Zs 2012 05 06

5-6 | 2012
ZVR ANIE
odborn asopis so zameranm na zvranie a prbuzn technolgie | ronk 61
SVAOVN
ISSN 0044-5525
Je mon zvi kvalitu produktov a zrove

zni prevdzkov nklady?
Samozrejme.
Vzdelvanie a certifikcia personlu

vo VZ PI SR
Divzia vzdelvania zabezpeuje:
Kurzy vyieho zvraskho personlu
Kurzy zvrania a spjkovania kovov
Kurzy zvrania plastov
Kurzy nedetruktvneho skania
Certifikan orgn pre certifikciu

personlu zabezpeuje:
Certifikciu personlu v oblasti zvrania
Certifikciu personlu pre nedetruktvne zvranie
Autorizovan nrodn orgn ANB zabezpeuje:

Kvalifikciu personlu v oblasti zvrania
Osvedovanie vzdelvacch miest ATB
Vydvanie eurpskych diplomov EWF
Vydvanie medzinrodnch diplomov IIW
Vydvanie eurpskych certifiktov
Raianska 71, 832 59 Bratislava 3

tel.: +421/2/49 246 279/546
fax: +421/2/49 246 276/335
e-mail: balogovar@vuz.sk
hornigovav@vuz.sk
www.vuz.sk
VSKUMN STAV ZVRASK

PRIEMYSELN INTITT SR
Vs pozva
QD,9URQtNSRGXMDWLD
Nrodn dni zvrania 2012

Hotel Ski & Wellness Residence Druba****
Demnovsk dolina
12. 9. 14. 9. 2012
nvrh a vroba zvranch vrobkov, opravy a renovcie

automatizcia a robotizcia zvrania
NYDOLWDYR]YiUDQtDEH]SHQRVSUL]YiUDQt
Y]GHOiYDQLHVN~DQLHDFHUWLILNiFLDSHUVRQiOXYR]YiUDQtD1'7
]YiUDQLHYDXWRPRELORYRPDFKHPLFNRPSULHP\VOHYHOH]QLQHMGRSUDYHSO\QiUHQVWYHDHQHUJHWLNH
LQRYDWtYQHPHWyG\YR]YiUDQtDVSiMNRYDQt
QRYpQRUP\YR]YiUDQtDVN~DQt
]YiUDQLHSODVWRYQRYpPHWyG\]DULDGHQLDDSRORWRYDU\
7HUPtQ
7HUPtQ\
7HU
U
SULKOiVHQLHSUHGQiN\QDNRQIHUHQFLX
SUL
LKOiV HSUHGQiN\\QDD QIH
IHUH
UH

RGRY]GDQLHWH[WXSUtVSHYNXGR]ERUQtND
RGR
GR
RY]G HWH[[WXS
[ SUtVSHY
HYN
N GR]E
]DVODQLHSULKOiN\QDNRQIHUHQFLX
]DV
VODQL ULKOiiN\
i
QDNRQ HQFLX

~KUDGDSRSODWNX]DNRQIHUHQFLX
~K
KUDGD
U
SOD
ODWWNX]]D NRQIH FLX

2UJDQL]DQtJDUDQWL
,QJ0iULD7DWDURYi

WHO

PRELO

ID[

HPDLOWDWDURYDP#YX]VN
,QJ%HiWD0DFKRYi
WHO
PRELO
ID[
HPDLOPDFKRYDE#YX]VN
O B SAH
ODB ORN LNKY
99 vod do problematiky svaovn vybranch materil
v energetice | JAROSLAV KOUKAL
105 Sksenosti s itkovmi vlastnosami ocele T24 | UBO MRZ
PETER BERNASOVSK PETER ZIFK PETER BRZIAK
JN KOTORA DUAN KRAJI MICHAL MRZ JOZEF
PECHA
115 Doplnenie nvrhu klasifikcie truktr zvarovch spojov ocel
publikovanho v asopise Zvranie-Svaovn 9/2005 | TIBOR
MIDA VLADIMR MAGULA JN BOANSK
ZVRANIE PRE PRAX
120 Protikorzna ochrana oceovch kontrukci prenosovch ciest v
energetike iarovm zinkovanm, kvalita, jej vhody a rizik
plynce z vrobnho procesu | MARIAN BARTO
127 FlexArc nov genercia robotizovanch buniek pre oblkov
zvranie | ABB Slovensko
INFORMCIE CERTIFIKANCH ORGNOV
128 Slovensk ANB op najlepie! | VIERA HORNIGOV
PECILNA PRLOHA K 7. RMCOVMU PROGRAMU
129 7. rmcov program zkladn finann nstroj na podporu
vskumu a vvoja na eurpskej rovni | DANIEL STRAKA
132 Projekt ITER | REDAKCIA
138 Rozhovor s spenm rieiteom projektu 7.RP, Petrom Brziakom
| REDAKCIA
140 Monosti vyuitia siete Enterprise Europe Network pri hadan
partnerov pre 7.RP
142 Kov medzinrodn projekt NextGenPower absolvoval svoje
prv valn zhromadenie v Tomove pri Bratislave | ANNA
HAMBLKOV
143 VZ PI SR reprezentuje Slovensko na najvej konferencii
priemyselnch technolgi v Eurpe | ANNA HAMBLKOV
AKCIE
104 Na Fre ZSVTS 2012 sa udeovali ocenenia | REDAKCIA
145 Slovensko tento rok lme rekordy na VIENNA-TECu, bute pritom!
| SCHWARZ & PARTNER
JUBILEUM
147 Prof. Ing. Peter Grga, CSc., oslvil ivotn juileum
SPOMNAME
148 Ing. Zdenk Malina ns navdy opustil
PREDSTAVUJEME ZVRASK ASOPISY
148 Obsah asopisu NDT Welding Bulletin 2011 | REDAKCIA
98
5-6/2012
61. ronk
Odborn asopis so zameranm na
zvranie, spjkovanie, lepenie, rezanie,
striekanie, materilov ininierstvo
a tepeln spracovanie, mechanick
a nedetruktvne skanie materilov
a zvarkov, zabezpeenie kvality,
hygieny a bezpenosti prce.
Odborn lnky s recenzovan.
Periodicita 6 dvojsel rone.
Evid. . MK SR EV. 203/08
Vydva
Vskumn stav zvrask

Priemyseln intitt SR
len medzinrodnch organizci
International Institute
of Welding (IIW)
a European Federation
for Welding, Joining
and Cutting (EWF)
Generlny riadite: Ing. Peter Klamo
fredaktor: Ing. Tibor Zajc
Redakn rada:
Predseda: prof. Ing. Pavol Juhs, DrSc.
Podpredseda:
prof. Ing. Peter Grga, CSc.
lenovia: Ing. Ji Brynda, Ing. Pavel Flgl,
prof. Ing. Ernest Gondr, PhD., Ing. Ivan Hork,
doc. Ing. Viliam Hrniar, PhD., doc. Ing. Jlius
Hudk, PhD., prof. Ing. Jozef Janovec, DrSc.,
doc. Ing. Karol Klna, DrSc., Ing. Jlius
Krajovi, Dr. Ing. Zdenk Kubo,
doc. Ing. Vladimr Magula, PhD., doc. Ing. Harold
Msiar, PhD., Ing. ubo Mrz, PhD.,
Ing. Miroslav Mucha, PhD., doc. Ing. Jozef
Pecha, PhD., Ing. Pavol Radi, doc. Ing. Pavol
Sej, PhD., Dr. Ing. Frantiek Simank,
Ing. Tom ek, PhD.
Preklad: Mgr. Margita Zateplkov
Adresa a kontakty na redakciu:
Vskumn stav zvrask
Priemyseln intitt SR
redakcia asopisu ZVRANIE-SVAOVN
tel.: +421/(0)2/49 246 514, 49 246 300,
fax: +421/(0)2/49 246 296
e-mail: redakcia.zvarania@vuz.sk
http://www.vuz.sk
Grafick prprava:
TYPOCON, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/44 45 71 61
Tla: FIDAT, s. r. o., Bratislava
tel./fax: +421/(0)2/45 258 463
Distribcia: VZ PI SR, RIKA
a Slovensk pota, a. s.
Objednvky asopisu
prijma VZ PI SR, kad pota
a doruovatelia Slovenskej poty.
Objednvky do zahraniia vybavuje
VZ PI SR; Slovensk pota, a. s.,
Stredisko predplatnho tlae,
Uzbeck 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214,
e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk;
do R aj RIKA (Popradsk 55,
821 06 Bratislava 214) a VZ PI SR.
Cena dvojsla: 4
pre zahraniie: 4,20 bez DPH, 5 s DPH
Toto dvojslo vylo v auguste 2012
VZ PI SR, Bratislava 2012
Za obsahov sprvnos inzercie
Zzodpoved
VRANI E-SVAOVN
jej objednvate | 1/ 2 0 0 8
O D B O R N L NKY
vod do problematiky svaovn

vybranch materil v energetice
Introduction into problem of welding of selected materials
in power engineering
JAROSLAV KOU KA L
Prof. Ing. Jaroslav Koukal, CSc., esk svesk stav, s. r. o., (Czech Welding Institute, ltd.) Ostrava, esk republika
Nov materily s vysokmi hodnotami meze pevnosti pi teen Vbr nejpouvanjch zkladnch materil
pro energetiku Svaovn novch bainitickch a martenzitickch ocel Svaovn ocel T/P23 a T/P24
Svaovn ocel T/P91, T/P92 a VM12 SHC
New materials with high ultimate creep strength values are outlined. The selection of the mostly used parent
materials for power engineering is described. Welding of new bainitic and martensitic steels is analysed. Welding
of T/P23 and T/P24 steels as well as welding of T/P91, T/P92 and VM12 SHC steels was presented.
Snaha po zven innosti tepelnch elektrren vedla
ke konstrukci kotl s nadkritickmi
parametry, t.j. s teplotou pry nad
600 C a tlakem nad 26 MPa. Oekvan vvoj parametr nadkritickch kotl udv tab. 1 [1]. Pro jejich konstrukci bylo nutn vyvinout
nov materily s vysokmi hodnotami meze pevnosti pi teen. Jsou to
nov modifikovan nzkolegovan
bainitick oceli s nzkm obsahem
uhlku, nov martenzitick rupevn oceli s nzkm obsahem uhlku,
nov austenitick oceli a niklov slitiny. Vysok hodnoty meze pevnosti
pi teen jsou u bainitickch a martenzitickch ocel dosahovny dolegovnm Nb, Ti, N a B. Nkter materily jsou dolegovny i W i kdy
jeho vliv na dosaen vysokch hodnot RmT za 105 nebo 2 x 105 hodin
je podle naeho nzoru diskutabiln. Vysok obsahy Mo a W vedou
k precipitaci karbid M 6C a Lawesovy fze za rychlho poklesu hodnot rupevnosti zpsobenho snenm zpevnn tuhho roztoku
a snenm precipitanho zpevnn rozputnm malch vytvrzujcch
stic typu MX. Podle naeho nzoru je optimln udret v nzkolegovanch ocelch ekvivalent molybdenu
definovan:
>
Moekv = % Mo + 0,5 % W
na hodnot 0,5 % a v martenzitickch rupevnch ocelch na hodnot 1 % [2]. Je proto mon pedpokldat, e chemick sloen
novch bainitickch a martenzitickch rupevnch ocel bude dle
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
optimalizovno. Tomuto poadavku

z novch ocel odpovd chemick
sloen oceli VM12 SHC. V lnku je prezentovn souasn stav
vvoje. Pi retrofitu elektrren Tuimice a Prunov se pouvaj pro
konstrukci kotl i vybran klasick
uhlkov a bainitick nzkolegovan
oceli. Proto jsou do pehledu pouvanch materil pro energetiku zahrnuty.
1 VYBRAN MATERILY
PRO ENERGETIKU
Vbr nejpouvanjch zkladnch
materil pro retrofit elektrren Tuimice a Prunov a pro konstrukci novch elektrrenskch blok
s nadkritickmi parametry je uveden v tab. 2. Doporuen materily
pro vrobu dl nadkritickch kotl
a jejich teplotn limity jsou uvedeny
v tab. 3 [1]. Z uvedenho pehledu
je zejm, e bainitick nzkolegovan oceli se uvauj pro vrobu mebrnovch stn nadkritickch kotl
pouze do pracovn teploty 550 C.
Pro pracovn teploty do 600 C se
doporuuj nov modifikovan chromov martenzitick oceli a pro pracovn teploty 650 C se doporuuje
niklov slitina Alloy 617. Pro vrobu
komor, parovod a potrub se do
teploty 625 C pedpokld pouit martenzitickch ocel. Pro teploty
nad 625 C se ji doporuuj niklov slitiny. Ohvky a pehvky se
budou vyrbt z martenzitick oceli
VM 12 SHC do teploty 610 C. Do
teploty 700 C se pedpokld pouit austenitickch ocel a pro vy
teploty niklovch slitin.
2 ZKLADN INFORMACE
O SVAOVN NOVCH
BAINITICKCH
A MARTENZITICKCH OCEL
Podmnky svaovn klasickch uhlkovch a nzkolegovanch ocel jsou
znmy. Proto je tento lnek zamen na zkladn informace o svaovn novch ocel se zamenm na teplotn reimy, kter je nutn dodret
pi jejich svaovn. Pro svaovn se
pouvaj nejastji metody svaovn 111, 141 a 121. Pi svaovn tchto
materil je nutn mnohem dslednji a pesnji dodrovat a kontrolovat podmnky svaovn ne pi svaovn pvodnch ocel pro energetiku.
Zejmna je nutn se zamit na:
dodrovn pedepsan teploty
pedehevu,
dodrovn pedepsan teploty
interpass,
svaovn doporuenmi metodami svaovn,
dodrovn mrnho tepelnho
pkonu do svaru,
kladen svarov housenky pedepsanm zpsobem a svaovn
na pedepsan poet vrstev,
dodrovn pedepsan vky
svarovch housenek,
tepeln zpracovn svaru,
svaovn pedepsanmi materily s nzkm obsahem difuznho
vodku.
Vka navaovanch housenek by
nemla bt vt ne 2,5 mm. Proto
Bhler Welding Group doporuuje
napklad svaovat kotlovou trubku
38,3 x 6,3 mm technologi 141 na
ti vrstvy. Doporuuje se tak u vtch tloutk materilu posledn sva-
99
vod do problematiky svaovn vybranch materil v energetice
rovou housenku pokldat na svarov kov a ne na zkladn materil.
2.1 Svaovn ocel T/P23 a T/P24

Tyto oceli byly vyvinuty pro vrobu
membrnovch stn. Vrobci ocel uvdli, e pi jejich vrob nebude nutn pedehev a tepeln zpracovn. Pozdji se prokzalo, e pro
dosaen poadovanch hodnot tvrdosti a nrazov prce je nutn pedehev a pro zabrnn sekundrnho vytvrzovn svarovch spoj
pi provozu kotle je nutn svarov
spoje tepeln zpracovat. Tento posun nzor je dokumentovn zkuenostmi pi vstavb mnoha elektrren s nadkritickmi parametry
kotle v Evrop a vrobn dokumentac pro svaovn membrnovch
stn z materilu P24 v SES Tlmae
pro elektrrnu Ledvice. Membrnov stny se mus svaovat s pedehevem a jejich tvarov sti jsou
tepeln zpracovny popoutnm.
Tepelnm zpracovnm se zrove
sn hodnoty tvrdosti a zlep se
hodnoty nrazov prce (obr. 1 3)
[3]. Obrzky dokumentuj, e pro
dosaen tvrdosti pod 300 HV5
v HAZ svarovch spoj obr. 1 i ve
svarovm kovu, obr. 2 je popoutn
po svaovn nutn. Pi poputn na
doporuenou teplotu 740 C se doshne hodnot kolem 250 HV5 a KV
ve svarovm kovu u ocel P23 nad
100 J. Ve stavu po svaen jsou hodnoty KV u obou ocel pouze ~25 J
(obr. 3). Pokud se svarov spoje po
svaovn nepopust, dojde pi pracovnch teplotch kotle ve svarovm
kovu a psmu peht HAZ (TOO)
svarovho spoje k vraznmu vytvrzovn a ztrt plastickch vlastnost, kter vede, jak dokazuj zkuenosti z mnoha elektrren v Evrop,
a k poruen svarovch spoj.
Doporuen teplotn cyklus svaovn oceli T/P23 je uveden na obr. 4
a oceli T/P24 na obr. 5. Teplota AC1
obou ocel je cca 810 815 C. Proto
me bt pouita popoutc teplota
740 C, pi kter se doshne poputn mikrostruktury, snen tvrdosti
a zven hodnot nrazov prce pi
kratch asech popoutn. Teplota
Mf oceli T/P24 je cca 250 C. Proto
je nutn po svaovn svar ochladit
z maximln teploty interpass 280 C
na teplotu pod 250 C ped jeho popoutnm. Teplota Mf oceli T/P23
je vy ne 300 C, proto je mon
svarov spoje popustit hned z maximln teploty interpass 300 C.
Ochlazen pod teplotu Mf ped popoutnm svarovch spoj zaruu-
100
Tab. 1 Oekvan vvoj parametr elektrren s nadkritickmi parametry [1]

Tab. 1 Anticipated development of parameters of power plants with supercritical parameters [1]
Doba vstavby
Construction period
Japonsko
USA
Evropa
605 613 C
25 MPa
593 C
27 MPa
600 605 C
28 30 MPa
Do roku 2015
Till the year 2015
630 C
25 MPa
620 (630) C
28 MPa
625 C
28 30 MPa
Po roce 2015
After the year 2015
700 C
35 MPa
760 C
25 MPa
720 C
35 MPa
Souasnost
Present
Tab. 2 Nejpouvanj typy zkladnch materil

Tab. 2 Mostly used parent material types
Typ materilu / Material type
Oznaen oceli / Steel designation

P235 G H
P265 G H
16 Mo 3
(15020)
13 CrMo 4 5
(15121)
14 MOV6 3
(15128)
10 CrMo 9 10
(15313, T/P22)
15 NiCuMoNb 5
(WB36)
7 CrWVMoNb 9 6
(T/P23)
7 CrMoVTiB 10 10
(T/P24)
X20 CrMoV 12 1
(17134)
X10 CrMoVNb 9 1
(T/P91)
X11 CrMoWNb 9 1-1
(E 911)
X10 CrWMoVNb 9 2
(T/P92)
X12 CrCoWNb 12 2-2
(VM12 SHC)
TP 347H FGF
SUPER 304 H
HR 3C
DMV 310 N
SANICRO 25
Alloy 617
Alloy 740
Uhlkov oceli
Carbon steels
Bainitick oceli
Bainitic steels
Martenzitick oceli
Martensitic steels
Austenitick oceli
Austenitic steels
Niklov slitiny
Nickel alloys
Tab. 3 Teplotn limity pouitelnosti vybranch zkladnch materil

Tab. 3 Temperature limits of applicability of selected parent materials
Dlo kotle
Dilo boilers
Membrnov stny
Membrane walls
Komory, parovody, potrub

Chambers, steam pipeline,
piping
Ohvky, Pehvky
Heaters, Superheaters
Materil / Material
13 CrMo 4 5
7 CrWVMoNb 9 6
7 CrMoVTiB 10 10
X 10CrWMoVNb 9 2
X 12 CrCoWNb 12 2-2
Alloy 617 mod.
X 10CrMoVNb 9 1
X 11CrMoWVNb 9 1-1
X 10CrWMoVNb 9 2
Alloy 617
Alloy 263
X 12CrCoWNb 12 2-2
TP 347 H FGF
Super 304 H
HR 3 C
Sanicro 25
Alloy 617
Alloy 740
je, e v prbhu popoutn ji nebudou probhat dn transformace

struktury, kter by snily plastick
vlastnosti svarovch spoj. Pi svaovn trubek z materilu T/P23 rozdlnch tloutk se doporuuje pro-
Teplotn limit
pouitelnosti
Applicability temperature
limit (C)
540
550
550
590
600
650
580
600
625
735
735
610
615
660
670
700
770
770
veden vyrovnvacho ohevu podle

obr. 4. Doba vdre na popoutc teplot je u obou ocel zvisl
na tlouce stny, metod svaovn a pouitm svaovacm materilu
(obr. 1 5). Oceli T/P23 a T/P24 jsou
Z VRANI E-SVAOVN | 5-6 / 2 0 1 2
O D B O R N L NKY
Obr. 1 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty tvrdosti HV 5 v psmu

peht HAZ svarovch spoj P23 a P24
Fig. 1 Effect of heat treatment on hardness values HV 5 in the overheating
region of the HAZ of welded joints in P23 and P24materials
Tvrdost Hardness, po svaovn as-welded
Obr. 4 Teplotn cyklus v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn

materilu T/P23
Fig. 4 Thermal cycle of welding and heat treatment of T/P23 material
Teplota Temperature, as time, Rychlost ohevu Heating rate,
Nestejn tlouka Unequal thickness, Rychlost ochlazovn Cooling
rate, pedehev preheat, svaovn welding
Obr. 2 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty tvrdosti HV 5 ve svarovm

kovu ocel P23 a P24
Fig. 2 Effect of heat treatment on hardness values HV 5 in weld metal of
P23 and P24 steels
Tvrdost Hardness, po svaovn as-welded
Obr. 5 Teplotn cyklus v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn

materilu T/P24
Fig. 5 Thermal cycle of welding and heat treatment of T/P24 material
Teplota Temperature, as Time, Rychlost ohevu Heating rate,
Rychlost ochlazovn Cooling rate, Ochlazovn na klidnm vzduchu
Cooling-down in calm air, pedehev preheat, svaovn welding
Obr. 3 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty nrazov prce ve svarovm

kovu ocel P23 a P24
Fig. 3 Effect of heat treatment on impact energy values in weld metal of
P23 and P24 steels
po svaovn as-welded
Obr. 6 Teplotn reim v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn ocel

P91 a P92
Fig. 6 Thermal mode dutiny welding and heat treatment of P91 and P92 steels
Rychlost ochlazovn Cooling rate, Pomal ochlazovn Slow coolingdown, Ochlazovn na klidnm vzduchu Cooling-down in calm air, nutn
meziochlazen po svaovn forced intercooling after welding
nchyln na vznik nzkoteplotnch

hacch trhlin. Proto je nutn dodrovat rychlosti ohevu doporuen
na obr. 4 a 5.
2.2 Svaovn ocel T/P91, T/P92

a VM12 SHC
Teploty AC1 tchto ocel jsou nad
800 C a teplota Mf je cca 100 C.
Teplota Ms je u 9 % Cr ocel typu P91
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
a P92 cca 350 380 C a u 12 % Cr

oceli VM12 SHC cca 300 C. Tyto
teploty uruj teplotn reim pi jejich
svaovn. Teplotn reim doporuovan pro svaovn ocel P91 a P92
je zobrazen na obr. 6 [1]. Nzk obsah uhlku u obou ocel umonil snit teplotu pedehevu pod teplotu
Ms. Pi svaovn proto zstv v mikrostruktue mal mnostv austenitu, kter je plastick, rozpout vt-
mnostv difuznho vodku a tm

usnaduje svaovn. Vznikajc martenzit mus bt poputn jet v prbhu svaovn nsledujc svarovou
housenkou. Poadavek na svaovn housenkami o vce max. cca
2,5 mm je proto pi tomto zpsobu
svaovn mimodn dleit. Svarov spoj je nutn z maximln teploty interpass 300 C pomalu ochladit tsn pod teplotu Mf (cca 100 C)
101
Obr. 7 Hodnoty tvrdosti svarovho kovu v zvislosti na tepelnm zpracovn

Fig. 7 Hardness values of weld metal in dependence on heat treatment
Tvrdost Hardness , Elektroda: Thermanit Chromo 9 V Electrode:
Thermanit Chromo 9 V, Doba vdre Dwell time
Obr. 8 Hodnoty nrazov prce svarovho kovu v zvislosti na tepelnm

zpracovn
Fig. 8 Impact energy values of weld metal in dependence on heat treatment
Elektroda: Thermanit Chromo 9 V Electrode: Thermanit Chromo 9 V,
Doba vdre Dwell time
Obr. 9 Teplotn cyklus pi svaovn a tepelnm zpracovn oceli VM12 SHC

Fig. 9 Thermal cycle of welding and heat treatment of VM12 SHC steel
Rychlost ochlazovn Cooling rate, Pomal ochlazovn Slow coolingdown, Ochlazovn na klidnm vzduchu Cooling-down in calm air, nutn
ochlazen ped tepelnm zpracovnm forced cooling-down prior to
heat treatment,
a popustit. Nedoporuuje se materily vtch tloutk ochlazovat na

teplotu okol, ale pouze na teplotu
tsn pod Mf. Ochlazen je nutn,
aby austenit vynikajc pi svaovn
s teplotou pedehevu pod teplotou
Ms transformoval na martenzit jet
ped popoutnm svarovho spoje.
V opanm ppad by transformoval na martenzit a v prbhu hn. Dsledkem by bylo snen plastickch vlastnost svarovho spoje.
Oceli jsou nchyln na nzkoteplotn hac praskavost. Proto mus bt
102
Obr. 10 Detail nvaru ve stavu po navaen [5]

Fig. 10 Detail of weld overlay in as-surfaced condition [5]
Obr. 11 Detail oduhliench vrstev po dlouhodobm han 700 C / 50 hod. [5]

Fig. 11 Detail of decarburised layers after long-term 700 C/50 h annealing [5]
Obr. 12 Oduhlien a nauhlien zna ve svarovch spojch ocel P91

a P22 [1]
Fig. 12 Decarburised and carburised zone in welded joints from P91 and
P22 steels [1]
ohevy a ochlazovn provdny

velmi pomalu podle doporuen na
obr. 6. Doba vdre na popoutc
teplot je zvisl na tlouce svaovanho materilu a na pouitm pdavnm materilu.
Obr. 7 a 8 [1] dokumentuj, e pi
pouit pdavnho materilu Thermanit Chromo 9V doshneme vyhovujcch hodnot tvrdosti HV10
a zejmna nrazov prce ve svarovm kovu po 4 hodinch hn na
teplot 760 C.
Doporuen teplotn cyklus pi sva-
ovn oceli VM12 SHC je zobrazen

na obr. 9 [1]. Pro svaovn tto oceli
plat rovn zsady uveden u ocel
P91 a P92. S ohledem na jej chemick sloen byla pouze snena maximln teplota interpass na 280 C
a popoutc teplota byla zvena na 770 C. Ocel VM12 SHC se
dle vyznauje zvenou korozn
odolnost pi pracovnch teplotch
ve srovnn s ocel P92. Proto bude
pravdpodobn vce pouvna pro
konstrukci kotl s nadkritickmi parametry pry.
O D B O R N L NKY
3 ZKLADN INFORMACE O SVAOVN SLITINY ALLOY 617
O svaovn tto slitiny je dosud mlo
informac. Firma UTP doporuuje pro
svaovn metodou 141 pdavn materil UTP A 6170 Comod. Oblast svaovn mus bt kovov ist a odmatn. Je nutn pouvat speciln
svesk pomcky (karte, seke, brusn kotoue) a ppravky. Homogenn svarov spoje se svauj bez
pedehevu s co mon nejmenm
tepelnm pkonem a bez tepelnho
zpracovn po svaovn.
Maximln teplota interpass je 125 C
[1]. Heterogenn svarov spoje s austenitickmi ocelemi se svauj rovn
bez pedehevu a tepelnho zpracovn po svaovn se stejnou teplotou
interpass. Heterogenn svarov spoje
s martenzitickmi ocelemi se svauj
podle poadavk na svaovn martenzitickch ocel.
4 HETEROGENN SVAROV
SPOJE
Pi vstavb tepelnch elektrren se
nelze vyhnout svaovn heterogennch svarovch spoj. Ji v devadestch letech 20. stolet bylo nutn
eit heterogenn svarov spoj ocel 15128 a P91. Hlavnmi problmy
pi een tohoto spoje je difuze uhlku z oceli 15128 do svarovho kovu
odpovdajcho oceli P91 a tepeln
zpracovn svarovho spoje. Pro
zabrnn difuze uhlku proti koncentranmu spdu obsahu chromu byl pouit svarov kov na legujc bzi 3 % Cr 0,5 % Mo 0,3 % V.
Jeho pouit zabrnilo difuzi uhlku
ve stavu po svaen obr. 10, ale ne
po dlouhodobm han na teplot
700 C (obr. 11). Pesto se toto een osvdilo a svarov spoje kotlovch trubek z ocel 15128 a P91 bez
poruch spn slou na elektrrn VTKOVICE ji vce ne 11 let. Pdavn materily typu 3 % Cr 0,5 %
Mo - 0,3 % V se ji nevyrb. Pro tyto
heterogenn spoje je mon pout pdavn materily pro svaovn
ocel T/P24.
Podobn problmy je nutn eit pi
svaovn ocel typu T/P22, T/P23
a T/P24 s martenzitickmi rupev-
nmi ocelemi typu T/P91 a T/P92.

V ppad, e pro svaen svarovho spoje mezi ocelemi P91 a P22
pouijeme svarov kov odpovdajc oceli P22 (15313) vznikne nauhlien zna s tvrdost 355 HV v HAZ
oceli P91 a oduhlien zna ve svarovm kovu odpovdajcm oceli P22
s tvrdost 165 HV (obr. 12) [1]. Pouijeme-li svarov kov odpovdajc
oceli P91 vznikne v HAZ oceli P22
oduhlien zna s tvrdost 143 HV
a ve svarovm kovu nauhlien zna
s tvrdost 317 HV, obr. 12 [1]. Vznik
oduhliench a nauhliench zn
a dosaen tvrdosti heterogennch
svarovch spoj ocel T23 / T91, T24
/ T91 a P23 / P92 dokumentuj obr.
13, 14 [4] a 15, 16 [1]. Z uvedench
vsledk je zejm, e je vhodnj pout pro tyto heterogenn svarov spoje pdavn materily na legujc bzi ocel T/P23 a T/P24. Tyto
pdavn materily sice zcela nezabrn difuzi uhlku proti koncentranmu gradientu chromu, ale dosaen hodnoty tvrdosti a mechanick
vlastnosti svarovch spoj jsou vyhovujc.
Obr. 13 Svarov spoj ocel T91 a T23 svaen pdavnm materilem

odpovdajcm oceli T23 po TZ 740 C / 30 min. [4]
Fig. 13 Welded joint in T91 and T23 steels fabricated with filler metal
corresponding to T23 steel after 740 C/30 min heat treatment [4]
Tvrdost Hardness, Vzdlenost Distance, svarov kov weld metal
Obr. 14 Svarov spoj ocel T91 a T24 svaen pdavnm materilem

odpovdajcm oceli T24 po TZ 740 C / 30 min. [4]
Fig. 14 Welded joint in T91 and T24 steels fabricated with filler metal
corresponding to T24 steel after 740C/30 min heat treatment [4]
Obr. 15 Svarov spoj ocel P23 a P92 svaen svarovm kovem

odpovdajcm oceli P23
Fig. 15 Welded joint in P23 and P92 steels fabricated with weld metal
corresponding to P23 steel
Spoj Joint, Svarov kov Weld metal, Tvrdost Hardness, Vzdlenosti
men Measurement distance
Obr. 16 Svarov spoj ocel P23 a P92 svaen svarovm kovem

odpovdajcm oceli P92
Fig. 16 Welded joint in P23 and P92 steels fabricated with weld metal
corresponding to P92 steel
Vzdlenost bod men Distance of measurement points
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
103
ZVR
Clem tohoto lnku bylo seznmit

itatele se zkladnmi problmy pi
svaovn nejastji pouvanch
zkladnch materil pro svaovn
v energetice.
CONCLUSIONS
The objective of this paper was to familiarize the reader with fundamental
problems in welding of the most often used parent materials for welding in power engineering.
Literatura
[1] Materily Bhler Welding Group
[2] Koukal, J. Sondel, M. Schwarz, D.
Foldyna, V.: Vvoj a mikrostruktura
novch rupevnch feritickch ocel
[3] Wortel, H.: P23 and P24 for Power
Generation and Hydrogen Service.
Beitrge zur 27. Vortragsveranstaltung,
26. 11. 2004, Dsseldorf
[4] Adam, W. Bendick, W. Hahn, B.
Heuser, H.: Ausfhrung von

Mischverbindungen neuartige
Kraftwerksthle
[5] Schwarz, D. Koukal, J.: Vlastnosti
svarovch spoj trubek z ocel
P91. Vzkumn zprva VB
TU Ostrava, leden 1994
<
lnok recenzoval:
Ing. Peter Brziak, PhD.
VZ PI SR, Bratislava
A KCI E
Na Fre ZSVTS 2012 sa udeovali ocenenia

V kongresovej sle Doprastavu sa
21. mja tohto roku uskutonil u VI.
ronk podujatia Frum Zvzu slovenskch vedeckotechnickch spolonost (ZSVTS) 2012 s podtitulom
veda technika ivotn prostredie.
Pozvanie prijali aj Ing. Jn Lika, riadite Recyklanho fondu SR a riaditeka stavu krajinnej ekolgie SAV,
RNDr. Zita Izakoviov, programov
vyhlsenie vldy SR v oblasti ivotnho prostredia a tzv. zelenho rastu
predstavil generlny riadite Sekcie
environmentlnej politiky, zleitost
E a legislatvy MP SR, RNDr. Kamil
Vilinovi. Cieom tohto podujatia bolo
prezentova poznatky a sksenosti
o vplyve rznych innost na ivotn
prostredie, diskutova o nich a zrove zauja stanovisko k ich rieeniu.
V rmci jednotlivch prednok vystpil aj len Slovenskej zvraskej
spolonosti (SZS), Ing. ubo Mrz,
PhD., z VZ PI SR, ktor prednal na tmu Zelen energia: cie sasnho materilovho vskumu
v oblasti klasickej energetiky. Popri
odbornej asti bolo sasou programu aj odovzdvanie niekokch cien.
estn uznanie zskali aj niektor lenovia SZS, a to: Ing. Renta Kozmov (Messer Tatragas spol. s r. o.,
Bratislava), Ing. Andrej Malonka
(REMOS Zvolen, s. r. o.), Ing. Katarna Pupkov (VZ PI SR) a doc.
Ing. Pavol Sej, PhD., (SJF STU Bratislava), strieborn medailu odovzdali Ing. Ivete Paldanovej (VZ PI SR)
a zlat medailu doc. Ing. Milanovi omajovi, PhD., (Taylor-Wharton Slovakia, s. r. o., Koice). Celkovo bolo
odovzdanch 54 ocenen 24 estnch uznan, 14 striebornch medail, 13 zlatch medail a tri plakety pri
prleitosti 20. vroia vzniku ZSVTS.
Redakcia
104
Ing. Andrej Malonka s estnm uznanm
Ing. Iveta Paldanov, druh sprava, zskala strieborn medailu

O D B O R N L NKY
Sksenosti s itkovmi vlastnosami

ocele T24
Experience with utility proper ties of T24 steel
UBO MRZ PETER BERNASOVSK PETER ZIFK PETER BRZIAK JN KOTORA DUAN KRAJI MICHAL MRZ JOZEF PECHA
Ing. . Mrz, PhD. doc. Ing. P. Bernasovsk, PhD. Ing. P. Zifk, PhD. Ing. P. Brziak, PhD., VZ PI SR, (Welding Research Institute
Industrial Institute of SR), Bratislava Ing. J. Kotora Ing. D. Kraji Ing. M. Mrz, SES Tlmae, a. s. doc. Ing. J. Pecha, CSc.
Energoinvest, a. s., Bratislava, Slovensko
Netesnosti zvarov membrnovch stien z ocele T24 v tlakovch systmoch kotlov s nadkritickmi parametrami
Charakteristika ocele T24 a prdavn materily na jej zvranie Zvranie obvodovch zvarovch spojov rrok
spsobom TIG a pozdnych spojov SAW Trhliny v zvarovch spojoch pod tavivom Projekt Panevo 2003
a nadkritick kotol Ledvice 2009 Porovnanie predpisov a praxe pri zvran
Leakage of welds in T24 steel membrane walls of boiler pressure systems with supercritical parameters was
studied. The characteristics of T24 steel and its welding consumables are outlined. Fabrication of circumferential
TIG welded joints in tubes and SAW joints was described. Cracks in automated welded joints were studied. The
project Panevo 2003 and the supercritical boiler Ledvice 2009 were described. The comparison of regulations
and welding practice was outlined.
Modifikovan chrm-molybdnov oce 7 CrMoVTi10-10, znma skr pod oznaenm T24 (alej
len T24) je dnes v centre pozornosti z dvodu problmov s netesnosami jej zvarov v tlakovch systmoch
kotlov s nadkritickmi parametrami.
Netesnosti zvarovch spojov predstavuj neoakvan fenomn, ktor sa poas vvoja a testovania skobnch stendov [1] v tandardnch
kotloch nevyskytoval. Naopak vo
vekorozmernch komponentoch
membrnovch stien sa pozorovali v uritch prpadoch chyby zvarovch spojov typu trhln. To ist
mono kontatova aj pre obvodov
zvarov spoje rrok niektorch rozmerov. Ako prklad je mon uvies
netesnosti na zvarovch spojoch na
bloku 10 elektrrne Duisburg-Walsum Nemecko pri uvdzan do prevdzky. Poda [1] sa netesnosti zvarov z ocele T24 nevyskytovali vade
kde bola tto oce nasaden, ale len
v rozmedz vok 40 a 87 m, prve
tam, kde je maximlne namhanie
materilu membrnovch stien. Netesnostiam sa nevyhli ani dielensk,
ani montne zvary. Na priny vzniku netesnost na zaiatku prevdzky
m odborn komunita rzne nzory,
strune zhrnut: materil, inky vodka a extrmne vysok mechanick
naptia. K tomu treba uvaova dsledky eventulneho sekundrneho vytvrdzovania zvarovch spojov
v prvch tdich ich pobytu na pracovnch teplotch. Tmto chceme
poukza na komplikovanos prob-
>
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
lematiky praskavosti zvarovch spojov ocele T24. Domnievame sa, e

spomnan netesnosti zvarov ocele T24 vekch rozsahov si zaslia
o najviac informcii o tomto materili, o sksenostiach so zvranm,
vrobou tlakovch ast z tejto ocele. lnok si kladie za cie prispie
k rozreniu poznatkovej bzy o danej oceli, pomc pri rieen zloitej
problematiky vzniku necelistvosti
v relnych zvarovch spojoch.
1 STRUN CHARAKTERISTIKA
OCELE T24
Ako je v energetike znme, tto oce
patr do skupiny modifikovanch
CrMo nzkolegovanch iarupevnch ocel. Aj dvody vvoja tchto
ocel s viac-menej znme. Strune
povedan: zvyovanie innosti tepelno-energetickch zariaden vyaduje zvi parametre mdia v membrnovch stench (MeS) vparnka
a do oblasti teenia (creepov namhanie). Pouitie klasickch CrMo
ocele pre MeS je podmienen nutnosou hania. Vvoj novch ocel predovetkm pre vparnky mal
predstavu vyrobi oce, ktor sama
osebe aj v stave po zvran by dosahovala vlastnosti lepie ako matersk
oce 10CrMo9-10, resp. porovnaten
s 9Cr oceou. Hlavn cie spoval
vak v zskan optimlnych vlastnost zvarovch spojov MeS bez hania,
samozrejme stanovi limity upustenia
tepelnho spracovania zvarovch
spojov z vyvjanch ocel.
1.1 Chemick zloenie

Eurpsky vvojov trend spoval
v dolegovan pvodnej CrMo ocele 10CrMo9-10 malm mnostvom
Ti a V s prdavkom malho obsahu
bru. Tento vvojov trend v Eurpe
nastpila firma Vallourec & Mannesmann Tubes v roku 1997 dodvkou
rrok pre elektrre Asnaesvaerket
v Dnsku [2]. Oce dostala oznaenie 7CrMoVTiB 10-10 poda eurpskej normy [3] a T24 poda ASTM
213, 335 [4, 5]. Akceptovali ju klasifikan spolonosti, napr. VdTV [6].
Vrobca rr Vallourec & Mannesmann Tubes dodva rrkov a potrubn polotovary poda materilovho listu 437 R [7]. V eurpskej
materilovej bze sa oce registrovala pod slom 1.7378. Jej chemick zloenie v porovnan s vybranmi
iarupevnmi oceami vidie v tab. 1.
Chemick zloenie vo veobecnosti preduruje mikrotruktru, tm aj
vlastnosti ocel. O tom, ak truktry po rznych podmienkach tepelnho spracovania (ochladzovanie z austenitizanej teploty) mono
oakva, rozhoduj transforman
charakteristiky ocel vyjadren diagramom anizotermlneho rozpadu
austenitu (ARA diagram) znzornen na obr. 1.
ARA diagramy tchto ocel maj zaiatky bainitickho rozpadu posunut znane doava, to znamen, e aj
pri ochladzovan z austenitickej teploty na vzduchu rozpadov truktry
s bainiticko-martenzitickho typu.
105
Sksenosti s itkovmi vlastnosami ocele T24
1.2 Mechanick vlastnosti

Modifikovan CrMo oce T24 je do
prevdzky zabudovan v zuachtenom stave. To znamen, e po ohreve ocele P/T24 na 1 000 10 C sa
polotovary intenzvne ochladzuj.
Na zskanie optimlnych mechanickch vlastnost v zvislosti od typu
rozpadovch truktr je nutn pri
vch hrbkach ako 10 mm poui zrchlen ochladzovanie z teplt normalizanho hania. Vaka
nzkemu obsahu uhlka, tieto ocele
dosahuj aj po prudkom ochladen
z normalizanej teploty hodnt tvrdosti maximlne 350 360 HV10.
Popustenm v rozmedz teplt 740
770 C sa zska mikrotruktra
s optimlnymi mechanickmi vlastnosami. Porovnanie mechanickch
vlastnost ocele typu 24 s materskou
2,25Cr1Mo oceou (T/P22, 15 313,
10CrMo9-10) je v tab. 2.
1.2.1 Mechanick vlastnosti pri
zvench teplotch
Materilov charakteristiky umouj pouitie ocele 7CrMoVTiB10-10
nielen v creepovej, ale aj v zaruenej medzi klzu pri zvench teplo-
tch, t. j. pri pracovnch teplotch

do cca 350 C. Zvislos medze klzu
od teploty je znzornen na obr. 2.
Z obrzku je zrejm, e pokles hodnt Re v oblasti vych teplt je pre
oce T24 nepatrn a aj pri teplote
350 C dosahuje medza klzu pomerne vysok hodnotu 350 370 MPa.
Dleit je tie poznanie zmeny zkladnch vlastnost pri dlhodobej
expozcii na predpokladanej prevdzkovej teplote. Vsledky tchto
skok ocele P24 s sumarizovan
na obr. 3.
Vlastnosti vyjadren vsledkami
skok rzovej hevnatosti zkladnho materilu s dleitm ukazovateom odolnosti voi poruovaniu energetickch zariaden poas
prechodovch reimov. Rzov hevnatos ocele T24 v teplotnom intervale 20 C a +20 C spa poiadavky EN 10028-2. Prechodov
teplota poda kritria KV=27 J je pomerne nzka (45 a 30 C).
1.3 Creepov vlastnosti

Na obr. 4 je dokumentovan iarupevnos ocele T24 z dostupnch literrnych zdrojov (tavba E a C sk-
Tab. 1 Chemick zloenie ocele 7CrMoVTiB10-10 v porovnan s inmi iarupevnmi oceami [2]
Tab. 1 Chemical composition of 7CrMoVTiB10-10 steel in comparison to other creep resistant steels [2]
Prvok
Element
(%)
T9
T91
X10CrMoVNb9-1
T22
10CrMo9-10
15313
T24
7CrMoVTiB10-10
max. 0,15
0,08 0,12
0,08 0,15
0,05 0,10
Si
0,25 1,00
0,20 0,50
max. 0,50
0,15 0,45
Mn
0,30 0,60
0,30 0,60
0,40 0,70
0,30 0,70
max. 0,03
max. 0,020
max. 0,025
max. 0,020
max. 0,03
max. 0,010
max. 0,025
max. 0,010
Ni
max. 0,40
Cr
8,00 10,00
8,00 9,50
2,00 2,50
2,20 2,60
Mo
0,85 1,05
0,90 1,13
0,90 1,10
0,18 0,25
0,20 0,30
Nb
0,06 0,10
Al
max. 0,040
max. 0,020
0,030 0,070
max. 0,010
0,0015 0,0070
Ti
0,05 0,10
Tab. 2 Porovnanie mechanickch vlastnost ocele 24 s oceami typu T/P22 pri teplote okolia [2]
Tab. 2 Comparison of 24 steel mechanical properties with steels type T/P22 at ambient temperature [2]
106
Norma / Standard
Kvalita / Quality
ASTM A 213
EN 10216-2
ASTM A 213
VdTV-Wb 533
EN 10216-2
T22
10CrMo9-10
T24
7CrMoVTiB10-10
7CrMoVTiB10-10
Rp0,2min.
(MPa)
205
280
450
450
450
Rm
(MPa)
min. 415
480 630
min. 585
585 840
565 840
an v rmci projektu E [8], V&M

[9, 10], VdTV 533 [6]) a porovnanie so iarupevnosou ocele T24
z produkcie eleziarn Podbrezov,
a. s., pre ktor VZ PI SR testuje 5 tavieb v rozmedz teplt 550
600 C . Najdlh as pokraujcej
creepovej skky je 75 000 h skanej pri 575 C a napt 110 MPa.
Z dosiahnutch vsledkov vyplva,
e iarupevnos T24 z produkcie P
sa v podmienkach vych napt
(krtkodob creep) pohybuje blzko spodnej hranice tolerannho
psma definovanho VdTV iarkovanou krivkou. Naopak pri nich
naptiach (dlhodob creep) sa iarupevnos pribliuje k hornej hranici
tolerannho psma.
1.3.1 Mikrotruktrna analza
Vsledky fzovej analzy v materili pred creepom s dokumentovan na obr. 5. astice na bze Fe-Cr
a Cr-Fe boli identifikovan metdou
elektrnovej difrakcie ako karbidy
M23C6 a M7C3. astice M23C6 sa nachdzaj prevane na hraniciach
pvodnch austenitickch zn a hraniciach subzn. Pozorovan karbidy
M23C6 maj zva ovlny tvar a s
vie ako karbidy M7C 3 rozloen prevane na hraniciach subzn.
astice M7C3 s jemn a tie maj
ovlny tvar.
Do skupiny karbidov pozorovanch
pred creepom (M23C6 a M7C3) vstupuj po creepe alie karbidy, a to
na bze MoFe (M 6C) a na bze
MoCr (M2C). Karbidy M6C s hrub
astice s ovlnym a nepravidelnm
tvarom (obr. 6). Vyluuj sa po hraniciach zn a subzn. Jemn karbidy
M2C sa vyluuj v matrici, maj tyinkovit alebo ovlny tvar.
Jemn astice MX boli identifikovan vo vetkch skmanch stavoch.
Ich priemern vekos bola cca 20
30 nm s chemickm zloenm cca 80
hm. % V + zvyok hm. % Cr, Fe, Mo.
1.4 Zvaritenos ocel T/P24

Ocele typu T/P24 patria do skupiny
ocel kalench a popanch s chemickm zloenm spajcim kritrium obsahu Cr, Mo a V na zaradenie do skupiny 6.2 poda TNI EN ISO
Amin.
(%)
30
30
17
17
17
KVmin.
(J)
27
68
27
KV (J)
Nrazova prca
Teplota (C)
A (%)
A [%]
Rp0,2, Rm (MPa)
Rm [MPa]
O D B O R N L NKY
Doba expozcie [hod]
Obr. 3 Mechanick vlastnosti ocele T24 pri teplotnej expozcii 550 C [2]
Fig. 3 Mechanical properties of T24 steel at 550 C temperature exposure [2]
DV
Re [MPa]
Obr.1 ARA diagram ocele 7CrMoVTiB10-10 [2]

Fig. 1 CCT diagram of steel type 7CrMoVTiB10-10 [2]
Teplota Temperature, as time
Teplota [C]
Obr. 2 Medza klzu pri zvench teplotch ocele typu T24 v porovnan
s oceou T22 [2]
Fig. 2 Yield strength at elevated temperatures of steel type T24 in
comparison to steel typeT22 [2]
Teplota Temperature
Aa M23C6
Aa M7C3
Obr. 4 Porovnanie iarupevnosti ocele T24 z produkcie P so

iarupevnosou tavby E a C skanej v rmci projektu E [8], so
iarupevnosou prezentovanou firmou W&M. iarkovan iara je
vyhodnotenie vsledkov iarupevnosti modelom SM pre 575 C, ktor
najlepie shlas s dajmi publikovanmi v literatre [8]. Bodkovan iara
predstavuje 20 % pokles naptia definovan TV
Fig. 4 Comparison of creep resistance of T24 steel from P production with
creep resistance of melt E and C tested within
EU project [8], with creep resistance presented
by W&M Company. Dashed line represents
evaluation od creep resistance results by SM
model for 575 C which best fitted with data
published in literature [8]. The dotted line
represents 20 % stress decrease defined by TV
Naptie Stress, Materil E Material E,
Materil C Material C
Obr. 5 Mikrotruktra ocele T24 pred creepom

Fig. 5 Microstructure of T24 steel material before creep
M23C6
M6 C
M2 C
Obr. 6 Mikrotruktra ocele T24 po creepe (575 C/140MPa/12 609 h)
Fig. 6 Microstructure of T24 steel material after creep (575 C/140 MPa/12 609 h)
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
15608 (Cr = 0,50 a 3,5 %, Mo = 0,7

a 1,2 % a V = do 0,35 %). Ocele
skupiny 6 nemaj pre stav tepelne
nespracovan po zvaren kritrium
prpustnej maximlnej tvrdosti. Norma EN ISO 15614-1 stanovuje/odpora pre tto skupinu ocel rove maximlnej tvrdosti HAZ do 350
HV10, a to v stave tepelne spracovanom. Poda VdTV 451-68 1 a EN
12952-5 pri zvran membrnovch
stien sa vyaduje dodranie geometrie zvarov, prievar do steny rrok i vekos zvaru. V technickej dokumentcii vroby membrnovch
stien sa pritom odporaj hodnoty
tvrdosti v HAZ max. 350 HV10 a ojedinele 380 HV10. Vo zvarovom kove
sa pritom akceptuj hodnoty max.
320 HV10 ojedinele 380 HV10.
Z hadiska vlastnost (pevnos, rzov hevnatos) jednotlivch oblast
107
zvarovch spojov je pre ocele T/P24

dleit predovetkm tvrdos hrubozrnnej zny HAZ. Na predikciu
tvrdosti HAZ iarupevnch ocel nie
s, vzhadom na ich chemick zloenie, v literatre k dispozcii vhodn rovnice.
Limitovanie maximlnej tvrdosti svi-
s s potencilnym rizikom vzniku studench trhln v HAZ, prpadne vo zvarovom kove. Poda odporan EN
1011-2 iarupevn ocele typu 2,25Cr1Mo sa pri hrbkach do 15 mm odpora zvra s predhrevom 100 C
pri obsahu difzneho vodka pod
5 ml/100 g a 150 C pri obsahu vodka
od 5 do 10 ml/100 g zvarovho kovu.

Vzhadom na prspevok vandu, titnu a najm bru, mikrolegr, ktor
oce T/P24 obsahuje, mono povaova tieto hodnoty teploty predhrevu za
minimlne a v niektorch prpadoch
i za nedostaton. Pri zvran tchto
ocel sa pozoroval vskyt studench
trhln, a to hlavne vo zvarovom kove
spojov zhotovench technolgiou
zvrania pod tavivom. Trhliny sa pozorovali v dlhch zvaroch a boli orientovan priene k pozdnej osi zvaru.
Ich vznik svis so vetkmi faktormi ovplyvujcimi vznik studench
trhln, a to tvrdosti zvarovho kovu,
stavu naptosti a obsahu difzneho
vodka, ktorho zdrojom mu by
okrem zkladnho a prdavnho materilu aj stav taviva pri zvran.
Z hadiska celistvosti zvarovch
spojov ocel typu T/P24 je dleit
pri zvran zabrni i vzniku horcich
krytalizanch trhln. Za veobecn prinu ich vzniku sa povauje geometria zvarovho kpea, t. j.
pomer b : h.
pecifickm problmom zvaritenosti ocel typu T/P24 je ich nchylnos na vznik hacch trhln. Tento
jav je typick pre ocele s vandom
vytvrdzujcimi pri popan. Kee
Tab. 3 Prdavn materily na zvranie ocel typu T24

Tab. 3 Consumables for welding of steels type T24
Metda
zvrania
Welding
method
SMAW
111
SAW
121
Vrobca prdavnho
materilu
Consumable
manufacturer
Typ prdavnho
materilu
Consumable type
Oznaenie pre T/P 24

Designation for T/P 24
Thyssen
P 24
FOX P24
Cromocord
E 224
Union S P24
+
UV 305
OE Cromo SW E 224
+ OP 121 TT
24CrMoV+ LA424
Union I P24
P 24-IG
Bhler Thyssen
Schwei technik
Obalen elektrda
Coated electrode
Air Liquide
Oerlikon
Bhler Thyssen
Schwei technik
Drt / Wire
+
Tavivo / Flux
Air Liquide
Oerlikon
Metrode
Bhler Thyssen
Schwei technik
GTAW
141
Drt
Wire
Air Liquide
Oerlikon
Carborod WF 24
Metrode
LA424
Tab. 4 Obalen elektrda na zvranie T24 bez tepelnho spracovania

Tab. 4 Coated electrode of welding T24 steel without heat treatment
Chemick zloenie zvarovho kovu (hmot.%)
Chemical composition of weld metal (wt %)
Thermanit P24-WW
(mm)
3,2
Si
Mn
Cr
Mo
Ni
Nb
0,056
0,25
0,52
2,49
0,94
0,22
0,03
0,058
0,015
0,001
Mechanick vlastnosti istho zvarovho kovu / Mechanical properties of pure weld metal
Thermanit P24-WW
(mm)
Tskania
(C)
PWHT
(C/h)
RP0.2
(MPa)
Rm
(MPa)
A5
(%)
HV10
3,2
+20
886
953
16,1
350
Tab. 5 Chemick zloenie a vlastnosti zvarovch kovov typu T24 vytavench rznymi metdami zvrania
Tab. 5 Chemical composition and properties of weld metals of T24 type deposited by different welding methods
Chemick zloenie drtu a zvarovch kovov (hmot. %)
Chemical composition of wire and weld metals (wt %)
(mm)
Drt / Wire
TIG (GTAW,141)
ROZ (SMAW,111)
ZPT (SAW,121)
2,4
3,2
4,0
Si
Mn
Cr
Mo
Ti
Nb
0,061
0,061
0,064
0,050
0,24
0,23
0,47
0,20
0,53
0,49
0,56
0,72
2,39
2,29
2,38
2,26
1,01
1,00
0,97
0,98
0,24
0,24
0,24
0,22
0,073
0,034
0,043
0,015
0,008
0,007
0,008
0,007
0,016
0,014
0,022
0,009
0,0037
0,0020
0,0030
0,0010
Mechanick vlastnosti istho zvarovho kovu

Mechanical properties of pure weld metal
Metda zvrania
Welding method
TIG (GTAW,141)
Union I P24
TIG (GTAW, 141)
Union I P24
ROZ (SMAW,111)
Thermanit I P24
MMAW (SMAW, 111)
Thermanit I P24
ZPT (SAW,121)
UV 430 TTR-W
SAW (SAW, 121)
UV 430 TTR-W
108
(mm)
2,4
Tskania
T Test (C)
+20
+600
PWHT
(C/h)
RP0.2
(MPa)
664
457
Rm
(MPa)
803
561
A5
(%)
19,1
18,6
KV
(J)
298; 298; 298
+20
740/2
595
699
20,3
264; 280; 292
230
+20
740/2
507
626
21,9
155; 163; 166
233
+600
740/2
306
366
25,6
192
+20
740/2
495
600
23,8
260; 267; 282
206
HV10
322
4,0
4,0
O D B O R N L NKY
Tab. 6 Chemick zloenie a mechanick vlastnosti zvarovho kovu materilu T24 bez titnu
Tab. 6 Chemical composition and mechanical weld metal properties of T24 material free from titanium
Chemick zloenie drtu a rznych zvarovch kovov (hmot. %)
Chemical composition of wire and different weld metals (wt %)
(mm)
Drt / Wire
ROZ (111)
MMAW (111)
4,0
Si
Mn
Cr
Mo
Ti
Nb
0,100
0,07
0,69
2,50
1,08
0,27
0,020
0,006
0,090
0,27
0,54
2,53
1,03
0,22
0,046
0,013
0,003
Mechanick vlastnosti istho zvarovho kovu

Mechanical properties of pure weld metal
Metda zvrania
Welding method
Thermanit P24
ROZ (111)/
Thermanit P24
MMAW (111)
(mm)
Tskania
T Test
(C)
Tep. sprac.
(C/hod)
Heat treatment
(C/h)
Rp0.2
(MPa)
Rm
(Mpa)
A5
(%)
KV
(J)
HV10
4,0
+20
740/2
577
689
18,1
154; 152; 148
ocele typu T/P24 s mikrolegovan

vandom, a teda pri popan vytvrdzuj, riziko vzniku hacch trhln je vznamn. Poda dostupnch
informci sa v nehanch zvarovch spojoch membrnovch stien
zhotovench technolgiou zvrania
pod tavivom zistil spontnny rozsah
trhln pri prvom nbehu kotla na pracovn teplotu v ase expozcie prvch niekoko 100 hodn. Veobecne sa predpoklad, e ich prinou
je prve vznik hacch trhln.
3UHKULHYD,,
materil T24
rozmer
38x6,3mm
2 PREHAD PRDAVNCH
MATERILOV PRE OCE T24
Vvoj prdavnch materilov pre
oce typu T24 vystil do sortimentu
vhodnho pre vetky technolgie,
ktor sa pouvaj v technickej praxi. Prehad komerne dostupnch
materilov je zrejm z tab. 3.
Firma Bhler Welding ako prv v Eurpe zaala vyvja prdavn materil pre oce T/P24. Prv verzie drtu
na zvranie metdou TIG obsahovali vemi mlo uhlka, o spolu s nzkouhlkovm zkladnm materilom
vytvralo monos zhotovova zvary bez nutnosti tepelnho spracovania. Tvrdos v tenkostennch zvaroch ocele T24 nedosahovala ani
v teplom ovplyvnenej oblasti hodnoty nad prpustnou hranicou 350 HV10
[11]. Vvoj elektrd pre hrubostenn
komponenty u uvauje s tepelnm
spracovanm po zvran. Dvodom je
predovetkm zskanie hevnatosti
a creepovej pevnosti. Aj napriek tomu
boli v uvedenej firme vyvinut pre
montne zvranie elektrdy Thermanit P24-WW uvaovan na zvary
bez tepelnho spracovania (tab. 4).
Chemick zloenie rznych prdavnch materilov v porovnan s vchodzm drtom (jadrom) ako aj mechanick vlastnosti istho zvarovho
kovu, s prezentovan v tab. 5.
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
Obr. 7 Umiestnenie ocele T24 projekt Panevo

Fig. 7 Location of T24 steel in Panevo project
Prehrieva II Superheater II, materil T24 T24 material, rozmer size
Vaka vysokej afinite kyslka k titnu

a bru, dochdza k viemu alebo meniemu vypaovaniu Ti poas
zvrania v porovnan s vchodzm
valcovanm drtom. Toto plat aj pre
zvranie v inertnch atmosfrach,
kde sa oakva optimlna ochrana
pred vzdunm kyslkom. Na zklade doteraz vykonanch experimentov mono kontatova, e dostaton mnostvo Ti zostalo len vo
zvarovom kove vyrobenom obalenmi elektrdami [12 14]. Pokusy
s rznymi podmienkami zvrania toti ukzali, e obsah Ti vo zvarovom
kove vemi zvis od polohy a parametrov zvrania. Tto skutonos
viedla k tomu, e sa pre oce T24 vyvinuli prdavn materily, ktor titn
neobsahuj (tab. 6).
3 PRAKTICK SKSENOSTI
S POUITM OCELE T24
Problematika zvrania ocele T24 je
vemi irok, preto sa zameriame
na zvranie obvodovch zvarovch
spojov rrok a spojov zvranch metdou SAW medzi rrkou a plechom

na membrnovch stench vparnka, kde sa nachdzaj aj vkovky, T-kusy a vidliky. Vyhotovenie tchto
spojov predstavuje najviac problmov pri zvran tejto ocele.
3.1 Pozitvne sksenosti: Projekt

Panevo 2003 (prehrievaov
rrky bez tepelnho spracovania
Sksenosti SES Tlmae s materilom T24 v praxi sa zaal v roku 2003
projektom Panevo v Srbsku, nasadenm ocele T24 v prehrievaovom
systme kotla (obr. 7).
Zkaznkovi bol dodan kotol s parnm vkonom 110 t/h pri teplote mdia 412 C a tlaku 4,6 MPa. Rrky 38
x 6,3 mm boli dodan zo eleziarn
Podbrezov. Pri zvran obvodovch
zvarovch spojov rrok hadov prehrievaov II bola pouit technolgia zvrania TIG. Poas zvrania rrok bol aplikovan predhrev zemnm
plynom 150 200 C a interpass tep-
109
Obr. 8 Kontrukcia membrnovej steny, kde sa prechody vytvraj pomocou vkovkov (T-kusy
vavo, vidliky vpravo)
Fig. 8 Structure of membrane wall where the transitions are fabricated by forgings (T-pieces on the
left, forks on the right)
Obr. 9 Sekvencia zvrania korea
Fig. 9 Root welding sequence
steh tack weld, miesto trhliny crack area,
rrka tube
Obr. 10 Priena horca

krytalizan trhlina
Fig. 10 Transverse hot
solidification crack
lota max. 350 C. Pouit bol prdavn zvrac materil WZCrMoV2

s priemerom 2,4 mm.
V priebehu zvrania neboli pouit
alie zvltne opatrenia ako napr.
dohrev alebo balenie zvarovch
spojov do termoizolanch zbalov
poas ich chladnutia. Zvarov spoje neboli han na zmenenie napt (PWHT). Zvranie nesprevdzali iadne problmy s defektmi typu
horcich trhln tak, ako ich poznme pri zvran membrnovch stien
pri projekte nadkritickho kotla Ledvice. Pokia je znme, asti kotla
v Paneve pracuj bez zvanch
nedostatkov do dnenej doby.
3.2 Nadkritick kotol Ledvice

2009
Obr. 11 Lomov plochy trhln v koreni obvodovho zvarovho spoja ocele T24
Fig. 11 Fractured surfaces in the root of circumferential welded joint in T24 steel
Obr. 12 Odber vzoriek zo zvarovch spojov rrka vkovok (T kus)

Fig. 12 Sampling of specimens from welded joints in tube forging (T-piece)
110
3.2.1 Zvesn rry

V roku 2009 sa zaala v SES Tlmae
vroba 660 MW nadkritickho kotla
do Ledvc v eskej republike. Pri vrobe zvesnch rr sa aplikovali sksenosti z Paneva. Oce T24 bola pouit v tlakovch astiach zvesnch
rr prehrievaov a v membrnovch
stench vparnka. Pri vrobe a zvran obvodovch zvarovch spojov
zvesnch rr metdou TIG rozmer
44,8 x 11,0 mm bol pouit prdavn materil s priemerom 2,4 mm
WZCrMo2VTi/Nb elektrick predhrev 150 200 C, interpass teplota
max. 250 C. Zvarov spoje boli kontrolovan RTG skkou 255% po tepelnom spracovan 730 750 C bez
vskytu vnejch defektov.
Kontrukcia membrnovej steny
je charakteristick vekmi dkami zvarovch spojov medzi rrkami
a plochou oceou (25 metrov) a rkou panelov 3 200 mm. Panely sa
alej spjaj do vch dok pomocou zvarov medzi rrkami, alebo
sa vytvraj prechody pomocou vkovkov (T-kusy, vidliky) obr. 8.
O D B O R N L NKY
Tab. 7 Parametre zvrania metdou 121 membrnovej steny materilu T24
Tab. 7 Welding parameters of 121 method for membrane wall from T24 material
Metoda zvrania
Welding method
Zvrac prd
Welding current
(A)
Naptie
Voltage
(U)
Polarita
Polarity
121
320 400
28 32
G+
Rchlos
Rchlos podvaTepeln prkon
zvrania
nia drtu
Heat input
Welding speed
Wire feed rate
(kJ/mm)
(cm/min)
(cm/min)
80 120
290 320
0,45 0,95
Tab. 8 Hodnoty meran tvrdosti na vzorke s trhlinou

Tab. 8 Hardness measurement values on specimen with crack
Tvrdos / Hardness (HV10)
Oblas merania
Measurement region
Nameran hodnoty
Measured values
219; 219; 212
373; 386; 369
341; 301; 304
322; 350; 373
198; 197; 197
206; 209; 206
383; 383; 366
327; 336; 333
373; 353; 366
219; 219; 212
ZM rrka L1 / BM tube L1
HAZ rrka L1 / HAZ tube L1
ZK L1 / WM L1
HAZ plech L1 / HAZ plate L1
ZM plech L1 / BM plate L1
ZM plech L2 / BM plate L2
HAZ plech L2 / HAZ plate L2
ZK L2 / WM L2
HAZ rrka L2 / HAZ tube L2
ZM rrka L2 / BM tube L2
ZM
TOO
ZK
TOO
Priemer
Average
217
376
315
348
197
207
376
332
364
217
ZM
rrka
vkovok
Obr. 13 Lnia merania tvrdosti vo zvarovch spojoch 1.1, 2.1 a 3.1

Fig. 13 Hardness measurement line in welded joints 1.1, 2.1 and 3.1
Tvrdos Hardness, vzdialenos distance, rrka tube, vkovok forging
Lnie vpichov
L1,L2 plat
SUHNDG]YDU
PL 28,0x6,0
mm
L1
L2
Obr. 14 Zvarov spoj SAW rrka plech rrka as membrnovej steny

Fig. 14 Welded SAW joint in tube plate tube part of membrane wall
Lnie vpichov Indentation lines, Rrka Tube
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
Rrka 33,7x6,3
mm
3.2.2 Obvodov zvarov spoje rrok membrnovch stien

Pri kontrole zvarovch spojov rrok
preiarenm (RT) vo vrobnom procese v tchto oblastiach napojenia,
najm v hornej asti obvodu koreovej vrstvy zvarovho spoja (obr. 9,
spsob zvrania 111/141), boli zisten priene trhliny, ktor boli pozorovan na cca 25 % zvarovch spojov na rrkach membrnovch stien
obr. 10.
Podobn priene trhliny boli pozorovan pri zvran CrMoV oceliach
14MoV6-3 (15128.5). Tento typ trhln je ale vemi zriedkav. Fraktografick analza lomovch plch
zvarovch spojov ocele T24 [12]
preukzala horci charakter prienych trhln. Poda obnaench dendritov zvarovho kovu pri rznom
zven na obr. 11 mono kontatova, e ide o horcu trhlinu krytalizanho typu.
Na obr. 12 s zobrazen 3 vzorky
obvodovch zvarovch spojov rrka vkovok (T-kus vzorky priamo
z vrobku), na ktorch bolo vykonan meranie tvrdosti. Na vzorke 3.1,
ktor je oznaen ervenou farbou
bola zisten horca trhlina v koreni
spoja. Vetky tri zvarov spoje boli
zvran pri rovnakch podmienkach
(bez tepelnho spracovania po zvran PWHT).
Z priebehu meran tvrdost [13]
obr. 13 vyplva, e pri vetkch
troch spojoch je hodnota tvrdosti
najvyia v HAZ. Hodnoty tvrdosti
sa pohybuj v rozsahu 350 HV10 a
380 HV10 (obr. 13).
Prina vzniku trhln nebola doteraz
plne objasnen. Podozrenie, e
k vzniku trhliny dochdza pri zvran nasledujcej vplovej hsenice,
kde by mohlo djs vplyvom vysokho tepelnho prkonu k vysokmu
prehriatiu koreovej vrstvy, a tm
k vzniku horcej trhliny, sa nepotvrdilo. Na vznik horcej trhliny me
ma vplyv geometria nanesenej zvarovej hsenice, pretoe bolo pozorovan, e prierezy koreovch hsenc s trhlinami boli menie, ako
prierezy koreovch hsenc bez
trhln. Menie prierezy koreovch
hsenc s trhlinami pravdepodobne
prenes niie obvodov naptie pri
tuhnut zvarovho kovu a preto do-
111
chdza k vzniku horcich krytalizanch trhln.
ZM
TOO
ZK
TOO
ZM
Obr.15 Priebeh meran tvrdosti zvarovho spoja SAW rrka plech z ocele T24
Fig. 15 Hardness measurement course of welded SAW joint in tube plate from T24 steel
tvrdos hardness, vzdialenos distance
7PDYiREODV trhlina
SYHWOiREODV
Obr.16 Povrch trhliny vo zvarovom spoji

Fig. 16 Crack surface in welded joint
Tmav oblas trhlina Dark region crack, Svetl oblas Light region
112
3.2.3 Trhliny v zvarovch spojoch

pod tavivom SAW (121)
Druhm typom praskania ocele T24
je praskanie zvarovch spojov membrnovch stien zvranch pod tavivom. Ukka spoja SAW je na
obr. 14.
Rrky s spjan zvarmi s plochou
oceou do panelov potrebnej rky a dky, metdou 121 zvranie
pod tavivom, jednovrstvovm zvarom s predhrevom 150 200 C bez
nslednho tepelnho spracovania. Parametre zvrania s uveden
v tab. 7.
Zvarov spoje panelov sa podrobuj skkam tvrdosti, kontrole makrovbrusu na geometriu uloenia
zvarovho kovu minimlne dvakrt
do tda a pri kadom prestaven
zvracieho automatu na nov rozmer zkladnch materilov. Jedno
z mnohch meran tvrdosti zvarovho spoja SAW, ktor sa vykonali na
projekte Ledvice znzoruje obr. 15
[14].
Hodnoty tvrdosti zvarovch spojov
membrnovch stien v HAZ sa pohybovali okolo 380 HV10. V tchto
zvarovch spojoch sa zistila prtomnos prienych trhln (obr. 16) [15].
Rozlomenm vzorky zvarovho spoja v oblasti trhliny sme analyzovali povrch lomu, ktor obsahuje dve
rzne oblasti, tmav pokryt oxidmi a svetl (obr. 16). Tmav oblas
zodpoved povrchu trhliny, ktor
bola identifikovan nedetruktvnou
kontrolou. Svetl oblas zodpoved
lomu, ktor vznikol pri roztvoren trhliny. Vzhad povrchu trhliny (tmav
oblas) zvarovho spoja dokumentuje obr. 17. Povrch lomu je iastone interkrytlov a iastone transkrytlov, tvrny, resp. tiepny.
Poda prtomnosti interkrytlovho lomu predpokladme, e trhlina vznikla mechanizmom studenho praskania, t. j., e ide o vodkom
indukovan trhlinu. Na tchto vzorkch sme zmerali tvrdos v blzkosti
vskytu trhln. Vsledky meran uvdza tab. 8.
Napriek vykonanmu predhrevu sa
v HAZ rrky a plechu namerali hodnoty tvrdosti 350 383 HV10. Predpokladme, e predhrev vznamne
ovplyvuje vznik studench, vodkom indukovanch trhln zvarovch
spojov SAW membrnovch stien.
Z dvodu vyej tvrdosti v zkom
psme hranice stavenia sa vykonala skka ohybom skobnho panelu s rozmerom rrky 42,1 x 7,1 mm
O D B O R N L NKY
a plochej ocele 79 x 6 mm obr. 18.
Polomer skobnho ohybu bol
R = 200 mm (deformcia = 10,5 %).
Po magnetickej skke neboli indikovan iadne necelistvosti zvarovch spojov.
K rovnakm vsledkom sa dospelo pri ohybovch skkach panelu
MeS u vrobcu prdavnch materilov Bhler. Pri polomere ohbacieho
ta 50 mm a uhle ohybu 180 neboli takisto zisten necelistvosti. Drastick podmienky skok ohybom
nhodne vybranch lokalt na vrobnch paneloch by urite odhalili
prtomnos trhln v pozdnych zvarovch spojoch MeS. Je to len dkazom toho, e na zvracch automatoch mono vyrobi zvarov spoje
membrnovch stien bez studench
trhln.
3.2.4 Porovnanie predpisov a praxe pri zvran ocele T24
Podmienky na zvranie, predhrev
a tepeln spracovanie materilu T24
popisuje VdTV 533 [16]. Predhrev
sa poaduje pri zvran od hrbky
steny 8 mm min. 100 C a pri hrbke
nad 15 mm min. 200 C. Pri zvran pod tavivom membrnovch stien
sa predhrev nepoaduje pri akchkovek hrbkach. Odpora sa pri
hrbkach pod 8 mm vak odstrni
kondenzovan vodu nahriatm propnovm plameom zvarov hrany. Prax ukzala, e zvranie ocele
T24 bez predhrevu min. 150 C pri
akejkovek hrbke je vemi nebezpen z pohadu nchylnosti ocele
T24 na studen praskavos. Predhrev nielene priaznivo ovplyvuje hodnoty tvrdosti zvarovho spoja v HAZ a vo zvarovom kove, ale
hlavne odstrauje vlhkos, a teda aj
vodk z okolia zvarovch hrn. Pouitie predhrevu je v prpade zvra-
nia membrnovch stien vzhadom

na rozsah a rchlos celho procesu vemi nron. Nutnos tepelnho spracovania je predmetom mnohch diskusi. V lnku sme toti
nespomenuli al vny problm
pri zvran ocele T24, ktor sa me
prejavi a pri nbehu a prevdzke
nadkritickho kotla, a to je sekundrne vytvrdzovanie zvarovch spojov. Tepeln spracovanie po zvaren
sa poda VdTV 533 [16] poaduje
pri hrbkach nad 10 mm.
ZVER
Sksenosti SES Tlmae, ale aj inch

vrobcov kotlov ako napr. Alstom
Brno alebo Rafako pri zvran ocele T24, s vemi podobn. Prtomnos prienych horcich trhln v ko-
reovej asti obvodovch zvarovch

spojov rrok membrnovch stien,
ako aj prienych studench trhln pri
zvaroch SAW membrnovch stien
sa vo vej alebo menej miere potvrdila. Monou prinou vzniku prienych horcich trhln nachdzajcich sa v koreni obvodovch
spojov rrok je koncentrcia napt a deformcie v ich menom priereze. Horce praskanie sa podarilo
iastone eliminova (nie vak plne
odstrni) vhodnou technikou zvrania pri ukonovan koreovej vrstvy
zabezpeenm dodania vieho
mnostva zvarovho kovu do oblasti napojenia korea a tm zvenie
prierezu korea v mieste nadpojenia. Rozsiahly trning zvraov tie
prispel k zneniu mnostva defektov tohto typu.
Obr. 17 Lomov plocha trhliny tmav oblas

Fig. 17 Fractured surface of crack dark zone
Obr. 18 Skka ohybom panela MeS

Fig. 18 Bend test of MeS panel
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
113
Studen praskanie automatovch

zvarovch spojov SAW je technologicky nronej problm. Znenie tvrdosti bainiticko-martenzitickej
truktry v HAZ, ako aj vntornch
napt v membrnovej stene, vieme
zni len tepelnm spracovanm po
zvaren. Oce T24 vak bola vyvinut hlavne preto, aby sa mohlo upusti od predhrevu a hlavne tepelnho
spracovania po zvaren z dvodov
rozmerovch, ako aj monch deformci stien v procese hania.
Skky ohybom panelu membrnovej steny ukzali, e aj zka oblas
hranice natavenia s vymi hodnotami tvrdosti 350 380 HV10 doke znies tak vrazn deformciu
bez vzniku dodatonch trhln na ahanej asti skobnho panela. Odstrnenie vodka z procesu je jedin
mon cesta ako zamedzi studenej praskavosti. Vhodnm predhrevom je mon eliminova negatvny
vplyv vodka na studen praskavos. Problm je technologicky zabezpei kontrolu a zaznamenvanie vky predhrevu v kadom
okamihu zvrania vzhadom na dku, mnostvo zvarov a rchlos zvracieho procesu. Mono kontatova, e SES m problm predhrevu
zvldnut. K dohrevu zvarov SAW
(soaking) sa nemuselo pristpi. Dostatone vysok teplota predhrevu
korektne sledovan spolu s vlastnou teplotou od zvrania zabezpeili podmienky pre znenie hladiny
vodka vo zvarovom kove pozdnych zvarov MeS. Dokazuje to skutonos, e okrem jednho prpadu
sa praskavos zvarovch spojov rrka ploch oce zhotoven metdou SAW (121) nevyskytuje. Niektor vrobcovia kotlov aplikuj dohrev,
ale s nimi teplotami vlastnho
predhrevu bez priebenej korektnej
kontroly dodrania predhrievacch
teplt [17], o sce prina ten ist
efekt, ale za cenu komplikovanejch a drahch zariaden. Samozrejme prtomnos vodka je potrebn
obmedzi aj almi technologickmi opatreniami, ako je napr. dostatone presuen a vyhriate tavivo vstupujce do procesu zvrania
a istota zvarovch hrn.
CONCLUSIONS
The experience of SES Tlmae as

well as other boiler manufacturers
such as e.g. Alstom Brno or Rafako
in welding of T24 steel are very similar. The presence of transverse hot
cracks in the root part of circumferential welded joints in tubes of mem-
114
brane walls as well as transverse

cold cracks in automated welds of
membrane walls have more or less
been proved. The possible cause
of transverse hot crack formation
present in the root of circumferential joints of tubes is the concentration of stresses and strains in their
smaller cross-section. Hot cracking
was successfully partially eliminated (however, not fully removed) by
a suitable welding technology in finishing the root pass by assuring the
supply of higher weld metal amount
into the root contact area and hence
the increase of root cross-section in
the contact area. An extensive welders training also contributed to the
reduction of the amount of this type
of defects. Cold cracking of automated welded joints is technologically
a more stringent problem. The hardness decrease of the bainitic-martensitic structure in the HAZ as well
as the inner stresses in the membrane wall can be decreased only by
heat treatment after welding. However, T24 steel has especially been developed in order to eliminate preheat
and heat treatment after welding
due to size reasons as well as possible strains in walls during the annealing process. The bend tests of
membrane wall panel have proved
that also the narrow fusion line zone
with higher hardness values 350
380 HV10 can bear such expressive
strains without additional crack formation in the drawn part of test panel. Hydrogen removal from the process is the only possible way how to
prevent cold crackability. A suitable
preheat can eliminate the negative
hydrogen effect on cold crackability.
The problem is how to assure technologically the check and recording
the preheat height in each welding
moment with respect to the length,
amount of welds and the welding process speed. It can be stated that SES
Company has mastered the problem
of preheat. It was unnecessary to accede to postheat (soaking) of automated welds. A sufficiently high preheat temperature correctly followed
together with the proper welding
temperature assured conditions for
decrease of hydrogen level in weld
metal of longitudinal MeS welds. It is
proved by the fact that with the exception of one case the crackability of welded joints in tube flat steel
fabricated by 121 method does not
occur. Some boiler manufacturers
apply postheat however with lower
proper preheat temperatures without
continuous correct check of keep-
ing preheat temperatures [17] what

brings the same effect, however for
the price of more intricate, more expensive equipment. The presence of
hydrogen has to be, of course, restricted also by other technological
measures such as e.g. sufficiently
redried and heated-up flux entering
the welding process and the purity
of weld edges.
Literatra
[1] VDI Nachrichten: Beizen schwchte
Schwessnhte im Kraftwerk,
Duisburg 23. 8. 2010
[2] Pecha, J.: Zvranie modernch
iarupevnch ocel pre energetick
zariadenia. STU Bratislava, 2007
[3] STN EN 10216-2. Bezvov oceov
rry na tlakov ely. Technick
dodacie podmienky. as 2:
Nelegovan a legovan oceov rry
so pecifickmi vlastnosami pri
zvenej teplote, 2008
[4] ASTM A 213. Specification for
seamless ferritic and austenic alloysteel boiler, superheater, and heatexchanger tubes. 2004, Add. 2005
[5] ASTM A 335. Seamless ferritic alloysteel pipe for high teperature service,
2004, Add. 2005
[6] VdTV-Werkstoffblatt 533.
Warmfester Stahl 7CrMoVTiB 10-10.
Werkstoff-Nr. 1.7378, 2009
[7] Werkstoffblatt 473R. 7 CrMoVTiB
10-10. V&M Tubes, 2002
[8] Gianfrancesco, A. Di a kol.:
Applications of advanced low-alloy
steels for new high-temperature
components, Research Fund for Coal
and Steel, February 2007
[9] Materily firmy Vallourec
Mannesmann: The T23/T24 Book.
New Grades for Waterwalls and
Superheaters
[10] The T23/T24 Book. New Grades for
Waterwals and Superheaters.
Vallourec & Mannesmann, 2001
[11] Heuser, H. Jochum, C.:
Schwiesszusatzwerkstoffe fr neue
Kraftwerksthle. VGB Fachtagung
Werkstoffe und Qualittssicherung,
Dortmund, 2004, Vortrag V3
[12] Boansk, J.: Analza prin vzniku
koreovch trhln, IBOK, a. s., 2011
[13] Mrz, .: Analza zvarovch spojov
ocele T24 II. etapa, VZ PI SR
Bratislava, 2011
[14] Protokol o vsledkoch mechanickch
skok 1363/2010, 1364/2010,
1365/2010, 1366/2010, SES Inspekt,
2010
[15] Mrz, .: Analza zvarovch spojov
ocele T24 IIb. etapa, VZ PI SR
Bratislava, 2011
[16] Warmfester Stahl 7CrMoVTiB10-10.
VdTV Werkstoffblatt 533, 06. 2008
[17] Seydel, R.: Verabeitung des
hochwarmfesten bainitisches
Werkstoffes 7CrMoVB10-10
(T24), DVS 283
<
lnok recenzoval:
doc. Ing. Karol Klna, DrSc.,
VZ PI SR, Bratislava
O D B O R N L NKY
Doplnenie nvrhu klasifikcie truktr

zvarovch spojov ocel publikovanho
v asopise Zvranie-Svaovn 9/2005
On proposal of structural classification of steel welded joints
in Journal Zvranie-Svaovn 9/2005
TIB OR MIDA V L A DI M R M A GU L A J N B O A N S K
Ing. T. mida, PhD. doc. Ing. V. Magula, PhD. prof. Ing. J. Boansk, PhD., IBOK, a. s., Bratislava
Mechanizmy transformcie, ich vplyv na morfologick charakteristiky a zkladn mechanick vlastnosti

mikrotruktry Nvrh na zlenie kategri Widmanstttenickho feritu, hrubho acikulrneho feritu a oboch
hornch bainitov do novej kategrie Widmanstttenick bainit Nvrh na zmenu nzvu acikulrny ferit
na intragranulrny bainit
Transformation mechanisms, their effect on morphological characteristics and basic mechanical microstructure
properties are outlined. The proposal for unification of the categories of Widmansttten ferrite, coarse acicular
ferrite and both upper bainites into a new Widmansttten bainite category was analysed. The proposal for the
change of the term of acicular ferrite to intragranular bainite was given.
Analza a hodnotenie mikrotruktr ocel m viac ako 150ron tradciu. Mikrotruktry sa
spoiatku popisovali a diferencovali vlune na zklade morfologickch charakteristk na metalografickch vbrusoch, ale s rozvojom
fyziklnej metalurgie a pochopenm
zkladnch mechanizmov transformcie Fe sa v zhode so samotnm mechanizmom transformcie
zhruba v polovici minulho storoia
ustlilo sasn oznaenie a rozdelenie na ferit/perlit, bainit a martenzit. Rozvoj technolgie zvrania spolu so svojimi metalurgickmi
pecifikami spsobil, e okrem u
zavedench mikrotruktrnych kategri sa zaali pouva nov, ktor mali lepie vystihova morfologick rozmanitos truktr zvarovch
spojov. Vskyt vekho mnostva
pecifickch prechodovch mikrotruktr, resp. mikrotruktr po
viacnsobnom teplotnom ovplyvnen viedol k rastcemu terminologickmu odcudzeniu pracovnkov
aplikovanho vskumu v oblasti
zvrania a zvaritenosti a vedeckch
pracovnkov na akademickej pde.
Jeho vsledkom bolo, e a prli
asto mali obe skupiny pracovnkov
pocit, e pracuj na odlinch materilovch problmoch.
Posledn nvrh klasifikcie truktr
zvarovch spojov ocel bol publikovan v asopise Zvranie-Svaovn
>
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
v roku 2005 [1]. S odstupom asu

sa zd, e z hadiska pecifickch
kombinci mechanickch vlastnost
dleitch pre zvarov spoje i z hadiska fyziklnej metalurgie ocel
existuje priestor nielen pre zlenie
niektorch mikrotruktrnych kategri, ale aj pre jej terminologick
zosladenie so tandardnmi mikrotruktrnymi kategriami fyziklnej
metalurgie.
1 ZKLADN TYPY
TRANSFORMCIE Fe
tandardne modern fyziklna metalurgia [2] rozliuje tri zkladn mechanizmy polymorfnej transformcie: feritick/perlitick pri malch
podchladeniach, martenzitick pri
vekch podchladeniach a bainitick, ktor vypa teplotn oblas
medzi nimi. O bainitickej premene
sa asto kontatuje, e jej mechanizmus m niektor znaky martenzitickej i perlitickej premeny. O prelnan a prbuznosti jednotlivch
mechanizmov transformcie si mono vytvori dobr obraz na zklade
charakteristiky mechanizmov transformcie [3] poda:
chemickho zloenia naprie rozhranm medzi pvodnou a novou
fzou,
pohybu rozhrania medzi pvodnou a novou fzou.
Pokia sa na rozhran medzi pvod-
nou a vznikajcou fzou nemen

chemick zloenie, ide o bezdifznu premenu (BP), v opanom prpade o difznu premenu (DP). Pokia
nov mrieka vznik postupnm zachytvanm individulnych atmov
v novch uzlovch bodoch a nekoherentn rozhranie sa posva nhodnmi skokmi atmov bez existencie orientanho vzahu medzi
pvodnou a novou fzou, ide o tzv.
rekontrukn premenu (RP). Pokia
nov fza vznik premiestnenm celch skupn atmov, pri ktorom nedochdza k vmene najblich susedov, ide o tzv. posuvn premenu
(PP). Pri PP migruje koherentn alebo semikoherentn rozhranie koordinovanm pohybom atmov,
existuje orientan vzah medzi pvodnou a novou fzou a transformcia je sprevdzan zmenou tvaru transformovanho materilu.
Prbuznos, resp. odlinos jednotlivch mechanizmov transformcie
Fe je potom zrejm z tab. 1
spolonou rtou feritickej/perlitickej
a bainitickej premeny je difzia a bainitickej a martenzitickej premeny
koordinovan presun skupn atmov
[3]. Bainitick premenu teda mono
naozaj povaova za prechodov,
priom jej mechanizmus bude ma
niektor charakteristick rysy martenzitickej i feritickej/perlitickej premeny.
Bainitick premena prebieha v rela-
115
Doplnenie nvrhu klasifikcie truktr zvarovch spojov ocel

publikovanho v asopise Zvranie-Svaovn 9/2005
Tab. 1 Mechanizmus fzovch transformci poda [3]
Tab. 1 Phase transformation mechanism according to [3]
RP
PP
Rekontrukn
Posuvn
premena
premena
Reconstructive
Sliding
transformation transformation
Ferit/Perlit
Ferrite/Pearlite
Bainit
Bainite
Martenzit
Martensite
DP
Difzna
premena
Diffusion
transformation
BP
Bezdifzna
premena
Difusion-free
transformation
X
X
Tab. 2 Porovnanie mechanizmu bainitickej a martenzitickej premeny (B-bainit, M-martenzit) [9]

Tab. 2 Comparison of bainitic and martensitic transformation mechanism [9]
Nuklecia a sptn psobenie

rastu
Nucleation and growth reaction
Tvar platne
Plate shape
Nuklecia bez difzie
Diffusionless nucleation
Difzia uhlka v priebehu
nuklecie
Carbon diffusion during
nucleation
Substitun difzia v priebehu
nuklecie
Substitutional diffusion during
nucleation
Ohranien na austenitick zrno
Confined to austenite grain
Vek posun
Large shear
Deformcia tvaru IPS

IPS shape deformation
Rast bez difzie

Diffusionless growth
Difzia uhlka v priebehu rastu

Carbon diffusion during growth
Substitun difzia
v priebehu rastu
Substitutional diffusion during
growth
Leskl rozhranie
Glissile interface
Tab. 3 Typick tvrdosti zkladnch mikrotruktr feritickch ocel [14]

Tab. 3 Typical hardness values of basic microstructures of ferritic steels [14]
Mikrotruktra
Microstructure
F Ferit
Ferite
Hrub acikulrny ferit
CAF Coarse acicilar ferrite
Horn bainit
UB Upper bainite
HV10
120 160
150 180
200 260
tvne irokom intervale teplt. Vzhadom na jej prbuznos s feritickou/

perlitickou i martenzitickou premenou sa d oakva, e hranice medzi jednotlivmi typmi premeny nebud ostro ohranien. Typickm
prkladom je Widmanstttenick ferit (WF). I ke s niektor detaily mechanizmu vzniku WF stle predmetom diskusie [4], poda [5, 6] vznik
rovnakm mechanizmom ako bainitick premena (PP+DP) a aj poda
[7] je WF s B truktrne i kineticky
spojit.
Aj na opanej strane teplotnho intervalu bainitickej premeny sa zd,
e z hadiska pohybujceho rozhrania medzi dolnm bainitom a martenzitom nie je ostr hranica [8],
omu zodpoved i porovnanie
oboch mechanizmov v tab. 2 [9].
24 monch orientanch vzahov
medzi austenitom na jednej strane
116
Mikrotruktra
Microstructure
Acikulrny ferit
AF Acicular ferrite
Doln bainit
LB Lower bainite
M Martenzit
Martensite
HV10
260 320
280 340
400 700
a martenzitom, bainitom a WF na
druhej [10, 11] naznauje, e nieo ako truktrna a kinetick spojitos bude existova nielen medzi
WF a bainitom, ale pravdepodobne
naprie celm spektrom produktov
transformcie. To by vysvetovalo
existenciu vekho mnostva prechodovch fz v oblasti feritickch
zvarovch spojov i pretrvvajcu
diskusiu o ich klasifikcii.
2 VPLYV TEPLOTY
TRANSFORMCIE NA
CHARAKTER PRODUKTU
TRANSFORMCIE
Vina najdleitejch charakteristk produktu transformcie Fe
svis so zmenou mernho objemu
Fe s poklesom teploty. S rastcim
podchladenm vzrastaj elasto/plastick pnutia medzi pvodnou fzou
a produktom transformcie, v dsledku oho sa

men tvar produktu z polyedrickho na doskovit a ihlicovit,
rastie hustota dislokci v mrieke
produktu transformcie.
alie dleit charakteristiky svisia so spsobom nuklecie. Pri
vysokch teplotch a malch stupoch podchladenia je preferovan
heterognna nuklecia na vekch
plonch poruchch typu hranc
austenitickch zn, o spolu s PP
vedie k vzniku aglomerci doskovitch tvarov oddelench hranicami s malm uhlom. Hranice medzi
aglomerciami, ktor rast z rznych zrodkov oddeuj hranice
s vekm uhlom. S rastcim podchladenm rastie poet aktvnych
zrodkov a zkonite preto kles
priemern vekos charakteristickch truktrnych tvarov. Pri najvych stupoch podchladenia zan vznika zrodky novej fzy i na
menej efektvnych miestach heterognnej nuklecie, t. j. poruchch
mrieky vo vntri pvodnho austenitickho zrna. Vsledkom bude
al pokles strednho priemeru
truktrneho tvaru ohranienho
hranicou s vekm uhlom a pri nuklecii na najmench intragranulrnych truktrnych heterogenitch
i vznik izolovanch latiek, resp. ihlc
namiesto ich aglomerci. Morfologicky kategorizoval postupn zmenu produktu transformcie Fe
s rastcim podchladenm Dub (str.
41 v [2]) nasledovne:
intergranulrne alotriomorfn
tvary,
platne alebo latky WF,
intragranulrne idiomorfn tvary,
intragranulrne platne.
S poklesom teploty transformcie kles i rchlos a dosah (stredn vzdialenos) difzie, o sa nevyhnutne prejav na redistribcii
atmov uhlka, ktorho rozpustnos
sa so zmenou Fe dramaticky
zni. Zatia o pri teplotch bliacich sa teplote feriticko/perlitickej
premeny stihne C difundova (a precipitova) na hranice vznikajcich
latiek, pri teplotch na opanom
konci teplotnho intervalu bainitickej premeny precipituje vo forme
karbidov vo vntri latiek.
Je potrebn zdrazni, e aktulne
teploty jednotlivch typov fzovch
transformci zvisia okrem rchlosti ochladzovania predovetkm
od chemickho zloenia, ktorm je
mon tendenciu k niektorm typom premeny potlai a k inm zvrazni.
O D B O R N L NKY
3 URUJCE EXPLOATAN
VLASTNOSTI MATERILU,
ICH VZAH
K MIKROTRUKTRE
A POIADAVKY NA
KLASIFIKCIU
MIKROTRUKTR
V slade s kap. 2 mono kontatova, e mechanizmus transformcie vplva sasne na rozsah
vetkch zkladnch fyziklno metalurgickch mechanizmov spevnenia
(hustotu dislokci, stav sekundrnej fzy, vekos a tvar elementrneho truktrneho tvaru, prestenie
tuhho roztoku) i na morfologick
charakteristiky produktu transformcie (mikrotruktru). Mikrotruktru teda mono povaova za vonkaj morfologick prejav tch istch
fyziklno-metalurgickch procesov,
ako s procesy urujce mechanick vlastnosti a medzi mikrotruktrou a mechanickmi vlastnosami
preto nie je kauzlna svislos.
Na druhej strane ubovon kategorizcia dva zmysel iba vtedy,
ak individulne kategrie reprezentuj typick a sasne jedinen
kombincie sledovanch vlastnost, v danom prpade morfologickch
charakteristk i dleitch mechanickch vlastnost. Z mechanickch vlastnost limituj monosti vyuitia ubovonho kontruknho
materilu, vrtane jeho zvarovch
spojov, predovetkm odolnos proti
zmene tvaru a odolnos proti vzniku
a reniu poruenia, ktor s z ininierskeho hadiska reprezentovan:
deformanm naptm (medzou
klzu),
tranzitnmi teplotami ohraniujcimi oblas tvrneho lomu (mechanizmus tvrneho poruenia
zabezpe dostaton odolnos
proti vzniku a reniu poruenia)
(obr. 1).
Deforman naptie (medza klzu)
ocele danho typu (chemickho zloenia) rastie s rastcim podchladenm predovetkm v dsledku rastu hustoty dislokci, pretoe rozsah
ostatnch mechanizmov spevnenia je na podmienky transformcie
danej ocele podstatne menej citliv. Oblas tvrneho poruenia sa
s rastcim deformanm naptm
a najm rastcou vekosou elementrneho truktrneho tvaru ohranienho hranicou s vekm uhlom
zuuje vzrast teplota zmeny tvrneho poruenia na tiepny a kles
teplota zmeny tvrneho poruenia
na interkrytalick, obr. 1 [12, 13].
Za najdleitejie exploatan mechanick charakteristiky produktu
transformcie teda mono povaova deforman naptie (dobre reprezentovan tvrdosou) a vekos
elementrneho truktrneho tvaru ohranienho hranicou s vekm
uhlom.
4 Z EXISTUJCEJ
KLASIFIKCIE TRUKTR
ZVAROVCH SPOJOV
4.1 Bainitick mikrotruktrne
kategrie
Klasifikcia mikrotruktr zvarovch
spojov [1] rozoznva okrem feriticko/perlitickej a martenzitickej mikrotruktry 5 alch zkladnch
mikrotruktrnych kategri: hrub
acikulrny ferit (HAF), horn bainit
I a II (HB I a HB II), doln bainit (DB)
a acikulrny ferit (AF) (alie dve
mikrotruktrne kategrie spomnan v [1], samopopusten martenzit
a troostit s u produktom popustenia). Poda rozsahu dislokanho spevnenia (t. j. poda tvrdosti
v tab. 3) vznikaj vetky medzi teplotami feriticko/perlitickej a martenzitickej premeny. Typick exploatan
mechanick charakteristiky jednotlivch bainitickch mikrotruktr s
Obr. 1 Schematick znzornenie zmeny hevnatosti feritickch ocel s podmienkami namhania

Cleavage tiepna, DBT (ductile-to-brittle-fracture transition) DBT (premena tvrneho lomu na
krehk lom), Ductile Tvrna, TIT (transcrystalline-to-intercrystalline fracture transition) TIT
(premena transkrytalickho lomu na interkrytalick lom), Intercrystalline Medzikrytalick
Fig. 1 Schematic representation of toughness change in ferritic steels with loading conditions
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
vo vzahu k teplote transformcie

diskutovan niie.
4.2 Hrub acikulrny ferit HAF

Nzvom hrub acikulrny ferit HAF
sa v [1] oznauj vetky typy feritov,
ktorch rozmer v pozdnom smere
je podstatne v, ako v prienom
(obr. 2). Do skupiny HAF s zaraden aj Widmannstttenick textra
a postrann ferit. HAF nukleuje pri
relatvne malom podchladen heterognne na hraniciach pvodnho
austenitickho zrna. Rastie vo forme
latiek oddelench hranicou s malm uhlom. Latky vytvraj pakety
ohranien hranicou s vekm uhlom. Kee HAF rastie od hranice
zrna do jeho interiru, najv rozmer pakety je limitovan iba priemerom pvodnho austenitickho zrna
a HAF tak ded vekos primrneho
austenitickho zrna.
Hustota dislokci je v dsledku niej teploty transformcie vyia, ako
v prpade feritu, ale deforman naptie (medza klzu) zostva relatvne nzke. Napriek nzkej medzi klzu
vak me ma v zvislosti od vekosti pakety (a teda vekosti primrneho austenitickho zrna) zen oblas tvrneho poruenia.
4.3 Horn bainit HB

Vznik pri niej teplote transformcie ako HAF, take m v dsledku
vyej hustoty dislokci aj vyie
deforman naptie (medzu klzu).
Hranice medzi latkami v rmci pakety s malouhlov, pakety, podobne ako v prpade HAF, rast z hranice primrneho austenitickho zrna,
tak e v prpade hrubozrnnej truktry m HB zven pravdepodobnos tiepneho, resp. interkrytlovho poruenia.
Celkovo sa mikrotruktra HB podob HAF, je vak v dsledku niej
teploty premeny jemnejia (obr. 3).
V zvislosti od chemickho zloenia
sa v [1] rozliuj dve modifikcie
HB I a HB II.
4.3.1 Horn bainit I HB I
Medzi latkami feritu sa nachdza
truktrna zloka M-A, ktor me
by iastone alebo plne rozpadnut. truktrna zloka M-A vznik
vo ZK a TOO ocel legovanch hlavne Mn, Mo, Ni, Cr, resp. mikrolegrami Nb, Ti a V.
4.3.2 Horn bainit II HB II
Horn bainit druhho typu sa tvor
hlavne pri zvran uhlkovch oce-
117
Doplnenie nvrhu klasifikcie truktr zvarovch spojov ocel

publikovanho v asopise Zvranie-Svaovn 9/2005
Obr. 2 Hrub acikulrny ferit [1]

Fig. 2 Coarse acicular ferrite [1]
Obr. 3 Horn bainit [1]

Fig. 3 Upper bainite [1]
Obr. 4 Doln bainit [1]

Fig. 4 Lower bainite [1]
Obr. 5 Acikulrny ferit [1]

Fig. 5 Acicular ferrite [1]
l bez vraznejieho legovania. Po

hraniciach latiek hornho bainitu HB
II je vylen cementit bu v jemnej
alebo platnikovej forme. HB II sa vo
zvarovch spojoch modernch ocel vyskytuje v porovnan s HB I ojedinele.
4.4 Doln bainit DB

Doln bainit vznik pri teplotch, ktor hraniia s teplotou poiatku martenzitickej premeny, t. j. pri vych
rchlostiach ochladzovania, ako HB.
Prednostne nukleuje na hraniciach
primrneho austenitickho zrna, ale
je mon, e zrodky DB mu vznika aj na hraniciach pakiet, nakoko
118
pri transformcii sa nepozoruje vrazn dedinos vekosti primrneho

austenitickho zrna [14]. Vzhadom
na vie podchladenie a s tm svisiaci vy poet aktvnych zrodkov transformcie je celkovo vekos
pakiet menia, ako v prpade HB. Na
rozdiel od HB precipituje cementit
vzhadom ku kratiemu asu difzie
vo vntri latiek (obr. 4).
V dsledku niej teploty transformcie m v porovnan s HB vyiu
hustotu dislokci a vyie deforman naptie (medzu klzu) a vzhadom na menie pakety, jemnejie
latky a homognnejiu distribciu
karbidickej fzy aj iriu oblas tvrneho poruenia ako HB.
4.5 Acikulrny ferit AF

AF je v [1] popsan ako nepolyedrick truktra, ktor sa vyskytuje hlavne vo zvarovom kove, ale tie v teplom ovplyvnenej oblasti zvarovho
spoja. V dsledku intragranulrnej
nuklecie na relatvne malch poruchch nevytvra aglomercie latkovitch tvarov v rmci pakiet, ale
nhodne orientovan latky (take
nzov acikulrny (ihlicovit) nie je
celkom sprvny), oddelen hranicami s vekm uhlom (obr. 5).
Pretoe AF vznik pri niej teplote transformcie a vyej rchlosti ochladzovania ako HAF a HB, m
v dsledku vyej hustoty dislokci
O D B O R N L NKY
vyiu pevnos, ale vaka hraniciam
s vekm uhlom medzi feritickmi
latkami m irok oblas tvrneho
poruenia.
5 DISKUSIA A NVRH NOVCH

MIKROTRUKTRNYCH
KATEGRI
Z hadiska dleitch mechanickch
vlastnost i morfolgie s HAF, HB I,
HB II z [1] vemi podobn. Poda [5]
je latkov tvar produktu transformcie dsledkom PP, take HAF vznik rovnakm mechanizmom ako
HB. Poda Dubho morfologickej
kategorizcie produktu transformcie Fe s vetky tri typy mikrotruktr typickmi predstavitemi
Widmanstttenickej morfologickej
kategrie. WF, HAF i HB tak vytvraj jednu kategriu mikrotruktr,
ktor okrem rovnakho mechanizmu premeny spja i dedenie vekosti primrneho austenitickho
zrna a s tm svisiace potencilne
problmy s vysokou tranzitnou teplotou pri skke vrubovej hevnatosti. Logick nzov celej skupiny
mikrotruktrnych kategori, ktor by reflektoval spolon morfologick charakteristiku, spolon mechanizmus vzniku i charakteristick
dedenie vekosti pvodnho austenitickho zrna, by teda bol Widmanstttenick bainit (WB). Za zmienku stoj, e praktick vznam vplyvu
vekosti primrneho austenitickho
zrna na tranzitn teplotu WB vak
zrejme nie je tak dramatick, ako
naznauje jeho vplyv na tranzitn
teplotu pri skke vrubovej hevnatosti. Rchlosti namhania s pri
skke vrubovej hevnatosti extrmne a nadhodnocuj vplyv vekosti zrna na kor vplyvu pevnosti.
Navye, a na vnimky, nezodpovedaj podmienkam prevdzkovho namhania zvranch kontrukci (priemyselnch zariaden). Tie
s lepie simulovan skkami statickej lomovej hevnatosti, pri ktorch sa vak u vekos zrna vaka
pomaliemu zaaovaniu prejavuje
menej dominantne a nameran hodnoty tranzitnej teploty s niie.
Aj alia z mikrotruktrnych kategri AF je bainitick poda [15]
ide o intragranulrne nukleovan
bainit. Intragranulrny bainit (IB)
a DB od WB vznamne odliuje skutonos, e nededia vekos pvodnho austenitickho zrna, t. j.
premenou sa pvodn austenitick zrno rozbije a celkovo sa zrno
zjemn. Vaka tomu, e nevytvra
pakety, ale rzne orientovan latky
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
izolovan od seba hranicami s vekm uhlom je zjemnenie zrna rdovo efektvnejie u IB. Obe truktry
teda tvoria najm z morfologickho
hadiska dve dobre definovan a odliten kategrie so sborom mechanickch vlastnost, ktor vypaj medzeru medzi vlastnosami WB
a martenzitickej mikrotruktry.
Mono teda zhrn, e na zklade poiadavky jedinenosti kombincie dleitch vlastnost a charakteristickch morfologickch znakov sa zd
logick zavies nov subkategrie bainitickej truktry, konzistentn s morfologickm nzvoslovm i mechanizmami polymorfnch premien Fe:
Widmanstttenick bainit (pvodne WF, HAF, HB I a HB II),
Intragranulrny bainit (pvodne
AF),
Doln bainit,
ktor vypaj teplotn interval medzi feritickou/perlitickou a martenzitickou premenou.
ZVER
V slade s teriou fzovch premien

je navrhnut revzia a zjednoduenie klasifikcie zkladnch truktr
zvarovch spojov nasledovne:
Ferit/perlit
Bainit
Widmanstttenick WB
Doln DB
Intragranulrny IB
Martenzit
Kad z navrhovanch mikrotruktrnych kategri reprezentuje uniktnu kombinciu mechanickch
vlastnost, morfologickch charakteristk a mechanizmu fzovej transformcie.
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
CONCLUSIONS
In harmony with the phase transformation theory the revision and simplification of classification of basic
welded joint structures is proposed
as follows:
Ferrite/pearlite
Bainite
Widmansttten WB
Lower Bainite LB
Intragranular IB
Martensite
Each of the proposed microstructural
categories represents a unique combination of mechanical properties,
morphological characteristics and
phase transformation mechanism.
Literatra
[1] Boansk, J. Magula, V.: Nvrh
klasifikcie truktr zvarovch spojov
[13]
[14]
[15]
ocel, Zvranie, 54, 2005, . 9, s. 237

242
Bhadeshia, H.K.D.H. Honeycombe,
R.V.K.: Steels Microstructure and
Properties, Third Edition, 2006
Elsevier
Agren, J.: Displacive versus diffusional
transformations the determining
factors, Workshop Alloying Element
Effects on Migrating Interfaces,
Vancouver, 2011, www.alemi.ca
Hillert, M. Borgenstam, A. Agren,
J.: Do bainitic and Widmansttten
ferrite grow with different
mechanisms? Scripta Materialia 62,
2010, s. 75
Bhadeshia, H.K.D.H.: Martensite and
Bainite in Steels: Transformation
Mechanism & Mechanical Properties,
J Phys. IV France 7, Colloque C5,
Supplment au Journal de Physique
III de novembre 1997, C5 s. 367
Borgenstam, A.: The bainite
controversy, Workshop Alloying
Element Effects on Migrating Interfaces,
Avignon, 2010, www.alemi.ca
Purdy, G.: The mechanism of bainite
formation; a current assessment,
Workshop Alloying Element Effects
on Migrating Interfaces, Tokyo, 2008,
www.alemi.ca
Aaronson, H.: General discussion
session of the Pacific Rim Conference
on Roles of Shear and Diffusion in the
Formation of Plate-Shaped
Transformation Products, Kona,
Hawaii, 1992, v Metallurgical and
Materials Transactions A 25, 1994,
s. 2655
Bhadeshia HKDH: Phase
transformations contributing to the
properties of modern steels, Bulletin
of the Polish Academy of Sciences,
Technical Sciences, 58, 2010, s. 255
Hutchinson B, Hagstrom J: Austenite
Decomposition Structures in the
Gibeon- Meteorite, Metallurgical and
Materials Transactions A, Vol. 37,
2006, s. 1811
Morito S et all.: The morphology and
crystallography of lath martensite in
Fe-C alloys, Acta Materialia 51, 2003,
s. 1789
Smida, T. Bosansky, J.: Fracture
mode transition phenomena in steels
as a consequence of the change of
operating deformation mode,
Materials Science and Engineering
A 323, 2002, 21
Smida, T. Bosansky, J.: On Some
Aspects of the Plasticity and Fracture
Properties of Ferritic Materials,
Kovove Materialy-Metallic Materials
41, 2003, s. 36
Boansk, J. Magula, V.:
Profesionlne sksenosti
Babu, S. S. Bhadeshia, H.K.D.H.:
Mechanism of the transition from
Bainite to Acicular Ferrite,
Materials transactions JIM,
32, 1991, s. 679
<
Poznmka: pln preklad lnku

Microstructural categories in ferritic welded joints (mida, T. Magula, V. Boansk, J.), prijatho do Kovovch materilov
lnok recenzoval:
Ing. ubo Mrz, PhD., VZ PI SR, Bratislava (nzor recenzenta bude publikovan
v samostatnom lnku)
119
Protikorzna ochrana oceovch kontrukci

prenosovch ciest v energetike iarovm
zinkovanm, kvalita, jej vhody a rizik
plynce z vrobnho procesu
MARIANNABART
MARIAN
MATYSOV
O PAVOL SEJ
Ing. M. Barto IWE, SAG Elektrovod, a. s., Bratislava
iarovo pozinkovan oceov kontrukcie maj od ias SSR a prvch vekorozmernch zinkovacch keramickch
van u ns dlh tradciu Kvalita vroby oceovej kontrukcie s jej akostnm pozinkovanm je neoddelitene spt
Zhrnutie predchdzajcich sksenost a poznatkov z tejto oblasti, spolu s najerstvejmi a to aj zo zahraniia
Vznamnm uvateom protikorznej ochrany oceovch
kontrukci technolgiou iarovho zinkovania je energetika. Takmer
vetky jej oceov kontrukcie, t. j.
stoiare nzkeho, vysokho a vemi vysokho naptia prenosovch
ciest, ako aj hlavn a pomocn oceov kontrukcie rozvodnch stanc
s poiadavkou tridsa a viacronej
ivotnosti s po dlh desaroia nemilosrdne vystaven atmosfrickm
vplyvom. Zaostanie v technologickej disciplne vroby a povrchovej
pravy oceovej kontrukcie sa prejav na garantovanej ivotnosti protikorznej ochrany, o je v rozpore
so zujmom investora a prevdzkovatea energetickch prenosovch
ciest a rozvodnch stanc.
Toto kritrium samozrejme plat aj
pre oblasti so silnm a agresvnym
zneistenm ovzduia v blzkosti priemyslu, kde sa cielene nachdzaj
napjacie rozvodn stanice (obr. 1
a 2) a v poslednej dobe aj praktickmi prejavmi vetrom zananho
>
aeroslu posypovej soli z autostrd

a rchlostnch komunikci (obr. 3
a 4). Samozrejme svoje o tom vedia aj prevdzkovatelia mostov, i u
oceovch z kontruknch ocel, Atmofixu, Cortenu alebo elezobetnu.
Krtkym nahliadnutm do nealekej histrie mono zrekapitulova,
e Elektrovod, vtedy ete nrodn podnik SSR so svojm zvodom v iline, bol budovan na vznamnho vrobcu priehradovch
stoiarov vn, vvn, zvn a oceovch
kontrukci rozvodnch stanc. Obnova povojnovej energetiky, ale aj
priemyselno-stavebn boom rozvjajceho sa technicky vyspelho
spolonho ttu, priala prostrednctvom rozhodujcich politicko-odbornch kruhov technologickej
vbave podniku. Okrem vekorysho nkupu modernch numericky
riadench dierovacch strojov kontruknch uholnkov typu Vernet
a vstavby skobne stoiarov, bola
naprojektovan a postaven nrodnm podnikom TEPLOTECHNA Olo-
Obr. 1 Sasn rozvodn stanicu tvor vek mnostvo zvranch,

pozinkovanch oceovch kontrukci
120
mouc, v republike prv vekorozmerov zinkovacia pec s keramickou

vaou a nepriamym ohrevom zinku,
cez fritov plvajcu pokrvku v oddelenej komore od kpea zinkovej
vane. Dnes sa u tieto pece z ekonomickch dvodov nepouvaj,
ale na dobu vzniku, t. j. 1971, to bolo
technick priekopncke dielo s rozmermi vane: dka 9 m, hbka 1,1 m
a rka zrkadla 0,8 m. Tepeln stabilita pri kolsavom zinkovacom vkone bola vaka obrovskmu objemu roztavenho zinku vborn. Tam
bola monos aj laborova s legujcimi prsadami, najm vplyvu Al, alej odska ovplyvovanie difzneho procesu metdou Cuprazin at.
Toko pr slov k histrii, aby nedolo
k prestrihnutiu kontinuity vedomost.
A teraz pohad ku kadodennej
problematike kvality oceovch kontrukci pre energetiku z pohadu
stavebno-montnej firmy, ktorou
sa po rznych transformcich stal
dnes, SAG Elektrovod, a. s.
Mnoiace sa prpady oprvnenej ne-
Obr. 2 Prevaujci kontrukn prvok nosnch prvkov prstrojov

predstavuje Vierendeelova kontrukcia
Z V R AN I E PR E P R A X
Obr. 3 VVN stoiare stojace v blzkosti

rchlostnej komunikcie s z hadiska korznej
odolnosti extrmne namhan vetrom
zananm aeroslom chemickho posypu
Obr. 4 Zkladov rohov uholnk stoiarov (obr. 3) po oddelen korznych krh bol zoslaben o 60 %
pvodnej hrbky
Obr. 5 Novointalovan pozinkovan oceov kontrukcie rrovch prpojnc
Obr. 6 Korzny vron odhaujci nehermeticky

uzavret obvodov zvary
spokojnosti investora voi stavu protikorznej ochrany u erstvo dodvanch oceovch kontrukci ako od
domcich dodvateov, tak i v koopercii konzorci so zahranim, vyvolal poiadavku na analzu prin tohto faktu. Za posledn dva roky len
v energetike SR, ktor je vznamnm
odberateom pozinkovanch oceovch kontrukci (obr. 5), a z dvodu
garancie ich ivotnosti na tridsa rokov i viac, sa mnoia oprvnen reklamcie na ich kvalitu. Investor u
v iadnom prpade neprimri oi nad
korznymi vronmi a laicky ahko zbadatenmi stopami erstvch vronov
hrdzavej vody ete, obrazne povedan, u teplch oceovch novch pozinkovanch kontrukci (obr. 6).
Ide o diely vysokonapovch sto-
kvalite a nespokojnosti investora odkryjeme sekundrne a primrne priny, ako aj fyziklny mechanizmus
defektov pozinkovanch kontrukci.
V tejto svislosti je potrebn hne
na zaiatku zdrazni, e navonok
jasn nekvalita protikorznej ochrany oceovch kontrukci v prevanej miere nie je zaprinen nekvalitou fyziklneho princpu iarovho
zinkovania. Platilo, stle plat a bude
plati znma mylienka vekho
a spenho priekopnka priemyslu Toma Bau, e firmu tvoria udia
a nie naopak. Tu treba hada korene
problmu a to v kvalite jednotlivcov.
spech firmy vyviera z kvality a koncentrcie jednotlivcov, v naom prpade myslen vkonnch zamestnancov a invencie ich myslenia.
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
iarov vn a vvn skrutkovanch alebo

kombinovane zvranch, u ktorch
sa asto nachdzaj zvran silov uzly, a u hlavnch i pomocnch
oceovch kontrukci pre rozvodn
stanice vn a vvn. Hlavne u posledne
menovanej skupiny s cel drieky
podpernch nh vn a vvn prstrojov,
nosnkov, ale aj portlov kotvenia
izoltorovch reazcov lanovch prpojnc tvoren celozvranou Vierendeelovou kontrukciou. Je ahk, tuh a osveden. Toko strune
k uvedeniu itatea do obrazu.
PRINY DEFEKTOV
POZINKOVANCH
KONTRUKCI
K vodnej vete o mnoiacej sa ne-
121
Protikorzna ochrana oceovch kontrukci prenosovch ciest v energetike

iarovm zinkovanm, kvalita, jej vhody a rizik plynce z vrobnho procesu
V om s priny a ak s opakovan prpady problmov? Prv, ten

lep, je, ke subdodvate oceovej
kontrukcie v zmysle vo vkresoch
predpsanej protikorznej ochrany iarovm zinkovanm, si d nm
pozvran kontrukciu pozinkova
v niektorej, dnes u premnoenej,
komunite zinkovn. Sasou jeho
kilogramovej ceny zvranej oceovej
kontrukcie je aj pozink. Ale s nm
preber na seba aj garanta kvality
voi investorovi za celkov kvalitu
dan poda Eurocodu triedou vyhotovenia (napr. v EXC3), kvalitatvnymi, rozmerovmi, geometrickmi
parametrami a celistvosou pozinkovania poda EN ISO 1461 v celom
rozsahu! So zreteom na zinkovanie, na to, aby sa naplnilo oakvanie predchdzajcich viet, mus ma
odborne zdatnho pecialistu, ktor
osobne, kus po kuse, detail po detaile, centimeter po centimetri, zvar
po zvare prejde kontrukciu na ndvor zinkovne a zariadi prpadn
prpustn opravy (za ktor si riad-
122
ne zaplatil) okvapov, hrebeov, hrudiek na funknch plochch, ostrn,

ete pracovnkmi zinkovne, a potom dovol zviaza zapskova
kontrukciu, a to so separovacmi
deliacimi vlokami, aby pri otrasoch
dopravy na stavbu nedolo k otkaniu oce na oce a tm prerazeniu
a odprysknutiu vrstvy zinku najm
na vynievajcich hrebeoch povrch prevyujcich zvarovch hsenc (obr. 7).
Takto dodanou kontrukciou montnej firme na zmontovanie a intalciu prstrojov nepresunie "ierneho Petra" zo svojich bremien alej.
Toto sa od neho oakva, je to obsiahnut v jeho systme riadenia
kvality proklamovanho certifiktmi
pri vberovom konan a je to zakalkulovan a vyplaten v kilogramovej
cene. Hra je ist a jasn. Od tejto
chvle za alie pokodenie zodpoved montna organizcia s jej
manipulciou, intalciou pomocou
eriavov, montou prstrojov a rektifikciou (obr. 8).
Druh scenr, treba poveda ten

hor, sa o to astejie opakuje, ke
pod tlakom termnov vrobca subdodvate nepreberie oceov kontrukciu v zinkovni, len pole kamin
na naloenie v zinkovni a prevoz na
stavbu. Zanedb sa cel sria kontrol i riadneho prebratia a pred montnu organizciu je zloen halda
dielov (u stoiarov zvzky diagonl,
bedne stykovch dosiek, rohovch
uholnkov, zvarencov silovch uzlov,
skrutiek, matc, stupaiek a podloiek) (obr. 9).
Pri kontrukcich rozvodnch stanc s to vekorozmerov zvarence
prevane Vierendeelovej kontrukcie s nekonenm mnostvom
zvarov, stoliiek pod prstroje a alie prvky oceovej kontrukcie.
Obyajne pod tlakom asu a nie
nleitho avizovania iastkovch
nepravidelnch dodvok sa tony
materilu ocitn na stavbe. A tu
zana skuton prebierka a odhaovanie nedostatkov, samozrejme
v absoltne nevhodnom prostred
Obr. 7 Odlpen vrstva zinku na hrebeni zvarovej hsenice vplyvom

prepravy bez separanch vloiek
Obr. 8 Dslednos celoplonej kvality zinkovania, tak i v detaile, koniaca

mkkm separovanm oddelenm kontrukci pred stiahnutm bandnym
psom cez plastikov rohy
Obr. 9 V texte popsan spsob subdodvky
Obr. 10 Mnostvo zinkom nepokrytch miest a prekok na funknch

dosadacch plochch, ktor mali by odstrnen prostrednctvom
subdodvatea
Obr. 11 Typick prklad vronu korzie korznych produktov z uzavretej

kaverny, do ktorej vplyvom nehermeticky uzavretho zvaru vnikla moriaca
kyselina
Obr. 12 Vron hrdze po pokuse opravy utesnenia hustou zinkovou

farbou
Obr. 13 Evidentn, okom viditen, neuzavretie zvaru u s viditenm

podleptvanm okolia kyselinou (ed plocha pozd zvaru)
Obr. 14 Vek mnostvo typickch vronov so spolonm menovateom

znehodnocuje zvran kontrukciu
na eventulne opravy a za asistencie dozorujceho investora. Treba

poveda, e vo vine prpadov si
investor uruje zhotovitea dodvatea kontrukcie z pohadu lukratvnosti teda cenovej vhodnosti,
a preto hlbok znalos technologickej a inteligennej rovne zhotovitea sa nepremietne do vberu.
O tejto problematike, ktor je sprievodnm znakom eurpsko nijnej
spolonosti dnench dn, sa venuj u publikovan lnky o Kvalite
a presnosti vroby oceovch kontrukci, publikovan autorom v asopisoch napr. Konstrukce, All For
Power, Zvranie-Svaovn alebo na
celom rade konferenci.
MONOSTI DETEGOVANIA
A OPRV DEFEKTOV
POZINKOVANCH
KONTRUKCI
Vrme sa vak od organizanho
zabezpeenia ku konkrtne sa vyskytujcim chybm. Prevaujcu
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
vinu chb tvoria neopraviten

chyby nezaprinen zinkovou, aj
ke v prvch chvach rznymi komisiami na stavbch s pripsan
zinkovni a nekvalite pozinkovania
(obr. 10). Opak je pravdou. Vina neopravitench chb vznik
a je zaprinen u vrobcu oceovej kontrukcie a to tm, e nedodr hlavn zsadu tupch alebo
ktovch zvarov na hermetick uzatvorenie ich obvodu. Zvra svojou
nedslednosou alebo nleitm
nepouenm o dopade tohto detailu predasne ukon zvarov hsenicu na konci profilu a neprenesie
oblk a zvarov kpe na zaiatok
obvodovho zvaru a tm nezabezpe hermetick uzavretie stynej
plochy vzniknutej prekrytm profilov, obyajne uholnkov diagonl
s rohovmi, alebo u Vierendeelovch kontrukci rozpernch dosiek
s rohovmi uholnkmi alebo U-profilmi. V prvom prpade spojov diagonl, v prekrytom priestore na
ploche s obsahom okuj a kyslin-
kov, ete zo skladovania a vrobnho procesu je takto vytvoren vek

objem, ktor je schopn akumulova v procese chemickej predpravy vrobku morenm kyselinu chlorovodkov HCl (obr. 11 a 12). T
netesnm zvarom ochotne vnikne
do dutiny, vypln ju a aj pomocou
kapilrnych sl sa v nej ri do hbky. Nsledn technologick stupne oplachov pri postupe do ete
ostrejch van s vyou koncentrciou moriacich kyseln, nemaj vplachov efekt a to ani pred ponorom do taviva s roztokom chloridu
zinonatho a chloridu amonnho.
Nsledn suenie a predhrev pred
zinkovanm z kyseliny, udovo povedan, odpar vodu, ale soli zostan
v dutine (obr. 13 a 14).
Pri nosnkoch tvorench Vierendeelovou kontrukciou tu hr vznamn rolu hrbka privranch rozpernch dosiek zva tupm zvarom
s prevenm. V praxi hbka prevarenia korea nedosiahne zaleka polovicu hrbky materilu aj z druhej
123
Protikorzna ochrana oceovch kontrukci prenosovch ciest v energetike

iarovm zinkovanm, kvalita, jej vhody a rizik plynce z vrobnho procesu
strany a vplyvom vrobnch nepresnost najm kolsavch dok rozpernch dosiek vznikne objemn dutina
na dku rozpernch dosiek. Zatekajca voda, alebo prirodzen hygroskopickos dokonale vysuench
sol, naviae na u vodu a vytvor
v dutine, ale hlavne zo strany korea
zvarov, ierav koncentrovan korzne prostredie, kde vron korznych produktov cez netesn dieru
124
je len nekodnm prejavom pomerov v dutine.

Energetika m dobre zmapovan
vbec nie ojedinel prpady, kde
rozpnajci sa objem korznych produktov (kyslinkov eleza) svojm
narastajcim objemom deformuje
hrubostenn stykov dosky a doke tlakom vzrastajceho prrastku
objemu odtrhn driek skrutiek. Preto u investora, ktor si uvedomuje
tieto skryt rizik, s takto vytvoren dutiny asovanou bombou a tak

zsadne neshlas s pouitm opravy formou farby. Oprava hermetickosti tavnm zvranm neprichdza
do vahy, pretoe zni na mnohch
miestach zinkov ochranu. Okrem
toho by uzavrela mnostvo u vniknutch sol v uzavretej dutine. Je to
jasn argument na neprebratie kontrukcie. Tu je miesto apelova na
Obr. 15 Obojstrann zrazenie hrn na rozpernej doske zabezpe

vzjomn prevarenie koreov, a tm eliminciu monej dutiny
Obr. 16 Preczne zvranie v polohe PA vedie k zverenej kvalite

a spokojnosti investora
Obr. 17 Otvoren korzna kaverna novej, ete teplej kontrukcie. Kvalita

vyhotovenia zvarov nezodpoved norme EN ISO 5817 ani v hladine D
Obr. 18 Typick naleptan mapa riaca sa do okolia
Obr. 19 inky trosky na pokodenie protikorznej ochrany
Obr. 20 Rchle naleptvanie okolia trosky nasiaknutho kyselinou

Obr. 21 a 22 Pokoden kontinuita povlaku a obnaen plochy spsoben zvesom
projektanta, aby vo vkresoch eliminoval tento efekt a predpsal obojstrann zrazenie zvarovch hrn
rozpernch dosiek a tm zaistil vzjomn prevarenie koreov zvarov
z oboch strn a vylil vznik dutoplch aj za cenu drahej vroby
(obr. 15). Tm vznamne zni riziko nehermetickosti uzavretch obvodovch zvarov a nsledn vrony
korzie z nich (obr. 16).
Tto elementrnu poiadavku m
kad zinkova okrem zmluvnch
podmienok vyvesen ete v prijmacej kancelrii vo vke o. Dsledky nedodrania tejto v podstate
jednoduchej podmienky s pre zdar
diela fatlne. Desiatky erstvch vronov korzie u prakticky ete teplch oceovch kontrukci dovezench na stavbu (obr. 17), alebo
horie, s asovm oneskorenm
preraziacich preleptajcich tenk zinkov zslepku a po zmontovan. Princp mechanizmu vronu korzie je nasledovn. V praxi
sa jav ako vytekajca hust hrdza
ako prv prezrdzajci efekt. Alebo druh prejav efekt pomalie sa
riaci ed podleptan naleptan
povrch zinku vo forme nepravidelnej mapy (obr. 18).
alm zdrojom nekontuinity pokrytia teda neprebehnutia difzie
do zkladnho materilu je troska,
obyajne uloen na okrajoch zvarovej hsenice. Je jedno, i pochdza z nevhodnho separanho
prostriedku plynovej hubice horka metdy 135 MAG, alebo neodstrnench kyslinkov a okuj
z miesta a okolia zvaru. Podstatn
je, e funguje ako keramick pongia vysoko porzna, ktor ochotne
do seba pojme kyselinu chlorovodkov z procesu morenia a nedovol pod sebou prebehn difzii zinku
do eleza, teda vytvor nepozinkovaZ V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
n plochy, ktor nsledne ochotne

zsobuje kyselinou (obr. 19).
Troska ako keramick pongia nasten kyselinou chlrovodkovou,
sce v procese suenia a predhrevu potavivovania v chloride zinonatom odpar zo seba vodu, ale soli
zostan zakotven uloen v nej.
Samotn proces iarovho zinkovania ponorom nezaruuje pokrytie trosky, ani zinok nem by v nej
preo zakotven. Preto troska nasten soou po opusten zinkovne,
v terne, dotovan najprv atmosfrickou vlhkosou a neskr zatekajcou zrkovou vodou op zviae
so s vodou a vytvor kyselinu s jej
devastujcimi inkami na okolie.
Naleptva rozpa zinok v tesnom okol, alebo v horom prpade,
ho podleptva pod povrchom, o sa
prejavuje typickmi popolavomatnmi nepravidelnmi mapami riacimi
sa od miesta dotovania kyselinou
(obr. 20).
V kadom prpade v oiach pozornho investora starostlivo dohliadajceho na elnos vynaloenia
svojich peaz, je to principilne neprebraten vada, neopraviten farbou, ktor tu pln len kozmetick
funkciu s cieom zamaskova realitu
pred pohadom investora. Tto vada
je ostatne definciou pecifikovan
aj v norme ISO 2064 a EN ISO 1461
v bode 3.17. Ostatn defekty celistvosti pokrytia sa daj oetri zinkovou farbou v zmysle obmedzujcich
kritri celkovej plochy a hrbky uvedenej v norme EN ISO 1461. Ide najm o odtrhnut plochy zinku v mieste zvesu z diery (obr. 21 a 22).
V sasnosti, vemi aktulne k tejto tme, s dovan vemi podobn popsan kontrukcie na mont
od zahraninho dodvatea, ktor
bol vhercom vberovho konania
(tie zahranin), ale z inej krajiny,
vybrat vemi pravdepodobne z cenovch dvodov. ia, tento vvoj

udalost sa d oakva, ke stratte
priamu monos dohadu pri vrobe,
priebenej kontrole kvality u vrobcu, alej kontrole kvality a prebrat v zinkovni, vtane spsobu etrnho separovania pozinkovanch
kontrukci, ich zviazania, naloenia
a dopravy.
ZVER
V zvere mono kontatova, e

k predchdzaniu uvedench problmov mono pristpi iba dslednosou, znalosou a kolenm zainteresovanho personlu. Vstupom
rznych foriem konzorci, kombinci dodvateov astokrt anonymnch a subdodvateov, ktorch
cieom zva je znenie vrobnej
ceny, sa rozdrobuje a strca monos kompetenci a nekompromisnho dozoru i kontroly nad vrobou.
Rzni koordintori, navye sdliaci
v inej krajine, reaguj s prirodzenm
znervznenm, zahovanm avizovanch chb a oneskorenm v nutnch reakcich, a tm je prehben
kvalitatvna a termnov krza, mono v mene zisku.
SAG Elektrovod, a. s. preto opierajci sa o polstoron hlbok znalos
problematiky, zskanej na vlastnej koi, takmer vo vetkch oblastiach technolgie vroby, ak mu
je z vyieuvedench dvodov zveren delegovan monos vberu
dodvatea oceovch kontrukci,
dsledne db o technologicko-intelektulnu rove, znalos noriem,
vbavu metrolgie, systm kvality
a zodpovednos. Toto je osveden
cesta k zverenmu splneniu plnovanho termnu, technicko-komernmu spechu a spokojnosti
investora.
125
Je mon zvi kvalitu produktov a zrove

zni prevdzkov nklady?
Samozrejme.
ABB Flex Arc 300R

Cena: 80 000 EUR
Kompaktn robotick
bunka ABB 2xL
Cena: 77 000 EUR
ABB, s.r.o.
Prlohy 46/577, 919 26 Zavar
Telefn: +421 (0)915 839 766
E-mail: andrej.vozarik@sk.abb.com
www.abb.sk.robotika
Kompaktn robotick bunky pre oblkov zvranie

idelne rieenie pre priemyseln zvranie
pre mal aj vek podniky
nvratnos u aj pri malch srich
nzke investin nklady
stabiln kvalita zvrania
cel zariadenie na jednej platforme
jednoduch a rchle uvedenie do prevdzky
monos varicie robotov, polohovadiel,
zvracieho vybavenia a oplotenia
FlexArc nov genercia robotizovanch

buniek na oblkov zvranie
Dnen poiadavky na o najvyiu
efektivitu zvrania vyaduj vybavenie, ktor v sebe kombinuje vysok produktivitu s nzkymi vstupnmi
nkladmi. Modulrne bunky s optimlnym rieenm pre robotizciu
oblkovho zvrania. Pomer ceny
oproti vkonu tu dosahuje hodnoty, ktor s nedosiahnutenmi pre
montovan zvracie pracovisk na
zkazku.
Ovldanie bunky a dostupnos

prevdzkovch dt
Sasou zvracej bunky FlexArc
je grafick prostredie opertora, zo-
ciami pracoviska a poskytuje prstup

k informcim a vkonu bunky. U
po krtkom zakolen me uvate
spoahlivo ovlda pracovisko. Opertor m k dispozcii vetky potrebn
FlexArc predstavuje nov

generciu zvracch buniek
Tto koncepcia bola od zaiatku
kontruovan pre maximlnu produktivitu robotizovanho zvrania
s drazom na vyuitie najmodernejej techniky. Dizajn stanc napomha skrtenie procesnho asu zvrania a takisto znenie vstupnch
nkladov.
Zvracie bunky FlexArc s intalovan v priebehu niekokch mlo
hodn. Draz je kladen aj na ich
minimlnu priestorov nronos.
Jednotliv varianty s vybaven jednm alebo dvoma robotmi
s funkciou ABB MultiMove, polohovadlami ABB a zvracm vybavenm poda vberu zkaznka.
Vetko je umiestnen na spolonej
platforme, o umouje ahk premiestovanie v rmci vrobnch
priestorov. Bunky s vybaven
centrlnym rozvodom energi, m
s vetky komponenty ako roboty,

polohovacie zariadenia, zvracie
zdroje, osvetlenie a in perifrie,
napjan z jednho miesta o vo
vsledku znamen iba jeden privdzajci napjac kbel pre cel
bunku.
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
informcie na sledovanie potu vyrobench zvarencov, asu cyklov, potu vykonanch zvarov a ich dky.
Vaka jednoduchmu uvedeniu do
prevdzky je FlexArc idelnym rieenm.
Vhody FlexArc
brazen na programovacej jednotke robota FlexPendant. Poskytuje

opertorom prehad nielen o aktulnom stave pracoviska, ale aj dleit
kvalitatvne a vrobn dta. FlexPendant umouje jednoduchm spsobom komunikova so vetkmi funk-
Nzke investin nklady.

Skrtenie prestojov (rchle
a presn polohovadl, automatick kalibrcia horka spojen
s jeho rchlym istenm).
Minimlna zmtkovos vaka on-line monitoringu procesu.
Krtke dodacie doby.
Osveden princp dvoch pracovnch stanc (prprava zvarenca na zvranie a samotn zvranie v prekrvajcom sa ase).
Programovanie zvarov a trajektri off-line (na Vaom PC) na rchlu a ahk prpravu.
Preczne rieen bezpenos obsluhujcich pracovnkov (bezpenostn rel, sveteln brny, dvern elekronick zmok a alie).
127
Slovensk ANB op najlepie!

Dovote nm informova irok odborn verejnos o pokraujcich spechoch Autorizovanho nrodnho orgnu (ANB) na Slovensku.
innos Autorizovanho nrodnho
orgnu EWF/IAB na Slovensku dlhorone vykonva Vskumn stav zvrask Priemyseln intitt SR.
U od roku 1996 ANB vo VZ vydval diplomy na eurpskej a neskr medzinrodnej rovni. Od roku 2006 sa
k tomu pridalo aj vydvanie certifiktov
na kvalifikan stupne Eurpsky zvra plastov, kde si Slovensko dlh roky
udriava lderstvo v porovnan s ostatnmi lenskmi krajinami EWF. V tom
istom roku sa zaali vydva certifikty na kvalifikan stupne Certifikovan
eurpsky zvrask ininier, Certifikovan eurpsky zvrask technolg,
Certifikovan eurpsky zvrask pecialista a Certifikovan eurpsky zvrask praktik.
V roku 2011 slovensk ANB zskalo
pln autorizciu na vydvanie aj medzinrodnch certifiktov pre vy
zvrask personl. Tu treba podotkn, e pokm eurpska certifikcia
Rokovacia sla podujatia
128
Miesto konania vronho zasadania IIW, Denver, USA
pre vy zvrask personl je povinn, medzinrodn certifikcia je dobrovon (pozn. predpisy EWF a IAB).
V sasnosti slovensk ANB ako jedin v rmci Slovenskej republiky kvalifikuje zvrask personl a vydva diplomy na kvalifikan stupne eurpsky
/ medzinrodn zvrask ininier,
eurpsky / medzinrodn zvrask

technolg, eurpsky / medzinrodn zvrask pecialista, eurpsky /
medzinrodn zvrask praktik, eurpsky / medzinrodn zvrask inpekn personl -B, -S a -C a eurpsky / medzinrodn zvra.
Taktie slovensk ANB certifikuje zvrask personl na nasledovn stupne: Certifikovan eurpsky / medzinrodn zvrask ininier, Certifikovan
eurpsky / medzinrodn zvrask
technolg, Certifikovan eurpsky /
medzinrodn zvrask pecialista,
Certifikovan eurpsky / medzinrodn zvrask praktik a eurpsky zvra plastov.
Od minulho roku slovensk ANB ako
novinku zaviedlo osvedovanie zvraskch odbornkov pre pecilne
kvalifikcie, a to hanie zvarovch
spojov a pecialista v oblasti zvrania
vstunch ocel.
Je sa m chvli, lebo na tohtoronom
vronom zasadnut IIW v Denveri bolo
slovensk ANB optovne vyhlsen za
najlepie v pomere potu vydanch
diplomov a certifiktov na poet obyvatestva a druh v porad pomeru potu vydanch diplomov a certifiktov
k spotrebe ocele na Slovensku, z celkovho potu 37 ANB na celom svete.
Ven kvalifikovan a certifikovan zvrask odbornci, tieto spechy nie s
len naimi, ale najm Vaimi, irokej
technickej verejnosti a komunity zvraov. Bez Vaej aktvnej asti a vysokej
profesionality by sme len ako dosahovali takto umiestnenia v medzinrodnch porovnaniach. Je na ns spolone, aby sme udrali tento n status
vysokokvalifikovanej a technicky spoahlivej krajiny, a tak zviditeovali slovensk vedu a odborn verejnos v zahrani.
Ing. Viera Hornigov
vedca ANB
EURPSKA
KOMISIA
mylienky
spoluprca
udia
euratom
kapacity
pecilna prloha asopisu Zvranie-Svaovn

k 7. rmcovmu programu
7. rmcov program zkladn finann

nstroj na podporu vskumu a vvoja
na eurpskej rovni
MARIANNA
DAN
I EL ST
MATYSOV
RAKA
PAVOL SEJ
D. Straka, Slovensk organizcia pre vskumn a vvojov aktivity, Bratislava
Predstavenie 7.RP (7. rmcovho programu) truktra a pecifick programy Posledn vzvy 7.RP do roku
2014 Podpora slovenskej asti zo strany SOVVA Ako sa zapoji do 7.RP Hodnotenie projektov Nov
rmcov program Horizont 2020 na roky 2014 a 2020
Cieom lnku je sprostredkova informcie o tomto zkladnom zdroji Eurpskej nie (E) na
financovanie vskumu a vvoja pre
podniky, ktor doteraz na programoch E nespolupracovali. Popsan s v om zsadn princpy
spoluprce a tie praktick rady na
spen zskavanie tchto zdrojov
na vskum.
>
Slovensk republika sa v roku 2004

vstupom do E nestala len lenom
nie ako takej, ale sasne aj plnoprvnym lenom Eurpskeho vskumnho priestoru (27 lenskch
krajn E). Zkladnou ideou konceptu Eurpskeho vskumnho
priestoru je na jednej strane podpora pikovho vskumu na svetovej rovni a na strane druhej zvyovanie konkurencieschopnosti E
prostrednctvom uplatovania vsledkov vskumu a vvoja v hospodrskej a spoloenskej praxi. Zkladnm finannm nstrojom, ktor
podporuje vskum a vvoj na eurpskej rovni s rmcov programy. Tie s financovan a implementovan priamo Eurpskou komisiou
(EK), priom prv takto program
bol spusten v roku 1984. V obdob
rokov 2007 2013 sa implementuje
u 7. rmcov program pre vskum,
technologick vvoj a demontran innosti, ako znie cel jeho nzov.
Miliardy eur na eurpsky

vskum
7. rmcov program predstavuje najvznamnej kvalitatvny aj
kvantitatvny pokrok v podpore vskumu a vvoja na eurpskej rovni. Po prvkrt ide o sedemron
program, priom oproti prechdzajcemu 6. rmcovmu programu
prilo k podstatnmu nrastu alokovanch finannch prostriedkov,
130
a to a o 63 % na 53,2 mld. . 7. rmcov program je vsledkom irokch konzultci s vedeckou obcou,

vskumnmi organizciami, podnikatemi a inmi zainteresovanmi
stranami. V porovnan s predchdzajcimi obdobiami ide o komplexnej nstroj pokrvajci podstatne
viac aktivt. Podpora vskumu a vvoja v E vak le v prvom rade na
pleciach jednotlivch lenskch ttov. 7. rmcov program tvor doplnok k nrodnm zdrojom, o je
zrejm aj z porovnania jeho rozpotu s vdavkami vetkch ttov E
na vskum a vvoj v roku 2010, ktor predstavovali 245,6 mld. . Eurpske zdroje tak predstavuj komplementrny nstroj k nrodnm
vskumnm schmam a trukturlnym fondom. Rmcov program
sa vak stva oblasou psobnosti
pikovch vedcov z celej E, ako
aj asociovanch a tzv. tretch krajn.
asto bva oznaovan aj ako Liga
majstrov v oblasti vedy.
pecifick programy
Okrem zvenia rozpotu prina
7. rmcov program oproti svojim
predchodcom aj znane pozmenen truktru (obr. 1). Draz sce ostal najm na pecifickom programe Spoluprca, ktorho rozpoet
predstavuje viac ako 60 % z celkovo alokovanch finannch prostriedkov, avak samotn pecifick
program je jasnejie truktrovan, priom draz je kladen na oblasti, ktor maj potencil posilni
konkurencieschopnos eurpskeho hospodrstva. Ako je zrejm z finannho rozdelenia prostriedkov
na jednotliv tmy (obr. 2), tak ide
najm o Informan a komunikan
technolgie, Zdravie, Dopravu a Nanotechnolgie, Nanovedy a nov vrobn materily a technolgie.
Vek draz sa tie kladie na o najirie zapojenie priemyselnho sektora do vskumnch aktivt financovanch zo 7. rmcovho programu.
E si v tejto oblasti dala cie, aby minimlne 15 % zo vetkch astnkov
tvorili mal a stredn firmy (MSP).
S cieom podpori vskum zameran na relne uplatnenie vsledkov
v praxi vznikla aj tematick oblas
Vskum v prospech MSP v rmci
pecifickho programu Kapacity
s celkovm rozpotom 1,336 mld. .
Cieom tohto pecifickho programu je podpori rozvoj vskumnch
kapact, ktor s potrebn na budovanie ekonomiky zaloenej na
poznatkoch. Okrem u spomnanej podpory vskumu v prospech
MSP sa podporuje budovanie a vzjomn sieovanie eurpskych vskumnch infratruktr, posiluje
sa vskumn potencil, prepja sa
veda so spolonosou, podporuj
sa partnerstv medzi vskumnmi
organizciami v reginoch. Dleitou sasou programu Kapacity je
podpora vskumnej spoluprce medzi krajinami E a ostatnmi, hlavne
rozvojovmi, krajinami.
Podpora mobilt v rmci 6. rmcovho programu (2002 2006) sa stretla s obrovskm zujmom vedcov.
Z tohto dvodu sa integrlnou sasou 7. rmcovho programu stal
op program udia (People), tie
nazvan poda Marie Curie Sklodowskej Marie Curie Actions. Cieom tohto pecifickho programu je
zvenie kvality udskch zdrojov vo
vskume, a to prostrednctvom ich
mobilt a podpory profesijnho rozvoja vo vetkch stupoch vedeckej kariry. Priom v tomto prpade
nejde primrne len o vmenu vedcov, ale najm o monos pokraova vo svojom vskume na inom
pracovisku s cieom podpori vmeZ VRANI E-SVAOVN | 5-6 / 2 0 1 2
PECI L N A PR LO H A K 7 . R M COV M U PR O G R A M U
Obr. 1 truktra 7. rmcovho programu poda jednotlivch pecifickch programov (v mil. )
Zdroj: SOVVA
Obr. 2 truktra pecifickch programov Spoluprca a Kapacity
Zdroj: SOVVA
nu poznatkov a sksenost. V rmci programu udia je mon podporova tak medzinrodn mobility,
ako aj mobility a partnerstv medzi
priemyselnm a akademickm sektorom. Hlavnm cieom je zabrni
odlivu mozgov a pozitvne podporova medzinrodn a medzisektorov cirkulciu vedcov.
Sasou 7. rmcovho programu je
aj program Euratom, ktorho hlavnmi tmami s jadrov fzia a jadrov tiepenie, ako aj ochrana pred
jadrovm iarenm. Euratom predZ V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
stavuje tzv. nepriame akcie. Cieom

tematickej oblasti Vskum energie
jadrovej syntzy je na jednej strane rozvoj poznatkov pre ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor), na strane druhej
je to implementcia bezpench
a environmentlne a ekonomicky udratench prototypov jadrovch reaktorov. Druh tematick oblas Jadrov tiepenie a ochrana
pred iarenm podporuje vytvorenie vedeckej a technickej zkladne
na bezpen dlhodob riadenie r-
dioaktvnych odpadov s dlhm polasom rozpadu.

Medzi nepriame akcie, ktor s sasou 7. rmcovho programu patr
aj Spolon vskumn centrum
(JRC). Ide o eurpsku vskumn intitciu, ktorej lohou je podporova politiky E. Z technickho hadiska ide o sas EK. Vskum sa
v JRC uskutouje v siedmych vskumnch stavoch v Belgicku,
Nemecku, Taliansku, Holandsku
a panielsku. V rmci 7. rmcov-
131
7. rmcov program zkladn finann nstroj

na podporu vskumu a vvoja na eurpskej rovni
ho programu sa JRC zaober tyrmi

hlavnmi okruhmi tm: prosperita vo
vedomostnej spolonosti, solidarita
a zodpovedn manament zdrojov,
bezpenos a sloboda, Eurpa ako
svetov partner.
Rmcov programy od svojho vzniku podporovali vskum zhora nadol, teda vopred tematicky zadefinovan tmy vskumu, ktor mal
riei najm hospodrske a spoloensk potreby eurpskeho hospodrstva a obanov. 7. rmcov
program priniesol najvznamnejiu
zmenu, ktorou bolo vytvorenie pecifickho programu Mylienky (IDEAS), v rmci ktorho je podporovan zkladn vskum na hraniciach
poznania, a to bez tematickho obmedzenia. S celkovm rozpotom
takmer 7,5 mld. predstavuje druh
najv pecifick program. Tento je zrove implementovan nezvislou Eurpskou vskumnou radou (European Research Council
ERC), v ktorej riadiacej truktre
s renomovan eurpski vedci. Preto sa asto projekty nazvaj aj projektmi ERC. Na rozdiel od ostatnch
ast 7. rmcovho programu, granty udeovan v rmci ERC zskavaj
vskumnci ako jednotlivci a nie ako
intitcie. Jedinm kritriom je exceletnos vskumnka, resp. jeho tmu
a excelentnos jeho vskumnho
projektu. Vytvorenie tohto programu sa stretlo s obrovskm zujmov
eurpskych vedcov, ke najm v prvch vzvach, iadosti viac ako 30
nsobne prekroili finann monosti vzvy.
Projekt ITER
V energetike sa dnes hovor o projekte
ITER ako najambiciznejom projekte sasnosti. Projekte, ktor by mohol vyriei
ekologickm spsobom zskavanie energie
v budcnosti. Toto meno je akronymom,
ITER je skrten nzov pre International Thermonuclear Experimental Reactor
a 'iter' tie znamen v latinine 'cesta'. Hoci
sa podobn vek projekty zdaj by naincovi vzdialen, s to projekty, pri ktorch
participuj vedci mnohch krajn a medzi
nimi aj slovensk.
Termojadrov fzia
Je to zluovanie jadier atmov. Konkrtne
pri fzii jadier vodka sa uvouje energia 4
mil. krt via, ako pri spaovan porovnatenho mnostva najenergetickejch chemickch nosiov. Alebo meme poveda,
e 250 kg vodka vytvor ekvivalent energie
ako splenie 2,7 mil. ton uhlia.
132
7. rmcov program
excelentn veda a partnerstvo
Na rozdiel od trukturlnych fondov
E, ktorch cieom je najm podpora zaostvajcich eurpskych
reginov, a ktor s alokovan pre
konkrtne tty, v 7. rmcovom
programe neexistuj iadne nrodn alokcie. Vskumnci tak saia
v konkurencii nielen ostatnch tmov
z E, ale prakticky s vskumnkmi
z celho sveta. Zkladn princpy
asti v aktivitch je mon zhrn
do troch zkladnch okruhov:
Excelentnos a kvalita projektu a vedeckch tmov. Pri vbere projektov rozhoduje v prvom
rade ich excelentnos. 7. rmcov
program je grantovou schmou,
v ktorej existuje najsilnejia konkurencia spomedzi vetkch grantovch schm. V programe neexistuj nrodn alokcie, ktor by
jednotlivm lenskm ttom garantovali as v projektoch.
Princp partnerstva. Vo vine
pecifickch programov (okrem
ERC a iastone Marie Curie Actions) plat, e projekt riei konzorcium vskumnch partnerov.
V om musia by zastpen minimlne traja partneri z minimlne
troch lenskch krajn. V niektorch prpadoch sa tto podmienka me meni. Dvodom tejto
podmienky je uie prepojenie
medzi vskumnmi tmami z rznych ast E, ale aj krajn mimo
E. Draz je kladen aj na as
skromnho sektora vo v-
Vsledky experimentov
V roku 1991 dosiahol prvkrt tokamak JET
riaden uvonenie fznej termojadrovej energie. Potupne sa darilo zlepova podmienky
pre riaden fziu. Doteraz najdlh rekord
v udran termojadrovej fzie dr franczsky tokamak The Tore Supra vo vskumnom
centre jadrovej fzie v Cadarache. Dosiahlo
sa pritom 70 % uvonenej energie v pomere
k energii vynaloenej na fziu. Na nov experimenty a vvoj novch energetickch zariaden je potrebn vie a modernejie zariadenie. Reaktor ITER (obr. 1) m pracova
s innosou, pri ktorej je vyroben energia
10-nsobne vyia, ako energia spotrebovan na urdanie reakcie. Spotrebovva m 50
MW energie a zskava 500 MW.
Program vstavby zariadenia
Zklady projektu ITER siahaj do roku
1983, kedy USA, E, ZSSR a Japonsko
podpsali dohovor o projekte vyuitia fz-
skumnch konzorcich, a to najm malch a strednch firiem.

Cieom tejto politiky je zabezpei rchly prenos poznatkov zskanch vskumom do praxe.
Financovanie vedy ako procesu.
Rmcov programy a na mal
vnimky (vskumn infratruktry v pecifickom programe Kapacity) financuj vskum ako proces
a nie budovanie vskumnej infratruktry. T je primrne budovan
z nrodnch zdrojov a zo trukturlnych fondov E.
O tom, e 7. rmcov program je
skutone postaven na excelentnosti sved aj fakt, e celkov
spenos projektovch zmerov
sa v sasnosti pohybuje na rovni
20,7 %. Financovan je tak len kad
piaty projekt, priom v niektorch
tematickch oblastiach (napr. socio-ekonomick a humanitn vedy)
sa spenos pohybuje dokonca na
rovni 10 %.
Rmcov programy patria medzi
najdleitejie prvky budovania Eurpskeho vskumnho priestoru
(ERA European Research Area)
a dotvraj tak iniciatvy na nrodnej a regionlnej rovni s cieom dosiahnu do roku 2020 minimlne 3 %
HDP investovanch do oblasti vskumu, vvoja a inovci. Napriek
tomu, e ide o adicionlne prostriedky k nrodnm zdrojom, predstavuj
dleit zdroj financovania pikovho eurpskeho vskumu a zrove prepjania medzi vskumnkmi
a vskumnmi tmami. Prspevky sa
postupom asu zvyovali z niekoko
Obr. 1 Pohad na rez reaktora ITER
nej energie na mierov ely. K projektu sa

postupne pridvali alie krajiny ako na
a India. Oficilne sa zmluva o projekte podpisovala 21. novembra 2006 v Pari. Projekt a nvrh hlavnch technologickch ast sa niekokokrt menil vzhadom na nov
poznatky a dosiahnut spechy v inch
experimentlnych zariadeniach. Vstavba
stoviek tisc rone a na 7 milird
v 7. rmcovom programe. V rmci
nstupnckeho programu Horizontu 2020 sa predpoklad ete alie
podstatn zvenie rozpotu. Preto
je jednm zo zkladnch cieov Slovenskej organizcie pre vskumn
a vvojov aktivity (SOVVA) plynul
nbeh slovenskch vskumnch tmov do Horizontu 2020 s tm, aby
sa ich participcia oproti 7. rmcovmu programu minimlne zdvojnsobila. Slovensk veda takmto potencilom urite disponuje.
POSLEDN VZVY ZA 8,1 MLD.

EUR
Eurpska komisia 10. jla 2012
zverejnila posledn vzvy v rmci
koniaceho 7. rmcovho programu. V osemnsronej histrii rmcovch programov ide zrove
o najvie vzvy ak boli kedy
vyhlsen. Alokcia presahuje
8,1 miliardy . Celkovo bolo zverejnench 52 novch vziev v kadom
pecifickom programe a prakticky v kadej tematickej oblasti. Vzvy sa zameriavaj najm na podporu inovci, na spoloensk vzvy
a predstavuj most smerujci k novmu rmcovmu programu Horizont 2020.
Z pohadu slovenskch vskumnkov ide o jedinen monos zska podporu na svoj vskum, kee
v rmci 7. rmcovho programu s
to posledn vzvy a nov v programe Horizont 2020 bud vyhlsen a v polovici roku 2014. Zrove
nebud v najbliom obdob vyhlsen ani vzvy na podporu vskumu a vvoja zo trukturlnych
fondov E. D sa predpoklada, e
v programovom obdob 2014 2020
bud prv vzvy vyhlsen a koncom roku 2014. Na obdobie dvoch
rokov ide teda o jedin vek zdroj financovania vskumu v SR.
Posledn vzvy v slach

Najv objem finannch prostriedkov na vzvy je alokovan
v pecifickom programe Spoluprca (4,8 mld. ), na zkladn vskum
na hraniciach poznania v programe Mylienky je vyhradench viac
ako 1,7 mld. . V programe udia
bud podporen projekty v objeme 964 mil. a tematick oblasti
v programe Kapacity maj alokciu
574 mil. . Predpoklad sa, e z celkovho rozpotu 8,1 mld. bude
podporench nakoniec viac ako
1 300 vskumnch projektov, ktor
vytvoria viac ako 170 000 spoluprc.
Silnejie ako v predchdzajcich vzvach bud podporen najm inovcie, ktor maj uplatnenie na trhu,
ale naprklad aj testovanie novch
aplikci pred uvedenm na trh.
Draz na kov vzvy

sasnosti
Eurpska nia el v poslednom obdob novm aktulnym vzvam, i
u je to globlna zmena klmy, hospodrska krza, problmy s vodou,
energetick bezpenos, energetick efektvnos a pod. Z celkovho rozpotu na vzvy bude viac ako
m nadvzova projekt DEMO vzorov

termojadrov komern elektrre s realizciou vhadovo do roku 2030.
N prnos k projektu ITER
Divertor pre reaktor ITER je CuW kompozit s vysokou tepelnou vodivosou a odolnosou voi inkom vysokch teplt.
Odolva tepelnmu toku a 20 MW/m2.
1,4 mld. prve do takchto kovch a aktulnych oblast. Tieto vzvy bud podporovan naprie tematickmi oblasami a EK bude na
ne pri hodnoten dva zvltny draz. Pri kadej tematickej oblasti s
uren tmy, ktor prispievaj k ich
rieeniu. Posledn vzvy maj zadefinovanch 9 kovch vziev sasnosti:
Oceny budcnosti. Moria
a oceny poskytuj vek potencil pre al hospodrsky rast
a spoloensk itok. Ide najm
o oblas dopravy, potravinrstva,
turizmu, ale aj energetiky. Inovatvne produkty z morskch organizmov sa mu vyuva vo
farmaceutickom priemysle, kozmetike a chemickom priemysle. Celkov podpora na projekty
je vo vke 160 mil. a napriek
tomu, e je vzva zameran na
oceny a moria, tak poskytuje
priestor aj pre slovenskch vskumnkov z rznych odborov.
Voda. Tto vzva v sasnosti
v sebe spja vskum najm v oblasti ivotnho prostredia, ponohospodrstva a nanotechnolgi
s cieom zabezpei kvalitn vodn zdroje a ich manament. Odhadovan rozpoet je 98 mil. .
Zkladn materily. Eurpsky
inovatvny priemysel je do znanej miery zvisl od dovozu potrebnch surovn zo zahraniia.
Cieom vskumu v tejto oblasti je zni zvislos na dleitch
zdrojoch surovn, podpori zelen
ekonomiku a hada environmen-
Jeho vskum bol financovan zo zdrojov

6. rmcovho programu E s nzvom Extremat v stave materilov a mechaniky
strojov SAV v Bratislave. Toto rieenie bolo
vyhodnoten ako najlepie z niekokch
rieen, ktor navrhovali in vedeck intitcie. Vyroben funkn prototyp (obr. 3)
sa v sasnosti podrobuje skaniu.
Redakcia
Obr. 2 Sasn stav budovania reaktora

zklady, jn 2012
arelu a jadrovho zariadenia zaala v roku

2010. V sasnosti s dokonen nron
ternne pravy a zana sa s betonou zkladov na halu reaktora (obr. 2). Ukonen je vstavba niektorch prevdzkovch
a administratvnych budov. Konen mont zariadenia reaktora je plnovan na rok
2015. V roku 2018 m by zariadenie pripraven na prv skky. V roku 2019 by sa
malo zaa so skkami s plazmou a tm
aj pokusn vroba energie. Na projekt ITER
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
Obr. 3 Siastka divertora rieen v SAV, MMS
133

Obr. 3 Shamash, projekt vskumu produkcie biopalv prostrednctvom mikroorganizmov
134
tlne priatesk rieenia. Celkov

rozpoet predstavuje 75 mil. .
Inteligentn mest. Energetick efektvnos je jednou z dlhodobch priort E. Vskum v tejto
oblasti m za cie vytvori technolgie, ktor zmenia mestsk oblasti na trvalo udraten inteligentn mest. To v sebe zaha
tie inteligentn internet a inteligentn dopravu v mestch. Rozpoet je na rovni 365 mil. .
Bezpene ist a efektvna
energia. Vskum sa bude zameriava na obnoviten zdroje energie, zachytvanie a ukladanie uhlka a elektrick gridy. Celkov
rozpoet je vo vke 255 mil. .
Zlepenie prstupu ku kvalitnm verejnm slubm. Cieom
vskumu v tejto vzve v sasnosti je zvi lohu informanch a komunikanch technolgi (IKT) vo verejnej sprve, ako aj
prostrednctvom kvalitnho manamentu zniova nezamestnanos mladch ud. Vskum v tejto vzve m rozpoet pribline 45
mil. .
Vskum mozgu. Na zklade tatistk kad druh oban E je
poas svojho ivota postihnut nejakou mozgovou poruchou.
Navye eurpska populcia starne, o ete zvyuje rizik takchto porch. Vskum v tejto oblasti bude podporen sumou okolo
144 mil. .
Antimikrobilna rezistencia.
Odolnos baktri voi antibiotikm sa v poslednch rokoch zvyuje, priom len v E v tejto svislosti rone zomiera viac ako
25 000 ud. Na tento vskum bude
smerova okolo 147 mil. .
Efektivita bio-zdrojov. Cieom

vskumu, ktor bude podporen sumou 358 mil. m by dlhodob udratenos biologickch
zdrojov, podpora ponohospodrskeho sektora pri vskume
zdravch a bezpench potravn.
Draz na mal a stredn podniky

Eurpska komisia si pri spusten
7. rmcovho programu v roku 2007
stanovila ako jeden z cieov as
minimlne 15 % malch a strednch podnikov vo vetkch aktivitch. Cieom bolo na jednej strane podpori vznikajce inovatvne
a vskumn firmy, na strane druhej
zabezpei rchlej transfer poznatkov zskanch vskumom do
hospodrskej a spoloenskej praxe. S tmto cieom bola aj v rmci pecifickho programu Kapacity
vytvoren tematick oblas Vskum
v prospech MSP. V rmci nej mu

zska podporu firmy, ktor nemaj
vlastn vskumn kapacity, aby sa
spojili s akademickmi intitciami, ktor bud riei ich vskumn
a technick zadania s cieom inovova produkty a procesy. V aktulne vyhlsench vzvach smeruje
z celkovej alokcie pre MSP viac ako
1,2 mld. . Z toho pribline 970 mil.
je alokovanch v programe Spoluprca (vrtane 140 mil. na pilotn
aktivitu zameran na MSP v oblasti zdravia) a 252 mil. v programe
Kapacity Vskum v prospech MSP.
Zrove v rmci programu Risk-Sharing Finance Facility Risk Sharing Instrument s dostupn garancie vo vke 150 mil. na very vo
vke 1 mld. , a to pre MSP a pre
firmy so stredne vekou kapitalizciou (mierne vie firmy do 500 zamestnancov).
Termny zasielania iadost

Termny zasielania iadost sa lia
poda jednotlivch tematickch oblast, ako aj poda typu vziev (jednokolov, dvojkolov), a to v rozmedz od septembra 2012 do aprla
2013. Je potrebn si podrobne pretudova konkrtnu vzvu v tematickej oblasti. Prpadne kontaktova
nrodn kontaktn body alebo Slovensk organizciu pre vskumn
a vvojov aktivity, ktor koordinuje podporn truktry 7. rmcovho
programu na Slovensku. Projektov
zmery sa podvaj vlune elektronicky.
Bliie informcie k vyhlsenm vzvam mete njs na strnke:
http://www.7rp.sk/aktuality/ek-zverejnila-vyzvy-v-7-ramcovom-programe-za-8-1-mld-eur.html
Obr. 4 Projekt teleskopu The Roque de Los Muchachos Observatory na ostrove La Palma
Efciency increase in existing and new build pulverized coal power plants with a view to CCS
Proposal
Preventing potentially catastrophic irreversible
damage to the global climate, to be achieved by:
Main Project targets:
Material-Component
Performance-driven Solution
for Long-term efciency increase
in Ultra Supercritical power plants
- MACPLUS
Efciency increase in existing / conventional coal-red USC

power plants (in view of CCS) up to 47-49%
Efciency increase in new pulverised coal red USC power
plants in view of CCS up to 51-53%
Reduction in CO2 production in new USC power plants from
application of oxy-combustion processes and biomass co ring
Other project targets:

Relevant new scientic and technological
know-how
Innovative material solutions in material science
Improvement of manufacturing techniques
Improvements in design criteria of materials and components
for application in very demanding environments
Improvement of material performance database by advanced
experimental tests at medium scale and full-scale test
loop(s) / rig(s)
HT sensoring for improved Process control
Denition and promotion of new / improved EN, ISO and
national standards for the application of new engineering
solution
Project details:
Start date: 2011-01-01
End date: 2015-06-30
Project Acronym: MACPLUS
Duration: 54 months
Project Reference:249809
Project cost: 18 204 522 EURO
Project Funding: 10 704 674 EURO
Coordinator
Organization name: CENTRO SVILUPPO
MATERIALI SPA
Administrative contact address
Name: Pietro GIMONDO (Dr)
Via Di Castel Romano
Tel: +39-065055256

PODPORA SLOVENSKEJ
ASTI ZO STRANY SOVVA
Slovensk organizcia pre vskumn

a vvojov aktivity (SOVVA) od konca roku 2011 na zklade zmluvy s Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu
a portu SR koordinuje podporn
truktry 7. rmcovho programu na
Slovensku. Podporn truktry tvor
tm slovenskch expertov na jednotliv tematick oblasti, ktorch lohou
je pomha vedcom a vskumnkom
pri zapjan sa do aktivt 7. rmcovho programu a zrove zastupova
Slovensk republiku pri komunikcii s Eurpskou komisiou v konkrtnych oblastiach. Pritom samotn
SOVVA m niekokoron sksenosti s rieenm projektov 7. rmcovho programu a v pote asti patr
medzi najspenejch slovenskch
participantov.
Kancelria podpornch truktr 7.RP

koordinuje innos Nrodnch delegtov (ND presadzuj zujmy slovenskej republiky v programovch
vboroch EK poda jednotlivch tematickch oblast a zrove tie vykonvaj lobing v prospech Slovenska) a Nrodnch kontaktnch
bodov (NCP Nrodn kontaktn
bod poskytuje informcie z EK slovenskm vskumnkom, pomha
pri prprave, rieen a ukonen projektov, poskytuje konzultcie a organizuje informan dni, trningy
a seminre), komunikuje s EK, Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu
a portu SR. Zrove tie pripravuje analytick a strategick materily
v svislosti s rmcovmi programami. Kancelriu podpornch truktr
7.RP prevdzkuje SOVVA.
Aktivizcia
Z hadiska asti v 7. rmcovom
programe patria Slovenskej republike spodn miesta medzi eurpskymi krajinami. Z analzy, ktor SO-
136
VVA vypracovala sme do zaiatku

roku 2012 zskali len 331 ast v 264
projektoch s celkovm prspevkom
EK vo vke 45 mil. . Negatvny je
dokonca aj vvoj potu ast poda
jednotlivch rokov, ke sme dosiahli
vrchol schvlench projektov v roku
2008 a nsledne prichdza k poklesu. Pri hodnoten slovenskej asti dokonca dospejeme k zveru, e
aktvne a pravidelne sa do projektov
zapja zky okruh vskumnch tmov. Cieom SOVVA je prostrednctvom rznych nstrojov zmeni tento
trend a postupne zvi poet slovenskch ast, ako aj diverzifikova astnkov v rmcovch programoch, i u v 7. rmcovom alebo
v Horizonte 2020.
Informovanos
Jednm z faktorov, ktor ovplyvuje as v 7. rmcovom programe
je kvalitn a efektvna disemincia
informci k vedcom a vskumnkom. T s znane zaneprzdnen vlastnou prcou a je preto nevyhnutn, aby dostvali adekvtne
informcie, ktor im umonia zapja sa do projektov. Dleit je poskytova jasn, kvalitn informcie
a najm informova s dostatonm
asovm predstihom. Z tohto dvodu SOVVA vo februri 2012 spustila prv webov strnku zameran
vlune na rmcov programy E
www.7rp.sk. Tu mu zujemcovia
njs nielen vetky informcie potrebn k asti v projektoch, ale aj
irie informcie o podpore vskumu, vvoja a inovci na rovni E
a vedeckch podujatiach. Na strnke s tie kontakty na jednotlivch
nrodnch delegtov a nrodn
kontaktn body.
Dleitou formou prpravy na vzvy
s informan dni. Od marca do
jla tohto roku SOVVA zorganizovala 10 informanch dn prakticky vo
vetkch reginoch Slovenska. Ich
cieom bolo prinies zujemcom informcie k pripravovanm vzvam
s dostatonm asovm predstihom, a to ete predtm ako bud
samotn vzvy vyhlsen. Informan dni s na rozdiel od webovej
strnky formou obojstrannej komunikcie. Umouj okrem zskania
informci k vzvam aj priamo kontaktova nrodnch delegtov alebo nrodn kontaktn body v jednotlivch tematickch oblastiach
a prediskutova projektov zmery. Celkovo sa informanch dn zastnilo viac ako 1 000 vedcov a vskumnkov.
Podpora pri prprave projektov

as v kvalitnom konzorciu a prprava kvalitnho projektovho zmeru je zkladnm predpokladom
spechu pri vbere projektov. Vo
vine tematickch vziev sa financuje maximlne 1 2 projekty v kadej tme (topic), o znane
zvyuje tlak na konkurenciu. Projekty tak zskavaj pikov npady
a vyrovnan konzorci. lohou lenov podpornch truktr nie je pripravova pre vedcov samotn projektov zmery. Ich prca spova
najm v konzultcich projektovch
zmerov a kontrole formlnych nleitost. Z hadiska administratvnej
nronosti a byrokracie je prprava projektu a aj jeho nsledn realizcia neporovnatene ahia ako
naprklad pri Operanom programe Vskum a vvoj. Napriek tomu
dokumenty EK obsahuj mnostvo termnov a podmienok, ktor
mu robi, hlavne novm astnkom, problmy. V prpade nejasnost je vdy dobr kontaktova konkrtny nrodn kontaktn bod (NCP),
prpadne kancelriu podpornch
truktr 7.RP v SOVVA. Ist problmy robia slovenskm astnkom
finann, prvne otzky a otzky ochrany duevnho vlastnctva.
V tejto oblasti poskytuj podporn truktry poradenstvo zameran na vetky tri oblasti. Z hadiska
spenej implementcie projektu
a najm krytia vdavkov je vemi dleit dobre pripravi rozpoet projektu, respektve rozpoet astnka. Ochrana duevnho vlastnctva
sa tka nielen ochrany vsledkov
spolonho vskumu a rozdelenia
prv jednotlivch lenov konzorcia, ale aj vyuitia duevnho vlastnctva lena konzorcia inmi lenmi. Prprave projektovch zmerov
a asti v 7. rmcovom programe sa
bude venova pecializovan seminr Podvame projekt 7.RP. Ako
na to?, ktor SOVVA organizuje 5.
a 6. septembra 2012 v Bratislave.
Informovanos a podporu pri psan projektov v sebe spjala vek
medzinrodn konferencia FP7
CONNCECTIONS 2012, ktor sa 16.
mja 2012 uskutonila v Bratislave.
Na slovensk pomery ilo o uniktne podujatie, ktorho sa zastnilo viac ako 270 vedcov a vskumnkov zo 160 intitci a 14 eurpskych
krajn. Na konferencii vystpili eln
predstavitelia slovenskej vldy a vedeckej komunity. Zrove o spsobe ako sa zapoji do 7. rmcovho
programu informovali na konkrtZ VRANI E-SVAOVN | 5-6 / 2 0 1 2
Obr. 5 Projekt INES Franczske nrodn centrum vskumu slnenej energie
nych prkladoch spen slovensk rieitelia projektov. Zrove sa

v druhej asti konferencie uskutonili doteraz najv brokerage
event na Slovensku, ktorho cieom
bolo pomc vskumnkom pri nadviazan spoluprce s cieom podania spolonch projektov. V rmci
tejto asti sa uskutonilo 517 partnerskch stretnut. SOVVA plnuje
zorganizova takto medzinrodn
podujatie aspo raz rone.
Propagcia spench
slovenskch rieiteov
a projektov
Rmcov programy s medzi irou
verejnosou takmer neznmym poj-
AKO SA ZAPOJI DO 7.
RMCOVHO PROGRAMU
Skr ako sa rozhodne ktorkovek
organizcia zapoji do akhokovek
projektu je dobr, aby si zodpovedala na p zkladnch otzok:
Je rieenie projektu v 7.RP dleit pre n rozvoj a nae ciele?
Do akej miery je rozpracovan
ideov zmer, existuje predstava o partneroch a zhoduje sa n
vskum s tmami vyhlsenmi vo
vzvach?
Disponujeme dostatonmi udZ V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
mom. Pritom slovensk astnci s

zapojen do projektov, ktorch vsledky maj priame aplikcie v praxi, i u ide o medicnsky vskum,
informan a komunikan technolgie, nov materily, potraviny alebo eurpske politiky. Dokonca ani
medzi irou vedeckou komunitou
nie s rieitelia projektov znmi. Pritom na eurpskej rovni ide o vek prest by zapojen do rieenia
projektov 7. rmcovho programu.
Prezentcia a propagcia spench projektov a rieiteov m dva
zkladn aspekty. Prvm je ocenenie spench slovenskch rieiteov a zvenie povedomia odbornej
a laickej verejnosti o ich piko-
vom vskume a monch implikcich na ivot spolonosti. Druhm

je ukza vedcom, vskumnkom
a tudentom, ktor sa doteraz nezastovali 7. rmcovho programu, ako je mon zapoji sa a o
rieenie takchto projektov prina. Z tchto dvodov bude SOVVA
v rmci tohtoronej Noci vskumnkov rznymi formami prezentova
irokej verejnosti prve spench
slovenskch rieiteov projektov.
Zrove sa tie pripravuj Success
stories prklady spench slovenskch projektov v jednotlivch
tematickch oblastiach.
skmi, vrobnmi, asovmi, vskumnmi a infratruktrnymi kapacitami?

Disponujeme zdrojmi na spolufinancovanie projektu a o je mon z projektu financova a o nie?
Ak bude naa loha v projekte?
Budeme koordintor, vedci pracovnho balku alebo len radov
len?
prave projektu, ako aj pri jeho rieen. Koordintor pripravuje detailn

popis projektu, komunikuje s jednotlivmi partnermi pri jeho prprave
a je zodpovedn za vedeck a administratvnu kvalitu projektu. Zrove zastupuje cel konzorcium vo
vzahu k Eurpskej komisii a podpisuje zmluvu. Koordinova projekt
7. rmcovho programu je nron
najm z administratvneho pohadu,
priom v niektorch prpadoch mus
koordintor zvldnu konzorcium,
ktor m aj viac ako 30 lenov z rznych eurpskych, ale aj mimoeu-
Koordinova projekt plusy

a mnusy
Najvznamnejiu lohu v konzorciu
m jeho koordintor, a to tak pri pr-
137

Rozhovor s spenm
rieiteom projektu 7.RP
O dvodoch asti na projektoch 7.RP
a praktickch sksenostiach s nimi sme
sa zhovrali so zodpovednm rieiteom
projektu NextGenPower za VZ PI SR,
Ing. Petrom Brziakom, PhD.
Ak s, na zklade vaej sksenosti, monosti zapojenia sa do podobnho projektu Siedmeho rmcovho

programu?
Monost je viacero. V zsade bu ste koordintorom projektu, o znamen, e ste tvorcom projektovej idey a zostavte partnersk
konzorcium, ktor poda typu projektu me
ma od 6 a do 15 20 partnerov, alebo ste
partnerom projektu, o je aj naa pozcia
v prpade projektu NextGenPower. Ak mm
teda hovori o tejto konkrtnej sksenosti,
ponuku zapoji sa do partnerskho konzorcia sme dostali na zklade naich dlhoronch aktivt v danej oblasti na medzinrodnej
rovni (naprklad naa as na projektoch
COST alebo 5. a 6. rmcovom programe,
mnostvo publikci v oblasti zvrania a skania materilov pre energetiku, aktvna
as v rmci Medzinrodnho zvraskho intittu IIW a pod.). Z toho vyplva, e
rpskych krajn. Preto sa odpora,
a hodnotitelia tie na to prihliadaj,
aby koordintor mal u sksenosti
s asou v inch projektoch 7. rmcovho programu. Len vo vemi
mlo prpadoch je schvlen projekt, ktor koordinuje vskumn organizcia, ktor nem iadne sksenosti s rmcovmi programami.
Koordintor by mal tie disponova vlastnm projektovm npadom
a dostatonmi vedeckmi a administratvnymi kapacitami.
Ako njs vyhovujcu vzvu?

Eurpska komisia kadorone vyhlasuje niekoko desiatok vziev v rznych tematickch oblastiach a vednch odboroch. Navye niektor
vzvy s multidisciplinrne, na rieenie ktorch je potrebn vytvori kon-
138
intitcia mus by v danej oblasti dlhodobo

uznvan a repektovan na zklade asti na konferencich, publikci, expertznej
innosti at. Nemal lohu zrove zohrva
vskumn infratruktra a kvalita odbornho
personlu.
Treba ale podotkn, e v poslednej dobe
s vemi iadan aj priemyseln intitcie vrobn podniky, ktor nemusia ma
akkovek sksenos s vskumom ako takm, ale v rmci projektu vystupuj ako
tzv. end-user, t. j. intitcia, ktor je
zodpovedn za praktick odskanie a demontrciu technolgi, resp. materilov,
ktor s v rmci projektu skman.
Cieom projektu je elektrre, ktor pracuje pri parametroch ohriatej pary cca
o 100 C vych ako je tomu v sasnosti. Pre ilustrciu tento rozdiel mono prirovna k rozdielu medzi behom na 100 m
za 10 seknd a behom na 100 m za 9 seknd 1 sekunda predstavuje rozdiel medzi priemernm profesionlnym vkonom
a hranicou sasnch monost (len pre
lepie pochopenie svetov rekord Usaina
Bolta je 9,58 sekundy).
Tento projekt je oznaovan ako kov. Z oho takto oznaenie vyplva?
Projekt sa prehupol do svojej druhej

polovice. Ako hodnotte vau as po
takmer 2 rokoch jeho trvania?
Musm skontatova, e latka projektu bola
nastaven skutone vemi vysoko. Zvaritenos hrubostennch komponentov vyrobench z niklovch superzliatin do zkeho
kosu prina so sebou mnostvo technologickch a metalurgickch problmov,
ktor sa nm dar riei len vaka dlhoronm sksenostiam naich pracovnkov.
Na druhej strane sa nm podarilo zska
zsadn know-how v metalurgii zvrania niklovch superzliatin, ktor je v danej
oblasti uniktne a v budcnosti aplikovaten aj v inch odvetviach. V neposlednom rade je nezanedbatenm aspektom
aj spsob financovania projektu. Kee
Eurpska komisia poskytuje na projekty
7.RP zlohov financovanie, na zaiatku
sme nemuseli do projektu vklada iadne
vlastn zdroje, na ktorch refundciu by
sme museli aka kvli dlhm administratvnym prieahom. Prve nzka administratvna za v porovnan so slovenskmi
projektmi je vekou pridanou hodnotou pre
akkovek intitciu.
Redakcia
zorcium pozostvajce z vskumnkov z viacerch odborov. Me sa

tak sta, e vzva, ktor by vyhovovala organizcii zaoberajcej sa IKT je
v tematickej oblasti nanotechnolgi,
alebo dokonca socio-ekonomickch
a humanitnch vied. Kad z vziev
obsahuje sbor dokumentov, z ktorch s v prvotnej fze prpravy projektovho zmeru dleit najm dve:
Call fiche
Workprogramme
Prv je v podstate obsahom Pracovnho programu, ktor obsahuje
zkladn daje o konkrtnej vzve
celkov alokciu, jednotliv tmy
vzvy spolu s konkrtnou alokciou
a predpokladanm potom podporench projektov, ako aj minimlny
poet partnerov v konzorciu. Call
fiche poskytuje zkladn prehad
o vzve a nebva vemi rozsiahly.

Pracovn program obsahuje podrobnej popis jednotlivch tm spolu s anotciou, ktor opisuje podmienky, ktor mus projektov zmer
spa. Tieto anotcie nebvaj dlh
a zva zaberaj maximlne jednu
A4. S vak mimoriadne dleit pri
prprave projektu, pretoe konzorcium mus vetky otzky a okruhy
uveden v nich pretransformova do
projektovho zmeru.
Najjednoduchie je, ak si pri prprave projektu zujemca pretuduje Call fiche a ak ho niektor z tm
zaujme, tak si nsledne preta jej
rozpracovanie v pracovnom programe. V prpade nejasnost je potrebn vdy kontaktova bu kancelriu
podpornch truktr v SOVVA, alebo konkrtny NCP.
Ak bola Vaa motivcia zapoji sa do

projektu NextGenPower?
Siedmy rmcov program predstavuje hlavn nstroj Eurpskej nie na podporu vskumu, o de facto znamen, e
projekty 7.RP maj by vkladnou skriou eurpskeho vskumu maj zaha
to najlepie know-how a tie najlepie vskumn intitcie. By sasou projektu
7.RP znamen teda predovetkm vek
medzinrodn prest. Okrem toho, kee podmienkou schvlenia projektu je to,
aby posunul rove poznania v predmetnej oblasti, logicky v kadom z projektov
sa koncentruj tie najnovie poznatky, ktor s za danho stavu k dispozcii v naom argne tzv. state-of-the-art know-how, teda aktulne na najvyej rovni
poznania. By v takto zostavenom konzorciu teda znamen zdiea relevantn know-how kadho jednho lena.
NextGenPower
Projekt riei nov poiadavky na materily a vrobu pre ultra
efektvne PF elektrrne (elektrrne na spaovanie prkovho paliva)
so zachytvanm a skladovanm CO2
Konzorcium NextGenPower
Konzorcium zriadili popredn eurpske podniky a vskumno-vvojov centr, ktor predstavuj
12 prvnych subjektov zo 6 lenskch ttov E s intitciou KEMA, ktor psob ako koordintor
projektu. Pre vinu lenov konzorcia tento projekt predstavuje al logick krok z predchdzajcich
innost v oblasti vysoko efektvnych elektrrn, skania a vvoja ako aj dodvania materilov.
Ciele
Hlavnm cieom je vvoj a aplikcia ochrannch povlakov a novch materilov, ktor mono poui
v podmienkach USC (zachytvanie a uskladovanie CO2 pre nov uhon elektrrne vrtane spoluspaovania
biomasy). Navrhovan s aj ochrann povlaky pre existujce elektrrne v podmienkach spoluspaovania
biomasy. Pre projekt NextGenPower sa definovali nasledujce vedecko-technologick ciele, z ktorch
vyplvaj nasledujce projektov innosti:
Demontrcia aplikcie precipitane vytvrdzovanch Ni zliatin na kotle na spaovanie

uhonho prachu, ktor maj prijaten rove teenia a navy pri vysokch teplotch
na zklade podmienok USC.
Demontrcia aplikcie rentabilnch povlakov vykurovacch ast kotlov, ktor s kompatibiln s primeranmi a dostupnmi zliatinami rr pre uhon kotle, ktor doku
odolva agresvnemu prostrediu poda predpokladanch podmienok USC a prostrediu
spoluspaovania biomasy v odlinch podmienkach.
Demontrcia aplikcie rentabilnch povlakov / ochrannch vrstiev parnch ast kotlov
na predenie ivotnosti kotlovch rr a spojovacieho potrubia a umoni pouitie lacnejch alternatvnych materilov bez ohrozenia ivotnosti alebo spoahlivosti komponentov.
Demontrcia aplikcie Ni zliatin pre spojovacie potrubie medzi kotlom a parnou turbnou pri vysokch teplotch poda podmienok USC a preskmanie alternatvnych
monost rieenia, ktor by umonili pouitie lacnejch a dostupnejch materilov ako
Ni zliatin.
Demontrcia schopnosti odlievania, kovania a zvrania Ni zliatin pre kritick komponenty parnch turbn.
Rieite za Vskumn stav

zvrask Priemyseln intitt SR:
VSKUMN STAV ZVRASK

PRIEMYSELN INTITT SR
Ing. Peter Brziak, PhD.

Tel.: +421 915 751 724
E-mail: brziakp@vuz.sk
Podrobn daje o projekte NextGenPower:

Dtum zaatia
Trvanie
Rozpoet
Prspevok z E
Reim financovania:
Tma:
Zmluva .
Koordintor
E-mail
Website
1. mj 2010
48 mesiacov
10,3 milinov
6 milinov
spolon projekt, vek integran projekt
ENERGY.2009.6.1.1: Zvyovanie efektivity sasnch a novovybudovanch elektrrn na spaovanie
uhonho prachu z hadiska zachytvania
a skladovania uhlka
ENER/FP7EN/249745/NextGenPower
KEMA Nederland BV
Utrechtseweg 310
6812 AR Arnhem, the Netherlands
info@NextGenPower.eu
www.NextGenPower.eu

Ako vytvori konzorcium?

Zkladnou podmienkou asti vo
vine projektov v 7. rmcovom
programe (okrem programu Mylienky a udia) je vytvori vedeck konzorcium. To mus pozostva minimlne z troch organizci
z minimlne troch lenskch alebo
asociovanch krajn. Toto je zkladn pravidlo, ktor sa vak me od
vzvy k vzve a dokonca od tmy
k tme meni. Pri niektorch, najm vekch projektoch, to me by
podmienka minimlne 5 organizci
z minimlne 5 krajn alebo aj viac.
V pecifickch vzvach zameranch
na medzinrodn spoluprcu s konkrtnymi mimoeurpskymi krajinami
alebo reginmi bva podmienkou,
e astnkmi projektu musia by minimlne dve organizcie z konkrtnej krajiny alebo reginu. Kvalitn
konzorcium je zkladom spechu.
Na zklade dotaznkovho prieskumu, ktor uskutonila SOVVA v aprli
tohto roku, ako aj na zklade sksenost zo zahraniia existuje viacero
monost ako takto konzorcium vytvori, priom kad z nich m svoje
prednosti aj nevhody:
Osobn kontakty medzi vedcami
a vskumnkmi.
Spoluprca v predchdzajcich
vskumnch projektoch.
Kontakty zskan na konferencich a seminroch.
Kontakty zskan na informanch doch a brokerage eventoch.
Kontaktovanie na zklade publikovania v odbornch asopisoch.
Kontakty prostrednctvom Partner search (sluba, ktorej cieom
je pomha vskumnm organizcim identifikova partnerov pre
tvorbu konzorci, takto slubu
prevdzkuje CORDIS Community Research and Development

Information Service ide o informan slubu EK, ktorej lohou
je podporova eurpsky vskum,
inovcie a transfer technolgi).
Spoluprca s NCP.
Ako sa hodnotia projekty?

V 7. rmcovom programe sa projekty hodnotia na zklade troch zkladnch kritri (I) vskumn excelentnos, (II) implementcia a (III)
dopad. Na to, aby projekt preiel odbornm hodnotenm mus v kadom
z kritri zska minimlne 3 body
a spolu za vetky kritri minimlne
10 bodov. Nesta teda pripravi vynikajci projekt po vedeckej strnke
a neriei spsob jeho implementcie alebo dopady a vyuitie vsledkov v praxi. Vetky tieto asti musia
by v podvanom projekte adekvtne reflektovan. Je preto u pri psan projektu potrebn bra do vahy aj pohad, akm ho bud experti
hodnoti.
Zkladn chyby pri psan

projektov
Na zklade sksenost s podvanm
projektov, ako aj sksenost hodnotiteov s posudzovanm projektovch
zmerov je mon definova 7 zkladnch chb pri psan projektov:
Neprehadn, nedostatone truktrovan a zle zrozumiten texty.
Prli ambicizne ciele projektu
nezohadujce relne monosti
a kapacity konzorcia (udsk, asov a finann).
Prli dlh projektov nvrh obsahujci zbytone vea odbornch
podrobnost.
Projekt napsan slabou anglitinou.
Zle navrhnut pracovn balky,

nedostatone definovan logick
nadvznosti a koordincia medzi
jednotlivmi lohami v projekte.
Nedostatone
zadefinovan
ochrana duevnho vlastnctva.
Nedostatone popsan alebo
plne chbajce vyhodnotenie
potencilnych rizk.
NA CESTE K HORIZONTU 2020

Napriek tomu, e cel eurpska vskumn komunita v tchto tdoch
ije poslednmi vzvami, tak EK u
predstavila truktru nstupnckeho programu Horizont 2020. V sasnom obdob prebiehaj k tomuto
nvrhu konzultcie, a to na vetkch
rovniach. Do konzultci k jednotlivm astiam a pripravovanm aktivitm sa me zapoji ktokovek,
a tak me ovplyvni ich smerovanie. V tejto svislosti SOVVA ako
koordintor podpornch truktr
7. RP na Slovensku pripomienkuje
materily EK, tvor podklady a analzy pre Ministerstvo kolstva, vedy,
vskumu a portu SR. Do konzultci a pripomienkovania dokumentov
EK sa zrove zapjaj aj jednotliv
nrodn delegti a experti. Vo vzahu k Horizontu 2020 je cieom SOVVA, aby boli slovensk vskumnci
schopn sa u od vyhlsenia vziev
do nich aktvne zapoji. Horizont
2020 bude eurpsku vedu podporova ete tedrejie ako v sasnosti.
Navrhovan rozpoet toti presahuje 80 mld. .
Kde njs informcie?

www.7rp.sk
http://cordis.europa.eu
http://ec.europa.eu/research/
participants/portal/page/home
Monosti vyuitia siete Enterprise Europe

Network pri hadan partnerov pre 7.RP
Slovensk obchodn a priemyseln komora ako jeden
z partnerov projektu Enterprise Europe Network (www.
enterprise-europe-network.sk) si Vm dovouje predstavi monosti vyuitia jeho sluieb. Je to najvia sie
Eurpskej komisie na podporu medzinrodnej spoluprce podnikateov, ktor od roku 2008 poskytuje komplex-
140
n a ahko dostupn poradenstvo a podporu v oblasti

podnikania, inovci a vskumu. V 51 krajinch psob
takmer 600 partnerskch organizci.
Firmy mu zska bezplatn informcie a podporu pre
oblas:
Podnikanie: prleitosti vntornho trhu vrobkov
a sluieb v E (von pohyb tovaru, kapitlu, osb,

slobodn poskytovanie sluieb), tandardizcia, posudzovanie zhody vrobkov, certifikcia, iniciatvy,
politiky a programy E pre firmy, legislatva E a jej
dopad na firmy, vyjadrenie nzoru a zapojenie sa do
prprav novch politk E, rozvoj medzinrodnch
podnikateskch aktivt, hadanie partnerov, vzvy,
tendre.
Inovcie: informcie o legislatve a programoch E
v oblasti inovci, rozirovanie a komern vyuvanie
vsledkov vskumu a vvoja, hadanie partnerov na
transfer technolgi a know-how, technologick diagnostika firmy, nkup a predaj inovatvnych technolgi, ochrana prv duevnho vlastnctva, riadenie inovci, zdroje financovania.
Vskum: informcie o monostiach 7. rmcovho
programu pre vskum a vvoj technolgi, prprava
nvrhov projektov, hadanie partnerov pre projekty,
poradenstvo, financovanie projektov, ochrana prv
duevnho vlastnctva.
Hadte zahraninho obchodnho partnera alebo partnera na vytvorenie spolonho podniku? Ponkate alebo hadte najnovie technolgie a inovcie? Hadte
partnerov pre spolon vskumn a vvojov projekty?
Databzy siete Enterprise Europe Network s jednou
z najvyuvanejch sluieb a ponkaj jedinen monos bezplatne spropagova vae vrobky, sluby, technolgie a inovcie alebo njs si vhodnho obchodnho
partnera.
Databza na spoluprcu podnikateov (Business Cooperation Database BCD)
ponka firmm bezplatn zverejnenie profilu a propagciu ich vrobkov a sluieb alebo zskanie kontaktov na
zverejnen ponuky zahraninch firiem v databze.
Ako zverejni profil? vyplni formulr BCD (k dispozcii v SOPK), popsa ponkan vrobky / sluby a zasla
na tvar E v SOPK.
Ako zska kontakt z databzy zahraninch firiem?
cez pecilnu webstrnku SOPK http://web.sopk.sk/
db_EEN.php?db=BCD si vybra kategriu o ktor mte
zujem a zasla slo ponuky a pln kontakt e-mailom
na: sopkueu@sopk.sk.
Databza technologickch ponk a poiadaviek (Bulletin Board Service BBS)
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
ponka firmm bezplatn zverejnenie technologickej

ponuky / poiadavky a propagciu ich vrobkov a sluieb alebo hadanie partnerov v oblasti technolgi, inovci a know-how.
Ako zverejni profil? vyplni formulr BBS (k dispozcii v SOPK), popsa ponkan vrobky / sluby a zasla
na tvar E v SOPK.
Ako zska kontakt z databzy zahraninch firiem?
cez pecilnu webstrnku SOPK http://web.sopk.sk/
db_EEN.php?db=BBS si vybra kategriu o ktor mte
zujem a zasla slo ponuky a pln kontakt e-mailom
na: sopkueu@sopk.sk.
Databza vsledkov vskumu a vvoja (Research
and Development Results RTD)
obsahuje vsledky vskumu a vvoja z projektov financovanch E prostrednctvom Rmcovch programov pre
vskum, vvoj technolgi a demontran aktivity. V databze s stovky aktulnych vsledkov projektov, ktor
mete vyui pri svojom podnikan alebo v alom vskume. Databza tie poskytuje informcie o sasnom
stave vvoja technolgi vo vybranch oblastiach:
biolgia/medicna
energetika
ivotn prostredie
priemyseln technolgie
informan a komunikan technolgie.
Bezplatn informcie e-mailom
Ak chcete dostva e-mailom pravidelne informcie
o novinkch, podujatiach, ponukch na spoluprcu,
vzvach at. v odvetv, v ktorom pracujete, resp. ktor
Vs zaujma, odporame zaregistrova sa na strnke:
http://www.een.sk/registration.php. V asti V kontakt oznate prosm SOPK.
Informcie na webstrnke
www.enterprise-europe-network.sk:
novinky
aktulne podujatia
lnky
vzvy, tendre
ponuky na spoluprcu
kninica
Kontakt:
alie informcie Vm radi poskytneme na tvare E
Slovensk obchodn a priemyseln komora
Daniela irov
Tel.: 02/54 433 272
E-mail: sopkueu@sopk.sk
141
Kov medzinrodn projekt NextGenPower

absolvoval svoje prv valn zhromadenie
v Tomove pri Bratislave
soko-efektvnych elektrrn, materilovch skok, vvoja a dodvky komponentov tepelnch elektrrn.
Vsledky projektu
28 zstupcov najvch eurpskych hrov v oblasti vskumu a demontrcie klasickch elektrrn novej genercie sa stretlo na Slovensku pri prleitosti valnho
zhromadenia a workshopu projektu NextGenPower, kovho projektu podporovanho Eurpskou komisiou.
Ide o futuristick projekt, ktorho cieom je vyvin a demontrova nov materily a povrchov vrstvy pre elektrrne novej genercie spaujce uhlie a biomasu so sasnm znenm emisi CO2. Na zvenie innosti na
45 % je nutn, aby boli parametre pary uhonch elektrrn na revolunej rovni 35 MPa/750 C.
Konzorcium projektu je zloen z 12 vedcich eurpskych firiem a vskumnch intitci celkovo zo iestich
lenskch ttov E. lenovia konzorcia pokrvaj zkladn technologick aspekty predmetnej oblasti a poskytuj potrebn prstup k vskumnej a analytickej infratruktre svetovej triedy, priom projekt predstavuje
logick vystenie predchdzajcich aktivt v oblasti vy-
Oakvanm prnosom projektu je, e sa v rmci Eurpy podstatne uah prienik niklovch superzliatin a novch typov povrchovch vrstiev do vroby ultrasuperkritickch tepelnch elektrrn novej genercie, pokrvajc
cel rozsah od kotla cez potrubie prehriatej pary a po
parn turbnu. Projekt toti prostrednctvom demontrcie vlastnost novch povrchovch vrstiev a zliatin, ktor dokzatene prispievaj k zneniu nkladov na vrobu energie a veobecne k zefektvneniu procesu vroby
energie, umouje redukciu asu nevyhnutnho pre
praktick uvedenie tchto progresvnych materilov na
trh o niekoko rokov. Existujce elektrrne zrove bud
mc vyui tieto prvky pri spaovan biomasy.
Vyuitie precipitane vytvrditench niklovch superzliatin pre vrobu hrubostennch komponentov tepelnch elektrrn je absoltne nov a za tandardnch
okolnost by ich relne vyuitie v rmci tohto priemyselnho odvetvia, ktor je hlboko konzervatvne a dlhodobo rezistentn voi inovcim tohto typu, bolo ako predstaviten. Prve extenzvne dta, generovan
v rmci projektu NextGenPower, tkajce sa vlastnost
ale zrove bezpenosti a operability novch materilov a povrchovch vrstiev s vyuit za elom demontrcie vhodnosti tchto materilov majiteom takhoto
typu elektrrn.
V rmci asti projektu, ktor sa zaober prehrievaovmi systmami, boli vo viacerch elektrrach realizovan skobn sluky s cieom zska daje o odolnosti
novch typov materilov a vrstiev voi oxidcii zo strany spaln a oxidcii zo strany mdia. Tieto daje pomu dokza spoahlivos novch konceptov ochrany po-
Miesto podujatia katie v Tomove
142
Zkladn informcie
astnci valnho zhromadenia projektu v katieli v Tomove
Akronym: NextGenPower
Pln nzov: Meeting the Materials and Manufacturing
Challenge for Ultra High Efficiency PF Power Plants with CCS
slo grantovej dohody: 249745
Termn rieenia: 05/2010 04/2014
Prspevok E: 6 milinov
Koordintor projektu: KEMA, Holandsko
Partneri projektu: Doosan Babcock, koda, Aubert&Duval,
VTT, E.ON Benelux, Goodwin Steel Castings, Monitor Coatings,
Saarschmiede, Technische Universitt Darmstadt, Cranfield
University a VZ PI SR.
vrchu prehrievaovch rr voi korzii pri pracovnch
teplotch do 750 C a zrove demontrova vyuitenos relatvne finanne prstupnch feritickch materilov v kombincii s povrchovmi vrstvami tam, kde boli
doteraz poadovan drah austenitick ocele.
aiskovou asou projektu je kadopdne vroba pilotnej plnohodnotnej parnej turbny (rotor + teleso) a potrubia prehriatej pary z vytvrditenej niklovej superzliatiny. Ide o technologick vzvu tak v oblasti vroby
hrubostennch polotovarov, ako aj ich zvrania. Sasou rieenia je aj intenzvny skobn program, ktor
zaha creepov skky zkladnho materilu a zvarovch spojov, skky creepovej relaxcie, skky negatvneho creepu, skky vysokoteplotnej navy a in.
Finlnym vstupom projektu bude komplex dajov z laboratrnych a pilotnch skok, ktor umonia vyuitie niklovch superzliatin pri vrobe USC elektrrn novej genercie.
Bc. Anna Hamblkov
Vedca seku projektovho manamentu
loha VZ PI SR v rmci projektu

VZ PI SR pokrva dve oblasti:
vvoj technolgie zvrania do zkeho kosu hrubostennch
zvarencov, vyrobench z novch typov vytvrditench niklovch superzliatin (rotory turbn, hrubostenn potrubia, teles
ventilov a turbn)
vysokoteplotn skky niklovch superzliatin a ich zvarovch spojov (creepov relaxcia, negatvny creep, pevnostn
skky, mikrotruktrny rozbor)
VZ PI SR reprezentuje Slovensko
na najvej konferencii priemyselnch
technolgi v Eurpe
Konferencia Industrial Technologies 2012 je najvou
konferenciou zaoberajcou sa obnovou a rastom Eurpskeho priemyslu prostrednctvom inovci, podporovanou Eurpskou komisiou prostrednctvom Generlneho
riaditestva pre vskum a inovcie (DG Research & Innovation). Konferencia na svojej pde spja viac ako 1000
zstupcov jednotlivch oblast NMP:
hranin nanotechnolgie (Nanotechnology),
nov materily (Materials),
inovatvne vrobn technolgie (Production technologies).
Kadorone je jej organiztorom krajina, ktor v tom obdob zrove predsed Eurpskej rade. Kee v druhom
polroku 2012 ezlo eurpskeho predsednctva prebralo
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
Dnsko, ako jednu zo sprievodnch akci zskalo prvo

zorganizova prve konferenciu Industrial Technologies.
Deklarcia priemyslu: zvzok k verejno-skromnm partnerstvm ako cesta smerom k udratenmu ekonomickmu rastu
Najdleitejm politickm vstupom konferencie je jednoznane deklarcia zstupcov priemyselnch intitci,
ktor spolu zamestnvaj viac ako 19 milinov Eurpanov, ktor zdraznili kritick vznam priemyselnej inovcie ako cesty k obnove eurpskej ekonomiky a kontatovali ochotu prispie spolone s eurpskymi vldami
a vskumnou komunitou k zabezpeeniu takejto inovcie. Tento zvzok je obsiahnut v texte deklarcie, pod-
143
VZ PI SR reprezentuje Slovensko na najvej konferencii

priemyselnch technolgi v Eurpe
V roku 2011 konferenciu Industrial Technologies pod nzvom

FUMAT 2011 (Future materials 2011) organizovalo posk predsednctvo Eurpskej nie vo Varave. Napriek tomu, e konferencia mala skromnej charakter a malik vstavn zna
umoovala propagciu iba 7 intitcim, jednou z tchto intitci bol Vskumn stav zvrask Priemyseln intitt SR.
s,
EU
psanej poas konferencie zstupcami verejno-skromnch partnerstiev (PPP Public Private Partnerships),
pokrvajcich oblasti strojrstva, automobilovho priemyslu, stavebnctva a procesnho priemyslu. Deklarcia
vyjadruje potrebu kona a zvzok zo strany vetkch
partnerov, verejnch a skromnch, e priemysel bude
zko spolupracova s vskumnou komunitou otvorenm
spsobom a na druhej strane vskumnci priblia svoj
vskum potrebm priemyslu. Vldy na eurpskej a n-
rodnej rovni hraj tie kritick lohu, a to tak, e navrhn konzistentn a koordinovan rmec finannej podpory aktivt, ktor s blzko trhu, ale stle s dostatone
ambicizne a riskantn ako naprklad demontran aktivity a pilotn projekty.
VZ PI SR ako jedin intitcia zo Slovenska prezentovala svoje technolgie, know-how a beiace vskumn projekty v rmci
technologickej zny vstaviska konferencie Industrial Technologies 2012. Projekt NEXTGENPOWER zrove sail v rmci sae o najlep projekt a poster.
Podpsan posledn strana deklarcie.
RNDr. Duan Janikovi, Nrodn kontaktn bod (NCP) pre NMP,

spolu so slovenskou delegciou
144
Vstavisko & Matchmaking propagcia a networking eurpskeho vskumu

Konferencia Industrial Technologies ponka v rmci
vstavnej zny tm najlepm eurpskym vskumnm
intitcim monos propagova svoje technolgie,
know-how, resp. beiace i realizovan vskumn projekty. Tento rok monos prezentcie vyuilo viac ako
85 vystavovateov, ktor v rmci dvoch zn, priemyselnej
a technologickej, predstavili svoje intitcie a mali zrove monos sai so svojimi projektmi v rmci Best
Project Award resp. Best Poster Award. Vsledky boli vyhlsen poas galaveera s asou vrcholnch predstaviteov priemyslu a Eurpskej komisie.
Pre intitcie, ktor plnuj zastni sa na poslednom
balku vziev v rmci Siedmeho rmcovho programu
bol zrove pripraven al efektvny nstroj ako sa
spja s almi vskumnmi i priemyselnmi partnermi
tzv. Networking event, v rmci ktorho si astnci konferencie mohli dohodn bilaterlne stretnutia s partnermi vybranmi zo zoznamu astnkov na zklade vopred
vyplnench partnerskch profilov, resp. ponk na as
v projektoch. Poas jednho da tak mal kad astnk monos dohodn si a 15 polhodinovch stretnut.
Bc. Anna Hamblkov
Vedca seku projektovho manamentu
A KC I E
Slovensko tento rok lme rekordy

na VIENNA-TECu, bute pritom!
Po prvkrt De slovenskch nvtevnkov na VIENNA-TECu Rokovania
s firmami z Ruskej Federcie Najv poet slovenskch vystavovateov
na vetrhu
Pre Slovensko je medzinrodn

vetrh VIENNA-TEC 2012 vaka svojej koncepcii, otvorenosti pre slovenskch podnikateov a blzkosti
k Bratislave uniktnou prleitosou
na prehad najnovch priemyselnch technolgi a medzinrodnch
inovci, ktor ponka viac ako 500
vystavovateov a 500 alch firiem
zastpench na vetrhu na jednom
mieste za minimum asu a nkladov. Je tu tie monos zoznmi sa
osobne s vvojom trhu a priemyslu
v susednom Raksku a porovna si
situciu na Slovensku, zorientova
sa v ponkanch inovcich z viac

ne 20 krajn a stretn sa s potencilnymi obchodnmi partnermi
nielen z Rakska, ale aj z alch
ttov Eurpy a zie.
K asti slovenskch firiem na
VIENNA-TECu sa tie vyjadril minister hospodrstva Slovenskej republiky, Tom Malatinsk: Priemysel
a s nm svisiace sluby s nielen
hnacou silou rastu slovenskho
hospodrstva, zdrojom vytvrania
pracovnch prleitost, zvyovania
produktivity, ale aj inovanho rozvoja, ktor v sasnom obdob nadobda oraz v vznam. Som
preto presveden, e medzinrodn vetrh VIENNA-TEC je idelnym
miestom na zskanie relneho obrazu o schopnostiach slovenskch firiem, porovnanie s medzinrodnou
konkurenciou, prezentovanie u poFoto: VIENNA-TEC 2010 Schwarz&Partner
Prpravy na najv medzinrodn priemyseln odborn vetrh Rakska VIENNA-TEC 2012, ktorho
brny sa otvoria 9. oktbra 2012
na modernom viedenskom vstavisku MESSE WIEN, s u v plnom
prde. VIENNA-TEC 2012, ktor sa
kon len raz za 2 roky, ponka monos navtvi na jednom mieste
a pod jednou strechou es medzinrodnch odbornch priemyselnch vetrhov AUTOMATION AUSTRIA (automatizcia), ENERGY-TEC
(energie), IE (priemyseln elektronika), INTERTOOL (nstroje a nradie), MESSTECHNIK (meracia a regulan technika) a SCHWEISSEN
/ JOIN-EX (zvranie) a vea pecilnych expozci. Prvkrt sa v rmci
vetrhu uskuton pecilna expozcia informanch a komunikanch
technolgi.
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
145
tencilnych obchodnch partnerov,

ako aj na podporu inovci.
Slovensk odborn nvtevnci a regionlne delegcie mu vyui
pecilne ponuky:
De Slovenska, 9. 10. 2012:
spolon doprava autobusom
z Bratislavy, Trenna a Trnavy
na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (hodnota 12 50,- Eur),
estn vstupenka na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (vstupenka pri pokladni 18,- Eur),
pre slovenskch vystavovateov,
spoluvystavovateov a pre slovensk firmy, ktor maj zujem
zastupova vystavovateov vetrhu VIENNA-TEC 2012 as
v medzinrodnej B2B kooperanej burze EUROKONTAKT SLOVENSK REPUBLIKA E a EURZIA zadarmo (pre in firmy
reg. poplatok 100,- Eur).
Pre as na Dni Slovenska za
pecilnych podmienok a vyuitie asti zadarmo, je nutn sa prihlsi u Schwarz & Partner alebo
u partnerov projektu na Slovensku
a to do 10. 9. 2012. Poet miest je
obmedzen.
U k dnenmu du je prihlsench rekordnch 13 vystavovateov
z Ruskej federcie.
De EURZIE, 10. 10. 2012:
spolon doprava autobusom na
vetrh VIENNA-TEC 2012 z Bratislavy zadarmo (hodnota 12,Eur),
estn vstupenka na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (vstupenka pri pokladni 18,- Eur),
pre slovenskch vystavovateov,
spoluvystavovateov a pre firmy,
ktor maj zujem zastupova na
Slovensku firmy z Ruskej federcie (profily firiem na www.spexpo.eu) as v medzinrodnej
B2B kooperanej burze EUROKONTAKT SLOVENSK REPUBLIKA E a EURZIA zadarmo
(pre in firmy reg. poplatok 100,Eur).
Pre as na Dni Eurzie za pecilnych podmienok a vyuitie asti zadarmo je nutn sa prihlsi u Schwarz
& Partner alebo u partnerov projektu
na Slovensku do 10. 9. 2012. Poet
miest je obmedzen.
O rekordnej asti vystavovateov
zo Slovenska sa d hovori u dnes.
Na VIENNA-TECu pripravuje Bratislavsk regionlna komora SOPK
spolon stnok slovenskch firiem reginu Bratislava, v rmci
ktorho sa bud prezentova firmy
146
IMC Slovakia, s. r. o., IRONAL, spol.

s r. o., SNAHA, s. r. o. a TESLA Liptovsk Hrdok, alej sa na vetrhu
predstav vydavatestvo Techpark
alebo mete navtvi samostatn expozcie slovenskch spolonost QUAD Industries alebo CRT-ELECTRONIC.
Viatcheslav Konchine, riadite
Schwarz & Partner, oficilneho zastpenia vetrhu VIENNA-TEC pre
tty strednej a vchodnej Eurpy a tty SN je presveden, e
pri profesionlnej prprave sa vetrh
VIENNA-TEC me sta innm
marketingovm nstrojom pre slovensk firmy a nklady na as na
VIENNA-TECu s v porovnan s podobnmi medzinrodnmi akciami
pre slovenskch podnikateov vemi
rozumn.
VIENNA-TEC, to nie s len obchodn kontakty a potencilni odberatelia z Rakska, ale je to podstatne
viac, napr. zaujmav pre podnika-
teov zo Slovenska me by nadviazanie kontaktov s potencilnymi

partnermi z krajn juhovchodnej
Eurpy, predovetkm Slovinska.
Slovinsko je jednm z ldrov E
v pote inovci na poet obyvateov. alej tradine siln s obchodn siete slovinskch podnikateov
v krajinch bvalej Juhoslvie a export do tretch krajn me by pre
slovensko-slovinsk kontakty vemi
zaujmav.
Pre vasn registrciu na vetrh
a alie informcie prosm kontaktujte vhradn oficilne zastpenie
vetrhu VIENNA-TEC pre Slovensko
a alie krajiny strednej a vchodnej Eurpy a EURZIE:
Schwarz & Partner spol. s r. o.
Benediktsk 5/691, 110 00 Praha 1
Tel.: +420 603 278 654,
viennatec@centrum.cz
Web: www.sp.cz
JU B I L E U M
Prof. Ing. Peter Grga, CSc.,

oslvil ivotn jubileum
V mji tohto roku oslvil okrhle ivotn jubileum prof. Ing. Peter Grga, CSc., vysokokolsk pedagg Slovenskej technickej univerzity
v Bratislave, psobiaci na Materilovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Narodil sa 20. 5. 1952 v Trenne.
Stredokolsk tdium absolvoval
na Strednej priemyselnej kole strojnckej v Bratislave, kde bol aj v roku
1971 prijat na Strojncku fakultu
Slovenskej vysokej koly technickej
v Bratislave, na ktorej v roku 1976
ukonil tdium v odbore Strojrska
technolgia na tudijnom zameran Zvranie a zskal titul ininier. Po
skonen vojenskej sluby bol v roku
1977 prijat na Strojncku fakultu
v Bratislave na tdium v internej vedeckej apirantre, kde psobil pod
vedenm doc. Ing. Ladislava Kriana,
CSc., vo vednom odbore Fyziklna
metalurgia a medzn stavy materilov. Kandidtsku dizertan prcu
obhjil v roku 1986 u ako odborn
asistent na Katedre fyziklnej metalurgie, zvrania a zlievania SjF SVT
v Bratislave. Tma prce bola orientovan na prpravu a tdium vysokolegovanch materilov na bze
eleza pripravench s vyuitm rchleho tuhnutia taveniny v procese jej
rozstrekovania tlakovm plynom.
V roku 1986 bol delimitovan na novovzniknut Strojrskotechnologick fakultu SVT do Trnavy. V roku
1992 habilitoval v odbore Materilov ininierstvo, m zskal vedecko-pedagogick hodnos docent.
Za profesora pre odbor Materilov
ininierstvo bol vymenovan v roku
Z V R A N I E - SVA OVN | 5 -6 /2 0 1 2
1999. V rokoch 2000 a 2006 bol vedcim Katedry materilovho ininierstva Materilovotechnologickej
fakulty STU so sdlom v Trnave, na
ktorej personlnom a prstrojovom
budovan sa vznamnm spsobom podieal. Od roku 2006 je prodekanom MTF STU pre vedeckovskumn innos, zahranin vzahy
a kvalifikan rast akademikov. Poas svojho vedeckopedagogickho
psobenia na STU viedol viac ako
80 diplomovch prc. Vykolil 8 vedeckch apirantov a doktorandov,
z ktorch jeden u zskal titul profesor a traja titul docent. Jeho pedagogick innos je zameran predovetkm na vubu predmetov
z oblasti nuky o kovovch materiloch a ich tepelnho spracovania.
V sasnom obdob pracuje najm so tudentmi doktorandskho
tdia. Je autorom a spoluautorom
viacerch vysokokolskch skrpt,
uebnc a uebnch textov, ako aj
expertnch posudkov a technickch
sprv pre potreby praxe. Svoju vskumn innos orientuje najm na
vysokolegovan nstrojov ocele
ledeburitickho typu a tdium dsledkov rchleho tuhnutia pri rozstrekovan tavenn. Venoval sa tie
analze zvarovch spojov neeleznch kovov, laserovmu znaeniu,
boridovaniu a povlakovaniu nstrojovch ocel tvrdmi vrstvami, skmal rchlo stuhnut tvrdonvarov
zliatiny na bze niklu, analyzoval plov kote s navarenmi a naspjkovanmi zubami, ako aj mnoh alie kovov materily. Bol vedcim
rieiteom tyroch projektov, ktor zskali grant Vedeckej grantovej
agentry Ministerstva kolstva SR
a Slovenskej akadmie vied, psobil a psob ako spolurieite mnohch alch projektov, ktor zskali
finann podporu grantovch agentr. Je autorom a spoluautorom viacerch vedeckch prc, publikovanch v renomovanch zahraninch
asopisoch. Predniesol desiatky
prspevkov na vedeckch konferencich a odbornch seminroch. Od
roku 1996 je pravidelnm aktvnym
astnkom medzinrodnej vedeckej konferencie Rapidly Quenched
and Metastable Materials, ktor sa
uskutouje v trojronch intervaloch v rznych krajinch sveta (1996
Bratislava). Podieal sa na organizovan a realizcii mnohch vedeckch

konferenci a odbornch seminrov.
V rokoch 2003 a 2011 bol lenom Vedeckej rady STU v Bratislave. V sasnosti je podpredsedom
Vedeckej rady MTF STU v Trnave
a lenom Vedeckej rady stavu materilov a mechaniky strojov SAV
v Bratislave. V oblasti materilov psob ako predseda a len komisi pre
habilitcie docentov a vymenovanie
profesorov, ako aj oponent habilitanch prc a doktorandskch dizertanch prc. Je garantom habilitanch konan a vymenvacch
konan profesorov na MTF STU v Trnave. Recenzuje monografie, vysokokolsk skript, vedeck a odborn lnky do asopisov a zbornkov,
posudzuje nvrhy projektov pre rzne grantov agentry. Sedem rokov
bol predsedom Akademickho sentu MTF STU v Trnave. Dvakrt bol
zvolen za lena Akademickho sentu STU v Bratislave. Bol tie lenom Rady vysokch kl SR. Piaty
rok vykonva funkciu podpredsedu
redaknej rady asopisu Zvranie-Svaovn. Je driteom bronzovej
Janskho plakety, medaily Patonovho intittu zvrania v Kyjeve a pamtnej medaily STU v Bratislave.
Ako je zrejm z uvedench dajov,
jubilant vo svojej odbornej karire
dokzal efektvne spoji pedagogick psobenie v univerzitnom
prostred s vskumnou innosou
a angaovanosou v rznych akademickch orgnoch a funkcich.
Jubilantovi elme najm pevn
zdravie, mnoho astnch rokov
a rados z vonch chv venovanch
obbenmu zhradkreniu, turistike a portom v kontakte s prrodou.
Vedenie VZ PI SR a redakcia
147
S P OM N AM E
Ing. Zdenk Malina ns navdy opustil

irokej zvraskej verejnosti znmy
autor mnohch publikci, zvraskch uebnc, testov, videoprogramov a pomcok na vubu zvrania, bval pracovnk Vskumnho
stavu zvraskho v Bratislave,
ns 24. 7. 2012 vo veku 89 rokov navdy opustil.
Ing. Z. Malina sa poas svojej pracovnej kariry venoval hlavne oblasti vchovy zvraskch odbornkov,
zaloil zvrask koly v Plynostave Pardubice a zvrask kolu

v Ostrave, ktor dlh roky aj viedol
a sasne vykonval aj funkciu podnikovho zvraskho technolga.
Do VZ Bratislava nastpil v roku
1984 na odbor vzdelvania, kde psobil ako pedagg a tvoril nzorn
uebn pomcky na skvalitnenie
vuby a uebn literatru v oblasti vchovy zvraskch odbornkov.
Venoval sa tie spoluprci pri tvorbe

novch SN.
Do dchodku odiiel v roku 1988,
avak svojej profesii sa venoval externe ete aj v alch rokoch.
Vetci, ktor ste ho poznali, venujte
mu tich spomienku.
Redakcia
P R E DS TAVU J EME ZVRA SK AS O PI S Y
Obsah asopisu NDT Welding Bulletin 2011
asopis pre prax, vskum a vedu

v oblasti skania materilu a kontrukci vychdza u 21. rok. Vydavate Pavel Turek, Agentura Tiret, Praha, tiret@ndtwelding.cz. Uvdzame
zoznam odbornch lnkov publikovanch v roku 2011, vrtane autorov,
ich pracovsk, potu strn, obrzkov, tabuliek a literrnych zdrojov:
Filip Hort Frantiek Vlaic Pavel

Mazal Ivan Mazrek, Vysok uen technick v Brn, FSI, stav konstruovn, R (4,5 str., 10 obr., 4 liter.)
zkouen svarovch spoj v nvaznosti na normy ISO a SN

Richard Regazzo Marcela Regazzov, R&R NDT Zelene, R (3 str.)
Personnel qualification for special

processes how to understand
and solve this challenge
Osvdovn pracovnk pro
zvltn procesy zpsob interpretace a een tohoto problmu
Zbynk Zavadil, ATG, s. r. o., Praha,
R (3 str.)
slo 2/2011
Zjistitelnost trhlin a studench

spoj ultrazvukem v zvislosti na
ce vady a mdiu v plon vad
Richard Regazzo Marcela Regazzov, R&R NDT Zelene, R (2 str., 1 obr.)
Monosti a meze ultrazvukovho
Monosti zven provozn spolehlivosti technickch zazen dslednou inspekc v rmci plnovanch program drby
Vclav Svoboda, Czech Airlines
Technics, a. s., Praha (1,5 str.)
Personln kvalifikace a certifikace
Martin Rika, ATG, s. r. o., Praha,
R (1,5 str.,)
Vvoj plncch zazen technickch plyn
Ludk Mdle, DOM-ZO 13, s. r. o.,
esk Tebov, R (3 str., 7 obr.)
slo 1/2011
Akustick emise a nelinern ultrazvukov spektroskopie pi tuhnut betonu
Lubo Pazdera Libor Topol Jaroslav Smutn Ivo Kusk Miroslav
Luk Marta Koensk Michal
Matysk Pavel Mazal, Technick univerzita v Brn Vlastimil Blek, PSV, a. s., Uhersk Ostroh, R
(3,5 str., 7 obr., 1 tab., 14 liter.)
Detekce pokozen automobilov
pevodovky
148
Kontrola potahu trupu letadel

Boeing 737 na trhliny vznikajc ze
Scribe line
Frantiek Moj, Czech Airlines
Technics, a. s., Praha Frantiek
Moj, stav potaov a dic
techniky, Praha, R (4 str., 9 obr.,
1 tab., 5 liter.)
Nov metoda stanoven mechanickch ekvivalent materil na zklad men ultrazvukovch vln
Dalibor Solna, PTS Josef Solna,
Ostrava Jan Valek, Institut fyziky,
HGF, VB-TU v Ostrav, R (3 str.)
Pouit magnetick pamti materilu jako NDT metody
Vclav Svoboda. Czech Airlines
Technics, a. s., Praha Zdislav Olmr,
stav potaov a dic techniky,
Praha, R (3 str., 13 obr.)
Aplikace DIO1000 Phased Array
Stanislav tarman, STARMANS electronics, s. r. o., Praha, R (3 str., 13 obr.)
slo 3/2011
Reere NDT metod pouvanch
v letectv
Marie Bohov, Vzkumn a zkuebn leteck stav, a. s., Praha, R
(8 str., 13 obr., 1 tab., 13 liter.)
Personln kvalifikace pro zvltn/speciln procesy jak tuto vzvu chpat jak ji realizovat
R (6 str.)
Systmy pro nedestruktivn zkouen pklady aplikac
Stanislav tarman, STARMANS
electronics, s. r. o., Praha, R (6 str.,
30 obr.)
Ultrasonic measurement methodology of the wall thickness of thinwalled blades from nickel alloy
Metoda men tlouky stny tenkostnnch lopatek se slitiny niklu

ultrazvukem
Richard Regazzo Marcela Regazzov Pavel Pros Bohumil Neck, R&R NDT, Zelene, R (4 str.,
11 obr., 2 tab.)
slo 4
Kvalifikace a certifikace NDT personlu v esk republice anarchie nebo lep ztek?
R (3 str.)
Vzdlvac a zkuebn stedisko
PTS
Josef Solna Ing. Josef Neugebauer, PTS Josef Solna, Ostrava
(2 str.)
A opt ta certifikace...
Miloslav Prochzka, Tediko, s. r. o.,
Chomutov, R (4 str.)
Role spolehlivosti v hodnocen
nedestruktivnmi metodami
Bernard Kopec, Quality Testing Ultrasound (3 str.)

Nov techniky kontroly a software
v metod vivch proud
Marie Bohov, Vzkumn a zkuebn leteck stav, a. s., Praha
(4 str., 10 obr., 4 liter.)
Ultrasonic birefringence measurements of elastic anisotropy in fatigue damaged brass, copper and
aluminum alloys
Men elastick anizotropie na zklad dvojitho odrazu ultrazvuku
v mosazi, slitinch mdi a hlinka
pokozench v dsledku navy
Lindsey R. Lindamood James B.
Spicer, Department of Materials Science and Engineering Johns Hopkins University, St. Baltimore, USA
(4 str., 4 obr., 12 liter.)
Redakcia
Poznmka: asopis mono tudova v kninici Vskumnho stavu zvraskho
Priemyselnho intittu SR v Bratislave,
kontakt: tel.: +421/(0)2/492 46 827, e-mail:
cervenkovah@vuz.sk
Aktulny kurz vo VZ PI SR
IWE
Podmienky prijatia do kurzu:

Cena kurzu:

Vskum a vvoj
zkladn a aplikovan vskum
posudky, tdie, expertzy
analzy prin pokodenia
skky a nedetruktvne skanie
projektov innosti a vvoj
jednoelovch zariaden

tel.: +421/2/49 246 823
fax: +421/2/49 246 369
e-mail: brziakp@vuz.sk
www.vuz.sk

Zs 2012 05 06

Enviado por

Dados do documento

Título original

Direitos autorais

Formatos disponíveis

Compartilhar este documento

Compartilhar ou incorporar documento

Opções de compartilhamento

Você considera este documento útil?

Este conteúdo é inapropriado?

Direitos autorais:

Formatos disponíveis

Zs 2012 05 06

Enviado por

Direitos autorais:

Formatos disponíveis

5-6 | 2012

Je mon zvi kvalitu produktov a zrove

Vzdelvanie a certifikcia personlu

Certifikan orgn pre certifikciu

Autorizovan nrodn orgn ANB zabezpeuje:

Raianska 71, 832 59 Bratislava 3

VSKUMN STAV ZVRASK

Nrodn dni zvrania 2012

nvrh a vroba zvranch vrobkov, opravy a renovcie

Vskumn stav zvrask

vod do problematiky svaovn

optimalizovno. Tomuto poadavku

vod do problematiky svaovn vybranch materil v energetice

rovou housenku pokldat na svarov kov a ne na zkladn materil.

2.1 Svaovn ocel T/P23 a T/P24

Tab. 1 Oekvan vvoj parametr elektrren s nadkritickmi parametry [1]

Tab. 2 Nejpouvanj typy zkladnch materil

Oznaen oceli / Steel designation

Tab. 3 Teplotn limity pouitelnosti vybranch zkladnch materil

Komory, parovody, potrub

je, e v prbhu popoutn ji nebudou probhat dn transformace

veden vyrovnvacho ohevu podle

Obr. 1 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty tvrdosti HV 5 v psmu

Obr. 4 Teplotn cyklus v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn

Obr. 2 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty tvrdosti HV 5 ve svarovm

Obr. 5 Teplotn cyklus v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn

Obr. 3 Vliv tepelnho zpracovn na hodnoty nrazov prce ve svarovm

Obr. 6 Teplotn reim v prbhu svaovn a tepelnho zpracovn ocel

nchyln na vznik nzkoteplotnch

2.2 Svaovn ocel T/P91, T/P92

a P92 cca 350 380 C a u 12 % Cr

mnostv difuznho vodku a tm

vod do problematiky svaovn vybranch materil v energetice

Obr. 7 Hodnoty tvrdosti svarovho kovu v zvislosti na tepelnm zpracovn

Obr. 8 Hodnoty nrazov prce svarovho kovu v zvislosti na tepelnm

Obr. 9 Teplotn cyklus pi svaovn a tepelnm zpracovn oceli VM12 SHC

a popustit. Nedoporuuje se materily vtch tloutk ochlazovat na

Obr. 10 Detail nvaru ve stavu po navaen [5]

Obr. 11 Detail oduhliench vrstev po dlouhodobm han 700 C / 50 hod. [5]

Obr. 12 Oduhlien a nauhlien zna ve svarovch spojch ocel P91

ohevy a ochlazovn provdny

ovn oceli VM12 SHC je zobrazen

nmi ocelemi typu T/P91 a T/P92.

Obr. 13 Svarov spoj ocel T91 a T23 svaen pdavnm materilem

Obr. 14 Svarov spoj ocel T91 a T24 svaen pdavnm materilem

Obr. 15 Svarov spoj ocel P23 a P92 svaen svarovm kovem

Obr. 16 Svarov spoj ocel P23 a P92 svaen svarovm kovem

vod do problematiky svaovn vybranch materil v energetice

Clem tohoto lnku bylo seznmit

Heuser, H.: Ausfhrung von

Na Fre ZSVTS 2012 sa udeovali ocenenia

Ing. Andrej Malonka s estnm uznanm

Ing. Iveta Paldanov, druh sprava, zskala strieborn medailu

Sksenosti s itkovmi vlastnosami

lematiky praskavosti zvarovch spojov ocele T24. Domnievame sa, e

1.1 Chemick zloenie

Sksenosti s itkovmi vlastnosami ocele T24

1.2 Mechanick vlastnosti

tch, t. j. pri pracovnch teplotch

1.3 Creepov vlastnosti

an v rmci projektu E [8], V&M

1.4 Zvaritenos ocel T/P24

Z VRANI E-SVAOVN | 5-6 / 2 0 1 2