Você está na página 1de 8

UNIVERSIDADE NASIONAL TIMOR LOROSA’E

FACULDADE DE ENGENHARIA CIENCIA E TECNOLOGIA

DEPARTAMENTO ENGENHARIA CIVIL

TESTU REZUMU

Nome completo : Nilton da Costa Moises


N.R.E : 20150202035
Semestre/Turma : III/B
Nome do docente :Benjamin Hopffer Martins, M,Eng.
Data : 26 de Abril de 2016
Introdusaun

Ita hotu hatene katak materias estrtura ne’e ita uza em jeralmente ríjidu maibe material ne’ebe
bele iha kapasidade hodi halo deformasaun ho medida ne’ebe limiti. Deformasaun ne’ebe
akontese hetan influensia hosi tipu forsa liur ne’ebe oi-oin hanesan kompresaun, trasaun,fleksaun
no mos torsaun ou dulas.

Iha deformsaun mak akontese mudansa ba dimensaun relative hasoru dimensaun orijem.
Mudansa dimensaun ida ne’e sei afeta mudansa de forma ka bentuk, ne’ebe nia forma sei
depende ba forca ka presaun esternu ne’ebe nia sofre.
 Rocha ou fatuk hanesan materiais konstrusaun ida ne’ebe ho nia karakterístika ou sifat,
normalmente la’os reverzivel katak bainhira nia halo deformasaun tanba hetan tensaun
ruma mak nia sei la fila ba nia dimensaun original depois deskarga.

Nune’e figura 3.6 iha kraik esplika mai ita jeralmente konaba relasaun entre tensaun vertical no
deformsaun. Ne’e hatudu katak bainhira material ruma simu forsa( kompresaun ka trasaun) mak
nia sei halo deformasaun ka mudansa de tamanho.

Se tensaun aumenta boot mak liña deformasaun nia sei dook hosi tamaño orijinal katak biban atu
hamosu deformasaun sei aumenta boot.

Iha diagram ne’e (ɸ simboliza tensaun ka iha lian ingles bolu stress no ɛ hatudu deformasaun ka
strain).
 Rocha hanesan material ne’ebe ríjidu iha kapasidae hodi simu karegamentu kompresaun
maibé la’os trasaun bainhira ita ko’alia iha nia karakterístika mekánica.

Iha ne’e Karakterístika mekánika rocha ka fatuk nia ita sei ko’alia liu konaba kapasidade oinsa
kobre presaun/stress, no deformasaun/strain iha tipu rocha branda no rocha dura.

Iha figura 3.7 liña diagonal Rocha branda nian hatudu liña badak liu maibé naruk liu liña hosi
rocha dura nian. Nune’e rocha branda nia probabilidade hodi akontese rahun ka pico ki’ik
liu rocha dura no nia rezistensia rezidual boot liu rocha dura.
 Jeralmente rocha hanesan materias ne’ebe sólidu(ríjidu), maibe la’os totalmente ríjidu,
tanba bele halo mudansas ba nia forma ka tamaño ho nia area ne’ebe limiti.

Tanba razaun rocha nu’udar materiais ne’ebe ríjidu mak bainhira tensaun esternal ne’ebe iha
boot liu tensaun internal( forsa resitensia fatuk nia hodi simu presaun) mak banhira nia halo
deformasaun no nia pontu determinada(titik leleh) mak nia sei rahun ka fera.

Nune’e iha figura 3.8 hatudu komportamentu rochas ho nia diagrama bainhira simu presaun ka
forsa ruma. iha figura ne’e it abele determina estensaun/deformasaun lonjitudinal hosi (ɛ1 = ɛl
= ∆h/h), estensaun transversais (ɛ3 = ɛt= ∆D/D) no mós variasaun relative ba volume (∆V/V =
ɛ1 -2 ɛ3=( 1-2v) ɛ1).
 Se ita descarga ou diminui forca ne’ebe atua iha rocha amostra antes atinji rotura ka
nakfera mak kurva ba tensaun-deformada ita observa sei evolui ho forma hanesan
reprezenta iha figura 3.9 hosi pontu P.

Diminuisaun ba tensaun normal sei akompaña ho diminuisaun proporsional ba deformasaun


aksial. Atu atinji deskarga kompleta observa katak kurva sei fila ba deformasaun rezidual ɛp
ho nia modelu rectilineal(loos).

Maibe se ita rekarga ou aumenta tan forsa mak nia sei la aprezenta tan kurvatura inisial maibe
nia sei hatudu diagrama orijinal iha pontu P nia leten.

Jeralmente Rochas ho rezistensia boot sei to’o deformação permanente bainhira pontu P ita
hetan iha trecho rectilineo do diágrama(ɸc). iha parte seluk, rocha ho rezistensia kikoan hanesan
rochas alteradas, bele hatudu defermasaun permanente ka finál ( reziduos) dezde iha trecho
inisial kurvu,

Area de
trecho inisio
curvo
 Teste mekánika konaba kompresaun(no seluk) iha provetes nee normalmente passa ho
forma relativamente rápida/lais liu, ou taxa variasaun forsa aplikada) nee konstante sem
preokupa ba variavel tempu iha mudansas deformasaun nian.

Iha imagem 3.10 hatudu se ita lansa forsa barak maibe hanesan ba iha rocha ida mak presaun
ne’ebe fatuk simu sei konstanta durante variasaun de tempu, maibe ho aumento de tempu ne’ebe
boot mak rocha nia liña diagonal ba tensaun sei to ka passa liu nia limite de rotura no rochas
rahun nakfera.
 iha grafíku ne’e atu esplika mai ita oinsa ita uza martelo de geólogo hodi halo analise
expeditas(tes fila fali) nune’e halo estimasaun valór konaba rezistensaun ba kompresaun
simples. Ita moos bele uza martelu ne’e hodi halo komparasaun konaba forsa betaun
ne’ebe ita kontroi ona relasaun ho forsa betaun ne’ebe ita halo pre-analizadu, katak forsa
betaun ne’ebe konstoi ona ne’e tuir duni forsa ne’ebe ita espera ka lae.

Obrigado barak

Você também pode gostar