Aktulne

z reginu

informcie
aj na webe

zpAsy o iAkov sA bliA - 3. stRAnA

FIRMA REGINU
SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

www.pohronie.sk

Ronk LXVIII

slo 2

22. janura 2013

cena 0,46

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty aj na zklade hlasovania verejnosti.

o p

Naim spechom je Vaa spokojnos

OKN DVERE HISTORICK REPLIKY STOLRSKYCH VROBKOV PROTIPOIARNE UZVERY GAROV BRNY SCHODY NBYTOK

starosta Rybnka imrich krlik:

Rozhoduj sprvne nastaven priority

OGA PREKOPOV
(12)

kontAkt: tel.: 0907 647 381 0905 334 892 e-mail: rohau@rohau.sk www.rohau.sk

ttny tajomnk Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka tefan Adam:

Rozvoj vidieka je o partnerstvch

OGA PREKOPOV Predseda vldy od rezortu pdohospodrstva a rozvoja vidieka oakva alternatvy a postupy vedce k zamestnvaniu ud s nzkou kvalifikciou. Povedal to na nedvnej kontrolnej nvteve ministerstva. Kde a v akom asovom horizonte vidte monosti naplni tto neahk lohu? Otzka vytvorenia novch pracovnch miest je v rezorte pdohospodrstva prioritnou lohou. V sasnosti je rozpracovvan jednak v Koncepcii rozvoja pdohospodrstva na roky 2013-2016. (pokraovanie na 2. strane)

o rozhodujce priniesol pre Rybnk minul rok? Rozhodujce pre akkovek komunitu ud, i u na rovni rodiny, obce alebo ttu je sprvne urenie si priort, dobre nastaven rozpoet a dobr hospodrenie v roku. Mem kontatova, e to, o sme si predsavzali, sme aj splnili. Hospodrenie obce bolo dobr, pretoe predben sla hovoria o plusovom vsledku asi 42 tisc eur (1,2 mil. Sk). Pritom celkov prjmy predstavuj 732 tis. eur (22 mil. Sk) a celkov vdavky 690 tis. eur (20,8 mil Sk). Obec sa vlani zamerala hlav-

ne na vytvorenie podmienok bvania. Napriek tomu, e obec nevlastn pozemky vhodn na vstavbu rodinnch domov, mme momentlne rozostavanch 22 rodinnch domov. (pokraovanie na 11. strane)
(116)

rezanie a vtanie do betnu a muriva statika stavieb injekt proti zemnej vlhkosti vyrezvanie otvorov v panelovch bytoch
www.artmetal.sk 0903 805 754 artmetalsro@gmail.com

Vinri z reginu sa stretvaj na tradinch degustcich.

Foto: (r)

Tdennk pohronie v mestch a obciach okresu Levice Kaln nad Hronom, eliezovce, Rybnk, Santovka, Mtne Ludany, Ia, Nov Tekov, Horn Pial.

Skromn gymnzium T.Smaragd

Prijmacie skky na 5-ron Skromn bilingvlne gymnzium sa bud kona

prv tdennk na oslobodenom zem bvalho esko-slovenska

25. marca 2013 o 8. hodine v priestoroch koly. 13. a 16. mja 2013.

Prijmacie skky na klasick 4-ron Skromn gymnzium sa bud kona www.tsmaragd.sk

(5)

(11)

LEVICE (poh) - Pred 68. rokmi, 21. janura 1945, ete cez front, vylo v levickej tlaiarni NItrai a spol. prv slo POHRONIA, prvch novn na oslobodenom zem bvalho esko-Slovenska. Zaal ich vydva redakn krok pod vedenm avicovho redaktora Jozefa Wittenberga. Od aprla 1945 sa stal redaktorom novn Vladimr Bahna , tlaov referent Okresnho nrodnho vboru v Leviciach, neskr reisr dokumentrnych a hranch filmov. Na jar roku 1945 Bahnu, absolventa koly umeleckch remesiel v Bratislave, (odbor typografia) menovali za doasnho sprvcu tlaiarne Nitrai. V oktbri sa sprvcovstva vzdal, aby mohol pokraova vo filmovej prci. Prv dokumentrny film Bahnu ako dramaturga bol v roku 1946 venovan knhtlaiarstvu na Slovensku. POHRONIE prinalo a prina informcie z reginu u 68 rokov. Je predstaviteom regionlnej urnalistiky, ktor sa orientuje na hospodrsky, socilny a samosprvny rozvoj reginu. Noviny maj vlastn tvr a kraj cestou obianskej in-

poHRoniE MAlo 68 Rokov

formovanosti. S vazom celottnej novinrskej sae regionlnych novn. Od roku 2012 vychdzaj s prlohou SAMOSPRVNE NOVINY. Pri redakcii pracuje EKONOMICK KLUB POHRONIA, prv zdruenie zamestnvateov v SR zaloen na regionlnom princpe.

ADATA 500GB extern HDD USB 3.0

Skromn gymnzium T.Smaragd

55,90 14,90

Set pre tablet - pzdro 10, stylus, istiaca sada

19,90

Ul. Sv. Michala 4 (hotel Atom) Levice

po - pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00
KonTAKT: T-Mobile: 0903 704 381 T-Mobile: 0902 156 601 pevn sie: 036/381 01 55 e-mail: datamix@datamix.sk
(9)

7,90

Chladiaca LED podloka pod notebook

USB k Kingston 32 GB

13,50

Pzdro na 7 tablet dosky Bluetooth slchatko pre mobiln telefn

18. hod. v piatok 8. februra 2013 od 14. do 12. hodiny. a v sobotu 9. februra 2013 od 8. nej Z Skrom
Zpis sa bude kona v priestoroch od septembra do koly na Ul. SNP 26, ale deti bud chodi VI. Z.). na Ul. Saratovsk 40 (bval budova

nEpREHliADnitE! ej Z sa bude kona Zpis det do 1. ronka Skromn

12,90

Ceny platia od 22. 1. - 28. 1. alebo do vypredania zsob.

www.tsmaragd.sk

Ing. Vladimr Hagara (0905 799 046)

(11)

LEVICE (r) - Ako sme u v POHRON informovali, v rmci predvianonej benefinej aukcie vtvarnch diel Art for Help bolo vyzbieranch spolu 3320 eur. O vyuit vyzbieranch prostriedkov rozhodli na spolonom stretnut zstupkya primtora mesta Levice Beta Vrbelov, ktor prevzala nad podujatm patront, a organiztori benefinej aukcie Csaba Tolnai a Margarta Novkov. Ako konkrtne boli peniaze rozdelen, zisovalo POHRONIE u zainteresovanch. Poda informci Zuzany Obickej z Mestskho radu, Mesto Levice prerozdelilo 1400 eur. Z toho 1200 eur bolo urench pre desa socilne slabch rodn a rodn, ktor maj v nhradnej alebo pestnskej starostlivosti deti (vnukov/vnuky). Kad z tchto rodn dostala prspevok od 100 do150 eur. Zvynch 200 eur bolo urench pre seniorov Mestsk organizciu Jednoty dchodcov v Leviciach, pretoe rok 2012 bol Eurpskou komisiou vyhlsen za Eurpsky rok aktvneho starnutia a solidarity medzi generciami. Sedemsto eur bolo urench pre Mldencke centrum Kontakt v Leviciach. Ako POHRONIE informoval jeho riadite Csaba Tolnai, peniaze pjdu na podporu aktivt pre mladch ud dielniky, fotokrok, filmov klub. Do eliezoviec putovalo 600 eur. Ako povedal pre POHRONIE zakladate podujatia Art for help, eliezovsk vtvarnk Jozef Kanyuk, peniaze boli odovzdan socilne odkzanm uom. tyristo eur odovzdali desiatim eliezovanom, 200 eur pome chudobnm v Jure nad Hronom a v Mtnych Ludanoch. Zvynch 620 eur boli reijn nklady spojen s realizciou aukcie.

(Dokonenie z 1. strany) Avak ministerstvo pripravuje samostatn materil do konca februra, v rmci ktorho m ambciu definova krtkodob, strednodob a dlhodob opatrenia na posilnenie ponohospodrstva a potravinrstva vo vzahu k zveniu zamestnanosti. Ako najrelnejie vidme z krtkodobho hadiska rieenie novch projektov oblasti pestovania ovocia a zeleniny, aktivizujeme prvovrobcov spracovateov a obchod, aby sme tento problm rieili v jeho celej vertikle u pre nadchdzajcu seznu. Je naim zujmom akcelerova vrobu ovocia a zeleniny tak, aby bol uritm spsobom garantovan odbyt. Takto by boli garantovan aj nov pracovn miesta. Samozrejme budeme hada aj alie monosti a komodity, ktor vak bud ma skr strednodob horizont, napr. vo vinohradnctve, chove opanch a dojnc. * Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka (MPaRV) m by garantom zvyovania zamestnanosti v rezorte, s m svis rozvoj vidieka. Ak formy podpory by mohli by v programovacom obdob 2014 2020 aktulne naprklad pre zdruenia obc na bze vinohradnctva, ak sa rtaj aj v okrese Levice? - Ciele politiky E po roku 2013 s, v svislosti s pokraujcou svetovou krzou, zameran najm na dosiahnutie hospodrskeho udratenho rastu a rast zamestnanosti. O tchto cieoch hovor stratgia Eurpa 2020. Na tieto ciele potom nadvzuje svojimi prioritami a ciemi aj politika rozvoja vidieka. Vekm problmom E ako aj Slovenska je vysok nezamestnanos, nezamestnanos mladch a nezamestnanos na vidieku, s m svis aj kvalita ivota na vidieku. Preto sa draz bude kls v rmci novho programu rozvoja vidieka (PRV) na podporu zlepenia konkurencieschopnosti ponohospodrstva a hospodrsky rozvoj vo vidieckych oblastiach. Jednm z najdleitejch cieov bude prve podpora zamestnanosti a vytvranie novch pracovnch miest v ponohospodrstve a na vidieku. V nvrhu nariadenia EP a Rady pre rozvoj vidieka je definovanch niekoko opatren, ktor maj prispie k socilno ekonomickmu rozvoju vidieka a k rozvoju zamestnanosti. Ide o opatrenia, ktor priamo podporuj rozvoj podnikov. S to naprklad investcie do hmotnho majetku (l. 18) alebo rozvoj ponohospodrskych podnikov a podnikateskej innosti (l. 20). K rozvoju podnikov vak vraznou mierou mu prispie aj opatrenia zameran na vzdelvanie, poradenstvo a spoluprcu prenos znalost a informan akcie (l. 15), poradensk sluby (l. 16) a spoluprca (l. 36).

AJKOV (Emlia Nichtov) Na Troch krov v obci odovzdali do uvania zrekontruovan Dom smtku, ktor poehnal farr Emil Vclav. V ajkove bol dom smtku postaven a uveden do prevdzky ete v roku 1971 ako jeden z prvch v okrese Levice. Za 40 rokov preiel len menmi opravami, preto bola celkov rekontrukcia u nevyhnutn. Realizciu stavebnch prc zabezpeila obec vlani od oktbra do decembra. Bola vymenen stren krytina, odkvapov aby, elektrointalan prce, Dom smtku dostal nov fasdu. Sasou komplexnch rekontruknch prc bol aj interir a zariadenie. Dom smtku psob decentne, esteticky a farebne je zladen do teplch tnov, aby pocity pozostalch aspo trochu zohrial, povzbudil. Finann nklady na rekontrukciu vo vke 25 000 eur hradila obec zo svojho rozpotu. Stavebn prce vysoko odborne a kvalitne vykonal Michal Gazs, ktormu starostka Emlia Nichtov osobitne poakovala pri kolaudcii stavby.

* Vznamn lohu v tomto smere zrejme zohr prstup LEADER. - Pre komplexn rozvoj vidieckeho zemia bude hra vemi dleit lohu zdruovanie verejnoskromnch partnerov, teda vytvranie partnerstiev verejnch subjektov so skromnmi a s obianskym sektorom. V tomto prpade hovorme v rmci PRV o prstupe LEADER a o verejno-skromnch partnerstvch ako o miestnych aknch skupinch (MAS). Prstup Leader bude aj v novom programovom obdob povinnm prvkom PRV. Miestne akn skupiny s verejno-skromn partnerstv, ktor spjaj subjekty na zklade rovnakch tradci, hodnt, mylienok a cieov. Miestne akn skupiny si tvoria integrovan stratgie miestneho rozvoja, kde si stanovuj svoje ciele a priority a prostrednctvom stratgi potom mu erpa prostriedky z EPFRV a v novom obdob aj prostriedky z alch eurpskych fondov. Je len na MAS, ak ciele si v stratgi zvol a akmi opatreniami ich bude napa (za predpokladu, e bud v rmci stanovench pravidiel). Vo vinohradnckych reginoch, me by prve vinohradnctvo jednm z prvkov spjajcich rznych aktrov z zemia. * Premir poas nvtevy na ministerstve pdohospodrstva a rozvoja vidieka vyzdvihol mimoriadnu iniciatvu, ktor rezort vyvinul ohadne kvality potravinrskych vrobkov a v cenovej politike. o oakvate od novho zkona o potravinch a od innosti komoditnch rd? - Novelou zkona o potravinch sa predovetkm zavdza sprsnenie poiadaviek na kontrolu kvality potravn, ktor s distribuovan z inch lenskch krajn E alebo dovan z tretch krajn (krajiny mimo E). Ide o produkty ivoneho pvodu a nespracovan ovocie a nespracovan zeleninu. Distribcia alebo dovoz tchto produktov mus by najneskr 24 hodn vopred nahlsen prslunej regionlnej veterinrnej a potravinovej sprve, a to miesto ich urenia, krajina pvodu, druh a mnostvo. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prostrednctvom ttnej veterinrnej a potravinovej sprvy Slovenskej republiky zvili frekvenciu kontrol potravn u pri ich preprave, kde dochdza najastejie k porueniu podmienok zachovania bezpenosti potravn. Tto oblas sme aj legislatvne podchytili v rmci novely zkona o potravinch, poda ktorej bude orgn potravinovej kontroly oprvnen nariadi znienie potraviny na nklady prevdzkovatea potravinrskeho podniku a zakza

jazdu vozidlom a do splnenia nariadenho opatrenia, alebo nariadi jazdu vozidla do urenho ciea na splnenie nariadenho opatrenia, ak tto potravina pri preprave nesplnila hygienick podmienky a podmienky bezpenosti. Novelou sa tie sprsuje predaj potravn ambulantnou formou, pretoe sa limituje takto predaj iba priamo do obce a kad predaj mus by starostom vopred ohlsen prslunej regionlnej a potravinovej sprve pod hrozbou vysokej sankcie. Taktie novela zkona o potravinch zvi prvomoci kontrolnch orgnov, poda ktorch bude mc na zklade vsledkov radnej kontroly nariadi okamit stiahnutie potraviny z trhu, jej znienie na nklady prevdzkovatea potravinrskeho podniku, znehodnotenie potraviny, ktor znemonia optovn umiestnenie nebezpenej potraviny na trh, nariadi prevdzkovateovi potravinrskeho podniku oznmi upozornenie na rizik nebezpench potravn, ako aj pozastavenie prevdzky alebo zatvorenie prevdzkarne, a to celkom alebo sasti, a do odstrnenia nedostatkov. Na poli zvyovania kvality potravn na pultoch vak musia svoju lohu vykona aj spotrebitelia a neuspokoji sa s lacnm tovarom pochybnho pvodu a kvality. Cieom komoditnch rd je mapova situciu v agrosektore v oblasti prvovroby a spracovania, monitorova vvoj cien od prvovroby cez spracovatesk ceny a po odbytov ceny. Vstupy jednotlivch komoditnch rd tvoria podklady pre prcu v Cenovej rady MPRV SR. Od komoditnch rd oakvame postupn pravideln analyzovanie jednotlivch sektorov tak, aby sme mali k dispozcii koncepn a inn rieenia pretrvvajcich problmov. Tie oakvame aktvny prstup podnikateskej verejnosti, ktor je lnom komoditnch rd prostrednctvom samosprvnych organizci a ktor me takto predklada nvrhy na rieenia v oblasti legislatvy, podpornch mechanizmov, regulanch nstrojov a pod. Tie oakvame, e komoditn rady vznamne prispej k postupnmu navyovaniu podielu predaja slovenskch vrobkov. * Vedenie ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka podporilo decembrov protest farmrov v Bratislave. Pribliovanie sa platbm v inch ttoch E je mlo dynamick. Bude sa realizova ministrom ubomrom Jahntkom avzovan nhradn pln dofinancovania priamych platieb naim farmrom z inch eurpskych zdrojov? Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR pripravuje nhradn pln dofinancovania priamych platieb vo forme alternatv, ktor s predmetom diskusi v rmci SR ako aj vo vzahu k Eurpskej komisii. Definitvne vak bude znmy a po schvlen budceho finannho rmca na roky 2014 2020.

LEVICE (op) Po zven potu chrpok a jej podobnch ochoren v okrese Levice v druhom kalendrnom tdni minul tde poet tchto ochoren poklesol. Dvodom me by aj stav hlsen od lekrov, z ktorch bolo ete vea v tchto doch na dovolenkch. Ako povedala pre POHRONIE epidemiologika Adriana Czignyiov z Regionlneho radu verejnho zdravotnctva v Leviciach v piatok 18. janura, chrpka mva zvyajne dve vlny na rozmedz oktbra a novembra a na zaiatku februra. ivot uke, i sa tradin sksenosti s chrpkou prejavia aj tento rok.

LEVICE (Darina Tthov) - V piatok 11. janura sa v Dome Matice slovenskej konal 20. ronk obvodnho kola sae v prednese slovenskej povesti, aliansky Mako J. C. Hronskho. Cieom je vytvori deom priestor na rozvoj ich tvorivch schopnost, spoznva a vyrozprva slovensk poves od ubovonho autora. Sa je rozdelen do troch vekovch kategri od 2. 7. ronka Z. Vazi kadej kategrie postpili v kolskch kolch do zkladnch a obvodnch (okresnch) kl. V DMS v Leviciach zaznelo 42 prbehov s vm, i menm presvedenm majstrovsky pretlmoi prbeh povesti. Vazi v jednotlivch kategrich bud Levick okres reprezentova v krajskom kole. Najspenej interpreti 20. ronka: I. kategria: Daniel Herc, Z Star Tekov, II. kategria: Viktria Havranov, Z Tlmae, III. kategria: Luk Herc, Z Star Tekov. Na 2. mieste skonili: I. kategria: Michaela uchterov, Z J. Kra ahy, II. kategria: Samuel Vezr, Z Mierov 67, eliezovce, III. kategria: Klaudia Havranov, Gymnzium A. Vrbla, Levice. Tretie miesto patr: v I. kategrii: Jakubovi Chlebovi, Z Rybnk, v II. Kategrii: Silvii Frtsovej, ZU Levice, v III. Kategrii: Veronike Mszrosovej, Z Saratovsk 43, Levice. (autorka je riaditeka ZU Levice)

POHRONIE

publicistikA * pozvnkA
ZBAVNICA

22. janura 2013

3. a 4. blok Elektrrne Mochovce je evolunm projektom

MOCHOVCE (poh) - Nov projekt JE Mochovce 3-4 je zaloen na overench a dobre fungujcich technolgich a systmovom zlepovan bezpenosti s vekm drazom na overen projekt. Na tandardnom reaktore typu VVER 440-V213 sa konal prv krok zlepovania bezpenosti v rokoch 1992 98 na prvch dvoch blokoch JE a 2. krok zlepovania bezpenosti na 3. a 4. bloku v rokoch 2005 2007. Z hadiska seizmicity Medzinrodn agentra pre atmov energiu (MAAE) preverila seizmick ohrozenie arelu Mochoviec troma previerkami v rokoch 1994, 1998 a 2003 s tmto vsledkom: Vhodn pravdepodobnostn analza seizmickho ohrozenia lokality Mochovce zabezpeila spoahliv zklad pre novo vypracovan seizmotechnick modely. Stres testy E po havrii JE Fukuima

priorita: zvyovanie bezpenosti Atmov zima

TEFAN RCHELA Igor Chlad oblaen kotovkou mladch vn vyiel z hajloku na sviei, mraziv vzduch decembrovej noci. Kotujc bosk mok z tohtoronej rody zabudol na aiv problmy ivota v ranom kapitalizme. Krajc nocou k rozsvietenmu mestu iadalo sa mu vzlietnu. Voakedy, pred 25-timi rokmi. mu to ilo, ke Tnovi Hykischovi pzoval. Ale to mal takmer o 30 kilogramov menej. Jednako to sksil. Zhlboka sa nadchol a zrazu sa sm sebe zazdal ahkm ako pierko. Roztiahol ruky, zaplachtil nimi... Stailo niekoko temp a on sa vzniesol. Primril oi a sviei zimn vzduch prdiaci okolo jeho neaerodynamickho tela, odstvajcich u a previsnutho pupka, ho prinal do stavu uvonenia, ako po vydarenom milovan, ktor u tak dvno nezail. Proste nirvna. Vzniesol sa vyie a rozhliadol sa. Na severozpade spoza Malej Vpennej v iare nonho osvetlenia elektrrne stpali z dvoch chladiacich ve prvho bloku atmky na zarovnanom Kakahedi k oblohe oblaky pary. Druh pr komnov nedymil. Boli odstaven. Atomci vymieali palivo. Od pohronskej eleznice odboil a smerom na itavsk atmku si to inul slnen vlak s palivom pre atmku z Ruska. Vade na cestch videl plno policajnch ut a ozbrojench policajtov. Tret a tvrt pr, schovan za Vekou Vpennou, si ete nezafajili. Po trnstich rokoch od spustenia prvho bloku Igor ete stle nevie, i sa doije aj spustenia tretieho a tvrtho a i uvid stpa paru k oblohe zo vetkch smich chladiacich ve. Zaal sa okrun let nad mes-

preukzali, e MO34 m dodaton 30 percentn rezervu navye oproti projektovanej hodnote. Cielen prehodnotenie bezpenostnch rezerv JE Mochovce z hadiska udalost vo Fukuime poas stres testov E bolo z hadiska extrm-

nych prrodnch podmienok (zemetrasenia, zplavy, extrmne klimatick podmienky a ich kombincie), extrmych stavov zariadenia a riadenia akch havri. Analza stres testov v JE Mochovce potvrdila vek bezpenostn rezervy

pre vetky uvaovan udalosti. Zmeny v vodnom projekte MO34 vykonan v rokoch 2006 2008 vznamne zvili rove bezpenosti elektrrne, ktorej 1. blok bol uveden do prevdzky v roku 1998 a 2. v roku 2000.

za minul rok odhalil coln rad nitra takmer 11 000 falzifiktov

pocHybn tovAR sA lEn Ako iDEntifikujE

tom. Preletel ponad tvorec revitalizovanho nmestia so skromnou vianonou vzdobou letel ponad kedysi iv centrum mesta, ktor sa stalo obeou vivisekcie niekokch architektov; ponad hrad - star dominantu i ponad zelen hrad - nov dominantu, na ktor s asom hadia t, o prechdzaj prieahom mesta. Videl narkomanov pod krom na Kalvrii (v Riu de Janeiro maj Jeia, v Pohronciach kr), v hradnom parku, pri Podluianke a v rozvalinch nedokonench stavieb, preletel ponad neforemn hypermarkety i ponad pekn portovisk, ktor si Pohronce museli postavi za svoje. Ponad eleznicu a Peking sa dostal nad star priemyseln znu - nad opusten tabakov i pekre, ete stle fungujcu mliekare a predajne automobilov i nad bval textilku -bzvilku premenen na park. Nie na botanick, ani na tankov, ale na hned priemyseln. Potom preletel za mesto, nad Gu, nad zelen priemyseln park. Sem s ndejou upieraj svoje zraky (okrem druhej tvorice chladiacich ve v itavciach) takmer vetci v Pohronciach. Potom sa vrtil nad Pohronce rozdelen saby poda zkonov triedneho boja. Individulna zstavba s vilami z prvej republiky a socka, ktor u zatienili rezidencie a palce ahov koov kapitalizmu a atmovej elity. Na druhej strane ed moiarske sdlisk neatmovej elity, zamestnancov a nezamestnancov. Blil sa k svojim Moiarom II. Ulicami uhali vrastkovia na autch s revcimi motormi s ruikami otkomerov v ervench polkach, ktor striedaj kvlenia bzd. V texte boli pouit ryvky z knihy Antona Hykischa Atmov leto.

zpAsy o iAkov
NITRA (Pavol Pacher) V roku 2012 zistili colnci Colnho radu Nitra viac ako 190 prpadov podozren z poruenia prv duevnho vlastnctva. Vinou ilo tzv. znakov tovar na vntornom trhu, teda v kamennch obchodoch, na trniciach, na rznych spoloensko - kultrnych podujatiach ako s jarmoky, vstavn trhy. Celkovo bolo zaistench takmer 11 000 ks tovaru. Najvie zastpenie mali textiln vrobky (najm trik, koele, mikiny, bundy, nohavice, rifle, iapky a portov spravy, obuv (topnky, tenisky, papue, apky), ale nali sa aj hraky, dmske kabelky, hodinky, cestovn kufre a rzny priemyseln tovar. koda, ktor vznikla oprvnenm osobm a bola nimi vyslen, presahovala sumu 220 000 eur. Medzi znaky, u ktorch sa zistilo najviac poruen, patrili najm NIKE, ADIDAS, PUMA, UMBRO, LOUIS VUITTON a TOMMY HILFIGER. Prpady podozrenia z poruenia prv duevnho vlastnctva boli v roku 2012 zisten aj pri dovoze tovaru z tretch krajn. Posledn dva prpady boli zaznamenan v pobokch colnho radu v Komrne a v Novch Zmkoch, kde bolo zaistench takmer 700 kusov tovaru, najm dmska obuv a obleenie a dmske kabelky. Tento tovar bol rafinovanm spsobom balen tak, e zisti poruenie bolo mon len dkladnou plnou kontrolou vetkch nkladovch kusov prepravovanch na lonej ploche kontajneru. Pritom len cena jednej kabelky znaky Bottega Veneta, ktorch bolo zaistench 5 ks, je na trhu asi 5 000 eur. Celkov koda, ktor vznikla oprvnenm osobm, sa predpoklad vo vke viac ako 100 000 a bude zosumarizovan po ukonen celho konania.

pred bliacimi sa zpismi do zkladnch kl

TEFAN RCHELA S bliacimi sa termnmi zpisov budcich prvikov do Z sme op svedkami zpasu kl o iakov. Vedenia presviedaj rodiov, preo by prve na ich kolu mali da zapsa svoje diea. Zkon . 597/2003 Z. z. o financovan zkladnch kl, strednch kl a kolskch zariaden v znen neskorch predpisov (alej len zkon o financovan kl) uril, e normatvny prspevok pre kolu na kalendrny rok je uren potom jej iakov a normatvnym objemom finannch prostriedkov prislchajcim na jednho iaka koly na ben kalendrny rok. Tvorcovia zkona predpokladali, e takto djde k prirodzenmu vberu kl. Tie menej kvalitn bud ma menej iakov, menej peaz, postupne bud zanika, kvalitn koly bud kvalitatvne rs, nae kapitalistick kolstvo bude prekvita. Mylienka to bola jasn, rozumn, logick. Realizcia zkona vak ukzala, e aj rozumn mylienka, ke sa aplikuje bezhlavo, me zle dopadn. Zkon vstpil do platnosti v obdob, ke zaal rapdne ubda poet iakov. Do kl vstupovali slab populan ronky. koly zaali bojova o iakov doslova zfalo. Zo iaka sa stalo zlat tea, ktormu sa treba klaa. iaci svoje postavenie vemi rchlo pochopili a zaali ho zneuva. Pri absencii rodinnej vchovy to znamenalo znenie disciplny v kolch a neraz aj ikanovanie uiteov zo strany iakov (i rodiov). Ete viac sa to prejavilo na strednch kolch. Nielen v poklese disciplny, lebo m je iak star, tm sa poruchy zvldaj v sprvan aie, ale aj v poklese rovne strednch kl. Aj na elitnch gymnzich zruili prijmacie skky a ber deti rovno z ulice. Nedolo ani k zmene profilcie strednch odbornch kl, asto sa stali fabrikami na nezamestnanch. Problmy, ktor priniesol zkon o financovan kl ako keby na ministerstve kolstva ani nezaregistrovali. Op sa potvrdilo, ako aleko s zkonodarcovia a exekutva vzdialen od relneho ivota. Nespokojn hlasy z uiteskho prostredia nikto nevnmal. Posledn prejavy nespokojnosti, hrozba trajkov a obianskej neposlunosti s do znanej miery spsoben aj dopadmi zkona o financovan kl. Desiaty rok platnosti zkona o financovan kl by mohol prinies novelizciu, ktor by reagovala na aktulne problmy. Ukazuje sa, e ke sa zo iaka sprav zlat tea, me z neho nakoniec zosta iba tea.

SMR si nekrtne
Prbeh so silnm osobnm posolstvom
Novinrka, ktor bojuje so zkernou chorobou, napsala o tomto zpase knihu. Pe v nej o ndeji, ale aj o depresii, sklamaniach a skutonostiach, ktor sa naplno prejavili a poas jej choroby. Bezndej a smtok sa v jej ivote striedaj s optimizmom a ndejou. Novinrka Klra ije v cudzej krajine, kde si len ako zvyk. Ke vne ochorie, rozhodne sa psa dennk pre dcrku, lebo sa obva, e jej svoj prbeh nebude mc vyrozprva osobne. Odhauje v om takmer vetko, o ju v poslednch mesiacoch stretlo. Klra sa asto ocit v bezndejnch situcich, ale napokon vdy stretne niekoho, kto jej uke smer. Niekedy plne

nevedomky, niekedy programovo. A tak sa jej choroba stva nielen bremenom, ale aj cestou za sebapoznanm. Ke si Klra rozhodne osvoj tento prstup, zd sa, e bremeno strca svoju vhu. Knihou SMR SI NEKRTNE tlmo autorka vetkm itateom vemi siln osobn posolstvo: Vetci povame o prevencii, o tom, e treba chodi k lekrovi, e sa netreba zanedbva. Mne samej nali rakovinu pomerne skoro a aj tak to bolo zloit a bolestiv. Tak by som itateom rada povedala, aby nezabdali, e vea vec me poka, ale zdravie nie. A tm, ktor u dostali nejak zl sprvu alebo prevaj chorobu, e sa netreba b,

lebo sa d zvazi i aspo to uhra na remzu. Jana Shemesh (1975) vytudovala urnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. U desa rokov publikuje lnky o Blzkom vchode. Na jednej zo sluobnch ciest do Izraela pred siedmimi rokmi spoznala svojho budceho manela. V roku 2006 sa do Izraela presahovala a prispieva odtia do viacerch slovenskch mdi. V sasnosti ije v meste Petach Tikva, kde spolu s manelom vychovva pron dcru. Dva roky bojuje so zkernou chorobou, o ktorej takmer rovnako dlho aj bloguje. Janu Shemesh ocenili za jej prcu Novinrskou cenou Nadcie otvorenej spolonosti. V roku 2008 zvazila so sriou stpekov uverejovanch v dennku SME v kategrii Najlep krtky publicistick prspevok, v roku 2005 dostala estn uznanie za report z Gazy. Titul SMR SI NEKRTNE vychdza na 192 stranch. Maloobchodn cena 8,90 . www.bux.sk, www.ibux.sk, www.ikar.sk

13. 1. 1902 zomrel v africkej Tange (Tanznia) cestovate Samuel ike. Narodil sa 7. augusta 1863 v Pukanci. Vyuil sa za debnra a v roku 1863 odiiel na vandrovku. Preiel cel Eurpu a v roku 1892 sa zaal pripravova na cestu okolo sveta. Precestoval Severn i Jun Ameriku, ziu, Austrliu, Tasmniu i Nov Zland. Zachoval sa zoznam trs jeho ciest, ktor dosiahli celkov dku 250 000 km. Ovldal osem cudzch jazykov. ivil sa uverejovanm zitkov z ciest v novinch, prekladatestvom a tlmoenm. *** 19. janura 1879 sa narodil v Skalici Jozef Novk, katolcky kaz, nrodn budite. Bol prvrencom pokrokovho hnutia slovenskej inteligencie. V roku 1904 bol vysvten za kaza. Psobil na viacerch miestach ako kapln, neskr ako farr. V roku 1912 bol pre chorobu doasne penzionovan a zvyok ivota strvil ako farr v ajkove. Zameriaval sa na vchovu mldee. Ako odbornk na hudobn folklr nacvioval spevokol, organizoval koncerty a divadeln predstavenia. Vystupoval ako propagtor eskoslovenskej vzjomnosti a obranca nrodnch prv Slovkov. Zaslil sa o zachovanie slovenskho povedomia tunajieho obyvatestva. Zomrel predATK, NVA, RUR, YMER

asne na tuberkulzu 4. augusta 1917 a je pochovan na miestnom cintorne v ajkove. *** 21. 1. 1998 zomrel ubor Btovsk. Narodil sa 5. 2. 1925 v Starom Tekove. V rokoch 1958-60 bol fredaktorom nitrianskeho literrneho mesanka Rozlet a v rokoch 1961-69 vedcim redaktorom Pohronia. Vyli mu iba tri kniky. V obdob normalizcie bol existenne postihnut a odmlal sa. Trpel a psal do uflka. Za 15 rokov

napsal takmer 15 bsnickch zbierok. Po novembri sa vrtil k novinrskej innosti, ale s jeho menom sme sa stretvali zriedka. Pochovan je v Starom Tekove. *** 21. 1. 1862 zomrela Boena Nmcov, esk spisovateka, zakladateka novodobej eskej przy. Narodila sa 4. 2. 1820. V roku 1852 navtvila v rmci ciest po Slovensku ahy, Btovce a Bohunice. S cesty si robila strun poznmky, ktor potom spracovala v nedokonenom cestopise "Cesta z armot do Sliae", pod strunejm nzvom "Z Uher".
KONIEC kohtia TAJNIKY slabika podaj otravu bval sl. skokan na lyiach

*** 22. 1. 1936 zomrel v Debrecne v Maarsku Jlius Aba Stankay farmaceut, chemik, lekrnik. Narodil sa v roku 1886 v Rosia Montane v dnenom Rumunsku. tudoval na evanjelickom lceu a lesnckej akadmii v Banskej tiavnici. Neskr tudoval na univerzitch v Klui, Budapeti a vo Viedni. Lekrnick diplom zskal v roku 1889. Bol lekrom, ininierom chmie a doktorom filozofie. Od roku 1904 psobil ako lekrnik v Btovciach. Bol vedcim lekrne svojho svokra Zsilkayho. V tomto obdob objavil liek psobiaci ako revn adstringent. Liek bol pomenovan poda Hontianskej upy Honthin a neskr sa predval v celom Uhorsku pod nzvom Pharmacopea. Vydal niekoko vznamnch odbornch prc a vye 200 odbornch lnkov tkajcich sa najm revnej terapie. Osobitn vznam mala jeho prca o analze mou pre diagnostick potreby. Zaznamenal (r) Pramene: Osobnosti Levickho reginu, Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obc reginu (Pouit daje s do r. 2001)

stvka v kartch o vetko

viaciarov- PZ okr. Klatovy kov svietidlo

P
zkop let. zn. eska

psovit elma vna, uctievan osoba PZ okr. Bratislava staria portov skratka
maarsk zpor slovensk herec

pstiarska skratka prbuzn plaem (expres.) zhrobie (kni.) Nrodn rada

Redakn rada hrem

iba pretrvvala plod stromu hlavn chrysobala- mesto Senegalu nus

umenie po franczsky

NARODILI SA LEVICE: 1. 1. Filip Bry (syn Igora a Ivety), 4. 1. Emanuel Uhliar (syn Rastislava a Michaely), Tereza esalov (dcra Ing. Karola a Mrie), 5. 1. Arianna Luisa Palomba (dcra Casimira a Ing. Simony), 6. 1. Zuzana Beov (dcra Ing. Vladimra a Eriky), 8. 1. Kinga Vargov (dcra Bc. Toma a Ing. Eriky), Karol Vojcek (syn Martina a Marcely), 9. 1. Martin Msiar (syn Antona a Mrie), Dvid Vilaka (syn Lucie), 10. 1. Nikolas Korcsok (syn Zsolta a Nikolety), imon Leboc (syn Jozefa a Nikolety), Peter Plenyk (syn Petra a Tnde), Emma Bakov (dcra Rberta a Andrey), 11. 1. Nela Balogov (dcra Radoslava a Ivany), Amira Sarah Simondel (dcra Mgr. Alexandra a Adriany), imon Morvay (syn Ing. Baltazra a Tmey), 12. 1. Jaroslav Mack (syn Jaroslava a Ing. Adriany), 13. 1. Luk Havran (syn Ing. Radomra a ofie), 14. 1. Rbert Szab (syn Ing. Rberta a Lucie) SBILI SI VERNOS LEVICE: 12. 1. Jozef Piatrik a Patrcia Skalianov OPUSTILI NS LEVICE: 9. 1. Valria Kovov (69 r., Ondrejovce), tefan Szab (63 r., ata), Blaena Svetkov (63 r., Podluany), 10. 1. Zoltn Dalmady (89 r., Levice), Edita Daniov (78 r., Levice), Jlia Szebeniov (77 r., eliezovce), Milo Firick (71 r., Levice), tefan Beo (87 r., Vek ur), 11. 1. Gabriela Greguov (74 r., Levice), Karol Valach (73 r., Doln Pial), Pavel Udvardy-Liptk (83 r., Hora), 12. 1. Irma Vziov (82 r. Nov Tekov), 13. 1. Attila Csezi (70 r., Nrovce), Gejza Peszeki (81 r., Ke), tefan Krmr (67 r., Tlmae-Lipnk), uba Kovov (46 r., Levice), 14. 1. Anna Krivianska (74 r., ata), 15. 1. Ernest Juhsz (70 r., Levice), Albeta Barckov (70 r., Levice), Vojtech Varga (60 r., Vek Ludince), 16. 1. Jozef Mitk (55 r., Zbrojnky) AHY: 9. 1. Helena Krajkov (78 r., Vek Turovce), 12. 1. Albeta Vidov (95 r., ahy), 14. 1. Ladislav Csernyansky (51 r., ahy), 15. 1. Etela Baloghov (89 r., Horn Semerovce) ELIEZOVCE: 10. 1. Jozef Hutai (62 r., eliezovce), 14. 1. Jozef Nap (81 r., eliezovce), Helena Polakoviov (88 r., Tekovsk Luany), 15. 1. Anna ibranov (58 r., eliezovce), 16, 1. Helena Furindov (72 r., Tur)

P
umel jazyk musk meno

praobor, stvor. sveta ostrov v Japon. mori znaka pre nit apkov romn franczsky let. zn. len Srie

podmienka zbory kanonikov vodorovn achta v bani

bezkmenn rastlina listov skratka

dedistvo (zastar.)

KUPN KROVKY 2/2013

S ODSTRIHNUTMI KRDLAMI ANI... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Tajnika z . 1/2013 znie: ...POZN SM SEBA. Vhercom knihy z vydavatestva IKAR je Frantiek Hlsny z Novej Bane. Vhru si me prevzia v redakcii.

Baran 21. 3. - 20. 4. Ponkan obchod vyzer lkavo, vak iba ako zistte, i je naozaj hodn. Definitvne sa ete nemuste rozhodn. Vytrvalosou prekonte prekky, ktor by brnili realizcii. Pripravte sa na menie neprjemnosti, ale nedajte sa nimi ovplyvni. Vo vekch lohch budete ma spech. Bk 21. 4. - 21. 5. Nepreberajte na seba zvzky a privea prce, ani keby vm za to niekto suboval hory-doly. Vaa vyaenos je na hrane a vetko navye by u ilo iba na kor kvality. Sledujte svoj zdravotn stav. Porozmajte nad vaou ivotosprvou. Nemali by ste zaa cvii a otuova sa? V prci sa nespoliehajte na druhch. Inak s spechom nemete rta. Blenci 22. 5. - 21. 6. V pokus dosiahnu lepiu pozciu stroskot. Obetavo prilote ruky k dielu a zskate sympatie, ktor by ste mohli v budcnosti vyui. Planty signalizuj ohrozenie jednho priatestva. Ide o osobu rovnakho pohlavia. Porozmajte, i ste niekde neurobili chybu. V lske mte zelen. Neprjemn pocity vm urite odstrni prve lska. Rak 22. 6. - 22. 7. Tento tde vyvolte zujem a niekto ocen v vzhad. S plnenm povinnost sa vm bude menej dari, zd sa, e ste zbytone pasvny. Pome priate. Nieo vm pripomenie star citov vzah. Ak bol hodnotn, udr sa i napriek novej situcii. akaj vs starosti s peniazmi. Konene zanete kontrolova vdavky. Lev 23. 7. - 23. 8. Po tieto dni sa prejav vae dobr srdce. Budete sa snai pomc vetkm, ktor sa maj horie ako vy. Dajte si pozor pri cestovan vo verejnch prostriedkoch. Mono potichu rozpracujete nieo nov. m budete aktvnej, tm lepie. Partner nieo od vs oakva. Mali by ste zapracova aj v tejto oblasti. Panna 24. 8. - 23. 9. V poslednom ase to mte v ivote vemi pestr. Ani tento tde nebude vnimkou. Poteujce bude pre vs stretnutie s niekm, kto vm nie je ahostajn. Nemus zosta iba pri stretnut. Vau mrzutos a rozladenos spsob nuda. Mali by ste ju nejako odstrni. Spomete si na sub, ktor ste nedvno dali priateovi a splte ho. Vhy 24. 9. - 23. 10. Mte finann krzu? Vyhrabete sa z nej vaka neoakvanej nhode. Dostanete tie zaujmav ponuku, ale s rozhodnutm vykajte. Zd sa, e ste si predsavzali po tieto dni privea urobi. Vetky vami naplnovan lohy zvldnete len s vekmi akosami. akaj vs menie prekky pri cestovan a asi nieo zmekte. korpin 24. 10. - 22. 11. Nemali by ste sa privemi trpi nad chybou, ktorej ste sa dopustili v minulch doch. Vetko sa d ete napravi. Do budcnosti si zapamtajte, e netreba robi vea veci naraz. Vydaria sa vm aj nov pokusy. okovek zanete, bez akost to dotiahnete a do konca. Niekto vm ponkne pomoc. Strelec 23. 11. - 21. 12. Konene stretnete osobu, o ktorej ste u dvno snvali. Preijete prjemn zitok. Asi sa vrtite do mladosti. Ovplyvnia vs zmeny poasia. Nedomhajte sa tvrdoijne svojho prva, ahko mete dosiahnu prav opak toho, o chcete. Dohodou by ste mohli dosiahnu viac. Skste vyjednva skr, ako by mohlo djs ku sporu. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Planty nepriaznivo ovplyvuj vau pracovn aktivitu. Neplnujte si toho vea. Objavia sa udalosti, ktor nemete ovplyvni. Mu sa obrti proti vm. Ak plnujete dleit stretnutia, radej ich odlote. Situcia nie je jasn ani v obchodnch zleitostiach. Vkend strvte radej v objat konkov. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Prestate pekulova o tom, o sa stane, ke nedosiahnete spech. Tieto mylienky vs len ubjaj, preto rchlo vsate vetko na jednu kartu. spech prde. Viete presne, o je vam cieom? V nejakej rozhodujcej zleitosti budete ma obrovsk astie. Spoahnite sa aj na partnera, urite vm dod odvahu. Ryby 20. 2. - 20. 3. Potrebujete odpoinok, preto si doprajte kratiu dovolenku alebo aspo menej prce v zamestnan. Vaa tvrdohlavos me narui vzahy s partnerom. Nemali by ste z jednho prpadu robi alekosiahle zvery. Vykajte, ako sa veci bud vyvja alej. Zatia nie je nijak dvod na znepokojovanie sa. V situcii mte dobr prehad.

POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 22. janura 2013, . 2, ronk LXVIII. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. Fax: 036/631 31 87. Email: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1-RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

Prieahy v stavebnom konan a pozbavenie spsobilosti na prvne kony

Otzka: Pred dvomi rokmi sme kpili pozemok a chceli by sme si tam postavi dom. Poiadali sme o stavebn povolenie, ktor sme aj dostali ale naa suseda sa u tret krt odvolala s nezmyselnmi poiadavkami, ktor nemaj ni spolon so stavbou ani s pozemkom. V minulosti mala spor s pvodnm vlastnkom, pri ktorom mesto jej iadostiam nevyhovelo a teraz to rob naschvl. Suseda je u seniln a poda ns je aj psychicky chor. Ako sa meme brni. Je to zloitej problm, ktor pochdza ako som z otzky pochopil, z dvneho sporu ktor s vami ani nesvis. V kadom prpade vdy plat, e so susedmi sa muste dopredu dohodn o vaom zmere stava a v prpade problmov vas hada kompromisy, lebo dodaton rieenie pripomienok me vrazne predi stavebn konanie. ia, aj

v tomto prpade plat, e ak suseda je astnkom stavebnho konania a postupuje v slade so zkonom, na odvolanie m pln prvo. Dvody odvolania, ktor uvedie astnk v stavebnom konan by mali svisie so samotnm stavebnm konanm a ich opodstatnenie mus stavebn rad posdi v lehote urenej zkonom. V prpade ak sa stoton s nmietkami uvedenmi v odvolan, stavebn konanie by mal prerui. Stavebn rad by sa zo zkona mal snai o dosiahnutie dohody astnkov nielen pri tch nmietkach, ktor vyplvaj z vlastnckych alebo inch prv k pozemkom a stavbm, ale aj ktor prekrauj rozsah prvomoci stavebnho radu alebo spolupsobiacich orgnov ttnej moci. Ak vak medzi astnkmi konania nedjde k dohode o oprvnenej nmietke, odke stavebn rad navrhovatea alebo inho astnka poda povahy nmietky na sd alebo na in prslun orgn a konanie preru. Stavebn rad ur lehotu, v ktorej sa mus predloi dkaz, e na sde, prpadne inom prslunom orgne bol podan nvrh

na rozhodnutie v spornej veci. Ak nvrh nebude v urenej lehote podan, me si stavebn rad urobi sudok o nmietke sm a rozhodn vo veci. V prpade posudzovania duevnho stavu fyzickej osoby riei tento problm Obiansky zkonnk v 10 a samotn konanie Obiansky sdny poriadok v 186 a 191. Pokia fyzick osoba trp duevnou poruchou, ktor nie je len prechodn alebo nadmerne uva alkoholick npoje, prpadne omamn ltky a jedy, je mon takto osoby pozbavi alebo obmedzi jej spsobilos na prvne kony. Takto kon vak me vykona iba sd. Nvrh me poda nielen fyzick osoba, ktor m na takomto konan zujem, ale aj ttny orgn a zdravotncke zariadenie. Sd vak me uloi navrhovateovi ak nm nie je ttny orgn alebo zdravotncke zariadenie, aby predloil lekrsku sprvu. Upozorujem vak, e ten, kto pod zjavne

bezdvodn nvrh na pozbavenie alebo obmedzenie spsobilosti na prvne kony, je povinn nahradi ujmy, ktor vyetrovanmu, jeho zstupcovi a ttu konanm vznikli. Preto ete pred podanm nvrhu na sd odporam tento zdravotn problm konzultova s rodinnmi prslunkmi alebo prslunm zdravotnckym zariadenm. * Informcia obsiahnut v lnku m vlune iba veobecno-informan povahu a nie je poskytovanm prvnych sluieb.

Ptajte sa na vetko, o vs v svislosti s prvnymi radami zaujma. Mgr. Rastislav Kasan odpovie aj na vau otzku. Formulujte ju presne, vo 2-3 vetch. Adresujte ju na: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice, e-mail: redakcia@pohronie.sk

(Dokonenie z minulho sla) Podpredseda nrodnej rady a predseda strany Smer - SD Rbert Fico na margo voby novho generlneho prokurtora da 2. februra 2011 pre TASR povedal, e predseda nrodnej rady Richard Sulk tm, e nevyhlasuje vobu generlneho prokurtora, poruuje stavu. "Nevytvoril podmienky na vobu, hoci Dobroslavovi Trnkovi u skonilo sedemron funkn obdobie." Dvod takhoto konania poda neho spova v tom, o mal vyhlsi jeden predstavite vldnej koalcie: Tto vldna koalcia m vinu len vtedy, ak je verejn voba, nem vinu, ak je voba tajn. To ale nie je stavn dvod, ktor by oprvoval Sulka nevyhlasova opakovane tajn voby," uviedol Fico. Imrich Vozr ete 17. decembra 2010 v prspevku Voby generlneho prokurtora: Tajne i verejne? v internetovch novinch Otvoren prvo, administrtora VIA IURIS - Centrum pre prva obana, uvaoval, o ...ak niektor zo zradcov mal skutone vecn a odvodnen vhrady voi niektormu z kandidtov na generlneho prokurtora a skutone za neho nehlasoval na zklade vlastnej slobodnej vle a z vlastnho vecne odvodnenho presvedenia. Bez obv z oznaenia za zradcu (k omu by bezpochyby dolo, bez ohadu na jeho skuton motivciu a argumenty) tak mohol spravi naozaj len za podmienok tajnho hlasovania. Rovnako len v minimlnej miere je predmetom diskusie to, akm spsobom v akej miere sa v tejto oblasti (ale nielen v tejto) vkonn moc tla do priestoru vyhradenmu moci zkonodarnej. V idelnej spolonosti by zrejme nebolo podstatn, i sa jedn o verejn, alebo tajn hlasovanie, pretoe by bolo samozrejmosou, e zvolen kandidt je skutone vyjadrenm slobodnho vkonu mandtu vetkch poslancov. Avak vzhadom k relnemu stavu by sa kad nastavovanie pravidiel malo dia po dlhodobej racionlnej vahe s prihliadnutm a vyhodnotenm vetkch plusov a mnusov rieenia. Okamite a elov rieenia bez ohadu na protiargumenty mlokedy prispeli k idelu... Jozef ent odobril zmer koalcie nominova ho na post generlneho prokurtora v prpade verejnej voby. Pre televziu TA 3 to potvrdil f parlamentu Richard Sulk. Opozcia sa zrove me rozli s tajnou vobou, ktor chcela presadi na mimoriadnej parlamentnej schdzi. Predseda nrodnej rady toti neplnuje vyhlsi termn na predkladanie nvrhov kandidtov na elo prokuratry. Takto komentovala vzniknut situciu modertorka televznej stanica TA 3 v hlavnch sprvach 17. janura 2011. Prbeh o vobe generlneho prokurtora zana ma po niekokch mesiacoch jasn scenr. Po tom, o takmer padla Radiovej vlda a pri tajnej vobe sa prejavili koalin zradcovia, m panova vo vldnej tvorke jednota." Uviedla na to redaktorka. Predseda nrodnej rady Richard Sulk reagoval: "no, telefonoval som s pnom entom a potvrdil mi, e bude nam nominantom." Redaktorka kontatovala: "ie je za verejn vobu." Richard Sulk reagoval: "Bude shlasi s verejnou vobou. no." Da 14. janura 2011 podali poslanci vldnej koalcie nvrh na vydanie zkona, ktorm sa men a dopa zkon nrodnej rady . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov, a to tak, e hlasovanie o vobe kandidta sa zmenilo z tajnho na verejn, s pripustenm vnimky, ak bude schvlen nrodnou radou, v ktorej mali poslanci vldnej koalcie vinu. Tento nvrh bol prerokovan v druhom a ihne aj v treom tan na 16. schdzi nrodnej rady 5. aprla 2011. Bol vrten prezidentom Slovenskej republiky a optovne schvlen. Zkon . 153/2011 Z.z. nadobudol innos 26. mja 2011. Od 7. decembra 2010 do 17. mja 2011 sa nov voba kandidta na generlneho prokurtora nekonala, napriek tomu, e 2. februra 2011 uplynulo funkn obdobie generlneho prokurtora. Vldna koalcia sa netajila tm, e ak na zmenu zkona, aby mohla by voba uskutonen verejne, aby mohli kontrolova svojich poslancov a zabezpei zvolenie svojho kandidta. V tretej vobe 17. mja 2011 Dobroslav Trnka kandidoval sm, lebo Jozef ent sa pred vobou vzdal kandidatry. Za Trnku hlasovalo 70 zo 150 poslancov, take zvolen nebol. Opakovan voba sa nekonala. Jozef ent 13. mja 2011, v zhode so stanoviskom premirky a predsedov politickch strn vldnej koalcie o tom, e len verejn voba im zaruuje, e bude zvolen ich kandidt, vyhlsil: "Vzal som sp shlas s kandidatrou na vymenovanie za generlneho prokurtora, pretoe v svislosti s tajnou vobou generlneho prokurtora sa objavili podozrenia z dajnho korupnho sprvania a dajnho vydierania, ktor s predmetom vyetrovania orgnov innch v trestnom konan. Nakoko informcie o tchto podozreniach sa op-

tovne objavili v mdich, tak za tchto okolnost som nechcel by sasou tchto informci. V prpade, e pn predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky Richard Sulk vyhlsi verejn vobu generlneho prokuratra a budem navrhnut, tak kandidatru prijmem. Poslanec Igor Matovi, vtedy zvolen na kandidtke koalinej politickej strany SaS, v relcii Noviny televznej stanice JOJ u skr uviedol: "tyria poslanci boli kpen a dvaja s vydieran. i to je pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to tu hovorilo, pomaly u aj stpy to tu rozprvali." Podobn opakovan vroky viacerch poslancov a politikov sa stali predmetom trestnho konania vedenho Generlnou prokuratrou Slovenskej republiky (alej len generlna prokuratra), v rmci ktorho Jozef ent (preo ent a nie in, do veci nezainteresovan prokurtor) 27. jla 2011 vypoul poslanca Igora Matovia. Poda jeho vyjadrenia pre mdia vsluch trval 2,5 hodiny a tkal sa politickch nominci a dajnej korupcie v koalci. Po vsluchu Jozef ent jeho zznam z pamte potaa vymazal a pre TA3 uviedol, e vytlaen protokol o vsluchu vzpt omylom skartovali administratvne pracovnky. V rozhovore pre STV uviedol, e nebol skartovan len jeden, ale vetky tri vtlaky protokolu: "Boli vytlaen celkovo tri takto zpisnice o vpovedi. Pn poslanec si vetky pretal, podpsal a ja som ich dal s almi mojimi podkladmi do spisu. Vzhadom k tomu, e v tom spise boli aj moje poznmky, tak tieto poznmky, ktor som potreboval na prpravu k vsluchu, som nechal skartova a omylom sa skartovala aj zpisnica o vsluchu pna poslanca". Hovorkya generlnej prokuratry nsledne uviedla, e "Informcie, e administratvne pracovnky skartovali omylom as spisovho materilu, nie s pravdiv. Skartciu vykonal niekto in." ent nsledne priznal, e skartciu vykonal sm. Uviedol, e nelo o zmer, ale o omyl. 1. augusta 2011 tto udalos na blogu Sme pod nzvom Podivn prpad doktora enta a pna Matovia komentoval Peter Tth, ktor v zvere prspevku uviedol: No aj napriek tomu s urit pochybnosti na mieste. Prinajmenom o spsobilosti vies administratvnu agendu na rovni, ak si vyaduje funkcia generlneho prokurtora, o ktor Jozef ent hr dlh partiu s parlamentom, prezidentom a stavnm sdom SR. Podivn prbeh doktora enta a poslanca Matovia by nestl ani len za zlomysen krn, keby ho vldna koalcia nezvolila tak nsilne a politicky jednofarebne a bez irej dohody s opozciou. Ak stavn sd SR potvrd prvoplatnos jeho voby, bude si musie Jozef ent zvykn na to, e nemal as verejnosti bude jeho spechy, zlyhania i zloit rozhodnutia vnma stranckou optikou. Generlny prokurtor si do karirneho vienka nemohol pria ni chlostivejie... Redaktor dennka RSS 5. augusta 2011 kontatoval, e Pochybnosti, i m ent na to, aby viedol tak dleit intitciu, akou je Generlna prokuratra, sa toti zaali vali zo vetkch strn. Na zver svojich vah uviedol: Jozef ent pracuje u niekoko mesiacov pod enormnm tlakom navye v prostred, kde neme veri ani poslednmu vrtnikovi. Navye je o om znme, e je trochu nepraktick lovek. Jedno ani druh ho neospravedluje: potencilny f prokuratry mus zvlda aj ben administratvne kony... stavn sd uznesenm z 15. jna 2011 pozastavil innos ustanoven l. I bodu 3 ( 39 ods. 8) a bodu 10 ( 123 ods. 3) zkona . 153/2011 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov. Nrodn rada, ako astnk konania, obsah tohto rozhodnutia poznala. Napriek tomu, alebo poda niektorch vyjadren dokonca prve preto, sa rozhodla urchlene vykona vobu, skr ako bude rozhodnutie uverejnen v Zbierke zkonov. Formlne tm nedolo k protiprvnemu postupu, kee takto rozhodnutie stavnho sdu nadobda innos a zverejnenm v Zbierke zkonov, materilne vak nrodn rada vedome a myselne konala v rozpore s platnm rozhodnutm stavnho sdu, obsah ktorho poznala. Tm, e vykonala vobu kandidta poda znenia zkona, ktorho innos stavn sd pozastavil, myselne zmarila vkon rozhodnutia stavnho sdu. Je pri tom ahostajn, i bola voba vykonan verejne alebo tajne. Dobroslav Trnka pre neshlas s takmto postupom nrodnej rady, ktor povaoval za rozporn s stavou, vzal sp svoj shlas s kandidovanm vo tvrtej vobe. Jozef ent sa ako jedin tejto voby zastnil, napriek pochybnostiam o stavnosti voby a v zjavnom rozpore s jeho predchdzajcim vyhlsenm, e sa tajnej voby nezastni pre existujce podozrenia z korupcie poslancov. Da 17. jna 2011 bol Jozef ent zvolen za kandidta. Za jeho zvolenie hlasovalo 79 z 80 prtomnch poslancov, jeden poslanec sa hlasovania zdral. Poslanci opozinch strn sa voby nezastnili. Tto rekapitulcia priebehu vetkch tyroch volieb kandidta, bez ohadu na stavnoprvne aspekty, dostatone ilustruje, e tak, ako to povedala vtedajia predsednka vldy pani Iveta Radiov, bola to od zaiatku do konca fraka, zpas a sboj o vzah medzi ekonomickmi zoskupeniami a politickmi zoskupeniami, sboj medzi prvnym t-

tom a ekonomickmi zujmami, poznamenan podozreniami z korupcie poslancov, a treba doda, e aj hrubm ntlakom na poslancov zo strany koalinch politickch strn, aj zo strany politikov, ktor nie s poslancami nrodnej rady, vrtane predsednky vldy. Kandidt zvolen za takchto okolnost je nedveryhodn aj bez ohadu na osobu, u pre spsob, akm prebiehala voba. Nedveryhodnos konkrtnej osoby kandidta potom potvrdzuje skutonos, e za takchto okolnosti kandidoval a tak vobu prijal. V konkrtnom prpade sa zvolen kandidt navye do politickch hier svisiacich s vobou kandidta aj sm aktvne zapojil. Stalo sa tak minimlne v prpade, ke najprv v situcii, kedy vldna koalcie odmietala tajn vobu Jozef ent vzal svoju kandidatru sp s odvodnenm, e tajn voba je poznamenan korupciou a chce sa zastni len verejnej voby, ale v rozpore s tmto tvrdenm, v alej tajnej vobe, ktor u vyhovovala aj vldnej koalcii, sa zastnil. Pochybnosti o tom, i je zvolen kandidt pripraven a ochotn cti si materilnu podstatu prva, alebo naopak je ochotn a pripraven jeho zmysel formlnym vkladom prva obchdza, vzbudzuje aj skutonos, e Jozef ent sa zastnil a bol zvolen vo vobe vykonanej poda zkona, ktorho innos bola stavnm sdom pozastaven a ktor bola nrodnou radou vykonan s neskrvanm myslom vkon tohto rozhodnutia stavnho sdu zmari. Navye za situcie, kedy stavn sd konal o nvrhu na vyslovenie nesladu tohto zkona s stavou. Pochybnosti o tom, do akej miery je zvolen kandidt pripraven a ochotn repektova vzahy medzi stavnmi orgnmi vzbudzuj aj jeho vroky nerepektujce psobnos prezidenta Slovenskej republiky a stavnho sdu. Prezidenta republiky verejne osouje, ke mu nekompetentne a nenleite prostrednctvom komunikanch prostriedkov vytka poruenia stavy tm, e ho nevymenoval, hoci primeran lehota na jeho rozhodovanie u vemi dvno uplynula. Vstupuje do kompetenci stavnho sdu a vydva za nesporn fakty svoje subjektvne nzory na to, i voby kandidta prebehla v slade s stavou a i je prezident povinn ho vymenova a v akej lehote. Vne pochybnosti o tom, i zvolen kandidt je schopn vykonva funkciu generlneho prokurtora spsobom nezniujcim vnos tejto stavnej funkcie a celej prokuratry, ktorej m by vrcholnm predstaviteom a vykonva tto funkciu spsobom, ktor nebude v rozpore so samotnm poslanm prokuratry, tak, aby to neviedlo k narueniu riadneho chodu tohto stavnho orgnu, vzbudzuje aj skutonos, e v svislosti so skartovanm protokolov o vsluchu poslanca Igora Matovia neprejavil dostaton zodpovednos a zachoval sa neestne. To, e nechal vymaza z pamte potaa zznam vsluchu a vzpt skartoval vetky tri vtlaky niekokostrnkovho protokolu o vsluchu pna poslanca, spolu s nejakmi poznmkami, vzbudzuje dvodn a vne pochybnosti prinajmenom o administratvnej spsobilosti riadi prokuratru. Ale to, e najprv vyhlsil, e protokoly o vsluchu omylom skartovala zamestnankya prokuratry a a potom o hovorkya prokuratry toto jeho tvrdenie dementovala priznal, e ich skartoval sm, vzbudzuje vne pochybnosti o estnosti Jozefa enta, ktor je nevyhnutnm morlnym atribtom nositea stavnej funkcie generlneho prokurtora. Ak by ku skartovaniu protokolov po predchdzajcom vymazan zznamu o vsluchu z pamte potaa dolo skutone omylom a Jozef ent by to povaoval za prpustn chybu, nemal by iadny dvod klama, e ich skartovala zamestnankya prokuratry. Ak sa pred verejnosou chcel zbavi zodpovednosti za skartciu, potom k nej bu nedolo omylom, alebo takto omyl povaoval sm Jozef ent za neprpustn chybu pre kandidta alebo je to lovek, ktor klame aj z malichernch dvodov. Generlny prokurtor mus by pripraven a ochotn unies verejn zodpovednos nielen za vetky svoje chyby, ale aj za chyby svojich podriadench, unies tlak mdi, politikov a zachova sa vdy estne. Neme pri prvej prleitosti povi svoj osobn zujem na vymenovan za generlneho prokurtora nad pravdu a svoju es. Poda 7 ods. 3 zkona . 153/2001 Z.z. o prokuratre v znen neskorch predpisov za generlneho prokurtora me by vymenovan len prokurtor. Poda 6 ods. 2 psm. d) zkona . 154/2001 Z.z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry v znen neskorch predpisov do funkcie prokurtora mono vymenova len osobu, ktorej morlne vlastnosti dvaj zruku, e funkciu prokurtora bude riadne vykonva. Tto podmienku na vymenovanie do funkcie prokurtora mus spa po cel as trvania sluobnho pomeru prokurtora. Niet pochb, e nroky na morlne vlastnosti generlneho prokurtora musia by vyie, ako nroky kladen na kadho prokurtora. Ven pn predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky, oznamujem Vm, e vzhadom na vetky uveden skutonosti som sa rozhodol, e zvolenho kandidta Jozefa enta do funkcie generlneho prokurtora n e v y m e n u j e m.

22. janura 2013

kultRA

POHRONIE
ivana Havranov, manarka hotela Astrum laus, o charite:

stretnutia s vdy inpiratvne

LEVICE (tefan Rchela) Stretnutia. Tak je nzov vstavy vtvarnch prc Laury csiovej, ktorej vernis sa konala v hoteli Astrum Laus vo tvrtok 17. februra. Autorka sa venuje maovaniu obrazov formou enkaustiky a je aj lektorkou tejto metdy maovania, ktor sa vyuva aj ako arteterapeutick pomcka. Enkaustika je maliarska technika, pri ktorej sa ako farbiace mdium pouva roztaven farebn vosk. Nstrojom na maovanie s rozohriate kovov paliky, alebo pecilne vyhrievan per, prpadne tzv. enkaustick ehliky. Metda

pomocou maliarskej techniky enkaustiky mono aj liei

farbenia je znma u z ias 100300 rokov pred Kristom, z tzv. Fajjmskch portrtov z Egypta. V staroveku sa pouval vel vosk zmiean s farebnmi pigmentmi a prkovm kovom. Dnes sa pouvaj syntetick farebn vosky, alebo podomcky zafarben vosky pomocou prkovho pigmentu. Vosk sa nana na papier, drevo, pltno a in podklady. Nstrojom je

hlavne enkaustick pero s elektrickou vyhrievacou pirlou, s menitenmi nstavcami. Inm spsobom je predhrievanie vosku v mitikch alebo priamo na vyhrievanej kovovej doske, ohrievanie teplovzdunou pitoou, maovanie ehlikou a pod. Vytvoren obraz je stly a relatvne odoln. Vstava sa vola Stretnutia, lebo som ju spoznala vaka

stretnutiu, rozirovala vaka stretnutiu a uvajte si ju vaka stretnutiam, povedala Laura csiov vo svojom prhovore. Pozva vetkch v nedeu 20. februra do portovej haly v Leviciach, kde v rmci benefinho koncertu Objatie tnov si bud mc zujemcovia pod dohadom lektorky vyska tto metdu vtvarnej tvorby. Vaok z vstavy bud venovan Obianskemu zdrueniu Ostrov, ktor sa venuje prci so zdravotne postihnutmi demi a mldeou. Na vernisi predstavili aj jeho klienti prednesom bsn z vlastnej tvorby. Na vstave je tie mal expozcia diel, ktor vytvorili klienti zdruenia pod vedenm lektorov a ich kpou mu nvtevnci vstavy podpori mladch autorov. Prehliadku vstavy doplnil spev Denisy Urbanovej. Vstava je predajn a potrv do 10. februra.

podnikanie nie je len o biznise

TEFAN RCHELA Hotel Astrum Laus m podiel na vstave Stretnutia, ale podporuje aj in charitatvne podujatia. Preo? Podnikanie nie je len biznise. N iastkov spech ns inpiruje k pomoci uom, ktor nemaj tak podmienky, aby sa prejavili naplno. Vemi radi sme prijali ponuku Laury csiovej a obianskeho zdruenia (OZ) Ostrov podpori tto vstavu. Tm sme podporili umenie, aj OZ, ktor, ako sme sa dozvedeli, rob vemi zaujmav a prospen veci. Do budcnosti vidme priestor v uej, konkrtnejej spoluprci s oboma subjektmi. Podporili ste u viac takchto podujat. V spoluprci s zemnm spolkom Slovenskho ervenho kra v Leviciach sme u druh rok zorganizovali slvnostn oceovanie diamantovch a zlatch darcov krvi. Riaditeka Oga Szalmov si tto spoluprcu vemi cen a my sme rad, e meme by sasou ocenenia tejto spoloensky vznamnej aktivity, akou darcovstvo krvi je. V snahe podpori zanajcich umelcov sme dali monos vystavova fotografovi a maliarovi a poskytli sme tie priestory pre vstavu prc tudentov Strednej umeleckej koly Ladislava Bielika v Leviciach.

Tekovsk mzeum pozva na vstavu

LEVICE (Zuzana Ivanick) - V trobch Tekovskho mzea je ukrytch mnoho pokladov, ktor s cenn najm tm, e ukazuj zrunos a vynaliezavos predkov. Je naou povinnosou uchovva ich a prezentova verejnosti. Preto sa v mzeu rozhodli v doch od 24. janura do 3. marca sprstupni v priestoroch Kapitnskej budovy Levickho

UPLETEN Z PRRODY
hradu vstavu Upleten z prrody, ktor predstavuje itkov predmety z prtia, slamy a polia. Pletiarske prce patrili k starm pracovnm technikm. Aj na zem Slovenska sa popri ponohospodrstve venovali pleteniu mui, eny i deti. Robili to pre vlastn potrebu aj ako remeslo. Najm v oblastiach s bohatm vskytom pr-

tia sa tento materil pouval na mnohorak spsoby. Vyrbali sa z neho rzne koe, taky, ndoby na nosenie a uskladnenie ponohospodrskych produktov. Prtie sa pouvalo na vypletanie vozov, nbytku, na pletenie stien a plotov. Tie sa vyuvala slama, polie a rzne druhy travn. V sasnosti sa k tejto innosti op vraciame, no v pozmenenej dekora-

tvnej forme. Na vstave me nvtevnk vidie prten koe rznych tvarov a vekost, slamen zsobnice, taky zo polia a in predmety z tchto materilov. Mzeum pripravuje aj tvoriv dielne pre iakov zkladnch kl. Poas nich si mu deti vyska vrobu bbik zo polia a stromekov z tenkho drtu.

vstava obrazov a perkov

z hlbn Albetinho srdca

nka lata Tub

Smile IMT
(Faersk

Nedea 27.janur 2013, o 15.00 portov hala , Levice

LEVICE (r) - V Ncseyho galrii v areli Levickho hradu mu milovnci kreatvneho umenia obdivova vstavu obrazov a perkov Z hlbn srdca Albety Havranovej. Vstavu pripravila v spoluprci s Tekovskm mzeom a je otvoren do 17. februra. Autorka ije v Semerove. Vytudovala Stredn pedagogick kolu v Leviciach, uitestvo M s vberovm predmetom vtvarn vchova. Zastuje sa na mnohch samostatnch i kolektvnych vstavch perkov i obrazov s medzinrodnou asou. Jej perky

a obrazy putovali do skromnch zbierok na Slovensku i za-

Pred oknom. (Foto archv A.H.)

hrani ako naprklad do Anglicka, Rakska, Poska, Ameriky, Maarska. Obrazy boli venovan eurpskemu komisrovi von der Lindenovi do Bruselu, sv. otcovi Jnovi Pavlovi II., Apotolskmu nunciovi Jzefovi Henrykovi Nwaczkemu i alm vznamnm osobnostiam, naprklad do Poska, iech, ale i na Slovensku. Koralov kreciu prijala aj prv dma Slovenska k svojmu jubilejnmu vroiu . Albeta Havranov kadorone prispieva svojimi dielami aj do predvianonej benefinej aukcie vtvarnch diel Art for Help v Leviciach.

njasltrovy / Dnsko) D o
oretky Ma
olklrny F

umelci benefine u po tretkrt

MILAN TEFNIK LEVICE - Benefin koncert Objatie tnov bude u tret rok darekom pre zdravotne a mentlne postihnut deti zo zariaden domovov socilnych sluieb, detskch domovov a pecilnych zkladnch kl v psobnosti Nitrianskeho samosprvneho kraja. Priamo do ich sdc vkroia v nedeu 27. janura v portovej hale v Leviciach legendrna Tublatanka, hitov IMT Smile s ldrom Ivanom Tslerom. Exkluzvne z alekch severskch krajn, z Dnska a Farskch ostrovov, prde prvkrt na Slovensko skupina Danjl so svojm delrckym kabaretom. Ide o objav roka 2012 na hudobnch festivaloch, bola 6x nominovan na Dnske hudobn ceny. Slovensk folklr predvedie v tanci a ivej hudbe svetom scestovan Folklrny sbor Devn. S tanenmi kreciami na viacero spsobov sa predstav nadjn spevk Zao, Maoretky zo emberoviec a exotick tance ZUMBA bude detiky u tretkrt ui sksen intruktorka Lucia z Levc. Modertorsk taktovku nad programom bude dra znmy spevk, humorstia a modertor Marin ekovsk. Popoludnie v Leviciach ponkne nielen pasvnu zbavu, ale mentlne a zdravotne postihnut nvtevnci koncertu sa bud mc realizova v rmci pripravench workshopov, kde sa nauia zklady aerobicu, starodvnu lukostrebu aj enkaustiku pod vedenm Laury csiovej. Je to ma-

objatie tnov - hudobn zitok ako darek pre deti

r Devn sbo

M 0 h - ZU 4.0 tup od 1 Moderuje: Marin ekovsk Vs

Predpredaj v Levickej informanej agentre a v sieti Ticketportal.

ZaoA s Luciou B

ovanie horcim voskom. Bud aj ukky kreslenia na tvr, kokarstva, modelovania z hliny, pletenia nramkov, servtkov technika, Origami skladanie z papieru a zvenie momentov s fotostenou Nuts tdia. Benefin koncert Objatie tnov zana o 14. hodine ZUMBA tancami a nunmi workshpmi a o 15.00 hod. hudobnmi vystpeniami. Pre zdravotne a mentlne postihnutch a deti z detskch domovov je vstup bezplatn. Predpredaj vstupeniek pre verejnos je v Levickej informanej kancelrii a v sieti Ticketportal. Podujatie ,, Objatie tnov ,, organizuj: Obianske zdruenie OSTROV a OZ Milan tefnik zdravotne postihnutch ud.

TEFAN RCHELA Konene bolo na Vianoce tak poasie, ak si elala vina ud. Na tedr de sneilo a veer sa vyjasnilo a mrzlo, len tak trealo. Vo vysvietench panelkoch bolo vidie ozdoben, pestrmi farbami iaroviek svietiace vianon stromeky. Rodiny si sadali k tedr tedroveernm stolom. Pod mostom sa chystali k nonmu odpoinku vydedenci spolonosti. Z hadiacich sa rr teplovodnho potrubia slalo prjemn teplo a dvalo aspo ak-tak pocit domova ich brlohom z kartnov papiera a handier. Na tedr de sa tto udn spolonos poschdzala skr. Njomnci sedeli opret chrbtami o potrubie a popjali rovno z kolujcej fae jablkov uu. Vade okolo boli porozhadzovan przdne fae. Pochvlen bu Jei Kristus, vinujem vm poehnan sviatky, ozval sa prichdzajci mu. Mlad kapln v sprievode dvoch ien z charity priniesol bezdomovcom veeru. Kaz vedel, e toto tvrd jadro miestnych bezdomovcov do charity neprde, preto prehovoril eny, aby im veeru priniesli pod most. Prijmite od ns toto pohostenie, ke ste u neprijali nae pozvanie do charity, povedal kaz a eny zaali nabera kapustnicu. A voao tekut na zohriatie ste nm nepriniesli, dstojn pnko? optal sa jeden z domcich. Veru nie, zarmtil ich kapln svojou odpoveou. Nao ste chodili? Nao si robte starosti? omrali domci nevrlo, pomaly okavo vstvali, brali si od ien naplnen taniere a hanblivo sa pali do jedla. Kaz ich sledoval, ako sa najskr ostchavo, potom hltavo paj do teplej kapustnice. Ani jeden z nich sa nepreehnal, ale to do nich ani neakal. Boli zarasten, pinav, ril sa od nich neznesiten zpach. Od leta, kedy sa naposledy okpali v rieke, uplynul u takmer polrok. Dobre ich poznal, aj ich osudy,

ktor si poskladal ako mozaiku z trkovitch rozhovorov s nimi a z klebiet ich okolia. Deo bi spustol od smrti svojej eny. Ani jedno z troch det o neho neprejavilo zujem. Dom predali, jeho dali do domova dchodcov, ale on sa tam nedokzal prispsobi domovmu ivotu. Star strom sa u ako presdza. Po neustlych konfliktoch skonil na ulici. Bndy, ten tu skonil po viacnsobnom pobyte vo vzen. Nemal sa kam vrti. Po prepusten zakadm rozbil vklad potravn, posadil sa do neho a pokal, km si prdu pre neho policajti. Bachari sa ho zbavili, a ke mu dali poriadnu nakladaku. usa, toho ena s milencom vyhodili z domu rovno na ulicu. Benjamn partie, 17-ron Joko je budcnos bezdomovcov v meste. Jeho rodiia s a rozviedli, zaloili si nov rodiny a on u v poslednom ronku zkladnej koly zkolil, aby nakoniec skonil na ulici. Tto udia zanevreli na spolonos a nechceli od nej ni. Nedokzali sa prispsobi jej pravidlm, vzaovali sa od nej pomaly a cesta sp bola zo da na de nerelnejou. Mali vlastn hrdos a neakali u od nikoho ni. Ke chlapi dojedli, eny pozbierali plastov taniere a kaz kadmu z muov podal ruku a zaelal poehnan, milostipln Vianoce. Ke sa kapln vrtil na faru, s hrzou zistil, e mu na ruke chbaj zlat hodinky, pamiatka od krstnch rodiov na birmovku. Niektor z bezdomovcov mu ich zrejme ikovne stiahol z ruky. Najskr sa z toho nevedel spamta. Potom si uvedomil, koko krde sa pcha v spolonosti v tchto poprevratovch asoch, ke udia v bielych golieroch vykrdaj fabriky a banky, okrdaj spolonos, tt, kadho. Kto je v zlodej? Kto to posdi? Po tedrej veeri s farrom kapln odiiel do kostola a as do polnonej strvil v modlitbe. Za vetkch.

TEFAN RCHELA Kapitalizmus k nm vtrhol ako vek voda, mnoh sme sa ani nestaili zorientova. Naastie sa nali bystr udia, ktor sa zorientovali ahko. Mj spoluiak Fero bol vdy neobyajne bystr. Za socku bol inpektorom OI-ky - ttnej obchodnej inpekcie. U vtedy mal nos na dobr biznis. S kapitalistickm podnikanm zaal medzi prvmi. To on zaal v naich koninch rozbieha hru For You, jednu z prvch pyramdovch hier. Jednoduch hra, ktor sme poznali z detstva, ke sme si takto posielali pohadnice. Zaiatkom devdesiatych rokov sa takto zaali zbiera peniaze. ud zachvtilo ialenstvo. Uverili tomu ininieri, lekri v ambulancich prehovrali pacientov, aby sa zapojili. Bohatnutie nebude ma konca. To predsa mus fungova! Samozrejme, masa poslednch astnkovneastnkov prila o svoje peniaze, m boli udia v pyramde vyie, tm viac zarobili. Mj spoluiak Fero bol na pici. Fero pochdzal z jednho z mla podnikavch rodov Slovkov, ktor sa nepomaarili, ani ich nevykynoili komunisti. Ani ich vykynoi nemohli, lebo Fero mal otca podnikavho komunistu. Fero bol posadnut podnikanm. Na o siahol, na tom zarobil. Ale on siahal iba na tie najlukratvnejie spsoby podnikania. Zaal aj s pestovanm indickho konope. Samozrejme, e nie v kvetini, ako neastnci, ktorm hroz 2 a 8 rokov basy. Fero vyal vinicu, zasial konope. Pochopil, e na hrozne sa bude ako bohatn. Ale Fero nepestoval konope pre vlastn potrebu. Pre neho bolo podnikanie marikou aj

piom. Do keftu neiel, pokia nemal ist aspo 80-pecentn zisk. Bol to koloto, ktor nemohol skoni inak ako kriminlom. Koncom divokch devdesiatych rokov Fera zabsli. Ale ani v base sa mu nevodilo zle. Bol privilegovanm vzom so vetkm komfortom. Za vzorn sprvanie mu vinu trestu odpustili. Potom Fero pokraoval v podnikan, ale chyti sa u nedal. Dnes si uva plody svojho podnikania kdesi pri mori pobl rovnka. V teplch krajinch si vyhrieva kre. Naa jese, zima ani jar mu nerobili dobre. Mono je aj Fero v Belize. Obas si kladiem otzku: Je Fero hrdina, lotor alebo obe? Najskr je z kadho nieo. Fero bol proste priekopnkom kapitalistickho myslenia. Poda ma ho nemali zabsnu. Zaslil by si hrd titul hrdina kapitalistickho myslenia. Za socializmu dvali hrd tituly hrdina socialistickej prce. Tak lovek musel ma svaly ako Schwarzeneger. Bol to spravidla bank alebo hutnk, ktor splnil ron pln u v auguste. Hrdina kapitalistickho myslenia je hrdina plne inho razenia. Mus ma svaly na mozgu. Fero sa u neukzal rok na dvoch stretvkach. Vemi chbal. Dfam, e na budcu Fero prde. Vdy s nm bola sranda. Naposledy odchdzal zo stretvky skr, mal obchodn rokovanie v Madride. Po polnoci sadol do Mercedesa a viac som ho nevidel. Dfam, e sa aj teraz aspo na chvu uke. To budeme vyvaova oi. Mono ho sce had SIS-ka, paraleln SIS-ka i Interpol, ale on sa urite vynjde. Fero m na mozgu poriadne svaly.

BTOVCE, ZBROJNKY - Vzhadom na strcajcu sa nrodnostn rmsku kultru v regine sa v btovskej Z organizovanm kultrno-vzdelvacieho tbora Lipovina snaili obnovi orientciu, identitu a spoznanie nrodnostnej kultry a histrie v regine. Formou kultrno-vzdelvacch aktivt viedli det k zitkovmu vzdelvaniu, rozvoju zujmov a talentu v oblasti kultry. portovo-turistick aktivity (vstup na Zlat vrch a Kalvriu v Banskej tiavnici) boli doplnkovm programom. Aj ke poasie bolo skr zimn a sychrav, Btovanov a Zbrojnanov to neodradi-

lo od naplnovanho harmonogramu aktivt, ktor spene naplnili. Na sklonku minulho roka v rekreanom zariaden Chata u Daniela v Repiti v tiavnickch vrchoch strvilo niekoko dn 23 det zo Z Btovce a Z Zbrojnky. Tbor s uskutonil vaka finannej podpore radu vldy SR - program nrodnostnch menn a v spoluprci so Zkladnou kolou v Btovciach a v Zbrojnkoch. Igor Gapar, koordintor projektu Roman Salinka, gestor projektu

VLADIMR HAGARA Hovor sa, e peniaze vldnu svetom. Ale kto vldne peniazom? Je to mal skupina skromnch bankrov, ktor vldnu zo zkulisia. Ovldaj nielen FED (Americk centrlna banka), ECB, ale aj nadttne organizcie OSN, Svetov banku, MMF. Manipuluj cenami zlata, striebra... Medzinrodn menov fond (MMF), ktorho sdlo je v USA, bol zaloen v roku 1944 a v zsade funguje ako akciov spolonos. V roku 2010 mal 187 lenskch ttov, ktorch hlasovacie prvo sa odvjalo od kapitlovho podielu jednotlivch lenskch ttov. lenskmi ttmi s najvm hlasovacm podielom do tohto asu boli USA s 15,85 percenta, Japonsko 6,84, Nemecko 5,88 , Franczsko 4,86, V. Britnia 4,86, na 4,42 percenta. V roku 2010 sa Nemecko dobrovone vzdalo na zasadnut G 20 v Junej Krei vplyvu v prospech ny a Indie. MMF poskytuje za uritch podmienok termnovan very ttom, ktor maj problm s hospodrstvom. Medzi podmienkami pre poskytnutie danho veru s pre iadajcu krajinu naprklad znenie ttnych vdavkov, dchodkov, liberizciu bank.... alou z podmienok je aj to, e dan tt neme ma svoju menu kryt zlatom. Mus prebehn privatizcia verejnch intit-

cii ako s vodrne, elektrrne, banky... MMF nsledne uruje, ktor firma si potom tieto statky zasli. Zd sa vm to absurdn, i nemon? Znmy je prklad Argentny z roku 2001. To ist sa deje od roku 2010 v Grcku. Na predaj s vodrne, ttne lotrie, rafinrie..... Moja rada pre kadho je jednoduch. Nikdy neverte politikom a mdim, ale polote si jednoduch otzku : Komu to vetko prospeje ? Kto na tom bohatne a kto chudobnie ? o sa tka Grcka, tak eurpske krajiny nezachrauj Grcko, ale svoje vlastn a predovetkm nemeck banky, ktor v danej krajine poskytovali absurdn very. Bval spolkov prezident Horst Kohler v mnohch vystpeniach kritizoval medzinrodn bankov systm, chor finann trhy. Vedel toho vea, ve bol ttnym tajomnkom pre financie, i dokonca v rokoch 2000-2004 riaditeom MMF. Ptame sa, preo to povedal, ke musel odstpi z postu prezidenta Nemecka. Ve sa aktvne podieal na vytvoren celosvetovho finannho trhu, na ktorom skvele zarobil a m toho dos. Potom mus by situcia naozaj zl. Je viac ako ist, e u dvesto rokov kolabuje v pravidelnch intervaloch hospodrstvo. Je to vetko pekne naprogramovan. Len niekoko ud sa dobre vyzn ako funguje globlny finann systm. Je tak komplikovan, e sa zd, e tomu nikto nerozumie. A pritom je to vcelku vemi jednoduch.

LEVICE (Anna Spevkov) V duchu hesla Tde bez sladkost sa v Z Andreja Kmea iaci prvho stupa poksili zvazi nad svojou chuou na sladk. V priebehu tda zubn hliadka kontrolovala zloenie pribalench desiat. Cieom tejto aktivity bolo obmedzi konzumciu sladkost v kole na minimum. Svoju pevn vu na sto percent ukzali iaci I. C a IV. C triedy, ktor si nepriniesli iadnu sladkos. Ako druh sa umiestnili kolci I. B, II. B, a III. B triedy, u ktorch sa nala jedna sladkos poas hliadkovania. Tret skonili iaci I. D, II. A, III. A a III. C triedy, kde sa objavilo po 4 sladkostiach za cel tde. Najslabiu vu odola sladkostiam mali deti I. A triedy, kde

v priebehu pozorovania zubn hliadka objavila a 13 sladkost. Pevn vu mali aj pedaggovia, ktor svoje sladkosti ponechali lea v stolku zborovne.

22. janura 2013

poRt * publicistikA

POHRONIE

centrum vonho asu v eliezovciach m novho achovho majstra

Ete pred Vianocami, 20. decembra, sa v budove Centra vonho asu eliezovce odohral achov turnaj jednotlivcov iakov zkladnch kl zo eliezoviec a okolia a iakov slovenskho gymnzia eliezovce. Turnaj zorganizovala riaditeka CV Kvetoslava Zhorsk. Jednotliv koly boli zastpen nasledovne (poet, men a ronk): Zkladn kola eliezovce traja iaci. Jn Michalk 6. r., Peter Regas 6. r., Patrik Virg 6. r., vetci navtevuj aj achov krok v CV eliezovce. Zkladn kola s VJM eliezovce tyria iaci. Dvid bel 8. r., Nikolas Levick 9. r., Gabriela Meliska 7. r. Zsuzsanna Mszros 9. r., navtevuj achov krok v Z VJM eliezovce a niektor hraj ach aj sane a to 5. ligu Nitrianskho kraja v miestnom achovom klube K TJ Slovan eliezovce. Gymnzium slovensk eliezovce dvaja hri. Juraj Klenko 1. r., Milan Laka-

poRtov tAlEnty si zMERAli sily

Tchto 18 iakov bolo rozdelench do troch eslennch skupn, priom sa dohliadalo na to, aby v kadej skupine boli zastpen iaci z kadej koly. Jednotlivci v skupinch si svoje poradov sla losovali. Hralo sa systmom v skupine kad s kadm s tempom 2 x 10 mint. Po odohran vetkch zpasov v tomto triediacom kole boli iaci nasadzovan do troch finlovch skupn. Do prvej skupiny, kde sa hralo o 1. a 6. miesto, sa dostal prv a druh. Do druhej skupiny, kde sa hralo o 7. a 12. miesto, sa dostal tret a tvrt. A do tretej skupiny, kde sa hralo o 13. a 18. miesto, sa dostali t iaci, ktor v triediacich kolch obsadili piate a ieste miesto. Pre umiestnenie v skupinch bol rozhodujci poet zskanch bodov. V prpade rovnosti bodov rozhodoval vzjomn zpas a ls. Vsledky v jednotlivch skupinch s uveden v priloench tabukch. Turnaj riadila rozhodcovsk dvojica Jn Machnk a rpd Nagy. Vazom turnaja a driteom titulu achov majster CV eliezovce sa stal so ziskom 4,5 bodov Igor Matuka zo Z Pohronsk Ruskov, druh skonil so ziskom 3,5 bodov Milan Lakato, Gymnzium eliezovce, tret skonil so ziskom 3 bodov Nikolas Levick, Z VJM eliezovce. Vazi zskali vecn ceny.

Vetci zastnen dostali diplom a drobn pozornos: pero, trik, sladkosti a oberstvenie. Atmosfru turnaja priblia aj fotografie, ktor s v prlohe. Za turnajov ceny a spomienkov predmety akujeme Mestskmu radu eliezovce, za oberstvenie Gabrielovi Valachovi z Pohronskho Ruskova. =LV=

Prv traja, zava druh Milan Lakato, vaz Igor Matuka a tret Nikolas Levick. Foto: Jn Machnk

tos 1. r., ktor je lenom achovho klubu OKA Pohronsk Ruskov a hr 5. ligu Nitrianskeho kraja v Obecnom achovom klube amatrov v Pohronskom Ruskove. Zkladn kola Tekovsk Luany tyria iaci. Erik Gulai 5. r., Milo Guzman 8. r., Eduard Sirmai 7. r., Alexander Szab 7. r., vetci navtevuj achov krok v Z Tekov-

sk Luany Zkladn kola Pohronsk Ruskov piati iaci. Roman elr 8. r., Patrik Halsz 8. r., Ladislav Ko 8. r., Igor Matuka 8. r., Michal Szlsi 8. r., navtevuj achov krok v Z Pohronsk Ruskov a niektor hraj ach aj sane, a to 5. ligu Nitrianskho kraja v achovom klube OKA Pohronsk Ruskov.

Za stolom v popred zava David bel a Igor Matuka. Foto: Jn Machnk

nevidiaci a slabozrak portovci bilancovali

za spechmi aj pretekri z levickho okresu

JANA MEDVEOV Vlani sa lenovia Scorpioni Nitra, portovho klubu nevidiacich a slabozrakch portovcov, zastovali mnohch turnajov, sa, hrali ligov zpasy. Zorganizovali mnostvo medzinrodnch stretnut, na ktor kadorone prichdzaj portovci nielen zo Slovenska

a iech, ale aj zo Slovinska. Na opltku aj oni vycestovali do zahraniia. V klube sa zaoberaj kolkami, showdownom (asistovan stoln tenis) a turistikou. V klube s organizovan aj portovci z Levickho okresu. Zver roka oslvili saou o Naj showdownistu a Naj kolkra. Sae boli napnav, do po-

Jana Medveov v popred prv sprava.

slednej chvle nebol jasn vaz. Po nronom sanom dni sa rozhodlo: Naj showdownistom sa stala udmila ikov, a Naj kolkrom sa stal Jozef tefk. Ich vkony boli aktulne najlepie, no aj ostatn portovci sa snaili a vsledky boli naozaj tesn. Zhodnotili celoron nmahu, silie sa ukzalo ako dobre vynaloen. Aj v budcnosti sa bud snai zlepova vkony. Ukzali, e aj udia so zrakovm postihnutm doku portova, by rovnocennmi partnermi zdravm portovcom. Veria, e im podporovatelia bud aj naalej pomha, za o im zo srdca akuj. Bez ich podpory by nemohli absolvova toko portovch sa.

Zastavenia na najpvabnejch miestach Pohronia

Hron medzi bralmi um tich almy, pozdravuje rodnch bratov, ktorch osud vzal mi... Znej mi v uiach slov piesne, ktor zloil kedysi v medzivojnovom obdob neznmy salezin v svtobeadickom kltore. Salezini don Bosca pokraovali v prci mnchov - benediktnov. Zameriavali sa na vchovu ml-

Hoviem si v Boom koi a je mi dobre

dee. eci udia etko vedia a Pn Boh etko vid, povedal Jano Straka z Kozroviec a obrtil do seba boxk otelku. Kaduk de do tela, daj si boxk Otela. Bu fit! dodal Jano. Jano je vek filozof a strane ho krie, e na Slovensku neij len Slovci. O o by tu bolo menej problmov, keby tu neili Rmovia, Maari, tvrd Jano. Mrne mu oponujem, e m je tu pestrejie, tm lepie. Ve pre Slovkov mu by najvm problmom Slovci. Tu psal rmsky cisr Marcus Aurlius svoje Hovory k sebe sammu, hovor Jano. Jano nie je len filozof, ale aj historik. Sedme v chotri Psiar v Majerovom ktiku pred hajlokmi a je nm ako v Boom koi. Ktik nesie meno po Michalovi Majerovi, bohatom gazdovi, ktor mal na iroko-aleko prv mlaku. Vo svojej zmonckej dielni zostrojil prv osobn automobil na zem Slovenska. Bolo to v roku 1920. Predbehol kodu, Volkswagen, Peugeot aj KIA. Volali ju Majerova drndika. Na aute si obas vyrazil povyrazi do Bratislavy. Raz s beadickm mlynrom Bendom rozbujaren voli na aute do kaviarne tefnka. Michalov syn Michal mal za manelku Nemku, o mu po vojne prinieslo vek problmy zo strany novo sa objavujcich partiznov tiacich po jeho majetku. Vade boli aj bud hajzlci. Aj na Psiaroch. Len vaka svedectvu niektorch Psiaranov (bol medzi nimi aj mj star otec), e nespolupracoval s Nemcami a nikomu neublil, preil bez ujmy. Majetky mu vak po roku 1948 skonfikovali. Mlynr Benda sce zsoboval mkou Povstanie, ale po Vaznom februri si ho komunisti predvolali, ostrihali mu vek fzy a skonfikovali mu mlyn, vinice aj pivnice. Psiarske vnne pivnice s jedinen v tom, e s vytesan do bielych vpennch tufov. Tie vznikli tak, e km Hron neprerezal hrebe tiavnickch vrchov, bolo nad dnenou Slovenskou brnou vek sladkovodn jazero. V jeho teplch zlivoch obrtench na jun stranu sa darilo ulitnkom, ktor tu ili vo vekch mnostvch. Ich odumieranm sa tu vytvorili vrstvy vpennch tufov (podobne vznikli v moriach koralov ostrovy). Teraz s z tch zlivov dolka, do ktorch slnieko opiera svoje le, vietor tam nezaveje. Jednm z takchto dolok je aj Majerov ktik. Dobre je tam. Ako v Boom koi. Pivnice s vyhben na husto veda seba a niekedy ved aj nad seba. Tak sa stalo, e ke

po fronte rumunsk vojaci prehadvali pivnice a jeden z nich poul v Srnkovej, predtm Sirmaiovej a ete predtm Srnkovej pivnici, e mu pod nohami duto dun, zaal skka, a sa prepadol mjmu starmu otcovi do pivnice. Naneastie spadol rovno na zakryt jamu, kde star otec schovval sud vna pred financami. Samozrejme, vojaci sud vyzdvihli a vno vypili. Tomu sa hovor smola.

V Krivne, vo svojej diere nad zbojnkovou Zlejkovou dierou, zahkal star vr. Ochlad sa. Treba mu veri. Star vr je lep ako star dr. Iko... *** Ete raz mi dopraj Pane, na Pohron pokochanie, zaspieva si, zadupka s i poda vle, poehnaj, oboha nae pole. ...zneje mi v uiach refrn piesne neznmeho salezina.

2/2013

Tdennk POHROnIE

v mestch a obciach okresu Levice

22. janura 2013

lauretmi udskho inu roka aj kalania

poslanci maj prv zasadnutie obecnho zastupitestva u za sebou

na obecnom rade bude kancelria prvho kontaktu

ELIKA SVORDOV KALN NAD HRONOM Prv zasadnutie Obecnho zastupitestva v roku 2013 sa konalo v utorok 15. janura, tradine o 16:30 hod. v Sobnej miestnosti na Obecnom rade. V rmci bodu programu Interpelcie poslancov a pripomienky obanov sa na zklade podnetu poslanca Rolanda Bogra rozhodlo, e vetok materil a rzne iadosti od obanov a organizci, ktor s adresovan a o ktorch rozhoduje Obecn zastupitestvo, sa prijmaj najneskr 3 dni pred konanm zasadnutia. Kee zasadnutie sa kon vdy v utorok, iadosti sa prijmaj najneskr do piatku doobeda. iadosti, ktor s doruen po tomto termne, sa presun na alie zasadnutie Obecnho zastupitestva. Samozrejme sa prihliada na prpady hodn osobitnho zretea. Poslanci alej vyslovili pozitvne ohlasy na autobusov prepravu det z Kalnice do M a Z v Kalnej. Nasledovala kontrola plnenia uznesen, kde sa zhodnotili lohy, ktor poslanci zadali Obecnmu radu. V bode rzne sa rieili podnety a iadosti obanov a organizci. stavebnho povolenia sa zane s vstavbou bytovch domov v Kalnici. o sa tka projektu obecnej plenice, pripravuje sa projekt pre stavebn povolenie. Vstavba by sa mala zaa zaiatkom leta. Starosta obozmoc pri vybavovan podnetov, iadost a pod. Bude sli ako centrlny kontaktn bod pre obanov obce. Cieom je rchlo a efektvne reagova na poiadavky obanov, zjednodui vybavovanie rznych iadost, uahi im orientciu v rmci radu. Otvorenie tejto kancelrie sa predbene plnuje na marec. Sasou janurovho riadneho zasadnutia Obecnho zastupitestva bolo aj schvlenie dvoch aktualizovanch veobecne zvznch nariaden (VZN): VZN . 32/2013 O poplatkoch za zneisovanie ovzduia na zem obce Kaln nad Hronom a VZN . 4/2013 O uren vky fin. prspevku na prevdzku a mzdy na diea v Materskej kole a iakov kolskch zariaden so sdlom na zem obce Kaln nad Hronom. Tieto VZN s zverejnen na webstrnke obce www.kalna.eu. (autorka je asistentka starostu)

Igor Gogora preber cenu z rk prezidenta Slovenskej humanitnej rady Ivana Skoru. Foto: (r)

pocta obianskemu zdrueniu MAGic tEAM

KALN NAD HRONOM (op) V kategrii: vznamn pomoc ivotnmu prostrediu sa stali lauretmi udskho inu roka 2012, ktorho 9. ronk pripravilo organizan trio v zloen regionlny tdennk POHRONIE, Slovensk humanitn rada a zemn spolok SK v Leviciach, lenovia Obianskeho zdruenia (OZ) MAGIC TEAM z Kalnej nad Hronom. Takmer tyri desiatky mladch ud z obce id prkladom nielen rovesnkom v pomoci ivotnmu prostrediu, ochrane fauny a flry, ale aj propagciou a obhajobou zdravho ivotnho tlu. OZ Magic Team m za sebou niekoko vznamnch brigd, ktor pomohli zveadi ivotn prostredie v obci, oivenie tradinho Behu oslobodenia Kalnej nad Hronom a opakovan vsadbu novej zelene. ivotnmu prostrediu v obci pomhaj systmovo, m zrove motivuj aj ostatnch obyvateov v raste zodpovednosti za prostredie, v ktorom ij, a pomhaj vedeniu obce v jej rozvoji. Cenu UDSK IN ROKA prevzal za OZ Magic Team zstupca prednostu Obecnho radu Igor Gogora spolu so zstupcom starostu Pavlom Kockom, inicitorom mylienky znovuotvorenia expozcie Domu bojovej slvy, z rk prezidenta Slovenskej humanitnej rady Ivana Skoru na slvnostnom oceovan lauretov udskho inu roka 11. decembra 2012 v Obradnej sieni Mestskho radu v Leviciach.

Starosta Ladislav hn informoval poslancov a vetkch prtomnch, e budova bvalho JUVA TEXTILU je u v majetku obce. alej pripomenul, e akonhle poasie dovol a po nadobudnut prvoplatnosti

nmil prtomnch aj o zmere vytvori na Obecnom rade Kancelriu prvho kontaktu, ktor bude sli ako podatea a zrove miesto, kde zamestnanec tejto kancelrie poskytne okamit informcie alebo po-

AjovA v RElAxAno-poRtovoM AREli

v ponuke je 75 druhov ajov

Prbeh aju sa zana pred viac ako 4 a pol tisc rokmi. Je

to prrodn osvieujci npoj a vzhadom k tomu, e nem

iadne kalrie, je to idelny npoj, po ktorom sa budete cti dobre a vyzera lepie. N novootvoren Tea Bar m v ponuke vye 75 druhov ajov, dovanch priamo z ajovch krajn ako na, Japonsko, India, Nepl. Ktor druh aju si vyberiete, je len na vs. Profesionlne zakolen personl vm rd pome vo vbere vhodnho druhu, i u to bude ierny, zelen, bylin-

n, voav, na chudnutie alebo u det obben ovocn aj. Podvanie aju v prslunej ajovej keramike vm sprjemn chvle posedenia i u s priatemi alebo rodinou. aj je mon si u ns zakpi aj v praktickch 50 g vreckch, do ktorch je erstvo balen a ven. Spolu s ajovou keramikou to me by skvel darek pre vaich blzkych. Teme sa na vs.

Kvietok pre Pavla Kocku od levickej viceprimtorky Bety Vrbelovej. Za ou nitriansky upan Milan Belica. Foto: (r)

16. ronk chrneho Hasiskho plesu sa konal v Kalnej nad Hronom

nov priame sla na obecn rad Zabvalo sa vye dvesto ud v kalnej nad Hronom
Oznamujeme obanom, e od 21.1. 2013 je na Obecnom rade v prevdzke nov telefnna streda. Hlavn slo na Obecn rad ostalo nezmenen: 036/6395109. Jednotlivm zamestnancom sa vak d dovola na ich priame sla: Starosta obce Sekretarit starostu obce Prednosta Oc Zstupca prednostu Poklada, evidencia obyvatestva Matrika, da z nehnutenost Personlne a mzdov oddelenie tovn a fakturan oddelenie Ing. Ladislav hn Ing. Elika Svordov Ing. Jn Fldy Ing. Igor Gogora p. Anna Liprov p. Alena Hallov p. Klra Pokorack Ing. Andrea Vajdov, p. Marta Horniakov 036/6350374 036/6395109 036/6350373 036/6350375 036/6350376 036/6350377 036/6350372 036/6350378 KALN NAD RONOM (Sylvia Poliakov) U 16. ronk Reprezentanho plesu hasiov sa konal v sobotu 19. janura. V kultrnospoloenskej sle v Kalnej nad Hronom ho slvnostne otvoril krajsk predseda a okresn velite Dobrovonej hasiskej ochrany Vojtech Beiaik. S radosou privtal starostu Kalnejnad Hronom Ladislava hna a okresnho riaditea Hasiskho a zchrannho zboru v Leviciach Branislava

tefanickho. O dobr nladu sa postarala hudobn skupina NICOL .Hasiskho plesu sa kadorone zastn okolo 220 host z celho Levickho okresu. Ako to na plesoch bva, po polnoci prila na rad bohat tombola. Silu do tanca a zbavy dodala chutn kapustnica. Zabvalo a tancovalo sa a do rna. Organiztorov te nielen hojn poet host, ale najm dobr nlada, ktorou oplvali vetci plesajci..

Na zem mesta maj by postaven nov bytov domy benho a vyieho tandardu. Rozhodlo sa tak mestsk zastupitestvo na svojom novembrovom rokovan. Vstavba bude realizovan z veru zo ttneho fondu rozvoja bvania, dotcie Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, priom mesto bude musie z vlastnch zdrojov zabezpei len 50 % nkladov na technick vybavenos, aj to len v prpade, e nklady na u presiahnu 3000 eur na byt, inak m by dotcia v plnej vke. MsZ v novembri rozhodlo, e v centre mesta sa postav 5 bytovch domov benho tandardu a za parkom na Letnej ulici 3 bytov domy nzkeho tandardu. Poda vyjadrenia primtora na novembrovom zasadnut zastupitestva samotn vstavbu nebude realizova mesto, ale firmy na zklade vberovho konania, ktor objekty odovzdaj mestu a ke bud hotov, o z pohadu mesta zniuje riziko.

Presne do roka a do da po pustoiacom poiari, 14. novembra sa zaala obnova objektu na vcvikovom stredisku Kynologickho klubu Hron vo Svodove. V prv de dostavby objektu, z ktorho zostali po poiari len mry, boli betnovan nov zklady rozrenej asti budovy. Poisova zlikvidovala kodov udalos v mimoriadne krtkom ase, poistn plnenie vo vke 52 tisc eur vyplatila mestu u zaiatkom tohto roka. Prprava rekontrukcie si vyiadala viac asu a sled udalost sa zrchlil a vtedy, ke zastupitestvo na jar rozhodlo, e na stavbu bude uvonen prv as vo vke 20 000 eur z poistnej sumy. Mesto dalo vypracova technick projekt a zrealizovalo vberov konanie. Dodvateom stavby sa stal Kristin Jamrika zo eliezoviec.

Hoci prce sa zaali relatvne neskoro, dleit je, e u prebiehaj. Do konca roka by sme mali toho stihn ete dos. V sasnosti s hotov zklady, mry, preklady, pripravuje sa krov. Do konca roka ho chceme namontova a osadi aj plechov stren krytinu. Chceli by sme stihn aj namontova okn a vybudova septik, samozrejme, vea zle od poasia, povedal predseda MKK Hron Branislav Alaka, poda ktorho z vylenench peaz boli doteraz erpan prostriedky na projekt a na prv spltku dodvateovi. Predseda klubu pritom poznamenal, e by radi privtali akkovek pomoc od verejnosti, i u vo forme peaz, materilu alebo brigdy. Do konca roka by mesto malo poskytn ete 10 tisc eur na pokraovanie stavebnch prc.

Projekt osadenia mikulskho parku hernmi a relaxanmi elementmi bol s Miestnou aknou skupinou Obianske zdruenie Dolnohronsk rozvojov partnerstvo zazmluvnen da 25. 10. 2012 a do zaiatku decembra bol aj zrealizovan. Predmetom projektu bola rekontrukcia parku vybavenie tohto verejnho priestoru lavikami, drevenmi hernmi prvkami a odpadkovmi komi, ktor boli umiestnen v centrlnej asti parku na vej

svislej istine. Laviky boli navrhnut a umiestnen tak, aby nvtevnci mali dobr vhad na cel park a zrove mali pred oami aj deti hrajce sa na vytvorenom detskom ihrisku. Osobitosou parku s dreven zvierat, ale dostupn je aj kyvadlov hojdaka. Rekontrukn prce v mikulskom parku prebiehali koncom novembra a zaiatkom decembra, vykonvali ich aktivan pracovnci mesta pod dozorom pracovnkov Ms.

LEVICE, AHY (Miroslav Kot) Okresn dopravn inpektort (ODI) OR PZ Levice eviduje od zaiatku roka es dopravnch nehd rovnako ako v minulom roku. Z nich pri dvoch nehodch dolo k nsledkom na zdrav zastnench osb. Pri nehodch boli tri osoby ahko zranen. Jedna nehoda bola zavinen pod vplyvom alkoholu. Hmotn koda bola na 15 500 . Dopravn nehoda zavinen pod vplyvom alkoholu sa stala na Troch krov, 6. janura o 15.30 hodine. Vodi osobnho motorovho vozidla zn. Toyota jazdil v ahch v smere od ttnej hranice s Maarskom do centra mesta. Pri znenej viditenosti, v dsledku hustho sneenia, neprispsobil rchlos jazdy poveternostnm podmienkam a inm okolnostiam, ktor mono predvda, dostal myk a narazil do obrubnka na avej strany v smere jazdy. Nsledne dolo k alej rotcii vozidla, prednou asou vybehol na trvnat povrch, kde narazil do stpa digitlneho meraa rchlosti, odkia bol vyhoden

nasp na vozovku. V myku pokraoval po vozovke a nsledne vybehol na trvnat povrch na avej strane, kde narazil prednou asou vozidla do krkov. Z nich bol vyhoden nasp na vozovku, kde zostal skren st. Pri dopravnej nehode nedolo k zraneniu osb. U vodia bola vykonan orientan dychov skka na alkohol, ktor mala pozitvny vsledok.

Viete, e...
... na plante Merkr sa pravdepodobne nachdza voda, zamrznut na dne krterov v polrnych oblastiach. Dokazuj to merania americkej sondy MESSENGER, ktor obieha tto najbliiu plantu pri Slnku. Sklon rotanej osi Merkra je takmer nulov a tak do krterov na ploch nedopad slnen svetlo. Teplota na dne krterov je 190 C, o umouje zachova vodu a in tece ltky v zamrznutom stave *** ... na povrchu Venue mu by ete dodnes aktvne vulkny. Poukazuj na to 6 rokov trvajce merania mnostva oxidu siriitho v atmosfre Venue sondou Venus Express. Moleku-

ly oxidu siriitho sa vo vrchnch vrstvch atmosfry vplyvom slnenho iarenia poas niekokch dn rozpadaj. Sonda vak namerala jeho niekokonsobn nrast, o by nasvedovalo tomu, e je dopan z aktvnych sopiek ***

... v shvezd Bka vo vzdialenosti 450 svetelnch rokov sa nachdza najmladia prve sa tvoriaca planetrna sstava. Prve sa tvoriaca mlad hviezda m iba 1/5 hmotnosti nho

Slnka, ale predpoklad sa, e si bude nabaova materil zo svojho okolia a dosiahne pribline vekos nho Slnka. Protoplanetrny disk, ktor ju obklopuje, postauje na vytvorenie minimlne 7 plant vekosti Jupitera. Vek tejto novovzniknutej planetrnej sstavy s oznaenm L1527 IRS je odhadovan na 300 000 rokov. alm vskumom tejto sstavy sa meme dozvedie viac o vzniku naej Slnenej sstavy *** ... kozmick stanica ISS me by 3. najjasnejm objektom na oblohe po Slnku a Mesiaci. Nezabudnite pozorova jej prelety v januri v skorch rannch a vo februri vo veernch hodinch. (RO)

POHRONIE

sAMospRvnE noviny

22. janura 2013

11

Od utorka do utorka: M IJE ObEC

. 2/2013 starosta Rybnka imrich krlik:

22. janur 2013

Mil spoluobania,
ivot sa v novom roku rozbehol u naplno. Tradine ho odtartovala vesel faiangov atmosfra, ktor symbolizuj plesy. Ten, ktor prvkrt pripravili nai portovci, sa vydaril, o om sved aj lnok. Plesajci pookriali, nabrali energiu na lohy, ktor ich a ns vetkch v tomto roku akaj. Pre najmench je to zpis do 1. ronka naej Z, ktor patr medzi najspenejie koly v celom regine. Verm, e voba rodiov pre ich ratolesti bude sprvna. V rybnckej Z u nali pdu pre rozvoj schopnost vek talenty z rznych oblast ivota a pribdaj stle alie. Vedenie koly aj obce sa u te na novch prvikov, ktor urite obohatia spen anabzu dejn naej Z. Prajem vm slnen zimn dni. Imrich Krlik, starosta

RozHoDuj spRvnE nAstAvEn pRioRity

Otvorenie vlaajieho Rybnckeho vinobrania.

(dokonenie z 1. strany) Na ulici Svt Anna z 12 parciel s u dva rodinn domy obvan. Rovnako z troch rodinnch domov na Zhradnej ulici, kde sa zaalo stava, je u jeden dom obvan. Pokia ilo o vlaajie investin akcie? o sa tka investinch akci, skromn investor vybudoval nov asfaltov komunikciu cez Prieloky a po Domec, o v budcnosti obci pome pri alom rozvoji lokality Prieloky. Historicky najvou investinou akciou je vybudovanie kompletnej kanalizcie v obci. Mem kontatova, e po

zdhavch a viackrt nespench verejnch obstarvaniach na vber dodvatea (na o sme nemali vplyv) konene bolo verejn obstarvanie spen a v tomto roku sa dodvate, spolonos Skanska, pust do vstavby. V roku 2012 sa nm podarilo zska grant z Nadcie SPP a.s. vo vke 61 tisc eur na rekontrukciu budovy Z (vmena okien, zateplenie budovy a zmena strechy z rovnej na valbov). S prcami sme zaali na jese a cel rekontrukciu dokonme do jna tohto roku. V areli futbalovho tadina sa zrekontruovali star atne. Rybnk sa stva v regine dominantnou obcou nielen

z hadiska rozvoja, ale aj asou obanov na podujatiach smerujcich k jej zveadeniu. m to je, e Rybnk je liahou talentov a e s tu udia skutone ochotn priloi ruku k spolonmu dielu? Podarilo sa nm prebudi u obanov zujem o dianie v obci a jej spolon rozvoj. Prejavilo sa to hlavne na mnostve stretnut, ktor sme organizovali s cieom diskutova o prprave rozvojovch programov a taktie pri organizovan spoloenskch, kultrnych a portovch podujat. Musm spomen hlavne tri akcie: Najskr celoslovensk finle detskho slvika, ktor sme usporiadali v jni 2012 pod zti-

tou Petra Dvorskho. V tomto ndhernom finle zskala cenu P. Dvorskho rybncka slvica, iaka Z Rybnk Ivanka rmekov. Prvho septembra.2012 sa konalo u tradin regionlne podujatie e vinobrania, do ktorho sa kadorone ochotne zapjaj hlavne nai vinohradnci. Nakoniec musm spomen celodenn akciu obce, na ktorej bol Rybnk ovenen titulom Najbezpenejia obec na Slovensku V Rybnku udia spolurozhoduj aj o vemi dleitej veci: budcej tvri centra dediny. Ako hodnotte zujem ud o tento neobvykl projekt a ich as na jeho uskutonen? Tak ako som u naznail, v roku 2012 pokraovala vemi dobr spoluprca s prof. architektom Michalom arafnom, uznvanm odbornkom na urbanizciu vidieka, na prprave budcej tvre dediny. Zujem zo strany obanov bol prkladn. T, ktorch sa to priamo dotkalo, prejavili svoje nzory v nvrhoch, ktor sa premietli do prslunej dokumentcie. o najdleitejie ak obec v nastupujcom roku? Rok 2013 - je to hlavne realizcia celoobecnej kanalizanej siete v obci, a dokonenie rekontrukcie Z. ivot uke, ak alie vzvy pred ns postav, aby rozvoj naej obce prebiehal o najdynamickejie.

Riaditestvo zkladnej koly s materskou kolou, kolsk 10, Rybnk

oznamuje rodiom det narodench v ase od 1. septembra 2006 do 31. augusta 2007, e

zpis DEt Do 1. RonkA

pre kolsk rok 2013/2014
sa uskuton:

vo tvrtok 7. februra 2013 od 13:30 hod. do 18:00 hod.,

v budove Z, kolsk 10, Rybnk, v uebni I. triedy na prvom poschod
iadame rodiov det, aby si na zpis priniesli rodn list dieaa, obiansky preukaz. Je potrebn, aby sa zpisu zastnili aj rodiia det, ktor z akchkovek prin iadaj pre svoje diea odklad povinnej kolskej dochdzky.

zmena webovej strnky zkladnej koly v Rybnku

V Rybnku sa rod nov plesov tradcia

portovci sa vborne zabvali

RYBNK (FV) - V piatok 18.janura si dali priaznivci portu a zbavy zraz v kultrnom dome. Miestne portov organizcie Obecn futbalov klub (OKF) a Stolnotenisov klub (STK) tu usporiadali prv spolon Ples portovcov. S npadom prili futbalisti a na spolon organizciu oslovili aj stolnch tenistov. O 20. hodine vodnm tanenm programom otvorila ples rodka Lenka Povaanov so svojou skupinou SFINXDANCEGROUP, po nej slovom otvoril ples modertor veera Stanislav Maar a vyzval predsedu OFK Rybnk Frantika Vyskoila na vodn loptov vkop a otvorenie plesu. Von zbava pokraovala a do skorch rannch hodn. V prestvkach ete svoje tanen umenie predv-

zsrybnik.edupage.org
Karol Mlad, riadite koly

V kolskom roku 2012/2013 m Z v Rybnku tto webov strnku:

zpadoslovensk energetika, a.s. ako poveren sprvca elektrickch siet na distribciu elelktrickej energie v slade so Zkonom . 251/2012 Z.z.11 ods.1,3 o energetike a o zmene niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vetkch vlastnkov, njomcov alebo sprvcov (alej len vlastnkov) nehnutenost, na ktorch sa nachdzaj nadzemn i podzemn elektrick vedenia v sprve ZSE, a.s. na odstrnenie a okliesnenie stromov a inch porastov, ktor ohrozuj bezpenos alebo spoahlivos prevdzky veden distribunej sstavy a to v rozsahu poda 43 Zkona . 251/2012 Z.z. v platnom znen.

vyzvA

dzala u zmienen tanen skupina SFINXDANCEGROUP. O polnoci sa rebovala bohat tombola, kde vaka tedrm sponzorom boli lkadlom naprklad automatick praka, 9tablet, mikrovlnka alebo rzne in, rovnako hodnotn, ceny, za ktor vemi akujeme. O tom, e sa zabvajcim vemi domov nechcelo, sved niekokonsobn predlovanie zverenej a hlasn skandovanie, aby hudob-

n skupina VVBAND pokraovala, o aj hudobnci vypouli a pridvali alie a alie tanen kol. Verme, e tento ples portovcov nebol prv a zrove posledn, ale bude z neho tradcia. Na zver nm dovote poakova organizanmu vboru plesu pp.Tranovej, Chlebovej, Havranovi, Smadiovi, Vyskoilovi, rovnako aj vetkm tedrm sponzorom a vetkm, ktor sa zastnili.

V prpade, e tto lehota uplynie mrne, ZSE, a.s. vykon odstrnenie a okliesnenie stromov a porastov v zmysle oprvnenia vyplvajceho z 11 Zkona . 251/2012 Z.z. v platnom znen. Vyuitie drevnej hmoty po oreze alebo jej likvidciaje v plnej kompetencii a zodpovednosti vlastnka nehnutenosti. O nevyhnutn vypnutie vedenia z bezpenostnch dvodov pre prpad vrubu a orezu porastov je nutn poiada v lehote min. 25 dn pred plnovanou realizciou prc na ZSE, a.s. - tel. . + 4219/0/ 366353639.

poadovan konen termn vykonania prc je 15. 3. 2013

Ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch jesenne spriezranie, na obzore sa zjavia jasn obrysy vrchov. Vtedy si pri pohade z bytu vkovho domu uvedomm geografick ohranienie domova, tejto asti Karpatskej kotliny. Zatia o z vchodnej a zpadnej strany je obzor ohranien chrbtami blzkej Ipeskej, respektve Pohronskej pahorkatiny, smerom na sever a juh sa roziruje k vzdialenm pohoriam. Oblk tiavnickch vrchov sa zana Kozmlovskmi vkami - zarovnanm Kakaheom (Kohtim vrchom), z ktorho tria dymiace mochovsk komny, Malou a Vekou Vpennou, Vlm vrchom, Pleovicou a Skalou s Festunkom. Spoza nich vykukuje Vek Trbe, najvy vrch Trbeskho pohoria a vpravo od neho Javorov vrch. Potom nasleduje prielom Hrona cez tiavnick vrchy - Slovensk brna, nad ktorou vzadu vystupuje masv Pohronskho Inovca zanajci iernym vrchom (a iernou dolinou - hnilm ktom, kde sa

rodia brky), pokraujci Krivou a dominujcim Malm a Vekm Inovcom. tiavnick vrchy alej pokrauj Hodruskou hornatinou - t zana Kusou horou nad Tlmami, pokrauje Koscovm vrchom, Bukovskm vrchom a Priesilom. alej pokrauje tromi strcami nad Pukancom - Agraom, atiarom a Vekm Veternkom, a potom nasleduje sedlo Lchtrisk a ariansky vrch nad Vysokou. A na zvere hrebea Hodruskej hornatiny je vidno picberg a Tand, za ktorm sa schovva Paradajs nad Banskou tiavnicou. Potom nasleduje znenina - sedlo Peciny, od ktorho sa dvha Sitnianska hornatina - najskr Petrov vrch, a potom vlastn majesttne Sitno. Od Sitna sa tiahne Sitnianske predhorie zakonen Tlstm vrchom nad emberovcami. Tu sa oblk treohornch vulknov tiavnickch vrchov kon. Na juhovchode vystupuje druhohorn vpencov kryha ikla, ktor dominuje nad Hronskou rovinou. Spoza neho vzadu za Ipe-

skou pahorkatinou a za Ipom, u v Maarsku, vystupuje masv Boroskch vrchov, ktormi pokrauje veniec vulkanickch pohor. Dominuje mu ovo. Veniec kopcov na obzore pokrauje Piliskmi vrchmi, s najvym vrchom Piliom, ktormi veniec vyhasnutch karpatskch vulknov kon (alebo zana). Medzi Boroskmi a Piliskmi vrchmi, za Burdou tiacou sa nad vtokom Ipa a Hrona do Dunaja, je skryt Vek dunajsk zkruta so staroslvnym (a stle aktulnym) Vyehradom. Tam Dunaj opa Mal uhorsk ninu a vylieva sa do Vekej uhorskej niny. Vdy, ke jesenn vetrisk vyzametaj oblohu a vzduch jesenne spriezranie, uvedomm si geografick ohranienie domova, tejto asti Karpatskej kotliny, ktor neme narui ttna, upn, etnick, konfesijn, i akkovek in hranica.

Foto (int)

Obec Farn
vyhlasuje vberov konanie na obsadenie funkcie riaditea Z s VJM Farn. Podrobnosti na www.farna.sk
1 riadite/ka zkladnej koly r. 1.-4. - nstup 1. 2., V, Obec Kukunov 19, Ing. Pchnik, tel. 036/779 91 76 1 lekr - prslunk ZVJS - nstup ihne, V, stav na vkon trestu odatia slobody, Prieinok 42/VD, eliezovce, Ing. Bodnrov 1 administrtor webovch strnok - ZPS nstup 1. 2., SO, SN Group s.r.o., Levice, p. Nzka, tel. 0911 434 340 1 armaturista - nstup 21. 1., vyu., ROEZ, s.r.o., Tyrova 2354/2, Levice, Mgr. Leck, martin.lecky@roez.sk 2 informtori - ZPS - nstup 1. 2., vyu., NOVOCHEMA, drustvo, Nixbrod 28, Levice, p. mov, sekretariat@novochema.sk 1 ininier projektant, kontruktr energetickch zariaden, rozvodov - nstup 22. 1., V, ANSALDO NUCLEARE S.P.A. - Slovakia, JE Mochovce, Kaln nad Hronom, p. Garofalo, cosimo.garofalo@ann.ansaldo.it 1 kadernk - nstup ihne, vyu., Margita tubov, Mjr. Gondu 511/21, emberovce, p. tubov, tel. 0903 158 307 1 krupier - ank - nstup ihne, SO, Wintime s.r.o., Ndran rad 9, Levice, p. rmek, vladimir.sramek74@gmail.com 1 kuchr - nstup 17. 2., vyu., tefan Pri PRI TRANS, Hokovce 222, miesto vkonu prce ahy, p. Pri, tel. 036/749 14 33 1 kuchr - pizzer - nstup 1. 2., vyu., U babiky s. r. o., Timravy 5, Levice, p. Maceik, tel. 0905 315 794 1 majster - technik - nstup 21. 2., SO, ENPAY TRANSFORMER COMPONENTS, s.r.o., Krkany 38, p. Siekelov, tel. 036/6310 094 5 obchodn zstupcovia - manari - nstup 10. 2., SO, T-Universe s.r.o., Komenskho 2, Levice, p. Harmady, tel. 0904 744 716 4 opatrovateky v zariaden pre seniorov nstup 1. 2., vyu., SENIOR GARDEN n.o., Kostoln ulica 81/51, Horn Se, Mgr. Haszics, tel. 0904 695 776 1 pomocn pracovn sila vo vrobe - nstup ihne, SOLIDE SLOVAKIA, s.r.o., Fukova 10, Hronovce, p. Kalitov, tel. 0905 985 774 1 pracovnk na vdaj jedl - nstup 1. 2.,

(16)

SO, SENIOR HOUSE n.o., SNP 24, Levice, Mgr. Solansk, tel. 0917 969 354 1 pracovnk v pohrebnej a kremanej slube - nstup 1. 2., vyu., Funeko - Enviro, s.r.o., SNP 54A/5734, Levice, p. Porubsk, tel. 0904 401 426 1 pracovnk v provni - nstup 1. 2., vyu., SENIOR HOUSE n.o., SNP 24, Levice, Mgr. Solansk, tel. 0917 969 354 1 predava - pokladnk - nstup 21. 1., vyu., CBA Slovakia, s.r.o., Pereck 2, Levice, p. Havlkov, tel. 036/6312 599 3 recepn - nstup 1. 2., SO, DASTAN s.r.o., tefnika 69, Levice, p. Hulvejov, tel. 036/6317 137 2 stolri - nstup 1. 2., SO, IGOLAN, a.s., Ruov 29, Doln Pial, p. Polakoviov, tel. 036/630 4114 4 upratovai vrobnch priestorov - nstup ihne, zkl. vzdel., ROEZ, s.r.o., Tyrova 2, Levice, Ing. Daubnerov, tel. 0917 984 793 1 uite v M - nstup 15. 2., SO, Obec Horn Semerovce 100, Mgr. Psztor, 036/74 91 062 1 vedca predajne potravn - nstup ihne, SO, CBA Slovakia, s.r.o., Mieru 116/5, Kaln nad Hronom, Bc. Babinsk, tel. 0910 961 565 1 vedci strojrskej vroby - nstup 1. 2., V, Andritz Kufferath s.r.o. Ku Bratke 5, Levice, p. Ivaniov, tel. 036/6314 596 2 zdravotn sestry - nstup 1. 2., SO, CS SALVUS s.r.o., 29. augusta 2, Levice, Mgr. Csendesov, tel. 0915 738 342 1 zstupca vedceho predajne potravn nstup ihne, SO, CBA Slovakia, s.r.o., Mieru 116/5, Kaln nad Hronom, Bc. Babinsk, tel. 0910 961 565 3 anci - barmani - nstup 1. 2., vyu., Ladislav Mack, Ia 40, p. Mack, tel. 0904 233 332 2 anci, servrky - nstup ihne, SO, DASTAN s.r.o., tefnika 69, Levice, p. Hulvejov, info@dastan.sk 1 ank, servrka - nstup 1. 2., vyu., tefan Pri PRI TRANS, Hokovce 222, miesto vkonu prce ahy, p. Pri, tel. 036/749 14 33

1 ank - anka - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 kuchr - kuchrka - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 traktorista - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP B,C 2 msiari - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 vedci v oddelen msa Raksko, NJ - aktvne, S, prax min. 1 rok 1 intalatr (voda, krenie) - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok, VP B, 1 pomocn sila v kuchyni Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok

1 kuchr - kuchrka - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 1 vedci zmeny v sushi bare - Nemecko, NJ - aktvne, S, prax min. 1 rok 1 lekr - lekrka cievneho tmu - esk republika, AJ komunikatvne, V, prax min. 3 roky 1 lekr - lekrka (veobecn lekrstvo) - esk republika, AJ - komunikatvne, V, prax min. 1 rok 4 zvrai CO2 - esk republika, SOU, prax min. 1 rok 1 sstrunk na konvennom sstruhu - Holandsko, AJ, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky 1 technolg zvrania - Holandsko, AJ, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky

1 zvrac ininier v oblasti stavby vysokotlakovho potrubia - Holandsko, AJ, NJ - aktvne, V, prax min. 3 roky 35 animtori portovch aktivt - panielsko, AJ, NJ aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 animtori aktivt pre deti - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 25 animtori pre mlde a dospelch - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 15 hudobnci - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok

Bliie informcie: EURES 036/2440 303

PEDIKRA GITA
zkaznkom sluby

ponka

zdravotnckej pedikry

Na zklade telefonickej objednvky v prpade imobilnch klientov prdeme aj domov. Sluby poskytujeme aj chorm na diabetes a ako zdravotne postihnutm. Pon 6 (bval Dom sluieb), Levice Tel. . 036/622 75 10, 0907 487 770

(99)

14

22. janura 2013

sAMospRvnE noviny

POHRONIE

zariadenie pre seniorov Domov dchodcov santovka vlani oslvilo 60 rokov

Zariadenie zko spolupracovalo s Miestnym nrodnm vborom, miestnymi kolami, Jednotnm ronckym drustvom a ttnym majetkom, ale i s inmi podnikmi a zariadeniami okresu Levice, ktor pripravovali rzne kultrne programy. Kronika zariadenia poskytuje o rozmanitosti ivota dostatok informci. ivot obyvateov spestrovali iaci kl, hudobn skupiny, najastejie z Tlma a rzne kultrne programy. Zamestnanci sa zastovali odbornch kolen, branno-portovch sa a obasnch vletov. Zariadenie bolo zapojen do pravidelnch rezortnch sa, kde zskavalo popredn kolektvne a individulne ocenenia. Najplodnejm bolo obdobie 70.- 80. rokov minulho storoia. Vetko smerovalo k tomu, aby sa zlepovali ivotn podmienky jeho obyvateom v jeseni ivota. Rozvjala sa vstavba a modernizcia objektov. Od roku 1954 bolo v domove vytvorench 42 lok. V jli 1957 pracovnci Okresnho stavebnho podniku ahy v hodnote 95 000 Ks vybudovali oplotenie. V ro-

bohat histria, zaujmav prtomnos, inpiratvna budcnos (2. as)

enskch sa a aktivitami v miestnej zhradke, pestovanm kvetn a poda svojich monost aj pravou okolia trvia svoj ivot aktvne a na prospech vetkch. Nevyhbaj sa ani duchovnmu cirkevnmu ivotu. Vysok odborn rove personlu je zrukou riadnej starostlivosti o nich. Zariadenie pre seniorov Domov dchodcov Santovka zamestnva 42 pracovnkov a patr k najvm zamestnvateom v irokom okol. Organizane sa len na seky, ktorch vedcimi s: zdravotncky - Anna Cestick, hospodrsky - Matilda Patakyov, socilny - Jana Baov, prevdzkov - Tnde Szdyov, stravovac - udmila Beadikov. Riaditekou je od janura 2010 Mgr. Jana Chrobkov. Vedenm zariadenia poas jeho trvania boli poveren: 1. Jn Baka 1952-1966, 2. Matej Trnk 1966-1970, 3. Ervin Meszro 1971-1995

Aj zrekontruovan zariadenie pre seniorov patr pvodne k historickm vzcnostiam obce.

Foto: (op)

ku 1968 pribudla hospodrska a v roku 1982 administratvna budova. Od roku 1991 sa poet lok zvil na 58. V zariaden a do roku 1998 spene fungovalo pomocn hospodrstvo. Vykurovanie objektu pevnm palivom nahradila od tohto roku plynofikcia kotolne. Vybudovan bola istika od-

padovch vd. Postupne sa modernizovalo zariadenie kuchyne, provne a vykonali sa in drobn pravy, ktor obmedzili namhav fyzick prcu personlu. V roku 2002 preiel Domov dchodcov pod obec Santovka. Zariadenie u prsnym normm nevyhovovalo. A tak v rokoch 2010 2011, bez preru-

enia prevdzky, prelo rozsiahlou rekontrukciou a modernizciou. V tchto rokoch zamestnanci obecnho radu vykonali rozsiahlu a nron drbu priahlho parku. Objekt m rozlohu 3,7 ha. V sasnosti je v zariaden ubytovanch 88 obyvateov. spene sa zapjaj do spolo-

(24 rokov), 4. Eva Zorvanov 1995-1995, 5. Ema Poliakov 1995-1996, 6. Mikul Demo 1996-1998, 7. Jozef Vida 1999-1/2010, 8. Jana Chrobkov 1/2010Zo zamestnancov tu najviac rokov odpracovali: Anna Cestick 36 rokov, Albeta Sumerkov 32 rokov (dnes na dchodku), Marta Krianov 30 rokov, Mria rankov 26 rokov. Poas svojej existencie zariadenie poskytlo starostlivos viac ako 998 obyvateom. Najstarm bol Florin Msiar z Rybnka, ktor sa doil 101 rokov. V zariaden najdlhie ije Alexander Princz a to od roku 1988. V sasnosti najstarmi obyvatemi s 95-ron Pavel Kopanica a Gizela Winterov. Na zver tohto lnku, ktor je venovan vetkm bvalm a sasnm zamestnancom, obyvateom domova a itateom Pohronia pripomeniem slov z kroniky domova: Jedna z najlepch a najistejch radost na svete je zaslil oddych po dlhoronej prci. (autor je kronikr obce)

Nov Tekov
oz tekovan podporuje zujem ud vedie nieo nov

seniori sa uia pracova s potaom

JANA LELOVSK Aj star udia chc ovlda pota, preto pre nich v Obianskom zdruen (OZ) Tekovan zorganizovali kurz prce s potaom. Prihlsilo sa dev zujemcov. Prv stretnutie mali v kultrnom dome v Novom Tekove 11. janura. Poas neho sa zoznmili s tm, o je vo vntri potaa a dostali prv zkladn informcie. Druh stretnutie bolo v piatok 18. janura u v odbornej potaovej uebni 1. zkladnej koly v Leviciach. Kurz bude trva 7 tdov, poas ktorch sa absolventi nauia pracova na potai aj

surfova po internete. Na zver zskaj certifikt o absolvovan kurzu. Ten je bezplatn a ved ho lenovia OZ Tekovan Ing. Peter Dioszegi s manelkou Mgr. Jaroslavou Dioszegiovou. Te ns, e aj udia v dchodkovom veku nechc zaostva v tejto oblasti za mladmi.

obe nae obianske zdruenia: TEKOVAN aj HRONEKO odtartovali nastupujci rok zaujmavmi aktivitami. Som rada, e udia reaguj na ich dobr npady, ktor nm vetkm mu zlepi a sprjemni ivot v naej obci. Preto vs vetkch pozvam na odborn prednku OZ HRONEKO v piatok 25. janura spojen s vyhodnotenm sae v ekoaktivitch, ale tem sa aj na vau aktvnu as na prpravch a priebehu 2. ronka RETROVSTAVY, ktor na 2. a 3. feburra pripravuje OZ TEKOVAN. Prajem prjemn zimn dni. Silvia Hrukov, starostka

Mil Novotekovania,

Vs v rmci realizcie projektu s nzvom

Obianske zdruenie Hroneko

op aj pletenie kokov

koikri sa predstavia na Retrovstave

JANA LELOVSK Po minuloronom vodnom kurze pletenia kokov bolo cez vkend 19. a 20. janura alie pokraovanie kurzu pre mierne pokroilch koikrov. Zastnilo sa na om p zujemcov z minuloronho kurzu, ktor sa pleteniu venovali a maj u sksenosti. Jn ucha z aky, ktor kurz viedol, hodnotil ich prcu vemi pochvalne a na zver

pozva da 25. janura, v piatok. na odborn prednku zameran na problematiku odpadov, separovania odpadov a kompostovania v obci Nov Tekov:

AncA pRE tEkov pRili sME, viDEli sME, zlEpili sME

AnAlzA oDpADovHo HospoDRstvA obcE nov tEkov DiskusiA k nAvRHovAnM RiEEniAM
Odbornm garantom je Dominika Krlikov

sa vetci dohodli, e o rok bude kurz pokraova, pretoe koikrstvo m mnoho technk, rznych monost pletenia vzorov a tvarov. Zrunosti, ktor astnci kurzu nadobudli, bud verejne prezentova na Retrovstave spojenej s ukkou udovch remesiel 2. a 3. februra, ktor pripravuje OZ Tekovan v kultrnom dome. (autorka je predsednka OZ Tekovan)

Prednka zana o 17:00 hod. v Kultrnom dome v novom Tekove. Oberstvenie pre astnkov je zabezpeen.

sasou veera bude aj slvnostn vyhlsenie vsledkov sae zapojme nae domcnosti do separovania a odovzdanie vecnch cien !!!
Teme sa na stretnutie s Vami.

Predm 3-izbov byt (82 m2) na ul. M. R. tefnika 57 v Leviciach, 5. poschodie. Byt je upraven - plastov okn, murovan jadro, vstavan skrine, plvajce podlahy. Byt sa predva spolu s garou (21 m2), ktor je vzdialen 100 m. Cena za byt a gar je 65.000 .

Ivana Krasku 3, 934 01 Levice

tel.: 0905 296 353, www.agbreal.sk e-mail.: kancelaria@agbreal.sk

Z NAEJ PONUKY VYBERME:

1-OV, Pri Tehelni 26.000 1-OV, Zd. Nejedlho 27.000 2-garznka OV, kompl. rek. 30.000 2-OV, trova, komp. rek. 32.000 3-OV, M.R. tefnika dohoda 3-OV, Komenskho ul. dohoda 3-OV, Textiln 41.500 3-OV, Skencka dohoda 2-izb.+garznka, Pereck 58.500 RD Levice, 29. augusta 105.000 RD Nov Tekov dohoda 1-OV, ahy 18.900 Vinin dom Krny vrch 9.000 Prenjom 2-izbovho bytu Levice Prenjom obch. priestorov v centre Levc

Tel. 0904 180 402

(32)

Kpim staroitnosti star pohadnice, vyznamenania, vreckov hodiny, strieborn predmety, bodky, able, lustre, porceln v Leviciach. Tel. 036/62 235 96 0903 439 094 (18) SLUBY

PROPOLISOV TINKTRA

Extrmne lieiv produkty z istej prrody.

PROPOLISOV MAS

www.liecivypropolis.sk Tel. 0905 712 913

BYTY

(22)

Kompletn sahovanie bytov, mont nbytku, vypratvacie sluby. Tel. 0908 136 517 (20)
Predm tatransk profil
brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

Tel. 0905 450 267 0911 811 880

(23)

Tel. 0905 983 602 0903 405 588

Glazrovanie van.
(21)

Predm vek 1-izbov byt v LV na Vinohradoch, bezbarirov. Tel. 0905 881 704 (883) Predm v Leviciach 1-izbov byt v OV, 5. poschodie, 36 m2, cena 22.000 . Tel. 0907 560 493 (10) Predm 1-izbov byt v OV v Leviciach s plastovmi oknami. Ihne von. Tel. 0915 410 766 (12) Predm vek 3-izbov byt v OV, 84 m2, v pvodnom stave s novmi plastovmi oknami v Leviciach. Tel. 0910 198 276 (876)

Opatrovatesk starostlivos a klasick mas aj u vs doma. 1 hodina - cena od 5 . Dlh 45, Hronovce Tel. 0917 986 013

Predm 2-izbov byt v pvodnom stave na Mochovskej ulici v Leviciach, 3. poschodie, 65 m2, lgia, Predme 1-izbov byt v OV, pivnica. Cena dohodou. Tel. 0903 na ul. Zd. Nejedlho 705 157 (38) - plastov okn, murovan jadro, Predm, alebo dm do prenjmu 3parkety izbov zariaden byt na ulici - 2. posch. v zateplenom bytovom dome Kyjevsk v Leviciach. Cena doVYHOTOVUJEME KPNE, - nzke nklady na bvanie hodou, za prenjom 350 /mesiac. DAROVACIE A NJOMN ZMLUVY. - cena: 27.000 RK nevola. Tel. 0911 199 135 (926) Sprostredkovanie predaja, kpy a prenjmu nehnutenost. Predm pekn 3-izbov vek byt Realizcia stavieb na k. v OV po kompletnej rekontrukcii. (37) Tel. 0911 211 755 (13) Predm priestrann 4 izbov byt Dm do prenjmu 4-izbov byt v POZEMKY Kalnej nad Hronom. Cena aj s na ulici anov v Leviciach. Byt je Predm 7 rov stavebn pozemok riami 370 /mesiac. Viac po kompletnej rekontrukcii, mimo so starm RD v Leviciach, vetky informci na tel. . 0948 455 210 plastovch okien. Vmera bytu 96 IS. Tel. 0910 940 535 (875) (34) m2. Celkov cena 59.900 RZNE mon dohoda. Tel. 0911 401 924 NEHNUTENOSTI (27) Predm rodinn dom v Leviciach Vykupujem strieborn PRENJOM na ul. 29.augusta so 7 pozemkom. predmety, aj zlomkov a Tel. 0905 296 353 (15) Dm do prenjmu v centre Levc star pohadnice. garsnku. Tel. 0915 297 319 (914) Predm vinin dom s pozemkom na Krnom Vrchu. Tel. 0918 907 Tel. 0903 43 90 94 Dm do prenjmu nezariaden 1984 (17) (19) izbov byt na Saratovskej ulici v Leviciach. Tel. 0915 297 391 Predm vinin dom v Leviciach, as Star Levice. Pozemok vhod(915) Predm vie n aj na vstavbu RD. Vmera po Dm do prenjmu zariaden 2mnostvo jabk, zemku 1544 m2. Bliie informcie izbov byt v Leviciach. Tel 0905 sorta Jonathan, na tel. 0911 401 924 (25) 296 353 (16) Golden, Delcius. Predm pekn vinin domek pri Prenajmem v Leviciach 2-izbov Chemicky Leviciach. Celkov vmera pobyt. Tel. 0915 297 319 (916) nestriekan, cena 30-40 zemku je 6,24 . Kontakt: 0911 Dm do dlhodobho prenjmu 3430 707 (26) centov za kilogram. izbov byt, iastone zariaden v Leviciach na Vinohradoch. Tel. Ponkam na predaj RD v obci Vola veer 045/685 336 Krkany. Pozostva z 2 ast. (35) 0903 564 129, 0902 48 10 87 (1) V dome krb, zaveden obecn Lacn a eln ubytovanie 4 doZOZNMENIE voda (ale aj studa), plyn, elektrika chdzajcich pracovnkov v 3220/380. Celkov vmera po- Hadm osamel obyajn enu izbovom zariadenom byte v irom zemku 12 . Cena 35.000 Tel. centre Levc. Tel. 0908 133 913 do 60 rokov, na krse a veku ne0911 430 707 (28) (2) zle, aj bacuku, ktor ma vezme Dm do prenjmu 3-izbov kom- Predm rodinn dom v embek sebe bva. Som 50 ron slorovciach. Kolaudcia z roku 1991, pletne preroben byt v Leviciach. bodn slun Rm. Som v domove itkov plocha 200 m2, celkov Cena dohodou. Tel. 0903 228 959 dchodcov. Vola len vne 0907 plocha pozemku 600 m2. Monos (3) 696 511 (4) vmeny za byt + doplatok poda V Leviciach Na lkach (blzko dohody. Tel. 0911 430 707 (29) centra) dm do prenjmu 3-izbov byt s balknom. Tel. 0904 750 936 Predm rodinn dom Levice - as ankov. Kolaudcia RD z roku (7) 1998, super stav. Celkov vmera pozemku 1400 m2. Celkov cena Dm do prenjmu obchodn 75.000 . Tel. 0911 401 924 (30) priestory s vkladom na 2 Predm rodinn dom v obci Tur. ul. . Armdy, plocha 95 m . Pozostva z dvoch domov so Tel. 0918 907 984 samostatnm vstupom. Dom je po (14) iastonej rekontrukcii. Celkov vmera pozemku 28 . Cena Dm do prenjmu v centre nehnutenosti 32.000 . Kontakt: 0911 401 924 (31) Levc na peej zne obchod-

n priestor 37 m2, oproti Mlynu na Mlynskej 2.

*INZERCIA*

(6)

Tel. 0903 912 376

(33)

POAKOVANIE
Da 16. janura 2013 sme odprevadili na poslednej ceste vo veku 46 rokov nau drah

Mil nai predplatitelia,

po hadan vetkch monost, ako na vs neprena dopad poriadne zdraench sluieb Slovenskej poty v posielan periodickch zsielok, o pre ns znamen zvenie ceny za poslanie jednch novn z 0,33 na 0,50 , sa sname udra ron predplatn na mierne zvenej rovni z 20,70 na sasnch 25 . Pre vs, mil predplatitelia, to znamen len hradu potovnho. Noviny samotn s naim darom pre vs tie neplatte. V najblich slach vetci doteraj predplatitelia bud ma v novinch ek na hradu predplatnho na rok 2013. Na vae otzky vm radi odpovieme na tel. sle 036/631 23 92. Verme, e nm zachovte priaze aj v tomto roku. Redakcia

ubicu Kovov z Levc.

akujeme vetkm, ktor sa s ou prili rozli. SMTIACA RODINA Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (6) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148

(36)

PREDPLATN POHRONIA Celoron predplatn 25,00 Polron predplatn 12,50 tvrron predplatn 6,25

KERBEROS

16

22. janura 2013

inzERciA

POHRONIE

Prjemn prostredie vhodn na firemn rozhovory, firemn prezentcie, rodinn oslavy Skvel vber npojov a pochutn za vborn ceny Pohoda pre vetky vekov kategrie

KA

exkluzvna kaviare

MArl, ia

RI

vEDci stRojRskEj vRoby

nzov a adresa zamestnvatea: Miesto vkonu prce:
L. Mack, majite kaviarne MARL

nzov profesie:

Andritz Kufferath, s. r. o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice toton s adresou zamestnvatea 1. 2. 2013 na dobu neurit jednozmenn od 7.00 do 15.30 hod. Samostatn zabezpeovanie alebo vykonvanie odbornch prevdzkovch prc, operatvne riadenie vroby, riadenie skupiny pracovnkov, spracovanie evidencie a vkazov, sledovanie a kontrola dodriavania predpisov dohodou Druh stupe vyskokokoskho tdia - ininierske strojrstvo 3 roky WORD, EXCEL, INTERNET, SAP - vhodou nemeck jazyk vysok odborn znalosti v oblastiach zvrania a obrbacch strojov, prca s umi, organizan schopnosti, zodpovednos, samostatnos v rieen problmov erika.ivanicova@andritz.com

Dtum nstupu: Pracovn pomer: Pracovn doba: Strun popis pracovnej innosti:

Mzda: Kvalifikan poiadavky: tudijn odbor: Poadovan prax: Znalos PC: Poadovan znalos jazyka: Poadovan stupe znalosti: Ostatn potrebn znalosti:

kaviare MArl:
(13)

Osobnostn predpoklady: Kontakt:

Kol s dominantou J. B. Tita

ak sa chce cti prjemne, urite pr!

We accept the challenge!Prijmame vzvu!

(4) (1)

Mte problmy?
Spolone njdime cestu k ich rieeniu.

MV-Plast, s.r.o., Kozrovce

Jedinen stavebn hbka 92 mm

VROBA, MONT A KOMPLETN SERVIS PLASTOVCH DVER A OKIEN SALAMANDER

tel. . 036/634 00 20, 634 00 21, Fax: 036/634 00 22, mobil: 0903 437 288, e-mail: mvplast@mvplast.sk, www.mvplast.sk

NoV PRoFIl

AlExis
I ing, anjelsk mapa, cignske karty...

Dohodnite si termn u

na t. . : 0903 926 247.

celopresklen interirov systmy - GeZe hlinkov dvere hlinkov Zbradlia stren okn roto monos nkupu na spltky Quatro sklenen Zsteny GraFosklo
(10)

PLASTOV OKn A DVERE

Dem-ter
vrtane doplnkov a tieniacej techniky

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)

Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (3)
hprk.sk

zn. sAlAMAnDER a DEcEuninck

Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk

Potrebujetegrafickyspracova...

(2)

...inzert, letk, knihu?

0907933483roloend@gmail.com