Você está na página 1de 123

IT Seminr

CONSULTING | INVESTMENT & ADVISORY | TECHNOLOGY Healthcare, Education, Social Security, Poverty Reduction and Public Sector Reform

Copyright Sanigest Internacional

1
w w w . s a n i g e s t . c o m

Sanigest Europe2007

Tento dokument je formlnou publikciou spolonosti Sanigest Europe a Pro-Vida. Zostavenie dokumentu bolo zodpovednosou a iniciatvou autorov. Tento dokument me by revidovan, skrten, reprodukovan alebo preloen v celom rozsahu alebo po astiach, nesmie vak by predan alebo pouit na komern ely.

Nzory vyjadren v dokumentoch, ktor nes meno autora/ov s vhradnou zodpovednosou autorov a nereprezentuj nzory spolonosti Sanigest Europe.

Obsah
MICROSOFT WINDOWS XP.........................................................................................................6

Osnova kolenia....................................................................................................6 Pracovn plocha vo Windows...........................................................................7 Panel loh..........................................................................................................8 Spanie programov........................................................................................8 Okno programu..................................................................................................9 Poznmkov blok..............................................................................................9 Prv problmy pri psan textu .......................................................................10 Prieskumnk.....................................................................................................11 Koprovanie.....................................................................................................13 Vytvorenie novho prieinka, premenovanie sboru a prieinka...................14 K...................................................................................................................17 Vyhadvanie sborov....................................................................................17 Vlastnosti sborov...........................................................................................18 Ukladanie obrzkov.........................................................................................19 Tla v systme Windows.................................................................................19
WWW INTERNET..........................................................................................................................21

Osnova kolenia..................................................................................................21 Internet.............................................................................................................22 Z oho sa sklad internet.................................................................................23 Ako internet funguje........................................................................................24 Web strnka.....................................................................................................24 Internetov prehliada Internet Explorer........................................................28 Vyhadvae strnok.......................................................................................30 Komunikcia elektronickou formou: Elektronick pota (E-mail)................32 Vytvorenie emailovej adresy...........................................................................33 Psanie sprvy..................................................................................................35 Adresr............................................................................................................35 Vkladanie prloh..............................................................................................42
MICROSOFT WORD.....................................................................................................................46

............................................................................................................................46 Osnova kolenia..................................................................................................46 Zkladn obrazovka .......................................................................................47 Formtovanie psma, editovanie textu.............................................................48 Fonty ...............................................................................................................49 prava textu odsek.......................................................................................50 Odrky a slovanie ......................................................................................52 Obrzky...........................................................................................................53 Obrzok zo sboru...........................................................................................55 Ukladanie dokumentu......................................................................................56 Tabuky...........................................................................................................57 In uiton funkcie Wordu............................................................................59 4

Tla dokumentu...............................................................................................60 Hada a nahradi............................................................................................62 Jazyk................................................................................................................63 Kontrola pravopisu .........................................................................................................................64 Typy a triky pre prcu.....................................................................................64 Prca s npoveou..........................................................................................66 Prklady k MS Word........................................................................................68 ivotopis .........................................................................................................68 Prklad ivotopisu............................................................................................72 Motivan list..................................................................................................73 Prklad motivanho listu................................................................................76
MS EXCEL.......................................................................................................................................77

Osnova kolenia:.................................................................................................77 Uvatesk pracovn plocha, prca so sborom a zoitom............................78 Vber a editovanie textu..................................................................................83 Formtovanie...................................................................................................87 Funkcie............................................................................................................91 Vytvranie grafov............................................................................................98 LOHY.........................................................................................................101 RIEENIA.....................................................................................................105
MS POWERPOINT.......................................................................................................................110

Osnova kolenia:...............................................................................................110 Zkladn obrazovka......................................................................................111 Nvrh snmky................................................................................................112 Tvorba prezentcie........................................................................................112 Ako tvori obsah prezentcie........................................................................115 Vkladanie prepojen......................................................................................116 Efekty............................................................................................................118 Spsob zobrazenia snmok v programe.........................................................122

Microsoft Windows XP
Osnova kolenia
1. Pracovn plocha vo Windows 2. Panel loh 3. Spanie programov 4. Okno programu 5. Poznmkov blok 6. Prv problmy pri psan textu 7. Prieskumnk 8. Koprovanie 9. Vytvorenie novho prieinka, premenovanie sboru a prieinka 10.K 11.Vyhadvanie sborov 12.Vlastnosti sborov 13.Tla v systme Windows 14.Ukladanie obrzkov 15.Prklady k MS Word

Windows XP je operan systm s grafickm uvateskm prostredm.

Pracovn plocha vo Windows

ikony zstupcov programov, programu prieinkov, sborov

panel lohokno

spustenho

Panel loh

tlaidlo tartpanel rchleho spania programov tlaidl zstupcov spustench programovtlaidl stle spustench programov (vinou je tu klvesnica, hlasitos, as...)

Spanie programov
Spa programy meme viacermi spsobmi. Na programy, ktor maj svojich zstupcov na paneli rchleho spania programov, sta raz klikn. Niektor programy maj svojich zstupcov aj na pracovnej ploche v podobe malch ikon. Ak chceme prslun program, ktor tto ikona reprezentuje, spusti, musme na ikonu dvakrt klikn myou.
Zstupcov programov meme njs aj vponuke tart. Klikneme na tlaidlo tart azponuky vyberieme Programy. Vjednotlivch podponukch programov. programu vpodponuke raz. njdeme Naprklad Skicr Prsluenstvo. zstupcov zstupcu njdeme Potom

sta na zstupcu programu klikn

Vponuke

tart

njdeme

takmer

vetky

potrebn programy (skoro kad program, ktor sa intaluje, si vytvor vponuke tart svojho zstupcu).

Okno programu

tituln riadok programu Hlavn ponuka programu

Minimalizan - Maximalizan tlaidlo ukonenie programu zoom

Zobrazen sbor

scroll

Stavov riadok

Poznmkov blok
Poznmkov blok je vemi jednoduch program na psanie textu (textov editor). Spustenie programu Dvojkliknutm na ikonu Poznmkovho bloku na pracovnej ploche, jednm kliknutm na ikonu Poznmkovho bloku na spodnej lite, alebo cez menu: tartProgramyPrsluenstvoPoznmkov blok

Zkladn obrazovka

Prv problmy pri psan textu


Ako napem vek psmeno? Stlame klves Shift, drme a stlame prslun psmeno. Ako sa dostanem do alieho riadku? Stlaenm klvesu Enter. Namiesto psmeniek s diakritikou (mkkene a dne) sa mi nape slo. Problm je s najvou pravdepodobnosou v tom, e mme nastaven anglick klvesnicu. Musme ju zmeni na slovensk. Na paneli loh Windows (lita v spodnej asti obrazovky) klikneme na ikonu a vyberieme slovensk klvesnicu. Mm slovensk klvesnicu a chcem napsa slo (vkrink, otznik,). Podobne ako vek psmen, sla na slovenskej klvesnici sa pu pomocou klvesy Shift. Rovnako vetky znaky, ktor s na klvesoch napsan hore. Ako opravm preklep - odstrnim chybn znaky? Klvesom Delete zmaeme jeden znak od kurzora napravo. Klvesom Backspace zmaeme jeden znak od pozcie kurzora naavo.

10

Prieskumnk
Ak program nevieme njs na pracovnej ploche, ani v ponuke tart, meme ho njs pomocou Prieskumnka, alebo cez vobu Tento pota, ktorho zstupca je na pracovnej ploche.

Ak nemme ikonu Prieskumnka na pracovnej ploche, njdeme ho v menu tartProgramy.

Prieskumnk nm umouje prcu sprieinkami (prezeranie obsahu, vytvorenie novho prieinka, jeho presvanie, koprovanie avymazanie) aso sbormi (presvanie, koprovanie, spustenie, vymazanie...).

11

navigan tlaidl

Stromov truktra

prieinkov

V avom okne sa nm zobrazuje stromov truktra potaa a jeho prieinkov. Obsah kadho prieinka si meme prezrie kliknutm na jeho nzov. Vtedy sa nm v pravej asti zobraz jeho obsah. Na paneli nstrojov s tlaidl, ktor nm pomhaj v navigcii.

tlaidl na prepnanie dopredu a dozadu medzi prieinkami

tlaidlo hore na prepnutie do nadradenho prieinka

zobrazenie podrobnost

12

Pokia v avej asti okna klikneme na znamienko + pri zvolenom prieinku, vyroluj sa nm pod nm vetky jeho podprieinky. Prieinok, na ktor sme prve nastaven, je farebne vyznaen a v pravej asti okna je zobrazen jeho obsah.

Zoradenie sborov nastavme prkazom ZobraziUsporiada ikony. alou monosou, pri zobrazench podrobnostiach je klikn myou na nadpis stpca. Sbory je mon zoradi poda nzvu, typu (prpony sboru), vekosti, alebo dtumu.

Koprovanie
Pri koprovan si ozname vybran sbor klikneme na avm tlaidlom myi. Pokia chceme oznai naraz viac sborov, pri oznaovan myou drme stlaen klves CTRL. Takto sbor meme skoprova do schrnky (je to as operanej pamti, ktor sli ako doasn odkladac priestor, do ktorho meme umiestni text, obrzok, sbory, alebo cel prieinky) pouijeme na to

13

vobu pravy Koprova (Ctrl+C) a nsledne ho zasa prilepme do zvolenho prieinka: pravy Prilepi (Ctrl+V). Ak Prieskumnk pri koprovan, alebo presvan sboru zist, e sbor rovnakho mena u v cieovom prieinku existuje, zobraz sa dialgov okno pre prepis. Pokia to potvrdme tlaidlom no, pvodn sbor sa prepe. Pri koprovan sasne alebo sa

presune sborov potvrdenie

viacerch

v dialgovom okne pre prepisu objavia dve tlaidl pre potvrdenie: tlaidlo no znamen prepis jednho sboru a u alieho sa op zobraz alie dialgov okno. Tlaidlo no pre vetky znamen, e vetky sbory sa prepu bez alieho varovania.

Vytvorenie

novho

prieinka,

premenovanie

sboru a prieinka
Klikneme na zvolen disk,

prpadne u existujci prieinok a cez vobu SborNovPrieinok ho vytvorme. V pravej ikona symbolickm farebne novho odlen. nzvom Zapeme Nov nzov asti novho okna sa vytvor so

prieinku

prieinok, ktor je v rmeku a je prieinku a potvrdme

klvesou Enter.

14

Takmto spsobom tie meme vytvori nov przdny sbor uritho typu (napr. textov dokument, tabuku, zvuk, obrzok...). Pre premenovanie sboru, alebo prieinku pouijeme nasledovn postup. Kliknutm myou ozname sbor, alebo prieinok, ktor chceme premenova. V menu zvolme SborPremenova, alebo na vybran sbor klikneme pravm tlaidlom myi a vyberieme vobu Premenova. Nzov sboru sa farebne vyzna, do rmeka napeme nov nzov a potvrdme klvesou Enter.

Krok sp Pokia sa pri prci s programom Prieskumnk dopustme chyby (napr. pri premenovvan sboru), je vo vine prpadov mon napravi tto chybu tak, e sa v prci vrtime o krok sp. To urobme kliknutm na vobu pravySp.

Mazanie sboru a prieinka Oznaen sbor, alebo

prieinok zmaeme stlaenm klvesy Delete. Po potvrden odstnenia sa sbor zmae, prieinok sa zmae s celm obsahom.

Sbor, alebo prieinok, ktor bol vymazan z disku, nie je odstrnen definitvne, iba sa presunie do pecilneho prieinka s nzvom K. Oznaen sbory v Koi, meme obnovi cez ponuku SborObnovi, alebo definitvne vymaza cez SborOdstrni. Sbory v Koi zaberaj miesto na pevnom disku, preto je potrebn z asu naas prieinok K skontrolova a nepotrebn sbory z neho

15

odstrni.

Daj

sa

odstrni

aj

vetky

sasne

prkazom

SborVyprzdni

16

loha: Vytvorte v prieinku Moje dokumenty nov prieinok s nzvom Vho priezviska.

Vyhadvanie sborov
Program Prieskumnk umouje vyhadva sbory a prieinky na zvolenom disku. Hadanie spustme kliknutm na ikonu, alebo cez ponuku SborTento potaHada...
Hadanie meme spusti aj cez menu tartHadaSbory, alebo prieinky...

17

Vyhadvanie je mon na zklade vybranch, alebo aj vetkch kritri (t.j. poda asti, alebo celho nzvu sboru; slova, alebo vrazu v sbore; miesta uloenia; dtumu poslednej zmeny; vekosti a alch rozrench parametrov). loha: Vyhadajte na pevnom disku sbor, ktor obsahuje slovn spojenie...(vytvorit jeden subor).

Vlastnosti sborov
Okrem zkladnch informci, zobrazench v pravej asti okna programu Prieskumnk, si meme o kadom sbore prezrie aj podrobnejie detaily. Ozname sbor sbor a klikneme pravm na ponuku myi

SborVlastnosti. To ist dosiahneme, ak na klikneme tlaidlom a zadme vobu Vlastnosti

Pokia nechme zobrazi vlastnosti prieinka, zistme poet sborov, ktor obsahuje a celkov miesto, ktor zaberaj na disku (t.j. celkov vekos prieinka). Prieinok d pre naviac obsahuje spsobom

zloku Zdieanie, na ktorej sa jednoduchm


1

nastavi zdieanie danej zloky vybranch pouvateov, alebo pre vetkch.

Zdieanie je sprstupnenie danho prieinka v potaovej sieti. Je mon nastavi parametre zdieania (iba na tanie, povoli zmeny, alebo pln prstup)
1

18

loha: Zistite, poet sborov, ktor obsahuje prieinok Moje dokumenty a jeho celkov vekos.

Ukladanie obrzkov
Najastejie obrzok ukladme tak, e na klikneme pravm tlaidlom myi a v ponuke obrzok ako... Nie vdy to tak funguje. Niekedy potrebujeme uloi obrzok prve zobrazen na monitore. Sli na to klves PrintScreen. Jeho stlaenm sa do schrnky ulo cel obsah obrazovky2. V programe, kde chceme obrzok poui (napr. Word), pouijeme menu pravyPrilepi, prpadne kombinciu klves (Ctrl+V). vyberieme Uloi

Tla v systme Windows


Tla dokumentov je v systme Windows riaden spolone jednm programom sprvcom tlae. Ak v nejakom programe vydme pokyn na tla, program vdy posunie tento pokyn sprvcovi tlae. Jednotliv sbory z rznych programov sa zarauj do poradia, v ktorom s potom vytlaen. Ak je tlaiare zapojen ako sieov, do poradia sa dostvaj dokumenty od vetkch uvateov, ktor maj tlaiare sprstupnen. Okno Tlaiarne a faxy otvorme cez ponuku

tartNastavenieTlaiarne a faxy.

Ak nechceme uklada cel obsah obrazovky, ale iba obsah aktvneho okna, pouijeme

Alt+PrintScreen

19

Pokia je k potau pripojench viacero tlaiarn, jedna z nich je vdy nastaven ako predvolen. Pri poiadavke na tla sa potom dokumenty zarauj do poradia na tto tlaiare. Nastavenie uritej tlaiarne ako predvolenej urobme nasledovne: klikneme pravm tlaidlom myi na tlaiare a zadme vobu Nastavi tlaiare ako predvolen, alebo cez ponuku SborNastavi tlaiare ako predvolen. Ak

potrebujeme zrui tla, je treba odstrni sbor z poradia na tlaiarni. To nie je mon v programe, v ktorom sme vydali prkaz pre tla. Na zruenie tlae je potrebn spusti sprvcu tlaiarne, dvojitm kliknutm na predvolen tlaiare, alebo na ikonu tlaiarne, ktor sa poas tlae objav v pravom dolnom rohu obrazovky. Zobraz sa nm okno sprvcu tlaiarne s poradm dokumentov na tla, v ktorom treba zada vobu DokumentPozastavi a nsledne

20

TlaiarePozastavi tla, m zrume tla a vyradme z poradia vetky dokumenty.

WWW Internet
Osnova kolenia
1. Internet 2. Z oho sa sklad internet 3. Ako internet funguje 4. Web strnka 5. Internetov prehliada Internet Explorer 6. Vyhadvae strnok 7. Komunikcia elektronickou formou: Elektronick pota (E-mail) 8. Vytvorenie emailovej adresy 9. Psanie sprvy 10.Adresr 11.Vkladanie prloh

21

Internet
Internet world wide web Internet je najrozsiahlejia databza elektronickch dokumentov, ktor s navzjom pospjan akoby do pavej siete. Preto sa mu hovor aj web ie sie. Web je sieov systm klient/server.

Pota, ktor informcie dodva sa nazva server. Pota, ktor informcie zobrazuje sa nazva klient. Pre webovsk klient aj server potrebujeme zvltny softvr prehliada, ktor dan informcie zobraz.

Histria internetu sa zaala psa v roku 1969 kedy bola odoslan prv sprva (mail). Odoslanie sa vak vemi nepodarilo, telefnne spojenie bolo preruen a sprva neprila pln. A pota, ktor zaberal vtedy skoro cel miestnos sa zrtil. Nebol to optimistick vod, ale vetko sa zmenilo, ke sa zaala o projekt zaujma americk armda, ktor chcela spoahliv spsob ako prena dta, sprvy, tajn dokumenty v prpade jadrovej vojny. A neskr, ke hrozba atmovho toku prehrmela, priiel npad spravi z internetu celo svetov informan stanicu, ku ktorej by mali vetci prstup. Z internetu sa stalo aj vek stredisko obchodu, pretoe je to miesto skoro neobmedzench monost. Dnes je u bez problmov mon nakupova cez internet. Ak niekto vlastn medzinrodn platobn kartu a nemal sumu peaz, me si prostrednctvom i - netu kpi aj americk ponorku.

22

Z oho sa sklad internet


Osobn pota stoln potae (desktopy), prenosn potae (laptopy, noteboky), sieov potae (network computers), inteligentn a nem terminly (intelligent and dumb terminals), minipotae zpisnky). Prehliada Samotn strnky sa prehliadaj v tzv. browseroch prehliadaoch. Ako prklady prehliadaov mono uvies Netscape Navigator, Mozilla, Internet Explorer. Internetov pripojenie (prostrednctvom poskytovatea internetovch sluieb) Pripojenie na internet prevdzkuj tzv. provideri, o s vlastne vek spolonosti, ktor vlastnia vemi vkonn server. Samotn spojenie prebieha tak, e vae PC sa mus pripoji najprv na server providera sluieb a ten sa potom napoj na celosvetov sie. Server Server je pota, na ktorom s uloen informcie ako webstrnky a na ktor je v tejto sieti napojench viacero poitaovch stanc, nazvanch aj klientmi. (palmtopy, vreck potae, elektronick dire a

Uloha: Do ktorej kategrie osobnch potaov by ste zaradili ten v, na ktorom pracujete? Ak je to znaka? Zistite, ak typ internetovho prehliadaa mte naintalovan. Kto s to heckeri?

23

Slovom hecker sa oznauj tie skupinky ud, ktor robia vinu neporiadku na sieti. S to vlastne sieov pirti, pre ktorch nie je vekm problmom dosta sa na strnky najznmejch firiem a znii ich. Nerobia to vak pre vlastne poteenie, chc da o sebe vedie a upozorni na seba. Heckeri s hlavnm zdrojom vrusov v potaoch. Vari najznmej vrus vetkch ias I love you, ktor pochdzal od jednho tudenta na Filipnach skoro znefunknil cel americk sie, v priebehu mesiaca. Tohto heckera odhalili, ale vina z nich nikdy nebola odhalen.

Ako internet funguje


Strnky s uloen na potaoch serveroch kdekovek na svete. Do prehliadaa sa nape nzov strnky (URL) alebo sa klikne na link (odkaz) a tm sa odole poiadavka na server, na ktorom je dan informcia uloen (hosovan). Server na poiadavku odpovie tm, e pole web strnku do Vho potaa a Vho prehliadaa a ten ju zobraz na Vaej obrazovke.

Web strnka
Web strnka je elektronick dokument napsan v potaovom jazyku, ktor sa nazva HTML (Hypertext Markup Language). Web strnky mu obsahova text, obrzky, vide, animcie alebo hudbu. Kad strnka m svoj adresu (URL), ktor prehliadau napovie, na ktorom serveri sa nachdza. Na web strnkach sa vinou nachdzaj odkazy (hyperlink) na in web strnky. Tento link me ma podobu textu alebo obrzku, na ktor treba klikn. Uloha: Ako sa d zisti, ktor text alebo obrzok je odkaz na in strnku?

24

kurzor sa zmen na "ruku" - to znamen, e je tam odkaz na in strnku URL adresa strnky URL (Uniform Resource Locator) je adresa strnky a prehliadau poskytne informcie o domne a nzve potaa. Adresa potaa Kad pota m v sieti pridelen numerick adresu. Naprklad 192.168.1.2 Domna Benho uvatea seln adresy vinou nezaujmaj, preto okrem nich existuje in lenenia siet na domny slovn nzov adresy strnky. Ten sa po registrcii pridel numerickej adrese. Uloha: Poznte nzov webstrnky Vho domova? www.dednadej.sk Obrzok 5: URL

Adresa strnky sa sklad z troch ast. Prv as s tri psmena www, tieto psmena stoja na zaiatku vetkch adries. Druh as je nzov

25

strnky a v tretej vypeme skratku krajiny v ktorej je strnka zaregistrovan. Vinou s skratky ttov tak ako na automobiloch. a meno uzla m platnos len v prpade spojitosti s menom domny.

Kurzor ostva v podobe "pky". Tento obrzok nepredstavuje odkaz na in strnku. Domny .sk Slovensko .cz esko .de Nemecko .uk Anglicko v USA .edu pre koly a vzdelanie .com pre firmy a organizcie .gov pre vldne intitcie .org neziskov organizcie .net sieov sprvcovia .mil armda Z oho sa sklad web strnka

26

Web strnka sa vzahuje na nejak konkrtnu tmu a m svoju truktru. Ako prv as sa zobraz uvtacia strnka (home), ktor informuje o obsahu a takisto spa lohu indexu/obsahu. Z uvtacej strnky sa prostrednctvom odkazov dostanete na ostatn sasti strnky. Aj tto podstrnka m svoju adresu URL a vyzer naprklad takto: http://www.musicworld.sk/texty/peha-spomal.html http informcia, e ide o hypertextov dokument www informcia, e tto strnka sa nachdza na webe (nie kad strnka obsahuje tto as). musicworld.sk nzov domny texty/ - adresr, ktor obsahuje alie podstrnky peha-spomal.html nzov podstrnky. Uloha: Zadajte dan strnku do vho prehliadaa a zaspievajte refrn uvedenej piesne :)

27

Internetov prehliada Internet Explorer


Program je uren na prehliadanie internetovch strnok. Program je freeware, ie na jeho pln vyuitie nie je potrebn plati iadne

poplatky. Hlavn okno programu sa sklad z nasledovnch ast: Riadok s titulkom obsahuje nzov prehliadanej strnky (adresu) Riadok s roletkovm menu: File tu m uvate monos otvori, uloi alebo vytlai strnku Edit umouje prcu so schrnkou (koprova, vloi, ..) a hadanie vrazov na strnke View obsahuje poloky, ktormi mono nastavi vzhad ovldacch panelov, kdov strnku textu alebo jeho vekos a podobne Favorites zloka obsahuje odkazy na strnky (sbory), ktor si uvate pridal medzi obben Tools nstroje svisiace s Internet Explorerom napr. Outlook Express a pod. Help popis programu, jeho funkci... Uloha:

28

Zvite vekos psma textu, ktor je zobrazen na web strnke na vaom potai. Riadok s nstrojmi: Nasp Prkaz na prechod na predchdzajcu strnku. Dopredu Prkaz na prechod na nasledujcu strnku. Doma Nvrat na domovsk strnku. Obnovi Stiahne op web strnku zo servera. Zastavi Prehliada pozastav naahovanie strnky. Tlai Prkaz na vytlaenie strnky. Riadok s adresou do tohto riadku uvate zadva adresu

poadovanej strnky Stavov riadok sli na zobrazenie informci o odkazoch na strnke a pod. Uloha: Vrte sa na predchdzajcu web strnku. Nastavenie domovskej strnky Chote na web strnku, ktor chcete nastavi ako domovsk t.z. e sa vm uke pri kadom otvoren novho okna vho prehliadaa. V internetovom prehliadai sa nachdza v riadku s roletkovm menu ponuka Nstroje. Posledn monos v tejto ponuke je monosti. Kliknite na zloku Veobecn, kde uvidte riadok s adresou. Kliknite na Nastav sasn strnku. Uloenie obrzka z web strnky Kliknite pravm tlatkom na obrzok, ktor chcete uloi. Z ponuky vyberte monos uloi obrzok ako. Vyberte lokalitu, kde chcete dan obrzok. Obrzok si mete premenova alebo ponecha nzov. Uloha: Ulote obrzok horolezkyne z web strnky www.pro-vida.sk do prieinka Moje dokumenty a pomenujte ho horolezkya.

29

Zkladn klvesov skratky navigca Prejdenie na domovsk strnku Prejdenie dozadu Prejdenie dopredu Obnovenie strnky Obnovenie strnky a vyrovnvacej pamte Zastavenie preberania strnky alie klvesov skratky Zapnutie alebo vypnutie zobrazenia na cel obrazovku F11 Prechdzanie cez panel s adresou, tlaidlo Obnovi, vyhadvaciu schrnku a poloky na webovej strnke TAB Njdenie slova alebo frzy na strnke CTRL+F Otvorenie aktulnej webovej strnky v novom okne CTRL+N Vytlaenie strnky CTRL+P Vybratie vetkch poloiek na strnke CTRL+A Priblenie CTRL+PLUS Oddialenie CTRL+MINUS Upravi vekos na 100% CTRL+0 ESC ALT+HOME ALT+pka vpravo ALT+pka vavo F5 CTRL+F5

Vyhadvae strnok
Prezeranie vetkch strnok na sieti by nebolo asi mon, lebo je ich nespoetn mnostvo. Existuj preto vyhadvae strnok, ktor nm uahia hadanie. Vyhadva je umiestnen tie na webe, no pri jeho nvteve sa nm uke okno, do ktorho vlome kov slovo, resp. nzov toho o hadme.

30

Sta odklepn tlatko search (alebo hadaj) a vyhadva vype vetky adresy strnok, ktor so zadanm slovom svisia. Je mon zadva adresy strnok hne, musme ich vak vedie. Medzi najznmejie vyhadvae u ns patr Google.sk, Zoznam.sk, Best.sk, Najdes.sk alebo Atlas.sk. Po zadan a potvrden hadanho vrazu teda server vyhad vo svojej databze dan vraz a zobraz uvateovi odkazy, ktor obsahuj hadan slovo, alebo s nm nejako svisia. Teraz si uvate mus u iba vybra odkaz, o ktorom si mysl e by mu mohol vyhovova.

Vyhadva Google Uloha: Hudba Njdite za pomoci vyhadvaa pesniku od skupiny 50 Cent - Just A Lil' Bit. Njdite tento text preloen do sloveniny. Njdite pekn fotografiu tohto spevka a ulote ho do prieinka Moje Dokumenty. Nazvite ju nigga. o znamen slovo nigga? Kto napsal piese V dolinch, ktor najnovie naspieval Desmod? Zemepis

31

Ako sa vol hlavn mesto Lotyska? Ktor je najmenia krajina na svete? Kde sa nachdza Euro Disney park? Ktor je najmen kontinent? ivot Koko stoj priemerne jeden liter trvanlivho mlieka? Zistite vku mesanho prenjmu 2-izbovho bytu v Bratislave, Petralke. Napte nzvy aspo dvoch firiem, kde by ste sa mohli zamestna ako tovnk. Vyhadajte aspo dve rzne web strnky, kde si mete hada prcu. Zistite, v ktorom mieste sa dan firma nachdza, ako i vetky spsoby, ako by ste sa tam mohli o najrchlejie dosta (autostop nie je dovolen). Njdite si na internete nejak brigdu, ktor by sa Vm pila.

Komunikcia elektronickou formou: Elektronick pota (E-mail)


Na o sli E-mail Termn E-mail, je syntzou dvoch anglickch slov electronic a mail. Slovo electronic prekladme ako elektronick a slovo mail ako pota. Prostrednctvom e mailov je mon mon odosiela nielen listy ale aj rzne in sbory, zvukov sbory, filmov sbory alebo obrzky. Pre lepie pochopenie elektronickej poty je mone poui analgiu klasickej poty. Ulome svoju sprvu spolu s adresou do potovej schrnky. Potov automobil pozbiera jednotliv zsielky a dovezie ich na jedno miesto. Tam sa tieto zsielky roztriedia na zklade adresy a pol alej na alie miesto k nslednmu spracovaniu. Takto sa zsielka dostane na miesto urenia niekoko krt trieden a smerovan.

32

Pohad na emailovu schrnku

Vytvorenie emailovej adresy


V sieti potaov Internet pln funkciu potovej adresy e-mail adresa. Zkladom adresy pre elektronick potu je domnov adresa, ktor uruje cestu ku konenmu miestu, kde m by pota doruen. Prv as v e-mailovej adrese uruje konkrtne pouvatesk konto. Znak medzi prvou a druhou asou @ (nazvan zavin) oddeuje domnov adresu od identifikcie adresta. 1. as: 2. as: meno @ domena.sk Napr. provida@szm.sk

Vybra si mete z ponuky poskytovateov verejnej bezplatnej emailovej sluby: SZM.com, Mail.zoznam.sk, inMail.sk, POST.SK, mail.centrum.sk, Mailbox

33

Uloha: Vytvorte si emailov adresu na portli www.szm.sk. Obsah emailovej sprvy Tak, ako pri klasickej pote oblka, pln tto funkciu v elektronickej pote hlavika. Hlavika sprvy obsahuje tieto daje: * TO (Komu): * FROM (Od koho): * SUBJECT (Predmet): * ATTACHMENT(Prloha): Spodn as sprvy sa nazva telo sprvy. Sem vpisujeme nau emailovu sprvu.

Hlavika a telo emailovej sprvy

34

Psanie sprvy
Kliknutm na ikonu "Psa sprvu", alebo zvolenm prslunho odkazu z hornho menu otvorte okno na psanie novej sprvy. Pri psan sprvy mete vyuva pln HTML vymoenosti ako napr. psanie rznymi druhmi, vekosami a farbami psma, vkladanie obrzkov i zvukov. Nastavenie prjemcov sprvy Pri psan sprvy je prjemca sprvy vdy napsan v input boxe "pre". Kad sprva mus ma svojho prjemcu! Pokia chcete sprvu zasla viacerm uom napte ich adresy do input boxu "Kpia" (pokia chcete, aby kad prjemca videl komu aliemu bola kpia zaslan), alebo do input boxu "Skryt kpia" (pokia chcete, aby prjemca nevedel, e sprva bola zaslan aj inm osobm). Prjemcov oddeujte bodkoiarkou. Pokia napete viac prjemcov priamo do input boxu "pre" bude vetkm prjemcom sprva zaslan ako kpia. Prjemcu zo zoznamu kontaktov mete rchlo vybra kliknutm na prslun text "pre", "kpia", alebo "skryt kpia". Po zadan sprvnej emailovej adresy, napsan textu sprvu poleme kliknutm na tlaidlo odosla.

Adresr
Adresr je zoznam kontaktov, ktor vm umouje uchovva informcie (nielen mail) o vaich znmych a jednoduchm kliknutm si tieto informcie kedykovek prezera, alebo jednoduchm kliknutm aktivova zaslanie novej sprvy pre zvolenho adresta.

35

36

37

38

39

40

Adresr - kontakty Pridanie, odobratie, zmena kontaktu Pokia chcete pridva alebo, zmaza kontakt, prpadne chcete meni daje, kliknite na "nastav" na prslunej lite, alebo kliknite na vek ikonu "Nastavenia" a zvote kontakty. Uloha: Zistite si adresy Vaich kamartov/spoluiakov a zadajte ich do Vho adresra. Posielanie sprv pomocou kontaktov Kliknutm na meno skupiny, alebo ikonu pred menom skupiny, otvorte/zatvorte prslun skupinu kontaktov. Kliknutm na meno uvatea otvorte psanie novej sprvy. Priorita sprvy

41

Pri

posielan

sprvy

mete

zvoli

vyiu,

alebo

niiu

prioritu

(tandardne stredn). Pozor nejedn sa o iadne prioritn zaslanie sprvy. Jedn sa len o upozornenie zobrazovania prjemcovi pri prijatej sprve. Nie kad program na prjem mailov podporuje zobrazovanie takchto upozornen.

Vkladanie prloh
Prloha je akkovek sbor uloen na vaom potai, ktor pripojte k mailu a odolete prjemcovi. Prlohu do mailu vlote kliknutm na text "Prlohy", alebo kliknutm na ikonu "Prlohy". Je vemi dleit si uvedomi ak je maximlna povolen vekos posielanej prlohy. Taktie je dleit si uvedomi, e prjemca ma tie povolen urit vekos mailu, ktor me prija. Uloha: Polite kamartovi, ktor sed po Vaej pravici, nejak pekn obrzok. Pouite pritom uloen kontakt vo vaom adresri. Sprva by mala by najvyiu prioritu. Otvranie prloh Vo vine prpadov posta iba kliknutie na ikonku prslunho sboru. To vinou vyvol alie okno, v ktorom sa Vs opta, o s danm sborom chcete robi (uloi alebo otvori). Odpora sa otvra iba tie prlohy, ktor Vm zasiela znmy odosielate resp. neotvra prlohy, ktor maj neznme prpony. Vkladanie podpisov Pre rchlejiu monos vkladania asto pouvanch textov do sprv mete vyui vkladanie podpisov. Nastavi si ich mete v asti "Nastavenia". Uloha: Vytvorte si vlastn podpis, v ktorom sa bude nachdza vae meno, priezvisko, v druhom riadku adresa, kde bvate a v treom vae telefonick kontakty. Odpovedanie na sprvu a preposlanie sprvy

42

Kliknutm vyznam sprvu, na ktor chcem odpoveda alebo preposla alm prjemcom. Potom treba klkn na ikonu "Odpoveda", alebo "Posla alej", m sa vykon zvolen opercia.

Nastavenie podpisu Prca s prieinkami Pre lepiu orientciu vo vaich mailoch s vae maily rozdelen do tyroch zkladnch prieinkov a podprieinkov. Kad prijat sprva sa zobrazuje v prieinku "Doruen pota". Vami odoslan maily vidte v prieinku "Odoslan pota". Pokia sprvu ulote, ulo sa tandardne do prieinku "Rozpsan pota". Prieinok "k" sli na ukladanie nepotrebnch mailov.

43

44

Pomocou tzv. filtrov (v sekcii nastavenia) si mete nastavi, aby maily na zklade uritch vlastnost (odosielate, predmet a pod.) boli prijman do inch prieinkov a takto si maily automaticky zatrieova. Obsah prieinka sa vm zobraz tak, e na kliknete. Pokia chcete pridva alebo, zmaza prieinok kliknite na "nastav" na prslunej lite, alebo kliknite na ikonu "Nastavenia" a zvote prieinky.

45

Microsoft Word
Osnova kolenia
1. Zkladn obrazovka 2. Formtovanie psma, editovanie textu 3. Fonty 4. prava textu odsek 5. Odrky a slovanie 6. Obrzky 7. Obrzok zo sboru 8. Ukladanie dokumentu 9. Tabuky 10.In uiton funkcie Wordu 11.Tla dokumentu 12.Hada a nahradi 13.Jazyk 14.Kontrola pravopisu 15.Typy a triky pre prcu 16.Prca s npoveou 17.Prklady k MS Word 18.ivotopis 19.Prklad ivotopisu 20.Motivan list 21.Prklad motivanho listu

46

Word je textov editor. Sli predovetkm na psanie textov, meme v om vak vytvori aj dokumenty s obrzkami, tabukami i hypertextovmi odkazmi, dokonca priamo vo Worde si meme vytvori svoju webov strnku. Spustenie programu Dvojkliknutm na ikonu Wordu na pracovnej ploche, jednm kliknutm na ikonu Wordu na spodnej lite, alebo cez tartProgramyMicrosoft Word menu

Zkladn obrazovka

Ahoj Petra! Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. Vera sme sa uili otvra, zatvra, minimalizova a premiestova okienka. Psali sme v poznmkovom bloku, potali sme na kalkulake a nakoniec sme sa hrali karty. Dnes doobeda sme kreslili papagje, avy a alie obrzky v Skicri. No a teraz sme zaali s Wordom a dostali sme za lohu napsa list. Okrem uenia mme as aj na aktvny oddych. Je tu bazn, tenisov kurty, volejbalov a basketbalov ihrisko a pingpongov stl.

47

Formtovanie psma, editovanie textu


Oznaenie textu Takto napsan list sce spln svoju lohu, oznmi kamartke Petre, ako ste sa mali na letnej kole, ale mohli sme ho kudne napsa aj na psacom stroji (a na jednoduch opravu chb). Sksime sa teraz s textom trochu pohra - zmeni typ, vekos, font a farbu psma a in. Ako prv sksime zmeni nadpis - pozdrav. Na to potrebujeme oznai as textu Ahoj Petra!. Urobme to tak, e sa myou presunieme na zaiatok textu, ktor chceme oznai (pred psmeno A). Drme stlaen av tlaidlo myi a presvame sa na koniec textu, ktor chceme oznai (za vkrink). Potom my pustme. Vsledkom naej snahy by ma by zvraznen text Ahoj Petra! Vetky nasledujce pravy textu musme robi s vyznaenm textom, inak sa ni nezmen. Niekedy potrebujeme oznai cel, napr. viacstranov text. Urobme to pomocou ponuky pravyVybra vetko resp. pomocou klvesovej skratky: Ctrl+A (stlame klves Ctrl a nsledne klves A). prava textu psmo v okienku Typ psma Zkladn typy psma s: tun, ikm podiarknut Meme naprklad zvoli tun aj ubovon alebo kombinciu tchto typov psma, a ikm ikm a podiarknut. Klikneme na pku a nastavme poadovan vekos. Po zvraznen tunm psmom a zven by mal n text vyzera takto:

Ahoj Petra!

Vekos psma Vekos psma menme

48

Fonty
Podobne ako udia pu rznym psmom, meme aj na potai psa rznymi druhmi psma. Hovorme im fonty. Najpouvanejie fonty s Times New Roman a Arial. Akm fontom je napsan odstavec zistme tak, e sa nastavme kurzorom do prslunho textu a pozrieme sa do okienka veda vekosti psma. Font zmenme podobne ako vekos psma, klikneme na pku v okienku a vyberieme si z ponuky. Farba psma a zvrazovanie V dokumente meme zmeni farbu psma - akoby sme psali farebnm perom, alebo zvrazni as textu nejakou farbou, tak ako sa zvrazuje fixkami. Pozdrav mme stle oznaen, zmenme jeho farbu na modr. Klikneme na pku pri tlaidle a vyberieme si niektor z odtieov modrej. Farba zvraznenia sa vyber podobne pomocou tlaidla .

loha: Upravte text listu (bez nadpisu) tak, e vekos psma nastavte aspo na 12. Njdite tak font, ktor o najviac pripomna psan psmo. Zvote typ psma ikm a zmete farbu psma na tmavomodr. Ponuka Formt Psmo Zatia sme vetky pravy textu robili pomocou tlaidiel na paneli nstrojov. To ist meme urobi pomocou ponuky FormtPsmo. Zobraz sa nm okno

Psmo, v ktorom meme nastavi font, typ psma, vekos psma, farbu psma a tl zvraznenia a okrem toho rzne efekty

ako preiarknut psmo, horn a doln index, tieovan psmo at.

prava textu odsek


Zarovnvanie odseku Zarovnanie odseku uruje postavenie textu odseku vzhadom na okraje. Text me by zarovnan:
vavo Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. na stred Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. vpravo Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. poda okraja Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem.

alie vlastnosti odseku meme nastavi cez ponuku FormtOdsek. Niekedy zvykneme odsva prv riadok odstavca o ksok doprava. Odsadenie si meme nastavi v asti Zarky, pecilne a zvolme Prv riadok. Vpravo meme nastavi, o koko sa m prv riadok odsun od avho okraja textu. Toto odsadenie sa bude automaticky opakova odstavci, Enter. V tomto okne t.j. je mon meni v v kadom ktor nasledujcom klvesom vytvorme

riadkovanie,

hustotu

riadkov

odseku. Najpouvanejie je jednoduch, 1,5 riadka a dvojit. Toto nastavenie meme meni aj kliknutm na ikonu na paneli nstrojov.

Prklady riadkovania:
Jednoduch Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. 1,5 Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. nechcelo neutujem. s, ale teraz dvojit Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem

Mazanie odseku Cel odsek zmaeme tak, e ho ozname (pozri stranu 1) a stlame klves Delete. loha: Experimentujte s rznym nastavenm zarovnania,

riadkovania a almi parametrami v okne Odsek. Prca so schrnkou Schrnku (angl. clipboard) vyuvame vtedy, ke potrebujeme presun alebo skoprova nejak objekt (napr. text alebo obrzok). Ukeme si to s textom. Presunieme vetu Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. na koniec listu. Najprv ju ozname: Ahoj Petra! Som druh de na Letnej kole. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem. Vera Potom ju vystrihneme do schrnky, pomocou tlaidla Vystrihn, resp. cez ponuku pravyVystrihn. , resp. cez Veta z listu zmizne. Presunieme kurzor (t.j. klikneme myou) na koniec listu. Tlaidlom Prilepi takto:
Ahoj Petra! Som druh de na Letnej kole. Vera sme sa uili otvra .... pinpongov stl. Vemi sa mi sem nechcelo s, ale teraz neutujem.

ponuku pravyPrilepi, vetu prilepme. List bude vyzera

Pomocou schrnky meme asti textu aj koprova. Postup sa od predchdzajceho li len v tom, e po oznaen textu , resp. zvolme namiesto tlaidla Vystrihn tlaidlo Koprova

ponuku pravyKoprova. To zabezpe, e oznaen text sa ulo do schrnky, ale zrove zostane v naom dokumente. Zvyok u poznme - umiestnime kurzor na miesto, kde chceme text skoprova a prilepme ho tam. Schrnka nm teda vemi uahuje prcu. Keby nebolo

schrnky, museli by sme text znovu napsa.

Pre urchlenie

prce so schrnkou meme poui aj klvesov skratky: Ctrl+X (stlame klves Ctrl a nsledne klves X) je to ist ako ponuka pravyVystrihn, Ctrl+C je to ist ako ponuka pravyKoprova a Ctrl+V nahrad ponuku pravyPrilepi. Krok sp Ak sme sa pomlili, meme vyui funkciu krok sp tlaidlo , alebo ponuku pravy Sp. Krok sp meme zopakova aj viackrt za sebou.

Odrky a slovanie
Napeme kamartke Petre, o vetko sa nm na Letnej kole pi - sta v bodoch
Na Letnej kole sa mi pi: monosti portovania dobr jedlo trpezlivos a ochota lektorov

Najprv napeme text Na Letnej kole sa mi pi a prejdeme Teraz klvesom Enter na druh riadok.
Na Letnej kole sa mi nepi: 1. strane teplo 2. smetisko za arelom 3. e tu nemm plavky

pridme odrku tlaidlom a nov odrky

. Potom u

len sta stla Enter a vytvraj sa nov

Podobne tlaidlom Postupova meme

pridme slovanie. aj inak. Najskr

napeme jednotliv body bez sel, potom

ozname riadky, ktor chceme oslova a na zver stlame tlaidlo riadkom. Tvar odrky a spsob slovania meme zmeni . sla sa naraz pridaj ku vetkm oznaenm

pomocou

ponuky FormtOdrky a slovanie. Objav sa

nm jedno z nasledovnch okien. V nich sta zvoli odrku, i slovanie, ak sa nm pi, stlai OK a je to.

Obrzky
Clipart asto potrebujeme do dokumentu vloi nejak obrzky. Word nm poskytuje ist databzu obrzkov, nazvame spsobom: VloiObrzokClipArt. ich ClipArty. Do dokumentu ich vlome nasledovnm ponuka

pravej

asti tablo

obrazovky Vloi

sa

zobraz ktor poda

pracovn umouje

klipart, klipartu

vyhadvanie

rznych kritri. Pre ns je dleit odkaz Galria mdi. Po kliknut na sa nm otvor zoznam kolekci klipartov. Kliknutm na kategriu sa otvor ponuka obrzkov uritho druhu. Ke sme si zvolili obrzok, ktor chceme vloi, klikneme na pku, ktor sa pri om zobraz, a vo vyrolovanej ponuke zvolme koprova, m klipart skoprujeme do schrnky. Okno galrie zatvorme a cez ponuku pravyPrilepi vlome klipart do nho dokumentu.

meme s takmto obrzkom robi? 1. Zmenenie zvenie obrzka. Ke na obrzok klikneme myou, objavia sa na jeho krajoch mal tvoreky. Pomocou tchto tvorekov meme obrzok zvova a zmenova. Kurzorom myi prdeme nad tvorek. Kurzor sa zmen na jednu z nasledujcich pok tlaidlo myi a stlaen ahme. 2. Obrzok meme premiestova. Sta ak ho chytme myou (niekde v strede, kurzor myi by mal ma tvar text. Klikneme na obrzok pravm tlaidlom myi. V zobrazenej ponuke zvolme Formtova okno, v ktorom obrzok. Otvor sa nm rzne dialgov meme nastavova ) a ahme. 3. Meme nastavi umiestnenie obrzka vzhadom na , poda toho, v ktorom rohu obrzka sa nachdzame. Vtedy stlame av

vlastnosti obrzka. Zvolme zloku Rozloenie.

Mme niekoko monost rozloenia zarovno, do obrzka: tvorca, pred

tesn, za textom a

textom. alej si meme zvoli, i m by obrzok, napravo, v strede alebo naavo od textu.

loha:

Experimentujte

rznym

rozloenm

obrzka.

Vyskajte zmeni vekos obrzka (naprklad na 50% z pvodnej vekosti).

v zloke Vekos

Obrzok zo sboru

Aj ke ponuka ClipArtov je bohat, zva potrebujeme do dokumentu vloi nae vlastn obrzky. Naprklad chceme

ukza kamartke Petre, ak obrzky sme nakreslili, alebo ak fotky sme nafotili. Zaneme rovnako ako predtm ponuka VloiObrzok, nezvolme vak ClipArt, ale Zo sboru. Otvor sa nm dialgov okno na vber sboru. V adresrovej truktre vyhadme n obrzok, naprklad fotku z dovolenky a klikneme na tlaidlo Vloi. loha: Dopte do listu nejak sprievodn text k obrzku. Upravte vekos a umiestnite ho tak, aby to vyzeralo esteticky a aby v dokumente bolo o najmenej vonho miesta. Vlote do dokumentu alie obrzky, ktor ste nakreslili alebo ClipArty a dopte k nim sprievodn texty. Odstrnenie obrzka ubovon obrzok zmaeme tak, e ho ozname (t.j. klikneme na) a stlame klves Delete.

Ukladanie dokumentu
Uloi a Uloi ako Najjednoduch uloi tlaidlo spsob, je ako stlai dokument,

. Ak dokument

ukladme po prvkrt, vyiada si od ns Word nzov, pod akm chceme dokument uloi. Po tlaidlo Uloi. Neskr (ke u sme raz dokument uloili), sta klikn na ikonu a vetky zmeny v dokumente sa uloia. Uklada meme aj cez ponuku SborUloi. zadan nzvu stlame

Ponuku SborUloi ako pouvame vtedy, ke chceme zmeny v sbore uloi pod inm menom. Napr.: Mme vytvoren list pre Petru a uloen pod aj nzvom list pre List. Fera. v liste oslovenia. uloi, list Chceli by sme vytvori Prepeme vetky Nepouijeme prepsali

lebo tm by sme si pvodn pre Petru, ale pouijeme ponuku SborUloi ako a do okienka Nzov sboru napeme listfero a klikneme na tlaidlo Uloi. Uloi ako webov strnku Vemi jednoduchm spsobom si meme vo Worde vytvori webov strnku z benho dokumentu. V ponuke Sbor zvolme Uloi ako webov strnku... a zadme nzov strnky.

Tabuky
Vloenie tabuky Napeme kamartke Petre zjednoduen rozvrh Letnej koly, naprklad takto:
de doobeda poobede Nedea vod, poznmkov blok Pondelok Kreslenie Word Utorok Excel Internet Streda Mailovanie CDka

Na vloenie tabuky pouijeme tlaidlo

. Musme zada poet

stpcov a riadkov myou po zobrazenej przdnej tabuke. Zvraznme toko riadkov a stpcov, koko potrebujeme (v naom prpade 5 stpcov a 3 riadky). Potom tabuku vypeme. Do jednotlivch buniek tabuky sa dostaneme myou alebo pkami na klvesnici.

Tabuku

meme

vloi

aj

pomocou

ponuky

TabukaVloiTabuka a v zobrazenom okne zadme poet stpcov a riadkov slom. Formt tabuky Text v kadej bunke, riadku alebo stpci meme upravova rovnako, ako in text mimo tabuky (teda meme meni font, vekos). Ak chceme upravova cel riadok, resp. stpec, musme ho oznai. Existuje na to niekoko spsobov, nm posta jednoduch vyznaenie textu. Upravme prv stpec tabuky tak, aby text v om bol psan tunm modrm psmom:
de doobeda poobede pondelok vod sprva sborov utorok Word Word streda Excel Excel tvrtok mailovanie Internet strnky

Ozname prv stpec stlame av tlaidlo myi pred slovom de a ahme smerom dolu (nie doprava!) a km sa nm nevyzna prv stpec vo vetkch troch riadkoch. Stlame tlaidlo a potom vyberieme modr farbu .

loha: Upravte prv riadok (hlaviku) tabuky tak, aby slov v om boli psan tunm psmom, modrou farbou a zarovnan do stredu stpca. Aby Word formtov v ponuke formt sme sa s pravou tabuky

nemuseli trpi sami, ponka nm niekoko tabuky. Tabuka tabuky. pripravench Njdeme Vber ich Automatick formtu

potvrdme tlaidlom Poui.

loha: Vyberte si z ponkanch formtov, ktor sa Vm pi. Vyskajte tie, o znamenaj alie nastavenia v tomto okne. Vkladanie a odstraovanie riadkov a stpcov Ak potrebujeme vloi do tabuky riadky, alebo stpce, pouijeme ponuku TabukaVloi. Kurzor myi mus by predtm umiestnen v tabuke.

VloiStpce naavo znamen, e sa vlo jeden stpec naavo od stpca, v ktorom sa nachdza kurzor myi. Podobnm spsobom meme cez ponuku Tabuka Odstrni odstrni riadok, respektve stpec, v ktorom je kurzor. loha: Pridajte do tabuky riadok veer a dopte, o ste v jednotliv dni robili po veeri. Pridajte stpce tvrtok a piatok a predbene doplte tabuku poda programu Letnej koly.

In uiton funkcie Wordu


sla strn Pri viacstranovom dokumente je uiton strany slova. sla strn pridme pomocou ponuky Vloisla strn. V zobrazenom okne si zvolme, i chceme umiestova sla navrchu alebo naspodku strany, zarovna vpravo, vavo alebo v strede a i chceme alebo nechceme zobrazi slo na prvej strane. Zloitejie slovanie strn,

zahrujce naprklad sla kapitol, alebo in formt slovania (psmenk, rmske slice) nastavme po stlaen tlaidla Formtova. Hlavika a pta Sasou formlnych listov bva hlavika, respektve pta. Do hlaviiek sa tie zvykn v niektorch knihch psa nzvy kapitol. Hlaviku dokumentu a meme pta. Text vytvori cez sa ponuku stane ZobraziHlavika dokumentu

nedostupnm (zobraz sa sivou farbou, nememe ho meni) a v hornej asti strany sa zobraz rmek a panel nstrojov Hlavika a pta.

Do rmeka napeme text hlaviky, naprklad nae meno a adresu. Ak chceme ma hlaviku podiarknut, klikneme na pku pri tlaidle a zvolme spodn ormovanie. Tlaidlom Zavrie na paneli nstrojov sa vrtime k editcii textu a hlavika sa zobraz svetlosivou farbou. Hlaviku meme kedykovek Tlaidlom znovu zobrazi a zmeni cez ponuku ZobraziHlavika a pta. v paneli nstrojov Hlavika a pta prechdzame z a naopak. Hlaviky, respektve pty sa hlaviky na ptu

zbavme tak, e zmaeme vetok text, ktor sa v nej nachdza. loha: alie Vyskajte niektor tlaidl v paneli

Hlavika a pta.

Tla dokumentu

Ak chceme vidie, ako bude vyzera strnka po vytlaen, pozrieme sa na u lupou tlaidlom Zavrie. Prkaz na tlaenie meme zada aj tlaidlom - vtedy sa zane . Z ukky pred tlaou sa sp do editovacieho reimu vrtime

tlai cel dokument t.j. vetky strany. Ak chceme nastavi niektor parametre tlae, naprklad ktor strany chceme tlai, koko kpi chceme at., zvolme radej ponuku SborTlai.

Hada a nahradi
Hada Ak musme v dokumente vyhada nejak slovo, pome nm ponuka pravyHada. Chceme zisti, i sme v dokumente psali o jedle. Dme teda vyhada slovo jedlo, respektve len as tohto slova jedl, aby sme nali aj tvary v inch pdoch. (o jedle, s jedlom ). Ak sa slovo v dokumente nachdza, Word ns nastav na jeho prv vskyt za pozciou kurzora. Stlanm tlaidla Hada alej hadme alie vskyty slova.

Nahradi Niekedy potrebujeme slovo nielen vyhada, ale aj zameni za in. Asi nie vetci mme kamartku nahradme Petru, preto

vskyt slova Petra inm menom, naprklad Eva. Pouijeme na to ponuku pravyNahradi. Do okienka Hada zadme slovo, ktor chceme nahradi Petra a do okienka Nahradi m slovo, ktorm ho chceme nahradi Eva. Tlaidlom Nahradi budeme postupne prechdza po vetkch vskytoch slova a jeden za druhm ich nahrdza, tlaidlom Nahradi vetko nahradme naraz vetky vskyty slova za nov slovo. Po stlaen tlaidla Viac monost meme nastavi, i nm zle na malch a vekch psmench, i sa m hada len cel slovo, alebo aj asti a alie. Keby sme naprklad mali v texte

slovo Petran, tak v prpade, e voba Hada iba cel slov nie je zakrtnut, zmenilo by sa slovo Petran na Evan. loha: Nahrate vetky vskyty spojenia "Letn kola" spojenm "letn kola" - vo vetkch pdoch. Skste to urobi jednm nahradenm, nie pre kad pd zvl.

Jazyk
Preo s niektor slov podiarknut ervenm? Word m v sebe integrovan kontrolu pravopisu. ervenm podiarknut slovo me znamena, e v om mme chybu, alebo ho Word nepozn. V prvom prpade chybu opravme, v druhom prpade si podiarknutie nevmame. Nemusme sa b, pretoe tlaiare text vytla bez podiarknut. Ak mme na strnke vea podiarknutch slov, ktor s poda ns sprvne, me by problm v tom, e mme zle nastaven jazyk (nie klvesnicu!). Ak je nastavenm jazykom napr. anglitina, Word kontroluje anglick pravopis a tak neudo, e slovensk slov s poda neho chybn. Nastavenie jazyka zmenme takto: ozname cel text (resp. as textu, v ktorej "mme" vea chb), prejdeme do ponuky NstrojeJazykNastavi jazyk a zo zoznamu ponknutch jazykov vyberieme sloveninu.

Kontrola pravopisu
Lokalizovan verzia nesie v sebe nielen slovensk slovnk, ale aj slovnk synonm. Vber jazyka sa rob cez Nstroje - Jazyk Nastavi jazyk. Vyberieme si prslun jazyk. Vber plat pre odsek, alebo pre oznaen oblas. Takto meme nastavi kontrolu pravopisu v jednom dokumente pre viacero jazykov. Vlastnosti kontroly pravopisu sa nastavuj cez Nstroje Monosti Kontrola pravopisu. Pouvanie slovnka synonm je jednoduch. Nastavme sa kurzorom na prslun slovo a cez Nstroje- Jazyk Slovnk synonm zobrazme vetky dostupn synonym v slovnku. Je mon vyui aj klvesov skratku Shift+F7.

Typy a triky pre prcu


1) Cez menu Okno - Rozdeli sa d zobrazi ten ist dokument
dvakrt. Je to vhoda najm u dlhch dokumentov, ke potrebujeme napr. porovnva text na zaiatku s textom na konci dokumentu.

2) Cez menu pravy Hada je mon njs textov reazec


(rchlejia orientcia v texte) a cez menu pravy Nahradi je mon nahradi znak, alebo cel reazec inm znakom alebo reazcom.

3) Automatick opravy - cez menu Nstroje Automatick


opravy sa daj nastavi pravidl pre automatick nahradzovanie reazcov a preklepov. Je mon pridva aj vlastn symboly. Napr. chceme pouva symbol . Preto si nadefinujeme, e ke zadme napr. znaky O, bude tento reazec Symbol. nahraden poadovanm symbolom. Uveden spsob je ovea rchlej, ako postupova cez menu Vloi

4) Je vhodn si nastavi aj interval a alie vlastnosti pre


Automatick ukladanie, ktor njdeme v menu Nstroje Monosti (zloka Uloi). Niekedy neakan zamrznutie potaa znemon uloi rozpracovan dokument a automatick ukladanie zabezpe, e napr. kad 3 minty budeme ma uloen vetky zmeny v prve otvorenom dokumente. 5) Oznaenie - prca s myou: Oznaenie slova dvojklik na dan slovo (dvojklik Oznaenie riadku presume kurzor na avo od Viac riadkov Ozname cel riadok s dranm sa rob avm tlaidlom) riadku. Ke sa zmen na pku kliknime. avho tlaidla a hbeme myou hore, dole poda potreby. Oznaenie vety podrme Ctrl a kliknime kdekovek vo vete Oznaenie odstavca presunieme my naavo od odstavca. Ke sa zmen na pku, urobme dvojklik. Pri oznaovan viacerch odstavcov pri druhom kliku podrme av tlaidlo a hbeme myou smerom nahor alebo nadol poda potreby.

6) Rchly prstup k funkcim je mon cez klvesov skratky.


Avak nie kad funkcia m svoju klvesov skratku, preto je nutn vyui menu programu. Vimnime si, e kad prkaz m podiarknut jedno psmeno. Napr. Formt m podiarknut F. Toto menu mem vyvola z klvesnice pomocou klvesovej kombincie Alt + f . Podobne to plat aj pre ostatn poloky hlavnho menu. V menu Formt chceme vyvola dialg Tabultory. Vidme, e je podiarknut psmeno b. V menu potom sta len stlai b a dostaneme dialg pre tabultory. Je to ovea rchlejie, ako prca s myou.

7) Ak omylom urobme operciu, ktor je neiadca, meme


poui menu pravy Sp. Takto sa meme vrti o niekoko krokov dozadu.

8) Ak mme otvorench viacero dokumentov, prepnanie medzi


nimi je mon cez prkaz v menu Okno uvidme zoznam vetkch priraden otvorench poradov dokumentov, slo. a kad bude ma na Jednoduchm kliknutm

dokument prepneme. Naastie, od verzie Office 2000 m kad otvoren dokument vlastn ikonu na lite Windows, a teda je mon prepna medzi nimi pomocou klvesovej kombincie Alt+Tab, o je ovea praktickejie.

Prca s npoveou
Menu Npoveda sa skrva v pravom hornom rohu. Zobraz sa dialg so zlokami V obsahu npovedu Contents (Contents) zoraden a Search. njdeme poda

jednotlivch okruhov

a tm. Tret

spsob Njs (Search) predstavuje vyhadvanie zadanch slov v samotnej npovedi. Zobrazia sa nm tmy, v ktorch je dan slovo. Voba Pomocnk o to je? nm umouje vyvola strun opis ikoniek na pracovnej ploche a vlastnost funkci v menu.

Prklady k MS Word ivotopis Zkladn informcie:


Pri psan ivotopisu, alebo Curriculum vitae je potrebn si uvedomi, e prve ivotopis me by jednm z faktorov, ktor rozhodne o Tvojej budcnosti. ivotopis je prvm dokumentom, s ktorm prde Tvoj budci zamestnvate do kontaktu. Kee prv dojem je vemi dleit a zle Ti na tom, aby sa Tvoje silie pri hadan brigdy neskonilo odloenm Tvojho ivotopisu na kopu "Odmietnut" ete pred pozvanm na osobn pohovor, daj V si zlea sasnej hne sa na zaiatku. vemi Kedykovek poaduje sa uchdza tzv. o brigdu i zamestnanie, vade bud od Teba iada ivotopis. dobe asto zaslanie truktrovanho ivotopisu. Jedn sa o strun, heslovite psan text, z ktorho s na prv pohad jasn informcie, ktor Tvojho potencilneho zamestnvatea najviac zaujmaj. Znamen to, e nem s vahy o Tvojom ivote, ale poaduj sa logicky zoraden fakty, tkajce sa o najviac pracovnho miesta, o ktor m zujem. Prehadne upraven ivotopis o Tebe me prezradi vea. Nazna, e nie si lajdk, vie sa sstredi na to, o rob a pod. Pri ivotopise toti nejde len o obsah, ale aj o formu. Pri psan ivotopisu je potrebn si uvedomi, e nie si jedin, kto sa uchdza o von pozciu, ale ako jedin ju chce zska. Sks by preto originlny, ale zrove konkrtny a strun. Samotn ivotopis by nemal ma viac ako dve strany. Niektor informcie mete napsa u v vodnom motivanom, resp. sprievodnom liste. Jasne v om uvedie, v akej oblasti chce pracova alebo o ak konkrtnu pozciu m zujem. Zrove tu uve zdroj, kde ste sa o tejto pozcii dozvedel, z akch dvodov sa o u uchdza a preo ste prve Ty ten najvhodnej kandidt.

truktra ivotopisu Kad truktrovan ivotopis by mal obsahova nasledujce daje: Meno a priezvisko

Kontaktn daje:

Adresa Telefn Mobil E-mail

Skontroluj si kontaktn daje, ktor uvdza, aby sa nestalo, e pre chybn slicu s Ti nebude mn dovola a strat ancu na miesto, o ktor sa uchdza.

Dtum a miesto narodenia Vzdelanie


Pri uvdzan vzdelania zani od konca. (V, S, Z). Uve asov daje - od kedy do kedy si tudoval, nzov a sdlo koly, odbor, spsob ukonenia koly (maturita, ttna skka).

Predchdzajce pracovn sksenosti


Pri predstavovan Tvojich predchdzajcich pracovnch sksenost podobne ako pri Vzdelan uve posledn zamestnanie ako prv a nsledne chronologicky pokrauj. Uve asov daje - od kedy do kedy si na uvedenom mieste pracoval, adresu ako aj meno a telefn kontaktnej

osoby, od ktorej by mohol Tvoj potencilny budci zamestnvate zska odporanie. Ak m zujem o prcu v prbuznom odbore a na podobnej pozcii, s ktorou u m sksenos, uve detailne za o si zodpovedal a ak prcu si vykonval, prpadne uvete svoj osobn prnos firme.

Jazyky
Sem nap, ak jazyky a na akej rovni ovlda.

Zrunosti
V tejto kategrii sa uvdzaj innosti ako naprklad prca s potaom, vodisk preukaz, prpadne vedomosti z uritej odbornej oblasti. Nikdy neprikruj: Pri pohovore by sa mohlo Tvoje prikrovanie odhali. Nezabudni napsa, kedy by si mohol do prce nastpi. Vyzdvihni svoje relevantn aktivity a zujmy, ak podporuj Tvoj profesn cie, alebo ukazuj vau zrunos, rozhad i inteligenciu.

Zujmy
Tto sekcia nie je v ivotopise podmienkou, ale Tvoje zujmy povedia vea o Tvojej osobnosti.

Podpis
Pokia ivotopis posiela potou, mal by by podpsan rukou. Na toto pri psan ivotopisu nezabudni:

ivotopis p na ist kancelrsky papier formtu A4.

Idelna dka ivotopisu je jedna strana, maximlne dve. V prpade, e Tvoj ivotopis presiahne jednu stranu, v iadnom prpade ho nevytla na jeden list obojstranne, ale oddelene na dva listy papiera.

Pri psan ivotopisu pouvaj vdy len jeden typ psma, psmu, nepouvaj skratky. Vyhni sa ozdobnmu

K ivotopisu me pripoji aj svoju fotografiu, nie vak fotografiu v plavkch, prpadne z turistickho vletu. Fotografia sa pripja do pravho hornho rohu.

Ak

si poas

tdia

absolvoval

tudijn

alebo to vo

pracovn pobyt niekde v zahrani, urite svojom ivotopise spome,

Skontroluj

si po

sebe

pravopis!

ivotopis

s gramatickmi chybami je vek faux pas.

Dobr je tie nezasiela ten ist ivotopis e-mailom viacerm firmm naraz. Je to netaktick a nectiv.

Prklad ivotopisu

Motivan list
Ako sprvne napsa motivan list: Pri hadan prce a me zamestnvate poiada aj o zaslanie motivanho alebo sprievodnho listu. ivotopis a motivan list s dva zkladn dokumenty pri uchdzan sa o prcu. V ivotopise poskytneme zamestnvateovi zkladn informcie o sebe kto sme, o vieme a m sme preli. Motivan list sli na orientciu v ivotopise. Me v om vyzdvihn svoje zrunosti, vedomosti a zdrazni to, na o pri psan ivotopisu nebol priestor. V motivanom liste by si mal reagova na vetky body spomenut v pracovnej ponuke. V konenom dsledku nm zdrazuje, e prve Ty si t osoba, ktor zamestnvate had. Aby si i napsanie motivanho listu zvldol hravo, pome sa pozrie na to, z akch ast by mal pozostva.

Adresa V hornej asti motivanho listu sa nachdzaj Tvoje kontaktn daje: meno a priezvisko, titul, adresa bydliska, telefonick kontakt. Pod Tvojou adresou vpravo je adresa spolonosti v ktorej sa uchdza o miesto. Je vhodn ak pozn meno osoby, ktor ma na starosti vber zamestnancov. Ak toto meno nepozn, je dobr zavola do spolonosti a meno si zisti. Prv odsek V prvej asti motivanho listu oznmi zamestnvateovi, odkia si sa dozvedel o vonom pracovnom mieste. Ak si sa o om dozvedel z mdi, uve i konkrtny nzov, napr. novn a dtum vydania. alej uve o ak miesto sa uchdza. Mnoho uchdzaov o zamestnanie zabda na tento detail. Druh odsek

V druhom odseku strune zhr Tvoje vedomosti, schopnosti (vzdelanie, ktor sa viae k pozcii, osobitn schopnosti: ovldanie PC programov, absolvovan kolenia) i sksenost (predchdzajce pracovn sksenosti, prax popri tdiu ...). Cieom je dokza, e prve ty si ten koho hadaj. Nezabdaj, e vetky informcie by sa mali vzahova k pracovnmu miestu, o ktor m zujem. Tret odsek Tret odsek by mal vyzdvihn Tvoje osobnostn vlastnosti, ktor a odliuj od ostatnch kandidtov. Na koniec V zverenom odseku vyjadri iadosti. tbu stretn sa na osobnom

pohovore. Zrove poakuj za as, ktor venovali Tvojej

Dtum, miesto a podpis Dtum by mal by vdy aktulny. Ak posielate motivan list prostrednctvom poty, podpsa by ste ho mali vdy rukou. Elektronick podpis je prpustn len pre e-mailov zasielanie dokumentov. Na toto pri psan motivanho listu nezabudni:

Pokia posiela motivan list potou, mus by vdy napsan rukou. Motivan list p vdy len na ist papier formtu A4, nie na dopisn papier a pod. Pouvaj rovnak typ psma v sprievodnom liste i v ivotopise. Nebu prli strun, ale ani prli urozprvan.

Motivan list by sa mal zmesti na jednu stranu.

Pokia posiela motivan list e-mailom, poui rovnak typ psma ako na ivotopis. Motivan list nie je prerozprvan ivotopis, treba

ukza, v om by si bol pre zamestnvatea prospen.

Motivan list je pecifick pre kad pozciu. V iadnom prpade neposielaj jeden motivan list hromadne do vetkch firiem. Pre kad firmu by si mal vytvori osobitn motivan list, vyzdvihn tie sksenosti, vedomosti, ktor s pre t- ktor firmu dleit.

Nep o tom, o by si chcel robi Ty, ale stle maj na pamti, ako by si po si mohol by pre zamestnvatea Motivan list prospen.

Skontroluj

sebe

pravopis!

s gramatickmi chybami je vek faux pas. Vea astia!

Prklad motivanho listu


Mgr. Pekna Krasn, Nrodn trieda 22, 845 50 Bratislava

ITC Comp, a.s. Ing. Velmy Vesel Preporsk 154 842 31 Bratislava VEC: iados o zamestnanie Na zklade inzertu, uverejnenho v tdennku Profesia da 10.3.2006, by som Vs chcela poiada o prijatie do zamestnania. Zaujmam sa o pozciu vedci pracovnho tmu. Z predchdzajceho pracovnho ivota mm sksenosti s prcou s umi - organizciou prce, identifikciou vzdelvacch potrieb, motivciou ako i kouingom zamestnancov. Ovldam strojopis a prcu s PC - Word, Excel, Internet, Outlook, Power Point. Plynule hovorm po anglicky. Medzi moje osobnostn vlastnosti patr: komunikatvnos, zodpovednos, pozitvny prstup k rieeniu problmov a schopnos pre tmov spoluprcu. Verm, e pre Vau spolonos by som bola prnosom. Ak Vs moja iados o zamestnanie oslovila, rada Vm doplnm alie informcie o sebe na zklade osobnho pohovoru. Za kladn vybavenie mojej iadosti Vm vopred akujem. S pozdravom Pekna Krasn Shlasm so sprvou, spracovanm a uchovanm mojich osobnch dajov v spolonosti ITC COmp, a.s.. Poskytnutie dajov je dobrovon a bez dsledkov s tm, e tieto daje mu by spracovan pre ely databzy uchdzaov o zamestnanie v zmysle Zk. . 428/2002 Zb. o ochrane osobnch dajov. Shlas je dan na dobu neurit a poda 20 odst. 3 cit. zkona je ho mon kedykovek psomne odvola. V Bratislave 15.3.2004

MS Excel
Osnova kolenia:
1. Uvatesk pracovn plocha a prca so sborom. 2. Vber a editovanie textu 3. Formtovanie 4. Funkcie

5. Zoznamy a databza
6. Vytvranie grafov 7. Ulohy

8. Rieenia

Uvatesk

pracovn

plocha,

prca

so

sborom a zoitom

Meno oblasti

Oznaenie stpca

Editan riadok obsahu bunky editcia Podokno loh

slo riadku

Aktvna bunka

Zloky listov

Stavov riadok

Princpy pre prcu s menu v programe MS Excel s podobn ako v programe MS Word. Mme tu klasick menu, kontextov menu (vyvolan cez prav tlaidlo myi), panely nstrojov a nov poloka podokno loh. Prkazy v menu, za ktormi s bodky vyvolvaj dialgov okno, prkazy zo pkou vyvol podmenu a ostatn s priamo vykonaten. Pracovn plocha je delen na bunky. Aktvna bunka je prve zvraznen bunka a s touto bunkou je mon vykonva ben opercie, ako vkladanie textu, vzorcov, formtovanie a in... Na pohyb po bunkch je mon vyui pky na klvesnici, alebo sa jednoducho kurzorom myi nastavme nad bunku a ozname ju. Existuj klvesov skratky, ktor nm urchlia pohyb po pracovnom zoite:

Ctrl + Ctrl + Ctrl + Ctrl + Home riadku Ctrl+Home Ctrl+End roh tabuky Pg Dn Pg Up Ctrl+Pg Dn Ctrl + Pg Up presun na

o blok vpravo o blok vavo o blok nadol o blok nahor prv bunku aktulneho

presun na bunku A1 presun na prav doln posun o strnku dole posun o strnku hore posun o hrok vpravo posun o hrok vavo Dokument z viacerch kurzorom sa sklad

pracovnch myi nad

hrkov. Ak sa nastavme ubovoln zloku hrka a stlame prav tlaidlo myi, vyvolme kontextov menu, ktor nm umouje vykonva opercie s hrkami, ako Vloi, Odstrni (prve oznaen v naom prpade Hrok 1), Premenova, Premiestni alebo koprova. Ak chceme meni poradie tlaidlom hrkov, myi jednoducho klikneme na chytme vybran dan hrok hrok a (avm ) drme

a pretiahneme ho doava alebo doprava poda potreby.

Podobne, ako vo Worde, aj v Exceli meme ma otvorench viacero dokumentov naraz. Na prepnanie medzi nimi meme vyui menu Okno. Na konci tohto menu uvidme vetky otvoren fajkou. monos dokumenty s priradenmi nm dva slami. Aktvny dokument je oznaen Prkaz Usporiada okn po rozdeli pracovnej

ploche tak, aby boli viditen. Uahuje nm to prcu s viacermi dokumentmi naraz. Prkaz Rozdeli nm umouje rozdeli aktvnu tabuku na tyri asti, kde si v jednej asti meme zobrazi zaiatok tabuky a v druhej asti koniec tabuky. Obdobou je prkaz Ukotvi prieky.

Prkazy Sbor Nov, Sbor Otvori, Sbor Uloi a Sbor Uloi ako... s dverne znme MS Nov z prostredia Sbor ablny dokumentov a cez menu Otvori meme vykona import sborov. Cez prkaz Sbor - Nastavenie strany... nastavme dokument tak, ako ho m tlaiare vytlai. Na zloke Strana meme zvoli orientciu strany a vekos strany (A4, A3,...). Cez voby Mierka sa d upravi tabuka, ak je prli irok. Na to sa pouva voba Upravi na X % normlnej vekosti a Napasova Sbor

Word. Cez menu meme otvori aj

na: Poet strn vodorovne a Strn zvislo. Na pravu vekosti okrajov pouijeme zloku Okraje. Zloka Hlavika alebo pta sa pouva na editciu hlaviky a pty. Na rozdiel od Wordu sa hlavika a pta nezobrazuje v hrku a uvidme ju iba cez prkaz Sbor Ukka pred tlaou. Ak zvolme tto vobu, v pracovnom zoite sa zobrazia zvraznen preruovan iary, ktor ukazuj ohranienie strn. Zloka Hrok ponka monos upravi vstupy poda svojich potrieb. Napr. tlame zoznamy a hlavika tabuky je iba na prvom liste. Preto si meme zvoli, aby sa opakovala vybran oblas buniek na kadom vytlaenom liste (cez Hore opakova riadky). Oblas tlae definuje, ktor as pracovnho hrka bude vytlaen. Umouje nm to definova pecifick oblas bez toho, aby sme boli nten dan oblas koprova do samostatnho hrku. alie monosti vidme na obrzku a nepotrebuj komentr. Sta si ich len vyska.

Vber a editovanie textu


Vstup dt Nastavme sa na bunku, do ktorej chceme vloi text a zaneme psa. Pribdajci text uvidme aj v Editanom riadku obsahu bunky. alie pravy obsahu bunky sa robia prve v tomto riadku. Hne na zaiatku narazme na al problm, kedy je text dlh ako rka bunky. Pomocou Alt+Enter pred textom, ktor chceme ma na alom riadku, dontime Excel, aby zalomil riadok v bunke a prispsobil automaticky vku riadku. Mme alie monosti, ale tie rozoberieme neskr. Ak zadvame zoznam (napr. zoznam adries), kde sa v jednom stpci opakuj tie ist slov (napr. nzvy miest) je vhodn cez Nstroje - Monosti v karte - pravy zakrtn polko (ak u nie je) Umoni automatick dokonovanie pre hodnoty buniek. Spsob to, e pri napsan zaiatonch psmen, Excel automaticky dopln slovo zo zoznamu a my bu potvrdme slovo klvesou Enter alebo pokraujeme v psan. Druh monos je poui kontextov menu (prav tlaidlo myi) a prkaz Vybra zo zoznamu, ktor sprstupn zoznam vetkch zznamov zapsanch v bunke. Vber. Na oznaenie oblasti mme viacero monost: a) Klipneme na niektor rohov bunku oblasti a potom klipneme na protiahl rohov bunku oblasti pri sasnom dran klvesy Shift. b) Klipneme na niektor rohov bunku oblasti a za drania avho tlaidla myi vyzname sasnho c)

poadovan oblas. Pomocou pok sa nastavme na ubovoln rohov bunku oblasti a za sasnho drania klvesy Shift, pkami ozname oblas.

Viacnsobn vber. d) Ak chceme vybra viacero oblast, ozname si Ctrl s pomocou jednu a za sasnho drania klvesy myi vyberieme alie oblasti. e) Ozname si oblas a stlame klvesy Shift+F8. Zapneme reim Prida (vpravo dole v stavovom riadku je vidie slovo Prida). alej u myou meme oznai alie oblasti. Meme poui aj klvesu Shift+ pky, ale po kadom stlaen klvesy Shift musme cez Shift + F8 aktivova reim Prida. Cel riadok, stpec. f) Klipnime na psmeno oznaujci stpec, alebo slo oznaujci riadok. Podrme Ctrl a ozname alie riadky a stpce. Editovanie Podobne ako vo Worde, je mon cez menu pravy Sp vrti preveden pravu, prpadne pravu opakova cez pravy Opakovanie. Bunku alebo cel oblas je mon koprova, presva (cez vystrihn) alebo odstrni. Na rozdiel od Wordu, v Exceli meme poui prkaz pravy - Prilepi a pravy -Prilepi pecilne. Dostaneme dialg, hodnoty, vzorce, formty a in. Opercie nm umouj robi zkladn aritmetick opercie pre oblasti. Predpokladom je, e bunky v oblastiach bud ma obsah, ktor sa d interpretova ako slo. Napr. obsahom me by vzorec, ktorho vsledok je interpretovan ako slo. V tomto prpade sa do vzorca prid opercia s prslunou koprovanou hodnotou. Vynecha przdne. Je jasn, e pri tejto vobe sa nebud vklada przdne bunky. elom tejto opercie je, e bunky v cieovej oblasti si zachovaj svoj obsah a nebud prepsan przdnou hodnotou. kedy meme koprova len

alia dleit vlastnos je Transponova. Pri tejto opercii sa vykon vmena riadkov za so stpcami. Tlaidlo Prilepi prepojenie sli na vytvorenie prepojenia medzi zdrojovou a cieovou oblasou. Ak sa zmenia hodnoty buniek v zdrojovej oblasti, automaticky sa zmenia hodnoty buniek v cieovej oblasti. Pri vobe prkazu Vloi/Odstrni sa nm otvor dialgov menu. Na rozdiel od Prilepi/Vymaza obsah, kedy sa dan oblas len prepe, sa pri Vloi/Odstrni posvaj bunky. Ktorm smerom chceme, aby sa udiala zmena, ten si vyberieme. Je to praktick najm vtedy, ke do pevne definovanej truktry chceme vloi len niekoko buniek a nie cel riadok/stpec. Prkaz Vloi bunky njdeme v kontextovom menu, ke mme v schrnke koprovan oblas. Podobne ako pri koprovan, aj pri mazan mme monos cez pravy - Vymaza zmaza formt, obsah, komentre alebo vetko.

Automatick plnenie. Cez menu pravy Vyplni vyvolme podmenu. obyajne Ozname prv si oblas, kde alebo riadok/stpec

oblas je vzor a ostatn oblas m t vekos, ktor chceme vyplni vzorom. Potom si vyberieme prslun smer (dolu, vpravo,...), a oblas mme vyplnen... Prkaz Zarovna sli na zlenie textu do jednej bunky (sla a vzorce nie...), ktor je obsiahnut v jednom stpci oblasti. Prkaz Rady... Ozname si oblas, ktor chceme vyplni. Cez menu pravy Vyplni - Rady dostaneme dialgov menu. Meme definova rad Kalendrny, kedy jednotliv kroky tvoria jednotliv jednotky asu. Napr. ak si zadme do bunky pondelok, vyberieme

jednotku de, potom MS Excel dopln utorok, stredu,... Voba automatick umouje, aby Excel sm rozoznal rad na zklade prvej hodnoty v bunke a nsledne ho doplnil. Tto voba pracuje ako s kalendrnym, tak aj s selnm radom. Ak vyuvame jednoduch postupnos (kde vekos kroku je jedna), tak meme poui aj zrchlen vobu. Myou prejdeme na prav doln roh prvej bunky v rade a pokme km sa nm my zmen z bieleho krika na ierny. Klikneme avm tlaidlom myi a ahme smerom vyplnenia poa. alie dva rady s seln. Linerny pracuje na zklade vzorca: a + 1 = a + vekos_kroku. Nasledujca hodnota sa rovn predchdzajcej plus vekos kroku. Vekos kroku me by definovan ako desatinn slo alebo zporn hodnota. Takto meme definova aj klesajci linerny rad. al rad je rastov, inak povedan geometrick. Riadi sa poda vzorca: a + 1=a * vekos_kroku Nasledujca hodnota sa rovn predchdzajcej krt vekos kroku. Vekos kroku me by zporn a desatinn slo. Rad nepriamej mernosti (klesajci geometrick rad) nm definuje vekos_kroku z intervalu (0;1). Hadanie a nhrada Vyuvaj sa tu presne tie ist dva prkazy, ako v MS Word, a to pravy-Hada a pravy-Nahradi. Prkaz Hada sli na klasick vyhadvanie druh reazec/slo. siel a reazcov v bunkch a prkaz Nahradi umouje hromadn zmenu jednho reazca/sla za

Formtovanie

K formtovaniu bunky sa dostaneme cez kontextov menu (prav tlaidlo) a prkaz Formtova bunky. Dostaneme sa k dialgovmu menu. Prv zloka dva na vber, ak formt zobrazenia meme priradi bunke (oblasti), ak je tam slo. Meme si vybra napr. percento. Nech mme v bunke slo 0,35. Potom uvidme hodnotu bunky ako 35% . Zloka Psmo nm umouje definova vekos, farbu a in.., Ormovanie nm ponka typ psma, meni monos

ormovanie buniek a zloka Vzorky nm umouje zvoli farbu a vzorku vplne bunky. Ochrana m dve monosti. Polko Zamkn bunky je tandardne zakrtnut. Ak zvolme monos cez Nstroje Ochrana -Zabezpei hrok alebo Zabezpei stpec, potom dan bunka nebude editovaten.

Zloka

Zarovnanie nm ponka monos definova zarovnanie textu v bunke. Centrova meme text ako vodorovne, tak aj zvislo. Zarka sa pouva pri vobe Vodorovne - Vavo(zarka). Voba Zalomi text nahrdza klvesov skratku Alt+Enter. Automaticky prispsob vku bunky dke textu a text aj automaticky zalom. Voba Prispsobi bunke spsob, e ke sa obsah bunky nevojde na rku do bunky, tak sa automaticky prispsob vekos psma (psmo sa zmen, opane to nefunguje). Ak slo je vemi dlh, tak vidme len znaky ### pri sle a text nm zasahuje do alej bunky. Ak je voba Prispsobi bunke aktvna, uvidme text/slo v zmenenej podobe. Voba Zli bunky funguje len na oznaen oblas a m za nsledok zlenie vetkch buniek v oblasti do jednej bunky. Orientcia umouje meni orientciu textu v bunke a s touto vobou meme vloi do bunky stojaci text. Tto ikona nm umouje koprova formt bunky. Zdrojov bunku si ozname, stlame ikonu a klikneme na cieov bunku, prpadne oblas.

rka stpca a vka riadku. Tieto dva parametre bunky meme meni cez menu Formt Riadok- Vka riadku a Formt Stpec rka stpca. alia monos je pomocou myi. Vku riadku zmenme tak, e sa premiestnime kurzorom plne na zaiatok a prejdeme na hranicu zvolenho riadku. Kurzor sa zmen na obojstrann pku a za sasnho drania avho tlaidla menme pohybom nahor a nadol vku riadku. al prkaz, ktor njdeme v menu Formt Riadok/Stpec, je Skry/Odkry. Tieto prkazy s vhodn najm vtedy, ke pouvame niektor stpce na medzivpoty a zrove nm kazia vsledn dojem zostavy. Vtedy je najjednoduchie dan stpec skry. Za zmienku ete stoj prkaz Formt Riadok Prispsobi a prkaz Formt Stpec Prispsobi vber. Ak mme text v stpci, ktor presahuje do alieho stpca, vtedy prkaz Prispsobi vber automaticky zmen rku stpca tak, aby text nepresahoval. Obdoba plat pre riadok. Ak sme pouili predchdzajci prkaz (vka riadku), potom sa mohlo sta, e riadok je zbytone vysok. Tento prkaz uprav vku riadku tak, aby bola optimlna. Alternatvou je pouitie myi - premiestnime sa kurzorom myi na rozhranie oznaenia riadkov/buniek a urobme dvojklik.

Automatick formt Prkaz njdeme v menu Formt Automatick formt. Funkcia je rovnak ako vo Worde.

Ozname si oblas, vyberieme si poadovan tl a potvrdme vber. Takto dosiahneme profesionlny vzhad tabuky vo vemi krtkom ase. Samozrejme, e si meme vybra ak druhy formtov chceme aplikova. Tto monos si sprstupnme cez tlaidlo Monosti.

Funkcie
Funkcie s alfou a omegou Excelu. Funkcie sa zanaj znakom = take Excel vie, e ide o funkciu a nebude ju interpretova ako text. S hodnotami buniek sa daj robi zkladn sradnice. matematick a tatistick opercie. Menom bunky myslme zloen stpca. Napr., ak pouijeme D6, ide o bunku v iestom riadku a tvrtom stpci. Preto tieto nzvy nm mu vstupova do vzorcov ako premenn. Zkladn matematick opercie: =A3+A10 =D3-E5 =E2*D5 =F8/I1 =f2^5 =f5^0,5 piata mocnina druh odmocnina oznaenie vertiklnej a horizontlnej Vertiklna sradnica je slo riadku a horizontlna je psmeno

Funkcie s zalenen do niekokch oblast. Cez menu Vloi Funkcia dostaneme dialgov okno so strunm popisom ku danej funkcii. Vyberieme si funkciu, potvrdme a dostvame alie dialgov menu, kde zadme poadovan vstup (bunku, alebo oblas) a mme monos vidie aj vsledok. Vber potvrdme. Tento spsob je pre vetkch, ktor potrebuj sprievodcu vybranou funkciou. Ostatn zadvaj vzorec do bunky na priamo, napr. =sum(B1:F1) Tto funkcia vykon set hodnt buniek od B1 a po F1.

Absoltny a relatvny odkaz ($) Odkaz na bunku zadan v tvare A2 je odkazom relatvnym. Odkaz absoltny je odkaz v tvare $A$2. Zmiean odkaz je v tvare $A2, A$2. Znak $ (Alt + 36) oznauje, e sradnica riadku alebo stpca je odkazom absoltnym a nie relatvnym. Predstavme si, e do bunky C1 dme nejak kontantu a v stpci A mme hodnoty, ktor chceme prensobi touto kontantou. Ak napeme vzorec pre bunku B3=A3*C1 a tento prkaz skoprujeme do bunky B4, potom v bunke B4 bude vzorec A4*C2, o je samozrejme nesprvne. Sprvny vzorec bude ma tvar B3=A3*$C$1. Po skoprovan do bunky B4 dostaneme vzorec A4*$C$1. Pomocou znaku $ meme korigova, ktor sradnicu chceme meni a ktor chceme ma fixovan. Matematick funkcie. Njdeme tu klasick goniometrick funkcie (sin, cos, tan), logaritmick funkcie (ln, log) exponencilne funkcie (exp) zaokrhovacie funkcie (na cel slo, na prne, na neprne), maticov funkcie (mdeterm - determinant, minverze inverzn matica) a in... .

SQRT (slo) vrti druh odmocninu danho sla ROUND (slo;poet_slic) napr. Round (A5;2) zaokrhli slo na dve desatinn miesta SUM oblasti SUMIF(rozsah;kritri;set) Rozsah je rozsah buniek, ktor chceme vyhodnoti, Kritri definuj, ktor bunky sa spotaj a Set obsahuje priamo stan bunky. Ak argument Set nezadme, spotaj sa bunky v rozsahu. Napr.: SUMIF(A1:A4;">160000";B1:B4) (rozsah) al. SUM urob (slo1;slo2;...) set buniek napr. SUM(f5;e10:e15;g4:g6) v definovanej

Finann funkcie. Nes v sebe funkcie na vpoet odpisov (medzinrodn teda skr americk metdy odpisovania), funkcie finannej matematiky (budca hodnota investci FV, vpoet anuity PMT, vpoet rokovej miery na zklade anuity, vky piky a poet spltok RATE) Logick funkcie Njdeme tu funkcie pre logick sin AND, logick set OR, negciu NOT a podmienku IF. Hodnotu PRAVDA reprezentuje TRUE a hodnotu NEPRAVDA predstavuje FALSE. Medzi logick funkcie sa daj zaradi aj opertory: = ; > ; < ; >= ; <= ; <> . Pomocou tchto opertorov sa daj porovnva sla aj reazce. Napr. 10 >= 55 , NEPRAVDA Vlado = Vlado , PRAVDA IF(podmienka;pravda;nepravda) tento prkaz umouje tzv. vetvenie prkazov. Prkaz vyhodnot podmienku. Ak je hodnota PRAVDA, vykon prkaz pravda, ak je hodnota podmienky nepravda, vykon sa prkaz nepravda. Napr. IF(B2>C2;"Prekroen rozpoet";"OK"), IF(Priemer>69;"C";IF(Priemer>59;"D";"F"))))

Funkcie pre prcu s textom Tieto funkcie slia na prcu s textom (reazcom). Umouj nm meni vek psmen na mal, vyhadva as reazca v reazci a nahradi za in, prevod sla na reazec a seln reazec na slo. Obsahuje funkcie na vyberanie asti reazca , zluovanie reazca do jednho, porovnvanie reazcov. Opertor & - zreazenie dvoch a viacerch znakov a textovch reazcov. FIND(hada_o;kde;zaiatok) Njde textov reazec (hada_o) v inom reazci (kde) a vrti slo zaiatonej pozcie danho reazca. Zaiatok uruje znak, od ktorho sa zane hada. Prv znak v reazci kde m pozciu 1. Ak argument zaiatok nezadme, zane sa hada od pozcie 1. Napr.: FIND("#";"Meden cievka #12-671-6772";3) rovn sa 14 MID(text;zaiatok;poet_znakov) Vrti uren poet znakov z textovho reazca, ponc od uvedenej pozcie. Napr.: MID("Meden cievka #12-671-6772"; 1; 11) sa rovn Meden ciev LEN(text) Vrti poet znakov v textovom reazci. Funkcie pre dtum a as. Excel uklad dtum ako poradov slo. slo 1 patr dtumu 1.1.1900 a doke sledova dtum a do 31.12.9999. Ak poradov slo patr dtumu, si zistme cez funkciu DATE(rok;mesiac;den) Tento prkaz m vak t nevhodu, e musme priamo zada sla. Ak chceme poui odkaz na bunku, pouva sa funkcia DATEVALUE. Ak mme dtum preveden na slo, meme robi aritmetick opercie s dtumom. Meme vyrta, koko dn uplynulo medzi dtumom vroby a dnekom a sledova tak trvanlivos vrobkov, alebo koko dn ostva do splatnosti faktry. alie funkcie slia na zistenie roka,

mesiaca, da na zklade poradovho sla (YEAR, MONTH, DAY) a na opercie s asom. DATEVALUE(dtum) Dtum je text, ktor udva dtum vo formte dtumu programu Microsoft Excel. Ke pouvame kalendrny systm, ktor je predvolen v programe Microsoft Excel pre Windows, argument dtum mus vyjadrova dtum z intervalu od 1. 1. 1900 do 31. 12. 9999. Napr.: DATEVALUE(a6) je 36892, kde a6 m obsah =1.1.2001 alebo 1.1.2001. Inak povedan, dtum mus by presne definovan ako textov reazec. TODAY() Vrti poradov slo dnenho da. tatistick funkcie. Tieto funkcie rtaj od jednoduchch vec ako je maximlna hodnota, aritmetick a geometrick priemer, kvantil, cez rtanie linernej regresie, stu strednch tvorcovch odchlok a po rtanie binomickho rozdelenia, ch kvadrt rozdelenia, poissonovho rozdelenia a in... AVERAGE(slo1;slo2; ...) slo1; slo2; ... Napr.: AVERAGE(A1:A5) MODE(slo1;slo2; ...) slo1; slo2; ... s argumenty, ku ktorm chceme vypota modus. V mnoine hodnt s definovan tieto pojmy: Modus (MODE) je hodnota, ktor sa vyskytuje najastejie. Medin (MEDIAN) je hodnota uprostred. Priemer (AVERAGE) je priemern hodnota. Napr.: MODE(A10:A21) MAX(slo1;slo2;...) Vrti najviu hodnotu z mnoiny dajov.. s argumenty, pre ktor chceme vypota aritmetick priemer. Me ich by najmenej 1 a najviac 30.

Napr.: MAX(A1:A5) Vyhadvacie funkcie Vyhadvacie funkcie obyajne pracuj tak, e prehadvaj urit oblas, hadaj v nej nejak hodnotu, ktor odpoved zadanmu vyhadvanmu kritriu. Je dleit ma na pamti, e vyhadvan kritrium mus by jednoznan, t.j. aby len jeden zznam vyhovoval vyhadvanmu kritriu. Vrti hodnotu alebo odkaz na hodnotu z tabuky alebo rozsahu. S dve rzne formy funkcie INDEX() INDEX(pole;riadok;stpec) vrti hodnotu danej bunky alebo poa buniek vntri danho poa. Napr.: INDEX(B5:C6;2;2) INDEX(odkaz;riadok;stpec;oblas) vrti odkaz na dan bunku alebo bunky vo vntri oblasti urenej argumentom odkaz. Odkaz je odkaz na jeden alebo viac rozsahov buniek. Riadok - je slo riadka, z ktorho sa vrti odkaz. Stpec - je slo stpce, z ktorho sa vrti odkaz. Oblas- uruje oblas, v ktorej le priesenk riadka a stpca. Napr. INDEX((A1:C6;A8:C11);3;4;2) VLOOKUP(hadan_hodnota;tabuka;stpec_slo;rozsah) Hadan_hodnota - je hodnota, ktor chceme vyhada v prvom stpci poa. Me to by hodnota, odkaz alebo textov reazec. Rozsah je logick hodnota, ktor uruje, i m funkcia VLOOKUP vyhada pln alebo priblin zhodu. Ak m argument hodnotu PRAVDA alebo nie je zadan a plne zhodn hodnota sa nenala, funkcia vrti najviu meniu hodnotu, ne je hodnota argumentu hadan_hodnota. Ak m argument hodnotu NEPRAVDA, funkcia VLOOKUP vrti iba plne zhodn hodnotu. HLOOKUP(hadan_hodnota;tabuka;riadok_slo;rozsah) Hadan_hodnota reazec. je hodnota, ktor chceme vyhada v prvom riadku tabuky. Me to by hodnota, odkaz alebo textov

Databzov funkcie Vetky databzov funkcie, a na jednu, sa zanaj na D a maj t ist truktru: Dfunction (databza;pole;kritri). Databza je tabuka dajov, o ktor sa zaujmame. Funkcia pracuje len s jednm stpcom v databzovej oblasti. Pole oznauje tento stpec, bu ako slo oznaujce poradie stpca, alebo ako menovka, ktor je priraden danmu stpci. Funkcie umouj rta set, priemer, maximum, vyhadva zznamy, ktor spa kritrium, rta zznamy, ktor spaj dan kritrium, rta smerodajn odchlku, rozptyl a in... Zoznamy a databza. Zoznamy, ktor s uritm spsobom organizovan, predstavuj pre Excel databzu. Typickm prkladom je zoznam mien a adries vytvoren v Exceli. Najbenejou operciou, ktor meme vykonva, je zoradenie dajov. Zoradenie dajov. Najprv si ozname oblas, ktor chceme zoradi. Ak chceme zoradi cel zoznam, potom postauje nastavi sa na ubovoln bunku v zozname. Cez menu daje zoradi sa dostaneme ku dialgovmu oknu. Mme monos zvoli tri ke na zoradenie. Prv k je dominantn mme alie poda a v prpade nejednoznanosti ete dva podke.. V naom prpade volme k dispozcii zoradenie

Priezviska. Ak sa nhodou vyskytuje viac zznamov s danm kritriom je pouit druh kritrium. U Priezviska tento prpad me nasta, preto sme zvolili al podk Meno. Je mon,

e sa vyskytn aj zznamy s rovnakm Menom, preto sa dostane k slovu tretie kritriu Mesto. Prepna M hlaviku / Nem hlaviku sli na odlenie prvho zznamu. Ak n zoznam nem hlaviku, a teda prv riadok je u zznam, potom vyberieme vobu Nem hlaviku. Nsledne men kov bud pomenovan poda stpcov zoznamu. Mu nasta prpady, kedy mme zznamy po stpcoch a nie po riadkoch. Cez monosti si vyvolme alie dialgov menu a meme zmeni orientciu Zoradi zava doprava.

Vytvranie grafov
Graf vytvrame pomocou sprievodcu grafom. Vyvolme ho cez menu Vloi- Graf alebo ikonou. Sprievodca sa sklad z niekokch krokov, ktor s podrobne popsan v sprievodnom texte. V prvom kroku si vyberieme typ a podtyp grafu. Je poskytnut nhad na tvar grafu. V druhom kroku vyberme rozsah dajov. Vyberme oblas dt aj s popisom jednotlivch stpcov/riadkov, priom tieto popisy sa pouij ako legenda ku grafu. Definujeme, i rad tvoria stpce alebo riadky. V zloke Rad meme predefinova rady, ak nm sprievodca neponkol sprvne rozsahy. V treom kroku definujeme popis os, zobrazenie mrieok. alie monosti vidme na obrzku a po vytvoren grafu si ich meme predefinova. Stle mme monos aktulne vidie dopad naich krokov a tak sa rchlo rozhodn o ich vhodnosti.

Vo tvrtom kroku si u len zvolme, i chceme graf vloi do hrku ako samostatn objekt, alebo i chceme, aby graf tvoril samostatn list. Ak klipneme na graf (i u v liste, alebo si zvolme graf, ktor tvor samostatn list), dostaneme v hlavnom menu poloku Graf. V menu mme v porad pod sebou prkazy, tak ako nasledovali v sprievodcovi. Cez tieto prkazy meme meni jednotliv vlastnosti grafu a meme dopa a maza ako daje (jednotliv rady), tak aj popis grafu. Ak chceme prida al rad, pouijeme vobu Prida daje... Voba 3-D zobrazenie sli na pravu meme smermi, nhadu toi aby na graf. Graf a nakla sme rznymi

optimalizovali

vypovedaciu hodnotu grafu. Dleit je uvedomi si, e kad prvok v grafe je samostatn objekt a preto vlastnosti. meme Ozname meni si jeho vybran

objekt a cez prav tlaidlo vyvolme kontextov menu. Bude sa tam nachdza prkaz Formtova. Poda zvolenho objektu bude doplnen nzov a samozrejme nsledne aj monosti formtovania. Pri legedne meme meni vzorky, psmo a umiestnenie. Pri osy je to vzorka, psmo, mierka,

slovanie a zarovnanie. Pri jednotlivch radch je to vzorka, tvar, menovka, poradie radov a monosti (medzery medzi jednotlivmi radmi). Pri stene grafu dostaneme monos meni len vzorky. Monosti dialgovho menu sa neprispsobuj len typu objektu zvolenmu grafu. (legenda, typu nzov grafu, nzov osy,...) , ale aj a podtypu neprebern Mme

monosti kombinovania, m vznik priestor na realizciu vlastnho zobrazovan experimenty, ktor ved k jedinenmu dielu pohadu daje a na a na

zveniu

vypovedacej schopnosti grafu... Chce to len trpezlivos a as sa pohra s ponkanmi vobami. Dan vec sa d vykona niekokmi spsobmi a na ns zle, ktor si osvojme a ktor bude viac vyhovova nmu tlu prce. To je vlastnos nielen grafov, ale aj celho Excelu.

LOHY
loha .1

Do nasledujcej tabuky doplte koko det m rado jednotliv zmrzliny v vetkch troch triedach spolu. Potom vytvorte stpcov graf pre Triedu A.

Druh zmrzliny

Trieda A

Poet det Trieda B

Spolu Trieda C

okoldov Vanilkov Jahodov uoriedkov Karamelov Citrnov Oriekov Tiramisu Spolu det

5 3 9 4 4 8 12 5 50

7 5 8 2 1 10 13 4 50

10 5 6 3 0 11 12 3 50

loha .2

Do nasledujcej tabuky doplte Koko det m rado jednotliv hudobn nre vo vetkch troch triedach spolu. Na konci vyznate ervenou farbou ten hudobn ner, ktor je najobbenej a zelenou, ktor m rado najmenej det. Potom vytvorte kolov graf pre triedu A.

Poet det

Hudobn ner
klasick hudba Jazz Rock Pop Rock and roll Ragge Hip hop Funky Rnb Spolu

Trieda A
0 1 5 4 3 2 24 1 10 50

Trieda B Trieda C Spolu

0 0 6 5 3 0 25 1 10 50

0 0 5 4 2 0 26 2 11 50

loha .3:

Janko a Marek sa vybrali na huby. Do nasledujcej tabuky doplte koko hrbov doniesli spolu z lesa v jednotlivch doch. Potom vytvorte graf.
De Janko Marek Spolu Pondelok 10 9 Utorok 15 0 Streda 23 11 tvrtok 17 12 Piatok 8 27 Sobota 25 45 Nedea 19 12

loha .4:

3 dievat sa rozhodli, e bud spolu dra ditu. Vytvorili si tabuku, aby si do nej zapisovali koko vili kad mesiac a mali tak prehad koko schudli. Do nasledujcej tabuky doplte stpec, ktor uke koko vili poas chudnutia v priemere a vytvorte stpcov graf.
Mesiac Janur Februr Marec Aprl Priemer Lucka 60 59 59 57 Janka 58 58 57 56 Evka 55 55 53 52 Meno

loha .5:

Janka si spor kad mesiac z vreckovho. Rozhodla sa, e v nasledujcom roku 2001 si uspor v kadom mesiaci dvojnsobom ako v roku 2000. Doplte do nasledujcej tabuky vzorce, koko m uklada v nasledujcom roku.
Mesiac Rok 2000 Rok 2001

janur februr marec aprl mj jn jl august september oktber november december

150 240 130 180 55 200 130 85 90 120 130 300

loha .6:

Pani Slivkov nakpila v BILLE rzne druhy tovaru. Na potvrdenke bola uveden len celkov suma za kad druh tovaru. Pomte jej zisti a zapte do tabuky jednotkov ceny tovarov.
Poet kuso v 7 8 9 3

Tovar Kiwi Citrny Roky Chlieb

Celkov cena 38,5 18,4 13,5 69,9

Cena za 1 kus

loha .7:

Pn Peko nakupuje v 4 rznych predajniach a vedie si kad de zznam o svojich financich. Do jeho tabuky doplte poadovan daje.
Predaja 1 Predaja 2 Predaja 3 Predaja 4 Spolu za de

Pondelok Utorok Streda tvrtok Piatok Sobota Nedea Spolu za tde Priemern denn nkup Najdrahie za jeden de Najlacnejie za jeden de Najdrah jednotliv nkup Najlacnej jednotliv nkup

27 120 94 15,7 18,4 81,2 25,1

63 18 52 36,4 15,5 11,7 31

15 31 17,5 58 24,8 123,4 56,9

84 23 54,2 42,7 61 12 72

loha .8:

Na telesnej vchove merali jednotlivm triedam v ronku priemern asy v behu na 100 m. Do nasledujcej tabuky doplte najlep a najhor priemern as v ronku.
Trieda A Trieda B Trieda C Trieda D Najlepie Najhorie

1. ronk 2. ronk 3. ronk 4. ronk

20,3 18,5 16,9 18,9

21,2 17,8 17,2 19

19,8 19,3 16,8 18,1

19,6 18,8 18,1 17,8

RIEENIA
loha .1:
Poet det Druh zmrzliny Trieda A Trieda B Trieda C

Spolu

okoldov Vanilkov Jahodov uoriedkov Karamelov Citrnov Oriekov Tiramisu Spolu det

5 3 9 4 4 8 12 5 50

7 5 8 2 1 10 13 4 50

10 5 6 3 0 11 12 3 50

22 13 23 9 5 29 37 12 150

Obbenos zmrzliny

12 10 8 poet det 6 4 2 0

okoldov Vanilkov Jahodov uoriedkov Karamelov Citrnov Oriekov Tiramisu

loha .2:
Poet det

Hudobn ner
klasick hudba Jazz Rock Pop Rock and roll Ragge Hip hop Funky Rnb Spolu

Trieda A
0 1 5 4 3 2 24 1 10 50

Trieda B Trieda C Spolu

0 0 6 5 3 0 25 1 10 50

0 0 5 4 2 0 26 2 11 50

0 1 16 13 8 2 75 4 31 150

Obbenos hudby
klasick hudba Jazz Rock Pop Rock and roll Ragge Hip hop Funky Rnb

loha .3:
Mesiac Janur Februr Marec Aprl Priemer Lucka 60 59 59 57 58,75 Janka 58 58 57 56 57,25 Evka 55 55 53 52 53,75 Meno

45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 PondelokUtorok Streda tvrtok Piatok Sobota Nedea Janko Marek

loha .4:
De Janko Marek Spolu Pondelok 10 9 19 Utorok 15 0 15 Streda 23 11 34 tvrtok 17 12 29 Piatok 8 27 35 Sobota 25 45 70 Nedea 19 12 31

loha .5:
Mesiac Rok 2000 Rok 2001

janur februr marec aprl mj jn jl august september oktber november december

150 240 130 180 55 200 130 85 90 120 130 300

300 480 260 360 110 400 260 170 180 240 260 600

loha .6:
Poet kuso v 7 8 9 3

Tovar Kiwi Citrny Roky Chlieb

Celkov cena 38,5 18,4 13,5 69,9

Cena za 1 kus 5,5 2,3 1,5 23,3

loha .7:
Predaja 2 Predaja 3 Predaja 4 Spolu za de

Predaja 1

Pondelok 27 Utorok 120 Streda 94 tvrtok 15,7 Piatok 18,4 Sobota 81,2 Nedea 25,1 Spolu za tde Priemern denn nkup Najdrahie za jeden de Najlacnejie za jeden de Najdrah jednotliv nkup Najlacnej jednotliv nkup

63 18 52 36,4 15,5 11,7 31 1284,5 183,5 228,3 119,7 123,4 11,7

15 31 17,5 58 24,8 123,4 56,9

84 23 54,2 42,7 61 12 72

189 192 217,7 152,8 119,7 228,3 185

loha .8:
Trieda A Trieda B Trieda C Trieda D Najlepie Najhorie

1. ronk 2. ronk 3. ronk 4. ronk

20,3 18,5 16,9 18,9

21,2 17,8 17,2 19

19,8 19,3 16,8 18,1

19,6 18,8 18,1 17,8

19,6 17,8 16,8 17,8

21,2 19,3 18,1 19

MS PowerPoint
Osnova kolenia:
1. Zkladn obrazovka 2. Nvrh snmky 3. Tvorba prezentcie 4. Ako tvori obsah prezentcie 5. Vkladanie prepojen 6. Efekty 7. Spsob zobrazenia snmok v programe

PowerPoint

je

nstroj

na

vytvranie

prezentci.

Program

spustme dvojkliknutm na ikonu PowerPointu na pracovnej ploche alebo cez ponuku tart.

Zkladn obrazovka

Otvor sa okno, v ktorom je przdna prezentcia. Pracovn tabla v pravej asti obrazovky nm ponka otvori u existujcu prezentciu alebo vytvori nov (przdnu, Zo ablny nvrhov alebo pomocou Strunho sprievodcu).

Nvrh snmky
Aby naa prezentcia hne od zaiatku vyzerala zaujmavejie, zmenme tl (nvrh) sa naej pri novej prezentcie. Z pracovnej tably zvolme monos Zo ablny programu nvrhov. (Ak otvoren pracovn PoverPoint nezobraz

tabla, ablny nvrhov zobrazme pomocou tlaidla Nvrh snmky v ponuke nstrojov alebo z ponuky FormtNvrh snmky...) V pravej asti obrazovky sa nm pracovn tabla zmen na Nvrh snmky, v ktorej si meme vybra z ponkanch abln. Klikanm na jednotliv ablny sa bude meni vzhad naej prezentcie. Poznmka: Ak mme v prezentcii viacero snmok, po kliknut na niektor nvrh, sa zmen len aktulna snmka. Ak chceme zmeni nvrh vetkch snmok, klikneme na pku vpravo pri nvrhu a z ponuky zvolme monos Poui na vetky snmky. Ak sa nm vzhad ablny pi, ale nie sme spokojn s farebnou kombinciou, meme si pomocou prkazu Farebn schmy vybra in farebn variant.

Tvorba prezentcie
Tvori prezentcie v tomto prostred je vemi jednoduch. Sta postupne vytvra nov snmky a na nich ta a riadi sa intrukciami ako naprklad: Kliknite sem a zadajte nadpis alebo Kliknite sem a zadajte podnadpis, ktor s zobrazen hne na prvej snmke. Na vodnej snmke sa zvykne uvdza nadpis nzov prezentcie, poprpade podnadpis alebo autori prezentcie. Meme si vimn, e tomuto je prispsoben aj rozloenie prvej snmky.

Ak chceme vloi nadpis, klikneme do sprvneho textovho poa (jeho obsah je Kliknite sem a zadajte nadpis). Po kliknut do textovho poa text Kliknite sem a zadajte nadpis zmizne a zostane len przdne textov pole. Vkladanie textu ukonme tak, e klikneme mimo tohto textovho poa. Ak treba, vlome aj podnadpis. V tomto momente je vodn snmka hotov (podobne ako na obrzku vpravo).

Snmka pred vloenm textu

Snmka po vloen textu

Poznmka: Vetky prvky na snmkach, do ktorch sme nezadali n vlastn text alebo in obsah a teda maj svoj pvodn obsah (napr. Kliknite sem a zadajte nadpis), sa vo vslednej spustenej prezentcii nezobrazia. Nemusme ich teda nijako z naej prezentcie odstraova. alie snmky vkladme pomocou tlaidla Nov snmka z ponuky nstrojov alebo z hlavnej ponuky VloiNov snmka. Pracovn tabla v pravej asti sa zmen na Rozloenie snmky. V tejto ponuke si meme vybra, o bude dan snmka obsahova (odrky, obrzok i tabuku...). tandardne po vloen novej snmky sa prid snmka, ktor je rozdelen na nadpis a text. Poznmka: Ak dlhie ponechme kurzor myi nad niektorm rozloenm, v bublinovej npovede sa nm zobraz nzov, resp. popis danho rozloenia snmky.

Ak sa nm toto rozloenie nehod, kliknutm v pracovnej table na poadovan rozloenie sa automaticky zmen prve zobrazen snmka.

Poznmka: Ak sme na pvodnej snmke mali u nejak obsah, PowerPoint sa sna priradi tento obsah novm prvkom na snmke. Teda ak vemi radiklne nemenme rozloenie snmky, obsah by sa nm mal zachova.

Dleitmi

prvkami

prezentci

obrzky

a grafy.

Najjednoduch spsob ako naplni prezentciu, je pouva preddefinovan rozloenie snmok a nsledne jednoduchm kliknutm do textovho rmca vklada text, prpadne kliknutm na ikonu vybra vloenie tabuky, grafu, obrzku, videa... Samozrejme ubovone vetky typy objektov meme ich vklada aj v

prostrednctvom

ponuky

Vloi,

priom

meme

alej

formtova

a upravova

podobne ako napr.

textovom editore MS Word.

Ako tvori obsah prezentcie


Mali by sme si uvedomi, e do prezentcie by sme nemali dva vetko to, o budeme v prezentcii hovori. Prezentcia by nm mala sli ako pomcka s obsahom, resp. dleitmi bodmi. V prezentcii by sme mali pouva krtke, strun a jasne formulovan vety nie je vhodn psa drobnm psmom a vea. Neodpora sa, aby snmka obsahovala viac ako 10 riadkov textu. Vekos psma je zvyajne ovea via ako t, ktor pouvame pri psan textu napr. v textovom editore MS Word.

Vkladanie prepojen
Do prezentcie meme vloi prepojenie (hypertextov odkaz) na webov strnku, in snmku i prezentciu prpadne in dokument (napr. tabuku v MS Excel). Prepojenie vlome tak, e najprv ozname objekt, ktor bude odkazom (as textu, obrzok,...) a potom klikneme na ponuku Vloi Prepojenie. Zobraz sa okno, kde v avej asti zvolme typ odkazu existujci sbor, miesto v tomto dokumente, ... Ak chceme vloi odkaz na existujci sbor (v naom potai), ponechme monos existujci sbor alebo webov strnka. V strednej asti okna (Kde hada) njdeme dan sbor. Ak chceme vloi prepojenie na webov strnku niekde na internete, zadme ju do poloky adresa

Nakoniec klikneme na tlaidlo OK a potvrdme tak n vber.

V prpade, e chceme vloi odkaz na niektor snmku v naej prezentcii, zvolme v asti prepoji na monos miesto v tomto dokumente.

V strednej okna chceme prepojenie. to by posledn,

asti zvolme spravi Me prv,

snmku, na ktor

nasledujca alebo aj snmka naej prezentcie. Tto monos meme vyui naprklad vtedy, ak na zaiatku prezentcie vytvorme obsah naej prezentcie a z neho potom prepojenia na prslun snmky v prezentcii. Vpravo od zvolenej snmky sa zobraz jej ukka. Takto sa meme presvedi, i sme zvolili sprvnu snmku. Takisto v tomto prpade nesmieme zabudn klikn na tlaidlo OK, m potvrdme n vber. konkrtna

Efekty
Objekty (texty, obrzky,...) v prezentcich v MS PowerPoint mu by iv, meme ich rznym spsobom animova. Publikum viac zaujme, ak sa bud objavova rznym spsobom a v rznom porad. Samozrejme treba podotkn, e vetkho vea kod. Animcie objektov meme zadva Nvrh dvoma spsobmi. Prostrednctvom pracovnej tably snmkySchmy

animci zadvame preddefinovan animcie a cez ponuku Prezentcia Vlastn animcie... si dokeme vytvra animcie poda svojho elania. Otvorme pracovn tablu Vlastn animcie, kde budeme postupne nastavova, ktor objekty sa maj animova, v akom porad a akm spsobom. Ozname prslun objekt na snmke a kliknutm na tlaidlo Prida efekt v pracovnej table si zvolme (pridme) typ efektu. Nie je celkom mon popsa vetky efekty a vetky ich mon nastavenia, lebo tch rznych nastaven je vea. Na prklade si

ukeme pridanie jednho efektu. Ostatn efekty si mete sami vyska.

V naom prklade s animovan objekty Obdnik 3 a Objekt 5. Vidme poradie animci, ktor sa d meni pkami pri poloke zmeni poradie. Pri skoro kadej animcii si meme zvoli, i sa m spusti po kliknut

myou,

alebo

automaticky

po

predolej, prp. po uplynut uritho asovho intervalu.


alm nastavenm je

rchlos

vykonania animcie danho objektu. Ak chceme animovanmu objektu

nastavi alie vlastnosti, klikneme na pku pri danej animcii a v kontextovej ponuke zvolme poloku Monosti efektu. Pri nastavovan animci je vhodn prehra si ich kliknutm na tlaidlo Prehra, prpadne spusti prezentciu od aktulnej snmky . Pri prehrat animci z pracovnej tably vak monos po kliknut myou nevidno. Vetky animcie sa prehraj svisle za sebou. Nasledujci obrzok nzorne ukazuje podrobn nastavenie efektu. Ke efekt aplikujeme na text, tento sa me psobi prejavi po rznymi slovch psmenkch. spsobmi alebo Ak po text me naraz ovplyvni cel text, me jednotlivch

obsahuje viac odstavcov, je mon nastavi aj rovne delenia na odstavce. Nie je vak vhodn na nastavova jednotliv dlhotrvajce zbytone dlho. efekty

psmen textu efekt potom trv

Je dleit, aby sme nau prezentciu neprestili rznymi efektmi. Jej forma by mala zodpoveda obsahu. V tomto prpade je menej asto viac.

Spsob zobrazenia snmok v programe


Poas tvorby prezentcie mme v avej spodnej asti okna monos vberu zobrazenia prezentcie: Prv monos Normlne zobrazenie . sa pouva pri tvorbe

a prave prezentcie. V tomto zobrazen vidme prve jednu snmku a tto meme upravova. V avej asti okna programu vidme zoznam vetkch snmok, priom kliknutm na ubovon z nich sa nm tto zobraz ako aktulna, s ktorom meme prve pracova. Pomocou druhej monosti Zobrazi radenie snmok mme monos zobrazi si poradie snmok s ich nhadmi. V tomto zobrazen ahko meme zmeni poradie snmok jednoducho chytme avm tlaidlom myi prslun snmku a presunieme ju na nov miesto. V tomto zobrazen nememe nijako meni obsah jednotlivch snmok. Posledn monos sli Prezentcia (od aktulnej snmky) nm spust prezentciu, priom zane prve aktulnou snmkou. Tto monos je vhodn vyui napr. vtedy, ak sme uprostred prezentcie, vkladme efekty objektom a potrebujeme zisti, ako bud zvolen efekty vyzera vo vslednej prezentcii. Ak by sme prezentciu spustili cel (ak prvej snmky), museli by sme sa preklika postupne a ku nami poadovanej snmke. A to me by zdhav.