Fyziklny korepondenn seminr

30. ronk, 2014/2015

FKS, KTFDF FMFI UK, Mlynsk dolina, 84248 Bratislava
e-mail: otazky@fks.sk web: http://fks.sk

Vzorov rieenia 3. kola letnej asti 2014/2015

Na to, aby boli nae vzorky a prklady lepie, rozhodne

potrebujeme feedback. Kov je aj ten tvoj, preto a prosme
o vyplnenie ankety na fks. sk/ anketa/ seria .

3.1 B0 Leniv rna (opravoval Vladko)

Kaja je leniv si kad rno robi raajky. Preto m vdy na polici v dze zsobu zapekanho msli.
Z dlhoronch sksenost vie, e ke ho do dzy nasype a potom ou zatrasie, trocha miesta sa uvon a
me dosypa zvyok sku. Viete to vysvetli?
alej vie, e ke to s tm trasenm preenie, najvie hrudy sa usadia na vrchu a najmenie naspodku.
Preo sa to deje? Nemali by najvie, a teda najaie hrudy klesa nadol?

Predstavme si proces sypania msli do dzy. Kee obsahuje aj vie ksky, tak tie pri nasypan
zaujm pevn pozciu. Ksky do seba nezapadaj dokonale, teda s medzi nimi mal medzery,
cez ktor vedia prepadn menie ksky. Inak povedan, ak je ksok msli dostatone mal,
tak doke prekznu niie ne tie, o sa dostali do ndoby pred nimi. Lene jednotliv lomky
nemaj dokonale hladk tvar, teda menie sa poahky zachytia niekde na vnelku vch
alebo sa niekoko mench navzjom vzpriei v medzere, ktorou by sa inak dokzali postupne
prepcha.
Fyziklne vzat, niektor mal ksky sa nachdzaj v potencilovej jame, teda po stlen
pohybu maj aktulne najniiu dosiahnuten potencilnu energiu, ale pri vonkajom impulze
sa vedia dosta z tejto polohy a prepadn medzerami do niej polohy. Zatrasenie je takmto
impulzom, ktor pome zaprieenm kskom prepadn nadol. Naskytuje sa nm otzka, i
sa neme sta, e sa nejak ksky vychlia a dostan sa do vyej potencilovej jamy, teda sa
zasekn niekde vyie. Nieo takto by malo za nsledok, e msli, ktor naplnilo ndobu by
sa po zatrasen do ndoby nezmestilo. Prina preo sa to nedeje je t, e gravitan sila ah
ksky nadol. Preto pravdepodobnos, e gravitcia vychlen ksok splchne po prde, je
ovea via ne pravdepodobnos, e ksok sa usad vyie. Pravdae, to nevyluuje monos,
e by sa tak nemohlo sta, ale poet takchto kskov bude znane minoritn.
Teraz sa zamyslime nad druhou otzkou. U intuitvne nm napadne, e viu rolu ako
hmotnos by mala zohrva hustota, no t je pre vek a mal ksky rovnak. Pri trasen sa

Generlny partner Partneri Medilny partner

 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

ksky mierne nadvihn a ako bolo u vyie spomenut, tak z vrchu smerom nadol prepadvaj
alie, o spsobuje e na dne zan tvori aksi spojit vrstvu a na vrchu zostan len vek
ksky, ktor nedoku prepadn dole. Pri nadvihnut kskov sa menie ahie dostan pod
vie, dalo by sa poveda, e vrstva malch kskov sa pri trasen sprva ako kvapalina. V pokoji
je vak vrstva pevn, teda vek ksok cez u nedoke prepadn. To m za nsledok, e po
vytrvalom trasen vetky drobn ksky na dne dzy vytvoria hladinu, ktor bude pre vie
ksky nepreniknuten.

3.2 B1 Kazisvet (opravoval Jimi)

V ne v provincii Fei Kai Sen sa poas dynastie A Du Schik mlad dernk Du Schan jednho da rozhodol,
e sa vyd na pravideln veern trh. Do oka mu padol tzv. nsky kompas1 . Ten funguje nasledovne.
Ide o dvojkolesov vozk, ktor lovek me aha, prpadne tlai. Na vrchu vozka sa nachdza socha
nskeho myslitea Ju La, ktor udva smer na juh.

Obr. 1: Ju Lo - vdy ukazujci na juh.

Koles vozka s spojen komplikovanm systmom prevodov2 , ktor zabezpeuj, e Ju Lo vdy

ukazuje na juh. Du Schan cel nateen, e prve tento vynlez mu zmen ivot, sa rozhodol u obchodnka Lu
Kafa tento vozk kpi. O niekoko mesiacov neskr ho vak priiel reklamova, pretoe Ju Lo u neukazoval
na juh. Akmi spsobmi mohol mlad dernk Du Schan pokazi vozk obchodnka Lu Kafa tak, aby u
neukazoval na juh? Vymyslite aspo tri rzne spsoby.

Du Shanovi sa mohlo sta vea rznych nhod, ktor by pokazili vozk.

Asi najneastnejia, ktor by dokonca nebola zvadou vozka, by bola non nvteva
gliara, ktor by otoil soku (alebo cel vozk) inm smerom. Wikipdia 3 toti po dkladnom
pretan prezrad, e soka ukazovala nie na juh, ale smerom, ktorm bola nastaven. Preto,
ak by niekto nhodou otoil soku inam ako na juh, by soka ukazovala tmto smerom. Tento
problm by nastal aj ak by sa vozk nedajboe prevrtil a Du Shan by ho nevedel postavi
presne nasp.
alia monos by bola nepresn kontrukcia vozka. Je mon, e Lu Kaf je naozaj frajer
a koles vozka vybrsi tak, aby sa ich polomery nelili ani o 1/1000 m, ale ani tto presnos
1
http://en.wikipedia.org/wiki/South-pointing_chariot
2
http://goo.gl/eKo64s
3
http://en.wikipedia.org/wiki/South-pointing_chariot

2 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

nebude stai a u pri ceste dky 1 kilometer bude soka (poda wikipdie) ukazova o 20
mimo. Je mon aj to, e Du Shan nevediac preiel jednm kolesom po trve a druhm po
trku a teda by sa jedno koleso opotrebovalo o trochu viac.
Tento vozk vak bol kontruovan na konkrtnu zemepisn rku, teda ak by sa rozhodol
s nm jazdi po Austrlii, tak by sa soka rchlo vychlila. Aby ste si tento prpad vedeli lepie
predstavi, predstavte si ako ide vozk po rovnej iare vemi blzko junho plu. Soka by
ukazovala tm istm smerom, zatia o jun pl by sa veda nej pohyboval rapdnou rchlosou.
Ete jedna mrzutos, o sa mohla Du Shanovi sta, by bola na ceste popri zamrznutom
jazere alebo namydlenej dlke. Ak by jedno koleso bolo na mykavom povrchu a druh na
pevnom, diferencil vo vozku by sa otal, ako keby koleso na mykavej podloke stlo. Toto
je kontrukn chyba diferencilu, ktor vie zaznamena len otanie a nie posvanie kolies.
Preto by sa soka zbytone otala aj pri drobnom premyknut. Tento problm nastane vdy,
ke jedno koleso prejde o trochu viu vzdialenos ako druh, teda ke prejde jednm kolesom
po kamienku alebo mierne zakrivenom povrchu, soka u nebude ukazova presne na juh.
Posledn dvod nefunknosti vozka je geometrick. Aj keby vozk fungoval perfektne na
rovine, na guli u fungova nebude. Sta, ak sa budeme s vozkom pohybova po drhe, ktor
nie je krunicou s rovnakm obvodom ako m rovnk. Dvod je ale rovnak ako naposledy.
Jedno koleso by prelo meniu drhu ako to druh, ie by urobilo aj menej otoen, o by
znamenalo pokazenie diferencilu. Dvodom je fakt, e geometria na povchu gule nie je
toton s geometriou plochej roviny, o om sa mono dozviete nieo viac, ke z vs bud
vek fyzici a fyziky :).

3.3 B2 Zakrme si (opravoval Mao B)

ajka s Duanom si na zimnej lyovake chc zakri v horskej chate. Duan vak zaal tvrdi, e by nemali
kri a ma tak zbytone drevo. Odvodoval to tak, e vntorn energia plynu v chate sa aj tak zmeni
neme. (Vntorn energia plynu zvis od teploty a potu astc ako U = 23 N kT .) ajka naho zaala
namrzene kria, e ona zmrzn nechce. Odvolvala sa na zdrav rozum. Ve kri sa urite oplat, lebo
tm zvime teplotu v miestnosti. Preo inak by sme to robili?
Rozhodnite, kto a preo m pravdu, resp. vysvetlite v om je situcia paradoxn. Mete predpoklada,
e pre vzduch plat stavov rovnica pV = N kT , kde p je tlak vzduchu v miestnosti, V je objem miestnosti,
N je poet astc plynu, T je teplota a k je tzv. Boltzmanova kontanta. Nebojte sa rozma nad prkladom
skr ako v de srie. Potom ho zvldnete vyriei, aj ke ste sa s termodynamikou v kole ete nestretli :).

Na prv pohad vyzer tento prklad ako a na druh tie :). Ak si vak uvedomme dve kov
veci, tak to a tak ak nebude. Pome na to, ale pekne poporiadku.
Duan tvrd, e vntorn energia plynu sa v chate zmeni neme, nech by krili
akokovek. Na prv pohad sa to me zda ako totlna blbos. Oakvali by sme, e pri spao-
van dreva sa uvouje teplo, to ohreje miestnos, ie zvi teplotu, a tm pdom narastie aj
vntorn energia plynu4 . My tvrdme, e Duan m naozaj pravdu, aj ke to na prv pohad
me pre nezasvtench vyzera ako blbos.
4
Vntorn energia plynu je set kinetickej a potencilnej energie molekl. V prpade idelneho plynu, kedy
predpokladme, e molekuly na seba silovo nepsobia, a na prun zrky, pochdza prakticky cel vntorn
energia plynu z kinetickej energie mikroskopickho pohybu molekl.

3 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

Pozrime sa, od oho zvis vntorn energia plynu.5 Vieme, e plat

5
U = N kT .
2
Vidme, e ak rastie teplota idelneho plynu, tak bude rs aj jeho vntorn energia. Vyskytuje
sa tu vak aj poet astc, ktor sa meni me, no ete nevieme ako. Pozrime sa, kde sa ete
vyskytuje kombincia N kT . Rovnak kombincia sa vyskytuje aj v stavovej rovnici idelneho
plynu
pV = N kT .
Odtia vidme, e U pV . A o vieme poveda o vraze pV ? No, ten je predsa kontantn!
Nie preto, lebo sme sa to tak uili, ale preto, lebo V , objem vzduchu v miestnosti, teda objem
samotnej miestnosti, zostva kontantn a rovnako je kontatn aj tlak vzduchu v miestnosti.
To preto, lebo tlak vzduchu v chate je vdy rovnak ako atmosfrick tlak. Chata toti nie
je nepriepustn. Ak by bol v chate in tlak ako vonku, potom by zaal prdi vzduch prve
tak, aby vyrovnal tento rozdiel tlakov. Ak predpokladme, e mimo chaty sa tlak ani teplota
vzduchu nemen, tak sa tieto veliiny nebud meni ani vntri miestnosti, pretoe nastane
tak stav, kedy do miestnosti bude za jednotku asu prichdza rovnako vea rovnako rchlych
molekl ako z nej odchdza. Ak sa teda nezmen tlak vzduchu vonku, tak sa nezmen ani sin
pV , a teda ani vntorn energia plynu v chate. Toto je to kuov pozorovanie! Duan mal
teda, ako inak, pravdu. Vimnime si ete, e na to, aby pV bolo kontatn pri zvyujcej sa
teplote, mus poet astc nutne klesa, a teda pomal astice musia opusti miestnos.
Preo teda krime, aj ke nevieme zmeni vntorn energiu plynu v chate?
Pointa je v tom, e nm je v skutonosti plne jedno, ak je vntorn energia plynu. Ns toti
zaujma iba to, ak teplotu m vzduch v miestnosti, o je z dencie priemern vntorn energia
na poet astc. Vntorn energia sa sce zmeni neme, no ak poet astc klesne, tak sa zvi
teplota vzduchu v miestnosti. Pravdu, mala teda aj ajka. V skutonosti toti plime drevo,
i uhlie v krbe prve na to, aby sme dostali pomal molekuly vzduchu von z miestnosti :).
Teda pravdiv s obe tvrdenia a navzjom si neodporuj.

3.4 B3/A1 Dokonal osvetlenie (opravoval Mao B, vzork JAno a Mao B)

Zuzka si nedvno vymenila na intrku star iarovku za nov, ekologickej, zdroj osvetlenia. Akosi sa jej
vak nepozdvala farba osvetlenia, a preto poprosila vs, aby ste jej pomohli uri, ako vyzer spektrum
rznych zdrojov svetla. no, toto je experimentlka! Na tejto adrese 6 njdete nvod, ako si doma postavi
spektrometer. Nsledne sa pokste odfoti spektrum o najvieho mnostva rznych druhov zdrojov
osvetlenia (klasick iarovka, iarivka, LED lampa, at.)7 . Spolu s odfotenmi spektrami nm polite aj
zkladn informcie o zdrojoch osvetlenia, ktor ste skmali. Pozor, to nie je vetko! Na tejto adrese8 si
mete vami zskan spektr necha zanalyzova. Ako kalibrciu mete poui naprklad sodkov vbojku,
ktor m presne uren typick spektrlnu iaru. Na tejto strnke si vytvorte z vami odfotench spektier
5
Na selnom koeciente, toto slo zvis od potu stupov vonosti, tentoraz zlea nebude. Pre jedno-
atmov molekuly bude koecient rovn 3, pre dvojatmov 5. Vzduch je z prevanej miery zloen prve
z dvojatmovch molekl.
6
http://publiclab.org/sites/default/files/8.5x11mini-spec3.8.pdf
7
Pozor, nepozerajte sa spektroskopom priamo do Slnka!
8
http://spectralworkbench.org/

4 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

zvislos relatvnej intenzity svetla od vlnovej dky. Pokste sa odhadn aj chyby merania. Najkrajie
spektr bud odmenen pecilnou cenou!

Poda nvodu si najskr zostrojme papierov spektrometer. Ak sa nm to podarilo, malo

by to vyzera nejako takto:

Obr. 2: Spektrometer (za tto asn fotograu vame Martinovi Marekovi)

Spektrometer, znzornen na schme

Obr. 3: Schma spektrometra

funguje tak, e prichdzajce svetlo zo zdroja (zava) najprv prejde zkou trbinou S, ktor
pust alej len zky, z pohadu aparatry rovnoben zvzok lov. Nsledne svetlo prejde
optickou mriekou M . T sme zskali z DVDka a efektvne sa sprva ako mrieka s vrypmi,
ktor s poda vrobcu vzdialen 740 nm. To je vzdialenos porovnaten s vlnovou dkou
svetla, take na rozloenie svetla na spektrum nm urite dobre posli.
Pre jednoduchos si rozoberme najprv usporiadanie na schme,

Obr. 4: Difrakcia na mrieke

5 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

kde svetlo dopad kolmo na mrieku. Pri prechode svetla otvormi, ktorch rozmery s
porovnaten s jeho vlnovou dkou sa uplatuje takzvan Huygensov princp. Ten hovor, e
svetlo sa po prechode sprva rovnako, ako keby kad trbina slila ako nov zdroj svetla,
z ktorho sa vlnenie ri do vetkch smerov rovnomerne a fzovo synchronizovan na guovch
vlnoplochch. Tieto vlnenia vak spolu interferuj, tzn. amplitdy dvoch alebo viacerch vn
sa spolu skladaj a my ich nsledne meriame.
Pozorovan obrazec musel nutne vznikn kontruktvnou interferenciou, teda takou, kde sa
vlnenia skladaj vo fze a intenzita zloenej vlny je maximlna. Ak sa pozrieme na dve vlnenia
prichdzajce zo susednch trbn A a B vzdialench d, ktor dopadaj na rovinu detektora
vzdialen L od mrieky pod uhlom , tak aby dorazili do bodu D v rovnakej fze a teda
kontruktvne zinterferovali, mus plati, e drhov rozdiel vn = lA lB je celoselnm
nsobkom vlnovej dky . Pre L d bude ale |BC| a uhol |BAC| . Odtia u ahko
nahliadneme, e plat
!
sin = , = sin d = n , n = 1, 2, 3, . . . .
d
Ak prejdeme zo sradnice do sradnice popisujcej polohu na detektore y = L tan L,
vlnenia z jednotlivch trbn sa zloia do maximlnej intenzity v bode
nL
y= .
d
Vidme, e maxim jednotlivch vlnovch dok sa bud nachdza na rznych miestach na
detektore svetlo sa teda roztiepi na spektrum. Toko k tomu ako funguje samotn spektroskop
a teraz sa pustime k samotnmu experimentu.
Na zaiatok musme pochvli pticu rieiteov - Michaelu Leinwatherov, Hanku Merta-
nov, Barboru Pulmannov, Paulnu Smolrov a Martina Mareka, ktor odviedli neuveritene
dobr robotu. Sladk odmena ich neminie. Najkrajie spektr (dokonca krajie ako nm :)) sa
podarilo vytvori Mike. Preto sme sa rozhodli namiesto naich vtvorov uverejni tie Mikine,
aby ste sa mohli kocha aj vy ;). Vybrali sme jej tri najkrajie. Na hornej fotke sa vdy nach-
dza odfoten spektrum a na tej dolnej jeho analyzovan podoba pomocou strnky zo zadania.
V popise pripjame aj bliie informcie o zdroji svetla, tak ako nm ich poslala Mika.

Obr. 5: Kompakn iarivka IKEA, 11 W, 600 lm, 230 V

6 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

Obr. 6: LED iarovka Philips,13 W, 1055 lm, 2700 K, 230 V

Obr. 7: Poulin lampa (sodkov iarivka); vimnite si typick spektrlne iary

Samotn chybu merania meme odhadn pomocou rky spektrlnej iary sodku, ktor
pouijeme na kalibrciu, o je pribline 30 nm. alie chyby vznikaj pri samotnej tvorbe fotky.
Fotoaparty obsahuj mnostvo algoritmov, ktor sa snaia optimalizova fotku tak, aby bola o
najviac okulahodiaca. Ak chceme o najlepie dta, naistejie je zobra poriadny fok, nastavi
manulny reim, pohra sa s expozciou a citlivosou a foti do formtu RAW, do ktorho sa
uklad priamo intenzita svetla, ktor dopad na senzor vo foku. No aj s obyajnmi fokmi
a pr minutch snahy sa daj zska celkom slun vsledky.
Na zver by sme ete radi upozornili na pomerne ast chybu a spsob ako ju odstrni.
Mnohm z vs sa podarilo odfoti celkom slun spektr, no analyzovan spektrum vyzeralo
plus-mnus ako rovn iara. Vtedy sa oplat s fotkou pohra, sprvne ju otoi a oreza ju tak,
aby program analyzoval to, o u naozaj m teda vae spektrum a nie vetky veci naokolo.
Oplatilo sa teda fotky ete ksok spracova. V tomto prpade to stlo rieiteov tri body.

3.5 B4/A2 Sveteln komunikcia (opravoval Kubo, vzork Kvk)

Vladko m kamartov po celom sdlisku. A kee bva v panelku na kopci, mnohm z nich vid do
okien. V rmci dobrch susedskch vzahov sa po nociach bav svetelnou komunikciou. Z benho
domceho haraburdia vyhrabal zelen laserov ukazovadlo s vkonom 5 mW, vstupnm priemerom la

7 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

1 mm a rozbiehavosou 1 mrad. Z akej najvej vzdialenosti me vidie bodku svetla na matnom bielom
povrchu? A v akej najvej vzdialenosti uvid kamart svetielko, ke mu Vladko zasvieti do oka9 ?

Pevne dfame, e ste lohu vetci preili v zdrav a stle mte aspo jedno funkn oko na
tanie vzorku :-).
Budeme ignorova niektor javy, ktor vsledok prli neovplyvnia, zato nm riadne znep-
rjemnia potanie, naprklad rozptyl svetla vo vzduchu. Takisto zanedbme vstupn priemer
la je toti omnoho v, ne je vlnov dka laseru, take difrakcia nebude ktovieako
zaujmav; a na druhej strane zas omnoho men, ne je priemer laserovej bodky vo ve-
kej vzdialenosti. Okrem toho si ete uvedomme, e vetky uhly v lohe s vemi mal, take
tangensy a snusy si meme rovno nahradi ich argumentami.
V tomto priblen je l Vladkovho laseru kue s vrcholovm uhlom 1 mrad. Zvislos
polomeru bodky od vzdialenosti je r(d) = d arctan(1/1 000) d/1 000, jej intenzita kles so
tvorcom vzdialenosti a v kadom priereze je kontantn.
Farba laseru u ale dleit je, pretoe udsk oko nie je rovnako citliv na vetky vlnov
dky. Naastie je oko najcitlivejie prve na zelen farbu, konkrtne 555 nm, a ben zelen
laser m vlnov dku 532 nm. Tento rozdiel je ete pomerne mal, take ho budeme mc
takisto zanedba. Pri ervenom alebo modrom laseri by sme si to vak u nemohli dovoli.
Pome najprv odpoveda na druh otzku. Hne vieme poveda, e pri pohade z diaky
je laser prakticky bodov zdroj. Dobrm tandardom, voi ktormu meme intenzitu svetla
z bodovho zdroja porovnva, s hviezdy. Za idelnych podmienok a s oami dobre prispso-
benmi plnej tme doke lovek vidie hviezdu iestej magnitdy. Internet10 nm s radosou
povie, e intenzita osvetlenia od takej hviezdy je Eref = 8,3 109 lx.
Sveteln tok z lasera je 5 mW 683 lm W1 = 3,42 lm. Teraz nm ostane u len zisti,
s akm najvm polomerom bodky meme dosiahnu intenzitu aspo 8,3 109 lx. To zistme
nasledovne:
s
3,42 lm 3,42 lm
= 8,3 109 lx a teda rbodka = 11 400 m .
2
rbodka 8,3 109 lx

U sme spotali, e vzdialenos od zdroja je tisckrt via, ne polomer bodky, take Vladkov
kamart od neho me by najviac 11 400 km.
Alternatvne meme zisti, koko fotnov Vladkov laser vyiari za sekundu. Energia jednho
fotnu je = hc/ a spolu za sekundu laser vyiari N fotnov s celkovou energiou E = N =
= N hc/ = 5 mJ. Z tohoto si vyjadrme N ako
E 5 mJ 532 nm
N= = 1,34 1016 .
hc 6,63 1034 J s 3 108 m s1
Nsledne zistme, koko fotnov sta na to, aby svetlocitliv tyinka v oku nieo zazname-
nala. Ukazuje sa, e pre krtke zblesky to je zhruba k = 100 fotnov11 . Vladkov laser vak
svieti neustle, take budeme musie n odhad trochu upravi. Ak nieo tume o tom, ako
9
Toto vne NIE JE experimentlka. Ak to silou-mocou chcete vyska, 200 metrov je minimlna rozumn
vzdialenos.
10
Naprklad https://en.wikipedia.org/wiki/Lux#Non-SI_units_of_illuminance.
11
Uvdzan kontanty sa lia - vi http://math.ucr.edu/home/baez/physics/Quantum/see_a_photon.html.

8 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

rchlo funguje oko12 , meme odhadn, e n 2 500 fotnov za sekundu z bodovho zdroja
by u malo spoahlivo stai na to, aby sme nieo videli.
Znovu nm sta zisti, v akej vzdialenosti od zdroja je pomer plochy zreniky (rzrenika 3 mm)
a laserovej bodky tak, aby nm na sietnicu dopadlo n fotnov za sekundu. Polomer op
vyjadrme z trojlenky
2
rzrenika
N
2
= ,
rbodka
n
odkia
r r
N 1,34 1016
rbodka = rzrenika = 3 mm 6 950 m.
n 2 500
a u vieme, e takto polomer bude ma bodka vo vzdialenosti 6 950 km. Zskan vsledky
s pribline rovnak, take meme by spokojn a vyhlsi, e to bude rdovo 10 000 kilo-
metrov. Pravdae, tento vpoet plat iba vo vkuu vo vzduchu by sa intenzita svetla ete
exponencilne zmenovala a zvisela by od mnostva vodnej pary a inch neistt v om.
Teraz sa vrtime k prvej otzke. Dokonale matn biely povrch odraz vetko dopadajce
svetlo rovnomerne do vetkch smerov. Musme si vak uvedomi, e z povrchu vidno len
polovicu celho priestoru, teda 2 steradinov. Vladko m oko hne pri laseri, take uhlov
rozmer bodky mus by preho rovnak, ako divergencia la. Ak as svetla dolet sp
do Vladkovho oka? Sta porovna plochu celej polgule s polomerom D s plochou Vladkovej
zreniky13 .
2
rzrenika

=
2
D2
Rozliovacia schopnos udskho oka je asi jedna uhlov minta, ie asi 1/3 437 radinu.
Priemer bodky je 1/500 radinu, asi 6,9 - krt toko, a jej plocha je zhruba 50 - krt via. To
je u dos na to, aby sme bodku nepokladali za bodov zdroj. Pravdepodobne sa na sietnici
nezobraz na jedin bunku, ale na rdovo pdesiat. Mozog vak doke so spracovanm obrazu
robi pardne veci ke trochu pohadme, zistme, e naprklad galaxia M33 s magnitdou
5,7 je vonm okom stle slabo viditen, aj ke m rozmery rdovo v stupoch. Na uhlovej
vekosti teda asi zlea nebude.
Odpove na prv otzku spotame pomocou potu fotnov. Vetky potrebn daje u
mme, take sta zo vzorca pre vyjadri vzdialenos a dosadi, m dostaneme
r r
N 1,34 1016
D= rzrenika = 3 mm = 4 911 m .
2n 5 000
Pri
xnej divergencii la teda plat, e vzdialenos, z ktorej vidme odrazen bodku, je
1 000 2 1 400 - krt menia, ako vzdialenos, z ktorej meme vidie svetielko priamo. Sa-
12
Naprklad z toho, e na dobr ilziu pohybu musme lm premieta rchlosou aspo 24 obrzkov za
sekundu.
13
Pre idelny lambertovsk odraz (https://en.wikipedia.org/wiki/Lamberts_cosine_law) bude inten-
zita na osi rovinyete 2 - krt via, ale s tm sa u trpi nebudeme ak by sa nm vemi chcelo, vsledok
vynsobme ete 2.

9 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

mozrejme, rovnak argument plat aj pri potan cez intenzity, take napriek vetkm zjedno-
dueniam meme poveda, e odrazen bodku za idelnych podmienok uvidme zo vzdialenosti
asi piatich kilometrov.

3.6 A3 Zhadn rakety (opravoval Kvk)

N Fest Kozmick Superprogram m vek problm. Chystali sme sa toti vypusti do vesmru raketu.
Lene pri prertan spotreby paliva nm vylo, e by sme poruili niektor veobecne zvzn nariadenia.
Konkrtne zkon zachovania energie.
Uvaovali sme nejako takto. Termodynamick vkon je denovan ako mnostvo energie uvonenej
v chemickej reakcii za jednotku asu. Mechanick vkon je asov zmena celkovej mechanickej energie,
alebo tie sila nsoben rchlosou. N raketov motor spauje palivo stlym tempom, take jeho ah
mus by urite kontantn. Zato rchlos rakety neustle narast ak teda psobme rovnakou silou
pri oraz vej rchlosti, po nejakom ase me djs k tomu, e mechanick vkon rakety presiahne
termodynamick. Je to naozaj mon, alebo sme niekde v vahe spravili chybu?
iadne in sily (odpor vzduchu, Coriolisova sila, zlomysen mimozemania s vekm magnetom. . . ) na
raketu nepsobia. Pre jednoduchos uvaujeme homognne tiaov pole.

Zrada je v tom, e reaktvny motor m aj in zdroj energie, ne je schovan v chemickch

vzbch v palive. Jeho vplyv je vak v poiatonch fzach letu mal. Zaujmav zane by a
neskr, ke rchlos rakety dostatone narastie. Tmto magickm zdrojom je kinetick energia
paliva. Pravdae, aj t mus ma pvod v energii chemickch vzieb: aby palivo malo nejak
kinetick energiu, mus ho najprv ten ist motor roztlai. Celkov zskan energia samozrejme
nielene neme presiahnu chemick energiu paliva, ale bude tvori len jej malik zlomok.
loha sa d kompletne vyriei integrovanm, to by vak bolo zbytone zdhav.14 Aby sme
si nau predstavu nekomplikovali, nebudeme sledova celkov mechanick, ale iba kinetick
energiu rakety. Vetko ostatn, vrtane energie potrebnej na prekonanie gravitanch sl, toti
meme povaova za straty. A tie ns vbec zaujma nemusia: v zadan je napsan, e asov
zmena kinetickej energie m presiahnu termodynamick vkon motora. Ak sa as energie
z motora niekde strca, znamen to iba toko, e musme njs o to bohat zdroj, ktor to
bude kompenzova. ie ak ukeme, e innos presiahne sto percent s tmto zanedbanm,
v skutonosti bude ete vyia.
Navye ak m raketa okrem kinetickej ete aj nejak potencilnu energiu, ni to nepokaz:
raketa stpa a zrchuje, take jej potencilna energia voi kozmodrmu a jej asov zmena s
vdy kladn, take celkov mechanick energia a vkon bud ete vie. No a ak na stratch
nezle, nech teda nemme iadne: povieme si, e vetka energia chemickch vzieb sa men na
kinetick energiu unikajcich plynov alebo rakety a zrove ignorujeme gravitan psobenie.
Take podstatn bude u len to, i kinetick energiu zska samotn raketa, alebo spaliny.
Ozname rchlos rakety w(t), motor spauje palivo hmotnostnou prietokovou rchlosou
kg s1 a spaliny chrl rchlosou v vzad. Jeho termodynamick vkon (pri predpokladanej
stopercentnej innosti) potom mus by Pm = 0,5 v 2 . Kee energia sa zachovva v kadom
okamihu, mus plati, e set asovej zmeny kinetickej energie rakety dEr /dt = Pr a plynov
dEp /dt = Pp je rovn vkonu motora Pm , teda Pr + Pp = Pm .
14
Na druhej strane to zodpovie omnoho viac otzok, ne len t, na ktor sme sa ptali ak sa na to ctite,
rozhodne odporam to urobi.

10 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

V okamihu tartu (t = 0) raketa stoj a motor nekon iadnu uiton prcu vetka
chemick energia sa men na kinetick energiu spaln a rakete nezostane ni: Pr = 0 a Pm = Pp .
Lene hybnos celej sstavy sa mus zachovva: za kad 1 kg m s1 , ktor odnes plyny
z motora, mus raketa 1 kg m s1 zska. Zane teda zrchova, spolu so zvynm palivom,
ktor si nesie v ndriach.
o sa bude dia alej? Ako rchlos rakety narast, vekos rchlosti spaln voi zemi bude
klesa, a raz bude vtokov rchlos plynov polovin oproti rchlosti rakety v sstave kozmod-
rmu (w = v/2). Motor z molekl paliva uvon vzbov energiu a vyuije ju na ich urchlenie
smerom dozadu. Vekos ich rchlosti ostane rovnak, ale jej smer sa zmen na opan, take ki-
netick energia v sstave kozmodrmu sa nezmen (Pp = 0). Vetka energia teda ostane rakete,
ktor ju s neskrvanou radosou pouije na zvenie svojej rchlosti.
Napokon rchlos rakety prerastie polovicu vtokovej rchlosti plynov (w > v/2). Palivo
po splen (napriek tomu, e uvonilo svoju chemick energiu a vaka nej voi rakete zskalo
rchlos v) kinetick energiu stratilo klesla z 0,5(dt)w2 na 0,5(dt)(w v)2 . A od tejto chvle
je innos rakety naozaj vyia, ne 100 %.
Napriek tomu je vak raketov pohon ako celok zfalo neefektvny takmer vetka energia
nakoniec ostane v neuitonej kinetickej energii spaln. Problm je v tom, e raketa je na
zaiatku letu vemi ak a teda zrchuje iba pomaly. Privea asu strvi v neefektvnom reime
pri malch rchlostiach a vek vinu paliva spotrebuje prve na urchlenie seba a zvynej
malej asti paliva. Keby sme zvili vtokov rchlos plynov, zmena rchlosti v a celkov
impulz sily sce bud vie, takisto vak potrv dlhie, km dosiahne potrebn rchlos.

3.7 A4 Interstelrna (opravoval Mao B)

Andrej si v zime, mimo prce na novom urchovai okolo Matfyzu, krtil dlh veery pozorovanm nonej
oblohy. Kde tu znenazdajky objavil dvojhviezdu.15 Andrejovi sa podarilo o dvojhiezde s pracovnm nzvom
Jajko zska pomerne dos informci, no bohato by mu stailo vedie, ako aleko sa Jajko nachdza
od jeho malikosti.
Andrej zistil nasledujce daje. Perida obehu hviezd okolo spolonho aiska T = 86 400 s, m1 = 4,45
a m2 = 12,5 s zdanliv hviezdne vekosti16 a taktie si odmeral, e dvojhviezdu vytna na oblohe maximlny
uhol = 7,76 106 rad. Pre jednoduchos mete predpoklada, e hviezdy obiehaj okolo svojho
spolonho aiska po kruhovch drhach.
Andrej si na urenie vzdialenosti dvojhviezd naiel v jednej mdrej knike nasledujci algoritmus:

(i) Najprv hmotnosti oboch hviezd polome rovn hmotnostiam Slnka.

(ii) Z hmotnost hviezd a peridy obehu na zklade Newtonovch zkonov urme maximlnu vzdialenos
a hviezd medzi sebou.

(iii) Na zklade vzdialenosti a a uhlu si vypotame vzdialenos dvojhviezdy d od Andreja.

(iv) Tto vzdielenos d nsledne pouijeme na nov odhad hmotnosti hviezd, a to tak, e si z relatvnych
hviezdnych vekost vypotame ich svietivos. Na tento vpoet mete poui tento vzorec 17 .
15
Dvojhviezda je systm, kde dvojica hviezd obieha okolo spolonho aiska.
16
http://en.wikipedia.org/wiki/Apparent_magnitude
17
http://en.wikipedia.org/wiki/Luminosity#Magnitude_formulae

11 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

(v) Zo svietivost hviezdy pouitm vzahu medzi hmotnosou hviezdy a jej svietivosou18 zskame lep
odhad ich hmotnost a vrtime sa k bodu 2.

Tento postup opakujeme, km rozdiel v hodnote d je medzi dvomi iterciami vy ako jedno percento.
Pri rieen tejto lohy vysoko odporame vyui nejak tabukov procesor alebo vae programtorsk
schopnosti.

Metda, ktor ste mali za lohu implementova, sa nazva Dynamic parallax 19 a naozaj sa po-
uva na urovanie vzdialenosti dvojhviezd. Na urenie vzdialenosti ale potrebujeme u pozna
niekoko parametrov o dvojhviezde, ktor vieme zska napr. zo spektrlnej analzy iarenia, i
dslednho merania svietivosti dvojhviezdy v ase. Tieto daje ste mohli njs v zadan. V sku-
tonosti je meranie uhla o ksok nronejie, ale my si pre jednoduchos vystame s faktom,
e dvojhviezda je tak aleko, e sa nm zd, ako keby na oblohe vytnala maximlny uhol .
Z tejto informcie potom vieme na zklade znalosti maximlnej vzdialenosti hviezd a medzi
sebou uri vzdialenos dvojhviezdy d od ns
a a
d= . (1)
2 tan(/2)

Pome sa pozrie, ako preloi jednotliv kroky algoritmu do rei rovnc a nsledne si uk-
eme, ako vetky vedomosti spoji do jednho funknho kdu.
Najprv sa pozrime, ako uri na zklade hmotnosti hviezd a peridy obehu vzdialenos
hviezd a medzi sebou. Pozor, hmotnosti budeme oznaova vekmi psmenami - M1 a M2 ,
zdanliv hviezdne vekosti v slade so zadanm malmi psmenami - m1 a m2 . Na cel situciu
bude vhodn sa pozrie vo vzanej sstave spojenej so spolonm aiskom hviezd. To preto,
lebo takto sstavu meme prakticky povaova za izolovan. Nutne tak mus plati zkon
zachovania hybnosti sstavy. Naviac, ak sa presunieme do takej sstavy, kde aisko dvojhviezdy
stoj, tak vemi jednoducho vieme opsa pohyb hviezd okolo spolonho aiska.

Obr. 8: Vyznaen kruhov trajektrie hviezd okolo spolonho aiska

18
http://en.wikipedia.org/wiki/Mass\%E2\%80\%93luminosity_relation
19
http://en.wikipedia.org/wiki/Dynamical_parallax

12 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

Ak si v sstave spojenej s hviezdou uvedomme, e hviezdy nemenia vzdialenos od spolo-

nho aika, mus plati rovnovha sl v radilnom smere20 . To nm umouje vyjadri:

a = a1 + a2 , (2)
M1 M 2 4 2
G = M 1 a1 , (3)
a2 T2
M1 M 2 4 2
G = M 2 a2 . (4)
a2 T2
(5)

Spojenm (3) a (4), (2) zskame po prave veobecn tvar tretieho Keplerovho zkona
r
2
3 T G
a= (M1 + M2 ) . (6)
4 2
Vzdialenos d neskr vypotame na zklade rovnice (1).
Teraz vyuijeme nameran svietivosti hviezd z relatvnych hviezdnych vekost. Otvorme si
teda wiki21 a vyjadrme si svietivos hviezdy22 :
 2
Lhviezda d 1
= 10 1,25 (mhviezda m ) . (7)
L ddvojhviezda

Na wiki meme taktie njs informciu o tom, e relatvna hviezdna vekos Slnka je m =
= 26,74. Tento pomer vyuijeme v alom kroku, kde predpokladme, e hmotnos hviezd sa
pohybuje v rmci intervalu 2M < M1 , M2 < 20M . Pre tieto hviezdy, tzn. hviezdy z hlavnej
postupnosti, vieme aplikova vzah zo zadania23
 1
 3,5
Mhviezda Lhviezda
= . (8)
M L
Vimnime si, e vo vzorcoch sa nm neraz vyskytli pomery Lhviezda /L resp. Mhviezda /
/M . Tie sme zaviedli kvli vej presnosti vpotov pomocou tchto pomerov sa efektvne
vyhneme nsobeniu a deleniu vekch sel.
Rovnice (6), (1), (7) a (8) potom prejd na kompaktnej tvar:
r
3 T G 1
p 2
a = C 3 (M1 + M2 ) , C = ,
4 2 d
a
d= ,

2
1

1
Lhviezda = 10 1,25 (mhviezda m ) ,
ddvojhviezda
1
Mhviezda = (Lhviezda ) 3,5 .
20
Vekos gravitanej sily mus by rovn vekosti odstredivej sily vo vzanej sstave spojenej s hviezdou.
21
http://en.wikipedia.org/wiki/Luminosity#Magnitude_formulae
22
Indexom oznaujeme veliiny svisiace so Slnkom.
23
http://en.wikipedia.org/wiki/Mass\%E2\%80\%93luminosity_relation

13 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

Postup zo zadania budeme opakova, a pokia nebude relatvny rozdiel vo vzdialenosti d medzi
krokmi men ako 0,01.
Teraz si meme zobra obben programovac jazyk (C++, Python, Java, . . .), otvo-
ri tabukov procesor (Excel, OpenCalc), i nejak matematick prostredie (Octave, Matlab,
Mathematica). Monost je vea my si ukeme tentoraz implementciu kdu v C++, aj ke
by sme si vystaili s tabukovm procesorom. Chceme sa predsa ui nov veci, nie?
# include < iostream >
# include < cmath >

using namespace std ;

// Zadefinovanie konstant ( t . j . veci , ktore sa nechystame menit )

// pouzivame zakladne jednotky SI
# define PI 3.14159265359
# define m_sun -27.74
# define m_1 4.45
# define m_2 12.5
# define Mass_sun 1.98855 E30
# define G 6.673 E -11
# define L_sun 3.846 E26
# define d_sun 149597871000
# define T 280
# define alpha 10 E -6
// Konstantu C sme sem kvoli preteceniu premennych zadali rovno uz vypocitanu
# define C 0 . 0 1 9 5 6 9 6 4 9 6 1 4 8 1 6 7 2 0

int main ()
{
// Inicializacia dat
long double d , d_pred , a , Mass_1 , Mass_2 , Lum_1 , Lum_2 ;
d = Mass_1 = Mass_2 = 1;
d_pred = a = 0;

// Iterujeme pokial neklesne relativna chyba pod jedno percento

while ( fabs (d - d_pred ) >0.01) {
d_pred = d ;
a = C * pow ( Mass_1 + Mass_2 ,1/3.0);
d = a / alpha ;
Lum_1 = pow (d , -2)* pow (10 ,1/2.5*( m_1 - m_sun ));
Lum_2 = pow (d , -2)* pow (10 ,1/2.5*( m_2 - m_sun ));
Mass_1 = pow ( Lum_1 ,1/3.5);
Mass_2 = pow ( Lum_2 ,1/3.5);;
cout << Mass_1 << " " << Mass_2 << " " << d << endl ;
}

return 0;
}

Listing 1: Kd programu

A s poteenm zistme, e dvojhviezda Jajko sa nachdza vo vzdialenosti 11 652 - nsobku

vzdialenosti Slnka od Zeme, o je teda strane blzko. Na sveteln roky je to nieo viac ako

14 otazky@fks.sk
 Vzorov rieenia 3. kola letnej asti

0,84 ly. Pre porovnanie, najbliia hviezda k Zemi24 - Proxima Centauri, je vzdialen pribline
4,22 ly. Vidme teda, e Andrej sa najskr pri pozorovan hviezd pomlil a iadna dvojhviezda
Jajko neexistuje.

24
Okrem Slnka :).

15 otazky@fks.sk