Prklady operci

Budeme pracova na mnoine prirodzench sel (potame aj s

nulou).
Klasick stanie je opercia na N , navye je komutatvna,
asociatvna a m neutrlny prvok 0. K prvkom mnoiny N
neexistuj inverzn (opan) prvky, iba k 0, t si je sama sebe
inverzn.

IDA
Prklady operci

Budeme pracova na mnoine prirodzench sel (potame aj s

nulou).
Klasick stanie je opercia na N , navye je komutatvna,
asociatvna a m neutrlny prvok 0. K prvkom mnoiny N
neexistuj inverzn (opan) prvky, iba k 0, t si je sama sebe
inverzn.
Klasick odtanie nie je operciou na N . Napr.
1 N , 2 N , ale 1 2 6 N .

IDA
Prklady operci

Budeme pracova na mnoine prirodzench sel (potame aj s

nulou).
Klasick stanie je opercia na N , navye je komutatvna,
asociatvna a m neutrlny prvok 0. K prvkom mnoiny N
neexistuj inverzn (opan) prvky, iba k 0, t si je sama sebe
inverzn.
Klasick odtanie nie je operciou na N . Napr.
1 N , 2 N , ale 1 2 6 N .
Klasick nsobenie je opercia na N , navye je komutatvna,
asociatvna a ak "vyhodme 0", tak m aj neutrlny prvok 1.
K prvkom mnoiny N neexistuj inverzn prvky, iba k 1, t si
je sama sebe inverzn.

IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1}

Njdite vetky opercie na mnoine {0, 1}.

Rieenie.
? 0 1
0 0 0
1 0 0
Je komutatvna, asociatvna (overte!), nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 1 0
1 0 0
Je komutatvna, nie je asociatvna ((0 ? 1) ? 1 6= 0 ? (1 ? 1)), nem
neutrlny prvok.
? 0 1
0 0 1
1 0 0
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((1 ? 1) ? 1 6= 1 ? (1 ? 1)),
nem neutrlny prvok.
IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1}-pokraovanie

? 0 1
0 0 0
1 1 0
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((1 ? 1) ? 1 6= 1 ? (1 ? 1)),
nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 0 0
1 0 1
Je komutatvna, asociatvna (overte!), m neutrlny prvok, e = 1,
1 je sama sebe inverzn, 0 nem inverzn prvok.
? 0 1
0 1 1
1 0 0
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((0 ? 0) ? 0 6= 0 ? (0 ? 0)),
nem neutrlny prvok.

IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1},pokraovanie
? 0 1
0 1 0
1 1 0
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((0 ? 0) ? 0 6= 0 ? (0 ? 0)),
nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 1 0
1 0 1
Je komutatvna, asociatvna (overte!), m neutrlny prvok, e = 1,
1 je sama sebe inverzn a 0 je tie sama sebe inverzn prvok.
? 0 1
0 0 1
1 1 0
Je komutatvna, asociatvna (overte!), m neutrlny prvok, e = 0 a
0 je inverznm prvkom sama sebe, 1 je inverznm prvkom sama
sebe.
IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1}, pokraovanie

? 0 1
0 0 1
1 0 1
Nie je komutatvna, je asociatvna (overte!), nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 0 0
1 1 1
Nie je komutatvna, je asociatvna (overte!), nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 1 1
1 1 0
Je komutatvna, nie je asociatvna ((1 ? 0) ? 0 6= 1 ? (0 ? 0)), nem
neutrlny prvok.

IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1}, pokraovanie

? 0 1
0 1 1
1 0 1
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((0 ? 0) ? 0 6= 0 ? (0 ? 0)),
nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 1 0
1 1 1
Nie je komutatvna, nie je asociatvna ((0 ? 0) ? 0 6= 0 ? (0 ? 0)),
nem neutrlny prvok.
? 0 1
0 0 1
1 1 1
Je komutatvna, asociatvna (overte!), m neutrlny prvok, e = 0 a
0 je sebe aj inverznm prvkom, ale 1 inverzn prvok nem.

IDA
Prklady operci na mnoine {0, 1}, pokraovanie

? 0 1
0 1 1
1 1 1
Je komutatvna, asociatvna (overte!), nem neutrlny prvok.

IDA
Podgrupoidy

Nech M = {0, 1, 2}. Urte tabukou operciu tak, aby grupoid

(M , ) mal
prve 1 podgrupoid
prve 2 podgrupoidy
prve 3 podgrupoidy

IDA
Podgrupoidy

Nech M = {0, 1, 2}. Urte tabukou operciu tak, aby grupoid

(M , ) mal
prve 1 podgrupoid
prve 2 podgrupoidy
prve 3 podgrupoidy
Rieenie.
prve 1 podgrupoid
Zrejme sa jedn o prpad, ke jedinm podgrupoidom bude prve (M , ). Teda
napr. 0 0 6= 0, 1 1 6= 1, 2 2 6= 2. Tmto sme zabrnili jednoprvkovm
podgrupoidom. Podobne musme zabrni aj dvojprvkovm. Napr. ak nechceme
aby ({0, 1}, ) bol podgrupoid, tak aspo jeden z vsledov 0 0, 0 1, 1 0, 1 1
0 1 2
0 1 0 1
mus nadobudn hodnotu 2. Jeden z monch grupoidov je:
1 0 2 1
2 1 1 0

IDA
Podgrupoidy, pokraovanie

prve 2 podgrupoidy
Zrejme okrem podgrupoidu (M , ), mus ma aj nejak al.
0 1 2
0 0 1 2
Napr. ({0}, ). Potom jedna z monost je:
1 0 2 0
2 2 2 1

IDA
Podgrupoidy, pokraovanie

prve 2 podgrupoidy
Zrejme okrem podgrupoidu (M , ), mus ma aj nejak al.
0 1 2
0 0 1 2
Napr. ({0}, ). Potom jedna z monost je:
1 0 2 0
2 2 2 1
prve 3 podgrupoidy
Okrem podgrupoidu (M , ), mus ma alie dva. My sme si
zvolili napr. ({1, 2}, ) a ({0, 2}, ) a zistili sme, e to nie je
mon zariadi. Preo? Vyskajte si to! alsia voba padla
na ({1, 2}, ) a ({1}, ) a v tomto prpade je rieenm napr.:
0 1 2
0 1 2 2
1 2 1 2
2 0 2 1

IDA
Grupy

Nech A = Z a opercia je dan takto: a b = a + b 2. Zistite,

i (A, ) je grupa.

IDA
Grupy

Nech A = Z a opercia je dan takto: a b = a + b 2. Zistite,

i (A, ) je grupa.
Rieenie.Musme dokza, e opercia je asociatvna, m neutrlny prvok a ku
kadmu celmu slu existuje inverzn prvok.
asociatvnos: Nech a, b, c A, potom:
(a b) c = (a + b 2) c = (a + b 2) + c 2 = a + b + c 4,
a(b c) = a (b + c 2) = a + (b + c 2) 2 = a + b + c 4. Teda
(a b) c = a(b c)
neutrlny prvok M plati a e = e a = a, teda a e = a + e 2 = a e = 2,
e a = e + a 2 = a e = 2. V oboch prpadoch nm vyiel ten ist
neutrlny prvok, teda opercia m neutrlny prvok e = 2.
inverzn prvky Nech a A, potom m plati a a 0 = a 0 a = e, teda
a a 0 = 2 a + a 0 2 = 2 a 0 = 4 a a rovnako to dopadne aj v druhom
prpade: a 0 a = 2 a 0 + a 2 = 2 a 0 = 4 a.

Teda (A, ) je grupa. Dokonca je Abelova.

IDA
Zvykov triedy

Na mnoine prirodzench sel je dan relcia

a b 6|(a b). Vieme, e je to relcia ekvivalencie (bolo na
2. prednke). Podobne aj ke zoberieme relciu
a b 2|(a b), tie je to relcia ekvivalencie. Triedy
rozkladu nazveme zvykov triedy a v tomto druhom prpade
mnoina zvykovch tried (faktorov mnoina) je Z2 = {0, 1}. Ak
na tejto mnoine definujeme operciu + takto:
+ 0 1
0 0 1
1 1 0
dostaneme dvojprvkov grupu. Overte!

IDA
Zvykov triedy, pokraovanie

Podobnm spsobom vieme "vyrobi" napr. sedem-prvkov grupu.

Pouijeme mnoinu Z7 = {0, 1, 2, 3, 4, 5, 6} a opercia + je dan
tabukou takto:
+ 0 1 2 3 4 5 6
0 0 1 2 3 4 5 6
1 1 2 3 4 5 6 0
2 2 3 4 5 6 0 1
3 3 4 5 6 0 1 2
4 4 5 6 0 1 2 3
5 5 6 0 1 2 3 4
6 6 0 1 2 3 4 5
V oboch prpadoch sa jedn o Abelove grupy.

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy (Z4 , +):

+ 0 1 2 3
0 0 1 2 3
1 1 2 3 0
2 2 3 0 1
3 3 0 1 2

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy (Z4 , +):

+ 0 1 2 3
0 0 1 2 3
1 1 2 3 0
2 2 3 0 1
3 3 0 1 2

Rieenie. Grupa (Z4 , +) m tieto podgrupoidy:

({0}, +), ({0, 2}, +), ({0, 1, 2, 3}, +). Posledn z nich je urite
grupa, lebo je toton s (Z4 , +). ({0}, +) je tie grupa-m jedin
prvok, ktor je neutrlny a zrove sm sebe inverzn. ({0, 2}, +)
je tie grupa, prvok 0 je neutrlny a prvok 2 je sm sebe inverzn,
asociatvnos nie je treba overova (preo?). Teda vetky tri
podgrupoidy s podgrupami.

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy ({a, b, c, d}, ):

a b c d
a a b c d
b b a d c
c c d a b
d d c b a

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy ({a, b, c, d}, ):

a b c d
a a b c d
b b a d c
c c d a b
d d c b a

Rieenie. Grupa ({a, b, c, d}, ) m tieto podgrupoidy:

({a}, ), ({a, b}, ), ({a, c}, ), ({a, d}, ), ({a, b, c, d}, ). Vetky
tieto podgrupoidy s podgrupami, na prednke bolo podrobne
overen.

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy (Z3 , ):

+ 0 1 2
0 0 1 2
1 1 2 0
2 2 0 1

IDA
Podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy (Z3 , ):

+ 0 1 2
0 0 1 2
1 1 2 0
2 2 0 1

Rieenie. Grupa (Z3 , +) m tieto podgrupoidy:

({0}, +), ({0, 1, 2}, +). Vetky tieto podgrupoidy s podgrupami.

Dan je grupa (Z , +) a mnoina H = {3 x; x Z }. Dokte, e

(H , +) je podgrupa grupy (Z , +).

Rieenie. Sta dokza, e pre ubovon a, b H je

a + b1 H . Nech a, b H . Potom
p, q Z ; a = 3p, b = 3q, b1 = 3q. Vypotame
a + b1 = 3p + (3q) = 3(p q). Zrejme p q Z a preto
3(p q) H , .b.t.d.
IDA
Normlne podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy permutci trojprvkovej mnoiny.:

IDA
Normlne podgrupy

Njdite vetky podgrupy grupy permutci trojprvkovej mnoiny.:

Rieenie. Vypeme
! si vetky transformcie:
! !
1 2 3 1 2 3 1 2 3
f1 = f = f =
1 2 3 2 1 3 2 3 2 1 3
! ! !
1 2 3 1 2 3 1 2 3
f4 = f5 = f6 = Permutcie
2 3 1 3 1 2 3 2 1
budeme sklada tak, ako zvyajne skladme zobrazenia a vyplnme
operan tabuku.
f1 f2 f3 f4 f5 f6
f1 f1 f2 f3 f4 f5 f6
f2 f2 f1 f5 f6 f3 f4
f3 f3 f4 f1 f2 f6 f5
f4 f4 f3 f6 f5 f1 f2
f5 f5 f6 f2 f1 f4 f3
f6 f6 f5 f4 f3 f2 f1
IDA
Normlne podgrupy, pokraovanie

Ako skladme? Napr. f2 f4 dostaneme takto: V zobrazeni f4

je obraz 1 slo 2 a slo 2 v zobrazen f2 m obraz slo 3.
Teda obraz sla 1 v zobrazen f2 f4 je slo 3. Podobne
vypotame obraz sla 2: obraz 2 v f4 je slo 3 a slo 3 m v
f2 obraz slo 2, teda f2 f4 (2) = 2. Teraz u ani nemusme
zisova obraz sla 3, ten je u uren jednoznane a je to
f2 f4 (3) = 1. Tto grupa m tieto podgrupoidy:
({f1 }, ), ({f1 , f2 }, ), ({f1 , f3 }, ), ({f1 , f6 }, ), ({f1 , f4 , f5 }, ),
({f1 , f2 , f3 , f4 , f5 , f6 }, ). Vetky tieto podgrupoidy s
podgrupami.

IDA
Normlne podgrupy, pokraovanie

Ukte, e podgrupa ({f1 , f2 }, ) nie je normlna.

Rieenie.
Zrejme f31 = f3 a teda f3 f2 f3 = f4 f3 = f6 6 {f1 , f2 }, o je v spore s tm,
e by ({f1 , f2 }, ) mohla by normlna podgrupa.
To, e ({f1 , f2 }, ) nie je normlna grupa, sa d ukza aj tak, e urobme av
rozklad poda tejto podgrupy:
f1 {f1 , f2 } = {f1 , f2 }, f2 {f1 , f2 } = {f2 , f1 }, f3 {f1 , f2 } =
{f3 , f4 }, f4 {f1 , f2 } = {f4 , f3 }, f5 {f1 , f2 } = {f5 , f6 }, f6 {f1 , f2 } = {f6 , f5 }
Teda av rozklad je {{f1 , f2 }, {f3 , f4 }, {f5 , f6 }}.
A prav rozklad dostaneme takto:
{f1 , f2 } f1 = {f1 , f2 }, {f1 , f2 } f2 = {f2 , f1 }, {f1 , f2 } f3 =
{f3 , f5 }, {f1 , f2 } f4 = {f4 , f6 }, {f1 , f2 } f5 = {f5 , f3 }, {f1 , f2 } f6 = {f6 , f4 }
A vidme, e prav rozklad je in ako av: {{f1 , f2 }, {f3 , f5 }, {f4 , f6 }}, o
poukazuje na to, e sa nejedn o normlnu podgrupu.

IDA
Prklady morfizmov

Zrejme (R, +), (R+ , ) s grupy. Potom h : R R+ , h(x) = e x je

morfizmus medzi nimi, lebo: h(a + b) = e a+b = e a e b = h(a) (b).
Ak je to morfizmus? Podobne medzi monoidmi (N , +), (N , ) je
morfizmom (akm?) funkcia h : N N , kde h(x) = 2x , lebo
h(a + b) = 2a+b = 2a 2b = h(a) (b).

IDA
Morfizmy

Vimnime si grupoidy dan tabukami:

? 0 1 0 1
0 0 0 0 1 1
1 0 0 1 1 1
Njdite medzi nimi izomorfizmus.

Rieenie. Zrejme h(x) = 1 x je izomorfizmus medzi nimi.

Vidme, e h(a ? b) = h(0) = 1, lebo opercia ? prirad kadej
dvojici 0. A podobne h(a) h(b) = (1 a) (1 b) = 1, lebo
opercia zase kadej dvojici prirad 1.

IDA
Morfizmy

Ukte, e medzi grupoidmi danmi nasledujcimi tabukami

? 0 1 0 1
0 0 0 0 1 0
1 1 0 1 0 0
nie je mon njs morfizmus.

Rieenie. Ak by toti existoval, tak h(0 ? 0) = h(0). Ak by sme

poloili h(0) = 0, tak h(0) h(0) = 0 0 = 1, ale
h(0 ? 0) = h(0) = 0, teda by neplatilo h(0 ? 0) = h(0) h(0). Ak
naopak polome h(0) = 1, potom h(0 ? 0) = h(0) = 1 a
h(0) h(0) = 1 1 = 0, o zase poruuje podmienku morfizmu.

IDA
Morfizmy

Ke z mnoiny Z7 vyhodme 0 a pouijeme operciu

nsobenia modulo 7, dostaneme Abelovu grupu:
1 2 3 4 5 6
1 1 2 3 4 5 6
2 2 4 6 1 3 5
3 3 6 2 5 1 4
4 4 1 5 2 6 3
5 5 3 1 6 4 2
6 6 5 4 3 2 1
Vimnite si, e ak by sme rovnak postup zopakovali na
mnoine Z6 , tak by sme nedostali grupu, ale dokonca ani
grupoid. Ak vak na mnoine Z6 pouijeme operciu stania
modulo 6, tak dostaneme Abelovu grupu a dokonca sa d
njs izomorfizmus medzi (Z7 {0}, ) a (Z6 , +).

IDA
Morfizmy, pokraovanie

Sta zobra zobrazenie f : Z6 Z7 {0} dan takto:

f (0) = 1, f (1) = 3, f (2) = 2, f (3) = 6, f (4) = 4, f (5) = 5.
Treba si uvedomi, e neutrlny prvok z prvej mnoiny by sa
mal zobrazi na neutrlny prvok druhej mnoiny a potom si
treba vimn inverzn prvky, aby sa zachovalo to, ze obraz
inverznho prvku bude inverzn prvok obrazu prvku.

IDA
Prklady kongruenci

Zrejme
)
ab (mod m)
a+c b+d (mod m).
cd (mod m)

teda je kongruencia na (Z , +).

IDA
Prklady kongruenci

Zrejme
)
ab (mod m)
a+c b+d (mod m).
cd (mod m)

teda je kongruencia na (Z , +).

Ale aj
)
ab (mod m)
ac bd (mod m).
cd (mod m)

teda je kongruencia aj na (Z , ).

IDA
Kongruencie

Ak s posledn dve slice sla 31234 ?

IDA
Kongruencie

Ak s posledn dve slice sla 31234 ?

Rieenie. Zvyok po delen slom 100 nm uruje posledn dve

cifry, preto pouijeme kongruenciu s modulo 100. Zrejme
32 9 mod 100
34 9 9 81 mod 100
8
3 81 81 61 mod 100
10
3 61 9 49 mod 100
20
3 49 49 1 mod 100
Vyuijeme,e 1234 = 61 20 + 14 a teda 31234 = (320 )61 314 . Preto
(320 )61 161 1 mod 100
1234 14
3 3 1 mod 100
14
3 49 81 69 mod 100,
teda uveden slo kon dvojslm 69.
IDA
Kongruencie a normlne podgrupy

Zrejme (Z , +) je Abelova grupa a relcia dan takto

a b 6|(a b) je kongruencia na mnoine Z . Vimnime si
rozklad mnoiny Z dan kongruenciou a pecilne sa zameriame
na mnoinu, kde patr neutrlny (jednotkov) prvok (Z , +)
(neutrlnym prvkom je 0). Jedn sa o mnoinu
0 = { , 12, 6, 0, 6, 12, }, ie o mnoinu vetkch celch
sel, ktor s deliten iestimi bezo zvyku. Je (0, +) podgrupou
(Z , +)? Ak stame dve cel sla, ktor s deliten iestimi, tak
zrejme aj tento set bude deliten iestimi, teda mnoina 0 je
uzavret na operciu stania. Neutrlny prvok tam je a aj ku
kadmu prvku existuje inverzn prvok-na prednke bolo overen
(navye pri podgrupch je podobn prklad-pre mnoinu sel
delitench tromi, princp je rovnak). Kee (Z , +) je Abelova
grupa, tak kad jej podgrupa je normlna.

IDA
Faktorov grupa

Zrejme (Z , +) je Abelova grupa a relcia dan takto

a b 6|(a b) je kongruencia na mnoine Z . Vimnime si
rozklad mnoiny Z dan kongruenciou . Rozklad m 6 tried a
dve cel sla s spolu v jednej triede, ak dvaj rovnak zvyok po
delen iestimi. Jednotliv triedy ozname postupne
0, 1, 2, 3, 4, 5-slo a i a = 6k + i, k Z . Ozname
H = {0, 1, 2, 3, 4, 5} , potom (H , ) je faktorov grupa a je
opercia stania modulo 6.

IDA
Jadro zobrazenia

Nech X = {1, 2, 3, 4}, Y = {a, b, c}, f = {[1, a], [2, a], [3, b], [4, c]}.
Urte jadro zobrazenia f .

IDA
Jadro zobrazenia

Nech X = {1, 2, 3, 4}, Y = {a, b, c}, f = {[1, a], [2, a], [3, b], [4, c]}.
Urte jadro zobrazenia f .

Rieenie. Zrejme f 1 = {[a, 1], [a, 2], [b, 3], [c, 4]} a
f 1 f = {[1, 1], [1, 2], [2, 1], [2, 2], [3, 3], [4, 4]}. Vimnite si, e
f 1 f je relciou ekvivalencie a plat to nielen v tomto
konkrtnom prpade.

IDA
Kanonick zobrazenie

Nech X = {1, 2, 3, 4}, Y = {a, b, c}, f = {[1, a], [2, a], [3, b], [4, c]}.
Urte g a h tak, aby f = h g, priom h je injekcia.

IDA
Kanonick zobrazenie

Nech X = {1, 2, 3, 4}, Y = {a, b, c}, f = {[1, a], [2, a], [3, b], [4, c]}.
Urte g a h tak, aby f = h g, priom h je injekcia.

Rieenie. Zrejme f 1 = {[a, 1], [a, 2], [b, 3], [c, 4]} a
f 1 f = {[1, 1], [1, 2], [2, 1], [2, 2], [3, 3], [4, 4]}. Zrejme zobrazenie
g : X X /Ker f je dan takto:
g = {[1, {1, 2}], [2, {1, 2}], [3, {3}], [4, {4}], }. Potom zobrazenie
h : X /Ker f Y je dan nasledovne:
h = {[{1, 2}, a], [{3}, b], [{4}, c], }.

IDA
Jadro zobrazenia a kongruencie

Zrejme (Z4 , +) a (Z2 , +) s grupy. Vimnime si zobrazenie

f : Z4 Z2 dan takto:
f (0) = 0, f (1) = 1, f (2) = 0, f (3) = 1. Zobrazenie f je
surjekcia, ale nie je injekcia. Nie je problm overi, e je to
morfizmus a teda surjektvny morfizmus, ie epimorfizmus.
alej f 1 = {[0, 0], [1, 1], [0, 2], [0, 3]} a
f 1 f = {[0, 0], [1, 1], [0, 2], [1, 3], [2, 0], [2, 2], [3, 1], [3, 3]}. Z
terie vieme, e f 1 f je kongruenciou na Z4 a je dobr si
uvedomi, e k tejto kongruencii prislcha rozklad mnoiny Z4
a to nasledovn: {{0, 2}, {1, 3}}, teda v jednej triede s tie
prvky, ktor maj rovnak obraz v zobrazen f .
Vimnite si, ktor prvky s spolu v jednej triede a zamyslite sa
nad tm aj v spojitosti s delitelnosou.

IDA
Podzvzy

Na mnoine X = {0, 1, a, b, c, d} je dan takto zvz:

1
a b c
d
0
Zistite, i (Y , , ) a (Z , , ), kde
Y = {0, 1, a, b}, Z = {0, 1, b, c} s podzvzy zvzu (X , , ).

IDA
Podzvzy

Na mnoine X = {0, 1, a, b, c, d} je dan takto zvz:

1
a b c
d
0
Zistite, i (Y , , ) a (Z , , ), kde
Y = {0, 1, a, b}, Z = {0, 1, b, c} s podzvzy zvzu (X , , ).

Rieenie. Vo zvze (Y , , ) s zachovan opercie X , X , teda

je to podzvz zvzu (X , , ). Naopak vo zvze (Z , , ) je
b c = 0, ale vo zvze (X , , ) je b c = d, teda opercie nie s
zachovan a preto (Z , , ) nie je podzvz zvzu (X , , ).

IDA
Izomorfn zvzy

V nasledujcom zvze si vimneme tieto podzvzy:

(Y , , ), (Z , , ), kde Y = {0, a, b, 1}, Z = {0, b, c, 1}.
1
a b c
0
S izomorfn?

IDA
Izomorfn zvzy

V nasledujcom zvze si vimneme tieto podzvzy:

(Y , , ), (Z , , ), kde Y = {0, a, b, 1}, Z = {0, b, c, 1}.
1
a b c
0
S izomorfn?
Rieenie. Tieto dva podzvzy s izomorfn a vieme njs hne
dva izomorfizmy: f1 = {[1, 1], [0, 0], [a, b], [b, c]} a
f2 = {[1, 1], [0, 0], [a, c], [b, b]}.

IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 4, 12} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.

IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 4, 12} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.
12

4
2 3
Rieenie. 1
Z obrzku vidme, e sa jedn o zvz. ahko sa over, e je
komplementrny-prvok 4 m komplement 3, podobne aj prvok 2
m komplement 3, prvok 3 m teda dva komplementy (2,4) a prvky
1 a 12 s si navzjom komplementy. Tento zvz nie je modulrny,
lebo 2 4 a 2 (3 4) = 2 1 = 2 6= 4 = 12 4 = (2 3) 4.
Kee nie je modulrny, neme by ani distributvny.

IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 5, 30} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.

IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 5, 30} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.

Rieenie.
30

2 3 5
1
Z obrzku vidme, e sa jedn o zvz. ahko sa over, e je
komplementrny-prvok 2 m komplementy 3 a 5, podobne aj prvok
3 m komplementy 2 a 5, prvok 5 m tie dva komplementy (2,3)
a prvky 1 a 30 s si navzjom komplementy. Tento zvz je
modulrny, overte! Kee k prvkom 2,3,5 existuje viac ako jeden
komplement, tak distributivitu nemusme ani overova-v
distributvnom zvze m toti kad prvok najviac jeden
komplement.
IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 4, 6, 12} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.

IDA
Vlastnosti zvzov

Nech X = {1, 2, 3, 4, 6, 12} je mnoina usporiadan relciou

delitenosti. Zistite, i sa jedn o zvz a v prpade kladnej
odpovede urte jeho vlastnosti.

Rieenie.
12

4 6
2 3
1
Z obrzku vidme, e sa jedn o zvz. Tento zvz nie je
komplementrny-prvok 2 nem komplement. Distributvnos a
modularitu skste overi sami.

IDA
Vlastnosti a svislosti

Dokte, e v kadej Booleovej algebre plat:

x 0 = 0, (x y)0 = x 0 y 0 .

IDA
Vlastnosti a svislosti

Dokte, e v kadej Booleovej algebre plat:

x 0 = 0, (x y)0 = x 0 y 0 .
Rieenie.
Zrejme plat, e x x 0 = 0, potom x 0 = x (x x 0 ). Vzhadom k tomu, ze
je asociatvna opercia, tak x (x x 0 ) = (x x) x 0 a z idempotencie
dostvame, e x x = x, teda (x x) x 0 = x x 0 = 0.
Mme ukza, e doplnok k x y je x 0 y 0 , teda potom by malo plati, e
(x y) (x 0 y 0 ) = 0. Tak sksime upravi (x y) (x 0 y 0 ) a ak sa
dopracujeme k 0, tak potom je splnen aj (x y)0 = x 0 y 0 . Najskr
"roznsobme ztvorky": (x y) (x 0 y 0 ) = (x y x 0 ) (x y y 0 )
Vyuijeme komutatvnos a x x 0 = 0 a dostaneme:
(x y x 0 ) (x y y 0 ) = (x x 0 y) (x y y 0 ) = (0 y) (x 0). Teraz
u len aplikujeme predchdzajce tvrdenie a dostaneme vyten vsledok:
(0 y) (x 0) = 0 0 = 0.

IDA
Izomorfizmus Boolovho zvzu a zvzu na potennej
mnoine

Vimnime si zvz (2P , , ), kde P = {a, b}:

P
{a} {b}

{}
A teraz si nakreslime Booleov zvz, ktor m dva atmy:
1
a b
0
Evidentne sa jedn o izomorfn zvzy.

IDA