fitpark pre seniorov - 2.

strana
... dobr meno pre dobr priadzu ...

FIRMA REGINU
SVETOV LDER V OBLASTI FILTRCIE VZDUCHU

o p

Nosite Ceny primtora Levc za dlhodob skvalitovanie podnikateskho prostredia a zvyovanie zamestnanosti v meste.

Ronk LXVIII

slo 10

19. marca 2013

cena 0,46

Vaz sae firiem okresu Levice na zklade hodnotenia odbornej poroty aj na zklade hlasovania verejnosti.

Naim spechom je Vaa spokojnos

OKN DVERE REPLIKY HISTORICKCH STOLRSKYCH VROBKOV PROTIPOIARNE UZVERY GAROV BRNY SCHODY NBYTOK

fini zimy atakoval najm motoristov

Cestri a hasii boli v strehu

ac 2 Vi str. na
(12)

kontakt: tel.: 0907 647 381 0905 334 892 e-mail: rohau@rohau.sk www.rohau.sk

oakvaj aj prezidenta sr ivana Gaparovia

levick poovncke dni sa zanaj

ac 3 Vi str. na

Po dlhej zime sa u aj zver te na jar.

Foto: archv Duana Krajniaka

LEVICE (tefan Rchela) Od utorka 19. marca do nedele 24. marca sa v Centre kultry Junior v Leviciach uskuton u 18. ronk Levickch poovnckych dn. POHRONIE v tejto svislosti oslovilo predsedu organizanho vboru Duana Krajniaka z Lesov Slovenskej republiky, .p. odtepn zvod Levice. Bud vetky tradin podujatia, na ktor si verejnos u zvykla? Prdu aj zahranin hostia, pripadne vldni predstavitelia? Aj tento rok sme pouili osveden model Levickch poovnckych dn. (pokraovanie na 3. strane)

Poas minulotdovej kalamity hasii pomhali motoristom.

LEVICE (Oga Prekopov) Zima sa na juhozpadnom Slovensku lila kalamitnm spsobom. Naastie okres Levice na rozdiel od Komranskho a Novozmockho utrpel

menej traumy v dsledku prudkho severnho vetra, sneenia, vytvrania zvejov a po oteplen aj poadovice. Motoristi si vak na cestch uili svoje. (pokraovanie na 2. strane)

Tdennk pohronie v mestch a obciach okresu Levice Kaln nad Hronom, eliezovce, Rybnk, Santovka, Ia, Nov Tekov, Horn Pial.

Skromn gymnzium T.Smaragd

25. marca 2013 o 8. hod. v priestoroch koly.
Prijmacie skky na klasick 4-ron Skromn gymnzium sa bud kona Prijmacie skky na 5-ron Skromn bilingvlne gymnzium sa bud kona

exkluzvne pre pohronie o vobe novho ppea frantika

habeMus papaM 2013!

MILO KANI
ac 7 Vi str. na

www.tsmaragd.sk

13. a 16. mja 2013.

(22)
(31)

vymete svoju Cslink kartu na skylink vas!

Porovnanie sluieb Slovensk a esk programy Platen programy (filmy, dokumenty, port, detsk programy) Programy v HD kvalite Certifikcia karty v IRDETO prijmaoch Stabilita s dekdovanm programov hrada servisnho poplatku na predajni Akciov HD komplety

SkyLINk

CSLINk

Ul. Sv. Michala 4 (hotel Atom) Levice

po - pia: 8.30 - 17.00 So: 8.30 - 12.00
KonTAKT:

V poslednch tdoch bola verejnos svedkom sprv prestench pekulciami, kto bude novm ppeom. Men, fotky, ivotopisy, pekulcie a kalkulcie. Odbornci masvne ponkali nzory na zklade rznych kritri, neraz iracionlnych. Tie vak vinou vbec neuria, kto bude novm ppeom. Dvod je vemi prozaick. Ppe sa vyber na zklade viery a rozumu. Nie je to achov partia. Nie je to o moci. Ppe nie je pozcia, o ktor sa udia usiluj ako pri prezidentovi, pretoe by ppeom nie je ako priemern prca. To vlastne ani nie je prca, ale poslanie: lovek sa pre u nerozhoduje, je pre u povolan. Nie je to ani ahk pozcia. Svet pozorne sleduje a analyzuje kad gesto, kad krok, ktor ppe urob, kad slovo, ktor povie. Kad posudzuje ppea z jeho alebo jej vlastnej perspektvy. Sttie v rybrskych rievikch je vemi nron. Vnym nebezpeenstvom pre spolonos kadho z ns je, ak proces konklve vnmame z isto se(37)

Prv pozdrav novho ppea veriacim.

kulrnej perspektvy. Hlasovanie v Sixtnskej kaplnke nie je podobn vobm v politike. Nie s tam iadne kampane v obvyklom zmysle slova, kad hlasujci je aj kandidtom. Cirkev je veden Duchom Svtm, a teda ak kardinli v tomto procese hlasuj poda svojho svedomia, vsledok je chpan ako va Boia. Dejiny konklve vak neboli vdy priamoiare. Km voba ppea dospela

k dnenej premyslenej a prepracovanej forme, histria zaznamenala viacero konfliktov.

od spontnnej voby ku konklve

Vvoj voby hlavy cirkvi smeroval od spontnnej voby rmskeho biskupa, ktorho primt bol uznvan u od ranokresanskch ias, ku konklve s prsnymi predpismi. (pokraovanie na 7. strane)

R ! ZO A!! PO kCI A

0903 704 381 036/381 01 55

V partner pre:

Slovensk erven kr zemn spolok Levice otvra

8. aprla 2013

Cena karty vmena LEN 24 - cena zaha servisn poplatok na rok a na skobn dobu zskate aj vetky platen programy.

aktivujeme platen programy u ns uhradte aj servisn poplatok

(6)

II. akreditovan OPATROVATESk kURZ

v rozsahu 226 hodn Akciov konen cena kurzu: 240 Informcie a prihlky: Slovensk erven kr, zemn spolok Pon 6, Levice, www.scklevice.sk, mob. 0903558911

LEVICE (Erika Jakubkov) - Pri prleitosti Svetovho da vody, ktor je vyhlsen z iniciatvy OSN u od roku 1992, bude tento rok Regionlnym radom verejnho zdravotnctva (RVZ) so sdlom v Leviciach poskytnut monos orientanho vyetrenia vzoriek pitnej vody z individulnych vodnch zdrojov pre obyvateov okresu Levice v piatok 22. marca. V tento de bud prijman osobne donesen vzorky pitnch vd od obyvateov na orientan vyetrenie dusinanov a dusitanov v budove RVZ na ulici Komenskho 4, priom im bud poskytnut niektor informcie o ochrane vodnch zdrojov a dleitosti zabezpeenia ich dezinfekcie. Obyvateov prosme osobne donies nimi odobrat vzorky pitnch vd v istch umelch alebo sklenench faiach. Voda je zkladnou ltkou, s ktorou svis vznik a vvoj ivota na Zemi. V organizme loveka pln vea fyziologickch funkci, m nezastupiten lohu v osobnej hygiene loveka, m mimoriadny vznam pri vytvran vhodnch mikroklimatickch pomerov. Najv vznam m pre zdravie loveka pitn voda. V prpade mikrobiologickej kontamincie me by faktorom prenosu infeknch ochoren. K najastejie renm ochoreniam v naich podmienkach, najm u osb ijcich v prostred s nim tandardom, patria bacilrna plavica, infekn ltaka typu A, niektor choroby prenosn zo zvierat a in hnakov ochorenia. Nkaza sa prena na loveka nielen priamo pitnou vodou, ale aj prostrednctvom ou zneistench potravn, rk, kuchynskch nstrojov a podobne. alie riziko predstavuj zven koncentrcie chemickch ltok v pitnej vode, ktor mu spsobi aktne alebo chronick pokodenie organizmu Naprklad voda s vym obsahom dusinanov (viac ako 15mg/l) sa nesmie pouva na prpravu vivy pre dojat, pretoe v ich trviacom systme sa mu chemicky zmeni na dusitany, ktor sa viau na erven krvinky. Tm sa znemon prenos kyslka krvou do tela a vznik dusinanov methemoglobinmia dojiat s typickmi prejavmi modr sfarbenie sliznc. Zmeny zmyslovch vlastnost vody (chu, farba, zpach) me spsobi skupina rias, hb, elezitch a srnych baktri. Aj ke vina z nich nespsobuje vne ochorenia, uveden zmeny vyvolvaj odpor spotrebiteov a zniuj kvalitu vody. Vek poet ud v mestch a dedinch pije vodu z vodovodu. O jej kvalitu sa staraj zamestnanci vodrn. Ostatn sa musia o vodu, studu, i prame s t a r a sami. Z okolia, do vzdialenosti 30 m, treba odstrni vetky zdroje monho zneistenia - smetisk, hnojisk, umpy, silne jamy a akkovek in zdroj, z ktorho by mohli prenika neistoty do studne. Aj vzdialenejie zdroje zneistenia treba technicky zabezpei tak, aby neistoty z nich nemohli prenika do vody pramea, studne, ani do pdy v okol. Zdravotn zabezpeenie pitnej vody sa vykonva dezinfekciou, priom je potrebn repektova nvod na pouitie jednotlivch prpravkov (u ns je to najastejie SAVO). (RVZ so sdlom v Leviciach)

LEVICE, NITRA (svl) - Seniori v Nitrianskom kraji bud ma svoje prv fitparky. Vznikn pod holm nebom v Leviciach, Topoanoch, ali, Hurbanove a v Palrikove. Niektor sa bud nachdza v blzkosti detskch ihrsk, v Hurbanove vznikne fitpark v rmci zariadenia socilnych sluieb Magnlia a v Palrikove bud mc seniori cvii v areli bvalej materskej klky, ktor je dnes nevyuvan a chtra, informovala manarka Nadcie Pontis Petra Na-

gyov. Nklady na vybudovanie piatich fitparkov dosiahnu vye 27 600 eur. Vo fitparkoch pre seniorov bud umiestnen rzne cviebn nradia na precvienie ramien, kbov, posilovanie svalov, pa, psu, nh, brucha alebo na precvienie chrbta. Vznik fitparkov podporil Nadan fond ZSE v Nadcii Pontis. Na zpadnom Slovensku vznikne spolu 12 portovsk pre starch ud, kde bud mc posilova a venova sa aktvnemu pohybu. Fitparky vznikn aj

na mestskch sdliskch, v parkoch a pri domovoch dchodcov v Bratislave, Trnave, Senici a Brezolupoch. Ich cieom je privies starch ud k aktvnemu pohybu, zdravmu ivotnmu tlu a vytiahnu ich z izolcie. V Leviciach by mal prv takto fitpark vznikn v parku nealeko detskho ihriska na Hollho ulici. Poda informci Miroslavy Bakulovej, referentky vzahov k verejnosti a mdim Mestskho radu m Mesto Levice zmer

rozri cieov skupinu nvtevnkov parku o dospelch a hlavne seniorov, pre ktor chce vybudova prvky vonkajej posilovne. Chce ich umiestni v blzkosti integrovanch detskch ihrsk, kee tu absentuje monos kvalitnho vyuitia asu potrebnho pre sprievod det, vinou seniorov. So zaatm projektu, pod nzvom Vek nerozhoduje, sa plnuje 1. aprla a potrv a do 14. oktbra tohto roku.

(Dokonenie z 1. strany) Zver zimy bol minul tvrtok a piatok aj previerkou pevnch nervov cestujcich, ktor vyuili sluby eleznc SR. Rchliky prechdzajce naprie republikou mekali a do 300 mint. Vek mekania mali vak aj osobn regionlne vlaky kvli zafkanm vhybkm, ktor sa museli isti rune.

Najvm problmom nrazov vietor

Ako povedal v pondelok 18. janura pre POHRONIE riadite Regionlnej sprvy a drby ciest (RSaC) v Leviciach Peter Drbik, najzloitejia situcia bola od tvrtka veera na sekoch Rohonica Vek ur, Lok, Horn aj Doln Pial, Tehla, Bajka. Zafkan bolo cel eliezovsko, najm arovce a sek smerom na Koltu v Novozmockom okrese. Najvm problmom bol prudk nrazov vietor, ktor vytvral zveje a snehov jazyky, niektor a do dvoch metrov, kontatoval Peter Drbik. Cestri, ktor mali od tvrtka na cestch okresu cel svoju techniku, v piatok rozirovali sprejazdnen seky ciest, ktor veer ohrozila poadovica a vietor. Tento, verme, zveren, npor zimy sme vak zvldli sami, bez dodvate-

Poas minulotdovej kalamity poskytovali hasii motoristom technick pomoc. skej techniky a vonkajej pomoci, bez vyhlsenia kalamitnho stupa, uzavrel P. Drbik. riadite Branislav tefanick, od 11. do 17. marca vykonali 11 vjazdov k zsahom. Tri boli vjazdy k poiarom jeden na likvidciu poiaru skldky odpadu a dva na likvidciu poiaru v dsledku nedodrania technickch podmienok a poiadaviek na protipoiarnu bezpenos pri prevdzkovan tepelnho spotrebia a v dsledku nezabezpeenia pravidelnho istenia a kontroly komna. V jednom prpade bola na zklade zistenej priny vzniku poiaru udelen blokov pokuta. K dopravnm nehodm boli vykonan tyri vjazdy. Pri nehodch nedolo k usmrteniu, ani zraneniu osb. Technick pomoc bola poskytnut v tyroch prpadoch. Z toho trikrt v svislosti s minulotdovou meteorologickou situciou poas kalamity. Hlavn innos spovala vo vyslobodzovan zaviatych a zapadnutch vozidiel. Naastie okres Levice bol kalamitou postihnut len okrajovo, kontatoval Branislav tefanick. Poda jeho slov bola z pohadu hasiov-zchranrov najhoria situcia na seku ttnej cesty I/51 V. ur, as Rohonica Vek ur ifre a sek ttnej cesty II/510 Kaln nad Hronom arovce. Vo tvrtok 14. marca v popoludajch hodinch na zklade pokynov riaditea Krajskho riaditestva v Nitre bola preveren situcia na zem Levickho okresu. Telefonicky boli kontaktovan vetky zainteresovan zloky, vykonal sa monitoring situcie. Riadite OR HaZZ v Leviciach s riaditeom RSC Levice dohodli al postup v prpade zhorenia meteorologickej situcie.

Vyslobodzovali zaviate a zapadnut vozidl

Horci tde maj za sebou aj prslunci Okresnho riaditestva Hasiskho a zchrannho zboru (OR HaZZ) v Leviciach. Ako v pondelok informoval POHRONIE

LEVICE (Miroslav Kot) U 29 nehd od zaiatku roka eviduje Okresn dopravn inpektort OR PZ . Je to o dve dopravn nehody menej ako v rovnakom obdob minulho roka. Pri jedenstich dolo k nsledkom na zdrav zastnench osb. tyri sa zranili ako a 16 ahko. Tri dopravn nehody boli zavinen pod vplyvom alkoholu. Hmotn koda bola celkovo odhadnut na 66 050 . V piatok 8. marca sa stali dve dopravn nehody Pred jedenstou dolo k zrke dvoch osobnch motorovch vozidiel na ceste I/51 za obcou Kaln nad Hronom. Vodi jazdiaci s vozidlom zn. BMW v smere od Levc na Nitru, za Kalnou nad Hronom, pred kriovatkou vavo s cestou I/76, sa pohyboval v avom jazdnom pruhu pre jeho smer jazdy. V dsledku nesledovania situcie v cestnej premvke nespozoroval pred sebou vavo odboujce vozidlo zn. KODA, ktor v dsledku situcie v cestnej premvke s vozidlom ostalo st. Nsledne dolo k prejazdu vozidla zn. BMW do protismernej asti vozovky, kde v tom ase v smere od Nitry na mesto Levice ilo vozidlo zn. FIAT. Tieto faktory spsobili zrku medzi prednmi asami vozidiel BMW a FIAT. Pri dopravnej nehode dolo k akmu zraneniu jednej osoby a k ahkmu zraneniu dvoch osb. V ten ist de veer pred 22. hodinou dolo k dopravnej nehode zavinenej pod vplyvom alkoholu. vodi na motorovom vozidle zn. koda Felicia smeroval po ceste II/564 od obce Santovka na Levice, as ankov. Poas jazdy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situciu v cestnej premvke, preiel s autom mimo cestu vpravo, kde narazil do svahu priekopy. Vodi bol vyzvan k dychovej skke, ktor vykonal s pozitvnym vsledkom 0,89 mg/l. Pri dopravnej nehode nedolo k zraneniu osoby. (autor je riadite OR PZ Levice)

Hasii zaznamenali aj vjazd k poiaru komna.

TEFAN RCHELA Vlani 1. decembra slvnostne uviedli do ivota prv monografiu o Podluanoch pod nzvom Nae Podluany. Zaradila sa k tm najkrajm a najkvalitnejm, ktor vydali obce v naom regine (prv a vydaren boli monografie Pukanca a Rybnka.) Obdivuhodn vsledok na obec s nieo vye 700 obyvatemi. Vydanie knihy je najm zsluha rodka Jozefa Frtsa, ktor sa sem pravidelne vracia. On zostavil text, je autorom fotografi zo sasnosti a spolu so svojimi rodkmi poskytol aj historick fotografie. Autorkou vtvarnej koncepcie a grafickho dizajnu je ubica kriniarov. Kniha vyla v banskobystrickom vydavatestve Harmony. Je vkusne viazan, na kvalitnom papieri, bohato dopl-

nen kvalitnmi fotografiami zo sasnosti i minulosti. Je to naozaj reprezentatvna publikcia. A to nielen po formlnej, ale

i obsahovej strnke. Autorom predslovu je herec a recittor Juraj Sarva (na snmke pri uveden knihy), estn

oban obce. Kniha je rozdelen do 12-tich kapitol, ktor zachytvaj bohat, 730-ron, histriu obce, jej premeny a po sasnos. itate sa dozvie, ako to vyzeralo v gazdovskom dome i na gazdovskom dvore, podrobne sa zoznmi s tunajm krojom, spozn Podluancov pri robote i pri zbave. Samostatn kapitola je venovan kolstvu, nboenskmu ivotu v obci, ale aj portu, ktor m v tejto nevekej obci neobvykle bohat histriu i sasnos. Doslov knihy napsal Jozef Frts v ilejkrskom nre, ktor tam akosi samozrejme patr. Jeho zveren prianie nak vs tto kika poe, nak sli starn pri spomienke a mladn pre ponauenia o ton, ako sa od dvnych asov a do iku v naej miej einke meiv ivot sa iste napa pri kadom otvoren tejto peknej knihy.

POHRONIE
oakvaj aj prezidenta sr ivana Gaparovia

publiCistika

19. marca 2013

levick poovncke dni sa zanaj

berieme najlepieho juniora na majstrovstvch Slovenska vo vben zveri a najlepiu fotografiu zimnej starostlivosti o zver. Prte sa na to pozrie. Urite to bude st za to. Vstup je pre verejnos von. Vlani sa poovncke dni po uzatvoren DK Druba konali prv raz v priestoroch CK Junior. Bola to pre organizan vbor vek komplikcia? Komplikcia a sasne vzva, ktor sme, myslm, dobre zvldli. Vetko bolo treba urobi inak. A najm prispsobi sa menm priestorom. Utrpeli tm sprievodn vstavy. Ale zjednoduenie a zjednotenie vstavy celkovmu dojmu len prospelo. A o sme stratili v interiri, zskali sme v okol. Park M. R. tefnika je idelnou kulisou pre detsk hry v prrode. Bud vystaven trofeje uloven v okrese Levice roku 2012. Vy ste predsedom poovnckej komisie obvodnej poovnckej komory. Bolo z oho vybera na vstavu? Maj sa m pochvli nai poovnci? Veru maj. Poda hlsen z poovnch revrov mme za sebou op spen poovncku seznu. Take aj ja sa tem, e vsledky prce v naich revroch uvidm na vstave. Zima bola dos krut, najm v tiavnickch vrchoch bolo vea snehu. Neodraz sa to na potoch zveri? Nemalo by sa. Snehu bolo sce vea, ale mrazy neboli tuh. A okrem toho sme tu my, poovnci, ktor zveri pomeme v najhorch asoch senom, ovsom a soou. Raticov zver sa sahovala do pol v nich polohch, kde sa psla na oziminch. Zaznamenali poovn zdruenia u nejak iadosti o nhradu kody spsobenej zverou zo strany ponohospodrov?

stvo koncentruje zver zo irokho okolia na plochy obsiate chutnou plodinou. A tak mu vznika vek kody. Naastie s vinou ponohospodrov sa d dohodn na nhrade, ktor nezruinuje poovncke zdruenie, poprpade na jej odpracovan, i inej nhrade. Bude aj Medzinrodn filmov festival Hubertlov. Vy sm chodte do lesa aj s kamerou a ste astnkom festivalu.

Foto: archv Duana Krajniaka

(dokonenie z 1. strany) Po niekokch tdoch prprav a niekokch doch tvrdej prce pri budovan vstavy, poovncke dni otvrame v utorok 19. marca. Prvmi nvtevnkmi by mali by prezident Slovenskej Republiky a predseda Nitrianskeho samosprvneho kraja. Vstavu si verejnos me prezrie od stredy do soboty medzi deviatou a osemnstou hodinou. T, ktor prdu v pracovnch doch dopoludnia, mu vidie aj projekciu filmov z Filmovho festivalu Levice Hubertlov 2013. Piatok je venovan deom. V parku obklopujcom centrum kultry les-

nci a poovnci pripravili pre nae deti sae a hry v prrode spolu s vystpenm sokoliarov, ukkami hlasov zveri, truba-

Duan Krajniak

om. Sta prs medzi desiatou a estnstou hodinou a vea sa

o naej prrode dozviete. omu sa bude venova odborn seminr? Ten je v sobotu, tentokrt na tmu truktra populci zveri a loha medilnej komunikcie v poovnctve. Samozrejme aj so zahraninmi refertmi. So svojimi sksenosami sa prdu podeli tie odbornci z Maarska a z iech. De uzavrieme veerom Poovnctvo obrazom a zvukom, poas ktorho odovzdme filmovch poovnckych Oskarov autorom vaznch filmov v kategrich: Filmov zaiatky, Poovncky dokument a cestopis a Poovnctvo a prroda. Zrove vy-

Hlava ttu na vlaajch poovnckych doch.

Foto: (r)

Poovncke organizcie kad rok dostvaj od ponohospodrov a lesnkov poiadavky na nhradu kody. Zver sa mus niem kmi. A prirodzen potravu ni nenahrad. Zver prijma predloen potravu od poovnkov len vtedy, ke v prrode ni vhodnejie pod zub nenjde. Take, samozrejme, rob aj kody. Ak je zver rozptlen, kody nie s vysok. Ale vekoplon ponohospodr-

Nazbierali ste dostatok materilu? Zastnte sa tohto roku so svojm filmom? Materilu mm dos. No asu zostriha ho nezostva. Ale nemrz ma to. Na Slovensku vyrstlo mnoho autorov filmujcich v prrode. A filmov festival si postupne zskava meno aj v zahrani. Ve minul rok sme mali filmy aj z Poska a Maarska. Tento rok uvidme.

v leviCiaCh bol Minul tde v Centre zujMu MozoG

dleit je i mozgu prospen ivot

LEVICE (tefan Rchela) Minul tde bol Tdom v mozgu. Poas neho pripravili pracovnky Tekovskej kninice v Leviciach pre deti aj dospelch rzne vedomostn kvzy, pamov cvienia, rbusy, doplovacie cvienia, prostrednctvom ktorch si vetci mohli precvii rchlos a pohotovos myslenia, ale aj rove veobecnch vedomost. V stredu dopoludnia v spoV zaplnenom Literrnom klube privtala Eva Bajanov, ktor spomnan trningy pamti pre seniorov vedie, okrem znmych tvr aj seniorov zo Zariadenia socilnych sluieb v Leviciach.

u 17. ronk tda mozgu

Celosvetov kampa pod nzvom Tde mozgu sa kon od roku 1996. V 61 krajinch

Dana echov z Regionlneho radu verejnho zdravotnctva (RVZ) prtomnch oboznmila s tajomstvami udskho mozgu. Ako povedala, mozog je dokonal dielo. Reguluje cel n zdravotn stav. Zdravie je stav plnej telesnej, duevnej a socilnej pohody, nielen neprtomnos choroby alebo postihnutia. Mozog vi iba 2 % vhy tela, spotrebuje 15 % vkonu srdca, 20 % telesnej spotreby kyslka a spli 25 % glukzy. Vi v priemere 1,4 kg. Informcie medzi bunkami v mozgu sa odovzdvaj rchlosou 321 km/hod. ijeme v dobe informci, stresu a stle dokonalejej techniky, o vetko kladie zven za na n mozog. echov upozornila na dleitos duevnho zdravia. Nebojte sa psychiatra! zdraznila.

o je to zdravie?

Eva Bajanov precviuje seniorom pam.

Foto: (r)

Monos zmera si krvn tlak a dosta pr cennch rd vyuil aj dchodca Jlius Psrsky. Vpravo Albeta Moravsk. Foto: (r)

problmom krtkodob pam

luprci s Regionlnym stavom verejnho zdravotnctva zorganizovali aj interaktvnu prednku o innosti mozgu a najastejch mozgovch ochoreniach spojen s cvieniami pamti pod nzvom V centre zujmu mozog. Tto aktivitu pripravila kninica pre irok verejnos a zastnili sa jej aj doteraj absolventi vetkch cyklov trningov pamti. To, e sa takto podujatia uskutonili v kninici, vbec nie je nhodn. Okrem vlastnch a celoslovenskch projektov sa kninica sna rozirova svoje sluby a zapja sa aj do medzinrodnch projektov, ktormi obohacuje svoje aktivity. Poas roka tu prebiehaj trningy pamti pre seniorov.

sveta v tomto ase prebiehaj vzdelvacie podujatia na tmu fungovania, vkonnosti, ale aj zlyhvania mozgu. V Slovenskej republike sa zdravotno-vchovn aktivity opakuj u po iesty raz. Akciu zastreuje Slovensk Alzheimerova spolonos v spoluprci s Neuroimunologickm stavom SAV, Nadciou MEMORY a Centrom MEMORY. V reginoch Slovenska aktivity vykonvaj pracovnci Regionlnych radov verejnho zdravotnctva. Tekovsk kninica je jedinou kninicou na Slovensku s vykolenm trnerom pamti. Kninica tak zskala kontakty na slovenskch organiztorov medzinrodnho podujatia Brain Awareness Week -Tde mozgu.

Pam je krtkodob a dlhodob. Pre seniorov bva asto problm t krtkodob. Aj mozog treba trnova, inak slabne podobne ako netrnovan svaly. ijete mozgu prospen i-

vot? optala sa prednajca. Poda nej je dleit ivotosprva dostatok spnku, stretva sa s umi, debatova, hra sa, sta napr. aj lovee nezlob sa alebo ierny Peter. Dleit je aj tanie. Pomha ltenie kroviek, sudoku. Netreba zabda na aktvny pohyb - prechdzky, tanec, akkovek rytmick pohyb. Zver prednky patril obvanej Alzheimerovej chorobe.

Dleit je ju vas spozna. Prvmi prznakmi je zhorenie pamti a zabdanie. A neskr s poruchy rei a zhoren sudok. Zabdanie ale ete nemus znamena tto chorobu. D sa spozna testami. Robia ich aj v Poradni zdravia RVZ v Leviciach, kde sa mono nahlsi. (Poradu je mon navtvi denne od pondelka do piatka od 7:30 do 14:30 hod. Vhodn je sa dopredu telefonicky ohlsi na t.. 036/6305341.) Aj ke je Alzheimerova choroba nevylieiten, je poda echovej dleit vas ju diagnostikova. Potom sa daj zmierni prznaky a skvalitni ivot pacienta.

aj mal trning pamti

Dana echov vysvetuje tajomstv mozgu.

Foto: (r)

Sasou podujatia bola interaktvna as tak mal trning pamti pod vedenm Evy Bajanovej. Zaal sa cvienm sstredenia, nasledovali cvienia pamti, ke si bolo treba zapamta 14 predmetov i 30-miestne slo. Absolventi trningov pamti u vedeli, e

najahie sa to d vymyslenm prbehu s predmetmi i slami. Stretnutia trningov pamti absolvovala Bajanov u s piatimi skupinami seniorov aj s jednou skupinou v predseniorskom veku. Ak sme s doktorkou echovou aspo trochu prispeli k tomu, e vm bol s nami dobre a oddchli ste si, sme spokojn, zakonila Bajanov. Odozvy z publika boli boli naden. Na zver prv trnerka pamti v rmci slovenskch kninc pozvala vetkch do Tekovskej kninice na podujatia v rmci Tda slovenskch kninc (prebieha v tomto tdni) a rozdala im domce cvienia na trning pamti. Poas celho podujatia si zujemcovia mohli da zmera tlak krvi. Mohli podstpi antropometrick merania ( merania rizika obezity obvod psa a BMI) vpotom vky a hmotnosti. Dostali aj cenn rady ohadom sprvnej ivotosprvy.

DOLN SE (tefan Rchela) - Zkladn organizcia Slovenskho zvzu zhradkrov v Dolnej Sei patr medzi najaktvnejie a najspenejie v Levickom okrese. Dkazom s spechy jej lenov na okresnej vstave ovocia a zeleniny v rmci Levickho jarmoku i podujatia organizovan v obci. V piatok 15. marca sa pod taktovkou dolnoseianskych zhradkrov konal u jubilejn 10. ronk degustcie vn. Vo tvrtok prihlsilo 29 vinrov z blzkeho i alekho okolia 79 vzoriek uachtilch odrd, z toho 51 bielych, 24 ervench a 4 ruov.

Pohr starostu Dolnej Sei odovzdva Ernest ornk (vpravo) Michalovi Mrfeldymu. iskriv, ako boli v roku 2011. Pre erven vna to bol vak priaznivej rok, ale tie by mali aspo rok-dva zrie. Ideme na to! Hodnot sa stobodovm systmom. Nult vzorka sa ohodnotila spolone a Petrech naznail, e sa bude hodnoti prsne. Po tradine slabch zmesiach a kupach id tradin lenky. Vinou nespaj oakvania. Prekvapili vak veltlny, rizlingy vlask i rnske, po striebornch prili aj zlat medaily. Uspokojili aj rulandsk. Organizcia ide pod Prevendarkovm vedenm ako vajiarske hodinky. V Sei rozlievaj vno dmy, na rozdiel od inch degustci v regine. Je to dobr rieenie, vno inak chut. Po kadej skupine odrd povie niekoko hodnotiacich slov Petrech i Karlk, pridaj aj dobr rady pre vinohradnkov i vinrov. Sme tu preto, aby sme

uili, nie aby sme sa jeden druhmu vysmievali, kontatuje Petrech. Osvetov funkcia takchto degustci sa prejavuje aj v kadoronom nraste kvality predkladanch vn. Po prestvke sa ide na erven vna. Mrfldy zapauje svieky. al pekn zvyk zauvan v Sei u od prvho ronka a dvam ho do pozornosti aj ostatnm. Po tradine slabch kupach neuspokojuj ani frankovky, vavrince ani Andr, sklamali aj kabernety. Prekvapuj vak Alibernety. Dvno som u nepil toko dobrch Alibernetov, naposledy pred tromi rokmi v Novej Vieske, spokojne kontatuje Petrech. Aj ke sa to zdalo priam nemon, 80 vzoriek zvldla komisia i vina prtomnch v zdrav a plynulo. Starosta Eugen ornk pozva na dobr gul, predstavuje muzikantov Miroslava Sirotu a Milana Gajdoa, ktor zabezpeia hudobn produkciu a dobr nladu. Km sa skonzumoval gul, Peter Pataky spracoval vsledky a me zaa vyhodnotenie a odovzdanie cien za najlepie vna. Zlat medailu zskali iba dve biele a dve erven vna, strieborn 11 bielych a 8 ervench vn. ampinom vstavy sa stal Alibernet, vber z hrozna 2012 Mikula Popa z Vynho nad Hronom, druh zlat erven bol Alibernet 2012 Jna Adamiho. Z bielych vn dostali zlat medailu Veltlnske zelen, ro. 2012 Ernesta Nagya a Rizling rnsky jeho syna Romana Nagya, obaja z Levc. Pohr starostu obce za najlepie vno z Dolnej See zskal aj tohto roku Michal Mrfldy - za Peseck lenku 2012, Aj ke sa u bli 22. hodina, kotovka pokrauje...

Cenu za najlepie biele vno preber z rk Juraja Karlka (vavo) Ernest Nagy. Foto (r) V piatok podveer vta host v sle kultrneho domu predseda ZO SZZ Michal Mrfldy a predstavuje degustan komisiu. Predsedom je znmy a spen muliansky vinr a vinohradnk Miroslav Petrech, ktor v Dolnej Sei vyrastal, a ke len trochu me, prde priateov podpori. A nepriiel do Sei s przdnymi rukami. Priniesol vecn cenu pre ampina Alibernet a Ryzling rnsky v darekovom balen z jeho Chateau Bel. Nechba ani pravideln astnk, somelir a degusttor Juraj Karlk a Petrechov spoluiak z modranskej vinrskej koly Daniel Kalina. Novm lenom je Vladimr Kuny, ktor zastupuje vinrsku mla. A ani na jednej degustcii zatia nechbal autor tchto riadkov. Riadenia degustcia sa po desiaty raz ujma Milan Prevendark a iada prtomnch o disciplinovanos, lebo spolon odborn a verejn ochutnvka m vek nroky na organizciu. Petrech na vod v krtkosti zhodnot vinohradncky rok 2012. Biele vna nie s tak

Po prvkrt sa poas sae sedelo za stolmi. Pohad na degustujcu verejnos.

VLADIMR HAGARA irok verejnos dnes len stroho me kontatova, e kadm rokom s desiatky tudentov stresovanch v marci aj v mji. Prebiehaj maturitn skky - skky dospelosti. o vlastne tie maturity s, ako prebiehaj, pta sa nejeden z ns. S naozaj tak nron, s stresujce? Je pravdou, e je to skka dospelosti a prv krok do relneho ivota. Ale je aj pravdou, e maj aleko od objektivity. Preo je to tak? Vemi jednoduch odpove. V marci prebiehaj psomn maturitn skky z jazyka slovenskho, cudzieho najviac z anglickho a matematiky, ktor vak nie je povinn. Kad kola, na ktorej maturitn skky prebiehaj, mus ma:

kolskho koordintora. Je zamestnancom koly, v ktorej prebieha maturitn skka. Jeho lohou je zabezpei plynul priebeh maturitnej skky v kole a komunikciu s Nrodnm stavom certifikovanch meran vzdelvania, stavom informci a prognz kolstva kolskmi vpotovmi strediskami a odborom kolstva na obvodnom rade v sdle kraja (bval K). Administrtor je zamestnancom koly, v ktorej prebieha maturitn skka. Nesmie ma aprobciu na vyuovanie predmetu, z ktorho bude zadva (administrova) test externej asti a psomn formu internej asti maturitnej skky. Je prtomn v uebni poas celho priebehu administrcie testu z danho predmetu, zabezpeuje neruen priebeh skky v uebni a mus

zamedzi nepovolenmu a ruivmu sprvaniu iakov poas skky. Dozor poas externej asti a psomnej formy internej asti maturitnej skky vykonvaj predseda predmetovej maturitnej komisie a predseda kolskej maturitnej komisie, ktor nie s zamestnancami koly, kde maturitn skka prebieha. Pod dozorom sa rozumie najm kontrola innosti administrtorov a kolskho koordintora a zabezpeenie regulrneho priebehu maturitnej skky. Pomocn dozor vykonva uite, ktor je zamestnancom prslunej koly. Zabezpeuje regulrny priebeh maturitnej skky mimo priestorov uebn, v ktorch skka prebieha. V nevyhnutnch prpadoch zastupuje administrtora. Hodnotite nie je zamestnancom koly, v ktorej prebieha maturitn skka. Je to predseda predmetovej maturitnej komisie vyuovacch a cudzch jazykov, ktor koordinuje hodnotenie odpoved na lohy s krtkou odpoveou externej asti maturitnej skky a plne zodpoved za objektvnos. V om je problm? Dleit lohu na kadej kole zohrva administrtor, ktor by nemal pomha tudentom pri maturitnch skkach, ale opak je pravdou. Aj pri tchto maturitnch skkach sa stalo, e tudenti sa pochvlili po skonen maturitnch skok pred inmi tudentmi, e pomoci sa im dostalo. Takto nie korektn prstup sa opakuje kad rok a t tudenti, ktor sa poctivo pripravuj na maturitn skky, sa prvom ctia ukrivden. Ven administrtori, nevad vm takto nefrov sboj, alebo ste dostali pokyn od vedenia koly, prilep,

tudentom, aby sa nhodou dan kola neobjavila v celoslovenskom porovnvan na nie prve lichotivom mieste? Verte tomu, lo m krtke nohy a tudent skr, i neskr sa pochvli pred svojimi rovesnkmi. o je vak smutnejie, ume nae deti klama, podvdza a potom sa neudujme, e Slovensko je na poslednch miestach v oblasti vzdelvania v Eurpe. To neplat len o maturitch, to je aj pri Monitore 9, i rznych saiach v okrese Levice.

Liek je vemi jednoduch. Ak mme zujem, aby pri psomnch maturitnch skkach bola dan objektvnos, administrtorom, ie dozorom, neme by nikto z danej koly, ani z danho okresu, i kraja. Ak to dokeme, e vyuujca matematiky na mojej kole, pjde robi administrtorku na gymnzium, i in stredn kolu do Popradu, i inho mesta, tak verte tomu, bude dan objektvnos maturitnch skok. V opanom prpade je to alia fraka a potom sa udujeme, akch to mme tudentov na vysokch kolch. Tm estnm a slunm patr vaka. (autor je riadite Skromnho gymnzia v Leviciach)

Maturity na Skromnom gymnziu T.Smaragd.

JOZEF BLAHA Tnist, ale napokon spen, bola naa cesta za uniktnym svtobeadickm Bom hrobom v pohraninom meste Ostrihom. Na prvkrt, v roku 2011, sa mi to nepodarilo. Vlani sme sa tam vybrali traja ja, manelka a vagor. V kltornom chrme sme videli len telo Pna Jeia. Majster rezbr ho upravil tak, aby sa dalo pohybova hlavou, rukami aj nohami. V tom je jedinenos tohto diela.

Pred cestou sme sa vystrojili krtkym strunm textom v maarskom jazyku. S jeho pomocou sme sa dostali do Kresanskho mzea. Vpustili ns dnu, aj ke bol von de, ale len ke som im predloil preukaz spisovatea. A dali nm len 10 mint asu. Na treom poschod ltej budovy sme konene zazreli ten poklad. Od maarsky hovoriacej sprievodkyne sme sa dozvedeli, e Bo hrob bol poas I. svetovej vojny v renovcii v zahrani a po vojne sa u nasp nevrtil. Zostal v Ostrihome. Pohybliv sarkofg je opatren dvanstimi apotolmi okolo krsne vyrezvanho Boieho hrobu s vrazne nastavenmi veikami. Nad telom Pna Jeia stoja Boia matka, Mria Magdalna. iesti striaci vojaci si rukami clonia oi pred iarou. O tom, ako sa dostali cenn pamiatky do Ostrihomu, sa v histrii kltora pe: Postupn obnovovanie optstva po tureckch vojnch zastavil poiar, ktor zaal horie v dedine 31. jla 1881. Zachvtil aj kltor a chrm. Pokodenia boli obrovsk. Napriek tomu sa ostrihomsk kapitula rozhodla, e sa zan retauran prce. Za obnovu bol zodpovedn Frantiek Storna. Poda jeho vedenia zrtili renesann krdlo kltora, otvorili zamurovan gotick okn, obnovili hlavn portl a dodali sochy 4 evanjelistov a Krista. Vemi znien bolo murivo vonkajieho pla kostola, najprv poiarom, neskr aj kvli zlej kvalite lepidla a kvli vlhkosti. Rozhodlo sa, e pokoden kamene zaplombuj, cementom vyplnia priestor medzi kamemi a tam, kde murivo bolo vemi pokoden, dali hrub vrstvu cementovej omietky, na ktorej potom vyznaili kvdrovanie. Interir kostola nebol znien a do takej mie-

Foto: Jozef Blaha

ry. Na stene ostala freska s legendou o svtom Jurajovi. Okrem toho z chrmu odstrnili vetky predmety, ktor tam boli dodan po gotike. Oltre preniesli do inch kostolov, a dali urobi pseudogotick oltre. Ostatn gotick pamiatky preniesli do arcibiskupskho mzea v Ostrihome. V kostole ponechali sochy svtho Benedikta, Scholastiky, Madony a korpus Krista na Kri. Ke som po niekokch konzultcich hovoril o problme s niekokonsobnm hronskobeadickm starostom Stanislavom Lopchom, ten sa ma optal: A videli ste v Zlatom boxe medzi zlatmi oltrnymi relikviami nae zlat kalichy a montranciu? On sm u vyvinul snahu, aby sa toto cenn

historick dedistvo vrtilo do kltornho chrmu v Hronskom Beadiku. Navtvil dokonca aj ministerstvo kultry, aj samho ministra. Odpoveou mu bolo, e by to naruilo beztak krehk slovensko-maarsk vzahy. Neboh riadite Pohronskho mzea v Novej Bani Alexander Zreben ma informoval, e v Ostrihome skonili aj obrazy svtch, kad o vekosti asi jeden meter tvorcov od maliarov zo 14. a 16. storoia. Ide o vzcne diela poprednch maliarov. Lepie je raz vidie ako stokrt pou. S tmto vedomm vstupujem aj ja do tohto vleklho vneho problmu.

19. marca 2013

kultra

POHRONIE

o tajoMstve zdravia u piatykrt v eliezovciach

ELIEZOVCE (Eszter Juhsz) - V sobotu 9. marca sa v Dome kultry pod taktovkou levickho Regionlneho osvetovho strediska (ROS), v spoluprci s Mestom eliezovce, konalo podujatie pod nzvom Tajomstvo ivota. V otvracom slvnostnom prhovore vedci odboru kolstva a kultry Pavel Hostan poukzal na dlhoron uiton spoluprcu. Pri prleitosti 8. marca sa prihovoril vetkm enm: ena skrva v sebe aro, krsu, duchaplnos i zmyselnos. Bez vs by bol svet pust ako lka bez kvetov, ako non obloha bez hviezd, i ako srdce bez lsky. Prajem k vmu sviatku rados zo ivota, lsku a porozumenie zo strany najblich, vaku a uznanie za vau prcu. Vzpt otvoril vstavu kolekcie patchworkovch prc Emese Gubkovej zo eliezoviec, Zdenky kubalovej a Daniely Pokornej z Banskej Bystrice, ktor svojimi prcami ozvltnili miesto vhodn pre odborn prednky. V naej malej zmenrni sme pripravili k sviatku ien poradenstvo a ponuku pecilne len pre eny. Radi by sme si ich uctili v kadom veku a hoci bval reim trochu sprofanoval sviatok MD, ni to nemen na tom, e aj v dnenej dobe je ena nezastupitenou a nedocenenou, i u v lohe matky, starej mamy alebo v lohe manelky. Tm profesionlnych vizistov si zobral do rk nvtevnky, ktor sa rozhodli od zkladov zmeni svoj vzor. m viu zmenu boli adeptky ochotn podstpi, tm via vzva to bola pre naich vizistov. Videli sme ukky novch trendov vo fashion make-upe od gnes

jeden vie to a druh taMto a vetCi skvalituj udsk ivot

Sndorovej, Enik Baleszovej a Lvie Kcsorovej, ale nedostatok asu mala neustle aj nechtov tylistka Yvett Farkaov z Levc. Kadernka vlasovho salnu Hair Veronika zo eliezoviec ponkla klientom kompletn paletu kadernckych sluieb pre vetky vekov kategrie a esy na kad prleitos poda najnovch trendov. S majitekou salnu Veronikou Rkovou urobili vetko pre to, aby kadej ene, ktor sa u nich zastavila, sa splnili predstavy o kvalite kadernckych sluieb. rakoviny je jednou z najbdanejch a najskmanejch odborov v medicne, a preto aj lieiv huby dostvaj oraz v priestor nielen v alternatvnej, ale aj klasickej medicne: Krdom naej firmy Provitex s.r.o. je, e v ivote loveka je prevencia vzniku ochoren vemi dleit. Nae vivov doplnky s uren rovnako pre zdravch ud a mu priaznivo vplva na liebu rakovinovch a inch civilizanch ochoren (cukrovka, vysok krvn tlak, depresia, aldon a revn potiae). linn, polykompozitn extrakt, ktor je zladen poda uritho poriadku tak, aby napomhal uvies vetky ivotn pochody v tele do rovnovneho stavu. Skromn centrum prevencie a regenercie pod nzvom Medi Pulz z Bratislavy, pod vedenm MUDr. Natlie Sabovej, poskytuje irok sluby v oblasti relaxanch mas a alternatvnych lieebnch metd pre vetky vekov kategrie det i dospelch. Podstatu tvoria odborn lekrske vyetrenia, na zklade ktorch navrhn a preved optimlne spsoby terapie pre dosiahnutie o najefektvnejch vsledkov. Na podujat zoali obrovsk spech. Dozvedeli sme sa, e Skenar terapia je prirodzen metda lieenia bez vedajch inkov, uren pre vetky vekov kategrie. Je to urit druh elektrolieby, ktorej cieom je loklny protibolestiv inok (pri bolestiach hlavy, chrbtice, kost, kbov, svalov, liach), ale predovetkm celkov zlepenie: psychickej pohody a emocionlnej vyrovnanosti, vkonnosti v prci a v porte, odolnosti voi stresu, spnku, imunity a znenie rizika vzniku civilizanch chorb, navy, chorobnosti, telesnej hmotnosti, anca preventvne zamedzi chorobm a znane skrti dobu uzdravovania. Tto metda je zaujmav pre kadho, kto m aktne alebo chronick problmy, u nedfa vo vylieenie, nechce alebo neme uva lieky, chce sa NAOZAJ uzdravi a by FIT. Po prednke MUDr. Sabovej a skenarterapeutky Mgr. Mrie Benedikovej, nasledovala nzorn ukka. O tejto liebe sme u ns doteraz ani nepouli. Prosila som znmeho, kto-

To je prve to, o sme si dali za cie: da enm krsno vaka minkm, pomc im s tm, s m si nevedia da sam rady. Nvtevnos bola neoakvane vysok. Odborn prednky, ako aj kreatvne programy vetko smeruje k tomu, e tieto alternatvne metdy i formy vemi zaujmaj kadho loveka i sa niekto prizn, i nie. Odborn prednky v oblasti zdravho ivotnho tlu boli zabezpeen pozvanmi prednatemi. Predstaviteka / konateka Provitex s.r.o. Gabriella Thurz Kovcs astnkam podujatia vysvetlila, e lieba

Magdalnu Jankov nemusme predstavova, u dlh roky je masrkou nielen v tomto regine, poznaj ju aj za hranicami Levickho okresu. Mase chodidiel, tela a najnovie terapie - Dornova a Breussova, zaujali kadho nvtevnka. Dornova metda je jemn manulna terapia, pomocou ktorej s kby a stavce bezpene a presne uveden do sprvnych polh a vyrovnva sa celkov statika tela, nerovnovhy a vychlenie panvy, zmena dky konatn, naprvanie nervovch problmov v kboch. Deje sa tak dynamicky za aktvnej asti klienta, prirodzenm a vonm pohybom. Pri Breussovej masi ide o energeticko manulnu mas v oblasti chrbtice, vykonvan pecilnym olejom. Uvouje telesn i psychick blokdy. Regeneruje a vyivuje medzistavcov platniky, m sa vyriei irok spektrum zdravotnch problmov. Od Katarny Fischerovej z Bratislavy sme sa dozvedeli, e Ky-ni znamen Siln medicna a toto slovo pochdza z nreia pvodnch obyvateov Aljaky. Spolonos Kyni ponka viac ako len neoceniten vivov doplnky. Trojuholnk zdravia ponka okrem npoja bohatho na vitamny na bze aljaskch uoriedok, po revolun vivov doplnok idelny pre osoby vystaven vysokej fyzickej a mentlnej zai. Produkty znaky Kyni s zaloen na kvalitnch rastlinnch zlokch, ktor tvoria v rznych ktoch sveta prvky zdravej vivy u stovky rokov. Presn zloenie tyroch vivovch doplnkov na rastlinnej bze bolo zostaven skupinou odbornkov s cieom poskytn uom jednoduch, ale o to vnimonej, vivov program. Katarna derov a Zuzana Volterov, predstaviteky firmy Energy z Levc, mali na kadom z podujat Tajomstiev ivota svojich obdivovateov. Nimi predstavovan, nov progresvna metda reverznej regenercie je zaloen na princpoch bioinformanej terapie a holistickom prstupe k loveku. Vyuva najnovie poznatky psychotroniky, fytoterapie, homeopatie, krytalterapie a biorezonancie. Nosiom bioinformci je by-

r mal stran bolesti u dlh mesiace a lieil sa liekmi proti bolesti, aby priiel, aby vyskal, ve nem o strati ani pokazi. Na moje naliehanie sa odhodlal tto liebu sksi. Musm skontatova, e po liebe skenarom sa rozhodol sprvne. akosti, ktor mu trvali skoro rok, ustpili. Na zklade rozhovorov sme kontatovali so vetkmi, ktor si v rmci podujatia vyskali terapiu MUDr. Sabovej, e skenar je v rukch odbornka prstroj, ktor rozhodne neukod, ale pome. Liebe prispieva poda nho nzoru aj dokonal znalos anatmie udskho tela. Hirudoterapia - lieenie pijavicou lekrskou. Tak tak na naom podujat ete nebolo! Zvedavos, ale aj obavy...asi tak meme nazva sledovanie prce terapeuta Michala Veselho z Komrna. Pijavice sa v medicne vyuvaj u tisce rokov. Ukzalo sa toti, e lieba pijavicou je vemi inn. Vetci pacienti poctili zmiernenie bolesti. Od M. Veselho sme sa dozvedeli, e vsledkom lieenia pomocou pijaviky je zvenie imunobiologickej odolnosti a obnovenie poruenej rovnov-

hy v organizme, ako naprklad normalizcia teploty, krvnho tlaku, hladiny cukru a teda zlepenie zdravotnho stavu. Zzran mal terapeutka liei hlavne choroby spojen s krvou. ist krv a cievy, rozahuje ich, obnovuje ich truktru, psob analgeticky, antikoagulane (rozpa a vstrebva tromby). Neoceniten je v rekontruknej, razovej a plastickej chirurgii, pomha pri lieen rznych chronickch zpalov, pri artritde, artrze, dne, bolesti svalov. Pijavica jednoducho rozprdi loveku krv v ilch. Obrovskou prednosou pijaviiek je, e lieia bez vedajch inkov. Lieia telo ako celok a zrove ho nepokodzuj. Vek vaka patr vetkm inkujcim, prednateom, no nie v poslednom rade vaka riaditeke Regionlneho osvetovho strediska v Leviciach, ktor nm umonila zorganizovanie tohto podujatia. akujeme tie domcim spoluorganiztorom, pracovnkom Domu kultry v eliezovciach za odveden prcu pri intalci i prprave vemi prjemnho prostredia v eliezovciach.

(Pokraovanie z 1. strany) U od poiatonch ias bol evidentn a aj repektovan primt rmskeho biskupa. Pre Tertulina rmsky biskup je episcopus episcoporum. V 4. storo volili rmskeho biskupa, a tm aj ppea, priahl dieczy, rmske duchovenstvo a ud. Ak sa zaoberme dejinami konklve, tak tie nie s a tak star.

Kardinli pod kom

Kovm rokom v histrii konklve ako takej bol rok 1059. Vtedy ppe Mikul I. vykonal reformu volieb, no po jeho smrti knieat bez prtomnosti kardinlov zvolili ppea Benedicta X. Legitmnu vobu vak vykonvali kardinli zhromaden v Siene, kde zvolili za ppea Mikula. Ten v snahe ukoni obdobie sporov, cisrskych a knieacch vplyvov, nelegitmnych volieb a rznych inch akost, vydal dekrt, poda ktorho ppea mu voli len kardinli, priom ostatn duchovn a ud mali da iba shlas k vberu jednotlivch kandidtov. Dekrt tie stanovil, e voba sa m kona v Rme, a pre prpady, keby to nebolo mon, uril jasn pravidl. V minulosti sa potal zaiatok pontifiktu a odo da intronizcie ppea, ie jeho slvnostnho uvedenia do radu. Tento zvyk sa zauval poda svetskch panovnkov, ktor roky vldnutia potali odo da korunovcie. Po nariaden ppea Alexandra III. (1159) sa jasne stanovilo, e Petrova sluba sa zana u v momente prvoplatnho zvolenia. V roku 1179 ppe Alexander III. upresnil pravidl voby a rozhodol, e k platnej vobe je potrebn dvojtretinov vina hlasov. V roku

nasledujcich ppeov (1309 1377). Poas avignonskho ppestva sa rozhodujcim orgnom vo veden cirkvi stalo kolgium kardinlov, tzv. konzistrium. Ppe Klement V. uril, aby v obdob medzivldia ppea zastupovalo kardinlske kolgium a hlavn lohy boli zveren kamerlengovi a apotolskmu penitencirovi. Ppe Gregor XV. v dokumente Aeterni Patris Filius (1621) obmedzil pri vobe ppea prvo veta, ktor mali niektor panovnci prostrednctvom svojich poverench kardinlov tzv. ius exclusivae.

V roku 1503 najkratie konklve v dejinch

Po smrti Gregora XI. si v roku 1378 Taliani zvolili svojho ppea, podobne vak urobili aj Franczi, o viedlo k rozkolu a ku krze ppestva. Od konca avignonskho pobytu sa voby konali v Rme a len dvakrt na inom mieste v roku 1417 v Kostnici, kde mohli voli aj univerzitn profesori a predstavitelia mesta, a roku 1799 v Bentkach. V roku 1503, ke bol zvolen ppe Jlius II., trvalo konklve iba niekoko hodn, najkratie v dejinch. V nasledujcom obdob sa voby konali na viacerch miestach Rma - vo Vatikne, v dominiknskom kltore Sopra Minerva, alebo v ppeskom palci na Kvirinle. To sa vak u voby op konali poda predpisov ppea

jeden z troch pomocnkov urnu niekoko rz potrasie, al zane vybera z urny hlasovacie lstky a preklad ich do inej ndoby. Poet lstkov mus shlasi s potom voliov, ak nie, voba sa opakuje. Ak poet lstkov shlas, prv pomocnk si preta lstok, pod ho aliemu a ten ho pod tretiemu, ktor meno preta nahlas. Lstky sa napokon prepichn ihlou na mieste, kde je slovo Eligio a zviau na nrke. Skruttori vykonaj potrebn kontrolu. Po kadom hlasovan, ktor je tajn, sa lstky s pridanmi prsadami splia v peci. Ak je voba nespen, stpa z komna Sixtnskej kaplnky ierny dym. Ak je voba spen, naopak biely dym. Tomu vak predchdza jednoznan shlas zvolenho kardinla, e vobu prijma. V minulosti boli na stench Sixtnskej kaplnky nad kadm kardinlom baldachny, pri kardinlovi, ktor splnil podmienku dvojtretinovej viny hlasov, sa ponechal baldachn, nad ostatnmi boli baldachny spusten. Po prijat voby odchdza nov ppe do Komnaty sz, kde sa prezleie do ppeskho odevu, nsledne zloia vetci prtomn kardinli novmu ppeovi sub poslunosti a zaintonuj Te Deum. Potom, ako tomu bolo 13. marca 2013, vystpil na balkn Baziliky sv. Petra najstar kardinl protodiakon v tomto prpade franczsky kardinl Jean-Louis Taran a vyslovil znmu latinsk formulu "Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus papam" (Oznamujem vm vek rados: Mme ppea). m oznmil zvolenie 266. ppea. alej pokrauje: Eminentissimum ac reverendissimum Dominum, Dominum Georgium Marium Sanct Roman Ecclesi Cardinalem Bergoglio, Qui sibi nomen imposuit Franciscum. Nakoniec ppe udel poehnanie Urbi et Orbi. V roku 1978 vak Nmestie sv. Petra vak bolo zmten, pretoe signalizcia dymu nefungovala sprvne a dym nebol ani bielej ani iernej farby. A po ase priiel sprvny signl. Aj preto sa rozhodlo, e po zvolen novho ppea popri tradinej signalizcii bielym dymom teraz zaznie aj zvon, ktorho dery oznmia svetu, e konklve sa skonilo a na ppesk trn nastupuje nov hlava cirkvi. Od zvolenia ppea Benedikta XVI. je span biely, i ierny dym elektronicky, potom sa ozva prv der zvona, ktor oznamuje spen vobu novho ppea.

Sixtnska kaplnka miesto voby ppea

Sixtnska kaplnka v Apotolskom palci je povestn ako miesto, kde zhromadenie kardinlov, konklve, vol novho ppea. Jej stavbu objednal v roku 1477 ppe Sixtus IV. a mala nahradi pvodn stredovek palcov Kaplnku Nanebovzatia Panny Mrie. Rozmery kaplnky s rovnak, ako mal jeruzalemsk Chrm, ktor zniili Rimania v roku 70. Sixtus IV. zveril v roku 1481 vzdobu stien kaplnky skupine umbrijskch umelcov, pravdepodobne pod dohadom Perugina. Na doplnenie radu vklenkov medzi dvanstimi oknami s portrtmi prvch ppeov tam zakomponovali aj dva sben cykly fresiek, jeden zobrazujci Mojiov ivot a druh ivot Krista. Jednotliv tabule cyklov namaovali Pinturicchio, Botticelli, Signorelli a Ghirlandaio. Tvor ju rozahl slov priestor (vntorn rozmery 40,9 x 13,4 m, vka 20,7 m) s plytkou valenou klenbou s lunetami, lenen mramorovou prepkou dekorovanou girlandami, ponkami a puttami, ktor so spevckym chrom na pravej strane vytvorili renesann sochri Mino da Fiesole, Giovanni Dalmata a Andrea Bregno.Fresky, ktor mali rovnako sli aj nboenskmu elu, zdrazuj tmu ppeskej zvrchovanosti, ktor musela v tom ase odolva tokom reformtorov. V roku 1508 ppe Jlius II. poveril Michelangela, aby vymaoval klenby kaplnky. Jeho Stvorenie sveta sa sklad z deviatich vjavov z Knihy Genezis. Najznmejm vjavom je Boh dvajci ivot Adamovi. Viacero ppeov po Jliusovi II. si po zhliadnut Michelangelovej stropnej maby Stvorenie Adama kldlo otzku, preo umelec prve stvorenmu Adamovi, ktormu Boh Otec v letku pod svoj ivotodarn ukazovk, namaoval pupok, ke mu predsa nikdy nemusel odreza pupon nru: Vtedy Hospodin Boh stvrnil loveka z prachu zeme a vdchol mu do nozdier dych ivota, a lovek sa stal ivou duou (Gen: 2,7). Viackrt sa vyskytli snahy pupok odstrni. V roku 1535 ppe Pavol III. poveril Michelangela vzdobou steny za hlavnm oltrom. Mal vyplni dve plochy a premaova existujce fresky. Michelangelo po pokyne, aby namaoval Posledn sd, sa pustil do prce stvrnenm postv, ktor sa v smere pohybu hodinovch ruiiek prve dvhaj po odmenu, a naopak, postavy, ktor zhreili, padaj do venho zatratenia. V strede je mocn postava Jeia ako sudcu a Mrie penlivo prosiacej za udstvo pod jeho zdvihnutou rukou. Prca, ktor dokonil po siedmich rokoch, vyvolala brku kritiky za nahotu postv, kee na takomto svtom mieste sa to povaovalo za nevhodn. (Dokonenie v budcom sle)

KARDINLI VCHDZAJ DO SIXTNSKEJ KAPLNKY. 1216, po smrti ppea Inocenta III., sa kardinli k vobe novho ppea zili v Perugii, kde ich obania odlili od vonkajieho sveta, aby nik nemohol zasahova do voby a aby ju tm aj urchlili. Podobne to bolo aj roku 1241, po smrti ppea Gregora IX. Tento uzavret priestor, ke kardinli boli akoby pod kom, pomenovali konklve. Ke vak nov ppe Celestn IV. o estns dn po vobe zomrel, kardinli sa rozpchli, aby nemuseli by znovu uvznen v konklve. K novej vobe tak dolo a o dvadsa mesiacov. V roku 1268 sa osemns kardinlov nedokzalo dohodn na spolonom kandidtovi. Zhromadili sa v ppeskom palci vo Viterbe, no po dlhom ase akania na vsledok, obania mesta ich uzatvorili v palci, take nemali monos z neho vyjs, km nezvolia novho ppea. Ani po osemnstich mesiacoch uvznenia sa vak nedokzali dohodn. Starosta mesta prikzal rozobra strechu a kardinlom v konklve podvali iba chlieb a vodu. Tento nten pst printil kardinlov dohodn sa a potom u pomerne rchlo zvolili ppea Gregora X. Bolo to vak najdlhie konklve v dejinch. Tento ppe na zklade sksenost z Viterba, vydal bulu, ktor obsahovala predpisy o plnom uzavret priestoru, kde sa bud kona voby, aby sa tak vylili vonkajie vplyvy, a zrove urila, kto me by prtomn v konklve. Poda tejto buly v prpade, e by nov ppe nebol zvolen do troch dn, v nasledujcich doch maj ma kardinli na obed a veeru iba jeden chod a ak by voba trvala dlhie ako p dn, maj dostva iba chlieb, vodu a vno. Po tom ako nasledujci ppei zruili tieto nariadenia, op nastali akosti a voby trvali aj niekoko mesiacov. Od roku 1292 dokonca ppesk stolec zostal na viac ne dva roky neobsaden. Potom vak nastalo obdobie avignonskho sdla siedmich Gregora X., ktor v upravenej podobe platia aj dnes. Naozaj vemi vznamn kontitcia je potom kontitcia ppea Pavla VI., ktor naprklad u ohraniuje vek kardinlov. Poda nej kardinli dostvaj vpovede zo svojich funkci po doven 75. roku. A potom konkrtne vo svojom motu proprio Pavol VI. zdrazuje, e t kardinli, ktor dovili 80. rokov, strcaj prvo voli ppea.

A k bielemu dymu
Pri vobe ppea s prtomn vlune volii - kardinli, ktor neprekroili vek osemdesiat rokov. Kardinli, ktor sa zastuj konklve, nemaj prstup k rozhlasu, televzii, nesm pouva internet, fax, mobiln telefn, nesm ta noviny ani prijma alebo odosiela listy. Nesm sa rozprva ani s personlom, ktor tak isto sklad sub mlanlivosti. Kardinli prechdzaj v slvnostnej procesii s evanjelirom z Capella Paolina (bvalej ppeskej kaplnky) do Sixtnskej kaplnky za spevu Litni k svtm. Po spolonom speve Veni, Creator Spiritus kad kardinl prisah na evanjelir. Po zvolan Extra omnes! opustia miestnos vetci, ktor nepatria do konklve. Lsom sa spomedzi kardinlov uria traja pomocnci infirmri (osoby, ktor prinaj volebn lstky od chorch kardinlov nachdzajcich sa mimo Sixtnskej kaplnky) a traja skruttori. Kad voli mus lstok zloi dva razy, nsledne prde k oltru a slvnostne vyhlsi: Volm za svedka Krista, ktor bude mojm sudcom, e som zvolil toho, o ktorom si myslm, e by mal by zvolen poda Boej vle. Lstok polo na tcku a vysype do urny. Po odovzdan vetkch hlasovacch lstkov

19. marca 2013

port

POHRONIE
plavkya soa drbikov spene otvorila nov seznu

plavci k aQuasport levice spen na vekej cene trnavy

TRNAVA (Pavol Holl) - estica plavcov klubu sa poas vkendu 16.-17.marca zastnila 39. ronka Vekej ceny Trnavy v plvan. Ide o najvznamnejie pohrov preteky organizovan v 25 m bazne na Slovensku. Preteky s vo vine discipln vypsan bez vekovho obmedzenia, vnimku tvoria len 100m trate. as plavcov bola aj v tomto ronku vemi vek, op sa organiztorom podarilo zabezpei aj as svetovch plavcov, a traja boli astnkmi poslednej olympidy v Londne 2012. Plavci K Aquaport Levice zaknihovali niekoko medailovch umiestnen, a to hlavne na 100 m tratiach, ktor sa hodnotili po vekovch kategrich. Najviac pdiovch umiestnen, 3 zlat z troch tartov, zskala Soa Drbikov v kategrii starch iaok r. nar. 1999/2000 ( 100 m prsia, 100 m mot a 100 m polohov pretek), jednu zlat z jedinho 100 m tartu pridal Marek Pavuk, tie vekom star iak, a to na 100 m znak.

o tde jarn Cena v 50 MetrovoM bazne

tri zlat medaily aj zlepen osobn vkony

Len pr dn po nvrate zo sstredenia na panielskom Lanzarote sa levick plavkya a slovensk reprezentantka Soa Drbikov (ro. nar. 1999) vrhla do vru pretekov. Nov seznu otvorila asou na medzinrodnch pretekoch Vek cena Trnavy (16.17.3.2013). V silnej konkurencii op siahla na vrchol monost a v disciplnach 100m prsia, 100m motlik a 100m polohov pretek vo svojej kategrii s prehadom vyplvala zlato. Okrem cennch kovov Soa z Trnavy priniesla aj vznam-

spen levick plavci - tretia sprava Soa Drbikov.

Na pdium sa rovnako medzi starmi iakami na 100 m znak postavila aj Nina Paulnyov, ke obsadila 3. miesto. Tto trojicu medailistov dopali juniorky Alexandra Paulnyov a Monika Slamkov spolu s najmladm Matejom Grmanom. V disciplnach OPEN, teda bez vekovho rozdielu, sa tie podarilo niekoko vsledkov, ktor stoja za pozornos. Urite medzi ne treba pota dve 5. miesta Sone Drbikovej na 200 m vonm spsobom

a 200 m polohov pretek a jedno 6. miesto na 200 m prsia, rovnako ako 7. miesto Mareka Pavuka na 200 m znak. O tde sa vina lenov klubu chyst do iliny na Jarn cenu, ktor sa bude plva v 50 m bazne. Drme im palce. Vsledky: Soa Drbikov (1999) : 100 P 1:16,63 10./1.*, 200 VS 2:10,07 5., 50 VS 29,10 24., 200 PP 2:25,05 5., 100 PP 1:08,15, 200 P 2:40,33 6., 100 M , Marek Pavuk (1999) : 200 Z 2:13,90 7., 200 PP 2:25,10 ,

200 VS 2:08,81 24., 100 Z 103,61 12./1., Nina Paulnyov (1999) : 200 VS 2:30,52 50.,100 Z 1:11,13 12./3., 50 VS 31,83 72., Alexandra Paulnyov (1998) : 200 VS 2:18,55 22., 100 Z 1:13,23 23., 50 VS 29,48 28., Monika Slamkov (1997) : 100 P 1:27,91 41., 50 VS 32,19 80., Matej Grman (2000) : 100 VS 1:08,35 74./19., 200 P 2:58,39 29., 100 M 1:21,86 46./13.,100 PP 1:15,85 17., 200 PP 2:44,35. *umiestnenie celkovo OPEN / vo svojej vekovej kategrii

n zlepenie osobnch rekordov vo vetkch odplvanch disciplnach. Sou v nasledujcich tdoch ak niekoko dleitch medzinrodnch pretekov. Vsledky z Trnavy potvrdili, e sa prprava uber dobrm smerom a v rozbiehajcej sa plaveckej sezne je na om stava. Vsledky: 100m prsia 1:16,63 (1. miesto); 100m motlik 1:09,08 (1. miesto); 100m PP 1:08,15 (1. miesto); 200m von spsob 2:10,07 (open); 200m PP 2:25,05 (open); 200m prsia 2:40,33 (open); 50 von spsob 0:29,10 (open).

volejbal

starie iaky a 15. kolo - 16. 3. 2013

VK Levice A - MKSO Trenn - 1. zpas 3:0 (8, 7, 8) 2. zpas 3:0 (9, 5, 11) Hrky VK Palas Levice A: Anguov M.,Halsov K., Horniakov K., Rchelov K., Obertov E., Kotrusov K., Libero: Janov S. (Zsigov L., belov L., Kdeov N., Papp C., Pisarkov T.) Trnerka: Andrea Vydrov V sobotu 16. marca sa starie iaky A stretli so svojm sperom na domcej palubovke v hale T18 v Leviciach, hralo sa 15. kolo zkladnej sae M SR 2012/2013. Poda oakvania a tabukovho umiestnenia sa stretli dve drustv. Jedno - lder sae s umiestnenm na 1.mieste a druh - MKSO Trenn bez bodovho zpisu a umiestnenm na poslednom mieste v tabuke. A poda toho to prebiehalo na zpase, v prvom a aj v druhom jednoznane hladko zvazili holky z levickho A-ka, spera jednoznane prevalcovali v kadej hernej innosti a na zpase sa nedali sperom uspa. Uhrali dleit body do tabuky, spene a jasne id za svojm cieom, ktorm s Majstrovstv Slovenska 2012/2013. Foto zo zpasu: Archv VK Palas

Cena starostu pohronskho ruskova do kamennho Mosta

sobota bola v znamen achu

Obecn achov klub amatrov (OKA) v Pohronskom Ruskove zorganizoval v sobotu 16. marca dve podujatia v jeden de. Prvm bol achov festival o Pohr Nitrianskeho kraja pre mladch v dvoch kategrich: iaci do 10 rokov a iaci 11 a 15 rokov. Na festivale sa zastnilo 17 pretekrov, ktor prili z Nitry, Jura nad Hronom, Keti, eliezoviec a domci. Cel sobota patrila achistom, ktor obsadili kantnu, ako volaj domci kultrny dom. Riaditeom turnaja bol starosta obce udovt Nagy a hlavnm rozhodcom Jn Machnk. Vyhodnotenie festivalu sa zaalo o 14. hodine. Starosta odovzdal ceny prvm trom saiacim. V kategrii najmladch, do 10 rokov, sa vazom stal Marin Cmokovi z NK Nitra, ktor dosiahol 4,1 bodu zo 6 monch. Druh bol Matys Tth z CZ s VJM Ke, ktor dosiahol 3,1 bodu zo 6 monch a tret bol Jozef Repka zo Z s VJM eliezovce. V kategrii 11 a 15 rokov bol najlep Matej Btora z NK Nitra, ktor dosiahol 5,1 bodu zo 6 monch, pred druhm Nikolasom Levickm z OKA Pohron-

Najlep dospel a junior poas vyhodnotenia.

Foto: =LV=

Cenu preber vaz turnaja Andrs Bal.

Foto: =LV=

sk Ruskov, ktor zaostal len o jednu desatinu bodu a dosiahol 5 bodov. Tret Mat Miika z NK Nitra dosiahol 4 body zo 6 monch. Kad bol zvedav, ako sa vyvinie situcia v sai o Putovn pohr starostu obce. Tu sa prihlsilo 18 saiacich a bola povolen as aj juniorom, ktor boli hodnoten osobitne. Vazom 1. ronka o Putovn cenu starostu sa stal Andrs Bal z Kamennho Mosta (zskal 5,1 boda zo 6 monch, ELO 1961), pred druhm Jozefom Kakakom zo K eliezovce, ELO 1753. Tret bol udovit Cth, ELO 1563, tie zo

K eliezovce. Poda sanho poriadku, ak vaz zska pohr trikrt po sebe alebo pkrt v histrii sae, ostva mu natrvalo. Medzi juniormi sa najlepie umiestnil Kristin Chrenko z NK Nitra, ktor skonil celkovo na 5. mieste, druh Adam Katona z OKA Pohronsk Ruskov bol celkovo 12. a tret Milan Lakato, tie domci achista, skonil celkovo na 14. mieste z 18 saiacich. Na zver sae sa riadite turnaja poakoval vetkm za as a pozval ich na najbliie podujatie. =LV=

Jozefovsk tra 2013: mu utova t, ktor neprili

Vhad z vrchu Marht stl za to

JANA NICHTOV 16.marec je pre turistov z KST z Tlm a Levc tradinm termnom Jozefovskej try. Na tej vlaajej sme sa v trikch opaovali na hrade Gme, ale tento rok sa globlne oteplenie rozhodlo pre posledn npor zimy. Neobvykl kalamita vystraila mnohch potencilnych astnkov, ale t, ktor podahli obavm, mu utova. Tohtoron vstup na Marht ( iadna svislos s hovdzm dobytkom) v Povaskom Inovci sa v sobotu zanal v Nitrianskej Blatnici pri katieli. S jasnm slnkom nad hlavou sme stpali ku kostolku Sv. Juraja na kopci hlboko v lese. Odtia sme pokraovali snehom pomedzi zamrznut sneienky a na vrch Marht (758 m.n.m), kde si kad len vpravy pozrel cel zpadn Slovensko z vrcholu rozhadne. Tvrd sa, e za jasnho poasia dovidte z tohto miesta a do Rakska, no tentoraz sme viedekom do taniera nenazreli. Po dosiahnut vrcholu a nevyhnutnej prestvke pokraovala vprava pod zodpovednm vedenm metrovmi zvejmi a adovmi poami na archeologick nlezisko Bojn, kde sme si okrem ochrannch valov po niekdajom hradisku pozreli aj repliku obydlia naich slovanskch predkov. Cel cesta viedla nunm chodnkom a musme pochvli jeho tvorcov konene nun chodnk s dostatonm potov tab a podrobnm opi-

som rastln, ivochov, architektry a prrody okolia. Viac ne 6-hodinov tru sme zakonili v obci Bojn na rani, v prjemnej retaurcii, ktorej kuchya ns sce neohrila, ale po chladnom dni prjemne zahriala. Dan stav vak kompenzuje ran s nezvykle vekou skromnou ZOO, kde si deti mu pozrie a pohladka rzne zvieratk. Leva, tigra (odporame len pozrie), ponky, lamy a mnoho alch, ktor preili plavbu Noemovou archou. U teraz sa teme na aliu akciu, ktor sa uskuton v aprli. Bude to prechod tiavnickmi vrchmi z Deviian cez vrch Priesil do Tekovskej Breznice. Lime sa klasickm pozdravom Horm Zdar a akme, e sa najbliej akcie v jarnej prrode stretneme aj s niektormi z vs.

starie iaky b 16. 3. 2013 o 4. - 6. miesto

VK Levice B - VO HIT Trnava 3:0 (25:4, 25:11, 25:6) a 3:0 (25:12, 25:10, 25:11) Hrky: Gaiov, Rczov, Benekov, tefankov, Klinokov, Zagrov, Pomothyov, Koskov, libero: Raksnyiov, Paick Trnerka: Kredtusov Martina

Komrno - Levice 3:1 (25:17, 25:23, 19:25, 25:18) a 3:1 (25:16, 16:25, 25:22, 25:17) Hrky: D. Dubsk, E. Kollrikov, N. Martinkoviov, V. Btovsk, L. Horvthov,

Mladie iaky a 17. 3. 2013

S. Weisov Striedali: N. Sldeekov, S. Holekov, N. Rchelov, V. Szebellaiov, B. Fendiakov, D. Brokoviov TRNER: Tibor TILL

10/2013

Tdennk POHRONIE

v mestch a obciach okresu Levice

19. marca 2013

alie san fotografie na tmu:

ipovanie psov, Maiek a fretiek

do konca septembra tohto roku

vm me pomc njs stratenho pska, alebo vyptra majitea psa, ktor spsobil kodu alebo niekoho pohrzol. ipovanie v obci vykonva skromn veterinrny lekr MVDr. Ivan Uhliar po telefonickom dohovore na tel. . 0904 059 191. Ide o jednoduch jednorazov zkrok vykonan na pokanie vo forme podkonej injek-

cie. Cena konu je 10 . Vlastnk zvieraa je povinn zabezpei identifikciu a registrciu psa do 30. septembra 2013 (o vykon veterinrny lekr pri ipovan). Tento kon mus by vykonan aj pre vetky teat do 8. tdov veku. V prpade, e svojho tvornohho milika nedte zaipova, hroz vm pokuta a do vky 370 EUR!

krsy kalnej nad hronom

Autorka: Antnia Zsigmondov, 14 rokov Naa tvoriv sa o krsach Kalnej nad Hronom sa poteitene rozbieha. Vemi dobr rove maj literrne prce dnes uverejujeme aliu san vahu, a skvel s aj prspevky do naej fotosae. V tomto sle POHRONIA m priestor prierez fotografickou tvorbou 14- ronej Antnie Zsigmondovej. Nezabudnite, mil Kalania, e do naej tvorivej sae sa mete zapoji vetci, bez rozdielu veku a bez akchkovek rozdielov. Pre plnos ete raz zverejujeme tatt sae.

Obecn rad v Kalnej nad Hronom oznamuje obanom, e poda Zkona o veterinrnej starostlivosti . 39/2007 Z.z. musia by vetky psy, maky a fretky nezamenitene oznaen mikroipom a ich identifikan daje bud veden

v centrlnom registri spoloenskch zvierat. Cieom ipovania psov je celoplon evidencia psov. Oipovan zvierat bude mon kontrolova takou ipov, ktor bude sasou vbavy Obecnej polcie v Kalnej nad Hronom. ipovanie Obecn rad v kalnej nad Hronom, Oblastn vbor Slovenskho zvzu protifaistickch bojovnkov v Leviciach, Okresn organizcia SMER-SD, Okresn vbor kSS v Leviciach a klub vojenskej histrie TEkOV si dovouj pozva Vs na oslavy

ALIA SKVEL PRCA DO NAEJ LITERRNEJ SAE!

Obec kaln nad Hronom Vs srdene pozva na Vekonon trhy, ktor sa bud kona v stredu 20. marca od 9. do 18. hod. v kultrno spoloenskej sle. akaj na Vs rzne jarn a vekonon dekorcie. Teme sa na Vs!

vekonon trhy

prte na

Moja Kaln nad Hronom: Domov je miesto v srdci

DOMINIK FRAO Kaln nad Hronom. Pri vysloven tchto troch slov si lovek me predstavi mnoho vec. Niekto dedinu s ptnstimi obyvatemi, niekto si predstav len rieku Hron, ktor tou dedinkou pretek, no a niekto sa len pousmeje a povie si, e to je to miesto, kde je kud, kde je lovek izolovan od ruchu vekomesta, kde sa lovek prde ukudni a nabra novch sl. no, s tm tretm variantom sa osobne stotoujem. Po sedemnstich rokoch ivota v tejto malebnej dedinke ksok od Mochoviec, i Levc, to u smiem subjektvne i objektvne posdi. Kud tu je, ako som spomnal, ale aj v tomto je moja dedinka typick. Je kudn, no sem-tam ten kud nieo naru a potom je to zas v poriadku. Je tu kopec monost, mnoho prleitost da tejto dedinke ancu ukza, o v nej naozaj je, a o sa tu spolonmi silami za tie roky vybudovalo. Spolone si tu tvorme prjemn prostredie pre ivot. Samozrejme tak, ako aj v ivote nie je mnoho vec idelnych, inak tomu nie je ani tu. Taktie tu urite njdete star babizne, ktor klebetia jedna rados a vedia, o ste varili skr, ne to vbec stihnete uvari. Aj tie typick deti, ktor vm z recesie i v rmci detskej srandy cez zimu do okna hodia snehov guu, i u majiteov psov, ktor si svojich tvornohch ka-

68. vroia zaiatku bratislavsko-brnianskej operCie a oslobodenia obce kaln nad hronom
ktor sa uskutonia da 24. marca 2013 o14:00 hod. pri Dome bojovej slvy v Kalnej nad Hronom.

pte a fotografujte na tmu: prroda kalnej nad hronom

sa pre vetkch obyvateov

Obec Kaln nad Hronom a regionlny tdennk POHRONIE vyhlasuj u druh ronk tvorivej literrnej sae. Po spechu vlaajieho literrneho merania sl iakov Z na tmu: PREO MM RD/RADA SVOJU OBEC sa organiztori rozhodli v sai pokraova aj tento rok. Tmou 2. ronka literrnej sae je na podnet starostu Ladislava hna AROVN PRRODA KALNEJ NAD HRONOM. Je vemi inpiratvna pre deti aj dospelch, preto kritri sae platia pre vetky vekov kategrie obyvateov obce. Vyhlasovatelia sae oakvaj poetick aj prozaick dielka bez obmedzenia nru a rozsahu. Svoje bsne, vahy, poviedky, besednice i glosy posielajte u odteraz do redakcie POHRONIE, Pionierska 2, e-mail: redakcia@pohronie.sk. Vetky dielka bud v POHRON zverejnen, m zskaj tatt sanej prce. Vsledky bud vyhlsen na slvnostnom koncoronom stretnut na pde Obecnho radu v Kalnej nad Hronom a zverejnen v POHRON. Teme sa na vetky prce. Nech sa vm pri tvorbe dar. Ak by to bola sa o prrode Kalnej nad Hronom, keby jej arokrsne miesta a zkutia neboli zvenen objektvom fotoapartu! Preto vyhlasovatelia sae: Obecn rad v Kalnej nad Hronom a regionlny tdennk POHRONIE roziruj tvoriv meranie sl obyvateov obce aj o kategriu: FOTOGRAFIA. Prijmeme a zverejnme vetky snmky, ktor odzrkaduj prrodu Kalnej nad Hronom. Ak na-

sa rozirujeme aj o kategriu: fotografia

snmate aj krsy dediny ako takej, poteme sa. Sa je otvoren pre vetkch obyvateov bez akchkovek rozdielov. Privtame vak, ak popri svojom autorstve fotografi uvediete aj vek, pre prpad, e budeme robi kategrie, aby nesaili deti s dospelmi. Svoje san prce posielajte potou na adresu: Redakcia POHRONIE, Pionierska 2, 934 01 Levice a e-mailom: redakcia@pohronie.sk.

tento oznaM neprehliadnite

Zpadoslovensk distribun, a.s. oznamuje obanom, e z dvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distribunej sstavy bud da 21. 3. 2013 bez dodvky elektrickej energie nasledovn ulice: Zpadoslovensk distribun, a.s. oznamuje obanom, e z dvodu vykonvania plnovanej prce na zariadeniach distribunej sstavy bud da 25. 3. 2013 bez dodvky elektrickej energie nasledovn ulice:

V ase od 7:30 hod. do 11:30 hod.:

Fuka . 1/A, 1/B, 1/C, 1/OP, 4, 6, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 17/BL, 18, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 34/VL Hronsk . 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 27 Mochovsk . 1, 2, 3, 4, Slnen . 2/51, 2/67, 6/2 kpt. Nlepku . 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 10/VE, 12, 13, 14, 15, 15/VE, 19, 19/VE, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 28/OP SNP . 10, 11, 12, 16, 17, 18, 19, 19/OP, 19/01, 20, 21, 22, 23, 23/TS, 24, 25, 25/OP, 26, 28, 29, 30, 30/6, 30/VE, 31, 32, 34, 50, 328 Tekovsk . 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19

V ase od 7:30 hod. do 11:30 hod.:

Dlh . 2, 2/VE, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 Mierov . 1, 4, 6, zka . 6/VE, Nitrianska . 6 Mlynsk . 1, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 34 Vinin . 1, 1/VE, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 25/VE, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33 ervenej armdy . 1, 11, 13, 14, 16, 17, 20, 23, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 57, 57/ZA, 58/TS, 59, 60, 61, 62 kolsk . 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 2, 20, 21, 22, 3, 4, 5, 555/VE, 570/VE, 575/VE, 6

moov neustria, a vykonaj potrebu tam, kde by nemali. Ale s to malikosti, z mnohch alch malikost, ktor tto dedinu robia tm mojm miestom, na ktor nikdy nezabudnem, a budem ho nosi vo svojim srdci, kamkovek ma u len osud zaveje. Kto by u len mohol zabudn na t ndhern prrodu? Ni sa nevyrovn tomu hrejivmu pocitu, ke sa zapovam chladnmu vnku, ktor svojim letmm dotykom pohlad kad ospal strom, a svojm epotom prehovra cez cel les, ktor je tak podozrivo pokojn, a pritom tak vren. A vaka tomu hravmu fantmovi, ktor si pokojne blnkoce a te kad riasu, i rybu, ktor sa v om zabvali, toto vetko dotvra t skvel atmosfru, ktor ako iroko-aleko njs. Mono v ivote navtvim mnoho skvelch miest, mono raz budem i aleko od miesta, kde som vyrstol, a ktor mojej mysli privdza mnoh skvel spomienky, no ale domov je predsa miesto v srdci, miesto, kde sa lovek vdy s radosou vrti, odhliadnuc od asu, ktor strvil inde. A viem, e nech u budem i kdekovek, urite ma spomienky na toto skvel miesto znovu prived sp. Sp za rodinou, a za tm skvelm pocitom, ktor lovek zaije len tu. V Kalnej nad Hronom. (17- ron autor je iak SO Kaln nad Hronom)

komisia mldee a portu v spoluprci s OZ Magic Team, Vs srdene pozva na

ktor sa uskuton da 23. 3. 2013 t.j. v sobotu o 9:00 na sdlisku JUH. Beha sa bude v rznych kategrich, od naich najmench a po seniorov. O oberstvenie bude postaran. Verme, e ns prdete podpori, zasai si, zabavi sa a spolone si takouto formou ucti tento vznamn pamtn de naej obce.

beh oslobodenia obCe kaln nad hronoM,

ud bez prstreku by v prpade potreby mala pred mrazom ochrni monos utiahnu sa do niektorho z mestskch objektov. Rozhodlo tak mestsk zastupitestvo na jednom z jesennch zasadnut minulho roka. Prpadnch zujemcov by mesto dokzalo prichli v ndzovej ubytovni, v prpade jej preplnenia v klube dchodcov, na tadine, v kultrnom dome vo Svodove alebo aj inde. Napriek tomu, e zima je pomaly pri konci, doteraz sme nezaregistrovali iados o doasn poskytnutie prstreku kvli poasiu. Na druhej strane je pravda, e v tomto roku neboli tak extrmne nzke teploty, ako naprklad v minulom roku, kontatuje Renta Szendiov, vedca odboru vntornch a socilnych vec Ms eliezovce. V meste sa poda informci S pohybuje asi 4-5 bezdomovcov. iados o poskytnutie nocahu teda zaregistrovan nebola, zima vak priniesla rad zaujmavch, zva slovnch iadost od obanov. Len pre zaujmavos spomeme spoluobianku, ktor v snehovej vchrici skoro rno pricupitala na mestsk rad s draznou iadosou, alebo mono vyhrkou, aby mesto okamite odpratalo v noci napadnut sneh spred jej domu, inak deti nepjdu do koly. Vina iadost obanov je vak relnejia a prozaickejia, poda vedcej odboru ide v socilnej sfre najm o poskytnutie jednorazovej dvky v hmotnej ndzi alebo jednorazovej dvky socilnej pomoci. lohou mesta v oblasti socilnych vec je najm eliminova

V marci - mesiaci knihy bol hosom eliezovanov znmy novinr, publicista a spisovate Jn Janovic z Nitry, autor viacerch knh z histrie a ivota dolnozemskch Slovkov. Tentoraz sa miestom Literrnej kaviarne stal Kultrny dom v miestnej asti Mikula, ktor bola v roku 1947 samostatnou obcou a v tom istom roku sa do nej v rmci dohody o vmene obyvatestva medzi eskoslovenskom a Maarskom prisahovala vek as Slovkov pochdzajcich najm zo Sarvaa. Medzi nimi to boli naprklad rodiny Korbeovcov, Medveohrozenie socilovcov, Sildiovcov, Valachovcov, Uhliarovneho vylenia cov, Gaparovcov, Lkovcov, Opavskch... a z obanov a pomnich aj teraz boli na podujat prtomn nielen ha im so spolopamtnci, ale aj ich potomkovia. enskm zaleOrganiztori na ele s riaditekou kninice nenm a v tom, Janou Benkovou a predsedom OZ Mikulan aby si dokzali Pavlom Ivanom pripravili jarn literrne podriei vlastn ujatie, na ktorom po vodnej videoprojekcii o Renta Szendiov problmy. Poivote a diele prtomnho autora viacerch skytujeme odkninch diel, tdi a materilov o dolnozemborn poradenstvo pri rieen rodinnch a skch Slovkoch Jna Janovica, nasledovalo socilnych problmov vetkm odkzanm jeho vystpenie, po ktorom zvedav a vnmav obanom a v prpade potreby zabezpeujeme astnci s nim dlho zotrvali v priateskom aj ternnu slubu. Mesto zabezpeuje aj vkon dialgu. Sasou posedenia bola aj prezentprenesench kompetenci ttnej sprvy v zmysle zkona o socilnych slubch posudzovanie odkzanosti na socilnu slubu do zariadenia pre seniorov a opatrovatesk slubu, menuje len niekoko z loh mesta v socilnej oblasti Renta Szendiov. Popritom refert socilnych vec koordinuje prevdzku ndzovej ubytovne a klubu dchodcov. Spolupracuje s radom prce, okrem innosti v oblasti socilnoprvnej ochrany a socilnej kurately, naprklad pri organizovan aktivanch prc. V sasnosti pracuje pre mesto 74 aktivanch pracovnkov, ktor vyvjaj innos pri drbe a prave verejnch priestran- cia a autogramida jeho najnovch knh. Viastiev, pri kontajneroch za tadinom, pri upra- cer prtomn si zaspomnali aj na dnes u pretovan radu alebo pomocnch administratv- sdlench neijcich udovch literrnych nych prcach. as z nich pracuje v mest- tvorcov, ktormi boli udov verovnci Sarvaskch organizcich, kolch a ako opatrova- ania Jn Korbe (1895 - 1971), Ondrej Korbe (1897 - 1971) a Juraj Korbe (1903 telia. 1963). Na podujat nechbali ani jednotlivci pochdzajci aj z abaudu (Michalecovci) a

Nrehzy (Kanyukovci). Stretnutie so spisovateom literatry faktu Jnom Janovicom iniciovali prve oni, lebo u dvnejie sleduj jeho bdanie a vsledky uverejnen v jeho knikch. Podujatie 81. eliezovskej Literrnej kaviarni pripravila Mestsk kninica a Obianske zdruenie Mikulan, ktor m 120 lenov a na tejto literrnej akcii sa zastnila cel polovica z nich. Medzi nimi nechbali ani tak osobnosti ako 81-ron akademick maliar ijci a tvoriaci striedavo vo vajiarsku a na Slovensku Pavel Korbe, 88-ron Judita Valachov - Korbeov, 66-ron insitn maliar tvoriaci v Mikuli Jozef Kanyuk, vyhlsen vo februri na Bojnickom zmku za dobroinn innos v uplynulom roku na Slovensku ako druh v porad, m dostal strieborn plaketu z celkovho potu 274 navrhnutch kandidtov. Literrne podujatie a jeho priebeh potvrdil, e pamtnci a potomkovia dolnozemskch Slovkov ijci v eliezovciach sa stle zaujmaj o ivot svojich dolnozemskch predkov a ich hlbok korene na Slovensku. Eva Janovicov

V reakcii na petciu obanov za eliminciu agresivity a kriminality bola mestsk polcia poveren prijatm innch opatren s rovnakm cieom. MsP zareagovala nvrhom na as v projekte zameranom na rozrenie kamerovho systmu, posilnenm hliadok vo vybranch lokalitch, intenzvnejou sinnosou s OO PZ a nkupom vysielaiek, ktor skvalitnia komunikciu jednotlivch lenov MsP. V tvrtom tvrroku minulho roka vyplatila samosprva jednorazov dvky socilnej pomoci tyrom prijmateom v celkovej vke 295 eur. Dvky boli smerovan na nkup liekov, lieebn nklady, nkup paliva, pohrebn nklady a v jednom prpade na nevyhnutn oatenie a zkladn potraviny.
***

IA V sobotu 16. marca sa konal tradin stolnotenisov turnaj det z obce. Zpolenia sa zastnilo sedem malch Ianov. Hrali systmom kad s kadm. Raritou bola as jedinho

dievaa, ktor turnaj aj vyhralo. Vazkou sa stala Kristnka Zlatnick, na druhom mieste skonil jej brat Tom a tretie miesto patr Dvidkovi Juhsovi. Nepopulrne tvrt miesto sa ulo Fabr-

Mil obyvateky Ine,

rd by som Vm vetkm odovzdal pomyseln ruu s primnm elanm zdravia, astia a spokojnosti pri prleitosti minulotdovho Medzinrodnho da ien. Tento sviatok z hadiska jeho pokrokovch tradci aj vznamnho posolstva povaujem za vyjadrenie vekej vntornej sily eny, ktor nielene udriava teplo rodinnho krbu, ale doke mdrymi inmi, pochopenm a sctenm posva dopredu dejiny civilizcie. Nech sa Vm, mil nae Ianky, dar vo vetkom, do oho sa pustte, a nech ste kad de obklopen lskou Vaich najblich. S ctou: Jozef Rosipal, starosta

ciovi Vinarkovi. Medaily a diplomy vazom odovzdal starosta obce Jozef Rosipal. Deti sa u teraz teia na budci ronk turnaja.

POHRONIE

saMosprvne noviny

19. marca 2013

11

Od utorka do utorka: M IJE OBEC

. 10/2013 kvalita rybnckej degustcie kadm rokom vyia

19. marec 2013

radostn kontatovanie: pribda MladCh vinrov

TEFAN RCHELA RYBNK - Priatelia dobrho vna zblzka i aleka sa v sobotu 16. marca popoludn stretli na vyhodnoten 7. ronka Degustcie vn. Do tohtoronej ochutnvky bolo dohromady prihlsench 213 vn. V sobotu tde predtm ich posdilo p odbornch komisi, ktor udelili najlepm vzorkm zlat a strieborn medaily a v anonymnom vbere v druhom kole, tzv. rozstrele, aj ampinov bielych, ervench a ruovch vn. Vo vekej sle kultrneho domu privtala host Ivana Ioldov. Zvl poslancov Nitrianskeho samosprvneho kraja (NSK) Ivana Murna a Miloa Zaujeca, starostku susednho ajkova Emliu Nichtov, primtora Novej Bane Jna Havrana a riaditea Regionlnej ponohospodrskej a potravinrskej komory v Leviciach Radoslava Belua. U siedmy ronk vstavy vn otvoril starosta Rybnka Imrich Krlik. Po om sa prtomnm prihovoril predseda Vinohradnckeho spolku v Rybnku Jozef Uhnk. Potvrdil, e komisie degusttorov pod vedenm doktora Jaromra Murniho pracovali vemi zodpovedne. Boli zloen z renomovanch odbornkov doplnench mladmi degusttormi. V roku 2012 bolo 50 letnch dn. Opatrn vinri hovoria o zvltnom ronku, ale v jed-

Mil spoluobania,
mme za sebou al, u siedmy, ronk naej, rybnckej, degustcie vn. Vydaren sobotn podujatie obohatilo vetkch astnkov o nov poznanie, o vzjomn rozhovory vinrov a vinohradnkov, a prinieslo pozitvne zistenie, e medzi pestovateov hrozna a spracovateov vna v tomto vinrskom regine vstupuj mlad. Bolo by dobr, ak by im vydralo nadenie pre vec a stali by sa nositemi alch spechov, ktor by sa zrove spjali so smerovanm Rybnka a okolitch tekovskch obc k rozvoju vidieckeho turizmu a naej regionlnej vnnej cesty. Pretoe v obci sa mnoili otzky ohadne platieb za rozhlas a televziu, priname v tomto smere aktulny informan servis pre naich obyvateov. Prajem vm tvoriv a prjemn dni. Imrich Krlik, starosta

Roman Nagy z Levc preber Cenu starostu obce Rybnk Imricha Krlika za najlepie biele vno. Sprava Jaromr Murni, Jaroslav ebo a Jozef Uhnk. Foto: (r)

nom panuje zhoda: bol to rok poehnan pre erven a ruov vna a prinajci mnostvo rizk bielym vnam. Som rd, e aj my v Rybnku organizujeme degustciu, ktor si nala svoje miesto v kalendri podobnch podujat, zdraznil Jozef Uhnk. Predseda Vinrskeho spolku v Rybnku doloil, e dnes, ke sa v svislosti s vnom stle viac hovor o tzv. terroire, v Rybnku a ajkove s stle viac hrd na tufov podloie, aj vaka ktormu sa vnu tak dar. Ako alej povedal, kad podujatie, ktor vinri v Rybnku organizuj, je v spoluprci s obcou. Dovote mi preto, aby som sa poakoval starostovi Imrichovi Krlikovi, zrove lenovi nho Vinohradnckeho spolku za podporu, ktor nm

Jn Svetk s cenou za najlepiu kolekciu troch vn. Vavo Jozef Uhnk, vpravo Jaromr Murni. Foto: (r)

sedem rokov poskytuje pri organizovan naich akci. Vaka patr poslancom Obecnho zastupitestva a pracovnkom Obecnho radu. Uhnk sa poakoval aj sponzorom a medilnym partnerom, bez ktorch by sa iadne takto podujatie nemohlo uskutoni. Ete by som rd pripomenul, e Vinohradncky spolok v spoluprci s obcou Rybnk 25. mja organizuje De otvorench pivnc. Bude sa kona v historickch pivniciach na Krovke a vetkch vs u teraz srdene pozvame, uzavrel prhovor Jozef Uhnk. Predseda degustanch komisi, odborn garant Jaromr Murni, predseda Vinohradnckeho spolku z ajkova, je rd, e sa v Rybnku zili znme tvre, e je medzi nimi a u 7. rok a fuje degustanm komisim v tejto obci. Mm rd toto podujatie, lebo som loklpatriot a zaujma ma degustcia v naej oblasti. Tieto degustcie sa stvaj naozaj odbornmi a nemusme sa hanbi ani na celoslovenskch saiach, kontatoval doktor Murni. Pripomenul, e vno sa hodnotilo 100-bodovm systmom OIV a o ampinoch sa rozhodovalo v tzv. rozstreloch. ampin bielych a ervench sa vyberal vemi ako. Poznamenal tie, e okrem prrodnch podmienok s dleit aj pestovate-

lia, a tu sa do popredia dostvaj mlad. Prajem vm prjemn zitky a tem sa na debaty o tom, ako bude alej smerova nae vinohradnctvo. Aby sme sa vzjomne podnecovali a tak dvhali latku vyie a vyie, dodal Murni na zver. Zlatm klincom programu bolo odovzdvanie diplomov za 32 zlatch a striebornch medail. Tvorcovia najlepie hodnotench vn boli odmenen aj hodnotnmi vecnmi cenami. ampinom bielych vn sa stal Rizling rnsky, neskor zber 2012 Romana Nagya z Levc, ktor si prevzal Cenu starostu obce Rybnk. ampinom ervench vn je Alibernet , neskor zber 2012, Cenu Regionlnej ponohospodrskej a potravinrskej komory z rk jej riaditea Radoslava Belua prevzal Cyril Kovik z Novej Dediny. Popularita ruovch vn sa odrazila aj v pote prihlsench vzoriek, preto tohto roku vyhodnotili aj ampina v tejto kategrii. Stalo sa nm vno odrody Dunaj, bobuov vber 2012 Zoltna Kulcsra z Novho Tekova, zskal Cenu primtora Levc tefana Mika. Cenu za najlepiu kolekciu vn za Caberbet Sauvignon, Alibernet a Fankovku modr, vetky vber z hrozna ronk 2011, dostal Jn Svetk z Levc. Cenu Vinohradnckeho spolku v Rybnku za najlepie hodnoten Peseck lenku z Rybnka zskal Jozef Chvojka za neskor zber ronka 2012. Po odovzdan cien sa zaala oakvan verejn ochutnvka. Hostitelia pripravili aj pohostenie a rozhovory pri vne sa pretiahli a do nonch hodn. Ak bola odborn degustcia dkazom, e pribda mladch vinrov, tak verejn ochutnvka potvrdila nrast mladch konzumentov vna. Je to vek vzva pre vinrov z reginu, aby ich dokzali upta kvalitnmi vnami, ale aj dobre organizovanmi podujatiami, aby za nimi neodchdzali na Malokarpatsk vnnu cestu a inde.

informan servis pre obanov

hrada za sluby rozhlasovho a televzneho vysielania

Na zklade otzok zo strany obanov vm poskytujeme informciu ohadom hrad za sluby rozhlasovho a televzneho vysielania (koncesionrske poplatky). Ak si ale uplatujete oslobodenie od povinnosti plati hradu alebo platte polovin sadzbu hrady, prpadne neplatte hradu z dvodu viacnsobnho odberu elektrickej energie, je zkonnou povinnosou preukza tto skutonos do 30.6.2013 priamo Rozhlasu a televzii Slovenska, na zklade zmeny vyberatea hrad. Od 1.1.2013 vyberateom hrad za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska je Rozhlas a televzia. Tto skutonos vydokladujete poda nasledovnch pokynov: 1. Od povinnosti plati hradu je osloboden platite, ak ije v domcnosti s fyzickou osobou s akm zdravotnm postihnutm, ktor m na adrese odbernho miesta platitea trval pobyt, alebo sm je fyzickou osobou s akm zdravotnm postihnutm a vznik tejto skutonosti oznmi a zrove preuke vyberateovi hrady. Preuke to - kpiou rozhodnutia o uznan za fyzick osobu s akm zdravotnm postihnutm vystavenou PSVaR alebo kpiou preukazu osoby s akm zdravotnm postihnutm. 4. Sadzba hrady sa zniuje na polovicu platiteovi, ktor je: a. poberateom dchodkovch dvok, nem prjem zo zrobkovej innosti, neije v domcnosti s inou osobou s pravidelnm prjmom zo zrobkovej innosti a vznik tejto skutonosti oznmi a preuke vyberate-

ctu k naim vierozvestcom po mnohch stroiach obnovil rybncky rodk benedikt slei - rybncky

ovi hrady. Preukte to - kpiou rozhodnutia o priznan dchodku a estnm vyhlsenm, e platite, teda odberate elektriny, nem pravideln prjem zo zrobkovej innosti a neije v domcnosti s inou osobou s pravidelnm prjmom zo zrobkovej innosti. b. poberateom dvky v hmotnej ndzi alebo osobou spolone posudzovanou s poberateom dvky v hmotnej ndzi a vznik tejto skutonosti oznmi a preuke vyberateovi hrady. Preuke to - potvrdenm PSVaR, ktor bude obsahova, odkedy poberte dvku v hmotnej ndzi a e poberanie dvky naalej trv. Kpie dokladov preukazujce nrok na zmenu sadzby, resp. odhlsenie zasielajte na adresu: RTVS, Odbor vberu hrad, Mlynsk dolina, 845 45 Bratislava s uvedenm variabilnho symbolu alebo evidennho sla SIPO. Prpadne elektronicky na emailov adresu: uhrady@rtvs. sk. Podrobnosti njdete na strnke www.uhrady.rtvs.sk

sv. kontantn - Cyril a Metod

1150 rokov ich prchodu na zemie naich predkov
(pokraovanie z min. sla) Lingvisti podrobnejm rozborom a skladbou abecedodoslov odhalili v hlaholike aj aksi tajniku, ktor virtuz Kontantn Cyril v obraznej rei adresoval naim predkom. Znie Krista psmenami Bomi ohlasova dobr je, aby ivot v hojnosti mala zem, i ako udia rozjmajte! On je n Pokoj, hovoriac slovo alom v Trojici. Tajnika je odkazom vsostne duchovnho ka abecedy, ktor otvra Kristov kr prechdzajci cez Slovo v strede, cez druh Bosk osobu, / A Slovo sa stalo telom a prebvalo medzi nami. Jn 1,14,/ a uzatvra znak Najsvtejej Trojice. Hlaholika je abeceda, ktorej alfou a omegou je Kr a Trojica a stredom je Spasite, ktorho evanjelium prili ohlasova. Presne poda evanjelia sv. Jna: Ja som Alfa a Omega, Prv a Posledn, Poiatok a Koniec. prchod na nae zemie Rastislav, ete pred prchodom sv. apotolov Kontantna-Cyrila a jeho brata Metoda dal postavi na hradnom nvr chrm, poda byzantskho tlu. Chrm ako jeden komplex mal aj as pre vubu katechumnov, takzvan nartex. Tu, v tomto prstavku, v nartexe bola prv eurpska univerzita, na devnskom nvr s vubou v jazyku naich predkov. (pokraovanie v budcom sle)

Jo Nesb / Snehuliak

Zruka jedinenho itateskho zitku

Nr Jo Nesb patr v sasnosti k najlepm autorom kriminlnych romnov v Eurpe. Jeho knihy preloili do tridsiatich siedmich jazykov na svete a doteraz bolo predanch 15 milinov vtlakov. Najvie uznanie kritikov a itateov mu priniesla sria s inpektorom Harrym Holem, do ktorej patr aj Snehuliak. Tento titul sa stal najrchlejie vypredanou knihou od uvedenia na trh v histrii Nrska a prvom tak zskal Cenu nrskych knhkupcov a Cenu nrskeho kninho klubu za najlep romn roka. itatelia knh Jo Nesba v komentroch o nich otvorene hovoria, e jeho romny s nvykov.

V Snehuliakovi sa Nesb op predstavil ako majster. Brilantne vykreslen postavy a gradujce naptie s zrukou jedinenho itateskho zitku. V Osle napadol prv sneh. Jonas rno vstane a zist, e jeho matka zmizla. Ostane po nej jedin stopa ruov l, o jej daroval na Vianoce. M ho na krku snehuliak. Predol noc sa neakane zjavil na dvore a jeho ierne oi hadia priamo do domu. Prpad riei inpektor Harry Hole, ktor nedvno dostal tajomn list s podpisom Snehuliak. Situcia sa ete vmi zamotva, ke Harry

zist, e tento model sa opakuje za poslednch desa rokov sa stratilo jedens ien, a to vdy presne v de, ke napadol prv sneh. Vyetrovanie je pre Harryho o to zloitejie, e sa tka jeho novej kolegyne, ale aj milovanej Rachel. Prpad Snehuliak ho privdza na pokraj ialenstva. Jo Nesb. V slovenine vyli v Ikare autorove romny Zrada ( 2008), Bohya pomsty (2010), Diablova hviezda (2010), Headhunters Lovci mozgov (2012) a Spasite (2012). Z nrskeho originlu Snmannen (H. Aschehoug & Co., Oslo, 2007) preloil Jozef Zelizk. SNEHULIAK vychdza na 376 stranch. Maloobchodn cena 12,90 .

www.bux.sk, www.ibux.sk, www.ikar.sk

16. marca 1943 sa narodil v Hronskch Kosihch Dodo Jozef ooka, dezov hudobnk. Ako prv slovensk dezov hudobnk zskal tipendium na Berklee College of Musik v Bostone. Absolvoval ho v roku 1988. Psobil v Bostonskom dezovom kvartete, s ktorm absolvoval v roku 1989 turn po USA a Eurpe. Spolupracoval takmer so vetkmi vznamnmi slovenskmi a eskmi dezovmi osobnosami, ale aj s umelcami zo zahraniia. Stal sa jednm z najvznamnejch slistov bicch nstrojov a perkusi na Slovensku. Stl pri zrode Dezovch dieln vo Frdlande v echch ako pedagg a lektor triedy bicch nstrojov. Bol lenom a zakladateom esko-slovensko-americkho kvarteta, ktor vydalo CD BOB TOP. Bol tie lenom Praskho dezovho kvarteta a viedol Slovensk dezov kvarteto. Od roku 1989 spolupracoval s vznamnou dezovou organistkou Barbarou Dennerlein. Bol nositeom americkej Ceny Lea Danihelsa za hudbu a v roku 1991 mu Slovensk hudobn fond udelil cenu za celoivotn dielo, propagciu a vernos dezu. Zomrel 21. novembra 2008 v Pieanoch. 18. marca 1901 sa narodil v Kynperku Peter Jilemnick, slovensk spisovate eskho pvodu. Na uiteskom stave v Leviciach vykonal 14. jna 1921 diferenn maturitn skku. Bol zakladateom socialistickho realizmu v slovenskej literatre. Zomrel 19. mja 1946 v Moskve. 20. marca 1929 sa narodil Jozef Melicher, Doc., PhDr., historik, folklorista, spisovate, literrny kritik, pedagg. Narodil sa 20. marca 1929 sa narodil v Hronskch Kaanoch. Krtko po jeho naroden sa rodina presahovala do Levc, pod Krny vrch. V roku 1950 maturoval na uiteskej akadmii v Leviciach. V rokoch 1960-1965 bol riaditeom Okresnho archvu v Leviciach. V rokoch 1966-1973 psobil ako odborn
AMOR, IKE, LAVAL, ORLON

asistent na Katedre slovenskho jazyka a literatry Pedagogickej fakulty v Nitre. Za svoje nzory a postoje v rokoch 1968-1969 musel z fakulty ods. Mal zkaz pedagogickej i publikanej innosti. V ase svojho existennho postihu pracoval ako pomocn robotnk v Bytovom podniku v Nitre, neskr ako knihovnk - bibliograf v Archeologickom stave SAV v Nitre. V tomto obdob uverejoval recenzie v tdennku Nov knihy pod znakou me. Podobne mu vychdzali aj beletristick obrzky v podobe serilu Z ilejkrskych historiek a vlastivedn seril v Matinom tan. Po rehabilitcii v roku 1990 sa vrtil na Pedagogick fakultu v Nitre a prednal dejiny slovenskej literatry, etnokultru a zamlovan literatru. A do smrti il a tvoril v Nitre, ale stle bol zko spt s naim reginom. Zomrel 9. janura 2008 v Nitre. 20. marca 1911 sa narodil v Leviciach Anton Celestn Radvnyi ERC, novinr, publicista, spisovate, ilustrtor. tudoval na gymnzich v Spiskej Novej Vsi, Levoi a v Novch Zmkoch. Neskr tudoval prvo na Prvnickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave. V roku 1936 tdium preruil a tudoval novinrstvo vo Varave. Cel svoj ivot okrem krtkeho obdobia, ke psobil ako uite v Bnove, zasvtil redaktorskej prci. Psobil ako redaktor Slovenskho juhu, Slovenskej pravdy a Slovka vo Varave, neskr pracoval ako vkonn redaktor tdennka Gardista, zodpovedn redaktor asopisu Modern romn, smev slovenskch dievat a ien. Od roku 1941 bol reportrom Slovka, v rokoch 19531958 a 1969-1976 redaktorom Katolckych novn, odkia odiiel do dchodku. Jeho prspevky vychdzali v periodikch po celom eskoslovensku. Od roku 1952 il v Trenne. Aktvne sa venoval literrnej tvorbe. Psal socilne novely, historick a dobrodrun povesti a romny. Zomrel 24. augusta 1978 v Trenne.
KONIEC TAJNIKY hlas kravy tkanina rusk ensk z chemick- meno ho vlkna

21. marca 1609 sa narodil v Rybnku Benedikt Szollosi - Rybncky, nboensk spisovate, zostavovate prvho slovenskho katolckeho spevnka. tudoval na gymnziu v Trnave. Potom vstpil do Spolonosti Jeiovej a novicit absolvoval v Raksku. Od roku 1634 tudoval vo Viedni logiku, fyziku, a metafyziku. V roku 1638 bol v Trnave vysvten za kaza. V roku 1640 sa stal ministrom Spolonosti Jeiovej a viedol kongregciu Svtho kra. Bol slovenskm kazateom v Koiciach, v Kltore pod Znievom a v Spiskej Kapitule. 7. jla 1991, pri prleitosti 220. vroia jeho vysvtenia, bola na jeho poes v Rybnku odhalen pamtn tabua. V roku 1655 zostavil a anonymne vydal prv slovensk tlaen katolcky kancionl Cantus catholici, ktor predstavoval spevnk cirkvou aprobovanch piesn v rei udu. V predslove k spevnku vysvetuje autor pvod nboenskho spevu, vyzdvihuje zbonos a spevavos svojho nroda a pripomna misionrsku innos Cyrila a Metoda medzi Slovanmi a prvo nimi pokrstench nrodov pouva domci jazyk v liturgii. Tto mylienka sa neskr stala sasou mtu o kontinuite cyrilometodskej tradcie na Slovensku. Spevnk samotn tvor 290 piesn s notami, priom nosnmi piesami s piesne slovenskho a najm eskho pvodu. S tu piesne vianon, vekonon, marinske, ale tie poun a zaoberajce sa tmou svetskej mrnosti a pominutenosti udskho ivota, no a na jednu vnimku sa tu vbec nenachdzaj piesne k svtm. Zaznamenal (r) Pramene: Osobnosti Levickho reginu, Mria Ztopkov, 2001, ww.kniznicalevice.sk a monografie obc reginu (Pouit daje s do r. 2001)

nhrobn npis

vojensk jazdeck hliadka

skr. pred rmskym letopotom

P
starormsky boh lsky MPZ Islandu

kpalisko v Pieanoch odborn oetrenie nh 499 v Rme ukazovacie zmeno

znaka istiaceho prpravku njomca pdy

predloka 7. pdu morsk cicavec pokos 1000 kg psmeno grckej abecedy

nske mu. meno drob. morsk ivoch

vzal t, ktor vyhrali vdsky vynlezca zpisnk zvuk hodn berlium lovkya perlorodiek

prezvka Eisenhowera

P
krdlo (ved.) premet vo vzduchu nboensk skratka narkotik

NARODILI SA LEVICE: 2. 3. Estera arkziov (dcra Vladimra a anety), Nela Jakubek (dcra Vladimra a Romany), Marek Baran (syn uboa a Mgr. Alexandry), 4. 3. Antnio a Tobias uriovci (dvojiky Moniky), 5. 3. Roland Rgi (syn Rolanda a Petry), Peter Huraj (syn Petra a Mgr. Ingrid), Patrik Vrbel (syn Ivana a Kristny), Matias Marton (syn Patrika a Mgr. Renty), Peter Bakai (syn Petra a Martiny), 6. 3. Michaela Gyuranov (dcra Ervna a Moniky), Viktria Tthov (dcra Mgr. Jna a Mgr. Vine), Liliana Molnrov (dcra uboa a Veroniky), 7. 3. Sra Pintrov (dcra uboa a Ivany), 8. 3. Natlia Greov (dcra Slavomra a ubice), Romana Mrzov (dcra Ing. Petra a Ing. Michaely), Ivona Andrukov (dcra Ing. Norberta a Ivany), 9. 3. Adriana Ivanov (dcra Daniela a Adriany), 10. 3. Kevin Sdovsk (syn Marcela a Evy) SBILI SI VERNOS AHY: 9. 3. Adrin Nozdrovick (Balog nad Ipom) a Katarna Hlavandov (ahy - Preseany nad Ipom) ELIEZOVCE: 10. 3. Michal Lauko (eliezovce) a Valria Filkszov (eliezovce)

vojensk odvod (zastar.)

nae vydavatestvo MPZ Rumunska

vezmi si

zvyok po ohni, pahreba

vlastnila

KUPN KROVKY 10/2013

RADEJ HRA ZLE,... Dokonenie tajniky J. LETKA spolu s kupnom zalite do 5 dn na adresu redakcie. Tajnika z . 9/2013 znie: ...SVOJU VEKOS. Vherkyou knihy z vydavatestva IKAR je Marta Izkov z Novho Tekova. Vhru si me prevzia v redakcii.

OPUSTILI NS LEVICE: 7. 3. Miroslav Viktriusz (50 r., Sikenica), 8. 3. Michal tevko (73 r., Hronsk Kosihy), 9. 3. Ing. Jaroslav Chorvt (66 r., Kozrovce), Ondrej Botka (65 r., Tehla), 10. 3. Gizela Dodokov (71 r., Btovce Jalakov), 11. 3. Mria uchov (90 r., Levice), udovt Nizl (56 r., Tlmae-Lipnk), 12. 3. Ladislav Drakovi (68 r., Levice) AHY: 6. 3. Pavel Majtn (80 r., ahy), Juliana Kritofov (81 r., ahy), 8. 3. tefan Pap (73 r., Tup Chorvatice), 11. 3. Mria Lwyov (85 r., ahy), 12. 3. Mria pilajov (76 r., ahy) ELIEZOVCE: 11. 3. JUDr. Milan Vrbel (57 r., elizovce), tefan Psztor (81 r., eliezovce)

Baran 21. 3. - 20. 4. Ak ste niekomu sbili viac ako mete splni, radej mu to otvorene povedzte. Lepie je vas sa prizna, ako sa neskr blamova. Dokte, e nie ste tak slaboch. Len s akosami sa vyhnete konfliktom s kolegami. Prli sa tam nezdriavajte a ponhajte sa k priateom a rodine. Bk 21. 4. - 21. 5. Nvaly vbunosti a zlosti v rodinn konflikt nevyrieia. Ak mte pocit, e vm samota me pomc, nevhajte a vyhadajte miesto, kde budete ma od vetkch pokoj. Konene si mete dovoli viac vona len pre seba. V psychick stav to u potrebuje. Nejak predasn rozhodnutie me urchli priebeh udalost zlm smerom. Blenci 22. 5. - 21. 6. Otvorte lepie oi. Niekto vm nadbieha a mete to vyui pri vytvran kontaktov. Prekvap vs, kto vetko patr do irieho prbuzenstva. Zaiatok tda prejde celkom v pohode, no koniec prinesie nov npady a aj kritick zhodnotenie minulch dn. Konene sa pustte do vybavovania niektorch vaich starch dlhov. Rak 22. 6. - 22. 7. Ak mte pocit, e vs okolie vyuva, nezakodilo by vm trochu tvrdohlavosti. Nedajte sa znechuti zhorenou atmosfrou a snate si zachova optimizmus. Svoju energiu zasadzujte za rozumn veci. Sta mal nerozvnos a ohe bude na streche. Zvte, i vae sprvanie nie je detinsk. Skr ne nieo poviete, napotajte aspo do troch. Lev 23. 7. - 23. 8. Nenoste so sebou v finann obnos, mohli by ste o prs. Dajte pozor, aby ste nikoho neurazili. Niekto by mohol zmari vae pracovn zmery. Pri rieen problmov urobte dobre, ak pouijete osveden metdy. Vyhbajte sa prli zloitm lohm, aby ste sa nezamotali. ako by ste sa vymotvali. Panna 24. 8. - 23. 9. V tchto doch budete nepokojn a neudrte prchkos v prijatench hraniciach. Cez vkend budete pokojnej a urobte vetko pre to, aby ste nenaruili rodinn vzahy. Muste sa rozhodova prune a rchlo, inak vm anca prekzne pomedzi prsty. Oddete city od pracovnch povinnost. etrite sa najm po fyzickej strnke. Vhy 24. 9. - 23. 10. Nesnate sa vyhadva samotu, nemuselo by vm to vonkoncom prospie. Doprajte si radej trochu lsky a poteenia v akejkovek forme. Pri troche fantzie mete prei prjemn tde. Urobte nieo pre svoje zdravie, navtvte naprklad saunu, plavre, alebo sa len tak prejdite po parku a vychutnvajte si prichdzajcu jar. korpin 24. 10. - 22. 11. Nemieajte sa do vec prbuznch, pretoe sa mete sta obetnm barnkom v sporoch, ktor sa vs netkaj. Rados prinesie neakan nvteva. Usilujte sa preklen rozdielne nzory, ktor mte s partnerom. Niekedy nezakod oivi atmosfru, ale treba dba, aby sme nepresiahli sprvnu mieru. Strelec 23. 11. - 21. 12. Vie vdavky by ste mali radej svedomito plnova. Koniec koncov, ide o vae peniaze. Neberte preto hne prv ponuku, nechajte si dostatok asu na zvenie. Radej sa snate vyhn situcii, ktor prina za nieo zodpovednos. Je na mieste zven opatrnos. Snate sa ma prehad, inak sa utopte v zplave starost. Kozoroec 22. 12. - 20. 1. Pridlho nerozmajte a venujte sily tomu, o om mte presvedenie, e sa vyplat. Prve teraz budete ma monos ukza svoje schopnosti. Pomerne nron tde zanite rieenm najaieho problmu. Ke sa rozbehnete, potom u ostatn zvldnete hravo. Pokste sa o zmier s partnerom. Vodnr 21. 1. - 19. 2. Nemali by ste mal nedorozumenie zbytone zveliova. Neprid to na pokoji vm, ani vmu partnerovi. Nesnate sa prena nervozitu na druhch. Dajte si do poriadku resty, uav sa vm. Mte chu pusti sa do nieoho novho? Nerozmajte, i a ako sa vm vetko podar. Budete spen. Ryby 20. 2. - 20. 3. Mte v hlave plny na nejak to povyrazenie, len neviete ako to realizova tak, aby vm to vetci odshlasili. V nijakom prpade sa nepajte do hdok, ale vetko urobte v tichosti. Skontaktujte sa s dobrm priateom a pripravte akciu, ktor bude prospen nielen vm dvom, ale pote aj inch. Sprevdza vs bude po cel as dobr nlada.

POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 19. marca 2013, . 10, ronk LXVIII. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel. 0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vyda vatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1 -RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.

aj denn

aj denn

4 administratvno-vkonn pracovnci - nstup 1. 4., ROEZ, s.r.o., JE Mochovce, Kaln nad Hronom 1 administratvny pracovnk - nstup 1. 5., Symar Tech s.r.o., Mierov 84, eliezovce 1 asistent logistiky - nstup 1. 4., FRAGICSLOV, s.r.o., SNP 80, ahy 3 anci - barmani - nstup ihne, Ladislav Mack, Ia 1 anci - barmani - nstup 1. 4., Arcade zzz, s.r.o., Kalvnske nm. 2, Levice 2 anci - servrky - nstup ihne, MedAgro, s.r.o., Nitrianska 657, Kaln nad Hronom 2 anci - anky - nstup 1. 4. Ankara, s.r.o., Pon 6, Levice 3 anci - barmanky - nstup 1. 5., HS Avalon, s.r.o., Mlynsk 7, Levice 2 hrobri - nstup 1. 5. , Margita tubov, mjr. Gondu 439, emberovce 1 izolatr - nstup 15. 3., Peter tevko TEVSTAV, Jesenskho 762/15, Levice 2 kadernka - nstup 1. 5., Margita tubov, mjr. Gondu 439, emberovce 1 krupierka - anka - nstup ihne, Wintime s.r.o., Ndran rad 9, Levice 2 kuchri - nstup ihne, MedAgro, s.r.o., Nitrianska 657, Kaln nad Hronom 1 manar prevdzky - nstup 1. 5., HS Avalon, s.r.o., Mlynsk 7, Levice 1 montr - nstup 15. 3., EKOFORM s.r.o., Kohryho 46, Levice 2 murri - nstup 15. 3., Peter tevko TEVSTAV, Jesenskho 762/15, Levice 2 obkladai - nstup 15. 3., Peter tevko - TEVSTAV, Jesenskho 762/15, Levice 1 opertor - obsluha na erpacej stanici nstup 20. 3., Viera Frajkov V + R, Kalnick cesta 14, Levice 3 poisovanie - nstup 1. 4., GA TTH - Ing. Ladislav Tth, Hlavn nm. 23, ahy 1 pomocn robotnk - nstup 1. 4. SEPTA C.A., s.r.o., Jur nad Hronom 151 1 pracovnk v pivninom hospodrstve, vinr - nstup 1. 4., Branislav Nichta - VNO NICHTA, ajkov 552 1 pracovnk vo vinohrade - nstup 1. 4., Branislav Nichta - VNO NICHTA, ajkov 552 3 predci na CNC - nstup 1. 4., LENCOS, s.r.o., Ndran rad 28, Levice 1 predava v onej optike - nstup 1. 4., Emma Crystal, s.r.o., Nm. Odborrov 12, Tlmae 1 predava v predajni rybrskych potrieb - nstup 1. 4., DURCH, s.r.o., Nbren 5, Levice 1 predavaka - nstup ihne, Pavol Hypsk - H&H mont, Dukelsk 25, Tekovsk Luany 1 predavaka - nstup 1. 4., Peter Koncz - UPDATE, Holubyho 2, Levice

1 riadite v M - nstup 22. 3., Obec Horn Semerovce, Horn Semerovce 100 2 iky - nstup 1. 4., FRAGICSLOV, s.r.o., SNP 80, ahy 10 skladov manipulanti - nstup ihne, KOVACS AGRO, s.r.o., Drustevn 12, Hronovce 2 stavebno-montni pracovnci - nstup ihne, STAVING Levice, s.r.o., Dostojevskho 10, Levice 3 stolri - nstup 15. 3., IGOLAN, a.s., Ruov 29, Doln Pial 4 technicko-montni pracovnci - nstup 1. 4., tefan Baniar - PRINTTEAM, Kalnick 8, Levice 1 traktorista - opertor aplikanch zariaden na ochranu rastln - nstup ihne, KOVACS AGRO s.r.o., Drustevn 12, Hronovce 2 drbri - nstup 1. 4., FRAGICSLOV s.r.o., SNP 80, ahy 2 upratovai vrob. priestorov - nstup 1. 4., ROEZ, Tyrova 2354/2, Levice 1 vedci lekr - prslunk ZVJS - nstup ihne, stav na vkon trestu odatia slobody, prieinok 42/VD, eliezovce 2 vedci obchodnej skupiny - nstup 1. 4., CAPITOL, a.s., Vojensk 29, Levice 1 vedci drby, nkupca nhradnch dielov - nstup 1. 4., FIBRA, s.r.o., SNP 49, ahy 1 vedci seku oetrovateskej starostlivosti - nstup 1. 4., DOMUM Zariadenie socilnych sluieb Krkany, Krkany 86 2 vodii - nstup 1. 4., Rudolf Varga ZELEX, Kuraany 110 2 vodii do 3,5 t - nstup 15. 3., Peter Andri - TRANS HRON, Tlmae 2 vodii nkladnho vozidla/vodii vysokozdvinho vozka - nstup ihne, BRACCHI LOGISTIK, s.r.o., Ga 2, Levice 2 zhradnci - predavai - nstup 1. 4., SLOVFLRA, s.r.o., Kohryho 97, Levice 1 zmonk - nstup 15. 3., HAGO s.r.o., Dopravn 14, Levice 1 zdravotn sestra - nstup 15. 3., SENIOR HOUSE n.o., SNP 24, Levice 1 zdravotn sestra - nstup 1. 5., MUDr. Mria Rovkov - stomatolg, Obv. zdrav. stredisko Kaln nad Hronom 1 zdravotn asistent - nstup 15. 3., DOMUM Zariadenie socilnych sluieb Krkany, Krkany 86 2 zmenov majstri - nstup 15. 3., TAPLAST SK s.r.o., Priemyseln park Ga 5928, Levice 1 zvra - plameom - nstup 15. 3., EKOFORM s.r.o., Kohryho 46, Levice PSVaR Levice 036/2440 310

PEDIKRA GITA
zdravotnckej pedikry
Na zklade telefonickej objednvky v prpade imobilnch klientov prdeme aj domov. Sluby poskytujeme aj chorm na diabetes a ako zdravotne postihnutm. Pon 6 (bval Dom sluieb), Levice Tel. . 036/622 75 10, 0907 487 770
(99)

zkaznkom sluby

ponka

3 stolri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 sklenri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 lakovai automobilov - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 5 fasdnici so znalosou tepelnch izolci - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 5 murri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 bagristi - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 pokrvai - klampiari - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 klampiari - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 elektrikri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 zvrai - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 mechanici - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 3 intalatri - Raksko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 10 anci - barmani - Nemecko, NJ aktvne, SOU, prax min. 2 roky 10 kuchri - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky 10 obsluha do zariaden rchleho oberstvenia - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 2 roky

10 recepn - recepn - Nemecko, NJ, AJ - aktvne, SOU, prax min. 2 roky 10 ininierske pozcie (strojr, dizajnr, informatik) - Holandsko, AJ, NJ aktvne, V, prax min. 1 rok 2 traktoristi - Nrsko, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok 2 elektroininieri, strojn ininieri Nrsko, AJ - aktvne, V, prax min. 7 rokov 1 turistick sprievodca - Nrsko, AJ, J, NJ - aktvne, S, V, prax min. 1 rok 35 animtor portovch aktivt - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 10 animtori aktivt pre deti - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 25 animtori pre mlde a dospelch panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 15 hudobnci - panielsko, AJ, NJ - aktvne, SOU, S, prax min. 1 rok 30 alnnici, krajri, strihai ltok, stolri - Vek Britnia, AJ - komunikatvne, SOU, prax min. 3 roky 100 zber hrachu - Dnsko, AJ - komunikatvne 2 psychiatri - Dnsko, AJ - aktvne, V, prax min. 3 roky EURES 036/2440 303

14

19. marca 2013

saMosprvne noviny

POHRONIE

Marcov beseda o knihch v z santovka

detsk itatelia navtevuj obecn kninicu

kad iak pretal ryvok z jeho obbenej knihy

termny zvozu odpadov v obci santovka

ii. Q. 2013
De v tdni streda tvrtok pondelok pondelok tvrtok pondelok pondelok tvrtok tvrtok pondelok tvrtok pondelok tvrtok

Dtum 3. aprl 11. aprl 15. aprl 29. aprl 9. mj 13. mj 27. mj 30. mj 6. jn 10. jn

Druh odpadu TKO PLASTY TKO TKO PLASTY TKO TKO SKLO PLASTY TKO K - KOVY TKO PAPIER

SANTOVKA (ai) - iaci v KD op preili zaujmav popoludnie. Pri prleitosti marca - mesiaca knh mali so svojou vychovvatekou besedu o knihch, spisovateoch a ilustrtoroch. Hne v vode sa

kolci zamysleli nad dleitosou tania knh aj v dnenej dobe charakteristickej mnostvom informci z elektronickch mdi. Kad iak pretal krtky ryvok zo svojej obbenej knihy. Tak sa ostatn dozvedeli, ak

knihy deti najradej taj. tanie obohacuje slovn zsobu, rozvja fantziu a predstavivos, stvame sa rozumnejmi a vzdelanejmi, odpovedali deti na otzku, preo taj knihy. Potvrdili tm aj sku-

tonos, e v kolskej druine radi taj knihy, rozprvaj sa o pretanom texte a s radosou navtevuj aj obecn kninicu. U teraz sa vetci teia na alie pekn chvle a spolon popoludnia.

13. jn 24. jn 27. jn

Nov Tekov
na rybnckej degustcii uspeli aj novotekovsk vinri

Mil Novotekovania,

vitrny sa plnia vzcnymi medailami

Zoltn Kulcsr s cenou primtora Levc. Odovzdval ju poslanec VC NSK Milo Zaujec. Na snmke zava: starosta Rybnka a poslanec VC NSK Imrich Krlik. Milo Zaujec, Zoltn Kulcsr, predseda degustanch komisi Jaromr Murni a predseda Vinohradnckeho spolku v Rybnku Jozef Uhnk. Foto: (r)

V sobotu 16. marca sa v Rybnku konal VII. ronk Degustcie vn, ktor kvalitnmi vzorkami obohatili aj vinri z Novho Tekova. Zoltn Kulcsr si z vstavy odniesol strieborn medailu (za Aurlius), zlat medailu (za Rulandsk ed) a cenu primtora mesta Levice za najvyie hodnoten ruov vno (Dunaj, bobuov vber ros 2012). Jozef eliar zskal strieborn medailu za Alibernet, vber z hrozna 2011. Prjemn atmosfru tohto podujatia dotvorila aj degustcia vn spojen s odbornmi debatami o vnnom moku a kumte okolo neho, ktor trvala do neskorch veernch hodn.

u od pondelka be v obci jarn upratovanie. Verm, e vetok odpad sa premiestni do pripravench kontajnerov, aby sme odahili prrodu a udriavali v dedine istotu. Tem sa z spechu naich vinrov, Zoltna Kulcsra a Jozefa eliara, na minulotdovej rybnckej degustcii. Ukazuje sa, e vna z Novho Tekova treba bra vemi vne a e nielen v regionlnej konkurencii s kandidtmi na vznamn medailov umiestnenia. Prajem vm prjemn predvekonon dni. Silvia Hrukov, starostka

obec nov tekov nezabudla na Md

pocta tekovankm
Obec Nov Tekov na stredu 13. marca pripravila oslavu MD. O program sa postarali deti z M, spevcky sbor Tekovanka a tekov-

sk mlde. Po skonen programu bolo pripraven pohostenie, na ktorom si vetky eny pochutili, a na zver si aj zaspievali.

oznaM
MS Sk v Novom Tekove pozva vetkch zujemcov do kultrneho domu, kde v spoluprci s odborne vykolenm masrom Alexandrom Csomorom zabezpe v utorok 19. marca od 9.00 do 19.00 hod. zdravotne relaxan mas. So sebou treba prinies osuku.

Cez vkend absolvovali kurz prvej pomoci

aby vedeli pomc inm

Jedens lenov Mldee SK pri Miestnom spolku SK v Novom Tekove sa 9. a 10. marca zastnilo 16 hodinovho kurzu poskytovania prvej pomoci. Tto mlad udia venovali svoj von vkendov as naerpaniu vedomost o poskytovan prvej pomoci v rznych ivot ohrozujcich situcich (masvne krvcanie, dusenie, bezvedomie, srdcov

zchvat, ok a pod.) Kurz bude pokraova aj poas alieho vkendu 23. a 24. marca. Po jeho absolvovan dosiahnu mldenci 33 hodinov rozren kurz prvej pomoci.

bude jarn upratovanie

Od pondelka 18. marca prebieha v Novom Tekove jarn upratovanie. K dispozcii bud kontajnery, ktor Tekovsk ekologick rozlo po dedine. Vedenie obce oakva, e nepotrebn veci z domcnost bud v kontajneroch a nie na rznych miestach, najm za zhradami. Chrme a udrujme istotu obce.

AKO PODA RIADKOV

OBIANSKY INZERT
Obiansky inzert mete poda osobne v redakcii na Pionierskej ulici . 2 v Leviciach (budova pri Ms, vchod zboku). Sta, ak prdete, nadiktujete text inzertu a na mieste zaplatte. alou monosou je telefonick podvanie inzertov na tel. . redakcie 036/631 23 92. Zvolen text nadiktujete naej pracovnke, ktor vypota cenu inzertu. Spsob platby si mete zvoli sami. Jednou z monost je zaslanie peaz potovou poukkou typu "H, ktor si vyptate na pote. alou monosou je prs osobne a vyplati sumu v redakcii, prp. mete peniaze posla po inej osobe. Napokon existuje ete jeden spsob podvania inzertov - potou. V liste polete text inzertu, uvediete svoju adresu, na ktor vm zaleme potov poukku na hradu inzertu. Alebo bo polite mailom na adresu redakcie: redakcia@pohronie.sk

Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
kvetinov vzdoba, smton vence, ikebany, svieky, rakvy, organizovanie pohrebov, kremcia, rezan kvety donkov sluba kvetov Ul. 28. oktbra 17, Levice, www.pohrebnictvokerberos.sk kerberos@pohrebnictvokerberos.sk (34) Kontakt: 0948/581 200, 0903/461 148 Dm do prenjmu v centre Le- Predm rodinn dom v obci

KERBEROS

Predm 2-izbov byt v OV v

vc zrekontruovan a zariaden 2-izbov byt. Tel. 0918 538 303 (180) Prenajmem vek 3-izbov byt, zariaden na ulici Z. Nejedlho v Leviciach. Tel. 0905 535 787 (160) Prenajmem rodinn dom v obci Zbrojnky. Je po iastonej rekontrukcii, je vhodn na nasahovanie. Pozostva zo 4 izieb, kuchyne, komory, kpene s WC. Treba vidie. Celkov vmera pozemku 12 . Cena njmu 550 / mesiac. Kontakt: 0911 401 924 (194) Dm do prenjmu v centre Levc na peej zne obchodn priestor 37 m2, oproti Mlynu na Mlynskej 2.

Kpim staroitnosti star pohadnice, vyznamenania, vreckov hodiny, strieborn predmety, bodky, able, lustre, porceln v Leviciach. Tel. 036/62 235 96 0903 439 094 (18) SLUBY

PRCU PONKA

Kompletn sahovanie bytov, mont nbytku, vypratvacie sluby. Tel. 0908 136 517 (20)
Predm tatransk profil
brsen I. trieda od 3,85 , II. trieda od 2,85 . DOVEZIEM.

Tel. 0905 450 267 0911 811 880

Tel. 0905 983 602 0903 405 588

(23)

Glazrovanie van.
(21)

Doveziem dreven brikety. Tel. 0908 449 399 (48)

PROPOLISOV TINKTRA

Extrmne lieiv produkty z istej prrody.

PROPOLISOV MAS

* INZERCIA *
Na predaj vekometrny 1

BYTY Kpim 1 - izbov byt s balknom v OV, na 2. resp. 3.poschod v irom centre Levc. Cena do 30.000 . Tel. 0918 127 268 (106) Predm garsnku v eliezovciach v OV v pvodnom stave, 4. posch/12, s balknom a kuchynskou linkou. Tel. 0907 419 843 (143) Predm kompletne zre kontruovan 2-garsnku v OV na Rybnkoch V. v Leviciach. Tel. 0905 296 353 (184) Predm v Leviciach 1-izbov byt v OV, 5. poschodie, 36 m2, cena 22.000 . Tel. 0907 560 493 (104) Predm 1-izbov byt v OV, iastone preroben na Pradiarskej ulici v Leviciach. Tel. 0918 771 534 (120) Predm 1-izbov byt v OV v Leviciach. Tel. 0918 907 984 (183)

www.liecivypropolis.sk Tel. 0905 712 913 (22)

Vypracujem daov priznanie pracujcim dchodcom na vrtenie preplatku k dani. Daov priznanie ivnostnkom, osobm pracujcim v R (aj s uplatnenm daovho bonusu). Tel. 0948 002 993

izbov byt na ulici M. R. tefnika v Leviciach. Je po iastonej rekontrukcii. Celkov vmera bytu je 44 m2, celkov cena 35.000 . Kontakt 0911 401 924 (193)

* inzercia * inzercia * inzercia *

Predm 2-izbov byt v OV s

(118)

*INZERCIA*

balknom na ul. Z. Nejedlho po kompletnej rekontrukcii, k bytu je aj pivnica, resp. vymenm za 1+1. Cena dohodou. Tel. 0907 494 926 (119)

Opatrovatesk starostlivos a klasick mas aj u vs doma. 1 hodina - cena od 5 . Dlh 45, Hronovce, tel. 0917 986 013

Leviciach na Vinohradoch, plastov okn, lamintov podlahy, nov kuchynsk linka so vstavanmi spotrebimi. Rozloha 49 m2. Cena 35.000 dohodou. Tel. 0907 065 115 (171) Predm zrekontruovan 2 izbov byt v OV v centre Levc. RK - nevola. Cena dohodou. Tel. 0918 02 22 66 (179) Predm vek 2-izbov byt v OV s balknom v centre Levc. Tel. 0905 296 353 (186) Predm zrekontruovan 2 izbov byt v OV v Kalnej nad Hronom. Cena dohodou. RK nevola. Tel. 0918 02 22 66 (181) Predm 3-izbov byt Rybnkoch V. iastone rekontruovan, cena 40.500 , prpadne vymenm za vek 3-izbov byt. RK nevola. Tel. 0905 423 141 (109) Predm 3-izbov byt v OV, 85 m2, s balknom po iastonej rekontrukcii v Leviciach. Tel. 0915 833 511 (123) Predm 3 - izbov byt na Saratovskej ul. v Leviciach, kumbl, pajza. Tel. 0905 296 353 (187) Predm kompletne zrekontruovan 3-izbov byt na Komenskho ul. pri Kauflande. Tel. 0918 907 984 (189) Trojizbov byt v drustevnom vlastnctve na predaj za jedinen cenu, len za 31.500 ! Vola na 0911 401 924 (197) Predm 4-izbov byt na Vinohradoch v Leviciach, iastone upraven. Tel. 0915 761 153 (161) PRENJOM Mlad 3-lenn rodina had podnjom, 2-3 izbov byt v Leviciach do 300 , na lokalite nezle. Tel. 0919 323 955 (67) Dm do prenjmu nezariaden 1-izbov byt na Saratovskej ulici v Leviciach. Tel. 0915 297 391 (44) Dm do prenjmu v Leviciach 1-izbov byt. Tel. 0908 083 590 (105) Prenajmem v Leviciach 2izbov byt. Tel. 0915 297 319 (45)
* inzercia * inzercia * inzercia *

Tel. 0903 912 376

(33)

NEHNUTENOSTI Predm rodinn dom v Zbrojnkoch. Tel. 0905 224 883 (111) Predm rodinn dom so zhradou v Lehniciach pri Bratislave. Tel. 0903 793 747 (112) Predm rodinn dom 3+1 v Kalnej nad Hronom, ihne obvaten. Tel. 0903 100 698 (140) Predm gar na Dopravnej ulici v Leviciach pri Podluianke spolu s autom zn. FORD Fiesta, platn STK a EK do 12/2013. Cena 6.500 , aj jednotlivo. Tel. 0911 867 765 (159) Predm rodinn dom po iastonej rekontrukcii v Hornch Turovciach, verejn vodovod, el. 380 V. Cena 6.000 . Tel. 0903 042 456 (176) Nealeko Levc predm rodinn dom pred dokonen. Tel. 0905 224 883 (178) Predm murovan rekrean domek na Krnom vrchu. Tel. 0911 211 755 (188) Predm dvojgeneran rodinn dom v Leviciach. M 2 nadzemn podlaia a sutern. Dom treba vidie, je po iastonej rekontrukcii. Cena 169.900 . Tel: 0911 401 924 (191) Predm rodinn dom v Santovke pri termlnom kpalisku. Pozostva z 3 priestrannch izieb, kuchyne, vstupnej chodby (verandy), kpene a WC. Dom je v bezprostrednej blzkosti termlneho kpaliska. Celkov vmera pozemku je 1562 m2. Tel: 0911 430 707 (192) Predm lacno vlask orechy, liesky vekoplod, bezostn ernice, egree krkov, gatany obyajn, jahodov plantu, rue krkov, aj popnav - biele, ruov a in farby. Prpadne aj zsielkou. Tel. 045/6850 336 - veer (141)

Krkany, vzdialenej od Levc len 6 km. Pozostva z 2 ast. Treba vidie, vmera pozemku je 1200 m2. Cena: 35.000 , kontakt 0911 430 707 (196) POZEMKY Kpim pozemok, aj so starm domom v Leviciach, alebo blzkom okol. PONKNITE. Tel. 0908 132 497 (175) Predm 4 rov zhradu, chatka, voda, elektrina. Tel. 036/62 261 05 (158) Predm pozemok v Leviciach. Tel. 0911 211 755 (185) Stavebn pozemok v obci Krkany, as Mal Krkany. Je vhodn na vstavbu 1 a 2 rodinnch domou. Vetky ininierske siete s priamo pred pozemkom. Celkov vmera pozemku je 1726 m2. Tel: 0911 401 924 (195) AUTO-MOTO-BICYKLE Lacno predm auto DAEWOO Tico, 140.000 km, rok vroby 1996. Cena dohodou. Tel. 0918 369 498 (108) Predm klasick dmsky bicykel v Leviciach. Tel. 0903 455 135 (157) Predm OPEL Vectra 2 000 cm3, spotreba 6 litrov v LV, alej predm oceov gar sklad 500/300/200 cm, mramorov dlabu, forne 40 kusov, karbobrsku stolov a stojanov - profil. Tel. 036/622 2440 (163) Predm motorov vozidlo OPEL Corza 1,2; 105 000 km, r. v. 2006. Tel. 0903 144 077 (173) Predm prvesn vozk do 400 kg na 13" kolch. Platn TK a PZ. Cena 200 . Tel. 0903 042 456 (177) RZNE Predm liatinov kotol, na tuh palivo zn. ATTACK, 6 lnkov, pouvan 1. seznu. Cena dohodou. Tel. 0911 938 625 (145) Predm dvierka na murovan krb 36 x 36 cm, zasklen, alej predm 10 kg lpanch orechov, elektrick obehov erpadlo do potrubia UK, poovncke zbrane, zvitnicu do 1 colu na oceov potrubie so zverkovm stojanom. Cena dohodou. Tel. 0904 311 448 (182)

Tel. 0903 43 90 94

Vykupujem strieborn predmety, aj zlomkov a star pohadnice.

(19)

(6)

ZOZNMENIE 31-ron, S, modrook, sympatick, inteligentn, mu z Levc had dieva na vne zoznmenie. Tel. 0944 496 100 (153) 19-ron slun Rm had vnu znmos a 49 ron slun Rm had osamel, aj starie enu na vny vzah. Len vne, Tel. 0907 696 511
(162)

16

19. marca 2013

inzerCia

POHRONIE

vrobn/skladov priestory na prenjom

1 150 m2; svetl vka 5 m; spevnen podlaha,

Priestory sa nachdzaj v priemyselnej asti mesta LEVICE (arel Levitex, a. s.). Vyuiten plocha:

Exkluzvna kaviare

MARL, Ia

150 m2; svetl vka 3,5 m; spevnen podlaha,

Prjemn prostredie vhodn na firemn rozhovory, firemn prezentcie, rodinn oslavy Skvel vber npojov a pochutn za vborn ceny Pohoda pre vetky vekov kategrie

L. Mack, majite kaviarne MARL

1 200 m2; svetl vka 3,5 m; (ahk vroba, 1.n.pod. ).

K dispozci s aj kancelrske a soc. priestory - 2 miestnosti. Budova je napojen na el. rozvody, kanalizciu, vodovod a je sasou oplotenho a strenho arelu. Cena za prenjom priestorov 24 /m2/rok - bez energi.

kancelrske priestory na prenjom

Priestory sa nachdzaj v priemyselnej asti mesta Levice (arel Levitex, a. s.), v budove ktor je sasou oplotenho a strenho arelu. Priestory je mon upravi poda poiadavky od 100 m2 do 500 m2. Cena za prenjom priestorov 35 /m2/rok - vrtane vykurovania. Priestory s k dispozci od 1. mja 2013 Kontakt: tel.: +421 635 20 51; 0904 180 402; e-mail: sekretariatgr@levitex.sk
(41)

Kaviare MARL:
(26)

ak sa chce cti prjemne, urite pr!

Kol s dominantou J. B. Tita

PLASTOV OkN A DVERE

Dem-ter
vrtane doplnkov a tieniacej techniky

MV-Plast, s.r.o., Kozrovce

Jedinen stavebn hbka 92 mm

(1)

VROBA, MONT A KOMPLETN SERVIS PLASTOVCH DVER A OKIEN SALAMANDER

zn. salaMander a deCeuninCk

Cenov ponuka DoDvka Mont ServiS
(mlynsk dvor przemie - veda istiarne)

tel. . 036/634 00 20, 634 00 21, Fax: 036/634 00 22, mobil: 0903 437 288, e-mail: mvplast@mvplast.sk, www.mvplast.sk

NoV PRoFIl

Levice, ul. Mlynsk 2238

tel.: 036/633 60 31 mobil: 0904 186 209 e-mail: levice@demter.sk www.demter.sk

(2) (35)

Sendy Slovakia, s.r.o.

Klnick cesta 17, Levice

celopresklen interirov systmy - GeZe hlinkov dvere hlinkov Zbradlia stren okn roto monos nkupu na spltky Quatro sklenen Zsteny GraFosklo

prijme
do trvalho pracovnho pomeru

na predaj r e k r e a n a r e l (vhodn aj ako domov soc. sluieb)

Arel tvor: trojpodlan budova - vybaven ubytovacm zariadenm - 18 izieb so soc. zariadenm, - jedle a kuchya so zariadenm, - konferenn miestnos (70 miest), - sauna, 5 zrubovch cht - vybavench ubytovacm zariadenm - 4 izby, soc. zariadenie, vonkaj bazn - s rozmerom 6 x 12,6 m; h. - 1,2 m, asfaltov ihrisko - s rozmerom 9 x 27 m, vlastn studa a istika odpad. vd, pozemok - s vmerou 6 403 m2 Cena - 240 000 Info - 0903 402 517 (3)
hprk.sk

vodia - dlera
podmienka: stredokolsk vzdelanie
Potrebujetegrafickyspracova...

...InzERt, LEtK, KnIhu?

0907933483roloend@gmail.com