OBRANA A EKONOMIKA V ASE GLOBALIZCIE A ZMIEN V BEZPENOSTNOM PROSTRED

vod
Zabezpeenie vedenia ozbrojenho zpasu, ako aj zabezpeenie obrany kladie na tt a jeho ekonomiku vysok nroky, preto
e tt uvouje na ich zabezpeenie znan udsk, materilne a finann zdroje. e obrana (vojna) nie je len javom politickm a vojenskm, ale aj ekonomickm medzi obranou (vojnou) a ekonomikou existuje cel rad vzjomnch vzahov.

Personlny rad

Vzjomn vzahy ekonomiky a obrany

Nroky na ekonomick zabezpeenie vedenia vojny alebo zabezpeenie obrany slobody, nezvislosti, suverenity a zemnej celistvosti krajiny, ale tie ochrany ivota a majetku obanov s vvojom udskej spolonosti neustle rstli. Ekonomika = rozhodujci inite pri veden vojny, resp. zabezpeen obrany.
Personlny rad 3

Vzjomn vzahy ekonomiky a obrany

Rastce nroky obrany na ekonomiku, ovplyvovan najm politickmi a vojenskmi faktormi, naraj na obmedzen monosti ekonomiky, ale napriek tomu, sasn charakter obrany si vyaduje, aby sa krajiny, okrem zabezpeenia vyie uvedench poiadaviek obrany, sstredili aj na ochranu svojich ekonomickch zdrojov pred napadnutm zo strany protivnka, a sasne vyuili vetky dostupn prostriedky na oslabenie ekonomickej sily protivnka. Vzjomn vzahy obrany a ekonomiky ustavine vyvjaj, prehlbuj a s postupne stle uie a previazanejie.
Personlny rad 4

Problm voby medzi OV a MV

Voba medzi OV a MV vyplva z toho, e spolonos pri uskutoovan voby zrove rozhodovania o pouit jej obmedzench zdrojov na vrobu obrannch statkov, alebo na vrobu mierovch statkov resp. vrobu tchto statkov v dostatonch mnostvch. Ekonomick potencil ttu neme by vyuit len na zabezpeenie mierovch potrieb Jeho as mus aj v mieri plni lohy zabezpeenia obrany
Personlny rad 5

Ekonomika obrany
Poskytuje teoretick a metodologick vchodisk a prstupy pre rieenie problmov ekonomickho zabezpeenia obrany ttu. Je vedou o ekonomickom zabezpeen obrannch potrieb ttu. Skma javy spojen s ekonomikou a obranou ttu, a ako signalizuje samotn jej nzov, predstavuje spojenie vedy ekonomickej a vojenskej. Objavuje vade tam, kde existuje tt, ktor mus v rmci plnenia svojich zkladnch loh realizova aj obrann lohy
Personlny rad 6

Ekonomika obrany
Ekonomiku obrany ttu, spjajcu sfry obrany a ekonomiky, mono tie chpa ako hranin vedn disciplnu alebo aj ako odvetvov ekonomiku, ktor je sasou verejnej ekonomiky. Objektom jej skmania je t as vecnej spoloenskej reality, ktor predstavuje ekonomika spojen s uspokojovanm potrieb systmu obrany ttu. Ekonomika obrany zrove predstavuje interdisciplinrny prienikov odbor zahajci poznatky veobecnej ekonomickej terie, odvetvovch a prierezovch ekonomk, stratgie, operanho umenia a taktiky, terie riadenia a terie civilnej ochrany obyvatestva, majetku a ekonomiky.
Personlny rad 7

Obrann vdavky
Obrann vdavky je mon charakterizova ako vdavky ktor vynaklad tt na zabezpeenie svojej obrany, priom vyjadruj charakter obrannej politiky ttu a jeho obrann stratgiu. Zrove poskytuj informcie o obrannom sil ttu, vstavbe obrannho systmu ttu, ako aj o vstavbe a rozvoji spsobilost ozbrojench sl danho ttu. Vka obrannch vdavkov odra ekonomick monosti ttu.
Personlny rad 8

Obrann vdavky
Ovplyvuj najm zabezpeenie ivota a pripravenos ozbrojench sl ako najdleitejieho nstroja ttu na zabezpeenie obrany V kadom tte vznikaj v svislosti so zabezpeenm jeho obrannch potrieb nklady na obranu, Obrann vdavky predstavuj pean vyjadrenie tchto nkladov. Zahaj nielen vdavky ministerstva obrany, ozbrojench sl alebo inch vojenskch zloiek, resp. inch pecializovanch intitci, ale vetky vdavky spojen so zabezpeenm obrany ttu a jeho obyvatestva.
Personlny rad 9

Klasifikcia obrannch vdavkov

Najbenejia je klasifikcia, ktor rozliuje obrann vdavky na:
priame obrann vdavky, nepriame obrann vdavky, skryt obrann vdavky.

Z hadiska vojenskej sily ttu mono obrann vdavky rozdeli na:

aktvne obrann vdavky, pasvne obrann vdavky.
Personlny rad 10

Klasifikcia obrannch vdavkov

Z ekonomickho hadiska je mon obrann vdavky rozdeli na:
osobn obrann vdavky, materilne obrann vdavky.

Z hadiska rozpotovej politiky sa obrann vdavky v mnohch krajinch delia na:

ben (prevdzkov) obrann vdavky, kapitlov (rozvojov) obrann vdavky

Personlny rad

11

Klasifikcia obrannch vdavkov

Poda druhov manamentu sa v niektorch krajinch obrann vdavky delia na vdavky na:
personl, prevdzku, vyzbrojovanie, vskum a vvoj, komunikan a informan systmy, stavby a infratruktru, domcu pomoc, zahranin pomoc a pod.

Personlny rad

12

Klasifikcia obrannch vdavkov

Poda organizanch zloiek sa obrann vdavky mu deli na vdavky uren pre:
pozemn sily, vzdun sily a protivzdun obranu ttu, nmornctvo, vojensk polciu, nuklerne a raketov sily, logistiku, nrodn gardu, spravodajsk sluby, vojensk kolstvo, at.
Personlny rad 13

Vojensk vdavky
Obrann vdavky s v celom svojom komplexe len ako vysliten a tatisticky sledovaten,

Z medzinrodnho hadiska sa pre lepiu komparciu vyuvaj daje o vojenskch vdavkoch jednotlivch krajn sveta, ktor s ahie kvantifikovaten, sledovaten a porovnaten.
Personlny rad 14

Vojensk vdavky
Najastejie pouvanm ukazovateom pri porovnvan vky vojenskch vdavkov je podiel vky vojenskch vdavkov na hrubom domcom produkte ttu. Tento ukazovate sa vyuva tak v rmci jednotlivch krajn, naprklad pri porovnvan vky vojenskch vdavkov v danej krajine v priebehu uritho asovho obdobia, ako aj pri porovnvan vky vojenskch vdavkov medzi viacermi krajinami v tom istom asovom obdob alebo v priebehu uritej etapy.

Trend vojenskch vdavkov vo svete v mld. USD

15

Personlny rad

Vojensk vdavky
1 200 000

1 000 000

800 000

600 000

400 000

200 000

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Trend vojenskch vdavkov v SR v mil. EUR:

Personlny rad 16

2012

Vojensk vdavky

Trend vojenskch vdavkov v SR v % k HDP:

Personlny rad 17

Vojensk vdavky
Analza dajov o vke vojenskch vdavkov vo svete potvrdzuje zvislos medzi zhorovanm bezpenostnej situcie vo svete a rastom vojenskch vdavkov. Kee neexistuje iadny relny predpoklad zlepenia svetovej bezpenostnej situcie v najbliom obdob, je vysoko pravdepodobn, e rast vojenskch vdavkov bude napriek nepriaznivm nsledkom globalizcie a celosvetovej hospodrskej krzy pokraova.
Personlny rad 18

Zver
Kad vyspel demokratick krajina by sa mala s touto ekonomickou lohou vysporiada nielen v rznych asovch obdobiach, ale i v obdobiach rznej intenzity ohrozenia, nakoko obrana ttu a jeho obyvatestva, v celom svojom kontexte, je dleitejia ne bohatstvo. Verejnos, odborn i laick, mus repektova vynakladanie verejnch prostriedkov na zabezpeenie svojej obrany a bezpenosti. Spolonos zrove mus rozhodn ak objem prostriedkov vynalo na zabezpeenie svojej obrany. Veobecne pritom plat, e m viac prostriedkov vynalo, tm kvalitnejiu obranu si me zabezpei.
Personlny rad 19