56.

ronk Fyziklnej olympidy

v kolskom roku 2014/2015
Kategria B domce kolo

1. Valec vo valci
Dut valec s vntornm polomerom R = 20 cm sa ota
okolo vodorovnej osi s kontantnou uhlovou R
rchlosou . Do najniej polohy vo vntri valca je
vloen homognny valek s polomerom r = 15 mm,
ktor sa na zaiatku neota. Geometrick osi vekho
i malho valca s navzjom rovnoben, obr. B1. Po r
krtkom premykovan valek prejde do valivho pohybu
a potom u sa pohybuje iba valivm pohybom.
a) Opte pohyb valeka po jeho vloen do vntra valca Obr. B1
a zdvodnite, preo je ustlen pohyb kmitav.
b) Urte hodnotu 0 uhlu sprievodia prechdzajceho aiskom valeka a osou valca,
ktor predstavuje rovnovnu polohu, okolo ktorej valek kmit.
c) Urte uhlov frekvenciu kmitov valeka okolo rovnovnej polohy. Predpokladajte, e
odchlka od rovnovnej polohy je mal << 1 rad.

2. Chladiaci stroj
Parn genertor vyuva na svoju innos tepeln erpadlo. Predpokladajte, e tepeln
erpadlo pracuje poda Carnotovho cyklu, priom erpadlo zskava teplo z tepelnho
zsobnka, ktor obsahuje vodu s teplotou t1 = 0,0 C a teplo odovzdva do vparnku s vodou
s teplotou t2 = 100 C.
a) Vysvetlite princp innosti tepelnho erpadla na idelnom modeli pracujcom poda
Carnotovho cyklu.
b) Pre tepeln erpadlo, ktor pracuje poda Carnotovho cyklu medzi teplotami t1 a t2 urte
pomer tepla Q2 odovzdanho vparnku a tepla Q1 prijatho od tepelnho zsobnka.
c) Urte elektrick prkon P tepelnho erpadla, ak m stroj za hodinu vyrobi mP = 100 kg
pary s teplotou t2.
d) Urte hmotnos mL adu s teplotou t1, ktor vznikne za hodinu z vody s teplotou t1
v tepelnom zsobnku pri uvedenej produkcii pary.
Potrebn kontanty vyhadajte vo fyziklnych tabukch.
3. Nabit guka v magnetickom poli
Na tenkom elektricky nevodivom a pevnom vlkne B
s dkou l je zavesen mal guka s hmotnosou m
a nbojom q. Guka sa pohybuje v homognnom B
magnetickom poli s induknmi iarami, ktor s
kolm na zvisl rovinu trajektrie guky, obr. B2. S
Ak sa udel guke dostatone vek rchlos v0 vo
l
vodorovnom smere, pohybuje sa po krunicovej
trajektrii a prejde najvym bodom B.
A
a) Urte minimlnu hodnotu v0 min vodorovnej g
rchlosti v0, aby sa guka dostala do bodu B. v0
b) Ako sa zmen minimlna hodnota vodorovnej Obr. B2
rchlosti, ak sa zmen smer vektora magnetickej
indukcie na opan?

4. Elektrick obvod s kondenztormi

Na obrzku B3 je schma elektrickho obvodu,
ktor pozostva z troch kondenztorov
s kapacitami C1 = 2C, C2 = C a C3 = 3C a dvoch C1 C2
rezistorov s odpormi R1 = 2R a R2 = R. C3
a) Urte ustlen hodnoty nboja Qi a naptia Ui R1 R2
na jednotlivch kondenztoroch, ak k svorkm
A a B pripojme zdroj s kontantnm naptm A B
U0. Obr. B3
b) Urte zmeny Qi ustlench hodnt nboja
a Ui naptia na jednotlivch kondenztoroch,
ak sa pri pripojenom zdroji preru rezistor s odporom R1.
Pozn.: Kondenztory a rezistory povaujte za idelne siastky.
5. Statick rovnovha
K zvislej stene je pripevnen homognna ty s dkou
a a hmotnosou m0, ktor sa me vone ota v zvislej A b
rovine okolo bodu O, obrzok B4. Druh koniec B je B
spojen s bodom A gumikou, ktorej dka je oznaen b, a
m0
a ktor m koeficient tuhosti k nezvisl od predenia m
a
gumiky. Trojuholnk OAB je rovnoramenn. V bode B tye
O
je zavesen mal ndobka, ktorej hmotnos m mono spojito
zvova alebo zmenova. Ty zviera so zvislm smerom
uhol , ktor sa me meni v rozsahu 0a 90. Bez Obr. B4
ndobky (m = 0) m uhol hodnotu 0.
a) Pre dan hodnoty velin k, a, m0 a 0 urte zaiaton predenie pruiny b0 l0, kde l0
je dka nezaaenej gumiky a b0 je dka pri m = 0.
b) Odvote zvislos vekosti M momentu sily M, ktor psob na ty pri zavesenej
ndobke s hmotnosou m, od uhla .
c) Zostrojte graf zvislosti vekosti M momentu sily od uhla pre tri hodnoty
pomeru p = m/m0: p1 = 0,5, p2 = 0,8, p3 = 1,1.
d) So zavesenou ndobkou s hmotnosou m zaujme ty stabiln rovnovnu polohu s uhlom
m. Odvote vzah zvislosti m od hmotnosti m.
e) Nakreslite graf zvislosti m od p pre m/m0 (0, 1).
Vo vpotoch pouite hodnoty: 0 = 30, (k a)/(m0 g) = 2,0 a (m0 g a) = 1,0 J.

6. Podchladen voda
Za uritch okolnost mono pri normlnom tlaku ochladi vodu na teplotu niiu ako teplota
tuhnutia bez toho, aby voda zamrzla. Ide o tzv. podchladen vodu. Vodu takto mono
podchladi a na pribline 20 C. Tento jav sa vysvetuje tak, e v dokonale istej vode
premena skupenstva z kvapalnho na pevn nastva tak, e v kvapaline sa objavuj
mikroskopick krytliky ako zrodky, okolo ktorch rastie domna pevnej fzy.
Mikrokrytlik je obklopen vodou, ktor na psob v dsledku povrchovho naptia
uritm tlakom. Tento jav me vies k roztopeniu (zniku) mikrokratlu. Tak vznik
nestabiln stav podchladenej vody. Ak sa v takomto stave vhod do vody zrnieko alebo
v krytlik adu, zane voda rchlo kondenzova a km sa nedostane do stabilnho
rovnovneho stavu.
a) Predpokladajme, e mikrokrytlik m tvar gule s polomerom r. Urte kapilrny tlak pk,
ktor sa v om vytvor v dsledku povrchovho naptia vody. Urte hodnotu kapilrneho
tlaku v krytliku s polomerom r = 10 nm.
b) Urte tlak p1, pri ktorom kondenzuje voda s teplotou t1 = 10 C na vodu. Pri rieen
vyuite ClausiusClapeyronovu rovnicu (napr. 49. ro. FO domce kolo A).
c) Ak je poda uvedenej predstavy maximlny polomer mikrokrytlika, ak mono vodu
podchladi na teplotu t2 = 20 C? Odhadnite poet N molekl H2O obsiahnutch
v tomto mikrokrytliku.
Povrchov naptie vody = 70103 Nm1, hustota vody V = 1,00103 kgm3, hustota adu
L = 0,917103 kgm3, hmotnostn skupensk teplo tuhnutia vody lt = 334 kJkg1.

7. Elektrick vodivos vody - experimentlna loha

Ben voda obsahuje iny rozpustench sol, ktor s prinou jej elektrickej vodivosti.
Konduktometria je analytick metda, ktor umouje hodnotenie kvality vody na zklade
merania jej konduktivity. Konduktivita destilovanej vody = (50 300) Sm1, konduktivita
dojenskej vody < 50 mSm1, pitnej vody < 125 mSm1. Konduktivita minerlok
> 125 mSm1, o zodpoved obsahu rozpustench minerlnych ltok viemu ako
1000 mg na liter. Optimlna pitn voda m konduktivitu = (25 50) mSm1, o zodpoved
obsahu minerlnych ltok (200 400) mg na liter (kvalita vody sa vak posudzuje okrem
fyziklnych vlastnost aj poda chemickho zloenia, najm obsahu inov Na+, K+, Ca++,
Mg++ a pod.).

lohy
a) Urte zvislos konduktivity roztoku NaCl vo vode od jeho koncentrcie n.
b) Urte zvislos konduktivity roztoku cukru vo vode od jeho koncentrcie n.
c) Urte zvislos konduktivity roztoku NaCl vo vode od jeho teploty t.
d) Merajte konduktivitu najmenej 5 rznych vzoriek vody.

Konduktometer
Zkladom komernho konduktometra je dvojica rovnobench kovovch elektrd spojench
so zdrojom striedavho prdu. Pri ponoren elektrd do roztoku dochdza k pohybu inov, o
m za nsledok polarizciu elektrd a vznik elektrdovho naptia. Aby sa vplyv
elektrdovho naptia potlail, pouvaj sa platinov elektrdy a striedav naptie
s frekvenciou okolo 100 Hz.
Pre orientan meranie mono poui menej nron prstroj. Ako elektrdy mono poui
dve platniky z nerezovej ocele s rozmermi pribline 5 3 cm2. Elektrdy umiestnite do
vzjomnej vzdialenosti pribline 1 cm. Elektrdy ponorte plochou 3 3 cm2 do
kvapaliny a cez rezistor s odporom R pripojte k zdroju striedavho naptia s frekvenciou
100 Hz (mono poui i 50 Hz) a amplitdou do 5 V. Odpor R rezistora vote tak, aby bolo
naptie medzi elektrdami a na rezistore pribline rovnak. Hodnotu odporu R zmerajte
pomocou multimetra. Po zapojen obvodu zmerajte naptie UR na rezistore a UK medzi
elektrdami. Z nameranch hodnt urte odpor roztoku a vypotajte konduktivitu.
Pozn. 1: Namiesto nerezovch elektrd mono poui psiky alobalu pripevnen k pevnej
plastovej podloke.
Pozn. 2: Naptie nastavte dostatone mal, aby na elektrdach nedochdzalo k elektrolze
(tvorbe bubliniek).
Pozn. 3: Prv meranie urobte s destilovanou vodou a potom c prvej lohe pridvanm NaCl
a v druhej lohe cukru vytvorte roztoky s 10 hodnotami koncentrcie a do hodnoty 10 g na
liter.
Nameran hodnoty zapte do prehadnch tabuliek a v lohch a) a c) zostrojte prslun
grafy. V zvere zdvodnite fyziklnu podstatu zskanch zvislost.
V lohe c) zmerajte konduktivitu rznych vzoriek vody (z vodovodu, vody z potoka,
daovej vody, vody z roztopenho adu alebo snehu, benej balenej neperlivej a perlivej
vody, dojenskej vody, minerlky a pod.).
Vysvetlite, preo nemono mera odpor vody priamo multimetrom, rovnako ako pri meran
odporu R sriovo zapojenho rezistora.

(alie informcie na http://fo.uniza.sk a www.olympiady.sk)

56. ronk Fyziklnej olympidy lohy domceho kola kategrie B

Autori loh: Kamil Bystrick (2), Ivo p (1, 3a 7)
Recenzia a prava: Daniel Kluvanec, ubomr Mucha
Redakcia: Ivo p
Slovensk komisia fyziklnej olympidy
Vydal: IUVENTA Slovensk intitt mldee, Bratislava 2014