Escolar Documentos
Profissional Documentos
Cultura Documentos
Ve�k� cirkevn� Otec a u�ite� sv. August�n vo svojom monument�lnom diele V�klady k
�almom vystihol, akej ob�ube sa v celej kres�anskej trad�cii te�ila Kniha �almov,
�i�e �alt�r. Povedal to t�mito kr�snymi jadrn�mi slovami: �Psalterium meum, gaudium
meum�, v preklade: �M�j �alt�r, moja rados�� (porov. Enarrationes super Psalmos v
PL 37,1775). Z dvadsa�tis�c cit�tov zo Star�ho z�kona, ktor� August�n pou�il vo
svojich spisoch, jeden�s�tis�cp�sto je zo �alt�ra. Takisto v Novom z�kone z tristo
cit�tov Star�ho z�kona je okolo sto z Knihy �almov. O ve�kej d�le�itosti �almov v
kres�anskej liturgii a v�bec v duchovnom �ivote Cirkvi sved�� ich pou�itie najm� v
sl�ven� Eucharistie, vo vysluhovan� sviatost� a v liturgii hod�n. Druh� vatik�nsky
koncil poklad� �almov� piesne a chv�ly za �hlas Nevesty (=Cirkvi), ktor� sa
prihov�ra �en�chovi (= Kristovi)� (porov. Kon�tit�ciu o posv�tnej liturgii
Sacrosanctum Concilium, �. 84).
V hebrejskej Biblii sa Kniha �almov uv�dza na prvom mieste medzi ketub�m (spisy),
k�m v Septuaginte, vo Vulg�te a v Neovulg�te je na druhom mieste medzi pou�n�mi
spismi, hne� po Knihe J�b. Pre jej bohat� n�bo�ensk� a duchovn� obsah biblisti
pr�vom definovali Knihu �almov �Star� z�kon v malom� alebo �s�hrn duchovn�ch
sk�senost� Izraela�, lebo v�etky hlavn� biblick� t�my a udalosti dej�n sp�sy sa v
nej spom�naj� alebo oslavuj� vo forme modlitby. Preto najlep��m v�kladom a
koment�rom �almov je sama Biblia, vr�tane Nov�ho z�kona, v ktorom sa ve�a r�z �almy
pou��vaj� na osvetlenie udalost� Kristovho vykupite�sk�ho diela.
1.2. Text a star� preklady �alt�ra. Jednotliv� �almy sa spo�iatku tradovali �stne,
nesk�r ich sp�sali do men��ch zbierok a zl��ili v jeden spis, ktor�ho definit�vnu
podobu nach�dzame v hebrejskom masoretskom texte. Gr�cky preklad �alt�ra
Septuaginta stal sa kanonick�m spisom gr�ckych cirkv� a podkladom �radn�ch
prekladov viacer�ch v�chodn�ch cirkv�. V 2. stor. po Kr. vznikli in� gr�cke
preklady: Aquila, ktor� pod�va v gr��tine doslovn� znenie hebrejsk�ho textu,
Teodoci�n, ktor� je iba opravou Septuaginty pod�a hebrejsk�ho textu, a Symmachos,
nap�san� vycibrenou gr��tinou, je dos� vo�n�, ale dobre vystihuje zmysel
hebrejsk�ho origin�lu. Tieto tri preklady uviedol Origenes vo svojom diele Hexapla
(��es�st�pcov� Biblia�) a z nej ich Hieronym pou�il pri latinsk�ch prekladoch
�alt�ra. Okrem tzv. R�mskeho �alt�ra, ktor� r. 383 Hieronym opravil pod�a jedn�ho z
rukopisov Septuaginty, v rokoch 386-389 opravil latinsk� text �alt�ra pod�a
Septuaginty Origenovej Hexaply, zn�my pod n�zvom Galsk� �alt�r. Jeho text,
zachovan� v latinskej Vulg�te, sa pou��val cez dlh� st�ro�ia v liturgii, najm� v
brevi�ri a� do r. 1945. Ve�k� vedeck� hodnotu m� tzv. �alt�r pod�a Hebrejov, ktor�
r. 392 urobil Hieronym priamo z hebrejsk�ho textu. Zmienku zasluhuje aj nov�
latinsk� preklad, tzv. Piov �alt�r, ktor� na podnet Pia XII. z p�vodn�ch textov
urobili profesori P�pe�sk�ho biblick�ho in�tit�tu a ktor� sa od r. 1945 mohol
pou��va� v brevi�ri. Roku 1969 vy�la ako prv� zv�zok latinskej Novej Vulg�ty Kniha
�almov, ktorej text sa teraz pou��va v liturgii.
1.3. Slovensk� preklady. ��alt�r bol po Novom z�kone prvou z biblick�ch kn�h, ktor�
cel� prelo�il do staroslovienskeho jazyka alebo s�m sv. Cyril, alebo spolu s
bratom, sv. Metodom (Panonsk� �ivotopis sv. Metoda, hl. 5). Tento preklad je
z�visl� na hebrejskom, gr�ckom a latinskom texte. Najstar�� doteraz zn�my preklad
zachoval sa len v rukopise. Pravdepodobne jeho autorom je Romuald Hadbavn�,
kartuzi�n z �erven�ho kl�tora za Magurou. Preklad je z rokov 1750. �al��m prekladom
�alt�ra je preklad Juraja Palkovi�a, prepo�ta a kanonika ostrihomsk�ho, z r. 1829.
Preklad je z Vulg�ty, ale vypom�hal si aj inoslovansk�mi prekladmi. Pred r. 1888
Radlinsk� a Sasinek zhotovili preklad cel�ho Sv�t�ho p�sma, ktor� v�ak tla�ou
nevy�iel. Preklad, ktor� sa dodnes u��val na Slovensku, je od viacer�ch
spolupracovn�kov. Preklad vych�dzal r. 1913-1925. Poetick� partie tlmo�il J�n
Donoval � Tichom�r Milkin.� (P�smo sv�t� Star�ho z�kona II., Bratislava, CN, Spolok
sv. Vojtecha v Trnave 1969 na s. 711).
V r. 1948 vy�iel v SSV samostatn� �alt�r s prekladom �almov Dr. Mikul�a Stanislava.
Preklad b�snicky apretoval Dr. J�n �vec-Slavkovjan. V r. 1955 vy�iel jednozv�zkov�
preklad Star�ho z�kona vo ve�kom form�te, ktor� z p�vodn�ch textov prelo�ili a
pozn�mkami doplnili �lenovia Biblickej komisie pri SSV. �alt�r v�ak prevzali v
preklade Dr. Stanislava. Ten ist� preklad vy�iel v druhom nezmenenom vydan� SSV v
r. 1968-1970 spolu s Nov�m z�konom v �tyroch zv�zkoch. R. 1980 Slovensk� liturgick�
komisia pripravila na z�klade Novej Vulg�ty preklad �alt�ra, ktor� sa stal �radn�m
textom v Liturgii hod�n, v R�mskom mis�li a v in�ch liturgick�ch knih�ch. V tomto
vydan� Sv�t�ho p�sma sa uv�dza tento preklad.
1. �almy synov Koreho (� 42 � 49), ktor� za �ias j�dskych kr�ov sl�ili v chr�me
ako str�covia a spev�ci (porov. 1 Krn 6,31-38). T�mou t�chto �almov je ospevovanie
chr�mu, posv�tn�ch �konov a osudov n�rodov.
Vo �tvrtej a piatej knihe �alt�ra (� 90 � 150) mo�no tie� rozl�i� �al�ie zbierky.
S� to hlavne:
2. Alelujov� �almy (� 104 � 106; 111 � 113; 115 � 117; 135; 146 � 150), ktor� sa
za��naj� alebo kon�ia liturgickou aklam�ciou aleluja.
3. NADPISY �ALMOV
Okrem tridsiatich �tyroch �almov v�etky ostatn� maj� r�zne nadpisy s rozli�n�m
v�znamom. Tieto nadpisy alebo tituly s� neskor�ieho p�vodu, nepatria k p�vodn�mu
textu toho-ktor�ho �almu a �asto nezodpovedaj� jeho obsahu, alebo s� �a�ko
zrozumite�n�. Z h�adiska hist�rie textu maj� v�ak svoj v�znam, lebo sved�ia o
pou��van� �alt�ra vo verejnej bohoslu�be a v s�kromn�ch prejavoch n�bo�nosti
izraelsk�ho �udu. S�hrnne ich mo�no roztriedi� takto:
3.1. Nadpisy ozna�uj�ce domnel�ch autorov �almu. Pod menom D�vida sa uv�dza 73
�almov, �alam�na 2 �almy, Asafa 12 �almov, Koreho synov 11 �almov at�. Pod�a
tradi�n�ho v�kladu nadpisov sa t�mito menami ozna�uj� autori jednotliv�ch �almov.
Pod�a najnov�ieho n�zoru biblistov, ktor� sa zaklad� na v�sledkoch �t�dia
ugaritsk�ch paraleln�ch textov, by tituly mohli znamena�, �e tie �almy patrili
napr. D�vidovi alebo boli nap�san� pre D�vida prv, ne� ich prijali do Knihy �almov.
3.2. Nadpisy ozna�uj�ce historick� okolnosti vzniku �almu. Pri trin�stich �almoch
sa uv�dzaj� niektor� udalosti z D�vidovho �ivota, s ktor�mi s�visia, napr. jeho
prenasledovanie �aulom (� 7; 34; 52; 56; 57; 59; 142), jeho v�azstvo nad
nepriate�mi (� 18, ktor� sa uv�dza aj v 2 Sam 22), jeho por�ka (� 60), jeho hriech
s Bat-�ebou [Betsabe] (� 51, zn�my pod menom Miserere) a jeho �tek pred Ab�al�mom
[Absol�nom] (� 3; 63).
b. ��r = piese� (30-kr�t, napr. � 46; 120 � 134); � 45 sa ozna�uje ako �piese�
l�sky�, epitalamium;
c. ma�k�l = pou�n�, sapienci�lny �alm (13-kr�t, napr. � 32; 42; 44; 45; 52 �
55);
3.5. Nadpisy ozna�uj�ce liturgick� pou�itie. Napr.: na sobotn� de� (� 92), pri
posviacke chr�mu (� 30), pri �akovnej obete (� 100), na spomienku (� 38; 70), na
pou�enie (� 60) a pod.
Do tejto skupiny nadpisov mo�no zaradi� aj �stup�ov� piesne� (� 120 � 134), ktor�
Izraeliti spievali, ke� �vystupovali� na ve�k� sviatky do Jeruzalema.
Z obdobia po babylonskom zajat� (6.-5. stor. pred Kr.) poch�dzaj� �almy, v ktor�ch
sa hovor� o zni�en� chr�mu, rozpt�len� Izraelitov a znovuvybudovan� jeruzalemsk�ho
chr�mu. Z tohto �asu poch�dzaj� � 100; 103; 105 � 107; 111; 113; 135; 136; 146 �
150. Aramejsk� slov� v niektor�ch �almoch (napr. v � 124; 139 a v in�ch) sved�ia o
tom, �e tieto �almy vznikli neskor�ie.
V�etky �almy neboli zaraden� do Knihy �almov (porov. napr. modlitbu Anny v 1 Sam
2,1-10 alebo spevy v Iz 12; 38,10-20; Jon 2,3-10). Niektor� �almy s� v neskor��ch
staroz�konn�ch spisoch (porov napr. Sir 51; 1 Mach 7,37 n.) alebo v apokryfoch
(porov. zbierku osemn�stich ��alam�nov�ch �almov� z obdobia medzi r. 63 a� 48 pred
Kr.). Medzi objaven�mi qumr�nskymi rukopismi je aj zvitok es�nskych �akovn�ch
�almov, zn�my pod menom Hodaj�t.
Kniha �almov vznikla pod�a mienky biblistov postupne v tomto chronologickom porad�:
v 5. stor. pred Kr. bola zredigovan� zbierka D�vidov�ch �almov (� 3 � 41) a v 4.
stor. zbierka elohistick�ch �almov (� 42 � 83), ktor� bola nesk�r roz��ren� o �almy
84 � 88. Obidve zbierky boli spojen� a zar�movan� �almom 2 a 89. Po�as 3. storo�ia
k nim postupne pripojili zbierky � 90 � 107 a � 108 � 118 a zar�movanie �almom 1 a
119. K tomuto komplexu pripojili � 120 � 134 s dodatkami � 135, 136 a 137 a napokon
� 138 � 150. Definit�vnu podobu dostala Kniha �almov za�iatkom 2. stor. pred Kr.
5.2.1. Kolekt�vne �alospevy s� v�razom d�very v Boha, ktor� riadi �ivotn� osudy, a
preto sa �ud obracia na neho a pros� ho o oslobodenie od nepriate�ov, o pomoc v
�ase n�dze, pr�rodn�ch pohr�m, nebezpe�enstva a pod. Sem patria � 44; 60; 74; 79;
80; 83; 85; 124; 126.
5.3. V�akyvzdania. Liter�rny druh �almu, ktor�m jednotlivec alebo �ud �akuje Bohu
za v�azstvo, za vyslobodenie z r�k nepriate�ov alebo mu vzd�va v�aku za ochranu a
za dobrodenia ka�dodenn�ho �ivota. Vzd�vanie v�aky sa zvy�ajne kon� v r�mci
liturgie sviatkov (porov. � 32; 40; 41; 52; 65; 66; 75; 92; 100; 103; 106; 107; 116
� 117; 119; 136; 138; 146). Niektor� v�akyvzdania s� v�ak mimoliturgick� (porov. �
30; 63; 73; 111; 120).
5.4. Kr�ovsk� �almy. �almy, ktor� oslavuj� kr�a a jeho kr�ovstvo pri rozli�n�ch
pr�le�itostiach jeho �ivota: pri nast�pen� na tr�n alebo pri v�ro�� nast�penia
(porov. � 2; 21; 72; 101; 110), pri uzavret� man�elstva (� 45), pred odchodom do
vojny (� 20; 144) a po jeho v�azstve nad nepriate�om (� 18; 21). Oslava kr�a bola
v�ak v teokratickej monarchii oslavou sam�ho Boha, lebo kr� bol jeho vidite�n�m
predstavite�om.
5.5. Blahoslavenstv�. Tento liter�rny druh �almov vyjadruje �div nad ��ast�m,
bla�enos�ou a Bo��m po�ehnan�m, ktor�ch sa dostalo spravodliv�m za ich zachov�vanie
z�kona a bohabojn� �ivot (porov. � 1; 112; 127; 128; 133).
5.6. Sapienci�lne �almy. Tieto �almy obsahuj� pov��ine mravn� pou�enia o tom, �o v
n�bo�enskom �ivote robi� a �oho sa treba chr�ni�. �asto ide o probl�m dobra a zla,
odmeny a trestu, alebo sa uv�dzaj� rady, v�roky a pou�enia ilustrovan� poukazom na
osud spravodliv�ch a bezbo�n�ch (porov. � 12; 39; 49; 50; 53; 58; 73; 77; 78; 82;
139; 141).
5.9. Kultov� �almy. V nadpisoch mnoh�ch �almov sa hovor� o ich pou�it� v kulte pri
r�znych bohoslu�obn�ch obradoch, alebo sa uv�dzaj� pokyny na ich prednes �i spev v
chr�me. Tak napr. pri sobotnej liturgii sa spievali �almy 92 a 38, v ostatn�ch
d�och t�d�a postupne � 24; 48; 82; 94; 81; 93. Pri sl�ven� Paschy sa spieval hall�l
(� 113 � 118) a na �idovsk� Nov� rok � 81 a 29. Viacer� �almy patria do skupiny
kultov�ch �almov preto, �e sa spievali v zboroch na sp�sob antif�ny, napr. � 115;
119; 121 (porov. aj � 107; 118; 136), alebo pri sl�vnostnom sprievode do chr�mu,
napr. � 15 a 24. V �ir�om zmysle slova sa medzi kultov� �almy po��taj� aj tie, v
ktor�ch s� zmienky o rozli�n�ch kultov�ch �konoch v chr�me, mimo chr�mu i pri
s�kromnej modlitbe. Pre osobn� potrebu jednotlivcov a pre s�kromn� modlitbu boli
pravdepodobne zlo�en� �almy 11; 16; 23; 123; 125; 129; 131 a in�.
6.1. Pojem a n�uka o Bohu v �almoch. Existencia Boha sa v �almoch �plne samozrejme
predpoklad� ako z�kladn� pravda izraelskej viery. Teda probl�m teoretick�ho ateizmu
v �almoch nejestvuje, i ke� s� v nich nar�ky na praktick� ateizmus, ktor� zast�va
nem�dry a hrie�ny �lovek, ke� hovor� vo svojom srdci: �Boha niet� (53,2[1]; pozri
aj 10,4.11). Na toto presved�enie odpoved� viera �almistov, ke� hovoria o
skuto�nej, akt�vnej pr�tomnosti Boha v stvorenom svete a v �ivote n�roda a
jednotlivcov (porov. 115,3; 135,6; 14,2).
V protiklade k pohansk�m bo�stv�m, ktor� s� m�tvou hmotou, bez dychu a bez zmyslov,
slovom, bez �ivota (115,4-7; 135,15-17), Boh ospevovan� �almami je �iv� Boh (42,3)
a zdroj v�etk�ho �ivota (36,10). On je Boh od vekov a� naveky (90,2), ve�n�,
nemenite�n� (102,26-27) a v�adepr�tomn� (139,1-3.5.7-8).
Vonkaj��m prejavom Bo�ej sv�tosti je Bo�ia sl�va a veleba (113,4; 72,19), ktorou
Jahve vynik� nad v�etk�mi bo�stvami (86,8; 95,3; 96,4; 135,5) a ktor� sa zjavuje v
jeho obdivuhodn�ch, z�zra�n�ch dielach (26,7; 86,10; 136,4; 139,14).
6.2.1. Boh stvorite� sveta a v�etk�ch vec� je z�kladnou pravdou viery Izraela a
hlavn�m mot�vom �almov. �almisti vystihuj� Bo�iu tvoriacu �innos� r�znymi
hebrejsk�mi slovesami: napr. Boh �urobil� (as�h) nebesia (33,6; 96,5; 136,5), ve�k�
svetl� slnko a mesiac (136,8-9; 104,19), more (95,5), �ud� (100,3); ako hrn�iar
hlinen� n�dobu on �stv�rnil� (jas�r) srdce �loveka (33,15); �ust�lil� (hek�n)
nebesk� svetl� i slnko (74,16); �vystrel� (nat�h) nebesia ako stanov� plachtu
(104,2); �stvoril� (bar�) �ud� (89,48) a v�etko tvorstvo (148,5). Pojem stvorenia z
ni�oho je vyjadren� vierou vo v�emoh�cnos� Bo�ieho slova (33,6): �on riekol a stalo
sa� (33,9; jasn� nar�ka na Gn 1). �alm 104 (chv�lospev na Stvorite�a a Udr�ovate�a
stvorenstva) mo�no popri k�azskej rozprave v Gn 1,1 � 2,4a a jahvistickom podan� v
Gn 2,4b � 3,24 pr�vom poklada� za tretie biblick� rozpr�vanie o stvoren� sveta.
6.2.2. Bo�ia prozrete�nos�. Viera v �u � ako v Bo�iu nadvl�du, starostlivos� a
dobrotu, ktor� sa prejavuje v �ivotn�ch osudoch �ud�, najm� spravodliv�ch � pramen�
zo samej viery v Boha stvorite�a. Ona nie je ni� in� ako creatio continua,
pokra�ovanie v Bo�ej stvorite�skej �innosti v prospech �loveka (32,8), najm� t�ch,
�o sa boja P�na (33,18). Boh je ochrancom spravodliv�ho v �ase s�enia (37,39),
ktor� sa preto c�ti bezpe�n� v t�ni jeho perut� (17,8), je jeho �to�i��om a
pevnos�ou pred nepriate�mi (91,2), nepr�stupn�m bralom, �t�tom, nedobytn�m hradom
(18,2-3) a pod. Ale Bo�ia prozrete�nos� sa zvl pozorne star� o chudobn�ch (113,7),
�boh�ch (25,16), ukrivden�ch (35,10), pokorn�ch (147,6), biednych (40,18) a pod.
T�to Bo�iu prozrete�n� l�sku vo�i slab�m a opusten�m h�dam najkraj�ie vystihuje
zvrat: �Otec sir�t a z�stanca vdov� (68,6).
6.3. Postoj �loveka k Bohu. �udia, ktor� pozit�vne odpovedaj� na Bo�iu ponuku
sp�sy, sa v �almoch ozna�uj� slovami �chudobn�, �spravodliv�, �n�bo�n�, �sv�t�; t�
v�ak, ktor� odmietaj� Bo�� dar sp�sy, nezachov�vaj� z�kon alebo s� nevern� Bohu,
naz�vaj� sa �nepriatelia�, �protivn�ci�, �bezbo�n�ci�, �p�chatelia nepr�vost�.
Posmrtn� �ivot. Dva z�kladn� vierou�n� �l�nky o posmrtnom osude �loveka, u�enie o
jeho zm�tvychvstan� a o s�de, ktor� jasne formuluje biblick� apokalyptick�
literat�ra, sa v �almoch takmer nespom�naj�. Predpoklad� sa s�ce posmrtn� �ivot,
ktor� je v�ak iba akousi larvou �ivota. Hovor� sa, �e v�etci m�tvi bez rozdielu,
spravodliv� i hrie�nici, zostupuj� do podsvetia (hebr. �e�l = r�a m�tvych), kde
existuj� ak�msi zomdlen�m, tienist�m �ivotom, �aleko od Boha, ktor�ho nem�u ani
vidie�, ani chv�li� (115,16-18); je to teda miesto zabudnutia a zatratenia (88,11-
13), do ktor�ho vedie cesta tmav� a klzk� (35,6) cez br�ny r�e smrti (9,14).
Opisuje sa aj ako mo�iar s bezodn�m bahnom (69,3.15), jama hr�zy (40,3). Do
podsvetia �enie Smr� v�etk�ch ako pastier svoje ovce; no Boh m�e spravodliv�ho
vyk�pi� z moci podsvetia a vzia� ho k sebe (49,15-16).
Probl�m odplaty za osobn� �iny. Ke�e eschatologick� horizont nebol v �almoch e�te
osvetlen� Bo��m zjaven�m o odplate dobra a zla po smrti, odplata osobn�ch dobr�ch
skutkov ako aj osobn�ch nepr�vost� sa predstavuje vo forme blahobytu spravodliv�ch
a biedy bezbo�n�ch u� po�as ich pozemsk�ho �ivota (1,3b.6b; 34,11; cel� �alm 37).
Nako�ko sa v�ak toto pon�manie mnohokr�t o�ividne rozch�dzalo so skuto�nos�ou
(spravodliv� �asto trp� a naopak bezbo�n�k sa te��: p�l�iv� probl�m Knihy J�b),
�almisti hne� pripom�naj�, �e blahobyt bezbo�n�ka je kr�tky a �ak� ho hrozn� koniec
(49,15.17-20). I ke� sa naoko zd�, �e hrie�nici s� ��astn�, st�haj� ich mnoh�
strasti (32,10) a nakoniec ich vlastn� zloba zahub� (34,22). Ni�omn�ci s� ako
tr�va, ktor� r�chlo uschne, a stratia sa ako dym (37,2.20): e�te chv�ku a u� ich
nebude (vv. 10.13). Je lep�ie to m�lo, �o m� spravodliv�, ne� ve�k� bohatstv�
hrie�nikov (v. 16), lebo nespravodlivci nav�dy vyhyn� a pokolenie bezbo�n�ch bude
zni�en�, le� spravodliv� zdedia zem a bud� ju ob�va� na veky vekov (vv. 28-29).
Popri tejto perspekt�ve osobnej odplaty na tejto zemi s� v�ak v �almoch aj n�znaky
odmeny v posmrtnom �ivote, spo��vaj�cej v bla�enom spojen� s Bohom (16,10-11;
73,23-24). T� ist� n�dej vyjadruje aj trpiaci spravodliv� v � 22, ktor� po hrozn�ch
�zkostiach svojho umu�enia (vv. 2-22) je ist�, �e tak ako P�nov slu�obn�k v Iz 53
trpiaci pre nepr�vosti svojho �udu (vv. 1-9) bude �i� iba pre Jahveho (53,10).
Predov�etk�m treba v ka�dom �alme presne zisti� a pochopi� jeho slovn� zmysel,
ktor� neslobodno v nijakom pr�pade zatieni� alebo zameni� in�mi, viac-menej
spiritualiza�n�mi zmyslami, i ke� s� zdanlivo �ah�ie na pochopenie alebo bli��ie
dne�nej mentalite.
Okrem toho treba pri �almoch po��ta� s mo�nos�ou tzv. pln�ieho zmyslu (sensus
plenior), ktor� je bezo zvy�ku zn�my Bohu, prim�rnemu autorovi, ale sv�topisec ho
nemusel ch�pa� �plne. Od slovn�ho zmyslu sa pln�� zmysel l�i t�m, �e prevy�uje
v�znam slov, ktor� pou�il �almista, lebo tento zmysel z�vis� od bo�sk�ho p�vodcu.
Pln�� zmysel mo�no pochopi� najm� vo svetle neskor�ieho zjavenia, ale aj z hlb�ieho
ch�pania zjaven�ch pr�vd, nadobudnut�ho na z�klade anal�gie viery a d�kladn�ho
�t�dia Biblie.
Takisto rozum osvieten� vierou mus� vybada� typick� zmysel (sensus typicus), ktor�
spo��va v tom, �e pod�a �myslu bo�sk�ho p�vodcu Biblie s� staroz�konn� udalosti,
osoby, ustanovizne, veci a pod. �asto predobrazom, typom pr�slu�n�ch novoz�konn�ch
skuto�nost�, �i�e antitypov. Ke�e typy s� predobrazom bud�cich skuto�nost�, typick�
zmysel je zjavn� iba vo svetle antitypu, ktor� sa pozn�va iba z neskor�ieho
zjavenia. Preto typ, �i�e predobraz, iba nedokonale nazna�uje skuto�nos�, ktorej
antityp je dokonal�m splnen�m.
Kniha �almov
Po�akovanie
1 Zbormajstrovi. Na strunov� n�stroj. D�vidov �alm.
7 U� ma vy�erpalo vzlykanie,
l�ko mi noc �o noc vlhne od pla�u,
slzami m��am svoju poste�.
10 Pane, n� Vl�dca,
ak� vzne�en� je tvoje meno na celej zemi!
V�aka za v�azstvo
1 Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. D�vidov �alm.
15 aby som v br�nach dc�ry sionskej hl�sal v�etky tvoje skutky presl�vne
a plesal, �e si mi pomohol.
Vzd�vanie v�aky
1 Pane, pre�o si tak �aleko?
Pre�o sa skr�va� v �asoch s�enia?
Pochabos� bezbo�n�ch
1 Zbormajstrovi. D�vidov �alm.
Bl�zon si v srdci hovor�: "Boha niet."
Skazen� s� a ohavnosti p�chaj�.
Nikto z nich nerob� dobre.
Nevz�vaj� P�na;
Obk�u�uj� ma nepriatelia,
11 U� pristupuj� a u� ma zvieraj�,
o�ami sliedia, ako by ma na zem zrazili.
4 A predsa ty si sv�t�,
ty tr�ni� na chv�lach Izraela.
Dobr� pastier
1 D�vidov �alm.
P�n je m�j pastier, ni� mi nech�ba:
3 du�u mi osvie�uje.
Vod� ma po spr�vnych chodn�koch, vern� svojmu menu.
5 Prestiera� mi st�l
pred o�ami mojich protivn�kov.
Leje� mi olej na hlavu
a kalich mi nap��a� a� po okraj.
4 Nevysed�vam s daromn�kmi
a s pokrytcami sa nesch�dzam.
D�vera v nebezpe�enstve
1 D�vidov �alm.
P�n je moje svetlo a moja sp�sa, koho sa m�m b�?
P�n je ochranca m�jho �ivota, pred k�m sa m�m strachova�?
Prosba a po�akovanie
1 D�vidov �alm.
Pane, k tebe vol�m;
Bo�e m�j, nebu� vo�i mne ml�anliv�,
aby som sa pre tvoje ml�anie
nestal podobn�m t�m, �o zostupuj� do priepasti.
23 Pon�h�aj sa mi na pomoc,
Pane, moja sp�sa.
Prosby chor�ho
1 Zbormajstrovi. Jedutunovi. D�vidov �alm.
Modlitba chor�ho
1 Zbormajstrovi. D�vidov �alm.
T�ba za chr�mom
1 S�� ma, Bo�e, a rozhodni m�j spor s nevern�m �udom;
zachr�� ma pred zlo�incom a �sko�n�m �lovekom.
Pohromy n�roda
1 Zbormajstrovi. Pou�n� chv�lospev Koreho synov.
22 �i Boh na to nepr�de?
On predsa pozn� tajnosti srdca.
15 �e on je Boh, n� Boh,
naveky a na veky vekov:
on s�m n�s bude st�le sprev�dza�.
M�rnos� bohatstva
1 Zbormajstrovi. �alm Koreho synov.
Vyznanie viny
1 Zbormajstrovi. D�vidov �alm.
Nerozumnos� bezbo�n�ch
1 Zbormajstrovi. Pod�a "Machalat". D�vidov pou�n� chv�lospev.
Bl�zon si v srdci hovor�: "Boha niet."
Nevz�vaj� Boha;
Nevern� priate�
1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom n�stroji.
D�vidova pou�n� piese�.
12 na Boha sa ja spolieham
a neboj�m sa: ve� �o�e mi m�e urobi� �lovek?
16 T�laj� sa za pokrmom
a ak sa nenas�tia, skuv��aj�.
Modlitba po por�ke
1 Zbormajstrovi. Na n�pev "�alie - svedectvo".
D�vidov pou�n� �alm. Miktam.
Vyhnancova modlitba
1 Zbormajstrovi. Na strunovom n�stroji. D�vidov �alm.
4 Ty si moja n�dej
a ba�ta pred nepriate�om.
Pokoj v Bohu
1 Zbormajstrovi. Pod�a Jedutuna: D�vidov �alm.
11 Nespoliehajte sa na n�silie
a neprepadnite zbojstvu;
ak v�m prib�da bohatstva, neodd�vajte mu srdce.
Sl�vnostn� po�akovanie
1 Zbormajstrovi. D�vidov �alm. Piese�.
2 Tebe, Bo�e, patr� chv�lospev na Sione;
tebe treba plni� s�uby v Jeruzaleme.
3 Ty vypo��va� modlitby,
k tebe m� pr�s� ka�d� �lovek, ke� ho �a�� hriech.
9 zem sa zatriasla.
Pred tv�rou Boha zo Sinaja sa rozpr�ala aj obloha,
pred tv�rou Boha Izraela.
10 Sedia si na v�in�ch
a nezasahuje ich povode�.
13 Nu� povedal som si: "Veru nadarmo som si srdce �ist� zachoval
a v nevinnosti som si ruky um�val;
Po�akovanie za v�azstvo
1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom n�stroji. Asafov �alm. Piese�.
3 V Jeruzaleme m� stan
a na Sione pr�bytok.
20 Tvoja cesta vedie cez more a cez ve�k� vody tvoje chodn�ky,
ale tvoje stopy nikde nebada�.
21 Ako ovce si viedol svoj �ud
rukou Moj�i�a a �rona.
38 On sa predsa z�utoval
a odpustil im vinu a nezni�il ich.
�asto svoj hnev potla�il
a nedal celkom vzplan� svojmu rozhor�eniu.
2 Pastier Izraela,
�o ako ovcu vedie� Jozefa, po��vaj!
Ty, �o tr�ni� nad cherubmi, zaskvej sa
13 ktor� povedali:
"Zaujmime dedi�ne Bo�ie pastviny!"
3 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, ve� k tebe vol�m de� �o de�.
9 Odohnal si mi zn�mych
a zo�klivil si ma pred nimi.
Uv�znen� som a vyjs� nem�em,
10 aj zrak mi slabne od z�rmutku.
K tebe, Pane, vol�m de� �o de�
a k tebe ruky vystieram.
23 Nezasko�� ho nepriate�,
ani zlosyn ho nepokor�.
28 A ja ho ustanov�m za prvoroden�ho,
za najvy��ieho medzi kr�mi zeme.
29 Naveky mu svoju milos� zachov�m
a pevn� bude moja zmluva s n�m.
3 Predch�dza ho ohe�,
�o nav�kol spa�uje jeho nepriate�ov.
6 Od sam�ho n�reku
som iba kos� a ko�a.
2 Spievajte mu a hrajte,
rozpr�vajte o jeho obdivuhodn�ch skutkoch.
28 I pridali sa k Be�lfegorovi,
jedli z obet� m�tvym b�ikom;
31 K dobru sa mu to pripo��talo
z pokolenia na pokolenie naveky.
33 tak ho roz��lili,
�e nerozv�ne slov� vyslovil.
34 Nevyhubili n�rody,
ako im P�n bol rozk�zal.
37 Synov a dc�ry
obetovali zl�m duchom.
33 Potoky na p� premenil
a na s� vodn� pramene,
8 upevnen� naveky,
zalo�en� na pravde a spravodlivosti.
Vzd�vanie v�aky
1 ALELUJA.
Milujem P�na, lebo vypo�ul
m�j prosebn� hlas,
6 P�n je so mnou,
nu� neboj�m sa; �o�e mi m�e urobi� �lovek?
11 Obk���ili ma zov�adia�,
ale v mene P�novom som ich porazil.
4 Ty si dal pr�kazy,
aby sa verne plnili.
B�t (9-16)
9 Ako sa mlad�k na svojej ceste udr�� �ist�m?
Tak, �e bude zachov�va� tvoje slov�.
12 Pane, ty si veleben�;
nau� ma svoje ustanovenia.
13 Svojimi perami
vypo��tavam v�etky v�roky tvojich �st.
Gimel (17-24)
17 Preuk� dobro svojmu slu�obn�kovi a budem �i�
a tvoje slov� zachov�m.
18 Otvor mi o�i,
aby som pozoroval divy tvojho z�kona.
21 Py�n�ch zahriakuje�
a t�, �o bo�ia od tvojich pr�kazov, s� prekliati.
Dalet (25-32)
25 Uviazol som v prachu,
o�iv ma pod�a svojho slova.
H� (33-40)
33 Pane, uk� mi cestu svojich prik�zan�
a ja v�dy p�jdem po nej.
Vau (41-48)
41 Pane, nech zost�pi na m�a tvoje zmilovanie,
tvoja pomoc, ktor� si mi pris��bil.
Zajin (49-56)
49 Pam�taj na slovo, �o si dal svojmu slu�obn�kovi;
lebo n�m si mi dal n�dej.
50 To ma ute�uje v pon�en�,
�e mi tvoje slovo vracia �ivot.
53 Ovl�da ma rozhor�enie
vo�i hrie�nikom, �o zr�dzaj� tvoj z�kon.
56 To je m�j �del;
zachova� tvoje pr�kazy.
Ch�t (57-64)
57 Pane, ty si moje v�etko;
povedal som: Budem zachov�va� tvoje slov�.
60 Pon�h�am sa a nev�ham
zachov�va� tvoje prik�zania.
T�t (65-72)
65 Pane, svojmu slu�obn�kovi si preuk�zal dobro,
ako si pris��bil.
J�d (73-80)
73 Tvoje ruky ma utvorili a stv�rnili.
Daj mi ch�pavos� a osvoj�m si tvoju n�uku.
Kaf (81-88)
81 Du�a mi omdlieva t�bou za tvojou sp�sou
a tvojim slov�m ve�mi d�verujem.
Lamed (89-96)
89 Pane, tvoje slovo
trv� naveky ako nebesia.
Mem (97-104)
97 Pane, tvoj z�kon ve�mi milujem,
rozj�mam o �om cel� de�.
N�n (105-112)
105 Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy
a pochode� na mojich chodn�koch.
Samech (113-120)
113 Nen�vid�m �ud� dvojtv�rnych,
ale tvoj z�kon milujem.
Ain (121-128)
121 Pod�a pr�va a spravodlivosti som si po��nal;
nevyd�vaj ma do r�k kriv�ch �alobcov.
Sade (137-144)
137 Pane, ty si spravodliv�
a spr�vne s� tvoje rozsudky.
K�f (145-152)
145 Z cel�ho srdca vol�m, Pane, vysly� ma;
chcem zachova� tvoje ustanovenia.
R� (153-160)
153 Pozri na moje pon�enie a vyslobo� ma;
ve� nezabudol som na tvoj z�kon.
Sin (161-168)
161 Hoci ma knie�at� prenasleduj� pre ni� za ni�,
moje srdce si tvoje slov� ct�.
Tau (169-176)
169 K tebe, Pane, nech prenikne moja �penliv� prosba;
pod�a tvojho slova daj mi ch�pavos�.
T�ba za pokojom
1 P�tnick� piese�
K P�novi som volal vo svojom s�en�
a on ma vysly�al.
5 P�n �a str�i,
P�n je tvoja z�tita
po tvojej pravici.
2 �e prisahal P�novi
a mocn�mu Bohu Jakubovmu zlo�il s�ub:
Ve�kono�n� chv�lospev
1 Oslavujte P�na, lebo je dobr�,
lebo jeho milosrdenstvo je ve�n�.
Vzd�vanie v�aky
1 Od D�vida.
Chcem �a, Pane, oslavova� cel�m srdcom,
�e si vypo�ul slov� mojich �st.
Budem ti hra� pred tv�rou anjelov,
18 Keby som ich v�etky chcel por�ta�, je ich viac ako z�n piesku;
a keby som pri�iel na koniec, e�te st�le som pri tebe.
Ty si moje �to�i�te
1 Zbormajstrovi. D�vidov �alm.
Modlitba v nebezpe�enstve
1 D�vidov �alm.
Pane, k tebe vol�m, pon�h�aj sa mi pom�c�,
po�uj m�j hlas, ke� vol�m ku tebe.
Ty si moje �to�i�te
1 Pou�n� chv�lospev. D�vidova modlitba, ke� bol v jaskyni.
8 Vyve� ma zo �al�ra,
aby som tvoje meno mohol velebi�.
Spravodliv� sa zhroma�dia v�kol m�a,
ke� mi prejav� priaze�."
Modlitba v �zkosti
1 D�vidov �alm.
Pane, vysly� moju modlitbu,
pre svoju vernos� vypo�uj moju �penliv� prosbu,
pre svoju spravodlivos� ma vysly�.
3 Nepriate� ma prenasleduje,
zr�a ma k zemi,
do temn�t ma vrh� ako d�vno m�tveho.
Za v�azstvo a za pokoj
1 Od D�vida.
Nech je zveleben� P�n, m�j ochranca,
�o u�� moje ruky z�pasi�
a moje prsty bojova�.
10 Ty pom�ha� kr�om,
ty zachra�uje� svojho sluhu D�vida pred me�om z�huby.
11 Vytrhni ma a vyslobo�
z r�k cudzincov.
Ich �sta luhaj�,
ich pravica je krivopr�sa�n�.
3 Nespoliehajte sa na knie�at�
ani na �ud� v�bec; oni pom�c� nem�u.
12 ml�denci a panny,
starci a jun�ci
Plesanie sv�t�ch
1 ALELUJA.
Spievajte P�novi piese� nov�;
jeho chv�la nech znie v zhroma�den� sv�t�ch.
Chv�te P�na
1 ALELUJA.
Chv�te P�na v jeho sv�tyni,
chv�te ho na jeho vzne�enej oblohe