Zbornk Zo t vrtej vedecko-podnikateskej konferencie

Turkmnsko

Perspektvy podnikania v strednej zii Podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane

Vydanie konferennho zbornka bolo spolufinancovan z prostriedkov programu slovenskej oficilnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

T kistan adi

Zbornk zo tvrtej vedecko-podnikateskej konferencie

Perespektvy podnikania v strednej zii Podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane

Vydanie konferennho zbornka bolo spolufinancovan z prostriedkov programu slovenskej oficilnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

MJ 2010 Tto broru vydala: Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania (NARMSP) v spoluprci s Fakultou politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

ISBN 978-80-88957-54-6

Autorky A Autori:
Ing. Jakub Varga - vodn predstavenie NARMSP doc. PhDr. Peter Terem, PhD. - Predstavenie FPVaMV UMB prof. PhDr. Oskar Krej, CSc. - Velk hra: geopolitika Stedn Asie Mgr. Ale Ottmr - Vliv integrace na podnikn na teritoriu Stedn Asie na pkladu SCO Ing. Viktor Boreck, CSc. - nosti spoluprce SR s Kazachstanom Mgr. Milan Gubka - Rozvoj obchodnch vzahov E s reginom strednej zie doc. PhDr. Svetozr Krno, CSc. - Kirgizsko a jeho susedia prof. RNDr. Vladimr Baar, CSc. - Kulturn aspekty stedoasijskch populac Martina arisk, MBA. - Sksenosti s manarskym vzdelvanm malch a strednch podnikateov v Kazachstane Ing. Tom Gajdo - Leteck preprava v strednej zii Recenzia: prof. RNDr. Jaroslav Mazrek, CSc. doc. PhDr. Jana Lasicov, PhD. Koordintor konferennho zbornka: Ing. Tigran Aleksanyan Slovensk texty preli jazykovou pravou. Obsah tohto zbornka nemus nutne predstavova oficilne stanovisko NARMSP. NARMSP, Bratislava, 2010 ISBN 978-80-88957-54-6 Vetky prva vyhraden. iadna as tohto konferennho zbornka nesmie by pouit v psomnej podobe bez uvedenia jeho zdroja. Vydanie konferennho zbornka bolo spolufinancovan z prostriedkov programu slovenskej oficilnej rozvojovej pomoci SlovakAid.

Obsah
Ing. Jakub Varga vodn predstavenie NARMSP doc. PhDr. Peter Terem, PhD. Predstavenie FPVaMV UMB prof. PhDr. Oskar Krej, CSc. Velk hra: geopolitika Stedn Asie Mgr. Ale Ottmr Vliv integrace na podnikn na teritoriu Stedn Asie na pkladu SCO Ing. Viktor Boreck, CSc. nosti spoluprce SR s Kazachstanom Mgr. Milan Gubka Rozvoj obchodnch vzahov E s reginom strednej zie doc. PhDr. Svetozr Krno, CSc. Kirgizsko a jeho susedia prof. RNDr. Vladimr Baar, CSc. Kulturn aspekty stedoasijskch populac Martina arisk, MBA. Sksenosti s manarskym vzdelvanm malch a strednch podnikateov v Kazachstane Ing. Tom Gajdo Leteck preprava v strednej zii Program konferencie 7 9 14 22 30 37 48 62

68 71 76

Mil itate, do Vaich rk sa dostva v porad tvrt publikcia, ktor m napomc k rozreniu vedomost slovenskej podnikateskej obce, ako aj irokej verejnosti, ako prekona pokrzov obdobie, kedy odbyt na tradinch trhoch transatlantickho priestoru je kriticky nzky a je potreba hada alternatvne odbytisk a partnerov z inch ktov sveta. Ako ukzala tvordov oficilna nvteva prezidenta SR Ivana Gaparovia v Kazachstane a Kirgizsku, Slovensko chce zintenzvni spoluprcu s krajinami strednej zie. M zujem o zintenzvnenie spoluprce s Kazachstanom predovetkm v oblasti energetiky vzhadom na to, e dodvky ropy z Kazachstanu maj stle stpajcu tendenciu. Monosti alch ekonomickch vzahov ponka aj ponohospodrstvo, doprava a viacer odvetvia priemyslu. Ide najm o elektrotechnick, strojrsky, potravinrsky i textiln. V svislosti s Kirgizskou republikou m Slovensko toti zujem o rozvoj hospodrskej spoluprce, ktormu vak zatia brni absencia niektorch zkladnch zmlv. Zbornk z konferencie Perspektvy podnikania v strednej zii: Podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane sleduje cie zvi Vae povedomie o monostiach nadviazania spoluprce s partnermi z vyie spomenutch krajn a prednies sksenosti odbornkov a predstaviteov firiem, ktor psobili alebo psobia v danom teritriu. V mene agentry by som sa chcel poakova aj p. Petrovi Teremovi, prodekanovi pre vedu, vskum a medzinrodn vzahy z Fakulty politickch vied a medzinrodnch vzahov, vaka ktormu sa na podujat zastnili dve vznamn tvre z akademickej obce - p. prof. Oskar Krej a p. prof. Vladimr Baar. Osobitn poakovanie patr Ministerstvu hospodrstva SR, ktor je jednm zo zakladateov naej agentry a ktor prebralo ztitu nad usporiadanou konferenciou. Vaka sekcii obchodu a ochrany spotrebitea sa podujatia zastnil vedci obchodno-ekonomickho oddelenia pri Zastupiteskom rade SR v Alma Ate/Kazachstane, p. Viktor Boreck. Budem vemi rd, ak bud prspevky zverejnen v tomto zbornku npomocn pri prieniku na perspektvne trhy stredozijskch krajn. V mene organizanho a vedeckho vboru Ing. Tigran aleksanyan Koordintor konferennho zbornka Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania e-mail: aleksanyan@nadsme.sk 6

Ing. Jakub Varga vodn predstavenie NARMSP Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania (NARMSP) e-mail: varga@nadsme.sk

vodn predstAvenie nArMsp

Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania bola zaloen na podporu rozvoja a rastu malho a strednho podnikania (MSP) v Slovenskej republike so zreteom na ttnu, trukturlnu, priemyseln, technick, regionlnu a socilnu politiku. NARMSP vznikla v roku 1993 ako nadcia spolonou iniciatvou Eurpskej nie a vldy SR. V Slovenskej republike psob s cieom posilni konkurencieschopnos sektora v rmci spolonho trhu E a na trhoch tretch krajn prostrednctvom 4 zkladnch priort: stimulcia rastu sektora zvyovanie jeho konkurencieschopnosti internacionalizcia-prienik na nov trhy uahenie prstupu MSP ku kapitlovm zdrojom

V roku 1997 zmenila agentra svoju prvnu formu na zujmov zdruenie prvnickch osb, ktorho lenmi s nasledovn organizcie: Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky Zdruenie podnikateov Slovenska Slovensk ivnostensk zvz Agentra je organizciou neziskovho charakteru. Agentra koordinuje aktivity, vrtane finannch, na medzinrodnej, ttnej, regionlnej a miestnej rovni pre podporu a rozvoj MSP v Slovenskej republike. NARMSP vykonva najm nasledovn aktivity: identifikuje a analyzuje bariry rozvoja podnikania, formuluje nvrhy na ich odstrnenie, vrtane nvrhov prvnych predpisov a prostrednctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predklad vlde SR pripravuje nvrhy pre formulovanie ttnej politiky a stratgie, dleit pre oblas MSP. Prostrednctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predklad vlde SR 7

 pln lohy spojen s odbornou realizciou projektov a programov zameranch na pomoc MSP v Slovenskej republike. NARMSP sa od mja 2004 podiea na implementovan projektov financovanch zo trukturlnych fondov v rmci Sektorovho operanho programu Priemysel a sluby (SOP PS) NARMSP, v novom programovom obdob 2007 - 2013, pln lohu implementanej agentry prostrednctvom Operanho programu Konkurencieschopnos a hospodrsky rast, konkrtne opatrenm 1.1 zameranm na inovcie a technologick transfery v spoluprci s finannmi intitciami sa zastuje na zakladan verovch a zrunch systmov pre zakladanie, stimulciu a rozvoj MSP podporuje rozvoj MSP prostrednctvom programov podpory MSP a finannch vpomoc (nvratnch a nenvratnch), ktor prideuje podnikateom v rmci tchto programov zabezpeuje realizciu podpornch programov pre MSP v jednotlivch reginoch SR, priom spolupracuje s regionlnymi organizciami zameranmi na podporu MSP zabezpeuje budovanie infratruktry pre rozvoj podnikania (inkubtory) so zameranm na podporu zanajcich podnikateov a inovatvne technolgie zabezpeuje napojenie na existujce eurpske informan siete a databanky v podnikateskej oblasti iniciuje a povzbudzuje rozvoj a aktivity obyvatestva v oblasti MSP prostrednctvom propaganch programov pre verejnos, vydvanm informanej literatry, organizovanm konferenci, seminrov a vstav Ing. Jakub Varga manr medzinrodnch aktivt

doc. PhDr. Peter Terem, PhD. Predstavenie FPVaMV UMB Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov (FPVaMV) Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) e-mail: peter.terem@umb.sk

predstAvenie FpvaMv uMB

Rozpad komunistickho bloku, nstup demokratizanho procesu v krajinch strednej a vchodnej Eurpy, nrast potu aktrov v medzinrodnch vzahoch (ttov, medzinrodnch organizci, nadnrodnch spolonost a pod.), zintenzvnenie integranch a globalizanch procesov viedlo v poslednch dvoch dekdach k znanej dynamizcii medzinrodnch vzahov. V tomto zloitom kontexte sa vytvrali zklady zahraninopolitickej komunity v krajine, ktor vo svojich doterajch dejinch mala iba minimlne monosti profilova svoju vlastn zahranin politiku. Vznik akademickho pracoviska v roku 1995 so zameranm na medzinrodn vzahy, diplomaciu a politick vedy, sa opieral o spoloensk objednvku na vysokokvalifikovanch pracovnkov vo sfre zahraninej politiky, diplomacie, ttnej sprvy, verejnej sprvy a samosprvy. Transformcia smerom k demokratickm pomerom a trhovmu hospodrstvu v kontexte integrcie do eurpskych a transatlantickch politickch, hospodrskych a bezpenostnch truktr vyvolala celospoloensk potrebu vchovy odbornkov pre potreby efektvneho a spenho zvldnutia reformnch procesov. Vchovno-vzdelvacia intitcia takhoto typu na Slovensku absentovala a potreby vyplvajce z rozbehnutch reforiem sa pokrvali absolventmi hraninch odborov, prpadne absolventmi, ktor tudovali v zahrani. FPVaMV m akreditovan vetky tudijn odbory, vrtane doktorandskho tdia (tudijn odbor 3.1.5. Medzinrodn vzahy a tudijn odbor 3.1.8. Teria politiky FPVaMV) a m priznan prvo uskutoova habilitan konanie a konanie na vymenvanie profesorov v tudijnom odbore 3.1.8 Teria politiky ako aj v tudijnom odbore 3.1.5. Medzinrodn vzahy. Funkciu hlavnch pilierov pre tudijn odbor Medzinrodn vzahy plnia Katedra medzinrodnch vzahov a diplomacie a Katedra bezpenostnch tdi, ktor zko spolupracuj aj pri realizcii novho tudijnho programu Eurpske tdie. tudijn programy Politolgia a Verejn politika a verejn sprva sa opieraj o innos Katedry politolgie. Nezastupiten lohu pri realizcii vetkch vyie uvedench programov m Katedra medzinrodnej komunikcie. 9

Prioritn lohy FPVaMV smerovali k dvom zkladnm cieom: a) dosiahnu pri komplexnej akreditcii a evalvcii kategriu A, b) stabilizova fakultu z hadiska vedeckovskumnho profilu programovo i personlne. Tieto ciele boli spene splnen. Fakulta zskala v procese komplexnej akreditcie hodnotenie A, resp. A-, pre oba nosn vedn odbory. Prioritn cie zska Centrum excelentnosti pre oblas bezpenosti a obrany bol splnen, rovnako spene bol splnen aj cie zska medzinrodn grant (strategick projekt IVF), m sa vytvorili podmienky na zskanie zahraninch odbornkov. Zskanm Centra excelentnosti a vytvorenm kritickej masy boli poloen vhodn predpoklady na vytvorenie spolonch tudijnch programov na rovni magisterskho a doktorandskho stupa, a to jednak s partnermi na nrodnej rovni, ako aj so zahraninmi partnermi. truktra a orientcia vedecko-vskumnej innosti na fakulte m vaka Centru excelentnosti kvalitn podmienky na reakciu na aktulne poiadavky a najnovie trendy v oblasti nrodnej a medzinrodnej bezpenosti v krajinch E, ako aj v USA a v Rusku. Zrove sa podpora budovania vedecko-vskumnej zkladne orientuje na kov cie dlhodobo zvyova vkony vo vede a vskume s drazom na ich kvalitatvnu strnku. Prostrednctvom projektu cez Eurpsky socilny fond sme zrealizovali transformciu tudijnho programu medzinrodn vzahy v magisterskom stupni tdia do anglickho jazyka. Atraktivita tohto tudijnho programu vyvolva potrebu jeho zabezpeenia v pravidelnej dennej forme tdia v cudzom jazyku, o zabezpe nielen optovn otvranie sa fakulty smerom k zahraniiu, ale aj budovanie jej vyej konkurencieschopnosti v rmci eurpskeho priestoru. Sasou medzinrodnej dimenzie prebiehajcej reformy vysokokolskho vzdelvania u ns je aj snaha o dosiahnutie kvality vzdelvania, ktor by bola porovnaten s rovou poskytovanou vysokokolskmi vzdelvacmi intitciami najm v krajinch Eurpskej nie. Napanie uvedenho zmeru predpoklad pochopenie zsadnho obratu vo filozofii vysokokolskho vzdelvania, vyaduje si sprehadnenie programov vuby, ich obsahu, vskumnch aktivt, manamentu a financovania vysokch kl (potreba ponuky spolonch tudijnch programov) a pod. Tto odpove umouje vzjomn porovnvanie vntrottne i smerom k zahraniiu, vedie k rastu konkurencie a relne odkrva skuton kvalitu. Zrove umouje objektvnejie porovnanie s inmi vysokokolskmi pracoviskami u ns a v zahrani. Vsledkom by mala by motivcia pre rast kvality vzdelania a vzdelvania, vedy a vskumu i manamentov vysokch kl.

10

FPVaMV zaznamenva dynamick nrast kontaktov so zahraninmi vysokmi kolami a intitciami s prbuznm odbornm profilom. spen spoluprca sa realizuje s partnermi v eskej republike, Maarsku, Posku, Franczsku, Nemecku, Rusku, na Ukrajine, v Taliansku, Belgicku, Turecku, Fnsku, Nrsku, Srbsku, Rumunsku. Z mimoeurpskych krajn je potrebn spomen spoluprcu s partnermi v Argentne, Kanade, USA, Indonzii, Japonsku, Junej Krei. Internacionalizcia vysokokolskho tdia zko svis s intenzitou medzinrodnej spoluprce univerzt v oblasti vytvrania podmienok predovetkm pre aktvnu spoluprcu v oblasti vzdelvacieho procesu, pre mobilitu tudentov a uiteov. Mobilitu nechpeme ako cie, ale ako prostriedok k dosiahnutiu vyej kvality a konkurencieschopnosti. V rmci existujcich programov zameranch na podporu tudentskch a uiteskch mobilt kadorone vycestuje na zahranin univerzity niekoko desiatok tudentov a tvorivch pracovnkov, zrove k nm prichdzaj rovnako desiatky zahraninch tudentov a pedaggov. V spoluprci s Fakultou prva a politickch vied Univerzity Champagne - Ardenne v Reims ponkame monos akreditovanho magisterskho tdia Komunitrna integrcia a eurpska politika susedstva a v spoluprci s Fakultou humanitnch vied Univerzity Champagne - Ardenne v Reims pripravujeme spolon tudijn program Eurpske geopolitick tdie. V spoluprci s Fakultou prva a politickch vied Univerzity vo Versailles SaintQuentin maj nai tudenti monos zska franczsky univerzitn diplom v pecializovanom magisterskom tdiu Analza konfliktov a nsilia. Spoluprca v rmci uvedench tudijnch programov napome k zskavaniu zahraninch tudentov na fakultu a zrove posiln vmenu poznatkov medzi zahraninmi a domcimi pedaggmi a tudentmi a prispeje ku kvalitnejej pripravenosti tudentov pre eurpsky trh prce a monostiam ich medzinrodnej mobility. FPVaMV podnik cel rad krokov zameranch na zabezpeenie zmluvnej zkladne pre intenzvnejie prepojenie vysokej koly s praxou. Dlhodobo udriavame intenzvnu spoluprcu na zmluvnom zklade s MZV SR. V marci 2006 bola podpsan zmluva s MO SR, m sa vytvorili optimlne predpoklady na rozvoj spoluprce podobnho charakteru. V poslednom obdob sa spene vyvja spoluprca s Ministerstvom hospodrstva SR. Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov zskala v roku 2009 (podobne ako v rokoch 2007 a 2008) prvo realizova Nrodn konvent o budcnosti 11

Eurpskej nie. Spoluprca medzi radom vldy SR, Ministerstvom zahraninch vec SR a Fakultou politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja Bela je najm vyjadrenm silia o intenzvnejie prepojenie akademickej sfry s praxou. Samotn tudenti aktvne participuj pri organizcii vedeckch konferenci, seminrov. Aktivita vedeckovskumnej innosti tudentov sa prejavovala prostrednctvom innosti niektorch tudentskch spolkov. Aktvne pri usporadvan odbornch seminrov boli tudentsk organizcie EAC, EFPOLIT, Politologick spolonos, nia tudentov politologickch vied a alie. spechy naich absolventov na trhu prce, ich vysoko hodnoten odborn schopnosti s najlepm dkazom toho, e energia vynaloen v poslednch jedenstich rokoch bola vynaloen uitone a efektvne. Absolventi FPVaMV nali uplatnenie predovetkm v truktrach ministerstva zahraninch vec, ministerstva obrany, na zastupiteskch radoch SR, na oddeleniach pre medzinrodn spoluprcu na ministerstvch kolstva, kultry, hospodrstva, vntra at., ako aj v medzinrodnch organizcich, v ttnej sprve, samosprvnych orgnoch, v politickch stranch a obianskych zdrueniach. spen zvldnutie novch vziev je nevyhnutnou podmienkou naplnenia zkladnho ciea - presadenie sa FPVaMV ako integrlnej sasti medzinrodnej vedecko-vskumnej bzy v odboroch medzinrodn vzahy a politick vedy. Vetky druhy opatren vedce k zvyovaniu vkonovch ukazovateov, ktor sa realizovali v poslednch rokoch, smerovali k splneniu podmienok komplexnej akreditcie tudijnch odborov. Tieto pevn zklady etabluj FPVaMV ako intitciu s celoslovenskou psobnosou, ktor zskava oraz vie uznanie aj v zahrani. Sasou vyie spomnanho silia o intenzvnejie prepojenie akademickej sfry s praxou je aj spoluprca s Nrodnou agentrou pre rozvoj malho a strednho podnikania pri organizcii vedecko-podnikateskej konferencie s medzinrodnou asou Perspektvy podnikania v strednej zii: podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane, ktorej aj touto cestou vyslovujeme nae poakovanie. Ambciou bolo vytvori priestor na vmenu nzorov pre poprednch vedcov, analytikov, odbornkov z akademickho prostredia i podnikateskej praxe zaoberajcich sa otzkami aktulneho vvoja v regine strednej zie a jeho rozvojovmi perspektvami. Vstupom je zbornk prspevkov, ktor sa Vm dostva do rk a ktor bude distribuovan na vysokch kolch a intitcich podporujcich podnikatesk a obchodn aktivity v Slovenskej republike. Organiztori konferencie

12

sa rozhodli publikova podstatn as prspevkov, ktor autori upravili pre vydanie. Organiztori podujatia dfaj, e tieto odborn prspevky pomu lepie pochopi zloitosti vvoja v skmanom regine na konci prvej dekdy 21. storoia. doc. PhDr. Peter Terem, PhD. prodekan pre vedu a vskum

13

prof. PhDr. Oskar Krej, Csc. Velk hra: geopolitika Stedn Asie Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici e-mail: peter.terem@umb.sk

AbstrAkt
Od roku 1813 je Stedn Asie vnmna jako msto geopolitick konfrontace mocnost pvodn Ruska a Velk Britnie, dnes Ruska, USA, ny, ale i NATO i anghajsk organizace spoluprce a ppadn tak Evropsk unie. Prostorov vznam Stedn Asie umocnil fakt, e se jedn o jedno z nejvtch nalezi ropy a plynu. Surovinov bohatstv spolu s rstem vznamu energetick bezpenosti a jej politizace, ba militarizace na prvn pohled pedznamenv konflikt. Zrove se jedn o prostor osdlen pevn turkickmi nrody s dlouhodobm vlivem rusk kultury. Historick zkuenost, ale i poteby souasnho svta naznauj, e tradin pestup k tomuto regionu oprajc se o geopolitick, sociln-darwinistick vize je neproduktivn. Mnohem efektivnj jak pro Stedn Asii, tak i pro tradin i nov astnky Velk hry je vzjemn kooperace oprajc se o rozvoj mladch stt regionu a podporujc jejich rozvoj. Kov slov: Stedn Asie, geopolitika, Velk hra, energetick bezpenost, Kaspick moe, turkick nrody

AbstrAct
Since 1813 Central Asia has been perceived as a place of geopolitical confrontation of powers initially Rusia and Great Britain, nowadays Russia, USA, China, but also NATO and/or Shanghai Cooperation Organisation and eventually also European Union. The spatial significance of the Central Asia has been augmented by the fact that one of the largest reserves of natural oil and gas are concerned. The richness of raw materials along with the increasing significance of energy security with its politicization and militarization at first sight usher in a conflict. Simultaneously the space is known to e dwelled mainly by Turkic peoples that have been long-term affected by the Russian culture. The historical need as well as the needs for the nowadays world show that the traditional approach towards this region that is based on the vision of geopolitics and Social Darwinism is unproductive. A more efficient approach for Central Asia as well as traditional and new players of the Great Game is the mutual cooperation based on the development of regional younger states and promoting their development. Keywords: Central Asia, geopolitics, the Great Game, energy security, the Caspian Sea, Turkic peoples

14

velk hrA: geopolitikA stedn Asie

Ponkud patetick nzev tto stati m zcela vcn pozad slovn spojen velk hra, kter dnes asociuje globln politick konflikt, se pvodn tkalo prv Stedn Asie. Slvu mu dodal britsk spisovatel Rudyard Kipling ve svm romnu Kim vydanm poprv v roce 1901 (esky naposled roku 2004). Kniha vyprv i sirotku Kimballu OHarovi, potomku irskho vojka, ijcm v Indii. Kim obas pracuje pro Mahbub Ali, patunskho koskho handle, kter je mstnm operativcem britsk zpravodajsk sluby. S mstn kulturou, ale i krsou krajiny, se Kim seznamuje, kdy doprovz tibetskho lmu. Kapitn otcova regimentu jej pozn podle zednskho nhrdelnku a pole do britsk koly; Kim ovem zstv v kontaktu s lmou. Kim projde zpravodajskm vcvikem a ve Stedn Asii se dostv do souboje s ruskou zpravodajskou slubou, kter se sna podkopat britskou nadvldu v regionu, co je prv ona velk hra. I kdy Kipling nechv v romnu otevenou otzku, zda se jeho hrdina v budoucnu vyd materialistickou cestou Velk hry, nebo duchovn cestou tibetskho buddhismu (i kombinac obou ivotnch postoj), v knize ono spojen velk hra zopakoval sedmnctkrt a tm mu zaruil velkou popularitu. Ovem za skutenho otce tohoto pojmu je zpravidla pokldn Arthuru Conolly (18071842), zpravodajsk dstojnk 6. benglsk lehk kavalerie Britsk vchodoindick spolenosti. Za klasickou Velkou hru, i jej prvn kolo, je pokldno obdob od rusko-persk smlouvy 1813 do britsko-rusk mluvy z roku 1907. Ona prvn dohoda pipojila k Rusk i zem od Abchzie pes Dagestn po st dnenho zerbjdnu a ze strany Persie znamenala i souhlas s rozmstnm ruskch vlench lod v Kaspickm moi. Britt stratgov tuto situaci vyhodnotili jako zatek ruskho taen do Indie a odpovdli mimo jin v roce 1838 prvnm vpdem do Afghnistnu. Od t doby je pro mnoh geopolitiky Afghnistn nraznkovm sttem, co je patrn i v dlech zakladatel anglosask geopolitiky. Tak napklad u Alfreda Mahana vsledkem konfliktu mosk moci (pedevm Velk Britnie plus USA) a pozemn moci (hlavn Rusko) je rozdlen asijskho kontinentu, piem mezi zemm pozemn moci a nmon moci vznikl ps politick nestability mezi 30 a 40 severn ky. Do tohoto psu nepetritho svru pak Mahan zahrnul krom Afghnistnu tak Suez, velkou st Turecka, Palestinu, Srii, Mezopotmii, vt st Persie, Pamr, oblast eky Jangc`-t`iang v n atd. Byly to doby, kdy britsk premir Benjamin Disraeli navrhoval krlovn Viktorii vyistit Stedn Asii od Moskvan a zahnat je do Kaspiku. Dvod, pro kter bylo v roce 1907 uzaveno prvn kolo Velk hry je zejm: zmnnou britsko-ruskou smlouvu si vynutila blc se svtov vlka. Tato dohoda mimo jin obsahuje mluvu o tom, e severn ps v Persii je ruskou sfrou vlivu, jin britskou, ale i zsadu, e Londn a Petrohrad budou jednat s Lhasou pouze prostednictvm 15

ny, nadazen mocnosti co lze interpretovat jako uznn suverenity ny nad Tibetem. Druh kolo Velk hry zaalo po revoluci v roce 1917 a je charakterizovno jako mn intenzivn. Spory se Sovtskm svazem, kter se zmnil na globln mocnost, se odehrvaly vce u podbe kontinentu, i, jak by ekl Nicholas Spykman, v Rimlandu, tedy v pobenm psu Euroasie. Vstup Sovtsk armdy do Afghnistnu v roce 1979 nikdo tehdy neinterpretoval jak taen proti Indii. Tato vojensk angaovanost ovem patila k tm faktorm, kter pisply k porce Sovtskho svazu ve studen vlce. Nov Velk hra, i jej tet kolo, zaala po rozpadu Sovtskho svazu v prosinci 1991. Krom klasickch geopolitickch vah o vznamu prostoru Stedn Asie se objevil jet nov faktor: soust vah o silokivkch ve stedoasijskm prostoru se staly propoty ropnho a plynovho bohatstv novch stt v tomto regionu. Spoluprce se Stedn Asii i jej ovldnut se stalo st boulivch diskus o energetick bezpenosti. Rozpad Sovtskho svazu vnesl do geopolitickho vnmn energie dv dleit promny: Z jednoho sovtskho (i ruskho z dob Ruskho impria) ropnho a plynovho centra se stala centra dv rusk a pikaspick. Za ono nov pikaspick centrum lze v danm ppad pokldat pedevm zerbjdn, Kazachstn, Turkmenistn a Uzbekistn, by ke Kaspickmu moi pat i Rusko a rn. Kad z tchto dvou center m jin geopolitick charakteristiky, piem tyto charakteristiky postupem asu zskaly podobu odlinch podmnek pro podnikn jak zpadnch, tak i ruskch a nskch firem Doprava ropy a plynu klasickmi cestami do stedn a zpadn Evropy se zkomplikovala tm, e vztahy Ruska a nkterch tranzitnch postsovtskch zem bvaj v uritch obdobch roku z rznch dvod napjat. Zrove se objevily monosti alternativnch tras a to jak pro diverzifikaci dopravy rusk ropy a ruskho plnu, tak dopravy tchto komodit z oblasti Kaspickho moe trasami vedoucmi mimo zem Ruska Ve Stedn Asii se nachz necelch pt procent svtovch zsob ropy a tm sedm procent svtovch rezerv plynu. Tabulka, zpracovna na zklad statistik BP, ukazuje, jak jsou znm rezervy ropy a plynu ve Stedn Asii a v Rusk federaci

16

 Tabuka: Prokzan rezervy ropy a plynu stt Stedn Asie a Ruska (konec roku 2008)
ROPA miliardy tun zerbjdn Kazachstn Turkmenistn Uzbekistn Rusko 1,0 5,3 0,1 0,1 10,8 miliardy barel 7,0 39,8 0,6 0,6 79,0 podl ve svt 0,6% 3,2% 6,3% PLYN triliony m3 1,20 1,82 7,94 1,58 43,30 podl ve svt 0,6% 1,0% 4,3% 0,9% 23,4%

 Pramen: BP Statistical Review of World Energy. June 2009, s. 6 a 22  http://www.bp.com/bodycopyarticle.do?categoryId=1&contentId=7052055 Zvltnost tohoto regionu je tak zatm nezavren hledn prvnho statusu Kaspickho moe. Po rozpadu Sovtskho svazu jsou vedeny spory o ti hlavn varianty. Pro nkter astnky Velk hry je to pedevm pedstava Kaspickho moe jako moe, na kter se vztahuje mluva OSN o moskm prvu. Napklad proto, e jeho voda je slan. Takovto pojet by znamenalo, e za hranicemi teritorilnch vod a vsostn ekonomick zny, kdy se vynech problematika elfu, by bylo Kaspick moe oteven pro vechny jak z hlediska plavby, tak i tby surovin. Toto pojet vak nar na definici moe jako vodstva, kter je propojeno se Svtovm ocenem (Kaspick moe je 28,5 metr pod rovn Svtovho ocenu). Druh pstup smuje k vnmn Kaspickho moe jako mezinrodnho vnitrozemskho jezera podobn jako je tomu v ppad Velkch jezer v Severn Americe i jezera ad ve stedn Africe. Pro takovto pojet zatm vak neexistuje v mezinrodnm prvu opora. Tet varianta chpn Kaspickho moe poaduje vyhlsit tento vodn bazn za patc spolen vem pti jeho pobenm sttm. Tento tet pstup je pro budoucnost nejnadjnj, ovem vymezen pravidel tzajcch se dlen prv pobench stt sle nar na spory pedevm Ruska, zerbjdnu a rnu. Budouc prvn reim Kaspickho moe by ml zahrnovat nejen problematiku tby surovin ze dna, ale t ochranu ivotnho prosted, otzky plavby a zsad lovu ryb a ochrany biologickch zdroj.1 Geopolitika, kter se zabv pohybem sly v prostoru, potebuje pro sv analzy vymezit regionln prostor. Pro politikou prognzu i praxi je dleit, jak je megaprostor definovn, jak stty, nrody a konflikty zahrnuje do svch hranic.
1

Eimov, I.: Geopolitika kaspijskogo regiona. Moskva: Andalus, 2007, s. 79-115

17

Slovn spojen Stedn Asie zavedl v roce 1843 nmeck prodovdec a geograf Alexander von Humboldt. Dnes nejasnji uvan vymezen Stedn Asie zahrnuje pt postsovtskch republik: Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn, Turkmenistn a Uzbekistn. V tomto pojet se jedn o region o rozloze piblin tyi miliony kilometr tverench a s obyvatelstvem tajcm vce ne 61,5 milion lid. Pro autory jako je Zbigniew Brzezinski se jako geopoliticky nejvznamnj z tchto zem jev Uzbekistn, co je dno jeho lidnatost, surovinami a v neposledn ad polohou u hranic s Afghnistnem a bez hranic s Ruskou federac. Pedchzejc vahy tkajc se Velk hry ale smuj k vymezen Stedn Asie v irm pojet tedy jako to, co se nkdy nazv velk Stedn Asie. Jedn se o oblast, kterou nkte laici vnmaj jako ernou dru uprosted svta2 Pro nkter autory je to Turkestn, region mezi Sibi na severu, Tibetem, Indi, Afghnistnem a rnem na jihu, pout Gobi na vchod a Kaspickm moem na zpad; nkdy je k tto oblasti peazovn i afghnsk Turkmenistn a Ujgursk autonomn oblast nsk lidov republiky. To je pojet blzk vymezen, kter z kulturnho hlediska, a to vetn asijskch region Ruska, Mongolska, severovchodnho rnu, pkistnskho Padbu a severn Indie, uvd UNESCO. Stedn Asie je do znan mry Turan, turkick oblast. Za turkick nrody spojen jazykem jsou krom Turk pokldni tak zerbjdnci Bakirov, uvai, Gagauzov, Hazrov, Jakuti, Kazai, Kirgizov, Tatai, Turkmni, Ujgurov a Uzbekov. Ti ij samozejm krom velk diaspory v psu od Turecka a po sti autonomn republiky Sacha (Jakutsko) u Severnho ledovho ocenu v Rusk federaci. Turkestn, vraz pochzejc z pertiny a oznaujc zemi Turk, bv vymezovn od vchodnho pobe Kaspickho moe a k vrcholm Hindkue, Pamru a an-anu. V postsovtskm stedoasijskm regionu pouze jazyk Tdik nepat k tto skupin pat mezi rnsk jazyky. Nov pojet cel oblasti se zaalo prosazovat od jna 1999, kdy Pentagon rozhodl, e postsovtsk oblast Stedn Asie ji nabude spadat pod Pacifick velen ozbrojench sil USA. Vojensk zleitosti v oblasti novch postsovtskch stedoasijskch stt dostalo na starost USCENTCOM, Centrln velen, kter dnes dozoruje oblast dvaceti stt od africk Keni pes rn a Pkistn po Kazachstn (toto velitelstv dilo i d operace v Irku, Afghnistnu i ve vlce v Perskm zlivu). Pi pprav americk delegace na zasedn G8 v roce 2004 se objevil nov pojmem pro vymezen geopolitickho regionu: vt Stedn Vchod. V noru 2006 pak byla na ministerstvu zahraninch vc USA zzena funkce nmstka ministra pro stty jin a stedn Asie, kter vedle tradin chpanch pti stedoasijskch republik zahrnuje Afghnistn, Pkistn, Indii, Nepl, Bhtn, Banglad a Sri Lanku.
2

Sengupta, A.: Heartlands of Eurasia. The Geopolitics of Political Space. Lanham: Lexington Books, 2009, s. 51

18

V tme roce 2006 pibyl pojem nov Stedn Vchod, kter zohlednil poadavek vstavby ropovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan, tedy z Azerbjdnu pes Gruzii do Turecka. Objevuj se i pojmy jako Sted Eurasie, kter k pti stedoasijskm sttm piazuj Gruzii. V souasn dob se ve Stedn Asii, a to pi jejm irm i um pojet, protn hned nkolik silokivek: Jazykov integrace. Pro mnoho politik, zvlt v Turecku, se po rozpadu Sovtskho svazu stal jazyk spojnic, mostem, nstrojem spolen kultury a historickch tradic. Ovem na prvnm summitu turecky mluvcch stt, kter se seel v roce 1997, dorozumvacm jazykem byla pevn rutina. Ideje Pantureck unie jsou zatm jen idejemi by na 8. summitu Spoleenstv turecky mluvcch stt v prosinci 2006 bylo vytvoeno spolen parlamentn shromdn, za jeho pedsedu byl navren bval tureck prezident a premir Sleyman Demirel. NATO. Vech pt stedoasijskch stt se astn aliannho programu Partnerstv pro mr (krom nich i Armnie, zerbjdn a Gruzie, ale i Rusko). Roziovn Aliance na vchod smuje pes ern moe ke Gruzii a zerbjdnu, tedy do Kaspickho moe a ke Stedn Asii. To vyvolv napt hlavn ve vztahu s Ruskem, ale i s nou. USA. Intervence USA v Afghnistnu roku 2001 zskala podporu vech stedoasijskch stt. Pitom pomoc s Afghnistnem sousedcho Turkmenistnu, Uzbekistnu a Tdikistnu byla dleit nejen kvli logistick podpoe a vojenskm dodvkm, ale i pro nezastupitelnou roli afghnskch Turkmen, Uzbk a Tdik sjednocench v Severn alianci. V souasn dob Spojen stty maj stedoasijskou vojenskou zkladnu pouze v Kyrgyzstnu. Euroasie. Vechny stedoasijsk stty se po zniku Sovtskho svazu staly leny Spoleenstv nezvislch stt, SNS. To, krom pobaltskch zem, zahrnulo cel postsovtsk prostor. SNS patilo k aktrm, kter zajistily, e rozpad SSSR probhl bez velkch krvavch konflikt. Ovem v srpnu 2005 Turkmenistn oznmil, e se dle bude jednn tto organizace astnit pouze v roli pozorovatele. V ervnu 2001 vytvoen anghajsk organizace spoluprce, OS, zahrnuje nu, Rusko a stedoasijsk stty, opt krom Turkmenistnu. Tato organizace vznikla jako protiteroristick bezpenostn mezivldn instituce, dnes ale OS podporuje i vzjemn obchod, smuje k vytven spolen energetick bezpenosti atd. Od roku 2001 v tto oblasti tak funguje Organizace Smlouvy kolektivn bezpenosti, kter spojuje sedm postsovtskch stt: vedle Ruska a Bloruska jsou to Armnie, Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn a od roku 2006 i Uzbekistn. Stoj za zmnku, e Uzbekistn byl od roku 1999 do roku 2005 lenem organizace 19

GUUAM, tedy Gruzie, Ukrajiny, Uzbekistn, zerbjdnu a Moldavska, kter je nkdy vnmna jako sanitn kordon oddlujc Rusko od zpadn i stedn Evropy; po krvavm stetu v Andianu uvalil Zpad na Uzbekistn embargo a ten upravil svoji zahraninpolitickou orientaci.3 Na summitu v Duanbe v roce 2007 byl pijat protokol o vzjemn spoluprci anghajsk organizace spoluprce a Organizace Smlouvy kolektivn bezpenosti. Mezi ekonomickmi integranmi uskupenmi vnikajcmi a zanikajcmi v postsovtskm prostoru je nutn zmnit od potku letonho roku fungujc celn unii mezi Kazachstnem, Ruskem a Bloruskem po vtzstv Viktora Janukovye v prezidentskch volbch nelze vylouit pipojen Ukrajiny k tto unii, co by znamenalo, e by jednotn celn prostor sahal od stedoasijskho Kazachstnu a na hranice Slovenska. Politika Evropsk unie vi Stedn Asii nen jasn zformulovan. Napklad v roce 2008 Evropsk parlament projednval dvakrt problematiku Stedn Asie jednou to byla Stedn Asie jako celek, podruh samostatn Kazachstn. V obou ppadech byl jak v diskusi, tak i v pijmanch materilech patrn paternalistick tn Evropa se se blahosklonn obrac na nevzdlan chud pbuzn, a to spe s pokyny, ne s radou. Ve dvou destkch stran zprvy Strategie Evropsk unie pro Stedn Asii4 je mnostv formulac o tom, co zem jako Kazachstn musej dlat, aby se Evrop zalbily a nen tam jedin slovo cty k prci, kterou tamn lid vykonali, cty ke kultue, kter je prv tak jin, jako i krsn, cty k cest, kterou stty stedoasijskho regionu od zskn sv samostatnosti uly. Navc nkter formulace usnesen vyvolvaj otzky: co napklad znamen, e ada rznch zem mla ve vce i mn vzdlen minulosti v tomto regionu sv oprvnn zjmy? To Evropsk parlament podporuje bval koloniln ambice nkterch evropskch mocnost, nebo projevujeme starost o zjmy vybranch ropnch spolenosti? Richard Youngs uvd, e z lenskch stt Evropsk unie pouze Nmecko m diplomatick zastoupen ve vech sttech Stedn Asie. Zrove kritizuje strategii Unie pro tuto oblast, piem zdrazuje nedostatky diplomacie, a to i slovensk.5 Obecn lze ci, e stedoasijsk politika Evropsk unie m v souasn dob urit specifika, kter ji odliuj od USA co pravdpodobn komplikuje jej pesnj vymezen. Nkte experti Unie podporuj vstavbu ekonomicky vhodnjch ropovod pes rn a dobe vd, e rnsk plyn by byl vc ne douc pro zvaovan plynovod Nabucco. Obecn ale plat, e i pi nejlpe definovan a provdn politice Evropsk unie se nezd pravdpodobn, e by Unie mohla konkurovat spotebnmu zbo z ny a pi rstu ekonomick vhy Ruska politice Moskvy.

3 Zacharov, V. A. Areev, A. G.: Rasirenije NATO v gosudarstva Zakavkazja: etapy, namerenija, rezultaty. Moskva: Izdatelstvo MGIMOUniversitet, 2008, s. 101-107 4 An EU Strategy for Central Asia. Dostupn na: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+REPORT+A62007-0503+0+DOC+PDF+V0//EN 5

Youngs, R.: Energy Security. Europes New Foreign Policy challenge. Routledge: London and New York, 2009, s. 104

20

A vichni zemou, Velk hra skon. Ne dve. To se dozv ten Kiplingova romnu Kim. Jene u Halford Mackinder, jeden ze zakladatel anglosask geopolitiky, psal, e kad stolet m svoji vlastn geografickou perspektivu. I historie Velk hry ukazuje, e pi nemnnm ternu m tato oblast promnliv geopolitick vnmn i mnc se politickou specifickou vhu. Tyto zmny v pojmn Stedn Asie jsou zvisl na aktulnm pomru sil i na charakteru poteb, kter mocnosti s danm regionem spojuj. Byl to pedevm pokles vhy Ruska a rst vznamu energetick bezpenosti, kter na pelomu 20. a 21. stolet vedly k promn vnmn Stedn Asie. Uzbeck politolog Farkhad Tolipov vid geopolitickou budoucnost Stedn Asie ve tyech variantch: (a) nraznkov zna, co by podle tohoto autora mlo vyhovovat Rusku; (b) sanitn kordon, co podle Tolipova odpovd zjmm USA; (c) odrazov mstek, co by pr mlo bt v zjmu ny; (d) shodn angaovanost vnjch mocnost a koordinovanj postup stedoasijskch stt, co by podle Tolipova nejlpe odpovdalo potebm tomto regionu.6 Vhodou on tvrt Tolipovovy varianty, kter zvyuje pravdpodobnost jejho naplnn, je fakt, e na potku 21. stolet jsou geopolitick spekulace typu Velk hry pli riskantn. Je samozejm nutn respektovat, e existuj konfliktn zjmy mocnost tkajc se Stedn Asie, e narstajc hlad po energich, ale i geopolitick stereotypy mohou svdt politiky i analytiky k pedstav vnho konfliktu v tto oblasti. Na druh stran vak lze v tomto regionu nalzt celou adu spolench zjm ny, Ruska, USA, Evropsk unie a stt jak Stedn Asie, tak tzv. velkho Stednho vchodu. Jde pedevm o spolenou potebu potlait terorismus. S tm souvis i kategorick poadavek, aby ve Stedn Asii nebyly zbran hromadnho nien. Jsou zde ale i dal spolen zjmy: napklad radikln omezit i vymtit pstovn a vvoz drog napklad Afghnistn se po svren Tlibnu stal nejvtm exporterem opia na svt. A tak by bylo mon pokraovat. Stedn Asie je nesmrn zajmav region s bohatou histori, kulturou a pozoruhodnou ptomnost i budoucnost. Je to region pln vhodnch pleitost i pro podnikatele ze stedn Evropy. Minimlnm poadavkem z hlediska sttn podpory je, aby vldy lenskch zem Evropsk unie a Unie sama nepohlely na Stedn Asii pes prisma geopolitick Velk hry. Stedn Asie je pro stty Unie vzvou, mstem, kde lze pomrn snadno a velmi nzorn prokzat, e kooperace je efektivnj cesta k zskvn novch ptel i ekonomickch spch ne zaslepen konfrontace.

Sengupta, A.: Heartlands of Eurasia. Citovan vydn, s. 88

21

Mgr. ale Ottmr Vliv integrace na podnikn na teritoriu Stedn Asie na pkladu SCO Ostravsk univerzita v Ostrav e-mail: Ales.Ottmar@osu.cz

AbstrAkt
lnek se vnuje vlivu integrace na podnikn na teritoriu Stedn Asie. Zamuje se na fenomn integrace ve Stedn Asii. Pspvek analyzuje roli integranho seskupen anghajsk kooperan organizace na podnikn na tomto teritoriu. Integrace a jej institucionalizace me bt pouvna jako geopolitick nstroj pro prosazovn zjm jednotlivch aktr, vtinou tch nejsilnjch. Proces globalizace urychluje veker jevy a akti jsou nuceni jednat rychleji, co proces integrac jednotlivch stt danho teritoria zrychluje. Kov slov: integrace, Stedn Asie, geopolitika, anghajsk kooperan organizace, podnikn

AbstrAct
The article explores impact of integration to the business in the territory of the Central Asia. Article focus on the phenomenon of integration in the Central Asia and analyse the role of integration called: the Shanghai Cooperation Organization and its influence in the business in this territory. Integration and its institutionalization can be used as geopolitical instrument for enforcement interest of the key players, generally for the most powerful. Process of globalization had been involving and had been doing faster all phenomenon and actors, which has impact on the states in the territory integration. Keywords: Integration, Central Asia, Geopolitics, Shanghai Cooperation Organization, business

vliv integrAce nA podnikn nA teritoriu stedn Asie nA pklAdu sco

Mnoz Evropan pochybuj, e by Asie mohla dostihnout Evropu v oblasti regionln integrace. Asie vak m nejen onen typ spolench etickch zklad, je byly pro evropskou integraci tak vznamn, ale takt propracovan soubor mravnch zsad, z nich nkter byly zavedenou soust asijsk kultury dlouho pedtm, ne si podobn principy osvojila Evropa. (Hans Kng, listopad 2007)

22

vod
Rozpadem Sovtskho svazu v roce 1991 dolo k vytvoen novch stt ve Stedn Asii. Za poslednch dvacet let na tomto teritoriu dolo ke zmnm, kter by mlokdo pedpokldal. V 90. letech minulho stolet bylo nstupnick destabilizovan Rusko vyerpan a dezorganizovan nejen ekonomickou kriz, kter Rusko zashla v prvn polovin devadestch let, ale i dalmi socioekonomickmi procesy, kter Rusko zashly. Tyto jevy daly monost novm aktrm, pedevm n, se astnit v geopolitickm souboji o vliv v tomto teritoriu. Pro poteby lnku je termn Stedn Asie spojovn s prostorem stt: Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn, Uzbekistn a Turkmenistn. Geograficky je ovem pojem Stedn Asie mnohem ir, pat do nho zem Sin-iangu, Tibetu, Mongolska, ale i Afghnistnu. Po zvolen Putina ruskm prezidentem dolo ke stabilizaci Ruska, ale i jeho znovuobnoven rusk zahranin politiky. Jeho pozice nebyla ovem tak siln jako v minulosti, proto se vydalo cestou spoluprce a integrace s ostatnmi aktry.

Fenomn integrAce
Proces integrace je fenomn, kter vrazn ovlivuje mezinrodn spoleenstv vky. Prakticky kad stt na svt je soust njak integrace i procesu spoluprce. Neexistuje dvod, pro by stty nehledaly benefity z tohoto fenomnu. Fenomn integrace je znm ji z obdob eckch i mskch dob, kdy se organizovaly vztahy mezi eckmi stty v podob vojensko-politickch spolk nazvanch symmachie7. Hlavn mylenka integrace a spoluprce v historii vedla pedevm k tomu, aby byl ochrnn stt vojensky, a v pozdj dob dolo k rozvoji ekonomick integrace. Fundamentln mylenky fenomnu integrace vydrely po stalet a dnes tento jev nabr nov rozmry. S integrac se tedy meme dnes setkat v kulturn, vdeck, technick, humnn, energetick, teroristick, obchodn a dal podob. Integrace se stala nedlnou soust vtiny sfr lidsk innosti a spoleenskho uspodn. Integrace je pojem, jen se vyuv pedevm pro jevy a procesy spojovn, spoluprce i srstn a sjednocovn individulnch samostatnch entit v jeden celek, kter je tvoen jednm celkem v systmu. Integrace je proces spojovn privtnch a sttnch struktur pod dohledem sttu i irok mezinrodn obce.(Omarov,2009, str. 84) Podle P. Pavlka je: pojem integrace se pouv pedevm pro formy a procesy spojovn, sluovn poppad srstn pvodn izolovanch nebo samostatnch jednotek v jedin a vnitn jednotn systm, jim se vytv nov celek. (Pavlk 2000, str. 87) Opakem integrace je desintegrace, kter vyjaduje rozpad njakho celku. Pro spnou integraci je nutn mt spolen zjmy a postoje vychzejc z konsensu jednotlivch entit. Existuje nkolik typologi integrace, jednu napklad uvd Johnston, Gregory a Smith, kte rozdluj integraci na formln a neformln.
7 Z eckch mstskch stt napklad Sparta ovldla v 8.-7. stolet p.n.l. okoln msta v rmci Lakedaimonsk symmachie znm jako Peloponsk spolek.

23

Rozdlem mezi nimi je fakt, e formln integrace vznik z vsledku jednn, kter jsou pedem plnovna. Jinou typologii integranch proces zmiuje Omarov a uvd pt zkladnch typ: mezisttn univerzln organizace (Organizace spojench nrod, Mezinrodn mnov fond, Svtov obchodn organizace, atp.) mezisttn organizace regionlnho a meziregionlnho charakteru (Organizace pro hospodskou spoluprci a rozvoj, atp.) mezinrodn ekonomick organizace fungujc v oblasti svtovho trhu (OPEC, mezinrodn dohody, atp.) mezinrodn ekonomick organizace pedstavujc poloformln charakter (G8, atp.) rzn obchodn ekonomick a naun-mechanick organizace (Omarov, 2009) Z akademick obce se procesy integrace zabval Barbaga, Pavlk, Johnston, Gregory, Smith, Antoszewski, Herbut, indler a dal. Krom klasickho typologickho dlen integrac se pi vzniku a prbhu integrac hodnot faktory integrace, kter ji pmo i nepmo ovlivuj. Jednu z takovch teori o faktorech integrace zmiuje prof. Sleptenko, kter rozdluje ti zkladn smry faktor ovlivujc integrace. Jako prvn definuje ekonomick a technologick faktory, do kterch pat faktory, jako jsou: investice, modernizace, infrastruktura, produkce, ekonomick struktura zem astncch se integrace atd. Jako druh uruje politick a administrativn faktory ovlivujc proces integrace. Do tto skupiny zaazuje napklad historickou rivalitu i definovn cesty rozvoje. Poslednmi jsou faktory vnj, kter se tkaj aktr, kter nejsou soust integrace, ale maj zjmy v danm teritoriu, jde pedevm o geopolitick zjmy jinch aktr. V prostoru Stedn Asie existuje cel ada integranch seskupen, kter se sna pispt k rozvoji v regionu a prosadit spolen cle. Problm, kter vrazn ovlivoval integran procesy ve stedoasijskm prostoru za poslednch dvacet let, byl pedevm v tom, e po rozpadu Sovtskho svazu na nkolik novch nezvislch stt a samostatn Rusko, mla tato desintegrace vliv na spoleenskou elitu, diplomatickou elitu, intelektuln elitu a elity dal, kter byly pedevm rusk nrodnosti, a velk st z nich se vrtila do hranic novodobho Ruska. Tato elita, kter byla hnacm motorem nov vzniklch zem, chybla, a neml ji kdo zastoupit, proto dochzelo bhem poslednch dvaceti let k tomu, e bylo podepisovno mnoho smluv, mezinrodnch dohod, ale k jejich naplnn mlokdy dolo. V souasn dob se do poped dostv nov vychovan diplomatick elita, kter si je vdoma mezinrodnho prva a jeho podstaty a dodrovn, co by mohlo zvit anci pro nastaven lepch standard v dodrovn a plnn smluvnch zvazk. Integran procesy ve Stedn Asii maj rovn dlouholetou tradici, mezi nejvznamnj pat Organizace centrln asijsk spoluprce (CACO), kter vznikla 24

v roce 2002 a jejmi leny jsou Kazachstn, Uzbekistn, Kyrgyzstn a Tdikistn. anghajsk kooperan organizace (OS), kter vznikla v roce 2001 a jejmi leny jsou stty: Rusko, na, Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn a Uzbekistn. Mezi dal organizace pat Organizace ekonomick spoluprce (ECO), kter vzniklo pvodn jen spojenectvm t stt: Turecko, Pkistn a Turecko v roce 1985, ale pozdji v roce 1992 se rozili o Afghnistn, zerbjdn, Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn a Uzbekistn.

vliv AnghAjsk kooperAn orgAnizAce nA podnikn

Koeny tohoto integranho seskupen sahaj do druh poloviny devadestch let minulho stolet, kdy se nejprve pt zem (vichni lenov krom Uzbekistnu) setkalo v anghaji, aby podepsali memorandum o spoluprci. Tato multilaterln a bilaterln jednn mezi Ruskem, nou, Kyrgyzstnem, Kazachstnem a Tdikistnem se neoficiln nazvali schzkami anghajsk ptky. anghajsk summit se uskutenil 14. 15. ervna roku 2001. Druh den jednn, tedy 15. ervna, byla zaloena mezivldn a mezinrodn organizace anghajsk kooperan organizace. lensk stty zaujmaj plochu vce ne 30 milin km2, co je 3/5 z Euroasijskho prostoru, poet obyvatel pesahuje 1,4 miliardy, co je piblin celosvtov populace. Pracovnm jazykem se stala rutina a ntina. V souasn dob jsou leny tyto stty: Rusko, na, Kazachstn, Kyrgyzstn, Tdikistn a Uzbekistn, mezi pozorovateli jsou zem jako Mongolsko, rn, Pkistn a Indie. V roce 2009 na summitu v Jekatrinburgu byly pizvny nov dv zem jako partnei dialogu - r Lanka a Blorusko. Spojen stty podaly v roce 2005 o lenstv, ale bylo jim zamtnuto. (Sectsco, 2010 [online]) Hlavnm clem bylo zeslen vzjemn dvry, zeslen dobrch ptelskch sousedskch vztah mezi leny OS. Smlouva doporuovala efektivn spoluprci mezi vemi lenskmi stty v politick, ekonomick, obchodn, vdeck, technologick, kulturn, vzdlvac, energetick, komunikan oblasti a dalch oblastech. Ti roky po podepsn deklarace o OS je oficiln zahjen provoz exekutivnho orgnu. Sekretarit se nachz v Pekingu. Rovn sdlo Regionlnho antiteroristickho centra se nachz v Takentu. Mezi hlavnmi faktory integrace bylo zachovn souasnch hranic, a to pedevm bojem proti terorismu a separatismu. Spoluprce se soustedila na peshranin spoluprci. Pozdji se spn zan do aktuln agendy dostvat vojenskopolitick a ekonomick spoluprce, kter maj dominantn vliv na souasn dn v organizaci.

25

Geopolitick rozloen sil v organizaci nen vyrovnan. V ele stoj dva velc svtov vojent a ekonomit akti: Rusko a na, bez nich by spoluprce mla jin rozmry a formy. V souasn dob dochz k oddlovn spolenho diskurzu Ruska a ny, kdy Rusko prosazuje spe vojenskopolitickou spoluprci a na se sna o zven svho vlivu na teritoriu Stedn Asie pedevm v ekonomick a obchodn innosti. lensk struktura anghajsk kooperan organizace nen vyrovnan v politickm, ekonomickm, vojenskm, demografickm ani socilnm potencilu. Mezi regionln velmoc me zaadit Kazachstn, kter pevyuje zbyl stedoasijsk stty rozlohou a mnostvm nerostnch surovin. Ambice na regionln velmoc si v devadestch letech snail udret Uzbekistn, pedevm v dsledku demografickmu stavu populace. K prvnmu roziovn agendy anghajsk kooperan organizace dolo v roce 2006 a v roce 2007, kdy dolo o rozen o sociln, humanitrn a kulturn agendu, ale tak vznikl energetick a jadern klub. (Sectsco, 2010 [online]) Vzhledem k irok psobnosti tto organizace, kter pedevm funguje na rovni setkvn hlav zem lenskch stt, porady ministr, ale i expert na jednotliv tmata, vznik tak prostor pro domlouvn spolench projekt, a tm i zakzky pro jednotliv subjekty. Integran seskupen tedy pomoc mkk diplomacie e problmy a poskytuje prostor pro nezvisl ekonomick subjekty, kter nsledn e vytyen priority. Akti vyuvaj anghajskou kooperan organizaci k ovlivovn vech regionlnch otzek, k rozvoji vlastnch vztah s partnery, co pispv k jejich prosperit a stabilit a uplatuj sv strategick zjmy na loklnch zdrojch. V souasn dob je integran seskupen pedevm geopolitickm nstrojem Ruska a ny, kdy za posledn dva roky se projevuj dva potencionln smry vvoje. Rusk federace preferuje vojenskopolitickou spoluprci se leny a rovn se nkdy v ruskch zdrojch hovo o vojenskopolitick alianci postaven po boku i proti NATO. V nskm pojet je organizace pedevm prostedkem pro ekonomickou spoluprci a vojenskopolitick integrace nen prioritnm bodem spoluprce. (Kurmanov, 2009) Role obchodu Ruska a ny se zemmi Stedn Asie je jednm z hlavnch cl bilaterlnch a multilaterlnch jednn v rmci ekonomickch otzek v oblasti anghajsk kooperan organizace. V kontextu hlavnch loh geoekonomick spoluprce mezi lenskmi zemmi OS meme najt nsledujc postulty, kter meme povaovat za konstantn. V prvn ad nelze podceovat obchod, kde se rozvj spoluprce a vzjemn investice, vznamnou roli hraje transportn a tranzitn aspekt. V druh ad nelze zapomnat na bilaterln obchod v souinnosti s multilaterlnm obchodem. (Ottmr 2008, s. 58) 26

V rmci setkvn pedstavitel a hlav jednotlivch lenskch zem byla vytvoena Obchodn rada anghajsk kooperan organizace v roce 2006, kter spolen se summity sttnk definuje a pipravuje projekty, kter se maj v regionu Stedn Asie uskuteovat. V minulm roce byly domluveny projekty v rznch oblastech: obchodn ekonomick objekty (4) finann investin projekty (12) naun-technologick projekty (17) zemdlsk projekty (11) transportn komunikan projekty (17) (Kaukenova, 2009 [online])

V pspvku a v pednce zmnm jen nkter z nich. Mezi velmi zajmav projekty pat transportn komunikan projekty, kter obsahuj celou adu monost pro podnikatelsk subjekty zskat zakzku. S ohledem na infrastrukturn s jednotlivch lenskch stt dolo k vypracovn projekt pro zlepen pstupnosti pohybu osob, slueb a zbo v oblasti pedevm spojujc Rusko a nu se Stedn Asi. O tom svd naplnovn projektu silnin pepravy mezi msty Volgograd a Kungrad, rovn mezi msty O a Kagar, nebo Bratrstvo a Kagar. Mezi dal projekty z oblasti transportn komunikan pat rozvoj eleznin st mezi nou, Kyrgyzstnem a Uzbekistnem.

zvr
Vznik a rozvoj anghajsk kooperan organizace reprezentuje novou formu pohledu na dn ve Stedn Asii a sousednch regionech. Nejvce zainteresovanmi stty v organizaci jsou Rusko a na, kter pouvaj OS jako jednu z metod pro posazovn svch zahranin politickch, ekonomickch a bezpenostnch zjm. anghajsk kooperan organizace spluje vechny poadavky statusu regionln organizace pod Chartou OSN a prva o mezinrodnch organizacch. Integran seskupen anghajsk kooperan organizace uplatuje vliv na podnikn na teritoriu Stedn Asie. S ohledem na zastoupen zem je zejm, e podnikatelsk subjekty budou a jsou vybrny jen z jejich zkladen. Velk potencil pro evropsk spolenosti je znalost know how, se kterm se mohou uplatnit v plnovanch projektech ve Stedn Asii.

zdroje:
Interview with journalists from the G8 countries. Recorded on July 1, Kremlin.ru, July 3, 2008 Central Asia: SCO Leaders Focus on Energy, Security, Cooperation, Eurasia Insight, August 16, 2007. [cit. 2008-01-15]. Dostupn na: www.eurasianet.org, accessed January 15, 2008 27

Michael Raith and Patrick Weldon, Energy Cooperation and the Shanghai Cooperation Organization: Much Ado about Nothing? April 25, 2008. Dostupn na: www.eurasianet.org Antonenko, O.: The EU should not ignore the Shanghai Co-operation Organisation, Center for European Reform, Policy brief, May 2007 Weitz, R.: CHINA-RUSSIA SECURITY RELATIONS: STRATEGIC PARALLELISM WITHOUT PARTNERSHIP OR PASSION. Strategic Studies Institute, United States Army War College. August 2008. ISBN 1-58487-360-4 Wishnick, E.: RUSSIA, CHINA, AND THE UNITED STATES IN CENTRAL ASIA: PROSPECTS FOR GREAT POWER COMPETITION AND COOPERATION IN THE SHADOW OF THE GEORGIAN CRISIS. Strategic Studies Institute, United States Army War College. February 2009. ISBN 1-58487-379-5 Alexandrov, J. G.: Moet li Rossija sta jevroazijatskim tigrom. 1. vyd. Moskva: RAN. In: Dlnho vchodu, 2007. 480 s. ISBN 978-5-89282-311-1 Gadajev, K. S.: Geopolitieskije gorizonty Rossii: kontury novogo miroporjadka. 1. vyd. Moskva: Ekonomika, 2007. 751 s. ISBN 978-5-282-02716-7 Omarov, N. M.: Sovremenije medunarodnyje otnoenija i mirovaja integracija. 1. vyd. Biskek, 2009. ISBN 978-9967-424-65-4 Kaukenova, T.: Potencial anghajskoj organizacii sotrudniestva kak mechanizma regionalnoj ekonomieskoj integracii v Centralnij Azii. [online 12.2.2010]. Dostupn na: http://www.easttime.ru/reganalitic/1/215.html Ottmr, A.: anghajsk kooperan spoluprce. Ostravsk univerzita, 2008; diplomov prce Osobn rozhovor s p. K. Z. Kurmanovom, pedsedom parlamentu Kyrgyzstnu, prosinec 2009 Jehlika Tome Pavlk: Stt, prostor politika: vybran otzky politick geografie. 1.vyd. Praha, 2000. 274s. ISBN 80-238-5566-2 Antonentko, O.: The EU should not ignore the Shanghai Co-operation Organisation. Center for European Reform, Policy brief, May 2007 Azovskij, I.L.: Kitaj i strany Centralnoj Azii: Ekonomieskije otnoenija. Vchod. Moskva 2005 28

anchajskaja organizacija sotrudniestva. [online]. [cit. 2010-02-20]. Dostupn na: http://www.setsco.org/ Central Asian Gateway. [online]. [cit. 2010-02-20]. Dostupn na: http://www. cagateway.org Institut of Public Policy. [online]. [cit. 2010-02-20]. Dostupn na: <http://ipp.kg Voljatko, A.V.: Problemi stanovlenija anchajskoj organizacii sotrudniestva i vzaimodjstvija Rossiji i Kitaja v Centralnoj Azii. 1.vyd. Moskva: RAN, 2005. 214 s. Voljatko, A.V.: anchajskaja organizacii sotrudniestva: Vzaimodejstvie vo imja razvitija. 1.vyd. Moskva: RAN, 2006. 150 s. Olcott, M.B.: Central Asias Second Chance. 1.vyd. Washington: CEIP, 2005. 390 s. ISBN 0-87003-217-8 Itok, R.: Politick geografia a geopolitika. 2. vyd. Preov: Preovsk univerzita v Preov, 2004. 392 s. ISBN 80-8068-313-1 Vdecko-vzkumn pobyt na Fakult geografie, Kazachstnsk nrodn univerzit al-Farabi, pod vedenm dkana prof. S. M. Nadyrova

29

Ing. Viktor boreck, Csc. nosti spoluprce SR s Kazachstanom Obchodno-ekonomick oddelenie pri Zastupiteskom rade SR v Alma Ate/ Kazachstane email: obeo.almaata@economy.gov.sk, obeo.almaty@mail.ru

AbstrAkt:
Kazachstan je makroekonomicky stabilizovan krajina, zvisl od exportu minerlnych produktov a farebnch kovov a od importu strojov, zariaden a dopravnch prostriedkov. Monosti spoluprce SR s Kazachstanom s iastone obmedzen vekou vzdialenosou a vysokmi prepravnmi nkladmi, ale zvisia predovetkm od zujmu podnikateskch subjektov oboch krajn. Pre zlepenie obchodno-ekonomickch vzahov je potrebn zvi aktivity pri zskavan osobnch kontaktov. ast osobn obchodn rokovania v Kazachstane mu by zkladom budcej kvalitnej obchodnej spoluprce medzi slovenskmi a kazaskmi firmami. Kov slov: Kazachstan, export, spoluprca, podnikanie v Kazachstane

AbstrAct:
Kazakhstan is a macroeconomically stabilized country dependent on export of mineral products and non-ferrous metals and import of machines, equipment and vehicles. The opportunities for cooperation of the Slovak Republic with Kazakhstan are partially limited by a large distance and high transportation costs, but they depend above all on the interest of the business entities of both countries. In order to improve the business-economic relations it is necessary to promote activities to gain personal contacts. Frequent business negotiations in Kazachstan in person may serve a base for future quality business cooperation between Slovak and Kazakh companies. Keywords: Kazakhstan, export, cooperation, doing business in Kazakhstan

nosti spoluprce sr s kAzAchstAnoM

Kazachstan mono povaova za makroekonomicky stabilizovan krajinu s rozvinutm aobnm priemyslom a silnou ponohospodrskou vrobou (extenzvnou). Celkov objem zahraninch investci u v prvch rokoch nezvislosti Kazachstanu za roky 1991 a 1993 predstavoval 1,2 mld. USD, aj napriek negatvnym javom ako s: korupcia, nejednotn interpretcia zkonov, kvty na udeovanie pracovnch povolen, byrokracia, saen komunikcia s radnkmi na nich rovniach a tie nedostaton infratruktra. Za rok 2004 to u bolo 5,5 mld. USD, avak v roku 30

2005 dolo k poklesu na 1,6 mld. USD. V roku 2008 ron prlev PZI do Kazachstanu predstavoval 20,1 mld. USD. Za prv polrok 2009 prilo do Kazachstanu 7,7 mld. USD PZI, z toho do aobnho priemyslu 2,1 mld. USD, do vroby a spracovania 388,3 mil. USD, do vroby a distribcie elektriny, plynu a vody 174 mil. USD. Celkov objem PZI do Kazachstanu za obdobie 2003 - polrok 2009 - dosiahol 97,6 mld. USD. Najvmi investormi v priemysle ropy a plynu v Kazachstane s USA, Franczsko, Turecko, V. Britnia, Taliansko, Nrsko a Nemecko. V oblasti metalurgie s to Jun Krea, V. Britnia, Japonsko, Kanada a India. Kazachstan dosiahol v roku 2007 rast HDP 8,5 %. Rast bol podporen svetovmi cenami komodt na trhu a rastom domcej spotreby. Z vekej miery sa na om podieali stavebnctvo a finann sektor, ktor prispeli - v priemere 40 % k ekonomickmu rastu vygenerovanmu domcim sektorom. V roku 2008 rast HDP predstavoval iba 3,2 %. Spomalenie rastu spsobila svetov finann krza, ktor sa v Kazachstane zaala prejavova od augusta 2007 (hypotekrna krza). V 2009 roku dosiahol rast HDP rove 1,0 %. Ekonomika ttu je naalej zvisl od ropnho a plynrenskho priemyslu, ktor sa podieaj 30 % na tvorbe HDP. Viac ako 70 % exportu tvor ropa a plyn, preto hlavnm cieom Kazachstanu je diverzifikcia ekonomiky, m by sa znila jeho zvislos na uhovodkovch sektoroch. V dsledku tejto zvislosti m kazachstansk ekonomika svoje slab miesto spojen s nhlym poklesom cien ropy, o m za nsledok pokles rastu HDP. Kazachstan sa nachdza na druhom mieste vo svete, o sa tka tempa rastu exportu ropy za poslednch p rokov. V sasnosti Kazachstan a 1,3 milinov barelov ropy za de a vyva viac ako jeden milin. aba polovice kazaskej ropy je produkovan z troch ropnch nlezsk Tengiz, Uzen a Karaaganak. V roku 2015 sa oakva, e aba dosiahne 3,5 milina barelov/de, z ktorch tri miliny pjdu na export. Plnuje otvori ropn loisk v Buzai, Sazankuraku, Saztobe, Airankole. abu na najvom kazaskom poli Kaagan, ktorho geologick zsoby sa odhaduj na dve miliardy ton zemnho plynu a ropy, realizuje predovetkm medzinrodn konzorcium veden talianskou firmou Eni SpA.

31

 Tabuka: Zkladn makroekonomick ukazovatele ekonomiky Kazachstanu

Ukazovate HDP, mld. tenge Rast HDP, % k predchdzajcemu roku HDP na obyvatea, USD poda oficilneho kurzu Index spotrebiteskch cien, % dec.k dec. predch.roku Index rastu cien vrobcov priemyselnch tovarov, % k predchdzajcemu roku Vvoz tovarov (FOB), mld. USD Dovoz tovarov (FOB), mld. USD Rozpotov deficit v % k HDP Celkov zahranin dlh, mld. USD Investcie do zkl. kapitlu, mld. tenge Investcie do zkladnho kapitlu, % k predchdzajcemu roku Objem priemyselnej produkcie (prc, sluieb), mld.tenge % k predchdzajcemu roku Hrub ponohospodrska produkcia, mld. tenge % k predchdzajcemu roku Priemern nominlna mesan mzda, tenge Rast platu oproti predchdzajcemu roku Kurz tenge/USD, ron priemer Kurz tenge/EUR, ron priemer 99,5 32652 126,5 136,04 169,04 2004 5870,1 109,6 2770 106,7 23,8 20,1 12,8 - 0,3 32,7 1531 106,0 3734,0 110,1 2005 7457,1 109,7 3703 107,5 20,3 27,8 17,4 0,6 43,4 2205 122,1 5124,1 104,6 763,2 107,3 44956 126,1 132,88 165,42 2006 9762,7 110,6 5192 108,4 14,6 38,3 23,7 0,6 73,5 2810 110,6 6484,9 107 850,8 104,5 53558 119,1 126,09 158,27 3234,2 108,2 7703,8 104,5 1069,6 108,4 59651 125,0 120,7 173,9 8802,5 102,2 1316,4 94,4 59722 100,1 120,3 177,0 3836,1 4546,9 102,1 8952,2 101,7 1620,3 113,8 66890 112,3 147,5 205,7 2007 10592,5 108,5 6796 118,8 31,9 47,8 32,8 -1,6 2008 10931,5 103,2 8514 109,5 -18,6 71,2 37,9 2009 15887,8 101,2 6737 107,3 -22,0 43,2 28,4 4,4

 Zdroj: ttny tatistick vbor RK, Centrlna banka RK (daje nie s v porovnatench cench)

32

socilno-ekonomick rozvoj k AzAchstAnu zA rok 2009

Objem priemyselnej vroby za janur - december 2009 predstavoval 8 925,2 mld. tenge v bench cench a v porovnan s rovnakm obdobm 2008 vzrstol o 1,7 %. Vroba sa zvila v aobnom priemysle o 6,1 %, naopak klesla v spracovateskom priemysle o 4,5 % a pri vrobe a distribcii elektrickej energie, plynu a vody o 1,9 %. Inflcia (index spotrebiteskch cien) dosiahla 106,2 %. Ceny na potraviny vzrstli o 3,0 %, na nepotravinrske tovary o 8,6 % a na platen sluby o 8,4 %. Ceny vrobcov priemyselnej produkcie vzrstli o 31 %. Priemern mesan plat za janur - november 2009 predstavoval 66 890 tenge, o predstavuje nominlny medziron nrast 12,3 % (6,1 % relne). Priemern mesan prjem obyvatestva za janur november 2009 predstavoval 35 140 tenge na osobu, o predstavuje nominlny medziron nrast o 12,1% (6,0 % relne). Poet nezamestnanch v decembri 2009 (odhad) dosiahol 532,9 tis. osb, rove nezamestnanosti dosiahla 6,3 % ekonomicky aktvneho obyvatestva. Pritom na radoch prce je ku koncu decembra 2009 zaregistrovanch len 53,4 tis. nezamestnanch, o predstavuje podiel 0,6 % z ekonomicky aktvneho obyvatestva. rady prce tu neplnia svoju funkciu, ako je zvykom napr. v Eurpe. Objem hrubej ponohospodrskej produkcie za janur - december 2009 v bench cench dosiahol 1 620,3 mld. tenge a v porovnan s rokom 2008 vzrstol o 13,8 %. Celkov objem prepravy tovarov za janur - december 2009 dosiahol 336,8 mld. tkm a v porovnan s rokom 2008 klesol o 8,9 %. Objem maloobchodnho obratu (bez spolonho stravovania) v decembri 2009 v porovnan s novembrom 2009 sa zvil o 15,3 %. Za mesiace janur - december 2009 dosiahol 2 525,3 mld. tenge a v porovnan s rokom 2008 sa znil o 3,9 %. Objem investci do zkladnho kapitlu za janur - december 2009 predstavoval 4 546,9 mld. tenge, o je o 2,1 % viac ako v roku 2008. Poda stavu k 1. 1. 2010 je v republike zaregistrovanch 298 028 prvnickch osb, z oho s potom do 50 zamestnancov je 282 503. innch prvnickch osb je 188 800, z nich je 174 250 podnikov s potom do 50 zamestnancov. Prjmy ttneho rozpotu RK, poda dajov MF RK, k 1. decembru 2009 dosiahli 3 167,7 mld. tenge, vdavky 3 437,2 mld. tenge. V porovnan s rovnakm obdobm roku 2008 prjmy klesli o 11,1 % a vdavky o 8,0 %. Poda dajov Nrodnej banky RK, very bnk druhej rovne do ekonomiky Kazachstanu ku koncu novembra 2009 dosiahli 7 822,4 mld. tenge a v porovnan s rovnakm obdobm minulho roku vzrstli o 5,8 %. Podiel dlhodobch verov predstavuje 84,6 % a podiel verov v cudzej mene 49,9 %. Objem depozitov ku koncu novembra dosiahol 6 257,9 mld. tenge, o je o 20,1 % viac ne v rovnakom obdob roku 2008. Depozity obyvatestva predstavovali 1 806,9 mld. tenge, o je rast o 25,2 %. 33

zAhrAnin obchod k AzAchstAnu

 Tabuka: Obchodn bilancia Kazachstanu za roky 2003 2009 vvoz, dovoz a saldo v mil. USD
Rok Vvoz Dovoz Obrat Saldo 2003 12 927 8 409 21 336 4 518 2004 20 096 12 781 32 877 7 315 2005 27 849 17 353 45 202 10 496 2006 38 250 23 677 61 927 14 573 2007 47 755 32 756 80 511 14 999 2008 71 184 37 889 109 073 33 295 2009 43 196 28 409 71 605 14787 Index 09/08 60,7 75,0 65,6

 Zdroj: ttny coln vbor KR Kazask zahranino-obchodn obrat v roku 2009 dosiahol 71,6 mld. USD, o predstavuje 34,4 % percentn pokles v porovnan s rokom 2008, z oho 43,2 mld. USD tvoril vvoz (pokles o 39,3 %) a 28,4 mld. USD dovoz (pokles o 25 %). Kazask zahranin obchodn obrat v roku 2009 s krajinami Eurpskej nie dosiahol objem 28,8 mld. USD (40,2 % z celkovho obratu) a so ttmi SN objem 18,8 mld. USD (26,3 %). Najvznamnejmi obchodnmi partnermi boli Rusko (17,4 %), na (13,2 %), Taliansko (12,0 %), Franczsko (5,4 %) a Ukrajina (4,8 %). Vo vvoze z Kazachstanu v roku 2009 prevldali minerlne produkty s podielom 74,0 % (v roku 2008 bol ich podiel 73,0 %). Podiel ostatnch tovarov bol nasledujci: nedrahocenn kovy 12,7 % (15,2 %), chemick produkcia 5,3 % (3,4 %), potraviny 3,8 % (4,2 %), stroje, zariadenia a dopravn prostriedky 0,9 % (1,7 %). V dovoze do Kazachstanu v roku 2009 prevldali stroje, zariadenia a dopravn prostriedky 39,5 % (v roku 2008 bol ich podiel 38,6 %). Podiel ostatnch tovarov bol nasledujci: nedrahocenn kovy 20,1% (16,8 %), minerlne produkty 10,7 % (15,8 %), chemick produkcia 12,1 % (6,8 %), potraviny 8,7 % (7,9 %).  Tabuka: Vvoj zahraninho obchodu medzi Slovenskom a Kazachstanom
Ukazovate / rok v tis. EUR Export Import Obchodn obrat Obchodn bilancia 2004 31 158 16 943 48 101 14 215 2005 32 128 11 169 43 297 20 959 2006 49 446 18 512 67 958 30 934 2007 61 219 27 925 89 143 33 294 2008 43 592 21 026 64 618 22 566 2009 32 038 6 268 38 306 25 770

 Zdroj dajov: SR, MH SR

34

Kazachstan z hadiska objemu zahranino-obchodnej vmeny v roku 2009 zaujmal spomedzi krajn SN tvrt miesto za Ruskou federciou, Ukrajinou a Bieloruskom. Vzjomn obchodn obrat v roku 2009 v porovnan s rokom 2008 klesol o 40,3 %, a to najm kvli poklesu slovenskho exportu o 26,2 % a vznamnmu poklesu importu o 70 %. Pokles vzjomnho obchodu bol ovplyvnen svetovou finannohospodrskou krzou, ktor sa v Kazachstane zaala prejavova od augusta 2007 a takisto poklesom cien zkladnch exportnch komodt Kazachstanu.

odporAniA pre slovenskch podnikAteov

V Kazachstane je v prvom rade dleit si njs serizneho obchodnho partnera, ak firma nem zujem otvori si priamo poboku v tte. Obchod funguje cez osobn vzahy a kontakty, o logicky vychdza z zijskej tradcie. V praxi to znamen, e emailov komunikcia funguje vemi zle (dokonca aj so ttnymi organizciami, nielen so skromnmi firmami). Materily a dokumenty v inom jazyku ako ruskom s celkom nevhodn (znalos anglitiny je slab a pracovn disciplna pracovnkov takisto). Znamen to, e iadna administratvna sila sa nebude trpi prekladom a takisto sa nebude zaobera anglicky napsanmi mailami, faxmi a pod. Telefonick, faxov, emailov komunikcia funguje zle. Kazachstan je teritrium, do ktorho v prpade obchodnho zujmu slovenskej firmy je nevyhnutn cestova a to nielen raz, ale pravidelne. o sa tka zastpenia slovenskej firmy v krajine, je vhodn ma priamo v teritriu aspo jednho svojho pracovnka (obana SR alebo kmeovho zamestnanca firmy), z dvodu lepej monosti kontroly behu firmy a zmenenia rizika neprjemnch nsledkov pre slovensk firmu. Zrove je vak potrebn i miestna sila (najlepie vo funkcii viceprezidenta firmy), ktor rozumie pomerom a chpe niektor vzahov nuansy (rodinn, politick, nrodnostn at.). Treba si uvedomi aj to, e v sasnosti sa stle viac presadzuje kazask jazyk a v blzkej budcnosti bude potrebn vies v om tovnctvo. Reklame sa v Kazachstane udeuje dostaton pozornos. Obyvatestvo je prve v tdiu, ke na reklamu zosilnene reaguje (na rozdiel od reklamou unavenho zpadu). Niektor slovensk firmy neuspeli na trhu prve pre svoju neochotu investova do reklamy. Reklamn spolonosti v Kazachstane ponkaj reklamn a tlaov sluby. Kad rok rast zisky z reklamy, ktor je silnm prostriedkom na prezentciu tovarov a sluieb zo vetkch sfr biznisu. Obchodn stretnutia s kazaskm partnerom je vhodn pripravova s dostatonm asovm predstihom, ale aj tak sa asto stva, e sa termny stretnut menia. Obyajne sa stva, e pri dohadovan termnu stretnutia kazask strana zaujme stanovisko ke prilette, potom sa dohodneme na presnom ase stretnutia.

35

Rokovania je lepie realizova prednostne v ruskom jazyku a je vhodn ma pripraven prospekty a materily tie po rusky. Rokovanie v anglickom jazyku je tie mon, ale iba s mladmi partnermi alebo prostrednctvom tlmonka. Pri rokovaniach je vemi dleit osobn kontakt. Najvhodnejie je vyui monos sprostredkovania alebo odporania spolonho znmeho (mnoh kontakty s zaloen na vzahoch z predchdzajcich truktr alebo rodinnch vzahoch). Je treba rta s istou dvkou nezodpovednosti, nedochvnosti, nedostatonho alebo nedostatone rchleho chpania. Niekedy to je hra, priom to vyzer ako spomalen chpanie. Takisto treba rta s uritou dvkou arogancie najm vo vysokch, tzn. zmonch kruhoch. Napriek istej, z eurpskeho pohadu zaostalosti, netreba miestnym uom naznaova vlastn nadradenos. Zrove ale nie je vhodn rokova v niej submisvnej polohe. plne nevhodn je prejavova vek slunos, kee naprklad slunos je v tejto tradine patriarchlnej spolonosti chpan skr ako slabos. Miestni obchodnci vak rchlo vyctia profesionalizmus, ktor si via. Je dobr vedie zaujmavo a ptavo rozprva, tradin s prpitky. Vhodn je obdarova drobnou pozornosou, napr. kritov sklo, kniha, brora o Slovensku a pod. V Kazachstane v obchode ete u mnohch podnikateov neexistuj relne predstavy o cench. Eurpsky tovar sa im zd asto drah. Nechpu naprklad existenciu dopravnch nkladov a pod. Maj veobecne skreslen predstavy o cench a kvalite tovaru. Vemi zle vplva na predstavy o cench nsky tovar. Miestnym obchodnkom ete stle ni nehovor notoricky znma frza nie som tak bohat, aby som si kupoval lacn veci. Avak aj tu u ide posun k lepiemu, najm s prlevom mladch vzdelanch profesionlov do obchodnej sfry (deti mnohch bohatch Kazachov s absolventi poprednch vysokch kl USA a Eurpy). Niekedy slovensk firmy reaguj vemi neprune na poiadavky kazaskch partnerov, m sa pripravuj o monos vvozu do Kazachstanu. asto je potrebn motivcia vo forme zavy na prv dodvku, prpadne formou skobnho prepoiania zariadenia alebo vystavenia fungujcej vzorky (v prpade dveryhodnch firiem). Kazask obchodnk sa potrebuje presvedi o kvalite ponkanho tovaru. Internetov katalgy a zaslan cennky nie s preho dostatone presvediv. Jednoznane tu funguje moment, e obchodnk chce tovar vidie a vyska. Cenov politika je v poslednom obdob diktovan expanziou lacnch nskych vrobkov. Kazai asto neklad draz na kvalitu alebo na ekologick parametre, a preto asto nakupuj lacn a menej kvalitn tovary. V poslednom obdob vak vznik strach zo vetkho, o je spojen s nou a kazask obchodnci zanaj dva prednos eurpskym tovarom.

36

Mgr. Milan Gubka Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici e-mail: milan.gubka@umb.sk

AbstrAkt
Stredn zia je jednm zo svetovch reginov s vznamnm geostrategickm postavenm. Z tohto dvodu sa stva centrom zujmu viacerch svetovch a regionlnych aktrov. Eurpska nia sa taktie sna posilni svoje postavenie v tomto regine, i u politickou alebo ekonomickou iniciatvou. Prspevok analyzuje sasn stav obchodnch vzahov Eurpskej nie s reginom strednej zie. Taktie sa poka predstavi niektor postupy E v regine, umoujce prehbenie spoluprce v ekonomickej a politickej oblasti. Kov slov: stredn zia, Eurpska nia, obchodn vzahy, Stratgia pre nov partnerstvo

AbstrAct
The region of Central Asia is well known for its geostrategic role that puts it in the center of interest of world and regional powers. European Union tries as well to strengthen its position in this region, economically as well as politically. This paper analyzes the business relations between the EU and Central Asia and tries to present possible actions of the EU to reinforce the cooperation of these two regions. Keywords: Central Asia, European Union, business relations, Strategy for a New Partnership

rozvoj oBchodnch vzAhov e s reginoM strednej zie

stredn ziA regin strAtegickho vznAmu
Stredn zia je jednm zo svetovch reginov s vznamnm geostrategickm postavenm. Nachdza sa na kriovatke medzi Eurpou, Strednm vchodom, vchodnou ziou a junou ziou. Existuje viacero spsobov vylenenia tohto reginu, ale pre ely prspevku pouijeme najastejie vyuvan vymedzenie, a to ako zoskupenie piatich ttov, Kazachstanu, Kirgizska, Tadikistanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu. Tieto tty v sasnosti priahuj medzinrodn zujem najm z dvodu vskytu losk nerastnch surovn, obchodnho potencilu vychdzajceho z geografickej polohy ako aj celkovho globlneho vznamu. Aj napriek spolonm rtm v historickom vvoji, kultre a jazyku, tieto tty sa od 37

seba vrazne odliuj zemnm lenenm, obyvatestvom, a hlavne ekonomickou situciou. Celkov poet obyvateov v ttoch reginu je pribline 67 milinov. Najudnatejm ttom je Uzbekistan, s viac ako 27 milinmi. Najvm ttom, o do rozlohy je Kazachstan, ktor je deviatym najrozahlejm ttom sveta. Ako u bolo spomnan, v regine strednej zie sa nachdzaj vznamn loisk nerastnch surovn, konkrtne tri percent svetovch zsob ropy a sedem percent zsob zemnho plynu. Menej znme s vak ostatn nerastn suroviny, taktie dostatone zastpen v rmci reginu, najm urn, kde je Kazachstan na prvom mieste vo svete, mangn, chrm, uhlie, rdium, arzn, at. Taktie netreba opomen ani vemi vznamn ponohospodrsky potencil reginu. Rznorodos klmy umouje pestovanie irokho spektra rznych plodn. Najvznamnejie je pestovanie bavlny a penice. Kazachstan je jednm z najvch svetovch pestovateov a exportrov obilia. Stredn zia je jednou z najrodnejch oblast sveta na pestovanie zeleniny a ovocia. Vaka sboru vetkch tchto okolnost sa regin stva centrom zujmu viacerch svetovch a regionlnych aktrov. Eurpska nia je prve jednm z takchto aktrov, so zujmom o posilnenie svojho postavenia, i u politickou alebo ekonomickou iniciatvou.

politick iniciAtvA eurpskej nie

lensk tty E v roku 1992 rchlo reagovali na novovzniknut tty v strednej zii a zaali rokovania na bilaterlnej rovni s kadm ttom reginu v rmci Dohd o partnerstve a spoluprci (Partnership and Association Agreements PCA). Tie sa so vetkmi piatimi ttmi zaali realizova programy technickej pomoci TACIS. Samotn progres v rmci tchto programov bol vak vemi pomal a najm nekohzny. V prpade Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu vstpili dohody do platnosti po ratifikcii v roku 1999. Dohoda o partnerstve a spoluprci s Uzbekistanom bola iastone zruen po udalostiach v Andidane v roku 2005. K jej nslednej iastonej obnove prilo a v roku 2008. S Tadikistanom bola Dohoda podpsan a v roku 2004 a ratifikovan v roku 2009, najm z dvodu niekokoronej obianskej vojny. Dohoda s Turkmenistanom bola podpsan v roku 1998, avak k ratifikcii ete nedolo, kvli neshlasu Franczska a Vekej Britnie, kvli politickej situcii v tte. Predpoklad sa vak, e Dohoda bude ratifikovan v priebehu roka 2010. Obchodn bilaterlne vzahy E a Tadikistanu s upraven Doasnou dohodou o obchode a obchodnch veciach. Vetkch p ttov je sasou Veobecnho systmu preferenci E. Tento systm je zaloen na vytvoren uritho 38

obchodnho rmca, ktor by podporoval export stredozijskej produkcie na eurpsky trh. Pri sledovan nejakej jednotnej eurpskej politiky, je dleit nahliada na E ako na samostatn jednotku, obchodnho partnera a nie ako sstavu jednotlivch trhov. Obchodn vzahy s vak prevane tvoren jednotlivmi spolonosami a nie niou ako celkom. o sa vak tka samotnej politiky, je zrejm absencia uritho dlhodobho plnu, aj ke v roku 2007 zaala E posilova svoje postavenie v strednej zii a rozirova svoj ekonomick zujem. V sasnosti E predstavuje jednho z hlavnch obchodnch partnerov ttov stredozijskho reginu. Celkovo ale vzjomn vzahy ostvaj zaloen prevane na energetickch surovinch. Odhliadnuc od tohto sektora s ostatn oblasti zanedbvan, o dokazuje nerovnovha obchodnch vzahov tchto dvoch reginov. Eurpska nia je v sasnosti v situcii, kedy sa d poveda, e len had svoje pevn postavenie v strednej zii, v regine, kde mus eli exponencilnemu rastu ny, ako aj pretrvvajcemu, a tradin silnmu, vplyvu Ruskej federcie. Stredn zia vak predstavuje pre E limitovan trh. Poet obyvateov piatich ttov je nieo viac ako 60 milinov obyvateov, z ktorch je vina na rovni chudoby (s vnimkou kazaskej strednej vrstvy). D sa poveda, e v podstate iba Kazachstan zail urit ekonomick rast, s GDP per capita 11 369 USD, km Uzbekistan, Kirgizsko a Tadikistan maj GDP s hodnotami medzi 2 600 a 2 100 USD. (International Monetary Fund, 2009) Taktie neexistuje iaden spolon prvny rmec v strednej zii, kee iba Kirgizsko je vo WTO, Turkmenistan zatia ani nepodal iados o lenstvo, Tadikistan a Uzbekistan ete poda analz nebud dlho spa prstupov kritri. Jedinm monm kandidtom je Kazachstan. Aj tento fakt vplva negatvne na celkov zujem o zintenzvovanie spoluprce so ttmi reginu. Za elom rozvoja vzjomnch ekonomickch vzahov bola v roku 2007 Eurpskou radou prijat Stratgie pre nov partnerstvo, ktor si stanovila niekoko zkladnch cieov v regine, ako je naprklad podpora vstupu ttov do Svetovej obchodnej organizcie, viu dostupnos produktov z reginu strednej zie, podpora exportu, ekonomickej diverzifikcie a ekonomicko-obchodnch truktr, hlavne o sa tka rozvjania partnerstiev na rovni ttneho a skromnho sektora (European Union, 2007). Politick atmosfra v ase prijmania Stratgie bola ovplyvnen tromi faktormi: problmom logistiky dodvok poas prebiehajcej vojny v Afganistane, mjovm povstanm v Uzbeckom Andijane v 2005, a snahou o diverzifikciu zdrojov energetickch surovn po Rusko-Ukrajinskej plynovej krze v januri 2006. 39

E stanovila rozpoet pre Stratgiu na roky 2007-2010 vo vke 314 milinov , a pre nasledujce roky projektu 2010-2013 s navenm vo vke 356 milinov . Celkov predpokladan rozpoet Stratgie je tm pdom vo vke 719 milinov . (Emerson, Boonstra, 2010) Obchodn prtomnos E umouje sledovanie viacerch cieov v regine, i u snahu o diverzifikciu trhu a priemyslu alebo posilovanie intitcie obianskej spolonosti, o nsledne me znamena alie posilovanie eurpskej prtomnosti. Tie podpora prvneho ttu, rozvoj skromnho sektora a transparentnosti vo vldnut, ako aj rieenie otzok chudoby a zdrojov nestability. Ako u bolo spomenut, vzah E - stredn zia je zaloen na energetickom sektore. 80 % eurpskeho importu z Kazachstanu je ropa, z Turkmenistanu 90 %, Uzbekistan 30 %. Energetick sektor je vak zrove silnm geopolitickm nstrojom a preto je nron ho zaraova medzi klasick obchodn sfru. E je hlavnm obchodnm partnerom reginu strednej zie, avak je nutn to chpa ako sbor obchodnch vzahov s jednotlivmi ttmi. Keby ilo o samostatn tty, tak vzahy s Ruskom s najrozvinutejie, vychdzajc z jeho tradinho vplyvu v regine, s obchodnou bilanciou 21 mld. USD v roku 2007. alm partnerom je na, s obchodnou bilanciou 14 mld. USD a na treom mieste Nemecko so 7 mld. USD (European Commission, 2007). Partnerstvo tchto dvoch blokov je vak silne nerovnovne, pretoe km E ako celok predstavuje hlavnho obchodnho partnera strednej zie, napr. Kazachstan predstavoval 1 % eurpskeho importu a 0,5 % exportu, m sa zaradil na 29. miesto v zozname obchodnch partnerov. Ostatn tty reginu obsadili ete niie prieky (pozri tabuku). Zkladn bohatstvo reginu je zaloen na geografickom postaven a energetickch surovinch. Km E m viacero dvodov na rozvoj v strednej zii, je nepravdepodobn, e by sa t stala kovm obchodnm parterom v porovnan so severnou Amerikou a zijskmi ttmi.

40

 Tabuka: Postavenie krajn strednej zie ako obchodnch partnerov E a naopak

Postavenie ttu ako obchodnho partnera E (import, export) Kazachstan Uzbekistan Turkmenistan Tadikistan Kirgizsko 29. miesto (22., 36.) 79. miesto (69., 93.) 120. miesto (106., 122.) 142. miesto (116., 151.) 147. miesto (163., 133.) Postavenie E ako obchodnho partnera pre jednotliv tty (import, export) 1. miesto (2., 1.) 2. miesto (2., 1.) 3. miesto (1., 3.) 3. miesto (6., 1.) 4. miesto (3., 8.)

 Zdroj: European Commission, 2007 o sa tka samotnho bloku Eurpskej nie, pri tvorbe spolonch postupov sa objavuje jeden z hlavnch problmov, a to nekohzna politika E. Nemecko naprklad podporuje mal a stredn podniky, ktor s hlavnm dynamom jeho ekonomiky. Franczsko a Taliansko s na druhej strane zstancami vekch skromnch a ttnych podnikov. Pokia sa jednotliv lensk tty nedohodn na postupe, nebude mon vytvori jednotn rmec pre politiku E v strednej zii. A ako je badaten z inch prpadov v minulosti, zjednotenie politk a zujmov jednotlivch lenskch ttov je vemi nron. V sasnosti je vzah E zaloen prve na vekch spolonostiach, prevane obchodujcich v energetickom sektore. Mal a stredn podniky nemaj na trhu siln postavenie, o je demotivujcim prvkom pre investcie. Taktie pri porovnan s ostatnmi reginmi sveta nie je stredozijsk regin najziskovej mzda je pomerne vysok, technologick schopnosti s na padku, investin prostredie nie je najlepie a politick situcia vo vine ttov nestabiln. Objavuje sa tu vak aj alia dimenzia eurpskej prtomnosti v regine, a to urit snaha o europeizciu reginu. innos eurpskych spolonost v regine nemus by prvoplnovo postaven len na obchode a zisku, ale aj na podpore uritho modelu eurpskeho spsobu ivota a eurpskej trhovej ekonomiky, ktor repektuje socilne prva. Z dlhodobho hadiska by sa mohlo jedna o rozrenie takhoto modelu ivota na obyvatestvo strednej zie. Je vak ako predstaviten spoluprca naprklad Nemecka a Franczska pri vrobe automobilov a siastok, alebo v inch odvetviach ako napr. chemickom priemysle, strojrstve, at. Na druhej strane by vak bolo mon podpori spolonosti, i u finannmi vhodami, znenm dan, prvnymi vhodami pri zakladan spolonosti, at., o by mohlo podpori spoluprcu medzi spolonosami viacerch lenskch ttov a vytvori tak siln aliancie profitujce na stredozijskom trhu. 41

obchodn vzAhy vybrAnch ttov e so stredozijskm reginom

tty E s vak tie jednotliv prvky, ktor vytvraj celkov vzjomn vzahy E a strednej zie. o sa tka obchodu, najviac investci smeruje do Kazachstanu, ako ekonomicky najvyspelejieho ttu reginu. Nemecko, najsilnejia eurpska ekonomika a jedna z najsilnejch na svete, je kovm partnerom pri rozvjan vzahov E stredn zia. Vzjomn siln vzah Nemecka a Kazachstanu je iastone postaven aj na historickom zklade, kee ku koncu sovietskej ry ilo v Kazachstane odhadovane viac ako milin Nemcov. V sasnosti je tento poet znane ni, nieo viac ako 200 tisc. Obchodn bilancia v roku 2007 predstavovala 5,6 mld. . (Peyrouse, 2009) Nemecko, aj napriek zujmu o investovanie v energetickom sektore, had spsoby na posilnenie postavenia najm v priemyselnej vrobe, automobilovom priemysle, stavebnctve, vrobe elektroniky, ponohospodrstve, riaden a vzdelvan kvalifikovanej pracovnej sily. Na takto zujem odpoved aj politika Kazachstanu, ktor podporuje snahy Nemecka o investovanie v inch sektoroch ako je energetick. Zujem Nemecka vychdza aj z podstaty jeho ekonomiky, a to s hlavne mal a stredn podniky, ktor tvoria 80% jeho ekonomiky. Taktie je vak zrejm snaha o prienik do celho reginu po spenom etablovan sa v Kazachstane. Druhm najvm obchodnm partnerom v regine strednej zie je Uzbekistan, s ktorm obchodn bilancia predstavovala 329 mil. USD v roku 2007. (Peyrouse, 2009) Talianska ekonomika je poznaen silnmi regionlnymi kontrastmi, ale aj napriek vntornej ekonomickej nejednotnosti je efektvna pri vytvran fungujcich obchodnch vzahov so zahranim. Vaka spolonosti AGIP a jej prtomnosti v North Caspian Sea Consortium je Taliansko jednm z hlavnch obchodnch partnerov Kazachstanu. Obchodn bilancia v roku 2007 predstavovala 8,9 mld. USD. Spoluprca prebieha v rznych sfrach, od ponohospodrstva, cez ahk priemysel, a po potravinrstvo alebo stavebnctvo. Franczsko, napriek mnohm spolonm obchodnm znakom s inmi eurpskymi ttmi, m vznamn obchodn postavenie najm vaka svojej reputcii vo vinrstve, vrobe syrov, parfumov, kozmetiky, odevov a luxusnch doplnkov. Vek Britnia dova prevane prvotn suroviny, ako oce, me, vlnu, hnojiv, vzcne kovy, a exportuje prevane produkty spojen s transformciou priemyslu, inovcie, vedeck komponenty, transportn zariadenia, hi-tech zariadenia, optiku, chemick vrobky, ale aj potraviny a tabak. Vek Britnia sa rovnako sna o diverzifikciu svojich podnikateskch aktivt, a to rozvojom technolgi a vskumnch centier. 42

Vznamn postavenie na stredozijskom trhu m tie Holandsko. Holandsk ekonomika je tradine zvisl na zahraninom obchode. D sa poveda, e aj z toho dvodu zaali obchodova na novch trhoch v postsovietskom regine, a to najm vaka vyuitiu svojho postavenia ako poskytovatea leteckej prepravy. Medzi rokmi 1993 a 2008, preinvestovalo Holandsko v Kazachstane 39 mld. USD. Tieto investcie s hlavne v energetickom sektore, finannom sektore, transporte a komunikcich. Vzahy s Uzbekistanom na druhej strane vrazne prepadli. Km v roku 1996 obchodn bilancia predstavovala 200 mil. USD, v roku 2007 len 55,6 mil. USD. (Peyrouse, 2009) panielsky ekonomick rast predznamenva jeho vek ekonomick potencil v regine, kee vzjomn obchodn bilancia predstavovala 906 mil. USD v roku 2007, o bol dvojnsobok oproti roku 2005. Kazachstan exportuje najm nerastn suroviny a petrochemick produkty a importuje potraviny, alkohol, tabak, plasty, gumu, elektroniku. vdsko a Fnsko vyvaj prevane transportn zariadenia a telekomunikan produkty, ako aj drevrske a potravinrske vrobky. tty strednej a vchodnej Eurpy maj taktie svoj podiel na rozvoji ekonomickch vzahov E so strednou ziou. Slovensko a Slovinsko s v regine prtomn len okrajovo, avak Bulharsko a Rumunsko sa vrazne zaujmaj o energetiku, najm v intencich osi Kaspick more ierne more. Najaktvnejm partnerom stredozijskch ttov z tohto reginu E je Posko. Bilaterlny obchod Poska a Kazachstanu v roku 2007 predstavoval 884 mil. USD. Zujem Poska je prevane o stavebnctvo, ponohospodrstvo a chemick vrobu. Vetky tty z tohto reginu maj vak urit spolon zujmy, najm o sa tka psobenia v metalurgickom a v textilnom priemysle. Z pohadu stredoeurpskych ttov je stredozijsk regin zaujmav vaka svojmu potencilu na rozvoj. Na zklade zujmov ttov E je mon vymedzi niekoko hlavnch odvetv, ktor determinuj rozvoj vzjomnch vzahov E a strednej zie. Je pravdepodobn, e v budcnosti sa dostane do popredia jadrov priemysel, kee Kazachstan disponuje najvmi zsobami urnu na svete. Tie by sa to dalo poveda o leteckom a kozmickom priemysle. Zleitosti spojen s vyie menovanmi odvetviami svisia nielen s obchodom a ekonomikou, ale taktie s bezpenosou ttu a geopolitickmi zujmami. Eurpske spolonosti sa dokzali napriek konkurencii sta sasou obchodovania s nerastnmi surovinami, minerlmi a metalurgiou, rovnako ako aj s elektrickou energiou. Vhodou E je monos exportu tradinch eurpskych produktov, ako je kozmetika, parfumy, luxusn odevy z Franczska, tabak z Beneluxu, mramor a perky z Talianska, drevrske produkty zo kandinvie a strednej Eurpy, potravinrske produkty z celej E, at. Tieto produkty maj celosvetov reputciu.

43

Dostvaj sa aj na stredozijsk trh, aj ke ich ekonomick vznam nie je vek, kee s uren prevane pre stredn a vyiu triedu obyvatestva, ktor nie s v regine vemi silne zastpen. alou silnou strnkou E je high-tech sektor, ktor je spt s technologickmi, vedeckmi a biologickmi inovciami. Je to prpad spolonost aktvnych v oblasti vroby mobilnch telefnov (Nokia, Sony Ericsson, Alcatel), IT a telekomunikci, optiky, medicny, biotechnolgie, farmaceutiky, transportnej infratruktry, nanotechnolgi a spolonost zameranch na environmentlnu sfru, aj pri vyuvan obnovitench zdrojov energie pri vrobe elektrickej energie. V neposlednom rade, oblasou so silnm postavenm E je vzdelvanie a zakoovanie. Tento sektor zaha vedeck vskum, finann a bankov sektor, strategick poradenstvo, finann ininierstvo a pokroil medicnu. Jednm z hlavnch cieov Eurpskej komisie v nasledujcich rokoch je zaistenie rastcej eurpskej konkurencieschopnosti, a s tm svisiace zameranie sa prve na inovcie.

AplikciA regionlnej politiky e

Takto posilovanie eurpskej prtomnosti v regine vyvolva irok klu otzok ohadom spsobu relnej aplikcie regionlnej politiky E v danom regine tak, ako bola stanoven v zmluvch a stratgich. V prvom rade si E mus na zklade analzy trhu a podnikateskch monost uri tak odvetvia na rozvoj, ktor nebud v zkom centre zujmu niektorej z regionlnych mocnost, aby sa predilo prpadnmu konfliktu. Konkurenn prostredie je vo viacerch sfrach obchodu vemi siln. Kee E nie je tradinm obchodnm blokom, me sa sta, e posilnenie jej prtomnosti vyvol zvenie naptia. Okrem energetickho sektora je stredozijsk trh pomerne poddimenzovan s vekmi investinmi monosami pre viacer mocnosti, napr. v ponohospodrstve alebo transformujcom sa priemysle. To s vak vek projekty, ktor potrebuj spojenie viacerch medzinrodnch investorov, ako napr. hydroelektrrne v Tadikistane a Kirgizsku. Viacer eurpske aktivity vak nekonkuruj ruskm alebo nskym projektom, pretoe vyuvaj najmodernejie technolgie (optika, nanotechnolgie, at.), ktormi tieto tty nedisponuj. Na druhej strane vak eurpske firmy nemu konkurova nskym podnikom vo viacerch oblastiach, ako napr. textil, obuv, elektronika, at. Rozdiel je iba v eurpskych produktoch ako produktoch nrodnej reprezentcie. Niektor oblasti vak mu vyvola siln konkurenn boj, a to najm vojensk priemysel, kde na a Rusko priamo konkuruj lenskm ttom NATO. Taktie sa to me tka aj bankovho sektoru. Km na ponka bankov pomoc hlavne v rmci vekch projektov medzittnej spoluprce, rusk banky sa udomcuj 44

vo finannom sektore, trhu s realitami, predaji bankovch sluieb a produktov jednotlivcom. Toto ich stavia do priamej konkurencie eurpskym bankm. na sa taktie sna o zskanie trhu informanch technolgi. A vetky bloky sa stretvaj v sektore mobilnej komunikcie. Okrem vberu vhodnch oblast na rozirovanie svojich aktivt sa naskyt otzka, i by v rmci ekonomickho rozvoja mal by kladen v draz na obchodn aktivity zaoberajce sa socilnymi a etnickmi problmami. Ak chce Eurpska nia psobi zrove ako urit demokratizan prvok stredozijskej spolonosti, malo by by cieom jej politiky aj posilnenie socilnej zodpovednosti stredozijskch spolonost. Naproti tomu me vemi kontroverzne psobi fakt, e viacer vldnuce rodiny maj otvoren ty v Luxemburgu, s peniazmi zo ttneho rozpotu, alebo aktivity niektorch medzinrodnch spolonosti, ako napr. Bouygues, ktor stl za kontrukciou monumentlnych stavieb v Uzbekistane za ry Saparmurata Niazova. V takejto situcii, kedy na stredozijskom trhu psob znan mnostvo eurpskych firiem, sa naskyt jedna z najdleitejch otzok, a to otzka, i je mon podporova ekonomick vzahy bez toho, aby odporovali regionlnej politike E. Viacer analytici sa zhoduj, e za elom ete intenzvnejieho prenikania na stredozijsk trh by malo djs k stanoveniu podmienok, za ktorch bud tty E ochotn a schopn obchodova so ttmi reginu. Malo by djs k prehbeniu spoluprce s vldami stredozijskch ttov, k posilneniu tandardizcie vroby a obchodnch praktk, k podpore dlhodobch projektov umoujcich hlbiu vmenu know-how a technolgi. Taktie by sa ekonomick aktivita mala zamera na politick a socilne kritri, podporu projektov rozvjajcich prvny reim, boj proti chudobe, informatizciu, at. Pozornos by sa mala venova posilneniu postavenia malch a strednch podnikov, ktor strcaj na kor vekch nadnrodnch spolonost. (Pomfret, 2010) Meniaca sa geopolitick situcia vplva aj na samotn politiku E v regine. Rusko aj na maj modernizan vplyv na stredn ziu, a vytvraj protivhu voi regionlnej zaostalosti. Mu poskytn finann stimuly, je vak aie tvrdi, e mu poskytova model lepej organizcie ttu alebo vzahov medzi ttom a jeho obyvatemi. E neme a ani nechce naplno speri o vplyv v strednej zii. Zvolenm postojom je spoluprca s ostatnmi aktrmi, hlavne Ruskom a nou, teda okrem energetickho sektora. Okrem uritho spolonho zujmu tchto aktrov na podpore stability a hospodrskeho rozvoja stredozijskch ttov, s monosti relnej spoluprce znane limitovan. V ekonomickej sfre, s transportn koridory naprie Eurziou spolonm zujmom. Tie by sa dalo hovori o spoluprci pri boji s medzinrodnm organizovanm zloinom, obchodom s drogami a zbraami, a posilnen spoluprce spojenej s vojenskmi a stabilizanmi snahami v Afganistane. Okrem toho sa pohady E, ny a Ruska na bezpenos a vldu vrazne odliuj. 45

zver
Ak si odmyslme energetick sektor, meme poveda, e v globle s obchodn vzahy E a strednej zie pomerne limitovan a bude nron ich vraznm spsobom posilni, i u zo strany E alebo ttov strednej zie. Napriek niej ziskovosti v priemysle a tretch trhoch, hlavne mimo Kazachstanu, by E mala rozvja obchod, ako hnaciu silu rozvoja. Obchod by mal by hlavnm prvkom stredozijskej stratgie. Stredn zia nebude mc plne preds monej socilnej alebo nboenskej destabilizcii, ak nebude ma perspektvu rozvoja (tomuto prispieva aj demografia, kee sa rod viac det a je vek poet mladch ud so zujmom na zlepovan svojej ivotnej situcie). Ak sa priemysel neuke ako vhodn trh (kee sa berie do vahy prtomnos najm ny), existuje tu otvoren trh so slubami, ktor bude kovm v budcom rozvoji reginu. E m v kadom prpade dvody na zavedenie uritho spsobu rozvojovej pomoci, i u spolonostiam s myslom podnikania v regine, o bude zrove nstrojom na znenie socilnej nestability, boja proti chudobe, ktor je v sasnosti najvou otzkou. Prostrednctvom rozvinutch obchodnch vzahov sa pre E otvoria vie monosti aj na implementciu regionlnej politiky v irom rozmere a tm pdom aj na celkov posilnenie svojho postavenia v tomto regine.

pouit zdroje:
Boonstra, J., Hale, J.: EU Assistance to Central Asia: Back to the Drawing Board? [online]. 2010. EUCAM EU-Central Asia Monitoring. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na internete: http://www.ceps.be/book/eu-assistance-central-asia-back-drawing-board Doing Business in Central Asia, Michigan State University. [online]. 2007. Global Edge. [cit.12.2.2010]. Dostupn na: http://globaledge.msu.edu/academy/ hpgdtmlh/68new/doing%20business%20in%20central%20asia/player.html Emerson, M. : From Central Asian Strategy into EurAsian Strategy. [online]. 2009. Centre for European Policy Studies. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na: new.ceps.eu/ceps/ download/2349 Emerson, M., Boonstra, J. : Into Eurasia Monitoring the EUs Central Asia Strategy. [online]. 2010. EUCAM EU-Central Asia Monitoring. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na: www.fride.org/download/EUCAM_Final_Report.pdf European Commission, Trade, Bilateral relations. [online]. 2007. European Commission. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na: http://ec.europa.eu/trade/ creating-opportunities/bilateral-relations/regions/central-asia/ 46

European Union and Central Asia: Strategy for a New Partnership. [online]. 2007. Council of the European Union. [cit. 10.2.2010]. Dostupn na: http://www.consilium. europa.eu/uedocs/cms_data/librairie/PDF/EU_CtrlAsia_EN-RU.pdf International Monetary Fund, World Economic and Financial Surveys. [online]. 2009. [cit. 10.2.2010]. Dostupn na: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2009/02/ weodata/index.aspx Kassenova, N. : The impact of the global economic crisis on Central Asia and its implications for the EU engagement. [online].2009. EUCAM EU-Central Asia Monitoring. [cit.15.2.2010]. Dostupn na: http://www.ceps.be/book/ impact-global-economic-crisis-central-asia-and-its-implications-eu-engagement Lal, R. : Central Asia and its Asian Neighbors. Security and Commerce at the Crossroads. [online]. 2006. RAND Corporation. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na: http://www.rand. org/pubs/monographs/2006/RAND_MG440.pdf Peyrouse, S. : Business and Trade Relationships between the EU and Central Asia.[online].2009. EUCAM EU-Central Asia Monitoring. [cit. 15.2.2010]. Dostupn na: http://www.fride.org/publication/624/ business-and-trade-relationships-between-the-eu-and-central-asia Pomfret, R. : Central Asia and the Global Economic Crisis [online]. 2009. EUCAM EU-Central Asia Monitoring. [cit. 12.2.2010]. Dostupn na: http://www.fride.org/ publication/621/central-asia-and-the-global-economic-crisis Transformation Atlas 2010. [online]. 2010. Bertelsmann Stiftung. [cit.12.2.2010]. Dostupn na: http://www.bertelsmann-transformation-index.de/en/bti/

47

doc. PhDr. svetozr Krno, Csc. Kirgizsko a jeho susedia Filozofick fakulta Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre e-mail: skrno@ukf.sk, karpaty84@gmail.com

AbstrAkt
Cieom prspevku je zhrn geografick, historick, nboensk, etnick, ekonomick, kultrne, vntropolitick a geopolitick svislosti rozvoja Kirgizstanu. Prspevok vychdza z bohatej autorovej literatry a prieskumnch vprav, ktor uskutonil v danom regine autochtnnym spsobom. Kov slov: Stredn zia, koovnci, Issyk-Kul, islam, pravoslvie, multikulturalizmus, rodov vzahy

AbstrAct
The author discusses geographical, historical, religious, ethnic, economic, cultural, political and geopilitical aspects of Kyrgyzstans development. The topic is supported by numerous written sources and explorations made by the author himself, with the application of autochtonous methods. Keywords: Central Asia, Nomads, Issyk-Kul, Islam, Orthodoxy, multiculturalism, generic relationships

kirgizsko A jeho susediA

V Strednej zii prevlda obyvatestvo hovoriace altajskm jazykmi. Ide o pestr skupinu nrodov, ktor sa odliuj nielen geografickou polohou, historickmi osudmi, ale aj rasou. Vo svete sa k nim hlsi asi 142 milinov ud, obvajcich Mongolsko, zpadn nu, Stredn ziu, jun Sibr, kaspick regin, jun Ural, Kaukaz, Turecko a juhovchodn Balkn. V rodnej rei pouvaj bohat paletu samohlsok, asto dlhch. O to maj skromnejie zastpenie spoluhlsok a spoluhlskovch skupn. Za pravlas altajskch nrodov sa povauje prevane stepn zemie, na severe ohranien Altajom a sibrskou tajgou, a juhu chingchajskmi horami medzi Tibetom a ostatnou nou. Altajsk jazyky sa delia na turkick, mongolsk a mandusko-tunguzsk.

48

Turkick jazyky s si navzjom vemi zrozumiten. Delia sa na podskupiny: 1. juhovchodn, ktor reprezentuj uzbetina, novoujgirina a salarina, vyvinut na zklade zaniknutej chrezminy a agatajiny 2. juhozpadn, reprezentovan azerbajdaninou, turkmninou, turetinou a gagauztinou 3. severozpadn (kazatina, kirgiztina, karakalpitina, tatrina, bakirina, kumykina, karaajo-balkarina, nogajina, krymsk tatrina, karaimina, pouvan na Kryme a v Litve, a vymret kumnina) 4. severovchodn, tie sibrsku, ktor reprezentuj altajina, tuvianina, chakatina, uvatina a jakutina

kirgizsko A jeho obyvAteliA

Kirgizsko ( ) patr medzi najhornatejie krajiny sveta. Pokrvaj ho dve vek horsk sstavy - anan (najvyie body - tt vazstva - 7 439 m, Chan Tengri - 7 010 m)8 a Pamr (tt Lenina - 7 134 m, tt priatestva 6 800 m). Priemern nadmorsk vka presahuje dvetisc metrov. Polovica zemia sa rozklad vo vke 1 000 a 3 000 metrov, tretina nad 3 000 metrov. Niny zaberaj iba ptinu plochy, rozprestieraj sa zva vo vke psto a tisc metrov. Tm sa tunajia prroda zsadne li od prevanej asti Kazachstanu. Kirgizsko dosahuje najni bod (132 m n. m.) pri hladine rieky Karadarja (ierna rieka), druhej zdrojnice Sarydarje. Podiel vkovch psiem dokumentuje nasledujca tabuka:  Tabuka: Podiel vkovch psiem v Kirgizsku
Vykov psmo v m n. m. do 1000 10001500 15002000 20002500 25003000 30003500 35004000 40007495 Plocha v km2 11 796 11 499 29 959 29 299 31 997 35 148 32 111 13 691 % plochy 5,8 7,5 15,1 14,7 16,1 17,8 16,2 6,8

Naa knin produkcia o Kirgizsku je vemi skromn. Archeolg Miroslav Kica psal o kamennch kresbch (Vpravy za pravekm umenm. Bratislava: Obzor 1984, 312 s.), ivot lenov drustva Interhelpo zachytil v prze Peter Jilemnick (O Interhelpe a krajanoch, ktor museli opusti domov, lebo astie hadali v prci. In: Kompas v ns. Bratislava: Pravda 1973, s. 301412). a v historickej monografii Pavel Pollk
8 Nadmorsk vka koniara Chan Tengri sa po dlh roky uvdzala ako 6 995 metrov. Kirgizsko ju upravilo, zrejme aj pod tlakom komernch horolezcov, na 7 100 metrov. Pre mnohch znie sedemtcovka lepie ako estiscovka.

49

(Internacionlna pomoc eskoslovenskho proletaritu nrodom SSSR. Dejiny eskoslovenskho robotnckeho drustva Interhelpo v sovietskej Kirgizii. Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1961, 400 s.). Vsledky naich horolezcov na Pamre prina obrazov publikcia Maak Miloslav, Machala Drahoslav a kol. (Na streche sveta. Bratislava: port 1983, 104 s.) Na streche sveta (1983). Historickopolitick vvoj zmapoval autor tdie vo svojej monografii Krajiny v srdci zie (Nitra: UKF 2008, 288 s.) a v cestopise Od brehov Issyk-kulu po Pamr (Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s.). V Kirgizsku, administratvne lenenom na es oblast a hlavn mesto, ije vye p milinov obyvateov. ttnym jazykom je kirgiztina (lnok 5.1. stavy), jazykom v oficilnom styku: rutina (l. 5.2.) lnok 5.3. stavy hovor o prve na rodn jazyk a lnok 5.4. zakazuje akkovek diskriminciu tch, o neovldaj ttny ani oficilny jazyk. Skladba obyvatestva sa zmenila po rozpade Sovietskeho zvzu, ale nie tak radiklne ako u susedov. Krajinu opustilo asi dvestotisc Rusov a tri tvrtiny tunajch Nemcov. Kirgizi tak zskali nadpolovin vinu (t. j. 69 %). Medzi alie poetnejie etnik patria Uzbeci, ijci najm na juhu (14,5 %), Rusi, obvajci najm hlavn mesto a sever (9 %), Ujguri (1 %), Tatri (0,9 %), Tadici (0,8 %), Ukrajinci (0,5 %), Kazachovia a Turci (po 0,7 %), Dungani (0,5 %), Krejania (0,4 %), Nemci (0,2 %), Azerbajdanci a in. V Kirgizsku narstol poet obyvateov za poslednho poldruha storoia viac ne osemkrt. V roku 1867 ich tu ilo 663 000 (z toho iba 63 000 v mestch), v roku 1913 863 900 a v jli 2007 5 284 149 (z toho necel dve tretiny na vidieku). Poas sovietskej ry viditene stpal podiel a mnohonsobne aj poet Kirgizov. K radiklnemu nrastu dolo po vyhlsen samostatnosti ttu v roku 1991. Na tatistickej zmene sa podpsali aj uteenci z Tadikistanu, v ktorom prebiehala obianska vojna. Kirgizi tvoria v sasnosti dve tretiny obyvatestva. ij aj v Uzbekistane (225 000), ne (144 000), Afganistane (125 000), Tadikistane (81 000), Pakistane (60 000), Rusku (32 000), Kazachstane (11 000) a inde. Rusi dlho predstavovali druh najpoetnej nrod. Poas sovietskeho obdobia potom mierne rstli, ale ich podiel po roku 1979 viditene klesal. Po roku 1991 opustila tretina z nich Kirgizsko. Poda poslednho stania obyvatestva tvoria desatinu (namiesto pvodnch 30 %) obyvateov. Usadili sa najm na severe (v Bikeku ich ije 41,9 %, v ujskej oblasti 40,8 %). Druh miesto patr v sasnosti Uzbekom, ktor predstavuj sedminu obyvatestva. Koncentruj sa v Davalabadskej oblasti (31,9 %). Ukrajinci tvorili v roku 1959 a 6,6 percenta obyvateov a v roku 1999 iba stotinu. Mnoh z nich sa asimilovali s Rusmi a neskr, po vyhlsen samostatnosti, spolu s nimi, Nemcami, Armnmi, Grkmi a Gruzncami opustili rodisko. Usdlili sa najm na severe ttu. V ujskej oblasti ich ije 51 % a v Bikeku 32 %. 50

Poet Nemcov poas sovietskeho obdobia mierne stpal. V roku 1970 prekroil hranicu troch percent. Po roku 1991 sa tri tvrtiny z nich vysahovalo. A tak klesol ich podiel pod pol percenta. 65,7 percent Nemcov sa nachdza v ujskej oblasti. tyri nasledujce turkick nrody si udruj desaroia stabiln podiel. V sasnosti predstavuj pribline po jednej stotine obyvatestva. Dungani patria k potomkom Chejov, dnes temer desamilinovho nroda, ijceho najm v severozpadnej ne. V poslednej tretine 19. storoia uskutonili niekoko nespench protinskych povstan, a napokon rezignovali. Zaali sa sahova na zemie crskeho Ruska do dnenej Dambulskej oblasti Kazachstanu a do severnho Kirgizska. Moslimsk vieru si ponechali. Psmo prevzali od Rusov. 84,9 percent kirgizskch Duganov ije v ujskej oblasti. Vinou sa venuj ponohospodrstvu. Ujguri osdlili najm ujsk oblas (33,1 %), Bikek (28 %) a Dalalabadsk oblas (22,1 %). Tadici sa koncentruj v juhozpadnom cpe Kirgizska. V Batkenskej oblasti ich ije 62,2 %. 41 % Kazachov obva ujsk oblas a 34,8 % Tattorov Bikek. Medzi alie poetnejie nrody patria Turci (0,74 %, 39,9 % z nich ije v ujskej oblasti), Krejci (0,41 %, 64,3 % z nich ije v Bikeku), Azerbajdanci (0,33 %, 57,5 % z nich ije v ujskej oblasti). Armni sa koncentruj v Bikeku (28,5 %) a v Batkenskej oblasti (20,6 %). 82,8 percent idov ije v Bikeku. Nasledujca tabuka zachytva vvoj podielu etnk v republike:  Tabuka: Vvoj podielu etnk v Kirgizsku
1959 Kirgizi Uzbeci Rusi Dungani Ukrajinci Ujguri Tatri Kazachovia Tadikovia Turci Nemci Krejci 40,5 10,6 30,2 0,5 6,6 0,7 2,7 1 0,7 0,04 1,9 0,2 1970 43,8 11,3 29,2 0,7 4,1 0,8 2,3 0,7 0,7 0,14 3,1 0,3 1979 47,9 12,1 25,9 0,8 3,1 0,8 2 0,8 0,7 0,14 2,9 0,4 1989 52,4 12,9 21,5 0,9 2,5 0,9 1,7 0,9 0,8 0,5 2,4 0,4 1999 64,95 13,79 12,51 1,07 1,04 0,97 0,94 0,88 0,88 0,74 0,45 0,41 0,7 0,8 0,9 0,7 0,2 0,4 2007 68,9 14,4 9,1 1,1 0,5

51

1959 Azerbajdanci Kurdi Bielorusi Kalmyci Armni Dargini Lezgni eeni Bakirci Karaaji idia Mordvania Balkari Poliaci Moldavci Gruznci Grci Ingui 0,5 0,2 0,2 0,1 0,1 0,04 0,1 1,2 0,1 0,2 0,4 0,3 0,11 0,05 0,03 0,03 0,1 0,08

1970 0,4 0,3 0,2 0,1 0,1 0,04 0,1 0,1 0,1 0,1 0,3 0,2 0,06 0,04 0,03 0,03 0,1 0,04

1979 0,5 0,3 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,2 0,1 0,04 0,05 0,04 0,03 0,1 0,02

1989 0,4 0,3 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,09 0,1 0,03 0,04 0,03 0,05 0,01

1999 0,33 0,24 0,22 0,12 0,06 0,06 0,06 0,06 0,04 0,05 0,03 0,03 0,03 0,02 0,02 0,02 0,02 0,01

2007

Vrazn vina obyvatestva pouva viac ne rodn jazyk. Nasledujca tabuka zachytva stav z roku 1999.  Tabuka: Znalos jazykov v Kirgizsku
Jazyk Kirgizina Rutina Uzbetina In jazyky Znalos ako 1. jazyka v % 65,2 14,7 14 6,1 Znalos ako 2. jazyka v % 11,5 75 8,2 5,3

52

10,8 percenta obyvatestva si vyber za ivotnho partnera prslunka inho nroda (Rusi 24,3 %, Uzbeci 16,5 % a Kirgizi 4,8 %). Rusi v takomto prpade dvaj prednos Ukrajincom (51,6 %), Uzbeci Kirgizom (43,5%) a Kirgizi Kazachom (36,3 %) a Uzbekom (35,4 %), o dokumentuje nasledujca tabuka.  Tabuka: Upredostovanie prslunkov inho nroda
Rusi Ukrajincom Nemcom Tadikom Kirgizom Uzbekom Kazachom Ujgurom Tatrom Rusom 51,6 16,3 11,6 10 4,8 1,7 1,6 15,5 43,5 2,1 18,5 6,7 3,7 35,4 36,3 7,1 Uzbeci Kirgizi

Najvzdelanejm nrodom v roku 1999 boli idia (temer polovica z ich absolvovala vysokokolsk tdium), potom nasledovali Krejci (26,6 %), Kazachovia (16,2 %), Rusi (15,6 %) a Ukrajinci (14,4 %).  Tabuka: Podiel prslunkov nroda v % na vzdelan
Ukonen a neukonen vysokokolsk idia Krejci Kazai Rusi Ukrajinci Kirgizi Azerbajdanci Nemci Tadikovia Dungani Ujguri Uzbeci Spolu 48,9 26,6 16,2 15,6 14,5 12,4 9,6 8,3 8,1 6,7 6,4 5,8 12 Stredokolsk Zkladn Bez vzdelania

36,1 53,3 58,5 58,4 47,9 62,8 53,1 54 61,2 47,6 58 64,5 60,8

14,5 18,7 32,6 27,6 33,5 22,3 33,2 34,6 27,4 40,8 32,6 26,6 24,6

0,4 1,4 3,1 1 4,1 2,4 4 1,4 3,2 4,9 3,1 3,1 2,6

53

Viac ne dve tretiny obyvateov sa hlsia k sunnitom. Ide o vetvu islamu, ktor vznikla po tiepen v polovici siedmeho storoia. Ich pomenovanie sa opiera o tradciu, nazvan sunna (z arab. obyaj, spsob konania), ktor prostrednctvom rozprvania (hadisov) dopluje a vysvetuje Korn. V postsovietskom priestore je menej rozren druh zkladn vetva islamu citizmus (z arabskho slova ia, t. j. skupina, zoskupenie, stpenci). citi vysvetuj Korn alegoricky. Uznvaj iba tie hadisy, ktor ril tvrt kalif, bratranec a za Mohameda Al ibn Ab Tlib a jeho stpenci. Ich nepoetn skupina, pridruen k izmaelitskej sekte, ije aj v tadickom Pamre. 5,7 % obyvateov Kirgizska sa hlsi k pravoslviu a menia as k budhizmu. Islam sa udomcnil pod severnmi chrbtami ananu pomerne neskoro v 14. storo. Nikdy tu nenadobudol radiklnu podobu. Religiozita moslimov rastie od severu na juh. Politickm islamistickm fundamentalistom z Afganistanu sa sem nepodarilo spene prenikn. To u nemono poveda o susednom Uzbekistane a najm o Tadikistane. V oboch republikch prebehli ozbrojen konflikty medzi autoritatvnymi postkomunistickmi vladrmi a extrmnymi islamistami. Tretej vplyvnej sily zatia niet. V Tadikistane prerstli boje do obianskej vojny. Prin tunajieho rinania zbran bolo viacero, ale etnick rozdiely tu nezohrvali a nehraj vrazn rolu. tek Rusov, a treba poveda, e asto odbornkov, z oboch krajn svisel skr s praktickejmi dvodmi po uliciach sa ozvala streba, rstla demoralizcia a kriminalita, ekonomika a socilny systm sa prepadali. Nad ich hlavami visela ako Damoklov me hrozba monho vazstva nboensky netolerantnch povstalcov. Pestr obyvatestvo napriek mnohm problmom, ktor mu netreba zvidie, sa sprva medzi sebou pomerne tolerantne a ete tolerantnejie k cudzincom.

vvoj kirgizskho nrodA

Kirgizi vznikli zloitou etnogenzou. Pvod ich mena nie je jednoznane vysvetlen. V mongoline kyr znamen step a kys koova. Wilhelm Radloff odvodzoval pomenovanie od kirgizskho kyrk (tyridsa) a jys (rod). Legenda poukazuje na doslovn preklad tyridsa (kyrk) dievat (kiz). Prv zznam o kirgizskch predkoch pochdza z roku 201 p. n. l. z nskej kroniky, ktor pe o tom, e hunsky vladr Mode porazil kmene europoidnch Dinlinov, Sinliov, jov, Chuov a Geguov (tie Gian-guni, Kigu, Cigu alebo Kirgizi). Druh sprva, o sto rokov mladia, hovor o Kirgizoch, ktorch ovldali Huni. V roku 99 p. n. l. ich spravoval prohunsk nsky vojvodca Li Lin, ktorho rodinu ania za zradu vyvradili. Po polstoro hunsky chn ii v mongolskom Changaji porazil Kirgizov. Mnoh z tch, ktor ostali naive, sa presdlili do povodia Jeniseja.

54

Poda legendy, podobnej ako pri inch turkickch nrodoch, tok nepriateov preil iba neplnolet syn vladra, ktorho zachrnila a dojila vlica. T bola sasne devou, s ktorou mal u dospel Praturek desa det. Najstar z nich, Aina (perzsky = siv), zaloil rod a presdlil sa na zemie medzi Abakanom a Jenisejom. Jeho vojsk nosili vojnov zstavu s vyitou hlavou vlice. Druh bj spomna tragdiu rodu So, z ktorho preili iba tyria vnuci. Sirt sa ujali vlice. Prv brat zaloil medzi spomnanmi riekami rod Cigu, druh sa premenil na labu, priletel na breh Bije a zaloil severoaltajsk rod K-kii. Tret a tvrt sa usalaili v povod uje na junom Altaji. Psomn dokumenty o tomto obdob sa nezachovali. Poda archeologickch nlezov medzi Abakanom a Jenisejom sa Dinlinovia premieali s koovnkmi, prichdzajcimi zo Strednej zie. Polokoovn Prakirgizi stavali tri typy domov stanovit hranat jurty, esbok drevenice s plachtou ako strechou a mal zruby. ivili sa lovom, ponohospodrstvom, koovnm chovom, abou rd, remeslami aj obchodom. Cez ich vlas prechdzala jedna z vetiev Vekej hodvbnej cesty. Chovali siln kone. Tiav mali ako afranu, pretoe vina exportovanho tovaru nevila vea. Za kouiny, vyven do ny a arabskho sveta, zskavali o. i. hodvb, okrasn predmety, pluhy. Poznali mnohoenstvo. Za bohat nevesty sa platilo stovkou a tisckou kon. V iestom storo si pol milina Prakirgizov vytvorilo vlastn tt. Na jeho ele stl ao (neskr nazvan kagan), ktor sa opieral o begov, elnch funkcionrov v ttnej sprve a armde, diferencovanch poda iestich tried. Bezprostredn vkon moci zabezpeovalo dvadsa radnkov, p z nich riadilo vojsko, ptns civiln zleitosti. Jednotliv kmene ovldali begovia (s titulmi Eltebek alebo Tarchan). Najvznamnej begovia zskali aj funkciu tutuk (zstupca aa). Kagan Ynanu Alp Bilge (Bars-beg) sa stal prvm kirgizskm vladrom, ktorho meno sa zachovalo nie v nskom, ale v prakirgizskom jazyku. Medzi 12. a 17. storom sa formovalo spolon etnikum z piatich koreov: 1. ujgursk, karkulskoujgursk, prakirgizsk a karachnovsk kmene, sformovan od konca 10. po 12. storoie 2. prisahovan, prevane turkick juhosibrske kmene (jenisejsk Kirgizi), kmene z centrlneho a vchodnho ananu, zo severnho a severovchodnho Pamroalaja 3. mongolsk kmene 4. kazasko-nogajsk kmene a 5. presdlen potomkovia Hunov

55

stredozijsk republiky
Pticu stredozijskch republk z bvalho ZSSR - Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadikistan a Turkmnsko9 spja geopolitick postavenie, iastone spolon historick osudy a viacer politick charakteristiky. Znan spoloensk nestabilita, vne hospodrske problmy, siln autoritatvne postavenie vodcov a zloit systm klanovch vzahov spsobuj, e relne zblenie, prechod na aksi stredozijsk Viegrdsku pku nie je v blzkej budcnosti relny. Na lderstvo apiruj dve z nich - najudnatej Uzbekistan, v ktorom ije asi 40 percent obyvatestva stredozijskch republk, a najrozsiahlej Kazachstan, zasahujci a do Eurpy. Geopoliticky a hospodrsky do reginu zasahuj viacer tty. Prvm adeptom na vplyv je Rusko, ktorho sasou sa spomnan ptica stala v priebehu 18. a 19. storoia. Napriek vetkm peripetim, ktor sprevdzali predsovietske aj sovietske obdobie, vzahy Moskvy so Strednou ziou s mlo konfliktn, ba mu inpirova a ponka jeden z kov pri novej komunikcii a spoluprci politickch elt euroamerickej civilizcie s islamskm svetom. Stredozijsk republiky zaali poas sovietskej ry radiklnu modernizciu industrializciu, intenzifikciu a kolektivizciu ponohospodrstva, oddelenie cirkvi od ttu, budovanie vysokho kolstva a vedy, alfabetizciu a zrovnoprvnenie ien. Sovietske zkonodarstvo vylo v strety niektorm osobitm tradcim. Napr. dievat sa tu mohli vydva nie od 18. roku ivota ako inde, ale u ako estnsron. Vetky zsadn premeny sa diali v sovietskom duchu, ktor zanechal viditen a znme stopy. Km pobaltsk republiky v rmci presadzovanho hospodrskeho rovnostrstva najviac doplcali na spolon kasu, najviac prerozdeovanch ekonomickch prostriedkov z Eurpy prichdzalo prve do Strednej zie. Tieto republiky sa oznaovali aj za dotan.10 Km Estnsko, Litva a Lotysko opustili spolon tt ete pred jeho rozpadom, a to za dramatickch udalost, Stredn zia jeho rozklad nepodporovala. Jej ldri ho akceptovali a dodatone po beloveskom rozhodnut hlv troch slovanskch republk o zniku ZSSR. Vade v Strednej zii nastal potom obrovsk ekonomick pokles v priemyselnej a ponohospodrskej vrobe, ba v prpade Tadikistanu a katastrofa. Hospodrstvo tunajch republk bolo budovan integrovane ako celosovietske. Jednotliv osamostatnen republiky sa v mnohom ukzali ako nesebestan. Dopravn tepny a alia infratruktra sa v minulosti stavali repektujc odvek tradcie a vehorsk prrodn podmienky, ale nie modern republikov hranice. Ani v sasnosti nie s
9

Uvdzame tento pojem zjednoduene, vo vine literatry sa pod slovom Stredn zia skr rozumie iba tvorica z nich, bez Kazachstanu, a navye, aj Ujgursko v juhozpadnej ne. Tortunov, D.: Strany SNG: neprostoj pu k ekonomieskij integracii. In: Rossijskij ekonomieskij urnal, 1994/4, s. 47.

10

56

viacer oblasti (napr. Batkensk okres v Kirgizsku) cestne prepojen so zvykom materskho ttu bez toho, e by cestujci neprechdzal (a asto neleglne) hranice susedov. V novch ttoch sa vytvorili prezidentsk systmy, spt s reimami osobnej moci. Kult turkmnskeho prezidenta Turkmenbaiho prekonal v mnohch aspektoch kult Josifa V. Stalina. Pri budovan mocenskch truktr a privatizcii sa presadzovali klanov princpy. Ples Pamro-Alaju a ananu nevldzu zsobova vodou Stredn ziu. Prudk rast obyvatestva za sovietskej ry vyvolal tlak na sptanie vody. Poas industrializcie postavili na Syrdariji 22 a na Amudariji 17 priehrad. Aj vaka tomu sa osem milinov hektrov ponohospodrskej pdy v Strednej zii zavlauje. Za nov zelen plochy sa zaplatilo vekou cenou. Aralsk more, odveky napjan obidvomi riekami, zaalo chradn.11 Ekologick zmena priniesla pre pobren obyvatestvo katastrofu. Najm u Karakalpakov, obvajcich vchodn breh, narstla chorobnos. V sasnosti ich trpi najni vek a ivotn rove v Strednej zii. A tak okolie Aralskho mora pustne a vyuduje sa. Problmy, svisiace so zmenou klmy a vodou12, prispeli k tomu, e masovo opaj svoje rodisko aj obyvatelia inch stredozijskch reginov. Moskovsk primtor Jurij Michajlovi Lukov oivil diskusiu o zmene tokov niektorch ruskch riek. V ostrch polemikch s prrodovedcami a ochranrmi argumentoval tm, e hlavn mesto Ruska sa stalo domovom vekho nekontrolovatenho prlevu obyvatestva zo Strednej zie. Poda neho tak, ako sibrsky plyn a ropa uspokojuj konzumn spolonos v Eurpe, sibrske vetoky napoja oraz viac smdnejiu Stredn ziu. Oponenti kontrovali nielen enviromentlnymi zkonitosami. Poldruhastoron vzjomn poznanie a spolunavanie spolonost s kresanskmi a moslimskmi tradciami v ruskom a neskr v sovietskom priestore napriek absencii demokratickho systmu s vnimkou eenskho problmu, zanechalo podnetn dedistvo. Vchodoslovansk etnik sa ahie prepojili s moslimskm svetom ako zpadn Eurpa. Turkick aj kaukazsk nrody prebehli znanou sekularizciou, ktor v porovnan s poslednmi sksenosami euroatlantickho priestoru me sli ako prklad hodn na tudovanie. Starnutie obyvatestva a z neho vyplvajca demografick krza je poda Lukovch kritikov takto rieiten nensilne a prirodzene. Pokia nezaberie tedr pomoc ttu (osem tisc euro na narodenie jednho dieaa), Stredozijanov sa, ako hovoria, netreba b, ale treba ich privta.
11

V obdob rokov 19612003 klesla vka jeho hladiny skoro o polovicu (53,4 m 31 m), plocha na tvrtinu (68 900 km2 18 240 km2) a objem na ptinu (1 083 km3 112,8 km3). Veda neho vyschlo 51 jazier. Tak vznikla such krajina na dne, vekom 45 600 hektrov, z ktorej vietor rone rozptli sto megaton neprjemnho prachu. Na zemeguli ptine udstva chba zdrav voda a necel polovica nem prstup k zkladnej hygiene. Denne zomiera osemdesiat tisc ud na choroby (hepatidta A, brun tfus, malria, hnaky a in), svisiace so spomnanm nedostatkom. Trendy v tejto oblasti s viac ne pesimistick.

12

57

Voda vyvolva problmy medzi samotnmi ttmi v Strednej zii. Napr. Toktogulsk priehrada sa za sovietskej ry naplnila na jar a potom cez dlh leto sa vypala prevane pre potreby Uzbekistanu, ktor straty z nevyrobenej energie kompenzoval dodvkami plynu a uhlia. V sasnosti je pre Kirgizsko vhodnejie poas zimy vyuva ndr na vrobu lacnej elektriny. Vypanm vzcnej vody mimo ponohospodrskej sezny trpia uzbeck bavlnkov plante vo Ferganskej kotline. To vyvolva naptie medzi obomi susednmi ttmi. V roku 2006 sa 14 % svetovej ropy a plynovch kondenztov vyailo na zem bvalho Sovietskeho zvzu. Z toho 71 % predstavovalo Rusko, tvrtinu Kazachstan a zvyok Azerbajdan, Turkmenistan a Uzbekistan. aba v Strednej zii, napriek doasnmu poklesu poas rozpadu ZSSR, narast. Sved o tom nasledujca tabuka:  Tabuka: aba ropy a plynu v Kazachstane, Turkmnsku a Uzbekistane
Kazachstan 1985 1990 1995 2000 2002 22,8 25,8 20,6 35,3 47,2 Turkmenistan 6,8 5,7 4,1 7,2 9 Uzbekistan 2,3 2,8 7,6 7,5 7,2

 Zdroj: Statistical Review of World, Energy, June 2003 s. 7 Spomnan trojica stredozijskch republk m bohatstvo aj v plyne. Problm je vak, podobne ako prpade ropy, v nedostatku prepravnch kapact. Tadikistanu a Kirgizsku tieto zsoby chbaj.  Tabuka: Zsoby ropy a plynu v Kazachstane, Turkmnsku a Uzbekistane
Zsoby ropy v mil. tonch Evidovan Kazachstan Turkmenistan Uzbekistan 1 300 1 500 75 100 82,5 Relny odhad 12 500 4 000 12 000 3 500 Zsoby plynu v mld. m3 Evidovan 1 840 2 800 1 870 Relny odhad 2 500 3 000 4 000 4 400 3 000

 Zdroj: Juza Peter: Stredn zia Terra energetika, In: Pro a proti, Praha, 2007/12, s. 4 Perspektvy Kazachstanu vyplvaj z nesmierneho nerastnho bohatstva. Hovor sa, e pod jeho zemou sa nachdza cel Mendelejevova tabuka. Rusi mu platia za prenjom a prevdzku kozmodrmu v Bajkonure. Angauje sa v kaspickom regine, bohatom na ropu a plyn. Nezamestnanos aj podiel chudoby za posledn desaroie kles. V roku 2006 pod jej hranicou ilo 9,8 % obyvatestva.13 58
13

Russia statistical publications. 2006. Eastview, 3.4.2007.

V Uzbekistane oficilne miesta hovoria o skonen nezamestnanosti, o treba bra s rezervou. Krajina m zsoby plynu a zlata. Je vznamnm producentom bavlny. V ostatnch troch republikch je situcia podstatne zloitejia. Chudoba zahruje 4060 % obyvatestva.14 Turkmnsko m tie strategick zsoby plynu a ropy. Zlato a urn sa nachdza v Kirgizsku a Tadikistane, ktor bol najviac zatiahnut do obianskej vojny a dosahuje najslabie ekonomick parametre. Kazachstan sa stal ako prv sasou ruskej re. Vladr Abul chajev chn sa pre spojenie rozhodol aj z preto, aby prestal by napdan Dungarmi z Ujgurska. Faktom ostva, e od tch ias neboli na jeho zem vojny. Mierne prevaujca moslimsk as obyvatestva na rozdiel od juhozpadnch republk nikdy neinklinovala k nboenskmu fundamentalizmu. V tyroch ttoch, ktorch star vvoj poznaili silnej Arabi a Perania, s islamsk tradcie, ale aj ich fundamentalistick podoby silnejie zakorenen ako v Kazachstane. Mlad tty sa zaali od poiatku brni prieniku moslimskho politickho extrmizmu, ktorho zdroj pochdzal predovetkm z juhu, z Afganistanu. Spsob rieenia konfliktu dvoch koncepci bol poznaen tm, e stredozijsk krajiny sa pustili do transformcie so znane nim ekonomickm zkladom ako vo vchodnej Eurpe. Ldrom aj voliom chbali spomienky na politick pluralizmus a konsenzulnu politick kultru. Nemali relny prklad (napr. ttov Eurpskej nie). Politick scna sa polarizovala do dvoch skupn. Prv predstavuj prezidentsk tbory, ktor sa opieraj o svetsk a autoritatvnu formu vldy. Ide o prslunkov starej ttostranckej nomenklatry, v nejednom prpade o predstaviteov, odstavench na vedajiu koaj poas gorbaovovskej tzv. perestrojky. Na druhej strane stla ozbrojen a zo zahraniia dobre dotovan islamsk opozcia. Dva (neraz vojensk) tbory, ako aj uveden dvody zabrauj, aby sa spolu s nedostatonou hospodrskou transformciou uskutoovala aj politick transformcia. Vldnutie prezidentov pripomna rastci absolutizmus. Elita m pyramidlne usporiadanie. Dr sa patriarchlno-klanovho systmu. Vmena jej pice vyvolva automatick vmenu na nich a miestnych lnkoch moci. Dokumentuje to aj osud zosadenho A. Akajeva z Kirgizska, ktor tudoval v Petrohrade. Potom sa stal jadrovm fyzikom, predsedom republikovej akadmie vied a hlavou ttu. Aj ke mal imid prozpadnho politika intelektula, postupne inklinoval sprvanm k svojim susedom. Relne prvomoci prezidentov s vie ako boli kompetencie republikovch prvch tajomnkov pred rozpadom ZSSR. Viacer hlavy ttov si predluj stavn mandt referendami. Pri kritike
14

Tamtie.

59

tohto javu vak treba ma na zreteli uveden okolnosti, polovojensk stav, relne monosti i skr nemonos v blzkom ase nastoli zmeny. Heslovit odsdenie, vyprodukovan v eurpskych sklenkovch podmienkach, nevysvetuje a nemen ni. Proti moslimskmu extrmizmu stoj zatia jedin relna alternatva takmer doivotn postsovietski prezidenti. Republiky postsovietskej Strednej zie nemali medzi sebou strategick spory. Ich vzjomn prieky vyplvaj predovetkm z vntornch problmov. Zbigniew Brzezinski nazval toto teritrium Balknom 21. storoia. Aj ke tento jeho nzor je prehnan, existuj rizik monch konfliktov. Na nerasty bohatm ttom chba s vnimkou Kirgizska voda. Vade tam, kde sa podarilo vytvori zavlaovac systm, maj slun ponohospodrsku rodu. Etnicky pestr, na pramene bohat Fergansk kotlina sa stala zdrojom nejednho nepokoja, etnickch konfliktov a zzemm pre politickch moslimskch fundamentalistov, ktor podnikali vboje z Tadikistanu a Afganistanu. Exportovan moslimsk politick fundamentalizmus a extrmizmus ostva aj po porke Talibanu relnou hrozbou. Jeho prejavy prijala as obyvatestva nie iba zo svetonzorovch prin. Symbolizuje nov ndej, nov istoty, obranu pred dsledkami ttoprvnej, hospodrskej a socilnej transformcie, rozkladu starch morlnych hodnt, ochranu pred zloinom a korupciou. V podmienkach rozpadu spoloenskch truktr sa rozrstla kriminalita, dosiahla nadttny charakter a rozrili sa svetov drogov cesty. Stredozijsk tty maj okrem ruskej meniny viditen zastpenie etnk, ijcich prevane u svojich susedov. V predsovietskej re relne hranice medzi sebou nemali. Prispel k tomu fakt, e tu na mnohch miestach pretrvvalo koovnctvo. V porovnan s kaukazskm reginom etnick konflikty prebiehaj podstatne miernejie. Okrem toho v rmci jednotlivch etnk sa prejavuj regionlne konflikty.

spomeme dvAns nAjdleitejch:

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 60 na juhu Kazachstanu - medzi Kazachmi a Uzbekmi na severe Kazachstanu a juhu priahlho Ruska - medzi Kazachmi a Rusmi juh Kazachstanu verzus sever Siniangsko-ujgursk autonmia ny - konflikt Kazachstanu a ny kvli kazaskej menine a zemnm nrokom ny voi vchodu Kazachstanu juh Kirgizska verzus sever juh Kirgizska, mest Uzgen a O - medzi Kirgizmi a Uzbekmi Fergansk kotlina - medzi Uzbekistanom a Kirgizskom ozy Amudarje - medzi Uzbekmi a Turkmnmi Karakalpack republika Uzbekistanu - medzi Uzbekmi a Karakalpakmi

10. Buchara, Samarkand, sogdsk as Tadikistanu - medzi Tadikmi a Uzbekmi 11. naptie medzi jednotlivmi tadickmi oblasami a 12. Tadikistan a Uzbekistan verzus Afganistan

literAtrA:
1. Bartod, V. V.: Kirgizy. Istorieskij oerk. Frunze: Kirgizgosizdat 1943, 80 s. 2. Juza, P.: Geopolitika v Strednej zii od zniku ZSSR do septembra 2001. In: Mezinrodn politika, 2006/11 3. Juza,P.: Voda v Strednej zii: nedocenen asovan bomba? In: Zahranin politika. Bratislava: RC SFPA/ Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku. . 6, 2005, ro. IX., s. 1012 4. Krno, S.: Od brehov Issyk-kulu po Pamr. Bratislava: Karpaty-Infopress 2009, 160 s. 5. Krno, S.: Krajiny v srdci zie. Nitra: UKF 2008, 288 s. 6. Krno, S.: Politick strany postsovietskych krajn a Mongolska. Nitra: UKF 2002, 362 s. 7. Kica, M.: Vpravy za pravekm umenm. Bratislava: Obzor 1984, 312 s. 8. Manas. Kirgizskij geroieskij epos. Moskva: Izdatestvo Akademii nauk SSSR 1961, 379 s. 9. Maak, M., Machala a in: Na streche svete. Bratislava: port 1983, 104 s. 10. Oruzbajev B. O. a kol.: Kirgizskaja sovietskaja socialistieskaja respublika. Enciklopedija. Frunze: GRKSE 1982, 488 s. 11. Ploskich V. M. a kol.: Istorija Kyrgyzov i Kyrgyzstana. Bikek: Ilim 2003, 381 s. 12. Ploskich, V. M.: Na Kyrgyzstan. Popuarnaja istorieskaja enciklopedija. Bikek: Ilim 2004, 224 s. 13. Pollk, P.: Internacionlna pomoc eskoslovenskho proletaritu nrodom SSSR. Dejiny eskoslovenskho robotnckeho drustva Interhelpo v sovietskej Kirgizii. Bratislava: Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied 1961, 400 s. 14. mihula, D.: Rusk menina na zem bvalch sovietskych republk. In: Mezinrodn vztahy, 1999/3, s. 6470 15. Werner, K.: Nboensk tradice Asie. Od Indie po Japonsko. Brno: Masarykova univerzita 2002, 712 s.

61

prof. RNDr. Vladimr baar, Csc. Kulturn aspekty stedoasijskch populac Katedra sociln geografie a regionlnho rozvoje Prodovdeck fakulta, Ostravsk univerzita e-mail: vladimir.baar@osu.cz

AbstrAkt
Stedoasijsk populace jsou soust islmskho civilizanho prostoru. Tdikov jsou jazykov blzc rnskm Peranm, ostatn nrody Turkm. Vechny stedoasijsk stty jsou etnicky znan heterogenn. Jednotliv nrody pesahuj hranice stt a tvo poetn meniny. Realitou stedoasijskho prostoru je synkreze islmskho a komunistickho mylen, kter je pro Evropany velkou pekkou pi podnikn. Spolenost je siln patriarchln a vyznauje se vysokou mrou korupce. Na to je teba bt pipraven pi kadm obchodnm jednn. Vyplat se dobr znalost rutiny a trplivost. Kov slov: Stedn Asie, islm, komunismus, korupce, postsovtsk mylen

AbstrAct
Central Asian populations are part of the Islamic civilizational area. Tajiks are linguistically close to the Iranian Persians, the rest of the nations to Turks. All Central Asian states are ethnically very heterogeneous. The nations themselves transcend the national borders and is made up of a number of minorities. The reality of Central Asia lies in the syncresis of Islamic and communist thinking, which is a major obstacle for Europeans while doing business. The society is highly patriarchal and is characterized by a high level of corruption. It should be considered at any business meeting. It pays to have a good knowledge of Russian and patience. Keywords: Central Asia, Islam, Communism, corruption, post-soviet thinking

kulturn Aspekty stedoAsijskch populAc

Stedoasijsk prostor je kulturn soust islmsk civilizan sfry, nicmn dlouholet zalenn do ruskho kolonilnho impria a nsledn cca 70let psoben sovtskho komunistickho reimu z nho vytvoilo oblast s velmi specifickmi rysy v politick, ekonomick i kulturn sfe. Sounleitost s islmskm svtem je podstatn silnj u nejjinjch t stt Turkmenistnu, Uzbekistnu a Tdikistnu, kde islm zapustil koeny ji ped tisciletm. Tyto oblasti byly v minulosti soust velkch islmskch (zejmna tch, jejich jdro bylo na rnskm zem), s jejich oslabenm i rozpadem se tu vak formovaly i samostatn stty (nap. Chorezm, Samarkand, Buchara, Chva, Kokand, Merv aj.), jejich hranice 62

se vak velmi asto mnily a rozhodn se tu neformovaly stty na njak nrodn platform, jako ji znme z Evropy. Hornat oblasti Kyrgyzstnu a rozlehl stepi a polopoutn a poutn oblasti Kazachstnu tvoily vdy velmi dce osdlen oblasti, kter byly perifern znou, kde byl vliv islmu slab a vtina zdejch obyvatel konvertovala k islmu a v dob, kdy sem od severu zaali pronikat Rusov. Navc se pedevm tyto dv oblasti staly za sovtskho reimu regionem, kam byly nsiln vysdleny miliony nepohodlnch obyvatel (kavkazsk nrody, Korejci, Tatai, Nmci, ale samozejm i Rus, Ukrajinc, Blorus aj.). Pestoe sti nedobrovolnch pisthovalc byl pozdji povolen nvrat dom, a dal opustili stedoasijsk zem po rozpadu SSSS, pesto zstala etnick struktura vech stedoasijskch zem velmi pestr. Pi pohledu do piloen tabulka lze vidt, e nrody, pro kter byly sovtskm reimem vytvoeny jednotliv republiky, jsou ve vech ppadech pevaujcm nrodem, jejich podl se vak pohybuje pouze v rozmez 63-85 %. V dob SSSR byly tyto podly vrazn men, v Kazachstnu dokonce podl Kazach na sklonku sovtsk moci klesl na 33 %. Vrazn vy byly podly Rus, kter ve vech republikch pesahovaly 10 % (v Kazachstnu dokonce 40 % - pevyovali tedy i domc Kazachy). Po rozpadu Sovtskho svazu vak znan st Rus odela zptky do Ruska a jejich podly se dramaticky snily. Odchod Rus, kte vesms tvoili technick a odborn kdry (samozejm vedle politickch struktur), znamenal pro erstv nezvisl republiky obrovsk ekonomick problm (podobn jako nap. v 50. a 60. letech masov odchod Francouz z Guineje nebo z Alrska). Rusov i pedtm ili pedevm ve velkch mstech, dnes je jejich koncentrace ve mstech jet vraznj. Typick jsou vzjemn pesahy nrod v sousednch sttech, nejvraznj v meninovch podlech nejpoetnjho stedoasijskho nroda Uzbek, kte tvo nejvraznj minority ve vech sttech sousedcch s Uzbekistnem (kolem 3 mil. Uzbek ije i v Afghnistnu). Meniny Kazach, Kyrgyz a Tdik ij i v pohraninch oblastech nsk lidov republiky (a maj zde dokonce zemn autonomii ve form autonomnch kraj nebo okres). Z jazykovho hlediska jsou blzce pbuzn Uzbeci, Turkmeni, Kyrgyzov a Kazai, kte mluv vzjemn vce i mn srozumitelnmi turkickmi jazyky. Tyto tyi nrody jsou soust irokho pruhu zem, kter pi svch migracch osdlili turkit prapedci a thne se od vchodn Sibie (kde ij Sachan znmj jako Jakuti) a po zerbjdn a Turecko. Jazykov vrazn odlin jsou Tdikov, kte jsou soust indoevropskho jazykovho svta a kulturn jsou vlastn odno rnskch Peran (jsou s nimi propojeni psem tdickho obyvatelstva v Afghnistnu). Na rozdl od itskch Peran jsou Tdikov sunnit, stejn jako jejich turkit stedoasijt soused nebo Turci. Obecn plat, e turkick obyvatelstvo nen z nboenskho hlediska tak psn ortodoxn jako teba Arabov. To souvis s tm, e turkick populace pijaly islm hanfijsk koly, kter nen tak psn a je tolerantnj i vi sekularismu (viz Turecko). Ten se ve Stedn Asii prosadil prostednictvm ateistick 63

komunistick pevchovy a projevuje se nejen toleranc vi jinm nboenstvm, ale i nedodrovnm zkladnch pedpis islmskho nboenstv (nap. pit alkoholu). Dochz dokonce ke konverzm lid z islmskho prosted ke kesanstv, zejmna pod vlivem psoben protestantskch mision. Rusk obyvatelstvo, pokud nen pln ateizovno, se ovem hls prioritn k pravoslavnmu kesanstv. Jako zajmavost lze uvst, e mezi Kazachy a Kyrgyzy se projevuj i snahy o oiven starodvnho turkickho nboenstv tengrismu (podle nejvyho boha Tengriho). Pestoe jeho stoupenci by v tengrismu rdi vidli nvrat ke starm tradicm, na nich by byla budovna modern sttnost, nelze oekvat, e by tento trend byl spn. Realitou stedoasijskho prostoru je synkreze islmskho a komunistickho mylen, kter zejmna v oblasti podnikn pedstavuje pro Evropany nejvt pekku. Ve stedoasijskch republikch m obchod stejn jako ve vtin asijskch zem i uritou spoleenskou rovinu, kter je zkladnm pedpokladem spchu. Pevn st obchodnk se rekrutuje z ad soukromch podnikatel, pedstavitel finann-prmylovch skupin, ropnch, taskch a jinch exportnch spolenost. Tito lid jsou ji vesms zcestoval, maj pehled a nen jim zcela ciz ani evropsk i anglosask styl jednn. Tot plat o mlad generaci ve sttn sprv a podnikovm managmentu. U tto skupiny lid pevld logick a koncepn mylen. Ji na prvn jednn s nimi je teba se peliv pipravit, mt dostatek informac o vlastn spolenosti, o referennch zakzkch, certifiktech na zbo apod., ale doporuuje se ponechat jednn v jejich reii. Osobn kontakt s potencilnm obchodnm partnerem je nezbytn. Vybudovat si v kterkoliv z pti stedoasijskch stt pevnou pozici me trvat msce, vtinou vak spe roky. Je dleit zskat dvru a kontakty na mstn lidi, protoe bez jejich pomoci je nesmrn obtn se vyznat ve spleti ednch pedpis a zvyklost. V neposledn ad je tak teba mluvit dobe rusky, nebo znalost jinch jazyk je obecn na pomrn ni rovni. Situace se postupn mn, nebo mnoho mladch lid m ji za sebou studia v zahrani. Urit nevede k obchodnmu spchu hojn zasln e-mailu v anglitin doprovzen odkazy na internetov strnky. Pokud e-mailu mstn nerozum z jazykovch dvod, nebo nemaj o kontakt zjem, nereaguj. Dalm dleitm momentem je, e spolenost v Kazachstnu je pomrn patriarchln a zejmna prvotn kontakty na osobn rovni by mli navazovat spe mui. Nen vak dobr sv potenciln partnery podceovat. Mon neum dobe anglicky a nejsou schopni vst hlubok teoretick diskuse o mezinrodnm obchod, zato se vak velmi dobe vyznaj v mstnch pomrech a umj si obratn poradit dky kontaktm na sv pbuzn a znm. Pi obchodnm jednn je teba bt pipraven na ponkud zvltn mstn etiku. Obchodnci se sna vst rozhovor tak, aby o sob nebo o sv firm poskytli co nejmn informac resp. Jen informace obecnho charakteru a od cizince jich naopak nejvce zskali. Sv poadavky formuluj asto mlhav, potebn informace 64

poskytuj zdlouhav a nepln, ale vyaduj odpovdi rychle a komplexn. Je teba se obrnit trplivost, protoe je bn, e na pedan nabdky neodpov, sliby pln jen pod soustavnm tlakem a vdy maj pipravenu adu vmluv, pro to i ono nebylo splnno. Je obvykl, e slb, e zavolaj nebo polou e-mailovou zprvu, ale to spln jen vjimen. Iniciativa mus bt vdy na stran zahraninho jednajcho. Pomrn asto se stv, e vyaduj informace, jen aby zskali argument pro jednn s jinm partnerem. Je-li pi jednn ptomno vce mstnch osob, bn mezi sebou pechzej v hovoru do mstnho jazyka. I kdy v souasn dob ji vtinou alespo vysvtl obsah svho rozhovoru, je zejm, e sdl jen to, co uznaj za vhodn. V dnm ppad nelze potat s tm, e by bylo dosaeno dohody ji pi prvnm jednn, a to asto ani dl. Je zvyklost, e na obchodn jednn navazuje obd nebo veee. S ohledem na to, e Stedn Asie je postsovtsk prostor, je teba potat s tm, e se bude s nejvt pravdpodobnost pt vodka, a to bez ohledu na vyznn. Dalm specifikem obchodnch jednn je skutenost, e bvaj asto peruovna nebo odkldna pro nutnost ihned zajt k nadzenmu. A prvky islmskho smlouvn s clem v kad situaci doshnout od partnera stupku nebo zskat njakou vhodu jsou nedlnou soust jednn i ve Stedn Asii. Dle je teba vzt v vahu, e v ppad, kdy dojde k njakm organizanm zmnm v kontaktovan firm, pijde nov lovk a vechna jednn se vedou znovu a zan se od samho potku. Postkomunistick syndrom se projevuje v tom, e vtina zdejch lid povauje jakkoliv informace a rozhodnut vych orgn za dvrn a boj se o nich hovoit. A to i v ppad, e tato rozhodnut byla publikovna. Velmi typickm rysem postkomunistickho chovn je skutenost, e ke kadmu nadzenmu nebo k osob stojc na spoleensk rovni ve se lid chovaj uctiv a podlzav, v opanm smru naopak panovan a hrub. K enm se bn mu chov pezrav. Vem mum pod ruku, enm zdka. Na tom se nic nemn ani v posledn dob, spe naopak. Pracovn dobu chpou velmi prun, zatky a poledn pestvky obvykle nedodruj, bn vak pracuj veer i v noci, ppadn i asn rno, nezdka i o sobotch a nedlch. Pracovn tempo je ovem nzk a celkov vkonnost nen velk, produktivn vyuit pracovn doba tvo jen st celkov pracovn doby. Podobn i organizan schopnosti nejsou velk, zejmna chyb veobecn rozhled a hlavn abstraktn mylen. Je zde naprost nedostatek zejmna technickch specialist, ale i skutench odbornk na zen. Uveden zpsoby je nutno chpat jako vtinov prmr, kter nemus v jednotlivm ppad platit. Samozejm se vyskytuj jednotlivci na svtov rovni a s evropskm zpsobem mylen a chovn. Pesto je dobr bt pipraven na setkn s lidmi, kte sleduj tvrd svoje osobn zjmy a nemaj problm vst jednn tak, aby skonila jejich prospchem. Standardn zpsoby obchodnch jednn se sice postupn prosazuj, ale velice dce a pomalu.

65

Symbiza islmskho a sovtskho zpsobu mylen je kombinac, kter je Evropanm hodn vzdlen. Jedn se teba o pesnost, schopnost dodret nejen stn ale i psemnou dohodu, nespolehlivost, neschopnost se vctit do problmu partnera atp. Dalm takovm projevem je nedodrovn dopravnch pedpis, nesmysln agresivita nejen v doprav, ale i v mezilidskch vztazch. Je bn, e slunost je povaovna za slabost a okamit vyuita ve vlastn prospch pi vyjednvn. Souasn je teba brt i v vahu siln pbuzensk vztahy. Doporuuje se psn dbt pedpis a jakchkoliv nazen, hlavn pi zen motorovho vozidla. Milice i pi sebemenm pestupku vymh pokuty - resp. spe platky, protoe pokutovan tm nikdy neobdr pokutov blok. Zvlt, zjist-li milice, e se jedn o cizince, sna se pokutu vymhat v dolarech. Pokud se jedn o vojensk psma, ppadn o uzaven oblasti, je naprosto vyloueno, aby do nich oban vstoupil nevdom nebo omylem, na to by si ml kad nvtvnk dvat bedliv pozor. Nvtvnk by se ml pipravit na ast a asov i psychicky nron kontroly, ponaje procedurami na letiti pi pletu a odletu pes kontrolu doklad pi jzd dopravnmi prostedky i pi nvtv historickch mst a po vnitrosttn kontroln pechody pi cestovn do region. Z uvedenho dvodu je nezbytn mt u sebe vdy pas opaten platnm vzem a raztkem potvrzujcm splnn povinnosti registrace pobytu. Pokud si pas vydaj za elem registrace po pjezdu do hotelu, pak je teba mt u sebe alespo kopii datov strnky pasu a pslunho vza. Doporuuje se proto mt s sebou vce kopi a pi kontrole policie nejprve ukazovat kopie, originl pasu a v nejnutnjm ppad. Pas, pokud je to mon, nevydvat z ruky. Cizinec, kter picestuje do tchto zem mus potat vdy s tm, e se stane objektem snadnho pjmu valut pro mstn sttn ednky. Ti asto vyaduj i nesmysln administrativn kony a psemnosti a pokud je cizinec nem nebo nen schopen splnit (asto z pochopitelnch dvod) je na nm tmito ednky vymhna jaksi pokuta, resp. platek. Nejedn se vak o njakou clenou sttn politiku. Vdy jde pouze o aktivitu jednotlivc. Ovem tyto aktivity jsou rozeny tm u kadho sttnho ednka na jakmkoliv stupni zen a v jakmkoliv oboru. Uveden nepjemn strnky velmi nzorn demonstruje tzv. index vnmn korupce, kter je sice sestavovn na bzi subjektivnch nzor expert, je vak docela dobrm srovnnm s ostatnm svtem. Z tabulky je zejm, e stedoasijsk stty stoj na konci svtovho ebku (slo v zvorce udv poad mezi 193 stty celho svta). A protoe korupce je siln zvisl i na me demokracie i autokracie, sta se podvat na jin ukazatel index demokracie. I v nm stoj stedoasijsk stty v kategorii silnch autokraci s nemnohmi prvky demokracie. Pro pedstavu lze zmnit, e za Uzbekistnem a Turkmenistnem jsou v ebku ji jen ad a beznadjn posledn KLDR.

66

stt

nejpoetnj nrody Kazai Rusov Uzbeci Kyrgyzov Uzbeci Rusov Tdici Uzbeci Rusov Turkmeni Uzbeci Rusov Uzbeci Tdici Rusov

podl na populaci v % 63 24 3 69 15 9 80 15 1 85 5 4 80 5 5

index demokracie 3,45 (152.) 4,05 (139.) 2,45 (175.) 1,72 (191.) 1,74 (190.)

index vnmn korupce 2,7 (137.) 1,9 (180.) 2,0 (174.) 1,8 (186.) 1,7 (187.

Kazachstn

Kyrgyzstn

Tdikistn

Turkmenistn

Uzbekistn

doporuen literAtrA:
Hork, S.: Rusko a Stedn Asie po rozpadu SSSR. Univerzita Karlova Praha, 2008 Hork, S.: Stedn Asie mezi Vchodem a Zpadem. Univerzita Karlova Praha, 2005 Roux, J. P.: Djiny Stedn Asie. Nakladatelstv Lidov noviny Praha, 2008

67

Martina arisk, Mba Sksenosti s manarskym vzdelvanm malch a strednch podnikateov v Kazachstane Timan, s.r.o.15 e-mail: sarisska@timan.sk

AbstrAkt
Dleitos malch a strednch podnikov (MSP) v Kazachstane znane stpla od ekonomickej transformcie na zaiatku 90. rokov. V vode tejto transformcie bolo pre MSP najdleitejie zskanie piiek od bnk, a za tmto elom sa realizovalo mnostvo projektov zameranch na poradenstvo v oblasti tvorby podnikateskch plnov. V sasnosti elia MSP a ich manament novm vzvam a preto podpora MSP v ich snahe o rozvoj zrunost a kompetenci je kovm faktorom na dosiahnutie ich trvalo udratenho rozvoja. Zabezpeenie manarskych trningov, rozvoj manarskych zrunost predstaviteov MSP a podpora pri zdiean know-how medzi MSP s kovmi faktormi ako uspie na trhu a fungova na loklnej ale aj medzinrodnej rovni. Kov slov: Kazachstan, mal a stredn podniky, vzdelvanie, manarske zrunosti a znalosti, konkurencieschopnos

AbstAct
The role and importance of private small and medium enterprises (SMEs) have strengthened noticeably since the Kazakhstan market transformation in the early 1990s. At the beginning of the transformation, consultations were restricted to business plans in order to apply for bank loans. Nowadays, SMEs and their managements are facing new challenges and therefore supporting SMEs in their evident effort in developing skills and competencies is a key factor to reach sustainable development. Providing business trainings, enhancing SME representatives abilities to manage their entities effectively, helping SMEs in sharing know-how are key factors in successfully accessing the market and operating both locally and internationally. Keywords: Kazakhstan, small and medium enterprises, education, managerial skills and know-how, competitiveness

15

Timan s.r.o. je slovensk poradensk a vzdelvacia spolonos, ktor vznikla v roku 1996 so zmerom prinies to najlepie zo svetovho manamentu do podmienok slovenskch firiem a organizci. Dnes poskytuje profesionlne konzultan a vzdelvacie sluby vybranmu okruhu domcich a zahraninch spolonost prostrednctvom troch divzi, divzie poradenstva, divzie vzdelvania a divzie zahraninch programov. Pri poskytovan sluieb spolonos vychdza Timan z vlastnho i zahraninho know-how, ktor spa medzinrodn tandardy. V rmci divzie zahraninch programov sa spolonos zameriava na projekty na vvoj vlastnho know-how alebo projekty v rozvojovch krajinch. Zamestnanci vnmaj as na projektoch ako zaujmav ancu vlastnho rozvoja, rozvoja spolonosti Timan a predovetkm rozvoja cieovch skupn.

68

sksenosti s MAnArskyM vzdelvAnM MAlch A strednch podnikAteov v kAzAchstAne

zmeny ekonomickch pomerov
Od roku 1992 prechdzal Kazachstan dynamickou ekonomickou reformou s cieom vytvorenia vonej trhovej ekonomiky prostrednctvom privatizcie ttnych podnikov a deregulcie. Kazachstan je povaovan za jednho z najspenejch reformtorov v oblasti Centrlnej zie. Preiel procesom privatizcie, retrukturalizcie dlhov, liberalizciou cien, colnou a daovou reformou. Tieto vznamn reformy boli sprevdzan vytvranm vntornej politickej stability a postupnm progresom demokratickej reformy.

vznAm mAlch A strednch podnikov (msp)

Za tchto okolnost je posilnenie fungujcej ekonomiky do vekej miery zvisl na vvoji MSP, pretoe tieto maj vek potencil na vytvranie novch pracovnch prleitost a HDP. Taktie, ako aj v mnohch inch ekonomikch, s MSP najrchlejie rastcimi subjektmi trhu. Pomocou oivenia aktivt MSP sa mu komunity v menej rozvinutch reginoch sta ekonomicky a spoloensky vznamnmi. Takto atmosfra by podporila domce aj zahranin investcie a intenzitu obchodnch vzahov v rmci reginu aj Eurpy.

identiFikciA problmov
Jednm z kovch problmov, ktor brnia rozvoju MSP v Kazachstane je medzera medzi vzdelanm, ktor poskytuj intitcie vyieho vzdelania alebo vzdelvacie spolonosti v Kazachstane a potrebami trhovho prostredia. Zanajci podnikatelia, riaditelia a manari MSP maj vinou len teoretick vzdelanie, ktor ich nepriprav na relnu prax. Chba im praktick prehad o komplexnom riaden firiem a pohad na firmu ako na celok, pochopenie vzjomnch svislost medzi jednotlivmi oblasami riadenia firmy a znalosti a zrunosti potrebn pre spen zvldnutie riadiacej prce. Ako al z problmov je ich nzka konkurencieschopnos. MSP maj nedostatok obchodnej diverzifikcie, aj napriek tomu, e v Kazachstane existuj vznamn prleitosti na rozvoj priemyslu a sluieb. Navye, Kazachstan sa usiluje o sprstupnenie sa WTO a takto zmena ekonomickho statusu zvi konkurenciu na trhu. To bude nti skromn spolonosti (vrtane MSP) rozirova a diverzifikova svoj biznis, aby sa na trhu udrali. Vina z MSP vak nie je pripraven pracova v takchto trhovch podmienkach a nie s pripraven na ekonomick zmeny.

69

alm vznamnm problmom s chbajce manarske zrunosti a znalosti podnikateov, riaditeov a manarov MSP. Chba im znalos podnikateskho prostredia, vhodnch stratgi a efektvneho plnovania. Nevedia, ako efektvne vyuva a riadi zdroje v podniku. Riadenie a vedenie podniku sa realizuje intuitvne, o asto krt spsobuje problmy s alm rozvojom prpadne udranm sa na trhu. Samotn podnikatelia, riaditelia a manari MSP pociuj potrebu rozvoja svojich zrunost a kompetenci a snaia sa o rast svojich podnikov, a preto je kov ich v tejto ich snahe podpori a zabezpei im trvalo udraten rozvoj.

70

Ing. Tom Gajdo Leteck preprava v strednej zii DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o. e-mail: tomas.gajdos@dhl.com

AbstrAkt
Kazachstan, Kirgizsko, Tadikistan, Turkmnsko a Uzbekistan tvoria spolu sas ttov strednej zie. Aj v dsledku nie vemi dobrej ekonomickej a hospodrskej situcie nepatria tieto tty medzi exportne alebo importne preferovan. Dnes u mme viacero monost vyuitia prepravy. Medzi najpouvanejie a najbezpenejie spsoby prepravy tovarov, respektve vrobkov, radme leteck prepravu. Nklady spojen s touto prepravou tvoria sas cenovej kalkulcie. Kee sa nm jedn o prepravu so ttmi, ktor nepatria do Eurpskej nie vetok tovar spad pod coln reim. Tto skutonos tvor urit nklad spojen s colnm dlhom a predenie tranzitnho asu. Cielenou stratgiou a spoluprcou sa d tento proces urchli a nsledne zvhodni postavenie firmy na trhu pred konkurenciou. Kov slov: transport, cl, preprava

AbstrAct
Kazakhstan, Kirgizstan, Tajikistan, Turkmenistan and Uzbekistan create a group of states in middle Asia. Because of not very good economical and business situation they are not preferred import or export states compared to the other countries. Nowadays we have more choices of moving the freight. The most using and safe transport is air freight. Freight costs comprise a part of a price calculation. Since we are talking of the transport between the states whose are not members of the European Union each shipment is under customs supervision. This fact also comprises a part of customs costs and it makes the transport time longer. This process can be made faster by a focused strategy and collaboration and thus bring the company a better position on business market compared to the competitors. Keywords: transport, customs, freight

leteck preprAvA v strednej zii

Kazachstan, Kirgizsko, Tadikistan, Turkmnsko a Uzbekistan tvoria spolu sas ttov strednej zie. Ich hospodrstvo sa opiera o vek nerastn bohatstvo ako aj o ponohospodrstvo a ivonu vrobu. Medzi zkladn a rozhodujce otzky, ktor si podnikate kladie patria, ak mme monosti a dostupn spsoby prepravy i u nakupovanch alebo predvanch 71

tovarov. Takisto cena za tto prepravu, tranzitn as a samozrejme aj bezpenos. tty strednej zie disponuj nie vemi kvalitnou a spoahlivou dopravnou sieou, i u rozprvame o vyuit cestnej alebo elezninej prepravy. Za najkvalitnejiu, najrchlejiu a najbezpenejiu prepravu povaujeme leteck prepravu. Treba vak poznamena, e leteck preprava patr aj zrove k najdrahiemu spsobu prepravy. Plat tu nepriama mera: m je leteck preprava rchlejia, tm je drahia. V skratke mme leteck prepravu charakterizova ako: najrchlej a najspoahlivej spsob prepravy tovarov zrchuje distribciu flexibilita zniuje nklady na skladovanie jej cena je nepriamo mern od rchlosti a objemu prepravovanej zsielky v prepote na 1kg

Ak vezmeme do vahy tranzitn as pri leteckej preprave, ten sa pohybuje od troch do siedmich dn. Z toho nm logicky vyplva, e preprava, ktor bude trva sedem dn bude lacnejia ako preprava, ktor trv tri dni. Tranzitn as uvdzaj niektor spolonosti ako as spojen s prepravou od letiska odosielatea po letisko prjemcu. Treba si vak uvedomi skutonos, e tento as nie je identick s celkovm asom, ktor zaha dobu potrebn na vyzdvihnutie zsielky od odosielatea a po konen doruenie k prjemcovi. Rdovo sa tento zjavne na prv krt me predi o niekoko dn v zvislosti od alej uvdzanch faktorov. Preto je vhodn spresni si tento, mono na prv pohad nepodstatn faktor s dopravnou spolonosou. Ak si uvedomme, e zsielka, ktor je oakvan koncom tda bude v skutonosti doruen a v strede nasledujceho a k tomu prirtame vkend, tak sa mme nemilo prekvapi, ak sa nm tranzitn doba zdvojnsob. Pri leteckej preprave, kee je flexibilnejia, je jej asov zvislos urovan: od schopnosti dopravnej spolonosti vhodne vyui leteck linky, ktor je v priamej mere od ich ceny za prepravu takisto tu plat pravidlo, m dlhia je preprava, tm lacnejia bude cena

72

nA o je potrebn dvA pozor

Nemono podceni niektor skutonosti, ktor hraj podstatn lohu v procese prepravy. Niie s spomenut niektor z nich: faktra mus ma uveden rovnak skuton vhu ako na sprievodnch prepravnch dokladoch, predde sa monm komplikcim spojenm so zaclenm alebo vyclenm prepravovanej zsielky, a takisto sa tm me predi celkov tranzitn as palety musia by fumigovan postrek proti kodcom a rznym parazitom, odpora sa v prpade importu necha si tieto palety pre prpad monho exportu do krajn mimo E treba si uvedomi za o vlastne platme: potaten vha a skuton vha potaten vha bva vinou vyia ako skuton vha prepravovanho tovaru a pota sa ako objemov vha prepravovanej zsielky je dobr, ak sa faktry pol aj medzi dodvateom a odberateom pre prpad straty, alebo ak doklady djdu neskr ako zsielka, takisto to me predi celkov tranzitn as spsoben akanm na doklady kvli colnmu konaniu ak s certifikty potrebn k zsielke, je dobr zasla si ich tie interne medzi dodvateom a odberateom, je dobr si preveri i s potrebn nejak certifikty a potrebn prehlsenia o pvode tovaru

coln reim
Kad tovar, ktor sa exportuje z ttov, ktor nie s lenskmi ttmi Eurpskej nie, mus prejs colnm konanm. Z toho vyplva, e sa dostva do colnho reimu a nsledne bude uveden do vonho obehu po uritej procedre. Me tu s o vystavenie T1 tranzitn doklad a JCD. Zkladn rozdiel medzi uvedenmi je v tom, e T1 umouje presun zsielky, ale neumouje manipulciu. Je to tranzitn doklad, na zklade ktorho je zsielku mon presun do prjemcom urenho colnho orgnu v mieste jeho bydliska, kde sa uvedie po colnej kontrole do vonho obehu. JCD jednotn coln doklad nm umouje po jeho vystaven a zaplaten colnho dlhu manipulciu s tovarom. Coln dlh sa plat aj v prpade T1, ale vystav ho colnica, ktor je uren prjemcom tovaru.

73

Pre urchlen coln jednanie me prepravn spolonos zastupova prjemcu zsielky a berie na seba zruku, e prjemca zaplat coln dlh uren colnm radom na et do ttnej pokladne najneskr do 8 pracovnch dn od vystavenia JCD. Coln dlh sa sklad z dvoch zloiek a to: DPH 19 %, respektve pri knihch 10 % clo vypota sa poda colnho sadzobnka Je mon uplatni prvo na predben vpoet colnho dlhu, ktor dva k dispozcii prepravn spolonos. Pri zastupovan prepravnej spolonosti na ely colnho konania sa spe mandtna zmluva o colnom zastupovan, pri ktorej je potrebn zasla nasledovn doklady: vpis z obchodnho registra, resp. ivnostenskho registra nie star ako 3 mesiace kpia DI kartiky Pre urchlenie celho priebehu je dobr si tieto doklady pripravi a ak je mon, spsa mandtnu zmluvu u poas tranzitnho asu. Mandtna zmluva sa spisuje len raz a priebene sa me obnovi. Celkov nklady spojen s tranzitom sa daj zni nasledovnmi spsobmi: spsanie kontraktu s prepravnou spolonosou (pri opakovanch zsielkach sa d dohodn s prepravnou spolonosou na vhodnejch podmienkach, respektve aj na prednostn zabezpeenie prepravy) v prpade spsania kontraktu je mon predi termn splatenia faktry za prepravu konsolidciou zsielok (za 200 kg zaplatte menej v prepote na 1 kg ako za zsielku, ktor m 50 kg) Odpora sa podrobne si preveri, o vetko zaha ponkan cena za prepravu: i je uveden cena len po letisko i zaha zastupovanie v colnom konan i s v nej zahrnut poplatky svisiace s vyskladnenm, respektve s konenm doruenm a k miestu konenho urenia vykldky Dnes u existuje irok kla leteckch spolonost, o umouje lepiu flexibilitu pri poadovanom najvhodnejom vbere. 74

V krtkom zhrnut by bolo vhodn upriami pozornos na 3 zkladn otzky, ktor urchlia rozhodovanie: ak tranzitn doba je postaujca ak je cenov horizont ak doklady s potrebn

zver
Preprava bude vdy patri a zohrva jednu z najdleitejch zloiek v podnikateskom procese. V porovnan s minulosou meme poveda, e sa jej doba s vvinom technologickch vymoenost stle zrchuje, o zrove spsobuje aj zrchlenie konzumnho tlu ivota. Limitujcim faktorom v rozvoji hospodrskej spoluprce je vrazn vzdialenos medzi oboma krajinami, nedostaton informovanos a slab aktivita slovenskch podnikateskch subjektov na kazaskom trhu. Slovensko me zohra dleit lohu ako tranzitn krajina do zpadnej Eurpy aj pri doprave kazaskch uhovodkov.

75

Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania v spoluprci s Fakultou politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja bela organizuje da 24. februra 2010 v Banskej Bystrici v Hoteli Kongres Gala 4. vedecko-podnikatesk konferenciu s medzinrodnou asou Perspektvy podnikania v strednej zii: Podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane, Program: 10:00 10:30 Registrcia astnkov 10:30 10:45 Privtanie astnkov Jakub Varga, Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania Peter Terem, Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 10:45 12:15 Blok . 1: Podnikanie v strednej zii (politick, ekonomick, bezpenostn, coln, zahranino-obchodn a in aspekty podnikania v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane) Velk hra: geopolitika Stedn Asie, Oskar Krej, Univerzita Mateja Bela Vliv integrace na podnikn na teritoriu Stedn Asie na pkladu SCO, Ale Ottmr, Ostravsk univerzita Obchodn spoluprca SR s krajinami strednej zie, Viktor Boreck, Obchodnoekonomick oddelenie pri Z SR v Alma Ate Rozvoj obchodnch vzahov E s reginom strednej zie, Milan Gubka, Univerzita Mateja Bela 12:15 13:00 Bufet 13:00 14:30

76

Blok . 2: Slovensk sksenosti so strednou ziou (prezentcia projektov podnikateskch subjektov realizovanch v cieovch krajinch, obchodn a kultrne zvyklosti, zapojenie podnikateov do medzinrodnch a rozvojovch projektov, rady a odporania pre slovenskch podnikateov) Spolon a rozdielne znaky Kirgizska so stredozijskmi susedmi, Svetozr Krno, Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre Kultrne aspekty stredozijskch populci, Vladimr Baar, Ostravsk univerzita Sksenosti s manarskym vzdelvanm malch a strednch podnikateov v Kazachstane, Martina arisk, TIMAN s.r.o Preprava v strednej zii, Tom Gajdo, DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o Alexander kurla, SARIO Ztitu nad konferenciou prevzala sekcia obchodu a ochrany spotrebitea Ministerstva hospodrstva slovenskej republiky. Podujatie je spolufinancovan z prostriedkov SlovakAid v rmci projektu Globlne vzdelvanie podnikateov.

77

Nzov: Perspektvy podnikania v strednej zii - Podnikanie v Kazachstane, Kirgizsku, Tadikistane, Turkmnsku a Uzbekistane Zbornk zo tvrtej vedecko-podnikateskej konferencie Vydala: Nrodn agentra pre rozvoj malho a strednho podnikania Nklad: 70 kusov Poet strn: 78 Vydavatestvo: AMICITIA, s.r.o. Rok vydania: 2010 ISBN 978-80-88957-54-6