Você está na página 1de 332

Vitamn C

a megaskorbick lieba

zabudnut poklad

Peter Tuhrsky

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

3 / 332

Obsah
Dleit upozornenia................................................................9 Abstrakt / Abstract..................................................................12 Prhovor..................................................................................13
Vymedzenie........................................................................................14 lenenie knihy...................................................................................15

vod........................................................................................16 I. Vivov koncept.................................................................19


Histria..............................................................................................20 Dlh hadanie..........................................................................................23 Vskumy a pokrok...................................................................................25 Zlyhania, predsudky a sasnos.............................................................26 Zrod ortomolekulrnej medicny.............................................................28 Rezistencia voi inovcii..........................................................................30 Vitaminofbia..........................................................................................32 Vitamn C (askorbt).........................................................................33 Zdroje vitamnu C....................................................................................36 Chemick formy.......................................................................................36 Priemyseln vroba.................................................................................38

II. alie dleit ltky...........................................................39


Vitamny.............................................................................................41 Prehad vitamnov a ich oznaen............................................................41 Sasn veda vs ODD..............................................................................42 Flavonoidy...............................................................................................42 Karotenoidy.............................................................................................42 Vitamn A.................................................................................................43 Niacn vitamn B3.................................................................................43 Kyselina listov vitamn B9...................................................................45 Vitamn D.................................................................................................46 Vitamn E.................................................................................................49 Podporn metabolity..........................................................................52 Omega-3 a omega-6 mastn kyseliny................................................53 Minerly a stopov prvky...................................................................53 Vpnik a hork........................................................................................53 Zinok a me.............................................................................................53 Seln........................................................................................................53 Jd...........................................................................................................56 Codex Alimentarius............................................................................71 Epigenetika........................................................................................71

III. Genetick koncept............................................................73


Hypoaskorbmia................................................................................74 Spotreba vitamnu C..........................................................................77

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

4 / 332

ODD.........................................................................................................77 ODD a dojenie........................................................................................79 Histria a zmysel ODD............................................................................80 Problmy ODD.........................................................................................80 Skuton spotreba...................................................................................82 revn tolerancia....................................................................................83 Biochemick individualita.......................................................................84 Nutrigenomika.........................................................................................84 Konzervatvne nzory o vitamne C.........................................................85 Nedostatok vitamnu C......................................................................90 Subklinick skorbut.................................................................................90 Klinick skorbut.......................................................................................92 SIDS a Barlowova choroba......................................................................93

IV. Farmakologick koncept...................................................95


Ke na vekosti zle........................................................................96 Zkladn fyziologick svislosti........................................................98 Zbera vonch radiklov.................................................................100 Antibiotikum C.................................................................................105

V. Postup lieby.....................................................................109
Veobecne o dvkovan....................................................................110 Tolerann lieba stne dvkovanie.............................................111 Farmakokinetika..............................................................................114 Dynamick model..................................................................................114 Zkladn charakteristiky reimov podvania.................................115 stne podvanie....................................................................................115 Injekn podvanie................................................................................116 Adjuvans pre vitamn C....................................................................119 Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie.................................122 Paradox porovnanie s paracetamolom................................................122 Predvkovanie vitamnom C..................................................................123 Zkladn opatrenia pri uvan..............................................................124 Sodk, hork, draslk.............................................................................125 Paradoxn hypovitaminza, tehotenstvo...............................................126 Precitlivelos..........................................................................................127 Oblikov kamene.................................................................................128 elezo a me.........................................................................................135 Deficit G6PD..........................................................................................135 Onkologick upozornenia......................................................................136 Karcinogenita........................................................................................136 Kon aplikcia......................................................................................137 alie uvdzan vedajie inky..........................................................137 Stresov paradox...................................................................................138 Zhrnutie.................................................................................................139

VI. Zkladn nmety pre konvenn prax............................141


Hospitalizcia........................................................................................142 Infekcie..................................................................................................142 Chirurgia...............................................................................................143 Alergia a astma......................................................................................145

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

5 / 332

Transfzia..............................................................................................146 Okovanie..............................................................................................146

VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch...............149


Vrusov infekcie.............................................................................150 Nachladnutie.........................................................................................151 Chrpka..................................................................................................152 Aktna mononukleza...........................................................................152 Psov opar (herpes zoster)..................................................................152 Ovie kiahne (varicella).........................................................................153 Herpes simplex......................................................................................154 Ospky...................................................................................................155 Mumps...................................................................................................157 Polio.......................................................................................................157 Vrusov zpal pc...............................................................................161 Vrusov encefalitda.............................................................................162 Hepatitda A..........................................................................................167 Hepatitda B..........................................................................................170 Chronick hepatitda.............................................................................170 Vrusov pankarditda...........................................................................171 AIDS......................................................................................................171 alie vrusov ochorenia.....................................................................172 Rickettsilne infekcie......................................................................174 RMSF.....................................................................................................174 Parazitick infekcie.........................................................................175 Trichinza..............................................................................................175 Bakterilne infekcie........................................................................176 Zkrt....................................................................................................176 Dyzentria typu shiga............................................................................176 Tuberkulza...........................................................................................177 arlachov horka...............................................................................177 Purperlna sepsa...................................................................................177 ierny kae...........................................................................................178 Tetanus..................................................................................................179 Osteomyelitda.......................................................................................180 alie ochorenia....................................................................................181 Otravy, okov stavy.........................................................................182 ok.........................................................................................................182 Otrava alkoholom..................................................................................183 Otrava oxidom uhonatm.....................................................................183 Uhryznutie, utipnutie...........................................................................184 Otrava muchotrvkou zelenou...............................................................187 Otrava barbiturtmi..............................................................................187 Otrava pesticdmi..................................................................................187 Otrava akmi kovmi............................................................................188 alie otravy..........................................................................................188 Popleniny.......................................................................................190 Radian pokodenie.............................................................................191 Srdcovocievne ochorenia.................................................................192 Vznam vitamnu C................................................................................193 Jednotn teria SCO..............................................................................194 Niacn....................................................................................................199

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

6 / 332

Vitamn E...............................................................................................201 Mozgov prhody...................................................................................202 Rakovina..........................................................................................203 Vitamn C ako chemoterapia.................................................................204 Faktor zlepenia kvality ivota..............................................................207 alie informcie...................................................................................208 Leukmia...............................................................................................209 Niacn a multinutrin postupy.............................................................210 Reumatick problmy......................................................................219 Diabetes...........................................................................................222 Psychick problmy.........................................................................224 Schizofrnia...........................................................................................224 Kryptopyrrol..........................................................................................226 Drogov zvislos.............................................................................228 Fajenie.................................................................................................231 Myastenia gravis a roztrsen sklerza..........................................233 Myastenia Gravis...................................................................................234 Roztrsen sklerza..............................................................................237 alie vyuitie..................................................................................241 Downov syndrm...................................................................................241 Megavitamnov terapie........................................................................241 On problmy......................................................................................241 Obliky a moov cesty.........................................................................242 Pankreatda...........................................................................................242 Ke, epilepsia.......................................................................................243 Boles.....................................................................................................243 Autizmus................................................................................................244 In inky vitamnov.............................................................................247

VIII. alia prevencia a profylaxia.......................................249


Tehotenstvo a dojenie..........................................................................250 Kadodenn uvanie.............................................................................251 C-kalibrcia / C-sprcha..........................................................................252 Hemodialza, transfzia........................................................................254 In..........................................................................................................254

Diskusia................................................................................256 Doslov...................................................................................258
Evolcia alebo stvorenie?......................................................................259 Osobn sksenosti s vitamnom C.........................................................261

Zoznam skratiek...................................................................270 Zdroje....................................................................................271 Podmienky pouitia diela.....................................................323


Strun zhrnutie licencie................................................................324 Pln znenie licencie.........................................................................325

Prloha - rchlokurz tolerannej lieby................................331

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

7 / 332

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

9 / 332

Dleit upozornenia

Kniha sa v iadnom prpade nesmie chpa ako lekrske odporanie! Knihu som tvoril v snahe pomc, s ndejou, e bude uiton. Venoval som jej vea asu, poksil som sa zhrn najdleitejie publikovan informcie. Nevymyslel som ich, a z pochopitench dvodov ani neodskal (okrem zretene oznaench vnimiek). Jednotliv tvrdenia uvdzam ako s; mnoh z nich predstavuj iba nzory, hypotzy a sksenosti ich autorov, ktor nemusia by v slade s oficilne uznvanmi paradigmami, ani s prevldajcim vedeckm nzorom! Knihu treba bra iba ako zdroj inpircie a referenci pre alie tdium. Neberiem iadnu zodpovednos za sprvnos, pravdivos, ani za dsledky pouitia tchto informci! Uveden postupy sa povauj za experimentlne! Vina z nich (ia) nebola skman oficilnymi tdiami. Kad rozhodnutie, tkajce sa zdravia, konzultujte so svojm lekrom!

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

11 / 332

Existuje princp; je hrdzou akmkovek informcim, odolva vetkm argumentom, a spene dr ud vo venej ignorancii: zavrhn vec ete pred preskmanm. -Herbert Spencer[1]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Abstrakt / Abstract

12 / 332

Abstrakt / Abstract
Kyselina askorbov (Vitamn C) je zkladnou sasou metabolizmu. Vina ivochov napa svoju potrebu prostrednctvom autonmnej syntzy. lovek toho nie je schopn kvli zriedkavej genetickej poruche, je odkzan na prjem v strave. Nedostatok vitamnu C vedie ku skorbutu; kvli prevencii terminlneho tdia tejto smrtenej choroby boli stanoven tzv. Odporan Denn Dvky, ktor vlastne predstavuj skr mnostv blzke minimu na preitie. Optimlny denn prjem v zujme udrania dobrho zdravia je vy, ne sa veobecne predpoklad. V ase stresu a choroby spotreba niekokonsobne stpa. Telo signalizuje zven potre bu tm, e podstatne zvyuje toleranciu trviacej sstavy voi vysokm dvkam vitamnu C. Celkov tolerancia organizmu je vemi vysok, nie je znmy iadny prpad toxickho predvkovania; jedinm znmym prejavom nadbytku je jednorzov mierna hnaka bez akchkovek nsledkov. Farmakologick dvky (hyperdvky) maj niektor inky, ktor nesvisia priamo s vitamnovou funkciou. ia, ich vskum je na pokraji zujmu medicny a vina lekrov v benej praxi takto vyuitie nepozn. Dostupn vskumy ukazuj, e pri dosiahnut a udran optimlne vysokej hladiny v krvi a/alebo tkanivch nastva rapdne vylieenie mnohch, najm infeknch a toxickch ochoren a okovch stavov. Vitamn C m siln virucdne, baktericdne, protibolestiv a protitoxick inky. Suboptimlne dvky neprinaj oakvan efekt. The ascorbic acid (Vitamin C) is a fundamental part of metabolism. The majority of animals fulfill their vitamin C needs by autonomous synthesis. Humans are unable performing that because of a rare genetic error, and are dependent on daily intake from foods. Vitamin C deficiency leads to the scurvy; in order of preventing the terminal stage of this lethal disease, Recommended Daily Allowance was set, that represent merely a near-minimum survival daily amount. The optimal daily intake promoting good health is higher then generally recognized. During period of stress or illness, the demand for Vitamin C increases by several grades. The body indicates the higher need by substantial increase of bowel tolerance to high doses of Vitamin C. The overall tolerance of the body is extremely high and no known case of toxic overdosage is ever known; the only known symptom of overdose is a mild single diarrhea with no residual effects. The farmacological doses (hyperdoses) posess some effects that are not directly related to the vitamin function. Unfortunately, the research of these effects is out of interest of medicine, and majority of doctors in routine practice are unaware of this kind of Vitamin C employment. The available research suggests, that once the optimally high blood and/or tissue level of Vitamin C is achiewed and maintained for a reasonable amount of time, a rapid recovery from many infectious, toxical and shock disease takes place. Vitamin C is known to possess strong virucidal, bactericidal, painrelenting and toxin neutralising capabi lities. If the dosage is suboptimal, the amazing results can't be expected.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Prhovor

13 / 332

Prhovor
Ven itatelia, tto kniha vznikla takpovediac nemyselne. Na zaiatku bolo hadanie odpovede na otzku strachu z chorb. Nasledoval objav starch lnkov o liebe niektorch nelieitench chorb. Zaal som si robi poznmky, ktor sa postupne rozrastali. Ctil som, e tie informcie s dleit a mohli by mnohm uom pomc, a e sa o ne treba podeli. Preto som knihu rozril o alie rieiten ochorenia a doplujce infor mcie, hoci s rastcim rozsahom bola prca oraz namhavejia. Knihu som dokonil do ako-tak ucelenej podoby, urenej pre tla brory A5, a dvam vm ju k dispozcii: mete ju slobodne ri, posiela, koprova (viac v kapitole Podmienky). Preo som sa tak rozhodol? V zmysle slov Pna Jeia Krista: zadarmo ste dostali, zadarmo dvajte. Kniha prezentuje poznatky priekopnkov, ktor tieto ako vybojovan informcie dali vone k dispozcii, preto by bolo nevhodn, keby som ako sprostredkovate tchto vedomost konal in. Kniha by potrebovala ete pravy terminolgie, zdrojov, integrciu, dopl nenie, diskusiu. Neustle naram na mnostvo novch, zaujmavch informci, a kniha by sa dala rozirova ete strane dlho. Ale svoje mo nosti som u asi vyerpal a alie prce na knihe u NEPLNUJEM, mono s vnimkou trivilnych oprv. Spracoval som obrovsk mnostvo informci, a hoci som (aj vo svojom vlastnom zujme) neuplatnil iadnu vedom cenzru, je mon, dokonca pravdepodobn, e napriek mjmu siliu o vyvenos, nejak podstatn informcie unikli. Niektor asti mu psobi zaujate, avak uvdzam zdroje, aby si aj itate mohol vytvori svoj vlastn nzor. Treba si uvedomi, e v mnohch otzkach vitamnu C doposia neexistuje jednoznan vedeck konsenzus. Ani odbornci nemaj jednotn nzor, a prosm chpte, e nebolo v mojich silch a monostiach, overova tieto informcie. Napokon, veda ako tak je omyln, pretoe je tvoren umi. Aj ja ako spracovate som sa mohol dopusti omylov. Navye, zmerne som neuplatnil iadnu cenzru, pretoe mojm cieom je upozorni na exis tenciu nzorov a konceptov, ktor sa dostali do zadia prve kvli cenzre a predsudkom, a kvli nim neboli riadne preskman. Z tchto dvodov, uvdzan informcie berte prosm iba ako nmet, nie ako jedin platn pravdu. Mnoh z nich s iba nzormi, hypotzami alebo prpadovmi sksenosami, a mu by dokonca v rozpore s oficilne uznvanmi paradigmami. V tomto duchu treba vnma vetky tvrdenia v knihe, nielen tie, ktor s zaobalen do rtoriky mohlo by, domnieva sa a podobne.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Prhovor

14 / 332

Skrtka, informcie uvdzam tak, ako ich uvdzaj pvodn autori. Dle it informcie si overujte z viacerch zdrojov. Podvam informcie len tak, ako s. Bez zruky. Je u zodpovednosou lekrov, aby uveden metdy preskmali a overili. Ak by niektor postup nefungoval, treba si dobre overi dvkovanie. Niekedy sta zvi dvky. Ale lovek nie je stroj, kad reaguje in. Aj konvennm syntetickm liekom sa stva, e nefunguj. Niekedy pacient had liek, ktor by mu sadol, a niekedy aj lieky s rovnakou innou ltkou zaberaj rzne. Hovor sa, e liek funguje u 50% pacientov poda predpokladu, a u ostatnch celkom neakanmi spsobmi. Mojou prvou pohntkou v hadan bolo hadanie odpovede na rozren strach z chorb. Repekt je normlna vec, ale mm pocit, e sme mdiami tlaen do paniky. Dfam, e vm kniha pome zska trochu zdravho sebavedomia v oblasti svojho zdravia. Nakoniec plat, e zdravie m nielen telesn rovinu

Vymedzenie
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, prosm berte na vedomie:

Tto kniha NIE JE o zzranom velieku.

Pojednva len o konkrtnych monostiach vitamnu C, poane inch vitamnov, pri konkrtnych ochoreniach. Niektor postupy mu by innejie ne in. Je len zhrnutm informci, ktor u boli publikovan. Prpadn pochybnosti prosm konzultujte s prslunmi zdrojmi. Kniha vznikla z osobnho zujmu, berte ju ako je a uite najlep ie, ako viete a na vlastn zodpovednos. Pre konzultcie prosm vyhadajte lekra s kvalifikciou v orto molekulrnej medicne (ahie ho asi njdete v Raksku i vaj iarsku, ne na Slovensku). Pozrite tie Podmienky. Dfam, e ponkan informcie mu by uiton, avak potreb n je pochopenie svislost, zsad pouitia, a celkovho kontextu zdravotnho stavu pacienta: Ak niekto prikro k praktickmu uplatneniu tchto informci, naprklad sa rozhodne poui nie ktor z uvedench postupov, a sm nie je lekrom, mal by kona pod vedenm lekra, alebo prinajmenom s jeho vedomm.

Kniha NEPRINA nov poznatky.


Autor NIE JE LEKR ani lieite; NEPOSKYTUJE poradenstvo.

Kniha NIE JE vhodn pre plne kadho.

Hoci som sa poda monosti vyhbal uvdzaniu konkrtnych znaiek a vrobcov, v knihe uveden nzvy prpravkov alebo liekov mu by ochrannmi znmkami ich oprvnench driteov.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Prhovor

15 / 332

lenenie knihy
Aby cten itate vedel, akm spsobom knihu ta, a nestrcal as a energiu v miestach, ktor pre neho nie s zaujmav, poksim sa objasni povahu jednotlivch ast knihy. 1. Po vodnch kapitolch, zaname historickm vstupom do sveta vitamnu C a ortomolekulrnej medicny (I. Vivov koncept). Volitene, ak ns zaujma irie pozadie, si doprajeme prestvku vo forme dokreslenia problematiky o alie ltky (II. alie dleit ltky), alebo pokraujeme priamo v gradcii tmy vitamnu C v rovi ne genetiky a rozdiskutujeme skuton spotrebu udskho tela (III. Genetick koncept). Postupne sa presunieme k tej nezvyajnejej rovine logike lieebnho pouitia (IV. Farmakologick koncept). Potiato m kniha tak trochu populrno-nun charakter. 2. Lieba je alej podrobne rozobrat po strnke metodiky (V. Postup lieby); niekde v tchto miestach kniha u strca povahu svisle tavho textu a nadobda charakter uebnice, nvodu na pouitie alebo gigantickho prbalovho letku. Tto kapitola sa toti sna vopred odpoveda na vetky dleit otzky, ktor mu vyvsta pri praktickom nasaden lieby. 3. Nasleduje krtke intermezzo v podobe vonch prkladov vylepen benej lekrskej praxe (VI. Zkladn nmety pre konvenn prax), aby sa vzpt otvorilo cenn encyklopedick jadro knihy, obsahu jce publikovan lieebn postupy pre jednotliv ochorenia a zdra votn stavy, vrtane konkrtnych prpadov (VII. Vyuitie vitamnu C v konkrtnych stavoch). Encyklopedick as knihy je zakonen prkladmi preventvneho a profylaktickho vyuitia (VIII. alia prevencia a profylaxia). Encyklopedick as sa asi len ako d svisle ta, hoci pozadie niektorch lieebnch reimov je zaujmav. V kadom prpade, stoj za to si ju prinajmenom prelistova, pre zskanie zkladnho prehadu o tmach, ktor obsahuje. Najcennejou sa zrejme stva v situcii, ke je nutn riei skuton ochorenie. 4. Ukryt za encyklopedickou asou je ete (Diskusia) a niekoko osobnch vah a sksenost autora (Doslov). 5. Kniha kon technickmi kapitolami (Zoznam skratiek), (Zdroje), (Podmienky pouitia diela). 6. Na vntornej strane zadnho obalu je kvli rchlej dostupnosti ete jednostranov zhrnutie pravidiel lieby najdostupnejm stnym vitamnom C (Rchlokurz tolerannej lieby).

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


vod

16 / 332

vod
Tto publikcia je strunm zhrnutm publikovanch informci o vyuit vysokch dvok vitamnu C v prevencii a liebe ochoren a stavov, z ktorch pre niektor dodnes nem konvenn medicna adekvtne postupy. Cieom je vzbudi zujem a diskusiu ohadom tejto nenronej a bezpenej lieby, i u v lohe primrnej alebo doplnkovej. Na tto tmu vyli stovky vedeckch lnkov a niekoko knh, zva nie v slovenine. Problematiku skmali, publikovali a zanietene podporovali vznamn autori, ako Irwin Stone, objavite konzervanch vlastnost vitamnu C, genetickch okolnost a metdy syntzy, Frederick R. Klenner, priekopnk klinickch postupov, Ewan Cameron, Steve Hickey, ako aj alie mimo riadne vedeck autority: Linus Carl Pauling, jeden z najvznamnej ch vedcov 20. storoia,[923] nosite azda vetkch vznamnch ocenen vo svojom odbore, vrtane Nobelovej ceny za chmiu (1954) a za mier (1963) jedin lovek v histrii ocenen dvoma nezdieanmi Nobelovmi cenami v rznych odboroch, priekopnk kvantovej chmie a molekulrnej biolgie; a Albert Szent-Gyrgyi, nosite Nobelovej ceny za medicnu (1937) a mnostva alch ocenen, vrtane ceny Alberta Laskera (1954) za teriu svalovej kontrakcie, progresvny vedec, spoluobjavite cyklu kyseliny citrnovej, znmeho ako Krebsov cyklus.[922][924][1022] Bolo by vekou chybou a prejavom ignorcie, ia tak astej v histrii i sasnosti medicny, zamietnu problematiku bez jej nezaujatho presk mania, a bez praktickho overenia klinickch pozorovan a vypracovanch metodolgi. Lieba vysokmi dvkami vitamnu C (megaskorbick lieba) je oblasou ortomolekulrnej medicny, ktor sa usiluje o udranie zdravia alebo liebu pacienta podporou optimlneho vntornho prostredia, pomocou ltok, ktor s jeho prirodzenou sasou (vitamnov, aminokyseln, nenastench mastnch kyseln), repektujc pacientovu biochemick individualitu, bez pouvania ltok, ktor s pre telo cudzorod.[2] Problematika zasahuje do mnohch odborov medicny, v ktorch ponka netradin lieebn reimy, ia v mnohch prpadoch neznme a dodnes len mlo pouvan. Je mon, e existuje tak jednoduch a inn lieba pre tak bezndejn stavy? Verm, e to mon je. Napokon, aj skor but sa dlho javil ako nerieiten problm, pritom rieenie sa nachdzalo vade naokolo. Je mon, e takto lieba bola u objaven, publikovan, a predsa upadla do zabudnutia? Odpove nechvam na itatea. rka zberu me vyzera na prv pohad a nedveryhodne, avak v skutonosti by vbec nemala prekvapova, ke vezmeme do vahy rozsah funkci vitamnu C. Mali by sme pritom bra na zrete, e nejde o syntetick liek, vyroben pre pecilne ochorenie, ale o celkom zklad n ltku s mnohmi metabolickmi funkciami. Jeho vplyv na imunitu, obehov systm, pee, obliky, kby a kosti, zvldanie stresu a prevenciu rakoviny je populrny a znmy, avak pri bene odporanch dvkach sa lovek vraznejch vsledkov jednoducho nemus doi. Treba si tie

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


vod

17 / 332

uvedomi, e jeho inok vo farmakologickch dvkach nemus svisie s jeho metabolickmi funkciami, a me by dan isto jeho chemickou funkciou v lohe donora vysokoenergetickch elektrnov pre neutraliz ciu vonch radiklov, ktor s asto sasou patolgie ochorenia. Lieebn postupy pochdzaj najm z publikovanch prpadovch tdi a praktickch klinickch sksenost, a doplnen s hypotzami a nhadmi ich autorov na mechanizmy inku tchto postupov. Oficilne ide vi nou len o experimentlne metdy, pretoe sa vinou neuskutonili rozsiahle tdie, potrebn na ustanovenie lieebnho tandardu; s mimoriadne nkladn a financuj ich spravidla farmaceutick firmy, ak sa liek jav ako patentovaten, komerne zaujmav a investine nvratn. Vitamn C dnes u nespad do tchto kategri, naopak me ohrozi in, nkladnejie postupy, o me odradi niektor subjekty aj od propagcie jeho prpadnej terapeutickej hodnoty. Mnoh z uvdzanch postupov preto upadli do nemilosti a zabudnutia skr, ne sa definitvne preukzalo, ak je ich skuton innos. Hoci vitamn C patr medzi najbezpenejie znme substancie, otzky treba konzultova s kvalifikovanm odbornkom. Lieebn postupy a prpady s uvdzan iba rmcovo, informatvne, s cieom predstavenia ich potencilnych monost, a mu pomc odbornkom znovuobjavi a vyska netradin metdy lieby, podpory a profylaxie, ktor zatia nepatria medzi ben postupy, ale mohli by by pre konkrtneho pacienta vekm prnosom. Nie je v silch autora, overova pravdivos, sprvnos a aplikovatenos uvedench metd, informci a postupov. itate by mal preto podrobi zdroje zdravo kritickmu hodnoteniu, avak pokia mono, bez predpojatosti; bolo jej u v histrii vitamnu C viac, ne je nosn. Pri pohade na histriu vitamnu C vs, cten itatelia, mono zaraz, e poznatky o prevencii skorbutu sa poas stro vynrali a znovu upadali do zabudnutia, na o doplatili ivotom sttisce ud. To ist sa deje s vskumom vitamnov dodnes. Tieto skutonosti ma v niektorch astiach knihy ved ku kritike sasnho medicnskeho systmu; dfam, e to lekri nevezm ako tok, ale ako vzvu. Sn ich to povzbud a doku, e s schopn zauja otvoren a kontruktvny postoj, bez pred sudkov a iarlivosti, a poksia sa rozri svoj lieebn repertor aj o farmakologick reimy vitamnu C, tam, kde je to v zujme pacientov. Dnes sa znovuobjavuj a potvrdzuj niektor koncepty a terapeutick monosti vitamnov, ktor boli publikovan u pred 60-timi rokmi. Deje sa tak akoby na zelenej lke, autori akoby ani netuili, e podobn vskum tu u bol. Vyzer to, e aj v sasnej dobe elektronickch databz, vyhadvaov a Internetu sa poznatky jednoducho vytratia poas troch generci. Bude sa cyklus znovu opakova, alebo prevezmeme tieto cenn infor mcie, vyberieme z nich to najlepie a prenesieme ich do kadodennej praxe, ktor ich svojou rutinou zachov naive?

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

19 / 332

I. Vivov koncept
(Ak je vitamn C takm skvelm liekom, preo sa masovo nepouva?)

Vo vede vdy chyba predchdza pravde, ale je lepie, ke chyba odde ako prv, nie ako posledn. Horace Walpole[3]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

20 / 332

Histria
Tieto kapitoly neobsahuj iadne podstatn informcie pre liebu, s nepovinn mete ich preskoi a po kapitolu Vitamn C. Avak vea asu tm neuetrte. Exkurzia do histrie je potrebn k pochopeniu sasnej situcie okolo vitamnu C, a me zodpoveda viacer intelektulne otzky. Preto vs na u srdene pozvam. Smrten ochorenie skorbut sprevdza udstvo oddvna, psal o om Hippokrates[5][957] a poznali ho u starovek Egypania.[5][958][959] Aj skorbu tick vyerpanos v zimnch mesiacoch a nsledn zranitenos voi ocho reniam, znsoben deficitom vitamnu D kvli nedostatku slnenho svitu, bola znma po stroia, a hoci o prine sa nevedelo, viacer nrody si vyvinuli vlastn spsoby, ako sa skorbutu vyhn. Znalosti Eurpanov boli v tomto smere pomerne slab. V rznych podobch si nedostatok vitamnu C, spolu s podvivou v irom zmysle a zfalou rovou hygieny a sanitcie, vyiadal postupom stro viac utrpenia, ne akkovek in prina miliny obet, ktor dnes pripisujeme infeknm ochoreniam; vekej asti z nich mohlo zabrni niekoko jednoduchch informci.[5][9];
[54][55];[899]

V kontexte zpadnej eurpskej civilizcie, osamel pokusy o prevenciu skorbutu sa objavuj v novoveku. Informcie pochdzaj, ako inak, z armdy, predovetkm nmornctva, ktor bolo a do 20. storoia v podstate pikovm vojenskm vskumnm sektorom. Skorbut bol oddvna vekm problmom nmornctva. Vrazne skracoval dku plavieb a pobytu na mori, vyadoval ast obmeny posdok a sstavne si vyberal da na ivotoch; poet obet sa len medzi nmornkmi odhaduje na 2 miliny.[56] Kee nmorn prevaha bola kom k svetovej moci, prvom by sme predpokladali, e mocnosti problm rchlo vyrieia. Avak namiesto toho prichdza lekcia histrie o ignorcii a predsud koch. A o je horie, dodnes sa neskonila. Tak sa stalo, e franczsky vskumnk Jaques Cartier uskutonil v roku 1535 svoju expedciu do Newfoundlandu a spolu so 110-lennou posd kou takmer pomreli na skorbut, a si Cartier vimol, e jeden domorod Indin sa z tej stranej choroby nielene vylieil, ale dokonca mu to trvalo len slabch 10 dn. Zaujmal sa o tajomstvo nevdanej lieby, a Indin mu ukzal, ako urobi vvar z ihliia a kry stromu, ktorm bola pravde podobne tuja obyajn (arbor vitae thuja occidentalis)[57] alebo smrek. Zhodou okolnost, aj obrancovia Stalingradu pouili tento trik poas druhej svetovej vojny. V kadom prpade, ke sa Cartier vrtil do Eurpy a vypovedal o tomto objave pred lekrskou komorou, vysmiali ho.[9][58];[59][61] Francis Drake zase hlsil v roku 1577, e skorbut sa d vyliei mnostvom citrnov.[59][61] Aj neskr, v roku 1593, admirl Sir Richard Hawkins dokzal ochrni svoju posdku tmto spsobom, a kapitn Lancaster v roku 1600 dokzal, e skorbut je ahko predchdzaten

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

21 / 332

ochorenie. A tak len ako uveri, e po Hawkinsovej smrti v roku 1622 bola citrnov prevencia v Krovskom Lostve zakzan! Skorbut mohol neruene kvitn alej a mrtnos bola priamo zapotavan do nkladov plavby kapitni verbovali o 50-100% posdky naviac, aby vykryli predpokladan straty poas plavby. Pracovn pomer nmornkov sa nezriedka uzatvral tak, e v prstavnch mestch opjali alebo po zotmen jednoducho prepadvali muov a odvliekali ich na lode. Zvyajne u nikdy neuvideli svoje manelky, deti, rodiny.[9][62];[59][61] Zd sa vak, e vedomosti o prevencii predsa len do istej miery prenikli aj mimo nmornctva: v roku 1621 Edward Winslow, jeden z prvch usadl kov (Pilgrim Fathers) v Novej zemi, psal svojmu priateovi do Anglicka, ktor sa na svoju dlh plavbu ete len chystal: Zober si na cestu citrnov avu a dvaj si ju k raajkm. Dobre ti posli.[29][165] V roku 1734 sa na svoju dobu celkom banlne zaal prbeh, ktor priniesol celkom neakan dsledky. Posdka jednej anglickej brigy vyloila na Shetlandskch ostrovoch nmornka. Bol vne chor mal skorbut, a kee sa verilo, e ide o nkazliv ochorenie, kapitn sa rozhodol takmto spsobom ochrni zvyok posdky. Tento mu vak nevzdal boj o ivot, a hoci pre opuch a bolesti nh nemohol chodi, plazil sa a hadal nejak potravu. Ke ni nenaiel, zo zfalstva jedol erstv zelen trvu. Na vek prekvapenie sa ctil oraz lepie, oskoro u mohol chodi a lovi ryby. Nala ho tam in lo a dopravila nasp do Londna, kde si uil svojich 15 mint slvy a dokonca sa stretol so svojimi vydesenmi kolegami, ktor ho povaovali za zmtvychvstalho.[59][61] Aj naoko bezvznamn udia niekedy ovplyvnia dejiny, a n nmornk ich nevedomky zmenil vaka svojej ohromnej vli k preitiu. O jeho prbehu sa toti dozvedel mlad ktsky lekr James Lind, ktorho to zaujalo natoko, e zaal v dovtedy nevdanom rozsahu zhromaova dta o nmornckej strave. Zistil, e posdky sa spenejie vracaj z junch mor, a pochopil svislos s citrusmi, ktormi si spestruj monotnnu nmorncku stravu. Lind v roku 1747 uskutonil svoj legendrny kontrolovan experiment a publikoval v roku 1753 knihu[63] A Treatise of the Scurvy.[9][62];[59][61] Ak by itate predpokladal, e kolieska mainrie sa nsledne rozhbali a prikroilo sa k efektvnemu vyrieeniu problmu, vemi by sa mlil. Kee pomarane a citrny boli drah a nron na skladovanie, a nmornci boli ahko nahraditen, nmornctvo experimentovalo s inmi druhmi ovocia, ktor vak bolo chudobn na vitamn C, alebo s varenm dsom, uskladnenm v medench ndobch samozrejme, nespene. Mylienka ako celok bola zavrhnut. Lind samotn prli neuahil hadanie pravdy popri jeho osobnch vahch a pekulcich o princh skorbutu sa jednoznan vsledky experimentu a jasn protiskorbutick odporanie v jeho knihe trochu strcaj.[64](s102) Navye, Lind nebol ani vznamn, ani bohat, a nemal ani dobr konexie, take pre veavench muov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

22 / 332

medicny nebolo ak ignorova ho. Ako s trpkosou poznamenal o 4 roky neskr, niektor udia sa jednoducho nedaj presvedi, e vna choroba sa d vyliei tak jednoducho, a skr by prijali nejak pompzny Zlat Antiskorbutick Elixr. Mono ani netuil, s akm nadasovm javom sa potkal.[59] S trpkou priamoiarosou rozprva tatistika Sedemronej vojny medzi Britniou a Franczskom (1756-1763) svoj absurdn, tragick prbeh: do bojov sa zapojilo 184 899 nmornkov, z toho 133 708 zomrelo na choroby, najm na skorbut. V boji padlo 1 512 muov.[59][61] Ned sa poveda, e by Lindov objav ostal plne nepovimnut knihu si natudoval kapitn James Cook, take na svojich vpravch 1768-1775 u vedel, ako zachova zdravie svojej posdky. Ani jeho prklad vak nedokzal prelomi ignorciu najvych zdravotnckych autort.[59][61] Vyzeralo to, e vedomosti o prevencii a liebe skorbutu znovu celkom zapadn prachom. Naastie, tentokrt sa to u nestalo. V roku 1780 sa Gilbert Blane, erstv absolvent Glasgowskej medickej koly, chlapec z dobrej rodiny, stal osobnm lekrom vysokho predsta vitea lostva, ktorm bol admirl Sir George Rodney. Blane nebol aho stajn ku ivotnm podmienkam nmornkov, a ke si pretal Lindove knihy, dokzal s podporou admirla presadi opatrenia pre zlepenie zdravia nmornkov v zpadoindickej flotile, o sa stalo zkladom vaz stva Britov v bitke pri Santa Lucii v roku 1782. Avak ani toto nedokzalo presvedi rigidn britsk admiralitu.[59][61] V roku 1794 Lind naposledy iadal admiralitu, aby mu dovolila vykona ete jeden experiment na dlhodobej plavbe britskej flotily. Citrnov ava zaznamenala vek spech. Lind toho roku zomrel vo veku 78 rokov. Pod vplyvom experimentu, v roku 1795 krovsk nmornctvo konene zaviedlo inn prevenciu skorbutu uncu (30ml) citrnovej avy denne. Stalo sa tak 42 rokov po vydan Lindovej knihy a rok po jeho smrti. Odhaduje sa, e toto zdranie stlo ivot 100 000 nmornkov.[9][62][20] Toto jednoduch opatrenie, poda dobovch odhadov, a 2-nsobne zvilo bojaschopnos Krovskho lostva; viac, ne dokzal technologick pokrok za 2 storoia. Prevaha prila prve vas: schopnos dlhodobho zotrvania na mori umonila blokdu franczskeho pobreia. Vo vazstve nad Napoleonom pri Trafalgare v roku 1805 m Lind prinajmenom tak zsluhu, ako velite vaznej flotily, admirl Nelson.[9] Lekcia o ignorcii pokrauje: trvalo alch 60 rokov, km si proti skorbutick opatrenie osvojilo v roku 1865 aj civiln lostvo. Zznamy hovoria dokonca o vymretch posdkach na skorbut, na lodiach prev ajcich citrny! Nmornci celkom zbytone umierali ete 112 rokov od vydania Lindovej knihy, 243 rokov po smrti admirla Hawkinsa a 330 rokov od Cartierovej objavnej plavby! A ak by sme mali by dsledn, tak vojensk admiralita vydala oficilny rozkaz vlastne a v roku 1884.[59]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

23 / 332

A skorbut zril alej, v americkej obianskej vojne nastalo a 30 000 prpadov, pokm armda v roku 1895 nezaviedla prslun opatrenia. Tmto histria skorbutu zaleka nekon.[9][62]

Dlh hadanie
Zaiatkom 20. storoia sa ptranie po princh skorbutu rozrilo po mnohch stopch, asto falonch (infekn ochorenie). V roku 1902 zaal Sir Archibald Garrod publikova[65][956] nov koncept o ochoreniach, ktor s spsoben vrodenou dysfunkciou niektorch enzymatickch systmov: albinizmus, alkaptonuria, cystinuria, pentos uria. Zvanos poruchy zvis od dleitosti konkrtneho postihnutho biochemickho mechanizmu. V tom ase sce vedcom unikala svislos so skorbutom, avak vznikol aspo rmec novho konceptu. Ako vina vznamnch objavov, aj jeho publikcie ostali po cel generciu igno rovan. Dokonca ete v roku 1940 sa v hlavnch knihch o genetike vbec neobjavuje.[9] V rokoch 1912-13 posk biochemik Casimir Funk publikoval[948] radiklnu teriu, e xenoftalmia, beri-beri, skorbut, pellagra s vetko deficientn ochorenia, spsoben nedostatkom nejakho vznamnho faktora. Nsledn prce rozdelili tieto neznme faktory na skupiny, oznaen ako vitamn A, B a C (poda poradia uvedench ochoren). Nevedelo sa, akej povahy by mali tieto faktory by, neboli dokzan, iba sa tuila ich prtomnos. Neskr sa zistilo, e B je vlastne cel skupina chemickch ltok, pribudli aj alie psmen do zoznamu.[8][9][21] Niektor extrmisti z tbora nutricionistov tvrdili, e aj skorbut je spsoben nedostatkom faktora, ktor nazvali vitamn C. Mylienka bola pokrokov, avak predstavovala len prv polovicu pravdy; ia, nadlho sa povaovala za pln pravdu. Napokon, problmy boli aj s preu kzanm tohto vivovho aspektu ochorenia, pretoe vskum bol dlho zahmlen nesprvnymi teriami, ignorciou, a zhodami neastnch okolnost. Jednou z nich bolo, e experimenty na obbench labora trnych zvieratch (myiach, potkanoch) viedli k chybnm zverom. Toti, okrem moriat a niektorch opc, vetky laboratrne zvierat produkuj vitamn C vo vlastnej rii, avak tto informciu vtedy vedci nemali.[9] Holzt & Frohlich v podstate iba nhodou odhalili morat ako vhodn objekt pre vskum skorbutu; v roku 1907 skmali ochorenie beri-beri, ale namiesto dovtedy bench holubov chceli skma cicavce, a tak kmili morat stravou, ktor zvykla u holubov spsobi beri-beri. Na ich vek div, morat ete skr dostali skorbut![8][21][946] Najdleitejm krokom bolo chemick izolovanie vitamnu C, pretoe vroba u potom nie je problmom. Aj tu nachdzame irniu; U zaiat kom 20. rokov 20. storoia, tudent na University of Wisconsin zrejme izoloval krytly kyseliny askorbovej, avak dekan nepridelil grant vo vke stoviek dolrov na al vskum. Neskr, v roku 1925 mali aj in vskumnci vsledky na dosah, mrne.[9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

24 / 332

Napokon v roku 1925 sa zaal 32-ron Albert Szent-Gyrgyi [Sent ri] zaujma o biologick oxidciu. V roku 1928 pracoval na zdanlivo celkom nesvisiacom biochemickom problme, a izoloval z pomaranov krytliky vemi zvltnej ltky. Najprv ju pracovne nazval ignza od slova ignosco (neviem) a ke mu redaktor urnlu zamietol tento aj al podobne tvoriv nzov godnza, hrozilo, e lnok nebude publikovan (Szent-Gyrgyi vtedy netuil, e raz dostane Nobelovu cenu, a e bude zvisie prve na tomto lnku[1064]). Nakoniec redaktor navrhol nzov hexurnov kyselina, pri ktorom zostali.[9][62][66] V roku 1931 do vskumnho tmu pribudol Svirbely, ktor predtm pracoval s Kingom na metdach vskumu antiskorbutickho faktora. Pochvlil sa, e doke analyzova, i nejak substancia obsahuje vitamn C alebo nie. Szent-Gyrgyi vytiahol svoj niekdaj objav, 10 gramov zhadnho bieleho prku, a povedal mu: Otestuj to. U roky tuil, e t podivn ltka, ktor mal odloen, by mohla by vitamnom C, ale nemal iadny dkaz, navye ho vitamny v jeho vskume nijak zvl nezaujmali. Tentoraz vak dkaz zskal a spolu s tmom dokonili vskum.[9][62][66][947]
[1065]

Pomaranov ds a zvieracie nadobliky boli sce bohatm zdrojom, ale pridrahm pre vrobu vieho mnostva vitamnu C. Szent-Gyrgyi mal laboratrium v Szegede, maarskom hlavnom meste papriky, ale nemal rd papriku. Jednho rna si obzeral papriku, ktor dostal k raajkm, a napadlo ho, e vlastne ete nikdy netestoval papriku na obsah vitamnu C. Bol vemi prekvapen, ke zistil, e v paprike sa nachdza 5 viac, ne v pomaranovom dse. Poslal rchlo vzorku Haworthovi, ktor presk mal chemick truktru a zistil, e to v skutonosti nie je hexurnov kyselina, a e pvodn nzov ignza bol vlastne presnej. V roku 1937 dostal Szent-Gyrgyi za chemick izolovanie vitamnu C, a Sir Haworth za chemick vskum jeho truktry a syntzy, Nobelovu cenu.[9][62][66] Fakt, e boli v jednom roku udelen a dve ceny k jednmu subjektu, zvrazo val naliehavos problmu a dleitos objavov vedcich k priemyselnej vrobe vitamnu C. Mohlo by sa zda, e vek zhada bola vyrieen a skorbut definitvne patr do minulosti, avak situcia sa takmer nelila od Lindovch ias. Medicna definovala skorbut ako ochorenie z vivovho nedostatku, chbajci faktor nazvala vitamn C, a ten sa dostal do povedomia ako stopov sas vivy, nutn k prevencii skorbutu. Potlaenie klinickch prznakov terminlneho tdia skorbutu pomocou miniatrnych dvok vitamnu C sa povaovalo za definitvne vylieenie choroby. Tieto dvky sa zaviedli ako odporan a skorbut bol zdanlivo vyrieen jeho chronic k subklinick podoba nevzbudila nleit pozornos a dobre sa jej dar. Tento historick omyl, doplnkov vivov pohad, dodnes brni plnmu rozvinutiu neocenitenej preventvnej a lieebnej hodnoty vitamnu C. Ba o viac, aj samotn skorbut je v dnenej dobe o to zkernej, e ho vina ud povauje za historick chorobu.[21]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

25 / 332

Postupne bolo oraz zretenejie, e vitamn C sa nesprva ako typick vitamn, pre vinu ivochov dokonca vbec nie je vitamnom. Vitamnov (vivov) teria nikdy nedokzala vysvetli, preo je lovek nchyln na skorbut. Vysvetlila len, ako ho dostane. Napriek tomu ostala a do roku 1966 nespochybnitenou sasou medicnskej dogmatiky.[9][418]
(s43)

Infekn ochorenia, ktor poas skorbutickej histrie spsobovali nesl chan utrpenie, napokon stabilne ustupovali poas celho minulho storoia, a popri zlepeniach vivy, sanitcie a hygieny, vek lohu hral zrejme aj nejak neznmy profylaktick faktor, priom vitamn C je jednm z horcich kandidtov hne z dvoch dvodov: pokroky v preprave spsobili prve v tomto obdob rozmach konzumcie citrusov,[22][974] a mrtnos na skorbut a na infekn ochorenia klesala sbene.[54]

Vskumy a pokrok
Izolovanie kyseliny askorbovej v 30. rokoch a jej identifikcia ako anti skorbutickej substancie (odtia nzov askorbov) vyvolali vlnu nade nho zujmu, doslova tisce vskumnch projektov, ktor skmali jej vplyv na rozlin ochorenia. Mnostvo publikovanch prc bolo obrovsk, a viacer tdie kontatovali priazniv vplyv na vvoj a prognzu ochoren, a to aj napriek tomu, e obmedzen paradigmou vivovho doplnku a chybnm konceptom o saturcii tela, pouili iba desiatky a stovky miligramov denne. Stle toti pretrvval skr minimalistick prstup, hlboko zakorenen od ias jeho nedostatku. Niektor lekri vak spozoro vali, e priazniv inky sa s vymi dvkami zosiluj, a pouili extrm ne mnostv 1-2 gramy. asto dospeli k vahm, ak efekt by mohli ma ete vznamne vyie dvky, a znovu a znovu volali po alom vskume. Ten sa vak dodnes neuskutonil.[9][5][418](s43) Tto genercia lekrov bola prvou a ia nadlho aj poslednou, ktor dokzala akceptova a v irom meradle prenies do kadodennej praxe vitamn C ako liek.[59] O objavenie a skmanie vitamnu C ako prepartu zsadnho vznamu pre klinick prax sa zaslil najm Klenner. Tento skromn lekr z neznmeho mesteka Reidsville v Severnej Karolne sa pecializoval na hrudn ochorenia, avak veobecn prax ho dostala do kontaktu s irokm spektrom infeknch ochoren. Okrem praktickch sksenost bol zrejme aj vemi rozhaden, a vedel to vyui v prospech pacientov. Vytudoval a na univerzite uil biolgiu a chmiu, a okrem medicny zskal aj doktort z fyziolgie.[37][940] Jeho manelke zaali okolo roku 1942 krvca asn a zubr odporuil vytrhanie vetkch zubov. Klennerovi sa to zdalo vemi drastick, a spomenul si na zmienku vo vedeckej literatre, e veterinri experimen tuj s liebou takhoto stavu u impanzov pomocou vitamnu C. Manelke to skutone pomohlo a vitamn C uptal Klennerovu pozornos.[67]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

26 / 332

Mimochodom, zd sa, e veterinri mu voli lieebn postupy slobod nejie. Humnna medicna je pod prsnejm dohadom, o sce sli ochrane pacienta, ale v niektorch prpadoch to ide na kor zdravia i pokroku. Lekr je silne demotivovan pouva nekonvenn postupy, pretoe kad vyboenie zo zauvanch koaj by sa mohlo vypomsti v podobe straty preste, licencie i slobody. V Klennerovom prpade v plnej miere plat: nhoda praje pripravenmu. Raz rieil v podstate rutinn prpad, pacienta s vrusovm zpalom pc. Pacient dostval symptomatick liebu, avak jeho stav sa nhle zhoril a zaal cyanizova. Odmietol hospitalizciu, ktor by mu zabezpeila podporn kyslkov liebu. Klenner mu intramuskulrnou injekciou podal 2 gramy vitamnu C (askorbtu sodnho), ktor nosil so sebou v kufrku pre prpad lieby hnaiek u det. Dfal, e katalytick vplyv vitamnu C pome obnovi bunkov transport kyslka. Samo osebe to nebol nov npad, ale podstatn bolo, e fungoval. Do 30 mint u pacienta zmizlo charakteristick dchanie a bridlicovomodr farba. Pri kontrole o 6 hodn, pacient sedel na kraji lka a vychutnval si veeru. Zvltne bolo, e teplota bola o stupa niia. Lekri boli prekvapen vraznmi zmenami v stave pacienta. Zaali uvaova, i vitamn C nezohral ete nejak vznamnejiu lohu, ne len funkciu respiranho katalyztora. Klenner podal druh injekciu 1g a pokraoval kadch 6 hodn po dobu 3 dn. Pacient bol klinicky v poriadku do 36 hodn od prvej dvky vitamnu C[29] a Klenner si povedal: Fha, tu sa nieo deje.[940][943] Od tohto prpadu zaal Klenner zhromaova dkazy o tom, e vitamn C je antibiotikom prvej voby pre rieenie vetkch typov vrusovch, a prvotriednym adjuvantom pre liebu inch infeknch ochoren. Nov postupy skal vdy najprv na sebe.[37] Tto sksenos otvorila celkom nov monosti lieby vrusovch ochoren. S vekm entuziazmom zaali v nemocnici ska innos antibiotika C voi vetkm typom detskch ochoren. Zameriavali sa najm na ospky, pretoe patria do rodiny malch vrusov, kam patr aj poliovrus, a dfali, e ak bude mon liei ospky, tak pravdepodobne aj polio.[29] Nad polio problmom v tch asoch vo svete nezvisle bdali viacer vedci. A o bolo alej?

Zlyhania, predsudky a sasnos


Otzka, preo megaskorbick lieba upadla do zabudnutia, m svoje historick pozadie. Sabin, vtedajia pikov autorita pre polio, nedok zal[29][68] zopakova Jungeblutove lieebn spechy[69][70] s vitamnom C. Spory, ktor obidvaja vedci nsledne viedli ohadom dvkovania a alch okolnost, ostali nedorieen, Sabin vak otoil kormidlo medicny, a rozbehnut korb predsudkov sa dodnes nepodarilo zastavi napokon, aj Klenner bol voi vitamnu C spoiatku negatvne zameran, ako vtedy takmer vetci. Ke vak neskr objavil potencil vitamnu C a zuitkoval svoje sksenosti s infeknmi ochoreniami, a publikoval svoje prv lnky[24][23][27][28][29] o innej, rchlej a lacnej liebe polio, ospok,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

27 / 332

vrusovho zpalu pc a alch ochoren (dodnes povaovanch za nelieiten), poskytol terie, dvody, metodiku a ohromujce vsledky u stoviek pacientov. Upozornil na to aj vedce autority, ako aj prtomn irok lekrsku verejnos, na vronom zasadnut Americkej lekrskej asocicie 10. jna 1949 v Atlantic City, New Jersey, venovanom problmu polio.[940][67] Odpoveou mu bola hlbok ignorcia; psal sa rok 1949 a medicna i farmaceutick priemysel sa prve sstreovali na rozbeh masovch, nkladnch okovacch programov, ako aj na nov ru anti biotk. Jeho lnky ostali prakticky bez povimnutia hlavnho prdu, zaujali len niekokch individulnych lekrov, a okrajovo tla.[1090] Tak, ako v asoch Linda, medicna nepotrebovala jednoduch a lacn lieky. Tak ako Lind, ani Klenner nebol bohat, ani znmy, a nemal dobr konexie. Dnes, po polstoro neuvenho naduvania, sa antibiotik dostvaj do krzy kvli rastcej rezistencii mikrbov. Mnoh okovacie programy sa ukzali, ia, neefektvne, a tragick svojm dopadom na zdravie ud (nsobn nrast obrny v dsledku orlnej polio vakcny,[71] kontamincie vakcn karcinognnymi vrusmi[72][73][74][75] a chemikliami,[76][77] potlaenie imunity,[78][79][80][81][82][83][84][85][86] nrast alergi,[86][87][88][89][90][91][92] autoimunita, [93][94][95][96][86][97] diabetes,[98][99][100][101][102] autizmus,[103][104][105][106][107][108][109][110] [111][112][113] neurologick pokodenia[115][116][107][117][118][119][120][95][96][121][122][123] [97][124][125][126][127][128][129][1203][1204][1205] ), o dodnes nie je prli znme medzi odbornou a laickou verejnosou, nakoko sa stali zkladnm kameom lekrskej vedy a farmaceutickho priemyslu a poslednou ndejou medicny. Odborn publikcie o rizikch okovania sa objavovali oddvna, ale nikdy sa nevenovala nleit pozornos ich skmaniu, skr ich bagatelizovaniu. Niekoko alch individulnych tdi o vitamne C prinieslo rozporupln vsledky. Klenner[24] vyslovuje div, koko tdi zlyhva v zkladnej otzke dvkovan. Rozsiahle oficilne tdie lieby vitamnom C sa napokon neuskutonili, a tak meme erpa len z publikci od priekopnkov, ako Klenner, Stone, Hoffer, Cameron, Cathcart, Lewin, Riordan a alch, ktor po nasledujce desaroia sledovali i vykonvali klinick vskum, lieili tisce pacientov, zdokonaovali metodiku a rozirovali poznatkov bzu a okruh lieench ochoren. V 30. rokoch sa dali nzke dvky ospravedlni cenou vitamnu C, avak po rozbehu masovej vroby cena prestala by problmom. Vitamn C nie je toxick, a tak meme skontatova, e hlavn obmedzenie sa nachdza lo, a dodnes nachdza, v mysliach lekrov: paradigma vivovho doplnku a saturcie tela. Kad tdia, ktor nepotvrdila priazniv vplyv vysokch dvok vitamnu C na konkrtne ochorenie, dodnes efektvne odvracia zujem od tmy; a to aj v prpade, e uvdzan vysok dvky v skutonosti neboli vysok ani len z pohadu vivy.[9][5] Pochopitene, v rmci vivovho konceptu lekri nenali odvahu, a ani iadne logick dvody pre vyie dvky. Preto ani nemohli dospie ku klinicky vznamnm vsledkom, kee inn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

28 / 332

lieebn dvky zanaj v 1000-nsobkoch vivovch dvok. Prleitostne, z asu na as, sa objav alia tdia, ktor znovu nepotvrd vplyv vysokch dvok vitamnu C na niektor ochorenie, priom pod vysokmi dvkami sa v takchto nekompetentnch tdich zvyajne rozumej mnostv rdovo stoviek miligramov denne.

Zrod ortomolekulrnej medicny


Klenner nebol jedin, kto skmal vyuitie vitamnov v liebe. Aj kontrolovan tdia v Anglicku potvrdila liebu polio vitamnom C, avak nebola publikovan.[130] McCormick publikoval revolun koncepty o lo he vitamnov v prevencii a nprave rznych patolgi; ich vznam medi cna dodnes nedocenila.[375][610][802][886][887][888][889][890] Kaufmann overil prnos niekokogramovch dvok vitamnu B3 v liebe artritdy.[130][131][132] Wilfred & Shute psali o vzname vekch dvok vitamnu E v rieen koronrnych chorb, poplenn a prevencii.[130][133][134][135] V tesnom zvese (s odstu pom tvr storoia) sa konene touto tmou zaal op zaobera vskum.
[130][136][137]

Irwin Stone pracoval v roku 1934 ako biochemik v komernom vskum nom stredisku pre enzymatick a fermentan procesy. Rieil prozaick problm chuovej stability piva, a vyrieil ho pomocou celkom eravej novinky, ktor Szent-Gyrgyi len nedvno izoloval sprvne, ilo o kyseli nu askorbov. Stone obdral na tento postup prv zo svojich 26 patentov. Samozrejme, potravinrske vyuitie vitamnu C prinieslo so sebou nutnos tdi medicnskej literatry. Stone sa oboznmil s bezpoetnmi lohami vitamnu C v metabolizme, no ako chemika ho vbec nepresvedilo tvrde nie, e tieto lohy m zabezpei tch niekoko miligramov, ktor predpi sovali ODD. Vemi ho prekvapilo, na akch chabch zkladoch sa zakla daj tieto odporan denn dvky; nebola publikovan iadna dlhodob, slep tdia, ktor by vyhodnotila vplyv rznych dvok na zdravotn stav za rznych podmienok. Ke zistil, e vetky cicavce povauj za normlne asi 300-nsobne vyie dvky, zaal takto dvky ska na sebe, a pod dojmom vsledkov ich podval aj svojej rodine (jeho manelka nsledne prestala ma problmy s alergiou). Dokonca priobjednval prkov kyselinu askorbov aj pre zujemcov z radov svojich kolegov. Stone chcel zabezpei financovanie irieho vskumu, avak jeho zamest nvatelia sa o zdravotn aspekty nezaujmali, a ortodoxn medicna, 200 rokov pozadu za jeho vskumom, mu iadne vskumn granty nepridelila. Rozhodol sa teda, e svoje poznatky publikuje a niekedy na zaslenom dchodku.[8][114] V kanadskej asti kontinentu, psychiater Hoffer viedol vskumn tm v nemocnici v Saskatchewane. Hoffer bol zvltny prpad, pretoe okrem medicny vlastnil doktort aj z biochmie. V 50. rokoch objavil na zklade cielenho biochemickho vskumu, e vek dvky vitamnov C a B3 (niacnu) vznamne zlepuj klinick stav niektorch schizofrenickch a psychotickch pacientov.[138] O subnch vsledkoch lieby aktnej schizo

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

29 / 332

frnie a svisiacich tmach publikoval Hoffer spolu s Osmondom.[139][140] [141] Hofferovm alm neakanm objavom bolo, e vitamny mu zohra vznamn lohu aj v onkolgii. V roku 1960, Stone vaka vekm dvkam vitamnu C preil ak autone hodu. Tto sksenos ho podnietila k aliemu vskumu a akumulovaniu informci o vitamne C poas celej nasledujcej dekdy. V tom ase profesor Pauling dostal svoju druh Nobelovu cenu a bol unaven zo svojho zpasu o svetov mier a frustrovan zo silnej opozcie, ktorej elil. Vyhlsil, e by chcel i ete 25 rokov, aby sa doil alch asnch vedeckch objavov. Stone mu napsal, e ak bude bra megadvky vita mnu C, mono svoj sen spln. Oboznmil ho so svojm vskumom i s metdou elimincie ndchy, vaka ktorej ju nemal vye 40 rokov. Paulinga to zaujalo a vyskal to, zaal bra 3 gramy denne, a presvedilo ho to, lebo sa zaal cti ovea lepie. Pauling Stone-a prehovoril, aby svoje vskumy publikoval m skr, a tak po srii lnkov skutone vyla jeho legendrna kniha[9] o doterajch vskumoch lieebnho potencilu vitamnu C a o genetickch okolnostiach jeho nedostatku, ktor Stone definoval ako vroden metabolick poruchu hypoaskorbmiu. almi dleitmi okolnosami bolo, e aj Klenner upozornil Paulinga na lieebn monosti vitamnu C, a Hofferova kniha[142] zase na niacnov liebu schizofrnie. Tieto nov vitamnov monosti ho natoko nadchli, e odchod do dchodku u definitvne musel poka. Pauling oskoro publi koval lnok pre Science.[143] Hoci medicna lieebn potencil vitamnov neuchopila a Paulinga povaovali za arlatna,[144][145][146][147] podarilo sa mu svojimi populrnymi publikciami[148][149][150] rozvri mienku irokej verejnosti a niektorch vedcov mimo medicny.[130] Paulingove nzory sa dokali uznania a v 90. rokoch minulho storoia a konene zaali by povaovan za dstojn hypotzy.[144][145][147];[1022] Vedeck kapacity, ako Pauling a Szent-Gyrgyi, pomohli ortomolekulrnej liebe nielen vsledkami svojho vskumu, ale aj tm, e sa vhou svojej autority postarali o rozrenie tchto mylienok a konceptov. Obaja boli zstancami opodstatnenosti vysokch dvok vitamnov, ak to vyaduje udranie zdravia alebo lieba u konkrtneho loveka, bez ohadu na to, ak vysok sa mu zda z pohadu zkladnej vivy. Pauling postupne zvyoval svoje denn dvky vitamnu C a na 18 gramov denne, a doil sa 93 rokov, napriek tomu, e vo veku 59 rokov[985] mu diagnostikovali rakovinu prostaty, a obidvaja rodiia mu zomreli vo veku 60 rokov. Svoje dlh prevanie napriek zkernej diagnze pripisoval vitamnu C a alm vivovm doplnkom. Szent-Gyrgyi, ktor na jeho odporanie takisto uval vysok dvky vitamnu C, sa tie doil 93 rokov. Strun ivotopisy a hlavn prnosy najznmejch ortomolekulrnych vedcov s uveden na strnke Journal of Orthomolecular Medicine v Dvorane slvy.[941]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

30 / 332

Aj vaka Hofferovm objavom a Paulingovej angaovanosti[151][152] si orto molekulrna medicna postupne nala svoje miesto v psychiatrii, kde doke riei niektor stavy svisiace so pecilnymi nutrinmi poiadav kami mozgu, ako s niektor typy psychz, schizofrnie a drogovej zvislosti. Hovorme teda o ortomolekulrnej psychiatrii. Trvalo to dlho a odpor bol vek, najm po nevydarenej Wittenbornovej tdii,[130][153][895] ktor poprela innos niacnovej lieby schizofrnie. Autor zbytone skmal chronick schizofrniu, o neskr aj sm uznal a tdiu prehod notil s vsledkom, e pre aktnu schizofrniu je niacn innm liekom, ale vtedy to u nikoho nezaujmalo, pretoe Americk Psychiatrick Asocicia u stihla vyda svoje negatvne stanovisko, m nadlho zastavila vskum v tejto oblasti.[130][154] Ortomolekulrne koncepty sa konene zanaj aspo v malej miere skma v onkolgii. Paradoxne vak, najinnejie znme ortomoleku lrne postupy, tkajce sa klinickho vyuitia vitamnu C, s veobec ne neznme alebo zaznvan. V poslednch rokoch konene nastva prienik vitamnov do populrneho vedomia prostrednctvom pojmu antioxidant. Zana sa chpa, e mno h patolgie svisia s nadmernou oxidciou vonmi radiklmi.[130][155] Koko ete potrv, km medicna znovuobjav schopnos niektorch vitamnov, efektvne a bezpene neutralizova von radikly? Kedy si vimne, e odstrnenm vonch radiklov sa d inne zasiahnu do klinickho priebehu mnohch ochoren?

Rezistencia voi inovcii


Rozvoj ortomolekulrnej lieby nebol o ni ah ne historick vskum skorbutu. Kee vitamny boli v podvedom lekrov trvale a hlboko zapsan iba ako vivov doplnky, potrebn v stopovch mnostvch, vetky publikcie o ich terapeutickom vyuit budili nedveru, odmietanie a posmech. Toto viedlo k formovaniu ortomolekulrnej medicny v stran, a jej zakatukovaniu medzi alternatvnu medicnu. Urit lohu v nepochopen zohrva aj dlhoron redukcionistick prstup medicny, desaroia hadania zzranej chemiklie pre jednotliv choroby, o je v protiklade so zkonitosami prrodnch vitamnov a lieiv, ktor typicky funguj v zloitch komplexoch, ktorch kad as m vznam sama osebe mal, no v rmci komplexu vek. udsk organizmus je sm osebe vemi zloit a variabiln celok, take nie je ni podivn na tom, ak niektor, hoci aj fungujce lieebn metdy jednoducho nie je dos dobre mon skma tandardnmi postupmi medicny zaloenej na dkazoch (evidence based medicine EBM), ktor s stavan skr pre potreby redukcionistickho konceptu.[144][156];[418](s28) Principilni pochybovai s dleitou sasou vedeckho ekosystmu, avak nemali by zabrni pokroku. Ruesch[157] vysvetuje, e rezistencia medicny voi novm mylienkam je zakorenen priamo v systme vzdelvania a tento stav trv u stroia. Akkovek radiklne nov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

31 / 332

mylienka vzbudzuje vsmech, ostrakizovanie a dehonestciu jej nosite ov. Na tmu rezistencie medicny voi inovcii psal aj Forman.[158] eby toto bol dvod, preo najv prnos ohadom progresvneho klinickho vyuitia vitamnu C priniesli multidisciplinrne vzdelan lekri, ktor vedeli nielen, ako liei, ale v irej miere aj ako to funguje? (Klenner aj Hoffer vytudovali medicnu aj biochmiu, Stone bol biochemik). Ete aj v sasnosti panuje forma cenzry na tmu ortomolekulrnej medicny, ktor sa prejavuje nielen primnm nezujmom o kontrolovan skky tchto postupov, ale aj bojkotom najvznamnejch medicnskych urnlov s tmto zameranm, najm Journal of Orthomolecular Medicine, vo verejnom vyhadvacom systme Medline, ktor spravuje National Library of Medicine. Formlnym dvodom je bliie nepecifikovan nesplnenie vberovch kritri, avak vberov komisia u niekoko rokov nedoke vysvetli, ak kritri nespa tento recenzovan urnl so 40ronou tradciou, ktor pritom spa vye 5000 inch periodk, vrtane takch asopisov, ako Time, Newsweek, Reader's Digest, Consumer Reports, ktor zjavne nie s vedeckmi magaznmi, a celkom urite nespaj ani definciu medicnskeho urnlu. Inmi slovami, ke vedec publikuje lnok v JOM, ostane z pohadu Medline jednoducho ignorova n, hoci lnky toho istho vedca v inch urnloch s dobre prijman a samozrejme indexovan.[159][160];[161][162] Cenzry sa istm spsobom zastuj aj vedeck skupiny, ktor vytvorili metodicky chybn podklady pre Odporan Denn Dvky v USA (RDA). ia, tieto nielene vykonvaj oficilny vskum, ale kontroluj aj verejn financovanie vskumu v tejto oblasti, a z pozcie recenzentov doku zabrni aj publikovaniu takch tdi, ktor sa uskutonili bez ich finan covania. Pritom existuj podozrenia z vzby na farmaceutick firmy.[418](s17) Popri tom, financie farmaceutickho priemyslu aj priamo tlaia odborn magazny k publikovaniu lnkov v zujme syntetickch liekov a v nepros pech vitamnov.[1127] O alch princh nevedomosti o ortomolekulrnych postupoch uvau j viacer autori. Stone & Hoffer[16] definuj medicnsky mtus, agresvny nstroj na obranu zauvanho status quo a zabrzdenie novch, progresvnych postupov. Niektor z mtov sprevdzajcich vitamn C si predstavme v kapitolch Nedostatok vitamnu C a Vedajie inky. Levy[53] poukazuje na paradoxn jav: vsledky novho vskumu sa len ako etabluj v irom povedom (Poznmka: ak pravda tento vskum nem za sebou siln finann zujmy, ktor by sa postarali o jeho propagciu). Nov poznatky pribdaj obrovskou rchlosou a nie je v silch lekrov, aby cel vedeck vskum sledovali. Medicnske uebnice a prruky tvoria autorsk tmy, kde jednotlivm ochoreniam sa venuje zvyajne len jeden alebo dvaja autori, ktorch prehad samozrejme taktie neme by dokonal. Lene ak sa nov poznatky nepremietnu do literatry v ase svojho vzniku, ich ance sa u len zmenuj, pretoe panuje aksi predpojatos voi starm zdrojom akoby sa ich autori hanbili citova. Tmto spso

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

32 / 332

bom sa do zadia dostvaj aj tak vskumn prce, ktorch kvalitu a spoahlivos nikto nikdy nespochybnil. alm faktorom je ohromn profesionlna iarlivos, arogancia, nevra ivos a kolektvna inkvizcia. Predstavite mloktorej profesie sa tak vemi obva vsmechu zo strany kolegov a straty preste, ne prve lekr. Mloktor odbornk je vo svojom povolan natoko obmedzovan kolektvnymi predsudkami, ako prve lekr. Kee na Slovensku nem ortomolekulrna lieba svoje zzemie, na otzku, ak je jej skuton innos, vm daj spoahliv odpove najskr len vlastn sksenosti.

Vitaminofbia
Konvenn medicna zaujmala tradine zamietav postoj voi dleitosti stravy pri lieen chorb, tento sa zaal lma a v 60. rokoch, a aj to len v negatvnom zmysle vyhbania sa niektorm zlokm stravy, naprklad cholesterolu. Pozitvny prstup bol vdy v stran. Koncepty o podpore lieby stravou boli odsunut na rove alternatvnej medicny.[144] Konvenn medicna je silno orientovan na propagciu syntetickch liekov. Voi vyuvaniu vitamnov panuj neustle predsudky, niekedy a fbia.[144][163];[164][145];[166] Km u liekov sa varovania ria a po tom, o sa nezvratne preuke mnoho prpadov vnych vedajch inkov a mrt, priom odhalenie prvej polovice vnych vedajch inkov a ich uvedenie v PDR prichdza bene a po 7 rokoch od uvedenia lieku na trh, [144][167] pri vitamnoch sa varovania ria u vopred, a dajn teoretick riziko jednho vitamnu sa briskne transformuje do celoplonho zastrao vania voi vetkm vitamnom a vivovm doplnkom.[144] Mdi hlavnho prdu v honbe za senzciou vemi ochotne publikuj hrzostran novinky o kodlivosti vitamnov, a tak sa medilne presadia aj nepatrine navrhnut tdie, ako v prpade Bjelakovic.[144][168] Tto tdia sa dokala irokej publicity,[144][169][170][171] a hoci bola neskr kritizovan odbornkmi,[144][172][173][174] ktor apelovali na obyvatestvo, aby neprestvali uva svoje vitamnov doplnky,[144][174][175] negatvne posol stvo v spolonosti pretrvva. Omnoho ahie zskavaj pozornos ojedinel tvrdenia, e vitamny s kodliv,[166][176][177][178][179][180][181][182] ne nsledn vedeck kritika tchto tvrden, ako aj desaroia vskumu, ktor ukazuje mnohostrann prospenos vitamnov pre zdravie. Senzciechtiv mdi zvykn vynecha aj vslovn upozornenia autorov, e vsledky toho-ktorho vskumu sa nedaj aplikova na ud, a nezauj ma ich ani pekulatvny charakter teoretickch podozren.[16][183][184][185] Preto treba bra informcie hlavnch mdi obozretne a skma problm na odbornejej rovni. Treba si tie uvedomi, e kadorone pribudne niekoko stoviek tdi o priaznivom vplyve toho-ktorho vitamnu na alie a alie zdravotn stavy, a toto iadna obasn senzcia nezmen.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

33 / 332

Vitamn C (askorbt)
Kyselina askorbov m chemick nzov -laktn 2-oxo-L-gulonov kyselina, alebo in aj 2-oxo-L-threo-hexono-1,4-laktn-2,3-enediol,[186] molekulov hmotnos 176,13g/mol a chemick vzorec C6H8O6.[58] Je zkladnou sasou oxidano-reduknch dejov. Ak by sme mali jednou vetou charakterizova jej hlavn lohy, poskytuje elektrny do enzyma tickch procesov,[187][922] a ako antioxidant znekoduje von radikly. Ak prost, lene tieto lohy s kov pre funkcie metabolizmu. Cel organick ivot je v podstate zaloen na vmene elektrnov, a neby antioxidantov, von radikly, vedaj produkt metabolizmu, ale aj infekci a vonkajch toxnov, by spsobili rozvrat. V ase stresu a choroby preto vznik extrmny dopyt po tchto slubch vitamnu C, a tu niekde tkvie aj zklad jeho vestrannho stabilizanho vplyvu na funkcie metabolizmu. Antioxidanty funguj synergicky, vzjomne sa dopaj a podporuj a maj dleit lohu v detoxikcii organizmu.[1109] alm antioxidantom je venovan samostatn kapitola. Obrzok: trukturlny vzorec kyseliny L-askorbovej.

Vitamn C je teda integrlnym prvkom metabolizmu. Hoci si plne zasli oznaenie ltka nevyhnutn pre ivot, niektor autori[9][13][21][22][418](s43) sa ohradzuj pred oznaenm vitamn, ktor sa chpe v zmysle defincie skr ako stopov sas vivy nutn k prevencii deficientnho ochorenia (v tomto prpade skorbutu), a vitamnu C ostala v podstate len z historicko-konvennch dvodov. Vzhadom na skutonosti, vysvetlen v kapitole Hypoaskorbmia, vhodnej je neutrlnej pojem askorbt. Vitamn C sa zastuje irokej kly metabolickch procesov v tele. Aktivizuje mnostvo telesnch enzmov, vrtane inzulnu. Predstavuje

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

34 / 332

aksi mazac olej v biochemickom motore organizmu.[9] Udruje enzm prolyl a lyzyl hydroxylzu v aktvnej forme, je teda kov pre syntzu a regenerciu kolagnu,[186][871][874][1109][1110] a teda nenahra diten pre bunkov vzby, kou, achy, kby, kosti, svaly, srdcovocievnu sstavu. Kolagn tvor jednu tretinu obsahu bielkovn tela a je cementom, ktor dr pohromade tkaniv, vetkch naich 10 bilinov buniek.[188] Bez vitamnu C sa kolagn vbec nevytvra, v prpade nedostatku je zase poruchov a trukturlne slab. Vitamn C je dleit aj pre regulciu tukov a zranlivos krvi. Podiea sa na metabolizme vpnika a zvis od neho pevnos zubov, kost, metabolizmus lovch kyseln, kyseliny listovej a teda aj metabo lizmus eleza, tie medi a niektorch aminokyseln. Podporuje bunkov respirciu, kde katalyzuje transport vodka. Je nevyhnutn pre tvorbu dopamnu, karnitnu a niektorch neurotransmiterov, a teda pre sprvnu innos mozgu a nervovo-svalov koordinciu.[186] Je ko-faktorom enzmu dopamn--hydroxylzy, ktor katalyzuje konverziu dopamnu na norepinefrn, je teda nevyhnutn pre syntzu katechol amnov. Katalyzuje aj enzymatick reakcie zahajce amidciu, take je nevyhnutn pre pln aktivitu mnohch hormnov,[1109][1110] vrtane oxytocnu, vazopresnu, cholecystokinnu a -melanotripnu.[186] Podiea sa na syntze a regulcii hormnov ttnej azy.[921] irie zapojenie vitamnu C v biochemickch mechanizmoch tela znzoruje tto schma.[1070] Najznmej je zrejme jeho vplyv na imunitn systm fagocytzu, tvorbu protiltok, interfernov, a netreba zabda na pevnos kapilr, bunkovej mrieky, a oistn lohy peene a obliiek.[39][58][1109][1110] Treba podotkn, e imunitn systm nemono povaova za izolovan sstavu; zabezpeuje komplexn skupinu loh svisiacich s kadodennou opravou, ochranou pred cudzorodmi ltkami a organizmami, ako aj nebezpenmi vlastnmi bunkami, likvidciu toxnov, a jeho vkon zvis od dobrej funkcie vetkch systmov tela a dokonca aj psychickho stavu. Imunitn systm ns definuje voi okolitmu svetu.[1109] Niektor tkaniv tela koncentruj a 100-nsobok benej krvnej koncen trcie: nadobliky, hypofza, tmus, sietnica, corpus luteum. 10-50 nso bok obsahuje mozog, slezina, pca, semennky, lymfatick uzliny, pee, ttna aza, leukocyty, pankreas, obliky, srdcov sval, slinn azy a mal revn mukzy.[9];[189][190];[1063] Ide o miesta prioritnho vznamu vitamnu C. Lymfocyty koncentruj 4, monocyty 3, neutrofily 1,3mM/l.[418]
(38)

Pri tchto poznatkoch je vskutku neuveriten, ak minimlne dvky staia na udranie ivota. Na druh stranu zana by zjavn jeho potencil pri liebe, ako aj nesmierne nsledky jeho nedostatku.

Elektrnov teria
Szent-Gyrgyi ctil, e vitamn C je vnimon a dotka sa zkladu ivota

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

35 / 332

ako takho. Jeho teriu sa podarilo priam poeticky sformulova na zklade elektrnovej roviny bunkovho metabolizmu. Je suchm faktom, e vita mn C vstupuje do mnohch biochemickch procesov ako donor (darca) elektrnov, ale o to vlastne znamen? Preo je to tak dleit? Bielkoviny s stabiln, saturovan molekuly, take nemaj snahu zapja sa do chemickch procesov. Na to, aby ich telo dokzalo vyui, je potrebn ich vyvies z rovnovhy, rozhba, aktivova, desaturo va. Je nutn narui ich elektrnov rovnovhu, ie zobra im jeden z provch elektrnov, a potom sa stvaj reaktvnymi a bunka ich zapja do svojich procesov. V tomto procese aktivcie pln vitamn C (askorbt) kov lohu. Bunka v procese dchania prijme kyslk. Molekula askorbtu odovzd molekule kyslku elektrn, m sa askorbt dostva do stavu vysokoreaktvneho vonho radiklu. Zatia in dleit molekula, metylglyoxal, vstupuje do kontaktu s molekulou bielkoviny. Je vak prli slabm akceptorom, a zatia jej nedoke odobra elektrn. Prichdza vak vysokoreaktvna molekula askorbtu, ktorej prve chba elektrn (ktor predtm odovzda la kyslku), a vynahrad si ho tak, e odoberie elektrn molekule metylgly oxalu. Metylglyoxal sa stva silnm akceptorom a u doke odobra elektrn molekule bielkoviny. Tmto sa spa reazov reakcia, ktor spsob desaturciu bielkoviny. Metylglyoxal a askorbt sa pripjaj k molekule bielkoviny, meme teda poveda, e bielkovina je aktivovan pripojenm akceptora.[922] Vitamn C je skutone zkladnou sasou metabolizmu. Obrzok: 3D model kyseliny L-askorbovej.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

36 / 332

Zdroje vitamnu C
Vdatnmi zdrojmi s:[191][58][62][192][186] pky (200-2000mg/100g), rakytnk (695), ierne rbezle (130-200), erven paprika (70-190), erucha (148), kiwi (30-200), brokolica (90), karfiol (50-90), alt, ostruiny a erven rbezle (80), citrusy (25-80), jahody, morue (60), pent a zemiaky (2030) a samozrejme kapusta (10-37), a to aj varen. asto bva najvia koncentrcia prtomn v upke.[58] Ostatn ovocie a zelenina obsahuj vitamn C v menom mnostve, o im samozrejme neuber na vzname. Obsah vitamnov zvis od odrody, pdy, klmy, spsobu a dky skladova nia; uveden priemern hodnoty s iba orientan, a sotva sa daj oak va u striekanho, mesiace odleanho ovocia v regli supermarketu. Ben semen, ako s obilniny a strukoviny, sa naklenm tie stvaj zdrojom vitamnu C.[9][192] V ndzovch situcich sa ako zchrana pred skorbutom pouvali aj vvary z ihliia a kry tuj/smrekov, surov ryby a alie netradin zdroje vitamnu C. Vitamn C je najstabilnej pri pH 4-6.[186] Teplota nad 190, aj krtko dobo, alebo dlh a/alebo tlakov varenie (aj pri niej teplote), suenie, skladovanie, najm za prstupu svetla, a prtomnos kovov niia vitamn C. Kapusta pri izbovej teplote strca a 12% vitamnu C denne. bytok spsobuj zvyajne enzmy, ktor s najaktvnejie pri 40, preto ak zeleninu varme, treba o najskr dosiahnu 70, kedy djde k znieniu enzmov, a potom u pomaly vari.[58] Pri varen vitamn C unik do varovej vody, take jej vyliatm sa strca. erstvo varen zelenina me pri konzumcii obsahova stle ete 44% vitamnu C, km tepeln konzervcia ponech len pribline 6%.[192] Hoci zmrazenie vitamnu C nekod, pri zmrazen ovocia dochdza k pokodeniu buniek, take rozmrazenie zvyajne uvon kaskdu auto detruknch enzymatickch procesov, ktor v priebehu niekokch mint zniia aj vitamn C. Podobn vsledok m aj strhanie. Je teda zrejm, e nielene sa obsah vitamnu C li v rmci jednho druhu ovocia alebo zeleniny, ale je vemi ovplyvnen aj alm spracovanm.[192]

Chemick formy
Syntetick vitamn C sa pouva v mnohch chemickch formch:[193]

Kyselina askorbov je zkladnou formou. Je vhodn na stne uvanie. Nie je vhodn na injekn pouitie. Minerlne askorbty s minerlne soli kyseliny askorbovej a maj zsadit pH, take sa pouvaj aj injekne. stne sa vyuvaj najm tam, kde pacient dobre netoleruje kyselinu askorbov, a s vhodnejie pri dlhodobom uvan vych dvok, ne kyselina askorbov (viac v kapitole Vedajie inky sodk, hork, draslk). Vyuva sa askorbt sodn, alebo kombincia viacerch askorbtov.

Askorbt sodka (AS) je najznmej a najpouvanej, pretoe

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

37 / 332

sa d poda vo vysokch dvkach. 1g obsahuje 111mg sodka. Ak nie je askorbt sodn k dispozcii a potrebujeme ho pre stne pouitie, d sa pripravi chemickou reakciou: do 1l vody pridme 42,4g sodnho bikarbontu (hydrognuhliitan sodn) a 88,9g kyseliny askorbovej (zaokrhlene, pomer je 1:2). Po vyumen oxidu uhliitho sme zskali 10% roztok askorbtu sodnho.[citcia?] Problmom me by istota bikarbontu potravinrska sda zvykne obsahova (neiadci) hlink ako prevenciu hrudkovate nia. Sda by mala by zretene oznaen ako bez hlinku. [citcia?] Poznmka: Aj ke hmotnostne mono ide o pomer 1:2, objemovo (prok sdy oproti prku kyseliny askorbovej) to odhadom vyzer skr na pomer 1:3. Inm chemickm spsobom je vo vode rozpusti 22,7g hydroxidu sodnho a 100g kyseliny askorbovej, m zskame 112,5g askor btu. Obdobne sa d vyui roztok hydroxidu sodnho: 225ml 10% roztoku zneutralizuje 100g kyseliny askorbovej.[citcia?]

Askorbt vpnika 1g obsahuje 114mg vpnika, ktor sa v tejto forme dobre vstrebva. Odporan denn dvka vpnika je 11,2g denne; odporan limit je 2,5g denne, o zodpoved 21,9g askorbtu vpnika. Askorbt draslka 1g obsahuje 175mg draslka. Ben denn potreba draslka je 1-1,2g denne; odporan limit je 2,5g denne, o zodpoved 11,5g askorbtu. Zeleninou je mon prija a 811g draslka denne (zodpoved 46-63g askorbtu), avak takto mnostv vo forme askorbtu by mohli by u nebezpen, nakoko u dospelch dvka draslka 18g denne spsobuje otravu (hyperkalmiu) s potencilne smrtenmi dsledkami. Askorbt horka. 1g obsahuje 62mg horka.[566] Odporan denn limit horka z vivovch doplnkov je 320mg u ien a 420mg u muov. Askorbt zinku. 1g obsahuje 151mg zinku.[566] Odporan denn dvka zinku je 11mg, odporan limit je 40mg denne. Askorbt molybdnu. Odporan denn dvka molybdnu je 0,045mg a odporan limit je 2mg denne. Askorbt chrmu. Odporan denn dvka chrmu je 20-25mg u ien a 30-35mg u muov. Askorbt mangnu. Odporan denn dvka mangnu je 1,8mg u ien a 2,3mg u muov. Odporan limit je 11mg denne. Askorbyl palmitt je zvltna molekula, ktor je rozpustn tak vo vode, ako aj v tuku, vaka omu sli ako antioxidant v tukoch a v bunench membrnach, v spoluprci s vitamnom E. Najv ie vyuitie m teda v kozmetike. stne sa vak neuva, pretoe trviaca sstava ho hydrolyzuje na palmitt a kyselinu askorbo

Estery kyseliny askorbovej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


I. Vivov koncept

38 / 332

v, m sa jeho vhoda strca.[186]

Askorbyl steart m ndejn vyuitie v onkolgii, pretoe je voi ndorovm bunkm podstatne aktvnej, ne ben formy. Reguluje vvojov cyklus bunky.[186]

D-izoaskorbov kyselina. Prrodn vitamn C m molekulrnu formu L, chemicky vyroben vitamn C mal pvodne zrkadlov formu D, ktor nie je fyziologicky vznamn;[194] v organizme nefunguje ako vitamn a me dokonca zni innos skutonho vitamnu C. Pouva sa iba ako priemyseln antioxidant. Pre potreby potravinrskeho a farmaceutickho priemyslu sa vyrba L-forma.

Hoci prrodn a syntetick vitamn C me by chemicky toton, relna vyuitenos (biochemick dostupnos) me by u prrodnch zdrojov o nieo vyia kvli komplexu alch ltok.[193] Pri stnom uvan sa odpora, rozpusti syntetick kyselinu askorbov v ovocnej ave, ktor sli ako katalyztor v lepom prjme a vyuit. U Szent-Gyrgyi objavil posilujci inok flavonoidov na liebu vitam nom C.[195] Vysok obsah flavonoidov maj citrusy. Klenner pouval poma ranov avu, alebo v niektorch prpadoch vodu s prdavkom 20mg rutnu,[24] pretoe u poas polio epidmi v roku 1948 si vimol, e posiluje aktivitu vitamnu C.[29][1063] Aj v sasnosti sa flavonoidy, najm rutn a hesperidn, pouvaj ako adjuvans pre vitamn C. Ak sa uva vitamn C v podobe niektorho minerlneho askorbtu, ako npoj sa d poui aj mlieko.[18]

Priemyseln vroba
Prvm patentovanm syntetickm vrobnm postupom bol Reichsteinov proces.[1066][1067] Od neho s odvoden aj modern vrobn procesy. Spoval v kombincii chemickch a mikrobiologickch postupov:

Hydrolza D-glukzy na D-sorbitol pomocou organickej reakcie, kde nikel sli ako katalyztor pod vysokm tlakom a teplotou. Mikrobilna oxidcia alebo fermentcia sorbitalu na L-sorbzu pomocou acetobaktera pri pH4-6 a teplote 30. Toto je dleit, lebo sa zachovva sprvna stereochmia. Ochrana 4 hydroxylovch skupn sorbzy vytvorenm acetalu acetnom a kyselinou na diacetn-L-sorbzu. Organickou oxidciou draselnm permangantom a vzpt zohrie vanm vodou vznik kyselina 2-keto-L-gulonov. Nakoniec dochdza ku gama-laktonizcii (uzavretiu kruhu).

V modernch postupoch sa sorbza priamo oxiduje pomocou platiny. V takomto prpade nie je potrebn pouitie ochrannch skupn. Vedajm produktom je potom kyselina 5-keto-D-gluknov.[1066][1068] Kvli zneniu vrobnch nkladov sa uvauje o nhrade chemickej vroby pomocou geneticky modifikovanch mikroorganizmov.[1069]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

39 / 332

II. alie dleit ltky


(Ak alie ltky mu by dleit v spoluprci s vitamnom C?)

Nech je strava vam liekom. Hippokrates

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

40 / 332

Kapitola je nepovinn a ak nechcete ani na chvu prerui diskusiu o vitamne C, pokojne preskote 30 strn a pokraujte kapitolou Genetick koncept. Sem sa mete kedykovek vrti. Ak mte na tto knihu as a tate ju dkladne a s prehadom, tto kapitola sa poksi:

strune predstavi alie dleit ltky, svisiace s vitamnom C ukza rmec ich lohy v kombinovanch reimoch lieby dokresli tpanie medicny ohadom vitamnov a stopovch prvkov.

Tto kniha je venovan predovetkm vitamnu C. Jeho loha a vplyv je v rmci ortomolekulrnej medicny preskman asi najlepie. Vitamn C vak v tele nefunguje izolovane, ale v dmyselnch mechanizmoch, ktorch sa zastuje viacero dleitch ltok vitamnov, enzmov, minerlov a stopovch prvkov. Predstavme si strune najm tie, ktor psobia synergicky s vitamnom C, zvyajne ako sasti antioxidanej sstavy. Navzjom sa podporuj, regeneruj a ich spolon efekt je omnoho v, ne samostatn. Nedostatok ktorhokovek z nich spso buje oslabenie antioxidanej reaze ako celku. Asi najvznamnejiu antioxidan pracovn skupinu tvoria vitamny C, E, kyselina lipoov a glutatin.[196][1109][1110] Vskum kombinovanho pouitia tchto ltok sa v podstate len rozbieha, preto s daje pomerne skpe, hoci v niektorch prpadoch vemi subn. Odkazy na niektor tdie[197][198] o ich inkoch s zhrnut naprklad v stanovisku ANH.[199] D sa poveda, e aj konzervatvne autority shlasia s uvanm bench multivitamnovch doplnkov; vzhadom ku obsahu vitamnov blzko rovne ODD, riziko uvania je vemi mal, a mon prnosy ho vysoko prevyuj. [200] Avak ak chce niekto uva vivov doplnky, predsa by sa mal najprv dkladne oboznmi s ich elom a spsobom pouitia. Ich uvanie je najlepie konzultova s lekrom odbornkom na vivov doplnky alebo na ortomolekulrnu liebu, najm pri zamanch dvkach vych ne ODD. Ak nie je k dispozcii iadny odbornk, pacient me vyui dostupn informcie k tmto doplnkom, ale svojho lekra treba o ich uvan v kadom prpade aspo informova. Tto kniha nem kapacitu na komplexn poatie psobenia vitamnov a stopovch prvkov v ortomolekulrnej medicne, a u vbec nie na in ndejn prrodn lieiv, ako je extrakt z olivovch listov, oregnov extrakt, extrakt z grepovch jadierok (GSE) a alch. Kniha je zameran na vitamn C, hoci na niektorch miestach s uveden aj multinutrin lieebn postupy. Cieom tejto kapitoly je preto doplni aspo hrub obraz fungovania tchto ltok v systmoch tela a da tak rmec pre pochopenie zmyslu ich kombinovania, a mono vnies trochu

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

41 / 332

porozumenia pre niektor dvody a/alebo empirick sksenosti, stojace v pozad uvdzanch lieebnch schm, prpadne mono aj odrazov platformu pre vahy ohadom rozrenia lieebnch schm, alebo dokonca odvodenia schm pre alie ochorenia, o ktorch kniha nepojednva. Uveden informcie o charakteristike, dvkovan a vedajch in koch s nepln, treba ich povaova len za nrt monost, nie za vyerpvajci prierez problematikou. Pre serizne vyuitie je nutn samostatne si vyhada a natudova plnejie a presnejie informcie. Ak nie je uveden in, informcie sa vzahuj na dospel populciu.

Vitamny
Jednostrann dlhodob uvanie ktorhokovek B-vitamnu me spsobi naruenie rovnovhy ostatnch B-vitamnov. Odpora sa preto uva zrove B-komplex.[155]

Prehad vitamnov a ich oznaen


A B1 B2 B3 B5 B6 B7 B9 B12 C D E H K M retinol tiamn, sulbutiamn, benfotiamn, aneurin riboflavn niacn, niacnamid, nikotnamid, vitamn PP kyselina pantotnov, dexpantenol, pantetn pyridoxn biotn kyselina listov kobalamn, kyanokobalamn, hydroxokobalamn, metylkobalamn, kobalamid kyselina askorbov ergokalciferol, cholekalciferol tokoferol, tokotrienol vitamn B7 naftochinn, fylochinn/K1, menatetrenn/K2 vitamn B9

Okrem toho je tu skupina ltok, ktor boli kedysi klasifikovan ako vitamny, ale neskr sa ich defincia prehodnotila. Aj u uvedench vitamnov je mon narazi na roztrietenos nzorov, naprklad s nmietky voi oznaeniu niacnu ako B3, kyseliny pantot novej ako B5, apod.[204]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

42 / 332

Sasn veda vs ODD


Nezvisl komisia IVSRP, po preskman dostupnch vedeckch tdi, kontatuje, e oficilne pouvan Odporan Denn Dvky (ODD) pre vinu vitamnov vrazne zaostvaj za sasnm stavom vedeckho poznania, s hlboko nedostaton a ich dodriavanie prispieva k zven mu vskytu chronickch ochoren. Jedine ODD pre vitamn A je pribline adekvtna (3000-5000IU), u ostatnch vitamnov vedci iadaj okamit zvenie, v prpade skupiny B-vitamnov a rdov:[413]
Tabuka: Navrhovan ODD pre vitamny poda komisie IVSRP[413] Tiamn (B1) 25mg Riboflavn (B2) Niacnamid (B3) Pyridoxn (B6) Kyselina listov (B9) Kobalamn (B12) C D3 E ako zmes prrodnch tokoferolov 25mg 300mg 25mg 2000 500g 2000mg 1500IU 200IU

Okrem toho odporaj zvi ODD pre seln na 200g, a mierne zvi ODD pre zinok (25mg), hork (500mg) a chrm (200g).[413]

Flavonoidy
Flavonoidy (rutn, quercetn, hesperidn, katechn, kaempferol, myricetn at) s prrodn ltky obsiahnut najm v ovoc. Meme sa na ne, ako aj na prbuzn flavanoly a antokyny, pozera ako na skupinu menej znmych vitamnov. Maj antioxidan schopnosti, brnia rchlej oxidcii vitamnu C poas plnenia jeho loh v metabolizme, a tm predluj jeho ivotnos a vznamne zvyuj jeho biologick innos. Zreten vplyv maj aj mal mnostv. Rutn a hesperidn navye spolupracuj s vitam nom C na drbe pevnosti cievnych stien.[531] Prvotriednym zdrojom rutnu je pohnka, tradin potravina dvnych generci Slovkov. Flavonoidy maj ochrann protirakovinov inky, najm quercetn a rutn.[202] Quercetn potla zpaly a pomha aj pri drdivom kali, vrtane astmatickho, a jeho prirodzenm zdrojom je naprklad cibua. [citcia?] Vskum sa rozbieha a v ostatnch rokoch a uvidme, i k nieomu povedie, alebo bude utlmen ako pri ostatnch vivnch ltkach.

Karotenoidy
Vina ud pozn beta-karotn, ale v skutonosti je len jednm z vekej skupiny karotenoidov, ktor sa nachdzaj vo farebnej zelenine a ovoc. Ich kombinovan vplyv na prevenciu rakoviny je znan, innos samot nho -karotnu je predmetom diskusie. Rozhodne je lepie, ke psob

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

43 / 332

cel skupina tchto prrodnch protirakovinovch faktorov.[138] Beta-karotn je mimoriadne bezpen. Telo si z neho doke vytvori prve toko vitamnu A, koko potrebuje.[138] Nedvno sa objavila op jedna nevydaren tdia, ktor sa snaila uk za, ako vitamny, a najm -karotn, zvyuje riziko rakoviny u fajiarov. Ako kad okujca sprva, aj tto sa dokala vekej medilnej pozornosti. ia, kritika tejto tdie sa zaleka nedokala takej publicity.[248]

Vitamn A
Zapja sa do aktivcie gnov a syntzy protenov. Posiluje aktivitu fago cytov, zniuje prinavos baktri na sliznicu dchacch ciest. Je potrebn pre vvoj lymfocytov, jeho nedostatok vedie k nedostatonej tvorbe IgA protiltok, ktor s potrebn k udraniu barirnej funkcie sliznice, a IgG protiltok, ktor s prpravou na fagocytzu. Je preto potrebn pri liebe naprklad chrpky, ale aj ospok (viac v prslunej kapitole). Vbornm zdrojom je -karotn, z ktorho si telo vie vyrobi potrebn mnostvo vitamnu A bez rizika predvkovania.[1194][1193] Vitamn A m zl reputciu kvli monosti predvkovania, preto sa pozrime bliie na dostupn daje. ODD pre vitamn A je u dospelch pribline 900g3000IU. Hranicou dlhodobej bezpenosti je 3000g10 000IU denne. Dlhodob predvkovanie me nasta od 8000g25 000IU.[1194] In zdroj hovor o dlhodobej toxicite pri dvkach od 4000IU/kg denne po dobu 6-15 mesiacov. Prznakmi chronickej toxicity je strata vlasov, odlupovanie koe, vysychanie sliznc, horka, nespavos, nava, lmavos kost, anmia, hnaka.[1195][1197] U tehotnch sa neodpora dlhodobo prijma viac ne 1500g5000IU denne, pretoe 3000g10 000IU vo forme retinolu by u mohlo vies k pokodeniu plodu.[1194] Aktne predvkovanie nastva od 25 000IU/kg,[1195][1196] peeov toxicita me nasta u pri dvkach od 15 000IU a 1 400 000IU denne, priemer ne 120 000IU denne. Pre deti me by toxick dvka od 1500IU/kg. Toxicitu zhoruje nadmern uvanie alkoholu, a pri zlyhan obliiek je toxickch u 4000IU.[1195][1197] Nedostatok vitamnu A zhoruje nedostatok eleza, nedostatok zinku zase zhoruje nedostatok vitamnu A.[1194] Hlbok nedostatok vitamnu A vedie k eroslepote (xeroftalmii).

Niacn vitamn B3
Vitamn B3 m 2 hlavn formy: niacn (kyselina nikotnov) a niacnamid. Modernejou formou je niacn-inozitol komplex. Pvodne sa niacn povaoval len za vitamn, ktor je potrebn v preven cii pellagry. Jeho lieebn hodnotu asi najviac poodhalil Hoffer,[138] ktor svoju pecializciu psychiatra doplnil doktortom z biochmie. Najskr objavil lieebn hodnotu niacnu pri liebe schizofrnie, psychz, srdcovo

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

44 / 332

cievnych ochoren a neskr aj jeho lieiv vplyv na artritdu a rakovinu (Viac v prslunch kapitolch). Je pozoruhodnou zhodou okolnost, e tak ako v prpade Klennera a vitamnu C, aj Hoffera uptali lieiv schopnosti niacnu vaka zubnm problmom, ktor mal v roku 1954. Nesprvny zhryz mu pokodzoval asn a tie sa nehojili dostatone rchlo krvcali a hrozilo mu vytrhanie zubov. Nepomhali dokonca ani vysok dvky vitamnu C. V tom ase sa rozhodol vyska sm na sebe vysok dlhodob dvky niacnu, ako argument bezpenosti takchto dvok pre svojich pacientov. Uval teda 3g denne, rozdelen do 3 dvok, a si po 2 tdoch jednho rna v ase vimol, e asn s v poriadku, o o niekoko dn potvrdil aj zubr. Hoffer pochopil, e niacn obnovil schopnos rchlej regenercie asien.[203] Vemi vysok dvky dajne mu spsobi pokodenie peene,[204][155] avak Hoffer pri megadvkach narazil len raritne na obtrukn ltaku, ktor prestala po preruen lieby. Peeov parametre sa ani pri dlho dobej liebe nemusia narui, ak sa ku vysokm dvkam dospeje postup ne, naprklad tempom celkovo o 2,5g za mesiac, potencilne a na maxi mum 7,5g.[203] Oproti niacnu, niacnamid nem ani pri vysokch dvkach kodliv vplyv na pee.[204] Niektor ho povauj za pomerne nekodn ltku aj pri dlho dobom uvan 3500mg denne, bez vznamnch interakci s liekmi.[933] V zmysle opatrnosti je vak vhodn, pri vysokch dvkach sledova peeov parametre, najm u pacientov s peeovmi problmami. Za farmakologick sa povauj dvky nad 100mg denne.[155] Niacn reguluje hladinu cholesterolu, HDLp a LDLp, a triglyceridov. Zniuje vysok a zvyuje nzku hladinu cholesterolu, zvyuje HDLp. Niacnamid nem takto inky, ale na druh stranu ani nespsobuje typick vyrkov vsyp, ako niacn. Pozoruhodn je, e u cca 1% pacientov aj niacnamid spsobuje vsyp.[203] Najznmejm vedajm inkom niacnu je vsyp (vyrka), ktor je zrejme histamnovho pvodu. Je len neprjemn a d sa jej preds uitm aspirnu 30 mint v predstihu pred niacnom.[155] Tto najznmejia ved ajia reakcia je stle iastone neobjasnen a ide tu o zloit mechaniz mus, ktor interferuje s metabolizmom prostaglandnov, me svisie so serotonnovm mechanizmom a cholinergickm systmom. Vsledkom je histamnov rozrenie ciev, ktor je toton, ako pri injekcii histamnu. [138][203] D sa kontrolova antihistaminikami, alebo aspirnom alebo indo metacnom. Niacn zjavne spsob uvonenie histamnu z rnych buniek (mastocytov), ktorm trv urit as, km doplnia zsobu histamnu; poas tohto obdobia sa reakcia na niacn nevyskytuje, alebo len slab.[203] Tto schopnos niacnu sa d aj terapeuticky vyui ak sa pomocou niacnu zni dostupnos nrazovho histamnu, je mon uchrni orga nizmus pred anafylaktickm okom.[203] Rozrenie ciev sa tie d vyui na zlepenie kapilrneho prekrvenia.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

45 / 332

Vitamn B3 podporuje opravu a regenerciu buniek, je sasou enzy matickch systmov, ktor zabezpeuj opravu pokodenej DNA. Je teda dleitm faktorom prevencie a lieby rakoviny a srdcovocievnych ocho ren.[203] Je potrebn pre tvorbu sexulnych a stresovch hormnov nadob liiek, a pre metabolizmus tukov a bielkovn.[155] Zniuje prinavos krviniek a tm zabrauje ich vntrocievnemu zlepeniu.
[203]

Pri liebe sa pouvaj dvky 100-8000mg denne, zvyajne 1g 3 denne, stne, s jedlom.[138]

Nikotnamid-adenn-dinukleoid (NADH)
Vznik v tele z niacnu (B3) a je kriticky dleitm enzmom pri produkcii bunkovej energie a alch dleitch reakcich. Vyuva sa pri liebe chronickej navy a neurodegeneratvnych ochoren.[196]

Kyselina listov vitamn B9


Aj tento dleit vitamn m ochrann vplyv na srdcovocievny systm, prevenciu osteoporzy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, m anti oxidan a protirakovinov inky, predovetkm voi rakovine krka maternice, prsnkov, hrubho reva a konenka, a pc u fajiarov.[130][249] [250][251][252][253][254] To samozrejme neznamen, e odporame faji. Naopak, treba ihne zaa uva podporn antioxidanty pre zmiernenie nsledkov, a zaa proces odvykania od fajenia. Viac v kapitole Fajenie. Nedostatok kyseliny listovej vedie ku hnake, nechuti do jedla, slabosti, chudnutiu, bolesti hlavy, beniu srdca a podrdenosti, vnejie aj k megaloblastickej anmii, a pri nedostatku v tehotenstve hroz vne postihnutie dieaa.[249] Vznikaj pokodenia DNA,[200] podobn radia nmu pokodeniu;[255] dostatok kyseliny listovej v tehotenstve podstatne zniuje riziko rakoviny u dieaa[254] a ak sa uva predovetkm v prvom trimestri, u v minimlnych mnostvch 0,8mg denne doke zabrni vskytu vrodench defektov det, najm rztepu chrbtice.[130] Ben dvky s 1-30mg denne, ide o bezpen, vo vode rozpustn vitamn, ktor je obsiahnut v paradajkch, rekovke, pente, pre, keli, karfiole, alte, melne, malinch, uoriedkach, sji a inch druhoch zeleniny a ovocia. Tepeln prava me znii vinu kyseliny listovej.[138][249] Z hadiska tehotenstva je prbeh kyseliny listovej alou bolestnou kapito lou medicny, pretoe Smithells objavil tto skutonos u v roku 1982, [130][256];[1073][1074] avak trvalo a 11 rokov, km tieto fakty akceptoval aj medicnsky establiment. Lekri jednoducho nemohli uveri, e vivovo normlne eny, bez akchkovek znmok deficitu, mu porodi postihnut diea kvli vivovmu nedostatku.[144][200] Poas tohto obdobia sa narodilo v USA kadorone 25 000 zbytone postihnutch det s diagnzou spina bifida. Vine z tchto 250 000 postihnut sa dalo preds.[130]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

46 / 332

Napriek takmto prpadom, stle sa ete stvame svedkami tvrde n, e lovek s benou (priemernou) vivou m zaruene dostatok vetkch potrebnch ltok, a e urite nepotrebuje vivov dopln ky v akejkovek forme. udia s jednoducho nepouiten. Samozrejme, idelne by bolo, zska vetky potrebn vivn ltky z pestrej stravy, avak toto pri sasnom ivotnom tle nie je vdy mon (dlhodobo skladovan a tepelne upraven ovocie a zelenina u nem adekvtny obsah vitamnov, a erstv je logisticky i finanne po vinu roka nedostupn). Na Slovensku je pestr, zdrav strava aj tak viac-menej za hranicou ekonomickch monost vekej asti obyvatestva (u len odporanch 5 porci ovocia na osobu denne by predstavovalo znan, pre mnohch nenosn poloku rodinnho rozpotu). Vivov doplnky s lepm rieenm, ne vbec ni. Na Slovensku sa narod kadorone pribline 70 det so zdravotnm postihnutm (poruchami miechy, tvre alebo mozgu), omu by sa takisto z vekej asti dalo preds, keby mamika uvala kadodenne aspo minimlnu dvku kyseliny listovej. ia, na Slovensku sa stle nepodarilo zavies fortifikciu (obohacovanie) pekrskej mky kyselinou listovou, ako v niektorch inch krajinch.[250][257]

Vitamn D
Je rozpustn v tuku a jeho antioxidan schopnosti mu previ dokonca aj vitamn E. Dlhorone sa mu pripisovala len obmedzen, hoci dleit loha pri metabolizme vpnika vstavbe kost a zubov. Jeho skuton vznam pre cel telo sa zana oceova a v poslednch rokoch.[196] Zastuje sa modulcie gnov pre proteny regulujce proliferciu, dife renciciu a apoptzu buniek, take hr lohu v regulcii ivotnho cyklu bunky.[902][904][905][906][907] Podporuje imunitu, svalov silu, zniuje frekvenciu padania u starch, chrni voi roztrsenej sklerze a viacerm druhom rakoviny, najm hrubho reva, prostaty a prsnkov; o alch druhoch rakoviny sa ved spory.[144][205][206][207][208][209][210];[902] O vplyve na rakovinu pojednva najmenej 800 medicnskych lnkov.[901] U alch stavov, ako je diabetes typu II, vysok krvn tlak, glukzov intolerancia, reumatoidn artritda, me ma preventvnu alebo lieebn hodnotu; udsk tdie s vak zatia obmedzen.[902][913][914][915][916][917][918][919] Vitamn D sa podiea na tvorbe vye 200 antimikrobilnych peptidov v tele, ktor psobia ako prirodzen antibiotik, zlepuje imunitu voi infekcim.[996][1002] tdie z viacerch ast sveta odhalili deficit vitamnu D prevldajci vo vekej miere u vetkch vekovch skupn,[902];[996][997][1002] so znepokoji vmi proporciami akho deficitu (<20ng/ml), naprklad v Turecku a u 87% novorodencov a 67% mamiiek. Mamikm sa odpora, aby poas tehotenstva dbali na svoj prjem vitamnu D, obzvl v zimnch mesia coch.[996][1002] Deficit vitamnu D je pritom vrazne spojen so zvenou chorobnosou, akmi priebehmi a mrtnosou na seznnu chrpku, ako aj in ochorenia dchacch ciest. Dostaton hladina vitamnu D me by dokonca jednm

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

47 / 332

z najdleitejch faktorov ich prevencie.[996][998][999][1000][1001][1002][1003] Vitamn D patr k vemi hodnotnm nstrojom pediatrickej praxe.[996][1003] Najlepm zdrojom vitamnu D je priame slnen iarenie (presnejie jeho UV-B zloka), pretoe telo reguluje vyroben mnostvo a neme djs k predvkovaniu. Avak kapacita je obmedzen maximum produk cie nastva do 20 mint u svetlch typov pleti, a 3-6 dlhie to trv u tmavch typov. Dlhie slnenie u nezvyuje mnostvo vytvorenho vitamnu D, a zvyuje riziko splenia, ktor je na zaiatku signalizovan nbehom pokoky na ruovkast odtie. Splenie predstavuje siln riziko v faktor vzniku rakoviny koe, preto treba telo len postupne zvyka na pobyt na slnku a nevystavova ho vekmu nrazovmu slneniu. Najviu opatrnos treba zachova u svetlch typov pleti. S pribdajcim vekom kles schopnos tela syntetizova vitamn D pomocou UV-B iarenia.[902][903] Opaovac krm s faktorom 8 a sklo inne brnia prestupu UV-B iarenia a teda zabrauj tvorbe vitamnu D. Intenzitu zniuj aj oblaky (o 50%) a smog. Problematick s aj severnejie zemepisn rky (>42[902] resp. >30[903] ie v kadom prpade vrtane naej), kde intenzi ta slnenho iarenia v obdob od neskorej jesene do skorej jari nesta na pokrytie spotreby vitamnu D.[902][903] Preto je najm v tomto obdob na zvenie doplnkov uvanie. Rozpust nos vitamnu D v tuku vak znamen, e sa aie vyluuje, a tak sa ahie d tmto vitamnom predvkova, preto je pri uvan nutn obozretnos a sledovanie. Tak ako pri vitamne C, ani pri vitamne D medicna nepozn jedno znan odpove na otzku skutonej potreby vitamnu D. Prina je podobn ako pri vitamne C kvli deficientnmu vitamnovmu kon ceptu sa skmali len dvky, potrebn k prevencii ochoren z nedostatku vitamnu D (osteomalcia, rachitda), a u nie vplyv vych dvok na zdravie. Preto zklad dnench odporan pochdza z ias, kedy sa ete nevedelo ni o existencii 25(OH)D,[912] a v sasnosti sa nzory na mini mlnu hladinu 25(OH)D, potrebn pre udranie zdravia, lia a troj nsobne, v rozsahu 16-48ng/ml (40-120nmol/l)! Pritom spodn as inter valu u hrani s oblasou, ktor sa povauje za nedostaton (menej ako 15ng/ml resp. 37,5nmol/l)![902] Objavil sa aj nzor, e pre optimlne zdravie s potrebn srov hladiny aspo 30ng/ml (75nmol/l), a e nakoko denn dvka 400IU zvi hladinu len o 2,8-4,8ng/ml, je potrebn denn prjem aspo 1700IU (42,5mg), ak chceme dosiahnu zvenie hladiny z 20 na 32ng/ml.[902][912] Je zaujmav, e zdrav populcie v trpoch a subtrpoch, ktor zskavaj vitamn D z dostatku slnenho svetla, maj hladinu okolo 50-65ng/ml.[996] Existuj aj nzory, e pre posilnenie organizmu v boji voi rakovine s vhodn hladiny a 65-90ng/ml. Hladiny 100ng/ml s u celkovo privyso k.[903] Ako hranicu bezpenosti u dospelch (najvyiu prpustn dlhodob dvku) NIH pvodne uvdzali denn prjem do 2000IU, avak uznali

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

48 / 332

vsledky novch tdi, ktor preukzali, e ani 10 000IU denne ete nespsobuje iadne toxick nsledky a takto dvka je ete bezpen. Takto dvka sa v organizme poahky vytvor pri oslnen celho povrchu tela, preto bude zrejme podstatne bliie ku skutonej potrebe tela, ne chatrn ODD 400IU. Presn hranica bezpenosti zatia nie je stanoven.[912][920];[1013][1014] Avak aj keby sme si nakoniec urili elan hladinu, optimlny denn doplnkov prjem je mon stanovi a po laboratrnom zisten aktulnej hladiny jednotlivca krvnm testom 25(OH)D. Za toxick sa povauj dlhodob hladiny 200ng/ml (500nmol/l).[902][903] Predvkovanie spoahlivo nastva do niekokch mesiacov pri dennom prjme nad 100 000IU u dospelch a 40 000IU u dojiat (do 1 roka). Vetky prpady predvkovania (aj dospelch) nastali pri dvkach 40 000IU denne.
[1013][1014]

Znaky dlhodobho predvkovania s nepecifick nevonos, zvracanie, poruchy apettu, zpchy, slabos, chudnutie. Me stpnu hladina vpnika a nasta mentlne zmeny (zmtenos), ako aj srdcov arytmie. Vpnik a fosft sa mu uklada v oblikch a spsobi kamene.[902] Vysok krtkodob dvky, naprklad 50 000IU tdenne po dobu 8 td ov, ete nie s toxick. Nadbytok sa v tele uskladn a neskr erp v prpade nedostatku.[902][920] Poznmka: toto sa niekedy vyuva na krtkodob posilnenie imunity, avak iadce je aj tak sledovanie hladiny. Z hadiska prevencie chrpky, 800IU denne u dospelch zniuje vskyt o 60% a odstrauje seznnos chrpky. Dvky 2000IU denne staia na prakticky pln (90%) potlaenie chrpky.[999][1008] mrtnos na chrpku v prpade pandmie by sa dala zni pomocou navenia hladiny vitamnu D z 20-30 na 40-60ng/ml, pretoe 1,25-dihydroxyvitamn D zredkuje cyto knov smr a katelicidn zredukuje bakterilny zpal pc; toto sa d dosiahnu pomocou krtkodobch dvok 50 000IU denne, s nslednm dlhodobm uvanm 4000IU denne.[1009][1010] Americk akadmia pediatrov v roku 2008 zvila svoje odporanie doplnkovho vitamnu D pre plne i iastone dojench novorodencov na najmenej 400IU (10mg) denne, a dokm nedosiahnu denn prsun z umelch mlienych forml aspo 1000IU (25g; 1IU25ng; 1g40IU). Starie deti a adolescenti by mali tie bra aspo 400IU denne, pokia tto dvku nezskavaj z mlieka alebo potravn.[902][908];[1013] Vdatnmi prrodnmi zdrojmi s: olej z tresej peene (1360IU na por ciu polievkov lyicu; 15ml), varen losos cca 110g (360IU), varen makrela 110g (345IU), tuniak v oleji cca 90g (200IU), sardinky v oleji cca 55g (250IU), pohr fortifikovanho mlieka (98IU). Vajce obsahuje len 20IU vitamnu D.[902][909][910][911] Kee vitamn D je rozpustn v tuku, a aj jeho vivov zdroje s tun, osoby s poruchami trvenia tukov s nchyln na nedostaton prjem zo stravy.[902]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

49 / 332

Ryb olej treba skladova v chlade a tme, bez prstupu vzduchu, in v om vznikaj von radikly. Uva sa najlepie s jedlom.[1019] Je nielen dobrm zdrojom vitamnu D, ale aj vitamnu A, a vaka omega-3 mastnm kyselinm psob priaznivo na krvn tuky a zniuje trombnov zranlivos krvnch dotiiek. To je sce za bench okolnost a v rozumnej miere priazniv,[1015] avak pri dlhodobejom uvan privysokch dvok me nasta zriedenie krvi a nebezpen krvcavos. Dvky 20ml denne u dospelch po 3 tdoch uvania u zhoruj zranlivos, dvky nad 35ml denne s dlhodobo potencilne nebezpen, hroz vntorn krvcanie. Obnovenie normlnej zranlivosti trv a 2-5 tdov po vysaden uvania.[1016][1017] Ryb olej mierne zniuje krvn tlak. Diabetici mu by citliv aj na podstatne niie dvky a mu ma problmy s udranm inzulnovej rovnovhy.[1018][1019] Opatrnos je potrebn aj pri sasnom pouvan liekov ovplyvujcich zranlivos, naprklad antikoagulantov alebo acylpyrnu.[1019][1020] Kvli obsahu vitam nu A by sa mu mali vyhba osoby uvajce retinoidn lieky, napr. tretinoin a izotretinoin.[1021]

Vitamn E
Vitamn E funguje v nerozlunej dvojici s vitamnom C. Vitamn E je prvou obrannou lniou voi niektorm vonm radiklom, je hlavnm v tuku rozpustnm antioxidantom, vaka omu m vek vznam v ochrane bunkovch membrn, mozgu a perifrnych nervov, vrtane spomaovania postupu degeneratvnych ochoren. Vitamn C nsledne regeneruje vitamn E pre alie pouitie, glutatin zase regeneruje vitamn C at. Ich kombinovan inok bva omnoho vraznej ne samostatn, avak vskum sa v tejto oblasti len rozbieha.[211];[1055][1056] Vitamn E zniuje riziko srdcovocievnych ochoren a rakoviny.[138][1057] Vitamn E existuje v niekokch chemickch a molekulrnych formch: tokoferoly (, , , ) a tokotrienoly (, , , ). Ich funkcie s rznorod a niekedy aj celkom pecifick. Vek rozdiely s aj v ich biologickej innosti, o dos komplikuje vskumy. Je naprklad znme, e pri spracovan peeovmi enzmami je RRR--tokoferol pecilne vyle nen pre pouitie v plazmovch lipoprotenoch, a e -tokoferol m signlne funkcie v hladkom svalstve ciev, ktor sa nedaj zastpi inmi tokoferolmi, ani ke maj obdobn antioxidan schopnosti. Vo forme tokoferolu zase roziruje schopnosti nielen ako antioxidant, ale aj ako nukleofil, ktor reaguje s elektrofilnmi mutagnmi (vrtane peroxy nitritu) a znekoduje ich. Aj metabolizmus jednotlivch foriem vitamnu E je rznorod a celkovo mlo preskman, je vak pravdepodobn, e taktie maj viacer jedinen funkcie, nad rmec antioxidanej.[1057][1059]
[1062]

Najznmejou a v prrode najastejou formou je -tokoferol, ktor doke odstrni prznaky deficitu vitamnu E u ud. Chrni bunky pred peroxidciou lipidov, a to aj v situcii akho oxidanho stresu, ktor sa experimentlne vyvolva naprklad prostrednctvom tert-butylhydroper oxidu (t-BuOOH).[1057]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

50 / 332

Syntetick dl--tokoferol je povaovan za mlo hodnotn.[196] Pri inter pretovan tdi o vitamne E preto treba by pozorn prve voi skmanej forme vitamnu E, nezriedka sa nespen tdie tkaj prve tejto najslabej (syntetickej) formy. ia, ostatn formy, naprklad tokotrienoly, s stle mlo preskman, hoci maj ndejn schopnosti, naprklad v ochrane nervov,[1055][1059] prevencii rakoviny[1055][1060] a srdcovocievnych ochoren.[1055][1061] Nedostatok vitamnu E vedie ku spinocelebrlnej ataxii (zmtenosti) a myopatim. Periferlna neuropatia je spsoben pravdepodobne kvli pokodeniu perifrnych nervov vonmi radiklmi a nslednmu odumie raniu senzorickch neurnov. Medzi alie nsledky deficitu patr anmia, taktie kvli pokodeniu ervench krviniek vonmi radiklmi, ktor nastva nielen pri akom deficite, ale dokonca aj pri miernom deficite u hypercholesterolemickch subjektov.[1057] Deficit vitamnu E je u ud zriedkav a bva vyvolan bu genetickmi odchlkami naprklad v -tokoferol transfer protene, ktorch vskyt je neznmy, alebo poruchami trvenia tukov.[1057] V prpade genetickej odchlky famililnej izolovanej deficiencii je hladina vitamnu E vemi nzka a nastvaj alie prznaky, ako je absencia hbkovch achovch reflexov, dysartria, strata senzorickch schopnost, pozitvny Babinskho znak. V takchto prpadoch sa podva a 2000mg vitamnu E denne.[1057] Aj prznaky deficitu vitamnu E pri malabsorbcii tukov, chronickej poruche peene a abetalipoproteinmii sa daj potlai podvanm vysokch dvok vitamnu E.[1057] Tak, ako pri inch vitamnoch, ani pri vitamne E sa lieebn dvky nedaj dosiahnu stravou.[1057] Vitamn E je rozpustn v tuku, ale m aj vo vode rozpustn formu (d--tokoferol succinate), ktor m zven innos v kontrole rastu rakovinovch buniek a je najlepou formou pre uvanie. Dvky s v rozsahu 400-1200IU denne.[138] Za plone bezpen sa povauj dvky do 1600IU, o zodpoved 1073mg RRR--tokoferolu alebo molrnych ekvivalentov jeho esterov, alebo 100mg all-rac--tokoferolu.[212] Avak aj denn dvka 3200IU bola preukzan ako bezpen,[212][213] a ani pre vie mnostv neboli objaven iadne konzistentn vzorce neiadcich inkov.[212] Dokonca aj pri vnych zdravotnch stavoch, ako je srdcov ochorenie, ak zlyhanie obliiek, Alzheimerove choroba, ani od 2000IU vyie sa neprejavil nepriazniv vplyv na mrtnos.[212] Obavy, e vysok dlhodob dvky vitamnu E zvia mrtnos na srdcovo cievne alebo in ochorenia, sa nepotvrdili.[212][214][215][216][217][218][219][220][221] V tdii ATBC sce vzniklo podozrenie, e u starch fajiarov vitamn E

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

51 / 332

zvyuje mrtnos na porku, avak vsledky neboli prli presved iv[212][222] a ukzalo sa, e zrove znil mrtnos na infarkt. Celkov vsledn dopad na mrtnos nebol tatisticky vznamn.[212][223][224] Vitamn E by mohol zvi krvcavos najm pri drogovo vyvolanom deficite vitamnu K. U osb s dostatkom vitamnu K takto inok nehroz[212][225][226][227] a vsledky aj tak nie s konzistentn u pacientov dlhodobo uvajcich warfarn, ktor mali ma zven riziko krvcavosti, sa toto nepotvrdilo ani pri dvkach vitamnu E 800-1200mg denne.[212][228] Vitamn E vak inhibuje proten kinzu C, m zniuje prinavos a zranlivos krviniek, o me ma pozitvny vplyv na srdcovocievny systm.[212][229];[1057] Nadbyton vitamn E sa degraduje na zodpovedajci CEHC a vyli moom.[1057] Tak, ako pri hodnoten innosti, aj hodnotenie bezpenosti jednotlivch foriem vitamnu E by sa malo dia samostatne pre kad jednotliv formu. Vzhadom ku odlinostiam funkci a metabolizmu jednot livch foriem vitamnu E, neiadce inky, kontraindikcie alebo hranica toxicity pre konkrtnu formu sa nedaj automaticky vztiahnu na ostatn formy.[1059] Najm informcie o tokoferoloch sa niekedy nekorektne automaticky vzahuj aj na tokotrienoly, aj v prpa doch, kedy pouitie tokotrienolov nebolo vbec testovan. Z tohto poha du s informcie doposia dos obmedzen.[1055][1062] Medzi prrodn zdroje vitamnu E patria naprklad orechy, vrtane vlaskch,[1058] a niektor rastlinn oleje, parga, avokdo, pent at.[1055] Vhody vitamnu E:[230]

zniuje nroky tkanv na kyslk[230][231][232] rozpa erstv zrazeniny a predchdza embolizmu[230][233][234] zlepuje kolaterlnu cirkulciu[230][235][236] podporuje vazodilatciu[230][233] obas rozpa jazvov tkanivo[230][237] zabrauje stiahnutiu jaziev poas hojenia[230][233] zvyuje nzky poet krvnch dotiiek[230][238] pribline u tvrtiny diabetikov zniuje nroky na inzuln[230][239][881] patr medzi regultory metabolizmu tukov a bielkovn[230][240] podporuje svalov silu[230][241] chrni steny vlsonc[230][242] chrni erven krvinky pred hemolzou[230][243] chrni nervov vlkna pred degenerciou[1057] chrni pred inkami elektrofilnch mutagnov[1055][1057]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

52 / 332

Varovania a kontraindikcie:[230][244][245][246][247]

Nem sa uva vek dvka vitamnu E spolu so elezom. Ak je elezo indikovan, treba dodra odstup aspo 9 hodn. Vitamn E zvyuje innos digitalisu, take treba da pozor na monos predvkovania digitalisom. Poas uvania vitamnu E sa nesmie pouva Egglesonova megadvkov technika, ani jej modifi kcie. Zvyajne sta pre pln digitalizciu dvka, ktor zodpoved benej udriavacej dvke 0,1mg digitoxnu denne. Na druh de je pacient zvyajne digitalizovan. Treba by opatrn pri dvkovan inzulnu, lebo potreba inzulnu me vemi nhle klesn. Hypertyreza je asto kontraindikciou. Estrogny sa nezvykn pouva sasne s vitamnom E. Opatrnos je namieste, ak m pacient nelieen vysok tlak, reuma tick srdce, alebo kongestvnu poruchu srdca. V prpade tchto alebo inch ochoren je dleit, spolupracova so svojm lekrom na preskman svojho individulneho dvkovania.

Podporn metabolity
Glutatin
Vznamn antioxidant, ktorho m telo vemi obmedzen mnostvo. Recykluje vitamny C a E a podporuje innos neurotransmiterov (prenaov nervovch vzruchov). Me ma vznam pri podpornej a detoxikanej liebe, ia, jeho dopanie nie je jednoduch a najistejie je IV podanie. Jeho tvorbu me podpori prjem N-acetyl-cystenu (NAC), ktor je navye sm osebe antioxidantom.[258]

Kyselina alfa-lipoov
Tento antioxidant vo zvenej miere prenik HE barirou, ie psob v centrlnej nervovej sstave. Vek vznam m v regenercii alch antioxidantov, naprklad vitamnu C a glutatinu. Kyselina -lipoov je inn cheltor kovov, pomha odstraova toxick ak kovy.[196]

Koenzm Q10
Folkers, ktor objavil tto ltku, znmu tie ako ubiquinn, neskr utoval, e ho nenazval vitamnom.[138] Je vemi dleit pri produkcii bunkovej energie, potlaen aktivity vonch radiklov a pri krvnej cirkulcii.[196] Mlad udia si ho vedia vytvori dostatok z ubiquinnov Q6 a Q8, ale star a chor nie, take pre nich sa stva vitamnom. M protirakovinov inky a ben dvky s 300-600mg denne.[138]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

53 / 332

Kreatn
Pouva sa na podporu svalovej hmoty vo fitness sfre, ale vyuitie m aj pri liebe svalovej degenercie.[196]

Acetyl-L-karnitn
Ako transport paliva podporuje mitochondrilnu tvorbu energie, zrove pomha s odstraovanm toxickch produktov metabolizmu. Vhodn pri liebe chronickej navy a degenercie.[196]

Omega-3 a omega-6 mastn kyseliny


Za spoluprce inch vitamnov a vivnch ltok, maj vek vplyv na innos mozgu, nervovej sstavy, spomauj nstup ochoren srdcovej sstavy, o, a alie ochorenia svisiace s vekom.[144][259][260][261][198][197][262] [263][264][265] Vplyv -3 a -6 mastnch kyseln na vvoj mozgu det me by takmer neuveriten.[144][266][267]

Minerly a stopov prvky


Vpnik a hork
S potrebn pre kosti, svaly a imunitn systm. Maj vplyv na rakovinu riev. Uvaj sa v rznych formch.[138]

Zinok a me
Maj recipron vzah ak je privysok hladina zinku v krvi, hladina medi je nzka, a naopak. Zinok je uiton pri liebe rakoviny prostaty [138] a m vplyv na mnoho alch telesnch systmov, najm imunitnho a koe. Me sa pouva ako adjuvans pri chemoterapii vitamnom C.

Seln
Tento vzcny stopov prvok sa v pde vyskytuje v rznej miere. ia, na Slovensku je pda relatvne chudobn na seln. Je stavebnm prvkom selenoprotenov, ktor maj ochrann antioxidan funkciu. Patria sem aj nm u dobre znme glutatin peroxidzy,[1051][1054] ktor s vznamnou sasou antioxidanej reaze a zastuj sa okrem inho aj recyklcie vitamnu C. Seln sm osebe je vznamn anti oxidant a m priazniv vplyv pri ochoreniach, ktor sa vyznauj oxida nm stresom a vonmi radiklmi.[1052] Zmieruje nsledky deficitu vita mnu E.[1051] Je potrebn pre sprvnu innos imunitnho systmu,[1046] jeho dodanie spolu s vitamnmi A, B, C a E zniuje vskyt pcnej tuberkulzy. [1047] Jeho nedostatok pri AIDS vrazne zrchuje napredovanie choroby a smr, [1034][1048][1049][1050] a aj pri inch vrusovch chorobch m deficit nepriaz niv vplyv.[1051]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

54 / 332

Je nutn k sprvnej innosti ttnej azy, pretoe je stavebnm prvkom selenoenzmov zvanch jdotyronn dejodinzy, ktor s potrebn pri konverzii tyroxnu (T4) na jeho aktvnu formu trijdotyronn (T3). Nedos tatok selnu spsobuje zhorenie nsledkov nedostatku jdu.[1051][1052] Poda viacerch tdi deficit selnu spsobuje zven riziko rakoviny. [1034][1038][1039][1040][1041][1042];[1052] Inmi slovami, seln psob preventvne proti rakovine. Ponka sa hne niekoko mechanizmov:

Logicky sa ponka antioxidan schopnos selenoenzmov a pso benie selnu v antioxidanej reazi (kde sa zapja aj do regenercie vitamnu C). Toto podporuje aj zistenie, e ako prevencia rakoviny je ete innej v spoluprci s vitamnom E, o je al vznamn antioxidant.[1051][1044][1045] Podpora imunitnch funkci.[1051] Prca v metabolizme karcinognov.[1051] Vplyv na regulciu apoptzy.[1051] Vplyv na opravu DNA.[1051] Anti-angiognny faktor.[1051]

Vyieuveden mechanizmy s funkn u pri dlhodobom benom vivo vom prjme selnu v odporanch dvkach, tj. 40-100g denne.[1051] Seln m vak aj lieebn protirakovinov potencil:

as selnovch metabolitov m schopnos inhibova rast tumoru. Ide najm o metylovan zleniny selnu, ktor sa tvoria v situcii prebytku selnu, ie pri dvkach 200-300g denne (prpadne viac).
[1051][1071]

Seln m preukzan aj podporn inok pri chemoterapii.[1034][1043]

Seln zmieruje nsledky otravy akmi kovmi olovom, kadmiom, arznom a ortuou, ako aj niektormi druhmi herbicdu (paraquat).[1037] Z potravinovch zdrojov, na seln je vo veobecnosti bohatia ivona strava. Rastliny seln aktvne neabsorbuj a nezd sa, e by ho potre bovali vo svojom metabolizme, take ho zskavaj a ukladaj skr nhod ne popri inch vivnch ltkach a nereguluj jeho hladinu. Obsah selnu v rastlinch preto podlieha vekm vkyvom v zvislosti od obsahu v pde. Paradoxne vak najbohatm zdrojom je brazlsky orech (para), ktor obsahuje a 533g na uncu (28g), o zodpoved 6-tim oriekom; to znamen, e 100g obsahuje 1900g selnu. Toto vak plat len pre orechy dopestovan v Brazlii; v inch krajinch s nim obsahom selnu v pde me by obsah v oriekoch a 10 ni.[1051] Poda inch zdrojov, 100g obsahuje a 2960g[1058] (Poznmka: d sa predpoklada, e tento daj sa tie tka len originlnych brazlskych orechov). Orechy vo veobecnosti maj nasledovn obsah selnu na 100g (zaokrh

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

55 / 332

lene): araid 7g, gatan 1, keu 12, kokos (duina) 10, lieskovec a makadam 4, manda 8, pekan 6, pniov 17, pistcia 8, vlask 5g.[1058] alm rastlinnm zdrojom je hned rya; 100g obsahuje 8g selnu.[1051] Najbohatie ivone zdroje s pre ns trochu exotick: obsah 100g je nasledovn: krabie mso 48g, halibut 47, morsk rak 40g. Z dom cejch zdrojov: losos 47g, bravov 41, hovdzie 19, kuracie 15g. Obsah u chovnch zvierat zrejme zvis od obsahu v kmnej zmesi.[1051] V niektorch krajinch kvli nedostatku obohacuj selnom cestoviny, mku, mlieko. Je vak vek rozdiel, i obohatenie prebiehalo v rmci pestovania/chovu, kedy je seln zabudovan v organickej forme, alebo iba dodatone nejakou anorganickou formou (o je samozrejme lacnejie).[1051] Na slovenskom trhu u existuj aj vajka z chovu obohatenho o seln. Biologick vyuitenos selnu toti vemi zvis od formy. Vo vivo vch doplnkoch sa stretvame s anorganickmi aj organickmi forma mi. Medzi anorganick patr sodn selent, ktor sa prakticky plne vstrebva, ale vek as je vzpt vylen moom, skr, ne ho stihne telo zabudova do bielkovn. Sodn selenit je vstreban len z polovice, ale nevyli sa tak rchlo. Najlepie s organick formy, zvyajne selenome tionn, ktor s rovnocenn s potravinovmi, pretoe maj a 90% vstrebatenos a dlhodob vyuitenos.[1051] Nedostatok selnu nemus vies ku iadnemu viditenmu klinickmu ochoreniu, spsob vak oslabenie vyieuvedench systmov, ktor s na selne zvisl (glutatin peroxidz at), zhoria sa prejavy deficitu ktorhokovek inho lnku antioxidanej reaze, a vzrastie zranitenos organizmu voi akmukovek fyziologickmu stresu.[1051] Vnymi nsledkami deficitu me by svalov slabos, a kardiomyopatia zpalov pokodenie srdcovho svalu. Uvauje sa o monosti, e seln ako antioxidant chrni aj vrusy pred oxidanm stresom a brni tak vzniku nhodnch mutci, a e pri deficite v niektorch prpadoch k mutcim djde a z nekodnho vrusu sa stane agresvny vrus, ktor napadne srdcov sval.[1051] Na nedostatok selnu s nchyln najm udia s vnymi problmami trviacej sstavy, naprklad Crohnovou chorobou, a pri niektorch pecil nych ditach pri fenylketonrii.[1051][1053] Prznakmi dlhodobho predvkovania (selenzy) s: cesnakov dych (bez poitia cesnaku), krehkos a vypadvanie vlasov, lmavos nechtov, trviace akosti, kon vyrky, nava, podrdenos, abnormality nervovho systmu.[1034][1036];[1051] Na zklade vskytu tchto prznakov sa za hranicu toxicity selnu u dospelch povauje dlhodob uvanie 850g denne. Pri zapotan faktora opatrnosti, ako aj rovnovhy ostat nch vivovch prvkov, hranicou dlhodobej bezpenosti je u dospelch oficilne 400g denne.[1034][222][1035];[1051] Detsk hranice s samozrejme

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

56 / 332

primerane niie poda hmotnosti, orientane poda LPI:[1051]


Vekov skupina Hranica dlhodobej bezpenosti [g/de] <6m 45 <1r 60 1-3r 90 4-8r 150 9-13r 280 >14r 400

Toxicita sa vak vemi li v zvislosti od formy selnu, priom seln ako prvok a jeho metalick formy s relatvne mlo toxick, km selenty a selenity s kvli vysokej vstrebatenosti relatvne vemi toxick. Chronic k otrava vo forme selenitu nastva pri dennej dvke od 2400-3000g selnu.[1034][1037] Pre niektorch ud me by dlhodob denn dvka 5000g u smrten.[1034] Klinicky vznamn prznaky aktnej otravy boli spozorovan u 13-tich ud pri nhodnom jednorzovom predvkovan kvli chybe pri vrobe tabletiek, ilo o dvku 27 300g.[1051] Aktne predvkovanie me vies v krajnom prpade a ku cirhze peene, pulmonrnemu edmu a smrti. Prpady smrtenho predvkovania s vo veobecnosti ojedinel a nastali nehodou alebo zo samovraednch pohntok, a ilo rdovo o gramov mnostv. Celkovo s vak daje o potrebe udskho tela a toxicite selnu dos obmedzen.[1037] Hoffer naprklad povauje sprvy o toxicite selnu za prehnan. Jeden jeho pacient, uteenec z Chile, lieen na depresiu, dostal rakovinu s prognzou 3 mesiace ivota. Pacient usdil, e viac je lepie, a namiesto predpsanch 600g selnu denne uval 2000g (samozrejme, popri alch predpsanch doplnkoch). Ke sa s tm neskr pochvlil Hoffero vi, ten ho presvedil, aby znil na 1000g; kadopdne pacient sa uzdravil, tumor zmizol.[930] Pri liebe odpora 200-1000g denne,[138] avak je nutn upozorni, e dlhodob kadodenn uvanie takchto dvok, najm u zdravho loveka, by mohlo vies ku predvkovaniu.

Jd
Kapitolu zavime jdom, stopovm prvkom, ktor je alm zaujmavm prkladom kontroverzie a nepochopenia, podobnch t, ak sme videli pri niektorch alch vivnch ltkach a ak si oskoro hlbie predstavme pri vitamne C. Jd je potrebn pre vetky tkaniv tela, ale najviu potrebu, ako aj najviu schopnos jeho akumulcie, m ttna aza tento mal orgn s hmotnosou 10-20g koncentruje tvrtinu jdu v tele. Nasleduj prsn azy a vajenky, pee, pca, tukov tkaniv, nadobliky a srdce. ttna aza a slinn azy doku absorbova jd aj proti gradientu vaka jdovej pumpe. Nedostatok jdu sa najviac prejav prve v tch najkritickejch miestach nsledkom s rozlin poruchy ttnej azy jej nedostatonos alebo hyperaktivita, autoimnna tyroitda a in, alej fibrocystick ochorenia

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

57 / 332

prsnch liaz, ktor m dlhie pretrvvaj, tm vie je riziko, e prerast a do malignity (rakoviny prsnkov).[1214][1215][1216] Pokoka obsahuje 20% telesnho jdu a pri nedostatku je such a nedoke dostatone vyluova pot. Nedostatok jdu vedie v aldku k achlrhydrii ie nedostatonej produkcii aldonej kyseliny, o zvyuje riziko rako viny aldka. Slzn azy potrebuj jd, in ostvaj oi such. Nedostatok jdu v slinnch azch zase spsobuje suchos v stach. Cysty vajenkov mu by taktie prznakom a dsledkom nedostatku jdu. Jd m aj dleit lohu v imunitnom systme, naprklad pomha myeloperoxidze bielych krviniek v inaktivcii baktri a podporuje tvorbu IgG protiltok; nedostatok jdu spsobuje oslabenie imunitnch funkci. [1212][1213];[1217] Napokon, nedostatok jdu vedie u det k nedostatonej innosti ttnej azy, s nslednm vnym telesnm aj mentlnym zaost vanm, ktor je najvnejie ak nedostatok nastal poas vntromaterni covho vvoja a prvch 2 rokov ivota tto krajn forma stupidity sa nazva kretenizmus.[945][969][970];[1093][1145][1152][1154];[1156][1095][1211];[1212][1213] ttna aza reguluje metabolizmus cukrov, tukov i bielkovn, vitamnov, telesn teplo, prepis DNA a alie parametre, ktor sa tkaj celho tela. Regulcia innosti ttnej azy preto podlieha zloitmu a presnmu mechanizmu. Hypotalamus produkuje hormn tyreolibertn (TRH), ktor podporuje hypofzu v produkcii stimulanho tyreotropnho hormnu TSH, ktor reguluje ttnu azu mechanizmom sptnej vzby, preto sa meranm hladiny TSH odhaduje miera innosti ttnej azy. ttna aza produkuje hormn kalcitonn, ktor reguluje hladinu vpnika v krvi, a znmejie hormny trijdtyronn (T3) a tertajdtyronn (tyroxn T4); v obidvoch je potrebn jd ako aktivtor.[945][969][970][1208] ttna aza najprv viae jd do bielkoviny tyreoglobulnu (Tg), tomuto procesu hovorme organifikcia, pretoe anorganick in jdu sa stva sasou organickej molekuly. Tg sa uskladuje v koloidnej tekutine vo folikuloch (mechrikoch), kde sli ako zsobre jdu pre tvorbu hormnov T3 a T4; zsoba v idelnom prpade vysta a na 2-3 mesiace produkcie hormnov, o zvrazuje ich dleitos.[1209] Syntza hormnov prebieha v tyreoidlnych epitelilnych bunkch z Tg, tyroznu a tyrozno vch zvykov. Tyrozn je teda prekurzorom hormnov ttnej azy, a ako u vieme, tvor sa pomocou vitamnu C.[1208] ttna aza uvouje T3 a T4 do krvi v pomere pribline 1:9, priom prve meninov T3 je a 4 innej, a cieov tkaniv si tie transformuj T4 na T3, avak z celkovho mnostva v krvnom obehu iba mal zlomky percenta hormnov T3 a T4 s v aktvnej forme.[1208][1209] V strese sa tyrozn spotrebva v nadoblikch pri syntze adrenalnu a nonadrenalnu, a zrove celkovo rastie spotreba vitamnu C; oboma tmito okolnosami stres nepriaznivo vplva na innos ttnej azy. ttna aza je nchylnejia na pokodenie v situcich nedostatonej antioxidanej kapacity tela, najm pri nedostatku selnu, vitamnu C a E. [971][972][973] Tieto ltky s preto vemi dleit.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

58 / 332

Nedostatonos innosti ttnej azy (hypotyreza) je syndrm, prejavu jci sa prinzkou hladinou hormnov T3 a T4, ktor me by spsoben rznymi ochoreniami. Podobne aj hyperaktivita (hypertyreza), nadmern hladina hormnov ttnej azy, m viacero monch prin. Struma (opuchnut krk) je zvenie ttnej azy, ktor zvyajne sprevdza hypotyrezu; tak ako vina inch orgnov tela, aj ttna aza sa zv pri nedostatonom plnen funkcie (ke m nedostatok jdu).[1208] Jd patr do skupiny halidov (chlr, flur, brm, jd), ktor si konkuruj pri vstrebvan cieovmi bunkami. Prebytok inch halidov preto spsobuje nedostatok jdu. Dsledkom nedostatku jdu s poruchy innosti ttnej azy, asto sprevdzan jej zvenm strumou, take ltky, vyvolvajce strumu, nazvame strumigny. Medzi ast strumig ny patria zleniny brmu;[1093][1096][1095] situcia v Eurpe me by o nie o lepia ne v USA, kde sa nielen vyrba svetovej produkcie bromidov, ale je vysok aj ich konzumcia prostrednctvom stravy a npojov. [1093][1128][1130] Brm m okrem toho aj karcinognne (rakovinotvorn) a narkoleptick inky (sedatvum, rob loveka pasvneho, poddajnho, ahko ovldatenho).[1093][1096][1095] innm spsobom elimincie vplyvu strumignov je preto primeran zvenie prjmu jdu.[1093][1130][1131];[1181] Pre detoxikciu brmu s vhodn aj chloridy; 6-10g chloridu sodnho (kuchynskej soli) denne zvyuje vyluo vanie brmu 10, o me pomc zmierni aktne prznaky bromizmu. Intravenzne a stne uvanie s rovnocenn.[1093][1153] Vyluovanie brmu sa pri vysokch dvkach jdu me zvi a 20 a najvraznejie je u ien z rakovinou prsnkov; tento jav ete nebol dostatone preskman.
[1095]

Jd je dleit aj pri elimincii niektorch akch kovov, najm ortute, kadmia, olova,[1135] ktor sa zan v mnohonsobne zvenej miere vyluo va u po jednom dni vysokho prjmu jdu; vyluovanie hlinku vzrastie a po pribline mesiaci uvania.[1095] Je preto vhodn, dvha denn dvky postupne. Pri detoxikanej lohe sa jd strca, zrove pritom rastie tlak tchto toxnov v prostred, kozmetike a vakcnach, o me znamena zhorovanie deficitu jdu.[citcia?] Svetov produkcia bromidov je pribline 23 vyia ne produkcia jdu, priom v USA 20% jdu ide do potravy pre zvierat a len miziv mnostvo na obohatenie kuchynskej soli. [1093][1130][1131] Ohadom tej je nutn podotkn, e len 10% jdu obsiah nutho v kuchynskej soli je biologicky vyuitench, pretoe so obsahuje molrne 30 000 viac chloridu ne jodidu, a chlorid zabrauje vstrebvaniu jodidu.[1093][1096] Obsah jodidu v soli je v niektorch krajinch ete ni.[1128] Histria jdu v medicne Ako prv izoloval jd franczsky chemik Bernard Courtois v roku 1811 z popola morskch rias. U o 8 rokov neskr vajiarsky lekr Coindet pochopil, e innou zlokou splench rias je prve jd, a vyskal

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

59 / 332

jdov tinktru v dvke 250mg jdu denne u 150 pacientov trpiacich jednoduchou strumou. O vekch spechoch lieby publikoval v roku 1820.[1093][1101] Dvky boli z dnenho pohadu obrovsk (1000 vyie, ne s dnen ODD), no bol to bezpochyby zaiatok lieebnho pouitia jdu. D sa teda skontatova, e spomedzi vivnch ltok, ako aj liekov v irom zmysle, jd bol historicky pomerne dvno a priaznivo etablovan. Kee samotn elementrny jd je slabo rozpustn vo vode (maximlne 0,33g/l), franczsky lekr Jean Lugol, v snahe uahi dvkovanie jdu chorm, vymyslel v roku 1829 roztok, pozostvajci z 10% jodidu drasel nho (Kalii Iodidum) a 5% jdu vo vode;[1093][1129] vaka sformovaniu komplexov I3- je tak mon dosiahnu a 150 vyiu koncentrciu jdu vo vode. Tento roztok sa stal znmym pod nzvom Lugolov roztok, latinsky Liquor Iodi Compositus (zloen roztok jdu), skrtene Lugol.
[1093]

Postupne, na zklade generanej kolektvnej sksenosti, sa odporania lekrov v USA ustlili na dvke 0,1-0,3ml (2-6 kvapiek) Lugolu, ie 12,5-37,5mg jdu denne.[1095][1093][1096] Za minimlnu dvku (tzv. minim) sa povaovala jedna kvapka, ie 6,25mg jdu.[1095] Britsk lekri odporali podobn dvky, 20-40mg jdu denne, vo forme roztoku kyse liny jdovodkovej.[1093][1095][1098] Ete v roku 1995 sa dvka 0,1-0,3ml 5% Lugolu odporala pre liebu jednoduchej strumy a deficitu jdu.[1093][1097] Jd, predovetkm v praktickej, lacnej a dostupnej forme Lugol, sa teda zaiatkom minulho storoia iroko pouval pri liebe rznorodch ochoren.[1093][1096] Szent-Gyrgyi si zaspomnal v roku 1928: Ke som tudoval medicnu, jd vo forme jodidu draselnho bol univerzlnym liekom. Nikto nevedel, o vlastne rob, ale zjavne nieo robil, a bolo to dobr. tudenti sa uili jednoduch mnemotechnick pomcku: Nevie, o, kde, preo, s m? Predp jodid draseln. Nai lekrski predchodcovia boli vborn pozorovatelia a univerzlna aplikcia jdu mono nebola bez opodstatnenia.[1198] Ilo niekedy o dos zvltne prpady pouitia: Bedford vylieil prpad lupusu nasi dvkami jodidu sodnho 7,5 grainov=486mg 4h a iadal al vskum.[1199] Marine v roku 1923 podval dievatm v adolescentskom veku priemerne 9mg jdu ako prevenciu strumy, m poas 2 a pol roka znil vskyt strumy 100-nsobne.[1093][1100] V roku 1932 sa o posilnenie pozcie jdu zaslili Plummer & Boothby.[1093][1099] Oddie et al zase zistili, e v ase, ke sa jd v USA ete pouval v pekrenstve[1093][1104] a denn dvka jdu vaka tomu predstavovala 240-740g, oblasti s vym prjmom jdu vykazovali pokles mrtnosti na choroby ttnej azy.[1093][1105] Kadodenn podvanie aspo 150g doplnkovho jdu po dobu pol roka ahko defi cientnm deom ete aj v kolskom veku podporuje ich kognitvny vvoj; nedostatok jdu zrejme brni dosiahnu pln intelektulny potencil.[1155]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

60 / 332

WC-efekt a jdofbia Subn kariru jdu ukonil zujem endokrinolgov, ktor si vimli, e jd je potrebn pre innos ttnej azy. Cel pozornos ohadom jdu sa zredukovala na ttnu azu, ako keby jd nemal in dleit funkcie v ostatnch systmoch tela. Vnu ranu jdu zasadili Wolff & Chaikoff. V roku 1948, za dozvukov svetovej vojny, publikovali lnok,[1158] ktorho dopad Abraham prirovnva ku zbraniam hromadnho nienia, pretoe odtartoval ru jdofbie a odstraovania bezpench foriem jdu z uvania.[1135][1094][1096][1104] Tto pni toti tvrdili, e ak perifrna hladina anorganickho jodidu (PII) pre siahne 0,2mg/l (10-6M), nastane spomalenie organifikcie jdu v ttnej aze, o by dajne mohlo vies k hypotyreze (znenej funkcii ttnej azy) a mono aj k strume. Samotn Wolff & Chaikoff uznvali vynikajce vsledky Lugolu v liebe hypertyrezy (Graveho choroby), akurt sa snaili mechanizmus inku vysvetli svojskm spsobom (WC efektom).
[1135][1158][1159][1094][1096][1104]

Hoci Wolffove potkany iadnu hypotyrezu ani strumu nedostali a hladinu hormnov im nikto nezmeral, takzvan Wolff-Chaikoff efekt sa razom zaal extrapolova na ud a viedol k tvrdeniu, e vek dvky jdu spsobuj strumu. Napriek tomu, e ete pred vojnou pouvali lekri Lugol celkom bene na liebu tak hypo- ako aj hypertyrezy, sprva o dajnej kodlivosti jdu, akokovek bola vtedy rdzo hypotetick a nepreukzan, si razom zskala veobecn prijatie v lekrskej profesii. Masovo sa zaalo upa od dovtedy benho a irokho pouvania lacnch anorganickch foriem jdu v lekrskej praxi; jdov morat rium vak napodiv nezasiahlo toxick organick a rdioaktvne formy, ktor sa intenzvne presadzovali. Inmi slovami, lekri sa zaali jdu vyhba, ak len nebol zakomponovan do toxickch chemikli; iba vtedy mohol by tolerovan, lebo sa mu mohla pripsa toxicita tchto ltok. V asti venovanej toxicite jdu uvidme, e tento faktor, spolu s irokou ignoranciou, mal vznamn dopady. o je ete horie, strach z WC efektu zahatal cestu vskumom skutonch poiadaviek udskho tela na jd.[1095]; [1135][1094][1096][1104] Mieru ignorcie v medicne dokresuje fakt, e siln dkazy proti hypotze WC efektu u ud boli dostupn u v roku 1948: jd vo forme Lugol a nastenho roztoku KI (SSKI) sa iroko pouval v dvkach 1-2g denne u pacientov s astmou, chronickou bronchitdou, emfyzmom; tieto dvky pravdepodobne viedli ku 100 vym hladinm anorganickho jdu v plazme, ne by dajne malo vyvola WC efekt. [1035][1097][1094] Poznmka: pozor, dvka jdu 2g sa spja s publikovanm mrtm, take pre niektorch ud by mohla by nebezpen a smrten. Viac v asti o toxicite. Jdofbia inne zabrnila aj vskumu innch preventvnych dvok jdu pre rzne ochorenia. Naprklad dvno sa predpoklad, a na zviera tch sa experimentlne potvrdilo, e jd je prevenciou rakoviny enskch reproduknch orgnov, vrtane rakoviny prsnkov. Klinick tdie u ud vak boli zamietnut s odvolanm na WC efekt![1135][1177][1178][1179][1180]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

61 / 332

Relny dopad dajnho WC efektu sa nepodarilo dokza, a to ani dodatone; potkany vytrvalo odmietali dosta hypotyrezu, a tak Wolff usdil, e z nejakch zhadnch prin, potkany unikaj WC efektu. [1135][1158][1159] 21 rokov (r. 1969) od svojho prvho lnku zaiel ete alej a samozvane zadefinoval tyri rovne nadmernho prjmu jdu. Vzha dom na jeho reputciu boli tieto nzory iroko akceptovan aj napriek tomu, e ich vedecky nepreukzal. Pozrime sa na jeho tvrdenia:[1135][1159] 1. Dvka nad 200g denne spsob nadmern zsoby hormnov. Je to skuton problm? Zrejme nie, toto tvrdenie vyvrtil 5 rokov pred Wolffovou publikciou tm Koutras et al, dokonca aj pre 4 vyie dvky.[1135][1161] 2. Vyia dvka potla uvonovanie jdu z tyrotoxickej ttnej azy. Je to skuton problm? Nie, je to iadci jav a vyuval sa poas prvej polovice 20. storoia pri liebe hypertyrezy dvkami 6180mg, zvyajne 90mg anorganickho jdu denne, s spenosou lieby a 90%.[1135][1095][1094] 3. O nieo vyia dvka potla organifikciu jdu a pravdepodobne spsobuje jodidov strumu a tzv. WC efekt. Wolff alej asne nad tm, ako je mon, e vek mnostvo ud berie vysok dvky jdu a predsa je jodidov struma raritn. Povauje to za dosia nevy svetlen zhadu a kontatuje, e stle sa ete len ak na preukzanie WC efektu u ud. Je to skuton problm? Nie, je to argumentcia do kruhu. Wolff nechtiac potvrdzuje, e WC efekt v praxi neexistuje, ale zanovito zotrvva vo svojom dvojnsobnom predpoklade. V skutonosti WC efekt v jeho pvodnej defincii (potlaenie organifikcie jdu spsoben vysokou hladinou anorganickho jdu, vedce k hypo tyreze a strume) nikto nepreukzal u iadneho ivocha, za predpokladu, e bol pouit anorganick nerdioaktvny jd. 4. Vemi vysok dvky saturuj aktvny transport jdu. Je to skuton problm? Nie, je to normlny jav a nastva pribli ne pri dennej dvke 50mg u dospelch; ttna aza reaguje na zven koncentrcie jdu len do uritho bodu, z dostupnho jdu si vezme vdy len nanajv 600g denne. Avak ani dosiah nutie saturcie neovplyvuje nepriaznivo hladiny hormnov. alie pokusy o potvrdenie WC efektu s rozporupln. Samotn Wolff uvdzal, e WC efekt trv len 2 dni, a potom innos ttnej azy znormalizuje aj napriek pokraujcej vysokej hladine jdu, o nazval ni kovm efektom. Tohto vysvetlenia sa drali aj Eng et al pri svojich experimentoch na potkanoch.[530] Oficilna lnia tvrden o WC efekte teda hovor, e jd spsobuje doasn znenie organifikcie jdu (o m by ochrannn mechanizmus), a potom sa ttna aza prispsob zvenmu prjmu jdu a funguje u normlne.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

62 / 332

Pearce et al vak tvrdia nieo in, dajne zven prjem jdu, pochdza jci z istiaceho systmu vody, spsobil u americkch dobrovonkov v Afrike strumu, ktor prestala po vysaden jdovho istiaceho systmu. tdia m dve vek slabiny: neuvdzaj sa podrobnosti o istiacom sys tme, take nevieme, v akej forme bol prtomn jd, a i neboli prtomn strumigny. Druhou slabinou je, e diagnza strumy bola zaloen len na pohmatovom vyetren, navye u rznych lekrov na zaiatku a konci testu, take je tu vek monos subjektivity. Nie je znme, i bol test slep, alebo boli lekri oboznmen s experimentom, o by mohlo vytvori predpoklad predpojatosti. Laboratrne testy boli vykonan len u pribline 80% pacientov, a nezahali T3. Po vysaden jdovho istia sa von T4 zvil priemerne z 32,2 na 34,7pmol/l, srov T4 zo 100,4 na 113,3nmol/l, TSH kleslo z 2,63 na 1,07mU/l. Autori diskutuj o zvltnostiach TPO protiltok u niektorch pacientov.[527] Markou kontatuje, e ani po vye 50 rokoch nie je WC efekt dobre preskman. dajne sa u viny ud ttna aza po niekokch doch normalizuje aj pri pokraovan vysokch dvok jdu vaka vyieuvede nmu nikovmu efektu, ale u niektorch sa to nestane a organifikcia ostva utlmen: medzi prkladmi uvdza pacientov, ktor absolvovali lie bu amiodaronom, RAI, rdiojodidmi, liekmi pokodzujcimi ttnu azu (antityroidmi), ako aj rekombinantnm interfernom-. Aj v takchto prpadoch sa sprvna innos obnov do 2-3 tdov po znen dvok jdu, ale pacientov treba trvale sledova, pretoe by dajne mohli dosta trval hypotyrezu.[525] Z uvedench informci od Markou vznik dojem, e tieto medikamenty zrejme pokodzuj ttnu azu mlo preskmanmi spsobmi, a e pri akomkovek vskume jdu me by predchdzajca lieba pacienta tou najdleitejou okolnosou z hadiska vsledkov. Znamen to tie, e ak sa nejakej tdie o jde zastnili udia po uvedenej liebe, vsledky mu by skreslen. Navye, nakoko je znme, e mnoh uveden lieky sam osebe spsobuj hypotyrezu, je mon, e v tchto prpadoch s ou v skutonosti jd nem ni spolon. Wartofsky v roku 1970 skmal vsledky podvania 30mg jdu 3 denne vo forme Lugol piatim tyrotoxickm pacientom. Uzatvra, e prudk znenie vyluovania T4 nsledkom podania jdu nie je dsledkom akt neho predenho potlaenia syntzy T4 (dajnho WC efektu), ale skr dsledkom okamitho poklesu pomerovej miery uvoovania T4. Preto pri hypertyreze denn dvka 90mg anorganickho jdu vo forme Lugol vyvolva vlastne sprvny fyziologick trend normalizcie funkcie ttnej azy.[1135][1160] Odporcovia jdu cituj Japonsko, kde dajne vysok prjem jdu spsobil strumu.[1093][1135][1106] Avak problm sa tkal iba oblasti Hokkaido, ktor bola znma vskytom strumy, a dokonca ani japonsk vskumnci, ktor problm oznmili ako prv, ho s prjmom jdu nespjali, pretoe omnoho vie dvky u pcnych pacientov strumu nespsobovali, a v oblasti Tokyo s obdobnm prjmom jdu problm strumy nenastal;[1093][1135][1107] [1137] tento nzor potvrdili aj alie tdie.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

63 / 332

Naprklad Clement v Tasmnii zistil, e prjem 1,4mg jodidu draselnho denne u dojiat a det spsobil za 16 rokov znenie vskytu strumy, ale v niektorch oblastiach ho neovplyvnil. Ak porovnme dvku so tdiou Marine (9mg denne), mono bola Clementova dvka jednoducho prinzka, alebo boli vystaven vym dvkam strumignov.[1093][1108] Japonsko je celkovo zaujmavou krajinou z pohadu jdu. Japonci pestuj a aia morsk riasy, ktor potom suia a balia. 90% produkcie pochdza z oblasti Hokkaido, a konzumcia je via v pobrench oblastiach ne vo vntrozem.[1093][1107][1136][1137][1138] Japonci konzumuj 95% jdu prve prostrednctvom pecilne kultivovanch rias so zmerne zvenm viaza nm jdu (vo forme jodidu),[1095][1135] ktor vak akumuluj aj vek mnostvo brmu a inch halidov;[1093][1139][1140] bromidu je v morskej vode 1400 viac ne jodidu.[1093][1146] Vysok vskyt strumy v oblasti Hokkaido, ktor Konno spjal s riasami a ktor medzitm samovone vymizol, [1135][1138];[1093] mohol by preto spsoben skr kontaminciou rias bromid mi alebo inmi strumignmi.[1093][1134] Pri morskch riasach, ktor neboli pestovan japonskou technolgiou, je o to viac namieste opatrnos oha dom pomeru obsahu jdu a strumignov. ODD pre jd Ako u itate zaiste tu, tak ako pri ostatnch vitamnoch, minerloch a stopovch prvkoch, aj ODD pre jd bola v roku 1980 stanoven za kon krtnym a vemi zkym elom, tentoraz pod taktovkou endokrinolgov, a potvrden v 1989[1093][1095][1096] na rovni 150g denne. elom tejto dvky, ako je pre ODD zvykom, nie je uspokojenie dopytu tela, ale len prevencia vnych deficientnch ochoren, v tomto prpade jdovo-defi cientnej strumy, hypotyrezy, a kretenizmu.[1093][1095][1209] Ako horn bezpen hranica bola stanoven dvka cca 1mg denne. Zkladom sa stalo meranie, ktor ukzalo pri dvkach od 1,7mg zven hladiny TSH nad norml, o by poda FNB/IOM nemuselo znamena klinicky vznamn efekt, ale teoreticky by mohlo by indiktorom zve nho rizika vvoja klinickej hypotyrezy, a preto bolo zvolen ako neia dci inok pre stanovenie hornho limitu, ktor po prave faktorom opatrnosti 1,5 znamen horn limit 1,2mg. Vy faktor opatrnosti nebol potrebn, pretoe zvenie TSH bolo mierne a vratn.[1212][1213] Dopyt tela ako takho po stanoven ODD u viac oficilne nebol zaujma v.[1093] Aj konzervatvne autority vak uznvaj zven potrebu u tehot nch ien, ktor by mali uva aspo 220-250g denne kvli zabezpe eniu sprvneho vvoja mozgu svojho dieaa. A aj poda konzervatvnych kritri WHO (srovej koncentrcie 150-250g/l) je mnoho tehotnch ien Zpadnej Eurpy v deficite.[1156] A tretina svetovej populcie je zrejme v deficite; deficit jdu patr k hlavnm dvodom mentlnej zaostalosti.[1209] Star udia nad 60 rokov s nchylnej na nedostatok jdu a maj najv vskyt strumy a hriek v ttnej aze, nedostatok jdu me svisie aj so zvenm vskytom senility. Ortodoxn literatra vak povauje zven prjem jdu pri existujcej strume alebo hrkch za rizikov faktor hypertyrezy.[1211]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

64 / 332

Heslom poslednch rokov je menej soli. To vak zrove znamen aj znen prjem jdu z jodidovanej soli. Tento fakt iroko unik pozornosti. Shroeder po rozsiahlom vskume stopovch prvkov zistil, e potrava pre psov obsahuje 20 viac jdu, ne je ODD pre loveka. Tento nepomer povaoval za indikciu, e dvka pre loveka je jednoducho prinzka.
[1093][1103]

S vnimkou zhady Hokkaido, Japonci patria medzi najzdravie nrody sveta, s vemi nzkym vskytom rakoviny a najvou priemernou dkou ivota.[1093][1104][1141][1142];[1135][1104] Denn prjem jdu dospelho Japonca je priemerne a 13,8mg denne, ie 92 viac, ne je ODD, a takmer 14 viac, ne je oficilna hranica bezpenosti.[1093][1136][1144][1137] Vnimkou s pacienti v publikcich Ishizuki et al, u ktorch je pred poklad, e im v rmci endokrinologickch zvyklost odporali zni prjem jdu kvli rdioizotopovm testom; tto pacienti prijmali len 330-500g denne.[1093] Bu s teda Japonci mutanti, schopn zvldnu toxick dvky jdu, alebo je medicna v hlbokom omyle ohadom jeho skutonej spotreby, ako aj dajnho WC efektu.[1095] Ortojdosuplementcia Abraham pri svojich testoch zistil, e z prijatej dvky jdu sa spoiatku len 20-30% vylilo moom. Tento fakt sa v literatre oznaoval ako dkaz slabej biologickej dostupnosti jdu vo forme Lugolu, avak Abraham na zklade dlhodobch testov dokzal, e v skutonosti boli len dsledkom vekej miery prijmania jdu tkanivami tela, take a postupne s nasycovanm tela sa mnostvo vylenho jdu zvyovalo, a po dosiah nutie saturcie tela, kedy sa vylila u vina prijatho jdu. Kvli presnmu meraniu musel Abraham strvi rok vvojom novej laboratrnej metdy na zklade inovo-selektvnej elektrdy, pretoe zauvan labora trne metdy neboli dos presn pre poadovan rozsah dvkovania.[1095] astejie menie dvky jdu mu by efektvnejie ne menej ast vek, a uva sa najlepie nalano pol- a hodinu pred jedlom. Uvanie po tvrtej hodine popoludn sa neodpora, lebo by jd mohol natoko aktivizova metabolizmus, e by hrozili akosti so zaspatm.[1209] Na zklade tchto poznatkov Abraham navrhuje pre zistenie dopytu tela jednoduch zaov test: kad de sa rno nalano podva stne anor ganick jd (tabletkov Lugol) vo vysokch dvkach (50mg jdu denne). Miera vyluovania moom sa laboratrne kontroluje a ke vyluovanie predstavuje u drviv vinu prijatho jdu, je to znak, e telo je nasten (saturovan); toto zvykne nasta pribline do 3 mesiacov uva nia. Celkov obsah jdu v tele vtedy dosiahne pribline 1,5g ie cca 30% z celkovo prijatho jdu.[1093][1095] Je pozoruhodn, e v tomto ase pacienti zaali hlsi zlepenie zdravot nho stavu, dokonca aj ke ete nepoznali vsledky laboratrnych testov. Uvdzali nasledovn zmeny: celkovo pocit lepieho zdravia, vymiznutie mozgovej hmly, teplej pocit v chladnom prostred, viu energiu, meniu potrebu spnku, dosahovali viac v kratom ase, pravidelnos

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

65 / 332

trvenia a lepiu ple. Niektorm sa zmiernila obezita, znilo percento tuku alebo zvila svalov hmota. Vysok krvn tlak sa znormalizoval. Kee zlepenia hlsili zvyajne pri dosiahnut miery vyluovania 90%, tto hodnota bola stanoven za hranicu saturcie. Niektor pacienti, najm trpiaci obezitou a diabetom, potrebovali vyie dvky ne 50mg denne, a do 100mg denne, priom diabetici zskali lepiu kontrolu nad svojm stavom a u niektorch sa zmenila potreba inzulnu. Najlepie vsledky dosahovali pacienti so irokm vivovm programom s drazom na hork.[1093][1095] Vhodou anorganickej formy jdu je vysok biologick dostupnos a schopnos riev vstreba vek dvky; iba 5% dvky sa vyli potom a stolicou, zvynch 95% moom. Po dosiahnut saturcie, obliky doku vyli 90-100% prijatho jdu za 24h.[1093][1096][1095][1096][1146][1147] Oblikov klrens jodidu je kontantn v irokom rozpt dvok 1g-2g.[1093][1147] Naproti tomu organick formy jdu sa vyluuj takmer vhradne stolicou. [1093][1148] Abraham poukazuje na vsledky lieby pomocou amiodaronu, kde pacient dostane v tejto forme 112mg jdu denne po dobu 7 tdov, kde taktie postupne nastva nrast vyluovania. Povauje ich za potvrde nie svojho maximalistickho konceptu,[1093][1146][1147][1149][1150][1151] zvanho ortojdosuplementcia (OJS). Kee inok amiodaronu na stabili zciu srdcovho rytmu nastva v ase, ke sa v tele naakumuluje 1,5g jdu, ie toton mnostvo, ako je hranica nastenia tela pri metde OJS, povauje stabilizciu srdcovocievneho systmu jednoducho za vsledok dostatku jdu a zrove za znak dleitosti OJS. Paradoxne, nikto doposia nevykonal klinick testy, kde by sa namiesto toxickho amiodaronu pouil obyajn, bezpen Lugol![1095][524] Vyie dvky jdu (100mg denne) vo forme tabletkovho Lugolu by mohli dosiahnu saturciu do 6 tdov, ale takto reimy nie s zatia dosta tone vyskan. Nakoko jd vytesuje strumigny a ak kovy z ich pozci v tele, nebolo by ani rozumn, snai sa proces prli urchli, pretoe by koncentrcie tchto toxnov v obehu mohli dosiahnu znan hladiny. Rozumnejie je ponecha telu dostatok asu k detoxikcii, [1093][1096][1095] a v zujme hladkho vyluovania toxnov zvi aj dvky vitamnu C, tekutn a vlkniny. Treba tie zvi odklad OJS poas dojenia, pretoe toxny by mohli prechdza do materskho mlieka. Zaujmav je slad dvok potrebnch k nastoleniu jdovej dostatonosti poda OJS s dvkami, ktor bez laboratrnych testov, bez merania hormnov, isto na zklade kolektvnej empirickej sksenosti, priamych klinickch pozorovan s ohadom na pacientovo celkov blaho, odporali genercie lekrov pred storom.[1093][1094][1095] Abraham argumentuje sprvnos konceptu OJS aj na zklade plazmovej koncentrcie pri rovnovnom stave. Za oblikovho klrensu 43,5l/de a pri dvke jdu 50mg/de, rovnovny stav by mal zodpoveda plazmovej koncentrcii jdu 1,15mg/l. No a toto dos presne shlas s meranm u 8 subjektov, ktor po dosiahnut saturcie vykazovali koncentrciu 0,851,35mg/l. Na zklade testovania vye 500 pacientov tvrd, e jdov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

66 / 332

zaov test podva dobr obraz o stave jdu konkrtneho pacienta a nezriedka koreluje s klinickm stavom; najaie stavy bvaj spojen s najvm deficitom (autoimnne alebo ndorov ochorenia ttnej azy a prsnkov), a niekedy zlepenie stavu jdu prina aj zlepenie klinickho stavu pacienta. Vynikajce vsledky zaznamenal pri liebe fibrocystickho ochorenia prsnkov a cst na ttnej aze. Pomocou OJS Abraham podpo ruje liebu ochoren ttnej azy, chronickej navy, bolesti hlavy, fibro myalgie a infekcie. Asi pacientov s ochorenm ttnej azy potrebuje pri OJS zni alebo vysadi svoje ben lieky na ttnu azu, pretoe dostan prznaky hypertyrezy (umel hormny sa stan nadbytonmi). Ostatn nezvykn ma iadne neiadce inky a uvaj lieky bezo zmeny.[1093][1096] Flechas zhodne odpora v takomto prpade zni radej umel hormny, pretoe jd je potrebnej pre ostatn tkaniv tela.[1211] Na zklade OJS Abraham tvrd, e optimlna dvka jdu pre pln zdravie sa pohybuje medzi 250-1000 nsobkom ODD.[1135][1094][1096] Schopnos vstreba jd v trviacej sstave je nezvisl od schopnosti cieovch buniek absorbova potrebn jd. Vnimone sa preto mu vyskytn pacienti, ktor maj v poriadku trvenie, jd sa dostane do krv nho obehu, ale cieov bunky tento jd nedoku zska a trpia deficitom, take sa bez itku vyli oblikami. V jednom takomto publikovanom prpade pomohlo zvi dlhodobo prjem vitamnu C na 3g denne. Skma sa monos, mera innos bunkovho transportu jdu na zklade pomeru jdu v plazme a slinch.[1093][1095][1154];[1166] Bezpenos jdu Otzky bezpenosti jdu v rznych dvkach s v medicne dodnes kontroverznou tmou. Ako vidno z historickho prierezu, lekri dlhodobo spene pouvali pri prevencii a liebe dvky anorganickho jdu, ktor sa dnes povauj za extrmne. Na tto sksenos nadvzuj aj sasn ortomolekulrni lekri, ktor vyuvaj dvky 6,25-50mg denne u tiscov pacientov, s minimlnymi vedajmi inkami.[1093][1095] Na zklade niektorch experimentov s obavy, e u asti ud so strumou, hrkami alebo deficitom jdu by prjem jdu u v minimlnych dvkach mohol vyvola vratn zvenie autoprotiltok a zmeny v lymfocytickej tyroitde,[1213][562] avak pochybujem, e sa tieto zistenia daj nejako jednoznane interpretova nemohlo s skr o znak zlepenia imunitnch funkci, alebo o doasn ozdravn proces? Okrem toho, lymfocyty reaguj v ttnej aze na zven oxidan stres, take adekvtnym prjmom antioxidantov, najm vitamnu C a selnu, by sa situcia mono dala znormalizova. Nemohol by oxidan stres spsoben prve vytesova nm toxickch akch kovov z tkanv vaka jdu? Samotn fakt, e u minimlne dvky jdu by mohli spsobi zvraznenie autoimnnej tyroi tdy, spsobenej mono prve nedostatkom jdu, naznauje, e v pozad mu by nejak nepochopen mechanizmy, nakoko jd je potrebn pre vetky bunky tela a procesy v tele maj svoj vznam a logiku. Loklne me jd v krytalickej alebo plynnej forme alebo vo vemi koncentrovanch roztokoch psobi drdivo na pokoku a sliznice.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

67 / 332

Privysok dvky jdu maj podobn prznaky ako deficit, toxick dvky ovplyvuj srdcovocievny a nervov systm. Najniia publikovan smrten dvka LDLo=28mg/kg I2, o pre dospelho predstavuje 2g jdu. Je zaujmav, e LD50 pre potkanov je 500 vyie: na usmrtenie polovice potkanov treba dvku 14 000mg/kg.[945][1157] Je to podivuhodn, avak daje pre myi a krliky s rdovo podobn: 22 000mg/kg a 10 000mg/kg.[1162] Preto je otzkou, i jd bol skutone prinou mrtia dotynho loveka, alebo boli v hre aj nejak in faktory. Nemohlo djs k otrave kvli nhlemu uvoneniu nejakch nahromadench toxnov v tele, ktor jd vytesnil? Ak vplyv by mal vitamn C (poda kapitoly Otravy)? iroko sa publikuje a veobecne uznva kodlivos jdu u pri dvkach rdovo jednotiek miligramov, avak astm zdrojom takchto podozren je zkladn nepochopenie odlinost jeho foriem. Publikovan tdie o toxicite akejkovek ltky obsahujcej jd sa automaticky povauj za dkaz toxicity jdu ako takho, pritom takto vnmanie je hrubo nepresn. Prrodn a anorganick formy s vemi bezpen, km rdioaktvne a umel (umi vymyslen) formy s vo veobecnosti toxick.[1093][1095] Naprklad sa uvdza jdom vyvolan tyrotoxikza, pri om pod jdom sa rozumie jdofr, organick forma, ktor interferuje so vstrebvanm a spracovanm jdu v ttnej aze.[1093][1132][1133] Bene sa jdu prisudzuje toxicita na zklade inkov takch ltok, ktorch molekuly sam osebe s vysoko toxick aj bez ohadu na to, i obsahuj atm jdu alebo nie (amiodaron, benziodaron, Na iopant a in).[1093][1134] Vina publikovanch neiadcich inkov jdu sa v skutonosti tka toxickch organickch foriem.[1093][1096] Mme tu teda paradoxn jav najprv sa, na zklade isto hypotetickej informcie, zaal jd vini z toxickch inkov, aby bol z ambulanci vytlaen skutone toxickmi chemikliami, ktorch relne neiadce inky sa pripisuj za vinu op jdu.[1095] Jdofbia je teda samoospra vedlujci a samoposilujci jav (obsahuje pozitvnu sptn vzbu).
Tabuka: toxicita rznych foriem jdu vyuvanch v medicne:[1093][1095] Jodidy (napr. SSKI) Nerdioaktvne Anorganick Rdioaktvne V prrode sa vyskytujce Organick Umel Jdov tinktra* Lugolov roztok Rdioaktvne jodidy pre diagnostick a terapeutick ely Hormny ttnej azy Tyroidn jdolipidy Lieky obsahujce jd (napr. amiodaron) Rdiografick kontrastn mdi Karcinognne, cytotoxick Bezpen vo fyziologickch koncentrcich Vemi bezpen

Extrmne toxick

*Pod jdovou tinktrou sa mysl roztok jdu vo vode, nie produkty na bze povidnu.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

68 / 332

Fradkin & Wolff kontatuj, e tch niekoko zriedkavch prpadov IIT (jdom vyvolanej tyrotoxikzy) treba vnma v kontexte vye 100 milinov predpsanch tabliet jodidu draselnho rone (USA). U spolu 2906 pc nych pacientov nebola IIT pozorovan ani pri dvkach jodidu draselnho 1,6-6,4g denne.[1093][1128] Jednm z monch vysvetlen IIT je genetick nchylnos na autoimunitu voi ttnej aze modulovan jdom, ale nakoko sa IIT objavuje aj u ud bez predchdzajcich zjavnch probl mov so ttnou azou, nie je ist, i s ou jd m skutone nieo spolon.[1222] Mssig et al kontatuj, e IIT je vemi zriedkav pri inch formch jdu ne je amiodaron a rdioaktvne formy, a na raritnom prpa de jednej pacientky uvajcej aj od lieitea upozoruj na monos, e sa bud vyskkytova prpady IIT spsoben vivovmi doplnkami obsahu jcimi morsk riasy (kelp).[1223] Lene nakoko riasy zachytvaj okrem jdu aj strumigny, tento a podobn prpady mu by rovnako spsoben skr kontaminciou rias, ne samotnm jdom, podobne ako v prpade zhady Hokkaido.[1093] Abraham sa o bezpenos jdu zaal zaujma prve po vyieuvedenej publikcii Ghent et al,[1192] pretoe pacientky zjavne netrpeli hypotyrezou ani napriek dlhodobmu uvaniu takch dvok jdu, ktor 2,5 prekraovali hranicu, ktor hlsal Wolff ako kodliv. Abraham preskmal dostupn literatru a uskutonil klinick skky, ktorch vsledky boli jednoznan u 4000 pacientov v CHM pri dennch dvkach jdu 6,2550mg po dobu a do 3 rokov nepozoroval zhorovanie hypotyrezy, strumy alebo autoimnnych problmov, nebol pozorovan WC-efekt, prve naopak, jd vyuva na ich liebu. Samozrejme, pripa monos individulnej precitlivelosti, ako u vetkch ltok. Podobn vsledky zaznamenali aj Flechas a Brownstein. Najastejm vedajm inkom (asi 1%) v CHS bola kovov chu v stach a akn; pripisuje ich detoxikcii, mono prve uvoneniu bromidu, nakoko vyluovanie bromi du prudko stpne po zven prjmu jdu, a po poklese vyluovania bromidu tieto vedajie inky mizn.[1093][1094][1095] Dsledky jdofbie Sasn stav patologickho strachu z jdu a rozdvojenej osobnosti v medicne, ktor Abraham nazva selektvna jdofbia,[1093];[1135][1104][1094] [1096][1163][1181][1152][1164] sa vyznauje prpadmi, ke vskumnci nedoku zisti prinu problmu a nakoniec obvinia jd; sta poui arovn formulku WC efekt, bez ohadu na vedeck presnos.[1135][1182][1106] Jdofbia zvykne by spojen so selektvnou jdofliou, obubou pre toxick organic k a rdioaktvne formy jdu.[1095] Niekedy vskumnci hania jd aj v prpade, e je pravdepodobne innou zlokou lieby. Naprklad Skibola publikovala lnky[1183][1184] o blaho darnom vplyve morskch rias na hormonlnu stabilizciu vajenkov. Nielene jd vbec nezahrnula medzi mon inn zloky svojej kry, ale dokonca enm (najm tehotnm, dojiacim a trpiacim na hypertyrezu) odporala neuva riasy vo forme vivovch doplnkov (kelp), kvli starostiam z vysokmu obsahu toxickch substanci, kam zaradila nielen

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

69 / 332

ak kovy, ale aj jd. Vo svojich tdich pouvala prok z morskch rias od toho istho vrobcu, ktor ho dodva aj pre vrobu vivovch doplnkov, a ktor obsahuje 0,4% jdu![1135][1185] Treba podotkn, e po de saroia sa hromadia nepriame i priame dkazy o priaznivom vplyve jdu na stabilizciu enskch hormonlnych cyklov a na prevenciu rakoviny enskch orgnov; vskyt rakoviny priamo svis s vskytom porch ttnej azy[1135][1187][1188][1189][1190] a zrove s deficitom nejakho stopo vho prvku.[1135][1186] Pripomeme si, e vajenky s hne na druhom mieste za ttnou azou v koncentrcii jdu.[1135][1185] Tajniku rozltili rusk vskumnky u pred 40 rokmi, kedy dvkami 10-20mg jdu denne po dobu 6-36 mesiacov pacientkam s dyshormonlnou hyperfziou prsnch liaz dokzali stabilizova funkciu cystickch vajenkov (u 2,5% pacientiek dokonca dolo k stupu cst).[1135][1191] Podobn spechy dosiahol Ghent et al pri fibrocystickom ochoren prsnkov (FDB) s dvka mi 5mg jdu poas 1 roka u 1368 pacientiek. [1095][1135][1192] Ak sa teda vrtime ku vsledkom Skibola et al, morskmi riasami tie dosiahla hormonlnu stabilizciu, len sa domnieva, e to bolo nejakou inou zlo kou, a nie obvanm toxickm jdom. Pozrime sa na zver ete raz a podrobnejie na pvodn preslven experiment v podan Wolff & Chaikoff, ktor odtartoval ru jdo fbie: intraperitonelne injektovali potkanom jodid draseln zmiean so stopami rdioaktvneho jdu, v 5 vej dvke, ne je celkov mnostvo jdu nameran v ich ttnej aze. Rdioaktvny jd nebol v ttnej aze detegovaten, pokia hladina anorganickho jdu neklesla pod 19g% (u zmienench 10-6M). Vo svojich zveroch Wolff & Chaikoff urobili t ist chybu, ak robia lekri dodnes: vbec nerozliuj vlastnosti jednotlivch foriem jdu. In by toti museli kontatova, e je iadce a skvel, ak ttna aza neprijma rdioaktvny jd. V podstate presvedivo dokzali jedin platnos znmeho poznatku, e vysok dvky anorganickho jdu doku zabrni prieniku rdioaktvne ho jdu do ttnej azy a ochrni ju tak pred jeho zhubnm vplyvom. [1135][1158][1159] Toto je vlastne aj dvod, preo sa pri podozren na rdio aktvne zamorenie podvaj vek dvky jdu; jdov tabletka tvor sas osobnho balku armdy i civilnej ochrany. D sa zrove poui na dezinfekciu vody na pitn ely. Ochrann inok vak poskytuje len ak sa uije tesne pred alebo tesne po expozcii rdioaktvnemu jdu; ak sa uije s oneskorenm niekokch hodn, inok je opan, t.j. zvenie prjmu rdioaktvneho jdu.[993] Pokm ttna aza potkanov neprijmala rdioaktvny jd, znamenalo to, e mala dostatok normlneho jdu. Wolff & Chaikoff teda poslili vedeckmu poznaniu tm, e vlastne zmerali hladinu saturcie ttnej azy, ie hladinu dostatku jdu pre ttnu azu, inmi slovami, mnostvo jdu, ktor ttna aza potrebuje pre pln funkciu.[1135][1104] Toto shlas aj s nzorom Abrahama, ktor za idelnu hladinu anorganickho jdu v plazme povauje 10-5M-10-6M,[1135][1096] ktor sa d dosiahnu dvkami jdu najmenej 8-14mg denne.[1200] Pripomeme si Japonsko

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

70 / 332

K omu ete viedla jdofbia okrem vytlaenia jdu zo irokho pou vania? Medicna sce urobila vek pokroky v potlan prznakov ocho ren ttnej azy, a v jej elegantnej likvidcii, ale endokrinolgovia v podstate rezignovali na jej skuton liebu. Pri nedostatonosti (hypo tyreze) sme sa uspokojili s nhradou innosti ttnej azy pomocou umelch patentovanch hormnov, na ktorch m by pacient dlhodobo zvisl. Pri nadmernej innosti (hypertyreze) je zase rieenm priotr venie ttnej azy rdiojodidom, alebo jej pln odstrnenie; km v minu losti lekri lieili obyajnm Lugolom ochorenia ttnej azy s spenos ou a 90%, sasn endokrinolgovia maj pri pouit rdiojodidu pri hypertyreze zase 90% spenos v trvalom pokoden ttnej azy s nslednou hypotyrezou a doivotnou zvislosou na syntetickch hor mnoch, ktor mono navye spsobuj prehbenie vyerpania jdu ttnej azy, pretoe sa spjaj so zvenm vskytom rakoviny prsnka, s ktorm sa spja aj nzka hladina jdu v ttnej aze.[1095][1094][1104] Niektor tyroidolgovia po tom, o lieba toxickm amiodaronom vyvolala tyrotoxikzu, odporaj rdiojodidov ablziu ttnej azy kvli tomu, aby sa mohlo pokraova v amiodaronovej liebe.[1095][1152] S obubou sa vyuvaj rdioizotopov snmky aj za cenu toxicity a karcinogenity kontrastnho mdia, hoci rovnak vsledky sa daj dosiahnu aj bezpe nejou fluorescennou metdou.[1095][1210] Pritom zkladnou prinou problmov me by jednoducho dlhodob nedostatok jednho i viacerch dleitch ltok, bez ktorch ttna aza neme dobre plni svoju funkciu predovetkm jdu, ale aj selnu, zinku, vitamnov B, C, alebo me s o dlhodob za v podobe strumignov, stresu, elektromagnetickho i rdioaktvneho iarenia apod. Paradoxne, na zklade dvnej ignorcie a nedorozumen maj lekri najv odpor prve k prvku, ktor ttna aza najviac potrebuje, a ktor sa dlho a spene pouval na jej skuton liebu. Podvanie umelch hormnov len potla problm ttnej azy a zamas kuje tak deficit jdu, ktor vak me naalej ovplyvova funknos ostatnch systmov tela. lovek tak sce doke fyzicky pracova, ale ak je pod vplyvom strumignov, ako s bromidy, flur, ortu a in, me by naalej pod ich zombifikujcim vplyvom, neschopn naplno myslie.[1135]

Zver spolon rty s vitamnom C


Pojednanie o jde, posledn z kapitoly alie dleit ltky, nemalo za cie znevenie endokrinolgov, ani neuven experimenty na svojom zdrav. Snahou bolo ilustrova, e kontroverzie a nepochopenie v medicne nie s vsadou len vitamnu C, ale tkaj sa vetkch vivnch ltok poznanie medicny v zkladnch veciach vivy je stle nedostaton a nejednotn. Samozrejme, nebolo mon poskytn ani podrobn prehad o dvkovan, vyuit jdu v rznych ochoreniach, kontraindikcich apod. V prpade zujmu o takto informcie, prosm konzultujte aliu literatru, napr klad publikcie Abraham, Flechas, Brownstein, Hakala a inch.[1163][1164]
[1165][1166][1167][1168][1169][1170][1171][1172][1173][1174][1175][1176]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


II. alie dleit ltky

71 / 332

Akokovek zamotan sa zd by otzka jdu z pohadu prevldajceho nzoru v medicne ohadom potrieb tela a bezpenosti, v porovnan s his torickmi dajmi a sasnmi rozsiahlymi problmami populcie so tt nou azou (po rokoch uplatovania ODD), je hodn pripomenutia vyhl senie, ktor Thompson et al publikovali v roku 1930:[1093][1102] ben denn poiadavka tela na prjem jdu dosia nebola objasnen. Tto veta plat dodnes.[1093]

Codex Alimentarius
Pod taktovkou FAO/WHO, v rmci obchodnej dohody, tzv. Potravinovho kdexu, prebieha v sasnosti globalizovan snaha o legislatvne obme dzovanie dostupnosti vivovch doplnkov, ako aj istch, ekologic kch potravn, a o neobmedzen a neoznaen nasadzovania geneticky modifikovanch potravn. Kdex m svoj proces aj v Eurpskej nii a hroz vstpi do platnosti rokom 2010, prpadne v inom blzkom termne. Navrhovan proporcie s tak drakonick a tak nevedeck, e vznik vne podozrenie z nekalch zmerov za tmito snahami, ktor sa ukrva j za heslami o ochrane spotrebitea. Ak obyvatelia E neprejavia nahlas svoj nzor, meme sa zobudi do da, ke si nebudeme mc kpi naprklad ani len 250mg dvky vitamnu C.[201][199][168]

Epigenetika
Viva m vek dopad na zdravie. Poas druhej svetovej vojny spsobil hladomor v Holandsku nielen utrpe nie ivch ud, ale trvale poznail aj deti, ktor sa ete len mali narodi nielene sa narodili mal, ale poas ivota trpeli vo zvenej miere obezitou, cukrovkou, srdcovocievnymi ochoreniami, rakovinou prsnka a inmi rakovinami. Toto samo osebe nie je a tak prekvapiv, lene jedna skupina vskumnkov zaznamenala, e ete aj ich potomkovia mali niiu prodn hmotnos! To by mohlo znamena, e dostatok alebo nedostatok dleitch vivnch ltok me ma nielen hlbok a trval vplyv na nae zdravie, ale dokonca aj na naich potomkov, a ich potomkov. Aj in tdia tvrd, e nala svis medzi stravovanm starch rodiov a vskytom cukrovky a srdcovocievnych ochoren ich vnukov.[268][269][270][271] Sme ovplyvnen tm, o jedli a nejedli nai star rodiia? Je to zvltne, ale mon, hoci podrobn vskum sa v podstate len rozbieha. Mme do inenia s pojmom epigenetick dedinos nedochdza sce k zmene DNA, ale prostrednctvom metylanch vzorcov sa men vraz jednot livch gnov. Je tm ovplyvnen vsledn fenotyp; takto sa n genm vysporadva s prostredm, v ktorom ijeme.[268][272];[144][273][274][275][276][277][278]
[279][280][281][271]

Znamen to, e naa viva sa mono netka len ns, ale aj naich potomkov.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

73 / 332

III. Genetick koncept


(Koko vitamnu C vlastne potrebujeme?)

Objavite vid veci, viden mnohmi, a pozer na ne tak, ako nikto predtm. -Albert Szent- Gyrgyi

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

74 / 332

Hypoaskorbmia
Medicna sa uspokojila s objavom vitamnu C ako prostriedku prevencie skorbutu, a na tomto bode pohodlne vegetovala dlh desaroia. Dokonca a do roku 1965 sa predpokladalo, e na skorbut je nchyln cel rad primtov, a nikto sa nenamhal aspo si to overi, hoci Burns zistil prinu neschopnos syntzy vitamnu C u v roku 1957. [521] A ke Stone[4] upozornil na nedostatok dkazov, chopili sa vskumnci testovania.[8][949] [950] Stone publikoval v roku 1966 prevratn pohad na vitamn C:[5][6][7] vina ivochov, vrtane vtkov, plazov a cicavcov, si vyrba vitamn C pre svoju vlastn potrebu. Syntetizuj ho z glukzy pomocou enzmov, tak ako rastliny (i priemysel), a to bu v oblikch, alebo ako u cicavcov, vzhadom k vysokej spotrebe, v najvkonnejej chemickej tovrni peeni. Samotn fakt, e surovinou pre vitamn C je tak zkladn ltka, naznauje jeho dleitos. Iba mlo cicavcov nedoke vbec vytvra vitamn C a s odkzan na kadodenn prsun: popri loveku s to ete niektor opice (podrad antropoidea; podrad prosimii problm nem), morat, a niektor neto piere (pteropus medius); avak maj bohat zdroje vo svojej prirodzenej potrave.[5][961];[22];[521][503] Na vine je defekt pseudognu GULO (GLO), kvli ktormu chba posledn zo tyroch peeovch enzmov, potrebnch pre syntzu vitamnu C: L-gulonolaktn oxidza.[5][7][8][20][21][282][960][961];[22];[521][503] Zatia nie je zrejm, i u loveka syntza neprebieha vbec, alebo me individulne prebieha v minimlnej miere,[50][190] avak celkovo je lovek plne zvisl na prjme vitamnu C z potravy. Mechanizmy iastonej recyklcie vitamnu C trochu zmieruj dopady tejto poruchy,[9][62] ale iastone s zvisl na vzcnom stopovom prvku selne.[283] Enzymatick mechanizmus vyuva dehydroaskorbt reduktzu a neenzymatick zase glutatin.[58] Obliky maj urit schopnos recyk lova vitamn C, o je naznaen v kapitole Farmakokinetika. Tieto poznatky posvaj vitamn C do novho konceptu.[9] Vitamn C toti pre vinu ivochov vbec nie je vitamnom, ale celkom zkladnm peeovm metabolitom, ktor sa produkuje vo vekch mnostvch, aby udriaval biochemick rovnovhu, o dva vitamn C do celkom inho kontextu v kvantitatvnej biochmii a fyziolgii. Kee neschopnos loveka syntetizova vitamn C (hypoaskorbmia) je pomerne vnimo nm javom a oproti ostatnm cicavcom sa d chpa ako genetick postihnutie, nejde u viac o zleitos vivy, ale medicnskej genetiky; nemme doinenia s nejakou izolovanou vivovou entitou, ale so zva nm, potencilne smrtenm genetickm postihnutm.[11][5][6][7][8][10][14][17][20][21] [114];[521][503] V kapitole Evolcia alebo stvorenie je nrt diskusie o monch princh tejto smrtiacej mutcie. Ke cicavec ochorie, nielene zane produkova protiltky, ale aj zvi produkciu vitamnu C. Ke je cicavec pod vplyvom stresu, mechanizmus

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

75 / 332

sptnej vzby zvi tvorbu vitamnu C, vaka ktormu sa me so stre som lepie vysporiada.[21][22][284];[114][7] udsk telo to nedoke, ale aspo zvi toleranciu trviacej sstavy, m umon dostaton prjem z potravy.[44][42] ia, typickou reakciou loveka nie je zvenie prjmu vitamnu C, ale naopak, vyplytvanie u i tak nzkych cirkulujcich zsob v organizme.[7] Genetick koncept dva logick dvody pre omnoho vyie dvky, ne odpora viva. Kee fyziologick potreby loveka sa nelia od cicavcov, podobn je zrejme aj optimlna spotreba vitamnu C. lovek si me obrann inky vitamnu C, overen ivostvom poas tiscro, vyska jednoducho tak, e si v strese a chorobe dopraje zven prsun vitamnu C. udsk telo ho sce nevie syntetizova, ale na druh stranu nie je ani obmedzen vkonom enzymatickho systmu a me prija toko vitamnu C, koko potrebuje k nadobudnutiu i udraniu zdravia. Cathcart glosuje, e ak existuje ochorenie, ktor v laboratriu dok eme prenies iba na morat, opice a netopiere, tak toto ocho renie je vemi pravdepodobne lieiten vitamnom C.[42] V tomto tvrden je vak obsiahnut jedna zvan, hrubo prehliadan pravda s nedoziernymi dsledkami: morat a opice s jedin vhodn zvierat pre experimenty, ktorch vsledky sa extrapoluj na ud! Myi, krysy, potkany, krliky, psy, maky a in obben vskumn objekty s nevhodn, pretoe vaka autonmnej produkcii vitamnu C mu vyka zova diametrlne odlin vsledky, ne udia![21] Navye je mon, e ete realistickejie vsledky by sa dosiahli, keby bol ich prsun vitamnu C v strave obmedzen na dvky, ekvivalentn tandardnm odporaniam pre ud.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

76 / 332

Schma: Biochemick postup syntzy vitamnu C u zvierat[186]

D-glukza

D-galaktza

glukzo-6-fosft

uridn difosft glukza uridn difosft glukurnov kyselina

D-glukurnov kyselina

D-glukorolaktn pentzo-fosftov cesta L-gulono--laktn L-gulonolaktn oxidza 2-keto-gulono--laktn

kyselina L-askorbov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

77 / 332

Spotreba vitamnu C
Spotreba je najastejie diskutovanou otzkou vitamnu C, a ani po 80 rokoch od jeho objavenia nenastal veobecn vedeck konsenzus. Spotreba zvis od aktulnych individulnych poiadaviek a rchlosti metabolizmu. Tento fakt sa najlepie ilustruje na zvieratch. Km za bench (nestresovch) okolnost had produkuje 10mg na kilogram vhy denne, krava u 15-18, ovca 25, pes a maka 5-40, a dospel koza, viaca 70kg, produkuje dokonca 32-190mg/kg, celkovo a 13g denne.[21]
[22][285];[62];[286][287];[114]

Menie cicavce produkuj ete viac: potkan 39-198, krlik 22-226 a my zvratnch 33-275 miligramov na kilogram vhy.[13] 70 kilogramov potkanov vyprodukuje bene 1,8-4g a v strese a 15g vitamnu C denne, 215mg/kg. Spotreba vitamnu C sa li aj zo da na de, niekedy a 20nsobne.[1];[5][8][953][954][955] daje o spotrebe cicavcov naznauj aj mon optimlne nroky udskho tela. Podstatnm faktom je, e u vetkch ivochov tvorba vitamnu C podstatne rastie v ase stresu alebo choroby (u potkanov a 10nsobne), hoci ani toto nemus vdy stai ak je enzymatick systm preaen alebo otrven, nedoke syntetizova vitamn C dos rchlo alebo v dostatonom mnostve. Najm pes a maka preli generciami achtenia a domestifikcie, a v ase silnho stresu alebo choroby nedok u bez vonkajch zdrojov pokry svoju potrebu a s nchyln na nedos tatok vitamnu C (subklinick skorbut).[13];[22][962][963] Toto je aj jednm z dvodov, preo za uritch okolnost reaguj na liebu vitamnom C aj tie zvierat, ktor ho in vedia sam syntetizova. Naprklad je mon vyliei psinku pomocou niekokch gramov injeknho vitamnu C kad 2h.[39] Podrobnejie vysvetlenie v kapitole Zbera vonch radiklov. Podobne aj dysplzia bedrovho kbu u vekch psov sa ukzala ako dsledok deficiencie vitamnu C.[22][962] Navye, efektvnos enzymatic kch systmov, od ktorch zvis produkcia vitamnu C, me vekom slabn.[22] V tele dobre ivenho dospelho loveka by sa mali nachdza cca 1,2-2g vitamnu C;[186][288][418](s37) kee telo nedoke dra dlhodob zsoby a vitamn C sa rchlo metabolizuje, mus sa neustle dopa stravou.

ODD
asto diskutovanm pojmom je tzv. odporan denn dvka (ODD), ktor je poda jednotlivch zdrojov v rozpt 40-90mg na osobu na de. Niektor ODD boli stanoven chybne, bez ohadu na krtku biochemick ivotnos vitamnu C.[62][289];[290][291] Existuj aj konzervatvne nzory s vy mi poiadavkami na ODD;[292][293][294] viackrt u zazneli oficilne poia davky na zvenie, no bez odozvy. Paradoxne, Svetov zdravotn organi zcia (WHO) sa dr blzko spodnej hranice intervalu: 45mg. V naich koninch s ODD pomerne lepie:[58][295][296];[212][222]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

78 / 332
Gravidita Dojenie 95 110 120-150 150

Vek [rokov] ODD SR [mg/de]* ODD R [mg/de] ODD USA** [mg/de]


*

0-1 1-3 4-6 7-10 11-14 50 55 55 60 60 70 65 80 80-90 90-100

15-18 90-100 100 90 mui, 75 eny

* Pri fyzickej zai +10mg, fajiari +60-100%, aj 200-250mg.

**Fajiari +35%.

Aj napriek rznym pohadom panuje zhoda, e tieto odporan dvky s podstatne menie, ne je ben spotreba cicavcov. Opice konzumuj 10-20 viac vitamnu C, a in cicavce (neschopn syntzy) a 80 viac, ne odporaj najvyie oficilne ODD.[62] Gorila skonzumuje pribline 4,5g prrodnho vitamnu C denne.[5][7][294] Je zaujmav, e National Academy of Sciences odpora pre opice denne 55mg/kg, pre morat 42-167mg/kg a pre loveka necel 1mg/kg. Diskrimincia?[9][297] Graf: Porovnanie rozsahu spotreby a odporan dennej dvky vitamnu C [mg/kg/de] u rznych zvierat, a oficilnych odporan (ODD) pre loveka
300

250

200

150

100

50

0
lik m a ka m y i ka ha d pe s ka n sa va a ic a m or ve ve r po t yt n (O D D ) ov ca a pr a kr a kr op a ka l o ko z

Vimnite si najm opicu, ktor je loveku fyziologicky najbliie. Neuveriten?

ko r

ve k

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

79 / 332

Kee fyziologick poiadavky udskho tela sa od inch cicavcov nelia, [37][39] ODD 45mg/de zrejme nezodpoved relnej potrebe loveka pri dospelom loveku s hmotnosou 70kg by to predstavovalo len 0,64mg/kg, o je 8- a 430-nsobne menej, ne je ben tvorba u inch cicavcov (schopnch syntzy), a dokonca 11 menej, ne spotrebuje pomal metabolizmus studenokrvnej korytnaky.[13] Treba tie bra do vahy, e tie cicavce, ktor vitamn C nesyntetizuj, ho prijmaj vo vekch mnostvch v prrodnej potrave, kde je jeho vyuitenos vyia, ne u syntetickho vitamnu C, uvanho umi. Nzory, e skuton potreba vitamnu C v zujme udrania saturcie tela me by viac ne 10 vyia, ne stanovuj ODD, sa objavuj oddvna, a bene sa odpora zvenie ODD aspo na 200mg.[29][298][299];[294] Na zk lade svojho vskumu dokonca aj konzervatvna americk vldna agentra NIH zaala odpora 200mg/de ako optimlnu dvku.[300][301]

ODD a dojenie
Je zaujmav, e matersk mlieko od matky s prjmom vitamnu C na rovni ODD obsahuje priemerne 4,3mg vitamnu C na 100ml, a poda naej normy by malo dojen diea dosta aspo 10mg/kg, take pri benom prjme 750ml mlieka denne je doja stle ete poddvkovan a odbornci odporaj dopa mu vitamn C pomocou vitamnovch kvapiek.[58] Lene ako vieme, matersk mlieko by malo obsahova vetko, o diea potrebuje, take bu sa tabuky mlia a doja potrebuje v skutonosti menej, alebo sa tabuky mlia a dojiaca matka by mala prijma podstatne viac vitamnu C, ne sa odpora, aby zabezpeila dostatok pre svoje diea! Odpove znie: matka by mala prijma viac. Porovnanie so zvieratami toti ukazuje, e pre udranie zdravho rastu me by 26-50mg/kg pre diea nutnm dennm minimom.[302] Pre dosiahnutie takhoto prjmu cez matersk mlieko s nutn omnoho vyie dvky, ne ODD, o je op indiktorom, ako hlboko pod skuto nmi potrebami sa ODD nachdzaj. Ide pritom o dlhodob prjem, pretoe obsah vitamnu C v mlieku nemus by ovplyvnen krtkodobm zvenm prjmu matky,[303] pretoe vina prjmu sa (aspo zo zaiatku) spotrebuje na saturovanie tkanv matky. Zven vyluovanie vitamnu C moom u matiek by sce mohlo naznaova saturciu tkanv,[303] ale nemuselo, pretoe po dosiahnut zkladnej saturcie sa vitamn C aj tak vyli, a na saturciu tkanv je potrebn zvenie dlhodobej hladiny; podstatn je, ak hladinu v plazme a v tkanivch vitamn C dosiahne po ak dlh as, a do akch metabolickch procesov sa stihne zapoji. Obsah vitamnu C v mlieku pravdepodobne svis s hladinou v plazme, a je znme, e plazmov koncentrcia vitamnu C sa po dosiahnut zkladnej hladiny 50-60mol/l s almi dvkami dvha oraz pomalie.
[290][304]

daje o vplyve dlhodobch dvok, ani dvok vznamne vych ne ODD, nie s dostaton, tdie sa pohybuj stle v krtkodobch a nedostato

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

80 / 332

nch dvkach[303][327] (2- a 10-nsobok ODD, ie max. 1g denne, sa z genetickho konceptu ete ned povaova za vznamn mnostvo). Ohadom rozrench mtov o vitamne C v tehotenstve prosm konzultuj te kapitolu Vedajie inky. alie informcie o vitamne C v tehotenstve njdete v kapitole Tehotenstvo.

Histria a zmysel ODD


Pozrime sa, o vlastne predstavuj ODD:

Cie ODD: prevencia skorbutu. Stanoven pre zdravch ud. Z pohadu vinovej populcie (bez ohadu na individualitu). Bez ohadu na zaov faktory. Bez ohadu na genetiku a znme fakty o spotrebe cicavcov.

Aby sme pochopili pvod a skuton povahu ODD, musme sa vrti do obdobia po roku 1912, kedy Funk publikoval[948] svoju prcu o deficientnej povahe skorbutu. Nikto nevedel, o to ten vitamn C vlastne je. Vedelo sa len, e niektor potraviny ho zrejme obsahuj, lebo maj antiskorbutick vlastnosti. Naprklad v rsku boli hlavnou antiskorbutickou potravinou zemiaky. Aby lovek zskal z varench zemiakov 3 gramy vitamnu C, musel by ich skonzumova 20kg. Vitamn C, nech u to bolo okovek, bol povaovan za vzcnu substanciu. Uvaovalo sa vdy o malch mno stvch, lebo vek boli prakticky nedosiahnuten.[21][22] Preto vskumy intenzvne hadali odpove na otzku, ak dvky postauj na odvrtenie skorbutu. Tento spsob vnmania a Funkova deficientn hypotza pretrvali, ia, aj v obdob, ke sa podarilo vitamn C chemicky izolova a masovo vyrba. Hoci bol vitamn C zrazu dostupn v prakticky ubovonom mnostve, vedci naalej spene odhaovali oraz miniml nejie denn dvky, ktor ete stle staili na to, aby lovek nezomrel na klinick skorbut! Tieto dvky sa potom stali uznanmi normami, odporanmi dennmi dvkami. Nikdy sa nepreskmalo, ak vplyv na zdravie by mali dvky ekvivalentn inm cicavcom.[8][21][22][5][418](s43)

Problmy ODD
Pri stanovovan ODD sa nesprvne pouvalo hodnotenie rizika a prnosu. Pravidlo minimalizcie rizika viedlo ku vekej snahe obmedzova odpor an dvky, o by sce bolo pochopiten pri toxickch syntetickch liekoch, ale pri vitamne C, bezpenom a pre telo prirodzenom, to viedlo k zbytonm a neopodstatnenm obmedzeniam. Strnka monho prnosu bola zase deformovan prevahou tdi o nzkych dvkach vitamnu C, ktor nepriniesli vznamn vsledky. Metodika bola zko orientovan naprklad ak by urit dvky vitamnu C v kombincii s vitamnom E znamenali znenie rizika srdcovocievnych ochoren, tak by sa na to

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

81 / 332

neprihliadalo, lebo samotn vitamn C by takto inok pri danch dvkach nemal.[418](s28) Pokia ide o ODD, medicna vlastne dodnes pevne kotv na hladine vedeckho poznania z roku 1912: vitamn C zabrni prepuknutiu skorbutu, a staia na to minimlne mnostv. Tak hlboko zakorene nmi predsudkami nedokzali otrias ani znepokojiv vskumy, ktor odkrvaj zludn ochorenie subklinick skorbut a jeho prekvapivo vysok prevalenciu v modernej populcii.[21][22][305][418] Hlbok omyl tchto dvok je zvraznen faktom, e aj dvkami vitamnu C, ktor ete stle postauj k prevencii skorbutu, je mon vyvola zreten prznaky deficitu.[987][991] ODD s samozrejme absoltne nedostaton v ase stresu alebo choroby; napokon, boli stanoven pre zdravch ud.[290][306] ODD s v skutonosti minimom na preitie, pretoe tak boli aj navrhnut ako dvky, nutn k prevencii skorbutu,[301][21][297][29] dokonca s bonm cieom minimlnym vyluovanm vitamnu C moom.[418]s24 ODD vlastne zaruuj jedin: e nezomriete na klinick skorbut, aj to len za predpokladu, e v metabolizmus sa neli od priemeru, e ste plne zdrav a e ijete v istom prostred zdravm ivotnm tlom. Oficilne uznan pravy ODD pre zaov faktory (tehotenstvo, dojenie, fajenie) maj skr symbolick ne relny vznam. Prjem vitamnu C len na rovni ODD je v podstate hazardom, balan sovanm na hrane zdravia, pretoe u pokles pod 50mg denne predsta vuje vysok riziko srdcovocievnych a inch ochoren,[58] a tto hranica me by poahky prekroen aj pri vych dvkach, ak aktulna spotre ba je kvli nejakm faktorom vyia. Ako kontatuj Hickey & Roberts, ak by sa nzke ODD zakladali na vedeckch podkladoch, museli by existova dkazy:[418](s44)

e skorbut je jedinm ochorenm, ktormu vitamn C predchdza e na prevenciu vetkch ochoren, ktorm predchdza vitamn C, postauj mal dvky (ODD) e kritri dobrho zdravia s najlepie splnen pri malch dvkach (ODD) e indiktory prtomnosti ochoren s najniie pri malch dvkach (ODD) e vyie dvky s kodliv alebo toxick e zvierat s nimi hladinami vitamnu C s odolnejie voi stresu e zvierat s nimi hladinami vitamnu C s odolnejie voi infekcii e zvierat s nimi hladinami vitamnu C s odolnejie voi degeneratvnym ochoreniam

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

82 / 332

e zvierat produkuj pre svoju potrebu len mal dvky vitamnu C e udia maj pri malch dvkach (ODD) idelnu redoxn rovnovhu (antioxidan kapacitu) e hypotzy vych dvok s chybn.

iadne z tchto kritri nebolo vedecky dokzan.[418](s43) Je pozoruhodn, e skuton potreby vitamnu C v rznych krzovch situcich nie s dobre objasnen ani u moriat; ako sa teda meme uspokoji s plonmi vivovmi odporaniami pre ud? Pokusy na zvie ratch ukzali, e dvka potrebn k udraniu dobrho zdravia me by a 250 vyia, ne dvka nutn k prevencii skorbutu.[302] Pre pln obraz o ODD si treba uvedomi, e ODD je dodnes produktom dohadov a predpokladov, a nie vsledkom poctivch vedeckch experi mentov, ktor by skmali v plnej rke vplyv rznych dlhodobch dvok vitamnu C na zdravotn stav.[21]

Skuton spotreba
ODD s historickou zleitosou, dedistvom vivovho konceptu, a poslili ako nstroj prevencie skorbutu v asoch nedostatku vitamnu C; takto boli navrhnut a tam sa ich potencil kon.[29][314];[290][306] V sasnosti by u azda mali by ambcie medicny o nieo vyie. Ak sa chceme odpta od skorbutickej roviny vah a vykroi k vahm o optimlnom zdrav, tak nevyhnutnm krokom je zamietnutie minima listickho reliktu ODD, a akceptcia maximalistickch dvok, ie takch, ktor reflektuj skuton dopyt tela a umouj tei sa dobrmu zdraviu, fyzickmu i psychickmu. U zdravho loveka bez stresovch okolnost je to pribline 1000-4000mg denne, priemerne okolo 2300mg, na zklade vskumov a porovnania s najblimi druhmi cicavcov.[9][62][1][37][297];[8][294] Tento daj je aj v slade s dajmi o revnej tolerancii.[44] U dvno je znme, e v uritch podmienkach, na saturciu tkanv mu by potrebn denn dvky 1000-3000mg.[29][299] Okrem priameho porovnania s inmi cicavcami, mme k dispozcii aj odhad tkajci sa udskej stravy. Pauling skmal, ak mnostvo vitamnov by zskal lovek, keby svoju denn kalorick potrebu naplnil isto plodmi rastln. Do vahy zobral 110 druhov erstvho ovocia a zeleniny a zistil, e by priemerne predstavovali denn dvku vitamnu C v rozpt 2,3-9,5g. Okrem toho by obsahovali 2-4 viac B-vitamnov, ne je odporan denn dvka.[8][151] Faktormi zvenho dopytu vitamnu C, ktor me by a 15g denne, s: stres, ochorenia, horky, zvracanie, hnaky, anorexia, alkohol, fajenie, drogy, zneisten prostredie, pesticdy, vek, spnok (prirodzen vs umel), trauma, ron obdobie, hmotnos, uvanie hormonlnej antikoncepcie, salicyltov a kortikoidov.[37];[29][307];[58] V tehotenstve dopyt postupne rastie zo 4 a na 10g; oficilne odporanch 95mg je tragdia.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept
[1]

83 / 332

Zven spotreba (vzhadom ku hmotnosti) plat aj v detstve, pretoe deti, na rozdiel od dospelch, rast.[308];[309][310][311][312] Niektor srdcov pacienti dokonca mu njs svoje optimum a medzi 6-18g.[308] Ke uvime zreten disproporciu oficilnej ODD voi fyziologickm nrokom a rutinnej spotrebe vitamnu C u vetkch ostatnch cicavcov, ako aj etiolgiu a skuton el ODD, musme kontatova, e tzv. normlne dvky (z pohadu ODD), sa daj nazva jedine ako mikrodvky (Stone ich nazva homeopatickmi dvkami), a e prve tzv. vysok dvky, resp. megadvky, by sa mali v skutonosti nazva normlnymi dennmi dvkami.[21][297] Rast spotreby cicavcov v ase stresu a choroby dva logick zdvodnenie dvkam v rozsahu desiatok a stoviek gramov denne u chorho loveka.

revn tolerancia
Zdrav lovek doke stne prija pribline 4-15g vitamnu C denne, toto mnostvo je pre kadho individulne a men sa poda poiadaviek tela. Veobecne bva tolerancia vyia u mladch, avak pribline 80% ud m vemi dobr toleranciu. Ak lovek poije privea vitamnu C, nastva dvenie alebo hnaka, avak t je len prznakom priameho podrdenia aldka alebo revnej steny, nie systmovej otravy, nakoko pri injeknom podan hnaka nenastva ani pri omnoho vych mnostvch, ne je lovek schopn prija stne.[13][44][47] Celkom neakanm objavom bolo, e v ase stresu a choroby doke lovek stne prija aj 10 viac vitamnu C, ne by za bench okol nost viedlo ku hnake. Tto tolerancia indikuje neuveriten rozsah potencilu, s ktorm telo doke vyui vitamn C v stresovej situcii, a zvis na konkrtnej chorobe, poda toxickej a stresovej zae, ktor predstavuje pre telo. Preto sa d predpoklada, e telo z potravy prijme len toko vitamnu C, koko potrebuje; ak ostane v revch vie nestrven mnostvo, me ich podrdi a spsobi hnaku, avak t sama osebe nie je nebezpen.[44][313][43] Je takisto zaujmav, e ak sa vitamn C podva zrove aj injekne, revn tolerancia nekles, naopak krtkodobo stpa! Na zklade vsledkov protokolu kalibrcie (viac v kapitole C-kalibrcia / C-sprcha), Jaffe uvdza nasledovn tatistiku spotreby vitamnu C: asi 5% ud je v dobrom zdrav a sta im 4g denne a menej. 10% sa nachdza v benom rozpt 5-10g. A 80% potrebuje viac ne 10g vitamnu C denne, a do 130g; toto rozptie zodpoved benmu stresu, zraneniam apod. Asi 5% potrebuje vye 130g denne, zvyajne ide o ud s chronickmi ochoreniami.[1109]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

84 / 332

Biochemick individualita
udia s individulni a lia sa dedinou vbavou (genetickm zkladom), ivotnm tlom a aktulnou situciou, ktor prekonvaj. Spotreba jednho loveka me by podstatne vyia ne inho.[29][39][314];[281] Koncept biochemickej individuality uviedol prvkrt Roger Williams, [318][319][322][144][315][316][317][319][320][321][323][324][325][326] objavite kyseliny pantotno vej, a pri vitamne C je individualita potreby ohromujca: 250-10000mg, i viac![9] Williams tvrdil, e urit genetick ochorenia sa daj riei pecilne upravenou vivou.[144][315] Rosenberg rozliuje vitamnovo-deficitn ochorenia od ochoren vitam novo-zvislch, u ktorch me by spotreba 10-1000 vyia, ne je ben.[39][328] Pre plnos, skmal len genetick defekty s vplyvom na spotrebu vitamnov B a D, nie C.[9][329][330];[875] Klenner neskr u svojich cca 3 000 prpadov spozoroval, e pribline 15% ud vykazuje trvale vyie nroky na vitamn C, ne je ben priemer. [39] Tento faktor me nsledne svisie s ich vyou zranitenosou pri mnohch ochoreniach, naprklad rovnak podiel tehotnch ien bol nchyln na ochrnutie v prpade ochorenia na polio. Pribline rovnak podiel ud je znmy aj neodpovedanm na vakcny, o tie me svisie.[1]

Nutrigenomika
Historicky vzat, v ase, ke Williams priiel s konceptom individuality, ktor nazval genetotropickm, medicna prve triumflne rozvjala profil svojho neexistujceho biochemicky priemernho loveka. 50 rokov sa tvrdilo, e kad lovek na zemeguli rovnakho veku a pohlavia potrebuje rovnak mnostvo vitamnov, a e kad ich spracovva s rovnakou efektivitou; pre toto vsjo rovno tvrdenie nikdy neexistovali pdne vedeck dkazy, napriek tomu sa vemi pevne zakotvilo v povedom odbornej i laickej verejnosti a pretrvva podnes. Koncept individuality musel aka 2 genercie na svoje znovuobjavenie.[144][418] A na prelome tiscro sa objavil nov revolun vedeck prd, genetick nutrcia (genetick viva) alebo aj nutrin genomika nutrigenomika.[144][255][280][331][332][333][334][335][336][337][338][339][340][341][342][343][344][345] Vo svetle Williamsovch mylienok sa a natoko novm nejav, podstatn vak je, e veda si konene zaala vma biochemick individualitu. Monoe sa konene dokme postupnho zniku mylienok o priemer nom loveku. Nutrigenomika tvrd, e udia maj v rmci svojej genetickej vbavy rznu efektvnos metabolickho spracovania vivnch ltok, o u niektorch me znamena potrebu podstatne vyieho prjmu tchto ltok. Metabolizmu sa zastuj tisce ltok enzmov (ktor napospol patria medzi proteny), vitamnov a alch. Kad proten je definovan genetickm kdom. Genetick kd ovplyvuje metabolick procesy na mnohch rovniach, a akkovek genetick odchlka, tkajca sa niektorej sasti procesu (vstrebvania, prepravy, spracovania), me

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

85 / 332

zasiahnu efektvnos celho procesu.[144][346][347][280][281][305] Ako prklad vekho vplyvu genetickch odchlok na zdravie si meme uvies metabolick dopady zpalovho procesu, ktor s sprostredkovan cytoknmi rove ich produkcie je ovplyvnen jednonukleotidovmi polymorfizmami v cytoknovch gnoch, take kombincia tchto poly morfizmov vznamne ovplyvuje reakcie tela na zpalov stres. Genotypy ovplyvuj aj efektvnos antioxidantov v metabolizme. Ke si uvedomme, koko rznych ochoren m zpalov zklad (naprklad aterosklerza, diabetes typu II a in), a koko dopadov m zpal na metabolizmus (naprklad na efektvnos inzulnu, hyperlipidmiu, stratu svalovej hmoty, oxidan stres),[280] tak vidme, e u samotn varicie v zpalovej odozve a v efektvnosti spracovania imuno-vitamnov zaruuj vek mieru indi viduality kadho pacienta, zretene aj z pohadu jeho reakcie na rzne dvky vitamnov, a samozrejme, na jeho skuton potreby v tomto smere. Tieto poznatky celkom nabravaj predstavu o biochemickom priemere a vzbudzuj potrebu repektu individulnych potrieb, ktor samozrejme mu by celkom odlin oproti ODD, ktor s vypracovan pre fiktvnu tatistick bytos s nzvom biochemicky priemern lovek. Z tohto pohadu vlastne aj pojem farmakologick dvky zana by znane relatvny pre niekoho me s v podstate o dvky zodpovedajce benmu dopytu metabolizmu.[305] Je u vypracovan systm biochemickch laboratrnych testov, ktor doku odhali odchlky a neprimeran za niektorej asti imunitnho systmu (v najirom zmysle pojmu) a na zklade nich je mon navrhn tak pravu ivotosprvy a dvky doplnkovch vitamnov a alch vivnch ltok, ktor ved k znovunadobudnutiu rovnovhy a dobrej kondcii.[1109] Ba o viac, individulnou pravou vivy pacienta, naprklad zaradenm megadvok uritch vitamnov, subuje nutrigenomika monosti prevencie alebo aj rieenia geneticky podmienench ochoren. Monos takejto bezpenej, nenronej a innej lieby vzbudzuje vek oakvania. [144][273][274][275][348][349] Pota sa pritom s opodstatnenosou dvok aj nieko kostonsobne vych, ne s ODD.[350] Tmto sa vlastne uzatvra kruh; prve sme sa dostali do roviny, ktor sa viac i menej explicitne tiahne naprie mnohmi kapitolami tejto knihy.

Konzervatvne nzory o vitamne C

Konzervatvne autority asto uvdzaj hypotzu, e udsk metabo lizmus je dokonale prispsoben nzkemu prsunu vitamnu C a doke efektvnejie fungova pri omnoho nich dvkach, ne in cicavce. udsk metabolizmus dajne nahradil vitamn C v jeho antioxidanch funkcich inmi chemickmi ltkami, predovetkm kyselinou moo vou,[351] lipoprotenmi a glutatinom. Tento nzor m zvan trhlinu: aj ostatn cicavce rovnako vyuvaj tieto ltky, a popri tom ete syntetizuj vek mnostv vitamnu C, alebo ho vo vekch mnostvch prijmaj v potrave, alebo oboje.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

86 / 332

Navye, metabolick systmy, schopn vyui vysok dvky vitamnu C, s prtomn aj u ud, a po dosiahnut uritch koncentrci vitamnu C v tkanivch a plazme sa aktivuj s plne funkn.[9] Tieto skutonosti sa daj interpretova aj tak, e ostatn antioxidanty s uren pre svoje pecifick lohy, avak za podmienok nedostatku vitamnu C sa metabolizmus prispsob situcii a implementuje ndzo v reim innosti, pretoe in by von radikly vemi rchlo spsobili pln skazu organizmu. Vitamn C urchuje vyluovanie kyseliny moovej, m efektvne zniuje jej hladinu v plazme.[767] Take zven hladina kyseliny moovej u loveka nemus by znakom jej vyej dleitosti, ale jednoducho dsledkom a znakom nedostatku vitamnu C.

alou konzervatvnou hypotzou je, e metabolizmus loveka jedno ducho potrebuje menej vitamnu C, ne in cicavce, avak ani pre toto tvrdenie nie s dostupn iadne vedeck dkazy. Mono by sme mali skr vyslovi obdiv dmyselnosti ndzovch mechanizmov udskho tela, ktor ns doku udra naive aj pri dennom prjme na rovni ODD, ktor je o 2 rdy ni, ne je ben potreba metabolizmu cicavcov.[5]

Pri zvyovan prsunu vitamnu C, hladina v plazme stpa oraz pomalie.[306] Toto sa niekedy pouva ako argument zbytonosti vy ch dvok vitamnu C. Avak nie s dostaton informcie o tom, ak fyziologick vznam maj konkrtne koncentrcie v plazme, a ak metabolick procesy mu zvisie prve od vych, aie dosiahnutch koncentrci. Pri dlhodobom uvan sa dokonca pozoruje pomal postupn rast dlhodo bej hladiny.[306][304] Pomal rast koncentrcie pri zvyovan dvok me znamena aj to, e metabolick systmy v tkanivch reaguj na zve n prsun vitamnu C a vyuvaj ho, take prirodzene neostva kolova v plazme, ale sahuje sa do tkanv a metabolizuje. Celkovo, koncen trcia vitamnu C v plazme je vemi slab a obmedzen ukazovate skutonho metabolizmu vitamnu C v tele.

Pri podan vieho mnostva vitamnu C sa absorbuje relatvne menie mnostvo vitamnu C, ne pri mench dvkach poda jednej tdie dokonca len dvka pod 100mg sa vstrebe prakticky cel, k, 180mg u len na 70% a 1500mg len na 50%. Toto opakovane vedie k tvrdeniam, e vyie dvky s zbyton, hoci ak sa vitamn C uije s jedlom, pomer vstrebania vznamne rastie, zrejme kvli spomaleniu tranzitu cez trviacu sstavu.[192] Tento nzor naznauje v podstate len to, e vitamn C treba uva s jedlom a dvku treba rozdeli na viacero ast poas da. Avak miera prijmania vitamnu C z potravy podlieha ohromnm vkyvom poda aktnych poiadaviek tela, ako aj individulnej tolerancie, take aktulne potrebn mnostvo sa ned obmedzi na zklade tabukovch hodnt. Uveden veobecn rmcov vsledky nemaj iadnu rele

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

87 / 332

vanciu pre konkrtneho loveka v konkrtnej situcii. Napokon, ani vitamn C, ktor sa nestrvil a pokrauje revami a do konenka, sa ned povaova za straten! Chrni rev pred psobenm vonch radiklov, vznikajcich v revch psobenm mikroorganizmov. Rozsah revnej tolerancie ukazuje, e v prpade dopytu telo inne vstrebva aleko vyie dvky, ne uvdzala vyieuveden tdia. alm argumentom je, e pri zvench dvkach sa zvi aj vyluo vanie moom, a obliky vylia vitamn C, ak je prekroen urit hladina v krvi. Niekedy sa to povauje za dkaz zbytone vysokho mnostva vita mnu C, a takto vylen vitamn sa povauje za zbyton stratu alebo zbytone drah mo, ale takto pohad nemus by sprvny a ako argument je vemi slab. Vitamn C sa v organizme zapja do mnostva dejov a do neutralizcie toxnov, vaka omu je telo schopn ich vyli von, priom sa vyli aj vitamn C. Navye, vitamn C poas svojej pase oblikami zohrva svoju lohu v ich funkcii, zlepuje ich efektvnos, udruje rovnovhu, psob antibakterilne, protivrusovo a protirakovinovo,[13][1] zniuje pH v oblikch a moo vch cestch, take pri vysokch dvkach me vyliei infekciu alebo odbra niektor typy kameov.[1] Spolu s almi nadbytonmi vitamnmi inne predchdza rakovine moovho mechra. Je mon, e organizmus cicavcov je jednoducho stavan na urit obrat vitamnu C, tak, aby nm bolo telo saturovan, a aby v zna nch mnostvch neustle prdil moovmi cestami a potnmi azami.
[5][294]

Napokon, keby sme sa aj na antibiotik pozerali optikou zbytone drahho mou, tak by sme asi nikdy nepouili inn dvky. V podstate, aj vina ivotne dleitch ltok kon v moi, vrtane vody, zkladu nho organickho ivota. Napriek tomu by bolo vemi nerozumn, obmedzova kvli tomuto faktu pitn reim.

Fakt, e obliky vylia vitamn C, ak je prekroen urit hladina, sa povaoval za dkaz, e telo prsne reguluje hladinu vitamnu C v krvi. NIH dokonca po Paulingovej smrti publikovali sriu lnkov,[300][306][352] kde sa snaili dokza, e 200mg je u hranica saturcie tela, a vyie dvky sa iba vylia a predstavuj zbyton riziko vedajch inkov. Tieto lnky boli argumentanm podkladom zotrvania v nzkych ODD, avak tieto tvrdenia s v podstate protichodn, pretoe ak by bola pravda, e tkaniv vyie dvky neabsorbuj, tak potom nemu nasta ani toxick inky.[418] Samotn daje z tchto aj inch vskumov s v plnom rozpore s tvrdenm o 200-miligramovej saturcii, ktor nezodpoved poznatkom o farmakokinetike, a ignoruje premenlivos revnej absorbcie poda dynamickch poiadaviek organizmu. Prah obliiek je pritom u kadho loveka individulny a niektor udia prijm aj 1500mg vitamnu C bez toho, aby nastalo vznamn vylu ovanie moom.[29][607]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

88 / 332

Hickey & Roberts poas komunikcie s autormi tdi NIH zistili, e tdie boli metodologicky chybn. Intitt NIH nedokzal vysvetli tieto chyby a plne prestal komunikova. Kee americk ODD (RDA) boli zaloen prve na spochybnench vskumoch NIH, na zklade ktorch sa implicitne predpokladalo, e dvky >200mg nie s telom vbec absorbovan, znamen to, e aj ODD s zaloen na plne chybnch dtach. iadalo by sa opakovanie zkladnho vskumu a prehodnotenie ODD. K tomuto nebola va a komisia zaujala pozciu mtveho chrobka, ktor zaujma dodnes, nielen vo veci vysokch dvok vitamnu C, ale aj celkom zkladnch ODD.[418](s17-20) tdie NIH boli zaloen na sledovan len 7-mich mladch zdravch muov, z ktorch ani polovica nedokonila experimenty. Za meradlo koncentrcie vitamnu C v tkanivch sa pouili neutrofily za stavu minimlnej straty vitamnu C moom. To s pomerne zvan infor mcie: toti, minimlna strata moom zana a v situcii, ke telo nem dostatok vitamnu C a obliky vykonvaj aktvnu resorbciu. Komisia RDA tvrdila, e neutrofily s dobrm modelom pre tkaniv tela, avak to by sa dalo tvrdi jedine za predpokladu, e hladina vitamnu C v nich odzrkaduje stav ostatnch tkanv tela, o nie je pravda. Neutrofily biele krvinky s v skutonosti najhorm monm modelom pre tdium tkanivovej koncentrcie vitamnu C, pretoe vaka vkonnm pumpm doku erpa z plazmy vitamn C aj v situcii hlbokho nedostatku. Aj v situcii relatvneho dostatku je koncentrcia vitamnu C v neutrofiloch 11-23 vyia (1,3mM/l), ne v ostatnch tkanivch tela (keby malo cel telo koncentrciu na rovni neutrofilov, zsoba vitamnu C by bola 23g). Dokonca ani tkaniv, ktor pouvaj rovnak typ transportov (SVCT a GLUT), nemusia by rovno cenn, pretoe rchlos erpania vitamnu C zvis nielen od typu, ale aj od potu transportov, ktor sa znane li. Situciu komplikuje fakt, e km neutrofily vyuvaj transporty GLUT1 a GLUT3, ktor s nezvisl od hladiny glukzy, vina tkanv tela vyuva GLUT4, ktorch poet sa rchlo men poda hladiny glukzy a inzulnu. Take akkovek kalkulcie RDA na zklade koncentrcie v neutrofiloch, alebo na zklade zsoby vitamnu C v tele, s jednoducho zmton, o to viac, e hladina glukzy a inzulnu podlieha v populcii vekm varicim. Hickey & Roberts po komunikcii s autormi uvdzaj, e do experi mentu boli neutrofily zrejme vybrat iba kvli uaheniu prce. Komi sia RDA sa zase brnila, e daje o neutrofiloch boli to najlepie, o bolo poruke pre stanovenie odporanch dennch dvok! Ani tieto daje vak nepouila cel, ale znila ich na 80%, aby sa minima lizovala strata vitamnu C moom. Potom, bez akchkovek vedeckch podkladov odhadla, e individulna varicia u jednotlivch ud me by nanajv 10%, a alm odhadom stanovila, e dvojnsobn dvka bude stai pre 97-98% ud.[418](s23-24,39-41)

Zhrnut a podiarknut, vsledky experimentov NIH sa daj interpre tova (pravda, ak vezmeme 7 mladch zdravch ud za reprezentatvnu

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

89 / 332

vzorku celej populcie)prinajlepom tak, e najniou dvkou, pri kto rej sa u zdravho loveka ete doku neutrofily nabi vitamnom C, je 200mg denne, o znamen, e pri tejto dvke s u ostatn tkaniv v nedostatku, pretoe nedisponuj takmi vkonnmi pumpami ako prve neutrofily. Prirodzene, poas infekcie, v zneistenom prostred alebo pri chronickom ochoren je situcia diametrlne odlin (horia). Je irniou, e samotn autori tejto chybnej tdie odporali zvenie ODD na 200mg,[300] komisia RDA vak tdiu pouila na ospravedlnenie ponechania nich ODD.

Vedecky najprijatenejm vysvetlenm zvltnost vyluovania vitamnu C je dvojfzov dynamick model[353][50] (viac v kap. Farmakokinetika).

V kadom prpade, loha a potreba antioxidantov, vrtane vitamnu C, stle nie je dostatone zmapovan, a iadny z uvedench konzervatvnych nzorov nie je podporen konkluzvnymi dkazmi, take je naalej vecou nzoru a presvedenia, ku ktormu z vysvetlen sa priklonme.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

90 / 332

Nedostatok vitamnu C
Ako zhrnuli Pauling a Szent-Gyrgyi, v prpade vitamnu C sa medicna dopustila tragickho omylu svojm zkym pohadom na vec: za prv a jedin relevantn prejav nedostatku vitamnu C povauje skorbut; ak nie je skorbut, neme by re o nedostatku. Eliminciu terminlnych przna kov povaovala za pln vylieenie. Lene klinick skorbut nie je samostatnou entitou, ale nsledkom nenapravenej genetickej vady hypo askorbmie. V skutonosti je skorbut poslednm, predsmrtnm tdiom nedostatku vitamnu C; medzi skorbutom a plnm zdravm je vemi irok priepas.[9][5][62][20][21][8] Tvrdi, e skorbut nastva a pri nstupe jeho klinickch prejavov je podobn, ako tvrdi pacientovi s ndorom, e je plne zdrav, a km nedosiahne terminlne (smrten) tdium.[21] Skorbutu sa v sasnosti dar oraz lepie, pretoe sa spene skrva a za tyrmi hlboko zakorenenmi medicnskymi mtmi:[21] 1. skorbut je historick choroba 2. klinick skorbut je jedinm prejavom nedostatku vitamnu C 3. odporan denn dvka vitamnu C postauje pre kadho 4. ben strava obsahuje vetko potrebn, v dostatonom mnostve. Mlokto je ochotn pripusti, e vaka mnohm faktorom sme voi skor butu aj v sasnosti zraniten, a pre lekra je to nezriedka tak exotick diagnza, e nad ou ani len neuvauje.[21] Nsledky mu by tragick.[354] Okrem toho, platia ete 2 mty ohadom vitamnu C, ktor blokuj jeho efektvne vyuitie:[21] 1. skorbut je jedinm ochorenm, lieitenm vitamnom C 2. dvky vitamnu C nad 200mg s zbyton a potencilne kodliv.

Subklinick skorbut
Monou prinou prehliadania tchto skutonost je, e telo sa doke prispsobi aj dlhodobmu nedostatku resp. minimlnemu prsunu vita mnu C (mnostvm blzkym odporanej dennej dvke), avak je to za cenu zmien v metabolizme,[44][1] ktor prestva fungova optimlne, o sa prejav zhorenm vetkch telesnch funkci, ktor vitamn C ovplyv uje, a zvenou nchylnosou na navu a choroby. Jednorzov obasn zvenie prsunu vitamnu C m len minimlny efekt, pretoe adaptcia na vy prjem trv telu urit as. Pri stravovacch nvykoch dne nho loveka, ktor konzumuje vemi mlo erstvho ovocia a zeleniny, me bene nastva chronick nedostatok vitamnu C (subklinick skorbut), a iste aj inch dleitch ltok. Navye, modern technolgie rchlenho pestovania a dlhodobho skladovania vytvraj ilziu erstvch plodov, ktor sa vak nutrine (a asto ani chuovo) u prli nepodobaj na tie, ktor sa erstv zbieraj v zhradke.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

91 / 332

Hypovitaminza me postihn aj ud, ktorch jedlny lstok sa d povaova za dostaton.[29][355];[58] V zimnch mesiacoch me by a 97% kolkov v stave deficitu vitamnu C.[1][356] A 6% zdravo vyzeraj cich dospelch trp trvalm hlbokm nedostatkom vitamnu C.[357] Nzky prjem je prznan naprklad pre obyvateov pobaltskch krajn a najm Ruska, kde je tradine slab konzumcia ovocia a zeleniny. V roku 1992 bola u drvivej viny Rusov zisten kriticky nzka hladina vitamnu C a iba 3% mali aspo priemern dostatok; v tomto obdob prudko vzrstli srdcovocievne ochorenia a priemern dka ivota badatene klesla, hoci do tohto stavu boli zapojen aj in faktory, najm psychick stav obyvatestva kvli politickm zmenm (ktorho nsledky vak tie mohli svisie aj s nedostatkom vitamnu C a jeho alm vyerpanm).[358] Poda najnovch tdi, nedostatok vitamnu C m znepokojiv proporcie: V Kanade, 14% nefajiacich ien vo veku 20-29 rokov je v deficite (<11 mol/L), a iba 53% m aspo dostaton hladinu vitamnu C (>28 mol/L).[987][988] V USA za poslednch 25 rokov deficit v dospelej populcii narstol z 3-5% na dnench 15%.[987][989] V Mexiku sa odhaduje vskyt deficitu a na 40% u ien, a na alarmujcich 30% u det.[987][990] V june poloench eurpskych krajinch je situcia mierne lepia ne v severnch a zpadnch, ale u vitamnu C (a niektorch inch vitamnov) sa asto vyskytuje deficit, a najviac je nm postihnut nedospel popu lcia; priemern spotreba v jednotlivch krajinch je 60-120mg/de. Autori uvauj nad rieenm v podobe fortifikcie alebo doplnkov.[1023]

Chronick subklinick skorbut (CSS)


Stone upozoruje, e ani elimincia klinickho skorbutu ete nie je dvodom pre spokojnos; v populcii je epidemicky rozren chronick subklinick skorbut (CSS), ktor je zrove najrozrenejm ochorenm vbec.[20][22][21][10][17] U v 30. rokoch, ke sa ete skorbut sledoval, zistili prekvapen nemeck lekri, e deti asto vykazuj skorbuticky nzke hladiny vitamnu C, hoci klinick prznaky skorbutu chbaj.[359][360] Urit dvky vitamnu C s tak nzke, e u jasne ved k prznakom deficitu, a pritom ete stle postauj k prevencii skorbutu.[987][991] Nedostatok vitamnu C nemus vdy vyplva z nedostatku v strave; prinou me by aj slab rove hygieny, preudnenos, vlhkos, chlad a fyzick prca (alebo port). Hranica medzi zdravm a patologickmi zme nami je zka.[39] Napokon, chronick subklinick skorbut sa ani ned napravi benmi vivovmi dvkami; potrebn s dlhodob dvky, ekvi valentn spotrebe inch cicavcov, ie a 10g denne (v stave bez vnych stresovch okolnost!)[21] Popri postupnom zlyhvan srdcovocievneho systmu, nedostatok vitam nu C brzd aj alie regulan a regeneran mechanizmy, pokodzuje tkaniv tela a oslabuje imunitu. Predisponuje k dlhmu zoznamu probl mov, ktor sa tkaj vetkch systmov, vrazne zvislch na vitamne C:

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

92 / 332

imunitnch postihnut a odchlok, reumatickch, neurologickch, endo krinologickch[44][43][20][418](s35) Za vysokorizikov sa v tomto smere pova uje u pokles dennch dvok pod 50mg![58] Pri krvnej koncentrcii vitamnu C menej ne 1mg/l nastva zven krehkos vlsonc.[23][361];[39] Prehliadanm faktom je, e chronick nedostatok nie je o ni menej nebezpen stav ako aktny skorbut, pretoe pokodzovanie organiz mu prebieha dlhodobo, bez vraznch prznakov, a na rozdiel od aktneho skorbutu nie je mon zvrti tento stav rchlo a efektvne. Organizmus napokon dospeje do bodu, ke u nedoke odolva stresu, infekcii alebo chorobe.[9][362];[39] Situcia je vak zahmlen diagnzou: ak pacient dostane zpal pc ako komplikciu nachladnutia, a umrie, tak za prinu smrti sa povauje zpal pc, a nie nedostatok vitamnu C!

SADS
Podobne je to pri arterosklerze a alch srdcovch a mozgovch prhodch, kde me nedostatok vitamnu C taktie zohrva kov lohu.[9][22] Aj pri nhlych mrtiach v svislosti s prasknutou aneuryzmou, traumatickm a hemoragickm okom pri nehodch, chirurgickm okom, anafylaktickm okom, rapdnou fatlnou aktnou leukmiou, fatlnym oiarenm, odmietnutm orgnov, a mnohch inch, me by chronick deficit vitamnu C rozhodujcim faktorom. Ak vzah m deficit vitamnu C ku takzvanm zhadnm mrtiam?[22][20] Ani smrten prpady skorbutu vak nemaj vdy zreten klinick priebeh. mrtia sa vyskytuj aj u zdanlivo miernych tdi, u lahko skorbutickch pacientov, ktor ete psobia silnm a zdravm dojmom. Smr nastva neakane, po strese, pobyte v zneistenom prostred, fyzickej aktivite; aj mierny stres predstavuje pri deficite smrten riziko, pretoe vyerp posledn zvyky vitamnu C. Naprklad nmornci nezriedka po vstupe na stoiar padli mtvi dolu.[20][354];[22][63]pII Stone[22] pomenva Sudden Adult Death Syndrome SADS.

Klinick skorbut
Chronick a aktny nedostatok s biochemicky celkom odlin stavy.[1][39] Klinick skorbut je hrozn choroba, ktor sa d strune zhrn ako postupn rozpad tela kvli strate pevnosti kolagnu: maltnos, poruchy zranlivosti (erven faky po celom tele, krvn vrony, krvcavos sliznc, krv v moi), opuch a degenercia asien, vypadanie zubov, extrmna strata pevnosti kost, degenercia kbov a liach (a po hrko tanie pri pohybe), infekcie, nehojenie rn, dokonca otvranie starch rn, poruchy dchania a srdcovej innosti, a smr.[9][418](s35) Klinick skorbut sa dostav pribline do 90 dn, ak je hladina vitamnu C v plazme trvale menej ne 10-11 mol/l (0,2 mg/dl),[39][363];[222](s101);[418](s36) celkov obsah v tele pod 300mg,[418](s37) zvyajne ak denn prjem poklesne pod 10mg.[39][58]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

93 / 332

Tu sa znovu ukazuje nezmyselnos ODD: americk komisia RDA obhajo vala ODD argumentom, e ak lovek uval dlhodobo 75mg vitamnu C denne, a potom ho plne prestane uva, tak skorbut nenastane skr ne po mesiaci. Lene ako u vieme, skorbut m nasta a po 3 mesiacoch, dokonca anglick komisia uvdza 100-160 dn, take ODD 75mg denne s zjavne hlboko nedostaton.[418](s36)

SIDS a Barlowova choroba


U malch det je hypoaskorbick stav znmy ako Barlowova choroba, a prejavy zahaj stratu prunosti ciev, krvcanie do koe, sliznc, kbov, pod okosticu, neprospievanie, nekud, anmiu, poruchu osifikcie a stav podobn krivici z nedostatku vitamnu D (hemoragick rachitda).[58] Je u menej znme, e Barlowova choroba me u malch det nasta vemi rchlo, pretoe aj ahie prechladnutie me spotrebova a polovicu zsob vitamnu C za 24 hodn. Vitamn C sa me nhle min aj pri aktnej neutralizcii prebytku vonch radiklov z inch prin.[47] Tento problm je u det o to zkernej, e nie je natoko viditen, pretoe u det chbaj niektor vrazn prznaky skorbutu, naprklad nevidno zmeny na asnch.[44] Navye, telo me by v hlbokom nedostatku mnoho hodn predtm, ne sa vbec objavia prv klinick prznaky akhokovek ocho renia. Trpia vitlne centr (dchania, srdcovej innosti,)[47] Je pravdepodobn, e totlne vyerpanie vitamnu C je dominantm faktorom nhleho mrtia dieaa, oznaovanho ako SIDS. Stone a Follis v tejto svislosti upozoruj, e nhle mrtie je po stroia znme ako konen dsledok skorbutu, dokonca aj v jeho ete len miernych tdich, nsledkom akhokovek aktneho stresu (infeknho, toxickho fyzickho, psychickho apod). Post mortem analza rezidulneho mou by pri vine nhlych mrt pravdepodobne preukzala nulov hladinu vitamnu C, avak tieto testy sa zvyajne nerobia.[20][354] Pitevn nlez nemus vbec preukza morfologick znaky ochorenia, mono okrem mierneho, sotva badatenho mramorovania peene.[20] Follis uvdza konkrtne prpady nhlych detskch mrt bez zjavnej priny, so sterilnm nlezom v krvi i mozgovomienej tekutine, u ktorch sa post mortem preukzal klinick skorbut; astm pitevnm nlezom je pravostrann srdcov hypertrofia, nerovnomern lnia osifikcie a pr znaky skorbutu na rebrch, tekutina v pcach, alej ltkast pee s mikroskopickmi znmkami degenercie, bodkovit vrony pod epikar diom, vrony v okostici. Avak tieto prznaky nemusia by vdy prtomn. U niektorch prpadov sa ete za ivota vyskytuj nezvyajne vysok Tvlny v EKG. Jedno diea pred smrou trpelo bolesami kbov, zstavami dchania, in malo erven bodky po tele, alie na zklade lemovania rebier lekr diagnostikoval nesprvne ako rachitdu (ochorenie z nedos tatku vitamnu D; je podobn prejavom skorbutu na kostiach), alie diea u nezachrnilo ani 60ml pomaranovej avy denne.[354] Toto op zvrazuje potrebu rznych dvok vitamnu C pri kadom ochoren a strese, pretoe ODD s v tchto situcich absoltne

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


III. Genetick koncept

94 / 332

nepostaujce, najm ak u predtm prebiehal chronick subklinick skorbut. Kalokerinos a Dettman dokonca povauj SIDS za klinick prejav detskho skorbutu, ke nhly stres vysoko prekro kompenzan schop nosti dostupnho vitamnu C.[21][22][364];[22][365][1] Treba tie bra do vahy, e diea sa nerod v neutrlnej kondcii; ak bola matka poas tehotenstva odkzan na prjem vitamnu C z benej stravy, tak sa diea rod vlastne u v stave 9-mesanho subklinickho skorbutu. Prevencia by vlastne mala zaa u dvno pred narodenm, dostatonm prjmom vitamnu C u matky.[21][20];[22] Klenner a Kalokerinos zistili, e SIDS sa d eliminova, ak matka uva poas tehotenstva a do 15g vitamnu C denne a novorodenec dostva 100mg denne.[114] Viac v kapitolch venovanch tehotenstvu (Tehotenstvo, ODD a tehotenstvo). Nhle mrtie dieaa z nhleho nedostatku vitamnu C, s hemoragick mi prejavmi v subdurlnej oblasti (medzi lebkou a mozgom) a v sietnici, dokonca a zlomeninami, nastva asto ako dsledok okovania, a hroz obvinenie rodiov z trania a zabitia dieaa utrasenm (shaken baby syndrome).[357][882] Barlowova choroba sa d preukza najm analzou hladiny histamnu a vitamnu C v krvi, avak len mlo laboratri je dostatone vybavench a sksench. Je mlo znme, e vraznm prsu nom vitamnu C v predstihu pred a po okovan by sa dalo v mnohch prpadoch takmto mrtiam preds.[357];[47][364];[21][365]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

95 / 332

IV. Farmakologick koncept


(Preo vitamn C liei toko chorb, a ak s jeho monosti?)

Vedeck mylienka mus i dobrodrunm ivotom, alebo zahyn na podvivu. Lancelot Hogben[37]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

96 / 332

Ke na vekosti zle
Vivov koncept nm historicky umonil eliminova klinick skorbut. Genetick koncept ns preniesol bliie k optimlnym potrebm udskho tela a udraniu zdravia. Avak potencil vitamnu C pri liebe je ete vy. K jeho plnmu vyuitiu si prizveme farmakolgiu, vitamn C toti me vstpi do ochorenia nielen ako podporn prostriedok, ale aj ako liek a to v lohe neobmedzenho zberaa vonch radiklov alebo dokonca antibiotika. Zkladnm poznatkom farmakolgie je, e pre dosiahnutie optimlnej innosti akhokovek lieku je potrebn urit koncentrcia v krvi a/alebo v telesnch tkanivch. Ak sa dvkovanie nedodr, innos prudko kles, a sa celkom strca. Ktorkovek inn liek vezmeme, vdy sa nm podar njs dvku tak nzku, e nespsob iadne klinicky vznamn inky. Histria sa rada opakuje: poiaton opatrn dvkovanie penicilnu (5 000-10 000 jednotiek) neprinalo iadny efekt, pacienti zomierali. Keby sa nenali lekri, ochotn s do podstatne vych dvok (aj 1-3 miliny jednotiek),[1] malo by to zrejme alekosiahle dsledky pri zrode antibiotk. Podobne ani analgetik a antipyretik nevykazuj presvediv vsledky, km nedosiahnu inn dvku; nikto neak, e 5mg para cetamolu odstrni horku alebo boles zubov! Vitamn C nie je iadnou vnimkou. Pri vivovch mnostvch skuto ne funguje len ako vivov doplnok a zmieruje hlbok nedostatok v organizme. Pre inn pouitie s potrebn adekvtne dvky. Cathcart hovor o troch tvrach vitamnu C.[49] V podobnom zmysle si meme strune zhrn vchodisk troch historickch konceptov.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

97 / 332

Tabuka: Pohad jednotlivch historickch konceptov na lohu a dvkovanie vitamnov (najm C)


Vivov koncept Vitamny s stopov sas vivy a slia len na prevenciu smrtench chorb, ktor by vznikli v situcii ich dlhodobho nedostatku (skorbut, pellagra, beri-beri...) el

Genetick koncept Vitamny s dleit pre optimlne fungovanie metabolizmu. Napomhaj udraniu dobrho zdravia a pohody. Umouj lepie sa vysporiada so stresom a chorobami. Vitamn C nie je v skutonosti vitamnom, ale zkladnm peeovm metabolitom. udsk neschopnos syntetizova vitamn C vo vlastnej rii je medzi cicavcami vnimonm javom, genetickm postihnutm, ktor treba korigova pomocou vivy. Princp biochemickej individuality. Kad lovek je jedinen a jeho metabolizmus m jedinen nroky. Spotreba vitamnov je dynamick veliina, men sa poda prostredia a alch okolnost. Optimlne dvky s omnoho vyie, ne postauje na prevenciu mrtia z deficitu. Rmcovo s blzko spotrebe inch cicavcov.

Farmakologick koncept Vitamny sa daj poui aj nad rmec benej prrodnej potreby, v lohe skutonch liekov pre konkrtne typy chorb. Takto pouite sa nemus priamo tka ich pvodnch vitamnovch loh. Vhodou je, e ide o ltky prirodzen pre telo, s vemi nzkou toxicitou.

Vetkm sta predpsan odporan dvka, vnimone sa me zvi o niekoko desiatok percent, naprklad u fajiarov alebo tehotnch ien. Vyie dvky s zbyton a neiadce.

V zujme dosiahnutia inku sa me s vysoko nad rmec bench metabolickch poiadaviek: s cieom npravy deficitu ako patologickho faktora, alebo kvli inmu farmakologickmu cieu (antibiotickmu, selekt. cytotoxickmu, antioxidanmu apod), ktor zvyajne zvis na dosiahnut uritej hladiny v plazme a tkanivch. Vitamn C: 20 000 300 000mg aj viac

denne cca

dvkovanie

Vitamn C: 50 120mg

Vitamn C: 1 500 15 000mg

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

98 / 332

Zkladn fyziologick svislosti


Vitamn C sa zastuje mnohch metabolickch procesov, ktor s v ase stresu a choroby pod vm tlakom, a preto vyaduj primerane vyie zsobovanie. Vrazn vplyv m prirodzene na tie stavy, kde vystu puje ako biochemick faktor. Je nutn pre ochranu a regenerciu tkanv a aktivity imunitnho systmu. Podrobn biochemick diskusiu njdete v literatre. Infekcia ovplyvuje metabolizmus vitamnu C. Naprklad denn dvka, ktor za zdravch okolnost staila na saturciu leukocytov, u po vypuk nut prechladnutia stai nemus.[366][367] Najrchlejie sa vitamn C spotrebuje priamo v mieste infekcie, kde nastva nedostatok. Hojenie sa spomal. Kvli zvenej spotrebe klesne hladina vitamnu C v plazme (nastva anaskorbmia). Zan sa sahova zsoby z celho tela, m nastva celkov vyerpanos (aktny vyvolan skorbut)[44];[309][368][369];[591][592][593][594][595] a trpia dleit orgny. Mu nas ta sekundrne komplikcie z nedostatku vitamnu C. Dopanie v be nch dvkach sce pomha zmierni celkov nedostatok, ale v mieste infekcie je spotreba tak vysok, e tu nedostatok pretrvva a telo neme primerane reagova a potlai infekciu dostatone rzne. Nie je iadnou nhodou, e toxny bakterilnej infekcie rchlo spotrebuj 50-85% vitamnu C z nadobliiek.[24][1220] Toxn zkrtu dokonca zbav nadobliky vitamnu C tak dsledne, e tkaniv mu aj odumrie. Nadob liky s od vitamnu C ivotne zvisl a plnia dleit obrann funkcie, naprklad produkuj kortikosterny, ktor s dleitm prvkom obrany voi infekcii inhibuj toxn a reguluj permeabilitu bunkovch memb rn, ktor niektor toxny napdaj. Dostatok vitamnu C vedie okrem inho k efektvnej mobilizcii obrannch hormnov. Odzbrojenm nadob liiek si baktrie vytvraj priestor pre ahie renie.[294] Hyperdvkami vitamnu C sa nielen predde vyerpvaniu tela, ale dosiahne sa tak hladina v tkanivch, ktor prelom nedostatok aj priamo v mieste infekcie, kde je spotreba najvyia. Ke s zabezpeen takto podmienky, obnovia sa normlne funkcie metabolizmu a imunitnho systmu telo me naplno uplatni svoj lieebn potencil a nastva uzdravenie. Nejde teda o al zzran veliek, ale bezpen podporu prirodzench imunitnch a regeneranch schopnost tela. V svislosti s ochorenm, pozrime sa na niektor fyziologick procesy. Vitamn C reguluje innos imunitnho systmu histokompatibilitu, kontrolu rakoviny a likvidciu tonkov. Leukocyty pri svojom presune na miesto infekcie absorbuj vek mnostvo vitamnu C nabjaj sa. Nedostatok vitamnu C spomauje ich presun.[294] Protivnka likviduj peroxidom vodka za pomoci vitamnu C; aktivita fagocytov[370][297] priamo zvis od saturcie vitamnom C.[50][371];[372] Km nie s pln vitamnu C, nie s efektvne; bez neho sa stvaj armdou bez nbojov prestvaj toi a ostvaj pasvne.[9][1] Vitamnom C je regulovan aj innos

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

99 / 332

lymfocytov rozliovanie antignov (priate / nepriate) a rozhodnutia o tvorbe protiltok,[1] je prekurzorom pre ich tvorbu.[29] Posiluje blasto genzu lymfocytov, posiluje bunkov imunitu a bunkov mrieku, posil uje baktericdnu aktivitu neutrofilov a modulciu komplementrnych protenov.[189][373][374][375][376][377][378][379][380] Podporuje alie endokrinn azy v ich innosti; nadobliky v tvorbe adrenalnu a kortikoidov, imunitn systm v tvorbe protiltok a inter fernov.[44] Nadobliky s zko zviazan s vitamnom C. Poas infekcie vitamn C chba v moi a jeho hladina v plazme je nzka aj vtedy, ak sa podaj znan mnostv IV. Po dosiahnut adekvtnej hladiny v plazme mizne petechilna krvcavos i nadmern vyluovanie cukru v moi.[39] Vitamn C katalyzuje bunkov respirciu pomocou transportu vodka. Klenner sa domnieva, e toto umouje tkanivm nvrat do normlneho reimu innosti aj napriek horke a prebiehajcej infekcii, za podmienky, e sa udr saturcia dostatonmi pravidelnmi dvkami vitamnu C. Odstrnia sa anaerbne podmienky, zni sa kyslos a vytratia sa vysok hladiny adrenalnu. Vymizne stiahnutie ciev a obnov sa normlna funkcia peene a pankreasu, o napomha obnoveniu normlnej fyziolgie tela.[39] Pee pracuje efektvnejie, ke je plazma saturovan vitamnom C. Znamen to rchlejie odstraovanie bakterilnych jedov, toxickch meta bolitov a alch sast infekcie.[39] Pri uritch aktnych stavoch, rchlo podan vek dvka (50-150g) AS IV funguje ako bleskov oxidizr a asto naprav patolgiu v priebehu mint.[37][39] Zabezpeuje integritu cievnych stien a bunkovch vzieb, m brzd rozirovanie infekcie. Udranie kapilrnej integrity je vemi dleit pri vrusovch infekcich, najm dlhodobch nachladnutiach, pretoe in me djs k prieniku vrusu do mozgu a encefalitde.[37] Ke sa vitamn C pod pacientovi s vnym nedostatkom, u do hodn zanaj fibroblasty vytvra konektvne tkanivo a kapilrne piky preni kaj do zrazenn, klesne horka a stpne poet bielych krviniek.[39] Vzah vitamnu C a histamnu je antagonistick, zniuje jeho hladinu.[357] Vitamn C inhibuje deaminizujce proteny z pokodench buniek (i u poplenm, infekciou alebo otravou), m predchdza aliemu pokodzo vaniu tkaniva a oku,[39][381][382] a psob ako detoxifiktor histamnu,[1][284] hoci nie je antihistaminikom z princpu innosti.[48] M siln protibolestiv inky, me plne odstrni potrebu analgetk alebo pitov.[24][37] Pritom nezaauje pee a nevytvra zvislos. Vitamn C je inn diuretikum (psob moopudne).[383] Pri dchacch infekcich zlepuje bronchilnu odozvu.[384] Avak efekt vemi vysokch dvok vitamnu C je natoko dramatick, a v prpade tolerannch dvok tak skokov, e sa ned vysvetli iba

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

100 / 332

na zklade jeho vitamnovch funkci. Indikuje, e bu je k jeho dosiah nutiu potrebn urit vysok hladina, alebo urit pomer medzi vitam nom C a nejakmi inmi reaktantmi. Mechanizmus mus by pritom spolon pre vemi irok spektrum ochoren.[47] Rieenm hdanky mu by von radikly.

Zbera vonch radiklov


Von radikly s jednm z logickch vysvetlen veobecnej schopnosti vitamnu C v liebe tokch rozlinch ochoren.[47][385][386] Vysvetlenie bude z biochemickho hadiska zjednoduen, aby neunikla podstata. Radikly a vysokoreaktvne oxidanty s molekuly, ktor maj jeden alebo viac nesprench elektrnov.[58] Vznikaj poas prirodzench metabolic kch procesov, ktor sa zvyajne odohrvaj za pomoci enzmov v bun kch, a len zriedkavo radikly unikn a stvaj sa vonmi radiklmi. Pri pokoden buniek dochdza ku vzniku vekho mnostva vonch radik lov, ktor reazovou reakciou prenaj pokodenie aj na alie bunky; kee von radikl si vynahrdza chbajci elektrn tak, e ukradne elektrn niektorej inej molekule, spsobuje tm pokodenie je toxick.
[47][388]

Kad bunka je denne napadnut a 10 000 radiklmi,[58] ale telo ich doke vas znekodni pomocou antioxidanch systmov. as radiklov unikne a spsob kody, o je jednou z prin starnutia.[47][389] Vitamn C sa s ostatnmi antioxidantmi vzjomne dopa a ich spolon efekt je syner gick.[211] Poas antioxidanej aktivity v rmci bench metabolickch procesov, vitamn C ako redukn substancia pln lohu donora (darcu) elek trnov; poskytnutm dvoch elektrnov sa stva dehydroaskorb tom. Antioxidan reaz redukuje dehydroaskorbt sp na askorbt, ale as vitamnu C sa aj tak definitvne strca. Keby sa straten as nedo pala stravou, lovek by ochorel na skorbut. Odporan denn dvky poda vivovho konceptu maj za cie vykry prve tieto ben straty vitamnu C, odhadnut poda minimalistickch predpokladov o metaboliz me vitamnu C.[925] Vivov koncept vak neberie do vahy premenlivos spotreby vitamnu C, ani obmedzenia recyklanch mechanizmov.

Obmedzenia antioxidanch systmov


Enzymatick antioxidan systmy tvoria reaz, kde sa antioxidanty navzjom regeneruj odovzdvaj si vysokoenergetick elektrny (VEE), take sa pouvaj opakovane. Zvisia na mnohch sastiach cystene, selne, vitamnoch A, C, E, B2, B3, a inch.[47][389][925];[1109] V neenzymatickch antioxidanch systmoch, zdrojom VEE pre recyklciu vitamnu C je NADH, ktor vznik redukciou nikotnamidadenn-dinukleotidu (NAD+), ktor sa vyrba z vitamnov B2 a B3.[925]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

101 / 332

Spolonm prvkom obidvoch typov systmov je hydridov anin, ktor je nositeom VEE a je pouvan na ich odovzdvanie. Je vemi dleit uvedomi si tento prehliadan fakt, pretoe tvorba hydridovch aninov stoj energiu a odohrva sa v obmedzenej miere ako sas metabo lizmu uhohydrtov, bielkovn a tukov. Ke antioxidant pouije svoje VEE na likvidciu vonch radiklov, zvis na prsune novch VEE, ktor mu odovzd in antioxidant, a vrti ho tak do hry. Ke nie s k dispozcii v dostatonej miere, cel antioxidan reaz neme dostatone plni svoje lohy.[925] Navye, energia VEE z hydridovho aninu, ktor poskytuje NADH, je potrebn aj v inch, mimoriadne dleitch funkcich, najm v oxidatvnej fosforylcii pre vrobu adenozn trifosftu (ATP), ktor je zdrojom energie pre tkaniv tela.[925] Je teda jasn, e recyklcia antioxidantov, vrtane vitamnu C, prebieha len do tej miery, do akej to dovouje aktulna za organizmu a jeho metabolizmu.[925] Nie je preto prekvapiv, e prve v ase, ke s antioxidanty vemi potrebn, ako naprklad v strese alebo chorobe, recyklan schop nosti organizmu hlboko zaostvaj za potrebou.[925] Pre npravu tohto nedostatku a uspokojenie potrieb organizmu v aktnej stresovej situcii teda samozrejme nestaia dvky poda vivovho konceptu; aj ke dodme vetky potrebn vitamny a minerly, vemi rchlo sa dostvame tam, kde sme boli, pretoe telo im nedoke doda dostatok novch hydridovch aninov, ktormi by ich udralo vo funkcii. Z pohadu samotnho vitamnu C, omnoho bliie ku skutonm potrebm organiz mu s tak dvky vitamnu C, ak navrhuje genetick koncept, ale ani tie nemusia stai.[925] V patologickch procesoch a pri nedostatonosti enzymatickch systmov, produkcia vonch radiklov previ likvidan schop nosti organizmu a spust zpalov proces, me spsobi potlae nie imunity a vyvola degeneratvne ochorenia.[47] Zpal meme chpa zjednoduene ako stav nedostatonch alebo zastavench oprv. [1109] Von radikly zohrvaj lohu v starnut, rakovine, srdcovocievnych ochoreniach a artritde. Patogny priamo zvisia na toxicite vonch radiklov, pretoe ju vyuvaj na potlaenie imunitnho systmu, a teda na vlastn ochranu. m toxickej patogn, tm viac toxickch vonch radiklov vytvra.[47] Samotn aktivity imunitnho systmu ved k tvorbe vonch radik lov. Neutrofily likviduj nepriatea pomocou vonch radiklov v procese respiranho rzu[47][390][391][392][393][394][395] a musia sa sam chrni pred ich inkami.[294] Ak mechanizmy spracovania vonch radiklov leukocytov superoxid dismutza, katalza, glutatin peroxidza a glutatin[47][396][397] [398] nedoku poui von radikly proti patognom, tieto sa obrtia voi vlastnmu telu; ak fagocyt nem dostatok VEE, aby mohol vyrobi nov radikly a poui ich proti nepriateovi ako strelivo v respiranom rze,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

102 / 332

tak mu zo zsobnkov (vakuol) unikn aj tie radikly, ktor u vyrobil, a zniia ho, a ete zhoria prebytok agresvnych vonch radiklov v pro stred organizmu.[925] Naproti tomu, zdrav fagocyt by za dobrch podmie nok dokzal zlikvidova a 50 cudzorodch organizmov.[1109] Kapacity VEE s teda preaen hne na dvoch frontoch na likvidciu vonch radiklov vznikajcich v procese ochorenia, a na aktivity imunit nho systmu; a obidve kov ltky, ktor ich poskytuj NADH aj NADPH dostvaj VEE pomocou vkonovo obmedzenho metabolizmu glukzy. Trpia teda aj in metabolick systmy, zvisiace na NADH.[925] Ak vak koncentrcia zberaa vonch radiklov (nosia VEE) v tkanive doke ochrni imunitn systm voi vonm radiklom patognov, a poskytne leukocytom palebn silu vo forme podpory tvorby ich vlastnch vonch radiklov, tak imunitn systm zvaz a rchlo zlikviduje patogny priamou fagocytzou.[47]

Pomoc zvonku
A prve vitamn C je presne tm zberaom, ktor pre tto lohu potrebu jeme. Nie vak v rmci svojej benej metabolickej lohy v antioxidanej reazi, ale ako priamy likvidtor vonch radiklov. Tento spsob vyuitia je vo veobecnosti prakticky neznmy.[925] Vitamn C ako redukn substancia doke poui svoje VEE na priamu likvidciu vonch radiklov. Nejde pritom exkluzvne o vitamn C v podstate, mohli by sme poui akkovek in donor VEE. Avak vitamn C je uniktny v tom, e je lacn, prrodn, netoxick, a meme ho doda prakticky v ubovonom mnostve. Ke potrebujeme telu pomc zbavi sa vekho mnostva vonch radiklov, C je prvou vobou. Potrebn s vysok dvky, aby nielene zabezpeili vysok hladinu v bunkch pre dsledn neutralizciu vonch radiklov, ale aby ete aj zvilo dosta ton mnostvo pre obrann a istiace procesy tela.[47][387][45] Likvidciou vonch radiklov je mon dosiahnu ameliorciu prznakov ochoren, ktor s sprostredkovan vonmi radiklmi, a umoni ich rchlejie vylieenie. Hoci hovorme o lieebnom vyuit vitamnu C, asto vemi innom, v podstate sa nepotkame ani tak s otzkou medicny, ako skr obyajnej chmie potrebujeme len zvrti prostredie redoxnch reakci. Kee pri ochoreniach sa produkuj vek mnostv vonch radiklov, potrebujeme na to primerane vek mnostvo VEE v podobe vitamnu C.[925] Vieme, e vvoj provch redoxnch reakci zvis od pomeru koncentr cie reaktantov, a e redoxn rovnica m charakter logaritmu; prielom nastva pomerne skokovo po dosiahnut potrebnej koncentrcie. Toto sa vlastne odohrva aj pri dosiahnut potrebnej koncentrcie vitamnu C ako reduknej substancie v tkanivch, a plne koreponduje s, a aj objasuje, efekt lieby ochoren tolerannmi dvkami vitamnu C, kde vrazn zmena stavu pacienta nastva pri dosiahnut revnej tolerancie, a zvis los inku lieby od vekosti dvok m podobne logaritmick, skokov charakter. Vekos dvok, potrebn pre dosiahnutie innej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

103 / 332

koncentrcie v tkanivch, me vyzera ohromujco inn dvky sa pohybuj vysoko nad rmec vivy i genetiky, v rozsahu 30-200 gramov denne, vnimone aj viac. Podrobnosti v kapitole revn tolerancia.[47][925] Viacer tdie skmali biochemick vhody vysokch dvok vitamnu C[47][9][149][190][402][403] a prospen redukn potencil vysokej hladiny askor btu/dehydroaskorbtu v tkanivch, naprklad pre disulfidy, oxidovan glutatin a adenochrm. Oxidovan glutatin je priamo redukovan a teda regenerovan pre alie dleit pouitie. To ist plat pre vitamn E. Askorbt tie me priamo redukova NAD a podpori tak jeho antioxi dan a metabolick funkcie, nezvisle od vkonnosti produkcie NADH benou metabolickou cestou. Toto m samozrejme priazniv vplyv na dostupnos bunkovej energie a alie systmy, ktor mu pracova efektvnejie.[47][925] Poznmka: eby nedostatok NADH bol jednm z dvodov navy pri ocho ren, kee sa spotrebva na obrann a antioxidan aktivity a je ho nedostatok pre ely metabolizmu? eby toto bol dleit dvod pokoja na lku aby sa etril NADH a bol dostupn pre obranu? eby prve toto bolo vysvetlenie, preo po dodan masvnych, tolerannch dvok vitamnu C nastva markantn zmena klinickho obrazu pacienta, ktor sa zane cti dobre, prestva by unaven a doke vykonva svoje ben aktivity aj napriek prebiehajcemu ochoreniu? Je to (o.i.) preto, e vitamn C vo vysokej koncentrcii priamo redukuje NAD+ na NADH, take aj popri imunitnej aktivite je ho dostatok pre potreby metabolizmu? Mechanizmov je zaiste viac, ale tieto svislosti sa logicky ponkaj. vahu by si zaslila aj loha zvenej telesnej teploty v zrchlen meta bolizmu a teda aj tvorby NADH. P vitamnu C tu kon; tak vek mnostv telo nedoke recyklova, nevie ich ani zmysluplne vyui v rmci metabolizmu, a kee ich nedok e uskladni, as sa roztiepi a poskytne alie VEE, a zvyok sa bez prekok vyli oblikami. Je to v poriadku, vitamn C u vykonal svoju farmakologick lohu odovzdal VEE na likvidciu vonch radiklov.[925]

Vsledky neutralizcie vonch radiklov


Ak sa nasad vitamn C v inkubanej dobe vrusovho ochorenia, vrus je zlikvidovan v rmci hodn. Ak sa vrus u usadil vo vznamnom pote buniek, vitamn C zabrni rozirovaniu infekcie a umon imunitnmu systmu zvldnu infekciu.[47] Poda Klennera doke vitamn C neutrali zova vrus aj vtedy, ke sa u nachdza vntri bunky.[1][37] Tieto schop nosti vitamnu C mu ma do uritej miery vznam aj pri rieen ndorov s vrusovou patolgiou, ako aj tch, ktor sa pomocou vonch radiklov roziruj a/alebo blokuj imunitn systm.[47] Aj stavy trvalch bakterilnych infekci, ako s chronick bronchitda, snusitda, zpal strednho ucha, tonsilitda, osteomyelitda, nepecifick uretritda, sa daj liei vysokmi dvkami vitamnu C. Obrat nastva

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

104 / 332

zrejme vaka odstrneniu loklneho nedostatku vitamnu C a VEE v mieste infekcie. V prpadoch kombincie alergi s infeknm ochorenm vak treba pokraova v udriavacch dvkach vitamnu C, aby sa udrala trval blokda alergickej zpalovej kaskdy.[47] Cathcart alej predpoklad, e prostrednctvom znekodnenia vonch radiklov by sa mohlo preds aj zpalovej kaskde v prpadoch zranenia alebo chirurgie, a tm zni boles a skrti liebu. Tento nzor je pod poren aj najnovm vskumom.[884] V stavoch, ktor s kombinciou mechanickho pokodenia, vivovho deficitu, imnnej dysregulcie, krvcania spojenho s uvonenm atmov medi a eleza, generujcich von radikly, a nslednch sekundrnych zpalovch kaskd (naprklad degeneratvne ochorenia platniiek, degeneratvna artritda, reumatick artritda, ankylzna spondyli tda, tup zranenia chrbtice), zlepenie me by mern dleitosti blokovania vonch radiklov a zpalovej kaskdy. Samozrejme, ned sa oakva zvrtenie pokoden, hoci vitamn C me pomc prirodzenm mechanizmom uzdravenia.[47] Von radikly sa podieaj aj na vzniku a rozvoji arterosklerzy a diabetes mellitus.[58] Toxny, ktorch mechanizmus inku zvis na vonch radikloch, je mon neutralizova vitamnom C.[47][399] Ide o viacer druhy toxnov, vrtane ortute, arznu, drog, organickch toxnov bakterilnych a ivo nych, oxidu uhonatho, oxidu siriitho a karcinognov, silnch oxidi zujcich substanci, narkotk, barbiturtov;[9][37] tto schopnos je mern dvke toxnu, dvke vitamnu C a reaknej dobe.[9][37][39][400] inok je v mnohch prpadoch u aj klinicky overen.[9][37] iastone sa daj zmierni stavy spsoben alergickmi reakciami, zosilnen zpalovou kaskdou, ako aj psychologick symptmy spso ben oxidatvnymi produktami (adenochrmom, non-adenochrmom).
[47][401]

Von radikly teda mu ma vznamn lohu v mnohch ochoreniach, zpalovch, stresovch, toxickch a okovch stavoch.[404] U ich likvid cia me vrazne potlai prznaky ochorenia a pomc organizmu.[50][47]

Porovnanie so zvieratami
Vina zvierat doke produkova vitamn C pre svoju potrebu. Niektor skeptick veterinri preto spochybuj vyuitie vitamnu C ako lieku: predsa aj zvierat, produkujce dostatok vitamnu C, mu ochorie; ako teda me by vitamn C liekom? Odpoveou je striktn rozdiel medzi metabolickou a farmakologickou funkciou vitamnu C.[925] Meme pripusti, e zviera, ktor produkuje dostatok vitamnu C pre svoju ben metabolick potrebu, je z pohadu tartovacieho stavu vo vhode oproti loveku, ktor pod paradigmou ODD trp chronickm nedostatkom vitamnu C, kvli omu metabolizmus nefunguje optimlne u pred vypuknutm ochorenia. Vaka dostatku vitamnu C, zviera mlo

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

105 / 332

kedy trp niektormi deficientnmi ochoreniami, typickmi pre civilizova nho loveka. Dostatok vitamnu C me zabezpei, e mnoh infekcie s zvldnut u v zrodku, bez vypuknutia ochorenia, alebo me by nbeh aj priebeh ochorenia ah. Vitamn C zvuje nraznkov antioxidan kapacitu pre aktnu neutralizciu vonch radiklov, o me znamena viu odolnos voi toxickm, radianm, karcinognnym vplyvom. Treba vak upozorni na fakt, e vo chvli, ke zplava vonch radik lov, naprklad kvli prudiemu vrusovmu ochoreniu, vysoko previ vyrovnvacie schopnosti organizmu, zviera sa dostva do tej istej situcie ako lovek. Antioxidan a imunitn systm potrebuje stly prsun novch VEE, ktor je vak nedostaton. Zviera sce me syntetizova vitamn C, ale len obmedzenm tempom, a vroba stoj energiu, tak ako aj vroba VEE pre NAD(P)H stoj energiu; oboje zvisia na glukzovom metabolizme, ktor je preaen.[925] A preto rzne zvenie koncentrcie VEE v tkanivch, naprklad pomocou masvnych dvok vitamnu C, m aj u zvierat obdobn lieiv vplyv, ako u loveka.[925] Naprklad u psov injekcie vitamnu C mu vyliei psinku.
[39]

Zviera m teda vhodu, e doke zabezpei dostatok vitamnu C pre optimlny chod svojho metabolizmu. lovek m vhodu, e me priemy selne vyprodukova obrovsk mnostv vitamnu C, a poui tto prirodze n ltku neprirodzenm, farmakologickm spsobom ako nosi VEE.[925] Cathcart to prirovnva k lietaniu: vtk m prirodzen schopnos lieta pomocou svojich vlastnch krdel. lovek nevie prirodzene lieta, ale doke postavi nadzvukov lietadlo. Liebu zase prirovnva k haseniu poiaru: Pri benej liebe, meme ma sce dostatok vedier (vitamnov v odporanch mnostvch), ale slab zdroj vody (VEE). Ale ak na miesto poiaru (radiklovej smrte) nalejeme vek mnostvo vody (VEE) vkonnou hasiskou striekakou (masvnymi dvkami vitamnu C), dokeme poiar efektvne uhasi.[925]

Antibiotikum C
Vrcholnm a prakticky neznmym farmakologickm spsobom vyuitia je C ako antibiotikum. U od 30. rokov minulho storoia s znme siln virucdne inky[9][1][297][22][24] vitamnu C. Zrejme preto, e sa mohutne podiea na oxidano-reduknch chemickch procesoch, a mnoh vrusy s zraniten voi oxidanm agentom, vitamn C doke priamo inaktivova a nii vrusy. Oxidcia vitamnu C vedie za prtomnosti medi ku vzniku peroxidov, ktor mu by zodpovedn za as procesu.[39][27] inok je nepecifick, testovan o.i. pre vrusy: poliovrus, vrus pravch kiahn, besnoty, herpesvrus, tabakov mozaikov vrus.[9] Je neuveriten, e toto inn a bezpen antivirotikum zostva aj po desaroiach takmer celkom nevyuit! Pre mechanizmus inku existuje viacero teri.[1][24][37] Jednou z nich je, e po transporte do bunky, vitamn C odstrni ochrann pl vrusovej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

106 / 332

nukleovej kyseliny a zabrni tak vrobe alch vrusov. Vitamn C spsob rozpad na adenozn-deaminzu, ktor konvertuje adenozn na inozn. Vzniknut purny s katabolizovan a nedaj sa poui na tvorbu alch exemplrov vrusovej nukleovej kyseliny. Odstrnenie ochrannho prote novho pla vrusu v obehu me zabezpei jeho ahiu fagocytzu a likvidciu imunoglobulnmi. Je tie mon, e vitamn C sa spoj s vrusovm protenom a vytvor tak nov makromolekulu, ktor funguje ako represvny faktor (interfern), mnoenie novch exemplrov je inhibovan. Alebo sa tto molekula zni nslednou oxidciou. V kadom prpade, pri tomto procese sa zni aj vitamn C, preto treba pokraova v liebe aj urit as po klinickom vylieen. Indciou, e je to skutone tak, je Benediktov test mou na glukzu, ktor pri vrusovej infekcii vylet z 2 na 4+, a po podan vitamnu C klesne nasp do 18-36h. Vitamn C toti v moi vykazuje redukn reakciu, tak ako glukza, a u zdravho loveka u po podan 12g vitamnu C injekne nastane na niekoko hodn pozitvny Benediktov test. Tento paradox naznauje, e spojenm vitamnu C s telom vrusu vznik nov zloka, pretoe in by sa musel aj u chorho, po vysokch dvkach vitamnu C, prejavi tento vitamn v moi.[24][400];[39][27][405] Jaffe prirovnva protivrusov funkciu vitamnu C k interfernu.[1109] V kadom prpade, vitamn C okrem toho podporuje tvorbu prirodzench interfernov v nadoblikch, o vedie Klennera k oprvnenmu divu, preo sa mu venuje tak mal pozornos v porovnan s vvojom synte tickch interfernov.[citcia?] Akokovek, vhody vitamnu C v lohe antivirotika s jasn: 1. mimoriadne nzka toxicita 2. schopnos prenika dovntra buniek. Taktie s znme bakteristatick a baktericdne inky vitamnu C,[297] doke dokonca narui polysacharidov obal viacerch obvanch patognov, ako s naprklad mykobaktrie tuberkulzy a streptokoky, vrtane pneumokokov,[1] a znii ich. K vhodm pribdaj alie: 3. detoxikuje neutralizuje bakterilne toxny 4. podporuje prirodzen detoxikan mechanizmy tela 5. podporuje prirodzen obrann mechanizmy (fagocytzu at) Je poutovaniahodn, e medicna sa kvli obmedzenmu pohadu vivy nedokzala chopi tohto netradinho konceptu vyuitia. Dosiahnutm a udranm innej koncentrcie v krvi a telesnch tkanivch vytvrame prostredie, ktor bu priamo ni patogny, alebo je vemi nepriazniv pre ich mnoenie.[9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


IV. Farmakologick koncept

107 / 332

inn bakteristatick koncentrcia vitamnu C B.pertussis[406] M.tuberculosis Staphylococcus aureus, B.typhosus, B.coli a B.suptilis B.diptheriae, Streptococcus haemolyticus inn baktericdna koncentrcia vitamnu C M.tuberculosis 10mg% 0,8mg% 1mg% 2mg% 5mg%

Ak teda vezmeme 10mg% ako elan hladinu a predpokladme rovno mern distribciu po tele, tak pre 70kg osobu bude minimlna vodn dvka 7g. Z mnohch dvodov, ako je krtka ivotnos vitamnu C v krvnom obehu (pribline pol hodiny), nedokonal vstrebvanie, a al ch, bude potrebn podstatne vyie mnostvo pre dlhodob udranie koncentrcie 10mg%. Avak mme aspo zklad pre alie vahy a pre porovnanie s mnostvami, ak sa pouvali v nespench tdich.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

109 / 332

V. Postup lieby
(Ako postupova pri liebe, ak s jej parametre, a na o pamta?)

Umenie medicny sa d praktizova dvoma spsobmi: prvm je zapoji umenie, druhm je zapoji fantziu. Klenner[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

110 / 332

Kovmi faktormi pre inn liebu s:


Rchlos. Sname sa zasiahnu skr, ne sa ochorenie rozvinie. Dvkovanie. Zaname s dostatone vysokmi dvkami.

Liebu zaname vas a s dostatonm dvkovanm, vtedy na pln vylieenie mu stai hodiny, alebo 3-4 dni, poda ochorenia. Niektor choroby vyaduj aj nsledn mierne udriavacie dvky, in me djs k nvratu ochorenia. Literatra obsahuje podrobnejiu metodolgiu.

Veobecne o dvkovan
m skr sa zane s plnmi dvkami, aspo po dobu 24 hodn, tm s lepie ance, e u v takomto krtkom ase vrazne ustpia prznaky ochorenia, a e nedjde k nvratu ochorenia (relapsu). Ak sa pouij menie dvky, tak ich treba uva po cel zvyajn dku trvania ochorenia, a rastie riziko relapsu. Klenner povauje 350mg/kg, resp. u dospelho 30g/de, za minimlnu lieebn dvku.[1] Niie dvky, povedzme do 10g/de, s stle ete skr vivovho charakteru a meme ich povaova nanajv za sub-farmakologick. Dvky vak zvisia nielen od hmotnosti pacienta a zvanosti ochorenia, ale aj od vkonnosti jeho imunitnho systmu. Klinicky odskan dvkovanie u rozlinch chorb je v rozpt 350-1200mg/kg.[1] Tieto zistenia s v pozoruhodnom slade so stresovou spotrebou cicavcov. U malch det sa mu poda 2-3g IM 2h.[39] Pri akch ochoreniach sa tieto dvky (u dospelch uveden 350mg/kg) mu poda kad hodinu, opakova 6-12 (vdy s odstupom hodiny), potom 2-4h a do vylieenia.[39] Nielen pri stnej, ale aj pri injeknej liebe pacient asto sm cti, kedy je potrebn alia dvka. Exaktnou laboratrnou metdou je striebor no-nitrtov test: 10 kvapiek 5% roztoku striebornho nitrtu a 10 kvapiek mou sa umiestni do Wassermanovej skmavky a odta po 1[1]-2 mintach. Pri zvanch patolgich m by koncentrcia vitamnu C tak, e v rom roztoku je zrazenina farby dymovo edej a drevenho uhlia. Test treba opakova najmenej kad 4h.[37] Toti, ke je test pozitvny na vitamn C, znamen to, e tkaniv s saturovan a pacient dostva sprvnu dvku. Prebytok vitamnu C v moi je teda sprvnym, nie kodlivm javom.[39][34] alou monou orientanou metdou pri vrusovej infekcii je Bene diktov test glukzy v moi. U chorho stpne z 2 na 4+, po podan vitamnu C by sa mal do 18-36h vrti do normlu. Ke zane by test op pozitvny, indikuje to, e vrus je pod kontrolou, pretoe vitamn C sa pri likvidcii vrusu zrejme men v nejak in zloku a neprejavuje sa v moi, km po znien vrusu sa vitamn C u bezo zmeny vyluuje a prejavuje sa pozitvnym Benediktovm testom, tak ako u zdravch ud.[39][34]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

111 / 332

Tolerann lieba stne dvkovanie


Pri stnom podvan dvkovanie zodpoved tolerannej rovni, ie maximlnej dennej dvke, ktor telo samo pripa. Ide o tzv. sublaxatvnu dvku, ie takmer hnakov, dosiahnut najvym dv kovanm, ktor ete nevedie k hnake. Tolerancia sa li u jednotlivch ud, rznych chorb, a dokonca aj v priebehu choroby. Zvykne sa ete navi sbenm injeknm podvanm. stne podvanie v tolerannch dvkach je dynamick proces, ktor Cathcart nazva titrovanie k revnej tolerancii.[44][927][928][929] Lekr pou pacienta o zkladnch princpoch a odhadne vodn dvkovanie pre dan chorobu. Neme vak nalinkova presn harmonogram; ten si u mus pacient vytvra sm, pretoe tolerancia sa men v priebehu choroby, dokonca aj medzi jednotlivmi dvkami. Pacient sa nau balansova na hrane tolerancie a odhadn poda pocitov, koko ete unesie trviaca sstava; dvku, ktor takmer vedie k hnake, ale ete nespsob hnaku. Pacienti zvyajne hlsia pocit zlepenia choroby prve vtedy, ke dosiahnu tolerann rove. Efekt zlepenia je tak vrazn, e pacienti sa nezaujmaj o drobn trviace vkyvy, a ctia sa dobre a aktvne dokonca aj pri ochoreniach, ktor by ich za bench okolnost urite udrali na lku. Toto zjavn zlepenie stavu je zrove klinickm dkazom, e nenastva acidza ani in toxick metabolick efekt.[47] Lekr m povzbudzova pacienta k efektvne vysokm dvkam po urit dobu, lebo pacient m tendenciu poddvkova sa. Frekvenciu dvok taktie uruje pacient je zaujmav, e pacient asto sm cti, kedy je potrebn alia dvka, a mnoh pred ou uvdzali subjektvny pocit, e choroba sa vracia. Tolerann dvky treba udra dsledne a km sa pacient necti plne a trvale v poriadku. Maximlna tolerancia sa dosahuje nielen optimlnou vekosou dvok, ale aj ich optimlnou frekvenciou.[44][47] Naprklad, niekto me lepie tolero va dvku 5g 4h ne 2,5g 2h, hoci shrnn mnostvo je rovnak.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

112 / 332

Graf: Rozptia piiek tolerannch stnych dvok vitamnu C pre rzne zdravotn stavy [gramov/osobu/de]. Poet dvok za 24 hodn.[43][44][47]
normlny stav (4-15) mierne prechladnutie (30-60) horie prechladnutie (60-100+) chrpka, ECHO, coxsackievirus (100-150) mononukleza (150-200+) vrusov zpal pc (100-200+) astma, potr.a env.alergie, sen.ndcha (0,5-50) popleniny, chirurgia a zranenia (25-150+) zkos, cvienie a in mierny stres (15-25) rakovina, reum.art., ankyl.spondylitda (15-100) Reiterov syndrm (15-60) aktna anteriorn uveitda (30-100) bakterilne infekcie (30-200+) infekn hepatitda (30-100) kandidza (15-200+)

50

100

150

200

250 0

5 10 15 20 25 30

Pri pohade na potencilne vyuitie tchto mnostiev, o asi znamen ochorenie pre ben 2g vitamnu C v tele? Bez adekvtneho prsunu hroz aktny vyvolan skorbut.

Vysok spotreba vitamnu C sa tka aj chronickch ochoren, vrtane fibromyalgickej svalovej bolesti, CFIDS (imunodysfunknho syndrmu chronickej navy), a alch imunodysfunknch stavoch.[1109] Pocity pacientov shlasia s lekrskymi zznamami: v rozpt vekosti dvok je len pomerne mal rozdiel medzi innou koncentrciou a hnakou; vrazn stup prznakov ochorenia nastva a pri 80-90% hnakovej dvky, priom m vyie dvky s potrebn, tm je inn rozptie relatvne menie (v pomere ku vekosti dvky jednoducho preto, e na vyvolanie hnaky sta relatvne kontantn mnostvo nestrvenho nadbytku v revch, o zmenuje manvrovac priestor pri vych dvkach).[44] Potrebn je udranie tolerannej dvky; akkovek niie mnostvo je jednoducho nzke, nem vrazn vplyv na priebeh ochorenia a zrejme nedoke zabezpei dostaton hladinu priamo na mieste infekcie. Analgiu nachdzame aj v znmej a overenej vojenskej terii piatich muov, ktor vyhraj bitku na bojisku me by aj 100-lenn jednotka, ale ak je dostupnch niekoko bojovnkov navye, nastva prielom v taktickej situcii, ktor rozhodne o vsledku bitky. V kadom prpade, niie dvky neprinaj oakvan rchly efekt, o me vies ku sklamaniu. Na tomto fakte stroskotali aj niektor tdie, ktor nsledne tvrdili, e lieba vitamnom C nie je efektvna. Ak m

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

113 / 332

pacient vek problmy s stnym podvanm, namieste je intravenzna lieba.[44][47] V svislosti s dennou dvkou pre konkrtne ochorenie u konkrtneho pacienta, zistenou titrovanm, Cathcart potom v odhade hovor o 50gramovom nachladnut alebo 100-gramovej chrpke apod:[42]

50-gramov ochorenie: trochu teploty, celkov bolesti, ale sta ambulantn rieenie. 100-gramov: teplota 38,9 39,4, normlny prjem tekutn ale pacient potrebuje zosta v posteli, cti sa zle. 200-gramov: teploty okolo 40, semi-komatzny, iastone dehyd rovan, vhodn je hospitalizcia.[39]

revn tolerancia sa d mierne zvi pouitm zmes minerlnych askorbtov, zvyajne sodka, ale aj vpnika, horka, draslka, zinku.[47] Najpouvanejm, najdostupnejm a zrejme aj najbezpenejm je askorbt sodn (AS). Efekt revnej tolerancie, akokovek je v princpe jednoduch, inn a pre pacienta zvldnuten, je zrove vekm problmom pre najobbenej vedeck postup konvennej medicny placebom kontrolovan skku. Akm spsobom zmera dosiahnutie a udranie revnej tolerancie u konkrtneho pacienta, ke je individulna a men sa v priebehu choroby? Ako navodi bezpen a hodnovern placebo, ktor by napo dobnilo pomerne ostr prah medzi vysokou tolerannou dvkou a miernou hnakou? Ako zrove napodobni pocit klinickho zlepenia, stupu prznakov ochorenia?[42]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

114 / 332

Farmakokinetika
Dynamick model
V minulosti sa uvdzalo, e telo je saturovan pri hladine vitamnu C v plazme okolo 70mol/l, a tento nzor sa objavuje dodnes,[313][407] avak je dvno experimentlne vyvrten dkazmi o dosiahnutenosti mnohon sobne vych hladn.[313][291] Jedin 5-gramov stna dvka doke zvi hladinu v plazme a na 250mol/l, ie troj-tvornsobok benej hladiny. Tvrdenia o saturcii boli pod tlakom dkazov asom zmiernen, zaala sa pouva formulcia, e telo prsne reguluje hladinu vitamnu C v plazme, a uvdzan hranica bola zven na 200mol/l, avak ani to u nedokzalo zachrni statick model pred zastaranm prekonal ho dvojfzov dynamick modelom toku, ktor vysvetlil viacero zhad, vrta ne biologickej ivotnosti vitamnu C v metabolizme (30 mint vs 8-40 dn). Obliky maj dva reimy prce s vitamnom C. Pri hladine vyej ne pribline 70mol/l sa telo spolieha na dostupnos vonho vitamnu C, a preto ho nechva vone prechdza oblikami do mou, take sa vo vode rozpustn vitamn C v takejto situcii bez prekok rchlo vyli.[50][408] Biologick polas je v takejto situcii len pribline pol hodiny, take na udranie poadovanej farmakologickej koncentrcie s nutn kontinu lne vysok dvky.[409],[313][50] Ak vak hladina poklesne pod uveden hranicu, obliky zan prostred nctvom sodkovo-zvislch SVCT transportrov aktvne reabsorbova vitamn C a vraca ho do obehu, brniac jeho vyleniu, s vnimkou dehydroaskorbtu.[410][50][411][412] Tto aktivita obliiek stoj energiu, preto je zrejm, e sa zapja len vtedy, ke je to naozaj nutn. Znamen to, e uveden hladina by sa mohla povaova skr za najniiu prijaten a obliky vlastne brnia telo pred aktnym skorbutom. Biologick polas vitamnu C me v takomto reime dosiahnu a 8-40 dn.[50][222][414] Kee recyklcia nie je dokonal, aj napriek snahe obliiek, telo bez prsunu postupne prde aj o posledn zvyky vitamnu C a nastva klinick skorbut.[409],[313][50] Bunkov transport zabezpeuj jednak pecifick transportry SVCT, jednak glukzov transportry GLUT, kee oxidovan forma vitamnu C (dehydroaskorbt) je molekulovo podobn glukze.[50][415][416][417] Kee glukza sa v plazme zvyajne vyskytuje v rdovo vych koncentrcich, bva transportovan vo vej miere. elom transportu dehydroaskor btu do buniek je pravdepodobne to, e bunky s schopn transformova relatvne toxick dehydroaskorbt sp na askorbt. Rzne bunky maj rozlin schopnos transportu dehydroaskorbtu, zvis to najm od potu povrchovch transportnch molekl,[50][418][419][420] ktor v prpade GLUT4 rastie v prtomnosti inzulnu.[50][421] To znamen, e rchlos transportu vitamnu C je v niektorch tkanivch taktie zvisl od hladiny glukzy a inzulnu.[418](s41)

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

115 / 332

Dobrm indiktorom hladiny vitamnu C s erven krvinky, pretoe odzrkaduj priemern hladinu v plazme koncentrcia v krvinkch nepodlieha nhlym vkyvom.[50][422][423][91][424][425][426] Maj vek schopnos absorbova dehydroaskorbt prostrednctvom GLUT1 transportrov, a recyklova ho sp na askorbt,[50][427][428][429][873] o vytvra antioxidan mechanizmus, schopn ochrni tkaniv pred toxicitou dehydroaskorbtu, a zni koncentrciu dehydroaskorbtu na menej ne 2mol/l.[50][430][431] Biele krvinky s zvltnym prpadom, pretoe ich metabolizmus vitam nu C sa vznamne men pri ich aktivcii,[50][371] a ich vkonn transportry doku absorbova vek mnostvo vitamnu C aj v situcii, kedy je plazmov koncentrcia nzka. Biele krvinky patria medzi posledn tkaniv tela, ktor prdu o svoj vitamn C. Preto sa na zklade bielych krviniek v iadnom prpade ned modelova celkov metabolizmus vitamnu C, ako to robili niektor tdie.[50]

Zkladn charakteristiky reimov podvania


Treba si uvedomi, e z pohadu farmakokinetiky je vek rozdiel medzi stnym a injeknm reimom podvania vitamnu C. S tu vek roz diely v plazmovej koncentrcii, vyuitenosti, saturcii tkanv i rchlosti vylenia. Jeden gram stne m celkom odlin inok ako jeden gram injekne. Injekn podvanie je nutn u prpadov, kedy je potrebn rchly zvrat toku, ktormu telo el, a vedie k dobrm vsledkom aj pri niej celkovej dvke, ne je tolerann. Nstup hladiny v krvnom obehu je najrchlej pri intravenznom (IV), avak k vyleniu dochdza skr, ne sa stihn saturova tkaniv; pika vyluovania moom nastva do 1-3h. Intramuskulrne podanie (IM) m pomal nstup aj vylenie.

stne podvanie
Najpomalie je stne podvanie (OR), pika vyluovania nastva do 36[432] resp. 4-6h.[24][433]? Pota treba aj s tm, e trviaca sstava zni as vitamnu C skr, ne sa stihne vstreba. Rchlos vyluovania vitamnu C moom zvis aj od celkovej vstupnej pH reakcie stravy, ktor nsledne ovplyvuje reakciu mou: pri alkalickom moi dochdza k meniemu vyluovaniu vitamnu C, pri kyslej reakcii je vyluovanie rchlejie.[23][29][433] Hladina vitamnu C v plazme je najvyia cca do 2-4h po uit, potom kles; pribline do 7-10h od uitia klesne na polovicu zisku. Menie dvky sa vyluuj rchlejie, s vymi dvkami pokles relatvne spomauje, avak do 24h sa u dosiahne vodn hladina. Pozrite graf.[434] Znamen to, e pri uit len jednej alebo dvoch dvok denne, hladina je poas vekej asti da blzko zkladnej rovne, take efekt nie je vznamn;[409][300][306] absorbcia vykazuje pri takchto dvkach rovnak charakteristiky akoby boli navzjom celkom nezvisl, a nesta to ani na saturciu tkanv, ani na in vznamn biologick efekt.[50] Na tomto fakte stroskotali aj niektor tdie, ktor hlsili neinnos megadvok vitamnu C.[50][435][436]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

116 / 332

Pravidelnm dvkovanm je vak mon dosiahnu udranie potrebnej koncentrcie naprklad pri dvkovan 3g 4h dosiahneme stabiln hladinu a 220mol/l;[434] pre porovnanie, za ben sa povauje hladina 50-60mol/l.[58] Dosiahnutenos vysokch hladn je zrejm aj z alch publikci.[50][190][437][438] Podrobnejie informcie o farmakokinetike publi kovali Ducong a Hickey et al.[439][50] Pomocou lipozomlneho vitamnu C je mon stne dosiahnu celkom netuen hladinu a 400-500mol/l.
[440][313]

Ak sa vitamn C uije s jedlom, pomer vstrebania bva lep ne bez jedla, zrejme kvli spomaleniu tranzitu cez trviacu sstavu.[192][193] Aktvne transportn mechanizmy sa toti pri vych koncentrcich vitamnu C mu saturova a potom vstrebvanie nastva u len pasvnou difziou.[193]

Injekn podvanie
Pre injekn podvanie pouvame askorbt sodn (AS), ktor m v koncentrovanom roztoku fyziologick, mierne alkalick pH7,4; kyselina askorbov je nevhodn, pretoe aj v malch dvkach by spsobila metabolick acidzu. Treba upozorni, e aj ke v niektorch publik cich sa hovor o injeknom pouvan kyseliny askorbovej, vdy ide o askorbt, nie o kyselinu. Aj injekn balenia sce niekedy uvdzaj obsah kyseliny askorbovej, ale zvyajne zrove obsahuj sodn bikarbo nt (hydrognuhliitan sodn), take aj tu je prinajmenom sasti kyselina askorbov neutralizovan na askorbt sodn.[52] V prpade neistoty treba radej skontrolova pH roztoku. Aby bol tento fakt zdraznen, a nedolo nedopatrenm ku podaniu kyseliny askorbovej, pri jednotlivch lieebnch protokoloch radej vslovne uvdzame askorbt sodn (AS). Injeknm podvanm sa d dosiahnu a 40-nsobn pikov koncentrcia v plazme oproti stnemu podvaniu, a do 15 380mol/l. Tabuka ukazuje pikov koncentrcie po IV podan; pribline do 1h kles na polovicu a do 2h na tretinu. Detailn farmakokinetiku vrtane grafickch znzornen njdete v tdii Padayatty et al.[434]
IV Dvka vitamnu C [g] Koncentrcia v plazme [mol/l] 3 1 760 5 2 870 10 5 580 50 13 350 100 15 380

Kombinovanie tchto reimov prina pomerne vek vonos v stanoven optimlneho lieebnho reimu pre konkrtneho pacienta, s prihliadnutm na charakteristiku ochorenia. Niektor stavy vak vyaduj vyslovene injekn podvanie, v prpadoch, ke s pre dosiahnutie inku nutn vysok koncentrcie v plazme. V literatre je mnoho praktickch sksenost a postupov. IV sa pouva tam, kde je to praktick, a pri aktnych stavoch sa podva tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta dovol. V ostatnch prpadoch IM.[1] Uvanie me prebieha naprklad v 2-, 4-, alebo 6-hodinovch intervaloch, poda choroby a poadovanej dennej dvky, avak je potrebn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

117 / 332

dodriava dvkovanie nepretrite, aj v noci. Autori zhodne odpo raj, aby sa popri injekcich prijmal vitamn C aj stne, v tolerannej dvke. Pri hnakovch ochoreniach me by vhodnejie, zana isto injekne. Ke sa pacient u uzdravuje, me sa aisko lieby prenies na stne podvanie.[39] Pri injekcich sa nevyhneme technickmu problmu dostupn injekn dvky na naom trhu maj obsah nanajv 500mg, take ns ak usilovn otvranie ampuliek. Navye ich treba ma dostaton zsobu, aby sa v prpade potreby mohli rchlo poui a nestrcal sa as, nakoko ani v lekrach nezvykn ma skladom vie mnostv. Pritom zostva zodpoveda otzku bezpenosti vysokch dvok z pohadu pomocnch prsad. alou monosou, ktor vak nemus by vhodn pre kadho, je run riedenie. Cathcart[52] opisuje vrobu 50% roztoku v 500ml sterilizovanej ztkovanej infznej fai: 250g (300ml) jemnch krytlov askorbtu sodnho (AS) a 6,6ml injeknho edetate disodium (EDTA) USP 150mg/l, sa zaleje injeknou vodou 500ml, poda potreby aj o nieo viac, aby sa trasenm vetko dkladne rozpustilo. Koncentrt m pH okolo 7,4 a umiestni sa do chladniky. Je extrmne baktericdny, postar sa o svoju sterilitu. Ete vhodnejie je, ak sa zmes najprv umiestni do chladniky, schlad, a a potom rozpa trasenm, pretoe takto vznik menej dehydroaskorbtu. Koncentrt potom pouvame na namieanie injeknho roztoku v prslu nom pomere riedenia. Pri injeknom podvan pridme aspo 1g vpnika vo forme glukontu denne.[39]

Intramuskulrne (IM)
IM podvame pomalie (aj 2 minty na injekciu) a v prpade potreby znime koncentrciu roztoku, kvli zneniu bolestivosti a vedajch inkov; optimum je 25% roztok, nanajv vak a 500mg/1ml.[37] Pred i po injekcii prilome ad kvli zmierneniu bolesti. Obbenm miestom pre IM je glutelny (zadkov) sval.[1] Ak je potrebn, meme poda a 2ml do obidvoch zadnc, kad hodinu.[52] Vhodn je 22G ihla (0,7mm), pre deti s dkou 1'' (2,5cm), pre dospelch 1,5'' (3,8cm).[39] Dbme na to, aby podanie prebehlo hlboko intramuskulrne. Nedosta tone hlbok injekcia me prispie ku opuchu, v raritnom prpade musel by dokonca drenovan steriln absces.[39] Na zmiernenie bolesti sa me v predstihu poui injekcia procaine 1,52%, tou istou ihlou, samostatnou striekakou, alebo ho prida do injekcie askorbtu.[39] IM je obben reim podvania u det, kde je problematick dosta sa k ile. D sa poda a 12g, do 2-3 rznych miest pomocou 50ml striekaky. Vie mnostv sa u podvaj radej IV infziou (kvapakou).[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

118 / 332

Intravenzne (IV)
Pri IV treba venova vek pozornos koncentrcii roztoku. Pri dvkach do 12g zvyajne postauje riedenie 1g AS na 5ml vody, najm ak je buffrovan sodnm bikarbontom alebo sodnm bisulfitom.[1] [39] Vyskytli sa vnimon prpady, kedy pri nedostatonom rieden alebo prirchlom podvan nastal cievny k v ramene, do ktorho sa podvalo, a dokonca jeden prpad cievnej trombzy pri rieden 500mg/1ml. alm monm podnetom ku spomaleniu je nhla slabos pacienta; je vhodn, aby pacient pri podvan leal.[39] Pri vch, rchlo podanch dvkach (najm nad 400mg/kg) sa pouva riedenie 1g/18ml, in by mohlo djs k aktnej dehydratcii cerebral cortex a nslednej symptomatickej epilepsii miernym kom nh, pri plnom vedom, bez inch akost, ktor vymizn do 20 mint.[1][39] Takto riedenie je nutn aj pri niektorch komernch baleniach, ktor obsahuj privea konzervanch prsad. Na riedenie pouijeme ben vodn infzne roztoky: 1/2N alebo 1N son, Ringerov lakttov alebo 5% dextrzny (5D). Pri benej liebe s opako vanmi IV dvkami sa me vitamn C rozptli do infzie, naprklad do 2-3 flia 5D vody na 24 hodn,[37] kad s prdavkom 1g vpnika vo forme glukontu.[1] Vo veobecnosti, vitamn C treba podva u zmiean s vpnikom, pretoe reakcie s vtedy miernejie.[39] Klenner[39] povauje za optimlne nasledovn zloenie fae infzie: 60g AS, 500mg tiamnu HCl (B1), 300mg pyridoxnu (B6), 400mg kalcium pantotentu (B5), 100mg riboflavnu (B2), 300mg niacnamidu (B3). Podva 1-2 denne. Rchlos IV prispsobujeme pacientovi nem sa dehydrova, ani prli rchlo prijma sodk. Loklna boles ily bva spsoben prirchlym podvanm a/alebo zkladovm mdiom 0,9% NaCl; infziu spomalme.[44]
[60]

Poas IV podvania sa zvi revn tolerancia, o umouje vy stny prjem vitamnu C, avak treba ho prerui asi hodinu pred skonenm IV, in by vitamn C, ktor sa nestihol strvi, spsobil hnaku hne po skonen IV (ke sa tolerancia zni sp na normlnu rove). V stnom prjme pokraujeme asi polhodinu a hodinu po skonen IV.[52] Kvli prevencii hypoglykmie je iadce, aby pacient krtko pred alebo aj poas IV podvania aspo nieo zjedol, a m ma prstup k dostato nmu mnostvu tekutn na pitie, aby nedolo k dehydratcii. IV pomocou striekaky Pri podvan IV pomocou striekaky treba bra ohad na pacientovu schopnos prijma vitamn C uritou rchlosou, o je obzvl dleit u det. Klenner[37] uvdza nasledovn kombincie ihiel a striekaiek, ktor zabezpeia optimlnu rchlos, hoci najastejie pouval 23G ihlu 25mm,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

119 / 332

aj pri vch objemoch.[39]


Maximlny obsah Objem striekaky askorbtu [g] [ml] 12 6 4 2 50 30 20 10 Ihla 20 G 21 G 22 G 23 G Ihla priemer[441] [mm] vonkaj 0,902 0,813 0,711 0,635 vntorn 0,584 0,495 0,394 0,318

IV pomocou infzie Riordan[60] zha svoje sksenosti s infziami takto: Najlepie je tolero van infzny roztok s osmzou do 1200mOsm, vtedy nevad, ak je aj hypertonick. Me sa bez problmov poui askorbt sodn, ale celkom najlepie sksenosti m so zmesou AS a kyseliny askorbovej v pomere 0,91 molov sodka ku molu AS, o v koncentrovanom roztoku 500mg/ml znamen pH5,5-7,0. Infziu pripravuje tak, e koncentrt prid do steril nej infznej vody alebo Ringerovho roztoku. Na zklade meran osmzy odpora nasledovn optimlne pomery riedenia pre jednotliv mdi:
Dvka askorbtu (vitamnu C) [g] 1 15 30 60 75 100 Steriln voda [ml] 250 250 500 750 750 1000 Ringerov roztok [ml] 250 250 500 750 1000 1250

Nezabudnite odpota objem askorbtu od objemu infzneho vrecka alebo roztoku.[60]

Rchlos infzie by nemala presiahnu 1g vitamnu C za mintu. Vemi dobre tolerovan bva rchlos 500mg za mintu.[60] Cathcart podva infziu s 60g AS ambulantne za 2-3 hodiny. V prpade hospitalizcie sa infzia podva svisle, nepretrite. Vie dvky podva pomocou viace rch flia po 60g.[51]

Adjuvans pre vitamn C


Adenozn (AMP)
Na posilnenie protivrusovch inkov Klenner podva adenozn-5monofosft (AMP), o je purnov nukleotid, ktor sa zastuje bunkovho metabolizmu a syntzy nukleovej kyseliny. Vitamn C stimuluje enzm, ktor likviduje nukleov kyselinu vrusu. Purny sa katabolizuj a nie s k dispozcii pre tvorbu novej nukleovej kyseliny vrusu. Niektor pacienti vak poas vrusovho stresu nedoku vytvori dostatok

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

120 / 332

adenoznu, ktor by pomohol tomuto enzmu v jeho prci.[1][1080][1081] Uvanie: rchlej je vodn roztok (IM u dospelch), hoci sa d poui aj gl. Dvkovanie 25mg u det a 50-200mg u dospelch 12h.[1][37] Vie dvky meme rozdeli na astejie dvky 50mg, o zmierni vedajie inky. Ak pacient cti plnos hlavy, nezdrav pocit na hrudi, spomalen pulz a nevonos, preds alebo potlai sa d vdychovanm aromatickch amnnych vn.[1]

DCA
U postihnutch jedincov, alebo pri vemi zvanch patolgich, zvi podporu nadobliiek. Meme poui vaok z kry nadobliiek (adre nal cortex) a/alebo desoxycorticosterone acett (DCA),[1] vodn roztok, zvyajne 2,5mg pre deti a 5mg pre dospelch, IM. Nhly opuch nh indikuje precitlivelos a liek sa mus presta uva.[37]

Protamid
inok vitamnu C sa d zvrazni pridanm protamidu (koloidnho roztoku denaturovanho proteolytickho enzmu). Vitamn C sa podva ako zvyajne, protamid pouijeme nanajv 1 ampulku denne. Osvedil sa pri liebe neuritickch ochoren, ako naprklad herpes simplex a herpes zoster, ale aj pri poliomyelitde a chrpke.[39]

Vpnik
Vpnik znsobuje vsledky vitamnu C, popri tom, e je ete potrebn ako prevencia bytku inov vpnika. Podva sa 1 gram vpnika denne, v podobe 10ml glukontu vpnika, pridanho ku vitamnu C. Vpnik sa nem podva samostatne (bez vitamnu C), lebo by mohol spsobi nebezpen spomalenie srdcovej innosti.[39]

PABA
Para-aminobenzoick kyselina je frakciou B-vitamnov a pouva sa najm pri rickettsilnych a parazitickch infekcich, v niekokogramovch mnostvch. Mechanizmus jej inku na tieto ochorenia nie je celkom znmy.[39]

Seln
Klenner ho sce vo svojich publikcich nespomna, no vzhadom k jeho dleitej lohe v antioxidanej reazi a v innosti imunitnho systmu, pravdepodobne by vo vysokch dvkach, aspo v rmci odporanho rozsahu (do 400g denne), posiloval innos lieby prinajmenom u vrusovch infekci, poplenn, a alch stavoch svisiacich s aktivitou vonch radiklov. Viac v kapitole Seln.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

121 / 332

Flavonoidy
Flavonoidy, naprklad rutn, hesperidn, quercetn, posiluj inok vitamnu C, predluj jeho biologick aktivitu. Klenner spozoroval posilujci vplyv rutnu na vitamn C poas polio epidmi v roku 1948.
[29][1063]

Adjuvanty pre onkolgiu s predstaven v kapitole Rakovina.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

122 / 332

Vedajie inky, interakcie, kontraindikcie


Je nad rmec tejto knihy, podrobne rozobra mon vedajie inky vetkch spomenutch vitamnov a doplnkov, hoci celkovo mono konta tova, e prinajmenom vitamny B3 (niacnamid), C a E s vemi bezpen aj vo farmakologickch dvkach, a neiadce inky s veobecne zried kav a ahk. Ak sa vyskytn sprvy o kodlivosti vitamnov, treba k nim pristupova obozretne, najm kvli sklonu mdi ku kandlom, ako je uveden v kapitole Vitaminofbia. Vitamn C sa absoltne nepodob na ktorkovek syntetick liek, v zmysle svojej netoxicity. Pre lekrov, zvyknutch pracova s toxickmi ltkami (liekmi) je to natoko nezvyajn, e sa neustle snaia odhali akkovek neiadce inky vitamnov, hoci len isto teoretick. Tieto hypotetick neiadce inky sa potom ahko stvaj senzciou, aj keby lo o ist pekulciu, alebo o vsledky extrmne pojatch in vitro experimentov.[16] Kapitola o vedajch inkoch vitamnu C je svojm rozsahom pomerne vek, o by mohlo vzbudzova myln dojem, e vitamn C m mnostvo neiadcich inkov. Pravdou je, e pre drviv vinu ud je vitamn C prakticky nekodn aj vo vemi vysokch mnostvch. FDA uvdza vitamn C na zozname GRAS (celkovo bezpench ltok).[1012] Pohad do tatistk[442] ukazuje, e vitamn C je mimoriadne bezpen v porovnan s ubovonm inm liekom, bezpenej ne konvenn antipyretik, antihistaminik, antibiotik, analgetik, sedatva, diuretik a tak alej, a to aj lieky dostupn bez lekrskeho predpisu. Dokonca ak sa vitamn C podva sbene s nimi, zvyajne zvyuje ich innos i bezpenos.[47] Napriek mimoriadnej zriedkavosti vnejch vedajch inkov vitamnu C, tto kapitola bola vemi dsledne naplnen, aby sa o najirie prediskutovali a dalo sa im predchdza a zmysluplne ich riei. Napokon, autor tejto knihy uva (z pohadu ODD) vysok kadodenn dvky vitamnu C, a odpovede hadal aj vo svojom vlastnom zujme.

Paradox porovnanie s paracetamolom


Pre objektvnej prstup ku potencilnym vedajm inkom vitamnu C si najprv dovolm porovnanie s celkom bene dostupnm liekom, akm je paracetamol. Prpravky s obsahom tejto innej ltky sa kupuj a uvaj bez najmenieho podozrenia; na umiv prpravky beia reklamy v tele vzii. Tento liek sa veobecne d povaova za pomerne bezpen, dokonca jeden z najbezpenejch, v porovnan nielen s ostatnmi liekmi vo svojej kategrii, ale akmikovek liekmi v najirom zmysle. Ak teda chceme hodnoti bezpenos vitamnov, mali by sme si najprv uvedomi, e aj obyajn paracetamol m na svedom tisce mrt rone, km vitamny zvyajne ani jedno.[442][443][444];[934][937];[418](s31) Paracetamol je len v Anglicku a ktsku prinou spolu 500 mrt rone, o znamen 15% celkovch mrt otravou, a cca 70 000 prpadov predv kovania,[418](s31) km v USA tatistika zaznamenva 450 mrt rone, 56 000 nvtev pohotovosti a 26 000 hospitalizci.[444]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

123 / 332

Jednou zo stoviek kadoronch obet paracetamolu bol 13-ron chlapec Wade Dunn, ktor zomrel v roku 2000 na zlyhanie peene. Bol 14 dn hospitalizovan, za tento as dostal spolu 32 gramov paracetamolu (2,3g/de), o je stle ete v normlnom rozpt dvkovania. Poas hospi talizcie, pod prsnym dohadom, s povaovan za prpustn dvky a do 90 resp. 150mg/kg denne.[443] Napriek tmto faktom, paracetamolu sa takmer nikto neboj, zatiao voi vitamnom panuj predsudky. Obvam sa, e mnoh lekri by skr akcep tovali 32g paracetamolu ne 32g vitamnu C, a mnoh by ochotnejie podali 150mg/kg paracetamolu ne 150mg/kg vitamnu C. Bolo by zaiste prospen pre pacientov, keby sa konene odstrnili star predsudky.

Predvkovanie vitamnom C
Tto otzka je celkom prirodzen, s ohadom na hyperdvkov liebu, pri vedom monosti predvkovania niektormi vitamnmi, najm A, D a B6. Vitamn C je mimoriadne netoxick, predvkovanie je nepravdepodobn, najm pri krtkodobom podvan v obdob choroby alebo stresu. Doposia neboli dokumentovan iadne konzistentn vzorce toxickch inkov, pri iadnej dosiahnutej dvke![212] Ani plazmov koncentrcie 20 zven oproti benm ete nemaj preukzaten neiadce inky[29][355] (to by zodpovedalo hladinm okolo 1000-1200mol/l). Na potkanoch bola testo van jednorzov dvka askorbtu vpnika 7,5g/kg ako bezpen bez akchkovek znmok aktnej toxicity (sledovan 14 dn).[1218] Pri dlhodobom podvan zdravm osobm existuj skeptick nzory, avak aj dvka 2-4g[212];[445][446][447] resp. 2-6g,[9][62] prpadne a 10g/osobu/de[212] je dobre tolerovan a dlhodobo bezpen. Zstancovia, ako napr. Pauling, Cathcart, Klenner, dlhorone uvali 6-20g denne bez vedajch inkov. [62][37] Dokonca ani dlhodob dvky 1 resp. 2g/kg/de u zvierat nemali zistiten toxick nsledky.[1012][448][1218] V prospech vysokch dvok hovoria viacer okolnosti. U pohad na ben dvky, ktor si produkuj cicavce pre svoju ben potrebu, indikuje, e prirodzene vyuvaj pomerne vysok mnostv, priom v ase stresu alebo choroby dopyt i tvorba vitamnu C ete prudko rastie. Toto naznauje, e organizmus cicavcov je vemi tolerantn voi krtkodobo vysokm hladinm vitamnu C. Smrten dvka u loveka nie je znma, ako ani iaden prpad smrtenho predvkovania. Dvka, ktor usmrt polovicu potkanov LD50=11,9g/kg.[449][450][451];[418] V prepote na 70kg loveka by to bolo 833g, ie takmer kilogram, uit naraz. U my LD50=3,367g/kg.[451] daj sa vzahuje na zdrav organizmus; zven tolerancia poas choroby a stresu pravdepodobne posva hranicu vyie. Treba vak bra do vahy, e nielene LD50 u loveka nie je (a z princpu zrejme ani nikdy nebude) znma, ale aj individulna citlivos u konkrtneho loveka me by vyia i niia. Zhrnutie: z pohadu aktneho smrtenho predvkovania poda

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

124 / 332

daju LD50, je vitamn C o 11% menej toxick ako etyl-alkohol a 4-krt menej toxick ne kuchynsk so.[449][451] Kee vitamn C sa rchlo metabolizuje, kvli udraniu innej koncen trcie v tkanivch a plazme je potrebn rozloi prjem do niekokch dvok poas da. Tmto spsobom pacient bezpene prijme za de hrn ne pomerne vysok mnostvo klinick sksenosti ukazuj, e u chorch ud krtkodob lieba dvkami a 200g denne ete nevyvolva iadne prznaky predvkovania.[9][44][37] Z niekokch tiscov Klennerovch pacientov, vye 200 potrebovalo pri liebe dvky a 500-1000mg/kg kad 4-6h po dobu 5-10 dn, a vetky laboratrne vsledky boli v poriadku, bez znmok toxicity.[39] Telo m inn mechanizmy, ktormi si reguluje hladinu vitamnu C.[192] 1. Trviaca sstava. Ako vyplva z kapitoly revn tolerancia, telo prijme z potravy len toko vitamnu C, koko skutone potrebuje. Zvyok prechdza nestrven revami, a ak je mnostvo privek, sp sob miernu hnaku na osmotickom princpe, ktor ustpi po znen alebo preruen dvok. Nenastva systmov otrava. 2. Obliky. Vitamn C je rozpustn vo vode, take sa ahko vyluuje. Obliky udruj hladinu vitamnu C poda dynamickho dvojfzovho modelu, podrobnejie je opsan v kapitole Farmakokinetika. Meme teda kontatova, e vitamn C je prakticky netoxick.[47][37] [452][364] Niektor zvieracie tdie zistili toxicitu dehydroaskorbtu a vznik diabetes, ale podvali ho v dvkach 1,5g/kg, nezrieden, IV; uom sa dehydroaskorbt nikdy nepodva, a askorbt sa pri IV vdy riedi.[47][456] [453][454][455];[16] Poas antioxidanej aktivity sa vitamn C sce konvertuje na dehydroaskorbt, ale poda potreby sa hydrolyzuje alebo redukuje sp na askorbt. Aj pri vysokch dvkach, pomer askorbtu a dehydro askorbtu ostva priazniv. Dehydroaskorbt rozhodne nie je toxickej, ne von radikly, ktor neutralizuje.[47] erven krvinky maj vek schopnos recyklova dehydroaskorbt sp na askorbt.[50][427][428][429] Vitamn C nespsobuje diabetes;[37] nanajv iba aktnu hypoglykmiu. Moov testy poas uvania vitamnu C mu pripomna cukrovku, pretoe vitamn C v moi psob ako redukn substancia.[39] Viac v kapitole Antibiotikum C.

Zkladn opatrenia pri uvan


Cathcart[52] pri liebe megadvkami vitamnu C stri tieto 3 okolnosti: hypokalcmiu (hoci ju zatia nikdy nespozoroval), hypoglykmiu (odpora pacientom jes pri podvan) a dehydratciu (odpora podva IV pomaly a pi). Napokon, pri IV pacient asto sm pociuje smd. Pomha aj riedenie IV roztoku. Prvm prznakom hypokalcmie je krvcanie z nosa[37] a nasledova me tremor (ke);[60] ako prevenciu, Klenner[1][39] pri intenzvnej IV megaskorbickej liebe rutinne podva IV 1-

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

125 / 332

2g vpnika denne vo forme glukontu, pri IM a stnom podan sta dopa vpnik npojmi alebo stravou bohatou na vpnik, alebo tablet kami. Pozor, ak podvame vpnik IV, mus by podan sasne s vitamnom C (askorbtom sodnm najlepie ak s zmiean), pretoe keby sa vpnik podal samostatne IV, mohol by nebezpene spoma li srdcov innos.[39] Pri stnom uvan mu nasta mierne trviace akosti, najm plynatos a hnaka na osmotickom princpe. Pribline 1% pacientov me zvraca, omu sa pribline u polovice pacientov d zabrni zvenm podielu uhohydrtov v npoji alebo strave (pomu napr. suienky a peivo). Nepreha to vak s cukrom, pretoe privea glukzy me zabrni transportu vitamnu C do buniek. akosti s len prejavom podrdenia sliznice; po preruen alebo znen dvok okamite mizn, a pri injeknom podvan sa nevyskytuj.[9][24][44] Zmierni ich me aj jedenie poas alebo pred uitm vitamnu C. Zlepeniu tolerancie trviacej sstavy me pomc aj postupn zvyova nie dvok. Askorbt sodn (AS) me by lepie tolerovan ne kyselina askorbov.[9] Dobr sksenosti s aj s pouitm zmesi, kde 50% tvor kyselina askorbov a 50% pozostva zo zmesi rznych askorbtov (vpnika, horka, draslka).[45] Kvli svojej kyslej povahe me kyselina askorbov pri dlhom stnom uvan spsobova odvpovanie zubnej skloviny. Prok alebo tablety je vhodn rozpusti v ovocnej ave a nezadriava npoj v stach v okol zubov dlhie, ne je nutn. Vitamn C netreba necha dlhodobo psobi na zuby; dobrm krokom je pouitie slamky[45] a astejie umvanie zubov. [44] Askorbt sodn nie je kysl, voi zubom je etrnej, avak subjektvne chut horie.

Sodk, hork, draslk Prebytok


FDA (Food & Drug Agency, americk rad pre potraviny a lieiv) v minulosti varoval, e dlhodob uvanie vysokch dvok askorbtu sodnho me by kodliv kvli obsahu sodka. Klenner takto dopady nezaznamenal ani pri dlhodobch dvkach 10-20g denne.[37] Avak u ud s citlivosou na pohyb sodka a tekutn, ako s pacienti s kongestvnou srdcovou poruchou, ascites, vysokm tlakom, opuchom me by lieba askorbtom sodnm relatvne kontraindikovan, poda mnostva sod ka a tekutn;[60] u takchto pacientov s nasadenou sodkovou ditou sa denn mnostvo prijatho sodka obmedzuje zvyajne na 2,5g priom toto mnostvo zodpoved dvke 22,5g AS.[193] Pri dkladnom sledovan, u tchto pacientov by sa mali vyska in formy askorbtu, pretoe dlhodob prjem vitamnu C, hoci aj v miernej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

126 / 332

ch udriavacch dvkach, me ma na srdcovocievne ochorenia vemi priazniv vplyv. Viac v kapitole Srdcovocievne ochorenia. Askorbtu draslka by sa mali vyvarova osoby s oblikovou nedostatonosou a niektormi diuretikami. Vek dvky askorbtu draslka mu by celkovo nebezpen, pretoe prjem draslka nad 18g denne spsob u dospelho otravu (hyperkalmiu) s monmi smrtenmi nsledkami. 1g askorbtu draslka obsahuje 175mg draslka.[193]

Straty
Obliky maj schopnos vyrovnva reakciu mou pomocou amoniaku alebo sodnho fosftu (NaH2PO4). Ak prijat potrava alebo jej metabolity prli prekyslia mo (pH<4), produkcia amoniaku nesta a obliky siahnu po sodnom bikarbonte v plazme; CO2 sa vydcha pcami. Toto vedie po niekokch doch ku poklesu hladiny sodka a zane sa vyluova mierne zven mnostvo draslka, vpnika a horka. Ak nerovnovha pretrvva, draslka ubda oraz rchlejie, hoci telo sa brni bytku draslka tak dlho, ako to len ide.[457] Z tchto dvodov, pre vyie dlhodob dvky je vhodnej askorbt sodn ne kyselina askorbov, nakoko askorbt si u nesie svoj sodk so sebou, take nem nroky na von sodk zo zsob organizmu. Tento faktor tie zvyuje innos askorbtu pri niektorch ochoreniach, napr klad alergii.[457] V kadom prpade, vitamn C psob moopudne, take pri dlhodobom uvan vysokch dvok me dochdza k pozvonmu poklesu hladiny horka a draslka. Na zvenie je mierne doplnkov uvanie tchto prv kov.

Paradoxn hypovitaminza, tehotenstvo


Telo dlhodobo prispsobuje spotrebu mnostvu vitamnu C, ak m k dispozcii. Po skonen dlhodobej lieby alebo uvania, dvky treba zniova postupne a nevysadi vitamn C naraz; s obavy, e enzymat ick systmy, zvisl na vitamne C, beia a 24-48h aj po znen dvok vitamnu C,[450] rozbehnut metabolizmus by mohol vemi rchlo spotre bova vetok vitamn C v tele a hrozil by aktny nedostatok (paradoxn hypovitaminza), s dopadom aj na dojen diea, alebo u tehotnej eny na jej plod. Nsledky by mohli by aj vne ok, srdcov prhoda, zpal l, zpal pc, alergick reakcie, nchylnos na infekcie apod. Preto kad, kto uva vysok udriavacie dvky, by mal ma o tom zznam v karte poistenca i inch vhodnch miestach, pre prpad, e by sa dostal do stavnej lieby (naprklad porazovej hospitalizcie).[44][43] Pri krtkodobej liebe takto akosti neboli pozorovan,[1][450] ale vo vnimonch prpadoch sa vyskytol aktny odrazov (rebound) efekt. Boli publikovan obavy, e by sa mohol vyskytn aj u dieaa po prode, ak matka uvala vysok dvky vitamnu C poas tehotenstva,[58][458] avak

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

127 / 332

dkazy pre takto tvrdenie s vemi slab 3 nejasn, slabo zdokumen tovan prpady z oblasti Kanady, kde bol detsk skorbut veobecne ast prpady zahajce pomerne nzke dvky (400mg denne) po neznmy as, a nsledn zvierac pokus s nejednoznanmi zvermi:[459][461][460];[479] jedinm experimentlnym podkladom pre tvrdenie o zvenej zranite nosti dieaa voi skorbutu bola jedna metodicky chybn tdia na mora tch, ktorej autori sa sami ditancovali od zoveobecujcich zverov tdie.[16][184] Novorodeneck paradoxn skorbut je pravdepodobne mtus; Klenner ani po rokoch sksenost takto prpad nezaznamenal, novorodencom podval 50mg vitamnu C denne.[37][39] V zujme elimincie rizika, ako aj podpory dieaa po prode vitamnom C, prodncky personl, vrtane budceho oetrujceho lekra, by mal by upozornen na mon zven poiadavky novorodenca, aby na ne vedel reagova aj pri neakanch prodnch komplikcich. o najskr po naroden by malo by umonen dojenie, prpadne aj prdavn vitamn C. Ak sa vrtime k aktnej paradoxnej hypovitaminze, Cathcart uvdza raritn prpad chemicky precitlivelej pacientky, ktor asi hodinu po skonen dobre tolerovanej IV lieby dostala siln bolesti hlavy v trvan niekokch hodn. Uvauje, e vitamn C udriaval redukn redoxn potencil, ktor sa obrtil na oxidan stranu po skonen prsunu vitamnu C.[47] Cameron zase predpoklad, e prinou aktneho poklesu hladiny vitamnu C v plazme po skonen infzie by mohla by zven aktivita peeovch enzmov, zodpovednch za metabolizmus vitamnu C. [462] Riordan uvdza, e pokia pacienti dopaj IV liebu stnym uvanm, paradoxn stav nehroz.[189] Toto koreponduje so sksenosami a odporaniami Klennera a Cathcarta.

Precitlivelos
Vitamn C pouvame v o najistejej forme;[18][47] stne ide zvyajne o kyselinu askorbov alebo askorbt sodn (AS), ktor sa zvykne pouva aj injekne. V injekcii me by prtomn sodn bisulfit, sodn bikarbont (hydrognuhliitan sodn) a stopy EDTA. Menej je v tomto prpade viac; nadbyton prmesy (farbiv, konzervanty) mu zaprini neiadce inky rznej povahy, vrtane alergickej reakcie u citlivejch pacientov. Neiadce inky, najm skuton alergick reakcie, nezvykn by spsoben samotnm vitamnom C.[47] Naprklad sodn bisulfit me spsobi hnaku.[39] ia, dostupnos istho vitamnu C je problematick, najm v takchto mnostvch. Pozor: niektor injekn balenia vitamnu C mu obsahova tak konzervan prsady, ktor by bez vekho zriedenia pri podan IV mohli by ivotu nebezpen. Naprklad existuje ampulka, ktor obsahuje mono thioglycerol, sodium formaldehyde sulfoxynate, methyl paraben, propyl paraben. Nutn riedi aspo 1g/25ml.[37] Pacienti s potravinovou alebo chemickou precitlivelosou mu ma akosti s vitamnom C. Mali by sa aspo poksi uva askorbt, i u

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

128 / 332

sodka, vpnika, horka alebo draslka, pretoe asto sa objav vemi priazniv vplyv.[47] Podanie selnu v predstihu zlepuje toleranciu u pacientov s chemickmi alergiami. Seln veobecne zmieruje chemick alergie, mono preto, e posiluje aktivitu glutatin-peroxidzy.[47][386]

Oblikov kamene
Najzvanejou vhradou voi vitamnu C je obava, e vysok dvky spsobuj vznik oblikovch kameov. So eleznou pravidelnosou sa objavuj tdie, opraujce tto hypotzu, ktor sa v priebehu desa ro[463] tmto spsobom vemi spopularizovala. Preto povaujem za potrebn, otvori tto tmu podrobnejie. Oxaltov oblikov kamene tvoria 75-80% vetkch moovch kame ov.[464][432] Obvan je najm zle rozpustn oxalt vpnika. Od 70. rokov sa veobecne uznvalo, e oxalty, ktor sa vyluuj v moi, maj z prevanej viny endognny pvod: 40% z metabolizmu vitamnu C, 40% z ostatnho metabolizmu (najm glyoxyltovho) a 5-10% zo stravy, hoci niektor potraviny s vraznejm zdrojom oxaltov a mu pomer zvi.[432][465][466] Avak Holmes et al povauj tieto daje za znane skreslen, poukazujc na vtedajie nepresn laboratrne metdy pre zisovanie vitamnu C v moi, jednak na chybn daje o obsahu oxaltov v strave, bez rozliovania krytalickch a rozpustnch foriem, a bez poro zumenia procesom ich vstrebvania. Vo svojej malej tdii odhadli vplyv stravy a na 24,4-52,6% poda typu dity.[992]

Obvinenia versus dta


Ako sa vlastne zaalo obviovanie vitamnu C? Niekoko tdi poukazovalo na teoretick monos, e by zven prsun vitamnu C mohol zvi vyluovanie oxaltov, a tm mierne zvyova riziko kameov.[463] Zvyajne ilo o vyie mnostv vitamnu C, rdovo niekoko gramov denne, a zvery boli nekonkluzvne[445][446][447] a v niekto rch prpadoch a rozporupln. Naprklad Massey vo svojej snahe dokza riziko vitamnu C, vlastne ukzala, e ani zven vyluovanie oxaltov neviedlo ku zveniu kameov alebo ich potu, dokonca ani u pacientov s kamemi.[464][467][468] Zven prjem vitamnu C u zdravch ud nemus nutne znamena zvenie koncentrcie oxaltov,[432];[466][469][470] dokonca ani pri dlhodobom uvan 9g C denne.[37] Na tto tmu sa vykonalo mnostvo tdi[187][471] [472][473][474][475][476][477][478][479][480][481][482] a zvery s rzne; niektor tdie [187][479] zaznamenali zven oxalty, km in nie.[187][478][480][481];[164][483][484]
[485]

Avak ani v prpadoch zvenia nelo o mnostv, vznamn pre tvorbu kameov.[486];[164][478][487][488] Schmidt[489] uvdza, e ben rozsah vyluovania oxaltov prijatch z benej stravy je a 70-980mg/de, a vo svojej malej tdii zaznamenal priemern zvenie oxaltov z 50

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

129 / 332

na 87mg/de u zdravch muov pri prjme 10g vitamnu C denne. Lamden[455] zase zaznamenal zvenie z 64 na 68mg/de pri 9g vitamnu C denne. Aj in vyieuveden tdie sa dria v podobnch miernych proporcich, alebo zvenie vbec nezaznamenali. Schmidt[489] taktie pozoroval, e vyluovanie oxaltov vrchol po prijat tretej 2-gramovej dvky vitamnu C poas 6h, na hodnote 0,6g.ml-1min-1, a aj po alch dvoch dvkach, kad po 2g, zostva u nemenn. Podobne pozoroval plat aj pre vyluovanie vitamnu C na hodnote 20g.ml-1min-1, s rovnakm asovm priebehom. Zd sa teda, e prinaj menom u zdravch ud, metabolick mechanizmus, zodpovedn za tvor bu oxaltov z vitamnu C, m zrejme bod saturcie alie zvyovanie dvok u hladinu oxaltov neovplyvuje. Ak aj dolo ku zveniu tvorby oxaltov uvanm vitamnu C, po vysaden uvania sa vyluovanie vrti na pvodn hladinu najneskr do 24h; [489] vyplva to o.i. z rchleho metabolizmu vitamnu C, podrobnejie opsa nho v kapitole Farmakokinetika. Pokia ide o kreatinn, kyselinu moov a anorganick fosfty, vitamn C ich vyluovanie u zdravch ud vrazne neovplyvuje.[489] Plon tvrdenia o riziku sa v podstate pohybuj stle viac-menej len v teoretickej rovine a tkaj sa iba vyluovania oxaltov. Uskutonen tdie, uvdzajce riziko kameov, s zvyajne vemi obme dzen a mal (nanajv do niekoko desiatok subjektov), take ako z nich robi plon zvery. Faktom vak je, e ani po desaroiach podobnch tvrden, doposia nebola preukzan priama svislos vitamnu C a zvenej tvorby kameov.[62][489][464] Samotn oxaltov krytly v moi nie s dostatonm prznakom sklonu ku kameom, pretoe sa bene nachdzaj aj v moi ud, ktor nemaj kamene (aj 8%).[490][995] Tvoria sa naprklad pri poklese teploty, pH, koncentrcie, take mu vznikn v mechri, v odberovej fatike, pri akan na analyzan procedry alebo aj poas nich, kedy sa vitamn C ahko men v oxalt;[445][447];[491][492];[212][493];[187][478][479][480][481][482];[992][995]; [494][533] nasveduje tomu fakt, e pri pouit novej inovej chromatografic kej metdy, ktor neinterferuje s vitamnom C, vskumnci nezaznamenali zven vyluovanie oxaltu pri zvenom prjme vitamnu C.[478] Fituri et al preukzali, e oxalty sa v moi objavia len vtedy, ke je sasou analyzanej procedry zahrievanie mou na 100 po dobu 30 mint, vtedy sa vitamn C v moi men na oxalt. Ke pouili metdu bez zahrievania, mo nevykazoval zvenie oxaltu ani pri prjme 8g vitamnu C.[494][533] Hoffer tvrd, e obava z oblikovch kameov v svislosti s vysokmi dv kami vitamnu C sa zakorenila iba prostrednctvom sstavnho opakova nia tejto mylienky. Lekrske uebnice ju uvdzaj bez citovania akho kovek priameho dkazu, v lepom prpade sa len cituj navzjom.[212][494] Tomuto nasveduje aj prieskum Goodwin & Tangum; mylienka je vak opakovan u s takou samozrejmosou, e je ak doptra sa

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

130 / 332

k nejakmu relevantnmu zdroju.[164][145] Kvli otzke zistenia svislosti vitamnu C a oblikovch kameov, Curhan et al uskutonili dve rozsiahle kontrolovan tdie, ktor sledovali 85 557 zdravch ien a 45 619 zdravch muov po dobu 14 rokov zvenho prjmu vitamnu C, a do 1,5g/de. Riziko oblikovch kameov z vitamnu C sa nepotvrdilo, dokonca sa pozoroval mierny preventvny vplyv u muov, ktor konzumovali aspo 1,5g denne, oproti muom, ktor konzumovali menej ne 250mg denne.[445][446][447];[464][447][495];[496];[466][447][495]
[497];[212][495]

Hathcock et al po vyhodnoten vekho mnostva publikovanch tdi uzatvraj, e bezpenos vitamnu C je dostatone preukzan pre ben dospel populciu na rovni dlhodobho prjmu a 3g/de, a po zapota n faktora opatrnosti stle ete dospejeme ku konsenzu o plnej bezpenosti dlhodobch dvok 2g/de,[212] ktor u potvrdilo aj autori tatvne stanovisko FNB/IOM.[222]

Preventvny vplyv vitamnu C


Viacer faktory naznauj, e v bench podmienkach je riziko kameov z vitamnu C nepravdepodobn, a dokonca vitamn C ho me ete zni:
[9][62][37][47][464]

1. Technicky vzat, otvorenie laktnovho prstenca v rmci metabo lizmu nie je ani rchle, ani ahk.[37] 2. Oxaltov krytliky sa tvoria v zsaditom moi (pH7-10) pri vyso kej koncentrcii oxalickej kyseliny, a zrejme najvznamnejm fakto rom je zastavenie obehu;[37][432][498] vitamn C psob proti tmto okolnostiam, pretoe psob moopudne a zniuje pH mou, m dokonca zlepuje rozpustnos sol vpnika.[47][499][500][383][164] a) Pokia ide o samotn efekt znenia pH mou, nzory v tomto smere nie s jednoznan; niektor tdie preukzali zne nie[187][499][502][501][504][505] a niektor nepreukzali,[187][506][507][508][509] hoci vitamn C me ma celkov mierny stabilizan vplyv v prpadoch odchlok pH ktormkovek smerom.[187] Aj tu je mon, e vitamn C ovplyvuje pH len po hodnotu 5,7-6,0 tto Schmidt[489] nameral pri dvke 5g denne, a ani zvenie na 10g u hodnoty neovplyvnilo. Zrejme to svis so schopnosou obli iek, regulova pH, aby nekleslo pod urit hodnotu, ako je uveden v kapitole Sodk, hork, draslk. b) Pokia ide o vznik oxaltov z vitamnu C, zd sa, e (prinajmen om u zdravch ud) je priebeh vyluovania oxaltov asovo zko viazan s vyluovanm vitamnu C.[489] Znamenalo by to, e v ase, kedy je vyluovan najvie mnostvo oxaltu, vzniknuv ieho z metabolizmu vitamnu C, prebieha zrove aj najvyie vyluovanie samotnho vitamnu C. Jeho diuretick vlastnosti sa teda najviac prejavia v ase, kedy je to najviac potrebn, take zrchlenm prdenia a zriedenm mou zmierni dopad zvenej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

131 / 332

tvorby oxaltov. 3. almi podstatnmi faktormi pre vznik kameov s infekcie a/alebo patologick zmeny v metabolizme.[37] Vitamn C je vo vych kon centrcich baktericdny, take likviduje bakterilne loisk, ktor by sa mohli sta prekkou obehu a jadrom pre formciu kameov.[47][464] 4. Vitamn C viae iny vpnika (Ca++) v plazme, take zniuje ich dostupnos pre formovanie oxaltu.[464];[47][190] Vitamn C zniuje vyluovanie vpnika moom.[489] 5. Cathcart poas megaskorbickej lieby niekokch tiscov pacientov nezaznamenal ani jeden prpad moovch kameov.[40]

Jednotlivci so zvenm rizikom


Napriek rozsiahlym dkazom o veobecnej bezpenosti vitamnu C pre vinu populcie,[212][510] predsa len boli dokumentovan vnimon prpady aktneho zlyhania obliiek nsledkom oxaltovch kameov (nefrolitizy), ktor mohli svisie so zvenm prjmom vitamnu C, hoci sa mlokedy d vyhodnoti skuton miera jeho spoluviny oproti potencilnym inm vnym rizikovm faktorom.[511][512][513][514][515] U jednho prpadu ilo o dvku len 1g/de po dobu 2 mesiace,[516] a v inom prpade dolo k nstupu akost u v priebehu niekokch dn.[466][517] Preto kvli princpu opatrnosti je vhodn pred liebou vyetri funknos obliiek a vyluovania, a dsledne dba na hydratciu. Vetci lekri s klinickmi sksenosami s vitamnom C zhodne odporaj zvi prjem tekutn. Poda Riversa je megaskorbick lieba dokonca kontraindiko van u pacientov s oblikovou nedostatonosou, chronicky dialyzovanch pacientov, ako aj u pacientov s problmami s oblikovmi kamemi.[60][518] Ako teda vysvetli zhadu oxaltovch kameov? Toto riziko me by zven u ud, trpiacich vnimonmi metabolickmi odchlkami, ktor ich predisponuj k tvorbe kameov. Tto udia nezriedka u predtm zaznamenali problmy s kamemi, a niektor vyluuj moom zven mnostvo oxaltov v porovnan so zdravmi umi.[432][470][491] Na zklade tchto metabolickch odchlok, zrejme aj za prispenia alch vyieuve dench rizikovch faktorov (poruchy a infekcie obliiek, dehydratcia), by vnimone mohol vy prjem vitamnu C u takto predisponovanch ud zvi tvorbu kameov.[464][432] Chalmers spozoroval, e niekedy tto pacienti nielene vyluuj vrazne viac oxaltu ne zdrav udia, ale zrove vyluuj podstatne menej vitamnu C. Diskutuje o monch princh, naprklad o oslabenej schop nosti prijma vitamn C z potravy a tm pdom jeho nedostatku v tkani vch. Kee pri injeknom podan nezaznamenal zven vyluovanie oxaltov, a pri stnom podan sa vyluovanie oxaltov oneskorilo a 3h za vyluovanm vitamnu C, je mon, e oxalty sa u asti tchto pacien tov tvoria a dodatone vstrebvaj v revch z nestrvenho vitamnu C. [432] Ide tu zjavne o odchlku od zdravch ud, ktor poda Schmidta[489]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

132 / 332

vyluuj oxalty a vitamn C sbene, poda rovnakho asovho vzorca. Treba tie bra do vahy, e aj po plnom vysaden oxaltov zo stravy, trv a 5 dn, km sa prestan z riev vstrebva.[992] Chai ukzal na ete zamotanej problm. Sledoval 48 subjektov, 40% z nich malo 24h po konzumcii 1g vitamnu C zven hladinu oxaltu o najmenej 10%, avak tkalo sa to nielen pacientov s kamemi, ale aj zdravch! 60% nezaznamenalo v svislosti s vitamnom C iadnu zmenu v oxaltoch, op v oboch skupinch! Aj in tdie dospeli k rozporuplnm a neuritm vsledkom.[519][520][468][522][523][480][187];[187][526][432][523][528] Toto op komplikuje akkovek zvery a ukazuje zloitos problematiky. Zaujmav aspekt priniesli Atkins et al[489][529] pacient s primrnou hyper oxalriou vyluoval zvyajne a 5-nsobok benho mnostva oxaltov. Avak metabolizmus vitamnu C u neho predstavoval len 5% z vylenho mnostva oxaltov. Ani u akch oblikovch pacientov nemus ma vitamn C prli dramatick vplyv Urivetzky nameral zvenie o 6-13mg oxaltov na 1g vitamnu C, skmal len dvky do 2g[526] takto nrast bene spsob aj vypitie 1-2 lok ierneho aju.[994] Meme kontatova, e: 1. Pouvan laboratrne metdy zrejme stle nie s dos spoah liv na rozlenie skutonho vplyvu vitamnu C na vyluovanie oxaltov. 2. Ak vitamn C zvyuje tvorbu oxaltov, tak len u asti ud, nezvisle na tom, i ide o zdravch alebo o pacientov s histriou kameov. 3. Zven vyluovanie oxaltov je len jednm z mnohch fakto rov pri tvorbe kameov. 4. Zvenie vyluovania oxaltov kvli metabolizmu vitamnu C je oproti ostatnm faktorom vemi mierne, a pravdepodobne aj metabolicky ohranien. 5. Ani u pacientov s primrnou hyperoxalriou nemus ma vitamn C nevyhnutne vznamn vplyv na celkov mnostvo vylench oxaltov, aj ke sa takto monos ned plone vyli. Cathcart[47] teoretizuje, e aj u pacientov s kamemi by mohlo djs k paradoxnej situcii, e mal dvky vitamnu C sa z vekej asti konvertuj na oxalt, km vysok (tolerann) dvky by mono udrali priazniv pomer askorbtu a dehydroaskorbtu, a e vylen vek mnostvo vitamnu C by zabrnilo tvorbe kameov bez ohadu na oxalt. Roztok vitamnu C rozpa fosftov kamene (menej ast typ kameov), take tu predstavuje teoretick monos prevencie a lieby.[37][464] Hathcock[491] v odpovedi pre Massey[519] vysvetuje, e tch zopr malch

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

133 / 332

prospektvnych tdi predstavuje prli slab argument pre obmedzova nie prjmu vitamnu C u zdravch ud. Poukazuje na to, e iba jedna prospektvna tdia[491][492] preukzala spojitos medzi celkovm prjmom vitamnu C a oblikovmi kamemi, aj to a po zaraden uvania draslka, ktor zniuje riziko kameov. Keby sa na zklade tejto tdie mal plone obmedzova prjem vitamnu C, tak by sa musel zni na tak nzke dvky, e by to znamenalo u zdravotn riziko. Toti, u zvenie prjmu z 90 na 249mg denne predstavuje tatisticky mierne zvenie rizika kameov, pritom takto dvku poahky dosiahne kad, kto sa dr oficilnych odporan o konzumcii ovocia a zeleniny ako prevencie srdcovociev nych ochoren, rakoviny, cukrovky a obezity. Via as rizika pritom pripadla potravinovmu prjmu, naproti tomu vysok podporn dvky vo forme vivovch doplnkov predstavovali len mal zvenie rizika. Hathcock na zver zdrazuje, e dvky do 2g/de s bezpen prakticky pre kadho, a e obmedzenie m vznam iba u ud so zvenm rizikom; poda FNB[222] ide o ud s deficitom G6PD a ochorenm obliiek, poda dostupnch dajov len u ud so sklonom k oxaltovm kameom.[491]

Kyselina moov
Niektor tdie uvdzali, e vitamn C zvyuje vyluovanie kyseliny moovej,[212][185][300] o by teoreticky mohlo by faktorom tvorby menino vch typov kameov, ale skuton zdravotn inky tohto mierneho zvenia nie s znme.[212][446] Zvery inch tdi zistenia o zvenej kyseline moovej nepotvrdili[212][532][489][533] alebo dokonca zaznamenali znenie.[534] daje nie s konkluzvne pre vyhodnotenie rizika.[212][222] Je tie mon, e vitamn C prechodne zvi koncentrciu kyseliny moovej v ase, km zniuje jej koncentrciu v plazme.[767][16]

Zhrnutie rizikovch faktorov


Nasledujce okolnosti zvyuj riziko oblikovch kameov:

Metabolick poruchy, najm hyperoxalria (zven vyluovanie oxaltov), poda jej stupa zvanosti a etiolgie.[410][465] Nedostatok vitamnov B1 a B6, hoci poadovan dvka 2mg denne sa zvyajn d dosiahnu z bench potravn (mlieka, peene, msa, vajok, rb, celozrnnch vrobkov, strukovn a zeleniny).[465] Zpalov ochorenia riev. RTA (renlna tubulrna acidza).[490] U rizikovch pacientov sa riziko me zvi privysokm podielom ivonych bielkovn v potrave,[498] hoci nzory nie s jednoznan.
[466]

U rizikovch pacientov, prjem potravn s vysokm obsahom oxaltov, ako je okolda, araidy, brusnice, pent, rebarbora a in.
[410][466]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

134 / 332

Nedostatok citrtov, ktor za normlnych okolnost reguluj pH mou a inhibuj formovanie oxaltovch kameov. Avak citrusov ovocie nemus ma u vetkch ud markantn vplyv na hladinu citrtov v moi.[466] Citrty a in organick kyseliny mono tie speria s oxaltmi poas vstrebvania v revch.[992] Pozoruhodn je, e km citrny mu ma mierne preventvny vplyv,[466][535] pomaran e sce zvia mnostvo citrtov, ale zrove aj oxaltov, o me zni priazniv inok,[466][536] a dlhodob uvanie grepu naopak zvyuje riziko kameov.[466][537] Nedostatok vpnika zvyuje vstrebvanie oxaltov zo stravy a ich vyluovanie, poda Holmes et al priemerne o 24,3%.[992] Nedostatok Oxalobacter formigenes,[187][538] baktrie, ktor osd uje rev a chrni organizmus pred vstrebvanm oxaltov. Tto baktria za normlnych okolnost kolonizuje rev do veku 3 rokov a nachdza sa u 70-80% zdravch dospelch, ale chba alebo je nedostaton a u 60% pacientov s hyperoxalriou, a dokonca chba u 80-90% pacientov s opakovanmi problmami s kamemi.[410] astou prinou straty O formigenes je opakovan alebo dlhodob uvanie antibiotk, najm fluoroquinolov, cefalospornov, tetracykl nov a makrolidov. Peniciln a sulfa nie s pre O formigenes nebez pen. Problmom je, e obnovenie sprvnej revnej flry trv dlho a obnovenie kolonizcie O formigenes sa ned zariadi ani jednoducho, ani rchlo.[410]

Musk pohlavie. Z mlo preskmanch dvodov, eny trpia oblikovmi kamemi 3 zriedkavejie ne mui. Uvauje sa nad ochrannm vplyvom estrognu.[410] Nedostatok pohybu.[citcia]

Prevencia
Vraznou prevenciou oblikovch kameov je pri dlhodobom uvan pyridoxn (vitamn B6) [445][447];[465] (10mg/de stne), ktor sa vo vekch dvkach pouva aj pri liebe[514] a je obsiahnut naprklad v pivovarnch kvasniciach, a oxid horka (magnzia) (300mg/de stne),[60][539][540];[466] nakoko umouj telu konvertova oxalt na in, nekodnejie zleniny. Draslk zniuje vyluovanie vpnika moom, a napokon, preventvny vplyv m paradoxne aj primeran stav vpnika (ani privysok, ani prinzky), ktor zniuje tak vstrebvanie, ako aj vyluovanie oxaltu.[541]
[490][492]

Kvli princpu opatrnosti, ako aj kvli diuretickm vlastnostiam vitamnu C, treba dodriava vy pitn reim poas zvenho prjmu vitamnu C, ako aj niekoko hodn po om. Napokon, 2 a pol litra tekutn denne je minimom pre optimlnu innos metabolizmu, a na smd ako signl sa nespoliehame, pretoe ten u je znakom dehydratcie. Pri oblikovch problmoch sa forsruj a 3-4l/de.[410] Tak vek mnostv vody sa vak nesm pi nrazovo, ale len postupne, rozloen poas celho da.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

135 / 332

elezo a me
Niektor tdie naznaovali, e privysok hladina vitamnu C me nepriaznivo ovplyvova metabolizmus eleza a vies k pokodeniu svalov (kauza Fentol), avak zvyajne sa uskutonili in vitro a boli tak vystaven skresujcim vplyvom. alie tdie tto teriu vyvrtili. In tdie ukazuj, e aj v prpade nedostatku i prebytku eleza a inch kovov, vitamn C doke zmierova dopady takchto nepriaznivch stavov.[872][387] Vitamn C zvyuje absorbciu eleza vznamne len pri dvkach 2550mg/de, o s minimlne odporan dvky pre udranie ivota. Vyie dvky u nemaj vrazn vplyv na absorbciu eleza.[212] Veobecne sa d poveda, e vitamn C nezvyuje absorbciu eleza na nebezpen rove,[212][222] vplyv nie je badaten ani pri dvkach 2g/de.[212][542][543]
[544]

Riziko zvenej absorbcie a predvkovania elezom je zven iba u vnimonch genetickch postihnut, ako je hemochromatza a hemosiderza, stredomorsk anmia (thalassemia) a sideroblastick anmia.[62] U takchto pacientov je nutn opatrnos, alebo dokonca upustenie od lieby vysokmi dvkami vitamnu C.[60][518] U pacientov s charakteristikou alebo anmiou mesiaikovch buniek je teoretick riziko, e kvli zvenmu obsahu medi v erytrocytoch by megadvky vitamnu C spsobili hemolzu, pretoe me katalyzuje tvorbu peroxidov vitamnom C.[47][545] Je vak tie mon, e by dostatone vysok dvky vitamnu C pomohli udra redoxn potencil poas mesiaikovej krzy,[47] a ete viac pomc v spoluprci s vitamnom E. [47][546] Op vea terie, mlo skutonch dajov.

Deficit G6PD
Vnimkou v nzkej toxicite vitamnu C me by aj vzcne genetick postihnutie, spsobujce nzku hladinu enzmu G6PD (glukzo-6-fosft dehydrogenzy). Vyznauje sa citlivosou na oxidan agenty, vrtane dehydroaskorbtu (vitamnu C). Pri poit vysokch dvok dajne hroz hemolytick anmia.[62][47][189] Cathcart[47] diskutuje o tomto problme. Jeden z uvdzanch prpadov toti zaha mnoho nejasnost,[47][547] predovetkm nie s znme iadne informcie, v akej forme dostal pacient svoje infzie vitamnu C. Celkovo je len mlo poznatkov o mechanizme, akm niektor lieky spsobuj hemolzu pri nedostatku G6PD. Predpoklad sa, e bunky s nedostatkom G6PD nedoku regenerova redukovan glutatin (GSH) z oxidizovanho glutatinu (GSSG). Niektor lieky mono vyvolaj tvorbu vonch radiklov, alebo peroxidov vodka, ktor sa nsledne redukuj na vodu, priom GSH sa oxidizuje na GSSC. Za normlnych okolnost sa GSSC redukuje sp na GSH, pri tomto procese zohrva G6PD kov lohu. Nedostatok G6PD mono vedie ku hromadeniu peroxidov a k hemolze.[47] Avak naprklad Johnston v tdi nezistila iadne riziko vitamnu C pri nedostatonosti G6PD pri mnostvch 2-4g/de.[445][446]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

136 / 332

Nedostatonos G6PD m mnoho stupov zvanosti. iadal by sa hlb vskum, pretoe aktivita G6PD kles aj s vekom. K astejiemu no miernemu deficitu je nchylnejie ernosk obyvatestvo, km vzcne no vne formy sa vyskytuj u ud z zie a Stredozemia. Cathcart tie pekuluje, e (isto teoreticky), vysok dvky by mohli naopak pomc udra redukovan redoxn potencil a zabrni hemolze hroziacej z inch prin, naprklad kvli patologickmu oxidatvnemu stresu. V niektorch z tchto stavov me navye pomc vitamn E (-tokoferol), [47][546] pretoe v spoluprci s vitamnom C chrni erven krvinky pred oxidanm stresom.[283] Avak km nie s dostupn dostaton daje, iada vek opatrnos.[47] V kadom prpade, pred zaiatkom lieby je potrebn vyetrenie G6PD[189][548] a podvanie pacientom s nedostatkom sa neodpora.[62][47]

Onkologick upozornenia
U onkologickch pacientov s vekm ndorom a/alebo rozsiahlymi metastzami sa odpora opatrn zananie lieby, pretoe nhle vysok dvky vitamnu C by mohli ma za nsledok odumretie alebo zakrvcanie vekej asti ndoru a nsledn kolaps a smr pacienta.[44] Prznakmi tejto vzcnej, no nebezpenej komplikcie je nhla boles v oblasti ndoru, opuch, krvcanie tumoru (vntorn i vonkajie), vysok teplota, vemi vysok tlak, tachykardia, azotemia. Mus by okamite rieen zastavi vitamn C a pacienta liei ako na septick ok. V prpadoch, ktor boli dokumentovan, sa vak nsledne potvrdil vrazn bytok alebo dokonca zmiznutie rezidulneho tumoru.[60][462][549] Odporaj sa opatrn schmy s postupnm zvyovanm dvok (viac v kapitole Rakovina).[60][462] V onkolgii sa nesmie pouva dextrzny roztok ako zklad, pretoe kvli zveniu glykolzy by mohol podporova rast tumoru.[60]

Karcinogenita
Mtus o karcinognnych vlastnostiach vysokch dvok vitamnu C odtar toval Stich svojm bulvrne pomenovanm lnkom.[16][183] tudoval in vitro kultry, ktor vystavil koncentrovanmu chemicky oxidovanmu askorbtu. Samotn autor uvdza, e kyselina askorbov je nekodn, a mierne mutagnne vlastnosti zskava len vtedy, ke je chemicky oxido van alebo zmiean s inmi medi, naprklad v podobe sulftov. Inmi slovami, nie vitamn C, ale niektor jeho oxidan produkty s slabmi mutagnmi. Toto sa v organizme nestva; iny eleza a medi sa v bunkch nevysky tuj. Oxidovan askorbt (dehydroaskorbt) sa neuva, a hoci v metabo lizme dochdza k oxidcii askorbtu, telo inne recykluje oxidovan askorbt sp na redukovan. lohu tu zohrvaj naprklad niektor enzmy so sulfhydrylovmi spolufaktormi. Navye, katalzy plnia ochran n funkciu a brnia pokodeniu DNA oxidovanm askorbtom tento fakt Stich nemohol na in vitro kultrach pozorova. Metabolity askorbtu by sa k bunkovej DNA mohli dosta iba v prpade, e by boli prtomn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

137 / 332

v obrovskch mnostvch.[16] Skuton vznam z pohadu mutagenity m celkov oxidano-redukn potencil. Ako vieme, tento zvis od pomeru oxidanch a reduknch substanci. Kee redoxn rovnovha je pre organizmus ivotne dleit, je tu mnostvo biochemickch systmov, ktor ju udruj: popri askorbtdehydroaskorbt systme, s tu zlon systmy ako sulfhydryl-disulfid, cytochrmy, redukovan polyfenoly-oxidovan polyfenoly, a alie prote ny obsahujce sulfhydryl, bohat na cysten. Ba o viac, telo potrebuje dostatone vysok dvky vitamnu C na to, aby udralo priazniv pomer askorbt-dehydroaskorbt.[16] O rovnovhu sa staraj vo vekej miere aj erven krvinky, ktor absorbuj a recykluj dehydroaskorbt viac v kapitole Farmakokinetika. Stich urobil ete jednu chybu, ke pouval na experimenty aj baktrie salmonella typhimurium. Je znme, e tfoidn baktrie s mimoriadne citliv na vitamn C.[16] Samotn Stich upozornil, e tieto in vitro experimenty nesm vies k predasnm zverom uvania vitamnu C u ud, avak takto veci senzciechtiv tla rada vynechva.[16] alie tdie potvrdili vyieuveden vysvetlenie vitamn C sa stva prooxidantom len pri uritch typoch tdi za prtomnosti niektorch kovov alebo enzymatickch systmov, ktor ho konvertuj do oxidovanej formy. Mimo tchto pecilnych prpadov, vitamn C je antioxidant a nem genotoxick vlastnosti.[1012] O preventvnych a terapeutickch monostiach vitamnu C pojednva kapitola Rakovina.

Kon aplikcia
Aplikcia vitamnu C na kou, naprklad vo forme krmu, vrtane oblasti poplenn a radianho splenia, nemala v testoch iadne neiadce inky. Pri koncentrcich 5 a 10% po niekoko dn, nespsobovala podrdenie a nemala senzitizujci vplyv.[1012] O lieebnom vyuit pojednva kapitola Popleniny.

alie uvdzan vedajie inky


Hoci vysok dvky vitamnu C mu spsobi kysl reakciu mou, neboli spozorovan akosti pri moen.[40][42] U zdravch ud sa pri dlhodobom uvan vemi vysokch dvok mu vnimone vyskytn kon vyrky, nava a bolesti hlavy.[62][39] Vsyp sprevdzan svrbenm sa me objavi na tvri, genitlich alebo v okol anlneho otvoru.[39] Ak vyrky nastan pri megaskorbickej liebe, zvyajne vymizn s almi dvkami, avak kvli monosti, e ide o alergick reakciu, je namieste opatrnos.[44] Vitamn C zniuje innos antikoagulanci (kumarnovch, heparnu)[550] avak vyie dvky vitamnu C maj vrazn stabilizan vplyv na zr anlivos, take v niektorch prpadoch ich me aj nahradi.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

138 / 332

Anestza vitamn C neutralizuje barbiturty a niektor narkotik.[44] Zmiean amfetamny sa stne musia uva najskr hodinu po alebo 2 hodiny pred vitamnom C, lebo in by jeho okysujci vplyv v revch znil ich vstrebvanie.[551][552] Vitamn C je vak potrebn pri uvan niektorch liekov, pretoe zvyuj jeho spotrebu.[551] Vysok dvky mu spsobi odfarbenie koe pod perkami.[44] Pri skrytch peptickch vredoch sa me objavi boles, avak vitamn C me postupne vies aj k zlepeniu stavu.[44][1] IV podvanie po niekoko dn me aj v takchto prpadoch obnovi stnu toleranciu.[44] kodliv znenie hladiny vitamnu B12 kvli zvenmu prjmu vitam nu C sa nepotvrdilo.[212][222];[494][497] Nepotvrdil sa ani prooxidan efekt so kodlivm dopadom na DNA.
[212][222]

Vitamn C nespsobuje dnov artritdu; autori tdie, ktor to tvrdila, neskr priznali, e v skutonosti skmali terapeutick vyuitie vitamnu C pre dnov artritdu; toto tdia v podstate potvrdila, nakoko u jedno rzov dvka 4g vitamnu C zvila eliminciu kyseliny moovej, a dvka 8g denne to dokonca robila dlhodobo. Dvky sa vak autorom zdali vysok, cenovo porovnaten s komernmi liekmi, preto ten negativis tick zver. Autori skmali len 8-dov obdobie a zvery o dlhodobej kodlivosti uviedli v podstate iba ako teoretick pekulciu. Hoffer ne spozoroval ani jeden prpad dnovej artritdy spomedzi tiscok svojich pacientov lieench vitamnom C.[16][185] Prevencia dnovej artritdy vitam nom C sa medzitm potvrdila, viac v kapitole Reumatick problmy. U pacientov, ktor uvali 1000mg vitamnu C denne v kombincii s 800mg vitamnu E sa sce znil priazniv vplyv lieby kombinciou simvastatinniacn v zmysle angiografickch cieov, avak celkov vplyv na klinick ciele lieby bol nevznamn.[212][553][554][555] Pri dvkach 250mg denne, spolu s vitamnom E a -karotnom, sa nepo tvrdil iadny nepriazniv vplyv dlhodobho uvania u pacientov trpiacich na ischemick chorobu srdca alebo in okluzvnu srdcov chorobu alebo diabetes.[212][542] Jedna tdia uvdzala riziko pre eny po menopauze,[212][556] avak dizajn a prevedenie tdie v skutonosti nemalo tatistick silu na preukzanie takejto svislosti, navye bola zaujat.[212][557]

Stresov paradox
Napokon, je tu ete jeden vedaj inok, o ktorom som nenaiel zmienku v literatre. Svis so schopnosou vitamnu C zmierova stres, ktor je vemi vrazn, avak pri aktnych stresovch situcich sa me lovek nhle pristihn, e reaguje prudie a s vou dvkou hnevu. Pravdepodobne to svis s tm, e najm pri dlhodobom uvan, lovek si

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

139 / 332

zvykne na to, e ben a dlhodob stres vrazne ustpi, bez vynakladania neustlej nmahy na jeho potlanie. lovek sa ahko stane menej ostraitm, a menej pripravenm ovlda hnev. Potom je zaskoen pri prudkej stresovej situcii, ktor aktne presiahne kapacitu biochemic kho tlmenia vitamnom C, a ktor sa u mus zvlda vou. alou monosou je, e stres prestane by pre loveka natoko benm a tak sa situcia prudkho stresu stva omnoho neprjemnejou, a lovek podvedome reaguje tak, aby ju ukonil o najskr, o me znamena prudiu reakciu. Mon je aj to, e z objektvneho pohadu reakcie nie s a natoko prudie oproti tm, ktor by lovek prejavil bez dostatonej hladiny vitamnu C, ale subjektvne s tak vnman, pretoe viac vynievaj oproti situcim niieho stresu, ktor sa vaka vitamnu C zvldaj jednoduchie. V kadom prpade, je prirodzenejie, a z pohadu zdravia rozhodne lepie, ke je eliminovan dlhodob stres, a ke sa prudk nrazov stres riei otvorenejie, hoci zo spoloenskho hadiska je prijatenej skr tak lovek, ktor vetky emcie tlm, o zvyajne ide na kor zdravia (to u spolonos natoko nezaujma). Rieenie? S vitamnom C alebo bez neho, lovek mus by pripraven zvldnu stresov situciu nadchnu sa, kona pri plnom vedom.

Zhrnutie
Pri uvan vitamnu C treba dba na dostatok tekutn a vpnika. Pre zdravch dospelch ud je vitamn C bezpen a hroz prinajhorom slab hnaka. Tto sa u asti ud pozoruje pribline od dvky 3g denne; po prave faktorom opatrnosti, FDA (USA) oficilne stanovila ako plne bezpen dlhodob mnostv do 2g denne,[212][558][542][559][352][510] odskan a dlhodobo bezpen s vak aj mnostv do 10g denne.[192][560][258] Vchodiskov hranica 3g bola stanoven na zklade jedinho plone dokumentovanho neiadceho inku miernej osmotickej hnaky, a to v zmysle ochrany najcitlivejch jedincov v celkovej populcii (individu lna precitlivelos sa v generlnych odporaniach neriei). iadne in neiadce inky, ktor by vytyovali hranicu bezpenosti, neboli konzistentne zaznamenan ani pri vych dvkach[445][446];[212] a rele vancia tch niekoko obmedzench hlsen o inch potencilnych in koch je otzna.[212][222][510][561][560][563][564] EVM a Eurpska autorita pre bezpenos potravn (EFSA) shlasili s dvkou 3g denne ako vchodiskovou hranicou osmotickej hnaky, avak napriek miernej povahe tohto efektu, pouila faktor opatrnosti 3, take za plne bezpen povauje dlhodob mnostv do 1g denne. Tto hranicu stanovila iba ako odporanie, nie ako direktvny limit.[212][565] V podstate meme shlasi s Traberom, e nakoko neexistuj iadne presvediv daje o akchkovek vnych zdravotnch nsledkoch vitam nu C, hranica celkovej bezpenosti sa v podstate ned stanovi (je prli vysoko).[212][567] Lieebne boli bezpene pouit dvky 1,5g/kg/de, [938] dokonca a 200-300g denne, bez toxickch nsledkov.[39][21][22] Vedajie inky vitamnu C (osmotick hnaka) a vitamnu E (potencil

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


V. Postup lieby

140 / 332

krvcavosti) sa navzjom neovplyvuj.[212] Na pozore by sa mali ma najm udia s problematickmi oblikami a metabolickmi poruchami, ktor ved k riziku oblikovch kameov, najm hyperoxalriou, alej pacienti s chronickou hemodialzou, pacienti so vzcnymi poruchami metabolizmu eleza a medi, ako aj deficitom G6PD; takto udia by mali zvi relatvne riziko vitamnu C poda jeho dvky, stupa zvanosti poruchy a zvanosti rieenho ochorenia, m zvanej stupe poruchy a m vyia predpokladan dvka vitamnu C, tm viac je vitamn C relatvne kontraindikovan. Onkologick pacienti vyaduj postupn zvyovanie dvok (viac v kap. Rakovina) a diabetici musia pota s posilujcim inkom vitamnu C na inzuln.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

141 / 332

VI. Zkladn nmety pre konvenn prax


(Ako meme vitamnom C podpori ben konvenn profylaxiu a liebu bez prli radiklnych zmien v zkladnej liebe?)

Ak je k dispozcii viacero liekov, treba voli ten najobyajnej. Hippocrates[29][39] Km lekr rozma nad diagnzou, podajte vitamn C. Klenner[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

142 / 332

Vitamn C m vek hodnotu v profylaxii. Stavy intoxikcie, traumy, oku, poplenia, infekcie priam volaj po vekej dvke vitamnu C; ten sm osebe niekedy sta na rapdny obrat vo vvoji stavu a v prognze. Ak sa pod v inkubanej dobe infekcie, me vznamne zmierni priebeh.[24] Tieto stavy by mali celkom rutinne dostva vek dvky vitamnu C. Treba si uvedomi, e jeho podanie je mimoriadne bezpen, pacientovi neme ubli, avak me vemi pomc (okrem raritnch prpadov uvedench v kapitole Vedajie inky najm akch porch obliiek, hemochromatzy a akch deficitov G6PD).

Hospitalizcia
V prpade akejkovek hospitalizcie s prtomn faktory vysokho dopytu; stres, infekcie, trauma, medikcie apod. ia, skorbut sa veobecne povauje za historick chorobu,[21] o me ma fatlne nsledky, paradoxne aj poas hospitalizcie s dobrou rovou zdravotnej starostli vosti; popri inch otzkach lieby me modernmu lekrovi poahky unikn tento zkladn nrok pacienta dostatok vitamnu C. Nemocnin strava je chudobn na vitamny, s akosami by staila zdravm uom (mono by ich asom priviedla do nemocnice). itate asi tu, ako by dopadlo meranie hladiny vitamnov u tch pacientov, ktor s strednodobo a dlhodobo hospitalizovan, a pritom plne odkzan na nemocnin stravu, bez vlastnch nkupov i podpory rodiny. Stone tvrd, e pojem chor skorbutick pacient sa d aplikova na takmer kadho hospitalizovanho, a tvrdo nazva nemocnice ako domy skorbutu.[20] Avak aj v prpade vynikajcej stravy, nroky hospitalizovanho pacienta mu by aleko vyie, ne je vbec mon uspokoji stravou. Podvanie doplnkovho vitamnu C by malo by samozrejmosou, pretoe jeho nedostatok znamen spomalenie a absenciu uzdravovania a nchyl nos na infekcie a komplikcie. Pozrite tie kapitolu Chirurgia.

Infekcie
Je vo vestrannom zujme pacientov, aby sa lieba akejkovek infekcie vrazne podporovala vitamnom C. Rzne dvky vitamnu C by sa mali poda ako celkom zkladn profylaxia, ete v ase, ke diagnza nemus by jasn, a nemus by ete naordinovan iadna konkrtna lieba. Je mnoho dvodov takhoto prstupu:

Vitamn C m zkladn a nezastupiten lohu v obrane organiz mu proti akejkovek infekcii, i u bakterilnej alebo vrusovej. V ase ochorenia je telo zvyajne v hlbokom deficite.[44][43][47];[309][368]
[369];[591][592][593][594][595]

Dojat s veobecne pod rizikom, e ben infekcia sa vemi rchlo, v priebehu hodn, doke obrti v ak ochorenie a smr, najm v svislosti so zpalom pc, encefalitdou a meningitdou. Podanie 12g vitamnu C, spolu s glukontom vpnika, je vhodnm a bezpenm

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

143 / 332

opatrenm hne pri prijat malho pacienta na hospitalizciu, v ase, ke prznaky ete vbec nemusia by dos presvediv a lekr vha nad diagnzou. Takto profylaxia zachrauje ivoty.[1][39] Bli opis problmu prina kapitola Vrusov encefalitda.

Aj po podan vitamnu C me paradoxne nasta zvenie teploty. Viac v kapitole Vrusov encefalitda. Knight podval na zaiatku lieby u det 1g AS IM a u dospelch 5g. Do 4h sa stav pacienta zvyajne vrazne zlep.[59] Vrusov ochorenia rchlo vyerpvaj vitamn C v tele. Krvcanie, napr. z nosa, vyaduje okamit podanie vekej dvky vitamnu C (spolu s vpnikom), pretoe me by znakom aktneho vyvolanho skorbutu.[37][39] Vitamn C m synergick efekt s antibiotikami. Podstatn je, e pacientovi s bakterilnou infekciou sa d prune predpsa anti biotikum poda prvho odhadu, pretoe ak zrove uva tolerann dvku vitamnu C, tak aj v prpade, e sa laboratrne nepotvrd sprvnos voby konkrtneho antibiotika, pacient je v tom ase u vylieen.[44] alou vhodou je, e ak sa infekcia nakoniec uke ako vrusov, vitamn C ju vyliei.[44] Vitamn C zmenuje riziko alergickch reakci na antibiotik.[44] Vitamn C m ochrann a stabilizan vplyv na pee a obliky,[618][15] take me zmierni toxick za antibiotk a preds vedajm in kom. Vitamn C m podporn inok na vkonnos antibiotk:

Peniciln-K stne alebo peniciln-G IM, za podpory tolerannch dvok vitamnu C, potla infekcie, na ktor zvyajne treba silnejie antibiotik, naprklad ampiciln alebo in syntetick penicilny.[44] Vitamn C roziruje spektrum innosti antibiotk.[44] V spoluprci s cefalospornmi sa pouva proti stafylokokom.[44] Obligtne kontatovanie: iadal by sa komplexn vskum v tejto oblasti pouitia vitamnu C ako adjuvans k antibiotikm.

Chirurgia
Vemi sa prehliada potencil vitamnu C v chirurgickej profylaxii. Pacient zvyajne ide na operciu kvli nejakmu ochoreniu, take sa d takmer s istotou predpoklada stres a hypoaskorbmia. Predoperan a chirurgick stres, anestza, infekn npor, hojenie rn, to vetko pred stavuje vek stresov faktory s primeranmi nrokmi na vitamn C; hoci bezprostredne po opercii sa to nemus prejavi, hladina v plazme zane pada u po 6h, a s odstupom 24h po opercii nie s neobvykl ani skorbuticky nzke hladiny.[37][39] M to samozrejme vemi nepriazniv vplyv na hojenie:[39][568][569] operan rany povolia 8 astejie u pacientov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

144 / 332

s nzkou hladinou vitamnu C.[1] Tolerann dvky vitamnu C mu rchlos hojenia u ud pribli tej, ktor je obvykl u zvierat, ktor syntetizuj vitamn C vo vekch mnostvch pre svoju potrebu.[44] Klenner trval u svojich chirurgov na tom, aby: 1. v rmci predoperanej prpravy pacient dostval 10-20g denne, pri plnovanch opercich aj po dobu niekokch tdov vopred, 2. po opercii 30g AS denne (10g na kad fau infzie), 3. po skonen infzi 10g vitamnu C denne stne. Takto profylaxia prakticky vytlaila operan mrtia a skrtila as hospitalizcie o 50%.[1] Avak v ase krtko pred zaatm opercie netreba dva vemi vysok dvky vitamnu C, pretoe by mohol psobi proti narkotikm a vytvori nutnos ich vych dvok.[18]

Dokonca aj ke vitamn C chbal v predoperanej prprave, poope ran terapia vitamnom C obnov normlne hojenie.[37] Niektor chirurgovia rutinne preberali pacientov z narkzy injekciou 10g AS IV. Pacient sa prebral do plne bdelho stavu do jednej minty, naraz, bez akchkovek post-narkotickch problmov a bez nevonosti.[39] Zrove vitamn C poslil ako profylaxia pre zamedzenie pooperanho oku.[18] Predoperanch 500mg stne je vraznou prevenciou oku a slabos ti po vytrhnut zubu.[37][39][570] Klenner uvdza spen rieenie prpadu zlepenia riev, ktor bol chirurgicky bezndejn a pacientke hrozila smr. Nasadili 2g AS IV 2h po dobu 48h, potom 4g denne. Po 36h od zaiatku lieby pacientka chodila, po tdni lieby bola prepusten domov, bez bolest a so zdravmi revami. Chirurga preila o mnoho rokov.[37][39];
[571][37]

S odstupom desaro po Klennerovch sksenostiach, profylaktick hodnotu antioxidantov konene zaali znovu opatrne skma na uni verzitnej nemocnici Washington v kontrolovanej tdii. akm trau matickm pacientom podvali 1000IU vitamnu E (dl--tokoferol acett) a 1g AS IV. U pri tejto malej vivovej dvke vitamnu C, pooperan zpaly pc klesli o 19% a multiorgnov zlyhania o 57%. Znila sa mrtnos, mierne sa skrtil pobyt na JIS a hospitalizcia celkovo. Autori skmali vplyv vonch radiklov na aktivciu gnov systmovho zpalu. U ach prpadov zazna menali v bytok antioxidanej kapacity, o naznauje priamu mernos medzi oxidanm stresom a orgnovmi zlyhaniami. Zna men to tie, e vie dvky antioxidantov maj zrejme vraznej inok. Antioxidanty (vitamn C a E) zabrauj oxidanmu stresu a spusteniu zpalovej kaskdy. Nespechy predchdzajcich tdi vidia autori v neskorom nasaden antioxidantov; dleit je poda ich m skr. Neboli zaznamenan neiadce inky oproti kontrolnej skupine.[884]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

145 / 332

Vysok potreba vitamnu C sa tka aj zlomenn, vplva na rchlos ich hojenia.[1][39]

Alergia a astma
Alergick reakcie s dsledkom chybnej imunitnej reakcie. Vitamn C stabilizuje a reguluje imunitn odpove m dleit vplyv na aktivitu lymfocytov pri rozliovan antignov (priate/nepriate) a tvorbe protil tok.[1] Jeho nedostatok, naprklad kvli chorobe alebo inm okolnostiam, me v kritickej chvli vies ku chybnej reakcii, a prispie ku vzniku alergie alebo autoimunity. Vitamn C m stabilizan vplyv na imunitn reakcie, jeho dostatok me pomc v prevencii vzniku alergi[44][572] alebo zmierni existujcu alergick reakciu.[294][572] Je pozoruhodn, e mononukleza, ktor je znma najvm vskytom alergi na peniciln, patr zrove medzi choroby s najvymi rovami revnej tolerancie vitamnu C (najrchlejie vyerpva jeho zsoby).[44] Ak sa pred zaiatkom podvania antibiotk uva niekoko tolerannch dvok vitamnu C, m to preventvny vplyv voi alergii na peniciln. Z tiscok pacientov sa vyskytli len 2 prpady miernych vyrok; peniciln zaali uva v rovnakom ase ako vitamn C v tolerannch dvkach, ie ete nemohli by saturovan. V 3 prpadoch, kde sa uval iba peniciln, urtikrne vyrky rchlo ustpili po nasaden vitamnu C. U dievaa bez vitamnu C nastala srov choroba a trvalo 2 tdne uvania vitamnu C, km vyrky zmizli, avak neboli dodran tolerann dvky.[44] Nie je znme, i vitamn C zabrni alergickm reakcim u tch pacientov, ktor u maj vyvinut alergiu. Umonilo by to rozri lieebn monosti pre tchto pacientov, ale potrebn je podrobn vskum.[44] Pri infekcich dchacch ciest vitamn C potla bronchilnu hyperaktivi tu, aj pri astme, zniuje frekvenciu zchvatov, zvyuje expiran objem (FEV).[58] Senn ndcha sa u viny pacientov d kontrolova pomocou vitamnu C. Tolerann dvky s nutn iba poas vrcholu sezny, in staia miernejie dvky, poda expozcie antignom. Mnoh pacienti tomu dvaj prednos oproti okovaniam, antihistaminikm a dekongestantom.[44] Astma vykazuje podobn vzorec histamnovho oku ako otravy a popleniny. stup astmatickch zchvatov a celkov zmiernenie przna kov, pri skromnch stnych dvkach AS od 1,5g denne, bol dokumen tovan u v 40. rokoch.[457] Dokonca u pri vivovch dvkach 1001000mg pacienti hlsili subjektvne zlepenie.[1091][1092] Vborn sksenosti s s inkom vitamnu C pri zchvatoch spsobench vrusovou infekciou, avak potrebn s vyie dvky. Pri astme, najlep inok maj tolerann dvky, vhodn je dodra ich aspo poas sezny.[44] AS je podstatne efektvnej ne kyselina askorbov, pretoe so sebou nesie potrebn iny sodka.[457]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

146 / 332

Patogenza astmy je spojen s oxidanm stresom,[501] o je popri stabilizcii imunitnej odpovede alm dvodom, preo m vek vznam uvaova o vysokch dlhodobch dvkach vitamnu C v prevencii, mono aj v spoluprci s rozumnmi dvkami vitamnu E kvli jeho antioxidanej funkcii v membrnach, prpadne alch antioxidantov, najm selnu. Bolo by potrebn preskma vplyv vitamnu C na imunitn odpove na genetickej rovni, pretoe dramatick odpove na vitamn C sa tka chorb ako ankylzna spondylitda, Reiterov syndrm a aktna anteriorn uveitda; vetky zko svisia s antignom HLA-B27.[44]

Transfzia
Vitamn C me zabrni aktnej hepatitde po transfzii krvi. Napokon, kad, kto je natoko pod stresom, e potrebuje transfziu, by mal tak i tak dosta vek dvku vitamnu C.[42][573]

Okovanie
Ku kadmu okovaniu by sa malo prikroi a po dkladnom zven oakvanch prnosov a rizk.[574] Ak sa lovek rozhodne okova, mal by podstatne zvi kadodenn prsun vitamnu C aspo poas tda pred a 3 tdov po okovan.[357][574]

Okovanie znamen fyziologick stres a za pre imunitn systm, ktor mus sprvne zareagova na cudzorod antigny. Je o to riskant nejie, vystavova okovaniu loveka trpiaceho chronickm subklinic km skorbutom, pretoe to o.i. znamen nesprvnu innos imunitnho systmu.[22][963] Pred okovanm by doja malo dosta stne aspo 500mg,[357] dospel adekvtne viac. V prpade vedajch inkov okovania ihne alie injekn dvky.[357] Podporou imunity sa zni pravdepodobnos sbenho ochorenia v ase okovania, m sa zmen pravdepodobnos komplikci.[574] Vitamn C reguluje imunitn odpove, o me zvi innos oko vania, zni pravdepodobnos neodpovedania.[1][58] Me zmierni pravdepodobnos zvanch vedajch inkov, ako s alergick a autoimunitn reakcie, a in.[1] Viac v kapitole Alergia. Vitamn C zmierni toxick inky okovania v podobe jedovatch a rakovinotvornch prsad vakcn, ako s formaldehyd, thimerosal, fenoxyetanol, zleniny hlinka a in,[574] ktor sa aj v minimlnych koncentrcich podieaj na neurologickch, imunitnch a kardiovas kulrnych pokodeniach.[125][1202][1203][1204][1205][1206] Podporou imunitnho systmu pome organizmu vysporiada sa s neiadcimi kontaminujcimi vrusmi a baktriami, ktor s vo vak cnach asto prtomn, ako naprklad vrus vtej leukzy apod.[74][75][574] Vitamn C pomha v prevencii nhleho mrtia v obdob do 3 tdov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VI. Zkladn nmety pre konvenn prax

147 / 332

po okovan (SIDS/SBS), ktor me svisie priamo s vyerpanm vita mnu C a fyziologickm stresom z okovania,[357][574];[47][364];[21][365] ako aj s infekciou mozgu kvli narueniu HE bariry toxickmi zlokami.[37]

Napokon, okovanie zanechva oslaben imunitu a zvyuje nchylnos na infekcie;[574][575] vitamn C me zmierni tieto nepriazniv dopady.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

149 / 332

VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch


(Jadro celej knihy. Ak postupy a sksenosti s liebou u boli publikovan?)

o je ahie poveda: Odpaj sa ti hriechy? Alebo poveda: Vsta a cho! Ale aby ste vedeli, e Syn loveka m moc odpa hriechy na zemi, hovor porazenmu: Vsta, vezmi si lko a cho domov! - A on vstal a odiiel. Jei Kristus[Mat9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

150 / 332

Vyuitie vitamnu C je vemi rznorod. Vo vine prpadov je vynika jcim doplnkom popri benej liebe, hoci v niektorch stavoch sa me povaova aj za liek prvej voby. Mali by sme sa vyhn nedorozu meniam medzi konvennou a ortomolekulrnou medicnou. Nie je tu iad ny priestor pre iarlivos. Rozumn prstup k liebe je ten, ktor spja vhody konvennej a ortomolekulrnej medicny v prospech pacienta. Praktick odporania pre jednotliv reimy podvania u boli uveden, preto ich nebudeme opakova. Ak hodlte niektor lieebn postup poui, predpoklad sa, e ste si u natudovali metodiku v predchdzajcich kapitolch; ak nie, prosm, vrte sa a oboznmte sa najprv s kapitolou Postup lieby, skr ne pokrote alej. Obsahuje dleit informcie o spsobe podvania a alch okolnostiach. Uveden lieebn schmy s iba orientanm rmcom, lieba mus vdy prebieha poda vvoja u individulneho pacienta. Pri isto stnej liebe s zvyajne nutn tolerann dvky dovtedy, km pacient nie je plne a trvale zdrav. Zaneme od stavov, kde je vplyv vitamnu C najv (infekcie, popleniny, otravy a okov stavy), a postupne prejdeme k tm, kde je vyslovene adjuvantom, doplnkovm liekom, alebo profylaxiou.

Vrusov infekcie
Vitamn C je vemi innm liekom pre vinu vrusovch infekci, predovetkm v inkubanej dobe, ale aj po nbehu ochorenia. Lieba je spen len vtedy, ke je intenzvna. Dvky musia by masvne a ast.[24] Vek dvky vitamnu C s kompatibiln s liekmi a zvyajne zlepuj ich innos.[39] Ke Klenner zanal s liebou vitamnom C, volil opatrnejie dvkovanie (cca 65mg/kg). Takto dvky sa podvaj kad 2-4h.[39] Rokmi praxe vyhodnotil inn schmu pre vne ochorenia: injekne najmenej 350400mg/kg AS, kad hodinu, poda vvoja 6-12, potom kad 2-4h a do vylieenia.[1][39] Zdrav pacient za 24 hodn je pre lekra odmeu jcim zitkom.[1] Problmom je, e ak plne zastavme aktivity patognu, meme zastavi aj vytvorenie aktvnej imunity. Preto ak mme nad ochorenm kontrolu, cieom lieby je skr modifikcia ochorenia, a nie jeho pln vylieenie zo da na de. Modifikciu dosiahneme, ak liebu pokraujeme dvkou 250mg/kg AS IM, a ak treba, alia dvka sa pod po 8h, u len polovin. Ale pri sbenej bakterilnej infekcii je namieste dvkovanie 350mg/kg.[39] Vrusov ochorenia sam osebe rchlo vyerpvaj dostupn vitamn C krvcanie pri ospkach a ovch kiahach je znakom skorbutu a treba rchlo poda 2-4g vitamnu C.[37][39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

151 / 332

Nachladnutie
Nachladnutie sa nevyskytuje u tch zvierat, ktor si doku syntetizova dostatok vitamnu C, preto sa aj ako laboratrne skma. Poda zva nosti je tolerancia (teda dopyt) tela stne 30-100g denne.[1029][44] 1. Zaujmav je recept proti nachladnutiu od farmrov z vchodnej asti USA zo zaiatku 20. storoia: aj z rastliny menom konop preraste nolist (eupatorium perfoliatum). Podval sa poda hmotnosti deti 1 lka, dospel 2-3 lky. Tento hork liek vylieil nachladnutie do na sledujceho da. Poas chrpkovej epidmie 1918 preukzal neoceni ten sluby. Klenner, pohan zvedavosou zistil, e jedna lka (225g) tohto aju obsahuje 10g vitamnu C.[37] 2. Portoriknska legenda hovor, e rodiaci strom aceroly vo dvore udr nachladnutie mimo domu. erene acerola obsahuj 30 viac vitamnu C ako pomarane.[39] 3. U vivov dvky 1-2g denne podstatne zniuj vskyt nachladnutia pri aktnej fyzickej zai (strese).[1028] 4. Zkladn vivov dvky do 200mg denne u dospelch nemaj vplyv na vskyt nachladnutia, a len minimlny dopad na jeho priebeh.[1030] 5. Avak vivov dvky 300-1000mg denne u det zmieruj priebeh, urchuj uzdravenie, zniuj vskyt komplikci (reumatickej horky, zpalu pc).[9] 6. Vivov dvky 1-6g denne skracuj ochorenie priemerne o 21%, inmi slovami takmer o de.[1029] Pri sub-arktickch zimnch portoch a o 50%.[1030] 7. Samozrejme, uskutonili sa aj tdie, ktor nepreukzali inok vitamnu C na priebeh nachladnutia. itatea zaiste neprekvap, e ilo o bezvznamn vivov dvky, ktor ledva staili zabrni skorbutic kmu deficitu u chorch pacientov, nemohli ani len vyrovna hypoaskorbmiu, a samozrejme nemali iadny farmakologick vznam.
[22][190][1];[1029][1030]

8. 450mg AS injekne, podanch vas pri nstupe symptmov, dva 40% ancu vymiznutia prznakov. Pri 750mg a viac, 3-4h, je u anca 50%. 800mg kad hodinu a B-komplex 3 denne je ete innejou liebou.
[9]

9. Lieba: 1g vitamnu C kad hodinu po 48h, potom 10g denne.[37] 10.In schma: 1,5-2g m skr pri prvch prznakoch, kadch 20-30 mint. Na vylieenie mu stai u 3 dvky. Ak nestaili, pokraova v 1-2h intervaloch. Ochorenie me ustpi u do 24h.[9] 11.spenos procedry predasnho ukonenia nachladnutia u pri jeho zaiatkoch, poda anekdotlnych testov, ktor urobil Stone, me by a na rovni 95%.[22][964]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

152 / 332

Chrpka
Neuveriten financie sa investuj do vakcn, s vemi rozpaitmi vsled kami a mnostvom neiadcich inkov, aj vnych.[1004][1005][576][577][578][579] [580][581][1024][1025][1026][1027][1207] Pritom k prevencii je potrebn skr primeran hladina vitamnu D (viac v kapitole alie dleit ltky). K liebe sta jeden netoxick, virucdny, baktericdny agent. Vitamn C. 1. Lieba: Poda zvanosti a tolerancie, spolu 45[9]-150g[44] denne, rozdelen do 8-20 dvok,[44] po dobu 1-3 dni.[9] 2. Na posilnenie inku sa pouva protamid (viac v kapitole Adjuvans)[39] 3. Na priebeh ochorenie m vplyv aj primeran dostatok vitamnu A. Viac v kapitole Vitamn A.

Aktna mononukleza
Spsobuje ju Epstein-Barr vrus, ktor sa vyskytuje aj pri Burkettovom lymfme.[39][37][582][583] Vitamn C m vrazn dopad na vvoj ochorenia; as lieenia priamo zvis od vekosti dvok a zvanosti infekcie.[1];[39][37] 1. revn tolerancia stpne a na 150-200g/de, aj viac.[44][43][47] 2. Prpad: Pacientka umierala, dostala u posledn pomazanie. Ke lekr odmietol poda vitamn C, matka (diplomovan zdravotn sestra) zakroila a tajne pridala 20-30g AS do kadej fae infzie. Pacientka uzdraven.[39][37] 3. Prpad: pacientka 44kg, 23r, s akou mononuklezou, sama od seba uila v 2h intervaloch stne spolu 450g vitamnu C za 2 dni. Po 3-4 doch sa ctila dobre, ale po alie 2 mesiace potrebovala udriavacie dvky 20-30g denne. Niekedy staia udriavacie dvky po dobu 2-3 tdov; pacient to vdy vycti.[44]

Psov opar (herpes zoster)


1. Lieba: Hne pri diagnze 400mg adenoznu IM, a nsledne 15g AS IV pomocou striekaky. Pol hodiny po podan vitamnu C da aliu dvku adenoznu 400mg. Lzie ponatiera benzoinovou tinktrou a na cel plochu natrie calomine mlieko s 5% fenolu. Naalej natiera benzo inom iba erstv plochy, ale mliekom calomine+fenol natiera cel oblas. Podva injekcie 12h po 3 dni, potom raz denne po niekoko dn. Kadodenne uva stne B-komplex s obsahom kadho B-vitam nu okolo 100mg, a masvne dvky vitamnu A.[39] 2. Kontrola bolesti po uzdraven: denn IV injekcie: thiamn (B1) 1000mg, pyridoxn (B6) 300mg, niacnamid (B3) 600mg, spolu rozrieden v 20ml sonho roztoku, podva po 5 dn. Pouva sa 23G (0,635mm) ihla dlh 25mm.[39] 3. In lieebn schma: 2g AS IM 12h, zrove 50mg kyseliny adenozn-5-monofosforickej, taktie IM. Loklne benzoinov tinktra. stne tolerann dvka. Pri masvnom opare podva AS aj infzne.[37]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

153 / 332

4. In schma: 2-3g AS injekne 12h, podporen almi 3g vitamnu C stne 2h. Boles zvyajne ustpi u po 1. injekcii. Vyschnutie puzgierov a stup horky do 24h. V priebehu 72h od zaiatku lieby dochdza k plnmu zmiznutiu puzgierov a uzdraveniu.[24] 5. Tolerann stna lieba: Zaneme rno dvkou 3g vitamnu C. Uvame 30 mint, a km sa nedostav redia stolica (ete nie celkom hnaka). Ak sa nedostav ani po 15h uvania, zvime dvku na 4g. Ke nastane red pohyb v revch, znime dvku na 2g kad hodinu. Njdeme si tak dvkovanie, aby sme sa udrali tesne pod hranicou riedkej stolice a skame ho pomaly zvyova, aby vymizli symptmy oparu. Pokraujeme v liebe a do vylieenia.[584][585] 6. Siln opar treba liei pomocou IV AS, kvli dosiahnutiu vyej koncen trcie v plazme. Potvrden lieba do 72h u 372 pacientov.[584][586] 7. Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]

8. Prpad: Vylieen pacient, ktor mal 5 rokov herpetick lzie. Uval dlhodob denn dvky.[1]

Ovie kiahne (varicella)


Lieba ako psov opar. 1. Pri liebe menmi dvkami (viz. psov opar bod 4), vyrky krusto vateli do 24h, pacient zdrav do 3-4 dn.[24] 2. IV injekcia 400mg/kg AS 8h, zopakovan spolu 1-3 vysu kiahne do 24h namiesto do 7-9 dn.[1][37];[39][27] 3. Podobn inok maj dvky 350mg/kg 2h.[39] 4. Liei sa daj aj stnymi tolerannmi dvkami.[44] 5. stny vitamn C je v tomto prpade menej spoahliv ne injekn. Klenner uvdza ako prklad svoju dcru, ktor dostvala 24g denne, stne, a napriek tomu sa jej tvorili intenzvne svrbiace vyrky. Po podan 1g AS IV svrbenie prestalo a mohla spa nepreruene 8h. Potom dostala aliu injekciu a u sa neobjavili iadne nov vyrky. Vitamn C doke prerui zvyajn postup vrusovej infekcie.[39] 6. Nevonos by mala ustpi u po 1g AS v 5ml injekcii.[39] 7. Svrbenie, podrdenos, po poslednej injekcii.[39] boles, zvracanie vymizn cca hodinu

8. Dvky 65mg/kg ochorenie iba potlaia, 250mg/kg ho vylieia. Pri bak terilnej infekcii nasadme 350mg/kg spolu s antibiotikami.[39] 9. Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]

10.Prpad: Mu, 85kg, vylieen za 4 dni, dvky spolu 30g/de stne.[1]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

154 / 332

Herpes simplex
Prakticky vetci s vrusom nainfikovan do veku 5r, avak iba 1% m nejak symptmy. Tento vrus zvyajne vegetuje v dormantnej forme, aktivuje sa v ase stresu, fyzickho alebo psychickho.[39][587][588][589] Zriedkavou, no vemi zkernou komplikciou me by encefalitda, ktor m 30%-n mrtnos, a 85% preivch m trval nsledky vo forme pokodenia mozgu. Toto je al dvod, aby sme herpes drali pod kontrolou vitamnom C.[39][590] Viac v kapitole Vrusov encefalitda. 1. Lieba je tm innejia, m skr sa s ou zane.[591] 2. U vemi mal vivov mnostv (50-100mg) ved ku zmierneniu prznakov; toto je znme u vye 70 rokov![591] 3. Dvky 200mg denne spolu s 200mg citrusovch flavonoidov, 3 denne, mu skrti ochorenie o 57%, najm ak sa lieba nasad zavasu, najlepie ete v prodromlnom tdiu.[1080][1089] 4. Lieebn hodnotu Gaby oakva od dvok vitamnu C 10g denne, a po hranicu tolerancie. Profylakticky dlhodobo odpora 500-3000mg denne.[1080] 5. Viditen priazniv inky, aj na genitlny opar, maj u vivov stne dvky 500mg 4 denne. Ak sa podaj vas, zabrnia bolestivosti. Autori uvauj nad monou neutralizanou schopnosou vitamnu C priamo voi vrusu, tak ako v prpade polio.[591] 6. inn lieba herpesu prebieha ako pri ovch kiahach alebo psovom opare. Riboflavn (B2)[24] 10mg stne a zinok urchlia hojenie. Pri zinku je namieste opatrnos a monitorovanie.[44] 7. Lieba plat tak pre stny, ako aj genitlny opar.[44] 8. Herpes treba liei aspo 3 dni, in s ben rekurencie.[39][24] 9. Ak sa herpes stal chronickm, me sa asom opakova. IV AS me pomc v rieen.[44] 10.Vysok udriavacie dvky zniuj poet tokov, a tolerann dvky zmieruj ich priebeh.[47] 11.Loklne aplikovan askorbtov pasta (kyselina askorbov alebo AS s vodou) je vemi inn.[47][46] Loklne roztok 10% nemal inok.[24] 12.Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]

13.Krm na vodorozpustnej bze, 3-5%, liei aktne stne puzgiere, ak sa aplikuje aspo 10-15 denne.[37][39] 14.Zaujmav svojou protiherpetickou aktivitou je adenozn.[1080][1088][1089] Poas herpesu je trvale nzka hladina adenoznu v krvi.[1080][1081] U pacientov s dlhodobmi opakovanmi problmami s herpesom bol vyskan inok samotnho adenoznu v injeknch dvkach 1,52mg/kg IM, po 9-12 dn. 64% pacientov sa zbavilo rekurenci na dobu dvoch rokov, a 25% na 1 rok. Mechanizmus inku je poda autorov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

155 / 332

neznmy,[1080][1082] avak pripomeme si Klennerovo vysvetlenie vzhadom ku vrusovm ochoreniam celkovo (viac v kapitole Adenozn). Adenozn je teda zrejme vhodnm adjuvantom k liebe vitamnom C. 15.Vhodn je aj vysui lziu a priloi na u na 15 mint bavlnen gzu namoen v oleji s obsahom vitamnu E cca 670-930IU/ml. Do 15 mint a 8 hodn by mala ustpi boles. Rozsiahlejie lzie reaguj lepie ne mal, a lieba je innejia, ak sa opakuje 3 denne po 3 dni.[1080][1083][1084][1085] Mohlo by s o vhodn doplnok lieby vitamnom C. 16.Podporn lieebn inok sa d oakva aj od zinku, i u vo forme doplnku, alebo loklne.[1080] Samozrejme, aj in ltky mu preukza podporn inky (viac v kapitole Adjuvans).

Ospky
Vplyv vitamnu C na toto ochorenie je medicnskou kuriozitou, pretoe mlokedy je choroba pod takou kontrolou ako pes na vodtku. V prpade predasnho preruenia lieby nastane relaps, a to aj niekoko krt, km sa vrus plne nezni.[24][1][29] 1. Klenner opisuje prv prpad ospok, ktor lieil vitamnom C poas epidmie na jese 1948. Jeho deti sa hrali s inmi demi v nkazlivej fze ochorenia, a ke potom dostali vodn horkov zaervenanie o a hrdla, katar, spazmodick priedukov kae a Koplikove kvrny, zaalo sa s liebou: stne 1g 4h, o stailo na zmiernenie toku. Menie dvky umonili chorobe napredova. Ke sa podval 1g 2h, vetky prznaky vymizli do 48h. Ak sa nsledne lieba preruila, o alch 48h sa prznaky vrtili. Toto je zrejme prinou zlyhania experimentov skorch vskumov. Toto zapnanie a vypnanie choroby sa d opakova aj mesiac. Na pln, trval vylieenie bolo potrebn uva 1g 2h, aj v noci, po dobu 4 dni. Vtedy bol vrus kompletne znien a choroba sa u nevrtila.[24][29][39] 2. al z prvch prpadov: 10-mesan bbtko. 40,5(R), erven oi a hrdlo, vodav nos, katar, spazmodick priedukov kae a Koplikove bodky. 1g AS IM 4h. Po 12h teplota klesla na 36,4(R), zpal spojiviek a erven hrdlo sa vyistili, kae zmizol. Kvli vyhodnoteniu, i ilo len o non pokles, antibiotick inok vitamnu C alebo o stav vysoko virulentnho organizmu a bezbrannho hostitea, nasledujcich 8h bola lieba vitamnom C preruen. Teplota stpla na 39,6. Lieba bola obnoven, a namiesto oakvanho veernho zvenia, teplota klesla na 37,3(R). Pokraujc v liebe, bbtko sa bez komplikci uzdravilo a bolo prepusten 60h od prijatia. Nevznikli ani ospkov vyrky.[29][39] 3. ie stna schma u det: 1g vitamnu C 2h (aj v noci), v liebe pokraova po dobu 4 dni, aj ke prznaky zmizn do 48h.[24][1][29] 4. Schma 1g 2h sa d poui aj ako profylaxia zabrni ochoreniu.[1] 5. Priebeh choroby zmieruj u dvky 1g stne 4-6 denne.[24]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

156 / 332

6. Neskr Klenner uprednostnil injekn liebu. Vsledky boli ete dramatickejie, prznaky mizli do 24-36h, v zvislosti od vekosti a frekvencie dvok.[29] 7. Profylaxia: injekne 1g AS 6h zabrni nakazeniu.[24] 8. Injekcie 350mg/kg AS IM 2h zniia vrus do 24h.[1] 9. IV injekcia 400mg/kg AS 8h, zopakovan spolu 2-3, zvyajne sta na pln vylieenie.[39][27] 10.Ospkov bronchitdu dieaa vylieili 3-4 injekcie 1g AS s rozostupom 6h; do 24h prestane kae.[24] 11.V prpade sbene prebiehajceho ochorenia, naprklad mumpsu, je potrebn zdvojnsobi dvkovanie.[24] 12.Klenner lieil niekoko stoviek prpadov ospok a publikoval o tom najmenej 28 lnkov.[1] 13.Zd sa, e vylieenie vitamnom C ete pred vyvinutm vyrok neza brni vytvoreniu imunity.[29] 14.Mal, ojedinel dvky neovplyvnia vrazne dku ani priebeh.[29] 15.Ospky rchlo vyerpvaj zsoby vitamnu C;[591] krvcanie (zvyajne z nosa, vo vnych prpadoch aj v pcach) je zrejme spsoben aktnym skorbutom. Klenner mnohokrt zastavil krvcanie jedinou injekciou 2g AS.[39];[29][307] 16.Svrbenie, podrdenos, boles, zvracanie vymizn cca hodinu po po slednej injekcii.[39] 17.Na posilnenie inku sa d poui protamid (viac v kapitole Adjuvans)
[39]

18.Na ospky m vplyv aj vitamn A. Deti s dostatkom vitamnu A maj meniu ancu dosta ospky. Ak u ospky vypukli, megadvka 100 000U (do 1 roku veku) resp. 200 000U (nad 1 rok), opakovan 2., 8. a 42. de (poas post-hospitalizanej nvtevy) spsobila zmiernenie prznakov, znenie akch komplikci a dvojnsobne rchlejie uzdravenie. Autori uvauj, e ide skr o npravu deficitu u tchto det, ne o priamy lieebn vplyv vitamnu A. Poda nich, deficit vita mnu A podstatne zhoruje priebeh ospok.[900]s72 Poznmka: Bolo by vhodn preskma kombinovan reimy lieby pomocou vitamnov C a A. Zatia sa ako rozumn jav prstup lieby vysokmi dvkami vitamnu C, kvli jeho nzkej toxicite a vynikajcim vsledkom, plus profylaxia rozumne tedrm krtkodobm dopanm vitamnu A, a inn individulna nprava avitaminzy A u tch det, ktor ju preukzatene maj. Viac o vitamne A v prslunej kapitole alie dleit ltky. Existuje dvod domnieva sa, e vitamn C me eliminova toxick nsledky aj dlhodobho uvania vysokch dvok vitamnu A.[1]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

157 / 332

Mumps
1. Pri liebe prvch 33 prpadov pomocou vitamnu C, horka zmizla bene do 24h, boles do 36h a opuch do 48-72h.[24] 2. Adenozn-5-monofosft urchli lieenie.[1] 3. Lieba det pred pubertou: 1g AS IM alebo IV 2-4h.[24] 4. Svrbenie, podrdenos, boles, zvracanie vymizn cca hodinu po po slednej injekcii.[39] 5. Prpad: Mu, 23r, s komplikciou obojstrannou orchitdou; semennky vekosti tenisovch loptiiek, vek bolesti, horka 40,6. Boles zaala ustupova u po prvej injekcii 1g AS IV, po podan alch 6 v 2h intervaloch sa plne stratila. Horka zmizla do 36h. Pacient sa ctil dobre do 60h, celkovo dostal 25g.[39][24] 6. Prpad: 3 deti. Chlapec, 7r, lieen benmi metdami (poste, aspirn, tepl olejov gfrov obklady a iodex na opuchnut azy). Chor bol asi tde. Druh chlapec, 11r, zaal dostva injekcie a po dosiahnut maximlneho opuchu; 1g AS IM 2-4h. Do 48h plne v poriadku. Dieva, 9r, ke opuch dosiahol 60% z oakvanho a teplota 39), zaalo dostva 1g AS IV 4h. plne v poriadku od 3. da lieby.[24]

Polio
Ochorenie vrazne zniuje obsah vitamnu C v tkanivch.[62] Jungeblut zistil, e paralytick dvka poliovrusu, injektovan do mozgu opc, vdy spsobila paralytick polio. Avak ak sa spolu s vrusom injektoval aj vitamn C, zvierat neochoreli. Ak boli opice infikovan vekou dvkou vrusu, injekn vitamn C nedokzal modifikova ochorenie. Pri menom mnostve vrusu, 100mg vitamnu C denne viedlo ku rznym vsledkom.
[39]

itate u zrejme tu, e tajomstvo spechu spova vo vekosti a frekvencii dvok. Jungeblut[29][606] na opiciach dokzal, e stne podanie vitamnu C v prrodnej forme poas inkubanej doby vdy spsob zreten zmenu v zvanosti ochorenia, a e po 5. dni s u potrebn vie dvky. Vskyt paralz znil a 6-nsobne.[24][29][39] Jungeblutove dvky boli celkovo mal a mlo ast, ale vsledky boli subn,[70];[591][69] take si ich vimol Sabin a nsledne cel vskum spe ne zdiskreditoval. Nie je cieom tejto knihy hodnoti, i ilo o zitn zmer, alebo len o hrub nedslednos. Kadopdne: Sabin tvrdil, e zopakoval Jungeblutove pokusy, lene v skutonosti postupy nedodral: liebu nena sadzoval vas (akal a 4 dni, do plnho rozvinutia ochorenia); Jungeblut podval injekne 400mg/de, Sabin podcenil dvkovanie, podval sotva 35% Jungeblutovch dvok; Jungeblut vyuval miernu kvapkov met du infekcie, Sabin pouil priame naokovanie, o samozrejme vdy vyvo lalo najvnejiu formu choroby. Po takomto nevedeckom prstupe nemo hol oakva dobr vsledky, avak namiesto priznania chyby, ia, rozril

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

158 / 332

chybn nzor, e lieba nie je inn.[9][29] V rieen poetnch klinickch prpadov innmi dvkami neskr Klenner demontroval spen liebu ud, no nedokzal u zvrti veobecn skepsu a predsudky, zasiate Sabinom, kvli ktorm sa nevy konal rozsiahlej vskum.[24]

Priebeh ochorenia
Poas inkubanej doby sa vrus iba ri v krvnom obehu. Ak sa pod vitamn C v tomto tdiu, vrus je znien skr, ne sa dostane do nervovho systmu, take toto je idelny as na zsah. Dokonca u vivov dvky stoviek mg/de zniuj nsledn vskyt paralz.[24];
[39][607][608]

Ke sa vak vrus dostane do mozgu, spsob zpal a opuch, ktor vytvra tlak na mozgov tkaniv, ktor s tm pdom zasiahnut nielen stresom zo zpalu, ale aj z podvivy, najm z deficitu tiamnu (vitamnu B1); patolgia nervovch buniek sa npadne podob na beri-beri (ochorenie z deficitu tiamnu). Vrus zrove vyerp zsoby vitamnu C v nadob likch. Nadoblikov dre prestane plni regulan lohu, o vedie ku zveniu hladiny adrenalnu v krvi, o me spsobi stiahnutie ciev. Zhor sa okyslienie, nastane acidza. Samozrejme stpne hladina cukru (nastane adrenalnov hyperglykmia). Mimochodom, mono prve takmto mechanizmom doke mumps vo vnimonch prpadoch vyvola cukrovku.[39][24] Navye, ke je vrus u nainfikovan v mozgu, je aie dosiahnuten pre imunitn systm.[24] Ku metabolizmu cukru je nutn tiamn, lene prebytok adrenalnu spsob stiahnutie ciev v trviacej sstave a obmedzenie trvenia, a ochorenie samotn vedie ku znenej chuti do jedla alebo dokonca zvracaniu, take u i tak nzky prsun vitamnov z benej stravy sa ete zhor. V nervovo-svalovch zpojoch sa hromad kyselina pyrohroznov a na jej metabolizovanie je potrebn enzm kokarboxylza, ktor sa sklad z dvoch molekl tiamnu a z fosftu. iadny tiamn = iadna aktivita. Vsledkom hromadenia pyruvtov je nava. Ochabl paralza s tm zko svis. Bunky v zasiahnutej oblasti s mono len unaven, avak ke sa situcia rchlo nezlep, mu odumrie. Preto je indikovan podporn lieba tiamnom. Mase pomhaj zlepi cirkulciu a odstrni toxny v tomto ndzovom stave.[39] Je tie zaujmav, e u akch prpadov poliomyelitdy nastva horka, infekcia, fyzick stres, trviace akosti, hnaky, zvracanie, anorexia. Je otzne, do akej miery ide o prznaky ochorenia, a odkia u ide skr o prejavy nedostatku vitamnu C; doslovne: prroda iada o pomoc. Toti, tieto prznaky sa vyskytuj u mnohch detskch ochoren a vdy ustpia po 1-2 injekcich AS v dvkach 1-4g, poda veku.[29][307] U star vskumnci objavili vzah medzi deficitom vitamnu C a zvanosou ochorenia. Miera deficitu vitamnu C sa d zisti naprklad pomerom stne prijatho a moom vylenho vitamnu C. U zvierat, ktor podahli poliu, bola v nadoblikch nameran vemi nzka hladina

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

159 / 332

vitamnu C[39][24][609]

inok vitamnu C
D sa zhrn nasledovne:[39][27] a) Likvidcia vrusu. b) Bezpen dehydratcia mozgu a miechy, m sa zmierni opuch. To umon obnovi normlnu vivu chemicky okovanho mozgovho tkaniva a jeho zsobovanie tiamnom (B1). c) Podpora a normalizcia innosti stresovanch nadobliiek, take zan tvori dostatok interfernov a kortikosternov pre inn obranu tela. d) Prevencia zlepenia centrlneho kanla, udranie prirodzenejch rozostupov a menie zhlukovanie ependymlnych buniek (povrcho vch buniek miechy).

Lieba
2. Vekos dvok zvis aj od kmea vrusu; rchlo napredujca infekcia kmeom R. M. vyaduje omnoho vyie dvky, pri menej infeknom kmeni Aycock staia menie dvky.[29][606] 3. McCormick zistil sledovanm konzumentov bieleho a hnedho chleba, e B-vitamny chrnia pred paralzou.[39] 4. Lieba 12-20g denne skrti horku a as rekonvalescencie.[9] 5. Vne dospel prpady vyaduj dvky 12-20g 12h, opakova 6-8. Boles hlavy a horka sa zvykne zlepi do 48h, a zvyajne sa pacient cti dobre do 6-10 dn, kedy prechdza na stne uvanie 1,5g 3-4h. 6. inn lieba det poas epidmie v Severnej Karolne v roku 1948 vyzerala nasledovne: dvky 1-2g poda veku. IM AS u det do 4 rokov. Vvoj ochorenia sa d sledova meranm teploty kad 2h. Ak teplota nezareaguje do 2h od prvej dvky, indikovan je 2. dvka 1-2g. Ak teplota zareagovala do 2h od prvej dvky, druh dvka sa pod a 4h po prvej. Schma sa dodruje 24h. V tom ase je teplota konzistentne nzka, take alch 48h sa podvaj 1-2g dvky s odstupmi 6h. Pacient je klinicky v poriadku do 72h od prvej dvky. Cca u 5% pacientov by vak mohlo djs k relapsu, preto sa pre istotu pokrauje ete alch 48h dvkami 1-2g kadch 8-12h. Celkov as lieby je teda zvyajne 5 dn.[39][24] 7. Domca lieba det: 2g AS injekne 6h, podporen 1-2g vitamnu C stne 2h.[24] 8. Na posilnenie inku sa d poui protamid a 3 denne DCA (viac v kapitole Adjuvans)[39] 9. Tiamn (B1) treba uva aspo 3 mesiace, pretoe nervov tkaniv sa hoja pomaly. Dvkovanie 100-250mg denne.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

160 / 332

10.Jemn mase v prpade paralzy by sa mali vykonva m skr aspo poas prvch hodn, cvii pasvny pohyb. Mu sa poui vanke pre odahenie postihnutch svalov.[39][28] 11.Pacient by sa mal snai jes.[39] 12.Ak pacient chli tekutinu cez nos, me s o nebezpen bulbrny typ, s paralzou hrdlovch svalov; nutn je posturlna dren, kyslk, niekedy aj tracheotmia, a km nezaberie vitamn C; zvyajne do 36h.
[24]

13.Prpad (zo zaiatkov): Chlapec, 8r, mal chrpku po dobu jednho tda. 4 dni pred vyetrenm nastala precitlivelos na svetlo, zpal spojiviek a hrdla, nevonos a zvracanie. Boles hlavy v onom pozad bola tak siln, e nezabrali ani dvky aspirnu pre dospelch, ktor mu dala matka. Na vyetren si chlapec dral hlavu v rukch a prosil, aby dostal nieo, o by zmiernilo jeho boles. 40 (ax.), citliv v lumbrnej oblasti a v achovch ponch avho kolena. Dostal 2g AS IV, odoslan do miestnej nemocnice, kde ihne dostal alie 2g a dvky pokraovali 4h. Do 6h od zaiatku lieby ho prestalo bolie hrdlo a hlava (nedostal iadne lieky proti bolesti), toleroval stropn osvetlenie, oi such a zaervenanie sa vytrcalo. Nevonos a zvra canie ustpilo, 38,1 (ax.), sedel na lku v ovilnej nlade a popjal limondu. Prepusten z nemocnice po 48h, klinicky v poriadku, celkovo dostal 26g vitamnu C. Pokraovalo sa v stnej liebe 1,5g 2h, s citrusovm dsom, po dobu jednho tda. Potom sa prelo na tiamn (B1), 25mg pred jedlami a pred spanm, kvli terii McCormick-a,[29][610] e zpalov a degeneratvne ochorenia nervovho systmu s zaprinen avitaminzou B1, a e treba pokraova v liebe tmto vitamnom aspo po dobu 3 mesiacov, pretoe nervov tkaniv sa regeneruj vemi pomaly.[29] 14.Pozoruhodn prpad: Dvaja bratia ochoreli. Dostali 10 a 12g AS, poda hmotnosti, IV pomocou 50ml injekcie 8h, 4, potom 4 12h. Taktie dostvali 1g stne 2h, aj v noci. Uzdravili sa a boli neskr stredokolskmi atletickmi hviezdami. Tretie diea v starostlivosti inho lekra nedostalo vitamn C. Tie preilo, dodnes nos podpery.[37] 15.Prpad zo zaiatkov s nzkym dvkovanm: Dieva, 5r, paralza oboch nh, boles kolien a chrbta. Dostala mase a injekn AS. Do 4 dn mohla hba oboma nohami. Prepusten domov na dolieenie dvkami 1g 2h. Na 11. de u chodila, vtedy bol preruen vitamn C a dostala tiamn (B1) 10mg kad de. Neskr Klenner podstatne zvil a predil nsledn liebu tiamnom. V kadom prpade, dieva bolo na 19. de v poriadku. [39][33] 16.Prpad: Chlapec, vek boles hlavy, erven oi, zvracanie, naptos hamstringov, 40,2 pod pazuchou. Dostal ihne 2g AS IV a znovu do 2h, potom 4h po dobu 48h. Do 6h po prvej dvke 37,8, oi sa vyistili, ovilny, sedel a popjal tekutiny. Tde uval stne 1,5g vitamnu C 2h. Potom prestal bra C a uval B1 25mg 4 denne.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

161 / 332

17.Prpad: 5-ron dievatko, ktor u bolo po 4 dni ochrnut na spodn as dolnch konatn. Prav noha plne ochabnut, av s odhadom ochabnutosti 85%. Boles v kolench a oblasti bedier. tyria konzultu jci lekri potvrdili diagnzu polio. Zaalo sa s terapiou masami a vitamnom C; po 4 doch injekci diea pomaly hbalo oboma nohami. Prepusten z nemocnice, dostvalo 1g 2h stne s ovocnm dsom po 7 dn. Na 11. de lieby sa pomaly prechdzalo. Na 19. de pln obnova senzorickch aj motorickch funkci.[53],[940][27]

Post-polio syndrm
18.Objavuje sa s asovm odstupom 10-40 rokov, najm u pacientov, ktor prekonali polio s am priebehom. Prejavuje sa svalovou slabosou na miestach, ktor kedysi postihlo polio, bytkom svalovej hmoty. m a priebeh mala infekcia polio, tm viac s pacienti postihnut post-polio syndrmom. Priny syndrmu nie s celkom znme, urit ndej vzbudzuje podporn lieba vitamnmi a rastovm hormnom. Zd sa vak, e ochorenie je sprostredkovan vonmi radiklmi,[196] preto sa d predpoklada, e antioxidanty by mohli by vhodnou profylaxiou a prevenciou. a) Permutter[196] odpora terapiu s nasadenm rastovho hormnu: 2mg IM, 3 dni kad tde zvyovan na 4mg IM, 3 dni tdenne po 2 mesiacoch. K tomu vitamny a antioxidanty: kyselina -lipoov 80mg, N-acetyl-cysten 800mg, Vitamn E 1200IU, Vitamn C 800mg, Ginko biloba 60mg, Vitamn D 800mg. Podpora bunkovej energie: Koenzm Q10 60mg, Monohydrt kreatnu 4-5g, Acetyl-Lkarnitn 400mg, NADH 5mg dvakrt denne. b) Poznmka: Klenner by pravdepodobne nasadil viac vitamnu C. c) Poznmka: Ktovie, ak inok by mali reimy uvdzan v kapitole Myastenia Gravis.

Vrusov zpal pc
Dvkovanie obdobn ako pre polio.[24] 1. Ak sa konsoliduj cel laloky, snmky pc mu zaostva niekoko dn za klinickm obrazom. V takom prpade pokraova 1g 12h ete aspo tde, aj ke pacient je zjavne v poriadku (zvyajne do 3 dn).
[24]

2. Dospel pacient me potrebova a 140g za 72h.[37] 3. V zaiatkoch svojich sksenost Klenner nasadzoval niie dvky, ktor mali iba podporn charakter: u det 500-1000mg AS IM 6-12h,[23] detto u ahkch prpadov u dospelch. Aj s nimi zaznamenal ist spechy; zvyajne postauje 3-7 injekci pre pln klinick vylieenie. Nevonos a boles hlavy ustpia po prvej injekcii, pacienti sa ctia lepie do 1-2h, teplota klesne aspo o stupe do niekokch hodn po prvej injekcii.[23][39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

162 / 332

4. Cyanzu me potlai u dvka 2g AS IM.[29] 5. Horin nplaste mu zmierni boles hrudnka a dchacie akosti.
[39]

6. Mnoho prpadov v kritickom stave sa zlepilo natoko, e mohli by prepusten domov, po tom, ako dostali 1-2 fae infzie 1l 5D roztoku, kad s 50g AS.[1] 7. Prpad s opatrnm dvkovanm zo zaiatkov Klennerovch sksenost s vitamnom C: ena, 28r, typick konsolidcia celho pcneho poa. Poda manela mala 14 dn zimnicu, horku, nachladnutie hlavy a hrudnka. Prijat v stave otupelosti, vek bolesti hlavy, zavret oi, biela pena na stach, ktor sa opakovane pokala vypva. 41,5 (ax., korig.), zjavn dehydratcia, dych slab a nepouten, taktiln fremitus zven po celej pravej strane. Sulfa, peniciln a streptomycn u boli vyerpan odporajcim lekrom. Dostala 4g AS IV spolu s 1l sonho 5D roztoku. O 4h zaala dostva 2-4g 2-3h, poda jej odozvy. Do 11h od prvej dvky teplota klesla na 37,8 (ax., korig.) a do 72h bola pri vedom, sedela na lku a vone pila tekutiny, teplota normlna po cel zvyok pobytu v nemocnici. Kvli antibiotikm a encefalitde ohluchla, preto dostvala aj tiamn (B1). Do 10 dn sa sluch vrtil do normlu, vitamn C dostvala 2 tdne, 2g 12h, so zmerom pomc organizmu vyisti prav stranu pc. Napriek klinickmu uzdraveniu, trvalo 3 mesiace, km sa pca vyistili aj na snmkach.[29]
[39]

8. Prpad: Mu, 58r, ak vrusov zpal pc. Dostval iba 2g 4h (polovicu odporanej dvky). Pomaly sa zlepoval (3g 6h), mal vak dostva 4g 4h alebo 2g 2h. Prpad ukzal, e potrebn s pravideln a ast dvky, aby sa udrala koncentrcia antibiotika C v plazme a tkanivch.[39]

Vrusov encefalitda
Vrusov infekcie dchacch ciest, najm pri adenovrusoch, mu skryte prers do obojstrannho zpalu pc, priom klinick prznaky mu navonok vyzera ako mierne nachladnutie alebo chrpka. Nachlad nutie hlavy alebo hrudnka by malo vdy vzbudzova ostraitos ako potencilna mozgov patolgia.[39][36] Prvou fzou je zvyajne chrpka, trvajca 2-4 dni, komplikovan silnm psychickm alebo fyzickm stresom, alebo v inch prpadoch dlhotrva jce, niekokotdov mierne nachladnutie, ktor nebolo povaovan za zvan. Ak sa vrusu podar prenikn HE barirou a infiltrova mozog, nastva druh fza encefalitda. Prznakmi s ke, triaka, nekontrolovaten pohyb onch buliev, dusenie sa jedlom alebo npojom (bulbrny typ), kolaps, otupenie, hemiplegick typ.[37][39] Tto druh fza je sprevdzan nasledovnm klinickm obrazom:[37][39] 1. rchly pulz

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

163 / 332

2. teplota blzko normlu, alebo mierne zven 3. dych 2-3 zrchlen, niekedy lapanie po dychu, podobn ako pri acidze alebo otrave aspirnom 4. rozren, nerovnak zreniky 5. nlez v moi negatvny 6. zven poet bielych krviniek (ktor je zvyajne asociovan s bakterilnou infekciou) 7. normlna revn innos 8. strata kontroly nad mechrom ke nastali ke alebo kma. Diagnostiku a liebu podrobne opisuje Klenner.[37];[39][35] Tento stav me nasta vemi rchlo a je nebezpen, najm pre mal deti, ktor mu nsledne umrie vo vemi krtkom ase, aj do 30 mint, alebo v spnku. Je zmysluplnm opatrenm, podva pri vrusovch infekcich vo zvenej miere vitamn C, nakoko opravuje a udruje integritu stien vlsonc a dr tak infekciu pod kontrolou. Je dokonca mon, e prve postupn vyerpanie vitamnu C v tele nsledkom dlhodobho prechladnutia je dvodom finlneho prepuknutia encefalitdy; oslabia sa kapilry v mozgu a vrus prenikne do tkanv. Mikroskopick vyetrenie toti ukazuje trombzy ciev, vrony, mnoenie leukocytov, o s znaky nedostatku vitamnu C. Klenner prirovnva preplenie sa vrusu do mozgu k procesu metastzovania pulmonrnej patolgie, doslova k rakovine rozosievajcej sa do mozgu.[37][39][611][612][613][614][615] Mozog je logickm cieom akhokovek vrusu, pohybujceho sa v krvnom obehu, kvli obrovskmu rozsahu jeho kapilrneho systmu. Ak vrus zane interferova s krvnm obehom mozgu, aj toto m katastroflne nsledky, nakoko mozog nedoke pracova na kyslkov dlh.[39] Zdrav rozum ke, dsledne doliei kad ochorenie; hrdinsk aktivity poas nachladnutia mu ma tragick nsledky aj u mladch ud.[37][39] Reklamy, ktor ich propaguj, s krajne nezodpovedn. Kee motorick jadro m najkratie nervy, vrus ich me zasiahnu ako prv. Toto me vies ku ku dchacch svalov a zaduseniu. Klenner tto mozgov patolgiu prirovnva k akmu razu hlavy. Hranica medzi ivotom a smrou je zka a me s o minty nie je as aka na laboratrne vsledky. Zd sa, e akonhle patolgia pokro ku nejakmu neznmemu bodu, vitamn C ju u nedoke zastavi a nastane trval pokodenie tkanv alebo a smr. Preto je nutn vek dvka vitamnu C, m skr, u v ase, ke ete diagnza nemus by dostatone presvediv. Ke sa teplota pribli k normlu, vek dvky mu presta. Me sa vyskytn nsledne falon nrast teploty.[39] V takchto situcich s samozrejme preferovan injekcie a/alebo infzie askorbtu sodnho. Avak ak nie s k dispozcii, tak dobr sluby preuke aj stny vitamn C v tekutej forme, rozpusten

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

164 / 332

naprklad v nejakom dse, samozrejme za predpokladu, e pacient je schopn prehta.[39] Encefalitda me vznikn v svislosti s ktormkovek vrusovm ochorenm, nielen zpalom pc, ale naprklad aj pri ovch kiahach, mumpse, ospkach, opare a inch. Vrusov encefalitda je vemi nebez pen stav, ktor me by faktorom nhleho mrtia dieaa (SIDS). Vrazne odpoved na liebu vitamnom C.[37] 1. Klenner poas svojej praxe nenarazil na prpad, ktor by sa plne neuzdravil po masvnych dvkach vitamnu C. Priebeh ochorenia sa zvyajne skrti aspo na polovicu zvyajnho priebehu, a pacientov je mon doliei aj doma. Mnoho pacientov lieil tak, e sa 2-3 denne zastavili v ambulancii po svoje injekcie AS. Klenner popri vitamne C nevhal pouva aj antibiotik.[39] 2. inn dvky: 350-700mg/kg AS IM a/alebo IV. U malch det 2-3g IM 2h. 3. vodn dvka, podan injekne, je vdy aspo 250mg/kg. U det je to zvyajne 2-3g AS IM pri koncentrcii 500mg/1ml. ad po injekcii zvyajne sta na zmiernenie bolesti.[39] 4. Prpad: 12-ron dieva, malo bolesti hlavy tde po mumpse; zmaltnelo, do 12h nastala letargia, teplota 40,6. Dostalo 2g vitam nu C, potom 1g 2h. Po tretej injekcii u bola vysmiata, zhovoriv, sedela na kraji lka a penlivo si ptala jes. Ani stopy po bolesti. 24h od prijatia bola vyhodnoten ako klinicky v poriadku a prepusten domov. Ako prevenciu relapsov, dostvala po nasledujce 2 dni 2g 12h.[24] 5. Prpad: 19-mesan diea, mierne prechladnutie po dobu 2 tdne. Potom nhle dostalo vysok horku, ke pravho ramena a nohy. Merav, neohybn, podvyiven, studen na dotyk a semi-komatzne. Pri prijat do nemocnice mu podali 2g AS injekne a o hodinu al 1g. Potom dostvalo 1g vitamnu C stne 4h. Podvali mu horin nplaste a rektlne tampny. 2h od prvej injekcie vypilo z faky pohr pomaranovho dsu. Zaalo reagova na boles. 39,9, rameno a noha stle paralyzovan, ale po 8h zaalo hba nohou a udralo fau s dsom oboma rukami. Peniciln dostalo na druh a tret de na odradenie sekundrnych tonkov. Prepusten domov na 5. de.[39] 6. Klenner spomna alch 6 podobnch, no nelieench prpadov, vetky do 4r, vina z nich bola vyetren lekrom, ktor nenameral iadnu teplotu a nebol ohren ochorenm dieaa. Deti zomreli 30 mint a dve hodiny po vyetren, bez diagnzy a bez lieby. Pitva preukzala vrusov infekciu v mozgu. Toto je dvod, preo Klenner poaduje, aby mal pacienti dostali injekn dvku AS hne pri prijat, ete pred stanovenm diagnzy takto profylaxia zachrauje ivoty.[39] 7. Ak vs to nepresvedilo, al near-miss prpad: 18-mesan dievat ko. Dusilo sa polievkou. Pri zbenom vyetren o 19:00 vemi nepo kojn, krialo, 37 (korig.), bez prekok v dchan. Naastie sa

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

165 / 332

rodiia rozhodli vrti s dieaom z cesty. dajne bolo niekoko dn nachladnut, o bola varovn informcia aby sa predilo riziku, e diea nhle umrie, dostala rektlne injekcie. Do 45 mint diea upadlo do bezvedomia, reagovalo len na boles. Dostalo rektlne injekcie s dobrmi vsledkami, stolica normlna, 36,9 (rekt.), pulz 152, dych 32. Zaseknut snka. Dojem: vrus prenikol do mozgu. Dostala 2,5g AS IM a o 30 mint alie 2g. Nsledne 2h, do 5 dvok, potom 4h. Po 36 hodinch dostvala injekcie 6h. Celkovo dostala 30g AS IM poas 36h. Na druh de zaalo dostva krytalick peniciln 300 000U v rozdelench dvkach, ako prevenciu sekundrnej infekcie. Hodinu po hospitalizcii dostalo na pery mokr gzu; sac reflex fungoval, ale diea sa okamite zaalo dusi. Po obrten dolu hlavou vytieklo z nosa mal mnostvo tekutiny. To znailo bulbrny fenomn, ktor sa vlastne prejavil u pri jeden polievky. Zznam: 37 1,5h po prijat a 37,8 o alch 1,5h, v bezvedom. 38,4 po 4h od prijatia a 39,1 po 6h. V tomto ase diea prehtalo vodu bez akost a teplota zaala klesa. 11h od prijatia diea pri vedom, pilo z lyiky. 24h od prvej injekcie C vone pilo z fae, 28h teplota normlna, pilo vodu, mlieko, ds z fae. Dostalo stne vitamn C. Prepusten po 5 doch. Vysvetlenie: vodn nzka teplota indikovala, e diea umiera. Keby diea uloili spa, pravdepodobne by zomrelo v spnku (SIDS) v dsledku vrusovej mozgovej patolgie. Po zaat lieby vitamnom C diea zaalo reagova a teplota stpla. Po zabit vrusu sa teplota znormalizovala.[37][39] 8. Prpad: aktna vrusov infekcia, smrten vrusov syndrm. ena, 58r, hospitalizovan s konvulzvnymi kmi. Predtm trpela 10dovm nachladnutm. V nemocnici mala alie 3 zchvaty, 38,2, pulz 140, dych 32. Vemi nepokojn. Dostala 24g AS v 360ml 5D vody, IV, 3 s odstupom 8h; prv a tretkrt spolu s 1g glukontu vpnika. 24h po prvej injekcii, po podan spolu 72g, bola pri vedom, ale mala plne ochrnut obidve prav konatiny. alch 8 dn dostvala 5g v ovocnom dse 6h, a kadodenne B-komplex IV. Ochrnutie pominulo do 48h od hospitalizcie. Poas hospitalizcie zmizla aj klasick pellagra.[37] 9. Prpad: opakovan vrusov infekcia. Ukazuje, e s liebou treba pokraova a do plnho znienia vrusov, in hroz relaps. 7ron chlapec bol po 6 tdov opakovane lieen na chrpkov symptmy. Lieba pozostvala z lieku derivovanho z plesn, sulfa diaznu a 5-10g vitamnu C stne. V troch nezvislch epizdach bola tto lieba mimoriadne inn. Ke ochorel tvrtkrt, lieba u nemala vratn inok. Na 3. de tohto ochorenia zrazu ostal letargick a nhle otupel. Dovtedy nzka teplota zrazu vystpila na 39,2. V tomto momente bola preruen stna lieba a dostal striekakou 6g AS IV. Prebral sa do 5 mint s otzkou, o sa stalo. alie dvky dostal o 4, 6 a 6h. Do 24h sa celkom uzdravil. V liebe sa pokraovalo stne,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

166 / 332

5g vitamnu C 8h v dse. Po tdni dvka znen na bench 7g denne. Ten chlapec bol Klennerov syn.[37] 10.Prpad (zo zaiatkov): encefalitda po ospkach a mumpse. 8-ron chlapec, poda matky, do sasnho stavu dospel postupne poas 4-5 dn. Prvm prznakom bola anorexia, ktor sa stala plnou 36h pred nvtevou, neskr sa saoval bolesti hlavy a potom postupne otupie val. Hoci zvykol by vemi atletick a aktvny, sm sa utiahol na lko. Pri prvom prijat letargick, vemi nepokojn, 40. Dostal 2g AS IV a bol prepusten domov, pretoe nemocnica nemala von lka; jeho matka mala sledova stav kad hodinu do plnovanej nvtevy na al de. Antibiotikum C zabralo nad oakvania do 2h si ptal jes, zjedol srdcov polievku, hral sa okolo domu ako zvyajne a na niekoko hodn sa zdal by v poriadku. 6h od injekcie zaal upada do svojho predchdzajceho stavu. Na vyetren 18h od injekcie mal 38,7 a bol ospal, ale na otzky odpovedal. Vemi vraznou zmenou bolo, e nemal iadne znmky pvodnho nepokoja. Dostal alie 2g AS IV, a stne bral 1g vitamnu C 2h. Na al de zmizla teplota a vetky prznaky. Preventvne dostal ete 2g AS IV a pokraoval v stnom uvan vitamnu C ete 48h. Vyetren o 5r neskr, nemal iadne nsledky. Podobn neskorie prpady preukzali dramatickejiu odozvu pri injeknom podvan 2-4h.[24][29][39] 11.Prpad: ena, 64r, tdov mierne prechladnutie, bez alch przna kov. Nhle nastala horka 40(ax) a upadla do kmy, pulz 120. V nemocnici jej Klenner nasadil kyslkov masku, achromycn a 26g AS v 375ml 5D roztoku infziou 75kv/min. Biele krvinky 18 000. Do hodiny nadobudla vedomie, ale nemohla prehta ani zadriava mo. Horka klesla na 38,9 ale do 8h znovu 40. alia infzia, rovnak, 36kv/min. O 1h (24h od prijatia) 37,8, pulz 84, dych 28. al de (36h od prijatia) sa obnovila schopnos prehta. Naalej dostvala achromycn a 4g vitamnu C 4h, stne.[39] 12.Prpad: Chlapec, 5r, bez symptmov, odrazu dostal ke, 40(rekt.), pulz 130, dych 18. Mimoriadne nepokojn. erven hrdlo, biele krvinky 9 000. V ambulancii dostal al k. Klenner mu podal 4g AS IV a poslal ho do nemocnice, kde dostal alie 3g IM. Potom 4g vitamnu C v pomaranovom dse 4h, plus antibiotikum chloromycetn (dnes sa u takmer nepouva). Do 12h teplota v norme. Pokraoval alie 3 dni v domcej liebe.[39] 13.Prpad: 16-mesan chlapec, mierne nachladnut po 2 tdne, nhle upadol do bezvedomia. 37,8(rekt.), pulz >200, dych 40. Nasadili mu 2g AS IM a kyslk. Do 10 mint sa prebral, naalej dostval 2g 2h, spolu 5. Vyetrenie a biele krvinky (10 000) indikovalo obojstrann pneumonitdu, take mu pridali achromycn (50mg 4h). Teplota sa normalizovala na 3. de, domov prepusten po tdni.[39] 14.Prpad: Chlapec, 2,5r s vleklm 10-dovm prechladnutm. Opuchnut, erven krn mandle, 38,3. Ui a hrudnk ist, ale pulz 130 a rchle namhav dchanie. Predpsali mu lieky a poslali ho domov, ale

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

167 / 332

v lekrni dostal ke a priniesli ho nasp, u 39,4. Dostal 3g AS IM plus kyslk. V nemocnici alie 2g, potom o 1h znovu, a potom 2h, 4. Nasadili terramycn spolu s penicilnom. Teplota normlna do 8h od prijatia, a zotrvala v norme, normlne pil a cikal. Na druh de hospitalizcie ho prepustili domov.[39] 15.Prpad, ktor ukazuje obvykl rchly zber lieby, ale tie riziko relapsu, ke sa vitamn C predasne ukon. Mu, 73r, prijat 3 za 24 dn s tou istou diagnzou. Mal miernu ndchu po niekoko dn. Potom nhle dostal prudk boles hlavy, nastala triaka a kma. 39,4, pulz 138, dych 36, tlak 150/90, biele krvinky 10 000. Zistili mu vlhkos v pcach a vyskytlo sa klbanie svalmi. Zaali s nosovm kyslkom a IV achromycnom spolu s 20g AS v 378ml 5D roztoku. Zopakovan o 8h. Do 18h nadobudol vedomie. Na 3. de prepusten, ale po 2 tdoch bol nasp s tou istou diagnzou, dostal tak ist liebu a prepusten domov, po 7 doch znovu hospitalizovan, s tmi istmi symptmami. Dostal 24g AS a bol prepusten; predpsan achromycn a 10g vitamnu C denne, natrvalo.
[39]

16.Kontraprpad: Dieva, 15r. Niekoko tdov bola trvale prechladnut. Napriek tomu ila na tanen prty, kde sa saovala na extrmnu navu, odlin od prznakov prechladnutia. Do postele si ahla ete navonok v poriadku, ale rno ju nali mtvu. Pitva ukzala vrusov zpal pc, avak toto pravdepodobne nestailo na to, aby zomrela. Je mon, e vrus prenikol do mozgu.[39]

Hepatitda A
Vitamn C by mal by liekom prvej voby. Nielene liei infekciu a rege neruje, ale m aj blahodrny vplyv na pee a chrni ju pred degenera tvnymi zmenami (naprklad cirhzou).[9] Odstrauje tukov degenerciu a aktnu netukov hepatocelulrnu degenerciu, podporuje ukladanie reti kulnu a kolagnu v peeni.[372][616] Hepatitda vedie ku nedostatku vitamnu C.[617][618] Stres spust mechaniz mus HVL-NNR spolu s vypustenm vekho mnostva ACTH a kortizolu. Nadprodukcia honnonu vedie ku aliemu zneniu hladiny vitamnu C v plazme a vyerpaniu vitamnu C v nadoblikch. Pri sasnom podvan vitamnu C plne chba refrakn fza ACTH, take zjavne m vek vznam obnovi zsoby vitamnu C v nadoblikch. Problmom je, e na vstrebvan vitamnu C sa vznamne podiea l, take poas ikterickej fzy ochorenia sa nedostatok vitamnu C ete prehlbuje jeho nedosta tonm vstrebvanm. Z tohto pohadu je teda aspo zo zaiatku vhodn injekn lieba.[618] 1. Pri masvnych dvkach 500-700mg/kg injekne, alebo stne a do 900mg/kg, 8-12h, naprklad v pomaranovom dse, nastva pln vylieenie do 2-4 dn.[1][39] 2. Adenozn 400-1200mg IM denne (rozloen vo viacerch dvkach).[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

168 / 332

3. Pri stnych tolerannch dvkach vitamnu C sa stolica normalizuje do 2 dn, do 6 dn vymizne ltaka, pacient sa cti dobre do 4-5 dn.[44]? 4. Pri vemi akch prpadoch sa kvli hnake zana IV, avak pri bench prpadoch aj ast vek stne dvky vitamnu C, napriek hnake, ved paradoxne k vymiznutiu hnaky.[44] 5. inn lieba: Injekne AS 400-600mg/kg, poda zvanosti, 8-12h. Zrove 10g vitamnu C denne stne, rozdelen do dvok; u det do 10r 1g na rok veku. Odpora sa pokraova v nslednej liebe.[37] 6. U skromn sub-farmakologick dvky 10g denne predstavuj vrazn zlepenie, u v prvch doch deti nadobudn apett a priberaj na vhe, rchlo vymizne ltaka. Choroba i hospitalizcia sa vrazne skrtia.[9] 7. Dvku 10g AS IV denne pouvali vo vekom rozsahu na Univerzitnej klinike v Basel, vajiarsko. Infzia alej pozostvala z 1l sonho roztoku, stiekla za 3h a podvali ju priemerne po 5 dn (3-9). S liebou zaali vdy a po 3 doch, aj to len u ach prpadov, ktorm bilirubn dovtedy nechcel klesa. Choroba sa obrtila do niekokch dn a neovplyvnila to ani fyzick aktivita. Pacienti sa u po prvej infzii ctili lepie, v slade s stupom ikteru (ltaky). Zvl viditen bol rchly pokles bilirubnu, skrtenie vyluovania bilirubnu, urobilnu a urobilinognu, skrtenie disprotein mie, nvrat normlneho stravovania a prrastok na vhe; km ostatn pacienti s infziami bez vitamnu C schudli priemerne 14kg a dohnali to a po vylieen, ckov pacienti u poas infzi svisle priberali priemerne 1kg, napriek tomu, e intenzita diurzy bola u oboch skupn rovnak. Nenastali iadne neiadce inky. Autori uvauj, i pri tchto dvkach psobil vitamn C iba virucdne, alebo aj prostrednctvom podpory metabolizmu pacienta, najm peeovch funkci, a ochrany peene. Cituj alie podporn inky: zlepenie funkcie nadobliiek, diurzy, ochranu voi senzitizcii. pekuluj nad monosou, e vitamn C posunie redoxn potencil smerom ku negatvnej strane, inhibuje tiepenie porfyrnovho prsten ca v reazovej molekule bilirubnu a tm preru formovanie bilirubnu. Na zver klad otzku, i by sa obdobn vsledky nedali dosiahnu stnym podvanm[617];[39][619];[620] 8. Poas vekej epidmie zaiatkom 50. rokov, nemeck tm pod vedenm Kirchmaira[618] (riaditea detskej nemocnice Hufeland v Berlne), znepokojen absenciou skutone innej lieebnej metdy, vyhodno coval vetky dostupn monosti lieby. Vaka publikovanm vaj iarskym sksenostiam bol medzi vyhodnocovan terapie zaraden aj AS IV, s miernou dvkou skepticizmu; tto lieba bola testovan u vye 100 pacientov. Zaalo sa s dvkami 5g denne, ktor vak nemali vrazn efekt a sporadicky dolo k recidvam, preto poda vajiarskeho vzoru pristpili ku dvkam 10g AS IV denne v 1l infzneho toztoku, pozostvajceho zo 100ml 10% roztoku AS, 500ml 0,9% sonho roztoku a 400ml Isotonal IV. Pouvali DIN-1 kanilu a rchlos

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

169 / 332

35kv/min, pri ktorej infzia stiekla do 4-6h. Infziu podvali priemerne po 5 dn. Aby vylili pekulcie o tom, e zlepenia nastali kvli lepej diurze svisiacej s mnostvom infznej tekutiny, kontrolnej skupine podvali infzie bez vitamnu C, ktor vak nemali vplyv na chorobu. Infzie AS IV zaznamenali vynikajce vsledky a diurza bola celkom odlinho charakteru z hadiska peeovho, oblikovho i srdcovho. U po prvej dvke sa pacienti ctili subjektvne lepie, vemi vrazn bolo odpuchnutie peene, ktor sa vrtila do normlnych rozmerov priemerne 3,5 rchlejie (8,6 dn) a zrove sa vytratila ltaka o i koe. Hospitalizcia sa skrtila priemerne na polovicu (32 dn). Tieto vsledky s konzistentn so sksenosami vajiarov. Skali sa aj kombincie rektlnych a IV infzi vitamnu C, ale vsledky boli pribline rovnak ako isto IV infzie. alie pozorovan zlepenia sa tkali dobrej diurzy, prudkho stupu lovch pigmentov v moi, plnho vymiznutia bolest hlavy, svalov a kbov. Celkom sa vytratil aj predtm ast Herpes labialis a tie furunkulza. Pacienti vemi rchlo obnovili normlne stravovanie a u poas druhho tda bez problmov a bez vnimky tolerovali aj tun stravu. Nevyskytli sa iadne neiadce inky lieby a iadne recidvy. Autori uvauj nad dvodmi takhoto markantnho spechu lieby vitamnom C: podpora nadobliiek v produkcii komplementov a protil tok, ochrana peene, podpora metabolickch funkci. Autori uzavreli skky kontatovanm, e lieba vitamnom C aleko pred vetky ostatn dostupn terapie, hoci dvody, preo to takto funguje, zatia nie s plne zrejm. 9. U vivov dvky 500mg denne znamenaj u po niekokch doch celkov zlepenie stavu, apettu a zosvetlenie mou; pozorovan u vye 100 prpadov.[618][621] 10.alie publikcie:[372][622] 11.Prpad: 5g AS, rozpustenho v 200ml vody alebo ovocnho dsu, 4h, ie 30g za de. Vylieen za 96h.[1] 12.Prpad: pacient (doktor ortopd) sa nakazil hepatitdou poas chirurgickho zkroku. Lieil sa vitamnom C, o sa rchlo prejavilo na testoch SGOT, SGPT a bilirubne. Jeho oetrujci lekr neveril, e je to zsluhou vitamnu C, a lieba bola preruen. Zdravotn stav sa rchlo zhoril. Situciu prevzala do rk manelka, vybojovala pokra ovanie lieby a zdravotn stav spolu s laboratrnymi vsledkami sa oskoro op zlepil.[44] 13.Prpad: Mu, 27r, 39,4, nevonos, ltaka po 3 dni. Dostal 60g AS v 600ml normlneho sonho roztoku infziou rchlosou 120 kv/min. stne 5g 4h, aj v noci. O 3h dostal aliu, 15g, a o alch 9h infziu 60g v 5% glukzovom vodnom roztoku, ktor stiekla za 75 mint. Po alch 2h dostal infziu 15g. Za 30h lieby dostal spolu 270g AS IV a

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

170 / 332

45g stne, bez hnaky (zjavne bola jeho revn tolerancia kvli ochoreniu dos vysok). V tom ase bola u teplota normlna a mo bez le. Bol prepusten z nemocnice a vrtil sa do prce. Tento prpad demontroval efektvnos vitamnu C ako bleskovho oxidizra a ako podpory prirodzenej tvorby interfernu, obrany tela proti vrusom.[39] 14.Prpad: Mu, 22r, triaka a horka. De pred nm bol hospitalizovan jeho spolubvajci. Dostal 15g AS IV 12h po 3 dni, potom 24h po 6 dn. stne 5g AS 4h. Spolu 135g IV a 180g stne. Pri tchto dvkach nenastala iadna hnaka. Prepusten na 6. de bez horky a bez le v moi. Vrtil sa do prce, km spolubvajci (iba v kudovom reime) musel by hospitalizovan po 26 dn.[39] 15.Prpad: Mu v Strednej Amerike, dostval citrnov avu stne a rektlne. Tepl zbal na pee, 40, poslali ho domov odpova v posteli s protenovou ditou. Ke ho vyetril Klenner, mal ltaku, teplotu 38,3 a vemi zven citliv pee, bilirubn 98, SGOT 450. Dostal 30g AS IV a 1g glukontu vpnika. stne 5g 4h (aj v noci) po 3 dni, k tomu kad de IM 400mg adenoznu a 100 000U palmittu vitamnu A. Na 4. a 6. de 70g AS IV, 1g vpnika. Na 7. de bilirubn 1,9 a SGOT 45. Doma ete uval 15g stne a 1400mg cholnu 3 denne, plus vysoko protenov a uhohydrtov dita.[39] 16.Prpad: Mu, 42r, chronick hepatitda, spene lieen steroidmi po 7 mesiacov. Dostal B-komplex a 45g AS IV s 1g glukontu vpnika v 500ml 5% glukzovho vodnho roztoku, 3 tdenne. Do 5 mesiacov zdrav. Klenner chcel poui rznejie a astejie dvky, ale kolegovia mu to nedovolili.[39] 17.Prpad: 44r, hepatitda komplikovan alkoholickou cirhzou. Po nedos tatonom vsledku konvennej lieby bol zaraden podporn AS 5g denne IV infziou v 1l 5% glukzneho roztoku. U v prvom tdni podpornej lieby zreten zlepenia apettu a celkovej kondcie, odstr nenie anmie a ascites, normalizcia leukocytov. Po 25 doch vylieen a prepusten. Autori uvdzaj, e prdavn vitamn C o.i. uchrnil pacienta od deficitu, ktor by mu in urite spsobila niekokokrt opakovan paracentza.[372]

Hepatitda B
Hoci publikovan klinick sksenosti s sporadick, meme predpokla da obdobn inky ako pri hepatitde A. Vitamn C me ma prinajmen om preventvny vplyv, viac v kapitole Hemodialza.

Chronick hepatitda
Vitamn C nemus vyliei ochorenie, ale zmierni prznaky a me zastavi mnoenie vrusu.[47] Pri chronickej hepatitde C je zreten bytok vitamnu E, jeho dopanie me ma vznam pri liebe.[623][624][625][626][627][628][629] Vznam maj aj alie antioxidanty;[628][1219] U pacientov, ktorm nezabral interfern, Berkson

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

171 / 332

spene vyskal kombinciu kyseliny -lipoovej, sylimarnu (vaku z ostropestreca marinskeho) a selnu, m odvrtil nutnos transplant cie peene, ktor (popri inch nevhodch) predstavuje 150 vyie ron nklady na liebu, ne antioxidanty.[630] Skmal sa aj inok vitam nov B12[631][632] a B1.[880] V kontrolovanch tdich v Quidongu (v ne), seln pri dlhodobej doplnkovej dvke 200g denne preukzal ochrann vplyv proti hepatitde B, a proti vvinu rakoviny peene z chronickej hepatitdy.[1051][1072]

Vrusov pankarditda
D sa vyliei 1-3 injekciami AS 400mg/kg.[37] 1. Adenovrusov pankarditda ako nsledok infekcie sa liei pomocou dvok 400mg/kg AS IV 4-6h. Vylieen do 36h.[1] 2. Aktny prpad: 5-ron chlapec mal relaps po ospkach. 40,6, vlknit a slab pulz, auskulcia ukzala zreten trenie a EKG ukzalo RS-T odchlky. Dostal 400mg/kg AS IV striekakou. Do 2h bol klinick obraz u takmer normlny. Injekcia zopakovan ete 2 s rozostupom 6h. 24h od prijatia dostal posledn, hoci klinicky bol v poriadku. Prepusten na 4. de.[37] 3. Prpad: Prznaky ako v predchdzajcom prpade. Dostal injekne 6g (400mg/kg) AS pred nslednm prevozom do 97km vzdialenej nemoc nice. Ne tam dorazil, obraz sa tak zlepil, e rodiov to lkalo s domov. Prijmajci lekr spochyboval, e diea je vne chor, nako ko obraz sa vemi lil od toho, o mu bolo oznmen telefonicky. Rodiia ho uistili, e to bolo vne a e zmena nastala po podan vitamnu C. Hoci na cestu do nemocnice rodiia dostali alch 50g v injeknom balen pre alie dvky, diea iadne nedostalo, pretoe oetrujci lekr sa bl takch vysokch dvok, a nepresvedila ho ani telefonick konzultcia s Klennerom, ani fakt, e u vek dvku dostalo. Lene laboratrne vsledky diagnzu potvrdili a diea muselo by hospitalizovan po 2 tdne. Keby bolo dostalo ete 2 dvky, mohlo by do 24h zdrav.[37]

AIDS
1. AIDS samozrejme vyerpva vitamn C v tele, o ete zhoruje zranite nos voi infekcim a rakovine.[45] 2. U AIDS bol objaven faktor potlajci imunitu. Tento sa v skmavke neutralizoval vitamnom C pri koncentrcii, ktor zodpoved uitiu dvky 10-20g u loveka. Avak takto mnostvo sa zdalo vskumnkom prli vysok a navrhovali ptranie po menej toxickom antioxidante.
[45][633]

3. Samozrejme, takto teoretick dvka v skutonosti nezodpoved skutone potrebnej dvke u chorho loveka, ktor spotrebuje vinu vitamnu C u na svoje zkladn obrann ely, take neostane

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

172 / 332

dostaton koncentrcia pre likvidciu supresvneho faktora. Preto treba nasadi prinajmenom tolerann dvky, ktor Cathcart odhaduje na 30-200g denne, poda tdia ochorenia.[45] 4. Vitamn C doke potlai mnoenie vrusu HIV in vitro (v skmavke). Je prznan, e rozsiahle klinick tdie sa neuskutonili.[62] 5. Experimenty na infikovanch bunkch pri hladine vitamnu C 10150g/ml ukzali, e pri vysokej koncentrcii sa replikcia vrusu spomal a o 99% u chronicky infikovanch buniek, a a o 93% u erstvo infikovanch. Vitamn C zrejme brni tvorbe ochrannho protenu vrusu a zniuje stabilitu reverznej transkriptzy v mimobun kovom prostred.[982] Poznmka: toto potvrdzuje as Klennerovch hypotz ohadom mechanizmu protivrusovho inku vitamnu C. 6. Vskumnci kontatuj, e takto hladiny sa daj dosiahnu aj u ud, naprklad Cameron zistil pri uit stnych 10g vitamnu C zvenie hladiny v plazme priemerne na 28,91g/ml (rozsah 17,2-63,6). Jaffe lieil chorch na AIDS stnym vitamnom C a pri hladine v moi 1mg/ml bola hladina v plazme 9329g/ml. Pritom 50g AS IV dosiahne hladinu v plazme a 796111g/ml.[982] 7. Tieto pozorovania s konzistentn s faktom, e chor na AIDS maj vysok revn toleranciu. S teda schopn dosiahnu pomerne vysok koncentrcie aj stnym uvanm.[982][46] 8. V prodromlnom tdiu, ete pred znienm pomocnch T-lymfocytov, masvnymi astmi dvkami vitamnu C v kombincii s almi opat reniami sa podarilo v niektorch prpadoch preds vyvinutiu AID Syndromu. Potrebn s rozsiahle sledovacie tdie.[47] 9. U maiek, retrovrusov infekcia maacej leukmie sa d v prodro mlnom tdiu vyliei kombinciou vitamnu C a dvoch alch vivo vch sast.[47][452] 10.Aj pacienti s akm potlaenm T-buniek sa mu udra klinicky v poriadku pri tolerannej dvke, stne kad hodinu, alebo IV, avak zaa treba skr, ne djde k vyerpaniu infekciami.[47][46][45] 11.Pri krzovch situcich AIDS, ako je Pneumocystis carinii pneumonia, treba nasadi vek dvky AS IV. Cathcart odpora ako minimum 60g AS v 1l infzii, 3 denne (spolu 180g).[45] 12.Zranitenos voi priebehu AIDS bva zhoren nedostatkom selnu. Je potrebnm doplnkom lieby, a pravdepodobne by mohol zvi jej innos. Viac v kapitole Seln.

alie vrusov ochorenia


1. Rinosnusitda.[9] Empirick lieebn vsledky s v slade s in vitro experimentami, kde vitamn C inne potlail mnoenie rhinovrusu.
[983]

2. ierne kiahne (variola),[634] vrtane rieenia okovacch komplikci kiahn. V zvanejch prpadoch podva IV spolu s adenoznom. Pri

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

173 / 332

vaccinia necrosum loklne podva 20% ichtamol.[37] 3. Vitamn C inaktivuje vrus besnoty;[9][634] vzhadom k nebezpenosti choroby by lieba zrejme prebiehala v maximalistickej schme. Je zar ajce, e sa touto terapiou stle nezaoberaj vldne vskumy, nakoko sasn terapia (vakcna) me by rovnako zl ako choroba samotn.
[9]

4. Belfield & Stone[13] sa u psov nestretli s takm vrusovm ochorenm, ktor by nebolo vylieiten vitamnom C. Toto je dleitm potvrdenm terapie u ud, pretoe je vylen placebo efekt. Hoci nikto netvrd, e s vylieiten vetky vrusov ochorenia, vina pravdepodobne je. Vasn lieba zvuje ance a predchdza komplikcim.[37][40] 5. Cathcart, po sksenostiach s liebou asi 25 000 pacientov stnym vitamnom C a 2 000 pacientov AS IV, odhaduje potrebn dvku pre severonlsky vrus na aspo 120g denne, prpadne viac, km nebude infekcia pod kontrolou. ak zpalov pokodenie je poda neho spsoben vonmi radiklmi, ktor vitamn C doke bezpene neutra lizova, ak je podan dostaton dvka.[635][51] Ako uviedli regionlne noviny v Boulder, Colorado, Dr. Levy u vylieil najmenej 2 prpady pomocou AS IV.[636][637][635][638][639][51]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

174 / 332

Rickettsilne infekcie
Ricketsie s mikroorganizmy na pomedz vrusov a baktri. Spsobuj vyrkov horkovit ochorenia, vrtane tfusu. Prenaj ich roztoe, vi, blchy, kliete. Lieba vitamnom C v tejto oblasti je takmer nepreb dan, ale ricketsie by mali by podobne zraniten ako vrusy.[9]

RMSF
Rocky Mountain Spotted Fever je horkov, vyrkov ochorenie prenan klieom, ktor bolo a do vynlezu tetracyklnovch antibiotk (najm doxycyklnu) a chloramfenikolu smrten a u 30% prpadov.[640][641] Aj Klenner bol kolen v tom zmysle, e je nelieiten. Ani antibiotik nemusia vdy stai. Klenner ukazuje, e pri rieen takchto akch ochoren treba poui vetko, o je k dispozcii, a popri antibiotikch by to celkom samozrejme mali by vek dvky vitamnu C: 500-900mg/kg aj v noci. Ochorenie sa vdy d obrti. Pri RMSF m vek vznam aj PABA; v istom lekrskom centre, kde ju pouvali, nemali iadne mrtia, okrem jednho dievatka, ktor dostalo len polovin dvku.[39] 1. Prpad: Typick obraz bodky po celom tele, kma, pozitvny krvn test, 40,2. Dostal 30g AS IV 6h, stne PABA 6g 2h po 3, potom 4g 2h po dobu 24h, potom 4h, a km nezmizla horka, v tomto prpade alch 24h. Pacient nadobudol vedomie do 6h od zaiatku lieby, prepusten 6. da. 2. Prpad: dieva, 12r, bodky, 40,6. Dostala chloramfenikol a PABA, ale bez vraznej odozvy. Na 3. de dostala 30g AS IV; do 2h bola takmer v poriadku, usmiata, komunikatvna; alie dvky kadch 8h; prepusten 7. da.[39] 3. Prpad: Klennerov syn, takmer zomrel. Dostval vibramycn (ATB), PABA, AS, B1 1g, B2 300mg, B3 500mg, denne, IV. Na tret de stle 40,6, strcal zujem, vyskytla sa kandidza. Uzdravil sa 4. da.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

175 / 332

Parazitick infekcie
Trichinza
Pri trichinze m vek vznam aktivita lymfocytov, ktor priamo zvis od vitamnu C. Lymfocyty stimuluj tvorbu protiltok, a s na vzostupe, ke sa pacient uzdravuje. Mimochodom, z tohto pohadu je podivn, e pri podvan vakcn, saturcia tkanv vitamnom C nikoho nezaujma.[1][39][30] Klenner upozoruje, e a 16% Amerianov je infikovanch. Prznakmi aktnej fzy s napuchnut on vieka, boles a opuch svalov, horka, kae, vdatn potenie, ak slabos a vysok poet eozinofilov v krvi.
[39][30]

1. Lieba: PABA a vitamn C, obidvoje podvan stne: Prv dvka C je 46g, potom 8 3g 2h. alej 3g 2h cez de, 3h v noci. Teplota v norme do 36h, vylieenie trval po 9 doch lieby.[37] 2. Prpad: Mu zjedol klobsu. Vemi opuchnut on vieka, drsn kae, 40. Pozitvny test na trichinzu, eozinofily 15% (normlna hladina je 4%). Antibiotik nepomhali. Ako pomoc pre tvorbu protiltok a detoxi fikciu organizmu dostal vysok dvky AS IV, a glukont vpnika 1g denne. Po niekokch doch 41,1 a semi-kma. Toto Klennerovi pri pomenulo rickettsilnu kmu z uhryznutia kliea a tak mu podal stne PABA 4g, potom 3g 2h. Po 8h zaal pacient po prvkrt jes, prestal sa poti, teplota normlna. Po 2 doch preruili podvanie PABA; do 36h sa zaal znovu poti, 38,3. Znovu dostal PABA 3g 2h cez de, 3h v noci. Po 9 doch bol zdrav, lieba ukonen, bez relapsu.
[39][30]

3. Prpad: ena, 33r, opuchnut vieka, 39,6. Kae, eozinofily 30%. Dostala 6g PABA, potom 3g 3h po dobu 37h, potom 4h. 12g AS IV 12h, ovocn ds, 10g stne denne. Do 8 dn sa vrtila do prce.[39][30]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

176 / 332

Bakterilne infekcie
Vitamn C zvyuje odolnos voi infekcim, je palivom pre bunkovosprostredkovan imunitu. Antibiotick inok vitamnu C je u toxnovosprostredkovanch ochoren skombinovan s jeho schopnosou neutrali zova bakterilne toxny; vitamn C m u vetkch ochoren v tejto kapitole obrovsk potencil. Nikto zrejme nedoke objasni, preo sa dodnes nevykonali prslun tdie. inn dvkovanie uvdzame len u tch ochoren, kde bolo klinicky vyskan. U ostatnch ilustrujeme vplyv vitamnu C v zkladnch vivovch dvkach. Nasadenie spolu s antibiotikami je rozumnou vobou pozrite tie kapitolu Zkladn nmety pre konvenn prax.

Zkrt
Myi akuj za svoju neobyajn odolnos voi tejto chorobe prve svojej schopnosti rchlo syntetizova dostatok vitamnu C, ktor o.i. preukza tene neutralizuje toxn zkrtu.[9];[309][642];[24][602];[591][598][599][600][601][602][603] 1. Vitamn C zvyuje odolnos proti zkrtu.[457];[591][598][599][600] 2. U vivov injekn dvky mu znamena rozdiel medzi vylieenm a mrtm.[591][605] 3. Lieba: ast masvne injekn (IV a/alebo IM) dvky AS. Membrna vymizne C-lzou v polovinom ase, ne pri pouit antitoxnu, bez rizika srovej reakcie. Jedinou nevhodou je nepohodlie vyplvajce z bolestivosti astch injekci.[24] 4. stne podvan syntetick vitamn C nem na zkrt vrazn vplyv, ani pri dvkach 1-2g 2h.[24] 5. Niekedy na vyistenie infekcie sta jedna injekcia AS v dvke 500700mg/kg, podan IV tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta znesie.[39] 6. Prpad: 3 deti zo susedstva dostali nosov zkrt. Kad lieil in lekr, vetky dostali 40 000U antitoxnu. Iba dievatko dostalo aj 10g AS IV striekakou 8h po dobu 24h, potom 2 s odstupom 12h. Uzdravila sa. Ostatn dve deti zomreli.[37]

Dyzentria typu shiga


1. Lieba det: Dvky 500-1000mg AS IM. Deti s 10-15 krvavmi stolicami denne sa normalizuj do 48h, vrtane stravovania.[24] 2. Vivov dvky 500mg/de, ako podporn lieba, vrazne zmiernili klinick prznaky akej dyzentrie.[9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

177 / 332

Tuberkulza
1. Zvierat, syntetizujce vitamn C, s odolnejie voi tuberkulze.[294] 2. Vitamn C zvyuje odolnos voi tuberkulze,[591][596][597] priazniv inok sa preukzal aj v kombincii s vitamnmi A, B, E a selnom.[1047] 3. Mnoho vskumnkov sa obmedzovalo na vivov mnostv v stov kch mg vitamnu C denne, ktor preukazovali priazniv vplyv.[9] 4. Albrecht a jeho tm si dokonca boli vedom, e pri tchto dvkach ide len o podporn liebu, o npravu deficitu z chronickho ochorenia. Chpali nevyhnutnos udrania hladiny v plazme ako nutn predpoklad spechu. Zanali injekne a postupne preli k stnym dvkam. Efekt sa tkal zlepenho apettu, celkovej kondcie pacienta, krvnho obrazu a teploty. Spozorovali tie, e pri zvenej hladine toxnu v krvi (najm po vyplnen pneumothoraxov), vrazne kles hladina vitamnu C, o naznauje vznam vitamnu C pri elimincii toxnu.[643] 5. Dodriavanie benej dennej dvky poda genetickho konceptu (cca 2300mg denne) podstatne zvyuje odolnos. Ochorenie je ovea pravde podobnejie u ud s nzkou hladinou vitamnu C.[9];[591][596] 6. Mykobaktrie tuberkulzy s vemi citliv na vitamn C, zabjaj ich u farmakologicky relatvne mal koncentrcie (od 10mg%).[9] 7. Zaujmav prpad: pacienti s otvorenou tuberkulzou v terminlnom tdiu, s oakvanm skorm mrtm (jeden umrel ete skr, ne stihol experiment zaa), dostali z genetickho pohadu skromn dvky 15g denne. Preili ete 6-8 mesiacov, napriek vemi rozsiahlym lzim sa ctili lepie, akoby si ich nevmali; nemuseli lea na lku a dokonca pribrali 9-32kg na vhe.[9] U nikto nezist, i by pri pouit farmako logickch dvok nemohli ma ndej na preitie.

arlachov horka
1. Tri prpady s typickou pokokou ako brsny papier, odlupovanm koe a laboratrnymi vsledkami, zareagovali na vitamn C do hodiny, alebo najneskr do nasledujceho rna. Pravdepodobne to svis s rchlou neutralizciou streptokokovho toxnu, ktor vyvolva toto ochorenie. D sa predpoklada inok aj pri reumatickej horke.[44] 2. Prpad: peniciln a sulfa nepreukazovali iadny pokrok, podalo sa 50g AS IV a horka okamite ustpila. Synergick efekt.[37] Podobn sksenos s lobrnym zpalom pc.

Purperlna sepsa
Prpad: po ileglnom potrate, vodn dvka 1200mg/kg, a 2 nsledn dvky 600mg/kg. Zrove pouit peniciln a sulfadizn. Teplota sa normalizovala do 9h a pacientka sa uzdravila.[37]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

178 / 332

ierny kae
1. Vitamn C vrazne spomauje mnoenie baktrie u pri koncentrcii 0,008%. m vyia koncentrcia, tm je efekt vraznej;[406] zreten je pri koncentrcii 1,2-1,8mg.ml-1 in vitro, a ete silnej pri 2,5mg.ml-1.[294] Takto koncentrcia v tkanivch by sa dala dosiahnu len IV. 2. Vitamn C inaktivuje pertussis toxn. m viac vitamnu C, tm viac toxnu zneutralizuje.[294][406];[591][604] 3. Pertussis toxn je zloit a mimoriadne inn, u pri minimlnych mnostvch vykazuje vznamn vplyv na mnoh systmy tela, oslabuje viacer funkcie imunitnho systmu,[534][406] naprklad ivo taschopnos a mobilitu B-lymfocytov,[644] o je znsoben jeho vplyvom na nadobliky, ktor zbav vitamnu C, take nedoku primerane podporova imunitn akcie tela potrebnmi kortikoid nmi hormnmi.[645]s34 Nroky infekcie na vitamn C s tak vek, e ved a k aktnemu skorbutu.[309][646];[359] Preto u samotn obrat v deficite, a tm obnova imunitnch funkci, m samozrejme vznamn vplyv na rchlos vylieenia, ktor by in trvalo a 6 tdov. 4. U vivov mnostv (stovky mg denne), v podobe stneho vitamnu C alebo injeknho AS, maj zreten vplyv, dokonca aj u prpadov komplikovanch zpalom prieduiek alebo pc. Potvrdili to nezvisle od seba lekrske tmy v Japonsku, UK a USA.[406][309][359]
[647][648][9]

Zmiernili a zredukovali sa zchvaty kaa, tm zlepili spnok, skrtil sa priebeh ochorenia na menej ne polovicu, zmizla cyanza, dchacie akosti a dvenie poas zchvatov, zlepil sa apett, viditene sa zlepila celkov kondcia pacienta, napravil sa krv obraz (lymfocytza, leukocytza, poet neutro nuklernych leukocytov). Z ierneho kaa urobil vitamn C 1-2 tdov nekomplikovan ochorenie, deti sa normlne hraj a iba obas drdivo zakal. inok je konzistentn od dvok 500mg denne vyie, u det i dospelch. Pri nich dvkach bol efekt menej spoahliv. Najlep efekt maj vysok dvky u od zaiatku ochorenia. Komplikovan prpady vyaduj vyie dvkovanie. Dvky musia by vdy rovnomerne rozdelen aspo na 4-6 poas da. Injekn a stne podvanie m rovnocenn inok. Poznmka: vzhadom ku toxickej zai dnench silnch anti

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

179 / 332

biotk, je mon, e by boli potrebn vie dvky.

Poznmka: Zaiste by bolo zaujmav, ak inky by mala toleran n stna lieba, alebo injekn lieba obdobn ako pri zkrte.

5. Ormerod[359] uvdza, e pre dojen diea je vemi nepravdepo dobn, aby dostalo ierny kae. Pripisuje to dostatku vitamnu C v materskom mlieku. Ako raritu uvdza jeden prpad, avak laboratrne sa preukzalo, e matka mala nedostatok vitamnu C, ktorm pochopitene nsledne trpelo aj jej diea al dvod, aby dojiace matky dbali na dostaton prjem. 6. Pokusy s vitamnmi C, K a rutnom robili aj alie tmy.[876][877][878][879]

Tetanus
1. U vivov dvky 1g AS IV denne ako doplnok konvennej lieby (antitoxn, sedatva, antibiotik, svalov relaxanty, steroidy) mu vrazne zlepi ance na preitie u chorch na tetanus. tdia v univerzitnej nemocnici Dhaka ukzala 0% mrtnos u det 1-12 rokov oproti 74,2% u kontrolnej skupiny (100% redukcia), a v skupine 13-30 ukzala 37% mrtnos oproti 67,8% v kontrolnej skupine (45% redukcia).[649] ia, toto je jedin znma kontrolovan tdia lieby tetanu vitamnom C.[1032] a) Poznmka: Je zaujmav, e tto vedci dospeli ku pouitiu vitamnu C samostatnou vahou nad podobnosou aktivity tetanotoxnu a strychninu voi synaptozmam. Zjavne nemali vedomos o prci Klennera a alch. b) Poznmka: Ak si vimneme proporcie mrtnosti a vezmeme do vahy pomer dvky k hmotnosti v tchto skupinch, zana by zjavn, e nasadenm primeranch dvok by sa dala dosiahnu 0% mrtnos aj vo vekovej skupine 13-30 rokov. Klenner tvrdil, e lieba tetanu nie je ak, ale e prinajmenom rovnak poet pacientov zomrie kvli zlej liebe, ne na samotn tetanus. Lekri zabdaj na zkladn pravidl: 1, Predovetkm nekodi, 2, Podpori prirodzen lieebn schopnosti tela pomocou prirodzench prostriedkov. Lekri maj asto slab vedomosti o innej liebe a spoliehaj sa na antitoxn, ktor je vak sm osebe riskantn. Podvanie antitoxnu do miesta blzko zranenia povauje Klenner skr za prvny ne praktick zvyk, pretoe prina skr rizik ne vhody; antitoxn sa cirkulciou nedostane ku postihnutm nervovm tkanivm, ledae by sa podal rovno do nich, lene inde nem vznam.[39][31][32] Vitamn C inaktivuje tetanotoxn.[37][926];[650] Ak sa zrove nasad mephenesin alebo methocarbamol, tetanus je vylieen do 96h.[1] 1. Lieba:[39][31][32] a) Dkladne vyisti zranenie. Dezinfekcia terom (pretoe nepoko dzuje tkaniv),[39][31][32] alebo peroxidom vodka (pretoe generuje vysoko koncentrovan kyslk).[651]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

180 / 332

b) 75 000U antitoxnu hlboko IM okolo zranenia Poznmka: Gaublomme by s antitoxnom neshlasil. c) IV tekutiny. d) Masvne dvky vitamnu C, aj v noci. e) Podkone tetanov toxoid 0,1ml po 5 nslednch dn. Poznmka: Klenner zrejme veril v innos tetanovej vakcny. Tento reim mal vyprovokova rchlu tvorbu protiltok. Ja by som neshlasil; napokon, nadbyton podvanie toxoidu pacientom s absolvovanm okovanm me vysti v alergick hypersenzi tvnu reakciu typu III, a samotn toxoid je riskantn z pohadu vedajch inkov.[651] Chor na tetanus je viac ne dostatone intoxikovan tetanovmi toxnmi, netreba pridva alie; napokon, tetanus nevedie ku vytvoreniu trvalej imunity a ako zdvodni, preo by ju teda malo vytvori okovanie adsorbovanm toxnom.[651] f) IV Tolserol alebo Methrocarbamol, prpadne ekvivalentn lieky, na zmiernenie konvulzvnych kov. g) B-vitamny zmieruj ke a pomhaj v regenercii nervovej sstavy.[651] h) Kvli ochrane pacienta zabezpei priptanie, pokoj, teplo.[651] 2. Prpad: Chlapec, 6r, 25kg, spadol z konka do krkov. Poas 3 tdov postupne nastala tuhos svalov, abdominlne ke, neschopnos sme vu a otvorenia st. Prijmal len tekutiny. Stimulcia chrbta viedla ku oblkovmu ku chlapec sa prehbal tak, e spoval iba na hlave a chodidlch. Najprv dostval kad de tetanov antitoxn; vdy po om prudko stpla teplota, dostal bolestiv ke v podbruku, prestal prijma potravu. Dostval tie AS 2-4g 6h, poda vvoja; vdy do hodiny po injekcii askorbtu mu prestali ke a upokojil sa. Okrem toho dostval Tolserol a peniciln. 1000mg Tolserolu dokzalo potlai ke a na 60 hodn. V nemocnici strvil chlapec 18 dn, ale antitoxn zjavne len zhoroval ke a spolu so sedatvami len zvovali dopyt po vitamne C a jednoznane predili jeho liebu. Navye dostal ihavku kvli antitoxnu alebo penicilnu a musel dostva Benadryl a adrena ln. Klenner uzatvra, e neby antitoxnu, chlapec mohol by v po riadku do 10 dn.[39][31][32]

Osteomyelitda
Prpad ilustrujci ast problm infekcie, ktor nereaguje na antibiotik: 45-ron mu, po pohryzen makou na 5. metakarpli pravej ruky. Navrhnut, prekonzultovan a naplnovan amputcia. Pacient odiiel z nemocnice a dostval 50g AS IV denne po 2 tdne. Hoci distlny koniec metakarplu zostal znien, infekcia rchlo zmizla a u sa nevrtila.[44]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

181 / 332

alie ochorenia
1. Preukzan je lieba streptokokov a stafylokokov, antibioticky rezistentn kmene nevynmajc. Rzne dvky 500-700mg/kg AS IV striekakou, podan tak rchlo, ako ihla a srdcovocievny systm pacienta dovol, mu vyisti infekciu do hodn.[1][39] 2. Vitamn C zvyuje odolnos voi infekcii zlatm stafylokokom.[457] 3. Vitamn C je prvou znmou ltkou, ktor priamo inhibuje aktivitu pneumokokovho enzmu hyaluront-lyzy.[652] 4. Je mon potlai mnoenie Helicobacter pylori kombinciou anti oxidantov, najm -karotnom, astaxantnom a vitamnom C.[653] Vitamn C u v mnostvch od 100mg/de brni rakovinotvornmu psobeniu helicobactera a metaplzii sliznice aldka (a nslednej rakovine).[58] 5. Neutralizuje toxny pseudomond.[37][39] 6. Psob aj proti antraxu, lepre, tfusu. Z alch ochoren, ktor akaj na vraznejie testovanie, spomeme brucelzu, tularmiu, infekcie o a hltanu[9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

182 / 332

Otravy, okov stavy


Vitamn C neutralizuje viacer toxny a liei ok, o s zko prepojen oblasti. Pri oku zlepuje krvn tlak. Zrove podporuje innos peene a obliiek, ako diuretikum urchuje vyluovanie toxnov.[37] inok lieby je pri oxide uhonatom a barbiturtoch tak dramatick, e jej nevyuvanie hrani so zanedbanm zdravotnej starostlivosti.[1] Zkladnm postupom je 350-700mg/kg AS IV, v aktnom oku je prvm opatrenm 12g AS IV pomocou 50ml striekaky.[37] Pri otrave sa optimlna dvka z pohadu odozvy pohybuje od 30g, nezvisle na veku.[39] V prpade nezvyajnch alergickch a okovch prznakov s aktnou obtrukciou dchania treba poda Benadryl IM a/alebo IV, a adenokorti koidn hormn, napr. Decadron.[37]

ok
1. Vitamn C je vemi inn pri rieen oku; toxickho, histamno vho. 12g AS IV normalizuje krvn tlak.[37] a) Elektrick ok vitamn C zachrnil aj zasiahnutho bleskom. Potrebn je rchlo po incidente poda vek dvku (12-40g) AS IV. Rozhoduj minty.[1] b) Vyerpanie kmi.[1] c) Tepeln ok (pal/eh), vrtane ivot ohrozujceho tepelnho kolapsu, zvrti jednorzov injekcia 12-40g AS IV, resp. 500mg/kg -prakticky ihne, ako je podan.[37][39] d) Vitamn C spolu s antihistaminikami mal pri zvieracch tdich aston ochrann inok proti anafylaktickmu oku u pri dvke 200mg/kg.[654] e) Vysok udriavacie dvky mu v prpade nehody zabrni trauma tickmu a hemoragickmu oku. Takto sksenos nadobudol aj Stone, ktor s manelkou preil ak autohavriu v roku 1960. Opit ofrka vyla do protismeru a zrazili sa elne rchlosou 130km/h. Stone utrpel mnohonsobn vntorn zranenia a zlomeni ny a takmer vykrvcal, avak ani on, ani jeho manelka neupadli do hlbokho oku, o im zachrnilo ivot. Brali predtm dlhorone 5g vitamnu C denne. Hne, ako dokzal komunikova, presvedil oetrujci personl, aby im dovolili bra vitamn C. Manelka sa uzdravila rchlo, Stone absolvoval ak opercie, no hojil sa bez komplikci. Poas hospitalizcie bral 50-60g vitamnu C denne. Nemocnicu opustil do 3 mesiacov o barliach, hoci lekri pvodne tvrdili, e aspo rok sa nepostav na vlastn nohy. Cestu domov dlh 3200km absolvoval vlakom. asom sa zlepil aj hlboko poranen hrtan, hoci prognza bola, e u nikdy neprehovor. Prehovoril, hoci hlas mal trochu zmenen.[20][114] f) Konene u aj nhodn prospektvna tdia zistila, e vasn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

183 / 332

podanie antioxidantov, najm vitamnov C a E, je prevenciou traumatickho oku aj u kriticky chorch chirurgickch pacientov.
[884]

Otrava alkoholom
Treba poda 40g AS IV, 1-2g tiamnu (B1) IM 2h a do vylieenia, 500mg pyridoxnu (B6) 6h.[37][39] 1. V prpade prtomnosti medikamentov, ako naprklad Antabuse, me vitamn C zachrni ivot.[37] Antabuse sa pouva na odvykanie od alkoholu, pretoe ak alkoholik uva antabuse a vypije si, chemickou reakciu sa alkohol v tele zmen na acetaldehyd, a alkoholik sa cti prerne, nastane slabos, bolesti hlavy, dokonca a kma. Vrobca udva 1g vitamnu C ako protijed, avak poda Klennera je toto mnostvo smiene mal a neinn.[39] 2. Prpad: Alkoholik v odvykacej liebe uval Antabuse, ale na Vianoce ho priatelia prehovorili a skonil na pohotovosti v bezvedom, tlak 90/60, ok (rovnak klinick obraz ako pri otrave barbiturtmi). Dostal kyslkov masku a infziu 500ml 10% vodnho roztoku glukzy s 50g AS. Km stieklo 30g, prebral sa, ctil sa dobre a chcel s domov, musel vak poka do konca infzie.[39]

Otrava oxidom uhonatm


Oxid uhonat sa viae na hemoglobn 300-nsobne silnejie ne oxid uhliit, takto obsaden krvinky prestvaj plni svoju funkciu. Tkaniv trpia na nedostatok kyslka, ktor me skoni a smrou.[39] Vitamn C zachrauje ivot, liei aktne nsledky. Chrni pred dlhodob mi nsledkami aktnej i chronickej otravy. Pri rznom pouit vysokej dvky AS IV (12-50g resp. 500mg/kg) psob ako bleskov oxidizr a vytvor tak biochemick prostredie, ktor vytesn CO z hemoglobnu a oxiduje ho na nekodn CO2.[1][37][39];[15] 1. Prpad aktnej otravy: Diabetik, zamestnanec ttnej dianinej spolonosti, objaven v bezvedom v kabne svojho kaminu, okn zavret, beiaci motor, poas chladnho zimnho da. Dchanie nebolo typu Kussmaul a pokoka bola horca a such. Diagnza: otrava oxidom uhonatm. Dostal 12g AS IV pomocou 50ml striekaky a 20G (0,9mm) ihly. Do 10 mint sedel na kraji vyetrovacieho lka, prevracal oi: Doktor, o tu vbec robm. Do 45 mint sa vrtil do prce.[37][39] 2. udia so srdcovocievnymi ochoreniami s pod vm rizikom, pretoe ich srdcovocievna sstava u nem rezervy na to, aby vykryla situcie so zvenou potrebou kyslka. Toto sa tka aj stavu chronickej otravy, naprklad mestskm zneistenm, alebo fajenm; v ase zvenej potreby potom me nasta kolaps, infarkt a in prhody. Vitamn C chrni pred nsledkami chronickej otravy, opravuje srdcovocievny systm a pomha bunkovej respircii.[1][39][655][656]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

184 / 332

Uhryznutie, utipnutie
Pri uhryznut jedovatm hadom, pavkom a inm hmyzom vystupuj tieto skupiny toxnov: tox-albumn (hady), proteotoxn (vely, osy), neurotoxn (pavky, hady).[1] Niektor psobia ako neurotoxny, in pokodzuj kapilry a spsobuj krvcanie. Okrem toho sa do otravy zapja kyselina mravia a histamn.[39] Nadprodukcia histamnu a deaminizujcich enzmov z pokodench buniek me ma taktie toxick dopad a spsobi ok. Vitamn C zabrni oku a inhibuje tieto enzmy, m predchdza detruknm zmenm innosti alch buniek.[37][284];[39][381][382] Oproti vrusom je vhodou, e jed sa nemno akonhle je neutralizovan, pacient sa uzdravuje.[1] m vyia dvka, tm rchlejia odozva;

Klenner po dlhodobch sksenostiach u rutinne podval 10-15g AS, poda hmotnosti (pribline 350-700mg/kg), a potom stne toko vitamnu C, koko pacient toleroval, zvyajne 5g 4h. Ak je u det problm dosta sa do ily, d sa poda AS IM, a 2g na jedno miesto; naprklad 20kg diea dostane po 2g na kad zo 4 miest.[39]

Niektor uhryznutia a otravy, naprklad iernou vdovou, sa daj diagnosticky pomli s tetanom, oblikovou kolikou, otravou jedlom, angnou, revnou obtrukciou, zpalom pc, prasknutm aldonm vredom; prznaky zahaj studen pot, vysok teplotu a tlak, zvracanie, ke, tuh podbruok.[39] Toto op zvrazuje potrebu rutinnho podva nia vitamnu C v ase, ke lekr vha nad diagnzou. Klenner napokon publikoval praktick rady v magazne pre lovcov a rybrov, kde sa venoval nielen otravm ud, ale aj ich psov.[26] Chodili mu potom naden akovn listy od lekrov a alch ud, ktor si tento jednoduch a efektvny liek jednoducho obbili.

ierna vdova
1. Lieba uhryznutia iernou vdovou: 350mg/kg AS IV spolu s gluko ntom vpnika; ten je rovnako dleit, bez neho lieba nemus by spen.[39];[1][932] 2. Prpad: pavk ierna vdova pohrzol diea vo veku 3,5r; po 24 hodn sa stav stle zhoroval; rodiia si pvodne mysleli, e m len pokazen aldok, ale ke sa stupovali, otupievala, stpala teplota a tlak. Prijat v kme, s tuhm podbrukom, teplota 39,4. Oblas okolo pupka erven a stvrdnut, o naznaovalo zakrten herniu, a na bruchu typick znaky uhryznutia iernou vdovou. Dostalo 1g glukontu vpnika a 4g AS IV, nsledne 6h: Do 6h sa stvala responzvnejou, teplota 38,3. Dostala alie 4g IV, do 6h teplota 37,8 a pila tekutiny. Priiel nov de a diea bolo aktvne a polovica odfarbenia sa vytratila. Dostala alie 4g AS IV a 3g IM. Do 24h

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

185 / 332

od prijatia bola pacientka plne pri vedom a ctila sa dobre. Spomenulo si na ierneho pavka, ktorho mala na bruchu. Doma potom uvala stne 3g vitamnu C 3h. 30h od zaiatku lieby vychlila znan mnostvo tmavej hrudkovitej krvi. Prieskum literatry ukzal, e toto bol jedin prpad preitia u ostatnch pacientov sa takto zistenia objavili a pri pitve.[37][39] 3. Klenner lieil 8 prpadov uhryznutia iernou vdovou. Tvrd, e podva nie pitov na zmiernenie bolesti pacientom viac kod ne pomha, pretoe to zhoruje fyziologick stres a zvyuje mrtnos.[39]

Sre
1. Prpad: 18-ron ena prila 20 mint po bodnut srom. Bola pokryt ihavkou, mala plytk dchanie a problmy s prehtanm. Dostala 12g AS IV pomocou 50ml striekaky; do mint jej alergick reakcia zmizla.
[39]

2. Prpad: bodnutie 15-timi srami Klenner rozpustil 10g vitamnu C vo vode a vypil ho. Bez prznakov.[39]

Hady trk
1. Prpad: 4-ron dievatko uhryznut trkom do nohy (pln zsah vekm dospelm jedincom) o 19:00. Na pohotovosti o 19:30, teplota 37,2, zvracalo, plakalo od krutej bolesti nohy. 4g AS IV striekakou o 19:35. Kon test na antisrum trval 25min (v tom ase Klenner ete pouval antisrum. Neskr od neho celkom upustil). Ete pred podanm sra dieva prestalo zvraca a plaka, sedelo na pohotovostnom stole, smialo sa a popjalo pomaranov ds: Neboj, oci, u som v poriadku, pome domov. Prepusten pod podmienkou, e otec bude telefonicky kad hodinu hlsi stav, cel noc spalo. Na kontrole o 10:00 noha stle opuchnut, teplota vyia o pol stupa, dostalo 4g AS IV. O 17:00 bez teploty a bolesti, len opuch pretrvval. Na al de, 38h od uhryznutia, plne zdrav. Pre istotu dostala ete 4g. Nepotrebovala iadne antibiotik. Kee nedvno absolvovala preokovanie, nepotrebovala ani tetanovku.[37];[1][931] Poznmka: Dr. Klenner zrejme veril v innos tetanovej vakcny.[651] 2. Skor kontraprpad: 16-ron dieva uhryznut do ruky trkom pribline rovnakej vekosti (poda rozmerov rany), bolo hospitalizovan 3 tdne, dostalo 3 dvky antisra. Nedostala iadny vitamn C. Rameno nepretrite stlaen s roztokom sulftu horka, opuch 4 v ako druh ruka, strie pokryli cel ruku a proti bolesti potrebovala morfn.[37] 3. Prpad: Mu bol po uhryznut lieen v inej nemocnici, lekr sa dokonca snail vyreza oblas uhryznutia! Klenner ho naiel v stave akej infekcie, 40. Podal mu 15g AS IV 2 denne, 5g stne 4h. Kvli infekcii injekn peniciln. Mu sa vrtil do prce do 7 dn.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

186 / 332

4. Klenner odpora pri uhryznut hada rchlo poda 40-60g AS IV;[39] toto je jeho odhad poiatonej dvky pre trka diamantovho a pre ploskohlavca vodnho (highland moccasin alias copperhead agkistrodon piscivorus). alie dvky poda uzdravovania pacienta.
[1][931]

5. Z hadch jedov, vitamn C neinkuje u koralovca a kobry.[286]Klenner

Motlia larva
1. Prpad: Mu, 44 bodnut motou larvou (puss caterpillar), sa saoval na vek bolesti hrudnka a nemonos hlbokho ndychu. Dostal 1g glukontu vpnika, bez odozvy. Volal o pomoc, e umiera, cyanizoval (fialovel a bledol od nedostatku kyslka). 12g AS IV injekne tak rchlo, ako sa dalo. Ete pred koncom injekcie povedal Vaka Bohu tak rchlo sa jed zneutralizoval. Bez pomoci by zomrel na ok a zadusenie.[37]

Medza
1. Prpad: Vitamnom C bolo vylieen aj rozsiahle pophlenie medzou, pacient pophlen na nohch o 14:30, o 15:00 pre neznesiten bolesti prijat na klinike. Dostal spolu 5mg chlorphe niramine a 45g AS do 500ml infzie sterilnej vody, 2-3 kv/s. stup bolesti nastal u do 10 mint, cel infzia trvala 45 mint. Pacient bol 16:00 prepusten s prkovm vitamnom C, ktor mal bra stne 10g denne po 10 dn, kapsule vitamnu E, loratidin 1 tbl qd, a krm na ple s obsahom dimethicone, zinc oxide a calamine. Odporali mu prs na druh de kvli alej infzii. Priiel rno, ale okrem miernej loklnej bolesti u nepocioval iadny diskomfort. Dostal infziu 30g AS v 500ml Ringerovho lakttu. Do 18h po terapii vrazne ustpilo zaervenanie a zpal. Pokraoval v stnej liebe doma. O niekoko mesiacov neskr navtvil kliniku kvli liebe syna; jazvy po pophlen boli plne minimlne. Autori odporaj pri vemi rozsiahlom poph len poda 15g AS v 60ml sterilnej vody prostrednctvom 21G (0,8mm) kanyly za 5 mint, a pokraova infziou 45g v 500ml Ringerovho lakttu, ktor m stiec za 2h. Zatia sa m zaa s masvnou toleran nou liebou, aspo 10g, a sledova diurzu, pre prpad oblikovch problmov. Pre vinu pacientov so zdravmi oblikami vak nepred pokladaj problm a po nasaden askorbtu nastva ul diurza.[657]

Pophlenie a poplenie jedovatmi rastlinami


Vitamn C sa uva stne, a na miesto poplenia sa priklad pasta, vyroben zmieanm vitamnu C s vodou.[39] Tto lieba je inn napr. pri kontaktnej dermatitde spsobenej rastlinami rodu toxicodendron, ktor obsahuj drdiv olej urushiol.[1]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

187 / 332

Otrava muchotrvkou zelenou


Muchotrvka zelen (amanita phalloides) obsahuje prudk jedy amanitn a phalloidn, ktor zniia pee a obliky. Smrten dvka huby me by u tvr klobika (20g). Prv prznaky nastvaj o 6-24h: sucho v stach, prudk zvracanie a hnaka, niekedy krvav, dehydratcia, hypoglykmia, krvav mo, sprevdzan horkou, nzkym tlakom a tachykardiou.[658][92] [659] Amatoxny psobia prostrednctvom vonch radiklov.[citcia?] 1. Centrum pre liebu otrv fakultnej nemocnice Univerzity Angers, ako aj alie nemocnice vo Franczsku, pouvaj Bastienovu ndzov metdu lieby: stne nifuroxazid 1200mg/de, dihydrostreptomycn 1500mg/de, a AS IV 3g/de, vetko po dobu 3 dni. Poas tejto doby, jedinm jedlom je mrkvov vvar. Lieba sa mus zaa hne po prvch prznakoch (km ete obliky a pee nie s znien).[658][660][661] Bastien objavil tto metdu u v roku 1957 a do roku 1969 vylieil 15 pacientov. Svojej metde veril tak, e aby ju spropagoval, pri dvoch prleitostiach verejne skonzumoval 65 a 70g muchotrvky a potom sm seba vylieil. innos lieby potvrdili aj in.[658] Poznmka: Hoci Bastienovo odporanie zaha len 3g vitamnu C, vzhadom ku Klennerovm prcam a sksenostiam s otravami je mon, e vyie dvky vitamnu C by mohli zlepi ance na uzdra venie, skrti jeho as a zmeni nsledky.

Otrava barbiturtmi
1. Libby[18] odpora, aby sa pacientovi v bezvedom podalo 30g AS IV, a pacientovi pri vedom 50g AS stne, rozpustenho v mlieku. 2. Prpad: Matka priniesla 16-ronho syna, ktor bol plne mimo reality po dvke anjelskeho prachu (PCP). Dostal 30g AS rozpustenho v pohri mlieka a do 45 mint sa u dokzal normlne rozprva. Keby bol dostal 50g, pravdepodobne by to trvalo kratie, a v prpade injeknej dvky by to bola zleitos mint.[18] 3. Prpad: samovraedn pacientka uila 2640mg lotustu (talbutal) a mala tlak 60/0. Klenner jej podal naraz 12g AS IV pomocou 50ml striekaky a nsledne ku tej istej ihle pripojil fau infzie 5D vody s 50g AS. Do 10 mint tlak stpol na 100/60. Zrove dostala infziu s 1g emivanu a do nosa kyslk 6l/min. Do 3h, poas ktorch dostala 100g AS IV, sa prebrala a popjala ds s vitamnom C. Za 12h dostala spolu 125g vitamnu C (AS) IV.[1][37][39] 4. Prpad: pacientka uila 2400mg seconal+paraldehyde, prebrala sa po dvke 42g AS IV, podanho tak rchlo, ako to 20G (0,9mm) ihla umonila. Poas 24h dostala 75g AS IV a 30g vitamnu C stne.[37][39]

Otrava pesticdmi
Prpad: troch 12-ronch chlapcov zasiahlo postrekovacie lietadlo. Prv bol v zkryte dostal len mal zsah a bol prepusten domov. Druh

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

188 / 332

dostal 10g AS IV pri rieden 1g/5ml 8h. Na druh de bol prepusten domov. Tretieho chlapca lieil in lekr; dostal podporn liebu, ale bez vitamnu C. Postrek mu spsobil alergick dermatitdu a chemick popleniny. Zomrel 5. da.[37][39]

Otrava akmi kovmi


1. Experimenty s chloridom ortute na moratch ukazuj, e podvanie primerane vysokch dvok vitamnu C me zachrni ivot aj pri 100% smrtench dvkach. Ak sa podval vitamn C 200mg/de poas tda pred expozciou, aj 3 tdne po expozcii, preili vetky. Ke podvali vitamn C len pred a nie po expozcii, preilo 92%. Ke nedostvali pred expozciou, iba po, preilo 64%, a ke dostali len jednu masvnu injekn dvku po expozcii, preilo 68%. m vyia dvka vitamnu C, tm vie mnostvo toxnu zneutralizuje. Ke extrapolujeme daje, 200mg/de u moriat zodpoved 14g/de u ud, viac je lepie.[1][39][662] 2. alie lnky.[15][824][825] 3. Lieba otravy olovom: 350mg/kg AS IM 2-4h. Uzdravenie do 72h.[1]
[39]

4. Vyie denn dvky vitamnu C inne chrnia aj pri chronickch otravch olovom.[39][663] 5. Urit zlepenie chronickch otrv olovom me nasta aj pri dlhodo bch vivovch dvkach (rdovo 100mg/denne), avak tu ide zrejme len o npravu klinickho skorbutu, vyvolanho chronickou otravou.[664] 6. alie lnky.[15][822] 7. Klenner odpora pre aktne prpady otravy jednorzovo aspo 12g AS IV,[1] resp. 350-700mg/kg.[37] U det, pri problmoch s IV, sa me poda niekoko dvok IM na rzne miesta, a 2g na jedno miesto.[37] Pre vne otravy akmi kovmi odpora opakova dvky 2h.[1] 8. Do vbavy ambulanci by mala patri 4g 20ml a 10g 50ml ampulka.[37]

alie otravy
1. Tnick k eusovch svalov. Prpad: 20kg chlapec. Klenner pouil IV 1000mg Tolserolu. Poas 48h dostal chlapec spolu 3000mg Tolserolu a 90g vitamnu C.[37] 2. Ochrana pred otravou strychninom[15][827] poda experimenov na vtkoch, podanie vitamnu C 1000mg/kg intraperitonelne 10 mint v predstihu pred podanm strychninu ochrnilo pred paralzou.[649][665] 3. Ochrana peene pred inkami chloroformu; pri pokusoch na krlikoch, dvka 200mg/kg sasne s chloroformom zabrnila pokodeniu.
[618][666]

4. alie jedy a potencilne kodliviny, ktor vitamn C detoxifikuje:

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

189 / 332

1. Kyanidy.[39];[15][815][816] 2. Karcinogny: benzpyrn, cholantrn, metylchlorantrn, antra cn.[15][812][813][814] 3. Arzn. V asoch pred nstupom penicilnu, ke sa arzenobenzny pouvali ako antibiotik, vitamn C sa pouval na zmiernenie toxickch inkov takejto lieby.[15][817][818][819][820] 4. Chromty.[15][826] 5. Ozn.[15][828] 6. Sulfinamid.[15][829] 7. Nitrty.[15][830] 8. Salicylty.[15][831] 9. Fosfor.[15][832] 10.Azofarbivo (3 methyl-4-monomethylaminoazobenzene).[15][833] 11.a mnoho neuvedench

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

190 / 332

Popleniny
Pri liebe poplenn preukazuje vitamn C neoceniten sluby. V literatre sa odpora oddvna, ale a sledovanie prpadu, ktor je lieen primerane vysokmi dvkami, uke jeho skuton vznam. Odporania vo vivovom rozsahu stoviek miligramov denne s z pohadu dostupnch poznatkov zfalo zastaral; popleniny vyaduj masvne a ast dvky, pretoe s nerozlune spojen s vyerpanm vitamnu C a zvenm dopytom; miera priamo zvis od rozsahu a zvanosti poplenn.[37][39][667][668] 1. Zmieruje boles a do tej miery, e nie s potrebn pity.[37] 2. Odstrauje toxick ok.[37] 3. Udriava cievny i biochemick prenos kyslka do pokodench tkanv, m predchdza ich sekundrnemu odumieraniu, vrazne zlepuje hojenie a zniuje nutnos plastickej chirurgie a transplantci koe.[1][37] [39][669][670] Zabrauje vntroilovmu zlepovaniu ervench krviniek, ktor by mohlo zaprini vznik escharov.[39][671] 4. Na plochch, ktor vyzeraj ako hol sval, podporuje zostvajce iv epitelizan bunky, ktor sa zan deli a vytvra pokoku.[37] Vitamn C je nutn pre tvorbu granulanho tkaniva a pokoky.[39][672] 5. U pri vivovch dvkach 300-2000mg sa d pozorova priazniv vplyv na rchlos a kvalitu hojenia a znenie loklneho opuchu.[37] 6. Klenner[37][39] odpora masvne dvky: 500mg/kg AS IV tak rchlo, ako to ide, rozrieden v 5D alebo sonom roztoku v pomere aspo 18ml roztoku na 1g AS. Podva sa 8h poas prvch dn a neskr 12h. Zrove podva stne v tolerannch dvkach. Primeran mnostv pre popleniny s teda 30-100g vitamnu C denne, poda stupa a zvanosti, a do vylieenia (zvyajne 7-30 dn).[1] Kad de treba prida aspo 1g glukontu vpnika a sledova krvn, najm elektro lytick rovnovhu.[37] 7. Osvedilo sa aj loklne pouitie na cel miesto poplenia, kde vitamn C psob na spjanie tkanv a eliminuje nutnos antibiotk. Pouva sa 2% dressing, alebo 3% roztok pre sprej, 2-4h po dobu 5 dn. Mon je kombinovanie s krmom s vitamnmi A a D.[37][39][673] 8. Ak sa vitamn C nasad rchlo po vzniku poplenn, d sa zabrni postupu poplenn do 3. stupa, nevznikaj infekcie ani escharzne formcie, zjazvenie, a nenastane ani distlny edm, arterilne obtrukcie i stlaenie nervov.[37][39] 9. Pseudomondov infekcia je obvanou komplikciou, pretoe je odoln voi antibiotikm. V prpade dostatonho podvania vitamnu C (masvne dvky plus sprej), pseudomondy nie s problmom, pretoe vitamn C zlikviduje toxny loklne i systmovo.[37][39] 10.Dokonca aj pri neskorom nasaden tchto postupov nastva uzdravenie a rozpustenie ako infikovanch escharznych formci.[37]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

191 / 332

Zapchajce popleninov eschary odpadn na 4.-5. de a odkryj normlne tkanivo.[39] 11.U obet poiarov sa popri liebe poplenn me ahko pozabudn na to, e pacienti mohli utrpie zrove aj otravu oxidom uhonatm a almi plynmi, priom prznaky sa mu oneskori a o 3-48h. Podvanie rznych dvok vitamnu C v tomto prpade zabezpeuje nielen rapdne hojenie poplenn, ale sli ako inn profylaxia, ktor zabrni zbytonm mrtiam.[1]

Radian pokodenie
1. Vitamn C sa d poui aj ako prevencia a lieba radianho pokodenia.[1][39] Predchdza vzniku poplenn, predluje prpustn dobu expozcie, o me pomc naprklad v onkolgii. Nutn s vysok dvky. Zaujmav, e rusk kozmonauti za elom ochrany pouvaj rakytnkov olej, ktor je pozoruhodnm komplexom vitamnov B a C.[674] a) Vitamn C predchdza slnenmu spleniu koe:[1012] 1g 1-2h.[37]
[39]

b) Dokonca aj ke sa nevykonali potrebn opatrenia, injekcie AS IV odstrnia boles a zaervenanie, dokonca aj popleniny 2. stupa.[37]
[39]

c) Podanie askorbtu horka zvieratm krtko po expozcii UViarenm vznamne oddialilo vznik tumorov a hyperplzie.[1012] 2. Zvyuje odolnos proti chladu.[58]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

192 / 332

Srdcovocievne ochorenia
Vitamn C je znmy svojm preventvnym vplyvom na srdcovocievne ochorenia (SCO). Medicna pomaly objavuje aj jeho terapeutick hodnotu. Niektor jeho inky s znme viac, niektor menej. Najprv si ukeme iastkov vsledky, a potom prejdeme k ucelenejiemu obrazu a irm svislostiam, ktor preduruj vitamn C do lohy zkladnej prevencie a zrove lieku prvej voby pre srdcovocievne ochorenia. Vysok dvky vitamnu C zlepuj relaxciu artri (vazodilatciu), o je prnosom pre pacientov so SCO a koronrnymi rizikovmi faktormi, ako s cukrovka, vysok hladina cholesterolu v krvi a vysok hladina homocystenu.[445] Ischemick choroba srdca je tm zriedkavejia, m vyia je hladina vitamnu C.[58] Vitamn C zniuje vysok krvn tlak a jeho vkyvy, vekos inku zvis od vekosti dvky.[675] U vivov dvky od 250mg/de doku zni vysok tlak u za 6 tdov uvania.[58] Je znme, e na tlak vplvaj reaktvne oxidanty, ktor spsobuj starnutie ciev, inok vitamnu C je preto zrejme iastone zaloen na jeho antioxidanej funkcii; efekt nemus nasta u mladch, avak je vrazn u starch pacientov trpiacich refraknou hypertenziou.[676] Vitamn C, podan v predstihu, brni zpalovmu pokodeniu ciev, ktor je faktorom aterosklerzy. Inhibuje endoteln-1, ktor by in spsobil uvonenie interleuknu-6 a oxidatvny stres.[677] Vitamn C vrazne zlepuje funkcie endotelu pri obtruktvnej spnkovej apnoe, zniuje oxidatvny stres.[678] Vitamn C zniuje hladinu cholesterolu v krvi,[679] a naopak. Antago nistick vzah cholesterolu a vitamnu C je dvno znmy[9];[1][39][680][681] [682][356][683][684][685] a u v 40. rokoch sa efektvne pouval AS IV na znenie cholesterolu.[39] Cholesterol nie je problm, za predpokladu dostatku vitamnu C. inok sa pri IV podan dostav u do 1h.[1][686] Hlavnm spsobom likvidcie cholesterolu je jeho premena v lov kyseliny. Vitamn C moduluje mikrozomlnu 7--hydroxylciu, od ktorej zvis miera katabolizmu cholesterolu v peeni. Pri nedostatku sa chole sterol hromad v peeni, vznik hypercholesterolmia, a navye hrozia lnkov kamene.[186] Tieto svislosti s dobre preskman na moratch. Ke s kmen vekmi mnostvami cholesterolu, spotrebuj na jeho premenu vetok dostupn vitamn C, a plat to aj obrtene: v stave skorbutu maj vysok hladiny cholesterolu a arterosklerza nastane aj bez nadmernho prsunu cholesterolu v strave. Ke sa im zo stravy celkom odstrni vitamn C, cholesterol sa v nadoblikch tvor 6 rchlejie. V tomto mechanizme sa me rta alia svislos zimnho obdobia s infeknmi ochoreniami nedostatok vitamnu C sa ete prehlbuje mastnou stravou. Pri vysokom obsahu cholesterolu a nzkom obsahu vitamnu C maj morat navye tendenciu k tvorbe lovch kameov.[39][680][682][356]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

193 / 332

Vitamn C ako antioxidant m dleit lohu aj v ochrane pred oxidciou lipidov; vyie dvky vitamnu C (od 150mg/kg/de) s prevenciou aterosklerzy aj pri vysokej hladine cholesterolu.[687]

Prpad: u dlhodob vivov denn dvky 500mg AS IV znili cholesterol; za 60 dn sa klinick obraz dramaticky zmenil.[1] Vyie dvky, prirodzene, ved k lepm vsledkom: Poda Klennera, stna denn dvka aspo 10g udr cholesterol pod kontrolou, a mete jes toko vajok, koko chcete.[37] Prpad: krvn cholesterol sa znil u pacienta o 42mg% za 6 tdov pomocou zvenia stneho prjmu vitamnu C z 10 na 20g denne.[1][39] Srdce tie potrebuje ochranu pred stresom. Odpoveou je op C.[1][39] Vitamn C je cennm diuretikom pri rieen edmu u srdcovch pacientov. Jeho (ne)pouvanie na kardio JIS-kch je u inou otzkou.[9] Stone iada, aby kad zchranka mala vo vbave infzne balenie 30g AS U.S.P. a rutinne ho podvali u v sanitke pri prvoze kardiopacienta. Kritizuje hospitalizciu, ktor nielene predstavuje stresujce prostre die pre fyziologicky stresovanho pacienta, ale neponka mu ani vitamn C, ktor by mu umonil vysporiada sa so stresom.[22][1] Tto vitka je o to zvanejia, e je preukzan vrazn bytok vitamnu C u pacientov po aktnom infarkte myokardu.[1031] Vitamn C liei srdcov ochorenia a prhody,[9] vrtane angor pector a reumatickho srdca v aktnom tdiu. Klenner spene lieil prpady det, ktorch kad der srdca zatriasol postenmi plachtami.[1] Zven hladina vitamnu C je spojen s nzkym rizikom ochorenia koronrnych artri.[690] Zvenie dennho prsunu vitamnu C preuk zatene vedie k vraznmu poklesu mrtnosti ud v strednom veku.
[39][688];[689]

Vznam vitamnu C
U oddvna sa objavuj vahy, e vitamn C pravdepodobne zohrva omnoho vznamnejiu lohu, ne sa bene predpoklad. Srdcovocievny systm pracuje nepretrite a v namhavch tlakovch podmienkach, preto sa mus neustle priebene regenerova. Zkladnm prvkom, ktor zabezpeuje pevnos, prunos a robustnos, je kolagn. Vitamn C je potrebn nielen na tvorbu, ale aj na opravu a drbu existujceho kolagnu. Prznaky klinickho skorbutu zko svisia s oslabenm kolagnu. Stone[9];[22][717] tvrd, e vysok vskyt SCO u ud svis s chronickm nedostatkom vitamnu C; nedostatok neumouje tvorbu a regenerciu optimlneho vysokopevnho kolagnu pre drbu cievnych stien. Toto nsledne vedie k pokodeniu stien a tukovm depozitom. Mechanicky menej namhan seky ciev maj vy obsah

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

194 / 332

vitamnu C a menej ast vskyt arterosklerzy. Cholesterol sa uklad omnoho rchlejie v sekoch s nedostatkom vitamnu C. Nedostatok je ben aj u in zjavne dobre ivench ud. Pacienti s ochoreniami koronrnych artri maj vinou nedostatok vitamnu C. Zvl vrazn je svis s koronrnou trombzou. Poda McCormicka[889] je trombza v podstate obrannou reakciou tela na poko denie cievnej steny, ktor vak pri nedostatku vitamnu C kon vemi zle. Kontrolova by sa mala vitamnom C, a nie antikoagulantami, kvli ich nebezpenm vedajm inkom. Optimlna profylaktick hladina vitam nu C me zabezpei tvorbu zdravho tkaniva, zabrni tvorbe vodnej zrazeniny, a teda plne preds trombze.[9] Vitamn C zniuje prinavos trombocytov na cievny endotel.[58] Poda Spittle, arterosklerza je dsledkom dlhodobho nedostatku vitamnu C, s nslednm zvenm cholesterolu v cievach a kaskdovmi zmenami u alch tukov.[1][39][681][685] Pri aktnom nedostatku vitamnu C prudko stpa cholesterol v krvi, arterosklerza me teda nasta aj vemi rchlo.[9] Willis dokzal, e lieba vitamnom C doke nielen zvrti vvoj, ale aj resorbova vzniknut a vznikajce arterosklerotick lzie, dlhodob lieba aj natrvalo.[9][1][39][683]

Jednotn teria SCO


O ucelen obraz vplyvu vitamnu C na SCO sa poksili v roku 1992 Rath a Pauling ke publikovali Jednotn teriu udskch srdcovocievnych ochoren, ktor si pre jej celistvos a vznam bliie predstavme.[691] Nedostatok vitamnu C je predpokladom a spolonm menovateom SCO. Vitamn C m nezastupiten lohu v optimlnej produkcii a hydroxylcii kolagnu a elastnu, take nedostatok nevyhnutne vedie k uvoneniu tmeliaceho tkaniva a k strate barirnej funkcie endotelu. Cievny systm je prvm miestom, kde sa to prejav, pretoe nikde inde nie s vie tlakov nroky. Ide v podstate o pre-skorbutick stav. Nie nhodou je perivaskulrne krvcanie jednm z prvch prejavov skorbutu. Najzranitenejmi miestami s prirodzene proximlne artrie, kde je mimoriadne vysok systolick tlak. Mnoh patomechanizmy, ktor ved ku klinickm prejavom SCO, s v skutonosti primrnymi obrannmi mechanizmami organizmu. Ich cieom je stabilizcia cievnej steny, pretoe in by dolo k vykrvcaniu. Ak vak nedostatok vitamnu C pretrvva, tieto opatrenia prestrelia a ved k vzniku SCO. Maj genetick a metabolick rovinu a zjavne s nastaven tak, aby aj pri nedostatku vitamnu C zabezpeili preitie aspo po dosiahnutie reproduknho veku, aj za cenu nsledne zvenej mrtnosti v tvrtej a alch dekdach, ak nedostatok pretrvva. Predasn SCO s prakticky neznme u zvierat, ktor produkuj vek mnostv vitamnu C vo vlastnej rii. Dostatonm prjmom vitamnu C sa k tomuto vsledku mu dopracova aj udia. Plat pritom, e m rchlejie ved patomechanizmy ku vzniku SCO, tm vie dvky

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

195 / 332

vitamnu C sa daj inne uplatni na zvrtenie nepriaznivho stavu. U vysokorizikovch pacientov me s aj o mnostv porovnaten so syntzou inch cicavcov, ie a 10-20g denne. Je pozoruhodn, e prakticky kad patomechanizmus SCO sa d vyvola nedostatkom vitamnu C. Popri ukladan lipoprotenov a fibrinognu/fibrnu do cievy s nedostatkom vitamnu C, nastvaj zdanlivo nesvisiace procesy, ako formovanie penovch buniek a znen reverzn transfer cholesterolu, ako aj periferlne angiopatie u diabetickch alebo homocystinurickch pacientov. Nejde vak o iadnu nhodu. Jednm z dkazov je, e vitamn C m regulan funkciu pre vetky metabolick protiopatrenia, ktor predisponuj ku klinickmu riziku SCO; toto je alm indiktorom, e v skutonosti maj za lohu zni cievnu permeabilitu v stave nedostatku vitamnu C. Regulcia prebieha prostred nctvom interakcie vitamnu C s lipoprotenmi, faktormi zranlivosti, prostaglandnmi, oxidmi duska, a sekundrnymi signlnymi mechaniz mami, ako s cyklick monofosfty. Je pozoruhodn, e vitamn C ich ovplyvuje mnohmi spsobmi. V metabolizme lipoprotenov, hladiny LDL, Lp(a) a VLDL inverzne zvisia od koncentrcie vitamnu C, km hladiny HDL od nej zvisia priamo. Podobne aj v metabolizme prostaglandnov, vitamn C zvyuje koncentrcie prostacyklnu a prostaglandnu E a zniuje hladinu tromboxanu. Celkovm dsledkom nedostatku vitamnu C je preto zenie ciev, hemostza, a arterogenzny metabolizmus cievnej steny. Patomechanizmy SCO s polygnne, ale zhrnieme si najastejie z nich. Pri oslaben cievnej steny kvli nedostatku vitamnu C je najdostupnejm, najefektvnejm a najastejm obrannm mechanizmom apo(a) a Lp(a). Do cievnej steny sa ukladaj lipoproteny a zrove sa aktivuj adhezvne proteny, ktor s prznan pre lokality prebiehajcej transformcie alebo opravy, najm fibronektn, fibrinogn a apo(a). Vsledkom je zhrubnutie cievnej steny ako primrna zchrana pred vykrvcanm. Nakoko u zvierat neschopnch syntzy vitamnu C sa asto vyskytuj zven hladiny Lp(a), je mon, e apo(a) je v podstate zstupcom vitamnu C. Vekos molekl apo(a) je nepriamo mern mnostvu vytvorench molekl Lp(a), priom najastejie sa vyskytuje kombincia vysokch izoforiem apo(a) a nich hladn Lp(a) v plazme. Pri nedostatku vitamnu C sa Lp(a) selektvne viae v cievnej stene. Apo(a) nahrdza chbajci kolagn tm, e sa spja s fibrnom, ako protenthiol a antioxidant a inhibtor plazmou vyvolanej proteolzy. Pri chronickom nedostatku vitamnu C sa Lp(a) akumuluje v cievnej stene, o vedie k arterosklerotickm povlakom a predasnm SCO, najm u ud s geneticky podmienenmi vysokmi hladinami Lp(a). Lp(a) predstavuje najpecifickejiu opravn substanciu spomedzi vetkch lipoprotenov, uklad sa predominantne v predisponovanch

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

196 / 332

miestach. Prve preto sa spja najm s koronrnou, krnou a cerebrlnou arterosklerzou, a nie s perifrnymi cievnymi ochoreniami. asto zapr in infarkt myokardu. Vitamn C udruje integritu cievnych stien a zrove reguluje ndzov mechanizmus tm, e zniuje tvorbu apo(a) a tm aj hladinu Lp(a). Kee zniuje tvorbu fibrinognu a zvyuje hydroxylciu lyznovch rezdu a zloiek cievnej steny, zniuje aj prinavos Lp(a) a jeho ukladanie do cievnej steny. V tomto vzorci patogenzy mu hra lohu aj in lipoprotenov poruchy, naprklad hypercholesterolmia, hyperglyceridmia a kombinovan hyperlipidmia, ktor ved ku zvenej tvorbe alebo znenmu odbra vaniu cholesterolu alebo LDL. Nedostatok vitamnu C umouje tmto ochoreniam, aby sa prejavili zvi sa hladina tukov (cholesterolu, triglyceridov) a lipoprotenov (LDL, VLDL) a ich ukladanie do oslabenej cievnej steny, avak vdy ide v podstate o obrann opatrenie, hoci menej pecifick ne Lp(a), ktor asto len nasleduj. Vitamn C predchdza dsledkom hypercholesterolmie tm, e zvyuje odbravanie cholesterolu. Predovetkm stimuluje 7a-hydroxylzu, o je kov enzm v premene cholesterolu na lov kyseliny, a zvyuje vraz povrchovch bunkovch LDL receptorov. Inhibuje syntzu cholesterolu ako aj oxidatvnu modifikciu LDL. Vitamn C ovplyvuje aj prejavy alch genetickch postihnut, ktor ved k plazmovej akumulcii triglyceridov v podobe chylomikronovch zvykov, VLDL a IDL, ako je hypertriglyceridmia a hyperlipidmia typu III. Pri nedostatku vitamnu C, triglyceridovo-bohat lipoproteny s oxidovan, pohlcovan bunkami; ukladaj sa v cievnej stene a ved ku formovaniu penovch buniek. Aj tu ide o obrann mechanizmy, hoci menej pecifick. Nakoniec ved ku vzniku SCO. Vitamn C stimuluje lipoprotenov lipzy a tm umouje normlne odbravanie triglyceridovo-bohatch lipoprotenov. Brni ich oxidatvnej modifikcii, ich pohlcovaniu upratovacmi bunkami a formovaniu peno vch buniek. Predpoklad sa, e taktie zvyuje vraz receptorov zapoje nch do odbravania triglyceridovo-bohatch lipoprotenov, ako naprklad receptora pre chylomikronov zvyky. Od pomeru rchlosti ukladania a rchlosti odbravania lipoprotenov v cievnej stene potom zvis aj rchlos npravy do normlneho stavu. alou astou genetickou poruchou je hypoalfalipoproteinmia, znen syntza HDL, ktor je dleit pre transport cholesterolu a alch lipidov z perifri do peene. Pri nedostatku vitamnu C nastva demaskovanie tohto postihnutia a rchlemu zneniu hladiny HDL, a teda k zneniu transportu lipidov z cievnej steny do peene, o je op efektvny mechanizmus ndzovho posilnenia cievnej steny.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

197 / 332

Obnovenie hladiny vitamnu C vedie ku zvenej tvorbe HDL, ktor sa postar o stiahnutie lipidov z cievnych stien a resorbcii arterosklero tickch lzi. Tento proces je vemi efektvny a v klinickej tdii sa ukzalo, e u pomerne mal vivov dvka 500mg vitamnu C doke zredukova arterosklerotick depozity do 2-6 mesiacov. Tento mechanizmus zrove vysvetuje zven vskyt srdcovch a mozgovch prhod v zimnom obdob, kedy je nzky prjem vitamnu C. Ku vzniku SCO mu prispie aj in metabolick postihnutia, ktor zvyuj koncentrciu takch zloiek v plazme, ktor priamo alebo nepria mo pokodzuj integritu cievnej steny. Ved ku periferlnym angiopatim, pozorovanm pri cukrovke, homocysteinrii, anmii mesiaikovch buniek a mnohch alch genetickch postihnutiach. Ukladanie niekto rch plazmovch zloiek me ma za cie udranie stability cievnej steny. Glukza je molekulrne podobn vitamnu C a konkuruje mu pri vstrebvan do bunky. V prpade diabetickej angiopatie je problmom zven hladina glukzy, ktor vedie ku obmedzeniu vstrebvania vitamnu C do mnohch bunkovch systmov, vrtane endotelu. Zvenm prjmu vitamnu C sa obnov vstrebvanie, optimalizuje sa koncentrcia vitamnu C v cievnej stene a zrove sa znia poiadavky na inzuln. Akumulcia homocystenu a jeho metabolickch derivtov v plazme je charakteristick pre homocystinriu, poruchu odbravania homocys tenu. Dsledkom je pokodzovanie endotelu v cievnom systme, o me vies ku periferlnym cievnym poruchm a tromboembolizmu, ktor sa prejavuj a u 30% pacientov vo veku do 20 rokov a 60% do 40 rokov. Vitamn C zrchuje odbravanie homocystenu, m predchdza angio patii a alm klinickm komplikcim homocystinrie. Vitamn C v dostatonch dvkach teda chrni pred oslepnutm a zlyhanm orgnov pri cukrovke, a tromboembolizmu pri homocys tinrii. Ako vidno, vitamn C brni prejavom mnohch genetickch porch, ktor sa prejavia a v prpade jeho deficitu, a mu vies ku vzniku SCO. Kee deficit vitamnu C je spolonou zkladnou prinou procesov vzniku SCO, prsun vitamnu C je logicky ich zkladnou liebou. V roku 1994 si Pauling a Rath patentovali lieebn postup pre okluzvne srdcovocievne ochorenia: do 5g vitamnu C, 5g lyznu a 1000IU vitamnu E denne. Tto lieba m za cie zabrni ukladaniu lp(a) do cievnych stien.[1075] Konvenn medicna na tto tmu dodnes zaryto ml. Poda ako overitench informci[1076] sa v Britnii pod vedenm Dr. K. Kentona uskutonila v rokoch 1997-2000 kontrolovan tdia u vye 200 subjektov, ktor dostvali 6g vitamnu C a lyznu spolu s 800IU vitamnu E. tdia dajne zistila spomalenie usadzovania plaku o 800-1500%

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

198 / 332

oproti kontrolnej skupine, redukciu apo(b), avak bez vplyvu na lp(a). Autor dajne sbil skor publikovanie tdie, avak nepodarilo sa mi takto tdiu njs publikovan. Tto informciu uvdzam preto, lebo Fonorow, autor knihy o Paulingovej liebe[1077] a zakladate Vitamin C Foundation uvauje, e na resorbciu existujcich plakov je mono potreb n aj proln, ktor je sasou Rathovho protokolu. V roku 2002 nadcia Vitamin C Foundation, vedom znanch anekdotl nych dkazov o innosti tohto protokolu alebo jeho varici, poiada la[1078] NIH/NCCAM o grant na vykonanie pilotnej klinickej tdie, ktor by mohla konene poda vedecky relevantn informciu o tom, i je tto lieba perspektvna a vhodn pre intenzvnej vskum, alebo nie je. iados bola zamietnut.

Otzky pre kardiolga


Fonorow dva kardiolgom nasledovn otzky:[1079] (Poznmka: iastone s uren skr pre americkch lekrov, ale s dobrm podnetom na zamyslenie nad tm, do akej miery vbec konvenn medicna rozumie srdcovocievnym ochoreniam. Presnos tvrden som neoveroval, uvdzam ich v pvodnom znen.)

Vina zvierat, okrem gorl a niektorch alch primtov, vrtane ud, netrp srdcovocievnymi ochoreniami. Preo? Preo sa sa aterosklerotick usadeniny ukladaj v artrich, a nie v ilch? Preo usadeniny zuuj a upchvaj koronrne artrie na povrchu srdca, no nie vntri srdca? Preo blokdy (infarkty) nie s astejie v celom krvnom obehu, najm tam, kde je prdenie pomalie? Naprklad v uiach, prstoch, v nose? Preo vye 50% srdcovch prhod a porok nastva u ud, ktor nemaj iadny veobecne uznvan rizikov faktor? Preo aj udia s nzkym cholesterolom dostvaj srdcov prhody a porky? Preo polovica chirurgickch srdcovch procedr zlyhva? Inmi slovami, preo usadeniny po opercii znovu rast? Preo mrtnos na srdcovocievne ochorenia klesala klesala od 50. rokov a znila sa takmer o polovicu v 70. rokoch po tom, ako sa bestsellerom stala Paulingova kniha o vitamne C? (Poznmka: v USA) Preo je cholesterol u srdcovch pacientov zven? Preo vina tdi o liekoch na cholesterol nezverejuje surov dta nezvislm vedcom? Preo farmaceutick firmy ukonuj tdie hne ako zana mrtnos rs? Preo lekrska veda doposia nepreskmala teriu Pauling/Rath?

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

199 / 332

Niacn
Aj niacn (vitamn B3) m vo vysokch dvkach vznamn vplyv na SCO; doke zni celkov hladinu cholesterolu, tm relatvne vraznejie, m vyia bola pvodn hladina.[130][692][693] Niacn bol uznan ako liek prvej voby pre hypercholesterolmiu.[130][694] Niekoko mesiacov po Hofferovej osobnej sksenosti s niacnom v roku 1954 (kap. alie dleit ltky), Hoffera stretol prof. Altschul, ktor vyuoval neurohistolgiu na Univerzite v Saskatchewan. Hoffer bol kedysi jeho iakom. Altschul sa mu pochvlil, e konene vo svojom vskume naiel spsob, ako svojim pokusnm krlikom spsobi arteriosklerzu kmil ich kolmi od svojej manelky, bohatmi na vajen tka. Krlici s hypercholesterolmiou potom oskoro zaali ma arterosklerotick lzie v koronrnych cievach. Dohodli sa, e na zklade povzbudivch vsledkov slnenho kpea v liebe hypercholesterolmie, zorganizuj spolone udsk vskum. Pri alom stretnut Altschul Hofferovi prezradil, e poda neho je arterosklerza ochorenm intimy, povrchu cievnej steny, ktor sa nedoke opravova dostatone rchlo. Hoffer mu na to spomenul svoju erstv sksenos s niacnom, ktor mu zabezpeil rchlejiu regenerciu asien. Profesora to zaujalo, take sa podujal vyska, i by niacn nemohol ma lieiv vplyv aj na cievnu stenu, a Hoffer mu dal sok krytalickho niacnu.[203] Altschul mu pribline o 3 mesiace neskr telefonoval: rozruen volal Funguje to! Ke dval svojim hyperlipidemickm zajacom niacn, hladina cholesterolu sa vrtila na normlnu hodnotu. Stephen potom urobil experiment na uoch a kladn vsledok publikovali[692] vetci traja spolone v roku 1955. V roku 1961 aj rusk vskumnci Simonson a Keyes skmali vplyv niacnu na cholesterol, ale pouili mal dvky a vsledok nebol presvediv. Avak in vskumnci potvrdili vplyv niacnu na zne nie hladiny cholesterolu.[203] Niacn m oproti syntetickm liekom tri vemi dleit vlastnosti: 1. Jeho vplyv na cholesterol nie je jednostrann, ale vestranne regulan. To znamen, e niacn zvyuje HDLp, zniuje LDLp a VLDLp a zniuje triglyceridy.[203] 2. Niacn nezni cholesterol na nebezpene nzku hladinu.[203] 3. Niacn zvi hladinu v prpade, e je nzka.[203] Regresn rovnica pre vpoet inku niacnu na cholesterol je: Y = 0,95X 0,39Z 90 kde Y je znenie hladiny cholesterolu v mg, X je pvodn hladina cholesterolu a Z je hmotnos v pondoch (pond=0,453kg). Ak je Y zporn hodnota, tak niacn cholesterol zvil. Experimentlne sa ukzalo, e niacn udruje cholesterol na rovni pribline 180-200mg, o je sprvna hladina.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

200 / 332

U schizofrenikov je rovnica Y = 0,28X 0,43Z + 53. Boyle v roku 1968 dokzal, e srdcov pacienti, uvajci 3g niacnu denne, maj v horizonte 10 rokov pribline 10 vyiu ancu na preitie, ne porovnaten pacienti bez neho.[203] V rmci Coronary Drug Project sa v Cannerovej tdii v rokoch 1966-1975 oficilne potvrdilo, e niacn je bezpenm a innm liekom pre SCO. Prekvapenie vzbudila sledovacia tdia po 10 rokoch, odkedy vetci astnci prestali bra sledovan lieky. Napodiv, niacnov skupina aj po 10 rokoch vykazovala lepie vsledky, ne ostatn skupiny! mrtnos bola niia o 11% ne v placebo skupine. Pacienti z niacnovej skupiny ili priemerne o 2 roky dlhie, a v itok mali z niacnu zjavne pacienti s najvymi vodnmi hladinami chole sterolu (vye 240mg/100ml), ne pacienti s nimi hladinami. V takejto vekej tdii (8 000 pacientov) sa ia nedala venova individulna pozor nos vetkm pacientom, a tak mnoh od niacnu predasne upustili kvli niacnovm vyrkam.[203] Ak niacn preukzal takto inok ete aj s odstupom 10 rokov, ak itok mohli ma pacienti, keby ho boli uvali naalej? Vsledok by bol mono ekvivalentn vsledku Boylovej tdie s 90%-nm poklesom mrtnosti.[203] NIH v roku 1985 vyhlsili, e prvmi krokmi pre znenie vysokho tlaku a cholesterolu m by dita, ale ak zlyh dita, alm krokom m by lieba sekvestrantmi lovch kyseln a niacnom.[203] Niacn je voi cholesterolu efektvny len v megavitamnovch dvkach, 3g rozdelen do 3 dvok poas da.[203] innm sa ukzal aj v tdii v roku 1981 u pacientov s famililnou hypercholesterolmiou, ktorm Colestipol spolu s ditou nedokzal zni cholesterol pod 270mg/100ml. Ke sa dvky niacnu postupne zvyovali z 250mg 3 denne, pri zvyovan dvok kad 2-4 tdne, a po dosiahnutie konench dvok 3-8g denne, tak ani popri lieku Colestipol nemali nepriazniv vplyv na pee; kvli zmierneniu vyrok uvali pacienti aj 120-180mg aspirnu s kadou dvkou po 4-6 tdov. Tto kombincia znormalizovala hladiny cholesterolu a tukov v krvi v priebehu 4-6 tdov. V inej tdii zvyovali dvky postupne po mesiacoch: 2,5g, 5g, 7,5g. Peeov abnormality sa objavili len vtedy, ke sa dvky zvili prli rchlo. Kombincia Colestipol a niacn bola vemi spen.[203] Niacn zniuje prinavos krviniek prostrednctvom zmeny parametrov ich povrchovej membrny, m zabrauje ich vntrocievnemu zlepe niu. Tento inok je vemi rchly. Krvinky sa takto dostan aj do tkanv, kam sa kapilrne musia presva po jednej, a tkaniv s dobre okys liovan.[203] Podobn inky m aj vitamn E, pretoe inhibuje proten kinzu C.[212][229] Niacn blokuje oxidciu adrenalnu na adenochrm, a chrni tkaniv pred toxickmi inkami adenochrmu, ktor je faktorom pri fibrilcii a

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

201 / 332

nslednom pokoden srdcovho svalu. Toto je al spsob, akm niacn prospieva pacientom so srdcovm ochorenm.[203] Niacn by sa mal podva pred a po kadej koronrnej chirurgii (bypass). Keby boli pacienti na sprvnej dite a dostvali niacn v dostatonom predstihu pred vyvinutm akchkovek koronrnych prob lmov, vina koronrnych operci by sa nemusela nikdy robi. Ak by sa dita a niacn dodrali po opercii, dalo by sa preds alej nslednej arterosklerze.[203] Vedci tdie na klinike Mayo,[693] Parsons, vyslovuje s odstupom 45 rokov div, e sa niacnu nevenuje via pozornos, nakoko je to jedin liek, ktor doke redukova LDL cholesterol, zvi HDL cholesterol, zni triglyceridy, redukova lipoproten(a), zvi pomer HDL2/HDL3 a zmeni mal, hust astice LDL na vek. Popri tom, lieba niacnom je relatvne lacn.[1221] Boli vyvinut aj odvoden ltky od niacnu, ktor maj taktie zaujmav inky. Inozitol hexanikott je ester inozitolu a niacnu, v tele sa postupne hydrolyzuje a uvouje inozitol a niacn. Tento ester reguluje cholesterol a triglyceridy innejie ne niacn.

Vitamn E
Shute[230][244][245][246][247] vyvinul lieebn protokoly, zaloen na megadvkach vitamnu E.

aktna trombza (450-1600IU denne) starie prpady koronrnej trombzy (detto) aktna reumatick horka (450-600IU denne) chronick reumatick srdce (1. mesiac 90IU denne, 2. 120IU, 3. 150IU, poda potreby viac) anginlny syndrm (450-1600IU denne ak je systolick tlak pod 160, in zaa 150IU a po 4 tdoch zvi na 300IU, tie po 4 tdne, najm ak sa uvaj lieky zniujce tlak) hypertenzvne ochorenie srdca (75IU denne po 4 tdne, 150IU po 4 tdne, potom opatrne zvyova. M sa pouva s liekmi zniujcimi tlak. Vysok dvky vitamnu E zniuj vysok tlak pri chronickom ochoren obliiek. tromboflebitda a flebotrombza (600-1600IU denne) popleniny, plastick chirurgia, mazoplasia (600-1600IU denne, pouva roztok alebo sprej s vitamnom E ako podporu)

Udriavacie dvky zodpovedaj lieebnm. Konzultujte kapitolu alie dleit ltky ohadom objasnenia mechanizmov inku, ako aj dleitch upozornen a neiadcich inkov.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

202 / 332

Mozgov prhody
Vek krvcania alebo trombzy, ako aj sria malch, nebadanch prhod, signalizovanch len stavmi nevonosti obidvoje me vies ku akm postihnutiam alebo k okamitej i postupnej strate intelektulnych schopnost. V ase, ke u dolo k pokodeniu mozgu, je prli neskoro. Potrebn je tak profylaktick reim, ktor doke takmto udalostiam preds, a zrove zmierni priebeh a dopady mench prhod. Tak, ako v inch astiach tela, aj cievnu sstavu mozgu udruje a opravuje vitamn C. Mozog navye m sm osebe vysok spotrebu. U pacientov, ktor zomreli na mozgovocievne prhody, bola v mozgu nameran kriticky nzka hladina vitamnu C, alebo plne chbala. Mnoh prznaky obeho vch abnormalt u starch ud naznauj latentn skorbut.[9] Na koronrnej pohotovosti by mali by k dispozcii dvky vitamnu C okolo 1000mg/kg, ktor mu zachrni ivoty pri masvnych koronrnych alebo cerebrlnych prhodch.[9] Oxidovan forma vita mnu C, ako je dehydroaskorbt, prechdza HE barirou a m vek potencil v znen pokoden a mrtnosti po tromboembolickej porke.
[62]

V prpade aktnej koronrnej prhody by sa mal taktie poda niacn (B3) 50mg podkone a 100mg pod jazyk. Zrove s objavenm sa vsypu, ustpi boles a ok. Ak sa boles znovu objav, namieste je alia injekcia, ale ak nie je vek, posta stna dvka. Pokraova v dvkach 100mg 3 denne. V prpade privekho vsypu sa d poui namiesto niacnu niacnamid.[203] Taktie by mali by vypracovan po-epizdne lieebn reimy, ktor by mohli preds alm prhodm jednoducho npravou loklneho cereb rlneho skorbutu, ktorm trpia mnoh obete mozgovch prhod. Vskum poslednch desaro naznauje, e profylaktick rozloen denn dvka 3-5g vitamnu C (70mg/kg) me podstatne zni vskyt srdcovch a mozgovch prhod.[9]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

203 / 332

Rakovina
Aby nedolo k nedorozumeniu, treba hne na zaiatku vyjasni, e orto molekulrni lekri zvyajne povzbudzuj pacientov k asti na tan dardnej liebe. Poda Hoffera,[138] neexistuje ani dvod, preo by onkolgovia mali odmieta podporn vitamnov liebu, pretoe je vynikajcim doplnkom k tandardnej liebe. Zvyuje jej spenos a zniuje negatvne dopady na pacienta.[401][695];[930] Me by faktorom, kvli ktormu bude pacient ochotn/schopn absolvova ete alie kolo tan dardnej lieby. Zlepuje kvalitu ivota. Pozrieme sa najprv na vplyv samotnho vitamnu C, a potom na multi nutrin monosti. Hodnota vitamnu C v prevencii je veobecne uznvan a preukzan pre mnoh druhy rakoviny,[222]s123 vskumy siahaj a do 30. rokov minulho storoia, hoci vsledky vo vivovch mnostvch pochopitene neboli presvediv.[22][1] Ke s cicavce vystaven karcinognom, prudko zvyuj tvorbu vitamnu C (tie, ktor to doku). Vitamn C neutralizuje karcinogny skr, ne spsobia kody. Nedostatok vitamnu C zvyuje nchylnos na vznik rakoviny, a to dokonca aj na rovni jednotlivch orgnov tela, poda jeho koncentrcie! McCormick[890] dokonca predstavil hypotzu, e vyvinutie rakoviny je v podstate degeneratvnou zmenou nsledkom dlhodobho nedostatku vitamnu C, a stupe malignity je nepriamo mern konektv nej rezistencii tkaniva, ktor priamo zvis od vitamnu C.[9] Vitamn C toti podporuje pevnos medzibunkovho kolagnu, m brni rozirova niu metastz a rastu tumoru.[60];[189][697] Vitamn C zrove inhibuje enzm hyaluronidzu, ktor ndor vyuva na napadnutie zdravch buniek.[696] Nedostatok vitamnu C v tehotenstve zvyuje riziko rakoviny dieaa. [16][698] Szent-Gyrgyi zaiel ete alej a poda jeho terie, bunky potre buj vitamn C pre sprvny priebeh svojich biochemickch procesov a bunkovho delenia, a nedostatok sa prejav neplnm alebo chybnm delenm, o me da zklad rakovine.[922] Vitamn C je nevyhnutn pre funkcie imunity, a zrove prve onkologick ochorenia asto ved k hlbokmu vyerpaniu zsob vitamnu C;[462];[22][12] vetok vitamn C je mobilizovan v mieste malignity. D sa to ilustrova na prpade pacienta, ktor vykazoval skorbuticky nzke hladiny vitamnu C aj po 92-dovom uvan 17g denne![37] Onkologick pacienti bvaj asto unaven, apatick, ahko u nich vznikaj modriny, maj slab apett, spnok a prah bolesti. Toto mu by v podstate prznaky skorbutu, ia zvyajne nerozpoznan oetrujcim lekrom,[696] ktor me znane prispieva k mrtnosti.[22][14] Zven spotrebu vitamnu C u onkologic kch pacientov zaznamenali viacer vskumnci.[439] Vitamn C me teda v prvom rade podpori prirodzen metabolick a imunitn funkcie a zlepi tak prognzu. Pacienti po IV AS hlsia stup bolesti a lepiu toleranciu voi chemoterapii a oarovaniu, bez oslabenia

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

204 / 332

ich inku na ndor. Tm, e pacienti lepie znaj liebu, s odolnej voi infekcim, aktvnej a s dobrm apettom, zlepuj sa aj celkov vyhliadky lieby.[696] Vetky konvenn postupy predstavuj stresov a toxick za: chemo terapia spova vo vysoko toxickch ltkach, ktor sam osebe zvyuj dopyt tela po vitamne C. Oarovanie a chirurgia maj rovnak dopad. Prirodzen potreba vitamnu C u takto stresovanch pacientov bva nenaplnen a lieba ide na kor hlbokho vyerpania hoci sa zniia rakovinov bunky, telo nem dostaton monosti vysporiada sa s jej toxickmi dsledkami. Vitamn C je potrebn aj pre obnovenie homeostzy.[9] Tieto poznatky dvaj predpoklad mimoriadneho potencilu podpornej megaskorbickej lieby, najm ke vezmeme do vahy vne vedajie inky konvennej lieby. V prpade chemoterapie ide naprklad o srdcov a peeov toxicitu, sekundrne rakoviny[189][699];[700] a potlaenie aktivity kostnej drene,[189][701];[700] o spsob potlaenie imunity a krvotvorby; infekn komplikcie patria medzi najastejie priny mrtia onkologic kch pacientov.[189][702] Vskumy v oblasti megaskorbickej lieby s vak vemi skromn. Situciu komplikuje aj vek rozmanitos rakoviny, ktor me postihn ktorkovek tkanivo tela na zklade rznych mechanizmov vzniku. Aj v rmci rovnakej skupiny me s v skutonosti o celkom odlin ochorenia. Rozpoznanch je vye 100 typov a zoznam narast.[citcia?] Objavili sa obavy, e by vitamn C mohol interferova s chemoterapiou,[703] [704] avak v klinickej praxi sa nepotvrdili. Niektor tdie s takmito vsledkami boli po vedeckej strnke navrhnut vskutku katastroflne.[401]
[705]

Niektor tdie vyslovili obavy, e vitamn C me podporova rast tumorov.[706] Neboli vak vyskan vyie dvky, ktor by mohli vo vej miere podpori imunitn a regeneran schopnosti organizmu, posilni inky chemoterapie a presadi priaznivej celkov trend. Ak vplyv na malignitu by mohli ma dlhodob dvky 100-300g denne? Tieto otzky stle akaj na objasnenie.

Vitamn C ako chemoterapia


Cytotoxick chemoterapia spova v predpoklade, e substancia je toxickejia pre rakovinov bunky ne pre zdrav. Tento rozdiel vak u konvennej chemoterapie nie je vek a pokodenie zdravch buniek me by znan. iadal by sa tak prostriedok, ktor by mal omnoho v odstup.[189] Selektvna cytotoxicita vitamnu C pre rakovinov bunky[707][708][709][710] [938] sa potvrdila in vitro;[60];[189][711][712][713] ako aj pri karcinme Ehrlich ascites.[9];[313][714] Terapeutick inok vitamnu C na rakovinu bol publikovan u pred 50 rokmi.[715] Neskr postupne pribdali nov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

205 / 332

informcie, a najnovie ho konene potvrdil aj oficilny vskum NIH.[707] inn koncentrcia, ktor zabije 100% rakovinovch buniek do 3 dn, je pre rzne typy ndorov 5-40mg/dl.[60][189] In vivo tdie[60];[189][549][716][697] s zatia vemi obmedzen, no v plazme mus by hladina a 8-10-nsobn, aby mala cytotoxick efekt, pravdepodobne kvli antioxidanej kapacite plazmy a menej koncentrcii vonch inov eleza a medi. Treba pota s tm, e potrebn koncentrcia i innos vitamnu C sa bude u rznych typov ndorov li. Napokon, toto je celkom ben aj u konvennej chemoterapie. Dvodom selektvnej cytotoxicity vitamnu C je zrejme zranitenos tumorickch buniek voi peroxidanm produktom, ktor sa zan tvori pri vych koncentrcich vitamnu C, nakoko ndorov bunky maj nedostatok antioxidanch enzmov, najm katalzy a superoxidzy dismutzy, ktor by ich pred peroxidmi ochrnili.[60][189] V prpade katalzy ide a o 10- a 100-nsobn rozdiel medzi normlnymi a rakovinovmi bunkami, o je vemi dobr odstup v cytotoxicite.[189] Rakovinov bunky spotrebuj vek mnostvo glukzy. Vitamn C je molekulrne podobn glukze (ve z nej pochdza) a transportovan je do buniek rovnakmi mechanizmami. Preto sa vitamn C spolu s glukzou dostva vo zvenej miere do rakovinovch buniek. Jedna z teri o mechanizme cytotoxicity vitamnu C hovor, e nrast koncentrcie vitamnu C vntri ndorovch buniek me spsobi ich smr prostred nctvom vntornej lzy.[696] In nzory zase hovoria o exognnej apoptze. Riordan pouva zkladn infznu lieebn schmu, kde sa zana dvkou 15g AS, ktor sa pod 2-3 tdenne. al tde sa zvi na dvojn sobok (30g), al 60g a al 100g. Samozrejme, priebeh je nutn prispsobi pacientovi a pozorne sledova vsledky.[60] Opatrn dvhanie dvok odpora aj Cameron, spolu s praktickmi radami.[462] Konzultujte kapitolu Onkologick upozornenia! Paradoxne, vitamn C ako prostriedok chemoterapie bol vyraden zo zoznamu skmanch chemikli v Cancer Chemotherapy National Service Center, pretoe bol prli mlo toxick! Burk sa nazdva, e budcnos chemoterapie spova prve v netoxickch ltkach, ktor s smrten len pre rakovinov bunky.[9] Ak uvime, e rakovina je jav, ktor sa v prrode celkom bene vyskytuje, tak je logick, e v prrode sa mus vyskytova aj mnostvo protirako vinovch ltok, ktor umouj rastlinm i ivochom, aby sa s rakovinou vysporiadali. Pravdepodobne pjde o rozren a dostupn ltky. Nemalo by ns teda vemi prekvapi, e by nimi mohli by aj niektor vitamny. Dostupn daje ukazuj, e medzi ne pravdepodobne patr naprklad kurkumn, kyselina -lipoov a vitamn D3.[313][901] Vitamn C m niekoko vhod:[189] 1. Zabja predovetkm neoplastick bunky.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

206 / 332

2. Je prakticky netoxick v takmer ubovonch dvkach.[189][697] 3. Nepotla imunitn systm, na rozdiel od inch chemoterapeutk. 4. Zvyuje prirodzen odolnos. (viac v kap. III) Ako adjuvans pre C-chemoterapiu sa d poui 3-amino-1,2,4-triazol (ATA), inhibtor katalzy, alej vitamn K3 (menadion sodn bisulfit) v netoxickej koncentrcii, ktor inhibuje rast tumoru,[189][718];[313] kyselina -lipoov,[440][313] seln,[313] a najm katalytick koncentrcie inu medi Cu2+, pretoe katalyzuj produkciu peroxidov a hydroxylovch radiklov vitamnom C.[189][714][719][720] Niektor kombincie adjuvantov publikovali Hickey & Roberts.[313][721] Tumoricdna koncentrcia samotnho vitamnu C sa d najspoahlivejie dosiahnu pomocou IV,[60][189][1111] avak pri stnom podvan sulftu medi ako katalyztora sa d dosiahnu cytotoxick inok aj stnym podva nm.[189][722] Riordan povaoval za nemon, dosiahnu samotnm vitam nom C v stnom podan chemoterapeutick inok,[189] ale dosiahnu sa d aspo spomalenie rastu ndorov.[189][722][723][724][725][726][727][728] Hickey et al nedvno ukzali, e cytotoxick koncentrcia sa d dosiahnu aj stne, pomocou lipozomlneho vitamnu C.[440] Je zaujmav, e aj stnym podvanm benho vitamnu C boli dosiahnut porovnaten vsledky ako pri injeknom podvan.[313] Hickey hodnot injekn podvanie skr kriticky, a prikla sa k stnemu, pretoe sa plynulejie dvha krtkodob hladina a dokonca sa postupne dvha aj dlhodob hladina v plazme, ktor sa d udra po mesiace alebo aj roky, a nenastvaj tak vkyvy, ako pri IV podvan. Obva sa, e prve vkyvy by mohli umoni ndoru vybudova rezistenciu, podobne ako si ju vytvoria mikrby voi antibiotikm. stne uvanie postupne zvyuje hladinu vitamnu C v ndore a me zabezpei jeho postupn odumieranie. Navye, hladina dosiahnut pomocou IV m tendenciu poklesn prli rchlo, skr ne sa saturuj tkaniv, skr ne sa dostatone dostane do ndorovch buniek.[313] Napokon, udranie efektvnej hladiny pomocou IV nie je jednoduch. Vitamn C sa rchlo metabolizuje a vyluuje, a prv dvky s niekedy celkom spotrebovan metabolizmom, o op poukazuje na hlbok vyerpanos vitamnu C u tchto pacientov. Riordan uvdza prpad pacienta s rakovinou pankreasu, ktorho prv infzia 115g ovplyvnila koncentrciu v plazme len mierne (19mg/dl), a inn koncentrciu 185mg/dl dosiahol a poas tvrtej infzie o 8 dn neskr. Je preto vhodn sledova koncentrciu C v plazme, aby sa nielen dosiahla inn koncentrcia, ale aj udrala dostatone dlho.[189] Je potrebn al vskum, ak je skuton cytotoxick koncentrcia in vivo, ako aj v oblasti adjuvantov, ktor by podporili cytotoxick innos aj pri nich koncentrcich vitamnu C. Doterajie poznatky o onkologickej farmakokinetike vitamnu C publiko vali Duconge et al;[439] ukazuj na prpade pacienta s rakovinou prostaty, ako sa farmakokinetika vitamnu C u onkologickch pacientov li od zdravch ud.[729]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

207 / 332

Faktor zlepenia kvality ivota


Vitamn C me zlepi kvalitu ivota onkologickch pacientov. Liei boles a zlepuje vitalitu, aj u smrtench prpadov.[62];[189][730][731][732]; [18][733] inok je natoko presvediv, e je mon vysadi aj toxicky vysok dvky morfia.[18] Priekopnkmi vplyvu vitamnu C na rakovinu a jej liebu bol Cameron v spoluprci s Paulingom.[694][734][735][736][737][738][44][188];[22][966][967] V kontrolova nom experimente podvali 10g vitamnu C 100 pacientom, u ktorch u neexistovala monos alej lieby a boli teda v terminlnom tdiu. 1000 takchto pacientov predstavovalo kontroln skupinu. Lieil ich ten ist lekr, v tej istej nemocnici Vale of Leven Hospital v ktsku. Vsledky boli prekvapiv testovan skupina uvdzala subjektvne omnoho lep stav, priemern dka preitia bola o takmer 300 dn dlhia, respektve 5,6nsobn oproti kontrolnej skupine bez vitamnu C. Ku 10. augustu 1976 vetkch 1000 pacientov z kontrolnej skupiny zomrelo, avak 18 pacientov zo skupiny vitamnu C bolo stle naive. Dokonca piati ete 15. septembra 1979, ie 3,5 roka od dosiahnutia terminlneho tdia, ili normlnym ivotom.[739];[42][740] alie informcie publikoval Riordan, Hunninghake, Morishige, Murata, Jackson, Hickey & Roberts[741] a in. tdia bola nsledne kritizovan z hadiska metodolgie, pretoe nelo o dvojit slep test, nebolo pouit placebo. Vskumnci toti nepred pokladali, e by vitamn C mohol ma vrazn inok na liebu rakoviny. Nsledne NIH financovali dnes u chronicky znmu a iroko mediali zovan tdiu na klinike Mayo,[742] ktor inky vitamnu C nepotvrdila, avak bola predmetom tvrdej kritiky, najm preto, e najprv pacientov podrobili chemoterapii, a navye nedodrali metodolgiu podvania, take nemali nrok popiera vsledky Paulinga a Camerona.[138][313] Autori potom odmietli poskytn dta tdie k preskmaniu.[313] A tak NIH zaplatili druh tdiu,[743] ktor op prakticky nesledovala uvanie vitamnu C u kontrolnej skupiny, a placebo bolo op ahko odliten. Tch niekoko sporadickch testov malej asti pacientov z kontrolnej skupiny ukzalo, e aj kontroln skupina uvala znan dvky vitamnu C, o sce viedlo k nekonkluzvnym zverom tdie, ale celkovo innos vitamnu C skr potvrdzuje, pretoe in ako vysvetli fakt, e pacienti, ktor sa tdie vbec nezastnili, ili priemerne len polovin as oproti astnkom tdie. tdia trvala priemerne len 10 tdov a bola preruen ihne, ako sa objavil postup ndoru.[462] tdie Mayo budia svojimi nedostatkami dojem, e cieom bolo skr zdiskreditova monos lieby vitamnom C.[462][286] Ete v roku 1985, pred komisiou kongresu pre vedu a technolgie, Cameron vyhlsil, e stle nie je objasnen hodnota vitamnu C pre pacientov chorch na rakovinu, a iadal, aby sa uskutonila poctiv, pln tdia, veden spoahlivmi, zdravo skeptickmi vedcami, nie nadencami ale ani bigotnmi odpor cami. Vyhlsil, e ak sa preuke, e vitamn C nem lieebn hodnotu, odvol vetky svoje tvrdenia.[286]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

208 / 332

Vsledky Paulinga a Camerona neskr potvrdila nezvisl japonsk tdia.[313][731] Pauling robil aj priame experimenty na myiach spolu s Robinsonom, a publikovan vsledky boli vynikajce myi s vysokmi dvkami vitamnu C prevali s rakovinou a 20 dlhie. Inpirciou k tmto experimentom boli tvrdenia samotnch rakovinovch pacientov. [313][744] O vitamne C a rakovine publikovali Pauling, Cameron a Liebovitz obrne zhrnutie.[22][697] tdie Mayo vak, ia, akokovek pochybn, nadlho odradili vskumnkov, hoci predmetn dvky vitamnu C boli jednoznane len vivovho charakteru a nemali chemoterapeutick hodnotu. Ak slabch 10g dokzalo udra naive 5% smrtench prpadov rakoviny, ak inok by mali vie mnostv? A ak spenos by sa dosiahla, keby sa zaalo dostatone zavasu, a nie a ke vetko ostatn zlyhalo?

alie informcie
V 80. rokoch minulho storoia bolo vitamnom C lieench okolo 1000 pacientov na niekokch klinikch v ktsku a Japonsku. Odhadovalo sa, e okolo 100 000 onkologickch pacientov v USA uvalo doplnkov vitamn C, i u s vedomm svojho lekra alebo bez neho.[462] U niektorch typov rakoviny je zrejm vek potencil lieby vitamnom C. 1. Vitamn C v udriavacch dvkach predchdza nvratu rakoviny.[1] U 1,5g/de predchdza rekurencii rakoviny moovho mechra. Vitamn C brni vzniku karcinognnych metabolitov v moi. Spontnny vznik tumoru me by spsoben chybnm metabolizmom tryptofnu poas pobytu mou v mechri.[37][39][745] 2. Me zastavi rast melanmu prostrednctvom inhibcie cox-2.[746] 3. V stave deficitu vitamnu C dochdza v koi moriat k bytku rnych buniek.[39] 4. Pri vrusovej rakovinovej patolgii by mohol by vemi inn.[1] a) Po prvom hlsen erzie krku maternice, vdatn potieranie (a omvanie) 3% roztokom kad 2h, kombinovan s injeknm alebo stnym podvanm 20g denne, vedie k plnmu zahojeniu. Je rozumn, aby toto oetrovanie vykonval lekr.[1][39] b) Otvorenou otzkou je rakovina prsnkov, ktor by pri vrusovej patolgii taktie mohla reagova na liebu vitamnom C.[1] c) Kee tu mu zohrva lohu dedin faktory, prbuzn a potom kovia by mali uva zven udriavacie dvky ako prevenciu.[39] d) alia otzka: Epstein-Barr vrus a Burkett lymfm.[1] e) Kaposiho lzie a cytomegalovrus (CMV).[747] f) T-lymfm a HTLV.[748] g) Non-Hodgkinov lymfm a vrus SV40, rozren v populcii polio vakcnou.[749][750][751][72] Konene sa zaala tdia o vysokch IV dv

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

209 / 332

kach vitamnu C v tomto ochoren.[897],[898][897] h) Experimenty ukzali potlaenie mnoenia vtieho tumorignneho vrusu RNA.[984] 5. Bazlny bunkov epitelim sa d odstrni potieranm vitamnom C v podobe 30% roztoku alebo krmu.[37] 6. Protiradian inky C umouj aplikova o jedno oiarenie viac a zmenuj radian popleniny zdravho tkaniva.[1][37] Naopak, pre hypoxick bunky tumoru je vitamn C senzitivizujcim agentom.[462] 7. Vitamn C je adjuvans pre niektor chemoterapeutik, vrtane adria mycnu, priom prpadov poznatky naznauj, e zrove zmenuje nepriazniv vedajie inky chemoterapie.[462] 8. Pokia ide o operatvne rieenie rakoviny, vitamn C ponka obdobn sluby ako pri benej chirurgickej profylaxii a liebe. 9. Injekcia vekej dvky vitamnu C priamo do tumoru znia u my rast jeho vekosti a hmotnosti o 50% pri rakovine vajenkov, mozgu a pankreasu. udsk tdie sa neuskutonili.[62]

Leukmia
Leukmia podstatne vyerpva vitamn C. Ochorenie samotn predstavuje biochemick stres, a nadbytok leukocytov viae vetky zsoby vitamnu C, ktor je nsledne nedostupn v plazme a tkanivch pre potreby metabo lizmu. Leukocytov je tak vea, e aj ke vyerpali vetok dostupn vitamn C, ostvaj nefunkn. Hladina vitamnu C v krvi je blzko nuly; to znamen, e pacient trp popri leukmii vinou aj biochemickm skorbutom typickmi prznakmi leukmie s maltnos, nava, poruchy zranlivosti, zranitenos voi infekcim asto s fatlnymi nsledkami. Povedom?[9][11][795];[22][965][11] 1. Vitamn C zlepuje krvn obraz, m regulan vplyv na leukocyty. Ke je ich nedostatok, zvyuje ich mnostvo, ke je ich privea, zniuje.[9] 2. ia, vskumy sa dlho sstreovali na dvky 100-900mg denne, o je absoltne nedostaton mnostvo pre konzistentn vsledky.[795] 3. Leukmia nie je jednm ochorenm; v skutonosti je kombinciou neoplastickho krvnho ochorenia a biochemickho skorbutu.[795] 4. Dodanm dostatku vitamnu C umoujeme organizmu vysporiada sa s neoplastickm procesom.[795] 5. Po odbran biochemickho skorbutu vysokmi dvkami vitamnu C, samotn leukmia sa me ukza ako relatvne ahk ochorenie.[795] 6. Vitamn C doke kontrolova myelocytick leukmiu. Odpora sa stna dvka 25-30g denne, aj viac,[9][1][37][39] potrebnch me by a 100g.[795] Zastavuje postup leukmie, odstrauje sprievodn skorbutic k znaky.[9] 7. Niektor vskumy naznauj, e leukmia me ma vrusov patol

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

210 / 332

giu; v takom prpade by vysok dvky vitamnu C mohli nielen odstrni skorbut, ale aj znii kauzatvneho agenta.[9][795] 8. Prpad: 71-ron vedci ropnej spolonosti, s alkoholickou cirhzou peene, polycytmiou (prebytkom ervench krviniek), neskr s chro nickou myokarditdou. Po problmoch s vekm moovm kameom mu zistili aj myelocytick leukmiu. Kvli neovldatenmu hnisaniu mu vytrhali vetky zuby. Zaal uva 24,5-42g vitamnu C denne, pretoe sa ctil omnoho lepie, ke bral takto vek dvky. Opakovane hlsil, e sa cti dobre, a dokonca pokraoval vo svojej vedcej funkcii. V dvoch prpadoch prestal s uvanm, kvli naliehaniu svojho lekra, nsledne sa mu vdy zvila a scitlivela pee a slezina, teplota stpla na 38,3 a saoval sa na celkov maltnos a navu. Ke znovu zaal uva vitamn C, prznaky vymizli do 6h. Zomrel na aktnu srdcov dekompenzciu po akej epidemickej hnake, pravdepodobne z konta minovanej potraviny. Pitva ukzala, e poas roku a pol uvania vitamnu C, iadna z chorb nepokroila. Doktor skontatoval, e pr jem vysokch dvok vitamnu C bol zrejme kovm pre blaho pacien ta.[9][795] Ak vplyv by mohol ma u mladch a ahch prpadov?

Niacn a multinutrin postupy


Hoci samotn vitamn C me u uritej asti pacientov pomc k zrete nmu zlepeniu stavu, omnoho v inok maj kombincie viacerch vitamnov a stopovch prvkov. Tto oblas lieby je novia a menej preskman a je mon, e najlepie kombincie ete len akaj na svoje objavenie. Mechanizmus inku niacnu (vitamnu B3) na rakovinu nie je plne jasn, ale pravdepodobne svis s jeho antioxidanmi schopnosami, a najm s jeho dleitou lohou v rmci systmov, ktor opravuj pokoden asti DNA,[138] naprklad ADP-ribzy a teda aj DNA ligzy. Umouje bunkm opravi sa po pokoden karcinognmi. Ak bunky dostan dostatok niacnu pred expozciou karcinognom, rakovina nastva 10 zriedkavej ie, ne u buniek, ktor niacn nedostali. Rakovinov bunky maj mlo NAD.[203] Niacn zmenuje hnaku spsoben pankreatickm tumorom.[203]

Hofferove metdy
Hoffer[138][401][930] odhalil protirakovinov inky kombincie niacnu a vitamnu C vaka srii neakanch udalost. Zaiatky jeho zujmu s opsan v kapitole Schizofrnia.

Prpad 1: Do Univerzitnej nemocnice v Saskatoon prijali v roku 1960 venho 75-ronho profesora kvli psychze; mal rakovinu pc (bronchiognny karcinm), potvrden biopsiou, bronchoskopiou a RTG snmkami. Km sa rozhodovali, o alej, dostal psychzu, take u nebol operovaten a podrobili ho kobaltovmu oarovaniu. Usdili,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

211 / 332

e jeho psychza je prznakom metastz v mozgu, a hospitalizovali ho na psychiatrii, kde strvil 2 mesiace v plnej psychze. Poda lekrov mal do mesiaca zomrie, dostal sa na terminlny zoznam. Vtedy sa o om dozvedel Hoffer a otestoval jeho mo na kryptopyrrol; pacient ho vyluoval vo vekom mnostve. Kee Hoffer mal sksenos, e tak to pacienti zvykli dobre reagova na liebu vitamnom C a niacnom (B3), nechal mu podva osveden kombinciu 3g niacnu a 3g vitamnu C denne, rozdelen do 3 dvok poas da, stne, s hlavnmi jedlami. Lieba zabrala, pacient bol skutone psychicky v poriadku do 3 dn, ale shlasil s dlhodobm uvanm a mesanmi kontrolami, na ktorch vdy dostval vitamny na al mesiac. Na Hofferove vek prekvapenie, pacient ete aj po roku chodil na kontroly, a tak sa informoval u jeho oetrujceho onkolga, (svojho dobrho priatea, primra onkolgie). Dozvedel sa, e ndor sa sstav ne zmenoval, a nakoniec zmizol: Nerozumieme tomu, ndor u jednoducho nevidno. Onkolg vak nebol naden, skr ustarosten: Zaname uvaova, i sme sa nepomlili v diagnze. Hoffera to vemi zaujalo a zaal si bliie vma svojich psychiatrickch pacientov s onkologickmi ochoreniami, a ich reakciu na vitamnov liebu, nielen po strnke psychickej, ale zisoval si aj ich vvoj z hadiska ndorovho ochorenia. Vsledky boli vemi povzbudiv, a kee sa aktvne zaujmal, oskoro za nm oetrujci lekri zaali sami posiela onkolo gickch pacientov, najm ke spene vylieen pacienti rozrili zves.[138] [930] Hoffer im odporal vitamnov liebu preto, lebo 1. Zvyajne u in monos aj tak nemali. 2. Bol si ist bezpenosou vitamnovej lieby, ktor mal teoreticky aj prakticky dkladne overen. 3. Zaujmalo ho (po prvch prekvapivch sksenostiach), ak je poten cil tejto lieby. Avak pacienti sa spoiatku len obtiane dostvali ku Hofferovej podpor nej liebe. Museli ma odporanie od svojho onkolga a veobecnho lekra, a len niektor si to dokzali vybojova, pretoe lekri vitamnom nedverovali. Akceptcia rstla vemi pomaly. Po rokoch vak u zaali prevaova pacienti, ktorm vitamnov liebu odporuil priamo ich lekr, a nie in pacienti, a prichdzali v skorch tdich, o znamen lepie ance na spech.[401][930]

Prpad 2: Pribline v roku 1962, 16-ron dieva malo Ewingov sarkm a prekonzultovan, naplnovan amputciu ruky. Hoffer jej predpsal denne 3g niacnamidu (B3) a 3g vitamnu C, rozdelen do 3 dvok. Matka s chirurgom dohodla odklad amputcie. Ndor sa vytratil, amputcia nebola potrebn.[401][930] Prpad: Pacient s rakovinou prostaty zasahujcou kosti, pre ktorho onkolgovia nemali iadnu liebu. Toleroval len 10g vitamnu C denne, a tak Hoffer poprosil jeho oetrujceho lekra, aby mu dval 2

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

212 / 332

tdenne injekcie AS po 10g. Po 6 mesiacoch sa doktor ozval, dokedy mu m ete podva ten vitamn C, kee tumor zmizol.[138]

Prpad: V roku 1977 pacientke s nevonosami odhalili vek ndor na hlave pankreasu, neoperovaten. Zaili ju a povedali jej, aby si usporiadala veci a spsala posledn vu. Prognza: 3-6 mesiacov ivota. Bola to knihovnka a nemienila sa len tak vzda. Pretala si knihu Anatomy of an Illness.[1007] Sama zaala uva 10g vitamnu C denne. Jej doktor ju poslal za Hofferom, lebo vedel o jeho prci v tomto smere. Hoffer sa s ou dohodol na vyskan viacerch vivovch doplnkov, vrtane osvedenho niacnu a 40g vitamnu C denne, ku ktorm pridal seln a zinok. Po 6 mesiacoch CT ukzalo, e ndor zmizol (CT pre istotu ete zopakovali, pretoe predpokladali poruchu prstroja). Hoffer sa verejne poakoval pacientke za jej aktvny prstup k chorobe a liebe, pretoe ochotne spolupracovala a experimentovala, a svojimi vsledkami mu celkom zmenila profesionlny ivot (zaal sa viac zaobera vyuitm vitamnov v onkolgii). Ona mu to odplatila kontatovanm, e aj jej ivot sa zmenil. Pacientka ila ete 22 rokov. ivot sa zmenil aj pre alch onkologickch pacientov, ktorch Hoffer lieil a 1040 do roku 1999.[138][401][930] Prpad: Pacient naroden 1908, po infarkte myokardu v roku 1969 a 1977, s koronrnym bypass-om. Jeho matka zomrela na rakovinu a otec na srdcov prhodu. V marci 1978 zrazu zaal ma bolesti v avej slabine a vo februri 79 sa tam vytvorila hra, nasledovan krutmi bolesami pri pohybe. Chirurg odhalil vek infiltrujci sarkm, as odstrnil, ale masa o vekosti grepu zostala. V marci podstpil rdio terapiu 4500rad, na konci ktorej sa boles vytratila. V mji dostal ak stafylokokov infekciu a bol vemi deprimovan, lebo jeho manelka zomierala na rakovinu, navye trpel drenou z chronickej infekcie. V jli mal ete hnisav vrony v dvoch oblastiach a ndor bol hmata ten. V januri 1980 sa dostal ku Hofferovi, ktor mu predpsal vita mn C 12g denne, niacn (B3), pyridoxn (B6) a zinok. Hoffer sa dohodol s odporajcim lekrom, aby mu dval AS IV 2,5g 2 tdenne. V aprli sa ndor zaal zmenova a onkolg napsal Zaujmav, to mus by niem inm. Inmi slovami, pacient povedal, e mu vitamn C pomha, a lekr nie, nepomha a zapsal: Pacient zrejme reaguje na chemoterapiu. Lene pacient nemal iadnu chemoterapiu. V mji RTG ukzalo rekontrukciu kosti ohanbia (ramus superior ossis pubis), v jli psal Hofferovi, ak je astn a ako dobre sa cti. Vo februri 1988 dostal rekurentn karcinm pokoky tvre. Zomrel na jese 1989 vo veku 81r na srdcov ochorenie, 10 rokov po diagnze rakoviny.[930] Prpad 324: 61-ron ena s karcinmom pc vo vekosti 9x10cm. V roku 1990 onkolg vyhodnotil tdium ako T2 N2 M0 a odporuil 29dov rdioterapiu, ale pochyboval o preden ivota kvli vekm rozmerom hlavnho ndoru. Po rdioterapii sa ndor mierne zmenil, ale do pol roka nadobudol pvodn vekos. O 3 mesiace neskr ena zaala s vitamnovou terapiou: 12g vitamnu C a 1,5g niacnamidu (B3), B-komplex, vitamn E 1200IU denne, a alie vitamny a minerly.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

213 / 332

V programe zotrvala a v roku 1996 RTG a CT snmky potvrdili, e ndor plne zmizol. V roku 1998 bola stle v poriadku.[401]

Prpad 384: 46-ron ena s rakovinou vajenka. Pri prieskumnej laparotmii kvli bolestivej mase v podbruku odhalili papilrny serzny cystoadenokarcinm v tdiu IIIB. Spadala do vysokorizikovej lieebnej kategrie, a tak dostala 6 cyklov cisplatinovej chemoterapie, ktor skonili v jli 1991. Dosiahla pln remisiu, ale kvli periferlnej neuropatii zaala uva 12g vitamnu C a 1,5g niacnamidu (B3), B-komplex, kyselinu listov a alie vitamny a minerly. Udrala si klinick remisiu.[401]

Niektor alie prpady s uveden v literatre.[401][930] Hoffer sa nepovaoval za konkurenta konvennej liebe. Pacientom vdy zdraznil, e neponka alternatvnu, ale doplnkov liebu. Upozor nil pacientov, e sa nepoka liei ndorov ochorenie, pretoe to je prca ich onkolga, ale e doplnkov vitamny mu zlepi ich ance na preitie podpori celkov zdravie a imunitn systm, a zvi tak spenos jeho boja s ndorom.[401][930] Hoffer netvrdil, e objavil liebu rakoviny; tvrdil len, e je mon zvi jej spenos.[930] Pacientom odporal podstpi konvenn liebu, ktor vykonvala zvyajne miestna klinika, a nezasahoval do nej. Prnos vitamnov a vivo vch doplnkov videl vo zven innosti konvennej lieby a v zmiernen jej nepriaznivch nsledkov, podpore regeneranch schopnost tela; urchlen hojenia, zlepen psychickej a fyzickej pohody, zmiernen bolesti.[138][930] Doslovne, pacienti sa viac usmievali, ctili sa lepie a ili podstatne dlhie.[930] Za hlavn prvky svojej podpornej lieby povaoval ndej, pravu vivy, a vivov doplnky; pacientom ich predkladal v tomto porad.[930] Ndej povaoval za vemi dleit a uvdza prpady, ke lekri pacientom brali ndej pomerne hrubm spsobom. Jedna pacientka za Hofferom prila potom, ako ju oetrujci lekr odmietol objedna na aliu kontrolu, pretoe o tde u bude aj tak mtva.[930] Spolu s pacientom stanovili najvyhovujcej spsob pravy stravovania. Zamerali sa na znenie telesnho tuku, zmenenie ale nie celkom odstr nenie obsahu ivonych bielkovn, a podstatn zvenie zeleniny a ovocia bohatho na bioflavonoidy. Obmedzili priemyseln potraviny, najm tie, ktor obsahuj priemyseln chemick prsady. Jednoduch pravidlo, ako sa im vyhn: odmietnu potraviny s pridanm rafinovanm cukrom alebo glukzou.[138][930] Kvli individualite kadho pacienta, odpora stanovi ditu v konzultcii so svojou knihou.[762] Navrhuje pravu ivotosprvy, ktor je vhodn pri prevencii i liebe:[138]

Zni energetick prjem tak, aby sa udrala hmotnos vemi mierne pod ben priemern.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

214 / 332

Strava m by bohat na vlkninu, ryby, ovocie a zeleninu a vitamnov a minerlne doplnky. Zni aditva a so. Vyhba sa tabaku, alkoholu, a rntgenu (ak nie je nevyhnutn). ist prostredie, voda, vzduch a kancelria. Vyhba sa promiskuite, hormnom a nadbytonm liekom. Natudova si varovn prznaky rakoviny. Pravidelne cvii a oddychova. Kadorone absolvova preventvnu prehliadku. Preta si lnok od Esteve et al.[763]

Pokia ide o vivov doplnky, predpisoval bene: vitamn B3 (niacn alebo niacnamid) 500-1500mg denne, vitamn C zvyajne 3-12g, a zvi na tolerann (sublaxatvnu) rove tak asto, ako sa d, niekedy aj do 40g, alej pyridoxn (B6), B-komplex 50-100mg, zinok, vitamn E 4001200IU, karotenoidy, najm betakarotn 25000-75000U.[401][930] Hoci spoiatku zo subjektvnej sympatie uprednostoval niacn, neskr priznal, e zo vetkch doplnkov, najdleitejm pre spech lieby je vitamn C.[930] Hoffer cituje tdie, poda ktorch niacn zlepuje innos oarovania rakoviny hlavy a krku z 10 na 80%. Klenner o tchto Hofferovch vskumoch vedel a komentoval ich s tm, e vitamn C umouje niacnu pracova.[39] Poda najnovieho vskumu sa B-vitamny, zapojen do syntzy a opravy DNA, inne zapjaj do boja proti rakovine: pyridoxn (B6) zniuje mrt nos na rakovinu prostaty.[1011] Hoffer odpora aj alie doplnky: kyselinu listov 1-30mg, koenzm Q10 300-600mg, seln 200-1000g, zvyajne 200g 3 denne, vpnik 1500 a hork 750mg, me. Idelne je vak doplnkov program i na mieru konkrtnemu pacientovi v spoluprci s lekrom.[138][930]

Hofferove vsledky
Neskr sa Hoffer osobne zoznmil s Paulingom, ktorho sprvy o liebe zaujali a presvedil Hoffera, aby vyhadal vetkch svojich onkologickch pacientov, a napsal sledovaciu tdiu o tom, ako sa im vodilo po skonen lieby.[188]ap.IX Pauling vypracoval zloit tatistick analzu Hardin Jones o dke ich prevania v porovnan s benm predpokladom, ktor neskr musel obhajova,[752][753] pretoe tdia vzbudila vek opozciu (bol dokonca problm ju publikova). Toto bol pre Hoffera zlomov bod, zaiatok jeho publikanej innosti ohadom lohy vitamnov v liebe rakoviny.[754][755][756]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch
[757][758][759][736][760][695]

215 / 332

Spolu so Saulom napsali aj veobecn knihu o ortomo lekulrnej liebe pre kadho.[761] Jedna z Hofferovch publikci[754] zha vsledky lieby vetkch 134 pacientov z obdobia 1978-1988, ktorch al vvoj Hoffer dodatone zistil prostrednctvom ich lekrov alebo priamym kontaktovanm. Z nich 33 liebu z rznych prin nepodstpilo a poslili ako pseudokontroln skupina. Hoffer uznva, e tdia bola vberovo predpojat pacienti vybrali sami seba tm, e navtvili Hoffera. tdiu publikoval len so zmerom, aby niekto zaal liebu bliie skma. Ako kritrium zvolil dku prevania, pretoe je to jednoznan, nespochybniten daj. Vsledky boli takto: Pacienti kontrolnej skupiny preili v priemere 5,7 mesiaca od prvej nvtevy. Z lieench pacientov, slabo odpovedajci preili priemerne 10 mesiacov. Z dobre odpovedajcich, ensk skupina, prevane s rakovinou prsnkov, vajenkov, krka maternice, prevala priemerne 122 mesiacov, a druh skupina s ostatnmi typmi rakoviny, priemerne 72 mesiacov. Nakoko ilo zvyajne o pacientov vo vekovej skupine 60-80r, samozrejme postupne umierali aj na in priny, ale v ase publikovania, kontroln skupina bola u mtva, km z lieench pacientov 50% stle ete ilo.[930] Hoffer urobil aj in jednoduch prieskum asu prevania svojich onkolo gickch pacientov do roku 1998. Uznva, e nelo o dvojit slep tdiu, pretoe to ani nebolo cieom jeho snahy cieom bolo len pomc zfalm pacientom. Zdrazuje, e vye 90% jeho pacientov boli ak prpady, u ktorch bu zlyhala konvenn lieba, alebo u sa v nej nedalo pokraova, take boli v terminlnom tdiu, alebo dolo k relapsu. Zvyajne za nm prichdzali pacienti a vtedy, ke ostatn monosti zlyhali. Vina jeho pacientov u bola podstpila chemoterapiu, rdio terapiu, chirurgiu alebo ich kombincie. Hoci mnoh onkologick pacienti s na tom psychicky zle, iba t zfalej pacienti mali toko odhodlania, e si u svojich skeptickch lekrov vybojovali odporanie ku psychiatrovi Hofferovi (potrebovali odporanie od veobecnho lekra a chirurga). ahie a skorie tdi s dobrou prognzou sa prevane spoliehali na konvenn liebu a nemali motivciu navtvi Hoffera, navye im v tomto tdiu ani lekri zvyajne nepovedali o takejto monosti.[401] Kee vitamnov podporn lieba zvyajne zana prina vsledky po 2 mesiacoch uvania, Hoffer zaradil do prieskumu len tch 769 pacientov, ktor splnili toto kritrium. A aby zaistil, e kontroln skupinu pacientov bez vitamnovej lieby nebud tvori tie najbezndejnejie prpady, zaradil do nej len tch 75 pacientov, ktor sa od odmietnutia vitamnovej lieby doili ete najmenej 2 mesiace. Vsledky s v grafe.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

216 / 332

Graf: Percento prevania onkologickch pacientov v rokoch po absolvovan/neabsolvovan Hofferovej podpornej vitamnovej lieby.[401]
120
100

100

80

72

60
48 37 30 24 23 12 12

lieen nelieen

40

20

0 0 1 2 3 4 5

Hofferove vsledky s o to pozoruhodnejie, e sledoval prevanie a od prvej nvtevy pacienta u neho (kedy u mal pacient zvyajne pokroil tdium, a za sebou nespen liebu), priom onkolgovia hodnotia prevanie u od okamihu prvej diagnzy. Hoci tento asov posun zrove predstavuje skreslenie v porovnvan, meme usdi, e Hofferovi pacienti boli skutone ak prpady, pretoe onkolgia udva preitie 5 rokov priemerne a u 60% ud, km z Hofferovch nelieench preilo 5 rokov len 8% (hladinu 60% dosahovali u po polroku sledovania bez lieby). Treba tie vzia do vahy otznu hodnotu konvennej lieby poda jednej tdie, samotnej chemoterapii sa d pripsa na benom 5-ronom pre van zsluha nanajv na rovni 2,3% v Austrlii a 2,1% v USA.[1006] Take ak hodnotme Hofferovu podporn liebu na pozad spenosti benej chemoterapie, vsledky s prinajmenom zaujmav. Hoffer kladie nasledovn otzky lekrskym vskumnkom:[401] 1. M podporn megavitamnov lieba, najm vitamnom C, nejak hodnotu pri rieen rakoviny? 2. Ak relatvnu dleitos tu zohrva loha jednotlivch doplnkov? 3. Ak alie doplnky, naprklad antioxidanty, by mohli innos ete zvi? 4. Vskum mus pokraova, pretoe i u s megavitamnovou dopln kovou liebou alebo bez nej, spenos onkolgie stle nie je uspokojiv. Uspokojiv bude, ak dokeme kad typ rakoviny vyliei tak jednoducho a inne, ako dokeme liei vinu infeknch bakterilnych ochoren pomocou antibiotk.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

217 / 332

Klennerove metdy
Klenner[1] pre liebu rakoviny navrhuje infzie s vitamnovm koktej lom, 1-2 denne: kad faa s 60g AS a frakciami B-komplexu, naprklad 500mg tiamnu (B1), 300mg pyridoxnu (B6), 400mg kalcium pantotentu, 100mg riboflavnu (B2) a 300mg niacnamidu (B3). Svoj protokol zameral na zabitie rakovinovch buniek prostrednctvom podpory imunitnho systmu. Jeho formulcia lieby:[39] 1. Rdioaktvny kobalt treba poui tam, kde je to indikovan 2. 45g AS IV 12h po dobu 1 mesiac, potom 60-65g v 500ml sonom alebo 5D roztoku, 5 dn v tdni a do vylieenia, o zvyajne trv 5 mesiacov. Poznmka: vhodnej bude mono son roztok, pretoe v iadnom prpade nepodporuje rast tumorov. Poznmka: ako je uveden v predchdzajcich kapitolch, ako aj kapitole Onkologick upozornenia, v zmysle opatrnosti je vhodn dosiahnu tieto dvky postupnm dvhanm. 3. Do kadej fae 1g glukontu vpnika a 1ml B-komplexu, k tomu tiamn (B1) 1200mg, pyridoxn (B6) 300mg, niacnamid (B3) 600mg. 4. stne vitamn C 5-20g denne, poda revnej tolerancie. 5. stne vitamn A palmitt, 50 000U denne. 6. stne kyselina pantotnov (B5), 1g 4 denne. 7. Bielkovinov prpravok so vetkmi 18 aminokyselinami, 60 tabliet alebo niekoko lyc denne. Cieom je podpora imunitnho systmu a enzmov. Navye tyrozn, ktor pomha ostatnm lepie pracova, 500mg 6 denne. 8. Dita bohat na bielkoviny, s kuracm msom a peeou, erstvmi rybami, hnedokrupinovmi vajkami. Vemi chud reze pribline raz tdenne, najlepie je dusen hovdzie (3 vyklepa). Hambur gery nanajv raz tdenne. Vysadi cukor a krob, ovocn dsy mu by, orieky s vborn. 9. 30-40 marhuovch mandl kad de, pou v rozdelench dvkach poas da, a km nenastane sstavn hork mandov pachu. Vtedy treba dvky zni na polovicu. Spolu so aldonou kyselinou vznikne kyanid, ktor zabije rakovinov bunky. Vitamn C ochrni pacienta pred smrtenmi inkami kyanidu, je to protijed. Amygdaln (B17) 500mg po kadom jedle a pred spanm. (Smith pochybuje o zmysle tohto bodu lieby.)[39] Poznmka: ak sa dvky vitamnu C dvhaj postupne, v slade s odporaniami, tak zrejme treba opatrnos pri tomto bode, alebo od neho a upusti, a pokm nie je dosiahnut pln dvka vita mnu C poda bodu 2; taktie upusti v prpade, e dolo z nejakch

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

218 / 332

dvodov k prerueniu dvok vitamnu C. 10.Vitamn E vo forme d--tokoferol-acettu v dvke 400IU, spolu 3200IU denne. Nesmie sa zrove uva elezo. 11.Grepov ava, 30ml denne. 12.Tabletky B-komplexu obsahujce 100mg kadho B-vitamnu a 100g B12, 6-12 tabliet denne. K tomu kompletn minerlov dopl nok, ako nhrada strt spsobench vitamnom C, naprklad Theragran-M. 13.Hemoglobn treba udriava na 13g. 14.Zachova dobr nladu. Prpad: mu, lymfatick uzliny po celom tele. Po horeuvedenej liebe sa na nejak as zvili, avak pee a slezina sa normalizovali do 4 mesiacov. V moi sa objavila padikovit substancia, ktor sa pod mikroskopom ukzala ako chume z rakovinovch buniek.[39] Prpad: ena, adenokarcinm v trvan 2 roky. Absolvovala chemoterapiu, dve opercie, rozsiahle oarovanie hrudnka, najm oblasti krku, kde boli sstreden ndorov uzliny. Rakovina sa rozrila na pca, brucho a 6 uzln v krku. Dostala vyieuveden protokol; do 3 mesiacov sa vyistili lzie v pcach a zmizli uzliny v krku. Po 6 mesiacoch lieby AS IV a B-komplexom zmizli aj brun nlezy, ale zomrela na podvivu, nakoko jej oarovanie plne zniilo paerk a nemohla prehta, a odmietla alie opercie.[39] Klenner nadobudol dojem, e nemocnice by mohli poda vie dvky s rchlejm efektom, aspo 100g AS v 1l tekutn 12-24h. Samozrejme, s ostatnmi vitamnmi a glukontom vpnika. V nemocnici by sa mohol vyska aj interfern.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

219 / 332

Reumatick problmy
Vitamn C m podporn lieebn hodnotu pri niektorch reumatickch akostiach, reumatickej horke, m kov lohu pri regenercii kbov.

Lieebn potencil vitamnu C pri reumatickej horke poodhalil u Massell.[764] Publikoval prpadov tdiu o 7 pacientoch vo veku 5-18 rokov, zahajc aktne i chronick prpady, vrtane postihnutia srdca. Zdrazoval, e tdia je nekonkluzvna a je potrebn al vskum, ale predben vsledky boli natoko subn, e povaoval za potrebn ich publikova. Pacienti dostali dvky 1g vitamnu C 4 denne, po dobu 8-26 dn. Pokles horky nastval zvyajne u na druh de. Pacienti sa vznamne klinicky zlepili do 4-7 dn. Massell upozornil, e u Rinehart[765] uviedol koncept o tom, ako me nedostatok vitamnu C zohrva lohu vo vzniku reumatickej horky, a viacero vedcov tto otzku tudovalo, ale neboli schopn demontro va jeho lieebn hodnotu, pretoe pod vplyvom deficientnho (vivovho) konceptu pouili primal dvky.

Predpoklad sa, e inok vitamnu C me by z asti zaloen na podpore nadobliiek v tvorbe kortikoidnch hormnov, ktor regulu j odozvu tkanv.[764][976][977][978][979] Pouval sa aj v kombincii s umelmi hormnmi,[980] avak d sa predpoklada, e podpora prirodzenej tvorby vlastnch hormnov je menej nchyln na vedajie inky. Klenner odpora masvne dvky.[39] Artritda. Vitamn C zabrni krvcaniu, obnovuje kolagn a zlepuje klznos synovilnej tekutiny.[1],[39][766] Primeran vhody sa uku pri dvkovan aspo 10g denne, optimlne 15-25g. Potrebn je aj ostatn podporn lieba.[37]

Ak je v poriadku viva, a uva sa profylakticky 10-20g denne, spolu s almi doplnkami, artritda sa nemus vbec objavi.[1][39] Vitamn C naprva kodliv inky aspirnu.[39] Artritda sa d liei aj megadvkami vitamnu B3.[132]

Pomocou pecilnej pravy vivy je mon vyhn sa plnej artro plastike, naprklad bedrovho kbu. Odpora sa lyzn 6g denne, vysok dvky vitamnu C poda Klennerovch odporan (10-20g denne) a alie vitamny, napr. vitamn E 100IU denne.[571] Pri reumatickej artritde a ankylznej spondylitde rev tolerancia rastie, pri degeneratvnej artritde nie. Toto dva indikciu o tom, ktor ochorenia pravdepodobne bud reagova na liebu a ktor nie.[44] Pri problmoch alergickho pvodu me vitamn C pomc tm, e stimuluje funkcie nadobliiek a potla alergick reakcie.[44] Vysok udriavacie dvky zniuj vskyt dnovej artritdy.[44] Priazniv vplyv maj u dvky 500-1500mg/de. Pravdepodobnm mechanizmom je znenie hladiny kyseliny moovej.[767] Uvauje sa, e vitamn C

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

220 / 332

mono katalyzuje neenzymatick transformciu kyseliny moovej na alantonn.[16]

U jednorzov dvka vitamnu C 4g zni hladinu kyseliny moovej v krvi, dvky 8g denne po dobu 8 dn ju znia a o 30%, o u m terapeutick efekt. Autori tdie nakoniec paradoxne tvrdili, e vitamn C zvyuje riziko aktnej dnovej artritdy, nakoko zni hladinu kyseliny moovej v plazme![16][184]

Priazniv vplyv m aj vitamn B3 (niacn, niacnamid). Zlepuje pohyb livos kbov a zniuje potrebn dvky nesteroidnch protizpalovch liekov. Potrebn je al vskum.[155] Hoffer[892] priiel na inky vitamnu B3 podobnou zhodou okolnost, ako na jeho protirakovinov inky. V roku 1954 lieil 68-ron enu, ktor psychicky upadala kvli stresu z dlhodobho ochorenia svojho manela. Jej stav sa rchlo zhoroval, viditene zostarla, trpela nespa vosou a neuritdou, ktor jej priniesla boles v oboch ramench. Zlyhvalo jej jedno oko, jej pokoka nadobudla zosuen stareck vzhad. Ruky ju boleli, mali obmedzen pohyblivos a zanali sa deformova, dostvali znan ulnrnu odchlku, a zreten Heberdeno ve hre na vetkch prstoch s krutou bolesou pri pohybe. Hoffer jej kvli psychickmu stavu naordinoval 1g niacnu denne. Na kontrole o 3 mesiace neskr boli viditen markantn zmeny, mentlne i fyzick. U sa nesaovala na neuritdu, zrak sa jej vrtil a u viac nezlyhal. Ulnrne odchlky rk sa vytratili spolu s Heberdeno vmi hrami, ktor zaznamenali zaujmav zmenu najprv sa v nhodnom porad o nieo zvili, a potom sa zmenili tak, e u prakticky neboli viditen. Pohyblivos rk sa plne obnovila a pokoka nadobudla svoju bval prunos a vzhad. Vemi sa zlepila osteoartri tda, ktor ju predtm trpila. Hoci aj nasledujce roky boli pre u stresov, pretoe manel jej nakoniec zomrel, ostala mentlne i fyzicky zdrav. Po podobne dobrch sksenostiach u alch pacientov, Hoffer urobil letm prieskum literatry a zistil, e Kaufman[892][131][132][893][894] sa zao beral niacnovou liebou hypertrofickej a reumatoidnej artritdy u od roku 1941 a publikoval o tom viacero lnkov, dvkovanie zvil postupne z 400-1000mg denne na 900-4000mg (v rozdelench dvkach poas da). Konzistentne pozoroval zlepenie pohyblivosti kbov, a nezriedka aj vyiu svalov silu, meniu navu, lep zmysel pre rovnovhu a stup niektorch mentlnych syndrmov. Upravila sa sedi mentcia, hemoglobn, ustpila stuhlos, opuch. Nejde vak o liebu v pravom zmysle, pretoe inky trvaj len poas uvania B3 (zvyajne niacnu alebo niacnamidu); po postupnom vysaden lieby sa prznaky ochorenia vrtili, po obnoven lieby znovu ustpili. Vylieil takto 663 pacientov u k roku 1955.[892]

Hoffer[892] povauje niacnamid za vhodnej pre nekomplikovan reu matick ochorenia, km niacn je, kvli svojmu regulanmu inku na hladiny tukov v krvi, vhodn pre starch pacientov, alebo pacientov

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

221 / 332

s vysokou hladinou cholesterolu. Odpora denn dvky pribline 1g/25kg telesnej hmotnosti, v rozdelench dvkach poas da. Uvauje nad monm mechanizmom inku, najprv nad glycnovou reakciou, avak povauje ju skr za vedajiu, pretoe niacnamid nem tak schopnos reagova s glycnom. Niacnamid ani nezniuje chole sterol, take ani toto nebude dvod inku na artritdu. Monoe tieto vek mnostv vitamnu zohrvaj lohu vo vntrobunkovej kyslkovej respircii, nakoko niacn je dleitou sasou difosfopyridn nukleo tidu, o je jeden z respiranch enzmov. Poznmka: Niacn m aj dleit lohy v opravnch bunkovch mechanizmoch.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

222 / 332

Diabetes
Samotn ochorenie charakterizuje vysok (a zvyajne nenaplnen) potreba vitamnu C. Diabetik bez podpornch dvok vitamnu C trp na subklinick skorbut,[37] pretoe hyperglykmia blokuje prestup vitamnu C do buniek[293] Dsledkom je o.i. pomal hojenie rn. Cievne poruchy a komplikcie cukrovky s taktie dsledkom nedostatku vitamnu C, ako objasuje kapitola Srdcovocievne ochorenia.

Vitamn C zlepuje vyuitenos inzulnu a pomha peeni v metabo lizme uhohydrtov, m zniuje potrebu injeknho inzulnu a alch liekov u vznamnho podielu pacientov, a 40%.[37][39] A pre 60% diabetikov postauje dita a 10g vitamnu C denne.[37][39] Predchdza komplikcim, umouje normlne hojenie rn, o zachrni mnoho nh pred amputciami.[37] inn diuretikum.[37] Brni abnormlnej bunkovej akumulcii sorbitolu, m brni zrakovm komplikcim cukrovky.[293] Pomha kontrolova hyperglykmiu, zniuje glykciu.[768][769][770] Zniuje krvn tlak a zlepuje prekrvenie.[768][771] Predchdza vzniku cukrovky, pravdepodobne tm, e chrni pred oxidanm stresom a tak stabilizuje glukzov metabolizmus. Priazniv preventvny vplyv m aj konzumcia ovocia.[772] B-bunky s vemi citliv voi vonm radiklom a ahko nastva ich apoptza a tm zniovanie ich potu, o zhoruje stav a zrchuje postup cukrovky. Dostatok antioxidantov, ako s vitamny C, E a B3, by mohli vas neutralizova von radikly a zabrni detrukcii B-buniek. Niacn (B3) zvyuje produkciu NAD. Dvka 3g denne (rozdelen na 3 asti) me zabezpei stup cukrovky typu I (autoimnnej) u vekej asti pacientov. V roku 1987 tdia preukzala, e niacn spomauje znienie B-buniek a zrchuje ich regenerciu, m roziruje as remisie.[203][773][774][775] Vrusov infekcie u diabetikov mu zvratne zvi potrebu inzulnu; Klenner uvdza prpad 7-ronho diabetika, ktor dostal ospky a spotreba stpla z 5 na 90 jednotiek denne; po nasaden vitamnu C 1g 4h sa dostala pod kontrolu tak infekcia, ako aj cukor. Avak po zvldnut infekcie, vitamn C sa me zni na ben rove, lebo takto mnostv by mohli ma aj neelan inky, kvli diuretickm a dehydratanm vlastnostiam vitamnu C. Pravdepodobne ilo o prpad nekontrolovatenej produkcie adrenalnu, ako je opsan v kapitole Polio.[39] Dvky treba zvyova opatrne a postupne, pretoe sa vyskytol aj jeden raritn prpad zvenia hladiny cukru pri uvan 4,5g vitamnu C denne.[776]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

223 / 332

Vitamn C nie je jedinm podpornm prostriedkom pri cukrovke. Shute[230][244][245][246][247] sa zaoberal vitamnom E a odpora pri diabetes mellitus liebu v podobnom reime, ako pri srdcovch ochoreniach. A u tvrtiny diabetikov me vitamn E zni spotrebu inzulnu. Viac v kapitole Shute a vitamn E.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

224 / 332

Psychick problmy
Schizofrnia
Schizofrenik spauje vitamn C a 10 rchlejie; ke zdrav lovek prijme 4g, zane ho vyluova moom, avak schizofrenik prijme a 40g bez vyluovania (podobne, ako pri akch vrusovch infekcich vyluovanie zane a po 2-3 doch, hoci zmeny klinickho obrazu s zreten).[39][1];[777][778][779] Vitamn C je dleitm regultorom mozgovej innosti[1112][1114][1115][1116][1117][212] a jeho nedostatok vedie ku psychickm problmom a osobnostnm zmenm, o samozrejme me zhorova akkovek predol neurologick problm.[1112][300][1118] Je tie pochopite n, e viacer patologick procesy, vedce k schizofrnii, ved zrove k zvenej spotrebe vitamnu C.[1112][1119][1120] alou zvltnosou je vyluovanie vysokch mnostiev kryptopyrrolu v moi, ktor vymizne pri podvan vysokch dvok vitamnu B3.[138] Libby & Stone[18] uvauj, na zklade sksenost s liebou drogovo zvislch, e schizofrenici maj mono mozgov receptory obsaden nejakmi endognnymi halucinognmi alebo schizomimetickmi metabo litmi. Vitamn C zrejme me tieto ltky z receptorov vytesni. Ak pacient nereaguje na ben megadvky, mono je potrebn tak mnostvo, ako pri liebe drogovej zvislosti (viac v kapitole Drogov zvislos). Fakty naznauj, e pri schizofrnii mme doinenia so zvltnou metabolickou poruchou. Podporn nasadenie vitamnu C u psychiatrickch pacientov je dvno znme[47][780];[777][781][782] pri schizofrnii zlepuje vsledky, nladu a zniuje potrebn mnostv liekov. Pri pohade na ich neiadce inky ide o vznamn fakt. Niekedy sa d dosiahnu znan zlepenie aj pomocou samotnho vitamnu C. Klinick skky ukzali zlepenie u pri vi vovch dvkach 2-6g denne.[777][783] Vitamn C zmieruje prznaky chronickej schizofrnie.[1112][1123][1124][1125][1126] Hoffera zaujal vitamn C v roku 1951, kedy sa stal vedcim psychiatrick ho vskumu v Saskatchewane. Najvm problmom bola vtedy schizo frnia, a neexistovala iadna inn lieba; jedin, o psychiatria ponka la, boli elektrooky a inzulnov kma.[930] Hoffer a Osmond teda zvolili schizofrniu ako oblas najvej potreby vskumu, a vyvinuli hypotzu, e schizofrniu me spsobova adeno chrm, toxick chemiklia, ktor psob podobne halucinognne ako LSD. Poznali ben cyklus vskumu a boli si vedom faktu, e vina teri sa uke ako nesprvna. Jej sprvnos ich skr zaskoila.[930] Adenochrm vznik z adrenalnu, hadali teda spsob, ako zabrzdi tvorbu adrenalnu, a zrove zabrni oxidcii adrenalnu na adenochrm. Dve ltky priam do o bijco spali tieto poiadavky; prvou je kyselina

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

225 / 332

nikotnov alias niacn vitamn B3. V organizme funguje ako metyl akceptor, viae metylov skupiny m brni konverzii nonadrenalnu na adrenaln. Druhou je vitamn C ako antioxidant. Hoffer mal vek vhodu v tom, e svoje PhD zskal prve v oblasti vitamnov, take mal bohat teoretick vedomosti, ktor patrine vyuil.[930] Ben dvky pre liebu tmito vitamnmi stanovili na 3g denne. Hoffer vak netuil, e sa oskoro dostane do kontaktu s celkom odlinm typom ochoren. Prpad: V roku 1952 bola hospitalizovan pacientka, ktor dostala psych zu po mastektmii kvli rakovine. Mala vek ulcerovan lziu a bola v toxickom delriu. Hoffer ako vedci vskumu vyuil svoje monosti a poiadal jej psychiatra, aby pokal s plnovanou liebou elektrookmi. Psychiater shlasil: Dobre, je vaa, pokm 3 dni. Hofferovi bolo jasn, e tandardn dvky vitamnov v tak krtkom ase nemusia stai, a predpsal jej 1g vitamnu C kad hodinu, okrem spnku (non dvky dohnala vdy rno). V pondelok priiel psychiater, aby zaal liebu elektrookmi, ale chodil zbytone pacientka bola v poriadku u 48h od zaiatku vitamnovej lieby, bola prepusten a nasledujceho pol roka bola psychicky v poriadku bez akejkovek lieby; potom na rakovinu zomrela. Hoffera vak vemi zaujalo, e ete poas lieby sa jej zaala hoji zahnisan a infikovan mastektomick rana, a na tto sksenos nikdy nezabudol.[930][401] Hoffer & Osmond teda zistili, e vitamn B3 (niacn alebo niacnamid) je innm liekom pre aktnu a nezhorujcu sa schizofrniu, ale nie je inn pri chronickej schizofrnii.[130][139][142] Pouvali vitamn C 6-8g denne ako adjuvans k vitamnu B3. Je nezanedbatenm faktom, e farmakologick dvky niacnu maj ochrann funkciu voi nervovej sstave.[1112][1113] Hawkins dval pacientom 4g vitamnu C a 4g niacnu (B3) denne, v rozde lench dvkach. Pridanm megavitamnovej lieby sa zdvojnsobil poet vylieench, poet rehospitalizci znil na polovicu, poet nvtev na desatinu a pokusy o samovradu takmer na nulu.[1][39][784] Vzhadom k zvislosti mozgu od vitamnu C sa d predpoklada pozitvny vplyv na alie psychick poruchy. Naprklad niektor depresie.[39] alie vskumy biochmie v psychickch poruchch robil Walsh. Priaz niv lohu mu zohra aj -3 mastn kyseliny.[785] Wyebach[777] zhrnul literatru o vplyve vitamnov na psychick poruchy. 10-30% schizofrenikov m deficit kyseliny listovej, avak privysok hladiny kyseliny listovej mu tie zhori prznaky. Upozoruje tie, e subklinick pellagra (choroba z nedostatku niacnu) sa me prejavova perceptulnymi zmenami a neurastniou, o me by chybne diagnos tikovan ako schizofrnia.[777][786] Takto pacienti, popri skutonch schizofrenikoch, mu ma z niacnu vek osoh. Deficit pyridoxnu, naprklad pri uvan niektorch liekov (antituberkulotikum isoniazid, hormonlna antikoncepcia ai), vyvolva neuropsychiatrick prznaky.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

226 / 332

Aj Leonard Hoffer zhrnul lohy vitamnov v psychiatrii, a upozornil na priekopncke prce Paulinga v tomto smere.[1112]

Kryptopyrrol
Kryptopyrrol (kvli svojej chromatografickej farbe nazvan aj Mauve faktor), chemicky 2,4 dimethyl-3 ethylpyrrol, je derivt porfyrnu. Porfyrny vznikaj spojenm tyroch pyrrolovch reazcov a s stavebnmi prvkami mimoriadne dleitch haeme-protenov: hemoglobnu, myoglob nu a cytochrmu 450, ktor s schopn viaza iny kovov. Syntza prebie ha v peeni a v kostnej dreni. Porucha syntzy, i u vroden alebo nadobudnut, vedie ku hromadeniu a zvenmu vyluovaniu porfyrnov alebo porfyrnovch prekurzorov. Zven hladina kryptopyrrolu v moi sa nazva pyrroluria. Klinick prejavy s zvyajne neuroviscerlne alebo kon, iba zriedkavo prerastie vroden porucha v celkov klinick ochorenie, o me by vyprovoko van liekmi alebo drogami, otravou olovom, hormonlnymi mechaniz mami, infekciou, kalorickmi obmedzeniami a alkoholom.[787] Prvmi prznakmi s slab tolerancia voi fyzickmu a emocionlnemu stresu, zmeny nlady, depresia, svetloplachos, zvukoplachos a alie zmyslov precitlivelosti. Podrdenos, epizdy hnevu, slab pam, poruchy intelektulnych funkci, poruchy imunity. Neskorie prznaky zahaj ak depresiu a chronick schizofrniu. Sprievodnmi fyzickmi prznakmi me by boles, ke, dokonca aj celkov fyzick postihnutie. Niekedy si pacienti ako spomnaj na sny a maj abnormlnu distribciu tukov.[787][788] Pyrroluria vedie ku akmu deficitu zinku a vitamnu B6 a asto sa preuke pri poruchch uenia a sprvania, alkoholizme, anorexii, autizme, Aspergerovom syndrme, hyperaktivite ADHD/ADD, neuro psychiatrickch symptmoch, depresich, bipolrnej poruche, paranoi, tonom a agresvnom sprvan a inch mentlnych a emocionlnych stavoch, ale aj fyzickch stavoch, ako je otrava akmi kovmi, autonmna dysfunkcia, anmia neodpovedajca na elezo, mentruan odchlky, boles v nadbruku a malformcia chrupavky s bolesami kbov.[787][788] Celkovo s z psychiatrickch postihnut charakteristick najm tie, ktor sa vyznauj vysokou perceptulnou (zmyslovou) disorganizciou.[789] Kryptopyrrol objavili v 60. rokoch v Saskatchewane. Hoffer & Osmond spozorovali, e a 75% schizofrenikov a 25% ostatnch psychiatrickch pacientov moom vyluuje vek mnostvo neznmej biochemickej substancie, neskr identifikovanej ako kryptopyrrol. Zistili tie, e je prtomn aj u 5% zdravch prvostupovch prbuznch, a u 10% fyzicky chorch pacientov pod akm stresom. Hoffer ptral v univerzitnej nemocnici po alch diagnzach, ktor sa tmto faktorom vyznauj, a zistil ho u 50% pacientov s rakovinou pc. Toto bol al dvod, pre ktor sa zaal zaujma v oblasti onkologickch ochoren.[401][930]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

227 / 332

Jednoduch test na prtomnos kryptopyrrolu vyvinul Pfeiffer.[789] Hoffer zistil, e u pacientov s pyrrolriou, masvne dvky niacnu (B3) a vitamnu C, aspo 1g 3 denne, spsobili v krtkom ase (do niekokch dn) nielen pokles kryptopyrrolu, ale aj vrazn zlepenie klinickho stavu pacienta.
[138]

Pacienti, ktor sa trvale vylieili, sa stali kryptopyrrol-negatvnymi, a ak po dlhom ase predsa len dolo ku relapsu, tak vdy zaali aj znovu vyluova kryptopyrrol. Avak niektor pacienti sa stali kp-negatvnymi aj bez toho, aby sa vylieili. Neskmalo sa vak, i by im nepomohla dlhodobejia lieba, a Hoffer uvdza, e lieba psychiatrickch pacientov me trva nezriedka aj 5-7 rokov.[789] Prpad: Hoffer ako jednho z prvch ne-schizofrenickch pacientov vyetroval 7-ronho chlapca v roku 1960. Chlapec mal diagnostikovan retardciu, po ronom problme s uenm mal s do pecilnej koly. Nevedel ta, vyhbal sa kole a snahy jeho rodiov (matka bola uiteka) k niomu neviedli. Nastvali aj poruchy sprvania. Hoffer ho vyetril, ale iadny konkrtny problm nezistil. Avak mo chlapca vykazoval vysok hladinu kryptopyrrolu. Hoffer povedal otcovi dieaa, svojmu priateovi, e nakoko diea m biochemick faktor, ktor mvaj schizofrenici, mono aj zareaguje na podobn liebu. Chlapec zaal bra 1 gram niacnamidu (B3) s kadm jedlom. Po ase sa otec ozval s tm, e po dvoch mesiacoch lieby chlapec zaal ta, e mesiace strvil dychtivm tanm, a e jeho sprvanie je v poriadku. Niacnamid bral potom a do veku 14 rokov. Jednho da sa optal matky, preo vlastne berie tie tabletky. Matka ho vzala na kontrolu a Hoffer odporuil, aby ich bral ete aspo do 18-tich rokov a potom sksia zisti, ako sa mu bude vodi bez nich. Chlapec sa neskr astne oenil, mal deti a kvalifikovan prcu.[789] Pyrrolria sa liei aj inm spsobom dlhodobm zvenm prjmom pyridoxnu (B6) a zinku, avak lieba mus by lekrsky a laboratrne sledovan, pretoe dlhodob predvkovanie pyridoxnom alebo zinkom je toxick. Vsledky sprvne vykonanej lieby vak mu by vemi dobr.[788] Hoffer vysvetuje, preo aj lieba niacnom (B3) vedie ku dobrm vsledkom, napriek tomu, e nepouval ani pyridoxn (B6), ani zinok. Pyridoxn je toti nevyhnutn pre konverziu tryptofnu na nikotnamidadenn-dinukleotid (NAD), o je koenzm vitamnu B3. Pri nedostatku pyridoxnu telo nedoke vytvori dostatok NAD, o vedie ku uritej forme pellagry, ktor sa klinicky neli od pellagry spsobenej nedostatkom vitamnu B3.[789] Lieba niacnom me ma t vhodu, e na rozdiel od pyridoxnu a zinku, niacn ani pri dlhodobom uvan nem tak toxick inky. Pyrrolria je samozrejme len jednm z viacerch stavov, kde porucha metabolizmu niektorho vitamnu spsobuje psychick poruchy.[1112]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

228 / 332

Drogov zvislos
U doposia uveden informcie od rznych autorov o inkoch vitamnu C pri otrave barbiturtmi, o neutralizcii niektorch anestetk, o neabsti nennom ukonen morfia u pacientov s rakovinou vetky tieto iastkov informcie indikuj, e vitamn C ovplyvuje metabolizmus niektorch narkotk. Mylienka nie je nov, detoxikan schopnosti vitamnu C voi inkom morfnu a barbiturtov boli viackrt publikovan, a niektor vskumy siahaj a pol storoia dozadu.[18][790][9][1][733][791][792][793] Dokonca bolo v roku 1974 na Nrodnom kongrese pre alkoholov a drogov problmy navrhnut vyuitie vitamnu C pre drogovo zvislch, avak pri dvke 5g denne ilo len o rieenie iastkovch problmov so spnkom, zpchami a stratou libida, ktor s spsoben metabolickmi vedajmi inkami metadonovej substitunej lieby. Vtedy ete neucho pili koncept do dsledkov a innch terapeutickch dvok.[18][792] Libby & Stone[18] si o osi neskr uvedomili, e drogovo zvisl udia trpia znenou chuou do jedla, o zvyajne vedie ku meratenej podvive, najm na rovni vitamnov a bielkovn. Toxick stres z narkotk vedie ku vyplytvaniu u i tak nzkej hladiny vitamnu C a narkoman nakoniec trp syndrmom typu Hypoascorbemia-Kwashiorkor. Substitun metado nov lieba tento stav ete zhoruje.[18] Po laboratrnom overen tchto faktov u svojich pacientov, Libby & Stone vyvinuli ortomolekulrnu vitamnov terapiu a publikovali o svojom pilotnom projekte. Terapia je zameran na npravu syndrmu podvivy a na detoxikciu; je mon odvykn zvislho od heronu alebo metadonu, bez abstinennch prznakov. Navye, ak by pacient uil drogy v ase lieby, s neutralizovan a nemaj na pacienta iadny vplyv. Pacient sa poas lieby zane cti dobre, pozoruje zlepenie mentlnej bystrosti a sluchovej ostrosti. Po niekokch doch lieby sa vracia aj chu do jedla a dobr spnok.[18]

Odvykacia lieba
Lieba zana vysadenm drogy a podanm prvej dvky vitamnu C v podobe AS. Pacient zane bra denne vek mnostv vitamnov a minerlov a 9 tabletkovch pltov PHH-Pro, o je predtrven bielkovi nov prepart. Samozrejme, vetko sa uva v rozdelench dvkach poas da. Kee trvenie u drogovo zvislch nie je v poriadku, odpora sa vdy pozdra PHH-Pro v stach pred prehltnutm tak dlho, ako to pacient komfortne znesie.[18] Celkov denn dvka AS je vdy viac ne 25g, bene do 85g, a zriedkavo aj viac. Predbene sa d dvka stanovi jednoducho vyhodnotenm miery zvislosti ak pacient uval drogy v hodnote do $50 denne, dvka bude pribline 25-40g; zvislos na rovni $150-200 vyaduje dvky askorbtu 60-75g denne. Dvkovanie sa vdy prispsobuje poda klinickej

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

229 / 332

odozvy u konkrtneho pacienta a vzhadom ku mimoriadne nzkej toxicite vitamnu C sa radej vyuvaj dvky vyie ne niie. Hoci rchlej nstup inku by sa zabezpeil injeknm podanm, toto sa vyuva len pri aktnom predvkovan; z psychologickch i praktickch dvodov prebieha odvykacia lieba vhradne stne.[18] Po 2-3 doch by sa u mal zlepi apett a plnohodnotn spnok. Zkladn lieebn kra trv zvyajne 4-6 dn. Nemali by sa vyskytn iadne abstinenn prznaky; ak by nastali, treba zvi dvku vitamnu C. Bielkovinov prpravok sa me vysadi hne, ako sa stravovanie pacienta znormalizuje. Po skonen zkladnej kry sa dvka vitamnu C postupne zniuje a na 10-30g denne, zrove sa mu zni aj minerly a alie vitamny. Terapeutick dvka vitamnu C je zvyajne mierne nad tole rannou rovou a udruje sa po 12-24h.[18] Pokia ide o pouit doplnkov vitamny a minerly, ide o ben multivitamnov prpravok, s nasledovnmi dennmi dvkami:
Vitamn A Vitamn D Vitamn E Vitamn B1 Vitamn B2 Vitamn B3 Vitamn B6 Vitamn B12 Kalcium Pantotent Kyselina listov (B9)

10 000 IU 400 IU 400 IU 50 mg 50 mg 100 mg 100 mg 10 g 200 mg 0,1 mg

Vpnik (Ca) Fosfor (P) elezo (Fe) Jd (I) Hork (Mg) Draslk (K) Mangn (Mn) Zinok (Zn) Me (Cu)

900 mg 700 mg 20 mg 0,15 mg 500 mg 90 mg 5 mg 50 mg 1 mg

Prpad: 23-ron mu, ktor uval rzne drogy 10 rokov a s heronom zaal na vkendovej prty vo veku 15 rokov. Niekokokrt sksil liebu pomocou nhrady heronu metadonom a tekutm Darvonom, ktor mu vak nepomohla. Po prchode do nemocnice mu urobili test na hladinu vitamnu C a aminokyseln v moi, a potvrdil sa predpoklad o hypo askorbmii a hypo-aminoacidrii. Jeho zvislos bola na rovni $100 a vodn dvka vitamnu C bola stanoven na 25g denne, v 4g dvkach poas da, spolu s podpornmi vitamnmi, minerlmi a bielkovinami. Po 3 doch zaal jes a ctil sa lepie, myslel jasnejie a vyhlsil, e u nechce kradn. Zaal dobre spa. Na iesty de bola dvka vitamnu C znen na 10g denne, na ktorej zotrval, a v ase publikovania pilotnej tdie bol u 3 mesiace vylieen a naiel si po prvkrt v ivote plnohodnotn zamestnanie.[18] Prpad: 24-ron mu, s heronom zaal vo veku 15 rokov a jeho zvislos stla $150-200 denne. 7-krt skal detoxikciu v rozlinch nemocniciach a bol 3 roky na metadonovom udriavacom reime. Metadon mu spsoboval aldon problmy, a jeho vlastnmi slovami,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

230 / 332

metadon vs zvntra zabja. Bol vemi skeptick aj voi vitamnovej terapii, a ke uil prvch 45g AS, do piatich hodn si dal dvku heronu v cene $300-400. Ani z tohto vekho mnostva vak nepoctil iadny inok. Pokraoval v liebe po 10 dn, 45g denne, spolu s minerlmi, vitamnmi a bielkovinovm prepartom. Potom 30 dn uval znen dvku 10g denne. Z nemocnice potom odiiel, ale pri neskorej kontro le vyzeral spokojne, bol dobrej nlady, bez zvislosti.[18]

Prpad: 35-ron mu, 23 rokov zvisl, z toho poslednch 7 na udria vacom metdadone. Zpasil s typickmi metadonovmi komplikciami: vnymi zpchami, stratou spnku a libida. Bral laxatva a rektlne injekcie, a jeho rev sa aj tak nevedeli rozhba. Stolicu mal vemi tvrd a bolestiv. Dostal AS 25g denne, po 4 doch dvka zven na 45g, a al de znen na 10g zmesi AS a kyseliny askorbovej v rovnakom pomere. Pri tejto dvke viden o mesiac neskr, v dobrej nlade, bystr, s dobrm apettom, normlnym trvenm aj bez laxatv, a postupne sa mu vracalo aj libido. Odporuili mu zosta na udriavacej dvke a ukza sa o mesiac.[18]

V ase napsania tejto pilotnej tdie Libby uvdza 30 pacientov lieench pod jeho dohadom, so 100% spenosou.[18] Z publikcie vak nie je zrejm podstatn okolnos i je potrebn pokraova v udriava cch dvkach vitamnu C, alebo nie, resp. i po preruen udriavacch dvok hroz nvrat zvislosti. spenos lieby neskr potvrdila alia tdia.[22][968] Hoffer & Saul publikovali o vitamnovej liebe alkoholizmu a drogovch zvislost knihu.[794] V kadom prpade, detoxikcia je len prvm krokom. Omnoho nro nejm procesom pre zvislho je optovn zalenenie do spolo nosti, o je problm, ktor aleko presahuje monosti i rmec medicny. Dnes medicna pozn u viacero pitovch antagonistov, ako aj moder nejch substituentov ne metadon, avak rozsiahly priazniv vplyv vitamnu C je napriek tomu pozoruhodn. Informcie o rieen aktneho predvkovania njdete v kapitole Otravy.

vahy nad princpmi


Predpoklad sa, e vitamn C pri dosiahnut vysokej koncentrcie v plazme a tkanivch doke vytesni pit z jeho pozci na mozgovch receptoroch, a obsadi tieto pozcie, m blokuje jeho al inok. Rchlos inku v rmci mint pri aktnom predvkovan naznauje, e vitamn C mono tieto ltky aj neutralizuje na nejak nekodn substanciu. Vskumy v tejto oblasti s vemi obmedzen.[18] Autori uvauj, ak je skuton vznam tchto mozgovch receptorov, pretoe sa zd nepravdepodobn, aby slili na akumulciu narkotk v mozgu. Je molekulov podobnos, ktor umouje vitamnu C obsadenie tchto receptorov, iba nhodou, alebo tieto receptory slili pvodne akumulcii inej ltky, mono prve vitamnu C?[18] Tto vaha sa d rozri: ak vznam mali pvodne nikotnov receptory?

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

231 / 332

Nemohli by by uren naprklad pre kyselinu nikotnov, ie vitamn B3?

Fajenie
Cigaretov dym obsahuje viacero toxickch sast. Organizmus sa s nimi poka vysporiada a neutralizova ich. Pri tomto procese sa spotrebva vitamn E, a ak nie je dostatok vitamnu C, tak hladina vitamnu E kles a nedoke ochrni tkaniv pred vonmi radiklmi. Ak je k dispozcii vitamn C, tak doke recyklova vitamn E, avak samotn vitamn C sa v tomto procese spotrebuje. Jedna cigareta spsob znienie a 25mg vitamnu C,[15][802] ak je v tele dostupn. Kee mloktor fajiar dostatone dopa svoj vitamn C, hladina vitamnu C rchlo kles na skorbutick rove. Fajiar je vlastne v stave chronickej otravy a chronickho skorbutu. Medzi najviac trpiace orgny patria samozrejme tie, ktor vitamn C najviac potrebuj: obliky a nadobliky, slezina, srdce, pee, pca, mozog a leukocyty.[15][796] [797][798][799][800][803][804][805][806][807][811] Fajiarsky skorbut je zrejme aj prinou [15][808][809] vvinu ateromatzy. bytok vitamnu C z leukocytov je tak vrazn, e zodpoved zostarnutiu o 40 rokov.[15][810] Ani dvka vitamnu C 2g denne nedoke vyvola zodpovedajce vyluovanie moom na takej rovni, ako u nefajiarov, hoci hladina v plazme sa dosiahnu d.[15][811] Je to al dkaz zvenej spotreby u fajiarov. Tento stav m samozrejme vemi zl dopad na zdravie ako tak. Naprklad pooperan zpal pc sa u fajiarov vyskytuje 4 astejie oproti nefaj iarom.[15][802] Zkernos fajiarskeho skorbutu spova aj v tom, e prebieha asto bez typickch klinickch prznakov skorbutu, hoci s prtomn jeho bio chemick znmky. Tento stav pripomna chronick otravu benznom alebo olovom.[15][822][834] Kee vitamn C sa minul a neme regenerova vitamn E, oskoro sa minie aj vitamn E a telo ostva pod sstavnou pabou vonch radiklov a toxnov, s ktormi sa neme dostatone efektvne vysporiada. Von radikly pokodzuj tkaniv, v prvom rade na mieste priameho kontaktu (v stach, priedukch, pcach), a sekundrne kdekovek v tele.[15][801] Hroz vznik rakoviny, najm pc, ale aj moovho mechra.[15] Vitamn C detoxifikuje viacero druhov toxnov, prtomnch v cigaretovom dyme, a znekoduje von radikly. V tomto procese je vitamn C znien, preto mus by priebene dopan.[15][802]

Zhrnutie
Samozrejme, najlepou odpoveou na problm fajenia je: NEFAJI. Avak km sa fajiar poka o ukonenie svojho zlozvyku a zvislosti, mal by okamite nasadi vrazn dvky vitamnu C.

Fajenie vedie ku rchlemu vyerpaniu vitamnu C.[15]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

232 / 332

Aby sa napravil chronick skorbutick stav fajiara, je potrebn zkladn denn dvka vitamnu C aspo o 3-5g vyia ako u nefajiara, ie 5-20g denne.[15] 10g denne me ochrni fajiara pred rakovinou pc.[1] Vrazn preventvny efekt m aj kombincia s vitamnom E, ktor sli ako prvotn ochrana pred oxidanm pokodenm ako nsledkom fajenia, avak rchlo sa vyerp. Vitamn C umouje regenerciu vitamnu E a zabezpeuje tak jeho neustlu dostupnos. U 1g vitamnu C denne spomauje bytok vitamnu E o 45%. Tieto dva vitamny tvoria efektvny antioxidan tandem.[835][836][837];[211]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

233 / 332

Myastenia gravis a roztrsen sklerza


Klenner povaoval navu za k k porozumeniu nervovej sstavy, a tie k ku rieeniu niektorch jej patolgi. Tento prstup uplatnil nielen pri u uvedenej liebe poliomyelitdy, ale aj u takch zhadnch ochoren, ako je sklerza multiplex (MS) a myastenia gravis (MG). Tieto choroby pova oval za jednoducho poruchy zsobovania, patriace do rovnakej lieebnej skupiny, pretoe zkladnm prvkom lieby je tiamn (B1).[39][38][25] Jeho pozorovania shlasia s literatrou,[39][838][839][840][841][842][843];[934][936] a nov vskum potvrdzuje priazniv vplyv niacnamidu (B3).[934][935] Cel kapitola strune predstavuje Klennerov nhad na problematiku a postupy rieenia. alie podrobnosti o liebe, pozad a dvkovan, ako aj o histrii medicnskych nhadov na MS, njdete v zdrojoch.[38][39]

nava
Svalov innos prebieha v aerbnom alebo anaerbnom metabolizme; spotrebva sa energia, metabolizuj sa vivn ltky a kyslk a vznikaj odpadov produkty. Podiea sa na nej fosfo-kreatn, adenozn trifosft, vpnik, hork, glykogn, kyslk a trochu protenu. Dleit je acetylcholn a jeho esterza. Ak nastane nedostatok kyslka, nedostatok alebo preby tok vivnch ltok, alebo prebytok odpadovch produktov, vznik ben nava na spojeniach medzi neurnmi alebo medzi neurnom a svalom. Svalov vdr zvis najm od schopnosti loveka prijma a spracva kyslk a vyluova oxid uhliit; ak sa to deje dostatone rchlo, vznika jca kyselina mliena sa efektvne odbrava. Pri fyzickom npore stpa spotreba kyslka aj viac ne 10-nsobne oproti pokoju. nava me nasta aj chemickou cestou, kvli sedatvam a inm utiujcim liekom, ako aj kvli fajeniu a vslednej otrave oxidom uhonatm a nedostatonmu okyslieniu tkanv. Dostatok kyslka je teda vemi dleitm prvkom prevencie navy. Popri dostupnosti erstvho vzduchu, okyslieniu tkanv meme pomc aj vitamnom C, v dvkach a 10-30g denne. Na efektvny metabolizmus s potrebn aj enzmy, pre ich innos s zase potrebn vitamny. Ako sme si u uviedli v kapitole Biochemick individualita, individulne odchlky, alebo aj genetick poruchy, mu tieto procesy vrazne ovplyvni. Duevn nava me nasta aktvne alebo pasvne; pasvna (neurastmia mozgov hmla) sa prejavuje pocitom tlaku v hlave, slabou pamou, neschopnosou koncentrcie, nladovosou, insomniou, anorexiou a rznymi bolesami. Aktvna duevn nava vznik pri svislej prci kvli senzoricko-motorickmu vyerpaniu, na synapsich, nie kvli samotnej duevnej innosti. Pri aktvnej nave je potrebn len zmena innosti. Chronick nava me by spsoben aj okovanm.[97][844][845]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

234 / 332

Periferlna polyneuritda je ast aj pri nedostatku tiamnu nsledkom chronickho alkoholizmu.[39]

Myastenia Gravis
V prpade MG je nava spsoben poruchou metabolizmu, ktor vedie ku nedostatku koenzmu A. Nsledn hromadenie kyseliny pyrohroznovej ovplyvuje innos acetylcholnu na nervovo-svalovom zpoji.
[39]

Za normlnych okolnost, koenzm A (aktvna forma kyseliny pantot novej) odchytva kyselinu pyrohroznov a enzm kokarboxylza z nej oddel karboxylov skupinu (COOH) na oxid uhliit a von vodk. Zostvajce 2 uhlkov fragmenty (acett) sa zlia s koenzmom A, m vznik acetyl koenzm A. Z karboxylovej skupiny z kyseliny pyrohroznovej vznikne vysokoenergick blok NADH2, a z koenzmu A zase vznikne sulfurov skupina. V tchto procesoch je dleit tiamn (B1), pretoe jeho dve molekuly s zkladnm stavebnm prvkom kokarboxylzy. Ak nie je k dispozcii tiamn, nie je ani kokarboxylza: hromadia sa pyruvty a laktty, a plka na nervovo-svalovom zpoji opuchne a neme dobre pracova. Kokarbo xylza je nevyhnutn aj pre tvorbu acetylcholnu, o je neurotransmiter, ktor uvdza do chodu svalov kontrakciu. Koenzm A, vodkov nosie (NAD) a vodkov transport (vitamn C) s potrebn aj ku premene mastnch kyseln na energiu. Za tvorbu kokarboxylzy (fosforylciou thiamnu) je zodpovedn pee a jej enzmy, take poruchy peene samozrejme ved aj k nedostatku kokarboxylzy. Klenner zhruba odhadoval stupe peeovho stresu pomocou testu: rannm moom pacienta sa naplnila skmavka, a m viac elatnovitej substancie sa vyzralo do 24h, tm vy peeov stres. Ilo tu o fosfty, choln im brni v zran. Pri MG zvykne by sasou problmu porucha tmusu a me sa vyskytova aj autoimunita. V kadom prpade, problm sa prejav v nervovo-svalovom zpoji. Po vylieen (oprave nervovch tkanv) sa nadbyton prsun tiamnu prejav podrdenosou, stratou apettu, pocitom aoby a tuhosti konatn. Vitamn C vtedy pomha udra optimlnu liebu.

Klennerov prv protokol


Tento protokol Klenner[39];[940][37] odporal v 50. rokoch pre MS aj MG. 1. Zkladom je tiamn (B1). stne 300-500mg pol hodiny pred kadm jedlom a spanm. IM 400mg denne. IV 1000mg (20mg/kg) 2-3 tdenne pomocou 20-30ml striekaky s 22G (0,7mm) ihlou dky 25mm. Pacient le, sleduje sa pulz poas injekcie ak stpa, treba spomali. Tiamn me by toxick po niekoko seknd, km nie je fosforylovan na kokarboxylzu. Prpadn alergick reakciu zastav Benadryl IM, avak spsoben bva skr prsadami ne samotnm

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

235 / 332

tiamnom. Pri pomalej injekcii s problmy nepravdepodobn. 2. Niacn / kyselina nikotnov (B3). stne 100-3000mg pol hodiny pred kadm jedlom a spanm. Toto rozptie dvky m svoj dvod potrebn je tak dvka, ktor pacientovi spsob siln niacnov vsyp (vyrku). Klenner tu ikovne obracia naruby znmy neia dci inok niacnu a vyuva ho ako dleit sas lieby rozrenie ciev toti umon dosta vivu aj do miest, postihnutch MS zjazvenm, ku svalovm a nervovm bunkm. Ete lepie by mohlo by, udra trval niacnov vsyp. Poznmka: niacn navye pomha v regenercii a hojen tkanv. Niacnamid nespsobuje vsyp, nutn je vyslovene niacn. 3. Pyridoxn (B6). stne 100-200mg pred jedlami a spanm. IM 100mg denne. IV 300mg. Dleit pre metabolizmus mastnch kyseln a aminokyseln, a ako prevencia nedostatku, ktor by spsobil anmiu a pokodenie nervovho tkaniva. Poznmka: takto dvky, uvan dlhodobo, by u zdravch ud boli u na hranici toxicity. 4. Kobalamn (B12). IM 1000g 3 tdenne. Pomha pri syntze myelnu a zniuje potrebu cholnu pri liebe neurologickch ocho ren. 5. Vitamn C. stne 10-20g denne, rozdelen do viacerch dvok. Je dleit v podpore metabolizmu a prevencii superinfekci. Poznmka: zrove mono zrchuje hojenie aj tm, e predchdza pokodzovaniu tkanv vonmi radiklmi. 6. Riboflavn (B2). stne 25mg pred jedlami a spanm, IM 40-80mg denne. Nutn v metabolizme uhohydrtov a ich regulanch hormnov. 7. d--tokoferol acett (vitamn E). stne 800U pred jedlami a spanm. Predchdzame deficitu, ktor by spsobil demyelinciu a pokode nie mienych nervov. 8. Injekn vaok surovej peene. Denn injekcie. Obsahuje faktory podporujce metabolizmus. (U sa nevyrba) 9. Kyselina adenozn-5-monofosforick. Zlepuje bunkov metaboliz mus, je potrebn pre svalov innos. 10.Choln. stne 700-1400mg po kadom jedle a pred spanm. Je potrebn pri prenose nervovch impulzov do svalov a pri MG je ho nedostatok. 11.Lecitn. stne 1200mg sjovho lecitnu po kadom jedle. Obsahuje choln, je potrebn pre bunkov membrny, pouva sa v stavbe nervovho tkaniva. 12.Hork (magnzium). stne 300mg po kadom jedle. Je potrebn pre svalov innos a aktivciu enzmov. Poznmka: inde sa uvdza 100mg.[940][37]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

236 / 332

13.Glukont vpnika. stne 1300mg po kadom jedle a pred spanm. IV 1g 2 tdenne. Podpora svalovej innosti. 14.Pantotent vpnika. stne 500mg po kadom jedle a pred spanm. Koenzm A sa podiea na acetylcii amnov a na metabolizme uhohydrtov a mastnch kyseln. Poznmka: inde sa uvdza 200mg.[940][37] 15.Glycn (aminoacetick kyselina). stne kopcovit polievkov lyika (cca 25ml) prku v pohri mlieka, 4 denne. Svis s tvorbou glutatinu, ktor je potrebn v spaovan (oxidcii a redukcii) a v detoxikcii. 16.Treba udriava hemoglobn na aspo 13g. 17.Dita bohat na bielkoviny, 2-3 vajcia na raajky. 18.Minerlny vivov doplnok so stopovmi prvkami. 19.Dantrium na zmiernenie kov. Sysmmetrol na zmiernenie tuhosti. 20.Glukont zinku. stne 20mg 3 denne. Poznmka: inde sa uvdza 10mg.[940][37] 21.Zni prjem tukov, konzumova celozrnn chlieb, a najm, nejes odpadov potraviny, najm cukrky.[940][944] Protokol bol vemi inn pri MG.[39] D sa poui aj zjednoduen verzia, ktor vak nezaber tak rchlo:

1g tiamnu (B1) 4 denne niacn vo vyrkovej dvke 4 denne 200mg pantotentu vpnika 4 denne 100mg pyridoxnu 4 denne 10g vitamnu C v rozdelench dvkach poas da (naprklad 2,5g 4 denne) glycn jedna tableta 4 denne

Vsledky prvho protokolu pre MG


1. Prpad: Mu, uval prostigmin, na ktor u prestval odpoveda. Zaal dostva tiamn (B1) spolu s inmi B-vitamnmi, IM, 3 denne. Do roka prestal uva prostigmin a po dobu 18 rokov il normlnym ivotom.[39] 2. Prpad: ena, 57r, niekoko rokov trpela navou. Rno bola schopn normlnej innosti, ale klipkali jej vieka a aj uvacie svaly sa jej unavili po niekokch zahryznutiach. Niektor lekri to diagnosti kovali ako psychosomatick poruchu, ale Klennerovi to pripadalo ako MG. Podal jej IV 1000mg tiamnu a o 10 mint 300mg pyri doxnu, a ena mohla po prvkrt po 3 rokoch preva a hba tvrou. Pokraovala v liebe a ila normlnym ivotom.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

237 / 332

Roztrsen sklerza
Pri MS vznikaj mikroskopick zrazeniny a jazvy, ktor prekaj kapilr nemu transportu vivnch ltok, o vedie ku pokodeniu myelnu. Prvmi prznakmi bva asto optick neuritda a neskr atropia, nezried ka sprevdzan dvojitm videnm. Ochrnutie jednho z okulo-motorickch nervov. Nystagmus (nekontrolovaten pohyb onch g), slabos, strata reflexov, mierna ataxia ramien, necitlivos prstov, zvrate, strata poloho vho zmyslu, pocit horavy okolo chrbtice, me nasta reumatick artritda (nedostatok B-vitamnov), spastick paraplegia. Strata kontroly nad mechrom, rzne senzorick poruchy a alie rozptlen neurolo gick prznaky. MS me nasta okrem inho ako nsledok vrusovej encefalitdy,[39] ale aj okovania.[97][846] Klenner predpokladal, e myelincia je pre pacienta s MS rovnako dleit, ako pre doja. Dojau pri tom sta matersk mlieko, v ktorom m obsiahnut vetky potrebn vivn ltky. Na zklade toho postupne sformuloval a overil vivov lieebn metdu. Nebol prv, kto povaoval tiamn (B1) za kov pre liebu MS. U predtm bolo znme, e polyneuritda me spsobi demyelinciu, a Stern dosahoval vynikajce vsledky intraspinlnymi injekciami tiamnu paralyzovan pacienti zaznamenali doasn remisiu u pri dvkach 30mg, dokonca mohli chodi.[39][328] Moore zase pouval pri MS vysok IV dvky kyseliny nikotnovej (B3).[39][847] Nervov systm sa hoj pomaly; rchlos a celkov doba lieby zvis od stupa pokodenia, a zvyajne trv lieba 2 dlhie, ne trval postup choroby, priom zanajca MS sa me napravi rchlejie. Inmi slova mi, ak choroba trvala rok, lieenie bude trva 2 roky.[39] Problmom je, e prsun tiamnu v strave ete nemus spsobi zlepenie stavu, pretoe viazne loklne zsobovanie a tiamn sa ku postihnutm nervovm tkanivm jednoducho nedostane. V tomto me pomc niacn. Ak m obe MS vrazn vsyp po niacne, a ete nie je v tdiu degene rcie myelnu, sprevdzanej trvalm klonusom kolena, poda Klennera sa me vyliei uvanm prslunch dvok tiamnu, B-komplexu, protenov, lipidov, uhohydrtov, a injeknho vaku peene. Niektor pacienti sa po 5 rokoch lieby vrtili z vozka do normlneho ivota.

Vsledky prvho protokolu pre MS


1. Prpad: Mu, 2 roky priptan k vozku v nemocnici. Po mesiaci vyieuvedenho protokolu ho lekr vaka zlepeniu poslal domov. Po 3 rokoch lieby bol bez prznakov a pokraoval v upravenej udriavacej liebe.[39] 2. Prpad: ena dostala polyneuritdu, sprevdzan bolesou, plenm,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

238 / 332

klbanm nh po dobu 10 dn. Nastala avostrann paralza a k tomu oslabenie rk. Dostvala stne a IM injekcie. Po niekokch mesiacoch zaala dostva IV vitamnov liebu a 4 tdenne dvku 300mg ribonukleovej kyseliny. O 16 mesiacov zaala hba pravou nohou, a 5 rokov od nstupu choroby sa hbala pomocou podpier. Po alom roku sa hbala bez zadnej podpery. Poda Klennera, keby bola dostala 200g AS hne po nstupe symptmov, nemusela vbec ochrn.[39] 3. Prpad: ena dostala slabos konatn a diagnzu MS, zaven vrusovou encefalitdou. Poslali ju domov na vozku, prognza: skor smr. Vitamnov terapia ju uzdravila, pokraovala v udriavacej liebe a po 21 rokov ila aktvnym ivotom. Obnova jej CNS trvala 10 rokov.[39] 4. Prpad: mu, 28r, dostal svalov slabos od psa nadol, a stratil kontrolu nad mechrom. Asi o 2 roky sa zaal liei u Klennera. Po 5 tdoch sa ctil tak dobre, e liebu preruil, ale symptmy sa do 3 tdov vrtili, a tak liebu obnovil. Do roka nastpil do norml neho zamestnania a zaal sa venova svojej bvalej zube, strebe z pitole.[39]

Klennerov druh protokol


Postupnm vylepovanm prvho protokolu Klenner stanovil v 80. rokoch svoj protokol takto. O jeho publikovanie sa postaral a Smith.[39] 1. Tiamn HCl (B1) 1000mg, pol hodiny pred jedlami a spnkom. 2. Niacn (B3) 50-300mg, poda pacientovej reakcie, aby nastal niac nov vsyp. Pol hodiny pred jedlami a spnkom. 3. Riboflavn (B2) 250mg po jedlch a pred spanm. Poznmka: v porovnan s prvm protokolom, mono malo by v skutonosti 25mg. Alebo malo by aj v prvom protokole 250mg? 4. Pyridoxn (B6) 100mg po jedlch a pred spanm. 5. Pantotent vpnika (kyselina pantotnov vitamn B5) 1g po jedlch a pred spanm. 6. Lecitn 1200mg po jedlch a pred spanm, s 2%-nm mliekom (polotunm). 7. Vitamn A (palmitt) 50 000U po raajkch a veeri. 8. Vitamn E (d--tokoferol acett) 400IU. 4 kapsle pred spanm. 9. Niacnamid (B3) 500 mg tableta po kadom jedle. 10. Oxid horka 300mg tableta po kadom jedle a pred spanm. 11. Trinsicon alebo Feosol. 1 kapsla 2 denne alebo poda potreby, aby sa udral hemoglobn na aspo 13g. 12. Kyselina listov 2mg po kadom jedle, v prpade, e hemoglobn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

239 / 332

nereaguje na liebu elezom. 13. Slnenicov olej, 1 kapsla po kadom jedle a pred spanm. 14. Lipotriad. 2 kapsle po kadom jedle (obsahuj spolu 470mg cholnu). Psob ako metylan agent. 15. Glukont vpnika, 650mg tabletky, 12 tabliet denne (uva sa po jedle a pred spanm). Alternatvne sa d zodpovedajce mnostvo vpnika zabezpei vypitm pribline litra mlieka denne. 16. anov olej, 1 kapsla po kadom jedle a pred spanm. Obsahuje kyselinu linoov, linolenov a olejov. 17. Svalov relaxanty predpsan poda potreby. 18. Kalcium orott (B13) 500mg po kadom jedle a pred spanm. 19. Kalcium pangamt, 50mg 2 denne. 20. Bielkovinov prepart so vetkmi 18-timi aminokyselinami, 30g v pohri mlieka, 4 denne. Zoznam pvodne obsahoval ete 2 przdne riadky (11 a 12) naviac. Poznmka: Poda informci z teoretickej asti a poda prvho protokolu, jednm z tchto chbajcich riadkov by mohol by vitamn C, 10-20g stne, v rozdelench dvkach poas da, s jedlom. Niektorm pacientom pomhaj aj tablety RNA a DNA, z kadej 100mg, 1-3 denne spolu s ostatnmi vitamnmi. Pomc me aj Inozitol 500 mg 1-3 denne. Vzhadom k vekmu mnostvu tabliet, Klenner odpora rozmixova vetko v mlieku spolu s vanilkou a svtojnskym chlebom, a vypi naraz. K tmto stnym dvkam patria aj nasledovn dvky IM, podvan 5-7 dn v tdni: 1. 2ml vaku surovej peene (u sa ned zohna) 2. 2ml tiamnu HCl (B1) 400mg. 3. 1,5-2ml pyridoxnu (B6) 150mg denne, prida ku B12. 4. 1,5-2ml kyanokobalamnu (B12) 1500g denne, prida ku B6. 5. 1,5-2ml riboflavnu (B2) 75mg denne. Prida ku B3-amidu. 6. 1,5-2ml niacnamidu (B3) 150mg denne. Prida ku B2. Niektor z tchto vitamnov sa podvaj 1-3 tdenne: tiamn HCl 1000mg; pyridoxn 300mg; niacnamid 500mg; vetko spolu rozrieden v 20ml sonho roztoku, alebo ete lepie, v roztoku askorbtu sodnho (v koncentrcii 250mg AS na 1ml). Podva sa pomaly 23G (0,6mm) ihlou dky 25mm a meria sa pulz ak stpne, injekciu treba spomali.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

240 / 332

Vsledky druhho protokolu pre MS


1. Prpad: ena mala plne ochrnut obe nohy a av ruku, potrebo vala oceov podpery od bokov po krk. Po 2 rokoch nastpila na Klennerovu liebu, po 16-tich mesiacoch hbala pravou nohou a avou rukou. Po 3 rokoch hbala avm chodidlom a dokzala si zapn blzku. Po 9 rokoch dokzala st bez podpory. Ako vidno, sprvnym prstupom ku rehabilitcii nervovho systmu je teria enzmov, koenzmov a metabolitov.[39] 2. Prpad: Mu dostal MS rozmazan videnie, slabos, boles drieku. Po tyroch mesiacoch zaal s liebou u Klennera a po 6-tich u op ofroval hasisk nkladn auto a stav sa mu zlepoval, take oskoro v prestvkach rbal drevo. Skor prpady MS odpovedaj na liebu rchlejie ne pokroil.[39] 3. Prpad: ena so zvratmi, slabm zrakom, laterlnym a rotanm nystagmom, a silnou nevonosou, take zo zaiatku nemohla uva stne vitamny, dokzala to a po roku injeknej lieby. Zlepil sa jej zrak, predtm nedokzala preta billboard, po liebe ta knihy s vm psmom. Nystagmus prestal, ale k chdzi potrebuje pali ku.[39]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

241 / 332

alie vyuitie

Downov syndrm
Downov syndrmu z pohadu metabolizmu skmal Henry Turkel[939] a neskr Kent McLeod, ktor na tto tmu publikoval knihu.[848] Hoci Downov syndrm je genetick ochorenie a ned sa v pravom zmysle vyliei, dajne sa trvalou pravou vivy a podporou vitamnmi d preds jeho biochemickm nsledkom, zmierni prznaky a podpori rozvoj takto postihnutch det, zlepi ich sprvanie, inteligenciu a sebestanos. Downisti absorbuj 11 viac hlinka ne zdrav udia, take trpia chronic kou otravou.[849] O to v vznam m zven uvanie vitamnu C vo forme askorbtu, prpadne v kombincii s almi cheltovacmi agen tami. Viac v kapitole In.

Megavitamnov terapie
Vitamn C me podporova in druhy megavitamnovch terapi.

Prpad: pacient uval megadvky vitamnu A (150 000-200 000U) kvli ichtyze, po dobu 10 rokov, bez znmok toxicity. Zrove bral denne 10g vitamnu C; mono prve ten zabrnil toxickej hypervitaminze A.
[1]

On problmy
1. Ulcercia rohovky. U od vivovej dvky 1,5g denne sa daj oakva vynikajce vsledky.[37] a) Prpad: poplenie rohovky fosforom. Po podan 12g AS IV zmizla boles, nsledne 1g/h a do 50g. Rohovka uzdraven do 24h.[37];
[39][850]

2. Pomha pri glaukme, doke efektvne zni vntroon tlak, dokonca aj u pacientov, ktorm nepomha Diamox a Philocarpone.[62][1] inkuje pravdepodobne na osmotickom princpe. a) Dvkovanie 35g denne,[1][39] resp. 100mg/kg po jedle a pred spanm.
[37][39][851]

b) Osmotick inok je vemi zreten pri dvke 1g/kg AS IV.[1] c) Vivov dvky 2500mg denne nie s inn.[1] 3. Kadodenn uvanie vitamnu C, prpadne spolu s inmi vivovmi doplnkami, predchdza edmu zkalu (senilnej katarakte).[852][853][263] a) Efekt maj u vivov dvky 100-200mg denne.[445][58] b) 300 mg predstavuje znenie rizika o 70%, 500mg dokonca predsta

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

242 / 332

vuje znenie rizika o 75% oproti dvke 125mg.[222]s125 c) Preventvny vplyv m aj B-komplex.[155] 4. Vitamn C (500mg) spolu s almi antioxidantmi, vrtane zinku (80mg), -karotnu (15mg) a vitamnu E (400IU) chrni pred stareckou degenerciou sietnice (AMD).[572] 5. Vitamn C zlepuje zrak pri uveitde (zpale strednej asti oka).[572]

Obliky a moov cesty


Vitamn C me ma vznam pri niektorch ochoreniach obliiek a moovch ciest.[9] 1. Vitamn C me by prevenciou meninovch druhov oblikovch kameov a me ich dokonca vyliei.[13][44] Konzultujte kapitolu Vedajie inky. 2. Uretritdu mu vyliei u 3g vitamnu C denne, stne, po 4 dni. Krytly sa formuj v zsaditom moi vitamn C zniuje pH a umon rozpustenie fosftovch krytov.[1][39][854] 3. Chronick cystitda sa taktie zvyajne spja s alkalickm moom, ktor umouje mnoenie baktri. Ak sa uva aspo 10g vitamnu C denne, prestva by klinickou entitou, pretoe vitamn C zniuje pH a potla baktrie. Toto zrove eliminuje pyelitdu (zpal oblikovej panviky) sptnho typu.[1][39] 4. Niacn (B3) bol klinicky pouit na liebu akej glomerulonefritdy. Prpad: Pacientka, ktorej nefrolg povedal, e bez dialzy zomrie. Zaala bra niacn 3g denne a po 25 rokoch je stle v poriadku.[203] 5. Pri chronickej i aktnej nefritde je alou monosou lieba vitam nom E v obdobnom reime, ako u srdcovch pacientov. Viac v kapitole Shute a vitamn E.

Pankreatda
Vitamn C sa d vyui pri aktnej i chronickej forme. 1. Aktna sa d vyliei za menej ne 3h pomocou 50g AS IV. stne 10g vitamnu C denne zaist, e sa u nevrti.[1] 2. Nedvno sa uskutonila kontrolovan tdia, ktor preukzala lieeb n hodnotu u pri dvke 10g denne pri aktnej forme. Predpoklada nm mechanizmom inku vitamnu C je antioxidan schopnos, blokovanie peroxidcie lipidov v plazme, a zlepenie funkci bunkovej imunity.[855] 3. Prpad: Dospel mu mal krut agonizujce bolesti v epigastriu, vya rujce dozadu. Nevonos, zvracanie. Srov amylza 345. Bol to u jeho 4. zchvat. Na pohotovosti bol dostal Pantapon 20mg. Dostal 60g AS v 700ml dextrzneho roztoku IV. Bez komplikci sa uzdravil a pri trvalej dvke 10g vitamnu C stne nemal al zchvat najmenej 5

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

243 / 332

rokov. Vyvinul sa mierny diabetes mellitus, ktor sa udral pod kontro lou pomocou dity a vitamnu C.[37] 4. Prpad: pacient dostal 60g AS v 1l 5D infzii rchlym tempom. O 12h iel domov.[39]

Ke, epilepsia
3. Niacn (B3) doke ochrni epileptikov pred inkami adenochrmu, odstrni zmeny v EEG spsoben adenochrmom.[203] 4. Pyridoxn Hcl (B6) bol experimentlne pouit na liebu detskch kov rzneho pvodu. Lieba v priebehu 2-4 tdov priniesla zrete n vsledky, hoci pouit vysok dvky 300mg/kg/de spsobili mierne vedajie inky, najm stratu apettu, nepokoj, zvracanie, hnaky, zpchy, apatiu. Nesymptomatick krvcanie bolo zvldnut znenm dvok a antacidmi. Ide o omnoho miernejie vedajie inky, v porov nan s vnymi vedajmi inkami konvennch liekov (kortiko idov/ACTH).[856] 5. Vitamn C me pomc zni vskyt a/alebo zmierni epileptick zchvaty.[13]

Boles
1. Lieba bolesti.[24],[18][733] Na rozdiel od analgetk, vitamn C nielen potla boles, ale asto me zrove pomc v lieen jej priny. Nezaauje pee a obliky, vhodn je aj pre tehotn a dojiace eny. Pravdepodobne vitamn C obsadzuje tie ist receptory, ako pity.[18] 2. Cathcart tento inok prisudzuje schopnosti vitamnu C neutralizova von radikly, ktor poda neho sprostredkvaj boles. Kadopdne si tieto inky vyskal na vlastnej koi po transplantcii rohovky, ktor musel absolvova kvli nsledkom staromdne vykonanej opercie katarakty. Ako prestvala psobi loklna anestzia, zaalo to bolie. Zaal bra stne vitamn C 12g 15min; ke dosiahol dvku 72g, boles bola pre. Pokraoval dvkami 8-12g 1h veer aj nasledujci de, iadna boles. Ke iel na kontrolu, lekr sa ptal na boles a Cathcart mu povedal o vitamne C, a e ho ni nebol. Spolupacient povedal, e to hrozne bolelo cel noc a ete stle to hrozne bol. Inokedy si poranil oboie, o si vyiadalo 8 stehov, a poranen bol aj supraorbitlny nerv. Lekrka mu samozrejme podala loklnu anestzu, Cathcart ju upozornil, e sa musia ponha, pretoe kvli vitamnu C rchlo prestane psobi. Po nvrate z RTG (kvli kontrole, i nenastala aj fraktra lebky) skutone nastpila boles. Vitamn C 12g 1h stailo na pln zmiznutie bolesti. Na druh rno rana u len trochu svrbela, zahojila sa vemi rchlo.[975] 3. Pauling a Cameron pri liebe onkologickch pacientov vyuvali vitamn C, ktor potlail boles tak inne, e pacienti nemuseli bra morfium.[62];[189][730][731][732];[18][733]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

244 / 332

Autizmus
Vitamn C me zmierni prznaky autizmu.[62] Navye sa meme domnieva, e vitamn C by mohol pomc v liebe nsledkov autistickej enterokolitdy. Tto kapitola je ako jedna z mla pvodn, a pokia viem, d sa povaova zatia len za pekulatvnu (teoretick). Zkladn postul ty s zaloen na publikovanch informcich, a rodiia autistickch det ju mono vyuij ku prospechu postihnutch det. Zaobera sa budeme len informciami tkajcimi sa vitamnov. Autizmus m mnoho etiolgi, o je zrejme aj dvodom, preo skky rznych terapi prinaj rozporupln vsledky niektorm deom me terapia takmer zzrane pomc, a u inch nem iadny vplyv. Spolonm a zkladnm predpokladom vzniku autizmu je vvojov pokodenie mozgu, hoci o jeho princh sa oficilne nevie, a siln dkazy o svislos ti s okovanm sa veobecne popieraj.[103] Autizmus vyvolan okovanm by mohol by spsoben niektorm z tchto mechanizmov, alebo ich kombinciou: 1. Vakcinanou encefalopatiou. Prakticky kad vakcna me u asti det spsobi encefalopatiu rznej intenzity, s viac alebo menej vraznmi klinickmi prejavmi. Neslvne znma bola a je v tomto smere pertussis vakcna.[121][122][115] 2. Vyvolanm autoimunity voi nervovmu tkanivu, asto voi myel nu. Toto bolo preukzan najm u MMR vakcny,[103][94][108] ale tto schopnos m aj vakcna proti hepatitde B,[95][126] tetanu,[651][127] a zrejme aj in vakcny. 3. Excitotoxicky. Vakcnov adjuvanty spsobia dlhodob vydrdenie imunitnho systmu, m sa aktivuje mikrogliov imunitn systm mozgu, ktor zane produkova agresvne chemiklie s cieom zabi protivnka, ktor vak neexistuje. Mozog sa ocit pod priateskou pabou. Ben ochorenie spsobuje len krtkodob aktivciu po nevyhnutn as, a imunitn systm sa o najskr uti, aby nena pchal zbytone vek kody na vlastnom tele. U vakcn vak adju vanty mu spsobi niekokotdov, alebo v niektorch prpa doch a trval aktivciu.[107][123] 4. Zpalovm revnm ochorenm. Toto je relatvne najastejie u vakcny MMR, v prpadoch ke spsob typick ochorenie znme ako autistick enterokolitda. Zpalov proces pokod rev, kvli omu vznikaj chronick hnaky, zpchy, alebo ich kombin cie. Jednak sa tm zhor dostupnos dleitch vivnch ltok pre vvoj mozgu, ale zrove z potravy prenikaj do krvnho obehu nedostatone roztiepen ltky, najm derivty glutnu a kazenu.
[103][105][104][106];[109][110][113][114]

5. Toxickm pokodenm akmi kovmi, ktor sa pouvaj ako adjuvanty vakcn. Ide najm o vysok dvky ortute a hlinka.[115][116]
[125]

6. Toxickm pokodenm vakcnovmi anatoxnmi. Toxny zkrtu,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

245 / 332

tetanu a ierneho kaa patria medzi najsilnejie znme neurotoxny pod slnkom. Vo vakcne s sce viazan na formaldehyd alebo hlink (mimochodom, neurotoxny sam osebe), ale tto neutralizcia nemus by dokonal a vo vakcne sa mu nachdza zvykov mnostv pvodnch toxnov. Navye, ani adsorbovan toxny (ana toxny) nie s nekodn.[123][651] Vitamn C by mohol ma lieebn hodnotu najm u mechanizmov 3, 4 a 5. Pokia ide o excitotoxick mechanizmus, vitamn C by teoreticky mohol, prpadne v spoluprci s vitamnom E a kyselinou -lipoovou, ochrni mozog pred excitotoxickmi vonmi radiklmi v ase krtko po okovan a preds tak pokodeniu. Ak u pokodenie nastalo a rozvinul sa autizmus, vitamn C by mohol ma kladn vplyv v prpade, e excitcia imunitnho systmu dlhodobo pretrvva mohol by stabilizova imunitn systm a zrove ochrni mozog pred neustle produkovanmi vonmi radiklmi. Miera vskytu dlhodobo excitovanch prpadov je neznma. Pokia ide o priame toxick pokodenie akmi kovmi, tieto maj schopnos viaza sa na mozgov tkanivo a pretrvva v om dlh desa roia.[124] Cieom detoxikcie je preto predovetkm zabrni aliemu pokodzovaniu a degeneratvnym zmenm; pokodenie, spsoben v mi nulosti, sa u ned vrti sp. Vitamn C je vznamn detoxiktor voi akm kovom. almi metdami je cheltovanie, podpora produkcie glutatinu a/alebo prsun umelho glutatinu. Vitamn C me zrove odahi pecilne antioxidan mechanizmy v tele, ktor mu nsledne innejie zasahova v nronej lohe odstraovania akch kovov. lohu by mohli zohra aj seln a jd, ktor sa na tejto lohe tie podieaj. Pokia ide o autizmus nsledkom enterokolitdy, citujem Wakefielda: [103][106] Po mnoho rokov sa predpoklad, e morfnu podobn peptidov fragmenty z iastone strvench protenov, derivovanch z kravskho mlieka a obilnn s toxnmi, ktor hraj lohu vo vvoji autizmu. Podobn pioidn molekuly, zd sa, hraj dleit lohu v toxicite spojenej s akm pokodenm peene. Teda paralela medzi tmito dvoma stavmi, vrtane lieebnch prstupov pre oboje oslobodenie od zpchy, stravovacie obmedzenia, dekontamincia revnho systmu, a nutrin podpora silne indikuj, e niektor formy autizmu a revnho ochorenia spolu svisia. Tieto deti sa mu zlepi a napredova na pecilnych ditach,[103] najm so zameranm na eliminciu lepku a laktzy (tzv. Glutein-free, casein free ie GFCF dity), ale problmom je, e vyhadvaj prve t stravu, ktor im kod, pretoe s vlastne drogovo zvisl, a odmietaj stravu, ktor by ich postupne zbavila narkzy. Prve tu sa rt monos nasadenia vitamnu C. Ako u bolo uveden v kapitolch Rakovina a Drogov zvislos, vitamn C me inne

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

246 / 332

detoxikova a neutralizova pity, take pomocou odvykacej lieby, podobnej ako v kapitole Drogov zvislos, by sa tieto deti mono dali rchlo detoxikova od pioidnch zlenn, bez abstinennch prznakov, a nsledne by mono ochotnejie prijmali potrebn ditu, ktor spolu s podpornou psychosocilnou liebou me v priebehu niekokch tdov vies ku vraznm pokrokom. Urit vhu tejto mylienke dvaj aj vskumy o priaznivom vplyve nzkych dvok pitovho antagonistu Naltrexone na autizmus, hoci autori uvauj skr nad inkom voi pitovm receptorom imunitnch buniek.[857] alou teoretickou monosou je podpora aj vymi dvkami vitamnu E, najm v prpade, e enterokolitda nepriaznivo ovplyvuje trvenie tukov a tm pdom aj vitamnu E (viac v kapitole alie dleit ltky); ten by mohol podpori rozvoj nervovej sstavy prostrednctvom jej antioxidanej ochrany. O to v zmysel by mal vitamn C, ktor regeneruje vitamn E, a seln, ktor zmieruje dopady deficitu vitamnu E. ia, je problematick uri, ktorm mechanizmom dolo ku vvoju autizmu. Autistick enterokolitda sa d uri gastroenterologickm vyetrenm a svislos s vakcnou sa d preukza srologickm vyet renm na prtomnos ospkovho vrusu v revch, avak v praxi sa takto vyetrenia nerobia. Dobrou sprvou je, e vitamn C sa d nasadi vo vych udriavacch dvkach dlhodobo, a me prinajmenom odahi mozog od toxickho stresu, i u nsledkom vakcny alebo inch enviromentlnych faktorov, a podpori tak prirodzen regeneran schopnosti tela. Pre regenerciu nervovho tkaniva je urite vhodn nasadi podporn tiamn (B1) a B-komplex. Urit ndej pre innos antioxidanej vitamnovej terapie v autizme vzbudzuj niektor vskumy, ktor dvaj autizmus do svislosti s vonmi radiklmi.[890] Znamenalo by to logick poiadavku, posilova antioxidan reaz komplexne vitamnmi C, D, E, selnom V malej kontrolovanej tdii sa tie u asti autistickch det osvedili vysok dvky pyridoxnu (B6) 300mg denne po preruen lieby sa stav prudko zhoril. Monm mechanizmom inku je podiel pyridoxnu na syntze serotonnu a dopamnu.[350][1033] Ohadom dvkovania a neiad cich inkov prosm konzultujte kapitolu alie dleit ltky. alie lenenie autistickch postihnut s potencilnymi lieebnmi met dami uvdza Fudenberg.[1201]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

247 / 332

In inky vitamnov
4. Vitamn C pomha hojeniu pokodenho tkaniva. V spoluprci s vitamnom B3 sa efekt znsobuje. 5. Vitamn C vo vysokej dvke, ako pri rieen otravy a oku, by ako katalyztor bunkovej respircie teoreticky mohol spomali kmu a smr pri silnom krvcan, najm v prpadoch, kedy nie je k dispozcii dostatok krvi prslunej skupiny pre transfziu. 6. Stres. erstv klinick tdie ukazuj, e u 3g vitamnu C denne u zdravch dospelch zmieruj biochemick i pociovan prznaky stresu. Individulne mu by samozrejme potrebn vyie dvky.
[1112][1121][1122]

a) Aktna situcia vyaduje a 30g denne, uva poda potreby.[1] 7. Laxatvny inok vitamnu C sa d poui pri rieen zpchy. 8. Alkaptonria sa d napravi pomocou dostatonch dvok vitam nu C, pretoe je nevyhnutn pre oxidciu tyroznu.[37] 9. Vitamn C zvyuje kvalitu spermatogenzy a chrni spermie pred oxidanm stresom, najm u fajiarov.[58] Veterinrne vskumy[13] ukazuj, e hladina vitamnu C zko svis s plodnosou samcov i samc, a d sa uplatni pri rieen niektorch druhov neplodnosti, naprklad pri nedostatonej kvalite i kvantite spermi. Podobn monosti sa potvrdili aj u ud.[62] 10. Neprimeran mentruan krvcavos a bolestivos, peptick a dvanstnikov vredy, pemphigus, potniky.[1] 11. Kvli predasnej ejakulcii sa niekedy predpisuj antidepresva, ktor maj upokoji prli rozruench muov pred pohlavnm stykom. Kee aj vitamn C psob protistresovo, ukudujco a privdza dobr nladu, bolo by zaujmav vyska jeho vyuitie pre takto prpady. 12. Zmieruje nsledky dekompresie a zvuje ance na preitie. Pre akkovek aktnu situciu je minimom 30g denne.[1] 13. Odstrni nevonos.[37] 14. Rieenie ochoren svisiacich so starobou.[62] 15. Spinlna degenercia (veterinrne vsledky; 36kg pes, 60g denne)[13] 16. Idiopatick trombocytopenick purpura sa d vo vine prpadov liei vitamnom C u v dvkach od 2g denne. spech bol zaznamenan u 7 z 11 niekokomesanch prpadov, ktor nereago vali na adrenokortikoidy, z ktorch 3 u mali splenektmie a u 4 zlyhala konvenn lieba.[130][858] V liebe treba pokraova dlhodo bo.[130] 17. Shute[230][244][245][246][247] uvdza liebu trombocytopenickej purpury aj pomocou vitamnu E (800-1200IU denne).

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VII. Vyuitie vitamnu C pri konkrtnych stavoch

248 / 332

18. Povrchov jazvy je mon zmierni pomocou loklnej aplikcie vitamnu C.[859] 19. Vitamn C bude ma pravdepodobne vplyv na mnoh neuveden ochorenia, najm tch systmov tela, ktor ho potrebuj v zvenej miere (viz. kapitola Vitamn C), naprklad pee, ttna aza a in. 20. Vitamn B3 zniuje stratu tekutn pri cholere. Inhibuje a obracia revn sekrciu spsoben cholerovm toxnom a E. Coli entero toxnom.[203] 21. Vitamn C me zmeni vvoj alch ochoren, ako je amyo tropick laterlna sklerza.[39] 22. Vitamn C vo forme askorbtov, najm vpnika a horka, je vbornm cheltorom akch kovov, najm hlinka. Doke detoxifikova aj hlink viazan v bunkovom jadre. Ete vraznej, synergickdown inok m jeho kombincia s almi cheltormi, ako s Feralex-G, flavonoidy, pyruvt vpnika, citrt horka (magnesium citramate) a jablnany (malate).[860][849][861] 23. V revnej sliznici celiatikov sa zistila nzka aktivita glutatin per oxidzy, glutatin reduktzy a glutatinu, a tie podstatne (a dvoj nsobne) zven peroxidcia lipidov. Pri celiakii je teda znane vyerpan antioxidan kapacita organizmu, najm na strane gluta tinu, a vysok aktivita vonch radiklov. Odpora sa dopa tandardn ditu o zven dvky antioxidantov. Vskum ich vplyvu na stav ochorenia zatia chba.[986] Kee vitamn C doke regene rova alie antioxidanty v reazi, bolo by zaujmav zvi jeho dvky, samozrejme bez navodenia zavacch problmov. 24. Vitamn C nie je vrazne inn proti kvasinkovm a hubovm ochoreniam, hoci pomha telu v rieen dsledkov a v predch dzan komplikcim, ako je sekundrna bakterilna infekcia.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad

249 / 332

VIII. alia prevencia a profylaxia


(Akm alm problmom sa d preds?)

Vitamn me fungova ako liek, ale liek neme fungova ako vitamn. Andrew Saul

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

250 / 332

Tehotenstvo a dojenie
ena je poas tehotenstva v stave zvenho stresu, omu by mal zod poveda adekvtny prjem vitamnu C, in ena trp nedostatkom a oxidanm stresom.[862] V 1. trimestri me by denn spotreba a 4g, v druhom 6g a v treom 810g; 15% ien potrebuje a 15g. Tieto daje s, ako zvyajne, v plnom slade s vsledkami vskumu na zvieratch.[22][1];[39] Treba bra do vahy, e tehotenstvo nielene predstavuje fyziologick stres pre telo matky, o samo osebe zvyuje dopyt, ale diea potrebuje (a berie si) vitamn C pre sprvny rast tkanv. Vysok potreba vitamnu C v tehotenstve by nemala nikoho prekvapi.[37][39] Nadmern zvracanie matky me zo da na de vies ku skorbuticky nzkej hladine vitamnu C, s dopadom aj na diea.[357] Ak sa pouva profylakticky poas celho tehotenstva, vitamn C udruje hemoglobn v norme, takmer plne eliminuje ke v nohch, spolu s primeranm pohybom eliminuje vskyt stri (ktor nie s prirodzenm prejavom tehotenstva, ale dsledkom oslabenia kolagnu z nedostatku vitamnu C[888]). Predchdza infekcim. Skracuje prod a zniuje jeho bolestivos. Udruje prunos a pevnos prodnch ciest a zmenuje vskyt a rozsah trhln a nutnos nstrihu. Zniuje srdcov stres a vskyt nedonosen, prodnch a poprodnch komplikci, zlepuje ance dieaa na preitie a normlny vvoj, aj pri viacnsobnch tehotenstvch. Deti, ktorch matky uvali v tehotenstve primerane vysok dvky vitamnu C, s viditene robustn, pij u na druh de, a zvyajne nepotrebuj resuscitciu. Rozdiel v 2500 Klennerovch prpadoch bol tak zreten, e ich personl nemocnice volal ckov deti. De po prode im zaali dva 50mg vitamnu C denne, a dvku postupne zvyovali poda veku a hmotnosti.[37][39][20] Pomocou megaskorbickej profylaxie sa podarilo privies ku spenm 2-3 prodom aj niekoko ien, ktor predtm preili a 5 nedonosen bez spenho tehotenstva.[37][39][863] Vitamn C predchdza toxmii (mono prostrednctvom vazodilatcie).[445] Nemali by sme zanedba ani nroky poprodnho hojenia, ktor meme smelo prirovna k pooperanm. Toto by mohlo vies k niiemu obsahu vitamnu C v mlieku. Poas obdobia dojenia sa mnoho ien sauje na bolesti kbov, krvn podliatiny, vypadvanie vlasov, dokonca zubov, navu, infekcie. Vzhadom ku nrokom poprodnho hojenia, stresu, nedostatku spnku a nrokom dieatka, ktor potrebuje vitamn C na svoj rast, tieto skorbutick prznaky u mamiky mu skutone znamena skorbut. Dojiace matky by mali dsledne uva dostaton dvky vitamnu C, pretoe tm chrnia svoje diea pred infeknmi ochoreniami.[359] Aj poda konzervatvnych odhadov, tehotn ena potrebuje 3-nsobok a dojiaca 2nsobok svojho benho prjmu.[359][864] Nedostatok vitamnu C nepriaz nivo ovplyvuje vvoj mozgu dieaa.[991] Dleitmi doplnkami v teho tenstve s aj kyselina listov a jd. Viac v kapitole alie dleit ltky.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

251 / 332

Kadodenn uvanie
Vitamn C m vea pozitvnych vplyvov na zdravie, kadodenn uvanie je dleitm predpokladom zdravia. Dlho sa uvaovalo, i vitamn C skutone predluje ivot, hoci vetky daje tomu nasvedovali. Tto schopnos sa potvrdila nad vetky oakvania, dokonca u pri vivovej dvke 300mg denne.[130][865] Vzhadom k tomu, e v inkubanej dobe vrusovho ochorenia doku aj relatvne menie dvky vitamnu C ochoreniu bu plne preds, alebo vrazne zmierni jeho priebeh, je pravdepodobn, e vyie udriavacie dvky mu vo vekej miere preds vnejm vrusovm ochoreniam. Ak je niekto asto vne chor, tak mu pravdepodobne nieo chba, a dos mono je to okrem inho aj vitamn C.[39] Pacient, ktor uval tolerann dvky aspo 6 denne po dobu aspo tda, si me stanovi udriavacie dvky. Ak spozoroval neakan prnos v nejakom chronickom ochoren, naprklad vyistenie nosovch dutn, tlm alergie, alebo nrast energie a podobne, mal by njs minimlnu dvku, ktor stle ete preukazuje tento priazniv vplyv, a pokraova v dlhodobom kadodennom uvan.[44] Vetci ostatn mu uva ben denn dvky: dospel 10g, a deti do 10 rokov 1g na kad rok veku. Optimlne je rozdeli ich do 3-4 porci v priebehu da. Spozoruj istejiu a aktvnejiu myse, vkonnejiu pam, a menej unaven telo.[37];[22][1] Poas stresovch dn sa mu dvky zvi. Vina ud doke oskoro intuitvne (alebo chuou) vycti svoju aktulnu potrebu.[44] Pacienti uvajci vek dvky poas dlhch obdob by mali zvi doplnkov uvanie vitamnu A a minerlov.[44] Jednm z postupov, ako odhali svoj individulny dopyt (hladinu saturcie), je zvyova kad de shrnn denn dvku o 1g. Po dosiahnut dvky, ktor vyvolva mierny diskomfort v revch, znime o 1-2g; toto je naa ben tolerann dvka.[866] Dlhodob uvanie vych dvok vitamnu C vedie postupne k nrastu priemernej hladiny v plazme a vytvoria sa vie rezervy v tkanivch. Toto me zohra lohu poas toku ochorenia alebo kancerogenze dostup nos vitamnu C okamite v ase aktnej potreby, jeho schopnos elimino va von radikly, me zabrni prepuknutiu ochorenia.[50] Po dlhodobom pouvan vysokch dvok me nasta urit druh zvislosti: metabolizmus si zvykne na vysok mnostv a ak sa uvanie nhle preru, mu nasta nhle problmy, ako nachladnutie, nvrat alergi, nava a podobne. asto ide jednoducho o nvrat tch ochoren, ktor mal pacient u pred uvanm vitamnu C, a natoko si zvykol na ich stup a na celkov zlepenie zdravotnho stavu, e po preruen uvania pociuje nepohodlie, ke sa tieto problmy zrazu vrtia. Udriavacie dvky 4g/de ete nezvykn spsobi tento druh zvislosti. Niektor udia potrebuj a 10-15g denne, pravdepodobne kvli pecilnym metabolic

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

252 / 332

km potrebm, ktor prekrauj ben priemer. Vysok udriavacie dvky uvaj aj pacienti s chronickmi alergiami.[44] Klenner u svojich cca 3 000 prpadov spozoroval, e pribline 15% ud potrebuje viac vitamnu C ne je ben priemer.[39] Kad, kto uva vysok udriavacie dvky, by mal ma o tom zznam v karte poistenca i inch vhodnch miestch, pre prpad, e by sa dostal do stavnej lieby (naprklad porazovej hospitalizcie). Lekr mus repektova tieto potreby, pretoe nhle preruenie prjmu a nsledn paradoxn hypovitaminza me potencilne spsobi ok, srdcov prhody, zpal l, zpal pc, alergick reakcie, nchylnos na infekcie at.[44][43]

C-kalibrcia / C-sprcha
V svislosti s individulnou a premenlivou revnou toleranciou, ukeme si aj razantnej protokol, ktor odpora Jaffe a kolektv na urenie aktnej spotreby vitamnu C a na detoxikciu organizmu. Postup me pripada netradin a trochu naturistick a nazva ho C-kalibrcia (Csprcha).[1110] Tto kniha sa nezaober detoxikanmi metdami, protokol uvdzam kvli predstaveniu rznorodosti konceptov vyuitia vitamnu C, a dajom o spotrebe vitamnu C, ktor Jaffe publikoval na zklade proto kolu. Vhodn je vitamn C vo forme prkovej zmesi minerlnych askorbtov s idelnym obsahom minerlov: 1g askorbtu m obsahova 66mg draslka, 27mg vpnika, 11mg horka a 400g zinku. Pre kalibrciu si vylenme de, kedy mme dobr prstup k pravidelnmu dvkovaniu a k WC, a teda meme test dokoni; zvyajne sa to podar do niekoko hodn, avak individulne to me trva dlhie. Jednotliv dvky si zapisujeme (as aj dvku). Dvku pripravme tak, e 1,5g askorbtu rozpustme v najmenej 60ml vody (alebo dsu s vodou v pomere 1:1) a pokme, km sa ustli (prestane bublinkova), zvyajne do 2 mint. Idelna teplota npoja je izbov. Inou monosou je pripravi si vie mnostvo npoja s askor btom, tak, aby sme potom poda potu vypitch pohrov vedeli vypota dvku. Meme poui naprklad ajnk alebo fau (ndoba nesmie by kovov). Npoj chrnime pred svetlom, teplom, a ndobu uzavrieme. Takto nm vina vitamnu C ostane neporuen poas celho da. Zaname s nasledovnm dvkovanm:

Celkom zdrav lovek zana s dvkou 1,5g 15 mint. Priemerne zdrav lovek zana s 3g 15 mint. Nezdrav lovek zana s dvkou 6g 15 mint.

Ak ani po 4 dvkach nenastane pohyb v revch, treba dvkovanie zdvojnsobi a pokraova v uvan kadch 15 mint. Uvame dovtedy, km nenastane vodov stolica. Vtedy prestaneme uva po zvyok da. Avak ak sme doterajmi dvkami presiahli 50g, tak neskoro popoludn

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

253 / 332

alebo veer ete uijeme 10% celkovej doterajej dvky. Treba vnma rozdiel medzi kalibrciou a tolerannou liebou, o ktorej pojednva kapitola Tolerann lieba. Cathcartova tolerann lieba sa vyuva pri aktnych ochoreniach, a jej cieom je udra stabiln dvkovanie po cel de, pokia mono bez hnaky, resp. tesne pod rovou hnaky (revnej tolerancie). Jaffeho C-kalibrcia resp. C-sprcha sli na rchle zistenie aktulneho dopytu tela a na detoxifikciu, preto je cieom prekroenie tolerancie take Jaffe (na rozdiel od Cathcarta) vyzva neprestva s kalibrciou pri mierne redej stolici, ale vyslovene a pri vodnatej hnake, nakoko dajne iba takto sa toxny dostan von z tela; predasn ukonenie kalibrcie by mohlo spsobi, e sa toxny z riev znovu vstreb do tela. Jaffe subuje ako odmenu energizciu a podporu zdravia a odpora raz za as kalibrciu opakova, poda potreby; po prvej kalibrcii mme dobr predstavu o priebehu, ale kalibran dvka me asom klesa, ak sa telo stva zdravm a lepie spracva dostupn vitamn C. Ak chcete vyui Csprchu v maximlnej miere, mete ju zopakova raz za tde. V ostatn dni je potom vhodn uva celkovej dennej kalib ranej dvky (samozrejme, rozdelenej do rovnomernch dvok poas da), toto zodpoved pribline dennej spotrebe vitamnu C. Medzi priazniv efekty C-sprchy patr celkov pocit zlepenia zdravia, ktor je spoiatku krtkodob, ale pri opakovan kalibrcie v rozumnch odstupoch a pri kadodennom uvan vitamnu C sa telo postupne zbavuje toxickej zae a pocit dobrho zdravia sa postupne predluje a s almi kalibrciami posiluje. Jaffe alej uvdza viacer priazniv vplyvy vitamnu C na zdravie a na detoxikciu tela. Jaffe zdrazuje dostatok tekutn, o je najinnejia prevencia neiad cim inkom. Plynatos, alebo zriedkavo ke, s zvyajne spsoben prli malm mnostvom vody, v ktorej rozpame vitamn C, alebo prlinou rchlosou procedry. Po skonen kalibrcie me po zvyok da pretrvva plynatos a redia stolica. Zriedkavo sa me objavi aj plenie konenka, ktor ustpi po natret upokojujcou prrodnou masou, naprklad nechtkovm olejom. Zvyajne tieto pocity s absolvova nm alch kalibrci ustpia. udia s hemoroidmi, drdivm alebo zpalovm ochorenm riev by mali najprv absolvova obdobie postupnho kadodennho dvhania dennch dvok vitamnu C a flavonoidov, aby mali rev as na proces hojenia, a a potom uvaova o C-sprche. Pre uspokojenie potrieb metabolizmu, rozbehnutho vaka vitamnu C,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

254 / 332

odpora podporova zven dvky vitamnu C almi ltkami. Pri predpokladanch vkyvoch energie, koch a deficite horka:

cholnov citrt 1300mg 2 denne s dsom alebo vodou hork 100mg 2 denne L-glutamn 1500mg alebo L-glutamn + 500mg PAK (PAK recykluje glutamn take je potrebn menie mnostvo), alebo 15g amino kyseln s vonou formou glutamnu, 2 denne probiotik 2-4 kapsle s viacermi udskmi kmemi laktobacila a bifidobaktrie, s kadm jedlom ozdravn kombincie flavonoidov / flavanolu: 2-10 tabliet 500mg dihydrtu quercetnu plus 5mg proantokyanidnov rozpustnch OPC 2 denne

Pri vnom predpoklade trviacich problmov a zpalov:

Hemodialza, transfzia
1. Ke nh po hemodialze ustupuj s vitamnom C a jeho kombi nciou s vitamnom E.[867] 2. Rieenie nedostatonosti eleza u hemodialyzovanch pacientov je otvorenou tmou.[868] 3. Prevencia srovej hepatitdy. Dialyzan stroj treba preplchnu 50g AS.[39] 4. Pri transfzii, prevencia hepatitdy. 1. Japonsk nemocnin tm dosiahol znenie vskytu hepatitdy B zo 7% na 0,2% (ie 35-nsobne) u pomocou dvok aspo 2g vitamnu C denne. Autori uzatvraj, e vek dvky vitamnu C s kov pre blaho pacientov.[22][622] 2. tdia v USA vak tento efekt nepotvrdila pri stnych dvkach 3,2g denne (rozdelench na 4800mg poas da).[881] 3. Vyie dvky s spoahlivejie;[44] 10g AS do krvnej jednotky (pinta=0,437l) zabrni prenosu hepatitdy.[39]

In

Dlhodob dostatok vitamnu C predchdza nsledkom chronickch otrv, ktor s najm v mestskom prostred, celkom ben oxidom uhonatm, akmi kovmi, cigaretovm dymom a in.[1][37][15] Tieto mu in vies k oslabeniu srdcovocievneho systmu a ochoreniam.[1] U chronickho alkoholika vitamn C ochrni pee pred degene ratvnymi zmenami a cirhzou, sta dlhodobo 10g denne.[9] 10-11g vitamnu C a 200-400mg pyridoxnu (B6),[37] alebo B-komplexu, [39] stne, denne, ochrni pred potpanm moskytmi.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


VIII. alia prevencia a profylaxia

255 / 332

20% ud navye potrebuje 100mg pyridoxnu tdenne, IM.[37] Pozor: dlhodob vysok dvky pyridoxnu, predovetkm nad 500mg denne, s toxick.[204]

1g denne zni nevyhnutnos chirurgie pri akostiach s medzistav covmi platnikami. Pri tolerannch dvkach zniuje boles chrbta pribline o 50% a zmenuje akosti s narkotikami a svalovmi relaxantmi, avak potrebn je aj alia podporn lieba.[44]

10g denne je prevenciou intervertebrlnej ruptry platniky. Na opravu a drbu niekedy jednoducho treba primeran mnostv.[39]

U maratnskych becov sa ukzal znane ni vskyt po-pretekovch respiranch ochoren, ak uvali denne 600mg vitamnu C.[222]s117 1g denne vrazne predchdza nachladnutiu.[9] Vyie dvky maj v vplyv deti uvajce 2g denne s chor zriedkavejie, ne dospel uvajci 1g denne.[459][869] udia, ktor dlhodobo preventvne uvaj 3-5g denne, s vemi odoln voi infekcim dchacch ciest.[9] Vitamn C vrazne zniuje vskyt zpalu pc.[870] 1g na kad rok ivota (5-ron dostane 5g) denne, a 10g pre 10ronch a starch, predchdza zubnm kazom. Je dokonca mon, e zubn depozity a zubn kame s vlastne pred-skorbutickm znakom chronickho deficitu vitamnu C a poda Klennera, kad, u koho sa vyskytn, by mal uva aspo 2g denne.[39][1];[29][607]

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Diskusia

256 / 332

Diskusia
Konvenn medicna uznva a propaguje vitamny ako podporn liebu, avak jej skuton vznam sa v praxi podceuje tak u lekrov, ako i pacientov. Indikciou me by aj n kapitan systm, kde vitamny s silne diskriminovan oproti mnohm inm liekom, hradenm poisovou, a tento ekonomick faktor ete viac oslabuje podporn strnku lieby. V podobnom zad je aj podpora antibiotickej lieby probiotikami. Diskusia o odporanej dennej dvke vitamnu C nie je nov a oficilne normy s vemi konzervatvne. Sasn modern ivotn tl sm osebe zvyuje stresov za, a kad ochorenie rchlo vyerpva u i tak nzku hladinu vitamnu C, trvale oderpvan zneistenm prostredm. Lieba je potom pomal, rany sa nehoja a nastvaj recidvy ochorenia a opakovan infekcie. Modern lovek vak len ako pripa, e prinou me by tak jednoduch a zsadn vivov nedostatok. Prispieva k nemu aj neastn irok prijatie publikovanch minimlnych dvok za tandard, ktor zvzuje ruky aj lekrom t sa zdrhaj predpisova adekvtne lieebn dvky, pretoe s rdovo vyie a medicna veobecne nem rada poruovanie zlatch tandardov. Problm dvkovania nie je objavom megaskorbickej lieby. Historicky, aj peniciln bol spoiatku nespen kvli nedostatonmu dvkovaniu. Ani lieba hyperdvkami nie je novinkou tie sa vyuva aj pri penicilne. Megavitamnov lieba ako tak nie je nov megadvky vitamnu B12 sa pouvaj naprklad pri liebe zhubnej anmie a niacnamid (B3) pri liebe pellagry.[1] Je zhadou, preo sa nevyuvaj aj farmakologick megadvky vitamnu C. Vznam vitamnu C a blahodrny vplyv na liebu si dobre uvedomovali u bojovnci proti kiaham, ako bol Dr. Campbell.[634] Avak hyperdvky vitamnu C ako hlavn nstroj lieby zostvaj dodnes nepovimnut. Vitamn C m tak irok vplyv na cel telo, e publikcie o jeho lieebnom potencili paradoxne mu vzbudzova a nedveru, hoci pochdzaj od renomovanch autorov. Lekri s zvyknut vyuva pecifick medika menty so pecifickm inkom, a vitamn C do tohto konceptu vbec nezapad so svojm irokm zberom na mnostvo typov problmov. Vyplva to vak jednoducho z faktu, e vitamn C je zkladnm prvkom metabolizmu; podiea sa na takom rozsiahlom spektre biochemickch dejov, e ako pomenova systm, na ktor by nemal zreten, alebo dokonca kov vplyv. Treba si uvedomi, e udsk telo pozostva z milird buniek, ktor uskutouj tisce biochemickch reakci, a potrebuj k tomu len tucet vitamnov, take vznam kadho z nich je samozrejme obrovsk. Vitamn C je zrove najbezpenejou a najcennejou substanciou, ak m lekr k dispozcii.[1] Ak by niekto podozrieval vitamn C ako prli vek zzrak, mal by si uvedomi, e u samotn vylieenie skorbutu v priebehu dn pomocou niekokch stoviek mg meme

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Diskusia

257 / 332

povaova za zzrak. Farmakologicky inn dvky vitamnu C s len o nieo vm zzrakom, ne inn dvky inch antibiotk, ktor taktie vylieia ochorenie do niekokch dn. Stravovacie nvyky civilizovanho loveka s vemi aleko od erstvej a pestrej stravy, ktor patr medzi nevyhnutn podmienky dobrho zdravia. Pravdepodobne existuj aj in dleit substancie, ktorch nedostatok spsobuje zhorovanie zdravotnho stavu, a ktor by pri dostatonch dvkach mohli zabrni komplikcim ochoren alebo ich rapdne vyliei. Tieto substancie stle akaj na odhalenie a na vvoj lieebnch reimov, ktor bud pravdepodobne rovnako nezvyajn, ako u vitamnu C.[44] Pouitie vitamnu C ako antibiotika a prekurzora tvorby protiltok vyzer asi prli jednoducho. Celkom benou reakciou na informcie o liebe vitamnom C je: Keby to bolo tak dobr, vetci by to tak robili. A z tejto prostej predpojatosti to vina lekrov ani nikdy nesksi, m po tisci krt uzavr aliu obrtku tejto cyklickej argumentcie. A takto sa mentlne vraciame ku skorbutickm genercim z prvej, historickej kapitoly tejto knihy, a k nadasovmu vroku jednho nositea Nobelovej ceny. Ak by sa nhodou stalo, e sa tieto informcie dostan do povedomia irej verejnosti na Slovensku, d sa oakva, e promptne vznikne tdia alebo rozhovor v mdich, ktor op definitvne popr akko vek prnosy. Pravdepodobne pritom op raz zopakuj chyby predchdza jcich tdi, najm nedostaton a/alebo krtkodob dvkovanie. Akko vek tdia je vopred zmton a zbyton, ak nedodr odskan dvko vanie a metodiku. Klenner[39] po dlhoronej praxi skontatoval, e niektor lekri radej stoja a pozeraj sa, ako pacient zomiera, ne aby mu podali vitamn C pretoe ho skrtka a definitvne povauj len za vitamn. Do akej miery to plat o slovenskch lekroch?

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

258 / 332

Doslov
o viedlo technicky zameranho loveka ku napsaniu publikcie o vita mne C? Sksim to objasni. K tme som sa dostal vekm oblkom. Zbieral som informcie o vakcnach kvli zveniu ich rizk a dajnch prnosov. V publikcich som, tu a tam, narazil na zrnk mdrosti: Vitamn C neutralizuje tetanotoxn. Vitamn C inaktivuje vrus besnoty in vitro. Postupne vo mne zrela otzka: O om t udia rozprvaj? Hoci som vemi nedveriv voi alternatvnej medicne, ke al lnok poloil otzku Patr vitamn C medzi monosti?, rozhodol som sa to zisti. Vyhadva ma dostal k fascinujcim nadasovm publikcim Dr. Klennera. Ohromila ma pokora, vedeck svedomitos a jednoduch logick zvery, ktor tento skromn lekr publikoval udskm, hoci odbornm tlom. Uvdzal mnostvo prpadovch tdi lieby, a pritom nerobil iadne tajnosti otvorene sa delil o cenn, ako vybojovan metodick postupy. Cti z nich osobn, starostliv prstup k pacientovi. Lekr z poslania, aj na svoj kor,[940][942] a pritom ho na medicnu museli prehovori.[37] lnky pojednvali o innej liebe chorb, o ktorch som mal povedo mie, e s nelieiten. Vyctil som, e tie informcie s cenn a mohli by sa zs v prpade choroby. Lene postupne zaalo by informci privea a pochopil som, e ak maj by pouiten, musm si ich dopredu usporiada a uceli. Zaal som pre seba psa aksi zoznam lieebnch postupov, ktor sa postupne znepokojivo rozrstol v niekokostranov lnok. m viac rstlo mnostvo rieitench ochoren, a tvrou v tvr zdravot nm problmom u znmych a rodiny, zaala ma ai otzka, i by som sa o svoje zistenia nemal podeli. Toto prinieslo so sebou bremeno obsiah lejej, poctivejej a lepie zdokumentovanej prce, ne som pvodne zamal. Napsanie tejto knihy som neplnoval. Priznvam, e spracovanie odbornch medicnskych lnkov nebolo jednoduch. Najvie problmy mi robil preklad medicnskych termnov do sloveniny a predpokladm, e odborne zdatn itate objav mnostvo iritujcich nedostatkov. Celkov koncept som absorboval pomocou zdra vho sedliackeho rozumu a skromnch zkladnch vedomost o biolgii. Avak rd by som rozptlil obavy a predsudky ohadom mojej zjavnej neodbornosti mj vlastn vskumn prnos je minimlny, lnok v podstate len zha vsledky publikovanch prc, take ich relevantnos prosm riete u v kontexte ich autorov. Svoj prnos vidm v tom, e som tieto prce priblil slovenskmu itateovi v, dfam, prstupnej forme. Netvrdm, e som vetkmu porozumel; prve preto niektor informcie sprostredkvam ako s, a nechvam na odbornosti itatea, aby ich s vhodou spracoval a vydoloval zo Zdrojov vie bohatstvo. Mono je trfal, e som tto tmu nenechal na lekrov, avak ako vidte, nebol v tom iadny nekal zmer. Vnmajc mnostvo kontroverzie

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

259 / 332

v medicne, som vlastne rd, e nie som sasou ortodoxnho dogma tickho systmu medicny, pretoe keby som bol, pravdepodobne by som tmu u pri prvom kontakte zavrhol, na zklade veobecne rozrench predsudkov, alebo by som sa k nej cez tandardn kanly nikdy nedostal, alebo by ma odpsali kolegovia na zklade predsudkov v prpa de, e by som sa poksil zistenia publikova. Navye by ma trpilo, e zoi-voi tlaku na tandardn postupy by som nemohol pacientom inne pomha v rozsahu dostupnch monost. Niekedy prve odbornci u rezignovali na platn status quo, a prve udia zvonku ktor nevedia, e sa to ned, mu rozpr di stojat vody a spochybni zaveden dogmy, ako je naprklad veobecn presvedenie, e polio sa ned liei.

Evolcia alebo stvorenie?


Tto kapitola je osobnou vahou autora a predstavenm nzorov. Nikomu ich nevnucujem a cten itate s nimi nalo poda svojho presvedenia. Vedci, skmajci vitamn C a okolnosti jeho syntzy, sa asto zaoberali vahami, kedy a preo dolo ku genetickej poruche, ktorej nsledkom je nefunknos enzymatickho systmu vroby vitamnu C u niektorch cicavcov. Odhadli to na obdobie medzi neskorm paleocnom a kreatoc nom, a ako prinu odhadli mon vbuch supernovy, ktor mohol zasiah nu Zem vysokmi dvkami iarenia.[8][952];[22][1];[7][981] alou teriou je mutcia spsoben retrovrusom. udskmu gnu je podobn potkan gn je homolgny s udskm a maj mnoho spolonho zodpovedaj exony VII, IX, X, XII, ale v udskom gne chba exon VIII, a namiesto XI s kusy Alu-sekvenci retrovrusu. Ostatn asti obsahuj rzne mutcie a kusy cudzieho kdu. Vemi podobne vyzer aj gn u impanzov, orangutanov a makakov. Veda u pokroila do tej miery, e sa experimentlne podarilo spene prenies funkn potkan gn na mora a na rybky medaky (orizias latipes), ktor in taktie trpia nefunknosou gnu GLO. Pokusn zvierat zaali produkova vitamn C, jedna zo tyroch rybiek dokonca preniesla funkn gn na svoje potom stvo.[521][503] Z pohadu evolcie je otzka iroko rozdiskutovan, ale ja som zstancom konceptu stvorenia, a v tomto smere som nenaiel iadne odpovede. Moje otzky maj pritom podobn zklad: preo syntza u loveka nefunguje, a odkedy? Ako logick vysvetlenie sa priamo ponka Genesis kapitola 6, kedy pre skazenos udstva Boh usdil, e udsk ivot skrti na 120 rokov. oskoro nato prikzal stava Nochovi korb a zniil svet potopou. Potopa vak nemusela znamena len vodn ztopu, ktor zanechala po sebe obrovsk vrstvy usadenn a fosli je pravdepodobn, e zahala vek zmeny v planetrnom usporiadan.[951] Je mon, e prve vtedy Boh zmenil sklon zemskej osi, o vyvolalo obrovsk tektonick katastrofy pohyb litosferic

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

260 / 332

kch dosiek, zemetrasenia, vyvrsnenie dnench pohor a tie nstup ronch obdob, o potvrdzuje Genesis 8:22. Na prechodn as mohla nasta aj adov doba. Naruilo sa geomagnetick pole planty, vaka omu zaalo na povrch Zeme prenika viac kozmickho iarenia, o zrejme viedlo k oraz meniemu vzrastu rastln a ivochov, dovtedy obrovskch rozmerov, ako potvrdzuj foslie rastln, hmyzu, i vych ivochov. Poda nasledujcich rodokmeov v Biblii (Genesis 11) vidno, e udsk vek odvtedy stabilne klesal a na Bohom stanoven mieru okolo 120 rokov. Je zaujmav, e evolucionisti datuj stratu schopnosti syntzy vitamnu C prve na obdobie, kedy dolo k stupu dinosaurov a rozmachu cicavcov, v ase planetrnej katastrofy, ktor priniesla vplyv intenzvneho kozmic kho iarenia.[8] Zaujmavm prvkom pre diskusiu je jd. Morsk voda ho obsahuje v dos zriedenom pomere (0,05ppm, oproti bromidu 70ppm), o vedie evolucionistov k predpokladu, e ivot potrebuje pomerne mlo jdu. Avak slan voda, ktor sprevdza foslne paliv (ropu, zemn plyn) je mimoriadne bohatm zdrojom jdu; z Japonskch depozitov plynu pochdza 56% svetovej produkcie jdu. Toto sa ako vysvetuje evolu nm spsobom, ale Abraham vid logick vysvetlenie v biblickej potope, ktor splchla pvodn pozemsk pdu, bohat na jd, a samozrejme aj rastliny a ivochy, ktor poas ivota vstrebali z bohatej pdy dostatok jdu, ktor sa premietol aj do vzniknutch fosli.[1093][1096][1131] Ke sa vrtime k strate syntzy vitamnu C, tto mohla by sasou opatren, skracujcich udsk vek, alebo jednoducho nsledkom udalost sprevdzajcich potopu, prpadne nejakch neskorch udalost. Avak potiato to ete nepredstavuje tragdiu, kee vetky zvierat s nefunknm gnom GLO maj dostatok vitamnu C vo svojej prirodzenej strave, a ako ukazuj vskumy Paulinga, aj lovek konzumujci pestr prrodn stravu, obsahujcu znan prsun surovch plodov, by mal dostatok vitamnu C i ostatnch vitamnov.[151] A udsk zriadenia, ktor zaviedli chudobu, hlad, monotnnu stravu, a v poslednom storo aj nutrine mizern industrializovan stravu a nevyven exploitciu pdy, a tieto okolnosti spsobili nedostatok vitamnov, stopovch prvkov a alch vivnch ltok, ktor ved k chronickm ochoreniam, vrtane chronickho subklinickho skorbutu. Som presveden, e Boh vo svojej zvrchovanosti a milosti vloil do mnohch rastln, ako aj do benej stravy, lieky pre vetky choroby, ktor predvdal, e nastan u generci ud, ijcich oraz neprirodzenejm spsobom. Nemm o tchto prrodnch liekoch dostaton vedomosti, ale celkov obraz dokem rozpozna. Skutonos, e u samotn zkladn vitamn, akm je C, me by liekom pre tak irok skupinu chorb, ako dokumentuje aj tto kniha, je plne v slade s Boou rozdvajcou povahou. Neochota medicny prija jednoduch prirodzen lieky, a jej tvrdoijn presadzovanie bu dogmy nelieitenosti, alebo umelch liekov,

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

261 / 332

namiesto dkladnho vskumu potencilu tch prrodnch, zase sved o hlbokom pde udstva do nerozumnosti a otroctva peaz. Zdravie tela je doasn, ale Boh sa ete tedrejie postaral o uzdravenie ducha loveka, prostrednctvom svojho milovanho syna, Jeia Krista. Toto je vak u celkom in tma.

Osobn sksenosti s vitamnom C


Od tmy vitamnu C u nie som celkom odosobnen, pretoe niektor uveden poznatky som pozoroval v praxi, a niektor postupy som skal na sebe, a ukzalo sa, e nieo na tom bude.

Stres
Naprklad u viem, ako prjemne doke vitamn C eliminova stres. Napokon, zvierat zrejme dobre vedia, preo poas stresu prudko zvyuj produkciu vitamnu C! Moja prv protistresov sksenos sa odohrala na prodnej sle, kde som v naptom oakvan potomka pojedal mega cka kad pol- a tritvrtehodinu. Bol som prekvapen, ako dobre to funguje. Pred dlhodobm uvanm vych dvok som mal repekt, ale presvedil ma fakt, e u vetkch cicavcov s tieto mnostv celkom normlne. Po 2 mesiacoch uvania 2-4g denne sa protistresov efekt postupne stabili zoval a u sa neobjavuje plenie pri srdci vo chvach hnevu alebo prudkho stresu. Aj popri stabilnch dvkach, telo si skutone doke vypta, koko potrebuje niekedy mi skoro cel de nechba, inokedy mm na jednoducho ohromn chu. Ak mte deti, tak pravdepodobne poznte tie dni, ke jednoducho provo kuj a s mimoriadne protivn. Zvyajne je rieenie jednoduch zobra ich von vybeha. Ale raz, ke boli niekoko dn zavret doma pre chorobu, a von sa pre zl poasie nedalo s, vystrjali tak, ako nikdy predtm. Nakoniec sa im podarilo svojimi protivenstvami plne utva ma aj manelku. Ke som u nevldal, urobil som sebe aj manelke ovocn ds s 3g vitamnu C. Ke sa inok do 15 mint nedostavil, urobil som al. Manelke to stailo, ja som si musel da ete jeden, km som poctil, ako stres odplval, bol som op pokojn a dokzal som deti riei s patrinm nadhadom. Ten stup stresu nm obom vemi dobre padol.

Imunita, opar
Pri celkovom oslaben organizmu, najm pri nachladnut, som zvykol mva opar (herpes) na stach, v trvan 4-5 dn. Po 2 mesiacoch uvania vitamnu C sa to redukovalo na necel 2 dni a rozsah i boles tivos boli omnoho menie. Pribline po polroku uvania by sa vraj mala vrazne posilni imunita. Skutone, u po 4 mesiacoch opar nadobudol tak priebeh, e niekokokrt som ani s istotou nevedel, i naozaj vypukol, a napokon sa prestal objavova plne. V kombincii s opatrne pridanm obasnm vitamnom D (najm pri prvch nstupoch prznakov choroby)

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

262 / 332

tto zimu oraz spenejie odolvam tradinm ndcham a snusitdam. Podarilo sa mi u niekokokrt odvrti chorobu, ktor by som predtm povaoval za vec ist.

revn tolerancia
Ke som sa pokal tolerannmi dvkami odvrti nabiehajce nachlad nutie, vyskal som si u aj Cathcartom spomnan charakteristick rozhovor s vlastnmi revami (mogensprache), ktor nastva ako predzves, e vyie dvky by u viedli k hnake. Taktie som si overil zmeny revnej tolerancie, pretoe v ase, ke som bol zdrav a iba som sa saturoval kvli potencilnemu stresu, mi u dvka 7g spsobila neobvykle prudk, hoci jednorzov hnaku. Problm bol v tom, e nielene som bol u saturovan, ale uil som naraz vea vita mnu C, a zrove som vypil prli vek mnostvo tekutn (cca 1,5 litra), take nevstreban vitamn C u nemalo o zabrzdi na jeho rchlej pti revami. V podstate som mono absolvoval C-sprchu poda Jaffeho.

Prechladnutie
Raz som podcenil obleenie v premenlivom aprlovom poas, take som dos rchlo zaal pociova, e pravdepodobne ochoriem z prechladnu tia. Zaal som profylakticky uva cca 3g 2h, a vysok revn tolerancia mi potvrdila, e skutone bojujem so zanajcou chorobou. Kee som predpokladal len ben prechladnutie, netlail som sa a do tolerannch dvok, ale pokraoval som v tomto odhadnutom dvko van, ctiac, e som k tolerannej hranici pomerne blzko. Po cel as som sa ctil dobre, ale kee revn tolerancia bola vysok, v uvan som pokraoval. Normlne som chodil do prce, kad de preiel peo nieko ko kilometrov. Po piatich doch uvania som pred spanm uil meniu dvku, a nasle dujce rno, ke hladina vitamnu C v mojom krvnom obehu u bola podstatne niia, som odrazu a nhle dostal vemi neprjemn a inten zvne prznaky ndchy! Zrazu mi opuchol nos, zaal tiec, hrdlo kriabalo a ctil som sa maltny. Ihne som uil alie 3g a prznaky sa do pol hodiny vytratili rovnako rchlo, ako sa predtm objavili! Mimochodom, o dve hodiny na to som absolvoval cca 4-kilometrov pochod so zvere nm dlhm, strmm kopcom, tlaiac 30kg kok, aktivita to nron aj pre zdravho jedinca. Hoci som sa znane spotil, nenastali ani typick bolesti svalov, ani in prznaky nachladnutia! Pokraoval som v uvan vitamnu C ete alie 2 dni, poas ktorch mi zaala revn tolerancia u klesa, take som dvky postupne znil na ben udriavacie 3-4g. Toto moje pozorovanie presne zodpoved tvrdeniam Cathcarta vitamn C nemus nutne skrti trvanie ochorenia, ale tolerann dvky (alebo blzke k nim) ho doku plne zamaskova, take lovek je prakticky bez prznakov a me plne fungova. Overil som si to viackrt a cko ma podralo v takch situcich (vyptie, choroba a stres naraz), ktor by som in fyzicky neuvldal.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

263 / 332

Napriek tomu vak nikomu neodporam prechodi ochorenie.

Boles
Inokedy som pri dolieovan ndchy uval 1500mg 2h, a ako som dvky znioval, objavila sa nhle boles bedrovho apartu. Ten ma zvykol bolie aj predtm, ale vitamn C boles zamaskoval, take sa objavila a pri znen dvok. Medzitm, odkedy uvam vitamn C dlhodobo, sa mi u boles bedrovho apartu neobjavila.

Boles hlavy
Som meteosenzitvny a pri prudkch frontlnych zmench poasia (a atmosfrickho tlaku) ma zvykne bolie hlava v svislosti s krnou chrbticou. Napriek vdatnmu prjmu tekutn, asto pomhal len para cetamol, po ktorom som si musel ahn spa, a do rna, in sa boles vrtila. Naposledy pri nezvyajne prudkom nstupe bolesti som vak usdil, e boles hlavy m svoje biochemick priny, a tlmenm bolesti sa priny nevyrieia. Napadlo ma, e v bolesti by mohli by zapojen von radikly a bolo by vhodn ich spacifikova, aby nekodili mozgu. Uil som 9g vitamnu C, samozrejme s tekutinami, a do pol hodiny boles prestala. Na rozdiel od pritlmenia paracetamolom, po vitamne C som sa do konca da ctil vemi dobre, spokojne a aktvne! Do veera som uil postupne ete niekoko gramov vitamnu C, ale iadna hnaka nenastala, z oho vyplva, e organizmus tieto mnostv skutone potreboval. In mon pohad na meteo-bolesti je citlivos nervovej sstavy niektorch ud na zmeny v elektromagnetickch parametroch, ktor predchdzaj zmenm poasia. V tomto prpade, inn dvka vitamnu C zrejme doke stabilizova nervov sstavu. Liebu si overila aj rovnako meteosenzitvna kolegya, ktor in potre bovala ibuprofn na zmiernenie bolesti. Na zklade mojej sksenosti uila 3g vitamnu C a bolesti jej prestali aj bez analgetk. Pri svadbe mjho brata sme zaili s manelkou dos stresov kvli naim deom, ktor samozrejme nevldali ticho sedie (to je neprirodzen a neprjemn aj pre dospelho), a zrove sa odohrvala frontlna zmena, take popoludn ma napriek 3-gramovej dvke vitamnu C zaala pobolie va hlava, omu nezabrnila ani alia dvka po 2 hodinch. Podveer som bol vyerpan a pre boles hlavy som u zvaoval monos, e z hostiny budem musie ods a ahn si spa. Rozhodol som sa da ete posledn ancu vitamnu C, ktor som uil v dvke okolo 7 gramov. Po 10 mintach boles ustpila a o alch 5 bola celkom pre, bol som vesel, ovilny a ctil som sa vborne.

Virza
Inokedy som dostal virzu po vekom vyerpan a niekokodennom akom strese (pobyte v nemocnici s dieaom), teplota mi stpla sce iba

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

264 / 332

na 37,7 ale ctil som sa celkovo zle. Neakal som, km choroba pokro, a dal som si hne 6g vitamnu C s citrnovm ajom (samozrejme stle dbm na tekutiny). Teplota sce hne neprestala stpa, do 2h ete dosiahla 38, ale aj ke bola vyia ne predtm, napodiv som sa v tom ase u ctil omnoho lepie! Cca 4-5h od prvej dvky som si dal alch 5g a ahol som si spa (bol u veer). Rno som bol u OK, ctil som sa vborne a iadna teplota sa u neopakovala. Vaka Bohu za to.

Kvapky, kloktadlo
Narazil som na zmienku o pouit 3% roztoku kyseliny askorbovej ako kvapiek do nosa, vyskal a zistil, e naozaj pomha, predovetkm ako antibiotikum, a iastone spsob aj uvonenie sliznice. Uva vak treba rzne a krtko. To znamen, kvapka tak, aby sa cel sliznica dkladne namoila (uvdzali a 25 kvapiek do kadej nosovej dierky), zatekanie do hrdla je skr iadce, hoci nie prjemn. Opakova niekokokrt denne, ale liebu po niekokch doch ukoni. Pri nstupe infekcie niekedy sta aj jedno-dve uitia a infekcia sa vytrat. Od toho som odvodil pouitie 3% roztoku ako kloktadla. Chce to sebaza prenie a cvik, pretoe je to strane kysl, ale pomha tak, ako mi nepomohlo zatia iadne in kloktadlo. Moje hrdlo obas bol skr z chronickch prin ne kvli aktnej infekcii, a vtedy ben kloktadl skr kodili ne pomhali. Vitamn C pomohol v obidvoch prpadoch. Pri kloktan je mon prehta. Hne po kloktan si vyplachujem sta a umvam zuby, aby na nich kyselina askorbov neostala a nepokodzovala sklovinu.

Zubn kame
Ke hovorme o zuboch, odkedy uvam vitamn C, skutone sa mi prestal tvori zubn kame.

Ben uvanie
Ben pracovn de zanam tm, e si uvarm aj. Od ierneho som preiel ku zelenmu, ktor m antioxidan inky, take je pravdepo dobn, e s vitamnom C psob synergicky. Vhodn je ajnk z dymovho skla alebo z keramiky, aby sa vitamn C zbytone nestrcal vplyvom svetla, a uzavretie nejakm vrchnkom i vekom, aby zbytone neoxido val. Naa tvrd voda m po prevaren v rchlovarnej kanvici hmlist, priesvitn konzistenciu, a obsahuje iastoky vodnho kamea. Pridm mal lyiku kyseliny askorbovej (cca 2-3g). Voda zane mierne umie, pevn kusy usadeniny bublinkuj. Vitamn C sa rozpa omnoho lepie v mierne teplej vode ne v studenej, a v horcej je rozpusten za mintu aj bez mieania, avak horca voda zni as vitamnu C. Po vybublin kovan je voda u ra, vina usadenn je pre, vitamn C je zreagovan na zmes askorbtov, oho dkazom je aj fakt, e aj v tomto tdiu vbec

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

265 / 332

nie je kysl, hoci in m kyselina askorbov podobn okysovaciu schop nos ako potravinrska kyselina citrnov! A po rozpusten vitamnu C vymkam do aju citrn; keby som citrn pridal skr, tak by aj jeho kyseliny reagovali s tvrdou vodou a vsledn chu by nebola dobr. Pvodne som citrn pouval len pre chu, a neskr som sa dozvedel, e je to bohat zdroj flavonoidov, ktor posiluj inok vitamnu C, a zrove obsahuje citrty, ktor s prevenciou oblikovch kameov. ie citrn je dobr voba. Cukor u nepridvam, aby som nepodkopval imunitn systm; pvodne som sa bl, i budem schopn pi nesladen aj, ale s vitamnom C sa pije skutone dobre a za dopoludnie vypijem aj 1,7 litra a toko isto popoludn. Nutricionisti tvrdia, e pre dobr innos imunitnho systmu je potrebn vypi denne aspo 2,5l vody.

Ovie kiahne
Synovia dostali ovie kiahne. Prostrednho (3,5r) som lieil od zaiatku. Stihlo sa mu vytvori cca 50 vyrok, potom u mizli rchlejie ne sa stihli tvori nov. Po 4 doch ostali cca 4 zaschnut vo vlasoch, nikde iadne in a iadne nov. Maltnos a teplota len krtko, v prv de. U najstarieho (5r) som nechcel riskova horky, ktor raz u u neho pri vrusovom ochoren skonili hospitalizciou, a nechcel som riskova komplikcie som presveden, e najlepm spsobom, ako im preds, je ma nad vrusovmi ochoreniami kontrolu koko je mon, dva jasn prevahu imunitnmu systmu dval som mu teda od prvho da vsypu B-komplex v cca 3-nsobku benej dvky, a 1000mg vitamnu C kad 23h, a dokm dostal trochu rediu stolicu, potom som predil interval na cca 4h. Dbal som, aby vea pil. V tomto reime sa teplota rchlo znila na normlnu rove, bol cel de dobrej nlady, mal dobr apett, vyrok cca 40. Veer iiel ku starm rodiom, ktor nedveruj vitamnu C, take dvko vanie bolo preruen. Prespal tam a bol tam cel al de. Veer o 18:00 som ho naiel u so 150-timi vyrkami, teplotou, a dozvedel som sa, e cel de prakticky nejedol, nepil, bol spav, vemi podrden a plaliv. Vyrky pritom stle rchlo pribdali, take sme ich prestali aj pota. Hne som mu dal 500mg vitamnu C, po polhodine u nebol tak podr den a zaal pi. Dostal alch 1000mg, o 15 mint mal dobr nladu a ptal si jes. Nlada sa mu odvtedy sstavne zlepovala, onedlho bol pln neskrotnej energie, vesel, skkal, behal po dome, liezol po nbytku, po mne, hrali sme futbal do neskorho veera. al de sme pokraovali v miernejej liebe, cca 1000mg kad 4h, vea tekutn. Dostal obleenie na cel telo, bicyklk a vozil sa pred domom (bolo primerane teplo), pod mojm stlym dohadom. Aj ke pri kiahach je vemi vhodn pokoj na lku, chlapec bol vemi vesel, energick, nenavne pobehoval a zmenil dom na atletick tadin, take nebolo u mon ho udra vntri a usdil som, e by bolo kontraproduktvne, nasilu ho tam dra, neustle napomna a stresova ho. Akonhle by javil prznaky navy, maltnosti alebo podrdenosti, dostal by aliu dvku a iel by dnu. Toto vak nebolo nutn. Avak pre istotu, ako posilnenie

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

266 / 332

ochrany pred nhodnmi slnenmi lmi, a prevenciu senzitizcie, aj ako sas boja s vrusom, som mu vtedy pridal krtkodobo seln 100g. Hoci tieto dvky vitamnu C ete nie s celkom na rovni skutonch lieebnch, vyrky mu v priebehu nasledujcich troch dn vymizli skr, ne stihli postpi do tdia chrasty; len tie, ktor u v om boli, sa udrali dlhie, a niekoko mlo (mono 5) ich ostalo po cel dva tdne. Nutn podotkn, e pri takomto dobrom vvoji sme mu dvky vitamnu C postupne znili na cca 4-5x500mg denne, take sme nedrali tolerann liebu, kee vyzeral dobre, teploty vbec nemal a nov vyrky sa netvorili. Avak u najmladieho syna sa niie vodn dvky, a k tomu ich predas n znenie, prejavilo tak, ako pe Klenner ochorenie sa vrtilo, natar tovala sa tvorba novch vyrok, a predil sa celkov as lieenia. Take v dvkovan skutone treba pokraova km nie je choroba plne pod kontrolou.

okov stavy
Syn mval od 1r okov stavy z bolesti a zaknutia po razoch, upadal do mdlb do niekokch seknd. Odkedy uva profylakticky dvku 1-1,5g denne, skromn z genetickho pohadu, okov stavy sa u nevyskytuj. Ke sa vemi udrie, dostane ako bolestn svoj obben vitamn, o je pre neho psychick vzpruha a na boles rchlo zabudne.

Angna
Raz som sa ku chorobe dostal z vlastnej nezodpovednosti. Po 3 noci som mlo spal, take som zaal pociova pozvon nbeh neuritho ochore nia, mono ndchy. Napriek tomu som nasledujci de nielene pil studen npoje, ale pracoval v chladnom poas v exteriri, a na hranicu svojich sl, take veer ma naiel v plnom vyerpan. To mi u teplota vystpila na 39. Nasledujce rno ma soldne kriabalo v krku, a spravil som aliu chybu v snahe pomc si prrodnm spsobom som uil vie mnostvo cesnaku, ne uniesla moja trviaca sstava, take som si na cel de plne pokazil aldok. Kvli tomu som bol vemi obmedzen aj v dvkovan vitamnu C, nemohol som uva dostaton dvky. Do nasledujceho da sa sce aldok upokojil, ale kee som ho nechcel provokova, len postupne som zvyoval dvky vitamnu C. Km som zistil, e dopyt mjho tela u presahuje zvratnch 10g za hodinu(!), bol som po vyieuvedench peripetich a neprestvajcej horke u natoko vyerpan, e som siahol po paracetamole. A to bola alia chyba. Toti, pri dvkach 10g vitamnu C za hodinu som u zanal cti chvkov zlepenie, take som sa zrejme blil k innej dvke, ie aj ku hranici revnej tolerancie, ktor bola vysok aj kvli horke. Lene paracetamol spsobil rchly pokles horky a tm zrejme aj prudk znenie dopytu po vitamne C, ktor som tesne predtm uil vo vekch dvkach. Megadvky vitamnu C ostali nevstreban v revch

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

267 / 332

a spsobili rchlu a rznu hnaku. Toto je vlastne aj dvod, preo pem tto sksenos. Moja choroba alm dom postpila do klasickej hnisavej angny, na ktor som dostal peniciln. Liebu som vylepoval nielen vysokmi dvkami vitamnu C, take som sa u na druh de ctil omnoho lepie, ale aj osvedenmi loklnymi prostriedkami: kloktal som rno zrieden jdglycern (cca 1ml na 50ml vody), a veer 1% peroxid vodka.

Bakterilna infekcia nosa


Jdglycern som vyskal aj ako inn liebu zanajcej bakterilnej infekcie nosa. Najprv mi len prepukla ndcha z neuritho prechlad nutia do plnej sily po vekom strese, a hoci som neuval tolerann dvky vitamnu C, dral som ju v miernej forme. No na druh de som mal hlieny v nose u lt, o znailo, e nejak bacil, mono mj obben streptokok, vyuil svoju prleitos. V minulosti som mval pomerne asto zpaly v dutinch, ktor konievali dlhou antibiotickou liebou a niekoko tdovm doisovanm. Tentokrt som okamite nasadil nov ndejn zbra: kad rno som do 50ml vody pridal cca 1ml jdglycernu a tento dezinfekn roztok som vtiahol do kadej nosnej dierky, m som docielil zben prieplach dutn. Na tret de boli hlieny u plne ist. V porovnan s obligtnym a odporanm vplachom sonm roztokom, jdov metda mi bola menej neprjemn a pripad mi innejia. Kee vodovodn voda obsahuje minerly, ktor jd deaktivuj, vhodnejia je destilovan voda. Na potlaenie infekci v nose je dobr aj koloidn striebro. Niekokokrt denne vdatne vykvapka alebo vyplchnu nos, udriava ho vyfkan, a za 2-3 dni s hlieny re. Takto sme s demi u viackrt zvldli soplky, ktor by in dostali antibiotik, samozrejme do lieby vdy zapojme aj vitamn C, D, seln, B-komplex.

Chladov alergia
Mm dojem, e dvka vitamnu C 3g pred vystavenm chladu je dobrou prevenciou opuchnutiu prstov po nvrate do tepla. Je dos pravde podobn, e by vyie dvky zabrali aj proti chladovej alergii.

Presilen rameno
Raz som to prehnal s nosenm najmladieho syna na rukch a cvienm s nm, a zaalo ma bolieva rameno. Nemohol som bez bolesti ani zdvih n ruku, a ani lea som nemohol celkom ubovone. Hoci som bral svoje ben udriavacie dvky vitamnu C, trvalo takmer 2 mesiace, km rameno plne prestalo bolie. Ke som tto sksenos povedal bratran covi, dozvedel som sa, e on si tie presilil rameno a bol ho u viac ne pol roka. Bratranec neuva vitamn C.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

268 / 332

Svedectv z okolia
Okrem vlastnch sksenost som nazbieral aj niekoko svedectiev z okolia o blahodrnom vplyve vitamnu C.

Mil sksenos zaila naa suseda, ktorej som podaroval fatiku obbench uvacch-cmacch tabliet C 500mg s troma ovocnmi prchuami, ke si chudinka zlomila nohu. Chodila jej pomha vnuka, ale potom cel jej rodina ochorela na chrpku. Dievatko ako jedin neochorelo. Ke sa divili, ako je to mon, prilo neakan dobrovon priznanie malej sleny: to preto, lebo obas chodila potajomky na tie babkine vitamny Suseda nevedela, e vitamn C me ma takto inok, a ke mi hovorila o tejto ich sksenosti, sama bola v pomykove, i by naozaj mohla by pravda to, o povedala vnuka. Jedna ena pri nastupujcich prznakoch ndchy mimovone zjedla cel fatiku cka poas pracovnho dopoludnia, a a dodatone si uvedomila, e ndcha nakoniec neprepukla. In svedectvo hovor o muovi, ktor mal ako pokoden pee a konzumoval kad de ohromn mnostv citrnov a kapustnice, ktor varili kad druh de. Po absolvovan transplantcie, plne stratil zujem o citrny aj o kapustu. Zrejme podvedome ctil, o jeho telo potrebuje, a mono vaka tomu vitamnu C dokzala jeho pee ako-tak fungova do transplantcie. Ten lovek mono va kapustnici a citrnom, e sa transplantcie vbec doil. alie svedectvo hovor o vymiznutch cystch na ttnej aze po dlhodobom uvan 500mg vitamnu C denne, na takto odpor anie endokrinolga: Ja tomu sce neverm, ale niektor star dok tori hovoria, e na ttnu azu je dobr vitamn C, tak to skste. Poznmka: Vitamn C je samozrejme nutn pre innos ttnej azy. alie svedectvo mlad ena spomna na svoje detsk dchacie infekcie: Star pani doktorka mi vtedy vdy pichla injekciu cka a vpnika. Neviem preo, ale vdy mi to pomohlo. Poznmka: je prznan, e nositemi tchto znalost bola zvyajne len staria genercia lekrov

Ist mlad dma kontroluje svoju astmu v sezne vlune pomocou 3g vitamnu C a 400mg quercetnu denne. Zvldnutie astmatickho zchvatu u dieaa pomocou 4,5g vitamnu C (in prostriedky neboli poruke). Poznmka: Vitamn C me by vemi inn, ale astmatikom by som aj tak neodporal, chodi v sezne bez pohotovostnho spreja.

Kontrola dusivch zchvatov kaa, na ktor nezaberali nehormo nlne lieky, pomocou niekokch gramov vitamnu C denne. In svedectv hovoria naprklad o stupe srdcovch problmov.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Doslov

269 / 332

Navzdory optimizmu, neprepadm mnii alieho zzranho lieku. Nemm ambciu sta sa vitamnovm guru. Vitamn C nie je veliek, ale je vynikajcim prostriedkom zvldania choroby a stresu, celkom samo zrejme vyuvanm vetkmi ivochmi. Ako liek je cennou pomocou pri mnohch problmoch, asto prve tam, kde zauvan ben postupy zlyhvaj, a je plne zrejm, e jeho potencil je konvennou medicnou hrubo zanedban napokon, u len zkladn otzka odpor anej dennej dvky je predmetom nekoniacich sporov, za absencie primnej snahy zo strany autort o prehodnotenie vedecky slabo podlo ench konzervatvnych odporan. Napokon, prve dostvate monos vyska, i aj vm, cten itatelia, nem vitamn C o ponknu. Bute opatrn a nevrhajte sa do toho bez rozmyslu. Zdravie je len jedno. Rozmajte so zdravou dvkou skepsy, no zahote predsudky a riate sa intuciou a vlastnm rozumom. Dfam, e vm tieto strnky poskytn dobr zklad pre utvorenie vlastnho nzoru a pre alie samostatn tdium. Nezabdajte, e pre zdravie je okrem vitamnu C rovnako dleit pestr a erstv strava, dostatok kvalitnho spnku, duevn pohoda, jasn ivotn smerovanie, slnko, pohyb na erstvom vzduchu a in luxusn okolnosti. A nie, nevlastnm iadne akcie vo vitamnovch firmch ;-)

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zoznam skratiek

270 / 332

Zoznam skratiek
AS 5D DCA G6PD HDL IM IU IV LDL MG MS NAC NAD, NADH ODD PABA SCO SIDS VLDL askorbt sodn (sodium ascorbate) - vitamn C v mierne zsaditej forme, vhodn pre injekn podvanie Kadch (naprklad 4g AS IV 6h znamen 4 gramy askorbtu sodnho intravenzne kadch 6 hodn) 5% dextrzny vodn roztok pre infziu desoxycorticosterone acett glukzo-6-fosft dehydrogenza high-density lipoprotein intramuskulrne (do svalu) international unit (medzinrodn jednotka) intravenzne (do ily) low-density lipoprotein myastenia gravis multiple sclerosis (roztrsen sklerza) N-acetyl-cysten nikotnamid-adenn-dinukleotid odporan denn dvka zo smrtenho nedostatku) (ako prevencia choroby

para-aminobenzoick kyselina (frakcia B-vitamnov) srdcovocievne ochorenia sudden infant death syndrome (syndrm nhleho mrtia dieaa) very low density lipoprotein

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

271 / 332

Zdroje
Poas tvorby tejto publikcie boli pouit zdroje na rznej rovni odbornosti. Pvodne som zanal s populrnymi zdrojmi, akm je naprklad Wikipedia. Hoci odbornci by ich mohli povaova za druho triedne, zmerne som ich ponechal, s ohadom na tch itateov, ktor sa chc len dozvedie viac, a populrny tl je pre nich vhodou (sm patrm medzi nich). Odbornk zaiste njde dostatok referenci na preferovan odborn zdroje. Odkaz v texte v podobe [][] znamen, e prv zdroj sa odkazuje na druh. Takto spsob citcie som u niektorch zdrojov zaviedol preto, aby som uahil prehad o tom, odkia dan tvrdenie pochdza. Zvyajne v prpadoch, kde aj prv zdroj m svoju hodnotu v zrozumitenom zhrnut problematiky, alebo ke som sa k pvodnmu zdroju nedopracoval, aby som overil sprvnos citcie. Najvznamnejie publikcie s farebne vyznaen. Niektor lnky som dokzal vyhada na Internete v plnom znen, vtedy uvdzam URL. Niektor lnky s vak vone dostupn len na rovni abstraktu, a pln znenie sa d zska len po registrcii a hrade. Predpokladm, e itatelia s vedeckm zameranm prstup k tmto archvom maj. Aj ke pri niektorch zdrojoch neuvdzam URL, stle mu by niekde na Internete dostupn, len som ich pre krtkos asu nevyptral. Najlepie sa vyhadva pomocou samotnho nzvu lnku, prpadne spolu s priezviskom autora. Iba pri niektorch zdrojoch uvdzam PMID, PMCID, DOI. Ak tieto daje uveden nie s, aj tak sa publikcia me nachdza v prslunch katalgoch. lnky, indexovan v PubMed Central, maj svoj zznam na adrese: http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?artid=XXX (XXX je slo PMCID) popri originlnom zdroji, tu je druh najvia anca zska kompletn lnok. lnky, indexovan v Medline, maj svoj zznam na adrese: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/YYY (YYY je slo PMID)

lnky, ktor maj pridelen DOI, maj svoj zznam na adrese: http://dx.doi.org/ZZZ (ZZZ je slo DOI)

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje
[1]

272 / 332

[2] [3] [4] [5]

[6] [7]

[8]

[9]

[10] [11] [12] [13]

[14]

[15]

[16]

[17] [18]

[19]

Frederick R. Klenner, B.S., M.S., M.D., F.C.C.P A.A.F.P Significance of high daily intake of ., . ascorbic acid in preventive medicine. J. Int. Acad. Prev. Med. 1974;1:45-49. http://www.seanet.com/%7Ealexs/ascorbate/197x/klenner-fr-j_int_assn_prev_med-1974-v1-n1p45.htm alt.: http://www.bittertooth.org/node/1175 alt.: http://www.roccomanzi.it/imp-vitaminerali/scienziati/scienziatidocu/klenner/SigHighDailyAscoAcid/SigHighDailyAscoAcid.htm Tie v: Williams RJ and Kalita DK, editors. A physician's handbook on orthomolecular medicine. 1977. New York: Pergamon, p 51-59. ISBN-10: 0080215335; ISBN-13: 978-0080215334. Reprinted 1979: New Canaan CT: Keats. ISBN-10: 0879831995; ISBN-13: 978-0879831998. Linus Pauling. Robert Fulton Cathcart, III, M.D. An Orthomolecular Physician. The Linus Pauling Institute of Science and Medicine Newsletter, 1978 fall;1(4). http://www.orthomed.com/PDF/pauling.pdf William Tebb. Compulsory Vaccination in England: With Incidental References to Foreign States. W. Allen, 4, Ave Maria Lamne, E. C. London. 1884. http://whale.to/v/tebb1/comp.html Stone I. Studies of a Mammalian Enzyme System for Producing Evolutionary Evidence on Man. Am J Phys Anthropol. 1965 Mar;23:83-5. PMID: 14326959. Stone I. On the Genetic Etiology of Scurvy. Acta Genet Med Gemellol (Roma). 1966 Oct;15(4):345-50. PMID: 5971711. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Stone-1966 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/stone-i-acta_genet_med_et_gemell-1966-v15p345.htm Stone I. Hypoascorbemia, the Genetic Disease Causing the Human Requirement for Exogenous Ascorbic Acid. Perspect. Biol. Med. 1966 Autumn;10(1):133-4. PMID: 6002772. Stone I. The Genetic Disease, Hypoascorbemia: A Fresh Approach to an Ancient Disease and Some of its Medical Implications. Acta Geneticae Medicae et Gemellologiae, 1967 Jan;16(1):52-62. PMID: 6063937. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Stone-1967 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/stone-i-acta_genet_med_et_gemell-1967-v16n1-p52.htm Stone I. The Natural History of Ascorbic Acid in the Evolution of the Mammals and Primates and Its Significance for Present-Day Man. J. Orthomolecular Psychiatry 1972;1(23):82-89. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1972/pdf/1972-v01n02&03-p082.pdf alternatvne: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1972 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1972-v1-n2-3-p82.htm Irwin Stone. The Healing Factor: Vitamin C Against Disease. Grosset and Dunlap, New York, 1972. ISBN 0-399-50764-7. http://vitamincfoundation.org/stone/ alebo: http://www.roccomanzi.it/IMP-VITAMINERALI/SCIENZIATI/scienziatidocu/stone/HEALINGFACTVitaC-TUTTO-ING_file/HEALINGFACTVitaC-TUTTO-ING.htm Stone I. Hypoascorbemia, Our Most Widespread Disease. Bull. Nat. Health Fed. 18: (101:6-9, 1972. Stone I. Megascorbic Therapy of the Disease Called Leukemia. Cancer Control J. 1974;2(1), 1-4. Stone I. Cancer Therapy in the Light of the Natural History of Ascorbic Acid. J. Int. Acad. Metabology 1974;3(1):56-61. Wendell 0. Belfield, D.V.M. and Irwin Stone, P .C.A. Megascorbic Prophylaxis and Megascorbic Therapy: A New Orthomolecular Modality in Veterinary Medicine. Journal of the International Academy of Preventive Medicine 1975;2(3):10-26. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/belfield-w-j_int_assn_prev_med-1978-v2-n3-p10.htm Stone I. The Genetics of Scurvy and the Cancer Problem. J. Orthomolecular Psychiatry 1976;5(31):183-190. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1976/pdf/1976-v05n03-p183.pdf alternatvne: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976c alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976c Irwin Stone, P .C.A., F.A.I.C., F.I.A.P .M. Smokers Scurvy: Orthomolecular Preventive Medicine in Cigarette Smoking. Orthomolecular Psychiatry, 1976;5(1):35-42. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976a http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1976-v5-n1-p35.htm Irwin Stone, P - A., and A. Hoffer, M.D., Ph.D. The Genesis of Medical Myths. Orthomolecular .C. Psychiatry, 1976; 5(3):163-168. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1976b http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1976-v5-n3-p163.htm Stone I. The CSS Syndrome, A Medical Paradox. Northwest Acad. Prev. Med. 1: (11:24-28, 1977. Alfred F. Libby and Irwin Stone. The Hypoascorbemia-Kwashiorkor Approach to Drug Addiction Therapy: A Pilot Study. Presented at the Western Regional Seminar of the International Academy of Preventive Medicine, July 16, 1977, in San Francisco. Orthomolecular Psychiatry, 1977;6(4):300-308. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1977/pdf/1977-v06n04-p300.pdf tie: Australas Nurses J. 1978 Jan-Feb;7(6):4-8,13. PMID: 418764. Stone I. My Daily Megascorbic Regime for Full Health and Long Life. Better Nutrition, 1977 Dec.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

273 / 332

[20] Irwin Stone, P .C.A. Sudden Death: A Look Back from Ascorbates 50th Anniversary. Journal of the International Academy of Preventive Medicine, 1978;5(1):84-91. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-j_int_assn_prev_med-1978-v5-n1-p84.htm tie: Australas Nurses J. 1979 Jul;8(9):9-13, 39. PMID: 112990. [21] Irwin Stone. PC-A. Eight Decades of Scurvy. The Case History of a Misleading Dietary Hypothesis. Orthomolecular Psychiatry. 1979;8(2):58-62. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1979/pdf/1979-v08n02-p058.pdf http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-orthomol_psych-1979-v8-n2-p58.htm tie: Australas Nurses J. 1979 Sep;8(11):28-30. PMID: 118729. [22] Stone I. Homo Sapiens Ascorbicus, A Biochemically Corrected Robust Human Mutant. Med Hypotheses. 1979 Jun;5(6):711-21. PMID: 491997. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Stone-1979b http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/stone-i-med_hypotheses_1979-v5-p711.htm [23] Klenner FR. Virus Pneumonia and Its Treatment With Vitamin C. Fred R. Klenner, M.D., Reidsville, North Carolina. Read by Title to the Tri-State Medical Association of the Carolinas and Virginia, meeting at Charleston, February 9th and 10th. South Med Surg. 1948 Feb;110(2):36-8. PMID: 18900646. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/klenner-fr-southern_med_surg1948-v110-n2-p36.htm [24] Klenner FR. The Treatment of Poliomyelitis and Other Virus Diseases with Vitamin C. South Med Surg. 1949 Jul;111(7):209-14. PMID: 18147027. http://www.orthomed.com/polio.htm http://www.sparks-of-light.org/polio-vit-c.html http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/klenner-fr-southern_med_surg-1949-v111-n7p209.htm [25] Klenner FR. FatigueNormal and Pathological with Special Consideration of Myasthenia Gravis and Multiple Sclerosis. South Med Surg. 1949 Sep;111(9):273-7. PMID: 18140958. [26] Klenner FR. Hunting and Fishing Magazine, April, 1950. [27] Klenner FR. Massive doses of vitamin C and the virus diseases. South Med Surg 1951;113(4):101-7. PMID: 14855098. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/klenner-fr-southern_med_surg-1951-v103-n4p101.htm [28] Klenner FR. The vitamin and massage treatment for acute poliomyelitis. South Med Surg 1952 Aug;114(8):194-7. PMID 12984224. [29] Klenner FR. The Use of Vitamin C as an Antibiotic. The Journal of Applied Nutrition, 1953; 6:274-278. http://www.whale.to/v/c/klenner1.html http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/klenner-fr-j_appl_nutr-1953-v6-p274.htm [30] Klenner FR. The Treatment of Trichinosis with Massive Doses of Vitamin C and Para-aminobenzoic Acid. Tri-State Medical J. 1954 April. [31]? Klenner FR. The History of Lockjaw. Tri-State Medical Journal, June 1954 [32]? Klenner FR. Recent Discoveries in the Treatment of Lockjaw. Tri-State Medical Journal, 1954 July: 7-11. [33] Klenner FR. PoliomyelitisCase Histories. Tri-State Med J., Sept 1956. [34] Klenner FR. A New Office Procedure for the Determination of Plasma Levels for Ascorbic Acid. TriState Med J. 1956;5. [35] Klenner FR. The Clinical Evaluation and Treatment of a Deadly Syndrome Caused by an Insidious Virus. Tri-State Med J. 1958 Oct [36] Klenner FR. Encephalitis as a Sequela of the Pneumonias. Tri-State Med J. 1960 Feb. [37] Frederick R. Klenner, M.D., F.C.C.P Observations on the dose and administration of ascorbic . acid when employed beyond the range of a vitamin in human pathology. J. App. Nutr. 1971;23:61-88. http://www.orthomed.com/klenner.htm alternatvne: http://www.nutri.com/wn/klenner.html http://yost.com/health/klenner/klenner-1971.pdf http://tesla3.com/forme/e_nutriment_vitaminC_intravenous1.html [38] Klenner FR. Response of Peripheral and Central Nerve Pathology to Megadoses of the Vitamin B Complex and other Metabolites. J Appl Nutrit. 1973;25(304). http://www.tldp.com/issue/11_00/klenner.htm [39] Lendon H. Smith, M.D.: Clinical Guide to the Use of Vitamin C. Tacoma, WA: Life Sciences Press. 1991. ISBN 0-943685-13-3. Adaptovan z publikcie: Vitamin C as a Fundamental Medicine: Abstracts of Dr. Frederick R. Klenner, M.D.s Published and Unpublished Work. Tacoma, WA: Life Sciences Press. Prv vtlaok 1988. ISBN 0-943685-01-X. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/smith-lh-clinical_guide_1988.htm alternatvne: http://www.vitaminc.co.nz/pdf/CLINICAL-GUIDE-TO-THE-USE-OF-VITAMIN-CFREDERICK-KLENNER-MD.pdf http://tesla3.com/forme/e_nutriment_vitaminC_intravenous2.html [40] Cathcart RF. Clinical Trial of Vitamin C. Medical Tribune, June 25, 1975. Letter to the editor. http://www.orthomed.com/incline.htm [41]? Cathcart RF. Vitamin C and Viral Disease. Talk presented at the Annual Meeting of the California Orthomolecular Medical. Society, February 19, 1976, San Francisco.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

274 / 332

[42] Robert F. Cathcart, M.D. Symptomectomy. A chat with Robert Cathcart, M.D. Chemtech, february 1978, str.76. http://www.orthomed.com/chemtech.pdf [43] Robert F. Cathcart, III, M.D. The Method of Determining Proper Doses of Vitamin C for the Treatment of Disease by Titrating to Bowel Tolerance. Orthomolecular psychiatry, 1981; 10(2):125-132. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1981/pdf/1981-v10n02-p125.pdf [44] Cathcart RF. Vitamin C, titrating to bowel tolerance, anascorbemia, and acute induced scurvy. Med Hypotheses. 1981 Nov;7(11):1359-76. PMID: 7321921. UI: 82103335. http://www.orthomed.com/titrate.htm http://www.internetwks.com/pauling/cath/cathmain.html Robert F. Cathcart, M.D. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822 [45] Cathcart RF. Vitamin C function in AIDS. Current Opinion. Medical Tribune, July 13, 1983. http://www.orthomed.com/caids.htm [46] Cathcart RF. Vitamin C in the treatment of acquired immune deficiency syndrome (AIDS). Medical Hypotheses 14(4):423-433, Aug 1984. PMID: 6238227. http://www.orthomed.com/aids.htm [47] Cathcart RF. Vitamin C: The nontoxic, nonrate-limited, antioxidant free radical scavenger. Medical Hypotheses, 1985 Sep;18(1):61-77. PMID: 4069036. UI: AIDSLINE MED/86065001. M8630171. http://www.orthomed.com/nonrate.htm http://vitamax.us/health/vitamin_C.pdf [48] Cathcart RF. The vitamin C treatment of allergy and the normally unprimed state of antibodies. Medical Hypotheses 1986 Nov;21(3):307-21. PMID: 2879212. UI: 87089182 http://www.orthomed.com/unprimed.htm [49] Cathcart RF. The Third Face of Vitamin C. Journal of Orthomolecular Medicine. 1992;7(4):197200. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1992/pdf/1992-v07n04-p197.pdf [50] Hickey DS, Roberts HJ, Cathcart RF. Dynamic Flow: A New Model for Ascorbate. J of Orthomolecular Medicine 2005; 20(4):237-244. http://orthomolecular.org/library/jom/2005/pdf/2005v20n04-p237.pdf [51] Robert F. Cathcart, M.D. West Nile Virus. Doses of Intravenous Sodium Ascorbate Indicated. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822. http://www.orthomed.com/Nile.htm [52] Robert F. Cathcart,M.D. Preparation of Sodium Ascorbate for IV and IM use. Robert F. Cathcart, M.D. Allergy, Environmental, and Orthomolecular Medicine 127 Second Street, Los Altos, California 94022, USA Telephone 650-949-2822. http://www.orthomed.com/civprep.htm [53] Thomas E Levy. Curing the Incurable: Vitamin C, Infectious Diseases, and Toxins. Library of Congress Number: 2002093697. ISBN 1-4010-6964-9 (tvrd obal); 1-4010-6963-0 (mkk obal). Xlibris Corporation 1-888-795-4274. Introduction: http://www.tomlevymd.com/book_preview/introduction.html [54] ChildHealthSafety: Vaccines Did Not Save Us 2 Centuries of Official Statistics. http://childhealthsafety.wordpress.com/graphs/ [55] Roman Bystrianyk. Vaccines and Disease An investigative Report. 2002. http://healthsentinel.com http://www.whale.to/a/bystrianyk3.html [56] Carpenter KJ. The History of Scurvy and Vitamin C. Cambridge University Press, UK, 1986, 8vo, pp. viii, 288, illus. Review: Peter Whitehead. Med Hist. 1987 April; 31(2): 231232. PMCID: PMC1139720. Review: Richard W. Vilter. J. Nutr. 117: 599, 1987. [57] Wikipedia: Thuja. http://en.wikipedia.org/wiki/Thuja [58] Buchanec J, Mikler J, urdk P iljakov M. Vitamn C o o om (ne)vieme. Pehledov prce. , Klin Farmakol Farm 2005; 19: 5356. http://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2005/01/11.pdf http://www.solen.cz/savepdfs/ped/2005/01/04.pdf [59] Robert D. McCracken, PhD. Injectable Vitamin C: Effective Treatment for Viral and Other Diseases. Hygea Publishing, 3930 So. Swenson, Ste. 810, Las Vegas, NV 89119. Introduction to the book: http://injectablevitaminc.com/Intro.html [60] Riordan HD, Hunninghake RB, Riordan NH, Jackson JJ, Meng X, Taylor P Casciari JJ, Gonzlez MJ, , Miranda-Massari JR, Mora EM, Rosario N, Rivera A. Intravenous Ascorbic Acid: Protocol for its Application and Use. P R Health Sci J. 2003 Sep;22(3):287-90. PMID: 14619456. http://www.inbiomed.net/assets/applets/Clinica_Sciences_Intravenous_Ascorbic_Acid_Protocol.pdf [61] Brown, Stephen R. Scurvy: How a Surgeon, a Mariner, and a Gentleman Solved the Greatest Medical Mystery of the Age of Sail. New York, NY: St. Martin's Press. 2003. ISBN 0-312-31391-8 (tvrd obal), ISBN 0-0312-31392-6 (mkk obal) [62] Wikipedia: Vitamin C. http://en.wikipedia.org/wiki/Vitamin_C [63] Lind J. A Treatise of the Scurvy. A. Kincaid and A. Donaldson, Edinburgh, 1753. [64] Harri Hemil. Do vitamins C and E affect respiratory infections ? Department of Public Health, University of Helsinki, Finland. 2006. ISBN 952-91-9700-4 (tlaen), ISBN 952-10-2837-8 (PDF). Yliopistopaino, Helsinki University Printing House. http://ethesis.helsinki.fi/julkaisut/laa/kansa/vk/hemila/dovitami.pdf [65] Garrod AE. The incidence of alkaptonuria: a study in chemical individuality. Lancet 1902;11:16161620. PMCID: PMC2230159. http://www.esp.org/foundations/genetics/classical/ag-02.pdf

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

275 / 332

http://www.molmed.org/content/1996/5_96/Garrod.PDF [66] Robert D. McCracken, PhD. Why Vitamin C. http://injectablevitaminc.com/Intro.html [67] Robert Landwehr. The Origin of the 42-Year Stonewall of Vitamin C. Journal of Orthomolecular Medicine. 1991;6(2):99-103. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/index.htm#Landwehr-1991 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/landwehr-r-j_orthomol_med-1991-v6-n2-p99.htm [68] Sabin AB. Vitamin C in Relation to Experimental Poliomyelitis: with incidental observations on certain manifestations in macacus rhesus monkeys on a scorbutic diet. J. Exper. Med. 1939 March 31;69(4):507516. PMID: 19870860. PMCID: PMC2133652. http://jem.rupress.org/cgi/reprint/69/4/507 [69] Jungeblut Claus Washington. Inactivation of poliomyelitis virus by crystalline vitamin C. Journal of Experimental Medicine. 1935 Sept 30; 62(4): 517521. doi: 10.1084/jem.62.4.517. PMCID: PMC2133291. http://jem.rupress.org/cgi/reprint/62/4/517.pdf [70] Jungeblut CW., Vitamin C Therapy and Prophylaxis in Experimental Poliomyelitis. J. Exper. Med., 1937, 65, 127. PMCID: PMC2133474. http://www.jem.org/cgi/reprint/65/1/127 [71] Jonas Salk. Hearings before CIFC, 87th Congress, 2nd Session on H.R. 10541, May 1962, at 94 [72] Butel JS, Wong C, Vilchez RA, Szcs G, Dmk I, Krz B, Slonim D, Adam E. Detection of Antibodies to Polyomavirus SV40 in Two Central European Countries. Cent Eur J Public Health. 2003 Mar;11(1):3-8. PMID: 12690795. [73] Vilchez RA, Butel JS. Emergent Human Pathogen Simian Virus 40 and Its Role in Cancer. Clin Microbiol Rev. 2004 Jul;17(3):495-508. DOI: 10.1128/CMR.17.3.495508.2004. PMID: 15258090. http://cmr.asm.org/cgi/content/abstract/17/3/495 [74] Tsang SX, Switzer WM, Shanmugam V, Johnson JA, Goldsmith C, Wright A, Fadly A, Thea D, Jaffe H, Folks TM, Heneine W. Evidence of avian leukosis virus subgroup E and endogenous avian virus in measles and mumps vaccines derived from chicken cells: investigation of transmission to vaccine recipients, J Virol. 1999 Jul;73(7):5843-51. PMID: 10364336. http://jvi.asm.org/cgi/reprint/73/7/5843 [75] Fisher SG, Weber L, Carbone M. Cancer risk associated with simian virus 40 contaminated polio vaccine, Anticancer Res, 1999 May-Jun;19(3B):2173-80. PMID: 10472327. [76] Blair A, Saracci R, Stewart PA, Hayes RB, Shy C. Epidemiologic evidence on the relationship between formaldehyde exposure and cancer, Scand J Work Environ Health, 1990 Dec;16(6):38193. PMID: 2284588. [77] Material Safety Data Sheet Thimerosal. ScienceLab.com, Inc., 14025 Smith Rd., Houston, Texas, 77396. http://www.sciencelab.com/xMSDS-Thimerosal-9925236 [78] Dankov E, Kasal P Bergmannov V, Stehlkov J, Domorzkov E. Immunologic findings in children , with abnormal reactions after vaccination. Cesk Pediatr. 1993 Jan;48(1):9-12. Czech. PMID: 8477472; UI: 93238311. [79] Jaber L, Shohat M, Mimouni M. Infectious episodes following diphtheria-pertussis-tetanus vaccination. A preliminary observation in infants, Clin Pediatr (Phila), 1988 Oct;27(10):491-4. PMID: 3262480. DOI: 10.1177/000992288802701005. [80] Ehrengut W. Susceptibility to Infection After Vaccination. Br Med J, 1972 Mar 11;1(5801):683. PMID: 5015300. [81] Stickl H. Iatrogenic Immunosuppression as a Result of Vaccination. Fortschr Med, 1981 Mar 5;99(9):289-92. PMID: 6452396. [82] Wilkins J, Wehrle PF. Additional evidence against measles vaccine administration to infants less than 12 months of age: altered immune response following active/passive immunization. Jour Ped, 1979 Jun;94(6):865-9. PMID: 448525. [83] Eibl MM, Mannhalter JW, Zlabinger G. Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization. N Engl J Med. 1984 Jan 19;310(3):198-9. PMID: 6228737. [84] Beckenhauer WH, Gill MA. Immunosuppression with Combined Vaccines. J AM Vet Med Assoc. 1983 Aug 15;183(4):389-90. PMID: 6618962. [85] Blumberg DA. Leukocyte responses to diphtheria-tetanus-pertussis and diphtheria-tetanus immunization. Pediatr Infect Dis J. 1991 Mar; 10(3):247-248. PMID: 2041673. [86] Philip F. Incao, M.D. How vaccinations work. May 5, 1999 http://www.compwellness.net/mp/How%20Vaccinations%20Work.pdf alebo http://www.garynull.com/Documents/niin/how_vaccinations_work.htm [87] Rita Hoffman. Anaphylactic childrencanaries in the public health mine shaft? Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/anaphylaxis/ana-vac.htm [88] Can vaccines cause immune dysfunction resulting in allergies, asthma and anaphylaxis? Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/anaphylaxis/vaccine-ana.htm [89] Kosecka U, Berin MC, Perdue MH. Pertussis adjuvant prolongs intestinal hypersensitivity. Int Arch Allergy Immunol 1999 Jul; 119(3):205-11. PMID 10436392. DOI: 10.1159/000024196. [90] Yamanishi R, Yusa I, Miyamoto A, Sato I, Bando N, Terao J. Alum augments the experimental allergenicity of Kunitz-type soybean trypsin inhibitor independent of the antigen-adsorption. J Nutr Sci Vitaminol (Tokyo). 2003 Dec;49(6):409-13. PMID: 14974731.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

276 / 332

[91] Odent MR, Culpin EE, Kimmel T. Pertussis vaccination and asthma: is there a link? JAMA 1994 Aug 24-31;272(8):592-3. PMID: 8057511. [92] Vertes C, Gonczy S, Lendvay N, Debreczeni LA. A model for experimental asthma: provocation in guinea-pigs immunized with Bordetella pertussis. Bull Eur Physiopathol Respir 1987;23 Suppl 10:111s-113s. PMID 2889487. [93] Romanov VA, Gorshunova LP [Role of autoimmune processes in the pathogenesis of post-vaccinal . lesions of the nervous system]. Zh Mikrobiol Epidemiol Immunobiol. 1977 Oct;(10):80-3. PMID: 21500. [94] Singh, Jensen and Bradstreet. Serological Detection of Measles Virus in Relation to Autoimmunity in Autism. 102nd General Meeting of the American Society for Microbiology. Salt Lake City, Utah, 19.23. may 2002. [95] Herroelen L, de Keyser J, Ebinger G. Central-Nervous-System Demyelination After Immunization with Recombinant Hepatitis B Vaccine. Lancet, 1991 Nov 9;338(8776):1174-5. PMID: 1682594. [96] Paradiso G, Micheli F, Fernndez Pardal M, Casas Parera I. Multifocal Demyelinating Neuropathy after Tetanus Vaccine. Medicina (B Aires), 1990;50(1):52-54. PMID: 2292912. [97] Girard M. Autoimmune hazards of hepatitis B vaccine. Autoimmun Rev. 2005 Feb;4(2):96-100. PMID: 15722255. DOI: 10.1016/j.autrev.2004.10.002. http://www.vran.org/docs/sdarticle.pdf [98] Ziegler M, Ziegler B. [Autoantibodies in type 1 diabetes mellitus]. Z Arztl Fortbild (Jena). 1994 Aug;88(7-8):561-5. PMID: 7856261. [99] House DV, Winter WE. Autoimmune diabetes. The role of auto-antibody markers in the prediction and prevention of insulin-dependent diabetes mellitus. Clin Lab Med. 1997 Sep;17(3):499-545. PMID: 9316771. ISSN 0272-2712. INIST-CNRS, Cote INIST: 19277, 35400006833439.0110. UD4: 10837256.

100
[100] Classen JB. Evidence childhood epidemics of type 1 and type 2 diabetes are opposite extremes of an immune spectrum disorder induced by immune stimulants. Role of race and associated cortisol activity as a major determining factor of the type of diabetes. Diabetes and Metabolic Syndrome: Clinical Research and Reviews, 2009 Jan-Mar;3(1):67-69. doi:10.1016/j.dsx.2008.10.010 http://www.vaccines.net/DMSdraft.pdf [101] Classen JB. Type 1 Diabetes Versus Type 2 Diabetes/Metabolic Syndrome, Opposite Extremes of an Immune Spectrum Disorder Induced by Vaccines. The Open Endocrinology Journal, 2008, 2, 9-15. ISSN: 1874-2165. doi: 10.2174/1874216500802010009. http://www.vaccines.net/9TOEJ.pdf [102] Harris L. Coulter, PhD. Childhood Vaccinations and Juvenile-Onset (Type-1) Diabetes. Center for Empirical Medicine Testimony before the Congress of the United States, House of Representatives, Committee on Appropriations, subcommittee on Labor, Health and Human Services, Education, and Related Agencies April 16, 1997. http://www.whale.to/v/coulter.html [103] F. Edward Yazbak, MD, FAAP Regressive autism and MMR vaccination. 2003. Vaccination Risk . Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/mmr/regressive-mmr.htm preklad: Regresvny autizmus a okovanie MMR vakcnou. Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania, obianske zdruenie. 2008. http://rizikaockovania.sk/dok.html [104] Wakefield AJ. Ileal nodular hyperplasia, non-specific colitis and pervasive developmental disorder in children. Lancet 1998;351:637-41. PMID: 9500320. doi:10.1016/S0140-6736(97)11096-0. http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140673697110960/fulltext http://briandeer.com/mmr/lancet-paper.pdf http://www.autismresourceconnection.com/documents/Ileal-colonic-lymphoid.pdf [105] Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O'Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA. Enterocolitis in children with developmental disorders. Am J Gastroenterol 2000 Sep;95(9):2285-95. PMID: 11007230. [106] Wakefield AJ, Puleston JM, Montgomery SM, Anthony A, O'Leary JJ, Murch SH. Review article: the concept of entero-colonic encephalopathy, autism and opioid receptor ligands. Aliment Pharmacol Ther. 2002 Apr;16(4):663-74. PMID: 11929383. ISSN 0269-2813. INIST-CNRS, Cote INIST: 21831, 35400010094598.0020. UD4: 13597383 [107] Blaylock R. Interaction of Cytokines, Excitotoxins, and Reactive Nitrogen and Oxygen Species in Autism Spectrum Disorders. JANA 2003;6(4):21. ISSN-1521-4524. http://web.mac.com/rblaylock/Russell_Blaylock_M.D./Published_Papers_files/JANA%20long %20cytokines,%20excitotoxin%20autism%20paper.pdf [108] Singh VK, Lin SX, Yang VC. Serological Association of Measles Virus and Human Herpesvirus-6 with Brain Autoantibodies in Autism. Clin Immunol Immunopathol. 1998 Oct;89(1):105-8. PMID: 9756729. doi:10.1006/clin.1998.4588. [109] Bedford H, Booy R, Dunn D, DiGuiseppi C, Gibb D, Gilbert R, Logan S, Peckham C, Roberts I, Tookey P Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 Mar 21;351(9106):907. . PMID: 9525395. doi:10.1016/S0140-6736(05)70320-2. [110] Lindley K J, Milla PJ. Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 Mar 21;351(9106):907-908. PMID: 9525396. doi:10.1016/S0140-6736(05)70321-4.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

277 / 332

[111] Nicoll A, Elliman D, Ross E. MMR vaccination and autism 1998: Dj vupertussis and brain damage 1974? BMJ 1998 Mar 7;316(7133):715-716. PMCID: PMC1112717. PMID: 9529392. [112] Selway. MMR vaccination and autism 1998. Medical practitioners need to give more than reassurance. BMJ 1998 Jun 13;316(7147):1824. PMID: 9652941. [113] Kiln MR. Autism, inflammatory bowel disease, and MMR vaccine. Lancet 1998 May 2;351(9112):1358. PMID: 9643823. [114] Stone I. Fifty years of research on ascorbate and the genetics of scurvy. Orthomolecular Psychiatry 1984;13(4):280. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/stone-i-orthomol_psych1984-v13-n4-p280.htm [115] Geier D, Geier M. The true story of pertussis vaccination: A Sordid legacy? Journal of the History of Medicine and Allied Sciences, 2002 Jul;57(3):249-84. Oxford University press 2002, EISSN: 1468-4373, Print ISSN: 0022-5045. PMID: 12211972. doi:10.1093/jhmas/57.3.249. http://jhmas.oxfordjournals.org/cgi/pdf_extract/57/3/249 http://www.mercurypoisoned.com/research/pertussis_vacination.pdf [116] Thrower D. MMR Vaccine, Thimerosal and Regressive or Late Onset Autism (Autistic Enterocolitis) A Review of the Evidence for a Link Between Vaccination and Regressive Autism. David Thrower, 49 Ackers Road, Stockton Heath, Warrington, England, June 2005. http://www.nccn.net/~wwithin/MMR_VaccineTHROWER.pdf [117] Ehrengut W. Central nervous sequelae of vaccinations. Lancet 1986 May 31;1(8492):1275-1276. PMID: 2872418. [118] Landrigan PJ, Witte JJ. Neurologic Disorders Following Live Measles-virus Vaccination. JAMA, 1973 Mar 26;223(13):1459-62. PMID: 4196154. [119] Kulenkampff M, Schwartzman JS, Wilson J. Neurological Complications of Pertussis Inoculation. Arch Dis Child, 1974 Jan;49(1):46-9. PMCID: PMC1648839. PMID: 4818092. doi:10.1136/adc.49.1.46. [120] Greco D. Case-control study on encephalopathy associated with diphtheria-tetanus immunization in Campania, Italy. Bull World Health Organ 1985;63(5):919-925. PMID: 3879203. http://whqlibdoc.who.int/bulletin/1985/Vol63-No5/bulletin_1985_63(5)_919-925.pdf [121] Harris L. Coulter, PhD. Vaccination and social violence. 1996. http://www.whale.to/vaccines/coulter5.html [122] Harris L. Coulter, PhD. Vaccination, Social Violence, and Criminality: Medical Assault on the American Brain. North Atlantic Books, Berkeley, CA, and The Center for Empirical Medicine, Washington, D.C. 1990. ISBN 1-55643-084-1 [123] Prof. Russell Blaylock, MD. The Danger of Excessive Vaccination During Brain Development. http://articles.mercola.com/sites/articles/pages/the-danger-of-excessive-vaccination-during-braindevelopment.aspx [124] Dumont C. Mercury and Health, The James bay cree experience. Proceedings of 1995 Canadian Mercury Network Workshop, Cree Board of Health and Social Servis, 1610 St.Catherine St.West, 4th fl. Rm. 404, Montreal, Quebec. [125] Leong CC, Syed NI, Lorscheider FL. Retrograde degeneration of neurite membrane structural integrity of nerve growth cones following in vitro exposure to mercury. NeuroReport. 2001 Mar 26;12(4):733-7. PMID: 11277574. Department of Physiology and Biophysicle Faculty of Medicine University of Calgary. Video je k dispozcii na poiadanie u autorov, alebo na webstrnke University of Calgary: http://commons.ucalgary.ca/mercury/ Mercury In Vaccines Causes Brain Cell Damage. http://www.youtube.com/watch?v=J5WNLOjmAiw K dispozcii je aj zznam z Stuttgarter Impf-Symposium 2008, kde popredn nemeck odbornk Dr. med Klaus Hartmann uvdza tento materil s nemeckm vkladom: http://www.youtube.com/watch?v=cTbCZNehbPw [126] Herroelen L, de Keyser J, Ebinger G. Central-Nervous-System Demyelination After Immunization with Recombinant Hepatitis B Vaccine. Lancet. 1991 Nov 9;338(8776):1174-5. PMID: 1682594. [127] Paradiso G, Micheli F, Fernndez Pardal M, Casas Parera I. [Multifocal demyelinating neuropathy after tetanus vaccine]. Medicina (B Aires), 1990;50(1):52-54. PMID: 2292912. [128] Nader PR, Warren RJ. Reported Neurologic Disorders Following Live Measles Vaccine. Pediatrics 1968 May;41(5):997-1001. PMID: 4385237. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/abstract/41/5/997 [129] Weibel RE, Caserta V, Benor DE, Evans G. Acute Encephalopathy Followed by Permanent Brain Injury or Death Associated With Further Attenuated Measles Vaccines: A Review of Claims Submitted to the National Vaccine Injury Compensation Program. Pediatrics 1998 Mar;101(3 Pt 1):383-7. PMID: 9481001. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/abstract/101/3/383 [130] Abram Hoffer, MD, PhD. The Vitamin Paradigm Wars. The Townsend Letter for Doctors and Patients. 911 Tyler Street, Port Townsend, WA 98368-6541 June 1996:56-60 http://www.internetwks.com/pauling/hoffer.html [131] Kaufman W. Common Forms of Niacinamide Deficiency Disease: Aniacin Amidosis. Yale University Press, New Haven, CT 1943. 62 pages.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

278 / 332

[132] Kaufman W: The Common Form of Joint Dysfunction: Its Incidence and Treatment. (Clinical use of megadoses of vitamin B-3 to fight arthritis.) E.L. Hildreth and Co., Brattleboro, Vermont, 1949. 228 pages. Chapt 1 http://www.doctoryourself.com/kaufman6.html Chapt 2 http://www.doctoryourself.com/kaufman7.html Chapt 3 http://www.doctoryourself.com/kaufman8.html Chapt 4 http://www.doctoryourself.com/kaufman9.html Chapt 5 http://www.doctoryourself.com/kaufman10.html References and Preface http://www.doctoryourself.com/kaufman11.html Review: Arch Intern Med. 1950;85(2):364. [133] Shute EV. The Heart and Vitamin E. The Shute Foundation for Medical Research, London, Canada, 1969. [134] Shute WE, Taub HJ. Vitamin E for Ailing and Healthy Hearts. Pyramid House, New York, 1969. [135] Shute WE. Vitamin E Book. Keats Publishing, New Canaan, CT, 1978 [136] Stampfer MJ, Hennekens CH, Manson J, Colditz GA, Rosner B & Willett WC: Vitamin E consumption and the risk of coronary disease in women. N Engl J Med. 1993 May 20; 328(20):1444-9. PMID: 8479463. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/328/20/1444 [137] Rimm EB, Stampfer MJ, Ascherio A, Giovannucci E, Colditz GA & Willett WC: Vitamin E consumption and the risk of coronary heart disease in men. N Engl J Med. 1993 May 20; 328(20):1450-6. PMID: 8479464. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/328/20/1450 [138] Abram Hoffer, PhD MD FRCP(C). Hoffer on Cancer. Hoffer's Home Page - Orthomolecular Treatment of Cancer. December 26, 1999. http://www.islandnet.com/~hoffer/ alebo http://www.islandnet.com/~hoffer/hoffer/homepage.htm alternatvne: http://doctoryourself.com/cancer_hoffer.html [139] Hoffer A, Osmond H, Callbeck MJ, Kahan I. Treatment of Schizophrenia with Nicotinic Acid and Nicotinamide. J Clin Exper Psychopathol 1957 Apr-Jun;18(2):131-58. PMID: 13439009. [140] Osmond H, Hoffer A. Massive niacin treatment in schizophrenia. Review of a nine-year study. Lancet 1962 Feb 10;1(7224):316-9. PMID: 14482545. [141] Hoffer A, Osmond H. Treatment of schizophrenia with nicotinic acid. A ten year follow-up. Acta Psychiat. Scand. 1964;40:171-189. PMID: 14235254. [142] Hoffer A, Osmond H. How To Live With Schizophrenia. University Books, New York, NY, 1966. Also published by Johnson, London, 1966. Written by Fannie Kahan. New and Revised Edition, Citadel Press, New York, NY, 1992. [143] Pauling L. Orthomolecular psychiatry. Varying the concentrations of substances normally present in the human body may control mental disease. Science 1968 Apr 19;160(825):265-71. PMID: 5641253. DOI: 10.1126/science.160.3825.265. http://www.sciencemag.org/cgi/content/abstract/160/3825/265 [144] Graham Williamson. Nutrition News & Dangerous Vitamins. Scientists Continue to Uncover the Amazing Potential of Nutrition as the Medical World Warns of the Dangers of Nutritional Supplements. Holistic Health Topics, 2007. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/nutrition2.html [145] Goodwin JS, Tangum MR. Battling quackery: attitudes about micronutrient supplements in American academic medicine. Arch Intern Med. 1998 Nov 9;158(20):2187-91. PMID: 9818798. http://archinte.ama-assn.org/cgi/content/extract/158/20/2187 [146] Thomas Blair, Harvard College '03. Linus Pauling: Nobel laureate for peace and chemistry. Harvard Square Library. http://www.harvardsquarelibrary.org/unitarians/pauling.html [147] Julian M. Whitaker, MD. The Whitaker Wellness Institute, 4321 Birch, Suite 100, Newport Beach, California 92660 USA, 714-851-1550, Fax 714-955-3005. NCAHF Posts Names of 2,500 Physicians on Quack List. Originally published July 1997. http://www.internetwks.com/pauling/quack.html [148] Linus Pauling. How to Live Longer And Feel Better. W. H. Freeman and Company. 1986. ISBN 0380-70289-4. OCLC 154663991 15690499. Oregon State University Press, 2006. ISBN-13: 9780870710964 [149] Pauling L. Vitamin C and the Common Cold. W.H. Freeman and Company, San Francisco, 1970. [150] Pauling, Linus. Vitamin C, the Common Cold, and the Flu. W H Freman & Co. 1976. ISBN 0716703610. OCLC 2388395. [151] Pauling L. Evolution and the need for ascorbic acid. Proc Natl Acad Sci U S A. 1970 Dec;67(4):16438. PMID: 5275366. http://www.pnas.org/content/67/4/1643 [152] Pauling L, Wyatt RJ, Klein DF, Lipton MA. On the Orthomolecular Environment of the Mind: Orthomolecular Theory. Am. J. Psychiat. 1974 Nov;131(11):1251-67. PMID: 4608217. doi: 10.1176/appi.ajp.131.11.1251. http://ajp.psychiatryonline.org/cgi/content/abstract/131/11/1251 [153] Wittenborn JR, Weber ES, Brown M. Niacin in the long-term treatment of schizophrenia. Arch Gen Psychiatry 1973 Mar;28(3):308-15. PMID: 4569673. http://archpsyc.amaassn.org/cgi/content/abstract/28/3/308 [154] Hoffer A, Osmond H: In Reply to The American Psychiatric Association Task Force Report on Megavitamin and Orthomolecular Therapy in Psychiatry. Canadian Schizophrenia Foundation, Regina, SK, now at 16 Florence Ave., Toronto, ON, Canada M2N 1E9. August 1976. [155] Vitamin B3 (Niacin). University of Maryland Medical Center. http://www.umm.edu/altmed/articles/vitamin-b3-000335.htm

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

279 / 332

[156] Henry SG, Zaner RM, Dittus RS. Viewpoint: Moving beyond evidence-based medicine. Acad Med. 2007 Mar;82(3):292-7. PMID: 17327722. doi: 10.1097/ACM.0b013e3180307f6d. [157] Hans Ruesch. 1000 Doctors (& many more) Against Vivisection. Buchverlag CIVIS Publications, 1989. ISBN 3905280067. Preface by Hans Ruesch to 1000 Doctors Against Vivisection. http://www.whale.to/a/ruesch4.html [158] Forman R. Medical resistance to innovation. Med Hypotheses. 1981 Aug;7(8):1009-17. PMID: 7026992. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/198x/forman-r-med_hypotheses-1981-v7-n8p1009.htm [159] Hickey S. Censorship of medical journals. BMJ. 2006 Jul 1;333(7557):45. PMID: 16809720. doi: 10.1136/bmj.333.7557.45-a. PMCID: PMC1488805. http://bmj.bmjjournals.com/cgi/eletters/331/7531/1487#124851 [160] Andrew W. Saul. (August/September 2006.) "Editorial: Medline bias." Townsend Letter. http://www.townsendletter.com/AugSept2006/medline0806.htm [161] Andrew Saul. Censorship of Vitamin Therapy Research by the U.S. National Library of Medicine. Doctor Yourself. February 2007. http://www.doctoryourself.com/medline.html Originally appeared in The Doctor Yourself Newsletter, 2006 Jul-Aug;6(7). http://www.doctoryourself.com/news/v6n7.rtf [162] Andrew W. Saul, PhD. The Vitamin Cure. Nature's Champions, Psychology Today, Nov-Dec 2006. http://www.psychologytoday.com/articles/200611/natures-champions?page=3 Archv: http://www.psychologytoday.com/magazine/archive/2006/11 [163] Jennifer. A. ODea, Nutrition education, then and now: Implications for the prevention of childhood obesity, The Jo Rogers Memorial Oration, Presented for Nutrition Australia at the Royal Prince Alfred Hospital, April 30, 2004. http://www.nutritionaustralia.org/News_in_Nutrition/Published_Papers/Orations/JORWEB1.pdf [164] G. Douglas Andersen, DC, DACBSP CCN. Medical Bias and Supplements, Part II: Vitamin C and , Kidney Stones. Dynamic Chiropractic, 2000 April 17;18(09). http://www.chiroweb.com/mpacms/dc/article.php?id=31638 [165] Edward Arber, F.S.A. The Story of The Pilgrim Fathers, 1606-1623 A.D. Publisher: Ward and Dowley Limited (London), Houghton, Mifflin & Co (Boston and New York). 1897. http://www.archive.org/details/storyofthepilgri000478mbp [166] Graham Williamson. Pan Pharmaceuticals Recall of Australian Drugs, Dietary Supplements and Alternative Medicines. Holistic Health Topics, 2007. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/pan.html [167] Lasser KE, Allen PD, Woolhandler SJ, Himmelstein DU, Wolfe SM, Bor DH. Timing of New Black Box Warnings and Withdrawals for Prescription Medications, JAMA. 2002 May 1;287(17):2215-20. PMID: 11980521. http://jama.ama-assn.org/cgi/content/full/287/17/2215 [168] Graham Williamson. Alternative Medicine Reforms in Australia, the Codex, and Pan. Holistic Health Topics. http://www.holistichealthtopics.com/HMG/takeover.html [169] Nigel Hawkes, Health Editor, The Times, Feb 28 2007. http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/health/healthy_eating/article1449813.ece [170] Vitamins 'raise death risk', study finds, February 28, 2007. http://www.news.com.au/story/0,23599,21300708-2,00.html [171] Vitamins raise death risk: study, Sydney Morning Herald, February 28, 2007. http://www.smh.com.au/news/health/vitamins-raise-death-risk-study/2007/02/27/1172338624454 [172] Mike Adams, The Big Vitamin Scare, 28th Feb 2007. http://www.newstarget.com/021653.html [173] Dr. Steve Hickeyi, Dr. Len Noriegai and Dr. Hilary Roberts. Poor methodology in meta-analysis of vitamins. Faculty of Computing, Engineering and Technology, Staffordshire University; School of Biology, Chemistry and Health Science, Manchester Metropolitan University. http://www.alliancenatural-health.org/_docs/ANHwebsiteDoc_270.pdf [174] JAMA - 'vitamins kill' - no they don't! Alliance for Natural Health, 5 March 2007. http://www.alliance-natural-health.org/index.cfm?action=news&ID=273 [175] Leigh Dayton, The Australian, March 1st 2007. http://www.theaustralian.news.com.au/story/0,20867,21304875-2702,00.html [176] Frank W. Jackson MD. Vitamin-Mineral-Herb Mania, Quackery and The FDA. Updated 8/2006. http://www.gicare.com/jptmq01.htm [177] High doses of vitamins are dangerous, UK report. Nutra Ingredients, 09-May-2003. http://www.nutraingredients.com/Research/High-doses-of-vitamins-are-dangerous-UK-report [178] Vitamins may not prevent disease, says US panel. Medical News Today, 3rd July, 2003. MediLexicon International Ltd, Craythorne House, Burnside Mews, London Road, Bexhill-on-Sea, TN39 3LE. http://www.medicalnewstoday.com/medicalnews.php?newsid=3881 [179] Vitamin Crackdown Goes Ahead, BBC News, 13 March, 2002. http://news.bbc.co.uk/1/hi/health/1870751.stm [180] Warning On Vitamin Use, BBC News, 30 August, 2002. http://news.bbc.co.uk/1/hi/health/2225150.stm [181] Julie Robotham, Deadly Vitamin Warning, The Age, May 9 2003. http://www.theage.com.au/articles/2003/05/08/1052280380093.html

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

280 / 332

[182] FSA issues strong warnings on vitamins. Food Navigator, 09/05/2003. http://www.foodnavigator.com/Science-Nutrition/FSA-issues-strong-warnings-on-vitamins [183] Stich HF, Karim J, Koropatnick J, Lo L. Mutagenic Action of Ascorbic Acid. Nature 1976 Apr 22;260(5553):722-4. PMID: 772448. doi:10.1038/260722a0. http://www.nature.com/nature/journal/v260/n5553/abs/260722a0.html [184] Norkus EP Rosso P Changes in Ascorbic Acid Metabolism of the Offspring Following High Maternal , . Intake of this Vitamin in the Pregnant Guinea Pig. Ann N Y Acad Sci. 1975 Sep 30;258:401-9. PMID: 1060409. [185] Stein HB, Hasan A, Fox IH. Ascorbic acid-induced uricosuria. A consequency of megavitamin therapy. Ann Intern Med. 1976 Apr;84(4):385-8. PMID: 1259282. http://www.annals.org/cgi/content/abstract/84/4/385 [186] Naidu KA. Vitamin C in human health and disease is still a mystery? An overview. Nutr J. 2003 Aug 21;2:7. PMCID: PMC201008. PMID: 14498993. doi:10.1186/1475-2891-2-7. http://www.nutritionj.com/content/2/1/7 [187] Baxmann AC, De O G Mendona C, Heilberg IP Effect of vitamin C supplements on urinary oxalate . and pH in calcium stone-forming patients. Kidney Int. 2003 Mar;63(3):1066-71. PMID: 12631089. doi:10.1046/j.1523-1755.2003.00815.x. http://www.nature.com/ki/journal/v63/n3/full/4493529a.html [188] Ewan Cameron and Linus Pauling. Cancer and Vitamin C: A Discussion of the Nature, Causes, Prevention, and Treatment of Cancer With Special Reference to the Value of Vitamin C. Copyright 1979, 1993 Linus Pauling Institute. Camino Books, Inc. ISBN 0-9401-5921-X. [189] Riordan NH, Riordan HD, Meng X, Li Y, Jackson JA. Intravenous Ascorbate as a Tumor Cytotoxic Chemotherapeutic Agent. Project RECNAC, Bio-Communications Research Institute, 3100 N. Hillside, Wichita, Kansas 67219. Med Hypotheses. 1995 Mar;44(3):207-13. PII: 03069877(95)90137-X. doi:10.1016/0306-9877(95)90137-X. PMID: 7609676. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/199x/riordan-nh-etal-med_hypotheses_1995-v44-p207.htm [190] Lewin S. Vitamin C: Its Molecular Biology and Medical Potential. London: Academic Press, 1976:7679. Review: Nestler EJ. Yale J Biol Med. 1978 JanFeb;51(1):9495. PMCID: PMC2595641. [191] H. W. Crowe and E. A. M. Bradford. Winter Sources of Vitamin C. Nature 151, 505-505 (01 May 1943). doi:10.1038/151505a0. [192] Zita Weise Prinzo. SCURVY and its prevention and control in major emergencies. WHO/NHD/99.11. World Health Organization, 1999. http://whqlibdoc.who.int/hq/1999/WHO_NHD_99.11.pdf [193] Jane Higdon, R.N., Ph.D. The Bioavailability of Different Forms of Vitamin C. Micronutrient Information Center, The Linus Pauling Institute, Oregon State University. May 2001. http://lpi.oregonstate.edu/ss01/bioavailability.html s referenciami: http://lpi.oregonstate.edu/infocenter/vitamins/vitaminC/vitCform.html [194] Wikipedia: Ascorbic acid. http://en.wikipedia.org/wiki/Ascorbic_acid [195] Flavonoids. Integrative Medical Arts Group, Inc. IBISmedical.com http://home.caregroup.org/clinical/altmed/interactions/Nutrients/Flavonoids.htm [196] David Pertmutter, MD. New Hope in Post-Polio Syndrome. Townsend Letter for Doctors and Patients, December 1999, pp 106-108. Poda knihy BrainRecovery.com, ISBN: 157322278X. http://www.cvppsg.org/library/newhopeinpps.pdf [197] Bourre JM. Effects of nutrients (in food) on the structure and function of the nervous system: update on dietary requirements for brain. Part 1: micronutrients. J Nutr Health Aging, 2006 Sep-Oct; 10(5): 377-85. PMID: 17066209. [198] Bourre JM. Effects of nutrients (in food) on the structure and function of the nervous system: update on dietary requirements for brain. Part 2 : macronutrients. J Nutr Health Aging, 2006 SepOct;10(5):386-99. PMID: 17066210. [199] ANH Position paper. Proposed european model for MPLs. Not fit for purpose. Alliance for Natural Health. 19 october 2007. http://www.anhcampaign.org/files/071015_ANH_position_MPLs_final.pdf [200] Willett WC, Stampfer MJ. Clinical practice. What vitamins should I be taking, doctor? N Engl J Med. 2001 Dec 20;345(25):1819-24. PMID: 11752359. http://www.surgicaloncology.de/content/public/fremd/1819.html

200
[201] ANH online petition on unfair EU restrictions on vitamins and minerals. Alliance for Natural Health. 9 Mar 2009. http://anhcampaign.org/news/breaking-news-anh-online-petition-on-unfair-eurestrictions-on-vitamins-and-minerals [202] Undeer U, Aydin S, Baaran AA, Baaran N. The modulating effects of quercetin and rutin on the mitomycin C induced DNA damage. Toxicol Lett. 2004 Jun 15;151(1):143-9. doi:10.1016/j.toxlet.2003.12.071. PMID: 15177649. http://lib.bioinfo.pl/pmid:15177649 [203] Abram Hoffer, MD, PhD. Niacin, Coronary Disease and Longevity. http://doctoryourself.com/hoffer_cardio.html [204] Adrianne Bendich interviewed by Richard Passwater, Vitamins, Immune Response, & Safety, Health World. http://www.healthy.net/scr/Interview.asp?Id=159&xcntr=1

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

281 / 332

[205] Jackson C, Gaugris S, Sen SS, Hosking D. The effect of cholecalciferol (vitamin D3) on the risk of fall and fracture: a meta-analysis. QJM. 2007 Apr;100(4):185-92. Epub 2007 Feb 17. PMID: 17308327. http://qjmed.oxfordjournals.org/cgi/reprint/100/4/185 [206] Broe KE, Chen TC, Weinberg J, Bischoff-Ferrari HA, Holick MF, Kiel DP A higher dose of vitamin d . reduces the risk of falls in nursing home residents: a randomized, multiple-dose study. J Am Geriatr Soc. 2007 Feb;55(2):234-9. PMID: 17302660. http://www.medscape.com/viewarticle/553365 [207] Reichrath J, Lehmann B, Carlberg C, Varani J, Zouboulis CC. Vitamins as hormones. Horm Metab Res. 2007 Feb;39(2):71-84. PMID: 17326003. [208] Gombart AF, Luong QT, Koeffler HP Vitamin D compounds: activity against microbes and cancer. . Anticancer Res. 2006 Jul-Aug;26(4A):2531-42. PMID: 16886661. [209] Janet Raloff. Vitamin boost. Science Online, 2004 Oct 9;166(15). http://www.sciencenews.org/articles/20041009/bob8.asp [210] ABC News in Science, 20th Dec 2006. http://www.abc.net.au/science/news/stories/2006/1815358.htm?health [211] Buettner GH. Commentary on "Faster plasma vitamin E disappearance in smokers is normalized by vitamin C supplementation". Free Radic Biol Med. 2006 Feb 15;40(4):555-6. Epub 2006 Jan 9. NIHMSID: NIHMS42322. doi: 10.1016/j.freeradbiomed.2005.12.007. PMCID: PMC2324064. PMID: 16458185. [212] Hathcock JN, Azzi A, Blumberg J, Bray T, Dickinson A, Frei B, Jialal I, Johnston CS, Kelly FJ, Kraemer K, Packer L, Parthasarathy S, Sies H, Traber MG. Vitamins E and C are safe across a broad range of intakes. Am J Clin Nutr. 2005 Apr;81(4):736-45. ISSN 0002-9165. PMID: 15817846. Cote INIST: 8263, 35400012571973.0030. UD4: 16693996 http://www.ajcn.org/cgi/content/full/81/4/736 [213] Kappus H, Diplock AT. Tolerance and safety of vitamin E: a toxicological position report. Free Radic Biol Med 1992;13(1):5574. PMID: 1628854. [214] Eidelman RS, Hollar D, Hebert PR, Lamas GA, Hennekens CH. Randomized trials of vitamin E in the treatment and prevention of cardiovascular disease. Arch Intern Med 2004;164:15526. doi:10.1016/j.accreview.2004.08.106. PMID: 15277288. http://archinte.amaassn.org/cgi/reprint/164/14/1552.pdf [215] Shekelle PG, Morton SC, Jungvig LK, Udani J, Spar M, Tu W, J Suttorp M, Coulter I, Newberry SJ, Hardy M. Effect of supplemental vitamin E for the prevention and treatment of cardiovascular disease. J Gen Intern Med. 2004 Apr;19(4):380-9. PMID: 15061748. DOI: 10.1111/j.15251497.2004.30090.x. [216] Gillilan RE, Mondell B, Warbasse JR. Quantitative evaluation of vitamin E in the treatment of angina pectoris. Am Heart J 1977;93(4):4449. PMID: 320856. [217] Vivekananthan DP Penn MS, Sapp SK, Hsu A, Topol EJ. Use of antioxidant vitamins for the , prevention of cardiovascular disease: meta-analysis of randomised trials. Lancet 2003 Jun 14;361(9374):2017-23. PMID: 12814711. doi:10.1016/S0140-6736(03)13637-9. [218] Meydani SN, Meydani M, Blumberg JB, Leka LS, Pedrosa M, Diamond R, Schaefer EJ. Assessment of the safety of supplementation with different amounts of vitamin E in healthy older adults. Am J Clin Nutr 1998 Aug;68(2):311-8. PMID: 9701188. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/68/2/311?ck=nck [219] Stephens NG, Parsons A, Schofield PM, Kelly F, Cheeseman K, Mitchinson MJ. Randomised controlled trial of vitamin E in patients with coronary disease: Cambridge Heart Antioxidant Study (CHAOS). Lancet 1996 Mar 23;347(9004):781-6. PMID: 8622332. [220] Yusuf S, Dagenais G, Pogue J, Bosch J, Sleight P Vitamin E supplementation and cardiovascular . events in high-risk patients. The Heart Outcomes Prevention Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 2000 Jan 20;342(3):154-60. PMID: 10639540. http://content.nejm.org/cgi/content/full/342/3/154 [221] Parkinson Study Group. Mortality in DATATOP: a multicenter trial in early Parkinson's disease. Ann Neurol 1998 Mar;43(3):318-25. PMID: 9506548. [222] Food and Nutrition Board, Institute of Medicine. Dietary Reference Intakes for Vitamin C, Vitamin E, Selenium, and Carotenoids. A report of the Panel on Dietary Antioxidants and Related Compounds, Subcommittees on Upper Reference Levels of Nutrients and Interpretation and Uses of Dietary Reference Intakes, and the Standing Commitee on the Scientific Evaluation of Dietary Reference Intakes. Washington, DC: The National Academies Press, 2000. ISBN 0309069491. Online: http://www.nap.edu/openbook.php?record_id=9810&page=R1 [223] The effect of vitamin E and beta carotene on the incidence of lung cancer and other cancers in male smokers. The Alpha-Tocopherol, Beta Carotene Cancer Prevention Study Group. N Engl J Med 1994 Apr 14;330(15):1029-35. PMID: 8127329. http://content.nejm.org/cgi/content/full/330/15/1029 [224] Leppl JM, Virtamo J, Fogelholm R, Huttunen JK, Albanes D, Taylor PR, Heinonen OP Controlled . trial of alpha-tocopherol and beta-carotene supplements on stroke incidence and mortality in male smokers. Arterioscler Thromb Vasc Biol 2000 Jan;20(1):230-5. PMID: 10634823. [225] Corrigan JJ Jr. The effect of vitamin E on warfarin-induced vitamin K deficiency. Ann N Y Acad Sci 1982;393:3618. PMID: 6959563. DOI: 10.1111/j.1749-6632.1982.tb31275.x. [226] Dowd P Zheng ZB. On the mechanism of the anticlotting action of vitamin E quinone. Proc Natl , Acad Sci U S A 1995 Aug 29;92(18):8171-5. PMID: 7667263. PMCID: PMC41118. http://www.pnas.org/content/92/18/8171 [227] Kim JM, White RH. Effect of vitamin E on the anticoagulant response to warfarin. Am J Cardiol 1996 Mar 1;77(7):545-6. PMID: 8629604. DOI: 10.1016/S0002-9149(97)89357-5.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

282 / 332

[228] McDermott JH. Antioxidant nutrients: current dietary recommendations and research update. J Am Pharm Assoc 2000 Nov-Dec;40(6):785-99. PMID: 11111359. [229] Freedman JE, Farhat JH, Loscalzo J, Keaney JF Jr. Alpha-tocopherol inhibits aggregation of human platelets by a protein kinase C-dependent mechanism. Circulation 1996 Nov 15;94(10):2434-40. PMID: 8921785. http://circ.ahajournals.org/cgi/content/full/94/10/2434 [230] Shute Vitamin E Treatment Protocol. http://www.doctoryourself.com/shute_protocol.html [231] Hove, Hickman, and Harris (1945) Arch. Biochem. 8:395. [232] Telford et al (1954) Air University School of Aviation Medicine Project #21-1201-0013, Report #4, May. Randolph Field, Texas. Zrejme: Telford IR, Wiswell OB, Smith EL. Tocopherol prophylaxis in multiple exposure to hypoxia. Proc Soc Exp Biol Med. 1954 Oct;87(1):162-4. PMID: 13224712. [233] Shute EV, Vogelsang AB et al. The influence of vitamin E on vascular disease. Surg Gynecol Obstet 1948 Jan;86(1):1-8. PMID: 18920873. [234] Wilson and Parry (1954) Lancet 1:486. Pravdepodobne: Wilson MG, Parry EW. Clinical trial of alphatocopherol in the prophylaxis of thrombo-embolism. Lancet. 1954 Mar 6;266(6810): 486-8. PMID: 13143709. [235] Enria G, Fererro R. Experimental research on the treatment of phlebothrombosis; phlebographic and histological study. Arch Sci Med (Torino). 1951 Jan;91(1):23-45. PMID: 14820572. [236] Puente Dominguez J, Dominguez R. Experimental study of the effect of vitamin E (alpha tocopherol) on collateral circulation in arterial obstructions. Angiologia. 1953 Mar-Apr;5(2):51-8. PMID: 13050996. [237] Steinberg (1948) Med. Clin. N. America 30:221, 1946. [238] Skelton F, Shute E, Skinner HG, Waud RA. Antipurpuric Action of A-Tocopherol (Vitamin E). Science 1946 Jun 28;103(2687):762. PMID: 17836459. [239] Butturini U. Critical revision and pathogenic interpretation of vitamin E therapy. Gior. di Clin. Med. 1950 Jan;31(1):1-69. PMID: 15411974. [240] Hickman (1948) Rec. of Chem. Progress, p.104. [241] Percival L (1951) Summary 3:55. [242] Ames, Baxter and Griffith (1951) International Review of Vitamin Research 22:401. [243] Rose and Gyorgy (1951) Fed. Proc. 10:239. 1951. [244] Tolgyes S, Shute EV. Alpha Tocopherol in the Management of Small Areas of Gangrene. Can Med Assoc J. 1957 May 1;76(9):730-8. PMCID: PMC1823749. PMID: 13426912. [245] Shute EV. The Prevention of Congenital Anomalies in the Human: Experiences with Alpha Tocopherol as a Prophylactic Measure. J Obstet Gynaecol Br Emp. 1957 Jun;64(3):390-5. PMID: 13449663. [246] Hauch JT. A New Treatment for Resistant Pressure Sores. Can Med Assoc J. 1957 Jul 15;77(2):125-8. PMCID: PMC1823852. PMID: 13446791. [247] Shute, E. V. (1957) Alpha Tocopherol in Cardiovascular Disease. Oxford University Med. Gaz. 9:96. [248] Beta-carotene and smokers. Alliance for Natural Health. 12 Mar 2009. http://anhcampaign.org/news/beta-carotene-and-smokers [249] MUDr. Katarna Babinsk, PhD. Kyselina listov. babetko.sk, Koncept s.r.o. v spoluprci s o.z. Rodinka.sk. Redakcia: Vilov 19, 851 01 Bratislava, Slovakia. ISSN 1335-8006. http://povodna.rodinka.sk/user/view_page.php?page_id=378580 [250] Biely kandl: Mka nebude chrni nae zdravie. Ambulancia klinickej vivy, Mtna 5, Bratislava, Slovensk Republika / Slovakia, 811 07. http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=91&Itemid=34 [251] Bowers DF, Alfred JB. Advances in molecular biology: implications for the future of clinical nutrition practice. J Am Dietetics Assoc, 1995 Jan;95(1):53-9. PMID: 7798581. [252] Luchsinger JA, Tang MX, Miller J, Green R, Mayeux R. Relation of higher folate intake to lower risk of Alzheimer disease in the elderly. Arch Neurol, 2007 Jan;64(1):86-92. PMID: 17210813. [253] Yagura C, Takamura N, Kadota K, Nagazumi T, Morishita Y, Nakazato M, Maeda T, Kusano Y, Abe Y, Aoyagi K. Evaluation of cardiovascular risk factors and related clinical markers in healthy young Japanese adults. Clin Chem Lab Med, 2007;45(2):220-5. PMID: 17311512. [254] Adam Cresswell. Vitamins 'reduce infant cancers'. The Australian, 10th March 2007; See Gideon Koren, Clin Pharmacol Therapeut. http://www.theaustralian.news.com.au/story/0,20867,2135611923289,00.html [255] Ames BN. The Metabolic Tune-Up: Metabolic Harmony and Disease Prevention, J Nutr. 2003 May;133(5 Suppl 1):1544S-8S. PMID: 12730462. http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/133/5/1544S [256] Smithells RW: Prevention of Neural Tube Defects by Vitamin Supplements. Ed. John Dobbing, Academic Press, New York, 53-84, 1983. [257] Nzor na okovanie proti rakovine krka maternice. Ambulancia klinickej vivy, Mtna 5, Bratislava, Slovensk Republika / Slovakia, 811 07. [258] Horing DH, Moser U. The safety of high vitamin C intakes in man. In: Counsell JN, Horing DH, eds. Vitamin C (ascorbic acid). London, Applied Science, 1981:225-248. [259] Watkins BA, Hannon K, Ferruzzi M, Li Y. Dietary PUFA and flavonoids as deterrents for environmental pollutants. J Nutr Biochem, 2007 Mar;18(3):196-205. PMID: 17296493. doi: 10.1016/j.jnutbio.2006.12.002. http://www.efph.purdue.edu/media/publication/environ_pollutants.pdf

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

283 / 332

[260] Whalley LJ, Fox HC, Wahle KW, Starr JM, Deary IJ. Cognitive aging, childhood intelligence, and the use of food supplements: possible involvement of n3 fatty acids. Am J Clin Nutr. 2004 Dec;80(6):1650-7. PMID: 15585782. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/80/6/1650 [261] Guesnet P Alessandri JM, Vancassel S, Zamaria N. Analysis of the 2nd symposium "Anomalies of , fatty acids, ageing and degenerating pathologies". Reproduct Nutr Dev, 2004 May-Jun;44(3):263-71. PMID: 15460165. DOI: 10.1051/rnd:2004031. [262] Visioli F, Hagen TM. Nutritional strategies for healthy cardiovascular aging: focus on micronutrients. Pharmacol Res. 2007 Mar;55(3):199-206. Epub 2007 Jan 26. PMID: 17317208. doi:10.1016/j.phrs.2007.01.008. [263] Seddon JM. Multivitamin-multimineral supplements and eye disease: age-related macular degeneration and cataract. Am J Clin Nutr, 2007 Jan;85(1):304S-307S. PMID: 17209215. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/85/1/304S.pdf [264] Witte KK, Nikitin NP Parker AC, von Haehling S, Volk HD, Anker SD, Clark AL, Cleland JG. The effect , of micronutrient supplementation on quality-of-life and left ventricular function in elderly patients with chronic heart failure. Eur Heart J. 2005 Nov;26(21):2238-44. Epub 2005 Aug 4. PMID: 16081469. doi:10.1093/eurheartj/ehi490. http://eurheartj.oxfordjournals.org/cgi/content/full/26/21/2238 [265] Rein DB, Saaddine JB, Wittenborn JS, Wirth KE, Hoerger TJ, Narayan KM, Clemons T, Sorensen SW. Cost-effectiveness of vitamin therapy for age-related macular degeneration. Ophthalmology. 2007 Jul;114(7):1319-26. Epub 2007 Feb 22. PMID: 17320962. doi:10.1016/j.ophtha.2006.10.041. [266] Diet Pill 'Made Children Smart', The Guardian, 12th March, 2007. Press Association Ltd. http://web.archive.org/web/20070315001402/http:/www.guardian.co.uk/uklatest/story/0,,6474040,00.html [267] Dietary Pill Gives Kids Brain Boost, The Age, 12th March 2007. http://www.theage.com.au/news/world/dietary-pill-gives-kids-brainboost/2007/03/11/1173548021701.html [268] Pray LA. Epigenetics: Genome, Meet Your Environment. The Scientist, 2004 Jul 5;18(13):14 [269] Lumey LH. Decreased birthweights in infants after maternal in utero exposure to the Dutch famine of 1944-1945. Paediatr Perinat Epidemiol. 1992 Apr;6(2):240-53. PMID: 1584725. [270] Kaati G, Bygren LO, Edvinsson S. Cardiovascular and diabetes mortality determined by nutrition during parents' and grandparents' slow growth period. Eur J Hum Genet, 2002 Nov;10(11):682-8. PMID: 12404098. doi:10.1038/sj.ejhg.5200859. [271] Claire Ainsworth. Mom's diet can tinker with baby's genes. Dietary supplement can make generations of mice obese. news@nature.com Health Science Center, Peking University. Published online: 2 June 2006; doi:10.1038/news060529-10. http://cmbi.bjmu.edu.cn/news/0606/15.htm [272] Waterland RA, Jirtle RL. Transposable elements: targets for early nutritional effects on epigenetic gene regulation. Mol Cell Biol. 2003 Aug;23(15):5293-300. PMID: 12861015. PMCID: PMC165709. doi: 10.1128/MCB.23.15.5293-5300.2003. http://mcb.asm.org/cgi/reprint/23/15/5293 [273] Waggoner D. Mechanisms of disease: epigenesis. Seminars Pediatric Neurol, 2007 Mar;14(1):7-14. ISSN: 1071-9091. PMID: 17331879. doi:10.1016/j.spen.2006.11.004. [274] Cooney CA. Epigenetics--DNA-based mirror of our environment? Dis Markers, 2007;23(1-2):121-37. ISSN 0278-0240 (Print) 1875-8630 (Online). PMID: 17325432. [275] Rock CL, Lampe JW, Patterson RE. Nutrition, Genetics, and Risks of Cancer. Annu Rev Public Health. 2000;21:47-64. PMID: 10884945. doi:10.1146/annurev.publhealth.21.1.47. http://arjournals.annualreviews.org/doi/abs/10.1146/annurev.publhealth.21.1.47 [276] Lamarck revisited: The Inheritance of Acquired Characteristics Gains Attention. Alternative Insight, Jan 2001. http://www.alternativeinsight.com/Lamarck.html [277] Asim K. Duttaroy. Evolution, Epigenetics, and Maternal Nutrition, 12th Feb 2006. http://www.muktomona.com/Special_Event_/Darwin_day/evolution_asim120206.htm [278] Epigenetics discoveries challenge outdated medical beliefs about DNA, inheritance and gene expression. News Target, Monday, August 21, 2006. http://www.newstarget.com/020068.html [279] Balter M. Was Lamarck Just a Little Bit Right? Science 2000 Apr 7;288(5463):38. DOI: 10.1126/science.288.5463.38. PMID: 10766632. http://www.sciencemag.org/cgi/content/summary/sci;288/5463/38 [280] Paoloni-Giacobino A, Grimble R, Pichard C. Genomic interactions with disease and nutrition. Clin Nutr. 2003 Dec;22(6):507-14. PMID: 14613751. [281] Vay Liang W. Go, Christine T. H. Nguyen, Diane M. Harris, Wai-Nang Paul Lee. Nutrient-Gene Interaction: Metabolic Genotype-Phenotype Relationship. International Conference on Diet, Nutrition, and Cancer. American Society for Nutrition, J Nutr. 2005 Dec;135(12 Suppl):3016S3020S. PMID: 16317163. ISSN 0022-3166. INIST-CNRS, Cote INIST: 2042, 35400013436887.0130. UD4: 17447735 http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/135/12/3016S [282] Burns JJ. Biosynthesis of L-ascorbic Acid: Basic Defect in Scurvy. Am J Med. 1959 May;26(5):740-8. PMID: 13649699. [283] May JM, Mendiratta S, Hill KE, Burk RF. Reduction of Dehydroascorbate to Ascorbate by the Selenoenzyme Thioredoxin Reductase. J. Biol. Chem. 1997 Sep 5;272(36):22607-10. PMID: 9278416. http://www.jbc.org/cgi/content/full/272/36/22607 [284] Subramanian N, Nandi BK, Majumder AK, Chatterjee IB. Role of L-ascorbic acid on detoxification of histamine. Biochem Pharmacol. 1973 Jul 1;22(13):1671-3. PMID: 4147115.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

284 / 332

[285] Chatterjee IB. Evolution and the Biosynthesis of Ascorbic Acid. Science 1973 Dec 21;182(118):12712. PMID: 4752221. [286] Gary Wade. Vitamin C story: its past use and its current active suppression. Alternative vitamin C therapies by Gary Wade. May 1997. http://www.rifeenergymedicine.com/vitaminc.html [287] Levine M. New Concepts in the Biology and Biochemistry of Ascorbic Acid, N Engl J Med. 1986 Apr 3;314(14):892-902. PMID: 3513016. [288] Kallner A, Hartmann D, Hornig D. Steady-state turnover and body pool of ascorbic acid in man, Am J Clin Nutr, 1979 Mar;32(3):530-9. PMID: 420145. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/32/3/530 [289] Linus Pauling Vindicated; Researchers Claim RDA For Vitamin C is Flawed. PR Newswire (6 July 2004). http://www.prnewswire.com/cgi-bin/stories.pl?ACCT=109&STORY=/www/story/07-062004/0002204911 [290] Chris Gupta. The Vitamin C Fanatics Were Right All Along. 2004, Bill Sardi, Knowledge of Health, Inc. http://www.newmediaexplorer.org/chris/2004/07/09/the_vitamin_c_fanatics_were_right_all_along.htm [291] Hickey S and Roberts H. Ascorbate: The science of vitamin C. 2004. ISBN 1-4116-0724-4. Morrisville, NC: http://www.lulu.com Ebook. http://www.lulu.com/ascorbate Recenzia: http://www.doctoryourself.com/ascorbate.html [292] Carr AC, Frei B. Toward a new recommended dietary allowance for vitamin C based on antioxidant and health effects in humans. Am J Clin Nutr. 1999 Jun;69(6):1086-107. PMID: 10357726. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/69/6/1086 [293] Cunningham JJ. The Glucose/Insulin System and Vitamin C: Implications in Insulin-Dependent Diabetes Mellitus. J Am Coll Nutr. 1998 Apr;17(2):105-8. PMID: 9550452. http://www.jacn.org/cgi/content/full/17/2/105 [294] Bourne GH. Vitamin C and Immunity. British Journal of Nutrition, 1949 Dec;2(4):341-347. doi: 10.1079/BJN19480063, Published online by Cambridge University Press 09 Mar 2007. http://journals.cambridge.org/production/action/cjoGetFulltext?fulltextid=825100 [295] Kajaba I, imoni R, Ginter E, Ondrejka J, Kala J, Truskov I, Bzdch V. Odporan vivov dvky pre obyvatestvo SR. Vestnk MZ SR, 45, iastka 78, zo da 28.04.1997. [296] Nevoral J. a kol. Viva v dtskm vku. Praha: H&H, 2003: s. 434. [297] Pauling L. Are Recommended Daily Allowances for Vitamin C Adequate? Proc Natl Acad Sci U S A. 1974 Nov;71(11):4442-6. PMCID: PMC433902. PMID: 4612519. http://www.pnas.org/cgi/reprint/71/11/4442.pdf [298] Jolliffe N. Preventive and Therapeutic Use of Vitamins. JAMA 1945;129:613. [299] Kyhos FD, Sevringhaus FL, Hagendorn DR. Large Doses of Ascorbic Acid in Treatment of Vitamin C Deficiencies. Arch. Int. Med. 1945;75(6):407-12. http://archinte.amaassn.org/cgi/content/summary/75/6/407

300
[300] Levine M, Conry-Cantilena C, Wang Y, Welch RW, Washko PW, Dhariwal KR, Park JB, Lazarev A, Graumlich JF, King J, Cantilena LR. Vitamin C pharmacokinetics in healthy volunteers: Evidence for a recommended dietary allowance. Proc Natl Acad Sci USA 1996 Apr 16;93(8):3704-9. PMID: 8623000. PMCID: PMC39676. http://www.pnas.org/content/93/8/3704 [301] Philippa Benson. NIH Research Shows 100 to 200 Mg of Vitamin C Daily May Benefit Healthy Adults. National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases. National Institutes of Health (NIH) and the U.S. Department of Health and Human Services. April 20, 1999. http://www2.niddk.nih.gov/News/SearchNews/04_20_1999.htm [302] Yew Man-Li S. "Recommended Daily Allowances" for Vitamin C. Clayton Foundation Biochemical Institute, University of Texas at Austin, Austin, Tex. 78712. Proc Natl Acad Sci U S A. 1973 Apr;70(4):969-72. PMID: 4515627. PMCID: PMC433403. http://www.pnas.org/content/70/4/969.full.pdf+html [303] Byerley LO, Kirksey A. Effects of different levels of vitamin C intake on the vitamin C concentration in human milk and the vitamin C intakes of breast-fed infants. Am J Clin Nutr. 1985 Apr;41(4):66571. PMID: 3984919. http://www.ajcn.org/cgi/content/abstract/41/4/665 [304] Polidori MC, Mecocci P Levine M, Frei B. Short-term and long-term vitamin C , supplementation in humans dose-dependently increases the resistance of plasma to ex vivo lipid peroxidation. Arch Biochem Biophys, 2004; 423(1):109-15. ISSN 0003-9861. PMID: 14871474. doi:10.1016/j.abb.2003.12.019. [305] Challem JJ. Toward a new definition of essential nutrients: is it now time for a third vitamin paradigm? Med Hypotheses. 1999 May;52(5):417-22. PMID: 10416949. http://www.medicalhypotheses.com/article/S0306-9877(97)90685-X/ [306] Levine M, Wang Y, Padayatty SJ, Morrow J. A new recommended dietary allowance of vitamin C for healthy young women. Proc Natl Acad Sci U S A. 2001 Aug 14;98(17):9842-6. PMID: 11504949.PMCID: PMC55540. doi:10.1073/pnas.171318198. http://www.pnas.org/content/98/17/9842.full

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

285 / 332

[307] Dalldorf, G., Vitamin C in Health and Disease. W. B. Saunders, 194x. Zrejme: 1945:291-305. [308] Owen R. Fonorow. Vitamin C Foundation's Recomended Daily Allowance (RDA). http://www.vitamincfoundation.org/vitcrda.htm [309] Ormerod MJ, Unkauf BM. Ascorbic Acid (Vitamin C) Treatment of Whooping Cough. Can Med Assoc J. 1937 August;37(2):134136. PMCID: PMC1562195. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1937 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/ormerod-mj-etal-canadian_med_assn_j-1937v37-n2-p134.htm [310] Everson GJ, Daniels AL. Vitamin C Studies with Children of Preschool Age. J Nutr. 1936;12(1):15. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/12/1/15 [311] Bessey OA, King CG. The distribution of vitamin C in plant and animal tissues and its determination. J Biol Chem. 1933;103:687-98. http://www.jbc.org/cgi/reprint/103/2/687.pdf [312] Yavorsky M, Almaden P King CG. Vitamin content of human tissues. J Biol Chem. 1934;106: 525-9. , http://www.jbc.org/content/106/2/525.full.pdf [313] Steve Hickey PhD, Hilary Roberts PhD. The Real Story of Vitamin C and Cancer. Alliance for Natural Health. 7 Aug 2008. http://www.anhcampaign.org/files/080807_RealStoryOfVitaminCandCancer2_Hickey.pdf [314] Kline AB, Eheart MS. Variations in the Ascorbic Acid Requirements for Saturation of Nine Normal Young Women. J. Nutrition 1944;28(6):413-9. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/28/6/413.pdf [315] Williams RJ, Beerstecher E Jr, Berry LJ. The concept of genetotrophic disease. Lancet 1950 Feb 18;1(6599):287-9. PMID: 15405089. [316] Williams RJ. Concept of genetotrophic disease. Nutr Rev. 1950 Sep;8(9):257-60. PMID: 14775937. [317] Williams RJ, Brown WD, Shideler RW. Metabolic peculiarities in normal young men as revealed by repeated blood analyses. Proc Natl Acad Sci U S A. 1955 Sep 15;41(9):615-20. PMID: 16589715. [318] Williams RJ. You Are Extraordinary. Random House, Inc. New York, 1967. 252p. Pyramid Books 1971. LCCN: 67022625. LC: BF697 .W495. Recenzia: http://hej.sagepub.com/cgi/pdf_extract/27/1/58 [319] Williams RJ. Nutrition Against Disease, Pitman Publishing Corporation, New York, USA, 1971. Bantam Books, 1973. 319p. LCCN: 70166201. LC: RA784 .W64. [320] Williams RJ. "Supernutrition" as a Strategy for the Control of Disease. Orthomolecular Psychiatry 1972;1(2):98. [321] Williams RJ, Heffley JD, Yew ML, Bode CW. A Renaissance of Nutritional Science is Imminent. Perspect Biol Med. 1973 Autumn;17(1):1-15. PMID: 4751533. [322] Williams RJ. Physicians Handbook of Nutritional Science, C. C. Thomas, Springfield, IL, 1975. ISBN 10: 0398032564. [323] Williams RJ, Kalita DK. A Physician's Handbook on Orthomolecular Medicine, Keats Publishing Inc., New Canaan, Connecticut, USA, 1977. 207p. ISBN: 0080215335. ISBN13: 9780080215334. 1986: ISBN: 0879831995. Recenzia: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1436808/pdf/jrsocmed00287-0104b.pdf [324] Williams RJ. Biochemical Individuality, University of Texas Press, Austin, Texas, 1979. 1998: ISBN13: 9780879838935. ISBN: 0879838930. [325] Jeffrey Bland (Preface), in Williams, R.J., Biochemical Individuality: The Key to Understanding What Shapes Your Health, 1988 edition, Keats Publishing, New Canaan, CT. http://www.anapsid.org/aboutmk/biochem.html [326] Report of the Committee of Inquiry into Chiropractic, Osteopathy, Homeopathy, and Naturopathy. Canberra : Australian Government publishing Service, 1977. 925p. ISBN: 064292287X. [327] Selleg I, King CG. The Vitamin C Content of Human Milk and its Variation With Diet. J Nutr. 1936;11(6):599-606. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/11/6/599.pdf [328] Stern, E. I. The Intraspinal Injection of Vitamin B1 for the Relief of Intractable Pain, and for Inflammatory and Degenerative Diseases of the Central Nervous System. Am J Surg. 1938;34:495. [329] Science News of August 29, 1970, pages 157-158. [330] Journal of the American Medical Association of September 21, 1970, page 2001. -zrejme malo s o toto? JAMA. 1970;213(12):1999-2012. [331] Bailey AL, Maisey S, Southon S, Wright AJ, Finglas PM, Fulcher RA. Relationships between micronutrient intake and biochemical indicators of nutrient adequacy in a "free-living' elderly UK population. Brit J Nutr, 1997 Feb;77(2):225-42. PMID: 9135369. Cote INIST: 2404, 35400006354873.0060. [332] Paul Haggarty, The Rowett Institute of Nutrition and Health, Greenburn Road, Bucksburn Aberdeen AB21 9SB, Scotland, UK. University of Aberdeen. http://www.rowett.ac.uk/divisions/vhp/p_haggarty.html [333] Mller M, Kersten S. Nutrigenomics: goals and strategies. Nat Rev Genet. 2003 Apr;4(4):315-22. PMID: 12671662. doi:10.1038/nrg1047. http://www.nature.com/nrg/journal/v4/n4/box/nrg1047_BX1.html http://www.ebi.ac.uk/microarray/Projects/tox-nutri/Nutrigenomics-Nature.pdf [334] Afman L, Muller M. Nutrigenomics: From Molecular Nutrition to Prevention of Disease. J Am Diet Assoc. 2006 Apr;106(4):569-76. PMID: 16567153. doi:10.1016/j.jada.2006.01.001.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

286 / 332

[335] DeBusk RM, Fogarty CP Ordovas JM, Kornman KS. Nutritional genomics in practice: Where do we , begin? J Am Diet Assoc. 2005 Apr;105(4):589-98. PMID: 15800562. doi:10.1016/j.jada.2005.01.002. [336] Stover PJ. Influence of human genetic variation on nutritional requirements. Am J Clin Nutr, 2006 Feb;83(2):436S-442S. PMID: 16470009. [337] Cocozza S. Methodological aspects of the assessment of gene-nutrient interactions at the population level. Nutr Metab Cardiovasc Dis, 2007 Feb;17(2):82-8. Epub 2006 Apr 21. PMID: 17306733. [338] Robert B. Eckhardt, Genetic Research and Nutritional Individuality. J Nutr. 2001;131:336S-339S. http://jn.nutrition.org/cgi/content/full/131/2/336S [339] Ames BN, A role for supplements in optimizing health: the metabolic tune-up, Arch Biochem Biophys. 2004 Mar 1;423(1):227-34. PMID: 14989256. [340] William R Ware. A Metabolic Tune-Up: What is This All About? International Health News, September/October 2004. http://www.yourhealthbase.com/metabolic.htm [341] Ruth M. DeBusk, Nutritional Genomics and the Nutrigenomics Practitioner. http://www.nugo.org/stakeholders/28368 [342] Ferguson LR. Nutrigenomics: integrating genomic approaches into nutrition research, Mol Diagn Ther. 2006;10(2):101-8. PMID: 16669608. [343] Submission to White House Commission on Alternative Medicine, 27th March 2001. http://www.metaproteomicslabs.com/whouse.asp [344] The NCMHD Center of Excellence for Nutritional Genomics. http://nutrigenomics.ucdavis.edu [345] Elliott R, Ong TJ. Nutritional genomics. BMJ. 2002 Jun 15;324(7351):1438-42. PMID: 12065270. PMCID: PMC1123385. doi:10.1136/bmj.324.7351.1438. http://www.bmj.com/cgi/content/full/324/7351/1438 [346] Herbert V. Gene mutations can produce polymorphisms that alter minimal daily micronutrient requirements. Editorial. Clin invest Med 2001;24(1):54-5. PMID: 11266033. http://www.victorherbert.com/ClinInvestigMedEd.htm [347] Prof. Victor Herbert, M.D., J.D., M.A.C.P F.R.S.M.(London), Mount Sinai-New York University & ., Bronx V.A. Medical Centers, NY City, USA. Genetic nutrition: gene mutations can produce polymorphisms (alleles) which alter minimal daily requirements (mdrs) for essential mineral and vitamin micronutrients such as iron, vitamin B12, and folic acid. Presented at the 17th International Congress of Nutrition (under the auspices of The International Union of Nutritional Sciences, organized by The Austrian Nutrition Society), Austria Convention Center, Vienna, Austria, Aug 2731, 2001. http://www.victorherbert.com/Vienna2001.htm [348] Waterland RA, Garza C. Potential mechanisms of metabolic imprinting that lead to chronic disease. Am J Clin Nutr. 1999 Feb;69(2):179-97. PMID: 9989679. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/69/2/179 [349] A Look into the Future of Nutrition Reseach. Food Today, September 2002. http://www.eufic.org/article/en/page/FTARCHIVE/artid/nutrition-research/ [350] Ames BN, Elson-Schwab I, Silver EA. High-dose vitamin therapy stimulates variant enzymes with decreased coenzyme binding affinity (increased K(m)): relevance to genetic disease and polymorphisms. Am J Clin Nutr. 2002 Apr;75(4):616-58. PMID: 11916749. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/75/4/616 [351] Proctor P Similar functions of uric acid and ascorbate in man? Nature. 1970 Nov 28; 228(5274):868. . doi:10.1038/228868a0. PMID 5477017. [352] Levine M, Rumsey SC, Daruwala R, Park JB, Wang Y. Criteria and Recommendations for Vitamin C Intake. JAMA. 1999 Apr 21;281(15):1415-23. PMID: 10217058. http://jama.ama-assn.org/cgi/content/abstract/281/15/1415 [353] Dynamic flow: resolving the vitamin C controversy. Medical News Today, 28 Jun 2004. MediLexicon International Ltd, Craythorne House, Burnside Mews, London Road, Bexhill-on-Sea, TN39 3LE. http://www.medicalnewstoday.com/articles/10022.php [354] Richard H. Follis, jr., M.D., Baltimore, MD. Sudden Death In Infants With Scurvy. Journal of Pediatrics, Volume 20, Number 3, 1942, pp. 347-351. PII: S0022-3476(42)80190-0. doi:10.1016/S0022-3476(42)80190-0. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/index.htm#Follis-1942 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/follis-rh-j_pediat-1942-v20-n3-p347.htm http://www.whale.to/v/c/follis.html [355] Youmans, John Barlow, A.D., M.S., M.D., Associate Professor of Medicine and Director of Postgraduate Instruction, Vanderbilt University Medical School, Nashville, Tennessee; Assisted by E. White Patton. Nutritional deficiencies; diagnosis and treatment. Philadelphia, Montreal, J. B. Lippincott company, 1941, 385 pp. [356] Ginter E, Kajaba I, Nizner O. The Effects of Ascorbic Acid on Cholesterolemia in Healthy Subjects with Seasonal Deficit of Vitamin C. Nutr Metab 1970;12:76-86. DOI: 10.1159/000175278. PMID: 5486051. http://content.karger.com/ProdukteDB/produkte.asp?Doi=175278 [357] Clemetson, M.D. Is it Shaken Baby, or Barlows Disease Variant? The Journal of American Physicians and Surgeons 2004; 9:78-80. C.A.B. Clemetson, M.D., Professor Emeritus, Tulane University School of Medicine, New Orleans, LA5844 Fontainebleau Drive New Orleans, Louisiana 70125 Tele: 504-866-1525. http://www.jpands.org/vol9no3/clemetson.pdf http://legaljustice4john.com/clemetson.htm

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

287 / 332

[358] Ginter E. Choroby srdca a politika. Vesmr 79, leden 2000, str. 15-17. http://www.bolatice.vesmir.cz/clanekPDF.php3?CID=53&YID=2305 [359] Ormerod MJ, Unkauf BM, White FD. A Further Report on the Ascorbic Acid Treatment of Whooping Cough. Can Med Assoc J. 1937 Sep; 37(3): 268272. PMCID: PMC536087. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#1937 alebo http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/ormerod-mj-etal-canadian_med_assn_j-1937v37-n3-p268.htm [360] Widenbauer F. Study of ascorbic acid in small children and school children, Jarhb. f. Kinderheilk. 1936, 146: 297. [361] Gothlin GF. A Method of Establishing the Vitamin C Standard of Requirement of Physically Healthy Individuals by Testing the Strength of Their Capillaries. [362] Food and Life: P 236, 1939 Yearbook, U.S. Dept. Agriculture, U.S. Printing Office, Washington, D.C. . [363] Crandon JH, Lund CC, Dill DB. Experimental Human Scurvy. N Eng J Med. 1940 Sept 5;223(10):353369. [364] Kalokerinos A. Every Second Child. Keats Publishing, Inc., New Canaan, 1981. [365] Cook D. Cot Deaths - Now We Know. Report on the clinical research of Drs. A. Kalokerinos and G. Dettman leading to the successful solution of the Sudden Infant Death Syndrome. Scientific Australian, June 1978, pp. 10-14, 49. [366] Hemilla H. (September 2005). Response to the two earlier comments. PLoS Med. 2 (9): e307; author reply e309. doi:10.1371/journal.pmed.0020307. PMID 16173838. PMC: 1236801. [367] Hume R, Weyers E. Changes in leucocyte ascorbic acid during the common cold. Scott Med J. 1973 Jan;18(1):3-7. PMID: 4717661. [368] Gander J, Niederberger W. Vitamin C In der Pneumonie-Behandlung. Mnch. med. Wochschr. 1936, 83: 2074. [369] Hochwald A. Beobachtungen ber Ascorbinsurewirkung bei der kruppsen Pneumonie, Wien. Arch. f. inn. Med., (in press). [370] Wikipedia: Phagocyte. http://en.wikipedia.org/wiki/Phagocyte [371] Halliwell B, Gutteridge JMC: Free Rad Biol Med, 1999, Oxford, England, Oxford University Press. [372] Calleja HB, Brooks RH. Acute Hepatitis Treated with High Doses of Vitamin C. Report of a case. Ohio Med. 1960 Jun;56:821-3. PMID: 13806993. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/index.htm#Calleja-1960 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/196x/calleja-hb-etal-ohio_st_med_j-1960-v56p821.htm [373] Anderson R. Vitamin C and immune functions: mechanisms of immunostimulation. In: Counsell J N, Hornig D H. eds. Vitamin C. London: Applied Science Publishers, 1981: 249-272. [374] Henson DE, Block G, Levine M. Ascorbic acid: biologic functions and relation to cancer; commentary. J Natl Cancer Inst. 1991 Apr 17;83(8):547-50. PMID: 1672383. [375] Kennes B, Dumont I, Brohee D, Hubert C, Neve P Effect of vitamin C supplements on cell-mediated . immunity in old people. Gerontology 1983;29(5):305-10. PMID: 6604680. [376] McCormick WJ. Ascorbic acid as a chemotherapeutic agent. Arch Pediatr. 1952 Apr;69(4):151-5. PMID: 14924799. [377] Panush RS, Delafluente JC, Katz P Johnson J. Modulation of certain immunologic responses by , vitamin C. III. Potentiation in vitro and in vivo lymphocyte responses. Int J Vitam Nutr Res Suppl. 1982;23:35-47. PMID: 6288604. [378] Siegel BV, Leibovitz B. The multifactorial role of vitamin C in health and disease. Int J Vitam Nutr Res Suppl. 1982;23:9-22. PMID: 6181000. [379] Siegel BV, Morton JI. Vitamin C and the immune response. Experientia. 1977 Mar 15;33(3): 393-5. PMID: 300689. DOI:10.1007/BF02002847. ISSN 1420-682X (Print) 1420-9071 (Online). [380] Yonemoto RH, Chretien PB, Fehniger TF. Enhanced lymphocyte blastogenesis by oral ascorbic acid. Proc Am Assoc Cancer Res 1976; 17: 288. [381] Chambers R, Pollack H. Micrurgical studies in cell physiology : iv. colorimetric determination of the nuclear and cytoplasmic pH in the starfish egg. J Gen Physiol. 1927 May 20;10(5):739-755. PMCID: PMC2140921. PMID: 19872358. [382] Clark & Rassiter: Q J Exp Physiol., 32:279, 1944. [383] Abbasy MA. The diuretic action of vitamin C. Biochem J. 1937 Feb;31(2):339-42. PMID: 16746344. [384] Bucca C, Rolla G, Arossa W, Caria E, Elia C, Nebiolo F, Baldi S. Effect of Ascorbic Acid on Increased Bronchial Responsiveness during Upper Airway Infection. Respiration 1989;55(4):214-9. doi: 10.1159/000195737. PMID: 2595105. [385] Demopoulos HB. The basis of free radical pathology. Fed Proc. 1973 Aug;32(8):1859-61. PMID: 4718903. [386] Levine SA, Reinhardt JH. Biochemical pathology initiated by free radicals, oxidant chemicals, and therapeutic drugs in the etiology of chemical hypersensitivity disease. Journal of Orthomolecular Psychiatry, 1983;12(3):166-183. http://www.orthomolecular.org/library/jom/1983/pdf/1983-v12n03-p166.pdf [387] Carr A, Frei B. Does vitamin C act as a pro-oxidant under physiological conditions? FASEB J. 1999 Jun;13(9):1007-24. PMID: 10336883. http://www.fasebj.org/cgi/content/full/13/9/1007

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

288 / 332

[388] Levine SA, Kidd PM. Free Radical Pathology and Antioxidant Adaptation. Biocurrents Research, 944 Lake St., San Francisco, CA 94118, In press, 1984. [389] Harman D. The aging process. Proc Natl Acad Sci USA 1981 Nov;78(11):7124-8. PMCID: PMC349208. PMID: 6947277. [390] Balridhe CW, Gerard RW. The extra respiration of phagocytosis. Am J Physiol 1932 December 31;103(1):235-6. [391] Iyer GYN, Islam MF, Quastel JH. Biochemical aspects of phagocytosis. Nature 1961;192:535-541. doi:10.1038/192535a0. [392] Sbarra AJ, Karnovsky ML. The biochemical basis of phagocytosis. I. Metabolic changes during the ingestion of particles by polymorphonuclear leukocytes. J Biol Chem 1959 Jun;234(6):1355-62. PMID: 13654378. [393] Babior BM, Curnutte JT, McMurrich BJ. The particulate superoxide-forming system from human neutrophils. Properties of the system and further evidence supporting its participation in the respiratory burst. J Clin Invest 1976 Oct;58(4):989-96. PMCID: PMC333263. PMID: 9426. http://www.jci.org/articles/view/108553 http://ukpmc.ac.uk/articlerender.cgi?artid=154253 [394] Babior BM. The role of active oxygen microbial killing by phagocytes. In Autor, A.P (ed). Pathology of . Oxygen. Academic Press, New York, 45-58, 1982. [395] Babior BM, Crowley CA. Chronic Granulomatous Disease and other disorders of oxidative killing by phagocytes. p1956-1985 in Stanbury JB (ed) et al. The Metabolic Basis of Inherited Disease, 5th Ed., McGraw-Hill Book Company, New York, 1983. [396] Roos D, Weening RS, Wyss SR, Aebi HE. Protection of human neutrophils by endogenous catalase: Studies with cells from catalase-deficient individuals. J Clin Invest 1980 Jun;65(6):1515-22. PMCID: PMC371491. PMID: 7410555. http://www.jci.org/articles/view/109817 [397] Reed PW. Glutathione and the hexose monophosphate shunt in phagocytizing and hydrogen peroxide-treated rat leukocytes. J Biol Chem 1969 May 10;244(9):2459-64. PMID: 5783842. [398] Strauss RR, Paul BB, Jacobs AA, Sbarra AJ. The role of the phagocyte in host-parasite interactions. XIX. Leukocytic glutathione reductase and its involvement in phagocytosis. Arch Biochem Biophys 1969 Dec;135(1):265-71. PMID: 4391340. [399] Tariq SA. Role of Ascorbic Acid in Scavenging Free Radicals and Lead Toxicity from Biosystems. Mol Biotechnol. 2007 Sep;37(1):62-5. Humana Press Inc. ISSN 1073-6085 (Print), 1559-0305 (Online). PMID: 17914166. DOI: 10.1007/s12033-007-0045-x.

400
[400] Kiegler, Guggenheim and Warburg: Vitamin C vs. Toxins, 1938. [401] Abram Hoffer, MD, PhD, FRCP(C). Antioxidant Nutrients and Cancer. Journal of Orthomolecular Medicine, Vol. 15, p 193, 4th Quarter 2000. http://www.orthomolecular.org/library/jom/2000/articles/2000-v15n04-p193.shtml http://www.orthomolecular.org/library/jom/2000/pdf/2000-v15n04-p193.pdf [402] Cheraskin E, Ringsdorf WM, Sisley EL. The Vitamin C Connection. Harper & Row, New York, 1983. [403] Basu TK Schorah CJ. Vitamin C in Health and Disease. The AVI Publishing Company, Inc., 1982. [404] Young IS, Woodside JV. Antioxidants in health and disease. J Clin Pathol. 2001 Mar;54(3):176-86. PMCID: PMC1731363. PMID: 11253127. http://jcp.bmjjournals.com/cgi/content/abstract/54/3/176 [405] Larson C. Ordinace, pp. 359-360, Jan-Feb, 1967. [406] Otani T. Concerning the Vitamin C Therapy of Pertussis [Whooping Cough]. Klinische Wochenschrift, 1936 December 19;15(51):1884-1885. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/index.htm#Otani-1936 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/otani-t-klin_wchnschr-1936-v15-n51-p1884-eng.htm [407] NIH News. Vitamin C Injections Slow Tumor Growth in Mice, Embargoed for Release, Monday, 2008 August 4, 5:00 p.m. EDT. [408] Hardman JG, Limbird LE, Gilman AG: The Pharmacological Basis of Therapeutics. Mc-Graw-Hill Professional, New York. [409] Hickey S, Roberts H. "Misleading information on the properties of vitamin C". PLoS Med. PLoS Med. 2005 Sep;2(9):e307; author reply e309. Epub 2005 Sep 27. PMCID: PMC1236801. PMID 16173838. doi:10.1371/journal.pmed.0020307. [410] Shekarriz B, Stoller ML. Hyperoxaluria. Emedicine Urology, May 19 2008. Medscape. http://emedicine.medscape.com/article/444683-print [411] Wang Y, Mackenzie B, Tsukaguchi H, Weremowicz S, Morton CC, Hediger MA. Human vitamin C (Lascorbic acid) transporter SVCT1. Biochem Biophys Res Commun. 2000 Jan 19;267(2):488-94. PMID: 10631088. doi:10.1006/bbrc.1999.1929. [412] Takanaga H, Mackenzie B, Hediger MA. Sodium-dependent ascorbic acid transporter family SLC23, Euro J Physiol, Pflugers Arch. 2004 Feb;447(5):677-82. Epub 2003 Jul 4. PMID: 12845532. DOI:10.1007/s00424-003-1104-1. http://www.springerlink.com/content/a0lg1949en4p902v/ [413] Doctors Say, Raise the RDAs Now. Orthomolecular Medicine News Service, October 30, 2007. Journal of Orthomolecular Medicine. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v03n10.shtml

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

289 / 332

[414] Kallner A, Hartmann D, Hornig D. Steady-state turnover and body pool of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr, 1979 Mar;32(3):530-9. PMID: 420145. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/32/3/530 [415] Liang WJ, Johnson D, Jarvis SM. Vitamin C transport systems of mammalian cells. Mol Membr Biol, 2001 Jan-Mar;18(1):87-95. PMID: 11396616. doi: 10.1080/09687680110033774. [416] Mueckler M. Facilitative glucose transporters. Eur J Biochem, 1994 Feb 1;219(3):713-25. PMID: 8112322. doi:10.1111/j.1432-1033.1994.tb18550.x. [417] Olson AL, Pessin JE. Structure, function, and regulation of the mammalian facilitative glucose transporter gene family. Annu Rev Nutr. 1996;16:235-56. PMID: 8839927. [418] Hickey S, Roberts H. Ridiculous Dietary Allowance. 2004; Lulu Press. 151p. ISBN: 978-1-4116-22210. [419] Rumsey SC, Daruwala R, Al-Hasani H, Zarnowski MJ, Simpson IA, Levine M. Dehydroascorbic acid transport by GLUT4 in Xenopus oocytes and isolated rat adipocytes. J Biol Chem, 2000 Sep 8;275(36):28246-53. PMID: 10862609. doi: 10.1074/jbc.M000988200. http://www.jbc.org/content/275/36/28246.long [420] Rumsey SC, Kwon O, Xu GW, Burant CF, Simpson I, Levine M. Glucose transporter isoforms GLUT1 and GLUT3 transport dehydroascorbic acid. J Biol Chem, 1997 Jul 25;272(30):18982-9. PMID: 9228080. doi: 10.1074/jbc.272.30.18982. [421] Kodaman PH, Behrman HR. Hormone-regulated and glucose-sensitive transport of dehydroascorbic acid in immature rat granulosa cells. Endocrinology. 1999 Aug;140(8):3659-65. PMID: 10433224. http://endo.endojournals.org/cgi/content/full/140/8/3659 [422] Hornig D, Weber F, Wiss O. Uptake and release of [I-14C]ascorbic acid and [I-14C]dehydroascorbic acid by erythrocytes of guinea pigs. Clin Chim Acta, 1971 Jan;31(1):25-35. PMID: 5544054. doi:10.1016/0009-8981(71)90460-8. [423] Evans RM, Currie L, Campbell A. The distribution of ascorbic acid between various cellular components of blood, in normal individuals, and its relation to the plasma concentration. Br J Nutr, 1982 May;47(3):473-82. PMID: 7082619. doi:10.1079/BJN19820059. [424] Hughes RE, Maton SC. The passage of vitamin C across the erythrocyte membrane. Brit J Haematol, 1968 Mar;14(3):247-53. PMID: 5644379. DOI: 10.1111/j.1365-2141.1968.tb01494.x. http://www3.interscience.wiley.com/journal/120726430/abstract [425] Wagner ES, White W, Jennings M, Bennett K. The entrapment of [14C]ascorbic acid in human erythrocytes. Biochim Biophys Acta. 1987 Aug 7;902(1):133-6. PMID: 3607055. doi:10.1016/00052736(87)90143-X. [426] Okamura M. Uptake of L-ascorbic acid and L-dehydroascorbic acid by human erythrocytes and HeLa cells. J Nutr Sci Vitaminol (Tokyo). 1979;25(4):269-79. PMID: 521850. [427] May JM. Ascorbate function and metabolism in the human erythrocyte. Front Biosci. 1998 Jan 1;3:d1-10. PMID: 9405334. [428] Rose RC: Transport of ascorbic acid and other water-soluble vitamins. Biochim Biophys Acta. 1988 Jun 9;947(2):335-66. PMID: 3285893. doi:10.1016/0304-4157(88)90014-7. [429] Bianchi J, Rose RC. Glucose-independent transport of dehydroascorbic acid in human erythrocytes. Proc Soc Exp Biol Med. 1986 Mar;181(3):333-7. PMID: 3945643. [430] Okamura M: An improved method for determination of L-ascorbic acid and L-dehydroascorbic acid in blood plasma, Clin Chim Acta, 1980 May 9;103(3):259-68. PMID: 7398071. [431] Dhariwal KR, Hartzell WO, Levine M. Ascorbic acid and dehydroascorbic acid measurements in human plasma and serum. Am J Clin Nutr, 1991 Oct;54(4):712-6. PMID: 1897478. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/54/4/712 [432] Chalmers AH, Cowley DM, Brown JM. A possible etiological role of ascorbate in calculi formation. Clin Chem, 1986 Feb;32(2):333-6. PMID: 3943193. http://www.clinchem.org/cgi/reprint/32/2/333.pdf [433] Hawley EE, Frazer JP Button LL, Stevens DJ. The Effect of the Administration of Sodium , Bicarbonate and of Ammonium Chloride on the Amount of Ascorbic Acid Found in the Urine. J. Nutrition, 1936;12:215. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/12/2/215.pdf [434] Padayatty SJ, Sun H, Wang Y, Riordan HD, Hewitt SM, Katz A, Wesley RA, Levine M. Vitamin C pharmacokinetics: implications for oral and intravenous use. Ann Intern Med. 2004 Apr 6;140(7):533-7. PMID: 15068981. http://www.annals.org/cgi/content/full/140/7/533 [435] Hemil H. Vitamin C supplementation and the common cold--was Linus Pauling right or wrong? Int J Vitam Nutr Res, 1997;67(5):329-35. PMID: 9350474. Cote INIST: 844, 35400006991922.0060. [436] Douglas RM, Chalker EB, Treacy B. Vitamin C for preventing and treating the common cold. In: The Cochrane Library, 3, Oxford: Update Software, CD000980. Cochrane Database Syst Rev. 2000; (2):CD000980. PMID: 10796569. [437] Benke KK. Modelling Ascorbic Acid Level in Plasma and Its Dependence on Absorbed Dose. Journal of the Australasian Coll Nutr Environ Med, 1999; 18(1): 11-12. [438] Ely JTA. Ascorbic Acid and Other Modern Analogs of the Germ Theory. J Orthomol Med, 1999 Q3;14(3):143-156. http://orthomolecular.org/library/jom/1999/articles/1999-v14n03-p143.shtml alternatvne: http://faculty.washington.edu/ely/JOM4.html

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

290 / 332

[439] Duconge J, Miranda-Massari JR, Gonzalez MJ, Jackson JA, Warnock W, Riordan NH. Pharmacokinetics of vitamin C: insights into the oral and intravenous administration of ascorbate. P R Health Sci J. 2008 Mar;27(1):7-19. PMID: 18450228. http://prhsj.rcm.upr.edu/index.php/prhsj/article/view/13 [440] Hickey S, Roberts H, Miller N. Pharmacokinetics of oral vitamin C. Journal of Nutritional & Environmental Medicine, 2008;17(3):169-177(9). Publisher: Taylor & Francis, Informa Healthcare. ISSN: 1364-6907 (electronic) 1359-0847 (paper). DOI: 10.1080/13590840802305423. [441] Wikipedia: Needle gauge. http://en.wikipedia.org/wiki/Needle_gauge [442] Bronstein AC, Spyker DA, Cantilena LR Jr, Green JL, Rumack BH, Heard SE. 2007 Annual Report of the American Association of Poison Control Centers' National Poison Data System (NPDS): 25th Annual Report. Clin Toxicol (Phila). 2008 Dec;46(10):927-1057. PMID: 19065310. doi: 10.1080/15563650802559632. [443] Alison Caldwell, 7.30 Report, ABC TV, Australian Broadcasting Corporation. 05/11/2002. http://www.abc.net.au/7.30/content/2002/s719324.htm [444] Moynihan R. FDA fails to reduce accessibility of paracetamol despite 450 deaths a year. BMJ 2002 Sep 28;325(7366):678. PMCID: PMC1124220. PMID: 12351357. doi:10.1136/bmj.325.7366.678. http://www.bmj.com/cgi/content/full/325/7366/678 [445] Stephen Lawson. What About Vitamin C and Kidney Stones? The Linus Pauling Institute, Oregon State University: Research Newsletter fall/winter 1999. http://lpi.oregonstate.edu/fw99/kidneystones.html [446] Johnston CS. Biomarkers for establishing a tolerable upper intake level for vitamin C. Nutr Rev 1999 Mar;57(3):71-7. PMID: 10101920. doi: 10.1111/j.1753-4887.1999.tb06926.x. [447] Curhan GC, Willett WC, Speizer FE, Stampfer MJ. Intake of Vitamins B6 and C and the Risk of Kidney Stones in Women. J Am Soc Nephrol 1999 Apr;10(4):840-5. PMID: 10203369. http://jasn.asnjournals.org/cgi/content/full/10/4/840 Dpts. of Nutrition, Epidemiology, Environmental Health; Harvard School of Public Health Boston, Massachusetts. Renal Unit, Department of Medicine, Massachusetts General Hospital Boston. Harvard Medical School, Boston, Massachusetts. [448] Elmore AR. Final report of the safety assessment of L-Ascorbic Acid, Calcium Ascorbate, Magnesium Ascorbate, Magnesium Ascorbyl Phosphate, Sodium Ascorbate, and Sodium Ascorbyl Phosphate as used in cosmetics. Int J Toxicol. 2005;24 Suppl 2:51-111. PMID: 16154915. http://lib.bioinfo.pl/pmid:15850284/pmid/sim [449] Wikipedia: Median lethal dose. http://en.wikipedia.org/wiki/LD50 [450] Wikipedia: Vitamin C megadosage. http://en.wikipedia.org/wiki/Vitamin_C_megadosage [451] Chemical and Other Safety Information. The Physical and Theoretical Chemistry Laboratory, Oxford University, 2005. http://msds.chem.ox.ac.uk/SO/sodium_chloride.html http://msds.chem.ox.ac.uk/AS/ascorbic_acid.html [452] Belfield WO. Zucker M. The Healthy Cat Book. McGraw Hill, 1983. [453] MacDonald MK, Bhattacharya SK. Histological changes in rats rendered hyperglycaemic by injection of dehydroascorbic acid. Q J Exp Physiol Cogn Med Sci. 1956 Apr;41(2):153-61. PMID: 13485333. http://ep.physoc.org/content/41/2/153.long [454] Massina A, Brucchieri A, Gasso G. Diabete sperimentale da acido deidro ascorbico. Botl Soc Ital Biol Sper 1968;44(14):1138-1141. [455] Lamden MP Chrystowski GA. Urinary oxalate excretion by man following ascorbic acid ingestion. , Proc Soc Exp Biol Med. 1954 Jan;85(1):190-2. PMID: 13134331. [456] Patterson JW. The diabetogenic effect of dehydroascorbic and dehydro-isoascorbic acids. J Biol Chem, 1950;183:81-88. http://www.jbc.org/content/183/1/81.full.pdf [457] Simon L. Ruskin, MD. Sodium Ascorbate in the Treatment of Allergic Disturbances. The American Journal of Digestive Diseases, 1947 Sep;14(9):302-5. DOI: 10.1007/BF03001346. ISSN 0002-9211. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/194x/ruskin-sl-am_j_digest_dis_1947-v14-n9-p302.htm alternatvne: http://www.whale.to/v/c/ruskin.html [458] Herbert 1975, cit. Goodman-Gurman's Pharmacology, 8.vyd., 1990; s. 1550 [459] The Institute for Optimum Nutrition. Vitamin C. http://www.ion.ac.uk/healthnotes.php?org=ion&ContentID=2929001 [460] Gaby AR. The myth of rebound scurvy. Townsend Letter for Doctors 2000 June;(203):122. [461] Cochrane WA. Overnutrition in prenatal and neonatal life: a problem? Can Med Assoc J 1965 Oct 23;93(17):893-9. PMID: 5318613. PMCID: PMC1928976. [462] Cameron E. Protocol for the use of vitamins C in the treatment of cancer. Linus Pauling Institute of Science and Medicine, Palo Alto, California. Med Hypotheses 1991 Nov;36(3):190-4. PMID: 1787808. http://www.doctoryourself.com/cameron.html citovan zdroje: http://www.doctoryourself.com/biblio_cameron.html [463] Hellman L, Burns JJ. Metabolism of L-ascorbic acid-1-C14 in man. J Biol Chem 1958 Feb;230(2):92330. PMID: 13525409. http://www.jbc.org/content/230/2/923.long [464] Steve Hickey, PhD and Hilary Roberts, PhD. Vitamin C does not cause kidney stones. Orthomolecular Medicine News Service, July 5, 2005. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v01n07.shtml

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

291 / 332

[465] Rao TVRK, Choudhary VK. Effect of pyridoxine (vitamin-B6) supplementation on calciuria and oxaluria levels of some normal healthy persons and urinary stone patients. Indian J of Clinical Biochemistry, 2005;20(2):166-169. http://medind.nic.in/iaf/t05/i2/iaft05i2p166.pdf [466] Kidney Stones. EBSCO Publishing 2009. [467] Massey L. Safety of Vitamin C. Am J Clin Nutr. 2005 Aug;82(2):488. PMID: 16088001. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/82/2/488.pdf [468] Massey LK, Liebman M, Kynast-Gales SA. Ascorbate Increases Human Oxaluria and Kidney Stone Risk. J Nutr, 2005 Jul;135(7):1673-7. PMID: 15987848. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/135/7/1673.pdf [469] Traxer O, Adams-Huet B, Pak CY, et al. Risk of calcium oxalate stone formation with ascorbic acid ingestion. Presented at: American Urological Association 2001 Annual Meeting; June 2-7, 2001; Anaheim, CA. [470] Traxer O, Huet B, Poindexter J, Pak CY, Pearle MS. Effect of ascorbic acid consumption on urinary stone risk factors. J Urol. 2003 Aug;170(2 Pt 1):397-401. PMID: 12853784. [471] Takiguchi H, Furuyama S & Shimazono N. Urinary oxalic acid excretion by man following ingestion of large amounts of ascorbic acid. J Vitaminol 1966; 12: 307312. [472] Takenouchi K, Aso K, Kawase K, Ichikawa H, Shiomi T. On the metabolites of ascorbic acid, especially oxalic acid, eliminated in urine, following the administration of large amounts of ascorbic acid. J Vitaminol (Kyoto). 1966 Mar 10;12(1):49-58. PMID: 5944381. [473] Hatch M, Mulgrew S & Bourke E et al. Effect of megadoses of ascorbic acid on serum and urinary oxalate. Eur Urol 1980; 6: 166169. PMID: 7371664. [474] Hughes C, Dutton S & Truswell AS. High intakes of ascorbic acid and urinary oxalate. J Hum Nutr 1981; 35: 274280. PMID: 7276555. [475] Schmidt KH, Hagmaier V & Hornig DH et al. Urinary oxalate excretion after large intakes of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr 1981; 34: 305311. PMID: 7211731. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/34/3/305 [476] Fituri N, Allawi N, Bentley M & Costello J. Urinary and plasma oxalate during ingestion of pure ascorbic acid: a re-evaluation. Eur Urol 1983; 9: 312315. PMID: 6628476. [477] Tsao CS, Salimi SL. Effect of large intake of ascorbic acid on urinary and plasma oxalic acid levels. Internat J Vit Nutr Res 1984;54(2-3):245-9. PMID: 6500850. [478] Wandzilak TR, D'Andre SD, Davis PA, Williams HE. Effect of high dose vitamin C on urinary oxalate levels. J Urol 1994 Apr;151(4):834-7. PMID: 8126804. [479] Gerster MAH, Moser U. Is high-dose vitamin C intake associated with systemic conditioning? Nutrition Research 1988 Nov;8(11):1327-1332. doi:10.1016/S0271-5317(05)80095-8. [480] Liebman M, Chai W, Harvey E, Boenisch L. Effect of supplemental ascorbate and orange juice on urinary oxalate. Nutr Res 1997;17(3):41525. doi:10.1016/S0271-5317(97)00012-2. [481] Auer BL, Auer D, Rodgers AL. The effect of ascorbic acid ingestion on the biochemical and physicochemical risk factors associated with calcium oxalate kidney stone formation. Clin Chem Lab Med 1998 Mar;36(3):143-7. PMID: 9589801. DOI: 10.1515/CCLM.1998.027. [482] Auer BL, Auer D, Rodgers AL. Relative hyperoxaluria, crystalluria and haematuria after megadose ingestion of vitamin C. Eur J Clin Invest 1998 Sep;28(9):695-700. PMID: 9767367. doi: 10.1046/j.1365-2362.1998.00349.x. [483] Cowley DM, McWhinney BC, Brown JM, Chalmers AH. Chemical factors important to calcium nephrolithiasis: evidence for impaired hydroxyzarboxylic acid absorption causing hyperoxaluria. Clin Chem 1987 Feb;33(2 Pt 1):243-7. PMID: 3802507. http://www.clinchem.org/cgi/reprint/33/2/243 [484] Power C, Barker DJ, Nelson M, Winter PD. Diet and renal stones: a case-control study. Br J Urol 1984 Oct;56(5):456-9. PMID: 6100075. [485] Fellstrm B, Danielson BG, Karlstrm B, Lithell H, Ljunghall S, Vessby B. Dietary habits in renal stone patients compared with healthy subjects. Br J Urol 1989 Jun;63(6):575-80. PMID: 2752249. [486] Erden F, Hacisaliholu A, Koer Z, Simek B, Nebiolu S. Effects of vitamin C intake on whole blood plasma, leucocyte and urine ascorbic acid and urine oxalic acid levels. Acta Vitaminol Enzymol. 1985;7(1-2):123-30. PMID: 4036755. [487] Diplock AT. Safety of antioxidant vitamins and beta-carotene. Am J Clin Nutr 1995 Dec;62(6 Suppl):1510S-1516S. PMID: 7495252. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/62/6/1510S [488] Bendich A, Langseth L. The health effects of vitamin C supplementation: a review. J Am Coll Nutr. 1995 Apr;14(2):124-36. PMID: 7790686. [489] Schmidt KH, Hagmaier V, Hornig DH, Vuilleumier JP Rutishauser G. Urinary oxalate excretion after , large intakes of ascorbic acid in man. Am J Clin Nutr. 1981 Mar;34(3):305-11. PMID: 7211731. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/34/3/305 [490] Hall PM. Nephrolithiasis. Disease Management Project. The Cleveland Clinic Foundation. December 22, 2003. http://www.clevelandclinicmeded.com/medicalpubs/diseasemanagement/nephrology/nephrolithiasis/ nephrolithiasis.htm [491] John N Hathcock et al. Reply to L Massey. Am J Clin Nutr 2005 August 1;82(2):489. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/82/2/488.pdf

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

292 / 332

[492] Taylor EN, Stampfer MJ, Curhan GC. Dietary factors and the risk of incident kidney stones in men: new insights after 14 years of follow-up. J Am Soc Nephrol 2004 Dec;15(12):3225-32. PMID: 15579526. http://jasn.asnjournals.org/cgi/content/full/15/12/3225 [493] Hathcock JN. Vitamins and minerals: efficacy and safety. Am J Clin Nutr 1997 Aug;66(2):427-37. PMID: 9250127. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/66/2/427 [494] Hoffer A. Ascorbic acid and kidney stones. Can Med Assoc J. 1985 Feb 15;132(4):320. PMID: 3971246. PMCID: PMC1345812. [495] Curhan GC, Willett WC, Rimm EB, Stampfer MJ. A prospective study of the intake of vitamins C and B6, and the risk of kidney stones in men. J Urol, 1996 Jun;155(6):1847-51. PMID: 8618271. [496] Gerster H. No contribution of ascorbic acid to renal calcium oxalate stones. Ann Nutr Metab. 1997;41(5):269-82. PMID: 9429689. DOI: 10.1159/000177954. [497] Simon JA, Hudes ES. Relation of serum ascorbic acid to serum vitamin B12, serum ferritin, and kidney stones in US adults. Arch Intern Med. 1999 Mar 22;159(6):619-24. PMID: 10090119. http://archinte.ama-assn.org/cgi/content/full/159/6/619 [498] Colella J, Kochis E, Galli B, Munver R. Urolithiasis/Nephrolithiasis: What's It All About? Urol Nurs. 2005 Dec;25(6):427-48, 475, 449. PMID: 16438249. www.medscape.com/viewarticle/521366 [499] McDonald DF, Murphy GP Bacteriostatic and acidifying effects of methionine, hydrolysed casein and . ascorbic acid on the urine, N Engl J Med. 1959;261:803-805.

500
[500] Murphy FJ, Zelman S. Ascorbic acid as a urinary acidifying agent. 1. Comparison with the ketogenic effect of fasting. J Urol. 1965 Sep;94(3):297-9. PMID: 5828320. [501] Babukov E, Jesek M, Hatok J, Jureekov J, Bnovin P Dobrota D. Oxidan stres a , polymorfizmus glutatin-S-transferzy u astmy bronchiale. Chem. Listy 2009;103,427457. IX. Mezioborov setkn mladch biolog, biochemik a chemik podan firmou Sigma-Aldrich. 26.5. 29.5. 2009. http://www.chemicke-listy.cz/docs/full/2009_05_427-457.pdf [502] Travis LB, Dodge WF, Mintz AA. Urinary acidification with ascorbic acid. J Pediatr. 1965;67:11768. [503] Wheeler GL, Jones MA, Smirnoff N. The biosynthetic pathway of vitamin C in higher plants. Nature. 1998 May 28;393(6683):365-9. PMID: 962079. doi:10.1038/30728. [504] Coe F. Treatment and prevention of renal stones. Consultant 1978; 18: 4750. [505] Tagasaki E. An observation on the composition and recurrence of urinary calculi. Urol Int. 1975;30(3):228-36. PMID: 1118962. DOI: 10.1159/000279983. [506] Hetey SK, Kleinberg ML, Parker WD, Johnson EW. Effect of ascorbic acid on urine pH in patients with injured spinal cords. Am J Hosp Pharm. 1980 Feb;37(2):235-7. PMID: 7361797. [507] Murphy FJ, Zelman S, Mau W. Ascorbic acid as a urinary acidifying agent: Its adjunctive role in chronic urinary infections.Ascorbic acid as a urinary acidifying agent. 2. Its adjunctive role in chronic urinary infection. J Urol. 1965 Sep;94(3):300-3. PMID: 5828321. [508] Houston JB, Levy G. Modification of drug biotransformation by vitamin C in man. Nature 1975 May 1;255(5503):78-9. PMID: 1128674. doi:10.1038/255078a0. [509] Wall I, Tiselius HG. Long-term acidification of urine in patients treated for infected renal stones. Urol Int. 1990;45(6):336-41. PMID: 2288050. DOI: 10.1159/000281732. [510] Maxwell SRJ. Antioxidant vitamin supplements: update of their potential benefits and possible risks. Drug Saf. 1999 Oct;21(4):253-66. PMID: 10514018. Cote INIST : 21755, 35400008807472.0020. [511] McAllister CJ, Scowden EB, Dewberry FL, Richman A. Renal failure secondary to massive infusion of vitamin C. JAMA 1984 Oct 5;252(13):1684. PMID: 6471294. [512] Lawton JM, Conway LT, Crosson JT, Smith CL, Abraham PA. Acute oxalate nephropathy after massive ascorbic acid administration. Arch Intern Med. 1985 May;145(5):950-1. PMID: 3994472. [513] Wong K, Thomson C, Bailey RR, McDiarmid S, Gardner J. Acute oxalate nephropathy after a massive intravenous dose of vitamin C. Aust N Z J Med. 1994 Aug;24(4):410-1. PMID: 7980244. [514] Mashour S, Turner JF Jr, Merrell R. Acute renal failure, oxalosis, and vitamin C supplementation: a case report and review of the literature. Chest. 2000 Aug;118(2):561-3. PMID: 10936161. doi: 10.1378/chest.118.2.561. http://www.chestjournal.org/content/118/2/561.full [515] Gabardi S, Munz K, Ulbricht C. A Review of Dietary Supplement-Induced Renal Dysfunction. Clin J Am Soc Nephrol. 2007 Jul;2(4):757-65. Epub 2007 May 30. PMID: 17699493. http://cjasn.asnjournals.org/cgi/content/full/2/4/757 [516] Alkhunaizi, AM, Chan, L Secondary oxalosis: a cause of delayed recovery of renal function in the setting of acute renal failure. J Am Soc Nephrol 1996 Nov;7(11):2320-6. PMID: 8959621. http://jasn.asnjournals.org/cgi/reprint/7/11/2320 [517] Auer BL, Auer D, Rodgers AL. Relative hyperoxaluria, crystalluria and haematuria after megadose ingestion of vitamin C. Eur J Clin Invest. 1998 Sep;28(9):695-700. PMID: 9767367. doi:10.1046/j.1365-2362.1998.00349.x. [518] Rivers JM. Safety of high-Ievel vitamin C ingestion. In: Third Conference on AA. Ann NY_Acad Sci 1987;498:95-102. (je to toto? PMID: 3304071.) [519] Massey, L. Safety of vitamin C. Am J Clin Nutr. 2005 Aug;82(2):488; author reply 489. PMID: 16088001. http://www.ajcn.org/cgi/content/full/82/2/488

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

293 / 332

[520] Chai W, Liebman M, Kynast-Gales S, Massey L. Oxalate absorption and endogenous oxalate synthesis from ascorbate in calcium oxalate stone formers and non-stone formers. Am J Kidney Dis. 2004 Dec;44(6):1060-9. PMID: 15558527. doi:10.1053/j.ajkd.2004.08.028. [521] Lapk O. Komu hroz kurdje. Vesmr 2001/9;80:497. ISSN 1214-4029. http://www.vesmir.cz/clanky/clanek/id/4715 [522] Schwille PO, Schmiedl A, Herrmann U, Manoharan M, Fan J, Sharma V, Gottlieb D. Ascorbic acid in idiopathic recurrent calcium urolithiasis in humans--does it have an abettor role in oxalate, and calcium oxalate crystallization? Urol Res. 2000 Jun;28(3):167-77. PMID: 10929425. [523] Tiselius HG, Almgrd LE. The diurnal urinary excretion of oxalate and the effect of pyridoxine and ascorbate on oxalate excretion. Eur Urol 1977;3(1):41-6. PMID: 556987. [524] Yamazaki K, Mitsuhashi T, Yamada E, Yamada T, Kosaka S, Takano K, Obara T, Sato K. Amiodarone reversibly decreases sodium-iodide symporter mRNA expression at therapeutic concentrations and induces antioxidant responses at supraphysiological concentrations in cultured human thyroid follicles. Thyroid. 2007 Dec;17(12):1189-200. PMID: 18020914. doi:10.1089/thy.2007.0215. [525] Markou K, Georgopoulos N, Kyriazopoulou V, Vagenakis AG. Iodine-Induced hypothyroidism. Thyroid. 2001 May;11(5):501-10. PMID: 11396709. doi:10.1089/105072501300176462. [526] Urivetzky M, Kessaris D, Smith AD. Ascorbic acid overdosing: a risk factor for calcium oxalate nephrolithiasis. J Urol. 1992 May;147(5):1215-8. PMID: 1569652. [527] Pearce EN, Gerber AR, Gootnick DB, Khan LK, Li R, Pino S, Braverman LE. Effects of chronic iodine excess in a cohort of long-term American workers in West Africa. J Clin Endocrinol Metab. 2002 Dec;87(12):5499-502. PMID: 12466344. http://jcem.endojournals.org/cgi/content/full/87/12/5499 [528] Heckers H, Wagner I, Schmelz E & Trenkel A. Zur diatetischen Therapie und Pravention von Calcium-Oxalat-Nierensteinen. Ernahrungs-umschau 1993; 40: 416420. [529] Atkins GL, Dean BM, Griffin WJ, Scowen EF, Watts RWE. Primary hyperoxaluria. The relation between ascorbic acid and the increased urinary excretion of oxalate. Lancet 1963 Nov 23;2(7317):1096-7. PMID: 14063425. [530] Eng PH, Cardona GR, Fang SL, Previti M, Alex S, Carrasco N, Chin WW, Braverman LE. Escape from the acute Wolff-Chaikoff effect is associated with a decrease in thyroid sodium/iodide symporter messenger ribonucleic acid and protein. Endocrinology. 1999 Aug;140(8):3404-10. PMID: 10433193. http://endo.endojournals.org/cgi/reprint/140/8/3404 [531] Wikipedia. Flavonoid. http://en.wikipedia.org/wiki/Flavonoid [532] Mitch WE, Johnson MW, Kirshenbaum JM, Lopez RE. Effect of large oral doses of ascorbic acid on uric acid excretion by normal subjects. Clin Pharmacol Ther. 1981 Mar;29(3):318-21. PMID: 7471601. [533] Fituri N, Allawi N, Bentley M, Costello J. Urinary and plasma oxalate during ingestion of pure ascorbic acid: a re-evaluation. Eur Urol 1983;9(5):312-5. PMID: 6628476. [534] Su SB, Silver PB, Zhang M, Chan CC, Caspi RR. Pertussis toxin inhibits induction of tissue-specific autoimmune disease by disrupting G protein-coupled signals. J Immunol. 2001 Jul 1;167(1):250-6. PMID: 11418656. http://www.jimmunol.org/cgi/content/full/167/1/250 [535] Seltzer MA, Low RK, McDonald M, Shami GS, Stoller ML. Dietary manipulation with lemonade to treat hypocitraturic calcium nephrolithiasis. J Urol. 1996 Sep;156(3):907-9. PMID: 8709360. PII: S0022-5347(01)65659-3. [536] Pak CY. Citrate and renal calculi: an update. Miner Electrolyte Metab. 1994;20(6):371-7. PMID: 7783699. [537] Curhan GC, Willett WC, Speizer FE, Stampfer MJ. Beverage use and risk for kidney stones in women. Ann Intern Med. 1998 Apr 1;128(7):534-40. PMID: 9518397. http://www.annals.org/content/128/7/534.long [538] Sidhu H, Schmidt ME & Cornelius JG et al. Direct correlation between hyperoxaluria/oxalate stone disease and the absence of the gastrointestinal tract-dwelling bacterium Oxalobacter formigenes: Possible prevention by gut recolonization or enzyme replacement therapy. J Am Soc Nephr 1999; 10 Suppl 1: 334340. [539] Rattan V, Sidhu H, Vaidyanathan S, Thind SK, Nath R. Effect of combined supplementation of magnesium oxide and pyridoxine in calcium-oxalate stone formers. Urol Res. 1994;22(3):161-5. PMID: 7992461. DOI:10.1007/BF00571844. [540] Prien El, Gershoff SF. Magnesium oxide-pyridoxine therapy for recurrent calcium oxalate calculi. J Urol. 1974 Oct;112(4):509-12. PMID: 4414543. [541] Dr. James Balch. Mitamins Essential Formula [MEF] for Kidney Stones. Mitamins Inc. http://www.mitamins.com/disease/Kidney-Stones.html [542] Heart Protection Study Collaborative Group. MRC/BHF Heart Protection Study of antioxidant vitamin supplementation in 20,536 high-risk individuals: a randomised placebo-controlled trial. Lancet 2002 Jul 6;360(9326):23-33. PMID: 12114037. [543] Cook JD, Watson SS, Simpson KM, Lipschitz DA, Skikne BS. The effect of high ascorbic acid supplementation on body iron stores. Blood 1984 Sep;64(3):721-6. PMID: 6466873. http://bloodjournal.hematologylibrary.org/cgi/reprint/64/3/721 [544] Bendich A, Cohen M. Ascorbic acid safety: analysis of factors affecting iron absorption. Toxicol Lett 1990 Apr;51(2):189-201. PMID: 2184546. doi:10.1016/0378-4274(90)90210-D. [545] Calabrese EJ. Does consumption of mega-doses of ascorbic acid pose a hemolytic risk to persons with sickle cell trait and sickle cell anemia? Med Hypotheses 1982 Dec;9(6):647-9. PMID: 7167075.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

294 / 332

[546] Natta CL, Machlin LJ, Brin M. A decrease in irreversibly sickled erythrocytes in sicle cell anemia patients given vitamin E. Am J Clin Nutr. 1980 May;33(5):968-71. PMID: 6154411. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/33/5/968.pdf [547] Campbell GD, Steinberg MH, Bower JD. Letter: Ascorbic acid-induced hemolysis in G-6-PD deficiency. Ann Intern Med. 1975 Jun;82(6):810. PMID: 1138591. [548] Karunanithy R, Saha N, Ng SE. Serum and red blood cell magnesium, copper, and zinc content in G6PD deficiency. Am J Hematol. 1990 Oct;35(2):136-8. PMID: 239990. doi:10.1002/ajh.2830350217. [549] Campbell A, Jack T. Acute reactions to mega ascorbic acid therapy in malignant disease. Scot Med J 1979 Apr;24(2):151-3. PMID: 227054. [550] Acidum Ascorbicum Biotika, prbalov letk. 2005. Biotika a.s., 976 13 Slovensk upa, Slovensk Republika. http://www.nobel.sk [551] The Institute for Optimum Nutrition. Vitamin C drug interaction. [552] Sifton DW, ed. Physicians Desk Reference. Montvale, NJ: Medical Economics Company, Inc., 2000, 29534. [553] Chylack LT Jr, Brown NP Bron A, Hurst M, Kpcke W, Thien U, Schalch W. The Roche European , American Cataract Trial (REACT): a randomized clinical trial to investigate the efficacy of an oral antioxidant micronutrient mixture to slow progression of age-related cataract. Ophthalmic Epidemiol. 2002 Feb;9(1):49-80. PMID: 11815895. [554] Age-Related Eye Disease Study Research Group. A randomized, placebo-controlled, clinical trial of high-dose supplementation with vitamins C and E, beta carotene, and zinc for age-related macular degeneration and vision loss: AREDS report no. 8. Arch Ophthalmol. 2001 Oct;119(10):1417-36. PMID: 11594942. PMCID: PMC1462955. NIHMSID: NIHMS9674 [555] Brown BG, Zhao XQ, Chait A, Fisher LD, Cheung MC, Morse JS, Dowdy AA, Marino EK, Bolson EL, Alaupovic P Frohlich J, Albers JJ. Simvastatin and niacin, antioxidant vitamins, or the combination for , the prevention of coronary disease. N Engl J Med 2001 Nov 29;345(22):1583-92. PMID: 11757504. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/345/22/1583 [556] Waters DD, Alderman EL, Hsia J, Howard BV, Cobb FR, Rogers WJ, Ouyang P Thompson P Tardif JC, , , Higginson L, Bittner V, Steffes M, Gordon DJ, Proschan M, Younes N, Verter JI. Effects of hormone replacement therapy and antioxidant vitamin supplements on coronary atherosclerosis in postmenopausal women: a randomized controlled trial. JAMA 2002 Nov 20;288(19):2432-40. PMID: 12435256. http://jama.ama-assn.org/cgi/reprint/288/19/2432 [557] Hathcock JN. Vitamins and hormone therapy for coronary atherosclerosis. JAMA 2003 Feb 26;289(8):982. PMID: 12597741. [558] Jialal I, Devaraj S. Antioxidants and atherosclerosis: don't throw out the baby with the bath water. Circulation 2003 Feb 25;107(7):926-8. PMID: 12600900. http://circ.ahajournals.org/cgi/content/full/107/7/926 [559] Garewal HS, Diplock AT. How 'safe' are antioxidant vitamins? Drug Saf. 1995 Jul;13(1):8-14. PMID: 8527021. Cote INIST : 21755, 35400005172227.0020. [560] Rivers JM. Safety of high-level vitamin C ingestion. Int J Vitam Nutr Res Suppl. 1989;30:95-102. PMID: 2507711. doi:10.1111/j.1749-6632.1987.tb23780.x. Cote INIST : 844 B, 35400000316902.0110. [561] Sano M, Ernesto C, Thomas RG, et al. A controlled trial of selegiline, alpha-tocopherol, or both as treatment for Alzheimer's disease. The Alzheimer's Disease Cooperative Study. N Engl J Med 1997 Apr 24;336(17):1216-22. PMID: 9110909. Cote INIST : 6013, 35400006516851.0040. http://content.nejm.org/cgi/content/abstract/336/17/1216 [562] Kahaly G, Dienes HP Beyer J, Hommel G. Randomized, double blind, placebo-controlled trial of low , dose iodide in endemic goiter. J Clin Endocrinol Metab. 1997 Dec;82(12):4049-53. PMID: 9398711. http://jcem.endojournals.org/cgi/reprint/82/12/4049 [563] Diplock AT. Safety of antioxidant vitamins and beta carotene. Am J Clin Nutr. 1995 Dec;62(6 Suppl):1510S-1516S. PMID: 7495252. http://www.ajcn.org/cgi/reprint/62/6/1510S [564] Balcke P Schmidt P Zazgornik J, Kopsa H, Haubenstock A. Ascorbic acid aggravates secondary , , hyperoxalemia in patients on chronic hemodialysis. Ann Intern Med. 1984 Sep;101(3):344-5. PMID: 6465702. [565] Scientific Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies. Opinion of the Scientific Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies related to the tolerable upper intake level of vitamin C (Lascorbic acid, its calcium, potassium and sodium salts and L-ascorbyl-6-palmitate). Eur Food Safety Authority J 2004;59:121. [566] Scientific Opinion of the Panel on Food Additives and Nutrient Sources added to Food . Calcium ascorbate, magnesium ascorbate and zinc ascorbate added for nutritional purposes in food supplements . (Question No EFSA-Q-2006-229, EFSA-Q-2005-087, EFSA-Q-2005-104). EFSA Journal 2009;994:1-22. http://www.efsa.europa.eu/EFSA/Scientific_Opinion/ans_ej994_Ascorbates_op_en,0.pdf? ssbinary=true [567] Frei B, Traber M. The new dietary reference intakes for vitamin C and E. Redox Rep 2001;6:59. [568] Barlett, M.K. et al: NEJM, 226:474, 1942. [569] Lanman TH, Ingalls TH. Vitamin C deficiency and wound healing: An experimental and clinical study. Am Surg. 1937 Apr;105(4):616-25. PMID: 17856964. PMCID: PMC1390376. [570] Schumacher. Ohio State Med J., 42:1248, 1946.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

295 / 332

[571] Ely JT. On reducing the need on arthroplasty: benefits for patients and budgets. Med Sci Monit, 2003 Apr;9(4):HY11-4. Manuscript ID: 4691. PMID: 12709677. http://www.MedSciMonit.com/pub/vol_9/no_4/3238.pdf http://www.medscimonit.com/fulltxt.php?ICID=4691 http://journals.indexcopernicus.com/fulltxt.php?ICID=4691 [572] Vitamin C (Ascorbic acid). University of Maryland Medical Center. http://www.umm.edu/altmed/articles/vitamin-c-000339.htm [573] Morishige F, Fukuoka, Japan, as quoted by Murata A. Virucidal activity of vitamin C: Vitamin C for the prevention and treatment of viral diseases. Proceeding First International Congress of Microbiological Societies, 1975;3:432-42 [574] Investigate before you vaccinate. The Immunisation Awareness Society Inc., Auckland, New Zeland. Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Informujte sa PRED okovanm. http://rizikaockovania.sk/dok.html [575] Jaber L, Shohat M, Mimouni M. Infectious episodes following diphtheria-pertussis-tetanus vaccination. A preliminary observation in infants. Clin Pediatr (Phila), 1988 Oct;27(10):491-4. PMID: 3262480. DOI: 10.1177/000992288802701005. [576] Jefferson T, Cochrane Vaccines Field. Influenza vaccination: policy versus evidence. BMJ 2006 Oct 28;333(7574):912-5. PMID: 17068038. PMCID: PMC1626345. doi:10.1136/bmj.38995.531701.80. http://bmj.bmjjournals.com/cgi/content/short/333/7574/912?ehom=&eaf [577] Demicheli V. Mass influenza vaccination in Ontario: Is it worthwhile? CMAJ, 2001 Jan 9;164(1):38-9. PMID: 11202666. PMCID: PMC80631. http://www.cmaj.ca/cgi/content/full/164/1/38 [578] Randall Neustaedter, OMD. Influenza time for the flu vaccine think again . Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC , V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/flu-think.htm Preloen v: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [579] Kris Gaublomme, MD. Influenza vaccine. International Vaccination Newsletter. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/vaccine-flu.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [580] Edda West. Influenza vaccine - letters ignored by health officials. Vaccination Risk Awareness Network Inc. (VRAN), PO Box 169, Winlaw, BC, V0G 2J0. http://www.vran.org/vaccines/flu/flu-ltrs-ignored.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [581] F. Edward Yazbak, MD, FAAP Red Flags Daily. Nothing New about Lack of Effectiveness of Influenza . Vaccination in Babies. http://www.vran.org/news-art/news/news_files/yazbakoct-2005.htm Preloen: Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania. Chrpkov vakcna - prbeh modernej mytolgie. as III: Nebezpen povera. http://rizikaockovania.sk/dok/vran/Chripka-IIInebezpecna.pdf [582] Hellne C, Helene W. EB Virus in the Etiology of Infectious Mononucleosis, Hosp Pract. July 1970. [583] Niderman. College Findings tie Mono to ED virus. Med World News, Dec 1968. [584] Andrew W. Saul, PhD. Shingles [herpes zoster] treatment that works. Orthomolecular Medicine News Service, 2005 June 15. http://www.orthomolecular.org/resources/omns/v01n05.shtml [585] Thomes E. Levy, MD, JD. Vitamin C, Infectious Diseases & Toxins. 2002: Xlibris. www.xlibris.com. p 80-85. ISBN: 1-4010-6963-0 (Trade Paperback), ISBN13: 978-1-4010-6963-6 (Trade Paperback), ISBN: 1-4010-6964-9 (Trade Hardback), ISBN13: 978-1-4010-6964-3 (Trade Hardback), ISBN: 14010-6965-7 (eBook), ISBN13: 978-1-4010-6965-0 (eBook). Pages: 452. [586] Zureick M. Therapy of herpes and herpes zoster with intravenous vitamin C. J Prat Rev Gen Clin Ther. 1950 Nov 30;64(48):586. PMID: 14908970. [587] Stephens JC, Cook M. Cases of the Hidden Herpes Virus, Med World News, May 26, 1972. [588] Goodpasture EW. Case of the Hidden Herpes Virus. Med World News, Feb 25, 1972. [589] Roizman B. et al. Tracing Herpes Viruses. Med World News, Oct 1, 1971. [590] Lerner, M, et al: Detecting Herpes Encephalitis Earlier. Med World News, May 20, 1972. [591] Danow I. Preliminary Note on the Treatment of Herpes and Shingles With Vitamin C (Ascorbic Acid). Annals of Dermatology and Syphiligraphie 7E Srie Volume 7 No September 9, 1936. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/193x/dainow-ann_derm_syph_1936-s7-v7-n9-p817eng.htm [592] Schroeder H. Elimination of ascorbic acid in the healthy and sick organism. Verb. dtsch. Ges. inn. Med., 1935;424. [593] Harde, Rothstein and Ratish. Urinary elimination of vitamin C in pneumonia. Proc. Ploughshare. Exp. Biol. Med., 1935;32:Io88. [594] Grunker and Otto. Clinical importance of vitamin C. Med. Klinik, 1936;52(2).

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

296 / 332

[595] Mouriquand, Sdallian and Heart. Diphteric intoxication and ascorbic acid of the suprarenals. Presse Md. 1935;(104):2113. [596] L. J. Harris. Vitamins. Annual Review of Biochemistry, 1935. [597] W. Bronkhorst. Radiological exploration of tuberculosis of the large intestine and its clinical importance. Nederl. Tijdschrift voor Geneeskunde, 1936(12):1310-1. [598] Von Jerney, Gagyi and Baranyai. The inhibiting action of ascorbic acid on diphteric intoxication in the guinea-pig. Dtsch. Med. Wschr., 1936;54(2). [599] Herbrand W. Endocrinology, 1935;16:236.

600
[600] Jungeblut CW, Zwemer RL. Inactivation of diphtheria toxin in vivo and in vitro by crystalline vitamin C (ascorbic acid). Proc Soc Exper Biol Med 1935; 32:1229-34. [601] Hanzlik and Terada. Protective measures against diphteric intoxication, J Pharm. Exp. Therap., 1936;56(3):269. [602] Harde and Philippe. Observations on the antigenic action of a diphteric mixture of toxin and vitamin C. C R. hebd. Acad meetings. Sci., 1934;199:738. [603] Schwarz and Cislaghi. Experimental study of the biological action of ascorbic acid. Neutralizing effect on diphteric toxin. Minerva Med. 1935;11:202. [604] Grotten and Bezssonoff. Sensitivity of the bacillus of whooping-cough with respect to vitamin C and hydroquinol. C. R. Soc. Biol. 1935;120(29). [605] E. Gottlieb. On vitamin C and diphteric toxin. Ugeskrift for Laeger, 1936(9):181. [606] Jungeblut CW. Further Observations on Vitamin C. Therapy in Experimental Poliomyelitis. J Exp Med. 1937 Sep 30;66(4):459-477. PMID: 19870677. PMCID: PMC2133575. http://jem.rupress.org/cgi/content/abstract/66/4/459 [607] Shaw JH, Phillips PH, Elvehjem CA. Acute and Chronic Ascorbic Acid Deficiencies in the Rhesus Monkey. J. Nutrition, 1945;29(6):365-72. http://jn.nutrition.org/cgi/reprint/29/6/365 [608] Rivers TM. Immunological and Serological Phenomena in Poliomyelitis. Lecture III, Infantile Paralysis, Baltimore: Waverly Press, Inc. 1941. [609] Bodian D and Horstmann D. Review of Their Work. JAMA, 1952 Aug 30;149. [610] McCormick WJ. Vitamin B Therapy in Inflammatory and Degenerative Diseases of the Nervous System. Med. Rec. 1939, 150, 303, 343. [611] Baker AB, Noran JA. Changes in the Central Nervous System Associated with Encephalitis Complicating Pneumonia. Arch Intern Med. 1945 Sept;76(3):146-153. [612] Krumholz S, Luhan JA. Encephalitis Associated with Herpes Zoster. Arch Neur Psych, 1945 Jan;53(1):59-67. [613] Bakay L. The Blood-Brain Barrier, C. C. Thomas, Pub., Springfield, IL 1956. [614] Chambers R, Zweifach BW. Intercellular Cement and Capillary Permeability. Physiol Rev. 1947;27: 436-463. [615] Youmans, John Barlow, and Patton, Ernest White, Nutritional deficiencies; diagnosis and treatment. J. B. Lippincott company Philadelphia, Montreal. 1941 [616] Willis GG. The Influence of Ascorbic Acid upon the Liver. Can Med Assoc J. 1957 Jun 15;76(12):10448. PMID: 13437250. PMCID: PMC1823899. [617] Baur H, Staub H. Therapy of hepatitis with infusions of ascorbic acid; comparison with other forms of therapy. Schweiz Med Wochenschr. 1954 May 22;84(21):595-7. PMID: 13168326. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/index.htm#Baur-1954 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/baur-h-schweitz_med_wschr-1954-n21-p595-engl.htm [618] Kirchmair H, Kirsch B. Treatment of epidemic hepatitis in children with high dosage ascorbic acid. Med Monatsschr. 1957 Jun;11(6):353-7. PMID: 13451115. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/index.htm#Kirchmair-1957 http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/195x/kirchmair-h_med_mschr-1957-v11-n6-p353-engl.htm http://www.vitaminc.co.nz/pdf/TREATMENT-OF-HEPATITIS-EPIDEMICA-IN-CHILDHOOD.pdf [619] Freebern RK, Repsher LR. Med. World News, Jan 23, 1970. [620] Baur H, Staub H. Treatment of hepatitis with infusions of ascorbic acid: comparison with other therapies. JAMA 1954;156:565. [621] Stockmann: rtzl. Praxis 1955, 9. [622] Fukumi Morishige, M.D. and Akira Murata, Ph.D. Vitamin C for Prophylaxis of Viral Hepatitis B in Transfused Patients. Journal of the International Academy of Preventive Medicine, 1978; 5(1): 54-58. http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/index.htm#Morishige-1978 alebo: http://www.seanet.com/~alexs/ascorbate/197x/morishige-f-etal-j_int_assn_prev_med-1978-v5n1-p54.htm http://www4.dr-rathfoundation.org/NHC/studien_pdf/old/vitamin_c_for_prophylaxis_viral_hepatitis_b.pdf [623] von Herbay A, Stahl W, Niederau C, von Laar J, Strohmeyer G, Sies H. Diminished plasma levels of vitamin E in patients with severe viral hepatitis. Free Radic Res. 1996 Dec;25(6):461-6. PMID: 8951419. DOI: 10.3109/10715769609149068.

Vitamn C a megaskorbick lieba zabudnut poklad


Zdroje

297 / 332

[624] Pan WH, Wang CY, Huang SM, Yeh SY, Lin WG, Lin DI, Liaw YF. Vitamin A, vitamin E or betacarotene status and hepatitis B-related hepatocellular carcinoma. Ann Epidemiol. 1993 May;3(3):217-24. PMID: 8275192. [625] Mzes M, Pr A, Nmeth P Jvor T. Studies of the blood lipid peroxide status and vitamin E levels in , patients with chronic active hepatitis and alcoholic liver disease. Int J Clin Pharmacol Res 1986;6(4):333-8. PMID: 3759286. [626] Andreone P Gramonzi A, Bernardi M. Vitamin E for chronic hepatitis B. Ann Intern Med 1998 Jan , 15;128(2):156-7. PMID: 9441582. http://www.annals.org/content/128/2/156.2.long [627] Houglum K, Venkataramani A, Lyche K, Chojkier M. A pilot study of the effects of d-alpha-tocopherol on hepatic stellate cell activation in chronic hepatitis C. Gastroenterology 1997 Oct;113(4):1069-73. PMID: 9322499. [628] Look MP Gerard A, Rao GS, Sudhop T, Fischer HP Sauerbruch T, Spengler U. Interferon/antioxidant , , combination therapy for chronic hepatitis Ca controlled pilot trial. Antiviral Res 1999 Sep;43(2):113-22. PMID: 10517313. doi:10.1016/S0166-3542(99)00041-8. [629] Yurdakk M, Kanra G. Vitamin E therapy in viral hepatitis. Mikrobiyol Bul 1986 Apr;20(2):91-4. [in Turkish]. PMID: 3773799. [630] Berkson BM. A conservative triple antioxidant approach to the treatment of hepatitis C. Combination of Alpha lipoic acid (thioctic acid), silymarin, and selenium: three case histories. Med Klin (Munich). 1999 Oct 15;94 Suppl 3:84-9. PMID: 10554539. DOI:10.1007/BF03042201. [631] Campbell RE, Pruitt FW. Vitamin B12 in the treatment of viral hepatitis; a preliminary report. Am J Med Sci. 1952 Sep;224(3):252-62. PMID: 14952501. [632] Campbell RE, Pruitt FW. The effect of vitamin B12 and folic acid in the treatment of viral hepatitis. Am J Med Sci. 1955 Jan;229(1):8-15. PMID: 13218017. [633] Laurence J. The mystery factor that's destroying immunity. American Health, May/June 1983. [634] Vaccines Risk Awareness Network, Iniciatva pre uvedomenie si rizk okovania: Kiahne z historickej perspektvy. http://rizikaockovania.sk/dok.html [635] West Nile virus and vitamin C. Idaho Observer, June 2007. http://proliberty.com/observer/20070626.htm [636] Amy Brouillette. Battle of the bite. Boulder County versus the mosquito. http://archive.boulderweekly.com