladit' 1 vymkan p. hladk 1 vymka p. vyhladit' 1 vymykn sa 1. p. vykznu (sa) 1 2. p. vytrati sa 1 3. p. vyviaznu vynorovan, vynurovan p. vyobliekan vyn p. horn vypra 1. zahrotenm predmetom vybra zo pr; takto vyisti vyparcha: vypra. vyparcha tmel vystka: vystka si zuby vydlabat' vyrpa: nokom vydlabal, vyrpal mozog z kuracej hlavy expr. vytibra (prstami): vytibraz kola hrozienka 2. p. njs I vypehovat' p vyptra vypekulova p. vymyslie vyperkovan p. vyzdoben, kvetnat 2 vyperkovat' p. vyzdobi vypicova p. vyptra vypini sa porov. pinit" 2 vypachn,vyplechn l.p. vystrekn 2.p. vylia 1 vyplha sa p. vykrabat' sa vyportovan hovor, portovanm vypestovan vytrnovan: vyportovan, vytrnovan telo otuil zdatn (zdrav, mocn od portovania): otuil, zdatn mlde vypuova p. pli vyrfova p. vytiahnu 3 vyie p. povye I vytarovan p. vyobliekan vytalrova p. vystroji 4 vytafrova sa p. vyoblieka sa vytartova p. vybehn 1 vyaven p. vyerpan vyavi sa p. unavi sa vytebota p. prezradi vyteka p. prezradi vytekn p. poveda' vytibra p. vypra I vytiepa, vytiepi p. vylomi vytipn p. vytrhn 1 vytramandi sa p. vyoblieka sa vytrfa p. vyhrei vytudova tdiom nadobudn kvalifikciu vyui sa: vytudoval, vyuil sa za lekra vykoli sa: vykolil sa na zpadnch univerzitch vytucha l.p, vyhna 1 2.p. objavi vytra p. vyptra, objavi vytva p. vyhna 1 vytvera sa, vytveriga sa p. vykrabat' sa vychan p. ochan 1 vycha, vycha 1. p. vydrhn 2. p. obdra 1 vyuchn p. vylia 1 vyuchn sa p. vyjs 1 vyumie p. vytrati sa 2, strati sa 1 vyrova p. oisti 1 vyustn p. vylia 1 vyvca p. zbi 3 vy 1. p. zavja I 2. p. narieka 1

vya
vyta 1 p. vykrca 1, 3 vyta 2 p. vymeta' 2 vyta sa p. vykrca sa 1, 2 vytka p. vhovorka vah 1 mechanizmus na dopravu, oby. vertiklnu: vyviez sa vahom na vyie poschodie, vah na uhlie hovor, lift: privola lift paternoster (stle sa pohybujci oben vah) vlek (mechanizmus na dopravu vleenm): lyiarsky vlek vah 2 p. ryvok, vpis vythan p. zroben vyahovac prispsoben na vyahovanie rozahovac: vyahovac, rozahovac gau, stl vythova p. vvrtka vyahova 1. ahanm, silou dostva al. dva odniekia von aha: vyahova, aha ihadlo; vyahuje, ah ke z vrecka vybera: vyber z taky spis expr. lovi (hada a vyahova): lov z omky muchu trha (nieo niekam vraten): trha zub, rekovku zo zeme 2. p. vyzveda sa 3. p. spieva 1 vyahova sa p chvli sa vytancova do stosti, vea tancova: uspokoji niekoho tancom hovor, vykrti: vytancoval, vykrtil vetky svoje spoluiaky expr. vyobraca: vyobracala ho v ardi expr. vytoi: vyto mlad nevestu expr.: vyvrtie vyzvta pozvtat': chlapci ns tak vyvrtli, e sme ledva dchali hovor, povykrca expr. povyta (postupne, viac osb) vytancova sa dosta ui tanca, dovle tancova natancova sa: ete sa dos nevytancovali, nenatancovali expr.: vyvrtie sa vyzvta sa: mlde, sa na diskotke vytancovala, vyvrtla, vyzvtala expr.: vyskka sa vykrti sa: U ste sa vyskkali, teraz o roboty! expr. vyobraca sa (v tanci) vytpa p. kvari 2 vytra expr. nepremyslene, nerozvne poveda (asto nieo, o malo osta utajen) expr.: vytrepa vytrieska: vytra. vyt repe, o mu zde na um expr.. oby. pejor.: vykrmi vytrbi vycenga vyzvonit' vybubnova vyrapota vyrepeti: ni v sebe neudr,
vetko vykrmi. vytrbi, vyrapoce expr.. oby. pejor.:

vybabota vyapota vylpka vylalota vybrbla vyfrfota vytrkota: vybabotal vetky rodinn tajomstv expr.. oby. pejor.: vyvirika vytebota vykotkodka vykrkori vygga vygagota vy kvka vyspieva vyteka: vyvirikala, vykotkodkala o mne vetko svojej kamartke expr. vyklebeti (klebetenm poveda): vyklebetila nae zmery vyzradi prezradi vyjavi (poveda nieo, o malo osta utajen): vyzradi, prezradi tajomstvo subt. vykecat' vytra sa p. vyjs 1 vytasi p. vytiahnu 1 vytasi sa p. ukza sa 3 vya 1. rbanm, sekanm, t'atm odstrni; takto zbavi porastu al. utvori nieo vyrba vyseka: vya, vyrba star dub; vya, vyseka cestiku cez htinu vyklova (t'atm vybra zo zeme): vy klovaprchniv strom zoa st (t'atm odstrni): zoa, sa star hruku vysekn: vysekn star haluz pre-

vyai
rba preseka (rbanm, atm utvori al. miestami vya): prerba si otvor v ade; prerba, preseka si cestu povytna pozotna postnat' povysekva (postupne) 2. p. vylepi 2 3. p. zbi 3 vyai p. zska 1, porov. ai vaok 1. ltka zskan vylhovanm extrakt: rastlinn vaok, ajov extrakt esencia: likrov esencia vluh: alkoholick vluh odvar (varenm a vylhovanm zskan vaok) farm. tinktra (liehov, vnny al. vodn vaok z drog): jdov tinktra nespis. trest 2. kladn vsledok podnikania, obchodu a pod.: vaok hosporenia zisk: predva so ziskom vnos: slab hektrov vnosy trba (zisk z predaja): mesan trba kni. al. hovor, profit: m z toho znan profit vyteka 1. teenm sa dostva odniekia von tiec vymoka (v menom mnostve): zo stromu vytek, vymok ivica; kesi tu vytek, teie, vymok olej presakova (prenika cez nieo): cez stenu presakuje voa; z rany presakuje krv prdi (vyteka, tiec prdom): z jazera pri voa do rieky 2. vychdza zo zeme al. inho prrodnho zdroja prameni vyviera: nedaleko vytek, pramen, vyviera minerlna voda kni?.. prtit' vytentova sa p. vykalat' sa vyteperi p. vynies I, vytiahnu 1 vyteperi sa p. vyjs 1 vter p. neres vyteriga sa p. vyjs 1 vytesa 1. porov. kresa 1 2. p. vyry 1 vyteen p. naradovan

872

2. p. vykrabat' sa 3. p. vyrs 1 4. p. roztiahnu sa 1 5. p. vyoblieka sa 6. p. ukza sa 3 vytiahnut 1. p. vysok 1 2. p. vyobliekan vytna p. rba 1 vytisn tisnutm, tlaenm dosta von, hore al. pre odniekia vytlai: vytisn, vytlai voz do kopca; vytisn si, vytlai si kvapku krvi z prsta; vytisn, vytlai protivnka z dobrho miesta povytska povy tla (postupne) p. aj vyhna 1 vytkn 1 pri nsilnom pohybe si porani kbov vzy, puzdro vyvrtn: vytkn, vyvrtn si lenok vymkn: vymknut lenok zried podvrtn: podvrtnut lenok vykbi vykrti vykrtnu: dobre, e si pri pe nevykbil koleno, e si nevykrtil, nevykrtol lake vytkn2 porov. vyta2 vytla porov. vytisn, p. mka 1 vytlai p. vytisn, vyhna 1 vtlaok p. kus 2 vytc l.p. vybi 1,2 2. p. rozbi 1 3.p. zbi 3 4. p. zska 1 vytliapa p. poveda' vytlie p. zhasn 1 vtlk p. jama 1 vytmavit' p. vysvetli vytn p. vylepi 2 vytoi 1. zvoli slo na selnici vykrti: vytoi, vykrti telefnne slo prvej pomoci 2. p. skrti 2 3. p. vytancova 4. p. zmias vytoi sa p. vyhovori sa 2 vtok l.p. vron 2. p. sekrt vytopi 1 l . p zaplavi 1 2. p. vyhna 1 vytiahnu 1. ahanm al. bratm dosta von vybra vytopi 2 p. rozpusti 2, porov. kvari 2 vya: vytiahnu, vya zadret triesku z prsta; vytiahvytrantri p. prezradi nu, vya siastku zo stroja vyvliec (ahavm vytrati p. strati 1 pohybom): vyvliec ni z ihly vyslobodi (uvoni a vytiahnu): vyslobodi zranenho z trosiek vylovi vytrati sa 1. nepozorovane ods hovor. expr. vypari sa: (vytiahnu z vody, tekutiny): vylovi havarovan auto z oslavy sa vytratili, vyparili prv expr.: o d k r a d n sa z rieky expr.: vyteperi vytrepa (ako, s nmahou u k r a d n sa vykradn sa: vykradol sa z bytu ako vytiahnu): vyteperi ln na breh vytasi (rchlym zlodej; ukradla sa ku kamartke hovor.: vyklznu (sa) pohybom vytiahnu): vytasi n, zbra povyahova vymykn sa (nenpadne a rchlo): vyuije priazniv situciu a vymykne sa von zried odtrati sa stra povybera povyvlieka povyslobodzova ti sa zmizn (nenpadne a rchlo) expr vytrsi sa (postupne, viacero osb) 2. ahanm da do rovnej polohy vypn napn poodchdza (postupne ods): obecenstvo sa u natiahnu: vytiahnu, vypn plachtu vystrie: vytrsilo * povytrca sa expr.: povykrda sa vystrie si dy rozostrie rozprestrie: rozostrie poodkrda sa (postupne: o viacerch jednotlivcoch) deku na trvu povyahova* povypna* ponapna 2. pomaly, pozvona presta jestvova strati sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila vymizn zmiz ponaahova povystiera (postupne, viac vec) n zanikn: dobr zvyky vymizli, zmizli pomin 3. posun dohora zdvihn: vytiahnu, zdvihn sa min sa pren. vyumie: lska sa po roku oboie nadvihn (trocha): nadvihn si suku nad (po)minula hovor. expr. vypari sa: slunos sa akosi kolen hovor. expr. vyhna: vyhna mr o vky; vyvyparila expr.: z a k a p a t skapat: ohaduplnos vari tiahnu, vyhna ceny na maximum hovor. expr. vytlai ete nezakopal a kni.: odumrie umrie: ndej ete subi. vyrova (ceny) celkom neoumrela povytrca sa postrca sa 4. p. vylka 1, 2 5. p. vyjs 1 6. p. vypit 7. p. vyvo(postupne) la 3 vy trvi p. strvi' 1 vytiahnu sa 1. ahom sa da do vzpriamenej, rovnej vyta 1. vysva odniekia von vystrkova polohy (o tele a jeho astiach) vypn sa: vytiahla sa, vypla sa na pikch vzpriami sa napriami sa: vystka: vyta, vystka ruku cez dvere; slimk hro sa vzpriami natiahnu sa: napn sa, natiahvyta, vystrkuje roky vyplazova (vyta jazyk) nu sa za loptou narovna sa: cel sa narovnal ukazova (pazry): maa ukazuje pazry

873
2. presahova cez nieo tra vynieva: zo stromu vytali, trali such koiure; zo steny vytal, vynieval klinec prenieva: osi tu prenieva hovor.: vykka vykukva vykukova: spod klobka vykkaj, vykukuj svetl kuery 3. expr. dva na npadn miesto ukazova: vyta, ukazuje svoje bohatstvo vystavova na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nov oblieky vyta sa p. ukazova sa 3 vytri l.p. vysun 2.p. otri vytrnovan p. vyportovan vytrepa 1. p. vyklepat' I 2. p. vybi 1 3. p. zbi 3 4. p. vynies 1. vytiahnu 1 5. p. vytra vytrepa sa p. vyda sa 2. vyjs 1 v y treskn, vy tresn p. poveda vytresta p. potresta vytetit' p. vyvalit' 2 vytrhn 1. prudkm pohybom uvoni a oddeli; prudko vzia, prudko vytiahnu vyklbn: vytrhn si. vyklbn si gombk na kalnte; vytrhn, vyklbn boav zub; vytrhn, vyklbn z ruky pero nr.
v y s k u b n (Figuh) expr: v y d r a p n vydrapi:

vyuka
rokov prebiedili v chudobe prekona expr. preskka: vea zlho v ivote prekonala, preskkala odtrpie (trpenm prest): hriechy si u odtrpel odpykat (vytrpie trest): odpykal si to vzenm zai prei oksi sksi zaksi (nieo zl, negatvne) nab i e d i sa expr. n a p s o t i sa hovor, expr n a t r i e sa (vytr-

vydrapn list z psanky; vydrapil mu bankovku z rk vymykn: vymykal dedovi peaenku a uiel vychmatn vychyti (prudko vzia) expr: vykmasn* vykrabn vydrmn: vykmasne jej z nruia diea; vykrabne, vydrmne mu kok z ruky vyrva (nsilm): vyrva zbra nepriateovi expr. vytipn (konekmi prstov, pinzetou a pod.) vyvrti (zo zkladov, z koreov) vytrha vyklba expr.: vydriapa vykriabal' (postupne vytrhn): vytrha vlasy, nechty niekomu povytha povytrhva povytrhva povyklbva povydrapova povydrapva (postupne, viac vec) 2. oddeli, odleni z nejakej svislosti vybra vya: slov vytrhnut, vybrat, vyat z kontextu vylenit : neodvodnene ste vec vylenili zo svislosti 3. hovor zbavi akej, neprjemnej situcie vyslobodi oslobodi dosta: vytrhn, vyslobodi, dosta niekoho z. otroctva, z. nebezpeenstva vymani vytiahnu: vymanila, vytiahla syna z neastia, z biedy zachrni (pred niem) 4. p. vyrui vytriasaka p. neprjemnos vytrias p. vyklepat' 1 vytrbi sprv vycibri vytriedi p. vyleni vytrieli p. vybehn I vytrieska 1. p. vyhna 1 2. p. zska 1 3. p. zbi 3 vytrie 1. p utrie, zotrie 1 2. p vyiarknu, vyhladit'3 vytriezvie 1. sta sa triezvym otriezvie: do rna ledva vytriezvel, otriezvel * fraz expr vyspa sa z opice 2. ochabn v nejakom cite, intenzvnom zpale za nieo ochladn schladn: vytriezvie z ilzi; ochladn z nadenia; po sklaman vytriezvel, schladol vytrovi sa p. vyda sa 3 vytrpie znies yzick al. duevn utrpenie pretrpie: vytrpie, pretrpie vea ponenia podstpi: podstpi trapy vojny vyst prest: ktovie, o vetko r koncentrku vystli, pestli expr. prebiedit: vea

pie vea biedy): vea sme cez vojnu nabieili, napsotili vytrbi p. prezradi vytrubova p. trbi I vytrucova p. vymc 1 vtrus p. vkal vytrsi 1. p. vysypa I 2. p. strati I 3. p. vypi 1 vytrsi sa p. vytrati sa I vytrval 1. ktor zotrvva, nepoavuje v innosti; svediaci o tom hevnat nemorn: iak vytrval, hevnat v uen; vytrval, nemorn silie nenavn (ktor neberie ohad na navu): nenavn pracovnk zastar. vytrvanliv: vy trvanliv nmaha (Vajansk) tvrdoijn porn: kls tvrdoijn, porn odpor nepoddajn neoblomn nestupn: nepoddajn, neoblomn, nestupn povaha zastar. nezmarn pren mrav (o prci) expr.: skaln vern: skaln, vern fanik 2. dlh as trvajci al. asto sa opakujci trval: vytrval, trval dade neprestajn neprestvajci nepretrit: m neprestajn, neprestvajce bolesti ustavin: ustavin nariekanie zastar. vytrvanliv p. aj trval vytrvanliv p. vytrval 1, 2 vytrva 1. zachova si urit stav, urit vzah k niekomu, nieomu zotrva: vytrva, zotrva vo svojom presveden vydra: vydral v hneve cel as poet strva osta zosta: (z)ostali a do konca vern mylienke slobody 2. nevzdiali sa z miesta zotrva: naalej nemohol vytrva, zotrva v rodine pobudn: pobudol s kamartmi do rna zdra sa osta zosta: bolo by dobre, keby ste sa zdrali s nami, keby ste (z)ostali s nami pri chorom vytryskn p. sprv, vystrekn vytrenie p. vzruenie 1 vtrnctvo sprvanie prznan pre vtrnkov, vtrncky in: dopusti sa vtrnctva ulinictvo pejor. chulignstvo p. aj vtrnos vtrnk ruite verejnho poriadku: opit non vtrnk expr. nespratnk hovor kandalista (Karva) hovor, zastar kandlnik (Vajansk) pejor. chulign: polcia rozohnala chulignov subt. grzel vtrnos poruenie verejnho poriadku: non vtrnosti; medzi divkmi vznikli vtrnosti vstup: robi vstupy kandl: vyvola kandl na ulici incident: incident na hraniciach neprstojnos exces: alkoholick exces ulinictvo pejor. chulignstvo: spcha ulinictvo hovor, scna: vyvola scnu hovor. expr. garazda: stvra garazdu hovor, alotria vytuen, vytunen p. tun I vytui sa p. stunie vytuchn p. vyprcha 1. vypchnu vyuka p. vyklepat' 3

vyukva
vyukva p. klepa 3 vytui p. vycti vyten tobne akan (a dosiahnut) kni/. ken: dosiahnu vyten, ken cie vysnvan vybjen (vo fantzii utvoren): vysnvan, vyhjen astie ten: tend lska (Figuli) oakvan elan iadan vyiadan: elan iea vyti sa p. vyalova sa vytvra p. tvori 1, zaklada 2, modelova vytvra sa p tvori sa vytvarova p. stvrni vtvor p. dielo, prca 5 vytvori p utvori I, 2 vytvori 1 p. vyli 1, 2 vytvori sa p. utvori sa vyti p. uri 1 vtyka p. trasrka vytka p. vyta' vuba p. vyuovanie vyuen ktor zskal odborn vedomosti v uebnom odbore kolen vykolen (kolenm vyuen): vyuen, kolen, vykolen murr vycvien cvien (cvienm zdokonalen): vycvien, cvien hasi p. aj vzdelan vyui sa p. vytudova vun p. pouenie 1 vyuovanie vyuovac proces: vyuovanie fyziky, modern metdy vyuovania vuba menej vhodn vuka: spja vubu s vchovou; vuka ejepisu kolenie vzdelvanie (vyuovanie, oby. v kurzoch): odborn kolenie, vzdelvanie hovor, kola: dnes nieje kola vyuova p. ui 1, 3 vytovanie p. plat vytova p. ztova 1 vyuujci p uite vydi p. zadymi vuka p. vyuovanie vyumelkovan psobiaci umelo preumelkovan neprirodzen strojen: vyumelkovane, neprirozen, strojen pozia * afektovan: afektovan jazykov prejav tylizovan artistick /.ried. artistn (vemi zdrazujci formu, oby. v umen): tylizovan, artistn prejav; prli artistick, artistnforma * nten: nten veselos hran predstieran neprimn: hran, predstieran zujem o nieo; neprimn smev nsiln silen (psobiaci nasilu): nsiln, silen humor, pla rafinovan (vyrtan na efekt): rafinovan elegancia kni. precizny: precizny tl vyumva p. umy vyupratova p. uprata 1 vysti l.p. vlia sa 2. p. skoni sa 2 vyutiera p. utrie vyui racionlne poui vo svoj prospech zuitkova vyuitkova: treba vyui, zuitkova sksenosti starch; dobre vyuitkova as ui (prjemne vyui): deti uili slnka do vle /ned.: zosoi zosohova: vetko vie v domcnosti zosoi zroi: veomosti zskan v cudzine mnohonsobne zroil hovor.: vychosnovat schosnova: veela vychosnova aj star atstvo zneui* kni. nadui (vyui na neest-

874
n ciele: prli vyui): nadui nieiu dveru vykoristi expr. vydrancova (bezohadne vyui): vykoristi. vydrancova prrodn bohatstvo expr. vymka: vymkali gazdov, ako len mohli hovor. expr. pumpn (finanne vyuit): chcel ete rodiov poriadne pumpn vyuitkova p. vyui vyvbi p. vylka 1 vyvadi sa 1. p. pohda sa 2. p. vyhrei vyvdza p. vystrja' vyva 1. p. zvali 1. vyvalit' 1 2. p. vyvaka vyvalen p. prekvapen vyvalit' 1. tlakom vytrhn zo zkladov vyvrti: vietor vyvalil, vyvrtil strom vyrti vybra vvrca: auto vyrtilo, vybralo polovicu mru; prd vyrcal kus brehu vylomi vyrazi (nsilne): vylomi dvere zvali zrti zbori: zvali, zrti, zbori nosn pilier vyva zva zbra povyvaova povyvraca povylamova (postupne, viacero vec) 2. expr. vysun von (oi, zried. jazyk) expr.: vytetit' vypleti: vyvalila, vytetila na ma prekvapen oi expr. vypli: od asu vypli vek hned oi vyplazi (jazyk): posmene vyval, vyplaz na ns jazyk 3. p. zaplati I vyvalit sa 1. p. zvali sa 1. spadn 1 2. p. ahn si 1 3. p. vyhrn sa 1, 2 4. p. umrie vyvaka vlkom, vanm spracova vyga: vyvaka. vyga cesto * vyva (vanm, ganm): vyva bochnk chleba vyvaova porov. vyvalit'2 vyvaova sa p. zaha vyvandrova p. emigrova vvar 1. tekut vaok zskan varenm: vvar z kost bujn (ist hovdz vvar): bujn s vajcom vvarok: bylinov vvarok odvar odvarok (varenm a vylhovanm zskan vaok): ihavov, ryov odvar 2. vodohosp. as pod haou, v ktorej sa tlm pohybov energia vodohosp. vvarisko vyvra 1. varenm (oby. v sapontoch) zbavova neistoty zvra: vyvra, zvra bielize dezinfikova (varenm): dezinfikovanie operanch nstrojov 2. p. vari I vyvari p. sterilizova 1 vyvari sa p. odpari sa vvarok p. vvar 1 vyvarova sa p. vyhn (sa) 2 vyvarva sa p. vyhba (sa) 2 vyva porov. vyviez 1,2; p. viez vyvate!' p. vvozca vyvenos p. proporcionalita vyven p. vyrovnan 1, 2 vyvi 1. uvies do rovnovhy vycentrova: vyvenie, vycentrovanie kolies vybalansova: vybalansova telo na lane 2. nahradi niem rovnakej hodnoty kompenzova vykompenzova: nedostatky sa usiluje vyvi, (vyjkompenzovausilovnosou n a h r a d i * vyrovna: ako nm nahraia, vyrovnaj straty, ktor sme utrpeli

875
3. nadvihnutm (oby. nsilne) uvoni vypi (plkou): vyvi, vypi dvere vylomi vyrazi vyvalit" (nsilne, tlakom): vylomi, vyrazi kryt na nieom; vyvalit pe, kame zo zeme po vyvaovat povypaova povylamova povyra povyvaova (postupne, viac vec") vyvedrisa p. vyasi sa. vyjasni sa 1 vy veni 1 p. vyzdobi vyveni p. sprv, vyvetra 2 vyventilova sa p. odreagova sa vves p. vveska 1 vyvesi 1. p. vylepi 1 2. p. zavesi 1 vveska 1. vyvesen oznmenie: vveska o literrnych novinkch oznam: preta si oznamy zastar. vves (Kukun) odb. afi 2. p. tabua 2 vyvea p. zavesi 1 vyvetran p. zastaran1 1 vyvetra 1. vystavi inkom erstvho vzduchu prevetra: vyvetra, prevetra zafajen miestnos; vyvetra si, prevetra si hlavu hovor, expr.: vyluftova preluftova: vyluftova, preluftova periny osviei (vzduchom): s sa osviei von 2. s s niekm na vzduch prevetra s von (s niekm): vyvetra, prevetra psa, s so psom von hovor, expr.: vyluftova preluftova: s sa vyluftova k Dunaju vyvies (psa): idem na hodinku vyvies psa
nesprav, vyveni

vyvola
vyviez 1. vezenm dopravi niekam (oby. von al. hore) odviez: vyviez, odviez odpadky z. dvora; vyviezli, odviezli ns a na sam vrch * zaviez: lanovkou sa zaviez na Hrebienok vyvozi povyva odvozi poodva (postupne, viacero osb, vec) 2. preda a dopravi do cudziny exportova: vyviez. exportova zbrane vyvozi povyva (postupne) vvin proces, ktor vedie oby. k zloitejm a dokonalejm formm vvoj: prirodzen vvin, vvoj; vvin, vvoj spolonosti evolcia (postupn kvalitatvna zmena: op. revolcia): biologick evolcia vvinov tkajci sa vvinu vvojov: vvinov, vvojov tdium evolun: evolun teria vyvin p. zostroji vy vin sa 1. vznikn v procese vvinu utvori sa vytvori sa: z nich organizmov sa vyvinuli, utvorili vyie vyformova sa: ak, ako sa udalosti v rodine vyformuj pren. expr. vykvitn: ktovie, o z toho ete vykvitne p. aj vznikn 2. dosiahnu vy stupe vvinu vyspie vyrs nars: vyvinul sa, vyspel, vyrstol na peknho mldenca dospie: pohlavne dospie expr. vykresa sa: vykresala sa z nej ra dievina 3. p. vymani sa vyvinut 1. ktor sa vyvinul, oby. telesne vyspel zrel: predasne vyvinut, vyspel diea; na to nie je ete zrel dozret: je z neho dozret mldenec dospel (ktor dokonil fyzick vvin): dospel lovek urasten (ktor dobre vyrstol): m dvoch urastench synov expr. vyformovan: pekne vyformovan deva 2. ktor dosiahol ist rove vyspel rozvinut rozvit: vyvinut, vyspel, rozvit kolstvo, hospodrstvo vyzret zrel: vyzret, zrel umelec p. aj vyspel vy vli p. vynies 1 vyvlda p. zvldnu 1 vyvlastni p. skonfikova vyvliec 1. p. vytiahnu 1 2. p. vynies 1 vyvliec sa p. vyjs 1 vvod 1. koncov as nejakho vedenia: vvod kbla vvodka (rrkovit zakonenia elektrointalcie) 2. p. zver 2 vyvodi p. dokza 1 vvodka p vvod 1 vvoj p. vvin vvojaschopn p. perspektvny vvojov p. vvinov vyvola 1. spsobi vznik vzbudi podnieti: vyvola, podnieti hdku, nepokoje, bitku, rados; vyvolanie, vzbudenie tosti, repektu, obdivu kni. vznieti: ktosi vznietil proti nm podozrenie zobudi: chceli v ns zobudi scit kni navodi: artom navodi prjemn atmosfru vyari kni vyldi: vyari, vyldi smev zaprini km rozpta (zaa nieo negatvne): zaprini, rozpta poiar, vojnu 2. urobi si o nieom, o niekom v mysli predstavu predstavi si vybav i si: vyvol si, vybav si v mysli

3. unikn, rozplyn sa vo forme plynu, drobnch iastoiek (o pachoch) vyprcha vypchnu: voavka rchlo vyvetrala. vyprchala, vypchla vytuchnt vymlan vymlanie: pivo v pohri vytuchne. vymlanie zastar. vyvetrie (Dobinsk) vyvetri p vyptra vyviaza 1. p. zviaza 1 2. p. priviaza vyviaznu unikn akej, nepriaznivej situcii dosta sa (z nieoho): vyviaznu, dosta sa z nebezpeenstva so zdravou koou zachrni sa: pri havrii sa vetci zachrnili expr vybdnu zastar vybs: konene vybr'dol z dlhov vymani sa vyslobodi sa expr.: vymota sa vymc sa (s nmahou sa dosta z neelatenho stavu): priam zzrakom sa vymani, vymc z obkenia expr.: vymykn sa vykznu (sa) (ikovne): vymykn sa spo povinnosti expr.: vykukova vykoruova vybicyklova vykrti sa (vyviaznu z nieoho vlastnm priinenm, vhovorkami a pod.): vedel vykukova, vybicyklova Z kadej situcie vyvieraka p. prame 1 vyviera p. prameni 1, 2 vyvies 1. urobi oby. nieo nenleit, zl al. nezvyajn, artovn a pod. vykona expr. vyparati: chlapci zasa osi vyviedli, vykonali, vyparatili zried. vyini expr: povyvdza pov ykonva povya postvra povystrja popcha poarapati (postupne, viac skutkov): za mlada povyvdzal, postvral vea hlpost expr.: navyvdza navystrja navya nastvra napcha (vyvies vo vekom mnostve) 2. p zavies I 3. p. vyvetra 2

vyvolva
znmu tvr kni. evokova: evokovalo to v ns radostn nladu 3. menom vyzva iaka odpoveda tud. slang, vytiahnu: mono ma dnes profesor nevyvol, nevytiahne vyvolva kto vyvolva nieo vyvolvate: vyvolva zbavnho parku vyvolva 1. porov. vyvola 2. p. vola 1, 3 vyvolvate 1. p. vyvolva 2. p. pvodca 1 vyvolen p. nevesta vyvolenec p. obbenec vyvolen p. ench vyvoli, vy voli si p. vybra 1 vyvoan p. voav vyvoniava p. voa 1 vvoz vyvanie domcich vrobkov, surovn a pod. do cudziny (op. dovoz) export: vvoz, export strojov, ponohospodrskych plodn vvozca kto vyva nieo do cudziny (op. dovozca) exportr: vvozca, exportr obuvi, automobilov, uhlia
zried. v y v a t e

876
vyvrzn p. ods 1 vyvsta p. vynori sa 2 vyvenina, vyvenisko p. kopec 1 vyven 1. ktor zaujma vyiu polohu zven: vyven, zven miesto * nadvihnut zdvihnut: vyven, zdvihnut golierik; zdvihnut hlavy 2. p. vysok 3 3. p. vznamn 1 4. p. poven vyvi sa p. zdvihn sa 1 vyvyova sa p. vypna sa I, pi sa 1 vyvzdorova p. vynti 1, vymc 1 vyzabva sa p. zabavi sa 1 vyzabja p. vyhubi vyzameta p. zamies vyzaukova da vea zach hovor.: vyfacka scka nafacka: vyzaukova, vyfacka nevinnho * expr.: vyfliaska sfliaska nafliaska vyplieska vypliaska naplieska splieska vycpa vypcka (rukou vybi po tvri al. po inej asti tela): nahnevan vyfliaskala, vyplieskala, vypckala iea po stach, po rukch vyzbiera p. pozbiera vzbroj 1. sbor zbrojnch prostriedkov: vojensk vzbroj, stav vzbroje kni. zbroj: vojaci v plnej zbroji zastar vyzbrojenie (Jg) 2. sbor predmetov potrebnch na vykonvanie istej innosti: protipoiarna vzbroj vstroj: poovncky vstroj vbava: portov vbava vybavenie: modern vybavenie bicykla a r m a t r a (prdavn siastky a mechanizmy strojov a zariaden na ich sprvnu innos): armatra potrubia kni. vystrojenie (Hviezdoslav)

vyvozi p. vyviez 1, 2 vvozn tkajci sa vvozu exportn: vvozn, exportn tovar vyvraca vracanm vyda zo aldka vyvrti vydvi: vyvraca, vydvi cel veeru hrub. vygrca zjemn.: vyvracka vygreka (o deoch) vyvrhn: vyvrhol vetko, o zjeol vyvrti 1 l.p. skrti 2 2. p. vy vali 1, vytrhn 1 3. p. prevrti 2 4. p. poprie vyvrti p. vyvraca vyvrti sa p. spadn 1 vvratok vyvrten obsah aldka subt. zvratok hrub. grcanec vyvravie 1. p. vyhovori 2. p. porozprva vy vravie sa p. vyhovori sa 1, 2 vyvradi p. vyhubi vyvreskn p. zakria vyvreskova,vyvreskva l.p. kria 1 2. p. spieva 1 vyvrhe p. vydedenec, zloinec vyvrhn l.p. vysypa 1 2. p. vyvraca 3.p. vyhna 1 vyvrcholenie p. vrchol 2 vyvriesknu p. zakria vyvrie l.p. odpari sa 2. p. vystrekn vyvrie zavrie al. zamkn dvere pred niekm, niem vymkn vyprie: niekto ns vy vrel, vymkol z izby; vyvrie, vyprie dvere pred nevolanou nvtevou zried. vytvori vyvi sa nespravodlivo prenies svoju nespokojnos na niekoho, nieo fraz. vylia si zlos: opit sa vyvil, vylial si zlos na deoch vypomsti sa pomsti sa (odplati sa pomstou za nieo): (vy)pomstili sa na nevinnch subt. zrajtova (vyvi sa na niekom ostrm slovom): zrajtova tudenta vvrt p. vrt vyvrtvaka p. vtaka vyvrtva p. vta 1 vyvrtie p. vytancova vvrtka nstroj na vyahovanie ztok: n s vvrtkou vyahova (Fabry) subt. toplcger vyvrtn p. vytkn1

vyzbrojenie p. vzbroj 1 vyzbrojen ktor m zbrane ozbrojen: dobre vyzbrojen, ozbrojen armda obrnen (vyzbrojen brnenm): obrnen bojovnk vyzbroji 1. p. ozbrojit' 2. p. vybavi 3 vyzbrojova p. zbrojit' vzdoba robenie nieoho peknm, slvnostnm a pod.; predmety na to uren a spsob ich pouitia: postara sa o vzdobu hrobov; pekn vzdoba vianonho stromeka dekorcia: barokov ekorcia miestnosti ozdoba: umeleck ozdoba palca okrasa: park je okrasou mesta vyzdoben bohato opatren ozdobami ozdoben: miestnos vyzdoben, ozoben kvetmi skrlen okrlen: pracovisko je nes skrlen, okrlen expr.: vyakan naakan (vemi al. nevkusne vyzdoben): vyakan byt expr. vyperkovan (ozdoben perkmi): vyperkovan ruka expr. vypardn: vypardnmlenci expr. vyfintn: chodieval
vyfintn ako pv hovor. expr. v y c i f r o v a n : vycifrovan

kone expr. vycipkan: vycipkan eny hovor. expr. vyperen (ozdoben perom) vyzdobi ozdobami, vzdobou (oby. bohatou), kvetmi a pod. urobi peknm, slvnostnm ozdobi: slu vyzdobi, ozdobi girlandami vykrli vykrsi skrli okrli: vykrli, skrli nevestu diadmom expr.: vypardit' vyfintit' (obleenm) expr.: vycifrova vyaka (vyzdobi lacnmi ozdobami) expr. vycipka (dkladne vyzdobi): vycipkan hlava *

877
vyveni oveni (vyzdobi vencami): vyvenen, ovenen brna poet.: vykvieti okvieti (vyzdobi kvetmi) hovor. expr. vyperi (vyzdobi pierkom): vyperen svadobania vyperkovat': vyperkuje si ruky drahmi prstemi vzdobn p. ozdobn 1 vyzdravie p. uzdravi sa vyzdvihn 1. p. zdvihn 1 2. p. vybra 2 3. p. zdrazni vyzelenat sa, vyzeleni sa p. zazelenat sa vyzera' 1. ma ist vzor, vzhad psobi (budi ist dojem): vyzera, psobi usralo, svieo, pekne pripada zda sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi star, ako bol v skutonosti 2. p. zda sa 2 vyzera 2 1. chvami sa dva odniekia von hovor.: vykka vykukova vykukva: vyzer, vykka z zkeho oblika pozera: pozer {chvami) na oblohu expr. vyzza vyzizova: deti zvedavo vyzzaj zastar. Vyhiiada (Rzus) 2. hadie v oakvan nieoho aka oakva: tobne vyzer, ak, oakva syna 3. p. tra I vyzha sa p. vybri sa vyziabnut p. uzimen vyzierka p. priezor vyzza, vyzizova p. vyzera2 1 vyzizn p. pozrie (sa) I vyzlacova p. zlti vyzliec stiahnu z tela (obleenie): zbavi niekoho obleenia (op obliec) zobliec: vyzliec, zobliec si suku, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabta odstrojit': odstrojenie nevesty /.odie zodia: zodeje si premoen aty zvliect: zvleie zo seba uniformu; zvleiem place diea obnai (zbavi obleenia): obnaila diea do psa povyzlieka pozoblieka poodstrja pozodieva pozvlieka (postupne, viac ast odevu al. viac osb) stiahnu: v sobotu stiahne periny a oblieky vyperie vyzlosti sa p. vybri sa vyznaenie 1. p. vyznamenanie 1. 2 2. p. znaka vyznai 1. p. oznai 1 2. p uri 1 3. p. vyznamenat' vyznai sa p. vyznamenat' sa vyznakovat p. oznai 1 vznanos p. vznam 2 vznan p. vznamn I vyznaova p. charakterizova 2 vyznaova sa ma ako charakteristick znak zastar. vyznamenvat' sa: n rod sa vyznauje, vyznamenv vysokm vzrastom * oplva prekypova kypie (ma nieoho v hojnej miere): povahovo oplva, prekypuje veselosou; starec kyp mdrosou kni. honosi sa: katie sa honos vzcnymi pamiatkami vznam 1. mylienkov obsah: vznam slova, vety zmysel: poui slovo v istom zmysle npl: ivot bez. nplne kni znaenie: znaenie symbolu (Dobinsk) 2. vntorn cena: vznam koly pre ivot; udalos mimoriadneho vznamu dleitos zvanos: dleitos, zvanos rozhodnutia vznamnos vznanos: vznamnos, vznanos poslania vha: pripi-

vznamn
sova nieomu vek vhu vnos: vnos uznesenia hodnota: hodnota vedeckho diela velkost': mravn vekos loveka dosah: in vekho spoloenskho dosahu formt: umelec svetovho formtu funkcia: dorozumievacia funkcia rei kni. znaenie: znaenie kongresu (Mrz) kni.: relevancia relevantnos: relevancia, relevantnos vzahu vyznamenanie 1. prejav cty, vnosti, uznania vyznaenie: vau nvtevu pokladm za vek vyznamenanie, vyznaenie pocta: preukza niekomu poctu es: poklada si nieo za es 2. uznanie zsluh, inov: nieo ako vonkaj prejav tohto uznania: udeli niekomu vyznamenanie, nosi vyznamenanie rad (vyie vyznamenanie): odovzda niekomu rad M. R. tefnika medaila (minci podobn symbol ako vyznamenanie): zlat medaila hovor, expr metl: dosta metl zastarv. vyznaenie (Jg) vyznamenat da ako odmenu, ocenenie, preukza poctu pocti: prezident ns vyznamenal, poctil pozvanm zastarv vyznai: vyznaili by ste ns, keby ste prili k nm odmeni oceni (kladne ohodnoti: udeli ocenenie): odmeni, oceni knihu cenou roka dekorova (slvnostne vyznamenat' oby. medailou a pod.) vyznamenat' sa sta sa znmym, prejavi sa niem mimoriadnym (oby. kladnm) preslvi sa vynikn: vyznamenat sa, preslvi sa odvahou; v sai vdy najviac vynikol, vyznamenal sa n spoluiak excelova: na scne excelovala sopranistka ukza sa: ukza sa svojimi schopnosami vyznai sa: vyznail sa v nejenej bitke hovor, blysn sa expr. zaiari: blysn sa, zaiari vkonom, vedomosami
hovor, iron.: v y c a p i sa v y c a j c h n o v a sa v y f a r b i s a

(negatvne sa vyznamenat): vycapi sa hlposou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec vznamnos p. vznam 2 vznamn 1. ktor m velk vznam vznan dleit zvan prominentn: vznamn, vznan, dleit, prominentn osobnos; vznamn, zvan okolnos; vyriei zvan problm veavznamn mnohovznamn: veavznamn rozhodnutia historick (niem v minulosti vznamn): dnes si pripomname historick udalos svtodjn kni svetodejinn (historicky vznamn): svtodjn objav, svetodejinn vazstvo pamtn kni. panitihodn: pamtn bitka, pamtihodn rok slvny: slvne vroie podstatn: poasie bez. podstatnch zmien rozhodn rozhodujci (ktor o nieom rozhoduje): nastal rozhodn, rozhodujci okamih osudn osudov (majci oby. negatvny dosah): osudn, osudov vplyv prevratn: prevratn vynlez prelomov: prelomov asy alekosiahly: alekosiahle zvery strategick (dleit z istho hadiska): strategick suroviny epochlny: epochlny vynlez velk: to je vek vec vren: vren svedectvo vny: vne nebezpeenstvo nezaplatiten neoceniten: poskytol mi nezaplatiten, neoceniten sluby vzcny: dnes akme vzcneho hosa zodpov edn: vykonva zodpovedn funkciu hovor, expr., oby. iron. ak: ak ara expr. svetoborn: vymyslie nieo svetoborn eln popredn predn: eln predstavite

vznamoslovie
ttu; by na poprenom mieste; predn bojovnk za udsk prva vedci: vedci inite prv (ktor nieo zna): patr medzi prvch vedcov hlavn: ma na nieo hlavn vplyv prvorad: prvorad loha zastar. vyven: vyven postavenie (Hurban) zastar. / n a t n : znatn roina (Timrava) 2. ktor m vysok inok pokia ide o silu, intenzitu. mieru vek znan: vznamn, vek, znan spechy * vynikajci pozoruhodn znamenit vborn: osiahnu vynikajce, pozoruhodn, znamenit, vborn vsledky znaten: ma znaten vplyv p. aj vborn, velk 3. ktor vyjadruje ist zmer, mysel veavznamn mnohovznamn veavravn mnohovravn: pozrie sa na niekoho vznamnm, veavznamnm, mnohovznamnm. veavravnm, mnohovravnm pohadom mnohoznan velznan: mnohoznan, velaznan smev mnohosubn veasubn: mnohosubn, veasubn gesto * vren: vren svedectvo p. aj veavravn 2 vznamoslovie p. smantika vyznanie p. viera 2 vyzna slovami da najavo, slovami zverejni vyzna sa (z nieoho): vyzna city, vieru, vyzna sa z citov, z viery prizna* prizna sa (oby. z nieoho zatajovanho): prizna hriech, prizna sa k hriechu prejavi vyjavi: prejavi lsku, vyjavi pravdu prihlsi sa (k nieomu): verejne sa prihlsil k ateizmu kni dozna: doznasvoju vinu vyspoveda sa (vyzna hriechy) vyzna sa 1 p. vyzna, prizna sa 1 vyzna sa : 1. ma dobr vedomosti o nieom, vedie o nieom vea rozumie (nieomu) rozumie sa (do nieoho): v remesle sa vyzn, remeslu rozumie; hubch sa nevyznm, o hb sa nerozumiem * ovlda: histriu nroa ovlda orientova sa (vyzna sa v situcii, v polohe a pod.): v cudzom meste sa vie orientova: orientuje sa politike ma rozhad ma prehad: v literatre m rozhad 2. ma pochopenie pre niekoho rozumie chpa: vyzn sa v uoch, rozumie im, chpe ich vyznva p stpenec vyznie p. skoni sa 2 vyznieva p znie 2 vyznojen p. spoten v v zoba 1. p pozbiera 2. p. vykla I vyzobka p pozbiera vzor p. vzhad, vonkajok 2, zjav 2. podoba 2 vzornk p oblok vyzradi p prezradi vyzret 1. ktor vyzrel zrel dozret: vyzret, zrel, dozret obilie, ovocie 2. p. vyvinut 2, vyspel vvzrie' 1. p. pozrie (sa) I 2. p vybra I 3. porov. vyzera 2 vyzrie 1 1. sta sa dokonale, plne zrelm, dozretm dozrie uzrie: ovocie u vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vvzreje. uzreje za pr mesiacov ulea sa odlea sa (vyzrie, nadobudn elan vlastnosti leanm): ulean. odlean hruky 2. p. dospie 2

878
vyzrieva p. rs 2 vyzrbi p vystroji 4 vyzrbi sa p vyoblieka sa vyzunkn p. vypi 1 vyzri sa p. vybri sa vyzu da dolu obuv; zbavi obuvi zohu: vyzu, zobu si imy; pomha vyzu, zobu stark zried. zozu (Kukun) povyzva pozobva (postupne, viacero vec al. viacerch) vyzu sa p vymani sa vyzuvk p obuvk vzva stny al. psomn prejav, ktorm niekoho na nieo vyzvame: psomn vzva, vzva k obyvatestvu vyzvanie: vystrelil po dvojnsobnom vyzvan predvolanie (radn vzva. oby. psomn): dosia predvolanie na sd kni. apel: mierov apel kni apelcia: apelcia na ud zastarv. ohlas (psomn vzva): vyda ohlas vyzva p. zvoni I vyzvanie p. vzva vyzvra p zbi 3 vyzvra sa p. spoti sa 1 vyzva p poiada vyzveda kto sa usiluje zska tajn daje. oby. v inom tte pin agent: medzinrodn vyzveda; odhali cudzch pinov, agentov peh sliedi expr. peh (kto pehuje, sliedi): od vera ho sleduje aksi peh; policajnsliedii hovor, pejor. pice pejor. kopov slang, oko kni. zved zastar. pehr (Dobinsk) zried.
v z v e d n k (Jg)

vyzvedastvo p. pion vyzveda 1. zhromaova tajn daje o inom tte robi pion hovor pinovat': vyzved, rob pion pre cudziu mocnos 2. p. vyzveda sa vyzveda sa otzkami nstojivo zisova vyzvdat vypytova sa: vyzved (sa), vypytuje sa, ale ni sa neozvie prezveda sa prezv ieda sa dopytova sa dozveda sa hovor.: doveda sa dovedova sa dovedva sa: opytuje sa. dovedva sa na cel rodinu hovor, expr zried z v e d a i b y z v e d a v : zvedapo

novotch, je zvedav na novoty hovor, expr.: vyahova aha rozumy (z niekoho, od niekoho): cel veer z neho vyahovala, o sa vlastne stalo; ahali z ns rozumy, ako pokraova sliedi p t r a expr. snori (tajne sa vyzveda) pehovat' hovor pinovat* hovor pejor. piclovat (zisova nieo zatajovan): pehuje, picluje nepriateskom tbore mmi lka: mrnici, lkaj o ns tajn informcie pta sa spytova sa opytova sa (otzkami zisova): zvedavo sa pta, spytuje, o sa v jeho neprtomnosti prihodilo vyzvedie sa p spta sa vzvednk p. vyzveda vzvedn uren na zskanie (tajnch) informci: vzvedn sluba ptrac (uren na ptranie): ptracia hliadka stopovac (uren na vyhadvanie): stopovacia skupina pionny: pionna innos expr pehnsky priezvedn prezvedn: priezvedn, prezvedn lietadl vzvedy innos, ktorej cieom je zska informcie

879
priezvedy: s na vzvedy, na priezvedy hovor, zvedy: posla niekoho na zvedy vvzvoni p prezradi vyzvta p. vytancova vyzvta sa p. vytancova sa, zatancova si vyzva 1. dva pokyn, prkaz na urobenie nieoho, obraca sa s vzvou kni/.. apelova: vyzva ud na pokojmi demontrciu, apelova na ud, aby bola demontrcia pokojn n a b d a pobda povzbudzova* ponka* podnecova (dva podnet, prkaz na nejak innos): nabda, pobda pracovnkov, aby zvili opatrnos; ponka niekoho o rei * mat (do daoho) hovor oslovova: oslovuje ho u tretkrt. aby dlh vrtil expr burcova: burcova na odpor aktivizova: aktivizuj ns o boja proti vojne expr badri badurka duri podra 2. dva podnet na ist reakciu drdi provokova: cel vzor dieviny vyzva, drdi, provokuje podnecova povzbudzova: pokojn krajina podnecuje na tich vahy; smev ho povzbudzuje k inu vyzvav upozorujci na seba; svediaci o tom provokujci: vyzvav, provokujca ena npadn: npadn obleenie drdiv: drdiv smiech provokan provokatvny (svisiaci s provokciou): provokan, provokatvna otzka provokatrsky (svisiaci s provokatrmi): provokatrsky in kni. ostentatvny: ostentatvne sprvanie hovor.: recesistick recesijn vyadova 1. vyslovova poiadavku na splnenie istch predpokladov poadova iada: vyadova, poadoval poslunos. vernos, vedomosti hovor, bazrova (kls draz na splnenie nieoho pri vyadovan nieoho): bazrova na presnosti doadova sa domhat sa vymha (oby. na zklade prvneho nroku usilova sa nieo zska): doaduje sa, domha sa shlasu; vymha si pozornos vynucova (vyadova ntenm): vynucuj si uznanie nrokova si robi si nroky: nrokuje si od vedceho vhody, odmeny; robi si nroky na as cudzieho zemia kni/ postulova (stava poiadavku): postulova uplatnenie zkonnho nroku 2. prejavova potrebu (o veciach) potrebova: uhorky vyaduj, potrebuj vlahu vynucova si: vojny si vynucuj vea obet nrokova si: tdium si nrokuje sebazaprenie vyalosti sa p vyalova sa vyalova p prezradi vyalova sa vyrozprva niekomu dosta svoje starosti, iale. trpenia vyponosova sa: vyalovala sa, vyponosovala sa priateke zo svojho neastia vyplakat sa: vyplakala sa muovi, e jej ublili /.ried. vyialisa vyalosti sa poalova sa poponosovasa: nem sa komu poalova nr. vyti sa (Jg. Mrz) poaka si posaova sa posaova si (trochu sa vyalova): poakala si, posaovala sa, e jej mu pije cxpi zanarieka si zavzdycha si zabedka si zahorekova si zalamentova si (citovmi prejavmi, rozprvanm si uavi v trpen): neraz si zanarieka, zabedka, zalamentuje nad svojm osudom vyarovanie fyz. trval vydvanie energie navonok

vzcny
radicia emisia iarenie (vyarovanie energie zo zdroja): vyarovanie tepla; rontgenov, rdioaktvne iarenie vyarova 1. vydva zo seba energiu fyz. emitovat zried vyiarova: slnko vyaruje, emituje teplo, svetlo iari: rozplen pec iari sla ri: pahreba ete sla, ri prjemn teplo 2. by niem vyluovan, prdi z nejakho zdroja vychdza zried. vyiarova: z lampy vyaruje, vychdza tlmen svetlo iari: z o jej iari veselos ri sa: z hlavy sa mu ri boles o celho tela zrai sa: chormu sa na tvri zra pokoj, utrpenie * dcha: dcha z nej pokoj, harmnia vya p. pokosi vyehli p. vyhladit' 2 vyiadan p. vyten vyiada (si) porov. vyadova, p. vypta 1 vyiali sa p. vyalova sa vyiarova p. vyarova 1, 2 vyiera p. privnk I vyna p kosi vyi p. uivi sa vyi sa l.p. vyerpa sa, zastarat 2. p realizova sa vyit nesci stopu nestriedmeho ivota pejor. zhral (morlne pokazen): vyit, zhral svetk presten unuden znuden otupen: presten, unuden, znuden, otupen vraz, tvre kni blazeovan: blazeovan donchun viva p. strava 1, jedlo 1 vyva sa p. tei sa 1 vyivit p. vychova 2 vyivit' sa p. uivi sa vivn dleit z hadiska vivy, obsahujci ltky potrebn pre ivot vdatn zivn: vivn, vdatn. zivn strava hodnotn kvalitn akostn: hodnotn, kvalitn potraviny sty bohat: ste, bohat raajky kni. hutn: hutn jedlo rny: rna trva ivn (bohat na iviny): ivn pda * kalorick: kalorick hodnota jedla odb.: nutrin nutritvny: nutrin, nutritvna hodnota p. aj vdatn vyivova p. ivi 1 va p. cbik vyltnut p bled 1 vymkan p. vyerpan vymka 1. porov. mka 1 2. p. vyui, vyerpa 3 3. p. vylka 2 vyobra p. vyprosi, vypta I vyrat' 1. p. zjes 2. p. rozloi 4 vyrat sa p. stunie vyrat p. tun 1 vyzva p. u vzcne p. zriedkavo vzcnos nevedn, oby. cenn vec: prste pokladali za rodinn vzcnos cennos drahocennos: historick cennosti; vlastni drahocennosti zastarv. vzcnota (Mako) poklad: kultrne poklady km skvost: starovek skvost kni klenot: hudobn klenot vzcnota p. vzcnos vzcny 1. ktor m vek cenu cenn drahocenn:

vzad
vzcne, cenn zbierky; vzcny, drahocenn materil hodnotn: hodnotn obrazy drah: drah kovy odb. uachtil (majci dokonal vlastnosti): uachtil oce expr pevzcn nezaplatiten: perky nezaplatitenej hodnoty 2. zriedkavo sa vyskytujci zriedkav: vzcny, zriedkav prpad, hos neobyajn nezvyajn nevedn nebval mimoriadny vnimon: neobyajn, nevedn, nebval, mimoriadny, vnimon zujem o operu nevdan neslchan: nevdan prrodn kaz, neslchan udalos jedinen: mal 'jedinen prleitos /ried. riedky: riedke chvle astia expr pevzcn: pevzcn zjav hadan vyhadvan: hadan, vyhadvan tovar kni. exkvizitn: exkvizitn vkus zried. raritn 3. p. vznamn 1 vzad p. dozadu vzadu v zadnej asti, na konci, na zadnom mieste, na zadnej strane (op. vpredu) pozadu: stle ostva vzadu, pozadu hovor nazadku (op. napredku): nazadku bolo miesta dos nr. pozadku vzjom p. vzjomne vzjomne vychdzajc, smerujc od jednho lena k druhmu a sp: medzi sebou navzjom: vzjomne, navzjom sa povzbudzovali * spolu: spolu sa rozprvali po nemecky obojstranne kni. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne vhodn obchod reciprone: pri tdiu si reciprone pomhali zastarv. vospolok kni. zastar.: vospolne Vzjom vzjomnos 1. p. reciprocita 2. p. priatestvo vzjomn smerujci od jednho prvku k druhmu a naopak obojstrann kni. obapoln: vzjomn, obojstrann dohoda; obapoln, vzjomn spokojnos recipron: vzjomn, recipron obcho dvojstrann (medzi dvoma navzjom) kni. zastar. vospoln: vospolnpomoc (Kaiiniak) /astar zvratn: zvratn vzah vzpt v nasledujcej chvli, v nasledujcom okamihu kni vzpt: vzpt, vzp za otcom prila aj matka hned ihned okamite: hne, ihne po skke ili domov bezprostredne tesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociach hne nato hned atm hned potom: najprv shlasil, no hne nato, hne potom si to rozmyslel zastarv. zpt (Zgurika) v zastpen p. namiesto vzbiknu, vzbla 1. nhle zaa horie (plameom) zblknu zbla: vatra (v)zbkla, (v)zblala vysokm plameom kni vzplan splan: such slama vzplanula vzplpola splpola poet. al. zastar. vzplt: sviece vzplpolali rozplameni sa: sloh slamy sa naraz rozplamenil km.: vznieti sa vza sa roznieti sa (samo od seba) zapli sa chyti sa rozhorie sa (zaa horie): od cigarety sa zaplil, chytil obrus; drevo sa rozhorelo expr roziskri sa: vatra sa znova roziskrila 2. kni. (o loveku) da sa unies citmi a prudko ich prejavi kni. vzplan: vzbiknu. vzplan nenvisou expr. zahorie: zahorela lskou k uiteovi oduevni sa: oduevni sa za nrodn idey 3. p. vypukn 1. 2, vzbri sa 3 vzbudi 1. da podnet na vznik nieoho vyvola podnie-

880
ti: chlapcovo sprvanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlunost' vzbudila, podnietila vo mne zlos zobudi prebudi: ochota zobud v om pocit vanosti; prebui v mlei iniciatvu hovor, zbudit: zbuil v dievati siln cit kni. vznieti: vznieti ve spsobi zaprini (sta sa prinou oby. nieoho negatvneho): svojm sprvanm spsob, zaprin rozruch, kanl 2. p. zobudi 1 vzbudi sa l.p. zobudi sa 2, vznikn 2. p. zobudi sa 1 vzbudzova p. budi 2, nabda vzbura prudk hromadn odpor proti autorite, reimu a pod.: otrokrske vzbury, organizova vzburu povstanie (ozbrojen vzbura): potlai povstanie * odboj (organizovan odpor proti reimu): vies oboj revolcia (nsiln zsadn zmena spoloenskch a politickch vzahov): socilna revolcia sprisahanie konpircia (tajne pripravovan vzbura): ohalisprisahanie pu (nsiln zmocnenie sa moci malou skupinou): vojensk pu revolta: revolta mldee komplot (odpor malej skupiny): zosnova komplot disidencia hist reblia: sedliacke reblie zastar. bunt (Jesensk) vzbrenec astnk vzbury: bitka vzbrencov s polciou povstalec (astnk ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom odbojr (astnk organizovanho odporu proti reimu) revolucionr (astnk revolcie) sprisahanec konpirtor (astnk tajne pripravovanej vzbury) puista (astnk puu) odbojnk zastar. odbojca buri rebelant rebel (kto sa bri proti autorite, reimu a pod.) vzbren p. vzruen 1 vzbri 1. p. rozbri 1, 2 2. p. pobri 2, podnieti 2 3. p. vzrui vzbri sa 1. odoprie poslunos postavi sa na odpor vzoprie sa zastarv. zoprie sa: robotnci sa vzbrili, vzopreli, zopreli; cel jej bytos sa vzbrila, vzoprela sprotivi sa vzpriei sa spriei sa: vie sa sprotivi, vzpriei proti vrchnosti; spriei sa rozkazu povsta (vzbri sa so zbraou v ruke): povsta proti nepriateovi postavi sa: neopov sa postavi roiom kni..: vzopn sa vzop (proti nieomu) zdvihn sa na odpor fraz zdvihn hlavu/elo (proti niekomu, nieomu) 2. da sa do prudkho pohybu rozbri sa: hlaina sa vzbrila, rozbrila * rozvlnit sa: plachty sa vo vetre rozvlnili rozvri sa: prach na ceste sa rozvri 3. prudko, brlivo sa prejavi (o citoch) vypukn expr. vybuchn: vzbril sa, vypukol, vybuchol v om hnev, jed kni.: vzbiknu vzbla vzplan: ve vzbkla, vzplanula celou svojou silou rozplameni sa: cit sa v nej rozplamenil * expr. rozbri sa: v dui sa mu vetko rozbrilo kni. vznieti sa: vznieti sa v om prudk cit vzda 1. p. prejavi 2. p. vzda sa vzda sa dobrovone presta v istej innosti, opusti ist stav, ist funkciu a pod. zrieknu sa zriec sa: vzda sa, zriec sa alieho ptrania; vzali sa, zriekli sa vhod, majetku rezignova odstpi: rezignova, odstpi z funkcie ministra; riadite rezignoval, ostpil kni abdikova (z radu, funkcie) hovor, podkova (sa): minister sa poakoval zloi (rad, funkciu)

881
poda demisiu (vzda sa radu, funkcie) kapitulova (vzda sa protivnkovi: hovor, vzda sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hdke vdy kapituluje podrobi sa podda sa podvolit' sa ustpi (presta odporova) popusti: nechcel zo svojho popustit kni? opusti: nerd opust svoj nzor hovor.: odskoi uskoi: posledn chvu od pretekov odskoil, uskoil zanecha necha: zanecha, necha star zvyky; u je to rok, o nechal fajenie vzda: vzda sa, preteky odriec sa odriekli u.sa (nieoho lkavho, prjemnho): dnes si pohrik, zbavu odriekne rozli sa expr rozehnat sa: u. sa s predstavou spechu rozlil, rozehnal vzdlan p. mdro, porov. aj vzdelan vzdelanec p. intelektul vzdelanie rozvinutie duevnch schopnost loveka sstavnm poznvanm, najm tdiom: sbor zskanch vedomost: zkladn, univerzitn vzdelanie, ma prstup k vzdelaniu * vzdelanos (vlastnos al. stav vzdelanho loveka): vynik vestrannou vzdelanosou kolenos uenos /astarv. kolenie: nem nijak kolenie /astar kolovanos vzdelanos 1. p. vzdelanie 2. p. kultra 1 vzdelan ktor m vzdelanie uen (vemi vzdelan): vzdelan mlde, uen profesor kultrny (stojaci na vysokom stupni kultry; svediaci o tom): kultrny lovek, kultrne sprvanie vysokovzdelan /.astarv. vysokouen (ktor m vysok vzdelanie): vysokovzdelan lekr, vysokouen advokt (Kukun) erudovan (odborne, vedecky al. umelecky vzdelan): erudovan vedeck pracovnk tudovan (ktor tudoval): deti m tudovan kolen vykolen: kolen, vykolen personl /astarv. kolovan: kolovan obania mdry (ktor m vea poznatkov) osvieten (obdaren dobrm rozumom; svediaci o tom): osvieten mladk stan natan rozhaden (ktor vea pretal, ktor m irok rozhad): stan, natan, rozhaden tudent vyuen (ktor sa vyuil v istom odbore): vyuen krajr gramotn vzdlat 1. porov. ui I 2. p. povznies 3 vzdelvac uren na vzdelvanie osvetov (zacielen na povznesenie vzdelanosti): vzdelvacia, osvetov intitcia samovzdelvac (uren na sebavzdelvanie): samovzdelvac krok koliaci: koliace pracovisko zastar vzdelva ten: vzdelvaten spolok (Vajansk) hovor osvetrsky: osvetrska innos vzdelvanie p. vyuovanie vzdelva p. ui 1 vzdelva sa p ui sa 1 vzdelvate!' p. vedec vzdelvaten p. vzdelvac vzdialenos p. dialka I vzdialen 1. ktor je vo vej priestorovej al. asovej vzdialenosti alek hovor, al (op blzky): vzdialen, alek kraje: vzdialen, dalek budcnos; vzdialen, alek, alia rodina dvny pradvny (asovo vemi vzdialen): dvna historka, pradvne asy odahl (leiaci bokom; menej svisiaci): odahl dediny, odahl problm cudz: tto vec mi je cudzia 2. p. neprtomn 2

vzdun
v zdiali sa p. pobra sa 1, odpta sa vzdor 1 odpor. oby. tich ako reakcia na krivdu: zmocnil sa ho vzdor vzdorovitos: na rvri sa mu odra vzdorovitos priek priekor protiven: koda bolo robi priek, priekor, protiven hovor.: truc kaprie: robi nieo z trucu, z kapricu v z d o r l.p. pri 6 2. p proti 4 vzdorn p. vzdorovit vzdorovat 1. mlanlivo prejavova neshlas; prejavova odpor odporova klst odpor stava sa na odpor: diea sa zaalo, vzdoruje, odporuje; vzdorova, stava sa na odpor autorite hovor, trucova (mlanlivo neshlasi): trucuje, nechce so mnou hovori v zpiera sa hovor, spier a t sa: zbytone sa vzpierate, muste poslchnu priei sa protivi sa: priei sa, protivi sa osudu expr. pti sa: pti sa pred povinnosami robi navzdor: kadmu rob navzdor stava sa brisa (proti niekomu, nieomu): stavia sa proti kadmu nvrhu subt.: prajcova sa torcova sa: zbytone sa prajcujete, torcujete, nebude to po vaom fraz stava sa na zadn nohy 2. by schopn vydra ntlak odolva eli: vzdoruje, odolva vetkm ohovraniam; vzdorova, eli presile, tlaku brni sa: telo sa brni chorobe nepodlieha nepoddva sa: nepodlieha panike dra sa (pred niem): obyvatestvo sa dr pred asimilciou vzdorovitos p vzdor' vzdorovit ktor- rd vzdoruje; svediaci o tom vzdorn spurn prieny: vzdorovit, vzdorn, spurn, priene diea; vzdorovit, vzdorn, spurn, prieny vraz tvre hlavat tvrdohlav svojhlav: hlavat, tvrdohlav, svojhlav lovek; tvrdohlav odmietnutie zanovit zaat: zanovit, zaat rodiia; zanovit, zaat postoj hovor trucovit: trucovit vnuk nestupn nestupiv: nestupn, nestupiv manel tvrdoijn: tvrdoijn povaha neoblomn nepovoln (ktor sa ned obmki): neoblomn, nepovoln otec; neoblomn, nepovoln charakter odb renitentn vzduch zmes kyslka, duska a inch plynnch ast obklopujca zemeguu a nevyhnutn pre iv organizmy: studen, ist vzduch, stlaen vzduch povetrie: nadcha sa zdravho povetria atmosfra ovzduie (plynn obal planty): zemsk atmosfra, zneisova ovzduie hovor. expr. luft: erstv luft odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privdzan do vysokej pece) vzducholo lietadlo naplnen vzduchom /.astar. zepeln vzduchoprzdno p. vkuum 1 vzduchotsn neprepajci vzduch: vzduchotsn kabna hermetick (tesne uzavret, vodotsn a vzduchotsn): hermetick uzver nepriedun (ktorm neprenik vzduch): nepriedun ltka nepriepustn (neschopn prepa): nepriepustn pda vzduchovat', vzduit' p. vetra 2 vzduchovka p. puka vzdun p. ahko 3 vzdun 1. prepajci dostatok vzduchu priedun (schopn prepa vzduch): vzdun, priedunpda prievann prievanovit prievanist: prievann poloha; prievanovt, prievanist miestnosti 2. p. ahk 1

vzdu
vzdu p. nadu 1. odu, vydu vzdu sa p nadu sa I, zdvihn sa 1 vzdych vydchnutie sprevdzajce nejak citov pohnutie: hlbok vzdych, bostn vzdychy povzdych povzdychnutie (ahk vzdych): odpoveda s povzdychom ston (hlasn, bolestn vzdych): ak stony chorho vzlyk (plaliv vzdych): alostn vzlyk vzdycha 1. p. stena 2. p. saova sa 3. p. smti, ti vzdychav p. smutn, sentimentlny vzdychn (si) vyda zo seba hlbok vzdych a vyjadri tak pocity bolesti, smtku; so vzdychom poveda zavzdychn (si) povzdychn (si): utrpene si vzdychla, zavzdychala nad osudom dcry; neraz si vzdychol, povzdychol, .e to nemal robi * zavzdycha (si) povzdycha si expr.: poachka (si) zaachka zaochka (niekokokrt si vzdychn) postena(si) postona (si) expr.: postenka (si) postonka (si) (obas, chvu stena, stona) posaova sa/si: neraz sa/si pred nami posaovala, e ostala sama vzhad shrn vonkajch znakov vzor: mladistv vzhad; posudzova vrobky poda vzhadu; ma vzor chorho loveka vraz (vzhad loveka ako prejav jeho duevnho stavu): tvr s ubolenm vrazom * p r a v a : vzorn prava psomnch prc iakov podoba: nebo nadobudlo hroziv podobu f o r m a : dva nieomu formu dizajn, pv. ps. design (vzhad vrobku): mat pekn design, dizajn tvrnos: tvrnos krajiny vonkajok kni/ zovajok (vonkaj vzhad): prjemn vonkajok; dba o svoj zovajok kni/. vid: lovek peknho vidu kni. habitus: telesn habitus hovor, nter: da nieomu slvnostn nter /.astar. vzozreilie (Rzus) kni zastar pursn (Hviezdoslav)
subSt. viz vzhadn p. pekn 1 vzhadom na p. v 3 vzhliada p. pozera (sa) I vzhliadnu p. pozrie (sa) 1 v zhode s 1. p. po 6 2. p. poda I vzchdza l.p. kli 2.porov. vznikn vzchpa sa p. vsta 1, postavi sa I vzchodit' l.p. kli 2.porov. vznikn vzchopi sa 1. vyvin duevn silie na zskanie odvahy, sily, vle a pod. vzmui sa hovor schopi sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmuili a nenariekali stle; z neastia sa rchlo schopila spamta sa: u sa z. prehry spamtal * pochlapi sa (preukza munos, odvahu): ak sa pochlap, zvlne to expr.: pozbiera sa zozbiera sa zobra sa zviecha sa pozviecha sa: po otrase sa nevldze pozbiera, pozviecha hovor, expr.: priprie sa posoi sa: posoil sa a dielo dokonil doda si odvahu/odvahy pozbiera (vetku) silu/vu

882
vybra muchu z polievky pobra (postupne vzia viac vec, osb al. vzia vetko): pobra knihy z. poliky 2. da odniekia pre (op. da); zbavi vlastnctva zobra: vzia, zobra niekomu jedlo spred st oda odobra: odali, odobrali mu majetok zbavi: zbavi spera lopty kni. vyrva (nsilne vzia) expr.: zhraba zhrabn (oby. neoprvnene vzia): zhrabol, zhrabol za to vea peaz skonfikova zhabal (radne vzia) zottni znrodni (vzia do vlastnctva ttu; expr. vzia vbec) hovor. expr. vyfknu (bezprostredne vzia): vyfknu miesto niekomu 3. nadobudn ako vlastnctvo, ako odmenu a pod. zobra: za robotu vzal, zobral tiscku dostat zska: dosta, zska finann odmenu prija: prija dar od niekoho prevzia: prevzala balk od potra predchyti (vzia skr ako in) prebra odvies odvbi odlka (vbenm vzia pre seba): prebral, odlkal kamartovi ieva * vybra: vybra si ovolenku 4. dovoli vstpi niekomu do istho kolektvu, k sebe a pod. zobra: vzia, zobra iea o roiny, tudenta na vysok kolu kni/. poja: pojali ma do mesta so sebou pribra: pribra niekoho do partie prija adoptova osvoji prisvoji si (vzia za vlastn) odvies (za vojaka) 5. prudkm pohybom chyti a odnies so sebou zobra strhn: voa vzala, zobrala, strhla most schyti expr.: skmasn zdrapi drapn zdrapn: skmasn. (z)rapn dievku za vlasy expr popadn: popadla vedro a beala pre* vytrhn* vymykn vychmatn* vyklbn* vychyti expr.: vvdrapnl vydrapi vy kmasn vydrmn (prudko vzia): zlodej vytrhol, vychmatol peaenku a uiel poschyta poschytva (chytkom. nhlivo): poschytva zo stola vetky spisy postha postrhva postrhva (postupne, po astiach): posthal obrazy zo stien 6. prija ako ist lohu, povinnos, staros a pod. zobra: zopovenos vzal, zobral na seba * poduja sa: na slubu sa podujal sm uja sa: uja sa funkcie predsedu * prevzia prebra: prevzala, prebrala slubu za kolegyu 7. posdi istm spsobom, utvori si predstavu o niekom. nieom zobra: vstrahu sme vzali, zobrali vne vyloi si vysvetli si: nmietky si vyloili, vysvetlili nesprvne pochopi porozumie: slov pochopil doslova 8. p. premc 3 vzia sa 1. neoakvane sa niekde ukza, zrazu niekde zaa by zobra sa: Odkia sa tu vzali, zobrali hodinky? zjav i sa objavi sa: osi-kamsi, naraz sa lu zjavil, objavil sneh prs: Odkia by sem prilo nepochopenie? Kde by sa lu vzalo nepochopenie? prida sa expr. nadari sa nadbi sa nadpi sa potpi sa pri plies sa (nhodou): Kdee by sa tu nadarili, naabili, priplielli cudzinci! * kni. vyskytn sa: Z nioho sa lu vyskytol otec p. aj vznikn 2. p. zosobi sa 3. p. pobra sa 1, ods I vzia si l.p. vyda s a l 2. p. oeni sa 3. p. posli si vzs 1. (o rastline) dosta sa von zo zeme vyjst hovor, zs: penica oskoro vzde, vyjde, zde * vyrs (zo

napn silv fra/. prs k sebe: po manelkinej smrti u nepriiel k sebe zotavi sa (obnovi si fyzick al. duevn sily): nevldze sa z nespechu zotavi vzprui sa (doda si sily): vzprusa k odvnemu inu 2. p. postavi sa 1, vsta 1 vzia 1. chyti rukami, nstrojom (a ist as dra) zobra: vzia, zobra kol z misy uchopi kni. pojal : uchopil ieva po pazuchu, pojal diea za ruku vy a vybra (vzia a da von): vya k z vrecka.

883
zeme): osi tu zo semena vyrstlo vzkli vykli (vyhna klek): trva vzkli, vykli rchlo poschdza* poschodi (postupne) 2. p. vznikn vzkli l.p. vzs I 2. p. vznikn vzkriesenie 1. dogma kresanskej viery, e vetci udia v de poslednho sdu vstan z mtvych zmtvychvstanie 2. p. znovuzrodenie vzkriesi 1. p. oivi 1, 2. obnovi 1 2. p. vzprui vzkrsn p. vznikn vzkypie p rozli sa vzlet l . p fantzia I 2. p. rozvoj 3. p. eln. zpal 2 vzletie p vzlietnu vzletn p naden 1, patetick vzlietnu zdvihn sa /.o zeme letom vzletie: kad chvu vzlietne, vzlet z letiska lietadlo vyletie (letom sa dosta hore): vtk kolmo vyletel o vky vznies sa zdvihn sa (pomalm letom sa dosta hore): vetro sa vzniesol, zdvihol k oblakom vzlnavos p. kapilarita vzlyk p. pla. vzdych vzlyka p. plaka vzlykav p plaliv I vzlykot p pla vzmha sa 1. hospodrsky silnie, nadobda majetok zmha sa bohatn: mladomanelia sa v(z)mhaj, kpili si auto; podnikatelia sa rchlo vzmhaj, bohatn fraz. expr stava sa na nohy zveadva sa: spolonos sa zveauje pozdv ihov a sa povzna sa (hospodrsky) 2. stva sa vm, intenzv nejm, silnejm vzrasta narasta zvova sa: vzmha sa. vzrast nezamestnanos; vzmha sa, zvuje sa kriminalita rozmha sa rozirova sa ri sa: mesto sa rozmha. roziruje silnie rs: silnie, rastie jun vetrk mohutnie mocnie: podveer vlny zanaj mohutniet kni. intenzvnie dunie duie: porast du(n)ie stupova sa vystupva sa: odpor sa stupuje 3. silm nieo dosahova, prejavova schopnos nieo urobi zmha sa: sotva sa vzmha, zmha na odpove by schopn: u nie je schopn nioho, nevzmha sa na ni vzmach p rozvoj vzmct sa porov. vzmha sa vzmui sa p. vzchopi sa I vzna sa 1. pomalm letom vystupova hore. dvha sa od zeme vzlietal : baln sa vzna, vzlieta do vky * letie (smerom hore): lietadlo let k oblakom 2. pohybova sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny nadna sa: nad kopcami sa vznala rann hmla plva: lstie plva na jazere, vo vzduchu poletova poletva (pozvona lieta hore-dolu): vo vzduchu poletuj vloky snehu, zstavy nadletova (vzna sa v menej vke): lastoviky nadletuj nzko nad zemou plachti (letie na vetroni al. bez pohybu krdel: plva na plachetnici): nad skalami placht orol lieta: v jesennom vetre lietalo babie leto 3. p. nies sa 1, 2 4. p. vypna sa 2

vzopn sa
vza p. zapli 1 vzasa p. vzblknu I vzneenos vlastnos toho, o vzbudzuje obdiv velebnos: vzneenos, velebnos prrody veleba: veleba chrmu majesttnost' kni majestt: majestt hr vekolepos: vekolepos stavby vzneen 1. vzbudzujci obdiv a ctu kni..: velebn majesttny: vzneen, velebn tny symfnie; vzneen. majesttne vrchy dstojn: kra dstojnm krokom expr bosk: bosk prroda aristokratick noblesn hovor., oby. iron. nbl: noblesn, nbl pohyby slvnostn kni svt: slvnostn, svt chva km. patriarchlny: patriarchlny zjav expr prevzneen kni. svetl: svetl pamiatka zosnulch obradn: obradn privtanie 2. mravne hodnotn uachtil achetn: ma vzneen, uachtil, achetn poslanie staton estn: staton, estn in 3. majci vysok spoloensk postavenie (asto v osloven) slvny: vzneen, slvny rod urodzen: urodzen pni aristokratick achtick: ma aristokratick pvod vznet p nadenie vznetliv p. prchk vznies sa p. vzlietnu vznieti l.p. zapli 1.3 2.p. podnieti 1 vznieti sa l.p. vzblknu 1 2. p. vzbri sa 3 vznik prv fza jestvovania (op. znik): vznik ivota na Zemi, vznik ttu zaiatok (as vzniku, prv obdobie): zaiatky stavby kni. zrod: by v tdiu zrodu km zrodenie: zrodenie loveka pvod genza (prv fza a okolnosti, miesto jestvovania): pvod sveta; genza jazyka tvorba: tvorba ndorov, krviniek vznikn zaa jestvova kni povsta: svet vznikol, povstal z nioho * nasta zavldnu: nastala panika kni zrodi sa vzrs vzkli: pln sa zrodil, vzklil r hlavch intelektulov, vziiel z iclt hlv pjs: vetko neastie polo z toho utvori sa vytvori sa (vznikn oby. vonkajm zsahom): na vode sa utvorili. vytvorili kruhy urobi sa spravi sa: urobil sa mu. spravil sa mu na tvri pupenec vyvin sa vysta (vznikn v procese vvinu): ktovie, o sa z ualosti vyvinie; nik nevie, o z toho vyslane pren. expr. vykvitn: rozma, o z toho vykvitne vzia sa (neoakvane): Ako sa to tu vzalo? zaa sa strhn sa vypukn kni.: rozpta sa prepukn (nhle; oby. o ivelnej pohrome al. o nieom negatvnom): poiar sa zaal, strhol, vypukol na viacerch miestach; rozptalo sa, prepuklo hotov peklo zdvihn sa zodvihn sa: z(o)dvihla sa vlna odporu expr: vyliahnu sa zliahnu sa uliahnu sa hovor, expr. okoti sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli sam nezmysly kni.: skrsn vzs kni. /.astar vzkrsn: v mysli mu skrsla, vzkrsla mylienka na pomstu; nevedeli, o z toho vetkho vzde prebudi sa vzbudi sa: prebudila sa v ns tba cestova; v chlapcovi sa vzbudil zujem o port vznosn p. naden I. patetick vzopn. vzop p. vzti vzopn sa, vzop sa 1. p. vzti sa 2. p. vzoprie sa I

vzoprie sa 1. prejavi odpor postavi sa na odpor zastarv. zoprie sa vzpriei sa spriei sa: (vzoprie sa, vzpriei sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenmu, proti zkonu sprotivi sa: sprotivi sa nariadeniu postavit sa: neodvi sa postavi matke expr. dupn (si): vie si dupn aj pred predstavenmi zried. poprui sa (Dobinsk) kni/..: vzopn sa vzop sa sp sa: vzopli, vzopli sa proti nsiliu spti sa zastar vzpti sa vzp sa (prudko sa zastavi): k sa zrazu splil, vzpl a ostal st vzbri sa povsta (odoprie poslunos, asto so zbraou v ruke): posdka sa vzbrila, povstala fraz. zdvihn hlavu/elo (proti niekomu, nieomu) 2. p. vzti sa vzor 1. kto je hoden al. o je hodno nasledovania; kto al. o predstavuje vlastnosti (oby. kladn) celej skupiny: vzor dokonalho pracovnka: vzor otca prklad: bol prkladom obetavosti predobraz obraz (idelny vzor): je predobrazom eny; budova je obrazom sasnej architektry idel (dokonal podoba vyhovujca predstavm): stelesoval idel altruistu typ: prav typ umelca kni/.: prototyp typus: je prototypom dobrho futbalistu /astar. VZOreC (Vajansk) 2. o je uren, oby. ako pomcka na napodobovanie: vzor na vyvanie predloha: kresli poda predlohy ablna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakch predmetov): maliarska ablna, vyrba poa ablny ukka (o sli ako vzor): ukka kvality zastar. al. expr.: mustra mutra: pouva nieo ako mustru, mut ru 3. celkov vzhad, tvar istho vrobku: vystavova nov vzory ut model typ: najnovie modely iat; zlepen typ chaty 4. ozdobn obrazec na tkaninch, skle a pod. vzorka: koberec s pestrm vzorom; hkova zloit vzorku dezn (vzor na tkanine a pod.): zimn dezn na pneumatike zastar. al. expr mustra mutra: orientlna mustra. mutra zastar. vzorec vzorec p. vzor 1, 4 vzorka p. vzor 4 vzorkav p. vzorkovan vzorkovan ktor m vzorku, ozdoben vzorkou vzorkav vzorovan: vzorkovan, vzorkov, vzorovan kachliky zried vzorkov vzorkovnica 1. sbor vzoriek: vzorkovnica ltok vzornk (F. Heko) 2. znzornenie vzorky na papieri vzornica vzorkov p. vzorkovan vzornica p vzorkovnica 2 vzornk p. vzorkovnica 1 vzorn ktor pozitvnymi vlastnosami, dokonalosou me sli za vzor dokonal bezchybn: vzorn, dokonal iak; vzorn, bezchybn sprvanie; bezchybn preklad prkladn: prkladn rodinn ivot vynikajci vborn znamenit: vynikajci, vborn, znamenit portovec prvotriedny: prvotriedny odbornk expr. stopercentn: stopercentn kamart ukkov: ukkov produkcia vzorovan p. vzorkovan vzorov sliaci ako vzor exemplrny: vzorov, exem-

plrny prpad prkladn: prkladn potrestanie ukkov: ukkov vtlaok reprezentatvny klasick kabinetn vzostup p rast 1, rozvoj vzostupn p. stpajci vzozrenie p. vzhad vzp sa l.p. vzti sa 2. p. vzoprie sa 1 vzpti sa p. vzoprie sa 1 vzpierastvo p vzpieranie vzpieranie dvhanie iniek ako portov disciplna vzpierastvo: majstrovsk Eurpy vo vzpieran: vzpierastvo vyaduje neobyajn silu vzpiera sa p. vzdorova 1, porov. vzoprie sa
v z p n a t ' sa 1. porov. vzti sa 2. porov. vzoprie sa

vzplan 1. p. vzblknu 1.2 2. p. vypukn 1, 2 vzplpola, vzpl p. vzblknu 1 vzpriamene smerujc kolmo dohora rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepie videla priamo zastarv. spriama: Stoj priamo a nevr sa! narovnan vystreto: chod vdy narovnan, vystreto vypto vypnuto: vypto, vypnuto stl pred nastpenou triedou napriamen vztene: napriamen, vztene sedie za stolom vzpriamen smerujci priamo nahor vystret vzten: vzpriamen, vystret postava; vzten prst priamy: priame dranie lela vypt vypnut napt napnut: sedel vypt, vypnut, napt; napnut hru rovn narovnan vyrovnan: rovn, narovnan, vyrovnan chrbt jeat jeovit zjeen (triaci dohora): jeat fzy. vlasy; zjeen srs vzpriami p. vzti vzpriami sa p. vzti sa vzpriei sa l.p. spriei sa 1,2, vzoprie sa 1 2. p. sprotivi sa 1, 2 vzpruha l.p. podnet 2. p. pero 2, pruina vzpruina p pruina, pero 2 vzprui doda niekomu, nieomu fyzick al. duevn silu (op. oslabit) * posilni: sprcha, kva ns vzprui, posiln* povzbudi podnieti (vzprui do istej innosti): povzbudili moje odhodlanie podnika oberstvi osviei obodri: hudba ma vdy oberstv, obodr; oberstvi, osviei organizmus ovocnou krou expr. poti (alkoholom) fraz. postavi na nohy: mas ho vdy postav na nohy * oivi expr. vzkriesi: oivi v niekom ndej: ddik vzkriesil vdnce listy vzprui sa 1 . porov. vzprui, p. vzchopi sa 1 2. p. vzti sa vzrast 1. p. postava 1 2. p. rast 1, rozvoj vzrs 1. zska na kvantite, rozsahu, objeme (op. zmeni sa) rozrs sa zvi sa: mesto za posledn desaroie vemi vzrstlo, rozrstlo sa. zvilo sa rozhojni sa rozmnoi sa zmnoi sa rozmc sa: poet rozvodov sa rozhojnil, rozmnoil; rozmohli sa prpady tuberkulzy rozri sa (zvi svoj poet): infekcia sa rchlo rozrila expr. rozprit sa (o daom neiaducom) zvi sa nars: poet obyvateov krajiny sa zvil, narstol o 10 percent zveadi sa (sta sa poetnejm, vm): stdo oviec sa zveadilo znsobi sa zmnohonsobi sa (vea rz sa sta vm): mnostvo vody v koryte sa znsobilo.

885
zmnohonsobilo pispoit sa pribudn: roboty sa pispoilo, roboty pribudlo 2. zska na intenzite, vzname (op. zmeni sa) zvi sa zvi sa: jas hviezdy vzrstol, zvil sa, zvil sa; spokojnos ud vzrstla, zvila sa nars: zujem o privatizciu narstol zosilnie* zosilni sa: vietor popoludn zosilnie, zosiln sa zmocnie zrnohutnie: tba po bohatstve zmocnela, zmohutnela umocni sa: cit sa ete umocnil zmc sa vzmc sa: v kolektve sa (v)zmohla podozrievavos zintenzvnie* zintenzvni sa: hnev na neposlunka zintenzvnel vystupova sa (stupovanm vzrs): silie sa vystupovalo rozvin sa rozkvitn: turistick ruch sa oskoro rozvinie, rozkvitne vzruch 1. p. vzruenie 1 2. p rozruch vzruenie 1. stav vntornho nepokoja: od vzruenia nevedel zaspa vzruch: poveda nieo bez. vzruchu emcia cit (prevanie intenzvneho psychickho vzahu k niekomu, nieomu): podahn silnm emcim, citom dojatie (siln kladn citov vzah): rozplakal sa od dojatia exaltcia ( velk vzruenie) extza (mimoriadne vzruenie): nboensk extza * vytrenie: dosia sa do vytrenia kni. pohnutie: slzi o pohnutia kni. hnutie: hnutie mysle poet poryv (sidkovi) 2. p rozruch 3. p. nervozita vzruen 1. ktor je v stave (vntornho) nepokoja: svediaci o tom rozruen: vzruen, rozruen divci na tadine; vzruen, rozruen vraz, tvre rozlen: rozlen rodiia rozcten rozcitliven: rozcten poha * rozochven: rozochven myse exaltovan (prepiato vzruen): exaltovan sprvanie expr roztrasen trasav: roztrasen, trasav hlas; by cel roztrasen napt napnut (svediaci o zvenom sil): napt, napnut oakvanie * podrden predrden rozdrdn rozplen hovor. expr. rozkokoen: podrden pohad, predren nervy; rozkokoen udia dojat (ktor je pod silnm citovm dojmom): dojat jubilant nadnesen patetick (citovo vzruen): predniesol patetick prejav povznesen: panovala tam povznesen nlaa kni pohnut: hovori pohnutm hlasom kni zvlnen: zvlnen tn rei (Vajansk) vzbren: vzbren city (Kukun) expr. rozbren: rozbren asy extatick: extatick nlaa odb emfatick: emfatick vyjadrovanie hovor nadran subt. rozrajcovan (pohlavne vzruen) 2. p. run vzrui privies do stavu vntornho nepokoja (v kladnom al. zpornom zmysle) rozrui: predstava vhry ju vzruila, rozruila fra/. vyvies z rovnovhy/z miery/z konceptu: nhla sprva ma vyviedla z rovnovhy vzbri rozbri rozvlnit (silno vzrui): udalos vzbrila, rozbrila, rozvlnila cel mesto znepokojit' (naplni obavou) pobri podrdi (oby. negatvne): oividn nespravolivos tus vemi pobrila; pori chlapcovu obrazotvornos otrias (mocne. oby. negatvne zapsobi): udalos nm otriasla exaltovat' (prepiato vzrui): obraz ma priam exaltoval * subt rajcova (nedok.: oby. sexulne vzruova): rajcuje to jeho predstavivos expr. potekli (prjemne vzrui): artekota vetkch poteklila rozo-

vdy
chvie nadchn doja pov znies rozcti (citovo pohn v kladnom zmysle): huba ho hlboko rozochvela, nadchla oduevni rozohni rozplameni kni. zapli (citovo silno vzrui v kladnom zmysle): program prtomnch oduevnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov vkon obecenstvo zaplil vzrun p. run vzruujci ktor vzruuje strhujci ohromujci uchvacujci kni chvatn: vzruujci, strhujci, strhujci, ohromujci, uchvacujci Jilm; vzruujci, chvatn okamih podmaujci podmaniv: podmaujca, pomaniv hudba napnav ptav: napnav, ptav dej romnu dobrodrun: dobrodrun film praliv atraktvny: praliv, atraktvne dieva pikantn tekliv (zmyselne al. intmne vzruujci): pikantn, tekliv historky vzah okolnos, e nieo s niem svis, e niekto je s niekm v istom spojen pomer: hospodrske, politick vzahy, pomery; vzah, pomer medzi rodimi a demi; rodinn, priatesk vzah, pomer; kladn vzah, pomer k umeniu; ma s niekm bostn vzah, pomer znmos (dvern, blzky vzah medzi muom a enou): vna znmos relcia: tudova jav vo vetkch relcich spojitos: spojitos medzi prinou a nsledkom svis svislos: prinn svis, prinn svislos sptos zviazanos: sptos, zviazanos literatry so ivotom kni. filicia: literrne filicie (Mrz) vztahovan p. nedotkliv vzahova sa p. tka sa 1 vztnos p. relativita vztiahnu p. vystrie 2 vztene p. vzpriamene, rovno 2 vzten p. vzpriamen vzti da do polohy smerom dohora vzpriami: hrdo vztil, vzpriamil hlavu zdvihn* zodvihn* dvihn: vstran (z)dvihn ukazovk postavi: postavil rebrk k stene kni. pozdvihn napriami: pozvihn ruku na prsahu; napriamil postavu v celej vke natiahnu narovna (smerom nahor): natiahnu ruky, narovna telo kni . vzopn* vzop: vzopn ruky, vzop iju vzti sa zauja vzpriamen, kolm polohu vzpriami sa napriami sa: mu sa vztil, vzpriamil v celej svojej vke vystrie sa narovna sa: dstojne, hrdo sa vystrel, narovnal pred dstojnkom vzopn sa vzop sa zastar vzpsa: splaen k sa vzopol, vzopl vzoprie sa: vzoprie sa na nohy zried. vzprui sa (vzti sa ako pruina): vysko, cel sa vzpru vzva kni. 1. penlivo prosi o pomoc vyiu moc (v nboenskom zmysle) kni. invokova: vzva, invokova Boha, svtch nb adorova 2. prejavova velk ctu. pokoru (oby. Bohu, bostvu) ucti (si) klaa sa: vzva jedinho Boha, ucti si ho, klaa sa mu * nb. adorova: slvnostn adorovanie zboova: zboova, vzva krsu vdy vyjadruje as al. rozlin okolnosti shrnne; za kadch okolnost, v kadom prpade hovor, vdycky: nie vdy, vdycky sa mu to mus podari * zakadm: zakadm si najprv odkale, a potom zane hovori ustavine stle kni neustle: ustavine, stle si musel dva pozor, o povie neprestajne jednostajne jed-

vdycky
nostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomnal furt hovor, expr flirtom flirt hovor, zastarv. furtom: furt sa na nieo vyhovra hovor.: naveky vene expr. venovene: naveky, vene vysedva pred televzorom poet. povdy poet. zned povek kni. zastar. VOdy nr: ve zavdy (Kukun. Dobinsk) oddvna odjakiva odvdy expr odnepamti (od dvnych ias): oddvna, odvdy, odnepamti jej to pripomnal * oraz (m ale j): je oraz, vdy krajia a krajia vdycky p. vdy. ustavine, odjakiva viera sa porov. zara sa vi sa 1. nadobudn vlastnosti, ktor s v slade s danmi okolnosami vpravi sa vprata sa: rchlo sa vil. vpravi do zmenenej situcie privykn zvykn si navykn si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nov poriadky prispsobi sa uspsobi sa: prispsobi sa. uspsobi sa novmu prostrediu p. aj prispsobi sa 2. rozumovo al. citovo dokonale pochopi vpravi sa vmyslie sa vcti sa: vi sa, vmyslie sa do problmov inho; vi sa. vcti sa do eninej bolesti; vpravi sa do hry vnikn prenikn: nemohol vnikn, prenikn do ich rodinnch starost 3. sta sa benm, iroko sa uplatni uja sa zauva sa: nov poriadky sa u ns rchlo vili, ujali, zauvali udomcni sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomcnili zabeha sa fraz vojs do ivota: nov meta sa na pracovisku zabehala, vola o ivota zakoenit' sa fraz zapusti korene expr zahniezdi sa (njs podmienky na prijatie; oby. o nieom neiaducom): spolonosti sa zakoenilo, zahniezilo podplcanie vit ktor sa vil ben zauvan: vit, ben, zauvan vrazy; zauvan nzov ustlen (ktor sa ustlil): ustlen zvyky zait: zait spsoby tradin (zaloen na tradcii): tradin pracovn postup konvenn zastar. konvencionlny: konvenn nzvy tandardn: tandardn metdy vra sa p. zara sa 1
hovor,

886

Z
z, zo (koho, oho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vntornho) priestoru zntra zvntra (koho. oho): z domu. zntra domu sa ozval vkrik; zvntra izby bolo pou vzruen hlasy spomedzi (koho. oho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepch
sprostred sprostriedku (koho, oho; zo stredu):

W
YVC p. zchod windsurfing jachting na plavidle tvorenom pecilnou doskou s plachtou: takto plavidlo hovor.: surfing surf

sprostred, sprostriedku hliku vyiel poern chlapec von (m): pozerali sa von oblokom, z obloka 2. vyjadruje miestne vzahy v (om): z dvier, vo dverch ete osi zakrial na (om): z troch strn, na troch strunch vyrastali vysok smreky po (om): z oboch strn, po oboch stranch su vypnal i vysok vrchy zvrchu (oho; z vrchnej asti, z povrchu nieoho): zo stola, zvrchu stola zloila knihy na zem 3. vyjadruje prinu, dvod od: z hladu, od hladu sa mu zakrtila hlava za 1. (koho. oho) vyjadruje as. asov rozptie, v ktorom sa nieo deje. uskutouje; za trvania nieoho poas v priebehu (oho): za, poas jeho vldy bol relatvny pokoj; vodi sa v priebehu jazdy nesmie rozptyova cez (o): cez dlh zimn veery vea rozmal o budcnosti v (om): ete za noci. v noci sa vytratil z. domu nesprv. behom 2. (koho. o) vyjadruje smer na druh, opan stranu poza (o): slnko zapadlo za. poza hory; nalial mu vodu za, poza golier 3. (koho. O) vyjadruje asov rozsah, v rmci ktorho sa nieo uskutouje poas v priebehu (oho) cez (o): za hodinu, poas hodiny oetril tyroch pacientov; v priebehu da, cez de tri razy pralo zastar od (oho): je toho vea, o od tda, za tde sksil 4. (koho. o) vyjadruje vzah zstupnosti namiesto miesto (koho. oho): musel uprata za sestru, namiesto sestry; dal sa vyli namiesto, miesto ma v mene (koho, oho): poakoval sa v mene vetkch, za vetkch ocenench
5 . (koho, o) v y j a d r u j e p r o s p e c h p r e (koho. o) v p r o -

X
xantipa p. ena I xerografia p. tla 1 xeroxova p. koprova I. rozmnoi 2

spech (koho. oho): obetovala su za deti, pre deti. v prospech det 6. (koho. o) vyjadruje prinu, dvod zastarv. od (oho): za kad kus. od kadho kusa dobytka zaplatil poplatok 7. (km. m) vyjadruje asov al. miestnu nslednos, poradie, postupnos; vyjadruje el. cie, pvod po (kom. om): jeden za druhm, po druhom vychdzali z krytu; odiiel za svojou robotou, po svojej robote; za nm, po om vdy zostane neporiadok 8. p. pri 7 zaachkat p. vzdychn (si) zaalpsk ktor sa nachdza za Alpami transalpsk: Taliansko je pre ns zaalpsk, trunsulpsk krajinu zaangaova p. zapoji 2 zaatlantick ktor sa nachdza za Atlantikom, ktor pochdza spoza Atlantiku, smerujci za Atlantik

887
transatlantick: zaatlantick, transatlantick ambcie Eurpanov zahal ranec p. pinavec 1 zababran p. pinav I zababra p. zapini zahahli, zababoli p. zababui, zabali 2 zababui expr privemi al. teplo obliec, dkladne za krti . zavin expr: zababli zababoli: zababuili, zabablili si hlavy clo teplch vlniakov expr.: zachuchli zachumlat (rchlo a neporiadne): diea zachuchlila, zachumlala do deky a schytila do nruia expr zahli: vyla z kpene cel zalulen o osuky pozakrca pozava (postupne): pozakrcat. pozava chorho o studench obkladov zabali zamota (dkladne): doja zabalila do plienok; hlava zabalen, zamotan o lu zabda p. boda 1 zabalka si p zafaji si zbal l.p obklad 1 2. p. obal zabaleti si p. zatancova si zabali 1. da na nieo obal, da do obalu hovor, zapakovat: zabalili, zapakovali mi tovar do jemnho papiera zaobalit obalil: nov kniku si hne (za)obalo novn zakrti: zakrtil si desiatu do servtky zbali hovor spakova (urobi balk, da veci do balka): Z(a)ba. spakuj si veci a chod domov! pobali hovor, popakova (viac vecal. vetko) 2. dkladne nieo ovin niem (oby. na ochranu pred vonkajmi vplyvmi) zakrti*zavin: vyjde z vody sa zabalila, zakrtila, zavinula do deky okrti zatoi zamota: vlasy si okrtila, zatoila, zamotala do uterka expr.: zababui zababli zababoli zahli (privemi, teplo obliec): zababu dieta do perinky expr zachuchli zachumlat' (rchlo a neporiadne): zachuchlila. zachumlala si hlavu do atky expr. zabunda: hlava zabunan v runku pozabaova poobaova (niekolkokrt, dkladne zabali jednu al. viac vec) zahaova p. bali 1 zabanovan p. smutn zabarani p. zatc zabra 1 porov. zabori zabra 2 porov. obari zabra sa p bori sa 2 zaharikdova p. zatarasi, zadebni zahari p obari zabasn p zatvori 2 zbava I. prjemn vyplnenie vonho asu: in. podujatie. ktor vyvolva veselos, prjemn nladu kratochva: robi nieo iba zo zbavy, z. kratochvle expr. zbavka rozptlenie: liaa zbavky, rozptlenie hra: neviazan hry vystrieali povinnosti * radovnky: przdninov raovnkv det hovor. expr. kabaret: na hodinch zemepisu mvali iaci kabaret hovor, expr.: komdia kanada: s priatemi je kanada * hovor, expr psina: zajtra bude u ns psina hovor, psy: trvia dni v psoch suMt vanda subt. a vulg. sranda: zai vandu, srandu 2. spoloensk podujatie oby. s hudbou a tancom: mlad ili na zbavu veselica (zbava spojen s tan-

zbavka
com, oby. vonku): mjov veselica karneval (zbava s maskami) muzika (dedinsk tanen zbava): vykrti dieva na muzike diskotka (s tancom spojen zbava mladch ud pri reprodukovanej hudbe): chodi na diskotku hovor.: tanec tancovaka (tanen zbava): s na tanec, na tancovaku hovor, r (zbava v skrom spojen s pohostenm): pozva niekoho na r veierok veer /.astar. veerinka (Vajansk; menia veern zbava): spoloensk veer, veierok ples hovor, bl (velk tanen zbava) majles (mjov tanen zbava v prrode): kolsk majles juniles (jnov tanen zbava v prrode): usporiaa juniles radovnky: tei sa na ovolenkov raovnky hrenie orgie (vstredn zbava): spomna na bezuzdn orgie bakchanlie (pvodne hriv slvnos na poes boha Bakcha v starom Rme): hria ako na bakchanlich hovor.: flm lumpovaka lumpaka (non zbava pri pijatike): chodili z. flmu na flm kni/. soar (zbavn veierok) expr. pohulnka (bujn zbava s pitm): nonpohuanka gaudium (pvodne zbava na rozptlenie konan v kltoroch na prehbenie spoloenstva; zbava vbec) /astar. veselie (vesel zbava): bujn veselie /astar ibrinky (faiangov sokolsk makarn zbava) slang, akcia: po ttniciach bola posledn akcia slang, krkovica (zbava vysokokolskho krku) slang zah: pansk zah sa nevydaril subt. urbes (neviazan, hlun zbava): mm r urbesy s tvrdm rockom subt. mejdn: odmietla pozvanie na mejdan subt.: prty (pohostenie spojen so zbavou) subt. candrbl zabva lovek, ktor sa priiuje o zbavu inm: sused bol dobr zabva zbav m'k /ried. zbav kr (Timrava) v e s e l k o (Zechenter) hovor, expr.: k o m e d i a n t p -

sovnk subt. oumen zabva p. bavi 1, 3 zabva sa l . p . bavi sa 1, 2 2. p hra sa 1 zabavi 1 porov. bavi 1, 3, p. potei 2 zabavi2 p. skonfikova zabavi sa 1. strvi as zbavou, hrou. artovanm a pod. pobavi sa: rd sa zabav, pobav na diskotke rozptli sa rozveseli sa (zbavi sa zlej nlady, vyptia a pod. nejakou prjemnou innosou): po robote sa ide rozptli von; Ako vs mm rozveseli? pohra sa zahra sa (chvu sa zamestna hrou) expr. pobav ka sa (oby. o deoch) expr polakova (si) poartova (si) hovor. expr. popsova (si) (veselo, artmi sa zabavi) potei sa (chvu preva pocit radosti): poteil sa s nvtevou pozabva sa (chvu sa zabav i): pozabva sa s kamartkami expr.: zahit si vyrazi si fraz. vyhodi si z koptka (odda sa bujnej, neviazanej zbave): mlad si li zahri. vyhodi z koptka hovor.: zamulatova si zaflmova si (zabavi sa pri vdatnom pit alkoholu) vyzabvasa (dosta sa zabavi) 2. privea asu venova nieomu, oby. namiesto inej potrebnej innosti zdra sa strati as: zabavili, zdrali sme sa u susedov; stratil som s tebou vea asu, zabavil si ma pribavi sa (osta dlhie ako treba): pribavi sa s kamartmi zbavka l.p. zbava 1 2. p. hraka I

zbavkr
zbavkr p. zabva zbavnica p. rta 2 zbavnk 1. p. zabva 2. p. zbornk zbavn 1. ktor vyvolva al. m vyvolva dobr nladu vesel: je to zbavn, vesel lovek smieny: rozprva smiene historky rozmarn smevn rozveseujci hovor.: psovn lakovn: sledovali rozmarn, smevn prbeh bezstarostn: viedli bezstarostn ivot ahk salnny (op. vny): veer ahkej hudby; salnna skladba humoristick: humoristick asopis * estrdny kabaretn revulny (o programe): veery vypal estrdny program kni. fidlny p. aj smieny 2. p. zaujmav zabehan 1. ktor sa vil dlhodobou pravidelnou innosou zabehnut zauvan: zabehnut, zauvan spsob osveden vyskan: je to osveden, vyskan postup ustlen: m svoj ustlen denn reim vit: vit zlozvyk sa ako men 2. p. ben zabeha sa 1. dosta sa do plynulej innosti, do riadneho chodu, do prevdzky zabehn sa: motor sa u dobre zabehal, zabehol zapracova sa (naui sa vykonva nejak innos: o loveku): pracovnk sa v novej funkcii rchlo zapracoval zautomatizova sa zmechanizova sa (zaa fungova automaticky, mechanicky): pohyby sa pri stroji zautomatizovali, zmechanizovali; vroba sa zautomatizovala 2. sta sa benm, zauvanm (o nieom novom) ujat sa vi sa zauva sa: nov metda sa rchlo zabehala, ujala, vila, zauvala fraz.: udomcni sa vojs do ivota zapusti korene: nov spsoby aj u ns voli o ivota, zapustili korene zakoenit' sa: oslavy sa na pracovisku dvno zakorenili zabehn 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rchlo dosta; expr. nakrtko niekam s zjs vybehn: Zabehni, zji, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zaiel do potoka * expr.: skoi zaskoi odskoit : (za)skoila si k susedke; odskoi (si) z roboty na potu expr. d o s k o i (Ondrejov) hovor, o d b e h n

888
zabezpei 1. urobi podmienky na uskutonenie nieoho elatenho, potrebnho, kladnho zaisti: zkon zabezpeuje, zaisuje kadmu slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finanne zabezpei, zaisti postarat sa (o nieo): o ubytovanie sa nm postarali zariadi (urobi potrebn kroky na vykonanie nieoho): zariadil vetko, o sviselo s dovolenkou zadovi zaopatri zaobstara obstara kni. opatri (cieavedome zska): lstky do divadla si zadovili, (za)obstarali vopred; nemm monos (za)opatri si toko peaz subt. zafrova: ja vm prijatie u predsedu dajako zafrujem subt.: zabetelova zazichrova: zabetelova si, zazichrova si taxk objedna (zabezpei objednvkou): obed objedn pre cel skupinu 2. urobi bezpenm, istm; urobi opatrenia proti neelatenm javom zaisti upevni zarui: zabezpei, zaisti demokratick voby; zarui pokoj; zaisti, upevni hranice umoni da monos: umoni vetkm von pohyb spevni (nieo hmotn): spevnenie hrdze, mru poisti (oby. technickmi prostriedkami): horolezec sa poistil lanom * subt. zazichrova zabezpeovac sliaci na zabezpeovanie zaisovac: zaisovacie zariadenie zbezpeka p. zaopatrenie, zruka 2 zabieden p. biedny 1 zabieha 1. porov. zabehn 2. p. zachdza1 4, 5 3. p. kli 1 zabielen p. biely zabielit p. obieli 1 zabijack p. vraedn 1 zabja p. vrah 1 zabjaka p. zakaka zabjask, zabijask p. vraedn 1 zabjajci p. smrten 2 zabijak p. vrah I zabjav p. smrten 2 zabi 1. nsilne zbavi ivota usmrti pripravi o ivot vzia ivot (niekomu): trest za zabitie loveka; zabi, usmrti zviera; pripravili ho o ivot kdesi v tbore; napokon si vzal ivot zavradi expr. zamordova (myselne, zloinn zabi) fraz.: znies zo sveta posla na druh/onen svet hovor, expr.: odpravi odprata (oby. tajne) expr. zalomzi: zalomzil ho sekerou expr. z m m i odmrni: kr ho dal zmmi zlikvidova odstrni subt. odkrgova: tajne dali mnohch zlikvidova, odstrni lynovat' zlynova (zabi z rasistickch prin): lynovanie ernochov expr.: skntri: v koncentranch tboroch skntrili vea ud koli skltit' kni. skla (derom zabi): koli, sklti elmu hovor, expr.: spasi poloi: vlka spasil, poloil jedinm vstrelom zahubi expr.: zahlui zachloti zadegvit zagniavi zahri (oby. zvierat) zmasakrova pozabja pohlui pobi pomlti (hromadne zabi) expr. porba (v boji, senou zbraou): zbojnci vetkch porbali dobi dorazi: dobi div zver voj. zdecimova (z trestu zastreli kadho desiateho) popravi (zabi na zklade rozsudku smrti) zastreli (zabi strelou) zareza podreza (zabi prereza-

(odniekial): cez prestvku odbehol zo koly domov expr. zbehn: sm zbehnem zisti, o je vo veci expr.: rkn ibn: frkol, ibol za roh hovor, expr.: zaletie zatrieli (rchlo) 2. dosta sa pri jeden do hrtana namiesto do hltana zaskoi: kale, nieo mu zabehlo, zaskoilo 3. naplni sa tekutinou al. erveou (o astiach tela) nabehn podbehn zalia sa navrie: tvr mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oi mu zabehli, zaliati sa, naveli slzami
4 . porov. z a b e h a sa 1

zabehnut p. zabehan 1. ben zabelen p biely zber p. tempo 2 zabera 1. porov. zabra 2. p. ponha sa 1, s I zabetelova p zabezpei 1 zabezpeenie p. zaopatrenie, zruka 2 zabezpeen 1. p. bezpen 1 2, p nepochybn 3. p. fundovan

889

zabra sa

nm hrdla) obesi (zabi veanm) otrvi (zabi zaboi p. odboi 1, zjs 1 jedom) zakla zapichn (zabi bodnutm) zakrzabodn p. zapichn ti ukrti zadlvi zahrdsi zadusi zadrhzaboha p. vbec 1 zboj p pokrutiny n (usmrti zovretm hrdla al. tlakom na dchacie cesty) zned zamori umui (muenm): v tboroch zbor p ohrada 1 umuili mnohch nevinnch pomrni expr. potc zabori tlakom nieo niekam dosta, tlaiac nieo (postupne, viac bytost zabi) umiestni (oby. do nieoho mkkho, sypkho) vtlai vbori vtisn: zabori, vbori hlavu do vank2. tlaenm vrazi niekam zatc vbi vtc a; vtlai, vtisn nohu do snehu zary vry (rytm zahlobi: zabi, zatc klinec o hrady; vbi, vtc kolk dosta nieo niekam, oby. pod povrch): zaryl, vryl o steny zried. zarbi (Tajovsk) zarazi zapusti: rom do zeme; diviak vryl rypk o zeme vnori zarazi, zapusti stp do zeme * pozatlka pozarat ponori: ponoril ruky do vreck a odiiel; vnoril svoju povtlka pozabja (postupne) 3. p. premrni 4. p. rozbi I 5. p. znii 1 6. p. zahna 2 hlavu do matkinho lona vrazi vbi vtc (nrazom, silou nieo niekam dosta): vrazil, vtkol kl do zabi sa p umrie zeme, klin do dreva; chyst sa mu vrazi n do brucha zablatenec p. pinavec 1 zabori sa p zapadn 3 zablaten p. blatist zabosorova p. zaarovat" zablati p. zapini zaboemj p nedajboe 1 zablai p. obastni zaboi sa p. zaprisaha sa zblesk 1. krtko trvajce zjavenie sa svetla: zblesk slnka, polrnej iary mihot (preruovan zblesky): zbradlie zabezpeovacie zariadenie zabraujce pdu mihot hviezd kni. kmit: kmit iarovky kni. zkmit z vky al. oddeujce nejak priestor: dreven, kovozsvit: zsvit svieky poet pablesk: pablesky slnka v zbradlie, oprie sa o zbradlie barira: preliez kni. zned. zih (Kukun) bariru balustrda (stlpikovit zbradlie) ohrada 2. p. nznak (ohranienie istho priestoru plotom, mrom a pod.): zableskn sa, zablesn sa p. zablyskn sa elezn ohrada zahlchaven napadnut blchami, pln bch zablen zbrana l.p. prekka 2.p. rozpaky blchav: zablchaven, zablen, blchav zviera; zabrnen p. nedovolen blchav dvor zabrni nedopusti, nedovoli, aby sa nieo (oby. nieo zablokova p. zatarasi, zabrni neelaten) uskutonilo, aby nieo pokraovalo alej zablen p zahlchaven zamedzi: zabrni, zamedzi rozirovaniu nepravdizahldenec 1. p. pobldenec 2. p. kacr vch sprv znemoni prekazi (urobi nemonm, zablden, zabldil p. straten 1 neuskutonitenm): znemoni, prekazi plny niekozabldi 1. strati smer. orientciu pobldi zbldi: mu; prekazili mu postup do alieho kola ubrni sa dvajte pozor, aby ste v hore nez(a)bldili, nepobldi(potlai v sebe nejak pocit, mylienku a pod.): li zatla sa odtla sa strati sa (ods neznneme sa ubrni predstave, neme zabrni predmym. neuritm smerom): ovca sa zatlala, odtlala, stave, e cel nmaha je zbyton zried zbrni (oltnevedno kam; diea sa stratilo v dave hovor. expr. zatsov) zahata zhatit: zahata, zhatit prval slov ra sa (nhodne sa dosta): zatrali sa a k rieke zmari: zmari kariru, zabrni karire zakza 2. p. zjs 1 3. p. pomli sa hovor, expr zatrhn* hovor zarazi (nedovoli v nieom zablskat sa p. zablyskn sa pokraova): zakza, zatrhn, zarazi alie stretvanie sa mladch zablokova: zablokova premvku zablyskn sa, zablysn sa nhle a nakrtko vyda zabrat 1. nsilm oda (oby. vojensky al. radne), intenzvne svetlo (neos. o blesku); nhle sa zjavi vzia moc nad niem zauja obsadi: zabra, zauzableskn sa zablesn sa: spod mrakov sa ja, obsadi cudzie zemie okupova (vojensky): zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, z.ables(k)lo vojaci okupovali mesto anektova (nsilne pripoji): lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sa blysn sa anektovanie zemia blyskn sa km /.blska (sa): v oku sa mu blys(k)la slza bleskn hlesn mihn sa: bles(k)ol mu p. aj skonfikova v ruke n zablskat sa zablya sa expr.: zablys2. zaplni ist miesto, priestor, funkciu a pod. zakota sa zblyskota zblyt (sa) (zaa sa blska uja: skria zabrala, zaujala vea miesta: zabrali, zaal. nakrtko sa blska): v ruke sa mu zablskal, zablyujali vetky vhodn miesta, pozcie obsadi: obsadi al n km.: /.blysn /blyskn: zrazu mu osi von miesta zblys(k)lo oiach zaleskn sa zaligota sa 3. zmeni as obleenia (op. vypusti) odobra zasvietil' zaiari zajaga sa zatrblieta sa (preubrat : zabrala, odobrala, ubrala z rukva zi (urojavi sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, bi um): zi nohavice zajagal, zatrblietal prste; oi jej zasvietili. zaiarili 4. p. zainkova 5. p. zareagova astm zaiskri sa kni. zajasasa (prejavi sa iskrezabra sa intenzvne sa pusti do nejakej innosti a dlh nm, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lmi rannho as v nej zotrva zahbi sa: zabra sa. zahbi sa do slnka zakmitnsa: obloha sa zakmitla (Rzus) tania expr.: z a h r a b a t sa zavta sa: zahrabat' sa. zablyskota sa p. zablyskn sa zavta sa do tdia pohri sa zahri sa: priazablya sa p. zablyskn sa telia sa pohrili do rozhovoru; zahri sa do modlit-

zabrat
by expr. vrhn sa (s chuou sa pusti nieo robi): vrhn sa do hazardnch hier zabrat p. zamyslen, zasnvan, zaujat I zabrbla P poveda1 zabrbta (sa) p. prerieknu sa 2 zabda p. zapra, podpichva, podpichova zabdav p dobiedzav zbreie p. svah zabriden, zabrden p. pinav 1 zabridi p. zapini zbron p. erve 1 zabronen p. erven zabronie, zabronie sa p, zaervenat' sa zabrua p poveda zabruden p. pinav I zabrudi p. zapini zbrus p. vbrus zabrsi 1. p. obrsi 2. p. zjs 1 zabrusovasa p. picatie zabrzganec p. pinavec I zabrzgan p. pinav 1 zabrzga p. zapini zabrzdi l.p zastavi I 2. p. spomali, prekazi zabsolutizova urobi absoltnym, vyhlsi za absoltne platn zabsoltni: zabsolutizovali. zabsoltnili Marxove terie zabsoltni p. zabsolutizova zabubnova p. zatrbi zbudliv ktor1 ahko zabda hovor, sklerotick: zbudliv, sklerotick lovek; T moja hlava sklerotick! zabudn 1. presta na nieo, na niekoho myslie, presta ma na pamti, nedra nieo v pamti, a preto nieo neuskutoni nespomen si (op. zapamta si): nezabudnite kpil mlieko; zabudol prs na dohovoren miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu pozabudn (na chvu, na ist as): pozabudli na ostatnch akajcich fraz. pusti z hlavy: na druh de som vec pustil z hlavy pren. vyumie z hlavy: vyumelo mi to z hlavy hovor, vyspa sa (z nieoho; v spnku zabudn na nieo neprjemn) necha (nechtiac ne vzia so sebou): zistil, ie si taku nechal autobuse * pren. expr. pochova: neprjemn historku u dvno pochoval zanedba prv. opomen (neurobi, o treba): zanedbal svoju povinnos; opomenutie vnych skutonosti, zkona zastarv. omeka (neurobi nieo oby. zo zbudlivosti): neomek nikdy pripomen svoje zsluhv pozabda (postupne zabudn) 2. prerui ist innos presta: od divu zabudn, presta hovori 3. p. odpusti zabudn sa p. oarchavie zabudnuto p sm 2 zabudnut 1. ktor vymizol z pamti pren. zapren: rozprval zabudnut, vekom zapren vtipy zapadnut: zapadnut slva 2. p . osamel 1 3. p. odahl 1 4. p. zamyslen zabudovat p. vstava zabuchn s hrmotom, buchnutm zatvori expr.: zacapi zacapi* zacapn* zacapn: zabuchn, zacapi za sebou dvere; zacapol, zaapol vrchnk truhly hovor.
expr.:

890
zachlopi zaklopi zachlopn zaklapnut (s chlopnutm. klapnutm zatvori) expr. sklapn (prudko zatvori): kufor rchlo sklapol expr.: zatresn zatreskn zatrepn zaplesn zapleskn zapleti (prudko, s pleskotom, s treskotom zavrie): vietor zatres(k)ol, zaples(k)ol oblok expr. zasoti (sotenm zabuchn) pribuchn prirazi expr priapi priapn priapi priapn prichlopi priklopi prichlopn priplesn pripleskn pripati (s buchotom, ale zahka, iastone al. plne zavrie): pribuchn, prirazi vrta; priapi, prichlopi, priples(k)nbrnu zacvakn (zabuchn s cvakotom) zabunda p zakrti 2, zabali 2 zaburcova p podnieti 1 zaburinit sa pors burinou zaburinie: zliraa sa po aii zaburinila, zaburinela zars: priesady zarstli zabva, zabuvika, zabuvinka p. zaspa 1 zabva sa p usadi sa I, udomcni sa 2 zabzdie, zabzdoi p. prdn zaclova p. zaplati I zacpa p. zakvacka. zapini zacapi p. zabuchn zacapka, zacpka p. zakvacka, zapini zacapn p. zabuchn zaceli sa sta sa celm, celistvm (oby. o rane. asto i pren. o duevnej bolesti) zacelie sceli sa scelie: rana sa po opercii rchlo zacelila, scelila; otvor po guke zocelel, scelel; boles zo straty sa nemohla zaceli zjazvi sa zajazvi sa: rany sa asom z(a)jazvili zrs zrs sa (rastom utvori celok): kos (sa) zrstla zahoji sa vyliei sa (sta sa zdravm): zlomenina sa ti skoro zahoj, vyliei; duevn boaka sa ete nezahojilo, nevylieila zavrie sa zatvori sa (o rane) zaceni p. ohodnoti zaceri sa porov. smia sa zacielenie l.p. cie 1 2. p. povaha 2 zacieli 1. p. nacieli. porov. cieli 2. p. zamera 2 zacieli sa p. upriami sa, zamera sa zacieova p. cieli 1 zacti zachyti zmyslami; zaa vnma uctit pocti: pes zactil, uctil prtomnos niekoho cudzieho; zactil som. poctil som vek strach, velk rados zavoa (i pren.): zavoal erstv kole; zavoal, ke s vhody zavetri zvetri zaucha (o zvieratch, expr. aj o loveku): zviera z(a)vetrilo, zauchalo nebezpeenstvo; lka zauchala koris zried zau: z st mu zaula plenku vycti vytui hovor, zastarv. obu (citom postrehn): vycti, vytui blzkos jari; obula diea pod srdcom (Dobinsk) pobada zbada vybada vypozorova (pozorovanm zisti): v sprvan mua pobadala, zbadala zmenu; jej rei bolo mono vybada, vypozorova irniu zacitova p. uvies 6 zacla p. clonit zclona p. zves 1 zacmuka p. zamlaskat zacundran p. pinav 1 zacundra p zapini zacvaka p zaplati I

891
zacvakn p zatvori 1, zabuchn zacvenda p. zaznie zacvii p. zapracova 1 zacvikn p. zatipn I. zasekn 2 zacvikm sa p. zasekn sa 2 zaadi p. zadymi zaabova p. siaha 2 zaapi, zaapn p. zabuchn zaara. zaarova 1 p. zameni zaarova 2 , zaari arami, arodejnou mocou premeni (oby. v rozprvkach) zabosorova: striga zaarovala, zaarila, zabosorovala princa na abu zaklia (premeni na zl vyslovenm kliatby; op. odklia): zaklial krajinu zastarv. zata: pozer na ns, akoby ns chcel zata expr.: varova vari vklia (zaarova niekam): vari krsu do obrazu zaas p. doasne zaasto p. asto zaa 1. uskutoni prv fzu. zaiatok nieoho (op. skoni) /astar zapoa: ui sa zaal hne od rna; atvu zapoali v jli kni. poa: poal ich presvieda pusti sa da sa (oby. do nieoho): pustili sa, dali sa s chuou do jedenia; pustili sa, dali sa bea chyti sa: chytili sa rchlo do roboty nasadi (zaa nieo vemi intenzvne): nasadi fini; nasadi ostr tn naa (urobi prv fzu istej innosti, ale najm odobra z nieoho celistvho): naa program; naa chlieb pozana ponana (postupne, viac vec) otvori (uvies do innosti: op. zatvori, zaki): otvori schdzku, zasadnutie, vstavu * natartova odtartova (uskutoni tart, zaa tartova): odtartova preteky v behu spusti (tka sa nhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili re o svadbe; kapela spustila tu phi rozbehn nabehn (na nieo) rozkrti roztoi rozprdil' (uvies do innosti): rozbehn vrobu, nabehn na vrobu syrov vyvola (spsobi vznik): roztrku vyvolali, zaali in, nie ja kni. rozpta (zaa negatvnu innos): rozpta spor. vojnu vstpi (do nejakej innosti, akcie): vstpi do vojny, do trajku nesprav, zahji 2. pusti sa do rozhovoru rozhovori sa: sadli si a zaali, rozhovorili sa o deoch expr. zaplies (o rei): zaplietla rozhovor o muovi nadviaza nadprias /ried. naprias (na predchdzajcu re) zaprias: zapradie rozhovor s kadm nahryzn: nahryzn problematiku zdravotnctva zaa sa 1. ma zaiatok, zaa jestvova, zaa by (op. skoni sa) zastar zapoa sa: rozhovor sa zaal, zapoal vemi srdene nasta nads prs (najm v ase): zima nastala, nadila tohto roku neskoro vznikn (o udalosti): organizovan opor vznikol najskr v zvodoch zavldnut (o istom stave): v rodine zavldol pokoj: zavldlo slnen poasie datova sa (nedok.; ma zaiatok) 2. da sa do innosti v uvedenom tdiu prce, tvorby a pod. rozbehn sa: vcvik sa zaal, rozbehol vera rozprdil' sa rozkrti sa roztoi sa (dosta sa do intenzvnej innosti): prce na poli sa u rozprdili kni. rozpta sa (zaa sa s velkou intenzitou): rozptala sa bitka na ivot a na smr

zaiaton
zaernet p. ierny 1, sernet zaerstva, ps. i za erstva km je nieo nov. erstv: v tto chvu, bez mekania, bez odkladania serstva zahorca, ps. i za horca zned /.horca: zaerstva, serstva sa pochvlil so svojou novou znmosou; zahorca im vetko vyrozprval hne* ihne: hne. ihne ho zaal prehovra zaraz okamite: zaraz, okamite chcel oznmi radostn novinu * rchlo chytro: ponhal sa domov, aby si rchlo, chytro vetko poznail bezodkladne neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel vetko objasni zaervenat'sa nadobudn v tvri (zried. aj inde) erve, erven farbu, najm od citovho pohnutia zaervenie sa zapli sa kni.: zapri sa zarumeni sa zrumenit sa: dieva sa zaervenalo, zaervenelo, zaplilo od hanby; ahko sa zapri. z(a)rumen expr.
z a p l i s a poet. z a r d i e s a (Sldkovi. Hviezdoslav) z a -

lia sa erveou: od rozpakov sa zaliata erveou oervenie servenie zahorie (sta sa ervenm): oi mu od dymu oerveneli, serveneli; podveer zahoreli zore poet.: zabronie zabroniet sa: str (sa) zabronela od jahd rozervenie sa: na strome sa rozerveneli erene; koa sa mu od pavy zaervenala, rozervenela spurpurovie (zaervenat' sa do
p u r p u r o v ) pren. expr. z h l a

zaesat p. zahladi 1. uesa zaiahnu p. zasiahnu 1 zaiarknu iarkou, iarknutm oznai (oby. nieo, o sa poklad za vybaven) hovor.: zafajkovat odfajkova odfajkn: zaiarknu, zafajkovat, odfajkova men prtomnch zakrtn odkrtn (krtom, iarknutm vyznai al. zdrazni v texte) zaiara zaiarkat odkrta (viac poloiek) podiarknu zastar podtiahnu (urobi iaru pod niem napsanm, oby. na zdraznenie, vyznaenie): podiarkol, podtiahol v liste slov, ktor sa ho tkali popodiarkova zastar popodthova (postupne, v poet) zaiatkom (oho) vyjadruje as v prvej fze istho asovho seku (op koncom) na zaiatku (oho; op. na konci): zaiatkom, na zaiatku leta bvaj vek horavy kni.: poiatkom na poiatku: vrti sa a poiatkom zimy zaiatoncky p. zkladn zaiatonk kto zana v nejakej innosti, oby. nesksen pracovnk: v tenise je pln zaiatonk novik: bola na pracovisku novikom debutant (kto prv raz verejne, najm umelecky vystupuje): debutant bsnickej tvorbe adept (zaiatonk vo vede, umen, v praktickej innosti) kni. elv expr. ue: v medicne je ete len ue pejor.: zelen zajac: ten u nieo sksil, nie je zelen, zajac pejor holobriadok: obsluhoval ich ancky holobriadok pejor.: uch ucho: je to ete uch, ucho voj. slang.: holub mlad baant vtk zobk pen pa milionr opica puck zastar. novk (Vajansk) zaiaton ktor je na zaiatku al. ktor je zaiatkom nieoho (op. konen, posledn) zriedkavejie poiaton: zaiaton, poiaton akosti prvopoiaton: prvopoiaton tdium, vlastnosti rozbhov: rozbhov tdium skor ran: skor, ran obdobie tvor-

zaiatok
by, tdium choroby zkladn kni. inicilnv: zkladn vskum; inicilne prznaky choroby vodn vstupn: vodn, vstupn prednka vchodiskov: vchodiskov postavenie prvotn prv: prvotn dojem, impulz, nval emci zrodkov zrodon pren. embryonlny: zrodon stav publ. pilotn zaiatok prv priestorov al. asov fza nieoho (op. koniec): zaiatok obce, zaiatok vyuovania zriedkavejie poiatok: na poiatku 20. storoia kni. prvopoiatok (pln zaiatok): prvopoiatky novho hnutia vznik (zaiatok jestvovania): vyetrova vznik poiaru prame: prame zla prchod: prchod zimy pvod (zaiatok existencie): pvod sveta genza: genza udovch zvykov nstup: nstup novej ry * tart (zaiatok pretekov): chybn tart beca * vod: vod listu predohra: pijanstvo bva predohrou rodinnch sporov kni. zrod zrodenie: zrod, zrodenie ttu kni. svit: na svite ejn kni. zrodok: zrodok lsky * oby. pejor. semeno poet. sem: semeno zloby zaierni p. zapini zin miesto v stodole na uskladovanie obilia, sena a pod.: zhazova obilie z voza o zina zinok priein prieinok: usuen krm uloili o prieina; prieinok v sypmi je pln kukurice zprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): roa. statok je v zplavch zanajc, zanajc od p. od 1 zana 1. porov. zaa 2. p. podpichva zana sa p. nasledova 2 zinok p. zin zata p. zaarova3 zaleni zahrn do istho (oby. usporiadanho) celku zaradi: zaleni, zaradi prvky do systmu; zaleni, zaradi iakov do krkov poda ich zujmov vleni (urobi lnkom, sasou, astnkom nieoho): vlenili ho hne do pracovnho kolektvu vradi: vrai nieo o istej kategrie vsun: o lnku vsun nov odsek vloi kni. vkomponovat' (kompozine zaleni) zatriedi (podl rovnorodch kritri) hovor, zapojit (uvies do istho procesu): zapojili vetky mechanizmy do prce na odstraovan havrie zried. vpoji vklini kni. vklbi (pevne, organicky zaleni): do diela sa mu poarilo vklini, vklbi skuton historick fakty zamuden p. pinav 1, zadymen zamudi 1. p. zadymi 2. p. zapini zanc, zanc od p. od I zao, zaoe p. preo zarie p. narie 2 zaudovanie p. div zaudovan svediaci o zaudovan, prekvapen, nepochopen zadiven udiven: ma zaudovan, zadiven vraz * prekvapen zarazen (zaudovan nad niem neakanm): zostal st cel zarazen nechpav: stretol sa s jeho nechpavm pohaom zaudova sa prejavi (oby. na chvu, nhle) prekvapenie. div zadivi sa poudova sa podivi sa: eti sa zaudovali, zadivili novej hrake; poudoval sa, podivil sa, e as tak rchlo ubehol prekvapi sa:

892
prekvapil som sa. e sme sa vyhrali zarazi sa (osta vemi a oby. nie prjemne prekvapen): zarazili sme sa nad takm inom uasn (pocti velk prekvapenie, ohromenie): uasn nad tokou krsou zachnu p. stchnu 1 zauchran p. strapat zau l.p. pou 1 2.p. zacti zadk p zadkova 1. p. poakova 2. p. odstpi 2 zadanie p. prca 3 zadaptova p. adaptova zadarmo bez finannej al. inej protihodnoty, bez nhrady. bez platenia bezplatne admin. zdarma: rady do ivota dva zadarmo, bezplatne; vstup zadarmo, zdarma* odb bezodplatne: bezodplatne poskytovan sluby hovor, grtis: to mte grtis zastarav, d a r m o zada p. uloi 4 zada sa p. zaviaza sa zadvit' p. zadusi I zadvna p. dvno 1 zadaden p. dadiv zadadit sa p. spusti sa 2 zadebnenec p. hlupk zadebnen p hlpy 1, zaostal zadebni uzavrie doskami, latami zalatova olatova olatkova: nepouvan oblok zadebnili, zalatovali, olatovali zadoskovat (zakry doskami) obi (pokry pribjanm): chatu obi plechom, doskami slang, zaalova (obloi doskami) zatc zabi (uzavrie vbjanm klincov do dosk): zatc, zabi vedaj vchod zaharikdova (zatarasi barikdou): zabarikova obloky, dvere zaplombova (opatri plombou): zaplombova vagn zadegvi p. zabi 1 zadeli 1. uri, aby niekto, nieo niekam patril(o) zaradi: zadeli, zaradi deti poda veku zatriedi (podl kritri): zatriei umelcov poda vkonu * prideli pilenit' (k niekomu, nieomu, do istej funkcie a pod., urobi sas nieoho): niektorch z ns prielili, prilenili k susednmu tvaru 2. vopred premyslie a uri, aby nieo bolo priestorovo. asovo a pod. rovnomern rozvrhn rozloi: zadeli si robotu; rozvrhn, rozloi si sily, as rozdeli rozplnovat': rozdeli si povinnosti: rozplnovat si robotu vopre zderiv p. dobiedzav zderka p. dvod zadiera p. kriepnik zadiera p. podpichva zadiera sa porov. zadrie sa zadierav p dobiedzav zadina podradn obilie premiean kkoom, plevami a pod., pozadn obilie pozadok zadnina nr. zadky zadva sa 1. ist as sa na niekoho, nieo uprene dva zahadie sa zapozera sa uprie zrak uprie pohad: zadvala sa, zahadela sa s lskou na svojho syna: uprie zrak, pohad do diaky hovor, zakuka sa zaprizera sa zried. vhldie sa expr. vpi sa (o oiach: tobne sa zadvat): vpil sa do jej tvre 2. p. zabi sa 1

893
zadiven p. zaudovan zadivi p. prekvapi 1 zadivi sa p zaudova sa zadkom p. zozadu zadky p. zadina zadlvi p. zabi I zadi necha na nieom dlobu, postihn finannm zvzkom predi (nadmieru): zadi, predil podnik; zadenie majetku zaai: finann zaaenie dedistva zadi sa p. poia si zadnica p. zadok I zadnina p. zadina zadok 1. sedacia as (oby. udskho) tela: udrie niekoho po zadku expr. zadnica unky: vene vysedva na unkch expr.: sednica kufor: Zdvihni konene ten kufor! hovor. expr. art pudlo: kopli ho do pudla hruh. ri 2. p. konenk zadom p. zozadu zadoskova p. zadebni zadosti p. vyhovie zadosuinenie odinenie nieoho, napr. krivdy, ublenia kni. satisfakcia: iada zadosuinenie, satisfakciu zadosuinen p. spokojn zadosuini p. uspokoji 1 zadovk p. zadovi p. zaobstara zadovi si p. nadobudn, zska 1 zadovka p. puka zdrapiv p dobiedzav zadrapi sa 1. vniknutm (rukami, prstami al. niem ostrm) do nieoho sa mocne zachyti a dra sa zadrapn (sa): zadrapila sa, zarapla sa mu nechtami do vlasov zadrie (sa) (drenm, chanm vnikn): trieska sa zadrela do koe expr. zried. vdrapn sa: pazry sa vdrapli do msa 2. expr. njs prinu na spor. na vyvolanie nepokoja zadrapn (sa): zadrap(i)la sa do ns pre kad malikos expr. zabdnu!' (dotkn sa hklivej veci): kde mohol, zabdol do kadho expr.: zadrie sa zadrie: zadrela (sa) ete aj do toho, e zle poujem expr.: zarpa zarypn rypn: na kadej schdzke do ma (za)rypne, zarpe expr zaprie sa: matka sa zlostne zaprela do syna p. aj zastarie sa zdrapka p dvod zdrapkr p. kriepnik zdrapkrsky p dobiedzav zadrapkva l.p. kraba 1 2. P. podpichva zadrapn (sa) p. zadrapi sa 1,2 zadrapovan p dobiedzav zadrapova p. dobiedza zadrapovasa p. zapra zdrenie p. zhrenie zadrepi si p. zatancova si zdrh neelaten preruenie innosti, pohybu: na stavbe je vea zdrhov prekka hovor, hik: je tu aksi prekka, aksi hik subSt. zdrhe zadha, zadrhvat p. dusi I

zadra
zadha sa, zadrhvat'sa 1. p. viaznu 2, porov. zastavi sa 2. p. zajaka sa zadhavos p. zajakavos zadhav 1. p. nesvisl 1,2 2. p. jachtav 3. p. drsn 3 zdrhe p. zdrh zdrhliv, zdrhlv 1. p. jachtav 2. p. drsn 3 3. p. nesvisl 1, 2 zadrhn l.p. zadusi 1 2. p. zasekn2 3. p. zastavi sa 1 zadrhn sa l . p . zastavi sa 1, uviaznu 2 2. p. zadrie sa 2 3. p. oeni sa. vyda sa 1 zadrhnut p. slab 3 zadriemal zaa driema al. upadn chvu do driemot zadriemnu: zadriemal, zadriemal od navy zdriemnu (si) pospa si (chvu, krtky as spa): po obede (si) otec zdriemol, pospal si zaspa usn (na chvu): cel noc nemohla ani na chviu zaspa, usn expr. zavrie oi: matka bdela pri chorom, ani nezavrela oi expr zadriemka: diea v perinke zadriemkalo zadriemnu p. zadriema zadrie sa 1. drenm, chanm vnikn niekam, oby. pod povrch zadrie: stie (sa) mi zadrelo pod nechet zapichn sa zastokn sa (niekam sa vtlai; o nieom ostrom): zapichol sa mu t do pty; halzka sa mu zastokla do vlasov zavadit zachyti sa (dotkn sa nieoho pri pohybe): zadrel sa, zachytil sa, zavadil rukou o drapav kru stromu 2. (o siastkach) presta fungova, zastavi sa v innosti, v pohybe (oby. pri silnom tren) zadrhn sa: motor sa zadrel, zadrhol zasekn sa: zmok sa zasekol; zasekol sa v rei hovor, zapriei sa 3. p. zadrapi sa 2 zadrichma p. zaspa I zadrkota p. poveda1 zadrkota sa p. zahovori sa zadrniancova, zadrma p. zatrias zadrobi si p. zatancova si zdruha p. spolonos 2 zadra 1. zabrni neelatenmu pohybu zachyti chyti: zadra, (za)chyti padajce telo; keby ma neboli (za)chytili, rt im sa z rebrka zastavi: zastavil auto ete vas; zastavi ence sa zviera stavi: chcel by aspo na chvu stavi beh asu podra pridra pichytit' (chvu, v istej polohe): podra, pridra niekomu kabt; prichytil ho. aby nespadol expr.: spli zapti: sptil. zaptil utekajceho chlapca zried zhatit': zhatil tonkov 2. zabrni v odchode, nedovoli ods zdra: zadrali, zdrali ns na veeru zabavi: zabavili ma dlhie, ako som rtal * pribavi pridra (trocha zdra): Len osta! - pridr ho. 3. vou prekona (telesn stavy, city) zdra potlai premc ovldnu: z(a)dra, potlai slzy; premc, ovldnu hnev, slovo na jazyku zahata: zahatal prval zlosti, prval slov zataji zakry: zatajila, zakryla pred muom nhly ia, bolestn stony pritaji: pritajit rados, pritaji dych 4. radne vzia do vzby al. doasne obmedzi v pohybe chy ti: zadra, chyti pina na hraniciach zlapat lapi (dosta do svojej moci): zlapat', lapi zlodeja zaisti* zatkn (dado vyetrovacej vzby):

zadra sa
vraha u zaistili, zatkli * zaja (vzia do zajatia v boji) p. aj zatvori 2 5. spsobi, aby nieo ostalo v pvodnom, nezmenenom stave udra zachova uchova: v izbch musia zadra, udra poriadok; pda dobre zadr, udr vlahu; chc si zachova, uchoval samostatnost * podra si ponechat si: vie si podra, ponecha svoj nzor zadra sa p. zachova sa 2 zadra si p. necha si zadriavan p potlan zadubani si, zaduhasi si p. zatancova si zadubenec p hlupk zaduben 1. p. hlpy I, zaostal 2. p. pinav I zadubi sa p. osprostie zadudra p poveda1 zduch p. astma zduchlv p. dchavin zduma p meditcia zadumane, zadumano 1. porov. zamyslen 2. p. mlky zaduman p zamyslen zaduma sa p. zahbi sa zdumivos p depresia I zdumiv p. melancholick, cliv zadunie p. zaznie zadupka si p. zatancova si zaduplikova p. pripomen 2 zadusi 1. zamedzenm prstupu vzduchu zbavi ivota, rastu udusit : va ho skoro zadusila; zadusi tence; burina udusila, zadusila priesady * zahrdsi* zadrhn zakrtit ukrtit expr zadvit' (tlakom na krk, zovretm hrdla): zahrdsi. zakrti maa zadlvi zagniavi (tlakom, rozpuenm): zadlvili. zagniavili ho v dave /ned /.dusi: burina vetko zdusila pridusi prikrti (iastone zadusi) pozadha podrhn podusi pokrti podlvi pogniavi (postupne) 2. zastavi horenie (o ohni, svetle) zahasi zhasit udusi: zadusili, udusili plame Imed v zaiatkoch; zlajhasisvieku, lampu uhasi: poiar nemohli uhasi expr. zapui (rozmliadenm, puenm): zapui ohorok cigarety pridusi (iastone zadusi) pozada (postupne zadusi) 3. vou al. silou prekona udusi potlai pemoct: zadusila, potlaila, premohla v sebe spomienku na iea zadra zahata: zadral, zahatal v sebe prval zlosti zlikvidova: povstanie zadusili, zlikvidovali hned v zaiatkoch zadajci l . p zadav I 2.p omamn 1 zada p. dusi I zada sa p. zachdza sa zadav 1. spsobujci dusenie, brniaci v pravidelnom dchan dusiv zadajci: zaav, usiv chemick vpary /ned. zduliv zastar. zdun: zduliv dym kriv hrdsiv: krtiv, hrdsiv kae p. aj dchavin 2. (o citovom prejave) ktor nechceme naplno prejavi potlan: zadav, potlan pla premhan: premhan vzlyky vzlykv hkav: vzlykav pla

894
zadui sa p. zaprisaha sa zduiv p dchavin zduliv p. zadav 1, dchavin zdunica p. oma zdun p. zadav 1 zadu p. zavia 1 zdy ch 1. p. nznak 2. p. povlak I zadycha sa zrchli dchanie (oby. pri nmahe) zadcha sa: chod pomaly, aby si sa nezadychala, nezachala udycha sa udcha sa: hne sa
udych, udcha expr u p a c h t i sa expr. zried.: s p a c h t i

sa zaua sa (usta oby. od rchlej chdze, rchleho pohybu): beal, a. sa zafual * zahria sa uhria sa upari sa (nmahou si zvi telesn teplotu): pri podvan tehl sa cel zahrial, uhrial; pribehol zaychan, uparen p. aj unavi sa zadymen zaplnen al. zapinen dymom (oby. od fajenia) zafajen: zadymen, zafajen izby hovor, prefajen (prli zadymen): prefajen vzduch expr. zaden vyden: zaen, vyden krma zaaden oaden zakadn okaden: zaaden povala; okaen steny expr.: zamuden omuden zadymi zaplni al. zneisti dymom zaadi zakadi: komn z teplrne zadym, zaad, zaka cel ulicu zamudi expr zasmudi i: fajkou zamudil izbu expr.: zakudli* zakundoli(mnostvom dymu): dym zakttdlil okolie oadi obadi omudi okadi (zneisti dymom na povrchu): o(b)aden, omuden, okaen steny krmy zasmradit' (naplni smradom): komny zasmradili okolie zafa ji expr vydi (zadymi fajenm): zafajen miestnos; vyen, zafajen zclony * zried. podymi: le treba poymit zadmit si p. zafaji si zaendlova p. obrbi 1 zaevidova p. zaznai I zafaovat' p. obviaza zafafran p. pinav 1 zafara p. zapini zafajen p. zadymen zafaji p. zadymi zafaji si ist as. trocha faji, oby. s chuou pofaji si: cez prestvku si li kolegovia zafaji, pofaji expr.: zabafka si pofajka si zafajka si: r by som si zabajkal. pofajkal expr.: pobafkasi zapufka si zapuka si (najm z fajky) hovor, expr potiahnu si: chlapci si li za roli trocha potiahnu zried zadym i S (Ondrejov)

zafajkova p. zaiarknu zafakli p. zaa 1 zafarbenie 1. p. farba 1,2 2. p. nznak zafarbi natrie, napusti farbou: doda arebn odtie zamaova: zafarbi ltku, zamaova oblonice; lca si zafarbila, zamaovala naerveno vyfarbi: nakreslen postaviky napokon pekne vyfarbil sfarbi (doda farebn odtie): jese sfarbila lstie stromov ofarbi: lca jej ofarbila erve omaova (ozdobi maovkou): steny omaovan natmavo pomaova pofarbi (natrie rozlinmi farbami, oby. postupne viac vec): deti pomaovali, pofarbili chodnky pri-

895
farbi pimalovat' pilcit (trocha zafarbi): prifarbila, pilcila si lca zafigova (si) p. zaartova (si) zafrova p. zabezpei 1 zafrovomodr p. modr zafrov p modr zafixova p. upevni 2, zachyti 2 zaflkova 1. p. zaplta 2. p. zapini zafliaska, zafska p. zaka. zapini zafrkat' frknm, striekanm pokry, zamokri a oby. zneisti zasrieka zapliecha zaprska zafrcka: dvaj pozor, aby si mi nezastriekal, nezapliechal kabt; auto ma zaprskalo, zafrckalo ofrka pofka postrieka zakvapka (kvapkami): pofrkan, zakvapkan obrus expr zacpa scpa zafliaska zaska zafska subt. opricova expr.: zakyda zakecka zakycka zakvacka p. aj ostrieka, zapini zaft p. ava I zafuasa p. zadycha sa zafufna p. poveda zafka p. zavia 1, 2 zaflnee p. pinavec I zatlan p. pinav 1 zafl p. zapini zagaba p. zapini zagni p. pozrie (sa) I zagazdovan p. bohat I zagazdova sa p. zbohatn zagebrenec p. pinavec 1 zagebren p. pinav 1 zagebri p. zapini zagebzden p. pinav 1 zagitova' p. zatmeli zagitova 2 p. presvedi, prehovori 1 zagniavi p. zadusi 1 zagombikovan, zagombkovan p. uzavret 3 zagombikova, zagombkova p zapn I zagrimasi sa p. usmia sa zaguacova sa p zaokrhova sa zaguaten l.p. guat I. okrhly 1 2. p. tun 1 zahi p. zachyti 2. zapn 1 zahkova p. zapn 1, zatvori 1 zhada 1. nieo nepochopiten, tajomn zhadnos tajomstvo: zhady udskej existencie; metafyzick zhadnosti; zhada, tajomstvo vesmru, ivota kni/. taj: taje prrody tma: tma neznma temnota temnos: temnota minulosti kni/.: temno mystika: mystika smrti kni. mystrium: mystrium kra 2. nieo nepoznan, nevysvetlen al. zloit na rieenie: to je zhada, ako sa tak rchlo uzdravil; riei zhady obrzkovho psma hdanka: bola preho vdy hdankou problm: problmy fyziky hovor, rbus: jeho sprvanie je pre ma rbus zhadnos p. zhada I zhadn 1. zahalen tajomstvom, pln zhad tajomn tajupln: zhadn okolnosti, tajupln hrad udn divn podivn zvltny (ktor sa ned presne pomenova): udn, divn sprvanie; mal tak zvltny pohad nepreniknuten nevysvetliten nevy-

zaha
spytaten (ktor sa d rozumom ako pozna): nevysvetliten, nevyspytaten jav er (asovo vemi vzdialen, mlo znmy): er dvnovek temn tmav: ma temn, tmav minulos * nepoznan neznmy (nie dostaujco znmy): nepoznan, neznme diaky zzran arovn (pln tajomnch sl, kazov): zzran, arovn svet rozprvok mystick kni.: mysterizny mystriov (zhadn ako mystika): mystick, mysterizna atmosfra okidtn nadprirodzen (nepochopiten rozumom): okultn, nadprirodzen javy kni. zastar. tajomstvapln (Kaliniak)
zastar. t a j n o s t n (Kukun. Hruovsk)

2. ako zrozumiten nezrozumiten: zhadn, nezrozumiten npis * nejasn nezreten dvojznan (vznamovo nie presne uren): nejasn, nezreten metafory nepresn neurit hmlist matn: neurit, hmlist spomienky nepochopiten: nepochopiten jazyk symbolov udn divn: je to udn, divn prpad kni. ptick (akoby vysloven starogrckou vetkyou Ptiou): jeho ptickm prognzam nik nerozumie kni..: rbusov rbusovit (majci rz rbusu) kni. /.astar. enigmatick kni. spletit hovor, expr.: zapleten spleten zamotan pomotan zmotan: zapleten, zamotan, zmotan prbeh 3. p. zvltny 1 zahdza p. zasypa 1 zahadzova 1. porov. zahodi 2. p. krva zahadzova sa p. zaobera sa zahajduchova si p. zatancova si z a h j i p. ohradi, zatarasi zahji p. sprv zaa 1, otvori 2 zahknu, zahkova p. zavesi I zhal p. oblak 2 zahl p. lenivec zahalai p. zaspieva zahastvo p. zhaka zahalka p. zaspieva zahalakova (si) p. zaartova (si) zaha trvi as v neinnosti, ni uiton nerobi leoi: iak sa neu, zaha, leo povaova sa poneviera sa zried povalkvasa postva (v kratom asovom seku): cel de sa iba povauje; postva pri robote expr.: hlivie darebi daromni hni: hlivie, hnije bez roboty; nestrpm, aby tu niekto darebil, daromnii nr.: heverova (Timrava) obliea (Timrava) vylihova vylihva polihova polihva expr. vyvaova sa (leanm v neinnosti trvi as): rd doma vylihuje, polihuje raz. podopiera uhly zahlv, zhaiv p. leniv 1 zahalen p. skryt zahalit p. zastrie 1. 2, zakrti 2 zhaka trvenie asu v neinnosti: jeho cieom bola prca, nie zhaka zahastvo povaastvo postvastvo expr. darebctvo ninerobenie hovor, expr ulievastvo ulievaka ulievanina slan. veget zhalkr p. lenivec zahamova 1. p. zastavi 1 2. p. spomali, prekazi zaha p. duri 1. hna 2

zahanbi
zahanbi p. pokori 1, prekona 2 zahanbova p. zosmieova zahanbujci p. hanebn I zahaprova p. zlyha zaharusi p. osopi sa zahasi 1. zastavi, prerui horenie (op. zapli) zadusi: poiar sa podarilo rchlo zahasi, zadusi uhasi udusi: pahrebu uhasili, udusili vodou zhasi zhasn (op. zasvieti, zapli): z(a)haste, zhasnite luster vyhasi (celkom, plne): vyhasi ohe prihasi (iastone zahasi) pozaha pozha pozada (postupne zahasi) 2. p. uti 2, zmierni zahaspri, zahasprova p zatvori 1 zaha p. dusi 5, hasi 1 zha p. ztarasa zahata, zahati 1. p. zastavi 3, zatarasi 2. p prekazi zhatie p. ztarasa zahka p. zvola 1, vykrknu zahadie sa 1. p. zadva sa 1 2. p. zabi sa 1 zahladi 1. urobi hladkm (a tm oby. upravi) uhladit': zahladil si, uhladil si rukou vlasy, aty zarovnat urovna upravi (urobi rovnm): zarovn, urovn vysaden hriadky piesat' pihladit' zaesat' (zahladi esanm) expr. ulza (nahladko uesa): ul si vlasy nabok pozahldza (postupne) 2. spsobi, aby niekto nieo neodhalil; zmerne urobi tajnm, nespoznatenm zakry zastrie: zahladi, zakry vetky stopy po sebe; zastrie zl dojem zamaskova hovor, zatuova: zamaskoval, zatuoval, e v miestnosti vbec bol kni. zotrie (urobi menej zretenm): zotrie spomienku expr. zakamuflovat' (neumoni vidie skuton stav vec): neporiadok predo mnou zakamuflovala pren. expr. zaehlit' (napravi zl vzahy, nedorozumenie a pod.): vetko rchlo zaehlila pren. retuova: retuova chyby zahovori (reami zahladi nieo neprjemn): tmu o rozvode zahovorila zavravie (odvies pozornos): chcel vec zavravie odstrni* zlikvidova (zariadi, aby nieo prestalo jestvova): odstrni, zlikvidova svoje chyby, nedostatky pozahldza (postupne) zahlaholit' 1. p. zaznie 2. p. poveda1 zahlsi p. ohlsi I zahlasova p hlsi zahlasova sa p. hlsi sa I zhlavie 1. tituln as psomnosti, publikcie, a pod. hlavika: zhlavie knihy, list s hlavikou firmy titul nzov: titul, nzov lnku 2. p. tylo I zahlban, zahben p. zamyslen zahbi sa sstredene sa odda mylienkovej innosti zahlha sa zamyslie sa zaduma sa zahta sa: na chviu sa zahbil, zahlbal, zamyslel; Nad m si sa zadumal, zahtal? zapreml pozaml sa: zaprema o zmysle ivota; pozaml sa nad svojou robotou pohri sa zahri sa vhri sa ponori sa vnori sa vhbi sa: tudent sa pohril, zahril do tania; ponoril sa do seba, nechcel s nikm prehovori; vhbi sa do problmov zabra sa (intenzvne sa pusti do nejakej innosti): zabrala sa do

896
pletenia hovor. expr. zara sa (vnivo sa do nieoho zahbi): zara sa do problmu zried. zaroni sa: zaroni sa do mylienok (Kukun) zahliada p. gni zahliadnu p. zbada, uvidie 1 zahlieni zaplni hlienom, zneisti hlienom: zahlienen nos zasopii zasopavi (zneisti sopami): zasopli, zasopavi vreckovku usopli: usoplen podbradnk zahlobi p. zatc, zabi 2 zahluchn p. stchnu 1 zahlpi sa p. osprostie zahlui l.p. zabi 1 2.p. uti2 zahmlen 1. p. hmlist 1 2. p. neurit 3. p. zastret 1 zahmli p. zastrie 2 zahmli sa p zjs 3, zarosi sa zahna 1. silou al. niem neprjemnm, neiaducim printi vzdiali sa odohna: zahna, odohna vlka od koiara zatlai expr. odpri odrazi (v boji): nepriatea zatlaili za mesto; odpri, odrazi vojsko zapudit odpudit' zaplai: zaplai, zapudit' vtky strebou; d ns zapudil zavrtit' (printi k nvratu): zavrtit' ovce pozaha poodha (postupne zahna) pozavraca (viackrt, viac jedincov): pozavraca statok 2. spsobi znik, zmiznutie nieoho, prekona nieo neiaduce zapudit' odpudit': zahnal, zapudil mylienky na nespech potlai premc: potlail, premohol nhly prval zlosti odvrti rozptli rozohna rozplai: odvrti neastie, obavy; rozptli
pochybnosti, podozrenie; rozplai zl sen expr. zried.

zabi: nevie, ako zabi nudu zbavi sa: chce sa zbavi spomienky na rodinn tragdiu zahna sa p. ohna sa I zahniezdi sa 1. urobi si hniezdo (o vtkoch) uhniezdi sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bociany usadi sa usdli sa udomcni sa: pod strechou sa usadili, usdlili, udomcnili lastoviky expr. zapelei sa (o nieom neelatenom): v dome sa zapeleili potkany 2. expr. njs podmienky na prijatie (oby. o nieom neelatenom) zakoenit' sa kni. vkoenit sa zapusti korene: zahniezila sa, zakoenila sa v om nenvis, ahostajnos; neznanlivos v rodine zapustila hlbok korene udomcni sa usadi sa usdli sa uja sa: nzka morlka sa udomcnila, ujala na mnohch pracoviskch rozbujni sa rozbujnie: zlo sa vade rozbujnilo, rozbujnelo pejor.: rozpri sa zaprasi sa: vo vede sa zaprilo ideolgia zahnisan p. hnisav zahnisa p. zapli sa 2 zahnit p. zhnit zahnva p hnit I zahnojen 1. p. pinav 1 2. p. hnisav zahnoji p. zapini zahnusenec p. pinavec 1 zahnusen p. pinav 1 zahnusit p. zapini zahn 1. da do polohy mierneho oblka smerom dolu, dnu ohn: zahn, ohn klinec zalomi (da nie-

897
omu lomen tvar): zalomi prst podhn zaloi (preloi okraj nieoho dovntra): podhn, zaloi suku prelin (papier, list, oby. napoly) stoi skrti (v polohe oblka spoji) pozahba pozahna pozahybova (postupne zahn) 2. v chdzi al. v jazde zmeni smer pohybu zaboi odboi zjs: zahnime, zabome za roh, aby ns nevideli; bicykel nhle zahol, odboil z cesty hovor.: zakerova zakarova skerova (oby. dopravnm prostriedkom): zakerova na parkovisko skrtnu sa skrti sa stoi sa zakrti (sa): auto sa nhle skrt(i)lo, stoilo doava; na kriovatke (sa) mus zakrti doprava zahnut p. kriv 1. ohnut zahobova p. opracova zahodit 1. prudkm pohybom hodi, da pre od seba odhodi: zahodil, odhodil lopatu do trvy odvrhn (prudko): s oporom odvrhn zbra expr.: zamari odmari kni. odmrti: aty s nevou odmarila, odmrtila nabok pohodit': pohodit ohryzok; pohodit' iea vyhodi (smerom von odniekia al. vyradi, odstrni ako bezcenn, nepotrebn): zahodi, vyhodi obnosen topnky expr. /.ried. zarti (Hviezdoslav) pozahadzova poodhadzova odhdza (postupne, jedno po druhom zahodi): pozahadzova, poodhadzova. odhdza nepotrebn veci 2. ahko, vone poloi (oby. na seba) prehodi: zahodi, prehodi si na plecia vlniak 3. p. premrni zahodi sa p. zaplies sa 3 zahoji p. vyliei zahoji sa sta sa znova zdravm (oby. o vonkajom poranen, o chorobe na tele) vyhoji sa: odrenina sa ti zahoj, vyhoj; oi sa mi obklami zahojili, vyhojili /.ried. zhojisa zaceli sa zacelie sceli sa scelie (o rane) zajazvi sa zjazvi sa (zahoji sa vytvorenm jazvy) expr zastrbi sa: krabnutie sa zastrbi rchlo vyliei sa hovor, vystrbi sa (lieenm sa zahoji): poranenie sa vylieilo, vystrbilo bez nslekov pohoji sa (postupne) zhon I. vymedzen a obroben as pdy hrada hriadka: zhony tulipnov v parku; vyplie hrau. hriadku 2. p. pole 1 zhor p. zpach zahorie I. p. zapli sa 1 2. p. zaervenat' sa 3. p. vzbiknu 2 4. p. vyschn 1 zahorkn I. sta sa horkm zhorkn: mlieko v polyetylnovom vrecku z(a)horklo 2. sta sa zatrpknutm, znechutenm zatrpkn: zahorkn, zatrpkn voi rodine zanevrie (nadobudn k nieomu zporn postoj, vzah): zanevrel na osud roztrpi sa (nadobudn pocit trpkosti, nespravodlivosti): roztrpil sa na priateov znenvidie (zaa nenvidie): znenviel cel svet, zahorkol na cel svet zahorca p hned 1, zaerstva zahosti sa p. udomcni sa 3 zahovori p. zahladi 2 zahovori sa zahbi sa do rozhovoru a oby. nevnma

zahrva sa
pritom as al. okolie zarozprva sa zavravie sa: zahovorili sa, zarozprvali sa o starch asoch, ani nezbadali, e je u tma zapoveda sa expr: zareni sa zadrkota sa zatrkota sa subt. zakeca sa trocha hrub z a k r k o r i sa expr z a k l e b e t i sa (oby. pri

klebeten): zaklebetili sme sa u susedov do jedenstej zahovori si p. objedna I zahrabat' l.p. zakopa 1, zasypa 1 2.p. pochova 1 zahrabat' sa p. zabra sa zhrada ohranien pozemok s okrasnmi al. itkovmi rastlinami: kvetinov, zeleninov zhrada * sad (zhrada s ovocnmi stromami): broskyov sad zahradit' p. zatarasi, zastavi 3 zhradka p. ohrdka zhradnk odbornk na pestovanie okrasnch a itkovch rastln v zhradch: s za zhranka sadr (odbornk na pestovanie ovocnch stromov a krov): sadr kolen na ierne rbezle zahraniie krajiny za hranicami istho ttu: ods o zahraniia, styky so zahranim cudzina: dovoz z cudziny cudzozemsko: nae vrobky sa zaali vyva o cudzozemsk svet (najm vzdialenejie al. vznamnejie krajiny): cestova po svete zahranin 1. tkajci sa zahraniia (op. domci, tuzemsk) cudzozemsk: zahranin, cudzozemsk tovar cudz /.astar cudzinsk: cudz vrobok cudzokrajn: cuzokrajn proukcia, odroda cudzojazyn inojazyn inoreov cudzoreov (tkajci sa inho jazyka): cudzojazyn, zahranin literatra, tla; inoreov urnl inonrodn (tkajci sa inho nroda): inonron plalil zahraninopolitick (tkajci sa zahraninej politiky): zahranin, zahraninopolitick vzahy 2. p. medzinrodn zahra 1. hudobne realizova, vyldi tny na hudobnom nstroji: zahra skladbu na klavri; Zahraj nm nieo! prehra (od zaiatku po koniec al. zahra na precvienie): prehrm vm obben piese; prehra stupnice predvies (oby. pred verejnosou): orchester previeol Suchoove Metamorfzy pejor.: zavzga zavrzka expr. zahudlika zahs: zahudlika do tanca zabrnka (na strunovom nstroji) 2. herecky stvrni oby. postavu v dramatickom diele predvies predstavi: Jnoka s spechom zahral, previeol. predstavil Pao Bielik interpretova (herecky al. hudobne): interpretovanie hlavnej postavy pniovej drmy, klavrnej sonty odohra (absolvova ako herec): v ivale oohral vea vznamnch postv 3. p. objavi sa zahra sa p. pohra sa, zabavi sa 1 zahrva sa, zahrva si ma k nieomu, niekomu ahkovny postoj, k vnym veciam pristupova ako k hre. ahkomysene bra naahko bra na ahk vhu hra sa: zahrva sa, zahrva si so zdravm; to netreba bra naahko, na ahk vhu, s tm sa netreba hra; zahrval si s citmi dievaa zastar. zaihrva sa (Dobinsk) fraz.: hdza frky niekomu hdza si frky s niekm pohrva sa poihrva sa (udriava vzah k niekomu iba zo zbavy) artova nr.

zahra sa
fakova (Klal; oby. v zpore): so skutonou lskou sa neartuje; S ohom neartuj! hazardova (ahkomysene sa vystavova nebezpeenstvu): jazd rchlo, hazarduje so ivotom riskova (ahkomysene uvdza do nebezpeenstva): zlm vstrojom zbytone riskuje ivot, zdravie zahra sa p. vyhra sa zahrdsi p. zabi 1. zadusi , zakrti 1 zahrdzaven p. hrdzav I zhrenie u ien miesto pod atami na prsiach zadrie: schova nieo do zhrenia; vytiahla list zo zadria nr. zdrenie zprsie zahreenie p. nadvka zhrev p. zahriatie zahriaknu p. okrknu, umla zahriaknu sa p. zhi sa 2 zahriaknut p plach I zahria p. zohria zahria sa sta sa teplejm, teplm (o veciach, ivochoch. aj o udskom lele) zohria sa ohria sa (op. ochladi sa): motor sa za jazdy rchlo zahrial. (z)ohrial; zem sa od lov slnka zahriata rozohria sa rozhorisa: vzduch sa v dielni rozohnal; pri sporku sa cel rozhorila * prehria sa (naskrze, nad normlnu mieru) vyhria sa (na potrebn mieru) rozplisa (silno sa zahria): kov sa na slnku rozplil; lca sa dievau od hanby rozplili uhria sa expr.: upachti sa vyzvrasa zried. spachti sa (o uoch a zvieratch): cel sa pri behu uhrial; upachten pes, k upari sa (zahria sa pri nmahe tak. e sa organizmus pot) pretepli sa (do hbky, naskrze) pozahrieva sa pozohrieva sa poohrieva sa (postupne sa zahria) zahriatie stav dosiahnut zahrievanm odb. zhrev: vntorn zahriatie prehriatie (nad mieru) zahriebs p. zasypa I zahrieva p. ohrieva zahrieva p. temperovat zahrmie 1. porov. hrmie 2. p. poveda1 3. p. osopi sa zaha 1. p. obsahova, pota 4 2. p. astova zahrn 1. hrnutm, posvanm nieoho sypkho nieo zakry al. nieo zaplni zasypa prihrn: zahrn, prihrn zemiaky zemou; zahrn, zasypa jamu, achtu pieskom, zeminou zavali (pri zosunut nieoho, pri sypan v mnostve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod 2. da niekomu nieo vo vekom mnostve, poskytn v hojnej miere expr: zasypa obsvpa: zahrnuli, zasypali ns ovocm z. vlastnej rody; obsypala diea bozkmi zaplavi: zaplavi niekoho pozornosou * obastni (niem urobi niekoho astnm): obastnili ns stlou pozornosou obklopi: obklopi deti lskou, pohodlm poastov a: rodiia ma vdy poastuj radami 3. urobi sasou poja: zahrn, poja lohy do plnu obsiahnu: zbierka zahrnula, obsiahla bsnikove novie vere kni. implikova (nedok.) kni. substituovat: subsumova ist prpady pod zkon zhrobie posmrtn svet: vrti sa zo zhrobia * druh svet: odiiel na druh svet podsvetie (v mytolgii

898
svet mtvych) venos: rodiia s u na venosti ven ivot kni. Hdes zned. nva (Stodola) zhrobn 1. prznan pre stav po fyzickej smrti posmrtn: viera v posmrtn ivot /.ried. zsvetn 2. p. zastret 1 zahrocova sa p. picatie zahroten p. picat zahroti p. zaostri 2 zhroz, zhroza p. hrozba 1 zahrozi (sa) p. pohrozi zahri 1. p. zabi 1 2. p. ponori zahri sa p. zahbi sa zhryz p. zhryz zahryzen p. zaryt zahryzn, zahryzn si p. zajes si zahryzn sa p. pusti sa 1, zara sa 1 zhryzok p. zjedka zhuba p. skaza, znik, pd 1 zhubca p. niite zahubi spsobi znik nieoho, uvies do zhuby znii znivoi: zahubi, znii vrusy, talent; uvidte, e ahkomysenos ich zahub. zni(vo) poet. zhubit: zltubimlad ivot (Vajansk) z m m i expr. zamrni: z.(a)mrni udsk ivot zmari expr. pochova: zmari, pochova ndej zabi expr.: skntri skosi (zbavi ivota): zahubi, skntri jelea expr. skvri: choroba ju kvaila r mladom veku * expr.: zmiest zmietliu: prd ivota ich zmietol zlikvidova (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali expr. zakopa: mlad talent celkom zakopali pohubit pomrni expr. pokntri (postupne, viac objektov) p. aj zabi 1 zahuhite p niite zhubn p. niiv zahua 1. p. zaznie 2. p. zakria zahudlika p. zahra I zahuhla, zahuhat' p. poveda' zahka l.p. zatrbi 2.p. zakria zahknu p zakria zahulkat' p. zakria zahlen p nevdny 1 zahli p. zababui zhumenica, zhumnica ksok poa, zhrady pri dome zhumienok (v kolektivizovanom ponohospodrstve pda v uvan ronka): po zhaban pdy pridelili ronkom mal zhumienky humno (pozemok za stodolou): ps humne zhumienok, zhumnica p. zhumenica zahundra p. odvrkn, poveda' zahusti 1. p. zhusti 2. p. zaprait' I zahtan p. zamyslen zahta sa p. zahbi sa zahviezden p hviezdnat zahvzdat' vyda, spsobi (oby. opakovane) vysok prenikav zvuk (o veciach) zahvid zasvia zalla zapia: vietor zahvzdal, z.ahvidl f korunch stromov; py zafiali, zapiali celkom blzko zapska (spsobi prenikav zvuk fkanm do trbiny): zapska na palke, na prstoch zahvizdn za psknu hvizdn piskn (jednorazovo):

899
(za)hvizdn od prekvapenia; v tichu noci naraz, osi zaptsklo; niekto na ma hvizdol, piskol zahvizdnutie p. hvizd zahvid p. zahvzdat' zhyb 1. zahnut as poddajnho materilu sklad: peehlila kad zdliyb, sklad na sukni riasa (zhyb, oby. na ltke): hust riasy blzky nber kraje, zmik (pretepovan zhyb na ltke): aty so zmikmi hovor.: t'ald llda: na sukni sa pri seenf urobili faldy vrska (zhyb na koi vznikajci jej sahovanm): mat vrsky na tvri zastarv zhyb: zhyb ltky 2. p. ohyb 1 3. p. zkruta zahba 1. v chdzi, v jazde meni smer priameho pohybu; tvori zkrutu zahna: voz zahba, zahna za roh; cesta zahba, zahna k rieke zaboova odboova skrca sa sta sa zata sa: po niekokch kilometroch zaboujeme, oboujeme o lva; skrcame, stanie sa k moru hovor.: kerova karova: Kam keruje, kruje, preo neje rovno? 2. dva do polohy mierneho oblka smerom dolu al. dnu zahna* o h b a o h n a : ohba, ohnart podhna (dovntra): podhna ltku, aty sklada (zahba do zhybov): sklaa servtku * zahybova (smerom dozadu): zahybuje hlavu 3. hovor. expr. by nevern (v manelstve) hovor. expr.
z a k a : u rok jej mu zahba, zaka pren. expr. p v t -

zachova sa
zachdza sa strca dych, strca vedomie (oby. pri silnom citovom vzruen, plai a pod.) zachodi sa upadat do mdlb omdlieva zamdlieva: zachzaj sa, zachodia sa od smiechu; od blaenosti priam upad o mdlb, omdlieva, zamdlieva * dusi sa zada sa: dus sa, zada sa od smiechu zachdzka p. obchdzka 1 zachcie sa porov. chcie sa, p. zapi sa 2 zachladi sa, zachladn p. prechladn, ochladi sa 1 zachlopi p. zabuchn, zatvori I zachlopi sa, zachlopn sa p. zapadn 4 zchlopka p. uzver I zachlopn p. zabuchn, zatvori 1 zachloti p. zabi 1 zachlpi p. zamota I zachmri sa p. zamrai sa zachmren l .p. zamraen 1,2 2. p. nevdny 1 zachmri p. stiahnu 4 zachmri sa p. zamrai sa zchod miesto so zariadenm na vykonvanie telesnej potreby: splachovac zchod toaleta WC C)C): s na toaletu, na WC latrna (primitvny, oby. nekryt zchod): vojensk latrna hrub. hajze hrub. zried. sr (Jak) slang, h a v a j hovor, vko hovor, zastar. butlr
(Vajansk)

liai fraz expr. pytliai v cudzom revre zahyn presta i, presta rs (o ivch organizmoch) zhyn uhyn: pes z(a)hynul. uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuli odumrie: mikroorganizmy, stromy odumreli * zdochn skapal' odkapat" odhyn zastarv zakapat' (o zvieratch): zdochnut, skapat my hrab.: zgegn zgebn zgrgn hovor, pejor. skreprova: prasa nm zgeglo: vetky rybky v akvriu skreprovali expr. pjs: krava nm pola na epidmiu expr. skrepenie: skrepenie na choleru pohyn podochn pokapat' (postupne) vyhyn vykapa vydochn expr. vygegn (vo vom mnostve) p. aj umrie zahynutie p. smr 1 zahynut p. mtvy1 I zahit si p zabavi sa I zachdza 1 1. chdzou, dopravnm prostriedkom sa dostva niekam, na nejak miesto zachodi: zachdzaj, zachodia a k lesu dochdza prichdza: zachdzaj, prichdzaj autom do dvora 2. pohybom sa strca z dohadu zachodi mizn: zachdza, zachodi, mizn za roh zapada (o nebeskch telesch): slnko skoro zapad 3. pokrva sa tenkou vrstvou nieoho zachodi: okuliare zachzaj, zachoia parou oxidova (o kovoch): striebro ahko z.achdz.a, oxiduje 4. nadobda odtie inej farby prechdza: zelen zachdza, prechdza do modrej zabieha: pery mu zabiehaj do belasho odtiea 5. zaa uplatova ist (neelaten) spsob prejavu zabieha: rei zachdza, zabieha do hrubosti; zachdza, zabieha o technickch podrobnost zachdza 2 p. zaobchdza

zachodi p. zachdza' 1-3 zachodi 2 p. zaobchdza zachodi sa p. zachdza sa zachorie p ochorie zchova p. zchrana 1 zachoval 1. p. zachovan I 2. p bezhonn zachovanos p. istota 1 zachovan 1. ktor je v dobrom, pvodnom stave neopotrebovan: zachovan, neopotrebovan topnky ako nov: jej ory boli ako nov hovor, znovn (u nie celkom nov): znovn klobk neporuen: neporuen stavba zmku kni. zachoval: zachoval nbytok 2. p. bezhonn zachova 1. postara sa o stabilnos, nenaruitenos nieoho, zachrni pred znikom, zmenou uchova: uchova poriadok v izbe; zachova, uchova pamiatku na rodiov zveni (zachova na dlh as na obraze a pod.): pomnk zvenil odkaz predkov udra: udra niekoho pri ivote; mesto si uralo starobyl rz, zvyky, dobr mravy; zachova si, udra si rozvahu zadra podra: zem zadrala, podrala vlahu uchrni zachrni: katie uchrnili, zachrnili ako vzcnu pamiatku * ubrni uhjit (pred niekm, niem): ubrni, uhjit si es. postavenie obhji: prvenstvo, postavenie lige si obhjili 2. podrobi sa nieomu, o sa vyaduje dodra splni: zachova, dodra dohodnut pravidl; zachoval. splnil vetko, o sbil repektova uzna (prija ako nevyhnutn, potrebn): repektoval, uznal predpisy kni. sledova (nedok.): sleduje lniu 3. zachova si p. zapamta si zachova sa 1. osta v nezmenenom stave, na pvodnom mieste uchova sa: v kltoroch sa zachovali, uchovali cenn originly dochova sa (z dvnejieho

zachova si
obdobia): dochovali sa nm sprvy o psoben Rimanov na slovenskom zem udra sa pretrva: dodnes sa udrala, dodnes pretrvala poves o achetnosti hradnho pna vydra (osta v dobrom stave): kouch vydral desaroia zastar prechova sa: poves sa prechovala doteraz 2. preukza svoj postoj, ukza sa istm spsobom zadra sa: nepekne sa zachoval, zadral k rodine prejavi sa: estne sa zachoval, prejavil v akej situcii zachova si l.p. necha si 2. p. zachova 3, zapamta si zachovva p. dba, dra 4, dra sa 2, spravova sa zchrana 1. zabrnenie smrti, znieniu: zchrana topiaceho sa; zchrana oblasti ohrozenej infekciou kni. zchova: zchova ivota (Figuli) 2. vyslobodenie z akho poloenia: zchranu viel v teku spsa: hada u niekoho spsu vykpenie: smr bola preho vykpenm pomoc: prs niekomu na pomoc hovor, rata: vola na ratu zchranr p. zchranca zchranca kto niekoho, nieo zachrnil, zachrauje: zchranca ivota, nroda oslobodite vyslobodite (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): oslobodite, vyslobodite nrodov kni.: vykupite spasitel': si mojm vykupiteom; stal sa spasiteom chudobnch zchranr (odbornk na zachraovanie): zchranri v bani zachrni zabrni znieniu, zachova pred skazou, smrou: ako ranenho sa u nepodarilo zachrni hovor., ratova zaratova /.ratova oratova: z(a)ratoval mi ivot; oratovali ns pred najhorm kni. al. expr spasi (vyslobodi z akho poloenia): u a ni nespas uchrni ochrni (odvrti od niekoho dao zl): uchrni, ochrni svoju poves pred klebetnkmi pomc (oby. v zpore): ni mu nepome, ni ho nezachrni vyslobodi hovor vytrhn (z nieoho): vyslobodi, vytrhn z neastia zchranka p. sanitka, automobil zchrann 1. uren na zchranu zachraovac: zchrann, zachraovacie prce 2. ktor prina zchranu, pomoc, spsu spsny: zchrann, spsna hodina spasiten kni. spsonosn: spasiten, spsonosn mylienka spasitesk vykupitesk (ktor prina vykpenie): spasitesk, vykupitesk dielo zachraovac p. zchrann 1 zachrpal' p. zaspa 1 zachrapat, zachrapt p. chrupn zachrpnu strati plnos hlasu (pri prechladnut, nmahe, krian) zachripie: po zjeden zmrzliny zaclvpol, pri speve hned zaclirip ochrpnu ochripie (sta sa chripavm pri preaen hlasiviek): renk po hodine ochrpol, ochripel zachrpnut p. chraplav, drsn 3, zastret I zachrupa, zachrupt p. chrupn zachuchli p. zabali 2 zachuchma, zachucha p. poveda' zachumelit p. zavia 2 zachumlat' p zabali 2 zachuti p. zapi sa 2 zachuti si, zachutnat' si p. pochuti si zchvat p. aekt

900
zachvti nhle, prudko sa rozri al. zrazu postihn (o nieom ivelnom al. o citoch) zmocni sa: ohe zachvtil cel tvr; choroba sa ho celho zmocnila zasiahnu (oby. o nieom negatvnom): zpal zasiahol polovicu pc expr schvti: schvlila ma boles nad tokm utrpenm prejs premc prenikn opanovat ovldnu zried. zvldnu (o citoch): premohol, preiel, prenikol ho ia; opanoval, ovldol ho hnev nads: nadiiel ma strach poja preja: nhle ho prejal chlad popadn zried. spopadnt: (s)popadol ma smiech pochyti vychyti schyti: pochytil, vychytil ma kae postihn napadn (nepriaznivo zasiahnu): oblas postihol mor; organizmus napadol vrus zastar prichvtit: tma ho prichvtila zchvev p. otras 1 zachvie p. zatrias zachvie sa p. strias sa 1 zachycova p. chyta zchyl p. zvetrie zachytva p. chyta zachyti 1. zabrni pohybu, oby. neelanmu zadra chyti: keby som a nebol (za)chytil, zadral, spadne do jamy uchopi podra: uchopi, podra topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachyt, podr pozachytva (postupne zachyti) 2. spsobi, aby nieo spolu (oby. zahka) dralo pichytit' pridra: zachytila, prichytila si vlasy sponkou upevni pripevni odb.: fixova zafixova (pevnejie): upevni, pripevni nieo remienkom expr.: zakvai zakvacka: rukv si zakvail, zakvakal o tnia hovor, zahi: zahi do dver hovor, expr zahaka pozachytva (postupne zachyti) 3. dotkn sa nieoho (oby. pri mimovonom pohybe) a oby. vzia so sebou zavadit zasiahnu zaiahnu: zachyti, zavadi nohou o kame, o prah; nevdojak ma zasiahlo, zaiahlo rtiace sa koleso 4. prs niekam vas a tak njs niekoho, nieo zastihn stihn chyti dostihn: vlak ete (za)chytil. (za)stihol; brka ns u nezachytila, nezastihla, nedoshla zadra zastavi pristavi: rozmal som, kde mem ete kamarta zachyti, zadra; zastavil ma, pristavil ma na ulici 5. zisti nieo, o malo osta zatajen, zisti nieo kodliv odhali: zachyti, odhali protittnu innos zadra pichytit': zarali. prichytili pchateov pri ine * zastarv. dopadn: dopadli uteenca na hraniciach 6. p. zbada, vycti 7. p. zaznai 1, zobrazi zachyti sa 1. uchopenm opory al. na nejakej prekke zamedzi al pohyb chyti sa pichytit' sa zadra sa pridra sa: (za)chyti sa, prichytil' sa o konr; zadra sa, pridra sa dver, obloka * zastavi sa: pri pde sa zastavil na strome uchyti sa: uchyti sa pazrmi na skale zavadit (nemyselne sa zachyti): zavadi o stoliku expr. zakvai sa zakvakat sa (pevne): zakvail sa o plot, vlasy sa mi zakvail i do konrov expr.: zahi sa zakosli sa zried. zasdli sa (Dobinsk) uviaznu (osta vzie na jednom mieste): auto uviazlo na strome

901
2. njs oporn bod oprie sa uchyti sa: nem sa o o v neast zachyti, uchyti, oprie utkvie kni. spoin zastavi sa (o pohade, zraku): oi mu utkveli, spoinuli na obraze dieaa; zrak sa mu zastavil na skupinke ud zchytka p. prchytka zchytn sliaci ako pevn vchodisko oporn: zchytn, oporn bod zaihra p. objavi sa zaihrva sa p. zahrva sa zaimponova p. zapi sa 1 zainovaten p. osrienen zainteresova p. zapoji 2 zaintonova p. zaspieva zaiste 1. p. isto 3, skutone 2 2. p. pravda2 1, no zaisten 1. p. bezpen 1 2. p. fundovan zaisti 1. radne vzia do vyetrovacej vzby zatkn: zlodeja u zaistili, zatkli zadra (chyti pre trestn in): vraha zadrali na teku zobra vzia (nsilm odvies): zobrali, vzali ho priamo na ulici internova (obmedzi slobodu pohybu): internova niekoho na nten pobyt subi. zbali: polcia ho zbalila
porov. aj uvzni

zjs
chyti: vojakov zadrali, chytili nepriatesk vojsk odvies zlapat lapi: ke ich nepriatelia ovieli, ziapali, lapili, pridali sa k nim pozajmat (postupne zaja) 2. nadobudn moc nad niekm (o duevnch stavoch. citoch) zmocni sa ovldnu expr. opantat * opanovat': celho ho zajala, ovldla, opanovala tba vrti sa omov zachvti expr. schvti premc zmc: zachvtil, premohol ma ia prenikn preja: b mu prenikol, prejal srce zjs: zaiel ju zrmutok na stratenou mlaosou kni.: poja ja: (po)jala ma zkos zajatec kto je al. bol v zajat zajat: prepusti zajatcov, zajatch zajat p. zajatec zjazd p. vychdzka I. vlet zajazvi sa p. zahoji sa zjden p. pinav 1 zajeda p. zapra zajeda sa p. zmocni sa 2 zajeda si p. ujeda si, porov. zajes si zjedka menie jedlo, nieo na zahryznutie, na zajedenie zjedok: vborn zjedka k vnu; slanina na zjedok zhryzok: chutn mlieny zhryzok makrta (jedlo vzbudzujce pitok z prjemnej chuti): kupova si makrty lahdka: denrske lahdky zastarv. prieslinka: ponkol ho klobsou na prieslinku chuovka (drobn potravinrsky vrobok pripraven na vloenie do st naraz) art. hamek subt. jednohubka zajedno p. sasne 1. zrove 1 zjedok p. zjedka zajes sa p. nahneva sa zajes si nieo, mlo nieoho zjes al. s chuou sa nieoho najes zahryzn si zahryzn: potrebujem si nieo zajes; zahryzn osi k vnu prihryzn prihryznsi prehryzn* prehrz* prehryzn si prehrz si: v rchlosti si prihryzol ksok syra; ajte nm nieo prehryzn. prehrz pren. expr zobn si pren. hovor, prehodi si: zobol si kvariek; prehoi si ksok slaninky s chlebom expr.: popapa si popapka si: rd si dobre popap zajo p. zajac 1 zjs 1. chdzou al. dopravnm prostriedkom sa dosta oby. na vzdialenejie miesto: je slab, daleko nezjde djs prs (chdzou al. dopravnm prostriedkom dosiahnu vbec nejak miesto oby. smerom k hovoriacemu): jite, prte si k nm po ovocie expr.: zabehn zbehn vybehn (nakrtko): z.(a)behn kad tde k rodiom; zabehli, vybehli autom na vlet stavi sa zastavi sa (na chvu zjs): zastavili sa aj kostole expr. zavliec sa (s nmahou): ledva sa zavliekol k omu expr.: skoi zaskoi odskoi odbehn (nakrtko a rchlo): (za)skoila, odskoila, odbehla cez prestvku na potu pods (prs bliie): Pod, zji bliie ku mne! zatla sa zabldi hovor. expr. zabrsi (nhodne al. prleitostne zjs): zatlali sa, zabldili niekedy a na kraj hory; zabrsi si obas na pivo ' zastar. zakona sa (Dobinsk; zjs aleko, s nmahou) expr ibn f r k n (rchlo zjs): ibni, frkni sa pozrie, o robia deti zahn

2. p. zabezpei 1, 2 zaisovac p. zabezpeovac zajac 1. pon al. domci hlodavec s dlhmi uami a jemnou srsou (zool. Lcpus): poova na zajace hovor, krlik: chova zajace, krliky (v zoolgii krlik je hlodavec podobn zajacovi, Oryctolagus) expr. uiak det. zajo 2. p. zajaina 3. p. zaiatonk zajaa p. poveda', vykrknu, zakria zajaina zajaia kouina zajac: iapka zo zajainy, zo zajaca zajaga sa p. zablyskn sa zajachtva sa p. habka 1, zajaka sa zajachtavos p. zajakavos zajaka sa, zajakva sa trpie reovou chybou prejavujcou sa opakovanm oby. zaiatonch slabk; trhano, prervano hovori aj bez organickej poruchy rei jachta zajachtva sa zried. jachi: o troch rokov sa chlapec zaal z.ajak(v)a, zajachtva hovor, kokta: ke hovor na verejnosti, zane vdy kokta nr. ika (Klal) zadha sa z a d r h v a t sa zasekvat' sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zar'ha za kadm druhm slovom expr..- brbta brbota brbla hatla (nezretene hovori, nevrazne artikulova samohlsky, asto aj pri reovej chybe) expr babota (nesvisle, nezrozumitene hovori): starec si osi baboce zajakavos reov chyba prejavujca sa opakovanm slabk, oby. zaiatonch jachtavos* zajachtavos zadhavos: trpie zajakavosou, jachtavosou, zarhavosou hovor, koktavost' expr.: brbtavos brbotavos brblavos (nezreten artikulovanie samohlsok) expr babot (nesvisl, nezrozumiten hovorenie) zajakav p. jachtav zaja 1. oda slobodu nepriateovi v boji vzia do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny zadra

zjs sa'
zaboi odboi (zmeni smer pohybu asto s cieom skry sa): zahn, zaboi do htiny; zjs, odboi za roh hovor, zatiahnu (o vozidle): zatiahli s vozom a k budove hovor, expr. zapadn (zjs a dlhie osta): zapadli sine do kina expr. zaliez (oby. ods sa skry): zaliezli za krky pozachodi pozachdza (postupne zjs) 2. klesn za obzor (o nebeskch telesch) zapadn: slnko u zalo, zapadlo 3. pokry sa tenkou vrstvou nieoho (napr. pary, piny): obloky zalU prbor zaiel zahmli sa (pokry sa hmlou) orosi sa zarosi sa hovor, expr.: oasa zapotit sa (pokry sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; skl sa zapotili, oiali oernie sernie (o kovoch): strieborn nramok po ase oernel. sernel chem.: oxidova zoxidova (o kovoch) zatiahnu sa (oblakmi): nebo zalo, zatiahlo sa 4. p. stihn 2 5. p. min sa 2, umrie 6. p. zmocni sa 2 zjs sa1 p. omdlie zjs sa 2 p zaobs sa zajtraj p. budci zajtrajok, zajtrok p. budcnos zakabonit sa p. zamrai sa zakadi p. zadymi, zapini zkal strata jasnosti, rosti: pivo m zkal bemo (biely zkal oka) zaklka zakanie opanej; s tm spojen hostina; produkty zo zakaky zabjaka: prs na zaklaku, na zabjaku; ochutna z erstvej zakaky. zabjaky zaka bodnutm usmrcova brava, robi zakaku zabja: prte k nm, zajtra zakanie, zabjame zakalen l.p, kaln 1.2 2.p. zastret I zakalit 1. urobi kalnm, mtnym skali pokalit zamti: zakali, skali, zamti vodu pieskom zmtit pomti: prudk var polievku ztntil; prevracanm fae vno pomtil zneisti zapini (tekutinu niem): zneisti, zapini studniku zahmli: slz.y jej zahmlili oi 2. ruivo zapsobi na duevn stav loveka skali narui: astie zakalila, skalila, naruila zl sprva pokazi* skazi: rados z veierka mi pokazila, skazila tvoja neprtomnos 3. iech. zohrievanm a ochladzovanm zvi tvrdos kovu hovor hartova zakalkulovat p. zarta zakaova p kali 1. 2 zakamuflovat p. zahladi 2, zastrie 2 zakapat 1. p. zahyn 2. p. zmizn 3. zanikn zakarova p. odboi I zakasat zaloi, zasun sas obleenia (na sebe): zakae si zsteru a be do kuchyne zapsa (zasun za ps): zapsa si blzku do sukne zaka l . p . krva 2.p. zahba3 zakav l.p. chrom 1 2. p. zletn zakzan p. nedovolen zakza vyslovi, (vy)da zkaz na nejak innos nedovoli: zakza, nedovoli uverejni lnok v novinch /.astar. zapoveda: zapoveda deom vtrnosti
otib.

902
vetova (pouitm veta prekazi): vetova nvrh zkona zkazka p. objednvka zkaznk kto kupuje tovar al. plat za sluby: predava zdvoril k zkaznkom kupec kupujci (kto nieo kupuje): hada kupca na dom; v obchode niet kupujcich klient (kto pouva sluby niekoho): lekr m vea klientov spotrebite konzument (kto kupuje, spotrebva tovar): vyhovie poiadavkm spotrebitea, konzumenta odberate (kto nieo kupuje, odober): vzahy medzi dodvatemi a odberatemi * predplatite abonent (kto nieo objedn a vopred zaplat): predplatite, abonent asopisu * subskribent (kto sa zaviazal odobera knihy, platne a pod.): prihlsi sa za subskribenta suht. kunaft: strati kunaftov zakadm p. vdy zakeca sa p. zahovori sa zakeckaf p. zaka, zapini zkernk p. falonk zkernos p. falo zkern spsobujci neakan zlo kladn: zkern, kladn vrada skon stiv vierolomn: skon manver, vierolomn tok bvalho spojenca zradn podl: podl lovek kni/. perfdny: perfdne spsoby pren. had: hadia lisnos falon (dopajci sa podvodu): falon hr zakerova p. odboi I zakia p. km 1 zakikirka p. zaspieva zklad 1. najspodnejia as stavby uloen v zemi: zklady budovy, kopa zklady zastarv. fundament: fundamenty mosta hovor, grunt: z domu osial iba grunt 2. hlavn, najdleitejia as nieoho: rodina je zklad spolonosti podstata: dotkn sa podstaty problmu * j a d r o : jadro prednky dua (hlavn inite): matka je duou rodiny odb. substrt: jazykov substrt odb. kore: kore rovnice 3. to, z oho sa vychdza: zklady poznania vchodisko: njs spoahliv vchodisko podklad: historick podklad deja zklada: vzahy na demokratickej zkladni zdroj prame riedlo: zdroj poznania. prame nkazy, rielo pouenia platforma: spolon politick platforma kni/. pdorys: ideov pdorys umeleckho diela kni. posta: duchovn posla nroda kni. bza: vyrba nieo na bze domcich surovn kni. fundament kni..: podhubie podloie: podhubie zla kni. studnica: prslovia s studnicou udovej mdrosti zaklada 1. dva nieo do istej polohy, na nejak miesto al. na seba kls umiesova umiestova: zaklad, kladie udicu do vody; umiesova nlo do auta nasadzova nasdza: nasadzuje si okuliare navlieka* nasva: navlieka, nasva neveste prste naahova: naahova si iapku na ui nastavovat (siete) 2, dva zklad vzniku nieoho, priiova sa o vznik nieoho utvra vytvra tvori: zaklada, utvra si nov rodinu; vytvraj, tvoria, zakladaj drustv * ustanovova budova kontituova (istm prvnym postupom): budova, kontituova vskumn

903
stavy zriaova: pri materskch kolch zriauj detsk ihrisk 3. bra nieo za zklad vychdza (z nieoho): cel svoju ivotn filozofiu zaklad na lske k blnemu; vo vetkom vychdza z lsky k blnemu stav a budova: stava, budova na dvere k partnerovi zaklada sa ma pvod, prinu, podstatu v nieom ma zklad by zaloen: tvoje tvrdenie sa nezaklad, nie je zaloen na pravde; tto chyba m zkla v nesprvnom vchodisku vyplva vychdza vychodit': ich pcha vyplva, vychdza, vychod z majetku * hovor, bazrova (na nieom) opiera sa (o nieo): jeho tl bazruje na udovej rei, opiera sa o udov re zaklada si pripisova nieomu, niekomu prlin dleitos, cenu (asto neodvodnene) by namyslen by pyn by h r d : zaklad si na svojom zemianskom pvode; by namyslen, pyn, hrd na svoje spechy pi sa hrdi sa: pi sa, hrdi sa svojm vzdelanm honosi sa: honosi sa titulmi hovor, bazrova (priklada nieomu vznam): bazruje na svojom pvode zakladate kto dal zklad vzniku nieoho: zakladate tovrne, koly tvorca budovate: tvorca, budovate demokratickej spolonosti otec: otec revolcie, modernej pozie, ttu zriaovate: zriaovate umeleckho sboru kni. f u n d t o r (Kukun) zkladina p. fond I zklada 1. komplex objektov a zamestnancov zabezpeujcich ist innos; o tvor vchodisko alej, oby. vrobnej innosti kni. bza: vojensk zklada, bza; energetick, surovinov zklaa, bza 2. p. zklad 3, podstata zkladn tvoriaci najdleitejiu, nevyhnutn (s)as nieoho hlavn: zkladn, hlavn princp uenia uholn osnovn vchodiskov (tvoriaci sas zkladu): poloili uholn kame stavby prvotn primrny: prvotn vznam; primrna funkcia, vlastnos (<>p. druhotn, sekundrny) centrlny kov
kni.

zakoni
zapichn: v bitke zapichol soka zabi usmrti (noom, dkou) zaklebeti sa p. zahovori sa zaklenbit p zaklen' zaklen 1 stav. vybudova nad niem oblk, klenbu, zakoni klenbou stav. zaklenbit stav. zasklepit (zavrie stavbu sklepenm) zaklen 2 , zakleni p. zasekn 2 zaklepat' p. klepn 2 zaklesn p. zasekn 2 zaklia p zaarova" zaklia sa p. zaprisaha sa zakliatie p. nadvka zakliesni p. zasekn 2 zaklnac sliaci na zaklnanie, pouvan pri zaklnan zariekac: zaklnacie, zariekacie formulky zaklnaka p. zaklnadlo zaklnadlo zaklnacia, zariekacia formula: zaklnadlo proti zlm duchom zariekadlo: zariekalo proti chorobm zariekanie: vedel velijak zariekania zastar. zaklnanie: zbierka zaklnan zried. zaklnaka (Hviezdoslav)

zaklnanie p. zaklnadlo zaklna sa p. prisaha sa zaklincova p. zatc, pribi zaklini p. zasekn 2 zaklinit sa p. zasekn sa 2 zaklonit' p. ohn, zvrti 1 zaklopi p. zabuchn, zatvori 1 zaklopi sa p zapadn 4 zklopka p. ventil, uzver I zaklopn sa p. zapadn 4 zaki l.p. zakoni 2. p. zopn 2 zkuka p. zkruta zkmit p. zblesk 1 zakmitn sa p. zablyskn sa zaknihova p. zapsa I zkolesnk elezn klin pridriavajci koleso na osi odb. zosok l n i k zakomponova p vloi 1 zkon 1. objektvne, vedou objaven svislosti javov sveta: ich presn formulcia: prrodn, fyziklne zkony zkonitos (o sa uskutouje poda zkonov, o vyplva z nich): zkonitosti jazykovho vvoja princp (veobecn zkladn zkon): princp akcie a reakcie 2. ustlen pravidlo zvzn pre prslunkov istho celku: ustlen postup pri istej innosti: prirodzen zkony udskosti n o r m a : spoloensk, mravn norma zsada: pevn ivotn zsady obyaj (ustlen spsob konania): domca obyaj zvyklos: krajov zvyklosti zvyk: storon zvyk zvyaj zkonitos: umenie m svoje zkony, zkonitosti princp: princpy vedeckej prce zakona sa p. zjs 1 zakonenie p. koniec 1. zver I zakoni dovies do konca, urobi koniec nieoho a oby. na konci opatri nieo niem (op. zaa) zavi* kni.: zvi zaki: vystpenie zakonili, z(a)vili, zakili tancom; suku zakoni obrubou kni. d o k o n a t : dokonat'svoje dielo * uzavrie uzatvori (re. rozho-

dominantn: centrlne postavenie: kov, dominantn prvok zsadn aiskov: zsadn, aiskov problm kni.: fundamentlny meritrny principilny kapitlnv kardinlny substancilnv bazlny: principilny rozdiel; kapitlne, substancilne otzky podstatn: Vmaj si najprv podstatn veci. vlastnosti! existenn (tkajci sa existencie): existenn potreby expr. ps: psia povinnos kni. kontitutvny: kontitutvne prvky kmeov (zkladn a nemenn): kmeov stav pracovnkov, kmeov stdo zaiaton prvopoiaton zrodkov zrodon pren. embryonlny (zkladn a prv z hadiska pvodu): zaiaton, zrodon stav neodvoden: neodvoden vznam slova elementrny jednoduch trivilny (zkladn a najmenej zloit): neovlda ani zkladn, elementrne, jednoduch pravidl prevdzky veobecn (nezabiehajci do podrobnost): veobecn vzdelanie kni. r u d i m e n t r n y : rudimentrn znaky ivota kolcky zaiatoncky: kolcka chyba zaklst p. zaloi 3 zakla spsobi smrt bodnutm, pichnutm: zakla brava

zakonovatel
vor a pod.; op. otvori): uzavrie, uzatvori diskusiu, prednku dokoni dovi (plne, vyerpvajco): robotu nestihol dokoni, dovi skoni ukoni: zpas skoni, ukoni predasne korunova (plne zakoni): spen robotu korunovala odmena absolvova (vychodi kolu, kurz a pod.): maturitu absolvoval vborne zried. epilogizova (urobi zver; Vajansk) zakonovatel' kto nieo zakonil, dokonil: zakonovatel' diela dovite!' dovrovate zavite!' zavrovate hovor, finalista (kto dokonuje, kompletizuje vrobok) zkonite, zkonito 1. porov. zkonit 2. p. oprvnene 1, 2 zkonitos p. zkon 1, 2 zkonit 1. vyplvajci z nevyhnutnch svislost javov logick: zkonit, logick proces organick: organick postup pravideln: pravideln striedanie da a noci 2. p. zkonn zkonne 1. porov. zkonn 2. p. oprvnene 1 zkonnk zbierka zkonov z istej prvnej oblasti: zkonnk prce kni?.. kdex: obiansky kdex zkonn ktor je v slade s prvnymi predpismi al. z nich vyplva zkonit: zkonn, zkonit nstupca leglny legitmny: legitmna vlda (op. nelegitmny, nezkonn, ileglny) prvoplatn oprvnen: oprvnen dedi (op. nezkonn, neprvoplatn, neoprvnen) zkonodarn vydvajci zkony, svisiaci s tmto vydvanm legislatvny: legislatvny proces je zdhav zried. legislan kni?. zkonotvorn zkonotvorn p. zkonodarn zakonzervova p. naloi 3, zasolit 1 zkop vyhlbenina chrniaca vojakov v boji: ich sstava: vojaci kop zkopy voj. okop (samostatn umel ternna vyhlbenina): pripravi okop na strebu zakopa 1. kopanm zakry: zakopa zdochlinu zahrabat' (hrabanm zakry): pes si zahrabal uchmatnut kos zahrn zasypa zahdza (hrnutm, sypanm, hdzanm zakry): jamu, achtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahdza studu vkopa (kopanm vsadi do zeme): vkopa kl do zeme expr.: zakutat' zakutra: zakut(r)a nieo do zeme pozakopva pozahrabva (postupne zakopa) 2. p. znii 1, zahubi zkopnk p. enista zakopn p, potkn sa I zkopov p pozin zakoenit' sa p. uja sa-' 1. 2, zahniezdi sa 2 zkos riadok skosenej trvy, obilia radok zakosli p. zaviaza I, zatiahnu 2, zamota I zakoslisa p. zachyti sa 1, zaplies sa 1 zakosi p. zaa 1 zakostni p. skvalitni zakotkodka p. zaspieva zakotvi 1. p. upevni 2 2. p. usadi sa 1 zakraova p s 1 zakrda sa expr. potichu, nebadane prichdza niekam expr.: prikrda sa k r a d n sa: zamaskovan zakrdal sa. kradol sa, prikrdal sa k budove expr. plazi sa

904
(prikren k zemi): plaz sa popri plote k domu kni. ldit S3 (Vajansk, Taiarka) expr. cha sa (s pomalm, chavm krokom popri nieom) expr. zried. plichtit' sa zakrdavo p. ukradomky, nepozorovane zakrdav p. kradm zakrkori sa p. zahovori sa zakrtko, zakratuko, zakratulinko, z a k r a t u n k o p. oskoro zakrepit si p. zatancova si zkres p. zrez, rez 1 zakriai p. zasekn 2 zakriatnu sa p naaka sa zakria vyda (v istom krtkom asovom seku) siln, prenikav hlas; takmto hlasom niekoho na nieo upozorni, nieo oznmi zavola: zakria, zavola z diaky, na druh stranu ulice skrknu skria krknu* vykrknu (krtko): (s)krknu, vykrknu od bolesti * expr: zakrknu zareva zreva zavrieska zavret zvriesknu zvreskn vriesknu vreskn zvrea zvrieska: nahnevan z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na ns, aby sme sa pohli vyvreskn vy vriesknu: zlostne na diea vyvreskla expr.: zrknu zahua zhua zhknu z a h k n u t zahka hknu zahulkat' (silno, hlasno, oby. drsne a nekultivovan zakria) expr.
zastar.

zried. z h v i a k n u (Min) expr.: z a h r m i e z a h r m o t a

zhrmie zhrmota (silno, hlbokm hlasom zakria) expr.. zarya zrya zarua zrua rykn zrykn vyrykn (vyda neartikulovan hlas) expr.: zaziapat ziapnut (oby. zlostne zakria) pejor.: zakrieka zakrea zajaa zabla zabliaka* zbliaknu zbla vybliaknu(neprjemne al. ako zviera) osopi sa hovor, expr.: zhurtova zahartusi (na niekoho s hnevom, rzne a pod.): z nioho ni sa na niekoho osopi, na niekoho zhurtova. zahartusi privola (zakria za niekm): nahnevan otec nm ete osi privolal zakrknu p. zakria zakrknut p. plach 1 zakriven p. kriv 1 zakrivi p. ohn zakroi urobi ist opatrenie v prospech al. neprospech niekoho, nieoho urobi zkrok zasiahnu: rozhool sa zakroi, zasiahnu, aby zabrnil neastiu; zakroi, urobi zkrok proti vzbrencom hovor, expr.: pri vrzn prikripn pricvikn (urobi opatrenie v neprospech niekoho, dosta niekoho do neelanho poloenia): treba mladch privrzn. prikripn, aby nerobili hanbu zakroova p. intervenova, miea sa 1 zkrok akcia v prospech al. neprospech niekoho: radn, policajn zkrok, nedovolen zkrok zsah: pohotov zsah hasiov opatrenie (zkrok na zabezpeenie nieoho): urobi urit opatrenia * intervencia: osobn intervencia na ministersh'e rez (rzny zkrok) lek. opercia zkrov p. pokrvka 1 zakrpatenec p. neduivec, trpaslk 2 zakrpaten 1. nenormlne mal, zaostal vo fyzickom

905
raste, vvine nedorasten nevyvinut: zakrpaten, nedorosten lovek krpat: krpat strom biol. rudimentrny: rudimentrna kvetena nr. pejor. podkasan (o loveku al. zvierati) 2. p. zaostal zkrpkov tkajci sa stromov s nzkym kmeom nzkokmenn: zkrpkov, nzkokmenn ovocn stromy zkrpok p. neduivec zkruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejieho oblka: takto zakriven miesto zatka: na ceste je vea zkrut; vlak voiel do zkruty, vybra autom zatku serpentna (ostr zkruta): nebezpen serpentna ohyb zhyb (miesto zakrivenia): ohyby, zhyby rieky, cesty kuka (oblkovit vyboenia): kuky chodnka meander (riena zkruta): rieka tvor meandre zkuka (Podjavorinsk) nr. skrutka (Timrava) nr. kar (ry) zakrtil' 1. nakrtko uvies do otavho pohybu zatoi: zakrti, zatoi nad hlavou valakou skrtnu stoi* skrti (vychli z pvodnej polohy): skrtnu. stoi, skrti volant doava zavrtie zvrtn otoi potoi pokrti (kohtikom, kukou) zried. zakrtnu: zakrtnu kolesom zakri (urobi kruhov pohyb): zakri rukou, biom 2. ovin niem (oby. na ochranu pred vonkajmi vplyvmi al. s inm cieom) zavin povi zavi ukrti: zakrtila, zavi(nu)la diea do perinky; povila diea do bieleho vankiku; ukrti si hlavu zabali expr.. zababuil * zabablit zahundat (dkladne zakrti): zabalila, zababuila si hlavu do uterka zamota expr.: zachuchli zachumlat' (rchlo a neporiadne) pozakrca pozavja pozava (postupne, dkladne) kni. zahalit': zahalit si krk lom zried. zaokrti 3. krtenm spoji do tesnho celku zatoi skrti stoi zvin zavin: zakrti, zatoi zvin; zavin zstavu; skrti, zvin papier o rrky zmota (motnm spoji): zmota klbko vlny zrolova (do ka) posta poskrca (viackrt zakrti, skrti): posta. poskrca zvyky nit expr.: zalt zo a ua (cigaretu) zakrti (sa) p. odboi I, zahn 2 zakrtnu p. zakrti 1 zakri p. zakrti I zakrvaven p. krvav I zakrvavi zneisti, postrieka krvou: porani do krvi skrvavi: zakrvavi si rukv, skrvaven obvz; zakrvavi. skrvavi spera * zakrvca (zneisti krvou): zakrvca vreckovku dokrvavi (vo vekej miere): dokrvavi si ruky pokrvavi (porani do krvi): na toch si pokrvavi ruky zakry 1. poloi na nieo prikrvku al. in vec oby. s cieom ochrany pred nepriaznivm vplyvom (op. odokry) prikry pokry: zakry, prikry nbytok prestieradlom; zakry, prikry si nohy dekou; pokry strechu kridlou zastrie (rozprestretm nieoho zakry): zastrie si zvojom tvr prihodi: prihodila diea dekou kni. zahalit': zahalit'sochu prekry (oby. ete raz zakry): strechu prekryli plechom priklopi: plame priklopila pokrvkou poprikrva pozakrva poukrva (postupne, viac vec): poprikrva deti

zakvacka
2. spsobi, aby niekto nieo nevidel al. nevedel ukry skry prikry: strih iat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skry, prikry nieo pred oami zvedavcov zastrie: zastrela chyby veera smevom zakukli: vetko zakukl utaji zataji potlai (neda najavo, neprezradi): utaji, zataji prekvapenie, ia; potlai smiech zahladi zamaskova hovor, expr. zatuova (urobi tajnm): zahladi, zamaskova stopy; zatuoval. e bol pri tom pren. retuova: retuova nedostatky hovor, expr.: zatutla ututlat': kandl sa podarilo zatutla. ututlat * pozakrva (postupne, viac vec): usilovala sa pozakrva svoje chyby zkryt p. kryt zakrva 1. p. cloni 2. p. taji 1 zaktivizova p. povzbudi zaktualizova p. zosasni zakudlit l.p. zadymi 2.p. zamota 1 zakuka sa l.p. zadva sa I 2. p. zabi sa 1 zakuklen p. tajn1 zakukli p. zakry 2 zkulisie verejnosti skryt as istej intitcie, istho rokovania a pod.: zkulisie zjazdu; boj sa odohrval v zkulis pozadie: pozadie nosu kulor: v kuloroch sa povrva zkulisn p. tajn' zakundoli p. zadymi zakupova p. kupova zakri 1. rozloi ohe podkri: zakri. podkri do sporka. do pece uhlm, drevom rozkri: rchlo rozkrili v kozube prikri (zvi teplotu ohom a pod.): v izbe treba prikri 2. hovor. expr. myselne spsobi niekomu akosti, neprjemnosti (alovanm, ohovranm a pod.) hovor, expr. podkri: vak ja vm u predsedu zakrim, podkrim hovor, expr.: zaprait' zasmai zasolit: ve ja mu tak zapram, zasmam. e si ma bude pamta; za ten ksok mu poriadne zasolm zaksi p. sksi 2 zkuska p zkusok zkusok jemn sladk