-1-

Venovanie

Som rád, že môžem túto knižku venovať svojej rodine, priateľom všetkým,
ktorých poznám, ako aj všetkým ostatným dobrým ľuďom.
Marián Orávik

Marián Orávik: „Dobro, šťastie a Raj“, verzia 1.21

© Marián Orávik, 2010
Otázky, názory a pripomienky prosím posielajte na:
marian.oravik@gmail.com

Autorské práva tejto publikácie podliehajú licencii verejných tvorivých diel:

„Attribution-Non-Commercial-NoDerivs 2.5“.

Môžete voľne kopírovať a šíriť toto dielo za predpokladu plnenia nasledovných podmienok:
• Autorstvo: Musíte použiť toto dielo spôsobom určeným autorom.
• Neziskovosť: Nesmiete využiť túto prácu na komerčné účely.
• Nemennosť: Nesmiete nahrádzať, meniť alebo pretvárať toto dielo do inej podoby. Na akékoľvek iné
využitie alebo distribúciu musíte jednoznačne uviesť licenčné podmienky tejto práce. Ktorékoľvek podmienky
môžu byť zrušené po získaní súhlasu od držiteľa autorských práv.

Viac informácii nájdete na: http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/2.5/

-2-
Obsah
OBSAH................................................................................................................................................................................3
PROLÓG.............................................................................................................................................................................4
DOBRO A ZLO..................................................................................................................................................................5
ČLOVEK...........................................................................................................................................................................10
ŠŤASTIE...........................................................................................................................................................................20
RAJ....................................................................................................................................................................................23

-3-
Prológ

Táto kniha je určená najmä pre ľudí s otvorenou mysľou, srdcom a prirodzenou
zvedavosťou. Čítajte ju prosím s kľudom v duši a nechajte si dostatok času na
premýšľanie. Ak ste v časovom strese, odporúčam Vám ju odložiť dovtedy, kým na
ňu nebudete mať dostatok času, tak aby vám nič nebránilo v kľude dočítať kapitolu.
Informácie v knihe totiž na seba nadväzujú a navzájom spolu súvisia. Pri
prerušovanom čítaní by sa táto previazanosť mohla vytratiť.
Prvá kapitola sa zaoberá dobrom a zlom. Jej pochopenie je predpokladom pre
pochopenie celej knihy. Iba dobrý človek môže byť skutočne šťastným. Iba šťastní
ľudia môžu nájsť Raj.

-4-
Dobro a zlo
Dobro
Veriaci hľadajú dobro a nachádzajú ho vo viere v Boha. Šíria teda svoju vieru
preto, aby bolo na svete viac dobra a menej zla. Neveriaci v Boha neveria. Tiež šíria
túto svoju pravdu preto, aby bolo na svete viac pravdy, teda dobra a menej lži, teda
zla. Rovnako veriaci, ako aj neveriaci to teda robia preto, že chcú iným ľuďom dobre.
Táto kniha je preto určená všetkým, veriacim všetkých cirkví aj neveriacim. Verím,
že sa v nej nájde každý.
Všetci ľudia chcú dobre pre seba, pre svojich blízkych, pre všetkých ľudí na
ktorým im záleží a s ktorými ich spája nejaké puto. Či už to je puto rodiny,
priateľstva, viery, alebo národnosti. Ľudia chcú však dobre nielen pre týchto ľudí, ale
aj pre všetko ostatné, s čím majú vytvorený pozitívny vzťah. Môže to byť napríklad
Boh, príroda, alebo čokoľvek iné ako napríklad zvieratá, alebo konkrétne domáce
zviera, obľúbený šport, alebo športovec, firma, alebo jej konkrétny výrobok, médium
alebo obľúbená mediálna hviezda, politická strana alebo obľúbený politik, cirkev,
alebo cirkevný hodnostár a pod. Toto platí pre všetkých ľudí.
Každý človek má však aj svoje zlé stránky. Žiaden človek nemôže o sebe tvrdiť,
že je iba dobrý, tak ako o nikom nemožno povedať, že je úplne zlý. Každý má svoje
dobré a aj zlé stránky. Niekto môže mať viac dobrých stránok, iný môže mať viac
tých zlých. Pomer týchto stránok v človeku sa však môže meniť či už časom, alebo
prostredím.
Môžeme v človeku podporiť jeho dobré stránky aj jeho zlé stránky. Ak človeku
pomôžeme, pomôžeme jeho blízkym, pomôžeme niekomu alebo niečomu na čom mu
záleží, s čím má vytvorený pozitívny vzťah, tak na človeka pôsobíme pozitívne.
Tento človek bude vnímať takéto správanie ako dobré. Toto dobro ho bude robiť
lepším. Prejaví sa viac jeho dobrých stránok. Bude lepší k nám aj k ostatným.
Na druhej strane ak človeku ublížime, ublížime niekomu, alebo niečomu na čom
mu záleží, čo má rád, alebo s čím má vytvorený pozitívny vzťah, vtedy naň pôsobíme
negatívne. Tento človek bude vnímať toto naše chovanie ako zlo. Tým v ňom
podporíme jeho zlú časť na úkor tej dobrej. Tento človek sa teda bude stávať horším.
Bude v ňom rásť zloba, ktorá ho bude nútiť chovať sa zle k nám a aj k ostatným
ľuďom.
Je to tak jednoduché, alebo nie? Kedy však človek koná dobro a kedy zlo? Čo je
dobré a čo je zlé? Na svete je nespočetné množstvo názorov, problémov a aj riešení.
Ako však z týchto názorov a riešení vybrať tie dobré? To už také jednoduché nie je.
Pozrime sa preto teraz na príbeh dvoch ľudí:
Prvý z nich sa dobrovoľne rozhodol, že vyzbiera množstvo odpadkov z inak
krásnej lúky plnej kvetov, ktoré tam niekto rozsypal.
A druhý sa sám a dobrovoľne rozhodol, že pozabíja stovky dobrých a nevinných
ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel a ani o nich nič nepočul.

-5-
 Ktorý z nich sa rozhodol dobre a ktorý zle? Ktorý konal dobro a ktorý zlo? To je
ľahká otázka, že áno? Asi mi dáte za pravdu, že ten čo vyzbieral odpadky z lúky
spravil dobre. Lúka je teraz čistá, krásna, voňavá... Každý, kto po tejto lúke prejde,
alebo ju len uvidí, môže mať radosť z takej krásnej lúky.
Na druhej strane asi budete so mnou súhlasiť, že ten druhý, čo vraždil spravil zle.
Bolo to zlé rozhodnutie, že pozabíjal stovky dobrých a nevinných ľudí, ktorých nikdy
predtým nevidel a ani o nich nič nepočul. Za tento svoj ohavný čin by mal byť
potrestaný.
Pozrime sa však teraz bližšie na príbeh tohto druhého človeka:
Tento človek si raz dávno postavil loď a vyrazil na výlet. Bol to úplne obyčajný
človek, taký ako iní ľudia z ostrova z ktorého vyrazil. Doplavil sa úplnou náhodou na
neznámy ostrov. Na ostrove, na ktorý prišiel, našiel veľa iných ľudí, ktorých nikdy
nevidel a ani o nich nepočul. Títo ľudia, ktorých tam našiel sa od neho nijak výrazne
nelíšili. Každý mal dve ruky, dve nohy a usmiatu tvár.
Chcel sa s nimi teda porozprávať, pretože to bol veľmi milý a zhovorčivý človek,
na svojom ostrove veľmi obľúbený. Oslovil preto prvého domorodca, ktorého uvidel
a položil mu otázku. Ale jeho odpovedi nerozumel. Spozornel preto a zopakoval
svoju otázku ešte raz. Avšak jeho odpovedi opäť neporozumel. Keď sa ho spýtal tretí
raz a odpoveďou mu bolo iba nezrozumiteľné bľabotanie, tak tohto domorodca zabil.
Prečo? Pretože mu bolo od malička vštepované, že ak niektorému človeku nie je
rozumieť, tak je to preto, že ho posadol zlý duch. Tento zlý duch nielenže ukrutným
spôsobom zabíja ľudí na ktorých sadne, ale z takto postihnutých ľudí sa rýchlo šíri aj
na ostatných ľudí. Človek, ktorý je posadnutý zlým duchom, začne nezrozumiteľne
bľabotať a neskôr v ukrutných bolestiach zomrie. Preto tomuto človeku od malička
vštepovali, že ak uvidí človeka, ktorého posadol zlý duch, musí ho čím skôr zabiť,
aby sa zlý duch nerozšíril aj na iných ľudí.
Takže, keď tento človek nerozumie tomu človeku, s ktorým sa chcel porozprávať,
je mu úplne jasné, že ho musel posadnúť zlý duch. Preto zoberie svoju zbraň a zabije
ho, aby sa zlý duch nemohol šíriť na iných ľudí na ostrove.
Ako chodí po ostrove, stretá veľa ďalších ľudí, ktorým nerozumie a o ktorých si
preto myslí, že ich tiež posadol zlý duch a všetkých zabíja. Je to preňho jednoduché,
pretože ľudia na ostrove žiadne zbrane nemajú.
Zabíja jedného po druhom, ale žiadne zlo pritom nepociťuje. Pri svojom počínaní
sa cíti presne tak, ako ten prvý človek, ktorý v tom istom čase, avšak na inom mieste,
zbiera odpadky z lúky. Cíti tú istú radosť z toho, že môže pomôcť. Obidvaja si
myslia, že konajú dobro tým, že odstraňujú to, o čom sú presvedčení, že je zlé. Jeden
zbiera rozsypané odpadky z lúky a druhý zabíja nevinných ľudí na ostrove. Obidvaja
budú mať rovnako dobrý pocit, keď svoju prácu skončia. Ani jeden z nich nebude
mať žiadne výčitky svedomia, ba práve naopak. Obidvaja budú na seba hrdí. Keď sa
večer vrátia domov, pravdepodobne získajú obidvaja za svoje správanie uznanie
a možno aj obdiv od ostatných ľudí vo svojom okolí.

-6-
 Obidvom ľuďom sa teda zdá, že robia dobro. Takže ako vidíme, dobro ani zlo
človek sám nemôže nijako rozlíšiť. Vždy ich posudzuje iba podľa informácií, ktoré
má v danom okamihu k dispozícií a ktorým verí, že sú pravdivé.
Dobro ani zlo teda nechápu ľudia rovnako. Vždy záleží na každom človeku
a informáciám, ktorým verí a o ktorých je presvedčený, že sú pravdivé. Preto sa
niekomu môže javiť aj hromadné zabíjanie ako dobré a inému ako veľmi zlé.
Ak sa však dá aj hromadné zabíjanie pochopiť ako dobro, tak potom všetko sa dá
pochopiť ako dobré. Na druhej strane podľa rovnakej logiky by sme všetko mohli
chápať aj ako zlé. Znamená to teda, že žiadne dobro, ani zlo neexistuje?
To určite nie. Každý človek predsa chápe, že je zlé ak mu niekto iný ublíži. Alebo
ak ublíži niekomu na kom mu záleží. Alebo ublíži niečomu na čom mu záleží.
Každý človek taktiež chápe ako dobro, ak mu niekto iný pomôže, alebo ak
pomôže niekomu na kom mu záleží, alebo niečomu na čom mu záleží. Takže dobro
aj zlo existujú. Každý človek ich však môže vnímať inak. Zo svojej perspektívy.

Zlo
Veľa ľudí by chcelo robiť dobro. Chcú byť dobrí ľudia. Na svete je však aj veľa
zla. Ako je to možné? Je to preto, že veľa ľudí robí zlo nie preto, že by ho chceli
robiť. Robia ho preto, že nevedia rozlíšiť čo je pre ostatných ľudí dobrom a čo je
zlom. Chcú robiť dobro, ale namiesto toho robia iným zlo. Žiaden človek si totižto
nemôže byť istý, čo je dobrom pre ostatných. Aj keď je úplne presvedčený o tom, že
robí dobro, často spraví iným zlo. Tak, ako ten človek, ktorí vraždí na ostrove je
o tom, že robí dobro úplne presvedčený. So zabíjaním ľudí z ostrova neváha ani na
chvíľu. Robí však naozaj dobro?
Ako však dôjde k tomu, že človek spraví zlo, keď chce spraviť dobro? Je to
veľmi jednoduché: človek je presvedčený o niečom, že je to dobré a preto to vykoná.
Čo sa však stane, ak to má vplyv aj na druhého človeka, alebo iných ľudí? Tento
človek chcel spraviť nejaké dobro a preto vykonal niečo o čom je presvedčený, že je
dobré. Čo ak si však ostatní ľudia myslia, že je to je zlé? Tým, že tento človek
vykonal to o čom bol presvedčený, že je dobré, teda týmto ľuďom ublížil. Z ich
pohľadu im totižto vykonal zlo. Touto svojou akciou v nich teda vyvolal negatívne
emócie. Tieto spôsobia, že sa títo ľudia stanú horší. Niekto im totižto ublížil. Už mu
nebudú chcieť spraviť dobre. Už mu budú tiež asi chcieť spraviť zle.
Teda človek môže spraviť zlo, aj keď chce spraviť dobro, ak jeho čin má dosah
na viacero ľudí a svoj čin vykoná bez toho, aby názor týchto ľudí pochopil a vo
svojom konaní zohľadnil. To je hlavný dôvod toľkého zla na Zemi, pretože väčšina
ľudí zo svojej vlastnej vôle chce robiť dobro. Ak zo svojej vlastnej vôle robí zlo, tak
je to často iba dôsledok nejakého zla páchaného na nich.
Neveríte, že ľudia z vlastnej vôle chcú robiť dobro? Tak sa pozrime na celý
príbeh toho človeka, ktorý dobrovoľne zavraždil stovky ľudí na druhom ostrove. Od
malička bolo tomuto človeku vštepovaných mnoho informácií. Jednou z týchto
informácií bolo aj to, že ak niekto nezrozumiteľne bľaboce, posadol ho zlý duch

-7-
a teda musí byť zabitý. Bolo mu vysvetľované aj prečo musí byť zabitý. Aby sa
z neho zlý duch nerozšíril na iných ľudí.
Tento človek si preto počas vraždenia a ani potom žiadne zlo neuvedomoval a ani
nikto, koho poznal mu to nemal za zlé a ani mu to nevyčítal. Konal tak nie preto, že
by to bol zlý človek, ale preto, že veril nepravdivej informácii o zlom duchovi a bol
presvedčený, že je pravdivá. Teda príčinou celého toho zla nebol tento človek, ale iba
jedna nepravdivá informácia, ktorej veril, že je pravdivá. Pozrime sa preto teraz
bližšie z akého motívu vznikla samotná nepravdivá informácia:
Ľudia, žijúci na prvom ostrove občas trpeli chorobou, ktorá sa prejavovala
nezrozumiteľným bľabotaním. Táto choroba bola smrteľná a nákazlivá. Títo ľudia na
ňu nepoznali liek a jediný spôsob, ako sa proti nej chrániť, aký našli, bolo daného
človeka zabiť. K informácii, že je potrebné daného človeka zabiť dospel svojou
skúsenosťou a rozumom jeden človek už veľmi dávno. Tu je jeho príbeh:
V dávnych časoch, v ktorých žil tento človek, zomieralo na túto chorobu veľa
ľudí. Ľudia z toho boli veľmi zúfalí, pretože sa nikto nevedel proti tejto chorobe
brániť. Tento človek však našiel riešenie. Pozorovaním zistil, že iba človek, ktorý
bľaboce neskôr v ukrutných bolestiach zomrie. Ak mu niekto chcel v tých bolestiach
pomôcť, onedlho tiež začal bľabotať a zomrel v rovnakých bolestiach.
Vysvetlil si to tak, že do tohto človeka vstúpil zlý duch, ktorý ho núti bľabotať.
Tento zlý duch z neho neskôr preskočí do iného človeka a v tom čase tento človek
zomiera v ukrutných bolestiach.
Dospel teda k názoru, že najlepšie by bolo, ak by bol tento bľabotajúci človek
nejakým šetrným spôsobom zabitý, a s ním bol zabitý aj zlý duch ešte predtým, ako
ho sám zlý duch ukrutným spôsobom zabije a preskočí do iného človeka. Keď tento
človek potom počul niekoho bľabotať, rozhodol sa, že ho radšej rýchlo šetrným
spôsobom zabije. Bol totižto presvedčený o tom, že je to dobré. Bolo to podľa neho
to najlepšie, čo mohol v danej situácii robiť.
To sa však prirodzene nepáčilo rodine človeka, ktorého zabil. Tí boli naopak
presvedčení o tom, že to bolo od tohto človeka niečo veľmi zlé. Zabil totižto človeka
im blízkeho. Človeka, ktorého mali radi. Toto zlo, ktoré v nich svojím správaním
tento človek vyvolal, mu chcela rodina opätovať a vrátiť tak, že ho tiež chceli zabiť.
Taký bol totižto zaužívaný zvyk na tomto ostrove.
Tento človek sa však prirodzene nechcel nechať zabiť za to, že podľa jeho názoru
spravil dobro tomu človeku. Tým, že ho zabil ho predsa ušetril od ukrutných bolestí
a jeho smrť bola predsa tak či onak nevyhnutná. Navyše svojím skutkom
pravdepodobne odvrátil smrť od celej rodiny, ktorá ho teraz chce dať zabiť. Preto
svoj čin bude obhajovať a presviedčať členov tejto rodiny, ako aj všetkých ostatných
ľudí na ostrove o dôvodoch, prečo takto konal. Vysvetlí im, že ten človek by tak, či
onak nakoniec zomrel v ukrutných bolestiach. Vysvetlí im to na príkladoch viacerých
iných ľudí, ktorí takto bľabotali a potom zomreli. Vysvetlí im tiež, že keby ho
nezabil, tak by toto isté mohlo postihnúť aj ostatných ľudí, ktorí boli v jeho blízkosti.

-8-
 Tento človek rovnako ako iný ľudia z ostrova však nevie nič o tom, že tieto stavy
človeku spôsobuje choroba a uť vôbec nie ako sa táto choroba prenáša a čo ju
spôsobuje. Na to, aby ostatných presvedčil o svojom názore ale stačí, aby im ho
vysvetlil a opísal tak, ako mu on rozumie. On tento jav pochopil ako zlého ducha,
ktorý sa šíri medzi ľuďmi a preto to takto vysvetľuje aj ostatným. Je však podstatné,
ako tento jav nazve a popíše? Či ho nazve nákazlivou chorobou, na ktorú nemajú
lieky, alebo zlým duchom. Tak či onak, ak im vysvetlí všetko tak, ako to chápe, môže
ostatných presvedčiť o tom, že má pravdu a obhájiť si tak svoj skutok, ak im ukáže,
že jeho teória vystihuje realitu.
Tomuto človekovi sa teda nakoniec podarilo väčšinu ostatných ľudí presvedčiť
o tom, že má pravdu. Že ho nezabil preto, že mu chcel zle, ale preto, že mu aj
ostatným chcel pomôcť. Preto ho títo ľudia nakoniec nezabili, ako bolo zaužívaným
zvykom na tomto ostrove. Tým zároveň uznali, že je dobré zabiť človeka, ktorý začne
bľabotať.
Časom zistili, že je to pre nich dokonca veľmi užitočný poznatok, pretože
odvtedy už žiadna epidémia tejto choroby nevznikla. Vždy totižto, keď niekto začal
bľabotať, tak ho zabili a pre istotu aj so zlým duchov spálili skôr, ako sa táto choroba
stihla rozšíriť na ostatných.
V danej dobe teda nebolo nič zlého na tom, ak títo ľudia nazývali túto chorobu
zlým duchom. Našli si spôsob, ako sa jej brániť. Možno časom prídu aj na ďalšie
spôsoby. Napríklad liek proti tejto chorobe.
Tento užitočný poznatok si preto títo ľudia zaznačili do svojej knihy právd a od
vtedy ho veľmi dôsledne učia všetky deti na ostrove. Takto teda túto informáciu
získal aj človek, ktorý sa neskôr vylodil na druhom ostrove a pozabíjal tam stovky
nevinných ľudí.
Takže, ako vidíme, každá informácia, alebo poznatok, nech vznikla akokoľvek a
z akýchkoľvek dobrých úmyslov a bez ohľadu na to ako veľmi je užitočná, môže
spôsobiť ľuďom veľa zla. Znamená to teda, že by sme mali odsudzovať všetky
informácie a poznatky? To určite nie. Veď predsa aj ten poznatok o zlom duchovi,
bol pre týchto ľudí dobrý a užitočný, pretože umožnil záchranu veľa ľudských
životov na prvom ostrove. Možno iba vďaka nemu títo ľudia prežili.
Teda ako vidíme tento poznatok je dobrý a aj užitočný pre ľudí z jedného ostrova,
ale ako vidíme, nebol vôbec dobrý a ani užitočný pre ľudí z druhého ostrova.
Informácie nielenže nie sú zlé, ale ak sú pravdivé, tak môžu byť veľmi užitočné.
Napríklad ak by ľudia z prvého ostrova mali informáciu aj o tom, že existujú ľudia,
ktorí rozprávajú iným jazykom ako oni a teda, že je možné, že niekto nezrozumiteľne
bľaboce aj napriek tomu, že nie je posadnutý zlým duchom, tak by ten príbeh o tom
človekovi, ktorý sa vylodil na neznámom ostrove mohol skončiť úplne inak.
Ako teda vidíme, informácie, ktorým človek verí, že sú pravdivé sú veľmi
dôležité. Všetky informácie, ktoré človek získa neskôr určujú jeho názor na dobro
a zlo a tým do značnej miery ovplyvňujú jeho správanie. V ďalšej časti knihy sa preto
bližšie pozrieme na to, ako človek prijíma informácie.
-9-
Človek
Úvod
Správanie človeka riadi jeho mozog. Ľudský mozog ako každý iný orgán v tele
človeka má svoju funkciu, tak ako ju má srdce, pľúca atď. Táto jeho funkcia však
nijak nepopiera, ani nepotvrdzuje existenciu duše, pretože mozog s dušou
samozrejme nemôžeme stotožniť pre jeho materiálnu povahu.

Organizácia informácií
Zamyslime sa ešte raz nad tým príbehom o človeku, ktorý vraždí na ostrove a aj
o tom druhom človeku, ktorý zbiera odpadky. Môžeme si na nich všimnúť jednu vec.
Človek dokáže spraviť všeličo. Zbierať odpadky rovnako ako vraždiť. Ľudské telo je
univerzálne, je schopné všemožnej aktivity. Nie je prispôsobené žiadnej konkrétnej
činnosti. Môže vykonávať takmer všetko, akúkoľvek prácu, alebo činnosť. Ľudský
mozog je tiež schopný pojať ľubovoľnú informáciu.
Ľudské telo je teda akoby univerzálny hardvér a ľudský mozog je akoby
univerzálny počíťač so softvérom, ktorý dokáže spracovávať akúkoľvek informáciu.
Človek potom koná na základe tých informácií, ktoré má k dispozícii. Mozog
každého človeka spracúva, vyhodnocuje a ukladá informácie, ktoré človek nejakým
spôsobom zachytí. Pokúsime sa v stručnosti popísať princíp, ako to funguje.
Informácie, ktoré človek získa, ľudský mozog vyhodnocuje a triedi. Toto sa deje
aj bez nášho vedomia. Činnosť mozgu sa však dá vedome podporiť a ovplyvniť
premýšľaním. Človek potom vo svojej činnosti, vo svojom rozhodovaní, takto
získané a zatriedené informácie používa.
Ak má človek nepravdivé, alebo neúplné informácie, tak môže spraviť zlé
rozhodnutie. Teda rozhodnutie, ktorým spraví niečo, čo nechcel spraviť, napríklad
nejaké zlo sebe, alebo iným ľuďom, aj keď by chcel spraviť dobro. Je to ako keby
mal počítač chybné vstupné údaje. Z chybných vstupov by vypočítal chybné výstupy.
Ako môžme vidieť z príkladu o človeku, ktorý vraždil na ostrove stačí jedna
chybná informácia na to, aby človek vykonal naozaj veľmi zlé rozhodnutia.
Chybná, teda nepravdivá, skreslená, alebo neúplná informácia je teda podobná
vírusu v počítačovej terminológii. Tak ako počítač na základe vírusu spraví chybné
rozhodnutia, napr. vymaže nejaké užitočné súbory, tak človek na základe nepravdivej
informácie vykoná chybné rozhodnutie aj vtedy, keď chce spraviť dobré rozhodnutie.
Napríklad urobí nejaké zlo aj keď chce urobiť dobro.
Informácie, ktoré máme v našej hlave, sú preto veľmi dôležité. Sú dôležité pre
naše rozhodovanie, teda pre náš život, aj život ľudí okolo nás. Pozrime sa preto
najskôr ako sú informácie v ľudskom mozgu organizované a uložené.
Informácie sú v mozgu uložené v neurónových sieťach. Tieto siete si môžeme
predstaviť ako mozaiky, alebo ako puzzle. Takýchto mozaík je v ľudskom mozgu
veľmi, veľmi veľa. Každá reprezentuje informácie o jednej veci, človeku, zvieraťu,

- 10 -
udalosti... Každý abstraktný pojem, ako napr. človek, alebo konkrétny pojem, ako
napríklad nejaký konkrétny spevák, je v ľudskom mozgu uložený ako jedna mozaika.
Na tejto mozaike je uložené, aký názor má človek na daný pojem.

Medzi týmito mozaikami sú rôzne vzťahy. Tieto vzťahy môžu byť pozitívne,
alebo negatívne a môžu byť rôzne silné. To preto, aby sa názory na rôzne veci mohli
podporovať, alebo si odporovať. Napríklad ja mám názor na moju mamu, že je dobrá.
Tento môj názor podporuje aj môj názor na moju rodinu, že je dobrá.
Aj na istého politika mám názor, že je dobrý. Tento môj názor naň však odporuje
môjmu názoru na celú politickú stranu, ktorej je tento politik členom a o ktorej si
myslím, že nie je dobrá.
Medzi všetkými mozaikami však vzťah nie je. Môj negatívny názor na túto
politickú stranu, nemá žiaden vplyv na môj názor o mojej rodine, lebo medzi tou
politickou stranou a mojou rodinou nie je žiaden vzťah ani v skutočnosti a ani
v mojom mozgu.
Na každej z mozaík v ľudskom mozgu je navyše uvedené, ako veľmi je táto
mozaika pre daného človeka dobrá. Hodnota dobra je teda priamo vpísaná do každej
mozaiky.
To je zvláštne, nie? Hodnota dobra každej mozaiky nie je riešená v mozgu
vzťahom tejto mozaiky s inou mozaikou - mozaikou dobra. Hodnota dobra je priamo
vpísaná v každej mozaike.
Neveríte? Tak si spravme experiment. Čo sa stane, ak sa vás niekto opýta
napríklad na to, či pes lieta? Váš mozog pri hľadaní odpovede najskôr vyhľadá
mozaiku psa, potom mozaiku slova lieta. Potom vyhodnotí vzťah medzi nimi. To mu
chvíľku trvá. Preto ak vám niekto položí túto otázku, neviete odpoveď okamžite, ale
nad ňou nepatrnú chvíľku rozmýšľate. Zároveň si môžete všimnúť, že pri hľadaní
odpovede váš mozog musel vynaložiť určitú nepatrnú námahu. Ak si to skúsite veľa
krát za sebou s inými zvieratami, pocítite účinky duševnej práce, teda únavu mozgu.
Ale ak sa vás niekto opýta, či je váš pes dobrý, či ho máte radi, tak odpoveď viete
hneď. Mozog nemusí pozerať na mozaiku psa a dobra a vyhodnocovať vzťah medzi
nimi. Nájde iba mozaiku vášho psa a tam si priamo prečíta hodnotu jeho dobra. Táto
hodnota môže byť opäť kladná, záporná, alebo žiadna. Otázka dobra je teda v mozgu
riešená veľmi špeciálne. Úplne inak, ako ostatné vlastnosti.
Keď chodíte po ulici a stretávate známych ľudí, mozog automaticky vyhľadáva
mozajky daných ľudí, čím ich rozpoznáva. Vždy sa teda zo svojho mozgu dozviete,
či je pre vás daný človek dobrý. Či ho máte radi, a chcete sa mu prihovoriť, alebo je
- 11 -
pre vás zlý, nemáte ho radi a radšej by ste sa mu vyhli, alebo s ním nemáte žiaden
vzťah. Alebo keď počujete pesničku, alebo vidíte klip, tak tiež hneď viete, či je to pre
vás dobrá, alebo zlá pesnička. Či sa vám páči, alebo nie. Vôbec o tom nemusíte
premýšľať.
Keď však od vás bude niekto chcieť napríklad vedieť meno speváka, ktorý spieva
nejakú pesničku, tak to môže chvíľku trvať, pretože budete musieť porozmýšľať.
Mozaiku speváka nájdete často veľmi ľahko. Mozaika pesničky má priamo vzťah
s mozaikou speváka, takže viete presne aký spevák to je. Ale keď si budete chcieť
spomenúť na jeho meno, tak budete musieť nájsť jeho meno niekde na mozaike
daného speváka, alebo aj niekde inde, ak máte v hlave neporiadok. To môže teda
trvať dlhšie...

Príjem informácií
Ako sa však dostane informácia do mozgu? Najčastejšie pomocou zmyslov, teda
zrakom, sluchom, hmatom, čuchom, alebo chuťou.
Ak príde nejaká nová informácia do mozgu, ten sa ju snaží uložiť do niektorej
množiny informácií, ktoré už v mozgu sú. Do niektorej z mozaík, alebo ak chcete
puzzlí.
Informácie, prichádzajú do mozgu nie oddelene, jedna po druhej, ale v balíčkoch.
Je to ako škatuľka s puzzlami, v ktorej sú všetky informácie, ktoré človek v danom
okamihu svojimi zmyslami zachytil. Napríklad čo videl, počul, cítil vtedy, keď
obdržal túto informáciu.
Každý tento balíček sa týka jednej veci, napríklad jedného človeka, alebo jednej
udalosti. Môžu v ňom však byť aj informácie o rôznych iných ľuďoch, veciach
a vzťahoch medzi nimi.
Každý balíček informácií sa teda týka jednej mozaiky, ale puzzle v ňom môžu
patriť iným mozaikám. Keď mozog tento balíček príjme, tak jednotlivé puzzle
automaticky roztriedi do správnych mozaík, podľa toho kam patria a upraví aj vzťahy
medzi dotknutými mozaikami podľa vzťahov informácií z prijatého balíčka
informácií.
Každý balíček informácií však zároveň obsahuje aj hodnotu dobra. Tá je úmerná
pocitom, ktoré vo vás tento balíček informácií vyvolal. Podľa toho, či ste cítili
príjemné, alebo nepríjemné pocity. Podľa tejto hodnoty dobra sa potom mierne
skoriguje aj hodnota dobra celej mozaiky, ktorej sa táto informácia týkala.
Ak príde do mozgu balíček informácií, ktorý sa netýka žiadnej z už existujúcich
mozaík, tak sa preň vytvorí nová mozaika.
Takto teda funguje hlavný program v mozgu. Ak príde informácia, ktorú vie
zatriediť hneď, tak ju uloží do správnej mozaiky. Ak nie, tak pre ňu vytvorí novú
mozaiku.

- 12 -
 Pri prijímaní informácií sa teda nielen rozširujú existujúce mozaiky o nové
informácie, ale sa aj vytvárajú a upevňujú vzťahy medzi nimi a určujú a upresňujú sa
aj hodnoty dobra jednotlivých mozaík.
Toto prebieha nielen vtedy, keď do mozgu príde nová informácia, ale aj keď
príde zopakovaná informácia. Aj táto informácia spôsobí úpravu vzťahov medzi
dotknutými mozaikami, korekciu miery dobra ako aj oživenie jednotlivých puzzlí na
mozaikách. Teda ak príde päť krát do mozgu tá istá informácia, tak sa hodnota dobra
mozaiky, ktorej sa táto informácia týkala, upraví päť krát podľa hodnoty dobra tejto
informácie.
Na druhej strane mozog však neustále zabúda všetky informácie. To je ako keby
všetky mozaiky v mozgu postupne bledli a rozpadali sa. Tomuto sa dá brániť
oživovaním si informácií. Oživenie nastane, ak do mozgu prídu znova tie isté
informácie opäť pomocou zmyslov, alebo ak človek aktívne premýšľa o týchto
informáciách.
Tento proces triedenia informácií, ktoré prichádzajú do mozgu, prebieha
nepretržite. Či si to človek uvedomuje alebo nie. Prebieha cez deň a prebieha aj
mimovoľne v noci. Mozog neustále triedi všetky informácie, ktoré naše zmysly
príjmu. Napríklad pri prechádzke lesom sa náš mozog automaticky nastaví na takú
frekvenciu, aby sám stíhal sledovať a spracovávať všetky podnety a informácie, ktoré
mu zmyslami prichádzajú bez toho, aby sme sa na túto činnosť museli sústrediť a bez
toho, aby sme si ju vôbec uvedomovali.
To isté platí napríklad aj pri pasívnom sledovaní televízie. Mozog sa taktiež
automaticky podľa sledovaného programu nastaví na takú frekvenciu, aby stihol
zaznamenať a uložiť všetky informácie, ktoré k nemu prichádzajú.
Televízny program plný emócií a rýchlych strihov by sme preto mohli prirovnať
k veľmi intenzívnemu prúdu balíčkov informácií s veľkou mierou dobra alebo zla
v každom balíčku. Je to teda veľmi efektívny spôsob, ako ľudom meniť mozaiky
v ich mozgoch a teda prispôsobovať ich názory, meniť ich postoje, hodnotový
rebríček a názor o tom, čo je dobré a čo nie a takto ich vlastne akoby diaľkovo
programovať.
Človek však svojou vôľou môže tento proces riadiť. Rozmýšľaním si vlastne
bombardujeme vlastný mozog vlastnými myšlienkami, t.j. informáciami
generovanými priamo našim mozgom. Tieto informácie sú potom v mozgu
spracovávané rovnakým spôsobom, teda vytvárajú nové mozaiky, menia vzťahy
medzi jednotlivými mozaikami a menia aj ich mieru dobra. Rozmýšľaním sa teda
môže každý človek “programovať“ sám. Ako číslo 5 ;-).
Možno sa Vám zdá náš popis funkcie mozgu priveľmi zjednodušený.
Samozrejme, že funkcia mozgu je oveľa komplexnejšia, ale hlavné princípy funkcie
predného mozgu sú naozaj celkom jednoduché. Aj keď ešte nie sme u konca popisu
funkcie mozgu, spravme si teraz krátku prestávku a povezme si, prečo mozog takto
funguje. Prečo automaticky ukladá všetky informácie.

- 13 -
 Pozrime sa na príbeh človeka žijúceho veľmi, veľmi dávno. V tých časoch ešte
ľudia nevedeli ani hovoriť. Všetko bolo oveľa jednoduchšie. Všetky informácie ľudia
získavali iba z prírody. A aj ľudia boli integrálnou súčasťou prírody. Príroda však
nikdy neklame. Oheň vždy páli a voda vždy uhasí smäd. Tieto informácie prichádzali
do ľudského mozgu a ten ich všetky ukladal. Každú informáciu uložil do správnej
mozaiky.
Keď sa človek napil vody, tak prišla táto informácia do jeho mozgu. Opäť ho
utvrdila v tom, že voda zaženie smäd. Mozog človeka si po napití opäť oživí
a skoriguje aj všetky ostatné informácie o vode. Farbu, chuť... Jeho mozog nájde
mozaiku vody a opäť tam všetky tieto informácie uloží. Dnes bola voda trochu
studenšia ako obvykle. Automaticky teda mozog mierne skoriguje informáciu
o teplote vody v tomto prameni – na mozaike tohto prameňa v mozgu. Mozog teda
prijíma a ukladá všetky informácie.
Tohto človeka veci, ktoré vidí okolo seba vôbec netrápia. Berie ich tak, ako ich
vidí, počuje a cíti. Všetky informácie, prijíma ako fakty. A robí dobre, pretože takými
aj sú. Napriek tomu, že jeho mozog ukladá všetky informácie, v týchto časoch sa
nemohlo stať, že by nejaká informácia bola nepravdivá, teda bola s inou, pravdivou
informáciou v protiklade. Človek teda nemal v hlave žiadnu mozaiku, ktorá by si
protirečila s inou mozaikou. Všetky mozaiky v jeho mozgu boli v harmónii. Tento
človek teda chápal všetko, čo kedy videl a zažil. Všetko, čo už raz videl, mohol na
základe tejto skúsenosti neskôr predvídať. Nič ho preto nemuselo trápiť. Bol to
šťastný človek a žil si šťastný život. Celé generácie a tisícročia sa takto vyvýjal
ľudský mozog.
Čo by sa však stalo, ak by chcel niekto tohoto pračloveka oklamať a na miesto, z
ktorého tento zvykne piť vodu by mu nenápadne podstrčil napríklad vodku? On by sa
jej napil v presvedčení, že je to voda. Bol by však prekvapený. Prvý raz sa stretol
s vodou, ktorá nezaženie smäd, ale páli v hrdle ako oheň.
Čo by sa však udialo v jeho mozgu? Jeho mozog by túto informáciu odmietol dať
do mozaiky vody. Toto predsa nie je voda. Voda nepáli. Toto je v rozpore
s informáciami ktoré mozog má. Jeho mozog preto vytvorí pre túto ohnivú vodu
úplne novú mozaiku. Do nej zapíše všetky informácie, ktoré do mozgu pri pití prišli.
Teda farbu, vôňu, chuť a aj pocity, ktoré to v tomto človeku vyvolalo. Zrejme teda
bolesť a pálenie v krku. Tieto jeho pocity boli pre neho určite veľmi negatívne. Bolo
to veľkým zlom pre tohto pračloveka napiť sa z tejto ohnivej vody, pretože bolesť
v krku mu veľmi ublížila. Preto jeho mozog do mozaiky o ohnivej vode – vodke –
vpíše veľmi negatívnu, zápornú mieru dobra.
Tento pračlovek teda získal novú informáciu a uložil si ju v mozgu. Táto
informácia nemá však nijaký vplyv na jeho názor na vodu. Neprepísala informáciu
o tom, že voda uhasí smäd názorom, že páli. Preto, keď bude nabudúce smädný, opäť
bude hľadať vodu.
Keď ju však nájde, do jeho mozgu príde informácia z očí o bezfarebnej tekutine.
Jeho mozog ju však už asociuje nielen s vodou, ale aj s ohnivou vodou. Teda tento
človek si spomenie na pitnú vodu, ale aj na ohnivú vodu a teda aj na pocity, ktoré táto
- 14 -
ohnivá voda v ňom vyvolala. Následne si dá veľký pozor na to, aby rozlíšil, či je to
naozaj tá dobrá voda, ktorá zaženie smäd, alebo tá zlá ohnivá voda, ktorá páli v krku.
Všetky mozaiky v jeho hlave však aj po vypití vodky stále zostali v harmónii (aj
keď sa možno všetky trošku poškodili vplyvom alkoholu :-). Existencia ohnivej vody
však nijak nevylučuje existenciu normálnej vody. Tento človek teda získal iba nový
poznatok, ktorý nie je v nijakom rozpore s jeho súčasnými poznatkami. Nemá teda
dôvod o ničom uvažovať, alebo sa niečím trápiť. Zostane preto ďalej šťastným. Žije
v dokonalej harmónii s prírodou. Ako v Raji. Robí neustále dobre sebe a všetkému na
čom mu záleží. Užíva si svoj život a každú dobrú vec, ktorú nájde a vyhýba sa
všetkému zlému.
Všetky informácie, ktoré tento človek za svoj život obdrží sú preňho užitočné. Či
už informácia o vode, alebo o ohnivej vode. Prvá mu umožňuje uhasiť smäd a druhá
mu umožňuje vyhnúť sa bolesti v krku. Všetky informácie sú pre neho teda dobré.
Vie, ktoré ovocie mu chutí a kde ho nájde, kde nájde vodu a aj kde najlepšie svieti
slniečko. Je teda pre tohto človeka dobré, že jeho mozog ukladá všetky informácie.
Pri svojom rozhodovaní môže všetky tieto informácie zohľadniť a zvoliť si tak pre
seba najlepšiu možnosť.
Táto automatická funkcia mozgu však prestala byť dostatočnou vo chvíli, keď
ľudia vymysleli reč. Od vtedy už nie všetky informácie, ktoré prichádzajú do
ľudského mozgu, sú pravdivé. Informácie začali byť, či už nedorozumením, alebo
zámerne skreslené, alebo dokonca úplne nepravdivé.
Takéto informácie si však protirečia s inými. Človeka to potom trápi a núti
rozmýšľať a hľadať, ktoré z nich sú pravdivé a ktoré nie. Takto sa u ľudí počas
následných tisícročí vyvinula celkom obdivuhodná schopnosť logického uvažovania.
Aj napriek tomu je však veľmi dôležité aké a hlavne ako máme informácie vo
svojom mozgu uložené. Ktoré informácie považujeme za pravdivé a ktoré nie,
pretože pri svojom rozhodovaní sa rozhodujeme iba na ich základe. Pozrime sa ako to
funguje.

Rozhodovanie
Prečo je veľkosť dobra zapísaná priamo v každej mozaike? Je totižto pre človeka
veľmi dôležitá. Keď sa človek rozhoduje, tak vlastne vyberá z niekoľkých možností.
A mozog vždy ponúkne tú, ktorá je pre človeka najlepšia. Určí hodnotu dobra každej
možnosti a potom vyberie tú s najväčšou mierou dobra pre človeka.
Napríklad, keď si človek kupuje niečo, na čom mu veľmi záleží, tak si pred
kúpou, alebo počas nej zisťuje rôzne informácie o tomto výrobku. V mozgu sa mu
teda vytvárajú mozaiky o rôznych parametroch tohto výrobku, o rôznych značkách,
preferovanej farbe, vzhľade a funkciách...
Zároveň si v hlave vytvorí mozaiky o rôznych dostupných výrobkoch. Mozog
teda vytvorí mozaiku pre každý jemu známy výrobok a podľa toho, ako sú jednotlivé
jeho parametre pre daného človeka dobré a dôležité a aký vzťah má tento výrobok
k týmto parametrom, tak sa určí hodnota dobra tohto výrobku. Keď si potom ide

- 15 -
človek vybrať, tak si zvolí výrobok s najväčšou mierou dobra – teda ten najlepší pre
daného človeka.
Tento proces vytvárania mozaik môže byť riadený samotným človekom tak, že si
aktívne vyhľadáva informácie a rozmýšľa o nich a tým si vytvára vzťahy sám, alebo
môže byť riadený aj z vonku napríklad tým, že človek pasívne získava informácie
napríklad z reklám.
V každom prípade bude mozog vo všetkých svojich rozhodnutiach vždy
vyhodnocovať hodnotu dobra všetkých známych alternatív a vyberie vždy tú
alternatívu, ktorá má v sebe najviac dobra, ktorá človeku najviac vyhovuje. Či už to
bude výrobok s najlepšími parametrami, alebo najlepšou reklamou, to závisí na
informáciách uložených v mozgu.
Keď sa potom máme rozhodnúť okamžite, teda ak nemáme už čas na zmenu
mozaík vo svojej hlave, napríklad, keď prídeme do potravín a máme rýchlo spraviť
veľa rozhodnutí čo kúpiť, tak naše rozhodnutia sú určené iba hodnotami dobra
mozaik, ktoré máme v danom čase vo svojej hlave. Či to budú objektívne informácie
o zdravej výžive, alebo manipulatívne informácie z rôznych reklám, závisí iba od
toho, aké informácie sme si do svojho mozgu v minulosti pustili.
Teda aj napriek tomu, že mozog vždy vyberie tú alternatívu, ktorej miera dobra je
najväčšia, neznamená to, človek vždy spraví dobré rozhodnutie. To závisí iba na
informáciách, ktoré má vo svojom mozgu.
Napríklad ten človek, ktorý vraždil na druhom ostrove. On mal vo svojom mozgu
pevne zakotvenú informáciu, že človeka, ktorý bľaboce treba zabiť. K tejto
informácii mal vo svojej mozaike v mozgu priradené, že človek, ktorý takto bľaboce
onedlho zomrie v ukrutných bolestiach. Navyše aj to, že zlý duch by sa mohol
rozšíriť aj na iných ľudí a teda možno aj naňho.
V momente rozhodnutia mu teda jeho mozog vyberie ako jednoznačne najlepšiu
alternatívu - alternatívu s najväčším dobrom tú, že má zabiť tohto človeka. Nebude
váhať ani na chvíľu, lebo bude cítiť, že je to dobré. Že toto jeho rozhodnutie je dobré
nielen pre človeka, ktorého má zabiť, ale aj pre všetkých ostatných ľudí na tomto
ostrove a aj preňho samotného.
Každý človek sa teda snaží hľadať dobro a robiť ho. To je úlohou hlavného
programu v ľudskom mozgu. Podľa tohto programu každý človek bude robiť
z vlastnej iniciatívy iba dobro. To mu umožňuje prežiť. Bude robiť dobro sebe a aj
všetkému s čím sa stotožňuje. S čím má vytvorený pozitívny vzťah. Jeho skutky sa
však iným ľuďom môžu zdať ako zlé, ak majú títo ľudia iné informácie.
Zlo má človek potrebu spraviť iba vtedy, keď mu niekto iný ublíži. Žiaden človek
však nikdy nerobí zlo, len preto, že má k človeku, alebo zvieraťu vytvorený
negatívny vzťah. Ak mu nič zlého nevykonal a ani ho bezprostredne neohrozil.
Napríklad ja mám vytvorený negatívny vzťah k hmyzu menom komár. Ak však
niekde vonku uvidím poletovať komára, tak nemám žiadne nutkanie sa naňho vrhnúť
a zabiť ho, len preto, že mám k nemu vytvorený negatívny vzťah. Ak však komár na

- 16 -
mňa sadne, tak ho zabijem. To preto, že k sebe mám vytvorený pozitívny vzťah.
Komár by ma uštipol, čo by mi bolo nepríjemné. Bolo by to pre mňa zlo a tak
spravím dobro tým, že zabránim tomuto zlu tak, že komára zabijem.
Komára by som nemusel zabíjať. Mohol by som ho aj odohnať, ak by som
k nemu mal vytvorený rovnocennejší vzťah. Ten však nemám a preto ho zabijem.
Samotný negatívny vzťah teda človeka nenúti urobiť mu čokoľvek zlé. Avšak, ak
mu niečo začne škodiť, alebo ho ohrozovať, alebo ohrozuje niekoho, alebo niečo
s kým, čím má vytvorený pozitívny vzťah, vtedy má potrebu spraviť dobro sebe,
alebo iným tým, že vykonám niečo proti tomuto zlu.
Môže sa však stať aj to, že človek spraví naschvál inému zle, bez toho, že by mu
tento predtým čokoľvek zlé urobil. To sa však môže stať iba takto: Tomuto človeku
niekto, nejako predtým ublížil tým, že ublížil jemu samému, alebo niekomu, alebo
niečomu čo má rád. Toto zlo na ňom spáchané chcel prirodzene tento človek vrátiť.
Ak to však nemohol, alebo nevedel urobiť, tak toto zlo v ňom zostalo. A keďže sa
tohto zla možno nevedel zbaviť inak, rozhodol sa ho čiastočne zbaviť aspoň tak, že
spraví niečo zlé inému človeku.
Vráťme sa opäť k nášmu človeku, ktorý zabíja ľudí na druhom ostrove. Tento
človek je úplne presvedčený o tom, že bľabotajúceho človeka je dobré zabiť. Teda
mozaika o bľabotajúcom človeku, ktorého treba zabiť má v jeho mozgu veľmi silnú
mieru dobra. Prečo? Na jeho rodnom ostrove totižto dostal túto informáciu
mnohokrát. Často mu vysvetľovali, že je dobré takého človeka zabiť a aj prečo je to
dobré. Dokonca už častokrát aj videl, ako ostatní ľudia zabíjajú ľudí, ktorí bľabotajú.
Vždy sa potom tešili, keď sa zlý duch nerozšíril na ostatných. Vždy sa spravila
dokonca aj malá oslava, na počesť toho, kto zabíjal. To preto, že všetkých ostatných
zachránil od zlého ducha.
Keď sa nakoniec tento človek vrátil z toho druhého ostrova a povedal ostatným,
koľko ľudí posadnutých zlým duchom zabil, a teda koľko zlých duchov tam
zamordoval, tak bola oslava až do rána. Zvolili si ho vtedy dokonca za šerifa. Do
dnes na to rád spomína.
A spomenul si na to aj na svojom ďalšom výlete na treťom ostrove. Na ňom tiež
stretol cudzinca a prihovoril sa mu. Bol to totižto veľmi zhovorčivý, na svojom
ostrove veľmi obľúbený človek. Vyrozprával mu teda tento svoj v živote najlepší
skutok, ako pozabíjal toľko ľudí posadnutých zlým duchom. Tento cudzinec mu však
na to odpovedal, že podľa jeho názoru to, že pozabíjal všetkých ľudí na inom ostrove
bolo od neho veľmi zlé (ako ste si asi všimli, je pre tohto cudzinca veľmi dobré, že
ovláda cudzie jazyky :-).
Prečo mu to však tento cudzinec povedal? Možno preto, že „nezabiješ“ je jedno
z pravidiel jeho kmeňa. Alebo možno preto, že chápe hodnotu každej ľudskej bytosti.
Vie, že každý človek sa snaží robiť dobro a preto nechápe, prečo tento človek
pozabíjal všetkých ľudí len pre nejakú hlúpu rozprávku o zlom duchovi. Keď sa mu tí
ľudia nepáčili, tak prečo odtiaľ jednoducho neodišiel? Prečo ich všetkých vraždil,

- 17 -
keď mu nič zlého nespravili? Načo tam vôbec chodil? A už vôbec nechápe, prečo sa
týmto ohavným činom pred ním ešte chváli. Chce mu nahnať strach?
Takúto reakciu však od tohto cudzinca tento človek nečakal. On, že spravil niečo
zlého? Jeho mozog hneď zistí, že táto informácia nie je v súlade s tými informáciami,
ktorými on disponuje. Veď predsa zabiť bľabotajúceho človeka je dobrý skutok, aby
zlý duch nepreskočil na iných. To predsa vie každý...
On preto túto reakciu od tohto cudzinca vníma veľmi negatívne, veľmi zle,
pretože je presvedčený o tom, že nie je pravdivá. Je to navyše vlastne priamy útok na
jeho osobu. O ňom, ktorý vždy robí iba dobre, nejaký cudzinec hovorí, že je zlý?
Navyše mu pri tom evidentne klame do očí. Jeho možno najlepší skutok, ktorý
v živote vykonal, nazýva skutkom zlým. Dokonca veľmi zlým.
Pre tohto človeka je preto správanie tohto cudzinca úplne neprijateľné. Veľmi mu
tým tento cudzinec ublížil. Bude mu teda tiež chcieť ublížiť a pravdepodobne mu
preto vynadá. Je to preňho úplný kretén so slamou v hlave. Teda nielenže túto
informáciu od tohto cudzinca neprijme, ale vytvorí si s týmto cudzincom negatívny
vzťah. Už sa s ním nebude chcieť nikdy rozprávať a ani ho vidieť. Pravdepodobne sa
naňho bude aj u ostatných ľudí zo svojho ostrova sťažovať, alebo ho bude priamo
ohovárať, akú má slamu v hlave. Čo mu to ten debil povedal. A ľudia z jeho ostrova
mu dajú za pravdu a utvrdia sa v tom, že tí ľudia z tohto tretieho ostrova sú úplní
idioti. Dobro a zlo je totižto vec relatívna.
Ako sme si mohli všimnúť, ľudský mozog je dosť odolný voči, odlišným
informáciám, bez ohľadu na to, či sú pravdivé, alebo nepravdivé. Jednou
informáciou, ktorá je v protiklade k informáciám, ktoré má človek k dispozícií ho nie
je možné nijak narušiť. Jednoducho ju človek neprijme, pretože si protirečí
s ostatnými informáciami v mozgu. V mozgu síce zostane, ale jej váha pre
rozhodovanie človeka bude zanedbateľná, protože ju človek bude pokladať za
nepravdivú.
Bude mať zápornú váhu dobra a na jeho rozhodovanie teda bude mať presne
opačný vplyv. Teda nabudúce, ak uvidí bľabotajúceho človeka, tak už ho nebude
chcieť zabiť iba kvôli tomu, aby zamordoval zlého ducha, ale aj aby dokázal tým
ignorantom z tretieho ostrova, že má pravdu a že je dobré zabíjať takýchto ľudí
posadnutých zlým duchom. Aby ich presvedčil, aby aj oni zabíjali ľudí posadnutých
zlým duchom, aby sa zlý duch nerozšíril.
Na rozhodovanie človeka majú najväčší vplyv tie informácie, ktoré do mozgu
prichádzajú opakovane, ktoré sa navzájom podporujú a ktorých miera dobra je veľká,
či už kladná, alebo záporná. Tieto informácie najviac menia hodnoty dobra týchto
mozáik, tieto mozaiky majú potom najväčiu hodnotu dobra, či už kladnú, alebo
zápornu a preto sa potom tieto mozaiky stanú určujúcimi pri rozhodovaní človeka.
V okamihu rozhodnutia je totižto o všetkom už rozhodnuté. Kocky sú už hodené.
Všetky informácie v hlave máme zorganizované do mozaík, každá mozaika má
určenú hodnotu dobra. Vzťahy medzi nimi sú tiež určené. Teda naše rozhodnutie
v okamihu rozhodnutia prakticky nemôžme nijako ovplyvniť. Mozok vyberie tú

- 18 -
možnosť, ktorá sa mu na základe týchto informácií uložených v mozaikách javí ako
najlepšia. Na to, aby sme mohli rozhodnúť inak, by sme potrebovali čas na
premýšľanie a korekciu mier dobra mozáik v našom mozgu.
Preto ak chceme ovplyvňovať svoje rozhodnutia, mali by sme to robiť v čase
tvorenia jednotlivých mozaík a vzťahov medzi nimi. V čase keď prijímame
informácie. Vtedy treba o nich premýšľať, aby sme si nepustili do mozgu žiadnu
nepravdivú informáciu.
Dnes má každý človek k dispozícií prostredníctvom médií nepreberné množstvo
informácií. Veľa z nich je však skreslených, alebo klamlivých. Informácií v médiách
je tak veľa a prichádzajú v takom rýchlom slede, že je ťažké si z nich vybrať tie
pravdivé, ktorými by sa človek mohol riadiť. V rýchlom prúde informácií z médií,
ktoré často nesúvisia jedna s druhou je prakticky nemožné rozlíšiť podstatné
od nepodstatných a pravdivé od nepravdivých. Pri sledovaní média sa však všetky
uložia v mozgu. Mozog totižto nemá žiadnu obranu, nemá žiaden filter. Človek pri
sledovaní média nemá priestor a čas na vlastné rozmýšľanie.
Je tragédiou ľudstva, že si neuvedomujeme túto takmer absolútnu moc informácií
nad ľudským správaním. A obrovskú moc médií nad informáciami. V tak mocnom
a teda aj nebezpečnom nosiči informácií, akou sú médiá sa často šíria nepodstatné,
neoverené, skreslené informácie a často aj polopravdy, úplne nepravdivé a agresívne
informácie. Časť z nich sa potom ľuďom uloží v mozgu a bude tvoriť ich program,
podľa ktorého sa potom budú riadiť.
Prostredníctvom médií dnes prichádza väčšina informácií do ľudského mozgu. Či
už priamo prostredníctvom televízie, rádií, novín, Internetu, alebo sprostredkovane
prostredníctvom iných ľudí. Zavalený množstvom nepodstatných, a agresívnych
napríklad bulvárnych informácií a skreslených a často aj lživých informácií z úst
politikov, politológov a iných lobistov, alebo z reklám potom často degradujeme
svoju schopnosť rozoznať dobro a zlo na úplne primitívnu úroveň.
Ako ľahko sa dalo povedzme zabrániť druhej svetovej vojne, ak by vtedy zopár
rozumných ľudí vysvetlilo jednému nahnevanému človeku v čom sa mýlil. Ak by to
bol pochopil, hnev by ho prešiel. Namiesto toho, ho však pustili pred mikrofón
a nechali ho rozšíriť svoj hnev na milióny iných ľudí prostredníctvom nepravdivých
informácií, ktoré neustále opakoval.
Chcete vedieť ako bude vyzerať budúcnosť? Stačí sa pozrieť do televízie. Sú tam
vraždy, násilie, podvody, bezohľadnosť, nespravodlivosť, intrigy, faloš a pretvárka?
Ľudia sa tam hrajú na niečo čo nie sú? Majú nacvičené emócie? Je tam
hamburgerová, konzumná kultúra? Tak potom tak bude vyzerať aj naša budúcnosť.
Komu sa v médiách klaňajú? Peniazom, bezcharakterným zbohatlíkom,
arogantným politikom, akože vševedúcim politológom, akože objektívnym
novinárom a dokonalým ľudským telám? A komu ešte? Tak potom tým sa časom
budeme klaňať aj my a naše deti. Čo je pre média dôležité a čo si najviac všímajú?
Korupciu? Krádeže? Podvody? Vraždy? Znásilnenia? Tak to nás teda čaká? Sú

- 19 -
peniaze a ekonomika tým najdôležitejším pre média? Tak potom budú aj pre nás?
Alebo už sú?
Čo ak by médiá začali ukazovať jedného človeka v dokonalom svetle? Človeka,
ktorému by sa všetci v médiách klaňali a ktorého by všetci v médiách obdivovali a
chválili ho. Tieto informácie by sa všetkým, ktorí sledujú tieto médiá ukladali
v mozgoch. Netrvalo by dlho a nakoniec by tento človek mal nad všetkými týmito
ľuďmi obrovskú moc. Chceli by sa mu potom tiež klaňať, obdivovať ho a slúžiť mu.
Ak by takýchto ľudí bola väčšina, tento človek by sa stal diktátorom.
Teda samozrejme iba ak by ľudia neupriamili svoj zrak inam. Aký zdroj vnemov
a informácií si zvolíme, taká budúcnosť nás čaká. Pozrime sa preto radšej na ľudí
rozumných, úprimných, pravdovravných. Ľudí tolerantných a empatických, ktorí sa
snažia pochopiť názory iných a tieto názory rešpektujú. Ľudí skromných, čestných,
srdečných a obetavých. Pozrime sa na dobré vlastnosti ľudí a ich dobré skutky. Na to
ako si navzájom pomáhajú. Hľadajme pozitívne príklady a tie ukazujme a z nich sa
učme. Pozrime a poučme sa z toho najlepšieho, čo na svete existuje a bude nás čakať
tá najlepšia budúcnosť akú môžeme mať.
Človek však vníma realitu nielen rozumom, ale aj citmi. A niekedy sa riadi citmi
viac, ako rozumom. Preto pozrime sa teraz bližšie aj na ne.

Šťastie
Každý človek chce byť šťastný a každý šťastie hľadá. Šťastie však nie je trvalý
stav. Je to následok zmeny. Akej zmeny? Zmeny vášho dobra. Vaše dobro ste vy
samotní a všetci a všetko to, čo máte radi, k čomu máte vytvorený pozitívny vzťah.
Ak sa pomôže vášmu dobru, vyvolá to vo vás pocit šťastia. Teda pocit šťastia vo
vás vyvolá to, ak vy, alebo niekto iný spraví niečo, o čom si myslíte, že je dobré pre
vás, pre niekoho, koho máte radi, alebo pre niečo, čo máte radi.
Ak niekto iný pomôže vášmu dobru, tak to nielenže vyvolá vo vás pocit šťastia.
Zlepší to aj váš vzťah k tomuto človeku. Zväčší tým vaše dobro. Aj vy budete mať
potom potrebu spraviť dobro pre niekoho iného. Teda spraviť niečo, čo považujete za
dobré pre niekoho, alebo niečo, koho, alebo čo považujete za dobré. Všetko úmerne
tomu ako veľmi sa vaše dobro zväčšilo.
Napríklad čo by sa stalo, ak by ste dali miliardárovi všetky svoje peniaze?
Peniaze pravdepodobne sú súčasťou jeho dobra, inak by ich toľko nezbieral a nebol
by miliardár. Peňazí však má už mnoho a teda týmto, aj keď pre vás veľkým darom,
mu veľký nárast jeho dobra pravdepodobne nespravíte. Teda nevyvoláte v ňom ani
veľa šťastia. Takmer žiadne. Čím viac peňazí človek má, tým menej šťastia mu môžu
ďalšie peniaze priniesť.
Ak však dáte človeku, ktorý tri dni nejedol jeden rožok, veľmi mu tým pomôžete.
Spravíte veľké dobro jeho dobru, konkrétne jemu samému a tým ho spravíte
šťastným. Veľmi sa zlepší aj jeho vzťah k vám. Stanete sa teda súčasťou jeho dobra.

- 20 -
 Zároveň však ak je tento človek aj súčasťou vášho dobra, spravíte tým, že mu
spravíte toto dobro, dobre aj svojmu dobru. Tento váš čin dobra vášmu dobru, teda
tomuto človeku, aj vo vás vyvolá pocit šťastia. A to tým viac, čím si tohto človeka
viac vážite, čím ho máte viac radi a teda čím má väčšiu hodnotu dobra vo vašom
mozgu.
Ale na to, aby ste boli šťastný, nie je potrebný ani tento jeden rožok. Ak niekto,
koho máte radi, kto je teda súčasťou vášho dobra, vám dá pusu, spraví vám to dobre.
Spravil teda dobro vášmu dobru, konkrétne priamo vám. Táto zmena dobra vyvolá vo
vás pocit šťastia.
Získate teda tiež potrebu spraviť dobre pre niekoho, alebo niečo, čo považujete za
dobré. Keďže najbližšie vaše dobro je pravdepodobne ten/tá, ktorého/ktorú máte radi
a ktorý/ktorá vám dal/dala pusu, tak možno aj vy mu/jej dáte pusu, aby ste mu/jej toto
dobro opätovali.
Preňho/ňu však bolo dobro už to, že dal/a pusu vám. Ak vás má rád/rada, spravilo
mu/jej to dobre. Vníma totiž, že vás jeho/jej pusa potešila a teda, že sa spravilo dobre
aj jej dobru, konkrétne vám. Už táto zmena jeho/jej dobra v ňom/nej vyvolala pocit
šťastia. Teda už táto prvá pusa zvýšila dobro vo vás aj v ňom/nej, čo v obidvoch
vyvolalo pocit šťastia a navzájom sa zlepšili vaše vzťahy.
Tým, že tento druh dobra môže byť a často aj bude okamžite vrátený a mnohokrát
po sebe zopakovaný, môže u obidvoch vzniknúť veľa dobra a veľa šťastia. Je to
vlastne rezonancia dobra a šťastia, pomocou ktorej človek môže okúsiť maximum
dobra a šťastia. Vzájomné vzťahy sa zlepšia tiež na maximum, čomu sa hovorí láska.
Ak sa však vaše dobro nejakým spôsobom zmenší, tak zakúsite pocit nešťastia.
Ak zmenšenie vášho dobra, spôsobí iný človek, tak to zhorší váš vzťah k nemu.
Vznikne aj pocit hnevu voči tomuto človeku a teda potreba mu to vrátiť, spraviť mu
niečo zlé.
Ak vás vaša láska opustí, stratíte tým veľkú časť zo svojho dobra. Tento
dramatický úbytok vášho dobra vo vás vyvolá nešťastie. Navyše sa zhorší aj váš
vzťah k tomu/tej, ktorý/á vám toto spôsobil/a a vy k vašej bývalej láske (a možno aj
k iným ľuďom do toho zapleteným) pocítite nenávisť. A získate potrebu mu/jej toto
zlo vrátiť, ktorej sa hovorí hnev. Tento konkrétny hnev a toto zlo, ktoré budete chcieť
spraviť tomuto človeku sa však nedá ľahko vrátiť. Nemôžete ho tiež opustiť, keď
on/a už opustil/a Vás. To sú úskalia lásky...
Ale ak sa k vám potom vráti a vy mu/jej odpustíte a prijmete ho/ju späť, tým opäť
získate túto časť vášho dobra. Nešťastie sa opäť zmení na šťastie, nenávisť na lásku
a hnev, teda potreba robiť zle opäť nahradí potreba robiť dobre.
Vaše dobro ste vy samotný a všetci ľudia, ktorých máte radi, napríklad vaša
rodina a všetko to, čo máte radi, napríklad príroda, atď. Všetko to k čomu máte
vytvorený pozitívny vzťah, teda čoho mozaika vo vašom mozgu má kladnú mieru
dobra. Čím viac ľudí máte vo svojom dobre, tým máte viac príležitostí byť šťastní,
ale aj nešťastní. Ak potom vy sami spravíte dobre niektorému z týchto ľudí, alebo

- 21 -
týchto vecí, alebo sa dozviete, že niekto iný spravil dobre týmto ľuďom, alebo
veciam, spraví vám to radosť. Budete šťastní úmerne dobru, ktoré bolo vykonané.
Veľkosť ľudského dobra nie je nijak obmedzená. Mozog v tom človeka nijak
neobmedzuje. Všetko, čo človek pozná, alebo si vie predstaviť môže byť súčasťou
jeho dobra. Nie iba on, jeho rodina, národ, viera. Všetci ľudia, zvieratá, celá príroda,
celý vesmír môže byť súčasťou jeho dobra. Potom by tento bol človek šťastný vždy,
keď by sa niekde stalo niečo dobrého. Zdalo by sa teda, že šťastie je tá
najjednoduchšia vec na svete. Čo však bráni tomu, aby boli všetci ľudia šťastní?
Prečo je človek nešťastný?
Ak sa človeku stane niečo dobré, tak ho to spraví štastným. Ak ho nič
netrápi, šťastným aj zostane. Zostane šťastným pokým sa mu nestane niečo zlé. Ak
však človeka niečo trápi, vzniká v ňom pocit nekľudu. Je nútený premýšľať a hľadať
spôsob, ako odstrániť príčinu svojho trápenia. Ak je však človek nekľudný, pocit
šťastia z neho rýchlo vyprchá. Šťastie, ktoré prišlo následkom zmeny odíde rovnako
rýchle ako daná zmena. Trápenie však zostane, ak jeho príčina nebola odstránená.
Ľudia sú teda nešťastní preto, že ich niečo trápi. Buď cítia, že ich dobru niečo
chýba, že majú niečoho nedostatok a to ich trápi. Alebo ich dobru niekto, alebo niečo
ubližuje, alebo ublížil a to v nich vyvoláva hnev, ktorý ich trápi. Alebo ich dobro
niekto, alebo niečo ohrozuje a to v nich vyvoláva strach, ktorý ich trápi. Alebo
niečomu nerozumejú a to v ich vyvolávo pochybnosti, obavy a úzkosť, ktoré ich
trápia. Alebo musia robiť niečo, čo ich neteší a to ich trápi.
Ak by sa však ľudia zbavili všetkého, čo ich trápi, zavládol by v nich dokonalý
mier. Našli kľud, absolútny kľud, boží kľud a potom by mohli byť šťastní celý život.
Každý pocit šťastia, ktorý by zažili by z nich totižto nikdy nevyprchal.
Ak by sa im aj niekedy stalo niečo zlé, čo by v nich spôsobilo nešťastie a začalo
ich trápiť, tak ak by mohli sami príčinu svojho trápenia odstrániť, alebo ak by im iní
ľudia pomohli túto príčinu ich nešťastia odstrániť, opäť by mohli byť šťastní. A opäť
by chceli aj oni robiť dobre ostatným ľuďom. Takto by mohli byť všetci ľudia šťastní
neustále. Ako v Raji.

- 22 -
Raj
Cesta k Raju
Čo je to Raj? Jednoducho povedané je to miesto, kde sú všetci ľudia šťastní. To
konkrétne miesto však nie je až tak dôležité, ako fakt, že všetci ľudia sú tam šťastní.
Ak by bol na Zemi niekde Raj, spoznali by sme ho ľahko. Všetci ľudia by tam boli
šťastní.
To, či je človek šťastný však nezávisí iba na ňom, ale aj na iných ľudí z jeho
okolia, ako aj na podmienkach, v ktorých žije. Spoločnosť ľudí, v ktorej človek žije
do veľkej miery vplýva na šťastie každého človeka v tejto spoločnosti. Najmä ľudia
z jeho okolia, ktorí najviac ovplyvňujú prostredie v ktorom žije, teda tí, ktorí určujú
pravidlá spoločnosti v ktorej človek žije, majú vplyv na šťastie človeka v danej
spoločnosti. Ľudia si teda vytvárajú podmienky pre svoje šťastie navzájom. Preto sú
v rôznych spoločnostiach, rodinách, štátoch, na rôznych miestach Zeme ľudia rôzne
šťastní. Niekde viac a inde menej.
Mohli by sme povedať, že čím sú ľudia v spoločnosti šťastnejší, tým sa táto
spoločnosť viac blíži k Raju. Naopak čím sú ľudia v spoločnosti nešťastnejší, tým sa
táto spoločnosť Raju viac vzďaľuje a teda približuje sa Peklu na Zemi.
Ak by sme chceli vytvoriť Raj, a teda spoločnosť ľudí, v ktorej sú všetci ľudia
šťastní, bolo by nutné v tejto spoločnosti odstrániť všetky príčiny, ktoré robia ľudí
nešťastnými. Teda všetko to, čo ľudí trápi. Tých príčin je však v každej spoločnosti
veľmi veľa a preto aj cesta do Raja nie je krátkou pre žiadnu ľudskú spoločnosť.
Pre všetky spoločnosti je to možno cesta dlhá, ale ja si myslím, že uskutočniteľná.
V každom prípade sa oplatí ísť práve touto cestou, pretože je to cesta za šťastím pre
všetkých. Nie je to cesta za mocou, ani za slávou a ani za bohatstvom, pretože
nemôžu byť všetci mocní, slávni a ani bohatí. Ale šťastní môžu byť všetci. A preto je
táto cesta tou najlepšou pre všetkých ľudí.
Ale ako to v Raji vyzerá? Akí ľudia tam vlastne žijú? Bohatí, slávni, mocní? Áno
aj nie.
Ak by bol v Raji niekto mocný, iní by museli byť v porovnaní s ním bezmocní.
Inak by predsa nemalo žiaden význam o niekom hovoriť, že je mocný. Ak by však
bol v Raji niekto bezmocný a musel sa podriaďovať tomu, kto má nad ním moc,
mohlo by to byť príčinou jeho nešťastia. Nebol by to teda Raj. A preto v Raji nie sú
mocní ľudia. Ale nie sú tam ani bezmocní ľudia. Všetci sú tam teda rovnako mocní.
Ak by bol v Raji niekto bohatý, iní by museli byť v porovnaní s ním chudobní.
Bez chudobných by predsa strácalo význam o niekom tvrdiť, že je bohatý. Avšak táto
ich chudoba by mohla byť pre nich príčinou ich nešťastia. Nebol by to teda Raj. Preto
v Raji nie sú ľudia bohatí, ale ani chudobní.
Ak by bol v Raji niekto slávny, iní by museli byť v porovnaní s ním
bezvýznamní. Inak by predsa nemalo význam o niekom hovoriť, že je slávny. Ak by

- 23 -
sa však v Raji cítil niekto bezvýznamným, mohlo by to byť príčinou jeho nešťastia.
Opäť by to teda nebol Raj. A preto ľudia v Raji nie sú ani slávni a ani bezvýznamní.
Ľudia v Raji sa teda nedelia na bohatých a chudobných, mocných a bezmocných,
slávnych a bezvýznamných a ani nijak inak, pretože aj tí, ktorí by boli mocní, slávni a
bohatí by to žiadne šťastie neprinieslo. Prinieslo by im to iba strach, že o svoju slávu,
moc a bohatstvo prídu. Prinieslo by im to teda viac nešťastia, ako šťastia. Cesta
do Raja teda nie je cestou slávy, moci a ani bohatstva. Aká je však cesta do Raja,
cesta za šťastím pre všetkých ľudí?
Je celkom jednoduchá a priamočiara. Stačí si všímať to, čo robí vás a iných ľudí
šťastnými a napomáhať tomu. A zároveň si treba všímať to, čo robí vás, alebo iných
ľudí nešťastnými a snažiť sa to zmeniť, alebo odstrániť. Ak Vám v tejto činnosti
niečo bráni, tak je to potrebné tiež zmeniť.
Je tiež ľahké zistiť, či celá spoločnosť ľudí je na ceste k Raju alebo nie. Stačí sa
opýtať ľudí, či sú šťastní a aj ako veľmi. Z ich odpovedí sa dozvieme, či je
spoločnosť na správnej ceste a aj ako ďaleko je cieľ ich cesty. Ak sú ľudia
v spoločnosti viac šťastní, ako nešťastní, tak je táto spoločnosť pre nich viac Rajom
ako Peklom. Naopak ak sú viac nešťastní, ako šťastní, je táto spoločnosť pre nich
viac Peklom, ako Rajom.
Ľudia, ktorí chcú časom nájsť Raj a byť tam spolu šťastní, by sa preto mali snažiť
vytvoriť okolo seba, v spoločnosti ľudí s ktorými žijú také podmienky, aby príčiny,
ktoré im bránia byť šťastní mohli byť a boli nájdené a odstránené. Takto by mali
konať neustále tak, aby vždy, keď nejaká príčina ľudského nešťastia vznikne, mohla
byť čím skôr odstránená.
Na to, aby časom vznikol Raj zo spoločnosti ľudí stačí iba vytvoriť také
podmienky, ktoré im umožnia rozoznať to, čo im spôsobuje šťastie a čo nešťastie.
Vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia pomáhať pri rozvíjaní príčin šťastia ako aj pri
odstraňovaní príčin nešťastia a chápaní dôležitosti takéhoto konania.
Ak sa raz ľudia rozhodnú ísť cestou k Raju a vytvoriť spoločnosť, v ktorej budú
môcť byť všetci šťastní, nezáleží veľmi na tom kadiaľ pôjdu. Teda v akom poradí
budú odstraňovať tie príčiny, ktoré im spôsobujú nešťastie. Nezáleží ani na tom,
odkiaľ budú vychádzať a teda akú spoločnosť tvoria teraz. Dôležitý je hlavne cieľ ich
cesty a tým je Raj, spoločnosť v ktorej budú všetci šťastní. Bez ohľadu na to od kiaľ
vychádzajú a akou cestou k Raju pôjdu, ak na svojej ceste nájdu miesto, na ktorom
budú všetci šťastní, tak presne to je Raj. Raj je totižto iba jeden. Je to miesto, kde sú
všetci ľudia šťastní.
Ako však nezablúdiť na ceste, ktorá je dlhá a neznáma? Ktorej cieľ nevieme kde
leží? Ktorý si nevieme ani predstaviť? Ako to v Raji vyzerá a ako tam ľudia žijú?
Cesta k Raju by bola oveľa jednoduchšia, ak by sme presne vedeli, kde leží. Ako to
tam vyzerá. Ak by sme mali verný popis Raja.
Ten však bohužiaľ nemáme a ani nebudeme mať, až pokým tam neprídeme.
Človek si však dokáže predstaviť aj to, čo nikdy nevidel. Vo svojej predstave to
dokáže zhmotniť a táto predstava mu potom pomôže túto vec uskutočniť. Aj keď by
- 24 -
to nebola dokonalá predstava, predsa mu pomôže posunúť sa ďalej. Spraviť krok
ďalej, aby mohol vidieť viac a vytvoriť si inú, lepšiu predstavu. Krok ďalej, aby
lepšie videl cieľ svojej cesty a aby lepšie videl aj cestu ktorá k nemu vedie.
Preto zasnívajme sa teraz na chvíľu a pokúsme sa spolu predstaviť si Raj.
Začnime úplne od základov. Skúsme si predstaviť základné princípy, na ktorých je
Raj založený. Tie princípy, ktoré všetkým ľuďom v spoločnosti umožnia zbaviť sa
ich všetkých trápení a byť šťastnými.

- 25 -
Zákony v Raji
Boží zákon
Jediným zákonom v Raji sú pravdivé informácie. Tie nám napovedá Boh
prostredníctvom svojho diela - človeka, prírody, Zeme - celého vesmíru. Všetky tieto
informácie sú pravdivé. To je jediná pravda, ktorú máme od Boha a to je aj jediný
zákon v Raji.
Pravdivé informácie sú aj tie, ktoré sa dajú odvodiť, alebo sa dajú dokázať
z iných pravdivých informácií. Sú v súlade s inými pravdivými informáciami. Nijako
si navzájom neprotirečia a zapadajú do mozaiky ostatných pravdivých informácií.
Informácia, ktorá je v rozpore s pravdivými informáciami je nepravdivá. Nie je
od Boha. Pravda je len jedna, tak ako aj Boh je len jeden. Informácie, ktoré si
s pravdivými informáciami protirečia sú nepravdivé. Nijako nepomáhajú pri hľadaní
dobra, šťastia, pravdy a ani Boha. Naopak vzďaľujú ľudí od nich. Preto nepravdivé
informácie sú jasne označené a oddelené od pravdivých.
Informácie, ktoré nie sú v protiklade s pravdivými informáciami, ale existujú
k nim alternatívne teórie, ktoré sa navzájom vylučujú nie je možno považovať za
pravdivé. Nie sú preto zákonom a nie je potrebné sa podľa nich v Raji riadiť.
Ľudské pravidlá
Boh stvoril vesmír, všetku jeho energiu a hmotu, ako aj človeka a preto každý
človek môže patriť iba Bohu. Žiaden človek nemôže nijakým spôsobom vládnuť
inému človeku, pretože každý človek je ničím proti Bohu. Všetci ľudia v Raji sú si
preto rovní.
Ľudia v Raji sú šťastní, pretože každý robí podľa svojej vôle iba to, čo ho robí
šťastným. Riadi sa pri tom pravdivými informáciami, ktoré získal od iných ľudí.
Ľudia v Raji hovoria vždy iba pravdu tak, ako ju chápu a cítia. Vedia, že lož
môže iným ľuďom iba ublížiť, alebo ich pomýliť. V Raji je však každý človek
šťastný a preto nikto nechce iným ľuďom ubližovať a ani ich mýliť.
Ľudia v Raji sú šťastní, pretože všetci chápu všetko, čo sa okolo nich deje. Chápu
správanie ľudí okolo seba, zvierat a chápu aj všetky ostatné javy, ktoré sa okolo nich
dejú. To preto, že každý hovorí iba pravdu a teda koná presne tak, ako hovorí. Keď
niekto niečo nechápe, alebo nechápe niekoho správanie, tak sa ho pýta, alebo hľadá
odpoveď. Pýta sa dovtedy pokým to nepochopí. Pokým mu to nie je úplne jasné.
Človek môže konať dobro iba ak sa riadi pravdivými informáciami. Pokým však
človek nepozná všetky pravdivé informácie, nemôže konať úplne dobro. Preto
dovtedy by mal byť pri svojich činoch opatrný.
Ľudia v Raji sa riadia božími zákonmi - pravdivými informáciami tak, ako im
rozumejú. Vo svojich činoch každý človek zohľadňuje názory všetkých ľudí, ktorých
sa jeho čin týka. Ak by tak nespravil, ublížil by všetkým, ktorých názory nezohľadnil.

- 26 -
V Raji sú však všetci šťastní a teda chcú iným ľuďom dobre a teda nikto nechce iným
ubližovať. Preto sa pýta sa na názory všetkých ľudí, ktorých sa jeho činy týkajú.
Každý človek, každé zviera, všetky rastliny, pôda, voda, nerastné suroviny a aj
všetky ostatné veci sú božím dielom. Preto môžu patriť iba Bohu. Všetky veci sú
vyrobené z božieho diela, zo stromov, z hliny a kamenia, železa a iných kovov, alebo
nejakého iného božieho diela. Preto všetky veci môžu taktiež patriť iba Bohu. Ľudia
si všetky tieto veci od Boha iba požičiavajú, keď ich potrebujú.
Ľudia v Raji sú šťastní. Ak niektorý človek v Raji prestane byť šťastný, tak hľadá
príčinu. Keď ju nájde, tak ju odstráni, aby mohol byť opäť šťastným. Keď ju nevie
sám odstrániť, tak vyhľadá iného šťastného človeka, ktorý mu rád pomôže stať sa tiež
šťastným a ktorý bude o to šťastnejší o čo viac mu pomôže.
Keď človek v Raji stretne človeka, ktorý je nešťastný, pomôže mu zbaviť sa jeho
trápenia, aby ho jeho nešťastie netrápilo a nespravilo ho tiež nešťastným. Hľadá preto
príčinu, prečo je daný človek nešťastný a ponúkne mu pomoc. Ak sa mu príčinu jeho
nešťastia podarí odstrániť, budú môcť byť obaja šťastnejší ako predtým.
Ľudia v Raji majú všetkého dostatok. Majú všetko to, čo potrebujú a majú aj
všetko to, čo chcú. Ak má v Raji niekto niečoho nedostatok, alebo má iný problém,
ktorý ho trápi a bráni mu byť šťastným, je to problém všetkých ľudí a každý mu chce
pomôcť.
Ľudia v Raji sú šťastní a preto nikto nemá potrebu inému ubližovať, alebo ho
ohrozovať. Žiaden človek v Raji preto nemá strach.
Ľudia v Raji spolu nesúťažia, ale spolupracujú. V Raji nie je žiaden dôvod na
konkurenciu. Konkurencia znamená, že jeden je víťaz a mnohí porazení. Jeden
šťastný na úkor mnohých nešťastných. Ale v Raji chcú byť všetci šťastní.
Konkurencia bráni ľuďom spolupracovať a rozkladá spoločnosť ľudí na jednotlivcov.
Konkurencia znamená jeden proti všetkým, každý proti každému. Spolupráca
znamená jeden za všetkých, všetci za jedného.

Riešenie problémov
Ak vznikne v Raji problém, ktorý si vyžaduje riešenie, tak sa najskôr o tomto
probléme hľadajú pravdivé informácie. O pravdivosti týchto informácií sú
presvedčení všetci ľudia, ktorých sa tento problém týka. Ak to tak nie je, tak sa hľadá
príčina. Informácie o probléme sa upravujú, pridávajú, alebo uberajú tak, aby sa
s nimi mohli stotožniť všetci títo ľudia. V naliehavom prípade však aspoň väčšina z
nich.
Na základe týchto informácií potom ľudia, ktorých sa tento problém týka a ktorí
ho teda majú záujem riešiť, hľadajú jeho riešenie. Ak sa nájde viacero možných
riešení, vyberie sa to, s ktorým súhlasia všetci, ktorých sa toto riešenie týka. V Raji sa
s riešením väčšiny problémov stotožňujú všetci dotknutí ľudia, pretože všetci
narábajú s rovnakými, pravdivými informáciami.

- 27 -
 Ak tomu tak nie je, tak sa hľadá príčina. Diskusia, v ktorej sa na základe
pravdivých informácií obhajujú a vyvracajú informácie o riešení a o probléme a aj ich
dôležitosť pre výber správneho riešenia, by mala viesť k zhodnému názoru všetkých
týchto ľudí. V naliehavom prípade však aspoň väčšiny z nich.
Žiadosť
V Raji nikto nikoho nenúti nič robiť. Preto v Raji nikto nerobí nič, čo by ho
robilo nešťastným. V Raji robí každý iba to, čo ho robí šťastným.
Ak niekto má nejakú potrebu a od niekoho niečo potrebuje, alebo má nejakú
túžbu a niečo od niekoho chce, tak ho o to požiada. Pritom povie všetky pravdivé
informácie, prečo to žiada, aby ho mohol ten, od koho to žiada pochopiť a zhodnotiť,
či je jeho požiadavka oprávnená.
V Raji každý každému verí, lebo všetci hovoria pravdu, ale každý je zvedavý na
všetko, čo sa okolo neho deje. Každý chce totižto všetkému rozumieť. Ak by
niečomu neporozumel, mohlo by ho to neskôr zbytočne trápiť. A preto keď ho niekto
o niečo požiada, tak je zvedavý, načo to potrebuje.
Keď z jeho žiadosti presne nepochopí, prečo ho o to tento človek žiada, tak ho
požiada o bližšie vysvetlenie. Možno mu iba niečo zabudol povedať a preto on
nerozumie tomu, prečo by to mal pre neho spraviť. Pýta sa ho teda konkrétne na to,
čomu nerozumie tak, aby ho mohol pochopiť.
Keď ho pochopí, rád mu a aj sebe urobí radosť tým, že spraví to, čo od neho
žiadal. Obidvaja z toho potom majú radosť a môžu byť o túto spoločnú radosť
šťastnejší a spriaznenejší.
Môže sa však stať, že ten, od ktorého sa niečo požaduje nevidí zmysel tejto
žiadosti. Nevidí v nej nič dobrého, pozitívneho, alebo prospešného. Vysvetlí preto
tomu, kto žiada, prečo si myslí, že to nie je dobrá myšlienka a prečo mu teda nemôže
pomôcť. Vysvetlí mu to tak, aby mohol ten čo žiada plne pochopiť dôvody, prečo
táto jeho žiadosť nie je dobrá. Ak to tento pochopí, tak sa naňho nebude hnevať, že
mu nevyhovel. V spoločnom rozhovore spolu možno nájdu iné, lepšie riešenie jeho
problému.
Ale môže sa stať, že ten, ktorý o niečo žiada, svoju žiadosť nevie dobre vysvetliť,
alebo ten od ktorého to žiada nevie dobre jeho žiadosť pochopiť. Vznikne teda
konflikt, ktorý ublíži obidvom, pretože žiadajúci si myslí, že jeho oprávnená žiadosť
je odmietnutá. Naopak žiadaný si myslí, že žiadosť je neoprávnená a preto koná
správne, keď ju odmieta. Napriek tomu mu to však má, ten čo žiada za zlé.
Tento vzájomný konflikt je teda zdrojom ich nešťastia, možno aj hnevu, nenávisti
a odcudzenia obidvoch zúčastnených. Preto vyhľadajú iného človeka, alebo ľudí,
ktorí ich rozsúdia tak, aby mohli byť opäť všetci spokojní, šťastní a navzájom
spriaznení.

- 28 -
Súd, rozsudok a trest
Každý človek v Raji je šťastný, pretože každý robí podľa svojej vôle to o čom si
myslí, že je dobré robiť. Ak človek Raji ublíži inému človeku, stane sa to buď
neúmyselne tak, že niektorí z nich sa neriadi pravdivými informáciami, alebo sa to
stane úmyselne tak, že ten, čo ublíži má v sebe hnev, lebo mu bolo predtým nejak
ublížené.
Preto ak sa v Raji stane niečo zlé, niekto inému ublíži, tak sa hľadá príčina. Ak je
to preto, že mal človek hnev, tak sa hľadá príčina tohto hnevu a súdený je aj ten, kto
mu ublížil a tento hnev mu spôsobil.
Nakoniec sa vždy zistí, že koreňom zla je to, že nejaký človek chcel spraviť
nejaké dobro sebe, alebo iným, ale keďže sa neriadil pravdivými informáciami, tak
pritom spravil niekomu inému, alebo sebe niečo zlé. Preto sa od toho, kto takto konal
zistuje, akými všetkými informáciami sa pri svojom konaní riadil a prečo to urobil.
Preto príde za ním človek, ktorý mu jeho čin nijak nevyčíta. Človek, ktorý vie, že
aj ten človek, ktorý ublížil chcel spraviť iba nejaké dobro. Pretože ľudia vždy robia
iba to o čom si myslia, že je dobré. Človek, ktorý vie, že je to dobrý človek, pretože
každý človek si o sebe myslí, že je dobrý vzhľadom na tie informácie, ktorým verí, že
sú pravdivé.
Tento človek potom zistí na základe akých informácií a pohnútok ten človek,
ktorý ublížil konal. Na základe pravdivých informácií mu potom vyvráti, všetky
nepravdivé informácie, na základe ktorých ublížil. Jednoducho mu ukáže a aj vysvetlí
pravdu.
Človek, ktorý ublížil však týmto pravdivým informáciám neverí a bráni sa im,
pretože mu hovoria, že je zlý. Že konal zlo. Ale on predsa verí, že konal dobro a že je
dobrý. Žiaden človek si o sebe nemyslí, že je zlý. Každý človek si myslí, že je dobrý
pretože vždy koná iba to, o čom si myslí, že je dobré. Človek si nechce ani pripustiť,
že by on bol tým zlým. Je to pre neho úplne neprijateľná predstava. Preto týmto
informáciám neverí aj napriek ich pravdivosti.
Preto za ním príde toľko ľudí, a títo mu to vysvetlia toľko krát, a toľkými
rôznymi spôsobmi, pokým nepochopí, že tie informácie, na základe ktorých konal sú
nepravdivé. Pokým úplne nepochopí a pokým nie je úplne presvedčený o pravdivých
informáciách.
To je jeho trest. Keď pochopí pravdu, uvedomí si, že ublížil. Uvedomí si aj ako
veľmi ublížil a pochopí presne aj to, čo má spraviť, aby tento svoj čin napravil.
Pokým mu neodpustia všetci tí, ktorým ublížil, nenájde svoj kľud, svoje šťastie a ani
Boha.
Predtým však je vypočutý aj ten, ktorému ublížil, aby povedal, čo požaduje od
toho človeka, ktorý mu ublížil, aby mu tento jeho čin mohol odpustiť. Tento človek
povie všetky dôvody a informácie, na základe ktorých toto požaduje. Ak pritom
uviedie nejaké nepravdivé informácie, sú mu na základe pravdivých informácií tiež
vyvrátené. Ak tento človek nechápe, že ten človek, ktorý mu ublížil tak konal nie

- 29 -
preto, že je zlý, ale iba preto, že sa neriadil pravdivými informáciami tak je mu to
vysvetlené tak, aby to pochopil.
Potom sú mu povedané aj tie nepravdivé informácie, ktorým ten človek, ktorý mu
ublížil veril a ktorými sa pri svojom konaní a ktoré ho viedli k tomu, že mu ublížil.
Vďaka nim môže pochopiť jeho konanie a odpustiť mu. Pokým mu neodpustí,
nenájde svoj kľud, svoje šťastie a ani Boha.
Najvyšší trest
Človek, ktorý ubližuje iným ľuďom a nevie, alebo si nemôže pomôcť a ani nikto
iný nevie, alebo mu nemôže pomôcť, aby nemusel ubližovať iným ľuďom je vyhnaný
z Raja.

- 30 -
Krátka prechádzka Rajom
Úvod
Zákony a pravidlá spoločnosti ľudí v Raji, načrtnuté v predchádzajúcej časti,
určujú základy vzťahov medzi ľuďmi a tým aj základy celej spoločnosti. V tejto,
poslednej časti, by som rád uviedol moju predstavu ľudskej spoločnosti v ktorej
platia takéto zákony a pravidlá. Pokúsim sa teda o môj vlastný, subjektívny opis
života ľudí v Raji.
Je však potrebné si uvedomiť, že je to len jeden z mnohých pohľadov. Nie je
totižto možné, aby si jeden človek dokázal predstaviť celú ľudskú spoločnosť ľudí
úplne slobodných vo svojom myslení a konaní. Predstaviť si ich všemožné
vzťahy, ich rôznorodé záujmy, potreby, myšlienky, poznatky, aktivity, nástroje,
výtvory a diela... To nie je práca pre jedného človeka, ale pre celú ľudskú spoločnosť.
Jeden človek si Raj môže predstaviť iba pomocou svojej optiky pohľadu. Táto
jeho predstava však vždy bude iba nepatrným odleskom, malou črepinkou z Raja,
pretože Raj nie je výtvorom jedného človeka, ale všetkých ľudí v Raji. Raj sa teda
nedá predstaviť. Dá sa iba zažiť.
Preto som môj pohľad do Raja nazval krátkym nahliadnutím, prechádzkou.
Ostatné už nechám na fantázií vás čitateľov.

- 31 -
Výchova
V Raji sa deti učia už od útleho veku. Nikto ich však nenúti do školy chodiť a ani
sa nič učiť. Rodič, alebo človek, ktorý ich učí, teda ich učiteľ nie je deťom nijako
nadriadený. To preto, že deti aj učiteľ sú len ľudia, ktorých stvoril Boh a preto môžu
patriť iba Bohu. Žiaden človek sa preto nijak nepodriaďuje ani nerozkazuje inému
človeku, pretože každý človek je ničím proti Bohu. A preto ani učiteľ deťom nijak
nerozkazuje, ale ani sa im nijak nepodriaďuje. Učí ich tak, ako by bol sám tiež
žiakom. Jednoducho povedané je jedným z nich, človekom.
Učiteľ deti neučí, ale rozpráva sa, diskutuje a hrá sa s deťmi. Všetky hry sú
symetrické tak, že učiteľ nie je nadriadený, ani podriadený deťom. Skupina, trieda,
teda nie je jeden učiteľ a veľa detí, ale iba jedna skupina ľudí.
Aké hry sa spolu v škole hrajú? Napríklad jedna z nich je taká, že sa všetky deti
aj s učiteľom striedajú pri čítaní knihy. Po prečítaní novej informácie, alebo
myšlienke, ktorá ich zaujme, o nej diskutujú tak, ako ju chápu, cítia a vnímajú.
Všetky deti, ktoré to zaujíma sa zapájajú do diskusie. Potvrdzujú a vyvracajú svoje
postoje a postoje ostatných detí. Robia tak na základe pravdivých informácií, ktoré už
poznajú.
Občas sa do diskusie zapojí aj učiteľ. Vyvodzuje správne, ale občas aj nesprávne
závery. Pretože tak, ako sa občas mýlia deti, mal by sa občas mýliť aj učiteľ, aby sa
nenarušila symetria hry. Ostatné deti teda polemizujú nielen so svojimi spolužiakmi,
ale aj s učiteľom. Jeho myšlienky sa taktiež v diskusii potvrdzujú, alebo vyvracajú na
základe pravdivých informácií, ktoré už deti vedia.
Učiteľ však vnesie do debaty mylnú myšlienku iba keď si myslí, že ju deti môžu
odhaliť. Ak na ňu deti neprídu, tak si ju potom učiteľ vyvráti sám tak, aby deti
nezostali pomýlené a aby im ukázal, ako mali uvažovať, aby odhalili túto nepravdivú
myšlienku. Nie preto, aby demonštroval, že on to vie a oni nie. Chápe predsa, že vie
viac ako deti nie je preto, že by bol niečo viac ako deti. Vie to preto, že je oveľa
starší, ako deti a mal preto vo svojom živote viac času na získavanie týchto
informácií, ako aj ich utrieďovanie a premýšľanie o nich.
Takýmto spôsobom, hrou, sa deti v škole učia. Nielenže pri tom získavajú
informácie, ale sa aj učia logicky rozmýšľat, diskutovať a argumentovať. Pri učení
rozmýšľajú o tom, o čom sa učia. Učia sa oddeliť pravdivé informácie od iba
zdanlivo pravdivých, alebo úplne falošných. Učia sa nielen nové informácie, ale aj
väzby a súvislosti medzi nimy. A aj na čo sú tieto informácie užitočné a spôsoby a
ako ich môžu využiť. Takto získavajú nové poznatky.
Každú novú informáciu si v diskusii a polemike vypočujú od svojich spolužiakov
toľkokrát, pokým si ju všetci neosvoja. V diskusii sa každá informácia rozoberie tak,
aby bola každému dieťaťu každá informácia úplne jasná. Ak niečomu nejaké dieťa
neporozumie, alebo niečomu neuverí, alebo s niečím nesúhlasí, tak sa jednoducho
pýta a iné deti, alebo učiteľ mu v diskusii odpovedia na všetky jeho otázky tak, aby
mohlo každé dieťa pochopiť všetko preberané učivo.

- 32 -
 Tieto školské hry sú navyše veľmi veselé, pretože učiteľ je veľmi zábavný.
A nielen učiteľ, ale aj deti, ktoré sa snažia učiteľa napodobniť a byť rovnako vtipné.
Všetci si zažijú pri týchto diskusiách veľa zábavy. Všetci teda dobre počúvajú, aby
im niečo zábavneho od učiteľa, alebo spolužiakov neušlo. Deti sú pozorné rovnako
ako učiteľ. Navyše to všetkých baví, sú veselí a šťastní. Teda ich mozog pracuje na
oveľa vyššie obrátky, ako by pracoval napríklad pri nudnej a monotónnej prednáške
učiteľa.
Deti majú radosť z toho, keď chodia do školy. Učiteľ im vymýšľa zábavný
program a to majú deti radi. V škole je vždy veľa zábavy. Učiteľ učí už veľa rokov
a pozná množstvo srandičiek, ktoré môže deťom vyviesť, prekvapení, ktoré im môže
spraviť, zaujímavostí o preberanom učive, alebo vtipov, ktoré im môže povedať, aby
sa nenudili a aby udržal ich pozornosť pri hre, ktorú hrajú.
Niektoré srandičky si učiteľ vymyslel sám, iné sa naučil od iných učiteľov.
Učitelia radi robia deťom radosť a rozosmievajú deti. Veď čo môže byť krajšie ako
kŕdeľ šťastných detí? Učiteľ je šťastný, keď vidí tieto deti smiať sa. To je dôvod,
prečo deti tohto učiteľa milujú a on miluje ich.
Učiteľ má rád svoju prácu a nevymenil by ju za nič na svete. Rovnako ako ostatní
ľudia v Raji. Rád sa s deťmi zabáva, dobre však chápe aké dôležité je deti všetko
potrebné dobre naučiť. Chce im preto odovzdať čo najviac pravdivých a užitočných
informácií, aby si deti vytvorili správne mozaiky a správne vzťahy medzi nimi. Vie
veľmi dobre, ako dôležité je pre ne chápať všetko s čím sa vo svojom živote môžu
stretnúť, aby sa vedeli vždy správne rozhodnúť a mohli byť vo svojom živote štastné.
To preto sa tak snaží a vymýšľa pre deti rôzne hry a zábavky. Vďaka tomu deti
takéto učenie teší a radi chodia do školy. Ani sa im veľmi nechce ísť po škole domov.
Radi sa učiteľom hrajú a zabávajú. A on im popri tom každý deň odovzdá veľa
užitočných poznatkov.
Keď ich v triede prestane zaujímať hra, ktorú hrajú, tak si zahrajú inú hru.
Napríklad športovú. Ani v športových hrách sa však nesúťaží. Rovnako ako vo
všetkých ostatných hrách aj v športových hrách sa spolupracuje. Spolupracuje sa na
spoločnom úspechu, na spoločnom výkone, na spoločnom šťastí pre všetkých
zúčastnených. Napríklad na tom koľko metrov do diaľky, alebo do výšky skočí celá
trieda súhrnne. Alebo za aký čas zabehne celá trieda štafetový beh.
Každý týždeň sa trieda zlepší a to prináša šťastie všetkým v triede. Nie iba
najlepším z nich, ale všetkým. Aj keby sa niektorý zo žiakov, alebo učiteľ niekedy aj
trošku zhoršili, všetci spolu sa takmer vždy zlepšia. Teda všetci budú môcť byť
šťastní nielen vďaka samotnému športovaniu, ale aj vďaka svojim spoločným
úspechom a na svojom podiele na spoločnom úspechu.
Ak nejaké dieťa napríklad nechce skákať do diaľky, tak nemusí. Učiteľ však chce
zistiť, prečo toto dieťa nechce skákať, pretože ho to trápi. Možno je to iba preto, že
ho bolí noha. Ak je to však preto, že nevie tak dobre skákať, ako ostatné deti, tak mu
povie, že keď nebude skákať s ostatnými, tak dohromady skočia menej, ako keby

- 33 -
skákal s nimi. Bez ohľadu na to, ako ďaleko skočí. Ak im chce pomôcť, mal by teda
skákať s nimi a snažiť sa skočiť čo najďalej, aj ak mu to veľmi nejde.
Povie mu to preto, že je to pravda. A preto mu aj vysvetlí, ako je športovanie
prospešné pre jeho zdravie. A povie mu aj to, že on a aj všetci tí, ktorých má rád
a ktorí majú radi jeho chcú, aby bol zdravý. Prečo? Pretože ak by nebol zdravý, tak
by ho to mohlo trápiť. Nemohol by byť teda tak šťastný, ako keby bol zdravý. Toto
jeho nešťastie by potom trápilo aj jeho blízkych. Preto je dobré snažiť sa byť zdravý
a šťastný, aby mohol medzi svojimi blízkymi šíriť svoje šťastie a nie svoje nešťastie.
Vo všetkých hrách, ktoré deti v škole hrajú, spolu spolupracujú. Konkurenčné hry
ako futbal, tenis, hokej, basketbal sa hrajú nekonkurenčne tak, že nie je dôležitejšie
skóre, ako hra samotná. Teda vyhrajú tí, ktorí ukážu krajší tenis, alebo krajší a
férovejší futbal a nie tí, ktorí dajú viac gólov, alebo bodov. Výsledok teda nie je
dôležitejší ako radosť hráčov z pohybu a radosť divákov z krásnej hry. O výsledku
teda rozhoduje spokojnosť a šťastie všetkých zúčastnených, hráčov aj divákov s
hrou. Všetci hráči vyhrávajú u seba a divákov tým viac, čím sa im podarí spoločne
predviesť krajšiu hru. Nezávisí pritom veľmi na tom, kto hraje v ktorom mužstve
a koľko padne v zápase gólov a na akej strane.
Ak by sa futbal hral iba čisto konkurenčne, mužstvá proti sebe, tak mužstvo,
ktoré by prehralo by z toho mohlo byť nešťastné. Navyše by sa im možno niekto
z víťazného mužstva chcel posmievať. Teda namiesto šťastia z hry by sa medzi
hráčmi a divákmi šírila závisť a nenávisť. Možno by si aj hráči z porazeného mužstva
navzájom vyčítali chyby a obviňovali sa z prehry. Nemali by teda radosť z hry
a možno by sa snažili v ďalšom zápase podvádzať, alebo faulovať, len aby vyhrali.
Celkovo by teda celá hra nebola k ničomu dobrá. Rozdeľovala by nielen hráčov
v mužstvách, ale aj divákov v hľadisku. Šírila by závisť a nenávisť. Nakoniec by
nikomu neprinášala šťastie, pretože žiadne mužstvo nemôže vyhrávať stále. Aj víťazi
by sa preto neustále obávali z každého zápasu a nie sa naň tešili.
V Raji spolupracujú všetci, aj učitelia aj žiaci v triede. Napríklad v škole a aj
doma učí viacero učiteľov, ktorí si pomáhajú pri vyučovaní tak, aby sa zdokonaľovali
v odovzdávaní poznatkov deťom. V každej triede je iná obtiažnosť a hĺbka
preberaného učiva. Deti si sami vyberajú, do ktorej triedy sa pridajú a tým aj učiteľa,
ktorý ich bude učiť. Menej nadané deti nechcú chodiť do náročnejších tried, pretože
tam nechápu všetko, čo sa tam preberá a to ich neteší. Naopak šikovné deti by sa
v jednoduchých triedach nudili a preto chcú ísť do tried, kde môžu svoju zvedavosť
dostatočne nasýtiť.
Ak je niektorá trieda veľmi malá, učitelia zisťujú prečo je to tak a snažia sa
pomôcť učiteľovi, ktorý nedokáže osloviť dostatok detí. Učitelia teda zisťujú, či je to
chybou učiteľa, preberaným učivom, alebo formou a obtiažnosťou jeho podania. Ak
je to učivom, ktoré žiaci nechápu ako dôležité, tak ho treba zmeniť, preberať vo inom
veku, keď bude pre deti zaujímavé, alebo ho úplne zrušiť. Ak učiteľ nenájde spôsob,
ako tieto poznatky sprostredkovať takým spôsobom, aby boli pre deti zaujímavé, tak
im ich nebude môcť odovzdať. Pretože v Raji nikto nikoho nenúti robiť nič, čo
nechce robiť, teda ani počúvať a učiť sa nič, čo ho nezaujíma.

- 34 -
 Ak učitelia nie sú schopní presvedčiť deti o dôležitosti daných poznatkov
a vysvetliť im to takou formou, aby to bolo pre deti zaujímavé, príčinou bude
pravdepodobne to, že tieto poznatky naozaj nie sú pre deti dôležité. Ak ich nebudú
v živote potrebovať, tak ich nemusia ani vedieť. Ak nie sú pre nikoho využiteľné, tak
sa tieto poznatky nemusia ani odovzdávať z generácie na generáciu. Ak by však
deťom v živote mali byť v niečom potrebné, vždy sa ich budú môcť doučiť sami,
alebo s učiteľom neskôr. Zatiaľ im stačí, že vedia, že tieto poznatky existujú a kde ich
nájdu.
Ak niektorý učiteľ nie je medzi deťmi veľmi obľúbený a nechcú sa s ním hrať
a učiť sa, tak ho to trápi. Chce sa preto zlepšiť tak, aby deti zaujal a mali radosť
z hier, ktoré pre ne robí. Ostatní učitelia toto jeho trápenie tiež vidia a ak môžu tak
mu radi pomôžu. Ak sa im to nepodarí a učiteľovi sa nedarí osloviť dostatok detí,
časom ho prestane učenie tešiť a nájde si inú prácu, ktorá ho bude tešiť viac, pretože
v nej bude môcť byť užitočnejší a a teda aj šťastnejší.
V školách v Raji sa učí hlavne prírodopis, biológia, fyzika, matematika, teda vedy
o živej a neživej prírode a človeku a všetky ostatné pravdivé, dokázateľné,
odvoditeľné a podstatné poznatky. Venuje sa pritom pozornosť najmä princípom,
príčinám a ich následkom tak, aby mohli deti všetkému porozumieť a vziať si z toho
ponaučenie, ktoré môžu po škole využiť. Nevenuje sa však veľká pozornosť ľuďom,
ktorí na tieto informácie prišli a ani dátumom kedy k tomu došlo. Mená ľudí, či už
živých, alebo mŕtvych a ani ich skutky z minulosti totižto nie sú veľmi dôležité.
Dôležité sú iba pravdivé informácie od Boha, ktoré nám odovzdal
prostredníctvom svojho diela, celého vesmíru. Iba tieto informácie nám môžu
pomôcť byť lepšími ľuďmi a robiť lepšie rozhodnutia v budúcnosti. Iba tieto pravdivé
informácie sú teda dôležité. Nie informácie o konkrétnych ľuďoch, lebo každý človek
je ničím proti Bohu a preto všetky názory a aj všetky informácie o každom človeku
sú ničím oproti každej jedinej informácií od Boha.
Náuky o konkrétnych ľuďoch, ich názoroch a činoch sú preto tiež zamerané na
princípy, príčiny a následky ľudského správania. Teda toho, prečo boli niektorí ľudia
úspešnejší ako iní, alebo naopak prečo vo svojej práci neuspeli. Prečo konali tak, ako
konali. Prečo sa dialo to, alebo ono. Aj tieto informácie sa vyučujú tak, aby mohli
deťom slúžiť ako poznatky. Teda aby ich mohli pochopiť, dať do vzťahu s inými
informáciami, aby z nich vyplynulo ponaučenie, ktoré môžu deti využiť.
Výuka nie je zameraná na vyzdvihovanie výnimočnosti nejakých ľudí, ich činov,
alebo diela, pretože každý človek, akokoľvek výnimočný, je len božím,
pominuteľným dielom rovnako, ako všetci ostatní ľudia a iné Božie svorenia. Tak,
ako sa neučí o výnimočných zvieratách, levoch, zajacoch, vtákoch, ale učí sa o týchto
božích tvoroch iba všeobecne, rovnako sa učí aj o ľuďoch.
Tak, ako sa neučia dátumy narodenia, činy a iné faktografické údaje o nejakých
výnimočných zvieratách, ale učia sa iba všeobecné poznatky o danom druhu zvierat,
rovnako sa neučia faktografické údaje o výnimočných ľuďoch, ale učia sa iba
všeobecné poznatky o človeku. Na základe štúdia ľudí, ich tela, prejavov, motívov a
dôsledkov ich konania deti získavajú všeobecné poznatky o ľuďoch, teda aj o sebe
- 35 -
a ostatných ľuďoch vo svojom okolí, ktoré môžu využiť pre seba aj ostatných, pre
svoje šťastie a aj šťastie ostatných.
Výuka teda nie je zameraná ani na bezúčelné faktografické memorovanie
nepodstatných údajov, pretože existuje obrovské množstvo užitočných informácií,
ktoré potrebujú deti vedieť na to, aby sa vedeli dobre rozhodovať. Preto učitelia často
zvažujú aké informácie budú deti učiť, aby ich naučili čo najviac z toho čo budú
potrebovať a čo najlepšie to, čo bude pre nich najdôležitejšie a pritom ich zbytočne
nezahltili informáciami, ktoré nie sú až tak podstatné, alebo sa dajú ľahko vyhľadať
a dieťa by ich aj tak zabudlo skôr, ako by ich mohlo použiť.
V škole sa samozrejme učia aj jazyky. Ľudské jazyky však nie sú od Boha, ale
vymyslel si ich človek. Ako každé ľudské dielo, ani jazyky nie sú veľmi dokonalé a
ani veľmi podstatné. Umožňujú však ľuďom komunikáciu, preto sa v škole učia.
Cieľom je osvojiť si čo najlepšie komunikačné a vyjadrovacie prostriedky v ľudských
jazykoch tak, aby v nich deti vedeli čo najpresnejšie vyjadriť svoje myšlienky
a pocity.
Jazyky sa časom menia, vyvýjajú a prispôsobujú potrebám ľudí. Nie je preto
potrebné ísť pri výučbe jazykov príliš do hĺbky a striktne bazírovať na všetkých
momentálne zaužívaných konvenciách daného jazyka, pretože jazyk nie je stály, ako
nič, čo vymyslel človek a čo človeku slúži ako nástroj. Vývoj jazyka je nevyhnutný
a jeho zmeny sú potrebné na to, aby sa jazyk zjednodušoval o to, čo je už časom
prekonané a aby sa obohacoval o to, čo prináša ľudský vývoj.
Ako sa ľudia vyvíjajú vyvíja sa s nimi aj ich jazyk. Tak, ako by nebolo dobré, ak
by si praľudia zafixovali svoj prastarý jazyk, nebolo by dobré ani to, ak by sme si my
zafixovali svoj súčasný jazyk. Zmeny jazyka v Raji prebiehajú neustále s tým, ako
vývoj prináša nové poznatky, nové pojmy a nové druhy vzťahov medzi nimi. Ako
ľudia viac a presnejšie chápu deje okolo seba, tak majú potrebu všetky tieto nové
poznatky čo najpresnejšie a najprirodzenejšie svojím jazykom vyjadriť.
Každý človek teda prispôsobuje svoj jazyk svojim potrebám a poznatkom. Tieto
nové výrazové prostriedky, ak sa ľuďom páčia, ak im umožňujú
presnejšie, jednoduchšie, pre nich prirodzenejšie vyjadriť svoje myšlienky a pocity,
tak sa ich ľudia jeden od druhého učia. Najlepšie z nich sa teda postupne stávajú
súčasťou jazykovej výbavy všetkých.
Ľudia v Raji vedia, aké dôležité je mať všetky pravdivé a podstatné informácie
usporiadané vo svojom mozgu. Mať všetky poznatky, ktoré budú potrebovať a ktoré
budú môcť v živote využiť. Vedia to deti, aj ich rodičia a preto chápu, že by nebolo
dobré sa so svojimi deťmi celý deň iba hrať, ale že by im mali čo najviac odovzdať aj
svoje poznatky. A mali by ich pustiť aj do školy, kde sa pri hre môžu od učiteľa
dozvedieť všetko to, čo budú chcieť a v živote potrebovať. A aj rodičia vedia, že by si
mali oživovať a rozširovať svoje poznatky aj v dospelosti, pretože ich mozog stále
zabúda.
Aj deti vedia, že škola slúži na to, aby sa tam dozvedeli veľa zaujímavých
a pravdivých informácií. Všetky tieto informácie sa im v škole pekne poukladajú do

- 36 -
ich hlavičiek a vytvoria sa medzi nimi silné väzby. Čím viac takýchto pravdivých a
podstatných informácií budú ovládať a čím viac súvislostí budú chápať, tým budú
môcť robiť lepšie rozhodnutia pre prospech seba a svojho šťastia a šťastia všetkých
ostatných ľudí v Raji.
Hospodárstvo
Knihy, z ktorých sa deti učia si deti nechávajú v škole. Z kníh sa učia v škole, nie
doma. Doma sa hrajú, alebo zabávajú s rodičmi a kamarátmi. Ak si niektoré dieťa
chce knihu zobrať domov a prečítať si z nej niečo aj doma, tak samozrejme môže. Je
to jeho kniha, ktorú má na štúdium požičanú.
V Raji nikto nič nevlastní. Všetko, čo potrebuje, má požičané od Boha. Všetko je
totižto vyrobené z božieho diela, zo stromov, z kamenia, železa a iných kovov, alebo
nejakého iného božieho diela. Preto všetko môže patriť iba Bohu. Ľudia si všetko, čo
potrebujú od neho požičiavajú, ak to potrebujú. Nie je preto podstatné, či tá kniha, je
po škole v škole, alebo u dieťaťa doma. Stále patrí Bohu. Takže keď dieťa celú túto
knihu naštuduje a už ju nebude potrebovať, bude si ju môcť od neho požičať iné
dieťa, aby sa nemuselo zbytočne ničiť božie dielo strom pri výrobe ďalšej knihy.
Keby chcel niekto niekedy v budúcnosti do knihy opäť nazrieť, tak si ju môže
požičať v knižnici, v ktorej sú uložené všetky knihy, ktoré práve nikto neštuduje,
alebo nečíta. Ak tam nie je, tak si ju môže požičať od niekoho, kto ju má požičanú,
ale nepotrebuje ju tak súrne, ako on, alebo si ju môže nájsť na Rajnete.
Všetky knihy totižto sú aj na Rajnete. V Raji nie je žiaden dôvod nejaké
informácie tajiť. Učiteľ, ktorý tú knihu robil ju predsa robil pre všetkých ľudí. Preto
ho to tak bavilo a dal si s tým tak záležať. A preto ju dal aj na Rajnet, aby si ju mohol
každý kto chce prečítať a ak potrebuje aj vytlačiť.
Áno, Internet je aj v Raji. Volá sa však Rajnet, pretože sú v ňom uložené iba
pravdivé informácie. Sú tam navyše veľmi pekne usporiadané, tak, aby každý rýchlo
našiel to, čo chce vedieť. Je tam veľké množstvo študijných materiálov, aby si každý,
kto sa chce niečo nového dozvedieť, mohol vždy nájsť tú správnu informáciu, ktorá
mu pomôže pochopiť to, čo chce vedieť.
Všetky informácie na Rajnete, rovnako ako v celom Raji, sú pravdivé. Človek sa
tam s nepravdivou informáciou takmer ani nestretne. A ak by sa s ňou aj niekedy
stretol, vie ju ľahko rozoznať, vďaka množstvu pravdivých informácií, ktoré ovláda
a ktoré sú všade okolo neho.
Ak niekto niekde v Raji nájde informáciu, ktorá sa mu zdá nepravdivá, začne ho
to trápiť. Táto nepravdivá informácia je teda zdrojom jeho trápenia, pokým nezjedná
nápravu a túto nepravdivú informáciu si nevyjasní, alebo neopraví tak, aby jeho
nerozčuľovala a iných ľudí nemýlila.
Preto všetci ľudia v Raji chápu všetko, čo sa okolo nich deje. Všetci majú totižto
tie isté pravdivé informácie a preto nikoho neprekvapí konanie iného, alebo dianie
okolo neho. Každý koná presne tak, ako hovorí, pretože všetci hovoria pravdu. Každý
človek v Raji ovlyvňuje svoje okolie tak, aby bol čo najužitočnejší, najspokojnejší

- 37 -
a najšťastnejší podľa týchto pravdivých informácií. Všetko dianie v Raji sa teda vždy
deje najlepšie ako je možné, podľa všetkých dostupných pravdivých informácií,
pretože každý koná podľa týchto pravdivých informácií najlepšie čo môže a vie
konať tak, aby bol čo našťastnejší.
Napríklad ak v predmete, ktorý učiteľ učí, nie je pre neho dostatočne vyhovujúca
učebnica, alebo učebná pomôcka, tak ju má potrebu vytvoriť, alebo aspoň vylepšiť
inú učebnicu, alebo učebnú pomôcku tak, aby mu vyhovovala. Spraví to teda či už
popri výučbe, alebo výučbu na chvíľu preruší. Podľa toho, ako sa mu to podľa jeho
zváženia javí dôležité.
Pri písaní učebnice pritom vychádza z iných kníh a učebníc a zo všetkých jemu
dostupných pravdivých informácií. Keď ju dokončí a bude s ňou spokojný, dá ju na
Rájnet, aby sa z nej mohlo tešiť čo najviac ľudí. Pre svojich žiakov však bude chcieť
knihu aj vytlačiť, aby si z nej mohli čítať kedykoľvek a kdekoľvek. Vytlačiť ju však
sám pán učiteľ nevie. Príde preto za pánom tlačiarom do tlačiarne a požiada ho, či by
mu nevytlačil knihu pre jeho žiakov. Vysvetlí mu koľko kníh potrebuje a aj prečo.
Pán tlačiar mu plne dôveruje, pretože vie, že pán učiteľ vraví pravdu. V Raji
všetci vravia pravdu. Ešte sa mu nestalo, že by ho chcel niekto oklamať. Ak by sa o
to niekedy niekto pokúsil, aj tak by mu na klamstvo asi prišiel. Vznikol by tým
konflikt, ktorým by si navzájom ublížili.
Ak by ho pán učiteľ chcel oklamať, tak by o tomto konflikte určite povedal iným
ľudom, ktorí by ich potom súdili a aj rozsúdili. Svoj postoj by pred nimi musel
vysvetľovať pán učiteľ aj pán tlačiar. Ak by sa zistilo, že pán učiteľ naozaj chcel
oklamať pána tlačiara, tak by sa musel pán učiteľ ospravedlňiť. Všetci by ale chceli
vedieť prečo to spravil, čo ho k tomu presne viedlo a všetci by mu aj chceli vysvetliť
prečo je toto jeho správanie nie je správne.
Ak by chcel od pána tlačiara napríklad vytlačiť neúmerne veľa kníh, na základe
nepresnej informácie počtu jeho študentov a záujemcov o knihu, tak by touto lžou
plytval nielen prácou pána tlačiara, ale aj papierom a časom tlačiarne. Nedostalo by
sa potom na iné knihy, ktoré by bolo potrebnešie vytlačiť.
Súd by dopadol podľa toho, či by to pán učiteľ správne pochopil a svoje konanie
dostatočne oľutoval a vyvodil z toho závery. Podľa toho by ostatní ľudia zareagovali.
Ak by to však bolo učiteľovo úmyselné klamstvo s cieľom pomýliť iného človeka
a učiteľ by nepochopil nebezpečnosť svojho konania a dostatočne nepresvedčil
ostatných o tom, že to bolo iba jeho jednorázové zlyhanie, ktoré sa už nebude
opakovať, tak by stratil u ľudí dôveryhodnosť. Kto by mu však potom chcel nechať
učiť svoje deti? Veď by ich všetky mohol v škole tiež mýliť!
Ak by sa učiteľ nepolepšil a klamal by ľudí ďalej, tak by úplne stratil
dôveryhodnosť a nikto by mu už nič neuveril. Ak by ľuďom týmto svojím konaním
ubližoval a nikto by mu nevedel pomôcť, aby to nerobil, musel by byť vyhnaný
z Raja. Toto sa však v Raji deje iba veľmi zriedkavo. Pán učiteľ totižto dobre vie, že
klamaním by iným ľuďom ublyžoval, strácal by priateľov, ľudí by svojim konaním

- 38 -
mýlil, nechápali by jeho správanie, nevedeli by sa s ním dobre dohodnúť. To by ich
trápilo a robilo nešťastnými. Ubližoval by ľuďom a odcudzoval by sa im.
Ale on nemá žiaden dôvod ľuďom klamať. Naopak jeho životným poslaním je
iných ľudí učiť, teda čo najpresnejšie, najpravdivejšie im odovzdávať pre nich
čo najdôležitejšie poznatky. Učiť ich ako sa majú k sebe správať, aby si jeden
druhému neubližovali, aby sa navzájom chápali, aby si navzájom pomáhali a tešili sa
jeden z druhého, aby mohli byť všetci čo najšťastnejší a najspraznenejší.
Pán tlačiar preto vie, že môže plne dôverovať pánovi učiteľovi. Keď však k nemu
príde a o niečo ho žiada, tak sa ho opýta na všetky veci, ktoré ho zaujímajú, aby ho
mohol úplne pochopiť. Opýta sa ho, prečo robil novú knihu, čo je v tej novej knihe
zaujímavého, všetky veci, ktoré ho zaujímajú, pretože je zvedavý na to, čo pán učiteľ
robí, prečo to robí, o čom je tá kniha a či by si ju nechcel prečítať aj on, alebo niekto
iný. Je zvedavý komu inému okrem jeho žiakov by ešte mohla spraviť učiteľova
kniha radosť, aby si premyslel, či nemá radšej vytlačiť tých kníh viac, ako chce pán
učiteľ. Aby presne pochopil pána učiteľa a jeho žiadosť, aby si na základe tohoto
pochopenia vedel čo najlepšie zorganizovať svoju prácu. Aby presne pochopil ako je
táto jeho požiadavka dôležitá a pre koho všetkého je užitočná.
Keď túto učiteľovu požiadavku správne pochopí, rád pre pána učiteľa túto knihu
vytlačí a zabezpečí aj všetko ostatné ohľadom tlače. Pochopí totižto, že by bolo dobré
túto knihu vytlačiť a aj prečo by to bolo dobré. Spraví tým totižto radosť nielen
učiteľovi, ale aj jeho žiakom a aj ich rodičom. Teda mnohým ľuďom, ktorých pozná
a ktorých má rád. Z tej knihy sa deti niečo nového naučia a získajú z nich viac
poznatkov, pomocou ktorých budú môcť vykonať viac dobrých vecí pre všetkých.
Preto pán tlačiar bude chcieť túto knihu vytlačiť.
Ak by povedzme prišiel niekto iný a chcel vytlačiť inú knihu, ktorá by sa pánovi
tlačiarovi nepáčila a nechápal by, prečo ju má tlačiť, tak by mu nepomohol. Musel by
si knihu tlačiť sám. Ak by to bola nejaká zlá, alebo nepravdivá knižka, o ktorej by si
pán tlačiar myslel, že nie je dobrá pre nikoho, tak by mu asi ani nechcel požičať
tlačiareň na vytlačenie tejto knihy a radšej by namiesto tejto knihy chcel sám tlačiť
nejaké iné knihy, ktoré sa mu páčia viac. Došlo by teda k nezhodám a konfliktu,
ktorý by museli rozsúdiť iní ľudia. Či takúto knihu dovolia tomuto pánovi vytlačiť na
tejto tlačiarni a papieri, alebo nie.
Pánovi učiteľovi však pán tlačiar rád pomôže s tlačením jeho knižky. Nemusí si
knihu ani čítať, či je naozaj dosť dobrá na vytlačenie. Pána učiteľa dobre pozná a plne
mu dôveruje. Pán učiteľ by určite do svojej knihy žiadnu nepravdivú, alebo chybnú
informáciu naschvál nedal. To by si predsa pokazil vlastnú učebnicu. Deti, alebo ich
rodičia, by mu na to veľmi rýchlo prišli a mal by z toho iba hanbu. Jeho chyba by
medzi deťmi bola iba zdrojom ich zábavy. Zábava je však tiež potrebná na to, aby
deti mali radosť z toho čítať túto knihu. Učiteľ preto pridal do knihy veľa
zaujímavostí a aj srandičiek a vtipkov na pobavenie, na ktorých sa veľmi rád zabaví
aj pán tlačiar.
Knihy, ktoré pán tlačiar vytlačí a prinesie do školy spravia pánovi učiteľovi
a žiakom v triede radosť. Pekne sa teda pánovi tlačiarovi za ne poďakujú. Pán tlačiar
- 39 -
vidí koľko radosti a šťastia jeho knihy v triede vyvolali a to ho veľmi poteší. Knihu si
pri tlačení tiež prečítal a vie si dobre predstaviť koľko radosti a šťastia všetky deti
zažijú pri jej čítaní. Vie, že na tomto ich šťastí sa podieľal aj on s pánom učiteľom.
Práve vtedy, keď dáva knihy, ktoré vytvorili jeho ruky iným ľuďom a vidí koľko
šťastia a radosti v ľuďoch tieto knihy vyvolávajú, vtedy je aj on sám šťastný. Tieto
okamihy dávajú zmysel a dôvod jeho práce. Vďaka tomu má tak rád svoju prácu
a nevymenil by ju za nič na svete. Nepotrebuje preto od ľudí žiadne papieriky za to,
že im knihu vytlačí. Pán tlačiar tlačí tieto knihy nie preto, že by ho niekto, alebo
niečo nútilo toto robiť. Robí to preto, že ho to teší. Má radosť z toho keď pripraví
knihu do tlače a aj keď ju tlačí. Za deň spraví veľa kníh, ktoré potešia veľa ľudí
a jeho spravia šťastným. To je dôvod, prečo tlačí knihy.
A tak to robia všetci ľudia v Raji. Nikto by tam inému pre peniaze neublížil, ani
by mu kvôli chýbajúcim peniazom neodmietol pomoc. Každý v Raji predsa chápe, že
peniaze sú iba kúsky papiera, ktoré nemajú žiadnu cenu, pretože nerobia ľudí
šťastnými. Nerobia šťastných tých, ktorí ich majú veľa a robia nešťastných tých, ktorí
ich majú málo, ak by ich títo ľudia potrebovali.
Organizácia
Ľudia v Raji chápu, že peniaze sú iba jeden z mnohých nástrojov moci človeka
nad človekom. Moc nad inými ľuďmi by chceli mať niektorí ľudia preto, že si myslia,
že ich to spraví šťastnejšími. Chcú totižto prostredníctvom tejto moci spraviť veľa
dobra svojmu dobru, teda spraviť niečo o čom si myslia, že je dobré pre nich, alebo
pre niekoho, alebo niečo na čom im záleží. Myslia si, že budú šťastní, keď získajú
moc a spravia to, čo chcú pre svoje dobro. Preto chcú mať čo najviac moci, aby mohli
s jej pomocou robiť čo najviac dobra tomu na čom im záleží a byť tak čo
najšťastnejší.
Títo ľudia však nechápu, že moc by im šťastie nepriniesla. A nespravili by s ňou
ani žiadne dobro sebe a ani iným ľuďom. Čím viac by so svojou mocou vykonali, čím
viac by svoju moc využili, tým viac bezmoci by u iných ľudí vyvolali a viac krívd
napáchali, ak by nezohľadnili názory všetkých týchto ľudí. Ich moc by týmto ľuďom
nepriniesla šťastie, ale iba bezmocnosť, hnev a zlosť a teda ich nešťastie.
Ani mocným by však ich moc šťastie nepriniesla. Priniesla by im iba strach o to,
že o ňu prídu a strach z ľudí, nad ktorými majú moc. Tento strach by im však zobral
kľud a teda aj ich šťastie. Ako nešťastní by však už nechceli robiť iným ľuďom
dobre, ale iba sebe. Tým by svojou mocou spôsobovali iba nešťastie iným ľuďom.
Ľudia, ktorí by videli, že niekto iný má moc a oni nie, mali by dôvod na závisť a
aj na svoje nešťastie, ak by boli bezmocní oproti týmto mocným. Chceli by teda tiež
získať moc pre seba. Ak by ju nemohli získať, boli by z toho nešťastní, ale ak by sa
pokúsili túto moc získať, tak by to títo mocní ľudia, chápali ako zlo páchané na nich.
Toto zlo by v nich vyvolalo hnev. Aby si svoju moc udržali použili by ju proti tým
ľuďom, ktorí by sa ju pokúšali získať. Tým by títo mocní ľudia pôsobili všetkým
týmto ľuďom veľa nešťastia. Bol by to teda koniec Raja, koniec spoločnosti, kde sú
všetci šťastní.
- 40 -
 Preto ľudia, ktorí bažia po moci nad inými ľuďmi a ktorým nie je žiadnej pomoci,
aby neovládali a nemanipulovali inými ľudmi, sú vyhnaní z Raja.
Ľudia v Raji totižto nechcú, aby im iní vládli a ani sami nechcú vládnuť iným
ľuďom. Vedia, že každý človek by mal konať dobro tak, ako ho on chápe a cíti, aby
mohol byť šťastný. Človeka stvoril Boh a preto môže patriť iba jemu, nikdy nie
inému človeku.
Ľudia v Raji nechcú byť organizovaní tak, že jeden človek stojí na pleciach
viacerých a títo stoja na pleciach mnohých a tak ďalej, ako pyramída ľudských tiel.
Ak by sa tak usporiadali, potom by takmer všetci trpeli pod ťarchou iných
ľudí. Väčšina by bola dole a trpela by najviac, pod najväčšou ťarchou. Nikto by sa
potom nemohol slobodne hýbať tam, kam by chcel. Celá spoločnosť by zostala stáť
na jednom mieste. Nemohli by ísť ani dopredu, ani dozadu, museli by všetci zostať
stáť, pretože tí dole by ledva vládali ustáť na mieste, pod tou ťarchou a tí hore by sa
hýbať nemohli, ak by nechceli spadnúť. Ľudia by mohli po tejto pyramíde tiel liezť
iba hore, alebo dole, pričom by sa stále museli báť, že skĺznu dole a budú musieť
podopierať iných.
Ľudia v Raji však chcú stáť oboma nohami pevne na Zemi, aby sa nemuseli báť,
že spadnú. A nechcú, aby im iní ľudia vyliezli na ich plecia pretože by ich potom
museli niesť. Ľudia v Raji chcú mať svoje plecia ľahké, chcú mať možnosť ísť si
svojou cestou tam, kam sami chcú bez toho, aby pritom museli niesť iných. Majú radi
svoju slobodu a voľnosť, keď nad nimi nikto nestojí a nevraví im čo robiť a čo nie.
Chcú mať voľný výhľad na Zem pod sebou aj na nebo nad hlavou. Chcú vidieť
všetko čo sa okolo nich deje, aby mohli všetkému rozumieť. Chcú robiť to, čomu
sami chápu na čo je to komu dobré. Chcú robiť iných ľudí šťastných, aby mohli byť
aj oni čo šťastní. Keď idú svojou cestou hľadania dobra, po ceste svojho šťastia,
vtedy sú najšťastnejší. Chcú žiť svoj život v Raji, kde každý deň božské lúče šťastia,
ktorým nikto netieni, hrejú každého, kto sa im nebráni.
V Raji sú ľudia veľmi šikovní a bystrí. V škole sa naučia omnoho viac ako dnes
a každý si vytvorí na veci okolo seba svoj vlastný názor. Každý si však svoje názory
vytvára na základe informácií, ktoré si sám zistí, sám prečíta, alebo získa od iných
ľudí a ktoré si sám vlastným rozumom overí, že sú pravdivé. Ľudí v Raji nezaujímajú
názory, ktoré by im niekto akýmkoľvek spôsobom chcel vnucovať prostredníctvom
médií, bez toho, aby im do hĺbky porozumeli.
Informácie, ktorými sa riadia si vždy študujú sami, alebo sa na ne pýtajú iných
ľudí tak, aby im mohli do hĺbky porozumieť. Nenechávajú sa informáciami kŕmiť
ako dobytok. Ak by sa totižto nechali nakŕmiť nepravdivými informáciami, tieto
informácie by ich potom spravili hlúpimi a nešťasnými. A nielen ich samotných, ale
a aj ľudí okolo nich.
Prečo hlúpimi? Ak totižto niekto niečo nevie, neznamená to ešte, že je hlúpy.
Pravdepodobne sa s tým iba nikdy nestretol. Ak to však vie pochopiť, ak mu to je
vysvetlené, tak nie je hlúpy. Ak je však niekto presvedčený o nepravde, tak je to
znakom jeho hlúposti, pretože sa nechal oklamať nepravdivou informáciou. Považuje
túto nepravdivú informáciu za pravdivú a teda sa podľa nej nesprávne rozhoduje.
- 41 -
Navyše sa už bude brániť pochopeniu pravdivej informáciu, pokiaľ bude veriť tej
nepravdivej. Bude sa teda chovať nerozumne a hlúpo. Táto jeho hlúposť a nerozum
mu a jeho okoliu však môžu priniesť iba nešťastie.
Informácie sú totižto veľmi dôležité. To však vedia všetci ľudia v Raji veľmi
dobre. Ak by sa nechalo mnoho ľudí z Raja takýmto spôsobom bez plného
pochopenia a overenia nakŕmiť informáciami z jedného zdroja, a medzi týmito
informáciami by boli aj nepravdivé informácie, tak by týmto ľuďom v Raji boli
takýmto spôsobom vštepené aj tieto nepravdivé informácie. Potom by však už ľudia
z Raja nevedeli oddeliť, čo sú pravdivé a čo nepravdivé informácie, lebo veľa ľudí by
si rovnako mysleli, že nepravdivé informácie sú pravdivé a naopak.
Ľudia v Raji by následne prestali chápať tomu, čo sa okolo nich deje, pretože
niektorí by sa riadili pravdivými a iní nepravdivými informáciami a nikto by
nechápal prečo kto deje to a prečo ono. Konanie iných ľudí by sa im javilo ako
nesprávne a zlé. A to by ich začalo trápiť, robiť neštastnými a navzájom odcudzovať.
Tieto nepravdivé informácie by teda vyvolali trápenie, konflikty a nešťastie medzi
ľuďmi. Tieto konflikty by sa navyše na základe týchto nepravdivých informácií
nedali vyriešiť k spokojnosti všetkých ľudí. Ľudia v Raji by prestali byť šťastní. Bol
by to teda koniec Raja.
Preto tí, ktorí bažia po moci nad informáciami, ktorí chcú ľuďom jednosmerne
podsúvať informácie bez ich vysvetlenia, bez rovnocennej spätnej väzby so všetkými,
ktorých informujú, aby sa všetci títo ľudia mohli pýtať na všetko, čo ich zaujíma a čo
by chceli vedieť a čo potrebujú vedieť, aby mohli do hĺbky pochopiť a overiť si
pravdivosť týchto informácií, tí ľudia, ktorí takto činia a ktorým nie je žiadnej
pomoci, aby nešírili informácie takýmito spôsobmi, sú preto vyhnaní z Raja.
V Raji sú však ľudia veľmi šikovní a bystrí a preto by tam nikdy nemohlo dôjsť
k tomu, aby tam niekto mohol beztresne rozširovať nepravdivé, alebo neúplné
informácie, lži a polopravdy. V Raji sú už 8-10 ročné deti schopné rozumnejšie
diskutovať a robiť lepšie rozhodnutia, ako napríklad dnešní politici. Ako však vyzerá
politika v Raji? Keď sa tam neklame? Viete si predstaviť politika, ktorý neklame? Ja
veru nie... Ten by musel iba mlčať. Ale čo potom s politikom, ktorý mlčí? Nič. V
Raji jednoducho politici nie sú. Veď čo by tam aj robili? V Raji sa robí iba dobro
iným ľuďom. Politici teda v Raji nie sú vôbec na nič potrební.
Pri činnostiach, alebo pri problémoch, ktoré sa dotýkajú viacerých ľudí sa všetci
títo ľudia, ako aj všetci ostatní, ktorých sa tento problém týka spolu dohodnú na
riešení tak, aby sa zohľadnil názor všetkých týchto ľudí. Spravia tak na spoločnom
stretnutí, alebo pomocou Rajnetu. Môžu sa tiež poradiť aj s rôznymi inými
odborníkmi na daný problém, ktorí im radi odporučia riešenia, o ktorých si myslia, že
sú najvhodnejšie pre riešenie ich problému. Z nich si potom všetci títo ľudia buď
vyberú to riešenie, o ktorom si myslia, že je pre nich najlepšie, alebo pre seba nájdu
nejaké ešte lepšie riešenie.
Ľudia, ktorí by chceli rozhodovať za iných, bez zohľadnenia ich názoru, by
všetkým týmto ľuďom svojím konaním ubližovali. Títo ľudia by preto prestali byť
šťastní. Bol by to teda teda koniec Raja. Preto ľudia, ktorí bažia po rozhodovacej
- 42 -
moci a ktorým nie je žiadnej pomoci, aby takto nečinili, sú rovnako ako ostatní
mocichtivci z Raja taktiež vyhnaní.
Každý človek v Raji je sám pred sebou a ostatnými ľuďmi, ktorých má rád
zodpovedný za to, čo robí. Nie sú tam žiadne direktívy z vrchu. Každý robí to, čo vie
a najlepšie ako to vie. Nepotrebuje byť nikým diaľkovo ovládaný. Každý človek má
predsa vlastný rozum. V Raji nikto nikoho nenúti nič robiť, takže každý robí iba to,
čo ho teší. A keďže človeka teší iba práca, ktorá má pre iných ľudí nejaký zmysel
a ktorú vie robiť, tak každý robí iba to, čo vie robiť a čo má zmysel pre iných ľudí.
Každý, kto môže, však niečo robí aj napriek tomu, že ho k tomu nikto a nič
nenúti. Každý totižto chce niekomu, alebo niečomu dobrému pomôcť, aby sa necítil
zbytočným, aby mohol byť šťastným a spokojným. Každý bol od malička s láskou
vychovávaný, v škole sa mu učitelia dlho venovali, aby získal svoje veľmi kvalitné
vzdelanie. Všetci mu od malička so všetkým pomáhali a učili ho pomáhať iným. Má
v sebe teda veľký pocit vďaky za to všetko, čo pre neho všetci spravili a aj on chce
veľa dobrého pre iných ľudí vykonať. Niečo, čo by prinieslo iným a aj jemu v živote
šťastie. Inak by predsa jeho život nemal žiaden zmysel.
To však vedia všetci ľudia v Raji. Ak niekto nevie, čo by mal robiť, tak ho to robí
zbytočným, nespokojným a nešťastným. Preto sa snaží nájsť to, čím by mohol byť
užitočným. Dá si preto poradiť od ostatných, ktorí mu chcú pomôcť, aby mohol byť
aj on šťastným. Určite si rýchlo nájde nejakú užitočnú činnosť, ktorá by ho bavila
robiť. Vždy je totižto veľa vecí, ktoré by bolo dobré spraviť, ktoré by mohli priniesť
iným radosť. Stačí si len vybrať to, čo sa tomu-ktorému človeku najviac páči, v čom
vidí v danej chvíli najväčší zmysel a čo by ho teda mohlo najviac tešiť a robiť najviac
šťastným a skúsiť to robiť. Časom sa v tom buď zdokonalí a bude ho to napĺňať
a robiť šťastným, alebo ho to prestane baviť a skúsi robiť niečo iného.
Vie to pán tlačiar, vie to pán učiteľ a vedia to aj jeho žiaci, ktorí sa už tešia na to,
čo budú robiť. Ich štúdium sa už skončilo a oni majú všetky predpoklady a aj
vzdelanie na svoje budúce poslanie. Vedia presne čo majú robiť. Sú im totižto
dostupné všetky pravdivé informácie. Zaujímajú sa o to, lebo sú to najväčšie
problémy ľudí v Raji.
Veľa ľudí na svete totižto ešte stále trpí, zomiera od hladu a zabíja sa navzájom v
nezmyselných vojnách. A veľa zvierat vymiera následkom ničenia životného
prostredia. Spôsobili to paradoxne práve ľudia z Raja, ešte však predtým ako našli
Raj. V Raji by také niečo nebolo možné, pretože tu si ľudia dielo božie veľmi vážia.
Či už iných ľudí, alebo prírodu. A preto tu tieto problémy mnohých ľudí trápia
a mnohí sa ich snažia vyriešiť. Keď sa raz vyriešia aj tieto problémy, vtedy bude
môcť byť Raj na celej Zemi.
Tu končí táto prechádzka Rajom. Pozrite sa teraz prosím okolo seba. Vidíte? Toto
je Raj. Vždy bol a vždy bude jediným Rajom na Zemi. Každý sa doň môže vrátiť
a každý v ňom môže žiť. Je v ňom dosť miesta pre všetkých.

- 43 -