Escolar Documentos
Profissional Documentos
Cultura Documentos
Dicionario Yoruba
Dicionario Yoruba
A entrada
a. As entradas são impressas em negrito
A transcrição Fonética
A pronúncia figurada do Yorùbá é representada entre barras transversais /, usando-
se os símbolos fonéticos do Alfabeto Fonético Internacional (International Phonetic
Alphabet - IPA).
A Categoria Gramatical
As categorias gramaticais são impressas em negrito em fonte reduzida.
A Tradução
a. A tradução ou expressão literal do verbete é representada entre os
sinais <>;
b. A tradução portuguesa, na medida do possível, fornece o equivalente ao
Yorùbá e quando este não existir, é substituído por uma definição;
c. O símbolo (≃) quando presente nas frases e nas locuções substitui a
entrada
Aplicação
O complemento da entrada ou reforço do complemento da definição do termo
traduzido é representada entre colchetes ( ).
Referências Relevantes
Informações de referência ou contexto do termo traduzido são representados entre
colchetes ~.
PORTUGUÊS – YORÙBÁ
VERSÃO BÁSICA
(1.0.1)
aáwọ̀ conflito.
A àáyan perseverança; persistência.
àáyán barata.
a a ele; nós CONTRAÇÃO DE àwa; dela. ààyè oportunidade; espaço; painel; volume.
a dúpẹ́ obrigado. ààyè àárín ẹyọ ọ̀rọ̀ espaçamento entre
a lùpa nós matamos por um golpe pesado. caracteres.
a ṣọ̀rọ̀ màgbèsì rádio. ààyè àkọ́wò painel de pré-
àà! ah!. visualização; painel de visualização.
ààbò cobertura; refúgio. ààyè àkùnàyàn localização padrão.
ààbọ̀ meio. ààyè ibi ìpamọ́ tó wà nílẹ̀ memória
àádọ́rin setenta. disponível.
àádọ́run noventa. ààyè-iṣẹ́ área de trabalho; espaço de
àádọ́ta cinquenta. trabalho.
àádọ́ta ọ̀kẹ́ milhão. abà loja; armazém; armazenamento; celeir
àádọ́talénígba duzentos e cincoenta. o.
àádùn aromatizante; sabor. àba incubação.
ààfin castelo; palácio. àbá idéia; proposta; um tapa com a palma
aago ìpènìyàn campainha. das mãos; figueira; sugestão.
àájin profundidade da àbá ọ̀dán figueira VIDE ̀dán adẹ́tẹ̀ .
noite; escuridão; silêncio profundo. àbá òwú algodão descaroçado.
aájò consideração. pata de vaca pata de vaca
aájò sí àlejò hospitalidade. rosa;abàfẹ̀ NAGÔ pata de vaca; pata de
àáké machado. vaca roxa.
ààlà área; fronteira; limite. àbáfù fortuna; sorte; destino.
ààlà amúṣeékà unido. abaiyéjẹ pessoa intrometida; um
ààlàoko cará branco. intrometido.
àále lepra; talismã. àbàjà certas marcas faciais entre o povo
àálífábẹ́ẹ̀tì alfabeto. yoruba.
àánú clemência; compaixão; leniência; mis àbájẹ inhame branco.
ericórdia; pena; piedade. abàlákọ̀ṣẹ falsa moscadeira.
àápọn assiduidade; diligência; indústria; in àbáláyé tradicional.
quietação; persistência; ocupado aqui e ali. àbàlé-àbàlé contínuo.
àáràgbá erva botão; erva de touro. abálòdéfẹ̀ pega-pega.
àáràsá bissaque. àbamọ̀ argiloso; barrento; oleiro.
àárẹ̀ fadiga; exaustão. àbámọ̀ doloroso; mortificação; reflexão; re
ààrẹ presidente; generalíssimo CONTRAÇÃO morso.
DE Ààrẹ Ọ̀ nà Kakaǹfò. àbámọdá NAGÔ folha da fortuna Lit. o
ààrẹ̀ pneu. que você deseja, você faz.
ààrẹ alaṣá { alaṣá } capitão. abánidíje rival.
ààrẹ̀ ilẹ̀ gùùsú áfríkà presidente da áfrica do abánigbé obinrin companheira de quarto.
sul. abánigbé ọkùnrin companheiro de quarto.
ààrẹ ọ̀nà kakaǹfò generalíssimo (Título abanijẹ́ caluniador; desprezador.
semelhante a um marechal de campo, abánirojọ́ promotor.
conferido ao maior soldado e mais tático.) . abániṣe coadjutor; ajudante; colega de
àárin centro; meio. trabalho.
àárin ìlú centro da cidade. abániṣiṣe coadjutor; ajudante; colega de
àárín ọjà praça. trabalho.
àárín òkè méjì vale. àbàrá tapa.
àárín-óru meia-noite. àbàrà tipo de comida feita com massa de
àárọ̀ aurora; manhã. feijão fradinho ou miúdo.
ààrò { àdìrò } forno. àbàrá òké NAGÔ baunilha de nicuri.
ààrọ̀ sinônimo. àbàrá ọwọ́ um tapa com a palma das
àáro kùtù amanhecer. mãos VIDE abá.
ààrún enfermidade. àbárò deliberação; conselho.
ààrùn ayọ́kẹ́lẹ́ gripe. àbàsílẹ̀ alguém que fala; alguém que
ààrùn ẹ̀dọ̀fóro pneumonia. previne.
ààrùn ọkàn ataque do coração. àbàtà lagoa; brejo.
ààṣẹ certamente; de acordo; muito àbàtàn abatan Lit. Orixá do Brejo.
bem!; amém!. àbàwọ́n local; mancha; borrão; defeito.
ààṣẹ! que assim seja!.
eré brincadeira; corrida; exibição; diversão; èrò inú ẹgbẹ́ membro (clube) .
entretenimento; jogo; torneio. èrò ìrókò iroko.
erè jibóia; píton. èrò mímọ́ peregrina; peregrino.
ère estátua; ídolo. èrò obìnrin passageira.
èrè gratificação; recompensa; renda; benefí èrò ọkùnrin passageiro.
cio; efeito; ganho; lucro; mérito; prêmio; re èrogbó cálamo.
ndimento; aproveitar; advir. èro-iponmi bica.
ère gbígbẹ́ escultura. èròjà acessório.
eré ìfi ẹsẹ̀ gbá bọ́ọ̀lù futebol. èròkòsùnkàsì malva branca.
eré ìjàkadì ginasta. èrò-ọkọ passageiro.
eré ìje corrida. erú adulteração; artesanato; engano; trato
eré ìje ẹlẹ́ṣin corrida de cavalos. duplo.
eré ìtàkìtì acrobacia. èrú cinza; decepção; falibilidade; fraude.
eré onítàn olórin ópera. erú èbùrẹ́ mussambé.
eré orí ìtàgé drama. èrùgbó cálamo.
ère tí ẹ̀rọ nmú rìn robô. eruku poeira.
eré tuntún levante miúda. erukùku pombo.
eré túntún levante. erùpẹ lama; poeira; terra; solo.
erèé ahun feijão fradinho. èrùwà capim gambá.
erèé tiro feijão fradinho. èrùwà akọ capim gambá.
ere-ìbílè folclore. èrùwà akọ funfun capim gambá.
eré-iran cinema. èrùwà arànwú capim.
erékúsù encaixado. èrùwà dúdú capim.
erékùṣu ilha; ilhota. èrùwà funfun capim gambá.
èrèlé fevereiro. èse noz do carité.
erelú erelú (Título dado às mulheres èsè provisões (suprimentos) .
detentoras dos segredos e poderes de èsì réplica; resposta; resultado.
Ìyámi) . èṣì acidente; erro.
eresí momin pala NAGÔ jacinto d'água. esimẹrẹn { esin-mẹrin } inhame branco.
erí-ekún rótula. esin pau de arco.
èrìgì gengivas. esin àbàtà pau de arco.
erìgì ehín gengivas. esin-mẹrin { esimẹrẹn } inhame branco.
erikesí ébano yorùbá Lit. Dentes de èsìnsì ilẹ̀ guanxuma dourada.
Porco. esinsin cnestis corniculata VIDE àkàrà ajẹ́.
erìkọ́ nervura mediana retiradas das folhas eṣinṣin mosca doméstica.
de raphia. èsìnsìn feijão da flórida.
erimi aìtàn NAGÔ mussambé. eṣinṣin ọdẹ moscardo.
erin elefante. èsìsẹ́ cardo santo.
erin omi hipopótamo. èṣìṣe feijão da flórida.
erindò lontra do mar. eṣiṣi urtiga graúda.
erinjẹ ~Ife~ pimenta da áfrica. èsìsì àfín guanxuma dourada.
erinlẹ̀ { erin = elefante + ilẹ̀ = terra } erinle. èsìsì gogoro guanxuma dourada.
erinlẹ̀ eṣiṣi pupa urtiga graúda.
ajàjá { jẹ = comer + ajá = cachorro } erinle esisún capim elefante.
ajâjá (Título Honorífico do Orixá esisún funfun capim elefante.
Erinlê) Lit. Ele que come cachorro. esisún pupa capim elefante.
erínmadò pau de manteiga. esiyin pau de arco.
erinmi baleia. èso colheita; questão; safra; sobremesa; fr
erinmi kékeré foca. uta; efeito; evento; gozo; produto.
erinmọdàn pau de manteiga VIDE erínmadò. èṣo sumaúma africana.
erínrín erva de jaboti. èso àjàrà uva.
eriwo mussambé. èṣo fẹlẹjẹ́ trombeta roxa.
èrò brandura; concepção; habilidade; idéia; èso igi tí a ti sè geléia.
intenção; conceito; decisão (razão) ; impre èso ìtàkùn melão.
ssão (pensamento) ; opinião; passageiro; p èso kan bí ìyeyè ameixa.
ensamento; plano. èso lárà fruta ou semente da mamona.
èrò àìsọtí tí ńdarí ìpinnu corrente. èso oko colheita.
èrò búburú sénìà láìnídìí prejuízo. èso ọ̀pẹ dídùn kan tâmara.
erọ́ igbin erva de bicho. èso ọ̀pọ̀tọ́ figo.
èrò inú pensamento. èso òro òyìnbó maçã.
ẹ̀ya abo àti akọ sexo. falákalá curraleira; NAGÔ erva de santa
ẹ̀yà àgbáyun dúdú kan amora silvestre. luzia.
ẹ̀yà àgbáyun kan framboesa. fàle apertar.
ẹ̀yà ara célula (corpo) ; membro; parte do fámọ́ra aproximar-se; abraçar; abraçar
corpo; tecido. apertado.
ẹ̀yà ara kán apêndice. fàmu absorver.
ẹ̀yà àwọn ọmọ ológun esquadrão. fara tì reclinar.
ẹ̀yà ẹgbẹ́ pàtàkì filial. farabalẹ̀ submeter.
ẹ̀yà èso òyìnbó aláwọ̀ dúdú kan mirtilo. fárahàn { fi = fazer + ara = corpo + hàn = mo
ẹ̀yà èso wẹ́rẹ́ kan baga. strar, aparecer } aparecer; mostrar-se.
ẹ̀yà ẹyẹ alàwọ̀ dúdú kan melro. farajọ̀yiàn cata grande.
ẹ̀yà mẹ́rin aiyé elemento. faramọ́ perdoar.
ẹ̀yà obìnrin áti ọkùnrin sexo. farapamọ́ camuflar.
ẹ̀yà òkúta iyebíye kan âmbar. farasin desaparecer.
ẹyẹ́ ave; pássaro. fárí bravata; desfile; exibição; ostentação;
ẹyẹ àkọ̀ gaivota. { fa-orí } raspar a cabeça.
ẹyẹ àkókó pica pau de madeira. farisi fariseu.
ẹyẹ ìbákà canário. fàsé encerrar; fechar.
ẹyẹ ìwo corvo. fàsẹ́hìn diminuir.
ẹyẹ ofú pelicano. fà-sẹ́hìn retroceder.
ẹyẹ ológe pavão. fàsẹ́hìn láti ipò ńla rebaixar.
ẹyẹlé pombo. fà-so consertar.
ẹyin ovo. fáwẹ̀lì vogal.
ẹ̀yin os; senhores; lhes; senhoras; vocês; fàya rasgar.
vós. fé para sempre; um longo tempo.
ẹ̀yìn costas. fẹ́ disposto; abanar; amar; ansiar; apetecer
ẹyin àgbìgbò palmeira ráfia. ; concordar; estar
ẹyin àrìgbò palmeira ráfia. disposto; gostar; querer; soprar o
ẹyin ẹja desova. fogo; assoprar; desejar; joeirar; soprar.
ẹyìn iná carvão. fẹ̀ amplo; extensivo; largo; ampliar; ampliar
ẹyinná brasa. ; distender; distorcer a face no
ẹyinojú globo ocular. trabalho; expandir; respirar
ẹyọ único; singular. pesadamente; soberbar.
ẹyọ́ juta. fẹ́ ... kùn perder uma coisa; perder.
ẹyọ́ gànbẹ juta. fẹ́ bi afẹ́fẹ́ soprar.
fẹ́ iná abanar o fogo.
fẹ́ ìyàwó casar.
F fẹ́ láfẹ́fẹ́ ventilar.
febipa morrer de fome.
fá barbear; limpar; raspar. féfé bravata; alarde.
fà adstringente; estúpido; preguiçoso; remi fẹ́-kù perdido (incompleto) ; perder (pesar) .
sso; vagaroso; diminuir; empurrar; liderar; fẹlẹ̀ não usado; estar desempregado; estar
puxar; rastejar (caracol) ; retardar; desenhar vago.
; vazar. fẹ́lẹ́ ser fino em textura; fino; suavizar.
fà ... mọra aderir; acariciar; fascinar; atrair. fẹ́lẹ́fẹ́lẹ́ fino.
fà ... mu absorver; mamar. fẹ́-niyàwó prometer em casamento.
fà ... ya dilacerar; rasgar. fẹnukonu { fi ẹnu ko ẹnu } beijar.
fà gùn encompridar; prolongar. fẹnumọ́nu salsa brava.
fa ilà sí labẹ́ sublinhado. fẹ́ràn amar; gostar.
fa omi kúrò drenar. fèrè buzina; flauta; gaita pastoril.
fà sẹ́hìn abster-se; recuar. fẹ́rẹ̀ quase;.
fà sókè bombear. fèrèsé janela; contador.
fàágún { fá-gun } esticar. fèrèsé ọkọ̀ ojú-omi vigia.
fàdákà prata. fẹ́rọ gbẹ́hò brocar.
fàfọ̀sẹ adivinhar; prever. fẹ́rọ wa òkúta tàbí igi furar.
fà-gún alongar. fẹrù arbusto corda (cipó) .
fá-irun cortar o cabelo. fẹsẹ̀mulẹ̀ confirmar; estabelecer.
fà-kere diminuir. fèsì reagir; responder.
fàkúrú encurtar. fẹ́sọ́nà prometer em casamento.
fetísí escutar.
fidibalẹ sentar-se; resolver; estabelecer. fò pular; ressaltar; saltar; saltar; voar; rom
fidikalẹ sentar-se; resolver; estabelecer. per.
fidù negar. fọ́ quebrado (objeto) ; ser
fífanimọ́ra sociável. cego; bufar; doer; estrangular; bater; comp
fífaradà tolerável. rimir; emitir; esmagar; espremer; exaurir; q
fífayọ̀gbá bem-vindo. uebrar uma
fifẹ ta ẹ̀jẹ̀ sílẹ̀ sanguinário. embarcação; torcer; triturar; esgotar; estilha
fífẹnusọ oral (fala) ; verbal. çar; quebrar; soprar.
fífi ọ̀ràn lọ̀ atraente. fọ̀ doer; esfregar; falar uma
fífi ọwọ́ ẹni kọ sílẹ̀ autógrafo. língua; lavar (coisas) ; ser
fífi sórí oyè instalação. cego; violar; enlouquecer; naufragar; falar;
fífikún inserção. colidir.
fífínjú puro. fọ́
fifọ́ cego. borí bater; castigar; derrotar; espancar; su
fífọ́ quebrado; louco. perar; ganhar.
fí-fọ́ dor. fọ́ ehín escovar o dente.
fífún aláìsàn lẹ́jẹ̀ transfusão de sangue. fọ́ lulu esmagar.
fifún kákìri dispersão. fọ̀ ní ìfọ̀ ìlera esterilizar.
fífún pọ̀ encravado. fo ọ̀kan láàrín alternar.
figúnlẹ̀ aterrar; desembarcar. fo okan larin alternado.
fihàn retratar; indicar; introduzir; mostrar. fọ́bàjẹ̀ assolar.
fíhàn gbangba simplificar. fodu inhame branco.
fihán nígbangba patentear. fòfo brilhante; deslumbrante.
fi-ipáṣẹ forçar. fọhùn falar.
fijẹ governar .
O fohùn sí verificar.
fikalẹ aninhar; resolver. fòiyà apreender; apavorar; temer.
fikọ́ pendurar. fọ́jú estar no escuro; ser cego; ser
fikún impulsionar. ignorante; estar cego.
fìlà boné; chapéu. fojú inú wò imaginar.
fìlà obìnrin chapéu de mulher. fojú tínrín depreciar.
filà-ade tiara. fojúfòdá negligenciar.
filọ̀ anunciar; pedir fojúkòjú confrontar; estar cara a cara.
conselho; promulgar; publicar; referir. fojúsí mirar; visar.
fimọ ficar; esperar até o momento; parar. fọ́jútẹ̀bọ̀ dar uma reprimenda a; mostrar má
fín descobrir; embelezar; gravar. cara a.
fínífíní graduar-se. fọkànràn aguentar.
fínràn agredir. fòkọjá omitir.
finú tán confiar. fọláfún empoderar; autorizar.
finúṣọ̀kan concordar. folaíyà apavorar.
fi-ojúsí concentrar. fọ́-lori quebrar a cabeça de alguém.
fipẹ̀lú anexar. fọ́lórípa matar à pancada; matar por um
firùbọ oferecer em sacrifício. golpe severo na cabeça.
fiṣe constituir; designar; estabelecer. fomipò diluir.
fi-ṣépè maldizer; imprecar. fọ́mù noz de cola.
fisí aplicar. fọn ser esbelta; espalhar; semear.
fi-sin dissimular. fọ̀nàhàn liderar; liderar
fi-sípò distribuir. para; aconselhar; conduzir.
fiṣiré jogar com; não tomar a sério. fọ́n-jade saraivada (palmas) ; expresso.
fisọfà penhorar; hipotecar. fọnú fọnú bissaque Lit. nome usado
fisọ́kọ̀ embarcar. como um remédio contra verminoses.
fi-sọ́kọ̀ lançar. fọ̀òrun lavar os cabelos.
fisọ̀kò atirar violentamente; arremessar. forí explodir.
fi-sún queixar-se. foríbalẹ̀ curvar a
fisùn acusar. cabeça; submeter; adorar; idolatrar.
fita cantar alto. fọ̀rọ̀ ṣapẹrẹ descrever.
fìtílà lâmpada. fọ̀so lavar roupa.
fiwé comparar. fò-sókè flutuar; saltar.
fìyàtọ̀ sí discriminar. fọ̀wó lavar as mãos.
fiyèsí notável; observar; atender. fọwọ́bà sentir com a mão; tocar.
fo sentir (vazio, solidão) . fọwọ́kàn sentir com a mão; tocar.
ìlà circuncisão; grandeza; linha; listra; mar ilé ẹ̀kọ́ ìránṣẹ́ ọlọrun monastério.
ca ilé ẹ̀kọ́ kékeré escola primária.
tribal; tatuagem; rasgão; rasgo; trevo; NAG ilé elégbògi farmácia.
Ô coluna (construção) . ilé ẹlêhàá harém.
ìlà àyíká tí ó dá ayé sí méjì ilé ẹranko estábulo.
lọ́gbọgba equador. ilé èrò hospedaria.
ilá funfun asistásia branca. ilé èrò tí a nrí onjẹ rà hotel.
ilá ìròkò abóbora canela. ilé èròjà tí a fi ńwá ọgbọ́n ìjìnlẹ̀ laboratório.
ilà láti ìlá-òòrùn sí ìwọ̀-òòrùn horizontal. ilẹ̀ éṣíà ásia.
ìlà òrùn leste. ilé ẹ̀wọ̀n prisão.
ìlàágún transpiração; suor. ilé gbígbé acomodação.
ìlàdì interpretação; argumento; avanço; co ilé gómìnà palácio do governador.
mentário. ilé ìdájọ́ côrte (legal) ; tribunal.
ìláiyà coragem. ilé ìdáná cozinha.
ìlàjà intervenção; armistício; compromisso. ilẹ̀ ifẹ ile-ifé.
ìlàjú civilização. ilé ìfipamọ́ ọkọ̀ òfúrufú hangar.
ìlákọ̀ṣẹ noz-moscada africana. ilé ìfìwé ránṣẹ́ correio.
ìlákọ̀sìn noz-moscada africana. ilé ìfọṣọ lavanderia automática.
ilákọ̀ṣìn igbó falsa moscadeira. ilé ìgbẹ́ álawo vaso sanitário.
ìlanà horário. ilé ìgbọ̀nsẹ̀ banheiro.
ìlànà método; procedimento; guia. ilé ìjọ́sìn ńlá catedral.
ìlànà fèrèsé moldura. ilé ìkàn ọkọ̀ doca.
ìlana-ìsìnkú obséquias; serviço de ilé ìkàwé biblioteca; livraria.
sepultamento. ilé ìkò ọjà pamọ́ sí armazém.
ilárà mamona. ilẹ̀ ìlà òrùn oriente médio.
ìlara inveja. ilé ìpàdé ẹgbẹ́ clube.
ilárùn mamona. ilẹ̀ ìpàgọ́ parque de campismo.
ìlasa ~Lagos~ limão tahiti. ilé ìpamọ́ sala de armas.
ìlasa àgbọ̀rín malva roxa. ilé ìpamọ́ èròjà artilharia.
ìlasa ọmọdé malva roxa; malva silvestre. ilé ìpamọ́ òkú necrotério.
ìlasa òyìbó malva roxa. ilé ìpamọ́ owó banco.
ìlawun mesquinhez. ilé ìpọntí cervejaria.
ilé local; casa; casa ilé iṣẹ́ fábrica; planta.
comercial; domicilio; edifício; lar. ilé ìse àkàrà padaria.
ilẹ́ berço; leito. ilé iṣẹ́ àwọn ọlọ́pàá delegacia de polícia.
ilẹ̀ área; ilha; terra (nação) ; abismo; chão; ilé iṣẹ ìjọba ìlú miràn ní ilẹ̀ àjèjì embaixada.
solo; território. ilé ìsìn àwọn júù sinagóga.
ìlé camadas. ilé ìsìn ọlọ́run tàbí òrìṣà templo.
ilé adìe aviário. ilé ìṣọ́ gíga torre.
ilẹ̀ áfríkà áfrica. ilé ìṣòfin legislatura.
ilé àgbàsùn hospedaria. ile ìṣúra depósito.
ilé àkójọpọ̀ ohun ìgbanì museu. ilé ìtajà oúnjẹ restaurante.
ilé alápìín gbé apartamento; flat. ilé ìtọ́jú àwọn ẹja aquário.
ilé alárùn hospital. ilé ìtọ́jú ohun ọ̀gbìn estufa; viveiro.
ilé àlejò pousada. ilé ìtọ́jú ọmọ aláìlóbìí orfanato.
ilé àpíngbé apartamento. ilé ìtọ́jú ọmọ wẹ́wẹ́ berçario.
ilé àrọ́ forjaria. ilé iturá casa de hóspedes; hotel.
ilé aṣójú embaixador. ilé iturá ọ̀dọ́ albergue da juventude.
ilé atọ̀ bexiga. ilé ìwé escola.
ilé àwo ońjẹ despensa. ilé ìwé gíga colégio.
ilé àwọn ọmọ-ogun quartéis; quartel. ilé ìwòsàn hospital.
ilé àwòrán tí nrín cinema. ilé kékeré cabana; casa de campo.
ilẹ bíírí área cultivada. ilé kíkọ́ alárà arquitetura.
ilé bùrédì padaria. ilé ọba palácio do rei; reino.
ilé egbògi drogaria. ilé ọjà loja.
ilé ẹiyẹ gaiola. ilé ọjà ìwé biblioteca; livraria.
ilé ẹjọ́ côrte (lei) ; sala de tribunal. ilé ọkọ̀ garagem; estaleiro.
ilé ẹ̀kọ́ escola; colégio; ensino ilé òkú cemitério.
médio; instituto. ilẹ̀ ọlọ́rã terra fértil.
ilé ẹ̀kọ́ gíga academia; universidade.
ohún discurso; tom (voz) . ohun ọ̀gbìn òyìnbó kan beterraba; couve-
ohùn voz. flor; aipo.
òhun som. ohun ọ̀gìn kan tí a fi ńṣe irú ìyẹ̀fun
ohun àfitọ́nilẹ́nuwò aperitivo. kan centeio.
ohun àfojúsi objetivo. ohun ọna ferramenta; instrumento.
ohun àìbánilára mu alergia. ohun ọnà orin olókùn títa guitarra.
ohun àìmọ̀daju tí nkó àrùn ran ni vírus. ohun ọṛọ kokosẹ̀ tornozeleira .O
omi tòrò água de canjica; sopa; sopa de onígbèrága uma pessoa orgulhosa.
carne clara; caldo. onígbèsè devedor; credor.
omi tútù água fria; folha da onígbọ̀wọ́ fiança; garantia; patrocinador.
honra Lit. Água Fresca. onígi de madeira.
omi, omi, odò ìyá ògùn água, água, onígun mẹ́ẹ̀ta triângulo.
senhora do rio ogun. oníjà belicoso; pugnaz; antagonista; comba
omidan senhora (Sra.) ; solteirona. tente; lutador.
òmíì se não. onijàkadì atleta; ginasta.
omije lágrima. oníjó dançarina; dançarino.
òmìni xique xique. oníjòngbòn briguento; intrigante; pessoa
òmìnira independência; liberdade. mal humorada.
ominú ansiedade; apreensão. oníkadá jacaré.
òmíràn outro; outro. oníkì oniki (Orixá funfun) .
òmìrán gigante. oníkíkà legível.
òmùgọ̀ estúpido. onílàákàyè pessoa inteligente.
omuleti omelete. onílàjà pacificador.
òmùwẹ̀ nadador. onílé onílé Lit. Orixá Anfitrião; o dono da
on e. casa; anfitrião; dono da casa; estalajadeiro.
òn ela; ele; ele; isso; isto; ela. onílẹ̀ nativo.
òn nìkan apenas. onílẹ̀ obìnrin aborígene.
ońdé fún ìwòsàn dídá ẹ̀yà-ara braçadeira. onílẹ̀ ọkùnrin aborígene.
ońdè onírin braçadeira. onílú filhos da terra; aborígenes.
òngbẹ seca; sede. onílù atabaqueiro; tamborileiro.
òngbẹ-ẹ̀jẹ̀ sanguinário. onímàle islâmico.
oní prefixo que denota propriedade. onímọ̀ràn conselheira; conselheiro.
òní hoje. onímótò motorista.
oníbàárà cliente; clientela. oníńkan propriedade.
oníbàpín participante. onípẹ̀ acusador; consolador; defensor.
oníbàtà sapateiro. onípọ́njú uma pessoa em circunstâncias
oníbejì duplo. angustiadas.
oníbẹ́rù amedrontado; terrível; o que tem onípowòjé morelia.
medo; o que tem pavor; o que tem terror. ònírá onírá.
oníbodè coletor de pedágio; oficial da oniran espectador.
alfândega. onírànlọ́wọ́ subsidiária.
oníbodè obìnrin porteira. òníré oníré Lit. Senhor de Iré.
oníbodè ọkùnrin porteiro. onirẹjẹ trapaceiro; enganador.
oníbodè ọ̀run porteiro do céu. onírẹ̀lẹ̀ humilde.
onibu-ọrẹ deus, cujo celeiro está cheio de onírinjà onirinja (Orixá funfun) .
bênçãos; doador de tudo; liberalidade divina. onírìnkirì pedestre.
oníbùú paisagem (informática) . onírọ́ impostor; mentiroso.
onídájọ́ árbitro; juiz; magistrado; meirinho. oníròhìn repórter.
onídájọ́ ìlú prefeito. onírù cometa.
onídakejì inversa. onírun cabeludo; acalypha ciliata; coelho.
onídàpọ̀ federal. onírurú de vários tipos; diverso; não
onídígi vidraceiro. tanto; vário; vários.
onídìrí cabelereiro. onírúurú vários; variedade.
onídirun cabelereiro. onírúurú irin metal.
onídọ̀sàn cereja selvagem. oníṣàngọ̀ adorador de xangô.
onidùlúmọ̀ caluniador. oníṣẹ́ oficial; trabalhador; usuário.
onífá o adivinho. oníṣẹ ́ ọlọ́run obìnrin missionário.
onífarapa vítima. oníṣẹ ́ ọlọ́run ọkùnrin missionária.
onífári barbeiro. oníṣẹ́ àtúnṣe ẹ̀rọ omi encanador.
onífẹ̀ẹ́ amoroso. oníṣẹ́ ìjọba funcionária pública; funcionário
onifótò fotógrafo. público.
onígbàgbè negligente. oníṣẹ́ ìránṣẹ́ monge.
onígbàgbọ́ crente. oníṣẹ́ ìránṣẹ́ ọlọ́run monge.
onígbàgbọ́ ẹ̀sìn tí ènìà oníṣẹ́ irin ferrageiro.
gbogbo católica; cristã; católico; cristão. oníṣẹ́ ọnà técnico; mecânico.
onígbàjámọ̀ barbeiro. oníṣẹ́gùn médica; médico.
onígbèjà aliado. oníṣẹ̀gùn alábẹ cirurgião.
ọjá ìkòokò espada de são jorge. ọkà pupa { bomọ } sorgo VIDE ọkà bàbà.
ọ̀já ìkòokò espada de ogun. ọkààgbò pau espinha VIDE ọwun.
ọjá kòrikò espada de são jorge. ọkàn coração; kinkèliba; espírito.
ọjá kòríkò espada de são jorge. ọ̀kan único; unidade; um.
ọjà ńkan wẹ́wẹ́ varejo. ọ̀kàn alma.
ọjà ńlá supermercado. ọkàndílógún dezenove.
ọjà oníṣura mercado de ações. ọkánjúwà cobiça.
ọjà rírà ordem (negócios) . ọ̀kánkán contra; em face de; em frente de.
ọjà tí a fi ránṣẹ́ sí ilẹ̀míràn fún ọkànlà onze.
títà exportação. ọ̀kanlélógún vinte e um.
ọjà títà mercadoria. ọ̀kànràn méji òkanran méji.
ọjabulẹ tínrín fita adesiva. ọ̀kanṣoṣo apenas; um somente, só.
ọ̀jẹun glutão. ọ̀kan-ṣoṣo individual; singular.
ọjọ́ dia; palisota VIDE àkẹrẹjùpọ̀ n. ọ̀kàwé leitor.
ọjọ́ àbámẹ́ta sábado (Dia dos 3 encontros) . ọ̀kẹ́ ~Ìjẹ̀bú~ cleistopholis.
ọjọ́ àìkú domingo (Dia do Descanso) . ọ̀kẹ̀ kan mil; vinte mil.
ọjọ́ ajé segunda-feira (Dia do Lucro) . ọ̀kẹ̀ márún cinco mil.
ọjọ́ àjínde krísti páscoa. ọ̀kẹ̀ márùn-ún cem mil.
ọjọ́ ajo dia de festa. ọ̀kẹ̀ mẹ̀fa seis mil.
ọjọ́ àkórò sereno da manhã. ọ̀kẹ̀ mẹ̀je sete mil.
ọjọ́ àròkurò sereno da noite. ọ̀kẹ̀ méji dois mil.
ọjọ́ aṣọ̀ṣọ̀dáyé quinta-feira. ọ̀kẹ̀ mẹ̀jọ oito mil.
ọjọ́ ẹtí sexta-feira (Dia da Falta) . ọ̀kẹ̀ mẹ̀rin quatro mil.
ọjọ́ èwe dia das crianças. ọ̀kẹ̀ mẹ́rin ààbọ̀ noventa mil.
ọjọ́ fúráideè sexta-feira (Nome Cristão) . ọ̀kẹ̀ mẹ̀sán nove mil.
ọjọ́ ìbí aniversário. ọ̀kẹ̀ mẹ̀ta três mil.
ọjọ́ ìbí krísti natal. ọ̀kẹmità quilômetro (unidade de medida) .
ọjọ́ iṣẹ́gun terça-feira (Dia da Vitória) . ọ̀kẹ́rẹ́ esquilo.
ọjọ́ ìsimi domingo (Dia do Descanso) . ọ̀kín garça.
ọjọ́ ìsinmi férias. ọkọ esposo; marido.
ọjọ́ iwájú futuro. ọkọ́ enxada; pá.
ọjọ́ kẹfà ọ̀sẹ̀ sábado. ọkọ̀ canoa; barco; bote; veículo.
ọjọ́ kejì ọ̀sẹ̀ segunda-feira. ọ̀kọ̀ lança; arpão.
ọjọ́ kérési dia de natal. ọkọ̀ akérò caminhão; ônibus.
ọjọ́ kíní ọ̀sẹ̀ domingo. ọkọ̀ àkẹ́rù cargueiro.
ọjọ́ mọ́ńdè segunda-feira (Nome Cristão) . ọkọ̀ aláfẹ́ carro.
ọjọ́ odún primeira chuva do ano. ọkọ aláìsàn ambulância.
ọjọ́ òjọ̀ chuvoso. ọkọ̀ apẹja barco de pesca.
ọjọ́ òní dia de hoje. ọkọ̀ àsọdá balsa.
ọjọ́ ọ̀sẹ̀ domingo. ọkọ̀ ayọ́kẹ́lẹ́ agbèrò táxi.
ọjọ́ òṣíṣé dia do trabalho. ọkọ̀ èéfín rebocador.
ọjọ́ sátidé sábado (Nome Cristão) . ọkọ̀ eléré kànkàn lancha.
ọjọ́ sọ́ńdè domingo (Nome Cristão) . ọkọ̀ ẹrù caminhão.
ọjọ́ tọ́sideè quinta-feira (Nome Cristão) . ọkọ́ ẹṣin estribo.
ọjọ́ túsidéè terça-feira (Nome Cristão) . ọkọ̀ gbọrọ akérò bonde.
ọjọ́ wẹ́sideè quarta-feira (Nome Cristão) . ọkọ̀ gúngùn akẹ́rù trailer.
ọjọ́ winiwini chuviscos. ọkọ́ ìdáko forquilha.
ọjọ́bò quinta-feira (Dia da Criação) . ọkọ̀ ìgbájá barcaça.
ọ̀jọ̀gbọ́n inteligente; intelectual. ọkọ̀ ìgbàjá bote salva-vidas.
ọ̀jọ̀ìjìnlẹ̀ misterioso; mistério. ọkọ̀ ìjà òfúrufú aeronave.
ọjọ́rọ̀ { ọjọ́ = dia + rọ̀ = macio, ọkọ̀ ilẹ̀ ferrovia; canal subterrâneo; metrô.
suave } tardinha. ọkọ̀ irin fún pípa erinmi arpão.
ọjọ́rú quarta-feira (Dia da Confusão) . ọkọ́ ìtúẹ̀ remo.
ọjúmọ́ amanhecer. ọkọ́ ìtúlẹ̀ picareta (ferramenta) .
ọkà aveia; milho; sorgo VIDE ọkà bàbà. ọkọ ìyá ẹni padrasto.
ọ̀kà cordão de frade. ọkọ̀ kékeré barco a remo.
ọkà bàbà { bomọ } sorgo;. ọkọ̀ òfúrufú avião; bombardeiro; jato.
ọkà ẹṣin capim mimoso; Lit. Milho do ọkọ̀ ogun fragata; encouraçado.
Cavalo { bomọ } sorgo. ọkọ̀ ojú omi fún fàájì iate.
ọkà iṣí sorgo VIDE ọkà bàbà. ọkọ̀ ojú ọ̀nà caminhoneta de carga.
ọ̀nà arín òkè méji desfiladeiro. ọ̀pá ìgbà àmì sínú rédíò antena.
ọ̀nà àwọn ẹranko zoologia. ọ̀pá igi vara de madeira.
ọ̀nà fún ìdíwô ìbìlù omi quebra-mar. ọ̀pá ikú mata-pasto.
ọ̀nà gbàngbà rodovia. ọ̀pá imúrin bengala.
ọ̀nà gbọrọ avenida. ọ̀pá ipò bengala; cajado.
ọ̀nà gẹ̀rêgẹ̀rê rampa. ọ̀pá irin bengala; vara de ferro.
ọ̀nà híhá beco. ọ̀pá itana castiçal.
ọ̀nà ì gbọ̀rọ̀ sí versão. ọpa ọba cetro real.
ọ̀nà ìdíwọ́ oyún contraceptivo. ọ̀pá onírin tíí mú kẹ̀kẹ́ rìn eixo de rodas.
ọ̀nà ìdíwọ́ oyún níní contracepção. ọpa ọrẹrẹ cajado de erinle.
ọ̀nà ìfìwé ránṣẹ́ kíákíá correio aéreo. ọpa ṣoro cajado de oxalá.
ọ̀nà ìgboro ìlú rua. ọ̀pá tàbí ilà ìlàrín tíí nkan yí eixo.
ọ̀nà ìjagun ní ilẹ̀ tàbí lórí ókun táticas. ọ̀págun estandarte; insígnia; mastro de
ọ̀nà ìrànlọ́wọ́ recurso. bandeira; padrão.
ọ̀nà ìsàlẹ̀ ilè metrô. ọpa-ilú baqueta.
ọ̀nà iṣe ìsirò operação matemática. ọ̀pákọ̀ vara de bambu.
ọ̀nà ìtànkálẹ̀ propaganda. ọpàràgà inhame da costa.
ọ̀nà ìtọ̀jú àìsàn àìlera terapia. ọ̀pàràgà inhame branco.
ọ̀nà jínjìn distância. ọparun bengala.
ọ̀nà kékeré ọlọ́dà ti ẹlẹ́sẹ̀ fi nrínrìn ọpaṣoro língua de vaca.
lásán calçada. ọpẹ́ grato; graças; agradecimento.
ọ̀na ọ̀fun garganta. ọ̀pẹ dezembro.
ọ̀nà olúkúta pavimento (estrada) . ọ̀pẹ̀ palmeira.
ọ̀nà omi rírì áti èérí cano de esgoto. ọ̀pẹ̀ álárùn palmeira.
ọ̀nà opópo estrada larga. ọ̀pẹ̀ arùnfó palmeira.
ọna pupa gloriosa dos jardins. ọ̀pẹ̀ ẹlẹ́ran palmeira.
ọ̀nà re o despedida; adeus!; felicidades!. ọ̀pẹ ẹ̀rùwà palmeira.
ọ̀nà re o! despedida; adeus (partir) . ọ̀pẹ̀ ifá palmeira.
ọ̀nà ṣíṣe nkan técnica. ọ̀pẹ̀ ikin dendezeiro.
ọ̀nà tẹ́rẹ́ passagem secundária. ọ̀pẹ́ kannakánná dragoeiro.
ọ̀nà tẹ́rẹ́ kẹ̀kẹ́ ẹlẹ́ṣin faixa de rodagem. ọ̀pẹ̀ kannakánná dendezeiro.
ọ̀nà tọ́rọ́ pista. ọpẹ òkùnkùn palmeira abânico.
ọ̀nàfun laringe. ọ̀pẹ̀ olífà dendezeiro.
ọ̀na-ṣokùn o chefe do conselho dos vinte e ọ̀pẹ̀ ọlọ́wá dendezeiro.
dois CONTRAÇÃO DE ọba ọ̀ na iṣokùn Lit. Pai ọ̀pẹ̀ òyìnbỗ́ abacaxi.
do Rei. ọ̀pẹ̀ pánkóró dendezeiro.
ọ̀nà-ṣokùn o patrono do rei (Um titulo dado ọ̀pẹ̀ segisegi dendezeiro.
aos mais velhos do conselho dos vinte e ọ̀pẹ̀ yálayála dendezeiro.
dois) . ọ̀pẹ̀lẹ̀ mensageiro de ifá; rosário de ifá.
ọ̀ngbẹ com sede; seca. ọpẹrè pássaro opere.
ọ̀ni crocodilo; jacaré. ọpẹrẹ canoa; bote.
ọ̀ni nílò crocodilo do nilo. ọ̀pẹ̀yìnbó abacaxi.
ọodán adíjà schwenckia VIDE ṣaṣara. ọ̀pọ́ volume (tamanho) .
ọ̀ọ́dúnrún trezentos. ọ̀pọ̀ plural; abundância; lote.
ọ̀ọ̀kùn trator de lagarta; centopéia. ọ̀pọ̀ ènìà maioridade; multidão.
ọ̀ọ̀lẹ̀ pudim de feijão. ọpọlọ cérebro.
ọọ̀ní titulo do rei de ifè. ọ̀pọ̀lọ́ sapo.
ọ̀ọ́ṣún carpolobia. ọpọlọ àìsàn doente mental.
ọọ́yọ́ juta. ọpọlọmọ cérebro.
ọọ́yọ́ àjẹ́ caruru da bahia. ọ̀pọ̀lọpọ̀ abundante; vários; enxame.
ọpa bengala; cabo comprido; cajado; cetro. ọ̀pọ̀lọ́sẹ́ panturrilha.
ọ̀pá jarda; pólo; bambu. ọpọ́n bacia; bandeja; gamela; tigela de
ọ̀pá abíkú malva branca. madeira; tabuleiro de madeira.
ọ̀pá arọ muleta. ọpọ̀n ~Daomé~ pau-mucumbi II.
ọpá ẹ̀hìn espinha; espinha dorsal. ọpọ́n àkàrà amassadeira.
ọpa fìtílà candelabro. ọpọ́n ifá bandeja de ifá.
ọ̀pá fitila castiçal. ọpọ́n nlá banheira.
ọ̀pá idẹ haste de bronze. ọ̀pọ̀n òyìnbó abacaxi.
ọ̀pá ìdíwọ̀n calibre. ọ̀pọ̀tọ́ figueira; figueira do cabo.
ọ̀pá ìfi múdání grade. ọ̀pọ̀tọ́ ìdájà ọlọ́run figueira do cabo.
ṣedájọ́ decidir um caso; julgar; proferir uma ṣeṣe ~Ìjẹ̀bú-Òde~ feijão de porco; feijão
sentença. inhame africano.
ṣe-dájú garantir. ṣeṣe nla feijão de porco.
ṣèdámọ̀ identificar. ṣẹ́ṣẹ́rẹ́ chapéu de couro.
ṣedarudápọ̀ misturar. ṣe-tán alcançar; completar.
ṣeé súnmọ́ acessível. ṣeto conjunto.
ṣeé wẹ̀ lavável. ṣetọjù cuidar de.
ṣeéṣe possivelmente; poste. ṣètọ́jú governar.
ṣẹfun ṣẹfun folha da riqueza. ṣeun benigno.
ṣegára pilhar; roubar. ṣèwè publicar um livro.
ṣẹ́gbá abóbora. ṣẹ́wó prostituir; trocar dinheiro.
ṣegbàgbe negligenciar; esquecer. ṣẹ́wọ́o sẹ́sẹ̀ pẹ́pẹ́ { ijàn } pau cali.
ṣègbàgbọ́ acreditável. ṣẹ́yò ọlọ́pọ́n ~Nigéria~ olho de gato.
ṣègbè perecer. ṣí desparafusar; tomar
ṣegberaga exaltar-se; ser orgulhoso. partida; destravar (porta) ; iniciar; trocar de
ṣegbọ̀ràn ser obediente. lugar; remover; transportar.
ṣegbọ̀wọ́ ser fiador; ser responsável. ṣì adverso; perder; enganar; falhar.
ṣẹ́gun triunfar; derrotar; dominar; vencer; ṣí kúrò nílùú transportar.
ganhar; cativar; conquistar. ṣí láti ibí kan lọ sí ibòmíràn migrar.
ṣẹ́gúnṣẹ́tẹ́ beldroega Lit. Vence a ṣì mọ̀ entender mal.
paralisia. ṣí ṣílẹ̀ abrir.
ṣeiyeíye dispendioso. ṣì túmọ̀ interpretar mal.
ṣẹ̀jẹ̀ sangrada; sangrado; sangrar. ṣibi colher.
ṣẹ̀jẹ̀ sòrò bertalha Lit. Faz o sangue ṣíbó mamão.
escorrer livremente. ṣìgìdì { ṣùgudu } moderadamente pequeno e
ṣẹ́jú piscar os olhos. volumoso; ídolo de barro; imagem de barro.
ṣekeli siclo. ṣìgìdì àdìmókùn fantoche.
ṣekẹ̀rẹ̀ NAGÔ fava do xique xique. ṣijibò ocultar parcialmente; ofuscar.
ṣẹkún-win tomate. ṣíjú ser atrevido; abrir o olho.
ṣẹlẹ̀ acontecer. ṣijuwò contemplar; considerar.
ṣẹ́lẹ́gẹ delicado. ṣikà fazer travessuras; agir perversamente.
ṣeléṣe ferir. ṣìká-ṣìká pessoa perversa.
ṣelẹ́wà adornar; embelezar. ṣikẹ́ cuidar de.
ṣe-lóge adornar. ṣikuro remover.
ṣelọ́ṣọ̀ adornar. ṣile xelim.
ṣelọ́ṣọ̀ọ́ adornar. ṣileti avisar.
ṣelọtun renovar; reparar. ṣilọ afastar; migrar.
ṣemẹlẹ ser preguiçoso. ṣilọna desencaminhar.
ṣẹ́mọlẹ́sẹ̀ beldroega. ṣilọwọ prevenir uma ação.
ṣẹngirún ~Ìjẹ̀bú~ pinhão branco. ṣimẹlẹ ser ocioso; ser preguiçoso.
ṣènìà amável. ṣìnà perder-se; não conseguir (inicio) .
ṣeníkà ferir. ṣinmí camisa de mulher; roupa íntima.
ṣenṣe anil natal. ṣín-nṣín muito pequeno.
ṣẹnu gbọọrọ juta. ṣiọ uma expressão de desprezo ou
ṣenúnibíni acossar; perseguir. impaciência; silvando.
ṣẹ́nwò ~Nigéria~ olho de gato. ṣi-ọkọ̀ embarcar.
ṣe-parí alcançar; realizar. ṣipada mudar para outro lugar; remover.
ṣépè amaldiçoar; jurar. ṣípaya revelar.
ṣẹ́polóhùn { ìṣẹ́polóhùn } maytenus. ṣipopada mudar para outro lugar; remover.
ṣeránṣẹ́ ser um mensageiro; servir. ṣípòpadà versátil; mover (localização) ; mu
ṣèrántí celebrar. dar de posição.
ṣeré agir. ṣiré jogar; brincar.
ṣerẹ̀ chocalho de xangô. ṣiré lórí ìrì dídì esquiar.
ṣẹ́rẹ́ janeiro. ṣiré tàbí jó lórí yìnyín patinar (gelo) .
ṣẹ̀rẹ ọba xique xique. ṣírò calcular.
ṣẹrẹjẹ tapear; defraudar. ṣíṣàn líquido; líquido.
ṣẹrẹnpẹn ~Ìjẹ̀bú~ cata grande. ṣísẹ̀ pisar.
ṣerere bem sucedido. ṣíṣé trabalhar.
ṣẹ́ri manga. ṣíṣẹ́ fratura; operação.
ṣerọra aliviar. ṣiṣe àpéjọ cerimonial.
à ré adv lẹ́hìn-lẹ́hìn.
A a respeito de prep dé; lórí; nípa ti; sí.
a responsabilidade sobre si
a prep sí; sì; pron o; pron dem náà. mesmo sf àdábọní.
à prep sí; sì. a senhora mata sim senhora! saud ẹ pa
a aflição np, mit ẹ̀ṣẹ̀. hẹyi!.
a aprensão np, mit èèmọ̀. a senhora mata sim! para ser
a arca da aliança sf, relig àpótí ẹ̀rí. alegre saud ẹ pa hẹn! yọ̀.
a benção sf ìbà. a ser feito vtd tán.
a bordo adv lọkọ̀. a sombra np òjìji.
a casca de nozes de palmeira sf, à sorte adv rúdurùdu.
bot pesàn. a ti mesmo pron iwọ na.
a cavalo adv yà-kátà. a tona adv lófòó.
a cavidade entre o esterno e o à vontade adv gẹlẹtẹ.
estômago sf kòto àiya. a zeladora dos cauris sf ìyá
a cerca de prep sí. petẹbì (Esposa do Babalawo) .
a criança mais velha sf àrẹ̀mọ. aba sf bèbè; etí; etí
à deriva adj gbà-lọ. àkẹtẹ̀ (chapéu) ; ìgbọn ìyẹ́ pìpì.
a doença np, mit àrùn. abacate sm, bot èso pia.
a dor de cabeça sf ìfọ́rí. abacateiro sm, bot igi itobi.
a elas pron pess, pl. wọn (plural) . abacaxi sm, bot ẹẹ́kún
a ele pron a. ahùn; ẹkúnkún; ẹkúnkún ahùn; ọ̀gẹ̀dẹ̀
a eles pron pess, pl. wọn (plural) . òyìnbó; ọ̀pẹ̀ òyìnbỗ́; ọ̀pẹ̀yìnbó; ọ̀pọ̀n
a escuridão np, mit biri (Servo de Xangô) . òyìnbó.
a esposa de um grande homem sf olorì. abade sm alàgbà.
a estrela vênus np ajá-oṣu. abaixar vtd rẹ̀sílẹ̀.
a fim de que conj gbé; kí; láti. abaixo adv nísàlẹ̀.
a fim de que não conj kí. abajerú sm, bot àmúkàn; awọ́n rin
à frente adv níwájú. wán; elewu.
a língua do país natural ledé-ẹni; ledé- abajur sm èlò ìborí fìtílà.
onilẹ̀. abanar vtd fẹ́.
a mais adj jùlọ. abanar o fogo vtd fẹ́ iná.
a maldição np, mit èpè. abandonar vtd kọ̀ ... sílẹ̀; patì.
à mão adv lọ́wọ́. abastado adj lówó.
a menos abastecer vtd, vti kún; pèsè fún.
que conj ayafi; ayaṣebi; bíkòṣe; bíkòṣebi abastecimento sm ìfún-ni ní ọjà.
; bíkòṣepé. abatan np, mit àbàtàn Lit. Orixá do Brejo.
a moça sf ọmọ́débìnrin. abater vtd bùkùn; pa (animal) .
a morte np, mit ìkú. abater gado vtd dú.
a não ser abayomi np, coloq abayọ̀mi (boneca
que conj ayafi; bíkòṣe; bíkòṣebi; bíkòṣep negra, que traz o significado de felicidade
é. ou alegria) Lit. Encontro da Alegria em
à noite adv loru; talẹ́talẹ́. mim.
a noite passada sf òru àná. abdômem sm, anat ìkùn.
a nós pron wa. abdução sf ìgbésálọ.
a origem sf àtilẹ̀nde. abduzir vtd gbé sálọ.
a paralisia np, mit ègbà. abelha sf, ent èbì; oyin.
à parte adv lápákan. abelhudo adj ṣọ́wò.
a partir de prep kúrò; láti; lẹ́hìn. abençoado adj alábùkún-fún.
a pouco tempo adv sĩ. abençoar vtd bùkún; bùkún
a primeira chuva do ano sf àkọ́rọ̀. fun; bùsí; súre; súre fún.
a primeira compra sf àkọ́rà. abeokuta np abẹ́òkúta.
a primeira posse sf àkọ́rà. abertamente adv nígbangba.
a primeiro cortada sf àkọ́rẹ́. abertura sf ẹnu; ìṣínú.
a prisão np, mit ẹ̀wọ̀n. abiku np àbíkú Lit. Nascido para morrer.
a qualquer custo adv ṣẹ̀. abiódun np, m abíọ́dún Lit. Nascido
a qualquer hora adv nígbàkúgbáà. durante um festival.
a que pron inter kí ni. abióla np, m abíọ́lá Lit. Nascido na
a que horas adv inter nígbàwo. estrada.
a raiz sf àtilẹ̀nde.
acerca de quem pron inter nípa tani. acumular vtd, vti kójọ.
acertar vtd, vti gbá. acupuntura sf ìfi abẹ́rẹ́ gún ní lára.
acessível adj fùn-láyè; nítòsí; ṣeé súnmọ́. acusação sf ẹ̀sùn; ìbárojọ́; ìbáwí; ìwé
acessível a prep ṣíwájú. ẹ̀sùn.
acesso sm àyè; ọ̀nà. acusada sf arúfin.
acessório sm èròjà. acusado sm arúfin.
acessórios sm, pl àwọn èròjà. acusador sm abẹ̀bẹ; onípẹ̀.
achatar vtd tẹ́bẹẹrẹ. acusar vtd bá rojọ̀; fisùn; sùn.
acidentado adj kìkì òkè. acusar falsamente vtd, vi gbà-dùlúmọ̀.
acidental adj kíkàgbákò. adágio sm òwe.
acidentalmente adv láìròtẹ́lẹ̀. adágué np, mit bara adágé (Forma como
acidentar vtd rọ́. as vezes é evocado o Bara Dágé) .
acidente sf alábàápàdé; ẹní farapa; èṣì. adaptador adj alámùúye; ròmọ́.
ácido adj kan; ògùn kíkan. adaptar vtd mú yẹ.
acima adv leke; adv comp. ju; prep ga adaptável adj ní mímúye.
jùlọ; kọjá; leke; lórí. adébájó np, m adébàjó Lit. A coroa
acima de adv lé. retornou de uma jornada.
acionista sf alọ́jọpín. adéfémi np, m adéfẹ́mi Lit. A coroa me
acne sf, med eéwo ẹ̀rẹ̀kẹ́. ama.
aço sm irin. adega sf yàrá ìsálẹ̀ ilẹ̀.
acocoramento sm òṣó. adeinka np adéyínká Lit. A corora me
ações injustas sf mákárúrù. rodeia.
acoitar vtd, vti dábòbò. adélabú np, m adélabú Lit. A coroa
açoitar vtd nà. cruzou por águas profundas.
açoitar o cachorro vtd najá. adenia sf,
açoite sf ọrẹ́. bot àjádigi; àtẹ̀wọ̀gbare; àtẹ̀wọ̀gbare
acolá adv bàì; lọhun; níbẹ̀; níbẹ̀ yagá; okùn ìkálẹ́; pòpò; pòpò
náà; pron lọ́ọ̀hún. elérò; yagà.
acolher vtd kí. adéniji np, m adéníji Lit. A coroa tem
acomodação sf ilé gbígbé. refugio.
acomodar vtd fún-láyè; gbà. adéniyì np, m adéníyi Lit. A coroa tem
acompanhamento sm alábòbò; ìbánikẹ́gbẹ́ dignidade.
. adeola np, m adéọlá Lit. Coroa da
acompanhar vtd bá ... lọ; bá-rìn. riqueza.
aconselhar vtd, vti bá ... rò; bá- adequadamente adv nítorínáà.
rò; fọ̀nàhàn; kọ́; lámọ̀; lámọ̀ràn. adequado adj tó-fún; yíyẹ.
aconselhável adv tító fùn ímọ̀ràn. adequar vtd, vti bá ... ṣe.
acontecer vti, vi ṣe; ṣẹlẹ̀. adéremi np adérẹ̀mí Lit. A coroa me
acordado adj àìsùn; gbígbà; ìtají. consolou.
acordar vtd, vi jí; láti jí. aderir vi fà ... mọra.
acordar com vti bá ... jí. adesina np adéṣínà Lit. A coroa (ou rei)
acorde sf okùn dùrù. abre o caminho..
acordeão sm dùrù afọwọ́tẹ̀. adesivo adj èlò ìlèmọ́; ohun tí a lẹ̀ fi lë
acordo sm àdéhùn; ìpín; ìtúnṣe. nkan.
acordo mútuo sm ìfẹnukonu. adeus sm ìpínyà; ọ̀nà re o! (partir) ; ṣe
acossar vtd ṣenúnibíni. o! (partir) .
açougueiro sm alápatà. adeus! interj o dàbọ̀; o dìgbà; o
acreditar vtd, vti, vi gbàgbọ̀. dìgbose!; ọ̀nà re o.
acreditável adj ṣègbàgbọ́. adéwalé np adéwálé Lit. A coroa chegou
acrescentar vtd, vti fi ... mọ́. em casa.
acridocarpus sm, adiamento sm ìdádúró.
bot gbọ̀dọ̀gi; gbọgbọrí; gborígborí; ògo adiantado em relação a prep ṣíwájú.
igbó. adiante adv tẹ̀síwájú.
acrobacia sf eré ìtàkìtì. adiar vtd dá dúró; sísún ìpàdé
acróbata sf eléré ìtàkìtì obìnrin; eléré ìtàkìtì síwájú; súnsíwájú; yẹ̀; yẹ̀ -sẹ́hìn.
ọkùnrin. adição sf àfikún; àròpọ̀; ìfikún; ìrópọ̀.
açúcar sm adun-ireke; iyọ̀ ìrèkè; iyọ̀ adicional adj àfikún.
òyìnbò Lit. O sal do homem branco. adicionalmente adv ṣíwájú.
açucareiro sm ìgò súgà. adicionar vtd, vti fi ... si; ka.
acumulação sf ikójọpọ̀. adicionar para vtd bùkún; bùsí.
alguém que julga alumã sf, bot ewúro; ewúro gidi; ewúro
silenciosamente sf adákẹ́dájọ́. jíje; ewúro oko; orín; pákò.
alguém que previne sm àbàsílẹ̀. alumínio sm irú irin rírọ̀ kan.
alguidar sm igba ẹbọ; ọ̀bẹro Lit. Contêm aluna sf ọmọ ilé ìwé.
o Molho. aluno sm ọmọ ilé ìwé.
algum adj díẹ̀; kan; pron èyikéyìí. alvejanete sf èlò ìsọ nkan di funfun.
alguma adj díẹ̀. amador sm aláìkọ́ṣéṣe.
alguma amadora sf aláìkọ́ṣéṣe.
coisa pron nkan; nńkan; nńkankan. amadurecer vi gbó.
alguma vez adv láeláe; láíláí. amadurecido adj pipọ́n.
algumas adj díẹ̀. amala sf, coz rit àmàlà.
alguns pron àwọn kan; díẹ̀. amaldiçoar vtd ṣépè; taṣẹ.
alho sm, bot ayò; ayù. amamentar vtd, vi fi ẹnu fà mu.
ali adv lọ́ọ̀hún; ní; pron lọ́ọ̀hún. amanhã adv lọ́lá; ọ̀la.
alí adv níbẹ̀; níbẹnáá. amanhecer sm àfẹ́mọ̀júmọ; vi àáro
aliado adj bìbáṣọ̀rẹ́; onígbèjà; ọ̀rẹ́. kùtù; àfẹ̀mọ́njú; mọ́lẹ̀; ọjúmọ́.
aliança sf àdàpọ̀; ìbáṣọ̀rẹ́. amante adj, sm + sf àfẹni.
álibi sm ẹ̀rí àbò ìgbara ẹni là. amar vtd fẹ́; fẹ́ràn.
alicate sf ẹ̀mú kékeré. amarelo adj àwọ̀ òdodo; àwọ̀ pupa
alienação sf mìmú ìfẹ́ eni kúrò lí ọkàn. rúsúrúsú; àwọ̀ yẹlò; ìyeyè (cor) .
alienar vtd lọ́wọ́. amargamente adv rara.
alimentar vtd bọ́; fún-lonjẹ; jẹ̀ amargo adj korò.
ohun; jẹ̀hun. amargoseira sf, bot àfóforo
alimento sm onjẹ. ògbàlódé; àfóforo òyìnbò; ekẹ́ ilẹ̀; ẹkẹ́
alimento sólido feito a partir de milho òyìnbó; ewé mẹsán; igi mẹsán.
branco sm, coz rit ẹ̀kọ. amargura sf ìkorò; orórò.
alinhar vtd tò dọ́gba. amarra sf ìdè (juntos) ; vtd, vti ìdàpọ̀.
alisar vtd tẹ́jú. amarrar vtd, vti di ẹrù (produtos) ; ti.
aliviar vtd dá amassadeira sf ọpọ́n àkàrà.
padà; musàn; rànlọ́wọ́; ṣerọra; tì ... amassar vtd pò; ṣù.
lẹ́hìn. amável adj fuyì; ní ìwá
alma sf ẹ̀mi; ọ̀kàn. pẹ̀lẹ́; ṣènìà; sodẹ.
almejar vtd, vti àfẹ́jú. amazona sf àjágùnbìrì.
almirante sf olórí ọkọ̀ ojú omi. âmbar sm ẹ̀yà òkúta iyebíye kan.
almoçar vi jẹun òsán. ambição sf ìfẹ́ agbára.
almoço sm onjẹ ọ̀sán. ambicioso adj ní ìfẹ́ agbára; ojú nla.
almofada sf tímtìm. ambiente sf àyíká.
almofadinha sf oge. ambos adj méjèèjí; méjèjí; pron méjèjí.
alocação sf ìpín. ambulância sf ọkọ aláìsàn.
alongar vtd fà-gún. ameaça sf ìlọ̀.
alpinista adj, sm + sf agokè; ẹnití ngun òkè. ameaçar vtd ha-lẹ̀mọ; ha-lẹ̀si; kìlọ̀.
altar sm pẹpẹ. amedrontado adj àìláyà; oníbẹ́rù.
altear vtd, vi gbéga. amedrontar vtd, vi dá ... nijì; dáìyà-
alteração sf ìyípadà. fò; dẹ́rùbà.
alterar vtd pa ... dà; párádà; yípadà. ameixa sf, bot èso kan bí ìyeyè.
alternado adj fo okan larin; idakejì. ameixa da nigéria sf, bot kánkán
alternar vtd, vi fo ọ̀kan láàrín. dìká; oṣẹ́rẹ́.
alternativa sf yíyàn. ameixa do mato sf, bot ègo; ìgo.
altíssimo adj sup ọ̀gá-ògo. ameixa preta africana sf, bot òrì; òrì
altitude sf gíga. nlá; òrì ọdan.
altivez sf ìgbéga; ìgbéraga. ameixeira sf, bot ìyeyè.
alto adj gígùn; gùn. amém sm amín; kọṣẹ.
alto mar sm agbami. amém! interj ààṣẹ.
alto-falante sf ẹ̀rọ ìsọ̀rọ̀. amêndoa sf, bot irú èkùrọ́ òyìnbó kan.
altura sf gíga; òkè. amêndoa da palmeira sf, bot èkùrọ́.
alucinação sf ìṣújú. amendoeira sf, bot idí; idí ọ̀dàn; idí-
aludir veladamente a vtd, vti pìmọ̀. apata; igi furuntu.
aluguel sm ìfàya; owó-ọyà. amendoim sm, bot ẹ̀pà; ẹ̀pà gidi; òróré
aluguel de casa sm owó-ilé; owóòlé. ẹ̀pàda.
américa sf ìlú òkèrè ti.
americana adj, sf ọmọ ilẹ̀ amẹ́ríkà. andarilho adj, sm arìnrìn fàájì nínú aginjù.
americano adj, sm ní ti amẹ́ríkà; ọmọ ilẹ̀ andiroba sf, bot èfù ìyá.
amẹ́ríkà. andirobinha sf, bot abo-ọ̀gànwó.
amido sm ògì gbágudá. anel sm òrùka.
amido de milho sm ògí. anel de casamento sm òrùka ìgbéyáwó.
amiga sf ọ̀rẹ́; ọ̀rẹ́ obìnrin. anemia sf, med àìlẹ̀jẹ̀.
amigável adj bí ọ́rẹ̀; lórẹ̀ẹ́. anêmico adj àìní ẹ̀jẹ̀ tó lára.
amígdala sf, anat kókó okùn ahọ́n. anestésico adj akunilórun.
amigo sm ọ̀rẹ́; ọ̀rẹ́ọkùnrin. anexação sf ìfikún.
amimar vtd bọ̀; kẹ́; tè. anexar vtd, vti fi ...
amizade sf ìbáṣọrẹ; ìdàpọ̀; ìfẹ́; ìrẹ́pọ̀. mọ́; fipẹ̀lú; solù; solùpọ̀.
amnésia sf ìgbàgbé. anfitriã sf ìyáleèrò.
amolar vtd pọ́n. anfitrião sm baálé ilé èrò; onílé.
amolecer vtd, vi dẹ̀. ângulo sm igun.
amônia sf ìdàlù omi olóòrùn mímú. angústia sf èèmọ̀; ìbínújẹ̀; ìpọ̀njú; ìrora
amor sm ìfẹ́; ìfẹ́ni. (doença) ; iṣẹ.
amor perfeito sm àfẹtán. angústia da mente sf ẹ̀dùn.
amor próprio sm ìfẹ́ra. anil natal sm, bot ṣenṣe.
amora silvestre sf, bot ẹ̀yà àgbáyun dúdú anileira sf, bot ẹlú-àjà.
kan. animação sf dídárayá.
amordaçar vtd di ... lẹnu. animado adj dárayá; yára.
amoreira sf, bot ayé; iṣan; ità funfun. animal sm ẹranko.
amornar vtd, vi lọ. animal de duas patas sm ẹlẹ́sẹ̀-
amoroso adj onífẹ̀ẹ́. méjì; ẹranko ẹlẹ́sẹ̀-méjì.
amostra sf àpèjúwe; àpẹrẹ. animal de estimação sf ẹranko àyànfẹ̀.
amparo sm aláàbò; ìtìlẹ́hìn. animal de quatro patas sm ẹlẹ́sẹ̀-
ampelocissus bombycina sm, bot abìsowó mẹrin; ẹranko ẹlẹ́sẹ̀-mẹrin.
funfun Lit. Fruto Branco do Dinheiro; ẹkù animal doméstico sm ohun ọsìn.
pupa; ikúmórí Lit. A morte pega sua animal fêmea sf abo.
cabeça. animal malhado sm adíkálà.
ampliar vtd fẹ̀; gbé ... ga; mú tóbi; sọ di animar vtd ìdárayá; mú-dùn.
gbígbọrọ. animosidade sf ìrira.
amplificador sm ẹ̀rọ ìpariwo jọjọ. aninhar vtd fi ìdíkalẹ; fikalẹ.
amplificar vtd pa ariwo kíkan. aniquilação sf àfọ́bàjẹ́; ìparẹ́; ìparun.
amplo adj fẹ̀; gbòrò; pọ̀. aniquilar vtd pa ... rẹ́; run; tán.
amputação sf ìgé kúrò nínú ara. anis sm, engl anise.
amputar vtd gẹ kúrò nínú ara. anistia sf ìdáríjì ìjọba fún àwọn ẹlẹ́ṣẹ̀.
analfabeto adj aláìmọ̀wé. aniversário sm àjọdún; ọjọ́ ìbí.
analisar vtd tú sí wẹ́wẹ́. anjo sm angẹ́lì; màlekà.
análise sf ìtú sí wẹ́wẹ́. anjo decaido sm èṣù.
anamirto sf, bot àtó. ano sm ọdún.
anão sm aràrá; ràrá. ano bissexto sm ọdún-lé.
anarquia sf ìwà-ní-rúdurùdu. ano domini np lẹ́yìn ìkú olúwa wa.
anatomia sf àwòrán ẹ̀yà ara. ano novo sm ọdún tuntun.
ancestral sm babańlá; òkú-ọ̀run. ano passado sm ọdún kọjá; ọdún to kọjá.
anchova sf, zool ẹja kékeré oníyọ̀. anoitecendo sm aṣálẹ́.
ancião adj àtaíyébáiyé; gbó; pẹ́; pípẹ́; s anônimo adj láìlórúkọ.
m arúgbó. anormal adj èèmọ̀; ṣàṣèjì.
ancinho sm irin ìhọlẹ̀. anotação sf àsọyé.
anciões adj, sm, pl àgbà-àgbà; àgbàgbà. anotar vtd kọ.
âncora sf ìdákọ̀ró. anseio sm ìfẹ́.
ancorar vtd, vti dábòbò. ansiar vtd fẹ́; láti ebi.
andaime sm àkàbá; atẹ̀gùn; àtíbàbà. ansiedade sf àìbalẹ̀-
andar vi ìrìn; òkè ilé; orílẹ̀; rìn. ọkàn; àjọ̀; àníyàn; idaro; ominú.
andar à cavalo vtd gùn. ansioso adj kikanju; nítara; ṣaájò.
andar como amigos vtd kẹgbẹ. antagonista sm + sf oníjà; ọ̀tá.
andar furtivamente vtd yọ́; vtd, antagonizar vtd ìṣe ọ̀ta.
vti pàkọ́lọ́; pàkọ́lọ́kọ́lọ́. ante prep ṣíwájú.
andar por vtd kọjá. antebraço sm, anat apá.
andarilha sf arìnrìn fàájì nínú aginjù. antecessor sm aráwájú.
babador sm aṣọ ìnu ẹnu ọmọdé. banana santcho sf, bot àgáko; ẹ̀ẹ̀rù
babar vtd dátọ́; játọ́. ijù; ẹ̀ẹ̀rùgbò; ẹ̀ẹ̀rùjù.
babatunde np babátúndé Lit. O pai bananeira sf, bot ọ̀gẹ̀dẹ̀.
voltou. bananeira da índia sf, bot ewé ìdò.
babosa sf, bot ipò erin; ipòlẹrín. bananeira-nanica sf, bot ọ̀gẹ̀dẹ̀
babuíno sm, zool ìnàkí; ọ̀bọ lágidò. ntiti; òyìnbó.
bacalhau sm ẹja gbígbé; sm, zool irú ẹja bananinha do brejo sf,
kan. bot dàíko; dàríko; ìtàkùn dají.
bacalhau seco sm pańla. banco sm bèbè (rio) ; ìjokòó; ilé ìpamọ́
bacharel sm àpọ́n. owó; ilé owó.
bacia sf àwo kòtò; ọpọ́n. banco de dados sm akópọjọ̀
baço sm, anat ọlọnú. dátà (informática) .
bácoro sm, zool elẹ́dẹ̀; òdo. banco de igreja sf ìjóko nínú ilé ọlọ́run.
bactéria sf kókòró-àìsàn. banda sf agbaja; ẹgbẹ́ onílù tàbí bẹ̀mbẹ́
bacurau sm, orn aṣẹ́. òyìnbó (música) ; ọ̀já (faixa) .
badalar vtd, vi dún; lù bí agogo. bandagem sf ìrépé aṣọ ìfi di ọgbẹ̀ (faixa) .
badalar um sino vtd, vi lagogo. bandeira sf àsíá.
baga sf, bot. ẹ̀yà èso wẹ́rẹ́ kan. bandeja sf ọpọ́n.
bagagem sf ẹrù. bandeja de dinheiro sf àtẹ.
baguete sf àkàrà òyìnbó roboto (pão) . bandeja de ifá sf, instr rit ọpọ́n ifá.
bagunçado adj ṣábaṣàba; wúruwùru. bandido sm aláìlófin; ìgárá; olè; ọlọ́ṣà.
baía sf ìyàwọ̀ omi òkun sínú ilé. bando sm ìpéjọ ọ̀pọ̀ ènìà.
bainha sf igbátí aṣọ; ìṣẹ́tí aṣọ. banha de porco sm ọ̀rá ẹlẹ́dẹ̀.
baioneta sf ọ̀bẹ ìbọn. banhar vtd lúwẹ̀.
bairro sm àdúgbò; ẹ̀bá; gbẹ́gbẹ́lẹ̀. banhar-se vp dá wẹ̀; wẹ̀.
baixar vtd, vi sọ̀kalẹ̀. banheira sf àgbá ìwẹ̀ gbàngbàn; balùwẹ̀
baixo adj ìsàlẹ̀; kúkúrú; kúrú (estatura) ; aláwo; ọpọ́n nlá.
rẹ̀lẹ̀jù; tí kò ga; tí ó rẹlẹ̀. banheiro sm balùwẹ̀; ibalùwẹ̀; ilé
bala sf ọta; ọta ìbọn. ìgbọ̀nsẹ̀; ìṣọ̀ṣọ́.
balainho de velho sm, banho sm ìwẹ̀.
bot amúnimúyẹ́ Lit. Apossa-se uma banimento sm ìfilọ̀ ní gbangban; ìfòfin dè.
pessoa e de sua inteligência. banir vtd, vti fi bú; le jáde; lé lọ.
balaio sm agbọ̀nla; àgò; àgò-ńla; apẹ̀rẹ̀. banqueira sf ọ̀gá ilé ìfi owó pamọ́ sí.
balançar vtd, vi fì; mì; tẹ̀wọ̀n. banqueiro sm ọ̀gá ilé ìfi owó pamọ́ sí.
balançar a cabeça vtd, vi mì ori. baobá sm, bot oṣè; oṣè ìgbéèlùjù.
balançar a perna vtd mì ẹsẹ̀. baqueta sf ọpa-ilú.
balançar o braço vtd ṣanpa. bara np, mit bara.
balançar o corpo vtd mì ara. barata sf, ent àáyán.
balançar o pé vtd ṣánsẹ̀. barato adj láìnì ìnáwó púpọ̀; pọ̀; wọ́pọ̀.
balancear vtd, vi wọ̀n lọ́gbọgba; . barba sf, anat irùngbọ̀n.
balanço sm ọgbọgba (inventário) . barba de são pedro sf, bot sẹní.
balconista sf akọ̀wé; sm akọ̀wé. barba de velho sf, bot irùngbọ̀n.
balde sf páánù. barbante sf okùn; okùn tínrín.
baleia sf, zool ẹja-ńlánlá; erinmi. bárbara sf aláìgbédè.
balsa sf ọkọ̀ àsọdá. bárbaro adj ìwà àìmọ̀ye; sm aláìgbédè.
balsâmina de purga sf, bot ẹ̀jìnrìn wẹ́rẹ́. barbear vtd fá.
baluarte sf agbàrà. barbeiro sm onífári; onígbàjámọ̀.
bambu sm, bot dánkó Lit. Brilho barbo sm, ict ọ̀bọ̀kú.
Percebido; irẹ̀pẹ̀; ọ̀pá. barcaça sf ọkọ̀ ìgbájá.
bamgbosé np bámgbóṣé Lit. Ajude-me a barco sm ìgbájá; ọkọ̀; okò ojú omi.
carregar o bastão ritual. barco a remo sm ọkọ̀ kékeré.
banana sf, bot ewé barco de pesca sf ọkọ̀ apẹja.
ekọ́; ọ̀gẹ̀dẹ̀ (fruto) ; ọ̀gẹ̀dẹ̀ abo; ọ̀gẹ̀dẹ̀ bardo sm akùnyùngbà; eléwi.
lóbóyọ̀; ọ̀gẹ̀dẹ̀ omini; ọ̀gẹ̀dẹ̀ wẹrẹ. barganha sf ìdùná-dùrà.
banana assada sf bọ̀ọ̀lì. barganhar vtd mulẹ̀; ná
banana da terra sf, bot ewé ọ̀gẹ̀dẹ̀ ọjà; nájà; padẹ; ṣadehùn; ṣòwó.
paranta; ọ̀gẹ̀dẹ̀ àgbagbà; ọ̀gẹ̀dẹ̀ barqueiro sm atukọ̀; ọlọ́kọ̀.
àpántà; ọ̀gẹ̀dẹ̀ dúdú. barraca sf agọ́; ahéré.
banana frita sf dòdò. barracão sm àgàdà; àgọ́.
barragem sf dídarí omi ṣíṣàn.
igbọ́; ẹ̀fọ́ ọ̀sùn; ìgbá ọ̀sùn; ikànẹlẹ̀pọ̀n bisnagueira sf, bot igi
àgbò; máfi ọwọ bà ọmọ̀ orórù; mójútòrò; orúpẹ̀; òrúru; òwèwè.
mí; máfọwọ́bàmọ̀mí; ọsùn; ọ̀sùn bọ̀gọ́ bisneto sm ọmọ-làlà.
etídò. bispo sm oyè olórí àlùfáà.
berrar vi hó; hó-yé; lọgun. bissaque sm,
bertalha sf, bot amúnú tutù; amúnú tutù bot àáràsá; àṣá Lit. utilizados em ações
pupa; ẹ̀fó òyìnbó; ṣẹ̀jẹ̀ sòrò Lit. Faz o para proteção contra inimigos
sangue escorrer livremente. [Verger]; àṣá gidi; fọnú fọnú Lit. nome
besouro sm, zool ọ̀bọ̀unbọùn. usado como um remédio contra
besouro do esterco sm, zool yímíyímí. verminoses; ìra Lit. nome da casca para
besouro preto sm, ent ògidimọ̀. tratamento em caso de gravidez
besta sf ẹranko ẹlẹ́sẹ̀-mẹrin. prolongada [Verger]; ìrà ọ̀dàn.
besta do mar sf ẹran-omi. bisturi sm abẹ.
besteira sf ọ̀rọ̀kọ́rọ́. bizarro adj èèmọ̀; ṣàjèjì.
besuntar vtd rẹ́. blasfemar vi bú.
beterraba sf, bot ohun ọ̀gbìn òyìnbó kan. blasfêmia sf ọ̀rọ̀ òdì sí ọlọ́run.
bétis branco sm, bot ewé boyí funfun. bloquear vtd dínà; há; sénà.
bétis cheiroso sm, bot ewé boyí. bloqueio sm ìdínà.
bexiga sf, anat àpò ìtọ̀; àpòtò; ilé atọ̀. blusa sf bùbá; ẹ̀wù àwọ̀léké.
bezerra sf, zool ẹgbọrọ abo màlúù. blusa de mulher sf ẹ̀wù obìnrin.
bezerro sm, zool ọmọ màálù. boa condição física sf yíyẹ.
bíblia sf bíbélí. boa noite interj ẹ káalẹ́; ẹ káasalẹ́; ku álẹ́.
bíblico adj ohun tíí jẹ mọ́ bíbélí. boa saúde sf ìlera.
biblioteca sf ilé ìkàwé; ilé ọjà ìwé. boa sorte expr ìfà.
bibliotecária sf olùtọ́jú ilé ìkàwé obìnrin. boa sorte à você ! interj ire o !.
bibliotecário sm olùtọ́jú ilé ìkàwé ọkùnrin. boa tarde interj ẹ káàsán; ẹ
bica sf èro-iponmi. kúrọ̀lẹ́; kãsan; ku ìrọ̀lẹ́; ku ọ̀san; kurole.
bicicleta sf kẹ̀kẹ́; kẹ̀kẹ̀ olóògéré. boa vontade sf ìfẹ́ inú rere.
bico sm ẹnu ẹyẹ. boas linhas sf ìdára.
bico de papagaio sm, bot odidi. boas-vindas sf àrìyọ̀; ayọ̀.
bico do peito sm, anat orí-ọyọ̀n. boato sm àgbàsọ ọ̀rọ̀; ajasọ; kẹ̀kẹ.
bico do seio sm, anat ìkóri-ọmú. bobagem sf pálapàla.
bidimensional adj olópòó-méjì. bobinar vtd káwé; (envolver em algo) .
bife sf ẹran-màálù. bobo sm aṣẹ̀fẹ̀.
bifurcação sf oríta. boca sf, anat ẹnu.
bigamia sf gbígbé ìyàwó míràn láìkæ ìyàwó boca cheia adj ẹlẹnu buburu.
àkọ́fẹ́. bocado sm ìkún ẹnu.
bigode sm, anat irun ètè ọkùnrin; irun- bocal sm imú.
ètè; irun-imú; irunmú. bocejar vi lánulè; yán.
bigode de gato sm kànàngò. bocejo sm yíyán.
bigorna sf oobọ. bochecha sf, anat ẹ̀rẹ̀kẹ́.
bilhão sm, num ẹgbà ágbèje. bofe sf odofin.
bilhar sm irú eré òyìnbó kan. boi sm, zool akọ màálù; ẹran-la; màálù.
bilhete sm ìwé àmì; ìwé ìjẹ́wọ́; ìwé ọkọ̀. boi castrado sm, zool ẹgbọrọ akọmàálù.
bilingue adj lí èdè méji. bóia sf àmì ìtọ́ka ewu fún ọlọ́kọ̀.
bílis sf òròro. boiar vi gbálọ; léfo.
bilreiro sm, bot ìpẹ̀sán Lit. Chama Trovão. bojo sm ìwúsóde.
binário sm alákòmejí. bola sf bọ́ọ̀lù.
binóculo sm ẹ̀rọ ìmútóbi. bolanle np bọ́láńlé Lit. Encontro a riqueza
bióloga sf ọ̀mọ̀wé nípa ẹ̀dá. em casa.
biologia sf ẹ̀kọ́ ẹ̀dá-oníyè; ẹ̀kọ́ nípa ẹ̀dá. boldo sm, bot ewé bàbá.
biólogo sm ọ̀mọ̀wé nípa ẹ̀dá. boldo bahiano sm, bot àlùmọ́n Lit. Fica de
bípede sm ẹlẹ́sẹ̀ méjì; ẹlẹ́sẹ̀-méjì. cabelo branco; ewúro Lit. Folha
biquíni sm pátá obìnrin. Amarga; ewúro gidi; orín; pákò.
bisavó sf bàba ìyá ńlá; ìyá bàbá ńlá; ìyá boletim sm ìròhìn.
ìyá ńlá. bolha sf ẹ̀tàn; ìléróró.
bisavô sm bàba bàbá ńlá. bolo sm ãdùn; àkàrà òyìnbó.
bisbilhoteiro sm àròká. bolo de feijão sm àkàrà; ekuru; sm, coz
biscoito sm àkàrà dídùn. rit èkuru.
bisi np, m. bísí. bolo de mandioca sm bẹju.
broto sm èèhù ohun ọ̀gbin; ìrúdi. cabeça dura adj agídí; láìgbọràn.
brotos sm, bot ẹ̀́èḳ́ an; lẹ́́èḳ́ an. cabeça externa sf orí òde.
brotos de abóbora sm, bot gbọ̀rọ; gbọ̀rọ̀ cabeça grossa sf, bot ebòlò.
esi; iṣi. cabeça interna sf orí inú.
brusco adj ku; kúnú. cabeça ruim sf orí-buruku.
brutal adj rorò. cabeçalho sm orí ọ̀rọ̀.
brutalidade sf ìrorò. cabeçalho da mensagem sm orí ọ̀rọ̀.
bruxa sf àjẹ́. cabeleira postiça sf irun tí a ṣe fún apári.
bruxaria sf oṣó. cabeleireira sf afárun.
bruxo sm oṣó. cabelereiro sm onídìrí; onídirun.
bucha sf, bot kankan aya; òrírá. cabelo sm, anat irun; irun orí.
budismo sm ẹ̀sìn ènìà ilẹ̀ ìlá òrùn bíi indíyà. cabelo cinza sf ewú.
budista sf ẹlẹ́sìn òrìṣà búdà. cabelo das axilas sm. anat irun abíyá.
búfalo sm, zool ẹfọ̀n. cabeludo adj onírun.
bufar vi fọ́; mí kankan. cabide sf èlò ìfigbé ẹ̀wẹ̀ kọ́.
bufo sm, orn òwìwí. cabine sf ìsọ̀; yàrá inú ọkọ́.
buku np, mit bùkú. cabo sm dúró; ìdí.
bulbilhos aéreos do cará moela sm, bot iṣu cabo comprido sm ọpa.
ahun. cabra sf,
bulbo sm ẹta. zool àkẹ̀ (Grande) ; ewúrẹ̀; òbúkọ.
bulbo da palmeira sm, bot màrìwò ọ̀pẹ. cabra do mato vermelha sf, zool esúró.
bule sm àge; ìgò omi gbígbóná. cabul sm, bot iyùn òrìṣà; légun
bulha sf ogun. kúrò; légún ókò.
buraco sm ihò; ìsà; kòtó. caça sf ìṣọdẹ; ọdẹ.
buraco de rato sm ìsà. caçador sm ọdẹ.
buraco do nariz sm, anat ihò òmú. caçador chefe sm bálọ́dẹ.
burocracia sf àkójọpọ̀ ajẹmákòóṣo. caçadora sf ọdẹ.
burro sm, zool kẹ́tẹ́kẹ́tẹ́. caçadores sm, pl aṣọ́nà.
busca sf àwáàrí. cação sm, ict ajádò.
buscar vtd bù; mú ... wá (alguém/alguma caçar vtd dẹ; dọ́dẹ; ṣọdẹ.
coisa) . cacatua sf, zool alukọ.
buscar por educação vtd wẹlọ. cacau sm, bot kòkó.
bush rope used for tying rafters cachaça sf ògógóró.
togheter sf àkẹ̀. cachecol sm aṣọ èjìká; aṣọ ìbọrùn; aṣọ
bússola sf àyíká. ìṣọ̀ṣọ́ pénpé tí a fi nbo ọrùn; gèlè; ìbọrùn.
buzina sf fèrè; ìwo. cachimbo sm ikòkò tábà; kòkò; ogusọ̀.
búzios sm, pl owó eyo. cacho sm ìdì; odidi.
cacho de banana sm, bot odidi ọ̀gẹ̀dẹ̀.
cachoeira sf ìtàkìtì omi; ọ̀ṣọ̀rọ́ òjò.
C cachorrinho sm, zool ọmọ ajá.
cachorro sm, zool ajá; akọ ajá.
cabaça sf agbẹ; ajere; páńṣùkú (Usado cachorro velho sm, zool ogí.
para transportar comida, vestuário, etc., cactus sm, bot ẹnu ekure; ẹnu kò pa
quando viaja) ; sf, bot àdó ire; ẹnu-òpírè; ẹru èkurè; ẹru òpire; igi
ìgbá; agbè; àkèrègbè (Fruto) ; atọ́; ẹgú ọrọ́; ọrọ́; ọrọ́ eléwé; ọrọ́ adẹ́tẹ̀; ọrọ́
sí agbè; ẹgúsí agogo; ọrọ́ agogo; ọrọ́ alàbẹ̀bẹ̀; ọrọ́
ìgbà; ìgbá; ìgbá; ìgbáńláhun; ijurògbá; ì aláìdan; ọrọ́ aláìdán; ọrọ́ elewé; ọrọ́ ẹnu
tàkùn ìgbá; páńsá. kòpiyè; ọrọ́ kùmú; ọrọ́ onígun mẹta; ọrọ́
cabaça da existência sf, mit ìgbá ṣápó; ọrọ́ ṣàtìpó; ọrọ́ wẹẹrẹ.
ìwà; ìgbádù. caçula sf àbíkẹ́hìn.
cabaça de odú sf, mit ìgbá odù. cada adj èyíkéyìí; ọ̀kọ̀kan; olúkúlùkú; pro
cabaça de pescoço longo sf jọ-lọ̀. n olúkúlùkú.
cabaça em forma de pratos sf ìgbájẹ̀. cadafalso sm àkàsọ̀.
cabaça grande sf ìgbá ajẹ; ìgbájẹ̀. cadarço sm okùn bàtà.
cabaça pequena sf àdó; ahá. cadáver sm akúra; ara kíkú; òkú; òkú
cabaça seca sem cortes sf páńsá. ènìà; òkú nkan.
cabaceira sf, bot ẹgun ọ́rùn. cadeado sm àgádágogo.
cabana sf abúlé; àgàdà; agọ́; ahéré; ilé cadeira sf àga.
kékeré. cadeira de quarto sm àga iyàrá.
cabeça sf, anat orí. cadeira de rodas sf kẹ̀kẹ́ alága.
cartolina sf pálí. casuarina sf, bot igi ìgbálẹ̀; igi ọyá; ọya.
cartucho sm àpótí ọtá ìbọn; ọta. casulo sm ekùkù.
caruru sm, bot ewé tẹ̀tẹ̀ Lit. Insulta, cata de ôbô sf, bot abo dòdo; dòdo.
Maltrata; tẹ̀tẹ̀ atẹledánji; tẹ̀tẹ̀ cata grande sf,
àtẹtẹdáiyé; tẹ̀tẹ̀ gbọlọgí; tẹ̀tẹ̀ bot ajikẹfun; ajikunẹfun; akọ
kékeré (miúdo) ; tẹ̀tẹ̀ ọyágade; tẹ̀tẹ̀ dòdo; dódó; dòdo ńlá; farajọ̀yiàn; igi
ọ̀yibo; tẹ̀tẹ̀ pupa. dòdó; ṣẹrẹnpẹn.
caruru da angola sm, bot ẹ̀fọ́ tẹ̀tẹ̀. catálogo sm ìwé ipolówó; ìwé orúkọ.
caruru da bahia sm, cata-pequena sf,
bot abojàjà; ajẹgbẹ̀hìn; jàgá; ọọ́yọ́ àjẹ́. bot àkànta; asofẹ́yẹjẹ̀; awowèrè; dódo;
carvalho sm, bot akọgi-onitì; igi apádò; igi dódo dúdú; ìrá; irá
óàkù. igbó; olóràgbó; òóra; orà igbó.
carvão sm ẹyìn iná. catapora sf, med ọfà ṣọ̀pọ̀nná.
carvão de fogo sm oguna. catarata sf atafo ojú (doença) .
carvão vegetal sf èédú igi. catástrofe sf ìparí àìdára.
casa sf ibùgbé; ilé. catedral sm ilé ìjọ́sìn ńlá.
casa comercial sm ilé. categoria sf ẹ̀ka; ẹ̀yà.
casa da fazenda sf iléko. cativar vtd, vti ṣẹ́gun.
casa de campo sf ilé kékeré. cativeiro sm oko ẹrú; oko-ẹrú.
casa de deus sf ilé ọlọ́run (templo de culto cativo adj ẹrú; ìgbèkùn.
religioso) . católica sf onígbàgbọ́ ẹ̀sìn tí ènìà gbogbo.
casa de hóspedes sf ilé iturá. católico adj ẹ̀sìn tí ènìà
casa de orixá sf ilé òrìṣà. gbogbo; sm onígbàgbọ́ ẹ̀sìn tí ènìà gbogbo.
casado adj tí ó ní ọkọ tàbí aya. catuaba sf, bot ajìgbagbó.
casal sm ẹlẹ̀niméjì; ìsopọ̀. caule sm, bot igi; pòpórò.
casamata sf ìhò ìdábòbò fun àwọn ọ̀jagun. causa sf ẹjọ́; ìdí.
casamento sm ìgbéyáwó. causar vtd, vti bá wá; dá
casar vtd, vti, vi fẹ́ ìyàwó; gbé ní sílẹ̀; dájà; gbé; okùnfà.
ìyàwó; soniyìgì; soyìgì. causar alegria a vtd mú yọ̀.
casca sf èpo. causar ansiedade vtd yọnu.
casca da manga sf, bot èpo máńgòrò. causar dano vtd palárá.
casca de árvore sf èpo igi. causar dano a vtd palárá; vtd, vti láti èbí.
casca de caracol sf karawun; kawun. causar medo vtd da ẹrù.
casca do grão sm egbo. causar preocupação a vtd gbàtẹ́lẹ̀.
casca do pão sm èpa àkàrà òyìnbó. causar uma dor aguda v ro (dor ou
cascalho sm òkúta wẹ́rẹ́ yanrín. ferida) .
cascável sm, zool ejọ́ olóró abìrù bí ṣẹ̀kẹ̀rẹ̀. cautela sf ìwòye.
casco sm àgbá; ìbòsẹ (animal) ; ìkọ́lé; cauteloso adj níṣọra.
pátákò; pàtàkò ẹsê ẹran tàbí ẹṣin. cavala sf, zool ọ̀wẹ̀rẹ̀.
casco de navio sm inú ọkọ̀. cavalaria sf ogun ẹlẹ́ṣin.
casebre sm agọ́. cavalariço sm atọ́ju-ẹṣin; ẹlẹṣin; olùtọ́jú
casino sm gbàngàn tẹ́tẹ́. ẹṣin.
caso contrário conj ayaṣebi. cavaleiro sm irú olóyè kan.
cassetete sf kondo. cavalgar vti, vi gùn; yà-kátà.
cássia javanesa sf, bot èfò. cavalheiro sm bọ̀kìní.
castanha do pará sf, bot oṣè. cavalo sm, zool ẹṣin.
castanheira do pará sf, bot oṣè. cavalo do rio sm, zool ẹṣin omi.
castanheiro da áfrica sm, bot akọ cavanhaque sm irun èke; kànàngò.
iṣin; akọiṣin; iṣin; iṣin akọ; iṣin jíjẹ; iṣin cavar vtd hú.
ọ̀dàn; iṣin ọká; òdọ̀fin ilé. cavar o chão vtd walẹ̀.
castanho adj àwọ búráwùn. caveira sf, anat agbárí.
castelo sm ààfin. caverna sf ihò nínú àpáta; ihò nísàlẹ̀ ilẹ̀.
castelo de proa sm iwájú ọkọ̀. cavidade sf ihò inú ehín (dentes) ; kòto.
castiçal sm ọ̀pá fitila; ọ̀pá itana. cavilação sf àwáwí èké.
castigar vtd bá ... wí; fọ́ borí; nà. cavilha sf èkán.
castor sm, zool ẹranko bíì ọyà. cebola sf, bot àlòfò odò; àlùbọ́sà; àlùbọ́sà
castrado adj, gàmbàrí; àlùbọ́sà kẹ́tá; ẹ̀lùbásà.
sm akúra; baàfin; ọdá; òkóbó. cebola elefante sf, bot àlùbọ́sà erin.
castrar vtd tẹ̀ ní ọ́dá. ceder vtd, vti rọ́.
casual adj alábàápàdé. cedo adj kùtùkùtù; sm kiakia.
cipó chumbo sm, bot awọ́ pupa. cnestis corniculata sf, bot àkàrà
cipreste sf, bot igi ikú. ajẹ́ Lit. Bolo de Feijão das
circuito sm ìyíká. Bruxas; esinsin.
circulação sf ìṣànyíká. coadjutor adj, sm abániṣe; abániṣiṣe.
circulação sanguínea sf ìṣànyíká ẹ̀jẹ̀. coador sm asẹ́.
circular adj bí òbìrìkìtì; vtd tàn yíká. coagir vtd, vti kóso; ṣàkóso.
círculo sm àyíká; òbìrìkìtì; òrùka; yíká. coalisão sm ìdàpọ̀.
circulo familiar sm àdirò. cobaia sf, zool ẹmọ òyìnbó.
circuncidar vtd kọnílà. cobertor sm ìbora kubusu; pòpòkí.
circuncisão sf ìlà. cobertura sf ààbò; ìderí.
circunferência sf ìyíká. cobertura de lã sf ìbora kubusu.
circunstâncias sf ọ̀ràn. cobiça sf ọkánjúwà.
cirurgia sf iṣẹ́ abẹ. cobiçar vtd ṣe àgbèrè (sexual) .
cirurgião sm oníṣẹ̀gùn alábẹ. cobiçoso adj olojúkòkòrò.
cirúrgico adj nípa iṣẹ́ abẹ. cobra sf, herp ejọ́; manamana.
cisto sm, med eéwo. cobra negra sf, herp ṣebe.
citação sf àyọ́lò; ìpèlẹ́jọ́. cobre sm ìdẹ pupa.
citações sf, pl àwọn gbolohun ọ̀rọ̀-ṣiṣẹ́. cobrindo a cabeça ou o topo sm ìbọ́rí.
citadela sf òdi. cobrindo o corpo sm ìbora.
citar vtd pò-fin. cobrir vtd bò; dábòbò; fi ... bò.
citara sf àsológun. cobrir a cabeça vtd borí.
ciúme sf owú. cobrir com uma tampa vtd dé.
ciumento adj jowù. cobrir o chão vtd bòlẹ̀.
civil adj ará ìlú. cobrir o corpo vtd bòra.
civilização sf ìlàjú. cobrir os pés vtd bosẹ.
civilizado adj ọ̀làjú. coçar vtd, vi húnra.
civilizar vtd kọlọgbọn. cócegas sf rínrín légínní.
clã sm ìdílé. coceira sf èkúrú; ìhúnra; kúrúnà (cães) .
clamar vtd, vi ké. cocheiro sm ọrẹ́.
clandestinamente adv rúdurùdu. cochilar vi wò.
claramente adv pọnga; ṣákáṣáká. cochlospermum sf, bot àwọ̀
clarear vtd, vi dán; pálẹ̀mọ́. òwú; ruturutú; sm,
clareira sf ìpalẹ̀mọ́. bot adóṣú; adóṣùṣù; ajodò; ọlọ́pàpà
clareza sf dídá ṣákáṣáká. àlàgà; ọlọ́pàpà mèràgà; ọlọ́pàpà ràgà.
claridade sf ìmọ́. cocho sm agbada.
clarificação sf ìsọdi mímọ̀. coco sm, bot àgbọn.
clarificar vtd mú kí ó mọ̀. código sm àkọ́jọ òfin.
claro adj dára; láìsí àbawọ̀n. coeficientes sm, pl olùsọdipúpọ.
classe sf ẹgbẹ́. coelho sm, zool ehoro; ehoro
clássico adj tí ó lẹ́gbé. onírun; onírun.
classificação sf lẹ́gbẹgbẹ́. coelho europeu sm, zool agára; lilí.
classificar vtd ṣé létòlétò; tò lẹ́gbẹgbẹ́; tò coelho pequeno sm, zool ehoro.
lẹ́sẹ. coerana sf, bot ìkerègbè.
cláusula sf àpólà; gbólóhùn. coerência sf ìdìpọ.
clava sf ọ̀gọ́; tombà. cofre sf iyàrá abẹ ilẹ̀ ilé
clavícula sf, anat egúngún tó dé èjìkà. àfowópamọ̀sí (banco) .
cleistopholis sf, bot àpakọ́ Lit. matando a cogitação sf àṣàrò.
tosse; ọ̀kẹ́. cogumelo sm, bot olú; osun.
clemência sf àánú; ànù. coincidência sf ìṣedédé.
clérigo sm àlùfáà ìjọ ọlọ́run. coincidir vti, vi ṣe dédé.
clero sm àlùfáà ìjọ. coiote sf, zool ẹhànnà ajá; irú ẹranko kan.
cliente sf alábarà; oníbàárà. coisa sf ńkan; ohun.
clientela sf oníbàárà. coisa celestial sf ohun ọrun.
clima sf afẹ́fẹ́ ilẹ̀. coisa confidencial sf àlámọ̀rí.
clímax sm òpin. coisa divina sf ohun ọrun.
clínico adj ìmọ́tótó. coisa espiritual sf ohun ọrun.
clipe de papel sm èlò ìdìmú ìwé. coisa ridícula sf ẹlẹ́yà.
clitóris sm, anat idọ. coisas sf àwọn nkan; ohun èlò.
clube sf ilé ìpàdé ẹgbẹ́. cola sf àtè; sf, bot ọrọ́dò.
cola gigante sf, bot ògúngún; òpórópóró.
comida vegetariana sf oúnjẹ aláìjẹran. completo adj àrúdà; àrúkùn; jálẹ̀; kún;
comigo pron pẹ̀lú. òdìdì; tọ̀tọ̀.
comigo ninguêm pode branco sm, complicação sf ìdíjú.
bot wobomú funfun. complicar vtd díjú.
comigo ninguêm pode verde sm, componente sf orí ẹ̀yà.
bot wobomú. compor vtd múfarabalẹ̀; sẹ̀dá.
comilão sm alájẹkì; jẹunkọ̀kú. comportamento sm ìhùwàsí; ìwà.
cominho sm, bot kumini. comportar-se vp hùwà.
comiseração sf ìṣanú. comporta-se teimosamente sf ṣagídí.
comissão sf ìfifúnni. compostura sf ìfarabalẹ̀.
comissário de bordo sm ìránṣẹ́. comprador sm ọlọ́jà; olùrà.
comitê sm àjọ ìgbìmọ̀. compradora sf ọlọ́jà; olùrà.
comível adj jíjẹ. comprar vtd, vti bẹ́ (em pequena
como adj jọra; adv bí; bí ti; adv quantidade) ; dá; rà; san fún.
inter báwo; bibawo; conj bí; prep bíi. compreender vtd hán; kà
como ... então adv inter ńkọ́. wọ́; mọ̀; ní; yé.
como está adv inter ńkọ́. compreensão sm ìmọ̀ye; ti òye.
como um espinho adj bi-ẹgun. compreensível adj ti mímọ̀.
como vai interj bawo ni. comprido adj gùn.
como vão as coisas interj bawo ni. comprimento sm gígùn.
comoção sf ìrúkèrúdò. comprimido sm pẹlẹbẹ.
compacto adj ki; lẹmọ́ra; ṣàn; sm ìdìpọ. comprimir vtd fọ́; fún.
compaixão sf àánú; ànù; inọtitẹ; ìṣanú. comprometer vtd parí ìjà; ṣe ìgbọ̀wọ́.
companheira sf ẹlẹ́gbẹ́; ẹnikéjì obìnrin. compromisso sm ìlàjà; ìlérí.
companheira de quarto sf abánigbé comprovante sf ẹlẹ́rí; ìwé ẹ̀rí.
obinrin. compulsivo adj ìfagbáraṣe.
companheiro sm ẹlẹ́gbẹ́; ẹnikéjì compulsório adj dandan.
ọkùnrin; ọ̀rẹ́. computador sm ẹ̀rọ ayára-bi-àṣá; ẹ̀rọ
companheiro de quarto sm abánigbé olóye; kọ̀mpútà.
ọkùnrin. computar vtd ka.
companheiro de trabalho sf + sm alábàáṣe. comum adj ṣọpọ; wọ́pọ̀.
companhia sf ti ẹlẹ́gbẹ́; tí ẹlẹ́gbẹ́. comungar vtd, vi ìjùmọ̀pọ̀.
comparação sf àfiwéra. comunhão sm ìdàpọ̀.
comparar vtd fiwé; ṣàkàwé. comunicação sf àsọlù; asọpọ; ọ̀rọ̀.
comparável adj tí a lè fi wéra wọn. comunicar vtd, vti sọ-fún.
compartilhamento sm pínpín. comunidade sf àgbàjọ; ará ìlú.
compartilhar vtd, vti bà ... comunismo sm nípa ìdàpọ̀.
pín; ha; pín; wá. comunista sf alájọgbé
compassivo adj inọtitẹ. búkátà; sm alájọgbé búkátà.
compátivel adj yẹ. comutador sm èlò ìtanná (dispositivo) .
compatriota sf ará orílẹ̀ èdè. concavidade sf kòtó.
compensação sf ìsanpàdà. conceber vtd, vti, vi lóyún; ṣebí; yún.
compensar vtd san fún. conceder vtd, vti gbá; ṣe ìdájọ́ fún.
competência sf títọ́. conceder o empréstimo vtd yá.
competente adj tọ́. conceito sm èrò.
competição sf ìdíje; ìjàdù; ìje. concentração sf àrò jinlẹ̀.
competidor sm ajìjàdù. concentrado adj ki.
competidora sf ajìjàdù. concentrar vtd fi-ojúsí.
competir vti, vi jàdú. concepção sf èrò.
competir com vti dù. concerto sm iré orin.
competitivo adj níjàdù. concessão sm ẹ̀bùn fún iṣẹ́ ṣíṣe; ìjọlọ́wọ́.
compilar vtd tò sínú ìwé. concha sf ìgbá; ìkarahun; ìpọn
complacência sf ìjẹ́wọ́; ìtẹ́lọ́rùn. nla; karawọn.
complacente adj nítẹ̀lọ́rùn. concha de terra pequena sf òkòtó.
compleição sf àwọ̀. conciliador sm ọ̀làjà.
completamente adv bìrí; gbáà; já; jálẹ̀jál concílio sm àjọ; àwùjọ.
ẹ̀; níbu; pátápátá; ránrán; ṣuṣu; yányán conciso adj kúrú.
. concluir vtd parí; pinnu; ṣe parí.
completar vtd múkún; parí; ṣe-tán; yọrí. conclusão sf ìparí; ìpinnu; píparí.
conclusivo adj láìríwísí.
cortar vtd bẹ́; bù; dá; dá ... cozinheiro sm alásè; bàbálásè; kúkù; ol
méjì; gáń (mato) ; gbẹ́; gé; gẹ; ké; là; ónjẹ.
rẹ́; ṣá; yà ... sọ́tọ̀; yùn. cozinheiro-chefe sm ẹnití tí nṣe ónjẹ fún
cortar a grama crescida vtd ṣanlẹ̀. àgbájọ.
cortar em dois vtd pa. crachá sf àmì.
cortar em partes vtd, vti là. crânio sm, anat agbárí; ìgbà orí.
cortar em pedaços com a finalidade de cratera sf ihò ńlá.
comer vtd ṣájẹ́. cravo sm, bot irú òdòdó kan.
cortar o cabelo vtd fá-irun; gẹ irun. credencial sm àmì ẹ̀rí; ohun ẹ̀rí.
cortar o cordão umbilical vtd ìdáwọ́. credibilidade sf iyẹ nì gbìgbàgbọ́.
cortar o mato vtd gẹ ìgbó. crédito sm àwìn; ìgbàgbọ́.
cortar uma árvore vtd gégi. credo sm ìjẹ́wọ́-ìgbàgbọ́.
corte sm ọgbẹ̀. credor sm onígbèsè.
côrte sf ilé ẹjọ́ (lei) ; ilé ìdájọ́ (legal) . cremação sf sísun òkú.
corte de cabelo sm irungígẹ̀. cremar vtd ṣe sísun òkú.
cortesia sf ìbuyìn-fún. creme sf ọrá wàrà.
cortiça sf èdìdì; èdìdì ìgò. creme de barbear sm ọṣẹ ìfárùgbòn.
cortiça de madeira sf àfọ́foro. crença sf ìgbàgbọ́; ìjẹ́wọ́-ìgbàgbọ́.
cortina sf aṣọ fèrèsè; aṣọ títa; kotìnnì. crente adj, sm + sf olùgbọ́; onígbàgbọ́.
cortinado sm aṣọ títa. crepúsculo sm àfẹ́mọ̀júmọ; òwúrọ̀; wẹ́wẹ́
coruja sf, orn òwìwí. rẹ́ alẹ́; wíríwírí ọjọ́.
corvina sf, zool àrọ̀. crer vtd, vti dájọ́.
corvo sm, orn ẹyẹ ìwo; kanna-kánná. crescente adj m + f àbọ̀ òṣùpá.
cosanguinidade sf àjọbí. crescer vi dàgbà; gbọ̀; hù; tula.
costa sf etí òkun. crescer luxuriosamente vtd, vi gbọ̀.
costado de navio sm ìhà ọkọ̀. crescimento sm ènìà.
costas sf, anat ẹ̀hìn; ẹ̀yìn. cria de animais sf ọ̀dọ́.
costas da mão sm, anat orí ọwọ́. criação sf ẹ̀dá; ìṣe.
costas da perna sf, anat ẹhìn ẹsẹ̀. criada sf ọmọ ọdọ.
costela sf, anat eégún ìhà. criado sm ọmọ ọdọ.
costelas sf, anat eégún ìhà; ẹfọ́n ìhà. criador sm ẹlẹ́da (Ser Supremo) .
costume sm àṣà; àṣà ge; iṣe; orò. criador de travessuras sm àṣíká.
costumeiro adj gẹ́gẹ́ bí àṣà. criança sf ẹgbọrọ; ọmọ; ọmọ
costura sf etí aṣọ. ọwọ́; ọmọde.
costurar vtd, vi rán-ṣọ; sọ. criança adotada sf àgbàbọ̀.
costurar grosseiramente vtd gáń. criar vtd bí; dá; dájà; mú-hù; mú-
cota sf ìpín. jáde; ṣe; ṣẹda; tọ́ dàgbà.
cotovelar vtd, vi bì. criatura sf ẹ̀dá.
cotovelo sm, anat ìgbọ́nwọ́; igùnpá. criatura domesticada sf ẹran-le.
couraça sf àwo àiya; àwo ìgbàiya-ogun. crime sf ẹ̀bi; ẹ̀ṣẹ̀.
couro sm awọ; awọ ẹran; awọ ẹran criminal adj arúfin.
gbigbẹ tirun-tirun. criminoso sm àdáràn-ńla; ọdáràn.
couro cabeludo sm, anat agbárí. crina sf gọgọ; gọ̀gọ̀ ẹṣin; irun ẹṣin; rọ̀rọ.
couve sf, bot ewé wẹ̀mọ́. críquete sm ìrẹ̀.
couve-flor sf, bot ohun ọ̀gbìn òyìnbó kan. crise sf gìrì; òpin.
cova sf ihò; ìsà; kòto; kòtó; òfin. cristã sf onígbàgbọ́ ẹ̀sìn tí ènìà gbogbo.
covarde sm + sf àìláyà; aṣojo; ojo. crista de galo sf, bot àgógo igún Lit. Bico
covardia sf àìgbóyà; àìláyà; ojo. de Urubu; àkùkọ; ẹ̀fọ́ odo; ògbè
covil sm ihò. àkùkọ Lit. Pente de Galo; sokọ́
coxa sf, anat itan. yọ̀kọ̀tọ̀ Lit. Faz o marido gordo; sokọ́
coxeadura sf, med àìlera. yọ̀kọ̀tọ̀; ṣọkọ̀tọ̀.
coxear vti, vi ṣánsẹ̀. crista de perú sf, bot awóròsò.
coxo adj arọ; yarọ. cristal sm òkúta mímọ́ gara.
cozer ligeiramente vtd, vti, vi bọ̀. cristão sm onígbàgbọ́ ẹ̀sìn tí ènìà gbogbo.
cozer sob cinzas quentes ou brasas v bu. cristianismo sm ìsìn krísti.
cozinha sf ilé ìdáná. cristo sm krísti.
cozinhar vtd, vi bọ̀ (em água) ; sè. criticar vtd jiyàn; ṣe ìwádíi.
cozinheira sf alásè; ìyá onjẹ; ìyálàse. criticismo sm ìṣe ìdájọ́.
cozinheira-chefe sf ẹnití tí nṣe ónjẹ fún crítico adj adájọ́.
àgbájọ.
danoso adj ìpalára; nibajẹ; nipara; pipan de manhã cedo adv ìdájí (5 a.m. até 7
i. a.m.) .
dar vtd, vti bùn; dá; fi ... fún; fi ... de minuto adj púpọ̀jú.
fúnni; fi bùn; fí fún; fún; fun .. ni; jì; jìn. de modo algum adv kinijẹbẹ.
dar a vtd fi ... fún. de modo nenhum adv kinijẹbẹ.
dar a conhecer vtd ròhìn. de modo que conj gbé; kí.
dar a luz vtd, vi láti bí. de noite sf ni alẹ́.
dar adeus vtd dagbere (morto) . de onde adv inter láti ibo.
dar conhecimento de vtd ṣájú. de qual ? pron inter ti ẹnití.
dar de má vontade vtd ṣe ìlara. de qualquer
dar força ao som v dún. maneira adv bótiwùkórí; jàgùdà; jàgùdà
dar licença vtd ìfún-niláyè; ìyòòda. pali; lónákọ́ná.
dar lugar vtd, vti bùn ... láyè; yàgò. de que jeito adv inter báwo.
dar palmadinhas vtd fi ọwọ́ lù jẹ́jẹ́. de que maneira adv inter bibawo; kí ni.
dar parte de vtd fi ... fúnni. de quem pron inter ti tani.
dar preferência vtd yà; yàgò. de
dar promessa vtd dá. repente adv duroṣi; gìri; ku; lọgan; nija
dar risadinhas vtd rín ẹ́rín kékeré. mba; òjìjì; pẹ́rẹ́.
dar testemunho vtd jẹ́ẹ̀rí. de tarde adv ni ìrọ̀lẹ́; ni ọ̀san.
dar um bom aperto de mão vtd ṣájẹ́. de uma maneira considerável adv rere.
dar um conselho vtd bá ... rò; bá-rò; dá- de vários tipos adj onírurú.
mọ̀ràn. de volta adv ẹ̀hìn.
dar um presente vtd, vti ta-lọ́rẹ. debaixo adv nísàlẹ̀; prep ìsàlẹ̀; nísàlẹ̀.
dar um puxão em vtd fúnmọ́ra. debandar vi túká.
dar uma carga a um debate sf ìjiyàn; ìyàn.
transportador vtd ṣagbarù. debater vi jiyàn.
dar uma dor constante vtd ro (dor ou débil adj láìlera.
ferida) . debilidade sf àìlera; ìkura.
dar uma promessa vtd, vti, vi ṣe ìlérí. débito sm gbèsè.
dar uma reprimenda a vtd fọ́jútẹ̀bọ̀. debruar adj láti ẹ̀bá; ṣú.
dardo sm ọfà; ọ̀kọ̀-sisọ. debulhado adj gígun.
data sf àkókò. debulhador de milho sm àpaká.
datilógrafa sf akọ̀wé tí fi ẹ̀rọ ìkọ̀wé. debulhar milho vtd paká.
datilografar vtd, vti, vi fi ẹ̀rọ kọ̀wé. década sf ọdún mẹ́wàá.
datilógrafo sm akọ̀wé tí fi ẹ̀rọ ìkọ̀wé. decadência sf ìbàjẹ́.
dativo adj irú ìlò gírámà kan. decair vi bàjẹ́.
de prep ati; di; kúrò; lọ́wọ́; sí; sí; sì; decano sm olórí ilé ẹ̀kọ́.
ti. decapitar vtd bẹri.
de acordo coloq ààṣẹ. decência sf ìwà yíyẹ.
de acordo com a igualdade sf gẹ́gẹ; gẹ́gẹ́ decente adj yẹ.
bí; gẹ́gẹ́bí. decênte adj yíyẹ.
de alguma maneira adv lí ọ̀nà kan. decepção sf àbòsí; èrú; ẹ̀tàn; ìmófo; m
de boa vontade adv tayọtayọ. ákárúrù; titan.
de bom gosto adj aládùn; ládùn. decepcionante adj ti ìmúlẹ̀-mófo.
de cor escura adj dúdú. decidir vtd, vti pinnu; ṣe ìdájọ́ fún.
de costura adj ìránṣọ. decidir um caso vtd ṣedájọ́.
de curta duração adj láìwàpẹ́. décima parte sf ìdámẹwa.
de dentro para fora adv sòdì sọ̀ọ́tún. décimo num ẹ̀kẹwàá; sm,
de fato adv ṣẹ̀. num èkẹwàa; kẹwàá.
de fato! adv hẹn!; interj tàbí!. decisão sm èrò (razão) ; ìpinnu.
de fora adv lóde. declaração sf ìbúra lórí ìwé; ìtẹnumọ́.
de graça adv lásán. declarar vtd sọ̀ dí; wí.
de hora em hora sf ni wákàtí wákàtí. declinar vti bùjẹkùn; dín; kọ̀ (recusar) ;
de jeito nenhum adv kinijẹbẹ. tẹ́ (abaixar) .
de lado adv lẹ́bá. declínio sm ìdínkù.
de lado a lado adv àgbélebú. decodificar vtd táká.
de madeira adj onígi. decoração sf ohun ọ̀ṣọ́; ọ̀ṣọ́.
de maneira ruim adv ṣábaṣàba. decorar vtd ṣe lọ́ṣọ́; wẹ̀.
de manhã adv ni àárọ̀. decoro sm ìdára.
dedal sm kẹ̀mbẹ̀kú.
despensa sf ilé àwo ońjẹ; ilé ońjẹ; yàrá desvio sm gbígba ọ̀nà míràn; ìṣẹ́rí ojú
ìṣura. ọ̀nà; ìyà kúrò lónà.
desperdiçador adj, sm bọ̀rọ̀ kònú. detalhe sf rírò lọ́kọ̀kan.
desperdiçar vtd jẹrun; na-danù; ṣòfò. detecção sf ìwá-rí.
desperdício sm àwanù. detecção de avarias sf ẹ̀fẹ́.
despertador sm ago ìdá-ni-níjí. detectar vtd hú; jàdi; wá-rí.
despertar vtd, vti, vi jí lójú orun. detenção sf ìdáni dúró.
despertar lástima vtd, vti múmílọ́kàn. deter vtd dá ... dúró.
despesa sf ìdíyelé; ìnáwó. detergente sf ọṣẹ.
despir vtd, vti bọ ... laṣọ; bọ́ ṣọ; bọ́ra. determinação sf ìpinnu; ìsanwó; pipinnu.
despir alguém vtd, vti bọ́. determinado adj bà; tí ó pinnu.
despir-se vp bó aso. determinar vtd pinnu.
despistar vtd mú ... jẹ. detestável adj mẹsẹri.
despojos sm ìkógun. detetive sf ọ̀tẹlẹ̀múyẹ́.
desportivo adj nípa ọdẹ ṣíṣe. detrás adv lẹ́hìn; sf ẹ̀hìn; lẹ́hìn òde.
despreocupado adj àìlọ́wọ́; láìníyàn. detritos sm pàntí.
desprezador sm abanijẹ́; ọ̀banijẹ́. deus np, mit ọba ògo (Título de
desprezar vtd fi ... Olodumaré) ; ọlọ́
sílẹ̀; gàn; kẹ́gàn; pẹ̀gàn. ẹlẹ́da; ọlọ́run; ọlọ́wọ́gbọgbọrọ Lit. Aquele
desprezível adj gigàn; lẹ́gàn. cuja mão é longa o suficiente para chegar
desprezo sm ẹ̀gàn; ẹlẹ́yà. a qualquer comprimento; sm ẹlẹ́da.
desprotegido adj pípá. deus do mal np, mit ẹlẹ́gbára.
desprovido adj àìpèsè. deus filho np, mit ọlọ́run ọmọ.
desprovido de paz adj láìní àláfíà. deus pai np, mit ọlọ́run bàbá (Título
desprovido de santidade sm àláìlọwọ̀. atribuido a Olodumáre) .
desqualificar vtd bàtẹlù. deus supremo np, mit ọlọ́run.
desrespeitar vtd ṣàìbọláfún. deus, cujo celeiro está cheio de
desrespeitoso adj àìbọláfún; àìbọ̀wọ̀fún; bênçãos np, mit onibu-ọrẹ.
àinítẹríba. deusa sf òrìṣà obìnrin.
destacar vtd yà. deuses ancestrais sm irúnmọlẹ̀.
destapar vtd àbòsì. devastar vtd parun.
deste modo adv báyí. devedor adj, sm onígbèsè.
destemido adj àìbẹ̀rù; àìníbẹ̀rù; aláìbẹ̀rù; dever part aux,
láìbàlẹ̀rù; láìfòyà; láìníbẹ̀rù. fut gbọdọ̀ (poder) ; yíò; yóò; v
destemor sm àìfòyà. aux jẹ́ (seguido de má) ; ki; vtd, vti jẹ
destilação como o orvalho sm ìsẹ. gbèsè; níláti (ter que) .
destino sm àbáfù; àyànmọ́; àyànmọ́- deveria v aux bá; ìbá.
ìpin; ìdarísí; ikú; òpin; òpin devia v aux bá; ìbá.
ìrìnàjò (jornada) . devoção sf ìfọkànsìn.
destino pessoal sm orí-odù. devolver vtd, vti dá ... pádà.
destituido adj òṣì. devorador sm apanijẹ.
destituido de prep láìní. devorar vtd mú ... jẹ.
destravar vtd ṣí (porta) . devotar vtd, vti ijà sótọ̀.
destreza sf yáwọ́. devoto adj abọpa (Culto Egúngún
destro adj ọ̀tún. Ọpa) ; rere.
destruição sf ìbàjẹ́; ìparun; irun. devoto do orixá oro sm abọrò.
destruição total sf àfọ́bàjẹ́. dez sm, num ẹ̀wá; ìdì kan; mẹwa.
destruidor sm ọkọ̀ ọlọ́ṣẹ (navio) . dez mil sm, num ẹgbàárùn; ìdì ọ̀kẹ̀.
destruidor do mundo sm ọ̀báyéjẹ́. dez milhões sm, num ìdì òdù.
destruir vtd bà ... jẹ́; pa; pa ... rẹ́; pa ... dez vezes adv ẹmẹwa.
run; pa ẹran; run; sìbátá. dezembro sm ọ̀pẹ; oṣù kejìlá; oṣù kejìlá
desumano adj níkà. ọdún.
desunir vtd yà ... pa. dezenove sm, num ọkàndílógún.
desvalorização sf ìsọdòfo. dezesseis sm,
desvalorizar vtd sọ-dòfo. num ẹ̀rìndílógún; mẹ̀rìndílógún.
desvanecer vtd pa ... rẹ́; sá; ṣá. dezessete sm,
desvantagem sf àìní ànfàní. num ẹ̀tàdílógún; mẹtadílógún.
desviar vtd yà ... pa; yànà; yọ-sápákan. dezoito sm, num ẹ̀jìdílógún; méjìdìnlógún.
desviar-se vp nù. dia sf ìjọ́; ọjọ́; ọ̀sán.
dia após dia sf ojóojó.
disputar vtd, vti bá ... do prep ati; lọ́wọ́; sí; sí; sì; ti.
wijọ; iyàn; jà; jàsí; jiyàn sí. do lado de fora adj òde.
disseminação sf ìgbìn. do norte adj ní àríwà.
dissensão sf àìrẹ́; àìrẹ́pọ. do ocidente adj níhà ìwọ òrùn.
dissentir vti yà ... pa. do pó adj ìyẹkuru (o quem vem do pó) .
dissimulação sf ìfipamọ́; ìfisin. do próprio adj tèmi.
dissimulador sm àgàbàgebé; alábòsí; ẹlẹ́ do sul adj níhàa gúúsù.
tàn. doação sf ẹ̀bùn; ọrẹ.
dissimular vtd, vti fi pamọ́; fi-sin. doador sm ọlọre.
dissolver vtd, vti yọ́. doador de tudo np, mit onibu-ọrẹ.
distância adj gígùn; ọ̀nà jínjìn. doar vtd, vti fún lẹ́bùn.
distância entre dobradiça sf àgbékọ́.
coisas sf àlàfo (comprimento) . dobrado adj tẹ̀; títẹ̀ba.
distante adj jìnà; adv jìnà réré. dobrar vtd dì; vtd, vi dà.
distender vtd fẹ̀. doca sf ilé ìkàn ọkọ̀.
distinção sf ìyàtọ̀. doce adj dùn.
distinção honorífica sf oríkì. doce disposição sf inọ́dìdọn.
distinguir vtd, vti mọ̀. doces sm, pl oúnjẹ dídùn.
distinguir-se vp ta ... yọ. documento sm àkọsílẹ̀ (informática) ; ìwé
distinto adj yíyàtọ̀. ẹ̀rí.
distorcer a face no trabalho vtd fẹ̀. doçura sf àdídùn; àdọ̀n; àdùn; ìdọ̀n.
distração sf ìdàmú. doença sf àìsàn; ọ̀kùnrùn.
distrair vtd, vti agbà-lokàn; pín níyà. doença bucal sf, med kọ̀lọ̀bọ́.
distribuição sf ìpín; pínpín nkan. doença sexualmente transmissível sf,
distribuir vtd, vti fi- med alárùn-un ìbálòpọ̀.
sípò; há; pín; pínká; pínpín. doente adj àìsàn; aláìsàn; sf buburu; bu
distrito sm àgbègbè. ru.
distrito policial sm àgọ. doente mental sm ọpọlọ àìsàn.
ditado sm àpèkọ. doer vi dùn; fọ́; fọ̀.
ditador sm ẹnití ó ní agbára láti ṣe ìlú lí ọ̀nà doido adj asínwín; aṣiwèré.
tí ó wùú. dois sm, num èjì; méjì.
ditadura sf níní ágbára àṣẹ. dois mil sm, num ẹgbẹ̀wà; igba
ditar vtd, vti sọ. mẹ́wà; ọ̀kẹ̀ méji.
diversão sm eré. dólico do egito sm, bot awújẹ; pàkálà.
diverso adj onírurú; oríṣiríṣi; yàtọ̀. dolorido adj ojú egbò.
divertido adj tí ńpa ni lẹ́ẹ̀rín; tí ó panilẹ́ẹ̀rín. doloroso adj m àbámọ̀; adj m. dídun-ni.
divertimento sm ìmúlárayá; ire. dom sm ẹ̀bùn.
divertir vtd, vti mú lárayá. domar vtd tù lójú.
dívida sf gbèsè; ìgbèsè. doméstico adj abẹ́le; ti ilé.
dívidas sf àjẹsílẹ̀. domicilio sm ilé.
dividir vtd, vti bọwọ; dá ... dominação sf àkóso; ìkáwọ.
méjì; ha; hári; ké; là; pín; wá; wári; dominante adj tó lágbára lórí.
yà. dominar vtd borí; káwọ́; móko; mú ...
dividir com vtd bá-pín. jẹ; ni ... lara; pa; ṣe olúwa; ṣẹ́gun.
divinação sf àfọṣẹ; sf, cer rit ìkọsẹ̀dáyé. domingo sm ọjọ́ àìkú (Dia do
divindade sf ẹbọra; ìwà ọlọ́run; ìwà ọ̀run. Descanso) ; ọjọ́ ìsimi (Dia do
divinidade sf ohun ọrun. Descanso) ; ọjọ́ kíní ọ̀sẹ̀; ọjọ́ ọ̀sẹ̀; ọjọ́
divino adj bí ... ọlọ́run; mímọ́; òṣàlà. sọ́ńdè (Nome Cristão) .
divisão sm ìdà; ìpín; ìyanípá; orí dona de retaurante ou pensão sm ìyá
ẹ̀yà; pínpín; pípín. olónjẹ.
divisar vtd hú. dona dos pássaros np, mit ẹlẹyẹ.
divorciar vtd kọ̀; kọ̀ ... sílẹ̀; yà. dona dos rios! saud yẹ̀ba odò !.
divórcio sm kíkọ ara tọkọ taya. donatária sf ẹlẹ́gbẹ́ iṣẹ́ tàbí ìsìn kan.
divulgação sf ìfihàn. donatário sm ẹlẹ́gbẹ́ iṣẹ́ tàbí ìsìn kan.
divulgar vtd fi hàn; ṣọ di mímọ̀. donativo sm ọrẹ; ọrẹ-ãnu; sàráà.
dizendo vtd wíwí. dono da casa sm onílé.
dizer vtd, vti ní; wí. dono das encruzilhadas sm ọlóríta.
dizer que conj wí pé. dono do mar – amplo e extenso é o seu
dizer uma mentira vtd, vti purọ́; ṣofòfò. poder saud gbòòrò fè jé agbára rè.
dizimar vi gba idamẹwa. donzela sf ọmọdan.
dor sf ẹ̀dùn; fí- duzentos sm, num àpò méji; igba; ogún
fọ́; ìrora (doença) ; rírí; ríro. mẹ́wà.
dor de barriga sf inú riro. duzentos e cincoenta sm,
dor de cabeça sf ẹ̀fọ́rí; orífifó. num àádọ́talénígba.
dor no corpo sm ìrora. dúzia num méjìlá.
dor nos pés sm ẹsẹ̀ dùn.
dormideira sf, bot apẹ̀jẹ̀ Lit. Matando o
Sangue; paìdímọ́; pamámọ́ E
àlùrọ; patọnmó.
dormir vi sùn. e conj àti; on; òun.
dormir com vi bá ... sùn. é prep ni; pron wá (ser/estar) ; v aux jẹ́.
dormitório sm iyàrá ibùsùn ẹnipúpọ̀. é dito adv àní.
dorso do cavalo sm ẹhin-ẹṣin. ébano sm igé.
dosagem sf, med ìwọ̀n òògùn. ébano africano sm, bot igi dúdu; kanran.
dose muito forte sf ìmu ògùn para. ébano do gabão sm, bot igi dúdu.
dote sm owó ìdánà. ébano yorùbá sm, bot àgàn
douradinha sf, bot ewé epo. egbò; aṣọ̀gànṣẹ́kẹ́; aṣogùn; egúngún
douradinha do campo sf, bot òpá emèrè. ekún; erikesí Lit. Dentes de
dourado adj oniwúrà; pón ròrò; ti wúrà. Porco; ògàn; ọ̀gàn-anpa; ọ̀gàn-
doutrina sf àṣẹ-òfin. ègbò; ọ̀gàn-paolóbì; ọ̀gàn-pupa.
doxologia sf orin ìyìn ọlọ́run. eboro np, mit ẹbọrọ.
doze num méjìlá; sm, num èjìlá. eclipsar vtd mú ... jẹ.
dracena listrada sf, bot ewé pẹ̀rẹ̀gún funfun. eclipse sm àpapọ̀ òrùn àti òṣùpa ní
dragão sm, zool ẹranko ńlá kan. àwọ̀sánmà.
dragar vtd wọ́. eco sm gbohùngbohùn.
dragoeiro sm, bot ọ̀pẹ́ kannakánná; osùn ecologia sf ẹ̀kọ́ nípa ọ̀gbọgbá ayé.
bukẹ. economia sf ẹ̀kọ́ ètò-ọ̀rọ̀; iṣúnlò ọrọ̀-
dragona sf akàn. ajé; ìṣúnná.
drama sf eré orí ìtàgé. econômico adj nípa ìṣúnná.
drástico adj tí o lágbára. economizar vtd fi pamọ́ (dinheiro) .
drenar vtd fa omi kúrò. eczema sm, med èkúrú.
drinque sf ohun mímu; ọrọ ìwúrí. édé np ẹdẹ.
droga sf, med egbògi. edição sf àtúnṣe; èyà ìwé
droga aromática sf tùràrí. àwòrán (revista) .
drogaria sf ilé egbògi. edificação sf ìfẹsẹmulé.
drypetes sf, bot aya; ìtà òyìnbó edificar vtd kọ́.
igbó; ọ̀súnsún ìrọ. edifício sm ilé.
duas vezes adv ẹ̀ẹ̀méjì; ẹ̀mejì; ẹ̀rin editar vtd tún ìwé kíkọ ṣe fún títà.
mejì; lẹ́ẹ̀mejì. editor sm aṣèwétà; ẹnití ń ṣe ìwé fún
duelo sm ogun. títà; òṣèwè.
duna sf ebè oníyanrìn ńlá. editor de texto sm, inform aláṣetúnṣe ọ̀rọ̀-
dupla sf awẹ́ méji. ìkọ (loop) .
duplicação sf ìṣẹ́po méjì. editora sf ẹnití ń ṣe ìwé fún títà.
duplicar vtd, vi kọ àwò kọ; ṣe irú ohun méjì educação sf ẹ̀kọ́.
bákanna. educação escolar sf ìwé kíkọ́.
duplicata sf irú ohun méjì bákanna. educadamente adv tọ̀wọ̀tọ̀wọ̀.
duplo adj ìṣẹ́po méjì; oníbejì. educar vtd kọ́ ... lẹkọ; kọ́ lẹ́kọ̀ọ́; kọ́lẹkọ.
durabilidade sf agbára ìpẹ́títí. efeito sm èrè; èso.
duração sf ìgbà. efetivamente adv nítòótọ́.
duradouro adj ní àlòpẹ́. efetivo adj wúlò.
durante prep látìgbà; nígbà. eficaz adj wúlò.
durante a noite adv alẹ́ mọ́jú mọ́ òwúrọ̀. eficiência sf agbára láti ṣiṣẹ́.
durante o dia adv lọsàn. eficiente adj ní agbára láti ṣiṣẹ́.
durar vi rọ́jú. efun sf ẹfun.
durável adj le; pípẹ́; tó. egoísmo sm ìfẹ́ra.
duro adj káka; kó; líle; lórí-kunkun; adj egoísta adj tí ó mọ ti ara rẹ̀ nìkan.
verbal ṣòro. égua sf, zool abo ẹ́ṣin.
dúvida sf iyèméjì. egun np, mit eégún.
duvidar vtd, vti ṣíyèméjì; tàbi-tàbí. egungun np, mit egúngún.
duvidoso adj sàìdánilójú. eixo sm ọ̀nà; ọ̀pá tàbí ilà ìlàrín tíí nkan yí.
eixo de rodas sm ọ̀pá onírin tíí mú kẹ̀kẹ́ rìn. em breve adv bọ̀rọ̀; nísìsìyí.
ejetar vtd le jáde. em casa adv nílé.
èjí laṣébora méjì np, mit èjílaṣébọra méjì. em cima adv lókè; òkè.
eji ologbọ́n np, mit èjí ològbọ́n. em cima de prep lórí; ní orí.
ejí onílé np, mit èjí onílé. em companhia adv jùmọ̀.
ejigbo np èjìgbó (Cidade da Nigéria) . em consequência de prep lórí.
ekéji np, f èkejì. em consideração a prep bí a bá rò; nítorí.
ela pron òn; pron pess o; òn; òun. em desordem adv rúdurùdu.
elá np, mit ẹ̀lá. em direção a prep lórí; niha; si (sentido
elaborado adj dára púpọ̀. de indicar localização e
elas pron pess, pl. àwọ́n; nwọ́n (plural) . movimento) ; síìhá; sọ́dọ̀.
elas mesmas pron ara wọn. em direção à terra adv síìhá ilẹ̀.
elástico adj kó; lilẹ̀; lò. em direção ao norte adv níha àríwà.
ele pron o; òn; òn; pron pess o; òun. em direção ao sul adv níhàa gúúsù.
élebo np, mit bara ẹlẹ́bọ Lit. Aquele para em direção inferior adv síìhá isálẹ̀.
o qual se faz a Oferenda. em espiral adj yí àyíká.
élébó np, mit bara ẹlẹ́bọ Lit. O senhor das em estado de pecado sm aì́ṣẹ̀.
oferendas. em face de prep lójú; ọ̀kánkán.
éléêrì ìpín np, mit ẹlẹ́ẹ̀rì ìpín (Título em frente adv lójú.
atribuído a Ọrúnmilá) Lit. Testemunho do em frente
Destino. de adv níwájú; prep níwájú (antes) ; ọ̀ká
elefante sf, zool àjànàkù; erin. nkán.
elegância sf ẹwà; ìdára; ọ̀ṣọ́. em particular adv àṣírì.
elegante adj dídára dídùn; fúyẹ́. em pedaços adj pẹ́rẹpẹ̀rẹ.
élégbára np, mit ẹlẹ́gbára. em pior estado adj burújù.
eleger vtd àṣàyàn; ṣà; yàn. em pior situação adj burújù.
elegível adj yẹ ní yíyàn. em posição inferior adv abẹ́; nísàlẹ̀.
eleição sf ìṣàyàn. em possessão sm abí.
eleições sf, pl ìdìbòyàn. em qualquer conta adv jàgùdà; jàgùdà
eleito adj ṣà. pali.
elemento sm ẹ̀yà mẹ́rin aiyé. em qualquer lugar adv ibikíbi; níbikíbi.
elemi africano sm, em qualquer parte adv níbikíbi.
bot àkó; ìpàpó; orígbó; pàpó. em que adv inter kí ni.
elenini np, mit elẹnìní Lit. Orixá dos em relação a prep nípa ti.
obstáculos. em relação ao qual prep nípati.
elepo np, mit bara elepo Lit. Dono do em segredo adv níkọ̀kọ̀.
azeite de Dendê. em seguida adv ẹlẹ́èkejì.
éléru np, mit bara ẹlẹ́rù Lit. O Senhhor do em segundo lugar adv li ọna keji.
carrego. em terra firme adv nílẹ̀.
eles pron poss, em toda
pl àwọ́n; nwọ́n (plural) ; wọn. parte adv níbigbogbo; prep jálẹ̀jálẹ̀.
eles dizem adv àní. em torno adv ká; prep yíká.
eles mesmos pron ara wọn. em troca adv pa ... dà.
élétó np, mit bara ẹlẹ́tọ (Título atribuído ao em um lugar prep níbí.
Bara Dágé) Lit. Aquele que é justo. em vão adv lásán.
eletricidade sf àrá. em verdade adv nítòótọ́.
eletroterapia sf àrá. em vez de adv kàkà; nípò; prep kàkà.
elevação sf etí òkè; ìgbélékè. em volta adv dà.
elevador sm ẹ̀rọ ìgbé nkan sọ́kè; ẹ̀rọ ìgòkè em volta de adv ká.
ilé. em voz alta adv gíga; kíkan.
eliminar vtd, vti mú kúrò; tí jáde. em, na, no prep ni; ní.
elogiar vtd kí; yẹ́; yìn. emaciar vtd, vi rù.
elogio sm iyìn. emaranhar vtd lọ́pọ̀.
elucidação sf ìtumọ̀. embaixada sf aṣojú ìlú nibomiran; ilé iṣẹ
elusivo adj tí a fi èrú tàn sílẹ̀. ìjọba ìlú miràn ní ilẹ̀ àjèjì.
em prep fi; lójú; lórí; lórí; lórí; lọ́wọ́; n embaixador sm ikọ̀; ikọ̀ ọba; ilé aṣójú.
ínú; sí; sì; sínú. embalagem sf pálẹ̀mọ́.
em algum lugar adv bai; bàì; níbì kan. embaraçar vtd gọ̀.
em alta voz adv pariwo. embaraço sm gígọ̀.
em baixo prep labẹ̀; ní abẹ́. embaraçoso adj dídàmú.
epíteto de ògún np, mit àjágùn. erva de santa maria sf, bot ewé imí; imí
epíteto de olodumare np, iyín; mánturusí; mọníturusí.
mit olòfin Lit. Deus da Justiça, Dono da erva de são joão sf, bot àkọ̀ yúnyún; àrùn
Lei. sánsán; imí eṣú; isúmi ure.
epíteto de òrìṣà nlá np, erva de touro sf,
mit òrìṣàeguin; òrìṣàkirè; òrìṣàròwu. bot àáràgbá; igbalode; iyọ̀ ẹṣin; kodelẹ
epíteto de òrúnmílà np, mit ẹ̀lá. yiri; sábárúmá.
epíteto de yemanjá np, erva doce sf, bot ìsé.
mit awòòyó; yèyémọnja Lit. Mãe (mamãe) erva grossa sf, bot arójòkú.
dos pequeninos peixes. erva lombrigueira sf, bot ewé aràn.
epitomar vtd kékù; ké-kuru. erva moura sf, bot ègùnmọ̀; ègùnmọ̀
epítome sf ikẹkùn. agunmọ gàrà; ewé ègùnmò; ìgbá; ìgbá
época sf àkókò; ìgbà. ajá; ìgbá igún; ìgbá
equador sm ìlà àyíká tí ó dá ayé sí méjì òyìnbó; ìgbọ̀; ikàn; ikàn ńlá; ikàn
lọ́gbọgba. òyìnbó; òdú; òdú.
equanimidade da mente sf ibalẹ- erva nó sf, bot àlùgànbí; arasan; aworo
aiya; ibalẹ-ọkan. ona; ewé pòpò; ògbùgbó.
equilibrar vtd wọ̀n lọ́gbọgba. erva pombinha sf, bot ewé bojútọ́na.
equipamento sm abọ́máfọ; ìpèsè. erva prata sf, bot ewé digí.
equipar vtd pèsè. erva tostão sf, bot ẹtìpọ́nọlá; .
equipe sf ẹgbẹ́ àjùmọ̀ ṣiṣẹ́. erva vintém sf, bot ewé okọ́wọ̀ Lit. Folha
equivalente adj bá mu. do dinheiro; ilerín.
equivocar vtd, vti sọ méjì; tàséhún. ervas sf, pl ìgbẹ́.
equívoco sm asọ̀. ervas aromáticas sf ẹ̀fọ́.
erelú np erelú (Título dado às mulheres ervas daninhas sf, pl èpo.
detentoras dos segredos e poderes de ervilha sf, bot irú ẹ̀wà òyìnbó
Ìyámi) . kan; pòpòndò.
eremita sf aládàágbé. esbanjar vtd jẹrun; na-danù.
erguer vtd gbé; gbé sókè. esboço sm àpẹrẹ; àwòrán.
erguer um edifíco vtd kọ́lé. esbofetear vtd bẹ́ndẹ́; gbá lábàrá.
erguer-se vp dìde. esbravear adv pariwo.
erigir vtd kọ́; tè. esbravejar vi bá ... wí.
erinle np, mit erinlẹ̀. escabelo sm àpótí ìtise.
erinle ajâjá np, mit erinlẹ̀ ajàjá (Título escabiose sf, med èkúrú; lẽpá.
Honorífico do Orixá Erinlê) Lit. Ele que escaço adj ṣọ̀wọ́n.
come cachorro. escada sf àkàbá; àkàsọ̀; atẹ̀gùn.
eriosema sf, bot tẹ̀hìn bọ̀rùn. escadaria sf àkàbá; àkàsọ̀; atẹ̀gùn.
ermitão sm àdágbá. escadas sf àkàbá; àkàsọ̀; àtẹ̀gùn ilé.
errado adj ìṣìnà; sm àítọ́. escalar vtd gùn; gùnkè; ru sókè.
erro sm àṣìṣe; èṣì. escaldadura sf ìbu omi gbígbóná dà
erro de cálculo sm àṣìrò. jó; ìjóni.
erroneamente adv àítọ́. escaldar vtd bu omi gbígbóná dà jó dà jó.
erudição sf ẹ̀kọ́. escamas sf ìpé.
erupção sf ẹ̀ẹ́yi; ríru jáde. escancarar-se vp yán.
erupção cutânea sf ẽsú; èsúsú. escândalo sm ẹ̀gàn; ohun ikose.
erva sf ewé; ewébẹ̀. escandaloso adj lábùkù; lẹ́gàn.
erva botão sf, escaninho sm igun.
bot àáràgbá; abíkolo; arójòkú; tẹ́núbe. escapar vti là; sá jáde; sálà; yọ.
erva capitão sf, bot abẹ̀bẹ̀ ọ̀ṣún Lit. Leque escapar com muita luta e
de ọ̀ṣún; àkárò Lit. dá poder aos cantos. dificuldade sf àjábọ́.
erva cidreira sf, bot ewé túni. escapar para vti sátọ̀.
erva cidreira do campo sf, bot ewé túni. escarlate adj òdòdó.
erva daninha sf koríko; sf, bot ewé ọwọ́. escarnecedor sm aṣẹ̀gàn; àṣíká; àṣíkiri;
erva de bicho sf, bot erọ́ igbin. ọ̀banijẹ́.
erva de jaboti sf, bot erínrín. escarnecer vtd fi .. ṣélẹ́yà; rẹ́rin-ẹsin; yọ-
erva de passarinho sf, bot àfòmọ́; . ṣuti.
erva de rola sf, bot ajẹ̀ escassez sf àbùkù; ọdá.
òfòlé; ẹ̀rú; ẹ̀rùmọgàlè; jọ̀mọ óruke. escavadeira sf ẹ̀rọ ìwó nkan gíga sílẹ̀.
erva de santa luzia sf, escavar vtd gbẹ́; wa ihò; wọ.
bot ẹ̀gẹ́lẹ; falákalá; ojúoró. esclarecer vtd kọlọgbọn; vtd, vi ṣàlàyé.
estábulo sm ìbùjẹ ẹran; ìdúróṣinṣin; ilé estar com raiva vtd pakànnákánná.
ẹranko. estar de pé v dúró.
estação sf ìbúsọ̀ (lugar) ; ìdá (tempo) ; ì estar descascando v nbó.
díkọ́; ìgbà. estar descontente vtd kanra.
estação das chuvas sf àkókò òjò; ìgbà estar
òjò. desempregado vtd dilẹ̀; fẹlẹ̀; wàlairiṣe.
estação das secas sf àkókò èrùn; ìgbà estar desocupado vtd dilẹ̀.
oru. estar disposto vtd fẹ́; màá.
estação de trem sf ìdí ọkọ̀. estar doente vtd rùn; ṣaisàn.
estação ferroviária sf ìdí ọkọ̀. estar em ociosidade vtd wàlairiṣe.
estação fria sf àkókò òtútù. estar em uma extremidade v tán.
estação quente sf àkókò oyé; ìgbà ọyẹ́. estar embaraçado v há.
estação seca sf ìgbà ẹ̀rùn; ìgbá ọ̀gbẹlẹ̀. estar escondido vtd lùmọ́.
estação úmida sf àkókò òwòré; ìgbà estar falando sm ńsọ.
òwòré. estar familiarizado com vtd mọ̀dí.
estacionamento sm ìdá ọkọ̀ dúró sí ojú kan. estar fazendo v ma.
estacionar vi dá ọkọ̀ dúró sí ojú kan. estar firmemente enraizado sm múlẹ̀.
estacionário adj láìlọsí wájú. estar grávida vtd, vti lóyún; yún.
estadia sf aláfẹ̀hìntì; ibùgbé. estar inclinado vt màá.
estádio sm àgbàjọ nlá ti ìṣiré. estar inconsciente adj dákú.
estado sm ìpínlẹ̀; ipò (condição) ; sàkání estar indignado vtd rúnú.
ílù. estar maduro v pọ́n.
estado de saúde doentio sm àìdá ara. estar mal vtd rùn; ṣaisàn.
estado real sm nípa ti ilé títà tàbí rírà. estar manifesto vi hàn.
estafeta sf ìránṣẹ́. estar morto v wó; vtd ṣẹ.
estagiária sf akọ́ṣẹ́; olùtọ́; ọmọ ilé ìwé. estar na posição vertical v gáń.
estagiário sm akọ́ṣẹ́; olùtọ́; ọmọ ilé ìwé. estar na prática de v ma.
estagnação sf àìṣàn; aláìru. estar no certo vti, vi jàre.
estagnado adj ṣàìru. estar no escuro v fọ́jú.
estalajadeiro sm onílé. estar no estado de inocente v laìṣẹ.
estaleiro sm ilé ọkọ̀. estar no mesmo nível v dọ́gba.
estanca sangue miúdo sf, bot amùjẹ̀ estar oculto vtd lùmọ́.
wẹ́wẹ́ Lit. estanca sangue pequena. estar perdido sm onú; vtd nù.
estancar vtd, vi mù. estar rabugento sm ṣó.
estandarte sf àsíá; ọ̀págun. estar satisfeito com a comida ou
estanho sm tánganran. riquezas adj verbal yó.
estante sf àtíbàbà; pẹpẹ ìwé. estar sóbrio vtd walẹ.
estante de livros sf àpótí ìwé. estar solto sm ṣàn.
estar vti gbé; mbẹ̀; ni; rí; wà. estar triste v inọ́-bajẹ.
estar “cheio” interj o sú mi. estar vago vtd fẹlẹ̀.
estar à vista vi hàn. estar visível vi hàn.
estar abarrotado v há. estas pron dem nìyìí; wọ̀nyí.
estar acima dos outros vti ṣolori. estátistica sf ìṣírò ohun.
estar apaixonado sm ṣó. estátua sf ère.
estar armado com espada vti sándà. estável adj àígbọ̀n; adj m + f ìdúróṣinṣin.
estar armado com facas vti sánbẹ. este pron dem eléyi; èyí; yi; yìí.
estar assustado vti, vi bẹ̀rù. esteira sf ẹní; ibi ìsúré ijé.
estar atrasado sm pe (horario) . estender vtd gbàlẹ̀; gbìlẹ̀; lọ títí; nà.
estar bem v dá. estender a mão para vtd jágbà.
estar cansado interj o rè mi; vi gọ́; rẹ̀. esterco sm èérí; ìgbẹ́.
estar cara a cara vtd fojúkòjú. esterco de vaca sf ẹ̀bọ́tọ.
estar cego vtd fọ́jú. estéreo sm ẹ̀rọ ìtẹ àwo.
estar certo de vti dánilójú. estéril adj m + f yàgàn.
estar cheio adj verbal yó. esterilidade sf àpárá.
estar com calor sm òòrùn npa mi. esterilizar v fọ̀ ní ìfọ̀ ìlera.
estar com dor de cabeça vtd orí ńfó mi. esterno sm, anat eégún àyà; igba àiyà.
estar com frio v., coloq òtútù mú mi Lit. O estes pron dem nìyìí; wọ̀nyí.
frio está me matando. estibordo sm apá ọ̀tún iwájú ọkọ̀ ojú omi
estar com medo v ẹ̀rù bà mi. tàbí ọkọ̀ òfúrufú.
estar com nojo vtd rúnú. esticador sm ẹnití ńnà.
fresar vtd lọ̀; rọ. fundo adj jìnlẹ̀; sm ìdí; ìpìlẹ̀; ìsàlẹ̀; owo
fresco adj ọ̀tun; tútù. ìlélẹ̀; owó-ile-lẹ.
fretar vtd háyà. fundo rachado sm apàdí.
frete sf ẹrú ọkọ̀. fundo reservado sm owó-ìṣura.
fricção sf ìra. funeral sm + sf ìsìnkú.
friccionar vtd, vti gbo. fungo sm osun.
frieza sf òtútù. funil sm ẹ̀rẹ; ẹ̀rọ; ìrọtí.
frio adj nípa dídì; òtútù; tútù. furacão sm ìjì; ìjì líle.
fritar vtd, vi dín; ọ̀rá; yan nínú ọ̀rá. furadeira sf ohun èlò láti fi wa òkúta.
fronha sf aṣọ ìròrì. furar vtd bẹ́; dá-lu; fẹ́rọ wa òkúta tàbí
front sm ojú ogun (guerra) . igi; gún.
frontal adj iwájú. fúria sf abínú; ìkannú; ìrunú.
fronte sf, anat ojú orí. furioso adj tìbínù.
fronteira sf ààlà; àtètèbá; ẹ̀bá; igbátí; ì furlong sm òréré (unidade de medida) .
pínlẹ̀. furo da orelha sf, anat ihò etí.
frota sf ẹgbẹ́ ọkọ̀. furtar vtd, vti fẹwọ; jalè; jí; kẹ́rù; kó-
frustrar vtd yẹ̀pa (plano) . ẹrù; ṣafọwọra.
fruta sf, bot èso. furúnculo sm, med eéwo.
fruta de conde sf, bot ata. fusão sm ìbọ́sínú.
fruta de lobo sf, bot ewúro ìjẹ̀bú; ìjẹ̀bú fusível sm elo àtají.
kọ̀gbìn; òpeniníwùni. fuste sf ihò jínjìn.
fruta do milagre sf, bot agbaro futebol sm eré ìfi ẹsẹ̀ gbá bọ́ọ̀lù.
àáyá; àgbáyun; ewé eran; ewé moi futilidades sf ifofo.
moi; iran; katemfe; kèkerenfe; kètèmfe. futuro adj ọjọ́ iwájú; ti ìgbà tí mbọ̀.
fruta ou semente da mamona sf, bot èso futuro do presente sf, gram àsìkò ọjọ́́-ìwájú.
lárà.
fruta pão sf,
bot àfọ̀n; bẹrẹfútù; burẹfú; gbẹ̀rẹ̀ fútù. G
fruta verde sf ta-lùgbè.
frutos do mar sm àwọn ẹ̀yà ohun jíjẹ láti inú gabar-se vp yangàn.
odò wá. gabinete sm ìgbìmọ̀ ìjọba (governo) .
fuga muito difícil sf àjábọ́. gado sm ẹran ọsìn; ẹran-pípa; obì.
fugir vti, vi họ; sá; sálà; sálọ. gado magro sm atípálà.
fugir à ação da justiça vti sápamọ́. gafanhoto sm,
fugir ao dever vti sápamọ́. ent ẹgà; ẹlẹ́ngà; ẹlẹtẹ; tata.
fugir para vti sátọ̀. gafanhoto peregrino sm, ent ẽṣu.
fugitiva sf ìsáńsá. gaguejar vi kólòlò.
fugitivo sm ìsáńsá ọkùnrin. gaiola sf àgò; ilé ẹiyẹ.
fuligem sf èérí. gaita pastoril sf fèrè.
fumaça sf oru. gaivota sf, orn adìẹ odò; àkẹ̀; ẹyẹ àkọ̀.
fumar vtd, vi èéfí; mu (a vida) ; mu galão sm galọ̀ọ́nù; jala.
sìgá; mu tábà; rú èéfí. galeria de arte sf ọ̀dẹ̀dẹ̀ àwòràn.
fumegante adj olóru. galho sm ìdí igi akékù; patirẹ.
fumo sm èpo; sm, bot ẹtába. galinha sf, orn abo adìẹ; adìẹ; adìyẹ.
fumo bravo sm, bot ọdẹ ákosùn. galinha assada sf adìẹ sísun.
fumos sm èéfín. galinha d´angola sf, orn awó; ẹtù.
função adv ibi iṣẹ́; sf ìlò. galinha doméstica sf, orn adirẹ.
funcionar vi ṣe. galinha velha sf, orn àgbé-bọ̀.
funcionária pública sf oníṣẹ́ ìjọba. galinheiro sm akoto adìẹ.
funcionário público sm oníṣẹ́ ìjọba. galinhola sf, zool agbe.
funda sf kànakana; kannakanna. galo sm, orn àkùkọ.
fundação sf ìpìlẹ̀; ìpilẹ̀ ilẹ̀ (construção) . galo doméstico sm, orn akọ adìẹ.
fundador sm olùdásílẹ̀. gamela sf agbada; ọpọ́n.
fundadora sf olùdásílẹ̀. gameleira sf, bot ìrókò.
fundamental adj pàtàkì; ti ìpilẹ̀ṣẹ̀. gameleira branca sf, bot ìrókò.
fundamentar vtd mú-dúro. gamelina sf, bot igi melina.
fundamento sm awo. gamo sm, zool galà; ọmọ àgbọ̀nrín.
fundir vtd, vti bọ́ sínú (empresa) . ganância sf ìwọra.
fundir ferro vtd porin; yọ́rin. ganancioso adj níwọra.
gancho sm ìwọ̀.
machucado adj verbal pípa. mais adj si; adv dẹhin; ju; kúkú; ṣíwájú
machucar vtd lese; pa; pá lára; palárá. ; adv, part aux jù (sinal de
maciço adj wúwo. comparação) ; prep ìfikún; lé.
macieira sf, bot òró òyìnbò. mais além adv sókè.
maciez sf ẹ̀rọ̀. mais antigo adj ẹ̀gbọ́n.
macio adj ẹlẹgẹ́. mais do que adv kò jùlo; adv comp. ju.
maconha gir èpo. mais glorioso adj ọ̀gá-ògo.
madeira sf igbó; igi; káko. mais importante adj tóbijù.
madeira serrada sf gẹdú. mais longe que prep níwájú.
madrasta sf aya bàbá ẹni. mais para baixo v rẹ̀lẹ̀.
madrinha sf ìyá tí ṣe àtìlẹ́hìn ọmọ lákókò mais para trás adv lẹ́hìn-lẹ́hìn.
ìsàmì. mais que prep dà; niha-ọhun.
madrugada sf òru. mais que todos adv jù gbogbo lọ.
maduro sm dàgbà; ògbó; pipọ́n; pọ́n. mais que todos eles adv jù gbogbo wọn.
mãe sf ìyá; màmá; mọ̀nmọ́n; yèyé. mais recentes adj láìpẹ́.
mãe adotiva sf alágbàbọ́. mais tarde adv lẹ́hìn náà.
mãe boa sf, bot ìyábẹyín. mais tarde que prep lẹ́hìn.
mãe criadeira np, f, rel ìyá mais uma vez adv tún.
jìbọ̀nà Lit. Aquela que faz nascer o mais
caminho. velho adj alàgbà (pessoa) ; arẹ; ẹ̀gbọ́n.
mãe cuidadosa, aquela que usa coroa e majestade sf kábíyèsí.
protege os seus filhos ! saud rọra yèyé ó fí major sm oyé ọ́gágun.
dé rí ọmọn!. mákindé np, m mákindé Lit. Traga para
mãe cuidadosa, proteja-me! saud rọra casa o homem valente.
yèyé gbé mí!. mal adj búburú; adv bìlísì; ibi.
mãe das cabeças np, mit ìyá orí (Título mal agradecido adj láìlọ́pẹ́.
atribuido ao orixá Yèmọnja.) . mal condicionada adj àìsíàn.
mãe do rio ! saud odò ìyá !. mal sucedido adj láìyege.
mãe dos passáros np, mit ìyá mal uso sm ibi.
ẹlẹiyẹ́ (Título honorifico de Íyàmí) . mala sf àpótí; ẹrù.
mãe pequena sf ìyá kékeré. mala de automóvel sf àyè ẹrú lẹ̀hìn ọkọ̀
mães ancestrais np, mit ìyá mi ayọ́kẹ́lẹ́.
àjẹ́ Lit. Minha mãe feiticeira; ìyámi. malandragem sf ajẹpa.
mafafa sf, bot ewé koko. malandro sm ọfà títa.
mafumeira sf, bot àràbà (Também malária sf ojojo.
chamada de árvore da Seda de malcriado adj bùrùwà.
Algodão) Lit. Pai das Árvores; ẹ̀gúngún maldade sf ìkà.
ògún; igi ẹ̀ẹ́gun; ogbúngbún; ògúngún. maldição sf èpè; ibú.
mafurreira sf, bot àṣàpá. maldizer vtd, vi fi-ṣépè.
magia sf oògùn; oṣó. malé np, mit malẹ (Nome comum para
magia negra sf ìfàìyà; ìṣàjẹ; ìṣoṣọ́; oṣó. todos os Idolos) .
mágica sf alálùpàyidà; idán. mal-estar sm ìọnu; ìyọnu.
mágico sm alálùpàyidà; oṣó. malévolo adj àṣíká.
magistrado sm adájọ́; onídájọ́. malfeitor sm ẹlẹ́ṣẹ̀; òṣòdì.
magnetita sf òkúta abẹrẹ; òkúta imabẹsẹ. malho sm òlu-igi.
magneto sm òkúta ìmúrin. mal-humorado adj kanra.
magnífico sm tóbi. malícia sf ẹ̀tẹ̀; odì.
mágoa sf ọṣẹ́. malicioso adj niwa-buburu.
magoar vtd múkaami. malígno adj ní ìká.
magro adj láìlọ́ràá; ọṣán; pẹ́lẹ́ngẹ́; tíntínr mallotus sm, bot àrè; àtòrì
ín. igbó; ẹjá; ìrùja.
maio sm ẹ̀bìbí; oṣù karùn-ún; oṣù karùn- malte sm bọti.
ún ọdún. malte de sorgo sm bọti.
maiô sm aṣọ iwe lokun. malva sf, bot èkuru oko; iso-obo.
maior adj ọ̀gá-ògo. malva branca sf,
maior do que adv comp. ju. bot agamágọ̀; èkuru; èròkòsùnkàsì; korik
maior que adj, v. tóbijù. odi; ọlọ́run kùnmi tẹ́fun; ọ̀pá abíkú; wára
maioridade sf ọ̀pọ̀ ènìà. wára ọ́dàn.
malva do campo sf,
bot àṣíkùtá; efín; efín.
malva roxa sf, bot akẹ́ ìrí; akẹ́ manipular vtd fi ọwọ́ ṣisẹ́.
rìrí; akérí; bolobóló; ẹlú; ìlasa manjericão sm, bot efínrín.
àgbọ̀rín; ìlasa ọmọdé; ìlasa òyìbó. manjericão branco sm, bot èfínrín wẹwẹ.
malva silvestre sf, bot ìlasa ọmọdé. manjericão da folha miúda sm, bot èfínrín
malvado adj burúkú; ènìà lásán (cruel) . kékeré.
mamão sm, bot akọ ìbẹ́pẹ́ Lit. Mamão manjericão de folha larga sm,
Macho; ṣíbó. bot àruntantan; èfínrín àjà; èfínrín
mamar vtd, vi fà ... mu; mu; mú omu. ata; èfínrín marúgbọ́sányán; èfínrín wẹwẹ.
mamífero sm afọmúbọ́mọ. manjericão roxo sm, bot èfínrín pupa.
mamilo sm, anat kókó ọmú; ọmú; ṣónṣó manjericão selvagem sm, bot èfínrín ajase.
orí-ọmu. manobra sf ọgbọ́n ìlò (militar) .
mamoeiro sm, bot ìbẹ́pẹ; ìbẹ́pẹ mansidão adj ìtẹnu; ìwàpẹ̀lẹ́.
dúdú; ìṣígùn. manso adj títùlójú.
mamona sf, bot ilárà; ilárùn; lápàlápà manteiga sf bótà; òrí amọ.
adẹ́tẹ̀; làrá. manteiga de karité sf, bot òrì.
mamona branca sf, bot ewé lárà funfun. mantenha a calma! interj dákẹ́!.
mamona vermelha sf, bot lárà pupa. manter vtd fi pamọ́; gbà; tọ́jú.
manada sf àgbò ẹran. manter a calma vi simẹ̀dọ̀.
manancial sm kàngajíjì; orísun omi. manter relações vtd bà ... jẹ.
mancar vtd, vti, vi fi mọ. manter uma opinião errada v da-mọ̀.
mancara de bijagó sf, bot ẹ̀pá bọrọ́; ẹ̀pá manter-se a parte vp ké.
bọrọbọrọ; ẹ̀pà lórùbú; ẹ̀pá ọ̀bọrọ́; ẹ̀pá mantimento sm ọjà.
okúta; ẹ̀pà olójùkan; ẹ̀pá òrubu; ẹ̀pá manto sm ìbojú.
rorò; ẹ̀pá ruburubù; epakún; parúrù. manual adj àfọwọ́ṣe; sm ìwè ìtọ́násí; ìwé
mancha sf àbàwọ́n. kékeré.
manchado adj lábùkù. manufatura sf ọnà.
manchete sf ọ̀rọ̀ àkọ́sọ. manufaturar vtd fi ọnà ṣe nkan tìtà.
mancône sf, bot ẹrún. manutenção sf iṣe àtúnṣe; ìtọ́jú.
mandado sm ìwé àṣẹ (Assunto legal) . mão sf, anat ìka ọwọ́; ọwọ́.
mandamento sm òfin. mão direita sf ọwọ́ ọ̀tùn.
mandão adj kanra. mão esquerda sf ọwọ́ òsi.
mandar sair vtd, vti le jáde lo. mapa sf àwòrán ayé; ìwọn ilẹ̀.
mandato sm àṣẹ-òfin. mapear vtd wọ̀n.
mandatório adj àṣe dandan. máquina sf ẹ̀rọ.
mandíbula sf, anat eégún àgbọ̀n. máquina de costura sf ẹ̀rọ ìránṣọ.
mandioca sf, bot ẹ̀gẹ́; ẹ̀gẹ́ atú; ẹ̀gẹ́ máquina de escrever sf ẹ̀rọ ìkọ̀wé; ẹ̀rọ
funfun; ẹ̀gẹ́ gbokogbàálà; ẹ̀gẹ́ kọ̀wé.
gbókógbààlà; ẹ̀gẹ́ káragbá; ẹ̀gẹ́ òkè; ẹ̀gẹ́ máquina de lavar roupa sf ẹ̀ro ìfọṣọ.
ọlọ́wọ́kúńbọ́; gánúngànún; gbágùúdá dále máquinário sm ẹ̀rọ.
joró; gbágùúdá funfun; gbágùúdá maquinista sf ẹlẹ́rọ.
pupa; gbàjadà; lánàsé; ọgẹgẹ; pákí. mar sm òkun.
mandioca brava sf, marabu sm, bot kàra.
bot gbáguda; pafúrọbà. maracujá sf, bot kankìnse Lit. Folha não é
maneira sf iṣe; ìwà. azeda.
manejável adj níkáwọ́. maracujá selvagem sf, bot abíirunpo.
manga sf apá ẹ̀wù (vestuário) ; sf, maravilha sf èmọ̀; sf,
bot máńgòrò; ṣẹ́ri. bot ẹ̀kelẹ̀yi Lit. aponta a mentira; òdòdò
manga africana sf, bot àbẹ̀jẹ́; òro. ẹlẹ́dẹ̀; tanná pa
manga silvestre sf, bot òro mopa. oṣó; tannápakú; tannápoṣó; tannápowó;
mangar vti, vi ṣọjoro. tannátanná.
mangra sf, bot ta-lùgbè. maravilhoso adj ya ni lẹ́nu; interj pa !.
mangueira sf, bot òró òyìnbò. marca comercial sm àmí ara ọjà títà.
manhã sf àárọ̀; àfẹ́mọ̀júmọ; àjírí; àkùkọ; marca de nascimento sm àmí ìbí.
ìyalẹ̀ta; káàárọ̀; òwúrọ̀ (7 a.m. até 10 marca tribal sf ìlà.
a.m.) . marcador de ação contínua ou
manhoso sm lárèékérekè. presente pref aux ń.
maníaco adj, sm asínwín. marcar vtd ìyẹ̀wò; kíyèsí; sàmí; sàmìsí.
manifestação de piedade sf ìṣanú. marcas de varíola sf ṣàṣá.
manifestante sf alátẹ̀numọ́. marcenaria sf iṣẹ́ igi.
manifestar apreço vtd jẹ́wọ́. marceneiro sm agbigi.
medo sm àìláyà; ẹ̀rù; ìdẹ́rùbà; ìfòiyà; ijì menosprezar vtd bùkùn; kẹ́gàn; pẹ̀gàn.
; jẹ̀nẹ̀jẹ̀nẹ̀. menosprezo sm ọ̀rẹ́rẹ́.
medo ou surpresa interj hèé!; pagidarì!. mensageira sf ikọ̀.
medrar vtd, vi ṣe rere. mensageiro sm ikọ̀; òjíṣẹ́.
medula sf, anat mùdùnmúdùn; ọra inú mensageiro de deus sm ìránṣẹ́ ọlọ́run.
egungun. mensageiro de ifá np, instr rit ọ̀pẹ̀lẹ̀.
medula espinhal sf, anat egúngún ẹ̀hín. mensageiro do mal np, mit ẹlẹ́gbẹ́rá.
medula óssea sf, anat ẹ̀jẹ̀ inú egúngún. mensageiro do rei sm alasà.
medula vegetal sf apálá. mensagem sf ìhìn; iṣẹ́; ìṣẹ́.
megafone sm ìwo. mensal adj oṣoṣù.
meia sf ìbọ̀sẹ̀. mensalmente adj lóṣoṣù; adv loṣooṣù.
meia-noite sf àárín- menstruação sf àṣẹ́; nkan oṣù.
óru; ọ̀gànjọ́; orunganjọ́. menstruar vi ṣe nkan oṣù.
meias sf ìbọ̀sẹ̀. mental adj ti ìye.
meio adj ìdàjí; láàrín; sm ààbọ̀; àárin; mente sf inọ́; iyè Lit. memória física.
arìín. mentir vtd, vti, vi fún-rọ́; parọ́; purọ́.
meio cego sm àfòtà. mentira sf asọjẹ; ìpùrọ́; irọ́; òkòbó.
meio-dia sm ọ̀sángangan. mentira! interj irọ́ ni!.
meirinho sm ìjòyè; onídájọ́. mentirosa sf òpùrọ́.
mel sm oyin. mentiroso sm aṣeké; elékèé; òkòbó; oní
melancia sf, bot bàrà; ẹ̀gúsí; ògìrì. rọ́.
melancieira sf, bot bàrà. menu sm ìwé ètò onjẹ.
melancolia sf ìbanújẹ́. meramente adv kìkì; ṣákálá.
melão sm, bot èso ìtàkùn. mercado sm ọjà; sọ́jà.
melão d´água sm, bot agbẹ́ye; ẹ̀gúsí mercado de ações sm ọjà oníṣura.
agbè; sọ̀fin. mercado negro sm òwò ìlòdì sófin.
melão da índia sm, bot ẹ̀gúsí bàrà. mercadoria sf ọjà; ọjà títà.
melão de são caetano sm, merecer vtd, vti jẹ; jèrè; yẹ.
bot ẹ̀jìnrìn; ẹ̀jìnrìn wẹ́rẹ́; ejìnrin wẹ́wẹ́. mergulhador sm ọ̀mọ̀wẹ.
melar vtd láti oyin àdò. mergulhar vtd, vti bẹ́ sódo; mù; pọ̀n.
melhor adj dárajù; sàn; sísàn. mérito sm èrè.
melhorar vtd, vti, vi mú sàn. mês sm oṣù.
melhoria sf ìmúsàn. mês passado sm kẹhìn oṣù.
melodia sf orin dídùn. mesclar vtd dápọ̀.
melro sm, orn ẹ̀yà ẹyẹ alàwọ̀ dúdú kan. mesmerismo sm, med amúnimúyẹ́.
membrana sf atafo ojú. mesmo adj ìkaánnà; adv maso; pàápàá.
membro sm èrò inú ẹgbẹ́ (clube) ; ẹ̀yà mesquinhez sf awun; ìhawọ; ìlawun.
ara; ìgékù apá tàbí ẹsẹ̀. mesquinho adj nihawọ.
membro da família sf arálé. mesquita sf ilé ọlọ́run; mọ́ṣáláṣí.
membros sm awọn ẹ̀yàa ara. mestiço sm ẹnití àwọn òbi rẹ̀ wá láti ẹ̀yà
membros da família sf ìdílé. ọ̀tọ̀tọ̀.
membros respeitados de um clube ou mestra sf olùtọ́jú.
associação sm sàrákí. mestre sm alákoso; ọba; ọ̀gá; ọ̀gbẹ́ni (S
memória sf ìrántí. r.) ; ogboni (Sr.) ; olórí; olùtọ́jú.
memória disponível sf ààyè ibi ìpamọ́ tó wà mestre de uma casa sm baálé.
nílẹ̀. meta sf ìje.
memória espiritual sf iyè; iyè inú. metade sf àbọ̀; ìdáméjì.
memorial sm ìrántí. metal sm ìdẹ; irin; onírúurú irin.
menção sf ìrántí. meteorito sm, astron èdùn ará; ọta àpàjá.
mencionar vtd dá; dárúkọ (nome) ; ṣe meter dentro vtd ha-mọ́.
ìrántí. método sm ìlànà; ọ̀nà.
mendigando sm ẹ̀bẹ̀. metralhadora sf ìbọn ẹtù.
mendigar vtd, vti, vi bẹ̀; bẹ̀bẹ̀. metro sm ìwọ̀n; mità; òṣùwọ̀n.
mendigo sm àṣíṣẹ̀; atọrọ; atúlẹ̀jẹ. metrô sm ọkọ̀ ilẹ̀; ọ̀nà ìsàlẹ̀ ilè.
mendinga sf alágbe obìnrin. metrópole sf ìlú.
mendingo sm alágbe; alágbe ọkùnrin. meu pron poss mi; tèmi; tèmi.
menino sm ọmọkùnrin. meu irmão mais velho sm ẹ̀gbọ́nmi.
menos adj dínkù; kéréjù; níwọ̀nba; prep mexer vtd dìde; gbérá.
dí. mexeriqueiro sm aláwìka; àròká; ofófo.
menoscabo sm ọ̀rẹ́rẹ́. mexer-se vp gbé ... dide.
ninguém pron ẹnì kankan; kò sí ẹnikan. nosso amigo sm, mit ọ̀rẹ́ wa (Título
ninho sm ìtẹ́ ẹyẹ. atribuido a Olodumáre) .
nível sm ìdọ́gba. nosso escudo np, mit àpáta wa (Título
no prep lórí; ní; nínú; sí; sì. atribuido a Olodumáre) .
nó sf kókó. nosso guardião np, mit olùtọ́jú wa.
no alto adv sókè. nosso pai np, mit bàbá wa (Título
no caso ele deveria adv, conj bí o tilẹ̀. atribuido a Olodumáre) .
no chão adv lélẹ̀; sílẹ̀. nosso protetor np aláàbò wa (Título
no dia seguinte sf ìjọ́si. atribuido a Olodumáre) .
no exterior adj ìlú òkèrè; adv ìta; lóde. nosso provedor np, mit olùpèsè wa (Título
no interesse de adv inter nítorínáà. atribuido a Olodumáre) .
no interior adv inú ìlú; nínú. nosso redentor np, mit oludandè (Título
no meio adv ni ààrin. atribuido a Olodumáre) .
no meio de prep láàrín. nosso salvador np, mit olúgbalà (Título
no menu expr. lórí mẹ́nù. atribuido a Olodumáre) .
no momento conj nígbàtí. nosso zelador np, mit olupamọ́ (Título
no mundo adv laiye. atribuido a Olodumáre) .
no mundo todo adj àjàkálẹ̀. nossos pron poss, pl. tiwa.
no subsolo adv abẹ́lẹ̀. nota sf ìwé kúkúrú (escrever) ; ìwé
no tocante a prep nípa ti. owó (dinheiro) ; lẹ́tà.
no todo adv pátápátá. nota de rodapé sf àlàyé.
no topo adv sókè; té. nota musical sm àmì orin.
no webpage expr. lórí ojú-ìwé wẹ́ẹ̀bù. notabilizar-se vp ta ... yọ.
no website expr. lórí ojúlé wẹ́ẹ̀bù. notar vtd kíyèsí; ṣàkíyèsí.
nobre adj olóyè. notário sm alámì ìjẹ́rìí ìwé.
noção sf ìmọ̀. notas sf àkọsílẹ̀ (informática) .
nocha sf, bot àbo; àbo ìdòfún; afún notável adj fiyèsí; níyìn.
lẹ́hìn; ìdòfún; igiàbò. notebook sm ìwé ìfiyèsí.
nogueira africana sf, bot asala; awùsá. notícia sf ìgbúùró; ìhìn; ìró; ìròhìn.
noite sf alẹ́; ọ̀gọ́njọ́ òru; òru. notícias sf àwọn oníròhìn.
noiva sf àfẹ́sọ́nà; ìyàwó. noticiável adj nífiyèsí.
noivado sm ìdána. notificação sf ìkìlọ̀.
noivo sm àfẹ́sọ́nà; ọkọ-àfẹ́sọ́nà; ọkọ- notificar vtd, vti sọ di mímọ̀.
ìyàwó. notório adj mímọ̀ ní gbangba.
nômade adj alaṣika. nova sf ọ̀tun.
nome sm ọ̀rọ̀ orúkọ; orúkọ Lit. Eco do novamente adv dẹhin; lẹ́kéejì; pa ...
Céu. dà; tún.
nome abençoado sm ìbùkún orúkọ. novata sf alákọ̀ọ́bẹ̀rẹ̀.
nome bendito sm orúkọ bù. novato sm alákọ̀ọ́bẹ̀rẹ̀.
nome de um pássaro sm yọrí. nove sm, num ẹ̀sàn; mẹsán.
nome falso sm orúkọ mìíràn. nove mil sm, num ọ̀kẹ̀ mẹ̀sán.
nome pejorativo sm orúkọ abùkù. novecentos sm, num àpò
nome pessoal sm ẹnìtàn. mẹ̀sán; ẹ̀ẹ́dẹ́gbẹ̀rùn; ọ̀run dín igba màrún.
nome trazido ao nascer sm, cer rit orúkọ novela sf ìwé ìtàn.
àmútọruwá. novembro sm belú; oṣù kọkànlá; oṣù
nomeação sf ìpinnu. kọkànlá ọdún.
nomear vtd dárúkọ (nome) ; pè noventa sm, num àádọ́run; ẹ̀wá dín ogùn
lórúkọ; pinnu. màrún; ìdì mẹ̀sán.
nono sm, num ẹ̀kẹsàn. noventa mil sf, num. ọ̀kẹ̀ mẹ́rin ààbọ̀.
nora sf ìyàwó ọmọ ẹni. noviço sm ẹgbẹrí; ìyàwó.
normal adj gẹ́gẹ́ bí ìlànà. novidade sf ọ̀tun.
normalmente adv dédé. novilho sm ẹgbọrọ.
norte adj, sm àríwà. novo adj àkọ̀tún; ọ̀tun; titun; tuntun.
nós pron wa; pron pess a; àwa. noz sf, bot awùsá òyìnbó.
nós matamos por um golpe pesado vt a noz africana sf, bot akòko ẹ̀lùjù; akòko
lùpa. igbó; ewé ọlálù pẹ̀pẹ̀; sída.
nós mesmos pron ara wa; àwa tìkarawa. noz de cola sf, bot àbìdun; aworere; ẹ̀hìn
nossa pron poss wa. ẹdun; fọ́mù; òbi; òbi; òbi àbàtà; òbi
nossas pron poss, pl. tiwa. àkàlà; òbi aya; òbi àyà; òbi ẹdun; òbi
nosso pron poss wa.
o prejuízo np, mit òfò. bot ekuso; ẹkuso; ìrorò; kuro; òro; orọ
o primeiro sm àkọ́kàn; àkọ́ṣe. gbọ ẹrin.
o primeiro corte sm àkọ́rẹ́. oba odofin np ọba ọ̀dọ̀fín (Título de um
o principal sm àkọ́kàn. ministro ligado a sociedade Ogboni) .
o principal mensageiro do obáfémi np ọbáfẹ́mi Lit. O rei me ama.
rei sm ẹmẹsẹ̀́; ẹmẹ̀́wà; wọlé-wòd ̣́ e. obalùàié np, mit ọbalùwàiyé Lit. Rei e
o problema np, mit ẹjọ́. Senhor da Terra.
o que pron bí ti; ẹnití; gbé; pron obalufan np, mit ọbàlùfọn Lit. Orixá das
inter kí; kí ni. Artes.
o que ? pron kíni nla ?; kínla ?. obanijita np, mit ọbaníjìta (Orixá funfun) .
o que deve ser descascado adj verbal hihọ. óbara np, mit bara ọbara Lit. Rei do Corpo
o que deve ser desfeito adj verbal hiha. Humano.
o que deve ser encontrado sm bíba. óbara méji np, mit ọbara méji.
o que deve ser pego adj verbal hihe. óbátala np, mit aláṣẹ (Título honorífico do
o que deve ser removido adj verbal hihọ. orixá do Pano Branco (Óbátala)) Lit. Deus
o que é em primeiro pref aux àtètè. com o poder dos sonhos; ọbàtálá.
o que é isto? pron kíni ?; kínirè ?. obé ajabo sf, coz rit ọbẹ̀ ajabọ̀.
o que está bem seco ou obedecer vti gbasṣe; gbọ́ràn.
assado sm ayangbẹ. obediência sf ìforíbalẹ̀; ìgbọràn.
o que foi criado pela primeira obediente adj ìgbàgbọ́ (acreditar) ; nígbọr
vez sm àtètédá. àn.
o que foi encontrado pela primeira obituário sm ìhìn ìsìnkú.
vez sm àtètèbá. objeção sf ìṣodì sí.
o que mais! interj tàbí!. objetar vtd, vti já ní koro.
o quê mais! interj tàbí!. objetivo adj láìṣọ̀tún-láìṣòsì; sm ohun
o que se pode responder adj ṣíṣe dálóhùn. àfojúsi.
o que tem medo sm oníbẹ́rù. objeto sm ohun rírí (coisa) .
o que tem pavor sm oníbẹ́rù. objeto usado para beber sm àbùmu.
o que tem terror sm oníbẹ́rù. oblação sf ẹbọ ọrẹ.
o regente do ceú e da terra np, mit alákoso oblíquo adj lẹ́bá.
ọ̀run at' ayé (Título atribuido a obliteração sf àjẹbò; àparẹ́.
Olodumáre) . oblívio sm ìgbàgbé; igbé.
o rei dos reis np, mit ọba àwọ́n ọba (Título óbolo sm sàráà.
atribuido a Olodumáre) . obrigação sf ẹ̀tọ́; gbọdọ̀; ìṣe ìsìn; ore.
o reino visível da terra np ìkọle-aiyé. obrigado interj a dúpẹ́; ìdúpẹ̀; o se
o senhor np, mit ọbángíji (Título atribuido e; sm adupẹ.
a Olodumáre) . obscenidade sf ohun ìtìjú.
o senhor da casa np arọ́lù (Título obsceno adj láìnítìjú.
semelhante a um chefe de conselho ou obscuridade sf ìbòji.
assembléia. O fundador da casa reinante, obscuro adj láìdáṣáká; ṣókùnkùn.
foi nomeado para ter sido, como um chefe obséquias sf, pl ìlana-ìsìnkú.
de Oyo.) . observação sf ìfojúsí; ìkíyèsí.
o senhor da cura np, mit olwòsàn (Título observador adj wíwòye.
atribuido a Olodumáre) . observância sf ìbámu.
o senhor das roupas sm alaṣọ. observar v fiyèsí; gbọ́; ìṣọ́; kíyèsí; rí;
o senhor do mercado sm ọlọ́jà. ṣàkíyèsí.
o senhor do mundo np àlàiyé. observar coisas proibidas pelos
o senhor do paraíso np, mit ọlọ́run. deuses s kà wọ́.
o senhor do provérbio sm olówe. observar com atenção vtd bọ̀wọ̀.
o sol np, mit òrùn Lit. O Espírito do Sol. observar o nome vtd, cer rit isọmọlórukọ.
o tempo todo adv nígbàgbogbo. obsessão sm kúnlọ́kàn.
o todo de qualquer obsessivo adj nífẹ̀ẹ́ àfẹ́jù.
coisa sf òdìdì; sm ọ́tọ́tọ́. obsoleto adj ti àtijọ́.
o todo poderoso np, mit ọbángíji (Título obstáculo sm ìdènà; ìdílọ́nà; ìdíwọ́; ohu
atribuido a Olodumáre) . n ìdínà.
o trabalho de uma enfermeira sm àgbàtọ́ú. obstetrícia sf iṣẹ-iyagbá.
o último adj tẹ̀hìn. obstinação sf àìgbọràn; àmọ̀ṣe; òdé.
o vento np, mit afẹ́fẹ́. obstinado adj ṣagídí.
oba np, mit obá Lit. Senhora dos Rios obstrução sf ìdílọ́nà; ìdíwọ́.
Revoltosos; sf, obstruir vtd dí lọ́nà; ìdíwọ́.
ogun alará np, mit ògún alará Lit. Aquele olear vtd fi epo sí; láti epo.
que come cachorro e toma conta da oleiro sm àbamọ̀; amọkokò.
cidade.. óleo sm òróró; óleo branco àdí (obtido a
ogún é adequado! saud ògún yẹ. partir da semente de frutos da
ogún é apto! saud ògún yẹ. palmeira) ; aláàdí (obtido a partir da
ogún é digno! saud ògún yẹ. semente de frutos da palmeira) ; óleo
ogún é digno, o orixá principal da combustível epo idána; óleo da
cabeça! saud ògún yè, pàtàkì orí òrìṣà !. palmeira epo; óleo da semente da
ogún é direito! saud ògún yẹ. mamona òróró lárà; óleo de alpiste epo
ogún elemana np, mit ògún elemọná. èkúrọ́; óleo de amendoim ẹ̀pà bisán; epo
ogún gbénagbéna np, mit ògún ẹ̀pà; òróró ẹ̀pà; óleo de baleia epo ẹja-
gbẹ́nàgbẹ́nà Lit. O escultor. àbùùbùtán; óleo de coco adin agbọn; epo
ogún ikóla np, mit ògún ikọlà Lit. Aquele àgbọn; òróró agbọn; óleo de milho epo
que faz curas. àgbàdo.
ogún lákáie np, mit ògún lákáaye. óleo de noz sm yánkò.
ogún mákindé np, mit ògún óleo de oliva sm epo ólífi; óleo de
mákindé Lit. Dono da Ferrugem. palma epo pupa; óleo de peixe epo
ogún oníre np, mit ògún onírè Lit. Dono ẹja; óleo de rícino epo lárá; óleo de
da Cidade de Irê. sebo epo ara; óleo de semente de
ògún para estar vivo! saud ògún yè. algodão epo kóròwú; óleo de semente de
ogun para ser bom! saud ògún yè. melão epo ègúṣí; óleo de sementes de
ogun para ser perfeito! saud ògún yè. melão òróró ẹ̀gúsí; óleo de soja epo
ogun para sobreviver! saud ògún yè. sóyà; òróró.
ògúndá méji np, mit ògúndá méji. óleo obtido a partir de nozes sm yánkò.
ogùnte np, mit ògùntè. óleo vegetal sm òróró; óleo verde epo
ogunxoxe np ògúnṣọṣẹ̀ Lit. Ògún causou ọ̀wẹ̀rẹ̀.
um desastre. oleoso adj lépo.
oh mãe cuidadosa ! saud rọra yèyé ò!. olfato sm òórùn.
oi! interj ẹ pele o!. olhada sf wíwò fìrì.
oitavo sm, num ìkẹjọ. olhar vtd, vti wò fírí.
oitenta sm, num ìdì mẹ̀jọ; ọgọ́rin; ogùn olhe aqui! interj wá!; wána!.
mẹ́rin. olho sm, anat ojú.
oito sm, num ẹẹ́jô; mẹjọ. olho de boi sm, bot wẹ́rẹ́pẹ́; yẹ́rẹ́pẹ́.
oito mil sm, num ọ̀kẹ̀ mẹ̀jọ. olho de gato sm,
oitocentos sm, num àpò bot àyọ̀; ṣáyó; ṣẹ́nwò; ṣẹ́yò ọlọ́pọ́n.
mẹ̀jọ; ẹgbẹ̀rin; igba mẹ́rin. oliveira sf, bot igi òróró ní ilẹ́ àwọn júù.
ojeriza sf ìyẹrafún. olóba np, mit ọlọ́bà (Orixá funfun) .
ojixé ébó np, mit bara òjíṣẹ́ olobé np, mit bara olọ̀bẹ Lit. O senhor da
ẹbọ Lit. Aquele que transporta a faca.
mensagem das oferendas. olóde np, mit olóde.
ojontarigi np, mit òjòntarìgì Lit. Esposa do ólóde np, mit bara ọlóde Lit. O dono do
Espírito da Morte. lado de fora, do exterior.
oju óba sm, rel ojú ọba (Os olhos do rei, é ólódé np, mit ọlọ́dẹ Lit. Senhor dos
um Oyê, título honorífico africano dado Espaços abertos.
àqueles que se tornassem altos olódodo np, mit olódodo (Título atribuído
sacerdotes e dignitários do culto de Xangô ao Bara Dágé) Lit. O justiceiro.
na África e nos candomblés do ólóna np, mit bara ọlọ́na Lit. Dono dos
Brasil) Lit. Os olhos de Xangô. Caminhos.
òkanran méji np, mit ọ̀kànràn méji. olôòkun np, mit olọ́ọ̀kun Lit. Dono,
oke np, mit ọba òkè Lit. Orixá das Senhor do Mar.
Montanhas. olorunfunmi np ọlọ́runfúnmi Lit. Deus me
okin np, mit okin (Orixá funfun) . deu.
oko np, mit oko; . olosa np, mit ọlọ́sà Lit. Orixá das Lagoas.
okotó np, mit bara òkòtó Lit. O senhor do òlówo np ọlọ́wọ̀ (Regente da Cidade de
Caracol. Ọ̀wọ̀) .
olá interj ẹ pẹ̀lẹ́ (diversas pessoas) ; ńlẹ́ olúgbájé sf, cer rit olúgbájẹ.
o; pẹ̀lẹ́ o. olukoso np, mit olúkòso (Senhor da
olainka np ọláyínká Lit. A honra me Cidade de Kòso) Lit. O Dragão Faiscante.
rodeia. oluorogbo np, mit olúorogbo ("Aquele que
olax subscorpioidea sf, bot àwẹ̀fín; ifọ̀n. possui o infinito saber", quem ensinou ao
originalmente adv nípilẹ̀ṣẹ̀. outorgar vtd, vti fi ... fún; fi ... fúnni; pín
orixá sf òrìṣà. fún.
orixá do pano branco sm òòṣà aṣọ funfun. outra coisa adj míìràn; míràn.
orixá masculino sm aborọ̀. outro adj bámiràn; míràn; òmíràn; pron
orixáko np, mit òrìṣàko. òmíràn.
orixanlá np, mit òrìṣà nlá Lit. O grande outros pron ẹlòmíràn.
orixá; òrìṣanlà Lit. A Grande Divindade outubro sm oṣù kẹ́wá; oṣù kẹ́wá
Masculina. ọdún; ọ̀wàrá.
orixás funfun np, mit òrìṣà funfun. ouvinte sf olùgbọ́.
orixátéko np, mit òrìṣàtẹko. ouvir vtd gbọ́.
orlar vtd láti ẹ̀bá. ouvir com atenção vtd gbọ́.
ornamento sm ẹ̀ṣọ́; ohun ọ̀ṣọ́. oval adj pọ̀gbún.
oro np, mit bara ọ̀rọ̀ Lit. O Senhor da ovelha sf, zool àgùtàn.
Palavra. ovo sm ẹyin.
orò np, mit orò. ovo vermelho sm pupa ẹyin.
orobô sm, bot iwó (árvore) ; orọgbọ. owo np ọ̀wọ̀.
orogbo sm, bot orọgbọ ẹrin. ówónrín méjì np, mit ọwọ́nrín méjì.
orquestra sf ẹ̀gbẹ́ onílù. oxaguian np, mit òòṣàgìyán Lit. Orixá
orquídea sf, bot ewé ẹ̀la. comedor de inhame pilado.
ortografia sf àkọotọ́ èdè; ìka àmì ìwé oxalá np, mit òṣàlà.
lọ́kọ̀kan. oxalúfan np, mit oṣàlúfọ́n.
orùn np, mit òòrùn Lit. espírito do sol. oxigênio sm afẹ́fẹ́.
orungan np, mit ọ̀rungan Lit. O senhor do oxogbo np oṣogbo.
sol. oxóssi np, mit oṣó wúsí Lit. Deus da Caça
orúnmilá np, mit ọrúnmilá Lit. Orixá da e da Fartura; oṣóòsì Lit. Feiticeiro da
Sabedoria. Esquerda.
orvalho sm ìrì. oxu sm, art rit òṣù (Cone localizado no
os art, pl àwọ́n; ẹ̀yin. topo da cabeça do ìyàwó, resultado de
òsá méji np, mit òsá méji. uma massa feita de ervas, pós e sangue,
osanyin np, mit ọ̀sọ̀nyìn Lit. Orixá da sendo um distintivo do estado do
Medicina. noviciado. Relembra o cone original da
osé méjì np, mit ọ̀sẹ́ méjì. energia vital - àṣẹ - servindo, segundo a
osso sm eégún; egúngún. tradição oral, para facilitar a entrada do
osso da mandíbula sf, anat eégún orixá na cabela do ìyàwó.) .
àgbọ̀n; sm, anat pàári ẹrẹkẹ. oxù np, mit oṣù (Filha de
osso molar sm, anat eégún ìpọ̀njú. Xangô) Lit. Orixá da Lua.
ossos do peito sm, anat eégún àyà; igbá oxubo np òṣùgbo.
àyà. oxumàrè np, mit òṣùmàrè Lit. Orixá do
ostensivo adj níhàlẹ̀. Arco-íris.
ostentação sf fárí. oxun np, mit ọ̀ṣùn.
ostentador sm ahalẹ̀; àṣeféfé; àṣegágá; oxun ayala np, mit ọ̀ṣùn àyálá.
aṣọga; àyìnrarẹ̀. oxun ayanla np, mit ọ̀ṣùn àyánlá.
ostra sf, zool ìsán; ìṣán; ìṣẹ́pẹ́. oxun karé np, mit ọ̀ṣùn karé.
ótico adj ti ojú. oxun opara np, mit ọ̀ṣùn òpàrà.
otimista adj ti ìrètí ìdára ìgbẹ̀hìn. óya np, mit ọya Lit. A senhora dos
òtúá méjì np, mit òtúá méjì. ventos.
ótúurúopọn méjì np, mit ótúurúopọn méjì. oya a quem agradecemos ! saud ọya tọpẹ́
ou conj àbí; tàbí; yálá. !.
ou melhor adv kinijẹbẹ. óya gbále np, mit ọya gbálẹ̀ Lit. A senhora
ouça ! interj ẹ fetísílẹ̀; fetísílẹ̀!. dos ventos.
ouça! interj ńgbọ́!. óya mesán orun np, mit ọya mẹ̀sán
ouçam ! interj, pl ẹ fetísílẹ̀!. ọ̀run Lit. A mãe dos nove mundos.
ouriço sm, zool ọ̀yà. óya tópé np, mit ọya tọpẹ́.
ourives sm alágbẹ̀dẹ-wúrà. óyé np, mit ọyẹ́ Lit. Orixá do Vento
ouro adj àwọ̀ Harmattan.
wúrà; wúrà; sm góòlù; wúrà. oyéku méjì np, mit ọyẹku méjì.
ousadia sf àìfòyà; ìgbóiyà; ìgbójú; ìgbòy óyó np ọyọ.
à.
outono sm àkókò ìkórè; ìgbà ikórè; ìgbà
ogbò; ìgbá ooru. P
perder uma coisa v fẹ́ ... kùn. perpétuo adj pípẹ́ títí.
perder-se vp ṣìnà. perseguição sf ìlépa; inúnbíni.
perdição sf ègbé; ìparun; irun. perseguir vtd dọ́dẹ; lé; lépa; ṣe inúnbíni
perdido adj fẹ́-kù (incompleto) ; nọ̀; nù. sí; ṣenúnibíni; tẹ̀lé; tọ̀ lẹ́hìn.
perdiz sf, orn àpaarò; àpárò. perseverança sf àáyan.
perdoar vtd, vti, vi dá ríjì; dari ... perseverar vti, vi tẹramọ́.
jì; dáríjì; faramọ́; jì. persistência sf àápọn; àáyan; àjàkù; ìter
perdulário adj, sm náwó-náwó. amọ́ṣẹ́.
perecer vi ṣègbè. persistente adj ní ìtẹramọ́.
peregrina sf èrò mímọ́. persistentemente adv jàgùdà; jàgùdà pali.
peregrinação sf ìrìn àjò èrò mímọ́. persistir vti, vi tẹnumọ́; tẹramọ́.
peregrino sm àtìpó; èrò mímọ́. personalidade sf ìwà.
peregun rajado sm, bot ewé pẹ̀rẹ̀gún ko. perspectiva sf ìṣọ́nà; ọgbọ́n ìmọ̀.
perfeição sf àṣetán; pípé. persuadir vtd, vti bà ... jẹ́ (seduzir) ; pa
perfeita adj pípé. nìyé dà; pọ́n; yí-lọ́kàn padà.
perfeitamente adv gẹ́gẹ; gẹ́gẹ́ bí; gẹ́gẹ́bí. persuasão sm ìyípáda ọkàn.
perfeito adj àìlábààwọ́n; àrúdà; àrúkùn; persuasivo adj tí a lè yípadà.
pé. pertencente ao mundo adj taiyé.
perfídia sf mákárúrù. pertencer vtd tẹni.
perfil sm àwòrán orí tàbí ojú. pertences sm ohun ìní dúkìá.
performance sf iṣe; ìṣe. perto adv ìtòsí.
perfume sf òórùn dídùn. perto de prep nítòsí; sí; sọdọ.
perfuração sf alujá. perturbação sf ìyọnu.
perfurar vtd bẹ́; bọ̀; bọ̀; dúra perturbar vtd rò; rú sókè; tọ́; yọ ... lẹ́nu.
èké; gáń; gún; lu. perturbardor sm aṣòro.
pergunta sf ìbẹ̀rẹ̀; ìsẹ. peru sm, zool tòlótòlò.
perguntar vtd bérè; bi; bi ... peruca sf àmì oyè onídájọ́.
lẹ́rè; ìbéèrè; ṣe ìbérè. perversidade sf agídí; àrekéndá; àrekére
periferia sf àgbègbè. kè; òdì.
perigo sm ewu; ìjàmbá. perverso adj búburú; làìwà bi
perigo iminente sf ewu. ọlọrun; niwa-buburu.
perigoso adj léwu. perverter vtd yípo.
perímetro sm àgbègbè. pés sm, unid compr ẹsẹ̀.
periódico sm lẹ́kànkan. pesadelo sm àlá búburú.
período sm àkókò; àyíká; ìgbà (escola) . pesado adj wúwo; yèye.
período de estágio sm àkókò ìdánwò. pesar vtd ìbinújẹ́; wọ̀n.
período menstrual sm àṣẹ́. pesarosamente adv tìbànújẹ́-tìbànújẹ́.
periquitinho sm, pescador sm adẹdò; adẹ̀gún; adẹja; apẹ
bot atikékeréheyin Lit. pára guerra ja; pẹjapẹja.
pequena; dágunró kékeré. pescar vtd ìpẹja; pá ẹja; pẹja.
perito coloq òṣó. pescoço sm, anat ọrùn.
perjurar vtd búra ... eké. peso sm òṣùwọ̀n.
perjúrio sm ìbúra èké. pesquisa sf ẹ̀kọ́; ìwádìí; ṣàwárí.
permanecer vti kù. pesquisar vtd, vi ṣàwárí; ṣe àwáàrí.
permanecer com vti bá ... gbé. pesquisar em vtd ṣàwáàrí nínú.
permanente adj láìyẹsẹ̀. pêssego sm, bot irú èso kan.
permissão sf ìyòòda; sm àyè; ìwé pêssego africano sm,
ìyọ̀dà; ohun tí a yọ̀da. bot ẹgbẹsí; ẹ̀gbẹ̀sì; ẹ̀gbẹ̀sì àbìsí; ẹ̀gbẹ̀sì
permissível adj fún láàyè. ògún.
permita vtd jẹ́kí. pessoa briguenta adj alasọ̀; pessoa de
permitir vtd, vti bùn ... láàyè; bùn ... beleza arẹwà; pessoa
láyè; gbàfún; jẹ́; jẹ́kí; jọ̀wọ́; yọ̀ọ̀dá. graciosa arẹwà; pessoa mal
permitir-se vp mú ... wá; ṣe. humorada oníjòngbòn; pessoa
permutar vtd pàrọ; ṣe pàṣípàrọ̀. noiva àfẹ́sọ́nà; pessoa sf ènià ní
perna sf, anat ẹsẹ̀. pati; pessoa amada ãyò; pessoa
pernilongo sm, ent kantíkantí. cega àfọ́jù; pessoa
pérola sf òkúta iyebíye. ciumenta òjòwú; pessoa
perpendicular adj gáń. conhecida àmọ̀ràn; pessoa
perpétua sf, bot ẹ̀kẹ̀lẹgbàrá. corajosa ògbójú; ogbóyà; pessoa
perpétua brava sf, bot amúewú wáyé. cruel òṣìkà; pessoa
pirão de mandioca com carne sf ẹ̀bà ẹran. pobre adj àbòsì; àíilówò; ni
pirata sf ajalèlókun. tálákà; òtòṣì; rù.
pires sm àwo kékeré. pobremente adv bíi tálákà.
piri-piri sm, bot ifín; ifín funfun; òré. pobreza sf àìnì; ìṣẹ́; òṣì.
piripíri sm, bot ata wẹwẹ. poça de água sf ọ̀gọ̀dọ̀ kékeré.
pisar vtd, vti ṣísẹ̀. podar vtd rẹ́lọwọ; rẹ́wọ; wọ̀n.
pisar sobre vti tẹ̀ ... mọlẹ̀. pode v lè.
piscar vtd, vi sẹ́jú. podemos ir v kalọ́.
piscar os olhos vtd, vi ìṣẹ́jú; ṣẹ́jú. poder sm agbára; àṣẹ; ìkáwọ; ki; lè
piscina sf adágún. ṣe; okun.
piso sm orílẹ̀. poder de expressão sm ọ̀fun; ọlọ́fun.
piso superior sm àjà. poder de qualquer tipo sm olọ.
pisotear vtd tẹ̀ ... mọlẹ̀. poderia v aux bá.
pista sf abujá-ọ̀na; ọ̀nà tọ́rọ́. poderio sm agbára.
pista de corrida sf gbàngbà ìsúré ijé. poderoso adj alágbára; lágbára; ogbójú;
pistão sm èlò onírin gígùn kan. pọ; titagbára.
pistola sf ìbọn ìléwọ́. podre adj dìbàjẹ́; rà́ ; rírà.
pitada sf ìjálékánná. podridão sf bàjẹ́; idíbàjé.
pitanga sf, bot ìtà; pìtángà. poeira sf eruku; erùpẹ; ìyẹ̀pẹ̀.
píton sm, herp erè; òjolá. poeirento adj elékuru.
pizza sf irú ónjẹ kan. poema sf ọ̀rọ̀ orin.
planejamento sm wíwé iṣẹ́. poema satírico sf àpárá.
planejar vtd wé iṣẹ́. poesia sf ewì; orin.
planeta sf ìràwọ̀ ti ńyi òrùn ká. poeta sm akéwì.
planeta vênus np ìràwọ̀ àgùàlà. poetisa sf akéwì.
planície recém-queimada sf pápá. polegada sf ika.
plano adj pẹlẹbẹ; sm àpẹrẹ; bọrọ́; dajú; polegadas sf ìnṣì (informática) .
èrò; ọ̀bọ̀rọ́; ọdan; pẹ̀tẹ́lẹ̀; tẹ́jú. polegar sm, anat àtàńpàkó.
plano físico sm àiyé. polia sf ẹ̀rọ ìfà ohun wúwo sókè.
planta sf ewéko; ilé iṣẹ́. políciais sm, pl àwọn ọlọ́pàá.
planta aquática sf èpo. policial sm + sf ọlọ́pàá.
planta de arrasto sf pàntí; pàntírí. polido adj níwà rere.
planta rasteira sf, bot. ẹ̀jìnrìn. política sf ìṣèlú; òṣèlú; oyè iṣẹ́ ìtọ́jú ìlú.
plantação sf ìgbìn. político adj olóṣèlú; òṣèlú; ti àkóso.
plantar vtd gbì; gbìn. pólo sm ọ̀pá.
plantio sm ìgbìn. polo redondo sm ogùn.
plástico adj ṣìṣù. poltrão sm ojo.
plataforma sf pẹpẹ ìtẹ̀gùn ọkọ̀ ilẹ̀wọ ọkọ́ poltrona sf àga alápá ńlá; àga oni tìmùtìmù
ilẹ́ (trem) . fún enìkan.
plataforma de aterrisagem sf èbúté ọkọ̀. poluição sf ìbàjẹ́; ìwú.
plebe sf ará. poluído adj lábùkù.
pleitear vtd bẹ̀bẹ̀ fún. poluir vtd bà ... jẹ́.
pleitear para vtd gbé-fún. polvo sm, zool ẹja ẹlẹ̀sẹ́ mẹ̀jọ.
pleito sm àròyé. pólvora sf ẹtù ìbọn.
plenitude sf ayo; ikọ́n. pomada sf ògùn ìwọ́ra.
plugar vtd dí. pomba sf, orn àdàbà.
plugue sf ohun èlò ìtànná. pomba branca sf, orn àdàbà-ṣùṣu.
plural adj ọ̀pọ̀. pombo sm,
pneu sm ààrẹ̀. orn àdàbà; eiyelé; erukùku; ẹyẹlé.
pneumonia sf, med ààrùn ẹ̀dọ̀fóro. pomo de adão sm,
pó sm ẹtù. anat gògóngò; góngò; kòkò ọfun.
pó branco sm ẹfun funfun. pônei sm, zool ẹṣin kékeré.
pó de coloração vermelha sm ìyèrè ponta sf bèbè; ṣónṣó.
osùn Lit. Pó de Ifá; osún. ponta de flecha sf ẹ̀rú ọfà.
pó de madeira ponta do dedo sm,
carcomida sm ìyẹ; ìyẹ̀ròsùn. anat ọmọnríìka; oríìka; tọ́ka.
pó de maquiagem sm àtíkè. pontada sf mú.
pó de sabão sm, bot eéro oko; ewúro ponte sf afárá; gádà.
jíjẹ; ewúro oko. ponte pênsil sf afárá àsorọ̀.
pó de serraria sm ìyẹ. ponteira sf góngó.
purificar vtd, vti wẹ̀ mọ́; wẹ̀numọ. quarto duplo sm yàrá oníbejì.
puro adj dára; fífínjú; funfun ní quartzo sm òkúta akọ.
ìwà Lit. Limpo de caráter; mímọ́; tìkara. quase adv fẹ́rẹ̀; .
pus sm ọyún. quatorze sm, num ẹrìnlà.
pútrido adj rírà. quatro sm, num ẹ̀ẹ̀rin; ẹ̀rin; mẹ̀rin.
puxar vtd fà; fúnmọ́ra; yọ. quatro mil sm, num ẹgbàaji; ẹgbẹ̀wà
méji; ọ̀kẹ̀ mẹ̀rin.
quatro vezes adv ẹ̀ẹ̀mẹ̀rin.
Q quatrocentos sm, num àpò mẹ̀rin; irínwó.
que conj gbé; ju ti; kí ni; pé; ta
quadrado sm igun mẹ́rin lọ́gbọ̀gbà (forma) . ni; ti; tí; wípé.
quadril sm, anat bébé ìdí; ìbàdí. que assim seja sm kọṣẹ.
quadrilátero sm agbo-ilé. que assim seja! interj ààṣẹ!.
quadro negro sm pátákó dúdú; pátákó- que cobre adj ìbọ́rí.
ìkọ̀wé. que é devido adj sísan.
quaisquer adj èyíkéyìí. que é escuro sm ṣiṣu.
qual pron int bibawo; èwo; kí ni; tí. que é eterno sm aiyéraiyé.
qual é a razão adv inter ẹ̀ẹ́ṣe. que é honrado sm ọlọgo.
qual o problema adv inter ẹ̀ẹ́ṣe. que ele deveria adv, conj bí o tilẹ̀.
qualidade sf ìwà. que não é part aux àì.
qualificado adj ìmúye; ní ti ìmúye. que não é propicio sm lailetùtu.
qualificar vtd mú yẹ. que pena! interj o ma se o!.
qualquer adj èyíkéyìí. que pessoa pron inter ta ni.
qualquer que quer que seja pron ohunkóhun.
coisa pron nńkankan; ohunkóhun; sm ìyẹ que tem água sf olomi.
n. que une sf asopọ̀.
qualquer coisa de doce aroma sf tùràrí. quebra pedra sf,
qualquer coisa não essencial sf àyàbà. bot arunjẹran; ẹ̀hìnmíṣowó; ẹ̀hìnolobe; ẹ̀
qualquer que seja conj nkankínkan. hìnolobe; ewé
qualquer um pron enikan; ẹnikẹ́ni. bíyẹmí; hinso; jẹran; obìsowó; yólòbá.
quando adv inter nígbà wo; nígbà wo quebra pedra rasteira sf, bot ajídirù; ewé
ni; conj ìgbàtí; nígbàtí. bíyẹmí; ìbíyẹmí; igàndo; igárá.
quantas adv inter méló. quebradiço adj ẹlẹgẹ́.
quantas vezes adv inter ẹ̀ẹ̀mélòó ni. quebrado adj fífọ́; fọ́ (objeto) ; láìlówó
quantidade sf iye. lọ́wọ́ (dinheiro) .
quantidade razoável de adj tó. quebra-mar sf ọ̀nà fún ìdíwô ìbìlù omi.
quanto adv inter mélòó (valores) ; mélòó quebrar vtd, vi bẹ́; dá; dá ...
ni (valores) ; pron inter eélòó méjì; fọ́; kán; ṣẹ́.
ni (valores) ; èló ni (valores) . quebrar a cabeça de alguém vt fọ́-lori.
quanto a prep nípa ti. quebrar a espinha vtd dídà egúngún.
quanto mais adv inter méló-méló. quebrar em peças vtd rún.
quantos adv inter méló. quebrar em pedaços vtd rún.
quantos (as) adv inter méló ni; mélòó. quebrar um juramento vtd, vti dalẹ̀.
quão adv bawo ni. quebrar uma embarcação vtd fọ́.
quarenta sm, num ìdì mẹ̀rin; ogójì; ogún quebrável adj ẹlẹgẹ́.
méji. queda adv tó; sf ibú; ìṣubú.
quarentena sf àìsàn. queijo sm wàràkàsì.
quaresminha rasteira sf, queimadura sf ìsun.
bot ajagunráṣẹ; apọ́ ibà; ewé alaṣẹ; ewé queimadura de sol sm ìjóra òòrùn.
alaṣẹ́; ewé awẹdé; ìbéderẹ́. queimando vtd àtijò.
quarta parte sf ìdámẹ̀rin. queimar vtd láti súń; sún.
quarta-feira sf ọjọ́ wẹ́sideè (Nome queixa sf àròyé; ẹjọ́.
Cristão) ; ọjọ́rú (Dia da Confusão) . queixar-se vp dáwọ́; fi-sún.
quartéis sm ilé àwọn ọmọ-ogun. queixar-se de vp sùn.
quartel sm ilé àwọn ọmọ-ogun. queixo sm, anat àgbọ̀n; ìgbọ́n.
quartinha sf abọ́. queixosa sf olúfisìn.
quarto sm iyàrá ibùsùn; iyẹwù; yàrá; sm, queixoso sm aláròyé; olúfisìn.
num ẹ̀kẹ́rin. quem pron ẹnití; ti; pron inter ta ni.
quarto de casal sm yàrá ẹlẹ̀niméjì. quem age por uma pessoa sm adèlé.
quarto de solteiro sm yàrá ẹlẹ̀nikan.
reduzir a metade vtd dá sí méjì. rei sm adádé; aláde; àlàiyé; alawọfin Lit
reduzir preço vtd dínwó. . Aquele que entra no
reedificar vtd tún kọ́. palácio; aláye Lit. O senhor do
reembolsar vtd san padà; sílẹ̀ san padà. mundo; ọba.
reembolso sm àsan-padà; ìsan padà. rei da glória np, mit ọba ògo (Título de
reencarnação sf àtúnwá. Olodumaré) .
reescrever vtd tún kọ. rei da nação de ifé np òóni.
refeição sf àsè; onjẹ. rei da terra np, mit ọba aiyé (Título de
refêm sf ìdógò; sm ìdógò. Òdùdúwá) .
referência sf ìfilọ̀ (menção) ; ìjúwe (livro) rei de ejigbo np ẹlẹjìgbó (Título atribuido a
; ìtọ́kasí. Ógìyán durante o reinado da cidade de
referir vtd, vti fi lọ̀; filọ̀. Èjìgbó) .
refinar vtd yọ èérí kúrò. rei de igbon np ọba olúgbọ́n.
refinaria sf ibi ìfẹ̀rọ yọ èérí. rei de ikoyi np ọba oníkòyí.
refletir vtd tàn ìmọ́lẹ̀ sí. rei de irexá np ọba arẹṣà.
reflexão sf àbámọ̀; ìfiyèsí. rei do céu np, mit ọba ọ̀run (Título de
reflexo sm àtapàdà. Olodumaré) .
reforçar vtd fi ágbara tún fún kún. reinar vi jọba.
reforço sm ìrànlọ́wọ́. reino sm ìjọba; ilé ọba.
reforma sf àtúnṣe. reino dos ancestrais np ìkọle-ọ̀run.
reformador sm àlàtúnṣe. reino espiritual dos renegados sm ọ̀run
reformar vtd túnṣe. àpáàdí.
refrega sf ogun. reivindicação sf ìbéèrè ohun tí ìṣé tẹni.
refrescar vtd, vi pẹtù; tu ... lara; tùlára. reivindicar vtd béèrè ohun tí ìṣé tẹni.
refrigerador sm ẹ̀rọ ìpamọ́ ońje. rejeição sf àgbágbò; atikọ̀; ìkọ̀sílẹ̀; ìtaláì
refugiada sf aláìnílé; ẹnití ó sálọ sí ilẹ̀ yà.
míràn fún àbò. rejeitar vtd kọ̀ ... sílẹ̀.
refugiado sm aláìnílé; ẹnití ó sálọ sí ilẹ̀ relação sf ìwé ìrántí; ìwọ̀n ohun kan sí
míràn fún àbò. òmíràn.
refúgio sm ààbò; àbò; àpéjọ. relação de sangue sf àjọbí.
refutar vtd jiyàn. relacionamento sm ìtanmọ́.
regato sm odò; odò ṣíṣàn. relações sf, pl ìbálò.
regente sm + sf adèlé- relações de sangue sf ìtanmọ́.
ọba; aláàfin; alákoso; aṣebiọba (O que relâmpago sm àrá; mànàmáná; mọ̀nàmọ́
atua como um rei) . ná; mọ̀nọ̀mọ́nọ́.
regente de ògbómọ̀ṣọ́ np ògbórí- relampejar vi mú-ferẹ; mú-fuyẹ.
ẹlẹmọ̀ṣọ́ (Título honorífico do regente de relance sf ìwò fírí.
Ògbómọ̀ṣọ́) ; ṣọ̀hún (Ṣọ̀hún não era relancear vtd wò fírí.
nunca o título original de reis em relatar vtd, vti ní; ròhìn; wí fún; wíwí.
Ògbómọ̀ṣọ́ ele foi mudado de Ògbórí- relatar cuidadosamente vtd sọ.
Ẹlẹmọ̀ṣọ́ de Ògbómọ̀ṣọ́ para Ṣọ̀hún) . relativamente adv ìwòwò.
reger vtd, vi jọba; ṣe àkoso; ṣolori. relativamente a prep nípa ti; si.
região sf ẹ̀bá; ẹ̀kùn ìlú; ìhà. relativas prep ìsọ̀tàn.
região aérea sf sánmà. relativo prep nípati; sìpa.
regime sm àkóso. relativo a prep sí.
regimento sm ẹgbẹ́ ogun. relatório sm ìròhìn.
régio adj bí ọba. relatório falso sm ajasọ.
regional adj ti ẹkùn ìlú. relaxamento sm ìdẹwọ́.
registro sm ìkọ orúkọ sínú ìwé ìrántí; ìwè relaxamento do dever sm ìdẹwọ́ iṣẹ́.
ìpamọ́ owó (conta) ; ìwé ìrántí iré- relaxante adj nìpa ìdẹwọ́.
ìdárayá (esporte) . relaxar vtd dẹwọ́.
regra sf òfin. relevante adj ìbámu.
regressar vti, vi bọ̀. religião sm ẹ̀sìn; ìsìn.
regresso sm àbọ. religiosidade sf ìwà ọ̀run.
régua sf igi fún fífa ilà; igi ìfalà. religioso adj olùfọkànsín.
regulação sf òfin. relíquia de família sf ajogúnbá.
regulamento sm ẹ̀kọ́; òfin. relógio sm àgo; agogo; agogo ago.
regular adj dédé; vtd mú wá sábẹ́ òfin. relógio de parede sf agogo.
regularidade sf ìdọ́gba; ìṣedédé. relógio de pulso sm ãgo.
regularmente adv kiníkiní; ní dédé. relojoaria sf ìṣọ́ aago.
ser precipitado vtd, vti simẹ̀dọ̀. sessenta sm, num ìdì mẹ̀fa; ọgọ́tá; ogùn
ser preguiçoso vtd ṣemẹlẹ; ṣimẹlẹ. mẹ́tá.
ser preto adv dúdú; v dú. sesta sf ògbé.
ser problemático vtd yọnu. seta sf ọfà.
ser proeminente adj yọrí. sete sm, num ẹ̀je; méje.
ser prudente adj mòye. sete mil sm, num ọ̀kẹ̀ mẹ̀je.
ser puro v mọ́. sete sangrias sf, bot àmù.
ser quase cortado vtd yùn. setecentos sm, num àpò
ser responsável vtd ṣegbọ̀wọ́; ṣonigbọwọ. mẹ̀je; ẹ̀ẹ́dẹ́gbẹ̀rin; ọ̀run dín igba mẹ́rin.
ser rico vtd, vi lọrọ. setembro sm oṣù kẹ́sàán; oṣù kẹ́sàán
ser rude adj hùwà; ṣọmọta. ọdún; ọwẹrẹ̀.
ser ruim v burú. setenta sm, num àádọ́rin; ẹ̀wá dín ogùn
ser sagaz vtd gbédè; mòye. mẹ́rin; ìdì mẹ̀je.
ser suficiente vti, vi to; tó. sétimo sm, num èkeje.
ser superior v parí. setor sm ìpín.
ser supremo np, seu pron rẹ; rẹ̀; pron poss ẹ̀; rẹ̀; tìrẹ.
mit òdùmarè; olódùmarè; sm ẹlẹ́da. seus pron poss, pl. tiwọn; wọn; yín.
ser timido adj bẹrubẹru. severamente adv jàgan; pọ̀nmọ́.
ser um vt ṣọ̀kan. severo adj burúkú; líle.
ser um causador de problemas adj, sexo sm ẹ̀ya abo àti akọ; ẹ̀yà obìnrin áti
sm báyéjẹ́. ọkùnrin.
ser um defensor vi ṣagbaṣo; ṣagbawi. sexo oral gir apanijẹ.
ser um herege v da-mọ̀. sexta-feira sf ọjọ́ ẹtí (Dia da Falta) ; ọjọ́
ser um língua dupla vtd sọ méjì. fúráideè (Nome Cristão) .
ser um mensageiro vtd ṣeránṣẹ́. sexto sm, num ẹ̀kẹfà.
ser um porta-voz vi ṣagbaṣo; ṣagbawi. sexual adj ti abo àti akọ.
ser um servo vtd, vti ṣọmọdọ. shampo sm ọṣẹ ìfọrun.
ser um traiçoeiro vtd ṣọ̀dalẹ̀. sibilar vi kọrin.
ser um traidor vtd ṣọ̀dalẹ̀. siclo sm ṣekeli.
ser único sm ìṣọ̀kan. sigilo sm ìkọ̀kọ̀.
ser viscoso adj yọ̀. significado sm ìdí; ìṣepàtàkì; ìtumọ̀.
sereia sf yemọja. significante adj tí ó ní àpẹrẹ.
serenidade sf ìdákẹ́ rọ́rọ́. significar vtd rò.
sereno da manhã sm ọjọ́ àkórò. significativo adj tí ó ní làrì.
sereno da noite sf ọjọ́ àròkurò. sílaba sf gbólóhùn ọ̀rọ̀; sílébù.
seres maléficos np, silêncio saud atóto o! o! Lit. Silêncio !.
mit ajogún Lit. Guerreiros contra a silêncio ! interj dákẹ́!; ẹ dákẹ́!.
humanidade. silêncio profundo sm àájin.
seria v aux bá. silêncio, fique quieto interj dákẹ́ aríwo!; ẹ
série sf ìtẹ̀lé lẹ́sẹsẹ. dákẹ́ aríwo!.
seringa sf èlò ìgún ni lábẹ́rẹ́. silêncio, fiquem quietos interj., pl ẹ dákẹ́
seringueira sf, bot ìpàwéré. aríwo!.
seringueira africana sf, bot irẹ́. silenciosamente adv bọ́sẹ́; jẹ̀; ní
seringueira do oeste africano sf, bot irẹ́. jẹ́jẹ́; ṣọ́ṣọ́.
sério sm ní ìrònú. silencioso adj aidún; aṣo; ìdákẹ́ rọ́rọ́.
sermão sm ìwàásù. silex sm òkúta ibọn.
serpente sf, herp ejọ́. silvando sm ṣiọ.
serra sf ayọ̀n; ayùn. silvicultura sf ìmọ̀ ẹ̀dá igbó.
serralheiro sm alágbẹ̀dẹ. silvo sm pòṣé.
serrania sf òkè gíga. sim adv bẹ́ẹ̀ni (em resposta) ; ẹn.
serrar vtd, vi rẹ́-igi. sim! adv hẹn!.
serva sf ọmọbìnrin. sim, adeus interj o o, ó dàbọ́.
serviço sm ìdánilóhùn (hotel) . sim, bom dia interj o o, káàárọ̀ o.
serviço civil sm iṣẹ́ ìlú. sim, madame sf bẹ́ẹ̀ni ma.
serviço de sepultamento sm ìlana-ìsìnkú. sim, senhor sm bẹ́ẹ̀ni sà.
servidão sm oko ẹrú. simbólico adj lápẹrẹ.
servil adj àíníyìn; bí ... ẹrú. símbolo sm àmi.
servir vtd, vti bà-mu; gbè; ha; ṣẹ similar adj irúkannáà; náà.
ìránṣẹ̀; ṣeránṣẹ́; wá. similaridade sf ìríbákannáà.
servo sm ìránṣẹ́. símio sm ìnọ́kí.
tâmara sf, bot èso ọ̀pẹ dídùn kan. tecnologia sf ìmọ̀; ìmọ ọgbọ́n àmúṣe.
tamareira do senegal sf, tedioso adj pẹ́; pípẹ́.
bot elékikòbi; òkùnkùn. tefrósia sf, bot agbá
tamarindo sm, bot igi ìwín. odó; ifọ; igùn; làkúta; oró
tamarindo veludo sm, bẹ́ja Lit. Veneno pega peixe; wẹrẹ.
bot àwín; ìròkòsùn; iwín; pẹpẹ. teia de aranha sf ìtakùn; okùn alántakùn.
tamarineiro sm, bot igi àjàgbọn. teimar vti, vi ìdínú.
também adv ati; pẹ̀lú; pẹ̀lú; pẹ̀lúpẹ̀lú; sí teimosia sf àjàkù; ìdínú; òdé.
. teimoso adj agídí; káka.
também como conj sí. tela sf àtẹ agbàwórán-tàn; ìbojú (net) .
também não conj bẹ́ẹ̀ni ki. tela da televisão sm àtẹ agbàwórán-tàn.
tambor sm àgẹ̀; bàtá; dùndún; gángan; telecomunicações sf gbogbo àwọn iṣẹ́
gbẹdu Lit. Grande Tambor; ìlù; kósó. wáyà.
tamborete sm àpótí. telefonar vi tẹ̀ làgogo.
tamborileiro sm alugbin; onílù. telefone sf ẹ̀rọ ìbàniṣọ̀rọ̀ (aparelho) ; ẹ̀rọ
tamborileiro de batá sm alu-batá. sọ̀rọ̀ gbèsì (aparelho) ; tẹlifóònù.
tampa sf ìderí. telégrafo sm okùn ẹ̀rọ ìjíṣẹ́ lókèrè.
tampão sm èdídí (pia) . telegrama sf ìránṣẹ́ ẹ̀rọ oníwáyà láti òkèrè.
tanchagem sf, bot ewé ọ̀ré. telescópio sm awò; ẹ̀rọ ìmútóbi.
tanga sf ìró. televisão sm ẹ̀rọ àwòrán ìtajì; tẹlifíṣàn.
tangerina sf, bot ọsàn tanjarinni. telhado sm orílé; òrùlé.
tanoeiro sm àkàngbá. telheiro sm àgàdà.
tanque sf àgbá nlá. tem part aux ti.
tanto adv bẹẹ; bẹhẹ. tema sf ọ̀rọ̀; ọ̀rọ́ ìpilẹ̀.
tão adv bẹẹ; bẹhẹ; bí; bí ti. temer vtd, vti, vi bẹ̀rù; fòiyà; jáiyà.
tapa sm àbàrá. temperamental adj àjẹmọ́ ìwà inú.
tapear vtd jẹ- temperamento sm ìbínú.
pa; padẹ; ṣẹrẹjẹ; ṣọjoro; tàn-jẹ; yànjẹ. temperamento irritadíssimo sm inọ́ fùfu.
tapete sf aṣọ ibùsùn; aṣọ titẹ́ sílẹ̀. temperamento ruim adj inọ́búburú.
taquaril sm, bot ewé firírí. temperar vtd, vi mú yẹ.
tarântula sf, zool aláńtakùn nlá olóró. temperatura sf ìwọ̀n òtútù tàbí oru.
tarde sf ọ̀sán; pẹ́. tempero sm nkan àádùn; tùràrí òfóòrúùn
tardiamente adv sĩ. dídùn.
tardinha sf ìrọ̀lẹ́; ọjọ́rọ̀. tempestade sf àgbàrá òjò; ẹ̀fúfu líle; ìjì.
tarefa sf iṣẹ́; iṣẹ́ kékeré. tempestade de raios e trovões sf àgbàrá
tartaruga sf, òjò.
zool àjàpá; awọn; awun; ìjàpá; irú tempestuoso adj kún fún ẹ̀fúfu líle.
àdàbà kan; òkun awun. templo sm ilé ìsìn ọlọ́run tàbí òrìṣà.
tartaruga marinha sf, zool awọn okun. tempo sm ìdá; sm,
tartaruga terrestre sf, zool awọn. gram àkókò; àsìkò; ìgbà; sm, meteor ojú
táticas sf ọ̀nà ìjagun ní ilẹ̀ tàbí lórí ókun. ojó; ojú sánmà.
tático adj ìfi ọgbọ́n ẹ̀wẹ́ gbé. tempo de vida sf ìgbà aye.
tato sm ọgbọ́n. tempo futuro sm ìjọ́mirán.
tatu sm, zool aka. tempo presente sf, gram àsìkò ìsinyìí.
tatuagem sf ìlà; sm àmì ẹ̀ṣọ́ ara. tempo presente progressivo sm,
tatuar vtd ṣàmì sí ara. gram àsìkò aìparí.
taxa sf iye; owó orí; owó ọ̀yà. têmpora sf, anat apá ọ̀tún tàbí òsì orí lẹ́ẹ̀ba
táxi sm ọkọ̀ ayọ́kẹ́lẹ́ agbèrò. párí; ẹrán.
tear sm òfì. temporal adj taiyé.
teatro sm gbọ̀ngàn eré. temporário adj ẹ̀rẹ̀kẹ́ wíwà fún ìgbá díẹ̀.
teca africano sf, bot ìràwé tenacidade sf egbó.
igbó; ìrókò; ìrókò aládé oko; ìrókò ẹ̀wọ̀. tenda sf àgọ́; bùjẹ; ìsọ̀.
tecelão sm alaṣọ. tendão sm, anat iṣan; iṣan ara.
tecer vtd hun. tendência sf ìdarísí; ìpa.
tecido sm aṣọ; ẹ̀yà ara. tenente sm adèlé-ọba; ọ̀gágun.
tecido de lona yorùbá sm àgìdì. tenha um bom dia interj ire lónìí o.
teclado sm èlò àfọwọ̀tẹ̀. tênia sf èèpá.
técnica sf ọ̀nà ṣíṣe nkan. tênis sm irú eré kan.
técnicalidade sf ọ̀ràn tí íṣe tolófin (lei) . tenro sm rọ̀.
técnico adj jíjẹmọ́ iṣẹ́ ọnà; oníṣẹ́ ọnà. tensão sm inúfu-ẹ̀dọ̀fu; ìṣòro.
um algodão branco muito fino que contém um titular de grau de doutor sm ọ̀mọ̀wé.
pequenas vagens sm òwú akẹṣẹ. um titulo sm alaṣá (titulo de rank inferior
um algodão com grandes vagens sm òwú- no exército) .
ògodo; . um titulo de honra sm àgòrò; arẹ.
um balido sm ìbu. um título de honra sm básùrú (Ogboni) .
um bilhão sm, num èèrú kan. um título lisonjeiro sm ànìjẹ́.
um brado interj hèpa (surpresa) . um torrão de terra sf ogulútu.
um cala boca sm ìpanumọ. um trabalhador de bronze sm alágbẹ̀dẹ
um capitão ou proprietário de um idẹ.
navio sm ọlọ̀kọ̀; ọlọri-ọkọ̀. um trabalhador não treinado sm àìkọ́ṣẹ́.
um conselheiro sm abẹ̀bẹ. um véu sm aṣọ-fẹlẹfẹlẹ-ìbojú.
um consultor de ifá sm adífá. uma ave morta na morte de uma pessoa é
um dançarino perna de pau sm àgéré. como o seu passaporte para o mundo
um de muitos adv kan; pron enikan. invisível sf adirẹ-ìrana.
um encontro sm bíba. uma boa velocidade sf àṣẹ.
um estado de decocção sf ìse. uma cabaça sf apálá.
um estado de ser sm ìwà. uma certa coisa sf nkan.
um estado de ter pecado sm ilẹṣẹ̀. uma coisa sf ohun.
um estilo de penteado feminino sm àbẹ́lẹ̀. uma coisa feita para aparência sf àṣehàn.
um evento casual sm àyàbà. uma coisa feita para mostrar sf àṣehàn.
um falador sm ọlọ́rọ̀. uma coisa imunda sf aláìmọ́.
um feixe sm atí. uma coisa suja sf aláìmọ́.
um golpe com o punho vtd bẹ́ndẹ́; ẹṣẹ́. uma companhia de homens
um grito interj hèpa (surpresa) . velhos sf àgbà-àgbà.
um grito repentino alto sm ìbu. uma densa floresta sf aganjù-igbó.
um herdeiro sm ajogún. uma determinada pessoa pron enikan.
um homem abastado sm ọlọ́rọ̀. uma doença infecciosa sf, med àjàkálẹ̀
um homem de alto estado sm ọlọ́lá. àrùn.
um homem forte adj ẹbọra; ẹbọrá. uma escolha sf àṣàyàn.
um homem muito alto sm àgéré. uma espécie de cabaça usada como uma
um homem rico sm ọlọ́rọ̀; ọlọ̀tọ̀. aljava por caçadores sf arọ̀.
um idiota sm apọdà; dọnkọ. uma espreitada em sf ìbẹ̀wò.
um incrédulo sm keferi. uma estória inventada sf àròsọ.
um intrometido sm abaiyéjẹ; aláwìka. uma expressão de desafio interj ṣái.
um longo tempo adv fé. uma expressão de desprezo ou
um malfeitor sm jágídíjàgan. impaciência interj ṣiọ.
um milhão sm, num òdù kan. uma ferida sf ègbo.
um nobre sm ọlọ̀tọ̀. uma fundação sf ayọrin.
um olhar azedo sm aṣo. uma grande coisa sf bãbá.
um ou aquele que não pref aux aláì. uma grande colher de pau sf ìgbakọ́.
um outro pron elòmíì; ẹlòmíràn. uma mãe com um
um parente sf ibatan. bebê sf abiamọ; abiyamọ.
um pedaço de terra ou barro sm ìdí erùpẹ uma matança de sacrifício sf ìparúbọ.
ilẹ̀. uma mentira sf àrándùn; eké.
um penhasco inseguro sm ẹ̀́bìtì. uma mulher casada sf abilékọ; adélébọ.
um poço sm kànga. uma mulher imoral sf àtẹ́ralógo.
um pouco adv díẹ̀. uma mulher velada sf ẹlẹ́hàá.
um prédio inseguro sm ẹ̀́bìtì. uma mulher velha sf adélébọ.
um ridículo sm abẹ̀rin. uma pausa sf iṣẹ.
um ser evitado habilmente sf ìyẹra. uma pequena coisa sf bãbà.
um somente, só adv ọ̀kanṣoṣo. uma pessoa alta adj ènìyàn gíga.
um tapa com a palma das uma pessoa baixa adj ènìyàn kúkúrú.
mãos sf àbá; àbàrá ọwọ́. uma pessoa burra sf òdi.
um tédio sm aṣo. uma pessoa de honra ou título sm olóyè.
um tipo de avental especial sm ibantẹ́ uma pessoa em circunstâncias
salalá. angustiadas sf olùpọ̀njú; onípọ́njú.
um tipo de condimento sm ìyèrè. uma pessoa empregada para realizar um
um tipo de conta sm sẹ̀gi. trabalho servil sf alàgbàṣe.
um tipo de peixe gato sm, ict ọ̀bọ̀kún. uma pessoa
um tipo de tambor sm dọńdọń. estúpida sf àkúrẹtẹ; dọnkọ; ọ̀dẹ̀.
Z
W
zangado adj bínú.
wedelia helianthoides sf, bot yunríyun zebra sf, zool kẹ́tẹ́kẹ́tẹ́ abilà.
funfun. zelador sm alábójútó
wólé np wọlé. ọkùnrin; apohúnmọ́; atọ́jú; olupamọ́; olùt
ọ́jú ilé iṣẹ́ ọkùnrin; onitọ́jú.
zelador de um restaurante sm àsètà.
X zeladora sf olùtọ́jú ilé iṣẹ́ obìnrin.
zelar vtd, vti tọ́jú.
xale sm ìbọrùn. zelo sm àjọ̀.
xangô np, mit ṣàngó Lit. Deus do trovão e zênite sf akátari.
dos relâmpagos; ṣọ̀ngó. zero sm, num òdo; òfo.
xapanã np, zigoto sm, bio ọlẹ.
mit ṣàmpọ̀nná; ṣapanàá; ṣọ̀pọ̀nná Lit. O zinco sm irin tanganran.
Deus da Varíola. zombador sm aṣẹ̀gàn.
xarope sm omi iyọ̀ òyìnbò. zombar vtd sán; vti fi pamọ́; gàn; rẹ́rin-
xelim sm ṣile. ẹsin; vti, vi fi .. ṣélẹ́yà.
xícara sf ago. zombaria sf àpárá; ẹ̀fẹ̀.
xique xique sm, zona sf ẹ̀bá.
bot àjàemilẹ; àwíyán; bíìránà; isín; isín; zoologia sf ọ̀nà àwọn ẹranko.
òdòdó; òmìni; ṣẹ̀rẹ ọba. zoológico sm ọgbà ẹranko.
zumbido sm ìkùn bí oyin.
zumbir vi kọrin.
Y