MASARYKOVA UNIVERZITA V BRN

FILOZOFICK FAKULTA

panielsky a taliansky jazyk

Porovnanie gramatickch truktr

Bc. Katarna odorov

1. 6. 2012

Autor: Bc.Katarna odorov UO: 384 599 Predmet: ROMIA051 Jazyky svta - italick a romnsk jazyky Vyuujci: prof. RNDr. Vclav Blaek, CSc. Akademick rok: 2011/2012

Obsah
1. 2. vod ...............................................................................................................................................................................5 Veobecn charakteristika ...................................................................................................................................6

2.1. panielsky jazyk ..............................................................................................................................................6 2.2. Taliansky jazyk ................................................................................................................................................7 3. Abeceda ........................................................................................................................................................................8 4. Vslovnos...................................................................................................................................................................9 4.1. Vslovnos v panielskom jazyku ............................................................................................................9 4.2. Vslovnos v talianskom jazyku ...............................................................................................................9 5. Przvuk ....................................................................................................................................................................... 11 5.1. Przvuk v panieline ................................................................................................................................. 11 5.2. Przvuk v talianine..................................................................................................................................... 11 6. Gramatick rod ....................................................................................................................................................... 12 7. 8. leny ........................................................................................................................................................................... 12 Slovn druhy............................................................................................................................................................ 13 8.1. Podstatn men ............................................................................................................................................ 13 8.1.1. Tvorenie mnonho sla v talianine ....................................................................................... 13 8.1.2. Tvorenie mnonho sla v panieline .................................................................................... 14 8.2. Prdavn men .............................................................................................................................................. 14 8.2.1. Stupovanie prdavnch mien ...................................................................................................... 15 8.3. Zmen ............................................................................................................................................................. 17 8.3.1. Zkladn osobn zmen................................................................................................................ 17 8.3.2. 8.3.3. 8.3.4. 8.3.5. Osobn privlastovanie zmen.................................................................................................. 17 Opytovacie a vzan zmen....................................................................................................... 17 Neurit a ukazovacie zmen ..................................................................................................... 18 Zvratn zmen .................................................................................................................................. 18

8.4. slovky ............................................................................................................................................................ 18 8.4.1. Zlomky .................................................................................................................................................... 19 8.5. Sloves.............................................................................................................................................................. 20 8.5.1. Pomocn sloves ................................................................................................................................ 20 8.5.2. 8.5.3. 8.5.4. 8.5.5. 8.5.6. 8.5.7. 8.6. 8.7. 8.8. Koncovky jednodnotlivch konjugci ...................................................................................... 20 Rozkazovac spsob imperatv.................................................................................................. 21 Prehad slovesnch asov oznamovacieho spsobu v panieline a talianine ...... 22 Podmieovac spsob....................................................................................................................... 26 Konjunktv............................................................................................................................................. 26 asov sslednos ............................................................................................................................. 28

Prslovky .......................................................................................................................................................... 29 Predloky ........................................................................................................................................................ 31 Spojky ............................................................................................................................................................... 32

9. 10.

Zver ........................................................................................................................................................................... 33 Bibliografia .......................................................................................................................................................... 34

1. vod
V predloenej seminrnej prci sa venujem porovnaniu dvoch romnskych jazykovjazyka panielskeho a talianskeho, a to konkrtne paralelizovaniu ich gramatickch truktr. Prca je zameran predovetkm na gramatiku danch jazykov a jej strun a prehadn zhrnutie doplnen o tabuky pre jednoduchiu orientciu v prezentovanch gramatickch javoch. Znan as vkladu tvor kapitola venovan slovnmu druhu slovies a ich asovaniu, ktor sa vrazne li od tvorby asov v slovanskch jazykoch ako naprklad v etine i v slovenine. Okrem konkrtnych gramatickch aspektov je as tohto rozboru venovan predstaveniu geografickch oblast, v ktorch s spomnan jazyky radnmi a strunmu historickmu prehadu vvoja, ktor viedol k ich vzniku. Cieom tejto prce je strune a zrozumitene zhrn zkladn poznatky o talianskom a panielskom jazyku a porovnanie rozdielov medzi nimi. Text je doplnen o niekoko tabuliek pre zvenie prehadnosti a umoneniu priameho porovnania pojednvanch javov.

2. Veobecn charakteristika
2.1. panielsky jazyk

panielina patr medzi najrozrenejie jazyky na svete a je pouvan nie len v panielsku, ale tie vo vetkch ttoch Latinskej Ameriky okrem Brazlie, hovoria ou aj miliny ud v Spojench ttoch americkch a v bvalch panielskych kolnich v Afrike. V tabuke uvedenej pod textom je mon pozorova rozrenie panieliny vo svete a poet ud hovoriacich tmto jazykom v jednotlivch krajinch. Patr medzi romnske jazyky pochdzajce z latininy, ktorou hovorili rmski legionri, ktor v druhom storo pred naim letopotom kolonizovali Pyrenejsk polostrov. Pojmy pochdzajce z latininy tvoria hlavn a pvodn as panieliny. alie jazykov prvky, ktor pomhali vytvra tento jazyk, boli prevzat z grtiny, germntiny, francztiny a predovetkm z arabiny. V modernej histrii panielskeho jazyka meme pozorova prenikanie mnostva anglicizmov z rznych smantickch oblast ako naprklad z politiky, obchodu, portu, informatiky, at., z ktorch vak mnoh poas diktatry generla Franca v prvej polovici dvadsiateho storoia preli takzvanou nacionalizciou a boli nahraden panielskymi ekvivalentmi. Je to prpad naprklad lexika z oblasti futbalu, i rdiovho vysielania. Medzi kontinentlnou a latinskoamerickou panielinou terminologick, fonetick a vnimone aj odlinosti v gramatike. existuj ist rozdiely

panielsky hovoriace krajiny a poet ich panielsky hovoriacich obyvateov

KRAJINA 1. MEXIKO 2. PANIELSKO 3. KOLUMBIA 4. ARGENTNA 5. U.S.A 6. PERU 7. VENEZUELA 8. CHILE 9. CUBA 10. EKVDOR 11. GUATEMALA 12. DOMINIKNSKA REPUBLIKA 13. BOLVIA 14. SALVADOR 15. HONDURAS 16. PARAGUAY 17. PORTORIKO 18. URUGUAY 19. KOSTARIKA 20. NIKARAGUA 21. FILIPNY 22. PANAMA 23. EKVATORILNA GUINEA Celkom PANIELSKY HOVORIACA POPULCIA 80000000 39500000 33600000 32500000 22500000 22000000 18000000 13600000 10800000 10000000 9200000 7300000 6900000 5200000 4500000 4500000 3500000 3150000 3100000 3100000 2900000 2100000 300000 338 250 000

2.2.

Taliansky jazyk

Rovnako ako panielina, talianina patr do skupiny romnskych jazykov a hovor nm asi 70 milinov ud, z ktorch vina ije v Taliansku, San Marine a vo vajiarskych kantnoch Ticino a Grigioni. Je tie po latine druhm oficilnym jazykom vo Vatikne a v niektorch astiach Slovinska a Chorvtska, kde s prtomn talianske meniny. Mal skupiny imigrantov v Luxembursku, USA, Venezuele, Brazlii, Argentne, Kanade a Austrlii hovoria tie talianskym jazykom, ktor je rozren aj na susednom ostrove Malta a v Albnsku. tandardn talianina je zaloen na tosknskych dialektoch a je kompromisom medzi jazykmi junho Talianska a galo-romnskymi jazykmi na severe. Ustlen tosknsky tandard bol vak v priebehu poslednch desaro mierne ovplyvnen dialektmi, ktormi sa rozprva v Milne, ekonomickom centre krajiny. Na rozdiel od viny dnench romnskych jazykov ako s francztina a panielina si talianina zachovala zdvojen (alebo dlh) spoluhlsky z latininy. Tento przvuk m, ako vo vine romnskych jazykov (s vznamnou vnimkou francztiny), vplyv na vznam slov.

panielsky jazyk

taliansky jazyk

Obrzok . 1: Jazykov oblasti panielskeho a talianskeho jazyka

3. Abeceda
Slovnk slovenskho jazyka definuje pojem abeceda ako sbor vetkch psmen istej grafickej sstavy. Abeceda je teda pln, tandardizovan sada psmen zkladnch psanch symbolov ktor zhruba predstavuj fonmy hovorenho jazyka. Tm sa abecedy odliuj od inch systmov zpisu, kde zkladn psan symboly predstavuj bu slabiky (sylabre) alebo mylienkov pojmy (ideogramy). Naprklad panielsky jazyk pouva rozren latinsk abecedu. Talianska abeceda sa prli neli od eskej, i slovenskej, rozdiel je vak v pomenovan jednotlivch psmen. alej si predstavme systm panielskej a talianskej abecedy. Talianska abeceda Abbicc Psmeno a b c d e f g h i l m n o p q r s t u v z j* k* w* x* y* Vslovnos [] [b] *+ [d] [] [effe] *d+ [akka] [] [elle] [emme] [enne] [] [p] [k] [erre] [esse] [t] [] [v n. v] [dzta] [ lungo] [kappa] [v doppjo] [iks] [ipsilon] panielska abeceda El alfabeto Psmeno a b c ch d e f g h i j k l ll m n o p q r s t u v w x y z Vslovnos [a] [be] *e+ *e+ [de] [e] [efe] [che] *ae+ [i latyna] [chota] [ka] [ele] *ee+ [eme] [ene] [ee] [o] [pe] [ku] [erre] [ese] [te] [u] [ube] [ube doble] [ekis] [i grjega] *eta, eda+

4. Vslovnos
4.1. Vslovnos v panielskom jazyku

Vslovnos hlsok v panieline je v mnohch prpadoch rovnak ako v eskom i v slovenskom jazyku. Toton je vslovnos samohlsok a rovnako sa vyslovuj tie spoluhlsky f, k, l, m, n, , p, r, s, t, x. Psomn vyjadrenie alebo vslovnos alch hlsok je vrazne odlin ako v slovenine a etine, nakoko ich vslovnos sa li v zvislosti od ich polohy v konkrtnych slovch, alebo vetch. Hlsky, ktor sa lia svojou vslovnosou od eskch hlsok s uveden v nasledujcej tabuke. Spoluhlsky liace sa svojou vslovnosou od eskch hlsok
Tieto spoluhlsky sa v psme dsledne rozliuj a ich zmena je hrubou chybou. Vslovnos oboch je vak rovnak, a to: 1. Po pauze na zaiatku slova a po m, n sa obe vyslovuj ako esk *b+ : bastante [bastante] , bomba [bomba], virus [birus]. 2. Uprostred slova (ak nenasleduj po m, n) tvoria aksi prechod medzi b a v: Cuba [kuba], tabaco [tabako]. 1. Pred spoluhlskou, na konci slova a pred a, o, u sa vyslovuje ako esk *k+: clsico [klasiko], clima [klima]. 2. Pred e, i sa v panieline vyslovuje ako v etine neexistujca neznel medzizubn tren hlska, podobn anglickmu th [: Marcela [marela], Valencia [Valenia]. V Latinskej Amerike sa c pred e, i vyslovuje pribline ako esk *s+. V panielskej abecede nasleduje po c a znie ako esk *+: China [ina], muchacha [muaa]. 1. Po pauze, na zaiatku slova a po l, n znie pribline ako esk *d+ : Dinamarca [dynamarca]. 2. Uprostred slova (nikdy po l, n) sa li od eskho *d+, ktor znie omnoho tvrdie: Toledo [toledo]. d 3. Na konci slova sa vyslovuje vemi slabo, takmer zanik: facultad [fakulta ]. 1. Pred e, i znie ako esk*ch+ : general [cheneral]. 2. Pred samohlskami a, o, u alebo pred spoluhlskami na zaiatku slova sa vyslovuje ako esk *g+: goma [goma]. 3. Gui, gue sa ta ako *gi, ge+. Psmeno u je vsaden medzi g a i, g a e, aby sa nevyslovovalo [ch, che]: Miguel [migel]. u , u u 4. Gua, guo sa vyslovuje ako [g a g o]: antiguo [antyg o]. u u u d 5. Ge, gi sa ta ako *g e, g i]: antigedad [antyg eda ] . Nevyslovuje sa vbec, je nehlasn: hotel [otel]. Znie pribline ako esk *ch+: jefe [chefe]. Spisovne sa vyslovuje ako slovensk alebo rusk mkk : Mallorca [maorka]. V niektorch latinskoamerickch zemiach sa vyslovuje ako esk *+ alebo *j+. Vdy je nasledovan psmenom u (teda qu) a vyslovuje sa ako esk *k+: Quijote [kichote]. Znie rovnako ako hlska c pred e, i, v panielsku ako *+ v Amerike ako [s]: Zaragoza [aragoa] .

b,v

c ch d

h j ll q z

4.2.

Vslovnos v talianskom jazyku

Pre talianinu s charakteristick zdvojen spoluhlsky, ktor sa zdvojene nielen pu, ale aj vyslovuj. Niektor z nich vyslovme vemi ahko tm, e spoluhlsku nechme dlhie znie(f, l, m, n, r, s, v), u ostatnch (napr. p, t) prevedieme zdvojenie tm, e si pripravme sta na vyslovenie prslunej spoluhlsky, ale a za okamik ju vyslovme (napr. stoffa, stella, mamma, donna, terra...).

V niie uvedenej tabuke si predstavme taliansku vslovnos hlsok, ktor sa odliuj od hlsok eskch. Spoluhlsky liace sa svojou vslovnosou od eskch hlsok
Vyslovuje sa dvojakm spsobom: 1. Pred samohlskami a, o, u a pred vetkmi spoluhlskami sa vyslovuje ako esk *k+: caro [kro], Marco [marko], cura [kra], crema [krma]. 2. Pred samohlskami e,i sa vyslovuje ako esk *+: cena [ena], cifra [fra]. Psmeno H je v talianine len grafick znak, ktormu neodpoved iadna hlska. Ak nasleduje po spoluhlske c, vyslovuje sa ako esk *k+: Michele [mikle], chi [ki]. Dva spsoby vslovnosti: 1. Pred samohlskami a, o, u a pred vetkmi spoluhlskami sa vyslovuje ako esk *g+: elegante [elegante], prego [prgo],gusto [gusto], gruppo [gruppo]. 1 2. Pred samohlskami e,i sa vyslovuje ako esk *d]: gelato [delto], Gina [dna]. V prpade, e H nasleduje po spoluhlske g, ta sa ako esk [g]: Margherita [margerta], alberghi [albergy]. Sa vyslovuje ako esk *+: signora [sira]. Vyslovuje sa dvojakm spsobom: 1. Ako [z] ak sa nachdza medzi dvoma samohlskami alebo pred znelou spoluhlskou (b, d, g, l, r, m, n, v): francese [franze]. 2. Ako *s+ ak sa nachdza na zaiatku slova pred samohlskou, pred neznelou spoluhlskou, po ss spoluhlske a ak je zdvojen: sono [sno], posta [posta], borsa [borsa], rosso [ro o]. Vyslovuj sa dvojakm spsobom: 1. V prpade, e po nich nasleduje samohlska a, o, u alebo spoluhlska, vyslovuj sa ako [sk]: scatola tt [skatola], sconto [skonto], scuro [skro], scrittore [skri ore]. 2. Ak po nich naseduje samohlska e,i taj sa ako *+: capisce [kapi e], capisci [kapi i]. *a+: lasciare [lare] *o+: sciopero [opro] *u+: sciupare [upre] Vyslovuje sa ako [ske]: scherzo [skerco] ta sa ako *ski+: dischi [dski]. V talianine sa Z nikdy neta ako nae *z+. Vinou sa vyslovuje ako *c+, menej asto ako *dz+: grazie [grcje], zero [dzro].

c+h

g g+h g+n

s+c scia scio sciu sche schi z

I vloen medzi C alebo G a samohlsku sa neta, znamen len zmkenie (napr. aranciata [aranta], giorno [dorno] ).

5. Przvuk
5.1. Przvuk v panieline

Slovn przvuk je v panieline vraznej, silnej ne v etine alebo v slovenine a riadi sa striktnmi pravidlami. Slov koniace sa samohlsku alebo na n, -s maj prirodzen przvuk na predposlednej slabike: artista, cubano, checo, inteligente, joven, Carlos. Slov, ktor konia na spoluhlsku, okrem n, -s, maj prirodzen przvuk na poslednej slabike : espaol, profesor, mujer. V prpade, e przvuk pripad na in slabiku, mus by oznaen iarkou (dom), ktor ale na rozdiel od slovenskch jazykov nevyjadruje dku slabiky: Jos, Ramn, Toms, crter, carcter. Pravopisn przvuk (teda przvuk psan) rozliuje slov majce rovnak tvar, ale rzny vznam, napr. : qu? (o?) x que (ktor). Poda oznaovanho przvuku rozliujeme slov agudas (s ostrm przvukom), llanas (s przvukom na predposlednej slabike), esdrjulas alebo proparoxtonas (s przvukom na tretej slabike od konca) y sobreesdrjulas (s przvukom na tvrtej slabike od konca).

5.2.

Przvuk v talianine

Podobne ako v panieline je przvuk v talianine najastejie na druhej slabike od konca, menej asto na tretej alebo prvej a vemi zriedkavo na tvrtej slabike od konca slova. Prklady: - Na druhej slabike od konca : tempo, forte, momento, albergo, oliva, bambino. - Na tretej slabike od konca: opera, Rimini, telefono, automobile. - Na prvej slabike od konca: metr, unit. - Na tvrtej slabike od konca: telfonano. Pri niektorch slovch sa przvuk oznauje priamo v slove a to: u slov s przvukom na poslednej slabike: piet [pjeta] scit, citt [itta] mesto u niektorch jednoslabinch slov: pi [pju] viac, pi [pj] noha, pu [pwo] me na odlenie jednoslabinch slov od ich homonm (rovnako znejcich slov, ktor maj ale odlin vznam) ch (pretoe) x che (e, ktor) d (dva) x da (od, z) (1. os. sg od slovesa essere)) x e (a (spojka)) s (no) x si (si, sa) u slov s przvukom na tretej alebo tvrtej slabike od konca, u ktorch by mohlo djs zmene s vznamovo odlinmi slovami, ktor maj przvuk na druhej slabike, ale inak sa svojou grafickou podobou nelia: ncora - kotva ancora ete

6. Gramatick rod
Talianina rovnako ako panielina maj na rozdiel od etiny alebo napr. aj sloveniny (ktor maj tri rody ensk, stredn a musk) rody len dva, a to: musk (pan. masculino, tal. maschile) a ensk (pan. femenino, tal. femminille). V nasledujcej tabuke je uveden prehad rodov v talianine a panieline s diferenciciou koncoviek podstatnch mien. Rody v panielskom a talianskom jazyku

jazyk panielina talianina

ensk rod - a, -in -a, -e

musk rod -o - o, -e

V tabuke je mon pozorova, e podstatn men v panieline a talianine maj podobn koncovky urujce rod. Tak v talianine, ako aj v panieline existuj aj slov zakonen na -a, ktor s rodu muskho (napr. poeta- tal., p. bsnik) a vnimku tvoria aj slov koniace na -o, patriace v oboch jazykoch do rodu enskho (napr. mano- tal., p. ruka).

7. leny
V romnskych jazykoch s podstatn men vinou sprevdzan uritm alebo neuritm lenom. len neurit stoj pri mench bytost alebo vec bliie neurench, o ktorch sa zmieujeme po prvkrt, m vznam slovenskho jeden alebo nejak, vinou ho vak neprekladme. len urit, naopak, stoj pred podstatnmi menami pomenvajcimi osoby alebo predmety urit, znme, ktor boli u v danom kontexte spomenut. M podobn vznam ako slovensk i esk ten, t, ale vinou sa nepreklad. V Tabuke 7 meme pozorova systm lenov v talianine a panieline.
ensk rod Musk rod

Sg. panielina Neurit len Urit len talianina Neurit len Urit len

Pl.

Sg.

Pl.

una

unas

un

unos

la

las

el un (uno)*

los

una

la, l,

le

il, lo, l

i, gli

V talinine sa neurit len un pred podstatnm menom zanajcim na s + spoluhlska alebo pred Z, pouva vo forme uno.
*

8. Slovn druhy
8.1. Podstatn men

Podstatn men s v panieline ako aj v talianine vinou sprevdzan uritmi alebo neuritmi lenmi. lenmi sme sa zaoberali u v predchdzajcej kapitole. Pri podstatnch mench oboch jazykov si vmame zakonenie, ktor ns informuje o rode podstatnho mena. 8.1.1. Tvorenie mnonho sla v talianine

Tvorenie mnonho sla v talianskom jazyku.

Podstatn v jednotnom s koncovkou: -a -o -e -i pecilne prpady -ca/ga -chi/-ghi ak s muskho rodu -che/-ghe ak s enskho rodu -chi/-ghi ak maj przvuk na predposlednej slabike -co/-go -ci/gi ak maj przvuk na tretej slabike od konca medico medici Vnimky: amico amici -loghi ak s to veci -logo -logi ak s to osoby -cia/-gia -ce/-ge ak je pred c spoluhlska -cie/-gie ak je pred c samohlska -ca/-ga -io -o -ce/-ge -i -ii psicologo - psicologi pioggia - piogge camicia - camicie farmacia - farmace figlio figli zio zii dialogo dialoghi collega colleghi barca barche gioco - giochi men sle

Maj v mnonom sle koncovku: -i ak s muskho rodu -e ak s enskho rodu -i -i -i

Prklady problema problemi donna - donne ragazzo - ragazzi padre - padri crisi - crisi

Nepravideln men

podstatn

uomo umomini dio dei uovo uova braccio braccia

8.1.2. Tvorenie mnonho sla v panieline

Tvorenie mnonho sla v panielskom jazyku je zhrnut v nasledujcej tabuke:

Podstatn men sle koniace na samohlsku spoluhlsku -y -a -e -o - - -s -s -s -z -x v jednotnom Maj v mnonom sle koncovku -s -es -es -s -s -s -es -es (u niektorch sa daj poui aj s) -es (v prpade, e s jednoslabin) -es (v prpade, e s viacslabin a ich posledn slabika je przvun) - (bez zmeny, v prpade, e s viacslabin a ich posledn slabika je neprzvun) -es + men sa z na c -es + men sa x na c Prklady clase - clases lecci lecciones rey - reyes Mam mams caf cafs mano - manos marroqu - marroques champ - champes mes - meses ingls - ingleses el anlisis los anlisis lpiz - lpices nix - nices

8.2.

Prdavn men

Prdavn men sa v panieline a talianine vdy zhoduj so svojm podstatnm menom v rode a v sle. Prklady: La lingua italiana bella. Taliansky jazyk je krsny. La lengua espaola es hermosa. panielsky jazyk je krsny. V oboch jazykoch stoja prdavn men vinou za podstatnm menom. Prklady: vino rosso tal. erven vno vino tinto p. erven vno Len niekoko prdavnm mien sa astejie umiestuje pred podstatn meno. Zoznam tch najastejch v talianine a panieline je uveden v tabuke. Postavenie prdavnho mena bva asto tylistickou zleitosou. V uritch prpadoch je rozhodujci aj vznamov rozdiel. Prdavn men umiestovan pred podstatn meno

panielina talianina

santo/santa santo/santa

grande grande

bella

buen* buon*

Prehad tvarov koncoviek prdavnch mien v panieline a talianine

panielina jednovchodn ** dvojvchodn ensk rod musk rod -e -a -o talianina -e -a -o

8.2.1. Stupovanie prdavnch mien Rozliujeme tri spsoby stupovania prdavnch mien: 1. stupe (grado 2. stupe (grado 3. stupe (grado superlativo)

positivo) comparativo)

Spsob stupovania prdavnch mien v panieline a talianine sa zaklad na jednotnom princpe. Spsob ich tvorenia je znzornen v nasledujcej tabuke.
talianina 1. stupe (grado positivo) intelligente (inteligentn) pi intelligente (inteligentnej) meno intelligente inteligentn) 2. stupe (grado comparativo) (menej panielina inteligente ms inteligente menos inteligente tan inteligente como el ms inteligente el menos inteligente inteligentsimo

tanto intelligente quanto (tak inteligetn ako) il pi intelligente najiteligentnej) (

3. stupe (grado superlativo) superlativo relativo superlativo assoluto

il meno intelligentne (najmenej inteligentn) intelligentissimo inteligentn) (vemi

**

V talianine a panieline sa prdavn meno dobr skracuje pred podstatnmi menami. Prdavn men, ktor maj jeden tvar pre oba rody.

Nepravideln stupovanie prdavnch mien v talianine

buono dobr cattivo zl grande vek piccolo mal migliore pi buono peggiore pi cattivo magiore pi grande minore pi piccolo lep hor il migliore il pi buono il peggiore il pi cattivo il maggiore il massimo il pi grande il minore il minimo il pi piccolo najlep najhor ottimo buonissimo pessimo cattivissimo massimo grandissimo minimo picolissimo vborn vemi zl

najv

obrovsk

men

najmen

vemi mal

Nepravideln stupovanie prdavnch mien v panieline

bueno (dobr) malo (zl) grande (vek) pequeo (mal) alto (vysok) bajo (nzky) mejor peor ms grande mayor ms pequeo menor ms alto superior ms bajo inferioir el mejor el peor el ms grande el mayor el ms pequeo el menor el ms alto el superior el ms bajo el inferior

8.3.

Zmen

8.3.1. Zkladn osobn zmen

Jednotn slo Osoba panielina 1. 2. 3. yo t l, ella talianina io tu lui, lei

Mnon slo panielina nosotros/as vosotros/as ellos/as talianina noi voi loro

8.3.2. Osobn privlastovanie zmen

Osoba

Jednotn slo panielina talianina mio/mia/miei/mie tuo/tua/tuoi/tue suo/sua/suoi/sue

Mnon slo panielina nuestro/a/as/os talianina nostro/a/i/e vostro/a/i/e loro

1. 2. 3.

ma/mo/mos/mas tuyo/tuya/tuyos/tuyas suyo/suya/suyos/suyas

vuestro/a/as/os suyo/a/as/os

8.3.3. Opytovacie a vzan zmen Nasledujca tabuka predstavuje zoznam najzkladnejch opytovacch a vzanch zmen v panieline a talianine.

panielina talianina

opytovacie vzan opytovacie vzan

quin? quien chi? chi

qu? que che? che

cul? cual quale? quale

cunto? cuanto quanto? quanto

8.3.4. Neurit a ukazovacie zmen

V nasledujcich tabukch je uveden strun prehad zkladnch neuritch a ukazovacch zmen v panieline a talianine.
panielina neurit cualquiera (hocikto) quienquiera (ktokovek) dondequiera (kdekovek) cuando quiera (kedykovek) como quiera (akokovek) ukazovacie este/a/os/as (tento, tto,tieto, tto) ese/a/os/as (tamt, tamten, tamtie, tamt) aquel/aquella/os/as (hentamtie) talianina neurit ogniquavolta (kedykovek) ovunque (kdekovek) qualunque (ktorkovek) qualsiasi (ktokovek) comunque (akokovek) ukazovacie questo quello

8.3.5. Zvratn zmen Zvratn zmeno m funkciu priameho predmetu (v slovenine 4. pd) a je toton s podmetom. Zvratn zmen v panieline a talianine
osoba panielina Sg. 1. 2. 3. me te se Pl. nos os se talianina Sg. me ti si Pl. ci vi si

8.4.

slovky

Nasledujca kapitola je venovan zkladnm a radovm slovkm od 1-30 v panieline a talianine a systmu tvorby ostatnch sloviek. Vyie slovky od 31-99 v panieline sa tvoria pomocou spojky y (a) a v talianine pomocou spojky e, ktor sa vlo medzi desiatku a jednotku, napr. treinta y dos (tridsadva). Pri slovkch, ktor konia na uno (jedna) sa tento tvar krti na un pred podstatnmi menami muskho rodu, napr. treinta y un alumnos (tridsajeden iakov). Uno sa chov ako neurit len.

Spojka y ,resp. e teda stoj medzi desiatkami od 30 a jednotkami. Po stovkch sa u nepouva, napr. 108 ciento ocho. Tvar ciento sa pouva pred niou slovkou (desiatky alebo jednotky), napr. 128 ciento veintiocho. Pred vyou slovkou (tisc, milin) alebo podstatnm menom sa krti na cien, napr. cien mil (100 000). Ciento m v mnonom sle tvar cientos (stovky). Je to slovka hromadn, po ktorej sa pouva spojka de, napr. cientos y cientos de estudiantes (stovky a stovky tudentov).
zkladn panielina uno dos tres cuatro cinco seis siete ocho nueve diez once doce trece catorce quince diecisis diecisiete dieciocho diecinueve veinte veintiuno veintids veintitrs veinticuatro veinticinco veintisis veintisiete veintiocho veintinueve treinta talianina uno duo tre quattro cinque sei sette otto nove dieci undici dodici tredici quattordici quindici sedici diciassette diciotto diciannove venti ventiuno ventidue ventitre ventiquattro venticinque ventisei ventisette ventiotto ventinove trenta panielina cuarenta cincuenta sesenta setenta ochenta noventa ciento mil radov panielina primero segundo tercero cuarto quinto sexto sptimo octavo noveno dcimo undcimo duodcimo decimotercero decimocuarto decimoquinto decimosexto decimosptimo decimoctavo decimonoveno vigsimo vigsimo primero vigsimo segundo vigsimo tercero vigsimo cuarto vigsimo quinto vigsimo sexto vigsimo sptimo vigsimo octavo vigsimo noveno trigsimo talianina primo secondo terzo quarto quinto sesto settimo ottavo nonno decimo undicesimo dodicesimo tredicesimo quattordicesimo quindicesimo sedicesimo diciasettesimo diciottesimo diccianovesimo ventesimo ventunesimo veintiduesimo ventitreesimo ventiquattresimo venticinquesimo ventiseesimo ventisettesimo ventottesimo ventinovesimo trentesimo talianina quaranta cinquanta sessanta settanta ottanta novanta cento mille

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30

slovka 40 50 60 70 80 90 100 1000

8.4.1. Zlomky Zlomky sa tvoria pomocou radovch a zkladnch sloviek.

panielina talianina 1/3 un tercio un terzo tres cuartos tre quarti 5/6 cinco sextos cinque sesti

8.5.

Sloves

V nasledujcej kapitole sa budeme zaobera slovesami. Rozoberieme si ich z viacerch hadsk. Najprv si predstavme pomocn sloves v panieline a talianine, sloves poda jednotlivch konjugci, predstavme si pr prkladov ekvivalentnch vrazov v panieline a talianine spolu s ich vyskloovanm, predstavme si asy v jednotlivch jazykov, strune okomentujeme ich pouitie a formy. Na zver sa budeme zaobera nepravidelnmi slovesami. Vetky spomnan asti bud sprevdzan jednoduchmi a zrozumitenmi tabukami tak, aby sme zskali zkladn prehad slovies v oboch jazykoch. V jednotlivch astiach budeme uvdza aj nzorn prklady. 8.5.1. Pomocn sloves Jednm z najdleitejch a zrove najzkladnejch slovies v kadom jazyku je pomocn sloveso by. V nasledujcej tabuke si predstavme toto sloveso v panieline a talianine.
panielina (ser) Sg. soy eres es Pl. somos sois son talianina (assere) Sg. sono sei Pl. siamo siete sono

1. 2. 3.

Napr. :

Yo soy una estudiante. Ja som tudentka. (panielina) Siete italiani? Ste Taliani? (talianina)

alm pomocnm slovesom je sloveso ma.

panielina (haber) Sg. Pl. he hemos has habis ha han talianina (avere*) Sg. Pl. ho abbiamo hai avete ha hanno

1. 2. 3.

Napr.:

Haba mucha gente? Bolo vea ud? (panielina) Non ho tempo. Nemm as. (talianina)

8.5.2. Koncovky jednotlivch konjugci V panieline, tak ako aj v talianine existuj sloves trojakho typu. Tie, ktor konia v panieline na ar, -er, -ir a v talianine na are, -ire, - ere. Nasledujca tabuka nm predstav tieto sloves s ich koncovkami, ke s vyskloovan (platia pre pravideln sloves).

Sloveso avere a tener v spojen s niektormi podstatnmi menami bez lenov tvor sslovie, ktor sa do sloveniny preklad odline, napr.: Non hai freddo? Nie je ti zima? No tienes fro?

8.5.2.1.

Sloves koniace v panieline na ar, -er, -ir

-AR Sg. -o -as -a -ER Sg. -o -es -e -IR Sg. -o -es -e

Slov koniace na Osoba 1. 2. 3.

Pl. -amos -as -an

Pl. -emos -is -en

Pl. -imos -s -en

Napr.: estudiar estudio, estudias, estudia, estudiamos, estudias, estudian entender entiendo, entiendes, entiende, entendemos, entendis, entienden vivir vivo, vives, vive, vivimus, vivs, viven

8.5.2.2.

Sloves koniace v talianine na are, - ere, -ire

-ARE Sg. -o -i -a -ERE Sg. -o -i -e -IRE Sg. -o -i -e

Sloves koniace na Osoba 1. 2. 3.

Pl. -iamo -ate -ano

Pl. -iamo -ete -ono

Pl. -iamo -ite -ono

Napr.: parlare parlo, parli, parla, parliamo, parlate, parlano scrivere scrivo, scrivi, scrive, scriviamo, scrivete, scrivono partire parto, parti, parte, partiamo, partite, partono

8.5.3. Rozkazovac spsob imperatv TALIANINA

Imperatv pravidelnch slovies na ARE** -A -IAMO parla parliamo hovor hovorme Imperatv pravidelnch slovies na ERE -I -IAMO scrivi scriviamo p pme Imperatv pravidelnch slovies na IRE -I -IAMO parti partiamo od odme -ATE parlate hovorte -ETE scrivete pte -ITE partite odte -I parli hovorte -zdvor. forma

**

Pri slovesch tejto triedy s v jednotnom sle medzi rozkazovacm a oznamovacm spsobom prevrten koncovky pre tykanie a zdvorilostn formu.

PANIELINA
Imperatv pravidelnch slovies na AR -A -EMOS habla hablemos hovor hovorme Imperatv pravidelnch slovies na ER -E -AMOS comprende comprendamos rozumej rozumejme Imperatv pravidelnch slovies na IR -E -AMOS vive vivamos i ime -AD hablad hovorte -ed comprended rozumejte -ID vivid ite

8.5.4. Prehad slovesnch asov oznamovacieho spsobu v panieline a talianine

panielina presente imperfecto pretrito indefinido pretrito perfecto compuesto pretrito imperfecto compuesto pretrito perfecto anterior futuro simple futuro compuesto talianina presente imperfetto passato remoto passato prossimo trapassato prossimo trapassato remoto futuro semplice futuro anteriore

jednoduch as prtomn sminul as jednoduch as minul predprtomn as predminul as predminul as skonal budci as budci as zloen

Prtomnm asom pravidelnch slovies sme sa u zaoberali v podkapitolch 8.5.2.1. a 8.5.2.2. 8.5.4.1. Predprtomn as

Nasledujca podkapitola je venovan predprtomnmu asu a jeho formy s strune zhrnut v prehadnej tabuke. Predprtomn as je v talianine najuvanejm minulm asom. Vyjadruj sa nm deje, ktor mali nejak vzah alebo spojenie s prtomnosou, zasahuj do prtomnosti, svisia s ou, i spadaj do asovho seku, ktor ete doposia neuplynul. Tvar predprtomnho asu sa v oboch jazykoch sklad z dvoch ast a to z pomocnho slovesa a prastia minulho plnovznamovho slovesa, tzv. participia.

8.5.4.1.1.

Participium

Vznamov as predprtomnho asu, ako sme u naznaili v vode tejto podkapitoly, tvor participium, teda minul prastie plnovznamovho slovesa. V panieline sa tvor odtrhnutm koncoviek -ar, -er, -ir slovies a ich nahradenm koncovkami -ado, -ido, a to nasledovne: koncovka ar je nahraden koncovkou -ado, -er a -ir rovnakou koncovkou -ido pre oba druhy slovies. V talianine prastia funguj na rovnakom princpe. Koncovky are, -ere, -ire s nahraden ato, -uto, -ito, v tomto porad. Uveden pravidl platia pre pravideln sloves, zoznam nepravidelnch slovies je uveden niie v tejto podkapitole. Prklady: panielina: Talianina: hablar > hablado partire >partito comer > comido vendere > venduto vivir > vivido parlare > parlato

Prehad nepravidelnch prast v talianine:

aprire/apreto attendere/atteso chiedere/chiesto chiudere/chiuso leggere/letto mettere/messo perdere/perso permettere/permesso prendere/preso promettere/promesso ridere/riso rispondere/risposto scrivere/scritto spendere/speso vedere/visto vincere/vinto

Prehad nepravidelnch prast v panieline:

abrir/abierto escribir/escrito cubrir/cubierto romper/roto ver/visto poner/puesto volver/vuelto morir/muerto decir/dicho hacer/hecho

Ako bolo u vyie spomenut, plnovznamov sloveso mus by v prpade predprtomnho asu vdy sprevdzan neplnovznamovm slovesom, v panieline haber v talianine avere, ktor je vyasovan v prslunej osobe a sle, a je znakom predprtomnho asu. Kompletn tvary pre kad z jazykov s nasledovn: panielsky jazyk:
he has ha hablado hablado hablado hovoril som hovoril si hovoril hemos hablado habis hablado han hablado hovorili sme hovorili ste hovorili

Taliansky jazyk
ho hai ha avuto avuto avuto mal som mal si mal abbiamo avete hanno avuto avuto avuto mali sme mali ste mali

8.5.4.2.

Sminul as

Sminul as vyjadruje dlhie trvajce deje minul, opakujci sa minul dej a popis vlastnost, vzhadu, situcie, okolnost a stavu v minulosti. Sminul as sa tvor odtrhnutm infinitvnej koncovky

-are, -ere, -ire v talianine a -ar, -er, -ir v panieline a ich nahradenm koncovkami uvedenmi v nasledujcej tabuke.
panielina Sg. AR ER IR ba a a abas as as aba a a Pl. AR bamos abais aban talianina Sg. ARE ERE vo vo vi vi va va Pl. ARE vamo vate vano

1. 2. 3.

ER amos ais an

IR amos ais an

IRE vo vi va

ERE vamo vate vano

IRE vamo vate vano

8.5.4.3.

Predminul as

Predminul as vyjadruje deje, ktor sa stali pred inmi minulmi dejmi a sli predovetkm na zachovanie sslednosti asov. V panieline je, podobne ako predprtomn as, tvoren participiom a pomocnm slovesom haber, ktor je vak v tomto prpade vyasovan v ase sminulom.
haba hablado habas hablado haba hablado hovoril som hovoril si hovoril habamos habais haban hablado hablado hablado hovorili sme hovorili ste hovorili

V talianine sa tvor z imperfekta pomocnho slovesa avere alebo essere a z prastia minulho slovesa vznamovho:
avevo avevi parlato parlato hovoril som hovoril si hovoril odiiel som odiiel si odiiel avevamo parlato avevate parlato avevano parlato eravamo partiti eravate partiti/e erano partiti/e hovorili sme hovorili ste hovorili odili sme odili ste odili

aveva parlato ero eri era partito/a partito/a partito/a

8.5.4.4.

Jednoduch minul as

Jednoduch as minul vyjadruje ukonen dej, ktor sa stal v minulosti a nem iaden vzah k prtomnosti. Ako u napoved jeho nzov, k jeho vytvoreniu nie je potrebn iadne pomocn sloveso. Plnovznamov sloveso sa pravidelne asuje za pomoci koncoviek, ktor s pre jednotliv jazyky nasledovn:

panielsky jazyk
- AR Sg. - -aste - Pl. -amos -asteis -aron -ER Sg. - -iste -i Pl. -imos -isteis -ieron -IR Sg. - -iste -i Pl. -imos -isteis -ieron

1. 2. 3.

Taliansky jazyk
- ARE Sg. -ai -asti - Pl. -ammo -aste -arono -ERE Sg. -ei -esti - Pl. -emmo -este -erono -IRE Sg. -ii -isti - Pl. -immo -iste -irono

1. 2. 3.

V nasledujcej tabuke s uveden konkrtne prklady asovania pravidelnch slovies v jednoduchom minulom ase v panielskom a talianskom jazyku.
10 panielina -ar -er -ir are ere -ire 1.os.sg. habl com viv parlai vendei partii 2.os.sg. hablaste comiste viviste parlasti vendesti partisti 3.os.sg. habl comi vivi parl vend parti 1.os.pl. hablamos comimos vivimos paralammo vendemmo partimmo 2.os.pl. hablasteis comisteis vivisteis parlaste vendeste partiste 3.os.pl. hablaron comieron vivieron parlarono venderono partirono

talianina

8.5.4.5.

Predminul as dokonal

Tmto asom sa budeme zaobera len vemi strune, vzhadom na to, e tento as sa pouva len vemi sporadicky. Tento zloen minul as vyjadruje dej skonen pred inm minulm dejom. Sklad sa z pomocnho slovesa v tvaroch passata remota v talianine a z prastia minulho v talianine a z pomocnho slovesa haber v tvare pretrito indefinido a z minulho prastia.

8.5.4.6.

Budci as

Budci as oznamovacieho spsobu sa tvor u vetkch slovies rovnako v panieline a talianine. Koncovky sa viau celmu tvaru infinitvu.
panielina Sg. -(hablar) -s(hablars) -(hablar) Pl. -emos(hablaremos) -is(hablaris) -n(hablarn) Talianina Sg. -(parler) -ai(partirai) -(partir) Pl. -emo(parleremo) -ete(partirete) -anno(partiranno)

1. 2. 3.

8.5.4.7.

Zloen budci as

Budci as zloen vyjadruje budci dej ukonen pred inm dejom budcim. Tvor sa z futuro semplice pomocnch slovies AVERE a ESSERE a z prastia minulho slovesa plnovznamovho v talianine a z futuro simple pomocnho slovesa HABER a z prastia plnovznamovho slovesa v panieline.
TALIANINA avr parlato avrai parlato avr parlato avremo parlato avrete parlato avranno parlato sar partito/a sarai partito/a sar partito/a saremo partiti/e sarete partiti/e saranno partiti/e PANIELINA habr terminado habrs terminado habr terminado habremos terminado habris terminado habrn terminado

8.5.5. Podmieovac spsob Okrem oznamovacieho spsobu sa v panieline a talianine pouvaj aj podmieovacie spsoby. Rozliujeme dve formy podmieovacieho spsobu a to: jednoduch a zloen. Podmieovac spsob jednoduch sa tvor, podobne ako budci as, pridanm pecifickch koncoviek k infinitvu slovesa. Podmieovac spsob zloen sa tvor z podmieovacieho tvaru slovesa HABER (v panieline) a slovesa pomocnho AVERE (v talianine) a prastia plnovznamovho slovesa. Konkrtne prklady oboch typov podmieovacieho spsobu s uveden v tabukch. 8.5.5.1. Podmieovac spsob jednoduch
panielina Sg. Pl. -a -amos -as -ias -a -an talianina Sg. Pl. -ei -emmo -esti -este -ebbe -ebbero

1. 2. 3.

8.5.5.2.

Podmieovac spsob zloen

panielina Sg. habra termianado habras terminado habra terminado talianina Sg. avrei parlato avresti parlato avrebbe parlato

1. 2. 3.

Pl. habramos terminado habrais terminado habran terminado

Pl. avremmo parlato avreste parlato avrebbero parlato

8.5.6. Konjunktv Konjunktv, spojovac spsob, (v panieline SUBJUNTIVO a v talianine CONGIUNTIVO) je slovesn spsob, ktor nem v slovenine ani etine ekvivalent a preklad sa bu oznamovacm, alebo podmieovacm spsobom. V rmci konjunktvu existuj tyri gramatick

asy prtomn, minul, sminul, predminul. Tvor sa oddelenm koncoviek -ar, -er, -ir v pravidelnch slovesch v panieline, a are, -ere, -ire v talianine a pridanm koncoviek. 8.5.6.1. Prtomn as konjunktvu

V nasledujcej tabuke s uveden koncovky pravidelnch slovies pre prtomn as konjunktvu:

Koncovky Sg. 1. 2. 3. 1. 2. 3. panielina -AR -e -es -e -emos -is -en -ER/-IR -a -as -a -amos -is -an Talianina -ARE -i -i -i -iamo -iate -ino -ERE/-IRE -a -a -a -iamo -iate -ano

Pl.

8.5.6.2.

Sminul as konjunktvu

V niie uvedenej tabuke je mon pozorova, e sminul konjunktv sa v talianine tvor odtrhnutm koncovky -re od infinitvu a pridanm pecifickch koncoviek. V panieline sa tvor pridanm koncoviek u slovies prvej konjugcie a u slovies druhej a tretej konjugcie sa tvor pridanm koncoviek a vloenm samohlska e alebo i (entendiera, viviera) do kmea slovesa.
Koncovky 1. Sg. 2. 3. 1. Pl. 2. 3. panielina -AR -hablara -hablaras hablara-a -hablaramos -hablarais -hablaran -ER/-IR -entendiera/viviera -entendieras/viveras -entendiera/viviera -entendieramos/vivieramo -entendieris/vivieris -entendieran/vivieran Talianina -ARE/ERE/IRE -ssi -ssi -sse -ssimo -ste -ssero

8.5.6.3.

Predminul as konjunktvu

Predminul konjunktv sa sklad z imperfekta pomocnho slovesa AVERE (v talianine) a HABER (v panieline) a z prastia minulho.
1. 2. 3. 1. 2. 3. panielina hubiera dicho hubieras dicho hubiera dicho hubieramos dicho hubierais dicho hubieran dicho talianina avessi parlato avessi parlato avesse parlato avessimo parlato aveste parlato avessero parlato

Sg.

Pl.

8.5.6.4.

Predprtomn as konjunktvu

Predprtomn konjunktv sa tvor z prtomnho konjunktvu slovesa AVERE (v talianine) a HABER (v panieline) a prastia vznamovho slovesa.
1. 2. 3. 1. 2. 3. panielina haya dicho hayas dicho haya dicho hayamos dicho hayais dicho hayan dicho talianina abbia parlato abbia parlato abbia parlato abbiamo parlato abbiate parlato abbiano parlato

Sg.

Pl.

8.5.7. asov sslednos

V panieline a talianine sa pouvanie slovies vo vedajej vete riadi asom, v ktorom je sloveso hlavnej vety. Preto hovorme v panieline a talianine o tzv. asovej sslednosti. Ak je sloveso hlavnej vety v niektorom z tzv. hlavnch asov (prtomn as, budci as alebo rozkazovac spsob), pouvame vo vedajej vete na vyjadrenie sasnosti prtomn as, na vyjadrenie nslednosti budci as a na vyjadrenie predasnosti niektor z minulch asov. Ak je sloveso hlavnej vety v niektorom z tzv. vedajch asov (minul asy, podmieovac spsob), potom pouvame vo vedajej vete na vyjadrenie sasnosti imperfektum, na vyjadrenie nslednosti podmieovac spsob a na vyjadrenie predasnosti predminul as. Ak je v hlavnej vete zloen minul as, meme vo vedajej vete voli asy poda prvej aj poda druhej schmy. Dvodom je, e deje vyjadren zloenm minulm asom sa odohrali v asovom obdob, ktor sa zana v minulosti a plynule prechdza do prtomnosti, ie hovoriaci ich me chpa bu ako deje situovan viac do minulosti, alebo ako deje uskutonen v prtomnosti.

8.6.

Prslovky

Ako napoved u nzov tohto slovnho druhu, prslovky stoja vdy v blzkosti slova, na ktor sa vzahuj. Najastejie nasleduj prdavn meno a predchdzaj sloveso, napr.:
talianina molto bello vemi pekn sono troppo stanco som prli unaven veramente piccolo skutone mal parlare lentamente hovori pomaly venire subito prs hne abita lontano bva aleko panielina muy bonito estoy demasiado cansada realmente pequeo hablar lentamente venir inmediato vive lejos

Prslovky spsobu maj vo vete plne von pozciu a teda ich pozcia nemen vznam vety.
improvvisamente scoppi un temporale scoppi un temporale improvvisamente scoppi improvvisamente un temporale = slov. znenazdajky prepukla brka de repente apareci la tormenta apareci la tormenta de repente apareci de repente la tormenta

V inch prpadoch, postavenie prslovky vo vete men celkov vznam vety. Ako nzorn prklad slia dvojice viet v nasledujcej tabuke s ich slovenskm prekladom.
Talianina stranamente, Carlo dorme Carlo dorme stranamente sinceramente, non so se risponderti non so se risponderti sinceramente
Preklad je zvltne, e Carlo sp Carlo sp zvltnym spsobom primne, neviem, i ti odpoveda neviem, i ti odpoveda primne

panielina extrao que Carlos duerme en casa Carlos duerme extrao sinceramente no s que responderte no s si te respondo sinceramente

Prslovky sa najastejie tvoria z prdavnch mien pridanm koncovky -mente v oboch jazykoch (napr. lentamente, sinceramente). Podobne ako prdavn men sa stupuj aj prslovky. Pravideln stupovanie prsloviek v komparatve sa vykonva za pomoci prsloviek ms v panieline a pir v talianine a superlatv zskame pridanm lena lo v panieline a il v talianine pred druh stupe prsloviek. Prv tabuka je venovan pravidelnmu stupovaniu prsloviek, druh nepravidelnmu.

panielina 1.stupe lejos

2.stupe ms lejos

3.stupe lo ms lejos

talianina 1.stupe spesso

2.stupe pi spesso

3.stupe il pi spesso

1.stupe bien mal mucho poco

panielina 2.stupe mejor peor ms menos

3.stupe lo mejor lo peor lo ms lo menos

talianina 1.stupe bene male molto poco

2.stupe meglio peggio pi meno

3.stupe benissimo malissimo moltissimo pochissimo

8.7.

Predloky

Predloky s slov, ktor stoja pred podstatnmi menami, prdavnmi menami, zmenami, prslovkami, slovesami v neuritku a vyjadruj vzahy medzi pomenovaniami (osb, zvierat, vec). V tabuke s uveden zkladn predloky v oboch jazykoch a ich vznam a pouitie.
PREDLOKA v talianine PREDLOKA v panieline VZNAM Uruje charakteristiky niekoho alebo nieoho majetok, vlastnctvo kvalitu obsah, prinu as spsob Uruje smer danej innosti: cie (smerom ku komu) pohyb na nejak miesto A A stav v uritom mieste vek as Oznauje pvod niekoho alebo nieoho pohyb na miesto, pvod inite, faktor pohyb z miesta (od niekoho) el Uruje pozciu: v priestore as prostriedok spsob Uruje: spolonos prostriedok spsob Uruje pozciu v priestore argument, obsah priblenie Uruje prechod cez nejak priestor cez nejak as miesto urenia el, cie, prinu Uruj prostredn pozciu v priestore a v ase konen uren as

DI

DE

DA

PARA

IN

EN

CON

CON

SU

SOBRE

PER

POR

TRA/FRA

ENTRE

8.8.

Spojky

Spojky v talianine a v panieline s rozdelen do skupn na zklade vedajch viet, ktor spjaj, prpadne viet, ktor uvdzaj. Zoznam zkladnch typov spojok spolu s konkrtnymi prkladmi je uveden v tabuke. Meme pozorova odlin typizciu spojok a s tm svisiace odlinosti v terminolgii.
spojky asov panielina cuando, en cuanto, as que, apenas, no bien, tan pronto como, desde que, hasta que, mientras, una vez que, cada vez que, toda vez que, siempre que pero, mas, sin embargo, no obstante, sino si ojal a pesar de que, aunque tan como, ms que, menos que, cuantos ms tantos ms, que que, para que, a fin de que, a que como si, cual si,de modo que, de manera que spojky zluovacie talianina e, anche, inoltre, n, neanche, nemmeno, neppure o, oppure, altrimenti, ossia, ovvero ma, tuttavia, per, pure, eppure, anzi, nondimeno,altrimenti dunque, perci, quindi, pertanto, allora infatti, difatti, invero, cio ... e, o... o, n... n, sia... sia, sia... che, non solo... ma anche, ora... ora, tanto... quanto, tale... quale.) -

odporovacie podmienkov elacie prpustkov porovnvacie elov spsobov

vyluovacie odporovacie elov vysvetujce porovnvacie -

9. Zver
Tto seminrna prca je venovan strunmu a prehadnmu porovnaniu zkladnch gramatickch javov v dvoch romnskych jazykoch a to: v panielskom a talianskom jazyku. Okrem strunho vodu do fonetiky oboch jazykov pojednva o slovnch druhoch a javoch s nimi svisiacich. Na konkrtnych prkladoch a v prehadnch tabukch predstavuje zkladn podobnosti a odlinosti medzi panielinou a talianinou. Jadro tejto prce tvor kapitola zameran na sloves a zkladn slovesn spsoby a asy, a popisuje asovanie v jednotlivch minulch, prtomnch a budcich asoch v oboch jazykoch.

10.

Bibliografia

1. Prokopov, L.; panltina, Leda, 2008 2. Janeov, J.; Italtina pro samouky, Praha, 1991 3. Barto, .; Zklady obecn a panlsk fonetiky a fonologie, Ostrava, 2008 4. Kol, A.; Talianska gramatika, Knin centrum, 2000 elektronick zdroje: 5. it.wikipedia.org 6. es.wikipedia.org 7. sk.wikipedia.org