Você está na página 1de 297

Prirodn

lekre
Dr. Dimiter Pamukov
Prof. Christo Achtardiev

Prrodn
lekre
Bulharsk originl posudzovali:

ING. ALEXANDER JALOVIAR, C S C .


D R . DUAN TUDK

Slovensk preklad odborne posdila a predhovor k slovenskmu vydaniu napsala:

D R . P H M R . FILA MACHOVIOV, predsednka strednej komisie pre pestovanie a zber lieivch rastln
MZdSSR

Za stredie ttnej ochrany prrody Liptovsk Mikul. Stredisko rozvoja ochrany prrody Bratislava,
posdil, doplnil a kapitolu Lieiv rastliny a ochrana prrody napsal R N D R VLASTIZDAR VGENKNECHT

Perovky:

I N G . ANDREJ HURK

Farebn obrzky:

DIONZ D U G A S
AGTA KO

R N D R T E R Z I A KRIPPFLOVA. CSC
DOC DR ING DUAN RANDUKA
ING JAN TYKA
VLADIMR VRBK

DIMITER PAMUKOV, CHRISTO ACHTARDTEV, c/o JUSAUTOR, SOFIA, 1981


Translation ZDENKA KRAMPLOVA, 1986
Slovak edition PRRODA 1986
Namiesto vodu

Tak ako v Bulharsku, i vo vetkch rozvinutch krajinch sa


s utvranm sasnch nzorov na lohu rastlinnho lieenia (fytote
rapie) zaala veda seriznejie zaobera racionlnym vyuitm liei
vch rastln. Dnes je u vea rastln dkladne preskmanch z hadiska
ich zloenia a inku. Z nich sa izolovalo vea ltok s cennm
biologickm a terapeutickm inkom, ktor sa v minulosti v hlavnch
smeroch sprvne vyuvali v udovom lieitestve a dnes najm vo
vedeckej medicne. Preto je v sasnosti znane zven zujem
o literatru, ktor ukazuje monosti sasnho rastlinnho lieenia.
Publikcia je uren irokej verejnosti a obsahuje informcie
o vskyte, urovan, chemickom zloen, farmakoterapeutickom
inku a pouit najpopulrnejch a najviac vyuvanch lieivch
rastln u ns. V asti Domca lekre, ktor opisuje 32 drog, sa opisuje
prprava erstvch rastlinnch vakov v domcich podmienkach,
ktor sa daj vyui na prevenciu alebo lieenie chronickch ochoren.
Treba vak zdrazni, e lieenie rastlinami sa odpora ako dopluj
ca lieba, ktor napomha medicne, ale mus sa sprvne a kompletne
kombinova s celkovm lieenm ochorenia. Zskan poznatky uvede
n v knihe dokazuj, kam siahaj monosti rastlinnho lieenia a pri
ktorch ochoreniach alebo tdich ochoren nemono liei rastlina
mi, prpadne kde takto lieenie treba kombinova s inmi druhmi
lieenia. Niektor rastliny obsahuj toti silne psobiace alebo
jedovat ltky, o vyaduje, aby lieenie rastlinami prebiehalo pod
lekrskou kontrolou. Veobecne meme v domcich podmienkach
liei lieivmi rastlinami, ale len vtedy, ke lekr sprvne ur
diagnzu po dkladnom vyetren a konzultcii s fytoterapeutom!
V asti Lieenie ajmi z drogovch zmes s strune opsan
niektor zkladn ochorenia, ktor nie s zoraden poda patologic
kej systematiky, ale dostatone uspokoja zujem itatea o danom
chorobnom stave. Tmto opisom ochoren vak predchdzaj recepty
ajovn, aby itatea voviedli do pouvanej terminolgie a aby mu
pomohli pri ich sprvnom uvan.
Publikcia je napsan populrnou formou, no informcie s v nej
vedecky podloen a overen. Boli pouit literrne daje, experi
mentlne tdie a praktick sksenosti z udovho lieitestva, ako aj
zo sasnej lekrskej praxe. Publikciu mu pouva lekri, fytote-
rapeuti, farmakolgovia, biolgovia, zberai lieivch rastln a vetci,
ktor sa zaujmaj o lieenie rastlinami a prrodn lieenie. Kniha je
obohaten mnohmi fotografiami, kalendrom zberu rastln, registra
mi a zoznamami, aby itatelia mohli predloen informcie o
najvhodnejie vyui.

AUTORI
Predhovor

Vydanm publikcie Prrodn lekre sme itateom predloili bohat informcie


o poznvan a uitonom inku lieivch rastln, ktor s ozajstnm bohatstvom
naej krajiny. N ud", pe sdruh Todor ivkov, si vdy cenil toto bohatstvo
a v slade so ivotnmi podmienkami v priebehu storo vyuval lieiv vlastnosti
tej-ktorej rastliny a zhromadoval uiton sksenosti." Nepochybujeme, e sa kniha
Prrodn lekre stretne s vekm zujmom a bude zkladnou pomckou na
zachovanie zdravia obyvatestva. N ud skal v priebehu storo lieiv inky
rastln, ktor mu pomhali najm v akch historickch obdobiach, ke udov
lieitestvo bolo jedinm prostriedkom na zachovanie zdravia budcich pokolen.
Poas mnohch storo sa bulharsk udov lieitestvo rozvjalo a obohacovalo, aby
sa stalo pravdivm a najvernejm pomocnkom bulharskho udu. Zkladom
udovho lieitestva je bohat ivotn sksenos Bulhara, ktor bol vdy pevne
spojen so zemou a prrodou a jeho ak ivotn cesta ho nauila racionlne vyuva
prrodn tajomstv a bohatstv. Praktick sksenosti o lieen zozbieran poas
dlhch rokov dosiahli priazniv vsledky. Preto je bulharsk udov lieitestvo
znme aj v mnohch inch krajinch. Aj dnes nestratilo svoj vznam vsledky
dosiahnut v oblasti prrodnch vied dokazuj jeho racionlny zklad, ktor je
zaloen na metdach prrodnho lieenia. udsk spolonos bola vdy spt
s prrodou, ktor svojou rznorodosou a bohatstvom syntetickch ltok poskytovala
vo vetkch epochch monosti vedeckho hadania. Musme si prizna, e v tchto
doch sa spor medzi chmiou a prrodou riei v prospech prrody.
Zachovanie zdravia naich obanov je jednou zo zkladnch loh v plnen
programu Komunistickej strany Bulharska, poven na zkon naej socialistickej
spolonosti. V programe strany sa pe: Starostlivos o loveka je zkladnou lohou
strany, zmysel aj obsah celej jej politiky." Vo vetkch stranckych dokumentoch s
formulovan zvery spojen so starostlivosou o zachovanie zdravia udu. Spojenie
tchto loh predstavuje bohat program, na splnenie ktorho je nevyhnutn mnoho sl
a prostriedkov, hlbok presvedenie a sprvne chpanie vetkch zainteresovanch
orgnov a organizci, ako aj celej spolonosti.
Na zklade tiscronej praxe bulharskho udovho lieitestva vznikla metda
lieenia lieivmi rastlinami, ktor je znma aj pod nzvom fytoterapia alebo rastlinn
lieenie. Prostriedky sasnej farmakoterapie sa od nedvnej minulosti kadorone
vylepuj. Tieto prostriedky sa vyznauj efektvnym inkom, no nie vdy s
najvhodnej prostriedok, ktorm sa dosiahne priazniv inok na chor organizmus.
Pri vom pote ochoren udskho organizmu vznik naruenie ltkovej vmeny
v organizme, ktorej procesy prebiehaj pomocou enzmov. Enzmy sa vytvraj za
prtomnosti rozlinch ltok, vitamnov a mikroelementov, naprklad zinku, medi,
molybdnu, mangnu a inch. Na normalizovanie poruench funkci treba
organizmu doda rznorod prvky a ltky, ktor s prrodnmi zlokami viny
lieivch rastln, o je najvou vhodou prrodnho lieenia pred sasnou
farmakoterapiou. Okrem toho inn zloky lieivch rastln prijma organizmus
ahie, prirodzenejie a bez toxickch inkov. Rastlinnm lieenm sa dosahuje
nielen pecifick lieebn efekt, ale aj celkov posilnenie organizmu, o dokzali
mnoh lekri a farmakolgovia vo svete. Je nesporn, e vek poet silno a rchlo
psobiacich prepartov, zskanch synteticky, organizmus pri lieen mnohch
ochoren ako prijma, ukladaj sa v om, pokodzuj krv alebo zdrav orgny
i tkaniv a asto maj aj vedajie inky. Pri tch istch podmienkach sa vsledky
rastlinnho lieenia prejavuj neskr, preto ich nememe porovnva s lieenm
modernmi prepartmi. Lieiv rastliny vak meme vhodne poui spolone
s tmito prepartmi. Bulharsko je krajina bohat na lieiv rastliny, o dva monos
bulharskej medicne, aby ich racionlne vyuvala, najm pri chronickch ochore
niach vyadujcich dlhodob podvanie lieiv u chorch vyieho veku alebo so
zvenou citlivosou na niektor preparty, na prevenciu v priemyselnch podnikoch,
na ochranu proti chorobm z povolania, v lieebnch domoch, sanatrich
a nemocniciach, spolu s fyzioterapiou a balneoterapiou. Je vhodn, ke zdrav udia
pouvaj lieiv rastliny na prevenciu proti niektorm ochoreniam, pri fyzickej
a psychickej nave a na zvenie pracovnej vkonnosti organizmu.
V poslednch rokoch poet lieivch rastln zaradench do terapie oficilnou
medicnou znane narast a mnoh krajiny maj cie vedecky podloi daje zskan
udovm lieitestvom. Dokonca aj tak autoritatvne frum, ako je kongres Svetovej
zdravotnckej organizcie, prijal na svojom zasadan v roku 1977 rezolciu
o rozren vskumu v oblasti udovho lieitestva, o uskutonen rozsiahlych
experimentlnych a klinickch vskumov, o preskman poznatkov udovho
lieitestva a konkrtnejie, preskmanie sksenost pri pouvan lieivch rastln. Vo
vetkch encyklopdich sa uvdza, e bylinkrstvo je tak star ako samotn udstvo.
V rozlinch epochch vvoja udstva boli formy a metdy pouitia lieivch rastln
rozlin. Hlavnm faktorom, ktor uruje tieto rozdiely, je rozvoj fytoterapie a hlbok
preskmanie udovho lieitestva danej krajiny. V Bulharsku s vetky podmienky
pre al rozvoj a zdokonaovanie rastlinnho lieenia, ktor nachdza miesto v boji
o zachovanie zdravia nho udu.

ARMDNY GENERL I. MICHAJLOV


Predhovor k slovenskmu vydaniu

udov lieitestvo v minulosti a dnes

Lieiv rastliny tvoria prevldajci zdroj prrodnch lieiv, a preto aj od dvnoveku


slili ako najdostupnej prostriedok proti chorobm. udov lieitestvo sa
postupne vytvralo z nhodnch a empirickch sksenost celch generci. Aj teraj
vskum lieivch rastln potvrdzuje, e minul genercie sprvne odhaovali lieiv
inky mnohch rastln, i ke sa na druhej strane odhauj aj ich omyly.
Rozvoj a aplikciu lieivch rastln nielen u ns, ale prakticky v celej Eurpe a do
16. storoia silne ovplyvovali poznatky starch, najm vchodnch kultr Orientu
(na, India, Mezopotmia a Egypt). Grci, ktor mali najbliie styky s tmito
nrodmi, vrazne prispeli k vvoju lieitestva. Hoci lieenie vykonvali najm kazi
u v Grcku sa lekrstvo osamostatnilo a popri lekroch sa vytvorili aj
pecializovan odbornci, tzv. rhizotomoi, ktor lekrom dodvali drogy. Z nich
vynikol naprklad Krataegus (1. st. n. l.), ktor spsal vtedajie znalosti a jeho spis
pouil a rozril Dioskorides osobn lekr cisra Nera. Tento spis De materia
medica silne ovplyvoval a do zaiatku novoveku vydvan diela o lieivch
rastlinch. Claudius Galenus, osobn lekr cisra Marca Aurelia (2. st. n. l.),
spracoval jednotn lekrsku sstavu ako aj prpravky lieivch rastln a ich prpravu.
Na prelome tiscroia eurpske lekrstvo obohatili najm Arabi, o potvrdzuje
v Eurpe znmy a uvan spis Knon medecny tadickho lekra a polyhistora
Avicenu (9801036). Neskr, a na prelome 15. 16. storoia, Paraclsus dokzal, e
nie cel rastlina, ale len jej urit asti podmieuj lieiv inok drogy, zaviedol aj
nronejie extrakn postupy a destilciu pri prprave liekov, m sa stal priekopn
kom prpravy innejch liekovch foriem, miesto pouvania drog a ajovn.
V stredoveku sa poznatky o lieivch rastlinch zhromaovali do herbrov.
V echch vydal Jn ern (v roku 1514) prv esky psan herbr. Ale herbr
a bylinr Petra Andreja Matthioliho, osobnho lekra cisra Rudolfa II. (napsan po
latinsky), je podstatne rozsiahlej a uvdza popis 1 200 drog. V krtkom ase ho do
etiny preloili Tade Hjek z Hjku (v roku 1562), Adam Zaluansk zo Zaluian
(v roku 1592) a Daniel Adam z Veleslavna (v roku 1596) a tieto sa pouvali aj na
Slovensku. Matthioliho prca, ako aj uveden preklady, sa verne pridali Dioskorida
s mlo kritickm a samostatnm pozorovanm. esk preklady herbra boli bohat na
vyobrazenia drog. Boli vemi uvan a obben na Slovensku, dokladom oho je aj
skutonos, e Zaluanskho herbr optovne vytlaili aj po 1. svetovej vojne. Nielen
u ns, ale aj v zahrani vychdzali herbre vern kpie Matthioliho herbra. Pre
zaujmavos mono uvies, e v tomto obdob aj Jn Baza, trnavsk rodk psobiaci
vo Viedni, je autorom opravenho a zlepenho vydania prekladu Dioskorida
v latinine a grtine.
V 17. storo sa rozrila najm v Turci destilcia terickch olejov silc.
Kemarsk lekr Kristian Augustn de Hortis zaviedol (v roku 1640) vrobu
kosodrevinovho oleja znmeho ako uhorsk balzam a Gapar Donati (v roku 1676)
limbov olej oznaovan ako karpatsk balzam. Olejkri vak pripravovali aj alie
druhy ako borievkov, terpentnov, rozmarnov, rutov a rascov silicu. Hoci
olejkri boli znmi aj v cudzine, neskr zanikli, lebo sa dopali chb a tie odborne
zaostvali. Osvietenstvo prinieslo zsadn obrat v poznvan lieiv v dsledku
rozvjania vied, najm prrodnch. Zaloenie banskej akadmie v Banskej tiavnici,
zaloenie univerzity v Trnave (v roku 1735) a zakladanie botanickch zhrad
pozitvne ovplyvnilo aj vskum a pouvanie lieivch rastln. Z tohto obdobia sa
zachovali dizertan prce z botaniky a aj herbr drog ptra Cyprina z ervenho
Kltora obsahujci drogy tatranskej flry. Tmto nastupujcim pokrokom Fndly-
ho Mal zelinkr, vydan v roku 1793, nie je ete poznaen a jeho prcu mono
oznai ako kpiu Matthioliho herbra s urenm pre popularizciu udovho
lieitestva a so zameranm pre potrebu pospolitho udu. Z dnenho pohadu toto
slovensky napsan dielo nemono posudzova, lebo mnoh lieebn postupy s
zaaen vekou zaostalosou.
V 19. storo sa na Slovensku rchlo vyvjalo zbieranie lieivch rastln vo vonej
prrode. Na Zhor a na Myjave sa zaloilo niekoko pecializovanch podnikov,
ktor vykupovali, upravovali a vyvali do zahraniia lieiv rastliny. Aj na
vchodnom Slovensku sa venovala pozornos produkcii lieivch rastln. Naprklad
cisrsko-krovsk rad ariskej upy prikzal (v roku 1855) preovskmu
mestskmu magistrtu, aby nariadil vetkm richtrom obc organizova zber
a suenie lieivch rastln s ich urenm na vkup. Takto nariadenie nebolo ojedinel
a zavdzalo sa aj v alch oblastiach Slovenska. V tomto obdob k lieivm rastlinm
nachdza nov prstup rad odbornch pracovnkov, ako naprklad bratislavsk
lekrnik Daniel Wagner, udovt Bartolomeides autor slovensky napsanho
prrodopisu, Gustv Reuss, ktor podrobne opsal slovensk flru (Kvtena
Slovenska, 1853), ako aj Preovan Jn Nepomuck de Martini, vznamn botanik
lubinsk rodk Holuby a al. Preto je ahko pochopiten, e v tomto obdob sa
zanaj u ns pestova viacer druhy lieivch rastln, najm na cirkevnch
majetkoch. Koncom 19. storoia preslvil Zhorie Jozef Agnelli (Bernek) svojimi
kultrami lieivch rastln v roch. Na svoju dobu k pestovaniu pristupoval vemi
pokrokovo a na vedeckch zkladoch. Vypestoval vea odolnch a kvalitnch
druhov, za o dosiahol aj uznania v zahrani.
Prelom 19. a 20. storoia, ale najm posledn desaroia silne ovplyvnili vek
spechy pri objasovan chemickho zloenia obsahovch ltok drog, ich izolcie,
overovanie ich inkov v pokusoch na zvieratch, ako aj spechy v klinickej praxi
a tm aj zmenili uplatnenie drog v sasnej terapii. Dnes sa u drogy nepouvaj
priamo jednotlivo alebo v ajovinch v takom rozsahu ako v minulosti. Slia na
izolciu prrodnch ltok a prrodnch komplexov zmes ltok, ktor sa vhodne
aplikuj v rznych lieivch prpravkoch. Komplexy obsahovch ltok drog
nachdzaj opodstatnenie aplikcie, lebo v tejto forme obsahov ltky psobia
v uritch prpadoch kvalitatvne priaznivejie ako jednotliv izolty a naviac
nevykazuj neiadce inky v takom rozsahu ako ist ltky. Na pouvanie drog
v terapii m vny dvod aj ich tradcia. N sasn farmaceutick priemysel pouva
pribline 200 druhov drog pri vrobe lieiv. Ak neme droga konkurova
syntetickm chemoterapeutikm, me sa vhodne uplatni ako podporn pro
striedok.
ia, asto nekritick dvera, ktorej sa lieiv rastliny teia najm v laickej
verejnosti, vedie k samolieitestvu alebo k vyhadvaniu pochybnch laickch
udovch lieiteov. Je to negatvny jav a rozhodne odporuje aj modernej fytoterapii,
ako aj zsadm Svetovej zdravotnckej organizcie. Teraj farmakochemick
vskum lieivch rastln nie je ukonen a dlho bude prina nov poznatky,
v podstate vak nedjde k zmenm hlbieho rzu pri pouvan rastlinnch drog
a prrodnch lieiv. Pouvanie lieivch rastln sa bude stle rozirova i pri prave
ivotnho reimu pacientov a pri odstraovan drobnch potia alebo prznakov
ochoren trvale zostvaj dleitou sasou prevencie a sasou prpravkov
urench ako doplnok lieby tzv. dietetk a konene aj v oblasti lieebnej kozmetiky.
Lieiv vlastnosti rastln s zsadne podmienen obsahovmi ltkami a zvisia od
ich zloenia a mnostva. Vedeck terapia skma mechanizmus ich inku a poda
zskanch vsledkov zdvoduje ich aplikciu pri jednotlivch chorobch. Ak zist, e
udov pouitie je nesprvne, upa sa od rastlinnho materilu. Obsah innch
ltok v mnohch rastlinch je znmy. Ete stle vak v niektorch drogch nie s
preskman vetky obsahov ltky, hoci inok tchto drog je prakticky potvrden
a dokzan, ako naprklad hlohu, lipy, rosiky okrhlolistej, bazy iernej a pod. Tto
skutonos, e ete nepoznme spoahlivo inn ltky, alebo e inok nie je dosia
experimentlne dostatone zdvodnen, vedie niekedy nielen k pochybnostiam, ale aj
priamo k podceovaniu lieivch rastln a to asto aj u druhov vemi znmych
a v mnohch prpadoch osvedench.
Preto aj pre oblas lieivch rastln plat zsada zdravej a triezvej strednej cesty.
Predloen publikcia znmych bulharskch lekrov fytoterapeutov, je uren
najm pre potreby zdravotnckych pracovnkov a v laickej verejnosti v iadnom
prpade nesmie by zneuvan k samolieitestvu. Zsadne aj pouvanie drog
a ajovn upravench vo forme npojov treba konzultova s lekrom, ktor pozn
zdravotn stav pacienta.

D R . P H M R . FILA MACHOVIOV,
predsednka strednej komisie
pre pestovanie a zber lieivch
rastln MZd SSR
Veobecn as
Svet rastln a rastlinn lieenie

Predchodcovia dnench organizmov pochdzaj z vody a postupne dobyli s aj


vzduch. ivot rastlinnch organizmov sa vyvjal predovetkm na pde, zriedkavej
ie vo vode (rieky, moria a oceny).
Svet rastln je primitvnej ako svet ivochov. Na existenciu zelench rastln s
potrebn voda, vzduch, svetlo a niektor minerlne ltky rozpustn vo vode.
Fotosyntzou sa z vody, oxidu uhliitho a za prtomnosti slnenej energie vytvraj
najjednoduchie organick zleniny, predovetkm sacharidy. Fotosyntza je
vlastne proces premeny energie, priom katalyztorom s chlorofylov zrn
(chloroplasty). Sveteln energia sa premiea na chemick energiu organickch
ltok. Od tejto zkladnej innosti zelench rastln zvis aj dka ivota na Zemi.
Zelen rastliny s transformtorom energie ivej prrody. Pri fotosyntze rastliny
pomocou svetelnej energie produkuj kyslk z vody vo forme molekulrneho
kyslka, ktor sa vyluuje do atmosfry. Vaka fotosyntze milinov rastln
atmosfra okolo Zeme je nasten kyslkom, nevyhnutnm pre ivot vetkch
dchajcich organizmov. Zelen rastliny nevytvraj len kyslk, pomocou ktorho
dchajce organizmy existuj, ale aj syntetizuj primrne organick zleniny.
Organick zleniny sa delia na primrne (sacharidy, lipidy a bielkoviny) a sekun
drne, z ktorch niektor maj cenn pecifick inok. Sekundrne organick
zleniny patria k najrznejm chemickm skupinm a vytvraj sa pri sekundrnej
vmene ltok.
Sekundrne zleniny syntetizovan v rastlinch maj urit lohu pri niektorch
funkcich ivej bunky. Nemaj vak rozhodujci vznam pre ivot rastlinnch
organizmov, no mu by vnimone prospen pri uritch poruchch fyziologic
kch procesov v udskom organizme. Niektor rastliny s vemi bohat na
sekundrne organick zleniny, ktor sa cieavedome vyuvaj pri lieen
rastlinami alebo maj zvltny ekologick vznam.

Primrne organick zleniny


Polysacharidy

Polysacharidy s vysokomolekulrne ltky zloen z jednoduchch monosachari-


dovch jednotiek, ktor s zastpen vo vych i nich rastlinch, ako i riasach
a liajnkoch. Vo vych rastlinch sa vytvraj v listoch, kvetoch, plodoch,
semench a vo vch mnostvch v podzemnch orgnoch (koreoch, podzem
koch, hzach a cibuliach). Syntetizuj sa aj v hnedch a ervench riasach. Je
vypotan, e za jeden rok tieto riasy fotosyntzou vyprodukovali toko sacharidov
ako vetky vyie rastliny na Zemi.
Polysacharidy sa veobecne mu rozdeli na dve zkladn skupiny.
H o m o p o l y s a c h a r i d y amylopektn, glykogn (rezervn tkanivo v ivo
nych organizmoch), celulza, inuln, lichenn a in.
H e t e r o p o l y s a c h a r i d y pektny, gumy a slizovit ltky, ako aj polysacharidy,
ktor obsahuj estery kyseliny srovej.
Vyluovanie polysacharidov z jednotlivch rastln sa uskutouje vodou pri nzkej
teplote.
Vyuitie niektorch polysacharidov (slizovit ltky, gumy a in) v medicne
a farmcii je zaloen na ich koloidno-chemickch vlastnostiach. Ich najdleitejia
vlastnos je, e vo vode napuia a vytvraj vysokokoloidn viskzne roztoky a tzv.
el, ktor podvan stami s jedny z najlepch prostriedkov na mechanick
aktivciu peristaltiky riev pri zpche. Tieto ltky mu vyvola aj opan efekt.
Prijman v mench dvkach, vaka ich schopnosti pohlcova kvapaliny, sa
pouvaj ako sahujce ltky (pri hnake). Priloen na sliznicu alebo kou
vytvraj ochrann pokrvku, ktor chrni nervov zakonenia pred psobenm
drdivho initea a tmto spsobom pomhaj hojivmu procesu. Tto ich
vlastnos sa vysvetuje schopnosou absorbova molekuly drdivho initea na
svoje koloidn asti a na nej je zaloen aj pouitie drog obsahujcich tieto ltky pri
aldonch a revnch zpaloch (gastritda, enterokolitda). Okrem toho znane
sauj prechdzanie toxnov cez steny riev, chrnia sliznice pred pokodenm
rozleptvajcimi ltkami a pri oiaren zniuj drdenie po uvan niektorch
liekov predpsanch pri lieen sliznice aldka a riev. Tieto polysacharidy maj
lieiv inok pri reflexne vyvolanom ostrom kali, priom zniuj drdenie.
Niektor z nich maj protibakterilne a protivrusov inky (naprklad polysacha
ridy izolovan z druhov rodu Plantago a in). In polysacharidy (slizovit ltky,
gumy) nachdzaj uplatnenie ako vnimon emulgtory a spojovacie prostriedky
vo farmakoterapeutickej praxi. krob je hlavnm sacharidovm polymrom, ktor
je zastpen najm v obilninch a huzotvornch rastlinch.

Homopolysacharidy

krob je jedna z najrozrenejch ltok v rastlinch. Je dleit rezervn


polysacharid a hlavn kalorick zdroj, z ktorho sa sklad potrava takmer celho
udstva. krob sa nachdza v bunkch rastlinnch tkanv vo forme krobovch zn.
V listoch zelench rastln sa krobov zrn nachdzaj v parenchme ako asimilan
alebo tranzitn krob, ale v podzemnch orgnoch sa uklad vo forme rezervnho
krobu. Rezervn krob je v parenchme koreov, v endosperme semien, v zrnch
obilnn, (penica, kukurica, rya). V studenej vode je krob nerozpustn. V horcej
vode napu a po vychladnut vytvra lepkav hmotu, tzv, krobov glej. Je zisten,
e polysacharidov ltka nie je jednorod, ale sa sklad z dvoch polysacharidov
amylopektnu a amylzy. Amylopektn je hlavnou zlokou viacerch druhov
krobu nad 80 %. Amylza sa v krobe nachdza v menom mnostve okolo
20 %. Rozlin druhy krobu sa pouvaj vo forme pdrov pri rozlinch konch
zpaloch, chrnia kou pred trenm odevu, inkuj protizpalovo a vysuuj kou
pri mokrch ekzmoch. Vysuovaci efekt je o to v, o o s menie krobov zrn
v zsype. Preto na terapiu, ale aj kozmetiku je vhodnej ryov krob, ktor je
najjemnej. Pouva sa aj krobov glej Mucilago amyli ako zmkujci
prostriedok vo forme klystra pri hnake.
Inuln je rezervn polysacharid (jeho molekula je zloen z 20 fruktzovch
zvykov), ktor je obsiahnut v rastlinch z eade astrovit a v obilninch. Na
rozdiel od krobu je inuln rozpustn v horcej vode. Pri ochladzovan roztoku sa
znovu oddeuje a tmto spsobom ho meme ahko zska z materilu, v ktorom je
bohato obsiahnut. Inuln sa pouva miesto cukru pri cukrovke, pretoe ho
organizmus ahko prijma.
C e l u l z a je polysacharid, ktor je hlavnm truktrnym materilom bunkovch
stien. Celulza nie je rozpustn vo vode.
A l g n o v k y s e l i n a a a l g i n t y . Algnov kyselina je najdleitejm polysa
charidom hnedch rias. Je obsiahnut v ich bunkovch stench. Meme ju zska
z rozlinch hnedch rias. ist algnov kyselina vo vode napu. Roztoky sol
kyseliny algnovej sa nazvaj alginty, po vysuen ktorch sa vytvra celistv
zmvaten vrstva. Mu sa pouva ako prostriedky na zastavenie krvcania,
priom rozpustn algint (naprklad draseln) sa zluuje s vpnikom z krvi a vytvra
sa nerozpustn algint vpenat, dsledkom oho sa vytvor blana zatvrajca ranu.
Algnov kyselina a alginty sa pouvaj ako zahusovae a stabiliztory pri
prprave mast, el i krmov a tvoria rozpadov zloku tabliet.

Heteropolysacharidy

Gumy. Niektor druhy drevn pri narezan kry kmea vyluuj gumovit
hmotu. V dsledku biochemickch premien v tkanivch a bunkch nastva na
poranenom mieste skvapalnenie bunkovch membrn a inch bunkovch zloiek.
Vyteen hmota na vzduchu tvrdne a zatvra ranu. Mnoho rastlinnch druhov
a orgnov me vytvra gumy. Druhy z ead: Viciaceae, Rosaceae, Anacardiaceae,
Rutaceae a in tvoria znan mnostvo gumovitej hmoty. Nie s vak ete stle
znme priny tvorby gumy. Gumy sa najastejie pouvaj vo forme slizovitho
roztoku Mucilago gummi arabici ako zmkujci prostriedok v protikaovch
sirupoch, na tlmenie hnaky a ako ochrana na zaplen aldon a revn sliznicu.
Tie sa pouvaj ako emulgtor, spojovac prostriedok pri prprave tabliet a in.
S l i z o v i t ltky. Rastlinn slizovit ltky sa na rozdiel od gm vytvraj
v rastlinch transformciou celulzy bunkovch membrn alebo bunkovho obsahu
(krobu). Maj vznam ako zsoba sacharidov a vody a zachovvaj koloidy rastln.
Na rozdiel od gm sa nelepia. Vodn vaky obsahujce slizovit ltky sa pouvaj
ako zmkovac prostriedok v protikaovch zmesiach, pri zpaloch hornch
dchacch ciest, na kloktanie hrdla, stnej dutiny, ako klystr, na umvanie vagny,
obklady pri zpale koe a in. Vodn vaky drog obsahujcich slizovit ltky sa
pripravuj studenm spsobom, ktorm sa zskavaj slizovit ltky, ale krob
zostva v droge. Vaky pripraven tmto spsobom s hustejie, lebo obsahuj aj
krobov glej.
Bielkoviny

Rastliny vytvraj bielkoviny z jednoduchch organickch ltok, ktor obsahuj


dusk, sru alebo fosfor a zvierat a lovek ich zskavaj najm bielkovinovou
stravou. udsk organizmus me vlastnou vmenou tvori niektor aminokyseliny,
no viu as pre ivot dleitch aminokyseln prijma stravou. Rastlinn
organizmus ich vytvra z amoniaku, sranov a dusinanov, ktor prijma kore
mi z pdy. V listoch s vystaven zloitm premenm, v dsledku oho sa tvoria
aminokyseliny najmenie stavebn zloky bielkovn. Z nich vznikaj jednoduch
bielkoviny (proteny) a zloit bielkoviny (proteidy). Tieto sa zastuj na syntze
zloitejch ltok fosfo i glykoproteidov a inch. Bielkoviny obsahujce sru mu
by albumny alebo globulny. Tieto sa asto vyskytuj v rastlinnom svete.
Proteny s zloen iba z 20 aminokyseln. Najastejie sa vyskytujce aminokyse
liny s: leucn, tyrozn, arginn a histidn, niektor aminokyseliny maj vak zvltny
vznam pre fotosyntzu glycn, kyselina glutamnov, metionn a in.
Zloky v bielkovinch s pospjan do bielkovinovej molekuly peptidickou
vzbou. Na ivote kadej bunky sa zastuj rozlin enzmy, ktor s
bielkovinov ltky. Tajomstvo nespoetnej mnohotvrnosti bielkovn je skryt nie
v aminokyselinch, ktor ich vytvraj, ale v pecilnom usporiadan truktrnych
zloiek bielkovinovej molekuly. Biologick truktry s zviazan pecifickou
priestorovou truktrou kadho protenu. Enzmy ako biokatalyztory a regulto
ry ltkovej vmeny bunky predstavuj pecifick trukturlne bielkovinov
zleniny. Bez nich je ivot vetkch organizmov v prrode nemysliten.

Sekundrne organick zleniny


Glykozidy

Nzvom glykozidy sa oznauje skupina rastlinnch ltok, ktor obsahuj


sacharidov i nesacharidov zloku nazvan aglykn alebo genn. V rastlinch sa
glykozidy nachdzaj v rozlinch mnostvch, od nepatrnho a do 20 %. Pri
hystochemickch pozorovaniach sa zistilo, e glykozidy sa hromadia v pokoke
a v parenchme listov, v tkanivch okolo cievnych zvzkov, v kre drevn a dos asto
v celulze podzemnch orgnov rastln. S difzne rozdelen v bunkch celho
tkaniva, alebo s lokalizovan v jednotlivch bunkch i v skupine buniek, no
v oboch prpadoch s glykozidy rozpusten v bunkovej ave. Jedovat glykozidy
mu plni funkciu ochrannch ltok proti vonkajm nepriateom rastln. Glykozidy
a glykozidick drogy sa v terapii pouvaj rozline. Nositeom innosti glykozidu je
jeho aglykn, no na priazniv efekt m vznam i sacharidov zloka. Najdleitejie
glykozidick drogy sa klasifikuj bu v zvislosti od chemickho charakteru ich
aglyknov alebo ich farmakoterapeutickho psobenia. Poda chemickho charak
teru aglyknov sa glykozidy rozdeuj nasledovne:
1. kyanognne (nitriln) glykozidy,
2. tioglykozidy,
3. fenolick glykozidy,
4. kumarny a kumarnov glykozidy,
5. antrachinnov glykozidy,
6. flavonoidy,
7. glykozidick ivice,
8. srdcov glykozidy,
9. saponny,
10. glykozidick horiny,
11. glykozidy s nezistenou truktrou.
K y a n o g n n e g l y k o z i d y . Vea lieivch rastln (okolo 100 rodov zo 60 ead)
obsahuje glykozidicky viazan kyanovodk. Tieto glykozidy najastejie obsahuj
nitril kyseliny mandovej (pri amygdalne).
Predpoklad sa, e tieto glykozidy s produktom vedajch reakci pri rozpade
bielkovn. Mlo drog obsahujcich kyanognne glykozidy sa vyuva vo farmcii.
Patria sem hork mandle a listy vine mahalebky, semen marh, jabk a dl.
T i o g l y k o z i d y (glykozidy obsahujce sru). Asi pred sto rokmi sa tieto glykozidy
izolovali zo semien iernej kapusty a bielej horice. Podobn glykozidy sa zistili aj
v mnohch inch rastlinch, niektor z nich sa pouvaj ako koreniny alebo
v udovom lieitestve. Dnes je znmych viac ako 50 tioglykozidov.
Aglykny tioglykozidov s prchav kvapaliny s ostrm zpachom, ktor zapri
uj slzenie, servenanie sliznice a koe. Dobre psobia proti mikrbom.
F e n o l i c k g l y k o z i d y . V rastlinch je zistench okolo 100 rozlinch druhov
fenolov. Medzi nimi je glykozidicky viazan fenol izolovan z kry vby alebo zo
zelench listov aju. V malch mnostvch sa nachdzaj v niektorch terickch
olejoch. Lekrsky vznam maj glykozidicky viazan fenoly, ktor tvoria inn
zloky v rastlinch (arbutn, salicylov glykozidy a in).
Rastliny obsahujce arbutn s medvedica lekrska (Arctostaphylos uva-ursi)
a brusnica obyajn (Vaccinum vitis idaed). Biela vba (Salix alba) obsahuje
fenolick glykozid salicn. Jeho aglykn saligenn sa v organizme okysliuje na
kyselinu salicylov. Odvar z vbovej kry m antipyretick inok, ktor je typick
pre kyselinu salicylov. Preto udov lieitestvo odpora vbov kru na lieenie
reumatizmu, nachladnutia a malrie. Aglykn saligenn m aj in inky.
K u m a r n a k u m a r n o v g l y k o z i d y . Doteraz je objavench viac ako 150
rastlinnch druhov z 30 ead, ktor obsahuj kumarn. Syntetizuj sa dokonca aj
z niektorch baktri a hb. eade, ktor obsahuj vyie percento kumarnu s:
Daucaceae, Viciaceae, Rutaceae, Lamiaceae, Asteraceae a Geraniaceae. Mal
koncentrcie kumarnov zosiluj rast rastln a stimuluj vytvranie koreov. Vo
vej koncentrcii maj opan inok. Je zistench viac ako 100 rozlinch
kumarnov. V udskom organizme psobia utlmujco na centrlnu nervov sstavu.
Niektor ich derivty maj spazmolytick (protikov) a diuretick (moopudn)
inky. In zase roziruj srdcov cievy. Kumarny a zvl furanokumarny silno
absorbuj ultrafialov svetlo. Niektor furanokumarny sa pouvaj na lieenie
vitiliga a pleivosti, o je spojen s ich citlivosou na svetlo. Dikumarol m
protizranliv inok. Eskuln m inok podobn ako vitamn P. V rastlinnom
lieen sa ako kumarnov droga pouva komonica lekrska (Melilotus officinalis),
ktor udov lieitestvo odpora vo forme balzamu, kataplazmy pri opuchoch
kbov, odreninch a reumatickch bolestiach, furunkuloch a inch. Je dokzan, e
rastlina m aj protizrzanliv inok, o spsobuje kumarn. Na tomto zklade s
vyroben niektor preparty, ktor sa dnes pouvaj v medicne na preventvne
lieenie a ako liek proti trombze (upchvanie krvnch ciev). Dikumarol potla
vznik protrombnu v peeni, ktorm sa zmenuje schopnos zranlivosti krvi. Tento
inok dikumarolu me by vak odstrnen pri poit vekch dvok vitamnu K.
F l a v o n o i d y s skoro vetky rastlinn farbiv. K nim patr mnoho ltok bohato
zastpench v rastlinch. Dvaj lt alebo bledolt farbu mnohm kvetom, no
obsahuj ich aj piky, listy, korene a plody rastln. Nachdzaj sa skoro vo vetkch
vych rastlinch, zelench riasach, machoch a inch. Obsah flavonoidov v rastli
nch kole od nepatrnho mnostva a po niekoko desiatok percent. Flavonoidy sa
zastuj procesov oplodovania rastln, no mechanizmus priebehu biochemic
kch procesov nie je vyjasnen. Naprklad rutn m vlastnos potla proces
oplodnenia. Zistilo sa tie, e flavonoidy psobia na rast a vvin rastln.
Bezfarebn flavonoidy s leukoantokyny, flavanny, flavanolny a katechny,
lto s sfarben flavny, flavanoly, aurny a chalkny, zatia o antokyny s modr,
erven a fialov.
Zistilo sa, e v udskom organizme flavonoidy zvyuj odolnos kapilr, priom
zvuj ich prunos a zabrauj ich priepustnosti. Okrem toho stimuluj srdcov
innos, maj diuretick, ako aj antibakterilnu schopnos, potlaj okyslovanie
kyseliny askorbovej a adrenalnu, vplvaj na vmenu jdu a vpnika v organizme
a in. Rastliny obsahujce flavonoidy a preparty z nich sa pouvaj pri
hemoragickch diatzach (sklony ku krvcaniu) vyvolanch infeknmi a toxickmi
initemi, pri kapilrotoxikze, chronickej hepatitde, septickej endokarditde,
hypertnii, hypovitaminzach P a C, pri konch chorobch (ekzmy a dermatitdy),
pri niektorch zpaloch a pod. V istej forme sa pouva iba rutn na vrobu
prepartu ascorutn. S spechom sa pouva pri krvcan rzneho pvodu, ale
najastejie ako preventvny prostriedok v zaiatkoch vvinu sklerzy cievnej
sstavy.
A n t r a c h i n n o v g l y k o z i d y . Tto skupinu glykozidov tvoria derivty antra-
chinnu a z neho zskanch antrnu a antranolu. S bohato zastpen v rastlinch.
Vemi ahko sa zoskupuj nielen pre ich zhodn chemick zloenie, ale aj pre ich
podobnos vo farmokoterapeutickch inkoch. astejie sa vyskytuj aglykny:
alizarn, chryzofanol, chryzocn, emodn, fiscin, ren a in a s nimi zviazan
sacharidy: glukza, ramnza a in.
Preisovac inok antrachinnovch drog a prepartov pri chronickej zpche
zle od zloenia zmesi antrachinnovch derivtov, ako aj od mnostva antrno-
vch a antranolovch glykozidov. Tieto drogy a preparty nie je vhodn pouva
denne, lebo organizmus si na ne zvyk, o vyvolva zvyovanie dvok a vznik
intoxikcie organizmu. Preisovac efekt antrachinnov sa prejavuje o 10 hodn po
poit rastlinnho prepartu vplyvom aktivcie peristaltiky hrubho reva. Najas-
tejie sa u ns pouvaj antrachinnov drogy: kra kruiny jelovej (Cort.
frangula) a plod reetliaka preisujceho (Fruct. rhamni cathartica).
G l y k o z i d i c k i v i c e (glykoretny, konvolvulny). V rastlinnom lieen sa
pouvaj tie ako preisujce prostriedky. V rastlinch s viazan s rozlinmi
sacharidmi glukza, ramnza a fruktza. Sacharidy s viazan esterovou vzbou
s prchavmi kyselinami octov, propinov, izomaslov a izovalrov. Glykozi
dick ivice silno drdia sliznice st a hrdla, maj drastick preisovacie inky,
priom zosiluj peristaltiku riev, ale vo vch dvkach vyvolvaj nevonos,
zvracanie, bolesti aldka, zpaly sliznc tenkho a hrubho reva. Preto sa
pouvaj len na lekrsky predpis! Rastliny, ktor ich obsahuj, sa vyskytuj
ojedinel.
S r d c o v g l y k o z i d y . K srdcovm glykozidom patria v prvom rade glykozidy zo
skupiny nprstnka vlnatho (Digitalis lanata). V medicne s znme ako prostriedky
podporujce srdcov innos, ktor sa pouvaj najm pri srdcovej slabosti. Mnoho
rastln, o ktorch dnes vieme, e obsahuj srdcov glykozidy, sa v minulosti pouvali
ako otravy. Srdcov glykozidy sa syntetizuj v mnohch rastlinnch druhoch
a rodoch, naprklad v nprstnku vlnatom, konvalinke, hlaviku jarnom, emerici
a inch.
S a p o n n y . S to ltky, ktor podobne ako mydl maj vlastnos vytvra s vodou
stlu penu. Znmych je okolo 90 rastlinnch ead, z ktorch druhy obsahuj
saponny. Spolu so saponnmi sa asto vyskytuj aj in zloky, ktor maj urit
farmakoterapeutick vlastnosti nasten a terick oleje, ivice, fytosteroly,
flavonoidy, srdcov glykozidy, triesloviny, ojedinel alkaloidy a in organick
i neorganick ltky. Saponny, ako aj in skupiny ltok, maj aktvnu lohu v ivote
rastln. Pravdepodobne tie viau a blokuj cholesterol, ktor obsahuj iv
organizmy. Saponny vplvaj aj na vmenu lipidov (lecitnov). Zvltne miesto
v rastlinnom metabolizme zaberaj steroidn saponny. Predpoklad sa, e s
hlavnm zdrojom biogenzy fytosternov a niektorch vitamnov, ktor rastliny
obsahuj. Saponny aktivuj sekrciu slinnch liaz, ako aj liaz v trviacom
strojenstve. Tento inok priaznivo psob na trvenie a je pri niektorch
zeleninch obsahujcich saponny (pent, rajiaky) zosilnen aj vlastnosou
uahova resorpciu ltok, ktor sa neabsorbuj alebo sa absorbuj ako. Tie list
nprstnka vlnatho obsahuje okrem srdcovch glykozidov aj saponny. Niekedy sa
saponny z prepartov odstraovali, pretoe sa povaovali na nepotrebn. Dnes sa
vak neodstrauj, pretoe vieme, e uahuj absorpciu.
Saponny zaveden do krvnho obehu roziruj obaly ervench krviniek,
paralyzuj centrlnu nervov sstavu, zniuj teplotu tela i krvn tlak, S jedovat,
no zaveden do trviaceho strojenstva sa takmer neabsorbuj. Saponny s silne
jedovat pre ryby a ervy. Niektor z nich maj aj antimykzny inok.
H o r i n y g l y k o z i d i c k h o c h a r a k t e r u a h o r k ltky s n e g l y k o z i d i c -
km c h a r a k t e r o m . Je zisten, e horiny glykozidickho charakteru drdia
chuov receptory jazyka a aktivizuj aldon sliznicu, vplyvom oho sa vytvra
vie mnostvo aldonej avy, zvyuje sa jej kyselinotvornos a podporuje chu
do jedla. aldon sekrcia sa zvyuje pri striedmych dvkach horn. Pri vych
dvkach vznikne niekedy opan efekt. Aby sa dosiahol priazniv inok pri trven,
prepart z horn sa podva dve hodiny pred jedlom. Poda chemickho zloenia
horiny patria do rozlinch chemickch skupn.
G l y k o z i d y s n e z n m o u c h e m i c k o u t r u k t r o u . V rastlinnch organiz
moch sa nachdzaj glykozidick ltky, ktorch stavba ete nie je presne uren.
Drogy, ktor obsahuj tak glykozidy s: kra kaliny (Cort. viburni), va horiaka
pieprovho (Herb. persicariae hydropiperis), list skorocelu (Fol. plantaginis) a in.
Prv dve drogy sa pouvaj ako prostriedky na zastavenie krvcania a tretia ako
protizpalov a sekrtolytick prostriedok.

Triesloviny

pecifickou vlastnosou trieslovn je vytvrdzova surov ivonu kou, o sa


vyuva v garbiarstve.
V poslednom ase zujem o triesloviny a pecilnejie o katechnov triesloviny sa
zvil v dsledku zistenho inku na vitamn P. Triesloviny zvyuj odolnos
kapilrnych stien (niekedy silnejie ako rutn) a zmenuj ich zven priepustnos.
Okrem toho zvyuj absorpciu vitamnu C, zniuj obsah cholesterolu v krvi a pod.
Vaka svojej fyziologickej aktvnosti katechny nachdzaj uplatnenie ako lieebn
a preventvne prostriedky. V mnohch rastlinch s hlavnou innou ltkou.
V drevinch sa triesloviny ukladaj vo vom mnostve v kre kmeov, no
v niektorch bylinch v podzemnch astiach a listoch. V miernych dvkach
triesloviny vytvraj na slizniciach alebo poranenej koi tzv. koagulan membrnu,
ktor chrni pod ou sa nachdzajce tkaniv a nervov zakonenia zmyslovch
nervov pred drdivmi initemi. Psobenm trieslovn na zaplen sliznicu st
a trviaceho strojenstva, ako aj zaplen a poranen kou sa zpalov proces
zoslabuje, bolesti sa zmenuj, rozren krvn cievy sa sahuj a zvl pri
bakterilnych zpaloch sliznica neprepa toxick ltky. Triesloviny maj sahujci
inok na tkaniv a cievy a mu sa tie poui proti hnake zaprinenej revnm
katarom. revn katar me by vyvolan prechladnutm, astm konzumovanm
akostrvitenej potravy alebo innosou patognnych mikroorganizmov. Vo
vetkch spomenutch prpadoch triesloviny znekoduj patognnu flru blokova
nm protoplazmy mikroorganizmov, tie absorbuj bakterilne toxny.
Dvky trieslovinovch ltok na vntorn pouvanie musia by striedme, aby
nevyvolali negatvny inok na sliznicu, o sa me sta pri pouvan galotannu. Na
vonkajie pouitie sa mu poui vyie dvky. Pokusne je dokzan, e roztok
tannu v koncentrcii 1 : 1 0 000 u inkuje adstringentne (sahujco).
Na vntorn pouitie s lepie preparty z rastln obsahujcich katechnov
triesloviny, pretoe psobia mkie ako galotanny.
Triesloviny sa tie predpisuj pri zpaloch stnej dutiny, pri konch chorobch
(ekzmy, aktne dermatitdy zpaly koe), pri loklnych hyperhydrzach
(nadmern potenie nh), pri hemoroidoch, ako prostriedok na zastavenie krvcania,
pri mench vonkajch krvcaniach, proti slnenmu spleniu, ako aj pri omrzlinch
koe a in.
Alkaloidy

Alkaloidmi sa niekedy nazvali rastlinn ltky obsahujce v molekule dusk,


vyznaujce sa alkalickmi vlastnosami a pecifickm fyziologickm psobenm na
loveka alebo in iv organizmus. Tto defincia sa dnes ukzala nesprvnou.
Veobecne s alkaloidy produkty z rozkladania bielkovn v rastlinnch organizmoch
a vina z nich predstavuje heterocyklick bzy.
Proces vzniku a ukladania alkaloidov treba posudzova v dynamike, zloitosti
a vzjomnej zvislosti od najrozlinejch faktorov pre kad rastlinn druh. Vea
rastlinnch ead obsahuje alkaloidy Solanaceae, Ranunculaceae Rutaceae,
Berberidaceae, Papaveraceae, Menispermaceae, Loganiaceae a in.
Alkaloidy maj rozlin, no podstatn vznam pre ivot rastliny. Toto je
potvrden faktom, e koncentrcia alkaloidov v rozlinch momentoch vegetanho
obdobia je rzna, alebo sa zvyuje pri ochoren, i poranen rastliny. Naprklad pri
narezan kry chinnovnka nov kra obsahuje dvojnsobn mnostvo chinnu.
Okrem toho rastliny neukladaj alkaloidy vo vetkch svojich astiach rovnako,
najvie mnostvo ukladaj v koreoch a listoch. piov alkaloidy s naprklad
uloen v mlienej ave zelench makovc.
Mnostvo alkaloidov v rastline zle aj od vonkajch faktorov, a to od podnebia,
nadmorskej vky, typu pdy, zemepisnej polohy a inch. Obsah alkaloidov
v rznych druhoch rastln sa pohybuje od stp po niekoko percent. Alkaloidn
rastliny a preparty z nich zskan nachdzaj irok uplatnenie v medicne. Na
organizmus inkuj najm cez nervov sstavu (centrlnu alebo vegetatvnu),
priom bu aktivuj, alebo utlmuj urit fyziologick reakciu. Presn hranica
medzi alkaloidmi psobiacimi utlmujco sa ned uri, lebo ten ist alkaloid me
inkova aktivujco aj utlmujco v zvislosti od pouitej dvky. V medicnskej
praxi sa alkaloidy pouvaj vo forme drog a prepartov z nich, alebo aj ist vo
forme sol. V sasnosti je dokzan, e prrodn kombinciu alkaloidov s ich
pridruujcimi rastlinnmi ltkami prijma udsk organizmus lepie a ich psobenie
je fyziologickejie a innejie. Pridruujce ltky s bielkoviny, saponny, enzmy,
farbiv a in, ktor spolone psobia na absorpciu a tmto spsobom aj na
terapeutick innos hlavnho lieebnho faktora.

terick oleje

terick oleje (silice) s prchav aromatick ltky rastlinnho pvodu, ktor


z chemickho hadiska predstavuj zloit zmesi rozlinch organickch zlenn.
S obsiahnut v ivch rastlinch, vyluuj sa zo pecilnych sekrench (vyluova
cch) orgnov a s rozpustn v lipofilnch rozpadlch (ter, benzn). Vina
ltok, z ktorch s zloen terick oleje, s uhovodky alkoholy, fenoly,
aldehydy, ketny, oxidy, kyseliny, estery a in. Obsahuj najm uhlk, vodk
a kyslk. Najastejie obsahuj terpny a ich derivty. V rastlinch maj rozlin
fyziologick funkciu, naprklad ochrann, tie priahuj hmyz na opeovanie
a ine.
Zo vetkch farmakoterapeutickch vlastnost najcharakteristickejie s antisep
tick a dezinfekn inky. alou veobecnou vlastnosou je slabie alebo silnejie
drdenie koe. Takto oleje s aj terpentnov, rozmarnov, gfrov a in,
z ktorch s zloen mnoh mazadl (krmy) predpsan pri reumatizme, neuralgii
a prechladnut.
Pouitie niektorch silicovch drog ako dezinfeknch prostriedkov je spojen
s ich drdivm inkom na obliky. terick oleje maj silne drdiv inok aj na
stnu sliznicu a trviace strojenstvo. V malch mnostvch zosiluj slinn
a aldon sekrciu a zlepuj trvenie. Pre tieto inky sa silicov drogy pouvaj
ako prsady do jedl (korica, klineky, mta a in). Znan as pouitho
terickho oleja zo skupiny odkaliavacch olejov sa uvoluje pcami pri dchan
a tmto spsobom sa dezinfikuj prieduky a napomha sa odkaliavaniu. V tchto
prpadoch sa najastejie predpisuje anzov a eukalyptov olej, olej z dky
materinej a in. Niektor oleje maj dobr protizpalov inok (naprklad olej
z rumaneka). Vetropudne inkuje olej anzu, koriandra, kmnu a in. Mnoh
terick oleje a drogy (dka materina, palina prav, vrati obyajn a in) sa
pouvaj proti hlstam. terick oleje, ktor obsahuj zloky, derivty alifatickch
terpnov, maj prjemn vu a pouvaj sa v kozmetike a parfumrii.

Vitamny

Vitamny s organick zleniny s rozlinm chemickm zloenm, ktor zvierac


a udsk organizmus neme syntetizova, ale ich mus zskava potravou. udsk
organizmus ich potrebuje vo vemi malch mnostvch, no ich nepretrit prsun do
krvnho obehu je bezpodmienene potrebn pre normlny priebeh mnohch
biochemickch procesov a tie na zachovanie normlnych fyziologickch potrieb
v tkanivch a orgnoch. Ich neprtomnos spsobuje siln patologick stav
organizmu, ako naruenie ltkovej vmeny, pokodenie funkcie nervovej sstavy
a in poruchy. Vetky sa oznauj ako avitaminzy. Zistilo sa, e biologick
aktvnos viny vitamnov spova v ich asti ako katalyztorov v enzymatickch
systmoch, ktor katalyzuj vmenn procesy v organizme. Poda ich rozpustnosti
vo vode a v olejoch sa vitamny rozdeuj do dvoch skupn. Rozpustn v olejoch s
vitamny A, D, E a K a rozpustn vo vode s C, B-komplex, P, PP a in. Niektor
vitamny sa dostvaj do organizmu potravou vo forme provitamnov, ktor sa
potom v om rozkladaj na nevyhnutn vitamny.

Enzmy

Dnes sa nzvom enzmy oznauj tak bielkoviny, ktor maj v organizme lohu
katalyztorov. Ich biosyntza sa uskutouje v ivch bunkch. Enzmy katalyzuj
takmer vetky biochemick procesy, reguluj nielen normlne ale aj patologicky
prebiehajce procesy. Bez prtomnosti tchto zlenn je ivot absoltne vylen.
Vek as enzmov je zloen len z jednoduchch bielkovn (proteny) a volaj sa
jednozlokov enzmy. Vetky ostatn enzmy, ktor okrem bielkovn obsahuj aj
in chemick zloky sacharidy, lipidy, kovy a in, sa nazvaj dvojzlokov
enzmy; pri nich bielkovinov zloka sa vol apoenzm a cel kompex z bielkovino
vej a nebielkovinovej asti choloenzm.

Fytoncdy

Fytoncdy s ltky s rozlinm chemickm zloenm, ktor maj schopnos


usmrcova niektor mikroorganizmy. Maj vlastnosti terickch olejov s tm
rozdielom, e s viac alebo menej lepkav. Nachdzaj sa takmer vo vetkch
rastlinch. V niektorch rastlinch maj obrann funkciu, pretoe rastliny ochrau
j pred kodcami.
Fytoncdy sa nachdzaj v cesnaku, cibuli, pre, chrene, v borovicovch
vrcholkoch, v citrne,v rebrku obyajnom (myom chvoste) a v inch. Fytoncdne
drogy sa pouvaj v rastlinnom lieen na lieenie niektorch ochoren spsobench
mikroorganizmami.

Mikroelementy

Rastliny obsahuj prvky, ktorch prtomnos zvyuje lieiv inky vitamnov


a spsobuje, e ich mono uva vo vych dvkach. Dev chemickch prvkov sa
zastuje na zloitej truktre udskho organizmu. S to: uhlk, vodk, kyslk,
fosfor, draslk, vpnik, hork, striebro a elezo, ktor predstavuj okolo 99 %
vetkch prtomnch chemickch prvkov. Ostatn 12 % zaberaj prvky: kobalt,
jd, zinok, me, br, molybdn a in, ktor organizmus potrebuje vo vemi malch
mnostvch desatinch alebo stotinch percenta. Preto tieto prvky nazvame
mikroelementy. Prvky, ktorch obsah v organizme predstavuje len milintinu i
miliardtinu percenta, sa volaj ultramikroelementy. Medzi ne patria: urn, thrium,
lantn, samrium a in. Mikroelementy, hoci i vo vemi malch mnostvch, s
nevyhnutn pre normlnu funkciu zdravho organizmu, preto s v tomto zmysle
rovnocenn makroelementom.
Zistilo sa, e mikroelementy alebo ich komplexy s pvodom prrodnch
rastlinnch ltok nespsobuj ani vo vom mnostve toxick javy.
Niektor orgny a tkaniv loveka maj schopnos vybera si urit mikroelemen
ty, naprklad kadmium sa zhromauje v oblikch, zinok a nikel v pankrease, ltium
a ak kovy sa koncentruj v elementoch krvi, hlink a kremk v krvnej plazme.
V jadre nervovch buniek centrlneho mozgu sa vo vekom mnostve nachdzaj
mikroelementy, z ktorch niektor s rovnomerne rozdelen v mozgu a in sa
koncentruj v jeho rozlinch astiach.
Prtomnos mikroelementov v organizme a ich koncentrcia v jednotlivch
orgnoch a tkanivch nie je nhodn, ale je spojen s ich biologickou lohou
v procese ivotnej innosti organizmu.
Rdioaktvne prvky sa tie koncentruj v uritch orgnoch. V udskom mozgu sa
nachdza urit mnostvo rdia a v rastlinch sa tento prvok sstreuje v koreovej
sstave.
Ultramikroelementy s sasou kadho organizmu, tak ako prirodzen rdioak
tvne prvky. Pri ich nedostatku sa nara ltkov vmena, zniuje sa ivotn
schopnos jednotlivch buniek, tkanv i celho organizmu. Ochorenia, ktor vznikli
v dsledku ich nedostatku, mono liei len dodanm chbajcich rdioaktvnych
prvkov.
Kad mikroprvok alebo ultramikroprvok pln pecifick fyziologick lohu
v udskom organizme a neme by nahraden inm prvkom. Zastuje sa pri
tvorbe uritch vitamnov, enzmov, hormnov a inch ltok spojench s bioche
mickmi procesmi. Vetky procesy ltkovej vmeny v organizme, vrtane vntro-
bunkovej, prebiehaj za prtomnosti uritch chemickch prvkov, naprklad
mangn je nevyhnutn pri vytvran vitamnu C, kobalt pri vytvran vitamnu B 1 2 .
Kobalt sa nachdza v pankrease, ktor reguluje vmenu sacharidov v organizme.
Me stimuluje innos hormnov hypofzy. Jd je obsiahnut v hormne ttnej
azy. Med sa aktvne zastuje ltkovej vmeny, procesu tkaninovho dchania
a zvl procesu vytvrania krvi spolu so elezom a kobaltom. Biologick loha
mnohch mikroelementov nie je ete dostatone preskman, no ich vznam pri
zachovan zdravia organizmu je nesporn. V tomto zmysle lieenie rastlinami je
prirodzen cesta podvania mikroelementov organizmu. Pri lieen chorho
organizmu rastlinami, aj ke sa niekedy nevie presne uri, ak je nedostatok
mikroprvkov, vsledky bvaj priazniv a akosti sa strcaj. Prijmanie mikroprv-
kov z rastlinnch organizmov je ovea efektvnejie, ako lieenie istmi chemickmi
ltkami. Z tohto hadiska je rastlinn organizmus dokonalej ako udsk, lebo
z neorganickch ltok sm vytvra organick, z ktorch sa sklad a ktor potrebuje
pre ivot a vvin, no vyie ivochy a lovek napriek svojej vyspelosti pouvaj
hotov ltky, ktor nemu syntetizova a bez ktorch nemu existova. Takmto
spsobom sa lovek nachdza a vdy sa bude nachdza v zkej zvislosti od innosti
organizmov rastlinnho sveta.
Lieenie rastlinami
a biologick vedy

Lieenie rastlinami (fytoterapia) dostva v sasnom obdob ir priestor ne za


poslednch 30 rokov. Je to praktick biologick veda, ktor m svoje miesto pri
komplexnom lieen niektorch ochoren. V sasnch podmienkach rozvoja
lekrstva sa rastlinn lieenie, postaven na pevnch zkladoch nahromadench
poznatkov starch civilizci, dostva na rove dnenho udovho lieitestva.
V kadodennej praxi fytoterapeuti pozoruj vsledky dosiahnut pri lieen
lieivmi rastlinami, preveruj sksenosti minulch pokolen, zbieraj nov
poznatky, spjaj ich s vsledkami sasnho lekrstva, dopaj ich a obohacuj.
Za posledn desaroia sa rastlinn lieenie postavilo na pevn vedeck zklady.
Preilo znan rozvoj roziruje sa fytochemick skmanie rastln, rozpracovan s
metdy na urovanie innch ltok, zisuj sa mechanizmy ich vytvrania,
pozoruj sa vonkajie a vntorn initele, ktor psobia na kvalitatvny a kvantita-
tvny obsah innch ltok lieivej rastliny.
V minulosti sa v udovom lieitestve pouvali vlune rastliny, ktor rstli (divo
v prrode. D n e s sa vak na zklade zniovania prrodnch nlezsk stle viac
pristupuje k pestovaniu viacerch lieivch rastln.
Pestovanie lieivch rastln pomocou agrobiologickch metd a selekciou vytvra
monosti vyachti nov kultivary s vysokm obsahom aktvnych ltok, vitamnov,
enzmov a mikroprvkov. Tmto spsobom sa me fixova kvantitatvny obsah
lieivch zloiek do nzkych hranc, zatia o v divorastcich rastlinach je kolsanie
ich obsahu dos znan a neovplyvniten.
Pri pozorovan biochemickho zloenia rastln meme njs rastliny zhodn
poda zloenia a lieebnho inku. Poda situcie mono zamiea jednu rastlinu za
druh s cieom dosiahnutia lepieho vsledku alebo nhrady nedostupnej, prpadne
dovozovej drogy. Naprklad namiesto korea ipekakuny (Rad. ipecacuarahae) sa
u ns pouva kore aj kvet prvosienky (Rad. et Flos primulae) alebo namiesto
sennovho listu a plodu (Fol. et Fruct. sennae) kra z kruiny jelovej (Cort.
frangulae).
Je dokzan, e v udskom organizme prebieha okolo 15 000 biochemickch
reakci, z ktorch 5 000 zaradujeme medzi zkladn biochemick reakcie. Ke
vetky tieto reakcie prebiehaj normlne, v organizme prebieha normlna ltkov
vmena, organizmus je zdrav. V opanom prpade funkcia buniek, tkanv a orgnov
je naruen, udsk organizmus zana choravie. Spoiatku sa naruen funkcie
mu kompenzova regulanm mechanizmom organizmu a nemusme ich spozoro
va. Neskr sa vak prejavuje chorobn stav, ktor si vyaduje vonkaj zsah. Na
harmonick priebeh ltkovej vmeny (dokonca iba v bunke) s nevyhnutn viacer
chemick ltky, vitamny, enzmy a mikroelementy. udsk organizmus ich
najprirodzenejie prijma ako produkty rastlinnej bunky, zostrojenej a pracujcej
podobnm spsobom ako v ivonej bunke. Prve preto metdy lieenia
rastlinnmi drogami a ich aktvnymi ltkami s omnoho fyziologickejie ako metdy
sasnej chemoterapie.
Pri lieen lieivmi rastlinami treba vedie, e aktvne ltky niektorch rastln,
naprklad nprstnka vlnatho a ukovca zlomocnho, maj siln inky, km
zloky naprklad rumaneka pravho alebo mty piepornej psobia ovea slabie.
Drogy so slabm inkom s netoxick a mu sa pouva dlh as pri lieen
chronickch ochoren. Drogy so silne psobiacimi zlokami sa predpisuj, ke pri
lieen treba docieli siln efekt. Drogy so slabm inkom sa pouvaj aj na
preventvne lieenie alebo pri rehabilitcii po mnohch ochoreniach. Naprklad kvet
aj plod hlohu sa predpisuje na ochranu proti degeneranm ochoreniam srdcovo-
cievneho systmu alebo poas rehabilitcie pri domcom lieen, rumanek pri
vytrvalch aldonch akostiach, ppava pri dlhotrvajcom lieenii reumatizmu
a pod. In rastliny sa pouvaj do kpeov, ako obklady i ako masne prostriedky.
Mu sa poui ist alebo v kombincii s inmi lieivmi rastlinami. Niektor lieiv
rastliny maj aj vedajie inky, preto sa stvaj objektom vskumu toxikologie.
Fytoterapeuti musia by dobre informovan o inkoch lieivch rastln a musia
zvoli tak lieenie, ktor nie je nebezpen, pri ktorom nevznikaj alergick
reakcie a toxick prznaky.
Samolieenie lieivmi rastlinami nesksenmi umi prina tie vea nebezpe
ia. Typickm prkladom je pokodenie hrubho reva pri dlhotrvajcom a nepravi
delnom pouvan drog inkujcich na chudnutie, o zapriuje akosti vo
vodno-sonej vmene a vyvolva stav slabosti a opustenosti. Pri dlhotrvajcom
pouvan sladovky hladkoplodej (sladkho drievka) mu vznikn opuchliny,
bradykardia a zvenie krvnho tlaku. Surov zemiakov ava me vyvola
akosti podobn ako pri uvan atropnu, pretoe zemiakov ava obsahuje
solann. Pri silno inkujcich lieivch rastlinch predvkovanm mu vznikn
vne nsledky p r e chorho, naprklad pri poit imela, nprstnka vlnatho, blenu
a inch.
Na spen pouvanie lieivch rastln je nevyhnutn, aby fytoterapeut mal
dobr prpravu a dostatok vedomost z oblasti biologickch vied.
Rastlinn lieenie sa me a mus rozvja iba v zkej spoluprci so sasnou
medicnou, biolgiou, agrobiolgiou, biochmiou, fytochmiou, farmakolgiou,
toxikolgiou, fyzioterapiou a inmi vedami.
Zbieranie lieivch rastln

Rastlinn drogy sa zskavaj z lieivch rastln zbieranch vo vhodnom ase roka


a pripravench vo vhodnch termnoch a v zodpovedajcich podmienkach.
Kad lieiv rastlinu treba zbiera v slade s jej pecifickmi vlastnosami, za
vhodnch poveternostnch podmienok a v rozlinom ase cez de. Lieiv rastliny
zbierame rune alebo mechanizovane. Pri runom zbere ukladme erstv va,
korene, piky a konriky do vhodnch ndob, debniiek, koov, taiek a pod. Treba
dva pozor, aby sa rastliny nepotlaili a nepokodili pri prenan na miesto, kde sa
pripravuj drogy ale bo sa rastliny suia. Poda druhu rastliny a rastlinn ho orgnu,
z ktorho sa zskava droga, musia sa pri ich zbere dodra zsady charakteristick pre
kad lieiv rastlinu.
Od chvle, ke bo la rastlina odtrhnut, zanaj v nej prebieha procesy, ktor
musia by vhodne usmernen, aby sa zskali drogy s uchovanmi lieivmi ltkami
a najpriaznivejm lieivm inkom. Poas suenia niektorch lieivch rastln
vznikaj vplyvom enzmov zmeny v chemickom zloen aktvnych ltok. V niekto
rch prpadoch s tiet o zmeny uiton, no v inch s neiadce.
Pri zbere lieivch rastln je dleit zachova nlezisk rastln. To sa rob poda
uritch pravidiel, ktor s rozdielne pre jednotliv rastliny. Pri zbere musme vdy
necha urit rastliny na rozmnoovanie danho druhu, aby sa zabezpeil zber aj na
budci rok. Poet rastlin toho istho druhu sa ur poda konkrtnych podmienok.
V iadnom prpade nesmieme dopusti vykorenenie rastliny, ke sa zbieraj jej
nadzemn asti. Rastliny zbierame vhodnmi nstrojmi nomi, nonicami,
hrebemi na zbieranie rumaneka a inmi.
Jednou z metd zachovania prrodnch nlezisk divorastcich lieivch rastln je
periodick striedanie vy uvanch nlezisk.
V rastlinnom organizme nepretrite prebiehaj biochemick procesy, preto
zbieranie jednotlivch rastlinnch orgnov musme robi prve v ase, ke s lieiv
zloky nahromaden v rastline v najvom mnostve. Aby sme dosiahli tento cie,
je dleit dodra tieto zsady:

a) K v e t y zbierame skr, ako sa plne rozvin, nie a ke s odkvitnut alebo


zanaj vytvra plody.
b) L i s t y zbierame a k e s plne vyvinut, maj prirodzen farbu, nie s
nahryzen od kodcov a pokoden. Pri mnohch druhoch lieivch rastln sa
vyaduje, aby sa listy zbierali bez stopiek.
c) V a sa neree dlhia a k o 200 mm, a to od zaiatku vrchola stonky smerom ku
koreu, v iadnom prpade s a netrh (vnimkou je ppava lekrska, ktorej va sa
zbiera spolu s koreom). Nezbiera sa va, ktorej kvety s odkvitnut alebo
nerozkvitnut. Stonky, ako aj listy na nej musia ma prirodzen farbu a tvar.
d) K r u zbierame zo stromov urench na vyrbanie na jar, ke zana prdenie
miazgy (pred a pri rozvit listov). Pouva sa iba kra zo zdravch a nepokodench
konrov. Nie je vhodn, aby pri zbere kry ostvalo na nej drevo. Obyajne sa kra
oddeuje z konrov mladch stromov.
e) P i k y zbierame v ase, ke sa otvraj. Pri zbere ich nechytme do ruky, ale
ich priamo odrezvame do koka, v ktorom ich odname na miesto suenia.
f) S e m e n a p l o d y zbierame obyajne pred ich plnou zrelosou. Semen rastln,
ktorch plod je tobolka alebo eua, zbierame pred ich rozpuknutm.
g) P o d z e m n a s t i r a s t l n (korene, huzy, podzemky) zbierame na jar, ke
ete nezaala vegetcia, alebo na jese, ke u vegetcia kon.
Korene vykopvame pecilnymi rmi, priom treba dva pozor, aby sa
neporanili alebo nerozdrobili. Korene niektorch lieivch rastln sa vykopvaj po
prvom roku, inch a po druhom i treom roku od ich vvinu . Korene je vhodn
vykopva po dadi alebo na jar, ke je pda po snehu dostatone mkk. Po
vykopan treba korene umytm pod tecou vodou zbavi nalepenej pdy a hne
oisti (odkrova). Vie korene nareeme alebo natiepame z na menie asti, no
niektor sa nechvaj cel. Drobn korienky a vlsonice sa odstrauj ete pri
vyberan a isten a potom sa hne zakop sp, aby sa zabezpeila roda v budcich
rokoch.
Tieto pravidl treba dodriava pri zbieran erstvch rastlinnch surovn. Vo
vine prpadov vak nie s v zhode so zvltnosami jednotlivch lieivch rastln
a s podmienkami, od ktorch zvis hromadenie aktvnych ltok v obdob vegetcie.
Aby sa urilo, kedy je najvhodnej as zberu uritej lieivej rastliny, i jej asti,
alebo kedy sa rastlina nachdza vo farmako-terapeutickej zrelosti", t. j. obsahuje
najvie mnostvo aktvnych ltok, mus sa zisti ich kvantitatvne hromadenie
poas celho vegetanho obdobia. Ke je aktvna ltka zo skupiny sacharidov, ako
s naprklad slizovit ltky, rastlinn surovinu (naprklad kore slezu) zbierame na
jese, lebo vtedy podzemn asti tchto rastln s najbohatie na rezervn ltky. Ke
vak je aktvna zloka zo skupiny sekundrne vytvranch ltok, naprklad
alkaloidov, tto podmienka neplat. Kore ukovca je tie v tomto ase najbohat
na krob, no obsah alkaloidov v jeho koreni je najvy pre d prchodom jesene.
Dleit je aj to, v ktorej asti da zbierame rastlinn surovinu. Je zisten, e
naprklad biologick aktvnos listov nprstnka sa v noci zmenuje, lebo vtedy sa
glykozidy rozpadvaj a cez de sa znovu zvyuje v dsledku aktvneho priebehu
biosyntzy glykozidov. Maximum dosahuje v popoludajch hodinch, ke je
najvhodnej as na zbieranie listov nprstnka.
Pri vyuvan bohatstva prirodzench lokalt lieivch rastln treba vak postupo
va uvene a etrne, pretoe kadoronm zberom sa aj bohat lokality lieivch
rastln postupne oslabuj a nakoniec plne zanikaj . V SSR plat zkon SNR
. 1/1955 Z b . a v SR zkon . 40/1956 Zb. a z nich odvoden vyhlky, ktor
uruj chrnen druhy rastln a podmienky ich ochrany . Bliie o nich sa dotate na
strane 153.
Konzervovanie
a stabilizovanie lieivch rastln

Niektor rastliny sa nekonzervuj, lebo obsahuj zloky, ktor sa poas tohto


procesu rozpadvaj. Takto s korene paprade samej, va konvalinky a niektor
rastliny obsahujce terick oleje a in. Pokia s tieto rastliny ete erstv alebo po
ich vysuen, pripravuj sa z nich hne zpary, odvary alebo in lieiv formy.
Vinu lieivch rastln vak mono konzervova. Cieom konzervovania je
inaktivcia enzmov, ktor s obsiahnut v erstvom rastlinnom materili a pod
vplyvom ktorch sa aktvne ltky v rastlinch rozpadaj.
Rastlinn orgn je urit as po odtrhnut ete iv, aj ke v tkanivch neprebieha
prav ltkov vmena. V procese vdnutia vak v rastline zanaj prebieha zmeny
po znanej strate vody, priom bunky postupne odumieraj. Take v nazbieranch
rastlinch prebiehaj enzymatick procesy iba v ase, ke rastliny obsahuj ete
vea vody. Po zvdnut rastlinnho orgnu a v ase ich suenia nastva spontnne
rozpadvanie iba labilnch ltok. Je samozrejm, e zmeny, ktor vznikaj
premenou erstvej rastlinnej asti na drogu, maj dleit vznam pre ich lieiv
zloenie i ich terapeutick inok. Niekedy sa me zloenie rastln zmeni poas
suenia v dsledku inch prin priebeh oxidanch procesov alebo racemizcie
(pri pomalom suen ukovca zlomocnho sa hyoscyamn men na atropn).
Aktvnos enzmov do znanej miery zvis od koncentrcie vodkovch inov
v bunke. Tieto iny s dostatone aktvne zvyajne pri hodnote pH prostredia medzi
7 10 (alkalick prostredie). Niektor enzmy s aktvne aj v kyslom prostred.
Niekedy rozpady lieivch ltok prebiehajce pod vplyvom enzmov v lieivch
rastlinch zvyuj farmakoterapeutick hodnotu rastln, no v inch prpadoch s
tieto premeny neiadce. Naprklad kvalitnej mtov olej sa zskava z listov, ktor
sa pred destilciou nechali odst 12 hodn, pretoe za tento as vznikaj niektor
biochemick premeny. Vytvranie kumarnu v erstvch rastlinch komonice
lekrskej, premena redukovanch antrachinnov pod vplyvom oxidanch enz
mov, hydrolytick rozpadanie glykozidu sinigrnu v horicovom semene, priom sa
vytvra amylhoricov olej a in s vsledkom enzymatickch procesov, ktor s
nevyhnutn na dosiahnutie lieebnho efektu v danch drogch.
Inokedy vak tieto procesy spsobuj rozpad lieivch ltok a likvidciu ich
lieebnho efektu. Enzymatick psobenie je neiadce pri rastlinch obsahujcich
labiln ltky, naprklad listy nprstnka vlnatho, ukovca zlomocnho, blenu
ierneho, kyaniky purpurovej a inch. Enzymatick procesy neprebiehaj pri
inaktivcii enzmov, v dsledku oho vznikaj tzv. stabilizovan drogy. Na tento
el sa pouvaj rozlin metdy konzervovania, ako naprklad: na erstv lieiv
rastliny sa psob horcimi alkoholmi alebo chloroformovmi parami a potom sa
rastliny suia; mu sa poui aj vodn pary alebo vriaca voda, ke sa pri tom nemen
zloenie lieivej rastliny (huzy vstavaa sa potopia na krtky as do vriacej vody,
m sa stabilizuj napriek tomu, e tento proces vyvolva glejenie krobu
obsiahnutho v tchto hzach). V stabilizovanch drogch enzymatick procesy
nemu prebieha.
Stabilizovanie spomenutm spsobom je radiklny spsob konzervovania liei
vch rastln, no ekonomicky je tento spsob nevhodn. Vhodnejie je konzervova
nie lieivch rastln suenm. Pri suen sa z erstvej rastlinnej asti odstrauje voda.
No tmto procesom sa inok enzmov nezni, ale sa iba spomal. Pri navlhen
suchej drogy sa v nej znovu vytvraj podmienky na aktivciu enzmov a na priebeh
rozpadnch procesov. Preto niektor autori predpokladaj, e lieebn formy, ako
destilovan aromatizovan vody, tinktry, extrakty a in zskan z drog alebo
z erstvch rastln, s dokonalejie a lieiv ltky sa v nich nachdzaj v trvanlivejej
forme. Dnes sa zskavaj aj in trvanliv formy z drog, a to disperzie (such
prkovit vaky drog) a rozlin galenick prpravky, ako aj ist ltky izolovan
z rastln.
istmi ltkami dosiahneme rchly inok, dobre sa uskladuj a je monos
kontroly lieebnho efektu, no fytoterapeuti nie vdy uprednostuj tieto ich
vhody. V zvislosti od sledovanho ciea volia najvhodnejiu lieebn formu.
Veobecne nemono v droge zachova nezmenen chemick zloenie erstvej
lieivej rastliny. Je dleit, aby sa pri suen alebo konzervovan rastln nepripustila
vek strata innej ltky a aby sa zachovala lieebn hodnota rastliny.
Suenie lieivch rastln

Pred suenm musme erstv rastlinn asti oisti. S podzemnch ast treba
odstrni mechanick prmes, priom ich na krtky as vlome pod tecu vodu
a silno ich otrasieme. Neoisten korene v konenom dsledku obsahuj vek
mnostvo minerlnych ltok, o potom zniuje kvalitu drogy. Poda poiadaviek
FCH ZSSR treba kore niektorch rastln (ibiu a sladovky hladkoplodej
sladkho drievka) pred suenm opa, o je najvhodnejie robi ihne po
vykopan korea z pdy.
Nadzemn rastlinn asti pred suenm oistme od prmes toho istho rastlinn
ho druhu, prpadne od prmes z inch druhov, ktor sa do nich dostali pri zbere.
Rastliny zaneme sui najneskr 5 6 hodn po ich zbere. Na konci suenia sa
erstv rastlina zmen na drogu, ktor je trvanlivou lieebnou surovinou. Pri
sprvnom suen sa v droge zachovaj inn ltky, droga neernie a nefermentuje.
Lieiv rastliny sume v slade s charakterom innej ltky. Sume ich rchlo a pri
dobrej ventilcii. Pomal suenie spsobuje zahnvanie rastlinnch ast. Naopak,
rchle suenie bez ventilcie spsobuje zaparenie rastlinnch ast, rozpad obsiah
nutch innch ltok i stratu lieebnho inku. Zvl rchlo sa musia sui
avnat plody obsahujce vitamny. Tu sa me teplota zvi na 70 a 90 C, pri
ktorej sa zachov via as vitamnov. Rchlo sa mus sui aj materil, ktor
obsahuje glykozidy, zvl z rodu nprstnka, ako aj suroviny obsahujce alkaloidy
(pri teplote 50 C). Pri tejto teplote a dobrej ventilcii vzduchu dosiahneme suenie
bez zmeny lieivho zloenia rastliny. Lieiv rastliny sume prirodzenou teplotou
a ventilciou alebo umelo pomocou apartov a suiarn. Vhodnejie je suenie
lieivch rastln v suiarni. V sasnosti sa pouvaj pecilne suiace komory,
kanlov, tunelov, elevtorov a vkuov suiarne a in, v ktorch sa reguluje
teplota vzduchu. Teplota mus by v slade s rastlinnm orgnom, ktor sume, ako
aj s charakterom innch ltok lieivej rastliny. Najvhodnejia teplota na suenie
rastln je 50 C. Je dokzan, e pri takejto teplote sa innos enzmov zoslabuje,
alebo sa plne preru. Na zaiatku me by teplota suenia vyia, neskr by sa
mala zni na 50 C.
Pri sasnom rozvoji techniky s vyvinut suiace aparty, kde sa rastliny mieaj
ultrazvukom a suia sa rchlou zmenou nzkeho a vysokho tlaku. Pri suen
takmito apartmi sa plne zachov zloenie i biochemick vlastnosti lieivej
rastliny v svieom stave.
Prirodzen suenie prebieha pomaly. Uskutouje sa na vonom priestranstve
alebo pod prstrekom, v polozakrytch alebo zakrytch miestnostiach aktvnou
ventilciou. Dobr vysuenie rastlinnho materilu tmto spsobom sa dosahuje
v oblastiach so suchm a teplm podnebm. erstv rastliny sa ukladaj v tenkch
vrstvch na sit. Vina z nich sa su v tieni. Psobenm priameho slnka zelen listy
a farebn kvety strcaj farbu zostvaj lt, bled. Na priamom slnku sa mu
sui tie rastlinn asti, ktor neobsahuj farbiv semen, korene, kry a in.
Rastliny obsahujce terick oleje sa suia pomaly v prirodzench podmienkach.
Rozostieaj sa na hrubie vrstvy a suia sa pri teplote 2030 C. V tchto
podmienkach suenia drogy sa obsah terickch olejov zvyuje a kvalita oleja
zlepuje. Pomaly sa mu sui aj drogy, ktorch zloky vynikaj stabilitou
a nepodliehaj ahko psobeniu enzmov.
Lieiv rastliny sa suia dovtedy, km sa rastliny nezan lma, drobi a strca
svoju elastickos. V procese suenia rastliny strcaj znan mnostvo vody,
v dsledku oho sa podstatne zni ich hmotnos: piky strcaj do 60 % svojej
hmotnosti, listy do 75 %, va do 70 %, kra do 40 %, korene do 65 % a plody do
60 %.
Po vysuen sa s drogami robia nasledovn opercie:
1. istenie od zoltnutch, zhnitch a silno pokodench rastlinnch ast, od
rastlinnch ast inch rastln, ako i od minerlnych prmes piesku, pdy,
kameov a pod.
2. Dosuovanie ke je obsah vody vy, ne povouje norma.
3. Triedenie poda kvality poda ich pouitia pre lekrne alebo priemyseln
spracovanie.
V procese suenia sa mus vyli presuenie drog. Presuen listy, kvety a piky
sa pri balen drobia a menia na prach.
Okrem niektorch drobnch plodov a semien sa v lekrenskej praxi alebo
v priemysle pouvaj narezan drogy, prpadne pomlet na prach. Na tieto ciele sa
pouvaj rezacie stroje, mlyny, sit a in. Niektor drogy listy, kvety, korene sa
lisuj, aby ich pouitie bolo praktick a aby sa vylili straty. Nemu sa lisova
koovit listy (medvedica lekrska), drobn kvietky (rumanek prav) a niektor
korene. Lisovanm sa tie zamedz plesniveniu drogy, ke obsahuje povolen
mnostvo vody.
Narezan a pomlet drogy uren pre potrebu lekrn sa balia do obyajnch
alebo pergamenovm papierom podlepench vriec, prpadne do dobre uzavretch
plechovch kat. Drogy uren na spracovanie v priemysle sa balia do vriec,
balkov, papierovch vriec, debniiek a pod.
Prprava zberaa lieivch rastln

Zbera, ktor bude zbiera lieiv rastliny, mus sa dobre oboznmi s technikou
zbierania a pravidlami suenia, balenia a uskladovania drog. Okrem toho je
dleit, aby vyuil cel komplex vedomost a sksenost zskanch v procese tejto
innosti. Zbera lieivch rastln mus ma vedomosti zo veobecnej morfolgie
rastln, pecifiky jednotlivch druhov, poddruhov a foriem, o by nesksen zbera
mohol ahko poplies. Je oboznmen so veobecnmi vlastnosami, zloenm
a inkom zbieranch rastln, pozn jedovat a nejedovat rastliny a vie, akho
nebezpeia sa treba chrni pri zbieran. Pri zbieran jedovatch rastln sa nesmie
rukami dotka o, st, nosa, u alebo inch ast tela a po skonen prce treba, aby
si ruky umyl mydlom. Nesmie zbiera rastliny, ktor sa vyskytuj iba ojedinele. Pri
zbieran lieivch rastln oddeuje nahryzen, such, zdrevnatel, sernal alebo
silno zapinen rastlinn orgny. Je vhodn, aby jeden de zbieral len jeden druh
rastliny. Rastliny a ich asti sa netrhaj, neklb a nelmu, ale sa odrezvaj noom
alebo nonicami, priom sa nechva urit poet jedincov na rozmnoovanie.
Pozbieran rastliny sa dvaj do koov alebo debniiek (nie do vriec). Ukladaj sa
vone a nesm sa stla, aby sa nezaparili alebo nezernali v procese suenia.

Piky rozoznvanie a zbieranie


Pik je premenen a skrten bon vhonok so zrodkami zakrytmi upinami.
S nstupom jesene upiny tvrdn, koovatej a tmto spsobom chrnia piky pred
zamrznutm a inmi kodlivmi vplyvmi. Niekedy sa z vntornej strany upn
vyluuj balzamy a ivice, alebo sa ukladaj zsobn ltky. Kad rastlinn jedinec
m vrcholov pik a pazun (vedajie) piky. Vrcholov pik sli na
nepretrit rast stonky a z pazunch pikov sa na jar vytvraj bon rozkonrenia
stonky alebo sa formuj kvetn piky. V zime s piky v pokoji a nazvame ich
zimn piky, no zaiatkom jari napuiavaj a upiny sa otvraj. Tieto procesy
prebiehaj v ase prdenia miazgy. V tomto ase zbierame piky, z ktorch sa
pripravuj niektor lieiv drogy. Listov a konrov piky topoa obsahuj
glykozidy salicn a populn, ivinat ltky, flavny, galov kyselinu. Listov piky
brezy bielej obsahuj terick olej, saponny, flavny. Konrov piky borovice
bielej obsahuj terick olej, ivinat horiny a vitamn C. Na lieebn ely sa ete
pouvaj piky osiky, vby a inch lieivch rastln. Tieto piky sa zbieraj v ase,
ke sa upiny pikov otvraj a medzi nimi sa zanaj ukazova svetl psiky. Toto
obdobie trv len niekoko dn. Piky sa zbieraj spolu s konrikmi, z ktorch sa
odstrauj u rozvinut alebo ete zatvoren piky. Konriky sa potom viau do
zvzkov, ktor sa suia na vzduchu. Po oschnut sa piky mrvia. Kvetn piky sa
suia pri miernej teplote v tenkej vrstve a asto sa mieaj, aby sa nezaparili
a nesplesniveli. Po stlaen prstami sa piky musia ahko rozpada.

Kvety rozoznvanie a zbieranie


Kvet je skrten letorast s metamorfovanmi listami, ktor zodpovedaj jeho
funkcii ako orgnu pohlavnho rozmnoovania. Kvet sa sklad: z kvetnej stopky,
kvetnho lka, kvetnho obalu (okvetie alebo kalich a koruna), tyiniek (nitka,
penica) a piestika (semennk, nelka a blizna).
Ke sa kvetn obal sklad z rovnakch lstkov, nazva sa okvetie. Ke je vak
zloen z kratch a dlhch lstkov, hovorme o kalichu a korune. Ke s vetky
lstky zelen a podobaj sa pohriku, okvetie sa nazva pohrovit a ke s rovnako
sfarben a podobaj sa korune, okvetie sa nazva korunovit. Niektor rastliny
(obilniny) maj kalich silne redukovan (opeuj sa vetrom). Korunu poznme
zrastenolupienkov a vonolupienkov.
Poda rozloenia kvetnch ast sa kvety delia na pravideln a asymetrick. Ke s
v jednom kvete vyvinut tyinky aj piestik, kvet je obojpohlavn, ke sa tyinky
nachdzaj v jednom kvete (samom) a piestik v druhom (samiom), kvety s
jednopohlavn. Ak sa na tej istej rastline nachdzaj samiie aj samie kvety,
rastlina je jednodom, ke m len jeden druh kvetov (samiie alebo samie), je
dvojdom.
Najdleitejmi asami kvetu s tyinky a piestik. Tyinky s zloen z nitky
a penice. Penica m dva peov vaky pln peovch zrniek. Piestik sa sklad

Stavba kvetu: A prierez kvetom erene, B tyinka, C plodolist nahosemennch rastln,


D plodolist krytosemennch rastln piestik: 1 koruna, 2 tyinka, 3 piestik, 4 kalich,
5 - iaka, 6 - pernica, 7 - nitka, 8 - peov zrno, 9 blizna, 10 - nelka, 11 semennk
Semennky: 1 vrchn tyinky a kvetn obaly vyrastaj z bazlnej asti; 2 polospodn bazlna
as zrast s kvetnm lkom alebo kvetnmi obalmi a tyinkami; 3 spodn kvetn obaly a tyinky
vyrastaj z hornej asti

Skvetie: A strapcovit: 1 jednoduch strapec, 2 chocholk, 3 jednoduch klas, 4 jahada,


5 okolk, 6 lok, 7 hlvka, 8 bor; B vrcholkovit: 1 zvinok, 2 kosik, 3 skrutec,
4 vejrik, 5 vidlica, 6 vrcholk
z dolnej rozrenej asti semennka, strednej zenej asti nelky a hornej asti
blizny. nelka niekedy nemus by vyvinut, hovorme, e blizna je sediaca.
Semennk poda polohy k inm astiam kvetu me by vrchn, spodn a polospod-
n. Vrchn semennk je von, nezrasten s ostatnmi asami kvetu a kvetnm
lkom. Spodn semennk je zrasten s kvetnm lkom.
Kvety sa nachdzaj bu na vrcholoch stoniek alebo v pazuchch listov.
Rozloen s po jednom alebo v skvetiach. Skvetia mu ma najrozmanitejiu
formu, stavbu alebo rozloenie. Skvetia s klasifikovan do dvoch vekch skupn,
a to jednoduch a zloen.
Jednoduch skvetia s: strapec (hyacint, kapsika pastierska, nprstnk), klas
(skorocel), ok (ron, kukurica), okolk (cibua, prvosienka), hlvka (atelina,
lucerna), bor (astrovit), chocholk (hruka), jahada (orech, breza).
Zloen skvetia s: okolk okolkov, strapec strapcov (palina, pamajorn), klas
klasov (penica, ra), metlina strapcov (orgovn, vini), vidlica (klinek), skrutec
(nezbudka), vejrik (gladiola).
Kvety sa zbieraj v ase kvitnutia. Pri niektorch rastlinch sa vak zbieraj
zaiatkom kvitnutia (hloh, zemel). Nesm sa zbiera odkvitnut kvety. Dleit je
dva pozor, aby sa nezmieali kvety rastln, ktor sa podobaj. Kvety zbierame
rune. Ukladme ich do kokov a hne rozostelieme v tenkch vrstvch, aby sa
dobre suili. Kvety musme oisti od prmes, a to mechanickch i rastlinnch.
Semennk dobre usuenej drogy sa pri stlan mus rozpadva.

Listy poda
tvaru epele:
1 ihlicovit,
2 kopijovit,
3 obrtenovajcovit,
4 vajcovit,
5 kosotvorcov,
6 okrhly,
7 trojuholnkov
Listy rozoznvanie a zbieranie

Listy patria medzi najdleitejie rastlinn orgny. Ich prostrednctvom rastliny


fotosyntetizuj, dchaj a odparuj vodu zskan z koreov. Prve v listoch
prebieha syntza vetkch organickch ltok nevyhnutnch pre ivot rastlinnej
bunky. Tu sa syntetizuj ltky, ktor s potrebn pre fytoterapiu.
List spa najrznejie funkcie v listoch sa zhromauj zsobn ltky, slia na
vegetatvne rozmnoovanie. Prlistky, listene, kalich, upiny pikov na stonke
a podzemnch orgnoch, klne lstky, upiny podzemnch cibl, niektor ostne,
tne a ponky s modifikovan listy, ktor maj najrozlinejie funkcie.
Dobre vyvinut list je zloen z listovej epele, listovej stopky a povy. epe je
lupeovit as listu, ktor spa jeho zkladn funkcie. Pomocou listovej stopky sa
epe orientuje k svetlu. Pova je rozren as stopky v mieste, kde je listov stopka
pripojen k stonke. Pri listovej stopke niektorch rastln sa vytvraj prlistky, ktor
maj rozlin formu i funkciu.
Postavenie listov na stonke je dleitm znakom, prostrednctvom ktorho sa
charakterizuj jednotliv rastlinn druhy. Postavenie listov me by: striedav
(pirlovit), protistojn a praslenovit. Poda spsobu pripojenia k stonke listy
rozdeujeme do nasledovnch skupn: stopkat list (lipa, fialka), sediaci, polosedia-
ci, zbiehav, poloobjmav, objmav (mak), prerasten, zrasten (klinek).

Postavenie listov na stonke: 1 przemn ruica, 2 - listy protistojn, 3 listy striedav, 4 listy
praslenovit
Pripojenie listov na stonku: 1 stopkat list, 2 sediaci list, 3 zbiehav list, 4 objmav list,
5 prerasten list, 6 zrasten listy

Zloen listy: 1 neprno perovit list, 2 prno perovit list, 3 pretrhovane neprno perovit list,
4 - dvojit perovit list, 5 - dlaovito zloen list - trojpoetn, 6 - dlaovito zloen list - ppoetn

Okraj listov: 1 celistvookrajov, 2 plkovit, 3 dvojit plkovit, 4 gracovit, 5 zbkat,


6 vrbkovan, 7 chobotovit, 8 vykrajovan, 9 vyhryzen
Na epeli mono pozorova mnoh ilky rozlinej hrbky a rzne rozkonren. S
to v podstate cievne zvzky, ktormi sa transportuje voda a soli z koreov do listov
a opanm smerom prdia organick zleniny syntetizovan v listoch. Poda
konzistencie listy mu by bylinn, blanit, koovit (bretan, medvedica lekrska),
msit, priesvitn, tun, tvrd a pod.
Poda lenitosti epele listy rozdeujeme na jednoduch a zloen. Najastejie sa
vyskytuj jednoduch listy. Takto listy maj najastejie byliny a niektor stromy.
Maj iba jednu listov epe, ktor je celistv alebo delen.
Poda tvaru a delenia sa jednoduch listy rozdeuj na: perovito zrezov,
dlaovito strihan, lalonat, zastrihovan, rozstrapkan, zrezov a dielne. Tieto
znaky tvoria aj rozlin kombincie. Zloen listy s zostaven z niekokch
epel. Poda postavenia epel sa listy delia na dlaovito a perovito zloen.
Poda tvaru vrchola epele mu by listy: tup, konist, ostovit, zaokrhlen,
uat, utlaen, vykrojen a in. Poda tvaru bzy listovej epele: srdcovit,
oblikovit, vykrojen, povit, otepovit, klinovit a in. Poda zbkatosti okraja
listovej epele s listy: celistvookrajov, zbkat, plkovit, vrbkovan, vykrajova
n, strihan a in.
Listy sa zbieraj rune, ukladaj sa do koov, priom sa preistia od listov inch
rastln, pokodench a nekvalitnch listov, rozostieaj sa v tenkch vrstvch a suia
sa pri teplote nie vyej ako 45 C. Suenie pokrauje dovtedy, km sa pri stlaen
stredn ilka listu zane lma a list sa neohba, ale sa lme a rozpad.

Stonka a va rozoznvanie a zbieranie


Pri rastlinch stonka spa niekoko hlavnch funkci. Predovetkm sli ako
opora rastlinnho organizmu, priom nesie listy, kvety, transportuje vodu a soli
z koreov a v opanom smere z listov asimilovan zleniny. Okrem toho sa v nej
ukladaj rezervn vivn ltky, ktor rastlina vyuva skoro na jar.
Stonka sa modifikuje do najrznejch tvarov, ktor spaj najrozlinejie
funkcie: ochrann, asimilan, rezervn, zsobn (vody) a in. Modifikovan
stonky s: podzemky, niekedy aj huzy, cibule (jednoduch, zloit, podzemn aj
nadzemn), cibuovit huzy, asimilujce stonky, niektor tne a ponky, sukulenty
so silno rozvinutm vodonosnm tkanivom a in.
Stonka sa rozvja prostrednctvom vrcholovho pika a z vedajch pazuchovch
pikov vytvra listy a bon rozkonrenia. Na drevinch sa vytvraj aj spiace
piky, z ktorch sa po niekokch rokoch vyvjaj vlky a tie adventvne piky,
z ktorch sa vyvjaj stonkov vhonky (na koreni koreov vhonky) a pomhaj
rastline prei po odstrnen hlavnej stonky. Pre stonku ako rastlinn orgn je
charakteristick, e vytvra listy a uzly a je rozlenen na stonkov lnky.
V prrode sa stretneme aj s redukovanmi (silnejmi alebo slabmi skrtenmi)
stonkami, o je pri jednotlivch rastlinch plne racionlne pri ruicovom
postaven listov (ppava, kapsika pastierska, prvosienka) alebo pri niektorch
drevinch (na skrtench konrikoch sa vyvjaj kvety a plody).
Poda smeru rastu stonka me by: priama, zakriven, sklonen, oblkovit,
poliehav, plaziv, rozprestret, ovjav, popnav a in. Poda prieneho prierezu
me by: okrhla alebo zaoblen, stlaen, troj, tvor alebo mnohohrann, rezn,
rebrovit, ryhovan a in. Stonky poda rozkonrenia mu by: hemiblastick,
heterobrachilne a in. Poda dky ivota sa stonky delia na: jednoron, dvojron
a trvce, poda konzistencie bvaj: bylinn, drevnat, strovit, msit, tvrd,
mlieiace a in.
Niekedy s stonky tak vemi modifikovan, e sa ako daj spozna a namiesto
nich rastliny rozvjaj neprav stonky. Tak s naprklad stonky cibule, cesnaku
a pru, priom sa v ich stonke ukladaj zsobn ltky. Nezle na tom, do akej
miery je stonka modifikovan, vdy je nositeom listov a kvetov. Spolu s listami
a kvetmi nachdza upatnenie pri rastlinnom lieen (fytoterapii). Pre zberaa rastln
je znme, e drogu va predstavuj stonky spolu s listami a kvetmi. Va sa zbiera
v ase kvitnutia rastliny, priom sa odrezva vrchnch 0,20 m spolu s vrcholom. Va
sa su zviazan na mal zvzky, ktor sa zavesia na such, tepl a vzdun miesto.
Ke zane vntorn va vo zvzku ernie, treba drogu rozostla na tenk vrstvu
a sui ako listy alebo kvety. Ke drogu sume v suiarni, teplota by sa mala
pohybova od 40 do 70 C. Suenie pokrauje dovtedy, km sa stonka pri
manipulcii lme; nesmie sa ohba.

Korene, huzy, podzemky a cibule rozoznvanie a zbieranie


Kore dr rastlinu v pde, z ktorej prijma vodu a minerlne soli, hromad v sebe
zsobn ltky a sli na vegetatvne rozmnoovanie rastliny. Niekedy sa korene
modifikuj, aby mohli plni doplujce alebo plne in funkcie. Mu sa v nich
hromadi zsobn ltky, ktor maj vek vznam pre fytoterapiu. Prav (nie
modifikovan) kore nikdy nevytvra listy a nie je lenen na uzly a interndi.
Kore sa sklad z hlavnho korea a bonch koreov. Spolu vytvraj koreov
sstavu.
Okrem bonch koreov sa niekedy vytvraj alie korene, aby sa zvila ich
celkov plocha a zlepila minerlna viva. Pri niektorch rastlinch sa vytvraj na

Typy koreovej
sstavy:
A s hlavnm koreom,
B so zakrpatenm
hlavnm koreom;
1 hlavn kore,
2 bon korene
Korene poda tvaru: 1 niovit, 2 zhrubnut, 3 v strede zhrubnut, 4 na vrchole zhrubnut,
5 preruovane zhrubnut, 6 - srdcovit, 7 vretenovit, 8 valcovit, 9 kueovit, 10 repovit

43
listoch (begnia), pri inch slia ako vedajia opora. Kore, ako aj in orgny,
podlieha modifikcii. Dos asto zhrubne, priom vytvra buvy, huzy, podzemky
a cibule s to modifikovan korene.
Vo vetkch podzemnch astiach sa zhromauj zsobn ltky, ktor s na jar
nevyhnutn pre vvin rastliny. Podzemok sa li od korea tm, e vytvra uzly
a medziuzlov lnky, piky a listy a na hzach sa tie mu vytvra piky.
Korene, huzy, podzemky a cibule sa nachdzaj v prrode v rozlinch
obmench: hlavn kore s bonmi koremi, kuelovit kore, zvzkovit kore,
huzovit kore, upinat cibua a horizontlny podzemok, vertiklny podzemok
a huzy. Huzovit kore vytvra naprklad dlia, ppava, sladovka hladkoplod
(sladk drievko), vstava a pod.
Modifikovan korene s novmi funkciami s: prchytn kore (bretan), barlovit
kore (kukurica, fikus), vzdun kore (liany), zaahovac kore (jasienka, alia
a in).
Korene, huzy, podzemky a cibule sa vykopvaj na jese pred ukonenm
vegetcie rastln (keby sme ich hadali neskr, nebud u na pde viditen znaky,
poda ktorch by sme mohli korene njs a uri). Korene treba oisti od pdy,
deformovanch a nahnitch ast. Ukladme ich do koov a umvame prdom
studenej vody. Pri niektorch koreoch odstraujeme bon korene, in tiepame
alebo peme, aby sa ahie vysuili. Niektor huzy alebo huznat korene (e-e,
vstava) pred suenm konzervujeme jednorazovm ponorenm do vriacej vody.
Vetky podzemn orgny sume v tieni a pri dobrej ventilcii. Ke podzemn
orgny sume v suiarni, teplota sa mus pohybova od 45 do 70 C. Na slnku sa
mu sui iba korene obsahujce tann a niektor alkaloidy. Korene, ktor
obsahuj silice, sa na slnku nesm sui. Korene s vysuen vtedy, ke sa pri
manipulcii neohbaj, ale lmu.

Plody a semen rozoznvanie a zbieranie


Plod je rastlinn orgn, ktor obauje semen a vytvra sa premenou piestika po
oplodnen vajka v semennku. Plod sa sklad z vonkajieho, strednho a vntorn
ho oplodia, v ktorom s semen. Semeno je rozmnoovac orgn, v ktorom sa vyvja
zrodok novho rastlinnho jedinca.
Prroda vytvorila ohromn rznorodos a prispsobivos plodov. S klasifikovan
poda konzistencie oplodia (such, duinat, kamenn), poda spsobu rozpukva-
nia plodu (pukav, nepukav, rozpadav), poda potu semien (jednosemenn
a mnohosemenn).
Such nepukav plody s: orieok (lieska), au (dub), naka (jase, javor,
breza, brest), chocholec (slnenica), zrno (penica).
Such pukav plody s: mechrik (zrulie), eulka (kapsika pastierska), struk
(fazua), eua (kapustovit), toboka (mak, blen, trojdielna so zbkom).
Such rozpadav plody nepukaj, ale sa rozpadvaj bez otvrania (mrkvo-
vit).
Druhy plodov: A - plody nepukav, B - plody pukav, C - plody rozpadav, D - plody duinat;
1 - orieok, 2 - naka, 3, 4 - zrno, 5 - mechrik, 6 - struk, 7 - eua, 8 - tobolka, 9 - pastruk,
1 0 - 1 1 - dvojnaka, 12 tvrdka, 13 malvica, 14 - bobua; 15, 16 - kstkovica
Duinat plody s: bobua (rajiak, uoriedka), citrusov plod (citrn, poma
ran), pepnium (tekvica, meln), malvica (jablko), kstkovica (slivka, erea)
a in.
Niektor rastliny vytvraj plodstv. Plodstv s: plodstvo naiek v zdunatenom
lku (jahoda msit as je vytvoren z rozrastenho kvetnho lka a plody s
naky, ktor s roztrsen po povrchu msitej asti), plodstvo naiek v hypantdiu
(pka), plodstvo kstkoviiek (malina viacej kstkoviiek sa rozvinulo z jednho
kvetu). Splodia predstavuj sbor plodov z jednho skvetia. Takmto je splodie
naiek (morua).
Plody zbierame vtedy, ke s dostatone zrel. Na zskavanie drogy nezbierame
nedozret alebo prezret plody. Tento ist princp treba dodra aj pri zbere semien,
no asto sa semen zbieraj pred dosiahnutm plnej zrelosti kos sa nadzemn as
rastliny a viae sa do zvzkov. Sume ich na slnku, aby sa ukonil proces dozrievania
semien a a potom sa zvzky vymltia. Keby sa semen nechali dozrie na rastline,
mohli by predasne vypadva. Such plody a semen obsahuj mlo vody, preto sa
iba dosaj vo vzdunch miestnostiach alebo v suiarach. Duinat plody sa
najlepie suia v suiarni dovtedy, km sa prestan zlepova. Pri uskladovan
suchch plodov treba dva pozor na pokodenie kodcami alebo hlodavcami.

Kry zbieranie a suenie


Kra drevn pln ochrann funkciu. V lykovch vlknach sa asto ukladaj ltky,
ktor maj zvltny vznam v rastlinnom lieitestve. Ukladaj sa v nich triesloviny
(galotanny a katechny), glykozidy antrachinnov s preisujcim inkom
(reetliak), srdcov glykozidy (periplocn), antipyretrick glykozidy (salicn v kre
vby), saponny triterpnov betuln (v kre brezy), ivice, estery, sacharidy,
von kyselina galov, von antrachinny a in.
Kru ako farmaceutick surovinu zbierame predovetkm skoro na jar
(februrmarec), ke je siln prdenie miazgy. Vtedy sa kra ahie oddeuje. Kru
prasleovito nareeme vo vzdialenosti 0,25 a 0,30 m jeden nrez od druhho.
Potom sa tieto nrezy spoja pozdnym rezom, m vznikn pravouhl tvary kry,
ktor otkame drevenm kladivom. Pri zbere kry treba dva pozor, aby
z vntornej strany nebolo na kre drevo a vonkajiu stranu treba oisti od liajnkov
a inch neistt.
Kry sume na slnku vonkajou stranou hore, na vzdunom mieste. Kry
obsahuj mal mnostvo vody a mu sa tie dosa v tieni alebo v suiarni pri
teplote do 50 C. Suia sa dovtedy, km sa pri manipulcii zan lma. Po vysuen
sa kry asto sfarbuj do ervenohneda, o je zaprinen oxidciou obsahujcich
trieslovn.
pecilna as
Lieiv rastliny

1. Alchemilka ltozelen Alchemilla xanthochlora ROTHM.


Ruovit Rosaceae

D r o g a . Va a kore alchemilky
Herba et radix alchemillae.
Cel rastlinu aj s koremi zbierame
v ase kvitnutia (jl-august). Su sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
45 C. Vysuen droga m horkastotip-
av chu a nevonia. Stonka je zelen
a korene tmavohned. Uskladuje sa
na tienistom, suchom a vzdunom
mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje triesloviny elgovho typu
(68 % ) , kyselinu salicylov, flavonoi
dy, horiny, vitamn C, sliz, krob a nie
ktor nepreskman ltky.
i n o k a p o u i t i e . inok drogy
Alchemilka je trvca bylina s chlpatou je predovetkm adstringentn (sahu
a rozkonrenou stonkou, ktor dosahu jci) a zastavujci krvcanie. Predpisuje
je vku do 0,30 m. Doln listy s sa pri ochoreniach enskch pohlavnch
dlaovito devdielne, zbkat s dlhmi orgnov siln mentrucia a zhoren
stopkami, horn (stonkov) listy s na funkcia vajenkov, zpalov ochorenia
krtkej stopke alebo sediace, chlpat vagny, vtok a pri hemoroidoch. Droga
a rozloen v praslenoch. Kvety s m aj mierny spazmolytick (uvoujci
ltozelen, drobn, so tyrmi tyinkami ke) a moopudn inok pri ochore
a nachdzaj sa na vrchole stonky v ma niach trviacich orgnov, lnkovej
lch, okolkom podobnch skvetiach. dyskinze, piesku v oblikch a lnku.
Plod je naka zatvoren v kvetnom Zvonka sa pouva vo forme obkladov
lku. Kore je tmavohned a rastie na zle sa hojace rany, vredy a pri
ikmo. reumatizme. Odvar z alchemilky sa po
Alchemilka rastie od nin a po vyso uva pri ndche a krvcan z nosa.
kohorsk psmo, na vlhkch lkach, udov lieitestvo odpora drogu
prameniskch, pozd potokov a riek, vo na vodnatielku (opuchliny), pri tunote,
vlhkch lesoch, popri kanloch a vade cukrovke, bolen hlavy, hnisavch zpa
tam, kde je vlhk prostredie. loch a in.
Pouva sa vo forme odvaru. Dve denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30
polievkov lyice nadrobno nakrjanej mint po jedle. Tento odvar pouvame
alchemilky zalejeme 500 ml vriacej vo aj na obklady, vagnov kpele a vpla
dy. Varme 3 minty. Nechme vylho chy nosovej dutiny.
va 30 mint. Odvar uvame eskrt

2. ron alpsk Arum alpinum SCHOTT et KOTSCHY


ronovit Araceae

okrajoch ciest v priekopch. Zna aj


suchie stanovite.
D r o g a . Hza rona Tuber ari.
Droga je jedovat! V SR je ron
evidovan medzi vzcnejmi taxnmi
vyadujcimi ochranrsku pozornos.
Zbiera sa me iba po dohode s orgn
mi ttnej ochrany prrody.
Huzy zbierame pred vyrastenm
listov.
C h e m i c k z l o e n i e . Huzy rona
obsahuj krob (70 % ) , glykomanany
(6 % ) , flavonoidy, terick olej
(0,5 % ) , saponny, ronn (do 0,1 % ) ,
arn, nikotn a in prchav alkalick
ltky. Huzy maj lieiv inok iba
ron alpsk je trvca bylina, ktor v erstvom stave.
vytvra podzemn, msit, ovlnu alebo i n o k a p o u i t i e . Droga m pro
vajcovit hrzu. Listy s kopijovit s dl tizpalov inok a pouva sa pri ocho
hmi stopkami, leskl, asto s hnedmi reniach dchacch ciest (laryngitda, fa-
kvrnami na rube. Kvety s bledoltoze- ryngitda, bronchitick katar, kae),
len, vemi nenpadn, zavinut do l- ako aj ochoreniach trviaceho strojen
ka. Samiie kvety sa nachdzaj v dolnej stva (chronick gastritda, kolitda, hy-
asti lku a s zloen z jednopuz- peracidita). Tie inkuje utiujco pri
drovch semennkov, samie sa nach oblikovch kameoch a piesku a pri
dzaj v hornej asti a s zloen z troch ochoreniach peene.
a tyroch tyiniek. Nad a pod sammi udov lieitestvo pouva tto rast
kvetmi sa nachdzaj nitkovit vrast linu pri neurzach, ako aj na lieenie
ky. Horn as lka je hol a vynieva hemoroidov (ksky surovej huzy, vek
von. Plod je ierna bobua. Rastlina ako kukurin zrno, sa pouvaj trikrt
kvitne na jar. denne; aby netpali, treba ich zabali do
ron alpsk rastie najm na tienis cesta alebo chleba).
tch miestach, v htinch, krovinch Poznmka. Lieenie ronom treba
riedkych lesov a hjov, niekedy na robi pod lekrskou kontrolou!
3. Aspargus lekrsky (parga) Asparagus officinalis L.
aliovit Liliaceae

rec-aprl). Va zbierame pred kvitnu


tm (aprlzaiatok mja). Su sa v tieni
alebo v suiarni pri teplote do 40 C.
Uskladuje sa na tienistom, vzdunom
a suchom mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Podzemok
obsahuje 0,04 % asparagnu, arginn,
asparagzu, glykozid konifern, kyselinu
galov, choln, saponn, sacharid, pro-
teny, mastn olej a in. Va obsahuje
aj flavonoidy, vitamn C, tyrozn a in.
Cez ron obdobia sa jednotliv mno
stv ltok v rastline podstatne menia.
i n o k a p o u i t i e . Asparagn
a vaky z aspargusu pri vntornom
pouvan roziruj cievy a zniuj
Aspargus je trvca bylina s tenkmi, krvn tlak, zosiluj sahy srdca a spo
holmi stonkami, vysokmi 1 m. Prav mauj jeho rytmus, zvyuj vyluova
listy maj obmedzen na drobn upin nie mou, zlepuj funkciu peene a sle
ky. V ich pazuchch vyrastaj listom ziny a zniuj ltkov vmenu. Zpar
podobn zelen konriky, ktor nahr z drogy sa predpisuje pri srdcovch
dzaj prav listy. Rastlina je dvojdom. akostiach, pri blokovan kvapaln v or
V treom roku kvitn drobn, ltozele ganizme, pri hypertnii, pri ochoreniach
n, jednotliv samiie kvety so espo- sleziny a peene.
etnou korunou. Plod je erven guat V udovom lieitestve sa odpora
bobua s 36 hranatmi iernymi seme pri cukrovke, oblikovch a moovch
nami. Podzemok je horizontlny, upi kameoch, hemoroidoch, dyzentrii, na
nat a slabo rozkonren. Rastlina kvit zvenie laktcie, pri prostate, ekz
ne v jni. moch a inch.
Aspargus rastie divo na trvnatch Droga sa pouva vo forme zparu.
miestach, lkach, v krovinch, riedkych Dve polievkov lyice drogy zalejeme
hjoch, v ninch a miernych pahorka 500 ml vriacej vody. Nechme vylho
tinch. Vyaduje vpenat pdu. Pestu va 1 hodinu. Zpar precedme a uva
je sa pre mlad, etiolizovan avnat me trikrt denne 150 ml 15 mint pred
vhonky (parga). jedlom.
D r o g a . Kore (podzemok) a va
aspargusa Radix et herba asparagi. Poznmka. Droga je zaraden v lieko-
Podzemok sa vyber na jese (okt pisoch Franczska, Mexika, Portugalska
bernovember) alebo skoro na jar (ma- a Venezuely.
4. Baza ierna Sambucus nigra L.
Zemolezovit Loniceraceae

plnm rozkvitnutm (mj-jn). Hne


sa suia v tieni alebo v suiarni pri teplote
do 40 C. Vysuen kvety s ltobiele
s prjemnou vou. Po vysuen drogu
osejeme na hustom site, priom sa odde
lia iba samotn kvietky a ostan stopky.
Plody zbierame a po ich plnom dozret
(augustseptember). Suia sa v tieni
alebo v suiarni pri teplote do 40 C.
Vysuen plody s fialovoerven, vaj
covit a scvrknut. Kru zbierame skoro
na jar, ke zana prdenie miazgy,
priom ju treba oisti od korkovej
vrstvy. Su sa v tieni alebo v suiarni pri
teplote do 45 C. Korene vykopvame
na jese (oktber) alebo na jar (aprl-
Baza je ker alebo stromek s rozkonre mj). Umyjeme ich, hrubie nareeme
nou korunou a bielym strom. Listy s a sume v tieni alebo v suiarni pri
neprno perovit s dvoma a tromi teplote do 40 C. Vetky drogy bazy sa
prmi lstkov dlhch do 0,20 m. Jednot uskladuj na suchom a vzdunom
liv lstky s vajcovit alebo podlhovas mieste. Mu ma vlhkos 12 %.
t, na vrchole konist a plkovit. Kvety C h e m i c k z l o e n i e . Kvety obsa
s vemi drobn, ltobiele, zloen do huj terick olej, horiny, alkaloidy,
bohatch chocholkovch, mnohora- flavonoidy, ivice, glykozid podobn ru
mennch vrcholkov. Maj pzub ka tinu eldrn, slizovit ltky, triesloviny,
lich, ltkast korunu, ktor je zloen sacharidy, choln, vitamn C, organick
z piatich na bze zrastench lupienkov. kyseliny, glykozidick ltky s potopud-
Tyiniek je p s vekmi ltmi peni- nm inkom a in. Kra obsahuje
cami. terick olej, fytostern, kyselinu valro
Baza rastie najm na vlhkejch mies v, choln, triesloviny, ivice a in. Plody
tach alebo na pdach, kde je hladina obsahuj glykozid sambunigrn, vitamn
spodnej vody dostatone vysok. Njde C, sambucn, sambukyann, karotn, e
me ju na neobrbanch pozemkoch, lezo, triesloviny, kyselinu jabln a vn
popri plotoch a budovch, na rumovis nu, aminokyseliny, vitamny zo skupiny
kch, rbaniskch, navkach alebo ako B a in.
sas krovitch zrastov. i n o k a p o u i t i e . Kvety inkuj
D r o g a . Kvet a plod bazy iernej protizpalovo, potopudne, sekrtolytic-
Flos et fructus sambuci. ky a uvouj hlieny pri zpaloch dcha
Zriedkavejie sa pouvaj korene cch ciest, prechladnutiach, bronchitde,
a vntorn kra stonky. Kvety zbierame pneumnii a tuberkulznom kali. Plody
pri suchom a slnenom poas pred ich inkuj povzbuzujco a listy ukud-
ujco a moopudne. Drogy sa predpi moroidoch a konch ochoreniach
suj pri aldono-revnch a peeo a plody ako povzbudzujci prostriedok
vch ochoreniach, pri zpaloch obliiek pri neuralgii.
a moovho mechra, reumatizme, dne. Kvety sa pouvaj vo forme zparu.
V udovom lieitestve sa pouva aj Dve ajov lyiky drogy zalejeme
pri vysokom tlaku, zduchu, akostiach 250 ml vriacej vody. Nechme vylho
pri moen a moen krvi. Korene a kra va 15 30 mint. Preceden zpar u
sa odporaj ako ukudujce pro vame denne dve a tri lky. Pri nachlad
striedky, pri obezite a vodnatielke, nut pijeme horci aj spolu s 1 2 g
vaok z listov pri reumatizme, he- acetyzalu.

5. Bazalka prav Ocimum basilicum L.


Hluchavkovit - Lamiaceae

Bazalka je jednoron bylina so tvor C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa


hrannou stonkou vysokou do 0,60 m. huje 0,02-0,50 % terickho oleja (li-
Listy s protistojn, vajcovit, zriedka nalol, metylchavikol, seskviterpny),
zbkat, s dlhmi stopkami. Kvety s 5 % trieslovn, glykozid, mal mnostvo
biele alebo ruovofialov, usporiadan saponnov, flavonoidy a in chemick
v klasoch po es v pazuchch listov, zleniny.
s ppoetnou korunou a tyrmi tyinka i n o k a p o u i t i e . Droga drdi
mi. Plody s such a rozpadaj sa na aldon azy, vyvolva chu do jedla,
tyri hnedoierne, jednosemenn, hlad inkuje protizpalovo pri ochoreniach
k alebo jemnozrnn tvrdky. Cel rastli stnej dutiny, chronickej gastritde,
na prjemne vonia. chronickej kolike, cystch, uretritde,
Bazalka je zhradn rastlina zijskho nefritde a podporuje laktciu. M anti-
pvodu, zriedka pestovan. Niekedy do spastick (protikov) inok pri chro
asne splanie. nickej bronchitde s vraznm kaom,
D r o g a . Va bazalky Herba basi- odstrauje bolesti pri meteorizme riev
lici. (plynnatosti riev) a zlepuje srdcov
Nadzemn as rastliny zbierame v a innos pri ochoreniach myokardu.
se kvitnutia (jnseptember). Pri rezan Poda bulharskho udovho lieite
vate treba urit as stonky necha, stva sa ava z erstvej bazalky pouva
aby mohli vyrs nov rastliny. Pozbie pri hnisavch zpaloch strednho ucha,
ran materil sume v tieni alebo v su ako aj pri ako sa hojacich ranch.
iarni pri teplote do 35 C. Vysuen Droga z bazalky sa mus uva pozorne,
droga mus by jasnozelen, s bielymi lebo vysok dvky inkuj silne dr
kvietkami, charakteristicky voav, sla divo.
bo tiplav a me ma vlhkos maximl Drogu pouvame vo forme odvaru.
ne 12 %. Bal sa do balkov alebo do Jednu polievkov lyicu drogy zalejeme
vreciek. Uskladuje sa vo vzdunch 300 ml vriacej vody a varme 1 mintu.
a suchch miestnostiach. Odvar nechme vylhova 30 mint. Po
preceden odvar uvame trikrt denne stve uvame po 80 ml odvaru 15 mint
80 ml po jedle. Pri zpaloch stnej pred jedlom.
dutiny sa tento vaok pouva na Bazalka sa nachdza aj v zloen
vyplachovanie a kloktanie stnej dutiny, prpravku Broncholyzn, ktor sa pred
a to p a eskrt denne. Pri nechuten- pisuje pri spastickej bronchitde.

6. Bedrovnk anzov (anz) Pimpinella anisum L.


Mrkvovit Apiaceae

Bedrovnk je jednoron pestovan by bo veer. Za chladnho poasia stonky


lina. Stonka je vzpriamen, valcovit, ukladme na kpky, aby semen dozreli
dorast do vky 0,60 m. V hornej asti a a potom ich mltime. Vysuen seme
je rozkonren a hol. Listy maj rozli n s sivozelen, sladkast a prjemnej
n tvar. Doln s okrhlasto oblikovi vne. Balia sa do konopnch alebo
t, hladko plkovit a na dlhch stop papierovch vreciek. Mu ma najviac
kch. Prostredn listy s perovito zloe 12 % vlhkos. Uskladujeme ich v su
n. Hlavn listy s dvoj a trojnsobne chej a vzdunej miestnosti.
klinovito perovito strihan, takmer bez C h e m i c k z l o e n i e . Plody obsa
stopiek. Kvety s biele, drobn, nach huj 26 % terickch olejov, okolo
dzaj sa v zloench 812 lovitch 1 0 - 3 0 % tukov, choln, 20 % bielko
okolkoch. V jednom kvete je 5 tyiniek. vn, sacharidy, kumarn, stigmastern
Plody s vajcovit alebo obrtene hru a in. Silica obsahuje 8090 % anetolu
kovit, po stranch slabo stlaen, pri (nosite vne), dianetol, metylchavikol,
stopke irie. Na vrchole sa nachdza anzov ketn, anzov kyselinu, anzo
zbkat kalich a vypukl nadsemenn- v aldehyd. Anzaldehyd vznik pri
kov disk so zvykami dvoch neliek. uskladovan drogy ako vsledok oxi
Plody s pperist, vypukl a rebernat. danch procesov, ktor prebiehaj
Dlh s 3 5 a irok 23 mm. Vo v silici.
vntri plodu sa nachdza jedno sivozele i n o k a p o u i t i e . Droga m od-
n semienko zrasten s obalom plodu. kaliavac inok pri aktnych a chro
Bedrovnk pochdza z juhu. U ns sa nickch zpaloch dchacch ciest (bron
pestuje pre plody, zriedkavo ako zele chitda, ochorenia priedunice, faryngi-
nina. tda, laryngitda a kae rozlinho p
D r o g a . Plod bedrovnka Fructus vodu), zosiluje aldon a lnkov
anisi. exkrciu (vyluovanie), psob spazmo-
Pouva sa vak aj olej zskan z plo lyticky (uvouje ke) pri chronickej
dov bedrovnka Oleum anisi. Plody gastritde, lnkovej dyskinze a ln
bedrovnka zbierame v auguste a sep kovch kameoch. Utiujce inky
tembri, ke stonka zane tmavn, teda anetolu sa vyuvaj pri tlmen koliky
pred plnou zrelosou semien, aby seme aldka a riev a pri meteorizme. Silica
n nevypadvali. Zbierame stonky spolu psob moopudne, preto sa ou dosa
s plodmi, najvhodnejie skoro rno ale- huje dobr inok pri zpaloch obliiek,
ako aj pri vskyte piesku a kameov Olej sli tie na prekrvenie pokoky.
v oblikch. Drogu tie mono poui pri Pouva sa i ako aromatick pro
zpale moovho mechra. Na zklade striedok.
estrognneho inku dianetolu, ktor Droga sa pouva vo forme zparu. Tri
obsahuje silica bedrovnka, droga pod a es ajovch lyiiek rozdrvench
poruje innos mlienej lazy a tm plodov bedrovnka zalejeme 400 ml
zvyuje tvorbu mlieka dojiacich ma vriacej vody. Po hodine zpar preced
tiek. Okrem toho droga priaznivo pso me. Uvame 60120 ml zparu trikrt
b pri znenej innosti vajenkov. Silica denne po jedle.
m protimikrobilny inok, preto je Poznmka. Droga je zaraden do
vhodnm prostriedkom proti vonkajm liekopisu (farmakopei) 20 krajn sve
parazitom loveka a domcich zvierat. ta.

7. Betonika lekrska Betonica officinalis L.


Hluchavkovit Lamiaceae

nepravch praslenov. Kalich je pzub,


koruna je dvojpyskovit a m tyri
tyinky. Plod je such, zloen zo ty
roch podlhovastch tvrdiek.
Betonika vyaduje suchie pdy. Ras
tie od nin a po horsk psmo, na
lkach, v riedkych lesoch, lesostepiach,
havch, niekedy aj na poliach. V nie
ktorch krajinch sa zana pestova.
D r o g a . Va a kore betoniky
Herba et radix betonicae.
Nadzemn as rastliny zbierame v a
se kvitnutia (jl-august). Odrezvame
va spolu s przemnmi listami. Suia sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
40 C. Korene vykopvame v septembri.
Betonika je trvca bylina s rovnou, Po oisten a umyt ich sume v tieni
tvorhrannou stonkou, vysokou do (mono ich sui aj na slnku) alebo
0,60 m. Listy s protistojn, podlhovas- v suiarni pri teplote do 45 C. Vysuen
to vajcovit, vrbkovan, plstnat, pri droga m pecifick vu a hork chu.
om doln listy s usporiadan do ruice Uskladuje sa na suchom mieste.
s dlhmi stopkami a stonkov listy maj C h e m i c k z l o e n i e . Va obsahu
krtke stopky a pri vrchole s takmer je betan stachydrn (0,1 -0,2 % ) , beto-
sediace. Kvety s ruovoerven, oboj nicn a turicn, terick olej, triesloviny
pohlavn, nachdzaj sa v pazuchch ( 1 0 - 1 5 % ) , horiny, krob, flavonoidy.
hornch listov a s usporiadan do Zloenie koreov je nepreskman.
i n o k a p o u i t i e . Droga inku reumatizme, dne, ltake, ateroskler-
je protizpalovo pri aldonch a rev ze, ochoreniach obliiek, zpaloch ma
nch ochoreniach, hyperacidite, hnake, ternice a in. Zvonka sa pouva vo
zpaloch obliiek a moovho mechra. forme obkladov z rozdrvenej erstvej
Psob tie odkaliavajco pri bronchit vate pri reumatizme, hnisavch ranch
de, astme a iernom kali. Stachydrn a pohryznut zmijou.
zniuje krvn tlak pri hypertnii. Celko Fytorerapia pouva betoniku vntor
ve droga inkuje povzbudzujco pri ne vo forme odvaru. Jednu polievkov
nervovom vyerpan, priom zniuje cit lyicu drogy zalejeme 600 ml vriacej
livos centrlnej nervovej sstavy. Zlep vody. Varme 3 minty, nechme vyl
uje tie ltkov vmenu. hova 30 mint a precedme. Odvar
V udovom lieitestve sa droga pou uvame trikrt denne 50150 ml, ale
va pri epilepsii, bolen a krten hlavy, len pod lekrskou kontrolou!

8. Borievka obyajn Juniperus communis L.


Cyprusovit Cupressaceae

m tri a sedem peovch vakov, ktor


sa nachdzaj v pazuchch listov. Po
opelen upiny samich kvetov ostan
msit, zrastaj a vytvraj plod, ktor
je zo zaiatku zelen a po dozret v dru
hom roku je skoro ierny a sivo oinova-
ten. Borievka kvitne od mja do jna
a semen dozrievaj na jese budceho
roku. Semen s tri, sivohned a obale
n ivinatou ltkou. Kore je dobre
zachyten v pde.
Borievka rastie na suchch a vpen
covch pdach od podhorskho a po
vysokohorsk psmo, najastejie na
kamenistch stranch, lkach a pasien
koch, na okrajoch lesov a htn, v red
Borievka je vdyzelen, silne rozkon ch ihlinatch lesoch a pod. Uvauje sa
ren ker alebo stromek so sivohne- o zriaden ich vsadieb.
dou krou. Listy s ihlicovit, dlh D r o g a . Plod borievky Fructus
46 mm, pichav, zloen v trojpoet- juniperi.
nch praslenoch. Rastlina je dvojdom, V SR je druh chrnen, zber nie je
samiie kvety s zloen z troch upn, povolen. V SSR mimo chrnench
na bze ktorch sa nachdza jeden zem mono plody zbiera v jeseni
semennk z troch plodolistov. Samie (septembernovember) po ich dozret.
kvety maj vea tyiniek, priom kad Pretoe plody dozrievaj a v druhom
roku, na jednej rastline sa sasne na a zpaloch obliiek (pri aktnej a chro
chdzaj zrel aj zelen plody. Zrel nickej nefritde sa droga nepouva).
plody zbierame striasanm na plachtu. Borievkov plody reguluj ltkov v
Sume ich rchlo v tieni alebo v suiarni menu pri dne. Priaznivo psobia aj pri
pri teplote do 35 C a pri dobrej ventil neuralgu, tendovaginitde, myalgii a epi-
cii. Vysuen plody s zvonka fialovo- kondylitde. Olej z borievky sa pouva
ierne, niekedy pokryt suchm vosko pri reumatickch ochoreniach na rozo-
vm povlakom, zvntra s tmavozelen. tieranie kbov.
Pri pouvan maj prjemn vu a slad- V udovom lieitestve sa droga odpo
kast chu. Uskladuj sa na tienistom, ra pri aldonch a peeovch
suchom a vzdunom mieste. Mu ma ochoreniach, pri vodnatielke, bolestiach
vlhkos 2 0 % . aldka a riev, akostiach pri moen,
C h e m i c k z l o e n i e . Plody boriev hemoroidoch, zduchu, bronchitde
ky obyajnej obsahuj terick olej (ako odkaliavajci prostriedok), ako
(0,5 1,5 % ) , ktor je zloen z a-pin- zoslabujci prostriedok (odvar z konri
nu, kadinnu, borneolu, juniperolu, kov), pri dermatitde a ekzmoch (na
kamfnu, terpineolu, junnu, a-terpin- kpele).
nu, felandrnu, dipentnu, sabinnu, Droga sa pouva vntorne ako odvar.
cydrolu, borievkovho gfru a inch Jednu a dve polievkov lyice boriev
terpnovch derivtov. Plody obsahuj kovch plodov zalejeme 400 ml vriacej
ete invertn cukor (30 % ) , hork gly vody. Varme 3 minty. Nechme vyl
kozid junipern, flavnov glykozidy, hova 30 mint. Preceden odvar uva
farbiv, pektn, organick kyseliny, ivi me trikrt denne 80120 ml 15 mint
ce, vosky a in. V erstvch plodoch je pred jedlom. Jeden cyklus lieenia trv
do 0,35 mg % vitamnu C. 20 dn. Meme ho zopakova po desa
i n o k a p o u i t i e . Flavnov gly dovej prestvke. Lieenie sa uskuto
kozidy a terpn junn maj moopudn uje pod lekrskou kontrolou! Na von
a dezinfekn inok na moov cesty kajie pouitie (kpe) sa priprav odvar
pri piesku a kameoch v oblikch z 200 g plodov a 1 litra vody.

9. Borovica lesn (sosna) Pinus sylvestris L.


(syn. Pinus silvestris L.)
Borovicovit Pinaceae

Borovica je vdyzelen, ivinat, jed- mi tyinkami a dvoma peovmi vaka


nodom strom dosahujci vku 30 m. mi. Samiie kvety s zloen do vajcovi
Kra je v dolnej asti popukan, sivo- tch iiek nachdzajcich sa na vrcho
hned, v hornej svetlohned. Listy s loch mladch konrikov. iky s zloe
ihlicovit, provite, na chrbtovej strane n z ervenkastch upn, v ktorch s
zaoblen, na brunej preliaen. Samie zrodky semena. Po opelen iky naras
kvety s lt, zloen do klasov s mnoh- taj. Dozrievaj v druhom roku, ich
droga je ruovohned, prjemne balza-
movo vonia a m ivinato hork
chu.
C h e m i c k z l o e n i e . Jarn vhon
ky borovice obsahuj okolo 0,4 % silice,
vitamny B,, C a K, triesloviny, ivinat
ltky, karotn a in. Silica obsahuje
najm a-pinn, menej b-pinn, silves-
trn, dipentn, terpineol, kadinn, limo-
nn, borneol, zloit estery a von
alkaloidy.
i n o k a p o u i t i e . Vaky jar
nch borovicovch vhonkov uahuj
odkalvanie a psobia zmkujco na
sliznicu, inkuj antiseptick pri akt
nej a chronickej bronchitde, angne,
upiny sa otvraj a semen vypadvaj. tuberkulze, zpaloch hornch dcha
Borovica kvitne v jni. cch ciest a mono ich poui i na
Vyskytuje sa na suchch pieskoch, inhalciu a vtery. Silica inkuje moo
plytkch pdach a na skalch. Dar sa aj pudne, rozpa moov kamene a pie
na vpencovch bralch a na mokrch sok v oblikch a moovom mechri,
raeliniskch. roziruje cievy a vyvolva prekrvenie
Droga. Jarn vhonky borovice a zohriatie pokoky; pouva sa na
(vrcholce) Turio pini silvestris. drdenie pokoky pri lieen ekzmov,
Okrem nich sa pouva aj borovicov liajov a vsypov. Pretoe m dobr
kra a dreven struliny, borovicov protizpalov inok, pouva sa pri
balzam, silica z borovicovho ihliia reumatizme, ischiasi, lumbagu, neuralgii
a konrikov, borovicov ava a olej zo a dne.
semien. Z borovicovho balzamu sa udov lieitestvo odpora borovi
destilciou zskava terpentnov silica cov vrcholce aj na lieenie vodnatielky,
a kolofnia. Borovicov piky zbiera skorbutu a astmy. Pri bronchitde boro
me skoro na jar (marecaprl), ke vicov vhonky podvame vo forme
puia. Prve takto piky predstavuj cukrovho alebo medovho sirupu (de
drogu, ktor sa pouva na lieenie. om). Pri reumatizme a konch choro
Konce konrikov s valcovit, dlh bch pouvame kpe. Borovicov p
3050 mm a hrub 4 mm. Vyrastaj na iky sa pouvaj vo forme odvaru.
osi, okolo ktorej s husto zoskupen Jednu polievkov lyicu borovicovch
ervenohned upiny, na rube bezfareb vrcholcov zalejeme 300 ml vriacej vody
n a potrhan, zlepen ivinatm ex- a varme 1 mintu. Odvar nechme
krtom. V pazuche kadej upiny sa vylhova 30 mint, precedme a oslad-
nachdza jeden zrodok. Suia sa v tieni me medom alebo glukzou. Dvkujeme
alebo v suiarni pri teplote 35 C a dob trikrt denne 40 ml vaku pre deti
rej ventilcii. Balia sa do vriec. Vysuen a 80 ml pre dospelch.
10. Breza previsnut Betula pendula ROTH
Brezovit Betulaceae

do 30 C. Vysuen piky maj pri


drven prjemn vu a tipav chu.
Listy zbierame na jar pred a poas
kvitnutia (aprl, mj a jn). Sume ich
v tieni alebo v suiarni pri teplote
3040 C. Vysuen listy s na lcnej
strane tmavozelen a na rube bledozele
n, bez vne a horkast. Kru zbierame
skoro na jar. Sume ju na slnku alebo
v suiarni pri teplote do 45 C. Vysuen
kra je zvonku biela, zvntra sivoer-
venkast, bez vne a hork. Balme ju
do balkov a uskladujeme v suchej
a vzdunej miestnosti.
C h e m i c k z l o e n i e . Kra obsahu
je okolo 10 % betulnu, fytostern, betu-
Breza je strom vysok 2030 m s bielou lozid, gaultern, glykozidy, horiny, sa
krou, ktor je priene popukan a od ponny, kyselinu betuloretnov, hydro-
lupuje sa v horizontlnom smere na xylaktzy, triterpny, steroid, okolo
psiky. Listy s deltoidn s dlhmi stop 10 % trieslovn, silicu, ktor obsahuje
kami, zaostren, dvojito plkovit, na najm metylsalicylt, farbiv a in. Betu-
rube bledozelen, na lci tmavozelen ln sa nachdza najm v tenkostennch
a leskl. Mlad listy s slabo plstnat korkovch bunkch kry ako bezfareb
a vyluuj lepkav ivinat exkrt. n hmota. Piky obsahuj okolo 5 %
Kvety s jednodom. Samie kvety tvo terickho oleja (obsahuje betuln, be-
ria valcovit jahady so tvorpoetnm tulenon a seskviterpny), saponny, hor
kalichom a dvoma tyinkami. Samiie iny, lt farbivo a in. Listy obsahuj
kvety s valcovit jahady s holmi okolo 3 % saponnov, spirakozid a hy
semennkmi. Plod je naka s dvoma perozid (glykozidy), ivice, 9 % trieslo
blanitmi krdlami. vn z pyrokatechnovej skupiny, betulal -
Breza dva prednos vemi kyslm bn, 9 % sacharidov, inozit, horiny,
a kyslm pdam, starm zleanm na- okolo 0,05 % terickho oleja, lt far
vkam a prleitostne osduje piesky biv a in. Zkladnou innou ltkou
a kremiit horniny. Je nenron na tchto drog spolu so saponnmi s silice.
ekologick podmienky. Suchou destilciou dreviny vznik kat-
D r o g a . Kra, list a pik brezy rn, ktor obsahuje 6 % fenolov gva-
Cortex, Folium et Gemma betulae. jakol, krezol a in. ava z rozdrvench
Piky zbierame na jar zo starch brezovch listov obsahuje 1 % invertn-
stromov pred vypuanm (aprlmj). ho cukru, kyselinu jabln, citrnov,
Odrezvame ich spolu s konrikmi a su nikotnov, askorbov, soli, aminokyse
me v tieni alebo v suiarni pri teplote liny a in.
i n o k a p o u i t i e . Odvar z listov koe s hnisavmi ohniskami, pri vskyte
a pikov brezy silne zvyuje diurzu pri liaj a vypadvan vlasov.
opuchlinch srdcovho a oblikovho Poda udovho lieitestva sa zpar
pvodu (lieenie sa uskutouje pod z mladch listov brezy pouva aj pri
lekrskou kontrolou, pretoe odvar aterosklerze, poruchch nervovej s
z brezovch pikov silne drdi obli stavy, ako stimulujci prostriedok pri
ky) a rozpa kamene v oblikch lnkovch a oblikovch kolikch, ako
a v moovom mechri. Pri lieen reu protizpalov a antiseptick prostrie
matizmu sa mu poui obklady so dok. Decht zskan suchou destilciou
zparom z listov alebo s rozdrvenmi kry m protibakterilny inok.
erstvmi listami. Droga odstrauje Drogu pouvame vo forme zparu.
ke hladkho svalstva aldka a riev. Jednu polievkov lyicu brezovch lis
Zpar z pikov, brezovej avy a dechtu tov (alebo brezovch pikov) zalejeme
sa pouva pri lieen aktnych a chro 400 ml vriacej vody. Nechme vylho
nickch ekzmov, pri lieen ako sa va 20 mint. Zpar uvame trikrt
hojacich rn, odrenn koe, pri zpaloch denne 100 ml pred jedlom.

11. Brusnica uoriedkov (uoriedka) Vaccinum myrtillus L.


Brusnicovit Vacciniaceae

v pazuchch listov, maj ppoetn


kalich, tvor a ppoetn korunu
a osem a desa tyiniek. Piestik je
zloen zo tyroch a piatich plodolistov
so tvor a ppuzdrovm semennkom.
Plod je mnohosemenn, guat bobua
so sivomodrm voskovm povlakom. Je
iernofialov, avnat, sladkokysl
a s drobnmi, svetlohnedmi, polme-
siakovitmi semenami. Rastlina kvitne
v mji a jni.
Brusnica vyaduje kysl a vemi kys
l pdu. Rastie na raeliniskch, vreso
viskch, alebo na pdach s dostatonou
vrstvou listovky. Vyskytuje sa najastej
ie v ihlinatch alebo bukovch lesoch
Brusnica je ker vysok 0,300,50 m so ako podrast, na horskch skalnatch
silne rozkonrenmi, tenkmi, hranat poanch, na holiach a po vysokohor
mi a zelenmi stonkami. Listy s strieda sk psmo.
v, vajcovit, husto plkovit, s krtkymi D r o g a . List a plod brusnice Folium
stopkami a na jese opadvaj. Kvety s et fructus myrtilli.
bledoruov, nachdzaj sa jednotlivo Dobre vyvinut listy sa zbieraj v ase
kvitnutia v suchom poas (mj-jn). podobne ako inzuln, drogy sa pouvaj
Suia sa v tieni alebo v suiarni pri pri lieen cukrovky. Celkove droga
teplote do 45 C. Vysuen listy s inkuje spene na zvyovanie chuti do
zelen, maj tipav chu, nevaj jedla a na zlepenie trvenia. Okrem
a s bez pachu. Plody zbierame v jni a toho pomha pri rozpan kameov
septembri, sume ich v tieni alebo v su pri kalkulze lnka a obliiek.
iarni pri teplote do 70 C. Vysuen udov lieitestvo odpora brusni
plody s ierne, scvrknut, so slabou cu aj pri hemoroidoch, chronickej bron
vou a kyslosladkou chuou. Usklad chitde, bolestiach aldka so zvraca
uj sa v suchch a vzdunch miestnos nm, vtoku, pri pachu z st a in.
tiach. Mu ma vlhkos do 21 %. Pouvaj sa aj suen plody brusnice
C h e m i c k z l o e n i e . Such listy pravej ako protizpalov prostriedok pri
obsahuj triesloviny pyrokatechn hnakch, zpaloch trviaceho strojen
(5 10 % ) , glykozidy myrtiln a neo- stva, moovho mechra, hrdla, ako aj
myrtiln, flavonoidy kvercetn, izo- pri konch ochoreniach.
kvercetn a kvercitrn, kyselinu olejov, erstv plody brusnice (5 100 g)
urzolov a chinov, vitamn C, karotn, uvame pri gastritde a kolitde. Zo
terick olej a in. Plody obsahuj suchch plodov pripravujeme vaok:
triesloviny (12 % ) , myrtiln, kyselinu 10 g drogy nechme 8 hodn vylhova
jabln a citrnov, pektn, vitamn C, v 200 ml vlanej vody (denn dvka).
karotn, arbutn, antokyny, vitamny Zpar pripravujeme z 5 g narezanch
skupiny B, inozit a in. suchch plodov alebo jednej polievko
i n o k a p o u i t i e . Drogy z brusni vej lyice listov a 200 ml vriacej vody.
ce inkuj adstringentne (sahujco) Nechme vylhova 2 hodiny. Zpar
a protizpalovo pri hnake v detskom uvame trikrt denne 100 ml pred jed
veku, zpaloch moovho mechra lom (pri zpaloch trviaceho strojen
a riev (aktnych a chronickch entero- stva a cukrovke). Pri cukrovke namiesto
kolitdach s hnakou, hnilobnch proce zparu meme poui odvar z troch
soch v revch), aftznej stomatitde, polievkovch lyc suchch plodov
faryngitde, laryngitde a pri niektorch v 1 Utri vody. Varme 15 mint. Plody sa
konch ochoreniach. Vaka obsahu mu pouva tie ako vitaminzna
myrtilnu a neomyrtilnu, ktor inkuj droga.

12. Cesnak kuchynsk Allium sativum L.


aliovit - Liliaceae

Cesnak je trvca bylina dosahujca v listov a na vrchole nesie okolkov s


ku i 1 m. M zloen cibuu, ktor sa kvetie. Listy s ploch, iarkovit
sklad z viacerch strikov cibuliek. a liabkat.
Vntorn striky s tenie, podlhovas Cesnak pochdza pravdepodobne
t, vonkajie s hrubie. Kvetn stonka z Junej zie. Pestuje sa v zhradch
je skoro do polovice zabalen do poiev alebo na roliach pre vysuen cibule na
kuchynsk alebo konzervrensk spra ticky a odkaliavajco pri zpaloch d
covanie. Vyaduje dobre zsoben pies- chacch ciest. terick olej zniuje tlak
itohlinit a hlinitopiesit pdy, pri pri hypertnii, roziruje cievy, zvuje
piesonatch pdach treba cesnak zavla amplitdu srdcovch sahov a spomau
ova. je rytmus srdca. Je dobr preventvny
D r o g a . Cibua cesnaku Bulbus prostriedok aj pri aterosklerze. Nach
allii sativi. dza uplatnenie ako protihlstov pro
C h e m i c k z l o e n i e . Cibua cesna striedok a tie pri paradentze.
ku obsahuje terick olej alicn udov lieitestvo odpora cesnak
(0,l-0,36 % ) , ktor je zloen z rozli pri iernom kali, ekzmoch, padan
nch polysulfidov. Zkladnou zlokou vlasov, praine a panarciu.
je dietylsulfid. Pri extrahovan drogy Cesnak sa pouva vo forme kae
s vodou vznikne alin, ktor je rozpustn (tampn do nosa) na prevenciu proti
vo vode a nem vu cesnaku. Pod chrpke, dva a tri striky je dostaton
vplyvom enzmu aliinza a za prtom denn dvka pri aldono-revnch
nosti kyslka zo vzduchu sa alin rozkla ochoreniach, nechutenstve, aldono-
d na alicn (60 % dialylsulfid), ktor revnch kolikch, revnch kataroch,
m baktericdne a fungicdne inky. bronchitde, hypertnii a aterosklerze.
Droga tie obsahuje vitamny A a B1, Na odstrnenie zpachu z cesnaku treba
amid kyseliny nikotnovej, hormny pred jeho skonzumovanm zjes opa
s inkom na musk a ensk pohlavn n jablko alebo lyicu medu.
lazy, enzmy, jd a in. Cesnak sa pouva vo forme liehovho
i n o k a p o u i t i e . Cibua cesnaku vaku. 50 g rozdrvenho cesnaku
m rznorod inky. Protihlstov vlome do tmavej sklenej ndoby a za
a baktericdny inok sa vyuva pri lejeme 150 g 95 % liehu. Nechme
infeknch ochoreniach trviaceho vylhova 10 dn. Vaok uvame tri
strojenstva. terick olej ni chorob krt denne 1015 kvapiek pred jedlom
n a pomha pri rozvit normlnej rev po prekonanie ochorenia. Pouva sa aj
nej flry. Pouva sa pri chrpke, tfuse in systm lieenia vakom. Vaok
a dyzentrii i ako preventvny prostrie uvame trikrt denne 5 kvapiek. Dvka
dok. Je dokzan baktericdny inok sa zvyuje kad de o jednu kvapku pri
cesnaku na streptokokov, stafylokoko- kadom podvan, pokia sa nedosiahne
v, tfusov a dyzenterick mikroorga trikrt denne 15 kvapiek. Potom sa
nizmy. Stimuluje vyluovanie aldo dvka zniuje o jednu kvapku pri ka
nej a lovej avy a vyluovanie liaz dom podvan, pokia sa nedosiahne
trviaceho strojenstva a tmto spso poiaton dvka trikrt denne 5 kva
bom zlepuje trvenie a funkciu lnka piek. Urobme desadov prestvku.
(lopudn prostriedok). as alicnu sa Lieenie me pokraova 56 me
vyluuje pcami a inkuje sekrtoly- siacov.
13. akanka obyajn Cichorium intybus L.
akankovit Cichoriaceae

Nadzemn as rastliny zbierame v a


se kvitnutia (jlaugust) a korene vyko
pvame na jese (oktber). Suia sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
40 C. Vysuen va je bledozelen.
Kvety s modr. Droga je slabo hork
a nevonia. Korene s zvonka sivohned,
zvntra biele alebo ltkast. S hork,
a nevoaj. Uskladuj sa na tienistom,
suchom a vzdunom mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Korene obsa
huj inuln (4060 % ) , glykozid inti-
bn, levulzu, bielkovinov ltky, fruk
tzu, pentzu, choln; ivice, hork
triesloviny, mastn olej, enzmy a in.
Kvety obsahuj glykozid cichorin, listy
akanka obyajn je trvca bylina vyso obsahuj inuln a mlienu avu hori
k 0,3 a 1,2 m s ryhovanou, rozkonre ny laktucn, laktukopikrn, taraxasterol,
nou stonkou pokrytou chpkami. Pr gumy a in.
zemn listy, tie pokryt chpkami vy i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
tvraj przemn ruicu. Stonkov listy pravky z nej dobre inkuj pri aktnej
s kopijovit, podlhovast a zbkat. a chronickej gastritde, pri nechutenstve
Kvety s belas, zloen v boroch (kore zvyuje chu do jedla a zlepuje
s priemerom 3040 mm. Nachdzaj sa trvenie), inkuje slabo preisujco
na vrchole stonky a s takmer sediace a moopudne pri oblikovej a lnkovej
v pazuchch listov. Plod je vajcovit, litize. Predpoklad sa, e celkove zlep
ryhovan naka so upinatm chochol uje ltkov vmenu. Pouva sa ako
com. Kore je vretenovit, msit, asto zmkujci prostriedok pri angne a z
rozkonren, dlh a 1,5 m. Vetky asti paloch hornch dchacch ciest, ako
rastliny obsahuj mlienu avu. prostriedok na utenie nervovej ssta
akanka rastie na suchch, hlbokch, vy. Zosiluje srdcov innos zvova
hlinitch a piesonato-hlinitch pdach. nm amplitdy srdcovch sahov. Droga
Najastejie sa vyskytuje na poliach ako m aj protimikrbny inok. Zvonku sa
burina, na medziach, popri ponch ces pouva pri konch vyrkach, opuchli
tch, na lkach a pod. Pestuje sa pre nch a vredoch. Praen a pomlet
kore, ktor sa pouva na vrobu cig kore sa pouva vo forme kvy, ktorej
rie, ale aj pre etiolizovan piky vyras va (spsoben rozpadom inulnu na
tajce z korea, ktor sa pouvaj ako oximetylfurfurol) sa podob vni zrnko-
lahdkov zelenina. vej kvy.
D r o g a . Kore a va akanky Ra- V udovom lieitestve sa droga odpo
dix et herba cichorii. ra pri aldonch vredoch, pri ocho-
reniach peene a lnka, ltake, mal lyice pomletej vate zalejeme 400 ml
rii, pri psomnici a hlstoch det, boles vriacej vody, varme 5 mint a nechme
tiach sleziny, pri akostiach moenia vylhova 30 mint. Preceden odvar
a hematrii, hnisavch ranch a in. uvame trikrt denne 80120 ml pred
Fytoterapia predpisuje kore vo forme jedlom.
zparu z dvoch ajovch lyiiek na Meme pripravi aj odvar z jednej
drobno porezanch koreov a 200 ml polievkovej lyice koreov, dvoch po
vriacej vody (dvka na jeden de), alebo lievkovch lyc vate a 400 ml vriacej
ako odvar z vate dve polievkov vody.

14. Divozel vekokvet Verbascum densiflorum BERTOL.


Divozel spovit Verbascum phlomoides L.
Krtinkovit Scrophulariaceae

Divozel rastie na piesitch a skalna


tch stranch, suchch horskch poa-
nch, tie na okrajoch ciest, na lkach
a pasienkoch.
D r o g a . Kvet divozelu Flos ver-
basci.
Kvety korunu bez kalicha, zbierame
v ase kvitnutia (jnseptember). Zbie
rame ich v dopoludajch hodinch
v suchom poas, ke u nie je rann
rosa (okolo 11. 12. hodiny). Suia sa
rchlo v tieni alebo V suiarni pri teplote
do 55 C. Drogu meme zaa sui na
slnku (5 6 hodn), aby kvety stratili
viu as vody a potom ich dosume
v suiarni. Korunn lupienky vysuenej
Divozel je dvojron bylina. Prv rok drogy s krehk, citrnovolt, s medo
narastie vek ruica listov a druh rok vou vou a sladkastou chuou. Balia sa
z ruice vyrast chlpat stonka vysok do kat s dvojitm dnom, do ktorch
1 m. Listy s tie chlpat, vajcovit, vlome vpno na pohlcovanie vlhkosti.
sediace a zbiehav so stonkou. Kvety s Uskaduj sa na tienistom, vzdunom
vek, ppoetn, s pdielnym kali a suchom mieste. Droga me ma
chom. Koruna je ppoetn s krtkou vlhkos najviac 8 %.
rrkou a piatimi rzne dlhmi tyinka C h e m i c k z l o e n i e . Kvet divozelu
mi. Horn tri tyinky maj huat nitky. obsahuje saponny, znan mnostvo
Plod je mnohosemenn tobolka pukaj ltho farbiva krocetnu, slizovit ltky,
ca po dvoch hranch. Rastlina kvitne horiny (okolo 3 % ) , hesperidn, teric
v lete. k olej, karotn, kumarn a in.
i n o k a p o u i t i e . Kvet divozelu V udovom lieitestve sa odpora
rozpa bronchitick exkrt (vluok) obklad z erstvch divozelovch listov
a uvouje ke pri zpaloch prieduiek. na opuchliny, povrchov vredy, hemo
Okrem toho inkuje protizpalovo roidy a in.
a zmkujco na zaplen sliznice d Such kvety sa pouvaj vo forme
chacch ciest. zparu. Dve polievkov lyice nadrobno
Predpisuje sa pri iernom kali, akt rozdrvenej drogy zalejeme 400 ml vria
nej a chronickej bronchitde, spastickej cej vody a nechme vylhova 30 mint.
(kovej) bronchitde, zpaloch sliznice Zpar precedme a pridme cukor alebo
hrdla (odpora sa klokta), bronchitic- med. Uvame eskrt denne 80 ml 15
kej astme, faryngitde, laryngitde a tu mint pred jedlom a 30 mint po
berkulznom kali. jedle.

15. Dr obyajn Berberis vulgaris L.


Drovit Berberidaceae

a tmavolt. Rastlina kvitne od mja do


jna.
Dr obyajn obubuje vpence, ras
tie na suchch, kamenistch svahoch,
v krovinch, niekedy aj na medziach
a okrajoch ciest. Pestuje sa aj v par
koch.
D r o g a . Kore dra Radix berbe-
ridis.
Korene vykopvame na jese po do
zret plodov (oktbernovember) alebo
na jar. Po vykopan korene oistme,
umyjeme a nareeme na kusy. Suia sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
40 C. Vysuen korene s lt, nevoa-
j a nezapchaj, maj hork chu.
Dr obyajn je rozkonren tnit ker Uskladuj sa na tienistom, vzdunom
vysok do 3 m. Listy s tenk s krtkymi a suchom mieste.
stopkami, obrtene vajcovit a zloen C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
do zvzkov. Na jese sa listy sfarbuj do huje alkaloidy ( 1 - 3 %) berbern
ervena. Kvety s lt, zloen v strap- a oxyakantn, berbamn, berberubn,
covitch skvetiach a neprjemne voa jednu nefenolov zsadu, chelidnov
j. Koruna aj kalich s espoetn a in organick kyseliny, ivice , trieslo
a maj es tyiniek. Plody s podlho viny, vosky a in.
vast, svetloerven bobule s dvoma a i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
tromi semenami. Kore je hrub, dlh pravky z nej zastavuj krvcanie pri
niektorch krvcaniach v gynekologic V udovom lieitestve sa odpora
kej praxi, ako aj pri krvcajcich hemo pri ochoreniach sleziny, na zastavenie
roidoch a hematrii. Alkaloidy psobia moenia, pri hnise v moi, tuberkulze,
lotvorne a droga m dobr inok pri ochoreniach maternice, onom zkale
dyskinze lovch ciest, ochoreniach a dyzentrii.
peene, oblikovch a moovch kame Zo suchch koreov dra obyajn
och. Protizpalov inok drogy sa ho sa pripravuje zpar. Dve ajov
vyuva v gastroenterologickej praxi (pri lyiky drogy zaparme 200 ml vriacej
gastritde so znenou kyslosou, kolidi- vody. Nechme vylhova 1 hodinu
tde s hnakou), dne, reumatizme, lum- a precedme.
bagu, pichaniach a zpaloch asien. Je Zpar uvame trikrt denne 60 ml po
zisten aj fungistatick a bakteriostatic- jedle. V prpade potreby meme ui aj
k inok drogy. dve lky denne.

16. Dka materina Thymus serpyllum L.


[Dka tymianov (tymian) - Thymus vulgaris L.]
Hluchavkovit Lamiaceae

a irok 7 mm, celistvookrajov, bez


podvinutho okraja (na rozdiel od dky
tymianovej tymianu) s prlistkami pri
stopke. Kvety vyrastaj v praslenoch na
vrcholoch stoniek. Kalich je zelen,
niekedy ervenkast, s dvoma krtkymi
zubmi hornho pysku a dvoma dlhmi
zubmi dolnho pysku. Koruna je bledo-
ruov alebo erven, nevrazne dvoj-
pyskov, s plochm hornm a trojzre-
zovm dolnm pyskom. Tyinky s tyri.
Plod je zrasten zo tyroch guovitch
tvrdiek. Vetky nadzemn asti rastliny
s pokryt silicovmi liazkami, ktor
spsobuj, e listy pri pohade proti
svetlu s bodkovan. Rastlina prjemne
Dka materina je trvca rastlina s po charakteristicky vonia. Kvitne poas ce
liehavou stonkou, z ktorej vyrast nie lho leta.
koko stojatch alebo plazivch, holch Dka materina rastie na okrajoch
aj chlpatch vhonkov. Listy s celistvo- lesov a lk, na stepnch lokalitch,
okrajov, protistojn, ovlno vajcovit slnench, skalnch strach a po okra
a iarkovit, na vrchole zaokrhlen, joch ciest.
na bze zen asi do 3 mm dlhej D r o g a . Va dky materinej Her-
stopky. Listov epe je dlh 5 15 mm baserpylli (va tymianu H. thymi).
Nadzemn as rastliny zbierame v a najm nervovho pvodu chronickej
se kvitnutia (mjseptember), priom gastritde, vredoch, spastickej kolitde,
ju odrezvame noom alebo nonicami. meteorizme, bolen hlavy, neurastnii,
Sume v tieni alebo v suiarni pri teplote radikulitde a neuritde. Pouva sa tie
do 35 C. Vysuen droga m svetlohne na aromatick kpele a obklady, ako
d stonky. Kalich aj listy s zelen, kvety drdiaci a analgetick prostriedok pri
s ruovoerven alebo fialov s prjem ochoreniach kbov, svalov a perifrnych
nou vou a slabo horkou chuou. Dro nervov. Extrakt z dky materinej je
gu uskladujeme na suchom, vzdunom sasou prpravku Apertus, ktor sa
a tienistom mieste. Droga me ma uva pri kali.
vlhkos najviac 13 %. V udovom lieitestve sa dka mate
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa rina odpora aj pri dvanstnikovch
huje 0,15 1 % terickho oleja (so vredoch, nechutenstve, revnch a
zloenm p-cymol, tymol, karvakrol, a- kostiach, nespavosti, chudokrvnosti,
pinn, seskviterpny, terpineol, bor reumatizme, nervovch a konch ocho
neol), linalol, serpyln (horina), trieslo reniach, na kloktanie pri zpaloch stnej
viny (okolo 37,5 % ) , flavnov glyko dutiny a hrdla.
zidy, luteoln, minerlne soli, ivicu Drogu pouvame vo forme zparu
a in. a odvaru. Odvar pripravme z dvoch
i n o k a p o u i t i e . Droga inku polievkovch lyc drogy a 400 ml vria
je sekrtolyticky (odkaliavajco) pri cej vody. Varme 3 minty, nechme
kataroch hornch dchacch ciest, chro vylhova 1 hodinu a precedme. Uva
nickej bronchitde, chrpke, broncho- me 120 ml trikrt denne. Zpar pripra
pneumnii, bronchitickej astme, zpale vujeme z dvoch polievkovch lyc dro
pc s vyluovanm slizovitho exkrtu, gy a 500 ml vriacej vody. Nechme
pri bronchiektzii. inkuje utiijco vylhova 2 hodiny a uvame 100 ml
pri suchom a spastickom (kovom) tyrikrt denne. Na vonkajie pouitie
kali, pri iernom kali a spastickej pripravujeme zpar zo 100 g drogy a 2 1
bronchitde. Predpisuje sa aj ako nervy vriacej vody. Nechme vylhova 30
utiujci a spazmolytick prostriedok mint a preceden zpar pridvame do
pri aldonch a revnch ochoreniach, kpea.

17. Fazua zhradn Phaseolus vulgaris L.


Bbovit Fabaceae

Fazua je jednoron bylina s rozkon struk s oblikovitmi bielymi semenami.


renou pravoovjavou stonkou vysokou Pouva sa predovetkm nzka fazua
do 2 m. Listy s perovito zloen z vaj (var. nanus).
covitch lstkov, drsn a pokryt plsou. Fazua pochdza z Junej Ameriky.
Kvety s biele alebo ruovofialov, U ns sa pestuje ako zelenina, aj ako
usporiadan v strapcovitch skvetiach, strukovina v zhradkch a v krkovitej
ppoetn s 10 tyinkami. Plod je hol kultrnej forme, najm na poliach.
nikotnovej), aminokyseliny: arginn,
tyrozn, tryptofn, asparagn, bielkovi
nov ltky (vo vemi malom mnostve),
kyselinu kremiit, draslk, kyselinu fos
foren, vitamn C, 4550 % hemicelu-
lzy, ako aj fytohemoglutinn.
i n o k a p o u i t i e . Pretoe va
ky drogy obsahuj arginn ltku po
dobn inzulnu, pouva sa pri cukrovke
na znenie hladiny cukru v krvi (na
zaiatku lieenia treba pozorova hladi
nu cukru v moi aj v krvi, pretoe nie pri
vetkch formch cukrovky sa dosiahne
lieebn efekt). Droga psob diureticky
pouva sa pri zpaloch obliiek a mo
ovho mechra, ako aj pri srdcovej
D r o g a . Fazuov struk bez semena slabosti, ktor s sprevdzan opuchli
Fructus phaseoli sine semine. nami.
Zbierame such fazuov struky po Fazuov struky s sasou ajovn
dozret semena. Sume ich na slnku odporanch pri lieen dny, reumatiz
v auguste a septembri. Vysuen droga me, oblikovch kameoch a cystch.
je bledolt, bez vne, so sladkastou Drogu pouvame vo forme odvaru.
chuou. Balme ju do balov. Mus sa 15 g fazuovch strukov zalejeme
uskladova v suchch a vzdunch 700 ml vriacej vody a varme 15 mint.
miestnostiach. Odvar nechme jednu hodinu vychlad
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa n, potom precedme. Uvame trikrt
huje alkaloid trigoneln (betan kyseliny denne 180 ml odvaru po jedle.

18. Fenikel obyajn Foeniculum vulgare MILL.


Mrkvovit Apiaceae

Fenikel je trvca bylina vysok do 2 m. silne pecificky vonia. Kvitne v lete,


Stonka je vzpriamen, obl, hol, mod plody dozrievaj na jese.
rozelen a zvntra strovit. Doln Fenikel sa pestuje v zhradch a na
listy maj dlh stopky a povy, horn s poliach pre svoje plody. Rastie aj zdive-
sediace, strihan a mnohonsobne dele n vone v prrode.
n na nitkov lstky. Kvety s lt, D r o g a . Plod fenikla Fructus foeni-
vytvraj zloen desa a dvanslo- culi.
vit okolky. Koruna je ppoetn, Nadzemn as rastliny kosme pred
nezrasten a m p tyiniek. Plod je dozretm plodov (augustseptember),
dvojnaka, takmer valcovit, hol, s de aby sa zabrnilo predasnmu vypad
siatimi pozdnymi rebrami. Rastlina vaniu semien. Skosen rastliny viaeme
i n o k a p o u i t i e . Droga skvapal
uje exkrty (vluky) a inkuje od-
kaliavajco pri kali a bronchitde.
Okrem toho odstrauje spazmy (ke),
psob vetropudne, zosiluje aldon
exkrciu, laktciu a psob moopudne,
preto sa pouva pri dyspepsich (poru
chch trvenia) v detskom lekrstve,
atnii (ochabnut) aldka, revnch
kolikch, meteorizme, hnakch, chro
nickej zpche spojenej s kolitdou (ah
k zoslabujci inok), pri lnkovch
a oblikovch kameoch, na zvenie
laktcie a na regulciu mentrucie.
Droga m aj protizpalov inok. Z
par z drogy sa pouva aj zvonka pri
do snopov, nechme ich dozrie a potom zpalovch ochoreniach o (konjuktivi-
ich vymltime. Vysuen plody s zele tde a blefaritde).
nohned, prjemne voaj a maj slad- Droga sa pouva vo forme zparu.
kast, slabo tipav chu. Uskladuj Pre kojencov sa pripravuje z jednej
sa na tienistom, vzdunom a suchom ajovej lyiky rozdrvench plodov
mieste. Droga me ma vlhkos najviac a 200 ml vriacej vody. Nechme vylho
12 %. va 20 mint. Preceden a osladen
Chemick zloenie. Hlavnou zpar podvame kad hodinu, ke
zlokou plodov je terick olej diea nesp jednu a dve polievkov
(2 6 % ) , ktor obsahuje: (3-pinn, lyice. Pre dospelch sa zpar predpisuje
kamfn, a-pinn, mircn, a-felandrn, z dvoch polievkovch lyc rozdrvench
fenchn ( 1 2 - 2 2 % ) , anetol (do 90%), plodov a 600 ml vriacej vody. Nechme
b-felandrn, kyselinu anzov, metyl- vylhova 60 mint a po preceden
chavikol, limonn, dipentn, anzalde- uvame eskrt denne 80 ml 15 mint
hyd a anzketon; lipidy ( 1 2 - 1 8 %) sa pred jedlom a 30 mint po jedle (pri
charidy (45 % ) , proteny (okolo trviacich akostiach zpar neprisla-
20 % ) , vosky a in. dzujeme).

19. Hlavik jarn Adonis vernalis L.


Iskernkovit Ranunculaceae

Hlavik je trvca bylina. Stonka vyras celistvookrajov segmenty. Spodn


t z podzemku, je vysok do 0,40 m, a stredn listy s do polovice ovit okolo
slabo rozkonren, husto olisten, na stonky. Kvety s vek a nachdzaj sa
bze skoro hol. Listy s troj a tvorn po jednom na vrchole stonky a jej
sobne strihan na iarkovit, zaostren, rozkonreniach. Maj 2025 svetlol-
i chloroforme, ale nerozpa sa vo
vode. Obsahuje viac ako 10 glykozidov
s podobnm inkom, ako maj strofan-
tnov glykozidy. Hlavnou zlokou dru
hej frakcie je cymarn. V prvej frakcii sa
izoloval glykozid s vysokou biologickou
aktvnosou a inkom podobnm cy-
marnu a konvalatoxnu. Jeho genn
(nesacharidov as) je adonitoxigenn
izomr strofantidnu a sacharidov
as je L-ramnza. Droga obsahuje ete
adonivernid (flavnov glykozid), sapo
nny, fytosterny, choln a ivice.
i n o k a p o u i t i e . Glykozidy hla
vika jarnho inkuj podobne ako
glykozidy nprstnka vlnatho, no ne-
tch a oranovch, podlhovastch ale hromadia sa v organizme. Zvyuj silu
bo kopijovitch korunnch lupienkov, srdcovch sahov (tep a mintov ob
5 kalinch lstkov, ktor s elipsovit, jem) a spomaluj jeho rytmus, roziruj
zvonka plstnat a opadav. Tyiniek koronrne cievy. Tmto spsobom po
a semennkov bva viac. Splodie je mhaj srdcu pri funknch a organic
ovlne s krtkymi, dolu zatoenmi kch srdcovch chorobch srdcov
plodmi. Rastlina kvitne od aprla do neurza, srdcov slabos, poruchy rytmu
mja sasne s rozvitm listov. M hork srdca. Droga sa odpora tie pri nz
chu a je jedovat. kom krvnom tlaku, ako nervovoupoko-
Rastie na teplch a dobre oiarench jujci prostriedok pri neurzach a ne-
stranch a na pasienkoch teplch polh. urastnii, aj ako diuretick prostriedok.
Dobre zna aj vpenit podklady. udov lieitestvo odpora hlavik
D r o g a . Va hlavika jarnho jarn i pri aterosklerze, epilepsii, bo
Herba adonidis vernalis (jedovat!) lestiach i plynnatosti aldka a riev.
Droga sa v prrode nesmie zbiera, Droga sa pouva vo forme zparu.
pretoe je to chrnen druh. Jednu polievkov lyicu drogy zalejeme
C h e m i c k z l o e n i e . V droge sa 300 ml vriacej vody a nechme vylho
izolovali dve frakcie glykozidov pso va 2 hodiny. Zpar precedme a uva
biacich na srdce: adonidozid, ktor sa me jednu polievkov lyicu trikrt den
ahko rozpa vo vode i v alkohole, ale ne pred jedlom.
nerozpa sa v chloroforme, adoniver- Lieenie sa uskutouje pod lekr
nozid sa ahko rozpa v alkohole skou kontrolou.
20. Hloh jednosemenn - Crataegus monogyna agg.
[Hloh obyajn - Crataegus laevigata ( P O I R . ) D C ]
Ruovit - Rosaceae

vnovoerven, sladkast, nevoaj a s


bez pachu. Uskladuj sa na tienistom,
vzdunom a suchom mieste.
Kvety zbierame zaiatkom kvitnutia
rastliny. Treba ma na zreteli, e kvety
rchlo odkvitaj a korunn lupienky im
rchlo opadvaj. Bezpodmienene ich
zbierame v suchom poas (ke je mate
ril vlhk, pri suen ahko sernie a tm
sa stva nevhodnm na pouitie).
Listy zbierame aj so stopkami v ase
kvitnutia alebo po odkvitnut, km s
ete zelen.
C h e m i c k z l o e n i e . Listy, kvety
a plody hlohu obsahuj flavonoidn
ltky hyperozid, kvercetn, vitexn a vi-
texn-ramnozid, ktor maj hlavn lie
Hloh je tovit ker alebo rozkonren ebn inky. Kvety a listy obsahuj tie
stromek vysok do 5 a 10 m s hladkou saponn, kyselinu krategolov, kyselinu
sivou krou. Listy s troj a plalona- chlorognov a kvov, acetylcholn,
t, nerovnako zbkat, na lci leskl a na trimetylamn, purnov derivty a in.
rube svetlozelen. Kvety s biele a vy Plody obsahuj i kyselinu urzolov
tvraj chocholkov vrcholky. Maj a oleanolov, triesloviny (katechny),
ppoetn kalich i korunu, ktorej lu sorbit, vitamn C, saponny, enzmy
pienky s von a zaokrhlen. Tyiniek (lipza, emulzn) a in.
je vea. Semennk je spodn a piestik m i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
jednu bliznu. Plod je tmavoerven pravky z nej roziruj cievy, zlepuj
a polomsit. Kvitne koncom jari. (povzbudzuj) a reguluj srdcov in
Rastie od nin a po podhorsk ps nos (antiarytmick inok). Roziruj
mo. Njdeme ho najm na pasienkoch, mozgov a in cievy a inkuj dobre pri
popri riekach, na okrajoch lesov, v kro srdcovocievnych a nervovch ochore
vinatch zrastoch, na strach, me niach, pri myokardiosklerze, pri isch-
dziach, popri cestch a ohradch. Pou mii srdca, stenokardii, angne pectoris,
va sa aj ako dekoratvna rastlina v par hypertnii a prejavoch srdcovej slabosti,
koch. pri prejavoch srdcovej slabosti poas
D r o g a . List, kvet a plod hlohu Fo- inch ochoren (chrpka, pneumnia
lium, flos et fructus crataegi. zpal pc), rytmickch poruchch
Plody hlohu zbierame v septembri srdca (extrasystolick arytmia, paroxyz-
a sume na slnku alebo v suiarni pri mlna tachykardia a in), pri srdcovej
teplote do 40 C. Vysuen plody s neurze, nespavosti, bolen hlavy, zdu-
chu a aterosklerze. Zisten je moo Chu aju meme vylepi medom ale
pudn inok drogy. bo sirupom. Odvar z plodov sa pripravu
Kvet hlohu sa predpisuje vo forme je z jednej polievkovej lyice drogy
zparu. Jednu polievkov lyicu drogy a 400 ml vriacej vody. Varme 10 mint
zalejeme 200 ml vriacej vody. Nechme a uvame takm istm spsobom.
vylhova 30 mint. Preceden zpar Poznmka. udovo sa pri tchto ocho
uvame dva a trikrt denne 200 ml. reniach odpora droga hlohu ierneho.

21. Horiak pieprov Persicaria hydropiper (L.) SPACH


(syn. stavikrv pieprov Polygonum hydropiper L.)
Stavikrvovit Polygonaceae

Horiak pieprov rastie na moaris


kch, barinch a trvale mokrch pdach.
Jeho vskyt je viazan na prtomnos
duska v pde. Preto rastie na brehoch
melioranch kanlov, rybnkov, mok
rch smetiskch, navkach a pod.
D r o g a . Va horiaka pieprovho
Herba persicariae hydropiperis.
Nadzemn as spolu s kvetmi zbiera
me zaiatkom kvitnutia (jl-august).
Rchlo sa vysu vo vzdunch a tienis
tch miestnostiach alebo v suiarni pri
teplote do 40 C. Drogu treba asto
obraca, lebo inak sa zapar a sernie. Pri
zbere musme dba na to, aby sa va
nezmieala s vaou inch druhov z toh
Horiak pieprov je jednoron bylina to rodu, ktor sa dos podobaj. Lieiv
vysok do 0,7 m so zelenmi, na jese druh stavikrvu rozoznvame poda tip
ervenkastmi, ryhovanmi, lnkova- avej chuti listov, mench a riedkych
nmi stonkami. Listy s striedav, podl- skvet a poda iernych ivinatch
hovasto kopijovit, asto so kvrnami, bodiek na kvetoch. Vysuen droga je
s dvoma prlistkami a rrkovito zraste zelen, bez chuti a zpachu. Uskladuje
n. Kvety s drobn, zelenkavoruov, sa na tienistom, suchom a vzdunom
na vrchole stonky a jej rozkonreniach mieste. Me ma vlhkos do 13 %.
usporiadan do klasov. Kalich aj koruna C h e m i c k z l o e n i e . Va horia
s liazkato bodkovan a tvorpoetn. ka pieprovho obsahuje triesloviny
Kvet m es a osem tyiniek. Plod je (3,54 % ) terick olej, flavonoidy (ru
vajcovit, pukajca, tmavohned naka. tn, kvercetn, hyperozid, kvercitrn,
Cel rastlina m tipav chu, ktor sa kempferol), ako aj znan mnostvo
po vysuen drogy strca. vitamnu K, ramnazn, glykozid polygo-
pipern, organick kyseliny, fytostern doch, pri aldonch a revnch krv
a in. caniach.
i n o k a p o u i t i e . Droga predo Z horiaka sa vyrbaj extrakty a tin
vetkm zastavuje krvcanie. Okrem ktry. Okrem toho sa nachdza v zloen
toho tonizuje (povzbudzuje) svalstvo prepartu Anestezl (ZSSR), ktor sa
maternice, zvyuje diurzu (moenie), pouva pri hemoroidoch.
zniuje priepustnos a krehkos kapilr, V udovom lieitestve sa odpora aj
odstrauje spazmy (ke). Predpisuje sa pri nzkom krvnom tlaku, horke, na
pri maternicovch krvcaniach, po p kloktanie pri angne a zpale hrdla, ako
rode, potrate, pri klimaktriu, ale a po obklady z erstvej rozdrvenej rastliny
zisten ich etiolgie. Me sa pouva aj pri lieen hnisavch a gangrenznych
pri obsahu krvi v moi, pri oblikovch rn a in.
kameoch, ale nesmie sa pouva pri Fytoterapia pouva drogu vo forme
zpalovch ochoreniach obliiek a mo odvaru. Dve polievkov lyice rozdrve
ovch ciest. Horiak pieprov sa po nej drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
uva najm na zastavenie krvcania Varme 3-5 mint a nechme vylhova
v gynekologickej praxi, na regulovanie 1 hodinu. Po preceden odvaru uvame
mentrucie, pri krvcajcich hemoroi trikrt denne 120 ml po jedle.

22. Horec lt Gentiana lutea L.


Horcovit Gentianaceae

Horec lt je trvca bylina. Pod zemou S aj in druhy horcov, s ervenmi


vytvra krtky valcovit, priene ryho- bodkami na korune a pod.
van podzemok, na vrchole so zvykami Horec rastie na pvodnch stanovi
listov a stoniek. Podzemok prechdza do tiach v ukrajinskch planinch, u ns iba
slabo rozkonrenho korea, ktor je v kultrach. Niektor druhy horcov pa
dlh a 1 m a hrub 25 mm. Kore aj tria medzi chrnen rastliny na celom
podzemok s zvonka hned, zvntra zem SSR.
ltkast. Stonka je rovn, nerozkonre- D r o g a . Kore horca Radix gen-
n, vysok do 1,5 m, s protistojnmi, tianae.
sediacimi, do 150 mm dlhmi, vajcovi Korene zbierame na jese (oktber-
tmi listami s pozdnou ilnatinou. november). Vykopvame korene
Kvety sa nachdzaj v praslenoch v pa tvor a pronch rastln, oistme ich
zuchch hornch listov. Kalich je ppo- od pdnych astc, umyjeme, nareeme,
etn, rrkovit a koovit. Koruna je hrubie korene natiepame a hne su
tie ppoetn, ltooranov alebo lt, me v tieni alebo v suiarni pri poiato
na bze zrasten. Kvet m p tyiniek nej teplote do 30 C, neskr do 60 C.
s dlhmi peovmi vakami. Plod je V tchto podmienkach sa obsah znanej
tobolka pukajca po dvoch ryhch, asti vonch sacharidov zachovva
s mnohmi semenami. Horec kvitne v koreoch rastliny a vylia sa fermen-
v lete. tan procesy. Vysuen korene s
zvonka sivohned, zvntra ltkast, sla i n o k a p o u i t i e . Korene horca
bo charakteristicky voaj a s stle ltho a prpravky z neho stimuluj
hork. Pri namoen do vody silne napu exkrciu (vyluovanie) a motorick
ia a s mkk, elastick. Uskladuj sa funkcie trviaceho strojenstva, ako aj
na tienistom, vzdunom a suchom mies peene a lnka. Pod ich vplyvom sa
te. Mu ma vlhkos najviac 12 %. zvyuje vyluovanie sln a lovej avy,
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa m sa zvyuje chu do jedla, reguluje sa
huje hork glykozidy (3 % ) , genciopik- trvenie, zvyuje sa citlivos na potravi
rn (okolo 2 %) zskan v krytalickej nov drdenia, zosiluje sa innos
forme, genciamarn, gentizn zskan vo riev. Horec lt je zvl inn pri
forme ltch ihlc a amarogencn, kto chronickch poruchch exkrenej (vylu
r m z nich najvyie slo horkosti. ovacej) innosti. Pri vyom obsahu
V nefermentovanej droge sa nachdza aldonej kyseliny nevznik vak zv
aj vie mnostvo sacharidov (20 %) en exkrcia. Predpisuje sa pri rev
trisacharid gencianza a disacharidy nch kolikch a zpche, pri ltake,
genciobiza a sacharza. Droga obsahu chudokrvnosti a inch.
je i alkaloid genciann, pektny (niekedy V udovom lieitestve sa korene hor
zapriuj elatnovanie vodnch v ca pouvaj pri aldonom katare,
akov drogy), mastn olej, triesloviny kolikch, enteritde, ochoreniach pee
a slizovit ltky. Korene horca ltho ne, dne, hlstoch a oblikovch kame
neobsahuj krob. och.
V poslednch rokoch sovietski v Korene horca pouvame vo forme
skumnci zistili prtomnos alkaloidov studenho vaku. Polovicu ajovej ly
v koreoch niektorch druhov horcov. iky nadrobno posekanch koreov
Je zisten truktra jednho z tchto horca (suchch) zalejeme 400 ml stude
alkaloidov, a to genciannu, ktor je nej vody. Nechme vylhova 8 hodn
piridnovm derivtom. a uvame 60120 ml poda veku, tri
slo horkosti drogy je okolo 2 500. krt denne 30 mint pred jedlom.

23. Hrdobarka obyajn Teucrium chamaedrys L.


Hluchavkovit - Lamiaceae

Hrdobarka obyajn je trvca bylina na je ppoetn, tie rrkovit. Tyinky


vysok do 0,30 m so tvorhrannou roz s tyri. Plody s hnedoerven tvrdky
konrenou, jemne chlpatou stonkou. rozpadajce sa na tyri semen. Kore
Listy s protistojn s krtkymi stopka je vretenovit a sivohned.
mi, na bze opane vajcovit, na vrchole Hrdobarka obyajn je najznmejia
pretiahnut, zbkat a chlpat. Kvety sa z tohto rodu. Rastie od nin a po
nachdzaj na vrchole stonky po dvoch podhorsk psmo, v riedkych hjoch na
v pazuchch listov. S ruovoerven lesnch lkach, niekedy popri cestch
s rrkovitm pzubm kalichom. Koru- a htinch.
D r o g a . Va hrdobarky Herba inok pri meteorizme riev. Zvyuje
teucrii. moenie pri reumatizme, dne, piesku
Nadzemn as rastliny zbierame v a v lnku, utiuje ke pri revnch
se kvitnutia (jnaugust). Va sume a oblikovch kolikch, zastavuje krv
v tieni alebo v suiarni pri teplote do cania a inkuje adstringentne pri he
40 C. Vysuen va je zelen, kvety s moroidoch a vykaliavan krvi. Vo for
ruov. Droga je hork, nevonia a je bez me zparov na kpele, obklady a um
pachu. Uskladuje sa na vzdunom a su vanie sa pouva pri lieen konch
chom mieste. ochoren a vtoku.
C h e m i c k z l o e n i e . Chemick V udovom lieitestve sa hrdobarka
zloenie hrdobarky je mlo preskma odpora aj pri hnisavch ranch, reu
n. Obsahuje silicu, horiny, triesloviny, matickch bolestiach kbov, zpaloch
duskat zleniny, flavonoidy, vitamn o, pri silnej mentrucii, pohlavnej
C, ivice a in. slabosti, chrpke, malrii a pod.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr Fytoterapia odpora drogu vo forme
pravky z nej zlepuj funkciu trviaceho odvaru. Dve polievkov lyice nadrobno
strojenstva, zosiluj vyluovanie a porezanej drogy zalejeme 500 ml vria
ldonch liaz a lnka. Pouvaj sa cej vody, varme 5 mint a nechme
pri nechutenstve, aktnej a chronickej vylhova 30 mint. Preceden odvar
gastritde a enteritde, hnake, dyzent uvame trikrt denne 80150 ml pred
rii, lnkovch dyskinzach, kolikch jedlom. Zpar na vonkajie pouitie sa
a kameoch. pripravuje zo tyroch ajovch lyiiek
Hrdobarka obyajn m vetropudn drogy a 200 ml vriacej vody.

24. Chme obyajn Humulus lupulus L.


Konopovit Canabaceae

Chme je trvca, pravoovjav, dvojdo 50 mm. Plod je sivast, vajcovit naka.


m bylina. Stonka je tenk, dut, drsn Rastlina kvitne v mji a oktbri.
a dlh (v kultrach a 12 m). Pokryt je Chme rastie na vlhkch pdach, naj
krtkymi, ohnutmi tetinami, ktormi m na pobrench zrastoch, v krovi
sa rastlina prichytva o okolit stromy nch, na okraji kanlov a pod. Div
a predmety. Listy s protistojn, vek, chme je nevhodn na lieebn ciele.
zbkat, doln dlaovito pdielne Pouva sa vhradne achten chme,
a horn trojdielne. Samie kvety maj ktor sa pestuje pre pivovarncky prie
v priemere 5 mm, p tyiniek a s mysel.
zloen do metliny. Samiie kvety vytv D r o g a . Samiie skvetie itica
raj ltozelen klasy, z ktorch sa vyvin Strobilus lupuli (Lupulus) a chmeov
vajcovit itice. Na vntornej strane liazky (lupuln) Glandulae lupuli
upn sa nachdzaj drobn silicov (Lupulinum).
liazky. Pri dozrievan s itice dlh do Na zskavanie lupulnu sa pouvaj
terpnov alkoholy, geraniol a linalol,
choln, triesloviny, vitamn C, lt farbi
vo, estery alkoholu myrcenolu, horiny
a fytoncdy.
i n o k a p o u i t i e . Lupuln psob
utiujco na nervov sstavu pri nespa
vosti, pri akostiach v obdob klimakt
ria, zvenej nervovej podrdenosti,
neurotickch stavoch spojench so
sexulnym vzruenm u muov a pri
frigidnosti ien. Lupuln zvyuje chu do
jedla a zlepuje trvenie. inkuje uti
ujco pri bolestiach funknch ochore
n trviaceho strojenstva spojench
s hyperaciditou a anorexiou (nechuten
stvom). M aj moopudn inky.
samiie skvetia. Zbieraj sa v auguste Zvonka sa pouva pri zle sa hojacich
a septembri, km s ete zatvoren. ranch.
Vtedy s upiny skvetia zlepen ivi- udov lieitestvo odpora pou
natm exkrtom vylenm zo liazok. va skvetia chmeu samostatne alebo
Skvetie m vajcovit tvar a dku v kombincii s inmi drogami pri neur
2050 mm. upiny skvetia s tie vaj ze, klimakterickch akostiach, gastrit
covit a s zoraden tak, e sa prekrva de, bolestivom moen, bolestivej men
j, vrcholy maj konist, such, koo trucii, cystitde, piesku a kameoch
vit a upinat. Na bze kadej upiny sa v lnku, pri ltake a zpaloch prosta
nachdzaj dva mal prlistky. upiny ty. Droga sa zvonka pouva pri opuchli
skvetia s husto liazkato bodkovan nch a vredoch. Vank naplnen erst
(ivinat liazky). Tieto sa ahko odde vmi skvetiami chmeu je dobr pro
uj, ke sa skvetia tr cez sito. Zo striedok proti nespavosti.
liazok sa zskava droga lupuln. Je to Droga sa predpisuje vo forme zparu.
v podstate ltozelen, slabo lepkav Dve polievkov lyice drogy zalejeme
prok so silnou, charakteristickou, va 400 ml vriacej vody. Nechme vylho
lerine podobnou vou a ostrou hor va 30 mint a zpar uvame trikrt
kou chuou. denne 120 ml pred jedlom. Pri nespa
C h e m i c k z l o e n i e . Lupuln obsa vosti uijeme veer pred spanm jednu
huje terick olej (J 3 %) so zloenm: lku zparu pripravenho z jednej po
humuln, luparenol, luparol, luparon, lievkovej lyice skvet chmeu a 200 ml
myrcn (seskviterpny a terpny). Ob vriacej vody.
sahuje tie ivinat ltky humuln a lu- Lieenie s prpravkami z chmeu sa
puln ( 5 0 - 7 7 % ) , vosky, alkaloid hu- uskutouje iba pod lekrskou kon
muln, rastlinn estrognne hormny, trolou!
25. Ibi lekrsky Althaea officinalis L.
Slezovit Malvaceae

Droga. Kore ibia Radix althaeae.


Niekedy pouvame aj list a kvet rastliny
Folium et flos althaeae.
Podzemn asti ibia sa nesm zbie
ra, lebo rastlina je iastone chrnen.
Druh je evidovan ako vzcnej taxn
vyadujci ochranrsku pozornos. Pr
padn zber nadzemnch ast je mon
iba po dohode s orgnmi ttnej ochrany
prrody.
C h e m i c k z l o e n i e . Korene ibia
obsahuj slizovit ltky (okolo
25 30 %, so zloenm: kyselina galak-
turnov, hexzy a pentzy), asparagn
(okolo 2 % ) , betan, lecitn, fytostern,
sacharidy ( 5 - 1 0 % ) , krob (okolo
Ibi je trvca bylina, ktor prv rok 3 0 - 3 5 % ) , pektn (okolo 11 % ) , tries
rozvja przemn ruicu listov a v dru loviny, lipidy (1,5 % ) , terick olej,
hom roku stonku. Stonka je vysok a vitamn C a in.
1,5 m, chlpat, rovn, dut, na bze i n o k a p o u i t i e . Slizovit ltky
drevnat, zvntra s mkkm bielym obsiahnut v droge inkuj zmkuj
strom. Listy s striedav, s dlhmi co a protizpalovo (droga sa s spechom
stopkami, priom doln s vajcovit, pouva najm v detskom lekrstve), pri
pdielne a horn trojdielne a hrubo gastritde (zpale aldka), hyperacidi-
zbkat. Kvety sa nachdzaj v pazu te, aldonch vredoch, kolikch,
chch hornch listov, maj krtke stop hnakch, pri zpaloch obliiek a moo
ky a s biele alebo ruov. Kalich je vho mechra. Slizovit ltky chrnia
dvojdielny, neopadav, koruna je p- kou a sliznice pred psobenm kodli
poetn a m vea tyiniek. Plod je vch initeov. Okrem toho korene in
diskovit, zostaven zo 1618 radilne kuj aj odkaliavajco pri zpaloch d
rozmiestnench semien. Semen s ob chacch ciest laryngitde, angne, akt
likovit, siv a upinat. Kore je silne nej a chronickej bronchitde a iernom
rozvinut, msit, hrub a rozkonren, kali. Dobre inkuj pri zduchu.
zvonka sivolt a zvntra biely. Zvonka sa pouvaj vo forme zparu na
Ibi rastie na vlhkch slanch pdach, obklady pri zpaloch onej sliznice.
na pasienkoch, okrajoch riek a htin, V udovom lieitestve sa odporaj
na okrajoch moiarov a pod. Upred korene ibiu pri cystitde, bielom vto
nostuje pdy, ktor s bohat na ivi ku, zvonka vo forme obkladov pri vre
ny, vlhk, ak a zriedka i piesonat. doch, ranch a in.
Pestuje sa aj ako okrasn rastlina. Drogu vntorne pouvame vo forme
studenho vaku. Jednu polievkov lyice. Vaok sa me dosladi
lyicu koreov ibia zalejeme 300 ml medom.
studenej vody. Nechme vylhova 36
hodn. Po preceden vaok uvame Poznmka. Droga je zaraden v lieko-
kad hodinu dve a tyri polievkov pisoch 26 krajn.

26. Ihlica ron Ononis arvensis L.


(syn. Ihlica kozia Ononis hircina JACQ.)
Bbovit - Fabaceae

Ihlica rastie vinou v nich a tep


lejch polohch, pozd ciest a na su
chch, neobrbanch pdach.
D r o g a . Kore ihlice ronej Radix
ononidis.
Korene rastliny sa zbieraj pred kvit
nutm (marecaprl) alebo po odkvitnu
t (augustoktber). ahko sa vyberaj
po dadi, priom sta aha iba za jeden
konr rastliny. Korene umyjeme, oist
me a sume na slnku alebo v suiarni pri
teplote do 5060 C. Vysuen korene
s zvonka sivohned, zvntra bledolt,
pecificky voaj a maj pliv chu.
Balia sa do balkov. Uskladuj sa na
tienistom, vzdunom a suchom mieste.
Ihlica je rozkonren ker vysok Mu obsahova do 12 % vody.
0,80 m. Vytvra krtky, tmavohned C h e m i c k z l o e n i e . Korene obsa
podzemok a bon rozkonren korene. huj okolo 0,2 % terickho oleja s ne
Doln a stredn listy s trojpoetn, uritm zloenm, flavnov glykozidy
horn jednoduch s prlistkami, seg ononn, pseudoononn, onon a ononid
menty s ovlne, po okraji ostro zbka (ktor m sladk chu), triesloviny, sa
t, z oboch strn chlpat, lepkav, nepr charzu, kyselinu citrnov, saponny,
jemne pchnuce. Kvety sa nachdzaj ivinat ltky a in.
po dvoch v pazuchch listov a na vrcho i n o k a p o u i t i e . Droga m diu
loch vytvraj hust strapcovit skve retick inok a podporuje potenie, o
tia. Koruna je ruov, nepravideln, spsobuje silica. Preparty z drogy na
dvakrt dlhia ako kalich. Plod je struk chdzaj uplatnenie predovetkm pri
s dvoma a tyrmi semenami. Kvitne zablokovan tekutn v organizme, pri
v jli. srdcovej slabosti, zpale obliiek
a opuchln rozlinho pvodu, obezite. Drogu sa odpora poui vo forme
Maj dobr inok pri oblikovch a l zparu, aby sa zachovali terick oleje.
ovch kameoch. Je zisten, e zvyuj Dve polievkov lyice koreov zapar
krvn tlak a zvuj amplitdu srdco me 400 ml vriacej vody. Nechme vyl
vch derov. hova 30 mint. Po preceden zpar
udov lieitestvo odpora korene uvame trikrt denne 70120 ml po
ihlice aj pri lieen reumatizmu, pri jedle poas 10 dn. Potom lieenie pre
hemoroidoch na zastavenie krvcania, rume na 7 dn a op pokraujeme 10
pri moen krvi, pri neplodnosti a dne. dn. Lieenie me trva mesiace.

27. Imelo biele Viscum album L. s. s.


Imelovcovit Loranthaceae

a tvrd. Kvety s drobn, ltozelen,


uloen po troch a piatich, priom
samie s s troj a tvorpoetnm kali
chom a tromi a tyrmi tyinkami a sami
ie s so tvorpoetnm kalichom, tyr
mi korunnmi lupienkami a bliznou.
Plody s okrhle, zo zaiatku zelen a po
dozret biele alebo zelenolt bobule
s iernymi semenami.
D r o g a . Va (konrik a list) imela
bieleho Herba visci albi. V SR je
imelo evidovan ako vzcnej taxn,
ktor si vyaduje ochranrsku pozor
nos. Zber je mon iba po dohode
s orgnmi ttnej ochrany prrody.
Konriky a listy zbierame v zimnch
Imelo biele je mal, dvojdom, vdyze mesiacoch (decemberfebrur), ale
len, silno rozkonren ker. Cudzopas zbiera ich mono po cel rok, no iba
na konroch ovocnch a divorastcich z imela cudzopasiaceho na boroviciach.
stromov (predovetkm ihlinatch) po Konriky odrezvame alebo lmeme
mocou haustri, ktor prenikaj pod pomocou lana. Potom ich oistme od
kru a rozkonruj sa v dreve hostitela. nezelench konrikov a sume v tieni
Stonka je hol, valcovit, ltozelen, alebo v suiarni pri teplote do 45 C. Po
vysok 0,300,50 m. Konriky s leni vysuen si mus imelo uchova zelenkas
t, na uzloch sa nachdzaj listy, kvety t farbu so ltm odtieom, nesmie
a plody. Listy s koovit, hrub, podl zapcha a mus ma slabo trpk chu.
hovast, celistvookrajov, protistojn Zle vysuen imelo sernie. Bal sa do
vreciek alebo balkov. Imelo uskladu Uplatuje sa i ako protikov prostrie
jeme na tienistom mieste, ktor mus by dok pri epilepsii, chorobch nervovho
vzdun a such. Droga me ma systmu (bolenie hlavy, neuralgia), arte
vlhkos do 12 %. riosklerze, artrze, spondylze a chro
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa nickch ochoreniach kbov.
huje polyproteid viskotoxn, choln, ace Drogu pouvame vo forme studen
tylcholn, histamn, kyselinu aminomas- ho vluhu alebo odvaru.
lov, nepreskman ltku potlajcu 1. Dve ajov lyiky imela bieleho
rast ndorov, inozit, triterpnov sapo zalejeme 200 ml studenej vody a nech
nny, flavonoidy, vosk, sacharidy, krob, me 12 hodn vylhova. Vluh preced
lipidy a in. me a cel mnostvo vypijeme rno.
i n o k a p o u i t i e . Droga zniuje Potom drogu zase zalejeme 200 ml vody
tlak pri hypertnii (zmes cholnu a ace- a vluh vypijeme veer.
tylcholnu), spomauje srdcov tep, 2. Jednu polievkov lyicu drogy zale
inkuje hemostaticky (zabrauje krv jeme 300 ml vriacej vody a varme
caniu) pri maternicovch krvcaniach, 5 mint. Drogu vylhujeme 30 mint.
krvcan z nosa, dlhotrvajcej men Po preceden podvame trikrt denne
trucii a krvcajcich hemoroidoch. 80 ml odvaru po jedle.

28. Jablnk obyajn Marrubium vulgare L.


Hluchavkovit Lamiaceae

hol a tmavozelen, na rube s ponore


nou ilnatinou a pokryt belavmi chp
kami. Kvety s biele, zloen do prasle
nov v pazuchch listov. Kalich je desa-
zub. Koruna je ppoetn, dvojpysko-
vit a m tyri tyinky. Plod je such,
pukajci so tyrmi tvrdkami. Cel rastli
na prjemne vonia a m tipavohork
chu. Je medonosn.
Jablnk rastie na trvnatch mies
tach, rumoviskch, na okrajoch ciest, pri
ohradch, htinch, niekedy ako buri
na v zhradch a na poliach.
D r o g a . Va jablnka Herba mar-
rubii.
Nadzemn as rastliny zbierame v a
Jablnk je trvca bylina so tvorhran se kvitnutia (jnaugust). Va s kvet
nou, chlpatou, do 1 m vysokou stonkou. mi odrezvame 0,20 m od vrcholu, ist
Listy s skoro ovlne, plkovit, na lci me od zdrevnatelch ast, potom viae-
me do malch zvzkov, ktor nesmieme a moovho mechra. inkuje tie
sahova a sume v tieni alebo v suiarni lopudne a s spechom sa pouva pri
pri teplote do 35 C. Vysuen droga je cholecystitde, lnkovch dyskinzach
sivozelen, prjemne vonia a m hork a ltake.
chu. Uskladuje sa na vzdunom a tie udov lieitestvo odpora drogu
nistom mieste. na zlepenie chuti do jedla, pri nepravi
C h e m i c k z l o e n i e . Va jabln delnej mentrucii, tuberkulznom ka
ka obsahuje triesloviny, ivicu, terick li, hemoroidoch, pri reumatizme, na
olej, horiny marubn a marubin, sapo preistenie krvi, pri spazmoch (koch)
nny, slizovit ltky, vosky, sacharidy orgnov brunej dutiny, horke, kro-
a in. fulze, zpaloch lymfatickch uzln a pri
i n o k a p o u i t i e . Droga m dob hlstoch. Vo forme kpeov s odvarom
r sekrtolytick a odkaliavac inok jablnka lieime kon vyrky, obkla
pri chronickej bronchitde, laryngitde, dom z erstvej podrvenej vate lieime
tracheitde, bronchitickej astme, ier hnisav rany dobytka.
nom kali a spastickej bronchitde. Od Fytoterapia predpisuje drogu vo for
strauje spazmy (ke), reguluje rytmus me odvaru. Dve polievkov lyice drogy
srdca, dobre inkuje pri aldonch zalejeme 500 ml vriacej vody. Varme
vredoch a gastritde, zpaloch riev, 30 mint a nechme vylhova 60 mi
hnake, srdcovej arytmii, ochoreniach nt. Preceden odvar uvame trikrt
sleziny a peene, zpaloch obliiek denne 150 ml 15 mint pred jedlom.

29. Jahoda obyajn Fragaria vesca L.


Ruovit Rosaceae

Jahoda je trvca bylina s plazivou ston


kou. Listy maj dlh stopky a s zloen
z troch vajcovitch, zbkatch lstkov.
Listov stopky a stonka s jemne chlpa
t. Kvety s biele s ppoetnm kali
chom a vm potom tyiniek. Plod je
zloen z drobnch semienok nachdza
jcich sa na povrchu msitho erven
ho kvetnho lka. Na lieebn ciele sa
vyuvaj aj listy zhradnej jahody. Jej
listy a plody s sce vie, no menej
aromatick. Jahoda kvitne na jar od
mja do jna.
Jahoda rastie v lesoch a na lesnch
rbaniskch, na mierne vlhkch, viv-
nch a hlinitch pdach. Zna aj vpen preto sa pouva pri gynekologickch
cov substrty. ochoreniach. Okrem toho podporuje
D r o g a . List jahody Folium fraga- ltkov vmenu a inkuje protizpalo
riae vescae. Na lieenie sa pouvaj aj vo pri dne, kameoch v oblikch, mo
erstv jahodov plody. ovom mechri a lnku, pri zpaloch
Zbierame listy obyajnej a zhradnej aldka a riev. M aj diuretick inok.
jahody, no pri zbieran ich oddeujeme. Pretoe listy obsahuj triesloviny a fla
Listy jahody obyajnej zbierame aj so vonoidy, maj dobr inok pri hnake.
stopkami, listy jahody zhradnej bez Listy a zvl plody obsahujce elezo
stopiek. Listy zbierame po zbere plodov, a in mikroprvky s vhodnmi pro
km s ete zelen. Suia sa v tieni alebo striedkami pri lieen anmie a avitami-
v suiarni pri teplote do 40 C. Vysuen nzy.
listy s svetlozelen a slabo hork, nevo- Plody inkuj prospene ako lieeb
aj. Balia sa do vriec alebo balkov. n prostriedok pri aterosklerze, hyst
Uskladuj sa na tienistom, vzdunom rii, aldonch a dvanstnikovch vre
a suchom mieste. doch, dne a artritde, ktor je zaprine
C h e m i c k z l o e n i e . erstv plod n naruenm vodno-sonej vmeny or
jahody obsahuje okolo 9 % sacharidov ganizmu. Plody zahasia smd, zlepuj
(fruktzu a glukzu), kyselinu citrnov trvenie, odstrauj zpchu. Niekedy
a jabln, pektny, triesloviny, flavny, vak plody jahd vyvolvaj alergick
antokynov zleniny, vitamny skupi reakcie!
ny B, vitamn C, karotn (provitamn udov lieitestvo odpora drogu aj
A), terick olej, aromatick estery, soli pri prechladnut, bolen hlavy, neurast-
fosforu a mikroprvky: elezo, me, nii, hemoroidoch, pri lieen rn (vo
chrm a mangn. Listy obsahuj trieslo forme obkladu z listov).
viny, vitamn C (do 380 mg%), stopy Droga sa pouva ako odvar. Dve
alkaloidov, glykozid fragarn, flavonoi polievkov lyice nadrobno porezanch
dy kvercetn a kvercitrn a in. listov zalejeme 500 ml vriacej vody.
i n o k a p o u i t i e . Droga roziru Varme 3 minty a nechme vyluhova
je cievy a zniuje krvn tlak pri hypert 15 20 mint. Odvar precedme a uva
nii (zvenom tlaku), spomauje rytmus me trikrt denne 100 ml 15 mint pred
a zvuje amplitdu srdcovch derov. jedlom. Odvar meme uva aj pre
Zosiluje sahy maternicovho svalstva, ventvne.

30. Jastrabina lekrska Galega officinalis L.


Bbovit Fabaceae

Jastrabina je trvca bylina s holou ston vrcholoch s tnikmi, na rubovej strane je


kou vysokou do 1 m. Listy s neprno vynievajca ilnatina. Kvety s fialovo-
perovito zloen, striedav, s 11 17 siv, zloen v pyramidlnych strapcoch
elipsovitmi a kopijovitmi lstkami, na s ppoetnm rrkovitm kalichom
Droga je slabo hork, nevonia a nepch-
ne. Uskladuje sa na tienistom, vzdu
nom a suchom mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje guanidnov derivty galegn,
pegann, hydroxigalegn, glykozid galu-
teoln a in flavnov glykozidy, trieslo
viny, saponny, horiny, sacharzu
a mastn olej.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
pravky z nej zniuj obsah cukru v krvi,
preto nachdza uplatnenie pri lieen
cukrovky (pri zisovan protidiabetick-
ho efektu sa lieenie vykonva pod
lekrskou kontrolou). Pouva sa tie
ako laktoggum na zvenie vyluova
a ppoetnou korunou. Plod je valcovi nia mlieka dojiacich matiek. Tonizuje
t, mnohosemenn, priamy struk. Kvit (posiluje) hladk svalstvo.
ne od jna do augusta. udovo sa droga odpora ako poto
Jastrabina obubuje vlhk miesta. pudn a moopudn prostriedok pri
Rastie na okrajoch vodnch tokov, na zpale moovch ciest a na vonkajie
vlhkch lkach, lesoch a hjoch, na lieenie mokrch ekzmov.
okrajoch ciest a pod. Drogu pouvame vo forme zparu.
D r o g a . Va jastrabiny Herba Dve polievkov lyice nadrobno poreza
galegae. nej vate zalejeme 600 ml vriacej vody
Kvetn stonky rastliny zbierame v a a varme 3 minty. Potom vyluhujeme
se kvitnutia. Sume ich v tieni alebo 30 mint. Zpar precedme a uvame
v suiarni pri teplote do 40 C. Vysuen eskrt denne 80 ml 15 mint pred
va je zelen a kvety s bledomodr. jedlom a 30 mint po jedle.

31. Kapsika pastierska Capsella bursa-pastoris (L.) M E D .


Kapustovit Brassicaceae

Kapsika pastierska je jednoron byli lich aj koruna s tvorpoetn, tyiniek


na. Listy przemnej ruice s stopkat, je es, z nich dve s kratie. Plod je
perovito strihan a podlhovasto kopijo trojuholnkovit, klinovit euka
vit. Stonkov listy s celistvookrajov s mnohmi semenami.
alebo nepravidelne slabo strihan, strie Pastierska kapsika je jedna z najbe
dav a sediace. Stonka je rovn, slabo nejch burn. Njdeme ju prakticky
rozkonren. Kvety s biele, drobn, vade od zhrad a rol a po okraje
usporiadan v riedkych strapcoch. Ka- ciest.
sacharidy, kyselinu jabln, citrnov
a vnnu, saponny, alkaloidy, flavonoidy,
vitamn K (urchuje zranie krvi)
a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
pravky z nej zastavuj krvcanie pri
krvcaniach maternice v gynekologickej
praxi a pri hematurii (moenie krvi), pri
krvcajcich hemoroidoch, pri krvcan
po poraneniach, aldonom a revnom
krvcan, krvcan z nosa a in. Okrem
toho droga zniuje krvn tlak pri hyper
tnii, zosiluje sahy maternicovho
svalstva a sahuje perifrne krvn vl
sonice.
V udovom lieitestve sa droga odpo
D r o g a . Va kapsiky pastierskej ra pri aterosklerze, vykaliavan krvi,
Herba bursae pastoris. akostiach pri moen, bolestiach pee
Nadzemn as kapsiky pastierskej ne, obliiek a sleziny, na uvoovanie
zbierame v ase kvitnutia (aprl-sep riev a in.
tember). Droga sa su v tieni alebo Drogu pouvame vo forme rozlinch
v suiarni pri teplote do 40 C. Vysuen prpravkov. Vntorne sa pouva ako
droga sa sklad zo svetlozelench sto odvar z dvoch polievkovch lyc rozdr
niek s drobnmi bielymi kvietkami a ne venej vate a 400 ml vriacej vody. Var
zrelch plodov. Ruicov listy s tmavo me 1 mintu a nechme vylhova 8 ho
zelen, podlhovasto kopijovit, perovito dn. Po preceden odvaru uvame tri
strihan so stopkami. Stonkov listy s krt denne 120 ml po jedle. Zpar
sediace, kopijovit, celistvookrajov pripravme v tom istom pomere ako
s dvomi ostrmi prlistkami na bze. odvar a nechme vylhova 2 hodiny.
Droga nesmie obsahova prmes kore Zvonka odvar pouvame na obklady
ov, charakteristicky vonia a m slabo a roztieranie pri poraneniach a kont-
hork chu. Uskladuje sa na tienistom, ziach (pomliadeninch). Predpisuje sa
vzdunom a suchom mieste. Me ma tie ako studen vaok. Dve polievko
vlhkos do 13 %. v lyice drogy nechme 8 hodn vylho
C h e m i c k z l o e n i e . Va pastier va s dvomi lkami vody (dvka na
skej kapsiky obsahuje choln, proln, 1 de).
acetylcholn, tyramn a hystamn, flav Z drogy tie mono pripravi tekut
nov glykozid diosmn, triesloviny, te extrakt, ktor sa predpisuje vntorne pri
rick olej, ivice, inozit, vitamn C, maternicovom krvcan.
32. Kapusta ierna Brassica nigra (L.) KOCH.
Kapustovit Brassicaceae

Kapusta ierna je jednoron bylina ristick vu rastliny, ktor spsobuje


s 1 m vysokou, rovnou a v hornej asti terick olej. Uskladuje sa na tienis
rozkonrenou stonkou. Listy s v dolnej tom, vzdunom a suchom mieste.
asti stonky neprno perovito zloen, C h e m i c k z l o e n i e . Semeno ka
nerovnomerne zbkat s dlhmi stopka pusty iernej obsahuje mastn olej
mi a v hornej asti s kopijovit, celist (30 % ) , ktor m zloenie: glyceridy
vookrajov a zbkat. Kvety s lt kyseliny erukovej (50 % ) , kyseliny ole
a zloen do koncovch strapcov. Kalich jovej (25 % ) , citrnovej (20 %) a lino
aj koruna s tvorpoetn, tyiniek je lnovej, palmitovej, arachovej (zostva
es. Plod je tvorhrann eua. V eu- jcich 5 % ) . Droga obsahuje bielkovi
liach sa nachdza tyri a osem hnedch nov ltky (okolo 20 % ) , slizovit ltky
alebo hnedoiernych guatch semien. (20 % ) , dimetylsulfid, srouhlk, enz-
Pre kapustu iernu je charakteristick, mov komplex myrozinza a in. Dle
e jej semen neobsahuj krob, o it zloka semena je glykozid sinigrn
pomha pri identifikcii drogy. Rastlina (do 70 % ) , ktor sa za prtomnosti vody
kvitne od mja do oktbra. vplyvom enzmu myrozinza hydroly-
Rastlina pochdza zo Stredomoria. zuje na alylizotiokyant, kysl sran
Pestuje sa na roliach, ale rastie aj v divej draseln a glukzu.
forme na medziach, popri cestch, na i n o k a p o u i t i e . Pri styku s po
rumoviskch, horoch, i ako burina kokou a sliznicou kapustov semeno
v inch kultrach. spsobuje siln drdenie a servenanie
D r o g a . Semeno kapusty iernej s pocitom tepla. Pri pouit vch
Semen sinapis (nigrae). dvok droga spsobuje puzgiere a nie
Droga predstavuje vysuen semen kedy i vnejie pokodenie pokoky.
kapusty iernej. Nadzemn as rastliny V dsledku loklneho pouitia kapusto
kosme pred dozretm semena. Plodo vho oleja v miernych dvkach sa po
nosn asti stonky spolu so euami koka v mieste pouitia prekrvuje, pri
alebo cel stonky kosme, ke eule om sa uvouj vntorn zpalov
zanaj ltn a semen v nich zanaj ohnisk, zlepuje sa dchanie, stimuluj
tmavn. Pokosen rastliny viaeme do sa vazomotorick (nervov) centr,
zvzkov, nechme dozrie, dosume na zlepuje sa srdcov innos a celkov
slnku alebo vo vzdunch prstrekoch stav chorho organizmu. Okrem toho
a potom vymltime semeno. Semen droga stimuluje vyluovanie lovej a
preistme prefkanm a osievanm. Do vy. Vo forme obkladov sa rozdrven
sume ich tak, e ich rozsypeme na semeno kapusty iernej pouva pri pre
tenk vrstvu vo vzdunom prstreku chladnut, pneumnii, reumatizme,
a obas ich premieame lopatkou. aktnom kali, ischiasi, dne, pri pichan
Semeno kapusty iernej je guat a bolen v hrdle.
s priemerom 1 1,5 mm a svetl a Semeno pouit zvntra inkuje aj
tmavohned. Maj olejovit tipavo pri nedostatku chuti do jedla, zpche,
pliv chu. Po pout je cti charakte aldono-revnch ochoreniach, ln-
kovej kolike a pri ochoreniach nervovej Vntorne kapustov semeno pouva
sstavy (schizofrnia). me pomiean s medom jedna ajov
Obklad pripravme z rovnakho lyika rozdrvenho semena sa zmiea
mnostva rozdrvenho semena kapusty so 100 g medu. Z tejto zmesi uvame
a peninej mky, vlanej vody jednu ajov lyiku trikrt denne po
(2030 C) a malho mnostva octu jedle. Kapustov semeno meme po
(horca voda dezaktivizuje enzmy). uva vntorne zapi 10 semien vo
Obklady z kapusty iernej nikdy ne dou 30 mint pred jedlom. Dvku m
smieme necha psobi dlh as ako 15 eme zvi najviac na 20 semien.
mint. Za tento as servenie pokoka Na kpe nh pri prechladnut prid
bez kodlivch inkov. Na rozotieranie me do jednho vedra teplej vody dve a
sa pouva kapustov olej rozpusten tri polievkov lyice kapustovej
v liehu (2 % ) . mky.

33. Komonica lekrska Melilotus officinalis (L.) PALL.


Bbovit Fabaceae

n, s jednm semenom. Kvitne v jni a


auguste.
Komonica je rozren od nin a po
podhorsk psmo. Rastie najm na
vlhkch trvnatch miestach, na okra
joch tokov a ciest, na horoch, rumovis
kch a medziach.
D r o g a . Va komonice Herba
meliloti.
Nadzemn as rastliny zbierame v a
se kvitnutia, od jna do augusta. Ree
me iba kvitnce horn asti stonky, dlh
0,150,20 m, ktor viaeme do zvzkov
a sume na vzdunom a tienistom mieste
alebo v suiarni pri teplote 35 C. Vysu
en droga prjemne vonia (kumarno-
Komonica je dvojron bylina s rozko vo), erstv rastlina vak tak nevonia.
nrenou stonkou vysokou do 1 m. Listy Kumarnov glykozidy sa hydrolyticky
maj dlh stopky, s trojpoetn, nepra rozpadvaj na kumarn a v procese
videlne zbkat s dvoma celistvookrajo suenia. Vysuen komonica m horko-
vmi prlistkami. Kvety s lt a tvoria slan chu. Zabalen droga sa uskladu
riedke strapce. Stavba kvetu je zhodn je na suchom, tienistom a vzdunom
so stavbou ostatnch bbovitch rastln. mieste. Me ma najviac 14 %
Plod je ltohned struk, priene ryhova- vlhkos.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa vo forme obkladov a kpeov pri povr
huje okolo 1,5 % kumarnu, okolo chovch vredoch, hnisavch ranch a z
0,2 % melilotnu, glykozid melilotozid, paloch strednho ucha. Je zisten rege
kyselinu kumarov (kyselinu meliloto- neran inok extraktu komonice le
n), slizovit ltky, choln, flavny, ivi krskej pri chirurgickom odstrnen as
ce a triesloviny. ti peene.
i n o k a p o u i t i e . Kumarn vpl udovo sa pouva aj na zvenie
va na centrlnu nervov sstavu, in tvorby mlieka dojiacich matiek, nedo
kuje upokojujco a uspvajco pri ne statonej a bolestivej mentrucii, vo
spavosti, neurzach, neurastnii, hyst forme obkladov pri opuchlinch rozli
rii a klimakterickch akostiach. Pr nho pvodu, dne a podkonom krv
pravky z drogy inkuj protizpalovo, can.
protikovo pri kataroch hornch d Drogu pouvame vo forme zparu.
chacch ciest, pri bolestiach moovho Jednu polievkov lyicu drogy zalejeme
mechra a obliiek, revnch bolestiach 400 ml vriacej vody. Nechme vylho
a meteorizme a vaka hypotonickmu va 30 mint. Zpar precedme a uva
inku sa droga pouva pri migrne me trikrt denne 120 ml 15 mint pred
a bolen hlavy, ktor je spsoben vyso jedlom. Zpar na vonkajie pouitie
km krvnm tlakom. Predpisuje sa tie obklady, kpele: dve polievkov lyi
na skracovanie protrombnovho obdo ce drogy zalejeme 500 ml vriacej
bia pri predinfarktovch a poinfarkto- vody.
vch stavoch, pri ischemickej chorobe Poznmka. Droga je zaraden v lieko-
srdca, ako aj pri trombze. pisoch Holandska, NDR, NSR, Poska,
Komonica lekrska sa pouva zvonka Rakska a Rumunska.

34. Koriander siaty Coriandrum sativum L.


Mrkvovit - Apiaceae

Koriander je jednoron bylina s rov Plod je guovit dvojnaka s desiatimi


nou, holou, v hornej asti rozkonrenou slabo vypuklmi rebrami. Rastlina kvit
stonkou vysokou 0,40 0,70 m. Doln ne zaiatkom leta.
listy s jednoduch a perovito strihan, Koriander je stredomorsk rastlina,
s vajcovitmi, zkymi a konistmi seg kde rastie divo. U ns sa pestuje v z
mentmi. Kvety s biele alebo ruov, hradkch, miestami ju vidie zdiven
zloen do okolkov a s dlhmi stopka v prrode.
mi. Kalich je ppoetn, koruna je D r o g a . Plod koriandra Fructus
zloen z piatich nezrastench srdcovi- coriandri.
tch lupienkov, ktor s zahnut do Nadzemn as rastliny kosme, ke
vntra. Okrajov kvety vytvraj le. ltozelen farba koriandru zana bled
Kvet m p tyiniek, piestik zrasten n (jl-august). Po vymlten plody
z dvoch plodolistov a spodn semennk. sume v tenkch vrstvch a potom
(6070 % ) . Silica obsahuje tie gera
niol, geranylacett, borneol, felandrn,
a-pinn a in. Droga obsahuje tie
triesloviny, vitamn C, proteny (17 % ) ,
lipidy, sacharidy, kumarny a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga psob
spazmolyticky a karminatvne pri funk
nch ochoreniach trviaceho strojen
stva. Predpisuje sa pri gastritde so
znenou kyslosou aldka, dyspepsii,
spastickej kolitde a meteorizme. Pou
va sa aj na tvorbu mlieka ako zloka
laktopudnho aju.
Pouva sa vo forme zparu. Jednu a
dve ajov lyiky rozdrvenho korian
dra zalejeme 200 ml vriacej vody a ne
uskladujeme na suchom a vzdunom chme vylhova 1 hodinu. Po preceden
mieste. odvaru uvame trikrt denne 60 ml
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa pred jedlom pre deti od 57 rokov,
huje 0,2 1% terickho oleja, ktorho 2040 ml pre mladie deti a 180 ml pre
hlavnou zlokou je alkohol linalol dospelch.

35. Kosatec nemeck Iris germanica L.


Kosatec florentsk Iris florentina L.
Kosatcovit Irdaceae

Kosatec nemeck je trvca bylina s vo nou. Plod je trojpuzdrov tobolka


dorovnm, krtkym, hrubm a plazi s mnohmi semenami.
vm podzemkom, z ktorho vyrast Kosatec florentsk je trvca bylina,
0,30 1 m vysok stonka. Listy s vek, ktor m krtky, plaziv a hrub podze
striedav, sediace, meovit, zko kopi mok s 0,300,60 m vysokou stonkou.
jovit, stonkov a konist. Od polovice Listy s stonkov, sediace, striedav,
stonky m blanit listene, v pazuchch podlhovasto kopijovit, celistvookrajo
ktorch sa nachdzaj vek modr ale v a konist. Od polovice stonky m
bo fialov kvety. Kvety s obojpohlav listene so sucho blanitmi okrajmi. V ich
n, maj tri vie vonkajie okvetn pazuchch sa nachdzaj vek, obojpo
lstky, ktor odstvaj a na lcnej strane hlavn, krtko stopkat kvety s tromi
maj kefku zo ltch chlpov a tri menie vmi vonkajmi a s tromi menmi
priame okvetn lstky, ktor s na bze vntornmi lstkami. Kvety s biele
zrasten do dlhej okvetnej rrky. Maj alebo bledomodr, na bze zrasten do
tri plodolisty, tri tyinky a trojpuzdrov dlhej okvetnej rrky. Kvet m tri tyin
spodn semennk s dlhou nelkou a bliz- ky a spodn semennk s dlhou nelkou
a bliznou. Plod je trojpuzdrov tobolka. C h e m i c k z l o e n i e . Podzemok
Kosatce pochdzaj zo stredozemno- kosatca obsahuje okolo 0,2 % terick
morskej oblasti. V zhradkch sa uvede ho oleja. Dleitou zlokou silice a nosi
n kosatce pestuj pre kvety. Aj na teom fialkovej vne je ketn irn (oko
naom zem sa vyskytuje niekoko di lo 10 % ) . Okrem silice podzemok obsa
vorastcich kosatcov, no v malom mno huje glykozidy (iridn), izoflavn irige-
stve a s chrnen, okrem kosatca nn, krob ( 3 0 - 5 0 % ) , tuky (10 % ) ,
ltho. triesloviny, ivice, sacharidy, slizovit
D r o g a . Kore (podzemok) kosatca ltky a in.
Radix iridis. i n o k a p o u i t i e . Droga aj silica
Podzemky vykopvame na jese. maj odkaliavac, zmkujci a utiu
Oistme ich od koreov a zvykov jci inok. Droga sa predpisuje pri
listov. Poas suenia podzemky zskava kali, aktnej a chronickej bronchitde
j charakteristick fialkov vu a slad- (zlepuje odkaliavanie). Dobre inku
kast, neskr tipavohork chu. Na je pri bolestiach aldka, pri ochore
niektor ely sa pouvaj podzemky niach peene a lnka. Drdi sliznice
bez vonkajej kry. Podzemky sume nosa a o a vyvolva v nich hypermiu
na odkrytom mieste pri normlnej tep (prekrvenie). Nachdza uplatnenie aj
lote v tieni alebo v suiarni (teplota do v stomatologickej praxi (udovo aj pri
30 C). Drogu predstavuj biele a lt raste zubov u det), ako aromatizujci
kastobiele lenit podzemky, dlh prostriedok pri vrobe zubnch pst,
100 mm a irok 3040 mm. Jednotliv pdrov, mydiel a in.
lnky s vlastne prrastky za minul Droga sa pouva vo forme zparu.
roky. Horn as podzemku je vydut Jednu ajov lyiku nadrobno rozdrve
a praslenovite zhrubnut od jaziev po nch podzemkov kosatca zalejeme
opadanch listoch, doln as m mno 300 ml vriacej vody. Nechme vylho
stvo bodiek po odrezanch koreoch. va 20 mint. Zpar uvame trikrt
Podzemky kosatca sa uskladuj na denne 80 ml 15 mint pred jedlom.
tienistom, vzdunom a suchom mieste.

36. Kostihoj lekrsky Symphytum officinale L.


Borkovit Boraginaceae

Kostihoj lekrsky je trvca bylina. Ston zloen do dvojzvinkov nachdzaj


ka je vysok 1 m, dut a drsn. Listy s cich sa na vrcholoch stonky. Kalich je
elipsovit, hrub, pri stonke zen, ppoetn, na bze zrasten, koruna je
priom doln listy s so stopkami a hor tie ppoetn a zrasten do rrky.
n s sediace, kopijovit, na lci jemne, Tyiniek je p. Plod je such so tyrmi
na rube silnejie chlpat. Kvety s slabo- tvrdkami. Kore je vretenovit, msit
fialov, zriedkavo ruov alebo biele, a dlh do 0,30 m. Zvonka je ierny,
i n o k a p o u i t i e . Droga inku
je protizpalovo, stimuluje rast buniek
a podporuje regenerciu tkanv pri kost
nch zpaloch, osteomyelitde, porane
niach, vykbeninch, neuralgii po pora
nen, stavoch po amputcii, pri zle zras-
tajcich a hlbokch ranch, pri hnisa
vch ranch (hnisavej tonzilitde a vre
doch), aldonch a dvanstnikovch
vredoch. Prpravky z drogy inkuj
adstringentne, zmkujco a odkalia-
vajco, pri ochoreniach sliznice dcha
cch ciest (zvl v detskom lekrstve),
pri gastritde a aldonch akos
tiach.
V udovom lieitestve sa droga odpo
zvntra biely a huzovit. Rastlina kvit ra pri kali, bronchitde, tuberkulze,
ne od mja do septembra. maternicovch pcnych krvcaniach,
Kostihoj obubuje vlhk, vivn ranch v stach a v hrdle, krvcan
pdy, dobre zsoben duskom. Rastie asien, lymfatickch opuchlinch, vet
pri riekach a stokch, na lkach, na kch druhoch poranen, zlomeninch
okrajoch lesov, priekopch a pod. a zpaloch.
D r o g a . Kore kostihoja Radix Droga sa vntorne pouva vo forme
symphyti. zparu. Dve polievkov lyice nadrobno
Kore rastliny zbierame na jar (ma porezanej drogy z kostihoja lekrskeho
rec), koncom leta (august) alebo na zalejeme 400 ml vriacej vody. Nechme
jese (november). Vykopan korene vylhova 8 hodn a zskan vaok
oistme, umyjeme a hrubie nareeme. precedme. T ist drogu znovu zaleje
Sume v tieni alebo v suiarni pri teplote me 200 ml vriacej vody. Varme 3 min
do 60 C. Sume rchlo, lebo pri poma ty a po vychladnut precedme. Obidva
lom suen kore zvntra sernie. Vysu vaky zmieame, aby sme zskali dv
en kore je zvonka ierny a zvntra ku na jeden de, ktor sa po hitoch
biely so pecifickou vou a neprjem pouva kad 2 hodiny. Odvar na von
nou chuou. Uskladuje sa na tienistom, kajie pouitie sa pripravuje z 20 g
vzdunom a suchom mieste. drogy a 400 ml vriacej vody. Varme 10
Chemick z l o e n i e . Tto droga mint na slabom ohni. Nechme vylho
obsahuje purnov derivt alanton va 30 mint a precedme. Odvar pou
(0,6-0,8 % ) , alkaloidy (konsolidn, li- vame na obklady a vplachy.
ziokarpn a cynoglozn), triesloviny Poznmka. Pretoe obsahuje pyrolizi-
(4-6,5 % ) , choln, slizovit ltky, gly dnov alkaloidy, ktor psobia toxicky
kozidy, krob, inuln, ivice, asparagn na pee, droga sa neodpora na dlho
( 1 - 3 % ) , terick olej a in. dob pouvanie!
37. Kpor voav Anethum graveolens L.
Mrkvovit - Apiaceae

Pouva sa nadzemn as. Nadzemn


asti kosme krtko pred plnou zrelos
ou. Po vymlten plody rozostelieme na
tenk vrstvu a sume. Drogu uskladu
jeme vo vreciach na suchom a vzdunom
mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Plody kpru
obsahuj terick olej (2,44 % ) , ktor
sa sklad z karvnu, limonnu, felandr-
nu, terpinnu, myristicnu, apiolu, alej
obsahuje proteny a kumarny, kyselinu
ferulov, kvov a chlorognov, mast
n olej a in.
i n o k a p o u i t i e . Plody kpru
tonizuj sliznicu aldka a inkuj
vetropudne (karminatvne), diureticky,
Kpor voav je jednoron bylina. spazmolyticky, sedatvne a podporuj
Stonka je rovn, valcovit, hladk, tma tvorbu mlieka. Droga sa pouva pri
vozelen s bielymi, tenkmi a pozdny ahkch formch arterilnej hypertnie,
mi psikmi, v hornej asti rozkonren. preventvne pri stenokardii, srdcovej
Listy s dva a trikrt perovito strihan angne, nespavosti, meteorizme, rev
s mnohodielnymi tovito konistmi nch kolikch, alej sa pouva na zv
lstkami. Kvietky s lt, drobn, zloe enie mlieka dojiacich matiek, na zv
n do vekch okolkov, dvadsa a enie chuti do jedla a na zlepenie
pdesiatpoetn. Kvety maj mal ka trvenia.
lich a korunn lupienky s zahnut Plody pouvame vo forme zparu. Tri
dovntra. Plody s okrhle dvojnaky a es ajovch lyiiek rozdrvench
s piatimi pozdnymi rebrami vntor plodov kpru zalejeme 400 ml vriacej
n rebr maj ostr hrany. Kpor kvitne vody. Nechme vylhova 1 hodinu. Po
v jli a v auguste. preceden uvame 60120 ml trikrt
V junej Eurpe rastie kpor divo. denne po jedle.
U ns sa pestuje ako vaov zelenina Mu sa uva aj nadrobno rozdrven
v zhradkch. Na pdu a stanovite nie plody po 1 g s trokou vody trikrt
je nron. denne alebo silica 1015 kvapiek tri
D r o g a . Plod kpru Fructus krt denne, ktor sa nakvapkaj na
anethi. kocku cukru.
38. Kruina jelov Frangula alnus Mill.
Reetliakovit - Rhamnaceae

vzdialenosti 300 mm jeden od druhho


a potom ich spjame pozdnym rezom.
Pozbieran kra m hrbku 2 mm. Su
sa v tieni alebo v suiarni pri teplote do
100 C. Pri suen je dleit preds
staniu kry, aby kra mala viu
dotykov plochu so vzduchom, v opa
nom prpade kra sernie a zane plesni-
vie. Vysuen kra je zvonka bledohne
d, m horkotipav chu, nevonia a ne
zapcha. Kra je hygroskopick, preto
sa mus uskladova v suchch a vzdu
nch miestnostiach. Hne po vysuen
droga nie je vhodn na lieenie. Me sa
pouva po jednoronom uskladnen na
suchom mieste, alebo sa nahreje pri
Kruina je ker vysok od 2 do 6 m. Kra teplote 100 C poas 1 hodiny. Pri tch
je sivohned s bledmi kvrnami (pod to podmienkach sa zloenie drogy ne
hornou vrstvou kry sa nachdza erve men a vznikaj dleit lieiv antra-
n vrstva, poda ktorej sa d ker identifi chinny. Farmaceutick drogu tvoria
kova). Listy s ovlne, celistvookrajo rrkovit alebo liabkovit kusy kry.
v, striedav, so slabo chlpatmi stopka Uskladuje sa na suchom, vzdunom
mi a iestimi a smimi ilkami z dvoch a tienistom mieste. Me ma vlhkos
strn hlavnej ily. Kvety s zelenkasto- najviac 13 %.
biele, obojpohlavn a nachdzaj sa C h e m i c k z l o e n i e . Odlean
v pazuchch listov. Kvet m ppoetn droga obsahuje antrachinny viazan na
kalich, ppoetn korunu a p tyi sacharidy, ale aj von glukofranguln,
niek. Plod je avnat kstkovica s piati franguln, frangulo-emodn, izoemodn,
mi semenami, zo zaiatku zelen, neskr kyselinu chryzofnov a frangulov, al
servenie a po dozret sernie. Rastlina kaloidy, kyselinu jabln, ivicu, mal
kvitne v jni a jli. mnostvo ramnocernu (ester kyseliny
Kruina rastie najm na vlhkch mies cerotnovej s ramnzou), fytosternov
tach v krovinch, na okrajoch vodnch alkohol ramnol, horiny, ktor spsobu
tokov a moarsk spolu s jelami a vba j silne hork chu drogy.
mi. Vyaduje kysl pdu. Glukofranguln (7%) je amorfn svet-
D r o g a . Kra kruiny Cortex fran- looranov prach. Pri zahrievan so zrie
gulae. denou kyselinou srovou sa rozpad na
Zbierame kru z kmea a z konrov frangulo-emodn a sacharidov zmes,
skoro na jar (marecaprl), pred vypu ktor sa sklad z 1 molekuly ramnzy
anm listov v obdob prdenia miazgy. a 1 molekuly glukzy. Pri enzymatickej
Na kre urobme prstencov nrezy vo hydrolze sa glukofranguln rozpad na
ramnozid, franguln a molekulu glukzy. rebarbore. Droga sa pouva pri chro
Siln purgatvny inok (prehajci) je nickej zpche, atnii riev, spastickej
spsoben glukofrangulnom, franguln kolitde, zpche v tehotenstve a hemo
m slab purgatvny inok. roidoch.
erstv kra kruiny jelovej neobsa V udovom lieitestve sa odporaj
huje glukofranguln a voln antrachin- aj zrel plody kruiny jelovej, ktor sa
ny, no obsahuje vea antrnov, ktor pouvaj ako protihlstov prostriedok
maj vedajie inky (zvracanie, nevo a tie pri ochoreniach peene.
nos). Pre tieto vlastnosti erstv droga Kra kruiny sa pouva vo forme
nie je vhodn na pouitie. odvaru. Jednu polievkov lyicu drogy
i n o k a p o u i t i e . Purgatvny i zalejeme 500 ml vriacej vody a varme
nok drogy je spsoben antrachinno- 10 mint. Uvame 100 ml trikrt denne
vmi glykozidmi kruiny jelovej. Pri pred jedlom. Droga sa pouva aj vo
vntornom pouit pod vplyvom enz forme vaku. Jednu a dve ajov
mov trviaceho strojenstva sa uvouj lyiky drogy zalejeme 200 ml studenej
emodn a kyselina chryzofnov, ktor vody. Nechme odst 12 hodn. Po
zosiluj peristaltiku hrubho reva, preceden uvame 80100 ml rno
priom nedrdi sliznicu tenkho reva. a veer.
Preto sa aj kra kruiny jelovej povau
je za jemn zoslabujci prostriedok (na Poznmka. Kra kruiny jelovej je
chudnutie). inok je podobn ako pri zahrnut do liekopisov 18 krajn.

39. Kukurica siata Zea mays L.


Lipnicovit Poaceae

Kukurica je jednoron bylina s pria


mym, nerozkonrenm steblom dosahu
jcim dku 3 m. Vytvra uzly a intern-
dia a vntro je vyplnen dreou. Listy s
iroko kopijovito iarkovit, celistvook-
rajov s pozdnou ilnatinou a so steb
lom spojen irokou povou. Kukurica
je jednoron rastlina s jednopohlavn-
mi kvetmi. Samie sa nachdzaj na
vrchole stebla a vytvraj viu metli
nu, samiie s viacpoetn, zloen do
ka v dolnej asti stebla. ok je
zakryt listemi. Z kadho samiieho
kvetu vyrast a 0,20 m dlh nitkovit
nelka s bliznou. Blizny vyrastaj von zo
ka a vytvraj tzv. kukurin vlasy. vinat ltky, tie vitamn C, kyselinu
Plod je zrno. Rastlina kvitne v jli a pantotnov, sitosterol, stigmasterol,
auguste. neprebdan alkaloid, terick a mastn
Kukurica pochdza z Ameriky, pres olej, inozit a in.
nejie z zemia dnenho Mexika. Do i n o k a p o u i t i e . Kukurin vla
Eurpy bola dovezen na prelome 15. sy zastavuj krvcanie, pretoe obsahu
a 16. storoia a na nae zemie v 17. j vitamn K, ktor zrchuje zranie
storo. Vo vej miere sa pestuje krvi tm, e zvyuje mnostvo protrom-
v junejch, teplejch oblastiach naej bnu v organizme. Predpisuje sa ako
krajiny ako vznamn kmna obilnina. prostriedok na zastavenie krvcania pri
V niektorch krajinch sa pestuje aj ako maternicovch krvcaniach, krvca
chlebov obilnina. niach z nosa a in. Droga m tie
D r o g a . Blizny kukurice Stigmata moopudn a lopudn inok pri
maydis. ochoreniach peene a lnka (cholecys
Ako droga sa pouvaj blizny kukuri titda, cholangitda a hepatitda). Mast
ce spolu s nelkami (tzv. kukurin n olej z kukurinch blizien sa pouva
vlasy). nelky zbierame po opelen v a na preventvne lieenie a lieenie atero
se mlienej zrelosti zn. Suia sa rchlo sklerzy, lebo zniuje hladinu choleste
v tieni pri teplote do 40 C. Vysuen rolu v krvi.
droga je ltohned alebo zlatistohned, udov lieitestvo odpora drogu
slabo charakteristicky vonia a m slad- ako moopudn prostriedok pri kame
kast chu. nelky s dlh 0,20 m a hru och a piesku v oblikch a lnku, pri
b 0,1 mm a s zakonen rozdvojenou zpalovch ochoreniach obliiek, pri
bliznou. Droga sa uskladuje na tienis cukrovke, vodnatielke, na znenie
tom, suchom a vzdunom mieste. hmotnosti (zniuje chu do jedla).
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa Kukurin vlasy sa pouvaj vo for
huje ltku podobn vitamnu K 3 (do me zparu alebo tekutho extraktu. Dve
1600 biologickch jednotiek na 1 g), polievkov lyice nadrobno pokrjanej
ktor je derivtom filochinnu a m drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
antihemoragick (protikrvcav) i Varme 3 minty a precedme. Zpar
nok. Obsahuje tie saponny (2 3 % ) , uvame trikrt denne 80120 ml pred
triesloviny ( 1 1 - 1 3 % ) , flavonoidy a i- jedlom.

40. Lastovink v Chelidonium majus L.


Makovit Papaveraceae

Lastovink je trvca bylina vysok do n a na rube modrozelen. Kvety s


1 m s rovnou, v hornej asti rozkonre jasnolt, zloen po tyroch a piatich
nou stonkou. Doln listy maj stopky, jednoduchch okolkoch vyrastajcich
horn s sediace. epele listov s kreh v pazuchch hornch listov. Tyiniek je
k, neprno perovito strihan na p vea, semennk je dvojpuzdrov. Plod je
dielov, s hrboatm rubom, na lci zele- valcovit, jednopuzdrov, pukajca e-
skupina protopnu so zstupcami alo-
kryptopn a protopn, skupina protober-
bernu a alkaloidom berbern a skupina
benzofenantridnu, ktorej zstupcami
s chelidonn, chelerytrn, sanguinarn
a homochelidonn. Z nich je najdlei
tej chelidonn, ktor m najsilnej
inok a droga ho obsahuje do 0,4 %.
Okrem toho v droge sa nachdzaj
niektor organick kyseliny, saponny,
flavonoidy, vitamn C, provitamn A
a in.
i n o k a p o u i t i e . Chelidonn las
tovinka vieho m analgetick i
nok (podobn ako morfium), utiuje
centrlnu nervov sstavu, bolesti a p
ula. Semien je v poet a s drobn. sob sedatvne (ukludujco). Sangui
Cel rastlina obsahuje ltooranov narn vo vysokch dvkach krtkodobo
mlienu avu. Kvitne v mji a jni. inkuje ako narkotikum s nasleduj
Lastovink rastie na vlhkch mies cim kom, podporuje peristaltiku riev
tach, v riedkych hjoch, na okrajoch a aktivizuje vyluovanie sln. Protopn
ciest, na rumovoviskch a kamenitch utlmuje vegetatvnu nervov sstavu
miestach, najm na pdach s vym a tonizuje hladk svalstvo maternice.
obsahom duska. Homochelidonn a chelerytrn maj mo
D r o g a . Va lastovinka Herba opudn inok. Spazmolytick inok
chelidonii. (uvoujci ke) lastovinka vieho
Nadzemn as rastliny zbierame za sa neme porovnva s inkom papa-
iatkom kvitnutia rastliny (mj-jn). vernu a ukovca. Je zisten, e zloenie
Va odrezvame 100 mm nad zemou drogy nie je stle. inok je ist iba pri
a pri ukladan treba dva pozor, aby sa pouit erstvej rastliny. Po esmesa
nepotlaila. Su sa v tieni alebo v suiar nom uskladovan drogy sa silne zniuje
ni pri teplote do 60 C so silnou ventil analgetick inok (utiujci boles)
ciou. Listy vysuenej rastliny s na lci a po jednom roku sa plne strca.
svetlozelen a na rube siv. Droga je Komplexne droga inkuje spazmoly
hork, nevonia a nezapcha. Uskladu tick, reguluje pulz, zniuje krvn tlak,
je sa na tienistom, vzdunom a suchom m lopudn inok a stimuluje (pod
mieste. Me ma vlhkos najviac poruje) funkciu peene.
14%. erstv droga a prpravky z nej sa
C h e m i c k z l o e n i e . Mliena ava predpisuj pri ochoreniach peene a l
erstvej rastliny obsahuje premenliv nka (ltaka, lnkov dyskinza, l
mnostvo alkaloidov (do 3 % ) , ktor s nkov kamene), aldonom alebo
viazan predovetkm s kyselinou cheli- revnom katare, hnake a akostiach
dnovou, prpadne soami kyseliny ja pri trven.
blnej a citrnovej. Alkaloidy lastovi V udovom lieitestve sa droga odpo
nka patria do troch zkladnch skupn: ra pri dne, vodnatielke ako diuretick
prostriedok, pri syfilise, malrii, na re Lieenie prepartmi z lastovinka
gulovanie mentrucie, pri konej tu vieho meme robi len pod lekr
berkulze, brunom tfuse, pri rakovi skou kontrolou. Vie dvky vyvolva
ne koe, psorize, impetigu a mliena j otravy (symptmy otravy s: vek
ava sa pouva na odstraovanie bra smd, bolesti hlavy a lnka, zvraty,
davc. halucincie).

41. Levandua zkolist Lavandula angustifolia Mill.


Hluchavkovit Lamiaceae

Kvety levandule zbierame v ase kvit


nutia (jl-august). Suia sa v tieni alebo
v suiarni pri teplote do 35 C. Potom ich
rozdrvme a preosejeme. Vysuen dro
ga je modr alebo fialovomodr, prjem
ne vonia a m hork chu. Uskladuje sa
na vzdunom, suchom a tienistom
mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . erstv aj vy
suen kvety obsahuj terick olej
0,5 1 %. Najvy obsah silice maj
kvety v ase plnho kvitnutia. Obsahuje
ete okolo 10 % trieslovn. Silica obsa
huje linalylacett (3060 %) a in lina-
lylestery, bornylacett, a-terpineol,
2545 % linalolu, mal mnostvo gera-
Levandua je poloker z rozkonrenou, niolu a in.
tvorhrannou stonkou vysokou do i n o k a p o u i t i e . Kvety levandu
0,60 m. Listy s sediace, iarkovit, le maj utiujce a slabo sedatvne
protistojn a plstnat. Kvety maj mod inky pri zvratoch, migrne, nespa
r korunu a kalich, ktor s tie plstnat, vosti, neurastnii, nervovom preaen
prjemne voaj a maj slabo horkast a hystrii. Pouvaj sa ako spazmolytic-
chu. Kalich je rrkovit. Plod je tvor- k prostriedok pri aldonch, rev
semenn tvrdka s iernymi, lesklmi nch a oblikovch kolikch. Droga
semenami. Rastlina je medonosn. inkuje tie cholagogicky (lopudne)
Levandua sa u ns v divej forme pri lovej dyskinze, vetropudne pri
nenachdza. V menom mnostve sa meteorizme, ako aj diureticky. terick
pestuje v zhradkch. Jej domovinou je olej vo forme mas psob povzbudzu-
Stredomorie. jco a rozpusten v liehu sa pouva na
D r o g a . Kvet levandule Flos lavan- mase pri reumatickch bolestiach
dulae. a neuralgii. Vo forme kpeov sa poui-
va na lieenie neurzy a konch ocho 400 ml vriacej vody a nechme vylho
ren. va 20 mint. Po preceden zparu
Kvety maj aj baktericdny inok. musme uva eskrt denne 80 ml
Pouvaj sa vo forme zparu. Dve 15 mint pred jedlom a 30 mint po
polievkov lyice drogy zalejeme jedle.

42. Lipa vekolist Tilia platyphyllos SCOP.


Lipa malolist Tilia cordata MILL.
Lipovit Tiliaceue

svetlolt. Kalich oboch druhov je p-


poetn, koruna nie je zrasten. Tyi
niek je vea. Malolist lipa kvitne v lete
(jnjl) pred lipou vekolistou.
Lipy rast v prrode na mierne
vlhkch pdach, v mieanch listnatch
lesoch, mu rs aj po okrajoch ciest
alebo na kamenistch stranch ako kro
vit porasty. Lipy sa mu vysdza aj
ako parkov stromy, prpadne do
alej.
D r o g a . Kvet lipy Flos tiliae.
Lipov kvety zbierame s listeom
alebo bez v ase kvitnutia (jnjl).
Najskr kvitne lipa malolist. Pri zbiera
n treba dva pozor, aby sa kvety
S to stromy vysok 2030 m so iro nepotlaili a nepozliepali, pretoe sa
kou korunou. Listy s striedav, na mu zapari a pri suen potom stmav
dlhch stopkch, nepravidelne srdcovi n. Suia sa v tieni alebo v suiarni pri
t, na okraji jemne plkovit, v pazu teplote do 45 C. Droga je vysuen,
chch s prlistkami. Listy malolistej lipy ke sa pri ohnut lmu kvetn stopky. Po
s na lci tmavozelen a na rube modras- vysuen sa droga mus chrni pred
tozelen so ltoervenmi chpkami. priamym slnenm svetlom, v opanom
Listy lipy vekolistej maj na rube bela prpade zbelie. Such kvety s svetlolt
v chpky. Kvety s usporiadan do so ltozelenm listeom, prjemne voa
vidlc. Ich stopka je asi do poloviky j a maj sladkohork chu. Droga sa
zrasten s vekm koovitm, holm uskladuje na tienistom, vzdunom a su
listeom. Kvetn vidlice malolistej lipy chom mieste a me ma vlhkos najviac
sa skladaj zvyajne z 5 7 kvetov a ve 13 % .
kolistej lipy z 26 kvetov. Kvety malo C h e m i c k z l o e n i e . Lipov kvet
listej lipy s ltkastobiele a vekolistej obsahuje terick olej (0,040,1 % ) ,
ktorho hlavnou zlokou je seskviterp- mechra, uretritde. Predpisuje sa aj ako
nov alkohol farnezol, slizovit ltky protizpalov prostriedok pri zpaloch
(v listeni), triesloviny, flavonoidy (kver- dchacch ciest, funknch ochoreniach
citrn, astragaln, kempferol), tilirozid aldka a riev i ako choleretick pro
(s potopudnm inkom), sacharidy, striedok. Zisten je aj utiujci a spaz-
kyselinu chlorognov, kvov a kuma- molytick inok.
rov, saponny, karotn, vitamn C a in V udovom lieitestve sa pouva na
zloky. kpele pri neurzach a na kloktanie
i n o k a p o u i t i e . Hlavn inok hrdla a stnej dutiny. Vntorne pou
lipovho kvetu je potopudn, zniuje vame lipov kvet vo forme zparu
teplotu a diuretick inkuje pri chrp z dvoch a troch ajovch lyiiek drogy
ke, bronchitickom katare, angne, pneu- a 250 ml vriacej vody. Nechme vylho
mnii (zpale pc), horkovitch sta va 20 mint, precedme a naraz vypije
voch, zpaloch obliiek a moovho me (dve a tri lky denne).

43. Lopch v Arctium lappa L.


Astrovit Asteraceae

Lopch je dvojron bylina so silne me ako drogu, pretoe s drevnat


rozkonrenou stonkou. M dlh, vrete- a dut. Jednoron rastlina sa odliuje
novit, msit, zvonka sivohned tm, e nevytvra stonku, ale iba listy,
a zvntra biely kore. Stonka dosahuje no dvojron rastliny maj kvetonosn
vku do 1,50 m (v prvom roku 0,90 m). stonku. Korene s dlh a krehk. Po
Lopch rozvja vemi vek przemn vykopan ich umyjeme a nareeme na
a menie stonkov listy. Kvety s ierno- kusy dlh do 150 mm. Suia sa v tieni
fialov, zloen do borov nachdzaj alebo v suiarni pri teplote do 40 C.
cich sa na vrcholoch stoniek. Listene s Vysuen korene s tmavohned, vntri
zelen s dovntra zahnutmi hikmi. sivolt. S hork, nevaj a nezap-
Kvety s obojpohlavn, rrkovit. chaj. Uskladuj sa na suchom
Lopch je pomerne asto sa vyskytu a vzdunom mieste. Mu ma vlhkos
jca rastlina od nin a po podhorsk najviac 12 %.
psmo. Rastie na rumoviskch, smetis C h e m i c k z l o e n i e . Korene lop
kch, navkach, neobrbanch pdach, cha obsahuj polysacharidy, inuln (do
po okrajoch ciest a pol, popri plotoch 45 % ) , proteny (okolo 12 % ) , glykozid
a pod. Obubuje najm spraovit arkcin, terick olej (do 0,17 % ) , kyse
pdu. linu palmitov a stearov, slizovit lt
D r o g a . Kore lopcha Radixbar- ky, triesloviny, horiny, bielkoviny, si-
danae (arctii lappae). tostern, stigmastern, ivice, tuky, sulf-
Zbierame korene jednoronch rast ty a fosfty vpnika, draslka a horka
ln. Vykopvame ich na jese (oktber- a in. Listy obsahuj terick olej,
november) alebo skoro na jar (marec). slizovit ltky, triesloviny a kyselinu
Korene dvojronch rastln nepouva- askorbov (do 350 mg%).
i n o k a p o u i t i e . Droga m diu tiach a meteorizme, na zosilnenie a proti
retick, potopudn a antibakterilny vypadvaniu vlasov, po poraneniach
inok, zlepuje ltkov vmenu, dobre a odreninch (zvonka).
inkuje pri dne, cukrovke, oblikovch Vaok z lopchovch koreov
a moovch kameoch, gastritde, al s koncentrovanm alkoholom (1 : 10) sa
donch vredoch, zpaloch stnej duti pouva na rozotieranie pri reumatizme
ny, ochoreniach kbov a artrzach roz a vaok s olivovm olejom (1 : 10) pri
linho pvodu, niektorch konch vypadvan vlasov. Dve ajov lyiky
ochoreniach, dermatitde a ekzmoch nadrobno porezanej drogy zalejeme
(vo forme obkladov). 400 ml vriacej vody. Nechme vylho
V udovom lieitestve sa korene lo va 6 hodn. Preceden zpar uvame
pcha odporaj pri reumatizme, he trikrt denne 80120 ml pred
moroidoch, malrii, aldonch boles- jedlom.

44. an siaty Linum usitatissimum L.


anovit Linaceae

svetlohnedmi, lesklmi semenami.


Rastlina kvitne v jni.
an pochdza z Blzkeho vchodu. Je
to vemi star pestovan rastlina. Pestu
je sa v ponch podmienkach ako tech
nick plodina na zskavanie vlkien. an
je pomerne nron na pdu.
D r o g a . Semeno anu Semen lini.
Semen anu zbierame v plnej zrelosti
a sume na slnku alebo v suiarni pri
teplote do 45 C. Semen s plosk,
ltohned, bez vne a zpachu a pri
pout s slizovit a mastn. Uskladuj
sa na tienistom, vzdunom a suchom
mieste. Mu ma vlhkos najviac do
13 %.
an je jednoron bylina s holou, valco C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
vitou stonkou, na vrchu rozkonrenou, huje slizovit ltky (okolo 6 % s
vysokou do 1,5 m. Listy s kopijovit, zastpen najm v upke semena, preto
striedav. Kvety s jasnomodr alebo sa semen pouvaj cel), pektn, mast
fialov, so stopkami, na vrchole stonky n olej (30 a 40 %) zloen z glyce-
zloen do riedkych strapcov. Kalich aj ridov kyseliny linolovej, linolnovej
koruna s ppoetn s piatimi tyinka a izolinolnovej, kyanognny glykozid
mi. Plod je pukajca tobolka s mnohmi linamarn (1,5 %) enzm linamarzu,
okolo 20 25 % protenov, sacharidy, nut, pri prostate, lnkovch kame
karotn a in. och, cukrovke a inch.
i n o k a p o u i t i e . Semen maj Rozdrven anov semen alebo a
laxatvny (preisujci), mucilaginzny nov mka sa pouvaj vo forme
(hlienotvorn) a protizpalov inok. obkladov (zmiea sa s horcou vodou
Predpisuje sa pri zpche (konstipacii) a nanesie na gzu). anov olej zmiea
zvuje objem feklnej hmoty a tm n s rovnakm mnostvom bielka alebo
to spsobom inkuje preisujco. vpennej vody vemi dobre inkuje pri
Dobr inok maj semen anu pri ranch z poplenn. Na vntorn poui
zpaloch dchacch ciest (such kae, tie pripravujeme z anovho semena
bronchilny katar), trviaceho strojen studen vaok (jednu a dve polievko
stva (aldka, riev) a moovch ciest v lyice semena zalejeme 200 ml stude
(zpaly a kamene v moovom mechri nej vody a nechme vylhova 23
a oblikch). Zvonka sa pouva pri hodiny) alebo odvar (dve polievkov
popleninch, zpaloch sliznice a koe, lyice semena zalejeme 600 ml vriacej
opuchlinch a vredoch (obklad). vody a varme 10 mint). Odvar uva
V udovom lieitestve sa semen anu me eskrt denne 80 ml 15 mint pred
pouvaj aj pri hyperacidite, zachrp- jedlom a 30 mint po jedle.

45. ubovnk bodkovan Hypericum perforatum L.


ubovnkovit Hypericaceae

stojn, sediace, elipsovit a kopijovit,


celistvookrajov, dlh 1030 mm. Pri
pohade proti svetlu vyzeraj bodkova
n (perforovan), o zapriuj liazky
so silicou nachdzajce sa v mezofyle
listov. Kvety vytvraj na vrcholoch
stoniek vrcholkov skvetia. Kalich je
zloen z 5 podlhovastch, celistvookra-
jovch lstkov. Kvet m 5 vonch,
ltch korunnch lupienkov. Plod je
vajcovit, trojpuzdrov tobolka. Rastli
na kvitne v lete (mj-august).
ubovnk rastie na suchch aj mok
rch miestach, najm v riedkych hjoch,
rbaniskch, na okrajoch ciest a pol,
v krovinch a trvnatch miestach.
ubovnk je trvca bylina so vzpria D r o g a . Va ubovnka Herba
menou, v hornej asti silne rozkonre hyperici.
nou, okrhlou, ervenkastou stonkou Nadzemn as rastliny zbierame v a
vysokou 0,50-0,60 m. Listy s proti- se kvitnutia (mj-august). Odrezvame
horn asti stoniek, a to 0,20 m od a stiesnenosti, pri psychovegetatvnych
vrcholu. Va viaeme do zvzkov a su syndrmoch, strachovej neurze a ne
me v tieni alebo v suiarni pri teplote spavosti. Antimikrobilny inok drogy
do 45 C. Vysuen va je zelen, kvety je vyvolan obsahom fytoncdov, ktor
s lt. Va m ivicov vu a je s aktvne vo vzahu s baktriami.
horkast. Droga me ma vlhkos naj Droga sa pouva zvonka vo forme
viac 12 %. olejovho vaku pri lieen vredov
C h e m i c k z l o e n i e . ubovnk ob a zle sa hojacich rn. Predpisuje sa tie
sahuje hypericn a pseudohypericn pri lovch a oblikovch kameoch,
(koncentrovan antracnov derivty), ochoreniach peene, pri ranch po po
katechnov triesloviny (do 10 % ) , fla pleninch, pri zpale sedacieho nervu
vnov glykozidy hyperozid, rutn i ako diuretick prostriedok.
a kvercitrn, zelenkast ivicu (v jej Drogu pouvame vo forme odvaru
zloen s zastpen najm seskviterp alebo olejovho vaku. Dve polievko
ny), kyselinu askorbov, fytoncdy, ivi v lyice suchej vate ubovnka bodko
ce, vea karotnu a stopy kyseliny niko vanho zalejeme 400 ml vriacej vody
tnovej. a varme 5 mint. Nechme vylhova
i n o k a p o u i t i e . Protizpalov 1 hodinu. Po preceden odvar uvame
a spazmolytick inok ubovnka vyvo trikrt denne 120 ml po jedle. Olejov
lvaj najm flavnov glykozidy, ktor vaok sa pripravuje zo 100 g drogy,
upokojuj sliznicu st, aldka a riev, ktor sa nech vylhova v 500 g olivo
inkuj pri hyperacidite, gastritde vho oleja aspo 10 dn na svetle (me
a aldonch vredoch. ubovnk toni by aj na slnku). Z vaku uvame dve
zuje (posiluje) nervov sstavu pri ajov lyiky rno, na obed a veer,
neurznych, depresvnych stavoch vdy pred jedlom.

46. ukovec zlomocn Atropa bella-donna L.


ukovit Solanaceae

ukovec je trvca bylina s krtkym, hornch listov. S obojpohlavn, visia


hrubm podzemkom a dobre rozvinu ce, bledohned alebo bledofialovohne-
tm hlavnm koreom. Stonka je zele d. Kalich je pdielny, koruna je zraste
nohned, rovn, v hornej asti rozkon n, rozren k hornmu okraju s piatimi
ren. Listy s tenk, jemn, stopkat tyinkami, ktor s dolu tetinovit.
s vajcovitmi celistvookrajovmi epe- Semennk je jeden. Plod je iernofialo-
ami, dlh do 0,20 m a irok do 0,10 m. v, leskl bobua s mnohmi drobnmi
Doln listy s striedav, horn s po a drsnmi semenami. Cel rastlina je
dvoch, priom jeden z nich je podstatne jedovat!
men. Listov epe je hol (chpky s ukovec rastie na humznych vlh
iba na rubovej strane popri ilkch a na kch pdach, najm na rbaniskch
listovej stopke). Kvety sa nachdzaj po a okrajoch riedkych lesov, na svahoch,
jednom alebo po niekoko v pazuchch v strednch nadmorskch vkach.
C h e m i c k z l o e n i e . Listy obsahu
j alkaloidy hyoscyamn, atropn, sko-
polamn, apoatropn, beladonn. Hlavn
alkaloid je L-hyoscyamn. Je to ester
tropnu s tropovou kyselinou.
Korene obsahuj okolo 1 % (prie
merne 0,5 a 0,6 %) alkaloidov, predo
vetkm hyoscyamn a atropn. Zvyaj
ne okolo 80 % z celkovho mnostva
alkaloidov predstavuje hyoscyamn
a 20 % atropn a ostatn alkaloidy ako
skopolamn, apoatropn, beladonn
a in. V koreoch je obsah skopolamnu
ovea vy ako v listoch. Korene obsa
huj ete krob, triesloviny, kumarny,
sterny a in.
D r o g a . List a kore ukovca Fo- i n o k a p o u i t i e . V malch dv
lium et radix belladonnae. kach atropn zniuje exkrciu (vyluo
Listy zbierame v ase kvitnutia (jn vanie) slinnch, aldonch a potnch
august) v suchom poas. Zbierame ich liaz, psob utiujco na peristaltiku
niekokokrt, najskr oddeujeme dol riev, moov a lov cesty (utiuje
n listy, neskr aj horn s asami koliky). Roziruje zreniky a paralyzuje
stopiek (nie vmi ako 20 mm). Tmto akomodciu o. Droga sa predpisuje pri
spsobom zskame kvalitn drogu. Listy vredovch a oblikovch kolikch na
sume v tieni alebo v suiarni pri teplote utenie bolesti, na prekonanie kov
do 50 C, aby sa zachovala farba rastliny riev a moovch ciest, na utenie siln
a obsah alkaloidov. Vysuen listy s na ho kaa, pri bronchitickej astme, na
lci tmavozelen, na rube svetlozelen znenie potenia a slinenia, v onom
s charakteristickm pachom a horkou lekrstve na rozrenie zrenice. Pre ob
chuou. sah skopolamnu v koreoch ukovca sa
Zbierame aj korene dvoj a pro tieto spene pouvaj pri mozgovch
nch rastln. Vykopvame ich zaiatkom porkach po prekonan encefalitdy,
jesene po dozret plodov (september Parkinsonovej choroby.
oktber). Korene oistme od pdy, Lieenie spavej choroby vnnym ex
umyjeme, vie natiepame a sume traktom z korea ukovca dostalo n
v tieni alebo v suiarni pri teplote do zov Cura bulgara" (tzv. bulharsk k
50 C. Vysuen korene s zvonka lt- ra), ktor objavil udov lieite Ivan
kastosiv, zvntra biele, sladkast a ne Rajev z obce ipka. Lep efekt dosaho
skr hork so slabou omamujcou v van lieenm poda I. Rajeva v porov
ou. Balia sa do konopnch vreciek nan s lieenm istm atropnom, sa
alebo balkov. Uskladuj sa na tienis vysvetuje prtomnosou alkaloidov so
tom, vzdunom a suchom mieste. Vysu silnejm centrlnym inkom (najm
en listy mu ma vlhkos najviac do skopolamnu) obsiahnutch v koreoch,
13 %. ako aj prtomnosou sprievodnch ltok
ako triesloviny, pektny, krob a in, fytoterapii pouva tinktra a extrakt
ktor spomauj psobenie alkaloidov, z drogy, ktorch dvkovanie mono
t. j. zabezpeuj ich postupn pso kontrolova.
benie. Tieto prpravky s iba na lekrsky
Pre vek toxicitu ukovca sa vo predpis!

47. Marena farbiarska Rubia tinctorum L.


Marenovit Rubiaceae

Marena je trvca bylina s plazivmi (purpurn sa pravdepodobne vytvra pri


koremi a tvorhrannou, na hranch uskladovan drogy), xantopurpurn.
pichavou stonkou vysokou do 1,5 m Kore ete obsahuje glykozid rubiadn,
a hrubou okolo 5 mm. Listy s kopijovi enzm erytrocim, organick kyseliny,
t, praslenov po 46 v jednom uzle triesloviny, pektnov ltky, okolo 15 %
stonky. Kvety s ltozelen, drobn sacharidov, bielkoviny a stopy mastnch
a vytvraj skvetia okolky. Plod je olejov.
avnat, vek ako hrachov zrno, zo i n o k a p o u i t i e . Marena m
zaiatku erven, po dozret ierny. Ko diuretick inok a zastuje sa pri
re je ervenkast, hrub okolo 10 mm, vmene fosftov nachdza uplatnenie
uzlat, s mnohmi vedajmi korien pri lieen oblikovch kameov (oxal-
kami. ty a fosfty) a ako pomocn prostriedok
Marena pochdza z junej Eurpy, pri rachitde a anmii. M protizpalov
u ns sa kedysi pestovala a miestami sa inky pri zpalovch procesoch obli
nachdza zdiven. Dnes sa v naich iek, moovho mechra a kbov. Pou
oblastiach sotva vyskytuje. va sa pri kolike s hnakou a na regulova
D r o g a . Kore mareny farbiarskej nie mentrucie.
Radix rubiae tinctorum. Droga sa pouva vo forme vaku.
Korene troj a tvorronch rastln Jednu ajov lyiku nadrobno poseka
zbierame na jese (septemberokt nch koreov zalejeme 200 ml studenej
ber), ke nadzemn as rastliny zana vody. Nechme vylhova 8 hodn a pre
vdn. Oisten a umyt korene, ktor cedme. T ist dvku drogy op zaleje
s zvonku tmavoerven a zvntra jas- me 200 ml vriacej vody, nechme vyl
noerven, sa suia na slnku, v tieni hova 15 mint a precedme. Obidva
alebo v suiarni pri teplote 40 C. Balia vaky zmieame a podvame v 120 ml
sa do vreciek. Uskladuj sa na suchom dvkach trikrt denne pred jedlom.
a vzdunom mieste. Drogu mono uva aj formou prku
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa z koreov. Uvame 1 g drogy s trokou
huje 2 3,5% antrachinnovch glyko vody kad 3 hodiny pri dennej dvke
zidov, kyselinu ruberytrov a galiozn, 34 g prku.
xantopurpurn a in. Pri rozklade glyko Poznmka. Pri pouvan prpravkov
zidov vznikaj farbiv alizarn, purpurn z maren m mo erven farbu.
48. Mta pieporn Mentha piperita L.
Hluchavkovit Lamiaceae

hybrid, ktor vznikol krenm divoras


tcich mt. Pestuje sa v zhradch a na
plantach, niekedy splanie.
D r o g a . List (va) mty piepornej
Folium (Herba) menthae piperitae.
Listy zbierame zaiatkom kvitnutia
(jl-august). Kosme cel nadzemn
asti, najvhodnejie skoro rno alebo
veer a listy hne zbierame. Potom ich
rozostelieme na tenk vrstvu a sume
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
30 C. Vysuen listy s na lci tmavoze
len, na rube svetlejie zelen. Maj
tipav chu a aromatick vu.
Uskladuj sa na suchom, vzdunom
a tienistom mieste. Mu ma vlhkos do
Mta je trvca rastlina s vodorovnm 14 %.
podzemkom, z ktorho vyrast niekoko C h e m i c k z l o e n i e . Listy mty
tvorhrannch, rozkonrench stoniek, obsahuj 1 3 % silice so zloenm oko
vysokch a 1 m. Listy s tmavozelen lo 50 % mentolu, 411 % esteru men
s krtkymi stopkami, protistojn, kopi tolu, 725 % mentnu, mentennu,
jovit, plkovit, konist a pokryt jem piperitnu, cyneolu, mentnu, felandr-
nmi chpkami. S lupou meme na nu, a-pinnu, limonnu, pulegnu a in
rubovej strane listov pozorova liazky, terpny, kyselinu octov, izovalrov
ktor vyluuj terick olej. Mta m a in von kyseliny, 510 % mentofu-
drobn ervenofialov kvietky, usporia ranu. Droga ete obsahuje 3,5 12 %
dan do praslenov na vrcholoch stoniek. trieslovn, horiny, kyselinu nikotnov
Plod je zostaven zo tyroch jednose- a jej amid, kyselinu kvov a chlorog-
mennch, vajcovitch, ervenohnedch nov, karotenoidy, flavnov glykozidy
tvrdiek. a in.
Mta je medonosn rastlina. Cel i n o k a p o u i t i e . Mtov olej
rastlina prjemne vonia a m pliv chu. v malch dvkach zvyuje chu do jedla,
U ns s rozren dva druhy mty, ale dobre inkuje proti zvracaniu pri ne
silice zskan z nich neobsahuj mentol vonosti, odstrauje spazmy (ke), naj
(alebo len vemi mlo), ktor je najcen m pri kolikch aldka a riev, lovch
nejou zlokou mtovho oleja. Rastli ciest a psob vetropudne pri meteoriz-
na sa rozmnouje vegetatvne priesada me. Aktivizuje vyluovanie peene
mi, ktor sa rozvjaj z vegetanch a pankreasu a inkuje adstringentne
pikov nadzemnch stoniek. a protizpalovo. Na lnk psob lo-
Mta pieporn je pravdepodobne tvorne, lopudne a utiuje bolesti. Pre
tieto vlastnosti je droga dobrm pro ra pri zvratoch, nespavosti, melan
striedkom pri lieen funknch ochore chlii, epilepsii a apoplexii (mozgovej
n aldka, lovch ciest, lovch ka porke). Odvar z listov sa pouva na
meov, pri chronickej pankreatitde, kpele pri nervovom vypt, na klokta
trviacich akostiach, nevonostiach, nie pri zpale asien, bolen zubov a na
zvracan a hnakch. Mentol vyvolva odstrnenie pachu v stnej dutine. Od
reflektvne rozirovanie koronrnych var s ervenm vnom (1 : 10) sa pou
ciev pri stenokardii. inkuje tie anti va pri konch zpaloch a pri svrben
septick a utiujco pri zpalovch koe.
ochoreniach hornch dchacch ciest, pri
bronchitde a bronchiektzich (pouva Fytoterapia predpisuje drogu na vn
sa vntorne alebo vo forme inhalci). torn pouvanie vo forme zparu. Dve
Mtov olej pouit vo forme liehovho ajov lyiky drogy zalejeme 200 ml
roztoku loklne utiuje boles pri neuro- vriacej vody. Nechme vylhova 20
dermatitde. mint a po preceden uvame trikrt
V udovom lieitestve sa mta odpo- denne 200 ml po jedle.

49. Medovka lekrska Melissa officinalis L.


Hluchavkovit Lamiaceae

citrnovou vou. Doln listy s vek


s dlhou, chlpatou stonkou, horn s
pretiahnut, hrubo plkovit a s krtkou
stopkou. Kvety s drobn, biele, ltkast
alebo ruov a nachdzaj sa po iestich
v praslenoch v pazuchch hornch listov.
Kvet m ppoetn korunu, krtko
rrkovit kalich a tyri tyinky. Plod je
such, pukajci, so tyrmi semenami.
Rastlina je pokryt aznatmi chp
kami.
Medovka pochdza z Blzkeho vcho
du. V balknskych krajinch rastie divo
v riedkych horch a pod. U ns sa
pestuje v zhradkch. Miestami sa vy
skytuj splanen formy.
Medovka je trvca bylina so tvorhran D r o g a . List (va) medovky Fo-
nou, rozkonrenou stonkou vysokou do lium melissae (Herba melissae).
1 m a s vajcovitmi, protistojnmi, tma Listy z medovky zbierame pred kvit
vozelenmi listami s charakteristickou nutm (jl). Cel nadzemn as najskr
pokosme a potom zbierame listy. Pri dovky sa spomauje dchanie, strcaj
ukladan by sa nemali stla, lebo pri sa rytmick akosti a zniuje sa krvn
suen potom tmavn. Ke medovka tlak. Okrem toho psob spazmolyticky
rozkvitne, listy u viac nezbierame, lebo (uvouje ke) a vetropudne pri funk
stratili charakteristick vu a lieiv nch ochoreniach riev uvouje
vlastnosti. Listy sume na vzdunom, plyny v revch, zastavuje zvracanie,
tienistom mieste alebo v suiarni pri stimuluje trvenie a vyluovanie lovej
teplote do 35 C. Vysuen listy s na lci avy, podporuje chu do jedla. Pouva
zelen, na rube slabozelen, s typickou sa tie pri gastrokardilnom Rochmedo-
slabou horkastou chuou, pri rozdrven vom syndrme, zvratoch, na zosilnenie
maj citrnov vu. Drogu uskladu zraku, pri apoplexii (mozgovej por
jeme na suchom, vzdunom a tienistom ke), zduchu, melanchlii, bolestivej
mieste. Droga me ma vlhkos najviac meutrucii, konch odreninch, reuma
12 %. tickch opuchlinch, vredoch (zvonka
C h e m i c k z l o e n i e . Medovka ob vo forme obkladov) a na kloktanie pri
sahuje silicu (0,05 a 0,33 % ) , ktor zpale mandl alebo asien.
obsahuje citral, citronelal, linalol, gera Drogu pouvame vntorne vo forme
niol a aldehydy, alej 45 % trieslovn, zparu. Dve polievkov lyice drogy
horiny, slizovit ltky, kyselinu kvov, zalejeme 400 ml vriacej vody. Nechme
enzmy, kyselinu urzolov a olejov vylhova 20 mint. Z precedenho
a in. zparu uvame 120 ml trikrt denne 15
i n o k a p o u i t i e . Droga posilu mint pred jedlom. Pri nepokojnom
je nervov sstavu, inkuje sedatvne spnku sa odpora vypi jednu lku
a spazmolyticky. Predpisuje sa s dobr aju z medovky lekrskej veer pred
mi vsledkami pri srdcovej neurze, spanm. Na vonkajie pouitie vo forme
migrne, nespavosti, nervovom vypt mas a roztierania pouvame liehov
a neurastnii. Dobre psob aj pri srdco extrakt drogy (1 : 5). Zpar na vonkaj
vch ochoreniach odstrauje navu ie pouitie pripravujeme zo tyroch
a zniuje bolesti v oblasti srdca. Pri polievkovch lyc drogy a 400 ml vria
vntornom pouvan prpravkov z me- cej vody.

50. Medvedica lekrska Arctostaphylos uva-ursi (L.) SPRENG.


Vresovcovit Ericaceae

Medvedica lekrska je mal, vdyzelen vit, s desiatimi tyinkami. Plody s


ker. Dosahuje vku 0,20 m. Kmieniky okrhle, erven, such kstkovice so
s poliehav a dlh do 0,25 m. Listy s iestimi kstkami. Rastlina kvitne
stle zelen, obrtene vajcovit, na bze v jli.
klinovito zen, koovit a celistvook- Medvedica rastie v horskom psme
rajov, na rube slabo ochlpen. Kvety s a vych nadmorskch vkach, na skal
drobn biele alebo ervenkast, zvonko- natch poanch alebo ihlinatch red-
ch lesoch, prpadne popri krovinch, i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
najm v zrastoch borievky. pravky z nej inkuj diureticky a anti
Uprednostuje vyhrievan, mierne septick na moov cesty a predpisuj sa
such a mierne kysl pdy, piesonato- pri zpaloch obliiek a moovho me
hlinit, kamenist, stredne hlbok a chra, pri piesku a kameoch v obli
plytk. Je vemi odoln proti vyschna- kch a pri lovch kameoch. Hydroly-
niu pdy. Zakoreuje sa a do hbky tick rozpad arbutnu na hydrochinn
1 m. Dova sa a sto rokov. U v minu prebieha iba v alkalickom prostred (al
losti bola znma ako lieiv rastlina. kalick mo), preto sa pri pouvan
D r o g a . List medvedice lekrskej prpravku z tejto drogy odpora na
Folium uvae-ursi. jednu lku aju prida jednu lyiku
Droga sa u ns v prrode nesmie sdy bikarbny. Pre vysok obsah tries
zbiera, pretoe je to chrnen druh. lovn droga inkuje aj adstringentne.
C h e m i c k z l o e n i e . Listy medve V udovom lieitestve sa odporaj
dice lekrskej obsahuj fenolov glyko listy medvedice lekrskej aj pri moen
zidy arbutn a metylarbutn (v priemere krvi, vodnatielke, cukrovke, vtokoch
okolo 10 % ) . Pri hydrolze sa arbutn a tuberkulze obliiek.
rozpad na glukzu a hydrochinn, me Droga sa pouva vo forme studenho
tylarbutn sa rozpad na glukzu a me- vaku alebo ako odvar z narezanch
tylhydrochinn. inok drogy je spso a nadrobench listov. Odvar pripravuje
ben hydrochinnom. V droge je zast me z jednej polievkovej lyice drogy
pen aj mal mnostvo hydrochinnu a 500 ml vriacej vody. Varme 10 mint,
a metylhydrochinnu, triesloviny (galo- precedme a uvame 100 ml tyrikrt
tann) okolo 20 %, silica uvaol, flavo denne. Studen vaok pripravme
noidn ltky (hyperozid, kvercitrn, my- z jednej polievkovej lyice drogy
ricitrn), kyselina galov a elagov, kyse a 200 ml studenej vody. Nechme vyl
lina citrnov a mravia. Zaujmav hova 8 hodn. Vaok precedme a u
zloka je aj kyselina urzolov, ktor vame 12 lyice tyri a pkrt denne.
predstavuje triterpnov saponn. Vaok nie je vhodn najm pre deti,
Poda pvodu drogy pomer medzi pretoe odvar obsahuje vek mnostvo
arbutnom a metylarbutnom je rozlin. trieslovn, ktor drdia trviace stro
Hydrolytick rozpadanie arbutnu, pr jenstvo. Droga sa neme uva dlh
padne metylarbutnu sa uskutouje as!
v moi pod vplyvom enzmu arbutza
(fenolglykozidza), ktor droga obsa
huje.
51. Ntrnk vzpriamen Potentilla erecta (L.) RUSCHE.
Ruovit Rosaceae

Ntrnk vzpriamen je trvca bylina. C h e m i c k z l o e n i e . Podzemok


Rozvja krtky valcovit podzemok, ntrnka obsahuje do 30 % trieslovn
z ktorho kad jar vyrast niekoko (predovetkm katechny a katechnov
tenkch, v hornej asti rozkonrench flobafny tormentilova erve").
stoniek. Stonka je vysok okolo Poda zloenia s tieto triesloviny zhod
0,100,30 m, vzpriamen alebo vyst n s trieslovinami, ktor s zastpen
pav. Przemn listy s trojpoetn, v dovanch americkch ratanovch
zloen do przemnej ruice, ktor v a koreoch. Podzemok obsahuje tie gly
se kvitnutia odumieraj. Stonkov listy kozidy tormentol a tormentiln, kyselinu
s sediace alebo s krtkymi stopkami, chinov a elagov, ivice, terick olej
trojpoetn, ale s vekmi prlistkami a in.
vyzeraj ppoetn. Kvety rast jed i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
notlivo, s mal a na dlhch stopkch pravky z nej inkuj adstringentne,
vyrastajcich v pazuchch listov. Kalich protizpalovo a zastavuj krvcanie.
je tvorpoetn, koruna je zlatolt, Predpisuj sa pri zpalovch ochore
tvorlupienkov a s mnohmi tyinkami. niach trviaceho strojenstva akt
Rastlina kvitne v jni a auguste. Plody nych a chronickch gastritdach a kolit-
s naky. dach, aldonej achlii, aldonch
Ntrnk je nenron rastlina. Rastie vredoch, enteritde, hnakch, dyspep-
na kamenistch stranch, suchch mies sii, dyzentrii, zpalovch procesoch
tach a riedkych lesoch, ako aj na vlhkch v stnej dutine stomatitde, faryngit-
lkach a vo vyie poloench psmach. de, gingivitde a aftch. Pre jej dobr
Obubuje kremiit pdy. inok na zastavovanie krvcania sa
D r o g a . Kore (podzemok) ntrnka pouva pri krvcaniach rozlinho cha
Radix tormentillae. rakteru pri vykaliavan krvi (pri
Podzemky vykopvame na jese tuberkulze), silnej mentrucii a in.
(oktber) alebo skoro na jar (marec) Zvonka sa pouva pri popleninch,
z dvoj a trojronch rastln. Podzemok mokrch ekzmoch, popukanej koe
mus by valcovit, huzovit, tvrd, rk, nh alebo st a niektorch konch
nerovnomerne drsn s mnohmi jam ochoreniach.
kami, ktor zostali po opadan ten V udovom lieitestve sa odpora aj
kch korienkov. Dosahuje dku do pri bielom vtoku, cukrovke, malrii,
40 50 mm a hrbku 1030 mm, vhor- bolen hlavy, ltake, ochoreniach pee
nej asti je rozren. Po vykopan pod ne, angne pectoris, moen krvi, dne,
zemky oistme od malch koreov, reumatizme a in.
umyjeme ich a sume v tieni alebo Droga sa predpisuje najm ako odvar
v suiarni pri teplote do 45 C. Vysuen na vonkajie a vntorn pouitie. Jednu
droga m tipavo hork chu, zvonka je a dve polievkov lyice rozdrvench
tmavohned, vntri ervenkast a nevo- podzemkov zalejeme 500 ml vriacej vo
nia. Uskladuje sa na tienistom, vzdu dy. Varme 10 mint a potom nechme
nom a suchom mieste. vylhova 1 hodinu. Odvar uvame
trikrt denne pred jedlom 80 a 150 ml niach koe a z erstvej rastliny v bielom
poda veku. vne (za 10 dn), na zlepenie chuti do
Extrakt z celej rastliny v olivovom jedla. Pouva sa aj ako zosilujci
oleji (1 : 10) sa odpora pri ochore- prostriedok.

52. Nechtk lekrsky Calendula officinalis L.


Astrovit - Asteraceae

teristickou vou a slabo horkou chu


ou. Uskladuje sa na tienistom, vzdu
nom a suchom mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Kvety necht
ka obsahuj terick olej (0,02 % ) ,
saponn, karotenoidy a xantofyly (karo-
tn, violaxantn, rubixantn, citroxantn,
flavochrm, flavoxantn), horinu ka-
lendn, fytostern, slizovit ltky, flav-
ny, enzmy a in.
i n o k a p o u i t i e . Skvetia nech
tka pomhaj pri hojen a urchuj
epitelizciu pri vredoch a konch ra
nch, maj protizpalov a protimikro-
bilny inok, preto sa predpisuj pri
zpalovch ochoreniach stnej sliznice,
Nechtk je jednoron bylina s rovnou, aldonch a dvanstnikovch vre
rozkonrenou stonkou vysokou okolo doch, gastritde, detskch dyspepsich,
0,50 m. Listy s vek, chlpat, celistvo streptokokovch a stafylokokovch in
okrajov a striedav. Kvety s ltooran- fekcich, hnisavch ranch, povrcho
ov bory rozloen po jednom na vch vredoch, ranch z poplenn a vre
vrcholoch stoniek. Okrajov kvietky s doch z kovch a sklerotickch l.
jazykovit samiie, vntorn s rr Kvety nechtka inkuj utiujco na
kovit obojpohlavn s piatimi tyin centrlnu nervov sstavu, zniuj
kami. krvn tlak a zosiluj innos srdca,
Rastlina pochdza zo Stredomoria, priom zvuj amplitdu srdcovch
kde je dnes u divorastca. U ns sa sahov a spomauj jeho rytmus. Predpi
pestuje v okrasnch zhradkch. suje sa tie pri srdcovch ochoreniach
D r o g a . Kvet nechtka Flos calen- s rytmickmi akosami a pri hypertnii
dulae. v klimakterickom obdob. Maj aj cho
Kvety nechtka zbierame v ase kvit leretick (lotvorn) inok pri ln
nutia (jl august). Suia sa na slnku kovch dyskinzach a chronickej chole-
alebo v suiarni pri teplote do 40 C. cystitde.
Vysuen droga je lt so slabou charak- udov lieitestvo nechtk odpora
pri bolen hlavy, v klimaktriu, pri lta lyc rozdrvench kvetov a 600 ml vria
ke, bolestiach sleziny, nedostatonej cej vody. Varme 3 minty a nechme
a bolestivej mentrucii, konej tuber vylhova 1 hodinu. Odvar pouvame
kulze, zpale lymfatickch uzln, ko zvonka alebo na kloktanie pri zpale
nej rakovine, na zlepenie chuti do jedla, stnej dutiny. Pripravuje sa aj vaok
pri nespavosti a inch. z kvetov nechtka a koncentrovanho
Kvety sa pouvaj vo forme zparu, alkoholu (1 : 5), z ktorho vntorne
odvaru, tinktry, balzamu a olejovho uvame 3040 kvapiek tri a tyrikrt
vaku. Zpar pripravujeme z dvoch denne a jedna ajov lyika z tohto
polievkovch lyc rozdrvench kvetov vaku zrieden s 500 ml vody sa odpo
a 400 ml vriacej vody. Potom nechme ra na obklady a umvanie. Zmes
vylhova 2 hodiny, precedme a uva kvetov s olivovm olejom sa predpisuje
me 100 ml trikrt denne pred jedlom. na natieranie zle sa hojacich rn
Odvar pripravme z dvoch polievkovch (1 : 10).

53. Oianka Rostkovova Euphrasia rostkoviana HAYEK


Krtinkovit - Scrophulariaceae

poetnou zrastenou korunou so tyrmi


tyinkami. Plod je chlpat tobolka
s mnohmi semenami.
Oianka rastie najm na vlhkch l
kch a pasienkoch, niekedy ju meme
njs aj na okrajoch ciest, htin a pod.
Vyskytuje sa vo vetkch vkovch
psmach, na pdu nie je nron.
D r o g a . Va oianky Rostkovovej
Herba euphrasiae.
Nadzemn as rastliny zbierame v a
se kvitnutia (jl september). Su sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
40 C. Vysuen droga je zelen a m
slabo hork chu a nevonia. Uskladuje
sa na vzdunom, tienistom a suchom
Oianka je jednoron bylina s rovnou, mieste.
rozkonrenou, chlpatou stonkou vyso C h e m i c k z l o e n i e . Va oianky
kou do 0,20 m. Listy s protistojn, obsahuje 0,15-0,17 % terickho ole
vajcovit, hrubo zbkat a sediace. Kve ja, horiny, mastn olej, kyselinu kremi
ty s biele alebo bledoruov so slabo- it, ivice, vosk, slizovit ltky a in.
fialovmi iarkami a ltou kvrnou na i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
spodnom pysku. Rozloen s v pazu pravky z nej maj protizpalov a ad-
chch listov. Kalich je zrasten so tvor- stringentn inok. Odvar z vate oian-
ky vo forme obkladov inkuje vemi kvrnch na rohovke, na zosilnenie zra
dobre pri zpaloch vieok, slzovch v ku, pri hnake a in.
kov a inch ochoren o. Pouva sa pri Odvar pripravme z dvoch polievko
kadom servenen o, na zlepenie vch lyc rozdrvenej drogy a 500 ml
zraku a pri preaen o. Droga sa vriacej vody. Varme 5 mint a nechme
spene pouva aj pri bronchitickch vylhova 30 mint. Uvame trikrt
zpaloch sliznc spojench s kaom denne 120 ml 15 mint pred jedlom. Pri
a hlienmi, pri laryngitde, nechutenstve, onch akostiach pouvame kpele
aldonom katare, pri zvenej kyslosti alebo obklady. Extrakt drogy vo vne
aldka a ltake. (1 : 10) poas 8 dn sa odpora na
V udovom lieitestve sa pouva pri zlepenie chuti do jedla.

54. Oman prav Inula helenium L.


Astrovit - Asteraceae

ku tmavosiv a zvntra bled. Na priere


ze vidno radilnu stavbu. Kvitne v jli
a v auguste.
Oman prav obubuje mokr, tienist
miesta a lesy. U ns sa pestuje v zhrad
kch, miestami splanieva.
D r o g a . Kore omanu Radixinulae
(enulae).
Podzemn asti zbierame na jese
(oktber november). Vykopvame
najm mlad korene, priom star drev
nat korene oddeujeme. Po umyt ko
rene nareeme na asti do 100 mm
a sume v tieni na rmoch alebo
v suiarni pri teplote do 40 C. Pri
rchlom suen zskavame kvalitn dro
Oman prav je trvca bylina s rovnou, gu, ktor neplesnivie. Vysuen kore je
rozkonrenou stonkou, vysokou do 2 m. z vonkajej strany sivohned a z vntor
Doln listy s vek, s krdlatou listovou nej bledosiv s hnedmi bodkami a cha
stopkou, konist, nepravidelne zbkat rakteristickou vou. Uskladuje sa na
a na rube sivo plstnat. Kvety s na tienistom, vzdunom a suchom mieste.
vrchole zloen do borov. Okrajov Me obsahova do 12 % vody.
listene kvetov s zkojazykovit, lt, C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
vntorn s rrkovit a tie lt. Plody huje 1 3 % silice, ktorej hlavn zloky
s oovkovit naky so tyrmi a piatimi patria do skupiny seskviterpnov (alan-
hranami a dlhm chocholcom. Kore je tolaktn, izoalantolaktn, dehydroalan-
hrub, msit, silne rozkonren, zvon- tolaktn), okolo 2 0 - 4 0 % inuln u (po-
lysacharidick komplex zloen asi z 20 Bulharsk udov lieitestvo odpor
fruktz), mal mnostvo alkaloidov, i a vaok z korea omanu pravho pri
vice, pektny a in. Izolovan s aj ben srdca, bolen hlavy, epilepsii,
rozkladov zloky pseudoinuln a he- iernom kali, i ako prostriedok zabra
liantenn. ujci predasnmu produ. Korene
i n o k a p o u i t i e . Droga inku omanu pravho sa pouvaj aj pri
je sekrtolyticky a protikaovo pri zpale sedacieho nervu a pri ochore
aktnej a chronickej bronchitde, dr niach kbov. Odvar korea s vnom
divom kali rzneho pvodu a bron mono poui pri ochoreniach srdca a pri
chilnej astme. terick olej zlepuje prechladnut, s medom ako odkaliavac
chu do jedla a tonizuje (posiluje) prostriedok a sirup z korea ako moo
trvenie, m spazmolytick inok pri pudn prostriedok.
zpaloch aldka (gastritde), riev (ko Droga sa pouva vo forme zparu.
like) a peene, reguluje nepravideln tyri ajov lyiky drogy zalejeme
a bolestiv mentruciu. Alantolaktn 400 ml vriacej vody a nechme vylho
m protihlstov, ako aj antiseptick va 30 mint. Po preceden vluh po
inok pri zpaloch moovch ciest. dvame trikrt denne 120 ml 15 mint
Droga tie inkuje moopudne. pred jedlom.

55. Orech krovsk Juglans regia L.


Orechovit Juglandaceae

Orech je vek rozkonren strom, vy D r o g a . List orecha krovskho


sok do 25 m, s popolavosivou krou. Folium juglandis. Niekedy sa pouva
Listy orecha s neprno perovito striha aj zelen oplodie.
n, hol, vajcovit, iroko kopijovit, Listy bez stopiek zbierame v ase
ilov so pecifickou vou. Kvety s kvitnutia, teda pred ich plnm vyvinutm
samie i samiie, jednodom a zelenka (mj jn). Suia sa v tieni pri teplote
v. Samie kvety tvoria jahady s troj- do 35 C. Vysuen listy s tmavozele
poetnou korunou a mnohmi ltmi n, hork a takmer nevoaj. Uskladu
tyinkami. Samiie kvety s zelen a na j sa na tienistom, vzdunom a suchom
chdzaj sa na vrcholoch konrikov. mieste. Niekedy zbierame aj zelen
Skvetia s zloen z dvoch a piatich oplodie plodov (august september).
kvetov a s tvorpoetn s dvoma er Vysuen oplodie je zelen a hned, m
venkastmi bliznami. Plod je hladk horkotipav chu a nevonia. Usklad
kstkovica s vonkajm msitm, zele uj sa na tienistom a vzdunom
nm a vntornm hnedm a tvrdm mieste.
oplodm. C h e m i c k z l o e n i e . Listy orecha
Orech pochdza z juhozpadnej Eu obsahuj a-hydrojugln a b-hydrojug-
rpy, kde sa dodnes nachdzaj i div ln, flavonoidy (hyperozid, kvercetn,
formy. U ns sa pestuje v zhradch kempferol) spojen s tromi molekula
alebo ako alejov strom popri cestch. mi arabinzy, kyselinu askorbov
( 4 - 5 % ) , karotn (do 0,33 mg%), vita tde a hnake. Predpisuje sa tie na
mn B1, triesloviny (34 % ) , terick zlepenie trvenia.
olej a in. udov lieitestvo odpora drogu
i n o k a p o u i t i e . Zloenie ore pri krofulze, vykaliavan krvi, arte
chovch listov psob posilujco na riosklerze, pri bielom vtoku (na k
organizmus, zosiluje rast kost, zlepu pe), onch zpaloch, pri rachitde (na
je chu do jedla. Jugln inkuje bakt- kpe), po variole (na kpe), hemoroi
riostaticky a predpisuje sa ako nepeci doch, pri nepravidelnej mentrucii,
fick prpravok pri loklnom lieen hlstoch a konch ochoreniach.
lupus erythematodes (kon vlk), ery- Orechov listy pouvame vo forme
thema nodosum, stafylokokovch odvaru na vntorn pouvanie. Jednu
a streptokokovch dermatitdach, hnisa polievkov lyicu drogy zalejeme
vch ranch, chronickch epidermofyt- 300 ml vriacej vody. Varme 3 minty
zach. Okrem toho m droga protizpa a nechme vylhova 1 hodinu. Uvame
lov a utiujci inok pri zpaloch 100 ml odvaru trikrt denne pred
asien, lymfatickch uzln, gastroenteri- jedlom.

56. Ostruina malinov (malina) Rubus idaeus L.


Ruovit - Rosaceae

Ostruina je poloker s tenkmi ostami, alebo v suiarni pri teplote do 45 C.


vysok do 2 m. Listy s striedav, zloe Vysuen listy s belavozelen, slabo
n, na lci zelen, na rube plstnat s ostro hork, nevoaj a nezapchaj. Usklad
plkovitm okrajom. Biele kvety s uj sa na suchom a vzdunom mieste.
usporiadan do riedkych pazunch Mu ma vlhkos najviac 16 %.
metln s ppoetnm kalichom i koru C h e m i c k z l o e n i e . Listy obsahu
nou a mnohmi tyinkami. Plod je er j triesloviny, flavny, vitamn C (okolo
ven, pokryt chpkami a obsahuje jed 800 mg%), organick kyseliny, sachari
no semeno. Plodstvo sa v zrelosti odde dy (7 % ) , slizovit ltky, pektn (okolo
uje od plodovho lka. Rastlina kvitne 1,45 % ) , farbiv, karotn a in. Semen
v mji a jni. obsahuj mastn olej (okolo 14,6 % ) ,
Ostruina rastie najm na rbanis ktor sa sklad z glyceridov kyseliny
kch, no mono ju njs aj po okrajoch linolovej, linolnovej a izolinolnovej,
horskch ciest, potokov, na skalnatch fytostern (okolo 0,7 %) a in.
stranch, riedkych lesoch, popri hti i n o k a p o u i t i e . Listy ostrun
nch a pod. Dva prednos vlhkejm maj antipyretick a potopudn inok
pdam. achten kultivary sa pestuj pri ochoreniach z prechladnutia ang
v zhradkch a na plantach. na, chrpka a pod. Protizpalov inok
D r o g a . List ostruiny malinovej sa vyuva pri aldono-revnch kata
Folium rubi idaei. roch. Kvety, listy a plody sa predpisuj
Listy ostrun sa zbieraj po odkvitnu pri hypertrofii a aterosklerze, aj ako
t (jn jl august). Suia sa v tieni vitaminzny prostriedok.
V udovom lieitestve sa listy maliny Pri ochoreniach koe sa pouva vo
odporaj pri aldonch kyselinch, forme odvaru. Dve polievkov lyice
aldonom krvcan, pri vykaliavan rozdrvench listov zalejeme 400 ml
krvi, revnch akostiach, menorgii, vriacej vody a varme 3 minty. Odvar
bolen hlavy, konch popleninch, nechme vylhova 30 mint, preced
ochoreniach dchacch orgnov, kon- me a uvame trikrt denne 120 ml pred
juktivitdach (odpora sa kpe). jedlom.

57. Pagatan konsk Aesculus hippocastanum L.


Pagatanovit Aesculaceae

korunn lupienky, zahnut, s ervenmi


peovmi vakami. Semennk je horn,
trojpuzdrov, s jednou nelkou. Plod je
tobolka, ktor sa rozpukva, pokryt je
ostrmi tami, m jedno a tri semen,
ktor maj tvrd, koovit, hned up
ku. Kvitne od mja do jna.
Pagatan sa u ns udomcnil v par
koch. Pestuje sa ako okrasn solitr
a olejov strom.
Droga. Kra a semeno pagatana
konskho Cortex et Semen hippocas
tani. Na lieebn ciele sa tie pouva
kvet a listy pagatana.
Kra sa zbiera na jar (marec), skr
ako zaalo prdenie miazgy. Su sa na
Pagatan konsk je strom s vekou, odkrytom tienistom mieste alebo v su
dobre olistenou korunou. Dosahuje v iarni pri teplote do 50 C. Semen
ku 30 m. Listy maj dlh stopky, s zbierame po rozpuknut zelenej upky
sedem a devpoetn, dlaovito zloe plodov (september oktber). Suia sa
n. Jednotliv segmenty s konist vonku v tieni alebo v suiarni pri teplote
a slabo zbkat. Kvety s biele (s erve do 60 C. Semen drogy s ervenohne
nou kvrnou) alebo ruov (so ltou d, nevoaj a s horkotrpk. Mu
kvrnou), zloen v metlinch. V skvet obsahova maximlne 12 % vody.
je vina kvetov samch, iba niekoko Uskladuj sa na suchom a vzdunom
je obojpohlavnch alebo samich. Ka mieste.
lich je zvonkovit, ppoetn, opadav. C h e m i c k z l o e n i e . Kra obsahu
Korunn lupienky s tyri, z ktorch dva je okolo 3 % eskulnu a eskuletnu
s obrten dolu s vlnitou hranou. Tyi (kumarnov glykozidy), fraxn (glyko
niek je sedem a osem, s dlhie ako zid), escn (triterpnov saponn), ivi-
nat ltky, triesloviny a in. Kvety a listy Poda udovho lieitestva sa plody
pagatana obsahuj glykozidy kempfe- pagatana konskho pouvaj aj pri
rolu, flavonoidy kvercetn, kvercitrn, reumatizme, dne a ischiasi, pri spazmof-
rutn, izokvercitrn, karotinoidy (listy), lii, pri naruenej lovej exkrcii (vylu
pektny, triesloviny, choln, purnov ovan), bronchitde, iernom kali, tu
derivty (adenozn, adenn, guann) berkulze, pri akostiach trviaceho
a in. Semen obsahuj flavonoidy strojenstva, rakovine, maternicovch
spireozid a alie uveden v texte, krvcaniach a in.
saponn escn (810%), katechnov Semen sa pouvaj vo forme zparu.
triesloviny (2 % ) , ivinat ltky, mast Jednu ajov lyiku nadrobno poseka
n oleje (do 7 %) bielkovinov ltky, nej drogy zalejeme 400 ml vriacej vody
fytosterny, vitamny C, B a K. a nechme vylhova 2 hodiny. Uvame
i n o k a p o u i t i e . Droga vplyvom 100 ml trikrt denne pred jedlom. Z lis
eskulnu sahuje cievy a inkuje utiu tov alebo z kry sa pripravuje odvar.
jco pri rozrench cievach, hemoroi Jednu polievkov lyicu listov alebo
doch, tromboflebitde. Droga sa pouva jednu ajov lyiku nadrobno poseka
aj pri aldonom katare a zpale slizni nej kry varme 10 mint v 400 ml vody.
ce hrdla (kloktanie). Odvar uvame tak isto ako zpar.

58. Palina prav Artemisia absinthium L.


Astrovit Asteraceae

t (pri zbieran drogy sa tto as vyra


uje). Listy s striedav, doln s dlhmi
stopkami, vajcovit a trojito perovito
zloen. Jednotliv lstky s podlhovas
t, celistvookrajov a tup. Stonkov
listy s sediace, postupne s epeou
menej delenou, doln s dvojito perovi
to zloen, stredn perovito zloen
a najvrchnejie s jednoduch, kopijo
vit. Cel rastlina, najm listy, s jemne
striebristo chlpat. Kvetn bory s lt,
guovit (s priemerom 34 mm), na
chdzaj sa v pazuchch hornch listov
a s usporiadan do riedkych metln.
Kvety s rrkovit, lt, vonkajie sami
ie a vntorn obojpohlavn. Plody s
Palina prav je trvca bylina (niekedy naky bez chocholca. Rastlina kvitne
poloker) vysok a 1,5 m. Stonka je v jli a auguste.
silne rozkonren, v dolnej asti drevna- Rastlina sa vyskytuje od nin a po
podhorsk psmo. Rastie najm na su cich liaz, lnka a podaldkovej azy
chch miestach, kamenistch strach, a tmto spsobom zlepuj chu do jedla
rumoviskch, navkach, popri cestch a trvenie. Droga sa predpisuje pri
a pod. Zna aj zsadit pdy, no v pde nechutenstve, gastritde so znenou
vyaduje dusk. kyslosou aldka a aldonom mete-
D r o g a . Va paliny Herba ab- orizme, kolikch v aldku, cholecysto-
sinthii. patii (dyskinza lovch ciest, cholecys
Na zskavanie drogy sa pouvaj bu titda), ochoreniach peene a anmii.
jednotliv listy, ktor sa zbieraj pred Maj i protizpalov inky a tonizujci
kvitnutm rastliny (jl august), alebo (povzbudzovac) efekt pri chrpke a pre
odlisten vrchn asti stonky s kvetmi, chladnutiach. Pouvaj sa tie pri rev
najviac 0,25 m od vrcholu. Suia sa nch parazitoch i ako prostriedok proti
v tieni alebo v suiarni pri teplote do lupinm a in.
50 C. Stonka vysuenej drogy je zelen udov lieitestvo odpora palinu
a kvet lt. Pri zbere treba dva pozor, aj pri bielom vtoku ien, nepravidelnej
aby sa palina prav nepomieala s inmi mentrucii, malrii, angne pectoris,
palinami, ktorch listy s hol, tmavoze nespavosti, epilepsii, na spevnenie ma
len a len na rube chlpat. Palina cha ternice, pri krofulze, tuberkulze,
rakteristicky prjemne vonia a je silne zvracan a pod.
a dlhotrvajco hork. Vysuen va sa Vo forme obkladov z erstvch rastln
uskladuje na tienistom, vzdunom a su pouvame pri reumatizme, ekzmoch
chom mieste. Me ma vlhkos najviac a ervienke. Vntorne drogu pouvame
12%. vo forme zparu. Jednu a dve ajov
C h e m i c k z l o e n i e . Droga a pr lyiky drogy zalejeme 200 ml vriacej
pravky z nej obsahuj terick olej vody. Nechme vylhova 3060 mi
(predovetkm bory 0,25 1,3 % ) , nt. Preceden odvar uvame trikrt
ktor je zloen z tujolu (2570 % ) , denne 60 ml 15 mint pred jedlom.
b-tujnu, a-tujnu a b-felandrnu; ka- Jedna etapa lieenia trv 34 tdne.
dinn, a-pinn a azulny. Obsahuj tie Po tdovej prestvke meme liee
seskviterpnov laktny, horiny absin- nie zopakova.
tn, anabsintn, artabsn, artemizn;
triesloviny, vitamny C a B 6 , karotn, Poznmka. Droga sa nesmie uva pri
flavnov zleniny, kyselinu octov dvanstnikovch a aldonch vre
a izovalrov, jabln a jantrov doch, ako aj pri vntornch krvca
a in. niach! Pre obsah tujnu sa nesmie po
i n o k a p o u i t i e . Droga a prepa uva dlhodobo, pretoe me spsobi
rty z nej stimuluj vyluovanie trvia ke a znecitlivenie.
59. Pamajorn obyajn Origanum vulgare L.
Hluchavkovit Lamiaceae

v suiarni pri teplote do 35 C. Dobre


vysuen droga je slabo hork. Usklad
uje sa na tienistom a vzdunom mieste.
Me ma vlhkos najviac 12 %.
C h e m i c k z l o e n i e . Pamajorn
obsahuje terick olej (0,15 0,4 %)
- tymol (20 % ) , karvakrol, tujn, p-cy-
mol, cyklick seskviterpny, geranylace-
tt a in. alej pamajorn obsahuje
triesloviny (okolo 8 % ) , horiny, flavo
noidy, karotn, vitamn C a in.
i n o k a p o u i t i e . Pamajorn m
rznorod inky. Uahuje odkaliava-
nie a utiuje kae, inkuje potopudne
pri tracheitde (zpale priedunice),
aktnej a chronickej bronchitde a ier
Pamajorn je trvca bylina so vzpriame nom kali. Odstrauje ke pri boles
nou, tvorhrannou stonkou vysokou do tiach aldka a riev, pri meteorizme,
1 m, rozkonrenou v hornej asti a ried bolestivej mentrucii a zpaloch pee
ko chlpatou. Listy s pomerne drobn, ne. Zlepuje trvenie a vyvolva chu do
celistvookrajov, protistojn, vajcovit, jedla, tie peristaltiku pri atnii (ochab
s krtkymi stopkami, slabo alebo silno nut) riev a dobre inkuje pri zduchu,
chlpat, priom doln listy s vie ako ltake a pod. Droga a prpravky z nej
horn. Kvety sa nachdzaj na vrchole maj utiujci inok na nervov ssta
stonky, vytvraj hlvky zoraden do vu pri nespavosti, epilepsii, nervovej
metliny vidlc. Listene s fialov a kvety precitlivelosti a sexulnych poruchch
ruov. Na kalichu aj listenoch s silico- (kpe). M aj moopudn inok.
v azy. Plod sa rozpadva na tyri Zvonku sa droga pouva vo forme
tvrdky. kpeov pri vyrkach, liajoch a svrbia
Pamajorn rastie od nin a po hor cich ekzmoch. Na kpe pripravujeme
sk psmo. Najradej m zsadit, su zpar z 200300 g drogy v 2 3 l vriacej
ch a tepl pdu. Njdeme ho na su vody. terick olej drogy je dobrm
chch slnench strach, na rbanis prostriedkom proti moliam a mravcom.
kch, v riedkych lesoch, na okrajoch Vntorne sa pamajorn pouva vo for
htin a pod. me zparu. Jednu a dve polievkov
D r o g a . Va pamajornu Herba lyice nadrobno porezanho pamajor
origani. nu zaparme 400 ml vriacej vody. Ne
Nadzemn as rastliny zbierame v a chme vylhova 30 mint a uvame
se kvitnutia (jl august). Odrezvame trikrt denne 60120 ml poda veku.
va 0,20 m od vrcholu, viaeme do Pouva sa aj ako aj. ajov lyiku
malch zvzkov a sume v tieni alebo drogy varme 5 mint v 200 ml vody.
60. Papra samia Dryopteris filix-mas (L.) SCHOTT
Papraovit Aspidiaceae

D r o g a . Kore (podzemok) paprade


samej Radix filicis maris.
Podzemky sa vykopvaj skoro na jar
pred rozvinutm nadzemnej asti (ma
rec) alebo na jese (september). Oistia
sa od pdy, no neumvaj sa, nare sa
na kusy dlh asi 0,10 m. Netiepaj sa
po dke. Suia sa na slnku alebo v su
iarni pri teplote do 55 C. Vysuen
podzemok je zvonku hned a zvntra
svetlozelen, so slabou charakteristic
kou vou a tipavou, plivou chuou.
Pri nesprvnom suen vntorn as
podzemku stmavne a zhnedne. Pod
zemok paprade samej je dlh
0,10-0,30 m (niekedy aj dlh) a je
Ako vtrusn rastlina sa papra samia pokryt tenkmi blanitmi hnedmi u
vyvja v dvoch navzjom viazanch ge pinami. Na podzemku sa nachdzaj
nerciach: pohlavnej prvorastu, ktor mnoh zvyky listovch stopiek. Podze
nem vznam pre fytoterapiu a nepo mok je hrub 3050 mm a bez zvykov
hlavnej pravej paprade, ktorej pod 1020 mm. Zachov si hodnotu asi
zemky sa pouvaj ako protihlstov jeden rok. Droga sa uskladuje na
prostriedok. Papra je trvca bylina tienistom a vzdunom mieste. Me ma
s mohutnm podzemkom a mnohmi vlhkos najviac 13 %.
tenkmi koremi. Z vrcholu podzemku C h e m i c k z l o e n i e . Podzemok
sa kadorone rozvja niekoko a 1 m obsahuje floroglucnov derivty, ktor
dlhch, striedavo perovito zloench lis sa sumrne nazvaj filicn. S rozpust
tov. Lstky s ovlne alebo podlhovast, n v tere, alkohole a zsadch a neroz-
so irokou bzou, zbkat a na lci pustn vo vode. Pri rozpade vznik ako
lstkov sa z oboch strn strednej ily konen produkt floroglucn a kyselina
nachdzaj vtrusnice, ktor s chrne maslov (izomaslov). Filicn obsahuje
n zsterkou a maj oblikovit tvar. floroglucnov derivty aspidinol, alba-
Kpky vtrusnc s zo zaiatku siv, spidn, kyselinu flavaspidov a filixov.
neskr pri dozrievan ervenohned. Okrem filicnu podzemok obsahuje asi
Rastlina vytvra vtrusy v lete. 10 % trieslovn (kyselina filix-trieslo-
Papra samia rastie na vlhkch mies v), flavonoidy, horiny, trochu silice,
tach v redch listnatch aj ihlinatch fenol, mastn olej, vosk, sacharidy, ivi
lesoch. asto ju njdeme na okrajoch cu, zelen farbivo, krob a in.
potokov a horskch jarekov. Psmo Droga sa hodnot poda obsahu filic
vskytu je irok, od nin a po vysoko nu, ktorho obsah mus by najmenej
horsk polohy. 1,8 % .
i n o k a p o u i t i e . Filicn, ktor sa podva anglick so alebo ricnov
nachdza v podzemkoch paprade sam olej.
ej, paralyzuje svalstvo ploskch hlstov, Droga sa pouva vo forme odvaru.
ktor napdaj loveka aj zvierat a od Jednu polievkov lyicu narezanch
strauje ich. Je mon, e inkuje aj podzemkov varme 10 mint v 400 ml
ako protoplazmatick jed tchto parazi vriacej vody. Odvar uvame (pri hlado
tov. Predpisuje sa na odstraovanie van) trikrt denne 1 kvov lku. Dve
psomnc, ktor napadli loveka a proti hodiny po poit poslednej dvky nast
motolici ovej, ktor napda domce va preisovanie. Pretoe droga je zna
zvierat. ne toxick, prpravkami z nej sa meme
V udovom lieitestve sa papra sam liei len pod lekrskou kontrolou
ia pouva pri reumatizme a dne (vn a v nemocninom zariaden!
torne), ako aj pri konch vyrkach Na vonkajie pouitie sa pripravuje
a rozrench ilch (vo forme k odvar z 500 g rozdrvench podzemkov
peov). a 5 1 vody. Varme 2 hodiny a stle
Najastejie sa droga pouva vo for dolievame vodu na poiaton objem.
me hustho terickho vaku (Extrac- Odvar sa pouva na kpe, ktor trv 30
tum filicis maris aeth.), ktor mus obsa mint. Jedna etapa lieenia predstavuje
hova 2528 % surovho filicnu. Uva tridsa kpeov. Na mase a roztieranie
sa vo forme elatnovch kapsl obsahu pri reumatizme pouvame vaok pod
jcich 67 g extraktu. Po pouit ex zemkov s koncentrovanm alkoholom
traktu ako preisujceho prostriedku sa (1 : 10). Mase maj trva 20 dn.

61. Pivonka obyajn Paeonia peregrina MILL.


Pivonkovit - Paeoniaceae

Pivonka je trvca bylina s holou, rovnou


a avnatou stonkou, vysokou do 1 m,
s krvavoervenmi kvetmi. Listy s
striedav, neprno protistojn, perovit,
tmavozelen. Kvet m ppoetn ka
lich a osem a dvanslupienkov koru
nu, vie mnostvo tyiniek a semenn
kov. Semen s vek, zvonka ierne,
zvntra bledolt, leskl. Kore je vre-
tenovit, huzovit, zvonka ervenohne-
d, zvntra bled. Rastlina je medo
nosn.
D r o g a . Kore pivonky Radixpa-
eoniae a kvet pivonky Flos paeo-
niae.
Korunn lupienky zbierame z prve tikovo), preto nachdza uplatnenie pri
rozkvitnutch rastln (mj jn) v su lieen epilepsie, neurzy, hystrie,
chom poas. Nezbierame odkvitnut spastickej bronchitdy, astmy, ierneho
a opadnut kvety. Suia sa vo vzdunch kaa, spastickej koliky, artritdy a dny.
miestnostiach alebo v suiarni pri teplote Okrem toho m tonick (posiujce)
do 40 C. Vysuen kvet je erven inky na hladk svalstvo maternice,
alebo tmavoerven, slabo vonia a je riev, moovch ciest, zosiluje men
sladkastohork. Kvety sa balia do papie truciu, peristaltiku riev a diurzu
rovch kat. (dobre inkuje pri vyluovan piesku
Korene vykopvame na jar (marec a kameov z obliiek). Uahuje zra
aprl). Sume ich na slnku, v tieni nie krvi pouva sa pri lieen hemo
alebo v suiarni pri teplote 50 C. Vysu roidov. udov lieitestvo predpisuje
en korene s tmavohned, zapchaj odvar z korea pivonky aj pri vodna-
ce a hork. Balia sa do vriec. tielke.
C h e m i c k z l o e n i e . Korene obsa Droga sa pouva vo forme zparu.
huj alkaloid peregrinn, terick olej, Jednu zarovnan ajov lyiku nadrob
glutamn a tann, korunn lupienky no posekanho korea pivonky zaleje
peonn (antokynov farbivo, ktor je me 200 ml vriacej vody. Nechme vyl
jedovat), kyann a triesloviny. hova 20 mint. Uvame trikrt denne
i n o k a p o u i t i e . Droga inku 20 a 60 ml zparu poda veku pa
je antikonvulzvne a antispasticky (pro- cienta.

62. Puzgierka islandsk Cetraria islandica (L.) A C H .


Diskovkovit Parmeliaceae

Puzgierka islandsk je trvca rastlina D r o g a . Stielka puzgierky islandskej


s vystpavou, rozkonrenou stielkou Lichen islandicus.
dosahujcou vku 150 mm. Na lci je Puzgierka je u ns ohrozen druh
olivovo alebo hnedozelen, na rube a nie je mon ju zbiera z dvodu
bledosiv. Na rube stielky sa nachdzaj zemnej ochrany jej lokalt.
okrhle alebo ovlne, zo zaiatku zele C h e m i c k z l o e n i e . Puzgierka is
n, neskr hned apotci (plodnice). landsk obsahuje polysacharidy liche
Droga slabo pecificky vonia a m hork nn (64 %) a izolichenn, kyselinu pro-
slizovit chu. Pri varen drogy s vodou cetrarov (2 3 % ) , kyselinu cetrarov
v pomere 1 : 20 sa po vychladnut vytv a protolichesterov (do 1,4 % ) , kyselinu
ra rsolovit elatna. fumarprotocetrarov, paralichesterov
Puzgierka islandsk sa vyskytuje naj a fumrov, vitamny A, B 1 , B 2 , B 1 2 ,
m v oblastiach s miernym alebo stude enzmy, minerlne soli, kyselinu uzn-
nm podnebm. Rastie vo vych hor nov a in. Pretoe obsahuje vek
skch oblastiach, na skalnatch mies mnostvo polysacharidov, je jedna
tach, vo vlhkch lesoch, na pasienkoch, z najlepch slizovitch drog. Je cenn
najviac popri ihlinatch porastoch. nielen pre slizovit zmkujci inok,
ale aj tm, e prjemn hork chu zuje aldok a zvyuje odolnos organiz
vakov zvyuje chu do jedla. Hork mu. Droga m ete baktericdny a bakte-
chu drogy spsobuje kyselina fumaro- riostatick inok. Zisten je tie tuber-
protocetrarov ( 2 - 3 % ) . Tto kyselina kulostatick inok vodnho odvaru,
sa pri varen drogy v alkohole ahko ktor sa pouva aj zvonka na hnisav
rozklad na kyselinu protocetrrov a t rany, vredy, popleniny a v gyneko
na kyselinu cetrarov. Je zisten, e lgii.
znmy resorpn inok drogy spsobu
je kyselina protolichesterov. Droga tie V udovom lieitestve sa droga odpo
obsahuje novozisten antibiotikum ky ra aj pri akostiach aldka, revnch
selinu uzninov. bolestiach, ochoreniach peene, ndo
i n o k a p o u i t i e . Slizovit ltky roch, zpaloch moovch ciest, dyzen
obsiahnut v droge a prpravkoch z nej trii, pri nevonostiach po zvracan.
inkuj zmkujco na sliznice dcha Puzgierka islandsk sa pouva vo
cch ciest a trviaceho strojenstva. Po forme odvaru alebo zparu. Odvar pri
uvaj sa pri ochoreniach aldka, riev pravme z jednej a dvoch polievkovch
a pc, aktnej a chronickej gastritde, lyc nadrobno posekanej drogy
kolikch, aldonch a dvanstniko- a 400 ml vriacej vody. Varme 5 mint,
vch vredoch, chronickej zpche, bron nechme vylhova 30 mint a preced
chitde, iernom kali, zduchu a tuber me. Odvar uvame trikrt denne
kulze. Hork fumaroprotocetrarov 50100 ml poda potreby a veku pa
kyselina vzbudzuje chu do jedla, toni cienta.

63. Podbe lieiv Tussilago farfarah.


Astrovit Asteraceae

Podbe je trvca bylina. Skoro na jar


z podzemkov vyrastaj jednotlivo alebo
niekoko spolu do 0,25 m vysok ston
ky, porasten ruovofialovmi upina
mi. Na vrchole stoniek sa nachdzaj
vek lt kvetn bory, ktor maj dva
rady jazykovitch kvetov, priom von
kajie s vie. Kvetn lko je hol
a terovit. Po dozret a opadan semien
sa rozvjaj listy v przemnej ruici. Listy
maj dlh, asto fialov stopky. epe
je srdcovit, dlaovito ilov, dlh
0,150,20 m, po okraji riedko a plytko
zbkat, na lci zelen a hladk, na rube
husto plstnat a biela.
Podbe rastie na rozlinch pdach, (hlienotvorne) a sekrtolyticky pri zpa
ktor s dostatone vlhk s mierne loch hornch dchacch ciest (faryngit-
kyslou a slabo alkalickou reakciou. da, laryngitda, zpal priedunice, chro
Njdeme ho aj na lkach, pokraji pot nick a aktna bronchitda), pri bronchi-
ikov, na hlinitch brehoch, na tienis tickej astme, silikze (ako doplujce
tch i svetlch miestach, na nsypoch, lieenie), zpale pc a pcnom kali.
navkach, rbaniskch a pod. Droga sa pouva aj pri aldono-rev-
D r o g a . List podbea Folium far- nch zpaloch, nechutenstve, pri hyper
farae. tnii, aterosklerze, zduchu, reumatiz
Droga sa sklad z mladch listov me a inch ochoreniach. Odvar z listov
rastliny, ktor zbierame v jli a v augus alebo obklad z erstvej rastliny pouva
te. Po oisten ich sume pol da na me pri zpaloch l, pri konch ochore
slnku, potom v tieni alebo v suiarni pri niach, povrchovch vredoch, ranch
teplote do 45 C. Vysuen droga je na z poplenn a zpaloch o (obklady).
lcnej strane svetlozelen, na rubovej Pretoe podbe obsahuje v stopch py-
silne plstnat, belav s charakteristickou rolizidnov alkaloidy, ktor psobia
vou a slabo horkou chuou. Pri zbere toxicky na pee, droga sa neodpora
treba dva pozor, aby sa listy podbea na dlhodob pouvanie!
nepomieali s inmi rastlinami. Droga sa Droga sa predpisuje vo forme zparu.
uskladuje na tienistom, vzdunom a su Dve polievkov lyice nadrobno po-
chom mieste. Me ma vlhkos najviac drvench listov podbeu zalejeme
13 %. 400 ml vriacej vody. Nechme vylho
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa va 2 hodiny. Preceden zpar uvame
huje slizovit ltky, fytostern, trieslovi trikrt denne 80 ml 15 mint pred jed
ny (do 17 % ) , kyselinu galov, jabln lom. Ako doplujce lieenie pri chro
a vnnu, horiny, tusilagn, faradiol, ar- nickej bronchitde a silikze sa me
nidiol, taraxantn, stigmastern, bielko vypi aj lka podbeovho aju, oslade
viny, dextrn, inuln, saponn, karotn, nho medom, a to veer pred spanm
vitamn C a in. V popole rastliny sa a rno pri vstvan.
nachdza vie mnostvo nitrtov.
i n o k a p o u i t i e . Listy podbeu Poznmka. Listy podbeu s zahrnut
inkuj zmkujco, mucilaginzne do liekopisov 15 krajn.

64. Praslika ron Equisetum arvense L.


Praslikovit Equisetaceae

Praslika ron je trvca bylina s dlhmi podzemku sa vytvraj letn stonky


podzemkami. Kad jar vyrast bez- zelen, vysok 0,300,50 m, rozko
chlorofylov, hned, nerozkonren nren a lnkovan. Stonky aj konre
stonka, na vrchole ktorej sa nachdza s pozdne ryhovan, tvrd, drsn, h
klas sporofylov. Po vypren sprov evnat a dut. Na uzloch sa nachdzaj
jarn stonka odumiera a na tom istom listy, 612 spolone, ktor s upinat,
selinu akonitov, kyselinu ekvizetov,
kyselinu avelov, triesloviny, bielkovi
ny, ivice a in.
i n o k a p o u i t i e . Vysok obsah
kremiitanov a bohat zloenie drogy
uruj rznorod inok a pouitie.
Droga a preparty z nej inkuj silne
moopudne. Vyvolvaj zven in
nos srdca a zosiluj krvn obeh, pri
om sa vyluovacia schopnos obliiek
zlepuje. Toto preduruje ich pouitie
pri zpalovch ochoreniach moovch
ciest, pri kameoch v oblikch a ln
ku, pri opuchlinch srdcovho alebo
oblikovho pvodu (pri aktnej nefrit-
de sa nepouvaj, lebo silne drdia
praslenovite rozkonren a vreckovke obliky). Zvyuj ltkov vmenu
zrasten. a s spechom sa pouvaj pri ochore
Praslika rastie na hlinitch a pieso niach liaz s vntornm vyluovanm
natch, trvale mokrch pdach od nin a zvl v klimaktriu (pri opuchlinch
a po podhorsk psmo. Njdeme ju na nh z naruenej ltkovej vmeny a in).
pokraji moarsk, nsypov, kanlov Zlepuj odolnos spojovacch tkanv,
a potokov, na vhlkch poliach, dreno- preto sa pouvaj pri reumatickch
vanch miestach, na tienistch okrajoch ochoreniach, chronickej polyartritde
lesov a pod. a artrze, pcnej a kostnej tuberkulze,
D r o g a . Va prasliky Herba equi- bolestivch ochoreniach koe, prpadne
seti. pri vypadvan vlasov, pri zlomeninch
Nadzemn as sa zbiera v lete (mj a in. Zvl dobr je psobenie prasli
august), priom sa odrezvaj stonky ky na zastavenie krvcania pri vykalia
spolu s rozkonreniami 0,20 m od vr van krvi, maternicovch krvcaniach
cholu. Suia sa v tieni alebo v suiarni pri a hemoroidoch. Dobre inkuje aj pri
teplote do 40 C. Vysuen droga je astme. Droga je zaraden v zloen
krehk, zelen, slabo hork a nevonia. protiastmatickch a moopudnch a
Uskladuje sa na tienistom, suchom jov. Zisten je aj jej protihlstov
a vzdunom mieste. Me ma vlhkos inok.
12 %. Pri zbieran sa nesmie miea V udovom lieitestve sa praslika
s inmi praslikami alebo inmi rastli odpora aj pri albuminze, vodnatie-
nami. ke, ischiasi, dne, hematrii, vysokom
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa tlaku, aldonch bolestiach, pomoo
huje saponn ekvizetonn, karotn, vita van, aterosklerze, pcnom krvcan,
mn C, vie mnostvo kyseliny kremi rozrench cievach, ekzmoch, bielom
itej (alkalick a alkalickozemit silik- vtoku, zle sa hojacich ranch (prok
ty), flavonoidy ekvizetrn, luteoln z drogy), zaplenom hrdle (na klokta
a izokvercitrn, horiny, ivice, alkaloidy nie) a in.
palustrn, nikotn a ekvizetn, tuky, ky Droga sa pouva vntorne vo forme
odvaru. Dve polievkov lyice rozdrve istom pomere, ale var sa 10 mint.
nej vate prasliky zalejeme 400 ml Praslika sa pouva zvonka vo forme
vriacej vody. Varme 3 minty a nech obkladov zo svieich podrvench rastln
me 1 hodinu vyluhova. Preceden od (ekzmy, rozren cievy, kostn tuber
var uvame trikrt denne 120 ml po kulza) alebo ako odvar na kpele
jedle. Pri lieen maternicovch a hemo- a umvanie (ako sa hojace rany, biely
roidnch krvcan sa dvka me zvi vtok a in).
dvojnsobne. Odvar proti vypadvaniu Poznmka. Droga je zaraden v lieko-
vlasov (rno a veer) sa pripravuje v tom pisoch ZSSR.

65. Phava dvojdom (ihava) Urtica dioica L.


ihavovit Urticaceae

nch lesoch, na medziach, pri potokoch


a pod. Je nenron na vlhko, no vya
duje vy obsah duska v pde.
D r o g a . List a kore phavy Fo-
lium et radix urticae.
Listy a korene phavy zbierame v a
se kvitnutia (mjseptember). Phavu
skosme a potom z nej zbierame dobre
rozvinut listy, ktor trhme v rukavi
ciach, alebo a ke zvdn. Suia sa
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
50 C. Korene vykopvame skoro na jar
(marec) alebo na jese (november).
Dobre oisten korene sume na slnku,
v tieni alebo v suiarni pri teplote do
50 C. Vysuen listy s na lci tmavoze
Phava je trvca bylina so vzpriamenou, len, na rube svetlejie a s bez vne,
tvorhrannou stonkou, vysokou do 2 m chuti a zpachu. Korene s bledozelen,
a rozkonrenm koreom. Listy s tma bez vne, chuti a zpachu. Uskladuj
vozelen, protistojn, vajcovit, hrubo sa na suchom a tienistom mieste.
zbkat, s malmi kopijovitmi prlist- C h e m i c k z l o e n i e . Listy phavy
kami. Kvety s drobn, zelen a zloen obsahuj vitamny K a B 2 , glykozid
v pazunch metlinch. Samiie kvety s urcitrn, triesloviny, bielkoviny, kyselinu
dvojpoetn s jednopuzdrovm vrch mraviu, kyselinu askorbov, kyselinu
nm semennkom. Plod je vajcovit pantotnov, karotenoidy, histamn, ka-
naka. Cel rastlina je pokryt phlivmi rotn, chlorofyl (okolo 3 % ) , xantofyl.
chpkami. i n o k a p o u i t i e . Droga zastavu
Phava rastie na lkach, pasienkoch, je krvcanie pri maternicovch alebo
na okrajoch komunikci a tokov, v lu- hemoroidnch krvcaniach, pri chronic-
kch varikznych vredoch (vonkajie zlepuje innos srdcovho svalu, stimu
pouitie), pri krvcan z nosa, vykalia luje granulciu a epitelizciu rn, zrch
van krvi, pri dlhotrvajcej a silnej uje zranie krvi.
mentrucii. Zvyuje tonus maternice, V udovom lieitestve sa reumatiz
riev a ciev a inkuje blahodrne pri mus liei ahanm" erstvou phavou.
zpche, arteriosklerze, trviacich a Listy a korene sa pouvaj proti edive-
kostiach, aldonch a revnch boles niu a vypadvaniu vlasov vo forme
tiach. Zlepuje zkladn ltkov vme odvaru (vntorn pouitie) alebo odvar
nu a m dobr inok pri cukrovke, v zmesi s octom (vonkajie pouitie) na
ltake, ochoreniach peene a lnka, umvanie a masrovanie. Listy a korene
pri poruchch mentruanho cyklu, kli vyluhovan v olivovom oleji sa pouva
maktriu, znenej laktcii a akn. Vy j na lieenie rn a poplenn.
sok obsah vitamnov, hemoglobnu Odvar pripravujeme z dvoch poliev
a erytrocytov zvyuje innos drogy pri kovch lyc drogy a 500 ml vriacej
anmiach a hypovitaminzach po pre vody. Varme 3 minty, nechme vylu
konan choroby alebo po opercii. hova 1 hodinu a precedme. Odvar
Okrem toho m droga protireumatick uvame v dvke 120 ml pred jedlom.
inok pri bolestiach kbov svalov Zpar pripravujeme zo tyroch ajovch
a kbov reumatizmus a artritde. Stimu lyiiek jemne nasekanch listov
luje dchanie pri astme. Odvar z phavy a 200 ml vriacej vody.

66. Prietrnk hol Herniaria glabra L.


Striebrenkovit Paronychiaceae

Prietrnk je jednoron a trvca bylina D r o g a . Va prietrnka Herba


s rozkonrenmi, plazivmi stonkami, herniariae.
dlhmi okolo 200 mm. Listy s drobn, Nadzemn as rastliny zbierame bez
elipsovit, s bielymi vajcovitmi prlist- zdrevnatelch ast v obdob kvitnutia
kami. Listy a stonka prietrnka holho (jnseptember). Va odrezvame
s hol, svetlozelen, pri prietrnku noom alebo nonicami a hne sume
chlpatom chlpat a sivozelen. Kvety s v tieni alebo v suiarni pri teplote do
drobn, ltozelen, nachdzaj sa po p 50 C. Vysuen droga je ltozelenkav,
a desa v pazuchch listov spolu s p- m kumarnov vu a slizovit chu.
poetnm kalichom a ppoetnou ko Uskladuje sa na suchom, vzdunom
runou a piatimi a desiatimi tyinkami. a tienistom mieste. Me ma vlhkos do
Plod je koovit tobolka, ktor sa rozpu- 12 %.
kva a m jedno semienko. Kore je C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
zdrevnatel. huje kumarn a jeho derivty metylum-
Prietrnk obubuje slnen stavovi- belifern a herniarn, flovonoidy kver-
tia, such aj vlhk piesit pdy. Rastie cetn, rutn a triglykozid kvercetnu,
aj na lkach, pasienkoch, kamenistch terick olej, stopy alkaloidov, kyselinu
strach, medziach a pri cestch. herniarov, triesloviny a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga inku ra pri tuberkulze, zle sa hojacich
je diureticky (moopudne) a utiujco. ranch, vyrkach, liajoch (vo forme
Predpisuje sa pri blokovan kvapaln obkladu z erstvej rastliny) a inch
v organizme, pri pokoden myokardu ochoreniach.
(srdcovho svalu), ischmii srdca, zpale Droga sa pouva vo forme odvaru.
obliiek, uretritde, kameoch a piesku Dve polievkov lyice nadrobno pose
v oblikch a prtomnosti albumnu kanej drogy zalejeme 500 ml vriacej
v moi. Droga a prpravky z nej odau vody a varme 3 minty. Nechme vylu
j vznik trombzy a emblie. hova 30 mint a preceden odvar uva
V udovom lieitestve sa droga odpo- me trikrt denne 150 ml pred jedlom.

67. Prvosienka jarn Primula veris L.


Prvosienkovit Primulaceae

klny, s mnohmi svetlohnedmi, tenk


mi korienkami s priemerom 1 mm a d
kou do 70 mm. Rastlina je medo
nosn.
Prvosienka rastie na suchch stanovi
tiach, na lkach, pasienkoch, slnench
strach, ale aj v riedkych lesoch. Rastie
najm na vpenatch pdach. U ns sa
jej krence pestuj v zhradkch.
D r o g a . Kore a podzemok prvosien
ky Radix primulae. Pouva sa aj kvet
Flos primulae a list prvosienky Fo-
lium primulae.
Drogu mono zbiera iba v SSR.
V SR je rastlina zaraden medzi ohro
zen druhy a jej podzemn asti s
Prvosienka je trvca bylina s holou chrnen.
stonkou (stvolom). Listy vyrastaj pria Korene a podzemky vykopvame za
mo z podzemku. Rastlina dosahuje v iatkom leta alebo v auguste, ke zan
ku 0,30 m. Listy s podlhovast, vajco vdn listy rastliny, alebo skoro na jar
vit, zelen, na okraji zbkat, vytvraj (februr marec). Umvame ich stude
ruicu a maj irok krdlat stopku. nou vodou a sume na slnku, v tieni
Kvety s vek, lt, usporiadan do alebo v suiarni pri teplote do 100 C.
okolkov na vrchole stvolu, s ppoet- Vysuen droga je svetlohned, charak
nm kalichom, ppoetnou rrkovitou teristicky vonia a m slizovit chu. Listy
korunou a piatimi tyinkami. Plod je zbierame v ase kvitnutia (aprlmj)
vajcovit, hned tobolka s mnohmi alebo na konci kvitnutia. Suia sa v tieni.
semenami. Podzemok je krtky, verti- Kvety zbierame bez stvolov v obdob
plnho rozkvetu a rchlo ich sume i n o k a p o u i t i e . inok drogy
v tieni alebo v tmavej miestnosti, aby si vyvolva najm obsah saponnov, ktor
zachovali prirodzen farbu. Kvety m psobia odkaliavajco a odhlieujco
eme sui aj v suiarni pri teplote do pri bronchitickom katare, iernom kali,
40 C. Drogu uskladujeme na tienis astme, chrpke a prechladnutiach. Este
tom, suchom a vzdunom mieste. Me ry kyseliny salicylovej zmieruj bolesti
ma vlhkos do 12 %. pri reumatizme. Preparty zskan
Chemick z l o e n i e . Podzemn z drogy inkuj utiujco na nervy pri
asti obsahuj saponny (kyselina pri- nespavosti, neurzach, epilepsii, apop-
mulov 5 a 10 % ) , terick olej (do lexii a i. Maj slab diuretick inok
0,08 %) a glykozidy primulavern (pri- a psobia na odtuovanie.
mulaverozid) a primvern (primvero- V udovom lieitestve sa prvosienka
zid), ktor sa pri hydrolze rozpad na odpora pri srdcovej slabosti, zvra
2-oxi-4-metoximetylov ter kyseliny toch, zduchu, dne, oblikovch ochore
benzoovej a primverzu. Okrem toho niach a inch.
korene obsahuj triterpnov zleniny Korene a podzemky sa pouvaj vo
primulagenn A, primulagenn D a vole- forme zparu. Jednu a dve ajov
mit, ako aj estery kyseliny salicylovej. lyiky drogy zalejeme 300 ml vriacej
Listy obsahuj okolo 2 % saponnov, vody a nechme vyluhova 30 mint.
kvety obsahuj saponny a flavonoidy. Zpar precedme a uvame tyri a
Vetky asti rastliny obsahuj kyselinu pkrt jednu kvov lku kad 2 a
askorbov (v listoch do 5,9 %, v kvetoch 3 hodiny.
do 4,76 % ) , kyselinu primulov, karo- Poznmka. Z praxe s znme prpady,
tn (v listoch do 3 mg%, v koreoch len e u niektorch pacientov droga vyvol
stopy). va alergick reakcie.

68. Ppava lekrska Taraxacum officinale W E B . in WIGGERS


akankovit Cichoriaceae

Ppava je trvca bylina s krtkym jed kch orgnoch rastliny sa nachdza


noduchm podzemkom, ktor prech mliena ava.
dza do msitho korea. Z podzemku Ppava rastie na suchch miestach, na
vyrast przemn ruica listov. epele medziach, horoch, pasienkoch, pri ces
listov s celistvookrajov, riedko zbka tch a pod.
t, zbiehav. Zo stredu ruice vyrast D r o g a . Vo fytoterapii sa pouva
hol, bezlist, valcovit, dut stonka, kore ppavy Radix taraxaci. Odpo
vysok 0,20 0,30 m, ktor nesie kvetn ra sa vak aj va Herba taraxaci,
bor zavinut v mnostve zelench ls kore s vaou Radix cum herba
tokov a zloen z mnohch svetlol taraxaci a tie list Folium taraxaci.
tch, jazykovitch kvetov. Plod je mal, Korene rastliny zbierame v jeseni, ke
elipsovit naka s chocholcom. Vo vet- listov ruica zane schn (september
zpaloch peene, ochoreniach lnka
lnkov kamene, pri nedokonalom
rozklade tukov, i ako diuretikum (moo
pudn prostriedok) pri zpaloch a ka
meoch v oblikch a moovom mech-
ri. Pouva sa tie ako protihlstov
prostriedok. Okrem toho stimuluje lt
kov vmenu, zlepuje chu do jedla,
trvenie, inkuje pri aldonch
a revnch akostiach (aldonom
a revnom katare, meteorizme a z
pche), pouva sa pri cukrovke (list
ppavy). Spevuje spojovacie tkaniv
a dobre inkuje pri artrze a dne.
udov lieitestvo odpora kore
ppavy i pri ochoreniach sleziny, celko
oktber) alebo na jar (marec). Suia sa vej slabosti, pri anmiach, na zlepenie
v tieni alebo v suiarni pri teplote do zloenia krvi, pri aterosklerze (tento
40 C. Korene sume dokia, km pri inok je pravdepodobne vyvolan via
prelomen u nevytek mliena ava. Po zanm cholesterolu) a pri chronickch
vysuen je droga svetlo a tmavohned, konch ochoreniach.
slabo hork a nevonia. Korene zbieran Pri avitaminze C sa ako posilujci
na jese obsahuj viac lieivch ltok. a spevujci prostriedok pouva alt
Uskladuj sa na vzdunom a suchom zo svieich jarnch listov ppavy (listy sa
mieste. Mu ma vlhkos do 14 %. zalej vlanou slanou vodou a nechaj
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa sa vylhova 30 mint, aby sa odstrnila
huje horinu taraxacn, cerylov alkohol ich horkos) alebo erstv ava. Liee
laktucerol (v mlienej ave), kauuk, nie so svieimi listami trv od 4 do
inozit, choln, manit, triesloviny, sapon 8 tdov. Meme poui aj nasleduj
ny, organick kyseliny, ivinat ltky, ci recept: 100 ml avy z erstvch kore
slizovit ltky, triterpny (taraxerol, ta- ov ppavy, 15 g 90 % alkoholu, 15 g
raxasterol a pseudotaraxasterol), ster- glycernu, 17 ml vody (uvame 12
ny, tuky (4 9 %) glyceridy olejovej, ajov lyiky denne). Z erstvej avy
palmitovej, linolovej, cerotnovej meme uva 50100 ml denne. Pra
a inch kyseln, bielkovinov ltky en korene ppavy meme poui vo
(12 15 % ) . Na jar rastliny obsahuj forme kvy.
mal mnostvo inulnu, no v jeseni sa Such drogu pouvame vo forme
jeho obsah zvyuje a do 40 %. Sviea zparu alebo odvaru. Dve ajov lyiky
rastlina listy a kvety obsahuj xanto- drogy (narezanch koreov) zalejeme
fyly luten a taraxantn, karotnov ltky 200 ml vriacej vody. Nechme vyluho
(provitamn A), vitamny C a B 2 . va 30 mint. Po preceden pripraven
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr mnostvo vypijeme naraz veer pred
pravky z ppavy posiluj funkcie pee spanm. Jednu polievkov lyicu drogy
ne, lnka (choleretick a cholagogick varme 10 mint v 500 ml vody. Odvar
inok) a obliiek, preto sa pouva pri uvame 100 ml tyrikrt denne.
69. Pr plaziv Elytrigia repens L. DESV.
Lipnicovit Poaceae

Pr je trvca bylina s valcovitou, dutou, a fruktzy a nevonia. Uskladuje sa


lnkovanou, zvyajne v dolnej asti na tienistom, vzdunom a suchom
poliehavou stonkou (steblom), vysokou mieste.
do 1,5 m. Listy s kopijovito iarkovit, C h e m i c k z l o e n i e . Podzemok
na rube hol, na lci jemne chpkat. pru obsahuje slizovit ltky (do 10 % ) ,
Kvety s usporiadan do dvojradovch polysacharid triticn (7 % ) , ktor sa pri
klasov, ktor sa nachdzaj na vrcho hydrolze rozpad na D-fruktzu.
loch stonky, s jednoduch s dvoma Okrem toho droga obsahuje agropyrn,
plevami hornou a dolnou a tromi bielkoviny, inozit, vitamn C, provitamn
tyinkami. Plod je zrno zrasten s hor A, inuln, mal mnostvo saponnu, v
nou plevou. Podzemok je plaziv s dlh ie mnostvo minerlnych silc a in.
mi podzemnmi vhonkami. Rastlina i n o k a p o u i t i e . Droga inku
kvitne v jni a jli. je moopudne pri piesku a kameoch
Pr rastie na trvnatch a piesitch v oblikch a v moovom mechri,
miestach, popri cestch, ohradch, na zpaloch prostaty, reumatizme a dne.
poliach, zhradch a vinohradoch. V udovom lieitestve sa podzemok
D r o g a . Kore (podzemok) pru pru odpora ako zmkujci prostrie
Radix graminis. dok pri aldonch a revnch ochore
Podzemky vykopvame na jar (aprl), niach, ako prostriedok inkujci na
skr ako sa zane rastlina rozvja, alebo ltkov vmenu v organizme, pri ocho
v auguste, septembri, ke nadzemn reniach peene, neplodnosti, vodnatiel-
as prestva rs a zana schn po ke a in. Zvonka sa pouva pri konch
dozret semien. Vykopan podzemky vyrkach a opuchlinch.
oistme od pdy a nadzemnch ast, Fytoterapia predpisuje drogu vo for
umyjeme a nareeme na 0,20 m dlh me odvaru. Dve polievkov lyice drogy
kusy. Suia sa v suiarni pri teplote do zalejeme 600 ml vriacej vody. Varme
50 C. 10 mint, nechme vylhova 30 mint.
Droga je lnkovan, ltkast, slad- Preceden odvar uvame trikrt denne
kastej chuti spsobenej obsahom inozitu 150 ml pred jedlom.

70. Rebrek obyajn (my chvost) Achillea millefolium L.


Astrovit Astraceae

Rebrek obyajn je trvca bylina perovito strihan. Kvetn bory s ma


s priamou stonkou vysokou do 0,50 m. l, biele, s viacradovmi zkrovmi
Na vrchole stonky sa nachdzaj bory a pologuovitmi lkami. Kad bor
kvetov vo forme chocholkovej metliny. obsahuje p okrajovch, bielych, jazy
Listy s striedav, dvojito a trojito kovitch a do tridsa rrkovitch kvetov.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje 0,10,5 % terickho oleja obsa
hujceho azulny, horinu betonicn,
choln, triesloviny, apigenn, slizovit
ltky, inuln, kyselinu askorbov a in.
Protizpalov inok je vyvolan najm
trieslovinami a silicou. Silica obsahuje
do 20 % azulnu. Najvie mnostvo
azulnu droga obsahuje poas kvitnutia.
V pestovanch rastlinch sa obsah azu
lnu me a dvojnsobne zvi v po
rovnan s divorastcou rastlinou.
i n o k a p o u i t i e . Droga sa po
uva ako aromatick a hork prostrie
dok na zlepenie chuti do jedla a na
zvenie vyluovania aldonch liaz
Plody s bled, podlhovast naky, zvy pri dyspepsii a hyperacidite. Zvyuje
ajne bez chocholca. Cel rastlina je zranie krvi a psob na zastavenie
pokryt sivou plsou, o jej dodva krvcania (maternicovho a oblikov
bledosiv farbu. ho) pri hemoroidoch, krvcan z nosa
Rebrek sa nachdza na lkach, trv alebo asien, pri lieen rn. inkuje
natch lokalitch, rumoviskch, v kro adstringentne pri hnake, stomatitde,
viskch a svetlch stromovch zras- gingivitde a protizpalovo pri gastritde,
toch. kolitde s hnakou a kolikch, zpaloch
D r o g a . Va a kvet rebrka Herba obliiek a moovho mechra, reuma
et Flos millefolii. tizme. Pouva sa ako choleretick pro
V rastlinnom lieen sa pouva cel striedok pri dyskinzach, poruchch
rastlina alebo len kvety. Kvety zbierame funkcie lnka a pri ltake. Zosiluje
pred ich rozkvitnutm, priom Odrezva sahovanie maternice (pri nedostatonej
nie horn kvitncu as bez stonky. Va a nepravidelnej mentrucii), zvyuje
zbierame na zaiatku alebo poas kvit vyluovanie mou pri hypertonii, in
nutia (mj-jn alebo augustseptem kuje proti pvodcom malrie a hls
ber). Odreeme nadzemn as 0,20 m tom.
od vrcholu rastliny, priom zdrevnatel Droga sa pouva vo forme odvaru.
star asti vyhadzujeme. Suia sa 45 Jednu a dve lyiky drogy zalejeme
hodn na slnku a potom ich dosame 400 ml vriacej vody a varme 3 minty.
v tieni alebo v suiarni pri teplote do Nechme vyluhova 30 mint, potom
40 C. Vysuen kvety s biele alebo lt odvar precedme a uvame trikrt den
a va je zelen, charakteristicky voav ne 60120 ml (poda veku) po jedle.
a hork. Droga sa bal do vreciek alebo
balkov. Uskladuje sa na tienistom, Poznmka. Lieenie mus trva naj
vzdunom a suchom mieste. Me ma menej 34 mesiace. Po ptnsdovej
vlhkos 13 %. prestvke sa lieenie me opakova.
7 1 . Repk lekrsky Agrimonia eupatoria L.
Ruovit Rosaceae

C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje 0,2 % silice, triesloviny (katech-
ny), flavonoidy, glykozidick horiny (v
erstvej rastline), do 12 % kyseliny kre
miitej, vitamny P (nikotnamid), C,
organick kyseliny a stopy mangnu
(mangn vplva na procesy tvorby krvi
niek, na zranlivos krvi a na innos
liaz s vntornou sekrciou).
i n o k a p o u i t i e . Droga reguluje
funkcie peene a lnka a odpora sa
ako doplujca lieba pri hepatitde
(ltake), dyskinzii lovch ciest, lo
vch kameoch, chronickej cholecystit-
de (zpale lnka). Okrem toho m
sahujci, potopudn a diuretick i
Repk je trvca bylina so vzpriamenou, nok a nachdza uplatnenie pri fastritde
chlpatou stonkou vysokou do 1 m. Listy so znenou kyslosou, pri enterokolitde
s neprno perovit, zbkat, na rube so sklonom k hnakm, pri oblikovch
siv a chlpat. Kvety s obojpohlavn, kameoch, opuchlinch, ochoreniach
drobn, lt, zloen do dlhch, klasovi- sliznice (stomatitde, gingivitde, tonzili-
tch skvet. Kalich a koruna s ppo tde, faryngitde a laryngitde). Ako
etn a maj p a dvadsa tyiniek prostriedok na vonkajie pouitie sa
a dva semennky. Plod je lepkav, ryho- predpisuje pri ochoreniach spojovacie
van, guovit a dvojsemenn naka. ho tkaniva a ako obklad na rany.
erstv droga neprjemne zapcha. V udovom lieitestve sa odpora
Repk rastie najm na vpencovch pri pcnej a konej tuberkulze, pri
pdach, v krovinch, na lkach, pasien vykaliavan krvi, hemoroidoch, dne,
koch, rbaniskch, riedkych lesoch, na akn, srdcovch slabostiach, pri nonom
okrajoch ciest a pod. pomoovan, pri vskyte piesku v obli
D r o g a . Va repka Herba agri- kch a moovom mechri, pri ndche,
moniae. zpaloch stnej sliznice, pouva sa tie
Cel nadzemn as rastliny bez hru na kpele preaench nh a in.
bch zdrevnatelch ast zbierame v ase Odvar pripravujeme z jednej ajovej
kvitnutia (jn-september). Su sa v tie- lyiky nadrobno posekanho repka
ni alebo v suiarni pri teplote do 40 C. a 200 ml vriacej vody. Varme 3 minty
Vysuen droga m tipav chu. v zakrytej ndobe, nechme vyluhova
Uskladuje sa na tienistom, suchom 2 hodiny a precedme. Odvar rozdelme
a vzdunom mieste, pretoe je nchyln na tri diely a kad diel uijeme 15 mint
na zaparenie. pred jedlom poas da.
72. Rozchodnk prudk Sedum acre L., emend. Grimm
Tunolistov Crassulaceae

cha. Uskladuje sa na tienistom, vzdu


nom a suchom mieste. Me ma vlhkos
do 12 %.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje alkaloid sedamn, ktor je tiplav
a pliv, in alkaloidy, flavnov glyko
zid rutn (okolo 12 %) a in glykozidy,
triesloviny (12 % ) , organick kyseliny,
vitamn C, slizovit ltky, gumy, vosk,
sacharidy a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
pravky z nej inkuj upokojujco pri
kyselinch, aldonch vredoch, boles
tiach strednho a vonkajieho ucha (a
va z erstvch rastln) a in. Droga
tonizuje (posiluje) hladk svalstvo tr
Rozchodnk prudk je trvca bylina, na viaceho strojenstva a maternice, zniu
bze rozkonren s iastone plazivou je krvn tlak, aktivizuje centrum dcha
stonkou, vysokou 150 mm. Listy s m nia a zosiluje diastolick sahy srdca.
sit, striedav, vajcovit, bez stopky inkuje upokojujco pri zaplench
a s plivou chuou. Kvety s lt, zloen hemoroidoch, svrbeniach v okol kone
do okolka. Kvet m ppoetn kalich, nka, pri aftch a niektorch konch
ppoetn korunu a desa tyiniek. ochoreniach. Odvar sa pouva vntorne
Plod je zloen z piatich zrodonch ako zoslabujci prostriedok pri hypert
listov, z ktorch kad m niekoko nii, aldonch vredoch, malrii, arte
semien. riosklerze i ako regultor dchania.
Rastie najm na vpenitch a kameni Drogu pouvame zvonka vo forme ob
tch pdach, na medziach, ale aj v hor kladov a kpeov pri hemoroidoch, af
skch oblastiach. tch v stnej dutine (ako kloktadlo), pri
D r o g a . Va rozchodnka prudkho podrdenej sliznici konenka.
Herba sedi acris. Odvar pripravujeme z jednej poliev
Nadzemn as rastliny zbierame v a kovej lyice drogy a 300 ml vriacej vody.
se kvitnutia (jl). Su sa v tieni alebo Varme 15 mint, nechme vyluhova
v suiarni pri teplote do 40 C. Vysuen 30 mint a precedme. Odvar uvame
va je zelen, hork, nevonia a nezap trikrt denne 80 ml pred jedlom.
73. Rumanek kamilkov (kamilka) Matricaria recutita L.
(syn. Chamomilla recutita L.)
Astrovit Asteraceae

teplote do 35 C. Vysuen bory maj


biele lstky, kalich a stopka s zelen.
Droga prjemne vonia a m slabo hork
chu. Uskladuje sa na tienistom, su
chom a vzdunom mieste. Me ma
vlhkos najviac 15 %.
C h e m i c k z l o e n i e . Kvet ruman
eka obsahuje terick olej, ktor m
zelen a modr farbu poda druhu
azulnov. Silica obsahuje vie mno
stvo parafnu a seskviterpny (okolo
10 % ) , kyselinu kaprilov, nonilov
a izovalrov. Hlavnmi zlokami s
bisabolol a jeho kyslkov derivty far-
nezn, chamazuln, ktorch obsah je
nestly (od 1 15 % ) . Droga obsahuje
Rumanek prav je jednoron bylina ete kumarny (umbelifern, metylum-
s rozkonrenou stonkou vysokou do belifern, herniarn), flavnov glykozi
0,50 m. Listy s dva a trikrt perovito dy apin a patulitrn, slizovit ltky,
strihan, iarkovit. Kvetn bory sa kyselinu nikotnov, stearov a citrno
nachdzaj na mnohopoetnch rozko- v, karotn, vitamn C a horiny.
nreniach stonky na dlhch stopkch i n o k a p o u i t i e . Bohat zloe
a skladaj sa z okrajovch, bielych, nie drogy a tie silice je predpokladom
jazykovitch samich kvetov a vntor irokho inku a pouitia drogy. Silica
nch, rrkovitch, ltch obojpohlav- rumaneka m protizpalov a zmku
nch kvetov. Kvetn lko je vypukl jci inok pri ochoreniach trviaceho
a zvntra dut (charakteristick znak strojenstva, kolikch aldka a riev,
rumaneka). Plod je podlhovast, hned gastritde, kolitde, meteorizme, stoma-
naka. titde, gingivitde, pri zpaloch dcha
Rumanek njdeme na lkach, cch ciest, tonzilitde, faryngitde a laryn-
pasienkoch, poliach, medziach, rumo gitde (inhalcia vparom silice). Zvon
viskch, okrajoch ciest a pod. Zna aj ka sa pouva na kpe pri zpaloch
zasolen pdy. sliznice o, zpaloch maternice a kone
D r o g a . Kvet rumaneka Flos cha- nka pri hemoroidoch. Dobr vsledky
momillae. sa dosahuj aj pri zpaloch a kameoch
Kvety zbierame v ase kvitnutia (mj obliiek a moovho mechra. Silica
september). Kvetn bory trhme zvyuje poet srdcovch sahov a rozi
spolu s krtkou asou stonky (okolo ruje cievy hlavnho mozgu.
20 mm) a ukladme ich do plytkch Glykozidy zvyuj vyluovanie al
koov. Suia sa v tieni alebo v suiarni pri donej a revnej avy, le (pri dyskin-
zach) a zlepuj chu do jedla. Flavonoi nervovom podrden, epilepsii, bolesti
dy a kumarny maj mierny spazmoly- hlavy, mokrch ekzmov (obklady), po
tick inok. Chamazuln m vrazn pleninch od rntgenovch lov,
protialergick inok (pri astme) a lo opuchlinch, povrchovch vredoch, bo
klny anestetick inok. Tie podporu lestivej mentrucii, maternicovch kr
je ltkov vmenu v organizme. Pri vcaniach, poten nh a inch.
varen sa rozklad, preto sa droga pou Vaok pripravujeme za studena
va vo forme zparu alebo studenho z desiatich ajovch lyiiek drogy
vaku. a dvoch lok studenej vody. Nechme
Zpar z kvetnch borov rumaneka vyluhova 8 hodn. Zpar pripravujeme
zlepuje a zrchuje regenerciu tkanv, z jednej polievkovej lyice drogy, ktor
preto sa pouva pri zle sa hojacich zalejeme 200 ml vriacej vody. Nechme
ranch (vo forme obkladov). Rumanek vyluhova 1 hodinu. Preceden zpar
nachdza uplatnenie aj ako prostriedok uijeme naraz. Zvyajne uvame tri
podporujci potenie (horci zpar), pri lky zparu denne, no kad dvka
lieen bronchilnej astmy, reumatizme mus by erstvo pripraven.
(kpele), neuralgickch bolestiach, pri Poznmka. Droga je zaraden do
alergickej gastritde, vredoch a kolikch, liekopisov 26 krajn.

74. Ruta voav Ruta graveolens L.


Rutovit Rutaceae

trikrt neprno perovito strihan, celist-


vookrajov. V pletive listov vidie svet
lejie body (liazky), v ktorch je uloe
n terick olej. Kvety s lt alebo
ltozelen, vytvraj metlinovit skve
tia so tvor a ppoetnm kalichom
a korunou s 810 tyinkami. Plod je
tvorpuzdrov tobolka, ktor puk
a v kadom puzdre je p a es semien.
Rastlina m charakteristick vu.
Domovinou ruty voavej je jun
Eurpa, kde divo rastie aj dnes. U ns sa
pestuje v zhradkch v teplejch oblas
tiach.
D r o g a . Va ruty Herba rutae.
Ruta je poloker vysok 0,30 a 0,80 m. Nadzemn as rastliny zbierame v a
Stonka je valcovit, rovn, rozkonren se kvitnutia (jnjl). Su sa v tieni
a sivozelen. Listy s striedav dva alebo alebo v suiarni pri teplote do 40 C.
Vysuen droga je bledozelen, charak napnut a spazmoch (koch) akomoda-
teristicky vonia a m hork chu. Me tvneho svalu.
ma vlhkos do 12 %. Uskladuje sa V udovom lieitestve sa droga odpo
na tienistom, vzdunom a suchom ra pri chudokrvnosti, hlstoch, malrii,
mieste. dyzentrii, srdcovej neurze, stenokar-
C h e m i c k z l o e n i e . Nadzemn dii (angne pectoris), akostiach pri
as ruty obsahuje flavonol rutn, te dchan (zduch), pri zoslabenom zraku,
rick olej (do 0,13 % ) , furokumarny prepracovan a pri sklerze (kpele), na
bergaptn a xantotoxn, alkaloidy prekrvenie mozgu, pri vysokom krvnom
(0,41,4%), graveoln (rutamn) a tlaku, hemoroidoch, bolestiach vonkaj
alie. ieho ucha (kvapky z erstvej rastliny),
i n o k a p o u i t i e . Va ruty m nedostatonej a bolestivej mentrucii,
spazmolytick a povzbudzujci inok, reumatizme, dne, ischiasi, neuralgii,
psob tie utiujco na nervov sstavu lumbagu, utipnut hadom (pouva sa
(neurotikum). Spazmolytick inok sa obklad z erstvch listov alebo vaok
vemi dobre prejavuje pri bolestiach s koncentrovanm alkoholom v pomere
orgnov v malej panve, naprklad pri 1 : 10).
bolestivej mentrucii. terick olej ob Vo vych dvkach je ruta jedovat,
siahnut v droge dobre inkuje pri preto sa pouva len pod lekrskou
aldono-revnch ochoreniach, mete- kontrolou! Nesmie sa pouva v teho
orizme, kolitde a veobecne zlepuje tenstve! Otrava rutou m tieto prznaky:
trvenie. terick olej tonizuje (po slinenie, opuchnutie jazyka, hnaka,
vzbudzuje) hladk svalstvo maternice ak dchanie a bradykardia.
a stimuluje jej funkcie. Utiujco psob Droga sa predpisuje vo forme odvaru.
pri zvratoch, srdcovej neurze, epilep Jednu ajov lyiku nadrobno podrve-
sii a hystrii. Droga z ruty je dobr nej drogy zalejeme 400 ml vody. Var
prostriedok proti lomivosti kapilr. Po me 5 mint. Odvar uvame trikrt
uva sa ete pri zkaloch a zpaloch o, denne jednu lku.

75. Rua pov Rosa canina L.


Ruovit Rosaceae

Rua pov je ker s dlhmi, rovnmi alebo ich je zoskupench niekoko na


alebo ohnutmi konrmi dosahujcimi vrchole stoniek. S ruov, zriedkavo
dku a 4 m. Konre s pokryt mnoh biele. Koruna i kalich s ppoetn,
mi tvrdmi, pichavmi tmi. Listy s kalich je neopadav a tyiniek je vea.
neprno perovito zloen z piatich a Plod je msit, svetloerven, zvntra
siedmich vajcovitch a plkovitch lst pln tetinovch chpkov s mnohmi
kov, ktor s na rube na strednej ile ltmi a tvrdmi nakami. Rastlina kvit
chlpat a s prlistkami zrastenmi so ne v mji a jni.
stopkou. Kvety s zvyajne jednotliv Rua je nenron na stanovite. Ras-
i n o k a p o u i t i e . Pre bohat
zloenie vitamnov a flavonoidov maj
plody rue povej rznorod inky.
Maj moopudn inok, zastavuj kr
vcanie a tie maj sahujci inok.
Zniuj hladinu cholesterolu v krvi,
spomauj ukladanie ateromatznych
ltok v cievach. Obsah vitamnu C (fla
vonoidy) zniuje lmavos kapilr, zlep
uje vyuitie kyseliny askorbovej orga
nizmom, vitamn K sa zastuje vytv
rania protrombnu a m vplyv na nor
mlnu zranlivos krvi. In vitamny
obsiahnut v droge plnia dleit fyzio
logick funkcie. Droga priaznivo in
kuje pri avitaminze a tie ako povzbu
tie na svahoch, popri cestch, na me dzujci prostriedok v rekonvalescen-
dziach, tvor sas krovitch zrastov nom obdob. Pouva sa pri blokovan
na skalnatch strach na okrajoch kvapaln v organizme, piesku a kame
lesov a do vky 1000 m nad morom. och v moovom mechri, lnkovch
D r o g a . Plod rue (pka) Fructus kameoch, amfodentze, aterosklerze,
cynosbati (rosae). ako prostriedok zvyujci odolnos or
Plody rue povej zbierame niekoko ganizmu na loklne alebo celkov infek
dn pred ich plnou zrelosou, ke sa cie a intoxikcie (skarlatina, diftria,
sfarbia do svetloervena a s ete tvrd pneumnia, ierny kae a in), pri zle sa
(septemberoktber). Suia sa rchlo hojacich ranch, na normlne zrastanie
v suiarni pri teplote do 100 C. Takto sa kost pri zlomeninch, pri znenej ex-
uchov obsah vitamnu C a odstrni sa krcii aldka, na zlepenie funkcie ma
nepriazniv vplyv enzmov. Plody m lho mozgu a na ltkov vmenu v orga
eme sui aj v tieni, ale tmto spsobom nizme.
sa ni as vitamnu C. Vysuen droga V udovom lieitestve sa pky odpo
je oranovoerven alebo svetloerve raj (pkov mka jedna ajov
n, kyslotrpk, nevonia a nezapcha. lyika po jedle) pri cukrovke, iernom
Uskladuje sa na tienistom, suchom kali, akostiach pri moen, nave,
a vzdunom mieste. dyzentrii, ervienke, vykaliavan krvi,
C h e m i c k z l o e n i e . Plody rue silnej mentrucii, pri zlatej ile, pri
povej obsahuj triesloviny (2 3 % ) , slzen o (umvanie s odvarom) a in.
invertn cukor (1014%), sacharzu Vntorne sa droga pouva vo forme
(2,5 % ) , pektn (11 % ) , kyselinu citr odvaru. Dve polievkov lyice pkovej
nov a jabln, stopy vanilnu, terick drviny zalejeme 400 ml vody. Nechme
olej, flavonoidy (kempferol, kvercetn, vylhova 6 7 hodn. Varme 3 minty.
izokvercetn a rutn), kyselinu nikotno Po preceden odvar uvame trikrt den
v, vitamn C (0,5 %, vitamn B1 a B 2 , ne 150 ml po jedle.
vitamn K, karotn, likopn, vitamn PP, Sahujci inok dosiahneme, ke na
fosfor, vpnik, draslk, hork a in. odvar pouijeme cel plody aj so seme-
nami. Lieenie pkovm ajom trv Uiton lieebn forma je aj pkov
2 3 mesiace niekokokrt v roku poda vno. Pripravuje sa z 500 g rozdrvench
zvanosti ochorenia. Aby sme predili suchch pok alebo 1 kilogramu er
rozpadvaniu vitamnu C, treba vypi aj stvch plodov, 500 g cukru a 5 1 vody.
hne po jeho prprave, km je ete Postavme do tepla na 6 dn. Zskan
tepl. kvapalinu pijeme namiesto vody.

76. Saturejka horsk Satureja montana L.


Hluchavkovit Lamiaceae

Saturejka horsk je jednoron bylina, vakrol 3540 %, tymol, terpny, p-cy-


vysok asi 0,30 m. Listy s iarkovito mol), triesloviny a slizovit ltky.
kopijovit, sediace alebo s krtkou stop i n o k a p o u i t i e . Droga utiuje
kou, celistvookrajov, na rube jemne bolesti, inkuje vetropudne a astrin-
chlpkat a z obidvoch strn liazkato gentne pri aktnej a chronickej gastrit
bodkovan. Stonka je silno rozkonre de, kolitde s hnakou, enteritde, a
n, chlpat, kvety s biele, ruov alebo kostiach pri trven spojench s vraca
bledofialov, usporiadan po piatich a nm. Droga stimuluje aldon a rev
iestich v praslenoch v pazuchch listov. n innos. Okrem toho m aj potopud
Koruna je ppoetn s ppoetnm n, diuretick, hlstopudn a baktericd-
rrkovitm kalichom a piatimi tyinka ny inok a predpisuje sa v niektorch
mi. Plody sa rozpadvaj na tyri prpadoch pri srdcovch ochoreniach,
tvrdky. hypertnii, oblikovch, lnkovch
Saturejka horsk pochdza z oblasti a peeovch ochoreniach, letnch
Stredozemnho mora. U ns zdomcne- hnakch alebo hlstoch.
la, pestuje sa v zhradch, najm ako V udovom lieitestve sa odpora aj
aromatick korenina, miestami sa na pri zvratoch a bolen hlavy, ben
chdza v divej forme. srdca, nervovch akostiach, chrpke,
D r o g a . List a va saturejky Fo- kali, na zlepenie chuti do jedla a in.
lium et herba saturejae. Fytoterapia pouva saturejku vo for
Nadzemn as rastliny zbierame pred me zparu. Dve polievkov lyice jemne
kvitnutm, poas kvitnutia alebo po od rozdrvenej saturejky zalejeme 400 ml
kvitnut (mj-september). Su sa v tie vriacej vody. Nechme vyluhova
ni alebo v suiarni pri teplote 35 C. 15 20 mint. Preceden zpar uvame
Vysuen droga je zelen, prjemne trikrt denne 100120 ml pred jedlom,
vonia a m pliv chu. Uskladuje sa na obed a veer. Ako preventvny pro
na tienistom, suchom a vzdunom striedok sa Saturejka pouva vo forme
mieste. aju (dve ajov lyiky drogy zalejeme
C h e m i c k z l o e n i e . Va saturej 200 ml vriacej vody). Denne meme
ky obsahuje terick olej (0,5-2,1 % ) , ui 2 3 dvky aju poas 2 3 me
ktor je bohat na fenoly (najm kar- siacov.
77. Skorocel kopijovit Plantago lanceolata L.
Skorocel v Plantago major L.
Skorocelovit Plantaginaceae

nis lanceolatae et Folium plantaginis


majoris.
Listy skorocela zbierame v obdob od
mja do septembra. Listy netrhme, ale
odrezvame, priom treba dva pozor,
aby sa nestlali. Suia sa v tieni alebo
v suiarni pri teplote do 40 C. Vysuen
listy s zelen, slabo hork, nevoaj,
nezapchaj a maj charakteristick
ilnatinu. Uskladuj sa na tienistom,
vzdunom a suchom mieste. Mu ma
vlhkos do 1 2 % .
C h e m i c k z l o e n i e . Listy obi
dvoch druhov obsahuj slizovit ltky
a horiny, vitamny C a K, kyselinu
citrnov, triesloviny, karotn, invertn
Skorocel v je mal, trvca bylina a emulzn (enzmy), glykozid aukubn
s bezlistou stonkou (stvolom) vysokou (runantn). Listy a semen skorocelu
0,30 m. Listy tvoria przemn ruicu, s kopijovitho obsahuj i kyselinu kremi
iroko vajcovit, celistvookrajov, so it.
slabo chlpatou epeou prudko prech i n o k a p o u i t i e . Obidva druhy
dzajcou do dlhej stopky so silno vy skorocelu inkuj mucilaginzne (hlie-
nievajcou ilnatinou (rovnoben il- notvorne), protizpalovo, protibakte-
natina s 3 a 7 ilkami). Stvoly s rilne, sekrtolyticky, uahuj odka-
ryhovan, dlh, na vrchole nes klas liavanie a zastavuj krvcanie. Pretoe
kvetov zloen z drobnch bielych kviet skorocel kopijovit obsahuje kyselinu
kov. Kalich aj koruna s tvorpoetn, kremiit, blahodrne inkuje pri
tyinky s tyri. Plod je dvojpuzdrov ochoreniach spojovacch tkanv vn
tobolka s jednm semenom v kadom torn krvcanie a vntorn rany. Hori
puzdre (skorocel kopijovit) a so 48 ny obsiahnut v obidvoch druhoch zvy
semenami pri skorocele vom. Seme uj chu do jedla a aldon vyluova
n s iernohned. Obidva druhy kvitn nie a v menej miere stimuluj tvorbu
od mja do septembra. krviniek. Obsah kyseliny kremiitej
Skorocely rast na trvnatch mies priaznivo psob pri ahch formch
tach, lkach, pasienkoch, na okrajoch pcnej tuberkulzy.
ciest, v kroviskch, na medziach. Zna Pri tchto rznorodch inkoch sa
j aj mierne zasolen pdy. Vyskytuj droga skorocela pouva pri aldono-
sa do vky 1800 m nad morom. revnom katare, meteorizme, revnch
D r o g a . List skorocela kopijovitho kolikch, pri aldonch a dvanstni-
a skorocela vieho Folium plantagi- kovch vredoch, pri chronickch zpa-
loch dchacch ciest (bronchitick katar Sirup zo skorocelu je vemi dobr pr
a ierny kae), astme, bolestiach peene pravok proti kau u det. Pripravuje sa
a pri ltake. Odvar z listov a posekan zo avy z erstvch listov, ktor sa
erstv listy vo forme obkladov inkuj zmiea s rovnakm mnostvom medu
zmkujco a utiuj bolesti pri povr a var sa dvadsa mint (v dobre uzavre
chovch vredoch, opuchlinch z udrenn tej ndobe sa sirup me uskladova
a po utipnut hmyzom. dlh as).
Droga je v udovom lieitestve vemi Odvar pripravujeme z dvoch poliev
cenn. Odpora sa pri zpaloch moo kovch lyc drogy a 400 ml vriacej
vho mechra, rozrench cievach, hu vody. Varme 10 mint, potom preced
bovch ochoreniach, astom moen, pri me a osladme medom. Uvame trikrt
dyzentrii, zpaloch asien, na obklady denne 50120 ml, poda veku, 30 mi
pri zpaloch o, opuchlinch a inch. nt pred jedlom.

78. Sladovka hladkoplod (sladk drievko) Glycyrrhiza glabra L.


Bbovit Fabaceae

iestimi hnedmi, hladkmi semenami.


Kore je zvntra lt, zvonka sivohned
a dosahuje dku 2 m. Sladovka kvitne
v jli a auguste.
Rastlina pochdza z junej Eurpy,
kde sa aj dnes nachdza v divch for
mch. U ns sa pestuje zriedkavejie
v teplejch oblastiach. Pestuje sa najm
v junom Franczsku, panielsku,
ZSSR, ne, Taliansku a inde.
D r o g a . Kore sladovky hladkoplo
dej Radix liquritiae.
Korene vykopvame v rozlinch ob
dobiach roka poda klimatickch pod
mienok a pdy v danej oblasti. Vykop
vame hrubie korene, ktor triedime,
Sladovka je trvca bylina s rozkonre potom opatrne rune oistme od kry
nou stonkou vysokou a 1 m. Listy s (mono aj mechanizovane na pecil
neprno perovito zloen s piatimi a nom stroji) a vysume ich. Opan
smimi jarmami podlhovastch, vajco korene maj svetlolt povrch, na kto
vitch, na rube lepkavch listov so liaz - rom vidie zvyky korku, s valcovit
katmi chpkami. Kvety sa nachdzaj a rozline dlh a hrub (od 5 do 50 mm).
v pazuchch hornch listov, s usporia Zvntra s citrnovolt, lom je vlkni
dan do strapcov a ruovofialov. Plod t a lovit. S vemi sladk a drdia
je koovit hned struk s tromi a hrdlo. Korene sa mu pouva nareza-
n na pravideln ksky (Rad. liquritiae nutiach hornch dchacch ciest. Je zis
concissa) alebo pomlet na prach (Rad. ten, e tento prpravok reguluje vod-
liquritiae pulvis). no-son vmenu. Kore m aj moo
C h e m i c k z l o e n i e . Zkladn pudn a preisujci inok a patr do
zloka sladovky je saponn glycyrizn zloenia preisujcej zmesi Pulvis liqu
(612 % ) , ktor spsobuje aj sladk ritiae compositus. Sladovka inkuje
chu drogy. Glycyrizn je okolo pde tie protizpalovo a spazmolyticky
siatkrt slad ako cukor. Je to v podstate (spazmolytick efekt je pravdepodobne
vpenato-drasen so kyseliny glycyri- spsoben izoflavnovm glykozidom
znovej. Glycyrizn patr medzi saponny likviritnom) a pouva sa s dobrmi
jeho vodn roztoky sa silno penia, no vsledkami pri lieen aldonch vre
nem hemolytick aktvnos. V zloen dov. Zisten je tie jeho antialergick
sladovky je ete sacharza (okolo 5 % ) , inok pri ekzmoch, horke, zpaloch
glukza (3 % ) , glykozid likviritn, ktor pokoky a o, pri otravch hubami,
sa pri hydrolze rozpad na izoflavn potravinami a pri mnohch inch intoxi
likviritigenn (spsobuje citrnovolt kcich.
farbu drogy), horiny, ivice, krob Droga sa predpisuje vo forme odvaru.
(okolo 2 0 % ) a in. Jednu polievkov lyicu nadrobno pore
i n o k a p o u i t i e . Glycyrizn ob zanch koreov zalejeme 500 ml vriacej
siahnut v droge psob sekrtolyticky vody, varme 5 10 mint a nechme
a odkaliavajco pri zpaloch dchacch vyluhova 30 mint. Preceden odvar
ciest (je sasou Mixtura solvens). Vo uvame trikrt denne 80160 ml pred
forme prpravku Succus liquritiae, ktor jedlom. Lieenie uskutoujeme pod
je v podstate vodn vaok z drogy lekrskou kontrolou! Musme dva po
vysuen do sucha, sa hojne pouva ako zor, aby nenastalo blokovanie kvapaln
odkaliavac prostriedok pri prechlad- v organizme.

79. Srdcovnk obyajn Leonurus cardiaca L.


Hluchavkovit Lamiaceae

Srdcovnk obyajn je trvca bylina, mi. Koruna je svetloerven, rrkovit.


vysok 0,501,20 m, s rovnou, tvor Plod je such, rozpadva sa na tyri
hrannou, pozdne ryhovanou, dutou trojstenn tvrdky. Kvitne od jna do
a chlpatou stonkou. Listy s na dlhch septembra.
stopkch, hol alebo pokryt chpkami, Srdcovnk rastie vo vkach do 500 m
priom doln listy s pdielne, vajcovi nad morom na suchch stanovitiach, pri
t, horn s ovlno kopijovit, s tromi potokoch, cestch, na rumoviskch, su
konistmi dielmi. Na lcnej strane s chch pasienkoch a lkach.
tmavozelen, na rube svetlozelen. Kve D r o g a . Va srdcovnka obyajnho
ty s rozloen v praslenoch v pazuchch Herba leonuri cardiaceae.
hornch listov. Kalich je lievikovit Nadzemn as rastliny zbierame v a
s piatimi tvrdmi, von vyhnutmi zbka- se kvitnutia (jnjl). Su sa v tieni
pri neurzach. Droga m tie tyreosta-
tick inok, preto je dobrm lieebnm
prostriedkom pri klimaktriovch a
kostiach a pri ahkej forme tyreotoxik-
zy. Po pouit drogy sa spomauje srdco
v rytmus, zvuje sa sila srdcovch
sahov a zniuje sa krvn tlak, preto ou
dosahujeme dobr inok pri hypert
nii, srdcovo-cievnej neurze, kardio-
sklerze, myokardiopatii, stenokardii,
srdcovch vadch a srdcovej angne.
Okrem toho sa pouva pri oneskorenej
a bolestivej mentrucii, pri anmii i ako
diuretick prostriedok. Je dokzan, e
rastlina nie je jedovat.
udovo sa pouva pri neplodnosti,
alebo v suiarni pri teplote do 40 C. malrii, prepracovanosti, bolen hlavy,
Vysuen va je zelen, nevonia a je ako posilujci prostriedok pri tuberku
slabo hork. Bal sa do balkov alebo lze, proti kau, vo forme obkladov pri
vriec. Uskladuje sa na tienistom, popleninch a ranch a ako potenie
vzdunom a suchom mieste. Droga me podporujci prostriedok a in.
ma vlhkos 13 %. Droga sa pouva vo forme zparu.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa Dve polievkov lyice drogy zalejeme
huje horinu leonurn, stopy terickho 500 ml vriacej vody. Nechme vyluho
oleja, triesloviny (58 % ) , ivice, cho va 2 hodiny. Z precedenho zparu
ln, flavonoidy, glykozidy, organick ky uvame 100 ml tyrikrt denne. Droga
seliny a in. sa me poui aj vo forme prku, a to
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr 24 g denne.
pravky z nej maj antikonvulzvny (pro- Poznmka. Srdcovnk obyajn je za
tikov) a upokojujci inok na cen raden v liekopisoch ZSSR, NDR
trlnu nervov sstavu, preto sa pouva a NSR.

80. Stavikrv vt Polygonum aviculare L.


Stavikrvovit Polygonaceae

Stavikrv vt je jednoron bylina s roz plupienkov s piatimi tyinkami, na


konrenou, lnkovanou, hranatou bze zelenkav. Plod je matn ierna
a plazivou stonkou, dlhou do 0,50 m. naka.
Listy s podlhovast alebo iarkovit, Stavikrv rastie na suchch i vlhkch
sediace alebo s krtkou stopkou, strie pdach, najastejie vak na uliapanch
dav. Kvety s ruov, zloen po dvoch miestach, naprklad na dvoroch, na mlo
a troch v pazuchch listov. Koruna je pouvanch cestch a pod. Vyskytuje sa
leitej avikularn, kyselinu galov, sa
charidy, kyselinu chlorognov, kyseli
nu kumarov, karotn, glukzu, mal
mnostvo saponnov a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
pravky z nej zastavuj krvcanie. Pou
vaj sa pri aldonch a dvanstniko-
vch vredoch a v prodncko-gynekolo-
gickej praxi po prode (tonizuj mater
nicov svalstvo), pri maternicovom kr
vcan, po potrate, krvcan pri tuberku
lze a silnej mentrucii. Rozdrven
erstv rastlina liei zle sa hojace rany.
Flavny obsiahnut v droge inkuj
adstringentne pri hnake a moopudne
pri oblikovch a lnkovch kameoch
vak aj ako burina na poliach, medziach, a piesku. Droga zvyuje krvn tlak
popri plotoch a pod. a objem pc, zvuje amplitdu d
D r o g a . Va stavikrva vtieho chacch pohybov a inkuje blahodarne
Herba polygoni avicularis. pri chronickch bronchitdach a tuber
Nadzemn as stavikrva zbierame kulze v kombincii s inmi ochorenia
v ase kvitnutia (jloktber). Su sa mi. M aj protizpalov inky pri dne
v tieni, alebo v suiarni pri teplote do a zpalovch ochoreniach kbov.
40 C. Vysuen droga je zelen, slabo V udovom lieitestve sa odpora aj
trpk, nevonia a nezapcha. Uskladuje pri malrii, bielom vtoku u ien a in,
sa na tienistom, vzdunom a suchom no pouva sa najm ako moopudn
mieste. Me ma vlhkos najviac prostriedok a na zastavenie krvcania.
12 %. Droga sa pouva vo forme odvaru.
C h e m i c k z l o e n i e . Va stavikr Dve polievkov lyice rozdrvenej drogy
vu vtieho obsahuje 1,2 % vo vode zalejeme 500 ml vriacej vody. Varme
nerozpustnch siliktov, okolo 0,3 % vo 3 minty a nechme vylhova 30 mint.
vode rozpustnch siliktov, 3,44 % Preceden odvar uvame trikrt denne
trieslovn, ivice, vosk, slizovit ltky, 150 ml pred jedlom. Odvar meme
flavnov glykozidy, z ktorch je najd- poui aj na vonkajie pouitie.

81. alvia lekrska Salvia officinalis L.


Hluchavkovit Lamiaceae

alvia je trvci poloker s rozkonren Listy s protistojn, podlhovast alebo


mi, na bze zdrevnatenmi a v hornej kopijovit, na bze zen, tupo zbka
asti bylinnmi, tvorhrannmi a chlpa t s dvoma malmi prlistkami a so
tmi stonkami. Dosahuje vku do 1 m. sieovitou ilnatinou. Mladie listy s
C h e m i c k z l o e n i e . Listy obsahu
j terick olej (1 2,5 % ) , saponny,
triesloviny katechn (3 8%) glykozi
dy, horiny, ivinat ltky ( 5 - 6 % ) ,
kyselinu fumrov, kyselinu oleanolov
a chlorognov, pentzy, vosky, amino
kyseliny (asparagn, glutamn), vitamn
C, karotn, fytoncdy. Silica obsahuje
tujn ( 3 0 - 5 0 % ) , borneol ( 8 - 1 4 % ) ,
cineol (15 % ) , gfor, salvn a in ter-
pny.
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr
pravky z nej zoslabuj exkrtorick
(vyluovacie) funkcie zniuj exkr-
ciu (vyluovanie) potnch liaz a pou
vaj sa pri nonom poten chorch na
sivo plstnat, starie s zelen. Kvety s tuberkulzu, ako aj pri poten spsobe
vek, modrofialov s 30 mm korunou, nom vegetatvnymi poruchami a klimak-
612 kvetov sa nachdza na vrchu triom. Zniuj tie laktciu dojiacich
stonky. Kalich je rrkovito zvonkovit, matiek. Psobia protizpalovo pri akt
dvojpyskov s konistmi zubmi. Horn nych a chronickch ochoreniach trvia
pysk koruny je skoro rovn, doln je ceho traktu (kolitda, gastritda, vredy,
trojdielny. Tyinky s 2 a maj silno meteorizmus, hnaka), lovch ciest
zahnut nitky. Plod tvoria 4 tvrdky, a peene, pri oblikovch a moovch
ktor sa pri dozrievan rozpadvaj. kameoch. alvia lekrska sa pouva
Cel rastlina pecificky prjemne vonia. ako kloktadlo pri angne a zpaloch
alvia je juhoeurpska rastlina pesto stnej dutiny, pri bronchitde vo forme
van v zhradkch a divejca. inhalci terickho oleja zo avy alvie
D r o g a . List alvie Folium sal- lekrskej, pri vykaliavan krvi u cho
viae. rch na tuberkulzu, pri hemoroidoch,
Listy zbierame v ase, ke sa rozvjaj dlhotrvajcej mentrucii a vo forme
kvetn piky. Suia sa v tieni alebo obkladov pri zle sa hojacich ranch
v suiarni pri teplote do 40 C. Ke sa a ekzmoch.
listy pouvaj na zskavanie terickho Droga sa pouva vo forme zparu.
oleja, zbierame ich v ase plnho kvitnu Jednu a dve polievkov lyice nadrob
tia (jnjl). Najvyie mnostvo silice no posekanej alvie lekrskej zalejeme
obsahuj dvoj a esron rastliny. 400 ml vriacej vody. Nechme vyluho
Droga je bledozelen, prjemne vonia va 20 mint. Zpar precedme a uva
a je tipavohork. Bal sa do vriec me trikrt denne 120 ml pred jedlom.
a balkov. Uskladuje sa na tienistom, Kloktme tm istm zparom 23 mi
vzdunom a suchom mieste. nty kad 3 hodiny.
82. Vachta trojlist Menyanthes trifoliata L.
Vachtovit Menyanhaceae

Vachta trojlist je trvca moiarna byli C h e m i c k z l o e n i e . Listy vachty


na s plazivm podzemkom. Zo zdvihnu trojlistej obsahuj terick olej a hori
tho vrcholu podzemku sa rozvja do nu glykozidickho charakteru. Hlavn
0,30 m vysok stvol, na vrchole ktorho glykozid je menyantn. Pri hydrolze sa
sa nachdzaj kvety tvoriace skvetia. rozpad na glukzu a menyantol, ktor
Listy vyrastaj priamo z podzemku, prjemne vonia, je hork, ale erstv
maj dlh stopky a povu na zaiatku. listy ho neobsahuj. Vytvra sa v proce
epe je trojpoetn s obrtene vajcovi se suenia. erstv listy obsahuj kry
tmi, celistvookrajovmi lstkami. Ka talick glykozid meliatn, ktor je iden
lich je ppoetn, do polovice zrasten. tick s glykozidom logannom, flavonoi
Koruna je ppoetn, biela alebo ruo dy, triesloviny, vosky a in.
v, lievikovit, husto ochlpen, m p i n o k a p o u i t i e . Droga stimulu
tyiniek. Plod je ovlna, pukajca tobol je hemopozu (krvotvorbu), zlepuje
ka. Kvitne zaiatkom leta (mj, jn, chu do jedla, psob vetropudne, pod
prpadne jl). poruje aldon a lov vyluovanie,
Nachdza sa na mokrch stanovitiach uahuje trvenie, preto sa odpora pri
s kyslou pdnou reakciou, v moiaroch, aldonej achlii (nedostatok avy),
na raelinovch kyslch lkach, v prie gastritde, meteorizme, ochoreniach pe
kopch a na mokrch pasienkoch do ene a lovch ciest spsobench zmen
vky 1000 m nad morom. enm vyluovanm aldonej avy
D r o g a . List vachty Folium trifolii a dyskinze lovch ciest a lnka.
fibrini. Zniuje teplotu pri horke a malrii.
Vachta m na prrodnch lokalitch Drogu pouvame vo forme studen
status ohrozench a vemi ohrozench ho vluhu. Dve ajov lyiky listov
druhov. Jej podzemn asti, ktor s vachty trojlistej zalejeme 400 ml stude
chrnen, sa pri neetrnom zbere poko nej vody a nechme vyluhova 8 hodn.
dzuj. Listy vachty mono zbiera len Uvame trikrt denne 120 ml 10 mint
v odvodnench prpadoch v sinnosti pred jedlom.
s orgnmi ttnej ochrany prrody na
vymedzench lokalitch.
83. Valerina lekrska Valeriana officinalis L.
Valerinovit Valerianaceae

v auguste a oktbri, ke nadzemn as


zana vdn. Vykopan podzemky
oistme od vate a od pdy, potom ich
ukladme do koov a umvame nieko
konsobnm ponorenm do studenej
vody. Potom korene eeme" pecil
nym kovovm hrebeom. Tmto spso
bom sa z drogy odstrauje koreov
vlsie. Potom korene a podzemky po
zdne nareeme a sume na otvorenom
vzdunom mieste alebo v suiarni pri
teplote do 35 C. Vysuen korene s
svetlozelen a sladkohork. Charakte
ristick valerinov pach vznik pri su
en. erstv podzemok nepchne. Vy
suen korene sa balia do balkov alebo
do vriec. Uskladuj sa na suchom,
Valerina je trvca bylina s rovnou, tienistom a vzdunom mieste. Droga
jednoduchou, pozdne ryhovanou ston me ma vlhkos do 16 %.
kou, vysokou do 1 1,5 m. Listy s C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
neprno perovito strihan, doln so huje terick olej (0,12%), ktor
stopkou, horn sediace. Kvety s drob dodva podzemku pecifick vu. a
n, biele alebo bledoruov, tvoria tto- lej obsahuje ester alkoholu borneolu
vit metlinu. Plod je mal, vajcovit a kyselinu izovalrov, myrtenol, kam-
naka s krdielkom. Podzemok je verti fn, limonn, seskviterpny. Korene e
klny, krtky a hrub, zvntra dut, te obsahuj alkaloidy (valern, chati-
vyrastaj z neho poetn korene. Kvitne nn), valepotrity, choln, glykozidy, ky
od mja do septembra. selinu chlorognov, enzmy (katalzy,
Valerina je mierne vlhkomiln a zn oxidzy, peroxidzy, lipzy, linamar-
a aj vpenat pdy. ije v kroviskch, zy), sacharidy, krob, triesloviny, ivice,
na stepnch a lesnch svahoch, na flavonoidy a von kyselinu izoval
vlhkch lkach, pri potokoch a vo rov.
vlhkch lesoch do 2 300 m nad Dnes sa predpoklad, e droga m
morom. komplexn inok, o spsobuje jej
D r o g a . Kore a podzemok valeriny zloenie. Kvalitn droga valeriny je t,
Radix valerianae. V SSR je druh ktor obsahuje 0,8 % valepotritov
evidovan medzi vzcnejmi taxnmi, a 0,5 % silice. Pri dlhom uskladovan
ktor si vyaduj ochranrsku pozor drogy sa zniuje obsah valepotritov.
nos. Zbiera mono iba po dohode i n o k a p o u i t i e . Korene vale
s orgnmi ttnej ochrany prrody na riny inkuj sedatvne (ukludujco)
vymedzench lokalitch. pri nespavosti (mierny uspvac efekt),
Podzemky spolu s koremi vyberme nervovom napt, nervovej a psychickej
nave, neurzach, srdcovch neurzach, chme vylhova 1 hodinu. Po preceden
neurastnich. Valepotrity mobilizuj zparu uvame 150 ml dva a trikrt
pri nave nervov sstavu. Ostatn lt denne poda potreby. Droga sa me
ky valeriny reguluj innos svalovho uva aj vo forme prku, a to 1 a 2 g
apartu srdca a roziruj koronrne dva a tyrikrt denne. Pri dlhotrvaj
cievy, priom psobia hypotenzvne. com uvan prpravky z valeriny spso
Odstrauj ke hladkho svalstva buj trviacie akosti. Preto pri ich
a blahodarne inkuj pri aldonch uvan treba robi trojdov pre
a revnch akostiach nervovho stvky.
pvodu.
Droga sa vo vej miere pouva vo Poznmka. Podzemky a korene vale
forme zparu. Dve ajov lyiky kore riny sa pouvaj v liekopisoch 24
ov zalejeme 200 ml vriacej vody. Ne- krajn sveta.

84. Veronika lekrska Veronica officinalis L.


Krtinkovit Scrophulariaceae

Veronika je trvca bylina s plazivou, a viny, silice, saponny, organick kyseli


do 300 mm dlhou stonkou. Listy s ny, ivice a in.
elipsovit alebo obrtene vajcovit, pl i n o k a p o u i t i e . Droga uahu
kovit, chlpat a s krtkou stopkou. je odkalvanie a inkuje sekrtolytic-
Kvety s bledomodr, vytvraj strapec ky pri chronickej bronchitde a bronchi-
so tvorpoetnm kalichom, tvorpoet- tickej astme. M aj diuretick (moo
nou korunou a s dvoma tyinkami. Plod pudn) inok.
je mnohosemenn, dvojpuzdrov tobol V udovom lieitestve sa pouva aj
ka. Kvitne na jar a zaiatkom leta (od pri dne, oblikovch kameoch, reuma
marca do augusta). tizme, zpale moovho mechra, chro
Rastie na suchch pasienkoch a l nickch konch ochoreniach a furun-
kch, na medziach a horoch, i vo kuloch (povrchov vred). Rastlina vylu-
svetlejch lesoch, najm v kyslch bo- hovan v rastlinnom oleji sa povauje za
roch a dubinch s vresom. prostriedok vhodn na lieenie hnisaj
D r o g a . Va veroniky Herba vero- cich rn a slnkom poplenej koe. Cel
nicae (officinalis). kove vak inok drogy je pomerne
Rastlinu zbierame v ase kvitnutia. slab.
Sume v tieni alebo v suiarni pri teplote Droga sa pouva vo forme zparu.
do 45 C. Balme do papierovch vriec, Jednu polievkov lyicu nadrobno pore
uskladujeme na suchom a vzdunom zanej veroniky zalejeme 400 ml vriacej
mieste. vody. Nechme vylhova 30 mint.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa Zpar precedme a uvame trikrt den
huje glykozid aukubn, horiny a trieslo- ne 120 ml pred jedlom.
85. Vlkovec obyajn Aristolochia clematitis L.
Vlkovcovit Aristolochiaceae

vlhkos. Balia sa do balkov a uskladuj


v suchch a vzdunch miestnostiach.
C h e m i c k z l o e n i e . Va obsahu
je do 0,03 % kyseliny aristolochovej,
okolo 0,4 % terickho oleja, trieslovi
ny, klematitn (horina), alkaloidy aris-
tolochn a magnoflorn, vitamn C, kyse
linu jabln, saponn, sitostern, flavny,
antibiotik. Korene obsahuj okolo
0,5 % kyseliny aristolochovej, horinu,
triesloviny, do 0,4 % terickho oleja,
aristolochov lt farbivo a in.
i n o k a p o u i t i e . Droga zosilu
je fagocytrnu aktivitu a zvyuje odol
nos organizmu proti infeknm ochore
Vlkovec je trvca bylina s rovnou, niam. Antimikrobilny inok je dobre
nerozkonrenou, kolienkatou a plazi zreten pri hnisavch zpaloch koe
vou stonkou. Listy s srdcovit, strieda (povrchovch vredoch, zle sa hojacich
v, so stopkami, ltozelen, na rubovej ranch, konch ochoreniach, odreni
strane s vynievajcou ilnatinou a svet nch koe). Zniuje tonus (naptie)
lejie, na lcnej strane tmavie. Kvety s maternice, silu maternicovch sahov
lt, rozloen v skupinkch v pazu a predpisuje sa pri akostiach poas
chch listov. Plod je vek hrukovit mentrucie. Aristolochov kyselina
tobolka s mnostvom semien. Kvitne zvuje silu srdcovch sahov, roziruje
v mjijni. Rastlina charakteristicky perifrne cievy a zniuje krvn tlak
neprjemne pchne. v prvom tdiu hypertonickho ochore
Osduje iba najteplejie oblasti ttu. nia. Stimuluje dchanie a dobre psob
Rastie pri viniciach a inch krovinatch pri astme. Nachdza uplatnenie i pri
zrastoch, pri cestch na okrajoch lesov lieen reumatizmu a dny. Pretoe vlko
a v riedkych lesoch. vec obsahuje kyselinu aristolochov,
D r o g a . Va a kore vlkovca Her ktor m mutagnny inok, nesmie sa
ba et radix aristolochiae. dlhodobo pouva ani vntorne ani
Nadzemn as alebo va vlkovca zvonka!
zbierame v ase kvitnutia (mj-jn). udov lieitestvo odpora v ma
Su sa na slnku alebo v suiarni pri lch dvkach odvar z korea a nadzem
teplote do 40 C. Podzemky vyberme nej asti rastliny ako diuretick prostrie
po dozret semien (augustseptember). dok a na vyvolanie potenia pri prechlad
Suia sa na slnku alebo v suiarni pri nut a zpar pri atnii (ochabnut)
teplote do 40 C. Mu ma 11 % riev.
Drogu pouvame vo forme odvaru. precedme. Odvar pouvame aj na k-
Pripravuje sa z dvoch ajovch lyiiek pele a obklady. Zpar pripravujeme
drogy, ktor zalejeme 2 lkami vody. z ajovej lyiky drogy a 1 lky vriacej
Nechme vrie 30 mint, potom odvar vody, uvame niekokokrt cez de.

86. Vrati obyajn (krlik) Tanacetum vulgare L.


Astrovit Asteraceae

D r o g a . Kvet vratia Flos tana-


ceti.
Kvety vratia zbierame v auguste-
septembri. Sume ich na slnku alebo
v suiarni pri teplote do 30 C. Vysuen
droga je lt a charakteristicky vonia.
Bal sa do papierovch vriec alebo bal
kov. Uskladujeme ju na tienistom,
suchom a vzdunom mieste.
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
huje horiny, flavonoidy, ivice, kyseli
nu galov a 1 % silice. Silica sa zskava
destilciou vodnou parou. Je to ltkast
kvapalina, na vzduchu postupne tmavne
a neprjemne vonia, podobne ako gfor.
Hlavnou zlokou silice je ketn tujn
Vrati je trvca bylina, v hornej asti so (do 70 % zo silice). Obsahuje ete ter-
silne rozkonrenou stonkou vysokou do pny, tujol a borneol.
1 m. Listy s striedav, pravidelne pe i n o k a p o u i t i e . Droga tonizuje
rovito strihan, na lcnej strane tmavoze (posiluje) svalstvo a zosiluje vyluo
len, na rube svetlejie, spodn so stop vanie trviaceho strojenstva pri z
kami, horn sediace. Segmenty listov s pche, vredoch aldka a dvanstnika.
kopijovit, konist a ostro plkovit. inkuje protizpalovo a utiujco pri
Kvetn bory s zlatolt, s plochm kolikch a plynatosti riev, aldonch
kvetnm lkom, irok 68 mm. Zo a kbovch bolestiach, reumatizme.
staven s z rrkovitch obojpohlav- Zvyuje amplitdu srdcovch sahov,
nch kvetov, dlhch 34 mm. Nepr spomauje rytmus srdca, zvyuje krvn
jemne pchnu a maj hork gfrov tlak, silica zvyuje vyluovanie lovej
chu. Semen s drobn, puholnkov. avy (pri ochoreniach peene a lnka),
Cel rastlina charakteristicky neprjem m vermifuglne (pri revnch parazi-
ne pchne. toch), antimikrobilne a antiseptick
Vyskytuje sa na skalnatch miestach, inky. Droga je toxick!
pri brehoch riek a potokov, v lesoch udov lieitestvo odpora drogu
medzi krovm a pri cestch. pri vskyte piesku a kameov v obli-
kch a v moovch cestch, ako aj pri rumaneka v rovnakom pomere: 8 g
zpaloch, bolestivej a nepravidelnej tejto zmesi zalejeme 250 ml vriacej vo
mentrucii, na umvanie vlasov proti dy a nechme vylhova do vychladnu
lupinm a na kpele pri reumatizme, tia. Vaok precedme a pouvame ako
nervovch poruchch, bolen hlavy, dne, klystr.
malrii a in. Droga sa nesmie pouva Drogu pouvame vo forme zparu.
v tehotenstve, pretoe me vyvola Jednu polievkov lyicu kvetov vratia
potrat. Pri lieen reumatizmu sa z drogy zalejeme 400 ml vriacej vody. Nechme
priprav vaok s vnom (50 g drogy sa vylhova 2 hodiny. Zo zparu uvame
8 dn nech vylhova v 1 1 vna, uva sa 1 kvov lku trikrt denne pred
3040 ml dvakrt denne po hlavnom jedlom.
jedle). Pri ostatnch chorobch drogu
uvame vo forme zparu. Na lieenie Poznmka. Kvety vratia s zahrnut
hlstov kvety vratia pomieame s vysu v liekopisoch ZSSR, Belgicka, Francz
enmi kvetmi paliny pravej a kvetom ska a Portugalska.

87. Zemel menia Centaurium erytraea R A F .


Horcovit Gentianaceae

przemnej ruice s podlhovast a vaj


covit a stonkov s protistojn, podl-
hovasto kopijovit a konist. Kvety s
drobn, viacpoetn, ruovoerven
a nachdzaj sa na vrchole stonky vo
vidlicovitch skvetiach. Maj pzub
kalich a ppoetn korunu s dlhou
rrkou. Tyiniek je p so pirlovite za
toenmi peovmi vakami. nelka ne
sie dvojdielnu bliznu. Plod je dvoj-
puzdrov, viacsemenn tobolka, ktor
puk po dvoch hranch. Kvitne v lete.
Zemel rastie na suchch stanovi
tiach, na lkach, kamenistch trvna
tch strach, popri krovinch, na trv
natch kopcoch, rbaniskch, niekedy
Zemel menia je jednoron alebo aj na poliach, medziach, popri vkopoch
dvojron bylina. V prvom roku sa pri a pod.
dvojronch rastlinch vytvra iba pr D r o g a . Va zemele Herba cen-
zemn listov ruica. Stonka je ryhova- taurii.
n a dosahuje vku 0,30,4 m, je hol Druh je v SR zaraden medzi ohro
a rozkonren iba v hornej asti. Listy zen, v SSR patr k vzcnejm druhom
vyadujcim ochranrsku pozornos. ku a vyluovaciu innos trviaceho
Zbiera ho mono iba po dohode s orgn strojenstva, psobia i ako posilujci
mi ttnej ochrany prrody s ohadom na prostriedok pri akch ochoreniach,
to, e sa me vyskytova aj na druhotne chronickej atrofickej gastritde a niekto
vzniknutch stanovitiach. rch formch anmie. Droga m dobr
Nadzemn as rastliny sa zbiera za inok aj proti hlstom.
iatkom kvitnutia (jnaugust). Va sa udov lieitestvo odpora aj
odrezva noom alebo nonicami z vate zemele menej pri bolestiach
0,40 m od vrcholu stonky. Su sa v tieni a zvenom obsahu kyseln aldka,
alebo v suiarni pri teplote do 40 C. aldonom katare, zpche, meteoriz-
Vysuen droga je zelen s ervenm me, tuberkulze riev, krvcan riev,
kvetom, je hork a nevonia. Uskladuje ltake, nepravidelnej a nedostatonej
sa na tienistom, suchom a vzdunom mentrucii, vtoku, malrii, hemoroi
mieste. Me ma vlhkos do 12 %. doch, epilepsii, pri onch slabostiach,
C h e m i c k z l o e n i e . Va zemel- vodnatieke, bolestiach peene, sleziny
e menej obsahuje horinov glykozidy a lnka, cukrovke a in. Zvonka sa
erytrocentaurn a erytaurn. Erytrocen- pouva pri konch vyrkach a zle sa
taurn je identick s aglyknom gencio- hojacich ranch.
gennom nachdzajcim sa v koreoch Fytoterapia predpisuje drogu vo for
horca ltho. V zemeli sa nachdza me zparu. Jednu polievkov lyicu
ete ivica, genciopikrn, vitamn C, porezanej drogy zalejeme 400 ml vria
ivica a in. cej vody. Nechme vylhova 15 mint.
i n o k a p o u i t i e . Horinov gly Preceden zpar uijeme na trikrt pred
kozidy obsiahnut v droge zvyuj chu jedlom.
do jedla, podporuj trvenie, peristalti-

88. Zlatoby obyajn Solidago virgaurea L.


Astrovit Asteraceae

Zlatoby je trvca bylina s rovnou ston lkach a pasienkoch. Znaj aj kysl


kou, vysokou do 1 m. V dolnej asti s pdu. Vyskytuje sa v dvoch formch
jej listy vek, s dlhmi stopkami, v hor poda nadmorskej vky.
nej asti s drobn, kopijovit, zbkat, D r o g a . Va zlatobyle Herba soli-
s krtkou stopkou alebo sediace. Kvety daginis (virgaureae).
s iarivolt, zloen do strapcov, pri Nadzemn as rastliny zbierame v ase
om okrajov kvety s samiie a vntor kvitnutia (jn, jloktber, poda
n obojpohlavn, rrkovit, s piatimi druhu). Su sa v tieni alebo v suiarni (te
tyinkami. Skvetia sa nachdzaj na plota do 40 C). Uskladuje sa na tie
vrchole rastliny. Plod je naka s cho nistom, vzdunom a suchom mieste.
cholcom. C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa
Zlatoby rastie najm v krovinch, huje saponny (pred kvitnutm rastliny),
skalnatch stranch, riedkych lesoch, terick olej (v kvetoch 0,5 %, v listoch
anrii a oligrii. Zosiluj vyluovanie
obliiek, stimuluj ich innos a zniuj
vyluovanie albumnu. Pouvaj sa pre
ventvne pri aktnej a chronickej nefrit
de, pri ktorej je neiadca stimulcia
(drdenie) innosti obliiek. Pre obsah
flavonoidov a kyseliny nikotnovej dro
ga inkuje aj pri varikznom komplexe
symptmov. Okrem toho inkuje upo
kojujco na nervov sstavu, pouva sa
pri hnake, poruenej vmene kyseliny
moovej, dne, reumatizme a artritde
(zpale kbov).
V udovom lieitestve sa droga odpo
ra pri ochoreniach peene, akos
tiach pri moen, zvenej prostate,
silnej a dlhotrvajcej mentrucii, pri
chronickch konch ochoreniach, hni
0,75 % ) , horiny, katechnov trieslovi savch ranch a vredoch (vo forme
ny (okolo 1015 % ) , flavonoidy rutn, obkladov z erstvch listov). Droga sa
kvercitrn, izokvercitrn, astragaln a ag- pouva vo forme zparu alebo ako
lykny kvercetn a kempferol, nepres prok v krobovch kapsuliach obsahu
kman alkaloid, kyselinu nikotnov, jcich jednu ajov lyiku prkovej
chlorognov, sliz, ivice, vitamn drogy (uvame jednu kapsulu kad
C a in. 3 hodiny).
i n o k a p o u i t i e . Droga a pr Zpar pripravme z 30 g nadrobno
pravky z nej psobia diureticky (moo rozdrvenej drogy a 700 ml vriacej vody.
pudne) a predpisuj sa pri blokovan Nechme vylhova 20 mint. Zpar
kvapaln v organizme. Pouvaj sa pri precedme a uvame 100 ml eskrt
nefritde (zpale obliiek), cystch, ka denne 15 mint pred a 30 mint po
meoch a piesku v oblikch, pri aktnej jedle.

89. eleznk lekrsky Verbena officinalis L.


eleznkovit Verbenaceae

eleznk je trvca bylina s rovnou, poetn, rrkovit, koruna je ppoet


tvorhrannou, rozkonrenou stonkou, n, zrasten, so tyrmi tyinkami. Plod je
vysokou do 1 m. Listy s protistojn, such a rozpadva sa na tyri tvrdky.
podlhovast, drsn, chlpat, doln s Kvitne od jna do septembra.
vek so stopkou, horn s drobn, Rastie do nadmorskej vky asi
sediace. Kvety s ruov alebo bledofia 1 000 m, ale najm v teplch oblastiach,
lov a vytvraj strapce. Kalich je p- na smetiskch, rumoviskch, pri bre-
hoch vd, na horoch, medziach ln v organizme, pri zpaloch peene
a pasienkoch. a sleziny.
D r o g a . Va a kvet eleznka lekr Odvar z drogy inkuje pri prechlad
skeho Herba et flos verbenae. nut a zpaloch stnej dutiny (vo forme
Nadzemn as rastliny zbierame v a kloktadla), ako aj pri niektorch ko
se kvitnutia (jlseptember). Su sa nch ochoreniach, zle sa hojacich ra
v tieni alebo v suiarni pri teplote do nch, povrchovch vredoch (vo forme
40 C. obkladov).
C h e m i c k z l o e n i e . Droga obsa Poda udovho lieitestva sa elez
huje glykozidy verbenaln a verbenn, nk pouva aj ako emetikum (na zvraca
sliz a horiny, triesloviny, silicu obsahu nie), pri piesku a kameoch v oblikch
jcu citral, terpny a terpnov alkoholy a moovom mechri, pri vysokej teplo
s gfrovou vou. te, malrii, bolen hlavy a inch ochore
i n o k a p o u i t i e . eleznk je niach.
dobr posilujci prostriedok pri vyer Odvar pripravujeme z dvoch poliev
pan, slabosti, nervovej a psychickej kovch lyc narezanej vate a 500 ml
nave. Predpisuje sa tie na zvenie vriacej vody. Varme 5 mint a po
mlienej exkrcie dojiacich matiek, pri vychladnut precedme. Podvame ty
mentruanch anomlich, ako diure rikrt denne 100 ml odvaru pred
tick prostriedok pri hromaden kvapa jedlom.
Lieiv rastliny
a ochrana prrody

Vone rastce rastliny v naej prrode nie z roku 1982, ktor vak treba doplni
vrtane lieivch predstavuj vo svojej najnovmi informciami zskanmi na
genetickej podstate vyerpaten a ne- prslunch regionlnych alebo centrl
obnoviteln prrodn zdroje. Ich zacho nych pracoviskch ttnej ochrany pr
vanie na naom zem a racionlne rody. V asopisoch Chrnen zemia
vyuvanie je preto vo vlastnom zujme Slovenska zv. 5/1985 sa mono obozn
naej spolonosti. V nich je obsiahnut mi s adresami orgnov a organizci
fond genetickch informci, ktor ttnej ochrany prrody v SSR zo stavu
vznikli v organizmoch v priebehu ich v roku 1984 a v nasledovnom zv. .
dlhodobho evolunho vvoja a pod 6/1986 so zoznamom chrnench ze
mieuj vlastnosti rastln vyuiteln pre m, chrnench prrodnch vtvorov
udsk spolonos s charakterom benej a chrnench prrodnch pamiatok
alebo potencionlnej ekonomickej hod v SSR k 1. 1. 1986.
noty.
Zabezpeenie ochrany vone rast 2. V druhovej ochrane ide o popul
cich rastln v prrode vychdza zo zko cie vybranch vone rastcich druhov na
nov o ttnej ochrane prrody (na zem celom zem SSR. Vychdza z obi
SSR zo zkona SNR . 1/1955 Zb. dvoch uvedench zkonov a zabezpeu
a v SR zo zkona . 40/1956 Zb.) j ju vyhlky PK . 211/1958 . v.
a z nich odvodench vyhlok. Tieto v SSR a vyhlka MK . 54/1958 . 1.
zkony slia na ochranu prrodnch v SR. Ich zkladn ustanovenia s
hodnt naej vlasti pred ich mnoho zhodn a obidve rozliuj druhy plne
strannm ohrozovanm hospodrstvom chrnen (vetky asti rastliny vo vet
a inou innosou loveka. Jednm z fak kch stupoch vvinu) a iastone chr
torov ohrozenosti je tie zber rastln pre nen (podzemn asti rastln vo vet
lieiv vlastnosti. Citovan zkony rozli kch stupoch vvinu).
uj dva spsoby ochrany, zemn V sasnosti sa pripravuj novelizcie
a druhov. tchto vyhlok s podstatnm rozre
nm potu druhov na zklade vypracova
1. Pri zemnej ochrane s monosti nch ervench zoznamov ohrozench
zberu vyjadren ochrannmi podmien druhov v SR a SSR. Zkazy zberu
kami jednotlivch kategri chrnench a potreby ochrany chrnench a ohroze
zem a vtvorov, ktor zber v nich nch druhov s poznamenan pri jed
vyluuj alebo usmeruj. Pre vstupn notlivch druhoch v pecilnej asti
orientciu chrnench zem mono vy knihy.
ui prehadn mapu Chrnen zem Na zvraznenie spoloenskej potreby
prrody SSR 1 : 750 000, druh vyda ochrany prrody a na dosiahnutie zmeny
v hodnotovch postojoch obyvatestva nej na chrnench druhoch rastln, po
k chrnenm objektom v prrode slia da ktorch sa sadzby pohybuj v rozpt
aj represvne opatrenia. V druhovej 302 700 Ks za znienie alebo svojvo
ochrane rastln ide pecilne o Sadzob n odatie jedinca z prrodnho pro
nky na urovanie vky kody spsobe stredia.
Lieenie ajmi z drogovch zmes

Pouvanie lieivch ajov je spojen s vhodnm vberom zmesi drog vhodnej


poda druhu ochorenia a so sprvnym zostavenm receptu. Dobre zostaven recept,
kompletn prprava a pouitie vakov, ako i prsne dodriavanie urenho
lieebnho reimu mu maximlne zlepi alebo plne vyliei chorobn stav
pacienta. Lieebn proces prebieha harmonicky, ke sa spolu s rastlinnm lieenm
pouvaj aj in prrodn metdy, ako dita (ovocn a zeleninov avy), lieenie
slnkom, vodou, fyzioterapia, rehabilitcia, akupunktra, lieenie hudbou, kvetmi i
vzduchom, ako aj psychoterapia a turistika. Je znme, e pri vetkch ochoreniach
nie je chor iba dan orgn, ale cel organizmus. Rastlinnm lieenm dosahujeme
vsledky vtedy, ke ho vykonvame zmesou drog, ktor m vplyv na cel
organizmus a sasne priaznivo inkuje na lieenie uritho chorobnho stavu.
Predpisovanie receptu vyaduje hlbie poznanie chemickho zloenia a farmakody-
namickho inku komplexu ltok, ktor obsahuj lieiv rastliny. Recepty sa maj
zostavova z nevekho potu drog. Kombinovanie vieho potu drog s rovnakm
inkom nie je potrebn, no pri niektorch ochoreniach racionlne mieanie
viacerch drog je efektvne a dva dobr vsledky. Takto racionlne zloenia s
dokonca zaraden do liekopisov niektorch krajn. Z drog sa vinou pripravuj
vodn vaky studenou alebo teplou cestou a pouvaj sa vo forme studenho
vaku, zparu alebo odvaru. Pouit drogy musia zodpoveda uritm normm.
Ide najm o farbu, vu, prpustn prmes a vlhkos, ako aj kvalitatvny
a kvantitatvny obsah lieivch zloiek. Pri zostavovan receptov zaraujeme drogy
do nasledovnch skupn:
1. Zkladn drogy maj zkladn lieebn inok.
2. Drogy s inm inkom, ktormi sa zosiluje alebo zlepuje inok zkladnej
drogy.
3. Drogy, ktormi sa zlepuje chu a va vakov.
Ich inok mus by v slade s inkom zkladnej drogy. Na tento el sa
pouvaj predovetkm rastliny, ktor obsahuj terick oleje. V recepte na
prpravu rastlinnho aju sa oznauje spsob prpravy vaku, spsob a as
uvania, ako aj in konkrtne daje [latinsk oznaenie D. S. znamen dvka,
oznaenie aa (latinsky anapartes) znamen rovnakm dielom]. Dleit je
dvkovanie a spsob odmeriavania rozlinch rastlinnch orgnov (listy, va,
korene, semen a in). Poda chemickho zloenia drogy sa pripravuje studen
vaok, zpar alebo odvar. Zpar sa pripravuje z drog obsahujcich terick oleje,
ktor sa ahko rozkladaj pri dlhom tepelnom spracovan. inn ltky nepodlie
hajce vyej teplote, ktor s obsiahnut v koreoch, kre, i listoch, zskavame
varenm drogy (odvarom) 5 a 15 i viac mint. V recepte sa oznauje aj as potrebn
na vylhovanie drogy ( 1 , 5, 10, 15, 30, 60 i viac mint). Niekedy pri zloitom
a rznorodom zloen drogovej zmesi z niektorch pripravujeme zpar, z inch
odvar. V takomto prpade s drogy zabalen v samostatnch vreckach. Najskr
pripravujeme odvar a po odloen odvaru z tepelnho zdroja sa do neho prid droga
uren na zpar. Ndoba sa zakryje a po 15 a 20 mintach sa vaok preced.
Tmto spsobom sa aktvne ltky hodnotnejie vylhuj. Vaky z lieivch rastln
sa pripravuj v sklench alebo smaltovanch ndobch. Kovov ndoby s
nevhodn, pretoe v nich vznikaj nepriazniv zmeny aktvnych ltok. Studen
vaok sa pripravuje z drog obsahujcich sliz, krob alebo terick oleje. Dokonal
vyluhovanie dosiahneme za 8, 10 a 12 hodn. V recepte s daje aj o spsobe
uvania vaku (136-krt denne), o mnostve vaku na jedno pouitie
(50100150 g), ako aj o ase, kedy treba vaok uva (pred alebo po jedle).
Resorpcia lieivch zloiek je dokonalejia a rchlejia, ke sa vaok uije pred
jedlom, no kyselinotvornos aldka je vtedy vysok a me chemicky zmeni
niektor lieiv ltku. Je dokzan, e iba rno pri vstvan je obsah kyseln
v aldku najmen, preto iba vtedy je resorpcia takmer pln. inok kyslho
prostredia aldka sa do uritej miery kompenzuje len vtedy, ke sa as dvky uije
pred jedlom a druh as po jedle. Pri dlhotrvajcom lieen sa mu objavi
akosti, ktor s zaprinen drdiacim inkom drogy na sliznicu aldka alebo
drdenm inch orgnov, prpadne ukladanm niektorch aktvnych ltok v orga
nizme. V takomto prpade sa lieenie rytmicky preruuje. Vaky sa ahko
pripravuj v domcich podmienkach, preto s pouvan lieebn forma. V domc
nosti by sa nemali pripravova vaky z drog obsahujcich silno inkujce alebo
jedovat ltky. Ke stav chorho vyaduje takto lieenie, potom ho treba
vykonva pod lekrskou kontrolou! Pri rastlinnom lieen sa drogy pouvaj
v najrozlinejch formch.

aje vo filtrovch vreckach

S jednou zo sasnch foriem vyuitia rastlinnho lieenia. Vo filtrovch obaloch


s tandardn rastliny vhodne narezan a presne dvkovan (hmotnostne). Zpar sa
z nich pripravuje ahie a lieebn zloky sa sprvnejie a lepie uvouj. Chu
vetkch vakov sa me upravi cukrom, medom, ovocnm sirupom a pod.
(okrem ochoren, pri ktorch je pouitie cukru kodliv).

R a s t l i n n avy

Je dokzan, e najvhodnejou lieebnou formou fytoterapie s avy zskan


lisovanm erstvch rastln. avy obsahuj komplex lieivch ltok syntetizovanch
v rastline v najvom mnostve a v najprirodzenejej forme, preto by mali by
uprednostnen pred inmi formami fytoterapie. Takto zskan ltky organizmus
vyuije najhodnotnejie. avy sa pouvaj erstv aj konzervovan.
Prky

V sprvne vysuench rastlinch sa inn ltky dostatone uchovaj. Dobre


vysuen droga sa me zomlie na prok, ktor sa uva s vodou, mliekom, sirupom
a pod. Prok sa me uloi do krobovch kapsl alebo sa me tabletizova
v priemyselnch podmienkach, o je vemi vhodn pri drogch obsahujcich silno
inkujce ltky. Tmto spsobom sa daj drogy presnejie dvkova. Z prkovch
drog sa mu pripravi aj masti.

Tinktry

Tinktry s liehovovodn alebo liehovoterick vaky. Pripravuj sa v pomere:


1 diel drogy a 5 dielov vyluhovadla (4070% lieh a pod.). Drogy sa vylhuj
v zatvorenej ndobe, chrnenej pred priamym slnenm svetlom. Vyluhovanie trv
10 dn a ndobu treba asto pretrepa. Tinktry z drog obsahujcich silno psobiace
ltky sa pripravuj v pomere: 1 diel drogy a 10 dielov vyluhovadla.

Extrakty

Extrakty s zahusten vaky z drog zskan rozlinmi technolgiami, pri


ktorch sa aktvne ltky plne vylhuj. Extrakty bvaj tekut, hust a such. S
vhodnou formou na dvkovanie.

Disperzie

Ke sa vodn alebo liehov vaky centrifugicky rozprauj, zskavaj sa


disperzie. S najdokonalejou formou suchho extraktu s vhodou presnho
dvkovania a dobrho uskladovania. S modernou lekrnickou formou, ktor m
budcnos vo fytoterapii.

Obklady z rastln

Pripravuj sa z pomletch drog alebo erstvch rastlinnch ast (rumanek,


kapusta ierna, lanov semeno a in), ktor sa mieaj s horcou vodou a do
zskania kaovitej hmoty, ktor sa nanesie na gzu a priklad sa na chor miesto.
Prpravu obkladu z jednotlivch drog robme poda samostatnej metodiky.
Dvkovanie drog

Drogy sa dvkuj individulne poda stavu chorho organizmu a poda zloitosti


ich chemickho zloenia. Dvkovanie drog so tandardnm obsahom sa d robi
pomerne presne. Strednou dvkou pri pouit avy z erstvch rastln je jedna
ajov a jedna polievkov lyica avy niekokokrt denne. Zeleninov a ovocn
avy pouvame 200 300 i viac ml denne. Jednorazov dvka nadrobno
porezanch drog, ktor neobsahuj silno psobiace ltky, je priemerne jedna
polievkov lyica (pre listy a kvety je dvka 3 5 gramov a pre korene a kry 68
gramov). Denn dvka drog, ktor neobsahuj silne psobiace ltky, sa me zvi
do desansobku jednorazovej dvky. Toto pravidlo neplat pre drogy obsahujce
horinu (kore horca, palina a in). Aj ke drogy neobsahuj silne psobiace ltky,
nesm sa predvkova. Priblin schma urovania jednorazovej dvky drogy poda
veku chorho:

pre chorch od 25 do 60 rokov 1 dvka,


pre chorch od 14 do 25 rokov 2/3 dvky,
pre chorch od 7 do 14 rokov 1/2 dvky,
pre chorch od 4 do 7 rokov 1/3 dvky,
pre chorch od 3 do 4 rokov 1/61/4 dvky,
pre chorch nad 2 roky 1/8 1/10 dvky,
pre chorch nad 1 rok 1/12 dvky.

Rastlinn lieenie pri ochoreniach aldka a riev

Gastritda

Gastritda je zpalov reakcia aldka, ktor vznik ako vsledok jednorazovho


alebo viacrazovho mechanickho, tepelnho, chemickho, alergickho, infekn
ho a inho psobenia. Gastritda prebieha aktne alebo chronicky. Ochorenie m
rchly priebeh. Poda dky psobenia pvodcu je sliznica aldka pokoden do
uritho stupa. Pri aktnej gastritde sa ochorenie vyznauje nasledujcimi
prznakmi: koliky v oblasti aldka, nevonos, sucho v stach, niekedy zvracanie,
zven teplota a in (pri erozvnej gastritde aj ierne vkaly spsoben
krvcanm). Pri aktnej gastritde je rastlinn lieenie symptomatick. Zlepenie
nastva o niekoko dn. Kvet rumaneka (Flos chamomillae) m protizpalov
inok na sliznicu. List mty piepornej (Fol. menthae piperitae) m anestetick,
spazmolytick a vetropudn inok. Sasne stimuluje innos lnka a peene
a reguluje enzymatick procesy. List medovky (Fol. melissae) sa pouva pri
gastritde spojenej s neurzou. inkuje spazmolyticky, upokojujco a uspvajco.
M dobr inok aj pri funknch poruchch srdca. Kombincia mty piepornej
a medovky lekrskej m veobecne dobr komplexn inok pri ochoreniach
trviaceho strojenstva. Ke m chor problmy aj so zpchou, me sa prida aj kra
kruiny (Cort. frangulae) v takom mnostve, aby sme dosiahli poadovan inok.
Pri rastlinnom lieen ochoren aldka treba, aby sa sasne dodriavala aj dita.
Chronick gastritda je chronick zpalov proces, pri ktorom nastvaj urit
morfologick zmeny a atrofia alebo hypertrofia sliznice aldka. Gastritda me by
aj druhotn, teda me by spsoben inmi predchdzajcimi ochoreniami, o
treba pri rastlinnom lieen bra do vahy. Chronick gastritda prebieha s malmi
akosami a asto bez prslunch symptmov. Do ajov predpsanch na jej
lieenie treba zaraova drogy s protizpalovm (ako pri aktnej gastritde),
spazmolytickm a vetropudnm inkom a pri atrofickej gastritde aj drogy
stimulujce exkrciu aldonch tiav. Na tento el sa pouvaj rastliny
obsahujce horiny (ako boli uveden pri aktnej gastritde) a slizy. Horiny
glykozidickho charakteru zvyuj chu do jedla a zlepuj trvenie, no treba
pamta, e lieebn efekt sa prejav a po dlhom uvan. Tto skupina ltok je
obsiahnut v nasledujcich drogch: va paliny (Herb. absinthii), va vachty
(Herb. menyanthidis), va rebrka (Herb. millefolii), va zemele (Herb.
centaurii), ich pouitie je opsan pri gastritde s vredmi v aktnom tdiu. Slizovit
ltky vytvraj ochrann povlak na zaplenej sliznici, psobia proti drdivmu
inku kyseliny sonej pri zvenej kyslosti aldka a zvenou viskznosou
vytvraj podmienky na dlhodobejie inkovanie lieebnch zloiek. Pouvaj sa
nasledovn sliznat drogy: anov semeno (Sem. lini), stielka puzgierky islandskej
(Lichen islandici), semeno dule (Sem. cydoniae), hza vstavaa (Tuber salep) a in.
Na utenie bolesti sa okrem rumaneka, mty a medovky me do aju prida aj
va lastovinka (Herb. chelidonii) s podmienkou, e lieenie sa vykonva pod
lekrskou kontrolou! Tto droga m siln spazmolytick efekt pri kolikch
v hrubom reve a lnku. Poda predpisu lekra sa proti kolikm me k vakom
(recept 9, 10, 11 a 12) prida tinktra z ukovca zlomocnho (2025 kvapiek
denn dvka).

1. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint, potom zpar precedme. Uvame tyrikrt denne 150 ml 20
mint pred jedlom a veer pred spanm. Zpar sa me dosladi medom. Lieenie
trv mesiac po skonen bolestivch stavov. To ist plat pre recepty . 1, 2, 3 a 4.

2. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka


Herb. plantaginis va skorocelu
Herb. origani va pamajornu aa 60,00
Herb. teucrii va hrdobarky
Herb. chelidonii va lastovinka aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint, potom odvar precedme. Odvar uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

3. Rp. Herb. hyperici va ubovnka


Flos calendulae kvet nechtka aa 100,00
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fruct. anethi plod kpru aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a potom precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

4. Rp. Sem. lini semeno anu 50,00


Flos chamomillae kvet rumaneka 150,00
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Herb. plantaginis va skorocela aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, potom nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri nechutenstve det

5. Rp. Herb. absinthii va paliny 30,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej 50,00
Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme jednu a dve ajov lyiky zmesi.
Nechme vylhova 15 mint a precedme. Uvame trikrt denne 3080 ml poda
veku. Nesmie sa pouva dlhodobo pre vznik kov a znecitlivenia, ktor spsobuje
tujn obsiahnut v paline pravej!

Pri chronickej gastritde sprevdzanej dyspepsiou a nechutenstvom

6. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fruct. anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho
Herb. centaurii va zemele aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint
pred jedlom a veer pred spanm. Lieenie trv 23 mesiace. Po 15 20-dennej
prestvke sa me lieenie zopakova. Celkove me prebieha 1 2 roky. Plat pre
recepty . 6, 7, 8 a 9.

Pri chronickej gastritde so znenou kyslosou

7. Rp. Herb. centaurii va zemele


Herb. marrubii va jablnka aa 50,00
Herb. hyperici va ubovnka 100,00
Herb. plantaginis va skorocela
Fruct. anethi plod kpru
Flos calendulae kvet nechtka aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint pred
jedlom a veer pred spanm.

8. Rp. Herb. agrimoniae va repka 40,00


Herb. plantaginis va skorocela
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Flos. calendulae kvet nechtka aa 70,00
Herb. chelidonii va lastovinka
Fruct. foeniculi plodfenikla aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 7.

Pri chronickej gastritde so zvenou kyslosou

9. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka


Herb. origani va pamajornu aa 100,00
Herb. plantaginis va skorocela
Flos calendulae kvet nechtka
Fruct. anethi plod kpru
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint
pred jedlom a veer pred spanm. Pri vemi zvenej kyslosti uvame aj avu zo
zemiakov (trikrt denne 150 ml) alebo mku z vikovho semena (peen a pomlet
semen viky) jednu a dve ajov lyiky po jedle.
aldon a dvanstnikov vredy

Prinami aldonch vredov mu by nervov naptie, psychick nava,


povanie hrubej, pikantnej a neplnohodnotnej stravy, nepravideln, nesprvne
a rchle jedenie, ochorenie okolitch aldonch orgnov, niektor infekn
ochorenia alebo ochorenia ltkovej vmeny, dlhodob uvanie niektorch liekov,
nedostatok niektorch vitamnov a in. Dleit lohu m aj vyia spotreba
alkoholickch koncentrtov, fajenie (aj v menej miere), dedin faktor a in. Vred
aldka alebo dvanstnika me by erstv alebo star. Ochorenie me prebieha
aktne alebo chronicky. Pri lieen je nevyhnutn, aby sa chor najskr zbavil
nervovho naptia, mus ma pokoj a dodriava prsnu ditu. Pri rastlinnom lieen
sa predpisuj zmesi, ktor musia ma predovetkm protizpalov a spazmolytick
inky. Vhodn droga s protizpalovm inkom je kvet rumaneka (Flos chamo-
millae), zvl pri erstvom vrede. Drogy so spazmolytickm inkom vhodn na lie
enie vredov s nasledujce: kore omanu (Rad. inulae), kore valeriny (Rad. va-
lerianae), plod kpru (Fruct. anethi), plod koriandra (Fruct. coriandr), plod bedrov
nka anzovho (Fruct. anisi vulgaris). Posledn tri drogy maj aj dobr vetropudn
inok. alej s to: list medovky (Fol. melissae), list mty piepornej (Fol. menthae
piperitae) a in. Protizpalov inky m aj va rebrka (Herb. milleflii), lipov
kvet (Flos tiliae), va hrdobarky (Herb. teucrii), list uoriedky (Fol. myrtilli) a in.
Na zosilnenie spazmolytickho inku sa k vakom drog po predpsan lekrom
me prida tinktra z ukovca zlomocnho (20 kvapiek denn dvka). Do zloenia
zmesi sa mu zaradi aj drogy, ktor stimuluj hojenie vredov a zosiluj epitel
sliznice. Tak s: va ubovnka (Herb. hyperici) a kore kostihoja (Rad. symphyti).
Pridvaj sa aj drogy na zastavenie krvcania: va horiaka pieprovho (Herb.
persicaria hydropiperis), va kapsiky pastierskej (Herb. bursae pastoris), kore
dra (Rad. berberidis), va prasliky (Herb. equiseti) alebo va rebrka (Herb.
milleflii). Vaky z korea sladovky hladkoplodej tie maj vnimone priazniv
inok pri lieen aldonch a dvanstnikovch vredov. Sasnou metdou
lieenia vredov je uvanie avy z bielej kapusty. Z nej je izolovan ltka
metylmetioninsulfnov bromid, nazvan vitamn U (ulcus vred), ktor m
ochrann inok na pokoden sliznicu, zvl proti psobeniu kyseln. erstv
kapustov ava inkuje takm istm spsobom. Zo avy sa uva 1 liter denne (pri
tepelnom spracovan sa inn ltky rozpadaj, nzka teplota im nekod). Poas
lieenia sa konzumuje ahk a nedrdiv strava. Uvanie surovej kapustovej avy
oslabuje a odstrauje koliky a s spechom sa pouva pri lieen chronickej
a vredovej kolitdy. Drah zaujmav prrodn metda lieenia aldonch vredov
je pouitie sezamovho oleja. Dosahuje sa nm podobn inok ako pri kapustovej
ave. Uvaj sa jedna a dve polievkov lyice sezamovho oleja hodinu pred
jedlom 2 3 mesiace. Poas lieenia sa konzumuje ditna strava. Lieenie so
sezamovm olejom a kapustovou avou sa me kombinova s rastlinnm lieenm.
Pri lieen aldonch vredov sa me dosiahnu spazmolytick efekt aj pouitm
surovej zemiakovej avy. V tomto prpade je lieenie iba symptomatick. Pozitvny
inok je spsoben obsahom ltky, ktor m podobn inok ako atropn. Lieenie
me prebieha 1 2 mesiace. Pri poit vch dvok me vznikn otrava
podobn otrave spsobenej atropnom!

aldon vredy a chronick gastritda okrem aktnej formy

10. Rp. Flos. chamomillae kvet rumaneka 200,00


Fruct. anethi plod kpru
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Herb. chelidonii va lastovinka
Rad. symphyti kore kostihoja
Rad liquiritiae kore sladovky
hladkoplodej aa 60,00
Flos calendulae kvet nechtka
Rad. berberidis kore dra aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint
pred jedlom a veer pred spanm.

11. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Herb. persicariae va horiaka pieprovho 100,00
hydropiperis
Herb. teucrii va hrdobarky
chamaedri
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. chelidonii va lastovinka
Rad. symphyti kore kostihoja
Flos calendulae kvet nechtka
Rad. liquiritiae kore sladovky
hladkoplodej aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint
pred jedlom a veer pred spanm.

12. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Herb. persicariae va horiaka pieprovho 100,00
hydropiperis
Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej
Herb. chelidonii va lastovinka
Flos calendulae kvet nechtka
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fruct. anethi plod kpru aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Uvame tyrikrt denne 150 ml 20 mint pred
jedlom a veer pred spanm.

Chronick gastritda so aldonmi, prpadne dvanstnikovmi vredmi


alebo bez vredov, spojen so zpchou, okrem aktnej formy

13. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej 60,00
Flos calendulae kvet nechtka
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Cort. frangulae kra kruiny
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. hyperici va ubovnka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Ke je
preisujci inok nedostaton, pridme tri polievkov lyice. Varme 3 minty,
nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne 80 ml 15
mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Chronick gastritda so aldonmi, prpadne dvanstnikovmi vredmi


alebo bez vredov, sprevdzan hnakou

14. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 150,00


Cort. granati kra grantovho jablka
Herb. persicariae va horiaka pieprovho
hydropiperis
Herb. agrimoniae va repka aa 60,00
Fruct. anethi plod kpru
Flos (Herb.) menthae piperitae kvet (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. hyperici va ubovnka
Rad. symphyti kore kostihoja aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
5 mint, nechme odst 60 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne 80 ml
15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

aldon a dvanstnkov vredy sprevdzan krvcanm a bolesami,


okrem aktnej formy

15. Rp. Herb hyperici va ubovnka


Rad. symphyti kore kostihoja
Herb. bursae va kapsiky pastierskej
pastoris
Herb. persicariae va horiaka pieprovho
hydropiperis
Flos. calendulae kvet nechtka aa 30,00
Herb. equiseti - va prasliky
Flos chamomillae kvet rumaneka
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme odst 60 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Chronick kolitda, zpcha a hemoroidy

Chronick k o l i t d a vznik po asto sa opakujcej aktnej kolitde ako


vsledok revnch infekci, parazitz, toxikz z lieiv alebo sol akch kovov, pri
nevhodnom stravovan, alergich a vplyvom nervovch faktorov. Poda etiolgie m
chronick kolitda rozlin formy. Pri chronickej spastickej (kovej) kolitde vznik
aj zoslabenie revnej motoriky, v dsledku oho vznik zpcha. Lieivmi rastlinami
sa mu liei iba t chor, ktorch ochorenie je v tdiu relatvnej kompenzcie.
Poas lieenia sa mus chor zbavi psychickho zaaenia a dodriava vhodn
ditu. Do zloenia zmes pouvanch na lieenie chronickej kolitdy sa musia
zaradi drogy so spazmolytickm (uvoujcim ke), vetropudnm a nervovoupo-
kojujcim inkom. Drogy so spazmolytickm inkom s: kore omanu (Rad.
inulae), va saturejky (Herb. saturejae), list alvie (Fol. salviae), va komonice
(Herb. meliloti), va lastovinka (Herb. chalidonii), va repka (Herb. agrimo-
niae), list mty piepornej (Fol. menthae piperitae), list medovky (Fol. melissae), va
pamajornu (Herb. origani) a in. Drogy s vetropudnm inkom s: va bazalky
(Herb. basalici), plod rasce (Fruct. carvi), plod feniklu (Fruct. foeniculi), plod kpru
(Fruct. anethi), plod bedrovnka anzovho (Fruct. anisi vulgaris), va a kvet
levandule (Herb. et flos lavandulae) a in. Drogy s nervovoupokojujcimi inkami
s: list medovky (Fol. melissae), kore valeriny (Rad. valerianae) a in.
Z p c h a . Na lieenie zpchy sa pouvaj drogov zmesi s preisujcim
inkom. Purgatvny (prehajci) efekt pri rozlinch drogch vznik rznym
spsobom. Niekedy je zpcha sprevdzan silnmi bolesami (spastick kolitda)
alebo zastavenm vetrov, o je vsledok atonickej kolitdy. Recept treba zostavi
v slade so stavom a akosami pacienta. Nie je vhodn liei zpchu iba jednou
drogou, ktor m purgatvny inok. Je to vak prpustn iba na krtky as pri
funknej zpche. Do zloenia receptov na lieenie zpchy sa musia zaraova drogy
so spazmolytickm, vetropudnm a purgatvnym inkom. V chronickej forme je
zpcha vdy spojen s uritou formou kolitdy, ktor me ma rozlin etiolgiu,
ktor treba ma na zreteli pri zostavovan receptu. Nesprvne lieenie zpchy vedie
k poruchm, ktor mu niekedy by aj nenapraviten. Jeden z efektvnych
a nekodnch prostriedkov s purgatvnym inkom je anov semeno. inkuje len
mechanickm spsobom, t. j. v revch silno napu, zvuje objem fekli a vytla
ich. Uvaj sa z neho jedna a dve polievkov lyice s vodou rno a veer. Me sa
uva aj dlh as. Drogy s purgatvnym inkom s tie, ktor obsahuj rozlin
antrachinnov glykozidy: dovozov drogy list a plod sennov (Fol. et Fruct. sennae)
a kore (podzemok) rebarbory (Rad. rhei), kore sladovky hladkoplodej (Rad.
liquiritiae), kra kruiny (Cort. frangulae). Pri lieen zpchy sa mus pacient aj
pravidelne stravova mus konzumova ierny chlieb, ovsen vloky, erstv plody
a zeleninu, med, dem z ru, slivky, figy, ovocn a zeleninov avy. Okrem toho je
nevyhnutn, aby pouval aj fyzioterapeutick metdy gymnastiku, prechdzky,
mase brucha, pecilne fyzick cvienia.
H e m o r o i d y . Pri lieen ochorenia sa poda jeho etiolgie a symptmov zarauj
do receptu drogy s protizpalovm, spazmolytickm, protialergickm, preisujcim
a krvcanie zastavujcim inkom. Niekedy sa pridvaj aj drogy obsahujce
horiny, ktor tonizuj hladk svalstvo tenkho reva, alebo drogy stimulujce
hojenie rany a zosilujce epitel sliznice. Vaky pripraven z tchto drog s uren
na vntorn pouvanie stami alebo na vonkajie pouvanie kpele, klystre.
Drogy inkujce protizpalovo na sliznicu s: kvet rumaneka (Flos. chamomil-
lae), va rebrka (Herb. millefolii), list mty piepornej (Fol. menthae piperitae
m aj anestetick, spazmolytick a vetropudn inok), list medovky (Fol.
mellssae m aj spazmolytick a nervyupokojujci inok). Drogy zastavujce
krvcanie s: va horiaka pieprovho (Herb. persicariae hydropiperis), va
kapsiky pastierskej (Herb. bursae pastoris), kore dra (Rad. berberidis) alebo
va prasliky (Herb. equiseti). Drogy stimulujce hojenie rn s: va ubovnka
(Herb. hyperici), kore kostihoja (Rad. symphyti) a in. Do receptu sa mu zaradi
aj drogy obsahujce sliz, niektor saponnov drogy a pri silnch bolestiach aj va
lastovinka (Herb. chelidonii). Pri prprave vaku urenho na klystr sa
pouvaj drogy s protizpalovm, spazmolytickm, mucilaginznym (hlienotvor-
nm) inkom. Na tento el je najvhodnej kvet rumaneka (Flos chamomillae).
Mu sa kombinova aj s vaou horiaka pieprovho (Herb. persicariae hydropipe
ris) sahujci inok a lanovm semenom (Sem. lini) v rznych pomeroch poda
konkrtnych poiadaviek. Z tejto zmesi sa pripravuje zpar: do 600 ml vriacej vody
pridme jednu a dve polievkov lyice zmesi, nechme vylhova 30 mint
a precedme. Pri zpale hrubho reva sa me poui aj klystr s olejovm vakom
z vate ubovnka (Herb. hyperici). Pri lieen hemoroidov sa pouvaj aj vaky
uren na kpele alebo obklady. Na tento el sa pripravuje odvar z drog
s protizpalovm a tonizujcim (posilujcim) inkom, ako aj z drog zastavujcich
krvcanie. V udovom lieitestve sa na lieenie hemoroidov odpora aj cibua
z rona alpskho (Arum alpinum).
Chronick kolitda s vredmi alebo bez vredov, sprevdzan hnakou
so slizom a krvou

16. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 150,00


Fol. (Herb.)menthae piperitae list (va) mty piepornej 50,00
Herb. agrimoniae va repka
Fol. myrtilli list uoriedky aa 70,00
Herb. hyperici va ubovnka 40,00
Herb. persicariae va horiaka pieprovho 80,00
hydropiperis
Rad. berberidis kore dra 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne
80 ml 20 mint pred jedlom a 30 mint po jedle. Pri neuspokojivom inku pridme
5 mint po odstaven odvaru z tepelnho zdroja jednu a dve polievkov lyice
koreov ibia lekrskeho. Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Pri silnej
hnake meme prida kru z grantovho jablka (jednu a dve ajov lyiky na
kad dvku). Plat aj pre recept . 17.

17. Rp. Herb. plantaginis va skorocela


Flos calendulae kvet nechtka
Herb. bursae va kapsiky
pastoris pastierskej aa 100,00
Fruct. cynosbati plod rue povej pky
(sine sem.)
Fol. (Herb.) melissae list medovky aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Dyspepsia a regulovanie enzymatickch procesov

Okrem predpsanch liekov mme uva jednu a dve ajov lyiky


nasledujcich drog:

18. Rp. Fruct. foeniculi plod fenikla


Fruct. anethi plod kpru
Fruct. anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho
Fruct. coriandri plod koriandra
Fruct. carvi plod rasce aa 5,00 g
Chronick kolitda, chronick gastritda, aldon vredy

19. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej 50,00
Sem. lini semeno anu 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Uvame jednu lku zparu veer pred spanm
a rno pred vstvanm.

20. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi.
Nechme vylhova 15 mint, precedme do termosky. Pridme tyri ajov lyiky
mlieneho cukru. Tepl zpar uvame veer pred spanm, pri prebuden v noci
a rno pred vstvanm.
Pri vetkch chronickch zpalovch ochoreniach trviaceho strojenstva i pri
aldonch vredoch nie je vhodn poas lieenia konzumova erstv a kysl
mlieko, sdov npoje a drdiace jedl. Plat i pre recept slo 21.

21. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Str. lupuli itica chmeu
Herb. basilici va bazalky
Rad. valerianae kore valeriny
Fruct. anisi plod bedrovnka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
1 mintu. Nechme vylhova 60 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

22. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


Fruct. anethi plod kpru
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty
piepornej aa 50,00
M. f.. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 20.

23. Rp. Herb. persicariae va horiaka pieprovho 150,00


hydropiperis
Herb. equiseti va prasliky
Rad. symphyti kore kostihoja
Cort. frangulae kra kruiny
Flos. chamomillae kvet rumaneka
Herb. plantaginis va skorocela aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
1 mintu, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar sa uva eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle. Po preceden meme do odvaru
prida tinktru z ukovca zlomocnho (2025 kvapiek denn dvka). Pri silnom
krvcan dvku prasliky ronej zvime na tri a tyri polievkov lyice. Meme
urobi aj klystr alebo kpe s odvarom z dubovej kry. Plat aj pre recepty . 24
a 25.

24. Rp. Flos cotyni kvet remchy


Cort. quercus dubov kra
Herb. persicariae va horiaka
pieprovho aa 50,00
hydropiperis
Flos chamomillae kvet rumaneka
Flos calendulae kvet nechtka
Rad. inulae kore omanu aa 300,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 1 litra vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
510 mint, potom precedme. Z odvaru pripravujeme kpe.

Krvcajce a chorobn hemoroidy

25. Rp. Herb persicariae - va horiaka pieprovho 100,00


hydropiperis
Herb. bursae va kapsiky pastierskej
pastoris
Rad. berberidis kore dra aa 60,00
Rad. taraxaci kore ppavy 40,00
Herb. visci albi va imela bieleho 50,00
Rad. valerianae kore valeriny
Cort. frangulae kra kruiny
Tur. pini jarn vhonok borovice
Herb. millefolii - va rebrka
Flos rosae kvet rue aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
1 mintu, nechme vylhova 60 mint a precedme. Uvame eskrt denne
80 ml odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Rastlinn lieenie pri ochoreniach lnka a peene
lnkov kamene a lnkov dyskinza

lnkov kamene a disfunkcia lnka s vemi ast ochorenia. Lieia sa


lieivmi rastlinami, okrem aktneho tdia ochorenia. S znme mnoh rastliny,
ktor maj sasne cholagogick (lopudn) aj choleretick (lotvorn) inok.
Pouvaj sa aj drogy, ktor pomhaj rozpa a vypudzova kamene lnka. Pri
lieen ochoren lnka, skr ako sa pristpi k operanmu zkroku, treba vyska
rastlinn lieenie, ktor je pre organizmus fyziologickejie a prirodzenejie, nie je
spojen s rizikom a nespsobuje akosti, ktor nastvaj po operanom zkroku.
Ke vak je operan zkrok nevyhnutn, treba ho kombinova s rastlinnm
lieenm pred aj po opercii. Pri lieen lnkovch kameov lieivmi rastlinami sa
dosahuj pozitvne vsledky po niekokch mesiacoch lieenia. Do zloenia zmes
na lieenie lnka sa zaraduj drogy s cholagogickm a choleretickm, spazmolytic-
km, vetropudnm, protizpalovm a konkrementy (kamene) rozpajcim
inkom. Drogy s choleretickm a cholagogickm inkom s: va jablnka (Herb.
marrubii), list mty piepornej (Fol. menthae piperitae), list vachty (Fol. menyanthi-
dis), va akanky (Herb. cichorii), kvet nechtka (Flos calendulae), va zemele
(Herb. centaurii), kore ppavy (Rad. taraxaci) a in. Drogy so spazmolytickm
a vetropudnm inkom s: va lastovinka (Herb. chelidonii), kore valeriny
(Rad. valerianae), plod bedrovnka anzovho (Fruct. anisi vulgaris), va imela
bieleho (Herb. visci albi), plod fenikla (Fruct. foeniculi) a in. Ke je to nevyhnutn,
meme prida aj drogy s laxatvnym (prehajcim) inkom.

Zpalov ochorenia peene

Pri ochoreniach peene sa rastlinnm lieenm dosahuj dobr vsledky. Mnoho


rastln obsahujcich horiny a glykozidy sa s spechom pouva pri ochoreniach
peene. Drogy s priaznivm inkom na pee s: va rebrka obyajnho (Herb.
millefolii), kore horca (Rad. gentianae), va paliny (Herb. absinthii), va repka
(Herb. agrimoniae) a in. Pri lieen hepatitdy sa vemi dobr vsledky dosiahli
s rastlinou silybum marinske (Silybum marianum). Obsahuje flavolignan silymarn,
ktorho ochrann funkcia na parenchm peene je dokzan. Preto s prepartmi
zskanmi z tejto rastliny sa dosahuje vborn lieebn efekt pri ochoreniach peene
s parenchymatickmi pokodeniami, ako aj pri inkoch toxickch initeov na
pee. Pouva sa zpar z nadzemnej asti rastliny: do 200 ml vriacej vody pridme
jednu ajov lyiku drogy. Nechme vylhova 15 mint a potom precedme.
Zpar uvame horci po jedle. Uvame trikrt denne jednu lku (pri aktnom
priebehu ochorenia sa me dvka zvi o jednu lku po obede a veer pred
jedlom). Ke je ochorenie peene alebo lnka sprevdzan zpchou, do kadej
dvky pripravenho vaku pridme jednu a dve ajov lyiky kry kruiny
(Cort. frangulae). Poas lieenia nesmieme konzumova erstv ani kysl mlieko,
alkoholick koncentrty a drdiv potraviny. S vakami sa me uva aj ava
z rekvi siatej iernej (Raphanus sativus L. subsp. niger). Pred pouitm nechme
vak avu odst v chladnike, aby stratila tipav chu. Je vhodn pomiea ju
s odvarom z anovho semena. Uvame ju trikrt denne 30 50 ml po jedle poas
4 5 dn. S dvojdovmi prestvkami me lieenie trva aj niekoko tdov. ava
z rekvi zosiluje motorick funkciu riev a m tie slab preisujci inok. Je
zisten, e nepriamo psob na lnk a pee. Priaznivo inkuje na hladk svalstvo
lovch ciest a napomha odtekaniu lnkovho exkrtu. Pri lieen lnkovch
a peeovch ochoren sa odpora uva avu z mrkvy (trikrt denne 50100 ml
20 mint pred jedlom poas niekokch mesiacov).
Pri hyperlipmii a hypercholesterolmii treba do stravovania zaradi alt z listov
rekovky (trikrt 150200 g poas jedla 12 mesiace), avu z rajiakov (trikrt
denne 150200 ml niekoko mesiacov), avu z jabk (trikrt denne 150200 ml
niekoko mesiacov), peen jablk (trikrt denne dve vek jablk po jedle). Na
prevenciu a lieenie hypercholesterolmie sa odpora uva oleje obsahujce
glyceridy nenastench mastnch kyseln kukurinho, anovho, slnenicovho,
orechovho, olivovho (trikrt denne jednu polievkov lyicu poas 3 tdov,
lieba sa opakuje po troj a tvortdovej prestvke).

Lieiv rastliny pri hepatitde a lnkovej dyskinze so lopudnm,


vetropudnm a slabo preisujcim inkom

26. Rp. Fruct. coriandri plod koriandra


Fruct. anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Rad. taraxaci kore ppavy
Cort. frangulae kra kruiny
Sem. lini. semeno anu aa 50,00
M. f. species! (Zmiea)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar sa uva trikrt denne
jedna lka 15 mint pred jedlom (ke je preisujci inok nedostaujci,
mnostvo kry kruiny jelovej zvime o jednu a dve ajov lyiky na jednu
dvku). Lieenie prebieha 23 mesiace. Po 20 30-dovej prestvke meme
lieenie opakova tri a tyrikrt a do konenho vylieenia.
Plat aj pre recepty . 27, 28, 29, 30, 31, 32.

27. Rp. Fruct. anethi plod kpru


Fruct. foeniculi plod fenikla
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Cort. frangulae kra kruiny aa 100,00
M. f. species! (Zmiea)
D. S. Ako pri recepte . 26.
Lieiv rastliny s protizpalovm, lopudnm a spazmolytickm inkom

28. Rp. Herb. absinthii va paliny


Herb. agrimoniae va repka
Herb. chelidonii va lastovinka aa 50,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Flos. calendulae kvet nechtka
Fruct. carvi plod rasce
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 26.

Nesmie sa pouva dlhodobo pre vznik kov a znecitlivenia, ktor spsobuje tujn
obsiahnut v paline pravej!

29. Rp. Herb. hyperici va ubovnka


Herb. chelidonii va lastovinka
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty
piepornej aa 50,00
Rad. liguiritiae kore sladovky hladkoplodej
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 70,00
Rad. cichorii kore akanky
Flos calendulae kvet nechtka aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 26.

30. Rp. Herb. cardui va benediktu


benedicti
Herb. agrimoniae va repka
Herb. chelidonii va lastovinka aa 50,00
Flos calendulae kvet nechtka
Flos chamomillae kvet rumaneka
Rad. valerianae kore valeriny aa 100,00
M. f. species.! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 26.

31. Rp. Herb. chelidonii va lastovinka


Rad. taraxaci kore ppavy aa 80,00
Herb. persicariae va horiaka pieprovho
hydropiperis
Stygm. maydis blizny kukurice
Herb. hyperici va ubovnka
Fruct. anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho
Fruct. carvi plod rasce aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 26.

32. Rp. Fol. melissae list medovky


Herb. basilici va bazalky
Rad. valerianae kore valeriny
Rad. cichorii kore akanky aa 80,00
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 120,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 26.

Lieiv rastliny so lopudnm, lotvornm a spazmolytickm inkom

33. Rp. Herb. asperulae va marinky


Rad. cichorii kore akanky
Herb. agrimoniae va repka aa 40,00
Herb. chelidonii va lastovinka
Rad. ononidis kore ihlice aa 60,00
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Po predpsan lekrom meme
do odvaru prida 20 kvapiek tinktry ukovca zlomocnho (denn dvka). Odvar
uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Poznmka. Pri zpche ku kadej dvke pridme jednu a dve ajov lyiky
kry kruiny jelovej.
Plat aj pre recept . 34.

34. Rp. Cort. frangulae kra kruiny


Fruct. foeniculi plodfenikla aa 40,00
Herb. absinthii va paliny
Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej
Rad. althaeae kore ibia
Herb. marrubii va jablnka
Rad. taraxaci kore ppavy aa 60,00
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 33.

Poznmka. Nesmie sa pouva dlhodobo pre vznik kov a znecitlivenia, ktor


spsobuje tujn obsiahnut v paline pravej!
35. Rp. Fruct. carvi plod rasce
Fruct. foeniculi plod feniklu
Fol. (Herb.)menthae piperitae list (va) mty piepornej aa 50,00
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. millefolii va rebrka
Herb. marrubii va jablnka aa 80,00
Herb. chelidonii va lastovinka 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Po predpsan lekrom meme
do odvaru prida 20 kvapiek tinktry ukovca zlomocnho (denn dvka). Odvar
uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Rastlinn lieenie pri ochoreniach sliznice stnej dutiny

Prinami ochorenia stnej dutiny s zvyajne aktne a chronick ochorenia


z prechladnutia, rozlin infekcie, stomatologick ochorenia a in. S to v podstate
zpalov procesy sliznice stnej dutiny. Na lieenie sa pouvaj zpary a odvary
z rznych lieivch rastln, ktor maj predovetkm protizpalov inok, niektor
inkuj baktriostaticky alebo odstrauj alergick reakciu miestnych tkanv. Na
tento el sa pouvaj drogy obsahujce slizovit ltky, terick oleje, horiny
a triesloviny, fytoncdy, vitamny a in. Pri tchto ochoreniach je najvhodnej: kvet
rumaneka (Flos. chamomillae), list alvie (Fol. salviae), va repka (Herb.
agrimoniae), list uoriedky (Fol. myrtilli), va zemele (Herb. centaurii), va
rebrka (Herb. millefolii), kvet slezu (Flos. malvae), kore ibiu (Rad. althaeae),
semeno duly (Sem. cydoniae).

Pri zpale asien (s krvcanm)

36. Rp. Rad. symphyti kore kostihoja


Cort. granati kra grantovho jablka
Herb. persicariae va horiaka pieprovho
hydropiperis
Flos calendulae kvet nechtka
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Odvar pouvame na vplachy
a kloktanie pkrt denne kad 3 hodiny. Lieenie pokrauje 10 dn po skonen
bolest.
37. Rp. Rad. berberidis kore dra
Herb. bursaepastoris va kapsiky
pastierskej aa 30,00
Herb. equiseti va prasliky
Herb. millefolii va rebrka
Fol. cotyni list remchy aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Ako pri recepte . 36.

Pri hnisavom zpale asien (pyorea) a aftovej stomatitde

38. Rp. Rad. inulae kore omanu


Herb. hyperici va ubovnka
Rad. symphyti kore kostihoja
Herb. teucrii va hrdobarky
Flos calendulae kvet nechtka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Ako pri recepte . 36.

39. Rp. Herb. milleflii va rebrka


Cort. granati kra grantovho jablka
Rad. inulae kore omanu
Herb. solidaginis va zlatobyle
Herb. plantaginis va skorocelu
Herb. teucrii va hrdobarky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Ako pri recepte . 36.

Pri hnisavom zpale asien s krvcanm

40. Rp. Fol. cotyni list remchy 120,00


Flos calendulae kvet nechtka
Fol. salviae list alvie
Cort. querci dubov kra aa 60,00
Flos rosae kvet rue 20,00
Flos chamomillae kvet rumaneka 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Ako pri recepte . 36.


Pri aftch (puzgierikoch) v stnej dutine

41. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00


Herb. agrimoniae va repka
Herb. equiseti va prasliky
Herb. basilici va bazalky aa 50,00
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Rad. symphyti kore kostihoja aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 60 mint a precedme. Do odvaru pridme 2 g
chloridu amnneho. Uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint
po jedle. Odvar pouvame aj na vplachy a kloktanie.

Rastlinn lieenie pri ochoreniach srdcovo-cievneho systmu

Z ochoren srdcovo-cievneho systmu sa rastlinami daj liei:


1. degeneratvne srdcovo-cievne ochorenia (aterosklerotick myokardioskler-
za, myokarditda, myokardiosklerza bez a so srdcovou nedostatonosou);
2. funkn srdcov ochorenia (rytmick akosti, srdcov neurza);
3. hypertnia prvho a druhho stupa.
Pri niektorch srdcovch ochoreniach docielime rastlinnm lieenm urite dobr
vsledky. Aj v sasnosti s lieky rastlinnho pvodu najlepie prostriedky na
lieenie srdcovej dekompenzcie. Prpravky zskan z nprstnka vlnatho a strofan-
tovho semena zostvaj najefektvnejie a nenahraditen. Izolciou ich aktvnych
ltok vznik monos presnho dvkovania a individulneho lieenia. Lieenie
vakami zo srdcovopsobiacich drog, ktorch zloky sa nedaj presne dvkova,
sa uskutouje len pod lekrskou kontrolou!
Rastlinn lieenie priaznivo inkuje pri srdcovch akostiach s mimo srdcovm
pvodom, pri srdcovch akostiach nervovovegetatvneho alebo endokrinnho
pvodu a pri pokodeniach myokardu. V tchto prpadoch sa vak lieenie
uskutouje pod priamou lekrskou kontrolou! Rastlinnm lieenm nememe
liei chyby chlopn v pokroilom tdiu, pokroil pokodenia myokardu a srdcov
chyby.

Aterosklerotick myokardiosklerza

Myokardiosklerza je chronick ochorenie. Je dsledkom koronrnej ateroskle


rzy a prinou zpalovch procesov myokardu. Vyvja sa v dsledku ischemickej
choroby srdca, ktor vyvolva dystrofick zmeny v srdcovom svale. Okolo 50 %
prpadov srdcovej nedostatonosti pacientov starch ako 50 rokov spsobuje
aterosklerotick myokardiosklerza. Jej rozvoj spsobuje rozlin formy srdcovch
ochoren. Sklerotick zmeny v artri myokardu mu spsobi jej upchatie,
nasleduje infarkt a neskr cikatrizan akosti. Tou istou prinou vznik
nedostaton zsobovanie myokardu krvou, o spsobuje nekrzu svalovch
vlkien, ktor s najmenej zsobovan krvou. Na mieste nekrotizovanch vlkien sa
rozrast spojovacie tkanivo a vznik dystrofia myokardu. To spsobuje postupn
zoslabovanie sahovacej schopnosti myokardu a rozvoj srdcovej nedostatonosti.
Relatvnu koronrnu nedostatonos spsobuje prve hypertrofia myokardu. Ke
ochorenie napadne rozvetvenia cievneho systmu srdca, vznikaj rznorod
rytmick a prietokov problmy.
Prevenciou a lieivmi rastlinami mono liei jednoduch prpady koronrnej
nedostatonosti aj s rytmickmi a prietokovmi akosami. Na tento el sa
pouvaj drogy, ktorch zloky roziruj koronrne cievy a maj moopudn
inky. Lieenie sa me kombinova s nprstnkovm prepartom s obsahom
lanatosidu C, ktor sa slabo uklad v organizme a me sa pouva aj dlh as bez
toxickch pokoden. Takto inok m hlohov kvet (Flos crataegi). Roziruje
koronrne cievy a zlepuje zsobovanie myokardu krvou, m sa odstrauj
subjektvne akosti koronrneho pvodu. Zlepen zsobovanie srdcovch vlkien
zvyuje ich aktvnos a udruje ich normlny ivotn tonus, v dsledku oho
prestvaj aj rytmick akosti. Odstrauj sa extrasystoly a tachykardia. inok
hlohu je priamy, no nastupuje pomaly. Prpravky z hlohu sa mu uva dlh as
ako prpravok priaznivo psobiaci na dystrofick zmeny srdcovho svalu.
Druh rastlina s podobnm inkom je cesnak kuchynsk (Allium sativum).
Obsahuje allilrodan, ktor napomha vmene jdu, m sa vysvetuje jeho inok
pri aterosklerze a sasne zniuje krvn tlak, ktor vznik v dsledku aterosklerzy
cievneho systmu. Obsah vitamnov, enzmov, fytoncdov, muskch a enskch
hormnov, ako aj antibiotickch ltok v cesnaku uruje jeho vek vznam v lieen.
Je dokzan jeho cievno-rozirovac inok koronrnych i perifrnych ciev, pri
sklerotickch zmench naprklad sietnice mozgu alebo konatn. Cesnak zlepuje aj
enzymatick procesy riev, odstrauje meteorizmus a dyspepsiu (poruchu trvenia),
o sa vysvetuje jeho inkom na cievy. V tomto prpade maj nesporn vplyv aj
fytoncdne a antibiotick inky cesnaku.

Srdcov neurza

Srdcov neurza predstavuje funkcionlne akosti v srdcovo-cievnom systme,


ktor spsobuje naruen regulcia krvnho tlaku vplyvom neurzy. Prejavuje sa
bolesami v srdcovej oblasti, rytmickmi akosami, nespokojnosou, nespavosou
alebo bolestivou navou. Priny jej vzniku mu by rozlin, tie symptomatika je
znane rznorod. Preto je aj zostavovanie receptu z drog saen. Do receptu musia
by zaraden drogy inkujce na nervov sstavu, ale aj na srdcovo-cievny systm
a dokonca i na ochorenia, ktor sa vyskytuj v jej etiolgii.
Drogy, ktor zlepuj srdcov innos s: va srdcovnka (Herb. leonuri) a list
konvalinky voavej (Fol. convallarie majalis). Kombincia tchto dvoch drog je
vemi inn. In drogy priaznivo inkujce na nervov sstavu s: kore valeriny
(Rad. valerianae), liazky chmeu (Gl. lupuli), list mty piepornej (Fol. menthae
piperitae) a list medovky (Fol. melissae). Poda potreby mono kad z nich poui
samostatne alebo v zmesi. Lieenie sa vak mus kombinova so zodpovedajcim
hygienicko-dietetickm reimom a vhodnou psychoterapiou.

Hypertnia

Hypertnia je samostatn ochorenie so zvltnym klinickm obrazom. Najpod


statnej prznak hypertnie je zven krvn tlak, ktor vak niekedy me by aj
symptmom inho ochorenia. Na vzniku hypertnie sa znane podiea nervovo-psy-
chick preaenie, ktor spsobuje zven monos sahovania ciev (cievnu
neurzu), naruenie oblikovho mechanizmu a vznik oblikovej hypertnie.
Najastejie sa pokodia pri hypertnii u pacientov vyieho veku steny ciev. Pri
aterosklerze sa pokodzuje ich vntorn stena hromadenm ateromatznych
dotiiek a pri hypertnii sa pokodzuje stredn vrstva ciev, ktor je zostaven
z elastickch svalovch vlkien. Strata elastickosti cievnych stien je hlavnou prinou
vzniku zvenho krvnho tlaku. V mnohch prpadoch me by tento proces
spojen s rozvojom aterosklerzy.
Poda tdia hypertnie (prv, druh, tretie) vznikaj aj zmeny (funkn
a morfologick), ktor postihuj cel organizmus. Pri ahkch formch hypertnie
sa nesm pouva prpravky so silnm inkom. Hypertniu treba liei nepretrite,
systematicky a asto treba kontrolova krvn tlak. Dobre vykonan lieenie poda
programu zostavenho lekrom a jeho svedomit plnenie spsobuje rchle
zlepenie a predenie aktvneho ivota pacienta. Dleit je, aby v programe
lieenia bol zahrnut hygienicko-dietetick reim.
Pri rastlinnom lieen hypertnie sa musia pouva drogy, ktor roziruj cievy,
maj hypotenzvny a sedatvny inok. Pri druhotnej hypertnii spsobenej
oblikovmi ochoreniami, aterosklerzou, neurzou alebo inmi faktormi, sa drogy
kombinuj poda pvodu.
Na lieenie hypertnie s vhodn nasledovn drogy: va imela bieleho (Herb.
visci albi), plod kpru (Fruct. anethi), va saturejky horskej (Herb. saturejae
montanae), va vlkovca (Herb. aristolochiae), va srdcovnka obyajnho (Herb.
leonuri cardiaceae), va komonice (Herb. meliloti) a in. Pri hypertnii spsobenej
sklerotickmi zmenami sa vo vetkch prpadoch pouva cesnak kuchynsk.
In lieiv rastliny, ktor sa pouvaj na lieenie hypertnie s: va betoniky
(Herb. betonicae), va ruty (Herb. rutae), list zimozelene menej (Fol. vincae
minoris), list mty piepornej (Fol. menthae piperitae), list medovky (Fol. melissae),
kore valeriny (Rad. valerianae) a in. Na prevenciu a lieenie hypertnie sa
pouvaj aj in prrodn metdy balneoterapia, vodolieba, rekreovanie a in.
Lieiv rastliny na zlepenie cievneho krvnho obehu

42. Rp. Flos crataegi - kvet hlohu 200,00


D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice kvetov hlohu.
Nechme 30 mint vylhova a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10
mint pred jedlom.

Pri ischemickom ochoren, zaiatonch pokodeniach myokardu,


nepravidelnch rytmickch akostiach

43. Rp. Flos crataegi kvet hlohu


Herb. visci albi va imela bieleho aa 150,00
Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho
Cort. aesculi hippocastani kra pagatana konskho
Herb. millefolii va rebrka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar sa uva eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

44. Rp. Floscrataegi - kvet hlohu


Cort. aesculi hippocastani kra pagatana konskho
Herb. visci albi va imela bieleho aa 150,00
Herb. rutae va ruty
Herb. millefolii va rebrka
Rad. valerianae kore valeriny aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar sa uva eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri aterosklerze, sklerze myokardu a chronickej bronchitde

45. Rp. Herb. visci albi va imela bieleho


Flos crataegi kvet hlohu
Rad. althaeae kore ibiu aa 100,00
Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho 60,00
Herb. ononidis va ihlice 20,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.
Pri zaiatonej sklerze myokardu a nepravidelnch rytmickch akostiach

46. Rp. Flos crataegi kvet hlohu


Herb. visci albi va imela bieleho aa 150,00
Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Herb. absinthii va paliny
Fruct. anethi plod kpru aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame 10 mint pred jedlom 150 ml.

47. Rp. Flos crataegi kvet hlohu


Herb. convallariae va konvalinky aa 100,00
Rad. valerianae kore valeriny
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.

Pri srdcovej neurze s nepokodenm myokardom


a s nepravidelnmi rytmickmi akosami

48. Rp. Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho 100,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej 75,00
Fol. (Herb.) melissae list medovky 100,00
Fruct. anethi plod kpru 50,00
Rad. valerianae kore valeriny 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.

49. Rp. Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho


Fol. (Herb.) melissae list medovky
Flos crataegi kvet hlohu
Herb. hyperici va ubovnka aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
30 mint vylhova a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.
50. Rp. Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. absinthii va paliny
Flos crataegi kvet hlohu
Herb. rutae va ruty aa 75,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme


30 mint vylhova a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.

Pri srdcovej neurze a hypertnii 1. a 2. stupa

51. Rp. Flos crataegi - kvet hlohu 100,00


Rad. valerianae kore valeriny 60,00
Herb. rutae va ruty
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Fruct. anethi plod kpru aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme


vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.
Lieenie trv 1 2 roky s desadovou prestvkou kad 2 3 mesiace. Plat
pre recepty . 42, 43, 44, 45, 46, 48, 49, 50, 52, 53 a 54.

52. Rp. Herb. leonuri cardiaceae va srdcovnka obyajnho 50,00


Flos crataegi kvet hlohu
Herb. visci albi va imela bieleho aa 100,00
Rad. valerianae kore valeriny
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Strob. lupuli itica chmeu
Fruct. foeniculi plod feniklu aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme


vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.
Pri hypertnii

53. Rp. Flos crataegi - kvet hlohu 200,00


Herb. visci albi va imela bieleho
Rad. valerianae kore valeriny aa 100,00
Fol. (Herb.) melissae - list (va) medovky
Strob. lupuli itica chmeu
Fruct. foeniculi plod feniklu aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.

54. Rp. Flos crataegi kvet hlohu


Herb. visci albi va imela bieleho
Herb. aristolochiae va vlkovca aa 100,00
Herb. millefolii va rebrka
Cort. frangulae kra kruiny
Fol. menthaepiperitae list mty piepornej aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 150 ml 10 mint pred
jedlom.

Rastlinn lieenie pri ochoreniach dchacch ciest

Aktny zpal prieduiek a priedunice

Zpalov procesy dchacch ciest s najastejie spsoben vrusovmi infekcia


mi, ktor sa rozvjaj pri oslaben ochrannch reakci organizmu a pri asti
niektorch kodlivch faktorov prechladnutie, vystavovanie sa studenmu,
vlhkmu alebo zneistenmu vzduchu, zachovvan zpalovch ohnsk v nosohltane
a in.
Lieivmi rastlinami sa daj liei zpalov ochorenia v zaiatonom tdiu,
pokia sa ete nevytvorili pneumonick ohnisk. V aktnom tdiu s akm
klinickm priebehom sa pacient liei v nemocninom prostred. Rastlinnm lieenm
chceme dosiahnu zvenie ochrannch ltok organizmu, vypotenie pacienta, ahie
oddeovanie hlienov, upokojenie alebo zastavenie kaa, dezinfekciu dchacch
ciest, ako aj priazniv psobenie na zpalov proces.
aje podporujce potenie sa pripravuj z kvetu lipy (Flos tiliae), kvetu bazy
iernej (Flos sambuci nigrae), kvetu rumaneka (Flos chamomillae).
Celkov tonizujci inok maj va paliny (Herb. absinthii) a va zemele
(Herb. centaurii). Ochrann ltky organizmu sa zvyuj drogami obsahujcimi
vitamny (plody iernych rbezl, pky) a in. Ako protizpalov prostriedok
zmierujci zpal sliznice a podporujci uvoovanie hlienov sa pouvaj slizovit
drogy a v pokroilom tdiu drogy s obsahom saponnov.
Zo slizovitch drog sa najastejie pouvaj: kore ibiu (Rad. althaeae) vo
forme studenho vaku, kvet slezu (Flos malvae), list podbeu (Fol. farfarae)
obsahujci sasne aj horiny, ktor s dobrm tonizujcim prostriedkom. Na
uvoovanie hlienov sa predpisuj tieto saponnov drogy: kore prvosienky (Rad.
primulae), kore fialky voavej (Rad. violae odoratae), kore mydlice (Rad.
saponariae).
Vhodn forma lieenia ochoren dchacch ciest s inhalcie. Na tento el sa
pouvaj drogy s protizpalovm, spazmolytickm a baktriostatickm inkom na
zaplen sliznicu stnej dutiny, nosohltana, priedunice a prieduiek. Takto drogy
s: list mty piepornej (Fol. menthae piperitae), va dky materinej (Herb.
serpylli), va bazalky (Herb. ocimi basalici), piky borovice (Turiones pini),
borovicov ihliie a in. Ich lieebn inok spsobuj najm prtomn terick
oleje. Namiesto vate dky materinej (Herb. serpylli) me by aj va dky
tymianovej tymianu (Herb. thymi).

Chronick bronchitda

Pri astom opakovan aktna bronchitda prechdza do chronickej. Pri nej


nastvaj nielen funkn, ale aj morfologick zmeny prieduiek. Pokodzuje sa
epitel prieduiek, ktor atrofuje alebo sa nahrdza spojovacm pletivom, priom sa
vytvraj tzv. bronchiektzie. Plocha pc sa neme plne vyui, dchanie je
povrchov, nenormlne. Do organizmu sa dostva mlo kyslka na vytvranie
hemoglobnu v krvi, m trp cel organizmus.
Chronick bronchitda me vznikn aj kodlivm psobenm astho vdychova
nia zaprenho vzduchu, alebo vzduchu nastenho rznymi drdivmi ltkami
(alergick bronchitda). Nelieen chronick bronchitda vedie do vzniku emfyz-
mu, astmatick chronick bronchitda kod srdcu.
Rozlin formy chronickej bronchitdy sa daj dobre liei rastlinami. Do
receptov ajovn treba zaradi drogy s protizpalovm, odkaliavacm, baktriosta
tickm, spazmolytickm, antialergickm a kae utiujcim inkom, ako aj drogy,
ktor uvouj hlieny. Vhodnou drogou so spazmolytickm inkom je va dky
materinej (Herb. serpylli), ako aj va rosiky okrhlolistej (Herb. droserae
rotundifoliae) chrnen druh.
Pri akch formch chronickej bronchitdy u det i u dospelch sa dosahuje
desenzibilizcia a posilnenie organizmu do plnho uzdravenia, ako aj odolnos na
ochorenie z prechladnutia. Pri lieen chronickch bronchitd spolu s lieenm
rastlinami treba vyuva dychov cvienia na obnovenie tonusu medzirebrovho
a brnicovho svalstva, ako aj dodriava stravn reim.
Pri angne, faryngitde a stomatitde

55. Rp. Herb. agrimoniae va repka 100,00


Fol. myrtilli list uoriedky 50,00
Sem. lini semeno anu 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Odvar pouvame na vplachy
a kloktanie pkrt denne kad 3 hodiny. Lieenie pokrauje 10 dn po skonen
bolestivch prznakov.

56. Rp. Herb. basilici va bazalky


Herb. plantaginis va skorocelu
lanceolatae kopijovitho aa 50,00
Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Odvar pouvame na vplachy
a kloktanie pkrt denne kad 3 hodiny. Lieenie pokrauje 10 dn po skonen
bolestivch prznakov.

57. Rp. Herb. agrimoniae va repka


Flos chamomillae kvet rumaneka aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Odvar pouvame na vplachy
a kloktanie pkrt denne kad 3 hodiny. Lieenie pokrauje 10 dn po skonen
bolestivch prznakov.

58. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka


Fruct. coriandri plod koriandru
Rad. inulae kore omanu
Rad. symphyti kore kostihoja
Fol. salviae list alvie aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Odvar pouvame na vplachy
a kloktanie pkrt denne kad 3 hodiny. Lieenie pokrauje 10 dn po skonen
bolestivch prznakov.

Pri aktnej laryngitde (zpal hrtana)

59. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 200,00


D. S. Ako pri recepte . 58
Z kvetu rumaneka pripravujeme aj inhalcie. Do ndoby s objemom 1 liter
dme 400 ml vody, ktor zahrejeme na bod varu. Pridme jednu polievkov lyicu
kvetu rumaneka, jednu polievkov lyicu medu a dve ajov lyiky sdy
bicarbny. Ndobu prikryjeme lievikom, chor si zakryje hlavu uterkom a naparu
je sa zo vzdialenosti asi 0,30 m od lievika. Naparovanie trv 1520 mint.
Inhalujeme jeden a dvakrt denne. Mal deti by nemali ihnalova viac ako
5 mint.

60. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka


Herb. origani va pamajornu
Herb. serpylli va dky materinej aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 59.

61. Rp. Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej 50,00
Fol. plantaginis list skorocelu kopijovitho
lanceolatae
Fol. salviae list alvie aa 80,00
Flos chamomillae kvet rumaneka 60,00
Sem. lini semeno anu 30,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


5 mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle. Z tejto zmesi mono pripravi aj
inhalcie.

Pri prechladnut

62. Rp. Flos tiliae kvet lipy


Flos chamomillae kvet rumaneka aa 100,0
Herb. absinthii va paliny 20,00
Herb. agrimoniae va repka 30,00
Flos sambuci nigrae kvet bazy iernej 60,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame horci trikrt
denne 120 ml pred jedlom.
Odvar meme vypi naraz a potom sa chor dobre zakryje vo vyhriatej
posteli. Pred vypitm odvaru meme si urobi kpe alebo da si nohy do horcej
vody.
Plat aj pre recepty . 63 a 64.
63. Rp. Flos tiliae kvet lipy 100,00
Flos serpylli kvet dky materinej
Rad. ononidis kore ihlice
Herb. origani va pamajornu
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 62.

64. Rp. Flos tiliae kvet lipy


Flos chamomillae kvet rumaneka
Rad. ononidis kore ihlice aa 100,00
Herb. absinthii va paliny 30,00
Flos sambuci nigrae kvet bazy iernej 70,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 15 mint a precedme. Uvame horci odvar trikrt
denne 120 ml pred jedlom.

Pri aktnej bronchitde

65. Rp. Fol. farfarae list podbeu


Fol. plantaginis list skorocelu
lanceolatae kopijovitho aa 150,00
Fruct anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 62.

Pri chronickej bronchitde

66. Rp. Herb. serpylli va dky materinej


Fol. farfarae list podbeu
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej aa 100,00
Fruct. anethi plod kpru 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Uvame trikrt denne 120 ml
odvaru 15 20 mint pred jedlom.

67. Rp. Rad. inulae kore omanu


Rad. primulae kore prvosienky
Fol. farfarae list podbeu
Fol. plantaginis list skorocelu aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 66.
K dennej dvke pridme 2 g chloridu amnneho. Lieenie trv 56
mesiacov.

Pri chronickej astmatickej bronchitde

Pre dospelch

68. Rp. Flos crataegi kvet hlohu


Herb. visci albi va imela bieleho
Fol. farfarae list podbeu aa 50,00
Flos malvae kvet slezu 50,00
Herb. basilici va bazalky
Rad. inulae kore omanu
Fol. plantaginis list skorocelu aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Uvame trikrt denne 80 ml
odvaru 15 20 mint pred jedlom. K dennej dvke pridme 2 g chloridu amnneho.
Lieenie trv 5 6 mesiacov.

Pri chronickej bronchitde spojenej s nechutenstvom

69. Rp. Rad. inulae kore omanu


Herb. visci albi va imela bieleho aa 100,00
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. serpylli va dky materinej
Herb. agrimoniae va repka aa 50,00
Fruct. coriandri plod koriandra 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 68.
K dennej dvke pridme 2 g chloridu amnneho. Pri hojnom vykaliavan
hlienov chor uva aj z podbeu aj v noci.

Pri chronickej bronchitde s bronchiektziou a nevykaliavanm hlienov

70. Rp. Fol. farfarae - list podbeu 200,00


D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice listov podbeu.
Varme 5 mint a precedme do termosky. Uvame 150 ml veer pred spanm
a rno 20 mint pred vstvanm. Odvar sa uva ako doplujci prostriedok pri
lieen chronickej bronchitdy.
Pri astmatickej chronickej bronchitde

71. Rp. Herb. serpylli va dky materinej


Fol. basilici list bazalky aa 100,00
Rad. valerianae kore valeriny 80,00
Fol. farfarae list podbeu
Rad. liquiritiae kore sladovky
hladkoplodej aa 50,00
Lichen islandicus stielka puzgierky islandskej 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme do termosky. Horci odvar
uvame trikrt denne 120 ml 20 mint pred jedlom.
Lieenie pokrauje 1 mesiac po skonen bolestivch prznakov, niekedy 78
aj viac mesiacov.

72. Rp. Herb. droserae va rosiky 30,00


Herb. serpylli va dky materinej
Rad. inulae kore omanu
Fol. farfarae list podbeu aa 50,00
Fol. salviae list alvie 60,00
Herb. visci albi va imela bieleho
Flos crataegi kore hlohu aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. A k o pri recepte . 7 1 .

73. Rp. Herb. serpylli va dky materinej


Fol. basilici list bazalky aa 100,00
Rad. valerianae kore valeriny 80,00
Fol. farfarae list podbeu
Rad. liquiritiae k o r e sladovky
hladkoplodej aa 50,00
Lichen islandicus stielka puzgierky islandskej 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne
100 ml 25 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Rastlinn lieenie pri ochoreniach obliiek
a moovho mechra

Pri ochoreniach obliiek je rastlinn lieenie symptomatick. Nemono s nm rta


ako so samostatnou metdou, no v kombincii s modernmi prpravkami a inmi
lieeniami dva zvyajne dobr vsledky. Pri niektorch ochoreniach v aktnom
tdiu lieenie zana chemoterapeutickm lieenm a kon lieenm rastlinami, pri
inch ochoreniach sa hne od zaiatku kombinuje rastlinn lieenie s niektormi
medikamentmi. Pri alergich pacientov na niektor lieky sa chor lieia iba
rastlinami (s vekou opatrnosou). V zaiatonom tdiu ochorenia obliiek
a malch oblikovch kamienkoch sa pouvaj drogy s moopudnm inkom,
ktor je vyvolan obsahom terickch olejov a inch ltok. Droga s obsahom
terickho oleja a moopudnm inkom je plod borievky (Fruct. juniperi), no treba
pamta, e dlhodob pouvanie tejto drogy vyvolva drdenie obliiek a albumi-
nriu. Vaky z drogy sa uvaj najviac es tdov. Droga sa nesmie pouva pri
chronickej nefritde a nefrze, ako aj v tehotenstve (vyvolva kontrakcie materni
ce). Pouva sa tie kore ligureka (Rad. levistici), obsahujci terick olej, ktor
m dobr moopudn inok. Vborn moopudn inok maj plod, list a kore
petrlenu (Fruct., Fol. at Rad. petroselini). Aj tu treba pamta, e plod petrlenu je
toxick a vo vch dvkach me vyvola potrat. Moopudn inok m aj
saponnov droga kore ihlice (Rad. ononidis), va prasliky (Herb. equiseti),
kore (podzemok) pru (Rad. graminis), kukurin blizny (Stigmata maydis), kore
omanu (Rad. inulae), va hrdobarky obyajnej (Herb. teucrii chamaedris) a in
rastlinn drogy.

Zpalov ochorenia obliiek

Na lieenie niektorch zpalovch ochoren obliiek je vhodn va zlatobyle


obyajnej (Herb. solidaginis virgaureae). Drogou sa zvyuje vyluovacia funkcia
obliiek a zniuje vyluovanie albumnu. Dosahuje sa aj deblokan inok
oblikovej innosti. Pri znenom vyluovan alebo nevyluovan mou pri aktnej
nefritde meme liei zparom zo zlatobyle (30 g drogy a 300 ml vriacej vody). Pri
uvan jednej polievkovej lyice zparu tyri a pkrt denne sa dosahuje rchle
zvenie moenia. Pri neaktnej alebo chronickej nefritde musme liei opatrne.
Pri tomto ochoren je neiadce dlhie uvanie zparu. List medvedice lekrskej sa
pouva na dezinfekciu moovch ciest (pozri lieiv rastliny medvedica
lekrska).
Pri zostavovan receptov na lieenie zpalovch ochoren obliiek treba do nich
zaradi drogy s dezinfeknm, moopudnm, protizpalovm a zmkujcim
inkom v aktnej fze ochorenia. V neaktnej a chronickej fze ochorenia sa
pouvaj vhodn drogy s moopudnm inkom. Pri krvi v moi sa pridvaj drogy
zastavujce krvcanie a pri oblikovch kolikch drogy so spazmolytickm
(protikovm) inkom. Pri zpalovch ochoreniach oblikovej panviky (pyelit-
da) a zpale moovho mechra (Cystitda) rastlinn lieenie sa popri terapii
s antibiotikami dopa chemoterapiou. Drogy sa pouvaj pre ich dezinfekn
psobenie na moov cesty.

Kamene a piesok v oblikch a moovch cestch

Rastlinn lieenie sa pouva pri lieen kameov v piesku v oblikch,


moovodoch a moovom mechre. Do reimu lieenia sa zarauj lieiv rastliny
ovplyvujce vodno-soln vmenu, drogy s moopudnm a baktriostatickm
inkom, pouvanie minerlnych vd a balneoterapia, vitamnoterapia, fyziotera-
pia, pouvanie surovch tiav z plodov a zeleniny a in. Pri aktnej krze spojenej
s vyluovanm kamea sa ako doplujce lieenie pouva tepl termoform a uva
sa zpar z kvetov rumaneka, listov mty piepornej, medovky, horci vaok
z anovho semena (po malch dkoch). Pri lieen sa uije rno pred jedlom
11,5 litra (vodn nraz) zo spomenutch vakov alebo z korea ppavy lekrskej.
Na tento el sa pouvaj aj kombinovan diuretick aje. Pri lieen oblikovch
kameov sa s spechom pouva kore mareny farbiarskej (Rad. rubiae tinctorum),
ktorho zloenie rozpa oxaltne kamene (m aj spazmolytick inky). Pouva
sa vo forme jemnho prku, z ktorho sa uva 1 g tri a tyrikrt denne (mo sa
sfarbuje do ervena). Lieenie trv 2 mesiace. Na priazniv inok rastlinnho
lieenia m vplyv aj reakcia mou. Poda vsledkov pozorovan mou sa k vakom
pridvaj ltky na okyslenie alebo alkalizovanie. Na okyslenie sa pouvaj mal
dvky chloridu amnneho, na alkalizovanie hydrouhliitan sodn (sda bicarbna),
citrt sodn alebo ltiov. Spsob uvania (dvkovanie) mus uri odbornk
(fytoterapeut) poda jednotlivch prpadov. Ke treba operan zkrok na
odstrnenie kamea, treba pred a najm po opercii dlh as pouva rastlinn
lieenie.

Hypertrofia prostaty

Choroba sa prejavuje zvovanm prostaty, a to v jednotlivch prpadoch rznou


intenzitou zvovania. Prv tdium sa prejavuje akosami pri moen, druh
zadriavanm moenia, tretie so stpajcim zadriavanm moenia, ktor spsobuje
tlak zvenej lazy a vytvra podmienky pre vznik nefrzy s moenm krvi.
V druhom a treom tdiu sa pristupuje k operanmu zkroku. V prvom
a zaiatkom druhho tdia sa pouva rastlinn lieenie, ktor dva uspokojiv
vsledky. Pri zostavovan receptov rastlinnho lieenia sa zarauj list a kra
z liesky (Fol. et Cort. coryli avellanae), kore ihlice (Rad. ononidis), kore
(podzemok) pru (Rad. graminis), semeno tekvice (Sem. cucurbitae), kukurin
blizny (Stigmata maydis). Na dosiahnutie spazmolytickho inku sa me
k vakom po predpsan lekrom prida 2025 kvapiek tinktry ukovca (denn
dvka). Rastlinnm lieenm sa reguluje moenie a odstrauj sa bolesti, o je
vsledkom spevnenia svaloviny moovho mechra.

190
Pri aktnom zpale obliiek

Lieiv rastliny s moopudnm a protizpalovm inkom

74. Rp. Herb. equiseti va prasliky


Flos calendulae kvet nechtka aa 50,00
Rad. inulae kore omanu
Sem. lini semeno lanu
Rad. ononidis kore ihlice aa 60,00
Flos chamomillae kvet rumaneka 80,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Po predpsan lekrom meme do odvaru prida 23 g chloridu amnneho
(denn dvka), ako aj 20 kvapiek tinktry z ukovca zlomocnho (denn dvka).
Plat aj pre recepty . 75, 76, 77 a 78.

75. Rp. Fruct. juniperi plod borievky


Rad. ononidis kore ihlice
Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej
Flos calendulae kvet nechtka aa 50,00
Fruct. petroselini plod petrlena
Herb. solidaginis va zlatobyle aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

76. Rp. Herb. solidaginis pulvis va zlatobyle 2,00


D. t. d. . XXX in capsulis amylaceis

D. S. es i viac kapsl denne niekoko dn.

77. Rp. Inf. Herb. solidaginis va zlatobyle 30,0/300,0

D. S. Pripravme zpar z 30 g drogy a 300 ml vriacej vody. Uvame


1 polievkov lyicu zparu tyrikrt denne.
Pri chronickom zpale obliiek

Lieiv rastliny s protizpalovm a moopudnm inkom

78. Rp. Herb. cichorii va akanky


Herb. equiseti va prasliky
Herb. hyperici va ubovnka
Fruct. juniperi plod borievky
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty
piepornej aa 50,00
Herb. solidaginis va zlatobyle 150,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickom zpale obliiek a moovho mechra s krvou v moi

Lieiv rastliny s protizpalovm a moopudnm inkom

79. Rp. Herb. equiseti va prasliky


Gland. lupuli liazky chmeu
Herb. marrubii va jablnka
Rad. ononidis kore ihlice
Herb. serpylli va dky materinej
Herb. bursaepastoris va kapsiky
pastierskej aa 50,00
Herb. solidaginis va zlatobyle
Herb. persicariae va horiaka
hydropiperis pieprovho aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickom zpale obliiek a moovho mechra s albumnom v krvi

Lieiv rastliny s protizpalovm a moopudnm inkom

80. Rp. Herb. equiseti va prasliky


Gland. lupuli liazky chmeu
Herb. marrubii va jablnka
Rad. ononidis kore ihlice
Herb. serpylli va dky materinej
Herb. bursaepastoris va kapsiky
pastierskej aa 50,00
Herb. solidaginis va zlatobyle
Herb. persicariae va horiaka
hydropiperis pieprovho aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri oblikovch kameoch

Vodn nraz

82. Rp. Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej 20,00


Rad. taraxaci kore ppavy
Fruct. petroselini plod petrlenu
Herb. herniariae va prietrnka
Fruct. anisi plod bedrovnka
anzovho aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 1 litra vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar vypijeme pomaly na dky rno nalano.
Vodn nraz robme niekoko dn.

83. Rp. Herb. solidaginis va zlatobyle 15,00


Fruct. petroselini plod petrlenu
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty
piepornej aa 10,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Jedna dvka (35 g zmesi) sa zaleje s 500 ml vriacej vody. Nechme
vylhova 20 mint a precedme. Zpar dolejeme do 1 litra s destilovanou vodou
a vypijeme na dky v priebehu 1520 mint. Vodn nraz robme 5 dn poda
lekrskeho predpisu.

Pri oxaltovch oblikovch kameoch

84. Rp. Fol. uvae-ursi list medvedice 150,00


Rad. inulae kore omanu
Rad. ononidis kore ihlice
Rad. rubiae tinctorum - kore mareny
farbiarskej aa 60,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Stygmata maydis blizny kukurice aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Po predpsan lekrom meme do odvaru prida 2 3 g chloridu amnneho
(denn dvka) a 20 kvapiek tinktry ukovca zlomocnho (denn dvka). Plat aj
pre recepty . 85 a 90.

85. Rp. Rad. rubiae tinctorum - kore mareny farbiarskej 200,00

D. S. Korene rozdrvme na prok, z ktorho uvame trikrt denne jednu


zarovnan ajov lyiku s vodou.

Pri oblikovch kameoch

Lieiv rastliny s moopudnm inkom

86. Rp. Rad. ononidis kore ihlice


Rad. et Fruct. petroselini kore a plod petrlenu
Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej
Fruct. juniperi plod borievky aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri oblikovch kameoch rzneho zloenia

87. Rp. Fol. uvae-ursi list medvedice 150,0


Rad. inulae kore omanu 80,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Rad. rubiae tinctorum kore mareny farbiarskej
Rad. symphyti kore kostihoja
Herb. equiseti va prasliky
Herb. solidaginis va zlatobyle
Stip. cerasorum stopka vine
Stygmata maydis blizny kukurice aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Pri chronickom zpale prostaty

88. Rp. Flos calendulae kvet nechtka


Flos chamomillae kvet rumaneka
Rad. ononidis kore ihlice
Herb. solidaginis va zlatobyle
Stygmata maydis blizny kukurice
Cort. coryli avellanae kra liesky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

89. Rp. Fol. uvae-ursi list medvedice lekrskej


Rad. inulae kore omanu
Rad. ononidis kore ihlice
Gland. lupuli liazky chmeu
Rad. taraxaci kore ppavy aa 50,00
Cort. coryli avellanae kra liesky
Herb. solidaginis va zlatobyle aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri adenme prostaty

90. Rp. Cort. coryli avellanae kra liesky 200,00


Rad. ononidis kore ihlice 100,00
Lichen islandicus stielka puzgierky islandskej
Rad. spireae kore tobnka
Flos calendulae kvet nechtka
Herb. visci albi va imela bieleho
Rad. taraxaci kore ppavy aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Lieiv rastliny na spevnenie svalstva moovho mechra

91. Rp. Sem. cucurbitae semeno tekvice 500,00


D. S. Dva a trikrt denne uvame dve a viac polievkovch lyc tekvicovho
semena (zvl po opercii).
Rastlinn lieenie pri poruchch ltkovej vmeny

Reumatick artritda

Reumatick artritda je ochorenie jednho alebo viacerch kbov po prekonan


ohniskovej infekcie zubn granuln, vred, hnisav angna, zpalov ochorenia
enskch pohlavnch orgnov a in. Me vznikn aj ako alergick reakcia alebo
pri naruenej ltkovej vmene. Pri reumatickch ochoreniach vznikaj rozlin
zmeny v spojovacom tkanive kbov a v kostnom tkanive. Doplujce faktory
podmieujce vznik ochorenia s: prechladnutie, fyzick prepracovanos, dlhodob
inok vlhkosti a prekonan infekn ochorenia.
Rastlinn lieenie je vhodnou formou lieenia chronickch ochoren z poruenej
ltkovej vmeny a na chronick kbov reumatizmus. Racionlne zostaven zmesi
drog spene reguluj naruen procesy ltkovej vmeny (vodno-son vmena,
osmotick procesy, obsah inov a in). Lieenie reumatickej artritdy lieivmi
rastlinami mus by cieavedom a mus sa uskutoova pod lekrskou kontrolou!
Pri lieen tchto ochoren rastlinami sa do zmes zarauj saponnov drogy,
drogy s moopudnm inkom, drogy s protizpalovm a bolesti upokojujcim
inkom, ako aj drogy bohat na vitamny a mikroelementy alebo obsahujce
organick zleniny so pecifickm inkom (stimulujce funkcie endokrinnch
liaz). Na tento el sa pouvaj: kore ppavy (Rad. taraxaci) a phavy (Rad.
urticae Urtica dioica, Urtica urens), list brezy (Fol. betulae), kore lopcha
vieho (Rad. bardanae), struk fazule bez semena (Fruct. phaseoli sine semine),
va a kore fialky (Herb. et Rad. violae), kra vby bielej (Cort. salicis) a in. Je
zisten, e pri reumatickej artritde a veobecne pri poruchch ltkovej vmeny m
najlep inok ppava. Pouvaj sa vetky asti rastliny, predovetkm kore,
s ktorm sa dosahuj vborn vsledky pri lieen artrzy, dny, ochoreniach peene
a obliiek. Pre vnimone dobr inok ppavy lekrskej na celkov ltkov
vmenu sa odpora uva vaky dvakrt do roka (na jar a na jese) poas dvoch
mesiacov. V tom istom ase mus by strava bohat na ovocie a zeleninu.

Pri reumatickej artritde

92. Rp. Rad. ononidis kore ihlice


Herb. equiseti va prasliky aa 120,00
Fruct. juniperi plod borievky 60,00
Cort. frangulae kra kruiny
Fruct. aneti plod kpru aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 100 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Pri ahkch kbovch ochoreniach lieenie trv 34 mesiace, pri chronickch
ochoreniach 12 roky. Aby sme predili nvyku pacienta na niektor zloky, as
drog musme nahradi inmi s rovnakm inkom. Plat aj pre recepty . 93, 94, 95,
96, 97 a 98.

93. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy 200,00


Rad. inulae kore omanu
Fruct. juniper plod borievky
Rad. ononidis kore ihlice
Fruct. anethi plod kpru aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 92.

94. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy 100,00


Cort. salicis kra vby
Rad. bardanae kore lopcha
Rad. inulae kore omanu
Fol. betulae list brezy
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej aa 50,00
Fruct. foeniculi plod feniklu
Cort. frangulae kra kruiny aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 100 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

95. Rp. Rad. inulae kore omanu


Rad. taraxaci kore ppavy aa 150,00
Fruct. juniperi plod borievky
Rad. ononidis kore ihlice
Herb. equiseti va prasliky
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Cort. frangulae kra kruiny aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 94.

96. Rp. Herb. et Rad. taraxaci va a kore ppavy 150,00


Fol. urticae list phavy
Herb. equiseti va prasliky
Rad. graminis kore pru
Cort. frangulae kra kruiny aa 50,00
Fruct. coriandri plod koriandru 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 94.
97. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy
Cortsalicis kra vby
Rad. ononidis kore ihlice aa 120,00
Fol. fragariae list jahody
Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej aa 60,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 94.

98. Rp. Rad. inulae - kore omanu


Rad. bardanae kore lopcha aa 100,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Fol. urticae list phavy
Fol. betulae list brezy aa 60,00
Herb. viola odoratae va fialky voavej
Herb. origani va pamajornu aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 100 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Lieiv rastliny na regulovanie ltkovej vmeny

99. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy


Fruct. cynosbati plod rue pka aa 100,00
(sine sem.) (bez semena)
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Jednu zarovnan polievkov lyicu zmesi zalejeme 200 ml vriacej vody.
Nechme vylhova 20 mint a precedme. Zpar uvame dvakrt denne jednu
lku ako preventvny prostriedok. Ku kadej lke meme prida jednu a dve
ajov lyiky citrnovej avy.
Tento vaok meme uva nepretrite s menmi prestvkami.
Plat aj pre recepty . 100, 101, 102, 103 a 104.

100. Rp. Fruct. cynosbati plod rue pka


(sine sem.) (bez semena)
Rad. taraxaci kore ppavy
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fol. urticae list phavy aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 99.
101. Rp. Fruct. cynosbati plod rue pka 150,00
(sine sem.) (bez semena)
Rad. taraxaci kore ppavy
Rad. valerianae kore valeriny
Rad. ononidis kore ihlice aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 99.

102. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy


Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) aa 100,00
Cort. frangulae kra kruiny
Fol. (Herb.) menthaepiperitae list (va) mty piepornej
Fruct. coriandri plod koriandra aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 99.

Lieiv rastliny na prevenciu proti sklerze

103. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy


Flos crataegi kvet hlohu
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) aa 80,00
Fruct. juniperi plod borievky
Fruct. foeniculi plod feniklu
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 99.
Pri zpche sa me ku kadej dvke prida 1 ajov lyika kry kruiny
jelovej.

104. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy


Floscrataegi kvet hlohu
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Herb. visci albi va imela bieleho aa 80,00
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Fruct. coriandri plod koriandru
Cort. frangulae kra kruiny aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 99.
Lieiv rastliny na regulovanie ltkovej vmeny pri zpche

105. Rp. Cort. frangulae kra kruiny 100,00


Flos chamomillae kvet rumaneka
Rad. taraxaci kore ppavy
Rad. bardanae kore lopcha
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve a tri polievkov lyice zmesi.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame tri a tyrikrt
denne 80120 ml odvaru kad 3 hodiny.

Pri akostiach ltkovej vmeny a avitaminze

106. Rp. Herb. violae tricoloris va fialky trojfarebnej


Rad. bardanae kore lopcha
Herb. agrimoniae va repka
Fol. urticae list phavy aa 70,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Fruct. cynosbati - plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Fol. juglandis list orecha aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne 100160 ml odvaru poda
veku chorho.

Lieiv rastliny na regulovanie vmennch procesov a funkci endokrinnch liaz

107. Rp. Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej 100,00


Herb. violae tricoloris va fialky trojfarebnej
Stigmata maydis blizny kukurice
Fol. junglandis list orecha
Lichen islandicus stielka puzgierky islandskej
Rad. bardanae kore lopcha
Fol. urticae list phavy
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme 30
mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne
100160 ml odvaru poda veku chorho.

108. Rp. Herb. galegae va jastrabiny


Fruct. phaseoli plod fazule
(sine sem.) (bez semena)
Fol. myrtilli list uoriedky aa 150,00
Stigmata maydis blizny kukurice
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Rad. taraxaci kore ppavy aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 6 0 0 ml vriacej vody p r i d m e dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, n e c h m e vylhova 20 mint a p r e c e d m e . Uvame eskrt d e n n e 80 ml
odvaru 15 mint p r e d j e d l o m a 30 mint po jedle.
Na zaiatku lieenia uvame odvar spolu s liekmi proti cukrovke. Ke sa
dostav lieebn efekt, dvky liekov sa p o s t u p n e zniuj, a sa lieky p r e s t a n plne
uva. Lieenie o d v a r o m m e pokraova roky. Vber drog pri cukrovke t r e b a
robi v slade s formou a tdiom ochorenia a lieenie treba uskutoova pod
lekrskou kontrolou.
Plat aj pre recepty . 109, 110, 1 1 1 .

109. Rp. Herb. galegae va jastrabiny 150,00


Fol. uvae-ursi list medvedice lekrskej
Fol. myrtilli list uoriedky
Herb. alchemillae va alchemilky
Herb. hernariae va prietrnka
Rad. iridis kore kosatca aa 100,00
Herb. equiseti va prasliky
Fol. mori list morue aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

110. Rp. Herb. alchemillae - va alchemilky 200,00


Herb. galegae va jastrabiny
Fruct. myrtilli plod uoriedky
Fol. myrtilli list uoriedky
Fol. urticae list phavy
Fruct. phaseoli plod fazule
(sine sem.) (bez semena) aa 50,00
Fol. rubi fruticosi list ostruiny krovitej
Fol. mori list morue
Sem. lini semeno anu
Rad. taraxaci kore ppavy aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 6 0 0 ml vriacej vody p r i d m e dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, n e c h m e vylhova 20 mint a p r e c e d m e . Uvame eskrt d e n n e 80 ml
odvaru 15 mint pred j e d l o m a 30 mint po jedle.
111. Rp. Fol. myrtilli list uoriedky
Fruct. phaseoli plod fazule
(sine sem.) (bez semena) aa 50,00
Herb. galegae va jastrabiny 100,00
M. f. species! (Zmiea)
D. S. Ako pri recepte . 110.

Lieiv rastliny na znenie hmotnosti

112. Rp. Cort. frangulae kra kruiny


Rad. taraxaci kore ppavy aa 100,00
Rad. ononidis kore ihlice ronej
Herb. equiseti va prasliky
Fruct. anethi plod kpru aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu a dve polievkov lyice zmesi.
Varme 3 minty, nechme vylhova 60 mint a precedme. Uvame trikrt denne
150180 ml odvaru pred jedlom.
Treba, aby sa uvanm odvaru docielila stolica dvakrt denne, o meme
dosiahnu zvenm alebo znenm mnostva drogovej zmesi. Nie je elaten, aby
lieenie spsobilo vysilenie. Treba zni mnostvo a kalorickos konzumovanej
stravy. Lieenie sa uskutouje pod lekrskou kontrolou poas 1 2 mesiacov. Po
sedem a osemdovej prestvke sa lieenie opakuje.
Plat aj pre recept . 113.

113. Rp. Fol. sennae list senny 30,00


Cort. frangulae kra kruiny
Rad. liquiritiae kore sladovky
hladkoplodej aa 60,00
Rad. ononidis kore ihlice ronej
Rad. taraxaci kore ppavy aa\ 120,00
Fruct. coriandri plod koriandru 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 112.

114. Rp. Rad. ononidis kore ihlice ronej


Fruct. foeniculi plod feniklu
Rad. levistici kore ligureka aa 80,00
Cort. frangulae kra kruiny 60,00
Sem. lini semeno anu 40,00
Flos rosae kvet rue 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 112.
Rastlinn lieenie pri ochoreniach nervovej sstavy
Pri nervovom podrden (veobecnom a loklnom) a pri nespavosti

115. Rp. Rad. valerianae kore valeriny


Strob. lupuli itica chmeu
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmes.
Nechme vylhova 60 mint a precedme. Uvame dvakrt denne 150 ml zparu.
Pri nespavosti je dleit, aby sa veeralo skoro a ahk jedl bez sdovch npojov.
Pred spanm sa odporaj prechdzky na erstvom vzduchu.
Plat aj pre recepty . 116, 117 a 118.

Pri neurze

116. Rp. Rad. valerianae kore valeriny


Strob. lupuli itica chmeu
Fruct. anethi plod kpru aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi.
Nechme vylhova 60 mint a precedme. Uvame 150 ml zparu rno a veer.

117. Rp. Strob. lupuli itica chmeu


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 116.

118. Rp. Rad. valerianae kore valeriny


Flos crataegi kvet hlohu aa 100,00
Herb. leonuri va srdcovnka obyajnho
Strob. lupuli itica chmeu
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 116.
Pri nonom poten

119. Rp. Rad. valerianae - kore valeriny 150,00


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 200 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi, nechme
vylhova jednu a dve hodiny a precedme. Zpar vypijeme veer pred spanm.

120. Rp. Fol. (Herb.) salviae list (va) alvie 50,00


Rad. valerianae kore valeriny 150,00
Herb. equiseti va prasliky 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 119.

121. Rp. Herb. hyperici va ubovnka 200,00


Rad. valerianae kore valeriny 100,00
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Fruct. anethi plod kpru aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
1 mintu, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle. Lieenie trv 34 mesiace.

Pri depresvnej neurze

122. Rp. Herb. hyperici - va ubovnka 200,00


Rad. primulae kore prvosienky
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Fruct. anethi plod kpru aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
1 mintu, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Rastlinn lieenie pri gynekologickch ochoreniach
a na zvenie laktcie
Pri maternicovom krvcan

123. Rp. Herb. alchemillae va alchemilky 100,00


Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej
Herb. equiseti va prasliky
Herb. persicariae va horiaka
hydropiperis pieprovho aa 50,00
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame dva a trikrt
denne jednu lku v zvislosti od intenzity krvcania. Lieenie trv 56 i viac
mesiacov s desadennou prestvkou po tyridsadennom uvan odvaru. Vykonva
sa pod kontrolou lekra, ktor uvi, i v danom prpade bude lieenie efektvne.
Plat aj pre recept . 124, 125 a 127.

Pri maternicovch krvcaniach poas klimaktria

124. Rp. Herb. astragali va kozinca 120,00


Rad. berberidis kore dra 80,00
Herb. equiseti va prasliky
Gland. lupuli liazky chmeu
Rad. valerianae kore valeriny aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu zmesi. Varme
5 mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame dve a tri lky
denne v zvislosti od intenzity krvcania.

125. Rp. Rad. berberidis kore dra


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 50,00
Herb. astragali va kozinca
Herb. viscialbi va imela bieleho
Rad. valerianae kore valeriny aa 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 124.
Pri bolestivej mentrucii

126. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka 100,00


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej
Herb. rutae va ruty
Herb. chelidonii va lastovinka
Herb. serpylli va dky materinej aa 50,00
Rad. valerianae kore valeriny
Herb. visci albi va imela bieleho aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody dme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne 150 ml
odvaru 15 mint pred jedlom.

127. Rp. Herb. hyperici va ubovnka


Herb. melissae va medovky
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 50,00
Herb. chelidonii va lastovinka
Herb. equiseti va prasliky
Herb. visci albi va imela bieleho aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 126.

Lieiv rastliny na zosilnenie mentrucie

128. Rp. Cort. frangulae kra kruiny 40,00


Herb. rutae va ruty 100,00
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Rad. taraxaci kore ppavy
Strob. lupuli itica chmeu aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 126.

129. Rp. Rad. ononidis kore ihlice ronej


Rad. graminis kore pru aa 80,00
Herb. rutae va ruty
Strob. lupuli itica chmeu
Herb. astragali va kozinca
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Fruct. anethi plod kpru aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 126.

Pri bielom vtoku

130. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka


Herb. agrimoniae va repka aa 60,00
Rad. symphyti kore kostihoja
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej 80,00
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Rad. taraxaci kore ppavy
Fol. plantaginis list skorocelu aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne 150 ml
odvaru 15 mint pred jedlom.

Lieiv rastliny na vplachy vagny

131. Rp. Flos cotyni kvet remchy


Herb. agrimoniae va repka
Flos chamomillae kvet rumaneka aa 80,00
Herb. basilici va bazalky
Herb. serpylli va dky materinej
Sem. lini semeno anu aa 40,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 800 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty. Nechme vylhova 20 mint a precedme. Z odvaru sa robia vplachy
veer pred spanm.

Lieiv rastliny na zvenie laktcie

132. Rp. Fruct. carvi plod rasce lnej


Fruct. anethi plod kpru
Fruct. foeniculi plod feniklu
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky aa 80,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
133. Rp. Fruct. coriandri plod koriandru
Fruct. anethi plod kpru
Fruct. foeniculi plod feniklu aa 50,00
Herb. galegae va jastrabiny 70,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 132.

134. Rp. Herb. galegae va jastrabiny


Fol. urticae list phavy
Fruct. anisi vulgaris plod bedrovnka anzovho
Fruct. carvi plod rasce lnej
Rad. symphyti kore kostihoja aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Ako pri recepte . 132.

Rastlinn lieenie pri konch ochoreniach

Najastejie vyskytujce sa kon ochorenia s dermatitdy a ekzmy. Priny ich


vzniku maj najrozlinej charakter. Vznikaj psobenm kodlivho inku
drdivch ltok (pri zamestnan v agresvnom prostred), nzkej a vysokej
teploty, vlhkosti, infeknch initeov, ako dsledok otravy z potravn i inch otrv,
citlivosti nervovej sstavy na niektor alergie, neznanie lieiv, neurzy a in.
Pouvanie lieivch rastln v dermatolgii je zvl efektvne pri konch
ochoreniach. Pri mokrch ekzmoch odvary z trieslovinovch drog (adstringentn
inok) preukazuj dobr vsledky. Odvar sa pripravuje z jednej a dvoch
polievkovch lyc dubovej kry (Cort. quercus) a 500 ml vriacej vody. Var sa 15 20
mint a po vychladnut sa preced. Zo zaiatku sa obklad vymiea kadch 2030
mint a neskr trikrt denne (rno, na obed a veer). Obklad sa nezakrva
polyetylnovou fliou alebo podobnm nepriepustnm materilom. Na obklady sa
tie pouva odvar zo slizovitch drog (m zmkujci inok). Do 500 ml vriacej
vody pridme jednu a dve polievkov lyice kvetu slezu (Flos malvae). Varme
15 20 mint. Po vychladnut odvar precedme a pouvame na obklady ako odvar
z dubovej kry. Pouvaj sa aj niektor drogy s protizpalovm inkom, ako aj
drogy stimulujce rozvoj epitelu. Takou drogou je kvet rumaneka (Flos chamomil-
lae). Azuln, ktor obsahuje tto droga, vnimone priaznivo psob na mokr
ekzmy. Pouva sa vo forme odvaru. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu a dve
polievkov lyice kvetu rumaneka. Varme 1015 mint, nechme vylhova, km
odvar vychladne a precedme. Odvar pouvame na obklady.
Vemi star je lieenie suchch ekzmov rastlinnmi dechtmi: bazovm,
bukovm, borievkovm, borovicovm alebo jedovm. Pouvaj sa tie na prpravu
mast a koncentrtov pouvanch v dermatolgii. Chronick ekzmy s niekedy
vsledkom porch ltkovej vmeny, aldono-revnch akost, chronickej
zpchy a in.
Pri lieen psorizy sa dosahuje dobr inok saponnovmi drogami. Pouva sa
va prietrnka holho a chlpatho (Herb. herniariae). Droga sa pouva vo forme
odvaru. Vhodn je aj pouvanie odvarov, ktor zlepuj ltkov vmenu (recepty
. 135 a 136) a inkuj proti chronickm ekzmom. Na lieenie psorizy udov
lieitestvo odpora cibuu ronu (Bulb. ari). 50 g erstvch rozdrvench cib
pomieame s 500 g medu, uvame jednu ajov lyiku trikrt denne. Pri lieen
ako sa hojacich varikznych vredov na zlepenie epitelizcie sa vo forme obkladov
pouva kore lopcha (Rad. arctii lappae). Odpora sa aj natieranie koe
vakom z ubovnka (Herb. hyperici) v pomere 1:10. Droga sa vylhuje v olivovom
oleji 15 dn. Dobrm protivarikznym prpravkom na vntorn a vonkajie pouitie
s prpravky zskan z korea pagatanu konskho (Cort. aesculi hippocastani).
Varikzne vredy sa mu umva zparom z listov remchy strapcovitej, alebo sa
mu natiera kaou z pomletch surovch zemiakov, ale okolo vredov sa mus
nanies hrub vrstva ichtyolu (lieenie trv 3 tdne). Je dokzan priazniv inok
odvaru z konrikov smreka (Turiones piceae excelsae) vo forme kpea (300 g drogy
zalejeme 5 1 vody, varme 20 mint a precedme). Z teplho odvaru pripravme
kpe a po vykpan rany pokryjeme gzou napustenou vakom z vate ubovnka
bodkovanho alebo zemele menej. Poas jednho lieenia kpe opakujeme
20 30-krt. Rastlinn lieenie nachdza uplatnenie aj pri vitiligu. (Dobr efekt sa
dosiahne pouitm prpravkov zskanch z plodu chabdze Fruct. sambuci ebuli).
Poas lieenia treba konzumova alty zo zeleru, petrlenu a mrkvy (200300 g
denne).
Hniezdov pleivos je akm kozmetickm defektom, ktor sa vyskytuje aj
u mladch ud. Vznik psobenm infekci, pri poruchch ltkovej vmeny alebo
nervovej sstavy, o me by aj hlavnou prinou. Pri tomto ochoren sa rob
predovetkm loklne lieenie rastlinami. Podporuje sa tm hlavne prekrvenie
postihnutho miesta. Na tento cie sa pouvaj obklady z rozdrvenej zelenej cibule,
cesnaku alebo postrhanho chrenu. Obklady sa nechvaj na postihnutom mieste
dovtedy, pokm pacient vydr ich pliv inok. Po odstrnen obkladu sa
postihnun miesto natrie kortiznovou masou alebo zloenou chinovou tinktrou
(Tinct. chinae comp.), zskanou vylhovanm chinovej kry (12 g), plodov korian
dra (2 g), pomaranovej kry (4 g) a koreov horca ltho (4 g) v 70% alkohole
(100 g). Obklady sa pouvaj kad alebo kad druh de a tinktra dvakrt
denne. Sasne s obkladmi sa postihnut miesta natieraj vakami jednotlivch
drog alebo ich kombinciami (recepty . 144, 145 a 146). Poda zvanosti
ochorenia sa predpisuj aj rastlinn zmesi na vntorn pouitie.
Pri lieen konej tuberkulzy sasne s modernmi chemoterapeutikami sa
pouvaj aj prpravky zskan z lieivch rastln. Dobr vsledky sa dosiahli aj
pouitm masti pripravenej z vate lastovinka vieho (Chelidonium majus)
pomletej na prok, lanolnu i vazelny (po 10 g) a 2 5 % roztoku kyseliny
karbolovej (20 kvapiek). Touto masou sa natieraj postihnut asti koe jeden a
dvakrt denne. Sasne s masou sa vntorne pouva odvar z drogy (recept .
147).
Bradavice koe sa spene lieia erstvm mliekom z lastovinka vieho
(Chelidonium majus). Bradavice sa natieraj mliekom niekokokrt denne niekoko
dn, km nevypadn. Na rovnak el sa pouva aj mas pripraven z erstvho
mlieka lastovinka vieho. Sasne s natieranm sa vntorne pouva odvar zo
zmesi drog (recept . 148).
Neprjemnm ochorenm koe s lupiny. Zvyajne sa objavuj u ud s mastnmi
vlasmi a koou. Odpora sa nasledovn rastlinn lieenie: po umyt vlasov teplou
vodou a ampnom vlasy oplchneme odvarom z dubovej kry (Cort. quercus) tyri
polievkov lyice drogy varme 20 mint v 1 litri vody. Okrem toho sa me robi
mas hlavy odvarom z vate vratia (Herb. tanaceti), listov remchy (Fol. cotyni),
koreov hluchavky bielej (Rad. lamii albi), vate prasliky (Herb. equiseti), listov
oleandru (Fol. oleandri) odvar z oleandru vyvolva aj rchly rast vlasov, no je silne
jedovat! Pri lieen lupn treba uva aj vitamny A, B 1 , B 6 , B 1 2 , C a E.

Pri chronickom ekzme so zpchou s poruenou ltkovou vmenou

135. Rp. Cort. frangulae kra kruiny 100,00


Flos chamomillae kvet rumaneka
Rad. taraxaci kore ppavy
Rad. bardanae kore lopcha
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve a tri polievkov lyice zmesi.


Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame tri a tyrikrt
denne 80120 ml odvaru.

Pri chronickom ekzme s poruenou ltkovou vmenou spsobenou nedostatkom


vitamnov

136. Rp. Herb. viola tricoloris va fialky trojfarebnej


Rad. bardanae kore lopcha
Herb. agrimoniae va repka
Fol. urticae list phavy aa 70,00
Rad. taraxaci kore ppavy
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena)
Fol. juglandis list orecha aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme


3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne
100160 ml odvaru poda veku po jedle.
Pri chronickom ekzme so znenou ltkovou vmenou a alergiou

137. Rp. Rad. liquiritiae kore sladovky hladkoplodej 100,00


Herb. viola tricoloris va fialky trojfarebnej
Stigmata maydis blizny kukurice
Fol. juglandis list orecha
Lichen islandiccus stielka puzgierky islandskej
Rad. bardanae kore lopcha
Herb. agrimoniae va repka
Fol. urticae list phavy
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne
100 160 ml odvaru po jedle poda veku chorho.

Pri psorize

138. Rp. Herb. herniariae va prietrnka 200,00


D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve a tri polievkov lyice vate.
Varme 5 mint, nechme vylhova do vychladnutia a precedme. Odvar uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri varikznych vredoch

139. Rp. Rad. bardanae kore lopcha 100,00


D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice koreov lopcha.
Varme 5 mint, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Z odvaru pripravujeme
obklady na epitelizciu rany.

140. Rp. Flos cotyni - kvet remchy 100,00


D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice listov remchy.
Varme 5 mint a po vychladnut precedme. Odvar pouvame na obklady
a kpe.

141. Rp. Rad. liquiritae kore sladovky hladkoplodej


Cort. aesculi hippocastani kra pagatanu konskho
Herb. viscialbi va imela bieleho
Fruct. crataegi plod hlohu
Herb. plantaginis va skorocelu
Herb. saturejae va saturejky aa 50,00
Flos chamomillae va rumaneka 100,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve a tri polievkov lyice zmesi.
Varme 3 minty a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml odvaru 15 mint pred
jedlom a 30 mint po jedle. Do odvaru meme prida 2 3 g chloridu amnneho.

Pri vitiligu

142. Rp. Fruct. sambuci ebuli plod chabzdy 200,00


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky
Herb. centaurii va zemele
Rad. bardanae kore lopcha
Herb. agrimoniae va repka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 70 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Ke do drogovej zmesi pridme jednu a dve polievkov lyice vate
ubovnka (Herb. hyperici), odvar m fotosenzibiliztorov efekt, pretoe obsahuje
farbivo hypericn.

143. Rp. Fruct. sambuci ebuli plod chabzdy 300,00


D. S. Such plody rozdrvme na prach a uvame trikrt denne jednu ajov

lyiku. Z plodov sa me pripravi marmelda alebo sirup.

Pri hniezdovej pleivosti

144. Rp. Herb. serpylli va dky materinej


Cort. salicis kra vby
Fol. cotyni list remchy
Herb. agrimoniae va repka aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme 10
mint. Po ochladen precedme. Odvar kad de vtierame do koe postihnutch
miest.
145. Rp. Herb. equiseti va prasliky 100,00
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice vate prasliky.
Varme 10 mint a po vychladnut precedme. Odvar kad de vtierame do
vlasov.

146. Rp. Rad. lamii albi kore hluchavky bielej 100,00


D. S. 100 g drogy varme 10 mint v rozriedenom octe (500 ml octu + 500 ml
vody). Po vychladnut precedme. Odvar pouvame na vtieranie po umyt vlasov.
Pri konej tuberkulze

147. Rp. Herb. agrimoniae va repka


Rad. geranii kore pakostu
Herb. equiseti va prasliky aa 50,00
Rad. bardanae kore lopcha
Rad. taraxaci kore ppavy
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt denne
8 0 - 1 5 0 ml poda veku.

Pri bradaviciach

148. Rp. Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky


Herb. agrimoniae va repka
Fol. urticae list phavy aa 70,00
Herb. equiseti va prasliky
Fol. plantaginis list skorocelu
Rad. taraxaci kore ppavy
Herb. chelidonii va lastovinka aa 30,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice zmesi. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne 150 ml
odvaru 15 mint pred jedlom.

Pri lupinch

149. Rp. Herb. tanaceti va vratia


Fol. cotyni list remchy
Rad. lamii albi kore hluchavky bielej aa 50,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 ml vody pridme tri polievkov lyice zmesi. Varme 10 mint,
nechme vylhova 23 hodiny a precedme. Odvarom robme mase rno
a veer.

150. Rp. Rad. lamii albi kore hluchavky bielej 30,00


Sem. sinapis semeno kapusty
Herb. equiseti va prasliky aa 20,00
M. f. species! (Zmiea!)
D. S. Do 400 g 70 % liehu pridme cel dvku (70 g). Pridme 50 g acetnu.
Vakom robme mase rno a veer. Vaok uskladujeme v tme, v dobre
zatvorenej fai.
Rastlinn kpele

Lieiv rastliny sa storoia pouvali na lieiv kpele. Vsledky mnohch


vskumov dokzali, e vodn vaky z lieivch rastln pouvanch na lieenie
maj nepopieraten lieiv inok. Niektormi z nich sa zlepuje zsobovanie koe
krvou, pretoe roziruj perifrne cievy, in drdia nervov receptory koe
a tonizuj nervov sstavu alebo nepriamo zlepuj innos krvotvornho systmu.
Zo silicovch a inch drog sa pripravuj vaky s dezinfeknm a protizpalovm
inkom, ktor formou kpeov lieia kon rany a ochorenia, kov ily a in. Pri
srdcovch neurzach a niektorch nervovch ochoreniach s vegetatvnymi akosa
mi sa pouvaj kpele s upokojujcim inkom. Priazniv vsledky sa dosahuj
kpemi pri lieen porch ltkovej vmeny, pri reumatickej artritde a degenera-
nch kbovch ochoreniach, ako aj na lieenie ochoren z prechladnutia.
udovo sa na lieenie rachitdy odporaj kpele z orechovch listov. Do 5 litrov
vody pridme 150200 g vysuench orechovch listov a varme 2030 mint.
Odvar primieame do 3040 l vody odsttej 34 hodiny na slnku. Kpe trv
15 20 mint. Takto kpele robme kad de 2030 dn.
Kpele s odvarom listov remchy strapcovitej alebo dubovej kry sa pouvaj na
lieenie krvcajcich a zle sa hojacich rn. Odvar sa priprav z 2 3 lyc drogy
a 1 litra vody (mnostvo odvaru sa ur poda jednotlivho prpadu). Varme 15
mint. Odvar nalejeme do vhodnej ndoby a robme 15 20 mint kpe. Lieenie
trv 2030 dn. Kpele z dubovej kry, remchy a rumaneka sa pouvaj aj na
lieenie zaplench hemoroidov.
Na lieenie niektorch konch ochoren sa pouvaj kpele so silne koncentro
vanmi vakami. Na tento el sa mu poui nasledujce drogy: kvet rumaneka
(Flos chamomillae), kore lopcha (Rad. bardanae), list brezy (Fol. betulae), list
skorocelu kopijovitho a vieho (Fol. plantaginis), borovicov ihliie a vhonky
(Tur. pini), list uoriedky (Fol. myrtili), kvet nechtka (Flos calendulae), kvet
levandule (Flos lavandulae), kore kostihoja (Rad. symphyti) a in.
Pri ochoreniach nervovej sstavy sa odporaj kpele z odvarov pripravench
v kombincii nasledujcich drog: kore valeriny (Rad. valerianae), list betoniky
(Fol. betonicae), list medovky (Fol. melissae), list mty piepornej (Fol. menthae
piperitae), va ubovnka (Herb. hyperici), vhonky borovice (Tur. pini) a va
dky materinej (Herb. serpylli).
Ako prostriedok na lieenie kbovch zpalovch a degeneratvnych ochoren sa
pouvaj kpele s odvarom semien borievky (Fruct. juniperi), koreov omanu
(Rad. inulae), koreov a vate ppavy (Rad. et Herb. taraxaci), vate bazalky (Herb.
basilici), vate pamajornu (Herb. origani), vate prasliky (Herb. equiseti) a in.
Vhodnm prpravkom na lieenie zpalovch ochoren, reumatickej artritdy
kbov a ochoren spojench s ltkovou vmenou je odvar z pliev". Plevy" s
v podstate zmesou kvetov, listov, semien a klasov, ktor opadaj pri prehadzovan
sena. Tto zmes je zostaven z najrznejch rastln, ktor sa v sene nachdzaj. Po
fermentcii maj plevy prjemn vu sena. terick oleje, ktor sa v zmesi
nachdzaj, zlepuj prekrvenie pokoky. Do 4 5 1 vody pridme 500 g zmesi.
Varme 2030 mint. Nechme vylhova, pokm odvar vychladne. Precedme ho
a nalejeme do vane s teplou vodou. Treba absolvova 20 30 kpeov vdy po
1530 mint.
Pri prechladnut m dobr inok tepl kpe. Tento inok me by zosilnen,
ke sa do vane pridaj Odvary z listov alvie (Fol. salviae), listov jahody (Fol.
fragariae), listov ostruiny krovitej (Fol. rubi fruticosi), semena horice bielej alebo
kapusty iernej (Sem. sinapis), borovicovch vhonkov (Tur. pini) a in. Extrakt
z borovicovch vhonkov a ihliia pridan do kpea m protireumatick
a nervovoupokojujci inok. Do lieivho kpea sa me prida aj morsk so,
kyselina salicylov, srov preparty, sda bicarbna, brax, triesloviny a in.
Domca lekre

Domca lekre je zostaven z 32 najpouvanejch drog. Je v nej i nvod na


zostavenie 140 receptov na ochorenia, pri ktorch m rastlinn lieenie priazniv
inok. Dvkovanie drog z Domcej lekrne pri realizovan receptu je objemov
(s ajovou alebo polievkovou lyicou).
Domcu lekre mme pouva za tchto podmienok:
1. Diagnzu mus uri lekr.
2. Pri ach ochoreniach, kde mu nasta komplikcie, treba lieenie uskuto
ova pod priamou lekrskou kontrolou.
3. Ke rastlinnm lieenm nedosiahneme za urit as pozitvne vsledky, je
potrebn konzultcia s fytoterapeutom.
4. Pri kadom recepte je vpravo oznaen slo rastliny z Domcej lekrne.
V lekrach s lieivmi rastlinami v Bulharsku sa predvaj aj jednotliv rastliny
v pecilnych obaloch, na ktorch je oznaen slo lieivej rastliny z Domcej
lekrne.
Zoznam drog z Domcej lekrne:

Va repka Herb. agrimoniae 1


Kore ibiu Rad. althaeae 2
Plod kpru Fruct. anethi 3
Va paliny Herb. absinthii 4
Kore dra Rad. berberidis 5
Kvet nechtka Flos calendulae 6
Va kapsiky pastierskej Herb. bursae pastoris 7
Plod koriandru Fruct. coriandri 8
Plod hlohu Fruct. crataegi 9
Va prasliky Herb. equiseti 10
Plod feniklu Fruct. foeniculi 11
liazky chmeu Gland. lupuli 12
Va ubovnka Herb. hyperici 13
Kore omanu Rad. inulae 14
Plod borievky Fruct. juniperi 15
Va srdcovnka Herb. leonuri 16
Semeno anu Sem. lini 17
Kvet rumaneka Flos chamomillae 18
List (va) medovky Fol. (Herb.) melissae 19
List (va) mty piepornej Fol. (Herb.) menthae piperitae 20
Va bazalky Herb. basilici 21
Kore ihlice Rad. ononidis 22
Va horiaka pieprovho Herb. persicaria hydropiperis 23
Kra kruiny Cort. frangulae 24
Plod rue pka Fruct. cynosbati 25
Kore kostihoja Rad. symphyti 26
Kore ppavy Rad. taraxaci 27
Va dky materinej Herb. serpylli 28
List podbeu Fol. farfarae 29
Kore valeriny Rad. valerianae 30
Va imela bieleho Herb. viscialbi 31
Kvet lipy Flos tiliae 32
Pri aktnej gastritde

1. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)

D. S. 4 ajov lyiky drogy zalejeme 400 ml vriacej vody. Varme 1 mintu,


nechme vylhova 20 mint, precedme a uvame trikrt denne 120 ml pred
jedlom.
Meme dosladi medom. Dosladenie sa neodpora u pacientov chorch na
hyperaciditu alebo cukrovku.

2. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky kvetov rumaneka


a dve ajov lyiky mty a medovky. Varme 1 mintu, nechme vylhova 20
mint, precedme a uvame trikrt denne 120 ml pred jedlom.
To ist mnostvo odvaru meme pripravi a ui dva a trikrt v noci pri
prebuden. Ke sa pacient v noci nebud, vaok uije na dvakrt veer pred spanm
a rno pri vstvan.

3. Rp. Sem. lini semeno anu (17)


Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Fol. (Herb.) menthae list mty piepornej (20)
piperitae
Fol. (Herb.) melissae list medovky (19)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky lanovho semena.


Varme 5 mint. Potom pridme tyri ajov lyiky kvetov rumaneka a po jednej
ajovej lyike listov mty a medovky. Nechme vylhova 30 mint a precedme.
Uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri aktnej gastritde sprevdzanej nechutenstvom u det

4. Rp. Herb. absinthii va paliny (4)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)

D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme po jednej ajovej lyike z kadej drogy.


Nechme vylhova 15 mint, precedme a uvame 30 80 ml (poda veku) trikrt
denne.
Pri chronickej gastritde a dyspepsii s nechutenstvom

5. Rp.Fol. (Herb.) menthae - list (va) mty


piperitae piepornej (20)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Herb. absinthii va paliny (4)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme po jednej ajovej lyike z kadej drogy.
Nechme vylhova 15 30 mint (v prvch doch lieenia nechme vylhova 15
mint, po 6 7 doch lieenia vylhujeme 30 mint), precedme a uvame trikrt
denne 80 ml 10 mint pred jedlom.
Objem jednej dvky sa me zvi a do 150 ml. Plat pre recepty . 5 a 6.

Pri chronickej gastritde, dyspepsii a znenom obsahu kyseliny

Lieiv rastliny s protikovm inkom

6. Rp. Herb. absinthii va paliny (4)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Ako pri recepte . 5.

Pri chronickej gastritde s vredmi alebo bez vredov a meteorizme

7. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej rastliny
jednotlivo. Nechme vylhova 20 mint. Zpar precedme a uvame tepl na
dky (dve a tri lky denne). To ist mnostvo meme vypi aj v noci pri zobuden
na dva a trikrt. Ke sa chor v noci nezobdza, zpar sa pije pred spanm a rno
pred vstvanm. Ak chor netrp na zven obsah kyseln a cukrovku, meme
zpar osladi medom poda chuti.

Pri chronickej gastritde a kolikch so zpchou


(protihnakov, laxatvny a vetropudn inok)

8. Rp. Fruct. anethi plod kpru (3)


Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky z kadej rastliny
jednotlivo. Nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne
120 ml po jedle. Mnostvo kry kruiny meme zvyova o jednu a dve ajov
lyiky, km sa nedosiahne prehav inok.

Pri chronickej gastritde spojenej so zpchou

9. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy
jednotlivo. Varme 3 minty a precedme. Odvar uvame trikrt denne 100 ml 20
mint pred jedlom.
Ke je inok nedostatone preisujci, kad dvku kruiny zvime o jednu
a dve ajov lyiky.

10. Rp. Sem. lini semeno anu (17)


D. S. Do 400 ml slabo zohriatej vody pridme jednu pln polievkov lyicu
anovho semena. Nechme vylhova 12 hodn. Uvame rno na lano
100150 ml vaku. V prpade potreby meme uva pred kadm jedlom
(trikrt denne).

11. Rp. Sem. lini semeno anu (17)


D. S. Rno a veer po jedle uvame jednu a dve polievkov lyice anovho
semena s teplou vodou.
Preisujci inok anovho semena nie je spsoben zosilnenm peristaltiky
riev, ale napuanm semena a mechanickm vytlanm vkalov. Preto semeno
inkuje pomaly a po niekokch doch. inok je podmienen mnostvom
anovho semena, ktor treba uva dlh as niekoko tdov a mesiacov. Ke
sa prejav inok, dvku meme zni.

Pri chronickej spazmatickej kolitde sprevdzanej hnakou


a vyluovanm slizu a krvi

12. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Herb. hyperici va ubovnka (13)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropiperis
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy. Pri
nedostatonom inku pridme jednu, dve a tri ajov lyiky horiaka pieprov-
ho. Varme 10 mint, nechme vylhova 12 hodiny. Precedme a uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle. Vhodnejie je, ke
medovku a mtu pridme a po odstaven odvaru z tepelnho zdroja.
Aby sme urite dosiahli spazmolytick (ke uvoujci) inok, k vakom
na lieenie aldono-revnch ochoren meme prida 15 20 kvapiek tinktry
z listov ukovca zlomocnho (denn dvka len po predpsan lekrom!).
Nesmie sa konzumova kysl a erstv mlieko, ako aj sdov npoje a drdiv
jedl. Plat pre recepty, . 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20.

13. Rp. Sem. lini semeno anu (17)


Flos calendulae kvet nechtka (6)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropiperis
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy. Pri
nedostatonom inku mnostvo poslednch dvoch drog vate horiaka
pieprovho a kapsiky pastierskej sa zvyuje o jednu, dve a tri ajov lyiky.
Varme 10 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml odvaru 15 mint pred
jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickej gastritde sprevdzanej zvenm obsahom kyseln a bolesami

14. Rp . Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 20 mint, precedme a uijeme na trikrt. Uvame aj v noci na dva a trikrt
pri prebuden. Ke sa chor v noci nebud, odvar uije veer pred spanm a rno pri
vstvan.

Pri chronickej gastritde, cholecystopatii a znenej kyslosti

Lieiv rastliny s vetropudnm a spazmolytickm (ke uvoujcim) inkom

15. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. absinthii va paliny (4)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty piepornej (20)
piperitae
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 20 mint. Precedme a uijeme na trikrt, taktie v noci na dva a trikrt pri
zobuden. Ke sa chor v noci nebud, odvar vypije veer pred spanm a rno pri
vstvan. Nesmie sa uva dlhodobo pre vznik kov a znecitlivenia, ktor
spsobuje tujn v paline pravej! Uveden plat i pri ostatnch receptoch s palinou.

Pri chronickej gastritde a cholecystopatii so znenm obsahom kyseln

Lieiv rastliny s vetropudnm a spazmolytickm inkom

16. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. absinthii va paliny (4)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy
a varme 3 minty. Precedme a uvame trikrt denne 120 ml 15 mint pred jedlom.
Ak treba, mnostvo vate paliny meme zvi o jednu ajov lyiku.

Pri chronickej atrofickej gastritde so znenm obsahom kyseln

17. Rp. Herb. absinthii va paliny (4)


Herb. taraxaci va ppavy (27)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z prvch piatich
lieivch rastln a dve ajov lyiky kvetu rumaneka. Varme 3 minty, nechme
vylhova 20 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred
jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickej atrofickej gastritde

Lieiv rastliny so spazmolytickm a protizpalovm inkom

18. Rp. Fruct. foeniculi plod feniklu (H)


Fruct. anethi plod kpru (3)
Fruct. coriandri plod koriandra (8)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Herb. absinthii va paliny (4)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 20 mint, precedme a uvame trikrt denne 120 ml. To ist
mnostvo vaku mme vypi aj v noci na dva a trikrt pri zobuden. Ke sa chor
v noci nebud, odvar treba vypi veer pred spanm a rno pri vstvan.

Pri chronickej gastritde, chronickej spazmatickej kolitde a vredoch aldka

Lieiv rastliny so spazmolytickm, vetropudnm, protizpalovm a nervy upokojujcim inkom

19. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. basilici va bazalky (21)
Herb. hyperici va ubovnka (13)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint. Precedme a zpar uvame trikrt
denne 120 ml pred jedlom.
Pri zisten aldonch a dvanstnikovch vredov meme dodatone prida
jednu ajov lyiku korea kostihoja a kvetu rumaneka. Rovnak mnostvo
zparu mme ui aj v noci veer pred spanm a rno pred vstvanm.

Pri aldonch vredoch s krvcanm a bolesami, enteritde a kolitde

20. Rp. Herb. hyperici va ubovnka (13)


Rad. symphyti kore kostihoja (26)
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropireris
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z prvch iestich
drog. Varme 3 minty. Odstavme z tepelnho zdroja a k odvaru pridme jednu
ajov lyiku kvetu rumaneka, vate alebo listu mty piepornej a medovky.
Nechme vylhova 60 mint, precedme a vaok uvame eskrt denne 80 ml 15
mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri dysbakterize

21. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky kvetu rumaneka
a jednu ajov lyiku vate alebo listov mty piepornej. Nechme vylhova 15
mint a precedme do termosky. Pridme tyri ajov lyiky mlieneho cukru.
Zpar uvame tepl na dky pred spanm, v noci pri prebuden a rno pred
vstvanm.
Poznmka. Poas lieenia nemono konzumova erstv a kysl mlieko,
sdov npoje a drdiv jedl.

Pri chronickej gastritde, aldonej neurze a nervovej kolitde

22. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky kvetu rumaneka
a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 1 mintu. Nechme vylhova 60
mint a precedme. Odvar uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30
mint po jedle.
Poznmka. Aby sme urite dosiahli spazmolytick a utiujci inok,
k vakom na lieenie aldono-revnch ochoren meme prida tinktru (z listu
alebo korea) ukovca zlomocnho (15 20 kvapiek denn dvka len po
predpsan lekrom).
Poas lieenia nesmieme konzumova kysl a erstv mlieko, sdov npoje
a drdiv potraviny.
Pri aldonch a dvanstnikovch vredoch rastlinn lieenie uskutoujeme
pod lekrskou kontrolou, okrem aktnej formy.

Pri zpalovom ochoren hrubho reva spojenho s hemoroidmi

23. Rp. Herb. persicariae va horiaka


hydropiperis pieprovho (23)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Sem. lini semeno anu (17)
Herb. equiseti va prasliky (10)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve polievkov lyice vate horiaka
a jednu ajov lyiku ostatnch drog. Nechme vylhova 60 mint a precedme.
Zpar uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Chorm, ktor maj siln krvcanie, sa dvka prasliky me zvi na tri a
tyri polievkov lyice. Pri bolestiach mono poui ukudujce hemoroidn
apky. Tie meme urobi klystr a kpe s vakami z dubovej kry a listov
remchy ( 2 0 - 3 0 g drogy na 1 liter vody). Kpe trv 1 5 - 2 0 mint.
Lieenie uskutoujeme len pod lekrskou kontrolou po uren presnej
diagnzy!

Pri hemoroidoch

Odvar na klystr

24. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Sem. lini semeno anu (17)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme jednu polievkov lyicu z kadej drogy.
Varme 5 mint a nechme vylhova do vychladnutia odvaru. Potom precedme.
Z odvaru (150 200 ml) pripravujeme klystry a obklady na utenie zaplenej
sliznice hrubho reva.
Lieenie uskutoujeme pod lekrskou kontrolou pri presnej diagnze.

Pri krvcajcich hemoroidoch

25. Rp. Herb. persicariae va horiaka (23)


hydropiperis pieprovho
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 800 ml vody pridme dve polievkov lyice vate horiaka a po
jednej ajovej lyike z ostatnch drog. Varme 5 mint, nechme vylhova
1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt denne 100 ml 15 mint pred jedlom
a 30 mint po jedle. Pri zpche meme mnostvo kruiny zvi o jednu a dve
ajov lyiky.
Lieenie uskutoujeme len pod lekrskou kontrolou pri uren presnej
diagnzy.

Pri lnkovch ochoreniach

Lieiv rastliny so lopudnm inkom

26. Rp. Herb. absinthii va paliny (4)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. berberidis kore dra (5)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 120 ml po jedle.
as lieenia je 23 mesiace. Po jednomesanej prestvke sa lieenie opakuje
tri a tyrikrt do plnho vylieenia.
Pri lieen lnkovch ochoren spojench so zchvatmi meme do odvaru
prida 1015 kvapiek tinktry z listu ukovca (denn dvka len po predpsan
lekrom!), m docielime spazmolytick inok.
Plat aj pre recepty . 27, 28, 30, 31 a 32.

Lieiv rastliny so lopudnm, vetropudnm a slabo preisujcim inkom

27. Rp. Fruct. coriandri plod koriandra (8)


Fruct. anethi plod kpru (3)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
Sem. lini semeno anu (17)
Rad. berberidis kore dra (5)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne pred jedlom.
Ke m chor bolesti, odvar je vhodn uva po jedle. Pri nedostatonom
preisujcom inku mnostvo kry kruiny zvyujeme o jednu a dve ajov
lyiky. Obdobie lieenia trv 23 mesiace. Po jednomesanej prestvke sa lieenie
opakuje tri a tyrikrt do plnho vylieenia.

28. Rp. Fruct. anethi plod kpru (3)


Cort. frangulae kra kruiny (24)
Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Rad. berberidis kore dra (5)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku plodu kpru,
feniklu, korea dra a kry kruiny a dve ajov lyiky mty. Varme 3 minty,
nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt denne 150 ml pred
jedlom. Lieenie trv 23 mesiace. Ak je to nevyhnutn, po ptnsdennej
prestvke sa lieenie opakuje.

29. Rp. Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)


Herb. agrimoniae va repka (1)
Herb. absinthii va paliny (4)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml pred jedlom. Lieenie trv 23 mesiace. Ak to treba, po
ptnsdennej prestvke sa lieenie opakuje.

Pri zpalovch ochoreniach peene a lnka

Rastliny s protizpalovm, lopudnm a spazmolytickm inkom

30. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. cynosbati plod rue pka (25)
Rad. inulae kore omanu (14)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Lieenie trv 2 3 mesiace. Ak je to nevyhnutn, lieenie sa po ptnsdennej
prestvke opakuje.

31. Rp. Herb. absinthii va paliny (4)


Herb. agrimoniae va repka '(1)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Flos calendulae kvet nechtka (5)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. cynosbati plod rue pka
(seine sem.) (bez semena) (25)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 60 mint a precedme. Odvar uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri peeovch a lnkovch ochoreniach so lnkovou litizou

32. Rp. Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)


Herb. basilici va bazalky (21)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Fruct. cynosbati plod rue
(sine sem.) (bez semena) (25)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Lieenie trv 2 3 mesiace.

Pri lnkovch ochoreniach so lopudnm, ionizujcim a spazmolytickm


inkom

33. Rp. Fruct. anethi plod kpru (3)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. berberidis kore dra (5)
Rad. inulae kore omanu (14)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 100 ml 15 mint pred jedlom.
Ke chor dostva bolesti, odvar treba pi po jedle. Pri zpche pridme jednu,
dve a tri ajov lyiky kry kruiny, aby sme dosiahli preisujci inok. Lieenie
trv 2 3 mesiace. Po jednomesanej prestvke lieenie pokrauje (spolu tri a
tyrikrt) do plnho vylieenia.

34. Rp. Fruct. crataegi plod hlohu (9)


D. S. Do 200 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky drogy. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame dva a trikrt denne.
Ke chor netrp na cukrovku alebo hyperaciditu, zpar meme osladi
cukrom. Plat aj pre recepty . 35, 36 a 37.

35. Rp. Flos crataegi kvet hlohu (9)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Rad. valerianae - kore valeriny (30)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame 120 ml
denne pred jedlom. Lieenie pokrauje 34 mesiace. Po ptnsdennej prestvke sa
lieenie opakuje.

36. Rp. Fruct. crataegi plod hlohu (9)


Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme po jednej ajovej lyike z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 120 ml po jedle.
Lieenie trv 34 mesiace. Po jednomesanej prestvke lieenie pokrauje.

Pri aterosklerze, chronickej astmatickej bronchitde,


pokodeniach myokardu a rytmickch akostiach

37. Rp. Herb. viscialbi va imela bieleho (31)


Fruct. crataegi plod hlohu (9)
Herb. leonuri va srdcovnka (16)
Rad. althaeae kore ibiu (2)
D. S. Do 400 ml teplej vody pridme dve ajov lyiky vate imela a kvetov
hlohu a jednu ajov lyiku vate srdcovnka a korea ibiu. Varme 3 minty,
nechme vylhova 12 hodn a precedme. Odvar uvame dvakrt denne rno
a veer.
Lieenie trv 34 mesiace pri znenom prjme tekutn. Lieenie sa opakuje
po jednomesanej prestvke. Plat aj pre recepty . 38, 39 a 40.

Pri rytmickch akostiach a srdcovch neurzach spsobench funknmi


vegetatvnymi akosami

38. Rp. Herb. leonuri va srdcovnka (16)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. anethi - plod kpru (3)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
D. S. Do 400 ml horcej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Zpar uvame trikrt denne 120 ml 15
mint pred jedlom.

39. Rp. Herb. leonuri va srdcovnka (16)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. crataegi plod hlohu (9)
D. S. Do 400 ml horcej vody pridme dve ajov lyiky z kadej drogy.
Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Zpar uvame trikrt denne 120 ml 15
mint pred jedlom.

40. Rp. Herb. leonuri va srdcovnka (16)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. absinthii va paliny (4)
Flos crataegi kvet hlohu (9)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Zpar uvame trikrt denne 120 ml 15
mint pred jedlom.

Pri aterosklerze, pokodeniach myokardu, rytmickch


a neuro-vegetatvnych akostiach

4 1 . Rp. Flos crataegi kvet hlohu (9)


Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Herb. leonuri va srdcovnka (16)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. absinthii va paliny (4)
Fruct. anethi plod kpru (3)

D. S. Do 400 ml teplej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.


Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Zpar uvame trikrt denne 120 ml. Po
jedle zjeme ete 23 stredne vek strky cesnaku kuchynskho (ke nedrdi
sliznicu aldka).
Cesnak meme konzumova nadrobno porezan s chlebom, rozdrven
v kapsulch alebo vo forme vaku v 9 5 % liehu (pozri Lieiv rastliny cesnak
kuchynsk). Lieenie trv 56 mesiacov, v prpade potreby aj dlhie. Ke m
pacient problmy aj so zpchou, meme do zmesi prida dve a tri ajov lyiky
kry kruiny.

Pri aktnom zpale moovho mechra a moovch ciest

42. Rp. Herb. equiseti va prasliky (10)


Flos calendulae kvet nechtka (6)
Rad. inulae kore omanu (14)
Sem. lini semeno anu (17)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)

D. S. Do 600 ml vody pridme dve ajov lyiky kvetu rumaneka a nechtka


a jednu ajov lyiku vate prasliky, korea omanu, anovho semena a korea
ihlice. Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Pri infekcii moovch ciest meme do odvaru prida 12 g chloridu
amnneho (denn dvka).
Plat aj pre recepty . 43, 44, 45, 46 a 47.
Pri chronickom zpale obliiek, moovho mechra a moovch ciest

43. Rp. Herb. equiseti va prasliky (10)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Sem. lini semeno anu (17)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy
okrem listov mty. Varme 3 minty. Po odstaven z tepelnho zdroja pridme dve
ajov lyiky listov mty. Nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar
uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickom zpale obliiek, moovho mechra


a moovch ciest sprevdzanch s krvou v moi

44. Rp. Herb. equiseti va prasliky (10)


Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Herb. serpylli va dky materinej (28)
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropiperis
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickom zpale obliiek, moovho mechra


a moovch ciest sprevdzanch albumnom v moi

45. Rp. Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)


hydropiperis
Rad. inulae kore omanu (14)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
Sem. lini semeno anu (17)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy,
s vnimkou listov mty. Varme 3 minty. Odstavme z tepelnho zdroja
a precedme. Pridme dve ajov lyiky listov mty. Nechme vylhova 1 hodinu
a znovu precedme. Zskan vaok uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred
jedlom a 30 mint po jedle.
Pri chronickom zpale obliiek, moovho mechra
a moovch ciest sprevdzanch hematriou

46. Rp. Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)


hydropiperis
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Sem. lini semeno anu (17)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Rad. berberidis kore dra (5)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri zpalovch ochoreniach moovho mechra


a papilomatze moovho mechra s hematriou

47. Rp. Rad. berberidis kore dra (5)


Herb. equiseti va prasliky (10)
Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky z kadej drogy.
Varme 5 mint, nechme vylhova 30 mint. Odvar uvame trikrt denne 120 ml
15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Ke je inok nedostaujci, odvar pripravme z dvojitej dvky drog a uijeme
poas jednho da.

Pri kameoch v oblikch a v moovch cestch

Diuretick aj

48. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Herb. equiseti va prasliky (10)
D. S. Do 1 litra vriacej vody pridme p ajovch lyiiek z kadej drogy.
Varme 10 mint, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame
eskrt denne 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
Do lieenia patr raz tdenne vodn nraz s destilovanou vodou poda
nasledujcej schmy: rno pri vstvan vypijeme 300 ml teplej destilovanej vody
(meme prida aj jednu ajov lyiku sdy bicarbny), po raajkch 200 300 ml
destilovanej vody, na obed 30 mint pred jedlom 200 300 ml destilovanej vody,
veer 30 mint pred jedlom 200300 ml destilovanej vody. Pred spanm, ktor m
by aspo 2 hodiny a 30 mint po veeri, tie vypijeme 200300 ml destilovanej
vody. Po poit vody musme aspo 2030 mint lea na pravej strane. Vodn
nraz okrem destilovanej vody meme robi aj s diuretickm ajom (Rp. 48).
49. Rp. Fruct. juniperi plod borievky (15)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. ononidis kore ihlice (22)

D. S. Do 1 litra vriacej vody pridme p ajovch lyiiek z prvch troch drog


a tri ajov lyiky korea ihlice. Varme 10 mint, nechme vylhova 1 hodinu
a precedme. Odvar uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint
po jedle.
Pri infekcii moovch ciest meme do odvaru prida 12 g chloridu
amnneho (denn dvka).
Plat aj pre recepty . 50 a 51.

50. Rp. Herb. equiseti va prasliky (10)


Rad. ononidis kore ihlice (22)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Gland. lupuli liazky chmeu (12)

D. S. Do 1 litra vriacej vody pridme tri ajov lyiky vate prasliky, dve
ajov lyiky korea ihlice a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 10
mint, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt denne
80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri adenme prostaty

5 1 . Rp. Rad. ononidis kore ihlice (22)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Cort. frangulae kra kruiny (24)

D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky korea ihlice a jednu
ajov lyiku listu (vate) medovky, plodu kpru, vate prasliky a kry kruiny.
Varme 3 minty, nechme vylhova 6 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml 20 mint pred jedlom.
Pri zpche mnostvo kry kruiny zvime o jednu a dve ajov lyiky.
Lieenie nememe porovnva s operanm zkrokom. Je vak vhodn pri
starch pacientoch a v prpadoch, ke sa chor neme z rozlinch prin operova.
Poet mikci a zvykovho mou sa zmenuje a moenie je lepie a ahie.
Pri stomatitde, tonzilitde, faryngitde a zpale slinnch liaz

Lieiv rastliny vhodn na kloktanie

52. Rp. Herb. agrimoniae va repka (1)


D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme tyri ajov lyiky vate repka.
Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. So zparom robme vplachy a kloktme
pkrt denne kad 3 hodiny.
Lieenie trv 10 dn do zaniknutia bolestivch prznakov.

Pri aftznej stomatitde, faryngitde a tonzilitde

53. Rp. Flos calendulae kvet nechtka (6)


D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme tyri ajov lyiky kvetov nechtka.
Varme 5 mint, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. S odvarom robme
vplachy a kloktme p a eskrt denne kad 2 hodiny.

54. Rp. Herb. basilici va bazalky (21)


D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky vate bazalky pravej.
Varme 1 mintu, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar pouvame na
vplachy a kloktanie p a eskrt denne. Lieenie mus pokraova 15 20 dn po
skonen vetkch bolestivch prznakov.

55. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky drogy. Nechme
vylhova 30 mint a precedme. Zpar pouvame na vplachy a kloktanie p a
eskrt denne.

Pri aktnej laryngitde

56. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


D. S. Do ndoby s objemom 1 liter dme 400 ml vody, ktor zohrejeme na bod
varu. Pridme tyri ajov lyiky kvetu rumaneka pravho a dve ajov lyiky
sdy bicarbny. Na ndobu postavme lievik tak, aby para nm prechdzala. Chor
vdychuje paru zo vzdialenosti asi 0,30 m. Inhalcia trv 1520 mint a me sa
opakova rno a veer. Nie je vhodn, aby mal deti inhalovali dlhie ako 5 mint.

57. Rp. Rad. symphyti kore kostihoja (26)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropiperis
Herb. equiseti va prasliky (10)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar pouvame na
vplachy stnej dutiny a kloktanie p a eskrt denne.
Odvar m siln protizpalov inok, blahodarne inkuje aj na zpal slinnch
liaz. pln vylieenie trv 5 6 mesiacov.
Plat aj pre recepty . 58, 59 a 60.

Pri zpaloch asien, aftch a pyorech

58. Rp. Rad. inulae kore omanu (14)


Herb. hyperici va ubovnka (13)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Flos calendulae kvet nechtka (6)
D. S. Do 600 ml vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar pouvame na vplachy
stnej dutiny p a eskrt denne.

59. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fruct. coriandri plod koriandru (8)
Rad. inulae kore omanu (14)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar pouvame na
vplachy a kloktanie p a eskrt denne.

60. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. equiseti va prasliky (10)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar pouvame na
vplachy stnej dutiny a kloktanie p a eskrt denne.

6 1 . Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. agrimoniae va repka (1)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Herb. basilici va bazalky (21)
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku kvetu rumaneka,
vate repka, prasliky, bazalky a pky (bez semien) a dve ajov lyiky korea
kostihoja. Varme 5 mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar
uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle
s vplachom.
Niekedy je aftzne ochorenie stnej dutiny spojen s ochorenm trviaceho
strojenstva s nezistenou etiolgiou, o vyaduje dlhotrvajce lieenie rastlinami
(12 roky). Dleit je, aby sa chor trpezlivo lieil spolu s lieenm ochorenia
trviaceho strojenstva.

Pri chronickej a astmatickej bronchitde

Na odkalvanie a odstraovanie kov

62. Rp. Rad. inulae kore omanu (14)


Fol. farfarae list podbeu (29)
Herb. basilici va bazalky (21)

D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.


Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 80 ml po jedle.

Pri aktnej bronchitde

63. Rp. Fruct. coriandri plod koriandru (8)


Fol. farfarae list podbeu (29)
Rad. althaeae kore ibiu (2)

D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z prvch dvoch


drog. Varme 3 minty a odstavme. Potom pridme dve ajov lyiky korea ibiu.
Nechme vylhova 2 hodiny a precedme. Vaok uvame denne dve a tri lky
po jedle.
Pri lieen astmatickej bronchitdy meme do odvaru prida 12 g chloridu
amnneho (denn dvka). Plat i pre recepty . 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70 a 71.

Pri subchronickej bronchitde

64. Rp. Herb. serpylli va dky materinej (28)


Fol. farfarae list podbeu (29)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky vate dky
materinej a listu podbea a dve ajov lyiky listu mty a plodu kpru. Varme
3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame trikrt denne
120 ml pred jedlom.
Pri chronickej bronchitde spojenej so zhorenm celkovm stavom
a nechutenstvom

65. Rp. Rad. inulae kore omanu (14)


Sem. lini semeno anu (17)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Herb. agrimoniae va repka (D
Fruct. coriandri plod koriandra (8)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 1 mintu, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 120 ml 10 mint pred jedlom (deom primerane niie dvky).

Pri spastickej bronchitde s emfyzmom

66. Rp. Herb. serpylli va dky materine j (28)


Fruct. anethi plod kpru (3)
Herb. basilici va bazalky (21)
Rad. valerianae kore valeriny (38)
Fol. farfarae list podbeu (29)
D. S. Do vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy. Varme
1 mintu, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame trikrt denne
120 ml 10 mint pred jedlom.
Ke je ochorenie u starch pacientov spojen s bronchiektziou, zadruje sa
vek mnostvo hlienov, treba pripravi odvar z listu podbeu lekrskeho. Do 400 ml
vriacej vody pridme dve polievkov lyice listov podbeu. Varme 5 mint,
nechme vylhova 20 mint a precedme do termosky. Polovicu odvaru vypijeme
veer pred spanm a druh polovicu rno pred vstvanm.

Pri (senilnej) astmatickej bronchitde s emfyzmom

67. Rp. Fol. farfarae - list podbeu (29)


D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme tyri ajov lyiky listov podbeu.
Varme 5 mint, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame 1 lku
veer pred spanm a rno pred vstvanm.

68. Rp. Herb. serpylli va dky materinej (28)


Fol. basilici list bazalky (2)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 450 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 120 ml 15 mint pred jedlom.
69. Rp. Fol. farfarae - list podbeu (29)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme tyri ajov lyiky listu podbeu.
Varme 5 mint, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame veer
pred spanm a rno pred vstvanm jednu lku.

70. Rp. Herb. serpylli va dky materinej (28)


Fol. basilici list bazalky (2)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do. 450 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 120 ml 15 mint pred jedlom.

71. Rp. Herb. serpylli va dky materinej (28)


Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Rad. inulae kore omanu (14)
Fol. farfarae list podbeu (29)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Flos crataegi kvet hlohu (9)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 1 mintu, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame
eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri chronickom kbovom reumatizme

72. Rp. Rad. ononidis kore ihlice (22)


Herb. equiseti va prasliky (10)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky plodov borievky
a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 3 minty a precedme. Uvame
eskrt denne 80 ml odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.
V ahch prpadoch lieenie trv 3 4 mesiace a pokrauje 1 2 mesiace po
ustpen bolestivch prznakov. V chronickch prpadoch lieenie me trva 1 rok
i viac (po uritom ase treba zmeni zloenie ajoviny, aby sa nevytvoril nvyk).
Plat aj pre recepty 73 a 74.

73. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Fruct. juniperi plod borievky (15)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky korea ppavy
a plodu borievky a jednu ajov lyiku korea ihlice a semena kpru. Varme
3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml
odvaru 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

74. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Rad. juniperi kore borievky (15)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Ako pri recepte . 73.

75. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Fol. (Herb.) menthae - list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. foeniculi plod feniklu (H)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky korea ppavy
a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 3 minty, nechme vylhova 30
mint a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml odvaru 15 mint pred jedlom a 30
mint po jedle.

76. Rp. Fruct. juniperi plod borievky (15)


Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. inulae kore omanu (14)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej (20)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 700 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky kry kruiny, jednu
ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint
a precedme. Uvame eskrt denne 80 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po
jedle.

Pri naruenej ltkovej vmene

Lieiv rastliny so sedatvnym inkom

77. Rp. Fruct. cynosbati plod rue pka


(sine sem.) (bez semena) (25)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku pok bez semien,
korea ppavy a listu medovky. Nechme vylhova 20 mint a precedme. Pridme
jednu a dve ajov lyiky citrnovej avy. Osladme medom. Zpar uvame
dlhie obdobie, jednu ajov lyiku rno a veer.
Plat aj pre recept . 78.
78. Rp. Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 20 mint a precedme. Do zparu pridme jednu a dve ajov
lyiky citrnovej avy. Osladme medom.

Na regulovanie procesov ltkovej vmeny

Vitaminzny aj

79. Rp. Fruct. cynosbati plod rue pka


(sine sem.) (bez semena) (25)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
D. S. Do 200 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 20 mint a precedme. Do zparu pridme jednu a dve ajov
lyiky citrnovej avy. Osladme medom.
Na prevenciu meme zpar uva cel rok a na lieenie jednu ajov lyiku
rno a veer.

Na preistenie krvi

80. Rp. Rad. taraxaci . kore ppavy (27)


Cort. frangulae kra kruiny (24)
Fruct. coriandri plod koriandra (8)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar pijeme rno
a veer jednu lku poas 7 tdov.

Pri naruenej ltkovej vmene pri aterosklerze

81. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Fruct. crataegi plod hlohu (9)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
Fruct. foeniculi - plod feniklu (H)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku korea ppavy
a plodu hlohu a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 3 minty, nechme
vylhova 20 mint a precedme. Odvar uvame rno a veer jednu lku 67
tdov.
Pri zpche pridme k zmesi jednu a dve ajov lyiky kry kruiny. Odvar
uvame 6 8 tdov v jarnch mesiacoch.
Pri naruenej ltkovej vmene pri aterosklerze

S vetropudnm a laxatvnym inkom

82. Rp. Rad. taraxaci kore ppavy (27)


Flos crataegi kvet hlohu (9)
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. coriandri plod koriandra (8)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Mnostvo kry kruiny sa men (jedna, dve a tri ajov lyiky) poda akost
a inku. Varme 3 minty, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar
uvame trikrt denne 120 ml pred jedlom. Me sa pi aj v noc pri zobuden alebo
to ist mnostvo sa vypije veer pred spanm a rno pred vstvanm.

Pri obezite

83. Rp. Cort. frangulae kra kruiny (24)


Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu, dve a tri ajov lyice kry
kruiny (dvka sa zvyuje, km nie je stolica dvakrt denne) a jednu ajov lyiku
z ostatnch drog. Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme.
Odvar uvame trikrt denne 100 ml.
Na obed a veeru konzumujeme iba jednu porciu jedla bez polievky, dezertu
a npojov s jednm krajcom chleba alebo bez chleba. Rno zjeme nzkokalorick
raajky s malm mnostvom tekutn.
Najvhodnej reim zabezpeuje znenie hmotnosti o 1500 a 3000 g
mesane. Reim nesmie by vysilujci, aby sme ho mohli uplatova dlhie obdobie
(niekoko mesiacov), km znime hmotnos. Rchle schudnutie spsobuje zvrska-
venie koe tvre a tela, ochabnutie svalstva, vysilenie a odvodnenie organizmu.
Okrem toho chor pociuje nesmierny hlad a po preruen reimu rchlo dosahuje
pvodn hmotnos.

84. Rp. Cort. frangulae kra kruiny (24)


Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Fruct. juniperi plod borievky (15)
Flos coriandri kvet koriandra (8)
Fruct. anethi plod kpru (3)
Rad. inulae kore omanu (14)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu, dve a tri ajov lyiky kry
kruiny (mnostvo sa zvyuje do dosiahnutia laxatvneho inku dvakrt denne)
a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Varme 3 minty, nechme vylhova 30
mint a precedme. Uvame trikrt denne 180 ml odvaru pred jedlom.

85. Rp. Rad. ononidis kore ihlice (22)


Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
Sem. lini semeno anu (17)
Cort. frangulae kra kruiny (24)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku korea ihlice,
plodu feniklu a lanovho semena i jednu, dve a tri ajov lyiky kry kruiny
(mnostvo kruiny sa zvyuje, km dosiahneme laxatvny inok dvakrt denne).
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Uvame trikrt denne
180 ml odvaru pred jedlom.

Pri nervovom rozruen, nespavosti, ben srdca, neurze

86. Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Gland. lupuli liazky chmeu (12)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky korea valeriny
a jednu ajov lyiku chmeu obyajnho. Nechme vylhova 1 hodinu. Zo zparu
uvame poda potreby aj 2 lky denne 15 mint pred jedlom.

87. Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku korea valeriny
a jednu zarovnan ajov lyiku listu mty a medovky. Nechme vylhova
1 hodinu. Zpar uvame poda potreby jednu, dve a tri lky denne 15 mint pred
jedlom.

88. Rp. Strob. lupuli itica chmeu (12)


Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 200 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky chmeu a jednu ajov
lyiku listu alebo vate medovky. Nechme vylhova 15 mint. Zpar uijeme
veer pred spanm.
Pri nespavosti treba veera 34 hodiny pred spanm ahk stravu bez
sdovch npojov. Pri ochoreniach trviaceho strojenstva nesmieme konzumova
erstv a kysl mlieko. Pred spanm sa prejdeme na erstvom vzduchu.

89. Rp. Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)


Fol. (Herb.) menthae piperitae list (va) mty piepornej (20)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Herb. basilici va bazalky (21)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 1 mintu, nechme vylhova 20 mint a precedme. Odvar sa uva 120 ml
denne 15 mint pred jedlom.

Pri srdcovej neurze

90. Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Flos crataegi kvet hlohu (9)
Herb. leonuri va srdcovnka obyajnho (16)
Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky korea valeriny
lekrskej a jednu ajov lyiku z ostatnch drog. Nechme vylhova 20 mint
a precedme. Zpar uvame trikrt denne 120 ml 15 mint pred jedlom.
Konzumujeme striedme mnostvo stravy na mal porcie a nepouvame
sdov npoje.

Pri nonom poten

9 1 . Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Sem. lini semeno anu (17)
D. S. Do 200 ml teplej vody pridme jednu a dve ajov lyiky (pre
dospelch) korea valeriny a jednu zarovnan ajov lyiku listu mty, vate
prasliky a lanovho semena. Nechme vylhova 1 2 hodiny a precedme. Zpar
vypijeme pred spanm.

92. Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Herb. equiseti va prasliky (10)
Sem. lini semeno anu (17)
D. S. Do 200 ml vody pridme jednu ajov lyiku koreov valeriny (pri
nedostatonom inku meme ich mnostvo zvi na dve ajov lyiky) a jednu
ajov lyiku vate prasliky a anovho semena. Nechme vylhova 2 hodiny
a precedme. Zpar uijeme pred spanm.

Pri vegetatvnej dystnii

93. Rp. Rad. valerianae kore valeriny (30)


Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fruct. anethi plod kpru (3)
D. S. Do 300 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Nechme vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame trikrt denne 80 ml 15
mint pred jedlom. V nevyhnutnch prpadoch sa me dvka zdvojnsobi.

Pri maternicovom krvcan

94. Rp. Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)


Herb. persicariae va horiaka pieprovho (23)
hydropiperis
Herb. equiseti va prasliky (10)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 5 mint, nechme vylhova 30 mint a precedme. Zpar uvame denne
2 3 lky poda koncentrcie.
Taktie musme uva aj veobecne zosilujce a vitamnov prostriedky.

Pri maternicovom krvcan v ase klimaktria

95. Rp. Rad. berberidis kore dra (5)


Herb. equiseti va prasliky (10)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
D. S. Do 250 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku korea dra
a vate prasliky. Varme 5 mint, odstavme z tepelnho zdroja a po 5 mintach
pridme jednu ajov lyiku korea valeriny. Nechme vylhova 1 hodinu
a precedme. Odvar uvame denne 2 3 lky poda sily krvcania.

96. Rp. Rad. berberidis kore dra (5)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky korea dra a listu
mty. Varme 5 mint, po odstaven z tepelnho zdroja pridme jednu ajov lyiku
listu medovky, korea valeriny a vate imela bieleho. Nechme vylhova 30 mint
a precedme. Odvar uvame trikrt denne 150 ml pred alebo po jedle.

Pri dysmenorey (nepravidelnej mentrucii)

97. Rp Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Herb. serpylli va dky materinej (28)
Rad. valerianae kore valeriny (30)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml pred jedlom.
Lieenie trv 5 6 mesiacov. Kadch 40 dn robme desadov prestvku.

98. Rp. Herb. hyperici va ubovnka (13)


Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Herb. equiseti va prasliky (10)
Herb. viscialbi va imela bieleho (31)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml pred jedlom.

Na zosilnenie mentrucie

99. Rp. Cort. frangulae kra kruiny (24)


Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
Gland. lupuli liazky chmeu (12)
Herb. absinthii va paliny (4)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml pred jedlom.

Pri silnej mentrucii

100. Rp. Rad. berberidis kore dra (5)


Herb. bursae pastoris va kapsiky pastierskej (7)
Herb. agrimoniae va repka (1)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml pred jedlom.
Lieenie trv 56 mesiacov. Kadch 40 dn robme desadov prestvku.
V ase mentrucie sa dvka dra a kapsiky pastierskej zdvojnsobuje.
Pri bielom vtoku

101. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Herb. agrimoniae va repka (1)
Rad. symphyti kore kostihoja (26)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
Rad. taraxaci kore ppavy (27)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 30 mint a precedme. Odvar uvame trikrt
denne 150 ml 15 mint pred jedlom.

Pri bielom vtoku

Na premvanie

102. Rp. Herb. agrimoniae va repka (1)


Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Herb. basilici va bazalky (21)
Herb. serpylli va dky materinej (28)
Sem. lini semeno anu (17)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky vate repka, kvetu
rumaneka a vate bazalky a jednu ajov lyiku vate dky materinej a lanovho
semena. Zpar sa preced a pouije na premvanie. Pri jednom lieen urobme 20
premvan. Poda potreby meme po desadennej prestvke lieenie zopakova.

Na zvenie sekrcie mlieka

103. Rp. Fruct. anethi plod kpru (3)


Fruct. foeniculi plod feniklu (11)
Fol. (Herb.) melissae list (va) medovky (19)
D. S. Do 500 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky plodu kpru a listu
medovky a jednu ajov lyiku plodu feniklu. Varme 3 minty, nechme
vylhova 60 mint a precedme. Uvame trikrt denne 150 ml pred jedlom.
Pri nedostatonch vsledkoch mnostvo kadej drogy meme zvi o jednu
ajov lyiku (plody kpru a feniklu meme vopred rozdrvi).

104. Rp. Fruct. coriandri plod koriandra (8)


Fruct. anethi plod kpru (3)
Fruct. foeniculi plod feniklu (H)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 600 ml vriacej vody pridme dve ajov lyiky z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 1 hodinu a precedme. Odvar uvame eskrt
denne 90 ml 15 mint pred jedlom a 30 mint po jedle.

Pri prechladnut s teplotou

105. Rp. Flos tiliae - kvet lipy (32)


Flos chamomillae kvet rumaneka (18)
Herb. absinthii va paliny (4)
Herb. agrimoniae va repka (1)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame tepl
trikrt denne 120 ml po jedle.

106. Rp. Flos tiliae kvet lipy (32)


Herb. serpylli va dky materinej (28)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Fruct. cynosbati plod rue pka
(sine sem.) (bez semena) (25)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame tepl
trikrt denne 120 ml po jedle.

107. Rp. Flos tiliae kvet lipy (32)


Herb. absinthii va paliny (4)
Rad. ononidis kore ihlice (22)
Flos chamomillae - kvet rumaneka (18)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme jednu ajov lyiku z kadej drogy.
Varme 3 minty, nechme vylhova 15 mint a precedme. Odvar uvame tepl
trikrt denne 120 ml po jedle.

108. Rp. Flos chamomillae kvet rumaneka (18)


Flos. tiliae - kvet lipy (32)
Fol. (Herb.) menthae list (va) mty
piperitae piepornej (20)
D. S. Do 400 ml vriacej vody pridme tri ajov lyiky lipovho kvetu a jednu
ajov lyiku kvetu rumaneka a listov mty. Varme 3 minty, nechme vylhova
15 mint a precedme. Odvar vypijeme naraz s 12 acylpyrnmi. Chor sa dobre
zakryje, aby sa vypotil.
V ach prpadoch, ke ide o prechladnutie, procedru opakujeme po 45
hodinch. Acylpirn treba uva opatrne pri aldonch a dvanstnikovch
vredoch.
Prlohy
Kalendr zberaa lieivch rastln

Druhy drog Suenie Balenie

kore list kvet suiare balk vrece (konopn)

podzemok va plod slnko debnika

hza konrik semeno tie vrece (papierov)

pik kra vrcholek


Mesiace
Suenie
Nzov Balenie 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
(t v C)
40
Alchemilka ltozelen
Alchemilla xanthochlora ROTHM.

ron alpsk 50 V SR iba


Arum alpinum SCHOTT et KOTSCHY regulovan zber
40
Aspargus lekrsky (parga)
Asparagus officinalis L.
40
Baza ierna
Sambucus nigra L.
35
Bazalka prav
Ocimum basilicum L.

Bedrovnk anzov (anz)


Pimpinella anisum L.
Betonika lekrska 40
Betonica officinalis L.
35 Zber
Borievka obyajn
Juniperus communis L. iba v SSR

Borovica lesn (sosna) 40


Pinus silvestris L.
Breza previsnut 30
Betula pendula R O T H
Mesiace
Suenie
Nzov Balenie 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
(t v C)
70
Brusnica uoriedkov (uoriedka)
Vaccinium myrtillus L.

Cesnak kuchynsk
Allium sativum L.
40
akanka obyajn
Cichorium intybus L.
50
Divozel vekokvet
Verbascum densiflorum BERTOL.

Divozel spovit
Verbascum phlomoides L.
40
Dr obyajn
Berberis vulgaris L.
35
Dka materina
Thymus serpyllum L.

Fazua zhradn
Phaseolus vulgaris L.
35
Fenikel obyajn
Foeniculum vulgare MILL..

Hlavik jarn
Adonis vernalis L. N E S M I E SA Z B I E R A
Mesiace

Nzov Suenie 2 11 12
Balenie 1 3 4 5 6 7 8 9 10
(t v -C)

Hloh jednosemenn 40
Crataegus monogyna agg.
40
Horiak pieprov
Persicaria hydropiper (L.) SPACH

Horec lt
Gentiana lutea L. Pestuje sa iba v kultrach
40
Hrdobarka obyajn
Teucrium chamaedrys L.
35
Chme obyajn
Humulus lupulus L.

Ibi lekrsky 40 Iba regulovan zber


Althaea officinalis L. nadzemnch ast
50
Ihlica kozia
Ononis hircina JACQ.

Imelo biele 45 V SR iba


Viscum album L. regulovan zber
40
Jablnk obyajn
Marrubium vulgare L.
60
Jahoda obyajn
Fragaria vesca L.
Mesiace
Suenie
4 7 9 12
Nzov (t v C) Balenie 1 2 3 5 6 8 10 11

40
Jastrabina lekrska
Galega officinalis L.
45
Kapsika pastierska
Capsella bursa-pastoris (L.) M E D .

Kapusta ierna
Brassica nigra (L.) KOCH.
35
Komonica lekrska
Melilotus officinalis (L.) PALL.
40
Koriander siaty
Coriandrum sativum L.
30
Kosatec nemeck
Iris germanica L.

Kosatec florentsk
Iris florentina L.
60
Kostihoj lekrsky
Symphytum officinale L.
40
Kpor voav
Anethum graveolens L.
40
Kruina jelov
Frangula alnus MILL.
Mesiace
Suenie
2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Nzov (t v C) Balenie 1

40
Kukurica siata
Zea mays L.
60
Lastovink v
Chelidonium majus L.
35
Levandula zkolist
Lavandula angustifolia MILL.
45
Lipa malolist
Tilia cordata MILL.

Lipa vekolist
Tilia platyphyllos SCOP.
40
Lopch v
Arctium lappa L.
45
an siaty
Linum usitatissimum L.
40
ubovnk bodkovan
Hypericum perforatum L.
50
ukovec zlomocn
Atropa bella-donna L.
40
Marena farbiarska
Rubia tinctorum L.
Mesiace
Suenie Balenie 1 4 6 7
Nzov (t v C) 2 3 5 8 9 10 11 12

30
Mta pieporn
Mentha piperita L.
40
Medovka lekrska
Melissa officinalis L.

Medvedica lekrska
Arctostaphylos uva-ursi (L.) SPRENG. N E S M I E SA Z B I E R A
45
Ntrnk vzpriamen
Potentilla erecta (L.) RUSCH.
40
Nechtk lekrsky
Calendula officinalis L.
40
Oianka Rostkovova
Euphrasia rostkoviana HAYEK
40
Oman prav
Inula helenium L.

Orech krovsk 35
Juglans regia L.
45
Ostruina malinov (malina)
Rubus idaeus L.
50
Pagatan konsk 60
Aesculus hippocastanum L.
Mesiace

Nzov Suenie 2 7 8 9 10 11 12
Balenie 1 3 4 5 6
(t v C)

50
Palina prav
Artemisia absinthium L.

Pamajorn obyajn 35
Origanum vulgare L.
,50
Papra samia
Dryopteris filix-mas (L.) SCHOTT

Pivonka obyajn 40
Paeonia peregrina MILL.

Puzgierka islandsk
Cetraria islandica (L.) A C H . N E S M I E SA Z B I E R A

Podbe lieiv 45
Tussilago farfara L.

Praslika ron 40
Equisetum arvense L.
50
Phava dvojdom (ihava)
Urtica dioica L.

Prietrnk hol 50
Herniaria glabra L.
Mesiace
Suenie 9 12
Nzov Balenie 1 2 3 4 5 6 7 8 10 11
(t v C)

40 Zber |
Prvosienka jarn
Primula veris L. iba v SSR
40
Ppava lekrska
Taraxacum officinale W E B in WIGGERS
50
Pr plaziv
Elytrigia repens (L.) D E S V .
40
Rebrek obyajn (my chvost)
Achillea millefolium L.
40
Repk lekrsky
Agrimonia eupatoria L.
40
Rozchodnk prudk
Sedum acre L., emend. GRIMM
40;
Rumanek prav
Chamomilla recutita L.
40
Ruta voav
Ruta graveolens L.
70
Rua pov
Rosa canina L.
Mesiace
Suenie
Nzov Balenie 1 2 3 4 S 6 7 8 9 10 11 12
(t v C)

35
Saturejka horsk
Satureja montana L.

Skorocel kopijovit 40
Plantago lanceolata L.

Skorocel v
Plantago major L.

Sladovka hladkoplod (sladk drievko)


Glycyrrhiza glabra L.
40
Srdcovnk obyajn
Leonurus cardiaca L.
40
Stavikrv vt
Polygonum aviculare L.
40
alvia lekrska
Salvia officinalis L.

Vachta trojlist
40 Iba regulovan zber
Menyanthes trifoliata L. nadzemnch ast
35
Valerina lekrska
Iba regulovan zber
Valeriana officinalis L.
Mesiace
Suenie 2
Nzov Balenie 1 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
(t v C)

Veronika lekrska
45
Veronica officinalis L.
40
Vlkovec obyajn
Aristolochia clematitis L.

Vrati obyajn (krlik)


30
Tanacetum vulgare L.
40
Zemel menia
Centaurium erytraea Raf. Iba regulovan zber
40
Zlatoby obyajn
Solidago virgaurea L.
40
eleznk lekrsky
Verbena officinalis L.
Zoznam najdleitejch rastln
poda ich farmakoterapeutickho inku a pouitia

A n t i k o a g u l a n i n o k : komonica lekrska
A n t i p y r e t i c k i n o k : lipa sp., ostruina malinov (malina), aspargus
lekrsky, an siaty.
A n t i s e p t i c k i n o k : bedrovnk anzov (anz), bazalka prav, borovica lesn
(sosna), breza previsnut, vrati obyajn (krlik), levandua zkolist, medovka
lekrska, mta pieporn, medvedica obyajn, remeha strapcovit.
A n t i k o n v u l z v n y i n o k : pivonka obyajn, imelo biele, betonica le
krska.
A d s t r i n g e n t n i n o k : rebrek obyajn (my chvost), eleznk lekrsky,
Saturejka horsk, repk lekrsky, dr obyajn, mta pieporn, medvedica
lekrska, orech krovsk, ntrnk vzpriamen, Oianka Rostkovova, pr plaziv,
podbe lieiv, remcha strapcovit, alchemilka ltozelen, kostihoj lekrsky,
brusnica uoriedkov (uoriedka).
A n t i d e p r e s v n y i n o k : ubovnk bodkovan.
A n t i b a k t e r i l n y i n o k : Saturejka horsk, vlkovec obyajn, ubovnk
bodkovan, skorocel, puzgierka islandsk, repk lekrsky, dr obyajn, levandua
zkolist, ostruina malinov (malina), kapsika pastierska, orech krovsk, dka
materina, lopch v, cesnak kuchynsk.
S e d a t v n y i n o k : pivonka lekrska, borovica lesn (sosna), oman prav,
Saturejka horsk, srdcovnk obyajn, komonica lekrska, rozchodnk prudk,
zlatoby obyajn, lastovink v, ron alpsk, prietrnk, lipa, divozel, medovka
lekrska, mta pieporn, kapsika pastierska, orech krovsk, pamajorn oby
ajn.
D i g e s t v n y i n o k : bazalka prav, oman prav, vachta trojlist, ppava
lekrska, horec lt, skorocel, puzgierka islandsk, kpor voav, koriander siaty,
medovka lekrska, mta pieporn, kapsika pastierska, palina prav, pamajorn
obyajn, chme obyajn, zemel menia.
Na p o v z b u d e n i e c e n t r l n e j n e r v o v e j s s t a v y : kostihoj lekrsky.
V i t a m i n z n y i n o k : breza previsnut, jahoda obyajn, puzgierka island
sk, phava dvojdom (ihava), ostruina malinov (malina), kapsika pastierska,
hrdobarka obyajn, rua pov.
Na p o d p o r e n i e dchania: ppava lekrska, rozchodnk prudk, kostihoj
lekrsky.
V e t r o p u d n i n o k : bazalka prav, eleznk lekrsky, kpor voav, ruman
ek prav, koriander siaty, levandua zkolist, dka materina, medovka lekrska,
mta pieporn, palina prav, Saturejka horsk, lopch v, fenikel obyajn,
pamajorn obyajn, horec modr, akanka obyajn, chme obyajn, zemel
menia, hrdobarka obyajn.
D e z i n f e k n i n o k : borovica lesn (sosna), dka materina.
D i u r e t i c k inok: fazua zhradn, marena farbiarska, borovica lesn
(sosna), oman prav, breza previsnut, vlkovec obyajn, eleznk lekrsky, ppava
lekrska, hlavik jarn, jahoda obyajn, ihlica ron, jastrabina lekrska,
aspargus lekrsky, zlatoby obyajn, prvosienka jarn, prietrnk, kpor voav,
koriander siaty, rumanek prav, ostruina malinov (malina), mta pieporn,
dka materina, medvedica lekrska, Oianka Rostkovova, stavikrv vt, palina
prav, kosatec nemeck, Saturejka horsk, horiak pieprov, pr plaziv, betonika
lekrska, lopch v, fenikel obyajn, pamajorn obyajn, horec modr,
sladovka hladkoplod (sladk drievko), praslika ron, chme obyajn, baza
ierna, kukurica siata, hrdobarka obyajn, cesnak kuchynsk.
Euforick i n o k : ubovnk bodkovan.
Bradykardick i n o k : lastovink v, kostihoj lekrsky.
Na z o s i l n e n i e k o r o n r n e h o k r v n h o o b e h u : hloh jednosemenn.
H e m o s t a t i c k inok: bedrovnk anzov (anz), kapsika pastierska, rem
ha strapcovit, alchemilka ltozelen.
Laktan inok: bedrovnk anzov (anz), bazalka prav, eleznk lekrsky,
jastrabina lekrska, kruina jelov, kpor voav, koriander siaty.
H y p o h y d r o t i c k i n o k : alvia lekrska, an siaty, ukovec zlomocn,
betonika lekrska, fenikel obyajn, alchemilka ltozelen.
i n o k na z n e n i e s l i n n e j a a l d o n e j e x k r c i e ( v y l u o v a n i a ) :
lipa, ukovec zlomocn.
i n o k na z n e n i e o b s a h u a l b u m n u : zlatoby obyajn.
M u c i l a g i n z n y i n o k : skorocel, rumanek prav, an siaty, podbe lieiv,
fenikel obyajn, pamajorn obyajn, ibi lekrsky, sladovka hladkoplod (sladk
drievko), kostihoj lekrsky.
E x p e k t o r a n i n o k : bedrovnk anzov (anz), borovica lesn (sosna),
breza previsnut, veronika lekrska, prvosienka jarn, puzgierka islandsk,
skorocel, oman prav, ostruina malinov (malina), dka materina, medvedica
lekrska, palina prav, kosatec nemeck, podbe lieiv, betonika lekrska, akanka
obyajn, borievka obyajn, baza ierna.
Zmkujci i n o k : kruina jelov, divozel, palina prav, ibi lekrsky,
vstava, akanka obyajn, alchemilka ltozelen, kostihoj lekrsky.
Osvieujci i n o k : mta pieporn, medovka lekrska, oman prav, aspar
gus lekrsky, ruta voav, rua pov.
i n o k na z v e n i e o b r a n y s c h o p n o s t i o r g a n i z m u : puzgierka island
sk, an siaty, lipa.
i n o k na z v e n i e a l d o n e j e x k r c i e : bedrovnk anzov (anz),
vachta trojlist, rebrek obyajn (my chvost), vrati obyajn, akanka obyajn,
rozchodnk prudk, palina prav, horec lt, hrdobarka obyajn, brusnica
uoriedkov (uoriedka), cesnak kuchynsk.
A n t i m i k r o b i l n y i n o k : bedrovnk anzov (anz), imelo biele, vrati
obyajn, vlkovec obyajn, puzgierka islandsk.
A n t i r e u m a t i c k inok: bedrovnk anzov (anz), borovica lesn (sosna),
pivonka obyajn, rebrek obyajn (my chvost), Oianka Rostkovova, baza
ierna.
P r o t i h n a k o v i n o k : borovica lesn (sosna), marena farbiarska, ppava
lekrska, alvia lekrska, jahoda obyajn, Oianka Rostkovova, alchemilka
ltozelen, hrdobarka obyajn, rua pov.
A n t i s p a s t i c k i n o k : pivonka obyajn, ukovec zlomocn, ostruina
malinov (malina).
P r o t i z p a l o v inok: bazalka prav, marena farbiarska, rebrek obyajn
(my chvost), alvia lekrska, jahoda obyajn, ubovnk bodkovan, komonica
lekrska, ron alpsk, rumanek prav, an siaty, lipa, divozel, papra samia,
kapsika pastierska, nechtk lekrsky, orech krovsk, ntrnk vzpriamen,
Oianka Rostkovova, betonika lekrska, fenikel obyajn, ibi lekrsky, vstava,
akanka obyajn, sladovka hladkoplod (sladk drievko), remcha strapcovit,
praslika ron, chme obyajn, alchemilka ltozelen, baza ierna, kapusta ierna,
hrdobarka obyajn, brusnica uoriedkov (uoriedka).
P r o t i h l s t o v i n o k : rebrek obyajn (my chvost), oman prav, vrati
obyajn, kruina jelov, ostruina malinov (malina), medovka lekrska, akanka
obyajn, zemel menia.
i n o k pri a n m i i : jahoda obyajn, skorocel, phava dvojdom (ihava),
zemel menia.
i n o k na u t l m e n i e c e n t r l n e j n e r v o v e j s s t a v y : komonica lekrska,
zlatoby obyajn, betonika lekrska.
P r o t i t e n i z n y inok: papra samia, akanka obyajn.
i n o k na p o d p o r e n i e trvenia: oman prav, vachta trojlist, stavikrv
vt, chme obyajn, zemel menia, rua pov.
P r o t i d i a b e t i c k inok: fazua zhradn, alvia lekrska, jastrabina lekr
ska, brusnica uoriedkov (uoriedka).
i n o k proti d n e : fazua zhradn, pivonka obyajn.
i n o k na r e g u l o v a n i e m e n t r u c i e : oman prav.
i n o k na r o z i r o v a n i e c i e v : vlkovec obyajn, hlavik jarn, medovka
lekrska, mta pieporn.
i n o k na r e g u l o v a n i e u r t o v e j v m e n y : lipa, borievka obyajn.
i n o k na s c h u d n u t i e : ppava lekrska, rozchodnk prudk, skorocel,
kruina jelov, prvosienka jarn, an siaty, horiak pieprov, pr plaziv, akanka
obyajn, baza ierna.
i n o k stimulujci h o j e n i e rn: marena farbiarska, borovica lesn (sosna),
ppava lekrska, alvia lekrska, ubovnk bodkovan, phava dvojdom (ihava),
ostruina malinov (malina), alchemilka ltozelen.
S e k r t o l y t i c k i n o k : breza previsnut, veronika lekrska, vrati obyajn,
eleznk lekrsky, puzgierka islandsk, divozel, ostruina malinov (malina).
S e d a t v n y inok: hlavik jarn, valerina lekrska, kruina jelov,
prvosienka jarn, koriander siaty, levandua lekrska, lipa, dka materina,
medovka lekrska, nechtk lekrsky, zlatoby obyajn, papra samia, chme
obyajn.
S p a z m o l y t i c k i n o k : bedrovnk anzov (anz), oman prav, vrati
obyajn, horiak pieprov, alvia lekrska, valerina lekrska, komonica lekrska,
lastovink v, prvosienka jarn, repk lekrsky, kpor voav, koriander siaty,
levandua zkolist, an siaty, lipa, orech krovsk, medovka lekrska, mta
pieporn, divozel, ostruina malinov (malina), rumanek prav, dka materina,
kosatec nemeck, Saturejka horsk, lopch v, fenikel obyajn, ibi lekrsky,
vstava, pamajorn obyajn, sladovka hladkoplod (sladk drievko), ruta voav,
kukurica siata, alchemilka ltozelen.
T u b e r k u l o s t a t i c k i n o k : kapsika pastierska.
i n o k na s p e v n e n i e k o s t : baza ierna.
i n o k na u p o k o j e n i e s r d c o v e j i n n o s t i : vrati obyajn, eleznk
lekrsky, jahoda obyajn, kostihoj lekrsky, kapusta ierna.
U p o k o j u j c i i n o k : srdcovnk obyajn, an siaty, pamajorn obyajn,
praslika ron.
i n o k na p o d p o r e n i e p o h y b u r i e v : hlavik jarn, phava dvojdom
(ihava).
i n o k na z o s i l n e n i e sahov m a t e r n i c e : phava dvojdom (ihava),
nechtk lekrsky, kapsika pastierska, kosatec nemeck, horiak pieprov.
i n o k na s p e v n e n i e s p o j o v a c i e h o t k a n i v a : ppava lekrska, pamajorn
obyajn, praslika ron.
C h o l e r e t i c k a c h o l a g g n y i n o k : bedrovnk anzov (anz), oman prav,
breza previsnut, vrati obyajn, vlkovec obyajn, ppava lekrska, lastovink
v, dr obyajn, rumanek prav, an siaty, dka materina, mta pieporn,
nechtk lekrsky, papra samia, stavikrv vt, palina prav, jablnk obyajn,
vachta trojlist, levandua zkolist, lipa, ibi lekrsky, akanka obyajn, borievka
obyajn, kukurica siata, zemel menia, cesnak kuchynsk.
H y p o t e r m i c k i n o k : valerina lekrska, lipa, papra samia.
H y p o t e n z v n y inok: imelo biele, Saturejka horsk, vlkovec obyajn,
hlavik jarn, jahoda obyajn, srdcovnk obyajn, komonica lekrska, lastovi
nk vt, nechtk lekrsky, kapsika pastierska, betonika lekrska.
H y p e r t e n z v n y i n o k : rozchodnk prudk, vrati obyajn.
H e m o s t a t i c k i n o k : imelo biele, rebrek obyajn (my chvost), skorocel,
dr obyajn, phava dvojdom (ihava), papra samia, nechtk lekrsky,
kosatec nemeck, horiak pieprov, sladovka hladkoplod (sladk drievko),
praslika ron, borievka obyajn, chme obyajn, kukurica siata.
i n o k na z o s i l n e n i e s r d c o v e j i n n o s t i : vlkovec obyajn, hlavik
jarn.
H e m o p o e t i c k inok: vachta trojlist, phava dvojdom (ihava).
i n o k na z o s i l n e n i e v y l u o v a n i a p o t u : lipa.
Zoznam ochoren, pri ktorch sa pouvaj lieiv rastliny

Ochorenia trviaceho strojenstva

Z p a l o v o c h o r e n i a stnej dutiny: bazalka prav, rebrek obyajn (my


chvost), eleznk lekrsky, repk lekrsky, rumanek prav, ntrnk vzpriamen,
remcha strapcovit.
A t r o f i c k g a s t r i t d a : bedrovnk anzov (anz), bazalka prav, rebrek
obyajn (my chvost), vachta trojlist, mta pieporn, palina prav, ibi lekrsky,
akanka obyajn, horec modr, zemel menia, chme obyajn, hrdobarka
obyajn, dr obyajn, koriander siaty, an siaty.
Chronick k o l i t d a a g a s t r i t d a : fazua zhradn, vlkovec obyajn,
hlavik jarn, Saturejka horsk, rozchodnk prudk, ron alpsk, kruina jelov,
puzgierka islandsk, an siaty, rumanek prav, medovka lekrska, mta pieporn,
nechtk lekrsky, ntrnk vzpriamen, ibi lekrsky, vstava, akanka obyajn,
horec modr, zemel menia, hrdobarka obyajn.
K o l i t d a s h n a k o u , e n t e r o k o l i t d a : marena farbiarska, rebrek obyajn
(my chvost), hlavik jarn, Saturejka horsk, repk lekrsky, dr obyajn,
rumanek prav, medovka lekrska, brusnica uoriedkov (uoriedka), cesnak
kuchynsk.
Z p a l o v o c h o r e n i a aldka a riev: oman prav, valerina lekrska,
ubovnk bodkovan, puzgierka islandsk, repk lekrsky, rozchodnk prudk,
rumanek prav, an siaty, lipa, ukovec zlomocn, medovka lekrska, mta
pieporn, ntrnk vzpriamen, jablnk obyajn, betonika lekrska, fenikel
obyajn, vstava, ruta voav, horec modr, chme obyajn, zemel menia,
hrdobarka obyajn, nechtk lekrsky.
A t n i a aldka a r i e v : vrati obyajn.
Trviace akosti s v r a c a n m : hlavik jarn, Saturejka horsk, horec
modr.
Z p a l o v o c h o r e n i a t r v i a c e h o s t r o j e n s t v a a l o v c h c i e s t : oman
prav, eleznk lekrsky, alvia lekrska, lastovink v, repk lekrsky, mta
pieporn, jablnk obyajn, pamajorn obyajn, sladovka hladkoplod (sladk
drievko), kukurica siata, baza ierna.
Poruchy trvenia, d i s p e p s i e : horec lt, an siaty, koriander siaty, nechtk
lekrsky, fenikel obyajn, horec modr, alchemilka ltozelen, hrdobarka oby
ajn.
H e m o r o i d y : imelo biele, rebrek obyajn (my chvost), rozchodnk prudk,
kruina jelov, dr obyajn, phava dvojdom (ihava), kapsika pastierska,
horiak pieprov, remcha strapcovit, alchemilka ltozelen.
Z p c h a : kruina jelov, an siaty, kapusta ierna.
D y z e n t r i a : cesnak kuchynsk.
revn parazity: vrati obyajn, papra samia, palina prav, horec
modr.
Ochorenia lnka

l n k o v k a m e n e : bedrovnk anzov (anz), pivonka obyajn, ppava


lekrska, breza previsnut, Saturejka horsk, repk lekrsky, lastovink v,
ukovec zlomocn, mta pieporn, medvedica lekrska, nechtk lekrsky, jablnk
obyajn, akanka obyajn, horec modr, fenikel obyajn, hrdobarka obyajn,
rua pov.
l n k o v d y s k i n z i a : bedrovnk anzov (anz), pivonka obyajn, rebrek
obyajn (my chvost), vachta trojlist, Saturejka horsk, lastovink v, repk
lekrsky, levandua zkolist, ukovec zlomocn, mta pieporn, medvedica
lekrska, nechtk lekrsky, palina prav, jablnk obyajn, akanka obyajn,
alchemilka ltozelen, zemel menia, hrdobarka obyajn, cesnak kuchynsk,
dr obyajn.

Ochorenia srdcovo-cievneho systmu

M y o k a r d i o p a t i a : bazalka prav, hloh jednosemenn.


H y p e r t o n i c k o c h o r e n i e : imelo biele, hlavik jarn, Saturejka horsk,
komonica lekrska, kpor voav, nechtk lekrsky, podbe lieiv, praslika ron,
hloh jednosemenn.
R e u m a t i c k karditda: fazua zhradn, rebrek obyajn (my chvost),
veronika lekrska, vlkovec obyajn, ruta voav, rumanek prav, borievka
obyajn, ppava lekrska.
Chronick srdcov n e d o s t a t o n o s : fazua zhradn, hlavik jarn, ihlica
ron, prietrnk hol, prietrnk chlpat, kpor voav, nechtk lekrsky, praslika
ron, hloh jednosemenn.
S r d c o v o c h o r e n i a : srdcovnk obyajn, hloh jednosemenn, hlavik jarn,
kpor voav, nechtk lekrsky, prietrnk hol.
H y p o t n i a : skorocel, rozchodnk prudk.
V a r i k z n e rany: zlatoby obyajn, phava dvojdom (ihava), levandua
zkolist.
I s c h e m i c k o c h o r e n i a srdca: hlavik jarn, komonica lekrska, prietrnk
hol, prietrnk chlpat, kpor voav, mta pieporn.

Ochorenia dchacch orgnov

O c h o r e n i a d c h a c c h c i e s t : bedrovnk anzov (anz), puzgierka islandsk,


dka materina, jablnk obyajn, fenikel obyajn.
Aktna a c h r o n i c k b r o n c h i t d a : pamajorn obyajn, bedrovnk anzov
(anz), bazalka prav, borovica lesn (sosna), oman prav, veronika lekrska, ron
kvrnit, prvosienka jarn, divozel, dka materina, stavikrv vt, kosatec
nemeck, jablnk obyajn, betonika lekrska, fenikel obyajn, ibi lekrsky,
vstava, sladovka hladkoplod (sladk drievko), baza ierna, kostihoj lekrsky,
rumanek prav, mta pieporn.
B r o n c h o s p a z m u s , a s t m a t i c k b r o n c h i t d a : fazua zhradn, pivonka
lekrska, bazalka prav, oman prav, vlkovec obyajn, zlatoby obyajn,
rumanek prav, divozel, dka materina, podbe lieiv, jablnk obyajn, ibi
lekrsky, sladovka hladkoplod (sladk drievko).
T u b e r k u l z a : borovica lesn (sosna), orech krovsk, horec modr, zemel
menia.
Z p a l o v o c h o r e n i a hornch d c h a c c h c i e s t : komonica lekrska, horec
lt, an siaty, lipa, divozel, pamajorn obyajn, eleznk lekrsky, dka materina,
mta pieporn, nechtk lekrsky, podbe lieiv, jablnk obyajn, alchemilka
ltozelen, kostihoj lekrsky, brusnica uoriedkov (uoriedka).
O c h o r e n i a z p r e c h l a d n u t i a , c h r p k a : borovica lesn (sosna), alvia
lekrska, jahoda obyajn, lipa, dka materina, alchemilka ltozelen, baza ierna,
hloh jednosemenn, cesnak kuchynsk, ostruina malinov (malina), palina prav,
kapusta ierna.

Ochorenia vyluovacieho systmu

C y s t i t d a : fazua zhradn, pivonka obyajn, bazalka prav, borovica lesn


(sosna), zlatoby obyajn, lipa, medvedica lekrska, marena farbiarska, oman
prav, an siaty, ibi lekrsky.
U r e t r i t d a : bazalka prav, lipa, medvedica lekrska, marena farbiarska, oman
prav, an siaty, ibi lekrsky.
N e f r i t d a : fazua zhradn, bazalka prav, marena farbiarska, borovica lesn
(sosna), lipa, medvedica lekrska, oman prav, zlatoby obyajn, an siaty, ibi
lekrsky.
P r o s t a t a : bazalka prav, borovica lesn (sosna), lipa, medvedica lekrska, oman
prav, an siaty, pr plaziv.
O b l i k o v k a m e n e : fazua zhradn, pivonka obyajn, marena farbiarska,
borovica lesn (sosna), rebrek obyajn (my chvost), breza previsnut, jahoda
obyajn, ihlica ron, aspargus lekrsky, prietrnk hol, repk lekrsky, levandua
zkolist, ukovec zlomocn, medvedica lekrska, pr plaziv, betonika lekrska,
pamajorn obyajn, ibi lekrsky, Saturejka horsk, fenikel obyajn, hrdobarka
obyajn.
Litiza o b l i i e k a m o o v h o m e c h r a : marena farbiarska, veronika
lekrska, ppava lekrska, hlavik jarn, Saturejka horsk, jahoda obyajn,
komonica lekrska, an siaty, ukovec zlomocn, stavikrv vt, pr plaziv,
betonika lekrska, pamajorn obyajn, ibi lekrsky, akanka obyajn, horec lt,
sladovka hladkoplod (sladk drievko), hrdobarka obyajn, rebrek obyajn
(my chvost), alchemilka ltozelen.
Reumatizmus a ochorenia ltkovej vmeny

R a c h i t d a : marena farbiarska, orech krovsk.


A r t r i t d a : fazua zhradn, pivonka obyajn, aspargus lekrsky, zlatoby
obyajn, ppava lekrska, dka materina, borievka obyajn.
Z p a l o v o c h o r e n i a kbov: marena farbiarska, betonika lekrska, stavikrv
vt.
Na z v e n i e l a k t c i e : jastrabina lekrska, kpor voav.
Na s t i m u l o v a n i e m e n t r u c i e : pivonka obyajn, marena farbiarska, oman
prav, horiak pieprov.
Na z n e n i e l a k t c i e : alvia lekrska.
T y r e o t o x i k z a : srdcovnk obyajn, phava dvojdom (ihava), hloh jedno
semenn.
Cukrovka: fazua zhradn, ppava lekrska, jastrabina lekrska, lopch
v.
D n a : fazua zhradn, pivonka obyajn, veronika lekrska, ppava lekrska,
vlkovec obyajn, jahoda obyajn, betonika lekrska, lopch v, borievka
obyajn, zemel menia, stavikrv vt.
Pri z v e n e j p o h l a v n e j d r d i v o s t i : pamajorn obyajn, chme oby
ajn.
A t e r o s k l e r z a : rebrek obyajn (my chvost), kukurica siata, rua pov.

O c h o r e n i e nervovej sstavy

E p i l e p s i a : pivonka obyajn, oman prav, valerina lekrska, betonika


lekrska.
H y s t r i a : pivonka obyajn.
N e r v o v tik: pivonka obyajn.
P o t e n i e : alvia lekrska, valerina lekrska.
N e s p a v o s : valerina lekrska, ubovnk bodkovan, kpor voav, medovka
lekrska, chme obyajn.
N e u r z a : breza previsnut, valerina lekrska, srdcovnk obyajn, levandua
zkolist, medovka lekrska, borievka obyajn, ubovnk bodkovan.
M i g r n a : horec lt, komonica lekrska, levandua zkolist, borievka oby
ajn.
N e u r z a v k l i m a k t r i u : horiak pieprov, srdcovnk obyajn, alvia
lekrska, komonica lekrska, nechtk lekrsky, phava dvojdom (ihava),
praslika ron.
N o n p o m o o v a n i e : levandua zkolist, ruta voav.
Spav n e m o c : ukovec zlomocn.
Gynekologick ochorenia

M a t e r n i c o v k r v c a n i e : rebrek obyajn (my chvost), horiak pieprov,


jahoda obyajn, dr obyajn, phava dvojdom (ihava), kapsika pastierska,
stavikrv vt, palina prav, akanka obyajn, praslika ron, alchemilka
ltozelen, zemel menia, rua pov.
Z p a l y s p s o b e n b a k t e r i l n o u flrou v p o v e : remcha strapcovit.

Kon ochorenia

E k z m y , l i a j e : borovica lesn (sosna), breza previsnut, veronika lekrska,


vlkovec obyajn, skorocel, zlatoby obyajn, rumanek prav, ntrnk vzpriame
n, stavikrv vt.
Pruritus: skorocel, rozchodnk prudk, orech krovsk.
Furunkuly: breza previsnut, vlkovec obyajn, puzgierka islandsk, ruman
ek prav, nechtk lekrsky, zlatoby obyajn.
D e r m a t i t d y : vrati obyajn, orech krovsk, brusnica uoriedkov (uo
riedka).
e d i v e n i e vlasov, lupiny: orech krovsk, stavikrv vt, palina prav.
K o n rany a jazvy: repk lekrsky, levandua zkolist, nechtk lekrsky,
stavikrv vt, chme obyajn, alchemilka ltozelen, kostihoj lekrsky.

On ochorenia

K o n j u n k t i v i t d a , b l e f a r i t d a : fenikel obyajn.
P a r a z i t z y : papra samia, palina prav.
Zoznam udovch nzvov lieivch rastln

1. Alchelmika ltozelen div mukt, husia nka, hviezdo, kondoklk,


kontrihel obyajn, rakovie zelie, rosika, ensk pl
2. ron alpsk
3. Aspargus lekrsky (parga) hromov korenie
4. Baza ierna biela, psia baza
5. Bazalka prav bazalienka, bazilika, bazilikum
6. Bedrovnk anzov (anz) bedernk anov, anz
7. Betonika lekrska bukvica, erven istec, hned alebo lesn betonika, babin
zub, betnia
8. Borievka obyajn borovec, borovika, jadlovec, jalovec, br, brka
9. Borovica lesn (sosna) borovica, sosna obyajn
10. Breza previsnut breza, breza biela
11. Brusnica uoriedkov (uoriedka) boruvnice, ierna jahoda, ernice,
ieretka, hafery, myrtove jahody, myrovky
12. Cesnak kuchynsky
13. akanka obyajn cigria, korenie sv. Petra, pocestnk
14. Divozel vekokvet a spovit divizna, huniak, volov chvost, cisrska
svieca
15. Dr obyajn vanr
16. Dka materina dka chode, materinka, materonka, adovnk
17. Fazua zhradn
18. Fenikel obyajn finige, krop, vlask kpor
19. Hlavik jarn hlavik, slepomak jarn, ierne korenie
20. Hloh jednosemenn hloh, lh
21. Horiak pieprov plenink, peprnk
22. Horec lt encin, horec
23. Hrdobarka obyajn
24. Chme obyajn hme
25. Ibi lekrsky ajbi, ibiek, lajbi, preskiernik, slez biely (lieiv)
26. Ihlica ron ihlink
27. Imelo biele jemelo, omel, omelo
28. Jablnk obyajn jablnk, samaritnka
29. Jahoda obyajn jahodnk, podzemok, podzemsk jahoda, smokvica,
vtenika, zemnica
30. Jastrabina lekrska jastrab hrach, kozia ruta, stedrenec lieiv
31. Kapsika pastierska babie kapsy, betan zelina, betuka, bieda, hol kaa,
chudbka, kokoka, kolduka, lopata, mona, peniazok, srdieka
32. Kapusta ierna ierna horica
33. Komonica lekrska bld, kadere sv. Jna, kamenek, kamenn atelina
(atelinka), komnok, lucerna (lucernica), lt, lt kvietok
34. Koriander siaty koriander
35. Kosatec nemeck a florentsk
36. Kostihoj lekrsky ierny kore, dobr kore, kazival, medunica, striebornk,
svalnk, trudovnk
37. Kpor voav kpor, kpor
38. Kruina jelov ps drie, reetliak, koroina, svba
39. Kukurica siata tureck penica
40. Lastovink v bolk, bradavink, celadona, celisto, celodej, cendeln,
dravnicovina, had mlie, hlohov mlie, krkavec, krkavink, krvavnk,
krvav starek, liajnk, nebesk dar, elvoro, tolita
4 1 . Levandua zkolist levandula, lavendula, devandula, dulenka, vandelika
42. Lipa malolist a vekolist lipa
43. Lopch v lapn, lepky
44. an siaty an
45. ubovnk bodkovan bylina sv. Jna, arovnk, erven zvonek, dieravec,
krivnk, krek, kore matky boej, kviea panny Mrie, lskavec, ubenk,
prestrielavec, svtojnska bylina, trezalka
46. ukovec zlomocn ertov blzniek, krsavica, lulk, uok, nadragua,
nemnica, toten
47. Marena farbiarska
48. Mta pieporn prominca, vetrov zelina
49. Medovka lekrska rojovnk, velnk
50. Medvedica lekrska hrznik, toloknienka
51. Ntrnk vzpriamen ervienkov kore, mochna lesn, ntrnk, prietrnk,
sedmilist, sedmizmkov zelina
52. Nechtk lekrsky kruek, mesiaik, nahotka lieiv, slnieko
53. Oianka Rostkovova ambrka, bradavnk, poteenie o, leinka, zubov
trva
54. Oman prav alant, omnek, armnsky alebo grcky kore
55. Orech krovsk orech
56. Ostruina malinov (malina) erven malina, malink
57. Pagatan konsk gatan (konsk), maal
58. Palina prav absint, palin, pelu, polyok
59. Pamajorn obyajn div majorn, sobotka
60. Papra samia cicvr, ertovo rebro, hadie rebro, chebdie, kapradie,
kropadlie, papradie, papruka, peraina, utkovink
61. Pivonka obyajn pivonka, pivnia
62. Puzgierka islandsk eskimcky chlieb, islandsk mach, pcny liajnk,
zemsk pcnik
63. Podbe lieiv podbiel, podbelie, podkovka, konsk kopyto, matkino lko,
babuka
64. Praslika ron div proso, chvos, praska, praslica, plivaka, stolika,
mirgov (vechov trva)
65. Phava dvojdom (ihava) phava, pokriva, prhlica, havka
66. Prietrnk hol a chlpat boevnk, husie mydlo, kejlov bylina, piesonk,
rozchodnek, stozrno, lavink, zrnieko
67. Prvosienka jarn primulka, prvosna skor, kaka, Petrov k, krop
68. Ppava lekrska v zubec, mlie, pampelika, smotnka
69. Pr plaziv div ito, pejr, pejrovka, prava, prhica
70. Rebrek obyajn (my chvost) kunia, maac chvost, rebrek, stolistnk,
vekorenie
71. Repk lekrsky arek, hrebek, konopenec, konopinec, krovsk tra,
rebrek, repek, starek, stonek, trak sv. Kunhuty, trobnk, varkoky
panny Mrie
72. Rozchodnk prudk rozchodnk
73. Rumanek prav harmanek, kamilky, jahodnek
74. Ruta voav ruta
75. Rua pov div p, psia rua (p), pok
76. Saturejka horsk ibr
77. Skorocel kopijovit a v jatrocel, kolocier, ps (baran) jazyk, ranocel,
volsk jazyk
78. Sladovka hladkoplod (sladk drievko) lkorica, sladk kore (drevo)
79. Srdcovnk obyajn lev chvost, srdenk
80. Stavikrv vt horohae, hrdzavec, chrustavec, krvnica, prask, prskavec,
stozrno, tikovec, ukavec, truskavec, por, vtie rdesno
81. alvia lekrska alvia
82. Vachta trojlist hork atelina, trojan vodn, vodn atelina
83. Valerina lekrska belodrin, odolen, paldran, kozlk
84. Veronika lekrska veronika, lonk, vretienko, ndchov zelina
85. Vlkovec obyajn vlie jablko
86. Vrati obyajn cicvr, pazdernek, rai, vrti
87. Zemel menia - antoryjka, cintria, hlstnik, hork bylina, kyrica, tisczlato-
v korenie
88. Zlatoby obyajn - zlat metla
89. eleznk lekrsky holubia zelinka, verbina
Zoznam slovenskch a latinskch nzvov lieivch rastln a drog,
ktor sa z nich zskavaj

1. Alchemilka ltozelen Alchemilla xanthochlora Herb. et. rad. alchemil-


ROTHM. lae
2. ron alpsk Arum alpinum SCHOT et Tuber ari
KOTSCHY
3. Aspargus lekrsky Asparagus officinalis L. Herb. et rad. asparagi
(parga)
4. Baza ierna Sambucus nigra L. Flos et fruct. sambuci
5. Bazalka prav Ocimum basilicum L. Herb. basilici
6. Bedrovnk anzov (anz) Pimpinella anisum L. Fruct. anisi vulgaris
7. Betonika lekrska Betonica officinalis L. Herb. et rad. betonicae
8. Borievka obyajn Juniperus communis L. Fruct. juniperi
9. Borovica lesn (sosna) Pinus sylvestris L. Turio pini sylvestris
10. Breza previsnut Betula pendula R O T H Fol. et cort. betulae
11. Brusnica uoriedkov Vaccinum myrtillus L. Fol. et fruct. myrtilli
12. Cesnak kuchynsk Allium sativum L. Bulbus allii sativi
13. akanka obyajn Cichorium intybus L. Rad. et herb. cichorii
14. Divozel vekokvet Verbascum densiflorum Flos verbasci
BERTOL.
Divozel spovit Verbascum phlomoides L. Flos verbasci
15. Dr obyajn Berberis vulgaris I.. Rad. berberidis
16. Dka materina Thymus serpyllum L. Herb. thymi, serpylli
Dka tymianov Thymus vulgaris L.
17. Fazua zhradn Phaseolus vulgaris L. Fruct. phaseoli sine
semine
18. Fenikel obyajn Foeniculum vulgare MILL. Fruct. foeniculi
19. Hlavik jarn Adonis vernalis L. Herb. adonidis vernalis
20. Hloh jednosemenn Crataegus monogyna agg. Fol., flos et fruct. cra-
Hloh obyajn Crataegus laevigata (Poir.) taegi
DC.
21. Horiak pieprov Persicaria hydropiper Herb. persicariae hy-
(L.) SPACH dropiperis
22. Horec lt Gentiana lutea L. Rad. gentianae
23. Hrdobarka obyajn Teucrium chamaedrys L Herb. teucrii
24. Chme obyajn Humulus lupulus L. Strobilus lupuli
(Lupulus)
Glandulae lupuli
(Lupulinum)
25. Ibi lekrsky Althaea officinalis L. Rad. althaeae
26. Ihlica ron Ononis arvensis L. Rad. ononidis
27. Imelo biele Viscum album L. Herb. visci albi
28. Jablnk obyajn Marrubium vulgare L. Herb. marrubii
29. Jahoda obyajn Fragaria vesca L. Fol. fragariae vescae
30. Jastrabina lekrska Galega officinalis L. Herb. galegae
31. Kapsika pastierska Capsella bursa-pastoris Herb. bursae pastoris
(L.) M E D .
32. Kapusta ierna Brassica nigra (L.) KOCH. Sem. sinapis (nigrae)
33. Komonica lekrska Melilotus officinalis (L.) Herb. meliloti
PALL.
34. Koriander siaty Coriandrum sativum L. Fruct. coriandri
35. Kosatec nemeck Iris germanica L. Rad. iridis
Kosatec florentsk Iris florentina L.
36. Kostihoj lekrsky Symphytum officinale L. Rad. symphyti
37. Kpor voav Anethum graveolens L. Fruct. anethi
38. Kruina jelov Frangula alnus MILL. Cort. frangulae
39. Kukurica siata Zea mays L. Stigmata maydis
40. Lastovink v Chelidonium majus L. Herb. chelidonii
4 1 . Levandua zkolist Lavandulu angustifolia Flos lavandulae
MILL.
42. Lipa malolist Tilia cordata MILL. Flos tiliae
Lipa vekolist Tilia platyphyllos SCOP.
43. Lopch v Arctium lappa L. Rad. bardanae (arctii
lappae)
44. an siaty Linum usitatissimum L. Sem. lini
45. ubovnk bodkovan Hypericum perforatum L. Herb. hyperici
46. ukovec zlomocn Atropa bella-donna L. Fol. et rad. bella-
donnae
47. Marena farbiarska Rubia tinctorum L. Rad. rubiae tinetorum
48. Mta prieporn Mentha piperita L. Herb. menthae piperi-
tae
49. Medovka lekrska Melissa officinalis L. Fol. melissae
Arctostaphylos uva-ursi Fol. uvae-ursi
50. Medvedica lekrska (L.) SPRENG.
Potentilla erecta (L.) Rad. tormentillae
51. Ntrnk vzpriamen RUSCHE
Calendula officinalis L. Flos calendulae
52. Nechtk lekrsky Euphrasia rostkoviana Herb. euphrasiae
53. Oianka Rostkovova HAYEK
54. Oman prav Inula helenium L. Rad. inulae (enulae)
55. Orech krovsk Juglans regia L. Fol. juglandis
56. Ostruina malinov Rubus idaeus L. Fol. rubi idaei
(malina)
57. Pagatan konsk Aesculus hippocastanum L. Cort. et sem. hippocas
tani
58. Palina prav Artemisia absinthium L. Herb. absinthii
59. Pamajorn obyajn Origanum vulgare L. Herb. origani
60. Papra samia Dryopteris filix-mas (L.) Rad. filicis maris

61. Pivonka obyajn Paeonia peregrina MILL. Rad. paeoniae


62. Puzgierka islandsk Cetraria islandica (L.) ACH. Lichen islandicus
63. Podbe lieiv Tussilago farfara L. Fol. farfarae
64. Praslika ron Equisetum arvense L. Herb. equiseti
65. Phava dvojdom Urtica dioica L. Fol. et rad. urticae
(ihava)
66. Prietrnk hol Herniaria glabra L. Herb. herniarie
67. Prvosienka jarn Primula veris L. Rad. Flos. et Fol. pri-
mulae
68. Ppava lekrska Taraxacum officinale W E B . Rad., Rad. cum her.,
in WIGGERS Fol. taraxaci
69. Pr plaziv Elytrigia repens (L.) DESV. Rad. graminis
70. Rebrek obyajn Achillea millefolium L. Herb. et Flos
(my chvost) milleflii
71. Repk lekrsky Agrimonia eupatoria L. Herb. agrimoniae
72. Rozchodnk prudk Sedum acre L., emend. Herb. sedi acris
GRIMM
73. Rumanek kamilkov Matricaria recutita L. Flos chamomillae
(kamilka)
74. Ruta voav Ruta graveolens L. Herb. rutae
75. Rua pov Rosa canina L. Fruct. cynosbati
(rosae)
76. Saturejka horsk Satureja montana L. Fol. et herb.
saturejae (montanae)
77. Skorocel kopijovit Plantago lanceolata L. Fol. plantaginis lan-
ceolatae
Skorocel v Plantago major L. Fol. plantaginis majo-
ris
78. Sladovka hladkoplod Glycyrrhiza glabra L. Rad. liquiritiae
(sladk drievko)
79. Srdcovnk obyajn Leonurus cardiaca L. Herb. leonuri cardia-
cae
80. Stavikrv vt Polygonum aviculare L. Herb. polygoni avi-
cularis
81. alvia lekrska Salvia officinalis L. Fol. salviae
82. Vachta trojlist Menyanthes trifoliata L. Fol. menyanthidis
(trifolii fibrini)
83. Valerina lekrska Valeriana officinalis L. Rad. valerianae
84. Veronika lekrska Veronica officinalis L. Herb. veronicae
(officinalis)
85. Vlkovec obyajn Aristolochia clematitis L. Rad. et herb. aristolo-
chiae
86. Vrati obyajn Tanacetum vulgare L. Flos tanaceti
(krlik)
87. Zemel menia Centarium erytraea R A F . Herb. centaurii
88. Zlatoby obyajn Solidago virgaurea L. Herb. solidaginis vir-
gaureae
89. eleznk lekrsky Verbena officinalis L. Herb. et flos verbenae
Zoznam latinskch nzvov lieivch rastln

70. Achillea millefolium L. 40. Chelidonium majus L.


19. Adonis vernalis L. 54. Inula helenium L.
57. Aesculus hippocastanum L. 35. Iris germanica L., I. florentina L.
71. Agrimonia eupatoria L. 55. Juglans regia L.
1. Alchemilla xanthochlora ROTHM. 8. Juniperus communis L.
12. Allium sativum L. 41. Lavandula angustifolia MILL.
25. Althaea officinalis L. 79. Leonurus cardiaca L.
37. Anethum graveolens h. 44. Linum usitatissimum L.
43. Arctium lappa L. 28. Marrubium vulgare L.
50. Arctostaphylos uva-ursi (L.) 73. Matricaria recutita L.
SPRENG. 33. Melilotus officinalis (L.) PALL.
8 5 . Aristolochia clematitis L. 49. Melissa oficinalis L.
5 8 . Artemisia absinthium L. 48. Mentha piperita L.
2. Arum alpinum SCHOTT et KOTSCHY 82. Menyanthes trifoliata L.
3. Asparagus officinalis L. 5. Ocimum bazilicum L.
46. Atropa bella-donna L. 26. Ononis arvensis L.
15. Berberis vulgaris L. 59. Origanum vulgare L.
7. Betonica officinalis L. 61. Paeonia peregrina MILL.
10. Betula pendula R O T H 21. Persicaria hydropiper (L.) SPACH
32. Brassica nigra (L.) K O C H 17. Phaseolus vulgaris L.
52. Calendula officinalis L. 6. Pimpinella anisum L.
31. Capsella bursa-pastoris (L.) M E D . 9. Pinus sylvestris L.
87. Centaurium erytraea R A F . 77. Plantago lanceolata L., P. major L.
62. Cetraria islandica (L.) A C H . 80. Polygonum aviculare L.
13. Cichorium intybus L. 51. Potentilla erecta (L.) RUSCHE
34. Coriandrum sativum L. 67. Primula veris L.
20. Crataegus monogyna agg., 75. Rosa canina L.
C. laevigata ( P O I R . ) D C . 47. Rubia tinctorum L.
60. Dryopteris filix-mas (L.) SCHOTT 56. Rubus idaeus L.
69. Elytrigia repens (L.) DESV. 74. Ruta graveolens L.
64. Equisetum arvense L. 81. Salvia officinalis L.
53. Euphrasia rostkoviana HAYEK 4. Sambucus nigra L.
18. Foeniculum vulgare M I L L . 76. Satureja montana L.
29. Fragaria vesca L. 72. Sedum acre L., e m e n d . G R I M M
38. Frangula alnus MILL. 88. Solidago virgaurea L.
30. Galega officinalis L. 36. Symphytum officinale L.
22. Gentiana lutea L. 86. Tanacetum vulgare L.
78. Glycyrrhiza glabra L. 68. Taraxacum officinale WEBB. in
66. Herniaria glabra L. WIGGERS
24. Humulus lupulus L. 2 3 . Teucrium chamaedrys L.
45. Hypericum perforatum L. 16. Thymus serpyllum L., T. vulgaris L.
42. Tilia cordata MILL., T. platyphyllos 14. Verbascum densiflorum BERTOL.,
SCOP. V. phlomoides L.
63. Tussilago farfara L. 89. Verbena officinalis L.
65. Urtica dioica L. 84. Veronica officinalis L.
11. Vaccinum myrtillus L. 27. Viscum album L.
83. Valeriana officinalis L. 39. Zea moys L.
Slovnk najpouvanejch medicnskych termnov

a d e n m nezhubn ndor so azovho epitelu (vstelky)


a d s t r i n g e n t n sahujci, sliaci na sahovanie
afty puzgieriky tvoriace sa v povrchovch vrstvch sliznice
achlia nedostatok aldonej avy
akn uhrovitos (najastejie na koi tvre a trupu)
a k o m o d c i a prispsobenie oka rznym klenutm alebo splotenm oovky, aby
bolo zretene vidie blzke i vzdialenejie predmety
a l b u m i n z a ltka vzniknut tiepenm bielkovn
albuminria vyluovanie bielkovn moom, najastejie pri chorobch obliiek
a pri poruchch krvnho obehu
a l b u m n bielkovina krvnej plazmy
amplitda rka, objem, vka pulzovej vlny
a n a l g e t i c k utiujci boles
a n e s t e t i c k znecitlivejci, umtvujci
anomlia nepravidelnos, odchlka od normlneho stavu
a n o r e x i a nechutenstvo, strata chuti do jedenia
anti proti
a n t i b i o t i c k niiaci, usmrcujci mikroorganizmy
a n t i d e p r e s v n y protitiesniv
a n t i h e m o r a g i c k protikrvcav
a n t i k o l a g u l a n zamedzujci zraniu, protizranliv
a n t i k o n v u l z v n y protikov
antipyretick zniujci horku organizmu
a n t i s e p t i c k zabraujci nkaze mikrbmi, protihnilobn
a n t i s p a s t i c k protikov
anria zastavenie vyluovania mou
a r t e r i l n a h y p e r t e n z i a vysok tlak
a r t r i o s k l e r z a krnatenie, zvpenatenie tepien
artritda zpal zhybov bakterilneho pvodu
artrza postihnutie kbu bliie neuren
arytmia porucha pravidelnej innosti srdca
astma choroba prejavujca sa nhlymi zadavmi zchvatmi, zduch
a t e r o m a t z n e ltky ltky vyvolvajce aterosklerzu
a t e r o s k l e r z a druh artriosklerzy, pri ktorej s v aorte atermy (dutinky,
puzgieriky na stench tepien)
a t n i a ochabnutie, zniovanie prunosti svalstva, strata naptia
atrofia zmenenie normlne vyvinutho orgnu alebo jeho asti
a v i t a m i n z a ochorenie z nedostatku vitamnov
B

baktericdny usmrcujci, niiaci baktrie


b a k t r i o s t a t i c k zastavujci alebo obmedzujci rozmnoenie, rast baktri
blefaritda chronick zpal okrajovch mazovch liaz mihalnc
bradykardia spomalen srdcov innos (pod 60 derov za mintu)
b r o n c h i e k t z i a choroba prieduiek, rozrenie prieduiek
b r o n c h i t d a zpal sliznice prieduiek
b r o n c h o s p a z m u s k svalstva prieduiek

c i k a t r i z a n tkajci sa zjazvenia rany


Cystitda zpal moovho mechra

aj odvar zo suchch listov ajovnka alebo inch byln


ajovina such zmes na prpravu aju
a j o v n k ker, ktorho vysuen lstie sa pouva na prpravu aju

d e k o m p e n z c i a neschopnos prekona vplyv uritho initea, ktor poko


dzuje innos orgnu, take nastva zlyhanie innosti
d e r m a t i t d a zpal koe
d e r m a t o l g i a nuka o koi a chorobch koe
diarea hnaka
d i a b e t e s plavica, cukrovka
diastola obdobie pokoja srdcovej innosti, uvonenie po sahu
diftria zkrt
d i g e s t v n y podporujci trvenie
diuretick moopudn
diuretikom moopudn prostriedok
diurza nadmern vyluovanie mou oblikami
droga usuen lieiv rastlina, sliaca na vrobu lieiv (ajovina)
d r o g o v z m e s ajovinov zmes
dyskinza porucha normlnych pohybov, pohybovej innosti
dyspepsia porucha trvenia
dystnia porucha naptia, tonusu svalstva
dyzentria revn plavica, infekn revn choroba s hnakami
E

e k z m zpalov ochorenie koe


e m b l i a upchatie cievy, tepny
e m e t i k u m prostriedok vyvolvajci vracanie
emfyzm patologicky zven vzdunos pc; nahromadenie plynov, napr. pod
koou
e n c e f a l i t d a zpal mozgu
e n d o k r i n n azy lazy s vntornm vyluovanm
e n t e r i t d a zpal tenkho reva
e n t e r o k o l i t d a sasn zpal tenkho i hrubho reva
e p i d e r m o f y t z a kon choroba vyvolan uritmi plesami
e p i k o n d y l i t d a zpal vnelku kondylu (kbovho hrbolku)
e p i l e p s i a padcnica, zrdnik
e p i t e l i z c i a tvorenie novho epitelu na poranenom mieste
erzia odrenina, pokodenie povrchovej vrstvy orgnu
erythema n o d o s u m erytm nodzny, uzlovit, vyznaen vsevom bolestivch
hrbolov v koi, najm na predkoleniach
e s t r o g n ensk pohlavn steroidn hormn
euforick dan pocitom telesnej a duevnej pohody
e x k r c i a vyluovanie
e x k r t vluok
e x k r t o r i c k vyluovac
e x p e k t o r a n vykaliavac
extrakt vaok, vluh
e x t r a s y s t o l i c k arytmia nepravideln innos srdca v dsledku predasnch
srdcovch sahov

f a g o c y t z a schopnos buniek pohlcova cudzorod astice, prach, baktrie


a pod.
farmakodynamika nuka o inkoch liekov na organizmus a o ich postupe
v organizme
farmakolgia nuka o psoben lieivch ltok na organizmus
farmakoterapia lieenie pomocou liekov
faryngitda zpal sliznice hltana
fungistatick zabraujci rastu a rozmnoovaniu hb
furunkul hnisav stafylokokov zpal vlasovho puzdra, povrchov vred
fytoterapia lieenie rastlinami

gangrna sne, odumret tkanivo druhotne zmenen vonkajmi vplyvmi


gastritda zpal aldka
g a s t r o e n t e r i t d a zpal aldka a tenkho reva
g i n g i v i t d a zpal asnovej sliznice
granulcia nov tkanivo v hojacej sa rane

hematit ria prtomnos krvi v moi


h e m o p o e t i c k krvotvorn
h e m o p o z a krvotvorba
h e m o s t a t i c k zastavujci krvcanie
h e p a t i t d a zpal peene
h y p e r a c i d i t a zven kyslos aldka
h y p e r m i a prekrvenie
h y p e r c h o l e s t e r o l m i a zven mnostvo cholesterolu v krvi nalano
h y p e r l i p m i a zven mnostvo tukov v krvi
h y p e r t e n z i a zven krvn tlak
h y p e r t o n i c k zvyujci krvn tlak
hypertrofia zhrubnutie, zvenie orgnu alebo jeho asti
h y p o h y d r o t i c k obmedzujci potenie
h y p o t e n z v n y zniujci krvn tlak
hypotermick zniujci telesn teplotu
h y p o t o n i c k zniujci krvn tlak
h y p o v i t a m i n z a chorobn stav vyvolan nedostatkom vitamnu uritho
druhu
hystria psychoneurza prejavujca sa vzruenm, kolsavosou nlady,
zvenou sugestibilitou

CH

c h e m o t e r a p i a lieenie najm infeknch a parazitznych chorb chemickmi


prostriedkami
c h o l a g o g i c k lopudn
c h o l a g o g n zvyujci vyluovanie le do reva
c h o l a n g i t d a zpal lovch ciest
c h o l e c y s t i t d a zpal lnka
c h o l e c y s t o p a t i a sborn oznaenie lnkovch chorb bez bliieho
urenia
c h o l e r e t i c k zvyujci vyluovanie le

i m p e t i g o povrchov puzgierovit ochorenie koe vyvolan hnisavmi bakt


riami
i s c h i a s zpal sedacieho nervu
i s c h m i a pln bezkrvnos tkanv alebo orgnov
K

k a l k u l z a tvorba kameov v tele


karditda zpal srdca
karminatvny inkujci proti nadvaniu, umoujci odchod revnch
plynov
klimaktrium prechod (u ien)
k o l i t d a zpal hrubho reva
k o n j u k t i v i t d a zpal onch spojiviek
k o n k r e m e n t kame
k o n s t i p a c i a zpcha
k o n t z i a pomliadenie
k o r o n r n y vencov, vencovit

laktcia tvorba mlieka v prsnkovej aze poas pridjania


l a r y n g i t d a zpal hrtana
l a x a t v n y spsobujci prehanie, prehajci
litiza tvorenie kamienkov v udskom tele
l u m b a g o nhle, prudk bolesti v kroch; sad
l y m f a t i c k miazgov

m e l a n c h l i a duevn choroba charakterizovan skenosou, akomysenos-


ou a spomalenmi pohybmi
m e n o r g i a vemi siln mentruan krvcanie
m e t e o r i z m u s plynatos, nadutie brucha
migrna prudk jednostrann zchvatovit boles hlavy
mikcia moenie
modifikcia zmena organizmu v medziach obvyklej premenlivosti
m u c i l a g i n z n y hlienotvorn
myalgia svalov boles, najm reumatickho pvodu
m y o k a r d srdcov sval
m y o k a r d i o p a t i a ochorenie srdcovho svalu, bliie neupresnen, najastejie
degeneratvneho pvodu
m y o k a r d i o s k l e r z a sklerotick zmeny srdcovho svalu
m y o k a r d i t d a zpal srdcovho svalu

nefritda zpal obliiek


nefrza nezpalov ochorenie obliiek
neuralgia prudk nervov boles
n e u r a s t n i a nervov choroba prejavujca sa citlivosou a slabosou nervov
n e u r i t d a zpal nervov
n e u r o d e r m a t i t d a vek, ohranien, svrbiv zpal koe
n e u r z a funkn nervov choroba prejavujca sa neschopnosou prispsobi sa
prostrediu

O

o b s t i p c i a zpcha
o s t e o m y e l i t d a infekn zpal kostnej drene
o l i g r i a znenie vyluovania mou

p a n a r c i u m hnisav zpal na lnkoch prsta


p a n k r e a t i t d a zpal podaldonej azy
p a p i l o m a t z a hojn vskyt papilmov (nezhubnch bohato lenench n
dorov)
p a r a l z a ochrnutie, obrna
p a r a z i t z a choroba spsoben parazitom
P a r k i n s o n o v a c h o r o b a druh mozgovej choroby
p a r o x y z m l n y zchvatov
p a r o x y z m l n a t a c h y k a r d i a zchvatovit zrchlen innos srdca
p e r i s t a l t i k u pohyb trviacej rry umoujci posun potravy
p n e u m n i a zpal pc
p o d a g r a chronick choroba kost a zhybov, dna
p o l y a r t r i t d a zpal niekokch kbov naraz
p r o s t a t a predstojn aza
p r o t r o m b n o v as krvn skka na zranlivos krvi
p r u r i t u s svrbenie
p s o r i z a kon choroba lupienka
p s y c h o t e r a p i a lieebn metda vyuvajca duevn psobenie lekra na
chorho
p u r g a t v n y prehajci
p y e l i t d a zpal oblikovej panviky
p y o r e a hnisotok

r a d i k u l i t d a zpal miechovho korea


r a c h i t d a choroba, pri ktorej mkn kosti
r e u m a t i z m u s bolestiv choroba kbov, zhybov a svalov, reuma, lmka
s
s e d a t v n y psobiaci upokojujco, utiujco
s e k r t o l y t i c k uvoujci hlieny nahromaden v dchacch cestch
schizofrnia ak duevn choroba zaprinen stratou jednoty osobnosti,
ktorej nsledkom je rozdvojenie osobnosti
s k a r l a t n a arlach
skorbut choroba spsoben nedostatkom vitamnu C charakterizovan krvca
nm asien, vypadvanm zubov, mknutm kost a spomalenou tvorbou
ervench krviniek
s p a s t i c k kov, kovit
s p a z m o f l i a chorobne zven drdivos motorickch nervov, sklon ku
kom
s p a z m o l y t i c k uvoujci ke, protikov
s p o n d y l z a degeneratvne zmeny medzistavcovch platniiek spsobujce
zobkovit vrastky na okrajoch stavcov
s t a f y l o k o k y mikrby vyvolvajce hnisanie
s t e n o k a r d i e zvierav bolesti na hrudi
stimulova podnecova, podporova, drdi
s t o m a t i t d a zpal sliznice stnej dutiny
s t r e p t o k o k y baktrie, ast pvodcovia hnisania organizmu

krofulza tuberkulzny zpal miazgovch uzln na krku


k r u p u l z a zkostlivos

taenia psomnica
tachykardia zrchlenie srdcovej innosti nad 90 tepov za mintu
t e n d o v a g i n i t d a zpal achovej povy
terapia lieenie, lieba chorb liekmi
tik nutkav pohyb napodobujci pohyb eln (napr. murkanie, trhanie rk,
pliec a pod.)
t o n i c k inok posilujci
t o n z i l i t d a - zpal krnch mandl
t o n i z o v a povzbudzova
tonus naptie svalstva, tlak v orgne, v organizme
t o x i k z a sbor prznakov organizmu podobnch otravm niektormi jedmi
t r a c h e i t d a zpal priedunice
t r o m b o f l e b i t d a trombick zpal l
t r o m b z a vytvranie krvnch zrazenn v krvnom obehu
t u b e r k u l z a suchoty
t u b e r k u l o s t a t i k u m ltka tlmiaca rast a rozmnoovanie tuberkulznych
bacilov
t y r e o s t a t i c k tlmiaci innos ttnej azy
t y r e o t o x i k z a sbor prejavov zvenej innosti ttnej lazy

u r t so kyseliny moovej
u r a t r i a vskyt kyseliny moovej a jej sol (urtov) v moi
u r e t r i t d a zpal moovej rry

v a r i k z n y tkajci sa kovch l, uzlovit


v a r i o l a prav kiahne
v a z o m o t o r i c k spsobujci rozrenie alebo zenie ciev
v e r m i f u g l n y psobiaci proti revnm parazitom
v i t i l i g o druh konej choroby charakteristickej isto bielou kvrnou
Slovensko-esk slovnek

Ako ne hork hok


alebo i, bu hrdobarka obyajn oanka kalamandra
alchemilka ltozelen kontryhel lutozelen hrbka tlouka
aspargus lekrsky - chest lkask hrub - tlust

Baza ierna bez ern Chme obyajn chmel otiv


chabzda bez chebd chrbtov zdov, hbetn
bedrovnk anzov bedrnk anz chudnutie hubnut
betonika lekrska bukvice lkask
bodka teka Iba - pouze
borievka obyajn jalovec obecn ibi lekrsky proskurnk lkask
bralo skalisko, tes ihlica ron jehlice rohu
breza previsnut bza bradavinat imelo biele jmel bl
brusnica uoriedkov brusnice borvka
prav brusnice brusinka Jablnk obyajn jablenk obecn
burina plevel jahoda obyajn jahodnk obecn
jarek potek
Cesnak kuchynsk esnek kuchysk jastrabina lekrska jestabina lkask
jese podzim
akanka obyajn ekanka obecn
ervenkast - naervenal Kapsika pastierska kokoka pastu tobolka
remeha strapcovit stemcha hroznovit kapusta zel
revo stevo ierna brukev ernohoice
kiahne netovice
asno dse klne lstky dlon listy
dcrsky dceinn klineky hebek (koen)
divozel spovit divizna spovit kocka kostka
vekokvet divizna vekokvt komonica lekrska komonice lkask
div plan konrik vtvika
dlaovitostrihan - dlanitosen konist - piat
doji kojit konvalinka voav konvalinka vonn
doteraz dosud kpor voav kopr vonn
dovntra dovnit koriander siaty koriandr set
dr obyajn dil obecn kosk srp
dka materina matedouka kosatec nemeck kosatec nmeck
kostihoj lekrsky kostival lkask
Fazua zhradn fazol zahradn kstkovica peckovice
fenikel obyajn fenykl obecn krajina zem (stt)
kruina jelov kruina olov
Gfor - kafr kukurica siata kukuice set
garbiarstvo koelustv km dokud

Hlavik jarn hlavek jarn an siaty len set


hnaka - prjem lastovink v vlatovink vt
hoci a levandua zkolist levandule zkolist
horiak pieprov rdesno peprnk lievik nlevka
horina hoina lievikovit nlevkovit
horec luskovit hoec tolitovit lipa malolist lpa srdit
lt hoec lut - vekolist - lipa velkolist