Você está na página 1de 5

YVYRA ÁRA – DÍA DEL ÁRBOL

Ohai: David Galeano Olivera

Ha’ekuéra omomorâ ñande rekoha; ha upéicha avei, omo’â mymbakuérape; omombyta ha


omombarete yvy; ha pe mba’e tuichavéva: omoheñói ha omohesâi pe yvytupytû potî mayma
tekove ñaikotevêva jaikove haĝua. Yvyra, oñekytî rire, ojepuru ojejapo haĝua kuatia térâ,
jepe’a; ha upéicha avei, ojejapo ichugui opaichagua yvyrape, apyka, mesa, karameĝua ha
aorenda, okê, ovetâ ha óga.

Jahayhúrô ñande rekoha ha upekuévo ani haĝua japyta yvyra’ỹre, tekotevê -jaitývo peteî-
hendaguépe ñañotỹ mbohapy.

Yvyra ñeñotỹ oî mokôichagua: 1)Yvyra ñotỹ ñemo’ârâ. Kóva ojejapo oñemo’âvo opavave
mymbamimíme anítei omyangekôi chupekuéra yvytu térâ ama; avei, oñemo’âvo yvytúgui
kógaty ha yvyra hi’áva; upéicha avei, oñeñangarekóvo yvy ha ýre; anítei yvy ikangy ha
osyryry oky guasu jave; ha ipahápe, oñeñangarekóvo opaichagua ysyry rapére. 2)Yvyra ñotỹ
ñemurâ. Kóva katu ojejapo yvyra ojehepyme’ê haĝua. Koichagua yvyra ñotỹ oikomeme
ko’áĝa rupi ha upevarâ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya’éva. Ko’âvavagui ojejapo
kuatia ha ambue ava rembipururâ. Ha’ekuéra omomorâ ñande rekoha; ha upéicha avei, omo’â
mymbakuérape; omombyta ha omombarete yvy; ha pe mba’e tuichavéva: omoheñói ha
omohesâi pe yvytupytû potî mayma tekove ñaikotevêva jaikove haĝua. Yvyra, oñekytî rire,
ojepuru ojejapo haĝua kuatia térâ, jepe’a; ha upéicha avei, ojejapo ichugui opaichagua
yvyrape, apyka, mesa, karameĝua ha aorenda, okê, ovetâ ha óga.

Jahayhúrô ñande rekoha ha upekuévo ani haĝua japyta yvyra’ỹre, tekotevê -jaitývo peteî-
hendaguépe ñañotỹ mbohapy.

Yvyra ñeñotỹ oî mokôichagua: 1)Yvyra ñotỹ ñemo’ârâ. Kóva ojejapo oñemo’âvo opavave
mymbamimíme anítei omyangekôi chupekuéra yvytu térâ ama; avei, oñemo’âvo yvytúgui
kógaty ha yvyra hi’áva; upéicha avei, oñeñangarekóvo yvy ha ýre; anítei yvy ikangy ha
osyryry oky guasu jave; ha ipahápe, oñeñangarekóvo opaichagua ysyry rapére. 2)Yvyra ñotỹ
ñemurâ. Kóva katu ojejapo yvyra ojehepyme’ê haĝua. Koichagua yvyra ñotỹ oikomeme
ko’áĝa rupi ha upevarâ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya’éva. Ko’âvavagui ojejapo
kuatia ha ambue ava rembipururâ.
ÑANDE YVAKUÉRA

Ohai: Deidamio González


I
Yvakuéra he’êtéva ñane retâme hetáva
Aratiku hykupáva, guavirami, arasape
Rehetûseve seve pe yvytu ogueroguatáva
Ñane apynguáre oinupâva merô ryakuâ porâite
II
Takuare’ê, andai, narâha, pakuri ha tanchirína
Ijasukapáva líma hykue he’êterei
Hesa’yjupa aguai hi’ajujavérô hína
Pakova, níspero, piña ha sandia apyte tiri
III
Mángo, guavira, mamóne, arasa hái ha he’êva
hi’a apu’a pytâitéva okukúi ñangapiry
yvapovô, guapo’y, ñuatîngy hakâjyetéva
ha yvapurû ave oiméva hi’aju vera asy.
IV
Taruma, mbokaja, ovenia, apepu, garepuru, aguakáte
Ha’usémi ahechahápe amba’y ha’e inga, granada, mburukuja ha urumbe yvy pytâháre
Pindo, jakarati’áre iñakâhatâ guyra.
V
Ñandypa ha guaviju, kuruguái ha’e yvahái
ja’érô ndaja’epái he’êha yvapurûity
jatai ha juasy’ýpema péina ambohuguái
ha ku namombe’upái heta yva réra hemby.
VI
Imoingoveharakuéra ko yvy omoro’ysâva
opárupi jahecháva y sakâ porâetaite
hyakuâvu niñoasote ñahetû yvoty okára
arohorýva opa ára â Tupâ remimoîngue
MI ÁRBOL Y YO – CHE YVYRA HA CHE

Por: Alberto Cortez – Ombohasa Guaraníme: David Galeano Olivera

Che sy ha che roñotŷ korapy opahápe


Che róga korapy opahápe, che ru ningo oguerúkuri
Che areko po ary ha ha’ékatu peteî yvyra rakâmi,
Oĝuahêvo arapoty rombosako’i pe yvy ha
Romohe’ô porâ, yvyra rakâmimíme
Romongorâ chupe ani haĝua ipiru.
Che yvyra okakuaa, chemitâreko ohasa,
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.

Ohasávo umi ára ha che kasô mbukúvo


Oiko chehegui mitârusu, ha upe
che yvyra kuarahy’âme peteî asaje, oĝuahêvo arahaku,
Oiko chehegui kuimba’e, upéi ahávo añemoarandu
Aju sapy’apy’a ha añeñanduporâjepi
Añepyrûtaha peteî jeho are ha upeichahápe
Chepyhy tesarái. Che yvyra opyta ha ára ohasa,
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.

Heta ára ohasa ha péina hasypeve


Ajevy che táva ahayhuetévape ha che korapy
Pahápe upépe akóinte chera’ârô oñeha’arôramoguáicha
Peteî angirû, vaicháku opukavýva he’ívo chéve
Emañami cherenyhê guyramimi raitýgui, upe yvyra roñotŷva’ekue
Haimetéma mokôipa ary che
Chemitâ’írôguare, upe okakuaava’ekue ha ára
Ohasávo heta che rembiasakue opyta hendive.
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.
PRIMAVERA II
Emiliano R. Fernández mba’e

Ohasa tiempo ro’y Ayvumiéma ojapo


Primavera oĝuahê Pépe oñe’ê chiriko
Ñu ka’aguy o-florece Tataupa ha’e mytû
Hokypa i-verde asy Mbokaja ipotýva
Palo blanco ha tajy O-adorna kokue rape
Mombyrýgui jahecha Pindo rakâre opepe
Ka’aguy oñuâmba Tu’î ha marakana
Hechapyrâva yvoty Opurahéi ñakyrâ
Yerbas arbustos y flores O-anuncia sandia aju
Entero ipotyjera Yvapovô ha yvaviju
Yvotyty jahecha Tape ykére okukuipa
Con exquisitos primores Oĝuahêvo ka’aru
Bellos aspectos encantadores Poniente-pe ema’êmi
Kóva ko tiempo ogueru jahecha jasy pyahu
Ko’e jave ñahendu Ikarapâ po’imi
Himno de aves cantores Estrella entero omimbi
Campichuelo-pe resê Jepiguágui iporâve
Hovyûmba rejuhu Siete cabrilla ojere
Ka’aysáre ñahendu Oĝuahêvo ko’êtî
Umi pykasu rasê Ko’êmba vove ñasê
Churiri ha pitogue Ja-cruza umi vecinda
La novia pepo asa Ñahetû umi reseda
Ñande ári ohasa Ha umi rosa pytâite
Bandada pyku’ipe Jahechaseveseve
Kokuerépe ñahendu Umi huerta florecida
Sarîa oñe’ê ypa Rosa jazmín morotîva
Ñandu guasu omburea Ndaho’i pe hyakuângue
Ha o-ronca ñakurutû
Pe javoráire jaku
PRIMAVERA – ARAYVOTY

PRIMAVERA
Emiliano R. Fernández mba’e

Tañatôi che mbaraka Ne korasôgui ojei


la seis cuerda tambopu Rehendu los dulces acentos
peñemboja lo mitâ O-entona guyramimi
enteroite pehendu Resê ku ka’aru lado
Péina hasýpe oĝuahê Isla costa-re re-corre
Ku tiempo-mi iporâitéva Rehendu desconsolado
Yvypórape guive Hasê asy korochire
Omombáy ombyetia’éva Sapy’apy’a ombohovái
Setiembre oĝuahê vove Mba’embyasýpe ichupe
Ipotypa ka’aguy, Ha’eñomi ndovy’ái
Guyrami opa laya-ite Oje-queja el kogoe
opurahéi ojeroky Resêgui ñu rembe’y
Yvytumi oipeju Azucena ipotypa
ne korasô ombovy’a De tres colores ipoty
Jaimimígui ogueru Primavera ombojegua
Umi mba’e ryakuâ porâ O-chifla ku tataupa
La divina creación Ochochomba aka’ê
Kuarahy ohesape Charáta ijayvujoa
Oñ-adorna en perfección Ku sŷiha chiripepe
Primavera oike vove Oĝuahê ku pytûmby
Iporâ ku ko’êju Un tranquilo pyhare
Rehecha pytângymi Oñembo’e chesyhasy
Hakykuéri ndepeju Bendito Dios ha oke
Ho’ysâva yvytumi Upevovénte osê
Péva pe hora ogueru lporâitéva jasy
Ilaya’ŷva vy’a Rema’êmívo hese
O-goza la juventud Nde py’a ombopiro’y
El “eden” oje’eha La esperanza he’iha
Omimbi pe kuarahy Upérô reha’ârô
Sus rayos en la inmensidad Yvágare remaña
Ojajaipa ojeroky Ha’e vaicha oguereko
Ogueru felicidad Un seguro pensamiento
Asaje katu reho Pe ne akâme reheja
Umi ysyry resêgui Reha’ârô todo tiempo
Ojuhu ne korasô Umíva laya vy’a
Contenta vida feliz Adiós tiempo juvenil
Upérupi rehendu Que los futuros espera
Los conciertos estremecidos Adiós fragante pensil
Ne memoria-pe ogueru De la hermosa primavera
Los otros tiempos floridos
Upéramo el sufrimiento

Você também pode gostar