Você está na página 1de 5

PRÍZNAKY SRDCOVÉHO INFARKTU

Nie je veľa ochorení, pri ktorých poznanie včasných varovných


príznakov môže zachrániť život. Je lepší planý poplach, ako
zbytočná smrť. Väčšina srdcových infarktov sa prejavuje už predtým
určitými príznakmi, ktoré umožňujú účinnú liečbu. Časté sú infarkty
v lete pri dehydratácii (znížený príjem tekutín so zahustením krvi)
alebo na jar a jeseň najmä pri prudkých zmenách počasia. Aj nadmerný fyzický
výkon, alebo rozčúlenie môže byť niekedy rizikom.

Príčinou infarktu je najčastejšie krvná zrazenina (trombus) v arterioskleroticky


zmenenej cieve zásobujúcej srdce, ale zriedkavejšie môže spôsobiť infarkt aj
spasmus (kŕčovité zúženie) zdravej koronárnej artérie. Mortalita (úmrtnosť) na infarkt
myokardu je najvyššia v prvých dvoch hodinách po vzniku prvých príznakov. Podľa
údajov WHO až 1/3 všetkých úmrtí je spôsobená srdcovo-cievnymi ochoreniami a
1/3 pacientov s infarktom myokardu sa nedostane živých do nemocnice. Každý deň
je len v USA približne 2800 ľudí postihnutých týmto ochorením.

Typická bolesť pri srdcovom infarkte vychádza zo stredu hrudníka na prsnej kosti.

Srdcový infarkt však nie vždy bolí. Môže sa prejavovať aj ako žalúdočná nevoľnosť,
pocit skráteného dychu, závratov alebo len pocitom tlaku v hrudníku. Tlaková alebo
pálivá bolesť (pocit žehličky) môže byť lokalizovaná v hrudníku, ale aj v krku,
v čeľusti, v krku, v chrbte, v uchu, v ramene, alebo môže vyžarovať do ruky (väčšinou
vľavo). Pacient je bledý, slabý, rýchlo dýcha, má studený pot, môže kašľať, zvracať,
alebo mať búšenie srdca. V sede sa zvyčajne príznaky zmiernia. Infarkt môže mať aj
iný priebeh, môže sa prejaviť aj ako tzv. náhla smrť (najmä u mužov vo veku 40 – 50
rokov). Niekedy naopak môže srdcový infarkt prebiehať bez nápadnejších príznakov
(“silent”). Pred infarktom môžu byť niekedy prítomné pocity vyčerpanosti, únavy,
závratov, bledosti, modrých pier, alebo šedej farby kože. Varovné príznaky (bolesť na
hrudníku, únava, bledosť, kruhy pod očami) sa môžu objaviť aj o niekoľko dní alebo
mesiacov skôr.

Vzhľadom na rôznorodosť príznakov je potrebné myslieť na srdcový infarkt najmä


u ľudí s prítomnosťou rizikových faktorov: muži vo veku nad 40 rokov, vysoká hladina
cholesterolu, fajčenie, nadužívanie alkoholu, hormonálna antikoncepcia u žien,
cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, cievne ochorenia v rodine a pod. Aj zníženie
krvného tlaku pri alergickej anafylaktickej reakcii (napr. na lieky alebo potraviny)
môže spôsobiť nedokrvenie srdcového svalu.

PRÍZNAKY SRDCOVÉHO INFARKTU:

tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou


bolesť v oblasti žalúdka (brucha), v hrudnej chrbtici, v krku, v dolnej čeľusti, v uchu,
v ramene
pocit strachu (zo smrti), nervozity
pocit na zvracanie, zvracanie
studený pot
zmena farby pokožky a pier (bledosť, šedo-popolavá farba)
celková slabosť a závraty
pocit dychovej nedostatočnosti (krátky dych)
zrýchlená alebo nepravidelná činnosť srdca
náhle bezvedomie s pádom na zem

Pri najmenších pochybnostiach je potrebné lekárske vyšetrenie, prípadne aj


hospitalizácia (pozorovanie) najlepšie v nemocnici na koronárnej jednotke.
Potrebné je EKG vyšetrenie, ktoré je abnormálne vo väčšine prípadov (ale nie
vždy). Diagnózu môže pomôcť upresniť aj biochemické vyšetrenie krvi
(vzostup myokardiálnych enzýmov). Ak je pacient pri vedomí a nezvracia, je
mu možné podať Acylpyrín ako prevenciu zhlukovania krvných doštičiek
a zrážania krvi. V nemocnici je možné podať lieky zo skupiny betablokátorov,
ktoré môžu zabrániť komplikáciám srdcového infarktu (liečba porúch
srdcového rytmu). Na špecializovanom pracovisku je možné realizovať aj
trombolýzu, ktorej cieľom je rozpustiť zrazeninu v koronárnej cieve.

Čo robiť pri srdcovom infarkte ? Možnosti sú obmedzené. Vždy zavolať rýchlu


lekársku pomoc (RZP – sanitka, vrtuľník a pod.), zostať pri chorom, pacient
musí zostať v pokoji, pri srdcovej zástave alebo zástave dýchania neodkladná
resuscitácia.

Po 1-2 dňoch na koronárnej jednotke a po priebehu bez komplikácii, pacient


môže za 10 – 14 dní odísť do domáceho liečenia. Vždy zostáva najdôležitejšia
primárna a sekundárna prevencia:

Obmedziť spotrebu alkoholu na maximum jeden pohár (pohárik) alkoholu denne


Prestať fajčiť
Obmedziť pitie čiernej kávy (odvodňuje)
Dostatok pohybu (chôdza, beh)
Vyhýbanie sa stresom
Redukcia hmotnosti
Dostatok tekutín (2,0 – 2,5 litra denne) najmä v horúcich dňoch
Ľahká strava najmä v lete (s obmedzením živočíšnych tukov)
Dostatok vitamínov najmä v ovocí a zelenine
Antioxidanciá (Vitamín A, C, E a selén, Koenzým Q-10 a pod.)
Pravidelné preventívne vyšetrenia (lipidové spektrum, TK, EKG a pod.)
Dostatok odpočinku a spánku (dovolenka aspoň 3 týždne)
Liečba rizikových faktorov (vysoký tlak, cukrovka, vysoký cholesterol)

Záver: Najmä u mužov vo veku nad 40 rokov a s prítomnosťou rizikových


faktorov je potrebné myslieť na srdcový infarkt pri náhlom zhoršení
zdravotného stav s prítomnosťou tlakovej alebo žeravej bolesti v hrudníku,
v oblasti žalúdka, chrbta, čeľuste, ramena alebo ruky. Celková slabosť,
bledosť, zvracanie a závraty môžu byť ďalšími príznakmi. Rýchla lekárska
pomoc je potrebná najmä vtedy, ak bežné liečebne prostriedky neodstránia
ťažkosti (napríklad žalúdočné), alebo ak nie je dôvod (vyvolávajúca príčina) na
tráviace problémy (jedlo), bolesti v chrbtici, v ramene, v krku alebo vyžarujúce
do ruky (záťaž, prechladnutie).

ANGINA PECTORIS
Angina pectoris je bolesť na hrudi, ktorá vzniká na základe prechodného nedokrvenia
srdcového svalu (myokardu).
Objavuje sa v situáciách, kedy sú aktuálne požiadavky srdca na dodávku kyslíka vyššie ako je
samotná kapacita celého systému, ktorý privádza kyslík k jednotlivým orgánom (v tomto
prípade k srdcu). Takýto stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia, a teda aj okysličovaniu
myokardu, nazývame ischemická choroba srdca. Pokiaľ sa postihnutý neriadi radami lekára a
nedodržiava doporučenú liečbu, môže sa angina pectoris zmeniť na akútny stav, teda na
akútny infarkt myokardu. Na následky ischemickej choroby srdca zomiera na Slovensku
každý druhý pacient.
Riziko výskytu ischemickej choroby srdca a aterosklerózy stúpa úmerne s vekom a je častejšie
u mužov ako u žien. V poslednom období však sa pomer ochorení mužov a žien vyrovnáva.
Riziko sa zvyšuje aj tým, ak sa v rodine už vyskytol infarkt srdca alebo iné problémy so
srdcom, hlavne v mladšom veku a u žien. V takomto prípade sa riziko vzniku tohto ochorenia
výrazne zvyšuje. Pokiaľ má človek vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu a
ostatných tukov v krvi, má cukrovku, nadváhu alebo dokonca obezitu, pokiaľ fajčí, žije v
dlhšom psychickom strese, tak má zvýšené riziko vzniku ischemickej choroby srdca a anginy
pectoris.
Aká je príčina
Nedokrvenosť myokardu vzniká ako dôsledok nepomeru medzi potrebou a dodávkou kyslíka
do srdcového svalu. Príčinou môže byť zníženie prívodu krvi zúženými koronárnymi tepnami
(tepny na srdci) alebo ako dôsledok zvýšenej spotreby kyslíka v srdcovom svale.
Príčinou zúženia (stenózy) koronárnych tepien je najčastejšie aterosklerotický plát koronárnej
tepny. Menej často sa zúženie tepny deje z dôvodu stiahnutia (spazmus) samotnej tepny, kedy
hovoríme o variantnej angine pectoris. Iné príčiny nedokrvenia srdcového svalu sú veľmi
vzácne a bežne sa nevyskytujú.
Ako dôsledok postupného ukladania tuku a ďalších látok, vzniká ateroskleróza = kôrnatenie
ciev, ako degeneratívne ochorenie cievnej steny a ciev. Kôrnatením sa zužuje vnútorný
prierez cievy a súčasne sa poškodzuje vnútorná povrchová vrstva = endotel, vzniká
aterosklerotický plát. Pri náhlom zvýšení spotreby kyslíka, nedôjde k zvýšeniu prietoku v
tepne a vznikne nepomer medzi nárokmi a skutočnou dodávkou kyslíka, čím vznikne kritický
stav, ktorý sa najčastejšie prejavuje pri fyzickej námahe, pri rozčúlení, v chladnom prostredí
(v zime), pri zvýšení krvného tlaku, pri zvýšení pulzovej frekvencie a tiež pri fajčení.
Inou, veľmi vážnou komplikáciou je prasknutie aterosklerotického plátu, ktorý sa nečakane
uvoľní a uzavrie celú cievu, čím preruší dodávku krvi a (aj kyslíka) pre konkrétny úsek
svaloviny srdca. Ateroskleróza sa však môže prejaviť na hociktorom mieste ľudského
organizmu, nie je výhradným ochorením súvisiacim s ochorením srdca. Tak dochádza k
mozgovej cievnej príhode (infarktu mozgu) = mŕtvici (iktus) alebo k závažnému ochoreniu
dolných končatín - kŕčovým žilám = varixom.
Aké sú príznaky
Veľmi typicky sa angina pectoris prejavuje ako zvieravá alebo pálivá bolesť za hrudnou
kosťou. Niektorí ľudia vnímajú len neurčitý tlak alebo cítia nedostatok vzduchu.
Charakteristickými príznakmi sú bolesti, ktoré vyžarujú do ľavej ruky (ramena), do krku, do
čeľuste a podobne. Príznaky sa však nemusia presne takto prejavovať, niekedy sa prejavujú
ako bolesti chrbta alebo brucha, prípadne ako žalúdočná nevoľnosť s nedostatkom vzduchu.
Tieto bolesti trvajú niekoľko minút a sú pomerne intenzívne. Pokiaľ neustupujú, môže sa
celkom reálne jednať o akútny infarkt myokardu.
Pomerne vzácna je forma „nemého infarktu“, kedy sa samotný priebeh infarktu neprejavuje
typickými príznakmi, alebo sa neprejavuje vôbec. Pomerne často takýto infarkt prekonávajú
obézne ženy, niekedy aj obézny muži.
Spúšťacou príčinou anginy pectoris je najčastejšie fyzická námaha, napríklad aj obyčajná
chôdza, náhle rozčúlenie alebo náhly prechod do chladného prostredia (chladnička, zimné
počasie). Náhla bolesť prinúti postihnutého prerušiť práve vykonávanú činnosť, postihnutý
má potrebu zhlboka dýchať, má stav výrazného strachu zo smrti a pomerne často v takejto
chvíli dochádza k nadmernému poteniu (postihnutého zalieva pot).
Prvá pomoc
Pri záchvate anginy pectoris prerušte okamžite vykonávanú činnosť a ukľudnite sa. Pokiaľ už
máte skúsenosť so záchvatom anginy pectoris, užíte nitroglycerín v speji (2x vstreknúť pod
jazyk alebo užíte 2 tabletky nitroglycerínu pod jazyk). Bolesť by mala veľmi rýchlo ustúpiť (v
priebehu niekoľko desiatok sekúnd). Pokiaľ sa tak nestane, je potrebné okamžite zavolať
lekársku pomoc, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k akútnemu infarktu
myokardu. Lekára je nutné vyhľadať aj vtedy, keď sa zmenil charakter záchvatu (záchvaty sú
častejšie, silnejšie, pri menšej záťaži), a je bezpodmienečne nutné podrobiť sa dôkladnému
vyšetreniu a následne upraviť liečbu.
Pokiaľ ide o prvý takýto záchvat anginy pectoris, postihnutý musí bezpodmienečne
absolvovať komplexné vyšetrenie u lekára, ktoré môže potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na
záchvat anginy pectoris.
U lekára
Pri prvej návšteve lekára , vykoná lekár najprv anamnézu. Lekára budú hlavne zaujímať
súčasne zdravotné problémy postihnutého, bude sa pýtať na charakter bolestí, či bolesť je
pálivá, zvieravá, bodavá, kde sa bolesť prejavuje, kedy a ako často sa objavuje a kedy bolesť
zaniká. Bude ho tiež zaujímať, či bolesť je sprevádzaná dušnosťou, kašľom a podobne.
Všetky informácie, ktoré lekárovi poviete, sú veľmi dôležité. Určite sa bude pýtať na
prekonané ochorenia, akú vykonávate prácu, či fajčíte a aké beriete lieky. Tiež ho budú
zaujímať ochorenia, ktoré sa vo vašej rodine vyskytli, hlavne ide o ochorenia srdca, srdcový
infarkt, cievnu mozgovú príhodu - mŕtvicu, kŕčové žily - varixy a iné ochorenia srdcovo-
cievneho systému.
Po vykonaní anamnézy lekár podrobí postihnutého dôkladnému vyšetreniu, zmeria tlak krvi,
popočúva srdce, pľúca, šelesty nad veľkými cievami, prehmatá brucho a skontroluje, či
postihnutý nemá opuchnuté nohy. Ďalším vyšetrením bude EKG = elektrokardiograf, ktorého
výsledok naznačí, či u postihnutého môže ísť o ischemické ochorenie. Pokiaľ EKG nemá
úplne normálne hodnoty, postihnutý sa podrobí záťažovému EKG, ktoré absolvuje na
stacionárnom bicykli.
Ďalším vyšetrením bude ECHO = echokardiografia, ide o vyšetrenie ultrazvukom, ktoré
ukáže, ako pracuje srdce v kľude a pri záťaži.
V niektorých prípadoch je potrebné ešte vykonať invazívne vyšetrenie - koronarografiu.
Výsledok vyšetrenia je veľmi presný a odhalí aj prípadné zúženie vyšetrovaných ciev. V
prípade, že zúženie ciev je veľmi závažné, môže sa po koronarografickom vyšetrení vykonať
angioplastika = v mieste zúženia cievy sa nafúkne mikrobalónik, ktorý cievu roztiahne.
Niekedy je potrebné takéto miesto spevniť a vtedy sa do cievy vkladá „stent“ = kovová výstuž
cievy.
Na základe výsledkov vyšetrení doporučí lekár postihnutému liečbu, ktorá sa bude v prvom
rade opierať o úpravu životného štýlu (diétne stravovanie, znížená fyzická aktivita).
Liečba
Na liečbu ischemickej choroby srdca a anginy pectoris je mnoho liekov, ktoré ovplyvňujú
potiaže spojené s týmto ochorením a bolesťami na hrudníku.
Najznámejším zástupcom týchto liekov sú nitráty, ktoré sa užívajú len pri bolestiach na
hrudníku (pokiaľ sa objavujú len zriedkavo) a podávajú sa vo forme tabliet alebo spreja.
Výskyt bolestí ovplyvňujú aj lieky, ktoré sú užívané na liečbu vysokého krvného tlaku =
betablokátory a blokátory kalciových kanálov. Betablokátory sú užívané najčastejšie, pretože
majú pozitívny vplyv na ochorenie a pacienta s ischemickou chorobou srdca. Znižujú krvný
tlak a spomaľujú pulzovú frekvenciu. Pri užívaní betablokátorov musia byť veľmi opatrní aj
astmatici, pacienti s nízkym krvným tlakom alebo s pomalou frekvenciou srdca - pulzom
srdca, ktorí by betablokátory nemali užívať, avšak o vhodnosti liečby betablokátormi vždy
rozhoduje lekár špecialista - kardiológ. Blokátory kalciových kanálov taktiež znižujú krvný
tlak a iba niektoré znižujú aj frekvenciu srdca - pulz srdca.
Významnou skupinou užívaných liekov je skupina liekov, ktoré sú nazývané antiangreganciá
= lieky, ktoré zamedzujú zhlukovanie krvných doštičiek, vytváranie trombov a následné
upchatie ciev. Typickým zástupcom je kyselina acetylosalicylová, ktoré síce neovplyvňuje
prípadné bolesti, ale zásadným spôsobom zlepšuje zdravotný stav pacienta - zlepšuje
prognózu.
Pokiaľ medikamentózna liečba nestačí na odstránenie existujúcich zdravotných problémov
alebo pri veľmi vážnych nálezoch zistených pri koronarografii, je možné vykonať
zpriechodnenie postihnutých ciev balónikom a zavedením kovovej výstuže = stentu do cievy,
prípadne vykonať premostenie zúženého úseku cievy kardiochirurgickým zákrokom = bypass.