Você está na página 1de 32

MATA DALAN LINUX

Distro Mint 13 (Maya)


EKIPA DEZEMVOLVE MODUL

EKIPA DEZEMVOLVE MODUL


Mata Dalan Linux
Edisaun Dahuluk

Responsabel Geral
Lino Rogeiro

Ekipa Hakerek:
Agustinho Pereira
Carlito Lopes de Castro
Domingos da C. F. Cardoso
Domingos da Silva
Norbertino Napoleão Marques
Salvador da Costa Oliveira

Editor:
Adelino Dos Santos

Tradusaun:
Ekipa Tradusaun FONGTIL & TOSC

Layout & Cover


Eligio Moniz do Rego

Ekipa Dezemvolve Modul


Forum NGO Timor Leste (FONGTIL), Rua Caicoli Dili, Timor-Leste
Website : www.fongtil.org / www.tosc.tl
E-mail : contact@tosc.tl

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
i
PREFASIU

PREFASIU
Modul ida nee hanesan Mata Dalan ba utilizador komputador (computer user) sira neebe mak
iha interese atu aprende kona ba Software Livre. Livre signifika Livre halo mudifikasaun,
Livre halo distribuisaun & Livre hodi halo copia no menus hetan virus komputador. Membru
sira nebe'e durante ne'e halo gastu makas iha manutensaun komputador software livre bele
hanesan meus alternativu hodi hamenus no suporta diak liu tan serbisu administrasaun
membru ONGs nian loro-loron.

Informasaun sira mak hakerek iha modul ida nee foti hosi esperiensia implementasaun
Software Livre. Modul ida nee hanesan kontribuisaun husi Forum ONG Timor-leste
(FONGTIL) & Comunidade Software Livre iha Timor-Leste oin nusa bele aselera
sosializasaun Software Livre iha Timor-Leste tanba nee sei presiza ema hotu nia
kontribuisaun hodi hadia diak liu tan, ho nunee karik iha hanoin ruma ne’ebe konstrutivu hodi
aumenta, muda no hadia diak liu tan kontiudu husi modul ida nee imi nia hanoin, ideias,
sujestaun hanesan kontribuisaun boot tebes ba desenvolvimentu konseitu Software Livre iha
Timor-Leste.

Hare ba importansia hodi desenvolve kapasitasaun Sofware Livre nebe'e minimu tebes iha
Timor Leste, ho nune'e Forum ONG Timor-leste (FONGTIL) liu husi Divisaun MST/IT
servisu hamutuk ho Timor-Leste Open Source Community (TOSC) no hetan apoiu financeira
hosi SEFOPE no Plan Internasional hodi hakerek no produs modul ida nee.

Ami mos konsidera katak modul ida nee hanesan pasu inisiu hodi dezenvolve Software Livre
iha Timor Leste. Ho hamosu modul ida ne'e ita espera bele utiliza hodi hakbiit no enkoraja
Juventude, Estudantes, Sosiadade Sivil no Gubernu hodi aprende & partisipa ativa liu tan iha
dezenvolvimentu Teknologia Informasaun & Komunikasaun(TIK) liu-liu iha area hakbiit &
haforsa desenvolvimentu Software Livre iha Timor-Leste.

Ami rekonyese katak modul ida ne'e seidauk kompletu no iha linguazem ruma mak sidauk iha
standarizasaun maibe maluk sira hotu bele hato'o imi nia ideias, sujestaun, no kritika hodi
desenvolve diak liu tan modul ne'e iha futuru. Ikus liu ami la haluha hato'o obrigado barak ba
ema hotu mak fo ona kontribuisaun boot tebes hodi hakerek no publika modul ida ne'e.

Ikus liu mai ita hotu hamutuk desenvolve Software Livre iha Timor-Leste ho motto
desenvolvimento “Karik Laos Ita Se Tan, Karik Laos Agora Bainhira Tan”

Dili, 3 Dezembro 2012

Arsenio Pereira da Silva


Director Executivo FONGTIL

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
ii
OBJETIVO TREINAMENTU

OBJETIVO TREINAMENTU
Deskripsaun
Modul treinamentu nee uza sistema operasaun Linux Mint 13 Maya. Modul nee hakerek ho
lian TETUN ho materia nebe maka atu diskute maka strategia migrasaun sistema oprerasaun
(oss), matadalan kodiku libre (open source software), Aplikasaun Desktop, Instalasaun Linux,
no fo konhesementu baziku Linux.

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
iii
INDISE

INDISE
EKIPA DEZEMVOLVE MODUL....................................................................................i
PREFASIU.................................................................................................................. ii
OBJETIVO TREINAMENTU.......................................................................................iii
INDISE....................................................................................................................... iv
LISTA TABELA............................................................................................................ v
LISTA ILUSTRASAUN................................................................................................vi
1. GNU/LINUX ........................................................................................................... 7
1.1. Saida Mak GNU/Linux ....................................................................................7
1.2. Distribusaun Linux...........................................................................................8
1.3. Eskolia Distro .................................................................................................9
2. INSTALASAUN SISTEMA OPERASAUN LINUX..................................................11
2.1. Prosesu Instalasaun Linux Mint.....................................................................11
2.2. Instalasaun Linux Mint ba Harddisk Laran.....................................................12
2.2.1. Faze Instalasaun Linux Mint 13.............................................................12
3. Desktop Linux Mint 13 - Maya...............................................................................19
3.1. Parte Geral Desktop Linux Mint.....................................................................19
3.2. Parte Menu Geralmente................................................................................20
3.3. Loke No Maneija Janela Aplikasaun..............................................................25
3.4. Servisu Ho Arquivo........................................................................................25
3.5. Manejementu Wallpaper ...............................................................................27
3.6. Manejementu Tema ......................................................................................28
3.7. Para Ou Sai Husi Desktop ............................................................................30
Referensia................................................................................................................ 31

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
iv
LISTA TABELA

LISTA TABELA
Tabela 1: Distro neebe famozu tuir hit per day (HPD) iha tinan 2012
( http://distrowatch.com/)........................................................................10
Tabela 2: Aplikasaun Nebe Iha Accessories..............................................................22
Tabela 3: Aplikasaun Nebe Iha Graphics..................................................................22
Tabela 4: Aplikasaun Nebe Iha Internet.....................................................................23
Tabela 5: Aplikasaun Nebe Iha Office.......................................................................23
Tabela 6: Aplikasaun Nebe Iha Sound & Video.........................................................24

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
v
LISTA ILUSTRASAUN

LISTA ILUSTRASAUN
Ilustrasaun 1: Gerasaun Unix/Linux............................................................................7
Ilustrasaun 2: Ha'lao Linux Mint................................................................................11
Ilustrasaun 3: Desktop Linux Mint 13........................................................................11
Ilustrasaun 4: Icon Install..........................................................................................12
Ilustrasaun 5: Hili Lingua...........................................................................................12
Ilustrasaun 6: Janeila Tipu Partisi.............................................................................13
Ilustrasaun 7: Kria Partisi Foun.................................................................................13
Ilustrasaun 8: Fahe partisi Linux...............................................................................14
Ilustrasaun 9: Kria Partisi Swap................................................................................14
Ilustrasaun 10: Rezultadu Husi Kria Partisi root ho Partisi Swap..............................15
Ilustrasaun 11: Hili Zona Oras Timor-Leste...............................................................15
Ilustrasaun 12: Keyboard Layout..............................................................................16
Ilustrasaun 13: Ense/Hatama Username ho Password.............................................16
Ilustrasaun 14: Janeila Prosesu Instalasaun.............................................................17
Ilustrasaun 15: Dialogue Konfirmasaun Prosesu Instalasaun Remata......................17
Ilustrasaun 16: Ense/Hatama username no Password wainhira login.......................18
Ilustrasaun 17: Janeila Welcome Screen Linux Mint 13............................................18
Ilustrasaun 18: Desktop Linux Mint 13 Maya............................................................19
Ilustrasaun 19: Menu Linux Mint...............................................................................20
Ilustrasaun 20: Hala'o Menu iha Linux Mint...............................................................21
Ilustrasaun 21: Loke No Maneija Janeila Aplikasaun................................................25
Ilustrasaun 22: Maneija Arquivo................................................................................25
Ilustrasaun 23: Ilustra Nautilus..................................................................................26
Ilustrasaun 24: Manejementu Wallpaper Iha Linux Mint............................................27
Ilustrasaun 25: Troka Wallpaper................................................................................27
Ilustrasaun 26: Hadia Tema......................................................................................28
Ilustrasaun 27: Loke Janeila Tema Liu Husi Control Center......................................28
Ilustrasaun 28: Troka Tema.......................................................................................29
Ilustrasaun 29: Troka Kontrol Tema...........................................................................29
Ilustrasaun 30: Kor Iha Tema....................................................................................29
Ilustrasaun 31: Hadia/Forma Windows Border..........................................................30

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
vi
1. GNU/LINUX

1.1. Saida Mak GNU/Linux


Linux hanesan sistema oprativu nebe dezemvolve husi Linus Benedit Torvalds iha tinan
1991, kernel linux dezemvolve husi sistema operasaun UNIX. Kernel nee hanesan ponte
integrasaun entre utilizador ho ekipamentus. Base ba dezemvolvemetu linux mak kodiku
libre (open source) iha nebe kodiku ba rekursu programa nee nakloke (libre, bele hare ) ho
nunee libre ba ita atu uza tuir ita nia nesecidade nebe presija. Lia fuan libre nee hatudu ba
ita ema nebe uza laos ninia folin, maibe atu diak liu tuir ida-ida nia expresaun , Tamba
nakloke no libre ba ema atu uza modifika tuir ninia hakarak no atu partisipa ba dezemvolve
sistema oprasun nee rasik, ho ida nee mak hamosu distro linux nebe konhesidu hanesan
RedHat, SuSe, Mandriva, Slackware, Debian no seluk tan. Buiat ida inportante liu mak iha
kona ba lisensa iha kodiku libre mak uza sistema GPL (General Public license) ou
Copyleft lisensa ba ema hotu atu kopia atu uza no dezemvolve sem konhesementu husi
nain, no nia contrdisaun maka (Copyright ) hanessan microsoft atu hetan informasaun diak
liu tan kona kodiku libre/ open source no free software bele hare iha diresaun ida nee URL
http://gnu.org.
GNU/Linux hanesan sistema oprativu nebe multitasking dan multiuser. Multitasking katak
iha kapasidade atu halao programa hira deit iha tempu nebe hanesan, no multiuser katak iha
kapasidade atu uza husi ema hirak deit iha tempo hanesan (asesu dala ida det). Sistema
opreasaun linux hanesan jerasaun husi UNIX, nebe Linux suporta tebes implementasaun
TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol). Protokolu TCP/IP hanesan
protokolu standar nebe uza hodi liga rede internet ba komputador ho nia sirkulasaun rede
nian.
GNU/Linux hanesan base sistema lisensa publiku GNU GPL (General Public Lisence)
sinifika katak fo lisensa ba ema hotu atu halo modifikasaun , distribusaun ba sistema
operasun nee no uza tuir nia necesidade presija. Dala barak sistema nebe uza lisensa
GNU GPL hanesan GNU/Linux nee sempre iha nia kodiku original sistema nia no
rezultadu modifikasaun sistema nee nian.

Ilustrasaun 1: Gerasaun Unix/Linux

GNU/linux nebe mosu husi gerasaun UNIX, maka sempre lori karakteristiku original nebe
mai husi UNIX mak hanesan multiuser, multitasking, line/text command based, secure,
ready for network, development tool support. Dezenvolvimentu Linux nee rasik mak kernel
linux nebe kria husi Linus Benedict Tolvalds iha tinan 1991, Donal Knuth halo standar

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 7
Saida Mak GNU/Linux

formater (Tex), Bob Schefler dezemvolve X Window no seluk tan.


Sai hanesan base ba GNU/linux nee mak kernel, no nia pakote nebe halo kompletu mak
aplikasaun, compiler, windows manager, redhat packaget manager no seluk tan nebe ita
bolu distribusaun (distro), iha nebe agora distribusaun GNU/Linux barak los. Hanesan ita
hotu hatene katak linux hanesan ponte integradu ida entre ema ho ekipamentos (harware)
no alpikasaun aplikasaun nebe usa hodi transforma no prontu atu komprende husi
ekipamentus (hardware) hafoin hardware halo prosesu tuir ninia necesidade.

1.2. Distribusaun Linux


Revisaun badak kona ba distribusaun Linux hirak nebe konhesidu liu no ema uza mak tuir
mai nee
1. Debian GNU/Linux
Debian GNU/Linux hanesan distribusaun naun komersial nebe halo husi programmer
sira nebe indepedenti, ita bele dehan Debian GNU/Linux hanesan distribusaun nebe
diak atu utiliza husi ema hacker sira. distribusaun ida nee la suporta komersial ka atu
uza ba area bisnis nian. Debian nee rasik bele suporta ba plataforma hanesan bele
halao iha mesin intel, debian mos bele halao iha alpha, macintos 68k, dan sun sparc.
Atu estuda klean liu tan kona ba debian bele hare iha diresaun www.debian.org
2. Fedora
Fedora hanesan distribusaun ida husi linuix nebe dezemvolve husi assosiasaun fedora.
Distro nee fofoun hahu mak Red Hat, hanesan distro antigo nebe konhesidu liu iha
area enterprise. Maske mai husi Red Hat , maibe ninia dezemvolve husi assosiasaun
Fedora nebe nebe hakarak fahe malu ho Red Hat, no hakarak sai distro nebe 100%
dezemvolve husi komunidade.
3. Ubuntu
Ubuntu kahur ho debian stable, testing no unstable atu bele servisu hamutuk iha
instalaun. Iha debian ita uza metodu apt pinning. Ubuntu halo konkordansia ho
debian atu sempre free ka libre.
4. RedHat
RedHat hanesan distribusaun linux nebe konecidu liu. Pakote sistema uza rpm nebe
uza mos husi distribusaun linux sira seluk. Ho rpm maka instalasaun no prosesu
uninstalaun no upgrade pakote bele lao ho otomatikamente. Oras nee dadaun RedHat
servisu hamutuk ho kompanya bo bo'ot hanesan Oracle, IBM, Sun no seluk tan.
Informasaun seluk bele hare iha situs ida nee : www.redhat.com
5. SuSE
Fofoun SusE sai hanesan distruisaun lokal nebe uza lian jerman. To'o ikus mai SusE
sai distruisaun linux primeiro nebe hetan suporta ba lian indonesia liu husi I18N.
Distribuisaun SusE distribui mmos pakote balun hanesan Word Perfect, Koffice,

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 8
Distribusaun Linux

StarOffice, no seluk-seluktan. SusE mos distribui software komersiu hanesan


AdabasD, no Linux Office Suite.
Atu bele hetan informasuan klean liu bele hare iha situs ida nee : www.suse.com
6. Knoppix
Knoppix hanesan mos distro linux ho nia versaun live CD, nee hatudu katak Knoppix
bele halao direita husi CD sem liu husi instalasaun, ba konsumidor nebe mak hakarak
atu aprende sistema operasaun linux wainhira sedauk prontu atu halo instalasaun bele
uza deit versaun live CD. Bele mos fahe no distribui ba linux nebe ita temi iha leten
nee. Sei iha barak liu tan kona dezemvolvementu linux mak hanesan slackware,
mandrake, Turbolinux, Trustix Merdeka, Winbi, Bijax no seluk tan. Distribusaun
linux generasaun nebe ita temi oan iha leten sei iha distribuisaun linux nebe
espesifiku ba objectivo balun hanesan Router, Diskless ou Firewall.

1.3. Eskolia Distro


Agora dadaun ita susar atu hili distribuisaun Linux ba necesidade Komputador/Laptop
susar tebes ita atu halo nia kategoria. Ho ida fo hanoin mai ita katak kuaze distribuisaun
GNU/Linux sai dezemvolvevido tebes ba orientasaun necesidade desktop ou end user. Ema
ida idak bele hili tuir nia personal, haneasn exemplo dala ruma hare ba ninia tampilan nebe
jeitu, dala ruma nia rona husi nia kolega sira, dala ruma nia hare liu popularide husi
internet, dala ruma tamba gratuita ou husi libru ruma kona ba komputer no mos nia hili
tuir buat nebe nia hanoin tamba bele suporta ba nia servisu.
Ema nebe ativu uza komputador bele nia hili linux tamba razaun tekniku hanesan
teknologia, cara pemaketan, libre halo koneksaun ho internet uo tamba razaun tekniku sai
distribui dor ka pakote rikeza komunidade nebe iha.
Diferensia nebe presija ita tetu hodi hili distro mak hanesan tuir mai:
1. Distribui ho liberdade atu bele uza ba komunidades nebe besik (ambiente servisu /
komnidade iha area refere)
2. Volume instalasaun
Kaman ka todan bele sukat ho nia RAM ho Hardisk. Se labele liu nee komforme
fali ba kualidade Mainboard ho VGA
3. Distribusaun ba komsumidor
a). Servedor, desktop kaman ou desktop nebe kompletu
b). Thin klient, rescue, servedor pribadu, servedor boot, no desktop primeiro
hardware tuan
4. Popularidade internet/ internet publiku
www.distrowacth.com mak ativa atu update popularidade distribuisaun.

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 9
Eskolia Distro

5. Garantia distribusaun
a). Milestone ba dezemvolve no distribuisan
b). Lisensa
c). Prontu hetan suporta husi parte datoluk nia

Rank Distribution H.P.D

1 Linux Mint 3370

2 Mageia 2610

3 Ubuntu 1948

4 Fedora 1490

5 OpenSuse 1349

6 Debian 1270

7 Arch 1197

8 PCLinuxOS 989

9 Zorin 905

10 CentOS 825

11 Slackware 770

12 Puppy 756

13 Snowlinux 754

14 SolusOS 664

15 Lubuntu 609

Tabela 1: Distro neebe famozu tuir hit per day (HPD) iha tinan 2012
( http://distrowatch.com/)

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 10
2. INSTALASAUN SISTEMA OPERASAUN LINUX
2.1. Prosesu Instalasaun Linux Mint
Hatama CD Linux Mint 13 nebe prepara ona ba CDROM/DVDROM fatin no espera katak
ita boot nia komputador nia BIOS setting ona atu boot husi CD. Wainhira boot ona CD sei
mosu menu Welcome screen Linux Mint nebe otomatikamente sei tama ba sistema nee
rasik ho nia durasaun tempu 10 segundo wainhira ita la buti enter.

Ilustrasaun 2: Ha'lao Linux Mint

Ilustrasaun 3: Desktop Linux Mint 13

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 11
Instalasaun Linux Mint ba Harddisk Laran

2.2. Instalasaun Linux Mint ba Harddisk Laran


Atu inslatala linux mint ba iha harddisk laran, hakerek nain rekomeda atu kria fatin mamuk
iha harddisk laran ho nia kapasidade 6 GB aumenta tan partisi SWAP memori . SWAP
memori nee 2x boot liu fali kapasidade memori nebe mak iha ou RAM personal computer
nian . Exemplo wainhira PC ida iha nia RAM 256 MB, bele kria tan SWAP memori ba
512 MB.

2.2.1. Faze Instalasaun Linux Mint 13


• Klik icon Install iha desktop nia oin

Ilustrasaun 4: Icon Install

• Hafoin sei mosu pajina Welcome Screen nebe bele hili linguagen nebe mak ita atu
uza ba prosesu instalasaun, depois klik Forward para kontinua

Ilustrasaun 5: Hili Lingua

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 12
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Iha nee hanesan parte hodi kria Partition, hili “Something else”. Eskoila opsaun
ida nee tamba seguru liu wainhira hakarak halo Dual OS Linux Mint ho OS seluk,
Ezemplu Windows depois klik butaun Continue

Ilustrasaun 6: Janeila Tipu Partisi

• Sei karik Harddisk sei mamuk, halo tuir etapa tuir mai nee, maibe sei karik
Harddisk iha tiha ona nia dadus, nune persija atu prepara Fatin mamuk (Free
Space) ba root no SWAP Linux Mint. Maneira atu kria partisi root mak hanesan :
klik ba Free Space → Klik New Partition Table. Depois hili butaun “Add” para
kria partisi.

Ilustrasaun 7: Kria Partisi Foun

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 13
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Iha combo box “Use as” hili filesystem “Ext4 Journaling filesystem”, hafoin tau
vistu iha checkbox opsaun “Format the partition”, no prenxe simbolo / (root) iha
combo box “Mount Point”.

Ilustrasaun 8: Fahe partisi Linux

• Halo partisi idatan ho tipu Swap ho pasu hanesan iha leten.

Ilustrasaun 9: Kria Partisi Swap

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 14
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Depois halo tia partisi root no swap, nia rezultadu mak hanesan ilustrasaun iha
kraik ne'e. Depois klik ba butaun "Install Now" para kontinua ba prosesu
instalasaun

Ilustrasaun 10: Rezultadu Husi Kria Partisi root ho Partisi Swap

• Depois hili cidade no zona de tempu husi nasaun nebe ita iha ba. Atu bele hili
cidade no oras nee, tenki klik ba mapa mundu ou bele tau vistu ba combo box
”Selected city”, depois klik Forward.

Ilustrasaun 11: Hili Zona Oras Timor-Leste

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 15
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Iha Keyboard layout, Hili layout tuir tipu keyboard neebe iha.

Ilustrasaun 12: Keyboard Layout

• Tuir mai ita hatama ita boot nia naran ho password, hanesan exemplu nebe'e ita
boot hare iha ilustrasaun tuir mai nee:

Ilustrasaun 13: Ense/Hatama Username ho Password

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 16
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Prosesu instalasaun nebe lao hela hanesan ilustra tuir mai

Ilustrasaun 14: Janeila Prosesu Instalasaun

• Prosesu instalasaun hotu ona, no sei mosu box konfirmasaun nebe deklara katak
instalasaun hotu ona. Klik “Restart Now” atu nune ita boot nia komputer sei
Restart rasik.

Ilustrasaun 15: Dialogue Konfirmasaun Prosesu Instalasaun Remata

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 17
Faze Instalasaun Linux Mint 13

• Prosesu instalasaun hotu ona, sei husu atu hatama username ho password. Hatama
ita boot nia username ho password nebe kria ona iha prosesu instalasaun Linux
Mint, hanesan ilustrasaun tuir mai nee:

Ilustrasaun 16: Ense/Hatama username no Password wainhira login

• Primeiru ita boot login tama ba sistema Linux Mint, sei hare Welcome Screen
Linux Mint

Ilustrasaun 17: Janeila Welcome Screen Linux Mint 13

Parabens! Ita susesu ona halao instalasaun Linux Mint Maya ba ita boot nia
sistema komputador. Agora ita iha ona sistema operasaun rua mak iha ita boot nia
hardisk laran. Agora Ita boot bele halo explorasaun kontinua ba sisema Linux Mint.

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 18
Desktop Linux Mint 13 - Maya

3. Desktop Linux Mint 13 - Maya

3.1. Parte Geral Desktop Linux Mint


Iha versaun tuan (Linux Mint 11), uza desktop Gnome 2. Maibe iha tinan 2 mai nee, ekipa
dezenvolve hapara tena sira nia suporta ba Gnome 2. Ekipa dezenvolve iha komunidade
Linux hamutuk iha projeito foun, hanaran MATE, nebe dezenvolve husi kodiku Gnome
desktop.
Dekstop Maya lao ho desktop MATE versaun 1.2 nebe'e uza panel iha kraik. Panel nee
compostu husi menu ho ikon sira seluk hanesan update manager, volume, no network
manager.

Ilustrasaun 18: Desktop Linux Mint 13 Maya

Menu Linux Mint dahuluk mosu sei diferensia ho distro sira seluk neebe mak uza hotu
Desktop Gnome. Ba utilizador sira nebe familiar ona ho openSuSe, Vista ou Win7, sei
familiar diak liu tan ho menu ida nee.

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 19
Parte Geral Desktop Linux Mint

Ilustrasaun 19: Menu Linux Mint

Dekstop ida nee iha panel ida nebe mak iha parte okos husi Menu nian. Panel ida nee mos
sei fahe ba parte 3 mak hanesan;
1. Panel Karuk : Compostu husi menu no shortcut aplikasaun sira
2. Panel Klaran : Compostu husi Workspace hanesan aplikasaun nebe mak activu hela
ou halao hela.
3. Panel Los : Compostu husi notifikasaun sistema no ikon atu hadia volume, update
manager, no iha mos informasaun Horas ho data.

3.2. Parte Menu Geralmente


Linux Mint mai ho nia aplikasaun menu nebe Uniku. Menu ida nee dahuluk ho inspirasaun
husi “Slab” menu ida nee dezemvolve husi Linux SUSE maibe diferente iha parte barak.
Atu loke aplikasaun Menu, klik iha butaun Menu iha parte karuk layer ou bele hanehan
keyboard CTRL + SUPER_L ( “Super_L hanesan ilustrasaun ida iha butaun
keyboard nian).

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 20
Parte Menu Geralmente

Ilustrasaun 20: Hala'o Menu iha Linux Mint

Klik iha nee

Deskripsaun :
1. Places : Fatin Atu Asesu Data, atu rai data internal no external no mos menu
“Trash” fatin ba file ou sasan neebe ita hamoso iha ita nia komputador.
2. System : Parte ida atu fasilita hodi asesu Feature importante sira hanesan ba
Control Center, Package Manager, Quit no seluk tan.
3. All Applications : DVD Linux Mint nebe compress tiha ona ho kapasidade 2.5 GB
Dadus. Aplikasaun nebe iha nanis “default” wainhira halo instalasaun Linux Mint
hanesan parte husi selesaun “Default Software”.
Tamba razaun ida husi Linux Mint mak hanesan fasil atu uza no servisu iha nebe
deit.
Iha parte los menu, Ita bele hare apliksaun hotu nebe installa ona. Menu sira nee fahe
bazeia ba kategoria. Kategoria dahuluk hanaran “All”, Butaun ida nee mos atu hare ba lista
aplikasaun hotu nebe installa ona. Kategoria rua ikus liu nee, “Preference” no
“Administration”, prepara tool no aplikasaun nebe iha tiha ona ba configuration ho

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 21
Parte Menu Geralmente

Administration Linux Mint.


Kategoria iha klaran suporta makaas ba aplikasaun nebe utiliza loron-loron. wainhira
installa apliksaun ou software foun ruma, kategoria foun mos sei mosu.
Objetivu husi Linux Mint nian mak atu halo fasil ba ema atu uja no serviso. Linux Mint 13
Maya mai ho koleksaun software neebe mak nanis ho nia default, ida ne'e atu ajuda ita hodi
atinji objetivu ou ita nia servisu importante sira.
Tuir mai nee lista tabela husi aplikasaun nebe maka iha Linux Mint 13 Maya:
Iha “Accessories” ita bele hetan aplikasaun hanesa tuir mai nee:

Naran Deskripsaun
Calculator Calculator
Character Map Tools ne'ebe ajuda ita atu copy no paste character
special sira.
Disk Usage Analyzer Tool neebe ajuda hodi hatudu saida mak ocupa ona
ita nia Harddrive
Search for Files... Tools ida ne'ebe mak ajuda ita atu buka file ruma iha
komputador
Take Screenshot Tool ne'ebe mak ajuda ita atu foti screenshot. Ita
bele komesa ho “printscreen”. Printscreean ita bele
hare iha butaun keyboard nian ne'e, ou bele mos
hanehan “ALT + Printscreen” para atu foti deit
janeila ida ne'ebe mak aktivu hela.

Terminal Terminal
Time and Date Atu konfigura Data no Oras
Pluma Text Editor
Tomboy Notes Aplikasaun ne'ebe ita bele uja hodi halo notas ruma.
Tabela 2: Aplikasaun Nebe Iha Accessories

Iha “Graphics” ita bele hetan aplikasaun hanesan tuir mai nee:

Naran Deskripsaun
GIMP Image Editor Aplikasaun ne'ebe mak ita bele utilija hodi hadia
dezenu, manipula
LibreOffice Draw Parte ida husi aplikasaun LibbreOffice suite nian.
Simple Scan Tools ne'ebe ita uja hodi capta imagen
gThumb Aplikasaun ida ne'eb uja hodi maneja imagen
Tabela 3: Aplikasaun Nebe Iha Graphics

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 22
Parte Menu Geralmente

Iha “Internet” ita bele hetan aplikasaun hanesan tuir mai nee:

Naran Deskripsaun
Firefox Web Browser ne'be uja ba internet
Giver Aplikasaun ne'ebe uja hodi sharing data
Thunderbird Aplikasaun ba Email nian
Pidgin Aplikasaun ba internet Messenger(aplikasaun ne
compatible ho AIM, Bonjour, Gadu-Gadu, Google-
Talk, GroupWise, ICQ, IRC, MSN, MySpaceIM,
QQ, SIMPLE, Sametime, XMPP, Yahoo and
Zephyr)
Transmission Torrent Cliente
Xchat Programa aplikasaun Chat IRC. Programa ne'e
automaticamente konfigura atu halo koneksaun
Tabela 4: Aplikasaun Nebe Iha Internet

Iha “Office” ita bele hetan aplikasaun hanesan tuir mai ne'e:

Naran Deskripsaun
Dictionary Dictinario (Presija koneksaun internet)
LibreOffice Base Aplikasaun database(hanesan alternativu ba
microsoft access)
LibreOffice Impress Aplikasaun hodi halo slide apresentasaun(hanesan
alternativu ba aplikasaun Microsof Powerpoint no
compatible ho PPT)
LibreOffice Calc Aplikasaun spreadsheet(hanesan alternativu ba
aplikasaun microsoft Excel no compatible ho XLS)
LibreOffice Writer Aplikasaun word processor(hanesan alternativu ba
aplikasaun microsoft word no compatible ho DOC)
Tabela 5: Aplikasaun Nebe Iha Office

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 23
Parte Menu Geralmente

Iha “Sound & Video” ita bele hetan aplikasaun mak hanesan tuir mai:

Naran Deskripsaun
Brasero Aplikasaun ba Burning CD/DVD. Brase mos bele
halo'o audio CDs husi files multimedia nian.
Movie Player Aplikasaun multimedia ne'ebe mak barak liu
relasiona ho file video no audio nian(ou hanessan
mos compatible ho microsotf media player)
Banshee Aplikasaun musika ne'ebe hodi halao 'o radio
streaming no mos musika online husi servidor
online no mos musika koleksaun sira.(compatible
ho Itunes) Banshe mos bele maneja Podcast,
portable no RIP CD
Sound Recorder Atu halo'o record ba lian.
VLC Hodi loke video. Aplikasaun ida famousu tebes
tamba bele loke file musika iha web.
Tabela 6: Aplikasaun Nebe Iha Sound & Video

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 24
Loke No Maneija Janela Aplikasaun

3.3. Loke No Maneija Janela Aplikasaun


Atu loke aplikasaun ida iha Linux Mint, hahu kilik iha menu "All Applications" neebe iha
liman loos parte leten Menu nian, depois hili aplikasaun ida nebe mak uza. Menu
aplikasaun fahe mos ba parte barak nebe mak iha Linux Mint Maya hanesan Accessories,
Internet, Office, Sound & Video, nst.
Janela aplikasaun bele maneija tuir hakarak ou nesecidade. bele halo boot no ki'ik ou muda
janela aplikasaun tuir hakarak. Ezemplu iha kraik nee janela LibreOffice.

Janeila Libre
Office Writer

Aplikasaun
Aktivu

Ilustrasaun 21: Loke No Maneija Janeila Aplikasaun

3.4. Servisu Ho Arquivo


Atu Maneija arquivo ou dadus iha Linux Mint, bele uja aplikasaun ho naran Nautilus liu
husi Menu → Places neebe iha parte leten Menu nia leten, depois bele hili Folder neebe
mak hakarak atu loke.

Ilustrasaun 22: Maneija


Arquivo

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 25
Servisu Ho Arquivo

Ilustrasaun 23: Ilustra Nautilus

Tuir mai ne'e menu nebe mak hetan iha Nautilus :


1. Home : maka folder dahuluk hanesan fatin servisu ou hanesan mos fatin/Folder
“my document's” iha Ms windows. Iha folder nee nia laran, iha mos sub-folder
hanesan Documents, Music, Picture no Video nebe ho nia funsaun tuir nia naran.
2. Deskop : Tuir modelu nebe mosu iha desktop nia oin, karik hetan file iha ne'e, sei
mosu iha desktop nia oin.
3. Network : Fatin nebe hatudu komputador seluk nebe konektu iha rede, fahe
servisu domain, no gropu servisu iha rede.
4. Trash : Fatin atu akomoda file hotu ka folder nebe ita hamoos tiha ona.
Karik atu loke konten ida husi media Armajen, bele hili iha media armajen nebe ita hanoin
atu loke liu husi menu Places ne'e.

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 26
Manejementu Wallpaper

3.5. Manejementu Wallpaper

Ilustrasaun 24: Manejementu Wallpaper Iha Linux Mint

Atu troka wallpaper, klik liman los iha Workspace Desktopi, depois hili “Change Desktop
Background”. Hili wallpaper nebe mak iha ona ou aumenta tan liu husi butaun Add.

Ilustrasaun 25: Troka Wallpaper

1. Theme : Troka tema  modelu  linux

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 27
Manejementu Wallpaper

2. Background : Troka wallpaper desktop linux
3. Font : Troka tipo no sasukat hakerek modelu  linux

3.6. Manejementu Tema


Tema husi Linux Mint mos fasil atu maneija. Atu muda nia tema, klik : Menu → System
→ Control Center → Appearance.

Ilustrasaun 26: Hadia Tema

Ilustrasaun 27: Loke Janeila Tema Liu Husi Control Center

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 28
Manejementu Tema

Bele mos aumenta tema liu husi internet, husi link “Get more theme online”.
karik iha ona tema rasik, bele hili butaun Install → Hili fatin tema (theme) nebe iha ona →
Open → depois klik Keep Current Theme atu nafatin uja tema tuan ou Apply tema foun
neebe installa tiha ona.

Ilustrasaun 28: Troka Tema

Bele mos troka Theme neebe iha ona, Klik ba iha butaun “Customize”.
Iha Customize, hili tipu control menu, kor tema, tipu no kor lina janela, troka ikon , no mos
bele troka pointer kursor nian.

Ilustrasaun 29: Troka Kontrol Tema Ilustrasaun 30: Kor Iha Tema

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 29
Manejementu Tema

Ilustrasaun 31: Hadia/Forma Windows Border

Atu troka icon, bele klik ba tab icon. No atu troka pointer mouse, bele klik tab pointer.

3.7. Para Ou Sai Husi Desktop


Atu sai husi desktop, hili Menu → System → Depois hili Lock Screen, Logout ou Quit.
1. Lock Screen : Atu savi destop maibe sistema lasai husi desktop.
Komputador sei la mate, maibe deskop labele uza tamba savi hela, no atu loke
tenki hatama password.
2. Logout : Atu sai husi desktop, bele mos atu troka user seluk. Depois logout, tenki
login uluk atu bele uja desktop.
3. Quit : Atu hamate sistema komputador

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 30
Referensia

Referensia

1. Web : http://en.wikipedia.org/Linux
2. Web : http://www.linuxmint.com
3. Blog : http://avancalinux.blogspot.com
4. Blog : http://www.tosc.tl

Mata Dalan Linux


http://www.tosc.tl, email : contact@tosc.tl
Page 31

Você também pode gostar