1. Charakterizujte kompozity.

ok

Kompozity - charakteristika:
spjaj vlastnosti tvoriacich zloiek,
vyia cena,
irok spektrum itkovch vlastnost.
irok sortiment materilov, ktor sa v kontruknej praxi mlo vyuva (neznalos
sortimentu, odlin spsoby spracovania).

2. Definujte hustotu a charakterizujte materily z hadiska hustoty.ok

Hustota hmotnos materilu pripadajca na jednotku objemu.

Zvis od:
strednej atmovej hmotnosti tvoriacich atmov,
vekosti atmov,
spsobu uloenia atmov v priestore

3. Definujte modul prunosti a charakterizujte materily z hadiska modulu

prunosti.ok
Modul prunosti odolnos materilu proti prunej deformcii.
Zvis od:
typu vzby medzi atmami,
hustoty vzieb.
Diamant kovalentn vzba (tuhos 200 N/m), vek hustota vzieb > E =
1000 GPa.
Kovy kovov vzba (tuhos 100 N/m), vek hustota vzieb >
E = 100
GPa (Zn) 400 GPa (W).
Polymry kovalentn a van der Waalsova vzba (tuhos 2 N/m) >
E = 0,01
GPa 20 GPa.

4. Definujte pevnos a charakterizujte materily z hadiska pevnosti.ok

Pevnos odolnos materilu proti plastickej deformcii.

Zvis od:
vekosti vntornho odporu proti sklzovej plastickej deformcii danej hodnotou
Pierls-Nabarrovho (PN) naptia,
potu sklzovch systmov,
kohznej pevnosti hranc zn
Kovy nzka hodnota PN naptia, vysok poet sklzovch rovn > plastick deformcia prebieha ahko.
Keramika vysok hodnota PN naptia, nzky poet sklzovch rovn > plastick deformcia prebieha ako. Nzku pevnos v ahu spsobuje nzka kohzna pevnos
hranc zn.
Polymry zdrojom pevnosti je sila potrebn na preruenie vzby medzi
makromolekulami.

5. Definujte hevnatos a charakterizujte materily z hadiska hevnatosti.ok

Hevnatos odolnos materilu proti inicicii a reniu trhln.
Zvis od schopnosti plastickej deformcie materilu.
Charakteristiky hevnatosti:
vrubov hevnatos,
lomov hevnatos.
Kovy vysok schopnos plastickej deformcie > vysok hevnatos.
Keramika, Polymry nzka schopnos plastickej deformcie > nzka hevnatos.
Kompozity vyia hodnota hevnatosti spsoben prtomnosou astc
sekundrnej fzy.
6. Vymenujte

a strune charakterizujte jednotliv spsoby degradcie

kontruknch materilov.ok
Degradan procesy:
lom z preaenia psobenie vysokch hodnt silovho zaaenia, psobenie teploty a okolitho prostredia v normle;
teenie (creep), prp. viskoelastick tok psobenie silovho zaaenia pri
zvench a vysokch teplotch;
nava psobenie silovho zaaenia premenlivho v ase;
opotrebenie vzjomn interakcie dvoch funknch povrchov materilov alebo
funknho povrchu materilu a mdia,
korzia chemick reakcia materilu s okolitm prostredm,
radian pokodenie interakcia neutrnovho toku a truktry materilu,
kombinovan spsoby degradcie (korzne praskanie pod naptm, nava pri
creepe, korzna nava a pod.).

7. Ak s zkladn vchodisk pre vobu kontruknch materilov.ok

Chemick
zloenie

Technolgia vroby a

Chemick
zloenie

pecifick

Atmov truktra

Mikro-

truktra
Vlastnosti

truktra
Vber materilu

8. Definujte naptie a vymenujte druhy naptia z hadiska psobiacej sily

(+grafick znzornenie).ok
Naptie je miera vntornho rozloenia sl na jednotkov plochu telesa, ktor
vyrovnva inok vonkajch sl, alebo okrajovch podmienok psobiacich na teleso.
Naptie:
normlov (sila psob kolmo na skman prierez telesa)
ii (i=1, 2, 3) => x, y, z ;
tangencilne (sila psob rovnobene so skmanm prierezom telesa)
ij (i, j=1, 2, 3, ij) => x, y, z

9. Definujte naptos a vymenujte druhy naptosti (+grafick znzornenie).ok

Naptos je dan shrnom vetkch napt psobiacich v danom bode telesa.
Druhy naptosti:
priestorov (trojosov),
rovinn (dvojosov),
2
priamkov (jednoosov). 2

3
2

10.Definujte priestorov naptos a uvete postup urovania hlavnch napt.ok

Priestorov naptos uren 9 zlokami normlovch a tangencilnych napt
alebo tromi hlavnmi naptiami:
x
T yx
zx

xy
y
zy

xz
x
yz z
z
y

z
y
x

y
x
z

Urenie hlavnch napt 1, 2, 3 :

1
f , , , , ,
x
y
z
x
y
z
2
3

x i
>

z
y

z
y

y
x

z i

pre i=1, 2, 3

11.Definujte deformciu a vymenujte a popte druhy deformcie (+grafick

znzornenie).
Deformcia je zmena tvaru a rozmerov telesa spsoben inkom vonkajch sl.
Dsledkom psobenia vonkajch sl na povrch telesa me nasta:
prun deformcia,
plastick deformcia,
lom.
ahov
- predluje sa, zuuje sa
- norml.nap.
E modul prunosti
- relatvne predenie
mykov
G- modul myku
relatvna deform.
Objemov
P hydrostatick tlak
K modul prunosti

12.Definujte prun deformciu a popte jej priebeh.ok

Prun deformcia:
vplyvom vonkajieho zaaenia sa atmy v uzlovch bodoch mrieky len nepatrne
vychlia zo svojich rovnovnych polh (max. 15 % parametra mrieky) bez toho, aby
nastal trval vzjomn presun. Po odahen vrtia vntorn sily vychlen atmy do
rovnovnej polohy, kde je ich vslednica nulov.
po odahen psobiacich sl sa teleso vrti do svojich pvodnch rozmerov (ide o
vratn dej),
naptie je priamomern deformcii poda Hookovho zkona,
pre vinu materilov je vemi mal (menej ako 1 % pvodnch rozmerov telesa),
vznam pri prevdzke strojovch sast => zklad pre dimenzovanie siastok.
13.Uvete Hookov zkon pre izotropn materily pri trojosov naptos.

0
1

x
1

0



1
0
y

2
z
E
0
0
. 0

2
. 1 2
x 1

y
0
0
0
0

z
0
0
0
0

0
0
0
0
1 2
2
0

x

y

0 . z
x
0 y

1 2 z

2
0
0
0

14.Definujte modul prunosti v ahu.ok

Modul prunosti v ahu E :
E.
vyjadruje
odolnos materilu proti prunej deformcii ahom, prp. tlakom,
uruje sa z Hookovho zkona:
u viny materilov je kontantn (prune-plastick materily), u nelinerne
prunch materilov nie je kontantn (napr. guma),
u polykrytalickch zliatinovch materilov zvis od koncentrcie zloiek, tvaru a
vekosti zrna, mechanickho a tepelnho spracovania (Mn, Mo, Cr zvyuj hodnotu
E; Si, Al, Ni zniuj hodnotu E).

15.Definujte modul prunosti v myku.ok

Modul prunosti v myku G :
G.

vyjadruje odolnos materilu proti prunej deformcii mykom,

uruje sa z Hookovho zkona pre myk:

16.Definujte objemov modul prunosti.ok

Modul objemovej prunosti K :
p K .

vyjadruje odolnos materilu proti prunej deformcii pri psoben hydrostatickho

tlaku.

17.Definujte Poissonovo slo.

Poissonovo slo :
pomer relatvneho prieneho zenia k relatvnemu predeniu v oblasti prunch
deformci,
vyjadruje prun stlaitenos telesa, t. j. schopnos zmenova (pri stlaen) alebo
zvova (pri ahu) svoj objem poas prunej deformcie.
d

d
d0
d

0 2 3
L
L
1
1
L0
L0

18.Definujte plastick deformciu a popte jej priebeh.ok

Plastick deformcia:
vplyvom vonkajieho zaaenia (nad medzou elasticity) sa atmy v uzlovch bodoch
mrieky vychlia zo svojich rovnovnych polh na vzdialenosti vie ne je parameter mrieky. Tm sa prekonaj pvodn vzbov sily medzi atmami a nastva ich
trval vzjomn presun, priom atmy v novch polohch vytvraj nov vzby.
po odahen psobiacich sl sa teleso nevrti do svojich pvodnch rozmerov (ide o
nevratn dej),
naptie nie je priamomern deformcii,
vrazne zvis od teploty a rchlosti deformcie,
vznam pri technologickom spracovan materilov (napr. tvrnenm).
Dislokcie:

hranov

zmiean

skrutkov

19.Definujte plastick deformciu sklzom a popte jej priebeh (+grafick

znzornenie).ok
Plastick deformcia sklzom:
sa prejavuje pohybom dislokci (hranovch aj skrutkovch),
psobenm mykovho naptia dochdza k posunom krytalografickch rovn pozd
sklzovch rovn (najhustejie obsadench atmami).
dislokcia postupuje danou sklzovou rovinou a na von povrch materilu. Je pritom
trvale presunut jedna atmov rovina a na povrchu materilu vznikne odskok.
makroskopick plastick deformcia vznikne mnohonsobnm opakovanm uvedenho procesu.

Obr. 2-5: Postup dislokace materilem pi jeho plastick deformaci

20.Definujte plastick
deformciu
dvojatenm
(+grafick
znzornenie).
Obr. 2-6:
Analogie
mezi pohybem
housenky
a dislokace
Plastick deformcia dvojatenm:
zmena tvaru krytlu prostrednctvom mechanickch (silovch) alebo tepelnch
loklnych inkov na monokrytl (nzka teplota, ohrev, vysok rchlos ochladzovania a pod.),
rchle pootoenie niekokch radov atmov o urit uhol vzhadom na smer posunu,

21.Graficky znzornite a popte zvislos naptia a deformcie.ok

22.Definujte spevovanie materilov, ako sa prejavuje v materiloch a vymenujte

druhy.ok
Spevnenie prsadovmi prvkami (legovanm):
Intersticilne (C,O,H,N,B)
Substitun
Cudzie atmy naruuj homogenitu krytalickej mrieky vznikaj napov polia, ktor brzdia pohyb dislokcii
Spevnenie hranicami zn:

hranica zrna prekka pohybu dislokci => m jemnejie zrn, tm via dka
hranc medzi nimi
Precipitan spevnenie : precipitane vylen vemi jemn astice
Disperzn spevnenie : na bze prkovej metalurgie

23.Popte princp deformanho spevovania materilov.ok

Plastick deformcia = pohybliv dislokcie.

Spevovanie = obmedzenie pohyblivosti dislokci.
Prekky pohybu dislokci:
in dislokcie (inak orientovan),
hranice zn,
atmy prsadovch (legujcich) prvkov,
precipitty,
mal astice cudzej nedeformovanej fzy.
Spevovanie spsobuje:
zvyovanie medze klzu, medze pevnosti, tvrdosti,
zniovanie plasticity, elektrickej vodivosti, odolnosti proti korzii,

Deforman spevnenie:
zvyovanie hustoty dislokci (z 106 cm-2 na 1012 cm-2) a ich vzjomn psobenie,
zvyovanie hodnoty mykovho naptia potrebnho na al posun dislokci v
sklzovej rovine,
vekos spevnenia zvis od potu sklzovch systmov,
mierou deformanho spevnenia u kovov je pomer Rm/Re.
24.Popte princp spevovania materilov legovanm.ok
Spevnenie prsadovmi prvkami (legovanm):
intersticilne (C, O, H, N, B),
substitun.
Cudzie atmy naruuj homogenitu krytalickej mrieky vznikaj napov polia,
ktor brzdia pohyb dislokci.

25.Popte
princp spevovania materilov zjemnenm zrna.ok
Obr. 2-9: Deformace mky kolem
Spevnenie hranicami zn (zjemnenm zrna):
a) menho, b) vtho substitunho atomu
a jeho mon vztah k hranov dislokaci

Hranica zrna prekka pohybu dislokci => m jemnejie zrn, tm via dka

hranc medzi nimi.

Obr. 2-8: Pohybu dislokac a hranice zrn

26.Popte princp precipitanho a disperznho spevovania materilov.ok

Precipitan spevnenie:
Precipitane vylen vemi jemn astice (karbidy, nitridy) prekka pohybu dislokci.
Disperzn spevnenie:
Vemi mal tuh astice pridvan do truktry pomocou prkovej metalurgie
prekka pohybu dislokci.
27.Popte princp disperznho spevovania materilov.ok
Disperzn spevnenie:
Vemi mal tuh astice pridvan do truktry pomocou prkovej metalurgie
prekka pohybu dislokci.