Diplomatick protokol

vod + pojmy

Diplomatick sluba je asou ttnej sluby, ktor predstavuje innos orgnov ttu pre zahranin styky a ich predstaviteov pri zastupovan ttu v zahraninch zleitostiach so zameranm na realizciu cieov zahraninej politiky ttu cestou rokovan a inmi mierovmi prostriedkami. Diplomacia je zkladnm prostriedkom zahraninej politiky.

Diplomatick prcu vak nevykonvaj len orgny ttu pre zahranin styky, ale aj jednotliv ttni predstavitelia, priom vznamn osobnosti hraj v diplomatickej innosti vemi vnu lohu.
Prkladom s predovetkm cesty ttnych predstaviteov do zahraniia a ich in zahraninopolitick aktivity.

 Zahranin politika a diplomatick aktivita vyaduj od pracovnkov diplomatickej sluby vemi dobr orientciu v historickom vvoji svetovho spoloenstva, konkrtnych otzkach dvojstrannch a mnohostrannch vzahov medzi krajinami, prvnych aspektoch medzinrodnej politiky, protokolrnych otzkach a oraz vmi aj v ekonomickch aspektoch zahraninch stykov. Pre spech diplomacie m preto obrovsk vznam vber a prprava diplomatickch pracovnkov, ako aj cel systm prce diplomatickch orgnov v stred i v zahrani.

Zahraninopolitick styky sa uskutouj prostrednctvom diplomatickch zstupcov diplomatov. Diplomatickm zstupcom me by ktokovek, koho si vysielajci tt vyberie. Neexistuje pravidlo medzinrodnho prva, ktor by stanovilo, kto me a kto neme by diplomatickm zstupcom. Diplomatmi s mui i eny.

Poda Viedenskho dohovoru z roku 1961, l. 14 s vedci misi rozdelen do troch tried: a/ vevyslanci alebo nunciovia poveren u hlv ttov a in vedci misi rovnocennej hodnosti, b/ vyslanci, ministri a internunciovia poveren u hlv ttov, c/ charg d'affaires poveren u ministra zahraninch vec.

Do prvej triedy diplomatickch zstupcov patr mimoriadny a splnomocnen vevyslanec, ppesk legt alebo nuncius (legti s mimoriadni diplomatick zstupcovia Vatiknu v pecilnej misii v cirkevnej hodnosti kardinlov, ppesk nunciovia nie s kardinli), tzv. vysok komisr (High Commissioner) a vysok predstavite (Haute Reprsentant).
Vysokch komisrov, ktorch funkcia zodpoved vevyslancom, si medzi sebou vymieaj krajiny Britskho spoloenstva nrodov, vysokch predstaviteov krajiny franczskeho spoloenstva nrodov. Do druhej triedy patria vyslanci. Ich pln titul znie mimoriadny vyslanec a splnomocnen minister alebo mimoriadny a splnomocnen vyslanec. Do tejto triedy patria aj internunciovia.

Oznaenie vevyslancov a vyslancov celm titulom mimoriadny a splnomocnen vevyslanec, resp. mimoriadny vyslanec a splnomocnen minister je nelogick a dnes u bez akhokovek vznamu. Oznaenie "mimoriadny" pre vyslanca, ktor trvalo sdli ako predstavite svojej krajiny v cudzom tte, vzniklo z protokolrnych dvodov v 18. storo. Okrem stlych diplomatickch zstupcov boli preto vo zvl dleitch prpadoch vyslan aj mimoriadni vyslanci, ktor prichdzali splni urit lohu. Niektor panovnci potom pouvali iba mimoriadnych vyslancov, ktor sa po prerokovan posolstva vracali do vlasti. Tto mimoriadni vyslanci mali protokolrne prednostn miesto a boli im vzdvan vie pocty ako vyslancom trvalo sdliacim na dvore. Preto si vyslanci - rezidenti - vymohli od svojich panovnkov, aby im tie bol prepoian titul "mimoriadny".

V klasifikcii uvedenej v Dohovore z roku 1961 je charg d'affaires zaraden do tretej triedy vedcich diplomatickch misi bez pecifikcie, e ide iba o charg d'affaires en pied. Postavenie charg d'affaires ad interim upravuje osobitne lnok Dohovoru (l. 19). Charg d'affaires a. i. nem prvo na postavenie, prva a vsady, ktor s obmedzen iba na vedceho misie. Do kategrie vedcich misi sa teda zahaj jednak charg d'affaires en pied, jednak i charg d'affaires, ktor s vak trvalmi alebo viac-menej vedcimi diplomatickej misie.

I. trieda zstupcov s akreditciou u hlavy prijmajceho ttu: vevyslanci (mimoriadny a splnomocnen vevyslanec angl. Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary); ppesk legti (ppesk legt angl. Papal Legat; mimoriadny diplomatick zstupca Vatiknu v pecilnej misii, zvyajne v hodnosti kardinla) a ppesk nunciovia (ppesk, alebo apotolsk nuncius angl. Apostolic Nuncio nemus by kardinlom, spravidla m hodnos arcibiskupa); vysok komisr Britskho spoloenstva nrodov (angl. High Commissioner); vysok predstavite Franczskeho spoloenstva nrodov (franc. Haut Reprsentant). II. trieda zstupcov s akreditciou u hlavy prijmajceho ttu: mimoriadni vyslanci splnomocnen ministri (angl. Envoy Extraordinary, Minister Plenipotentiary); ppesk, alebo apotolsk internunciovia (angl. Apostolic ProNuncio). III. trieda zstupcov s akreditciou u ministra zahraninch vec: charg daffaires en pied (e.p.) alebo charg daffaires en titre

V oblasti protokolu sa nachdza rozdiel v podobe pct, ak sa vzdvaj vevyslancovi a vyslancovi.

S tty, kde vevyslanca pri prchode na psobisko privta riadite protokolu, zatia o pri prchode vyslanca je prtomn iba zstupca riaditea protokolu (predovetkm v niektorch zijskch krajinch a v uritch krajinch Latinskej Ameriky, ale aj v Maarsku). V SR riadite diplomatickho protokolu MZV vta vevyslanca aj vyslanca, pretoe rozdiel medzi nimi sa stal iba formlnym. Z rovnakch dvodov sa ustpilo od ceremonilu pri nstupnej audiencii u prezidenta republiky. Jedin, o v protokole odliuje vevyslanca od vyslanca, je protokolrne poradie, poda ktorho je vevyslanec vtan pred vyslancom.

Poradie diplomatickch zstupcov

Kdekovek je na slvnostnch audiencich, obedoch a pod. prtomn diplomatick zbor, je potrebn dodriava poradie diplomatickch zstupcov: vevyslanci, potom vyslanci, za nimi charg d'affaires, priom charg d'affaires en pied maj prednos pred charg d'affaires ad interim.
Poradie v jednotlivch kategrich diplomatickch zstupcov sa riadi dkou pobytu v sdelnom meste, teda poda dtumu odovzdania poverovacch listn hlave ttu. Niekedy sa stva, e hlava ttu prijme na odovzdanie poverovacch listn v tom istom dni niekoko diplomatickch predstaviteov. V tom prpade rozhoduje o porad v diplomatickom zbore to, v akom porad boli odovzdan poverovacie listiny.

Poradie charg d'affaires je uren dom odovzdania kabinetnho listu ministrovi zahraninch vec alebo doruenm dokumentu o menovan doasnho charg d'affaires na ministerstvo zahraninch vec krajiny psobenia.
Manelky zaujmaj medzi sebou poradie manelov. Manelka poradm starieho vyslanca je pred manelkou vyslanca poradm mladieho. Poradie nevydatch dcr uruje poradie ich otcov. Dcra vevyslanca m poradie vyie ako dcra vyslanca, v kadom prpade m vak niie miesto ako ktorkovek manelka diplomata. Pre poradie manelov ien - diplomatiek platia obyajne rovnak zsady ako u maneliek diplomatov.

Otzky poradia s dleit vade tam, kde zle na rozsaden. asto ide o vemi ak otzku a treba jej venova zvltnu pozornos. Dleit je pozna poradie tchto funkcionrov, ktor nie je v kadej krajine rovnak.

Tam, kde je pri oficilnej prleitosti pozvan cel diplomatick zbor, je bezpodmienene nutn pozva vetkch titulrov akreditovanch v danej krajine. Kad nepozvanie je vysvetovan politicky. Deliktna je otzka vzjomnho vzahu a sprvania sa diplomatickch zstupcov krajn, ktor s medzi sebou vo vojnovom stave, alebo nemaj nadviazan diplomatick styky.

DIPLOMATICK PROTOKOL A CEREMONIL

Od grckeho protocolos po sebe idci Pojem protokol me ma niekoko vznamov. Protokolom je naprklad zpis z rokovania medzinrodnej konferencie, inokedy sa pod tmto oznaenm rozumie aj druh dohody medzi ttmi alebo iba dodatok k zmluve. Me s aj o pravidl ttneho alebo diplomatickho protokolu Tm istm nzvom sa oznauje aj pracovisko (najm na MZV SR, ale aj MF SR), ktor sa takouto innosou zaober.

 ttny protokol sa tka predovetkm poradia

stavnch a oficilnych predstaviteov a zaober sa vntrottnym ceremonilom.

Business Protocol je ekvivalent pre pravidl sprvania sa pri obchodnom styku Diplomatick protokol je shrn medzinrodnch noriem, pecilne vypracovanch alebo tradciou prijatch pravidiel a obyajou, ktormi sa riadi po formlnej strnke styk predstaviteov rznych ttov a innos diplomatov. uruje najm vonkajie formy stykov medzi diplomatmi a oficilnymi osobnosami krajiny pobytu. Ide aj o pravidl, ktormi sa riadia rozlin diplomatick akty a ceremnie (zvyklosti pri slvnostnch

DP sa zaober formlnou, nie vecnou strnkou medzinrodnch stykov Jeho sasou s formlne pravidl spoloenskho chovania v styku s diplomatickmi predstavitemi cudzch zem, etiketa a ceremonil uplatovan v styku s tmito predstavitemi V sasnej dobe existuj veobecne uznvan protokolrne pravidl a zvyklosti platiace vade, aj ke v kadej krajine existuj odlinosti, opierajce sa o histriu a nrodn tradcie.

Diplomatickm protokolom sa nazva aj odbor na ministerstve zahraninch vec, ktor db o uplatovanie a vklad noriem, pravidiel protokolu voi diplomatickmu zboru v danom tte a voi oficilnym osobnostiam tohto ttu. Popri diplomatickom protokole na MZV existuj v SR ete protokolrne tvary v rznych strednch orgnoch, ako s Kancelria prezidenta republiky Nrodn rada rad vldy Ministerstvo financi Ministerstvo obrany a pod.

Nepouvaj vak nzov diplomatick protokol.

Funkcia protokolu nebva vdy sprvne chpan. Bu sa jeho funkcia podceuje, dodriavanie pravidiel protokolu sa poklad za zbyton, alebo sa jeho funkcia preceuje a formlna strnka sa povyuje na samoel. Medzi funkcie diplomatickho protokolu patr okrem inho organizovanie zahraninch nvtev. Hlavnm cieom je zabezpeova sprvny chod a poriadok pri rznych akcich. Vdy je potrebn vychdza z dkladnho rozboru kadej akcie, pre ktor je nutn vypracova ceremonil. V oblasti styku s cudzmi diplomatmi sa mus vychdza z ciea naej zahraninej politiky a zo skutonosti, e vina pravidiel i zvyklost diplomatickho protokolu je prijat medzinrodnou praxou a opiera sa o medzinrodn prvo.

akujem za pozornos a prajem pekn de!