Escolar Documentos
Profissional Documentos
Cultura Documentos
2. Ambitu informsaun
3. Fokus informasuan
4. Tempu
7. Konteudu relatoriu
8. Informasaun ba natureza
Utiliozador kontailidade sira no sira nia objetivu konta finanseiru ne’e prinsipalmentu iha
intensaun atu fornese informasaun finanseiru ba utiulizador sira ne’ebe uja iha liur kompania.
Ba kompania boot ida, sira ne’ebe uja rai liur inklui ema ne’ebe fo kreditu ba kliente sira,
2525 Analyst finanseiru empregadu sira no agensia governu nian. Objetivu nain sira husi rai
liur atu hetan kompania nia deklarasaun finanseiru atu nune’e sira bele foti desizaun konaba
sira nia relasaun kompania nian.
Desizaun ne'ebé halo sempre kona-ba futuru laos pasadu no laiha ema ida mak bele muda
buat ne'ebé akontese iha pasadu atu nune'e laiha ema ida mak bele foti desizaun kona-ba
saida mak akontese. Desizaun ne'ebé halo ne'e bazeia ba selesaun ba asaun alternativu sira
ne'ebé atu foti iha tempu oin mai sei julga iha tempu oin mai nivel tempu ne'ebé kobre hosi
relatóriu finanseiru ne'ebé rezulta ne'e, kobre períodu tempu balun tuir mai, kada tinan ida
fulan. Períodu tempu ne'ebé kobre hosi deklarasaun finanseiru ne'ebé prodús hosi
kontabilidade finanseiru jeralmente ladún fleksivel. Bainhira determina ona katak seet
balansu no deklarasaun rendimentu nian sei publika ho lian semi-annimamente mudansa kada
fulan dala ida dala ida kada fulan maske balun kobre períodu tinan 10 nian.
Kontabilista jestaun sira prodús informasaun ne’ebé presiza hosi jestaun nune’e
kontabilidade ida-ne’e la limitadu hosi prinsípiu kontabilidade komún sira. Krítiku prinsipál
ba informasaun kontabilidade jestaun nian mak benefísiu ba jestaun. Medida ida-ne’e uza iha
kontabilidade jestaun. Tan ne’e, dezenvolvimentu prátika kontabilidade jestaun nian bazeia
liu ba lójika no esperiénsia sira. no laos bazeia ba ninia aseitasaun Jerál ka lae iha sosiedade.
Klaru katak ida-ne’e la signifika prinsípiu kontabilidade bai-bain ne’ebé tuir mai ne’e mak
illogiku no la rezulta hosi esperiénsia. Iha prátika kontabilidade jestaun nian sira ne’ebé prova
ona util iha kompañia ida espera atu disemina no simu, maibé kritika prinsipál ne’ebé uza iha
kontabilidade jestaun nian mak efetividade prinsípiu jestaun bug nian ka métodu ba kompañia
individuál sira. Laiha organizasaun ne’ebé autoriza atu regula sansaun ba sira ne’ebé lakohi
uza prátika kontabilidade jestaun. Tan ne’e, dixiplina fonte konta nian mak aplika Siénsia.
Nu’udar Siénsia aplika nian kontabilidade bazeia ba prinsípiu no konseitu sira ne’ebé
dezenvolve iha Siénsia no dixiplina báziku. Manuál kontabilidade mai hosi dixiplina ida de’it
no kontabilidade jestaun iha dixiplina fonte rua. Kontabilidade finanseira no parte ida hosi
kontabilidade jestaun ne’e bazeia ba ekonomia ne’ebé estabelese prinsípiu sira ne’ebé orienta
ema sira ne’ebé foti desizaun iha utilizasaun rekursu sira ne’ebé limitadu. Parte seluk hosi
kontabilidade jestaun bazeia ba psikolojia sosiál ne’ebé trata prinsípiu sira ne’ebé orienta
hahalok umanu iha organizasaun sira. Dixiplina rua ne’e mak hanesan ekonomia no
psikolojia sosiál, ne’ebé diferente hosi malu ne’ebé kria problema hodi komprende prinsípiu
kontabilidade jestaun nian ne’ebé mak fó dixiplina rua. Ezemplu ida mak desizaun atu sosa
bens foun ne’ebé fixu. Bainhira konsidera karik kompañia ne’e sei sosa sasán fixu no
prinsípiu ekonomia uza hanesan baze ba foti desizaun. Maibé bainhira sosa ona sasán hirak
ne’e tuir prinsípiu psikolojia sosiál ne’ebé uza iha orsamentu Sentru responsabilidade ho
patrimóniu foun fixu nian. Konteúdu deklarasaun kontabilidade finanseira produz relatóriu
finanseiru periodiku ne’ebé konsiste husi deklarasaun rendimentu ne’ebé ekilíbriu,
1deklarasaun kona-ba mudansa rendimentu ne’ebé hetan fila fali rendimentu no deklarasaun
mudansa iha pozisaun finanseiru. Relatóriu ida-ne’e inklui informasaun sumáriu kona-ba
pozisaun finanseiru iha tempu ne’ebé deside ona rezultadu hosi operasaun sira. mudansa iha
rendimentu no mudansa iha pozisaun finanseira durante períodu ida-ne’e.
Kontabilidade kustu ne'e parte ida husi kontabilidade finanseiru no jestaun nian
kontabilidade ne'e mak prosesu atu halo rezumu no aprezenta valór fabrikasaun no fa'an
produtu ka servisu tuir maneira balun no interpreta sira. Objetivu hosi atividade kontabilidade
kustu nian mak kustu. Prosesu atu halo sumáriu no avaliasaun no interpretasaun ba
informasaun kustu depende ba se mak prosesu. Prosesu kontabilidade kustu bele iha
intensaun atu responde ba nesesidade utilizadór sira-nian fora hosi kompañia. Iha kazu ida-
ne'e. prosesu kontabilidade kustu tenke hatene karakterístika kontabilidade finanseiru nian.
Nee-duni, kontabilidade kustu bele halo parte ida hosi kontabilidade finanseiru. Prosesu
kontabilidade kustu mós bele manán hodi responde ba nesesidade utilizadór sira-nian iha
kompañia laran. Iha kazu ida-ne'e tenke fó atensaun ba karakterístika kontabilidade jestaun
nian. Nee-duni, kontabilidade kustu mak parte ida hosi kontabilidade jestaun. Kontabilidade
kustu iha objetivu prinsipál tolu mak atu hasa'e kustu kontrola no foti desizaun espesífiku.
Atu atinje objetivu sira ho kustu produtu nian. rejistu kontabilidade kustu nian ne'e
kategoriza, no sumariza kustu fabrikasaun produtu nian ka fornese servisu ida. Kustu sira
ne'ebé koleta no aprezenta mak kustu sira ne'ebé mak mosu iha tempu uluk ka kustu istóriku
sira. Jeralmente, folin kontabilidade atu determina kustu hosi produtu ne'e iha intensaun atu
responde ba nesesidade ema seluk nian. Tanba ne'e,, atu hatán ba nesesidade hosi parte
esternu sira-ne'e nian, sira-nia kustu konta nian ba produtu ne'ebé sira gasta ne'e sujeita ba
prinsípiu kontabilidade bai-bain nian. Aleinde ne'e, iha mós determinasaun kustu produtu
nian ho objetivu atu hatán ba nesesidade sira kona-ba jestaun. Determinasaun kustu produtu
sira-nian atu responde ba nesesidade hirak ne'e, tuir kontabilidade jestaun, ne'ebé laos sempre
iha ligasaun ho prinsípiu kontabilidade baibain. Haree ba ezemplu oinsá atu determina kustu
ba produtu no aprezenta informasaun kustu atu responde ba nesesidade jestaun iha tempu
badak Planeamentu no foti desizaun (métodu oi-oin ne'ebé variavel ba kustu variavel no
kustu variavel ho métodu orden kustu no prosesu métodu gastu sira.
Kontrolu kustu tenke prevelese ho determinasaun kustu sira ne'ebé tenke incurred atu prodús
Unidade produtu nian ida. Karik kustu ne'ebé presiza determina ona mak responsabiliza ba
monitorizasaun se kustu atuál aliña ho kustu ne'ebé presiza. Kontabilidade kustu hafoin hala'o
análize ida kona-ba deviasaun kustu atuál husi kustu ne'ebé antisipa no fornese informasaun
kona-ba kauza diferensia. Bazeia ba análize deviasaun no sira-nia kauza jestaun bele
konsidera asaun koretivu se karik presiza. Bazeia ba análize ida-ne'e jestaun seniór mós bele
hala'o avaliasaun ida ba dezempeñu jestór sira-nian tuir nia. Kontabilidade kustu ba kontrolu
kustu nian objetivu atu responde ba nesesidade parte sira-nian iha kompañia. Aspektu atitude
umanu iha kontabilidade kustu ba kontrolu kustu mak boot liu tan tanba ne'e kontabilidade
kustu ba kontrolu kustu nian parte ida husi jestaun KAK.
sukat sakrifísiu sira-ne’e iha volume ida de’it. ne’ebé sira hasa’e nu’udar sakrifísiu atu halo.
Tanba presu kustu atu halo ne’e mak. Ida ne’e laos kustu maibé. Atu nune’e distribuisaun
rekursu ekonómiku ba objetivu balun bele kombina dimensaun ne’ebé uza hodi avalia
sakrifísiu sira-ne’e tenke hanesan de’it. Só tikurat de’it ne’ebé bele uza hanesan medida husi
sakrifísiu rekursu ekonómiku mak Unidade osan . Sakrifísiu rekursu ekonómiku hala’o tiha
ona. Sakrifísiu rekursu ekonómiku sira-nian ho objetivu atu halo livru “aprezenta kustu sira
ne’ebé bele hetan.” Ezemplu planu jerente komersializasaun nian ida atu tau billboard ida iha
parte yogya-se droughtg highway presu atu selu ba billboard ne’e tuir estimativa iha
$. 1,500.000. Tanba nia sei selu $. 200.000. Impostu ne’ebé atu selu ba billboard mak
250,000.
Hanesan ezemplu montante ne’ebé sei gasta hodi instala billboard idriaun 1,950,000
(1,500,000 + 200,000 + 250,000 metas mak gastu ida.
Kustu laos de’it relasiona ho sakrifísiu ne’ebé sira halo maibé mós inklui sakrifísiu sira
ne’ebé sira planu ona atu halo. Ko’alia loloos kustu sira-ne’e bele define nu’udar sakrifísiu
rekursu ekonómiku sira-nian atu hetan patrimóniu sira. Atu distingi signifikasaun kustu nian
iha sentidu luan ida-ne’e hasa’e rekursu ekonómiku sira hodi hetan sasán sira-ne’e hanaran
folin. ba parte ne’e Sakrifísiu osan ne’e mak, kustu nian no hatudu hanesan Asset ida iha
semestre saldu. Karik ne’e uza ba kompañia nia atividade komersiál sira. tinan ida-ne’e ita
boot sira hetan benefísiu mákina ne’e sei hetan akuzasaun ho depresiasaun. Ida ne’e halo
depresiasaun ba mákina ne’e hanaran ho folin. Nee-duni, uza kustu termu ida-ne’e atu indika
sakrifísiu kustu patrimóniu nian ba objetivu ida.
Kustu termu ida-ne’e mós uza atu indika sakrifísiu rekursu ekonómiku iha prosesamentu
materiál ba produtu. Se kompañia gasta osan atu sosa materiais ba. Tan ne’e, totál sasán uma-
laran nian hamutuk $10,000, .000.000 mak gasta no rejistra hanesan kustu ba sasán. Se rai
iha . Osan hamutuk $2,000.000 ne’ebé uza ba produtu fabrikasaun sira-ne’e, sei fo ba.
Ema nain-2.000. Maibé, nu’udar estrutura produtu sira-ne’e nian ho objetivu atu transforma
patrimóniu sira-ne’e (haree ba forma inventáriu materiál sira-seluk ne’ebé uza hodi inventa
produtu sira seluk (finistiku sira-ne’e inventáriu produtu sira-ne’e hamutuk hodi hasa’e
sakrifísiu ba matéria prima sira-ne’e, ne’ebé tuir forma materiál sira-ne’e, sei forma kustu
produsaun nian., kustu produsaun sira-ne’e sei transforma ba kustu sira no sei hetan reseita
fa’an nian bainhira produtu ne’e fa’an.
iha estrutura organizasaun ida nia Funsaun produsaun mak iha nia liman Diretor produsaun,
ne'ebé mak halo hosi Departamentu rua mak koá Departamentu produsaun no Departamentu
Enjinaria. Ho marketing nian mak iha Diretor komersializasaun nian ne'ebé hala'o husi
Departamentu rua ne'e hodi halo Departamentu fa'an nian no Departamentu promosaun.
Funsaun Jerál no Administrativu sira-ne'e hala'o husi Diretor finanseira no Diretor prinsipál
sira, ne'ebé ezekuta husi Departamentu tolu ne'e maka pesoál no Departamentu Jerál sira,
Departamentu finanseira no Departamentu kontabilidade nian no mós seksaun sira ne'ebé
koordena ba Diretor prinsipál (Diretor auditoria, relasaun publika sira seksaun, sekarial
seksaun, Departamentu kompramentu nian. Nu'udar Funsaun prinsipál sira iha empreza
fabrikasaun nian fahe ba grupu tolu, kustu fabrikasaun nian sira klasifika tuir Funsaun
prinsipál hirak ne'e iha kustu produsaun nian ne'ebé boot liu, feita kustu komersializasaun
nian no kustu Jerál no Administrasaun sira. Kustu produsaun mak kustu sira ne'ebé mak
suporta hosi Funsaun produsaun hodi prosesa materiál sira ne'ebé mak remata ona. Kustu
komersializasaun sira-ne'e mak kustu sira ne'ebé hetan suporta hosi Funsaun marketing to'o
merkadu kompañia nia produtu sira. Kustu Administrativu no Jerál sira-ne'e kustu ne'ebé mak
suporta hosi Funsaun sira seluk duke Funsaun produsaun nian Funsaun no Funsaun
komersializasaun.
kompañia marketing,
Departamentu produsaun,
Departamentu kontabilidade seksaun fa’an.
Departamentu Finansas,
seksaun finansiamentusurat-tahan
seksaun kustu
seksaun promosaun inventáriu
seksaun hadiak
jerasaun jerasaun seksaun verifikasaun ba eletrisidade
seksaun manutensaun kontabilitasaun
seksaun armazén
seksaun sosa objetivu ida hosi kontabilidade kustu atu determina kustu produtu nian.
Atu determina loloos kustu produsaun nian, presiza kompriende prosesu manufatura nian.
Tuir mai deskreve liña produsaun iha kompañia ida. Ho liafuan badak, surat-tahan dulas trigu
nian mak hanesan duut-maran, duut-maran ka bagasse. Materiál raw ida-ne’e prosesu
Primeiru iha seksaun pulp. Duut-maran, duut-maran ka bagaskar ida-ne’e kahur ho buat seluk
ne’ebé importante liu iha bomba atu halo rai-lolon sai namdoras ka dada tali. Hafoin ne’e LP
haruka ba seksaun orsamentu seksaun orsamentu ba prosesu produsaun Komisaun tiun
Diretor Finansas Departamentu gauze seksaun insuransia seksaun orsamentu pesoál
Departamentu Jerál seksaun seguransa.
Material ne’ebé integra prosesu produsaun iha seksaun iha surat-tahan mak tube (ai-
kafé). Materiál auxiliary ne’ebé uza mak hanesan trigu-uut, kaolin, substánsia iha wam.
Surat-tahan ne’ebé prodús husi prosesu produsaun seksaun ida-ne’e mak haruka ba seksaun
Refinaria atu halo besi no koá hodi padraun sizes no pakote sira. Hafoin remata prosesu iha
seksaun repinjisaun, dokumentu ne’ebé falun ne’e haruka ba armazén, sei pendente hela atu
entrega ba kompradór. Seksaun LP, surat-tahan no refinasaun hanaran Departamentu
produsaun, ne’ebé, seksaun ne’ebé prosesa materiál-aat ba produtu hotu-hotu. Atu tulun
Divizaun sira iha prosesamentu materiál ba surat-tahan, forma Divizaun seluk, hanesan
ezemplu: hadi’a no manutensaun, Divizaun sentrál steam nian, Divizaun eletrisidade no bee
nian no simu Divizaun. Seksaun ida-ne’e hanaran Departamentu servisu ne’ebé nia Funsaun
mak atu prodús servisu hodi fasilita prosesu materiál prima ne’ebé hala’o iha Departamentu
produsaun. Bainhira kálkulu kustus produsaun, kontabilidade kustus tenke tuir prosesu
transformasaun materias primas ba produtus hotu-hotu. Etapa ida-idak prosesu materiál raw
presiza sakrifísiu rekursu ekonómiku, nune’e kontabilidade kustu uza atu rejista rekursu
ekonómiku hotu-hotu ne’ebé hasa’e ona iha faze prosesamentu ida-idak, atu produz
informasaun kona-ba kustu produsaun ne’ebé konsume ba produtu ne’e. Iha kontabilidade
kustu, kustu tama iha forma oioin. Jeralmente, klasifikasaun kona-ba kustu hirak ne’e
determina bazeia ba objetivu sira ne’ebé atu alkansa liuhosi klasifikasaun, tanba iha
kontabilidade kona-ba konseitu ne’e: “hatene kusta diferente sira ba objetivu oioin.” Kustu
bele klasifika tuir:
1. Figura
5. Benefísiu períodu.
Iha métodu klasifikasaun ida-ne’e, naran objetu nian mak baze ba klasifikasaun kustu.
Porezemplu, despeza hotu-hotu ne’ebé relasiona ho kombustivel bolu nu’udar “kustu
kombustivel”. Oinsá klasifikasaun kustu tuir objetu husi despeza.
Kompras $290.000
Kos produtu ne’ebe pronto ona atu fa’na $351.000
Produto ikus $20.000
Kos vendas $295.000
Kustu liquido $205.000
Lukru deskrisaun:
$56.000
Kustu admiistrasau publiku
Kustu marketing $75.000
atividade sira-ne’e kompostu husi materiál prosesamentu ba produtu sira ne’ebé remata ona
no fa’an produtu sira-ne’e hotu ba konsumidor ka empreza fabrikasaun sira seluk.
Atividade transforma materiál prima ba produtu sira ne’ebé mak hotu ona presiza grupu 3
husi sakrifísiu rekursu ekonómiku sira:
(1) sakrifísiu materiál sira-ne’e nian,
(2) sakrifísiu
figura 1.6 kompañia komersiál lukru no lakon relatóriu kona-ba kustu fa’an nian impostu
fa’an nian kustu fa’an nian: hahú inventáriu kustu fa’an brutal despeza operasionál brutu nian
despeza Jerál no despeza Administrativa marketing kustu sira líkidu reseita naun-komersial
rendimentu naun-komersial despeza líkidu nian molok impostu rendimentu impostu nian 35%
lukru líkidu hafoin impostu sira lapo pen
PT eliona Sari rezultadu husi demonstrasaun ezersísiu ne’e remata iha loron 31 Dezembru, 20
x1
Rendimento ne’ebe mak hetan husi fa’an $500,000
Kos vendas:
Material primeiru $25.000
Kompras $290.000
Kos produtu ne’ebe pronto ona atu fa’na $351.000
Produto ikus $20.000
Kos vendas $295.000
Kustu liquido $205.000
Lukru deskrisaun:
$56.000
Kustu admiistrasau publiku
Kustu marketing $75.000
Kustu variável
20.000
Kustu variável de vendas
155.000
170.000
Nafatin kustu :
Husi linha sira ne’ebe iha leten, bele fahe ba tipu prinsipál rua: kontabilidade no
jestaun finanseira. Kontabilidade finanseira produz informasaun liu-liu kona-ba nesesidade
parte esternu sira-nian, enkuantu kontabilidade jestaun produz informasaun liu-liu ba
nesesidade jestór sira-nian husi nivel oioin organizasaun nian.
Kontabilidade kustu mak prosesu rejistu, klasifika, sumariza, no aprezenta kustu atu
halo no fa'an produtu ka servisu, ho maneira balun, no interpreta sira. Kontabilidade kustu
produz informasaun kustu atu kumpre objetivu oioin. Ba objetivu atu determina kustu
produsaun nian, kustu konta nian aprezenta kustu sira ne'ebé mak hetan ona suporta iha
pasadu. Ba propozitu kontrolu kustu, kontabilidade kustu aprezenta informasaun kona-ba
kustu sira ne'ebé hein atu hetan incurredasaun ho kustu sira, hafoin aprezenta análize ida
kona-ba deviasaun. Ba desizaun espesífiku - objetivu foti desizaun, kontabilidade kustu
aprezenta kustu relevante ba desizaun ne'ebé atu halo; no kustu relevante atu halo desizaun
partikulár ne'e sempre iha relasaun ho kustu iha futuru. Kontabilidade kustu bele hala'o papél
ida hanesan parte ida husi kontabilidade finanseiru. Iha kazu ida-ne'e kontabilidade kustu
tenke prenxe karakterístika kontabilidade finanseiru hanesan esplika ona iha leten.
Kontabilidade kustu mós bele hala'o papél ida hanesan parte ida husi kontabilidade
jestaun. Iha kazu ida-ne'e kontabilidade kustu tenke responde ba karakterístika kontabilidade
jestaun, hanesan diskuti ona iha leten. Kustus ne'e objetu ne'ebé prosesa husi kontabilidade
kustu. Iha sentidu ida-ne'ebé luan, kustu sira-ne'e sakrifísiu rekursu ekonómiku sira, sukat iha
Unidade osan nian sira, ne'ebé akontese ona ka karik bele akontese ba objetivu ruma. La
refere ba sakrifísiu rekursu ekonómiku nian hotu-hotu nu'udar kustu. Termu seluk ne'ebé uza
atu deskreve sakrifísiu rekursu ekonómiku, tantu sira ne'ebé akontese tiha ona no ema ne'ebé
potensialmente bele akontese ne'e mak kustu no lakon. Kontabilidade kustu bele aplika iha
kompañia fabrikasaun no servisu. Iha livru ida-ne'e, sei diskute kontabilidade kustu nian
ne'ebé aplika ba kompañia fabrikasaun sira. Sumáriu.
Kompañia fabrikasaun sira mak kompañia ne'ebé sira-nia atividade prinsipál mak
prosesamentu materiál sira ba produtu sira ne'ebé hotu ona no komersializasaun produtu sira.
Iha Funsaun prinsipál tolu iha organizasaun empreza fabrikasaun nian ida: Funsaun
produsaun, Funsaun komersializasaun, no Funsaun Jerál no Administrativu. Divizaun sira
ne'ebé forma ona atu hala'o Funsaun produsaun fahe ba grupu rua: hirak ne'ebé diretamente
prosesa materiál raw ba produtu sira ne'ebé hotu ona no hirak ne'ebé ajuda fornese servisu
sira hodi fasilita prosesu materiál sira ne'ebé uza ba produtu sira ne'ebé hotu ona. Grupu
Primeiru hanaran Departamentu produsaun no segundu grupu hanaran Departamentu servisu
estra (servisu).
Kustu bele hatama ba grupu kustu oin-oin tuir nesesidade utilizadór nian. Simples no
maioria grupu kustu báziku, ne'ebé kompañia ida-idak sempre halo nu'udar grupu gastu tuir
objetivu gastu. Kustu sira bele grupu tuir Funsaun prinsipál sira empreza nian, tuir relasaun
kustu sira ba finansiamentu ruma, tuir sira-nia hahalok relasiona ho mudansa iha volume
atividade, no tuir períodu benefísiu. Jeralmente, prosesu prosesamentu produtu iha kompañia
fabrikasaun bele fahe ba grupu boot rua: prosesu produsaun bazeia ba ordem no prosesu
produsaun ém masa.
Kompañia ne'ebé ninia prosesu produsaun bazeia ba orden rekolla sira-nia kustu
produsaun uza métodu orden kustu. Kompañia sira ne'ebé prosesu produsaun iha forma
produsaun masa halibur sira-nia kustu produsaun uza prosesu métodu kustu. Determinasaun
kustu produsaun hetan influénsia hosi aprosimasaun ne'ebé uza hodi determina elementu
kustu produsaun ne'ebé konsidera iha kustu produsaun. Iha aprosimasaun rua hodi determina
kustu produsaun: métodu kustu kompletu no métodu variavel ba kustu. Iha métodu
utilizasaun kustu kompletu, kustu produsaun ne'ebé mak foti hodi determina kustu produsaun
mak kustu materiál raw, kustu direta ba traballu, no fatór kona-ba kustu ulun, tantu ho
hahalok fiksu no hahalok variavel.
Iha métodu variavel kustu nian, kustu produsaun ne'ebé foti konsidera hodi determina
kustu produsaun nian ne'ebé konsisti de'it husi kustu produsaun variavel, hanesan kustu
materiál raw, kustu traballador diretu, no fatór variavel ba kustu ulun. Liafuan rendimentu
ne'e uza atu aprezenta rendimentu no sakrifísiu sira-ne'e. Tanba atividade fabrikasaun ne'e
diferente husi empreza komersiál sira, tipu sakrifísiu atu hetan rendimentu iha tipu kompañia
rua ne'e mós diferente.
Diferensa ne'e reflete iha klasifikasaun kona-ba sakrifísiu rekursu ekonómiku sira
ne'ebé aprezenta iha deklarasaun rendimentu empreza komersiál no empreza fabrikasaun sira-
nian.
1. Naran tipu kontabilidade rua no esplika karakterístika Jerál rua ne'ebé komún entre tipu
kontabilidade rua!
2. utilizadór esternu no uzu internál kompañia nian iha interese diferente iha informasaun
ne'ebé produz husi kontabilidade. Esplika to'ok! Eskopu ne'ebé kobre husi informasaun
ne'ebé produz husi kontabilidade finanseira no jestaun ne'e diferente
3. Esplika to'ok!
4. Esplika tanbasa mak estimasaun husi informasaun ne'ebé produz husi kontabilidade
jestaun nian boot liu iha informasaun ne'ebé produz husi kontabilidade finanseiru!
5. Tanbasa mak informasaun ne'ebé prodús husi kontabilidade finanseiru limitadu tanba
prinsípiu kontabilidade sira?
6. Estadu definisaun kontabilidade kustu!
7. Mensiona objetivu tolu husi kontabilidade kustu!
8. Karik asaun kontabilidade cost nian nu'udar parte ida husi kontabilidade finanseiru,
Estadu ninian karakterístika sira!
9. Karik kontabilidade kustu parte ida hosi kontabilidade jestaun, Estadu nia karakterístika
sira!
10. Ba kada tipu informasaun kustu la hanesan. Esplika diferensa iha informasaun kustu
ne'ebé produz hosi kontabilidade kustu ba objetivu sira hosi: determinasaun kustu
produsaun, kontrolu kustu no foti desizaun espesiál!
11. Tanbasa?
12. Esplika diferensia entre termu nia kustu, kustu no lakon. Fó ezemplu ba liafuan ida-idak!
13. "estudante ida sei ba Jakarta hodi selu kustu transporte nian ba ema na'in 5.000." "tanba
seidauk iha sakrifísiu ba transporte, entaun ema la bele bolu sakrifísiu ne'e nu'udar folin."
Ita konkorda ho liafuan ne'e ka lae?
14. Kompañia ida sosa nia mákina produsaun ba kréditu ba Rp. 90,000,000, ne'ebé konsiste
husi: presu atu sosa se selu iha Rp. 65,000; rp10,000 instalasaun nian; interese atu selu
durante períodu kréditu nian mak Rp. 15.000. Mákina nia kustu hira mak mákina ne'e nia
kustu sei to'o hira?
15. Se prosesu produsaun iha produtu ida-ne'ebé aat no labele hadi'a ekonomia atu nune'e
labele fa'an, entaun sakrifísiu saida mak halo ona ba produtu aat ne'e?
16. Esplika resposta
17. Esplika to'ok saida mak akontese ba fabrikasaun! Fó to'ok ezemplu
18. Jeralmente ko'alia, iha Funsaun prinsipál rua ne'ebé kontein iha kompañia fabrikasaun.
Temi to'ok! Mensiona Funsaun datoluk ne'ebé iha responsabilidade atu koordena
Funsaun prinsipál rua!
19. Saida mak Departamentu produsaun? Fó ezemplu iha kompañia ida iha surat-tahan!
20. Saida mak sub-departu (Departamentu servisu)? Fó ezemplu iha kompañia ida iha surat-
tahan!
21. Esplika to'ok signifika saida mak "kustu diferente ba objetivu ne'ebé la hanesan"? Fó
to'ok ezemplu!
22. Tuir Funsaun prinsipál sira iha organizasaun kompañia fabrikasaun nian, kustu sira bele
fahe ba grupu boot tolu. Naran no fó ezemplu ba kada grupu.
23. Tuir nia relasaun ho finansiamentu ruma, kustu bele halo grupu ba grupu boot rua.
Mensiona kustu grupu rua relasiona ho produtu! Mensiona mós grupu boot rua kona-ba
kustu relasiona ho Departamentu! Fó ezemplu husi kustu grupu ida-idak!
24. Tuir sira-nia hahalok relasiona ho mudansa iha volume atividade, kustu bele grupu ba
grupu balun. Naran grupu sira no fó ezemplu ba sira ida-idak!
25. Esplika termus hirak tuir mai ne'e:
a. kustus produsaun
b. kustus konversaun
c. kustus de marketing
d. kustus Administrasaun no
e. kustus jerais é despezas komersiais
26. Jeralmente, prosesu produsaun kompañia fabrikasaun ida fahe ba rua.
27. Esplika to'ok métodu orden kustu nian! Fó ezemplu ba kompañia ne'ebé uza métodu
ne'e.
28. Esplika prosesu métodu kustu! Fó ezemplu kona-ba kompañia ne'ebé uza métodu ne'e.
29. Esplika diferensa entre métodu orden kustu no prosesu métodu kustu hodi kalkula kustu
Unidade produsaun
30. Hodi determina kustu produtu, iha aprosimasaun rua ne'ebé uza. Hodi uza aprosimasaun
rua ne'e no esplika kona-ba ne'e!
31. Esplika diferensa iha elementu sira ne'ebé aprezenta hosi kompañia Komérsiu no
kompañia fabrikasaun sira iha deklarasaun rendimentu.
Pergunta barak:
1. Hili resposta ida-ne'ebé loos husi desizaun haat ne'ebé disponivel hodi sirkula karta
iha resposta nia oin ne'ebé ita-boot hanoin mak loos Konta tuir mai ne'e ida-ne'ebé
mak tipu kontabilidade prinsipál?
A. introdusaun ba kontabilidade.
B. jestaun kontabilidade.
C. kontabilidade kustu.
D. kontabilidade Governu
2. Tuir mai ne'e utilizadór relatóriu sira ne'ebé produz hosi kontabilidade jestaun, eseptu:
A. eskritóriu inspesaun taxa.
B. jestór merkadu.
C. Diretor produsaun.
D. jestór relasaun publika.
3. Ámbitu informasaun ne'ebé hetan hosi kontabilidade jestaun mak:
A. kobre kompañia ne'e tomak.
B. kobre parte kompañia nian.
C. kobre pasadu.
D. kobre dixiplina ba rekursu ekonomia no psikolojia sosiál.
4. . Fonte dixiplina ba kontabilidade jestaun mak:
A. kursu ekonomia.
B. psikolojia sosiál de'it.
C. psikolojia.
D. ekonomia no psikolojia sosiál.
5. Banku sira ne'ebé mak sei fó kréditu ba sira-nia kliente sira, presiza informasaun
finanseiru ne'ebé mak produz hosi:
A. kontabilidade finanseiru.
B. kontabilidade kustu.
C. kontabilidade jestaun. Istória avansadu.
6. Konteúdu deklarasaun finanseiru ne'ebé produz hosi kontabilidade finanseiru baibain
hanesan:
A. detailladu.
B. kompleta no kontein estimativa.
C. kona-ba futuru.
D. Konsise
7. Dixiplina fonte ba kontabilidade finanseiru mak:
A. prinsípiu kontabilidade komún.
B. psychologia.
C. ekonomia.
D. psikolojia.
8. Kompañia sira ho forma responsabilidade limitadu jeralmente produz deklarasaun
finanseiru tuir mai ne'e atu responde ba nesesidade parte esternu sira-nian, eseptu:
A. balansu
B. deklarasaun kona-ba lukru no lakon no deklarasaun kona-ba hetan rendimentu.
C. relatóriu kona-ba mudansa iha kapitál servisu.
D. deklarasaun cash flow
9. Kriteriu informasaun ne'ebé limita kontabilidade finanseiru mak:
A. jeralmente aseita prinsípiu kontabilidade
B. kustu no benefísiu.
C. regulamentu Governu nian.
D. fleksibilidade
10. Definisaun kustu saida mak sei loos?
A. iha sentidu ne'ebé luan, kustu ne'e sakrifísiu rekursu ekonómiku sira-nian,
ne'ebé akontese ka karik sei realiza ba objetivu partikulár ida.
B. iha sentidu ida luan katak kustu ne'e sakrifísiu rekursu ekonómiku sira, ne'ebé
sukat iha Unidade osan nian sira, ne'ebé mak suporta tiha ona ba objetivu
partikulár ida.
C. ho sentidu ne'ebé luan, kustu sira-ne'e hasa'e sakrifísiu rekursu ekonómiku
sira, sukat iha Unidade osan nian, ne'ebé akontese ona ka karik bele akontese
ba objetivu ruma.
D. iha sentidu ne'ebé luan, kustu mak sakrifísiu rekursu ekonómiku, sukat
Unidade osan, ne'ebé mak akontese ka karik bele akontese.
11. Empriendedorizmu ida gasta osan atu selu folin servisus asuransi kareta nian.
Sakrifísiu ne'e refere ho loloos ba termu:
A. kós
B. kustu
C. lakon.
D. lukru
12. Ezemplu sira tuirmai ne'e mak kustu ida ba kompañia no aprezenta iha deklarasaun
rendimentu?
A. presu PUBLISIDADE servisu ne'ebé kompañia selu.
B. presu sosa mákina nian.
C. presu sosa materiál raw ne'ebé sunu ba armazén.
D. Aluga pre- prepared ba períodu tinan 5.
13. Sasán no servisu hirak tuir mai ne'e laos rekursu ekonómiku?
A. enerjia no umanu ba kompañia hotu.
B. anin ba sentrál gás 02.
C. cotton ba yarn mills
D. straw ba surat-tahan mills.
14. Balansu kompañia ida nian iha:
A. kustu ne'ebé seidauk hasa'e sakrifísiu atu manán osan.
B. despezas hirak ne'e halo iha periudu ida nia laran.
C. lakon sira ne'ebé kompañia ne'e hasoru.
D. kustu ne'ebé hasa'e hodi hetan lukru.
15. Atividade hirak tuir mai ne'e nu'udar atividade prinsipál husi empreza fabrikasaun
nian ida?
A. prosesamentu materiál ba produtu hotu.
B. sosa sasán depois hasai fali.
C. produsaun servisu ba fa'an iha li'ur.
D. aprovizionamentu sasán,
16. Tuir mai ne'e Funsaun prinsipál hirak ne'ebé kontein iha organizasaun empreza
fabrikasaun nian ida, eseptu:
A. lojístika funsiona.
B. Funsaun produsaun.
C. Funsaun marketing.
D. Funsaun Administrativu no Jerál.
17. Parte sira ne'ebé Departamentu produsaun uza atu prosesa materiál raw ba produtu
ne'ebé hotu ona hanaran:
A. Departamentu produsaun.
B. Departamentu auxiliary.
C. Departamentu Jerál no Administrativu.
D. Departamentu marketing.
18. Parte ida tuir mai ne'e mak Departamentu auxiliar.
A. Seksaun
B. Departamentu marketing.
C. seksaun sentrál elétrika steam.
D. surat-tahan seksaun.
19. Parte ida-neebe mak kompañia ne'e hatama iha Departamentu produsaun?
A. Departamentu manutensaun.
B. Balu lakohi.
C. seksaun jerasaun eletrisidade.
D. Departamentu armajen,
20. Métodu orden kustu ne'e uza hosi kompañia sira tuir mai, eseptu
A. kompañia simentu.
B. print kompañia.
C. aircraft kompañia
D. kontraktor konstrusaun.
21. Métodu prosesu kustu uza husi kompañia sira tuirmai ne'e, eseptu:
A. kompañia fertilizer
B. masin-midar.
C. Paper companies.
D. kompañia sira lori ro.
22. Deklarasaun ida tuir mai ne'e sala?
A. métodu orden ba kustu ba produsaun Unidade ida-idak hodi fahe kustu totál
produsaun nian ne'ebé mak suporta ba orden partikulár hosi númeru Unidade
produtu ne'ebé mak produz ba orden relevante.
B. métodu prosesu nian kálkulu kustu produsaun Unidade ida-idak nian hodi fahe
kustu totál produsaun nian ne'ebé mak tama iha períodu ida nia laran husi
númeru Unidade produtu sira ne'ebé produz iha períodu relevante.
C. métodu orden kustu uza iha fertilizer, surat-tahan, no tempu-udan.
D. prosesu métodu kustu uza iha kompañia ne'ebé la produtivu.
23. Informasaun tuir mai ne'e la inklui iha deklarasaun rendimentu kompañia Komérsiu
A. kustu fa'an sasán.
B. manán osan boot.
C. kustu komersializasaun.
D. kustu produsaun.
24. Termus tuir mai ne'e ekivalente ho métodu kustu orden servisu:
A. métodu orden kustu.
B. Lukru Prezuiju
C. métodu prosesu kustu.
D. kustu ba métodu fa'an nian. Istória kona-ba rai-ysiria.
25. Tuir mai ne'e kustu produsaun, eseptu:
A. kustu materiál raw
B. kustu saláriu ba traballador sira ne'ebé servisu iha Divizaun produsaun
C. kustu promosaun.
D. fábrika boot liu kustu.
26. Deklarasaun ida tuir mai ne'e sala?
A. Kustu produsaun mak kustu hotu-hotu ne'ebé mak hakarak prosesa materiál
raw ba produtu ne'ebé mak hotu ona ne'ebé mak prontu atu fa'an.
B. kustu diretu relasiona ho Departamentu mak kustu ne'ebé diretamente
incurred iha Departamentu partikulár ida nia laran.
C. kustu komersiál hanesan de'it ho kustu komersializasaun.
D. tuir objetivo despeza nian, kustu produsaun bele fahe ba grupu boot tolu husi
kustu materiál raw, kustu direta ba traballu, no fatór sira seluk.
27. Kustu ba konversaun konsiste husi:
A. kustu produsaun hotu-hotu.
B. kustu materiál no kustu maun dé obra direta
C. kustu direta ba traballu no kustu fábrika liu.
D. kustu materiál raw no fábrika boot liu kustu.
28. Kustu Primeiru kompostu husi:
A. kustu produsaun hotu.
B. kustu materiál no kustu maun dé obra direta
C. kustu direta ba traballu no kustu fábrika liu.
D. kustu materiál raw no fábrika boot liu kustu.
29. Tuir mai ne'e kustu produsaun diretu ba kompañia impresaun ida, eseptu:
A. kustu surat-tahan.
B. kustu tinta.
C. depresiasaun kustu imprime imprensa.
D. kustu servisu ba Departamentu printing.
30. Métodu hirak tuir mai ne'e atu determina kustu produtu nian, konsidera elementu
hotu-hotu kustu produsaun nian ba iha kustu produtu nian?
A. Métodu ba orden kustu.
B. métodu variavel ba kustu.
C. métodu sona kompletu
D. prosesu métodu kustu.
31. Husi métodu hirak tuir mai ne'e atu determina kustu produtu nian mak konsidera
kustu produsaun ho hahalok variavel ba iha kustu produtu nian?
A. Métodu ba orden kustu.
B. métodu variavel ba kustu
C. métodu sona kompletu
D. prosesu métodu kustu.
32. Husi elementus kustu produsaun nian ida-neebe mak la konsidera iha konta produtu
nian iha métodu oin-oin?
A. cost materiál raw.
B. kustu traballador diretu
C. fábrika ida kona-ba kustu ulun.
D. fábrika fixu kona-ba kustu.
33. Iha deklarasaun rendimentu ne'ebé prepara bazeia ba métodu determina kustu produtu
nian, ita-boot hasoru lukru brutu termu ne'e nian?
A. Métodu ba orden kustu.
B. métodu variavel ba kustu.
C. métodu halo kustu kompletu.
D. métodu prosesu kustu.
34. Iha deklarasaun rendimentu ne'ebé prepara bazeia ba métodu determina kustu produtu
nian, ita-boot hasoru lukru kontribuisaun termualmente?
A. Métodu ba orden kustu.
B. métodu variabel costing.
C. métodu full consting
D. prosesu halo kustu. 32 almaniya.
KAPÍTULU 2
METODU PRESU BAZIKU ORDERAN- FULL COSTING
Iha kapitulu 1, deskreve ho badak katak empreza sira ne’ebe produs ho baze orderan
halibur kustu produsaun ho uza metodu presu baziku orderan (job order cost method). Iha
metdu ne’e kustu-kustu produsaun nian ne’ebe rekolla ba order partikular ida no kustu
produsaun nian kada unidade kalkula ho kustu total produsaun nian ba order ne’e husi
unidade produtu nian sira order ne’e. Iha kapitulu 2, metodu kustu ba produtu ne’ebe fo order
mak deskreve kle’an liu iha kompañia ida ne;’ebe uza aproximasaun kustu kompletu hodi
determina kustu produsaun. Deskrisaun ne’e sei hahu ho siklu kontabilidade kustu nian iha
kompañia fabrikasaun ida, no kontinua ho karakteristika empreza sira nian ne’ebe sira nia
produsaun bazeia ba orderan, no mos karakteristika sira husi metodu kustu konferensia nian.
Kapitulu ida ne’e remata ho diskusaun ida kona-ba metodu kustu ba emprestadu.
Siklu kontabilidade kustu nian iha empreza ida hetan influênsia maka’as husi siklu atividade
negosiu empreza nian. Siklu atividade komersial empreza nian hahu ho sosa merkadoria no
la liu husi prosesu seluk remata ho merkadoria nia royalties. Iha empreza sira ne’e, siklu
kontabilidade kustu nian hahu ho rejistu kustu ba produtu sira ne’ebe sosa no remata ho
aprezentasaun kustu merkadoria sira nian. Objetivu hosi kontabilidade kustu iha kompañia
komersiu ida mak atu fornese informasaun kona-ba kustu merkadoria fa’an, kustu jeral no
administrativu, no kustu komersializasaun.
Siklu atividade empreza nian hahu kedas ho preparasaun servisu ba utilizador sira. Iha
empreza sira ne’e siklu kontabilidade kustu nian hahu ho rejistu kustu ba preparasaun servisu
no remata ho aprezentasaun kona-ba kustu servisu ne’ebe fornese. Kontabilidade kustu iha
kompañia servisu ho objetivu atu aprezenta informasaun kona-ba kustu kada unidade servisu
ne’ebe fornese utilizador servisu sira.
Pag.36.DETERMINA PRESU BAZIKU PRODUTU
Siklu atividade empreza fabrikasaun nian ida hahu ho material prosesamentu nian iha
departamentu produsaun nian no remata ho entrega produtu sira ne’ebe hotu ona ba armajen.
Iha empreza ne’e, siklu kontabilidade kustu hahu ho rejistu kustu material-prima ne’ebe
inklui iha prosesu produsaun, kontinua ho kustu no remata ho aprezentasaun kustu ba produtu
ne’ebe remata ona ne’ebe submete husi departamentu traballu direta, no fator sira kona-ba
kustu produsaun. Kontabilidade kustu iha empreza fabrikasaun ho objetivu atu aprezenta
informasaun kona-ba kustu produsaun kada unidade produtu ne’ebe mak sei hatama ba
armazen.
Siklu kontabilidade kustu nian iha iha kompañia fabrikasaun sira uza atu akompaña prosesu
prosesamentu produtu nian, husi inkluzaun materia-prima ba prosesu produsaun to’o
produsaun proodutu ne’ebe remata ona husi prosesu manufaktura. Relasaun entre siklu
fabrikasaun produtu no siklu kontabilidade kustu bele hare’e iha figura 2.1.
PROSESAMENTU MATERIAS-PRIMAS SAI BA PRODUTUSHODI DETERMINA KUSTU MATERIAS- PRIMAS NE’EBE UZA
KUSTU
KUSTU
OVERHEAD
TRABALHADOR
ARMAZENAMENTU (RAI) PRODUTUS AKABADUS IHA ARMAZEN FABRIKA
DIRETA KOBRE KUSTU PRODUSAUN
Halibur kustu produsaun iha kompania ida hetan influensia husi karakteristika
atividade produsaun iha kompania refere. Ho nune’e antes atu halo diskusaun kona-ba
metodu presu baziku orderan, tenke deskreve uluk karakteristika sira iha atividade kompania
nian ne’ebe halo produsaun bazeia ba orderan ne’ebe fo afeitadu ba iha metodu halibur kustu
produsaun.
Kompania ne’ebe halo produsaun bazeia ba orderan no halo prosesa ba material-prima sai
produtu feito bazeia ba orderan husi liur ou husi iha kompania. Karakteristika negosiu
kompania refere mak hanesan tuir mai ne’e :
1. Prosesu prosesamentu produtu ne’e akontese ho maneira hakotu, karik orderan ida
remata, prosesu produsaun hapara, no hahu’u fila fali iha orderan tuir mai.
2. Produtu sira ne’e produz tuir espesifikasaun ne’ebe mak hateten husi kliente sira.
Nune’e orderan ida halo la hanesan ho orderan seluk.
3. Produsaun iha intensaun atu kumpre orderan, la’os atu prienxe inventoriu sira iha
armazen.
Karakteristika negosiu kompania nian ne’ebe halo produsaun bazeia ba orderan refere iha
influensia makas ba halibur kustu produsaun. Metodu halibur kustu produsaun ho metodu
presu baziku orderan ne’ebe uza iha empreza ne’ebe halo produsaun bazeia ba orderan ne’ebe
iha karakteristika hanesan tuir mai ne’e :
1. Kompania halo produz ba produto oioin tuir espesifikasaun orderan kliente nian
no tipu produtu ida-idak presiza halo kalkula ba presu baziku tuir produsaun
individualmente.
2. Kustu produsaun tenke klasifika bazeia ba sira nia relasaun ho produtu ba grupo 2
hanesan tuir mai ne’e : - kustu produsaun direta no kustu produsaun indiretu.
3. Kustu produsaun diretu konsiste husi kustu materia-prima no kustu traballador
direta, enkuantu kustu produsaun indiretu refere bolu ho istlha kustu overhead
fabrika.
4. Kustu produsaun diretu kalkula nu’udar presu baziku ba produsaun orderan
espesifiku bazeia ba kustu ne’e lolos akontese, enkuantu ba kustu overhead
fabrika kalkula ba iha prtesu baziku orderan kustu bazeia ba taxa previzivel.
5. Presu baziku produsaun kada unidade halo kalkula wainhira iha orderan hotu.
Halo produsaun ho maneira fahe total kustu produsaun ne’ebe mak aplika ba
orderan refere ho total unidade produtu ne’ebe produs ba orderean sira.
Iha kompania nebe nia produsaun bazeia ba orderan, informasaun presu basiku kada orderan
nia benefisu ba jetaun hodi :
Determina presu fa’an ne’ebe atu hetan akuzasaun ba kliente. Difinisaun kustu iha kapitu
1 dehan katak kustu sira ne’e sakrifisiu rekursu ekonomiku sira, ne’ebe sukat iha unidade
osan sira nian, ne’ebe karik bele akontese ba objetivu ruma. Tan ne’e, osan ne’e inklui mos
kustu sira ne’be sei hasae nu’udar sakrifisiu ba objetivu ruma . Kompania sira ne’ebe halo
produsaun bazeia ba orderan prosesu sira nia produtu tuir espesifikasaun ne’ebe mak kliente
hakarak. Tan ne’e, presu fa’an ne’ebe akuza ba konsumidor barak liu determina husi
montante kustu produsaun ne’ebe sei aplika atu produz orderan ruma. Formula hodi
determina presu fa’an ne’ebe atu hetan akuzasaun ba konsumidor sira mak hanesan tuir mai
ne’e :
Jestaun kompania konstrusaun hanesan ezemplu ida hosi parte ida ne’ebe mk utiliza
informsaun kustu ne’ebe mk produz hosi metodu presu baziku orderan. Iha kompania refere,
kustu sira kalkula hosi projetu, no uza atu hatama oferta ba presu ne’ebe hatodan ba iha
projetu nain iha prosesu konkursu. Karik projetu ne’e manan hosi kompania konstrusaun,
nune’e metodu kustu uza hodi kolekta kustu atual projetu nian ne’ebe suporta ba kontrolu
kustu projetu nian. Hosi formula ne’e ita bele hare’e katak estimasaun produsaun
informasaun kustu ne’ebe sei fo sai atu produz orden ne’ebe konsumidor sira hakarak uza
hanesan baze hodi determina presu fa’an ne’ebe sei hetan ba kliente.
Pag.40. hodi halo estimasaun kustu produsaun ne’ebe atu aplika iha halo produsaun
orderan.ruma presiza halo kalkula tuir elemetu-elementu kustu mak hanesan tuir mai ne’e :
Hanoin katak simu ka reseita orderan sira. Dalaruma presu fa’an produto ne’ebe mak
orderan hosi konsumidor harii tiha ona iha meerkadu, nune’e desizaun ne’e bele fo orderan.
Jestaun saida deit mak presiza atu simu ka rejeita atu husik desizaun ne’e halo, jestaun
presiza informasaun kona-ba kustu total orderan ne’ebe atu simu. Informasaun kona-ba kustu
total sasan ne’ebe fo orderan ba fornese protesaun baziku ba jestaun atu nune’e bainhira simu
orderan kompania la hetan lukru prejuiso. Laiha informasaun kona-ba kustu total sasan
ne’ebe orderan ba,jestaun laiha garantia se presu ne’ebe kliente husu bele lori lukru ba
kompania. Kustu total orderan ne’e kalkula ho elementu kustu sira tuir mai ne’e :
Kustu non-produsaun :
Pag.41. Rekolha kustu produsaun kada orderan hala’o uza metodu presu baziku orderan.
Kalkula kona-ba kustu produsaun atual ne’ebe implika ba orderan balun hala,o ho formula
tuir mai ne’e :
Orderan ne’e hetan akuzasaun ho faktor kustu overhead fabrika tuir taxa
preveterminadu tanba presu baziku orderan tenke halo kalkulasaun bainhira orderan
ne’e remata, maske la’os faktor hotu-hotu ba kustu overhead fabrika bele kalkula iha
tempu ne’eba. Ida ne’e sei esplika liu tan iha kapitulu 7 kustu overhead fabrika.
Kalkula lukru prejuizu lukru brutu orderan ida-idak. Atu buka hatene orderan ruma bele
hetan lukru brutu ka rezultadu iha prejuizu bruto, jestaun presiza informasaun kona-ba kustu
produsaun ne’ebe mak implika ona atu produs orderan ruma. Informasaun kona-ba lukru
brutu ka lukru prejuizu ba kada orderan ne’e presiza atu determina kontribuisaun husi kada
orderan ne’ebe kobre kustu la’os produsaun no hamosu lukru prejuizu. Tanba ne’e metodu
presu baziku orderan uza husi jestaun hodi halibur informasaun kona-ba kustu produsaun
atual hodi hasai ba kada orderan nune’e bele hetan informasaunnkona-ba lukru brutu ka lukru
prejuizu iha orderan ida-idak. Kalkulasaun lukru brutu ka lukru prejuizu mak hanesan tuir
mai ne’e :
Pag.42. Jestaun bele determina kustu produsaun ne’ebe aneksu ba orderan ne’ebe kompleta
ona, maibe seidauk submete ba kliente iha data balance sheet. Aleinde ida ne’e bazeia ba
rejistu hirak ne’e, jestaun mos bele determina kustu produsaun ne’ebe aneksu ba orderan
ne’ebe iha data balansu sei iha progresu. Kustu sira ne’e aneksa ho orderan ne’ebe kompleta
ona maibe sei prosesa hanesan presu iha data saldo ne’ebe seidauk fo ba kliente halo iha
balansu hanesan presu baziku ba produtu hotu-hotu.kustu sira ne’e aneksa ho orderan ne’ebe
seidauk kompleta iha data saldo apresenta iha balansu hanesan presu baziku hotu iha prosesa
produtu.
KONTA KONTROLA NO KONTA SUBSIDIÁRIU
Kontabilidade kustu uza konta subsidiario barak hodi sobu kustu produsaun. Rigor husi konta
subsidiario ne’e maka kontrola liu hosi konta kontrola iha konta geral. Konta kontrolu
akomoda dadus ne’ebe los husi jornal, enkuantu konta subsidiariu uza hodi akomoda dadus
ne’ebe mai husi dokumentus fonte sira. Figura 2.3 iha kraik hatudu relasaun entre konta
kontrolu no konta subsidiariu.
Figura 2.3
rekonsilasaun
LIVRU SUBSIDIARIU
KONTA SUBSIDIARIU
Atu rejistu kustu, iha kontabilidade kustu, uza ona kontrola no konta subsidiariu tuir mai
ne’e:
Atu rejista kustu produsaun, konta kontrolo iha prosesa livru bo’ot. Konta ida ne’e bele sobu
kontinua tuir elementu kustu produsaun nian, nune’e iha tipu 3 husi iha prosesa rejistrasaun
tuir mai ne’e :
Wainhira produtu ne’e prosesa liu hosi departamentu produsaun oioin, servisu iha prosesu
bele fahe liu hosi departamentu no elementu kustu produsaun hanesan ezemplu tuir mai ne’e :
Atu rejistu kustu non-produsaun,kona jerente geral ba kontrolu kustu administrativu no jeral
kustu komersializasaun. Konta despezas komersializasaun ne’ebe uza hodi akomoda despezas
sira ne’ebe mak la’o hela iha funsaun komersializasaun nian, no konta jeral no despezas
administrativu ne’ebe mak uza atu akomoda despeza sira ne’ebe mak la tama iha funsaun
administrativu no jeral sira ( por ezemplu despezas sira ne’ebe mak tama iha departamentu
kontabilidade,pessoal departamentorelasaun publika, etc.) Sekretariadu no divizaun auditoria
interna).
Hodi hakerek livru ne’ebe uza iha material-prima no uza ba iha produtu ida nian, journal
ne’ebe halo mak hanesan :.
Pag.44. Sasan iha prosesa xx
Estimasaun material-prima xx
Kustu material-prima xx
Estimasaun material-prima xx
Tanba konta kustu material-prima ne’e la iha atualizasaun no iha livru bo’ot, maibe iha livru
subsidiariu no kartaun presu baziku. Konsidera jornal-jornal hakerek kustu tuir ne’e uza
konta kontrolo :
Kaixa xx
Kustu marketing xx
Atu hakerek kustu depresiasaun transporte ne’ebe uza iha parte marketing
Kartaun presu baziku hanesan hakerek ne’ebe importante tebes iha metodu presu baziku
orderan. Kartaun presu baziku ne’e nia funsaun hanesan konta subsidiariu, ida ne’ebe uza
hodi kolekta kustu produsaun ba kada orderan produtu. Kustu produsaun hodi halo
realizasaun ou servisu orderan ruma ho rejistu detalle ba kartaun presu baziku orderan ne’ebe
iha relasiona ho kustu produsaun hodi hafahe sai ba kustu produsaun direta iha relasaun ho
orderan refere. Kustu produsaun direta rejistu iha kartaun presu baziku orderan ne’ebe
relasiona ho direta, maibe kustu produsaun indireta rejistu iha presu baziku bazia ba
tarifa/taxa ida. Ezemplu kartaun presu baziku hetan iha Figura2.4.
METODU PRESU BAZIKU ORDERAN
Wainhira deskreve karakteristika sira ne’e husi metodu orderan nian, tuir mai sei deskreve
kustu orderan nian. Diskusaun kona-ba kustu ba produsaun metodu sei hahu ho prosesu
halibur elementu idak-idak kona-ba kustu produsaun liu husi uza metodu presu, prosedimentu
hodi grava kustu material-prima, depois sei kontinua ho diskrisaun kustu produsaun.
Figura 2.4.
PT.Eliona Sari
Yogyakarta
Tgl No. Ket Kuant Tgl No. Kartu Kuant. Tgl Oras Makina Tarrifa Kuant.
EZEMPLU : I
PT ELIONA esforsu iha kampo empresaun. Orderan hotu-hotu halo fabrika tuir espesifiku
kliente nian, no kustu produsaun koleta tuir orderan ne’ebe simu. Aproximasaun ne’ebe
kompania uza hodi determina presu baziku produsaun iha full costing. Hodi hetan rejistu
kustu produsaun, kada orderan fo numeru ida , no kada fonte no dokumentu fo apoiu ba
identidade numeru orderan ne’ebe iha relasaun iha fulan Novembru 20X1, PT ELIONA hetan
orderan atu halo konvite ne’ebe barak hamutuk 1.500 hosi PT. Remindi ho presu ne’ebe fo
ba kliente mak Rp3.000 kada asaun.iha fulan ne’ebe hanesan, kompania mos simu orderan
hodi halo 20.000 pamflet reklame hosi PT Oki, ho presu ne’e hatodan ba kliente ho montante
Rp1.000 kada folha. Orderan husi PT Rimendi totalizasaun101 no orderan husi PT Oki total
102. Tuir mai iha atividade produsaun no atividade seluk hodi atende ba orderan refere.
Pag.46. 1. Sosa material-prima no material auxiliar iha data 3 novembru empreza sosa
material-prima no material auxiliar hanesan tuir mai ne’e :
Material-Prima :
Materal Ajuda :
Departamentu sosa material-prima no material auxiliar. No material-prima refere sei rai iha
armazen, no hein tempu to’o atu uza ih aprosesa produsaun hodi atende ba orderan sira.
Kompania uza konta kontrolu 2 hodi halo rejistu invetoriu ba material : fornese material-
prima no fornese material auxiliar hodi sosas material-prima no material auxiliar refere iha
jornal tuir mai ne’e :
Journal #1 :
Jounal #2 :
Utiliza material-prima no auxilar ih produsaun hodi hetan rejistu materia-prima ne’ebe uza ba
iha kada orderan, empreza uza dokumento ida ne’ebe hanaran prova kona-ba nesecidade no
libertasaun armazen sasan nian. Dokomentu ne’e departamentu produsaun maka distribui no
submete ba departamentu armajen atu husu material ne’ebe presiza husi departamentu
produsaun. Departamentu armazen ne’e sei prense ho montante material ne’ebe submete ona
ba departamentu produsaun iha dokumentu, hafoin dokumentu ne’e uza hanesan fonte
dokumentu hodi halo gravasaun ba uza material. Atu prosesa sira ba iha #101 no 102,
material-prima mak hanesan tuir mai ne’e :
Pag 47.
wainhira iha prosesa orderan rua refere, kompania uza material auxiliar hanesan tuir mai
ne’e:
Rejistu utiliza material-prima iha metodu presu baziku orderan halo ho konta debito ba sasan
iha prosesa no konta kreditu fornese materia prima bazeia ba dokumentu sira kona-ba prova
ezijensia no hasai sasan husi armazen. Konta debitu ba sasan iha prosesu ne’e hala’o ho
rejistu detalle kona-ba materia-prima ne’ebe uza iha kartaun prezu baziku orderan ne’ebe
relasiona (hare’e figura 2.5 no 2.6).
Figura 2.5
PT.Eliona Sari
Yogyakarta
Tgl No. Ket Kuant. Tgl No.Kartu Kaunti Tgl Oras Tarrifa Kunti.
Servisu
tahan X
Tinta A 500,000
PT.Eliona Sari
Yogyakarta
Tgl No. Ket Kuant. Tgl No.Kartu Kaunti Tgl Oras Tarrifa Kunti.
Servisu
tahan X
Tinta A 625,000
Journal hodi uza ba rejistu material-prima iha leten refere mak hanesab tuir ne’e :
Journal # 3 :
Tanba iha metodu presu baziku orderan tenke fahe entre kustu produsaun direta hosi kustu
produsaun indireta, iha material auxiliar ne’ebe hanesan elementu kustu produsaun indireta
rejistu utiliza ho konta debitu hodi kontrola kustu overhead fabrika lolos. Konta sasan iha
prosesu se karik ho debitu hodi rejistu ba hatodan kustu overhead fabrika bazeia ba tarifa
ne’ebe hatudu iha oin.
Journal uza ba rejistu material auxiliar mak hanesan tuir mai ne’e :
Journal #4 :
4. Rejistu kustu traballador. Iha metodu presu baziku orderan tenke hafahe entre
remunerasau traballador direta no remunerasaun traballador indireta, salarario
traballador direta rejistu ho konta debitu ba sasan iha prosesa no rejistu mos iha
kartaun presu baziku orderan ne’ebe iha relasaun. Salariu traballador indireta
rejistu ho konta debitu kustu overhead fabrika lolos.
Pag .49. Liu husi ezemplu iha leten, se karik kustu traballador ne’ebe hasai husi
departamentu produsaun mak hanesan tuir mai ne’e :
Rejistrasaun kustu traballador halo liu hosi dalan 3 tuir mai ne’e :
Husi dadus iha leten, journal halo rejistu kustu traballador mak hanesan tuir mai ne’e :
a. Rejitrasaun kustu traballador ne’ebe devido husi kompania. Tuir baze lista salario no
remunerasaun ne’ebe halo, hosi journal hodi rejistu kustu traballador no devidu hosi
kompania mak hanesan tuir mai ne’e :
Journal #5 :
Jornal distribuiassaun kustu traballador hosi baze exemplu iha leten mak hanesan tuir mai
ne’e :
Jornal #6 :
jornal #7 :
Kaixa Rp.20.400.000
4. rejistra kustu overhead fabrika. Rejistru kona-ba kustu overhead fabrika fahe ba rua :
rejistru kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan ba produtu tuir taxa ne’ebe preveterminadu iha
oin no rejistru kustu overhead fabrika ne’ebe mak akontese. Iha metodu presu baziku ba
orderan, produtu sira ne’ebe hatodan ba kustu overhead fabrika ho utiliza taxa ne’ebe
prevedeterminadu iha oin. Taxa overhead fabrika ida ne’e halo kalkulasaun hahu iha inisiu do
ano orsamento. Haatodan produtu ho kustu overheah fabrrika tuir taxa ne’e rejistru ho konta
debitu ba sasan iha prosesu no konta kreditu kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan. Kustu
overhead fabrika ne’ebe akontese lolos hodi rejistru ho debitu konta ba kontrolu kustu
overhead fabrika ne’ebe lolos. Tuir periodu (dalaruma iha fulan ikus), kustu overhead fabrika
ne’ebe hatodan ba produtu tuir taxa no kustu overhead fabrika ne’ebe lolos akontese hodi
halo komparsaun, no halo kalkulasaun diferensa. Komparasaun ida ne’e halo ho taka konta
kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan ba iha konta kustu overhead fabrika ho lolos.liu husi
ezemplu iha leten, dalaruma kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan iha produtu no baze taxa
ne’ebe bo’ot 150% husio kustu traballador direta. Ho tuir mai kustu overhead fabrika ne’ebe
hatodan ba iha kada orderan halo kalkulasaun hanesan tuir mai ne’e :
Jornal hodi rejistru hatodan kustu overhead fabrika ba orderan refere hanesan tuir mai ne’e :
Jornal #8 :
Pag. 51
Se karik kustu ovehead fabrika ne’ebe lolos akontese (iha mos kustu material auxiliar
Rp300.000 no kustu traballador indireta ho montante Rp300.000 hanesan iha journal
# 4 no # 6) :
Kustu depresiasaun makina Rp1.500.000
Kustu depresiasaun edifisiu fabrika 2.000.000
Kustu seguru edifisiu fabrika no makina 700.000
Kustu manutensaun makina 1.000.000
Kustu manutensaun edifisiu 500.000
Kuantidade Rp5.700.000
Journal hodi rejistu kustu overhead fabrika ne’ebe lolos akontese mak hanesan tuir
mai ne’e :
Jounal # 9 :
Kustu overhaed fabrika lolos Rp5.700.000
Akumulasaun depresiasaun makina Rp1.500.000
Akumulasaun depresiasaun edifisiu 2.000.000
Avansar seguru 700.000
Partes fornecer 1.000.000
Forneser material utilizadu 500.000
Hodi hatene katak kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan bazeia ba tarifa ne’ebe rai husi
kustu overhead fabrika ne’ebe akontese lolos, konta saldo kustu overhead fabrika ne’ebe
hatodan hodo taka ba konta kustu overhead fabrika lolos. Journal taka mak hanesan tuir mai
ne’e :
Journal # 10 :
Diferensia kustu overhead fabrika ne’ebe hatodan ba produtu ho kustu overhead fabrika
ne’ebe lolos akontese iha periodo kontabilidade ida hodi determina kalkulasaun ba konta
saldo nian iha kustu overhead fabrika lolos. Antes journal #10 loke, konta saldo kustu
overhead fabrika lolos mak hanesan tuir mai ne’e :
Debitu :
Journal # 4 Rp 300.000
Journal # 6 3.000.000
Journal # 9 5.700.00
Kreditu :
Journal # 4 8.850.000
Menor diferensa da carga (underapplied) Rp150.000
pag. 52.
Diferensa kustu overhead fabrika ba iha ikus muda ba konta diferensia kustu overhead
fabrika. Wainhira akontese diferensia menor carga, hodi halo journal :
Journal # 11 :
Journal rejistu presu baziku ba produtu feitu refere hanesan tuir mai :
Journal # 12 :
6. Rejistrasaun presu baziku ba produtu iha prosesa. Iha perido ikus pasti hetan
orderan ne’ebe mak seidauk halo produsaun. Kustu ne’ebe hasai ba orderan rruma
hodi hare’e iha kartaun presu baziku orderan ne’ebe relasiona. Depois halo journal
hodi rejistu ba produtu sira ne’ebe iha prosesa ho konta debitu fornesimentu
produtu iha prosesa ho konta kreditu ba sasan iha prosesa nia laran. Hanesan tuir
ezemplu iha leten, orderan #102 iha periodu ikus kontabilidade nian ne’ebe mak
seidauk halo servisu hotu. Presu baziku orderan #102 halo kalkulasaun ba fulan
novembru 20X1 ne’ebe mak halo rejistu iha kartaun presu baziku orderan ruma
( figura 2.6). journal hodi rejistu presu baziku orderan ne’ebe mak seidauk hotu
hanesan tuir mai ne’e :
Journal #13 :
Pag. 53
7. Rejistrasaun presu baziku ne’ebe mak atu fa’an. Presu baziku ba produtu
ne’ebe mak entrega ba kliente rejistu iha konta presu baziku fa’an no konta
fornesimentu produtu feitu. Liu husi ezemplu iha leten, journal hodi rejistu presu
baziku orderan #101 ne’ebe entrega ba kliente hanesan tuir mai ne’e :
Journal #14 :
Presu baziku orderan Rp3.600.000
Journal #15 :
RESUMO
Siklu kontabilidade kustu iha kompania ida tuir siklu atividade negosiu kompania nian ne’ebe
iha relasiona. Siklus atividade kompania komersial hahu liu husi sosa sasan iha merkadoria
nian no la liu husi prosesa seluk, remata ho merkadoria nia royalties. Iha empreza sira ne’e,
siklu kontabilidade kustu nian mos hahu ho rejistu ba presu baziku komersial ne’ebe sosa no
remata ho apresentasaun presu baziku ba sasan sira ne’e fa’an. Siklu iha servisu empreza
nian hahu ho preparasaun entrega servisu no determina husi entrega ba servisu usuarios. Iha
empreza refere, siklu kontabilidade kustu mos hahu ho rejistu ba presu baziku sasan nian
ne’ebe sosa iha merkadoria no detemina hosi apresentasaun presu baziku ba sasan iha
merkadoria. Siklu servisu empreza hahu ho preparasaun entrega servisu no remata ho entrega
ba uzarios servisu. Iha perusahan refere, siklu kontabilidade hahu ho rejistu kustu
preparasaun servisu nian hodi entrega no remata ho apresentasaun entrega presu baziku
servisu. Siklu fabrikasaun hahu ho prosesu material-prima iha departamentu produsaun no
remata ho entrega produtu hotu ona ba iha armazen. Iha empreza refere, siklu kontabilidade
kustu hahu rejistu presu baziku materia-prima ne’ebe inklui iha prosesa produsaun nian,
kontinua kedas ho rejistu kustu traballador direta no kustu overhead fabrika ne’ebe konsume
ba produsaun ne’ebe remata ho aprezentasaun presu baziku produtu ne’ebe remata ona no
entrega husi departamentu produsaun ba iha armezen.
Iha metode presu baziku fahe ba grupo : kustu produsaun direta no kustu produsaun indireta.
Kustu produsaun direta hatodan ba orderan bazeia ba kustu ne’ebe akontese lolos, enkuantu
kustu produsaun indireta hatodan ba produtu bazeia ba tarifa/taxa ne’ebe previzivel
(ditentukan di muka). Hodi rejistu kustu produsaun, ne’ebe diak liu husi direta no indireta.
Pag.54
Diretamente, iha livru bo’ot ida ba servisu iha prosesu ne’e Fornese atu reduz kustu
produsaun ne’ebe rejistra iha prosesu konta, konta subsidario forma ho forma kartaun kustu
material.
Kompañia sira ne’ebe fabrikasaun atu halo prosesa sira nia produtu tuir espesifikasaun
konsumidor, no prosesu produsaun la limitidu atu kumpri orden. Karakteristika empreza ida
nian husi atividade sira ne’e determina karakteristika sira hosi metodu sulin – osan nian
ne’ebe uza hodi halibur kustu produsaun nian iha empreza nia laran.
Kontabilidade kustu barak liu uza konta subsidiariu ne’ebe hetan supervizaun liu husi
estabelese konta kontrolu kustu iha livru bo’ot. Kontrolo ne’ebe uza hodi grava kustu
produsaun mak konta tuir mai ne’e : servisu iha prosesu, produsaun real ka kustu fabrikasaun,
no designadu ba fabrikasaun. Kontrolu konta atu akomada kustu la produsaun mak konta sira
tuir mai ne’e : kustu jeral no administrativu no kustu komersializasaun sira. Atu detalla kustu
ne’ebe mak iha atu produz orden ruma, uza kustu kartaun bens, ne’ebe funsiona hanesan
konta subsidiariu ba servisu iha prosesu konta ne’ebe kontein iha livru bo’ot.
EXERCICIO
1. Siklu kontabilidade kustu nian tuir siklu atividade empreza nian. Deskreve siklu
atividade negosiu empreza merkadoria nian no esplika ninia siklu atividade
kontabilidade kustu nian.
2. Siklu kontabilidade kustu nian tuir siklu atividade empreza nian. Esplika siklu
atividade negosiu ba kompañia servisu no esplika siklu kontabiliade kustu
3. Siklu kontabilidade kustu nian tuir siklu atividade empreza nian.
4. Desktreve siklu atividade negosiu empreza fabriksaun nian
5. Esplika siklu kontabilidade kustu nian. Dada relasaun entre siklu atividade empreza
fabrikasaun nian ida no ninia siklu kontabilidade kustu nian.
6. Deskreve siklu kontabilidade kustu uza relasaun konta livru bo’ot estadu
karakteristika kompañia ida nian ne’ebe nia produsaun bazeia ba orderan
7. Estadu karakteristika husi metodu presu baziku orderan
8. Esplika direfensia entre konta kontrolu no konta subsidiariu
9. Deskreve relasaun entre konta kontrolu no konta ajuda
10. Esplika kona-ba funsaun husi kustu kartaun sasan no fo ezemplu kona-ba figura
formulariu nian
11. Bazeia ba dokumentus kontabilidade saida deit, kustu material-prima ne’ebe uza hodi
produz orden balun registra iha kompañia ne’ebe ninia produsaun bazeia ba orderan
12. Se kompañia ida hetan orderan atu produz meza han fatin lubun ida, no kompañia
ne’e uza mos material auxiliar Rp120.000 tan ne’e, di’ak atu hakerek surat-tahan sira
ne’e hodi uza ba buat sira ne’e.
Pag.55
13. Tuir lista salario no vensimentu ne’ebe prepara husi departamentu pessoal, kustu
traballo ne’ebe atu selu husi kompañia ida kompostu husi elemntu hirak tuir mai ne’e:
Liu husi data baze ida ne’e halo jornal hodi rejistru deve salario no remunerasaun(upah)
distribuisaun salario no remunerasaun no mos selu salario no remunerasaun.
14. Iha kompañia ne’ebe produz tuir orderan manega (mengelola) produtu sira liu husi
departamentu rua A no B. Tuir mai ne’e hanesan transaksaun kustu produsaun
empreza refere hodi meneja orderan no B-109 iha fulan janeiru 20X1
Tipo kustu Dep.A Dep.B
Kustu material-primas Rp.150.000
Kustu traballador direta 500.000 Rp.675.000
Kustu overhead fabrika Rp5.000 kada oras makina 200% B.TKL
ORAS MAKINA 200 400
Iha fulan janeiru ne’e remata ona orederan B-109 ne’ebe hotu ona hodi entrega ba
kliente sira ho presu fa’an Rp.5.000.000 .
15. PT X ne’ebe halo produsaun bazeia ba orderan, kalkula tarifa ba fabrikasaun kustu
overhead fabrika ho montante Rp1.500 tuir oras makina. iha fulan ida empreza refere
halo produsaun ba orderan 3 ho oras servisu nian hanesan tuir mai ne’e :
ORDERAN # 205 200 oras makina
ORDERAN # 251 150 oras makina
ORDERAN # 252 400 oras makina
Iha fulan refere total kustu overhead fabrika ne’ebe ho lolos akontese mak hanesan tuir mai :
Iha kapítulu 2, métodu ida atu kobra kustu produsaun nian mak deskreve tiha ona, ne'
ebé aplika ba empreza ne' ebé nia produsaun bazeia ba métodu halibur kustu produsaun nian
ne'e hanaran métodu kustu-benefísiu. Iha kapítulu 3 ida ne 'e deskreve metodu prosesu ba
sasan, ne' ebé nudar metodu ida atu kolekta kustu produsaun ne 'ebé kompañia sira uza hodi
prosesa sira nia
produtu barak liu. Iha métodu ida ne'e, halibur kustu produsaun ba kada prosesu durante perío
duida, inklui, kustu produsaun unidade kalkula hodi fahe kustu total produsaun iha prosesu pa
rtikular ida, inklui kustu iha períodu balun nia laran ho númeru unidade produtu ne
'ebé prodús hosi prosesu ne' e durante períodu preokupa.
Diskusaun konaba métodu kustu ne'e sei aprezenta iha kapítulu rua: kapítulu 3 no kapí
tulu 4, kapítulu 3, diskusaun ida kona-ba métodu kustu nian ne' ebé rigorozu. Iha kapítulu 3
ida ne 'e sei deskreve métodu kustu ba prosesu presu simples ida, ne' ebé sei aplika iha
empreza sira ne 'ebé prosesa sira-nia produtu liu hosi departamentu produsaun ida no iha
kompañia sira ne 'ebé prosesa sira nia produtu liu hosi departamentu produsaun ida.
Liután, kapítulu 3 mós deskreve efeitu hosi produtu sira ne 'ebé lakon iha prosesu kona-ba
kálkulu kustu unidade produsaun nian iha departamentu ida-idak. Iha kapítulu 4 sei
deskreve efeitu inventáriu produtu nian iha prosesu inisiál períodu nian kona-ba kálkulu ba
kustu sira ne 'ebé fabrika ba kada unidade.
Husi métodu halibur kustu produsaun nian determina husi karakterístika prosesu prod
utu empreza nian. Iha empreza sira ne 'ebé prodús karakterístika produsaun masivu mak
hanesan tuir mai ne' e:
Porezemplu, empreza ne 'ebé prodús masa hanesan kompañia simentu ida, prosesu produsaun
Semes prodús produtu ida ho tipu hanesan ho géria 50 kg, produtu ne 'ebé prodús husi fulan
to' o fulan ida ne 'e hanesan. Planu produsaun hala 'o liu husi fó sai orden produsaun iha
inísiu fulan ida-idak ne' ebé válidu ba fulan ida. Atividades produsaun iha emprezas ne 'ebé
produz métodu rekoilha kustu iha karakterístika hanesan tuir mai ne' e:
Atu komprende karakterístika prosesu nian, ba diferensa entre métodu kustu prosesu nian no
métodu tranferénsia nian ho orden kona-
ba diferensa entre métodu kolesaun kustu produsaun rua ne 'e mak hanesan tuir mai:
3. Kustu produsaun
Kustu trabalhador indiretu no produsaun sira seluk laos kustu material prima no kustu fiksu.
Traballu indiretu iha metodu ida-ne’e fabrika ba kustu ulun hetan atribuisaun ba produsaun
povo nia hanoin. Iha progressu ida ne’e. fabrika ne’e kompostu husi kustu produsaun ne’ebe
la’os kustu material prima no material auxiliar sira. No kustu tarballu (rua ne’e diretu no
indiretu). Iha kazu ida ne’e, fator kustu ulun hetan atribuisaun ba produtu ho sira nia kustu
atual akontese iha perriodu kontabilidade.
Benefisiu husi kustu informasaun produsaaun nian iha kompania ne’ebe la produtivu liu,
informasaun konaba kustu ba bens manufatura.
Determina folin faan produtu nian prossesu kompania ne’ebe la produtivu ninia produtu sira
atu hasoru inventariu iha armazem lotus kustu produsaun nian kalkula ba perriodu tempu
balun atu produs informasaun kustu produsaun kada unidade produtu. Atu determina presu
faan produtu, kustu produsaun kada unidade mak determina organizasaun ida ne’ebe
konsidera hanesan aliened informasaun konaba kustu no informasaun sira seluk laos
kustu(non-cost). Faan politika presu mina bazeia ba kustu uza formula hadi’a presu tuir mai
ne’e:
Akuzasaun ba belt no formula hatudu katak produsaun estimadu kustu informasaun husi
unidade ida sei fo sai atu produs produtu ne’e iha tempu balun nia laran hanesan baze ida
hodi determina presu faan sasan kada unidade ne’ebe sei hetan akuzasaun ba sosa-na’in. atu
halo estimasaun ba kustu produsaun ne’ebe atu incur iha atu produs produtu ida iha perriodu
ida nia laran presiza kalkula elementus kustu tuir mai ne’e:
Monitoriza realizasaun kustu produsaun karik planu produsaun ba tempu balun deside ona atu
implementa jestaun presiza informasaun kustu produsaun tuir loloos fo sai iha
implementasaun planu produsaun, tamba ne’e uza kontabilidade kustu hodi kolekta
informasaun kustu produsaun fo sai iha perriodu tempu balun atu monitoriza karik prossesu
produsaun consume kustu total produsaun tuir kalkula uluk rekolla kustu produsaun ba tempu
balun sei halo tuir uza prossesu metodu kustu. Kalkulasaun kustu produsaun atual fo sai iha
tempu ne’ebe loos tuir formula tuir mai ne’e.
Rezultadu faan presu (faan presu kada unidade volume produtu ne’ebe faan)
Rpxx
Inventoriu teoria ba produtu inisial kompletu nian Rpxx
Produtu inventa iha prossesu inisial kustu judisial Rpxx
Kustu material atual
Kustu material prima real Rpxx
Kustu traballador diretu real xx
Kustu overhead fabrika real xx
Total kustu produsaun +
xx +
xx
kustu inventoriu produtu sira nian iha presesu final xx -
presu baziku produsaun xx +
kustu ba produtu sira ne’ebe fabrika sira halo ho kustu atu faan xx
Remata produtu inventoriu xx -
Produtu sira nian faan lukru brutu
xx
Prezuizu brutu
Rpxx
Determina kustu inventariu produtu no produtu sira ne’ebe hotu ona iha prossesu laran
ezemplu:wainhira presizahalo jestaun penocdik akontabilidade finansial, jestaun tenke
aprezenta deklarasaun finansial se kompara ho buat ne’ebe ita ko’alia no ita nia osan. Iha
balansu, jestaun tenke aprezenta kustu husi inventariu produtu sira ne’ebe hotu ona no kustu
husi produtu sira ne’ebe mak iha data saldo nafatin progressu: to’o ikus ida ne’e, jestaun
kampu mantein arkivu peru kustu produsaun per bar node. Bazeia ba gravasaun produsaun
kustu penode jestaun bele determina kustu produsaun ne’ebe aneksa ba produtu jestaun nian.
Maske nune’e, sira seidauk fa’an sira nia sasan iha data ne’ebe loos liu tan bazeia ba rejistu
hirak ne’e. jestaun bele mos determina kustu produsaun ne’ebe aneksa ba produtu iha data
balansu ne’e ei iha prosesu hamaran nian iha produsaun ida ne’ebe aneksa ba iha ne’eba
produtu sira hotu ne’ebe mak seidauk faan iha data saldo nian ne’e sei aprezenta iha semester
saldo hanesan kustu ba fornesimentu produtu nian. Kustu produsaun ne’ebe aneksa ba
produtu data balansu ne’e sei iha hela prosesu atu inklui iha balansu ne’e hanesan presu kustu
husi produtu iha prosesu ne’ebe husi kustu inventariu. Produtu sira iha prosesu inisial atu
fornese deskrisaun inisial ida konaba utilizasaun prosesu metodu halo kustu ba kolesaun
kustu produsaun, tuir mai ne’e ezemplu utilizasaun metodu presu. Prosesu xave sira ne’ebe
seidauk foti konsidera impaktu husi diskrepansia produtu nian iha.
Atu fo deskrisaun inisial konaba utilizasaun prosesu metodu halo kustu iha koleksaun
kustu produsaun, ezemplu tuir mai mak uza metodu presu prosesu principal ne’ebe
seidauk hetan konsiderasaun no impaktu husi asaun kliente nian.
Prosesu inisial. Variasaun ezemplu uza metodu presu principal iha kapitutlu ida ne’e inklui:
prosesu principal sira ne’ebe jere metodu prosesu aplikasaun kustu ba kompania
ne’ebe ninia produtu sira prosesa deit liu husi departamentu produsaun ida.
Prosesu fo kustu metodu ne’ebe aplika ba kompania siraa ne’ebe produs prosesu liu
husi departamentu produsaun ida.
Influensia produtu ne’ebe akontese iha prosesu halo kalkulasaun presu kustu
produsaun kada unidade,asumsaun:
Produtu ne’e lakon bainhira prosesu hahu
Produtu ne’e lakon bainhira prosesu ikus
Prosesu ne’e nia objetivu mak atu uza prosesu ne’e hodi halo kustu ba metodu ne’ebe lori
impaktu sei aprezenta inventariu servisu nian iha kapitulu 4 kona-ba kustu metodu kustu nian
no prosesu avansada.
Metodu prosesu nia kustu
Departamentu produsaun bele kompreende kalkulu kustu produtu nian iha metodu kustu
prosesu, iha kraik, deskreve ezempu ida konaba prosesu metodu kustu ne’ebe aplika iha
kompania ne’ebe prosesa nia produtu liu husi departamentu produsaun ida deit sein konsidera
inventariu produtu sira nian iha prosesu iha inisiu period nian.
Ezemplu:
Por ezemplu PT Isa Remendi prosesu nia produtu iha masa liu husi departamentu ida
produsaun total kustu ne’ebe mak hetan durante fulan ne’e aprezenta iha loron 20
fulan Janeiru.figura 3.1.
Figura 2 iha kraik ne’e esplika kona-ba aprezentasaun dadus kona-ba kalkulasaun ba hamutuk
Gambar 3.2
!..........................................................................................................................................!
Problema ida –ne’e oinsa atu kalkula kustu produtu nian sasan sira ne’ebe remata ona
transfere ba armazen no kustu sasan iha prosesu inventariu iha fulan nia rohan seidauk
kompletu.Ba objetivu ida ne’e presiza kalkulasaun kustu produsaun kada unidade fo-sai iha
loron 20x1 janeiru.Rezultadu kalkulu ida-ne’e nian sei aumenta liutan ho kuntidade produtu
PSIK nian no sei produs kona-ba kustu produtu sira ne’ebe remata ona transfere ba armazen
atu kalkulu presu inventariu servisu iha periudu nee nia rohan kustu produsaun Unidade nian
aumenta tan ho kuantidade inventariu serbisu nian tuir konsidera nivel akabamentu produtu
inventariu iha prosesu.
Atu kalkula kustu unidade nian ne’ebe mak hetan husi kompania, presiza atu unidade
ekivalensia janeiru 20x1 kalkula uza metodu kalkulasaun tuir mai ne’e:
1. Kustu material prima ne’ebe mak suporta iha janeiru 20x1 bele produs produtu kg
ne’ebe remata tiha ona no inventariu 500 kg ho taxa material prima kompleta 100%.
Ne’e katak sa? Kustu material prima of Rp ema uza ona 5.000.000 atu kompleta
produtu hotu-hotu hamutuk 2.000 kg n0 kg (50 x 100%) husi produtu inventariu iha
nune’e, kustu unidade ekivalente ba material prima mak 2.500 kg, ne’ebe kalkula
hanesan tuir mai ne’e: + 2.000 (100% x 500%) =2500 kg.
2. Kustu material auxiliar nian ne’ebe fo sai ona iha loron 20x1 fulan janeiru Rp ne’e
7.500.000 mak bele produs produtu 2000 kg ne’ebe mak hotu ona no 500 kg inventa
produtu ida iha prosesu nia laran ho kustu auxiliar ne’ebe kompletu 100%. Ida ne’e
signifika katak uza ona kustu ba material extra remata ona produtu kg hamutuk 2.000
n0 500 kg (500 x 100%) prosesu. Nune’e unidade ekivalensia kustu material auxiliar
kalkula hanesan tuir mai ne’e: +2.000 (1005 x 500%) = 2.500 kg
3. Kustu traballu ne’ebe mak suporta iha janeiru 20x1 hamutuk ho Rp 11.250.000
produtu ne’e bele produs kg hamutuk 2.000 no produtu kg 500 iha progresu ho kustu
mao de obra kompleta ona 50%. Ne’e signifika katak kustus traballadores uza tiha ona
atu kompleta nia produtu.200 kg no 250 kg (500 x 50) husi dene nia servisu iha
progresu nune’e unidade ekivalensia ba kustu traballu mak 2.250 kg, ne’ebe kalkula
hanesan tuir mai ne’e: 2.000 + (50 x 500) = 2.250 kg.
4. kustu fabrika eletrisidade fo sai iha Janeiru 20x1 molok Rp 16.125.000 bele produs
produtu 2000 kg ne’ebe hotu ona no 500 fornesimentu produtu iha prosesu ho fabrika
hotu kustu remata to’o 30%. Ida ne’e signifika katak uza ona fator ba kustu sira atu
kompleta produtu ne’ebe mak remata ona ho kg 2000 n0 150 kg (500 x 309)
inventariu produtu sira nian iha prosesu atu ekivalensia ho kustu material sira salvador
mak 2.150 kg, ne’ebe kalkula hanesan benefisiu: 2.000 + (30% x 500) = 2.150
kalkulasaun kustu produsaun kg ida ba produtu ne’ebe produs iha fulan ida nia laran janeiru
20x1 mak halo liu husi fahe kustu kada elementu produsaun (kustu material prima, kustu ba
material auxiliar, kustu ba traballu no fator ba kustu ulun) hanesan deskreve ona iha leten.
Figura 3.3
1 2 3 4
Hafoin kalkula tiha kustu produsaun unidade nian, kustu husi transferensia produtu hotu-hotu
nian mak kalkula ba armazen no kustu ba inventa sasan iha prosesu kalkula iha figura 3.
Figura 4
Kalkulasaun kona-ba kustu produtu no produtu sira ne’ebe remata ona iha presepsaun.
4.875.000
Total kustu produsaun fulan janeiru 20x1
Rp39.875.000
Hakerek
Kalkulasaun ne’ebe iha leten mosu iha laporan kustu produsaun figura 3.5
Figura 3.5
PT Risa Rimendi
Data produsaun
Total Per kg
Kalkulasaun kustu
5. Montante ne 'ebé atu halo rejistu kona-ba kustu sira ne' ebé remata ona husi bens sira
ne 'ebé maka transfere ona ba armazén produtu nian Rp35.0000.000
Bens ne 'ebé iha prosesu nia laran hamutuk $ Bhn mane na' in 6.000.000
Servisu
iha progresu kustu empregu 10,000,000*
**2,00kg x Rp7.500
6. Juñu atu dokumenta kustu ba bens ne 'ebé la prosesa iha loron ikus fulan Janeiru
20X1
Se produtu ne'e prosesa liu husi departamentu produsaun ida, kalkulasaun ba kustu produsaun
unidade husi produtu ne' ebé produz husi Departementu produsaun primeiru hanesan ho ne
'ebé diskute ona iha Ezemplu 1 iha leten.
Kálkulu kona-ba kustu produsaun hosi unidade ne 'ebé prodús hosi departamentu dahuluk,
hanesan kálkulu kumulativu ida tanba produtu ne'ebé produz hosi departamentu hafoin depart
amentu dahuluk remata nia produtu, ne'ebé mak lori kustu produsaun hosi departamentu prod
usaun nian.
Antes ne 'e, kustu bens ne' ebé produz hosi departamentu hafoin departamentu
primeiru kompostu hosi:
Ezemplu ida hosi kalkula kustu produsaun kada unidade, se produsaun prosesa liuhosi
departamentu produsaun rua bele halo tuir iha Ezemplu 2 iha kraik:
PT elisari iha departementu produsaun rua, Departamentu A no Departamentu B hodi prodús
nia produtu sira, produsaun no dadus kustu ba departamentu rua iha 20 Janeiru sei aprezenta
iha Figura 3.6.
Imagen 3.6
Departamentu A departamentu B
Atu halo kálkulu ba kustu produtu sira ne 'ebé mak ramata tiha ona hosi Departamentu A ne'
ebé transfere ba Departamentu B no kustu bens iha prosesu inventáriu iha Departamentu A
iha finál fulan Janeiru 20X1, presiza kalkula kustu produsaun unidade nian ne 'ebé fó sai hosi
departamentu A iha fulan ida nia laran. Rezultadu kálkulu ida ne' e nian aumenta tanba
kuantidade husi produtu hirak ne 'ebé mak ramata tiha ona ne' e.
1. Atu halo kálkulu ba kustu inventáriu ba produtu sira iha Departamentu A iha períodu
ne 'e
nia rohan hosi kustu produsaun unidade nian aumenta barak tanba kualidade inventári
u produtu nian iha prosesu, hodi kalkula nivel konkluzaun ba produtu inventarizasaun
nian iha prosesu ne' Atu kalkula kustu produsaun unidade ne 'ebé hasai hosi
Departamentu
A, presiza kalkula unidad ekivalente hosi kada elementu ida hosi kustu produsaun De
partamentu A nian iha Janeiru 20X1 hodi kalkula:Kustu ba matéria prima sira ne 'ebé
fó-sai husi Departamentu A, iha fulan-janeiru, 20x1, bele prodús produtu sira ne' ebé
ramata ona hamutuk 30,000 kg no produtu 5,000 kg ne 'ebé la' o hela, ho
taxa konkluzaun ida kona-ba kustu prima 100%. Ne 'e signifika katak kustu matéria-
prima Rp. 70,000 utiliza ona hodi kompleta produsaun ne' ebé ramata tiha
ona husi kg no 50.000 kg (5,000 kg x 100%) husi matéria prima sira nian mak
35,000 kg, ne 'ebé kalkula ona hanesan tuir mai ne' e: 30,000 + (100%) x 5,000 ) =
35kg
.2. Kustu ba versaun Tetun ne 'ebé kompostu hosi kustu traballu no fábrika, ne'
ebé fornese hosi departamentu A iha Janeiru 20X1 ho kustu aas ba Rp.155,000.
Departamentu A Departamentu B
Figura 3.14
Rp130.500
Rp15
Tanba produtu ne’ebe lakon iha inísiu prosesu nian, produtu ne’e la absorbe kustu
produsaun nian ne’ebéde partamentu A halo iha loron 20X1 Fulan-janeiru .Tanba ne’e,
produtu ne’ebé lakon la inklui iha kálkulu unidade produtu ne’ebé produz hosi departamentu.
Karik produtu ne’e lalakon iha prosesu nia laran no sai produtu di’ak, nune’e unidade
ekivalensia hosi kustu material prima nian mak 1,000 kg (700+ 100% x 200kg +100 kg) no
kustu material -prima ba kg Rp22,50.00(Rp22,500.00:1000 kg). Kalkulasaun kustu produtu
sira ne’ebe mak remata tiha ona iha Departamentu A .
700XRp159
Rp111,300.00
Kustu ba bens iha prosesu inventarizasaun ne’ebe mak sei iha to’o fulan ne’e nia rohan (200
kg):
$Rp130.500
Relatoriu kustu produsaun Departamentu A Januari 20X1.Produsaun lakon iha inisiu prosesu.
PT Eliona Sar
Data Produsaun
Total Por
kg
Kalkulasaun Kustu
Kustu ba bens no prosesu sei la’o hela iha fulan ikus (200 kg):
Rp130,500.00
Produtus lista iha
inisiu prosesu iha Departamentu, hafoin Departamentu produtu primeiru Departamentu lakon
sedu iha prosesu ne’ebe akontese iha departamentu hafoin produsaun dahuluk iha efeitu rua
(1) kustu unidade ba produtu ne’ebe aumenta tan iha departamentu ne’ebe produtu lakon. N’e
akontese tanba kustu produsun nian iha departamentu hafoin departamentu primeiru kalkula
kumultivamente,produtu sira ne’ebe lakon Departamentu B mak hanesan 200 kg, ne’ebe
remata husi Departamentu A . Kustu produtu ne’ebe remata husi departamentu A maka
hamutuk $111,300.00 ne’ebe orijinalmente mai husi kg, ho produtu ne’ebe mai husi
departamentu A .
Kalkulasaun kustu ajustamentu unidade ida husi departamentu ida nia kustu produsaunnpor
unidade ida husi Departamentu ida $ 1300:700Kustu produsaun kada unidade nia produtu
mai husi Departamentu A hafoin produtu lakon iha prosesu departamentu hanesan 200 kg $
159,00 mak Rp111,300.00: (700 kg 200)Adjustizasaun kustu produsaun por unidade ba kada
unidade nia produtu husi Departamentu A hafoin produtu mai husi 222,60 ID 63R 63.60.
Montante kustu
kada kg
Rp63,350.00
Apreenta ona kalkulu konaba kustu sira husi produtu sira ne’ebe mak remata ona,ne’ebe
transfere on aba armazen no produtus sira ne’ebe remata ona iha fulan ne’e nia rohan.
Kustu ba produtu sira ne’ebe remata ona trasfere ba armajen 400kg Rp362,60.00 Rp
145,040.00
Kustu ba bens prosesu inventoriu iha fulan ne’e nia rohan (100 kg)x Rp222,60.00
Rp22,260.00
29,650.00
Relariu kustu produsaun ba departamentu B ba janeiru 20X1.Produtu sira ne’e lakon iha
inísiu prosesu nian iha Departamentu hafoin Departamentu primeiru.
PT Eliona Sari
Relatoriu kustu produsaun Departamentu B
Fulan Janeiru20x1
Data produsaun
Total produtu iha prosesu fulan ikus no taxa kompleta ona 60% husi kustu
Rp111,300.00 Rp222,60.00
Kalkulasaun Kustu
Presu baziku sei prosesu nia rohan iha fulan ida ne’e nia rohan(100 kg)
Rp174,650.00
Produtu ne’ebe lakon iha prosesu ne’e nia rohan atu observa kustu produsaun ne’ebe hato’o
ona iha Departamentu tamba ne’e tenke tau iha konsiderasaun atu determina unidade
ekivalensia produtu ne’ebe produs husi departamentu ida..Departamentu produsain inisiu no
departamentu produsaun nian hafoin departamentu produsaun inisiu remata, kustu ba
produtu ne’ebe lakon iha prosesu ne’e nia rohan tenke kalkula kustu ida ne’e hanesan kustu
adisional ba produtu sira ne’ebe maka remata ona ne’ebe transfere ba departamentu
produsaun nian k aba armajen tuir mai.Ne’e sei resulta kustu a’as liu por unidade produtu
final transfere ba departamentu ka armajen tuir mai.
Ezemplu 4
Atu ilustra influensia husi akontesimentu produtu ne’ebe lakon iha final processu nian ,dadus
ne’ebe apresenta iha ezemplu 3.Ho razaun ida ne’e dadus ne’ebe apresenta iha ezemplu kraik
apresenta ho alterasunsira konaba deskrisaun produtu hirak ne’ebe lakon,ne’ebe iha ezemplu
3 akontese daudaun.Pt Eliona Sari iha departamentu produsaun rua atu prodúsnia produtu
sira: Departamentu A no Departamentu B.Kustu produsaun no produsaun husi departamentu
rua númeru sir aba fulan janeiru 20X1 sei apresenta iha figurab3.21.
Departamentu A
Departamentu B
Tuir mai:
Tuir rejistrasaun kontabilidade ,kustu ne’ebe gastus durante fulan januariu 20X1 .
Departamentu A
Departamentu B
Rp22,500.
Kustu material prima
-
Bazeia ba data tuir mai ,kalkulasaun presu baziku por unidade rezultadu husi Departamemtu
A.
Kustu
pur
kg
Total produtu ne’ebe hetan husi
realiza
departamentu A (Unidade
Kustu
ekivalensia husi
produsaun
Dep. A Dep.
A
(Rp)
(Rp)
130.500 142,67
Ajustamentu presu baziku produtu remata tanba produtu ne’ebe lakon iha prosesu ikus : 100
x Rp161,91Presu baziku produtu pronto iha prosesu fulan ikus (200 kg):
17.165,60
Husi fulan janeiru ,relatoriu ida konaba kustu produsaun 20X1 hatudu iha figura 3.25.
Departamentu lahanesan ho kazu ne’ebe lakon produtu sira ne’ebe lakon iha inisíu prosesu
produsaun daruak nian, nune’e nia rohan ,hafoin departamentu produsaun dahuluk rezulta
deikustu ba kadaunidade produtu ne’e be transfere ba departamentu tuir mai k aba armajen
sira. Produtu ne’ebe simu husi departamentu produsaun ida uluk.Kalkulasaun kustu
produsaun kada unidade aumenta iha departamentu B aprsenta iha figura 3.26.
Relatoriu kustu produsaun Departamentu A fulan 20X1.Prudutu lakon iha prosesu ikus
Departamentuprodusaun inisiu.
PT Eliona Sari
Data produsaun
1.000 kg
Total
Por unidade
Kustu material prima Rp 22.500
Rp 22,50
Kalkula kustu
Ajustamentu ba produtu hotu ne’ebe lakon iha prosesu ikus: 100 x Rp141,6714,167,00
Presu baziku produtu inventariu iha prosesu fulan ikus (200 kg)
17.165,60
Figiura 3.26
(Unidade ekivalensia
Kustu produsaun aumenta Dep.B
Kustu overhed fabrika 400 kg + 50% x 100 kg + 200 kg= 650 kg 24.750
38,08
Rp 63.350
Rp97,09
Ka;lkulasaun presu baziku remata transfere ba armagen no produtune’ebe sei iha prosesu
fulan ikus .
Figura 3.27
Presu Baziku produtu ne’ebe lakon iha prosesu: 200 kg x (Rp161,91 + Rp97,09)
51.800,00
Presu Baziku produtu remata trasfere ba armajen : 400 kg x Rp388,50
Rp155.400,00
Presu Baziku fornese produtu iha prosesu iha fulan ikus ( 100 kg):
21.045,50
Relatoriu kustu produsaun Dep A Fulan 20X1.Produtu lakon iha ikus prosesu Departamentu
inisiu.
PT Eliona Sari
Data Produsaun
700
kg
Kustu gastus iha Departamentu B
Total Pur
kg
Presu Baziku produtu ne’ebe lakon iha prosesu ikus; 200 kg x (Rp161,91 + Rp97,09)
51.800,00
Presu Baziku fornese produtu iha prosesu fulan ikus (100 kg).
21.045,40
Total hanesan Rp 155,400,Total ajusta ona karik aumenta ba kustu sira iha prosesu inventariu
montamte Rp 176.684,40,Total kustu produsaun kumulativu iha Dep B fulan janeirun20X1.
Rezumu
Metodu Presu Baziku aplika atu prosesa informasaun kustu produsaun nian iha kompania sira
ne’ebe produsaun hala’o produsaun masimu.,etodu kustu prosesu lahanesan ho metodu kustu
orden nian relasiona ho koleta kustu prudusaun halo kalkula ba kustu unidade nian, klasifika
kustu produsaun sira nian,kalkula kustu grupu ne’ebe fabrika kustu a’as liu. Problema
principal ne’ebe iha prosesu nian laran mak oinsa atu determina kustu ba produtu sira ne’ebe
remata tiha ona,be’ebe transfere ba departamentu ida.Atu determina kustu bens nian ,presiza
atu kalkula.Atu kalkula kustu pur unidade produtu ne’ebe produs husi departamentu,presiza
determina unidade ekivalensia ida ne’ebe afetadu husi numeru produtu departamentu ka
armajen tuir mai , nivel konklusaun husi inventoriu serbisu iha periudu ikus nian no prezensa
ka falta produtu ne’ebe lakon iha prosesu ne’e.
Ezersisiu
1. Esplika diferénsa entre métodu kustu no métodu kustu prosesu ho relasaun ba kolesaun
kustu,Kalkula kustu unidade ,klasifika kustu produsaun, no elementu klasifikasaun hanesan
kustu overhed.
2. Karik ita hatene katak kuantidade ne’ebe tama iha prosesu ne’e hamutuk 20,000 no to’o
iha fulan ne’e nia rohan relatóriu produsaun nian hatudu katak númeru produtu ne’ebe mak
remata tiha ona to’o oras ne’e iha unidade 15,000 no total inventarizasaun ba produtu sira:
kustu material prima 100; kustu trabalhu 75% no kustu overhed fabrika 80%, total unidade
ekivalensia komponente produsaun.
3, Karik ita hatene katak kuantidade produtu ne’ebe tama iha prosesu hamutuk 20,000 no iha
fulan ne’e nia rohan relatóriu produsaun nian hatudu númeru produtu feitu kuntidade 14.000
unidade, total prosedur hanesan tuir mai ne’e: kustu material prima 100%; kustu trabalhador
75% no kustu overhed fabrika 80%, no total produtu ne’ebe lakon iha prosesu barak.2.000
unidade, total unidade ekivalensia bz kada kustu produsaun.
4. PT Oki Sasono iha departamentu produsaun rua atu prodús nia produtunsira:
Departamentu A no Departamentu B. Dadus produsaun no kustu produsaun husi
departamentu hosi Departamentu B ba 20X1.
Departamentu B
Tuir rejistrasaun parte kontabilidade ,kustu produsaun ne’ebe despezas iha departamentu B no
kustu ne’ebe trazidu produtu simu husi departamentu durante fulan janeiru 20X1.
Departamentu B
Kustu trabalhador
261.000
Kustu overhed fabrika
290.000
Bazeia ba dadus iha leten ,kalkula kustu produtu ne’ebe mak remata tiha ona husi
departamentu B ba armajen iha loron 20X1 fulan janeiru no kustu ba bens iha prosesu
inventarizasaun B iha departamentu B iha loron ikus 20 j2neiru 20X1.
5. Bazeiba ba dadus ne’ebe iha perguntas numeru 4 no ita boot nia resposta ba pergunta ne’e
prepara relatoriu kustu produsaun ba Departamentu ba lorom 20X1.
Instrusaun
Dadus tuir mai ne’e fornese hodi halo servisu konaba númeru 1 to’o 10. PT El sari iha
departamentu B. Empreza nia kustu dadus ba kompania sira janeiru 20X1 .
Departamentu A
Departamentu B
93
5. Presu Baiku produtu nebe aumenta iha departamentu B iha fulan janeiru 20X1
hanesan:
A. Rp55
B. Rp30
C. Rp25
D. Rp45
6. Ajusta(ajustament) hanesan presu baziku pur kg produtu nebe simu iha departamentu B
departamentu A produtu iha departamentu B hutu hotu lakon iha prosesu inisiu::
A. Rp25/kg
B. Rp5/kg
C. Rp10/kg
D. Rp15/kg
7. jurnal atu rejistu presu baziku produtu remata departamentu A nebe transfere ba
departamentu B iha fulan juli 20X1hanesan:
8. Total rejistu presu baziku remata departamentu B nebe nebe transfere ba armajen iha fulan
janeiru 20X1 hanesan:
Ho nune, iha periodu ida nee rezulta (dihasilkan) produtu remata transfere ba armajen ou ba
departementu tuir mai, presu baziku neebe iha fornesementu produtu prosesu inisiu sei
hatudu konfuzaun iha determinasaun presu baziku produtu neebe remata.
Departemen I Departemen II
Data Produsaun
kustu produsaun
Kompania Rikard
Relatoriu Kustu Produsaun Departementu -1
Fulan -Janeiru 2014
Data Produsaun :
PIP inisiu 4.000 kg
Tama iha prosesu 40.000 kg
Kuantid produtu nb prosesa 44.000 kg
Produtu nb remata transfere ba departemen 2 35.000 kg
PIP ikus 9.000 kg
Kuantid produtu nb rezulta 44.000 kg
Kustu nb ser imposta iha Departementu 1
Total pur-unid
KMP $ 22.000,00 $ 500
KT $ 30.975,00 $ 750
KOF $ 39.235,00 $ 950
Kuantid-kustu nb ser impota $ 92.210,00 $ 2.200
Presu baziku produtu nb remata transfer ba Dept 2 (35.000 kg @ $ 2.200)
$77,000,000,00
Presu baziku produtu iha prosesu ikus (9.000 kg):
KMP (100% x 9.000) x $ 500 $ 4.500,00
KT (70% x 9.000) x $ 750 $ 4.725,00
KOF (70% x 9.000) x $ 950 $ 5.985,00
Presu baziku produtu iha prosesu ikus $
15.210,00
Kuantid kustu produtu nb ser imposta iha Departementu 1 $
92.210,00
Kompania Rikard
Relatoriu Kustu Produsaun Departementu -1
Fulan -Janeiru 2014
Data Produsaun
kg
PIP ikus 3.000 kg
Kuantidade produtu nb rezulta 41.000 kg
Kustu nb ser imposta iha Depart-1;
Total per unit
Kustu Variavel / variable costing define hanesan kustu proporsionalmente hasa'e iha
proporsaun ba kresimentu iha atividade negósiu nian, no diminui reduções proporsionalmente
ba iha atividade negósiu. Kustu variavel inklui kustu materiál-prima, maun-de-obra direta,
No ekipamentu balun. Kustu Variavel define hanesan kustu proporsionalmente hasa'e iha
proporsaun ba kresimentu iha atividade negósiu nian, no diminui reduções proporsionalmente
ba iha atividade negós. Kustu ne’ebe mak bele muda sira nian ho mudansa iha kuantidade
produsaun ona ne’ebe mak koñesidu hanesan kustu variavel. Kustu variavel mak afetadu husi
flutuações diretamente iha nível husi atividade negósiu
Metode full costing/metode espesifiku tomak no variavel (Variable costing) ne’ebe mak
metodo atu determina kustu produsaun nian.
1. FULL COSTING
Full Costing métodu ida ne'e kontabilidade gerencial ne'ebé esplika katak kustu fixos
hotu-hotu no folin la hanesan, inklui ema hotu-hotu kustu produsaun sira seluk, sei
uza atu kobre kustu total husi unidade (kustu produsaun nian).
Full Costing hanesan metodo ida ne’ebe atu deside (penentuan) presu baziku produsaun
ne’ebe mak sura elementu konaba kustu produsaun ba kustu produsaun nian. ne’ebe mak faz
parte ba iha kustu materia-prima, kustu trabalhador direta no kustu overhead fabrika, variavel
no fiksa.
1. Kustu overhead fabrika, variavel no fixu, sira hetan akuzasaun ba produtu bazeia ba ne’e,
ne’ebe determina nanis. kustu Overhead fabrik di’ak nebe variabel no fikso.
2. Diferensia KOF sei mosu husi Kof ne’ebe mak la hanesan ne’ebe akontese duni.
3. Se produtu hotu-hotu ne’ebe prosesa iha periodo ida ne’e la fa’an, KOF ne’e mais ou
menus uza atu hamenus ka hasa’e kustu ba sasan sira ne’ebe mak sei iha balansu (Produtu
ne’ebe mak remata).
NB:
Akuzasaun Kof barak liu tan (overapplied factory overhead) mak akontese se
montante Kof ne’ebe akuzasaun ne’e bo’ot liu fali Kustu atual.
2. Variabel Costing
Hanesan metodo ida konaba determina kustu produsaun ne’ebe de’it tau iha
konsiderasaun kustu produsaun variavel. Hanaran mos Direct costing/ direita ninia folin
prazu.
1. Fabrika overhead kustu sira sei hetan tratamentu hanesan periodu kustu nune’e Kof
nafatin charged hanesan kustu iha periodo akontesimentu.
2. Relasiona ho produtu ne’ebe mak la fa’an, Kof sira sei la fo ba inventarius hirak ne’e
maibe kedas konsidera hanesan kustu iha periodo ne’ebe sira mosu.
Diferensa entre folin kustu tomak no folin variavel principal
iha inisiu, diferente entre metodo rua tuir mai monu iha tempo konaba tratamentu ba
kustu overhead fiksa. Variable Costing, assume katak kustu overhead fiksa kondenadu
iha periodu ne’ebe sira mosu ou akontese. Maibe absorption costing, fixed overhead cost
tenke halo akuzasaun no reduz husi opiniaun ba unidade ida-idak ne’ebe fa’an.
Metodo Espesifiku tomak (Metodo Full Costing) ka ninia metodu varibel folin (Variable
costing) ne’e metodo ida hodi determina kustu produsaun nian. Diferensia bo’ot entre metodo
rua lia bosok iha tratamentu ba kustu produsaun ne’ebe bele sai hetan inkapasidade
permanente.
Diferensia iha tratamentu ba kustu produsaun ne’ebe fiksa hirak ne’e sei iha efeitu ida kona-
ba :
Exemplo Oinsa atu sura ou halo kalkulasaun ba Full Costing no Variavel Costing
Informasaun ou benefisiu ne’ebe mak uja kusto demostrasaun finanseira sei prepara bazeia ba
ninia variavel costing ba aktividade empreza
2. Kontrolu ba kustu no
3. foti desizaun.
Kontribuisaun
= 40/100
Operasional =
40/100
Planeamentu lukru kustu prazu ne’e halo husi jestaun iha tempu ne’ebe prepara orsamentu.
Prosesu prepara orsamentu, jestaun nian iha interese iha tempu badak data kustu la muda, ho
ida ne’e ba informasaun ne’ebe relevante ba planeamentu kurtu prazu ne’e informasaun
nne’ebe mak iha inpaktu ida kona ba rezultadu komersializasaun no kustu variavel,
komponente rua ne’ebe mak hanesan kalkulu osan kontribuisaun no hetan osan kontribuisaun
taxa.
Por ezemplu, iha preparasaun orsamentu ne’e, ho jerensia konsidera planu atu hasa’e folin
fa’an produtu iha 10% ne’ebe mak la hein atu hamenus kuantidade ba iha produtu ne’ebe
mak atu fa’an. Se kustu no kustu fixu la experimentarem mudansa ne’e inpaktu husi aumenta
presu sira fa’an kona ba lukru iha tempu ne’ebe mak badak ne’e bele fasil atu bele hetan
multiplikadu – karik razaun entre kontribuisaun ne’ebe mak mai husi lukru no aumenta iha
presu persentual fa’an.
Sekarik taxa kontribuisaun (40% x 10%) ho planu atu hasa’e presu fa’an 10 ho proporsaun,
lukru kontribuisaun jestaun bele fasil atu bele konsidera fali alternative ne’ebe mak envolve
kustu hsira ne’ebe mak fiksa. Se porezemplu proposaun husi kontribuisaun lukru ne’ebe mak
40% no jestaun topo rstimasaun husi aumenta ba publisidade kustu orsamentu husi $
11,000,000.00 ida ne’e sei bele aumenta reseita komersializasaun husi $ 35,000.00 opsaun
ida ne’e bele hetan koko ba viablidade ninia ho kálkulus hirak tuir mai ne’e aumenta iha
kontribuisaun lukru 40% x $ 35,000.00 $ 14,000,000.00
Ho separasaun kustu sira ne’ebe fikxa no kustu variavel espedifiku metodu ida ne’e permite
jestaun analiza relasaun entre kustu volume no lukru.
EXEMPLO :
PT. Indo mak shoe ida ne'ebé fleksibildade empreza sira. Relatóriu lakon no lukru prevee tiha
ona ba tinan fiskál tinan 2001 mak aprezenta tuirmai:
Kustu variavel :
b. Se iha tinan fiskál tinan 2001 hein katak despeza fiksa sei la muda, enkuantu jestaun topu
ezije rendimentu brutu $ 2,000,000, saida mak númeru kolega ida kona-ba sapatu tenke
fa'an iha tinan fiskál?
Tipu rua kona-ba alternativu hirak ne’ebe fasil atu tetu bazeia ba informasaun ne’ebe
mosu husi metodo variabel costing.
a. planu jestaun topu sei iha efeitu ida iha tinan 2001 tinan fiskal nivel rendimentu,
hanesan aprezentasaun tuir mai ne’e :
Kustu variavel :
Komisi vendas -
Kustu tetap :
125.000
Planu komersializasaun iha tinan fiskal tinan 2001 atu hetan lukru ida kona-ba ho montante $
mak :
3.070.000
=0,3125
= $ 9.824.000
Tan ne’e , se folin kada sapatu iha tinan 2001 $ 4.000, entaun iha tinan 2001 orsamentu ida-
ne’e bele fa’an 2.456 ida kona-ba sepatu ($ 9.824.000 : $ 4.000) atu hetan lukru ho montante
$ 2.000.000
Métodu kustu variavel iha Frakeza, sira balu explika frakeza kona-ba métodu custeio
variável:
1. Separasaun kustu iha folin la hanesan (kustu variavel) no lolo’os (kustu fiksa) ne'e difisil
fixos atu implementa, tamba taxa ne'e duni variável ba feriadu ka kompletamente fiksa.
3. iha baze custeio variável ne'e, maka’as no sira tun ona lukru ne'ebé relasiona ho mudansa i
KAPITULU 6
Iha kapitulu 5 ida ne’e ami koalia ona kona ba konseitu determina kustu produtu
alternativu, ne,ebe mak hanaran naravel ka konesidu liu nu’udar kustu direitu. Karik metodu
determina kustu ba bens ne’ebe manufaktura tenke halo ho forma hanesan ne’e atu kalkula
kustu produsaun bele produs informasaun kona ba kustu produsaun b kaada unidade
produsaun nian ne’ebe mak fo order tuir konseitu kona ba kustu ba bens ne’ebe manufaktura
bazeia ba metodu survel.
Nune’e mos, kona ba kompanhia ida uza determinasaun kona kustu bens ne’ebe manu faktura
ne’ebe nian produsaun bazeia ba produsaun masa, Sistema kontablidade kustu ne’e tenke
halo ho forma hanesan ne’e atu kalkulasaun kustu produsaun ne’ebe bele produz informasaun
kona ba kustu produsaun kadaunidade produtu nian n’ebe mak produz durante period
kontabilidade ida tuir konseitu kustu ba bens manufaktur tuir metodu suravel.
Kapitulu ida ne’e diskute engenharia kona ba kustu ba bens ne’ebe manufaktura informasaun
tuir metodu halo kustu variavel iha kmpanhia sira ne’ebe mak uza metodu ordenamentu no
sira ne’ebe mak uza prosesu halo kustu.
, iha kapitulu 5 diskute taha ona katak iha metodu kustu variavel nian, presiza haketar tuir
kustu komportamentu tuir mudansa iha volume atividade. Kustu produsaun tuir metodu
variavel kustu ne’e konsiste husi kustu material raw, kustu trabailhador direita no kustu
overhead fabrik. Fator fiksu kona ba kustu overhead fabric kalkula nu’uddar kustu period no
akuza nu’udar kustu iha period ne’ebe mak susar, la kalkula nu’udar kustu fabriku sasan,
figura 6.1 hatudu klasifikasaun kustu ne’ebe tuir grupu ninia hahalok relasiona ho mudansa
iha volume atividade.
kustu variavel
kontribuisaun lukru
kustu fixu
Iha kapitulu 5 ami fo ona ezemplu ida kona ba kontablidade kustu ho kustu variavel iha
kompanhia ida ne’ebe mak uza metode kustu ba nain. Iha kapitulu 6, ita deskreve dala ida tan
kustu kontavel ho kustu variavel, maibe ho ezemplu barak liu.
Detalle kona bah o kontabilidade kustu ho variavel iha kompanhia sira uza metodu prosesu
kustu iha metode kustu ba order, kustu produsaun halibur kada orden uza kustu kartaun bens,
ne’ebe konta kontrola serbisu iha proseza iha jerente jeral. Bazeia kustu fabrikasaun variavel
ne’ebe mak kolekta iha kartaun kustu produtu nian ida ne’e, kustu husi produtu no servisu
ne’ebe mak remata ona mak kalkula no rejista. Kontrola konta sira sira iha jerente jeral
ne’ebe mak presiza establese hodi akomoda kustu produsaun no kustu la produ- produsaun
ne’ebe mak independente hodi uza metode ne’ebe uza ba kustu:
Sasan iha prosesu laran kustu material. Servisu iha prosesu direita kustu trabailha, servisu iha
ministeiru da saude kustu nian. Fabrika liu tiha ulun. Favour variavel los kona ba kustu
fabrika fixu loos iha leten. Akuzasaun hasoru fator variavel ba kustu ezkotu. Kustu
komersializasaun. Administrasaun,inpostu jeral,variavel kustu komersilizasaun,kustu
komersializasaun fixu, variavel jeral no kustu administrative, taxa fixu jeral, administrasaun.
Tamba kustu variavel rekere kustu atu klasifika bazeia ba sira nia hahalok relasiona ho
mudansa volume atividade kontablidade ba kustu produsaun no kustu la produsaun mak
hanesan tuir mai ne’e:
Ne’e bele sai analiza statistika ( analiza regresaun) ka analiza simples liu (métodu pontu aas
no ki’ik). Rezultadu analiza ba fabrika real ne’e uza atu halo jurnal tuir mai ne’e: fabrika real
variavel kona ba kustu fixu ba fabrika sentral eletrika
Faktoral
4. Fator variavel ba kustu ne’ebe designadu ba produtu sira durante period kontabilidade
ne’ebe fo, dei taka ba fabrikasaun variavel iha parte leten tamba atu kalkula fator variavel sir
aba leten/ iha atribuisaun nia okos. Konta kreditu oin oin.
5. kustu komersializasau no kustu administrative mos tenke haketak tuir hahalok kustu hirak
ne’e nian relasiona ho mudansa iha volume atividade. Kustu komersializasaun no kustu
administrative sira ne’ebe mak dadaun ne’e incurred rezistadu dahuluk iha konta kontrolu
kustu komersializasaun nian ka kustu administrative jeral sira. Iha fulan ida ne’e nia rohan.
Kustu komersializasaun no no kustu administrative sira ne’ebe debate kona ba konta kustu
komersializasaun ka kustu jeral administrative sira analiza ona atu determina kustu sira
ne’ebe mak komporta ho maneira variavel no kustu sira ne’ebe mak komporta ho maneira
fiziku. Tekníku analítiku bele iza iha forma analiza statistika(analiza regrea) ka analiza
simples ( liu metode ida aas no ki’ik liu). Rezultadu analiza kona ba konta komersializasaun
no kustu administrative sei uza hodi halo viazen tuir mai ne’e
Deskreve kona ba kustu produsaun no kustu noun produsaun iha métodu variavel kustu ho
métodu kustu- konfiansa liu husi kontrolu oin oin ne’ebe mak temi iha leten
Ezemplu: tuir mai kona ba métodu utilizasaun kustu variavel empreza inpresaun ida ne’be
uza métodu kustu ba order hodi halibur nia kustu produsaun ezemplu: 1 elona iha negósiu atu
halo livru: prosesu produsaun halo bazeia ba orden no subskritsaun. Métodu determinha
kustu produsaun ne’ebe uza ne’e nu’udar métodu haki’ak kustuvel, tamba bazeia ba
konsiderasaun jestaun ne’ebe di’ak, informasaun kustu ne’ebe mak produsz husi métodu
determinha kustu produtu ne’ebe mak fabrika sira halo mak util tebes ba prosesu
planeamentu no desizaun ba iha tempu badak.
Material sira
Salariu no vensimentu
Kustu material prima
Kustu trabailhador direita
Presu baziku vendas
Presu baziku kompras
Lukru no presuizu
Ne’e 4. Vanulk hatun hau nia kustu ho panan alan merle kustu ba pro 165 kustu trabailhador
indireitu mak hahalok fixu
$ 175,000.00 $ 90,000
3. taxa kolokasaun fabrika nian ba produtu sira determina iha orsamentu ida ho valor $
500.00 kada oras trabailho direitu kustu total
4. fabrika atual liu fali kustu sira ne’ebe mak duporta, ( eseptu kustu husi konsumidor sira
montante $ 25,000.00 no indireita husi kustu traballu $ 50,000.00 hamutuk ho $ 192,000.00.
fabrika ne’e iha kustu ulun konsiste husi fatór variavel liu kustu $ nian. Fator 142,000.00 no
fixu kona ba $ nia kustu. Ema nain 50,000.00 . 5. Orden total 101. 102 no 103 kompleta ona
iha jeneru
Nota:
20x1. Orden númeru 101 no 102 submete ba kliente iha presu fa’an :
Orden # 101
Oras ne’e sei iha armajén ne’e nia rohan, se tau iha armajen ne’e, sai hanesan produtu ne’e
mak feitu ona, no sei prosesa hela.
# 102
Montante
Rezistu utilizasaun material raw no material auxliar hodi rezista kustu trabailhu direita
Rezistu atribuisaun fabrika variavel kustu ba produtu. Rezistra fábrika atuál ne’ebe
mak kontrola kustu sira.
Separasaun ba fatór atuál overhead kustu sai variavel no kustu
overhead Hakerek folin produtu nian 7. Taka konta cost BUI nian permanente
Entaun fatór variavel sira kustu overhead rezistu kustu komersial sira. Variavel ne’ebe hetan
akuzasaun ba konta
Figura 6.7
$ 227,500.00,55,000.00,$ 115,000.00,20,000.00
Rezistu kona ba produtu hotu hotu ne’ebe mak bele remata iha janeiru 20x1 mak hanesan turi
mai ne’e :
$ 507,500 360,000,330,000.00 montante $ 197,500.00 kustu orden ne’ebe mak kompleta ona
iha janeiru 20x1 rejistra hanesan tuir mai : $ 197,500.00
Inventarius kona ba bens akabadus iha prosesu –raw serbisu iha prosesu ho kustu ings labor,
cost- proseza ov.fabrika ne’e variavel $ 5,000.00, 465,000.00,232,500.00.
Jurnal ne’e halo bazei ba detail kustu husi kada orden ne’ebe kompleta ona 507,500,360.00,
330,000,$ 197,500.00, $ 142,000.00,$ 12,000.00,$ 125,000 140,000, ema nain – 40,000.00,$
75,000.00,50,000.00,100,000.00
Enkaregadu administrasaun. & enjeral hamosu buat hanesan tuir mai ne’e :
Fator variavel sira relasiona ho kustu ne’ebe akuza b aka hetan akuzasaun ovariu. Fabrika
Fabrika real liu kustu ulun iha tinan ida ne’e nia rohan, konta atu halo akuzasaun barak liu ka
menus ne’ebe mak fa’an kona ho entrada jurnalista nian tuir mai ne’e:
Ami bele toba de’it. Fabrika registu kursu komersial sira la produsaun kustu sira ne’ebe
akontese iha janeiru 20x1 registra iha montante hanesan tuir mai:
Jornal ne’e halo bazeia ba detailu kustu husi kada orden ne’ebe mak kompleta ona $ 507 500
360.000, 330.000
Enkaregadu administrasaun & enjeral hamosu buat tuir mai ne’e Osan
Iha tinan ida ne’e nia rohan, konta atu halo akuzasaun barak liu ka menus fabrika ba kustu
ulun taka ba kustu beins ne’ebe mak fa’an konta ho entrada jurnalista nian turi mai ne’e:
Kustu sasan fa’an nian
Rezistu komersial sira la produsaun kustu sira ne’ebe akontese iha janeiru 20x1 registu iha
montante hanesan Tuir mai :Komersializasaun taxa administrasaun no inpostu jeral sira kona
ba kreditu oin oin variavel kustu komersializasaun.
Aumenta # 101
Taka fabrika variavel iha parte leten ne’ebe mak hakerek iha jurnal tuir mai:
Total $ 130,000.00.
Kustu la-produsaun:
variavel kustu rp10,200,000
bopv = kustu variavel ba mudansa kustu variavel husi métodu oin-oin btk = Departamentu
uluk ne'ebé sukat kustu produsaun ba kalkulasaun bkb = kustu produsaun variavel husi
produtu fabriku uza
Métodu Médiu ne'ebé Todan ne'ebé Aprezenta iha Departamentu Primeiru
kálkulu kona-ba kustu produsaun variavel kada Unidade produtu husi Departamentu dahuluk
uza kustu médiu ne'ebé ponderadu husi materiál prima ne'ebé liga ba produtu iha prosesu
1) inisiál kustu materiál prima materiál prima nian ne'ebé incuridu iha períodu atuál + kustu husi
materiál raw per Unidade ekivalente
2) kustu materiál materiál materiál direta serbisu + kustu traballu direta ne'ebé liga ba iha
produtu sira iha tempu atuál
3) kustu traballu direta ba kada Unidade ekivalente ba kustu traballador Unidade variavel fatór
variavel ba kustu sira iha períodu atuál ne'ebé rezulta ba produtu sira iha prosesu inisiál
variavel
fatór variavel ba kustu = kada Unidade ekivalente fatór variavel ba kustu Unit variavel kona-
ba kustu kustu bazeia ba dadus iha figura 6.11 ezemplu 2 no ba formula kustu kada Unidade
produsaun iha
figura 6.12, iha figura 6.13 variasaun produsaun kada Unidade produtu ne'ebé produz iha 1
Janeiru
Determinasaun ba kustu produtu G figura 6.13 kalkulasaun kona-ba produsaun variavel
sujeremental 1 Janeiru 20x1 inerente aumenta totál binya equivalénsia unidades iha períodu
ba produtu atuál kustu kada Kg iha prosesu kustu elementu
(2)+(3) (4): (5)
(1) (2) (3) (4) (5) (6)
produtu produsaun
dadus iha prosesu inisiál tama iha prosesu 4,000 Kg
produsaun tama iha prosesu 40,000
prosesu produsaun iha Abríl 44,000 Kg
produtu sira ne’ebé hotu transfere ba dept. 2
produtu iha prosesu 35,000 Kg
produtu iha prosesu ikus 9,000
totál produtu produz 44,000 Kg
kálkulu kona-ba
kustu produtu ne’ebé remata transfere ba dept. 2
35,000 unidades Rp 2,2 Rp 77,000.000
kustu husi produtu inventáriu (9,000 Kg) Kg
kustu materiál prima Rp 4,500,000
kustu trabador 4,725,000
kustu overead fabrika 5,985,000
15,210,000
Rp 92 210,000 totál kustu produsaun
variavel ne’ebé atribui iha dept. 1
5. totál elementu kustu atuál Unidade ekivalente ba kada Unidade kustu = (1)+(2) + (3) + (4)
kalkulasaun kumulativu kustu produsaun variavel ba kada Unidade produtu 2 uza métodu
kustu médiu ne’ebé todan ne’ebé aneksa ba produtu ne’ebé hatama iha prosesu nia kustu totál
elementu kustu atuál Unidade ekivalente ba kada Unidade kustu figura 6.18
Figura 6.17 kalkula variavel produsaun cumulativu kustu produsaun per unidade produtu
departamentu 2 uza metodu rata-rata ne’ebe poderada ba kustu ne’ebe aneksa ba produtos
aumenta iha periodu ne’e nia total elementus kustu unnidade ekivalensia ba kustu atual per
(2)+(3) (4): (5)
(1) (2) (3) (4) (5) (6)
10,500,000
rp174,850,000
Pt Risa Rimendi
Kustu produsaun variavel departamentu 2
fulan Janeiru 20x1
data produsaun
produtu Kg iha prosesu inisiál 6,000
simu husi Departamentu 1 35.000
prosesu produsaun iha Abríl 41.000kg
remata ona transfere ba dept. 2 38.000kg
produtu sira iha prosesu finál 3.000
númeru produtu sira ne’ebé produz 41.000kg
kustu sira ne’ebé akuza ba dept. 2
totál per kg
gravasaun kona-ba kustu Beins iha prosesu ida-ne’e nian Departamentu dahuluk iha
tempu nia rohan kustu ba bens
iha prosesu inventáriu iha Departamentu 1 iha fin dé Janeiru 20x1 rejistra hanesan tuir mai
ne’e:
inventáriu ba produtu iha prosesu dept. 1 rp15,210,000
bdp – cost of raw materials dept. 1 rp4,500.000
bdp – kustu ba servisu-nain dept. 4,725.000
Bdp-kustu overead fabrika variavel deprt. 15.985.000
Gravasaun kona-ba kustu produtu sira ne’ebé remata ona transfere ba armajen
kustu produtu sira ne’ebé remata ona transfere ba armazén iha Janeiru 20x1 ne’e rejistra
hanesan tuirmai ne’e:
produtu hotu-hotu inventáriu rp.164.350,000
bdp – kustu material prima dept. 2 rp81.700.000
bdp – kustu traballu dept. 2 37,050.000
PDID – fábrika variavel kona-ba kustu ulun. 2 45.600.000
rejistu kustu servisu iha prosesu nia laran iha Departamentu hafoin períodu dahuluk
iha períodu nia rohan
kustu ba bens iha prosesu inventáriu 2 iha Departamentu, iha loron 20 fulan Janeiru nia
rohan, rejista hanesan tuirmai:
inventáriu iha prosesu – dept. 2 rp10,500,000
bdp – cost of raw materials dept. 2 rp6,450,000
PDD – kustu servisu dept. 2 1,170,000
bdp – fatór variavel ba kustu ulun. 2 2,880,000
rejistra produtu
rejistra produtu ne’ebé fa’an durante Janeiru 20x1 rejistra hanesan tuirmai ne’e:
osan rp240,000
simu husi fa’an rp240,000.
Determinasaun kona-ba kustu produtu rezumu kustu produsaun nian kustu hirak ne’e kolekta
husi métodu ida husi métodu rua ne’ebé rekolla kustu produsaun: métodu orden kustu no
prosesu métodu kustu. Tuir métodu kustu-ba-rezorder, kustu produtu ne’e kalkula bainhira
despaxu ne’e remata, atu nune’e fábrika ba kustu ulun nian tenke dezigna ba produtu sira iha
taxa ne’ebé previzivel. Iha prosesu nia métodu kustu, kustu produtu ne’e determina ona iha
períodu ida-idak nia rohan, atu nune’e fábrika ba kustu ulun nian bele dezigna ba produtu
bazeia ba kustu atuál ne’ebé tama iha períodu kontabilidade ne’ebé preokupa.
Variavelmente klasifika kustu tuir sira-nia hahalok relasiona ho mudansa iha volume
atividade. Fatór sira kona-ba kustu ulun ne’ebé inklui iha kustu produtu iha hahalok variavel
de’it. Fabrikasaun fixu ba kustu ulun la hetan tratamentu hanesan elementu ida ba kustu
produtu, maibé hetan tratamentu hanesan períodu kustu. Tanba ne’e, variavel ho kustu atu
ordena métodu, fó fatór variavel ba kustu ulun atu ordena uza taxa ne’ebé preveterminadu.
Fatór sira kona-ba kustu ulun nian ne’ebé mak atualmente akontese ne’e rejistra uluk iha
fábrika reál ne’e nian konta kustu sira bainhira sira la-halai, tuirmai bainhira períodu
kontabilidade ne’e nia rohan sei analiza ba fatór fixu kona-ba kustu ulun nian no fatór variavel
ba kustu ulun. Análize kona-ba kustu fábrika nian tuir sira-nia hahalok ne’e iha intensaun atu
determina fábrika ba kustu ulun nian. Variavel sira ne’ebé hetan atribuisaun barak liu ka
menus liu ba produtu sira.
Variavel kustu uza prosesu métodu halo kustu fó fatin ba fábrika reál kona-ba kustu ba
produtu. Fatór sira kona-ba kustu ulun nian ne’ebé mak akontese ne’e rejistra uluk iha fábrika
reál ne’e nian konta kustu sira bainhira sira la hetan suporta, hafoin iha fin períodu
kontabilidade nian ne’e analiza tiha ba fatór fixu sira kona-ba kustu ulun nian no fatór
variavel sira. Análize kona-ba kustu fábrika nian tuir sira-nia hahalok iha intensaun atu
determina kustu fábrika nian. Variavel sira ne’ebé dezignadu ba produtu.
Tanba kustu variavel klasifika kustu tuir sira-nia hahalok relasiona ho mudansa iha volume
atividade, kustu komersializasaun no kustu Administrativu mós presiza haketak tuir sira-nia
hahalok. Kustu komersializasaun no despeza Administrativu no Jerál sira ne’ebé daudaun
ne’e incurred mak rejista dahuluk iha konta kontrola merkadoria ka despeza Administrativu
no Jerál sira. Iha fulan ida-ne’e nia rohan, kustu komersializasaun no kustu Administrativu
sira ne’ebé debate kona-ba konta kustu komersializasaun ka kustu Jerál & Administrativu sira
analiza ona atu determina kustu sira ne’ebé mak komporta ho maneira variavel no kustu sira
ne’ebé mak komporta ho maneira fiksu. Tékniku análize ne’ebé uza bele uza iha forma
análize Estatístika (análize regresaun) ka análize simples liu (eg métodu pontu aas no ki’ik
liu). Rezultadu análize kona-ba konta kustu komersializasaun no kustu Jerál no
Administrativu sira sei uza atu debate konta sira kona-ba variavel kustu komersializasaun,
Komérsiu fixu Co.
PT X uza métodu orden kustu hodi halibur nia kustu produsaun. Métodu hodi determina kustu
produsaun ne’ebé uza mak métodu halo kustu boot. Variavel kustu orden fábrika nian hetan
atribuisaun ba produtu ho baze ba oras traballu diretu. Tasa kustu orerbead kalkula iha inísiu
hosi 20x1 bazeia ba dadus hirak tuir mai ne’e:
kustu ulun variavel ba kustu ulun rp36,000
kustu overead 72,000
totál orsamentu ba leten kustu ulun rp108,000
estimativa ba oras traballador direta 12,000orden ba oras serbisu nian
# 101 kompleta ona iha fulan ida-ne’e. Kustu produsaun ne’ebé mak suporta ba orden # 101
hanesan tuir mai ne’e:
kustu material prima. 68,000, kustu diretu ba traballador oras 4,000 iha Rp. 5000 oras ida.
Oras mákina ne’e mak oras 7. # 101 hanesan orden ida hosi Pty ba produtu Unidade 56 K
husu:
á. Halo kartaun ho folin atu hetan orden.
b. Halo kalkulasaun ba kustu kada Unidade produtu ki’ik
C. Prepara Jornalistas atu rejista transzasaun relasiona ho produsaun produtu K!
D. Pur ezemplu, iha tinan 20x1 oras oras servisu diretu atuál hamutuk 20,000,000, ho fábrika
atuál ho kustu ba rp.142,000,000. Prepara jurnalista atu rejista transaksaun relasiona ho
fábrika kustus
é. Ba objetivu reportajen finanseira ba parte esternu, saida mak kustu totál produsaun no
kustu ba bens manufaktura kada Unidade orden # 101?
2 ptz produz produtu q iha produsaun masa liuhosi Departamentu produsaun rua:
Departamentu 1 no Departamentu 2. Kompañia uza métodu prosesu presu hodi halibur nia
kustu produsaun, no uza métodu médiu nebee sukat ba kustu hodi determina kustu produsaun.
Produsaun no kustu dadus ba Departamentu 1 iha loron 20 Janeiru mak hanesan tuir mai ne’e:
dadus produsaun: Unidade 20. 90 hahú servisu-iha-progresu ho taxa kompleta 100% kustu
materiál raw; 40% ba variavel kustu konversaun ne’ebé tama iha prosesu 80 30 transfere ba
Departamentu 2 hapara produtu iha prosesu inventáriu ho taxa kompleta 100% kustu
materiálprima; 70% ba variavel kustu formasaun.
perguntas.
Diagrama 1. Determinasaun kona-ba presu produtu báziku dadus kustu: idr 1,000,000 kustu
sasán inventáriu iha prosesu hahú: kustu materiál raw 100,000 60,000 kustu direta traballador
variavel fatór oi-oin kustu produsaun 4,500,000 kustu produsaun ne’ebé mak suporta iha
Janeiru 20x1: 1,870,000 raw kustu materiál 1,000,000 kustu traballador direta 750,000 fatór
variavel ba fábrika fixu ba leten ne’ebé presiza:
A. Kompoin kustu Unidade ekivalente materiál prima no variavel kustu konversaun husi
Departamentu 1 Janeiru 20x11
B. Kálkulu kustu produsaun kada Unidade Departamentu 1 iha 20 dé Janeiru!
C prepara relatóriu kustu produsaun ba Departamentu 1 Janeiru 20x11 D. Hakerek jornál ida
hodi rejista kustu ba produsaun tranzasaun Departamentu nian ba fulan Janeiru 20x11
pergunta oin-oin instrusaun hili resposta loloos husi 4 ne’ebé bele hetan!
Sirkulu karta iha resposta alternativu nia oin ne’ebé ita-boot hanoin loos!
1. Iha kustu variavel uza métodu kustu-konder ne’ebé uza métodu, fatór sira kona-ba kustu
ulun ne’ebé akuza ba orden rejistra iha jornál:
A. Servisu iha prosesu – fábrika ba kustu ulun XX
fatór variavel atuál kona-ba kustu XX
B. servisu iha prosesu – fábrika tesi ulun XX
kustu ne’ebé akuza fatór variavel ida-ne’ebé bele XX
C.Fatór loos kona-ba kustu ulun ulun XX
variavel ba fábrika grave ba bee ulun ulun leten XX
D. Iha tempu sariavel uza métodu kustu-ba-order XX
fábrika kona-ba kustu ne’ebé hakerek iha jornál XX
2. Variavel kustu ho métodu orden kustu kustu nian no protesta kustu métodu 189
A. Servisu iha prosesu – fábrika sentrál sentrál XX
Kustu overead fábrika variavel XX
B. Servisu iha prosesu – fábrika liu XX
Kustu overead fábrika dibebankang XX
C. Kustu overead fábrika sesungunya XX
Kustu overead fábrika fiksu sesungunya XX
Kustu overead fábrika sesungunya XX
D. Kustu overead fábrika sesungunya XX
Kartu rekening kredit XX
3. Iha kustu variavel uza métodu orden kustu, atu kalkula kona-ba kustu / iha fábrika leten,
konta kustu variavel ba fatór oi-oin ne’ebé hetan akuzasaun taka ba konta tuir mai ne’e:
A. Servisu iha prosesu – fatór sira iha leten
B. Fatór atuál iha leten
C. Fábrika variavel loos kona-ba
D. Fatór fiksu iha leten
4. Iha kustu variavel uza métodu kustu-ba-order, kustu auxiliary materiál ho hahalok variavel
ne’ebé rejistra liu husi debate konta ne’e: A. Servisu iha prosesu – fábrika iha leten
B. Fatór atuál iha leten
C. Fatór variavel loos iha leten
D. Kustu materiál auxiliares
5. Variavel kustu uza métodu orden kustu nian, fábrika atuál kustu ulun fahe tuir hahalok
relasiona ho mudansa iha volume atividade ne’ebé rejistra iha jornál:
A. Fatór variavel loos kona-ba kustu fábrika XX
fixu xave sira XX
B. servisu iha prosesu – XX
fatór loloos variavel ba kustu XX
C. hun ne’ebé akuza fatór variavel ba ulun xave sira XX
Kustu overead fabrika sesungunys XX
Kustu overead fabrika sesungunys XX
D. kustu overead fabrika sesungunya XX
kustu overead fabrika fixu sesungunya XX
rekening ne’ebe kredit XX
6. Iha Ai-knanoik nia kustu uza prosesu nia métodu kustu, fábrika reál ne’ebé inklui kustu ba
ulun iha períodu kontabilidade rejistra XX ho jornalista:
A. Servisu iha prosesu – kustu overead fabrika atuál XX
kustu overead fabrika XX
B.servisu iha prosesu nia laran – fábrika sentrál overhead kustuXX
kustu overead fabrika dibebankan XX
C. kustu overead fabrika variavel sesungunya XX
kustu overead fabrika variavel fiksu sesungunya XX
kustu overead fabrika variavel sesungunya XX
D. kustu overead fabrika variavel sesungunya XX
kartu rekenig kredit XX
7. iha tempu variavel nia kustu uza prosesu metodu kustu factor ba kustu ulun ne’ebe baibain
akuza ba produto sira ne’ebe produz iha periudo kontabilidade ruma regista iha jorna :
A. servisu iha prosesu-kustu overead fabrika XX
Kustu overead fabrika sesungunya XX
B. sasan iha kustu overead fabrika laran XX
kustu overead fabrika XX
C. Kustu overead fabrika sesungunya XX
Kustu overead fabrika fiksu sesungunya XX
kartu rekenig kredit XX
8. Iha métodu orden kustu nian, jornál tenke rejista kustu husi produtu sira ne’ebé remata ona
ne’ebé transfere ba armajen ne’e, bazeia ba dadus ne’ebé grava ona iha:
A. Kadastru ida.
B. kustu kartaun sasán.
C. Relatóriu kustu produsaun
D. Servisu iha prosesu konta
9. Iha prosesu ida-ne’e, jornál tenke rejista kustu produtu sira ne’ebé remata ona ne’ebé
transfere ba armajen ne’e, bazeia ba dadus ne’ebé grava iha:
A. Inventarius.
B. Kustu kartaun sasán nian.
C. Relatóriu kustu produsaun
D. Sasán iha konta prosesu
KAPITLU 7
Rajaun hatodan kustu overhead fabrika ba produtu husi baze tarifa ne’ebe diside
iha oin (iha job order costing)
1. Hatodan (penbebanan) KOF tuir baze kustu neebe akontece duni dalaruma influensia
mudansa presu baziku kada unidade produtu neebe resulta husi fulan ida ba fulan
seluk.
Flutuasaun bele akontese tamba:
Mudansa level aktividade produsaun husi fulan ba fulan produtu neebe resulta
iha fulan neebe volume preudisaun kiik liu sei hatodan KOF fixo kada unidade
neebe boot, hanesan mos ho nia kontrario
Mudansa level efisensia produsaun. KOF ne’ebe akontese secara sporadic,
naklekar la hanesan durante tempu tinan ida., Ezemplu reparasaun makina bot sira
ba fulan ne’ebe determinadu. KOF determinadu dalabarak akontese tuir regras ba
tempu ne’ebe determinadu. Ezemplu: Selu PBB kada tinan iha fulan maiu.
2. Konaba zob order costing, jestaun presija informasaun presu baziku produsaun kada
unidade wainhira orderan ne’ebe wainhira remata ona, provijoriamente hetan
elementu KOF ne’ebe foin define ninia montante ba fin do mes ou fin do ano.
Akumulasaun KOF lolos
KOF neebe akontese duni akumula atu kompara ho KOF neebe hatodan ba produtu
husi baze tarifa neebe deside iha oin.
Diferensa neebe akontese entre KOF neebe hatodan ho KOF neebe akontese duni
hanesan KOF neebe mais ou menus hatodan,(over or underapplied factory overhead
cost)
3. Saldo rekening PIP no produtu feitu bainbain relativu kiik wainhira kompara
ho presu baziku produtu.
Kustu ne’ebe inklui iha grupo ida ne’e inklui mos entre sira seluk, kustu konstrusaun
no assuransifikasaun amplifikasaun ,asuraria no equipamento seguru /asuransi
kareta/asuransi acidente kareta nian ,no asuransi acidente emprego nian,no asuntu
amortizasaun kustu.
Fatór seluk tan mak presija osan outlay Kustu fábrika nian iha grupu ida ne’e inklui
kustu reparasaun ne’ebé submete ba parte liur,kustu eletrisidade pln nian,no seluk
tan.
Klasifikasaun fábrika kustu tuir sira nia hahalok relasiona ho mudansa iha volume
produsaun
Kona-ba hahalok elementu fábrika nian konaba kustu ulun nian relasiona ho mudansa iha
volume ativadade ,fatór sira konaba kustu ulun bele fahe bat tipu tolu.
Taka ho didi’ak fábrika taka dalan ba bee -lihun ,kustu babead kustu semi.-varia
,variavel fator overbead kustu mak fator sira nebe mak fator sira nebe muda kustu sira nebe
la muda iha kustu ne’ebe mka proposional ba mudansa iha volume atividade .
Fatór ida ne’ebé mak fábrika babbead kustu sira ne’ebe ;la muda iha mudansa oioin iha
volume determina atividade fabrika semi variavel sira kustu
Nebe bele taka mak fábrika sira ne’ebe muda kustubead ne’ebe la proposaun ba mudansa
iha volume atividade nian,ba objetivu atu determina kustu ,fabrika semi -variavel liu-liu
kustu sira ne’e .
Klassifikasaun konaba kustu fábrika nian tuir sira –nia realsaun ho departamentu .
produsaun , kompañia nee iha departamentu azuxiarl nian hanesan departamentu jersaun
eletrisidade,departamentu workshop,
No departamentu bee ni’an n ,hafoin kustu fabrika nee inklui kustu trabalhu depresisaun
reparasaun no sosa sasan fixu,seguru liu iha departamentu auxiliar ba sira nia relasaun ho
departamentun iha fábrika ida ne,e fator konaba kustu ba ltene bele fahe ba grupo rua
Director foun fábrika foun konabakustu departamentu relavante direta over despeza ulun
no departamentu indireita over departamentu kustu ulun ba despeza ulun.
Kustu ba departamentu ne’e mak hanesan fatór babead kustu ne’ebe aqkontese iha
depatamentu balun no benefisiu sira so goza de’it husi departamentu ne’e.
Ezemplo konaba kustu hirak nee mak departamentu produsaun foreman nia sálario,kustu ba
mákina depresiasaun no kustu ba material auxiliar ,kustu factor overbead kustu director ba
departamentu sira mak fabrika ne’ebe ninian benefisiu goza liu husi deparatamentu ida .
Ezemplo husi kustu fatór sira ne’e no kustu depresisaun mak manutensaun fasilidade no
seguru. Registu uma fábrika uza hosi departamentu produsaun balun.
Determina fatór determinante ba taxa ulun ne’ebe mensiona iha ona kompañia ne’ebe ninia
produsaun baze ba taxa ne’ebe previvivel
Tuir mai deskreve razaun sira ba akuzasaun kustu fábrikabead nian atu produtu bazeia ba
taxa ne’ebe prevetermina ona no
sira ne’ebé deskreve ona iha kapitulu I no II no II iha empreza sira ne’ebé uza métode
orden kustu nian, fatór sira kona-ba kustu ulun nian diferente ba produtu ka produtu ho
baze ba taxa sira ne’ebé mak avansadu ona hanesan tuir mai ne’e:
1. Mudansa iha fábrikabead kustu bazeia ba kustu atuál dala barak rezulta mudansa iha
kustu unit nian produtu ne’ebe produz fulan id aba fulan seluk.
Nune’e mos rezulta apresena saun konaba kustu produsaun uniaun la presija manten nafatin
hanesan fulan to fulan se precu máterial nian, material raw no máterial auxiliary nian no
taxa salária ba salária direta no indireta aumenta ba iha kustu produsaun kada unidade
,ne’e mosu tamba kustu normal no redusaun temporaria ida iha nia atividade produsaun
nian,karik fatór atuál konaba kustu ne’ebé akontese duni iha produtu ne’e kustu produsaun
kada uniade bele tun tamba razaun hirak tuir mai .
Mudansa iha anivel atividade produsaun fulan ba fulan tamab kustu fabrikabead nian fixu
iha variasaun atividade produsaun hosi fulan to fulan sei iha impaktu ida konaba
kalkulasaun kustu unidade nian ba produsaun se kona ba kustu ba produtu ne’ebé produz
iha fulan barak nia laran no volume produsaun ne’ebe aas ne’ebe sai akuza ho fatór fixu
unidade nian ba leten
Mudansa iha nivel efisiente produsaun iha fulan ida nia laran por exemplu ,tamba falta
supervizaun di’ak ba atividade produsaun ,aumenta número material auxiliary ne’ebe uza
ona no pagamentu ba salario dé traballu sei rezulta hasa’e kustu produsaun merkadorias
ezisténcia fábrika ida kona-ba kustu sira ne’ebé akontese ho esporadikamenta habelar la
hanesan durante tinan ida nia laran nia laran . iha fulan ida dala barak iha de’it dala rua ka
tolu de’it mak kareta ne’ebe aat ne’ebé hasa’i kustu barak hosi reparasaun .karik orden ne’e
tenke justifika ho fabrika atuál iha leten ,entaun orden ne’ebé hala’o bainhira iha reparasaun
mákina lubuk ida sei simu .
todan fábrika sira –nee relativamente ki’ik no orden ne’ebé mak oras ne’e halo hela servisu
iha mákina boot ida sei simu fatór todan ida ezisténcia fábrika esporadiku konaba kustu
sei kauza uza fábrika tamba de’it kustu ulun ne’e sei hamosu atribuisaun kustu hirak ne’ebe
la ajusta
buat ida –ne’ebé baibain akontense iha tempu rumamak baibain de’it.iha fulan ida ne’e
impostu ba rai iha fulan ida ne’e impostu ba rai no konstrusaun ne’e selu ona,ne’ebe kada
fulan selu iha maio exemplo kustu ne’ebé akuza ba produtu sira boot liu kompara ho fulan
sira ne’ebé halo pagamentu imostu ne’e la halo . exemplu selu mak subsídiu ba funcionário v
feriadu no roupa ofiosiál fó dala rua tinan ida ba funcionário sira.
2. iha empreza ne’ebe mak kalkula kustu produsaun nian uza métodu jestaun kuystu –
konferénsia nian.presija imformasaun ,kustu unidade produsaun nian bainhira orden ne’e
remata ona maske maske iha elementu ida hosi kustu fábrika ne’ebé nia bele hatene de’it
fulan ikus tinan ni’an
Ex: karik kompañia ne’e ne’e uza estadu nia kompañia eletrisidade ,montante husi projeitu
lei eletrisidade ne’e bele bele remata iha fulan ida ne’e nia laran. Pasu ba determina fatór
determinante ba kustu Determinsaun kona kustu fábrika nian sei hala’o liu husi faze tolu
tuir mai ne’e:
Ai –horis servisu
Mill fabrikasaun
Annual kapasidade prátika
Hanesan temi ona iha kapitulu II Razaun sira ne’ebé mak atribui iha fátor sira leten kustu
produtu ho baze ba taxa preveterminadu ne’ebe deskreve iha bap I no kapítulu IIiha
kompañia sira ne’ebe uza métodu kustu ba order kustu fatór sira ne’e hetan akuzasaun ba
taxa preveterminadu mak hanesan tuir mai ne’e
impozisaun hosi kustu fatór sira -nian bazeai ba kustu atuál sira dala barak rezultadu mudansa
iha kustu produtu unidade ni’an ne’ebéproduz husi fulan sira seluk. ida ne’e sei rezulta
aprezentasaun kona-ba kustu inventáriu nian iha semestre saldu no dimensaun husi lukru .
Deklarasaun rendimentu nian,atu nune’e bele inflúensia desizaun balun ne’ebe halo husi
jestaun , iha realidade ,kustu produsaun unidade ida nian la presiza manten nafatin
hanesan iha fulan ia to’o fulan ida kark presu material auxiar nian no mós vensimentu
,salário direitu no nindiretu ,aumenta
3. kapasidade atuál ne’ebé previstu ona (iha kapasidade atuál )kapasidade atuál ne’ebé
hein atu bele atinji iha tinan oin mai.karik orcamentu fábrika ni’an ne’e bazeaia ba
kapacidade atuál ne’ebé preve ona ne’e signifika previzasaun id aba tinan oin ,ne’e
nu’udar baze hodi determina kapasidade maibe karik orsamentu ne’e bazeia ba
kapasidade q pratiku no norma
Iha kapítulu , métodu kona-ba kustu ba prosesu ne'ebé sei simples. Iha kapítulu ida-
ne'e, deskreve ona kálkulu kona-ba kustu produsaun nian kada Unidade, se produtu ne'e
prodús ém masa, liu husi mós deskreve variasaun ki'ik ida iha prosesu métodu utilizasaun
kustu nian, hanesan efeitu husi produtu ne'ebé akontese iha prosesu ne'e nia laran, iha inísiu
no iha prosesu nia rohan, kona-ba kalkulasaun kustu produsaun nian kada Unidade produtu
nian. Iha kapítulu 4, prosesu ida-ne'e nian métodu presu deskreve liu tan, ne'ebé konsidera
kustu inventáriu produtu nian iha prosesu iha inísiu períodu nian. Kustu ba bens iha prosesu
inventáriu ne'ebé kalkula ho kustu bens iha períodu ne'e nia rohan sei sai hanesan kustu husi
bens iha prosesu inventáriu iha inísiu períodu iha Departamentu produsaun relevante. Kustu
ba sasán iha prosesu inventáriu iha inísiu períodu ida-ne'e sei iha influénsia hodi determina
kustu produtu ne'ebé hotu ona ne'ebé mak transfere ba Departamentu tuirmai ka ba armajen.
Métodu determina kustu sasán iha prosesu nebee uza hodi kalkula kustu inventa sasán iha
prosesu inisiál ne'ebé diskute iha kapítulu 4 mak métodu médiu nebee todan ba kustu no
Primeiru iha métodu Primeiru mak hanesan
Iha Departamentu produsaun ida, produtu sira ne'ebé seidauk prosesa hotu iha
períodu ne'e nia rohan sei sai hanesan produtu iha prosesu inventáriu iha inísiu períodu
anteriór nian. Produtu sira iha prosesu hahú iha períodu ida-ne'e, lori Unidade nia kustu ba
produtu ne'ebé manufatura iha tempu uluk, ne'ebé karik la hanesan ho kustu Unidade
produsaun nian. Tanba ne'e, kuandu prodús produtu ida-ne'ebé mak hotu ona, ne'ebé mak
transfere ba armazén ka ba Departamentu tuirmai, kustu sasán ne'ebé aneksa ba inventáriu
produtu nian iha prosesu inisiál sei kauza problema hodi determina kustu produtu ne'ebé mak
remata ona. Iha kapítulu 4, ita sei ko'alia kona-ba métodu determina kustu sasán nian iha
kustu métodu fa'an sasán nian, prosesu métodu rata-rata ne'ebé todan kona-ba kustu no
métodu primeiruout nian.
Iha prosesu fabrikasaun produtu, jeralmente materiál raw prosesa de'it iha Departamentu
produsaun Primeiru. Departamentu produsaun tuir mai aumenta de'it kustu konversaun.
Maibé, dala ruma iha Departamentu produsaun Primeiru, materiál raw aumenta ba prosesu
produsaun. Materiál raw adisionál ne'e bele aumenta númeru produtu ne'ebé presiza. hetan
hosi Departamentu ne'ebé aumenta materiál raw, maibé dalaruma aleinde matéria raw ne'e la
aumenta Unidade produtu ne'ebé produz iha Departamentu relevante. Materiál raw adisionál
ne'e sei iha pé ida hodi determina kustu produtu nian. Iha kapítulu 4, ita sei ko'alia mós kona-
ba aleinde materiál raw iha Departamentu produsaun nian hafoin Departamentu produtu nian
remata
Atu fó vizaun Jerál ida kona-ba efeitu husi ezisténsia inventáriu produtu nian iha prosesu
ne'e, iha inísiu períodu kona-ba determina kustu produtu nian atu kalkula kustu husi prosesu
ne'e, buat hirak ne'e hanesan ezemplu ida hodi determina kustu materiál hirak ne'ebé uza iha
produsaun (kustu materiál nian), ne'ebé kuaze iha problema ne'ebé hanesan kona-ba kalkula
efeitu husi kustu merkadoria ne'ebé fa'an iha prosesu inisiál iha métodu kustu nian.
Pur ezemplu, iha inísiu períodu ne'e, iha inventáriu 100 Kg materiál raw sira-nian zo kustu
ida-ne'ebé maka Rp. 1,000 per Kg. Durante períodu ne'e, sira sosa materiál raw 400 Kg ho
folin Rp nian. 1,200 per Kg. Karik iha períodu ne'e nia rohan, nia troka fali katak montante
materiál raw ne'ebé uza mak 250 Kg, problema ida-ne'ebé mak sei uza kustu sasán ne'ebé uza
atu apresia materiál ne'ebé uza. Uma ne'ebé determina kustu produtu ne'ebé mak sei uza hodi
avalia materiál raw ne'ebé uza, hodi uza asumsaun oi-oin kona-ba fluxu bias. Ezemplu mak
métodu rata-rata ne'ebé sukat ba kustu, métodu Primeiru, Primeiru-Ministru, no ikus liu,
métodu Primeiru-Ministru nian
Karik hanesan ezemplu uza materiál raw iha leten, mane Primeiru, uza métodu Primeiru,
entaun kálkulu kona-ba kustu materiál raw ne'ebé uza iha períodu ne'e aprezenta iha figura
4.1.
Figura 4.1
Padraun inisiál
Rp.1100,000
Rp580,000
Kustu materiál raw ne'ebé uza durante períodu determina bazeia ba premeiru, métodu
primeiruout nian mak
280.000
Rp3,000,000.
Idr 800.000
7,800.000
Rp8,600,000
Produtu ne'e prodús de'it Kg 2100 Kg 200 Kg, barak liu Kg 200 Kg (2800 kg-200 Kg) mak
produtu ne'ebé di'ak liu
Tuir mai deskreve métodu rua kona-ba determina kustu ba produtu, métodu médiu nebee
sukat ba kustu no Primeru, métodu primeiruout hodi determina kustu ba prosesu.
Iha métodu ida-ne'e, kustu inventarius trabalhu aumenta ba kustus produsaun atuál, no
montante ne'e sei fahe ba unidades produtus ekivalentes atu hetan kustu médiu ne'ebé todan
ba produtus ne'ebé fa'an. Kustu médiu ne'ebé tun sei uza atu determina kustu produtu ne'ebé
hotu tiha ona transfere ba Departamentu tuirmai ka ba gadang sira ne'ebé aumenta tuir
kuantidade
Atu fornese vizaun Jerál ida kona-ba utilizasaun métodu presu polítika nebee ponderadu no
métodu primeiru-in-servisu, aprezenta iha ezemplu tuir mai ne'e:
Ezemplu 1
PT risa rimendi produz nia produtu liu husi Departamentu produsaun rua, Departamentu í no
Departamentu 2. Dadus produsaun no kustu produsaun ba fulan Janeiru
Kustu husi produtu ne'ebé Departamentu produsaun produz hafoin Departamentu produsaun
Primeiru mak kustu kumulativu ba produtu, ne'ebé soma husi kustu produtu husi
Departamentu anteriór (ka Departamentu) ho kustu produsaun Akrexentadu iha
Departamentu relevante.
Iha métodu rata-rata ne'ebé sukat kona-ba kustu, atu kalkula kustu kumulativu kada Unidade
produtu ne'ebé prodús husi Departamentu hafoin Departamentu produsaun Primeiru, presiza
kalkula rata-rata kustu kada Unidade produtu husi Departamentu anteriór no kustu rata-rata
aumenta ba Departamentu ne'e. Formula atu kalkula tipu kustu rua kada Unidade aprezenta
iha figura 4.8.
Métodu Primeiru (mpkp), uluk nanain asume katak kustu produsaun ne'ebé oras ne'e iha uluk
uza hodi kompleta produtu sira ne'ebé sei iha hela prosesu hahú iha períodu ne'e, no hafoin
restu ne'e uza hodi prosesa produtu sira ne'ebé inklui iha prosesu iha períodu agora nian.
Tanba ne'e, iha kálkulu Unidade ekivalénsia nian, tenke konsidera mós taxa serbisu-in-
prosepsaun inisiál.
Jeralmente, materiál raw prosesa uluk iha Departamentu Primeiru. Departamentu produsaun
tuir mai só prosesu tan de'it produtu sira ne'ebé produz husi Departamentu dahuluk, ne'ebé
inklui kustu traballu no fatór sira kona-ba kustu. Maibé, dala barak prosesu produsaun,
materiál raw aumenta iha Departamentu produsaun nu'udar Departamentu produsaun
Primeiru. Materiál raw adisionál ne'e iha posibilidade rua:
1. Númeru produtu ne'ebé prodús husi Departamentu produtu la aumenta, konsume
materiál raw adisionál. Karik materiál raw adisionál aumenta númeru produtu ne'ebé
produz, nune'e mós la iha efeitu ba kalkulasaun Unidade ekivalente ba produtu ne'ebé
produz ona, no tanba rezultadu la afeta kalkulasaun kustu produsaun kada Unidade produtu
ne'ebé simu ona husi Departamentu produsaun anteriór.
2. Aumenta númeru produtu ne'ebé prodús husi Departamentu produsaun, ne'ebé konsume
materiál raw adisionál. Se iha produtu adisionál ida-ne'ebé produz ho materiál raw
adisionál iha Departamentu ne'e hafoin Departamentu produsaun dahuluk, ida-ne'e sei
rezulta iha ajustamentu ida ba kustu produsaun kada Unidade produtu ne'ebé simu husi
Departamentu produsaun anteriór. Mudansa ida-ne'e halo tanba kustu totál ba produtu husi
Departamentu ida uluk, ne'ebé uluk mai husi montante balun, agora tenki borne husi
produtu barak liu tan, hanesan rezultadu husi materiál raw adisionál. Nu'udar rezultadu,
kustu produtu kada Unidade hahú husi Departamentu anteriór ne'e ki'ik liu.
Ezemplu tuir mai ne'e 2 hatudu aleinde materiál raw ne'ebé rezulta ho kuantidade produtu
adisionál ne'ebé sira prodús.
9 kapítulu
Bainaka
Linelah publika husi aksuttbiya medad factory iha kapítulu 7 no kapítulu iha babini durakan
saiaa materiál raw hanesan halys ho akmann crocodile mencal, diskusaun kona-ba materiál
raw fahe ba média iha kompañia ne'ebé nia produtu sira
Dunkan wcars explores kustu ne'ebé hadi'a kustu materiál raw ba kanta ibel no fahe ba mane
harps pekut materiál raw ne'ebé uza iha produsaun. Unian bin dukhin ho tratamentu espesiál
ba kontabilista sira ne'ebé preokupa ho elementu kustu ne'ebé estabelese kustu materiál raw
Laran-taridu
Duk
Lae dé del
Liña ne'e lohi materiál sira ne'ebé halo husi parte parte Konsellu produsaun nian. Materiál
raw ne'ebé prosesa iha prosesu fábrika bele hetan hosi sosa sasán lokál, importasaun, aas liu
no prosesamentu lokál. Atu hetan materiál raw, kompañia ne'e la hetan de'it montante balun
hosi folin sosa materiál sira-ne'e, maibé gasta mós folin atu sosa fila-fali sasán sira-ne'e, no
kustu akizisaun sira seluk.
Dibel, benkuin durakat ne'ebé konsumu lokál ho raw nia koñesimentu kona-ba matéria prima
Sosa na'in ne'e importante atu hetan vizaun Jerál ida kona-ba elementus sira
Sosa transzasaun lokál kona-ba materiál raw envolve Departamentu produsaun, armazén,
Kompra, resibu bens, no kontabilidade, dokumentu Apoiante sira-ne'e halo iha tranzasaun
lokál kona-ba materiál raw sosa rekizitu, orden sosa sasán, relatóriu resibu bens, no fa'an hosi
vendedor. Sistema sosa materiál lokál ne'e kompostu husi prosesu sosa lisensa, prosesu sosa
orden, prosedimentu ida kona-ba simu sasán, prosedimentu kona-ba resibu armajen no
prosedimentu rejistu dívida nian. Deskrisaun detallu kona-ba prode ida-idak bele tuir iha
kraik ne'e.
Prosesu sosa materiál. Se inventarius kona-ba materias primas iha armajen ne'e to'o ona nivel
mínimu reorder (reorder P) Departamentu armazem ne'e sei haruka ba Departamentu sosa
faliq (haree ezemplu karta pedidu ba Defeza.
Prosesu sosa orden. Departamentu sosa sasán ho baze ba karta rekizisaun sosa sasán husi
armazén. Ba selesaun fornesedór, Departamentu sosa sasán haruka karta pedidu ba kotasaun
presu (sosa kotasaun presu) Ba fornesedór sira, kontein pedidu ba informasaun kona-ba presu
no termus sosa husi fornesedór sira-ne'e ida-idak. Hafoin selesionadu fornesedór ne'ebé
konsidera di'ak, Departamentu sosa ne'e sei kria karta orden sosa-rasik ida atu haruka ba
fornesedór selesionadu.
Raw materializasaun resibu. Fornesedór haruka materiál raw ba kompañia tuir orden sosa
sasán ne'ebé nia simu. Departamentu ne'ebé simu mak responsavel ba simu sasán, hadi'a
kualidade, kuantidade, tipu, no materiál raw espesífiku ne'ebé simu hosi fornesedór sira ho
kopia orden sosa sasán. Se raw ne'ebé simu ne'e tuir karta orden sosa nian, Departamentu
simu relatóriu kona-ba simu sasán ne'ebé sei haruka ba Departamentu kontabilidade.
Prosedimentu atu grava resibu materiál raw iha armazén. Seksaun simu materiál raw ne'e
hato'o husi supplier ba seksaun armajen. Armazén ne'e nia seksaun stores materiál raw no
rejistu sira ne'ebé simu iha kartaun stock iha "preparasaun".
Prosesu atu rejista dívida ne'ebé mosu tanba sosa materiál raw. Departamentu sosa ne'e hetan
konvite sosa sasán hosi supplier. Departamentu sosa ne'e halo asinatura kona-ba invoice sosa
nian, hanesan sinál akordu ida-ne'ebé bele selu bainhira fornesedór ne'e kumpre ona
kondisaun sosa sasán ne'ebé kompañia maka determina. Sosa sasán invoice ne'ebé asina husi
Departamentu kompra ne'e submete ona ba Departamentu kontabilidade. Bainhira sosa
materiál raw nian, Departamentu kontabilidade halo verifikasaun ba rigór kálkulu nian iha
fa'an invoice no tau hamutuk ho informasaun iha kopia orden akizisaun nian ne'ebé simu husi
Departamentu kompra nian no relatóriu resibu nian ne'ebé simu husi Departamentu ne'e. Sosa
faturas, ne'ebé akompanadu husi surat orden kompras nian no relatóriu kona-ba resibu Beins
nian, arkiva husi Departamentu kontabilidade iha jornál sosa nian. Depois pinta tiha iha
jornál sosa rai nian, fa'an brinkedu no dokumentu sira kona-ba apoiu ne'e hakerek iha surat-
tahan inventáriu nian (hanesan istória kona-ba osan-mean ne'ebé uza atu inventa sasán oioin)
iha "dalan foun".
Tuir prinsípiu kontabilidade bai-bain, kustu hotu-hotu hetan materiál raw no tau iha Estadu
ne'ebé prontu ba prosesu, mak elementus Kustu materiál raw ne'ebé sosa. Tanba ne'e, kustu
materiál raw nian mak folin ne'ebé lista iha fa'an brutál. Presu báziku raw konsiste husi presu
sosa sasán (presu ne'ebé lista ona iha fa'an brutál D ho kustu no kustu ba kompras atu prepara
materiál raw iha Estadu prontu ba prosesu.
Kustu sosa presu no transportasaun hanesan elementus ne'ebé fasil atu prosesa, kustu
materiál raw, enkuantu kustu atu fó orden ba ema, kustu ba demolisaun, inspesaun, asuransi,
armazén, no kustu kontabilidade materiál mak elementus kustu nian ne'ebé difisil atu kalkula
tuir kustu kapítulu ne'ebé sosa. Iha prátika, jeralmente, kustu materiál-prima ne'e folin sosa
de'it tuir fornesedór nian invoice. Ida ne'e hala'o tanba kustu sosa raw ba kada tipu materiál
iha invoice rekere kustus kontabilidade ne'ebé boot liu kálkulu kustu sasán ne'ebé hetan.
Nu'udar rezultadu, kustu sira-ne'e incurred atu hetan materiál raw no halo materiál raw prontu
ba prosesu, jeralmente responsabiliza ba nu'udar parte hosi fábrika leten.
Karik iha sosa materiál raw, supplier ne'e fó deskontu osan nian, nune'e deskontu osan ne'e
hetan tratamentu hanesan redusaun iha kustu ba materiál sira ne'ebé sosa.
Dala barak kompañia sira sosa materiál raw ne'ebé sira sosa, sira selu osan ba produtu oioin
ne'ebé sira sosa. Ida ne'e kria alokasaun maka'as ba kustu transporte ba kada jes transporte.
Tratamentu ba transporte ida-ne'e bele distintu hanesan tuirmai ne'e:
2. Kustu transporte la hetan tratamentu hanesan kustu adisionál ba produtu ne'ebé sosa
B, maibé hetan tratamentu nu'udar elementu ba fábrika.
Iha esplikasaun antes ne'e katak kustu materiál líkidu sira-ne'e kompostu husi presu invoice
no kustu ba sosa materiál sira ne'ebé prepara ona iha Estadu ne'ebé prontu atu prosesa. Iha
sosa materiál raw, Unidade organizasional sira ne'ebé envolve iha kompra materiál raw mak
Departamentu kompra, Departamentu simu, Departamentu armajen no Departamentu
kontabilidade inventáriu. Tanba ne'e, karik kustu ba kompras sei kalkula hanesan kustu ba
materias primas, entaun kustu ba kompra, armajen no kontabilidade inventáriu tenke tau iha
konsiderasaun.
Maioria kustu hosi parte sira ne'ebé envolve iha sosa materiál raw la bele kalkula bainhira
sosa materiál sira iha armazén. Tanba ne'e, difikuldade sei mosu atu kalkula kustu sosa sasán
atuál ne'ebé tenke hetan akuzasaun ho kustu ba materiál ne'ebé atu sosa. Atu ultrapasa ida-
ne'e, presiza halo tarifa ida hodi husu kustu ba kada tipu materiál raw ne'ebé sosa.
Karik kustu ba kompras ne'e hetan akuzasaun ba materiál ne'ebé sosa tuir kálkulu kona-ba
kustu ba kompras ne'e hala'o hanesan tuir mai ne'e:
1. Kustu totál hosi parte ida-idak ne'ebé envolve iha prosesu sosa materiál raw ne'e kalkula
ona ba tinan fiskál ida.
2 determina baze ba akuzasaun kustu hosi kada parte hirak-nee no kalkula montante oioin
iha tinan fiskál.
3. Akuzasaun ba parte ida-idak determina liu husi fahe kustu ba parte ida-idak ho baze ba
akuzasaun.
Figura 9.10 aprezenta baze no tarifa ba kustu kompra ba kada parte hodi sosa materiál raw.
Jornalista ne'ebé husu kustu ba sosa materiál raw bazeia ba dansa mak hanesan tuir mai ne'e:
Fornesimentu
Akuzasaun atu sosa kustu parte Simu akuzasaun seksaun kustu armajen seksaun impostu
sira ne'ebé akuza seksaun kontabilidade inventáriu
Karik materiál raw importa husi rai-li'ur, elementu ba kustu báziku sei la hanesan bainhira
materiál hirak ne'e sosa husi rai-laran. Iha Komérsiu Estranjeiru, presu sasán ne'ebé iha
konkorda mutuamente entre kompradór no fa'an-nain sei afeita kustu ne'ebé mak kompradór
selu. Materiál raw bele importa ho kondisaun katak presu ne'e gratuita hamutuk ho ro (fas),
livre iha kuadru (fob), kustu no freight (C & F), ka kustu, seguru / asuransi, no freight (c.i &
F). Iha folin C & F, kompradór ne'e responsavel ba kustu seguru Mariña nian no vendedor
sira responsavel ba kustu freight tasi nian. At c.i & F presus, kompradór ne'e responsavel
de'it mak responsavel kona-ba kustus atu hasai materiais hosi portu ba sosa-nain no kustus
seluk tan to'o simu bens ne'e iha armazén. Iha presu c.i & F, kustu transporte tasi nian no
seguru tasi nian konsidera tiha ona hosi vendedor sira ne'ebé fa'an sasán nia folin.
Sosa armazén ba kustu uza ro (emki) Kustu ba transporte lokál Kustu materiál raw
Determina kustu materiál raw ne'ebé uza Produsaun
Tanba iha períodu kontabilidade ida, folin flutuasaun dala barak akontese, sosa materias
primas mós la hanesan ho kompras ida ba sasán seluk. Tanba ne'e, inventarius kona-ba
materias primas iha armazén ne'e iha kustu ne'ebé la hanesan kada fulan, maske hanesan ho
tipu ne'ebé hanesan. Ida ne'e kria problema hodi determina kustu materiál raw ne'ebé uza iha
produsaun.
Atu responde ba problema ida-ne'e, presiza métodu oioin hodi determina kustu materiál raw
ne'ebé uza iha produsaun (materiál sira ne'ebé uza ho kustu), inklui:
Métodu birya standard métodu (0) kustu médiu ba materiál raw iha fulan ne'e nia rohan.
Molok deskreve métodu ida-idak hodi determina kustu ba materiál raw ne'ebé uza,
Iha leten ne'e deskreve kona-ba prosesu atu husu no halo livre materiál teoria no Bali.
Tranzasaun sira kona-ba utilizasaun materiál raw envolve parte produsaun, marfin no
kontabilidade inventáriu. Dokumentu ne'e halo iha tranzasaun kona-ba uzu materiál raw ne'e
evidénsia kona-ba pedidu sasán (rekizisaun materiál)
Departamentu produsaun ne'ebé presiza materiál raw, prienxe iha prova kona-ba nesesidade
ba produtu (check figura 9.11) koluna ne'ebé kontein informasaun númeru koluna ba naran
no grupu kódigu, númeru serial ba sasán no númeru sujestaun no Sentru ba kustu (iha kazu
ne'e) ne'ebé presiza materiál raw. Hafoin prova kona-ba pedidu ne'e, autoridade sira autoriza
sasán sira-ne'e, sei lori prova tolu kona-ba pedidu sasán sira-ne'e ba seksaun armajen.
Iha métodu oin rua kona-ba rejistu kustu materiál raw ne'ebé uza iha produtu ne'e mak
métodu inventáriu perpetual no métodu inventáriu fízika iha métodu inventáriu mutasaun
inventáriu nian, materiál raw ida-idak rejistra iha kartaun inventáriu nian. métodu inventáriu
fízika nian ne'e, só de'it materiál adisionál sira ne'ebé uza atu sosa mak grava de'it, maibé
mutasaun sira iha falta materiál raw tanba utilizasaun la rejistra iha kartaun inventáriu nian.
atu buka-hatene kona-ba kustu hira mak materiál raw ne'ebé uza iha produsaun tenke halo
hodi kalkula inventáriu ba materiál sira seluk ne'ebé sei iha armazén iha períodu
kontabilidade nia rohan. Kustu hosi inventáriu inisiál materiál prima sira-nian no kustu
materiál prima sira-nian ne'ebé sosa durante períodu ne'e minus kustu inventáriu materiál
prima sira-nian ne'ebé hela nafatin iha períodu ne'e nia rohan reprezenta kustu materiál prima
sira ne'ebé uza iha produsaun durante períodu ne'ebé preokupadu.
Métodu inventáriu fíziku ne'e apropriadu atu uza hodi determina kustu materiál raw iha
kompañia sira ne'ebé sira-nia kustu produsaun koleta uza métodu prosesu halo kustu.
Difikuldade ne'ebé mosu tanba uza métodu ida-ne'e mak armazenamentu materiál sira iha
armazén. Maski tipu materiál raw hanesan, maibé karik kustu kada Unidade la hanesan,
materiál raw tenke rai ketak-ketak, atu nune'e bele identifika fasil liu tan iha tempu
utilizasaun nian. materiál raw ne'ebé loos liu atu determina kustu ne'ebé uza iha produsaun,
maibé dalabarak ne'e ladún aplika. Métodu ida-ne'e efetivu tebes bainhira sosa materiál raw
ne'e laos sasán padraun no sosa atu kumpre orden ruma. Kompañia sira ne'ebé uza métodu
identifikasaun espesiál ba materiál sira ne'ebé la fornese iha inventáriu armajen (ne'ebé sosa
insidente de'it atu responde ba espesifikasaun kliente sira) no uza métodu seluk hodi
determina kustu ba materiál raw ne'ebé baibain uza ba produsaun.
Métodu Primeiru iha, Primeiru Out (metbod primeiru-in, primeiru-out). Métodu te'in
dahuluk mak hanesan Primeru (mpkp métodu) determina kustu materiál raw nian, asumsaun
katak kustu materiál raw nian kada pedidu ba materiál raw dahuluk ne'ebé tama iha
Maromak nia fatin mak uza atu determina presu materiál raw ne'ebé uza uluk iha sim ne'ebé
atu determina kustu materiál sira-ne'e, asumsaun ba ai-funan saga nian la bele aliña ho fluksu
fíziku materiál sira iha produsaun.
Ikusliu, métodu primeiruout nian. Métodu ikus liu (mtkp) determina kustu ba materiál sira
ne'ebé uza iha produsaun ho asumsaun katak kustu materiál sira-ne'e ba kada Unidade
materiál raw ne'ebé ikus mai tama iha armazén armazén uza atu determina kustu materiál raw
ne'ebé uza uluk iha produsaun.
Métodu muda rata-rata (métodu rata-rata muda). Iha métodu ida-ne'e, inventarius kona-ba
materias primas iha armajen kalkula kona-ba kustu médiu Beins nian, hodi fahe kustu totál
Beins hosi Unidade sira. Kada tempu iha sosa rai ne'ebé kustu kada Unidade la hanesan ho
kustu médiu ba inventarius iha armazén, tenke kalkula kustu médiu foun ba kada Unidade.
Kustu materiál raw ne'ebé uza iha prosesu produsaun kalkula ho númeru metas husi Unidade
materiál raw ne'ebé uza husi kustu médiu kada Unidade materiál raw iha armazén. Métodu
ida-ne'e mós hanaran métodu ne'ebé todan ba média, tanba bainhira kalkula kustu médiu hosi
inventarius materiál raw nian, métodu ida-ne'e uza kuantidade materiál raw nian bainhira
tetu figure.
KAPITULU 9
CUSTU MATERIAS-PRIMAS
Custos direitos maateria-prima atu kalkula custo direito unitario ne’ebe rekomenda iha
empreza sistema requisaun relasiona ho konsumu meteriais sistema apontamentus relasiona
ho tempu servisu realiza kada funsionariu.
Custo material hotu-hotu gastos nessesariu material direito disponivel iha produsaun ne’ebe
hola parte iha custu.
Kalkulo kustu primario ho meiu ne’ebe los iha măo de obra + gastos fabrikasaun iha
kontabilidade bele konta ho maneira seluk,signifika material direito+sigla măo da obra
direita+custo primario.
Custu direito iha produtu basikamente ida ne’ebe halo kompleta valor produtu no valor Frete
ne’ebe seguru/hakmatek,gastos alfandega,kompra impotus ne’ebe la rekupera iha valor
diskontu promosaun no impostu kona-ba kompra rekuperaveis.
Valor custu direitu produtu merkadoria ka servisu despesas variaveis porporcionais,ho nune’e
deve lukru liquidu geral atu defini presu venda iha produtu ida no servisu,empresariu precisa
konsidera aspektu rua;mercadoria(externo)no finanseiro(interno).
Empresa sosa tipu ha’at husi materia prima ho presu ne’ebe ki’ik,fatura kona-ba tipu
material iha forma seluk materias-primas A RP 125.000,materias-primas B RP
150.000,Materias-primas C RP 225.000,ho materias-primas D RP 125.000.
Alokasaun custus transporte ho base komparasaun presu faturas kada tipu iha materias-
primas komprada.
Kompartillamentu
Materias-primas
Tipo presu fatura
(1)x Rp0,08
Custos transporte hanesan kobrados kona ba materias-primas ho nia baze iha taxa
predeterminada.
Custu transporte la konsidera ho akresimentu ida iha kustu materia-prima adquiridas ne’ebe
tratadu no uza kustu indreitus fabrika kustus exessivos iha fabrika.Iha inisiu tinan fiskal nian
ne’ebe estimadu ho valor kustus transporte ne’ebe inkorridu kada tinan.Kustu total transporte
estimados hanesan kalkulu ho elementu kustu fabrika ne’ebe determina iha tarifa kustu
exessu fabrika nian iha kustu transporte ne’ebe ses husi realidade inkorridu entaun registradu
debitu konta kustu nian exessu iha fabrika real/lo’os.
Kuatu materia-prima eslpika katak konsiste presu fatura me’ebe as kompara ho kustu
kompra no preparasaun kustu materia-prima estadu prontu atu servi prossesu ba komprador
sira,seksaun resebimentu,seksaun depositu,seksaun contabilidade estoque.Portantu ho kustu
kompra bele kalkula ba kustu materia-prima,kustu departamentu kompra kontabilidade
estoque iha konsiderasaun ne’ebe maximu.
1. kustu total kada pesa ne’ebe envolve iha kompra matedria-prima realiza exersisiu durante
tinan ida.
2. Determina base kobransa nian iha kustu kada tinan pesasa iha valor exersisiu.
3. Deteremina taxa kada pate,ne’ebe fahe ba kustu kada parte hui base/hun.
Iha base taxa kustus kompra nian kada parte envolve iha kompra materia-prima
hanesan,apresenta iha figura/imagem.
Jurnal kobransa iha kustu kompra ho kustu materia-prima iha baze taxa hanesan;
Suprimentu:
Base kobransa kustu kompra nian kada seksaun envolve iha aquisaun materia-prima;
Baze
Seksaun kobransa
Taxa varios materias kubiku ou valor rupia Rp materia-prima ne’ebe save/rai iha
armazen.
Kustu banku xx
Kustu armazen xx
Iha periodu contabilidade kada ves halo relasaun ho flutuesaun presu,no presu kompra
materiais primas lahanesan/seluk husi presu ida ho presu seluk. Portantu iha fornesementu
materia-prima no armazen iha kustu unitario ne’ebe la hanesan mesmu tipu hanesan,problema
iha determinasaun kustu materia-pima utiliza produsaun.
Atu rekupera problema hirak ne’e iha nessesariu varios oin-oin iha metodu ne’ebe determina
kustu merkadu;
Antes atu deskreve kada metodu determinasaun iha kustu materias-primas nian utiliza etapa
ne’ebe esplika prosedimentu solitasaun no liberasaun iha materias-primas ne’ebe rai iha
armazen,transaksaun kona-ba uso materias-primas nian ne’ebe envolve produsaun
armazenamentu kontabilidade estoque.Dokumentu origem ne’ebe kria iha transaksaun reparu
kona-ba materia prima hanesan prova ida hodi manda ba merkadorias.
Parte armazen prepara materias-primas halo akordu ho ida ne’ebe mak konsta ona
komprovante hodi ajuda merkadorias sira hodi entrega ba departamentu produsaun ne’ebe
presisa seksaun armazen prnse ona kuantidade materias-primas nian ne’ebe apresentada iha
koluna apresentada no komprovativu pedidu merkadorias nian ho nune’e autorizadu husi
seksaun ne’ebe responsavel maximu iha provas armazen nian,solisita item ne’ebe haruka ona
ba departamentu kontabilidade nian.
Fornesementu materias-primas xx
Contas pagar xx
Empreza hotu uza metodu mutasaun estoque ne’ene registu estoque kompra materias-primas
hanesan registu kartaun estoque ho livru ida iha estoque koluna kompra movimentu estoque
mateerias-primas ne’ebe okorre debitu transaksaun materias-primas hanesan registu jurnal
geral ou jurnal materia prima ho jurnal seluk;
Materias-primas mos registu ona kartaun estoque koluna dadus transaksaun kompras matria-
primas durantte fulan janeiru mensiona iha leten registu kartaun estoque ho metodu visivel
hatudu iha imagem.
Empreza utiliza metodu inventoriu fisiku atu registu kustu materia-prima,kaklkulu kustu
materia-prima uza produsaun MTKP hanesan hatudu iha imagem;
Rp4.870.000
Metodu kustu padraun ho metodu materias-primas kompras registu ona kartaun ida
inventariu,presu pardaun ne’ebe bo’ot no presu estimadu ne’ebe reflete ho presu ne’ebe
espera sei akontese iha futuru.Presu padrau estimadu exersisiu ne’ebe los,kuandu utiliza
materias-primas,ho produtu kobransa presu padraun jurnal ne’ebe halo iha momentu kompras
materias-primas hanesan;
Diferente presu xx
Subprodutu (sampingan) iha ninia karakteristika mak hanesan tuir mai nee;
1. Produsaun subprodutu laos objectivu principal ba iha actividade produsaun.
2. Presu venda/faan subprodutu relativu kiik liu wainhira kompara ho produtu principal
neebe resulta iha tempu hanesan.
Produtu komún (produtu kombinadu) definisaun tipu produtu oioin ne’ebe prodús
hamutuk ho kustu komún (kustu hamutuk) BOP bele tuir diretamente ba kada produtu
btkl BOP la bele halo tuir diretamente ba kada produtu hotu-hotu:ex:kompana dairy.
Produtu konjunta ( produtu konjunta) definisaun tipu produtu oioin nebe prodús hamutuk
ho bbb,btkl no fasilidade ne’ebe hanesan kkustu konjuntu bbb btkl la bele hetan lukru
diretamente ba kada produtu BOP Ex: mina refinisaun kompania oho animal kompania
fertilizer. Produtu KO aliadu (Produtu aliadu sira) defini produtu oioin ne’ebe produs iha
tempo ne’ebe hanesan maibe laos husi prosesamentune’ebe hanesan no bb kustu CO
produtu (produtu nia kustu) BOP bele identifika iha tipu produtu balun btkl BOP balun
ne’ebe fashe husi produtu oioin. Ex:kompania haremill. Otal Koleta determinasaun
konta produtu husi total proporsaun kustu produsaun ne’ebe akuza ba kada métodu
produtu konjunta hodi aloka kustu konjunta métodu valor merkadu métodu presu
ippothetiku (métodu valor merkadu ne’ebe reliavel likidu) métodu unidade fiziku
/kuantidade métodu unidade nian rata-rata ba kustu metodu mediu. Rata-rata unidade
kustu =unidade kustu produsaun unidade T rata-rata alokasaun kustu (3,000) ABC 100
250 50 Rp. 7,5750,-1.875,- 375 total 400 3.000-.
Metodu sukat mediu ho todan ba produtu (valor baziku) produsau volume /media
prposesamentu servisu montante presija material kosume produtu tetu valor total
alokasaun B,hamutuk ( 3.000,-) harga pokok / unidade ABC 100 250 50 231 200 750
20% 75% 5% 600,-2.250,-150,-6,9,-3,total 400 1.000 100% 3.000. Metodu unidade
fiziku /kuantidade tipu produtu ne,ebe fahe ba kustu (1,00 m) unidade 200 unidade 300
unidade 500 20% 30% 50% 20 m 30 m 50 m 1000 unidades 100% 100m. Metodu presu
merkadu (valor merkadu) presu merkadu refleta montante kustu ne’ebe simu husi kada
tipu produtu prinsipal.Ex: produs produtu prinsipal 3, hanesan A,b, no c ho kustu total
3.000,-alokasaun kustu konjunta=kustu fa’an valor fa’an folin/produtu merkadu T fa’an
folin ba kada unidade produsaun presu alokasaun kustu hamutuk ho unidade ABC 100
250 50 10,-8,20,-1000,2000,-25 750,-7.5,6,15,-total 400 4,000,-3.000.kadu
Metodu presu merkadu ipotetiku (metodu valor ne’ebe reliavel likidu) prosesa tamba B+
fa’an (kustu fahe off kustu ipotetiku )fa’an valor molok prposesamentu /fahe off) total
presu merkadu depois produtu ne prosesa tan kustu prosesamentu hafoin bele haketak
husi produtu prinsipal sira seluk (fahe off).
kustu konjunta signifika hanesan kustu overhead hamutuk ( join overhead cost) ne’ebe
tenke aloka ba departamento oin-oin, tantu iha kompania sira ne,ebe sira nia atividade bazeia
ba orden no sira nia atividade produsaun hala’o ho massa.
Kustu produtu konjunta (joint produk cost) hanesan kustu ne’ebe hetanhusi tempu materia
balsa colab introdus tiha ona to’o identifikasaun produtu oioin bele fahe. Kustu produtu
konjunta ida ne’e kompostu husi kustu material raw,labor costs, no kustu overhead fabrika.
Definisaun dahuluk kona-ba kustu konjuntu ne’ebe temi iha leten hanaran kustu komun, no
entendimentu daruak hanaran kustu hamutuk. Kustu atu hola parte makkustu de’it ba
produsaun dias ka produtu sira seluk ne’ebe keta-ketak ( lalos ba kakuluk) droga no fasilidade
asthma no kustu hamutuk diferensa bo’ot ida katak kustu kombinadu sira bele lori ba produtu
katak-ketak ho baze ka hodi estraga uzu fasilidade nian.
Kustu adisaun la inklui kustu balansu no kustu trabalhador direitu. Iha parte seluk kustu
konjuntu la bele hetan ba produtu oioin neben produs no inklui kustu material raw nian, kustu
direita ba trabalho no fator sira seluk. Iha kompania besi ida ne’ebe produs produtu oioin
hanesan jabir makina ,fatin balu ba masin midar makina dulas trigu, tirabangan no seluk tan,
ne’ebe soe iha tempo hanesan ,mina te’in no kuda-uluk sira ne’e sai at liu. Kustu adisaun mak
kustu indiretu relasiona ho produtu ne’ebe fornese.
Kustu bergabung no kustu konjunta bele halo diferensia ditinjau husi sudutnia fatin.Baze
ne’ebe uza hodi tau iha fatin kustu hamutuk tenke gambar aliran kustu seluk iha prosesu
produtu ou ba produtu .Ou ho liafuan seluk iha alokasi kustu hamutuk sai hanesan kustu
tersebut hetan no tuir aliran, ou identifika ba prosesu ou produtu tertentu (periksa alokasi
kustu overhead fabrika). Iha alokasi nia laran kustu konjuta,baze ne’ebe uza hodi aloka la
menganbarkan aliran konjunta tersebut ba iha produtu.
Kustu konjunta hasai hodi mengolah bahan baku sai hanesan hodi fahe ba produtu oioin
ne’ebe hetan berupa produtu hamutuk (joint products) , produtu sampingan ( by product ) no
produtu sekutu (co-product). Produtu hamutuk hanesan produtu rua ou produtu barak liu
secara serentak ho serangkaian prosesu ho ho prosesu gabung. Valor fa’an ( kuantitas presu
fa’an dala ida) ida-idak produtu hamutuk ne relatif hanesan, to la iha ida iha entre produtu
sira ne’ebe resultadu tuir mai angap hanesan produtu utama ou bele mos produtu sampingan.
Produtu sampingan katak produtu ida ou barak ne’ebe nia valor fa’an relatif ne’ebe ki’ik liu,
ne’ebe halo produsaun hamutuk ho produtu seluk nebe nia valor fa’an ne’ebe bo’ot liu. Pada
umumnya diferensia entre produtu hamutuk ho produtu sampingan hare husi valor fa’an nia
relatif. Kuandu valor fa’an produtu sirane’ebe nia resultadu husi relatif hanesan ou dalaruma
total material bila dibangdikan ho pendapatan hotu ( revenues) konpania,maka produtu sira
tuir mai merupakan produtu hamutuk. Sebaliknya kuandu valor fa’an salahsatu produtu
relatif kikoan bila dibandigkan ho total pendapatan husi kompania. Maka produtu tuir
mai merupakan produtu sampingan ,diferensa produtu hmutuk no produtu sampingan atas
dasar kriteria valor fa’an tuir mai dala ruma produtu produtu ne’ebe iha loron balu halo
hanesan produtu sampingan , di saat seluk hetan hanesan produtu hamutuk, ou sebaliknnya.
Produk sekutu katak produtu rua ou barak nebe produs iha tempo ne’ebe hanesan, maibe
laos husi kegiatan pengolahan ne’ebe hanesan ou la mai husi bahan baku nebe
hanesan. Iha kompania nia laran penggergajian kayu misalnya , iha ne’ebe hanesa, husi
proses penggergajian dapat dihasilkan papan mutu nomor 1, nomor 2 no sebagainya ,
maibe husi batang kayu ne’ebe la hanesan (sebagai bahan bakunya).
Produtu hamutuk no produtu sekutu iha karakteristika hanesan tuir mai ne’e:
a). Produtu hamutuk no produtu sekutu merupakan tujuan primeiru kegiatan produtu.
b). Pressu fa’an produtu hamutuk ou produtu sekutu relatif boot karik kompara ho
produtu sampingan ne’ebe fo resultadu iha tempu ne’ebe hanesan.
c). Tempu hanesan. Iha prosesamentu produtu hamutuk balun, produtor sira la bele evita
elimina produtu hamutuk sira hotu , se karik nia hakarak produs produtu sira iha deit
produtu bosok ida. Iha kompania na’an nian. Alegin ema ne’ebe oho karau, nia sei
hetan na’an kulit no fa’an . Tan ne’e se produtor sira hakarak de’it prosesu na’an ,
sira la bele ajuda maibe tenke uja kulit ( fa’an ai-han iha kulit).
Produtu sampingan hetan bele klasifika tuir produtu ne’ebe fa’an keta-ketak husi
produtu prinsipal sira.
a). Produtu sampingan ne’ebe bele fa’an depois de fahe malu husi produtu utama,
la presija pengolahan tuir mai.
b). Produtu sampingan ne’ebe presija prosesu pengolahan tuir mai depois de fahe
malu husi produtu primeiru.
Exemplo produtu sampingan ne’ebe la presija prosesu pengolahan tuir mai depois
de fahe malu husi produtu primeiru hetan iha prosesu penggilingangbah. Produtu
sampingan berupa menir , katul, dedak, bele fa’an kedan depois dde fahe malu husi
foos.
Metodu fa’an relatif. Metodu ne’e uja barak ba aloka kustu hamutuk ba produtu
hamutuk. Baze hanoin metodu ne’e katak presu fa’an produtu ruma merupakan
perwujudan kustu sira ne’ebe hasai iha mengolah produtu tuir mai. Karik fa’an
produtu ruma ne’ebe mak boot liu duque produtu sira seluk, asuntu ne’e tamba kustu
ne’ebe hasai ba produtu barak liu karik kompara ho produtu sira seluk. Tamba ne’e
mmetode ne’e , maneira ne’ebe logika ba aloka kustu hamutuk katak hare husi valor
fa’an relatif ida-idak pordutu hamutuk ne’ebe fo resultadu.
Exemplo1
Rp750.000, total no presu fa’an per satuan produtu ne’ebe fo resultadu ba kompania
iha gambar 11.1 berikut ini.
Gambar11.1
Valor Aloka
presu
Fan kustu
pokok
( ) ( )
produtu
()()
Aloka kustu hamutuk bele mos halo hanesan tuir mai ne’e: total kustu hamutuk
(Rp8750.000) fahe ho total valor fa’an (Rp1.000.000) × 100% sei hetan persentajen
kustu husi valor fa’an (75%). Ho ida ne’e kona ba produtu hamutuk, persentajen tuir mai
ho valor fa’an tiap produtu, maka kustu hamutuk hetan hetan aloka hanesan iha
Gambar 11.2 (produtu A= 75% × Rp150.000 = Rp112.500; produtu B= 75% ×
Rp350.000 = Rp262.500; ).
Uza metodu valor fa’an relatif iha aloka ba kustu hamutuk sei fo resultadu persentagen
laba brutu husi resultadu ne’ebe boot hanesan ba produtu oioin hamutuk tuir mai.
Ezemplo: husi data iha Gambar laran 11.1 , ezemplo total produtu ida ne’ebe fa’an
durante periodo kontabilidade total hanesan disajikan iha Gambar laran 11.2.
Gambar; 11.2
Produtu
A B C D
Total
Faan dalaida
190.62
25%
Faan Variasi penggunaan metodu valor faan relatif ita hetan kuandu ida ou produtu hira
hamutuk presija kustu pengolahan aumenta depois de haketak.
Exemplo 3
Ex kustu hamutuk durante periodo ida kontabilidade total Rp3.000.0000. presu faan
per kg no Tota lprodutu ne’ebe produs durante periodo kontabilidade iha Gambar 11.3
tuir mai ne’e. Produtu A depois haketak husi produ B presija aumenta kustu
(separable cost ) bo’ot Rp100 per kg. Aloka kustu hamutuk bele halo hanesan iha
Gambar 11.3
Aloka kustu hamutuk ho hasae kustu sira ne’ebe depois de hasai wainhira hafahe
produtu hamutuk.
Kustu
Pengo- Valor
Faan
Hipo
tetis
tahan
Per kg
Harga Setelah
jual Saat
per kg terpisah
(1) (2)
4.500.00
Metodu unidade arkivu. Metodu ida ne’e koko atu determina kustu produtu bases ho
benefisiu ne’ebe determina husi produtu final ida-idak. Iha metodu ida ne’e, kustu
hamutuk ne’e aloka ba produtu sira ho baza ba koefisiente fiziku, liuliu kuantidade
material raw ne’ebe kontein iha kada produtu. Lalaok husi disionariu hatudu ninia
todan,volume, ka densidade sira seluk . Nune , metodu ida ne’e , supoin katak mina
krude rihun 10 ne’e prosesa hela iha prosesu Refinaria. Produsaun ne’ebe resulta
refinasaun hafoin koa lakon barril 200 (hare talin ka lakon iha prosesu ).
Akuntansi produk sampingan
Iha uraian kona-ba produtu konjuntu koalia tiha ona kona ba oinsa aloka kustu
konjuntu fahe ba produtu konjuntu . Iha produtu sampingan titik berat kolia kona ba
oinsa halao pendapatan faan produtu sampingan tersebut . Aloka kustu konjuntu ba
produtu primeiru no produtu sampingan relatif rendah karik kompara ho produtu
primeiru no produtu sampingan. Metodu akuntasi ne’ebe uza ba halao produtu
sampingan hodi hafahe ba golongan rua :
1. Metodu- metodu ne’ebe la koko atu sura presu pokok produtu sampingan ou
persedian , maibe halo pendapatan faan produtu sampingan hanesan pandapatan
ou pengurang kustu produsaun. Metodu ne’e bele dehan Metodu-metodu la iha
presu pokok (non-cost methbods).
2. Metodu ne,ebe koko aloka hanesan kustu konjuntu ba produtu sampingan no
menentukan presu pokok persedian produtu liu husi baze kustu ne’ebe aloka
tersebut. Metodu ida ne’e koinese ho naran metodu presu pokok ( cost
methods).
Tuir mai metodu balu halao hasoru pendapatan faan produtu sampingan .
1. Faan nain hetan produtu sampingan halo hanesan pendapatan iha negosiu liur.
2. Fa’an produtu sira ne’e trata hanesan rendimentu adisional husi fa’an produtu
hanesan
3. Rendimentu husi fa’an ho produtu sira ne’e presiza tamba husi prinsipal fa’an
nian.
4. Rendimentu fa’an produtu sampingan halo hanesan pengurang total kustu
produsaun.
Hare husi reseita fa’an nebe la produtivu hanesan opiniaun iha negosiu liur. Iha
metodu ida ne’e , rendimentu ne’ebe hetan husi fa’an ne’e , redus husi faan fila fali ,
ne’ebe rejista iha rendimentu ne’ebe faan husi konta bankaria sira no iha iha fin
periudu kontabilidade ne,e taka ba konta lukru no lakon rendimentu.)
Kapítulu 12
Kona-ba kustu naturál kapítulu sira molok kapítulu ida-ne'e ko'alia tiha ona kona-ba
kolesaun no klasifikasaun kustu sira ne'ebé mak atualmente akontese iha tempu uluk, objetivu
husi ne'ebé mak atu determina kustu ba produtu ne'e. Iha kapítulu 12 no 13, ita ko'alia kona-
ba kolesaun kustu ne'ebé atu sura, objetivu ida-ne'ebé atu kontrola kustu sira. Jestaun dala-
barak presiza dadus kustu, tantu ho natureza no kuantidade, molok produsaun ka molok
aprova kontratu fa'an nian. Kustu ba produtu ne'e tenki kalkula antesedente ba objetivu
determina presu fa'an, ho objetivu atu fornese rekursu finanseiru ne'ebé presiza hodi prodús,
ka ba objetivu hodi kontrola kustu. Iha kapítulu ida-ne'e, sei deskreve mós sistema estimativa
ida kona-ba kustu, hahú ho diskusaun ida kona-ba definisaun kustu Estimadu ida no hafoin
sei deskreve prosedimentu determinasaun no kontabilidade.
Definisaun ba kustu estimativa kustus nian hanesan: forma ida ba kustus ne'ebé
determina uluk molok atu halo produsaun sei hala'o ka hala'o servisus. Sistema estimasaun
kustu nian mak sistema kontabilidade kustu produsaun ne'ebé uza forma PRE - determina
kustus atu kalkula kustu bens ne'ebé produz. Iha aspetu balun estimativa kustus ne'ebé
hanesan ho padraun kustus ne'ebé sei diskuti iha kapítulu 13. Sira na'in rua ne'e iha diferensa
iha métodu determina, halibur, interpreta no uza. Diferensa prinsipál entre lia-bosok rua ne'e
iha métodu ne'ebé uza hodi determina normalidade ka kuantidade fíziku. Iha sistema padraun
kustu nian, norma fíziku ne'e determina bazeia ba investigasaun enjeñaria no estudu ida,
ne'ebé baibain halo molok halo análize detalladu ida kona-ba fatin no oráriu produsaun. Karik
montante fíziku atuál ne'ebé uza liu fali norma espesífika, entaun ida-ne'e konsidera fo'er no
akuza ba períodu ne'ebé la uza.
Iha sistema estimasaun kustu, baze uza hodi determina normalidade fíziku ne'e
limitadu ba esperiénsia produsaun tempu uluk. Kuandu iha dezaviu hosi faktu nia norma,
presiza halo investigasaun liu tan atu determina kauza ne'e, karik ne'e tanba de'it lixu, rai-
osan ka tanba sala ida iha estimasaun norma fíziku ne'ebé mak antes ne'e halo.
Objetivu hosi utilizasaun sistema estimativa kona-ba kustu uza sistema estimativa kustu mak:
1. Atu ponte ba sistema kustu padraun ida.
2. Atu evita kustu ne'ebé boot hodi uza sistema standie nian.
3. Atu kontrola kustu no analiza atividade sira.
4. Atu reduz kustus kontabilidade.
Ba ponte tuir sistema kustu. Kontabilidade kustu iha objetivu atu determinasaun produtu
nia kustu, kontrolu kustu, no análize kustu ba foti desizaun. Kontabilidade kustu ne'ebé
deskreve iha kapítulu sira uluk foka liu ba diskusaun kona-ba kustu produtu, ne'ebé limitadu
de'it atu halibur no klasifika kustu sira ne'ebé mak akontese iha pasadu (kustu historis ka
bistorical cost).
Karik jestaun hakarak sistema kontrolu kustu ida iha nia kompañia, nia labele koleta no
kategoriza kustu istóriku jestaun nian tenke determina norma ida atu sukat dezempeñu husi
nia asaun sira. Iha duni poupansa ka bomba iha implementasaun nia produsaun.
Dala barak sistema kustu estimativa uza molok bele hetan kustu padraun. Utilizasaun
sistema kustu Estimadu nu'udar ponte ida ba sistema okupadu iha vantajen hirak tuirmai ne'e:
a. Fó formasaun ba funsionáriu sira hodi uza sistema padraun kustu nian tanba
similaridade entre sistema rua ne'e.
b. Fó tempu ba serbisu-nain sira neineik-neineik tuir sistema foun ne'e, atu la'o ba oin
iha relasaun di'ak ho serbisu-nain sira.
Dalaruma uza sistema estimativa kustu rasik sei enkoraja utilizasaun sistema padraun kustu.
Atu evita kustu ne'ebé boot hodi uza sistema kustu ekonómika bainhira kompara ho
sistema kustu padraun ida. Iha kompañia ki'ik sira, la iha padraun. Iha kompañia balun,
utilizasaun sistema hadi’ak kustu hodi determina padraun kustu todan no iha jestaun Jerál la
presiza sistema kontrolu kustu ne’ebé kompletu. Iha kompañia ne'e dala barak mudansa iha
produtu ka produsaun, tempu no kustu ne'ebé presiza ba padraun kustu boot tebes, tanba ne'e
utilizasaun sistema padraun kustu laos Ekonomiku.
Ba kontrolu kustu no análize atividade. Kompañia barak uza sistema estimativa kustu
hanesan instrumentu kontrolu kustu no hanesan baze ida ba analiza sira-nia atividade. Maske
kustu estimadu laos kustu ida-ne'ebé tenke determina, maibé komparasaun entre kustu atuál
no kustu estimadu bele fornese indikasaun ida kona-ba lixu atu bele uza hanesan baze ida ba
hadiak atividade.
Atu reduz kustus kontabilidade. Osan ne'ebé rai iha kustu konta nian hodi uza sistema
estimativa kustu nian ne'e, liu-liu bainhira kompañia prodús produtu oin-oin ka karik produtu
(família produtu nian) ne'e prosesa hela husi departamentu barak ka sentru kustu nian. Kustu
kontabilidade bele redús tanba la presiza kartaun inventáriu ba materiál prima, materiál
auxiliar sira, produtu sira iha prosesu laran, no produtu sira ne'ebé hotu ona atu dokumenta
movimentu inventáriu sira uza métodu inventáriu(perpetual inventory method). Maske
nune'e, se kompañia hakarak uza métodu inventarius kona-ba mutasaun, produtu hotu-hotu
iha prosesu no kartaun inventáriu nian ne'ebé hotu mak uza de'it atu rejista kuantidade fíziku.
Determinasaun ba kustu estimasaun
Kustu estimasaun hirak ne'e baibain fahe ba elementu tolu: kustu materiál raw, kustu
ba traballu, no fatór ba kustu ulun. Kustu Estimadu bele determina bazeia ba dadus pasadu
nian, husi kalkulasaun, husi formula kímika ka Matemátika, ka simplesmente husi estimativa.
Kustu Estimadu ne'e determina ba tipu produtu ida-idak ne'ebé produz, iha inísiu períodu
produsaun ka iha inísiu tinan fiskál.
Atu determina kustu Estimadu ba materiál prima ne'ebé uza hodi prodús produtu
balun, presiza halo estimasaun ba kuantidade materiál raw ida-idak ne'ebé presiza no kada
presu estimativa. Kuantidade materiál raw ne'ebé atu konsume iha kada Unidade produtu
bazeia ba espesifikasaun téknika, experimentasaun, ka dadus pasadu. Estimasaun presu
materias primas ne'ebé bele bazeia ba presu kontratus kompras tuir tempu balun. Ka karik
materiál raw tenki sosa husi tempu ba tempu, no presu depende ba Estadu presu merkadu,
estimativa presu bele bazeia ba lista presu publika.
Atu determina kustu ba traballu Estimadu, presiza hatene uluk tipu atividade hotu-
hotu hodi prosesa produtu ne'e, tanba oras servisu nian hetan influénsia hosi abilidade
funsionáriu ida-idak nian no tipu servisu. Atu determina númeru estimativa oras traballu nian
ne'ebé sei konsume atu produz kada Unidade produtu nian, tempu ba produsaun, bandas
materiál, reparasaun mákina no buat seluk tan ne'ebé presiza oras traballu nian mós tenke
konsidera. Estimasaun kustus labores nian determinasaun ba kustus estimativa hanesan
produtu hosi estimasaun oras oras nian servisu hodi produz kada Unidade produtu ho taxa
kustu traballu.
Estimadu kustu overhead fábrika ne'ebé atribui ba produtu bazeia ba taxa determina
antes. Atu determina taxa fábrika nian kona-ba kustu ulun nian, nesesáriu atu haketak kustu
fábrika nian sira ba elementu kustu fixu no variavel sira. Fatór variavel kona-ba kustu ulun
kalkula liu husi hateke ba relasaun entre kustu no produsaun hirak ne'e, asumi katak iha
relasaun konstante entre montante produsaun no kustu sira ne'ebé mak mosu. Estimativa ida-
idak kona-ba kustu ulun nian mak hanesan elementu ida-idak husi fatór relevante ba leten.
Iha Jerál, fasil liu atu halo estimativa kona-ba kustu fixu. Pur ezemplu, kustu ba depresiasaun
mákina ne'e kalkula tanba númeru mákina ne'ebé daudaun ne'e nia na'in mak haree ba planu
investimentu no planu atu hapara uza mákina ne'ebé mak sei akontese iha futuru. Estimativa
hosi montante seguru / asuransi depende ba posibilidade mudansa polítika seguru ne'ebé hein
atu akontese iha períodu utilizasaun kustu Estimadu. Hein katak supervizor sira-nian saláriu
sei selu ba supervizor. Nune'e, fábrika fiksu Estimadu kona-ba kustu ulun nian nu'udar soma
hosi elementu ida-idak hosi kustu fábrika ne'e nian.
Produsaun kontabilidade iha estimasaun sistema kustu
Ko'alia ém Jerál, fluksu kustu iha sistema estimasaun kustu bele reprezenta iha figura
Iha sistema estimativa kona-ba kustu nian, servisu iha prosesu nian ne'e debate ona ho
kustu produsaun no kréditu atuál ba produtu husi númeru produtu ne'ebé ramata tiha
ona no servisu ne'ebé la'o hela ho kustu Estimadu kada Unidade. Tanba kustu ba
produtu sira ne'ebé remata ona ne'ebé tama iha armazén ne'e valoriza folin ne'ebé
deside ona, bainhira fa'an sasán sira-ne'e, kustu ba fa'an ne'e produtu hosi númeru
produtu fa'an nian no kustu Estimadu kada Unidade. Diferensa entre kustu Estimadu
no kustu atuál kalkula liu husi prosesu nia balansu, no transfere ba diferente kartu
banku(rekening).
Prosesu hakerek kustu materia prima
Karik métodu mutasaun inventáriu ne'e uza, sosa materiál prima hakerek ho jurnal
Inventáriu materiál prima XX
Konta atu selu XX
Nian baziku evidénsia reklama ba sesan, hakerek uza materál prima halo dokumentasaun iha
kaixa inventáriu. Jurnal materiál prima hanesan tuir mai:
Sasan iha prosesu kustu matriál prima XX
Inventáriu materiál prima XX
Iha kaixa sesan sei prosesu debitu aktual kustu materiál prima
Karik métodu inventáriu fízika ne'e uza, kompra materiál sira raw nian rejistra iha jornál
hanesan tuirmai ne'e:
Kompras XX
Kontratu debitu XX
konta ne'ebé bele uza materiál prima la rejistra iha inventáriu. Iha períodu ida-ne'e nia rohan,
sei hala'o kontajen fíziku ida husi inventáriu ne'ebé sei hala'o hela iha armazén.
Kustu materiál prima sira-ne'e mak kalkula hanesan tuir mai ne'e:
Presu principal stok material prima ba antes periodu
Kompras RpXX
Kompras XX
Kash XX
Iha períodu ikus ne’e, fábrika sei aumenta kustu sira ne’ebé sei hetan akuzasaun ba produtu
sira ho tuirmai ne’e:
Sesan iha prosesa kustu overhead fábrika XX
Kustu overhead fábrika reál XX
Metodu 2
Servisu iha prosesu konta ne’e sei debate kona-ba fabrikasaun iha taxa ne’ebe bele sura.
Jornalista ne’ebé grava fábrika atuál ne’ebé kontrola kustu sira mak hanesan tuirmai ne’e:
Kustu overhead fábrika reál XX
Rezerva parte inventa XX
Kash XX
Tan ne’e, jornál atu grava knaar fábrika nian atu halo kustu ba produtu sira ho baze ba
previzaun taxa nian mak hanesan tuirmai ne’e:
Sesan iha prosesa kustu overhead fábrika XX
Kustu overhead fábrika todan(dibebankan) XX
Iha períodu ikus, fábrika ne’ebé hetan atribuisaun kustu ba produtu ho baze tarifa di’ak malu
ho fábrika real ne’ebé akontense ho modelu taka fábrika ne’e nia konta despeza ne’ebé
hetan akuzasaun ba fábrika ne’e. Jornál taka mak hanesan tuirmai ne’e:
Kustu overhead fábrika todan(dibebankan) XX
Kustu overhead fábrika real XX
Prosedimentu ba rejistu kustu ba produtu no produtu sira ne’ebé remata ona sei iha prosesu
iha períodu nia rohan.
Kustu produtu ne’ebé hotu ona kalkula ho kuantidade produtu ne’ebé mak hotu ona ne’ebé
mak prodús durante períodu ida tuir estimativa kustu kada unidade produtu nian. Kustu bens
ne’ebé sei iha hela prosesu nia laran iha períodu ne’e nia rohan kalkula no aumenta unidade
ekivalente ho estimasaun kustu kada unidade produtu nian. Jornalista ne’ebé sei iha hela
prosesu iha períodu nia rohan mak hanesan tuirmai:
Fornese produtu prontu XX
Fornese produtu iha prosesa XX
Sesan iha prosesa kustu materiál prima XX
Sesan iha prosesa kustu trabalhador XX
Sesan iha prosesa kustu overhead fábrika XX
Prosedimentu atu rejista kustu produtu fa’an nian.
Kustu produtu ne'ebé fa'an ne'e kalkula ho númeru produtu ne'ebé fa'an tuir kustu estimativa
kada Unidade produtu nian. Jornál atu grava kustu ba produtu ne'ebé fa'an mak hanesan tuir
mai ne'e:
Presu fa’an sesan XX
Fornese produtu prontu XX
Prosedimentu atu rejista diferensa entre kustu estimativa no kustu atuál
Determinasaun ba diferensa entre kustu estimativa no kustu atuál depende ba métodu rejistu
ba kustu idanee. Karik fábrika ba kustu ulun rejistra uza métodu 1, diferensa entre kustu
estimativa no kustu atuál kalkula ho prosesu nia balansu. Diferensa transfere ba diferensa
konta ho jornál tuirmai ne'e:
Diferensa XX
Sesan iha prosesa kustu materiál prima XX
Sesan iha prosesa kustu trabalhador XX
Sesan iha prosesa kustu overhead fábrika XX
Se rejistu kona-ba fábrika ulun uza kustu uza métodu 2, entaun diferensa entre kustu
Estimadu no kustu atuál kalkula hosi: (á) kalkula balansu Servisu iha konta prosesu no (B)
kalkula fabrikasaun atuál iha konta balansiu. Diferensa ne'e transfere ba diferensa konta ho
viajen rua tuirmai ne'e
a Diferensa XX
b Difensa XX
Husi deskrisaun iha leten, prosedimentu atu rejista kustu iha sistema estimasaun kustu bele
ilustra iha figura 12.2. Iha figura, uza métodu 2 hodi grava fábrika tesi ulun.
Atu fornese deskrisaun detallada ida kona-ba sistema estimativa kustu, fó ezemplu rua
tuirmai ne'e. Ezemplu dahuluk aprezenta observasaun Jerál ida kona-ba sistema estimativa
kustu nian ne'ebé empreza ida uza ne'ebé ninia produtu sira prosesa hela iha Departamentu
produsaun ida de'it. Ezemplu daruak aprezenta observasaun Jerál ida kona-ba sistema
estimativa kustu ne'ebé kompañia ida uza ne'ebé nia produtu sira prosesa liu husi
Departamentu produsaun ida.
Ezemplu 1
PT eliona produz tipu produtu ida liuhosi faze prosesamentu ida. Kompañia ne'e uza sistema
estimasaun kustu kada kilo produtu mak hanesan tuir mai ne'e:
Kustu materiál prima 2 kg Rp 9 Rp 18
Kustu trabalhador Oras 1 Rp 27 Rp 27
Kustu overhead fábrika Oras 1 Rp 37 Rp 37
Kustu kalkula pur kilograma produtu Rp 82
Dadus kona-ba atividade kompañia nian iha Novembru 20x7 hanesan tuir mai ne'e:
1. inventáriu iha inísiu Novembru 20x7
a Inventáriu matéria prima ne'e nia kustu. Ema nain 20.000
b Totál inventáriu produtu sira iha prosesu ne'e hamutuk 3.000 Kg ho nivel
konkluzaun tuirmai ne'e: 100% kustu materiál prima; kustu konversaun 2 / 3.
Kustu estimadu hosi inventáriu produtu nian iha prosesa kalkulasaun hanesan
tuirmai ne'e:
Bazeia ba dadus sira iha leten ne'e, jornada rejistu ne'ebé halo iha sistema estimasaun ba
kustu mak hanesan tuir mai ne'e:
1. Jurnal ne'ebé materiál prima sosa:
Kompras Rp 660.000
Konta atu selu Rp 660.000
2. Jurnal ida-ne'ebé hakerek kona-ba kustu materiál prima nian tuir loloos uza:
5. Jornál ne'ebé grava fábrika ne'e nia kustu ne'ebé mak suporta durante
fulan Novembru.
kustu produtu sira ne'ebé hotu ka remata tiha ona determina ona ho kuantidade ne’ebé
kompleta ona tuir kustu estimadu kada unidade ida nian. Kálkulu kona-ba kustu produtu
ne’ebé remata tiha ona mak hanesan tuir mai ne'e:
Kustu materiál prima: 35.500 x Rp18 Rp 639.000
Kustu trabalhador: 35.500 x Rp27 958.500
Kustu overhead fábrika: 35.500 x Rp37 1.313.500
Presu estimasaun produtu prontu 2.911.000
8. Jornál rejistu presu kustu inventariu produtu iha prosesa iha fin de Novembru 20x7.
kustu husi sesan iha prosesu inventáriu iha fulan ikus determinadu liu husi unidade inventáriu
ne’ebé ekivalente iha prosesu finál iha fulan ida-ne’e nia rohan to estimasaun kustu kada
unidade ida. Kálkulu kona-ba kustu inventárius kona-ba beins iha prosesu iha fulan ikus nian
mak hanesan tuir mai ne'e:
Kustu materiál prima: 100% x 2.500 x Rp18 Rp 45.000
Kustu trabalhador: 20% x 2.500 x Rp27 13.500
Kustu overhead fábrika: 20% x 2.500 x Rp37 18.500
Presu estimasaun inventoriu produtu iha prosesu fulan ikus Rp 77.000
9. Jornál rejistu presu kustu sasán ne'ebé fa'an iha fulan Novembru 20x7.
11. Jornál atu rejista diferensa entre kustu estimasaun no kustu atuál ne’ebé
iha konta(rekening) sesan iha prosesu.Diferensa
Diferensa Rp 35.000
Sesan iha prosesa – kustu materiál prima Rp 10.000
Sesan iha prosesa – kustu trabalhador 7.000
Sesan iha prosesa – kustu overhead fábrika 18.500
Diferensa ne’ebé iha konta(rekening) sesan iha konta prosesu ho modelu buka saldo konta(rekening)
sesan iha prosesu (hare figura 12.3).
12. Jornál rejistu diferensa entre kustu overhead fábrika atuál ho todan(dibebankan) ne'ebé
hetan akuzasaun bazeia ba tarifa.
Tanba konta(rekening) sesan iha prosesu debitu ho kustu overhead fábrika ne'ebé akuza
ho taxa ne'ebé preveterminadu, diferensa entre kustu overhead fábrika ne'ebé akuza no
realidade incurred mak iha konta rua: Sesan iha prosesu (Rp35.000) no kustu overhead
fábrika atuál (Rp 15.500).
Relasiona ho kustu overhead fábrika nian, diferensa entre kustu estimativa no kustu
atuál bele fahe ba tipu rua: (a) diferensa sira tanba diferensa iha oras traballu nian; (b)
diferensa sira tanba diferensa iha taxa kustu overhead fábrika. Diferensa tanba diferensa iha
oras servisu inklui iha servisu iha konta prosesu kustu overhead fábrika. Konta(rekening) ida-
ne'e debate hela ho produtu oras oras servisu nian fábrika ne'e nia ulun, no besik kréditu ne'e
rejistra númeru oras traballador nian ne'ebé estimasaun ona atu prodús tempu produsaun nian
ba produtu, kustu overhead fábrika ne'e depende ba kustu kada unidade produtu nian.
Diferensa tanba diferensa iha taxa kustu overhead fábrika inklui iha Konta(rekening)
kustu overhead fábrika reál. Konta(rekening) ne'e debate ho kustu overhead fábrika atuál (oras
servisu trabalhador atuál x taxa kustu overhead fábrika ne'ebé hakotu). Kálkulu kona-ba
diferensa bazeia ba dadus iha leten ne'e aprezenta iha figura 12.3
Figura 12.3
kálkulu kona-ba diferensa entre kustu overhead fábrika atuál no kustu overhead fábrika tuir
estimatisaun
Debitu Konta(rekening) sesan iha prosesu – kustu overhead fábrika
Oras trabalhador atuál X Selu pursentu kustu overhead fábrika pur oras
34.500 oras X Rp 37 = Rp
1.276.500
Kreditu Konta(rekening) sesan iha prosesu – kustu overhead fábrika
Selu pursentu oras servisu trabalhador X Selu kustu overhead fábrika kada produtu
Atu produz produtu
34.500 X Rp 37 =
1.258.000
Diferensa efisiensia kustu overhead
Rp 18.500
fábrika
Total estimasaun oras servisu atu produz produtu iha novembro 20x7 kalkula hanesan tuir-
mai:
Totál produtu hamutuk 35.500 Kg nebe remata ona transfere ba armajen ne'e,
kompostu husi produtu 3.000 Kg nebe sei iha hela prosesu hahú fulan ida-ne'e no produtu
hamutuk 32.500 Kg nebe sei mai husi produsaun iha loron 20 fulan Novembru. Tanba bazeia
ba estimativa kada produtu nian 1 Kg eziji oras serbisu nian, kálkulu kona-ba númeru oras
serbisu nian ne'ebé estima ona atu produz produtu ne'e iha Novembru mak hanesan tuir mai
ne'e:
Oras servisu nian ne'ebé uza hodi kompleta
produtu iha inísiu fulan ida-ne'e sei iha
prosesu: (1-2 / 3) X 3000 Kg X oras 1. 1.000 oras
Fluksu kustu produsaun iha sistema estimasaun kustu se produtu ne'e prosesa liu husi
Departamentu produsaun ida mak aprezenta iha figura 12.5.
Ezemplu 2
PT eliona Sari produz tipu produtu ida liuhosi Departamentu produsaun rua:
Departamentu A no B. estimasaun kustu kada kilograma produtu ne'ebé aprezenta iha figura
12.6.
Figura 12.6
Kustu estimasaun kada unidade produtu
Elementu Dep. A Dep. B Total elementu
Presu fa’an Kustu produsaun
Kustu materiál prima 5 kg @ Rp60 Rp 300.00 - Rp 300.00
Kustu trabalhador
94.00 - -
3,5 oras @ Rp27
- Rp 150.00 244.50
3,0 oras @ Rp 50
Kustu overhead fábrika
280.00 - -
3,5 oras @ Rp 80
- 75.00 355.00
50% husi kustu trabalhador
Total kustu estimasaun kada unidade produtu Rp 674.50 Rp 225.00 Rp 899,50
Data kustu durante ba trimestre dahuluk 20x7 hanesan tuir mai ne'e:
a Kustu atuál ba servisu Departamentu A mak Rp287.330 ho oras servisu
trabalhador nian 31.415 oras, kuandu kustu servisu trabalhador atuál ba
Departamentu B mak Rp.455.000.
b Kustu overhead Fábrika ba kustu ulun hetan atribuisaun ba produtu iha taxa hirak tuir
mai ne'e:
Departamentu A: Rp27 kada oras servisu.
Departamentu B: 50% kustu servisu trabalho.
Kustu overhead fábrika atuál kona-ba suporta iha trimestre Primeiru mak Rp845.00
(Departamentu A) no Rp22.000 (Departamentu B).
c Rekolla kustu materiál prima uza métodu inventarius. Kustu atuál materiál prima nian
mak Rp925.000.
d Total produtu sira ne'ebé fa'an hamutuk 2.700 Kg ho folin Rp1.000 kada Kg.
Dadus produsaun ba trimestre dahuluk hosi 20x7 aprezenta iha figura 12.7.
Figura 12.7
Data produsaun
DATA PRODUSAUN Departamentu A Departamentu B
a Produtu iha prosesu inventáriu iha inísiu
períodu, ho taxa kompletu: kustu materiál
prima 100%, kustu konversaun 60%, rua ne'e
ba Departamentu A no B. 100 kg 200 kg
Bazeia ba dadus iha leten, viajen ne'ebé presiza halo hodi rejista atividade PT elari nian
durante trimestre dahuluk 20x7 mak hanesan tuir mai ne'e:
1. Jornál registu kustu materiál prima ne'ebé uza:
Rp 925.000
Sesan iha prosesu – BBB*Dep.A
Rp 925.000
Inventoriu material prima
2. Jornál registu kustu trabalhador iha Departamentu A:
Salariu Rp 287.330
Kálkulu presu kustu estimativa produtu ramata tiha ona ne'ebé transfere husi Departamentu A
ba Departamentu B mak hanesan tuir mai ne'e:
Kustu materiál prima 3.000xRp 300.00 Rp 900.000
Kustu trabalhador 3.000x94.50 283.500
Kustu overhead fábrika 3.000x280.00 840.000
Total Rp 2.023.500
7. Jornál rejistu kustu ba produtu sira ne'ebé remata ona transfere husi Departamentu B
ba armazén.
Kalkula presu estimasaun produtu ramata tiha ona ne'ebé transfere husi Departamentu B ba
armajen mak hanesan tuir mai ne'e:
Presu kustu estimasaun ne’ebé mai husi Departamentu A
(kréditu iha Departamentu konta transferénsia A) 3.100 Kg X
Rp.674.50 Rp 2.090.950
9. Jornál registu kona-ba kustu estimasaun inventarius produtus ne'ebé sei iha prosesu
nia laran iha finál períodu iha Departamentu A no B.
Kálkulu presu kustu estimativa produtu ne’ebé sei iha prosesu nia laran iha final períodu
Departamentu A no B aprezenta iha figura 12.8.
Figura 12.8.
Kálkulu presu inventarius iha produtu nia laran.
Transferensia
Elementu presu Departamento Departamentu
A Departamentu A B
Kustu materiál prima
200 x 100% x Rp 300 Rp 60.000 Rp 30.000 -
100 x 100% x Rp 300 - - -
Kustu trabalhador
200 x 40% x Rp 94,50 7.560 - -
100 x 100% x Rp 94,50 - 9.450 -
100 x 40% x Rp 150 - - Rp 6.000
Kustu overhead fábrika
200 x 100% x Rp 300 22.400 - -
200 x 100% x Rp 300 - 28.000 -
200 x 100% x Rp 300 - - 3.000
Presu inventoriu produtu iha Rp 89.900
prosesu periodu ikus iha Dep.A
Kustu husi Dep.A ne’ebébe metin Rp 67.450
ba inventoriu produtu iha prosesu
periudu ikus Dep.B
Presu ne’ebé aumenta husi Dep.B Rp 9.000
ne’ebe metin ba inventoriu
produtu iha prosesu periodu ikus
Dep.B
10. Jornál registu kustu overhead fábrika atuál akontese iha Departamentu A no B.
Kálkulu kona-ba diferensa ne'e hala'o ho kálkulu saldo konta(rekening) husi servisu iha
prosesu husi Departamentu ida-idak ho subtraktasaun totál osan ne'ebé mai husi totál kréditu
ba konta ida-idak. Iha ezemplu ida-ne'e, estimativa kona-ba kustu inventarius bens tenke
kalkula uluk liu ne'ebé iha inísiu períodu ne'e sei iha prosesu hanesan hatudu iha figura 12.9.
Karik jornál ne’e iha leten no presu sasán iha prosesu inventáriu rejistra iha
konta(rekening) jerente Jerál, servisu iha konta(rekening) prosesu bele kalkula no montante mak
diferensa.
Diferensa iha departamentu A
Rp 5.000 L
Diferensa kustu materiál prima
1.940 R
Diferensa kustu trabalhador
2.605 R
Diferensa kustu overhead fábrika
Diferensa iha departamentu B
Diferensa kustu trabalhador Rp 2.000 R
Figura 12.9
Presu estimasaun inventáriu produtu nian iha prosesu inisio
Transferensia
Elementu presu Departamento A
Departamentu A Departamentu B
Kustu materiál prima
100 x 100% x Rp Rp 30.000 - -
300 - Rp 60.000 -
200 x 100% x Rp
300
Kustu trabalhador
100 x 60% x Rp 5.670 - -
94,50
- 18.900 -
200 x 100% x Rp -
- Rp 18.000
94,50
200 x 60% x Rp 150
Kustu overhead
fábrika
16.800 - -
100 x 60% x Rp 280
- 56.000 -
200 x 100% x Rp
- - 9.000
280
200 x 60% x Rp 75
Total Rp 52.470 Rp 134.900 Rp 27.000
13. Jornál rejista diferensa entre overhead fábrika atuál no kustu overhead fábrika
ne’ebé hatodan.
Se jornál no. 1 to no. 13 rejistra iha konta(rekening) relevante iha jerente Jerál, hatudu montante
iha figura 12.10.
Tratamentu ba diferensa
Diferensa entre kustu atuál no kustu estimativa iha períodu kontabilidade ida bele trata
hanesan tuir mai ne'e:
a Taka ba kustu produtu sira-nian ne'ebé fa'an konta ka hetan lukru no konta lakon.
b Fahe ho justu produtu sira ne'ebé remata tiha ona iha períodu ne'ebé preokupa, ne'ebé
fahe ba konta produtu no kustu merkadoria sira ne'ebé fa'an hotu ona.
c Fahe ho justu ba konta sira tuirmai ne'e: inventáriu serbisu, produtu hotu-hotu
inventáriu, no kustu sasán sira ne'ebé fa'an.
d Husik nafatin diferensa iha konta diferente, atu nune'e Funsaun konta ida-ne'e sai
hanesan konta ne'ebé la moos. Ida ne'e halo tanba iha posibilidade katak
diferensa entre períodu kontabilidade sei kobre malu.
Atu ilustra tratamentu kona-ba diferensa ne'ebé rezulta, ezemplu hanesan tuir mai ne'e mak
fahe diferensa iha konta(rekening) sira: servisu iha prosesu, remata produtu inventa, no kustu
sasán ne'ebé fa'an.
Baze ba fahe diferensa bele iha forma:
a Komparasaun kuantidade servisu iha prosesu inventáriu, produtu no inventáriu
sira fa'an hotu. Kuantidade ne'e hatudu ekivalénsia ba Unidade sira.
b Komparasaun kustu sasán iha prosesu inventáriu, kustu hosi inventáriu produtu hotu-
hotu no kustu hosi produtu ne'ebé fa'an tiha ona.
Tuir mai ne'e ezemplu tratamentu ba diferensa uza tipu báziku rua.
a Divizaun diferensia ho baze ba kuantidade servisu iha prosesu inventáriu,
akaba produtu inventáriu, no kuantidade produtu ne'ebé fa'an ona.
b Distribuisaun diferensa bazeia ba kustu sasán iha prosesu inventáriu, produtu hotu-
hotu inventáriu, no kustu sasán ne'ebé fa'an.
Jornál atu fahe ba diferensa iha konta(rekening) bankária sira - konta(rekening) inventáriu ba
produtu sira iha prosesu no produtu sira ne'ebé mak ramata ona mak hanesan tuirmai ne'e:
1. Inventa produtu iha prosesu Rp. 714
Inventáriu produtu hotu-hotu nian 9.286
Diferensa Rp. 10.000
Atu fahe diferensia iha kustu ba materias primas ho montante Rp. 10.000 ho kalkulasaun tuir
mai ne'e:
Inventarius kona-ba produtus iha prosesu 2.500 / 35.000 X Rp. 10.000 = Rp 714
Inventa produtu sira nebe hotu 32.500 / 35.000 X Rp. 10.000 = Rp 9.286
Iha kapitulu 13 ida ne’e alinea material hanesan tuir mai: definisaun presu basiku,
benefisiu Sistema presu standar iha kontrolu presu nia laran, prosedimentu ba klasifikasaun
presu standar, modelu standar, no analiza selesaun presu ne’ebe lolo’os husi presu standar,
kapitulu ida ne’e hotu ho diskrisaun konaba contabilidade presu standar.
Presu standar hanesan presu ida ne’ebe deteermina iha oin, ne’ebe hanesan valor
presu ne’ebe lolo’os hasai hodi halo prosesu uniku ka atu selu atividade ruma, iha suposisaun
kkondisaun economia nia okos, efisiensia, no fator- fator seluk.
Liafuan presu ne’ebe tuir lolo’os hasai, signifika katak presu ne’ebe determina ona iha
oin hanesan pedoman (diretrizes) iha despesa presu nia laran ne’ebe lolo’os, kuandu presu
ne’ebe lolo’os rai husi presu standar, maka ida ne’ebe konsidera lo’os maka presu standar,
durante suposisaun ne’ebe baseia ba kasifikasaun la muda.
Atu determina presu hira mak tuir lolo’os atu hasai hodi rejulta organizasaun produtu
id aka ba organizasaun servisu ida, tenke realiza investigasaun uluk konaba atividade
produsaun ka lansamentu servisu ne’ebe efisiensia liu,hanesan ezemplu,hanesan hili presu
baziku ne’ebe tuir lolo’os hodi hamosu organizasaun produtu A, primeiro tenke determina
modelu produtu A ne’ebe utiliza material prima ne’ebe efesiensia liu, ho prosesu produsaun
ne’ebe efisiensia,ho determinasaun ba modelu produtu A, ne’ebe ho utilizasaun material
primas no prosesu produsaun ne’ebe efisiensia refere, ho nune’e bele determina materias
primas hira mak presija husi organizasaun produsaun A, kuantidade materias primas ne’be
tuir lolo’os vezes ho presu materias primas ne’ebe tuir lolo’os hanesan presu standar materias
primas ba kada organizasaun produtu A, ho nune’e, komprensaun presu ne’ebe lolo’os mosu
his komprensaun efisiensia,ne’ebe hanesan diferensa entre tama no sai.
Sistema presu standar hanaesan Sistema contabilidade ida, ne’ebe produs informasaun
presu ne’ebe hanesan atr manejemen bele detekta atividade-atividade iha empreza ne’ebe nx
presu ne’ebe rai husi presu standar ne’ebe determina ona, Sistema contabilidade presu refere
aponta presu ne’ebe tuir lolo’os hasai ona no presu ne’ebe mak akontese ona, no prepara
analisis penyimpangan ne’ebe lolo’os husi presu standar.
Sistema presu standar produs hodi kontrola presu, presu standar hanesan material
ne’ebe importante hodi fo’o valor ba politica no implementasaun ne’ebe mak termina ona,
kuandu presu standar termina ho realistis, ida ne’ebe bele estimular oinsa, servisu refere
tenke halo operasaun.
Sistema presu standar fo’o pedoman/diretrizes ba menejemen presu hira mak tuir
lolo’os hodi realiza atividade balun no kerdizer sira halo utilizasaunpresu ho maneira hafoun
metodu produsaun, selesaun forsa servisu, no atividade sira seluk.
Sistema presu baziku ne’ebe prepara analisis akumulasaun presu ne’ebe lo’os husi
presu standar seretejamente menejemen hahu sira nia produsaun ho “produsaun kelainan”
(exception principal) ho maneira fo sira nia atensaun ba kondisaun ne’ebe rai husi kondisaun
ne’ebe lolo’os, menejemen prepara ona ho material ne’ebe efektivu hodi kontrolu atividade
empreza.
FRAKEZA PRESU STANDAR
Nivel de apertu ou longra standar labele sura ho di’ak, mesmu define ona ho lolo’os
modelu standar saida mak presiza husi empreza, maibe la iha jaminan katak standar define
ona iha empreza nia laran geralmente ho aperta ka longra ho relative ne’ebe hanesan.
Dalaruma standar trata ho sai to’os ou la fleksivel, mesmu iha tempu badak,
kondisaun produsaun sempre akontese mudansa,enkuantu manutensaun standar ladun halo,
mudansa stadnar hamosu problema fornese, hanesan ezemplu, mudansa iha presu materias
primas presiza ajustamentu konaba fornese,laos dt oferese materia prima maibe oferese
produtu iha prosesu no produtu feitu nebe nakonu ho materias primas refere, se kuandu
standar sempre halo manutensaun ida ne’e bele fo impaktu ne’ebe la efetivu ba standar refere
hanesan material sasukat ba implementasaun.
CENTRO RESPONSABILIODADE
Antes atu kontinua deskute Sistema presu standar, presiza hatene modelu oin-oin
konaba centru responsabilidade ne’ebe bain-bain iha empreza ida nia laran. Ida ne’e
importante tamba la centru responsabilidade htu bele kontrolunia presu ho utilijasaun Sistema
presu standatr refere.
Sentru responsabilidade hanesan unidade organizasaun ida iha empreza ida nia laran
ne’ebe gere husi menejer ne’ebe iha responsabilidade, ho maneira komun, atividade hotu ida
sentru responsabilidade iha empreza nia laran mak produs renda sai despeza, kuandu tama iha
sentru responsabilidade vezes ho nia presu, sei mosu kustu,kuandu despesa vezes ho presu
maka sei mosu rendimentu (revennes) sentru responsabilidade refere, sentru responsabilidade
hotu bele sukat nia rendimentu, maibe laos katak despesa sentru responsabilidade htu-hotu
bele sukat ho kuantitativu, ho fasil ita determina nia tamanhu husi despeza departamentu fahe
eletrisidade, maibe la ho determinasaun tamanhu despesa iha departamentu personalidade.
Sentru presu bele fahe baseia ba hahalok kustu ne’ebe hasai husi sentru
responsabilidade refere, engineered expense center maka sentru ksutu ne’ebe maior parte husi
kustu hanesan engineered expense, maka kustu ne’ebe rendimentu no despesa iha relasaun
ne’ebe lolo’os no metin, hanesan ezemplu no departamentu produsaun,maior parte husi
departamentu refere iha relasaaun ne’ebe metin no lolo’os ho despesas, kuando lucru (kustu
produsaun) aumenta, despesa departamentu refere mos sei akontese aumenta ( entaun lucru
husi departamenetu refere iha relasuan ne’ebe metin ho nai despesa), por outru ladu, kuandu
despesa departamentu produsaun refere aumenta, sei akontese aumnta lucru departamentu
refere(entaun lucru departamentu refre iha relasaun ne’ebe lolo’os honia despesa),
discretionary expense center hanesan sentru kustu ne’ebe seluk husi nia presu modelu
discretionary expense, maka kustu ne’ebe entre lucru no despesa la iha relasaun ne’ebe metin
no lolo’os, hanesan ezemplu mak departamentu negocio,maioria kustu departamento refere
laiha relasaun ne’ebe metin no lolo’os ho despesa, kustu pomosaun la iha relasaun ne’ebe
metin no volume vensedor ne’ebe hanesan despesa departamento negosiu, kuandu kustu
promosaun aumneta, volume negosiante departamento negosiu la serteza aumenta, kuandu
departamentu negosiu taun kustu promosaun ho montante 2% husi total fa’an, kustu
promosaun refere parese iha relasaun ne’ebe metin ho nia despesa departamento
negosiu,maibe iha realidade kustu promosaun refere som iha relasaun ne’ebe atifisial (ou la
real) ho despesa departamentu refer (serteza despesa aumnta, kustu promosaun aumenta,
maibe kuandu kustu promosaunaumneta, la serteza akontese aumenta despesa pertamentu
refere).
Sitema kustu standar bele hetan hanesan material kontru kustu ne’ebe efetivu iha
engineered expense center ka sentru responsabilidade ne’ebe maior lado nia kustu hanesan
engineered expense,iha sentru responsabilidade refere ration entre lukru no despesa bele suka
ho maneira kuantitativu, to’o bele hili nivel efisiensia, ate posivel ho bele aplika kontrolu
kustu uza Sistema standard
Tuir mai sei koalia konaba ba prosesu hili kustu standar ne’ebe sei fahe ba parte tolu :
kustu materias prima standar, kustu servisu standar, no kustu overhead fabrika standar.
Kustu materias primas standar.
1. Hatama fisika ne’ebe mak presija hodi produs kuantidade despesa fisiku ne’ebe lo’os.
2. Kada presu lukru fisiku refere, ou bele dehan presu standar
1. tekniku investigasaun
Halo kalkula media ba utilizasaun materias primas ba produtu ka servisu ne’ebe hanesan iha
periodu iha tempu uluk.
Halo kalkulasaun media ba utilizasaun materias primas iha implementasaun servisu ne’ebe
mak di’ak mno ida ne’ebe a’at liu iha tempu uluk.
Iha kastaun materias primas refere bele kobre standar ne’ebe luan hodi desperdisiu ka
prezuizu ne’ebe akontese ho normal,maibe bele mos desperdisiu materias primas hatudu
hanesan selesaun(variance) husi standar ka hanesan elementu kustu overhead fabrika ( ate
kuantidade standar materias primas la inklui iha element desperdisiu materias primas ).
Atu halo mudansa ba kuantidade standar materias primas sai kustu materias primas
standar, maka presija determina presu standar materias primas, presu standar refere
bazikamente determina husi registu presu fornesedor,katalogo ka informasaun ne’ebe
hanesan,no informasaun seluk ne’ebe prepara ona ne’ebe iha ligasaun posibilidade iha
mudansa ba presu-presu refere iha temopu tuir mai, kuandu kustu transporte no kustu getaun
materias primas seluk fo todan ba materias primas, maka presu stanadar refere tenke halo
kalkulasaun ba kustu-kustu refere, nune’e mos pesa kompra sei utiliza husi fornesedor tenke
minimiza husi presu kompra brutu iha determinasaun presu standar.
Ezemplu 1
Kustu transporte 40
Divide:
Presu ne’ebe mak utiliza ona hanesan standar hanesan tuir mai:
Presu ne’ebe determina ona sei funsiona iha tempu ne’ebe tuir mai, bain-bain uja ba periodu
tempu tinan ida.
Presu ne’ebe estimadu sei hanesan presu normal iha periodu naruk.
Em geralmente presu stanadar materias primas determina ba tinan ikus no em geral utiliza
durante tinan tuirmai.maibe presu standar refre bele muda wainhira akontese menus ska
aumenta presu ne’ebe personage ne’ebe di’ak.
Hanesan kasu ho kustu materias primas standar, kustu sevisu standar hari husi
element rua: horas servisu standar no tarifa remunerasaun standar.
eskema fabrika (plant layent) ne’ene efisiente ho material ne’ebe modernu ate bele halo
produsaun ne’ebe maksimal ho kustu ne’ebe minimu.
Halo kalkulasaun media horas servisu ne’ebe konsumu iha srvisu no kartaun presu baziku
(cost sbeel) period liu ba.
Halo oeperasaun ba produsaun iha kondisaun tuir ida ne’ebe espera ona
Selebra investigasaun bokan no tempu servisu trabalhador oin-oin iha karaik situasaun real
ne’ebe mak espera ona.
Horas servisu standar determina ho halo kalkulasaun horas longra hodi deskansa,
atraza servisu ne’ebe la bele atu husik hela (hein materias primas, reparasaun no hakiak
material no factor-factor kolen servisu, la sertezamente ema trabalhador ida iha nivel lalais
ne’ebe hanesan durante kada minute iha horas 7 nia laran
Dadus remunerasaun tempu uluk, ne’ebe bele utilija hanaesan tarifa remunerasaun
standar mak: media kalkulasaun, media tetu, ka media husi trabalhador tempu uluk. Halo
haklulasaun ba tarifa remunerasaun iha kondisaun operasaun normal.
Imagem 13.1
Kuanadu kapasidade normal departamenetu Arefere iha nivel 80%, no tarifa kustu overhead
bazea ba horas servisu, maka tarifa kustu overhead fabrika standar kalkula ho montante
$.555,56 kada horas servisu ($.2.500.000:4.500).
MODELU STANDAR
Stanadar bele klasifika ho base katak nivel aperta ka longra hanesan tuir mai;
Standar teorico
Standar normal
Standar teorico, satndar teorico babain bolu ho naran standar ideal, ne’e mak standar
ne’ebe ideal no iha implementasaun difisil atu bele to’o, iha prieiro contabilidade kustu
standar teorico, suposisaun ne’ebe subjasente standar teorico maka standar ne’ebe relative
kleur, maibe implementasaun ne’ebe di’ak bele mos alkansa husi ema ka makina dalaruma
labele alkansa tamba standar refere sempre hamosu frustasaun, modelu standar agora menus
utiliza.
Media kustu tempu ne’ebe liu ona, kuandu kustu standar determina ho lakon media
kustu period ne’ebe liu ona, standar refere trata hanesan ne’ebe nia natureza longra, media
kustu tempu ne’ebe liu ona bele hamosu kustu-kustu ne’ebe la efisiensia, ne’ebe tuir lolo’os
labele kategoria hanesan elementu kustu satndar, maibe modelu standar refere dalaruma,
akontese iha tempo empresa foin halao no aplika Sistema kustu standar, no konaba modelu
kustu standar refere moneira filafila depois troka ho kustu ne’ebe hatudu duni efisiensia.
Standar normal, standar normal prepara husi estimativa kustu ida ne’ebe sei mosu iha
asumi kondisaun ekonomiku nia okos no atividade ne’ebe normal, na realidade standar
normal refere ba media iha tempu liu ba, ne’ebe apar ho estimative kondisaun kustu iha
tempu ne’ebe atu mai, standar normal funsiona ba gestaun iha planu atividade tempu naruk,
standar noral ladun fo’o benefisiu ne’ebe di’ak hare husi parte sukat aplika asaun no foti
desijaun tempu badak.
Realizasaun di’ak ne’ebe bele hetan (attauinable high performance). Standar modelu
refere uza barak no hanesan kriteria ne’ebe di’ak liu hodi fo’o valor ba planu, standar refere
baseia ba nivel planu di’ak bele se’es husi akontesimentu.
Desviu kustu ne’ene lolo’os husi kustu standar, hanaran ho selesau (variance)
selesaunkustu ne’ebe lolo’os ho kustu standar ne’ebe analisi, no husi analisa refere halo
investigasaun kausa oinsa akontese, depois buka dalan hodi rejolve akonse selesaun ne’ebe
fo’o prezuizu.
Analisa selesaun kustu materias primas no kustu servisu direita diferensa ho analisa
selesaun kustu overhead fabrika. Iha analisa selesaun kustu materias primas no kustu servisu
direita so iha modelu kapasidade rua: kapasidade ne’ebe lolo’os no kapasidade standar,
serake iha analisa selesaun kustu overhead fabrika konesidu ho modelu kapasidade tolu:
kapasidade ne’ebe lolo’os, kapasidade standar, no kapasidade normal. (kapasidade ida ikus
utiliza hodi kalkula tarifa kustu overhead fabrika ). Ho nune’e, esplikasaun analisa selesaun
refere fahe ba rua: analisa selesaun kustu produsaun direita (kustu materias primas no kustu
servisu direita) no kustu overhead fabrika.
Iha modelu refere, selesaun entre kustu ne’ebe lolo’os no kustu standar la fahe iha
selesaun presu no selesaun kuantidade, maibe so iha modelu selesaun ida ne’ebe hanesan
kolabors entre selesaun presu no selesaun kuantidade, tan ne’e iha analisa selesaun kustu
produsaun seihetan selesaun tolu de’it: selesaun kustu materias primas, selesaun kustu servisu
direita, no selesaun kustu overhead fabrika, rejultadu kalkulasaun, selesaun heta
asentu( selesaun lukru ka selesaun lukrutivu ) no pontu R ( selesaun lakon),modelu analisa
selesaun refere bele dezenha ho formula tuir mai:
St = (HSt x KSt ) – (HS x KS)
Iha ne’ebe:
St = total selesaun
Iha modelu analisa selesaun refere, selesaun entre kustu ne’ebe lolo’os ho presu
standar fahe ba modelu selesaun rua, hansan presu no selesaun kuantidade ka efisiensia,
formula kalkulasaun selesaun bele dehan hanesan tuir mai:
Hanesan:
Iha relasaun ho kustu material primas, analisa selesaun kustu material prima sai
selesaun presu no selesaun kuantidade determina hodi fo responsabilidade wainhira
akontesementu ida-idk iha selesaun refere ba menejer ne’ebe responsavel, selesaun presu sai
responsabilidade menejer funsaun produsaun.
Ezemplu 2
PTX utilija Sistema kusti standar, kustu materias primas kada unidade produtu
determina ho montante 100 kg @ $ 5.00, kustu materias primas ne’ebe lolo’os hodi produs
1.000 unidade produtu iha fulan janeiro 20x1 ho numero 90.000 kg @ $550
Ho ida ne’e kustu materias primas standar no materias primas ne’ebe lolo’os iha fulan
janeiro 20x1 iha imagem 13.2
Kuandu kustu material primas satandar no kustu materias primas ne’ebe lolo’os iha
imagem 13.2 dezenho iha grafiku ida, mak sei hare kalkulasaun selesaun presu no selesaun
kuantidade hanesan iha imajem 13.3
Dadus kustu materias primas standar no kustu materias primas ne’ebe lolo’os
imagem 13.3
selesaun presu
( HSt - HS) x KS
HSt
$500
90.000kg 100.000kg
KS KSt
Presu no kuantidade standar idak-ida bo’ot liu ka ki’ik liu duke presu no kuantidadae ne’ebe
lolo’os.
Presu standar ki’’ik liu duke presu ne’ebe lolo’os, maibe diferensia kuantidade standar a’as
liu duke kuantidade ne’ebe lolo’os
Presu standar a’as liu duke presu ne’’ebe lolo’os, maibe diferensia husi ne’e standar ki’ik liu
duke kuantidade ne’ebe lolo’os.
Iha modelu selesaun tolu, formula kalkulasaun selesaun presu no selesaun kuanrtidade bazeia
ba elemtu relasaun presu no kuantidade standar no montante no kuantidade ne’ebe lolo’os
refere iha leten.
Presu standar no kuantidade standar idak-ida a’as liu ka ki’ik liu duke presu ne’ebe
lolo’os no kuantidade ne’ebe lolo’os, formula kalkulasaun selesaun presu no selesaun
kuantidade no kondisaun presu standar no kuantidade standar idak-ida ki’ik liu duke presu
ne’ebe lolo’os no kuantidade ne’ebe lolo’os bele dehan hanesan tuir mai:
SHK = (HSt – HS) x (KSt - KS) hodi kalkula selesaun hamurtuk hanesan presu
Presu standar menus liu duke presu lolo’os,maibe alende ne’e kuantidade standar
bo’ot liu duke kantidade lolo’os, kuandu presu standar ki’ik liu duke presu lolo’os, maibe
kontrariu husi ne’e,kuantidade standar a’as liu duke kuantidade lolo’os, maka selesaun
kombinasaun ne’ebe sai hanesan selesaun presu / kuantidade sei la akontese. Ho ida ne’e
kontagen selesaun presu no selesaun kuantidade iha kondisaun refere no modelu selesaun tolu
hala’o ho formula hanesana tuir mai:
SH = ( Hst- Hs ) x KS Uja sura selesaun presu
Tamba selesaun presu/kuantidade iguala zero, ho ida ne’e la detekta katak selesaun
presu mak sei responsavel entre manejer rua. (exemplu menejer funsaun kompras no menejer
funsaun produsaun ).
Atu esplika kalkulasaun selesaun hamutuk iha situasaun presu standar ki’ik liu husi
presu ne’ebe lolo’os, maibe kontrariu husi ne’e standar as liu duke kuantidade ne’ebe
lo’os,be;e haktuir exemplo 5.
Exemplo 5
Presu materias primas standar no ida ne’ebe lolo’os prepara iha imagem 13.8
Imagen 13.8
Husi Imagem 13.8 rasikbele hare katak presu standar ki’ik liu duke presu ne’ebe lo’os
, maibe fora husi ne’e kuantidade standar a’as liu duke kuantidade ne’ebe lo’os, kalkulasaun
selesaun presu no selesaun kuantidade iha kondisaun hanesan ho imagem 13.8 prepara iha
imagem 13.9
Presu standar a’as liu duke presu ne’ebe lo’os, maibe fora husi ne’e kuantidade
standar ki’ik liu duke kuantidade ne’ebe lo’os. Kuandu presu standar a’as liu husi presu
ne’ebe lo’os, maibe kuantidade standar ki’ik liu husi kuantidade ne’ebe lo’os, selesaun
akumulasaun sei la akontese, ho ida ne’e kalkulasaun selesaun presu no kuantidade iha
kondisaun hanesan ne’e ho modelu tolu selesaun sei halo jo formula tuir mai:
Presu standar ki’ik liu duke presu ne’ebe lo’os, maibe fora husi ne’e kuantidade standar a’as
liu duke kuantidade ne’ebe lo’os, no selesaun akulusaun labele akontese.
Selesaun presu
(HSt-HS) x KSt
(350-500) x 90.000=
$.1.500.000 L
HS (selesaun akumulasaun)
$,550
Selesaun kuantidade
$5 00 (100.00-90.000) x
500=
5,000,000 L
90.000kg 100,000kg
KS KSt
Ezemplu 6.
Imagem 13.10
Dadus presu materias primas standar no presu materias primas ne’ebe lolo’os
Husi imagem 13.10 hare presu standar a’as liu duke presu ne’ebe lolo’os, maibe fora
husi ne’e kuantidade standar ki’ik liu duke kuantidade ne’e lolo’os, regras selesaun presu no
selesaun kuantidade iha kondisaun hanesan tuir imagem 13.10 akompanha iha imagem 13.11.
Modelu selesaun tolu hamosu informasaun selesaun ne’ebe detalhu liu hodi
responsavel ba selesaun duke ho modelu selesaun rua. Iha modelu selesaun rua iha kondisaun
saida de’it, selesaun presu sempre utiliza kuantidade ne’ebe lolo’os hanesan multipikador
selesaun entre presu kada unidade standar hamutuk ho ne’ebe lolo’os. Hanesan mos iha
kalkulasaun selesaun kuantidade, iiha kon disaun saida de’it, modelu selesaun rua utiliza
presu kada unidade standar hanesan multiplikador selesaun entre kuantidade standar ho
kuantidade ne’ebe lolo’os. Kontrola fila fali formula kalkulasaun selesaun presu materias
primas utiliza modelu selesaun rua hanesan tuir mai:
SH = (HSt –HS) x KS
Imagem 13.11
Presu standar a’as liu duke presu ne’ebe lolo’os, maibe kuantidade standar ki’ik liu duke
kuantidade ne’ebe lolo’os, ate selesaun akumulasaun lable akontese.
Selesaun
presu (HSt-
$.1.500.000 L
(350-500) x 90.000=
HS (selesaun akumulasaun)
$,550
90.000kg 100,000kg
KS KSt
Iha modelu selesaun tolu, formula kalkulasaun selesaun presu no kuantidade bele halo ho
maneira tolu depende husi kondisaun tuir mai:
1. Kuando presu standar no kantidade standar ida-idak a’as liu ka ki’ik liu husi presu ne’ebe
lolo’os, modelu selesaun tolu sei hatodan selesaun presu ba menejer funsaun kompras no
selesaun kuantidade ba menejer funsaun produsaun duke ho modelu selesaun rua.
Iha situasaun presu no kuantidade standar ida-idak a’as liu duke ho presu no
kuantidade ne’ebe lolo’os, modelu selesaun rua fo todan ba selesaun kuantidade barak liua ba
menejer funsaun produsaun, tamba formula kalkulasaun selesaun kuantidade mak ( KSt –KS
) x HSt, ate selesaun presu balun konsidera hanesan selesaun kuantidade, hareb iha grafik # 1
Iha kondisaun presu no kuantidade standar ida-idak ki’ik liu duke ho presu no
kuantidade ne’ebe lolo’os, modelu selesaun rua konsidera selesaun presu barak liu ba
menejeer dunsaun kompras, tamba formula kalkulasuan selesaun presu mak ( HSt – HS ) x
KS, ate selesaun kuantidade balun konsidera hanesan parte ida ida selesaun presu, hare grafik
#2 iha imajem 13.12
Modelu selesaun tolu konsidera selesaun presu ida ne’ebe mak iha responsavel lolo’os
duni ba menejer kompras no konsidera selesaun kuantidade ida ne’ebe mak iha responsavel
lolo’os bamenejr funsaun produsaun, tamba selesaun akumulasaun ne’ebe hanesan selesaun
presu / kuantidade haketak rasik, hare iha grafik #3 iha imajem 13.12.
Imajem 13.12.
Presu no kuantidade standar a’as liu ka ki’ik liu duke presu no kuantidade ne’ebe
lolo’os. #1 #2 #3
HSt HS HSt
HS HSt HS
KS KSt KSt KS KS KSt
2. kuandu presu standar ki’ik liu duke presu ne’ebe lolo’os,maibe diferensia ho kuantidade
standar bo’ot liu duke kuantidade ne’ebe lolo’os, maka kalkulasaun selesaun presu ho modelu
selesaun tolu hanesan tuir mai:
SH = ( SHt – HS ) x KS
SK = ( KSt – KS ) x HSt
SHK = Zero
Iha kondisaun presu standar ki’ik liu duje presu ne’ebe lolo’os, maibe for a husi ne’e
kuantidade standar a’as liu duke kuantidade ne’ebe lolo’os, kalkulasaun selesaun presu no
kuantidade ho modelu selesaun rua halo ho formula ne’ebe hanesan ho ida ne’ebe utiliza iha
modelu selesaun tolu ne’ebe iiha leten.
3. kuandu presu standar a’as liu duke presu ne’ebe lolo’os, maibe kontrariu kuantidade
standar ki’ik liu fali kuantidade ne’ebe lolo’os, maka kalkulasaun selesaun presu no
kuantidade ho modelu selesaun tolu hanesan tuir mai:
SK = (KSt – KS) x HS
SHK = Zero
Iha modelu selesaun rua, selesaun presu no selesaun kuantidade kalkula hanesan tuir mai:
SH = (HSt – HS) x KS
Hare iha grafik #3 iha imajem 13.13. husi grafik refere ita hare manejer funsaun kompras
konsidera selesaun presu barak liu no menejer funsaun produsaun, konsidera selesaun
kuantidade ne’ebe barak liu tamba iha kada modelu selesaun refere iha elementu selesaun
ne’ebe tuir lolo’os la akontese.
Imajem 13.13.
#1 #2 #3
HSt HS HSt
HS HSt HS
Atu konsidera imagem ho lolo’os konaba kalkulasaun selesaun presu no selesaun kuantidade
ba elementu presu produsaun direita, presu materias prima no servisu direita, iha modelu oi-
oin, tuir mai iha ezemplu 7.
Ezemplu 7
PT Rimendi utiliza Sistema presu standar, dadus presu standar no presu ne’be lolo’os
iha fulan Janeiro 20x1 mak iha imajem 13.14.
Imajem 13.14.
Kalkulasaun selesaun presu ne’ebe lolo’os husi presu standarho modelu oin-oin refere
iha leten hanesan tuir mai:
( KSt x HSt ) – ( KS x HS )
Iha ne’ebe:
( 1.000 x $ 20 ) = $ 30.000
( HSt – HS ) x KS
( $.20 - $. 15 ) x 5.000 = $.25.000 L
( KSt – KS ) x HSt
( HSt – HS )x KSt
( KSt – KS ) x HS
la detekta seles
Materias primas ne’ebe sosa iha tinan 20x2 nia laran 60.000 kg
Presu standar materias primas kada kg $.125
Perguntas:
Halo analisasaun no selesaun ba presu produtu direita ho metodu oi-oin hanesan tuir mai:
Metodu selesaun 2
Metodu selesaun 3
Halo valor hodi aponta presu materias primas no presu servisu direita no utuliza metode
solteiro.
Instrusaun:
Hili resposta ida ne’ebe lo’os entre resposta ha’at ne’ebe prepara ona ho maneira halo
kabuar iha letre nia oin, hili tuir resposta ne’ebe ita bo’ot sente ne’e lo’os!
Informasaun konaba presu overhead fabrika PT Elona iha fulan januario 20x2 hanesan tuir
mai:
Tarifa standar presu overhead fabrika premanente kada horas servisu direita $.3
Tarifa standar presu overhead fabrika variavel kada horas servisu direita $.6
Total horas servisu direita standar ne’ebe uza hodi produs produtu lolo’os 24.000 horas
$.3.000(L)
$.3.000 (R)
Dadus tuir mai utiliza hodi resolve perguntas número 9s /d 10, dadus presu servisu
direita PT nia kompozisaun durante fulan março 20x2 hanesan tuir mai:
$.3,60
$.3,80
$.4,00
$.3,54
$.3,80
$.4,00
11. selesaun presu kompras (material purcbase price variance) fulan outubru 20x1mak:
$.100 L
$.90 R
$.100 R
12. selesaun efisiensia materias primas ba produtu R701 ne’ebe akontese iha fulan outubru
20x2 mak:
$. 160 L
$.155 R
$. 155 L
Dadus tuir mai utiliza hodi resolve resposta perguntas númeru 13s /d 18,
Empresa mobiliario ida utiliza Sistema presu standar, presu standar kada unidadae produtu
mak:
Overhead fabrika:
$ 34
Orsamentu fleksibel kada fulan overhead fabrika hanesan tuir mai:
5.200 $ 10,800
4,800 10,200
4,400 9,600
3,600 8,400
Presu produsaun kada unidade ne’ebe lolo’os ba fulan novembro 20x1 hanesan tuir mai:
total $ 33,05
$ 3,960 L
$ 1,800 R
$ 3,960 R
$ 3,960 L
$ 3,960 R
$ 1,800 L
$ 750 L
$ 750 R
$ 510 L
Total selesaun presu materias primas iha fulan janeiru 20x1 mak $ 4.850, enkuantu total
selesaun seervisu direita mak $ 915.
5. total presu lolo’os materias primas ne’ebe sosa iha fulan janeiro 20x1 mak:
$ 36,850
$ 34,000
$ 32.000
6. tarifa remunerasaun(upah) ne’ebe lo’os kada horas servisu direita iha fulan janeiro 20x1
mak:
$ 165.00
$ 10.20
$ 34,90
Lukru Lukru
Lukru Lakon(rugi)
Lakon(rugi) Lakon(rugi)
Parte contabilidade
Parte kompras
Parte produsaun
Selesaun presu produsaun direita bele hala’o ho modelu selesaun ida, modelu selesaun
rua, no modelu selesaun tolu, analisa presu overhead fabrika bele hala’o ho modelu selesaun
ida,modelu selesaun rua,modelu selesaun tolu, no modelu selesaun ha’at.
Exercicio.
PT Oki utiliza Sistema presu standar, dadus presu standar hodi produs 20,000kg produtu X
hanesan tuir mai:
Material primas A 10.000 litru @$.130 $ 1,300.000
25,000litrus $ 2.500,000
Apontamentu contabilidade empresa ne’e rasik fulan outubru 20x1 hatudu utilizasaun
materias primas ne’ebe lolo’os, presu servisu direita ne’ebe lolo’os, no presu overhead
fabrika ne’ebe lolo’os durante fulan ida ne’e mak:
Total 27,000litus
b. selesaun rezultadu :
presu servisu
Hanoin segundu hatete katak kundu standar hadian husi contabilidade, mudansa ne’e
rasik bele harahun standar hanesan material sasukat efisiente.tamba ne’e maske standar
ne’ebe defini ona akontese erro, manutensaun ba standar tenke hapara to’o period ikus
contabilidade.
Dalan klaran ne’ebe foti iha konflitu husi hanoin rua ne’e mak: halo revisaun husi
pratiku, se kuandu akontese mudansa ne’ebe importante iha metodu produsaun, servisu ka
materias primas ne’ebe uza husi parte kuantidade ka kualidade,maka standar teke halo
mudansa, husi standar presu materiais ka standar tarifa remunerasaun(upah) tenke halo
mudansa kuandu akontese mudansa ne’ebe importante ba presu merkadu materias primas no
tarifa remunerasaun(upah), kada Sistema presu basiku standar tenke revisadu ho maneira
periodiku no bele halo manutenasaun kuandu standar refere afinal erro ka akontese haluha
husi metodu produsaun, parte conatabilidade presu standar refere la hatodan gestaun,
mudansa akontese ba standar ne’ebe determina ona sem perturba Sistema presu basiku
standar ho maneira inteira.
RESUMU
Presu standa hanesan presu ne’ebe determina ona iha oin, hanesan presu ne’ebe tuir
lolo’os hodi halo organizasaun produtu ka hodi selu atividade ruma,iha supozisaun kondisaun
ekonomia nia okos,no factor-faktor seluk.sistema presu standar forma hodi halo kontrolu ba
presu, Sistema ida ne’e so adekuadu hodi utiliza iha centro responsabilidade ne’ebe nia presu
balun hanesan engineered expense.
Analisa selesaun presu ne’ebe lolo’os husi presu standar bele fahe ba grupo rua:
analisa selesaun presu produsaun direita no analisa selesaun presu overhead fabrika.
Tamba presu basiku produtu hotu la hamrik de’it husi presu materias primas, maibe
mos akumula presu servisu direita husi presu overhead fabrika, tan ne’e mosu selesaun total
la’os de’it kauza ba akontesimentu selesaun total materias primas,maibe afeita mos selesaun
total remunerasaun (upah) husi selesaun total overhead fabrika.
Selesaun total rua ne’ebe ikus-ikus halo kontazen ho maneira fahe selesaun total iha
organizasaun ho presu servisu direita ka presu overhead fabrika standar ne’ebe akumula iha
kada organizasaun produtu feitu.
Hanesan ho ezemplu iha leten, atu hamosu organizasaun 5 iha produtu presiza presu
servisu standar $150 no presu overhead fabrika standar = $200 maka selesaun total bele
kalkula hanesan tuir mai:
$ 700 L
Selesaun kompozisaun materias primas aponta wainhira materias primas utiliza iha
produsaun. Ho ida ne’e rekening materias iha prosesu debitadu ho montante presu vezes
kuantidade. Tuir lolo’os materias primas ne’ebe utilizadu tuir kompozisaun standar ho
montante standar materias primas kada organizasaun no no rekening oferese materias primas
ne’ebe kredit ona ho montante presu vezes kuantidade, tuir lolo’os materias primas ne’ebe
utiliza ona tuir kompoziasaun lolo’os ho presu standar material primas kad organizasaun.
Selesaun debitu rekening materias iha prosesu ho kreditu rekening oferese materias primas
refere aponta iha rekening selesaun komposisaun materias primas.
Husi ezemplu iha leten apontamentu selesaun kompozisaun materias primas manesan
tuir mai:
Atu aponta rezultadu selesaun materias primas, rekening produtu iha prosesu ho rezultadu
produtu hanesan ho persentagem rezultadu standar vezes presu materias primas kada
organizasaun produtu feitu, enkuantu rekening oferese produtu feitu debitadu ho rezultadu
produtu feitu ne’ebe lo’os vezes presu materias primas kada organizasaun produtu feitu.husi
ezemplu iha leten, jurnal aponta rezultadu selesaun materias primas hanesan tuir mai:
Apontamentu:
*) 4.55 organizasaun x $34 = $ 154.700
$ 153.000
Atu aponta rezultadu selesaun remunerasaun(upah) halo jurnal hanesan tuir mai:
perda-lukru 22,500
Imagem 13.28
Dadus lukru-perda
PT Eliona sari
Dadus lukru-perda
Selesaun perda
Selesaun lukru
$22,500
Fahe selesaun ba rekening-rekening oferese no presu baziku fa’an bele sujere ba razaun presu
baziku nia kuantidade.
Kapitulu 14
Kustu variavel aprezenta informasaun kustu tuir hahalok kustu relasiona ho mudansa iha
volume atividade. Ne’e-duni, kustu produsaun no kustu la-produsaun fahe ba variavel kustu
no kustu fiksu. Kustu produsaun padraun kompostu husi komponente kustu hanesan tuir mai
ne’e :
Analiza kona-ba diferensa entre kustu materiál prima no kustu trabalho direta la hanesan ho
analiza kustu material prima nian no diferensa entre kustu materál prima nian no kustu
serbisu nian ne’ebe descreve iha kapitulu 13 Standard-full costing system. Tanba kustu
produsaun ne’ebe mak foti konsidera iha kustu produtu nian mak kompostu hosi kustu
produsaun variavel sira, ita analiza kona-ba diferensa iha kustu material prima sira nian,
kustu direta ba trabalho, no variavel fator overhead kustu sira mak konhesidu de’it tanba tipu
kapasidade Sistema nian iha rua (2) : kapasidade atual no kapasidade padraun.
Tanba iha metodu oi-oin kona-ba kustu fatór fikxu ba overhead cost la konsidera kustu
produtu sira nian, analiza kona-ba fatór sira ne’ebe kontrola kustu iha métodu avaliasaun
kustu tomak la hanesan ho analiza kustu ne’ebe hanesan iha métodu full costing. Iha métodu
full costing, analiza kona-ba diferensa iha fabrika ba kustu overhead nian konsidera diferensa
kustu nian ne’ebe kauza husi element fábrika fixu sira, hanesan exemplu diferensa iha
volume rua(2) diferensa modelu, diferensa kapasidade. Iha metodu variavel kustu nian,
analiza kona ba diferensa iha fabrika ba kustu overhead la konsidera diferensa kustu iha kustu
ne’ebe kauza husi elementu fabrika fixu sira nia kustu, tanba iha kustu produsaun ne’ebe
variavel de’it kustu produsaun bele konsidera. Kapasidade ne’ebe foti konsidera iha fatór
analiza nian, kustu overhead mak padraun kapasidade no kapasidade atual, atu nune be’ele
halo analiza ba diferensia sira entre fatór sira kona-ba kustu sira. Diferensa entre fator
variavel ba despeza overhead nian ( labele hakat liu ba despeza overhead nian variabilidade
diak liu no diferensa iha efisiensia husi variavel fator oi-oin kona-ba kustu overhead nian
effisiencia variabilidade).
Diferensa iha fatór variavel ba despeza overhead kauza husi deviasi fator variavel ba taxa
overhead nian, ne’ebe kalkula husi formula tuir mai ne’e:
Ou diferensa iha fator overhead nia despeza sira bele kalkula ho formulasaun sira tuir mai
ne’e:
Fator variavel konaba diferensia gastus overhead = (standar variavel factor variavel ba kustu
overhead – fator variavel atual variavel konaba taxa overhead) x oras atual servisu.
Diferensa iha efisiénsia variavel ba kustu overhead kauza husi deviasi kapasidade atual husi
padraun kapasidade ne’ebe kalkula husi formula tuir mai ne’e:
Kapasidade atuál Rpxx
Kapasidade padraun xx -
xx
Ou diferensa iha efisiénsia husi fatór variavel ba kustu ulun bele kalkula husi formula tuir
mai ne’e ;
Exemplu 1:
Eliona iha negosiu imprime nian. Prosesu produsaun hala’o bazeia ba orden husi kliente sira.
Metodu determina kustu sasan ne’ebe uza mak métodu variavel kustu nian, tanba bazeia ba
konsiderasaun jestaun nian, informasaun kona-ba kustu ne’ebe produz husi métodu iha-ne’e
hodi determina kustu sasán ne’e util tebes ba planeamentu tempu badak no foti desizaun.
totál Rp23.000
Transaksaun sira ne’ebe akontese iha janeiru 20x1 hanesan tuir mai ne’e;
b. Labor costs 5.100 hours @ Rp475 = Rp2.422.500 with the following details:
Orden numeru Numeru unidade Oras servisu direta Taxa salariu atuál
produtu atuál per kg
c. Fatór atuál kona-ba kustu sira ne’ebe hetan suporta husi Rp3.650,000 husi fábrika fixu
kona-ba kustu overhead nian husi Rp1.508.000.
3. Orden total 101,102,103, no 104 kompleta ona iha januari 20x1 no entrega ona ba
kliente sira, ho numeru orden 104, ne’ebe sira fa’an hanesan tuir mia ne’e;
Orden #101 Rp1.200.000
Orden #102 3.200.000
Orden #103 2.000.000
Total Rp6.400.000
4. Komersializasaun atuál kustu 3 incurred maka Rp400.00 ne’ebe kompostu husi kustu
komersializasaun variavel sira husi Rp250.000 no kustu komersializasaun fixu sira
husi Rp150.000.
5. Despeza administrativu no jerál sira ne’ebe daudaun ne’e hala’o maka Rp300.000
resin ne’ebe kompostu husi variavel jerál no kustu administrativa Rp100.000 no kustu
jeral fiksu no kustu administrativu Rp200.000.
Analiza diferensia.
Bazeia ba dadus iha exemplu 1, iha kalkulasaun no analiza kona-ba diferensa kustu atual husi
kustu padraun ne’ebe aprezenta iha deskrisaun tuir mai ne’e;
Padraun kustu kontabilidade iha variavel kustu ho métodu tunggal (single plan).
Hanesan deskreve ona iha kapitulu 13 husi Sistema padraun kustu kompletu nian, iha métodu
ida de’it, servisu iha prosesu ne’e konsidera debate husi produtu kuntidade standar/oras nian
ne’ebe bele hetan presu no tuir padraun presu nian ne’ebe tuir standar ne’e presiza liu atu
nune’e diferensa kalkula no rejista bainhira kompara ho numeru. Atu fasilita kompriensaun
kona-ba fluksu kustu iha Sistema padraun kustu nian uza métodu variavel kustu nian ne’ebe
variavel iha figura 14.2 aprezenta padraun kontabilidade kustu nian iha métodu variavel ba
kustu. Bazeia ba dadus iha exemplu 1, kustu standar contabilidade kustu variavel metodu ho
metodu úniku aprezenta iha descrisaun tuir mai ne’e;
Uza materiál prima ne’e hakerek iha jornál hanesan tuir mai
Rejistu ba kustu trabalho ne’ebe mak suporta iha jeneiru 20x1 mak hanesan tuir mai ne’e;
Rp2.000.000
Fatór atuál kona-ba kustu sira ne’ebe akontese hanesan tuir mai
Iha kapitulu 13 sistema padraun kustu ho métodu kustu kompletu descreve ona. iha Sistema
kontrolu, kustu nian hafoin kustu produtu ne’e kompostu husi kustu material prima sira, kustu
direta ba trabalho no variavel ba kustu overhead no kustu fixu overhead. Nune’e análize
kona-ba kustu réal diferensia kustu husi kustu padraun inklui análiza ida kona-ba diferensa
kustu materiál primáriu, diferensa entre kustu direta ba trabalho, no diferensa entre variavel
ba kustu no fator fiksu ba kustu overhead. Kapitulu 14 descreve padraun Sistema kustu uza
metodu variavel kustu nian, ne’ebe konsidera kustu produsaun variavel ba kustu produtu
padraun no analiza diferensa entre kustu produsaun atuál no padraun kustu produsaun
variavel.
Kustu variavel aprezenta informasaun kustu tuir hahalok kustu relasiona ho mudansa iha
volume atividade. Ne’e-duni, kustu produsaun no kustu la-produsaun fahe ba variavel kustu
no kustu fiksu. Kustu produsaun padraun kompostu husi komponente kustu hanesan tuir mai
ne’e :
Analiza kona-ba diferensa entre kustu materiál prima no kustu trabalho direta la hanesan ho
analiza kustu material prima nian no diferensa entre kustu materál prima nian no kustu
serbisu nian ne’ebe descreve iha kapitulu 13 Standard-full costing system. Tanba kustu
produsaun ne’ebe mak foti konsidera iha kustu produtu nian mak kompostu hosi kustu
produsaun variavel sira, ita analiza kona-ba diferensa iha kustu material prima sira nian,
kustu direta ba trabalho, no variavel fator overhead kustu sira mak konhesidu de’it tanba tipu
kapasidade Sistema nian iha rua (2) : kapasidade atual no kapasidade padraun.
Tanba iha metodu oi-oin kona-ba kustu fatór fikxu ba overhead cost la konsidera kustu
produtu sira nian, analiza kona-ba fatór sira ne’ebe kontrola kustu iha métodu avaliasaun
kustu tomak la hanesan ho analiza kustu ne’ebe hanesan iha métodu full costing. Iha métodu
full costing, analiza kona-ba diferensa iha fabrika ba kustu overhead nian konsidera diferensa
kustu nian ne’ebe kauza husi element fábrika fixu sira, hanesan exemplu diferensa iha
volume rua(2) diferensa modelu, diferensa kapasidade. Iha metodu variavel kustu nian,
analiza kona ba diferensa iha fabrika ba kustu overhead la konsidera diferensa kustu iha kustu
ne’ebe kauza husi elementu fabrika fixu sira nia kustu, tanba iha kustu produsaun ne’ebe
variavel de’it kustu produsaun bele konsidera. Kapasidade ne’ebe foti konsidera iha fatór
analiza nian, kustu overhead mak padraun kapasidade no kapasidade atual, atu nune be’ele
halo analiza ba diferensia sira entre fatór sira kona-ba kustu sira. Diferensa entre fator
variavel ba despeza overhead nian ( labele hakat liu ba despeza overhead nian variabilidade
diak liu no diferensa iha efisiensia husi variavel fator oi-oin kona-ba kustu overhead nian
effisiencia variabilidade).
Diferensa iha fatór variavel ba despeza overhead kauza husi deviasi fator variavel ba taxa
overhead nian, ne’ebe kalkula husi formula tuir mai ne’e:
Ou diferensa iha fator overhead nia despeza sira bele kalkula ho formulasaun sira tuir mai
ne’e:
Fator variavel konaba diferensia gastus overhead = (standar variavel factor variavel ba kustu
overhead – fator variavel atual variavel konaba taxa overhead) x oras atual servisu.
Diferensa iha efisiénsia variavel ba kustu overhead kauza husi deviasi kapasidade atual husi
padraun kapasidade ne’ebe kalkula husi formula tuir mai ne’e:
xx
Ou diferensa iha efisiénsia husi fatór variavel ba kustu ulun bele kalkula husi formula tuir
mai ne’e ;
Exemplu 1:
Eliona iha negosiu imprime nian. Prosesu produsaun hala’o bazeia ba orden husi kliente sira.
Metodu determina kustu sasan ne’ebe uza mak métodu variavel kustu nian, tanba bazeia ba
konsiderasaun jestaun nian, informasaun kona-ba kustu ne’ebe produz husi métodu iha-ne’e
hodi determina kustu sasán ne’e util tebes ba planeamentu tempu badak no foti desizaun.
totál Rp23.000
Transaksaun sira ne’ebe akontese iha janeiru 20x1 hanesan tuir mai ne’e;
e. Labor costs 5.100 hours @ Rp475 = Rp2.422.500 with the following details:
Orden numeru Numeru unidade Oras servisu direta Taxa salariu atuál
produtu atuál per kg
f. Fatór atuál kona-ba kustu sira ne’ebe hetan suporta husi Rp3.650,000 husi fábrika fixu
kona-ba kustu overhead nian husi Rp1.508.000.
8. Orden total 101,102,103, no 104 kompleta ona iha januari 20x1 no entrega ona ba
kliente sira, ho numeru orden 104, ne’ebe sira fa’an hanesan tuir mia ne’e;
Orden #101 Rp1.200.000
Orden #102 3.200.000
Orden #103 2.000.000
Total Rp6.400.000
9. Komersializasaun atuál kustu 3 incurred maka Rp400.00 ne’ebe kompostu husi kustu
komersializasaun variavel sira husi Rp250.000 no kustu komersializasaun fixu sira
husi Rp150.000.
10. Despeza administrativu no jerál sira ne’ebe daudaun ne’e hala’o maka Rp300.000
resin ne’ebe kompostu husi variavel jerál no kustu administrativa Rp100.000 no kustu
jeral fiksu no kustu administrativu Rp200.000.
Analiza diferensia.
Bazeia ba dadus iha exemplu 1, iha kalkulasaun no analiza kona-ba diferensa kustu atual husi
kustu padraun ne’ebe aprezenta iha deskrisaun tuir mai ne’e;
Padraun kustu kontabilidade iha variavel kustu ho métodu tunggal (single plan).
Hanesan deskreve ona iha kapitulu 13 husi Sistema padraun kustu kompletu nian, iha métodu
ida de’it, servisu iha prosesu ne’e konsidera debate husi produtu kuntidade standar/oras nian
ne’ebe bele hetan presu no tuir padraun presu nian ne’ebe tuir standar ne’e presiza liu atu
nune’e diferensa kalkula no rejista bainhira kompara ho numeru. Atu fasilita kompriensaun
kona-ba fluksu kustu iha Sistema padraun kustu nian uza métodu variavel kustu nian ne’ebe
variavel iha figura 14.2 aprezenta padraun kontabilidade kustu nian iha métodu variavel ba
kustu. Bazeia ba dadus iha exemplu 1, kustu standar contabilidade kustu variavel metodu ho
metodu úniku aprezenta iha descrisaun tuir mai ne’e;
Uza materiál prima ne’e hakerek iha jornál hanesan tuir mai
Rejistu ba kustu trabalho ne’ebe mak suporta iha jeneiru 20x1 mak hanesan tuir mai ne’e;
Rp2.000.000
Fatór atuál kona-ba kustu sira ne’ebe akontese hanesan tuir mai
Kustu ne’ebe mai/mosu husi desisaun preparasaun ba orsamentu regular ida ne’ebe
reflete diretamente ba politika jestaun relasiona ho montante masimu kustu ne’ebe bele
hasai/uja, no ida ne’e sei la deskreve relasaun ideal entre tama no sai (konforme
medido husi volume vendas, servisu no produto).
Kustu variavel
Kustu variavel mak kustu ne’ebe nia valor muda proporsionalmente ba mudansa no
volume atividade. Kustu variavel por unidade konstante/fiksu ho mudansa/alterasaun iha
volume aktividade.
Kustu materia-prima hanesan ezemplu husi kustu variabel ne´ebe muda
proporsionalmente ba volume produsaun.
Kustu semi-variavel
Kustu semi-variavel (mixed costs) mak kustu sira ne’ebe iha elemento fiksu no variabel.
Klase husi kustu fiksu mak kuantidade minimu husi kustu atu fornese servisu, enkuantu
elementu variabel hola parte husi kusto semi-variabel ne´ebe mak afekta husi
mudansa/alterasaun volume aktividade.
TERMINA POLA KOMPARTEMENTU KUSTU
Eziste faktor tolu (3) nebe tenki tau iha kontagen determinasaun padraun komportamento
iha kustu :
1. Variavel la livre (variabel dependente) normalmente uja simbolu y.
2. Variavel livre (variabel independente) ne mak buat nebe halo kustu refere sai
flutua(bele tun ou sa´e) Y=f(X).
Ho nune variavel la livre hanesan kustu reparasaun (hadi´a fali) no manutensaun, bele
espresa iha funsaun variavel independente hanesan oras makina(jam mesin) ho nune
funsaun refere fo sai husi y=f(x).
3. Aktividade oi-oin nebe relevante (relevant range of activity) iha nebe relasaun entre
variavel livre ho variavel la livre nebe mak fo sai iha fugsaun kustu nee rasik.
Iha metodu tolu ne’ebe atu estimativa funsaun kustu ho aproximasaun istoria ma hanesa:
1. Metode pontu aas ho metode pontu kiik (high and low point method) Metode ida
ne’ebe halo kalkula ba kustu fiksa sira mak la uza pontu rua ne’ebe diferente , pontu
ne´ebe aas liu (tertingi) no pontu ki’ik (terendah). Pontu ne’ebe mak selecionadu mak
periodu ne’e,no atividade sira ne’ebe aas liu no ki’ik liu. Karik tempu ne’ebe aas
liu(tertingi) no ki’ik liu (terendah) ba kustu ne’ebe la hanesan ba atividade sira ne’e,
no mos hili pontu bazeia ba atividade ne’e.
Ezemplu : kompania Eliona sari iha tinan 2001.
Metode pontu aas (tertinggi) no ki’ik (terendah) (high and low point -HLP)
Ekuasaun determina kustu variavel sira kona-ba unidade no kustu fiksa:
Kustu variavel por unidade = kustu ne´ebe aas – kustu ne´ebe ki’ik output tingi –
output renda.
Kustu reparasaun no manutensaun makina nivel atividade
kustu variavel por unidade = Rp 1.000.000 – Rp 600.000
Total jam makina = 8.000 - 4.000
selisih/biaya variavel = Rp 400 .000 / 4.000
= 100 por jam makina.
Kalkula Elementu kustu fiksa no kustu reparasaun no manutensaun makina mak
hnesan:
pontu atividade pontu
atividade
aas(tertinggi)
ki’ik(terendah)
2. Metode kustu mantein(standby cost method) Metode ida ne’e koko atu kalkula
kustu hira mak tentke manten no mos fo sai informasaun ba empreza atu nune’e taka
sementara, produsaun hanesan zero.
Kustu ida ne’e temi hanesan kustu manten, kustu mantem ne’e hanesan kustu ida ne’ebe
iha parte fiksa.
Ezemplu : Iha nivel reparasaun no manutensaun oras makina kada fulan kustu ne’ebe
hasai hanesan Rp 1.000.000. kuandu tuir kalkula,sekuandu empreza la produz, kustu
reparasaun no manutensaun ne’ebe fiksa hasai hanesan Rp 400.000 kada fulan.
Diferensa Rp 600.000
3. Metode kuadradu ki’ik (least-square Method) metodu kustu variavel no kustu viksa
kalkula ho base iha ekuasaun linear: y= a+bx
obs: y = kustu oi-oin husi periodu ka mediu atividade
a = kustu fiksa ne’ebe hetan husi kustu semi variavel
b = unidade produsaun ka atividade volume ka medida sira seluk hanesan
makina oras, oras servisu nian.
x = kustu variavel por unidade iha kustu semi variavel.
b = n ∑ xy - ∑ x) ∑ y a=∑y–b∑x
n ∑ x2 – ∑x)2 n
Ezemplu : Standar error of estimate bele uza menaksir interval kustu reparasaun no
manutensaun ne’ebe iha esperansa sei akontese iha kustu ne’ebe asli. Estima(taksiran)
atividde 90.000 jam makina iha tinan 2002 no iha nivel konfiansa(degree confidence)
95%, estima(taksiran) interval kustu reparasaun no manutensaun kalkula hanesan:
y’= (Rp79,270 + Rp 115 x 90.000) + /-t0.025 ( Rp 31.820)
y’= Rp 10.429.270 +/-2,228 (Rp 3.820 )
Y’= Rp 10.429.270 +/- Rp 70.895
Koeficiente determinadu (abreviadu hanesan r2) hanesan medida ida ne’ebe hatudu iha
percentagem mudansa variavel la independente (y) tanba relasaun linear variancia livre
(x). Kustu la’os de’it mudansa iha volume atividade, maibe mos iha fator sira seluk
(hanesan presu) ne’ebe aafeta ba comportamentu kustu.kalkula coeficiente
determinasaun ne’e bele haree kona-ba distansia iha kustu ne’e tamba mudansa iha
volume atividade.
DETERMINA COEFISIENTE
Formula determinasaun koeficiente :
r 2 = ∑ (y-y)2 _∑(y-y’)2
∑ (y-y)2
y
= kustu realmente observada y
= kustu medio real observadu
y = kustu estima ne’ebe uza ekuasaun regresi y = a +bx
Sb = se /√ ( )
Sb = 31,82/ 16.307.292
= 31,82 / 4038.23
= 0,008
KAPITULO 16
ANÁLIZE KUSTU MARKETING
Iha sentidu kloot, kustu marketing sira dala barak define nu'udar kustu fa'an nian,
liuliu kustu ne'ebé halo atu fa'an produtu sira ba merkadu. Iha sentidu kloot ida-ne'e, Kustu
marketing nian sei inklui de'it kustu ne'ebé hetan hosi tempu produtu ne'ebé remata ne'e
haruka ba kompradór to'o sosa-nain simu produtu ne'e.
Iha sentidu ne'ebé luan, Kustu Kustu marketing nian inklui kustu hotu ne'ebé hetan hosi
tempu ne'ebé produtu ne'e prodús hotu ona no rai iha armazén laran to'o produtu ne'e tama
fali ba osan. Atividade marketing produtu nian sira hahú kleur ona molok produtu ne'e
remata. Atividade publisidade baibain hahú atividade marketing produtu. Hafoin prodús tiha
produtu ne'e, atividade marketing sira-ne'e hala'o liuhusi asaun oin-oin tuirmai ne'e: armajen
produtu sira-ne'e nian iha armazén, fa'an sasán, embalajen no instalasaun sira atu halo rejistu
ba tranzasaun fa'an sira. Nune'e, iha sentidu luan ida de'it marketing laos inklui de'it kustu
fa'an nian maibé inklui mós kustu publisidade, Kustu armazenamentu, embalajen no kustu
transportasaun, kustu kréditu no kolesaun, no kustu kontabilidade komersializasaun. Iha
kapítulu ida-ne'e defini kona-ba kustu marketing ne'ebé uza ne'e iha sentidu luan ida.
Klasifikasauin Kustu marketing
Ko'alia kona-ba sentidu luan, kustu komersializasaun bele fahe ba grupu rua:
1. Kustu atu hetan orden (kona-ba atu hetan kustu), kustu hotu-hotu ne'ebé hasa’i atu
halo negosiu hodi hetan order. Ezemplu kustu sira ne'ebé monu ba kategoria ida-ne'e
mak saláriu fa'an nian, Komisaun fa'an nian, no kustu promosaun nian.
2. kustu atu kumpri orden (kustu atu kee), liuliu kustu hotu-hotu ne'ebé hakarak atu
hetan produtu ne'e tama ba sosa na'in no kustu atu foti osan hosi sosa na'in sira.
Ezemplu kustu sira ne'ebé inklui iha kategoria ida-ne'e mak kustu armajen, embalajen
, kustu transporte no kustu kobransa.
Kustu komersializasaun sira mós bele klasifika tuir Funsaun ka atividade komersializasaun
sira atu hetan orden (kona-ba simu) kompañia hala'o atividade fa'an nian no PUBLISIDADE,
enkuantu atu kumpre orden (onder prienxe formuláriu) kompañia ne'e hala'o uza armazem,
fa'an embalajen, no haruka sasán, no aktividade kontabilidade komersializasaun. Tuir
Funsaun merkadu nian, kustu Komersializasaun klasifika hanesan tuirmai ne'e:
1. Funsaun fa'an nian. Funsaun fa'an nian kompostu hosi atividade sira atu kumpre
orden sira ne'ebé simu hosi kliente sira. Kustu funsional vendas konsiste husi saláriu
empregadu vendas, kustu depresiasaun, kustu aluga eskritóriu.
4. atividade marketing. Funsaun pakote sira-ne'e kompostu husi atividade pakote produtu
no prestasaun produtu ba kompradór sira. Kustu pakote sira no kustuping inklui kustu ba
dezenvolvimentu no funsionáriu sira ne'ebé serbisu iha ro, kustu ba materiál pakote nian,
kustu ba transporte, depresiasaun veikulu Ordináriu, kustu operasaun ba transporte.
b) análize kona-ba kustu komersializasaun nian sira tuir Funsaun marketing nian
3 tuir orden
4. Tuir grupu ne'ebé fahe.
Pasu sira ne'ebé tenke hola atu hala'o análize kustu marketing nian, tuir tipu produtu, iha area
marketing, medida orden no distribuisaun mak hanesan tuir mai ne'e:
1. Klasifika tipu kustu komersializasaun tuir sira-nia Funsaun.
2 determina tipu análize ne'ebé sei hala'o.
3 klasifika tipu kustu distribuisaun ba: kustu diretu, kustu semi-direitu no kustu indiretu.
Kustu direta mak kustus ne'ebé diretamente relasiona ho atividades komersializasaun balun.
Iha análize kona-ba kustu komersializasaun produtu nian, kustu promosaun ba produtu balun
maka kustu diretu ba produtu ne'e. ezemplu, kustu atu halo promosaun iha notísia, Komisaun
rejionál ba fa'an-nain sira-nian)
semi-direitu iha análize produtu nian Kustu sa'e (karik idade ne'ebé iha relasaun klaru ho
Funsaun komersializasaun balun ka atividade sira. Porezemplu, la Commissioner nest iha
área merkadu balun nu'udar kustu semi-direitu iha análize tuir tipu produtu, tanba kustu hirak
ne'e bele aloka ho baze apropriadu.
4 define baze ba alokasaun benefísiu komersializasaun. Laiha nesesidade atu aloka kompras
direta husi nia-an rasik tanba servisu ne'ebé fornese husi kustu ida-ne'e sente orgulhu ba
diagrama ka objetu ruma. Entretantu, rasio semi-direitu bazeia ba alokasaun justu nune'e kada
diagrama ka objetu simu todan razoavel.
Baze alokasaun kustu Margeting
Advertensi Kuantidade produtu ne’ebé fa’an, kompara sirkulasaun media ne’ebé uza
ba advertensi
Kreditu no Faturamentu Total order komprador, transaksaun ka liña ne’ebé uza iha faktor
Kontabilidade Marketing Total order komprador, transaksaun ka liña ne’ebé uza iha factor
5 buka relasaun entre kustu ba reseita ne'ebé hetan no despeza, ba tipu produtu ida-idak,iha
áreamarketing, medida orden ka distribuisaun ne'ebé bele kanaliza.
a. kálkulu kona-ba lukru boot liu
2) tulun atu estimula efeitu mudansa iha produtu no métodu fa'an produtu sira-nian
kona-ba kustu no lukru sira.
3) Fornese informasaun kona-ba kustu ba desizaun hodi determina fa'an folin produtu
nian
Ba objetivu atu analiza kustu komersializasaun tuir tipu produtu, presiza klasifika tipu
produtu iha maneira sira mak tuir mai ne'e:
1. Klasifikasaun produtu tuir natureza produtu nian,
ezemplu iha empreza ida iha surat-tahan, produtu sira-ne'e klasifika hanesan surat-tahan hvs
nian Surat-tahan sigaru, surat-tahan ka surat-tahan klasifikasaun
2. kona-ba produtu tuir modelu pakote nian.
Purezemplu: kompañia sabaun ne'ebé fa'an nia produtu iha tipu oioin hanesan falun ki'ik no
boot, no kompañia shampoo ne'ebé fa'an nia produtu iha surat-tahan wrappers no botir sira.
3. Klasifikasaun produtu sira tuir Komérsiu produtu marka sira ne'ebé iha
karimbu na'an Sira halibur hamutuk hanesan ida de'it.
4. Klasifikasaun produtu tuir oinsá produtu ne'e uza hosi kliente. Iha kliente
ne'ebé sosa produtu ba sira-nia uzu rasik no iha ema ne'ebé sosa hodi fa’an fila
fali.
EXEMPLO 2
PT Elonia sari fa’an tipo produto 3 : A, B no C kustu margeting ne’ebe hasai iha fulan
julho 20 x 1
Data kustu tuir funsaun margeting
Funsaun Total
Fa’an/vendas $ 95.500
Armazenajen 75.000
Embalajen no pengiriman 63.000
Publisidade (advertensi) 54.000
Kreditu no Faturamentu (Penagihan) 28.000
Kontabilidade Marketing 49.200
$ 365.500
Total produtu ne’ebé fa’an (terjual) 80.000 unidade 500.000 unidade 200.000
unidade
Todan/peso produtu pur unidade 2,25 kg 2,50 kg 3,50 kg
Lukru/prejuizu
tipo produtu
total A B C
kustu distribuisaun