Você está na página 1de 17

CAPITULO II

BASE TEORICAS

1.1. Fundo
Influenas de utilizao das Tecnolgias da informao para prestao dos estudantes

academicos, so as fatores que mais importante na era da globalizao porque com os

ajudos dos meios das tecnolgias todas as atividades podem ser de correr com efetivos,

eficiensia, e podem ser ganhar a informao com flexibilidade. Muitas vezes utilizadores ou

estudantes ainda no aproveitam os meios das tecnolgias, quer dizer internet para procurar

as referensias para a nescecidade de estudo, mas talvez deixaram esse tempo passou. Talvez

utilizam mas ainda no d vantagens para os estudos deles, por exemplo utilizam para a parte

da divertimento com os solegas deles quer dizer facebook para chatting com colegas,

parentes, e outras utilizadores. A utilizao esse meios no h corretamente pode prejudicar

ou levaram impacto negativo para os estudos dos estudantes, mas quando utilizam

corretamente baseando nas nescecidades da acadmica, por isso pode levar os impactos

positivo para prestao dos estudantes na acadmica. Vamos seguintes conhecer profundo

sobre Utilizao TI para Prestao Acadmica dos Estudantes.

1.2. Tecnolgia da Informao e Comunicao


1.2.1. Definio TIC
Tecnologia da Informao e Comunicao (TIC), ou com lngua Inglsa chama-se

Information and Communication Technology (ICT), Tecnologias da informao e

comunicao uma expresso que se refere ao papel da comunicao (seja por fios, cabos,

ou sem fio) na moderna tecnologia da informao. Entende-se que TIC consistem de todos

os meios tcnicos usados para tratar a informao e auxiliar na comunicao, o que inclui o

hardware de computadores, rede, telemveis, bem como todo software necessrio. Em


outras palavras, TIC consistem em TI bem como quaisquer formas de transmisso de

informaes e correspondem a todas as tecnologias que interferem e medeiam os processos

informacionais e comunicativos dos seres. Ainda, podem ser entendidas como um conjunto

de recursos tecnolgicos integrados entre si, que proporcionam, por meio das funes

de hardware, software e telecomunicaes, a automao e comunicao dos processos de

negcios, da pesquisa cientfica, de ensino e aprendizagem entre outras.

Kompriensaun TI tuir peritus:

1. Haag and Keen (1996):


A definio de tecnologia da informao pela Haag e Keen que a tecnologia da

informao um conjunto de ferramentas que ajudam voc a trabalhar com

informaes e realizar tarefas relacionadas ao processamento da informao.


2. Martin (1999)
De acordo com Martin, a tecnologia da informao uma tecnologia que no est

apenas na tecnologia de computadores (hardware e software) que ser usada para

processar e armazenar informaes, mas inclui tecnologia de comunicao para

transmitir ou disseminar informaes.


3. Williams and Sawyer (2003)
De acordo com Williams e sawyer, que a compreenso da tecnologia da informao

uma tecnologia que combina computao (computadores) com linhas de comunicao

de alta velocidade que transportam arquivos, som e vdeo.


4. Oxford English Dictonary (OED)
Definio de tecnologia da informao de acordo com o Oxford English Dictionary

um hardware e software e pode incluir rede e telecomunicaes que tipicamente o

contexto da empresa ou empriendemento.


5. Tuir Kenneth C. Loudon
Iha tinan 2004 Kenneth C. Loudon define katak TI maka feramentas nebe utiliza husi

jestor atu atende mudansa nebe akontese. Iha kasu nee mudansa nebe mensiona maka

mudansa informasaun nebe processa ona antes nee no rai iha komputador laran.

1.2.2. Komponentes TI
Komponentes TI, maka komponentes nebe bele servisu hamutuk hodi nunee bele

alkansa objetivu, Teknolojia Informasaun hanesan: komponentes fisikus (hardware),

Programa (software) no ema (Brainware)


a. Komponente fisiku (Hardware)
Konpriensaun Hardware ou komponentes fisikus maka komponentes nebe

kompoen ba komputador ida nebe bele hare no bele kaer fisikamente. Exemplu,

CPU, Monitor ou ekran, mouse, keyboard, inpressora, projector no seluk seluk tan.

Fisikamente komputador kompostu husi komponentes nebe presisa iha sistema ida

nia laran. Sistema maka komponentes nebe iha ligasaun atu servisu hamutuk hodi

forma unidade ida. Karik komponente ida la funsiona ho diak bele prejudika la

funsiona ba processu tomak nebe iha komputador ho diak. Komponentes fisikus

komputer kategoria baseadu ba funsaun maka hanesan tuir mai nee:


i. Unidade entrada (Input Device)
Unidade nee funsiona hanesan instrumentu ida nebe bele hatama dadus

husi liur ba memoria ou CPU atu processa atu nunee bele sai informasaun

nebe bele utiliza ou infomasaun nebe presisa. Input devices ou unidade

entrada en jeral maka hanesan keyboard, mouse, scanner, microfone,

kamera no seluk tan.


ii. Unidade Processu (Proces Device)
Unidade processamnetu maka instrumnetus ou device hotu nebe utiliza

hodi halo processu ba dadus nebe maka simu husi unidade processamentu.

Unidade precessamentu maka hanesan: Power suplay, Motherboard, CPU

ou processor, Memori no seluk tan.


iii. Unidade Saida (Output Device)
Unidade saida ou output device maka instrumentu fisiku nebe hatoo

rezultadu nebe unidade processamentu halao ona. Komponentes unidade

saida maka hanesan : Ekran ou monitor, kluna, inpressora, no seluk tan.


iv. Unidade Armazenamentu (Backing Storage)
Unidade armazenamentu maka unidade ida nebe utiliza hodi rai dadus nebe

maka processa ona, no ikus mai hodi bele sai informasaun nebe maka

utilizador sira presisa. Komponente nee kompostu husi Memoria internal

no external.
v. Perifiriku (Periheral)
Unidade nee hanesan unidade adicional ida nebe utiliza karik unidade

internal ida husi komputador la funsiona. Exemplo Sound Card, Modem

(Modulador no Demodulador).

b. Programas (Software)
Software hanesan kolesaun husi instrusaun ida nebe ho regras spesifiku hodi bele

organiza operasaun ba hardware. Software kompostu husi grupo 4, maka hanesan

tuir ma nee:
i. Software inpressa (Firmware)
Software empressa ou firmware maka software nebe maka kuda ona iha

komponentes fisiku ida nia laran antes atu instala sistema operativu ba laran.

Exemplu firmware maka hanesan : Basic Input Output System (BIOS), RTAS,

ARCS no EFI.
ii. Sistema Operativu (Operating System)
Sistema operativu maka software nebe utiliza ba jestaun rekursu hotu durante

processu lao. Funsaun sistema operativu maka halo alokasaun memori, halo

servisu nomos halo horariu servisu komputador. Exemplu : Disk Operation

System (DOS), UNIX, Microsoft Windows, Linux, MAC, Android no seluk

tan.
iii. Linguajen Programasaun (Programming Language)
Utiliza hanesan instrumnetu atu desenvolve programa aplikasaun ruma nebe

bele atende fali servisu espesifiku ruma. Exemplu linguajen programasaun

maka hanesan : Microsoft Foxpro, Microsoft Visual Basic, Delphi, PHP, Java

no seluk seluk tan.


iv. Aplikasaun (Application)
Aplikasaun maka programa ou software nebe prontu atu bele utiliza atu halao

instrusaun husi utilizador, aplikasaun refere ho objetivu bele hetan rezultadu

nebe lolos no momos baseia ba objetivu kriasaun aplikasaun nee. Aplikasaun

iha ninia signifikadu nebe bele resolve no utiliza husi tekniku sira atu processa

dadus, aplikasaun normalmente indika ba komputasaun nebe ita espera tantu

processamentu ba dadus. Programas aplikasaun fahe ba parte balun maka

hanesan tuir mai nee:


Software processa textu, exemplu : processamentu textu, Microsoft

word, Star word, wordstar, adobe perfect no seluk tan.


Software processa numeru, exemplu : Folla Calculu, Micrososft Excel,

Lotus, SPSS no seluk seluk tan.


Software apresentasaun, exemplu : power point no seluk tan.
Software processa desenho ou imagen, exemplu : Adobe Ilustrator,

Gimp, Inscape, Photoshop, Corel Draw, no seluk seluk tan.


Software processa video, exemplu : Pitivi, Move Maker, Adobe

Priemer, Filmora, Pinacle, Ulead Video, no seluk seluk tan.


Software Acesssu Internet, exemplu : Mozilla Firefox, Internet

Explorer, Baidu, Google Chrome, Opera no selu seluk tan.

c. Utilizador Komputador (Brainware)


Utilizador maka ema nebe inklui ou partisipa iha sistema komputador hodi halao

ou bele funsiona instrumentu nee. Klasifikasaun utilizador tuir nia nivel uzu

komputador ou funsiona komputador maka hanesan tuir mai nee:


i. Analizador
Analizador maka ema nebe halo anlise kona ba oinsa maka sistema

informasaun ida bele funsiona ho diak iha sistema informatika nia laran.
ii. Desenador
Desenador maka ema nebe simu rezultadu husi analizador hodi introduz ba

diagrama ruma, hodi nune;e bele esplika klean liu tan kona ba programa.
iii. Programador,
Programador maka ema nebe utiliza komputador hodi kria fila fali programa

aplikasaun ruma. Programador simu desenu husi desenador hodi introduz ou

halo ona programa ruma, basea ba desenu husi desenador.


iv. Tekniku
Tekniku maka ema nebe halo manutensaun ba komputador karik komputador

hetan avaria.
v. Operador
Operador maka ema nebe maka utiliza no halo operasaun ba komputador hodi

nunee bele halao servisu ruma tuir programa aplikasaun ida-idak nia funsaun,

atu nunee bele alkanza objetivu servisu ruma ho diak.


vi. Adminstrador base de dadus
Adminitrador base de dadus maka ema nebe halo jestaun ba dadus iha base de

dadus ruma nia laran, hodi nunee bele serve dadus no informasaun ho lolos,

efisiente no efetivu.

1.2.3. Vantajen no Desvantajen TI


Progresu nebe atinji husi ema ba area utiliza TI , ita tenke agradece tamba, ho presenca

TI, halo ita bele halao atividade ruma ho efisiensia, efetivu, no flexibilidade tebes. TI

ajuda tebes ita ema liliu ba ema akademiku sira hodi bele buka referensia ruma ho lalais

no flexible, maibe laos katak progressu tomak nebe iha lori deit pontu positivu maibe
mos negativu. Tuir mai aspetus positivus no negativus ba utilizasaun TI iha area

edukasaun, ekonomia, social no politiku.


a. Area Edukasaun
Vantajen:
1. Informasaun nebe presisa sei hetan ho lais no facil ba acessu kona ba interese

edukasaun nian.
2. Inovasaun iha processu aprendisajen desenvolvidu liu tan ho presenca inovasaun

e-learning nebe fasilita diak liu tan processu edukasaun.


3. Progressu TI mos sei permite desenvolvimentu klasse virtual ou klasse nebe

baseadu teleconference ou video conference nebe la obrigatorio edukador no

edukadu tenke iha sala de aula ida nia laran.


4. Sistema administrativu ba instituisasun edukativu ida sei facil no diak tamba

implementa TI.

Desvantajens:

1. Progressu TI mos sei hafasil liu kuandu mosu kontra direitu de autor tamba

kuandu masi facil acessu dadus sei prejudika ema atu halo plagiatis.
2. Mesmu sistema administrasaun iha instituisaun edukativu ida fahe nia sistema

laiha kuak, maibe karik iha kuat ruma maka sei mosu problema boot.
3. Efeito negativu ida maka halo ema hanoin badak no ladun estuda ho klean liu tan

kuandu iha trabalhu ruma husi professores ou dosente, tamba garantia hela

COPAS iha internet.

b. Area Ekonomia
Vantajens :
1. Kuandu utiliza livre liu tan TI sei loke ou kria liu tan kampu servisu.
2. Negociu nebe baseadu TI ou nebe normalmente bolu e-commerce bele fasilita

transaksaun iha kompanha nomos negosiu individu.


3. Ho fasilidade monta iklan ou publicidade iha internet ou iha site espesifiku sei

simplifika atividade promosaun no marketing ba produtu ruma.


Desvantajen :
1. Ho facil halo transaksaun iha internet sei kausa mos transaksaun nebe bandu

hanesan sasan nebe bandu ou narkotika.


2. Buat nebe maka akontese boot maka hanesan hack konta bankaria organizasaun

ida nebe bele prejudika lakon osan barak.

c. Area Social
Vantajens :
1. Progressu TI nebe lalais bele simplifika informasaun no komunikasaun entre fatin

ida no fatin seluk.


Desvantajens:
1. Ho informasaun no komunikasaun nebe lais sei hodi mudah modelu

komunikasaun face to fece sai ba laos face to face. Buat nee halo komunikasaun

sai folin laek.


2. Ema nebe nafatin assosiadu ho komputador sei sai ema nebe individualis.
3. Ho lalais desevolvimentu TI, mesmu iha internet no media seluk bele kria

oportunidade ba pornografia, pornoaksaun nomos violencia ho facil.


4. Progressu TI mos sei agrava desigualdade social nebe akontese entre ema riku no

kiak.
5. Acensaun cyber crime nebe nafatin imajina ba aktu cracker, manipulasaun dadus

no hanesan cyber crime seluk.


d. Area Guvernasaun
Vantajens :
1. TI nebe desenvolve iha governasaun ou bele dehan e-government halo cidadaun

ho facil liu tan iha acessu ba sabedoria guvernu, nunee programa nebe kuda ou

planea husi guvernu bele lao ho diak liu tan.


2. E-government mos bele suporta processamentu estadu ho efisiensi no bele

aumenta komunikasaun entre guvernu ho setores privadu no industria.


3. Povu bele fo nia hanoin kona ba sabedoria nebe halo husi guvernu, nunee bele

hadia desenpenu guvernu.


Desvantajens :
1. Kuantu mais cidadaun acesessu ba site governu maka sei loke oportunidade bele

akontese cyber crime nebe bele halo aat sistema TI ba e-government.


1.3. Internet
1.3.1. Definisaun Internet
Definisaun internet (interconnection networking) rasik maka rede komunikasaun

global nebe aberta no liga millaun ou billaun rede komputador nebe ho tipu variadade, ho

utilizasaun tipu komunikasaun hanesan telefone, satelite no selu seluk tan. Primeira vez

internet hanesan rede komputador nebe kria husi departementu defesa Estadus Unidos da

America iha tinan 1969 liu husi projetu ida nebe hanaran ARPANET.
Misaun inisiu husi projetu nee primeira vez utiliza deit ba nescecidade militar

deit, maibe lao kleur kleur aumenta no bele utiliza mos husi ema hotu hotu. Ho mosu

internet lori ona mudancas signifikantes iha aspetu hotu moris ema nian. Alende nee

internet mos hamoris mundu foun nebe iha karakteristikus aat iha mundo real.

1.3.2. Fasilidades Internet


Internet nebe bolu universe informasaun hatoo fasilidade barak nebe bele

aproveita husi utilizador internet maka hanesan tuir mai nee:


a. WWW
World Wide Web nebe baibain ita bolu badak WWW hanesan sistema nebe kompoen

ba internet no halao nia servisu search nomos fo informasaun lalais no bele utiliza

teknolojia hypertextu. Atu halo hypertextu, kria linguajens programasaun nebe bolu

Hyper Text Markup Language (HTML). HTML funsiona hanesan WWW ou ficheiro

iha dokumentu ida nebe bai-bain ho extensaun *.htm ou *.html. Atu manda ficheiro

refere, presisa kompetensia husi protokolu transmisaun ba dadus nebe espesifiku

hanesan Hyper Text Transfer Protocol (HTTP). Alende nee atu deskobre relasaun

entre hypertext presisa Uniform Resource Locator (URL). Exemplo servisu nebe

utiliza WWW maka hanesan site Wikis. Termu wikis aplika ba software kolaborativu

nebe nia pajina web ou site bele hakerek husi utilizador barak. Kada pajina wikis
hanesan dokumentu hypertextu nebe bele halo ligasaun ho pajina seluk iha wikis nia

laran ou ho rekursu seluk nebe iha internet laran.


b. Email
Email hanesan karta ou mensajen eletronika nebe, transmite no simu entre

utilizadores komputador. Email permite ema ida idak bele transmite mensajen ba ema

seluk ho tempu nebe lais, mesmu ho sura segundus. Agora nee evolusaun email

importante tebes, email laos deit kontein textu deit maibe ita bele mos anexu file

multimedia hanesan imajens, foto, video nomos animasi. Exemplu aplikasaun nebe

maka uza servisu nee maka hanesan gmail, yahooMail, rocketmail no seluk seluk

tan.
c. Mailing List
Mailing List ou nebe bai-bain ema bolu ho milis hanesan grupu diskusaun ida nebe

iha internet. Atu sai membrus milis, ita manda uluk lai email ba subsription address

no hein aceitasaun husi moderador milis nee. Bai-bain, membrus husi milis bele

troka informasaun ba malu, hanesan ideia no seluk seluk tan. Exemplu Mailing List

maka hanesan Group Yahoo ho enderesu groups.yahoo.com. Group Google ho

enderecu groups.google.com.
d. Chatting
Chatting hanesan komunikasaun entre utilizadores komputadores rua ou liu ho

maneira realtime husi utilizasaun rede komputador. Ba utilizador komputador nebe

kompleta device seluk hanesan webcame sira bele chatting ho hare utilizador seluk

nia oin liu husi chatting. Iha aplikasaun barak tebes nebe bele utiliza atu halo

atividades chatting, hanesan popular tebes maka IRC, Yahoo Messenger, AIM, Jabber

no sei iha barak tan. Aplikasaun atu halao atividades chatting bele temi IM ou Instan

Messenger. IM hanesan aplikasaun processa mensajen lais nebe fasilita atividades

komunikasaun entre ema rua ho maneira realtime. Atividades chatting mas amado
ikus ikus nee makas no modernu tebes ho telephone movel. Karik uluk mobile utiliza

deit ba manda mensajen badak (SMS) no kontaktu ho lian. Agora telefone movel

utiliza ba nescecidade oin-oin, nunee utilidade atu hanesan deit komputador. Iha

telemovel matenek ou smartphone ita bele halo atividades chatting, no aplikasaun

chatting nebe popular tebes maka Blackbeery Messenger (BBM), WhatsApp, Imo no

Line. Tuir lolos sei iha aplikasaun chatting barak tan nebe bele utiliza ba smartphone

ho oferta nebe excelente no ho fitur nebe oin-oin.


e. FTP
FTP (File Transfer Protocol) maka protokolu ida nebe funsiona ba troka ficheiro iha

rede komputador ida nebe suporta protokolu TCP/IP. Buat basiku rua ba FTP maka

FTP Server no FTP Client. FTP mos bele dehan protokolu Internet nebe lao iha

kamada aplikasaun nebe hanesan padraun ba transfere ficheiros (file) komputador

entre motores iha framework ida. FTP hanesan protokolu Internet ida nebe

desenvolve ikus, no sei utiliza too agora nee ba download no upload ficheiros entre

komputadores FTP Client no FTP Server. Client FTP ida hanesan aplikasaun nebe

bele hasai instrusaun FTP ba Server FTP ida, enkuantu Server FTP maka Windows

Service ida ou daemon nebe lao iha komputador ida nia leten nebe responde ba

instrusaun Client FTP ida. Instrusaun FTP bele utiliza ba mudanca direktori, mudah

modus transferensia entre biner no ASCII, download ficheiro komputador ba Server

FTP, nomos download ficheiro husi Server FTP.


Funsaun FTP nebe principal maka halao transaksaun ficheiro ou file entre

komputador nebe liga ba rede, inklui internet. Iha lian teknis, FTP konese hanesan

protokolu rede nebe bele transfere file entre komputador nebe liga ba TCP/IP baseadu

rede. Fungsi FTP Server maka halao software nebe utiliza ba troka file (File

Exchange), nebe sempre prontu fo servicu FTP wainhira hetan pedidu (request) husi
FTP Client. FTP Client maka komputador nebe husu koneksaun ba FTP Server ba

objetivu troka file (Upload no Download File). Exemplo aplikasun nebe uza

fasilidade nee maka hanesan Dropbox, Google drive no seluk tan.

1.3.3. Navegador (Browser)


Navegador ou web browser maka software ida nebe utiliza ba buka informasaun

ou acessu ba site nebe iha internet. Software nee sei facil liu ba utilizador iha acessu

dadus ou buka referensia nebe presisa. Iha software web browser barak nebe agora utiliza

maka hanesan Mozilla Firefox, Google Chrome, Opera, Safari, Internet Explorer no seluk

tan. Kada navegador ou web browser nebe utiliza iha ninia vantajens no desvantajens,

maske navegador ou web browser balun hanesan Mozilla no Chrome barak utiliza tamba

dehan katak lais liu wainhira acessu dadus. Maibe dala ruma navegador ou web browser

mesmu dala ruma ema define katak hanesan motores de peskiza ou search engine

hanesan Google maibe lolos navegador ou web browser lahanesan ho motores de peskiza

ou search engine iha nebe web browser nee rasik enkuantu search engine baibain

hanesan parte ida husi web browser. Funsaun husi navegador ou web browser maka

hanesan atu loke pajina website, define seguranca website ida, suporta husu dadus,

kolesaun dadus no maksimiza interface no ikus liu suporta utilizasaun motores de peskiza

ou serach engine.

1.3.4. Motores de Peskiza (Search Engine)


Konpriensaun motores de peskiza ou search engine maka programa komputador

nebe desenha ba ajuda, fasilita, asselera ema ruma atu hetan informasaun ou dadus nebe

konviniente. Motores peskiza (search engine) hanesan hatudu dalan ba buka buat ruma

nebe presisa. Motor peskiza sei funsiona depois iha kriteria base de dadus nebe halo antes

nee no sei hamosu resultadu tuir ho kriteria motor peskiza. Maneira servicu motor
peskiza maka ho hatama lia fuan chave ba kluna peskiza tuir mai motor peskiza sei

servisu hodi buka iha base de dadus no ikus mai bele hamosu resultadu nebe lolos baseia

ba lia fuan chave nebe iha base de dadus laran. Karik iha base de dadus lahanesan ho lia

fuan chave maka rezultadu sei la hamosu.


Em jeral ema dehan katak motor peskiza uza deit ba internet, maibe motor peskiza

(search engine) mos uza ba mundu komputador seluk inklui software, sistema operativu,

no seluk seluk tan. Hanesan exemplu: ita hakarak buka ficheiro ida nebe rai iha disku

komputador, maka dalan nebe lais maka loke search iha sistema operativu nebe utiliza

hodi hatama lia fuan chave nebe maka ita buka. Exemplu, wainhira ita loke programa

Photoshop tuir mai ita hakarak hatene funsaun tootilidade feramentas, maka ho ajuda

motor peskiza Photoshop (help), parese ita nia hakarak bele responde. Iha site motor

peskiza bele hasoru iha internet, tuir mai motor peskiza nebe konecidu maka hensan tuir

mai:
Google ( http://www.google.com/ )
Yahoo ( http://www.yahoo.com/ )
Bing (dulu MSN) ( http://www.bing.com/ )
Live ( http://www.live.com )
Altavista ( http://www.altavista.com )
AOL ( http://www.aol.com )
Altheweb ( http://www.althweb.com )
Baidu ( http://www.baidu.com )
Looksmart ( http://www.looksmart.com )
Ask ( http://www.ask.com )
Open Directory (http://www.dmoz.com/ )

1.3.5. Device ou Ekipamentus TI


Ekipamentu sira nebe maka bai-bain utiliza ba acessu informsaun maka hanesan tuir mai

nee:
A. Komputador Dekstop
Komputador desktop maka instrumentu nebe hanesan hardware no software nebe

bele utiliza ba ajuda precessa dadus sai ba informsaun no rai iha fatin

armazenamentu atu bele hamosu fila fali iha momentu ruma. Informsaun nebe
rezulta husi komputador maka hanesan letra, imagen, lian, video, no animasi.

Komputador Dekstop maka komputador nebe rai iha fatin fixu ruma no labele lori ba

mai.

B. Notebook
Notebook maka instrumentu nebe funsiona hanesan ho komputador maibe ninia

forma praktis, bele dobra no lori ba mai tamba utilizasaun ajuda husi bateria chas

nunee bele utiliza la ho koneksaun eletricidade. Notebook ou laptop mai ho forma

variedade. Ekipamentu nee iha nia funsaun hanesan mos komputador desktop,

maibe tamba deit produsaun halo praktis liu nunee ho fasil atu lori ba nebe deit.
C. Netbook
Netbook maka komputador nebe hanesan ho Notebook maibe nia medida kiik liu

fali notebook ou laptop (tamanho fisiku) iha mos fitur balun nebe halakon hodi

nune bele halo medida sai kiik, nomos nia folin mos kiik alende Netbook ida.
D. Tablet
Tablet PC maka laptop ou komputador portable modelu hanesan livru. Iha touch

screen ou teknolojia tablet digital nebe permite utilizador komputador bele uza

stylus ou lapis digital alende keyboard ou mouse komputador.


E. Telephone / Handphone
Handphone ou baibain bolu telemovel ou telefone mak instrumentu

telekomunikasuan eletronika ida nebe iha kapacidade hanesan telemovel

konvencional permanente, maibe bele lori ba mai (portabel, mobile) no la presisa

liga ba telefone uza kabu (nirkabel; wireless). Alende Uza ba halao komunikasaun,

telemovel agora mos bele utiliza ba acessu informsaun, hanesan facebook, whatsApp

no seluk tan, inportante telemovel refere uza sistema android.

1.4. Prestasaun Estudantes iha Akademiku


1.4.1. Definisiaun Prestasaun Estudantes iha Akademiku
A. Prestasaun
Muray iha Beck (1990 : 290) define katak prestasaun mak To overcome obstacle, to
exercise power, to strive to do something difficult as well and as quickly as possible
Nescecidade nebe limita desafius, treina forca, esforsu halo buat nebe deficil ho
diak no lais.
Prestasaun maka rezultadu nebe alkanca husi ema ruma hodi halao atividade ruma.
Tuir Bloom iha Arikunto (1990:110) katak rezultadu estuda fahe ba aspetu tolu,
hanesan kognitivu, afektivu no psikomotoriku. Prestasaun hanesan rezultadu
konkretu nebe bele alkanza iha momentu ou periodu ruma.
Prestasaun mak rezultadu husi atividade ruma nebe halao ona husi individu ou
grupu. Prestasaun nunka rezulta kuandu la ho esforsu mesmu ho konecimentu nomos
ho kompetensia (Qohar, 2000).
Prestasaun hateten rezultadu nebe alkaza ona, halao, no seluk taa, ho rezultadu nebe
favorese ita nia laran no hetan ho dalan nebe servisu makaas. (Nasrun, 2000).
B. Estudantes
Definisaun estudante tuir dicionariu Lian Indonesia (Kamisa, 1997), katak estudante
hanesan individu nebe estuda iha ensinu superior. Montgomery iha Papalia ho nia
kolega (2007) esplika katak ensinu superior bele hanesan instrumentu ou fatin atu
ema individu bele desenvolve kapacidade intelektual, personalidade, especialmente
iha pratika abilidade verbal no kuantitativu, hanoin kritiku no reasaun moral (moral
reasoning).
Estudante hanesan kategoria ida husi cidadaun nebe iha atetudi ou hahalok rua
hanesan ema foinsae no kandidatu intelektual, estudante tenke hanoin kritiku ba
realidade social, enkuantu hanesan ema foinsae, estudante dala ruma la sukat risku
nebe sei afeta nia an (Djojodibroto, 2004). Estudante iha progressu laran hanesan
moris ikus ona ba vida foinsae nebe entre tinan 18-21 (Monks dkk, 2001). Tuir
Papalia, ho nia kolega (2007), idade nee iha etapa joven ou adolescente ba foinsae
ou young adulthood. Iha idade nee, desenvolvimentu individu ho sinal buka
identidade rasik, iha efeito husi komunidade, nomos bele komesa halo dezisaun ba
hili servisu ou kareira.
Tuir Ganda (2004), estudante hanesan individu nebe estuda no persege ciensia nebe
nia tuir ho diak, iha nebe halao nia estudu influenza tebes husi kapacidade estudante
nee rasik, tamba iha realidade entre estudantes nebe servisu ona ou preokupasaun
husi atividade organizasaun estudantil.
Karakteristikas Eestudantes:
Estudante hanesan membru populasaun ida nebe iha karakteristika determinadu,
(Kartono,1985):
1. Iha kapacidade no oportunidade atu estuda iha univercidade, atu
nunee bele klasifika hanesan ema intelijencia.
2. Tamba kapacidade iha leten, espera katak bele sai lideranca nebe
iha kapacidade atu lidera povu ou kapacidade atu lidera servisu.
3. Ho esperanca katak bele sai rekursu nebe dinamis ba processu
modernizasaun.
4. Ho esperanca katak bele tama ba mundu servisu hanesan ema nebe
iha kualidade no professional.
C. Akademiku
Lia fuan akademku lolos mai husi lia fuan akademi. Akademi nee rasik signifika

instituisaun ensinu superior hanesan univercidade, institutu ou ensinu superior.


Akademiku mak lia fuan nebe koalia kona ba karakteristika. Lia fuan karakteristika

bai-bain koalia kona ba karakteristika cientifiku. Intensaun cientifiku dala ruma mos

sei iha ligasaun ho ciensia nebe baseadu ba teoria nebe bele julga ona nia lialos ho

objetivu. Tamba konpriensaun akademiku maka konpriensaun kona ba buat hotu

nebe iha ligasaun ho ciensia. Nunee maka konpriensaun akademiku maka

kapacidade atu domina ciensia nebe julga ona nia lialos nunee bele sukat nia valor

prestsaun akademiku.
Baseia ba kompriensaun kada fraze hanesan prestasaun, estudante no

akademiku, ita foti konklusaun ba prestasaun akademiku estudante maka prestasaun

ou valores nebe maka estudante hetan durante halao nia processu estudu iha

univercidade.
Lista Referensi :

Sutedjo, Budi. 2007. Pengantar Teknologi Informasi Internet Konsep dan Aplikasi. Yogyakarta :
ANDI
Samsul kosasi (2012) Komponen input proses output komputer. From : http://12004-if-
unsika.blogspot.com/2012/10/komponen-input-proses-output-komputer.html 11 September 2014.
Pio Arfianova (2014) Komponen Utama TI. From :
http://arfianova.blogspot.com/2011/09/komponen-teknologi-informasi-komponen.html 11
September 2014.
Efisitek.com, (2009), Ilmu Pengetahuan Internet (Ipi) Untuk Pelajar, Mahasiswa Dan Umum,
Bandung: CV.YRAMA WIDYA.
Sutarman, 2009, Pengantar Teknologi Informasi, PT Bumi Aksara, Jakarta.

https://pt.wikipedia.org/wiki/Tecnologias_da_informa%C3%A7%C3%A3o_e_comunica

%C3%A7%C3%A3o

Você também pode gostar